29. apríla 2001 ● Zo slovenskej tlače
Ministerstvo školstva Maďarskej republiky vypísalo súbeh na podporovanie výskumov v oblasti národnostnej výučby pre výskumné ústavy jednotlivých národností a inštitúcie, resp. právnické osoby zamestnávajúce skupiny menšinových výskumníkov. Termín zadania súbehu: do 30. mája 2001. Ďalšie informácie, ako i tlačivá si záujemci môžu stiahnuť z webovej stránky MŠ MR: www.om.hu. Pomoc poskytnú i pracovníci národnostného odboru ministerstva: Oktatási Minisztérium Közoktatási és Kisebbségi Kapcsolatok Főosztálya (Budapešť V., Szalay u. 10-14.; poštová adresa: Budapešť, Pf. 1., PSČ: 1884; telefón: (1) 312-2273, fax: 312-7016).
Krása slovenských krojov je natoľko očarujúca a skrýva v sebe také hodnoty, ktoré je treba zachovať aj pre budúce generácie. Zväz Slovákov v Maďarsku (ZSM) sa obracia s prosbou na všetkých Slovákov žijúcich v Maďarsku, ktorým leží na srdci odkaz ich predkov zhmotnený do pestrofarebných blúzok, prusliakov, sukní, stužiek, aby pomohli pri vytvorení unikátnej zbierky krojovaných bábik. Naším cieľom je, aby všetky Slovákmi obývané osady boli v zbierke prezentované minimálne jednou krojovanou bábikou.
Podmienky:
výška bábiky 40–50 cm
kroje vytvorené podľa najstarších dokumentov (fotografie, kresby, resp. osobné spomienky)
ku krojovanej bábike žiadame priložiť presný popis, kto (napr.: muž, žena, nevesta, mladá nevesta, vdova, mladucha atď.) tento kroj nosil, pri akej príležitosti,
pomenovať jednotlivé časti odevu.
Zhotovené bábiky, ktoré finančne uhradíme podľa vopred podpísanej zmluvy, preberieme osobne. Prosíme záujemcov, aby sa telefonicky alebo písomne ohlásili na nasledujúcich telefónnych číslach, resp. adresách:
ZSM Budapest, Fadrusz u. 11/A, PSČ: 1114
Tel.: 06/1/466-81-54, 06/30/928-75-99, 06/30/3462847
Termín vyhotovenia bábik: do 15. októbra 2001. Slávnostné otvorenie výstavy sa bude konať 7. decembra 2001 v rámci tradičného celoštátneho stretnutia slovenských detí v budapeštianskom Slovenskom inštitúte.
Galeriu T, ktora sidli v Baste V. komarnanskeho protitureckeho pevnostneho systemu, vyhlasili dnes slavnostne za Galeriu narodov. Sucastou tohto podujatia, na ktorom sa zucastnil podpredseda Narodnej rady SR Bela Bugar, mimoriadny a splnomocneny velvyslanec Madarskej republiky v SR Miklos Boros, charge d affaires Polskej republiky v SR Andrzej Kupich, radca Delegacie Europskej komisie (EK) v SR Onno Simons a dalsi hostia, bolo aj polozenie zakladneho kamena rekonstrukcie Basty V. Ako na tlacovej besede povedal O. Simons, idea od vojny k umeniu pomohla Europe po druhej svetovej vojne zmierit Francuzov s Nemcami. „Dnes je nemyslitelne, aby tieto narody proti sebe viedli vojnu“, konstatoval radca EK a ako dodal, je dobre vediet, ze Slovaci a Madari vedia spolupracovat na takychto projektoch.
Desiaty rocnik Komarnanskych dni pokracoval pocas vikendu podujatiami na oboch brehoch Dunaja. Velkemu zaujmu sa tesili Dni otvorenych dveri Starej pevnosti, kde predstavili dobovu bojovu techniku Zitnoostrovski lukostrelci, Rytiersky rad sv. Juraja zo Sturova a Ostrihomu, Rytiersky rad sv. Galahada a skupina Bojnik. Podujatia v Starej pevnosti, ktora je sucastou protitureckeho pevnostneho systemu Komarna a madarskeho Komaromu, navstivilo v sobotu a nedelu niekolko tisic zaujemcov. Pevnost je pocas roka uzatvorena. Popri ukazkach bojovych umeni mali moznost navstevnici sledovat jarmocne komedie a mohli sa oboznamit s cinnostou Zdruzenia cechov umeleckych remesiel z Bratislavy. V meste sa konali koncerty madarskych a slovenskych skupin, prednasky a turisticke podujatia. Komarnanske dni potrvaju do 6. maja.
Regiony Podunajska dosahuju 75 percent priemeru hrubeho domaceho produktu Europskej unie (EU) na useku od nemeckeho pramena Dunaja po rakusky Hainburg. Za slovensko-rakuskou hranicou tento ukazovatel vyrazne klesa. V niektorych regionoch je to len 30 percent priemeru EU. Zaznelo to dnes na medzinarodnej konferencii Dunaj-Meeting, ktoru zorganizovali spolocne mesta Komarno a madarsky Komarom. Na podujati, ktore sa konalo v ramci 10. rocnika Komarnanskych dni, hovorili odbornici z univerzit a dalsich institucii Madarska, Slovenska a Finska o moznostiach rozvoja podunajskych regionov, s dorazom na perspektivy rozvoja Komarna a Komaromu. Tieto mesta by podla odbornikov mohli byt zaradene do pripravovanej siete podunajskych hanzovych centier.
Detašované pracovisko Budapeštianskej ekonomickej univerzity, ktoré zriadia od nového školského roku v Komárne, bude vôbec prvým na území SR, kde bude možné získať univerzitné ekonomické vzdelanie v maďarskom jazyku.
Očakáva sa, že finančníctvo, hospodársku informatiku a
komunikáciu začne študovať asi 300 poslucháčov. Záujemcovia môžu prihlášky zasielať do 16. júla.
Na výučbe, ktorú už schválila Maďarská akreditačná komisia a ktorej akreditačný proces na Slovensku by sa mal začať čo najskôr, by sa v čo najväčšom množstve mali podieľať aj slovenskí pedagógovia.
Aj keď bude vyučovanie zväčša v maďarskom jazyku, niektoré odborné predmety, napríklad právo alebo daňové otázky, sa budú vyučovať v slovenčine. Veľký dôraz sa bude klásť aj na výučbu angličtiny, uviedol prorektor budapeštianskej univerzity Gyula Bakacsi na tlačovej konferencii. Okrem zástupcov univerzity sa na nej zúčastnili aj predstavitelia nadácie, ktorá prispeje na tento projekt.
Minister kultúry Milan Kňažko 19. apríla odvolal riaditeľa Domu zahraničných Slovákov (DZS) Claudea Baláža. Zároveň poveril vedením tejto príspevkovej organizácie ministerstva kultúry Pavla Stračiaka, odborníka na krízový manažment. C. Baláž však zatiaľ ostáva vládnym splnomocnencom pre zahraničných Slovákov a v dome bude naďalej pracovať ako zamestnanec. Informoval o tom hovorca ministerstva Juraj Puchý. Pre neefektívne využívanie finančných prostriedkov ministerstvo pred mesiacom predložilo návrh na zrušenie Domu zahraničných Slovákov, ako aj Sekretariátu vládneho splnomocnenca pre zahraničných Slovákov. To je aj dôvod Balážovho odvolania, pretože neakceptoval návrh transformácie, ktorý ministerstvo predložilo, povedal Puchý.
Bývalý maďarský premiér Miklós Németh sa vzdal kandidatúry na post ministerského predsedu za Maďarskú socialistickú stranu (MSZP) v budúcoročných parlamentných voľbách. Na tlačovej konferencii v Budapešti o tom novinárov informoval podpredseda MSZP Ferenc Juhász.
Na júnovom zjazde MSZP sa teda o kanditátovi tejto politickej formácie na post premiéra Maďarska rozhodne medzi úradujúcim predsedom MSZP Lászlóom Kovácsom a niekdajším ministrom financií Péterom Medgyessym.
Stiahnutie svojej kandidatúry zdôvodnil Miklós Németh predovšetkým tým, že nesúhlasí s konfrontačnou politikou, ktorú súčasné vedenie a parlamentná frakcia MSZP vedú proti najsilnejšej strane vládnej koalície, Zväzu mladých demokratov - Maďarskej občianskej strane (FIDESZ-MPP).
Republiková rada MSZP absolvuje v sobotu tohto týždňa konzultácie s dvoma zvyšnými kandidátmi. Vedenie najsilnejšej opozičnej strany v maďarskom parlamente by potom 21. mája malo účastníkom júnového zjazdu jedného z nich odporučiť za potenciálneho ministerského predsedu socialistov.
Direktórium Svetovej banky (SB) na svojom rokovaní 8. mája príjme Juhosláviu za oficiálneho člena tejto organizácie. Dôvodom je uspokojivé vyriešenie splácania starého úveru v hodnote 1,7 miliardy USD. Pokročili už aj rokovania s Medzinárodným menovým fondom (MMF) a následne sa budú môcť urovnať vzťahy i s veriteľskými krajinami.
Ako ďalej informuje dnešné vydanie nemeckého denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung, rozhovory s MMF pokročili tak ďaleko, že rokovania o prvej pôžičke pre Belehrad by sa mali uzavrieť už na budúci týždeň. Túto informáciu zverejnil guvernér juhoslovanskej banky Mladjan Dindič a hovorkyňa MMF potvrdila, že Juhoslávia dostane začiatkom júna 260 miliónov dolárov na riešenie svojich akútnych problémov.
Juhoslávia sa môže znovu stať členom SB, ktorá združuje 183 štátov, lebo sa uspokojivým spôsobom vyriešilo splácanie úveru 1,7 miliardy dolárov, ktoré Belehradu v minulom desaťročí táto medzinárodná inštitúcia požičala. Juhoslávia bude sumu splácať nasledujúcich 30 rokov. Počas prvých piatich rokov jej SB nebude účtovať nijaké úroky. Neskôr by ekonomika krajiny mohla zosilnieť do takej miery, že jej umožní, aby svoje záväzky mohla splácať v dohodnutých termínoch.
Týmto riešením opakuje SB len postup, ktorý ešte v roku 1975 uplatnila v prípade Bangladéša a v roku 1996 v súvislosti s Bosnou a Hercegovinou.
Po urovnaní vzťahov s SB a MMF nebude už nič stáť v ceste medzinárodnej konferencii veriteľských krajín. Jej spoluorganizátorom spolu s SB a MMF bude aj Európska komisia (EK). Konferencia by sa mala konať 1. júna. Vojnou ťažko poškodená Juhoslávia by mala dostať 1,2 miliardy dolárov, aby sa jej ekonomika dala do pohybu a otvoril sa priestor jej rastu. SB bude poskytovať pomoc, ktorá umožní privatizáciu štátnych podnikov.
Juhoslávia je dlžná krajinám, združeným v Parížskom klube, 12,2 miliardy dolárov. Z nich je 5,5 miliardy dolárov starých vládnych pôžičiek a pôžičiek zahraničných ústavov, úverujúcich exportné operácie. Podľa predstáv Belehradu by mal Parížsky klub odpísať asi dve tretiny svojich pohľadávok. V takom prípade by pri hrubom domácom produkte (HDP) 8 miliárd dolárov miera zahraničného zadlženia krajiny klesla zo súčasných 140 na 70 % HDP.
Puto medzi čitateľom a knihou je vraj na celý život a tak sa ani nemožno čudovať, že súťaž o najkrajšie knihy si píše svoju históriu u nás už viac ako 35 rokov (od roku 1965). Rok čo rok sa v nej konfrontujú výtvarná, grafická a polygrafická úroveň titulov, ktoré vyšli za kalendárny rok. Včerajšie popoludnie v bratislavskom Primaciálnom paláci patrilo finále - vyhláseniu víťazov súťaže Najkrajšie knihy Slovenska 2000.
Porota hodnotila 106 titulov, do kolekcie Najkrašie knihy Slovenska 2000 zaradila 21 titulov a rozdelila 8 hlavných cien. Dve z nich získala kniha D. Srnenskej o grafikovi a ilustrátorovi Karolovi Ondreičkovi z Vydavateľstva Slovenský Tatran spol. s. r. o. Porota prvý raz udelila cenu ministerstva školstva za učebnicu - je to Dejepis pre 1. ročník gymnázií.
Najkrajšie knihy Slovenska 2000 možno vidieť vo výstavných priestoroch Bibiany - medzinárodného domu umenia pre deti v Bratislave až do 3. júna.
Už túto nedeľu sa v Redute začne 5. ročník festivalu Bratislavská hudobná jar. Potrvá do 9. júna a ako upozorňuje generálny riaditeľ Slovenskej filharmónie Jozef Tkáčik, skvelé diela a interpréti sa podpísali pod obľúbenosť tohto festivalu a zaručili mu stále miesto na hudobnej scéne. Na festivale sa zúčastnia sólisti svetových operných domov. Na záverečnom koncerte 9. júna zaznie po prvý raz v Bratislave koncertné prevedenie opery Giacoma Pucciniho Turandot. Hlavnú postavu stvárni česká sopranistka Eva Urbanová, v postave Kalafa sa predstaví vynikajúci ruský tenorista Vitalij Tarašenko.
V rámci pravidelného – takpovediac – zúčtovania o činnosti maďarského „dunajského tímu“ vládny splnomocnenec László Székely bol dnes hosťom zahraničného výboru parlamentu. Informoval poslancov, že nasledujúce kolo expertných rokovaní o realizácii haagskeho rozsudku bude v Bratislave 5.júna. Maďarská strana hodnotí ako pokrok, že slovenská strana už kategoricky neodmieta dohodu bez dolného supňa, presnejšie, že je ochotná o takomto riešení rokovať. Tak isto je Bratislava prístupná vyriešiť problémy splavnosti Dunaja na úseku medzi Rajkou a Budapešťou bez vzdúvania – povedal Székely, a dodal, že tieto náklady možno odhadovať na 40-až-50 miliárd forintov, teda na 7-až-8 miliárd korún na obdobie päťdesiatich rokov.
Vládny splnomocnenec za výsledok doterajších rokovaní označil aj to, že slovenská strana je ochotná rokovať o množstve vody prepúšťanej do starého koryta Dunaja, pravda, stanoviská v tejto otázke sa výrazne líšia – Maďarsko by potrebovalo na udržiavanie ekologického prostredia v Szigetköze polovicu prietoku rieky. Budapešť by rada vymenila elektrinu za vodu, teda by sa zriekla elektrickej energie, ktorá jej patrí v pomere investičných nákladov. Len dočasne prijíma slovenskou stranou uznávaný 14-percentný podiel, za reálne označuje 25 percent.
Poslanci sa zaujímali aj o vzájomné nároky na odškodné. Podľa Székelyho žiada slovenská strana náhradu škôd za nepostavený dolný stupeň, dodal však, že prírodné škody spôsobené výstavbou Čunova sú na maďarskej strane oveľa väčšie. Na otázku jedného z poslancov, kde je tá hranica, pokiaľ strany ešte môžu rokovať, a keď sa nedohodnú, obrátia sa opäť na haagsky súd, László Székely odpovedal, že podľa jeho názoru je možné v priebehu niekoľkých mesiacov dospieť k predežným dohodám.
S organizačnou účasťou Kulúrneho inštitútu Maďarskej republiky a Banského múzea v Rožňave sa 4.mája otvára v Rožňave dokumentačná výstava s názvom Tisíc tvárí svätej koruny.Výstava pozostáva zo spoločných zbierok Györgya Feketeho a Sylvie Sunyovszkej s prispením materiálov zo zbierok Banského múzea.Výstvu otvorí riaditeľka Kultúrneho inštitútu Éva Cimbalmosné Molnárová.
Rumunsko-maďarské konzultácie o pripravovanom zákone o štatúte Maďarov žijúcich v susedných krajinách, ktorý by mal nadobudnúť platnosť od 1. januára 2002, začali sa dnes v Bukurešti.
Oficiálne stanovisko rumunskej strany, ktorá dospela k názorovému konsenzu o zákone, zverejnia až po skončení konzultácií. Na nich chce Bukurešť podľa skorších vyhlásení získať odpovede maďarskej strany na niektoré obavy.
"Chúlostivú otázku právneho postavenia zahraničných Maďarov treba prediskutovať s Maďarskou republikou v rámci otvoreného, normálneho dialógu," zdôraznil dnes rumunský minister zahraničných vecí Mircea Geoana.
Podľa jeho slov nemožno v tomto prípade považovať za precedens isté úľavy, ktoré rumunský štát poskytuje občanom Moldavskej republiky. Budapešť sa v tejto súvislosti odvoláva na zákon o zahraničných Slovákoch, poznamenal podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI Geoana.
Ďalšie kolo slovensko-maďarských rokovaní na expertnej úrovni o realizácii záverov Medzinárodného súdneho dvora v Haagu v kauze SVD Gabčíkovo-Nagymaros sa uskutoční 5. júna v Bratislave. Vyplýva to zo slov splnomocnenca maďarskej vlády pre dunajskú problematiku Lászlóa Székelya na dnešnom zasadaní zahraničného výboru parlamentu MR v Budapešti.
Podľa jeho slov je teoreticky možné vypracovať za niekoľko mesiacov návrh pre obe strany akceptovateľnej medzivládnej dohody o predmetnej problematike. Predmetom rokovaní v slovenskom hlavnom meste budú zriadenie expertných skupín, ako aj rámce medzivládnej dohody, ktorá by poslúžila ako základ novej medzištátnej zmluvy.
Za pokrok označil László Székely, že už ani Bratislava kategoricky neodmieta dohodu bez VD Nagymaros a nezavrhuje ani zlepšenie plavebných podmienok na dunajskom úseku medzi Rajkou a Budapešťou bez zvýšenia vodnej hladiny.
Za výsledok doterajších rokovaní považuje maďarský vládny splnomocnenec, že slovenská strana je pripravená konzultovať množstvo vody, ktoré sa dostane do starého dunajského koryta, aj keď pripúšťa, že v tejto otázke sa názory oboch strán značne rozchádzajú.
Kým Maďarsko považuje doterajší prietok vody za prinízky pre zlepšenie ekologických pomerov v oblasti, SR považuje súčasných 17 percent v celoročnom priemere za dostatočné množstvo vody.
"Maďarská strana preto navrhla, aby Slováci poskytli vodu navyše do Starého Dunaja výmenou za príslušný podiel na vyrobenej elektrickej energii. Slovensko to neodmietlo, avšak podiel na energii viaže k podielu na nákladoch, ktorého výšku stanovilo na veľmi nízkej úrovni 14 percent," cituje agentúra MTI Lászlóa Székelya.
Podľa jeho slov Maďarsko je v záujme urýchleného zlepšenia ekologickej situácie pripravené dočasne sa dohovoriť o odovzdávaní vody navyše, zodpovedajúcej 14-percentnému podielu na elektrickej energii. Pri stanovení definitívneho množstva vody navrhuje však iný prepočet.
"Jeho podstatou je, že pri stanovovaní množstva elektrickej energie by sa nezohľadňoval iba podiel na nákladoch, ale aj rovnako dôležitý prvok, maďarský podiel na nevyhnutnom prírodnom zdroji - vode," uviedol maďarský splnomocnenec.
László Székely pripustil, že obe strany majú rozdielny názor na to, výstavbu ktorých objektov treba zohľadniť pri vyčíslení podielu na nákladoch. Maďarsko považuje za reálny minimálne 25-percentný podiel na elektrickej energii a odovzdanie adekvátneho množstva vody, poznamenal a dodal, že na zachovanie jedinečnej fauny a flóry na Malom Žitnom ostrove by bolo potrebných 50 percent prietoku Dunaja.
V reakcii na jednu z poslaneckých otázok László Székely potvrdil, že slovenská strana nespochybňuje riešenie otázky odškodného prostredníctvom nulového salda, aj keď sformulovalo rôzne požiadavky na odškodnenie.
Podľa Székelyovych slov požaduje Bratislava odškodnenie za absenciu výstavby VD Nagymaros, pričom škody spôsobené maďarskej strane nezákonne vybudovaným objektom v Čuňove sú ako formuloval - rádovo vyššie.
Maximálna povolená rýchlosť osobných automobilov na maďarských diaľničných úsekoch bude s platnosťou od 00.00 h 1. mája 2001 namiesto doterajších 120 km/h o desať kilometrov/h vyššia. Zvyšuje sa aj maximálna povolená rýchlosť na štátnych cestách, a to z 80 na 90 km/h, ale povolené maximum v obciach zostáva na doterajšej úrovni - teda 50 km/h.
Pre deti do 12 rokov, ako aj osoby nižšie ako 150 cm predpokladá úprava dopravných predpisov povinnú montáž bezpečnostného sedadla v automobiloch, na ktorú majú vodiči čas do konca roka. Na niektorých cestných úsekoch budú v budúcnosti povinné dokonca snehové reťaze, aj keď Maďarská republika nie je alpskou krajinou.
Zákon o podpore slovenského školstva chce v reakcii na pripravovaný zákon o zahraničných Maďaroch predložiť SNS. Za každé dieťa, ktoré sa prihlási do slovenskej školy na národnostne zmiešanom území, by mal štát rodičom vyplatiť 6 000 korún ročne. Išlo by o územia, kde menšiny predstavujú viac ako 20 percent.
Zákon o zahraničných Maďaroch, ktorý pripravuje maďarský parlament, považujú národniari za cielené zjednocovanie maďarstva v susedných štátoch a zasahovanie do ich vnútorných vecí. Motív zákona charakterizovala šéfka SNS Anna Malíková slovami, "prihláste sa za Maďarov, bude vám lepšie", keďže štatút zahraničného Maďara má o. i. ponúkať možnosť tri mesiace pracovať v Maďarsku, ale len tým, ktorí sa prihlásia za Maďarov. Rovnako ide o poskytovanie zdravotnej starostlivosti, financovanej prostredníctvom nadácií. SNS očakáva odmietnutie tohto zákona z európskych kruhov.
Predstava národniarov o podpore prihlasovania do slovenských škôl sa podľa Malíkovej odlišuje v tom, že nezvýhodňuje príslušníkov iba jednej menšiny. SNS chápe svoju iniciatívu ako prostriedok na zabránenie asimilácii najmä väčšinového obyvateľstva na národnostne zmiešanom území.
Na veľtrhu Gemer Expo, ktorý sa uskutočnil na konci uplynulého mesiaca v maďarskom meste Putnok, bola viac ako tretina vystavovateľov zo Slovenska. Zúčastnilo sa na ňom vyše sto firiem, inštitúcií ale i samospráv. Priestor na predstavenie dostali vo vlastných stánkoch i mestá a obce Gemera. Výstavné plochy s rozlohou približne 3 tisíc m2 si prezrelo počas štyroch dní takmer 30-tisíc návštevníkov. Veľtrhové ceny si odniesli firmy IPA Pelle Lehel z Tornale a Strojárensko-montážny závod z Kunovej Teplice. Prvá za výrobu domácich kozubov a druhá za dekoratívne architektonické doplnky z liatiny. Zvláštnu cenu udelila porota Istvánovi Ulmanovi, drevorezbárovi z Krásnohorskej Dlhej Lúky. Cieľom akcie Gemer Expo je posilnenie kultúrnych, spoločenských a hospodárskych väzieb v rámci nového euroregiónu Slaná – Rimava. Aj preto bolo jeho súčasťou stretnutie podnikateľov oboch krajín i spoločné hospodárske fórum. Na ňom sa prednášalo o rozdieloch a spoločných znakoch slovenského a maďarského hospodárstva, o podmienkach vstupu do EÚ a o ekonomickom rozvoji euroregiónu. Ako uviedol vo svojom vystúpení František Kardoš, predseda euroregiónu, Maďarsko predbehlo v hospodárskom rozvoji SR. Podľa jeho názoru je jednou z príčin dôslednejšia ekonomická reforma minulej maďarskej vlády, ale i lepšia schopnosť tamojších podnikateľov, prispôsobiť sa trhovým podmienkam. Za veľkú brzdu rozvoja euroregiónu a cezhraničnej hospodárskej kooperácie považujú obe strany chýbajúcu slovenskú reformu verejnej správy. Na rozdiel od Maďarska, Slovákom bráni uchádzať sa v spoločných projektoch o prostriedky z fondov EÚ, či vytvárať si lokálne priaznivé podmienky na prilákanie investorov. V MR sa môžu napríklad na regionálnej úrovni využívať už niekoľko rokov na tento účel rôzne formy daňových úľav. Aj veľtrh Gemer-Expo organizuje samospráva mesta Putnok spolu s regionálnym mikrozdružením obcí za pomoci financií z programu Phare. Na ten tohtoročný získali organizátori z EÚ 80 % rozpočtových zdrojov.
(hn)
Holandský telekomunikačný podnik KPN NV narazil na vážne problémy v úsilí predať svoj podiel v Českom Telecome a maďarských spoločnostiach Pannon GSM a PanTel Rt. Predstavitelia holandskej firmy rokovali s predstaviteľmi českej vlády o predaji svojho podielu 20,3 % v Českom Telecome, a. s., za ktorý môžu v najlepšom prípade dostať 970 mil. eur. Analytici však tvrdia, že tento plán je neistý, lebo spoločnosť predpokladala, že 1/3 z uvažovanej sumy získa z predaja svojich podielov v KSVE. Okrem Česka totiž prichádza do úvahy aj predaj 44,7-percentného podielu v maďarskom mobilovom operátorovi Pannon GSM za 600 mil. eur a 75,2 % v spoločnosti PanTel Rt. Pre kúpu podielu KPN v Českom Telecome neprichádza do úvahy nikto iný len česká vláda, a tá Holanďanom údajne nebola nikdy priaznivo naklonená.
„Od minulého roka vláda pokračuje v kampani, ktorej cieľom je zrodenie protidiskriminačného zákona v záujme toho, aby sa podarilo čo najviac potlačiť intolerantné prejavy“, uviedol Pál Csáky, podpredseda vlády pre ľudské a menšinové práva pre bratislavský denník Új Szó. Zároveň pozitívne hodnotil vládou prijatú modifikáciu Trestného zákona, ktorého súčasťou bude aj prísnejšie trestanie trestných činov modivovaných etnickými, rasovými či národnostnými pohnútkami. Antidiskriminačný zákon by sa mal vzťahovať aj na poslaneckú imunitu, aby sa tak nik s protietnickými, či protinárodnostnými náladami nemohol skrývať za štatút imunity. Po prijatí zákona slovenským parlamentom bude problém predstavovať zavedenie tohto zákona do praxe. Treba pripomenúť, že z okolitých krajín má takýto zákon prijatý Maďarsko i Rumunsko. Na Slovensku však zatiaľ neexistuje ani pozícia ombudsmana, ani zákon o diskriminácii.
Matičný svetový festival slovenskej mládeže – 4. –10. júl 2001
Miesto konania
Michalovce, Sečovce, Veľké Kapušany, Vranov nad Topľou, Snina,
Humenné, Zemplín, Zemplínska Šírava, Tatry, Národná prírodná
rezervácia, kultúrne pamiatky.
Rámcový program kultúrne, športové, relaxačné, poznávacie,
duchovné, rekreačné, prezentačné, podnikateľské programy, splav
zemplínskych riek, Medzinárodný plenér amatérskych výtvarníkov.
Medzinárodný letný tábor, športové turnaje a súťaže, zábava,
oddych pre mladých Slovákov a ich priateľov z celého sveta.
Otvorenie: 4. júla 2001 o 18.00 h v Michalovciach
Ukončenie. 10. júla 2001 – Národný výstup na Kriváň
Náklady: cestovné do Michaloviec a späť si hradí účastník, pobyt
hradí Matica slovenská
Vyzývame MO MS, aby organizovali mladých Slovákov na celosvetové
matičné stretnutie slovenskej mládeže na Slovensku v rámci roka
MS 2001.
Prípravný výbor
Maďarský premiér Viktor Orbán pricestoval v pondelok večer na pracovnú návštevu USA, v rámci ktorej sa mal stretnúť aj s prezidentom a viceprezidentom hostiteľskej krajiny, Georgeom W. Bushom a Dickom Cheneym. Podľa oficiálnych maďarských zdrojov mali politici hovoriť o otázkach týkajúcich sa stredoeurópskeho regiónu, vývoja na Balkáne, o procese transatlantickej integrácie a skúsenostiach Maďarska z členstva v NATO.
Viktor Orbán sa včera stal vôbec prvým laureátom Ceny slobody Novej atlantickej iniciatívy, ktorá je súčasťou American Enterprise Institute. Ocenenie by malo byť prejavom uznania jeho zásluh na spoločenských zmenách v Maďarsku, ako aj slobode a nezávislosti jeho krajiny. Orbán vystúpi na tomto fóre s prejavom o bezpečnostno-politických a strategických otázkach.
Ešte pred príchodom premiéra sa vo Washingtone stretol šéf maďarslej diplomacie János Martonyi s poradkyňou amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Condoleezzou Riceovou. Ich diskusia sa týkala súčasnosti a budúcnosti transatlantických vzťahov, úlohy Ruskej federácie, problematiky strednej a východnej Európy, aktuálneho vývoja na Balkáne, ale aj ďalšieho rozšírenia Severoatlantickej aliancie. Vyjadrili sa aj k situácii na Ukrajine, čo je pre Budapešť prioritná otázka. Vždy sme sa usilovali poskytnúť Ukrajine pomoc pri realizácii politických a hospodárskych reforiem, skonštatoval János Martonyi.
Náskok preferencií opozičnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP) pred vládnym Zväzom mladých demokratov-Maďarskou občianskou stranou (FIDESZ-MPP) je podľa výsledkov najnovších prieskumov verejnej mienky už len minimálny. Náskok socialistov je podľa výsledkov prieskumu Szonda-Ipsos zo štatistického hľadiska nepodstatný. Kým za MSZP by hlasovalo 25 % oprávnených voličov, za FIDESZ-MPP o percento menej. MSZP má však o niečo väčšiu ?prevahu? v radoch tzv. istých voličov, spomedzi ktorých sa 42 % prikláňa k socialistom a o 5 % menej k mladým demokratom. Nerozhodnutých je naďalej ešte 35 % opýtaných, aj keď sa ich počet oproti predchádzajúcim mesiacom znížil o 5 %. Mladí demokrati si v uplynulých dvoch mesiacoch výrazne polepšili hlavne v kategórii voličov nad 50 rokov, v radoch dôchodcov a občanov hlavného mesta krajiny, teda v tej časti populácie, ktorá sa predtým k nim najmenej prikláňala. Najviac stúpencov (26 %) majú však naďalej medzi mladými ľuďmi. V Budapešti má FIDESZ-MPP podporu 23 % a na vidieku 22 % občanov. Socialisti disponujú slabšími preferenciami práve v radoch mladých ľudí, osobitne poslucháčov vysokých škôl a univerzít, matiek na materskej dovolenke, odborne pripravených robotníkov, ale aj nezamestnaných.
V pondelok sa v Bukurešti stretli prezident Rudolf Schuster a rumunský prezident Ion Iliescu. Stretnutie sa uskutočnilo tesne po summite prezidentov krajín Dunajsko-karpatského regiónu. Prezidenti spolu hovorili o riešení rómskej problematiky v rámci krajín V4 a dotkli sa tiež pripravovaného štatútu o zahraničných Maďaroch. Podľa R. Schustera by sa k otázke menšinovej politiky mala vyjadriť aj EÚ.
Problematika revitalizácie dunajsko-karpatského regiónu bola hlavnou témou environmentálneho summitu stredo- a východoeurópskych krajín, ktorý sa v pondelok konal v Bukurešti. Prezidenti a zástupcovia vlád 16 krajín na záver stretnutia podpísali dohodu zameranú hlavne na prepojenie hospodárskeho a environmentálneho rozvoja regiónu, ako aj zvýšenie spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom. Sedem krajín - Rumunsko, Albánsko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Chorvátsko, Macedónsko, Moldavsko a Slovensko - na summite zastupovali prezidenti, za ČR, Juhosláviu, Maďarsko, Poľsko a Rakúsko záverečnú deklaráciu podpísali predstavitelia vlád, respektíve diplomati.
V otváracom vystúpení britský princ Philip, vojvoda z Edinburghu, ktorý stretnutiu predsedal ako zástupca Svetového fondu pre ochranu prírody (WWF) - spoločne s rumunskou vládou ako organizátorom konferencie, zdôraznil, že ochrana životného prostredia a živočíšnych druhov môže byť efektívna len pri spolupráci všetkých zainteresovaných krajín. Dunajsko-karpatský región treba chápať ako jeden celok, vyhlásil manžel britskej kráľovnej Alžbety II. Koordinátor Paktu stability pre Balkán Bodo Hombach vyzval na podniknutie rýchlych krokov pre rozvoj regiónu a obnovenie voľnej plavby po Dunaji, ktorý je v Novom Sade blokovaný troskami mostov zničených pred dvoma rokmi počas náletov NATO proti JZR. Európsky veľtok Hombach označil za ekonomickú diaľnicu potrebnú pre obnovenie hospodárskeho života v regióne.
Dunaj a ekologická katastrofa na jeho prítoku - rieke Tisa - z minulého roka boli impulzmi pre zorganizovanie summitu. Po úniku kyanidu v zlatej bani v meste Baia-Mare uhynuli v Tise tony rýb. Účastníci stretnutia hovorili aj o vytvorení národných parkov a prírodných rezervácií, ktoré by mohli do hospodársky zanedbaných oblastí prilákať turistov. Prezident SR Rudolf Schuster vo vystúpení zdôraznil potrebu spolupráce pri riešení environmentálnych problémov karpatsko-dunajského regiónu, pričom poukázal na jeho unikátny charakter z hľadiska vzácnosti a rozsiahlosti ekosystémov. Pripomenul, že Slovensko pri ochrane Dunaja urobilo veľký krok vybudovaním účinných čistiarní odpadových vôd. Výsledkom, samozrejme, vrátane vplyvov a čistiacich zariadení na rakúskom úseku Dunaja je skutočnosť, že svetoznámy prírodovedec Jean-Jacques Cousteau mohol konštatovať, že úsek Dunaja okolo Bratislavy patrí medzi najčistejšie, dodal.
Prezident SR sa ďalej sústredil na myšlienku hľadania dokonalejších systémov včasného varovania. Za vzor si vzal návrh slovenskej strany na prípravu projektu Integrovaný manažment v karpatských povodiach - nástroje a implementácie, ktorý bol v roku 1999 prvýkrát prezentovaný na stretnutí ministrov životného prostredia krajín Vyšehradskej štvorky (V4) v Banskej Štiavnici. Schuster pobyt v Bukurešti využil aj na bilaterálne rozhovory s prezidentom hostiteľskej krajiny Ionom Iliescom, prezidentom Macedónska Borisom Trajkovským a moldavským náprotivkom Vladimirom Voroninom.
Prezidenti a ministri krajín strednej a východnej Európy, vrátane prezidenta SR Rudolfa Schustera, podpísali v pondelok na záver summitu o životnom prostredí a udržateľnom rozvoji v karpatsko-dunajskom regióne deklaráciu, v ktorej sa zaviazali zlepšiť znečistené životné prostredie v tomto regióne. Sedem krajín – Rumunsko, Albánsko, Bosnu a Hercegovinu, Bulharsko, Chorvátsko, Macedónsko, Moldavsko a Slovensko – na summite zastupovali prezidenti, za Česko, Juhosláviu, Maďarsko, Poľsko a Rakúsko záverečnú deklaráciu podpísali predstavitelia vlád, respektíve diplomati.
Účastníci summitu zároveň kritizovali odklady opätovnej výstavby mostov zničených počas bombardovania Juhoslávie jednotkami NATO. „Nedokážem pochopiť, ako sa mohli rozhodnúť bombardovať mosty za dva dni, zatiaľ čo my potrebujeme dva roky na rozhodnutie o ich opätovnej výstavbe,“ povedal koordinátor Paktu stability pre juhovýchodnú Európu Bodo Hombach. Minulý týždeň podpísala Dunajská komisia v Budapešti dohodu s dánsko-maďarským konzorciom Cowi-Utiber o vypracovaní projektov a príprave inžinierskych prác súvisiacich s vyčistením juhoslovanského úseku Dunaja od trosiek zničených mostov a nevybuchnutých bômb. „Aktívna spolupráca všetkých krajín v regióne je potrebná na to, aby bol Dunaj naďalej prospešný a produktívny,“ povedal pred zástupcami 15 krajín manžel britskej kráľovnej princ Philip, ktorý je čestným prezidentom Svetového fondu na ochranu zvierat (WWF) a pondelkovému rokovaniu predsedal. Obnovenie plavby po Dunaji má podľa účastníkov summitu rozhodujúci význam pri rozvoji oblasti. Plavba po druhej najväčšej rieke v Európe sa skomplikovala po tom, ako jej tok pri srbskom meste Novi Sad zatarasili trosky mostov zničených počas bombardovania Juhoslávie silami NATO na jar roku 1999. Podľa odborníkov klesla doprava tovaru po Dunaji zo 100 miliónov ton v roku 1987 na 30 miliónov v minulom roku.
Podmienky na voľný obchod medzi Maďarskom a Juhosláviou by sa mali vytvoriť čo najskôr, s cieľom povzbudiť objem obchodu medzi oboma krajinami. Oznámili to predstavitelia maďarského ministerstva zahraničných vecí. Vzájomný obchod obidvoch krajín sa po skončení vojny v roku 1999 výrazne zvýšil, juhoslovanské produkty však majú na trhu MR stále nevýhodné postavenie. Export z Maďarska do JZR sa v roku 2000 medziročne zvýšil o 60 % a dosiahol 178 mil. USD. Hoci import Maďarska z Juhoslávie sa v minulom roku zdvojnásobil, jeho hodnota je stále na nízkej úrovni 52 mil. USD. Za január a február sa vývoz z MR do JZR zvýšil medziročne o 18 % a dovoz z JZR stúpol až o 50 %. Nízka miera využitia výrobných kapacít v Juhoslávii poskytuje príležitosti na spoluprácu, predovšetkým v oblasti výroby elektroniky, potravinárskych produktov a automobilov. Oba štáty sa tiež dohodli na potrebe tesnejšej spolupráce v oblasti energetiky vrátane dodávok elektriny, ropy a zemného plynu.
Ministri ochrany životného prostredia SR a Maďarska, László Miklós a Béla Turi-Kovács podpísali v stredu v Budapešti dohodu, ktorá už od leta 2001 umožní vzájomnú výmenu informácií o prípadných zmenách úrovne radiácie na základe monitoringu celoštátnych meracích sietí v oboch štátoch. Podľa slov šéfov oboch rezortov ekológie je podpísanie dokumentu príkladom na prípravu podobných dohôd s ďalšími krajinami, medziiným v záujme zlepšenia pocitu bezpečnosti obyvateľstva. Odborníci oboch krajín poskytnú pri monitoringu namerané hodnoty priamym prenosom údajov druhej strane.
Význam regionálnej spolupráce, ako aj zriadenia spoločných databánk a jednotnej logistiky zdôraznili účastníci medzinárodného semináru o riešení krízových situácií a konfliktov v podunajskom regióne. Zástupcovia Bulharska, Chorvátska, Maďarska, Rumunska, ako aj SR využili podujatie, ktoré sa v stredu skončilo v Budapešti, aj na výmenu skúseností o fungovaní rozhodovacích a riadiacich systémov. Trojdňový seminár, ktorý pripravili maďarské Celoštátne generálne riaditeľstvo pre ochranu pred katastrofami (OKF) a Európske centrum pre bezpečnostné štúdie Georgea C. Marshalla, poslúžil ako príležitosť na výmenu poznatkov medzi predstaviteľmi exekutívy, podieľajúcej sa na manažovaní krízových situácií. Podľa slov generálneho riaditeľa OKF Istvána Endrödiho je popri prírodných katastrofách dôležité venovať pozornosť aj problémom súvisiacim s dopravou nebezpečných materiálov, keďže sa nezriedka stáva, že ich prepravujú vozidlá v zlom technickom stave s personálom, ktorý nie je adekvátne pripravený na takúto úlohu.
Rumunsko a Slovensko sú proti privilegovanému postaveniu Maďarov žijúcich za hranicami, píše dnes poľský mienkotvorný denník Rzeczpospolita v materiáli nazvanom Osobitný štatút. Vlády Slovenska i Rumunska protestujú proti návrhu zákona o osobitných právach pre Maďarov žijúcich v zahraničí, o ktorom sa v Maďarsku začalo diskutovať, napísala poľská Rzeczpospolita v hrubo zvýraznenom úvode a citovala reakciu šéfa rumunskej diplomacie Mirceu Geoanu. „Maďarský parlament si môže diskutovať o čom chce, ale je vecou normálnou, že v tejto záležitosti máme čosi do povedania aj my,” povedal Geoana. Pre Maďarov zo štátov, kde žije početná maďarská národnostná menšina, zákon predpokladá, ako upozornila Rzeczpospolita, okrem iného možnosť neohraničeného pobytu na území Maďarska, právo zamestnať sa, ale aj podporu vo výške 80 dolárov mesačne pre rodiny, ktoré pošlú svoje dieťa do školy s vyučovacím jazykom maďarským, či právo nadobúdať nehnuteľnosti a zvýhodnenia týkajúce sa napríklad cestovných poplatkov. Centrála maďarskej diplomacie odhaduje, že o štatút zahraničného Maďara sa bude uchádzať 700.000-800.000 osôb maďarského pôvodu žijúcich v cudzine. Podľa premiéra Viktora Orbána zákon neohrozuje suverenitu štátov, kde maďarská národnostná skupina existuje. Rzeczpospolita uviedla, že premiér Slovenska Mikuláš Dzurinda má iný názor, keď potvrdil, že „zákon vyvoláva v Bratislave veľké obavy a jeho prijatie sa môže stať prameňom závažných spoločenských napätí v prihraničných regiónoch.” „Obávam sa reakcií s nacionalistickým charakterom a zhoršenia dobrých susedských vzťahov,” dodal podľa poľských novín slovenský premiér. Poľský denník citoval aj názory SNS v zmysle, že ide o ďalšiu skúšku pričlenenia južných oblastí Slovenska k Maďarsku a návnadu, aby sa aj Slováci nalákaní ponukou maďarskej vlády 26. mája počas sčítania ľudu prihlásili k maďarskej národnosti.
O rozpade maďarskej vládnej koalície uvažujú v politických kruhoch a v médiách u našich južných susedov, čo pramení najmä z vyostrenej situácie vovnútri maloroľníckej strany – jej šéf József Torgyán a premiér Viktor Orbán si zatiaľ posielajú odkazy o priateľstve, no stretnú sa až nabudúci týždeň. Vzťahy medzi dvoma koaličnými partnermi sa vyostrili najmä potom, čo najnovšie číslo týždenníka maloroľníkov prinieslo úvodník o tom, že Fidesz chce odťať hlavu maloroľníckej strane. Tento otvorený útok prichádza vzápätí, čo premiér Viktor Orbán opätovne odmietol odvolať ministra pre programy Phare, hoci to vedenie maloroľníkov vyslovene žiada - totiž podľa koaličnej zmluvy strana, ktorá ministra do vlády deleguje, má právo ho aj stiahnuť a premiér to nemôže zvažovať, musí konať, ako partnerská strana chce. Lenže premiér už neraz vyhlásil, že nemieni pustiť maloroľnícke spory do vlády. Tieto spory mimochodom sa dostali do štádia frašky, keď každý každého vylučuje a odvoláva. József Torgyán včera večer v televízii obvinil Fidesz z podrývania jeho autority, no dodal: „Fidesz považujeme za svojho priateľa, ale poznáme staré rímske príslovie, podľa ktorého: s nepriateľmi sa už nejako vyrovnáme, ale pred našími priateľmi ochráň nás, Bože!“ Premiér Orbán, tak isto v televízii, odbil úvahy o predčasných parlamentných voľbách slovami, že v regióne je Maďarsko jedinou krajinou, v ktorej každá vláda vyplnila svoj mandát, čo znamená významnú prednosť oproti ostatným, pretože signalizuje stabilitu a vypočítateľnosť.
Maďarská ropná a plynárenská spoločnosť MOL rokuje o predaji plynárenskej divízie so všetkými spoločnosťami aktívnymi na maďarskom plynárenskom trhu, ako aj s vládou. Oznámil to predseda predstavenstva spoločnosti Zsolt Hernádi. Predaj plynárenskej divízie by sa mal uskutočniť do konca tohto roku, pretože si nevyžaduje žiadnu zmenu v legislatíve. Predaj viac ako 50-percentného balíka akcií musí schváliť vláda a akcionári MOL. Podľa Hernádiho aj pri správnej aplikácii cenových mechanizmov by plynárenská divízia nebola schopná vykázať v Maďarsku rast. V minulom roku utrpela stratu 117 mld HUF, pričom v tomto roku sa očakávajú ďalšie straty v objeme 100 mld HUF, pretože centrálne regulované domáce predajné ceny plynu sú nižšie ako importné ceny. Hernádi očakáva, že plynárenský trh bude v krajine centrálne regulovaný ešte minimálne dva roky, avšak napriek tomu môže byť plynárenská divízia atraktívna pre investorov, ktorí chcú dosiahnuť regionálnu expanziu, resp. ktorí sú aktívni v oblasti produkcie, transportu a distribúcie plynu. Vedenie spoločnosti MOL poverilo spoločnosť Schroeders Salamon Smith Barney uskutočniť rokovania so záujemcami a poskytovaním poradenstva o ďalšej stratégii.
x x x
Prípadný úspech maďarskej spoločnosti MOL v tendri na privatizáciu druhej najväčšej poľskej rafinérie v Gdansku bude podľa viceprezidenta a podpredsedu predstavenstva Slovnaftu Zoltána Áldotta prospešný aj pre Slovnaft. V budúcnosti by totiž mohol upevniť svoje postavenie v maloobchodnom predaji na poľskom trhu. „S poľským trhom chceme mať užšie prepojenie ako doteraz, keď sme prostredníctvom Slovnaftu prítomní iba v južných oblastiach,” konštatoval Áldott. Posilňovanie pozície na národných trhoch je podľa neho z časového a finančného hľadiska jednoduchšie pre skupinu troch rafinérií (MOL, Slovnaft, Rafineria Gdanska), ako keby každá z nich postupovala samostatne. Vzájomná spolupráca vytvára tiež dobré predpoklady pre rast v zahraničí, v prípade Slovnaftu najmä v Poľsku a Českej republike. Minuloročné vysoké kapitálové výdavky MOL-u súvisiace s investíciou v Slovnafte a domácej petrochemickej firme TVK kryl maďarský koncern hlavne z cudzích zdrojov. Zadlženosť podniku tak vlani stúpla z 27 percent takmer na 44 percent. „Na tento rok neplánujeme ďalšie veľké projekty, ak sa však naskytne dobrá príležitosť, akou je napríklad Rafineria Gdanska, peniaze sa vždy nájdu,” zdôraznil Z. Áldott. Popri rekordnom prevádzkovom zisku z neregulovaných činností zaznamenal MOL vlani zhoršenie hospodárenia plynárenskej divízie. Aj preto sa chce firma v budúcnosti orientovať predovšetkým na rozvoj ropných aktivít. „Možnosti rastu plynárenstva v domácom prostredí sú obmedzené, rozmach v regionálnom meradle by bol príliš finančne náročný,” uviedol predseda predstavenstva MOL-u Zsolt Hernádi. Z týchto dôvodov zvažuje vedenie odpredaj stratovej plynárenskej divízie. „Z časového hľadiska sme si nestanovili žiadny hraničný termín,” zdôraznil. Transakcia sa podľa Z. Hernádiho uskutoční jedine za podmienok zachovania optimálnej štruktúry divízie, optimálneho načasovania, výhodnej ceny a výberu správneho investora. Kupcom sa môže stať ktorákoľvek firma pôsobiaca v danej oblasti vrátane maďarskej vlády. Práve štát má ako najväčší akcionár MOL-u (25 %) silný záujem o jeho regionálny rast v ropnom priemysle. „Z tohto pohľadu predpokladáme, že vláda podporí rozhodnutie predstavenstva,” povedal šéf maďarskej firmy. Na druhej strane bude mať štát, podobne ako ostatní akcionári, záujem o transparentný priebeh transakcie pri akceptovateľnej cene. Plynárenská divízia MOL-u tvorí podstatnú časť spoločnosti, z jej činností totiž plynie 25 až 30 percent výnosov firmy.
Stimul - Centrum informatiky a vzdelávania FFUK v Bratislave vydalo dielo J. Dolníka Spisovná slovenčina a jej používatelia, v ktorom autor narúša spôsob myslenia o spisovnom jazyku a jazykovej kultúre. Autorským zámerom je nabádať čitateľa k vlastnému uvažovaniu a hodnoteniu jazykových javov, ako aj zvýšiť sebavedomie nositeľov spisovného jazyka. Na podklade rozboru mnohých príkladov polemizuje s tradovanými názormi a ukazuje smer poznávania nášho jazyka. Podľa autora súčasná spisovná slovenčina nepotrebuje vyvolených ochrancov, lebo jej nositelia ju udržiavajú v takom stave, v akom má byť. Zásahy do nej v mene jej ochrany, jej udržiavania v dobrom stave alebo jej „zdravého” rozvíjania sú násilné, nezlučiteľné s povahou reálneho fungovania jazyka. Nositeľom spisovnej slovenčiny treba vliať viac jazykového sebavedomia, aby sa nedali zneistieť jej neprirodzenými ochrancami.
Bývalý prezident Maďarskej republiky Árpád Göncz navštívil dnes Dunajskú Stredu na pozvanie tamojšieho Vámbéryho občianskeho združenia. Na stretnutí s novinármi hovoril o svojich skúsenostiach vo funkcii prezidenta, o slovensko-maďarských vzťahoch a chystanom zákone o Maďaroch žijúcich v zahraničí. V tejto súvislosti povedal, že maďarská vláda nemohla urobiť inak než predostrieť parlamentu návrh spomínaného zákona. Podľa jeho slov netreba v ňom hľadať snahu poškodzovať záujmy susedných štátov, nebodaj pokus postaviť Maďarov, žijúcich v menšine, proti vlastnej krajine. „Keby som bol teraz prezidentom, tak by som urobil všetko, presvedčil by som svojho slovenského kolegu, aby aj na Slovensku prijali podobný zákon a pomáhali Slovákom napríklad aj v Maďarsku naplniť plnohodnotné národné vyžitie vo svojom materinskom jazyku,” konštatoval. O niektorých prejavoch národnostnej neznášanlivosti v oboch krajinách poznamenal, že ide o delikty jednotlivcov, o ktoré sa má zaujímať polícia a orgány činné v trestnom konaní v oboch štátoch. Maďarsko-slovenské vzťahy sa podľa jeho slov vyvíjajú správnym smerom na úrovni štátnej politiky. Treba len prekonať stáročné predsudky medzi ľuďmi, ktoré ešte bránia vzájomnému pochopeniu. Exprezidenta prijal na radnici primátor Dunajskej Stredy Péter Pázmány. Podvečer sa stretol tento významný 80-ročný literát vo Vámbéryho literárnej kaviarni s milovníkmi písaného slova.
Napriek tomu, že sa Rakúsko v ostatnom období pozitívne stavia k rozširovaniu EÚ o kandidátske krajiny strednej a východnej Európy, je jeho obraz v samotných kandidátskych krajinách skôr nepriaznivý, píše rakúsky denník Die Presse. Tieto krajiny vidia úlohou Rakúska pri rozširovaní EÚ mimoriadne skepticky. Na základe výsledkov výskumov verejnej mienky, uskutočnenej inštitútom Fessel-GfK, pociťuje jedine Maďarsko dostatočnú podporu zo strany Rakúska pri jeho úsilí o vstup do EÚ. Kým až 45 percent maďarských respondentov súhlasí s tým, že Rakúsko sa dostatočne zasadzuje za vstup ich krajiny do EÚ, v Českej republike sú to len necelé štyri percentá. Príčinou takejto nepriaznivej nálady českého obyvateľstva voči Rakúsku môže mať okrem iného na svedomí aj konflikt okolo českej atómovej elektrárne Temelín. Nedostatočnú podporu zo strany Rakúska pociťujú aj Slovinsko (11 percent) a Poľsko (15 percent), pričom až 47 percent Slovincov a 44 percent Čechov má dojem, že Rakúsko sa snaží ich vstup do EÚ dokonca spomaliť. O niečo lepší dojem zanechalo Rakúsko u Slovákov, kde si 23 percent respondentov myslí, že Rakúsko sa dostatočne zasadzuje za jeho vstup do EÚ. Na druhej strane takmer 31 percent Slovákov na otázku, či Rakúsko pomáha ich krajine pri vstupe do EÚ, odpovedalo, že Rakúsko je v otázke vstupu Slovenska do EÚ neutrálne, čiže sa ani nezasadzuje za jeho vstup, ale ho ani nepodporuje. Devätnásť percent Slovákov sa domnieva, že Rakúska republika sa snaží vstup SR do EÚ spomaliť, pričom ďalších päť percent je presvedčených o tom, že Rakúsko chce vstupu ich krajiny do EÚ úplne zabrániť. V Rakúsku samotnom prevláda od nástupu FPÖ do vlády skôr pozitívny názor na rozširovanie EÚ smerom na východ. Posledný výskum verejnej mienky z marca tohto roku dokazuje, že väčšina Rakúšanov je za rozširovanie EÚ o nové kandidátske krajiny strednej a východnej Európy. Za prijatie nových členov do EÚ je pritom až 51 percent rakúskych občanov a 44 percent je proti, uzatvára Die Presse.
Maďarsko svojím zákonom o zahraničných Maďaroch prejavilo svoju teritoriálnu a expanzívnu politku. Včera to vyhlásila šéfka SNS Anna Malíková.,,Je otázne, či to nebude nástrojom na naplnenie myšlienky Veľkého Uhorska,‘‘ povedala. Doslova za nové pomaďarčovanie detí označila Malíková možnosť získať štatút zahraničného Maďara aj maloletému dieťaťu nemaďarskej národnosti.,,Návrh zákona zvýhodňuje len určitú časť obyvateľstva na etnickom princípe, preto je diskriminačný a asimilačný voči ostatnému obyvateľ-stvu,‘‘ uviedla. Preto SNS chce predložiť do NR SR návrh zákona, podľa ktorého by rodičia žijúci na zmiešanom území s viac ako 20% podielom menšinového obyvateľstva v prípade, že umiestnia svoje dieťa do slovenskej štátnej školy, dostali jednorazový ročný príspevok od štátu 6 000 Sk na dieťa. A. Malíková sa tiež kriticky vyjadrila na adresu šéfa SMK Bélu Bugára, ktorý vyhlásil, že sa chce prihlásiť k štatútu zahraničného Maďara.,,Je predsa ústavný činiteľ Slovenska. Ak niekoho ťahá srdce inam, nech pracuje pre ten štát,‘‘ dodala.
Švédska neonacistická firma Midgard bola adresátom dodávky 5200 kompaktných diskov, ktoré vyrobili podľa všetkého v Maďarskej republike a obsah ktorých skúmajú v súčasnosti švédske orgány vzhľadom na ich možný nezákonný charakter. S odvolaním sa na štokholmský Expressen o tom informuje dnešné vydanie budapeštianskeho denníka Magyar Hírlap. Podľa rovnakého zdroja sa maďarský výrobca CD vyjadril, že nemá možnosť kontrolovať obsah vyrábaných nosičov zvukových záznamov, iba formálnu správnosť objednávky. Predbežná faktúra, ktorú má redakcia maďarského periodika k dispozícii, vraj nasvedčuje, že dodávku kompaktných diskov s údajne tzv. mocenskou hudbou (makt-musik) o dvoch položkách (4000 ks a 1200 ks) si objednala slovenská spoločnosť AFK z Banskej Bystrice. Jej odosielateľom je maďarský výrobca, s.r.o. MC & CD a adresátom MIDCD (zrejme švédska spoločnosť Midgard). Ako uviedol pre Magyar Hírlap riaditeľ s.r.o. MC & CD László Kovács, na výrobu kompaktných diskov je v Maďarskej republike obvykle potrebný súhlas tamojšej organizácie na ochranu autorských práv ARTISJUS, respektíve Zväzu maďarských vydavateľov nosičov. Zodpovednosť výrobcu je prísne upravená v zmluvných bodoch. Princípom je, že konkrétne zodpovedá za záväzky uvedené v zmluve, všeobecne za otázky upravené maďarskou legislatívou. Podľa Kovácsa výrobca nijakým spôsobom nekontroluje a ani nemôže kontrolovať obsah pôvodnej nahrávky, tzv. masteru, iba jeho technickú kvalitu. Nemôže cenzurovať, hodnotiť materiál určený na rozmnoženie podľa jeho obsahu. Objednávku však akceptuje iba v prípade, ak zákazník vopred podpíše deklaráciu o prevzatí plnej zodpovednosti. Výrobca pristupuje zodpovedne k technickej kontrole masteru a ak počas tejto operácie zistí, že súčasťou produkcie je v rozpore s vyhlásením objednávateľa napríklad aj symbol totalitného systému, neodkladne odmietne vyrobiť nosiče. Pri predmetnej objednávke sa však takýto aspekt nevyskytol. Kontrola audionahrávky je osobitne ťažkou úlohou, veď od výrobcu nemožno očakávať, aby zamestnával švédčinu ovládajúceho jazykového lektora, keď od objednávateľa - slovenskej mediálnej agentúry má deklaráciu o tom, že obsah pre Švédsko určených kompaktných diskov nie je v rozpore so zákonmi. Celá transakcia prebehla podľa Kovácsa bezproblémovo, náklad dorazil do Švédska a ani pri colnom odbavovaní sa nevyskytli neobvyklé skutočnosti. Ak sa skutočne potvrdí, že náklad je v akejkoľvek forme v rozpore so zákonmi krajiny určenia alebo že informácia o policajnom vyšetrovaní zodpovedá skutočnosti, či adresát vykonáva nezákonnú činnosť, maďarský výrobca s okamžitou platnosťou preruší vzťahy so slovenským objednávateľom produkcie. So švédskym adresátom maďarský výrobca žiadny kontakt nemá a ani nemal, uzatvára rozsiahly materiál Magyar Hírlap.
Odškodnenie vo výške zhruba 100 miliónov dolárov chce vymáhať súdnou cestou Maďarsko od rumunsko-austrálskej banskej spoločnosti Aurul. Vinou tejto firmy sa koncom januára minulého roku znečistila rieka Tisa a ďalšie rieky. Kyanid prenikol aj do Dunaja a zničil väčšinu flóry a fauny. Postihnuté boli celkovo tri krajiny - Rumunsko, Maďarsko, Juhoslávia a Ukrajina.
Najväčšia maďarská opozičná strana navrhla Celoštátnej volebnej komisii usporiadať referendum so štyrmi otázkami. Ich zmyslom je získať súhlas verejnosti, aby v novom Zákonníku práce boli pre zamestnancov zaručené dva voľné dni, aby sa pri určovaní starobných dôchodkov bral do úvahy rast nákladov spotrebného koša dôchodcov, aby sa začala vytvárať profesionálna armáda a aby všetci stredoškoláci mali zabezpečenú bezplatnú výučbu jedného cudzieho jazyka. Referendum v Maďarsku vyhlásia, keď návrh naň podpíše aspoň 200 000 voličov. Na otázku, prečo práve tieto problémy pokladajú socialisti za dôležité nastoliť v ľudovom hlasovaní, predseda Maďarskej socialistickej strany (MSZP) László Kovács povedal, že vláda v parlamente návrhy opozície v týchto bodoch zmietla zo stola. Podľa hovorcu vlády Gábora Borokaiho socialisti búchajú do otvorených dverí, lebo napríklad vláda pripravuje novelizáciu Zákonníka práce, ktorá nielen zakotví 40-hodinový pracovný týždeň, ale aj dva voľné dni. Pozorovatelia označujú iniciatívnu socialistov za začiatok predvolebného boja (parlamentné voľby majú byť na jar budúceho roku). Kovács už koncom minulého týždňa na veľkom verejnom diskusnom fóre socialistov vyhlásil, že MSZP v spomínaných voľbách porazí vládnu garnitúru premiéra Viktora Orbána, ktorá podľa neho „zneužíva nádeje ľudí na lepší život”.
Zákon o štatúte zahraničných Maďarov, ktorý začal prerokúvať budapeštiansky parlament, sa stretol v susedných štátoch, kde žije početná maďarská menšina, s nezvyklou kritikou a obavami. Ako prvý premiér cudzieho štátu sa ozval predseda slovenskej vlády M. Dzurinda a posmelený ním silné slová vyslovili aj predstavitelia Rumunska.
Dzurinda (diplomaticky) presne nekonkretizoval svoje obavy, len naznačil, že by takýto štatút vyvolal zhoršenie vzťahov s Maďarskom a mohol by byť zdrojom napätia na juhu Slovenska. Škoda - keď už na verejnosti povedal A, mohol povedať aj B. Inak o jeho obavách možno len špekulovať. O čom je teda spomínaný zákon? Mal by Maďarom žijúcim v zahraničí prisúdiť určité práva a sociálne výhody, aké prináležia občanom žijúcim v Maďarsku. Podľa terajšieho návrhu by sa mal týkať napríklad zliav na cestovné, možnosti štúdia (aj s finančnou podporou), výhod v oblasti zdravotného ošetrenia, umožnenia pracovať tri mesiace v Maďarsku, či pomôcť postihnutým a rodinám s viacerými deťmi. To je len niekoľko výhod, ktoré nezaváňajú azda ničím iným než snahou pomôcť svojej menšine žijúcej za hranicami. Najväčšie výhody by mali tí, ktorí žijú v štátoch susediacich s Maďarskom, teda na Slovensku, v Rumunsku a na Ukrajine. Treba sa spýtať, ako by takáto pomoc mohla poškodiť štátne záujmy spomínaných krajín? Takéto obavy sú neopodstatnené a absurdné, najmä keď domovská krajina nemá pre „svoje” menšiny peniaze na podporu jej kultúrneho či sociálneho rozvoja. Nepochopiteľné sú pre našinca (nezaslepeného nacionalizmom) obavy, že by zákon vyvolal nepokoje na juhu SR. Tie nepokoje by totiž vyvolal iba v dušiach tých národniarov, ktorí nedokážu niečo podobné zabezpečiť prostredníctvom parlamentu pre svoju slovenskú menšinu v zahraničí a pre istotu ešte likvidujú aj Dom zahraničných Slovákov. Tak o čom to vlastne celé je?