12. mája 2001 ● Zo slovenskej tlače
Pri svojej nedávnej návšteve v Budapešti poukázal predseda Európskej komisie Romano Prodi na nedostatočnú prax slobody slova a zákona o médiách v Maďarsku. V posledných dňoch to potvrdili dva konkrétne prípady. Známy reportér komerčnej televízie RTL klub Tamás Frei si dlhodobo vyberá neobyčajne nebezpečné témy. Navštívil „dedinku smrti“ pri rieke Eboli v Afrike, dostal sa medzi ostro strážené ženy v Arabských emirátoch, a naposledy nakrúcal v Moskve, kde urobil rozhovor s niekoľkými členmi ruskej mafie.
Počas rozhovoru s profesionálnym zabijakom položil aj otázku, za koľko dolárov by zavraždil maďarského premiéra. Vládna Strana mladých demokratov (FIDESZ) zareagovala mimoriadne odmietavo, reportérovo ospravedlnenie nestačilo, generálny riaditeľ a šéf informácií RTL klubu „dobrovoľne” abdikovali. Novozvolený predseda FIDESZ Zoltán Pokorni, ktorého niektorí pozorovatelia považovali za intelektuálnejšieho než bol jeho predchodca László Kövier, bol s týmto riešením spokojný. Vo svojom prvom televíznom vystúpení žiadal odstúpenie šéfredaktorky literárneho denníka Magyar Hirlap Ilony Kocsiovej. Denník koncom marca totiž uverejnil článok externého spolupracovníka, v ktorom bola nasledujúca veta: „Tvrdím, že dnes nikto nechce likvidovať ani Viktora Orbána, ani Lászlóa Köviera, i keď by to bolo na osoh národa.” Denník sa ospravedlnil na svojich stránkach za nešťastnú vetu, ale koaličnej strane to nestačilo a rozhodla sa zakázať účasť novinárov z inkriminovaného denníka na akciách strany. Tak sa stalo, že o nedávnom sneme FIDESZ Magyar Hirlap neinformoval. Iba biely štvorec oznamoval na titulnej strane verdikt mladých demokratov. V ten deň viacero denníkov vyslovilo solidaritu podobným bielym štvorčekom za vykázanie novinárov z akcií FIDESZ. Najväčší politický týždenník 168 óra - s asi 200-tisícovou čitateľskou obcou - na titulnej strane uviedol veľkými písmenami: Protestujeme!
Syndikát maďarských novinárov okamžite zaujal stanovisko k prípadu. Jeho predseda István Wisinger v stredu zvolal všetkých šéfov médií, ktorí denne pracujú s informáciami, aby zhodnotili situáciu. Počas búrlivej diskusie vedúci verejno- právnych médií opustili rokovanie. Ostatní sa zhodli na tom, že denník síce spravil chybu uverejnením vety, ale to nemôže mať za následok zákaz podávania informácií. Podľa niektorých právnikov rozhodnutie FIDESZ je dokonca v rozpore s ústavou. Ak by šéfredaktorka odstúpila, znamenalo by to jedno: FIDESZ chce nadobudnúť moc, aby zasahovala do vnútorných záležitostí súkromných firiem. Ako Wisinger povedal, podľa mladých demokratov to znamená: kto nie je s nami, ten nie je.
Úrady v západomaďarskom meste Šopron dnes pristúpili k evakuácii približne 10 000 obyvateľov tohto mesta, aby tak umožnili skupine expertov zneškodniť 500 kilogramov vážiacu bombu z druhej svetovej vojny.
Miestni predstavitelia zároveň uviedli, že svoje domovy museli opustiť obyvatelia žijúci v okruhu vzdialenom 600 metrov od náleziska bomby. So sebou si mohli vziať iba predmety nevyhnutnej potreby ako lieky a pitnú vodu. V celom Šoprone budú z bezpečnostných dôvodov odstavené dodávky elektrického prúdu. Bomba sa našla v stredu v centre mesta na stavenisku v blízkosti šopronského hotela.
K podobnej situácii došlo koncom apríla aj v severotalianskom meste Vicenza, kde sa našla na mestskom cintoríne bomba, ktorá vážila 1800 kilogramov a merala tri metre. Úrady predpokladajú, že ju zhodil britský bombardér Wellington 2. apríla 1944. Mestské úrady museli taktiež prikročiť k masovej evakuácii a svoje domovy bolo prinútených opustiť takmer 77 000 obyvateľov, čo predstavuje dve tretiny mestskej populácie.
Lídri až z deviatich exkomunistických krajín netrpezlivo čakávajúcich na moment začlenenia do NATO dnes budú pokračovať v úsilí o rozsiahle rozšírenie vojenskej aliancie do východnej Európy.
Napísala to dnes britská agentúra Reuters v správe avizujúcej druhý deň konferencie Európske nové demokracie: Líderstvo a zodpovednosť, ktorá sa za účasti premiérov a vysokých vládnych predstaviteľov stredoeurópskych a východoeurópskych krajín usilujúcich sa o členstvo v EÚ a NATO koná v Bratislave.
Analytici tvrdia, že toto stretnutie bude mať len malý vplyv na rokovania kandidátskych krajín o členstve v NATO, avšak je strategicky umiestnené pred nadchádzajúci summit ministrov zahraničných vecí členských štátov aliancie. Ten sa bude konať ešte v priebehu tohto mesiaca v maďarskej metropole Budapešti. Uchádzačské krajiny sa nádejajú, že práve na budapeštianskej schôdzke sa odštartuje vážna fáza debaty o rozširovaní, pokračuje Reuters.
„Je politicky symbolické, že myslia vážne svoj pokiaľ možno čo najskorší vstup a cítia, že ich šance sú vyššie, ak spoja sily a vydajú spoločnú výzvu v protiklade k individuálnemu postupu,” cituje agentúra Reuters v závere správy vyjadrenie Sharona Riggleho, riaditeľa Centra pre európsku bezpečnosť a odzbrojenie.
Zaslúžilý umelec Ladislav Chudík zavítal v utorok do Budapešti. V podvečerných hodinách prijal pozvanie riaditeľa Všeobecnej školy, gymnázia a kolégia J. A. Komenského v Budapešti a riaditeľa Slovenského inštitútu do premietacej sály na pôde inštitútu. Pripravil tak unikátnu príležitosť uvidieť slovensky film Polnočná omša s jedným z hlavných protagonistov na javisku. Ladislav Chudík odložil ponúkaný mikrofón a profesionálnym hlasom uviedol film priamo na pódiu spomienkou na jeho nakrúcanie. Pripomenul si aj vzťah k tvorcom diela, najmä dramaturgovi Petrovi Karvašovi. Maďarské publikum príjemne pobavil zaujímavosťami o jazykových rozdielnostiach z nakrúcania s kolegyňou Margitou Baraovou.
Banskú Štiavnicu, kde sa film nakrúcal, Chudíkovi predstavil už v detstve otec. Obsah filmu neprezradil, pretože to sám nemá rád a „šťastný je ten, kto sa rozhodne ísť na film podľa vlastného výberu, nie pod vplyvom reklám“. Po filme, napriek možnosti klásť otázky, ostalo niekoľkogeneračné obecenstvo dojaté a ticho.
Stavanie mostov ponad rieky bolo od nepamäti prirodzeným spôsobom spájania dvoch brehov. Takáto myšlienka sa stala základným pilierom pre medzinárodnú výstavu výtvarných klubov v Mestskej galérii v Štúrove s názvom Mosty 2000. V expozícii sa sústredilo množstvo tém a techník, ako napríklad enkaustika, sadrové plastiky s imitovaným bronzovým povrchom, majolika, alebo klasické olejové, akvarelové, pastelové maľby a kresby, fotografie, drevené plastiky. Výstava potrvá do 21. mája, potom sa presunie do maďarského Vácu.
Elektronická pošta, od ktorej mnohé firmy očakávajú uľahčenie komunikácie a zníženie nákladov, máva často opačný efekt. Podľa prieskumu americkej spoločnosti Gartner zamestnanci trávia každý deň priemerme 49 minút len vybavovaním pracovných e-mailov. Približne 34 percent e-mailov rozosielaných vo firmách je úplne zbytočných. Veľký počet mailov zaťažuje servery a podkopáva produktivitu – zníženie objemu e-mailovej komunikácie by mohlo mať okamžitý dopad na zníženie nákladov firiem.
Maďarsko má šancu stať sa prvou kandidátskou krajinou, ktorá bude prijatá do EÚ, uviedol vo štvrtok spravodajca Európskeho parlamentu pre Maďarsko Portugalec Luis Queiro. Queiro, ktorý je poverený prípravou správy o krajine za rok 2001, vyzdvihol pozitívne ekonomické výsledky a serióznu snahu Budapešti o pokrok v ochrane životného prostredia.
Rakúsky parlament včera jednomyseľne ratifikoval Európsku chartu regionálnych a menšinových jazykov. Návrhy opozičných sociálnych demokratov a zelených, aby sa ochrana Chorvátov, žijúcich v spolkovej krajine Burgenland rozšírila aj na Viedeň, však nenašli v Národnej rade dostatočnú podporu poslancov. Schválením charty sa Rakúsko vyslovilo za ochranu a súčasne za zákaz diskriminácie Chorvátov a Maďarov, žijúcich v Burgenlande a Slovincov, žijúcich v spolkovej krajine Korutánsko. Jednotlivé body charty sa budú vzťahovať aj na Čechov a Slovákov, žijúcich vo Viedni a na Rómov v Burgenlande. Kritiku Sociálnodemokratickej strany Rakúska (SPÖ) a zelených na údajnú nedostatočnú ochranu chorvátskej menšiny vo Viedni odmietol štátny tajomník Úradu spolkového kancelára Franz Murak slovami: „Neexistujú nijaké argumenty, ktoré by umožňovali zdôvodniť z právneho hľadiska, prečo by mali burgenlandskí Chorváti tvoriť vo Viedni autonómnu národnostnú menšinu.“
Podľa predstaviteľov opozície je rakúska realizácia európskej charty len minimálnym variantom, pretože zo 70 možných ochranných podmienok preberá len 35. Poslanci koaličnej Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) však tvrdia, že ide o jeden z najväčších úspechov rakúskej vlády v oblasti menšinovej politiky. Schválená podoba charty totiž obsahuje aj plánované rozšírenie dvojjazyčného vyučovania na základných školách v južnom Korutánsku, kde žije početná slovinská menšina. V tejto súvislosti kritizoval bývalý korutánsky premiér Christof Zernatto svojho nástupcu Jörga Haidera, ktorý ešte nedávno, v predvečer sčítania obyvateľstva v Rakúsku, varoval pred „pomalou slovenizáciou“ na juhu Korutánska.