10. júna 2001 ● Zo slovenskej tlače
Vo veku 82 rokov zomrel novinár, spisovateľ, niekdajší generálny tajomník Zväzu demokratických Slovákov v Maďarsku Michal Bernula. Narodil sa v slovenskej rodine v dolnozemskom Pitvaroši. Počas druhej svetovej vojny ako vojak padol do sovietskeho zajatia. “Po návrate od jazera Ladoga sa začal môj ozajstný život, študoval som a, samozrejme, politizoval“ - píše o sebe v svojej knihe Pitvarošská kronika. Do roku 1956 pracoval na ministerstve osvety a potom sa stal generálnym tajomníkom Zväzu demokratických Slovákov v Maďarsku. Pod vplyvom politického nátlaku sa r. 1957 vzdal tejto funkcie a stal sa novinárom, neskôr predsedom priemyselného výrobného družstva v Segedíne. Medzitým písal. Prvá jeho poviedka vyšla r. 1950, viaceré jeho práce boli uverejnené v župných novinách i v týždenníku našich Slovákov Naša sloboda. Po odchode do dôchodku sa intenzívnejšie venoval písaniu. R. 1998 dvojjazyčne vyšiel jeho román Prekliate časy a vlani uzrela svetlo sveta už spomínaná Pitvarošská kronika. Vydania svojej tretej knihy, životopisného románu, sa už nedožil. Česť jeho pamiatke!
Slovíčka ako “Klub” či “Pobočka” v malebnej Slovákmi obývanej osade Börzsöňských hôr v Kóšpallagu sa nadnes stali pojmami, za ktorými sa skrýva počtom síce možno nie príliš početný, ale o to oduševnenejší všestranný kolektív. Miestny klub dôchodcov bol od počiatku zároveň slovenským klubom, ktorého členky vytvorili ženský spevácky zbor. Neskôr vstúpili do Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) a začali pôsobiť aj ako pobočku Zväzu. Kóšpallagskí viacfunkční, až univerzálni klubovníci v minulom roku oslávili 30. výročie “svojho” vzniku, a to natoľko vydareným regionálnym podujatím, že jubilejné oslavy nemohli zostať bez pokračovania. Tohoročné vydarené zopakovanie prvého pokusu a odhodlanie pokračovať v započatej (v neposlednom rade výdatnej organizačnej) práci znamená, že sa zrodila tradícia slovenských národnostných stretnutí v Kóšpallagu...
Regionálne slovensko-maďarské stretnutie ochotníckych speváckych a tanečných skupín sa konalo v druhej polovici mája v kultúrnom dome obce za prítomnosti početných priaznivcov z bližšieho a širšieho okolia. Pred pestrým spoločným kultúrnym programom hostí a hostiteľov nesmierne agilná vedúca “klubu-pobočky-pávieho krúžku” Katarína Botošová-Bušová medzi početnými hosťami osobitne privítala o. i. poslankyňu Národného zhromaždenia MR Dr. Máriu Kóródiovú, podpredsedníčku Samosprávy Peštianskej župy Erzsébet Grószovú-Kruppovú, členku Predsedníctva ZSM Martu Glückovú-Papučkovú, regionálneho radcu Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Imricha Fuhla, kurátorku verejnej nadácie Pre národné a etnické menšiny v Maďarsku Gizelu Molnárovú a popredných predstaviteľov Celoštátneho zväzu dôchodcov. Po pozdravných slovách hostí na javisku preplneného kultúrneho domu sa vystriedali spevácke a tanečné kolektívy hostiteľskej obce, obcí Mlynky (Pilisszentkereszt) a Senváclav (Pilisszentlászló), ako aj Kerepeštarče, Vácrátótu a Kišmarošu.
(fuhl)
V Základnej škole v Kóšpallagu dlhé roky nerušene prebiehala výučba slovenského jazyka. Vynikajúca učiteľka Šára Šelmecziová si dobre rozumela s rodičmi i s deťmi a zdalo sa, že v kóšpallagskej škole má slovenčina “domovské právo“. Šára Šelmecziová vyučovala aj niekoľko rokov po odchode do dôchodku. Neskôr však sa zo zdravotných dôvodov musela pedagogickej činnosti vzdať. Nadišli časy, keď bola výučba slovenského jazyka viackrát prerušená a znovuzavedená. Raz chýbal učiteľ, inokedy záujem rodičov. Udalosti posledných rokov zhrnula riaditeľka školy Karola Szabóová:
- Naposledy bola v našej škole prerušená výučba slovenčiny roku 1995. Predchádzajúci riaditeľ ju považoval za zaťažovanie žiakov a klasifikovanie slovenčiny pokladal za príliš prísne. S týmto odôvodnením rodičia potom žiadali zrušiť výučbu slovenského jazyka. V auguste 1995, keď som bola vymenovaná za riaditeľku, sme sa s vedením osady rozhodli preskúmať možnosti jej znovuzavedenia. Povzbudzovalo nás to, že v materskej škôlke neboli prerušené slovenské zamestnania, plynule prebiehali aj v rokoch, keď bola výučba slovenčiny v škole zastavená. Nebolo však ľahké pracovať na jej obnovení. Podarilo sa nám presvedčiť rodičov o výhodách znalosti slovenského jazyka a po istom čase v osobe Beáty Káplóczkej získať stáleho pedagóga. V minulom roku nám vypomáhala slovenčinárka na dôchodku Alžbeta Jaczenková, ktorá k nám dochádzala zo susednej Márianostry a veľmi svedomite pracovala na vytvorení jazykových základov našich žiakov. Ona má veľké zásluhy na vytvorení dobrého vzťahu našich detí k slovenskému jazyku, - povedala o znovuzavedení výučby slovenčiny v kóšpallagskej škole agilná riaditeľka Karola Szabóová.
Predtým, ako som zavítal medzi žiakov, som sa prívetivej mladej pani učiteľky Beáty Káplóczkej spýtal, ako sa dostala do Kóšpallagu.
- Narodila som sa v Štúrove, v tamojšej maďarskej rodine. Po zakončení miestneho gymnázia som absolvovala Učiteľský ústav v Nitre, stala som sa maďarskou i slovenskou učiteľkou. Vydala som sa do Kismarosu a prišlo mi vhod, že v Kóšpallagu hľadali učiteľku slovenského jazyka. Nastúpila som v školskom roku 2000-2001. Je to moje prvé pracovisko a napriek tomu, že moja práca je náročná, veľmi dobre sa tu cítim. Výučbu som prevzala od kolegyne Alžbety Jaczenkovej, ktorá tu vykonala úctyhodnú prácu. Naučila prváčikov rôzne riekanky, veršíky a piesne, prostredníctvom ktorých si deti vytvorili dobrý vzťah k jazyku. Vedenie školy a obecná samospráva zabezpečili potrebné učebnice a učebné pomôcky.
Tohto roku už prebieha výučba v dvoch triedach a dúfam, že ich počet sa bude ďalej zvyšovať. Vediem aj slovenské zamestnania v dvoch skupinách materskej školy. Práca s deťmi predškolského veku je veľmi dôležitá, veď väčšina z nich sa v škôlke poprvýkrát stretáva so slovenským slovom. Len málo detí si prináša nejaké základy z domu, - povedala nám o podmienkach výučby nová slovenčinárka kóšpallagskej školy.
Beáta Káplóczka napriek tomu nepovažuje výučbu slovenčiny za príliš náročnú. Ako hovorí, malí žiaci sú nadšení. V druhej triede už pekne čítajú. Veľký dôraz kladú na výklad a interpretáciu slov, riekaniek, veršíkov a piesní. Slovník si ešte deti nezostavujú, zatiaľ sa dôraz kladie na správnu výslovnosť a na to, aby chápali pojem naučených výrazov. V budúcom školskom roku, od 3. triedy, začnú pracovať so slovníčkami a obrázkovými slovníkmi. O dobrom vzťahu kóšpallagských detí k slovenskému jazyku svedčí skutočnosť, s akou oduševnenosťou a láskou sa pripravovali s malým slovenským pozdravným programom na Deň matiek a na májový Národnostný deň.
- Aby sme sa vyhli zbytočným nedorozumeniam a nespokojnosti rodičov, vedenie školy sa rozhodlo, že zatiaľ namiesto známkovania budeme výkon a usilovnosť detí pri výučbe slovenčiny hodnotiť ústne a namiesto známok budeme dávať červené body. Zdá sa, že aj týmto spôsobom ohodnocovania možno deti angažovať a nemajú pocit, že by sa slovenčinu učili z povinnosti, - konštatovala Beáta Káplóczka.
Okrem školskej činnosti mladá slovenčinárka ochotne pomáha aj v oblasti kultúrneho a spoločenského života. V deň našej návštevy po vykonaní školských povinností viedla jej cesta medzi členky kóšpallagskej pobočky Zväzu Slovákov v Maďarsku, ktorým pomáha pri nacvičovaní slovenských ľudových piesní. Speváčky Magdaléna Kleinová, Alžbeta Draxerová a Ružena Gyöngyösiová s veľkým uznaním hovorili o jej ochote pomáhať pri pestovaní miestnych ľudových tradícií.
Dúfame, že tentokrát sa v Kóšpallagu podarí stabilizovať výučbu slovenského jazyka. Zárukou toho môže byť postoj vedenia školy i mladá slovenčinárka, ktorá sa veľmi svedomite a oddane venuje svojej práci. Ich pozitívna iniciatíva si zaslúži všestrannú podporu a pozornosť rodičov i všetkých patričných orgánov.
(majnek)
Slovenská samospráva vo Vacove (Vác) na čele s predsedom Dr. Júliusom Altom sa snaží pravidelne zabezpečovať príležitosti na sprostredkúvanie slovenskej kultúry. Raz formou vystúpení koncertných umelcov, inokedy poriadaním výstav, ale najmä folklórnych podujatí. Priaznivci ľudovej kultúry z mesta a okolia radi spomínajú na vystúpenie súboru Urpín a obľúbili si aj Ľudový súbor Vršatec z Dubnice nad Váhom, ktorý už viackrát vystúpil na tradičnom trojdňovom festivale Vacovská svetská veselica.
Prianie nepočetných obdivovateľov tohto folklórneho kolektívu z Vacova a Slovákmi dodnes pomerne husto obývaného okolia bolo “vidieť ich raz na ozajstnom veľkom javisku...” sa 1. júna t. r. stalo skutočnosťou Slovenský národnostný večierok usporiadaný zborom vacovských slovenských poslancov v divadelnej sále Osvetového strediska I. Madácha totiž pozostával z pestrého celovečerného tanečno-hudobného programu “vysneného” súboru, ktorý (ako sme sa o tom mohli presvedčiť na vlastné oči a uši) sa právom teší svetovej povesti.
Súbor, založený r. 1953, tvoria mladí ľudia rôznych profesií, ako aj študenti zamilovaní do folklóru, ktorí venujú tejto činnosti svoje schopnosti a voľný čas. Základ repertoáru folkloristov z družobného mesta Vacova tvoria pôvodné tanečné čísla, vytvorené na základe národopisných výskumov v rôznych oblastiach našej materskej krajiny. Súbor má naštudované tanečné, hudobné a spevácke čísla, ktoré sú pestrého zamerania: mužské tance, skupinové ženské spevy a tance so spevmi, hudobné čísla cimbalovej muziky so sólami primáša, píšťal, fujary a so spevmi hudobníkov. Umeleckým vedúcim súboru je Jozef Martinka.
Významná a rozsiahla je činnosť súboru v oblasti prezentovania slovenského folklórneho umenia ako doma, tak i v zahraničí. Úroveň a atraktívnosť vystúpenia tanečníkov z Dubnice nad Váhom vysoko hodnotili diváci v rôznych európskych krajinách, ale aj v Afrike, Amerike, Austrálii a Ázii. Nebolo tomu inak ani tentokrát v našom podunajskom meste. Takmer päťsto očarených divákov v osvetovom stredisku sa kochalo v krásnych ľudových piesňach a tancoch o. i. Horehronia, Zemplína, Podpoľania a Oravy.
Folkloristov do Vacova odprevadila aj mini-delegácia družobného mesta na čele s vicestarostom Ing. Antonom Ladeckým, s ktorou členovia hostiteľskej slovenskej samosprávy rokovali aj o ďalšom posilnení priateľských kontaktov oboch miest.
(fuhl)
Posledný májový deň sa v budapeštianskej Galérii Suzuki konala vernisáž výstavy akademického maliara, grafika Ferenca Kesztyűsa a jeho syna, akademického maliara, umeleckého fotografa Tibora Kesztyűsa. Výstavu otvorila historička umenia Mina Pappová. Počas výstavy, ktorá bude otvorená do 18. júna, organizuje F. Kesztyűs vo výstavnej sieni expozíciu a predaj diel domácich a zahraničných výtvarníkov, ktorí chcú pomôcť záplavami poskytnutým občanom. (Vlani z podobnej akcie získali takmer 400 tisíc forintov, ktoré umelec poukázal samospráve v Kondoroši).
Od 1. januára tohto roku prevzala békéščabiansky slovenský oblastný dom miestna slovenská menšinová samospráva. Najsúrnejšou úlohou nového majiteľa je obnovenie vzácneho objektu. Podľa predsedu samosprávy Juraja Anda práce sa začnú v júli t. r. Finančné prostriedky zabezpečia z vlastných zdrojov a z nadácií.
Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku usporiada svoj tohoročný, v poradí 24. národopisný výskumný tábor v dňoch 23. až 28. júna v pilíšskom Kestúci (Kesztölc). Do zberateľskej činnosti aj v tomto roku sa popri našich výskumníkoch zapoja aj etnografi zo Slovenska - z Bratislavy, Nitry a Martina. Účastníci tábora budú skúmať v prvom rade ľudovú kultúru, folklór, ľudové tradície, nárečie a iné oblasti národopisu Kestúca.
Tohoročné stretnutie národnostných klubov v Eleku vstúpilo do jubilejného, dvadsiateho ročníka. Pre nás je zvlášť potešiteľné, že sa ho zúčastnilo viac slovenských ľudových súborov ako v predchádzajúcich rokoch. “Roku 1980 miestny dom osvety spolu s organizáciou Vlasteneckého ľudového frontu usporiadali prvé stretnutie národnostných klubov“ – spomína vtedajšia riaditeľka osvetového domu Katarína Topová. “Nebolo náhodné, že dejiskom stretnutí sa stal Elek, veď tu žijú viaceré národnosti: Rumuni, Nemci, Rómovia a v menšom počte aj Slováci“. Čestný hosť tohoročného podujatia, predseda Úradu pre národné a etnické menšiny János Báthory hovoril o dvadsaťročnej tradícii stretnutí a o tom, že Elek sa svojou rumunskou národnostnou kultúrou preslávil po celej krajine. “Rumunské tance z Eleku nacvičujú vo všetkých tanečných domoch krajiny a svetové stretnutie terajších a bývalých Elekčanov tiež prispelo k šíreniu dobrého mena tejto békéšskej osady.“ J. Báthory záverom hovoril o význame činnosti občianskych organizácií a inštitúcií, ktoré sa vo veľkom podieľajú na záchrane a pestovaní národnostnej kultúry. Po otváracom prejave sa na javisku striedali národnostné súbory s ľudovými piesňami, tancami a hrami. Takmer trojhodinový kultúrny program, v ktorom vystúpili i naše súbory z Čabasabadi, Mederu (Mezőmegyeru), Slovenského Komlóša, Kondorošu a Irminčoku, si zaslúžene získal sympatie obecenstva.
(bauer)
Slovenská samospráva I. obvodu Budapešti usporiadala 30. mája 2001 v divadelnej sieni Osvetového strediska I. obvodu kultúrny večierok. Hostí privítal a úvodné slovo mal predseda poriadateľského zboru Gregor Papuček, ktorý o.i. povedal: - Tešíme sa, že dnes si môžeme vypočuť spracované západoslovenské ľudové piesne v prednese Slovenského pávieho krúžku z Kestúca pod názvom “Mi zme muzikanťi...” Aj my sme pripravili príjemné prekvapenie pre Kestúčanov. Predstavili sme im zhudobnené básne v prednese gitaristky a speváčky Kataríny Hollósyovej. Básne Gregora Papučka Vo tme a Pilíšske hroby dojali početné obecenstvo, aby ich potom rozveselili kestúcki speváci pod vedením slovenskej učiteľky Anny Karovej. Celá sála sa ozývala prekrásnymi pilíšskymi pesničkami. Speváci Slovenského pávieho krúžku z Kestúca - 13 žien a 7 mužov - okrem zvučných a dobrých hlasov potešili milovníkov ľudovej piesne aj chutným kestúckym červeným vínom a čerstvo napečenými koláčikmi. Mali obrovský úspech. Po úspešnom folklórnom programe sa pri bielych stoloch opäť ozýval spoločný spev.
- if -
Keď pred dvoma rokmi predseda Slovenskej menšinovej samosprávy v Čabasabadi Matej Kešjár navrhol založiť združenie slovenských menšinových samospráv strednej časti Békéšskej župy, iniciatívu podporili menšinové samosprávy v Čabasabadi, Čorváši, Kondoroši, Kétšoproni, Telekgerendáši a slovenský klub v Gerendáši. Za úlohu združenia určili, aby si samosprávy a organizácie navzájom pomáhali v plnení svojich miestnych i regionálnych úloh. Rozhodli sa, že budú spoločne organizovať programy slúžiace ochrane a rozvíjaniu tradícií, prehliadky ľudových súborov, budú sa spoločne zúčastňovať súbehov, aby získané prostriedky mohli efektívnejšie použiť. Do čela združenia si zvolili predsedníčku Slovenskej menšinovej samosprávy v Telekgerendáši Katarínu Šveczovú a podpredsedníčkou sa stala Alžbeta Kľučiková z Čorvášu. Odvtedy má združenie za sebou dva úspešné roky. Jeho činnosť je známa i za hranicami župy. Nie div, že do zoskupenia sa prihlásila aj samospráva v Kardoši a na nedávnom zasadnutí v Telekgerendáši i slovenský menšinový volený zbor vo Veľkom Bánhedeši. Na tomto rokovaní si osem slovenských menšinových samospráv a gerendášsky slovenský klub určili spoločné letné, jesenné a zimné programy. 1. júla usporiadajú v Čorváši žatevné oslavy, na ktoré pozvali aj žatevné brigády z Vojvodiny, Rumunska a Slovenska. 19. a 20. augusta usporiadajú v Kondoroši Dni beťárov a taktiež 20. augusta sa bude konať v Irminčoku jubilejná oslava 35-ročného miestneho pávieho krúžku. 26. augusta zorganizujú v Čorváši národnostnú svadbu a v tento deň si pripomenú aj 100. výročie vybudovania miestneho evanjelického kostola. Bohaté budú i jesenné programy – slovenské národnostné dni usporiadajú 22. septembra v Kardoši, 6. októbra v Kondoroši a 23. a 24. októbra v Čabasabadi. Významnou udalosťou bude aj prehliadka slovenských pávích krúžkov, ktorá sa uskutoční 1. decembra v Telekgerendáši.
(sass)
Pred tromi rokmi, pri príležitosti osláv 300. výročia znovuosídlenia Čívu slovenskými prisťahovalcami, ich potomkovia, dnešní obyvatelia tejto malebnej podpilíšskej osady, oslávili jubileum prvými Čívskymi dňami. Jubilejná slávnosť vtedy mobilizovala celú miestnu komunitu. Obecná samospráva spoločne s miestnou slovenskou menšinovou samosprávou a ďalšími civilnými organizáciami v snahe vzdať hold slovenským predkom sa uzniesla vytvoriť novú tradíciu a každoročne poriadať Čívske dni. Sériou podujatí chcela obohatiť kultúrny a spoločenský život všetkých vrstiev obyvateľstva, upevniť ich pocit spolupatričnosti so slovenským obyvateľstvom okolitých pilíšskych osád, ako i vzdialenejších národnostných obcí Komárňansko-Ostrihomskej župy. Úspech a dobrý ohlas doterajších dvoch Čívskych dní potvrdili správnosť tohto rozhodnutia i jeho účelovosť. Vedenie obce sa teda v tomto duchu mohlo s chuťou pustiť do organizovania tohoročného trojdňového podujatia, ktoré sa vzhľadom na predpokladaný počet záujemcov malo konať prevažne na športovom ihrisku osady.
V prvý deň osláv - v sobotu - otvorili v čitárni Kultúrneho domu Bélu Kálmánfiho výstavu diel mladého čívskeho fotografa Tomáša Gongulu. Fotoobjektívom zachytáva predovšetkým pozoruhodnosti a prírodné krásy Čívu a z fotografií vyžaruje jeho láska k rodnej obci.
Hlavný program III. Čívskych dní bol plánovaný na 3. júna, na Turíčnu nedeľu. Žiaľ meteorológovia, ktorí na celý trojdňový turíčny víkend predpovedali mimoriadne chladné, daždivé počasie, sprevádzané silným vetrom, sa tentokrát nemýlili. Zlé počasie vrcholilo práve v nedeľu, keď sa malí i dospelí Čívania a početní hostia z okolitých osád chystali na veselý celodenný program a bezstarostnú zábavu. Na starostlivo pripravenom javisku mali vystúpiť nielen domáce súbory, ale aj hudobno-spevácky mládežnícky súbor Bóbita a Bubble Gum, náš popredný tanečný súbor Červený mramor z Tardošu, súbor Pántlika zo susedného Santova a dychovka Lustige Freunden. Nehovoriac o početných bufetoch so širokou ponukou občerstvenia, stánkoch s hračkami, zmrzlinou, cukrovinkami a ľudovoumeleckými výrobkami. Čierne mraky však donútili poriadateľov chopiť sa rozumu a vzdať sa beznádejného boja s prírodným živlom. Radšej upustili od priestranného športového ihriska a uskromnili sa s tesnejšími, ale “nepremokavými“ priestormi kultúrneho domu.
Napriek rozmarom počasia veľa ľudí prišlo už na predpoludňajšiu svätú omšu, venovanú “každému živému i zosnulému občanovi osady“. V skorých popoludňajších hodinách veselý program hudobno speváckej skupiny Bóbita sledovala už takmer plná sála detí i dospelých. Starostka osady Mária Nagyová predniesla svoje pozdravné slová už v preplnenej sále. Ako povedala, verí, že podujatia tretích Čívskych dní napriek nepriaznivému počasiu prispejú k posilneniu tejto peknej tradície. Sú prejavom záujmu slovenského a maďarského obyvateľstva o krásu slovenského ľudového umenia, predvedeného miestnymi a pozvanými kultúrnymi telesami. Rôznorodý program sa snažil osloviť každú vrstvu obyvateľstva. Zámer sa vydaril, o tom svedčila preplnená sála a veselá nálada, ktorá sa preniesla aj na dvor kultúrneho domu, preplneného členmi vystupujúcich súborov a zvedavcov, ktorým sa v sále už neušlo miesto.
Ako sa pamätám, Čívania boli vždy vďačným obecenstvom, ktoré si ctilo a vážilo interpretov kultúrnych hodnôt svojej národnosti a iných národov. Vždy mali zmysel pre humor. Dokážu oceniť výkony kultúrnych telies a odplácajú sa za ne vrelým potleskom. V toto popoludnie ním tiež nešetrili. Búrlivým potleskom sa odvďačili vynikajúcim tanečníkom a hudobníkom súboru Červený mramor, ktorí predviedli svoje mimoriadne majstrovstvo aj na miniaturizovanom javisku. Temperamentnými tancami si získali srdcia vďačných Čívanov.
Kultúrnici zo susedného Santova majú na Číve už dávno dobrú povesť. Tamojší spevácky zbor či súbor Studienka tu neraz predviedli bohaté ľudové zvyky, a aj komorný tanečný súbor Pántlika je vždy vítaným hosťom Čívanov. Susednú osadu tentokrát prezentovali mladí tanečníci súboru Pántlika, sprevádzaní santovskými hudobníkmi. Temperamentné tance dievčat a chlapcov doplnili slovenské melódie chýrnych santovských muzikantov.
Čívske kultúrne telesá sa často predstavujú svojim spoluobčanom a vždy s veľkým úspechom. Ženský spevácky zbor si dokáže získať sympatie prednesom pilíšskych ľudových piesní, ako aj piesní miestneho zberu, veď “starodávne“ slovenské melódie v Čívanoch oživujú spomienky na svojich predkov - rodičov i starých rodičov. Vyspevovali ich na svadbách, na tanečných zábavách i za nedeľňajších prechádzok hlavnou ulicou osady. Mladosť im pripomínajú aj svadobné piesne mládežníckeho speváckeho zboru Fialôčka. Domáce súbory tiež urobili všetko pre to, aby sa diváci rozchádzali pookriati na duši. Tí, ktorí po ochutnaní gulášu, ktorým samospráva pohostila spoluúčinkujúcich a obecenstvo, ešte vládali, mohli sa zabaviť na rezkú dychovú hudbu kapely Lustige Freunden. Tretí deň slávností patril rodinným športovým pretekom a rôznym kvízom.
(majnek)
Miestna slovenská menšinová samospráva v Maglóde usporiadala 2. júna II. Slovenský deň. Ako povedal jej predseda Michal Kiss, s touto iniciatívou prišli v snahe oživiť zvyky, tradície svojich slovenských predkov. Minuloročný Slovenský deň bol dôkazom, že v Maglóde slovenčina ešte žije a v potomkoch Slovákov, ktorí osídlili tento kraj pred 400 rokmi, ešte žije slovenský duch. Prvé chalúpky osadníkov údajne stáli na brehu potoka, kde bolo teraz postavené javisko.
Deň sa začal v základnej škole privítaním a pohostením hostí “zďaleka" - predstaviteľov Rákoškerestúru, Vámosladányu, Peterky a spriatelenej Dunajskej Stredy. Členovia miestnej slovenskej menšinovej samosprávy i starosta obce sa prejavili ako pozorní a srdeční hostitelia. Na dlhé reči však nebolo času, lebo dedinou prechádzal krojovaný sprievod účastníkov kultúrneho programu, sprevádzaný rezkou hudbou (foto č.2). Zastavil sa až pred javiskom, kde sa začal galaprogram.
Prítomných privítala podpredsedníčka slovenskej menšinovej samosprávy, Zuzana Kováčová a zároveň sa poďakovala všetkým Maglódčanom, ktorí pomohli pri organizovaní podujatia. Starosta obce Štefan Bezzeg vyslovil radosť z oživenia slovenských tradícií. Ako povedal, Slováci sem pred štyrmi storočiami priniesli svoju kultúru a náboženstvo, ktoré, samozrejme, vplývalo aj na okolité obyvateľstvo. Pestrý program uviedlo vystúpenie miestnych školákov (foto č.1), ktorí predniesli pásmo slovenských piesní, tancov a vyčítaniek. Šikovné deti vystriedal miestny tanečný súbor Slnečný lúč, ktorý navodil veselú atmosféru rezkými tancami a piesňami. Žiačka Základnej školy v Maglóde Júlia Tabániová predniesla malebné slovenské ľudové piesne, s ktorými zožala veľký úspech. Zahanbiť sa nedali ani členovia miestneho klubu dôchodcov a klubu žien (foto č.4), ktorí vystúpili s veselými ľudovými piesňami. Veľký úspech mali aj tanečníci domáceho súboru Gyöngyösbokréta (foto č.3). Prekrásne tance z Hornej zeme predniesla tanečná skupina Dunaág z Dunajskej Stredy. Z technických príčin mohli vystúpiť iba štyria tanečníci, ktorí však odškodnili publikum s perfektným predvedením tancov. Obecenstvo (fot č.5) sa dobre zabávalo aj na vystupujúcich kultúrnikoch z Rákoškerestúru, Vámosladányu a Peterky. II. Slovenský deň v Maglóde sa skončil ľudovou veselicou.
(mataisová)
V prvých júnových dňoch v poľskom Krakove sa konalo stretnutia premiérov krajín Višegrádskej štvorky (V4). Vrcholná schôdzka mala tentoraz nielen pracovný, ale aj slávnostný charakter, pretože k nej došlo v čase 10. výročia začiatku tejto spolupráce krajín regiónu. Na vlaňajšej schôdzke pri Prahe označili účastníci vzťahy medzi jednotlivými štátmi regiónu, ale aj postavenie V4 ako stredoeurópskej inštitúcie za najlepšie v histórii. Výborné politické vzťahy sa pritom len skromne premietajú do hospodárskej spolupráce. Krakovského rokovania predsedov vlád ČR, Maďarska, SR a Poľska - Miloša Zemana, Viktora Orbána, Mikuláša Dzurindu a Jerzyho Buzeka vyvrcholili prijatím spoločného vyhlásenia. Na programe rokovaní bolo o. i. posúdenie stavu a perspektív spolupráce v rámci V4, kooperácia krajín V4 s tretími štátmi, výročná správa riaditeľa Medzinárodného višegrádského fondu, predovšetkým však problematika integrácie a osobitne rozširovania Európskej únie. Signatári spoločnej deklarácie vyjadrili nádej, že júnový summit EÚ v Göteborgu schváli ďalší harmonogram rozširovania Únie. Premiéri krajín V4 sa vyslovili za otvorenie všetkých a ukončenie maximálneho počtu kapitol v prístupových rokovaniach na základe individuálneho posudzovania plnenia kritérií kandidátskymi krajinami. Účastníci krakovského summitu schválili návrh slovenskej strany, aby sa príspevky do Medzinárodného visegrádskeho fondu zdvojnásobili s platnosťou od 1. januára 2002.
Hostiteľ podujatia, predseda poľskej vlády Jerzy Buzek potvrdil odhodlanie poľskej diplomacie podporovať predovšetkým prijatie Slovenska, ale aj Slovinska a pobaltských krajín do NATO, vyslovil sa za čo najrýchlejšie plnoprávne členstvo krajín V4 v EÚ. Súčasne signalizoval, že otázky ďalšej spolupráce krajín V4 s inými štátmi (hlavne štátmi Beneluxu a Rakúska) prevezme teraz MR, ktorá sa od júna 2001 stáva na rok predsedníckou krajinou V4. Viktor Orbán využil svoje vystúpenie na prezentáciu priorít MR ako budúcej predsedníckej krajiny V4. Maďarsko sa chce zamerať najmä na rozvoj infraštruktúry v jednotlivých krajinách medzi štátmi V4 v tom najširšom slova zmysle, na prípravu budúcoročného summitu NATO v Prahe a na vytvorenie akéhosi stredoeurópskeho obrazu v rámci budúceho vývoja Európy. V. Orbán poukázal na národnobezpečnostný a národohospodársky význam, ktorý by pre Maďarsko mala budúca výstavba plynovodu z Nórska do regiónu krajín V4.
(tasr-hl)
Znepokojenie Slovenskej republiky v súvislosti s návrhom zákona o Maďaroch žijúcich v zahraničí, ktorý v týchto dňoch posudzujú v komisiách Národného zhromaždenia Maďarskej republiky, zopakoval 5. júna generálny riaditeľ sekcie bilaterálnej spolupráce Ministerstva zahraničných vecí (MZV) SR Ján Šoth mimoriadnemu a splnomocnenému veľvyslancovi MR v SR Miklósovi Borosovi na stretnutí v Bratislave. Slovenský predstaviteľ potvrdil stanovisko predsedu vlády a ďalších predstaviteľov SR z doterajších kontaktov s maďarskými partnermi. J. Šoth konštatoval, že v súčasnosti sa na slovenskej strane končia práce na odbornej a komplexnej analýze návrhu zákona vo všetkých jeho aspektoch a jej výsledky sa odrazia v oficiálnom stanovisku SR. Súčasne sa zaujímal o stav posudzovania návrhu zákona v parlamente MR a o prípadné zmeny v jeho kľúčových častiach. Slovenská diplomacia nemá podľa hovorcových slov v úmysle otázku dramatizovať a naďalej sa bude snažiť využívať diplomatické cesty v komunikácii s maďarskými partnermi v rámci mechanizmov, ktoré poskytuje bilaterálna základná zmluva.
(tasr)
“140. výročie Memoranda národa slovenského spadá do obdobia mnohých horúcich káuz. Na mnohé z nich sa však čoskoro zabudne. Nemali by sme ale zabúdať na to, čo je podstatné.” povedal pred novinármi predseda Matice slovenskej (MS) Jozef Markuš. Keďže, ako predseda MS pripomenul, nezískala Matica finančnú podporu od štátnej správy, program nemohol byť príliš bohatý. Ťažisko tvorila vedecká konferencia s názvom Na ceste k štátnej suverenite 6. a 7. júna v Martine. Sprievodnými podujatiami bolo kladenie vencov na Memorandovom námestí a na Národnom cintoríne v Martine. V súvislosti s významom prijatia Memoranda J. Markuš konštatoval, že je “rodným listom slovenského národa, štátnosti i Matice slovenskej”. Pripomenul, že sa zreteľne zapísalo tak do kultúrnych, ako aj do štátnych dejín Slovenska. Predseda MS tiež spomenul históriu výročí prijatia Memoranda. 25. bolo zakázané, 50. narušila vojna, ostatné, s výnimkou 130. výročia v roku 1991, boli veľmi skromné. Na margo vedeckej konferencie konštatoval, že spoluorganizátorom bola aj Slovenská akadémia vied. Vedci sa sústredili nielen na históriu Memoranda, ale aj na tému identity a integrácie, ktorú Memorandum tiež obsahuje. Preto Matica po skončení tohto stretnutia vedcov prijala vyhlásenie zamerané na odkaz tejto udalosti pre 21. storočie, respektíve práve na myšlienky identity a integrácie.
(tasr)
Ministerstvo kultúry SR predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh zefektívnenia vzťahov SR ku krajanom žijúcim v zahraničí, ktorý rieši aj transformáciu činnosti Domu zahraničných Slovákov a zrušenie funkcie Splnomocnenca vlády SR pre zahraničných Slovákov. V medzirezortnom pripomienkovom konaní jednotlivé rezorty vzniesli viaceré pripomienky. Na odstránenie týchto rozporov minister kultúry zvolal medzirezortnú komisiu. Ako najlepšie riešenie sa zatiaľ javí návrh na zriadenie koordinačného centra pre zahraničných Slovákov na Ministerstve zahraničných vecí (MZV), pričom jednotlivé konkrétne problémy sa budú riešiť na vecne príslušných ministerstvách. To znamená, že v prípade problémov sa zahraniční Slováci budú môcť obrátiť priamo na príslušné ministerstvo alebo na MZV, kde ich usmernia, kde a akým spôsobom majú vybaviť svoju záležitosť. Peniaze, ktoré sa týmto spôsobom ušetria, pôjde minimálne o niekoľko miliónov korún, údajne budú poskytnuté na konkrétne aktivity zahraničných Slovákov.
û
Zatiaľčo v Českej republike sa v sčítacích hárkoch niekoľko občanov prihlásilo k eskimáckej národnosti, na Slovensku po ukončení sčítania ľudu zrejme pribudne niekoľko Apačov a mimozemšťanov. Príslušníkmi tohto kmeňa alebo mimozemských civilizácií sa cítia byť študenti z vysokoškolských internátov v Žiline. S dávkou recesie vyplnili tiež ďalšie kolónky sčítacích tlačív. Niektorí sa živia vraj ako gigolovia alebo pozorovatelia mimozemšťanov. Mladí o sebe prezradili, že študovali na pornopriemyslovke v Masturbove alebo na University of Harem.
û
Všetkým občanom treba umožniť, aby sformulovali vlastné očakávania, predstavy, kritické pripomienky a nápady v súvislosti s budúcnosťou Európskej únie (EÚ). Na konferencii o budúcnosti starého kontinentu v Budapešti to 5. júna vyhlásil prezident MR Ferenc Mádl. Na konferencii sa zúčastnili o. i. aj bývalý prezident Árpád Göncz, niekdajší predseda parlamentu György Szabad, expremiéri Péter Boross a Gyula Horn, ako aj predstavitelia parlamentných strán, civilných organizácií, cirkví, zamestnávateľov i odborov.
û
Karpatskí Nemci sú so situáciou národnostných menšín na Slovensku spokojní, informovala nemecká tlačová agentúra DPA na margo v poradí už 27. zjazdu karpatských Nemcov v nemeckom Karlsruhe. Národnostná menšina karpatských Nemcov je na Slovensku podľa predsedu Karpatonemeckého landsmanšaftu (KL) Oskara Marczyho uznávaná a vážená. “Práve skupina karpatských Nemcov sa na Slovensku nachádza vo veľmi dobrej situácii“, prízvukoval Marczy v rámci dvojdňového zjazdu, na ktorý zo Slovenska pricestovalo asi 2000 karpatských Nemcov. Podľa údajov KL žije v súčasnosti v Nemecku približne 80 000 príslušníkov tejto národnostnej menšiny, ktorá aj tu zachováva tradície zo starej vlasti. KL, ktorý v Nemecku založili v roku 1948, sa zároveň zasadzuje za viac ako 15 000 karpatských Nemcov žijúcich na území SR.
û
Západorumunské mesto Kluž bolo začiatkom júna dejiskom protimaďarskej demonštrácie. Demonštranti sa pokúsili preniknúť pred budovu Generálneho konzulátu MR v Kluži a skandovať protimaďarské heslá. Zabránila im v tom prítomnosť rumunskej polície, ktorá síce nezasiahla proti demonštrantom, ale na žiadosť diplomatického zastupiteľstva účinne chránila jeho objekt.
û
Ako súčasť Európskeho roka jazykov, ktorý je iniciatívou Rady Európy a Európskej únie, pripravili na 8. jún bratislavské kultúrne centrá Veľkej Británie a Severného Írska, Francúzska, Nemecka, Rakúska a Talianska deň otvorených dverí. Táto aktivita by mala motivovať ľudí učiť sa viac ako jeden cudzí jazyk. Akcia bola šancou vidieť ukážky klasických i netradičných vyučovacích hodín, hudobné, divadelné i filmové predstavenia, prednášky, ale aj zúčastniť sa na súťažiach.
û
Za diaľnicu z českých hraníc cez hlavné mesto Slovenska Bratislavu na maďarské hranice od začiatku júna sa platí. Všetky vozidlá prichádzajúce na Slovensko po tejto diaľnici preto musia byť označené diaľničnou známkou. Doteraz bol tento diaľničný úsek zdarma. Spoplatnením úseku chce Slovensko zvýšiť príjmy do Štátneho fondu cestného hospodárstva. Celkové príjmy by mali v tomto roku byť 650 miliónov korún.
û
Regionálnu skládku komunálneho odpadu s kapacitou 600 000 metrov kubických odovzdali do prevádzky v obci Nógrádmarcal (v Novohradskej župe) susediacej so Slovenskom. Náklady na zariadenie, ktoré poslúži prihraničnému mestu Balašské Ďarmoty (Balassagyarmat) a ďalším 15 lokalitám regiónu, činili 480 miliónov forintov. Štát sa na výstavbe komplexu, ktorý by mal slúžiť minimálne 30 rokov (hoci pri využití moderných technológií môže plniť svoj účel aj 100 rokov) podieľal prostriedkami z podporných fondov vo výške asi 80 percent celkových nákladov. Štátny tajomník maďarského rezortu ekológie Sándor Skultéty, ktorý sa 1. júna zúčastnil na slávnostnom otvorení skládky, pri tejto príležitosti uviedol, že slovensko-maďarská zmiešaná komisia pre otázky životného prostredia pripravuje spoločný program ochrany ipeľských zásobníkov pitnej vody, ktorý ráta s podporou Európskej únie a ktorý sa už v septembri môže dostať pred príslušné grémium v Bruseli.
(tasr-hl)
Vstúpte do života!
Ako?
Vraj zrelo.
Istoty zbavení
s ilúziou dneška
chystať si zajtrajšok
by sa nám zachcelo.
Nenaučili ste nás životu?
Na to nebolo dosť času:
v povinnom cezpoľnom behu
sme čaptavo chytali kŕče
do pľúc a mysleli pritom
na maturitnú skúšku
a na Boženku,
a na to, čo sme prepásli,
keď sme namiesto do parku
šli na spoločné kino...
V záplave slov a ponaučení
plavíme sa na šíre more
- do vášho sveta,
do nášho.
Otvoríme oči doširoka,
aby sme videli,
že všetko to, pred čím nás
vystríhate, nie je
to najväčšie zlo.
Nikto vám nevraví,
kde je tá pasca, čo na nás číha,
a že náš prvý krok do života
je krokom do vlastnej nevedomosti!