18. júna 2001 ● Zo slovenskej tlače
Premiér Viktor Orbán a minister zahraničných vecí János Martonyi hovoria o pokroku oproti predchádzajúcemu summitu v Nice, pretože teraz už stanovila Únia konkrétnejší harmonogram rozširovania. Maďarsko, samozrejme, dúfa, že do konca roka 2002 splní všetky podmienky a uzavrie zostávajúce kapitoly, tým skôr, lebo najproblematickejšie témy už má za sebou, viď ochranu životného prostredia či voľný pohyb osôb a kapitálu. Predseda vlády považuje za povzbudivé, že dve vplyvné členské krajiny Európskej únie - Francúzsko a Nemecko - boli v Göteborgu do poslednej chvíle proti konkretizácii harmonogramu rozširovania, no nakoniec predsa súhlasili so záverečným dokumentom. Podľa Viktora Orbána to znamená, že Maďarsko sa chystá pripojiť k takej organizácii, v ktorej napriek výhradám väčších členov sú schopné presadiť svoje záujmy aj malé krajiny.
Na čele maďarského opozičného Zväzu slobodných demokratov nastala včera zmena – na funkciu predsedu abdikoval budapeštiansky primátor Gábor Demszky, jeho nástupcom, zatiaľ dočasne, sa stal Gábor Kuncze. Maďarskí liberáli sa v posledných prieskumoch verejnej mienky ocitli na päťpercentnej hranici. Za tento nepriaznivý vývoj zobral na seba zodpovednosť Gábor Demszky, ktorý sa stal predsedom strany iba pred pol rokom. Vyhlásil vtedy radikálnejší program takzvanej tretej sily, čo znamená rovnakú vzdialenosť od dvoch veľkých strán pravice i ľavice, teda od Fideszu i socialistov. Smerodajní činitelia slobodných demokratov, ktorí sa po volebnej porážke roku 1998 a po zvolení Demszkého za predsedu strany stiahli do úzadia, sú presvedčení, že takýto dištanc v oboch smeroch je nereálny, a liberáli musia ťahať viac smerom k ľavici, samozrejme takým spôsobom, aby zachovali svoju samostatnú tvár. Táto tendencia je teraz životaschopnejšia tým, že socialisti zvolili za svojho kandidáta na post premiéra, a teda za predvolebného lídra, exministra financií a bankára Pétera Medegyessyho, ktorý svojou náturou vyhovuje aj liberálom. Na nedeľnom zasadaní celoštátnej rady Zväzu slobodných demokratov zvolili namiesto Demszkého za výkonného predsedu strany Gábora Kunczeho, ktorý bol vo vláde Gyulu Horna v rokoch 1994-98 ministrom vnútra.
Prevažná väčšina maďarskej verejnosti podporuje zákon o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách, aj keď nová norma bude znamenať výrazné ťarchy pre centrálny rozpočet. Agentúra Socio-Balance robí prieskumy v tejto téme už dlhší čas a nedávno, napríklad, v kruhu Maďarov žijúcich v susedných krajinách zistila, že v dôsledku nového zákona výrazne klesá počet tých, ktorí by sa chceli presťahovať do Maďarska. Výsledky najnovšieho prieskumu agentúry hovoria o podpore zákona u verejnosti v Maďarskej republike. Vysvitá, napríklad, že v širokom priemere všetkých opýtaných súhlasí s podporou zahraničných Maďarov vyše 60 percent a iba 20 percent je vyslovene proti. Veľavravné sú aj údaje o straníckej príslušnosti respondentov – zákon podporuje 74 percent prívržencov vládneho Fideszu a 52 percent sympatizantov opozičnej socialistickej strany. Dokonca aj u prívržencov liberálneho Zväzu slobodných demokratov, ktorý v parlamente vystupuje ako jediná strana proti zákonu, sú vo väčšine priaznivci podpory zahraničných Maďarov. Údaje svedčia ďalej o tom, že medzi staršími obyvateľmi je podpora zákona nižšia. V parlamente budú hlasovať o zákone v utorok a je pravdepodobné, že prejde vyše dvojtretinovou väčšinou hlasu poslancov.
Kulturne a prirodne dedicstvo je neocenitelnym a nenahraditelnym vlastnictvom kazdeho naroda, ale aj celeho ludstva. Clenske staty UNESCO v roku 1972 prijali dohovor, ktory sa tyka ochrany svetoveho kulturneho a prirodneho dedicstva. Pre Ceskoslovensku federativnu republiku nadobudol platnost 15. februara 1991 na zaklade jej listiny o prijati Dohovoru o ochrane svetoveho dedicstva. Viazanost SR dohovorom vyplyva z jej sukcesie do medzinarodnych zmluv a zavazkov predchadzajuceho statu. Dohovor je uverejneny v Zbierke zakonov pod c. 159/1991. Vybor svetoveho dedicstva stanovuje na zaklade nominacii predlozenych clenskymi statmi kulturne a prirodne dedicstvo s vynimocnou univerzalnou hodnotou, ktore ma byt chranene na zaklade dohovoru. Vybor monitoruje stav ochrany kulturneho a prirodneho dedicstva zapisaneho v Zozname svetoveho dedicstva a v pripade naliehavej potreby rozhoduje, ktore zo zapisanych budu preradene do Zoznamu svetoveho dedicstva v ohrozeni. Vybor dalej stanovuje, akym sposobom a za akych podmienok budu moct byt co najucelnejsie vyuzite zdroje Fondu svetoveho dedicstva na pomoc clenskym statom pri ochrane ich kulturneho a prirodneho dedicstva. V decembri 1993 boli zapisane do Zoznamu svetoveho dedicstva tri slovenske lokality, a to Banska Stiavnica a technicke pamiatky okolia, Spissky hrad a pamiatky okolia a Pamiatkova rezervacia ludovej architektury Vlkolinec. Stvrtou lokalitou kulturneho dedicstva Slovenska zaradenou do Zoznamu svetoveho dedicstva je od 30. novembra 2000 historicke jadro mesta Bardejov. S prirodnou lokalitou Slovensky kras (Dobsinska ladova jaskyna) spolu s jaskynnym systemom Aggtelek v Madarsku ma Slovensko v Zozname svetoveho dedicstva uz pat lokalit.
Inscenacia hry Dievca bez vena od Alexandra Nikolajevica Ostrovskeho v podani studentov bratislavskej Vysokej skoly muzickych umeni (VSMU) zvitazila na medzinarodnom festivale divadelnych skol, ktory sa uskutocnil pocas uplynulych dni v madarskom meste Pecs. Predstavenie, ktore zinscenoval mlady slovensky reziser Jozsef Czajlik, ziskalo prestiznu cenu vo velmi silnej konkurencii priblizne desiatich najlepsich studentskych predstaveni z Madarska, Rumunska, Slovenska a Juhoslavie. Toto vitazstvo zabezpecilo studentom VSMU ucast na najprestiznejsom madarskom festivale profesionalnych divadiel v Pecsi, kde sa predstavia uz v piatok 15. juna. Czajlik ziskal dalsie prvenstvo pocas uplynuleho vikendu na festivale madarskych narodnostnych divadiel v meste Kisvarda predstavenim Amadeus, ktore nastudoval s komarnanskym divadlom.
Funkcionári popredného maďarského klubu Ferencváros Budapešť navštívili v uplynulú stredu Slovensko, kde sledovali dva zápasy záverečného kola Mars superligy. Podľa jedného z trénerov budapeštianskeho klubu Lászlóa Vassa videli v akcii viacerých hráčov, ktorí by sa hodili do koncepcie mužstva. Okrem už avizovaného Mareka Ujlakyho by radi získali na prestup ďalších dvoch-troch hráčov a Vass by ich príchod považoval za výrazné posilnenie kádra. Vo Ferencvárosi už pôsobí slovenský legionár Attila Pinte a s jeho výkonmi panuje všeobecná spokojnosť.
Vo veku nedožitých 65 rokov zomrel 16. júna vo svojom dome v Modre slovenský spisovateľ Vincent Šikula. Informovali o tom jeho príbuzní. Patril k literátom, ktorí sú úzko spätí so svojím rodným krajom. Narodil sa 19. októbra 1936 v Dubovej pri Modre, vo vinohradníckom kraji. Širokej verejnosti bol známy predovšetkým ako prozaik, je však aj autorom viacerých básnických zbierok či reportáží. Domov, detstvo a mladosť boli jeho najväčším zdrojom inšpirácie. Do literatúry vstúpil zbierkou čŕt a poviedok z vojenského života Na koncertoch sa netlieska. V tomto istom roku mu vyšla aj druhá knižka poviedok Možno si postavím bungalow. Významnou mierou Šikula zasiahol do vývinu literatúry pre deti a mládež, pre ktorú napísal knihy Pán horár má za klobúkom mydleničku či Ďuro, pozdrav Ďura. Na motívy jeho diel S Rozarkou a Prázdniny so strýcom Rafaelom, ktoré vyšli v polovici 60. rokov, boli neskôr nakrútené celovečerné filmy. V 70. rokoch mu vyšla románová trilógia Majstri, Muškát a Vilma. Medzi jeho posledné diela patrí básnická zbierka Zo zanedbanej záhrady - z roku 1993, ako aj román Veterná ružica z roku 1995, ktorý bol pokračovaním knihy Ornament. Vincent Šikula získal za svoju tvorbu či jednotlivé diela viaceré ocenenia.
Niekoľko miliónov prisťahovalcov bude musieť prijať v nasledujúcich piatich rokoch Maďarsko (MR), aby dokázalo udržať vzostupný trend hospodárskeho rastu, uviedol nedávno premiér Viktor Orbán. O úspechoch a problémoch maďarského hospodárstva hovoril počas obeda na pôde Americkej obchodnej komory v Budapešti. Podľa premiéra by MR dokázala zabezpečiť živobytie i pre 14 mil. ľudí. Za rezervu pracovných síl označil predovšetkým občanov okolitých krajín maďarskej národnosti. V tejto súvislosti nevylúčil zmeny v prisťahovaleckých zákonoch a pozitívnu diskrimináciu pracovníkov zo zahraničia. Medzi klady hospodárskej politiky uplynulých rokov zaradil predovšetkým menej ako 10-percentnú infláciu, 6-percentnú nezamestnanosť, plnú konvertibilitu meny a 21-percentný nárast príjmov z turizmu. Podľa Orbána sa maďarské hospodárstvo ocitlo na prahu novej historickej epochy. Ako základný cieľ budúcnosti definoval skrátenie 30-ročného zaostávania za západnou Európou o polovicu. Na Orbánove slová o potrebe zahraničných pracovných síl z radov Maďarov žijúcich v okolitých štátoch reagovali predsedovia maďarských politických strán na Slovensku a v Rumunsku. Béla Bugár, predseda Strany maďarskej koalície, pre denník Népszabadság uviedol, že by bol nerád, keby slová V. Orbána povzbudili slovenských Maďarov k hromadnému vysťahovaniu. Spoločnou snahou je, aby príslušníci maďarského národného spoločenstva žili a pracovali na svojej rodnej zemi. Napríklad aj vďaka maďarským investíciám a slovensko-maďarským podnikom. Podľa predsedu SMK podporuje tento zámer i pripravovaný zákon o zahraničných Maďaroch. Bugár si myslí, že vysťahovalecká vlna by sa mohla v SR zodvihnúť len vtedy, ak by po septembrových parlamentných voľbách v roku 2002 vznikla v Bratislave nacionalistická vláda. Ako uviedol Béla Markó, predseda Rumunského maďarského demokratického zväzu (RMDSZ), predstavy maďarského premiéra sú znepokojujúce, pretože by mohli znamenať masové vysťahovalectvo. Ciele RMDSZ, naopak, smerujú k udržaniu občanov maďarskej národnosti v Sedmohradsku. Na dosiahnutie toho je potrebné priniesť prácu do Rumunska, nie presťahovať občanov do susedného štátu.
Analytikov v strategických centrách, skúmajúcich medzinárodné vzťahy a politiku v Londýne, Moskve, Paríži a vo Washingtone, uviedli do stavu pohotovosti. Nie pre skúmanie výsledkov vrcholného stretnutia prezidentov Busha a Putina ani pre euroatlantické vzťahy, Blízky východ alebo Balkán. Príčina vôbec nie je banálna: pani Anna Malíková sa chystá napísať list štyrom víťazným mocnostiam z druhej svetovej vojny. Aby im to nebodaj nevyrazilo dych, ohľaduplne vopred ohlásila jeho obsah. Dáva im šancu včas sa pripraviť. Bude sa sťažovať na Maďarov a Maďarsko, lebo podľa nej "porušuje parížsku mierovú dohodu z roku 1947, šíri fašizmus a iredentizmus", a to tým, že si pripomenulo sté výročie narodenia Jánosa Esterházyho a chystá sa prijať zákon o štatúte zahraničných Maďarov. O kontroverznosti Esterházyho sa už dosť pohovorilo aj popísalo, ale pri všetkých oprávnených výhradách nijaký renomovaný historik a politik, ktorý ma čo i len trochu úcty k faktom, neoznačil tohto maďarského grófa zo Slovenska za fašistu a pripomenutie jeho výročia za šírenie fašizmu a porušenie parížskej mierovej dohody z obdobia po druhej svetovej vojne. Čo sa týka zákona o štatúte zahraničných Maďarov, ktorého konečnú verziu by mal tento týždeň prerokovať a schváliť parlament v Budapešti, diskutuje sa o ňom v samotnom Maďarsku a pochopiteľne aj v susedných krajinách, v ktorých žijú maďarské národnostné menšiny. V týchto štátoch mnohí často oceňujú, že Maďarsku nie je ľahostajný osud Maďarov za hranicami a že sa o nich starajú systematickejšie a dôslednejšie, ako povedzme Slovensko o pestovanie plodných kontaktov so Slovákmi v cudzine. Zároveň však pripravovaný maďarský zákon vyvolal úvahy, či to maďarská vláda robí vždy najšťastnejšie. Napokon genéza zrodu zákona, postupná redukcia jeho pôvodne širokého zámeru i záberu na susedné krajiny, aj to nie na všetky, hovorí, že v Budapešti museli korigovať svoje predstavy. Zákon sa nebude týkať napr. Rakúska aj preto, že táto členská krajina EÚ nevidí dôvod, prečo by mali byť niektorí jej občania zvýhodnení na etnickom základe a iní zasa diskriminovaní. Týka sa to napríklad zvýhodnenia "štatutárnych" Maďarov pri získavaní práce v Maďarsku. V integrujúcej sa Európe, ktorá má aj tak problémy v oblasti voľného pohybu pracovných síl, nie je takáto koncepcia prijateľná. Otázka zamestnávania zahraničných Maďarov vzbudila pozornosť a polemiku priamo v Maďarsku. Predseda vlády Viktor Orbán totiž na jednom pracovnom obede povedal, že ak si má Maďarsko zachovať svoje terajšie tempo rastu, bude potrebovať pracovné sily zo susedných krajín a že v tejto súvislosti rátajú aj s uplatnením zákona o štatúte zahraničných Maďarov: "Čiže disponujeme nie desať-, ale štrnásťmiliónovou kapacitou pracovných síl." V novinách Népszabadság sa vyjadril líder rumunských Maďarov Béla Markó a predseda SMK Béla Bugár, že spoločným cieľom by vari malo byť, aby Maďari v Rumunsku a na Slovensku našli prácu tam, kde sa narodili a žijú, a nie aby sa presídľovali do Maďarska, lebo Orbánova predstava by napokon vyústila do toho. Okrem toho v Budapešti pripomenuli, že najmä v severovýchodných a východných častiach Maďarska sú stále zásoby nezamestnaných pracovných síl. A navyše, nijaké prognózy nerátajú s tým, že by Maďarsko potrebovalo v budúcnosti milióny pracovných síl. Najmä preto nie, že moderné technológie, ktoré by mali byť ťažiskom rozvoja krajiny, si vyžadujú čoraz menej pracovných síl. Zdá sa teda, že v okolí Dunaja je dosť propagandistickej demagógie na všetkých stranách. Jej výskyt sa takmer nekontrolovateľne zvyšuje, keď ide o prikrytie politicky nie celkom racionálnych činov. Na jednej strane dosahuje až obludne komické rozmery pokus dokázať, ako veľkoryso a s otvorenou náručou rieši štát sociálne a ekonomické problémy príslušníkov svojho národa v zahraničí. Na druhej strane by politička s tradičnou protimaďarskou fóbiou, ktorú spolu s ďalšími rovnako mysliacimi politikmi sústreďuje teraz na blížiacu sa parlamentnú ratifikáciu Charty regionálnych a menšinových jazykov, neváhala zapojiť do satanizácie jedného národa a štátu štyri víťazné mocnosti druhej svetovej vojny. Zrejme nič ich teraz netrápi tak, ako liečenie úletov a boľačiek političky, ktorá to nemá ľahké vo vlastnej strane.
Vo veci zahraničných Maďarov sa zrodil konsenzus, ktorý neprijala len jedna trpasličia strana, ktorej zrejme neleží na srdci osud zahraničných Maďarov.Výhradou SZDSZ bolo, že sa podoba zákona nekonzultovala s maďarskými zahraničnými organizáciami a spochybnila tým legitimitu združenia MÁÉRT.Okrem nich by MÁÉRT mohol spochybniť len Mečiar a Malíková.Ako je známe, ani Slovensko s nikým nekonzultovalo podobu zákona o zahraničných Slovákoch.Medzinárodné právo tiež nestanovuje, že jeden národ musí zabezpečovať práva a výhody pre iný národ.Medzi základné ľudské práva však rozhodne patrí právo na prácu. Slovensko má 20-percentnú nezamestnanosť, naopak Maďarsko potrebuje pracovnú silu.Je predsa právom každej krajiny, aby chránila svoj národ, veď táto idea je základným motívom skoro každého amerického filmu. Väčšina sa obracia na EÚ, s ktorou sa malo všetko konzultovať.Ale čo Západná a Východná Európa? Tá s nikým nekonzultovala, ani s Parížom ani Jaltou, len chňapla po sekere a už delila.Našťastie, časy, keď sa muselo všetko konzultovať s Moskvou, sú už dávno preč.
Hovorca Matice slovenskej S.Bajaník v rozhovore povedal, že do parlamentu doručili petíciu, ktorá vyzýva poslancov, aby odmietli vládny text Európskej charty regionálnych a menšinových jazykov.Podľa Bajaníka je nevyhnutné, aby prijatiu takéhoto dokumentu predchádzala verejná národná a občianska diskusia.Vládny návrh podľa neho vedie k zdefinitívneniu nadpráv príslušníkov maďarsej národnostnej menšiny a oslabuje tiež pozície slovenčiny ako štátneho jazyka vo verejnej a administratívnej práci.Ďalej Bajaník poukázal, že vláda v tomto prípade robí nadprácu, pretože podľa medzinárodných záväzkov by stačilo prijať oveľa menej článkov a paragrafov z charty.Najväčšie problémy spôsobí podľa neho prijatie charty v školstve, vo verejnej správe a v administratíve.
Spisovateľ Péter Rákos je maďarského pôvodu, narodil sa v Košiciach a žije v Prahe, a aby to bolo ešte komplikovanejšie – jeho manželka je Nemka. Niet sa teda čo čudovať, že vo svojej najnovšej knihe Národní povaha naše a těch druhých, ktorá mu práve vychádza po česky vo vydavateľstve Kalligram, sa podujal skúmať problém národných pováh. V pondelok večer v nových priestoroch Českého centra na Hviezdoslavovom námestí knihu osobne predstavil aj prítomný autor, šarmantný takmerosemdesiatnik. Ľubomír Lipták, Ondrej Meszáros a Bohumil Doležal, každý „inej krvi", pokrstili útlu knižku vlastnými slovami. Ľ. Lipták sa vyjadril, že na národy hľadí s láskavou iróniou. Ondrej Meszáros spomenul zábavnú historku, ktorá sa mu skutočne stala – v časoch zapaľovania vatier zvrchovanosti v roku 1992. Po únavnej túre v Nízkych Tatrách mal chuť v pravej liptovskej krčme na dúšok občerstvujúceho moku. Tam si k nemu prisadol miestny obyvateľ s otázkou: „A čo hovoríš na Maďarov?" Ondrej Meszáros príhodu komentuje takto: „Nezmohol som sa na odpoveď, rýchlo som dopil a vyšiel som von." V plnej sále Českého centra sa stretli Slováci, Česi a Maďari v príjemnej atmosfére; rozdiely národných pováh nehrali nakoniec žiadnu úlohu.
Argentínčan Julio Chacon sa stal novým boxerským šampiónom v pérovej hmotnostnej kategórii verzie WBO, keď v sobotu v Budapešti zdolal v šiestom kole majstrovského zápasu obhajcu titulu Maďara Istvána Kovácsa. Pred 15.000 divákmi poslal 26-ročný argentínsky vyzývateľ maďarského olympijského, svetového i európskeho amatérskeho majstra sveta Kovácsa pred koncom piateho kola dvakrát na zem. Záverečný tlak si Chacon nechal do šiesteho kola, keď sériou tvrdých a presne mierených úderov na Maďarovu hlavu prinútil ringového rozhodcu predčasne určiť nového majstra sveta.
Maďarský forint je od dnešného dňa plne konvertibilný. Rozhodla o tom Maďarská národná banka (MNB), ktorá tým ukončila 70 rokov trvajúce obmedzenia na krátkodobé cezhraničné kapitálové toky. Zámer zaviesť plnú zameniteľnosť meny za zahraničné meny prezentovala centrálna banka ešte 5. júna tohto roka.
Liberalizácia meny otvára nové obchodné príležitosti pre zahraničných investorov, vrátane obchodovania s forintovými derivátmi a operácií na maďarských trhoch s krátkodobými záväzkami. Podľa analytikov a dílerov plná zameniteľnosť meny by nemala spôsobiť dramatický nárast cien, i keď očakávajú mierne zvýšenie volatility trhov. Plná konvertibilita je ďalším krokom centrálnej banky, ktorá v uplynulých šiestich týždňoch odštartovala sériu výrazných zmien svojho menového režimu. Hlavnými bodmi týchto zmien boli rozšírenie fluktuačného pásma forintu a zavedenie menovej politiky, zameranej na sledovanie vývoja inflácie.
Maďarsko má od piatka po prvý raz za posledných sedemdesiat rokov úplne konvertibilnú menu. Na základe vládneho dekrétu sa rušia obmedzenia pre maďarský forint, ktoré dosiaľ existovali na kapitálovom účte platobnej bilancie. Maďarskí občania si budú môcť v zahraničí otvárať bankové účty a subjekty spoza hraníc budú môcť obchodovať s maďarskými krátkodobými dlhovými nástrojmi a derivátmi denominovanými vo forintoch. Rozhodnutie vlády je súčasťou zmeny menovej politiky Maďarskej centrálnej banky, ktorej cieľom je začatie potrebných príprav na zavedenie eura. Maďarsko, ktoré sa v súčasnosti radí k najvážnejším kandidátom na vstup do Európskej únie, sa reálne začalo prispôsobovať požiadavkám na následné začlenenie do eurozóny. Napriek tomu, že nahradenie forintu spoločnou menou hneď po prípadnom vstupe do Európskej únie je takmer vylúčené, rozhodnutie vlády naznačuje snahu Maďarska stať sa čo najskôr členom menovej únie. Ďalšie menové opatrenie, ktoré prišlo po rozšírení fluktuačného pásma forintu a ohlásení zmeny politiky centrálnej banky, zrejme spôsobí opätovné zhodnotenie maďarskej meny. Tá po predchádzajúcich krokoch posilnila voči centrálnej parite o viac ako desať percent a podľa analytikov môže na nové rozhodnutie vlády reagovať ďalším dvojpercentným posilnením. Maďarské ministerstvo financií však ubezpečilo trhy, že centrálna banka bude strážiť 15-percentnú hranicu fluktuačného pásma, čo znamená, že v prípade výraznejšieho zhodnocovania forintu je pripravená intervenovať. Posilňovanie maďarskej meny spôsobí zlacnenie dovozov do krajiny, čo následne spomalí aj rast cien. Maďarsko týmto spôsobom bude importovať nízku infláciu, ktorá bola dosiaľ jedným z hlavných makroekonomických problémov hospodárstva. Súčasne však príde k zdraženiu maďarských vývozov na zahraničné trhy. Ako pre Reuters uviedol námestník štátneho tajomníka ministerstva financií Almos Kovacs, ministerstvo verí tomu, že podniky budú schopné konkurovať aj po posilnení forintu. Rozhodnutie vlády podľa analytikov spôsobí silný prílev kapitálu do krajiny, pričom prvé efekty by sa mali ukázať už tento týždeň. Forint, ktorý je naďalej pravidelne devalvovaný v rámci kurzového režimu "crawling peg", tak pravdepodobne získa stabilitu a pri udržaní inflácie pod kontrolou bude môcť centrálna banka tento režim od budúceho roka odstrániť.
Zaujímalo nás, ako sa rodinnému podniku darí po desiatich rokoch. Prvé prekvapenie: bryndziareň už opäť nepatrí Molecovcom, hoci podľa obchodného registra na internete naďalej v nej majú rozhodujúce podiely. Najmladší z bratov Peter Molec do telefónu povie len toľko, že o majetok prišli v konkurze, ktorý ešte trvá. "Zadlžili sme sa," prizná, "veď viete, že reštituovať sme mohli len časť budov a pozemky, zatiaľ čo stroje a všetko ostatné sme museli odkúpiť a na to si bolo treba zobrať úvery." Zisťujeme, kto teraz vlastní slávnu bryndziareň. Podľa Moleca nejaká bratislavská spoločnosť. Neskôr získame kontakt na nového konateľa Jána Kristofa z Banskej Bystrice. Jeho firma Pro real však bryndziareň si iba prenajíma od nového majiteľa. Ten vraj skutočne sídli v Bratislave, ale... "My dnes nepotrebujeme nijakú publicitu," opakuje 35-ročný konateľ firmy a aby sme o nich radšej nič nepísali, ak už sme takí zvedaví. Nakoniec sa stretneme vo Zvolenskej Slatine. Kristof stručne porozpráva svoj príbeh. Nie, nikdy predtým nemal nič spoločné s výrobou syrov, tobôž bryndze. Skončil pedagogickú fakultu. Vzhľadom na situáciu v školstve sa však dal na podnikanie. Vlani ho zaujal konkurz na bryndziareň. Hneď by ju bol odkúpil, nemal však peniaze, a tak oslovil viaceré podnikateľské skupiny. Ani jedna nemala záujem. Známi ho odhovárali, že ide o príliš riskantný podnik. Napriek všetkému sa uchádzal aspoň o prenájom. Prečo? Vraj predovšetkým z vlasteneckých pohnútok. "Čo lepšie reprezentuje Slovensko, naše špecifiká, ako výroba bryndze?" pýta sa. Kristof nie je bryndziar, ale opiera sa o samých odborníkov. Hlavným technológom je naďalej Štefan Kapustík, človek s 55-ročnou praxou v syrárstve. P. Molec ostáva robiť hlavného zásobovača a bývalý konateľ Jaroslav Schuster šéfa marketingu. Produkcia bryndze zatiaľ neklesá, naopak. A tretina z nej ide na export, predovšetkým do Maďarska. Poťažká si na nelegálnu výrobu bryndze, hoci jej producenti sú viac hrozbou pre naše žalúdky ako pre slatinskú veľkobryndziareň. Najväčšiu nielen na Slovensku, ale na celom svete. Veď bryndza takejto chuti a konzistencie sa predsa inde ani nevyrába...
Pri štvrtkovom leteckom nešťastí v juhomaďarskej župe Somogy zahynul aj generálny riaditeľ účastinnej spoločnosti Synergon Informatika Rt. Tibor Gyurós. Nehoda lietadla typu Cessna, zrejme zapríčinená krajne nepriaznivým počasím, sa stala osudnou aj zástupcovi generálneho riaditeľa tejto spoločnosti Leventemu Lakatosovi a dvom ďalším členom riadiacej rady Synergon Informatika Rt. Andrásovi Felkaimu a Ivánovi Völgyesovi. O osude ďalších osôb, ktoré sa v čase nešťastia zdržiavali na palube havarovaného lietadla, budapeštianska spoločnosť, ktorej vedenie dočasne prevzal člen výkonnej rady Ferenc Czakó, zatiaľ informácie od príslušných úradov nedostala. Stroj Cessna 210 so šiestimi osobami na palube bol na ceste z chorvátskeho hlavného mesta Záhreb do Siófoku, ležiaceho na brehu Blatenského jazera, keď ho nad územím južného Maďarska zastihla prudká búrka s turbulentnými vetrami. Spoločnosť Synergon Informatika Rt. sa v blízkej budúcnosti prostredníctvom jej českej filiálky plánuje dostať aj na slovenský trh.
Spestrením a oživením víkendového diania v hlavnom meste SR budú počas soboty 16. a nedele 17. júna Bratislavské hradné hry na nádvorí Bratislavského hradu. Program pozostáva z vystúpení skupín historického šermu zo Slovenska, Čiech, Maďarska či Poľska a ukážok sokoliarskeho výcviku dravcov. Atmosféru doplní dobová hudba, tanečné predstavenia a svoje umenie predstavia i remeselníci - kováč, hrnčiar, keramikár či výrobca medovníkov. Na sobotu je pripravený, tak ako v minulom roku, aj večerný program. Na Bratislavskom hrade vzplanú o 20.00 h ohne a návštevník si bude môcť pozrieť aj inkvizičný proces s bosorkami. Organizátormi tretieho ročníka hradných hier v Bratislave sú Historické múzeum Slovenského národného múzea a Skupina historického šermu Rádu svätého Galahada. Minulý rok navštívilo podujatie okolo 5 tisíc ľudí.
Vyše 50 súborov a takmer 1200 účinkujúcich sa predstaví počas trojdňových Folklórnych slávností Myjava, ktorých 42. ročník otvorili v amfiteátri v Trnovcoch. Podľa organizátorov budú lákadlom slávností vystúpenia zahraničných súborov z Holandska, Fínska, Českej republiky a Talianska. Dnes večer sa návštevníkom na slávnostnom otvorení predstavili súbory z Myjavy a okolia, zahraničné folklórne súbory a ďalší účinkujúci vystúpia v pásme Moja pjesnička a v komornom programe ľudového divadla pod názvom Pálené, pálené buď pochválené. Sobotňajší program sa začne jarmokom spojeným s predajom ľudovoumeleckých výrobkov. Novinkou je Folklórna škola mravov stodola, čiže poučné rozprávanie o tvorbe a využívaní ornamentíkov súborov a o choreografii čardášov. Seniori, bývalí členovia folklórnych súborov, sa predstavia s programom Čo sa za mlada naučíš. Návštevníci si môžu pozrieť aj prehliadku sólových a skupinových tancov Po jednom, ktorá je spojená s diváckou súťažou o najsympatickejší tanečný pár. Večer vystúpia v programe Svetom, s tancom a spevom zahraničné folklórne súbory. V programe Čardáš, si náš? sa na záver dňa predstavia slovenské folklórne súbory. V nedeľu je pre deti pripravená Nedeľná škola hier, tanca a zábavy. Pod názvom Tance s priateľmi sa začne tanečná škola pre začiatočníkov i pokročilých, v ktorej budú ľudové tance učiť tanečníci zo zahraničia. Popoludní bude program detských folklórnych súborov a záverečný galaprogram, po ktorom festival ukončia účinkujúci z Myjavy a okolia. Organizátori očakávajú, že areál v Myjave-Trnovciach navštívi počas troch dní asi 10 tisíc ľudí.
Od 22. do 29. júna 2001 budú Trenčianske Teplice už deviatykrát patriť Medzinárodnému filmovému festivalu Art Film, ktorý sa koná pod záštitou Rady Európy a Ministerstva kultúry SR. Hlavnými usporiadateľmi sú neinvestičný fond Art Film, mestá Trenčianske Teplice a Trenčín, Slovenské liečebné kúpele Trenčianske Teplice, a.s. a generálnym partnerom festivalu je opäť Slovnaft, a.s. Súťažiť sa bude klasicky v troch kategóriách: Na ceste (súťaž študentov filmových škôl), Artefakty (súťaž dokumentárnych filmov) a Art Fiction (hlavná súťažná kategória hraných celovečerných filmov o umení). Z pôvodných 330 prihlásených filmov diváci uvidia až 130, a to nielen v priestoroch kina Prameň, Kúpeľnej dvorany a vo Videoprojekcii v meste Trenčianske Teplice, ale aj v kine Metro v Trenčíne a, čo je novinkou tohto ročníka – aj v bratislavskom kine Tatra (23. až 29. jún). Ťažiskom deja však stále budú Trenčianske Teplice, kde na Moste slávy k už šestnástim svetovým filmovým osobnostiam pribudnú ďalšie tri: cenu Hercova misia preberú Emília Vášáryová, Jiří Bartoška a Jean-Paul Belmondo. Naživo kópie kovových tabuliek z Mosta slávy slávnostne prevezmú 30. júna v priamom prenose STV v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca v Bratislave. V ten istý večer udelia Slovenský filmový zväz a Únia televíznych tvorcov výročné ceny IGRIC. Ďalším prekvapením bude udelenie ceny za celoživotné dielo v kinematografii Zlatá kamera – tento rok si ju prevezmú režisér Martin Hollý a filmový teoretik Pavel Branko z rúk predsedkyne festivalového výboru Božidary Turzonovovej. Okrem súťažných filmov diváci uvidia aj najnovšiu tvorbu BBC, ukážky z talianskej, egyptskej, dánskej, japonskej či malajzijskej kinematografie, sekciu V 4 – stredoeurópske konfrontácie a francúzske filmy o umení bude reprezentovať spoločnosť Filmes d’Ici. Inovatívne bude pôsobiť prehliadka víťazných študentských filmov CILECT či stylingová participácia módnej návrhárky Veroniky Gall. A na záver ešte zloženie medzinárodnej festivalovej poroty: režisér Juraj Jakubisko, dokumentaristka Marcela Plítková-Jurovská, talianska filmologička Adriana D’Innocenzová, kameraman Lajos Koltai a egyptský kameraman Ramzes Marzouk.
Slovensko-maďarské vzťahy sú natoľko pevné, aby vydržali prípadné spory okolo zákona o zahraničných Maďaroch, na konzultácie a výmenu názorov existujú zabehané mechanizmy, ani jedna zo strán nemienni posielať odkazy cez tlač – to je to hlavné, čo po svojich budapeštianskych rokovaniach zdôrazňovali dvaja štátni tajomníci rezortu zahraničných vecí Zsolt Németh a Jaroslav Chlebo. Samozrejme, nie pripravovaný zákon o zahraničných Maďaroch je hlavnou, alebo jedinou témou vo dvojstranných vzťahoch. Štátni tajomníci napríklad upozornili na pripravované stretnutie premiérov o infraštrukturálnych otázkach – viď štúrovsko-ostrihomský most, diaľničné spojenie medzi Miškovcom a Košicami, hraničné priechody, či obnovenie železničných tratí. Alebo: Zsolt Németh oznámil, že už je pripravené vládne uznesenie, ktoré umožní dlho odkladanú rekonštrukciu slovenskej školy v Sarvaši. Pravdaže, toľko spomínaný zákon neobišli ani dnes. Pre Slovenský rozhlas sa k tejto problematike vyjadrili obaja štátny tajomníci, Jaroslav Chlebo, i Zsolt Németh. „Rád by som zopakoval, na čom sme sa dohodli, že budeme komunikovať diplomatickými kanálmi, a teda nebudeme k nejakému politickému prospechu využívať možnosti a určite veľkú silu médií. Z nášho pohľadu je dosť dôležité to, že jednoducho, či sa nám to páči, alebo nie, alebo či sa to páči, alebo nie našim maďarským partnerom, táto norma má vplyv na naše dvojstranné, hlavne zmluvné záväzky, samozrejme. Z tohto hľadiska je žiadúce, aby sme sa stretli, aby sme konzultovali.“ – Jaroslav Chlebo „Maďarsko-slovenské vzťahy sú intenzívne a priateľské. Bolo by veľmi veľkou chybou, keby tieto vzťahy mohol narušiť zákon prijímaný v Maďarsku. Zároveň musíme zapojiť existujúce mechanizmy v záujme toho, aby sme mohli eliminovať aj takéto názorové rozdiely. Nie je zodpovedajúcim prostriedkom, keď si posielame odkazy cez tlač. Dohodli sme sa na tom, že keď maďarský parlament schváli zákon, slovenská strana ho preštuduje, a keď prípadne bude žiadať konzultácie, my na ne budeme pripravení. Budeme sa pritom usilovať predísť situáciám, keď sa o názorových rozdieloch dozvie tlač skôr než druhá strana. Bolo by to potrebné preto, aby sa naše stanoviská zbližovali. Mimochodom, vidím na to dobrú šancu, tým skôr, lebo aj Slovensko má veľmi podobný zákon, než aký je maďarský zákon o štatúte zahraničných Maďarov.“ - Zsolt Németh.
"Oficiálna maďarská politika je politikou veľkomaďarskej šovinistickej iredenty." V súvislosti so zákonom o Maďaroch žijúcich v okolitých krajinách to vyhlásila predsedníčka Slovenskej národnej strany Anna Malíková, ktorá vyzvala vládu Mikuláša Dzurindu, aby v prípade schválenia tejto normy v maďarskom parlamente Slovensko pripravilo odvetné kroky.
Budapešť odmieta isté výhrady českej strany ohľadne uzavretia kapitoly voľného pohybu osôb na rokovaniach medzi Maďarskom a Európskou úniou Maďarsku sa podarilo uzavrieť túto citlivú a toľko diskutovanú kapitolu vďaka tomu, že súhlasilo s istými obmedzeniami zo strany Bruselu, no dosiahlo, aby Únia sa zaviazala vo forme deklarácie, že maďarská pracovná sila dostane v členských krajinách oveľa väčší priestor než teraz. Maďarsko prijalo formulku, že členské štáty budú uplatňovať obmedzenia voči maďarskej pracovnej sile individuálne, každý ako uzná za vhodné. Z českej strany sa ozvala kritika v tom zmysle, že toto maďarské, takpovediac povoľné stanovisko sťažuje rokovacie pozície Prahy, ktorá túto kapitolu má ešte otvorenú. Na tieto výhrady odpovedal hovorca ministerstva zahraničných vecí Gábor Horváth, ktorý upozornil, že Maďarsko nikdy nekvalifikovalo postoj ostatných kandidátskych krajín k jednotlivým kapitolám. Prístupové rokovania sú totiž dvojstranné a rozhoduje úroveň pripravenosti či individuálne hľadiská. To však neznamená – dodal hovorca - že konzultácie, výmena názorov i skúseností v rámci luxemburskej šestky či višegrádskej štvorky nebudú pokračovať aj vo finiši procesu rozširovania Únie.
Fínska skupina Apocalyptica, ktorá sa preslávila sláčikovými coververziami hitov od heavymetalových kapiel Metallica či Sepultura, sa v júli vráti na Slovensko a odohrá koncerty v Prešove a Banskej Bystrici. Kvarteto temperamentných čelistov sa po bratislavskom koncerte v novembri minulého roku predstaví 10. júla spoločne s predkapelami Neuropa a Chiki liki tu-a publiku v Prešove a 11. júla vystúpi s maďarským Masfelom a slovenským Abstractom v Banskej Bystrici. Spomínaný bratislavský koncert Apocalypticy navštívilo asi 3500 fanúšikov. Líder skupiny Eicca Toppinen po vystúpení vyhlásil: „V športovej hale sme odohrali možno najlepšiu šou v histórii Apocalypticy. Publikum bolo výborné a mám z toho fantastický pocit.“
Slovenská republika je poslednou z asociovaných krajín strednej Európy, ktorá doposiaľ nezaviedla vrátenie DPH pri nákupe a vývoze tovaru zahraničnou fyzickou osobou. Toto by sa malo zmeniť od 1. januára 2002. Refundácia DPH zahraničným fyzickým osobám pri vývoze tovaru je jednou z podmienok vstupu do Európskej Únie. Táto politika je v členských štátoch dnes už bežným javom. Z krajín, ktoré s nami susedia, poskytuje vrátenie DPH pri vývoze Rakúsko, Maďarsko a Poľsko. Ako posledná začala s uplatňovaním tohto pravidla Česká Republika od 1. apríla 2000. Cieľom tohto opatrenia je zabrániť dvojitému zdaňovaniu tovarov, ktoré sa jednak zdaňujú daňou z pridanej hodnoty pri predaji v krajine nákupu a následne pri dovoze do krajiny, v ktorej má kupujúci svoj trvalý pobyt. Najvýznamnejšou otázkou pri uplatňovaní tohto pravidla je určenie limitu na vrátenie dane pri kúpe a vývoze nakúpeného tovaru. S ohľadom na hlavný princíp refundácie dane, ktorým je zabránenie dvojakému zdaneniu, je potrebné pri stanovení optimálnej výšky limitu na vrátenie dane pri kúpe tovarov v Slovenskej Republike vychádzať z údajov o oslobodení od dane a od cla pri dovoze neobchodného tovaru do jednotlivých krajín susediacich so Slovenskou republikou. Oslobodenie tovarov neobchodného charakteru od cla a dane sa vzťahuje na tie komodity, ktorých úhrnná colná hodnota nepresiahne:
· v Poľsku 70 EUR (3 000 Sk),
· v Českej Republike 6 000 Kč (7 400 Sk),
· v Rakúsku 1 000 ATS (3 200 Sk),
· v Maďarsku 30 500 HUF (5 000 Sk),
· na Ukrajine 50 EUR (2 000 Sk).
Vzhľadom na hodnoty, ktoré sme uviedli, by sa limit na vrátenie dane z pridanej hodnoty pri nákupe a vývoze tovaru mal stanoviť niekde v rozmedzí 3 000 Sk a 6 000 Sk. Aplikáciu tohto opatrenia objasňujú dva nasledujúce príklady. Ak sa tento limit určí napríklad vo výške 5 000 Sk, tak občan Českej republiky pri nákupe a vývoze tovaru v hodnote napríklad 7 000 Sk zo Slovenska do Čiech bude môcť požiadať o vrátenie dane z pridanej hodnoty v SR a pri dovoze do ČR splní limit na oslobodenie dane pri dovoze. Takto nakúpený tovar bude v konečnom dôsledku bez dane, pretože Slovenská republika daň vráti a Česká republika daň pri dovoze nevyberie. Ak občan Rakúska nakúpi a vyvezie zo SR tovar v tej istej hodnote (7 000 Sk), tak nebude môcť požiadať o vrátenie dane v Slovenskej Republike pri stanovenom limite 5 000 Sk. Zároveň bude tento tovar podliehať clu a zdaneniu v Rakúsku. Z toho vyplýva, že tovar bude dvakrát zdanený, raz pri predaji v SR, druhýkrát pri dovoze do Rakúska. Rôzne varianty zdanenia či nezdanenia a uvalenia cla môžu nastať v závislosti od stanovenia limitu 3 000 Sk, 4 000 Sk, 5 000 Sk, prípadne 6 000 Sk. Dá sa predpokladať, že o tejto otázke sa definitívne rozhodne až pri schvaľovaní novely zákona o dani z pridanej hodnoty. V pripravovanej novele sú stanovené základné podmienky nároku na vrátenie dane takto: Nárok na vrátenie dane bude mať fyzická osoba bez trvalého alebo prechodného pobytu v SR, ktorá vyvezie v jednom dni tovar neobchodného charakteru nakúpený v SR a jeho cena u jedného platiteľa DPH bude vyššia ako 6 000 Sk. Nárok na vrátenie dane nebude možné uplatniť pri pohonných látkach, alkoholických nápojoch, tabaku a tabakových výrobkoch a potravinách. Vývoz tovaru musí byť uskutočnený najneskôr do 30 dní odo dňa nákupu tovaru. Vývoz musí byť potvrdený pohraničným colným úradom na tlačive na vrátenie dane. Tieto tlačivá vydá Ministerstvo financií a kupujúcim ich budú poskytovať priamo platitelia dane. Nárok na vrátenie dane bude zahraničná fyzická osoba uplatňovať u platiteľa dane, ktorý jej tovar predal. Nárok na vrátenie dane zanikne pri neuplatnení do troch mesiacov od konca mesiaca, v ktorom bol tovar predaný.
Keď podobne k viacerým krajinám, medzi nimi Slovensku, sa rozhodlo aj Maďarsko vypracovať zákon o svojich menšinách v susedných štátoch, viedla ho zodpovednosť voči stabilite v regióne – stojí okrem iného v memorande, ktoré včera v Budapešti odovzdali predstaviteľovi nášho veľvyslanectva na ministerstve zahraničných vecí. Memorandum je písomnou odpoveďou na podobný dokument slovenskej strany, ktorý odovzdali minulý týždeň v Bratislave maďarskému veľvyslancovi v súvislosti s pripravovaným zákonom o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách. Tento zákon nie je v rozpore s princípmi medzinárodného práva – konštatuje memorandum, a dodáva, že jeho teoretické základy bolo možné vypracovať práve vďaka rozvoju v oblasti medzinárodného práva, ľudských a menšinových práv v poslednom desaťročí. Podpora zachovania menšinovej identity, čo je cieľom zákona, neznamená diskrimináciu – stojí ďalej v maďarskom dokumente, ktorý zdôrazňuje, že ani maďarský zákon nezavádza iné právne vzťahy, než aké vytvára zákon o zahraničných Slovákoch. Ministerstvo zahraničných vecí Maďarska opätovne potvrdzuje, že na expertnej úrovni je pripravené prediskutovať každú konkrétnu otázku, ktorú nadhodí slovenská strana. Dnes sa na podobnné konzultácie naskytne príležitosť, pretože s vedením maďarskej diplomacie bude rokovať v Budapešti štátny tajomník nášho ministerstva zahraničných vecí. Jaroslav Chlebo včera v Békéšskej Čabe si prezrel práce na budove budúceho generálneho konzulátu Slovenskej republiky, ktorý otvoria 1. septembra.
Na hraničnom priechode z Maďarska do Slovinska musia rátať kamionári s nezvyčajne dlhými čakacími dobami. Dôvod: blížiaci sa americko-ruský summit v Ľubľane. Osobná doprava je zatiaľ priebežná. Ranné správy hovoria o tom, že na hraničnom priechode Rédics-Dolga Vas sa nahromadilo vyše 200 kamiónov na maďarskej strane, úrady varujú, že ich počet sa môže čochvíľa strojnásobiť. Na vstup do Slovinska treba čakať 7 hodín, čo je mimoriadne, pretože tu zvykli vybavovať nákladnú dopravu striktne a rýchlo, pravda, ak slovinskí poľnohospodári nezahatajú na druhej strane cesty, ako sa to z času na čas stáva. Teraz ale hlavným dôvodom tohto zdržania je víkendové historické stretnutie amerického a ruského prezidenta. Teda kvôli summitu Bush-Putin pri Ľubľane robia slovinské pohraničné orgány mimoriadne prísne kontroly. Najhoršie je to, že pre kamióny, ktoré prichádzajú zo severu, neexistuje iný priechod smerom do Slovinska. Katastrofické odhady hovoria o tom, že nákladné autá, ktoré dorazia do Rédicsu dnes, do soboty sa ani nedostanú na rad, no a potom príde víkendové obmedzenie. Nie každý je zúfalý z tejto situácie. Ako píše dnešná maďarská tlač, do oblasti sa už vybrali húfy prostitútiek od Balatonu, dokonca z Budapešti, aby uspokojili pravdepodobne zvýšený záujem o ich služby…
Predsedovia Smeru a HZDS Robert Fico a Vladimír Mečiar naďalej zostávajú najdôveryhodnejšími osobnosťami slovenskej politickej scény. V prieskume Agentúry MVK, realizovanom v dňoch 5. až 12. júna na vzorke 1138 respondentov, si Fico ziskom 26,9 percenta hlasov oproti máju polepšil o 1,9 percenta. Mečiar s 21,3 percenta zaznamenal takisto prírastok dôvery o 1,2 percenta. Najvýraznejšie si polepšil prezident Rudolf Schuster, ktorému dôveruje 18,4 percenta občanov, čo je o 4,3 percenta viac ako v máji. Predstihol tak šéfku SNS Annu Malíkovú, ktorej dôveruje 16,5 percenta respondentov. Oproti máju jej dôveryhodnosť stúpla o 1 percento. Za nimi nasleduje premiér a predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda (13,7 percenta) a vicepremiér Ivan Mikloš (11,4 percenta). U oboch však miera dôvery občanov oproti minulému mesiacu poklesla, a to o 0,3, resp. 0,6 percenta. Ďalšie priečky zaujali predseda SMK Béla Bugár (9,8), poslanec za HZDS Ivan Gašparovič (8,9), minister zahraničných vecí Eduard Kukan (8,7) a prvú desiatku uzatvára predseda ANO Pavol Rusko (5,7 percenta). Rebríček najnedôveryhodnejších politikov naďalej vedie premiér Dzurinda (44,0) pred Mečiarom (38,4) a Malíkovou (17,8 percenta). Za nimi nasledujú ministerka financií Brigita Schmögnerová (17,1), predseda Národnej rady a SDĽ Jozef Migaš (15,5) a minister spravodlivosti Ján Čarnogurský (14,3). Do prvej desiatky najmenej dôveryhodných politikov sa ešte dostali Mikloš (13,8), Bugár (13,4), vicepremiér Pál Csáky (9,9) a uzatvára ju Fico (8,4 percenta).
Každé leto, už niekoľko rokov sa naši južní susedia zviditeľnujú niečím, čo nenájdete v žiadnom inom okolitom štáte. Je samozrejmé, že reč je o festivale Pepsi Sziget, ktorý sa už od roku 1993 pravidelne koná na jednom trochu rozľahlejšom ostrove na Dunaji a mimochodom v centre Budapešti. Za posledných osem rokov sa rozrástol na celý ostrov a rekord návštevnosti dosiahol viac ako 324.000 ľudí, čo nie je až takou samozrejmosťou ani na známejších euópskych festivaloch. Vo zvyšku Európy nie je bežné ani to, že festival trvá celý týždeň. Sedem dní, konkrétne od 1. do 8. augusta budú mať návštevníci tohtoročného Szigetu možnosť užívať si dobrú hudbu, rôzne atrakcie a dúfajme aj dobrú atmosféru. Ostrov sa na tento čas premení na obrovské stanové mestečko so všetkým čo k nemu patrí. Samozrejmosťou sú úschovne batožín, rôzne centrá kde sa vám postarajú o malé deti, zdravotníce zariadenia, pošta, bezpečnostná služba rôzne obchody s predmetmi dennej spotreby, a mnoho iného. Tak ako po minulé roky sa organizátori festivalu snažili ešte vylepšiť ponúkané služby. Tento rok sa bude v areáli nachádzať viac spŕch a dokonca by sa mala zlepšiť aj situácia s teplou vodou a toaletami. V areáli sa budú tento rok nachádzať aj sprchy a toalety pre telesne postihnutých. Z rozpočtu 900 miliónov forintov ešte zostalo aj na osvetlenie cestičiek v lesíkoch a na zapožičanie obrovských festivalových stanov. Tri s rozlohou 2000 m2, s vlastnou klimatizáciou a ozvučením, do ktorých sa zmestí až 5000 zábavychtivých ľudí, budú privezené z Nemecka a počas festivalu sa z nich stanú pódiá Siemens Mobile Pop Stage, Metal Hammer Stage a jedna z najnavštevovanejších minuloročných lokácií The Wanted Stage. Taktiež ako po minulé roky sa zapojili aj rôzne očianske združenie, začínajúc pri Červenom kríži a končiac niekde pri maďarskom spoločenstve vyznavačov Krišna. Tieto sa budú prezentovať v im vyhradenej uličke. Ďalej ani na tohtoročnom Szigete nebudú chýbať tanečné a divadelné vystúpenia, vrátane tých bábkarskych a pouličných, rôzne zábavné či adrenalínové športy, premietanie filmov, televíznych programov, kabaret, zaujímavé prednášky Open University a mnoho ďalších sprievodných programov. Pre závislých na internete bude 24 hodín denne k dispozícii Internetový stan s kapacitou 100 počítačov, novinkou je možnosť telefonovať cez internet zadarmo. Nuž a aby sme sa dostali aj k tomu čo je podstatné, a teda hudbe, predbežne organizátori povrdili účasť nasledujúcich interpretov. Zoznam zatiaľ (dúfajme) nie je konečný a v jednaní sú ešte iní vynikajúci muzikanti. Ale zatiaľ tí, ktorí sú istí: Nightwish, Mambo Kurt, Bomfunk MC´s, Eagle Eye Cherry, Rage, Overkill, Freestylers, Hammerfall, Moonspell, Ignite, Baba Maal, Jimy Bosch, Khalet, The King, Noir Desir, Omara Portuondo, 16 Horsepower, Varttina. Títo a mnoho ďalších prevažne domácich interpretov, sa predstavia na mnohých pódiách. Medzi tie najväčšie a naj navštevovanejšie budú patriť samozrejme Main stage, Big World Music Stage, NY Party arena, Metal Hammer Stage, Wanted Stage, Pop stage, Banana Jazz Stage, Blues Stage, Bahia Records Stage, Radio Tilos Tent a iné. Pre milovníkov strašej hudby je pripravený Durex Dancing Song Festival, kde sa predstavia DJi a live akty zameriavajúce sa na hudbu 60., 70. a 80.-tych rokov. Na oddych je vhodný Ambient Tent a pastva pre oči sa skýta v Theatre & Dance Tent. A nielen tam. Kto chce vidieť a vedieť viac, mal by nejaký ten Sziget jednoducho zažiť, tak možno aj tento rok.
Maďarský parlament schválil nový zákon skracujúci dĺžku povinnej základnej vojenskej služby z doterajších deviatich na šesť mesiacov. Dĺžku služby záložníkov skrátili zo štyroch mesiacov na 90 dní. Podľa novej úpravy prezenčnej a záložnej služby sú od tejto povinnosti oslobodení otcovia rodín s dvoma a viac deťmi. Mužom, ktorých manželkám sa počas vojenskej služby narodí druhé dieťa, sa vojenská služba predčasne skončí. Nijaká z týchto výnimiek sa však netýka mužov starších ako 30 rokov. Povolená je aj náhradná vojenská služba, o ktorú dotyčný musí požiadať miestne úrady. Tie však môžu žiadosť odmietnuť. Zákon nadobudne účinnosť od 1. januára 2002.
Národná banka Maďarska schválila nový hlavný nástroj monetárnej politiky, ktorým bude úprava úrokových mier. V monetárnej politike sa plánuje zamerať najmä na infláciu, pričom jej koncoročný cieľ je 6 až 8 % a o rok 3,5 až 5,5 %. "Cieľom monetárnej politiky je dosiahnuť a udržať cenovú stabilitu," informovala NBH. Okrem zmeny hlavných úrokových sadzieb plánuje banka využiť aj intervencie na menovom trhu či ovplyvnenie monetárnej bázy prostredníctvom zmeny pravidiel bankových rezerv a operácií na voľnom trhu. Banka predpokladá, že vplyv manipulácie s úrokovými mierami by sa mal v inflácii prejaviť v priebehu 12 až 18 mesiacov, a teda NBH nebude reagovať na ich krátkodobé fluktuácie. Centrálna banka bude štvrťročne publikovať prognózy inflácie, na základe ktorých uskutoční ďalšie rozhodnutia.
Na svete sa dejú nauveriteľné veci. Napríklad, že taxikár sám od seba dovezie dvoch mužov z Budapešti do Bratislavy, hoci o to nepožiadali. Tak to povedali polícii dvaja muži - 30-ročný migrant z Iraku a o päť rokov mladší Tunisan. Obaja si vraj ešte v nedeľu stopli v Budapešti taxík na okružnú jazdu týmto mestom. Taxikárovi mali zaplatiť 80 dolárov a ten bol vraj skutočne štedrý. Povozil ich po Budapešti a s cudzincami sa vybral dokonca aj na Slovensko. Klientov vyložil v Bratislave a pretože turisti sa v našom meste nevyznajú, zaklopali na dvere jedného z policajných oddelení. Vzápätí starší z nich požiadal o postavenie utečenca na území SR, ten druhý, keďže nemal pri sebe cestovné doklady, skončil dočasne v cele policajného zaistenia.
Budapešť je naďalej pripravená viesť expertné konzultácie so slovenskou stranou o zákone o zahraničných Maďaroch – opätovne to potvrdil štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Iván Bába, keď predvolal do svojho úradu chargé d´affairs nášho veľvyslanectva, radcu Milana Kurucza. Iván Bába počas rozhovoru informoval o maďarskom stanovisku k memorandu, ktoré v súvislosti s pripravovaným zákonom odovzdali minulý týždeň v Bratislave maďarskému veľvyslancovi. Štátny tajomník pripomenul, že maďarské ministerstvo zahraničných vecí priebežne informovalo o návrhu zákona oficiálnych predstaviteľov krajín Európskej únie, NATO i susedných štátov, čo je v plnom súlade s dvojstrannými i medzinárodnými záväzkami Maďarska. Na obavy slovenskej strany, či zvýšená starostlivosť venovaná príslušníkom maďarskej menšiny v susedných krajinách nejde na úkor oprávnených požiadaviek národnostných menšín žijúcich v Maďarsku, Iván Bába konštatoval, že maďarská vláda v menšinových otázkach neprijíma reciprocitu, pretože každá menšina má inú sociálnu štruktúru, špeciálne problémy a nároky. Maďarsko považuje za dôležité, aby tunajšie menšiny dostali čo najväčšiu podporu a vláda v tom ráta aj so spoluprácou Slovenska – cituje štátneho tajomníka komuniké kancelárie hovorcu ministerstva zahraničných vecí. Tu hodno pripomenúť, že v druhej polovici tohto týždňa sa chystá do Budapešti štátny tajomník nášho rezortu zahraničia Jaroslav Chlebo, ktorý okrem návštevy Békéšskej Čaby sa stretne so svojím partnerom Zsoltom Némethom a má ho prijať aj minister János Martonyi. Tak isto možno dodať, že maďarský parlament včera v noci schválil pozmeňovacie návrhy k vládnej predlohe o štatúte zahraničných Maďarov – konečné hlasovanie bude pravdepodobne na budúci utorok.
V. Orbán nevidí v najbližších dvoch-troch mesiacoch šance na rokovanie s M. Dzurindom, na programe ktorého by bola problematika SVD Gabčíkovo-Nagymaros. Uviedol to v reakcii na jednu z otázok na tlačovej konferencii 12. júna v Budapešti po zasadaní vládneho kabinetu. Na margo špekulácií o prípadnej návšteve amerického prezidenta Georgea W. Busha v Maďarskej republike Viktor Orbán uviedol, že bývalému americkému prezidentovi a otcovi súčasného najvyššieho predstaviteľa USA Georgeovi Bushovi udelia na jeseň Veľký kríž Radu Maďarskej republiky a pri tejto príležitosti pozvali do Budapešti aj jeho najbližších. Predseda maďarskej vlády súčasne informoval, že maďarskej strane sa dnes podarilo pri prístupových rokovaniach s Európskou úniou dočasne uzavrieť kapitolu voľného pohybu pracovných síl. Vlády jednotlivých členských krajín EÚ by v zmysle dohody mali vo vlastnej kompetencii rozhodovať o tom, odkedy budú akceptovať pracovné sily z Maďarskej republiky po vstupe krajiny do spoločenstva, uviedol Orbán. Dodal, že členské štáty budú mať možnosť držať pracovné sily z nových členských krajín na dištanc, čo však nebude povinné. Zároveň poukázal na to, že viacero krajín, napríklad Holandsko a Švédsko, dali už najavo, že by maďarské pracovné sily akceptovali okamžite po prijatí Maďarska za plnoprávneho člena EÚ.
Maďarská akciová spoločnosť MOL sa pripravuje na majoritné vlastníctvo v Slovnafte, a.s. a chce sa zapojiť do privatizácie Transpetrolu, a.s. Informuje o tom dnešné vydanie budapeštianskeho denníka Népszabadság s odvolaním sa na Zsolta Hernádiho a Györgya Mosonyiho, v osobách ktorých má MOL od pondelka dvoch generálnych riaditeľov. Podľa rovnakého zdroja sa sieť čerpacích staníc MOL-u a Slovnaftu bude riadiť z jediného centra, koordinovať sa bude rozvoj rafinérií a spoločne budú strategickí partneri postupovať na tretích trhoch. Obaja šéfovia a.s. MOL vidia ďalšie možnosti v privatizácii slovenského Transpetrolu, o ktorý prejavil záujem Slovnaft. Transpetrol je vlastníkom slovenského úseku ropovodu Družba a jeho význam sa naozaj zvýši po uzavretí obchodu o dodávkach ruskej ropy cez ropovody Družba a Adria do oblasti Stredomoria, pripomína najčítanejší maďarský denník. Vedenie MOL-u nepovažuje za definitívne ani nedávne rozhodnutie o privatizácii rafinérie v poľskom Gdaäsku, v súvislosti s ktorou Nafta Polska predbežne uprednostnila britskú spoločnosť Rotsch Energy Ltd. Maďarská spoločnosť skúma možnosti spolupráce s gréckou spoločnosťou Hellenic Petroleum (HP), v ktorej chce grécky štát znížiť svoj majoritný podiel a ktorej vedenie by sa rado zapojilo do podnikania v strednej Európe. HP vlastní najvýznamnejšiu grécku rafinériu, na maloobchodnom obrate sa podieľa 30 a na veľkoobchode s pohonnými hmotami 60-70 percentami. MOL však svojho času prejavila záujem aj o privatizáciu chorvátskej spoločnosti INA a naďalej sa zaoberá myšlienkou uchádzať sa podobne ako rakúska OMV o 18-percentný podiel v poľskej spoločnosti PKN, pripomína v rozsiahlom materiáli najčítanejší maďarský denník Népszabadság.
Predaj nových automobilov v krajinách strednej a východnej Európy v uplynulom roku poklesol o 16 percent na 1,2 milióna osobných áut. Podľa analytikov Bank Austria poukazujú prvé údaje za tento rok na zrýchlenie poklesu v tejto oblasti. Vyhliadky automobilového priemyslu hodnotia pozitívne predovšetkým v Maďarsku, v ČR a na Slovensku závisí podľa nich vývoj automobilového priemyslu najmä od koncernu Volkswagen (VW). Automobilový priemysel patrí vo väčšine krajín strednej a východnej Európy k hospodársky dôležitým odvetviam a v Maďarsku, ČR a SR dosahuje až 13 percent priemyselnej výroby. Pozoruhodná je podľa Bank Austria v tejto oblasti prítomnosť automobilového koncernu VW. Ako jediný výrobca automobilov na Slovensku dosahuje koncern VW až 90 percent celkového obratu odvetvia. Výrazný nárast zaznamenala v uplynulom roku aj dcérska spoločnosť VW Škoda, ktorá dosahuje v ČR až 57-percentný podiel v tomto odvetví. V Poľsku dosahuje koncern VW len 10-percentný podiel, čo je výrazne menej ako v ostatných krajinách. V uplynulom roku sa v Poľsku predalo až 45 percent všetkých nových automobilov v strednej a východnej Európe a patrí tak k najväčším automobilovým trhom. V ČR je na tisíc obyvateľov registrovaných 230 automobilov, v Poľsku 220. V Rakúsku pripadá na tisíc obyvateľov až 507 automobilov, pričom ich počet je porovnateľný s ostatnými krajinami západnej Európy a s USA.
Už 15 rokov sa v priestoroch Pittsburskej univerzity v štáte Pennsylvánia ozýva slovenčina s ťažkým anglickým prízvukom. Univerzita má ako jediná v Spojených štátoch amerických v priebehu akademického roka v programe výučbu slovenčiny a okrem toho pripravuje vždy v lete krátkodobé kurzy slovenského jazyka. Tohtoročný sa začne v prvej polovici júna. Medzi Američanmi, ktorí sa profesionálne, alebo len pre vlastné potešenie zaujímajú o Slovensko, je výučba slovenského jazyka na štátnej univerzite v Pittsburghu jedinečným miestom, kde sa môžu jazyk „ľudu spod Tatier”, ako familiárne kurz volajú, naučiť za prísneho dozoru hosťujúcich profesorov zo Slovenska a vyučujúceho stáleho profesora univerzity v Pittsburghu Martina Votrubu. Univerzita má katedru slovanských jazykov, ale súčasťou akademického programu je každý rok iba slovenčina. Vysvetlenie je jednoduché. Pred 15 rokmi päť najväčších krajanských spolkov združujúcich Američanov slovenského pôvodu založilo fond, do ktorého vložili pol milióna dolárov. Z úrokov tohto fondu dotujú každoročne výučbu slovenčiny na Pittsburskej univerzite a letný kurz hradí škola z vlastných prostriedkov a príspevku americkej vlády. Tento rok bude letný kurz viesť profesorka Mária Hutová z Univerzity Komenského v Bratislave. Univerzita v Pittsburghu si vyslúžila prívlastok alma mater slovenského jazyka v USA. Kto má záujem o slovenský jazyk, vie, že sa ho môže naučiť v „meste ocele”. Mnohí študenti katedry slovanských jazykov už skončili vysoké školy na iných univerzitách. Majú väčšinou diplomy politológov. Keďže sa zameriavajú na strednú Európu, chcú sa naučiť niektorý slovanský jazyk a slovenčina, nakoľko má na univerzite vynikajúce podmienky, priťahuje každý rok dostatok poslucháčov. Navyše aj vzhľadom na výšku finančnej pomoci americko-slovenských spolkov je možné poskytovať záujemcom štipendiá. Letná škola slovenského jazyka, ak sa finančne dostane do plusu, takéto prostriedky odovzdáva do fondu štipendií. V posledných rokoch niektorí absolventi fakulty slovanských jazykov a literatúry, odbor slovenčina, odišli na Slovensko vyučovať na stredné školy anglický jazyk. Niektorým absolventom kurzu slovenského jazyka Pittsburskej univerzity sa podarilo zlepšiť si svoju slovenčinu prostredníctvom programu Akademica Slovaca, ktorú pre zahraničných záujemcov usporadúvajú slovenské inštitúcie a organizácie. Na Pittsburskej univerzite sa záujemcovia o slovenský jazyk živo zaujímajú o kultúrne dianie na Slovensku, najmä o slovenskú kinematografiu. Žiaľ, slovenských filmov s anglickými titulkami je stále nedostatok.
Na čele Maďarskej ropnej a plynárenskej spoločnosti MOL stojí odvčera štvorčlenný team s dvoma generálnymi riaditeľmi, čo pozorovatelia, ale aj samotní lídri dnes už skôr multinacionálnej firmy hodnotia ako snahu posilniť regionálne vedúce postavenie MOL-u, ktorý po Slovnafte „poškuľuje“ aj po Transpetrole. V novej štvorčlennej špičke MOL-u je šéfom Zsolt Hernádi, ktorý bol prezidentom správnej rady, teraz je zároveň aj generálnym riaditeľom spoločnosti. Funkciu generálneho riaditeľa si zachoval György Mosonyi, ale stal sa aj viceprezidentom nového vrcholného vedenia, v ktorom dostal miesto finančný riaditeľ skupiny MOL Michel-Marc Delcommune a riaditeľ odboru stratégie Zoltán Áldott. Zloženie správnej rady sa nemení, avšak pozoruhodné je povýšenie Sándora Csányiho do funkcie viceprezidenta správnej rady MOL-u. Csányi je totiž prezidentom a generálnym riaditeľom OTP-Banky, ktorá má tiež nasmerované na Slovensko, konkrétne do Investičnej a rozvojovej banky. Nuž, tieto organizačno-personálne zmeny jednoznačne sledujú cieľ: zostať vedúcou spoločnosťou v regióne a snažiť sa toto postavenie posilniť. Ako je známe, MOL získava rozhodujúce pozície v Slovnafte, v týchto týždňoch dosiahne to isté v Chemickom kombináte TVK v Tiszaujvárosi. So Slovnaftom plánuje spojiť svoju sieť čerpadiel, zosúladiť rozvoj rafinérií a spoločne vystupovať na tretích trhoch. Smer ďalšieho rastu vidia noví lídri zhodou okolností aj na Slovensku vo forme záujmu o privatizáciu Transpetrolu. MOL-u zatiaľ nevyšiel obchod so spoločnosťou Nafta Polska, avšak získania rozhodujúceho balíka účastín v tejto poľskej firme sa ešte nezriekol. Ako vysvitlo, plánuje sa spolupráca s gréckou spoločnosťou Hellenic Petroleum, no a samozrejme v hre zostáva ešte chorvátska INA, ktorá má podiel na ropovode Adria. Inak plánovaná transakcia s Transpetrolom tiež bude zaujímavá vtedy, keď ruská ropa potečie cez ropovod Bratstvo a Adria k Stredozemnému moru. MOL však má vážny problém s plynárenským odvetvím, ktoré vlani vyrobilo stratu skoro 120 miliárd forintov, pretože vláda nepovolí uplatňovať na domácom trhu svetové ceny plynu. Toto odvetvie chce MOL predať, no vláda sa s tým akosi neponáhľa. Tieto informácie zaujmú skôr odbornú verejnosť, no je tu niečo aj pre obyčajných spotrebiteľov: MOL znižuje od zajtra ceny benzínu o 5 forintov, čo je asi 85 halierov…
Maďarsko ruší všetky doterajšie dovozné povolenia na živé zvieratá i na embryá z Českej republiky. Okrem toho, mäso a mäsové výrobky, dovezené v minulých dňoch či týždňoch, skonfiškujú, keď dovozca nemôže dokázať, že tovar pochádza zo zvieraťa s negatívnym BSE-testom. Oddnes sa bude prionová skúška prísne vyžadovať u každej dovezenej položky. V minulom roku doviezli do Maďarska z Čiech aj živý jatočný hovädzí dobytok, no množstvo takéhoto druhu tovaru nie je veľké. V súčasnosti sa český import obmedzuje skôr na súkromnú sféru. Odborníci tvrdia, že ochranné opatrenia sú preto dostatočné. V Maďarsku sa ináč zatiaľ neobjavili žiadne náznaky choroby šialených kráv.
Prijatím záverečnej deklarácie vyjadrujúcej dôraznú podporu zachovaniu teritoriálnej integrity Macedónska ukončili dnes prezidenti 14 stredoeurópskych štátov vrátane slovenského prezidenta Rudolfa Schustera dvojdňový summit v severotalianskom letovisku Stresa pri jazere Lago Maggiore. Hlavy štátov prejavili v deklarácii solidaritu s macedónskym prezidentom Borisom Trajkovským a vyjadrili nádej na dosiahnutie konkrétnych výsledkov v interetnickom dialógu, ktorý má aktívnu podporu macedónskej vlády. Deklarácia zároveň odsudzuje akúkoľvek formu „extrémizmu, monoetnických ambícií a porušovania ľudských práv nezlučiteľných s európskym poslaním“. Situácia na Balkáne bola jednou z tém, na ktorú si účastníci summitu vymenili svoje názory. Okrem toho došlo na summite k neočakávanému podpísaniu dohody medzi Juhoslovanskou zväzovou republikou a Chorvátskom týkajúcou sa budovania vzájomných bilaterálnych vzťahov s ohľadom na stabilitu juhovýchodnej Európy. Juhoslovanský prezident Vojislav Koštunica a jeho chorvátsky kolega Stjepan Mesič sa zaviazali podniknúť v najbližšej budúcnosti kroky na zabezpečenie ochrany menšín v oboch krajinách, prešetriť osudy nezvestných osôb a umožniť návrat utečencom. Koštunica a Mesič tiež deklarovali, že si nebudú nárokovať na žiadnu časť územia Bosny a Hercegoviny. Ďalšou témou stretnutia na najvyššej úrovni bola problematika európskej kultúrnej identity a európskej ústavy. Účastníci summitu reagovali aj na výsledky írskeho referenda, v ktorom sa obyvatelia Írska vyslovili proti ratifikácii Zmluvy z Nice umožňujúcej rozšírenie Európskej únie smerom na východ. V súvislosti s prijímaním nových krajín do EÚ poukázal slovenský prezident na výhody spoločného vstupu všetkých krajín Visegrádskej štvorky, pričom vyzdvihol najmä geografické hľadisko. K jeho vyhláseniu sa však kriticky postavil ukrajinský prezident Leonid Kučma, ktorý v súvislosti s ďalším rozširovaním únie odmietol vytváranie akýchkoľvek skupín, zoskupení či hraníc, pretože by to chápal ako nepriamy podnet na to, aby sa Ukrajina ocitla za schengenskými hranicami. Podporu vstupu SR do EÚ a NATO deklaroval na bilaterálnom stretnutí so Schusterom nemecký prezident Johannes Rau. Poukázal však na skutočnosť, že SR podobne ako všetky krajiny ašpirujúce na členstvo v EÚ a NATO, musí najskôr splniť všetky dohodnuté podmienky. Jeho rakúsky kolega Thomas Klestil vyzdvihol zase potrebu solidarity ako základného prvku pre vybudovanie Európy budúcnosti. Podľa rakúskej hlavy štátu sa rozšírená EÚ môže zakladať len na princípoch slobody a demokracie, pričom diskusie o budúcnosti starého kontinentu musia byť v prvom rade rozpravami o spoločnej vízii, opierajúcej sa o rešpektovanie ľudských práv, kultúrnej rozmanitosti a sociálnej súdržnosti. V podobnom duchu sa niesol aj prejav slovenského prezidenta. Najvyšší predstaviteľ SR vo svojom príspevku na tému Hodnoty slobody a demokracie v Európe poukázal na skutočnosť, že európsky kontinent sa v súčasnosti ocitá na prahu zjednotenia a preto by mu malo ísť predovšetkým o ušľachtilé ciele sledované európskou integráciou ako bezpečnosť, solidaritu, prosperitu, mier, demokraciu a otvorenosť k svetu naokolo. Dvojdňové neformálne stretnutie prezidentov z krajín strednej Európy malo v ich doterajšej histórii poradové číslo osem. Vôbec po prvý raz sa toto podujatie uskutočnilo na talianskej pôde a zúčastnil sa na ňom dosiaľ najvyšší počet hláv štátov.
„Chodíme do Čiech nakupovať minimálne raz mesačne, pretože sa to oplatí. Vrátia nám DPH a nakúpime oveľa lacnejšie, ako u nás. Najlepšie je kupovať tovary, ktoré sú práve v akcii,” hovorí Jozef Herman z Malaciek, mesta blízko hraníc s Českou republikou. Jeho rodina chodí pravidelne nakupovať do supermarketu Hypernova za Brnom. „Česi pritom stále hovoria, ako sa majú zle. Nech prídu sem, hneď ich to prejde,” dodáva J. Herman. Nič lepšie nevystihuje slovenskú realitu - drahotu v obchodoch, vysokú nezamestnanosť a nevýrazný hospodársky rast - ako tisíce po slovensky hovoriacich návštevníkov v českých obchodoch. Nákupy v Česku sú pritom anomáliou, ktorá sa prieči všetkým teóriám a učebniciam ekonómie. Podľa nich totiž solventnejší cudzinci chodia zvyčajne na lacné nákupy do chudobnejších krajín, napríklad Rakúšania na Slovensko. V našom prípade je to opačne: obyvatelia chudobnejšieho Slovenska chodia nakupovať do bohatších Čiech... Švajčiarsko na slovenský spôdob „Švajčiarsko” na spôsob bývalého predsedu vlády Vladimíra Mečiara je aj po ôsmich rokoch samostatnosti jednou z najchudobnejších postsocialistických krajín. Dokonca aj Rumusko, ktoré sa považuje za mimoriadne biednu krajinu, má nižšiu mieru nezamestnanosti ako my. O vyrovnávaní sa krajinám Európskej únie nemôže byť ani reči. Veď aj Portugalsko (najchudobnejšia krajina únie) má trikrát výkonnejšiu ekonomiku ako my. Luxembursko, ktoré zaznamenáva najvyšší rast, má pred nami až jedenásťnásobný náskok. V priemere je slovenská ekonomika šesťnásobne menej výkonná ako v krajinách EÚ. Spomedzi transformujúcich sa krajín sme za ostatnými krajinami Visegrádskej štvorky (V4) Maďarskom, Poľskom a Českom. EÚ je nám ešte veľmi vzdialená. „Podľa odhadov potrvá aj niekoľko desaťročí, kým SR dosiahne aspoň 75 % priemeru HDP krajín EÚ. Z tohto pohľadu sú napriek malej rozlohe a ekonomickému potenciálu SR zaujímavé regionálne rozdiely: kým Bratislava dosahuje už teraz priemer krajín EÚ, východoslovenské regióny len 30-40 %,” konštatoval pre Národnú obrodu Ľuboš Vagač z Centra pre hospodársky rozvoj. Porovnanie s Čechmi bolí Slováci sa aj po deviatich rokoch od rozdelenia bývalej federácie so svojimi „bratmi Čechmi” neustále porovnávajú. Česi so Slovákmi už menej, pretože sa automaticky považujú za vyspelejšiu krajinu. Hoci bolo Slovensko po rozdelení vo viacerých oblastiach znevýhodnené, štartovacie pozície boli viac-menej vyrovnané. Pri porovnaní, kam sa Slovensko a Česko dostali od roku 1990 a po rozdelení federácie, prichádza pocit sklamania. V roku 1990 bola v bývalej federácii inflácia 10 %. Vlani ju malo Slovensko 12 %, Česko 4 %. Podobne to bolo aj s nezamestnanosťou. Pred jedenástimi rokmi vykazovala v spoločnom štáte úroveň 0,8 %. U nás bola vlani vyše 18 %, v Českej republike menej než polovičná. Priemerná mzda u nás vlani dosiahla 11 430 Sk, v Česku v prvom štvrťroku tohto roku 13 289 českých korún. Pri výmennom kurze 1 Kč = 1,26 Sk je to bezmála 17-tisíc slovenských korún. To znamená, že priemerné mzdy sú v Česku asi o tretinu vyššie. Preto sa naši politici nemôžu čudovať, ak sa na české vysoké školy hlási čoraz viac Slovákov s tým, že uvažujú zostať u susedov aj po skončení štúdia. Vypovedá o tom aj počet Slovákov pracujúcich v Česku a počet Čechov, ktorí robia u nás. Na Slovensku je stále pomerne častý názor, že by bolo lepšie, keby sa federácia bola zachovala, pretože by sme boli ďalej. Národná hrdosť dostáva boľavé facky: za 500 Sk dostaneme ani nie 400 českých korún. Česko si v prvých rokoch zachovávalo medzi transformujúcimi sa krajinami pomerne exkluzívne postavenie. Po období prosperity však prišli hospodárske problémy a dnes má Česká republika menší hospodársky rast ako Poľsko a Maďarsko. Napriek tomu však spolu s Maďarskom stále patrí na špicu krajín V4. Poľsko a Slovensko idú až za nimi. Máme najvyššiu nezamestnanosť Azda najhoršie dopadá Slovensko, keď sa krajiny V4 porovnávajú z hľadiska miery nezamestnanosti. Spolu s Poľskom ju má naša krajina dvojcifernú. Náš severný sused sa však nemôže „pochváliť”, že by sa mu „podarilo” prekročiť v tejto oblasti hranicu 20 %. Najlepšie je na tom v rámci Visegrádskej štvorky Maďarsko (niečo vyše 6 %). Je to menej ako priemer krajín Európskej únie (okolo 9 %). Maďarsko prežilo pár rokov tvrdých ekonomických opatrení a dnes dosahuje spomedzi krajín V4 aj najvyšší ekonomický rast a najrýchlejší rast miezd. Poľsko má síce tiež relatívne dobrý hospodársky rast aj pozitívny trend zvyšovania miezd, avšak zároveň sa borí s vysokou nezamestnanosťou a infláciou. V niečom sme aj lepší Sú však aj oblasti, kde Slovensko svojich troch susedov prevyšuje. Aj slovenský premiér sa rád chváli, že Slovensko malo z krajín V4 v minulom roku najväčší prílev zahraničných investícií. Treba sa však pozrieť, čo bolo príčinou. Ak by sa u nás neprivatizovali veľké firmy ako Slovenské telekomunikácie alebo Slovenská sporiteľňa, obraz o zahraničných investíciách by nebol taký pekný. Zahraničné investície priamo do výroby a do vytvárania nových pracovných miest, kde by boli najviac potrebné, sú však stále nedostatočné. Slovensko bolo vlani spomedzi krajín V4 na tom najlepšie aj v salde zahraničného obchodu, keď zahraničnoobchodný deficit, ako podiel na hrubom domácom produkte, bol u nás najnižší. Naša krajina sa potrebuje dostať aspoň na úroveň svojich partnerov z krajín V4. Keď sa tak stane, potom môžeme začať reálne uvažovať aj nad vstupom Slovenska do Európskej únie. Priemerná mzda v Česku a na Slovensku V Česku dosiahla priemerná mzda v prvom štvrťroku tohto roku 13 289 Kč (v prepočte bezmála 17-tis. Sk). U nás bola vlani priemerná mzda 11 430 Sk.
Úradujúci podpredseda SMK M. Duray nedávno v súvislosti so zákonom o postavení Maďarov žijúcich v susedných štátoch na území Maďarska konštatoval, že pre neho sú obavy slovenských, ale aj rumunských politikov nezrozumiteľné a nepochopiteľné. Durayovo vyjadrenie nepriamo spochybnil minulý týždeň na pracovnom obede v Americkej obchodnej komore samotný maďarský premiér V. Orbán, ktorý hovoril o potrebe prehodnotiť prisťahovaleckú politiku Maďarska so zreteľom na udržiavanie tempa hospodárskeho rozvoja krajiny. Ministerský predseda doslova povedal: „Ak chceme udržať rýchle tempo hospodárskeho rozvoja v Maďarsku, na to nestačí desať miliónov ľudí; v nastávajúcich niekoľkých rokoch musíme prijať niekoľko miliónov ľudí ako pracovné sily zo susedných krajín.“ V. Orbán svojim partnerom pri obede pripomenul, že za hranicami žijú viac ako štyri milióny Maďarov, teda jeho štát disponuje nie desaťmiliónovou, ale štrnásťmiliónovou kapacitou pracovných síl. Podľa názoru M. Duraya nedostatok pracovných síl v Maďarsku treba riešiť zo zdrojov tohto regiónu, pretože usadzovanie prisťahovalcov odlišnej kultúry z krajín tretieho sveta nepovažuje za šťastné. Menej pochopenia v tejto záležitosti prejavil predseda Csemadoku J. Kvarda, ktorý varoval, že „vyhlásenie V. Orbána môže byť výzvou do tanca, môže inšpirovať aj Maďarov na Slovensku na to, aby sa vysťahovávali. Nemôže byť v našom záujme, aby sa vyprázdňovali Maďarmi obývané územia. Nie preto bojujeme za Podunajskú župu, aby sa stala župou bez populácie.“ Tolerantnejšie stanovisko k Orbánovým názorom zaujal predseda SMK B. Bugár, ktorý upozornil na možnosť emigračnej vlny zo Slovenska v prípade, keby krajina stratila možnosť pričleniť sa k NATO. Ani v Maďarsku Orbánom avizované prisťahovalectvo nevyvolalo jednoznačné reakcie. Predvčerom budapeštianska rozhlasová stanica Kossut Rádió oslovila dvoch ekonomických expertov, aby preukázali, či ekonomika krajiny je naozaj v takom stave, že jej ďalší dynamický rozvoj si vyžaduje masový prílev pracovných síl zo zahraničia. Odborníci boli v rozpakoch, keď vysvetľovali poslucháčom, že podľa ich výpočtov ročná potreba pracovných síl bude v najbližšom desaťročí predstavovať asi 30-40-tisíc osôb. Uviedli odhad, že Maďarsko v období desiatich rokov bude potrebovať okolo 350-tisíc pracovných síl, z toho však polovicu bude schopné saturovať z domácich zdrojov. Citované čísla môžu poslúžiť opozičnej Maďarskej socialistickej strane ako argument, že v tomto ohľade sa politika premiéra V. Orbána neopiera o reálne fakty. Oficiálni predstavitelia Slovenskej republiky sa zatiaľ k prisťahovaleckej vízii maďarského ministerského predsedu nevyjadrili. Je to v zhode s líniou Dzurindovej vlády nedramatizovať odlišnosti a využívať diplomatické kanály v prípadoch, keď sa stanoviská Slovenska a Maďarska nezhodujú. Takto bolo na verejnosti prezentované aj nedávne stretnutie maďarského veľvyslanca M. Borosa s riaditeľom sekcie Ministerstva zahraničných vecí SR J. Šothom, kde sa hovorilo o výhradách slovenskej strany voči pripravovanému zákonu o postavení Maďarov žijúcich v susedných štátoch na území Maďarska. Agenda stretnutia by ale bola určite dramatickejšia, keby už vtedy bolo verejne známe Orbánovo vyhlásenie, ktoré J. Kvarda kvalifikoval ako výzvu do tanca.
Úmysel budapeštianskej vlády pomôcť rôznymi formami maďarskej menšine v okolitých štátoch sa stretol na Slovensku s negatívnymi reakciami. Údajne však ešte nik nesformuloval konkrétne námietky proti zákonu o zahraničných Maďaroch, o ktorom už mesiace diskutuje maďarský parlament. Oficiálna reakcia Bratislavy (podľa informácií z Budapešti) v podobe najnovšej písomnej nóty tiež iba konštatuje, že zákon by spochybnil viaceré platné bilaterálne dohody. Ako, to sa nevie. Maďarská strana vraj mieni napraviť chybu, že nekonzultovala vopred pripravovaný zákon, lenže, ako sa hovorí, nemému decku ani mater nerozumie. A tak tento problém sa u nás zmieta iba v podobe jalových „vlasteneckých” výpadov. Do akých absurdít to až môže zájsť, ukazuje nedávny výrok poslankyne Marty Podhradskej (HZDS), ktorá ministrovi Čarnogurskému položila v parlamente „akožeotázku”, či si uvedomuje, koľko Slovákov sa môže pri sčítaní ľudu prihlásiť k maďarskej národnosti pre výhody vyplývajúce zo spomínaného zákona... Možno múdrejšie by bolo postaviť otázku takto: Prečo si Budapešť môže dovoliť ekonomicky podporiť svojich krajanov vonku? Možno o tom napovedia údaje, ktoré prezentoval maďarský premiér Viktor Orbán - trebárs o náraste čistého príjmu v rodinách za vlaňajší rok o 14 až 40 percent, alebo o poklese nezamestnanosti na 6 percent, atď. Zrejme Maďari na pomoc „svojim” jednoducho majú a pomôcť chcú. Lenže na Slovensku je to inak (nielen vinou súčasnej vlády) a Slováci žijúci v zahraničí o niektorých nadštandardných výhodách, aké by mali Maďari za hranicami, môžu len snívať. Je však na škodu veci, že Bratislava posúva túto otázku do polohy, v ktorej živnú pôdu nachádzajú iba ak zarytí nacionalisti. A to je určite nebezpečnejšie než „dopady” sporného zákona.
Bývalého ministra financií Pétera Medgyessyho zvolili dnes účastníci budapeštianskeho zjazdu Maďarskej socialistickej strany (MSZP) za kandidáta tejto politickej formácie na post predsedu vlády Maďarska. Péter Medgyessy, ktorý momentálne nie je členom žiadnej strany, bol jediným ašpirantom na spomenutú funkciu po tom, ako sa zápolenia o prvé miesto na volebnej listine MSZP vzdal úradujúci predseda najsilnejšej opozičnej politickej formácie Maďarska, László Kovács. V rámci dnešného tajného hlasovania podporilo kandidatúru P. Medgyessyho na post maďarského premiéra v budúcoročných parlamentných voľbách 483 účastníkov celoštátneho zjazdu MSZP, zatiaľ čo proti nej sa vyslovili len štyria delegáti straníckeho politického podujatia. Po získaní diplomu na vysokej škole hospodárskych vied v roku 1966 pracoval Péter Medgyessy na ministerstve financií. V rokoch 1986-87 bol šéfom spomenutého rezortu a v období 1987-90 pôsobil ako podpredseda Rady ministrov. Členom Ústredného výboru Maďarskej socialistickej a robotníckej strany (MSZMP) bol v období 1987-89. Po páde komunistického režimu pracoval P. Medgyessy do roku 1994 na čele súkromnej francúzskej banky Paribas Bank Rt. Potom sa vrátil do Maďarska, kde bol od roku 1996 tretím ministrom financií vo vláde bývalého socialistického premiéra Gyulu Horna. V súčasnosti pracuje ako vysokoškolský pedagóg.
V sobotu zvolili Pétera Medgyeszyho prevažnou väčšinou hlasov za kandidáta socialistickej strany na post premiéra. Predseda strany Laszló Kovács vo svojom úvodnom prejave potvrdil presvedčenie socialistov, že väčšina obyvateľstva chce vymeniť terajšiu vládu a socialisti sú pripravení zvíťaziť vo voľbách, ktoré budú na jar 2002. Na kongrese vystúpil bývalý premiér Gyula Horn, ktorý vyzval všetkých na zjednotenie názorov, na väčšiu zomknutosť, na jednotnejší prístup v politickom boji. Ako Medgyeszy povedal, bude sa usilovať vytvoriť vládu národného stredu, a upozornil na to, že po hospodárskych úspechoch a spoločenských premenách zatiaľ chýba smerovanie k blahobytu, čo bude stredobodom jeho úsilia vo funkcii predsedu vlády.
Správa očividne zarazila i účastníkov Svetového športového fóra: maďarský premiér Viktor Orbán v Lausanne oznámil, že Maďarsko, presnejšie Budapešť, sa bude uchádzať o olympijské hry v roku 2012, v prípade neúspechu o štyri roky neskôr. V samotnom Maďarsku vyvolala správa ešte väčší údiv a pochybnosti. Tie vychádzajú z reality a odvolávajú sa na fakt, ktorý zdôrazňovali aj kritici olympijských plánov v Tatrách. Ani u našich susedov nemajú v súčasnosti jediné zariadenie, ktoré by mohlo hostiť vrcholné podujatie v jednom z olympijských športov. Vládnuca strana, od ktorej nápad pochádza, však má odpoveď: stačí 200 000 miliónov dolárov, čiže 60 miliárd forintov. Podľa ministra športu a mládeže Tamása Deutscha toľko sa má minúť v najbližších rokoch na výstavbu športových objektov. Argumentuje tým, že 80 percent zariadení, ktoré sú potrebné pre olympijské hry, by sa do konca desaťročia postavilo aj vtedy, keby sa Budapešť o olympiádu neuchádzala. Hala, ktorú postavia namiesto vyhoreného Sportcsarnoku za 23 miliárd forintov, bude spĺňať tie najprísnejšie nároky. Ak by Maďarsko uspelo v bitke o usporiadanie futbalových majstrovstiev Európy v roku 2008, na rad by prišla prestavba slávneho Népstadióna podľa projektu, ktorý by zodpovedal kritériám na otvorenie hier.
Prísne kritériá
Pravda, olympiáda, to nie sú len športoviská, potrebná je aj vyhovujúca infraštruktúra – cesty, dopravná sieť. Budapešť nemá vyhovujúcu dopravu medzi centrom a letiskom, potrebuje rýchlu dvojprúdovku, dobudovať metro. Aj bohatá Austrália mala problémy s olympijskými investíciami a rozpočtom, hoci infraštruktúra v Sydney v čase, keď sa mesto uchádzalo o miliéniovú olympiád, bola vyspelejšia než v Maďarsku, upozorňuje komentátor najväčšieho maďarského športového denníka Nemzeti Sport. V Atlante podporoval hry súkromný kapitál, v Sydney vláda štátu New South Wales, v Maďarsku však nemajú taký finančný zdroj. O olympijských plánoch nevedel ani budapeštiansky primátor Gábor Demszky, ktorý nepatrí do vládneho tábora. O olympijské hry sa nemôže uchádzať krajina, ale konkrétne mesto, MOV však žiada vládne garancie.
O usporiadateľovi Hier XXX. olympiády rozhodne Medzinárodný olympijský výbor v roku 2005, kandidatúru treba podať o dva roky skôr. Kandidáti musia spĺňať prísne kritériá v 21 tematických okruhoch – od hospodárskej až po politickú a bezpečnostnú situáciu v krajine, musia mať aspoň jeden štadión pre minimálne 100 000 divákov, dva kryté bazény, kanál pre kajakárske a vodácke súťaže, plochu pre jachting, strelnicu, cyklistickú dráhu a v neposlednom rade treba zabezpečiť haly pre súťaže v desiatich športoch (na programe olympiády v Sydney bolo 28 športov).
Ďalší predpis stanovuje, že usporiadateľ sa musí bezplatne musí postarať o ubytovanie 15- až 16-tisíc športovcov a členov sprievodu, stravovanie i dopravu v olympijskom meste. Musí ponúknuť vyhovujúce ubytovacie možnosti aspoň pre pol milióna olympijských turistov a vyriešiť dopravu dôležitých návštevníkov i divákov. Treba vytvoriť vyhovujúce podmienky pre zástupcov médií – mimochodom, ich počet bol v Sydney bezmála 20 000.
Stav je zatiaľ 0:7
Projekt olympiády nie je v Maďarsku, krajine veľmi úspešnej pod piatimi kruhmi, nič nové. V doterajšej histórii ide už o ôsmy pokus. V roku 1896 dostali usporiadateľské právo prvých novodobých hier Atény. Prípravy tam však boli veľmi rozvláčne, nuž do úvahy prišila ako náhradníčka Budapešť. Gréci sa napokon nemuseli vzdať, istý bohatý obchodník vzal na seba všetky výdavky. V roku 1911 sa zišlo 14. zasadanie MOV v maďarskom hlavnom meste a pri tej príležitosti vznikol nápad, aby Budapešť usporiadala olympiádu o päť rokov. Spomedzi šiestich uchádzačov neskôr vyhral Berlín, no hry sa pre prvú svetovú vojnu neuskutočnili. Ešte pred vypuknutím prvej svetovej vojny kandidovala Budapešť na hry v roku 1920, no na týchto hrách, ktoré sa napokon konali v Antverpách, sa nemohli zúčastniť ani maďarskí športovci.
O hry v roku 1936 prejavilo záujem 13 miest, medzi nimi štyri nemecké a tiež Budapešť. Maďarské hlavné mesto vtedy nedostalo ani jeden hlas, voľba dopadla už v prvom kole v prospech Berlína (43 hlasov) oproti Barcelone (16). Medzi kandidátmi na podujatie o štyri roky neskôr bola opäť Budapešť, no opäť neuspela – vyhralo Tokio (36) pred Helsinkami (27). Tokio neskôr odstúpilo, nahradiť ho mali Helsinki, no hry sa pre vojnu napokon nekonali. Na hry roku 1944 opäť kandidovala Budapešť, no vyhral Londýn (20 hlasov) pred Rímom (11), Detroitom (2) a Lausanne (1). Hry sa však opäť neuskutočnili. O siedmich kandidátoch na OH 1960, medzi nimi i maďarskej metropole, rozhodol MOV aj na jar 1955. Maďari boli plní optimizmu (práve dostavali Népstadion), no v treťom kole padlo rozhodnutie v prospech Ríma, ktorý zvíťazil pred Lausanne.
Týždeň cezhraničných ekologických aktivít v Hornom Above organizujú občianske združenia Sosna a Mikroregión Hornád od 5. do 13. júna. Podujatie spojené so Svetovým dňom životného prostredia je zamerané na trvalo udržateľný rozvoj na miestnej úrovni, rozšírenie ekologického vedomia mládeže a úzku spoluprácu slovensko-maďarských mikroregiónov Horný Abov-Hegyköz v ochrane životného prostredia. Súčasťou sú i kultúrne akcie a výstava Spoločná cesta, venovaná histórii, prírodným danostiam, kultúrnemu bohatstvu a súčasnému životu týchto regiónov, ktoré kedysi spájala stará porcelánová cesta. V obci Skároš bolo pracovné stretnutie zamerané na tvorbu dokumentu Lokálnej agendy 21(LA), čo je stratégia trvalo udržateľného rozvoja na miestnej úrovni, do ktorej sa zapojilo vo svete už niekoľko tisíc komunít. Na Slovensku je však tvorba týchto dokumentov ešte len v začiatkoch. Časť obcí hornádskeho mikroregiónu, ktoré sa v spolupráci s ochranármi a britskou organizáciou The Living Earth, zapojili do tvorby dokumentu LA 21, budú na jeseň tohto roku s jeho prípravou už hotové. Ešte predtým ich však čaká exkurzia do Walesu. Aktivity v Hornom Above podporujú v rámci programu Tvoja zem nadácie Ekopolis a ETP Slovensko spolu s nadáciou Charity Know-How z Veľkej Británie a maďarskou nadáciou REC.
Slovensko, chudobnejšia časť bývalého Česko-Slovenska, má problémy s identitou. Len pár obyvateľov EÚ vie čo-to o tomto potenciálnom novom členovi európskeho spoločenstva. Americký prezident George W. Bush si ho nedávno poplietol so Slovinskom. Spýtajte sa Slovákov, kto je ich najslávnejším žijúcim rodákom, a sotva môžete Busha kritizovať za omyl, uvádza britský týždenník Economist. Uviesť meno nejakého slávneho Slováka je ľahké pre tých, ktorí sledujú hokej, najmä americkú ligu: napríklad Peter Bondra z Washingtonu Capitals. Ale Martina Hingisová? Je táto slávna tenistka skutočne Slovenka? Narodila sa na Slovensku a jej otec je Slovák, ale matka Češka ju ešte ako batoľa odviezla do Švajčiarska. Alebo Andy Warhol? Umelecky založení Slováci ho radi uvádzajú ako príklad a jeho matka skutočne pochádza od Medzilaboriec, patrila však k rusínskej menšine, pripomína Economist. Pre niektorých Slovákov je slávnou osobnosťou Magda Vášáryová, filmová hviezda, z ktorej sa stala diplomatka. V bratislavskej galérii trpezlivo vysvetľuje spravodajcovi Economistu osud svojej krajiny, keďže Slovensko bolo 800 rokov chudobnou provinciou Rakúsko-Uhorska a jeho najlepšie mozgy odchádzali do Viedne, Budapešti či Prahy. „Dubček,” navrhuje nemenovaný politik. Reformy tohto komunistického lídra vyprovokovali sovietsku inváziu v roku 1968 - to však bolo ešte za Československa, teda pred tým, ako si Slováci začali budovať svoju identitu. Okrem toho, Alexander Dubček už nežije. Herec Paul Newman je napoly Slovák, tvrdí ktosi. „Zápasník z Minnesoty,” opäť skúša šťastie politik. Má na mysli Jesseho Venturu, lebo „jeho rodičia boli Slováci”. Aspoň jeden politik udrel klinec po hlavičke: supermodelka Adriana Sklenaříková. „Má najdlhšie nohy na svete,” pridáva sa Ivan Mikloš, podpredseda vlády, ktorá ešte nevymenila sovietske otroctvo za politickú korektnosť. Krajina? Áno, ale mladá (má osem rokov) a malá (päť miliónov obyvateľov), v ktorej prevažuje poľnohospodárstvo, vravia niektorí Slováci. Získať identitu, na to treba čas. Mnohí tvrdia, že Slovensko sa v prvom rade nikdy nemalo osamostatniť. „Ak by sa Česko- Slovensko nerozdelilo, mali by sme aspoň Václava Havla,” cituje ich slová záverom Economist.
„Chlapi, na konci aby mal každý plné ústa,” dával posledné pokyny pred jedením hotových halušiek kapitán jedného družstva Steiger. Len kuchár Jaro Majer sa odfukujúc odvracal od misy ešte skôr, ako začal jesť. Žeby sa najedol pary? Pravidlá majstrovstiev sveta vo varení a jedení halušiek v Tureckej boli aj v sobotu nekompromisné: čo kuchár navaril, musel si s tromi pomocníkmi zjesť. „Šup, halušky, do bruška!” skandovali ženy naokolo. Tri litre bryndzového jedla zmizli v ich útrobách za 57 sekúnd. Ich výkon stačil na druhé miesto. O zábavu i recesiu nebola núdza. Pracovalo sa aj v bielych rukavičkách. Napokon sčítaním bodov za prípravu, jedenie, estetiku, a chuť halušiek spomedzi 35 tímov vyhralo družstvo Žin-Čica. Turecká praskala vo švíkoch. Tancovalo i spievalo sa priamo na námestí. V súťaži o najťažšieho muža vyhral Vladimír Čupka so 186 kilogramami. Najľahšia žena vážila len 36 kg.