21. júna 2001 ● Zo slovenskej tlače
Úvodom júnového zasadnutia Predsedníctva Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS), ktoré sa konalo v budapeštianskom sídle nášho najvyššieho voleného zboru za prítomnosti pozvaného hosťa, vedúceho odboru Úradu pre národné a etnické menšiny Antona Paulika, predseda Ján Fuzik a podpredsedníčka Etela Rybová informovali o svojich aktivitách vyvinutých od v poradí posledného zasadnutia Valného zhromaždenia CSS. Na riadnom zasadnutí vedenia CSS regionálni radcovia samosprávy referovali o svojej činnosti v uplynulom štvrťroku. Členovia Predsedníctva si potom vypočuli referát predsedníčky Výboru pre kultúru a osvetu Alžbety Hollerovej-Račkovej a rozhodli o udelení podpôr pre predostreté programy slovenských regionálnych kultúrnych domov (500.000 Ft pre Békéšsku Čabu, 350 000 mlynskému stredisku Pilíšanov a 150 000 Ft pre Sarvaš).
V druhej polovici schôdze prítomní sa zaoberali prípravami na oslavy Dňa Slovákov v Maďarsku, ktoré sa budú konať 7. júla v novohradskej obci Sudice (Szügy). Jedna z najvýznamnejších spoločensko-kultúrnych udalostí našej Slovače aj tentokrát bude spojená s celoštátnou prezentáciou slovenských národnostných kultúrnych telies. Veľkolepé podujatie sa začne o 14. hodine v miestnom evanjelickom kostole ekumenickou bohoslužbou a odovzdaním vyznamenania CSS “Za našu národnosť”. Účastníci Dňa Slovákov v Maďarsku, ktorý bude spestrený i ukážkami ľudového remeselníctva, sa potom presunú na miesto konania viac ako dvojhodinového kultúrneho programu. Usporiadatelia očakávajú primeraný záujem našich Slovákov z každého regiónu.
Novým ministrom školstva MR sa s platnosťou od 16. júla stane József Pálinkás, ktorý pracoval doteraz ako politický štátny tajomník tohto rezortu. Vo funkcii nahradí Zoltána Pokorného, medzičasom lídra vládneho Zväzu mladých demokratov - Maďarskej občianskej strany (FIDESZ-MPP).
û
Na čele opozičného Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ) nastala zmena, na funkciu predsedu abdikoval budapeštiansky primátor Gábor Demszky, jeho nástupcom, zatiaľ dočasne, sa stal Gábor Kuncze. Liberáli sa v posledných prieskumoch verejnej mienky ocitli na päťpercentnej hranici. Za tento nepriaznivý vývoj zobral na seba zodpovednosť G. Demszky, ktorý presadzoval radikálnejší (ako sa ukázalo, nereálny) program tzv. tretej sily, čo malo znamenať rovnakú vzdialenosť od dvoch veľkých strán pravice i ľavice.
û
Krajiny Vyšehradskej štvorky (V4) sa vzájomne podporujú v integračnom procese, ale žiadna z nich v súlade so vzájomnou dohodou neočakáva, aby ostatné na ňu v prípade nevyhnutnosti čakali so vstupom do Európskej únie (EÚ), uviedol 19. júna na pôde parlamentu premiér MR. Viktor Orbán zdôraznil, že v Maďarsku nebudú môcť v najbližších rokoch kupovať poľnohospodársku pôdu ani domáce, ani zahraničné právnické osoby a požiadal opozíciu, aby na jeseň podporila prijatie príslušných zákonov.
û
Európskej únii (EÚ) chýba ovládateľnosť a 15-členný blok je vzdialený občanom. Pre kandidátske krajiny však EÚ zostáva jedinou možnosťou. „Problémom EÚ je nedostatok demokracie, a ten nedokáže vyriešiť ani Európsky parlament,” vyhlásil v Budapešti na konferencii o politickej integrácii a národnej suverenite americký finančník maďarského pôvodu George Soros. Hoci Soros označil EÚ za nemotornú a kritizoval jej politiku, nezabudol zdôrazniť jej ekonomický význam pre kandidátske krajiny, medzi ktorými je aj Maďarsko, Poľsko, Česko a Slovensko.
û
Národné zhromaždenie MR schválilo nový zákon skracujúci dĺžku povinnej základnej vojenskej služby z doterajších deviatich na šesť mesiacov. Dĺžku služby záložníkov skrátili zo štyroch mesiacov na 90 dní. Podľa novej úpravy prezenčnej a záložnej služby sú od tejto povinnosti oslobodení otcovia rodín s dvoma a viac deťmi. Povolená je aj náhradná vojenská služba, o ktorú dotyčný musí požiadať miestne úrady.
û
Predsedovi Slovenského helsinského výboru, profesorovi Miroslavovi Kusému udelila Nadácia Sándora Máraiho cenu Za otvorenú Európu, ktorá je vyjadrením vďaky za uctievanie ľudských práv. Podľa M. Kusého tým, že táto maďarská občianska organizácia udelila cenu Slovákovi, snažila sa prelomiť bariéru predsudkov. Takéto vyjadrenie úcty by podľa oceneného malo byť vzorom aj pre slovenské organizácie, ktoré vraj nastúpili cestu etnickej izolácie.
û
Slovenský tlačový výbor Nadácie Illyésa rozhodol o pozastavení svojej činnosti kvôli ponižujúcemu prístupu zo strany hlavného kuratória, ktorý sa prieči politike maďarskej vlády. Ako uviedol László Szigeti, „toto naťahovanie sa, urážajúce našu dôstojnosť, trvá už niekoľko mesiacov”. Podľa slov riaditeľa vydavateľstva Kalligram vláda MR rozhodla o zvýšení sumy na podporu zahraničných Maďarov a tento rok suma predstavuje 110 miliónov. Hlavné kuratórium však rozhodlo o stiahnutí sumy na podporu národnostnej tlače z 15 na 5 miliónov, čo je nedostačujúca suma pre 20 novín.
û
Inscenácia hry Dievča bez vena od A. N. Ostrovského v podaní študentov bratislavskej Vysokej školy múzických umení (VŠMU) zvíťazila na medzinárodnom festivale divadelných škôl, ktorý sa uskutočnil v júni v meste Pécs. Predstavenie, ktoré zinscenoval mladý slovenský režisér J. Czajlik, získalo prestížnu cenu vo veľmi silnej konkurencii približne desiatich najlepších študentských predstavení z Maďarska, Rumunska, Slovenska a Juhoslávie.
û
Cech detských folklórnych súborov mesta Bratislavy v spolupráci s Parkom kultúry a oddychu usporiadal v dňoch 21.- 24. júna v poradí už 4. ročník Medzinárodného festivalu detských folklórnych súborov. Na festivale vystúpilo vyše dvadsať folklórnych súborov z celého Slovenska a súbory z Maďarska, Čiech a Ruska. Súčasťou podujatia bol sprievod účastníkov v ľudových krojoch historickým jadrom Bratislavy s vystúpeniami súborov.
û
Senecké leto oficiálne otvoril primátor mesta Jozef Elšík za prítomnosti takmer 30-tisíc návštevníkov. Privítal aj zahraničných hostí z družobných miest, rakúskeho Pandorfu a Mosonmagyaróváru. „Ich prítomnosť symbolizuje, že Európa sa hýbe, že odbúravame bariéry,” zdôraznil primátor.
û
Dve prvenstvá získali slovenské vína na šiestom ročníku medzinárodnej prehliadky vín v Prešove Muvina 2001, ktorej sa zúčastnili výrobcovia vín z desiatich krajín sveta s viac ako tristo vzorkami ušľachtilého moku. Prešovská prehliadka vín, na ktorej sa zúčastnili aj degustátori z Anglicka, ČR, Maďarska, Rakúska a Španielska, sa vypracovala za uplynulé obdobie na najvýznamnejšiu prehliadku vín na Slovensku.
û
Trstický štadión v galantskom okrese v dňoch 23. a 24. júna bol dejiskom priateľského futbalového stretnutia, ktorý odohrali čelní predstavitelia krajín Visegrádskej štvorky - ministri, štátni tajomníci, poslanci a to v prospech detí s mentálnym postihnutím. Súčasťou tohto benefičného podujatia bol aj sled vystúpení kultúrnych a záujmových skupín.
Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky (MZV SR) Jaroslav Chlebo v dňoch 14. a 15. júna na základe medzivládnej dohody, v rámci pravidelných návštev s cieľom získavania bezprostredných dojmov a informácií o postavení príslušníkov národnostných menšín, na pozvanie svojho rezortného kolegu absolvoval oficiálnu návštevu našej vlasti. V prvý deň zavítal do Békéšskej Čaby, kde si prezrel práce na budove budúceho Generálneho konzulátu SR (Derkovitsov rad č. 7), ktorý otvoria 1. septembra 2001 a ktorý by mal oživiť i hospodárske styky regiónu s našou materskou krajinou. Vzácny hosť sa stretol ako s vedúcimi predstaviteľmi mesta, vrátane starostu Jánosa Papa, tak aj s predstaviteľmi našej národnosti - zástupcami Slovenskej menšinovej samosprávy Békéšskej Čaby, Čabianskej organizácie Slovákov a slovenských národnostných inštitúcií nášho dolnozemského mesta. J. Chlebo na tlačovej konferencii usporiadanej v Dome slovenskej kultúry výmenu skúseností hodnotil veľmi pozitívne. Ako povedal, Čabania ako štátni občania Maďarskej republiky vo svojej vlasti sa cítia dobre, úlohou slovenskej vlády je poskytovanie pomoci k zachovávaniu ich bohatých kultúrnych tradícií a k udržiavaniu kontaktov s materskou krajinou.
Slovensko-maďarské vzťahy sú natoľko pevné, aby vydržali prípadné spory okolo zákona o zahraničných Maďaroch, na konzultácie a výmenu názorov existujú zabehané mechanizmy, ani jedna zo strán nemieni posielať odkazy cez tlač - takto by sa dalo nakrátko zhrnúť to najdôležitejšie, čo po svojich rokovaniach 15. júna v Budapešti zdôrazňoval ako J. Chlebo, tak i jeho hostiteľ, štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí MR Zsolt Németh. Zákon o zahraničných Maďaroch však nebol jedinou témou stretnutia štátnych tajomníkov, ktorí upozornili na pripravované stretnutie premiérov Viktora Orbána a Mikuláša Dzurindu o infraštrukturálnych otázkach, akými sú o. i. ostrihomsko-štúrovský most, diaľničné spojenie medzi Miškovcom a Košicami, hraničné priechody, či obnovenie železničných tratí.
Zs. Németh oznámil pre príslušníkov našej národnosti zvlášť radostnú správu: už je pripravené vládne uznesenie, ktoré umožní dlho odkladanú rekonštrukciu budovy Základnej školy a žiackeho domova s vyučovacím jazykom slovenským v Sarvaši.
Národná rada Slovenskej republiky 19. júna schválila väčšinou hlasov Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov. Dokument Rady Európy (RE) bude podľa ministra zahraničných vecí SR Eduarda Kukana prínosom pre všetkých občanov SR. Minister vyhlásil, že prijatím charty sa v žiadnom prípade neoslabí postavenie slovenčiny ako úradného jazyka. Používanie charty sa vzťahuje na obce, v ktorých príslušníci menšín tvoria najmenej 20 % obyvateľstva. Dokument slovenská vláda schválila v januári t. r., pričom k niektorým ustanoveniam prijala tzv. vyhlásenia, ktoré spresňujú jej uplatnenie.
Tento významný medzinárodný dokument bol prijatý v r. 1992 v Štrasburgu s cieľom zabrániť vymieraniu jazykov. Charta upravuje podmienky ochrany a používania jazykov národnostných menšín v školstve, súdnictve, vo verejnej správe, v kultúre, hospodárskom a spoločenskom živote. Členské štáty RE (medzi nimi i Maďarsko), ktoré sa pripojili k charte, sa zaviazali dodržiavať úplnú rovnosť medzi národnostnými menšinami a väčšinovým obyvateľstvom, pomáhať pri udržiavaní menšinových kultúr, ich identity, prístupe k médiám a podobne.
Pred hlasovaním o prijatí charty členovia Slovenskej národnej strany si na lavice pripevnili plagátiky s textom “Nerobte na Slovensku Kosovo”. Zástupcovia tiež opozičného Hnutia za demokratické Slovensko vo svojich vystúpeniach odsúhlasenie dokumentu spochybnili o. i. poukázaním na to, že kabinet nevyčíslil finančný dosah uvedenia charty do života. Strana demokratickej ľavice pripomenula, že prijatie charty vychádza zo základnej zmluvy medzi Slovenskom a Maďarskom o spolupráci a dobrosusedských vzťahoch.
Vrazením ďalšieho klinca do rakvy slovenskej štátnosti označil dnes poslanec za SNS Ján Slota v parlamente prijatie Európskej charty regionálnych a menšinových jazykov. Je presvedčený o tom, že prijatím tohto "paškvilu" by spáchali slovenskí poslanci zločin na vlastnom národe. Doslova vyhlásil, že "tak naivný, ba až hlúpy národ, ako sú Slováci, neexistuje asi ani v iných galaxiách".
Slota ďalej uviedol, že SR je svetovým unikátom toho, ako sa vo vlastnom národnom štáte odnárodňuje štátotvorný národ a na úkor neho neúmerne rastie počet maďarskej populácie. Pokračoval, že popritom maďarskej menšine "narastá aj chuť na autonómiu", čo je jej strategickým zámerom. "A potom hajde do spoločného európskeho domu, kde Slovák na južnom Slovensku bude len sluhom ako za Uhorska, alebo janičiarom rozprávajúcim po maďarsky", konštatoval Slota.
Vo svojom vystúpení okrem iného spomenul, že SMK dostala prísľub pri privatizácii Transpetrolu a rokuje o odkúpení Petrochemy Dubová. "Týmto aktom dostanú kontrolu nad celým strategickým odvetvím s pohonnými hmotami," povedal poslanec za SNS.
Poslanec Dušan Slobodník (HZDS) prezentoval názor, že ak sa má prijať charta, musí byť paralelne prijatý zákon, ktorým by sa zabezpečilo dôsledné štúdium slovenského jazyka.
Upozornil poslancov na podľa jeho slov "ďalšie nebezpečenstvo" tohto dokumentu. Za časovanú bombu považuje ustanovenie, že "štát musí rešpektovať geografickú oblasť každého regionálneho alebo menšinového jazyka tak, aby existujúce, prípadne pripravované administratívne rozdelenie nekládlo prekážky v podpore tohto jazyka". Podľa neho sa toto nariadenie bude veľmi ťažko odstraňovať.
Slobodníkov stranícky kolega Roman Hofbauer sa domnieva, že prerokúvaný dokument je už dávno svojím obsahom neaktuálny, pretože ho doba predbehla. Varoval pred "vykolíkovaním" územia na etnickom princípe, lebo by sa mohol naplniť scenár krvavých nepokojov v krajinách bývalej Juhoslávie. Odmietol tvrdenia, že Slovensko je multietnickým štátom, lebo je presvedčený, že je to štát Slovákov a ďalších národností žijúcich na tomto území.
Menšinová identita – národnostná kultúra – pod týmto názvom usporiadala počas druhého júnového víkendu v parku rekreačného strediska pri kaštieli Telekiovcov v Solte Samospráva Báčsko-Kiškunskej župy v spolupráci s volenými zbormi a civilnými organizáciami tu žijúcich minorít II. (tentokrát milenárny) národnostný juniáles spojený s Národnostným mládežníckym stretnutím.
Po slávnostnom otvorení multikultúrneho podujatia si pomerne užší kruh záujemcov vypočul viacero prednášok, po ktorých sa rozvinula i menšia diskusia - najmä o rómskej kultúre, o spôsoboch podporovania menšinových aktivít a o špecifických problémoch národnostnej verejnej osvety, vrátane otázok usporadúvania festivalov a obecných dní.
“Naša spoločná otčina - Maďarsko” - to je už názov hravého kvízu usporiadaného pre žiakov základných škôl, v ktorých sa vyučuje národnostný jazyk. Nechýbali ani slovenčinári-kultúrnici Základnej školy v Dunaeďháze (Dunaegyháza), ktorí svojim chorvátskym, nemeckým a maďarským kolegom predstavili kroj, zvyky, tance a piesne svojej rodnej obce.
Pokiaľ ide o napínavé športové zápolenia, treba vyzdvihnúť, že víťazom futbalového mini-turnaja sa stalo mužstvo Slovákov z Malého Kereša. Po vyhlásení výsledkov športových pretekov javisko - podobne ako tomu bolo v predpoludňajších hodinách - patrilo folklórnym súborom. S veľkým úspechom sa predstavili i naši slovenskí ochotníci, členovia Folklórneho súboru Rozmarín z obce Miška (Miske). Celodňový program, o ktorý prejavilo záujem takmer 800 návštevníkov, sa skončil spoločnou tanečnou zábavou.
„Sme veľmi poctení vaším pozvaním na Matičný svetový festival slovenskej mládeže (MSFSM) do Michaloviec a ochotne, radi prídeme,” napísal organizátorom podujatia Vladimír Šajben v mene Kultúrno-umeleckého spolku Sládkovič v Boľovciach v Juhoslávii. Takých a podobných listov prišlo do Michaloviec od ďalšej takmer poldruha desiatky tanečno-speváckych a hudobných, folklórnych, ale aj iných kolektívov zo širokého slovenského zahraničia, ktoré práve v týchto dňoch na festivale účinkujú. Nádeje z Francúzska, Domovina z Kanady, Slovenka z Ukrajiny, Limbora z Čiech, Bukovinka z Maďarska, MAKS z Juhoslávie, Jerzy Michal Bozyk z Poľska, súbor Jaroslav z tej istej krajiny, Trnka z Českej republiky, ba aj neslovenský kolektív Li Tachena z Belgicka, ktorý slovenský folklór obdivuje a venuje sa mu...
MSFSM v dnešnej podobe má staré korene. Kdesi na začiatku stojí na Slovensku tradícia národných zletov a stretov. Ale aj Slováci, roztrúsení po svete mávali a majú svoje stretnutia, o slávnostiach a festivaloch ani nehovoriac. Svetový kongres Slovákov (SKS) začal po roku 1970 organizovať mládežnícke festivaly, aby posilnilo slovensko-slovenskú spolupatričnosť v čase tzv. normalizácie na rodnom Slovensku. Uskutočnili sa v USA, Nemecku a Rakúsku. Po roku 1990 sa situácia zmenila a ich hlavným organizátorom sa stala Matica slovenská a miestom materská krajina. Martin sa tak stal hlavným mestom slovenského sveta počas festivalových dní už trikrát - roku 1992, 1995 a 1998. Takže už v poradí štvrtý MSFSM na Slovensku sa uskutoční v čase, keď uzrie svetlo sveta toto číslo našich novín (v dňoch 4. až 10. júla) v srdci Zemplína, ale „zasiahne” aj ďalšie jeho mestá a obce, ba aj Spiš, Gemer a Vysoké Tatry. Je významným podujatím Roka Matice slovenskej, ktorým je práve rok 2001. Festival sa koná pod záštitou prezidenta SR, v spolupráci s Ministerstvom kultúry SR, ďalšími štátnymi orgánmi a samosprávou miest a obcí východného Slovenska a v koordinácii s bratislavským Domom zahraničných Slovákov ako podujatie, ktoré sa vzájomne dopĺňa s Dňami zahraničných Slovákov 2001.
Začali plynúť od stredy tohto týždňa. Krátko pred otvorením dorazila do Michaloviec štafeta, ktorá vyštartovala koncom júna na Devíne a priniesla do centra festivalu pozdravy z rôznych miest a obcí z celého Slovenska. Delegácie a pozvaných hostí ešte pred slávnostným otváracím ceremoniálom festivalu prijali vedúci predstavitelia mesta v prítomnosti prednostov krajského a okresného úradu.
Vo štvrtok ráno sa v centre Michaloviec postavili na štart účastníci maratónu a polmaratónu a do lodiek nasadli tí, ktorí sa rozhodli splavovať zemplínske rieky Laborec, Čierna voda, Topľa, Ondava, Uh, Latorica a Bodrog. Po troch dňoch zakotvia v maďarskom Tokaji a na jednotlivých zastávkach vodnej cesty ich čaká bohatý kultúrno-spoločenský program. Vráťme sa však ešte do centra Michaloviec. Čakanie na víťazov maratónov budú tu spríjemňovať dychové hudby z Michaloviec, Sečoviec, Vranova nad Topľou a Humenného. V druhý deň festivalu bude možné navštíviť aj dve výstavy. V Zemplínskom osvetovom stredisku otvoria výstavu Čaro hliny na Zemplíne. Návštevníci sa budú môcť pokochať „hrnčiarskou klasikou” z dielne pozdišovského Parikrupu a výrobkami firmy IMID, ktorá sa venuje tak tradičnej ako aj súčasnej keramike. Výstava bude spojená s predajom. Trochu neskôr v Galérii MsKS privítajú prvých návštevníkov na výstave Ľudové remeslá – výšivky, rezbári, hrnčiari. Pozornosti sa iste budú tešiť ľudoví majstri, ktorí priamo na mieste predvedú svoju tvorivú zručnosť. Keďže 5. júl je štátnym sviatkom, pamiatkou na sv. Cyrila a Metoda, podvečer sa ponesie v tomto duchu - najprv to bude ekumenické slávenie sv. Cyrila a Metoda za účasti zástupcov všetkých cirkví sídliacich v Michalovciach a po ňom slávnostný program, v ktorom vystúpia spevácke zbory a mládežnícke gospelové hudobné skupiny. Druhý festivalový deň zavŕši Večer priateľstva (stretnutie zahraničných kolektívov).
V piatok organizátori ponúkajú seminár Slovenský svet a v priestoroch Zemplínskeho múzea sa uskutoční vernisáž výstavy Naše Slovensko, korešpondujúcej aj so spomínaným seminárom. Popoludní budú mať priestor na vlastnú prezentáciu mladí umelci (Divadelné dielne mladých, Pódium nádejí). Pod názvom Pozdrav (zahraničných) Slovákov Slovensku sa vo večerných hodinách ponesú (a nielen v Michalovciach) vystúpenia záujmovo-umeleckých kolektívov. Prvé sa však uskutočnia už vo štvrtok a potom každý deň až do konca festivalu. Zahraničných Slovákov privítajú v Sobraniach, Vranove nad Topľou, Cejkove, Novosade, Sečovciach, Rakovci nad Ondavou, Veľkých Kapušanoch, Snine, Humennom, Strážskom, Rožňave, Ložíne, Spišskej Novej Vsi, Strede nad Bodrogom, Sečovskej Polianke, Svidníku, Storpkove, Hatalove a Horni. Mladým otvorí náruč, samozrejme, aj Zemplínska šírava. V programe Mladí v rytme sa budú prezentovať amatérske mládežnícke hudobné skupiny, domáce aj zahraničných Slovákov.
V sobotu (7. júla) sa ráno na Zemplínskej šírave opäť rozbehne celodenný „maratón” športových a spoločensko-kultúrnych podujatí a súťaží (tenis, plávanie, volejbal, nohejbal, futbaltenis, malý futbal, jachting, minigolf, streetbasketbal a plážový volejbal). Nebude chýbať ani súťaž v rybolove. Pokračovať budú vystúpenia záujmovo-umeleckých kolektívov a usporiada sa i záverečný program divadelných dielní. Večer je v Michalovciach vyhradený klenotnicovému programu východoslovenských folklórnych skupín a po nich vystúpeniu Folklórneho súboru Zemplín.
Nedeľa bude dňom, kedy sa všetci, čo budú mať záujem, môžu bližšie zoznámiť so Zemplínom. Do tohoto programu patrí prehliadka národných kultúrnych pamiatok (drevené kostolíky Inovce, Ruská Bystrá a i.) a prírodných rezervácií Zemplína ako je Morské oko či Senné rybníky. Hostia aj hostitelia sa večer stretnú pri záverečnom programe V náručí Zemplína.
9. júla sa presunú účastníci MSFSM zo Zemplína do Vysokých Tatier, do Tatranskej Lesnej. Zahraničné kolektívy sa ešte rozídu po obciach a mestách pod Tatrami, aby aj tam potešili svojimi vystúpeniami. Bodku za tohtoročným MSFSM urobí v utorok (10. júla) spoločný výstup na Kriváň.
Folklórne bohatstvo Slovákov v Maďarsku na veľkolepom MSFSM budú reprezentovať členovia vynikajúceho súboru Bukovinka z Répášskej Huty, najmladšej obce v Bukových horách. Dedinka má len čosi vyše šesťsto obyvateľov, zato však dva folklórne súbory - Malá Bukovinka (detský) a Veľká Bukovinka, oba majú po dvadsať členov. Bukovinka sa veľmi stará o uchovanie našich svojráznych kultúrnych tradícií. V jej repertoári sú domáce a východoslovenské tance. Vedúcou súboru je Csilla Petőfiová.
Rumunsko nebude partnerom Maďarska pri uplatňovaní zákona umožňujúceho úľavy Maďarom spoza hraníc na vlastnom teritóriu. Na mimoriadnej tlačovej konferencii v utorok večer to v Bukurešti vyhlásil šéf rumunskej diplomacie Mircea Geoana, ktorý podčiarkol, že hovorí nielen ako minister zahraničných vecí, ale aj v mene prezidenta, premiéra a vládneho kabinetu.
Rumunsko považuje maďarský zákon „za nerealizovateľný” na vlastnom území, vyhlásil Mircea Geoana. Súčasne konštatoval, že maďarská vláda od vypracovania legislatívnej normy, cez jej predloženie do parlamentu a rozpravu o návrhu až po schválenie nepreukázala ochotu akceptovať pripomienky rumunskej strany.
„Návrh zákona s nami nijako nekonzultovali pred predložením do parlamentu, aj keď sme to navrhovali. Vyslali sme našich expertov do Budapešti. Ministrovi zahraničných vecí Jánosovi Martonyimu sme pripomienky rumunskej strany doručili v písomnej forme a pred dvoma týždňami sme sa na konzultáciách v Budapešti dohodli, že definitívna podoba legislatívnej normy adekvátne zohľadní pripomienky rumunskej strany. Do návrhu zákona sa dostali početné zmeny, ale s poľutovaním musím konštatovať, že v jeho (v utorok) schválenej definitívnej podobe nemožno objaviť pripomienky a odporúčania rumunskej strany. Teda, v medzinárodnej politike doteraz bezpríkladným spôsobom prediskutovali a schválili zákon, týkajúci sa občanov iného štátu bez toho, aby to dôkladne konzultovali s vládou krajiny, občanom ktorej bola určená predmetná legislatívna norma,” vyhlásil rumunský minister zahraničných vecí a dodal: „To je to, čím sme sa najvážnejšie zaoberali a čo nás aj teraz ruší.”
Mircea Geoana označil prijatý zákon v zásade za „anachronický a neeurópsky”, za normu, ktorá je v rozpore so závermi summitu Európskej únie v Göteborgu a ktorá „nie je v súlade s európskym letopočtom.” Šéf rumunskej diplomacie na ilustráciu pripomenul, že Rakúsko vyňali z geografického okruhu pôsobnosti zákona a poznamenal, že dve ďalšie zainteresované krajiny, SR a Slovinsko, majú šance stať sa plnoprávnym členom Európskej únie, na čo si Rumunsko bude musieť ešte niekoľko rokov počkať. Strednodobo preto „terčom zákona bude predovšetkým Rumunsko”, čo je podľa Geoanových slov pre Bukurešť neprijateľné.
Minister podčiarkol, že viacero smerníc zákona je v rozpore s bilaterálnou rumunsko-maďarskou základnou medzištátnou zmluvou, ako aj vnútornou legislatívou Rumunska.
Rumunsko nechce „túto nešťastnú epizódu” priveľmi dramatizovať a aj naďalej pevne verí v budúcnosť vzťahov oboch krajín integrujúcich sa do európskych a transatlantických štruktúr. „Máme spoločný osud, spoločnú históriu, hľaďme skôr vpred do 21. storočia, a nie späť do 19. storočia,” uzavrel šéf rumunskej diplomacie.
Ukrajinský minister zahraničných vecí Anatolij Zlenko krátko pred schválením predmetného zákona upozornil, že všetky články legislatívnej normy nepozná, ale osobne považuje za najdôležitejšie, aby nezasahovala do vnútorných záležitostí iných krajín, rešpektovala ich legislatívu a bola v súlade s medzinárodnými dokumentmi a ich normami.
„ Pokiaľ viem, Budapešť vychádza z toho, ako rozšíriť právnu prax na krajanov žijúcich v iných štátoch. My toto úsilie chápeme,” povedal šéf ukrajinskej diplomacie.
Predseda Smeru Robert Fico po prvý raz v tomto roku stratil pozíciu najdôveryhodnejšieho politika na Slovensku. Na druhú priečku ho odsunul líder HZDS Vladimír Mečiar. Podľa najnovšieho prieskumu Ústavu pre výskum verejnej mienky (ÚVVM) Mečiarovi dôveruje 17,6 percenta občanov. Fica za dôveryhodného politika považuje 17,3 percenta ľudí.
Na ďalších pozíciách sa podľa prieskumu, realizovaného v dňoch 1. až 11. júna na vzorke 1064 respondentov, umiestnili šéfka SNS Anna Malíková (12,8 percenta), vicepremiér Ivan Mikloš (8,8 percenta) a predseda SMK Béla Bugár (8,7 percenta).
Prezident Rudolf Schuster je so 7,5-percentnou mierou dôveryhodnosti šiesty, za ním nasledujú premiér Mikuláš Dzurinda (7 percent), vicepremiér Pál Csáky (3,6 percenta) a poslanec za HZDS Ivan Gašparovič (3,5 percenta). Prvú desiatku so zhodnou 2,8-percentnou podporou uzatvárajú predsedovia KDH a ANO Pavol Hrušovský a Pavol Rusko.
Najväčšia skupina, 33,3 percenta obyvateľstva, nedôveruje žiadnemu politikovi. Jej podiel sa však oproti máju znížil o 2,1 percenta.
Mečiar oproti rovnakému prieskumu v máji získal 1,5 percenta, dôvera voči Ficovi naopak poklesla o 1,4 percenta. Malíková si udržiava pozíciu tretej najdôveryhodnejšej političky a oproti minulému mesiacu si polepšila o 3,9 percenta. O 1,2 percenta lepší výsledok a posun o jednu priečku oproti máju zaznamenal aj Mikloš. Takisto Bugárova dôveryhodnosť stúpla o 2 percentá. Schuster a Dzurinda naopak oproti máju stratili 0,4, resp. 1,2 percenta.
Zatiaľ čo sa šéfovia štátov a vlád členských krajín Európskej únie radili v Göteborgu o negatívnych dôsledkoch hlasovania Írov o Zmluve z Nice, v Rakúsku, členskom štáte únie, existuje nezvyčajná aliancia predstaviteľov koaličnej Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) a rakúskych odborov, ktorej cieľom je v pravý čas pribrzdiť proces rozširovania EÚ, píše dnešné vydanie nemeckého denníka Die Welt.
Verejná mienka v Rakúsku - a nielen tam - sa už dávno „masíruje” účinnými frázami o záplave pracovného trhu lacnou silou, o nekalej konkurencii a následnom znižovaní platov a životnej úrovne domáceho obyvateľstva, pokračuje denník.
Rakúsky kancelár Wolfgang Schüssel sa na všetky pokusy vybičovať nepriateľské nálady voči kandidátskym krajinám pozerá zatiaľ triezvymi očami a za pravdu mu dávajú aj prieskumy verejnej mienky. Za rozšírenie únie sa totiž vyslovuje až 50 percent obyvateľov alpskej republiky. Dôvody na optimizmus však nie sú veľké - proti rozšíreniu je až 45 percent, päť percent je nerozhodných. Práve na týchto nerozhodných sa zameriava najnovšia kampaň slobodných a odborárov o potrebe vypísania referenda, podobného tomu v Írsku, konštatuje Die Welt.
Aj napriek niekoľkým pokusom sa doteraz ešte nikdy nepodarilo slobodným zmobilizovať Rakúsko proti EÚ. V tomto ohľade pripravili haiderovcom najnovšiu porážku v minuloročných krajinských voľbách obyvatelia východnej spolkovej krajiny Burgenland, hraničiacej s kandidátskymi krajinami Slovenskom a Maďarskom. Práve Burgenland je najlepším príkladom toho, že strach z nepoznaného má veľké oči a dôležité je pracovať s faktami, nie s vybičovanými emóciami, pripomína Die Welt.
Burgenland ako prihraničná oblasť zažil v období od začiatku politických zmien gigantický hospodársky nárast a do roku 2006 by malo práve do tohto regiónu pritiecť z rôznych podporných fondov približne 21 miliárd šilingov. Takýto je aj záver expertov z Európskej komisie, podľa ktorých môže byť Burgenland v spolupráci s kandidátskymi krajinami vzorom pre ostatné štáty EÚ.
Obyvatelia tejto spolkovej krajiny sa už teraz pripravujú na čas po rozšírení EÚ, zintenzívňujú sa vzájomné kontakty a realizácia cezhraničných projektov medzi Burgenlandom, Maďarskom a Slovenskom sa má postarať o potrebnú cirkuláciu pracovných síl v celom regióne.
Napríklad burgenlandská obec Zurndorf si spoločne s 15 menšími dedinami na Slovensku a v západnom Maďarsku založila spoločné Rakúsko-maďarsko-slovenské pohraničné komunálne fórum. Jeho účastníci sa chcú spoločne podieľať na budovaní turistickej infraštruktúry, realizovať projekty na ochranu prírody.
V pohraničnej obci Nickelsdorf sa má zriadiť regionálny rozvojový úrad, ktorý bude v budúcnosti informovať o možnostiach zamestnania a vzdelávania a sprostredkúvať prácu bez ohľadu na štátnu príslušnosť.
Pohraničné obce sa vonkoncom neobávajú záplavy pracovnej sily z východu a poklesu miezd. Skôr naopak, pracovné sily z Maďarska a zo Slovenska sa uplatňujú už v súčasnosti veľmi dobre napríklad v pohostinských zariadeniach. „Kto ovláda nemčinu a je flexibilný, pracuje v Rakúsku tak či onak, legálne alebo na čierno,” tvrdí starosta Zundorfu Rudolf Suchy.
Existujú dokonca prepočty, podľa ktorých bude práve v tejto prihraničnej oblasti chýbať v priebehu nasledujúcich 10 rokov viac ako milión pracovníkov. Okrem toho ani Slovensko a Maďarsko si nebudú chcieť pustiť do sveta flexibilných a múdrych ľudí. Veľa Burgenlanďanov sa po rozšírení EÚ nebude vydávať smerom do Viedne, ale skôr do Bratislavy, Györu alebo Šopronu, už aj preto, že to bude pre nich bližšie.
Obyvatelia Burgenlandu sa prípadného referenda obávajú a tvrdia, že takéto plány Viedne by mohli naštrbiť sľubne sa rozvíjajúce vzťahy so susedmi. A to si Burgenlanďania rozhodne neželajú, uzatvára Die Welt.
Poslanci Národného zhromaždenia Maďarskej republiky (NZ MR) 19. júna veľkou väčšinou hlasov schválili návrh zákona o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch (okrem Rakúska), na základe ktorého budú môcť rátať s rôznymi úľavami občania Slovenskej republiky (SR), Chorvátska, Juhoslovanskej zväzovej republiky, Rumunska, Slovinska a Ukrajiny hlásiaci sa k maďarskej národnosti. Po rozhodnutí opozičných socialistov návrh podporiť hlasovala proti iba frakcia liberálneho Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ). Slobodní demokrati vyčítali vláde nedostatočné konzultácie so susednými štátmi, ktoré mali k pripravovanému zákonu výhrady. Liberáli odmietli aj argument premiéra Viktora Orbána, podľa ktorého si rozvoj Maďarska vyžiada rozšírenie pracovného trhu na susedné krajiny. Predseda poslaneckého klubu SZDSZ István Szent-Iványi pri hlasovaní o zákone zdôraznil, že namiesto importu pracujúcich do Maďarska treba prácu zahraničným Maďarom exportovať.
Zvýhodnenia sa budú týkať medziiným oblasti vzdelávania, sociálneho a zdravotného zabezpečenia, cestovania i možnosti realizovať sa na trhu práce v Maďarskej republike. Na základe zákona budú poskytnuté rôzne výhody zahraničným Maďarom pri štúdiu na maďarských univerzitách a vysokých školách, ako aj maďarským pedagógom vyučujúcim v susedných krajinách. Maďarský štát bude zároveň podporovať zahraničných Maďarov, ktorých najmenej dve deti navštevujú maďarskú školu v mieste bydliska. Podľa zákona bude MR podporovať i organizácie, ktoré budú pracovať v záujme zachovania identity maďarských menšín v susedných krajinách. Všetci, ktorí získajú status zahraničného Maďara, dostanú tzv. maďarskú legitimáciu, ktorú budú vydávať maďarské úrady na odporučenie vybraných menšinových organizácií.
V reakcii na krok NZ MR vyjadrilo Ministerstvo zahraničných vecí SR (MZV SR) presvedčenie, že prijatá právna norma sa bude “aplikovať v súlade so základnými princípmi vzťahov medzi zvrchovanými štátmi a spoločne budovanými dobrými susedskými vzťahmi“. MZV SR konštatuje, že konečná podoba zákona reaguje len na niektoré výhrady vznesené aj slovenskou stranou. Podľa MZV SR nie je namieste očakávať uplatňovanie uvedenej právnej normy medzi SR a MR akýmkoľvek spôsobom na slovenskom území bez “ďalších intenzívnych konzultácií“. Vychádzajúc zo súčasného stavu v Maďarsku MZV SR zároveň verí, že zvýšená miera pozornosti venovaná štátnym občanom susedných krajín nebude na ujmu oprávnených potrieb osôb patriacich k národnostným menšinám - štátnym občanom MR.
Zákon bude podľa predsedu Strany maďarskej koalície (SMK) Bélu Bugára pôsobiť v dvoch smeroch. Prvý smer je, aby každý žil ako Maďar tam, kde sa narodil, druhý smer spočíva v tom, že ak sa niekto rozhodne vyžiadať si štatút zahraničného Maďara, keď príde do MR, bude mať určité práva, ktoré predtým nemal. Zvýhodňovanie časti občanov (maďarskej národnosti) však Slovensko a Rumunsko považujú za diskriminačné. Podľa analytikov je to v rozpore so Zmluvou o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi SR a MR z roku 1995. V článku 15 ods. 1b sa hovorí, že “osoby patriace k národnostným menšinám majú právo rovnosti pred zákonom a rovnakú ochranu zo zákona. V tomto ohľade sa zakazuje akákoľvek diskriminácia založená na príslušnosti k národnostnej menšine“. Podľa kritikov je zvýhodnenie príslušníkov maďarskej národnosti v SR “pozitívnou diskrimináciou“, a teda v rozpore so zmluvou. Novej legislatíve tiež vyčítajú, že nekorešponduje s piatym bodom 15. článku: “Nič v tomto článku sa nebude vykladať tak, aby to oprávňovalo zapájať sa do akejkoľvek činnosti alebo robiť čokoľvek, čo je v rozpore so základnými zásadami medzinárodného práva a najmä zvrchovanej rovnosti, územnej celistvosti a politickej nezávislosti štátov“. Zákon, ktorý vyvolal isté obavy nielen na Slovensku, vstúpi do platnosti 1. januára 2002.
Maďarský parlament včera veľkou väčšinou hlasov schválil návrh zákona o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch, ktorý poskytuje výhody občanom maďarskej národnosti žijúcim v krajinách susediacich s Maďarskom – vrátane Slovenska. Slovensko malo k zákonu počas jeho prípravy výhrady.
Naše ministerstvo zahraničia sa k zákonu vyjadrilo aj včera. V ostrom stanovisku dalo Budapešti najavo, že bez ďalších intenzívnych konzultácií ho na Slovensku nebude možné uplatniť.
Ministerstvo od Budapešti očakáva, že pozornosť, akú venuje občanom maďarskej národnosti susedných štátov, nebude na úkor národnostných menšín žijúcich v Maďarsku.
Konkrétne výhrady k zákonu, ktorý by mal vstúpiť do platnosti od januára budúceho roku, nespomenulo. Uviedlo len, že Maďarsko reagovalo iba na niektoré námietky, ktoré vznieslo Slovensko diplomatickou cestou.
Rovnakým spôsobom zareagovalo včera aj Rumunsko. Premiér Adrian Nastase vylúčil, že by sa zákon mohol uplatniť na rumunskom území a odôvodnil to jeho diskriminačným charakterom, ktorý je podľa neho v rozpore s medzištátnou zmluvou.
Právna norma, pre ktorú sa vžilo pomenovanie zákon o štatúte, platí pre občanov maďarskej národnosti žijúcich na území, ktoré kedysi patrilo materskej krajine. Prisudzuje im určité výhody v oblasti školstva, zdravotníctva, kultúry a zamestnávania v Maďarsku. Obsahuje aj mechanizmus poskytovania finančnej pomoci na rozvoj menšinových komunít v krajinách susediacich s Maďarskom, v ktorých žijú početné maďarské menšiny.
Maďarský premiér Viktor Orbán by privítal, keby Slovensko a Rumunsko poskytli rovnaké zvýhodnenia a podporu v Maďarsku žijúcim Slovákom a Rumunom, aké maďarským krajanom zabezpečuje v utorok prijatý zákon o štatúte zahraničných Maďarov.
Orbán to podľa agentúry MTI povedal vo svojom pravidelnom stredajšom rozhovore pre rozhlasovú stanicu Kossuth rádió. "Namiesto hnevu a sporov by sme sa mali tešiť, že stredoeurópske národy sú dosť silné na to, aby podporovali časti svojho národa žijúce za hranicami," zdôraznil.
Podotkol, že hoci Slovensko a Rumunsko vyjadrujú svoje výhrady k novému zákonu, z ukrajinskej strany si nespomína na podobné vyhlásenia, kým Srbsko, Chorvátsko a Slovinsko ho vyslovene podporujú.
Prijatá právna úprava sa vzťahuje na príslušníkov maďarskej menšiny vo všetkých susedných štátoch s výnimkou Rakúska.
Zákon, ktorý nadobudne platnosť na budúci rok, poskytne výhody na trhu práce, v oblasti kultúry, vzdelávania a dopravy držiteľom tzv. maďarskej legitimácie. Tú budú vydávať maďarské úrady na odporúčanie vybraných organizácií.
Ministerstvo zahraničných vecí SR v utorok odmietlo akékoľvek uplatňovanie spomínaného zákona na Slovensku a jeho aplikáciu vo vzťahu k slovenským Maďarom podmienilo intenzívnymi konzultáciami.
Bratislava aj Bukurešť vyčítajú Budapešti, že pri dopracovaní kontroverzného zákona neboli zohľadnené viaceré ich výhrady. "Na prvý pohľad je v texte právneho aktu jediným novým prvkom štylizácia, podľa ktorej zákon nie je v rozpore s medzinárodnými záväzkami Maďarska," konštatoval v utorok večer rumunský prezident Ion Iliescu. "Maďarská legitimácia nemá čo hľadať na území Rumunska," dodal. Oficiálne vyhlásenie rumunskej vlády zdôrazňuje, že "zákon ako celok má diskriminačný charakter a protirečí obsahu príslušných medzinárodných dokumentov". Ako "dôkaz toho, že maďarský zákon nezodpovedá európskemu duchu", rumunská vláda uvádza vynechanie Rakúska z oblasti jeho pôsobnosti. Rakúsko bolo vyňaté z pôvodného návrhu pre výhrady Európskej únie.
"Nejde o to, že by Maďarsko alebo maďarská vláda stáli proti Slovensku a Rumunsku, ale istý spôsob uvažovania, ktorý tam možno pozorovať, sa odchyľuje od spôsobu uvažovania a hodnotového rebríčka mnohých ďalších krajín regiónu," konštatoval Orbán. Maďarský premiér upozornil, že aj Rumunsko a Slovensko majú svoje vlastné zákony o štatúte krajanov, pričom príslušný slovenský zákon podľa neho určuje okruh zvýhodnených osôb podľa pokrvnej príbuznosti, kým maďarský je založený na kultúrnej identite, čiže každý sa môže sám rozhodnúť, či sa stotožňuje s maďarským národom. "Nemôžem teda povedať ani to, že by sme v tejto záležitosti boli priekopníkmi, ba čo viac, priznávam, že niektoré prvky sme prevzali zo slovenského a rumunského zákona a jedným okom sme sledovali aj Poľsko, kde práve v tomto čase pripravujú podobný zákon o Poliakoch žijúcich v susedných krajinách
Podľa Orbána v Maďarsku žijúci Slováci a Rumuni môžu byť dobrými občanmi Maďarska predovšetkým tak, ak zostanú dobrými Slovákmi a Rumunmi a touto kvalitou obohatia kultúrnu kvalitu, reprezentovanú ostatnými tamojšími skupinami obyvateľstva, predovšetkým Maďarmi.
Orbán zdôraznil, že vyše 70 percent obyvateľov Maďarska, ktorí podľa najnovších prieskumov súhlasia s novoprijatým zákonom, "zo srdca a duše podporujú, aby sa Maďarsko pokúsilo preklenutím hranice o znovuzjednotenie národa".
Zákon ide proti občianskemu princípu, ku ktorému sa hlási nielen EÚ, ale aj lídri našej maďarskej menšiny (resp. SMK). Oceňujem opatrnú reakciu slovenského MZV, ako aj to, že v rovnaký deň slovenský parlament schválil chartu menšinových jazykov. To je presne krok v európskom duchu. O maďarskom zákone, ktorý umožňuje finančnú podporu občanom iného štátu len preto, že dajú svoje deti do maďarskej školy, sa to sotva dá povedať.
MILAN
Je to krok antieurópsky, antiintegračný a nemôže urobiť nič iné, len opätovne vyvolať starých duchov revizionizmu a iredenty. Korupciou občanov sa má dosiahnuť nerovnosť v obciach, čo nemôže vyvolať nič iné len nenávisť. Opatrenie vôbec nie je zamerané na občanov maďarskej národnosti. Hrdý Maďar predsa nepotrebuje, aby mu niekto za prihlásenie sa k svojej maďarskosti platil smiešnu almužnu. Je to zamerané najmä na sociálne slabšie a parazitné vrstvy spoločnosti, aby sa deklarovaním k maďarskej národnosti dostali k nejakému finančnému prospechu. Za peniaze maďarskej vlády sa tak u nás bude umelo dvíhať počet Maďarov. Presne ako za Uhorska. Smutnou iróniou je, že slovenský parlament v ten istý deň prijal chartu menšinových jazykov. Teda, ak Slováka niekto kopne niekam, jeho odpoveď je: Veľmi pekne a ponížene ďakujem. Zmeníme sa niekedy?
A. HRNKO
Netreba sa báť ničoho, nejde tu o Veľké Maďarsko, Slovákom tento zákon nebude napriek. A keď už vlasť nepomôže svojim, tak im pomôže národ. Pomôže im zachovať kultúru atď. Berte si príklad z toho. Toto je úctyhodná súdržnosť! Tak by to malo byť aj medzi Slovákmi. Pravdaže, výnimky existujú, ale viete, aký je rozdiel medzi slovenským a maďarským národom? Kým jedna strana má silné reči, druhá má silné skutky! Nehnevajte sa na mňa, že som to nevynechal, ale je to priveľmi okaté.
TIBOR
Toto je náš typický slovenský postoj. Namiesto toho, aby sme sa usilovali aj my, nadávame na druhých. Ja ako zahraničný Slovák by som podobné zákony s radosťou prijal od slovenskej vlády.
JOŽO
A máme zase hodenú rukavicu. Obdivujem Maďarov a Poliakov za ich národnú hrdosť. Vedia sa o seba postarať a navzájom si vždy a na každom mieste sveta pomáhajú. Zatiaľ čo my Slováci... Aj Štúr by sa rozplakal.
JOZEF
- V oblasti kultúry rovnaké práva ako občania
Maďarska.
- Nárok na trojmesačné pracovné povolenie v Maďarsku
za kalendárny rok.
- Zamestnanci po zaplatení poistenia získajú nárok
na zdravotné a dôchodkové zabezpečenie.
- Štyrikrát do roka nárok na 90-percentnú zľavu
na vnútroštátnu hromadnú dopravu, vo veku do šesť
a nad 65 rokov môžu cestovať zadarmo.
- Rozličné zvýhodnenia krajanom študujúcim
na maďarských vysokých školách, maďarským
pedagógom vyučujúcim v susedných krajinách.
- Podpora rodičom prinajmenšom dvoch maloletých detí,
ktoré sa vzdelávajú v materčine.
Gyula Bárdos, SMK - Som veľmi nerád, že zákon sa prijíma tak negatívne. Keď si niekto zákon prečíta, bude mu jasné, že ide o rámcovú normu.
Bude otázkou vykonávacích predpisov, akou formou sa výhody budú realizovať. Zatiaľ však ide opäť o maďarskú otázku a vytĺka sa politický kapitál bez toho, aby si niekto zákon pozrel. Žiaľ, je to náš stredoeurópsky prístup, vychádzajúci z minulosti, a dostaneme sa z neho len vtedy, ak sa na problém budeme pozerať ako skutoční Európania.
Vojtech Tkáč, HZDS - Na pôde Rady Európy existuje dokument, ktorý hovorí o právach väčšiny, a preto si myslím, že maďarským zákonom sa budú zaoberať aj európske inštitúcie. Dochádza k novej kvalite medzinárodnoprávnych vzťahov, pretože štátna moc sa doteraz viazala na vlastné územie a obyvateľstvo danej krajiny.
Ľubomír Andrassy, SDĽ - Zákon skôr polarizuje európsku spoločnosť. Domnievam sa, že nielen slovenská strana, ale aj európski politici vyjadria svoju nespokojnosť. Využijeme kontakty na Maďarskú socialistickú stranu a požiadame ich, aby zákon prehodnotili.
Eva Slavkovská, SNS - Zákon vnímam vyslovene negatívne, pretože ide o zasahovanie do vnútorných vecí aj nášho štátu. Svedčí o tom aj stanovisko slovenského minister-stva zahraničných vecí, ako aj rozhodnutie samotnej maďarskej vlády, ktorá spod tohto zákona vyňala rakúskych Maďarov. Rakúska vláda zrejme v tichosti ostro protestovala. Takže voči nim si to nedovolili, ale voči nám áno.
Peter Tatár, nezávislý - Nie je to zákon protislovenský, protirumunský alebo namierený proti komukoľvek inému. Všeobecné výhrady aj slovenského ministerstva zahraničných vecí neboli vyargumentované, ale súhlasím s tým, že treba o zákone diskutovať. Slovensko má zákon o zahraničných Slovákoch a závisí od nás, ako sa o nich dokážeme postarať.
Slovenská národná strana vyjadruje znepokojenie nad zákonom o Maďaroch žijúcich v okolitých štátoch, ktorý v utorok prijal maďarský parlament.
Podľa predsedníčky SNS Anny Malíkovej ide o diskriminačný dokument, ktorý "je v rozpore s duchom dobrých susedských vzťahov a medzištátnou zmluvou, neprimerane zasahuje do zvrchovanosti a spolunažívania ľudí na Slovensku". SNS navrhuje vláde SR prijať opatrenia, ktoré by zabránili uplatňovaniu tohto zákona na Slovensku, pretože by sa tým zvýšilo napätie medzi Slovákmi a maďarskou menšinou. Líderka národniarov vyjadruje počudovanie, že "krajina, ktorá má integračné ambície, zavádza etnický princíp do zákona, nerešpektujúci výhrady Európskej komisie."
Poslanci maďarského parlamentu v utorok schválili návrh zákona o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch, na základe ktorého budú môcť rátať s rôznymi úľavami občania SR, ako aj Chorvátska, Juhoslovanskej zväzovej republiky, Rumunska, Slovinska a Ukrajiny, hlásiaci sa k maďarskej národnosti. Zvýhodnenia sa budú týkať medziiným oblasti vzdelávania, sociálneho a zdravotníckeho zabezpečenia, cestovania i možnosti realizovať sa na trhu práce v MR.
Zákon o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách, ktorý v utorok schválil veľkou väčšinou budapeštiansky parlament, sa už počas jeho prípravy označoval ako „kontroverzný“. Zatiaľ čo maďarská vláda ako predkladateľ zákona hovorí o náprave „krívd minulosti“, podľa jeho najväčších kritikov, Slovenska a Rumunska, je diskriminačný.
Maďari žijúci v susedných krajinách získajú v MR od 1. januára 2002 výhody v oblasti kultúry, vzdelávania i sociálneho zabezpečenia. Okrem toho získajú príslušníci maďarskej menšiny prístup na pracovný trh MR. Proti tomu nemá žiadna krajina susediaca s Maďarskom výhrady – veď tiež majú podobnú legislatívu o krajanoch zo zahraničia. Zákon o zahraničných Maďaroch však presahuje hranice MR. Príslušníci maďarskej menšiny v okolitých štátoch by mali napríklad dostávať finančnú podporu v prípade, že posielajú deti do škôl s vyučovacím jazykom maďarským. Tým sa podľa kritikov zákona dostanú do nevýhody príslušníci ostatných národností – výhody pre jednu skupinu sú diskrimináciou ostatných. Najhlasnejšie brojí proti novému zákonu Rumunsko, kde žije aj najpočetnejšia maďarská menšina. Slovensko prezentovalo maďarskej strane svoje výhrady opatrnejšie. „Nie je namieste očakávať uplatňovanie uvedenej právnej normy medzi SR a MR akýmkoľvek spôsobom na území SR bez ďalších intenzívnych konzultácií,“ uviedlo ministerstvo zahraničných vecí vo svojom utorkovom stanovisku.
Zatiaľ čo si Slovensko vybralo cestu „tichej diplomacie“, niektorým politikom maďarský zákon hrá do karát. Najmä opozícia zdvíha varovný prst a cíti príležitosť ako vytĺcť nejaký ten politický kapitál. Podľa poslanca Cupera je nová maďarská legislatíva spolu s chartou menšinových jazykov prípravou pôdy na odtrhnutie južných oblastí od Slovenskej republiky. Argumenty, ktoré majú u nás ešte stále svojich zástancov. Paradoxne najmä v tých častiach Slovenska, kde „živého“ Maďara nevideli možno už roky.
Je dobré, že má dnešná slovenská diplomacia triezvy pohľad a snaží sa budovať dobré vzťahy so susedmi. Nie je ťažké predstaviť si, ako by reagovala v podobnej situácii diplomacia Mečiarovej vlády. Veď nebolo náhodou, že vzťahy s Maďarskom a Českom neboli vtedy ani zďaleka ružové. Na druhej strane treba myslieť na to, že signál očakáva aj tá „triezvo“ uvažujúca väčšina slovenských občanov. Ešte nikto totiž jasne a zodpovedne nepovedal, na čom sa zakladá prípadné nebezpečenstvo zákona o zahraničných Maďaroch a či je v súlade so zmluvou medzi SR a MR, najmä s článkom 15 hovoriacim o postavení národnostných menšín. Ministerstvo zahraničných vecí iba niekoľkokrát oznámilo, že maďarskej strane adresovalo svoje výhrady.
Hoci najemotívnejšie odmietavé reakcie hlásajú, že „Maďari budujú veľké Maďarsko“, pravda je očividne iná. V Maďarsku sa pri predkladaní zákona hovorilo, že treba napraviť krivdy minulosti. Pri tvorbe nových hraníc v Európe v roku 1920 sa veľká časť Maďarov ocitla mimo územia MR. Šéf maďarskej diplomacie János Martonyi však nepopiera, že zákon má najmä svoju praktickú opodstatnenosť. Má zabrániť prílevu imigrantov po vstupe MR do Európskej únie. Hlavným cieľom zákona je vraj umožniť príslušníkom maďarskej menšiny, aby „žili ako Maďari“ na území susedných krajín a nesťahovali sa do Maďarska. Aj argumenty, že treba zabrániť prílevu imigrantov po vstupe Maďarska do EÚ, sa však dajú ľahko spochybniť. Zákon o zahraničných Maďaroch totiž nie je v súlade s legislatívou európskej pätnástky. Nie náhodou sa nevzťahuje na Rakúsko, členskú krajinu EÚ, kde žije tiež maďarská menšina. Po intervencii Bruselu bolo Rakúsko vyškrtnuté zo zoznamu krajín, ktorých sa má legislatíva týkať. Zákon teda prestane platiť, aspoň v tejto schválenej podobe, v okamihu vstupu Maďarska do EÚ. Pravý cieľ novej maďarskej legislatívy tak zostáva napriek vysvetleniam Budapešti zahalený v hmle nejasností. To sa však v stredoeurópskom priestore nevypláca. Citlivá národnostná otázka sa totiž dá veľmi ľahko zneužiť na sledovanie nie práve najčistejších cieľov. Bolo by smutné, keby sa národnostné problémy stali kovovou guľou, ktorá bude ťažiť kandidátske krajiny v čase, keď je dátum ich vstupu do EÚ konečne na dohľad.
,,Pochybnosti, ktoré vznikli po prijatí zákona o zahraničných Maďaroch žijúcich v susedných krajinách, ktorý v utorok schválil maďarský parlament, boli vyslovene zbytočné. Ide o rámcový zákon, v ktorom sú naznačené určité možnosti, ale nie je ho možné realizovať bez vykonávacích predpisov,“ uviedol včera predseda SMK Béla Bugár. ,,Nie je v záujme ani maďarskej komunity na Slovensku, ani samotného Slovenska aby určitá vrstva, najmä inteligencia, išla študovať do Maďarska a ostala tam žiť. Rovnako nie je prijateľné, aby sa vydávali pracovné povolenia na dlhší čas. Viedlo by to k nutkaniu pre tých, čo pracujú v Maďarsku, aby sa usilovali o presťahovanie aj svojich rodín,‘‘ konštatoval Bugár. Na druhej strane zákon podľa neho nedáva ani také možnosti ako zákon o zahraničných Slovákoch.
Podľa štátneho tajomníka MZV SR Jána Figeľa však tento zákon nie je moderným európskym riešením. ,,Je to skôr krok dozadu,“ dodal Figeľ. Slovenská strana má výhrady najmä k tomu, že sa nevzťahuje na všetkých zahraničných Maďarov, ale len na susedné krajiny s výnimkou Rakúska, ktoré je členom EÚ.
Aliancia nového občana (ANO), podľa podpredsedu pre zahraničie Imricha Béreša, považuje zákon za protieurópsky a v rozpore s občianskymi princípmi. Dodal, že navyše vnáša pocit neistoty do regiónu, ktorý potrebuje pokoj a stabilitu.
Zákon o tzv. štatúte zahraničných Maďarov čerstvo prijatý maďarským parlamentom sa podľa jeho predkladateľov opiera z právnej stránky o ústavu MR. V nej sa hovorí, že štát preberá zodpovednosť i za Maďarov žijúcich mimo územia krajiny. Jeho cieľom je zachovať ich kultúrnu a národnú identitu v rámci štátov, v ktorých sa nie vlastnou vinou ocitli po Trianone. Pomoc, predovšetkým v kultúre, vede a vzdelávaní, zdôvodňujú povinnosťou materského štátu morálne odškodniť a podporovať týchto občanov. Zákon ich má motivovať v zotrvaní vo svojej terajšej vlasti a nenabádať k návratu do MR. Z tohto dôvodu im priznáva rôzne výhody a formy podpory, jednak na území Maďarska, ale i v domovských štátoch. Napríklad v kultúrnej oblasti im dáva rovnaké práva ako občanom MR, sprístupňuje im štúdium na tamojších vysokých školách vrátane nároku na štipendiá v štátnych vzdelávacích inštitúciách. Zákon umožňuje materiálnu i finančnú podporu maďarským pedagógom v zahraničí, školám, kultúrnym a vzdelávacím zariadeniam. V oblasti zamestnanosti umožňuje získať pracovné povolenia bez skúmania situácie na trhu práce, s platnosťou maximálne tri mesiace v jednom roku. Pracujúcim, ktorí si platia zdravotné a dôchodkové poistenie, umožňuje nárok na jeho plnenie. Mimo územia MR zákon počíta i s podporou ziskových aktivít zameraných na zachovanie tradícií, folklóru, jazyka, historických a kultúrnych pamiatok. Štatút a preukaz zahraničného Maďara bude vystavovať vládny úrad na základe odporúčania maďarskej spoločenskej inštitúcie toho-ktorého štátu. Záujemca však musí o to sám požiadať. Podľa názoru predkladateľov zákona sa mnohé z jeho ustanovení, zameraných najmä na podporu zachovania národnej identity a rozvoja kultúry, rôznym spôsobom a formou uskutočňovali i dosiaľ. Jedným z cieľov nového zákona je preto okrem rozšírenia jestvujúcej podpory Maďarov žijúcich v zahraničí, tento stav sprehľadniť, zjednodušiť a zastrešiť jedným právnym predpisom.
Podľa premiéra Viktora Orbána je príčinou nespokojnosti Slovenska a Rumunska (zatiaľ čo Slovinsko, Chorvátsko a Juhoslávia nemajú výhrady k zákonu) pravdepodobne odlišnosť v myslení a základných hodnotách. Premiér by privítal, keby nespokojné štáty venovali svojim menšinám v MR rovnakú pozornosť, ako umožňuje tento zákon. Nezabudol zdôrazniť, že zatiaľ čo podobný slovenský zákon sa týka občanov na základe rodovej príslušnosti, maďarský je postavený na dobrovoľnosti. Európska komisia (EK) preskúma zákon o postavení Maďarov žijúcich v zahraničí, zatiaľ ho dostatočne nepozná. Hovorca komisie Jean Christophe Filori poprel, že by vedel o dôvernom liste adresovanom maďarskej vláde, v ktorom mala údajne EK vyjadriť k zákonu výhrady.
Zákon, ktorý vstúpi do platnosti 1. januára 2002, by sa mal týkať asi 3,5 mil. Maďarov. Predpokladá sa, že oň prejaví záujem 60 – 70 % z nich. Jeho platnosť by mala vypršať po vstupe MR do EÚ.
Predseda SMK Béla Bugár upozornil, že zákon o Maďaroch žijúcich v zahraničí schválený maďarským parlamentom má len rámcový charakter. „Nie je možné ho uskutočniť bez vykonávacích predpisov,“ zdôraznil. Pochybnosti, ktoré prezentovalo napr. ministerstvo zahraničných vecí, preto považuje za neopodstatnené. „Nikde nie je napísané, že ak rodičia dajú dieťa do školy s vyučovacím jazykom maďarským, dostanú x-tisíc forintov,“ poznamenal v súvislosti s jednou z medializovaných výhrad. Aj keď sa zákon týka Maďarov žijúcich v susedných krajinách, chýba medzi nimi Rakúsko. Dôvodom je vraj členstvo Rakúska v Európskej únii. Ak by sa zákon týkal tejto krajiny, musel by platiť vo všetkých štátoch únie. Otázku, či po vstupe Maďarska alebo SR do EÚ bude zákon novelizovaný, považuje poslanec SMK László Nagy za „zaujímavú, ale predčasnú“. Podľa L. Nagya sa v tomto smere „žiadnym iniciatívam medze nekladú“. SMK počas prípravy zákona aktívne predkladalo svoje návrhy, keďže mala určité výhrady proti pôvodnému zneniu zákona. „Tí, ktorých sa to týka, vedia najlepšie, ako by mal zákon vyzerať,“ zdôraznil B. Bugár s tým, že sú proti záujmom SMK opatrenia podporujúce odchod časti predstaviteľov menšiny do Maďarska, či už natrvalo alebo prostredníctvom dlhodobých pracovných povolení. Nezávislý poslanec, člen zahraničného výboru NR SR, František Šebej v súvislosti s prijatou právnou normou skonštatoval: „Zákony, ktoré riešia situáciu obyvateľov v iných krajinách na základe etnického princípu, či už je to zákon o zahraničných Slovákoch alebo Maďaroch, sú v rozpore s moderným politickým myslením. Patria do minulého storočia.“ Ďalší člen zahraničného výboru, Peter Bohunický (SDĽ) si myslí, že podobný zákon Maďari na Slovensku ani nepotrebovali. „Štandardy, ktoré získali, nič nezmenia, mnohé v praxi ani nevyužijú,“ poznamenal a upozornil, že zákon môže nahrať tým subjektom, ktoré hrajú maďarskou kartou.
Z kontaktov s podsvetím obviňujú orgány maďarskej prokuratúry a polície 20 vysoko postavených policajtov, prokurátorov a vyšetrovateľov zo župy Fejér.
Korupcia, zneužitie úradnej funkcie, podporovanie trestného činu, marenie vyšetrovania, porušenie štátneho tajomstva – to sú len niektoré trestné činy, ktoré pravdepodobne spáchali dvadsiati činitelia župných orgánov v meste Székesfehérvár. Sú medzi nimi policajti, vyšetrovatelia, prokurátori, väzenskí strážcovia, advokáti. Pracovníci novozaloženého Ústredného vyšetrovacieho úradu prokuratúry a Celoštátneho veliteľstva polície, vrátane príslušníkov špeciálneho komanda včera ráno uskutočnili v centre župy Fejér mimoriadnu akciu a všetky takzvané „cieľové osoby“ zadržali. Maďarský policajný riaditeľ Péter Orbán bez udania podrobností oznámil, že niektorí policajti kryli zločincov, pomáhali im rôznym spôsobom, pričom spolupracovali aj s predstaviteľmi iných justičných zložiek. Generálny prokurátor Péter Polt v tejto súvislosti konštatoval, že v posledných desiatich rokoch sa stalo po prvý raz, že odhalili spojenie medzi zločinom a justíciou. „Sme chudobnejší o ilúziu, ale bohatší o úspešný zákrok.“ – povedal šéfprokurátor.
Viac ako trištvrte milióna korún sa podarilo zo Štátneho fondu trhovej regulácie neoprávnene získať dvom súkromným podnikateľom z Košíc.
Ich súkromná spoločnosť vyhrala pred časom verejnú súťaž na subvenčný vývoz mliekarenských výrobkov, na základe ktorej podpísali s fondom zmluvu o vývoze 47 ton zimnej bryndze do Rumunska. Tovar však napokon neskončil v tejto krajine, ale v Maďarsku, na ktoré sa poskytovanie dotácií nevzťahuje.
Od štátneho fondu sa neskôr pokúsili získať ďalších deväťstotisíc korún na základe faktúry o vývoze ďalších 55 ton bryndze. Tento obchod im však neprešiel a ich činnosť začala preverovať polícia.
Muža a ženu na začiatku týždňa obvinili z trestného činu podvodu.
Nové, špičkovou technológiou vybavené centrum na vývoj motorov koncernu Audi, začalo nedávno prevádzku v maďarskom meste Győr. O investícii za 50 mil. DEM rozhodlo vedenie spoločnosti vo svojej dcérskej firme Audi Hungaria Motor Kft. pred poldruha rokom. Na ploche 5-tisíc m2 nájde vysokokvalifikovanú prácu postupne 200 konštruktérov, vývojových inžinierov a informatikov. Maďarská vláda poskytla spoločnosti Audi 10 % finančných prostriedkov z celkového objemu investícií v rámci vládneho programu na podporu výskumu a vývoja moderných technológií. Koncern začal v Maďarsku s výrobou motorov, ktoré sa montujú do áut Audi, Volkswagen, Seat a Škoda v roku 1993, pričom do dnešného dňa preinvestoval na ich produkciu 280 mld. HUF. V súčasnosti zamestnáva 5-tisíc ľudí a ročná kapacita výroby dosiahne koncom tohto roka 1,3 milióna motorov. Okrem toho sa v Győri zmontuje ročne 55-tisíc vozidiel Audi typov TT, Roadster a A3. Ako uviedol Jochem Heizmann, člen úzkeho vedenia spoločnosti Audi, vývoj motorov zlepší najmä konkurencieschopnosť maďarského závodu vo vnútri koncernu. Maďarsko si vybrala spoločnosť Audi ako vhodné miesto na investovanie v roku 1992, a to spomedzi 180 európskych lokalít. Podľa J. Heizmanna je výstavba vývojového centra motorov opätovným potvrdením dôvery firmy v maďarské podnikateľské prostredie.
Hlavnými hviezdami piateho ročníka najväčšieho slovenského hudobného open-air festivalu Pohoda, ktorý sa uskutoční 20. a 21. júla v Trenčíne, budú americká skupina Fun Lovinď Criminals a londýnsky DJ a producent menšinových štýlov reaggae a dubu Mad Professor.
V rámci podujatia vystúpi na šiestich pódiách spolu vyše 120 hudobných kapiel a interpretov a publiku sa tak predstaví približne 400 umelcov z 19 krajín sveta. Okrem iných pod Trenčianskym hradom zahrá aj 12-členný juhoslovanský orchester Bobana Markoviča, ktorý je známy ako spolupracovník režiséra a autora kultových filmov Emira Kusturicu a nahral soundtrack k úspešnému filmu Underground. Na hlavnej scéne ďalej vystúpia českí Buty, Šum svistu, Tata bojs, Věra Bílá, Ivo Pešák s Luďkom Sobotom, Vltava a Švihadlo, maďarskí Anima Sound System, Persiana Jones z Talianska a Aukyton z Ruska.
Zo špičky slovenskej populárnej hudby budú na Pohode účinkovať Bratislava Hot Serenaders spolu s Milanom Lasicom, Vidiek, Hex, Polemic, Para, Neuropa, Le Payaco, Free Faces, Plus mínus, Davová psychóza, Zóna A a iní. Popri tradičnej hlavnej scéne odohrajú koncerty aj na zastrešenom a otvorenom rockovom pódiu, na techno scéne, hiphop scéne, drumďnďbase scéne a experimentálnom tanečnom parkete s produkciou menšinovej hudby, napríklad zmesi džezu, housu a groove.
Najvýznamnejšími predstaviteľmi elektronickej hudby budú Briti Bentley Rhytm Ace DJ set, Spice, Balthazar a Harvey Lane, českí Matrix, Agent, IM Cyber s Marekom Minárikom alebo Lucca a zo Slovenska B3, Toky, Galagha, Koki, Poprednny, Tibor, Dalo, Oswald, Happy Melon a ďalší.
Okrem hudby organizátori pre návštevníkov pripravili aj adrenalínové športy, pivné súťaže, bezplatné letné kino, prezentáciu knižných vydavateľstiev L.C.A., Drewo a srd a knižného klubu Index, výstavu fotografií Ctibora Bachratého či internetovú kaviareň s 30 počítačmi. Ako dnes na bratislavskom stretnutí s novinármi uviedol Michal Kaščák, organizátori chcú zlepšiť i sociálne podmienky pre divákov a preto štvornásobne vzrastie počet WC-kabíniek a pribudnú sprchy.
Minulý rok sa na Pohodu predalo približne 12.700 vstupeniek a ďalších 2.000 hostí bolo pozvaných. Podľa viacerých odhadov sa však počet minuloročných návštevníkov vyšplhal až k hranici 20.000, čo zapríčinilo najmä falšovanie vstupeniek, slabá ochrana a falšovanie kontrolných prúžkov. Lístky na piaty ročník festivalu sú už v predaji a distribuujú sa i do Poľska a Čiech.
Každých 42 sekúnd v Európe niekto zomrie na infarkt. Slovenskí muži nad 60 rokov vedú v celosvetovom rebríčku úmrtí na srdcovocievne ochorenia, ženy na tom nie sú lepšie. Sú v prvej štvorici s Maďarkami, Angličankami a Ruskami. Doteraz sa všeobecne tvrdilo, že infarkt je chorobou mužov a ženy najviac zabíja rakovina. Nové štatistické prehľady dokazujú opak – infarkt a ochorenia srdca sa podieľajú na úmrtí žien až 44 percentami. Rakovina ako príčina smrti je na druhom mieste a umrie na ňu 21 percent žien. Ženy infarkt podceňujú aj preto, lebo ich bolí inak ako mužov. Výsledkom je prekvapujúce zistenie, že na infarkt myokardu zomiera viac žien ako mužov.
Maďarská vláda je údajne nespokojná s najvyšším predstaviteľom ozbrojených síl generálplukovníkom Lajosom Fodorom, a to pre neplnenie záväzkov voči NATO a nedôslednosti viacerých vnútorných opatrení. Informoval o tom maďarský denník Népszava. Napriek pondelňajšiemu dementi údajne pripravovanej personálnej výmeny na čele Maďarskej armády denník Népszava včera s odvolaním sa na nemenované vojenské zdroje napísal, že Fodorovi ponúknu post veľvyslanca v Turecku, ak sa nezlepší zdravotný stav jeho predchodcu v armádnej funkcii Ferenca Végha, ktorý utrpel vážne zranenia pri minulotýždňovej dopravnej nehode v Turecku. Fodor v reakcii na tieto informácie lakonicky poznamenal, že do Ankary by nešiel, pretože tamojší veľvyslanecký post čaká na jeho priateľa Végha. Végh, ktorý opustil ozbrojené sily v lete 1999, sa po nehode v Turecku na neurochirurgii Ústrednej vojenskej nemocnice v Budapešti podrobil operačnému zákroku. O jeho výsledku nie sú k dispozícii hodnoverné informácie. Podľa oficiálne nepotvrdených správ si však diplomat pri nehode v Turecku zlomil jeden zo stavcov chrbtice a hrozilo mu ochrnutie dolných končatín. Maďarský parlament schválil minulý týždeň úpravy legislatívy, ktoré rátajú s fúziou rezortu obrany a generálneho štábu armády. Z tohto postupu vyplynie nielen zrušenie paralelných funkcií a veliteľského zaradenia, ale aj podriadenie šéfa generálneho štábu rezortnému ministrovi. Premiér Viktor Orbán sa podľa maďarskej tlače zaoberá už osobou Fodorovho nástupcu.
Krajiny Vyšehradskej štvorky (V4) sa vzájomne podporujú v integračnom procese, ale žiadna z nich v súlade s vzájomnou dohodou neočakáva, aby ostatné na ňu v prípade nutnosti čakali so vstupom do Európskej únie. Uviedol to včera na pôde maďarského parlamentu premiér Viktor Orbán. Podľa neho preto niet stredoeurópskej dohody, ktorú by maďarská vláda bola porušila rýchlejším akceptovaním požiadaviek niektorých členských krajín EÚ. Orbán súčasne poprel, že by Maďarsko bolo dostalo ďalšie krajiny regiónu do ťažkej situácie. Dodal, že je to skôr tak trochu naopak. ČR napríklad rozhodla, že občania členských krajín EÚ, ktorí sa presťahujú do Česka, môžu okamžite získať poľnohospodársku pôdu, čo podľa názoru predsedu maďarskej vlády sťažilo postavenie Budapešti na prístupových rokovaniach s Bruselom. Orbán podčiarkol, že v Maďarsku nebudú môcť v najbližších rokoch kupovať poľnohospodársku pôdu ani domáce, ani zahraničné právnické osoby a požiadal opozíciu, aby na jeseň podporila prijatie príslušných zákonov. Maďarský premiér v prejave v súvislosti s ukončením švédskeho predsedníctva v EÚ priznal, že výsledky dosiahnuté v prístupových rokovaniach mohli byť lepšie. Dodal však, že to, čo sa dosiahlo, bolo realizovateľným v praxi. Maďarsku sa podarilo uzavrieť 22 z 31 kapitol, čoho predpokladom bola výkonnosť ekonomiky a harmonizácia práva. Je to dôvod na zdravé sebavedomie, ale nie na prehnaný optimizmus, vyhlásil Orbán.
Od 22. až do 29. júna 2001 budú Trenčianske Teplice dejiskom v poradí už deviateho ročníka medzinárodného festivalu Art Film. Spolu vyše 130 filmových diel z celého sveta zaradených do štrnástich kategórií uvidia diváci nielen v známom kúpeľnom mestečku, ale aj na projekciách v satelitných kinách v Trenčíne a Bratislave.
Do troch súťažných sekcií producenti a distribútori prihlásili vyše 330 filmov, z ktorých výberová komisia vybrala 38 pozoruhodných snímok. V hlavnej súťažnej sekcii Art Fiction si otestuje svoje kvality sedem celovečerných hraných art filmov, do súťaže dokumentárnych a experimentálnych filmov o umení a umelcoch - Artefakty - je zaradených 19 snímok. Na ceste je názov súťaže študentských filmov o umení a umelcoch vrátane vizuálnych experimentov, v ktorej tento rok bude súperiť dvanásť kreatívnych diel - z toho dve zo Slovenska.
Okrem troch súťažných kategórií Art Film každoročne prezentuje aj ďalšie informatívne sekcie. Tradične bývajú dni národných kinematografií - britskej a francúzskej, tento rok je novinkou sekcia japonského filmu, prehliadka egyptskej a sčasti aj dánskej kinematografie, taktiež prezentácia víťazných študentských filmov z rôznych festivalov nazvaná CILEST.
V4 - stredoeurópske konfrontácie je názov prehliadky najúspešnejších filmov posledných rokov z Českej republiky, Maďarska, Poľska a Slovenska, kde nás tento rok bude zastupovať animovaný film Petra Košťála - Anatómia myšlienky (2001). Diváckym magnetom vždy býva sekcia Art Film Fest - reprezentačná prehliadky filmov ocenených na svetových festivaloch, ale takisto aj rad rozličných sprievodných podujatí - koncertov, módnych prehliadok či výstav. Tento rok napríklad bude v Trenčianskych Tepliciach vystavovať svoje výtvarné práce režisér Juraj Jakubisko, jeden z členov festivalovej poroty.
Maďarská OTP Bank v tomto týždni pokračuje v rokovaniach s predstaviteľmi SR o korekcii ponuky na kúpu majoritného podielu v Investičnej a rozvojovej banke (IRB), a. s. Finančnú sieť IRB pozostávajúcu z 53 filiálok a jej existujúci a potenciálny okruh klientov považuje spoločnosť za významný prínos, avšak iba za reálnu cenu. Uvádza sa to v maďarskom denníku Magyar Nemzet. OTP Bank má však podľa neho dobré šance na úspešnú privatizáciu.
Denník pritom ďalej uvádza, že slovenská strana vo svojej odpovedi na ponuku OTP nekonkretizovala, ktorých bodov sa pripomienky komisie týkajú. Písomnú odpoveď na svoju ponuku maďarská sporiteľňa dostala minulý piatok. Ako konštatoval zástupca generálneho riaditeľa OTP László Wolf, ak slovenské ministerstvo definitívne schváli ponuku OTP, ďalším krokom bude vykonanie due diligence obdobia, ktorého sa netýkala previerka uskutočnená v prvých mesiacoch tohto roka. Ako dodal denník, analytici odhadovali predajnú cenu na 1,5 až 2 mld. Sk.
Podľa nepotvrdených správ agentúry MTI plánuje OTP Bank okrem 70-percentného podielu na základnom imaní vo vlastníctve štátu odkúpiť v druhej fáze aj ďalších viac ako 20 % akcií IRB. Pravdepodobne pôjde o balík, ktorý vlastní v IRB Slovenská poisťovňa, a. s., druhý najvýznamnejší akcionár s 23-percentným podielom.
IRB vykázala v prvom štvrťroku stratu 47 mil. Sk. V medziročnom porovnaní to predstavuje zredukovanie záporného výsledku hospodárenia o 129,9 mil. Sk. Po prelomení stratového hospodárenia v závere minulého roka, ktorý IRB skončila približne s 24-miliónovým ziskom, sa banke tento trend nepodarilo udržať.
Kým nebudú zrušené Benešove dekréty z roku 1945, Slovensko nemôže byť členom Európskej únie, vyhlásil dnes na tlačovej konferencii v Budapešti predseda Svetového zväzu Maďarov (MVSZ) Miklós Patrubány. Hovoril o tom v súvislosti s informovaním o účasti na stredajšom rokovaní o materiáli Európskeho parlamentu (EP) o Slovensku v Štrasburgu.
Predseda MVSZ na fóre informoval o živote maďarského národného spoločenstva v Karpatskej kotline. Poslancov EP upozornil na skutočnosť, že Rumunsko do dnešného dňa nerealizovalo uznesenie Rady Európy (RE) o navrátení majetku cirkví. Patrubány okrem toho obhajoval aj požiadavku na rehabilitáciu politika Jánosa Esterházyho, ktorý bol predstaviteľom maďarskej menšiny na Slovensku za prvej ČSR a vo vojnových rokoch. Patrubány v Štrasburgu poprel správy o tom, že za exodom zámolyských Rómov stojí jeho MVSZ. Predseda Slovenskej republikovej rady MVSZ László Gál Soóky na tlačovej konferencii vyhlásil, že na híringu informoval o falošných informáciách, na základe ktorých bol materiál zostavený a tento dokument z roku 2000 označil za snahu ukázať SR v dobrom svetle. Podľa Gála Soókyho Strana maďarskej koalície (SMK) sa po vstupe do vlády v roku 1998 svojvoľne vzdala maďarskej univerzity, zaradenia autonómie na rokovací poriadok, ako aj revízie Benešových dekrétov a Trianonskej dohody, ktorú nazval diktát. „Má vôbec SMK legitimitu na zastupovanie slovenských Maďarov, veď na vzdanie sa týchto dôležitých otázok nedostala splnomocnenie od maďarskej menšiny žijúcej na Slovensku?“ opýtal sa na záver podľa maďarskej agentúry MTI Gál Soóky.
Ako všetci študenti, aj poslucháči odboru slovenského jazyka v Štátnom inštitúte cudzích jazykov (INALCO) v Paríži končia v týchto dňoch záverečnými skúškami školský rok 2000-01. Lektorát pôsobí v INALCO desať rokov, pričom v ostatných štyroch rokoch slovenčinu učí lektor Milan Horný, ku ktorému sa toho roku pridal i hosťujúci profesor Štefan Povchanič, ktorý prednáša slovenskú literatúru.
Odbor slovenského jazyka v INALCO prešiel v ostatných rokoch viacerými zmenami. Vďaka úsiliu slovenských lektorov a s podporou veľvyslanectva SR v Paríži sa podarilo presadiť vytvorenie trojročného štúdia ukončeného vysokoškolským diplomom.
Počet francúzskych záujemcov o štúdium slovenčiny sa stále zvyšuje – momentálne sa mu venuje 35 poslucháčov. Každý rok sa piati až šiesti z nich už tradične zúčastňujú na letných kurzoch slovenského jazyka v Bratislave - Studia Academica Slovaca (SAS). Aj tento rok odchádza na SAS, ktorý sa uskutoční od 6. do 26. augusta, päť Francúzov.
Piatkové popoludnie strávili študenti slovenčiny na Veľvyslanectve SR v Paríži, kde ich pri príležitosti úspešného ukončenia školského roku prijal mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR vo Francúzsku Vladimír Valach. Vo veľmi srdečnej a priateľskej atmosfére si študenti mohli nielen pohovoriť o štúdiu a plánoch do budúcnosti, ale ochutnať i slovenské špeciality: bryndzové halušky, kapustnicu, slovenské vína a pivo.
K dobrej nálade prispel i prednes z tvorby slovenských básnikov v podaní slovenskej herečky Antónie Miklíkovej a slovenské ľudové piesne a tance v podaní francúzskeho súboru Nádeje.
Podľa amerického finančníka maďarského pôvodu G.Sorosa má Slovensko dobré výhliadky na vstup do EÚ, čo by malo prilákať aj zahraničných investorov. Počas návštevy Slovenska označil za nevyhnutnú realizáciu reformy verejnej správy. Témou rokovaní s premiérom Dzurindom a vicepremiérom Miklošom bol priebeh ekonomických reforiem a národný program boja proti korupcii.
x x x
Finančník G.Soros vyjadril spokojnosť so zmenami na Slovensku, ktoré sa udiali od jeho poslednej návštevy v roku 1997. Samotná transformácia a reforma podľa neho však nebola taká hlboká, ako by mala byť. V súvislosti s budúcnosťou a nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami na Slovensku Soros povedal, že podľa neho je návat k Mečiarovi prakticky vylúčený. Pesimistov by podľa neho mali presvedčiť príznaky zlepšenia situácie. Súčasná vláda by podľa Sorosa mala uskutočniť administratívnu reformu, stanoviť kompetencie, zbaviť sa duplicity a posilniť úlohu samosprávy. Ďalej Soros ocenil zlepšenie postavenia maďarskej menšiny, venoval sa problému rómksje menšiny a kritizoval spravovanie eura zo strany Európskej ústrednej banky.
Za prehodnotenie zámeru zrušiť Dom zahraničných Slovákov v Bratislave a ukončiť činnosť splnomocnenca vlády SR pre zahraničných Slovákov a jeho sekretariátu sa v otvorenom liste adresovanom slovenskému premiérovi Mikulášovi Dzurindovi vyslovili dnes predstavitelia krajanských organizácií z Maďarskej republiky, ako aj Česka, Poľska a Rumunska.
Predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Ján Fuzik v dokumente zaslanom do Bratislavy aj v mene ďalších krajanských organizácií konštatuje, že opatrenia navrhované ministerstvom kultúry SR sú prekvapujúce a pre signatárov listu neprijateľné už aj preto, lebo sú v rozpore s proklamovanými zámermi SR, s deklaráciou Národnej rady SR zo 6. júla 1999, ako aj novelou Ústavy SR a jej článkom 7a o zvýšenej starostlivosti o zahraničných Slovákov.
„Krajanské spolky už dlhé roky upozorňujú na nutnosť systémového riešenia vzťahu Slovenska a Slovákov žijúcich v zahraničí. Doterajšiu roztrieštenosť ´rezortnej zodpovednosti´, ktorá nám spôsobovala nemalé problémy, je potrebné nahradiť centrálnou inštitúciou s plnými kompetenciami a s koordinujúcou funkciou v prospech pomoci a komunikácie s krajanmi. Myslíme si, že túto úlohu by sčasti mohol naďalej spĺňať Dom zahraničných Slovákov a v prvom rade vládou SR zriadený Úrad pre zahraničných Slovákov,” uvádza sa v otvorenom liste.
„Žiadame preto váženého pána premiéra a členov vlády SR, aby svoj postoj k tejto zásadnej a ďalekosiahlej otázke zodpovedne posúdili a prijali také rozhodnutie, ktoré naplní naše očakávania v oblasti vzťahov a vzájomnej pomoci Slovenska a Slovákov žijúcich v zahraničí,” uzatvárajú autori listu. Okrem Jána Fuzika ním je predseda Obce Slovákov v ČR Peter Lipták, výkonný tajomník Spolku Slovákov v Poľsku Ľudomír Molitoris a predseda Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku z Rumunska Ondrej Štefanko.
Otvorená spoločnosť a globálny kapitalizmus je témou prednášky medzinárodného finančníka a filantropa G. Sorosa. George Soros založil a financuje sieť nadácií s cieľom prispieť k rozvoju otvorenej spoločnosti. Je to človek, ktorý výrazne prispel aj k formovaniu občianskej spoločnosti na Slovensku. Jeho prednáška v aule Univerzity Komenského bude vyvrcholením jeho programu na Slovensku. Stretne sa aj s predstaviteľmi vlády a novinármi. Po prednáške vo večerných hodinách odchádza G. Soros do Budapešti. Predchádzajúca návšteva G. Sorosa v marci 1997 na pôde Ekonomickej univerzity sa stretla s mimoriadnym záujmom verejnosti, najmä študentov. Stretnutie študentov a verejnosti s G. Sorosom organizuje rktor Univerzity Komenskeho v Bratislave prof. Ing. Dr. h. c. Ferdinand Devinsky, DrSc. a Nadácia otvorenej spoločnosti - Open Society Foundation. Tlmočenie z angličtiny a do angličtiny je zabezpečené. Na súvisiacich linkách nájdete aj uplné znenia niektorých jeho článkov a vystupení.
Nie plyn, ale neznáma výbušnina spôsobila v centre Budapešti detonáciu, po ktorej jeden človek zomrel, ďalší je ťažko zranený a materiálne škody sú tiež vysoké. Obrovský výbuch nastal včera neskoro v noci v husto obývanej Dembinszkého ulici v siedmom obvode Budapešti. Požiarnici, ktorí prišli na miesto jedenástimi vozidlami, sa najprv domnievali, že v suteréne domu sa nahromadil plyn z porušeného potrubia, a ten vybuchol po elektrickom skrate. Ranné komuniké polície však oznamuje, že vyšetrovanie začali proti neznámemu páchateľovi za vraždu vykonanú výbušninou. Obeťou atentátu sa stal 48-ročný muž, ktorého auto už pred dvoma rokmi vyhodili do vzduchu. Zranenou osobou je 21-ročná žena, okolo parkujúce autá, ale aj okná a dvere domu boli vážne poškodené, elektrické vedenie a plynové potrubie tiež, takže v noci museli vysťahovať ľudí z päťdesiatich bytov. Pravdepodobne ide o vyrovnávanie účtov medzi skupinami podsvetia. Podobné atentáty sa z času na čas stávajú, avšak už nie tak pravidelne, ako to bolo v polovici 90. rokov. Najpamätnejší zostáva výbuch v júni 1998, keď v centre Budapešti zahynuli štyria ľudia.
Rokovania funkcionárov maďarského futbalového klubu Ferencváros Budapešť so slovenským ofenzívnym stredopoliarom Marekom Újlaky o jeho prestupe k zeleno-bielym naberajú obrátky. Dvadsaťsedemročný kmeňový hráč českých Drnovíc, ktorý v jarnej časti sezóny 2000/2001 hosťoval v Spartaku Trnava, sa v stredu objaví v maďarskom hlavnom meste, kde si pozrie derby medzi Ferencvárosom a Vasasom. Podľa maďarských zdrojov má populárne „Fradi” o 40-násobného slovenského reprezentanta eminentný záujem a v rovnakom duchu sa vyjadril aj Marek Újlaky. Realizácia prestupu však závisí od dohody Drnovíc a Ferencvárosu. Odchovanec trnavského futbalu padol do oka budapeštianskym funkcionárom najmä zásluhou 9 gólov v jarnej časti Mars superligy a taktiež po referenciách od Attilu Pinteho, slovenského hráča pôsobiaceho vo Ferencvárosi. Maďarské médiá však uvádzajú, že Ferencváros sa bude musieť o Ujlakyho „pobiť” aj s dvoma bratislavskými klubmi Slovanom a Interom, ktoré tiež prejavili záujem o tohto ľavonohého futbalistu. Okrem Ujlakyho sa „Fradi” zaujíma aj o nemenovaný mladý slovenský talent, ktorý si boli už osobne pozrieť aj asistent trénera László Vass a výkonný riaditeľ Ferencvárosu József Szeiler.
Jedna z popredných heavymetalových formácií - Megadeth sa v rámci európskeho turné predstaví 28. júna v Petőfiho zábavnom centre v Budapešti. Na koncerte skupiny, ktorá vznikla v roku 1983, zaznie materiál z jej najnovšieho albumu The World Needs A Hero, ako aj najúspešnejšia staršia produkcia. Megadeth, ktorého názov zvolil frontman kvarteta David Mustaine z textu letáku amerického senátora Allana Cranstona o nebezpečenstve jadrových zbraní, sa v maďarskej metropole predstaví s dvoma nováčikmi. Tí majú nemalé skúsenosti zo štúdiovej spolupráce s Aliceom Cooperom. Na gitare bude namiesto Martyho Friedmana hrať Al Pitrelli a na bicích nástrojoch sa vybúri Jimmy DeGrosso. Štvorlístok doplní basgitarista David Ellefson.