23. júna 2001 ● Zo slovenskej tlače
Podpredseda vlády Pál Csáky odovzdal včera siedmim osobnostiam kultúrneho života maďarskej menšiny na Slovensku Striebornú plaketu Slovenskej republiky.Medzi ocenenými sú herci Ilona Gombosová a Béla Bugár, poet Lajos Gyüre, spisovateľ József Mács, etnograf András Takács a maliari Mihály Gyurkovics a József Nagy.Plakety sú podľa slov Csákyho vyjadrením uznania za ich záslužnú prácu, kedže reprezentácia a pozdvihovanie kultúry tejto menšiny, hlavne pred rokom 1989 bolo veľmi obtiažne.Svoju vďaku oceneným vyjadril aj podpredseda parlamentu Béla Bugár, podľa ktorého je práca ocenených príkladom pre mladšie generácie.Ministertsvo kultúry na tomto podujatí zastupovala Gabriella Jarábiková, vedúca oddelenia pre národnostnú kultúru.
Na Slovensku pribúdajú detašované pracoviská zahraničných univerzít. Najnovším príkladom je pracovisko budapeštianskej ekonomickej univerzity, ktoré bude sídliť v Komárne. Zároveň vzdelanie poskytujú aj niektoré spoločnosti za úplatu, čo prináša nielen konkurenciu v poskytovaní vzdelania, ale aj s tým súvisiace problémy.
Bývalý veľvyslanec v Maďarsku Rudolf Chmel považuje za najiritujúcejšie v zákone o zahraničných Maďaroch ustanovenie o finančnej pomoci rodičom, ktorí dajú svoje deti na štúdium v maďarských školách. Ide o priamu finančnú podporu z jedného štátu jednotlivcom druhého štátu, pričom môže vzniknúť aj problém, kto z týchto podpôr bude platiť dane, resp. ako budú tieto financie zdaňované.
Podľa Rudolfa Chmela ide o revitalizáciu alebo aj istú čiastkovú finalizáciu znovuzjednotenia Maďarov po Trianone. Táto problematika je veľmi zaťažená historickými traumami. V spoločnej Európskej únii sa však hranica stane symbolickou a dôjde prinajmenšom ku kultúrnemu zjednoteniu Maďarov. Kontroverzným faktorom zákona je aj to, že rozlišuje Maďarov žijúcich v susedných krajinách po Trianone od roku 1920 a tých, čo emigrovali v nasledujúcich rokoch. Rakúsko je kvôli protestu Európskej komisie v tejto súvislosti z pôsobnosti zákona vyňaté. V tomto smere tiež dochádza k zvýhodňujúcej situácii, keď jedna kategória štátov je postavená do vyššej kategórie a druhé sú v nižšej.
Rudolf Chmel sa však napriek tomu domnieva, že vzhľadom na dobré slovensko-maďarské vzťahy netreba teraz podliehať emóciám a treba sa postaviť k veci zdržanlivo. Vedel by si predstaviť z maďarskej strany pri príprave tohto zákona väčšiu ústretovosť a využitie konzultácií, resp. vyjasňovania si problematiky s partnermi, ale to sa dá podľa neho ešte dohnať.
V Maďarsku bude v najbližších dňoch zostavená komisia, ktorá sa bude zaoberať prípravou kandidatúry na usporiadanie letných olympijskych hier v roku 2012. Informoval o tom na tlačovej konferencii minister mládeže a športu Tamás Deutsch. V prípravnom výbore by mali mať zastúpenie všetky ministerstvá, vládne organizácie a miestne samosprávy, ktoré budú do usporiadania Hier zaangažované.
Cez víkend bola v oščadnickom kaštieli Kysuckej galérie v Čadci sprístupnená výstava Quadrat. Spoločnou témou výpovede 12 výtvarníkov z Česka a Slovenska, Maďarska a Poľska je postoj ku kolektívnej pamäti svojho národa - jeho koreňom, dedičstvu a tradíciám. Vystavené diela čerpajú z osobných spomienok, pamäti z vlastného detstva, minulosti i umenia, ktoré sú základom národnej, rodinnej, regionálnej i osobnej identity. Výstava potrvá do 31. augusta.
Muziku si v lete budeme môcť vychutnať aj na Slovensku. Po rokoch skúšok, testovaní reakcií publika, po nie celkom vydarených pokusoch a množstve fám sa toto leto ukazuje už ako celkom podarené s výnimočnou hudobnou ponukou. Len aby to počasie nestrečkovalo, keďže princípom festivalov je nielen hudba, ale aj pobyt na čerstvom vzduchu.
Pestrá ponuka žánrov i miest konania dáva tušiť, že si na svoje môžu prísť priaznivci stredného rockového prúdu rovnako bez problémov ako fanúšikovia alternatívnej hudby, tancuchtivé publikum i vyznávači folku a country. Na Slovensku vystúpia rovnako medzinárodné rockové i začínajúce skupiny. Poďme však po poriadku.
KLIKKFEST
Od 4. do 7. júla sa bude v Oáza Campe Komoča pri Nových Zámkoch konať už ôsmy ročník festivalu Klikkfest. Najväčšou hviezdou by mala byť britská skupina New Model Army, ktorá mala svoj umelecký vrchol kedysi pred desiatimi rokmi. Slovenskú scénu budú zastupovať Neuropa, Polemic, I.M.T. Smile, world music vynikajúci Ghymes, z Poľska príde bluesová kapela Tortilla Flat, pražskí etno muzikanti Wooden Toys, N.V.U., pôvodom chicagský bluesman Tom Blacksmith či Brit John O’Reilly s Blues Engineers. Maďarskú hudbu predstaví Aurora, Kispál és a Borz či Ladánybene 27.
ROCK POP CORGOŇ
Na tento festival sa treba vydať do rekreačnej oblasti Kurinec pri Rimavskej Sobote. Festival sa začne v piatok 6. júla a potrvá dva dni. Hlavným ťahákom je určite nemecká rocková skupina Guano Apes, ktorá je v súčasnosti na vrchole svojej popularity. Jej speváčka Sandra Nasicová je neprehliadnuteľnou osobnosťou. Skupina Guano Apes vystúpi na záver festivalového dňa v sobotu. V piatok bude hlavné pódium patriť maďarskej legende Gáborovi Presszerovi. Okrem týchto svetoznámych mien v Rimavskej Sobote vystúpia ďalšie domáce i české hviezdy. V podstate sa predstaví špička strednoprúdového slovenského rocku - Gladiator, Jana Kirschner, I.M.T. Smile, No Name, Iné Kafe, z Čiech Chinaski, veselá skupina Děda Mládek Illegal Band a ďalší. V cene lístka (390 v predpredaji, 440 na mieste) je aj kúpanie a kempovanie v stanovom mestečku.
TOPVAR POHODA
Už piaty ročník prežíva festival Pohoda, ktorý je zameraný na veľmi široké spektrum hudby a ďalších umeleckých aktivít. Pohoda vypukne v piatok 20. júla a záver organizátori plánujú na nedeľu 22. júla v dopoludňajších hodinách. Najväčším zahraničným ťahákom bude jedna z najzaujímavejších súčasných amerických skupín, ktorá mieša funky, hip-hop, džez, rock do svojbytnej, veľmi príjemnej tanečno-barovej hudby Fun Lovin Criminals. Tí vystúpia v piatok večer. V sobotu môžu zažiť návštevníci energiu juhoslovanského Boban Markovič Orkestra (muzikanti známi z filmov Emira Kusturicu) či jednu z najväčších postáv jamajského dubu a reggae - Mad Proffesora. Okrem nich sa však na trenčianskej Pohode predstaví česká rocková špička Vltava, Tata Bojs, Věra Bílá, Šum svistu, Buty či Chorchestr z Čiech, zo slovenských formácií Le Payaco, Polemic, Vidiek, Hex, Free Faces, Zóna A, Neuropa, Chiki liki tu-a, Whisky, B3, Happy melon či Puding pani Elvisovej. Ako kuriozita Bratislava Hot Serenaders Milan Lasica. Na svoje si prídu aj tancachtiví - k dispozícii budú tri tanečné pódiá v permanentnej prevádzke. Okrem toho - ako každý rok - množstvo sprievodných akcií od extrémnych športov cez tetovanie až po literárny stan s knihami a spisovateľmi.
COUNTRY LODENICA
Koniec prázdnin je už tradične vyhradený fanúšikom folku a country. Od 30. augusta do 1. septembra sa môžu všetci priatelia takýchto pesničiek stretnúť v Autocampingu Lodenica v Piešťanoch. Počas trojdňového festivalu vystúpi viacero zaujímavých skupín, ako česká formácia Čechomor s Lenkou Dusilovou, druhý deň ostravské Buty, ale aj Vidiek a Věra Bílá či Točkolotoč. Tretí deň príde na pódium plejáda folkových legiend: AG Flek, Druhá tráva, Vlasta Redl, Slávek Janoušek, Samson Lenk, Jaroslav Hutka, z iného súdka Vladimír Mišík & ETC.
Valaliky, Regionálne informačné cenrum
Slávnostné otvorenie putovnej maďarsko - slovenskej výstavy Spoločná cesta: Horný Abov – Hegyköz o starej porcelánovej ceste, ktorá kedysi spájala dva mikroregióny.
Obce týchto dvoch prihraničných mikroregiónov vás zoznámia so svojou históriou, prírodným, kultúrnym bohatstvom a s tým, čím jednotlivé obce žijú – ľuďmi a ich aktivitami. Fotografie spolu s textom vás vovedú do atmosféry 13 obcí (Valaliky, Seňa, Gyňov, Čaňa, Ždaňa, Nižná Myšľa, Kokšov Bakša, Skároš, Hollóháza, Füzérkomlós, Pusztafalu, Nyiri, Füzér), predstavia vám folklór, prírodné zaujímavosti, tradície (Dni chleba, Dni vína, jarmoky, púte), duchovné veci, zachovanú architektúru, ale aj obnovenú pôvodnú architektúru, návraty k pôvodným technológiám (trstinové strechy), predstavia vám remeslá, ktoré v týchto mikroregiónoch ešte existujú.
Zároveň sa predstavia dve partenrské organizácie pre spomínané mikroregióny: občianske združenie SOSNA z Košíc a HOLOCÉN z Miškolca.
Výstava je putovná a postupne navštívi všetky obce mikroregiónov a ukončí svoju púť v Štátnej vedeckej knižnici v Košiciach.
Dažde posledných dní zvýšili hladinu Dunaja. V maďarskej oblasti Szigetközu vyhlásili v stredu prvý stupeň povodňovej pohotovosti, hladina Dunaja pri Devíne kulminovala v noci pri 638 mm. Plavba na slovenskom úseku je nerušená, na Vodnom diele Gabčíkovo sú funkčné obidve plavebné komory.
Trenčanské Teplice, Hotel Slovakia
Ďalší zo seminárov poriadaných Úniou slovenských televíznych tvorcov na tému verejnoprávna televízia, legislatíva, história a súčasnosť. Pohľad 10 rokov po prijatí zákona o STV.
Seminár sa uskutoční počas medzinárodného filmového festivalu Artfilm v Trenčianských Tepliciach dňa 24. júna 2001 od 9.00 hod v konferenčnej sále hotela Jalta (Slovakia). Pozvaní sú okrem zástupcov STV aj hostia z Čiech (Martin Skyba - predseda FITESu), mediálni odborníci z Maďarska, Poľska a Spolkovej republiky Nemecko. ÚSTT poriada seminár v spolupráci s Hanns Seidel Stiftung eV, zastúpenie v SR. Večer predtým budú na slávnostnom večere odovzdanénajvýznamnejšie ocenenia v oblasti filmu a televízie IGRIC v kúpeľnej dvorane v Trenčanských Tepliciach.
Ľudovú kultúru, tradície, zvyky a bohatstvo folklóru európskych národov a národnostných menšín predstaví medzinárodný festival Detská folklórna Nitra, ktorý sa uskutoční v areáli nitrianskeho výstaviska Agrokomplexu od 17. do 20. augusta. Účasť na prehliadke potvrdilo osem zahraničných súborov z Českej republiky, JZR, Lotyšska, Maďarska, Poľska a z Talianska.
Festival, ktorý nesie podtitul Prehliadka ľudovej kultúry krajín Visegrádu, mal premiéru v minulom roku, keď sa na ňom zúčastnilo 14 súborov s približne 500 účinkujúcimi. V druhom ročníku sa predstaví 21 domácich a zahraničných súborov s vyše 750 spevákmi, tanečníkmi a hudobníkmi. O vzniku festivalu jeho zakladateľ Mikuláš Németh povedal: „S Nitrančekom pôsobiacim pri Výcvikovej základni mierových síl OSN v Nitre sme navštívili v ostatných rokoch asi desiatku európskych krajín a všade sa nás pýtali, kde môžu na Slovensku vidieť festival detských folklórnych súborov. Rozhodli sme sa preto, že ho zorganizujeme v starobylej Nitre. Pomohol nám hlavný sponzor Medzinárodný visegrádsky fond a viacerí organizátori, popri iných mesto Nitra, Agrokomplex a Spolok Moravanov.
V súvislosti s prijatím kontroverzného zákona o zahraničných Maďaroch v maďarskom parlamente sme PhDr. Claude Baláža, splnomocnenca vlády SR pre zahraničných Slovákov, požiadali o porovnanie starostlivosti o našich krajanov v zahraničí.
Maďarsko má vypracovanú dlhodobú koncepciu spolupráce so svojím krajanským zahraničím, ktorú SR zatiaľ nemá. Maďarsko napríklad vytvorilo osobitnú vládnu nadrezortnú štruktúru Úrad pre zahraničných Maďarov (rozpočet 320 mil. ft.), SR má len rezortnú inštitúciu s minimálnymi kompetenciami Dom zahraničných Slovákov (14,6 mil. Sk). MR na šírenie informácií pre svoje menšiny v zahraničí špeciálne určila televízny kanál DUNA TV s rozpočtom 1 mld. 182 mil. ft, vysielanie STV ani nepokrýva územia, na ktorých žijú zahraniční Slováci. Štátny rozpočet MR na rok 2001/2002 pre menšiny v zahraničí vyčleňuje na rok 2001 vyše 5 miliárd ft, štátny rozpočet SR vyčleňuje 0 Sk a minister kultúry Milan Kňažko vyhlásil v slovenskom parlamente, že Dom zahraničných Slovákov zruší ako nepotrebný.
Poslanci maďarského parlamentu v utorok schválili návrh zákona o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch, na základe ktorého budú môcť rátať s rôznymi úľavami občania SR, ako aj Chorvátska, Juhoslovanskej zväzovej republiky, Rumunska, Slovinska a Ukrajiny hlásiaci sa k maďarskej národnosti. Zvýhodnenia sa budú týkať napríklad vzdelávania, sociálneho a zdravotníckeho zabezpečenia, cestovania i možnosti uplatniť sa na trhu práce v Maďarskej republike. Návrh zákona, ktorý vyvolal isté obavy nielen na Slovensku, by mal nadobudnúť platnosť 1. januára 2002.
V tejto súvislosti sme oslovili podpredsedu NR SR a predsedu Strany maďarskej koalície Bélu Bugára. Podľa neho je zákon rámcový, ktorý naznačuje isté možnosti, ale nie je možné ho plniť bez vykonávacích predpisov. Odmietol kritiku „možnej podpory za to, že deti chodia do školy s vyučovacím jazykom maďarským. Nikde nie je uvedené, že by mali alebo
mohli dostať
x-tisíc forintov. Je to otázka, ktorá bude vyriešená vo vykonávacom predpise, teda v rozhodnutí jednotlivých rezortov v Maďarskej republike. Podľa našich informácií to bude riešené podobne ako na Slovensku. Sú rozličné fondy, ktoré poskytujú podporu aj tým, ktorí tu študujú na vysokých školách. Pritom tieto fondy nedisponujú peniazmi Slovenskej republiky, ale sú to peniaze z iných štátov. Veľmi sme žiadali, že tí, ktorí chcú mať výhody tohto štatútu, aby ostali tam, kde žijú, v našom prípade na Slovensku”, uviedol B. Bugár. Na otázku, prečo za zákon nevzťahuje aj na Maďarov žijúcich v Rakúsku a či sa tým nedelia zahraniční Maďari na chudobných a bohatých, lakonicky odpovedal, že sa na to treba spýtať tých, ktorí o tom rozhodovali. „Podľa mojich informácií to bola dohoda, s ktorou súhlasili aj Maďari žijúci v Rakúsku.” Poslanec za SMK László Nagy k tomu dodal, že Rakúšania argumentovali tým, že ich krajina je členom Európskej únie. Ak by u nich mali platiť nejaké hospodárske alebo iné výhody pre rakúskych Maďarov, tak by to malo znamenať, že by výhody mali
platiť pre všetky
krajiny EÚ. Nebolo by správne a možné urobiť výnimky iba pre časť EÚ. Na základe vzájomnej dohody Rakúska a Maďarska, ale aj za účasti rakúskych Maďarov sa dospelo k takémuto riešeniu, uviedol L. Nagy.
Potom sme sa B. Bugára opýtali aj na problematiku zastúpenia Slovákov žijúcich v Maďarsku v tamojšom parlamente, či sa pripravuje nejaká legislatívna norma, lebo táto otázka býva otváraná niektorými slovenskými politikmi. „Áno, otázka je ako a nielen pre slovenskú menšinu. Problém je, že kolegovia zo SNS to nevedia pochopiť.” Ako uviedol, v Maďarsku je Slovákov, ktorí sa za Slovákov hlásia, veľmi málo, oficiálne okolo dvanásťtisíc. Ani na Slovensku nie je možné, aby sa Nemci alebo Česi dostali do parlamentu len na základe toho, že sú menšinou. „V Maďarsku to už dlhodobo, ale
veľmi pomaly
riešia. Rozmýšľajú, ako to vyriešiť. Dokonca sú náznaky, že od budúceho volebného obdobia by boli prijaté zákony, ktoré by umožnili dvojkomorový parlament. V druhej komore by dostali miesta menšiny. To je pozitívna diskriminácia a taký zákon nemáme ani my.” Takže, ako pripomenul, s otázkou, prečo v Maďarsku nie sú zástupcovia slovenskej menšiny v parlamente, treba narábať opatrne. „Hovorili sme, že by bolo aj pre nás dobré, keď dostaneme takúto otázku, aby sme mohli odpovedať - áno, je to vyriešené a požadujeme, aby aj na Slovensku iné menšiny mali takúto možnosť,” dodal B. Bugár.
Národná rada SR v utorok po rozporuplnej diskusii schválila Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov. Z hľadiska ústavy zabezpečuje Európska charta právo príslušníkom národnostných menšín používať ich jazyk v úradnom styku. Jej ťažisko spočíva vo výbere menšinových jazykov. SR vybrala po vymedzení „geografickej oblasti” ich používania týchto deväť: bulharský, český, chorvátsky, maďarský, nemecký, poľský, rómsky, rusínsky a ukrajinský. Tento dokument Rady Európy bol prijatý 5. novembra 1992 v Štrasburgu. Jeho cieľom je zabrániť vymieraniu jazykov a pomôcť ich oživeniu zvýšením ich používania v písomnom a ústnom styku na verejnosti, v sociálno-ekonomickom kontexte, ako aj ich výučbou. Minister zahraničných vecí SR Eduard Kukan v tejto súvislosti uviedol, že vyslovenie súhlasu s chartou je úspechom pre Slovensko. Podpísalo ju už 27 štátov, z toho 13 aj ratifikovalo.
Ratifikácii tohto dokumentu podľa predsedu KDH Pavla Hrušovského predchádzali v koalícii veľmi ťažké rokovania, preto ju považuje za posun vpred. Nevidí v schválení charty žiadne riziko ohrozenia slovenského jazyka na zmiešaných územiach. Charta môže podľa podpredsedu HZDS Miroslava Maxona priniesť ďalšie problémy v „iredentistickej politike”, predovšetkým zo strany SMK. „Mojím bezprostredným pocitom je hlboké sklamanie,” povedal po súhlase parlamentu s dokumentom. Jediným z klubu HZDS, ktorý sa zdržal záverečného hlasovania, bol poslanec Vojtech Tkáč. „Zdržal som sa z toho dôvodu, že tak, ako má opozícia legitímne právo nesúhlasiť s celým rozsahom charty, tak mala vláda legitímne právo ju navrhnúť a koalícia schváliť,” uviedol. Poslanec za SNS Rastislav Šepták je presvedčený, že schválením charty sa „maďarčina povýši nad úradný jazyk”
Aliancia nového občana (ANO) so znepokojením prijala výsledok utorňajšieho hlasovania v maďarskom parlamente, ktorý väčšinou hlasov schválil návrh zákona o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch, ktorý poskytuje výhody občanom maďarskej národnosti žijúcim na Slovensku, v Slovinsku, Rumunsku, Chorvátsku, JZR a na Ukrajine. Je pozoruhodné, že Rakúsko sa medzi týmito krajinami nenachádza.
Táto právna norma im prisudzuje určité výhody v oblasti zdravotníctva, školstva, kultúry a zamestnávania v Maďarsku. Obsahuje aj mechanizmus poskytovania finančnej pomoci na rozvoj menšinových komunít v krajinách susediacich s Maďarskom.
V súčasnosti, keď sa Maďarsko spolu s ďalšími krajinami regiónu pripravujú na vstup do EÚ, zavádzanie neštandardných noriem by mohlo Maďarsku uškodiť v období predvstupových snáh. Z tohto dôvodu je ANO ako liberálna strana proti akejkoľvek regulácii uprednostňujúcej jednu národnosť pred druhou. Vychádzajúc zo súčasného stavu v Maďarskej republike verím, že zvýšená miera pozornosti venovaná občanom štátov susedných krajín nebude na ujmu oprávnených potrieb národnostných menšín žijúcich v Maďarsku. Podľa ANO nie je identita Maďarov na Slovensku v žiadnom prípade ohrozená.
Návrh zákona je protieurópsky a je v rozpore s občianskymi princípmi. Zákon vnáša pocit neistoty a destabilizácie do regiónu, ktorý v súčasnej dobe viac ako kedykoľvek predtým potrebuje pokoj a stabilitu.
SNS má stále obavy z vytvorenia maďarskej autonómie na južnom Slovensku. Vyhlásil to včera tieňový minister zahraničných vecí SNS Peter Súlovský. Hrozí to vraj Slovensku po ratifikácii Európskej charty menšinových alebo regionálnych jazykov v parlamente a tiež schválení zákona o zahraničných Maďaroch u našich južných susedov. Zákon prijatý v Budapešti patrí, podľa Súlovského, skôr do 19. a nie 21. storočia. Súlovský to odôvodnil tým, že maďarský zákon oživuje tiene Trianonu. Ako poznamenal, rozdeľuje Maďarov na tých, ktorí bývajú v krajinách susediacich s Maďarskou republikou a tých, ktorí žijú vo svete. Tieňový minister zahraničných vecí SNS kritizoval slovenských politikov, ktorí síce odsudzovali prijatie zákona v Budapešti, podporili však ratifikáciu charty v slovenskom parlamente.
Do diskusie o zákone o Maďaroch v susedných krajinách vstupujú vášnivé tóny. Nová maďarská „pieseň” sa dostáva na vrchol top-rebríčka. Stáva sa z nej aj zástupný problém, o aké tu niekedy nie je núdza. Vzťahy SR a MR stoja podľa šéfa slovenskej diplomacie Kukana na pevných základoch, téma si preto zaslúži pokojný prístup. Nezaškodí napríklad pripomenúť, že SR prijala zákon o svojich krajanoch o štyri roky skôr než Maďarsko, pričom naša norma v niektorých bodoch slúžila susedom ako vzor. Navyše, aj niektoré vyspelé demokracie sa o svojich krajanov starajú naozaj príkladným a inteligentným spôsobom. Po tretie, prijímanie zákona o zahraničných Slovákoch nesprevádzal takýto diplomatický a mediálny rozruch, takže by niekto mohol vzniesť pripomienku o uplatňovaní dvojitého metra či zneužívaní tohto zákona na stranícke účely.
Predseda SMK Bugár poukázal na to, že zákon má rámcovú podobu a nebude ho teda možné uplatňovať bez ďalších vykonávacích predpisov. Podľa Bugára sú sociálne výhody zákona zanedbateľné a jeho obsahom sú záležitosti, ktoré sa uskutočnia v Maďarsku. Lenže práve konkrétne veci, ktoré sa určia vykonávacími predpismi, môžu byť zdrojom ďalších nekonečných „prestreliek”.
Za pokojný dialóg sa vyslovil aj minister Kukan, hoci pripustil obavy svojho rezortu z možného zvýhodňovania slovenských Maďarov a z uzákonenia právnych vzťahov medzi Budapešťou a Maďarmi v susedných krajinách. Kukan navyše včera povedal, že uplatnenie zákona bude SR chcieť riešiť uzatvorením dvojstrannej dohody. Dodal, že zákon bude platiť iba dovtedy, kým sa SR nestane členom Európskej únie. Nie je teda vylúčené, že tento „protislovenský” zákon sa bude na SR vzťahovať len veľmi krátko, alebo sa ani nestihne uplatniť.
CENCOOP (Spolupráca stredoeurópskych krajín na podporu mieru) je projekt zameraný na užšiu spoluprácu krajín strednej Európy v oblasti prípravy a účasti vojenských jednotiek v mierových operáciách. O intenzívnej spolupráci svedčí napríklad nedávna výmena na Cypre, keď od Rakúska vedenie mierovej misie OSN prevzalo Slovensko. Slovinských vojakov zasa vystriedali maďarskí. Podobne aj v misii KFOR v Kosove je naša jednotka začlenená do rakúskej roty.
x x x
Rezolúciu o budúcom rozvoji CENCOOP (iniciatíva štátov strednej Európy na podporu mieru) podpísali v piatok v Bratislave ministri obrany Rakúska, Maďarska, Rumunska, Slovinska, Slovenska a poverenec ministra obrany Švajčiarska.
Podľa ministra obrany SR Jozefa Stanka dokument prispeje k stabilite stredoeurópskeho priestoru. Zámerom iniciatívy je príprava vojenských kontingentov, ktoré by boli schopné spoločne vykonávať mierové operácie.
Rakúsky minister obrany Herbert Scheibner poznamenal, že CENCOOP sa bude zameriavať najmä na humanitárne misie a prípravu vojenskej polície a pozorovateľov. Vyzdvihol, že v projekte sa stretli rôzne krajiny - popri neutrálnom Švajčiarsku členský štát NATO (Maďarsko), člen EÚ (Rakúsko) a záujemcovia o vstup do týchto organizácií.
„Verím, že CENCOOP nie je len iniciatíva, ale dobrý rámec na medzinárodnú spoluprácu,” konštatoval slovinský minister Anton Grizold. CENCOOP podľa Stanka nechce nahrádzať už existujúce zoskupenia, ale prehlbovať spoluprácu v záujme bezpečnosti regiónu aj mimo neho. Posilnenie regionálnej spolupráce deklaruje aj NATO. Grizold zdôraznil, že je potrebné najmä v postkomunistických štátoch vypracovať účinný mechanizmus na prevenciu kríz. „Regionálna spolupráca je k tomu prvým krokom,” dodal.
Egypt, Guatemala, Maďarsko, Indonézia, Barma a Nigéria včera pribudli na tzv. čiernu listinu „nespolupracujúcich“ krajín, ktorú zostavuje Finančná akčná skupina pre boj proti praniu špinavých peňazí. Skupina predložila zoznam v Paríži, rok po zverejnení prvého zoznamu, na ktorom bolo 15 krajín. Išlo okrem iného o Rusko, Izrael, Libanon, Dominikánsku republikua ďalšie krajiny.
V bratislavskom Hoteli Forum sa včera začala dvojdňová konferencia o možnostiach investovania na Slovensku, ktorú pre maďarských investorov zorganizoval predseda Finančného výboru NR SR Pál Farkas. Premiér M. Dzurinda ich informoval o pozitívnych trendoch vývoja slovenskej ekonomiky. Zahraničné investície sú podľa jeho slov jedným z fundamentálnych záujmov súčasnej vlády. Zdôraznil, že Slovensko má dnes stabilizovanú ekonomiku a garantuje investorom viacerými novými zákonmi priaznivú klímu pre investovanie aj podnikanie. Uviedol tiež, že Slovensko je v ukazovateli pomeru vzdelania k cene pracovnej sily najatraktívnejšou krajinou. Generálny riaditeľ sekcie stratégie ministerstva hospodárstva J. Oravec prezentoval Slovensko ako malú a veľmi otvorenú ekonomiku, zdôraznil nadštandardný podiel zahraničného obchodu na tvorbe HDP a impozantnú dynamiku rastu nášho vývozu do krajín EÚ a OECD. V diskusii o spôsobe reštrukturalizácie a privatizácie energetiky uviedol, že zákonné obmedzenie privatizovateľných podielov v elektroenergetike, SPP a Transpetrole na 49 percent, ako aj rozhodnutie o predaji SPP vcelku, bez jeho rozdelenia na tranzit a distribúciu, sú kompromisy vyplývajúce z charakteru vládnej koalície, ktoré bolo treba urobiť, aby sa privatizácia týchto spoločností vôbec uskutočnila. Výnos z privatizácie oddelených častí SPP by bol podľa jeho názoru väčší.
Zámerom vlády je privatizovať transparentne, efektívne a primerane rýchlo, povedala ministerka privatizácie M. Machová. Dôležité je vystihnúť správny okamih, v ktorom sa stretne záujem a finančná pripravenosť investorov so záujmom vlády o zefektívnenie činnosti predávaných podnikov a zlepšenie ich budúcej pozície na trhu. Ako príklad uviedla rapídne zníženie záujmu investorov o donedávna vyhľadávané telekomunikácie. Pre privatizáciu slovenskej energetiky je teraz vhodný čas – európski strategickí investori strácajú v dôsledku liberalizácie trhu v EÚ pozície na domácom trhu, preto majú zvýšený záujem o fúzie a akvizície v zahraničí. Zapojenie sa do globalizačných procesov je pre Transpetrol, SPP aj slovenskú elektroenergetiku životná nevyhnutnosť. Investorov zaujímali ciele slovenskej vlády v oblasti infraštruktúry, naša pozícia v integračných procesoch, privatizácia Transpetrolu, hotelov aj riešenie ekologickej záťaže privatizovaných podnikov.
(H. n.)
Medzinárodnú dohodu o riečnej nákladnej doprave (CMNI) podpísal včera v Budapešti v spoločnosti predstaviteľov ďalších 10 krajín minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Jozef Macejko.
ďalšími signatárskymi štátmi dokumentu sú Belgicko, Bulharsko, ČR, Francúzsko, Holandsko, Chorvátsko, Maďarsko, Nemecko, Portugalsko, Švajčiarsko a Rumunsko. Dokument sa zrodil vďaka spolupráci Európskej hospodárskej komisie OSN, Rýnskej centrálnej plavebnej komisie a Dunajskej komisie so sídlom v Budapešti a prispeje ku konkurencieschopnosti riečnej prepravy s cestnou a železničnou nákladnou dopravou.
Dohoda CMNI upravuje práva a povinnosti riečnych prepravcov, ako aj využívateľov ich služieb, určuje nositeľov zodpovednosti za spôsobené škody, a to v prípade straty, poškodenia nákladu, ako aj lodnej katastrofy. Súčasne vytvára harmóniu medzi morským a riečnym prepravným právom, rozvíjajúc ho na oblasť riečnej prepravy.
Medzinárodnú dohodu o riečnej nákladnej doprave (CMNI) podpísal včera v Budapešti v spoločnosti predstaviteľov ďalších 10 krajín minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Jozef Macejko.
ďalšími signatárskymi štátmi dokumentu sú Belgicko, Bulharsko, ČR, Francúzsko, Holandsko, Chorvátsko, Maďarsko, Nemecko, Portugalsko, Švajčiarsko a Rumunsko. Dokument sa zrodil vďaka spolupráci Európskej hospodárskej komisie OSN, Rýnskej centrálnej plavebnej komisie a Dunajskej komisie so sídlom v Budapešti a prispeje ku konkurencieschopnosti riečnej prepravy s cestnou a železničnou nákladnou dopravou.
Dohoda CMNI upravuje práva a povinnosti riečnych prepravcov, ako aj využívateľov ich služieb, určuje nositeľov zodpovednosti za spôsobené škody, a to v prípade straty, poškodenia nákladu, ako aj lodnej katastrofy. Súčasne vytvára harmóniu medzi morským a riečnym prepravným právom, rozvíjajúc ho na oblasť riečnej prepravy
V poslednom období sa čoraz viac zintenzívňuje snaha našej krajiny o zapojenie sa do transatlantických a európskych štruktúr. V tejto súvislosti treba spomenúť, že pri prijatí našich susedov z krajín V4 do NATO zohrala nemalú úlohu aj ich podpora v zahraničí prostredníctvom tzv. záujmových skupín a sympatizantov. Tento termín sa bežne v zahraničí označuje krátkym slovkom - loby.
Významov tohto slova udáva angličtina niekoľko, ale u nás je tento pojem ešte stále spájaný zväčša s jeho iným, negatívnejším obsahom - označením nátlakovej skupiny, ktorá sa pokúša presadiť svoje záujmy bez ohľadu na záujmy väčšieho celku, resp. celej spoločnosti. Až dosiaľ je však dosť záhadné, akou formou sa Slovensko pokúša získať priazeň a podporu v zahraničí u našich krajanov a sympatizantov.
Len nedávno prebehol tlačou článok nášho krajana z Kanady, ktorý s nemalou dávkou ľútosti a horkosti poukázal na jav, ktorý sa už častejšie zopakoval. Ide o to, že na našich krajanov a priaznivcov v zahraničí si spravidla spomenieme až pár dní pred prípravou dôležitej medzištátnej návštevy, rokovania či konferencie, ale spravidla chýba kontinuita vo vzájomných vzťahoch. Nedá sa totiž veriť, že na rozdiel od napríklad Maďarov či Poliakov by bola naša komunita v zahraničí taká nevýrazná. Sme naozaj taký veľký a bohatý národ, aby sme si dovolili luxus zanedbávania a prehliadania našich rodákov v zahraničí?
Priznám sa, že mi nedalo, aby som sa neinformoval na web-stránke MZV SR, koľkým Slovákom v zahraničí bol udelený preukaz zahraničného Slováka. Od 5. júla 1997, keď vstúpil zákon o zahraničných Slovákoch do platnosti, bolo doteraz vydaných 2 025 preukazov zahraničných Slovákov! Ak berieme do úvahy, že sa hovorí o státisícoch, ak nie o vyše milióne našich krajanov v zahraničí, je toto číslo skutočne smiešne - bolo by však zaujímavé zistiť, či si niekto z kompetentných (a na rôzne inštitúcie sme bohatí) vôbec všimol takýto „výsledok” a čo s takým stavom mieni naša vláda robiť. Väčšina Slovákov by určite privítala oveľa intenzívnejšie kontakty s našimi krajanmi v zahraničí.
Pritom je veľa spôsobov na zlepšenie tohto stavu. Po príklady netreba chodiť ďaleko - stačí si všimnúť aktivity vlády v Budapešti.
Nebolo by vhodné pri hodnotení práce našich zastupiteľských úradov v zahraničí brať na zreteľ aj množstvo priamych, trvalých kontaktov s našimi krajanmi v krajine ich pôsobenia, ich ekonomický a kultúrny vplyv na vzťahy so Slovenskom? Nebolo by možné zatraktívniť pre našich krajanov podmienky na investovanie na Slovensku? Dozvedieť sa z médií, že študenti v Moskve so záujmom o slovenčinu nemajú nijakú novšiu slovenskú literatúru, je trpké a zahanbujúce.
Aký význam má lobovanie? Ak sa abstrahujeme od USA, kde je už dávno zaužívanou a spoločensky vysoko rešpektovanou činnosťou, ktorej sa venujú špecialisti, vezmime si napríklad nedávne vyhlásenie generálneho riaditeľa ČEZ Jaroslava Míla, ktoré znie: „Bez lobingu sa už v Bruseli nezaobídeme.” Zároveň dodáva, že ČEZ už otvorili svoju kanceláriu priamo v Bruseli a urýchlene sa snažia o nadviazanie potrebných kontaktov.
Budovať imidž krajiny, získavať pre jej podporu čoraz viac kontaktov v zahraničí, lobovať za jej záujmy by malo byť jednou z priorít nielen vlády, ale aj všetkých organizácií a inštitúcií na našom území. Nikto iný za nás túto prácu neurobí.
Rozpaky nad nedávno získanou cenou ministra životného prostredia zavládli v týchto dňoch medzi členmi košického občianskeho združenia (OZ) Sosna. Ochranárom zo Sosny cenu udelili okrem iného za kampaň Za záchranu Slovenského krasu, ktorej cieľom bolo vylúčenie možnosti rozšíriť v budúcnosti v tejto oblasti ťažbu surovín na výrobu cementu.
Podľa slov Štefana Szabóa, predsedu Rady OZ Sosna, jej členovia niekoľko dní po udelení ceny získali kópiu listu, v ktorom sekcia geológie a prírodných zdrojov ministerstva životného prostredia vyzvala odbory životného prostredia OÚ Rožňava a Košice-okolie, aby vydávali súhlasné stanoviská k určeniu chránených ložiskových území. „To by však bolo prvým krokom k povoleniu ťažby nerastov,” hovorí Szabó. Ochranári ťažbu odmietajú pre obavy z poškodenia jaskynného systému Slovenského krasu, ktorý je spolu s jaskyňami susedného maďarského Národného parku Aggtelek zapísaný do Zoznamu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO.
Podľa Sosny by Slovenský kras mohlo uchrániť rozhodnutie o odpísaní zásob nerastných surovín. V liste ministrovi sa vyslovujú proti prípadnej novej ťažbe v Slovenskom krase. „Ak v lehote dvoch týždňov nedostaneme odpoveď, vrátime cenu ministra životného prostredia a budeme pokračovať v kampani za záchranu Slovenského krasu,” povedal Szabó.
V juhomaďarskej jadrovej elektrárni Paks odstavili dnes druhý reaktor po tom, ako sa v tomto bloku vznietil kábel elektrického vedenia. V stanovisku elektrárne sa uvádza, že požiar vypukol o 11.30 h SELČ a zakrátko bol uhasený automatickým požiarnym systémom.
Vo vyhlásení sa zdôrazňuje, že k obdobnej mimoriadnej udalosti počas 19 rokov prevádzky elektrárne Paks zatiaľ nedošlo. Reaktor bude znova zapojený po výmene poškodeného vedenia a vykonaní kontroly. To si pravdepodobne vyžiada niekoľko dní.
Podľa stanoviska elektrárne má tento incident predbežnú klasifikáciu nultého stupňa na sedembodovej medzinárodnej škále mimoriadnych nukleárnych udalostí. Elektráreň Paks má štyri reaktory. Je to jediné jadrové energetické zariadenie v Maďarsku. Elektráreň produkuje okolo 40 percent elektrickej energie krajiny.
V poľskom Vroclave sa začalo dnes popoludní stretnutie ministrov kultúry visegrádskej štvorky. Rokovania, ktoré sa od predchádzajúcich značne líšia v mnohých aspektoch, potrvajú do soboty. Po Nitre, Českom Těšíne, Budapešti, Bratislave, Prahe a Krakove sa hostiteľskej úlohy siedmej schôdzky ministrov kultúry krajín Visegrádskej skupiny ujala metropola Dolnosliezskeho vojvodstva Vroclav.
Ministrom kultúry SR, Poľska, ČR a Maďarska Milanovi Kňažkovi, Kazimierzovi Michalovi Ujazdowskému, Pavlovi Dostálovi a Zoltánovi Rockenbauerovi sa v priestoroch vroclavskej radnice po prvý raz pridal v úlohe pozorovateľa kolega z Litvy Kintautas Keviša. Už tým, ako informovalo poľské ministerstvo kultúry a národného dedičstva, dostala schôdzka iný rozmer.
Hlavným cieľom dvojdňových rozhovorov je totiž okrem iného dospieť k spoločnému stanovisku a postupom, ako v budúcnosti prezentovať kultúru našich národov západnej Európe a konkrétne sa presadzovať v priestore Európskej únie.
„Kým dosiaľ sme sa venovali najmä zlepšovaniu rozvoju a koordinácii spolupráce v oblasti kultúry medzi sebou, teraz ide o prezentáciu von,” povedal minister kultúry SR Milan Kňažko.
Zároveň dodal, že za rokovacím stolom sa hovorilo o konkrétnych projektoch, ktoré by mohli byť nosníkmi tejto myšlienky, napríklad maliarstvo 20. storočia, alebo produkcia spoločných filmových projektov z dielne V4. V tejto súvislosti je dôležitá metodika, ako tieto projekty vyberať, ako ich posudzovať z hľadiska finančného krytia a tiež ako napríklad zostaviť kalendár podobných podujatí. Ministri sa podľa slov M. Kňažka dohodli, že detaily vypracuje expertná skupina a predloží ich spoločnému grémiu.
Hovorilo sa aj o ďalšom vývoji visegrádskeho fondu, ktorý, ako ukázal čas, prekonal očakávania. Jednou z možností, ako podporiť kvalitatívny rast i účinnosť visegrádskeho fondu, je návrh rozdeliť ho podľa činností a rezortov, a ďalej kvôli zlepšeniu komunikácie a výmeny informácií o kvalite fondom odporovaných projektov z kultúry pozývať na stretnutia ministrov V4 aj jeho zástupcov, zdôraznil M. Kňažko. V sobotu sa očakáva podpísanie spoločného komuniké.
Rumunsko je pripravené vypovedať všetky dvojstranné zmluvy s Maďarskou republikou s výnimkou základnej z roku 1996 kvôli schváleniu zákona o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch, naznačil vo štvrtok rumunský predseda vlády Adrian Nastase.
„Chcem, aby to bolo veľmi jasné. Rumunsko nie je koloniálnym územím, z ktorého si Maďarsko môže zabezpečovať pracovnú silu. Rumunsko podpísalo asociačnú dohodu s Európskou úniou. Existujú predpisy zakazujúce diskrimináciu, ktoré treba uplatniť aj vo vzťahoch Rumunska a Maďarska,” konštatoval rumunský premiér a zdôraznil, že rumunská vláda si spomedzi záujmov Rumunska a spolupráce s Demokratickým zväzom Maďarov v Rumunsku (RMDSZ) vyberie záujmy krajiny.
V svete smerujúcom k integrácii, v storočí, ktoré kladie dôraz na ukončenie etnickej diskriminácie „maďarská vláda zdôrazňuje separatizmus, zdôrazňuje také hodnoty, ktoré nemajú nič spoločného s európskymi hodnotami, ale patria do revizionistickej politiky,” vyhlásil A. Nastase. Podľa jeho slov je neprijateľné, aby maďarský premiér Viktor Orbán hovoril o hodnotách a o tom, aký vzťah má Rumunsko k súčasným európskym hodnotám, pretože v MR schválený zákon robí rozdiely medzi rumunským väčšinovým a menšinovým obyvateľstvom.
Rumunsko zohľadní pri zdaňovaní príjmov popri podpore v nezamestnanosti a dôchodkoch aj podporu zo zahraničia. Adrian Nastase avizoval celý rad ďalších opatrení, vrátane prehodnotenia štatútov zväzov a nadácií, ako aj otázok týkajúcich sa zamestnanosti, colných i spomínaných daňových predpisov.
Predseda rumunskej vlády informoval, že zaslal list predsedovi Európskej komisie Romanovi Prodimu, komisárovi pre rozšírenie EÚ Günterovi Verheugenovi a komisárovi pre zahraničné vzťahy Chrisovi Pattenovi. V dokumente zhrnul diskriminačné prvky obsiahnuté v predmetnom zákone a vyjadril obavy v súvislosti s bezpečnosťou v regióne.
„Maďarský zákon kladie dôraz na etnické súvislosti, na aspekt, ktorý viedol k napätiu na Balkáne. Juhovýchodná Európa trpí v uplynulých 10 rokoch práve kvôli etnickým súvislostiam,” upozornil podľa agentúrneho spravodajstva Rompresu Adrian Nastase.
Podľa verejnoprávneho rumunského rozhlasu premiér informoval, že zainteresované rezorty urýchlene vyhodnotia aktuálnu situáciu. Medzirezortná komisia navrhne do 1. júla potrebné opatrenia a mimoriadne pozorne bude sledovať situáciu v krajine po prijatí predmetného zákona. Podľa tohto zdroja A. Nastase vyjadril presvedčenie, že zákon podstatne neovplyvní rumunsko-maďarské vzťahy a na margo spolupráce s RMDSZ vyjadril nádej, že nakoniec zvíťazia národné záujmy.
Maďarské ministerstvo zahraničných vecí nemieni na informácie z Bukurešti oficiálne reagovať, pretože by to bolo v príkrom rozpore s diplomatickou praxou. „Prirodzene sa budeme informovať, čo odznelo v skutočnosti,” povedal v súvislosti s rozporuplným výkladom Nastaseho slov hovorca rezortu Gábor Horváth. Rumunská strana doteraz oficiálne nič podobného nesignalizovala a potvrdila, že naďalej požaduje konzultácie, na ktoré je Budapešť, prirodzene, pripravená, dodal hovorca.
Podľa jeho názoru sú výhrady z rumunskej alebo inej strany voči tomuto zákonu, ktorý nemá účinnosť za hranicami krajiny, úplne neopodstatnené.
Situácia na Balkáne s dôrazom na Macedónsko bola hlavnou témou rokovaní počas zasadnutia ministrov zahraničných vecí členských krajín Stredoeurópskej iniciatívy (SEI), ktoré sa dnes koná v talianskom Miláne. Na jednodňovom podujatí sa stretli zástupcovia 17 členov SEI, ktorej v súčasnosti predsedá Taliansko. Slovenskú republiku zastupuje minister zahraničných vecí Eduard Kukan.
Väčšina diskutujúcich odsúdila extrémistické sily snažiace sa o destabilizáciu situácie v Macedónsku. Práve v čase, kedy šéfovia diplomacií začali rokovania o Balkáne, zaútočila macedónska armáda na baštu Albáncov, dedinu Aračinovo ležiacu neďaleko macedónskej metropoly Skopje, čím porušila jedenásťdňové prímerie.
Na druhej strane ministri vyjadrili uznanie pokroku, ktorý dosiahla Juhoslovanská zväzová republika v parlamentných a prezidentských voľbách. Juhoslovanská delegácia v tejto súvislosti veľmi ocenila úlohu SEI, ktorá prispieva k stabilizácii v regióne.
Súčasťou diskusie bola tiež otázka spolupráce v rámci SEI a regionálna spolupráca. S príspevkom vystúpil aj šéf slovenskej diplomacie, ktorý uviedol, že Európa stojí momentálne pred úlohou komplexnej rekonštrukcie regiónu juhovýchodnej Európy. Súčasne zdôraznil, že SR podporuje stabilizačný a asociačný proces krajín v tejto oblasti.
Minister ďalej uviedol, že Slovensko pripisuje veľký význam aktivitám v rámci Paktu stability pre juhovýchodnú Európu, ktoré sa zameriavajú aj na proces demokratizácie spoločnosti. Bratislava považuje SEI za inštrument, ktorý môže napomôcť integračným procesom v Európe. Regionálnu spoluprácu či už v rámci SEI alebo iných zoskupení považuje šéf slovenskej diplomacie za vhodnú prípravu na členstvo v EÚ.
Kukan absolvoval v Miláne aj bilaterálne stretnutie so svojim maďarským rezortným partnerom Jánosom Martonyim, s ktorým diskutoval o nedávno prijatom zákone o zahraničných Maďaroch. Obidvaja ministri tlmočili svoje stanoviská k tomuto zákonu a vyjadrili záujem o ďalšie s ním súvisiace konzultácie.
Okrem toho sa Kukan stretol aj s novým talianskym ministrom zahraničných vecí Renatom Ruggierom. Spolu ocenili rozvoj bilaterálnych vzťahov a prejavili záujem o prehĺbenie spolupráce na multilaterálnych fórach. Slovenský minister pritom pozval svojho talianskeho kolegu na návštevu Slovenska, čo Ruggiero prijal.
SEI je voľné združenie 16 krajín, ktorého cieľom je priblížiť štáty strednej a východnej Európy k európskym štruktúram, podporiť európsku integráciu a ekonomické zmeny v reformovaných krajinách. V súčasnosti tvoria SEI, ktorá nesie tento názov od roku 1992, Albánsko, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Česko, Chorvátsko, Macedónsko, Maďarsko, Moldavsko, Poľsko, Slovensko, Slovinsko, Rakúsko, Rumunsko, Taliansko a Ukrajina.
Slovenskí vodní pólisti prehrali vo štvrťfinále ME v Budapešti s favorizovanou Juhosláviou tesne 7:8. Slováci boli adeptovi na zisk medaily rovnocenným partnerom a súper rozhodol o svojom postupe do semifinále až gólom tri sekundy pred koncom riadneho času z presilovej hry.
Juhoslávia - Slovensko 8:7 (2:2, 2:2, 1:1, 3:2)
Góly: Šapič 3, Savič a Vujasinovič po 2, Trbojevič - Gyurcsi a Bačo po 2, Charin, Cipov, Hrošík. Rozhodovali: Petronilli (Tal.), Vasiliou (Gréc.), vylúčení 10:12, 8000 divákov.
Celý zápas bol mimoriadne vyrovnaný a ani jeden z tímov v ňom neviedol o viac ako jeden gól. Väčšinu času mali nečakane navrch slovenskí reprezentanti, na začiatku tretej štvrtiny však nevyužili dve presilové hry a to ich možno stálo postup ďalej. Juhoslovania sa potom totiž ujali vedenia 7:6, na čo odpovedal 20 sekúnd pred koncom vyrovnávajúcim gólom z ôsmich metrov Charin. Grécky rozhodca však vzápätí ďdarovalď favoritovi výhodu presilovky a tri sekundy pred koncom Juhoslovania strelili víťazný gól.
Postavenie a práva národnostných menšín žijúcich na Slovensku a v Juhoslovenskej zväzovej republike (JZR) dominovali na dnešnom rokovaní ministra zahraničných vecí SR Eduarda Kukana s juhoslovanským ministrom pre národnostné menšiny Rasimom Ljajičom.
Obaja predstavitelia sa zhodli na tom, že medzi SR a JZR neexistujú v súčasnosti žiadne sporné otázky, ktoré by obmedzovali spoluprácu v kultúrnej, hospodárskej, či politickej oblasti. Konštatovali, že medzi oboma krajinami vládne zhoda aj v otázkach týkajúcich sa zabezpečovania stability na Balkáne.
Juhoslovanský minister pripomenul, že vláda JZR v súčasnosti pripravuje zákon, ktorého cieľom je zlepšiť postavenie a identitu národnostných menšín v krajine. Poznamenal, že týmto krokom Belehrad prejavuje záujem o zosúlaďovanie svojho práva s medzinárodnými štandardmi. Ljajič v tejto súvislosti spomenul aj slovenskú národnostnú menšinu vo Vojvodine, ktorá je podľa jeho slov mostom medzi Juhosláviou a SR.
Ministri si vymenili názory na zákon o Maďaroch žijúcich v okolitých štátoch, ktorý v utorok schválil maďarský parlament. Kukan vyjadril presvedčenie, že k jeho prijatiu bude potrebné uzavrieť ešte bilaterálne dohody, ktoré by zodpovedali medzinárodným štandardom a odrážali by dobrú úroveň vzťahov s Budapešťou. Kukan pripustil, že zákon o zahraničných Maďaroch je skutočným problémom, avšak vyslovil sa proti jeho akémukoľvek dramatizovaniu. Ljajič v tejto súvislosti informoval, že juhoslovanskí odborníci v súčasnosti študujú jednotlivé časti spomínaného zákona a budú viesť o tejto otázke konzultácie s maďarskou stranou.
Najväčšou výhradou Slovenska proti zákonu o zahraničných Maďaroch je „inštitucionalizácia právneho spojenia medzi maďarskou vládou a štátnymi príslušníkmi iných krajín“.
Povedal to včera minister zahraničia Eduard Kukan s tým, že maďarský zákon môže vstúpiť do platnosti, len ak budú prijaté dvojstranné dohody s krajinami, ktorých sa týka. Vyzval Budapešť, aby dôsledne uplatňovala „nediskrimináciu“ Slovákov voči slovenským Maďarom.
Zákon, ktorý v pondelok schválil maďarský parlament, bol jednou z tém Kukanovho stretnutia s juhoslovanským ministrom pre národnostné a etnické spoločenstvá Rasimom Ljaličom. Juhoslávia má tiež početnú maďarskú menšinu a zákon sa týka aj jej.
Ljalič povedal, že v Belehrade zákon zatiaľ dôkladne študujú. Juhoslávii ponúklo Maďarsko vytvorenie spoločného medzivládneho výboru pre otázky menšín. Kukan a Ljalič zhodne popreli, že by koordinovali svoje prípadné protiopatrenia.
Maďarský minister zahraničia János Mártonyi v rozhovore pre Népszabadság odmietol kritiku zákona o zahraničných Maďaroch zo susedných krajín. Podľa jeho slov si zrejme mylne vykladajú, že bude platiť na cudzom území. „Výhody budú platiť v Maďarsku,“ povedal a zdôraznil, že na území iného štátu nebudú pracovať nijaké maďarské úrady.
Slovenskí vojaci v pondelok prebrali od Rakúska velenie nad sektorom 4 v mierovej misii na Cypre. „Prvýkrát v histórii preberá Slovensko zodpovednosť za misiu,“ povedal Cerovský. Rakúšania prišli na Cyprus tesne po začiatku konfliktu v roku 1963 a niekoľkokrát tam už vystriedali všetkých vojakov, ktorí boli ochotní na Cyprus ísť. O prevzatí misie Slovákmi rozhodol generálny tajomník OSN v marci, pričom záujem mali i Rumunsko a Bulharsko. V utorok odletelo na Cyprus 111 slovenských vojakov, ktorí doplnili našu jednotku na 272 ľudí. V prápore bude pôsobiť aj 113-členná maďarská rota.
Letné prázdniny možno využiť aj inak ako bezduchým vyvaľovaním sa na pláži. Príjemné chvíle sa dajú stráviť na hudobnom festivale. Je to výborná príležitosť, ako si za krátky čas vypočuť celú plejádu rozličných kapiel, ako si nájsť nových priateľov, ktorých by ste v živote nestretli, zamilovať sa, ochutnať adrenalínové zábavky, na ktoré by ste inak nemali odvahu. Jednoducho, zažijete dobrodružstvá, o akých sa vám nesnívalo... Ak ste doteraz na nijakom festivale neboli, je najvyšší čas nejaký navštíviť. Atmosféra takého podujatia je totiž neopísateľná.
Na letných open air akciách, ktoré sa konajú pod holým nebom, si na svoje prídu fanúšikovia rôznych hudobných žánrov. Tu počujete rock, tam techno, o niekoľko metrov ďalej zase world music. Okrem hudby je tam však mnoho iných lákadiel - premietajú sa filmy, skáče sa bungee jumping, lieta sa na balóne, popíja sa pivko...
Sú len dve veci, ktoré by vás mohli odradiť. Prvou je zlé počasie. Ak však nezačne zemetrasenie, niet sa čoho obávať. Stačí si vziať pršiplášť, teplé oblečenie a nepremokavý spací vak. Druhým problémom je strata identity a súkromia. Na niekoľko dní si treba zvyknúť, že ani na chvíľu nebudete sami a okolo vás sa budú stále hemžiť stovky ľudí. Budú všade, kam sa pohnete. Nuž, nie je to malý, útulný klub, ale akcia veľkých rozmerov. No to všetko sa dá vydržať.
Aj v našich končinách sa udomácnila festivalová tradícia. Konečne! Už nemusíme cestovať do cudziny, keď chceme stráviť víkend plný hudby. Stále však platí, že slovenská hudobná scéna je oproti tým zahraničným ešte v plienkach. Lenže letné festivaly, ktorých počet sa v posledných rokoch rozrástol, sú dôkazom toho, že v tejto oblasti už nie sme až takí „zelenáči”. Aj pre zahraničné kapely sa naša krajina stáva dôveryhodnejšou zónou. Veď tento rok k nám zavíta napríklad Fun Lovin Criminals (Topvar Pohoda), Mad Professor (Pohoda), Guano Apes (Rock-Pop Corgoň Festival) či New Model Army (Klikk Fest).
Ak však chcete spoznať čosi väčšie, nie je problém vybrať sa aj do susedných krajín. Polohou najbližší je budapeštiansky Pepsi Sziget, na ktorom počas siedmich dní vystúpi takmer 450 formácií. Alebo jednoducho vycestujte do Čiech, kde majú festivaly dlhšiu tradíciu a je ich tam skutočne neúrekom.
Na open air akcii dostanete za málo peňazí veľa muziky. Veď vstupenka na jeden koncert vás vyjde neraz rovnako, ako lístok na celý festival, kde tých skupín uvidíte aj sto. Nechajte sa nahovoriť od kamarátov a vyrazte si na festival.
Zákon o štatúte Maďarov žijúcich v susedných krajinách, ktorý v utorok schválil maďarský parlament a poskytujú sa ním materiálne výhody maďarským menšinám v susedných krajinách, vyvoláva ostré protesty v Rumunsku, uviedol včera švajčiarsky denník Le Temps. Budapešť sa rozhodla zlepšiť životnú úroveň maďarským menšinám koncentrovaným najmä v Rumunsku, na Slovensku, ale aj v severosrbskej provincii Vojvodina a na Ukrajine, konštatujú švajčiarske noviny. Podľa najnovšieho prieskumu verejnej mienky z roku 1992 žije v Rumunsku 1,6 milióna obyvateľov maďarskej národnosti, čo predstavuje sedem percent celkovej rumunskej populácie. Bukurešť sa obáva úniku mozgov do Maďarska, ktoré je z ekonomického pohľadu zaujímavejšie. Maďarsko za uplynulých niekoľko rokov dosiahlo ekonomický pokrok a veľmi mu chýba kvalifikovaná pracovná sila, konštatuje švajčiarsky denník. Úrady v Budapešti očakávajú prílev približne 40 000 ľudí ročne, ktorí by mali pracovať v podnikoch, vybudovaných v posledných rokoch. Vláda v Bukurešti hneď protestovala proti novému právnemu opatreniu. Predmetom sváru je „identifikačná karta“ alebo „preukaz“ pre občanov maďarskej národnosti v susedných krajinách, ktorou sa prisudzuje etnický pôvod a ktorú majú na žiadosť vydávať maďarské úrady. Rumunská vláda zastáva názor, že nijaká vláda v zahraničí nemá právo vydávať identifikačné preukazy rumunským občanom. Denník ďalej cituje rumunského ministra zahraničných vecí Mirceu Geoanu, ktorý maďarský zákon označil za „neeurópsky a diskriminačný“. Uplatnenie maďarského zákona v Rumunsku môže vyvolať rozdiely medzi pôvodným rumunským obyvateľstvom krajiny a maďarskou menšinou, čo sa môže prejaviť zvýšením etnického napätia, napísal Le Temps.
Rumunsko sa vyhráža odvetnými krokmi v súvislosti so zákonom o zahraničných Maďaroch. Premiér Adrian Nastase naznačil možnosť vypovedania všetkých dvojstranných zmlúv s Maďarskom, s výnimkou základnej zmluvy. Budapešť zatiaľ na tieto vyjadrenia nemieni reagovať.
Maďarské zdroje citujú dva rumunské pramene – agentúru Rompress a rumunský verejnoprávny rozhlas - ktoré interpretujú slová premiéra rozdielne.
Podľa rumunskej agentúry Adrian Nastase povedal, že Rumunsko nie je koloniálnym územím, odkiaľ by Maďarsko získavalo pracovné sily, Bukurešť podpísala s Európskou úniou asociačnú dohodu, existujú v nej pravidlá zakazujúce diskrimináciu a tie treba aplikovať aj vo vzťahoch medzi Rumunskom a Maďarskom. Premiér poslal vysokým činiteľom Európskej únie, Romanovi Prodimu, Günterovi Verheugenovi a Chrisovi Pattenovi list, v ktorom vyjadruje svoje obavy v súvislosti so zákonom o štatúte zahraničných Maďarov, ktorý – ako Nastase konštatuje – kladie dôraz na etnické princípy.
Rumunský rozhlas interpretoval Nastaseho slová v inom duchu. Vyzdvihol, že rumunské ministerstvá, ktorých rezortov sa maďarský zákon dotýka, urýchlene musia vzniknutú situáciu vyhodnotiť. Premiér však – podľa rozhlasu – zdôraznil svoje presvedčenie, že inkriminovaný zákon nebude mať významný vplyv na vzťahy oboch krajín.
Maďarské zdroje oslovili v tejto súvislosti predsedu Demokratického zväzu Maďarov v Rumunsku Bélu Markóa, ktorý označuje rumunské reakcie za prehnané a nepodložené, na druhej strane však zdôrazňuje potrebu nielen expertných, ale aj politických konzultácií na vysokej vládnej úrovni medzi Maďarskom a Rumunskom. „Nieto treba konštatovať, že sme už konzultovali, ale ak je to nutné, treba konzultovať hoci každý deň.“ – hovorí Markó.
Ministerstvo zahraničných vecí v Budapešti nemôže reagovať na protichodné vyhlásenia rumunského premiéra vo dvoch médiách, pretože by to bolo v rozpore s diplomatickými zvyklosťami – povedal hovorca rezortu Gábor Horváth a dodal, že maďarská strana okrem stredajšej nóty nedostala žiadny oficiálny signál, ktorý by naznačoval rumunské kroky ovplyvňujúce dvojstranné vzťahy.
Hoci zatiaľ nevedno, akú farbu bude mať identifikačná karta, na základe ktorej chce Budapešť od budúceho roku poskytovať zvýhodnenie „štatutárnym” Maďarom, na Slovensku už teraz akoby bola potiahnutá červeným súknom. V skutočnosti legitimácia, pri vidine ktorej sa už dnes mnohým pení krv, má zatiaľ iba rám.
V búrlivých diskusiách o oprávnenosti Maďarska vydávať svojim krajanom v susedných krajinách preukaz, ktorý ich štatút - podľa slov šéfa budapeštianskej diplomacie Jánosa Martonyiho - vymedzí niekde „medzi turistom a občanom”, sa totiž často zabúda, že v utorok prijatý zákon je iba rámcovou normou. Či ide o najšťastnejší model starostlivosti materskej krajiny o zahraničných krajanov, o tom samozrejme možno diskutovať. Rozhodujúce však bude to, či mechanizmus uplatnenia kontroverzného zákona bude v súlade s právnymi normami krajín, v ktorých zahraniční Maďari žijú.
Výhrady počas poldruharočných príprav zákona zaznievali nielen z Bratislavy a Bukurešti, ale aj z Bruselu. Pripomienky Európskej únie, týkajúce sa zvýhodnenia rakúskych Maďarov na základe ich etnickej príslušnosti oproti ostatným občanom únie, predkladatelia zákona vzali veľmi vážne. Burgenlandských krajanov jednoducho vyškrtli zo zoznamu oprávnených žiadateľov o štatút zahraničného Maďara, hoci podľa nezmeneného názvu by sa zákon o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch mal vzťahovať aj na nich. Z konečnej verzie zákona vypadla aj klauzula, ktorá prísľubom podpory firmám vo vlastníctve zahraničných Maďarov podľa EÚ odporovala zásadám voľnej súťaže.
Oficiálna Bratislava a Bukurešť už mohli byť menej spokojné so zohľadnením svojich výhrad ako Brusel. Vlády dvoch krajín, v ktorých žijú najpočetnejšie maďarské menšiny, dali najavo, že nepripustia uplatňovanie spomínaného zákona na svojom území.
Maďarská vláda síce tvrdí, že prijatý právny rámec nemá extrateritoriálnu platnosť, bez intenzívnych konzultácií so susedmi sa jej však ťažko podarí nájsť také vykonávacie predpisy, ktoré by nesklamali očakávania krajanov a súčasne neskomplikovali vzťahy s príslušnými štátmi. Hľadanie kompromisu bude o to zložitejšie, že rovnako ako u nás aj v Maďarsku sa zvolebnieva. A v takom čase sa v Karpatskej kotline s obľubou vyťahujú karty nacionalizmu.
Budapeštiansky parlament schválil zákon, ktorý priznáva Maďarom žijúcim za hranicami v Maďarsku osobitné práva, napísal včera popredný rakúsky denník Die Presse.
S výraznou väčšinou hlasov (306 za, 17 proti a ôsmi sa zdržali) schválil maďarský parlament tento týždeň zákon o tzv. štatúte zahraničných Maďarov, ktorý najmä v Rumunsku a na Slovensku narazil na odpor. Iba poslanci opozičného ľavicovoliberálneho Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ) hlasovali proti tomuto zákonu.
Zákon zabezpečuje od 1. januára 2002 príslušníkom maďarskej menšiny v susedných krajinách – Rakúsko je ako jediné vyslovene z tohto zákona vyňaté – zvláštne práva v Maďarsku a postavil ich fakticky na pozíciu občana Maďarskej republiky. Tri mesiace môžu bez zvláštneho povolenia pracovať v Maďarsku, majú zabezpečené sociálne poistenie, môžu využívať prostriedky verejnej dopravy za znížené tarify, maďarskí študenti zo susedných krajín sú oprávnení získať finančnú pomoc. Kto je Maďarom pritom určia spolky a zväzy zahraničných Maďarov, čo sa následne vyjadrí vystavením zvláštneho preukazu.
Predstavitelia maďarskej menšiny na Slovensku, Zakarpatskej Ukrajine, v Juhoslávii, Chorvátsku a Rumunsku (žije tam okolo troch miliónov Maďarov) nový zákon privítali. Kritika však zaznela zo strany slovenskej a rumunskej vlády. Bratislava a Bukurešť vytkli, že zákon bol schválený bez predošlých konzultácií. Slovenská vláda teraz podľa denníka dúfa, že zákon o štatúte zahraničných Maďarov sa bude aspoň „používať v duchu dobrých susedských vzťahov.“
Maďarský premiér Viktor Orbán priznal, že zákon nenašiel medzi domácim obyvateľstvom takú podporu ako v kruhoch maďarskej politickej elity. Podľa prieskumov verejnej mienky privítalo nový zákon 60 percent občanov Maďarska.
Slávnostným prevzatím certifikátov o zapísaní do Svetového dedičstva Zeme UNESCO sa v týchto dňoch zvýšil počet slovenských lokalít v zozname na päť. Predstavitelia Slovenskej správy jaskýň prevzali certifikát o zapísaní Dobšinskej ľadovej jaskyne medzi svetové unikáty. Okrem ľadovej zaradili do zoznamu aj Stratenskú jaskyňu s jaskyňou Psie diery, ktoré tvoria najdlhší známy jaskynný systém u nás s dĺžkou viac ako 21,5 kilometra. O unikátnosti Dobšinskej ľadovej jaskyne svedčí aj fakt, že je najnižšie položenou ľadovou jaskyňou v Európe. Na prevzatie certifikátu sa v týchto dňoch pripravujú aj v Bardejove, ktorý do zoznamu zapísali koncom novembra minulého roka.
K zákonu o štatúte zahraničných Maďarov sa vracia vo svojom dnešnom vydaní rakúsky denník Die Presse i nemecký Süddeutsche Zeitung (SZ).
V článku rakúskej Die Presse Zákon o štatúte zahraničného Maďara nahneval Slovensko a Rumunsko sa konštatuje, že novú zákonnú úpravu privítali v prvom rade Maďari na Slovensku, v zakarpatskej Ukrajine, v Juhoslávii, Chorvátsku a Rumunsku. Kritické pripomienky prišli predovšetkým zo Slovenska a Rumunska. Bratislava a Bukurešť vytkli Budapešti, že zákon pripravila bez predbežných konzultácií s krajinami, na území ktorých maďarská menšina žije, informuje denník a cituje vyjadrenie oficiálnych slovenských miest, ktoré dúfajú, že zákon o štatúte zahraničných Maďarov sa bude „používať aspoň v duchu dobrých susedských vzťahov.”
Maďarský premiér Viktor Orbán priznal, pokračuje Die Presse, že zákon nenašiel medzi širokými vrstvami obyvateľstva takú podporu ako v kruhoch maďarskej politickej elity. Podľa prvých prieskumov verejnej mienky privítalo nový zákon 60 percent občanov Maďarska, menšia polovica sa k nemu nechcela alebo nevedela vyjadriť.
O novej zákonnej úprave, ktorá poskytuje Maďarom žijúcim v zahraničí osobitné práva, informuje aj nemecký denník Süddeutsche Zeitung. Maďarský parlament schválil zákon aj napriek vehementným protestom niektorých susedných krajín, píšu noviny a dodávajú, že po ukončení prvej svetovej vojny stratilo Maďarsko viac ako dve tretiny svojho teritória. Nový zákon má umožniť Maďarom, žijúcim v zahraničí, ľahší prístup na pracovný trh v Maďarsku, dokonca bezplatné poskytovanie lekárskej starostlivosti, možnosť štúdia na maďarských školách.
Oficiálne sa prijatie nového zákona zdôvodnilo skutočnosťou, že je potrebné vyrovnať životné podmienky Maďarov v zahraničí s podmienkami domáceho obyvateľstva kvôli tomu, aby u príslušníkov maďarskej menšiny v zahraničí „nevznikol záujem presťahovať sa do Maďarska”. Už aj preto, že po vstupe Maďarska do EÚ sa maďarská hranica stane prakticky nepriepustnou a nádej na vstup do EÚ zarovno s Maďarskom majú len Slovensko a Slovinsko, píše nemecký denník. Objavili sa však aj hlasy úplne opačné: že prosperujúce Maďarsko si práve novým zákonom chce zabezpečiť prílev lacnej pracovnej sily. Už dnes pracuje v Maďarsku veľa zahraničných Maďarov na čierno, zákon bude ich pobyt v krajine legalizovať.
Rumunsko a Slovensko v prvých reakciách vyhlásili, že pokiaľ sa neuskutočnia bilaterálne konzultácie, nemožno pripustiť, aby nový zákon platil na ich územiach, píše SZ a dodáva, že obe krajiny považujú nový predpis za snahu Maďarska o vytvorenie osobitného právneho priestoru na cudzom teritóriu. Podľa názoru Bratislavy a Bukurešti je to útok na suverenitu susedných krajín, uzatvára SZ.
Dňa 16. júna vo veku nedožitých 65 rokov zomrel slovenský spisovateľ Vincent Šikula. Patril k literátom, ktorí sú úzko spätí so svojím rodným krajom. Známy prozaik bol dlhodobo vážne chorý, ale najhoršie zdravotné problémy prekonal. Jeho smrť preto všetkých prekvapila. Skonal nečakane a osamote vo svojom obľúbenom domčeku v Modre. Práve v mestečku na úpätí Malých Karpát, preslávenom dobrým vínom, začal pred vyše tromi desaťročiami písať. Vtedy neznámy študent hry na lesný roh a krátko na to učiteľ hudby za zapísal do povedomia detských čitateľov viacerými knižkami. Prvú nazval Pán horár má za klobúkom mydleničku. Všeobecné uznanie si vyslúžil Prázdninami so strýcom Rafaelom, ktoré patria dodnes k neprekonaným špičkovým dielam pre najmenších. Jeho novela S Rozarkou s príbehom duševne chorej dievčiny zase očarila dospelých. Nasledovala románová trilógia Majstri, Muškát a Vilma a mnoho iných kníh. Román Ornament, v ktorom sa Šikula príbehom študenta starajúceho sa o prenasledovaného kňaza dotkol totalitných praktík, mohol vyjsť až po tridsiatich rokoch. Dovtedy pracoval ako dramaturg v Slovenskej filmovej tvorbe a od roku 1973 ako redaktor vydavateľstva Slovenský spisovateľ. Pôsobil aj ako predseda a podpredseda Spolku slovenských spisovateľov. V. Šikula pravidelne písal v domčeku v Modre a v Bratislave sa stretával s čitateľmi. Bol povestný svojimi debatami so študentmi. Ich spoločnosť doslova vyhľadával. Jeho posledná knižka pre deti s názvom Vincúrko vyšla len nedávno. Posledná rozlúčka s V. Šikulom sa uskutočnila 21. júna na cintoríne v Dubovej pri Modre.
Veľvyslanectvo Slovenskej republiky, Slovenský inštitút Budapešť a Hudobné centrum v Bratislave usporiadali 15. júna na Veľvyslanectve SR komorný koncert z tvorby významného slovenského hudobného skladateľa Jána Cikkera. Program otvoril riaditeľ Slovenského inštitútu Karol Wlachovský, ktorý pozdravil prítomných a vyslovil radosť nad tým, že pri príležitosti 90. narodenín umelca mu môžu tieto inštitúcie vzdať hold koncertom z jeho diel. Náročné Cikkerove skladby na vysokej úrovni predniesli klaviristka Ida Černecká a speváčka Marta Beňačková. Poldruha hodinový koncert sa skončil niekoľkými skladbami Ferenca Liszta a recepciou.
Slovenská samospráva Budapešti (SSB) zorganizovala v dňoch od 8. do 10. júna zájazd na stredné Slovensko. Tridsaťjeden účastníkov čakal bohatý program. Sprievodcu im robil predseda klubu dôchodcov, pôsobiaceho pri SSB, predseda slovenskej samosprávy VI. obvodu Budapešti Ladislav Petro. Prvou pozoruhodnosťou, ktorú si skupina pozrela, bol kaštieľ v Antole neďaleko Banskej Štiavnice. Je to jeden z pomerne dobre zachovaných neskorobarokovo-klasicistických kaštieľov s rozsiahlym parkom. Prvé zmienky o hrade Svätý Anton siahajú do 15. storočia, keď obec vlastnili bratia Kazovci. Ďalšie zmienky sú až z druhej polovice 16. storočia, keď sa začínala prejavovať hrozba tureckých nájazdov na Slovensko. Roku 1744 tu postavil svoje reprezentačné feudálne sídlo A. J. Koháry. Z Antola sa účastníci zájazdu pobrali do Banskej Štiavnice. Toto mesto má výnimočné postavenie v dejinách Európy. Tunajšia ťažba striebra bola až do konca 18. storočia jedna z najväčších, respektíve v niektorých obdobiach dokonca najväčšia v Európe. Mesto je vlastne jedno veľké kultúrno-historické múzeum. V historickom jadre - mestskej pamiatkovej rezervácii - je 360 umelecko-historických pamiatok. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa mestu dostalo v decembri 1993 najvyššieho medzinárodného ocenenia. Historické jadro mesta a technické pamiatky v jeho okolí boli zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva, ako prvé mesto na Slovensku. Neďaleko sa nachádza banícke múzeum v prírode, ktoré takisto upútalo budapeštianskych Slovákov. Po návšteve už nefungujúcej bane sa skupina ubytovala v Púšti. Na druhý deň bola prvým cieľom jej putovania Prievidza. Mesto sa prvýkrát písomne spomína roku 1113 v listine venovanej opátom na Zobore. Ležalo na obchodnej trase spájajúcej Baltické more s Balkánom. O prosperite mesta Prievidza svedčí aj to, že mešťania začali v prvej polovici 14. storočia stavať farský kostol sv. Bartolomeja s ranogotickou svätyňou, ktorý bol prvým objektom záujmu účastníkov zájazdu. Ďalšou pamiatkou, ktorú nemožno obísť, je Bojnický zámok, romantická budova s čiastočne ponechaným pôvodne gotickým a renesančným základom hradu. Po dvojhodinovej prehliadke malebného zámku skupina odcestovala do Rajnickej Lesnej, kde sa nachádza najväčší betlehem na Slovensku. Tento skvost z dreva je zaujímavý tým, že figúrky sú stále v pohybe. Budapešťania ani nestíhli precitnúť z tej krásy, keď ich privítali Čičmany, rázovitá dedinka, ktorá je od roku 1977 pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry. Ručne maľované domy, prekrásny kroj a ľudová výšivka sú typické pre túto lokalitu Slovenska. Na tretí deň bola na programe prehliadka Kremnice, ktorej r. 1328 udelil kráľ Karol Robert z Anjou základné mestské, banícke a minciarske privilégiá. Tu sa nachádza mestský hrad, komplex budov rôzneho poslania, ktoré vznikali postupne v 13. až 15. storočí, a ktorý bol roku 1970 vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku. Má celkom 7 objektov, dominantou je gotický dvojloďový kostol sv. Kataríny, patrónky mesta, ktorý obdivovali aj naši Slováci. Po dvojhodinovej prechádzke sa skupina vydala na cestu do Zvolena, odkiaľ sa po prehliadke Zvolenského zámku a vlastivedného múzea vrátila domov do Budapešti, obohatená o prekrásne zážitky.
Počas necelých troch rokov existencie Slovenskej menšinovej samosprávy VI. obvodu Budapešti sa stalo tradíciou, že na spestrenie kultúrneho života obvodu poriada podujatia pre žiakov nižších ročníkov základných škôl obvodu. Iste si spomínate na našu informáciu o úspechu v poradí druhého vystúpenia vokálno-inštrumentálnej skupiny Debnička, koncertom zostaveným z dvojjazyčných zhudobnených detských básní Sándora Weöresa.
Tentokrát - pripájajúc sa k milenárnym podujatiam obvodu - poskytol slovenský volený zbor VI. obvodu možnosť nazrieť do pokladnice ľudovej kultúry Slovákov, národa, ktorý tisíc rokov spolunažíva s Maďarmi.
Nácvik slovenských ľudových tancov pre žiakov nižších ročníkov základných škôl bol načasovaný k Dňu detí, uskutočnil sa 30. mája 2001 v Kultúrnom dome Fáklya na Csengeryho ulici. Organizátori vyhľadali všetky základné školy, pôsobiace v VI. obvode, ktoré bez výnimky pozitívne reagovali na ponúknutú možnosť. Do “domu ľudového tanca“ sa nakoniec vybrali tri triedy zo Základnej školy Derkovitsa, dve zo školy na Vörösmartyho ulici a jedna z Dvojjazyčnej základnej školy v Terézvárosi, nachádzajúcej sa na ulici Hegedű. Pod vedením umeleckej vedúcej folklórneho súboru Prameň Evy Szilágyiovej-Šubovej - spolu s oduševnenými učiteľkami - vyše 130 drobčekov krepčilo v sále na hudbu skupiny Csendes. Deti sa oboznámili so základnými prvkami zemplínskych ľudových tancov a na oddych si s pani Evou aj zaspievali. Najväčším uznaním pre organizátorov bolo, že deti na konci sľúbili: prídeme aj nabudúce.
Mesiac jún má v našich myšlienkach veľa prívlastkov, každý je však dajako spojený s letom, koncom školského roka a rozlúčkovými slávnosťami. Prázdninovo naladení boli aj ôsmaci Základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským v Budapešti, keď sa 15. júna na čele s triednou učiteľkou Alžbetou Eszesovou Vrbovskou rozlúčili so svojou školou. Zaslúžene, veď úspešne absolvovali povinnú školskú dochádzku.
S obrovskými kyticami kvetov rukách naposledy prešli triedami a rozlúčili sa s mladšími spolužiakmi. Traja siedmaci im na rozlúčku zarecitovali básne a popriali im veľa úspechov pri ďalšom štúdiu. Ôsmaci si tiež pripravili rozlúčkový program pozostávajúci z recitácie básní a humorne ladených veršovačiek, adresovaných na svoje osoby. Po milých programoch detí sa slova ujala riaditeľka školy Anna Csörgölová, ktorá vyhodnotila školský rok, odovzdala odmeny najlepším žiakom a najúspešnejším reprezentantom školy. Všetkým popriala príjemné prázdniny a ôsmakom veľa zdaru v živote.
2001 holubov nad hotelom Park v Níreďháze otvorilo veľkolepý detský a mládežnícky festival. Organizátorom podujatia bol Župný pedagogický ústav. Festival bol doteraz najväčším mládežníckym podujatím, kde sa zišli žiaci a študenti z desiatich krajín Európy.
EXPO začalo písať svoju históriu skromne pred šiestimi rokmi na stretnutí materských, základných a stredných škôl v Níreďháze. Vtedy ani netušilo, že podujatie nadobudne charakter európskych rozmerov.
Vďaka prípravám na integráciu Maďarska do Európskej únie sa podujatie dostalo do povedomia všetkých, ktorí si cenia priateľstvo a spolupatričnosť detí a mládeže žijúcich v eurokarpatskom regióne. Diváci mali možnosť vidieť deti z Rumunska, Poľska, Grécka, Estónska, Česka, Slovenska, Ukrajiny, Bulharska, Juhoslávie a usporiadateľskej krajiny Maďarska. Viac ako 4 tisíc detí a mládeže z týchto krajín sa predstavilo, aby získalo nových priateľov a aby vyslovilo vlastné myšlienky.
Akcia sa začala dňa 25. mája pestrofarebným sprievodom v areáli hotela Park. Festival slávnostne otvoril predseda Samosprávy Sabolčsko - Satmársko - Beregskej župy dr. László Helmeczy. K zúčastneným sa prihovorila aj primátorka Níreďházy pani Csabai Lászlóné. Hneď prvý deň sa predstavili najlepšie súbory, ktoré boli porotou vybrané do hlavnej súťaže.
Veľkým úspechom bola aj účasť Hviezdičiek z Mandabokoru. Za tanec zo západného Slovenska, nadviazanie priateľstva so školou na Slovensku a za stánok “Naša škola“ boli deti ocenené pohármi a diplomami.
Na druhý deň sa predstavili aj ostatné školy so svojimi rozmanitými vystúpeniami, ktoré prebiehali súčasne na troch pódiách a tlieskalo im viac ako 3 tisíc divákov. Festival mali možnosť vidieť aj televízni diváci v celej krajine.
Vyvrcholením festivalu bol tretí deň, ktorý sa začal galaprehliadkou najlepších tridsiatich skupín z takmer dvesto zúčastnených škôl. Veľkou atrakciou bola dva a pol metrová torta, vyhotovená zo 600 vajíčok , 30 kg múky, 30 kg cukru a 30 kg marcipánu, na ktorej si mohli pochutiť všetci účinkujúci. Ešte väčším zážitkom bol zoskok parašutistov do bazéna v areáli “Suli expa“.
Pri príležitosti tohto veľkolepého podujatia zasadal v Níreďháze aj Európsky mládežnícky parlament, ktorý ocenil veľký význam festivalu a jeho dôležité miesto v rámci integrácie krajín do Európskej únie.
Veľvyslanectvo Slovenskej republiky, Slovenský inštitút Budapešť (SIB) a Slovenská samospráva VIII. obvodu zorganizovali 14. júna v budove inštitútu dialóg historikov o Milanovi Hodžovi. Večer sa začal privítacími slovami riaditeľa SIB Karola Wlachovského, ktorý stručne priblížil život politika. Osobnosť tohto významného štátnika a vedca vykreslili pracovník Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Pavol Lukáč a expert Historického ústavu Maďarskej akadémie vied László Szarka. P. Lukáč referoval hlavne o emigračných rokoch politika a o jeho významných publikáciách. Ako povedal, toto obdobie bolo najzaujímavejšie v jeho živote, lebo v tom čase vyšlo veľa jeho odborných diel, ktoré sa stretli s veľkou ozvenou nielen v rozvojových štátoch. L. Szarka sa zameral na prvú etapu jeho života a medziiným konštatoval, že Hodža bol výnimočným politikom a dnes by bol vedúcou osobnosťou Európskej únie. Dialóg historikov o M. Hodžovi upútal početných prítomných a poskytol im impulz hlbšie sa zaujímať o jeho dielo.