14. januára 2004 ● Zo slovenskej tlače
Občianskemu združeniu (OZ) Rimavská Sobota a okolie sa pravdepodobne nepodarí umiestniť sochu jedného z najväčších maďarských básnikov Sándora Petőfiho pred rimavskosobotským Reformovaným gymnáziom Mihálya Tompu. Plánovalo ju osadiť 15. marca 2004 pri príležitosti 156. výročia vypuknutia revolúcie v Budapešti, v roku 155. výročia úmrtia Petőfiho a zároveň pri príležitosti začlenenia sa SR a Maďarska do EÚ. Predstaviteľ uvedeného OZ István Kovács dnes pre TASR uviedol, že škola s rozšíreným vyučovaním v maďarskom jazyku je cirkevným majetkom. Jeden z vlastníkov nedeliteľného pozemku pred jej budovou, cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) v Rimavskej Sobote, s umiestnením sochy na ňom nesúhlasil. Druhý spoluvlastník pozemku, tamojší cirkevný zbor Reformovanej kresťanskej cirkvi výhrady proti inštalovaniu sochy nemal. Preto OZ požiadalo predstaviteľov mesta o možnosť umiestniť sochu Petőfiho v centre, na Námestí Mihálya Tompu. Vedenie súhlasilo, rozhodujúce však bude stanovisko tamojšieho zastupiteľstva. Kovács predpokladá, že k rovnakému záveru dospejú aj poslanci. Odhalenie sochy sa však oddiali pravdepodobne až na 29. mája. Pôvodnú sadrovú sochu Petőfiho, ktorá je už viac ako 120 rokov v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote, odlejú do bronzu. Bude vysoká dva metre. Vyhotovenie sochy, podstavca a inštalácia budú stáť približne 1,5 milióna korún. Šesťstotisíc korún poskytol na ňu Úrad vlády SR, ďalších 100 tisíc mesto. Približne rovnakou sumou prispeli aj fyzické osoby. Zámer podporuje aj Ministerstvo národného dedičstva v Budapešti. Projekt realizujú maďarskí umelci. Aj podľa ich názoru v rimavskosobotskom múzeu sa nachádza umelecké dielo jedinečného významu, vôbec najkrajšia socha, ktorú básnikovi v minulosti vyhotovili. Sándor Petőfi, syn Slovenky Márie Hrúzovej, viackrát navštívil Rimavskú Sobotu. V roku 1845 ho vymenovali za čestného tabulárneho (pozemkovoknižného) sudcu Gemerskej župy. Toto bolo jediné verejné spoločenské vyznamenanie básnika. Na južnom Slovensku nie je ani jedna jeho socha, má ju iba Bratislava. V ostatných lokalitách Slovenska, ktoré navštívil, pripomínajú Petőfiho len pamätné tabule.
Za „zradu“ označil Helmut Kohl zmäkčenie kritérií eura z rozpočtových dôvodov. Bývalý nemecký kancelár prednášal včera večer v Budapešti. Na prezentácii istej nemeckej finančnej skupiny exkancelár hovoril o rozšírení Európskej únie na východ ako o veľkom zadosťučinení. Nemožno robiť rozdiel medzi členskými krajinami podľa veľkosti, v budúcej Únii bude rozhodujúca kvalita, a nie kvantita – mieni Helmut Kohl, ktorý aj teraz zopakoval svoju známu vetu: Nemecko nikdy nezabudne, akú úlohu zohralo Maďarsko v znovuzjednotení krajiny. Voči americkému doláru silné euro je podľa Kohla odzrkadlením silného potenciálu vo svetovej ekonomike. Zavedenie eura vôbec a vytvorenie Hospodárskej a monetárnej únie znamená, že proces vedúci k jednotnej Európe je nezvratný, spoločná mena je prostriedkom identifikácie, práve preto akékoľvek snahy o zmäkčenie kritérií členstva v eurozóne z rozpočtových dôvodov, je výrazným krokom späť, až zradou – vyhlásil Helmut Kohl.
V Maďarsku zaviedli za podnecovanie k rasovej nenávisti trest väzenia. Tesnou väčšinou 184 proti 180 hlasom schválil maďarský parlament v Budapešti príslušný zákon v polovici decembra 2003. Verejné podnecovanie k nenávisti alebo výzva k násiliu proti národu, rase, národnostnej, etnickej alebo náboženskej menšine sa bude trestať až tromi rokmi väzenia. Za verejné urážky osôb na základe ich pôvodu vymeriava zákon dva roky väzenia. Schválenie tohto zákona vyvolal rastúci počet prípadov rasizmu napríklad na maďarských futbalových štadiónoch. Konzervatívna opozícia ako aj niektorí poslanci vládnej koalície v tom vidia obmedzenie slobody názoru. Preto o tom musí rozhodnúť Ústavná rada. V novembri minulého roku odsúdil súd maďarského pravicovo-extrémistického poslanca za antisemitské vyjadrenia na 18 mesiacov väzenia, avšak odvolací súd ho oslobodil.
Alternatívna stanica na Vianoce urazila kresťanov, národniarska pravica žiada jej umlčanie
Maďarsko v posledných dňoch žije súbojom liberálov a národniarov o dušu národa. Vyvolala ho hlúpa veta moderátora obľúbeného alternatívneho rádia Tilos, ktorý práve na Vianoce - 24. decembra v živej relácii povedal, že by „vykántril všetkých kresťanov”. „Modlíme sa za osobu, ktorá tento výrok predniesla,” komentoval to primas Péter ErdŚ, hlava maďarskej katolíckej cirkvi. Rýchle sa ukázalo, že jeho reakcia patrila medzi najmúdrejšie a najumiernenejšie. Hlavná opozičná strana Fidesz a rôzne organizácie od konzervatívnej až po krajnú pravicu odvtedy požadujú okamžité umlčanie rádia Tilos. Tilos je legendou maďarskej mediálnej scény. Tilos znamená v preklade zakázané. Vzniklo na začiatku 90. rokov, keď úrady z rôznych dôvodov odmietali vydávať licencie pre súkromné rozhlasové stanice. Preto začalo vysielať ilegálne. Aj keď sa neskôr jeho fungovanie zlegalizovalo, nikdy neprestalo byť tŕňom v oku úradov či politikov. Občas vedome provokujúci Tilos sa môže pochváliť aj mimoriadnou pozornosťou orgánov dohliadajúcich na médiá. Poslednú pokutu nedávno dostal za predčítanie „nemravných” úryvkov z Puškinových denníkov. Paradoxné je, že sa tak deje v prostredí, kde roky fungovali otvorene nacionalistické či rasistické stanice, činnosť ktorých tie isté úrady ignorovali, alebo proti nim vystúpili iba formálne. Špecialitou rádia Tilos je, že všetko ide naživo. To však so sebou nesie aj riziká, ktoré vedenie rádia donedávna podceňovalo. Bývalý punkový muzikant nemoderoval vianočný program prvý raz v podnapitom stave a aj na základe jeho dovtedajších verejných prejavov bolo jasné, že skôr či neskôr spôsobí rádiu vážne problémy. Požadovať však preto zákaz rádia, je pokrytecké. Vedenie rádia aj kolegovia sa od moderátora okamžite dištancovali a vyhodili ho. Od Vianoc sa permanentne ospravedlňujú. Je to výnimočný postup medzi maďarskými médiami, ktoré sa podobné prešľapy snažia skôr zľahčovať. Ťaženie národniarov proti rádiu vyvrcholilo v nedeľu na demonštrácii takzvaných občianskych krúžkov. Tu sa potvrdilo, že obrana kresťanských hodnôt je pre mnohých iba zámienkou na vyjadrenie iných názorov. Na konci demonštrácie niektorí spálili izraelskú vlajku. „Po skončení demonštrácie tam došlo k vedomej a podlej provokácii,” tvrdil tento týždeň líder opozičnej strany Fidesz Viktor Orbán, a naznačil, že išlo vlastne o provokáciu vládnych strán na zdiskreditovanie opozície. Takzvané občianske krúžky nikto umelo diskreditovať nemusí. Hnutie zakladané Orbánom po volebnej porážke v roku 2002 veľmi rýchle ovládla krajná pravica. Odvtedy fungujú ako úderka národniarov a Orbán sa s nimi podľa potreby stotožňuje, alebo sa od nich opatrne dištancuje.
Pálili izraelskú zástavu, polícia ich včera identifikovala a začala proti nim trestné stíhanie. Stalo sa to v Budapešti, kde sa okolo tejto kauzy rozvinul aj ohnivý politický spor. Maďarská polícia včera zadržala dvoch mužov, ktorí zapálili izraelskú zástavu – stalo sa to na nedeľnej masovej demonštrácii proti regionálnej rozhlasovej stanici Tilos, ktorá je naladená maximálne liberálne. Vlani na Štedrý deň však odznela v živom vysielaní tohto rádia veta o „vykynožení kresťanov“. Moderátora prepustili, vedenie stanice sa niekoľkokrát ospravedlnilo, no rozvinulo sa proti Rádiu Tilos protestné hnutie. Do jeho čela sa postavili rôzne združenia pravicového ladenia – tie zorganizovali v nedeľu večer pred budovou rádia niekoľkotisícové zhromaždenie, do ktorého sa zamiešali aj evidentne krajne pravicové, protižidovsky zamerané živly, ktoré spálili aj izraelskú zástavu. V byte mladého muža, ktorého identifikovali ako páchateľa tohto trestného činu, našla polícia knihy a videokazety s neofašistickou tematikou. Mimoriadne ostrý spor vznikol v tejto súvislosti na politickej scéne: opozičný Fidesz obvinil vládnych socialistov, že oni vyprovokovali pálenie zástavy, aby odviedli pozornosť od iných problémov. Socialisti zasa tvrdia, že Džina nenávisti a neznášanlivosti vypustili z fľaše práve „fideszáci“. Vyhlásenie vydal včera večer aj premiér Péter Medgyessy, ktorý kauzu označil za „extrémny prejav intolerancie, bezpríkladného v histórii Maďarskej republiky“.
V pondelok sa v Budapešti uskutočnila demonštrácia, ktorá bola v centre pozornosti všetkých maďarských médií. Pred budovou Tilos rádia (v preklade Zakázaného rádia) sa zišlo asi štyritisíc ľudí (podľa niektorých zdrojov až 15-tisíc), aby svojou prítomnosťou odsúdili poburujúci výrok, ktorý zaznel vo vysielaní stanice 24. decembra. Na Štedrý deň v relácii Storočie bicykla zaznela veta: „Všetkých kresťanov by som vyhubil.“ Tento výrok redaktora rádia vyvolal odmietavú reakciu v médiách i medzi širokou verejnosťou. Hoci sa vedenie stanice všetkým poslucháčom ospravedlnilo a s autorom spomenutého výroku rozviazalo zmluvu, z konzervatívnych kruhov zaznelo volanie po tom, aby rádiu odobrali licenciu. Incidentom sa zaoberá i Národná rada pre rádiá a televízie (ORTT), ktorá má rozhodnúť o postihu pre Tilos rádio. Vládne strany navrhujú maximálne 30-denné pozastavenie vysielania, opozičný Orbánov Zväz mladých demokratov a Maďarské demokratické fórum žiadajú zákaz činnosti. Navyše druhá z menovaných strán plánuje iniciovať aj trestné stíhnie proti programovému riaditeľovi. Liberálne Tilos rádio, ktoré vzniklo ako pirátska stanica, sa teší veľkej popularite hlavne medzi mladými ľuďmi. Už za vlády premiéra Viktora Orbána sa dostalo pre svoju programovú štruktúru do sporu so štátnou mocou. Štedrovečerný „prešľap“ rádia sám osebe nie je až taký zaujímavý, ako reakcie, ktoré vyvolal. Na výzvu organizátorov demonštrácie pred budovou rádia zareagovali predovšetkým konzervatívne a radikálne pravicové voličské kruhy, o ktoré sa opiera Orbánova strana i Csurkov MIÉP. „Dosť bolo,“ ozývalo sa z masy demonštrantov, do okien rádia vyletelo zopár snehových gúľ. Pondelňajší protest, ktorý sa až na niekoľko ostrých slov niesol v pokojnom duchu, narušila provokáciá v jeho závere. Skupina mladých ľudí zapálila izraelskú vlajku. Od tohto počinu sa organizátori akcie dištancovali, izraelská ambasáda vyjadrila nad incidentom poľutovanie. Policajné orgány v súvislosti s udalosťou nedostali podnet na trestné stíhanie. Predstavitelia hnutia Mladých socialistov (Fibisz) sa však mienia obrátiť na najvyšší súd. Bude zaujímavé sledovať, aký postoj súd zaujme. Za Orbána si Maďarsko pokazilo imidž kvôli nacionalistickým a antisemitským výrokom jeho vládnych činiteľov krátko obdbí pred voľbami.
Slovenskí občania môžu od januára do konca tohto roka opäť predložiť žiadosti na vrátenie ornej pôdy alebo lesov, ktoré boli v komunistickom režime zoštátnené. Príslušný zákon, ktorý platí od jesene minulého roka, prakticky kopíruje právnu normu o vlastníctve pôdy z roku 1991. Jeho prijatie zdôvodňuje vyše 500 000 hektárov pôdy, ktorej vlastníci alebo ich potomkovia sa do konca roka 1992 neprihlásili na vyrovnanie majetkových pomerov. V zmysle tohto zákona sa o navrátenie pôdy môžu uchádzať iba slovenskí občania. Maďari, ktorých na základe dohody o výmene obyvateľstva vysťahovala benešovská moc zo Slovenska do Maďarska, a neskôr sa stali maďarskými občanmi, v takzvanom druhom reštitučnom kole nemajú nárok. Hornozemskí Maďari, ktorým vzali pôdu v zmysle Benešových dekrétov ešte pred komunistickým pučom, si môžu nárokovať jej vrátenie.
Počas oficiálnej návštevy fínskeho premiéra Matti Vanhanena v Budapešti sa fínsky premiér a jeho maďarský kolega - Péter Medgyessy vyjadrili, že podporujú írske predsedníctvo v snahe uzavrieť rokovania o európskej ústave do polovice roka 2004. So svojim So svojím maďarským partnerom sa zhodli v tom, že sa treba vyhnúť vzniku dvojrýchlostnej Európy. „Potrebujeme jednotnú a fungujúcu Európu,” povedal fínsky hosť. Európa bude podľa Medgyessyho úspešná vtedy, ak sa uplatní princíp rovnosti práva a solidarity. K procesu tvorby ústavy poznamenal, že bez kompromisov nebude možné dosiahnuť výsledok. Najväčšiu pozornosť by podľa Vanhanena mala medzivládna konferencia venovať otázke jednoty.
Miliardár George Soros sa domnieva, že prezident USA George W.Bush sa snaží uskutočniť nežiaduci sen o americkej nadvláde. Známy finančník a filantrop sa zaviazal poskytnúť 12,5 milióna dolárov na kampaň demokratov proti Bushovi v novembrových prezidentských voľbách. Ako uviedol v pondelok v prejave pre spoločnosť Carnegie Endowment for International Peace vo Washingtone, Bushova administratíva zneužíva teroristickú hrozbu a oslabuje americké vojenské schopnosti. Americká zahraničná politika sa podľa neho „vykoľajila” a vzbudzuje nevôľu a obavy v zahraničí. Preto považuje za rozhodujúce, aby bola Bushova politika v nadchádzajúcich voľbách odmietnutá. Sorosov prejav korešponduje s vydaním jeho najnovšej knihy „The Bubble of American Supremacy: Correcting the Misuse of American Supremacy” (Bublina americkej nadvlády: Korigovanie zneužívania americkej nadvlády). Poukazuje v nej na mylný výklad reálnej dominantnej pozície USA vo svete, podľa ktorého je treba využiť toto postavenie na presadenie vlastnej vôle na celom svete. Invázia do Iraku ukazuje, kam až môže takáto nesprávna ideológia viesť. „Pripomína to známu knihu Georgea Orwella Zvieracia farma, v ktorej si boli všetky zvieratá rovné, ale niektoré si boli rovnejšie,” dodal americký finančník, pôvodom z Maďarska.
Internetová stránka www.halapenz.hu prednedávnom zverejnila zoznam maďarských gynekológov a pôrodníkov a spolu s ním aj presné sumy, ktoré vyžadovali za predpôrodnú starostlivosť a za samotný pôrod. V Maďarsku sa z toho vyvinula zúrivá diskusia o úplatkoch v zdravotníctve. Za pôrod sa podľa stránky platí maximálne 60-tisíc forintov, čiže asi 10-tisíc slovenských korún. Išlo pritom o lekárov pracujúcich v štátnych zdravotníckych zariadeniach, v ktorých sú tieto úkony podľa zákona bezplatné. Stránku zriadil Balázs Nyírö z juhomaďarského Szegedu. Tvrdí, že vychádzal z otrasných skúseností vlastnej ženy pri pôrode ich prvého dieťaťa. Stránku prevažne iba redigoval a poskladal ju z príspevkov pacientok. Pôvodná stránka halapenz.hu dnes už nie je prístupná. Niektorí z lekárov, ktorí sa na nej objavili, sa obrátili na súd. Niet sa čo čudovať, na internete boli vlastne obvinení z trestnej činnosti. Stránku však odsúdil aj maďarský ombudsman pre ochranu údajov. „Zriadenie podobných verejných databáz vyžaduje zákonné splnomocnenie alebo súhlas všetkých osôb, ktorých sa to týka,” tvrdí ombudsman Attila Péterfalvi. To znamená súhlas lekárov, ktorých mená sa na stránke objavili. „Usiloval som sa dodržať zákon a preto som stranu nepresťahoval na zahraničný server,” vysvetľoval NyírŚ, prečo stránku do vyjasnenia právneho sporu pozastavil. Odvtedy sa však na internete objavilo viacero iných stránok s podobným obsahom, na ktorých je dokonca možné nájsť aj obsah tej pôvodnej. V rámci diskusie pritom nikto vážne nespochybnil tvrdenia, ktoré sa na stránke objavili. Médiá oslovili mnohých občanov, ktorí potvrdili, že údaje halapenz.hu zodpovedajú realite. Do verejnej diskusie sa medzitým zapojil aj minister zdravotníctva Mihály Kökény. V nedeľu v maďarskej verejnoprávnej televízii povedal, že nie je možné trestať, ak pacienti lekárom zaplatia niečo spätne ako prejav vďaky za liečbu. „Ak však ide o dopredu žiadané, dopredu určené sumy, je to iný prípad,” tvrdí Kökény. Minister sa každopádne obrátil na prokuratúru, aby preskúmala možnosti trestného postihu hlavne v prípade dopredu vyžadovaných peňazí. Daňovému úradu zároveň navrhol, aby preskúmal, či životné podmienky niektorých lekárov zodpovedajú ich priznaným a zdaneným príjmom. János Herczeg, vedúci druhého pôrodníckeho oddelenia szegedskej nemocnice a jeden z lekárov uvedených na zozname podal na NyírŚa priamo trestné oznámenie. V rozhovore pre verejnoprávnu televíziu poprel, že by na jeho oddelení žiadali od pacientov peniaze vopred. Na inom mieste však označil úplatky za jedinú možnosť, ako uživiť svoju rodinu. Ich konkrétna výška je však podľa neho osobný údaj, ktorý nie je možné zverejniť.
Výstavu životného diela maliara Ladislava Mednyánszkeho si od polovice októbra dodnes prezrelo v budapeštianskej Maďarskej národnej galérii (MNG) vyše stotisíc návštevníkov. Expozícia predstavuje vo dvoch častiach maliarsku a kresliarsku tvorbu tohto významného predstaviteľa stredoeurópskeho maliarstva poslednej tretiny 19. a počiatku 20. storočia, dovedna vyše 400 diel. Z nich takmer dve stovky pochádzajú zo zbierok Slovenskej národnej galérie (SNG). Výstava potrvá do 8. februára. Organizátori plánujú pre veľký záujem milovníkov výtvarného umenia dovtedy predĺžiť otváracie hodiny. Počas víkendov bude galéria otvorená už od 8.00 hodiny ráno. Mednyánszky (1852-1919) bol rodákom z Beckova na Považí, odkiaľ sa neskôr presťahoval do kaštieľa v Strážkach pri Kežmarku. Pôsobil v Zürichu, Paríži, v Budapešti, vo Viedni a pravidelne sa vracal do Beckova a Strážok, s ktorými sa spájala jeho tvorba. Autor sa venoval portrétom a portrétnym štúdiám jednoduchých a chudobných ľudí, jeho druhou špecializáciou bolo stvárňovanie prírody v rôznych klimatických a ročných obdobiach.
V Slovenskej národnej galérii (SNG) v apríli sa začne významná expozícia, pripravená v spolupráci s Maďarskou národnou galériou v Budapešti, predstavujúca súborné dielo Ladislava Mednyánszkeho. „Je to historicky prvá komplexná prezentácia, doteraz sa vždy vystavovali exponáty zo Slovenska a z Maďarska zvlášť,” hovorí riaditeľka umeleckých zbierok SNG Alexandra Homoľová.
Nový splnomocnenec maďarskej vlády pre rokovania so Slovenskom o vodnom diele Gabčíkovo - Nagymaros György Erdey neočakáva rýchlu dohodu v tejto otázke. „Jedno je isté: dolný stupeň nepostavíme. Obe krajiny však nemôžu vstupovať do Európskej únie tak, že sa ani nepokúsia rokovať a vyriešiť otázku, ale hneď sa obrátia na haagsky tribunál,” uviedol Erdey v rozhovore pre denník Népszabadság. Za najdôležitejšie považuje, aby bola urýchlene vypracovaná koncepcia maďarského postoja v tejto otázke. Erdey pritom chce spolupracovať aj s ochrancami prírody. „Chcem však oddeliť politiku od celej odbornej záležitosti,” zdôraznil. Nový splnomocnenec maďarskej vlády pre rokovania so Slovenskom o vodnom diele Gabčíkovo - Nagymaros György Erdey neočakáva rýchlu dohodu v tejto otázke. „Jedno je isté: dolný stupeň nepostavíme. Obe krajiny však nemôžu vstupovať do Európskej únie tak, že sa ani nepokúsia rokovať a vyriešiť otázku, ale hneď sa obrátia na haagsky tribunál,” uviedol Erdey v rozhovore pre denník Népszabadság. Za najdôležitejšie považuje, aby bola urýchlene vypracovaná koncepcia maďarského postoja v tejto otázke. Erdey pritom chce spolupracovať aj s ochrancami prírody. „Chcem však oddeliť politiku od celej odbornej záležitosti,” zdôraznil. Denník v tejto súvislosti pripomína slová slovenského ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana, že pokiaľ rokovania nebudú úspešné, obe krajiny by sa mali opätovne obrátiť na medzinárodný súdny dvor v Haagu. „Blížiace sa členstvo našich krajín v Európskej únii ponúka väčšie šance na dohodu. Doterajšie rokovania však nedodávajú príliš veľa optimizmu,” cituje denník Kukana. Na možnosť, že sa prípad dostavby vodného diela Gabčíkovo - Nagymaros dostane opäť do Haagu, reagoval Erdey slovami, že sa to zatiaľ nedá jednoznačne predpovedať. „Dôležité bude dosiahnuť dohodu o rozdelení vody,” konštatoval. Népszabadság tiež cituje slovenského vládneho splnomocnenca Dominika Kocingera, ktorý označuje za povzbudivé, že jeho partnermi na maďarskej strane budú predstavitelia ministerstva životného prostredia. Takto podľa neho existuje šanca, aby sa do popredia dostali odborné hľadiská a vedecky podložené fakty. Népszabadság pripomína, že žiadna z vládnych formácií v Maďarsku nebola schopná vyriešiť tento problém.
Dvadsať mesiacov uplynulo bez toho, aby Maďarsko malo vládneho splnomocnenca pre otázky Dunaja, respektíve pre rokovania so slovenskou stranou o spore okolo vodného diela. Až v týchto dňoch vymenovali kompetentného činiteľa do tejto funkcie, čo v Bratislave registrujú s uspokojením a nádejou, že sa zrodí kompromisné riešenie. O téme prináša dnes celostránkovú zostavu denník Népszabadság. Odbornosť, korektnosť, pripravenosť rokovať – to je hlavné heslo nového vládneho splnomocnenca Györgya Erdeyho, ktorý je námestníkom štátneho tajomníka ministerstva ochrany životného prostredia a vodného hospodárstva. Ako hovorí, politiku by chcel držať od témy vodného diela na Dunaji v patričnej vzdialenosti. Na otázku Népszabadságu, či sa problém môže opätovne ocitnúť pred haagskym súdom, Erdey odpovedá, že dve krajiny nemôžu vstupovať do Európskej únie s tým, že sa ani nepokúsia rokovať a vyriešiť otázku, a hneď sa obracajú na Haag. Podľa nového splnomocnenca rokovania so slovenskou stranou treba urýchliť, no nech nikto nečaká, že sa vyše desaťročná právna procedúra čoskoro skončí. Erdey ráta s niekoľkými kolami rokovaní, ktoré sa nezaobídu ani bez konfliktov. V inom materiáli Népszabadság cituje slovenského vládneho splnomocnenca Dominika Kocingera, ktorý označuje za povzbudivé, že maďarskými rokovacími partnermi budú predstavitelia ministerstva ochrany životného prostredia, pretože takto existuje šanca, aby sa do popredia dostali odborné hľadiská a vedecky dokázané fakty. Denník pripomína aj slová ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana, podľa ktorého blížiace sa členstvo našich krajín v Európskej únii ponúka väčšie šance na dohodu. Népszabadság v osobitnom článku pripomína celú históriu sporu okolo vodného diela na Dunaji a okrem iného konštatuje, že žiadna z vládnych formácií v Maďarsku nebola schopná riešiť tento problém.
Rokovania so slovenskou stranou o Sústave vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (SVDGN) je potrebné urýchliť. Povedal to dnes v Budapešti v rozhovore pre TASR novovymenovaný splnomocnenec vlády pre rokovania o SVDGN György Erdey, ktorý vidí šancu na dohodu. O prioritách, ktoré by v rokovaniach so slovenskou stranou uplatnil, zatiaľ splnomocnenec odmietol hovoriť. Ako povedal, má svoje osobné predstavy, reprezentovať však bude maďarskú vládu. „Ide o vládnu zodpovednosť, vypracovanie stanoviska maďarskej strany je jednou z najdôležitejších úloh nastávajúcich týždňov a mesiacov vládou vytvorenej medzirezortnej komisie, za ktorú zodpovedá minister ochrany životného prostredia Miklós Persányi,” zdôraznil splnomocnenec. Erdey neverí, že záujmom ktorejkoľvek krajiny by bolo opäť túto záležitosť predložiť haagskemu súdu. Rokovania treba urýchliť a zrejme na základe výsledkov snáh o pokračovanie rokovaní potom obidve strany, teda aj SR, môžu rozhodnúť o tom, aké kroky vykonajú. Erdey si myslí, že keď slovenský minister zahraničných vecí Eduard Kukan hovoril o prípadnom obrátení sa na haagský súd, tak nemal na mysli blízke dni. „Je to môj pocit. Priebeh udalosti sa mení, je potrebné rokovať, vecne rokovať,” dodal maďarský predstaviteľ. Na otázku TASR, či je zástancom dostavby vodného stupňa, povedal, že na ňu nevie odpovedať jednoznačne áno, alebo nie. „Všetci poznáme históriu tejto investičnej akcie, ktorá sa začala dosť dávno, mnoho vecí sa udialo odvtedy, v oboch krajinách došlo k veľkým zmenám. Som zástancom toho, aby v súčasnom stave a pri poznaní terajších okolností, keď existuje množstvo determinácií v Maďarsku aj na Slovensku, ktoré priniesla história, sme sa snažili vypracovať čo najprijateľnejšie riešenie pre obe krajiny,” povedal splnomocnenec. O rokovaniach so slovenskou stranou sa domnieva, že ich bude možné viesť v takom tóne, že budú trocha lepšie, ako tomu bolo v určitých skorších časoch. Aj komunikácia dvoch čerstvých členských krajín Európskej únie si vyžaduje zmeny, uzavrel rozhovor so spravodajcom TASR nový splnomocnenec.
Záujem o čo najskoršie stretnutie expertných tímov Slovenska a Maďarska v súvislosti s vlečúcim sa sporom o Sústavu vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (SVDGN) dnes vyjadril šéf slovenskej diplomacie Eduard Kukan. Privítal pritom pondelňajšie vymenovanie maďarského vládneho splnomocnenca pre dvojstranné rokovania v tejto veci Györgya Erdeyho. „Vnímame to ako signál, že by sa v skorom čase mohlo pokračovať v rokovaniach o implementácii rozsudku Medzinárodného súdneho dvora, ktoré sa bez nejakého výsledku už naťahujú dlhší čas,” povedal Kukan dnes pre TASR. Za slovenskú stranu minister konštatoval záujem o posun rokovaní s ich dovedením k dvojstrannej dohode, dodal však, že „ich doterajší priebeh príliš mnoho optimizmu na vyriešenie tejto otázky nedáva”. V prípade nedohody s maďarskou stranou by Kukan za jednu z možností riešenia sporu považoval opätovné sa obrátenie na medzinárodný súd v Haagu. „Rozsudok bol prijatý už dávno a je na oboch stranách, akým spôsobom ho budú realizovať v praxi. Pokiaľ by to nebolo možné, tak určite bude stáť za úvahu, aby sme sa spoločne s Maďarskom obrátili znovu na Medzinárodný súdny dvor,” povedal Kukan. Maďarského splnomocnenca vymenoval minister ochrany životného prostredia a vodného hospodárstva Miklós Persányi. Erdey dosiaľ zastával funkciu zástupcu štátneho tajomníka ministerstva pre právnu oblasť a oblasť verejnej správy. Podľa vyhlásenia rezortu sa týmto krokom vytvorili podmienky k pokračovaniu slovensko-maďarských rokovaní. Za Slovensko je vládnym splnomocnencom pre sústavu vodných diel Dominik Kocinger, splnomocnencom pred haagskym súdom vo veci sporu je Drahoslav Štefánek. Medzinárodná súdny dvor v rozsudku vo veci vodných diel z roku 1997 zaviazal obe strany, aby rokovali a prijali nevyhnutné opatrenia na dosiahnutie cieľov pôvodnej zmluvy z roku 1977. V prípade opätovného obrátenia sa SR a Maďarska na súd, by sa na stôl opäť dostala zmluva i so všetkými sankciami, ktoré si môže Slovensko uplatniť voči Maďarsku za odstúpenie od výstavby diela. Južní susedia by naopak mohli argumentovať tým, že okrem neoprávnenosti ich odstúpenia od plnenia zmluvy haagsky súd zároveň za neoprávnené vyhlásil aj sprevádzkovanie náhradného riešenia zo strany Slovenka.
Maďari sú spokojní, lebo rozšafnosť vlády zatiaľ nespadla z makroekonomických sfér na ich plecia. V krátkom čase sa to ale obráti. Maďarsko bude mať tento týždeň nového ministra financií. Oficiálnym dôvodom jeho výmeny je vyšší deficit štátneho rozpočtu než bol predpoklad. Vláda si pôvodne stanovila za cieľ dosiahnuť deficit 4,8 percenta HDP, ale rok nakoniec skončil s deficitom o takmer percento vyšším a v štátnej kase ostala diera za viac ako tisíc miliárd forintov. Ekonómovia už niekoľko mesiacov upozorňovali, že udržanie takéhoto deficitu je nereálne a že je len otázkou času, kedy vypláva pravda na povrch. Personálnu rošádu preto nevnímajú ako trest za nesprávne prognózovanie výšky deficitu, ale ako daň za takmer dvojročnú štedrú sociálnu politiku terajšej vlády. Je koniec rozdávaniu, nastúpia reštrikcie, nová hospodárska politika a nutné reformy? Alebo sa len vymenia osoby a všetko pôjde po starom? Tieto otázky rezonujú súčasným Maďarskom najčastejšie. Vypočítateľnosť, spolupráca, dôvera a transparentnosť boli štyri najdôležitejšie zásady hospodárskej politiky maďarských socialistov, keď nastupovali na jar v roku 2002 do vlády. Premiérom sa stal národohospodár a ministrom financií bankár. Napriek tomu vláda v ošiali volebného víťazstva začala plniť nereálne predvolebné sľuby a za prvých sto dní rozdala miliardy forintov. Zvýšila platy štátnym zamestnancom, učiteľom, pridala dôchodcom. Žala úspechy v obľúbenosti a popularite. Premiér obsadzoval prvé priečky v rebríčkoch prieskumov verejnej mienky. O neúnosnosti takýchto výdavkov museli obaja nezávislí nominanti socialistickej strany vedieť. Zdá sa preto, že viac než na svoj odborný úsudok dali na rady straníckej centrály. Drahým účtom za takéto populárne riešenia je súčasná zlá hospodárska a ekonomická situácia krajiny. „Skutočnú zmenu by prinieslo, ak by sa vláda vzdala všadeprítomnej myšlienky štátnej starostlivosti. Ak by nesľubovala pomocnú ruku každému voličovi. Pretože keď podporuje všetkých, počnúc automobilovým pretekárom, cez agrárny sektor, leteckú dopravu až po pedagógov, tak občanom odkazuje, že od nej závisia, že sa na ňu majú spoliehať, i keď opak je pravdou.” Ak takto píše jeden z maďarských mienkotvorných ľavicovo orientovaných denníkov, je to na pováženie. Terajšia situácia v Maďarsku je poučná i pre slovenského voliča. Odborári a Fico na neho pália demagógiou a populizmom najväčšieho kalibru v snahe vyvolať voľby a chopiť sa moci. Chcú pri tom využiť nespokojnosť s rozbehnutými reformami, ktorých efekt sa ešte nedostavil. Maďari sú, naopak, spokojní, lebo rozšafnosť vlády zatiaľ nespadla z makroekonomických sfér na ich plecia. V krátkom čase sa to ale obráti. Ak slovenská ľavicová rétorika padne na úrodnú pôdu, Slovensko sa maďarskému scenáru asi nevyhne.
Výrazné rozpočtové obmedzenia oznámil nový maďarský minister financií Tibor Draskovics, ktorý nastúpi do úradu zajtra. Finančné trhy reagovali priaznivo, forint sa podľa všetkého stabilizuje, aj keď situácia je naďalej vratká. Impozantný debut má za sebou nový minister: chce ušetriť v kapitole výdavkov štátneho rozpočtu dokopy vyše 150 miliárd forintov, čo je približne 25 miliárd korún. Ako tvrdí Tibor Draskovics, bez toho nemožno udržať schodok pod kontrolou – deficit bude v tomto roku aj tak vyšší, než sa pôvodne plánovalo: namiesto 3,8 percenta je reálnych 4,6 percenta. Vypočítateľná a dôsledná hospodárska politika, otvorená reč, lepšie vzťahy s vládnymi stranami a centrálnou bankou, preskúmanie možnej zmeny termínu vstupu do eurozóny – to sú Draskovicsove kľúčové výroky. Je zaujímavé sledovať výkyvy kurzu forintu počas včerajšieho programového prejavu nového ministra: za trištvrte hodiny „skákal“ kurz podľa toho, o čom práve hovoril, či o úsporách a vidine politickej stability, alebo o predpokladaných údajoch deficitu. Koniec koncov však forint výrazne zosilnel – ako hovoria analytici, najmä vďaka tomu, že trhy očakávajú jasné pomery a splniteľné ciele. Pravda, zatiaľ nie je jasné, v čom väzí plánovaná úspora, konkrétne ktoré výdavky bude musieť štát okresať – termín stanovil nový minister na marec. Opozícia je však naďalej nespokojná, obviňuje vládu z premárnenia nakopených rezerv a žiada, aby premiér Medgyessy do zajtra ešte stiahol Draskovicsovu kandidatúru na post ministra financií.
Za „zradu“ označil Helmut Kohl zmäkčenie kritérií eura z rozpočtových dôvodov. Bývalý nemecký kancelár prednášal včera večer v Budapešti. Na prezentácii istej nemeckej finančnej skupiny exkancelár hovoril o rozšírení Európskej únie na východ ako o veľkom zadosťučinení. Nemožno robiť rozdiel medzi členskými krajinami podľa veľkosti, v budúcej Únii bude rozhodujúca kvalita, a nie kvantita – mieni Helmut Kohl, ktorý aj teraz zopakoval svoju známu vetu: Nemecko nikdy nezabudne, akú úlohu zohralo Maďarsko v znovuzjednotení krajiny. Voči americkému doláru silné euro je podľa Kohla odzrkadlením silného potenciálu vo svetovej ekonomike. Zavedenie eura vôbec a vytvorenie Hospodárskej a monetárnej únie znamená, že proces vedúci k jednotnej Európe je nezvratný, spoločná mena je prostriedkom identifikácie, práve preto akékoľvek snahy o zmäkčenie kritérií členstva v eurozóne z rozpočtových dôvodov, je výrazným krokom späť, až zradou – vyhlásil Helmut Kohl.
Zaujímavé otrasy sa v prvých dňoch nového roka dejú v Maďarsku. Najprv premiér Péter Medgyessy pre vysoký schodok štátneho rozpočtu odvolá ministra financií a následne ekonómi čoraz častejšie oznamujú, že najprioritnejší ekonomický cieľ vlády sa možno nepodarí splniť. Maďari sa vzhľadom na súčasnú, nie veľmi povzbudzujúcu ekonomickú situáciu, zrejme nestanú prvými „Východoeurópanmi“, ktorí budú v rukách držať euro. Je len malá pravdepodobnosť, že Maďarsko splní svoj cieľ vstúpiť do Hospodárskej a menovej únie (EMU) v roku 2008. Včera to uviedla ratingová agentúra Fitch po tom, čo vláda minulý týždeň oznámila vysoké prekročenie rozpočtového deficitu. „Pripojenie sa v januári 2008 si vyžaduje zníženie deficitu pod 3-percentnú hranicu hrubého domáceho produktu v roku 2006. To je málo pravdepodobné, vzhľadom na slabé plnenie rozpočtových plánov v uplynulých 12 mesiacoch,“ povedal pre agentúru Reuters analytik spoločnosti Fitch Ed Parker. Deficit verejného sektora Maďarska dosiahol vlani 5,6 % HDP, pričom takéto vysoké číslo vláda vôbec neočakávala. Pôvodný cieľ na rok 2003 bol 4,5 % HDP. Keď sa vláde podarilo prekročiť aj upravenú prognózu 5,2 %, premiér pristúpil k zmene na poste ministra financií. Podľa budúceho ministra Tibora Draskovicsa by bolo dobré pripojiť sa k menovej únii v roku 2008, avšak „tieto možnosti je potrebné preveriť“. Draskovics by rád videl krajinu v EMU čo najskôr, Maastrichtské kritériá, týkajúce sa deficitu verejných rozpočtov, sú však veľmi prísne. Pred samotným vstupom musí krajina okrem týchto konvergentných kritérií minimálne dva roky zotrvať aj v Európskom mechanizme výmenných kurzov (ERM II). Až potom po vzájomných dohodách môže zaviesť európsku menu do obehu. Maďarskí predstavitelia v minulosti viackrát upozorňovali, že práve ich krajina bude najneskôr do roku 2008 v eurozóne. Vláda sa k tomuto cieľu zaviazala a centrálna banka začala pri riadení forintu uplatňovať podobný devízový režim, ako je definovaný v ERM II. To v roku 2001 vyvolalo u zahraničných investorov záujem o finančný trh našich južných susedov. Viaceré európske spoločnosti investovali do maďarských aktív (najmä štátnych dlhopisov) veľké financie v nádeji, že úrokové sadzby centrálnej banky sa priblížia k európskym mieram a zvýši sa tak aj hodnota ich nadobudnutého majetku. Táto stratégia fungovala do druhej polovice minulého roka, keď sa začal forint výrazne oslabovať. Koncom novembra 2003 musela centrálna banka (MNB) zvýšiť svoju úrokovú mieru o 300 bázických bodov, aby tak zabránila ďalšiemu poklesu národnej meny. Draskovics, ktorý sa bude vo funkcii snažiť dodržať deficit rozpočtu vo výške 3,8 % z HDP, považuje súčasné úrokové sadzby MNB za vyššie, ako to odôvodňuje stav hospodárstva. Tie dnes patria v Európe medzi jedny z najvyšších. Analytici upozorňujú, že aj napriek reformnému odhodlaniu Draskovicsa je deficit vo výške 3,8 % HDP viac ako výzvou. Niektorí ekonómi pripúšťajú, že sa na konci tohto roka zopakuje situácia s decembra, keď vládne hospodárenie zaostalo ďaleko za prognózami. V takom prípade by to mohlo vážne ohroziť plán prijatia spoločnej európskej meny. Budúci minister financií na včerajšej tlačovej konferencii však verejnosť ubezpečil, že vláda určite nepoľaví vo svojom úsilí a do ERM II vstúpi už krátko po prijatí za riadneho člena EÚ.
Dezignovaný maďarský minister financií Tibor Draskovics dnes v štátnej televízii MTV uviedol, že pásmo výmenného kurzu 250-260 HUF/EUR, ktoré v minulom roku podporovali vláda a centrálna banka, sa nezakladá na realite. Uvedené pásmo si vláda a centrálna banka stanovili v súvislosti so vstupom krajiny do Mechanizmu výmenného kurzu (ERM-2), plánovaným na koniec tohto roka. Forint v posledných týždňoch klesol zhruba na úroveň 268 HUF/EUR. Draskovics ďalej uviedol, že v tomto roku plánuje usporiť zhruba 155 miliárd HUF a znížiť tak rozpočtový deficit na 4,6 % z hrubého domáceho produktu. V minulom roku deficit dosiahol hladinu 5,6 % z HDP. Draskovics verí, že na poste ministra bude úzko spolupracovať s guvernérom Maďarskej národnej banky (MNB) Zsigmondom Járaiom v otázkach rozpočtovej a menovej politiky. „Ak budeme navzájom rešpektovať svoje úlohy, potom môžme a musíme spolupracovať,” uviedol Draskovics. Járai v roku 1998 presvedčil vtedajšieho ministra financií Petera Medgyessyho, aby odvolal Draskovicsa z postu štátneho tajomníka na ministerstve. Draskovicsa vtedy nahradil Csaba László. László do minulého týždňa pôsobil ako minister financií predtým, ako ho premiér Peter Medgyessy odvolal. Podľa analytikov Draskovics svojimi realistickými vyjadreniami dal jasne najavo, že vládny cieľ 3,8-% rozpočtového deficitu sa v tomto roku nedá zrealizovať. Nový maďarský minister uviedol, že presný dátum vstupu do eurozóny, pôvodne stanovený na rok 2008, bude známy do konca marca.
Dosiahnutie cieľa Maďarska vstúpiť do Európskej menovej únie (EMÚ) v roku 2008 sa zdá byť menej pravdepodobné, zvlášť po minulotýždňovom oznámení značného prekročenia plánu pre rozpočtový deficit. Informoval o tom analytik medzinárodnej ratingovej agentúry Fitch Ratings, Ed Parker. „Na pripojenie sa k eurozóne v januári 2008 bude Maďarsko potrebovať znížiť deficit na menej ako 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2006. Dosiahnutie tohto cieľa je však menej pravdepodobné po slabých údajoch o rozpočte za uplynulých 12 mesiacov. Vstup Maďarska do eurozóny v roku 2008 je preto menej pravdepodobný,” dodal Parker. Maďarsko minulý týždeň oznámilo deficit verejných financií vo výške 5,6 % HDP za rok 2003, čo prekročilo predpovede vlády a trhov. V decembri odhadovala vláda deficit na rok 2003 vo výške 5,2 % HDP, pričom jej pôvodný cieľ predstavoval 4,5 % HDP. Prekonanie cieľa deficitu viedlo k odvolaniu maďarského ministra financií Csabu Lászlóa, ktorého vo februári nahradí Tibor Draskovics. Fitch dodala, že napriek slabosti v rámci finančnej politiky nebude mať Maďarsko problémy s prístupom na medzinárodné finančné trhy.
Dohodu o spolupráci a vzájomnom informovaní pri katastrofách podpísal včera prednosta Krajského úradu v Trnave Pál Keszegh a predseda valného zhromaždenia župy Györ-Moson-Sopron Imre Szakács. Obe strany sa zaviazali poskytovať si vzájomnú pomoc pri rozsiahlych železničných, cestných alebo leteckých katastrofách, pri záplavách alebo porušení vodných diel, pri zamorení vodných tokov ropnými látkami či pri snehových kalamitách. Najpodstatnejšou je v týchto prípadoch podľa vedúceho krízového riadenia KÚ v Trnave Jozefa Kluku vzájomná informovanosť. Technická, materiálna a personálna pomoc bude poskytnutá len na požiadanie druhej strany. Vzájomnú spoluprácu v minulosti neraz komplikovala administratívna bariéra pri prekračovaní štátnej hranice.
MOL uvažuje o možnosti skonštruovať experimentálnu geotermálnu elektráreň. V súčasnosti prijíma štúdie o uskutočniteľnosti tohto projektu. Najdôležitejšími aspektmi sú environmentálne podmienky a obnoviteľnosť geotermálnej energie ako energetického zdroja. Podľa smerníc EÚ sa musí podiel obnoviteľnej energie na výrobu elektriny zvýšiť do rovnakého dátumu na 22 %. Maďarsko na tento účel využíva len 0,5 %.
Motorový olej Madit je síce najpredávanejším na Slovensku, ale s klesajúcim podielom na trhu. Maďarská skupina MOL, ktorá vlastní väčšinu akcií Slovnaftu, sa preto rozhodla, že zníži náklady na jeho výrobu, aby dosiahla konkurenčnú cenu. A to tak, že výrobu Madit-u, ktorý sa na Slovensku vyrábal 40 rokov, presunie do maďarského Komáromu.,,Predaj olejov a mazív Madit vlani poklesol oproti roku 2002 o 17 percent na 34,2-tisíc ton. Madit je medzi zákazníkmi stále najvyhľadávanejší, ale už má menej ako 50-percentný podiel na trhu,” konštatuje vedúci útvaru pre vzťahy s verejnosťou Slovnaftu Dušan Valúch. Podľa neho je zámerom Slovnaftu zvýšiť predaj. K tomu má prispieť presun výroby do maďarského Komáromu.,,Tam bude vyrábať oleje s nižšími nákladmi celá skupina MOL,” vysvetľuje Valúch. Pri rozhodovaní o lokalite, kam MOL sústredí výrobu olejov, prichádzal do úvahy aj Slovnaft.,,Analýza však ukázala, že maďarská lokalita je lacnejšia. Základové oleje sa totiž do Komáromu dopravujú loďami, čo je lacnejšie ako železnica (o 10 až 11 dolárov na tonu), ktorú používa Slovnaft,” dodáva Valúch. V prospech Komáromu bolo aj to, že má vlastnú výrobu sudov na olej.,,Slovnaft dováža sudy až z Ústí nad Labem,” vysvetľuje Valúch. Ak by sa podľa zástupcov Slovnaftu olej aj naďalej vyrábal u nás, museli by ho zdražiť. Na Slovensku totiž stúpli ceny energií, a tak sa zvýšili aj výrobné náklady.,,Takto môžeme ceny držať na súčasnej úrovni,” hovoria predstavitelia Slovnaftu.,,Je to otázne,” reaguje na to, či sa cena Maditu skutočne nezmení, Soňa Ferenčíková z Ekonomickej univerzity v Bratislave. Podľa nej ide skôr o to, že slabší partner skupiny väčšinou ťahá za kratší koniec.,,Prevzatia firiem sú o tom, že niekto dominuje. Tým je vždy silnejšia firma, ktorou je v tomto prípade MOL,” zamýšľa sa. Keďže na Slovensku nie je veľa silných spoločností, akvizície a fúzie prinesú v budúcnosti podľa Ferenčíkovej pre Slovensko viac nevýhod ako výhod. Podľa nej by mohol byť v prípade MOL-u dôvod zjednotenia výroby aj ten, že ak by výroba olejov zostala na dvoch miestach, mohli by si tieto výrobky navzájom v rámci skupiny konkurovať.,,Práve toho sa každá veľká skupina obáva,” myslí si Ferenčíková. Podľa šéfa Stredoeurópskeho inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Eugena Jurzycu je presun výroby do zahraničia jeden z dôsledkov spojení.,,Dochádza však k tomu vtedy, ak majú v zahraničí lepšie podmienky na podnikanie. Ak chceme, aby k nám investície prichádzali a odchádzali len minimálne, musíme si udržať tempo skvalitňovania podnikateľského prostredia,” dodáva.