2. februára 2004 ● Zo slovenskej tlače
Medzinárodné divadlo Merlin v Budapešti od januára do mája približuje divadlo, tanec, hudbu, literárne a výtvarné umenie a gastronómiu pristupujúcich štátov Európskej únie maďarským divákom. Prezentácia Českej republiky otvorila sériu kultúrnych víkendov, program Slovenska sa začal včera a bude pokračovať päť dní. Výstavu svetoznámeho slovenského scénického výtvarníka Borisa Kudličku pripravil bratislavský Divadelný ústav a spojil ju s výstavou divadelnej fotografie. Dnes bude v Merline hosťovať aj Čechovov Platonov v réžii Mariána Amslera. Piatok patrí v Budapešti tanečnému divadlu. Najskôr mladé tanečnice Lucia Kašiarová, Renáta Bubniaková a Stanislava Vlčeková predstavia dielo My tri - My try, po nich príde na rad choreografia Petra Grolla In a Minor Key. Tanec dostane priestor ešte aj v sobotu. Banskobystrické Štúdio tanca uvedie Šachmat alebo Šachy-machy v choreografii Zuzany Hájkovej: „Do Maďarska cestujeme v piatok, tancujeme v sobotu. To, že tam môžeme tancovať, je pre nás pocta. Výber navrhol Divadelný ústav a zrejme sa naše predstavenie v Budapešti zdalo zaujímavé." Do Maďarska pocestuje aj speváčka Misha, skupiny Ghymes a Big bastard beat band. Literatúra má zastúpenie vo Viliamovi Klimáčkovi, film v Martinovi Šulíkovi. Prehliadku slovenskej kultúry a umenia ukončí v nedeľu opera Ľubomíra Burgra Smrť v kuchyni.
Premenovať Benešovu ulicu v Bruseli – to je zatiaľ hlavným cieľom spolupráce medzi Svetovým zväzom Maďarov a Zväzom sudetských Nemcov v Rakúsku. Šéfovia oboch zväzov dnes v Budapešti podpísali dohodu o spolupráci v záujme zrušenia Benešových dekrétov. Chcú zostať na právnej základni, akú poskytuje Európska únia, a dúfajú, že sa im podarí získať na svoju stranu čoraz viac členských krajín. Miklós Patrubány a Gerhard Zeishel oznámili, že ako prvú spoločnú akciu plánujú presvedčiť bruselský magistrát, aby zrušil Benešovu ulicu v „hlavnom meste Európy“. Rakúsky sudetonemecký zväz má údajne 10 tisíc členov, ale chcel by zastupovať záujmy 160 tisíc ľudí. Svetový zväz Maďarov je v súčasnosti registrovaná ako občianska organizácia, ktorá zo štátneho rozpočtu už niekoľko rokov nedostáva peniaze.
Predseda opozičnej Ľudovej strany - HZDS a bývalý premiér Vladimír Mečiar kandiduje na post slovenského prezidenta. Oznámil to dnes v Bratislave pred novinármi, poslancami za HZDS a členmi svojej rodiny. Mečiar povedal, že pri jeho kandidatúre zavážila výzva nominačného snemu HZDS, postoj verejnosti k vláde a najmä verdikt súdu, ktorý v stredu v Bratislave rozhodol, že medializované obvinenia voči nemu a jeho deťom sú nepravdivé. "Ak by rozhodnutie súdu bolo opačné, nebol by som sa o kandidatúru uchádzal," vyhlásil politik. V prípade, že bude zvolený za prezidenta, Mečiar vysporiada všetky svoje osobné pomery tak, aby v deň skladania prezidentského sľubu nemal žiadne záväzky voči nikomu okrem ústavy a občanom. Pripustil, že sa to týka aj jeho pôžičky na rekonštrukciu vily Elektra v Trenčianskych Tepliciach, pričom jednou z možností bude prevod jeho záväzkov. Mečiar sa nevyjadril jednoznačne, či sa v prípade zvolenia vzdá funkcie predsedu Ľudovej strany - HZDS. Touto otázkou sa bude zaoberať až po víťazstve v prezidentských voľbách. "Predsedom strany som a zostávam," zdôraznil. Politik rovnako nechcel konkretizovať, koho považuje za svojho najväčšieho rivala v prezidentskom súboji. Myslí si však, že do druhého kola postúpi Eduard Kukan (SDKÚ) alebo súčasný prezident Rudolf Schuster. Predseda opozičného hnutia, ktorý v minulosti čelil kritike pre autoritatívny štýl vládnutia, sa neobáva negatívnych reakcií zo zahraničia po svojom prípadnom zvolení. "Tie názory sú už trošku zastarané, vývoj je už o šesť rokov ďalej," dodal Mečiar, ktorého slová niekoľkokrát prerušil potlesk jeho priaznivcov v Zichyho paláci. Ako prezident chce Mečiar prispieť k prointegračným procesom v EÚ a NATO. V tejto súvislosti zdôraznil, že Slovensko bude po 1. máji plnoprávnym členom únie, a nie iba čakateľom na členstvo. Návrh na Mečiarovu kandidatúru dnes už doručil do Národnej rady SR poslanec za ĽS-HZDS Tibor Cabaj. Návrh podpísalo 25 poslancov. Politik sa chce podľa vlastných slov ešte uchádzať o politickú podporu SNS, niektorých mimoparlametných strán a nevylúčil ani rozhovory s komunistami.
Moja návšteva je odkazom pre tunajších obyvateľov a všetkých, že budúcnosť treba hľadať spoločne, skonštatoval predseda Ľudovej strany Hnutia za demokratické Slovensko (ĽS-HZDS) Vladimír Mečiar po dnešnej návšteve na Mestskom úrade v Dunajskej Strede, kde ho prijal primátor Péter Pázmány. Skutočnosť, že prvé mesto, ktoré navštívil po oznámení svojej prezidentskej kandidatúry je Dunajská Streda, znamená gesto voči občanom maďarskej národnosti, skonštatoval V. Mečiar. Na stretnutí u primátora, ktorý je aj predsedom okresnej organizácie Strany maďarskej koalície (SMK) v Dunajskej Strede, Mečiar skonštatoval, že SMK je seriózny partner. Ako dodal, dobre sa s ním spolupracuje aj na krajskej úrovni v Trnavskom, Nitrianskom i v Banskobystrickom kraji. O zákonoch týkajúcich sa poľnohospodárstva v parlamente naši poslanci hlasujú s poslancami SMK takmer v symbióze, vyhlásil. Primátor Pázmány predstavil hosťovi rozvojové možnosti mesta, poukázal na ťažkosti poľnohospodárov, na potrebu zlepšenia cestných komunikácií a vybudovania južného ťahu rýchlostnej cesty až na Dunajskú Stredu. Podľa V. Mečiara je Žitný ostrov oblasť, ktorá sa nachádza v tzv. zlatom trojuholníku, ako kedysi s bývalým maďarským premiérom Gyulom Hornom nazvali priľahlé pohraničné oblasti Slovenska, Maďarska a Rakúska. Na každej výstave stretávam firmy z tohto regiónu, a tých podnikateľov je potrebné kapitálovo podporiť, skonštatoval prezidentský kandidát ĽS-HZDS.
Maďarsko chápe, že v záujme bezpečnosti zavádzajú Spojené štáty rôzne opatrenia pre vstup cudzincov na ich územie. Povedala to dnes v Budapešti ministerka vnútra Mónika Lamperthová po návrate z oficiálnej pracovnej cesty v USA. Maďarsko nenamieta proti týmto opatreniam, lebo vie, že tieto kroky slúžia na posilnenie bezpečnosti, konštatovala ministerka, ktorá v USA navrhla, aby medzi Maďarskom a Spojenými štátmi bol zavedený vzájomný bezvízový styk. Ako dodala, Maďarsko nemieni reagovať na sprísnenie vstupu do USA žiadne protiopatrenia. Na prešetrenie vízovej praxe bude podľa jej slov založená spoločná maďarsko-americká pracovná skupina. "Maďarskí a americkí odborníci preveria tú prax, ktorá dala z pohľadu vydávania víz príčinu na určitú kritiku zo strany maďarských občanov," spresnila šéfka rezortu vnútra. Maďarská delegácia, v ktorej bol aj šéf maďarskej polície László Salgó a vedúci riaditeľstva Celoštátnej ochrany proti katastrofám Attila Tatár, rokovala vo Washingtone okrem iných aj s ministrom vnútra USA Tomom Ridgeom, ministrom spravodlivosti Johnom Aschroftom a riaditeľom FBI Robertom S. Muellerom. Rokovania sa týkali otázky využitia leteckej základne v maďarskom Taszári, spolupráce v oblastiach boja proti organizovanému zločinu, ochrany proti katastrofám a ďalších tém.
S blížiacim sa 1. májom - dátumom vstupu krajiny do EÚ - predstavila maďarská vláda návrh škrtov výdavkov štátneho rozpočtu. Nastupujúci maďarský minister financií Tibor Draskovics predstavil návrh štátneho rozpočtu, ktorý zahŕňa škrty výdavkov vo výške asi 590 miliónov eur. Podľa plánu by mala ľavicovo-liberálna vládna koalícia premiéra Pétera Medgyessyho znížiť výdavky ministerstiev, rozpočtové investície a výdavky na inštitúcie financované z centrálneho rozpočtu. Uťahovanie opaskov by sa nemalo týkať sociálnych výdavkov a financií pre regionálne vlády. Nový rozpočet má reagovať na fakt, že Maďarsko muselo po zlých výsledkoch zvýšiť predpokladaný deficit na rok 2004 z 3,8 percenta na 4,6 percenta HDP. Pre krajinu, ktorá chce čo najskôr vstúpiť do eurozóny, to bol nepríjemný fakt - premiér Medgyessy po jeho zistení odvolal predchodcu Draskovicsa (EurActiv.sk, 8. január 2004). Vláda by mala konečnú verziu plánu schváliť 25. februára 2004.
Stretnutie predsedov výborov zahraničných a integračných výborov parlamentov krajín Vyšehradskej štvorky sa dnes v Bratislave začalo diskusiou o aktivitách a perspektívach Medzinárodného vyšehradského fondu. Na dvojdňovom rokovaní poslancov z Poľska, Maďarska, Česka a Slovenska sa bude ďalej riešiť spolupráca európskych inštitúcií a národných parlamentov po vstupe do Európskej únie. Témou je aj koordinácia v procese spracovávania európskej legislatívy. Členovia parlamentov okolitých štátov budú taktiež informovať o svojich predstavách parlamentnej kontroly vlády v oblasti európskej politiky. Po vstupe krajín V4 do únie bude dôležitý vzťah parlamentu a vlády pri rokovaniach s úniou. V NR SR vznikne Výbor pre európske záležitosti, ktorý nahradí Výbor pre európsku integráciu. Jeho kompetencie bude riešiť novela rokovacieho poriadku NR SR a prípadne aj novela ústavy.
Európska komisia posilní spoluprácu s národnými parlamentmi. Po 1. máji, keď sa krajiny Visegrádskej štvorky stanú členmi EÚ, budú parlamenty dostávať všetky legislatívne návrhy a politické stratégie v tom istom čase ako Európsky parlament a ministerská rada. Uviedol to 2. februára 2004 vedúci Delegácie EK v SR Eric van der Linden na stretnutí predsedov zahraničných a integračných výborov Visegrádskej štvorky v Bratislave. Vzťahy medzi vládou a národným parlamentom vo veciach EÚ ale musí určiť každý štát sám. Slovensko, ČR, Poľsko ani Maďarsko ich ešte nemajú upravené zákonom. Medzi ich poslancami prevažuje názor, že by vláda mala parlament informovať, o čom rokuje s Bruselom. Parlament by sa mal zaoberať najmä spornými vecami a nechať vláde manévrovací priestor. Po rozšírení EÚ v NR SR vznikne Výbor pre európske záležitosti, ktorý nahradí Výbor pre európsku integráciu. Jeho kompetencie bude riešiť novela rokovacieho poriadku NR SR a prípadne aj novela ústavy. Ministerstvo zahraničných vecí navrhuje zapojiť poslancov do pracovných skupín pri jednotlivých rezortoch a do slovenského Výboru stálych zástupcov. Podľa štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí SR (MZV SR) Józsefa Berényiho by sa tak zvýšila informovanosť parlamentu, ktorý by sa cez svojho zástupcu podieľal na stanoviskách k európskej agende. Má sa tým okrem iného zabezpečiť, aby nedochádzalo k rozporom v počiatočných vládnych a neskorších parlamentných stanoviskách v procese prijímania európskeho práva. Mandát parlamentu by sa totiž mal týkať až záverečného rozhodnutia pri prijímaní európskych noriem na úrovni ministerských rád, ktoré zväčša bývajú už len formálnou záležitosťou. Uvedeným návrhom by boli parlament a jeho výbory zapojené do kontroly prijímania európskej legislatívy od samého počiatku. Berényi o tom informoval na dnešnom stretnutí predsedov výborov zahraničných a integračných výborov parlamentov krajín Visegrádskej štvorky, ktorí sa v Bratislave venujú mechanizmom koordinácie v procese spracovávania európskej legislatívy. Predsedníčka integračného výboru Národnej rady Monika Beňová túto ponuku uvítala: "Výbor bude permanentne informovaný prostredníctvom svojho zástupcu v komisii o tom, ako sa diskusia vyvíja, a bude môcť potom prijať aj informovanejšie a kompetentnejšie uznesenie," povedala pre novinárov. Šéf Zahraničného výboru NR SR Ján Figeľ s uvedenou ponukou nesúhlasí. Vysvetlil, že pracovné skupiny aj výbor tvoria experti, nie zástupcovia politických strán. "Nie je dobré zmiešavať politickú a expertnú úroveň," dodal. Podľa neho by bolo možné, aby v týchto skupinách boli nie poslanci, ale experti Národnej rady. Budúci parlamentný výbor pre európske záležitosti by mal podľa Figeľa vstupovať do závažných záležitostí, ako je príprava smerníc a nariadení, stratégia politík EÚ či rozpočet Európskej únie. Vláda by ho mala na začiatku informovať, aký chce mať manévrovací priestor na rokovaniach v ministerskej rade EÚ. Poslanci by ho potvrdili a k veci by sa vrátili len vtedy, ak by sa pôvodný návrh ku koncu výrazne zmenil. Príslušný návrh ústavnej novely predkladá predseda KDH a predseda NR SR Pavol Hrušovský za skupinu poslancov. Predseda integračného výboru českej Poslaneckej snemovne Pavel Svoboda sa domnieva, že parlament by nemal vládu zaväzovať. Český návrh zákona hovorí, že vláda "zohľadní" názor parlamentu. Zaoberať by sa mal len problematickými vecami po tom, ako by bolo známe stanovisko vlády. Záväzný mandát parlamentného výboru ministrom tak, ako to predpokladá návrh novely slovenskej ústavy, Svoboda pre české pomery nepovažuje za šťastné. Podľa Svobodu musí mať vláda v európskej rade ministrov určitú vôľu pri rozhodovaní. Konkrétnu odchýlku od stanoviska výboru pritom určí prax a vývoj rokovaní, čo sa nedá vtesnať do zákona. Za problém slovenského návrhu považuje Svoboda aj to, že v ňom nie je riešená vynútiteľnosť mandátu. V prípade, že česká vláda viackrát "nezohľadní" postoj parlamentného výboru dôjde podľa neho samozrejme k politickým dôsledkom. "Bude sa tak však diať z logických politických dôvodov a nie preto že to je vynútiteľné zo strany parlamentu," povedal. O potrebe prijať novú smernicu alebo nariadenie rozhoduje v EÚ Rada ministrov. Pripraví ju pracovná skupina v Bruseli, zložená z expertov, zástupcov EK, členských krajín a významných záujmových skupín. Na národnej úrovni sa smernicou zaoberá pracovná skupina príslušného ministerstva. Potom návrh posúdi Výbor stálych zástupcov, kde sú veľvyslanci členských krajín EÚ. Jeho odrazom v SR je Výbor stálych zástupcov, tvorený expertmi. Schádza sa každý týždeň. Keď je nová legislatívna norma pripravená, schváli ju Rada ministrov. Členovia únie ju potom aplikujú do národného zákonodarstva. Stretnutie predsedov výborov zahraničných a integračných výborov parlamentov krajín Vyšehradskej štvorky v Bratislave sa začalo 1. februára 2004. Okrem spolupráce európskych inštitúcií a národných parlamentov jeho účastníci diskutovali o aktivitách a perspektívach Medzinárodného visegrádskeho fondu.
Európa, ktorá mala začiatkom minulého roka 814 miliónov obyvateľov, naďalej starne a veľmi rýchlo sa zmenšuje jej zastúpenie uprostred svetovej populácie. Ako vyplýva zo správy, ktorú vo štvrtok v Štrasburgu zverejnila Rada Európy, dôvodom tohto javu je nízka miera pôrodnosti v európskych krajinách. Podľa predsedu komisie Rady Európy pre demografiu Aidana Puncha by táto tendencia mala v nasledujúcich rokoch pokračovať. Punch zdôraznil, že pred 50 rokmi predstavovala európska populácia 22 percent zo svetového obyvateľstva, kým dnes to je len 12 percent. Podľa odhadov demografov by v Európe malo o 50 rokov žiť len 6,5 percenta svetového obyvateľstva. V roku 2002 vzrástla európska populácia iba o 0,08 percenta. Prirodzený prírastok, predstavujúci rozdiel medzi počtom narodení a úmrtí, je podľa tejto správy čoraz viac negatívny. Kým v roku 1990 sa deficit pôrodnosti týkal len troch krajín - Nemecka, Bulharska a Maďarska - v roku 2002 sa táto tendencia rozšírila na ďalších 12 štátov strednej a východnej Európy - Rusko, Bielorusko, Lotyšsko, Estónsko, Litvu, Rumunsko, Chorvátsko, Moldavsko, ČR, Slovinsko, Poľsko a Slovensko. V krajinách západnej Európy je podľa správy RE trend mierne pozitívny.
Politici budú hovoriť hlavne o vnútropolitických témach. Fidesz sa už pripravuje na voľbyMaďarsko je z krajín Visegrádskej 4 v prípravách na voľby do Európskeho parlamentu najďalej. Najvýznamnejšie strany uzatvárajú svoje kandidátky a volebná kampaň o 24 europoslaneckých miest sa už vlastne začala. Voľby budú 13. júna. Už teraz je jasné, že kampaň bude o vnútropolitických otázkach a až potom o európskych. V Maďarsku sa volieb môžu zúčastniť len strany podobne ako v parlamentných voľbách. Aby postúpili, musia získať päť percent hlasov. Zatiaľ sa ich do súťaže prihlásilo šesť, prekročiť päťpercentnú hranicu však majú podľa prieskumov iba tri: vládna Maďarská socialistická strana (MSZP), opozičný Fidesz a možno aj vládny Zväz slobodných demokratov (SZDSZ), ktorý sa v prieskumoch pohybuje tesne pod osudovou hranicou. Podľa prieskumov by mohlo MSZP získať 10 až 12 miest, Fidesz 12 až 14, SZDSZ možno jedno-dve. Vládni socialisti postavili do čela kandidátky súčasného ministra zahraničia Lászlóa Kovácsa, po ňom nasleduje bývalý premiér (a pred tým minister zahraničia) Gyula Horn. Na treťom mieste je ministerka bez kresla pre rovnosť šancí Katalin Lévaiová. Tá bola do funkcie vymenovaná iba pred rokom, ale príliš sa neosvedčila a strana takto našla elegantnú možnosť, ako sa jej zbaviť. Zaujímavé je, že Kovács a Horn dopredu oznámili, že v prípade svojho zvolenia do EÚ nepôjdu a na kandidátke sú len preto, aby prilákali voličov. Opozícia ich kandidatúru považuje za zavádzanie voličov. „Bol by to podvod, ak by sme tvrdili, že tam pôjdeme, a potom by sme nešli," tvrdí naopak Kovács. MSZP už kandidátom rozdelila aj úlohy. Kovács bude vystupovať v médiách, Horn jazdiť po vidieckych mítingoch a Lévaiová má osloviť nerozhodnutých liberálnejších voličov. Opozičný Fidesz dnes vedie vo volebných prieskumoch a netají sa, že považuje voľby do EP za predohru parlamentných volieb. Tie by mali byť v roku 2006 (v prípade výraznej porážky vládnych strán v eurovoľbách podľa Fidesz možno aj skôr). Kampaň má byť jednoznačne o vnútropolitických témach. Kandidátku Fidesz povedie podpredseda strany, bývalý športovec, člen Medzinárodného olympijského výboru a neúspešný kandidát na primátora Budapešti Pál Schmitt a je na nej aj minister zahraničia Orbánovej vlády János Martonyi. Fidesz však je v rozpornej situácii. K víťazstvu musí získať aj hlasy umiernenej a proeurópskej pravice, ktorú ťažko skrývaný euroskepticismus strany odradzuje, ako aj hlasy krajnej pravice, ktorá je proti členstvu v únii a pre ktorú, naopak, postoj Fidesz nie je dosť protieurópsky. Kandidátku vládnej SZDSZ, ktorá už kampaň rozbehla, povedie Gábor Demszky, primátor Budapešti nepretržite od roku 1990. Post primátora si chce ponechať aj v prípade zvolenia. V európskom parlamente plánuje stráviť vždy jeden týždeň v mesiaci.
Maďarská vláda rozhodla, že na post eurokomisára navrhne súčasného veľvyslanca pri Európskej únii Pétera Balázsa, ohlásil včera v Budapešti premiér Péter Medgyessy. „Bude na tomto mieste pracovať ako zástupca Maďarska a skutočný Európan," tvrdí. Druhý nádejný kandidát na tento post, bývalý hlavný vyjednávač a súčasný minister bez kresla pre otázky integrácie Endre Juhász by sa mal stať sudcom Európskeho súdu sídliaceho v Luxemburgu. Šesťdesiatdvaročný Balázs je ostrieľaným úradníkom a diplomatom. Od roku 1969 zastával rôzne funkcie na ministerstve obchodu, od roku 1993 bol veľvyslancom v Dánsku a Nemecku a od roku 2002 štátnym tajomníkom ministerstva zahraničia zodpovedajúcim za integráciu a zahraničný obchod. Jeho vymenovanie je v Maďarsku pokračovaním tendencie, že sa praktické záležitosti spojené s úniou zverujú skôr úradníkom ako politikom. Podobným úradníkom bol aj vyjednávač Juhász. Podľa iných správ je Balázs eurokomisárom iba na prechodné obdobie do konca októbra, keď sa mandát súčasnej komisie skončí a boj o lukratívny post medzi vládnucimi maďarskými socialistami sa začne nanovo. Balázsa považovali za kandidáta premiéra Medgyessyho v súboji s ministrom zahraničia Lászlóm Kovácsom, ktorý má o tento post sám záujem. Výber eurokomisára nevyvolal v Maďarsku na rozdiel od ostatných krajín V4 nijaké väčšie emócie. Podľa podpredsedu parlamentu za opozičný Fidesz Józsefa Szájera jeho strana nemá výhrady voči osobe kandidáta, no prekáža jej, že ho vláda vybrala bez konzultácie s opozíciou.
Kandidátom Maďarska na post eurokomisára je súčasný veľvyslanec pri Európskej únii Péter Balázs. Péter Balázs má bohaté skúsenosti v oblasti spolupráce s Európskou úniou, donedávna bol štátnym tajomníkom na ministerstve zahraničných vecí zodpovedný za integráciu, a teraz je veľvyslancom v Bruseli. Jeho meno figurovalo v skupinke možných kandidátov, hoci väčšie šance sa dávali terajšiemu ministrovi pre európske záležitosti Endremu Juhászovi, ktorý bol hlavným vyjednávačom Maďarska počas celého prístupového procesu. Juhász však nevyjde naprázdno: vláda ho nominuje za sudcu Európskeho súdu so sídlom v Luxembursku. Tento post sa zdá byť trvalejší, pretože komisár bude v úrade len do novembra. Inak ešte nie je isté, ktorú oblasť bude mať na starosti, ale ako dnes na spoločnej tlačovej konferencii oznámili premiér Péter Medgyessy a šéf diplomacie László Kovács, pravdepodobne bude pracovať spolu s francúzskym komisárom, a teda sa bude venovať štrukturálnym fondom. Vláda nemieni zrušiť post euroministra, ale za Juhásza ešte nemá náhradu. Maďarská opozícia berie na vedomie personálne rozhodnutie vlády, hoci by nebola dbala, keby sa mohla zúčastniť na predbežných konzultáciách.
Maďari sú pred vstupom do Európskej únie viac optimistickí. Väčšina očakáva zdraženie, ale aj zlepšenie svojej situácie po vstupe do Európskej únie – vyplýva to z prieskumu, ktorého výsledky zverejnili v Budapešti. Až 85 percent je tých, ktorí rátajú so zvýšením cien v Maďarsku po 1. máji. Rovnaký počet ľudí si myslí, že možnosti na prácu, štúdium a cestovanie, slovom: šance na slobodný pohyb budú oveľa širšie. 61 percent očakáva politickú stabilitu a mier, zároveň však rátajú s tým, že namiesto menších krajín budú rozhodovať v únii veľké štáty. Agentúra Hungária robila prieskum vlani v lete v kruhu reprezentatívnej vzorky maďarskej spoločnosti. Tolerančnú hranicu, čiže možnosť omylu určuje firma na tri-štyri percentá. Zaujímavý môže byť pomer odpovedí na otázku, o ktorej sa v Maďarsku široko diskutuje: či stratia Maďari svoju kultúru a národnú identitu? Nuž, myslí si to iba 34 percent opýtaných.
Na tradičnej slávnostnej svätej omši na pamiatku Karola Veľkého vo frankfurtskom dóme 31. januára bude hlavným celebrantom a kazateľom maďarský prímas kardinál Péter Erdő, arcibiskup Ostrihomsko-budapeštianskej arcidiecézy. Táto svätá omša na spomienku na úmrtie sv. Karola Veľkého, ktorý zomrel 28. januára v roku 814, sa slávi už od roku 1332. Už po mnohé roky jej predsedá vždy jeden hosť z európskych biskupských konferencií. Katedrála Frankfurtu chce tak pripomínať celoeurópsky význam Karola Veľkého.
Výrazný náskok opozície pred vládnymi stranami ukazujú výsledky najnovších prieskumov verejnej mienky v Maďarsku. Na otázku „prečo?“ nie je ťažké odpovedať: nesplnené sľuby, zhoršujúca sa hospodárska situácia a zlá komunikácia sprevádzajú činnosť vlády. Vláda socialistov a liberálov mala v máji roku 2002 silný nástup – v takzvaných stodňových programoch začala plniť svoje volebné sľuby. Spomeňme len 50-percentné zvýšenie mzdy v zdravotníctve, alebo hoci zrušenie koncesionárskych poplatkov za televíziu a rozhlas. Odborníci už vtedy varovali, že po tomto „bezbrehom“ rozdávaní, príde raz pôst a skôr či neskôr budú potrebné úsporné opatrenia. Prvé škrty sa robili už vlani ku koncu roka, k čomu sa pridala kríza forintu, no a obyvateľstvo si uvedomilo problémy v plnej šírke po novoročnom zvyšovaní cien. Výmena na poste ministra financií len potvrdzuje, že niečo naozaj nebolo v poriadku, a nový minister, ktorý nastúpi o dva týždne, už vopred straší – rozhodne chce usporiť dokopy 150 miliárd forintov (približne 12 a pol miliardy korún), a to tým spôsobom, že okresať mieni rozpočet všetkých rezortov a štátnych inštitúcií, napríklad akadémiu vied nevynímajúc. V týchto dňoch tieto inštitúcie horúčkovito hľadajú položky, bez ktorých by mohli fungovať. Predovšetkým tu treba hľadať príčiny poklesu preferencií vládnych socialistov, a nie v zlepšenom výkone opozície, hoci tá k pocitu neistoty sústavne prispieva tým, že bije na poplach. Všetky agentúry potvrdzujú tento trend, dokonca Gallup dnes vykazuje takýto percentuálny pomer: 54 k 36 v prospech opozičného Fideszu.
Vládna Maďarská socialistická strana (MSZP) postupne stráca podporu voličov. Podľa aktuálnych prieskumov by opozičná Maďarská občianska aliancia FIDESZ získala vo voľbách o 14 až 18 percent hlasov viac než socialisti.
To sú pre MSZP varujúce čísla pred blížiacimi sa voľbami do Európskeho parlamentu. Zdá sa, že socialistom prestal veriť aj ich izraelský volebný poradca Ron Webber a minulý týždeň narýchlo opustil Maďarsko. Podľa denníka Népszabadság ho však nahradia odborníci, ktorí riadili kampaň Billa Clintona, Tonyho Blaira alebo Gerharda Schrödera. Túto skupinu skúsených odborníkov chcel údajne pred parlamentnými voľbami v roku 2002 získať na svoju stranu FIDESZ, ale pravicovej strane vraj zásadne nepomáhajú. Tento tím by mal pripraviť MSZP nielen na európske voľby, ale v prípade úspechu aj na parlamentné voľby v roku 2006. Socialisti však strácajú podporu predovšetkým pre nepresvedčivý výkon vlády premiéra Pétera Medgyessyho. Opozícia chyby vlády šikovne využíva vo svoj prospech a európske voľby považuje za generálku na parlamentné voľby. Csaba Hende z FIDESZ-u vyhlásil, že Medgyessyho vláda už prakticky padla. "V prípade, že socialisti prehrajú európske voľby, mal by Medgyessyho kabinet fungovať už iba ako úradnícka vláda," vyhlásil Hende. Aj vnútri MSZP sa zvyšuje nespokojnosť s vývojom v strane a skupina okolo predsedníčky parlamentu Katalin Sziliovej a expremiéra Gyulu Horna žiada urýchlené zmeny. Sziliová vyhlásila, že stranu oslabuje predovšetkým to, že v jej vnútri sú tri strany: ideologická, technokratická a koristnícka. Táto skupina požaduje výmenu v čele strany. Už dnes je známe, že miesto po predsedovi socialistov Lászlóovi Kovácsovi sa uvoľní na budúci rok. Kovács vyhlásil, že už nebude opätovne kandidovať na tento post. Kritickú situáciu v strane sa údajne snažia využiť aj niektorí veľkopodnikatelia, ktorí majú blízko k socialistom a chcú ovládnuť stranu zvnútra. Jedným z nich má byť miliardár Tamás Lesztinger. "Leisztinger stranu kupuje pomocou svojich miliárd," vyhlásil nemenovaný člen MSZP zo župy Vas. Lesztinger sa umiestnil v nedávno zverejnenom rebríčku najbohatších Maďarov na treťom mieste. Vlastní sieť hotelov a jeho závody vyrábajú známu salámu Pick. Jeho majetok sa odhaduje na 35 miliárd forintov, čo je takmer 6 miliárd korún. Podľa politológov sa síce strana s masovou členskou základňou (MSZP má asi 30-tisíc členov) dá veľmi ťažko ovládnuť zvonka, ale pri veľkých peniazoch nie je nič nemožné. Niektoré župné organizácie na západe a juhovýchode Maďarska upozorňujú, že do strany tu vstupuje veľké množstvo nových členov. Je ich vraj až desaťtisíc a majú to byť predovšetkým Rómovia, ktorí dostávajú za vstup do MSZP určitú sumu peňazí. Počet niektorých župných organizácií tak stúpol desať- až pätnásťnásobne. Podľa týždenníka Heti Válasz noví členovia postupne odstavujú starších členov a preberajú kontrolu nad stranou na miestnej úrovni. Novým podpredsedom miestnej organizácie v župe Vas sa napríklad stal Csaba Tóth, ktorý je priamo napojený na Lesztingerove firmy. V župe Hajdú-Bihar ovládol miestnu organizáciu riaditeľ závodu na výrobu známej salámy Pick, ktorú kontroluje Lesztingerova firma Arado Holding. Navyše miliardárova družka je podpredsedníčkou mládežníckej organizácie socialistov a členkou predsedníctva MSZP. Podľa Heti Válasz sa Leisztinger týmto spôsobom chce pomstiť za to, že sa mu socialisti po víťazných parlamentných voľbách v roku 2002 dostatočne neodvďačili za sponzorské dary. Politológovia sa domnievajú, že ak by sa Leisztingerovi podarilo do parlamentných volieb v roku 2006 ovládnuť štyri až päť župných organizácií, môže mať v strane rozhodujúce slovo. Zároveň však upozorňujú, že by to bol nebezpečný precedens na maďarskej politickej scéne.
Vládna Maďarská socialistická strana je vážne znepokojená. Príčinou nie sú len klesajúce volebné preferencie, ale aj snaha jedného z najbohatších maďarských podnikateľov Tamása Leisztingera, ktorý sa snaží stranu ovládnuť. Podľa niektorých zdrojov do strany, ktorá mala donedávna 30-tisíc členov, v priebehu posledných mesiacov vstúpilo viac ako 10-tisíc ľudí. V niektorých mestách vzrástol vlani ku koncu roku počet členov miestnych organizácií desať až pätnásťnásobne. Vo veľkom počte vraj do strany vstupujú Rómovia, ktorí za to dostávajú peniaze. Stalo sa tak v župách na západe a juhovýchode Maďarska, kde sú socialisti tradične slabí. Škandál vypukol v župe Vas. Starší členovia strany tu majú pocit, že ich vedenie zvolené novými členmi odstavilo od moci. Nový podpredseda vasskej župnej organizácie socialistov Csaba Tóth nazval správu o masových vstupoch nezmyslom. Tóthove firmy sú v obchodnom spojení s Leisztingerovými firmami. Predsedom župnej organizácie socialistov v župe Hajdú-Bihar sa tiež z ničoho nič stal člen riaditeľstva známeho výrobcu maďarských salám, firmy Pick, ktorú ovláda Leisztingerov Arado Holding. Leisztingerova družka je navyše podpredsedníčkou mládežníckej organizácie a členkou predsedníctva socialistickej strany. Podľa týždenníku Heti Válasz, ktorý je blízky opozičnému Fideszu, si Leisztinger týmto spôsobom kompenzuje, že sa mu socialisti po víťazných voľbách dostatočne neodvďačili za sponzorské dary. Vedenie strany sa zatiaľ k veci verejne nevyjadruje, vnútri strany to však vrie. Padol napríklad návrh zmeniť stanovy, aby do nej nebolo možné vstupovať určité obdobie pred voľbami do straníckych orgánov. Aj keď zatiaľ nikto nič nepotvrdil, je podľa maďarských politológov pravdepodobné, že pokus o ovládnutie strany naozaj prebieha. U postkomunistických socialistov to práve nemusí vyjsť. „Sú ozajstnou masovou stranou s rozvetvenou a funkčnou straníckou štruktúrou. Ovládnuť zvonka sa dajú skôr takzvané mediálne strany," tvrdí politológ Gábor Török. Podnikateľ Leisztinger je na minuloročnom zozname najbohatších Maďarov na treťom mieste. Jeho majetok sa odhaduje na 35 miliárd forintov (asi 5,8 miliardy korún). Vlastní Arago Holding, ktorá okrem Picka vlastní dve veľké hotelové siete. Súčasne je však podozrievaný z burzových machinácií, ktoré o majetok pripravili množstvo malých akcionárov, či z vytunelovania veľkej potravinárskej firmy Ringa.
Desať maďarských ekologických hnutí vyzýva vládu, aby nemenila doterajší postoj vo veci vodného diela na Dunaji a aby na rokovaniach so slovenskou stranou naďalej trvala na prepúšťaní väčšieho množstva vody do starého koryta rieky. Zelení protestujú proti osobe, ktorá má Maďarsko zastupovať pred haagskym súdom. Medzi signatármi výzvy k vláde je aj Dunajská Charta, ktorá vždy bola zameraná proti akémukoľvek vodnému dielu. Spolu s ďalšími organizáciami teraz konštatuje, že takmer dvojročné nepochopiteľné mlčanie maďarskej vlády vo veci Dunaja spôsobilo ďalšie škody, no odteraz:... by mala maďarská strana trvať na rozdelení vody v Dunaji takým spôsobom, ako to vyplýva z haagskeho rozsudku a z odporúčania Európskej únie z roku 1994, čiže aby slovenská strana prepúšťala 40 percent vody, pretože zachovanie ekologickej rovnováhy v Szigetköze nie je možné s nižším množstvom vody v starom koryte rieky. Maďarská strana by nemala prijať žiadne také technické riešenia, ktoré by viedli k vybudovaniu nákladných umelých systémov – hovorí sa vo výzve. Zelení protestujú proti tomu, že Maďarsko pred haagskym súdom bude zastupovať Árpád Prandler, ktorý – ako píšu - je zodpovedný za medzištátnu zmluvu z roku 1977 a aj potom robil všetko za postavenie nagymarošského stupňa. Prandlerova osoba naznačuje, že vo veci vodného diela na Dunaji by sa súčasná vláda najradšej vrátila k politike Maďarskej socialistickej robotníckej strany – stojí vo výzve ekologických hnutí. V denníku Magyar Nemzet známy ochranár András Lányi tvrdí, že rad radom dostávajú mastné pozície zarytí prívrženci nagymarošského stupňa. Narážal na nového námestníka štátneho tajomníka ministerstva ochrany životného prostredia a vodného hospodárstva Miklósa Vargu, ktorý už pred zmenou politického systému pôsobil v rezorte a aj roku 1998 sa zúčastnil na projekte dostavby vodného diela, ktorý potom na nátlak liberálnej koaličnej strany a občianskych združení Hornova vláda stiahla.
Kým iracká vládna rada až včera nariadila vyšetrovanie obvinení, podľa ktorých si bývalý diktátor Saddám Husajn kupoval priazeň zahraničných politikov a organizácií miliónmi barelov ropy, škandál začína otriasať ďalšími krajinami. Maďarský minister obrany Ferenc Juhász včera obvinil vládu expremiéra Orbána, že vedela o podozrení jednej maďarskej političky z prijímania darov od Saddámovho režimu a nič v tejto veci nepodnikla. Na zozname "obdarovaných" (www.proche-orient.info) je popri slovenských komunistoch so štyrmi miliónmi barelov aj medzičasom zaniknutá Strana maďarských záujmov bývalej poslankyne Izabelly B. Királyovej. Táto ultrapravičiarka, známa aj ako "matka" maďarských skinhedov, mala dostať značnú províziu za sprostredkovanie predaja 4,7 milióna barelov irackej ropy. Királyová sa k tejto téme pre maďarské médiá odmietla vyjadriť. Mlčanie zdôvodnila tým, že z politiky sa už stiahla. Na internete však má dodnes svoju stránku, ktorej dominujú heslá typu "Ruky preč od Iraku" a "Neprelievaj krv za ropu". Škandál Királyovej sa vládnuci socialisti pokúšajú obrátiť proti opozičnému rivalovi -Orbánovmu Fideszu. "V roku 2000 som mal dôkazy pochádzajúce z kruhov vtedajšej vlády, podľa ktorých predchádzajúci kabinet mal informácie o tejto veci," povedal včera minister Juhász pre televíziu TV2. Ako opozičný poslanec Juhász v septembri 2000 v parlamentnej interpelácii upozornil, že Királyová mohla na dare od Saddáma získať vyše pol milióna dolárov. Vtedajší šéf diplomacie to však označil za "kačicu".
Z Maďarska figuruje na Saddámovom zozname malá, krajne pravicová Strana maďarského záujmu. Založila ju bývalá učiteľka, po roku 1990 poslankyňa vládneho Maďarského demokratického fóra Izabella B. Királyová, ktorá bola v roku 1993 z pôvodnej strany vylúčená. Podľa starších informácií uzavrela jej strana v roku 1999 dohodu s embargovaným Irakom o obchode s ropou. V roku 2000 odznelo aj v maďarskom parlamente tvrdenie, že Királyová dvakrát do krajiny priviezla 1,5 milióna barelov ropy. Colná správa to nepotvrdila. Webová stránka tejto strany uvádza, že Husajn je pravý štátnik, ktorého by potreboval každý národ.
Dnes už nefungujúca maďarská politická strana figurovala tiež na takzvanom Saddámovom zozname, čiže dostávala finančnú podporu od irackého diktátora. Do medzinárodnej aféry, ktorá vypukla okolo Saddámových finančných injekcií pre činiteľov, ktoré mali podporovať irackú politiku, je zapletená aj takzvaná Strana maďarských záujmov. Založila ju bývalá poslankyňa Izabela B. Királyová roku 1993, keď ju práve kvôli extrémnym prejavom vylúčili z vtedy vládnuceho Maďarského demokratického fóra. Istý čas o sebe ešte dávala vedieť, a okrem iného vyzývala na zrušenie embarga voči Iraku, no postupne zapadla do zabudnutia. Na internete však dodnes má svoju stránku, na ktorej dominuje protiamerický postoj vo veci Iraku. Prezident Bush je dokonca znázornený v „hitlerovskej“ póze a rovnošate.
Spoločne vystúpiť proti extrémnym prejavom a viesť kampaň v konštruktívnom a čistom duchu – na tom sa zhodli predstavitelia dvoch najväčších parlamentných strán v Maďarsku ohľadne volieb do Európskeho parlamentu. Plánuje sa aj stretnutie všetkých premiérov od zmeny politického systému. Expremiér Gyula Horn je na druhom mieste volebnej listiny socialistov, ale zodpovedá za celú kampaň. Pál Schmitt je zasa lídrom Fideszu. Ich včerajšie stretnutie možno hodnotiť ako vzácny prejav snahy viesť kampaň v dôstojnom duchu, bez vzájomného osočovania a najmä bez toho, aby strany exportovali svoje vnútropolitické spory do Európy. Predstavitelia dvoch proti sebe stojacich strán sa zhodli na tom, že treba vytvoriť akési národné minimum, ktoré môžu presadzovať v Európskom parlamente všetci maďarskí poslanci bez ohľadu na stranícku príslušnosť. Takisto konštatovali, že výsledky volieb, aj keby boli pre koaličné strany nepriaznivé, nesmú spochybniť legitímnosť vlády. V Budapešti včera oznámili, že predseda vlády Péter Medgyessy inicioval stretnutie medzi štyrmi očami so svojimi tromi predchodcami práve v záujme dosiahnutia zhody v otázkach, ktoré sa týkajú Európskej únie.
Pozvanie maďarského premiéra Pétera Medgyessyho všetkým svojim predchodcom prijal včera aj predseda opozičného Fidesz-u Viktor Orbán.. Počas kampane pred voľbami do Európskeho parlamentu zachovať dôstojnosť politických strán, neexportovať vnútropolitické spory do Európy a dosiahnuť akési minimum národných záujmov, ktoré by mohli zastupovať všetci europoslanci bez ohľadu na stranícku príslušnosť. Zhruba to sú hlavné témy, o ktorých mieni rokovať predseda vlády Péter Medgyessy s tromi predchádzajúcimi premiérmi: Péterom Borossom, Gyulom Hornom a Viktorom Orbánom. Na pozvanie hneď reagovali pozitívne prví dvaja, predseda Fidesz-u cez svojho hovorcu včera oznámil tiež, že je pripravený viesť dialóg. Ten sa však musí týkať aj aktuálnych problémov Maďarska, najmä hospodárskej situácie, kvôli ktorej opozícia ostro kritizuje vládu. Péter Medgyessy napísal list svojim predchodcom v týchto ňoch a pozýva ich na rozhovor na 1. marca.
Americká skupina Limp Bizkit otvorí 23. marca jarnú sériu koncertov špičiek svetovej populárnej hudby v budapeštianskej Sportaréne. Nasledovať budú 5. apríla Pink a 15. mája Peter Gabriel. Ceny lístkov sa budú pohybovať od 5900 forintov (vyše 900 Sk) do 16.000 forintov (asi 2.465 Sk). Limp Bizkit sa presadil pred niekoľkými rokmi v populárnej hudbe rockovou hudbou podfarbenou hiphopom a rapom. Z ich albumu Significant Other vydaného v roku 1999 predali vyše šesť miliónov kusov. Vlani predstavili album Results May Vary, ktorý prijali fanúšikovia Limp Bizkitu s rovnakým nadšením. Dvadsaťštyriročná americká speváčka Pink sa stala svetovou hviezdou v roku 2002 albumom Missundaztood, na ktorom sa prezentovala štýlmi od rocku, cez country až po soul. Bývalý spevák britskej skupiny Genesis - Peter Gabriel - vydal už 10 úspešných platní. Poslednú naspieval 54-ročný umelec v septembri roku 2002 pod názvom (UP!). Maďarskú metropolu navštívi v rámci európskeho turné na ceste z Viedne do Prahy.
Maďarsko oslávi rozšírenie EÚ megakoncertom v posledný aprílový a prvý májový deň. Jeho organizátorom je maďarská produkčná kancelária Total Media. Organizátori chcú privítať na budapeštianskom Námestí hrdinov interpretov, reprezentujúcich každú z 15 členských krajín a 10 krajín, vrátane SR, ktoré rady členov rozšíria práve 1. mája 2004. Rátajú s účasťou až 150 000 fanúšikov populárnej hudby. Organizátori Eurokoncertu avizovali účasť takých skupín a hudobníkov, akými sú napríklad Sugababes alebo David Bowie v zastúpení Veľkej Británie, Scooter alebo Nena z Nemecka, Tiziano Ferro z Talianska, Manu Chao z Francúzska, The Rasmus alebo Him z Fínska, či Alcazar zo Švédska. Každý z nich sa by mal predstaviť dvoma pesničkami, čo však dramaturgia koncertu môže ešte zmeniť. Definitívny zoznam interpretov bude známy pravdepodobne do konca marca. Dovtedy môžu záujemcovia dať svoje hlasy favorizovaným interpretom na webovej adrese www.eurokoncert.hu. Podoba osláv na Slovensku zatiaľ nie je známa, zástupcovia Dolného Rakúska a Burgenlandu prejavili záujem o usporiadanie spoločných osláv s Bratislavským samosprávnym krajom.
Zdá sa, že najstaršie a najznámejšie maďarské čokolády sa budú vyrábať v Bratislave – spoločnosť Kraft Foods totiž oznámila, že zatvára svoje fabriky v Budapešti a sťahuje výrobu na Slovensko. Jedna z najväčších amerických a svetových potravinárskych firiem Kraft Foods plánuje zásadne zmeniť svoju marketingovú činnosť, získať nové trhy a zefektívniť výrobu – takto odôvodnili predstavitelia spoločnosti v Maďarsku rozhodnutie zatvoriť fabriky na čokoládu a kávu v Budapešti a presťahovať výrobu do Viedne a Bratislavy. Najznámejšiu, azda najstaršiu a najobľúbenejšiu maďarskú čokoládovú tyčinku Sport a iné tradičné čokolády sa budú vyrábať v hlavnom meste Slovenska. Od apríla sa tak zruší 320 pracovných miest, no ako dnes oznámil minister práce Sándor Burány, v Budapešti je ponuka na pracovnom trhu oveľa vyššia. Problémy však môže spôsobiť rozhodnutie ďalšej nadnárodnej spoločnosti: Imperial Tobacco Group oznámil už v utorok, že zatvára svoju fabriku na výrobu cigariet v Debrecíne a prepúšťa 450 zamestnancov.
Najväčší výrobca potravín v Severnej Amerike, spoločnosť Kraft Foods, ruší svoj závod v Budapešti a časť svojej výroby presúva na Slovensko, kde už niekoľko rokov firma vyrába cukrovinky. „Do bratislavského závodu prejde produkcia maďarských cukrovinkových značiek Piros a Sport," povedala hovorkyňa Kraft Foods na Slovensku a v Česku Barbora Sákrová. Zvyšok v podobe výroby kávy má podľa nej prebrať závod vo Viedni. Maďari tak na jar tohto roku prídu o svoju jednotku vo výrobe cukroviniek a trojku v produkcii kávy. „Závod má byť zatvorený pre neefektívnu výrobu a nemožnosti ďalšieho rozvoja," uviedla Kraft Foods Hungaria. O prácu u našich južných susedov príde tristodvadsať ľudí. Tento počet nových pracovných miest pribudne v Bratislave, kde budú nové výrobné linky. „Zamestnanosť v podniku by tak mala vzrásť o sedemdesiat percent," tvrdí Sákrová. Slovenskú fabriku si podľa nej americká materská spoločnosť vybrala spomedzi ďalších pätnásť výrobných závodov Kraft Foods v strednej a východnej Európe. „Bratislava vyhrala preto, že je blízko Budapešti a používa rovnaké výrobné postupy, pričom produkuje efektívnejšie. Okrem toho sú na Slovensku utvorené dobré exportné podmienky," hovorí Sákrová. Bratislavský výrobca cukroviniek vyváža už teraz približne 75 percent svojej produkcie. Pokles dopytu po svojich výrobkoch cíti spoločnosť na celom svete. Materská firma v Chicagu sa rozhodla, že počas troch rokov zatvorí dvadsať závodov, v New Yorku, Ohiu a nakoniec v strednej Európe. Rušenie podnikov by sa však nemalo dotknúť aj Slovenska. Z celkového počtu vyše 100-tisíc zamestnancov tak má prísť o prácu asi šesťtisíc ľudí. „Snažíme sa iba docieliť udržateľný rast," uviedol šéf potravinového koncernu Roger Deromedi. Firma zaznamenala najväčší pokles dopytu hlavne po sušienkach, a preto by sa chcela venovať najmä produkcii zdravej výživy.
Spoločnosť zaznamenala v poslednom štvrťroku 2003 pokles zisku z 931 na 869 miliónov dolárov. Tržby jej však vďaka slabému doláru, ktorý zvýšil hodnotu predaja mimo Spojených štátov, vzrástli o šesť percent na vyše osem miliárd dolárov. Slovenská dcéra dosiahla v roku 2002 zisk vyše 50 miliónov korún, čo je o 14 miliónov viac ako rok predtým. Koncern má 218 výrobných závodov, z toho sto v Severnej Amerike a šesťdesiat v Európe. Na celom svete zamestnáva viac ako 100-tisíc zamestnancov.
Maďarská spoločnosť MOL zvýšila svoj podiel v spoločnosti Slovnaft, a.s. Bratislava z pôvodných 70,017 % na 98,408 %. V rámci povinnej ponuky získala maďarská spoločnosť spolu 5 855 849 akcií slovenskej rafinérie pri stanovenej cene. 1 379 Sk za akciu. Odo dňa vyhlásenia povinnej ponuky k 23. januáru 2004 prijal MOL ponuku na predaj 3 660 009 akcií Slovnaftu z prvej emisie, 2 195 815 akcií Slovnaftu z druhej emisie a 25 akcií z tretej emisie. Vyplýva to z údajov zverejnených spoločnosťou, ktorá ďalej uviedla, že záverečné výsledky povinnej ponuky oznámi bezprostredne po jej vysporiadaní. Finančná skupina J&T Finance Group, a.s. a jej klienti, ktorí spolu ovládali približne 15 % akcií Slovnaftu, pravdepodobne využili povinnú ponuku spoločnosti MOL a predali svoj podiel v slovenskej rafinérii. Maďarská spoločnosť MOL vyhlásila 25. novembra 2003 povinnú ponuku na prevzatie akcií Slovnaftu. Povinná ponuka sa vzťahovala na tri emisie akcií Slovnaftu, pričom MOL ju vyhlásil pri zhodnej cene 1 379 Sk. Ponuka platila 60 dní odo dňa jej zverejnenia, teda od 25. novembra. Mala byť financovaná z vlastných zdrojov a prípadne aj z existujúcich úverových zdrojov navrhovateľa. Úrad pre finančný trh (ÚFT) rozhodol o schválení návrhu povinnej ponuky na prevzatie akcií Slovnaftu 28. októbra minulého roka. Počas minulého roka ÚFT zamietol prvý návrh povinnej ponuky zo strany spoločnosti MOL, nakoľko MOL do výpočtu priemernej ceny akcií Slovnaftu nezahrnul obchod z 20. marca 2003 s 202 tis. akciami Slovnaftu, ktorý považuje za nelegálnu manipuláciu s priemernou cenou akcií, a za jednu akciu ponúkol minoritným akcionárom slovenskej rafinérie len 1 200 Sk. MOL sa voči tomuto rozhodnutiu odvolal, ÚFT však trval na svojom pôvodnom rozhodnutí. Spoločnosť MOL musela vyhlásiť povinnú ponuku na prevzatie, keďže nadobudla akcie Slovnaftu, s ktorými sú spojené hlasovacie práva presahujúce 66 % všetkých hlasovacích práv spojených s akciami Slovnaftu.
Priemerné daňové zaťaženie pre podniky v 10 nových členských krajinách Európskej únie (EÚ) predstavuje 21,3 %, zatiaľ čo v rámci európskej pätnástky dosahuje 29,4 %. Vyplýva to zo štúdie Centra pre európsky hospodársky výskum (ZEW). V Nemecku predstavuje priemerné daňové zaťaženie podnikov 36 %, v Rakúsku vyše 30 %. V Poľsku má daň z príjmu fyzických osôb v tomto roku klesnúť z 27 na 19 %. Po zohľadnení daňových zvýhodnení tam efektívne zaťaženie predstavuje 17,5 %. V Českej republike sa má podniková daň do roku 2006 postupne znížiť z 31 % na 24 %. V Maďarsku musia podniky platiť zhruba 18-% daň. Skutočné daňové zaťaženie v Maďarsku však predstavuje iba 14 %. Najjednoduchší daňový systém má Slovensko, ktoré zaviedlo takzvanú rovnú daň na úrovni 19 %. Po zohľadnení daňových úľav predstavuje skutočné daňové zaťaženie podnikov v SR zhruba 16,8 %. So vstupom do EÚ budú musieť noví členovia dodržiavať daňové pravidlá EÚ. Ako pripomína agentúra APA, ide najmä o zrušenie úplného daňového oslobodenia, ktoré kandidátske krajiny bežne využívali na prilákanie investícií a rozvoj súkromnej podnikovej sféry.
Zdaňovanie právnických osôb v Európskej únii má klesajúcu tendenciu vzhľadom na konkurenčný vplyv nízkych úrovní daní v krajinách strednej a východnej Európy, ktoré do únie vstúpia v máji. Dane vzťahujúce sa na právnické osoby sú v pristupujúcich krajinách celkovo nižšie ako v súčasných členských štátoch. Najnižšie dane má pritom Estónsko, kde dane pri niektorých sumách dosiahnutého zisku dosahujú dokonca nulovú hodnotu. Uvádza sa to v denníku Financial Times. K zníženiu daní pravdepodobne pristúpi aj Rakúsko, ktoré plánuje v budúcom roku znížiť dane pre právnické osoby zo súčasných 34 na 25 percent. Dôvodom Rakúska sú nízke sadzby pristupujúcich krajín do EÚ v blízkosti Rakúska. "Sme nútení pristúpiť k takémuto kroku vopred kvôli investičným zámerom a vytváraniu nových pracovných miest," povedal rakúsky minister financií Karl-Heinz Grasser. Čo sa týka rakúskych susedov, Slovensko zaviedlo 19-percentnú rovnú daň, v Slovinsku je daň na úrovni 20 % a Maďarsko plánuje znížiť daňové sadzby z terajších 18 na 16 percent. Podľa rakúskeho ministra financií sa priemerná nominálna daňová sadzba v desiatich pristupujúcich krajinách pohybuje na úrovni 21 percent. Možnosť znížiť dane s cieľom udržať si úroveň konkurencieschopnosti sa v niektorých väčších krajinách únie vníma so značnými obavami. Tohto opatrenia sa najviac obáva Nemecko a Francúzsko. Prvou krajinou, ktorá k takémuto kroku pristúpila, je Veľká Británia. V osemdesiatych rokoch znížila daňovú sadzbu z 52 % na 35 %, tieto hodnoty sú však v porovnaní s 12,5 % v Írsku stále vysoké. Rakúsky minister financií vyhlásil, že napriek mnohým výhodám konkurenčného prostredia by mala byť stanovená dolná hranica zdaňovania právnických osôb. Grasser navrhuje v dlhodobom horizonte úroveň 15 percent.
Maďarsko sa bude snažiť vstúpiť do režimu výmenných kurzov ERM-2 čo najskôr. Ako dnes povedal na pražskej konferencii o prípravách na prijatie eura prezident Maďarskej národnej banky (MNB) Zsigmond Járai, krajina sa najskôr musí porátať s vysokými rozpočtovými výdavkami. "Aj keby sme do ERM-2 vstúpili neskôr, ako bol predpokladaný termín v máji tohto roka, ešte stále môžeme do Európskej menovej únie (EMÚ) vstúpiť v roku 2008, prípadne hneď, ako to bude možné," uviedol Járai. Maďarská vláda spolu s MNB dávnejšie určili za plánovaný termín prijatia eura rok 2008. Po nutnej zmene ministra financií však premiér Peter Medgyessy vyzval na prehodnotenie zrealizovania tohto zámeru. Budúci minister Tibor Draskovics prisľúbil, že prehodnotenie vypracuje do začiatku apríla. MNB je pripravená podporiť skorší vstup do EMÚ za predpokladu, že vláda pre realizáciu tohto kroku urobí všetko, čo bude v jej silách. Zníženie rozpočtového schodku pod 3,8 % HDP, čo bol pôvodný plán na tento rok, však Budapešť dosiahne po minuloročnom debakli len ťažko. Najnovším cieľom na rok 2004 je dosiahnutie 4,6-% rozpočtového deficitu.
Maďarská ekonomika dosahuje od roku 1997 priemerný ročný rast na úrovni 4,25 percenta, ak si ho však chce udržať, musí začať sporiť a znížiť výdavky štátu na udržateľnú úroveň. Takéto varovanie si Budapešť v stredu vypočula z Paríža od Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). "Zvýšenie príjmov v roku 2004 kúpilo vláde čas, ten však musí byť využitý na uplatnenie zmien, ktoré dlhodobo znížia výdavky štátu," uvádza správa OECD o ekonomickej situácii v Maďarsku. Veľká diera v štátnych financiách patrí k hlavným problémom maďarskej ekonomiky a tento mesiac pripravila o kreslo aj ministra financií Csabu Lászloa. Premiér Peter Megyessi ho pred dvoma týždňami odvolal, keď sa ukázalo, že deficit verejných financií za minulý rok dosiahne 5,6 percenta ročného produktu ekonomiky a nie plánovaných 4,5 percenta. V pondelok v maďarskom parlamente Lászlo pripustil spoluvinu za zväčšenie diery v štátnych financiách. Zdôraznil však, že Maďarsko potrebuje prijať reformy a šetriť, aby čo najskôr mohlo nahradiť forint eurom.
V Maďarsku sa sklamaním skončili nádeje, že krajina získa nový montážny závod BMW. Nemecká automobilka ho umiestnila do Lipska. Francúzsky Peugeot/Citro‰n ide na Slovensko a kórejský Hyundai sa rozhoduje medzi Slovenskom a Poľskom. Dobrou správou v tejto oblasti je len rozhodnutie vedenia Suzuki zvýšiť počet automobilov zmontovaných v Ostrihome zo 100 000 ročne na 200 000 v roku 2006. Podľa nemeckého denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung Maďarsko stráca na príťažlivosti pre zahraničných investorov v dôsledku vysokých miezd. Aj preto dochádza v jeho automobilovom priemysle k reštrukturalizácii. Zahraniční investori sa sústreďujú na výrobu autosúčiastok. Tak v poslednom období urobil nemecký Bosch i Epcos. Agentúra pre zahraničný obchod (BFAI) vo svojej správe uviedla, že v roku 2005 bude v Maďarsku montovať vozidlá len Audi a Suzuki. Opel zastavil montáž vozidiel v Szentgottharde už v roku 1999 a teraz tam vyrába motory, prevodovky a hlavy valcov. Závod prevzal spoločný podnik Fiatu a GM, Powertrain. Niektorí výrobcovia už začali s prekladaním svojej finálnej produkcie do susedných krajín. Na druhej strane svetové automobilky pokračujú v Maďarsku vo výrobe autosúčiastok. Ide o kapitálovo náročné výroby a v poslednom období uzavreli celú oblasť aj založením výskumných a vývojových oddelení. Audi chce napríklad skončiť v krajine s montážou automobilov a sústredí sa na výrobu motorov. Podľa denníka musí Maďarsko, ktoré v minulosti získavalo medzinárodných investorov veľkorysými daňovými úľavami, premyslieť ako ďalej, ale svoju pozíciu v automobilovom odvetví si zrejme udrží aj v nasledujúcom období. Odvetvie výroby automobilov v Maďarsku tvorí viac ako 300 závodov, v ktorých pracuje takmer 100 000 pracovníkov. Podľa údajov maďarskej agentúry pre rozvoj zahraničných investícií 80 % kapitálu v odvetví pochádza zo zahraničia. Sektor má podiel na hrubom domácom produkte krajiny 14 %, čo je hodnota 6,5 miliardy USD (195 miliárd SKK). Asi 80 % výrobcov dodáva súčiastky montážnym závodom a 20 % ich vyrába náhradné diely.
Penetrácia mobilných telefónov v Maďarsku dosiahla ku koncu minulého roku úroveň 78,5 %. Zvýšila sa tak z miery 67,6 % zaznamenanej pred rokom, ako aj z úrovne 76,3 % z konca novembra. Vyplýva to z najnovšej správy Národného komunikačného úradu (NHH). Ako zvyčajne nárast bol v rámci minulého roku najvýraznejší v decembri, ale vlaňajší decembrový nárast užívateľov mobilných telefónov bol slabší ako prírastky v decembroch predchádzajúcich dvoch rokov. NHH vypočítava údaje na základe aktívnych SIM kariet, ktorých počet sa v decembri minulého roku zvýšil o 224-tisíc na 7,944 mil. kusov. V decembri predchádzajúceho roku sa zaznamenal rast o 357-tisíc na 6,86 mil. kusov a v decembri 2001 nárast o 486-tisíc na 4,92 mil. kariet. Celkový počet užívateľov mobilných telefónov sa vlani zvýšil o 1,082 mil. osôb, čo je však miernejší prírastok ako v predchádzajúcich rokoch, keďže v roku 2002 sa zaznamenal rast o 1,94 mil. a v roku 2001 o 1,923 mil. osôb. Spoločnosť Westel Mobil sa vlani podieľala 47,41 percentami na celkovom počte aktívnych užívateľov mobilných telefónov, čo znamená medziročný pokles o 2,17 percentuálneho bodu. Spoločnosť Pannon GSM, ktorá je dcérou firmy Telenor, mala trhový podiel 35,83 %, ktorý medziročne klesol o 2,46 percentuálneho bodu. Spoločnosť Vodafone zaznamenala prírastok o 4,63 percentuálneho bodu na 16,76 %.
Najvyššia výhra v histórii Maďarska je už na účte výhercu. Dokopy viac ako 775 miliónov Sk si vyzdvihol nenápadný Maďar v stredných rokoch. Tiket podal v Sárvári, kde navštívil kúpele. Inak býva v oblasti Zadunajska. Na tipovanie minul veľa peňazí ale tvrdí: "Keď som už vyhral také peniaze, je otázkou cti, aby som pokračoval." Losovanie sledoval v priamom prenose s rodinou. Hneď vedel, že patria k najbohatším rodinám v Maďarsku. Nijako ich to však nezmenilo. A prečo prišiel po výhru tak neskoro? Rozmýšlal, čo s peniazmi urobiť a obával sa o svoju bezpečnosť. To, že stratil nejaké milióny, ho nemrzí. Ku cti mu slúži to, že značnú časť z výhry venuje na charitu. Nie však jednotlivcom, ale nadáciám.
Len nedávno vyšla útla knižočka, na ktorú som dlho čakal. Filozofia vína Béla Hamvasa. Vedel som, že môj priateľ Karol Wlachovský sa s jej originálom "trápil" niekoľko mesiacov. Skvelé dielo sa však podarilo. Tých necelých sto strán prečítate jedným hitom. Pre mňa navyše to nebolo len obyčajné čítanie, ale aj vynikajúci študijný materiál. Robil som si poznámky a priznávam, že Hamvasova filozofia obohatila aj moje vínne duchovno. Hamvasova kniha má tri časti. Autor tvrdí, že nevyhnutne preto, lebo každá dobrá kniha sa člení na tri časti. A to nielen preto, že každé dokonalé členenie je trojité, ale aj preto, lebo číslica 3 prináleží aj vínu... Až ma tak zatriaslo! Začal som listovať vo svojich posledných troch knihách a... Dočerta, všetky majú tri časti! Béla, Béla, tá osudovosť spojená s vínom má pečať fatality! Prvá časť knihy je metafyzická, hovorí o víne ako o nadprirodzenom médiu. Druhá časť hovorí o viniči a víne ako súčasti prírody. Tretiu časť knihy tvorí rituál vína... Piť, prečo piť, s kým piť, piť so ženou, piť z lásky, koľko piť a pri akom jedle piť. Samé krásne otázky... Vínny rituál je harmónia úst a harmónia úst je ústna (opäť) trojica: jedlo, nápoj, tabak. Jedenie je fyzická činnosť, pitie duševná a fajčenie duchovná aktivita. Najjednoduchšia (maďarská?) vínna podstielka je údená slanina s chlebom a zelenou paprikou... K tomu mäso a čerstvá zelenina. Dole, na juhu pri mori je to inak, tam má víno najradšej rybu, olivy a ovčí syr. To je však len základná zostava, všetko ostatné už iba "fyziku" harmónie úst dopĺňa a... komplikuje. "Duševné" pitie vrcholí pri štvrtom, piatom poháriku. A potom, podľa Hamvasa, musí prísť na rad duch, treba si zapáliť cigaretu! Béla, Nebéla, si veľký človek, zdatný filozof, ale v praktickej rovine by som vínny rituál harmónie úst zúžil na dvojicu! Fatálna Hamvasova trojka úzko súvisí aj s tromi obdobiami svetových dejín vína. Pred potopou sveta ešte ľudstvo nepoznalo víno, je možné, že o ňom len snívalo. Po prvom vinohradníkovi, ktorým bol Noe, sa začala druhá vínna epocha. Tretie obdobie, dnešný svet, sa podľa Hamvasa začína premenou vody na víno. Dejiny sveta sa vraj skončia až vtedy, ak z prameňov a studní vyrazí víno, ak z oblakov spŕchne víno a keď jazerá a moria budú plné vína... Vážení, toho by som sa nechcel dožiť. Kam by sme chodili na dovolenku, z čoho by sme si varili slepačiu polievku a napokon - z čoho by tí nepoctiví vinári víno dorábali...