11.februára 2004 ● Zo slovenskej tlače
Tak sme v Rožňave vztýčili sochu Lajosa Kossutha. A keďže jeho protislovenské stanoviská sú notoricky známe, naozaj to treba kvitovať ako prejav našej holubičej, priam chorobnej tolerancie. Je pravda, že juh Slovenska zmaďarizovali Maďari. A že Lajko má mať sochu tam, kde pôsobil. A že bol výraznou maďarskou historickou osobnosťou. Viac sa mi však páči protiargument, že Napoleon bol ešte výraznejšou osobnosťou. Ak mu stavajú pamätníky v Paríži, prosím. Ale v Moskve? Pri tejto logike by sme v Košiciach mali vztýčiť sochu admirálovi Horthymu. Tiež tam po oslobodení či okupácii Košíc na bielom koni prišiel vyvesiť maďarskú zástavu. V Rožňave pôsobila aj fašistická organizácia Šípové kríže. Ich vodca Szálasi nahradil Horthyho, keď mal Hitler pocit, že sa chystá zrada. Viem, že z hľadiska histórie vznášam otázku trochu demagogickú. A nechcem porovnávať Kossutha so Szálasim. Ale keď sme už také tolerantné holubičie povahy, nebolo by vhodné vztýčiť v Rožňave sochu aj Szálasimu? Veď predsa tam jeho Šípové kríže pôsobili. Už len čakám, kedy Francúzi pod svojím Víťazným oblúkom postavia veľkú sochu Hitlerovi a takú menšiu maršalovi Pétainovi. Obaja vo Francúzsku istý čas pôsobili. Francúzi však zrejme nie sú dostatočne tolerantní.
Opätovné odhalenie sochy L. Kossuthovi v Rožňave je aktom, ktorý pripomína totálnu maďarizáciu spred storočia. Už jej prvá inštalácia bola prejavom krajného maďarského nacionalizmu. V osobe L. Kossutha je stelesnená maďarská nacionalistická koncepcia Uhorského štátu. Bol to on, ktorý odmietol oprávnené požiadavky slovenského národa, inicioval zatykač na predstaviteľov štúrovského národného hnutia, bol zodpovedný za prenasledovanie a popravy Slovákov v rokoch 1848 - 1849. Akt znovuodhalenia, pri ktorom nechýbali extrémne nacionalistické a iredentistické sily so svojimi historicky známymi heslami s cieľom Veľkého Maďarska, nesvedčí, že by politickí predstavitelia maďarskej menšiny na Slovensku hľadali cesty k porozumeniu so Slovákmi a k bezkonfliktnému spolužitiu v Slovenskej republike. Vláda Slovenskej republiky a Národná rada Slovenskej republiky by sa mali od tohto provokačného aktu dištancovať.
Za provokáciu na rozdúchavanie národnostných vášní považuje Matica slovenská zámer rožňavského mestského zastupiteľstva znovu odhaliť sochu vodcu maďarskej revolúcie z rokov 1848-1849 Lajosa Kossutha v Rožňave. Akcia je navyše urážkou "národného buditeľa Ľudovíta Štúra a celého štúrovského hnutia", proti ktorému Kossuth "tak ostentatívne vystúpil", uvádza v stanovisku hovorca Matice Stanislav Bajaník. Matici sa nepáči najmä to, že Kossuthova socha má byť odhalená v čase, keď museli matičiari zápasiť o inštalovanie súsošia sv. Cyrila a Metoda v Komárne, "keď nie je ochotné mestské zastupiteľstvo v Tešedíkove povoliť inštalovanie pamätníka Samuela Tešedíka a v Rimavskej Sobote sa márne usilujú o spochybnenie sochy Sándora Petöfiho". "Nepoznáme národ, ktorý by odhaľoval sochy svojím likvidátorom a nepriateľom," vyhlásil Bajaník. Dodal, že urážka slovenských dobrovoľníkov z rokov 1848-49 je urážkou národných zápasov Slovákov o svoje jazykové, národné a spoločenské práva, ktorým Kossuth kládol prekážky. Kossuthovu sochu v nadživotnej veľkosti majú v Rožňave inštalovať v sobotu už po druhý raz v rámci Dní mesta. Bronzový pamätník vysoký 2,7 metra už raz odhaľovali na rožňavskom Námestí baníkov v roku 1907, vydržal tam však len do vzniku 1. ČSR v roku 1921. Socha Kossutha mohla byť znovu odhalená v čase po viedenskej arbitráži, z dohľadu opäť zmizla v roku 1945. Uplynulých 60 rokoch putovala po depozitároch a skladoch. O znovupostavení pamätníka jednomyseľne rozhodlo Mestské zastupiteľstvo vlani v septembri, keď starostlivo zvážilo všetky okolnosti.
Odhalenie sochy Lajosa Kossutha v Rožňave opäť oživilo v ostatnom období utlmené národnostné rozpory. Na umiestnení sochy v nadživotnej veľkosti sa jednohlasne zhodli všetci poslanci mestského zastupiteľstva, čo podľa predsedu SMK Bélu Bugára svedčí o tolerancii a úcte k menšine. Reakcie predstaviteľov viacerých politických subjektov sú však odmietavé. „Opätovné odhalenie sochy je aktom, ktorý pripomína totálnu maďarizáciu spred storočia,“ myslí si podpredseda Smeru, historik Dušan Čaplovič. Lajos Kossuth bol podľa neho človekom, ktorý odmietol oprávnené požiadavky slovenského národa, inicioval zatykač na predstaviteľov štúrovského hnutia a bol zodpovedný za prenasledovanie a popravy Slovákov v rokoch 1848-1849. Podľa Dušana Jarjabka z ĽS-HZDS ide o veľmi nešťastný a polemický krok zo strany SMK, keďže sa jej predseda na slávnostnom akte zúčastnil. „Ak pán Bugár hovorí v tomto prípade o tolerancii, potom nepozná históriu, alebo vedome zavádza,“ konštatoval Jarjabek. Znovuodhalenie sochy podľa neho opätovne rozpúta národnostné vášne. „Tentoraz však za to nebude zodpovedná slovenská strana,“ poznamenal. Ostro odmietavé stanovisko zaujala aj SNS Petra Súlovského. V tejto súvislosti navyše poukázala na problémy s umiestnením súsošia Sv. Cyrila a Metoda v Komárne. Podpredseda SMK Gyula Bárdoš však odmieta spájanie oboch prípadov. „V Komárne nie je problém, že tam mestskí poslanci toto súsošie nechcú, ale jeho veľkosť a umiestnenie,“ vysvetlil. Nie všetky politické strany však vidia v rožňavskej soche problém. „Vnímam to ako záležitosť tohto konkrétneho mesta. Poslanci sa tak rozhodli a majú ju,“ konštatoval podpredseda ANO Ľubomír Lintner. Podobný názor prezentoval aj Pavol Minárik z KDH. „Neprináleží mi to komentovať. Je to lokálna záležitosť,“ uviedol.
Pohľad na Lajosa Kossutha závisí od etnika, ktoré ho posudzuje. Pre Maďarov je významnou osobnosťou, ktorá zohrala veľkú úlohu v ich národnej emancipácii, Slováci síce akceptujú jeho revolučnú činnosť, ale jeho meno spájajú s útlakom. Pritom ide o stotožnenie mena Kossutha s udalosťami, s ktorými de fakto nemal nič spoločné. K vyhroteniu maďarsko-slovenských vzťahov došlo na konci 19. storočia a nie v rokoch 1848 - 1849, ktoré sú s Kossuthom spájané.
Lajos Kossuth bol maďarský revolucionár, ktorého Maďari považujú za národného hrdinu. V rokoch 1848-49 presadzoval zrušenie poddanstva, vytvorenie uhorskej vlády, všeobecné volebné právo alebo zrušenie cenzúry. Historik Milan Zemko hovorí, že Slováci Kossuthovi nie sú ničím zaviazaní. „Jeho postoj k Slovákom bol odmietavý. Neuznával Slovákov ako národ a nebol pripravený im dať nejaké práva." Zemko hovorí, že odhalenie sochy je prejavom veľkej tolerancie k maďarskej menšine. „Pre Maďarov urobil dosť. Aj Napoleon bol veľká osobnosť, to však neznamená, že mu stavajú sochy v Moskve, ktorú dobyl." Historik pripomenul, že Kossuth bol čiastočne Slovák, lebo jeho otec pochádzal z Turca a jeho strýko podporoval slovenské národné hnutie. „Lajos bol však vychovávaný v národnom až nacionalistickom duchu, ktorý v tom čase v Maďarsku prekvital." Predseda SMK Béla Bugár toleranciu Rožňavčanov ocenil. Na otázku, či je dobré, že má Kossuth sochu na Slovensku, vzhľadom na jeho postoj k Slovákom, odpovedal, že kedysi južné Slovensko obývali najmä Maďari. „Toto územie nepatrilo len Slovákom. Je absolútne v poriadku, že má miesto na území, kde pôsobil." Kossuth podľa Bugára viackrát povedal, že skutočne slobodnými národmi sa stanú tie, ktoré sa voči sebe správajú priateľsky. Odhalenie sochy kritizovali Matica slovenská i Smer. Žilinský primátor Ján Slota oznámil, že je znechutený. Podpredsedovi Smeru Dušanovi Čaplovičovi akt pripomína „totálnu maďarizáciu spred storočia". „Bol to on, ktorý odmietol oprávnené požiadavky slovenského národa, inicioval zatykač na predstaviteľov štúrovského národného hnutia, bol zodpovedný za prenasledovanie a popravy Slovákov v rokoch 1848-1849," píše Čaplovič. Podľa neho odhalenie sochy nesvedčí o tom, že by „politickí predstavitelia maďarskej menšiny na Slovensku hľadali cesty k porozumeniu so Slovákmi". „Nebudem komentovať druhého Slotu," povedal o Čaplovičovi Bugár. Pripomenul, že za umiestnenie sochy hlasovala rožňavská samospráva, kde len dvaja poslanci sú z SMK. „Pokiaľ by tomu nedali priestor médiá, reakcie by boli len výkrikmi do tmy. Problém môže byť o to väčší, o čo väčší priestor sa negatívnym reakciám venuje," hovorí Bugár.
Za dôkaz o existencii dohody prezidenta so Smerom považuje šéf Strany maďarskej koalície (SMK) Béla Bugár dnešné rozhodnutie Rudolfa Schustera spojiť prvé kolo prezidentských volieb s referendom o vypísanie predčasných parlamentných volieb. "Záujmom prezidenta je získať v prezidentských voľbách podporu tých ľudí, ktorí sú vďační za vypísanie referenda a petičnú akciu," povedal Bugár, ktorý tak považuje rozhodnutie prezidenta za neférové. V súvislosti s týmto krokom je SMK pripravené v blízkej budúcnosti adresovať podanie na Ústavný súd SR. Napriek spojeniu referenda s prvým kolom prezidentských volieb však Bugár nepredpokladá, že sa na referende zúčastní veľký počet občanov. Prezident SR Rudolf Schuster dnes vyhlásil referendum o skrátení volebného obdobia Národnej rady SR, ktoré iniciovala Konfederácia odborových zväzov SR s podporou opozičných strán, na 3. apríl.
Ak by sa pred voľbami do Európskeho parlamentu podarilo dohodnúť o ústavnej zmluve Európskej únie, bolo by to dobrou správou o tom, že EÚ dobre funguje. Povedal to dnes v Budapešti predseda Európskeho parlamentu (EP) Pat Cox na stretnutí s predsedami parlamentov pristupujúcich a kandidátskych krajín Európskej únie. Na podujatí, na ktorom boli prvýkrát prítomní aj predsedovia parlamentov krajín západného Balkánu, Cox vyzval šéfov členských krajín EÚ, aby dali únii ústavu pred voľbami. Podľa jeho slov je to dôležité preto, lebo prijatím ústavy by sa znemožnilo vytvorenie dvojrýchlostnej Európy, znemožnilo by sa rozdelenie spoločenstva, zdôraznil írsky liberálny politik. Predseda zahraničného výboru EP Elmar Brok sa tiež vyjadril za skoré prijatie európskej ústavy. Brok sa domnieva, že ak sa nepodarí dosiahnuť dohodu v otvorených otázkach, tak Európa po 10-15 rokoch nebude jednotná, ale sa rozdelí na spojencov. Bude podobná situácia, ako pred rokom 1989, poznamenal predseda výboru. V súvislosti s procesom tvorby ústavy kritizoval Španielsko a Poľsko, kvôli ktorým zlyhala dohoda, a podľa ktorého sa EÚ musí spojiť preto, aby dokázala, že popri hospodárskej sile má aj politickú silu.
Maďarsko chce zohrať úlohu mosta medzi západnou a východnou, severnou a južnou Európou. Ďalej mieni pomôcť krajinám západného Balkánu v ich približovaní sa k Európskej únii. Vyhlásila to dnes v Budapešti maďarská predsedníčka parlamentu Katalin Sziliová. Maďarská politička ako hostiteľka vystúpila v úvode 16. stretnutia predsedu Európskeho parlamentu (EP) Pata Coxa s predsedami parlamentov pristupujúcich a kandidátskych krajín Európskej únie, na ktorom boli prvýkrát prítomní aj predsedovia parlamentov krajín západného Balkánu. "Takú Európu potrebujeme, ktorá bude mať pevný a účinný systém inštitúcií, a ktorá bude schopná reagovať na výzvy 21. storočia," zdôraznila Sziliová, podľa ktorej je neprijateľné, aby poklesli rozpočtové zdroje únie, lebo to by ohrozilo úspech spoločenstva a jeho ďalšie rozšírenie. O ústavnej zmluve politička povedala, že decembrový neúspech v tejto oblasti nie je neprekonateľným problémom, dôležité však je, aby sa rokovania o ústave ukončili ešte pred voľbami do EP. Okrem predstaviteľov parlamentov 10 pristupujúcich krajín sú na stretnutí prítomní aj predsedovia zákonodarných zborov Albánska, Chorvátska, Bosny a Hercegoviny, Macedónie a Srbska a Čiernej Hory. Národnú radu SR reprezentuje jej podpredseda Viliam Veteška.
Európska únia v predvečer rozšírenia a spolupráca medzi parlamentmi rozšírenej únie a západného Balkánu - to sú dve hlavné témy medzinárodnej konferencie, ktorá sa uskutoční dnes v Budapešti. Slovensko bude zastupovať podpredseda Národnej rady Viliam Veteška. Ide vlastne o stretnutie predsedu Európskeho parlamentu Pata Coxa so šéfmi zákonodarných zborov nových členských štátov Únie. Pridajú sa k nim aj predstavitelia štátov západného Balkánu, čo vyjadruje snahu rozširovanie Únie nezastaviť a pokračovať smerom na juhozápad. Pat Cox už včera rokoval v Budapešti s maďarskými vedúcimi politikmi. Zhodli sa na tom, že kampaň pred voľbami do Európskeho parlamentu by nemala odzrkadľovať ostré vnútropolitické konflikty, pretože poslanci bez ohľadu na stranícku príslušnosť budú musieť zastupovať predovšetkým svoju krajinu. V tejto súvislosti sa dostal na pretras aj návrh uznesenia Európskej ľudovej strany, ktorej členmi sú z Maďarska opozičný Fidesz a MDF. Dokument navrhuje nepustiť do Európskeho parlamentu bývalých prominentov z komunistickej éry. V Maďarsku to vyvolalo nevôľu najmä zo strany vládnych socialistov. Pat Cox však poznamenal, že predloha Európskej ľudovej strany sa nemusí dostať pred plénum parlamentu a uznesenie, hoci ho chce prijať najväčšia parlamentná frakcia, neslobodno pliesť s uznesením Európskeho parlamentu.
Svetový zväz Maďarov a Rakúsky zväz sudetských Nemcov sa včera na rokovaniach v Budapešti dohodli, že skoordinujú svoje úsilie pri snahe dosiahnuť zrušenie Benešových dekrétov. „Dúfame, že maďarská vláda a vlády členských krajín únie budú cítiť nutnosť mierovej likvidácie týchto neprávostí,“ vyhlásil predseda Rakúskeho zväzu sudetských Nemcov Gerhard Zeihsel. Organizácie sa dohodli aj na tom, že budú žiadať premenovanie Benešovho bulváru v Bruseli. Svetový zväz Maďarov (MVSZ) začne rokovania s Rakúskym zväzom sudetských Nemcov v záujme dosiahnutia zrušenia Benešových dekrétov. Vyhlásili to včera v Budapešti predsedovia oboch organizácií Miklós Patrubány a Gerhard Zeihsel. Podľa slov Patrubánya sa prvé kolo rokovaní odohralo už včera. Prvá spoločná akcia zväzov však bude v Bruseli. „V hlavnom meste Európy totiž existuje bulvár nesúci meno československého prezidenta. Domnievame sa, že kým existuje takýto stav, ťažko sa bude dať dožadovať zrušenia Benešových dekrétov,“ spresnil Patrubány, podľa ktorého tieto organizácie spoločne požiadajú bruselskú samosprávu o premenovanie bulváru. Rakúsky predseda konštatoval, že právne možnosti ponúkané Európskou úniou mienia spoločne použiť a využiť k tomu, aby bola zrušená platnosť uvedených dekrétov. „Dúfame, že maďarská vláda a vlády členských krajín únie sa aktivizujú, a budú cítiť nutnosť mierovej likvidácie týchto neprávostí,“ dodal Zeihsel, predseda zväzu, ktorý má 10 000 členov a presadzuje záujmy 160 000 sudetských Nemcov vysťahovaných do Rakúska.
Maďarské médiá priniesli v týchto dňoch senzačnú správu o tom, že pri zatknutí bývalého irackého prezidenta Saddáma Husajna bol prítomný aj 32-ročný Gabor Falvy, ktorý má maďarské korene. Príslušník americkej armády strávil nedávno dovolenku spolu s rodinou v Maďarsku a podelil sa s maďarskými novinármi o zážitky pri zatýkaní Husajna. "Dostali sme tip, kde sa Husajn ukrýva. Nečudujem sa, že ho obyvatelia nakoniec prezradili, veď na jeho chytenie bola vypísaná odmena 40 miliónov dolárov," konštatoval Falvy. Na základe získaných informácií Američania obkľúčili dedinu asi 20 kilometrov juhovýchodne od Tikrítu. "Do akcie bolo zapojených asi štyritisíc vojakov. Na určenom mieste sme však našli len opustené domy. Jeden vojak si všimol niečo, čo vyzeralo ako podzemný kryt. Na miesto prišla špeciálna jednotka, ktorá bola pripravená hodiť do krytu granát. Po druhej výzve sa však z krytu ozval Husajnov hlas a po anglicky povedal, že je iracký prezident a chce rokovať," opisuje situáciu Falvy. Vojaci Husajna následne vytiahli z úkrytu, položili na zem, a vtedy odznela už toľko medializovaná veta jedného z amerických vojakov: "Pozdravuje vás prezident Bush." Falvy nebol priamo pri zatýkaní irackého diktátora, ale po niekoľkých minútach sa dostal do jeho blízkosti. "Vyzeral unavený a špinavý," opísal svoje prvé dojmy. Falvy priznal, že Američania boli prekvapení, ako ľahko a bez boja Husajna dostali. Odmietol však informácie, že ho chytili Kurdi alebo že pri zadržaní bol bývalý iracký diktátor pod vplyvom drog. "Priznám sa, že v prvom momente po chytení Husajna mi zišlo na um, že na druhý deň pôjdeme domov. Potom v noci som nemohol spať a trápilo ma, či sme chytili pravého Husajna," priznáva. Rodičia Falvyho emigrovali z Maďarska do Spojených štátov po roku 1945. Gabor sa už narodil v Kalifornii, ale hovorí výborne po maďarsky. Pôvodne pracoval ako policajt, no dobrovoľne sa prihlásil do armády. Bol už nasadený na niekoľkých akciách v zahraničí, napríklad v Paname či v Sudáne. V marci 2003 bol so svojou jednotkou prevelený do Iraku. Je desať rokov ženatý, má desaťročnú dcéru a sedemročného syna. "Je to ťažké, že nemôžem byť s rodinou, ale je to moje povolanie. Manželka to chápe, deti to znášajú ťažšie," priznáva. V Maďarsku navštívil svojich bratrancov. Naposledy bol v Maďarsku pred 17 rokmi a najviac ho prekvapilo, ako sa v krajine zmenili automobily. "Pri moje prvej návšteve tu jazdili iba Trabanty. Teraz sú to už modernejšie autá," vyhlásil so širokým úsmevom v Maďarskej televízii.
Nie je vylúčené, že prípad okolo tzv. Saddámovho zoznamu sa stane témou vnútropolitických sporov v Maďarsku. Vládni predstavitelia totiž tvrdia, že predchádzajúca vláda roku 2000 vedela o peňažných tokoch, ale mlčala. Cez víkend sa skončilo takzvané vnútorné vyšetrovanie tajných služieb: potvrdilo sa, že Saddámov režim naozaj poskytoval podporu šéfke extrémistickej Strany maďarských záujmov Izabele Királyovej, prezývanej aj ako matka skinheadov, a že tajné služby mali o tom v roku 2000 informácie, ktorým však vtedajšie politické vedenie nevenovalo pozornosť. Socialistická frakcia uvažuje o tom, že záležitosť navrhne prerokovať v parlamentnom výbore pre národnú bezpečnosť, čo by bolo pre súčasnú opozíciu nepríjemné. Minister pre tajné služby v Orbánovej vláde Ervin Demeter poprel, že by boli bývali pred štyrmi rokmi k dispozícii relevantné informácie, vtedajší šéf diplomacie János Martonyi dokonca v odpovedi na jednu parlamentnú interpeláciu hovoril o „kačici“. Izabela Királyová si však peniaze z Iraku „vyslúžila“, pretože zorganizovala akcie solidarity s bagdadským režimom, demonštrácie v Budapešti i Taszári, vydávala brožúrky a viedla kampaň v zahraničí - ako dnes píše denník Népszabadság bola aj v Bratislave a v rokoch 1999-2001 navštívila Irak dvadsaťkrát. Niektorí pozorovatelia sa domnievajú, že Orbánova vláda „ututlávala“ prípad preto, aby si nepohnevala krajnú pravicu reprezentovanú aj „patrónkou skinheadov“. Zatiaľ je to však iba špekulácia, ktorá zapadá do celkovej atmosféry na maďarskej vnútropolitickej scéne, kde protivníci vzájomne na sebe hľadajú hoci aj najmenší chlp.
Väčšina Maďarov nie je dobre informovaná o holokauste - vyplýva to z najnovšieho prieskumu verejnej mienky. Dospelé maďarské obyvateľstvo nemá dostatočné vedomosti o holokauste - 16% je vyslovene neinformovaných, a iba 2 percentá podali svedectvo o širokej informovanosti v tejto téme. Agentúra Szonda Ipsos vykonala prieskum na požiadanie Dokumentačného strediska holokaustu a výsledky zverejnila dnes. Vyplýva z nich ďalej, že 26% opýtaných nemá jasno v tom, čo znamená holokaust konkrétne. O Osvienčime síce počulo 90% ľudí, no tento pomer v prípade vyhladzovacieho tábora Dachau je iba 40 percentný. Čo sa týka obetí holokaustu z Maďarska, iba 22% odhadlo ich počet v skutočnom rozpätí od 450 do 600 tisíc.
Dane a iné platby sú na Slovensku nižšie než v Maďarsku, a tak nie je vylúčené, že príklad niektorých podnikov budú nasledovať po našom spoločnom vstupe do Európskej únie aj súkromné osoby: presťahujú sa k nám. Smutné reakcie vyvolala pred niekoľkými dňami v Budapešti správa, že americká potravinárska spoločnosť Kraft Foods sťahuje výrobu čokolády z Maďarska na Slovensko. Nie je však vylúčené, že podobné úmysly majú aj mnohé maďarské podniky. Po prvom máji ich pritiahnu na Slovensko nižšie dane, či lacnejšia pracovná sila. Hoci daň zo zisku z hospodárskej činnosti je v Maďarsku 16-percentná, teda nižšia než na Slovensku, avšak sú tu iné ťarchy a platby, ktoré náklady zvyšujú. Spomenúť možno napríklad daň z priemyselnej činnosti, ktorá dosahuje dve percentá zo zisku. Denník Magyar Hírlap cituje dnes analytikov, ktorí dodávajú, že na Slovensku je viac voľných pracovných síl. Hodno spomenúť, že v Maďarsku je nezamestnanosť približne päť a polpercentná. Pravda, odborníci dodávajú, že nerozvinutá infraštruktúra môže byť brzdou pri tomto sťahovaní. Nové obzory sa však otvárajú pre súkromné osoby, najmä pre majetnejšie, ktoré sa budú môcť voľne presťahovať a mať trvalé bydlisko v Bratislave či Dunajskej Strede. Čiže takzvanú daň z osobných príjmov budú platiť len vo výške 19 percent, čo je presne polovica najvyššej daňovej sadzby v Maďarsku.
Maďarsko nemieni 1. mája pri svojom vstupe do Európskej únie (EÚ) zaviesť voči žiadnej z pristupujúcich krajín ochranné opatrenia, na to ani neexistuje reálna možnosť. Povedal to dnes v Budapešti minister pracovných záležitostí a zamestnávania Sándor Burány. Vstup do EÚ nebude na maďarskom pracovnom trhu indukovať významné zmeny, domnieva sa minister, ktorý tak reagoval na vyhlásenie maďarského veľvyslanca pri EÚ a kandidáta na komisára Pétera Balázsa. Ten vo víkendovom rozhovore pre bruselské internetové noviny EurActiv uviedol, že otázka ochrany trhu práce bude pre Maďarsko zanedlho dôležitá, a naznačil, že takéto opatrenia by sa mohli dotknúť Poľska a SR. "Samozrejme, pohyby na tomto trhu budeme pozorne sledovať a v prípade nutnosti budeme musieť zareagovať. Nemyslím si však, že o probléme alebo o možnosti jeho vzniku by bolo potrebné vopred uvažovať," dodal šéf rezortu práce. Vo vyjadrení Balázsa bola podľa jeho slov reč o určitej možnosti, ktorá je pochopiteľne veľmi citlivou oblasťou. "Opatrenia nepripravujeme, ale budeme trh sledovať, čo musia pravdepodobne robiť všetky vstupujúce krajiny," zdôraznil minister Burány.
Maďarské ministerstvo zahraničných vecí nepovažuje za reálnu možnosť, že by Maďarsko zaviedlo ochranné opatrenia trhu práce po vstupe do Európskej únie voči SR a Poľsku. V Budapešti informoval o tom dnes hovorca rezortu Tamás Tóth. Maďarský veľvyslanec pri EÚ a kandidát na komisára Péter Balázs hovoril vo víkendovom rozhovore pre bruselské internetové noviny EurActiv o opatreniach iba ako jednej zo súvisiacich možností, zdôraznil hovorca. Pristupujúce krajiny sa dohodli na tom, že voči sebe uplatnia ochranné opatrenia iba v tom prípade, ak príliv pracovných síl z inej novej členskej krajiny spôsobí vážne problémy na ich trhu práce, alebo spôsobí priame ohrozenie tohto trhu, pripomenul Tóth a dodal, že rezort diplomacie sa nazdáva, že takéto problémy alebo ohrozenie nenastane. Otázka ochrany trhu práce bude pre Maďarsko zanedlho dôležitá. "V súčasnosti síce nie sú v pláne obmedzenia pre príchod pracovnej sily do Maďarska z územia EÚ, táto otázka sa môže stať čoskoro dôležitou," povedal budúci komisár v Bruseli. Ak terajšie členské krajiny neprijmú pracovnú silu z Poľska, kde miera nezamestnanosti dosahuje 18 percent, podobne vysoká nezamestnanosť je aj na Slovensku, potom namiesto Švédska alebo Nemecka pôjdu inde, napríklad do Maďarska, kde je podstatne nižšia, päťpercentná miera nezamestnanosti, dodal Balázs. Podľa neho nové členské štáty únie majú tiež právo zaviesť obmedzenia na pohyb pracovnej sily, ako súčasných 15 členov.
V rumunských vládnych kruhoch zavládlo zdesenie. Spravodajkyňa Európskeho parlamentu pre Rumunsko Emma Nicholsonová požiadala o prerušenie predvstupových rokovaní s Bukurešťou. Rumunsko podľa nej nepokročilo v úsilí zabezpečiť nezávislosť justície, v boji proti korupcii a ani pri prijímaní zákonov na ochranu detí. „Únia musí pozastaviť rokovania aspoň dovtedy, kým sa neobnoví proces reforiem," tvrdí spravodajkyňa. Zahraničnopolitický výbor Európskeho parlamentu by mal návrh prerokovať na budúci týždeň. Rokovania s Rumunskom by sa mali ukončiť ešte tento rok, aby v roku 2007 mohlo spolu s Bulharskom vstúpiť do únie. Už na konci deväťdesiatych rokov kritizovala Nicholsonová pomery v rumunských sirotincoch, ktoré prirovnávala ku koncentrákom. Rumunsko sa situáciu snažilo riešiť aj pomocou adopcie sirôt do zahraničia. V júli 2001 ich však muselo zakázať, únia totiž zistila, že je to neprehľadné a presiaknuté korupciou. Existuje podozrenie, že časť detí skončila v rukách pedofilov či obchodníkov s ľudskými orgánmi. Pred mesiacom vysvitlo, že rumunské úrady napriek zákazu povolili - krátko po návšteve premiéra Berlusconiho - adopciu 105 detí do talianskych rodín. Rumunský denník Cotidianul včera zverejnil zatiaľ nepotvrdený zoznam významných západoeurópskych a amerických politikov vrátane predsedu Európskej komisie Romana Prodiho či kandidáta na amerického prezidenta Johna Kerryho, ktorí vraj na Bukurešť tlačili v prospech urýchlenia adopcií. Krajina sa navyše bráni tým, že ani únia nemá na adopcie jednotné pravidlá. „Pošlite nám európske normy a my ich odhlasujeme," odkázal do Bruselu premiér Adrian Nastase. Únia však Rumunsku vyčíta aj to, že zákazku v hodnote 2,5 miliardy eur na výstavbu diaľnice cez Sedmohradsko získala bez tendra americká firma Bechtel, blízka Bushovej administratíve. Rumunskí predstavitelia sa bránia, že zákazka neodporuje ich zákonom. „V Rumunsku je ťažké posúdiť, čo je práve podľa zákona a čo nie. Pravidlá sa stále menia," reagoval hovorca Európskej komisie Diego de Ortega. Rumunsko v každom prípade minulý týždeň začalo diplomatickú protiofenzívu a vyslalo do Bruselu niekoľko delegácií. „Mnohé výhrady sú oprávnené, ale riešením situácie nie je prerušenie rokovaní. To by nahrávalo iba extrémistom," tvrdil člen jednej z nic, senátor za Demokratický zväz Maďarov v Rumunsku György Frunda.
Menšia maďarská opozičná strana Demokratické fórum navrhne prelustrovať aj kandidátov na posty europoslancov. Maďarské demokratické fórum bude iniciovať zmenu takzvaného lustračného zákona v tom zmysle, aby sa vzťahoval aj na maďarských poslancov Európskeho parlamentu. Predseda parlamentného klubu strany Károly Herényi dúfa, že novela môže byť schválená ešte pred eurovoľbami, ktoré budú v Maďarsku 13. júna. Súčasne platný lustračný zákon zakazuje zastávať vysoké funkcie v štátnej správe, parlamente, v justícii, mediálnej oblasti a podobne pre tých - po prvé: ktorí boli agentmi politickej polície a po druhé: ktorí v starom režime využívali správy tajnej polície pri rozhodovaní, čiže boli straníckymi či vládnymi funkcionármi. Keby sa jeho pôsobnosť rozšírila aj na kandidátov na posty europoslancov, týkalo by sa to napríklad predsedu socialistickej strany Lászlóa Kovácsa i expremiéra Gyulu Horna - obaja totiž boli za socializmu vládni či stranícki činitelia a dostávali správy politickej tajnej polície, a teraz sú obaja na čele listiny socialistov vo voľbách do Európskeho parlamentu, hoci nemienia ísť do Štrasburgu. Treba poznamenať, že v praxi sa lustračný zákon neuplatňuje, veď okrem spomínaných dvoch politikov by musel odísť aj premiér Péter Medgyessy, ktorý bol v osemdesiatych rokoch vicepremiérom a ministrom financií.
Európska pravica sa chystá odsúdiť zločiny komunizmu. Chce, aby ľudia spojení s totalitným útlakom, nemali žiadne miesto v Európskej únii a jej orgánoch.,,Žiadame všetkých, ktorí zamýšľajú prevziať politickú funkciu v inštitúciách EÚ, aby odkryli svoje pracovné aj politické aktivity v bývalých komunistických štátoch, a aby upustili od európskeho postu v prípade, že tvorili súčasť utlačovateľskej štruktúry týchto režimov," uvádza sa v návrhu rezolúcie Európskej ľudovej strany. Ak najsilnejšia frakcia v Európskom parlamente schváli tento text, bude sa týkať nielen bývalých komunistických predákov, ale aj tajných agentov a horlivých vykonávateľov komunistickej moci. O návrhu, ktorý sa ešte môže zmeniť, sa začne rokovať dnes. Hlasovať sa bude zajtra.,,Očakávam však, že základné body sa prijmú - teda odsúdenie totalitných režimov a výzva, aby politické strany neprijímali osoby, ktoré boli zodpovedné za rozsiahle porušovanie ľudských práv," povedal hovorca ľudovcov Robert Fitzhenny. X Deň obetí komunizmu X O prípadné zmeny na dvojdňovom kongrese strany má však obavy Liena Liepinová, iniciátorka celej rezolúcie a lotyšská zástupkyňa v Európskom parlamente.,,Obetí komunistických režimov boli milióny a na medzinárodnej úrovni ešte o nich nikto nič nepovedal," zdôraznila Liepinová. Zároveň navrhuje, aby EÚ vyhlásila,,Deň obetí komunizmu" a vytvorila vedecké stredisko, ktoré bude skúmať zločiny totalitných režimov. Hlavným terčom rezolúcie sú však predáci a nástroje komunistickej moci. Aj pätnásť rokov od pádu železnej opony zostávajú títo ľudia v politike demokratických štátov. Napríklad maďarský minister zahraničných vecí László Kovács bol členom ústredného výboru komunistickej strany. Ešte vyššie to dotiahol poľský prezident Aleksander Kwasniewski, ktorý bol v jednej z komunistických vlád ministrom mládeže a športu. Jeho slovenský kolega Rudolf Schuster pôsobil pred rokom 1989 ako člen ústredného výboru komunistickej strany. X Aj Západ má minulosť X V Maďarsku vyvolal zámer Európskej ľudovej strany protest ľavičiarov.,,Západ má tiež minulosť. Nestaviame sa proti tomu, aby členovia bývalej strany španielskeho diktátora Francesca Franca boli súčasťou ľudovej strany, naopak, sme šťastní, že sa demokratizovali," odmietol rezolúciu Gyula Hegyi, ktorý v Európskom parlamente zastupuje maďarských socialistov. Je to celkom pochopiteľné, pretože stranu povedie do európskych volieb spomínaný László Kovács.,,Malé ryby" totalitných režimov môže postihnúť len výzva, aby nemali šancu na politické miesto v EÚ. Práve tá však nemusí byť v konečnom znení rezolúcie. Jasnú podporu má zatiaľ len požiadavka, aby žiadna strana v Európskom parlamente neprijímala do svojich radov ľudí spojených s komunistickým útlakom.
Pilotný projekt digitálneho televízneho vysielania by mal byť spustený v Bratislave, Banskej Bystrici a v Košiciach. Na digitálne vysielanie v Bratislave je určený 50. kanál, na ktorom však až do konca tohto roka vysiela TV JOJ. V Banskej Bystrici je pre digitálne vysielanie voľný 59. kanál a v Košiciach by sa mal použiť 44. kanál. Definitívne sa však o ňom rozhodne až po rokovaniach s Maďarskom. Ako vyplýva z výsledkov medzirezortnej porady, ktorá sa v tomto týždni konala na Ministerstve dopravy, pôšt a telekomunikácii, Telekomunikačný úrad SR má pripraviť do mesiaca výberové konanie pre prevádzkovateľov multiplexu na zabezpečenie pilotných projektov v lokalitách Bratislava, Banská Bystrica a Košice. Kým sa uvoľní bratislavský 50. kanál, STV ponúkla na skúšobné vysielanie svoj 27. kanál, na ktorom vysiela program STV 2. Digitálne by sa na ňom malo vysielať v nočných hodinách, po skončení programu Dvojky.
Šesť slovenských výtvarníkov sa popri rakúskych a maďarských študentoch prezentuje svojimi prácami na medzinárodnej výstave, ktorú otvoria v bratislavskej Galérii Médium 12. februára o 17:00. Ako agentúru SITA informovala Eva Hrebenárová z Rakúskeho kultúrneho fóra, prezentácia s motívom vody je výsledkom rakúsko-maďarsko-slovenského týždňového sympózia vo Viedni, na ktorom študenti vytvorili všetky vystavované diela. Slovenskú skupinu viedol vedúci katedry maľby a iných médií na Vysokej škole výtvarných umení Ivan Csudai. Podľa Csudaiových slov si záujemcovia na akcii môžu pozrieť napríklad priestorovú inštaláciu s vrecúškami naplnenými vodou, bustu znázorňujúcu kvapku vody na ľudskom tele, rôzne maľby, či multimediálne diela. Študenti z Akadémie výtvarných umení Viedeň, zo slovenskej VŠVU, budapeštianskej a šopronskej výtvarnej školy sa vo Viedni prezentovali už v decembri a po Bratislave sa predstavia aj v Budapešti a Šoproni, informovala Hrebenárová. Ako ďalej dodala, výstava bude v Galérii Médium otvorená do konca februára od 10:00 do 17:00.
Speváčka Zuzana bude zastupovať Slovensko na oslavách rozširovania Európskej únie, ktoré by sa 30. apríla až 1. mája mali uskutočniť v Budapešti. SME to včera potvrdila nahrávacia spoločnosť Sony Music Bonton, domovská firma interpretky. Nádejná slovenská speváčka by mala vystúpiť na budapeštianskom námestí Hősök tere-Felvonulási tér spolu s ostatnými interpretmi z pätnástich členských krajín a desiatich štátov, ktoré rady únie rozšíria práve 1. mája 2004. Podľa usporiadajúcej agentúry by sa na Euroconcerte mali zúčastniť aj zvučné mená európskej popmusic ako napríklad Sugarbabes alebo David Bowie z Veľkej Británie, Scooter alebo Nena z Nemecka, Tiziano Ferro z Talianska, Manu Chao z Francúzska, The Rasmus alebo Him z Fínska, či Alcazar zo Švédska. Každý z hudobných zástupcov by mal zaspievať jednu pesničku a pred jeho vystúpením premietnu krátky film o krajine, z ktorej pochádza. Konečný zoznam účinkujúcich nie je známy, usporiadajúca agentúra Total Media ho zverejní až koncom marca. Bližšie informácie nájdete na internetovej adrese www. eurokoncert.hu. Očakáva sa, že Euroconcert navštívi 100- až 150-tisíc ľudí. Maďarská strana vyberala z piatich slovenských interpretov. Okrem Zuzany medzi možnými kandidátmi boli aj Horkýže slíže, Misha, Polemic alebo skupina Hammerheart. Organizátori sa nakoniec rozhodli pre mladú speváčku. Zuzana, celým menom Zuzana Smatanová, vydala minulý rok debutový album Entirely Good. Je víťazkou minulého ročníka súťaže talentov Coca-Cola PopStar. Prednedávnom zastupovala Slovensko na medzinárodnom hudobnom festivale Eurosonic v Holandsku.
Napriek tomu, že väčšina známych lyžiarskych stredísk je situovaná na severe Slovenska, ani tie južnejšie za nimi svojou kvalitou nezaostávajú. Čo však býva ich veľkou prednosťou, to sú neporovnateľne nižšie ceny lístkov. Pritom majú zväčša všetko, čo sa od dobrého lyžiarskeho strediska očakáva - umelé zasnežovanie, upravené trate, kompletný lyžiarsky servis. K takýmto strediskám patrí aj Ski centrum Kokava-Háj na južnom cípe Slovenského Rudohoria. Nachádza sa tu päť lyžiarskych vlekov, svahy sú kvalitne zasnežené a upravované. Za celodenný lístok tu zaplatíte iba 280 korún, detský stojí 230 korún. Aj to je jeden z dôvodov, že stredisko už objavila predovšetkým maďarská klientela. Ako povedal konateľ Ski centra Attila Gálik, maďarskí lyžiari tvoria až 80 percent klientely. Na svahy by však chceli pritiahnuť aj lyžiarov z blízkeho okolia - Kokavy nad Rimavicou, Poltára, Detvy či Lučenca. Nie je to jednoduché, lebo v tunajšom regióne je pomerne vysoká nezamestnanosť a na lyžovačky ľuďom peniaze nezostávajú. Prepravná kapacita v stredisku je vysoká - vleky dokážu odviezť až tritisíc lyžiarov za hodinu. Okrem denného lyžovania si prídu na svoje aj lyžiari, ktorí dávajú prednosť osvetleným svahom a večernej lyžovačke. „Keďže máme z roka na rok viac snoubordistov, chceme pre nich čo najskôr vybudovať snoubordový park, so skokanskými mostíkmi a U-rampou," hovorí. V stredisku sú reštauračné zariadenia, požičovňa lyží a skiservis. Ak chcete prísť do Kokavy nielen na jednodňovú lyžovačku, ale aj na dlhší čas, v okolí vzniklo množstvo útulných malých penziónov a hotelov, kde je k dispozícii približne 400 lôžok. Ideálne je však rezervovať si pobyt v nich ešte na jeseň, lebo zimná sezóna zvykne byť vo väčšine z nich obsadená. Stredisko je v nadmorskej výške 800 metrov, takže okrem umelého snehu máva aj dostatok prírodného. Záleží iba na vás, či chcete podnikať aj výlety po okolí. Z jednej strany máte kokavskú dolinu so zaujímavými pozostatkami lazníckeho osídlenia, z druhej strany sa môžete spustiť až k Hriňovej, Detve a Poľane. Sezóna v stredisku zvykne trvať do konca marca, tento rok sa tu začalo lyžovať už 12. decembra.
Čoraz viac terajších členských krajín Európskej únie pripravuje obmedzenia prílevu pracovných síl z pristupujúcich krajín. Aj pre Maďarsko sa môže stať nevyhnutným zaviesť ochranné opatrenia voči iným krajinám, napríklad Poľsku, alebo susednému Slovensku. Citovala kandidáta na maďarského člena Európskej komisie Pétera Balázsa maďarská tlačová agentúra MTI. „V súčasnosti síce nie sú v pláne obmedzenia pre príchod pracovnej sily do Maďarska z územia Európskej únie, táto otázka sa môže stať čoskoro dôležitou," povedal budúci komisár počas víkendu v Bruseli. Ak terajšie členské krajiny neprijmú pracovnú silu z Poľska, kde miera nezamestnanosti dosahuje 18 percent, podobne vysoká nezamestnanosť je aj na Slovensku, potom namiesto Švédska, alebo Nemecka pôjdu inde, napríklad do Maďarska, kde je podstatne nižšia, päťpercentná miera nezamestnanosti.
Rozhodnutie amerického ministerstva poľnohospodárstva zakázať dovoz maďarského mäsa do USA vyvolal v maďarskom mäsopriemysle rozčarovanie. Toto rozhodnutie nasledovalo po tom, čo americkí kontrolní inšpektori zistili v siedmich maďarských bitúnkoch, že mäso z nich a podmienky, v akých sa spracúva, nezodpovedajú americkým hygienickým a zdravotníckym normám. Rakúsky denník Die Presse uviedol, že okrem svetlých výnimiek sa maďarské mäsospracujúce závody nachádzajú v dezolátnom stave. Z približne 300 bitúnkov spĺňa pár mesiacov pred vstupom krajiny do EÚ prísne normy len 15. Ďalších 50 až 60 sa zaviazalo, že do termínu vstupu krajiny do EÚ dosiahne požadované parametre, ktoré v spoločenstve platia v tejto oblasti. Ďalších 44 bitúnkov dostalo termín, aby radikálne zlepšili svoju úroveň do roku 2006. Svoje výrobky budú môcť predávať len na vnútornom trhu krajiny. Zvyšných takmer 150 bitúnkov, najmä s regionálnym významom, pri vstupe krajiny do EÚ zanikne. Zákaz dovozu maďarského mäsa zastihol mäsospracujúci priemysel v krízovom období. Podľa domácich odborníkov samotné hospodárske škody nebudú také veľké. Maďarsko vyváža do USA mäsiarske výrobky ročne len za 6 miliónov USD (takmer 195 miliónov SKK). Rozhodnutie amerického ministerstva poľnohospodárstva poškodilo dobrú medzinárodnú povesť krajiny, ale najmä jej doteraz oceňovaných produktov, predovšetkým salám. Maďarský mäsiarsky priemysel utrpel v posledných rokoch veľké straty zhodnocovaním forintu voči doláru. Na domácom trhu je vysoký prebytok ponuky nad dopytom a tak ceny mäsiarskych výrobkov klesajú. Problémom výrobcov v porovnaní s konkurenciou je nižšia efektívnosť výroby. Kým v EÚ sa kilogram mäsa vyrába priemerne z troch kilogramov jadrového krmiva, v Maďarsku naň treba štyri až 4,5 kilogramu krmiva.
Maďarsko priebežne udržiava na programe rokovaní s Nemeckom požiadavku, aby nemecký trh práce bol čo najskôr a úplne otvorený pre maďarských občanov. Povedal to dnes v Budapešti šéf maďarskej diplomacie László Kovács. Po rokovaní s ministrom zahraničných vecí Joschkom Fischerom minister Kovács povedal, že cieľom jeho krajiny je dosiahnuť, aby sa práva všetkých štyroch slobôd ponúkaných Európskou úniou, medzi nimi aj právo na slobodný pohyb pracovnej sily, uplatnili spoločne. O tejto téme bude v krátkom čase zvolaná v Budapešti ďalšia schôdzka nemecko-maďarskej expertnej skupiny. Nemecký minister zahraničných vecí očakáva - ako povedal - aby sa riešenie v tejto veci zrodilo "v znamení dobrého partnerstva".
Maďarský štátny železničný podnik MÁV sa bude uchádzať o privatizáciu slovenskej nákladnej železničnej dopravy. Podľa denníka Magyar Hírlap to však bude reálne iba v prípade, ak sa akcionár Železničnej spoločnosti, slovenské ministerstvo dopravy, rozhodne nákladnú dopravu predávať po častiach - napríklad podľa druhu prepravovaných tovarov. Železničná spoločnosť pritom najväčšmi prepravuje rudy či drevo a iné substráty. Maďarský štátny železničný podnik MÁV sa bude uchádzať o privatizáciu slovenskej nákladnej železničnej dopravy. Podľa denníka Magyar Hírlap to však bude reálne iba v prípade, ak sa akcionár Železničnej spoločnosti, slovenské ministerstvo dopravy, rozhodne nákladnú dopravu predávať po častiach - napríklad podľa druhu prepravovaných tovarov. Železničná spoločnosť pritom najväčšmi prepravuje rudy či drevo a iné substráty. Ako vyhlásil Béla Nagy z oddelenia železníc na maďarskom ministerstve dopravy, prípadná kúpa časti cargo prepravy by zlepšila konkurenčné postavenie spoločnosti MÁV v stredoeurópskom regióne. Privatizácia železničnej dopravy by mala byť na Slovensku aktuálna počas najbližšieho roka a pol. Najskôr však rezort dopravy plánuje oddeliť osobnú dopravu od nákladnej prepravy. Podľa generálneho riaditeľa Železničnej spoločnosti Pavla Kužmu by sa súčasný prevádzkovateľ dopravy na železnici mal rozdeliť na dve samostatné štátne akciovky. Ako dodal, predaj nákladnej prepravy po segmentoch je absolútne nereálny. "Takýto názor som nepočul ani na nedávnom rokovaní s predstaviteľmi MÁV," povedal s tým, že investor, ktorý by bol zo susednej krajiny, by zrejme ohrozil trhovú pozíciu a konkurencieschopnosť firmy. Časť tranzitu by začala prúdiť v prospech Maďarska. Železničná spoločnosť je momentálne v štádiu príprav na výber privatizačného poradcu. Ako pre HN povedal hovorca ministerstva dopravy Tomáš Šarluška, o investorovi v železničnej doprave po definitívnom rozhodnutí o privatizácii rozhodne až medzinárodné výberové konanie. Reálnejšou možnosťou, ako je predaj nákladnej dopravy po jednotlivých segmentoch, sa aj podľa názoru ministra Pavla Prokopoviča javí odpredaj železničnej dopravy ako celku. Maďarskí železničiari vidia príčinu slovenskej iniciatívy privatizovať Železničnú spoločnosť v snahe znížiť jej zhruba sedemmiliardový dlh. Slovensko takto nasleduje model, ktorý pri transformácii železníc zvolila Veľká Británia. Ten sa však neukázal ako celkom úspešný a britskí cestujúci po privatizácii tak osobnej, ako aj nákladnej dopravy zaznamenali pokles kvality služieb a cenové výkyvy. Na druhej strane, zadlžený je aj MÁV - na konci minulého roka dlh tejto firmy dosiahol v prepočte zhruba 7,2 miliardy korún.
Akciovým indexom na stredoeurópskych trhoch sa darilo rozdielne. V čiernych číslach sa udržal len maďarský BUX, ktorý vzrástol takmer o tri percentá. Náladu investorov na budapeštianskej burze podporil pokles nezamestnanosti i snaha vlády šetriť. Najviac sa na raste indexu podieľali akcie banky OTP, ktorá si v priebehu týždňa pripísala tri percentá a vyšplhala sa na nové historické maximum. Od začiatku roka akcie banky vzrástli už o 12 percent. Pred dvoma týždňami jej manažéri podľa očakávaní potvrdili, že zisk prekoná očakávania a medziročne sa zlepší zhruba o 40 percent. Pražský index PX 50 za týždeň klesol len o desatinu percenta. Bolo to prvý raz v tomto roku, čo sa nedostal do čiernych čísel. Stále sa však drží blízko deväťročného rekordu. Cenu akcií ČEZ podporila v druhej polovici týždňa správa, že skupina Penta znova zvýšila ponuku na kúpu štátneho podielu v spoločnosti Severočeské doly. „Táto správa je priaznivá pre ČEZ, ktorý vlastní v tejto firme 37 percent akcií,“ reagoval analytik Roman Cenek zo spoločnosti Atlantik. Varšavský index WIG sa prepadol o 2,4 % a prišiel tak o celý zisk z predchádzajúceho týždňa. Od vyberania ziskov neodradili investorov ani pozitívne makrosprávy. Rast poľskej ekonomiky sa vlani strojnásobil o 3,7 percenta a analytici predpovedajú na tento rok rast až nad hranicou 4,5 percenta. Navyše nový poľský minister financií Zbigniew Kaniewski sľúbil, že splní ambiciózny vládny cieľ sprivatizovať štátny majetok v hodnote 2,3 mld. USD (105,6 mld. Sk). Dodal, že bude vzdorovať lobovaniu domácich společností usilujúcich sa o výhodnú kúpu štátnych podielov.
Ak Brusel schváli špeciálny projekt Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR), v roku 2004 by Slovensko mohlo mať na propagáciu svojich turistických aktivít k dispozícii 3,3 milióna EUR (v prepočte asi 150 miliónov SKK). Štvrtinu tejto sumy by pokryli zdroje štátneho rozpočtu a zvyšok prostriedky povstupových fondov EÚ. Generálna riaditeľka SACR Ivana Magátová v tejto súvislosti zdôraznila, že "Slovensko je prvé z pristupujúcich krajín, ktoré predložilo takýto projekt. Sme v tomto smere svetová rarita, keď propagáciu krajiny chceme financovať prevažne z cudzích zdrojov". Keďže podobné inštitúcie ako SACR v rámci V4 majú každoročne výrazne väčšie finančné portfólio, z ktorého hradia náklady spojené s prezentáciou a reklamou turistických produktov a služieb, SACR sa rozhodla razantnejšie sa presadiť v zahraničí s podporou eurofondov. Koncom novembra 2003 predložila Bruselu na posúdenie vlastný projekt financovania propagačných turistických akcií, vrátane spotov v zahraničných televíznych staniciach. "Zatiaľ máme k projektu podľa avíza z Bruselu kladné stanovisko," uviedla nedávno Magátová. Jeho oficiálne potvrdenie očakáva rezort hospodárstva, ktorý zastrešuje príspevkovú organizáciu SACR a je riadiacim orgánom pre Sektorový operačný program Priemysel a služby respektíve jeho príslušné opatrenie pre oblasť cestovný ruch. Čerpanie prostriedkov z povstupových fondov EÚ však Brusel viaže na požiadavku dobudovať informačný systém. Na propagáciu Slovenska ako turistickej destinácie, ktorú sa oplatí navštíviť, je v štátnom rozpočte v tomto roku rozpočtovaná suma 52 miliónov Sk, čo je medziročne o 5 miliónov Sk viac. V dolárovom vyjadrení to predstavuje prostriedky vo výške asi 1,6 milióna. Ak by sme porovnávali, spresnila štatistiku Magátová, už vlani relevantná agentúra v ČR dostala na tento účel 5,5 milióna USD, v Poľsku 10 miliónov USD a v Maďarsku viac ako 17 miliónov USD.
Vzhľadom na vysoký rozpočtový deficit a hroziace znehodnotenie forintu je maďarská vláda opäť nerozhodná v tom, aký dátum si má stanoviť na prijatie eura. Nový minister financií Tibor Draskovics povedal, že on osobne je za to, aby sa zachoval pôvodný termín, teda rok 2008. Nerozhoduje však o tom sám, ale až po porade s expertmi a opozíciou. Dôležitejšie ako dátum podľa neho je, aby bol časový horizont „vierohodný" a aby o ňom panoval „národný konsenzus", uviedol politik bez straníckej príslušnosti.
Získať späť dôveru finančných trhov voči Maďarsku - to je jedným z hlavných cieľov budúceho nového ministra financií. Tibor Draskovics vykreslil svoje predstavy pred rozpočtovým výborom parlamentu, ktorý ho tesnou väčšinou schváli na tento post. Nový minister bude môcť zložiť sľub na prvom tohtoročnom zasadaní parlamentu o týždeň, no odkedy je známa jeho nominácia, už stihol získať rôzne prívlastky, z ktorých je najevidentnejší: „drastický Draskovics“. Mieni totiž tvrdo a podstatne znížiť výdavkové položky štátneho rozpočtu. Navrhuje obmedziť aj niektoré investície, avšak najviac chce ušetriť v štátnej správe. Jednotlivé rezorty a centrálne úrady zúfalo hľadajú peniaze, ktoré by mohli do „budgetu“ vrátiť. Dokopy má ísť o 180 miliárd forintov, čo je zhruba 30 miliárd korún. Takto by sa mohol znížiť schodok platobnej bilancie a najmä by sa mohla znovunastoliť dôvera finančných trhov voči Maďarsku. Včera ho v rozpočtovom a finančnom výbore parlamentu „masírovali“ opoziční poslanci takmer celý deň a vyčítali mu hlavne to, že nehovoril o tom: kto je vinný za súčasnú neutešenú situáciu, v ktorej sú potrebné až „drakonické“ opatrenia. Výbor nakoniec v pomere 15:13, teda pomocou vládnej väčšiny, označil Draskovicsa za vhodného kandidáta na funkciu ministra financií.
Dvojakým cenám za ubytovanie v turistických centrách odzvoní. Po vstupe Slovenska do EÚ bude domáci turista platiť presne toľko ako zahraničný. S cenovými úľavami už nebudú môcť rátať ani dovolenkári z Česka, ktorých u nás málokto berie ako cudzincov. "Dvojaké ceny v tejto sfére sú už teraz neprípustné, prax je však často iná," konštatuje Bibiána Dzurillová zo Združenia cestovného ruchu Vysoké Tatry. Za porušovanie zákona by podľa nej mali byť prísnejšie sankcie. Spolieha sa, že to zariadi Brusel. Známe tatranské hotely už dávnejšie uplatňujú jednotnú cenovú politiku. Penzióny v podhorí majú však naďalej iný meter na Nemca ako na Čecha či na Slováka. "Dvojaké ceny, to je diskriminácia," zdôrazňuje podpredseda Zväzu hotelov a reštaurácií v SR Ján Kučera. Podľa prezidenta Slovenskej asociácie cestovných kancelárií Róberta Kohlmanna majú niektoré slovenské hotely a penzióny nie dvojaké, ale až trojaké ceny. V severných okresoch totiž platia špeciálne ceny pre poľských turistov a v južných zas pre maďarských. "Tvorba cien v závislosti od štátnej príslušnosti klientov je predsa nenormálna," konštatuje Kohlmann. Podľa neho však všetko uvedie do "normálu" nie tvrdší postih, ale sám život. Ináč k nám cudzinci prestanú cestovať. "Rozdielnu cenu možno uplatniť len za nadštandardné služby, pričom spotrebiteľ musí byť o tom informovaný," zdôrazňuje Danuša Krkošová zo Slovenskej obchodnej inšpekcie. Pri vlaňajšej previerke zistili jej inšpektori účtovanie rozdielnych cien tuzemským a zahraničným hosťom za rovnaké služby v ubytovaní. "Hostí zo západnej Európy takéto praktiky urážajú a sťažujú sa," hovorí Beáta Lukáčová zo Slovenskej agentúry pre cestovný ruch. Hotelieri sa zvyčajne odvolávajú na regionálne zľavy, ktoré podľa platného zákona nemožno považovať za diskrimináciu spotrebiteľa. S farbou idú von len medzi štyrmi očami. "Keby som od našich a chudobnejších Čechov pýtal toľko čo od Nemcov, tak to tu môžem rovno zatvoriť," tvrdí majiteľ penziónu v jednej podtatranskej obci. Podpredseda Zväzu hotelov Ján Kučera si to však nemyslí. Priemerný poskytovateľ rekreačných služieb neprerába predsa ani na "zľavnenom" Slovákovi či Čechovi. "Treba preto hľadať rozumnú mieru zisku a nesnažiť sa bohatšieho cudzinca zodrať z kože," radí Kučera. Podľa Dzurillovej by však domácemu cestovnému ruchu bolo treba pomôcť napríklad aj tak, ako to urobilo Poľsko. Od minulého roka tam zamestnávatelia prispievajú zamestnancom na dovolenku v domácich strediskách cestovného ruchu. V prepočte ide o 6 000 korún na osobu a 14 dní dovolenky. Zamestnávatelia si pritom môžu príspevok odrátať z daňového základu.
Záplavu protestných listov dostáva maďarské ministerstvo ochrany životného prostredia a vodného hospodárstva vo veci plánovanej vodnej elektrárne na chorvátskej strane rieky Dráva. Rezort sa zatiaľ nevyjadruje, no odporúča posielať listy aj do Záhrebu. Ochrancovia životného prostredia z Maďarska i zo zahraničia poslali ministrovi Miuklósovi Persányimu štyristo elektronických listov, a žiadajú ho, aby otvorene vystúpil proti elektrárni, ktorú plánuje postaviť chorvátska strana na Dráve pri obci Novo Virje. Bol by to drastický zásah do flóry a fauny v tejto oblasti, a väčšina vody by pretiekla z maďarskej strany na chorvátsku. Denník Magyar Nemzet v tejto súvislosti pripomína, že podľa takzvanej záhrebskej dohody možno postaviť elektráreň na Dráve len po súhlase oboch krajín. Ministerstvo ochrany životného prostredia a vodného hospodárstva oznámilo iba toľko: verí, že chorvátska strana sa zriekne projektu výstavby vodného diela, pretože táto veľká investícia by ohrozila ekologické podmienky aj na maďarskej strane rieky. V súčasnosti spoločne skúmajú obe krajiny možné dôsledky investície, a v Záhrebe ešte môžu tieto projekty zastaviť - píše Magyar Nemzet, citujúc predstaviteľku ministerstva. Hodno ešte dodať, že maďarská vláda už v uznesení z roku 1999 vyjadrila stanovisko, podľa ktorého nesúhlasí s výstavbou vodnej elektrárne na Dráve.
Možnosť postavenia vodnej elektrárne na chorvátskej strane Drávy, pri obci Novo Virje vyvoláva v Maďarsku odmietavé reakcie. Budapešť je odhodlaná sa obrátiť v krajnom prípade aj na medzinárodnú arbitráž. Avšak Záhreb zatiaľ nemá hotové projekty, zatiaľ robí iba predbežné štúdie. Hovorilo sa o tom na spoločnej tlačovej konferencii maďarského ministra ochrany životného prostredia Miklósa Persányiho a chorvátskeho veľvyslanca v Budapešti Stanka Nicka. Nervozita je zbytočná, netreba dramatizovať, nič sa zatiaľ nestavia, pravda, štúdie sa robia, celý proces potrvá ešte rok dva, až potom, po konzultáciách s maďarskou stranou sa Chorvátsko rozhodne. Takto sa snažil upokojiť maďarskú verejnosť chorvátsky ambasador, ktorý však pre Slovenský rozhlas povedal: Najľahšie je povedať, že treba zrušiť hydroelektrárne, tepelné či nukleárne elektrárne, no nemôžeme sa vrátiť do kamennej doby, to je každému jasné. Maďarský minister je presvedčený, že nová elektráreň na Dráve by zásadne zmenila podmienky pre flóru a faunu aj na maďarskej strane rieky. Miklós Persányi neočakáva podobný spor, aký vznikol okolo vodného diela na Dunaji: Ak bude maďarské stanovisko pevné, a hovorí to aj medzinárodné právo, chorvátska strana nemôže postaviť túto elektráreň.
Elektronické diaľničné mýto na Slovensku by malo fungovať od roku 2008, pričom v Česku a Maďarsku by sa tak malo stať o dva roky skôr. Na dvojdňovom stretnutí v českých Čejkovciach, ktoré sa dnes skončilo, o tom hovorili ministri dopravy V4. Podľa ministra dopravy SR Pavla Prokopoviča sa na Slovensku nevylučuje aj kombinácia niekoľkých spôsobov spoplatnenia diaľnic, rýchlostných ciest a pre nákladne auta i ciest 1. triedy. Ako ďalej informoval hovorca ministra Tomáš Šarluška, rokovania sa týkali aj problematiky bezpečnosti cestnej dopravy v krajinách V4. Ministri súhlasili s návrhom Českej republiky na zriadenie špeciálnej internetovej aplikácie pre zaistenie informačnej podpory spolupráce krajín v tejto oblasti. Keďže SR ako jediná z krajín V4 nemá zastrešujúci orgán pre oblasť bezpečnosti cestnej premávky, počas tohto roka sa pripraví zriadenie postu splnomocnenca vlády pre koordináciu v tejto oblasti.
Medzinárodný menový fond (MMF) upozornil Maďarsko, že musí znížiť svoje vysoké deficity v rámci rozpočtu a na bežnom účte platobnej bilancie, pretože v opačnom prípade bude musieť čeliť rastu zadlženosti a vážnym rizikám v oblasti devízových kurzov a úrokových sadzieb. "Značný deficit na bežnom účte sa financuje z prílevov, ktoré vytvárajú dlh. Môže to byť problém hlavne v prípade straty dôvery voči ochote vlády riešiť problémy makroekonomickej nerovnováhy. Preto, ak sa deficity neznížia, nielenže výrazne stúpnu úrovne zadlženosti, ale Maďarsko bude naďalej zraniteľné voči značným rizikám v oblasti devízových kurzov a úrokových sadzieb," uvádza sa v správe MMF. Deficit na bežnom účte Maďarska za rok 2003 predstavoval podľa odhadov takmer 7 % hrubého domáceho produktu (HDP), pričom rozpočtový schodok bol na úrovni 5,6 % HDP. Napriek varovným slovám na adresu Maďarska MMF uviedol, že ekonomický rast v krajine je dôvodom na optimizmus, keďže sa začal pozitívny zvrat v rámci ekonomiky, pričom priemyselná produkcia, export a investície oživujú. Avšak na ekonomické perspektívy Maďarska nepriaznivo vplývajú vysoké deficity rozpočtu a na bežnom účte, dodáva MMF. Podľa MMF je nevyhnutné obnovenie dôveryhodnosti ekonomickej politiky, uskutočnenie vážnych fiškálnych úprav a redukcia inflácie. Tieto skutočnosti sú dôležité predovšetkým na stanovenie dôveryhodného časového plánu na vstup do eurozóny.
Hollywoodska diva maďarského pôvodu Zsa Zsa Gaborová slávi narodeniny - nik však nevie, koľké v poradí. Keďže rok jej narodenia patrí k prísne stráženým tajomstvám, stal sa predmetom nekonečného množstva humorných gagov o predstieraní falošných skutočností - herečka sa však nepoddala a rok svojho narodenia dodnes neprezradila. Americké pramene uvádzajú, že v piatok sa Zsa Zsa Gáborová dožíva 87 alebo 85 rokov. Isté je len to, že na scéne stála po prvý raz v roku 1934 a Miss Maďarsko sa stala v roku 1936. Z tohto dôvodu nemožno rok 1930, ktorý sa udáva ako rok narodenia umelkyne, považovať za správny.
Trestné oznámenie si vyslúžila za pózovanie hore bez pred bránami talianskeho parlamentu jeho bývalá poslankyňa a pornoherečka maďarského pôvodu Ilona Stallerová, známejšia pod umeleckým menom Cicciolina. Stallerová sa bude musieť zodpovedať za "obscénne vystupovanie na verejnom priestranstve", informovala dnes talianska agentúra ANSA. Exposlankyňa robila fotografie pre taliansku mutáciu časopisu Vanity Fair priamo pred vchodom do Poslaneckej snemovne. Polícia privolaná ochrankou objektu vyzvala Stallerovú, aby sa obliekla a opustila námestie. Keďže odmietla, podali na ňu trestné oznámenie. "Iba som zdvihla ruky a pritom sa mi zošuchla horná časť oblečenia," bránila sa Stallerová na policajnej stanici. "Vôbec som nechcela uraziť úrady," ubezpečovala. "Cicciolina" bola v rokoch 1987-92 poslankyňou Radikálnej strany. V roku 1992 sa do parlamentu už nedostala. Vlani sa jej v rodnom Maďarsku nepodarilo zozbierať 750 podpisov na kandidatúru do tamojšieho parlamentu.
Takmer 20 percent maďarského obyvateľstva je z lekárskeho pohľadu obéznych. Medzi dospelými trpí nadváhou až 40 percent Maďarov. Podľa výsledkov OECD sa Maďari umiestnili na listine krajín s pomerom obézneho obyvateľstva na piatom mieste. S vyše 30-percentným pomerom vedú Spojené štáty pred Mexikom, Veľkou Britániou a Austráliou. V ostatnom desaťročí počet osôb trpiacich nadváhou vo vyspelých krajinách stúpol o 10 až 15 percent, čo je pre odborníkov nepochopiteľné. Táto tendencia by totiž vďaka množstvu preventívnych programov mala byť opačná.
Mór, meno nenápadného mestečka asi päťdesiat kilometrov južne od Komárna, má v Maďarsku stále mrazivý nádych. Deviateho mája 2002 tu na pravé poludnie dvaja muži vylúpili pobočku Erste Bank. Odniesli si 7,3 milióna forintov (asi 1,2 milióna korún) a zabili pri tom osem ľudí. Okrem vrahov neprežil nikto, kto sa v tej chvíli v banke nachádzal. Medzi zabitými boli napríklad mladí manželia, ktorí si prišli do banky vybaviť pôžičku. Ich dieťa v kočíku čakalo so starým otcom pred budovou banky. Brutálnosť a zjavná nezmyselnosť vraždenia šokovala celú krajinu. Zdalo sa, že nešlo o to, že by sa niekto pokúšal lupičom brániť a tí spanikárili. Naopak, po vstupe do banky uzavreli vstupné dvere (jeden z nich dokonca poslal preč ďalších zákazníkov) a potom bez varovania začali streľbu z českých minisamopalov Škorpion. Vystrieľali niekoľko zásobníkov. Maďarská polícia tento týždeň oznámila, že s pomocou tajných služieb uzavrela vyšetrovanie prípadu a že má dostatok dôkazov na to, aby dvoch obvinených Eda Kaisera a bývalého príslušníka francúzskej cudzineckej légie Lászlóa Hajdúa, ktorých držia už rok vo vyšetrovacej väzbe, postavila pred súd. Medzi dôkazmi sú napríklad záznamy z odpočúvania ciel oboch obvinených. „Nemali vtedy siahať po telefóne. Keď som povedal sem peniaze, tak sem peniaze," povedal napríklad Hajdú svojim spoluväzňom pri sledovaní televízie. Polícia sa ku Kaiserovi dostala cez jeho priateľku bývajúcu v Móre. Obaja obvinení sú viackrát trestaní a napriek tomu, že nemali žiadny známy príjem, žili si veľmi dobre. „Kaisera štyria svedkovia identifikovali ako človeka, ktorý stál vo dverách banky a tvrdil, že je z technických dôvodov zavretá," povedal na tlačovke plukovník György Zsombok, ktorý riadil vyšetrovanie. Polícia zaistila aj dve z použitých zbraní. Podľa iných svedectiev vylúpenie banky plánovali niekoľko mesiacov. Niektorí z ich bývalých komplicov sa na akcii odmietli zúčastniť, dvojica totiž dopredu hovorila, že sa to nezaobíde bez obetí.
Na jednom z budapeštianskych námestí sa dnes ráno zapálila - a popáleninám podľahla - žena, ktorú zatiaľ neidentifikovali a ani príčiny jej činu nie sú známe. Tragická udalosť sa stala blízko sídla Maďarskej socialistickej strany. Tragický prípad sa stal na námestí Republiky. Očití svedkovia videli ženu, ktorá sa niečím obliala a zapálila. Nemohol jej pomôcť ani hliadkujúci policajt, ani požiarnici, ktorí boli na mieste za dve minúty. Lekári mohli len konštatovať smrť v dôsledku popálenín tretieho stupňa. Polícia vyšetruje možné pohnútky tohto nezvyčajného činu, avšak obeť zatiaľ ani neidentifikovali. Do úvahy prichádzajú rodinné príčiny, no nadhodila sa aj možnosť politického motívu, pretože prípad sa stal len 50 metrov od centrálnej budovy vládnej Socialistickej strany. Polícia to nateraz označuje za špekuláciu, pretože pri žene, ktorá sa upálila, nenašli žiadny transparent…
5.2. 2004 10:26:26 - Čierna kronika
Neznáma žena sa vo štvrtok ráno upálila v Budapešti v blízkosti sídla vládnej Maďarskej socialistickej strany. Polícia zatiaľ nepozná dôvody, ktoré viedli ženu k tomuto činu. Na mieste udalosti nebol nájdený žiadny list na rozlúčku ani transparent, ktorý by niečo naznačoval, uviedol hovorca polície. Tragická udalosť sa stala na Námestí republiky (Köztársaság), kde sídli i celoštátne vedenie maďarských socialistov. Zatiaľ sa prihlásil jeden očitý svedok, ktorý vypovedal, že sa žena asi stredného veku niečím poliala a potom si zapálila odev. Krátko nato pribehol policajt, ktorý ju začal hasiť práškovým hasiacim prístrojom. Lekári záchranky, ktorí vzápätí prišli na miesto, však konštatovali už iba smrť v dôsledku rozsiahlych popálenín.
Polícia vylúčila politický motív samovraždy ženy, ktorá sa dnes upálila v Budapešti neďaleko centrály Maďarskej socialistickej strany (MSZP). Hovorca budapeštianskej polície László Kozák uviedol, že išlo o samovraždu. Miesto činu bolo podľa jeho slov vybrané náhodne: nebohá s manželom bývala v blízkosti. Žena v strednom veku sa niekoľko rokov liečila na psychiatrii a viackrát sa už pokúsila vziať si život. Dnes ráno sa poliala v parkovej časti námestia riedidlom a podpálila sa. Napriek rýchlej pomoci sa ju nepodarilo zachrániť. Niekoľko predstaviteľov extrémistických politických strán, medzi nimi aj Maďarskej strany života a spravodlivosti (MIÉP), zapálilo na mieste tragédie sviečky a zavesilo stuhy s národnou trikolórou. Ako však povedali susedia, samovrahyňu politika vôbec nezaujímala a nemala prehľad ani o cenách, keďže nechodila nakupovať. Polícia vyšetruje okolnosti prípadu.
Maďarský pilot F1 Zsolt Baumgartner sa bude musieť v tejto sezóne zaobísť bez finančnej podpory zo strany maďarskej vlády. Jej predstavitelia prednedávnom prisľúbili vynaložiť až 4 milióny dolárov na podporu svojho jazdca v seriáli MS. Maďarská vláda však nie je schopná vyčleniť zo štátneho rozpočtu sumu, ktorú pôvodne Baumgartnerovi sľúbila. V aktuálnej sezóne bude 23-ročný Baumgartner hájiť farby tímu Minardi. Kolotoč pretekov novej sezóny F1 sa rozkrúti už 7. marca VC Austrálie v Melbourne.
Po prvý raz by mal absolvovať celú sezónu F1 maďarský jazdec. Zsolt Baumgartner už síce vlani zaskakoval za zraneného Ralpha Firmana, ale teraz sa môže stať skutočným jazdcom v kokpite Minardi. Vstupenka do tímu nebola lacná - maďarský jazdec a jeho manažment musia zaplatiť 8 miliónov dolárov. Maďarská vláda, ktorá chce podporovať F1 aj vďaka tomu, že sa preteky na Hugaroringu udržali v kalendári, vyčlenila pre Baumgartnera 4 milióny dolárov, ďalšiu časť pridala petrochemická fabrika Mol. Aj tak však ešte do spomenutej sumy chýba menšia čiastka, na ktorú sa už zbierajú fanúšikovia. Z Maďarska, ale aj od krajanov v Nemecku, USA či Rakúsku, začali prichádzať platby, minimálna čiastka je 5000 forintov (cca 23 dolárov). Ak chcete, môžete chlapcovi od susedov prispieť aj vy a stať sa členom jeho klubu. Ak mu pošlete milión forintov, bude vaše meno svietiť aj na monoposte Minardi!