12. marca 2004 ● Zo slovenskej tlače
Maďarský ombudsman na ochranu práv menšín považuje za prijateľný návrh vlády na novelu menšinového zákona, ktorý by zaviedol registráciu príslušníkov národnostných menšín. Vláda predloží návrh novely do parlamentu koncom marca. Proti registrácii voličov, ktorí by hlasovali výlučne na kandidátov do menšinových samospráv, protestujú niektoré málopočetné národnostné komunity. Práve to vyzdvihol ombudsman Jenő Kaltenbach, keď povedal, že početnejšie menšiny, ako napríklad nemecká, rumunská, slovenská či rómska s registráciou súhlasia. Podľa Kaltenbacha predstavitelia až 90 percent všetkých národnostných menšín v Maďarsku sú za novelu zákona, a vidia v tom spôsob, ako zabrániť takzvanému etnobiznisu.
Solidaritu s Rómami na Slovensku vyjadrili dnes predpoludním účastníci demonštrácie pred budovou nášho veľvyslanectva v Budapešti. Pokojnú akciu organizovala Celoštátna cigánska samospráva, ktorá vyzýva slovenskú vládu, aby sa snažila riešiť situáciu na východnom Slovensku mierovou cestou, zároveň odsudzuje rabovačky. Presmutnú cigánsku svetovú hymnu počúvalo na chodníku pred veľvyslanectvom asi sto ľudí – z toho približne tretinu tvorili policajti, ktorí akciu zabezpečovali, rovnaký bol pomer novinárov a televíznych štábov, no a ostatní boli predstavitelia Celoštátnej cigánskej samosprávy, podobných orgánov z niekoľkých maďarských žúp a sympatizanti. O cieľoch akcie hovorí pre Slovenský rozhlas predseda samosprávy Orbán Kolompár: Je to demonštrácia, ktorá chce upriamiť pozornosť na potrebu tolerancie. Chceme sa obrátiť touto cestou na slovenskú vládu a na vlády iných krajín Európskej únie, aby si viac všímali problémy Rómov. Veď v 21. storočí už sotva možno dovoliť podobné udalosti, aké sa stali na Slovensku. Demonštranti odovzdali predstaviteľovi veľvyslanectva petíciu, v ktorej prosia slovenskú vládu o stiahnutie bezpečnostných síl z východného Slovenska a o začatie dialógu za účasti rómskych činiteľov i medzinárodných organizácií. Na podobné neriešené problémy narážajú aj iné krajiny z nášho regiónu, vrátane Maďarska, kde však podľa Orbána Kolompára nehrozia žiadne rabovačky či iné násilné akcie, ktoré Celoštátna cigánska samospráva odsudzuje tiež.
Metropola východného Slovenska Košice sa na dva dni stane miestom stretnutia prezidentov krajín Visegrádskej štvorky (V4) Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska. Na pozvanie prezidenta SR Rudolfa Schustera dnes popoludní o 17:00 priletí do Košíc prezident Václav Klausa a o 15 minút neskôr Aleksander Kwasniewski, maďarský prezident Ferenc Mádl príde autom. Hlavnou témou summitu prezidentov sú rokovania o možnostiach vzájomnej spolupráce po vstupe do Európskej únie, pričom hovoriť budú aj o reformách a pripravenosti svojich krajín na májový vstup do EÚ. Podľa oficiálneho programu dnes podvečer prezidenti a ich manželky spolu so sprievodom absolvujú kultúrny program v Štátnom divadle Košice a slávnostnú večeru usporiadanú hostiteľským prezidentom R. Schusterom v hoteli Bankov. Oficiálny začiatok summitu a privítanie hostí s vojenskými poctami bude v piatok ráno pred radnicou v centre Košíc. V historických priestoroch radnice sa uskutoční aj spoločné rokovanie prezidentov V4, o výsledkoch budú informovať okolo 10:00 na krátkej tlačovej konferencii. Potom sa hlavy štátov V4 stretnú s vybranými vysokoškolákmi východoslovenských univerzít, s ktorými budú diskutovať na tému Mládež a budúcnosť Európy. Košický summit prezidentov krajín V4 má osobitý význam najmä pre Rudolfa Schustera, ktorému sa končí funkčné obdobie. Prezidenti V4 sa naposledy stretli minulý rok v novembri v Budapešti, kde sa zhodli na nutnosti pokračovania spolupráce svojich krajín i po vstupe do EÚ. Potvrdili to aj premiéri krajín V4 v pondelok na schôdzke v Prahe.
Košice zažívajú podľa historikov jednu z najvýznamnejších udalostí v dejinách mesta. "V našom meste sa v priebehu dejín viackrát stretli rôzni králi. Rokovali tu napríklad Anjouovci o nástupníctve na poľský trón. Ale nikdy tu neboli naraz predstavitelia štyroch krajín. Summit hláv štátov Visegrádskej štvorky sa dá z dejinného hľadiska porovnať azda len s návštevou pápeža, ktorý bol v Košiciach v priebehu celej ich histórie len raz," hodnotí dvojdňové stretnutie prezidentov Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska riaditeľ Archívu mesta Košice Jozef Kirst. Včera predpoludním vrcholilo na Hlavnej ulici, v budove historickej radnice i v Štátnom divadle veľké upratovanie. Z ulice odvážali zvyšky snehu, v radnici čistili starožitné nábytky, maliari natierali poškodenú maľovku, elektrikári kontrolovali verejné osvetlenie. Po ôsmich rokoch rekonštrukcie bude mať premiéru aj zrekonštruovaný priestor bývalého kina Slovan, ktoré sa premenilo nákladom takmer 48 miliónov korún na multifunkčnú halu. V nej sa dnes stretnú Václav Klaus, Ferenc Mádl a hostiteľ Rudolf Schuster s novinármi a budú besedovať so študentmi košických univerzít na tému Mládež a budúcnosť Európy. Hoci všetci traja hostia už majú na južnej strane Dómu sv. Alžbety pamätné dlaždice, ktoré svedčia o ich návšteve Košíc, včera pribudla ďalšia. Bude pripomínať historickú udalosť rovnako ako pamätná tabuľa na historickej budove radnice, kde majú rokovať o možnostiach vzájomnej spolupráce po vstupe do Európskej únie. Štyria prezidenti s manželkami včera večerali v hoteli Bankov. Nocľah im poskytol hotel Slovan, ktorý bol pod prísnym dohľadom ochrankárov.
Stretnutie premiérov krajín Vyšehradskej štvorky (V4) začiatkom týždňa v Prahe potvrdilo, že zoskupenie má šancu na prežitie aj po vstupe regiónu do EÚ. Zo štvorice šéfov vlád neprišiel len maďarský, ktorého zastúpil minister pre európske záležitosti. „Vyšehrad má cenu aj po vstupe do EÚ,“ potvrdil podľa TASR český premiér Vladimír Špidla. Dáva totiž nielen priestor na zlaďovanie postojov a konzultácie smerom k EÚ, ale podľa V. Špidlu aj na vlastnú agendu regiónu. Nepôjde však o žiadne tvrdé jadro s výraznejšou koordináciou postoja na summitoch EÚ. Krajiny V4 vôbec nemajú vždy na európske záležitosti rovnaký názor. Potvrdil to už summit EÚ v Kodani, kde sa uzatvárali prístupové rokovania a kde nakoniec každá krajina zvolila sólo taktiku. Spoločné pozície sú možné len v otázkach, na ktoré panujú rovnaké názory. Lídri štyroch krajín pristupujúcich do EÚ sa dohodli, že v rokovaniach o rozpočte EÚ na roky 2007 – 2013 budú presadzovať výdavky na úrovni súčasného stropu 1,24 percenta HDP únie. Ide o desatinu bodu vyšší výdavkový strop, než aký navrhla Európska komisia. Spoločne chcú postupovať aj pri získaní čo najlepších podmienok v rámci pripravovanej reformy kohéznej politiky EÚ slúžiacej na vyrovnávanie ekonomickej úrovne jednotlivých regiónov. Na limity narazila spolupráca pri otázkach, ako je ústava EÚ alebo recipročné obmedzenia na voľný pohyb pracovnej sily zo súčasnej únie do regiónu V4. Rozdielne názory tu znemožňujú akékoľvek spoločné stanovisko. Maďarská vláda už rozhodla, že recipročné obmedzenia zavedie. Poľsko tak pravdepodobne urobí tiež. „Aj tu musí platiť princíp symetrie,“ uviedol poľský premiér Leszek Miller. Česká republika chce situáciu sledovať a protiopatrenia prijať v prípade, ak by sa podmienky na zamestnávanie Čechov v EÚ zhoršili oproti aktuálnemu stavu. Slovensko podľa premiéra Mikuláša Dzurindu o recipročnom obmedzení neuvažuje. Napriek tomu, že ministerstvo práce predložilo súvisiaci balík do vlády a považuje ho za vhodný nástroj politického tlaku na dnešnú EÚ, aby obmedzenia zrušila čo najskôr.
Zväzom maďarských spisovateľov otriasa aféra, ktorá primäla celkove už viac ako 90 literátov, aby opustili rady profesijnej organizácie. Sú medzi nimi aj renomovaní autori, napríklad Péter Esterházy, Ákos Kertész, György Konrád alebo niekdajší minister kultúry a predseda maďarského PEN clubu Gábor Görgey, či Péter Nádas. K iniciatíve sa pripojil aj Bratislavčan Lajos Grendel a viacero maďarsky píšucich autorov z rumunského Sedmohradska a srbskej Vojvodiny. Prozaici, poeti a literárni vedci sa týmto krokom rozhodli protestovať proti faktu, že istého ich kolegu, ktorý sa opakovane nevyvaroval prejavom antisemitizmu, vedenie zväzu odmietlo vylúčiť z vlastných radov. Básnik Kornél Döbrentei predniesol vo vysielaní kontroverznej rozhlasovej stanice Tilos Rádió 11. januára štvavý, sotva zakódovaný antisemitsky ladený prejav, ktorým prekročil podľa kritikov všetky hranice. Dvadsaťpäť autorov preto už skôr vyzvalo predsedníctvo zväzu, aby sa od tohto člena dištancovalo. Keďže sa tak nestalo, z organizácie oficiálne vystúpilo najskôr 10 a neskôr aj ďalších 84 členov. Predsedníctvo i celoštátny výbor zväzu zaujali najskôr v kauze postoj, v zmysle ktorého sa budú v súlade s doterajšou praxou vyhýbať akýmkoľvek politickým extrémom a nemienia pôsobiť sťaby polícia, kontrolujúca myšlienky a názory jednotlivých členov organizácie. Podľa kritikov však zväz práve absenciou jasného postoja prispieva k podkopávaniu základov ním deklarovanej hodnoty - slobody prejavu. "V civilizovaných krajinách mienkotvorné civilné organizácie prinútia tých, ktorí prekročia etické hranice, aby odišli z ich radov," napísali nespokojní spisovatelia predsedovi zväzu Mártonovi Kalászovi. Obe zväzové grémiá, predsedníctvo i celoštátny výbor, podľa ich názoru zneužili zverenú dôveru. Najvyšší predstaviteľ spisovateľskej organizácie však kauzu hodnotí ako špinavú kampaň, ktorej cieľom je zdiskreditovať, pošpiniť a zlikvidovať zväz. Aj list kritikov obsahuje podľa jeho názoru množstvo špinavých osočení. Márton Kalász zdôraznil, že sa nenechá vydierať skupinkou 94 spisovateľov v organizácii, ktorá má 1200 členov a dodal, že viacero jednotlivcov mu už avizovalo, že na kontraprotest vstúpi do organizácie. Predseda zväzu zároveň avizoval podanie trestných oznámení na viacerých novinárov a spisovateľov kvôli výrokom na jeho adresu. Básnik Kornél Döbrentei, ktorého výroky aféru vyvolali, pre MTI uviedol: "Ak sa títo páni kvôli mne obávajú o vstup Maďarska do Európy," ak sa nehlásia ku kresťanským hodnotám, ale útočia na toho, kto sa ich zastáva, potom posilňujú neprijateľné postoje rozhlasovej stanice Tilos Rádió (Zakázané rádio). Táto rozhlasová stanica spôsobila nielen v Maďarsku značný rozruch v predvečer vianočných sviatkov, ale podľa Döbrenteiho slov aj v uplynulých týždňoch beztrestne urážala dve miliardy kresťanov žijúcich vo svete. Básnik súčasne protestoval proti obvineniu z antisemitizmu a dodal, že využije súdnu cestu na očistenie svojho mena. Kritikom na záver odkázal, že im (po opustení zväzu) želá šťastnú cestu.
Mesto Rožňava súhlasí s predajom pozemku pre maďarskú spoločnosť Industria, ktorá tam chce postaviť novú mliekareň. Investícia v hodnote 8 miliónov eur by mala priniesť prácu stovke ľudí a zároveň podporí rozvoj prvovýroby mlieka. Teraz totiž chovatelia mlieko z Rožňavy a okolia dodávajú až do Michalovskej mliekarne, ktorá je k nim najbližšie. Primátor František Kardoš má od mestského zastupiteľstva mandát podpísať zmluvu o predaji 1,5 hektára pôdy neďaleko čerpacej stanice Shell v Rožňave. Keďže Industria sa na mesto obrátila s ponukou na kúpu pozemku alebo majetkový vstup do novej mliekarne, nevylučuje Kardoš ani túto možnosť. Mesto však dalo prednosť predaju pozemku, lebo výška podielu vyplývajúca z vkladu pozemku do celej investície by bola veľmi nízka. Ako ďalej pre TASR doplnil F. Kardoš, na ťahu je teraz maďarský investor. Mesto má pozemok pripravený na predaj. Industria v Rožňave chce postaviť úplne nový závod, ktorý bude vyrábať mliečne výrobky s predĺženou trvanlivosťou. Väčšina by mala ísť na export do krajín V4 a ostatných štátov Európskej únie. Denne majú spracovať 70 000 litrov mlieka. Práve kvalitné a ekologicky vyhovujúce mlieko je jedným z dôvodov, prečo si Maďari zvolili práve Gemer. Podľa informácií, ktoré má F. Kardoš, dokončuje Industria podobnú fabriku aj v Maďarsku. Na financovanie projektu mliekarne v Rožňave chcú využiť aj eurofondy.
Maďarská diaľnica M5 už nebude od piatka 12. marca 2004 najdrahšou v Európe. Štátna prevádzková spoločnosť AKA a štátna diaľničná spoločnosť AAK podpísali zmluvu o začlenení diaľnice M5 do maďarského systému diaľničných známok. Tým maďarský štát za 83 miliónov eur získa 40-percentný podiel v juhovýchodnej diaľnici, ktorá je v súkromnom vlastníctve. V spoločnosti prevádzkujúcej diaľnicu M5, ktorá vedie z Budapešti do mesta Kiskunfelegyháza, má zastúpenie ako najväčší podielnik aj rakúsky stavebný holding Strabag a francúzsky koncern Bouygues. Diaľnica M5 by mala byť dobudovaná s nákladmi 365 miliónov eur do Szegedu a odovzdaná do konca roka 2005. Začlenenie diaľnice M5 do systému diaľničných známok odsúhlasili aj štyri banky, ktoré poskytli projektu úver.
Najväčší britský maloobchod s potravinami Tesco v stredu otvoril svoju prvú čerpaciu stanicu v Maďarsku. Pohonné látky bude ponúkať lacnejšie ako čerpacie stanice iných spoločností. Firma Tesco prevádzkuje vo Veľkej Británii už stovky čerpacích staníc a plánuje ich rozšíriť aj v Maďarsku. Tento rok by malo podľa hovorkyne spoločnosti Tesco Emese Danksovej pribudnúť ešte 5 až 7 čerpacích staníc, vždy v blízkosti nových hypermarketov Tesco, ktoré sa plánujú otvoriť. Tesco je najväčším britským investorom v Maďarsku a prevádzkuje tam najväčšiu sieť hypermarketov. Koncern v Maďarsku zamestnáva 15 000 ľudí na 33 trhoch. Každé otvorenie nového hypermarketu prinieslo 300 až 500 nových pracovných miest.
Spotrebiteľské ceny v Maďarsku medziročne vzrástli o 7,1 %. Oproti januáru predstavovala miera inflácie 1,2 %, oznámil dnes Centrálny štatistický úrad KSH. Viac než tretina mesačného nárastu súvisí so zmenami dane z pridanej hodnoty a s clami. Inflácia bola nižšia, ako očakávali analytici. Tí predpovedali 7,34-% ročnú mieru inflácie, prípadne 1,44-% mesačnú mieru inflácie. Priemerná miera inflácie vlani dosiahla 4,7 % po tom, ako v roku 2002 predstavovala 5,3 %. Podľa harmonizovaného indexu EÚ vo februári inflácia medziročne vzrástla o 7 % a medzimesačne o 1,1 %. Najsilnejšie, o vyše 20 %, vo februári vzrástli súkromné náklady na energiu. Informovala o tom rakúska agentúra APA.
Maďarský inštitút na výskum hospodárstva GKI upravil svoju prognózu hospodárskeho rastu v roku 2004 z 3,5 % na 3,7 %. Ročná inflácia by mala podľa najnovšej predpovede predstavovať 6,7 %. V januárovej prognóze ešte experti vychádzali z 6,2-% miery zdraženia. Investície sa nezvýšia o 8 %, ako sa doteraz očakávalo, ale len o 7 %, informovala maďarská spravodajská agentúra MTI. Zmenila sa aj prognóza deficitu bežného účtu platobnej bilancie: GKI očakáva v roku 2004 schodok vo výške 4,2 miliardy forintov (okolo 669 miliónov SKK) po tom, ako v januári predpovedal deficit 4,6 miliardy HUF. Prognóza deficitu obchodnej bilancie sa znížila z 5 miliárd HUF na 4,6 miliardy HUF. Maďarský výskumný inštitút očakáva vo svojej najnovšej správe nezmenený rozpočtový deficit, ktorý by mal dosiahnuť 4,6 % HDP. Zodpovedá tak aj vládnemu cieľu, informovala rakúska agentúra APA.
Maďarský premiér Peter Medgyessy považuje podmienky pre finančných investorov v krajine pri súčasnej 12,5-% úrovni úrokových sadzieb za veľmi priaznivé. Zahraniční investori sa podľa Medgyessyho znovu začínajú orientovať aj na maďarský trh, pričom na uvedený trend reaguje v týchto dňoch aj maďarská akciová burza. Tá v priebehu posledného týždňa každý deň posilňuje na nové historické maximá. Úroková sadzba Maďarskej národnej banky (MNB) však pravdepodobne ostane na súčasnej vysokej hladine až dovtedy, kým sa evidentne neobnoví a nepotvrdí dôvera investorov. Tí by uprednostnili okresanie úrokov a dúfajú, že sa tak stane čoskoro. Stav maďarského trhu je však momentálne neistý a špekulatívny, a to aj napriek nedávnemu posilneniu forintu na nové 5-mesačné maximum voči euru. Mena môže podľa obchodníkov posilniť ešte viac za predpokladu, že centrálna banka naznačí možnosť zníženia úrokovej miery. Rast maďarskej ekonomiky dosiahol v poslednom štvrťroku 2003 hodnotu 3,5 %, pričom posilnenie bolo viditeľné predovšetkým v oblasti exportu, investícií a priemyselnej výroby. Rozpočtový schodok a deficit bežného účtu platobnej bilancie sú však stále vysoké a inflácia sa blíži kvôli zvýšeniu daňového zaťaženia k úrovni 8 %.
Od 1. apríla začne 50 nezamestnaných obyvateľov Tornale a jej okolia pracovať v súkromnej textilnej firme Airflayt Ormos v neďalekom maďarskom meste Putnok. Zhotovovať tam budú výrobky pre odberateľov na Apeninskom polostrove. Primátor Tornale Ladislav Dubovský dnes TASR uviedol, že ich v pondelok vybrali za necelé dve hodiny z takmer 150 nezamestnaných uchádzačov. S ponukou zamestnať Tornaľčanov prišli zástupcovia taliansko-maďarskej spoločnosti s ručením obmedzeným potom, čo sa z médií dozvedeli o zúfalej situácii v zamestnanosti v tomto meste na juhu Revúckeho okresu. Pôvodne chceli urobiť nábor nových zamestnancov v Rumunsku, zvážili však, že do Putnoku je niekoľkonásobne bližšie z Tornale a že je tam aj kvalifikovaná ale nevyužitá pracovná sila. Šancu pracovať v Maďarsku dostali predovšetkým krajčíri a šičky. Podľa prísľubu nových zamestnávateľov by mali mesačne počas trojmesačnej skúšobnej lehoty zarobiť v prepočte približne 7 000 Sk čistého. Okrem toho dostanú aj lístky na stravu v hodnote do 400 Sk. Tým, ktorí sa osvedčia, pribudne neskôr mesačne približne o tri tisícky viac. Dopravu autobusmi im na vlastné náklady zabezpečí zamestnávateľ. Zástupcovia maďarsko-talianskej firmy už prejavili záujem zamestnať v Putnoku i v neďalekom meste Edöleny ďalších minimálne 50 ľudí z Tornale i jej okolia. Ich výber by sa mal uskutočniť do konca apríla a veľa bude záležať od toho, ako sa osvedčia tí, ktorí tam pôjdu pracovať ako prví, konštatoval primátor Dubovský. Ako dodal, Tornaľa má vyše 8 600 obyvateľov, z ktorých je bezmála 5 000 v produktívnom veku. Až 40 % z nich je však bez roboty, pričom priemerná mzda tých, ktorí pracujú, je len asi 7 000 Sk. Počet nezamestnaných sa v tomto meste a v jeho okolí začal zvyšovať vtedy, keď zanikli tamojšie Ipeľské tehelne, časť ľudí prepustila textilka Ozeta i ďalšie firmy. Rapídny počet nezamestnaných však pribudol najmä po krachu poľnohospodárskych družstiev. Za posledných 5 až 6 rokov v uvedenom regióne nezaregistrovali žiadnu významnejšiu investíciu, dodal primátor Tornale.
Colný prechod Rajka je kvôli nepriaznivým poveternostným podmienkam v Maďarskej republike pre nákladné vozidlá nad 20 ton naďalej uzatvorený. Napriek pôvodnému predpokladu, podľa ktorého mal byť colný prechod znovu otvorený od 20.00 hodiny, uzávierka trvá. Takýto stav bude platiť až do odvolania, informovala TASR hovorkyňa KR PZ v Bratislave Silvia Miháliková. Rovnako je pre kamióny nad 20 ton uzavretá diaľnica D2 od km 139,850 a dá sa očakávať, že sa tam budú vytvárať kolóny.
Maďarsko sa pred vstupom do NATO medzi iným zaviazalo postaviť na svojom území tri veľké trojdimenziálne radary, ktoré mali byť chrbticou domácej protivzdušnej obrany a zároveň zabezpečovať obranu aliancie juhovýchodným smerom. Podľa pôvodných plánov mali všetky tri radary stáť v jeseni 2006. Dnes hrozí, že Budapešť termín nedodrží. Narazila na odpor miestnych obyvateľov a aktivistov Greenpeace. Miesto na radary za 24 miliárd forintov (asi 4 miliardy Sk), ktoré uhradí NATO, vybrali v druhej polovici 90. rokov. Výstavba dvoch radarových staníc bola bez problémov. Tretia by mala stáť v chránenej oblasti, na vrchole turisticky obľúbeného 682 metrov vysokého kopca Zengő neďaleko mesta Pécs. Tu nastali komplikácie. Keď sa pracovníci lesnej správy minulý mesiac opakovane usilovali vyrúbať stromy a urobiť miesto na stavbu, narazili na odpor desiatok miestnych obyvateľov podporovaných aktivistami Greenpeace, ktorí im zabránili v práci. Protestovali proti ohrozeniu "nenarušeného prírodného prostredia na kopci", na ktorom rastie rad chránených rastlín. Miestni sa boja, že prídu o obľúbené miesto výletov a že ich ohrozí žiarenie vychádzajúce z radaru. "Na postavenie radaru sú vhodnejšie miesta v Slovinsku alebo v Rumunsku," argumentuje medzi inými vedúci protestného Hnutia občania za ZengŚ Tamás Herbert. Argumenty odporcov sú však problematické. Na vrchole Zengő napríklad už od socialistických čias stojí mimoriadne hnusná betónová rozhľadňa, ktorú by pre radar rozobrali. Nový radar je menším ohrozením než staré sovietske radary, ktoré maďarská armáda používa, pričom by ich nové prístroje nahradili. Problematické sú však aj argumenty ministerstva obrany, že chránené rastliny boli a budú presadené inde a rovnako nahradia aj vyrúbané stromy. Nedodali, že 90 percent presadených rastlín uhynulo. Presný rozsah zásahov do prírody navyše nie je známy, dokumentácia je totiž tajná. Zástupca generálneho tajomníka NATO John Colston minulý týždeň v Budapešti potvrdil, že Aliancia trvá na postavení radaru na ZengŚ. "Aj podľa našich vlastných analýz je to najvhodnejšie miesto," tvrdí. Ministerstvo obrany popiera, že by sa výstavba radaru nemusela stihnúť do plánovaného termínu. "Máme všetky potrebné povolenia. Práca bude pokračovať potom, keď na to zabezpečíme potrebné podmienky," povedal včera pre SME zástupca vedúceho komunikačného odboru ministerstva István Bocskai.
Spoločnosť Sony Ericsson predala v minulom roku v Maďarsku 350 000 mobilných telefónov, čo bolo o 30 % viac ako v roku 2002. Uviedol to dnes výkonný riaditeľ spoločnosti Sony Ericsson pre oblasť strednej a východnej Európy Tibor Wagner. V roku 2003 boli v Maďarsku predané približne 2 milióny nových mobilných telefónov. Spoločnosť si tak zvýšila trhový podiel na maďarskom mobilnom trhu na súčasných 15 %. Wagner dodal, že priemerná cena mobilných telefónov spoločnosti Sony Ericsson dosiahla v Maďarsku 150 EUR (v prepočte viac ako 6081,1 Sk). Sony Ericsson však v tomto roku očakáva stagnáciu na maďarskom mobilnom trhu, hoci globálny trh by mal vzrásť o viac ako 10 %. Spoločnosť predala v minulom roku globálne 27,2 miliardy mobilných telefónov. Počet predaných digitálnych fotoaparátov dosiahol v minulom roku 40 miliónov, kým počet predaných mobilných telefónov s digitálnym fotoaparátom dosiahol 55 miliónov.
V Maďarsku nabrali úvahy o znížení počtu parlamentných poslancov rýchle tempo. Politické strany začali konzultácie o konkrétnych predstavách. Maďarský parlament má v súčasnosti 386 členov, čo je v porovnaní s desaťmiliónovým obyvateľstvom nepomerne veľa – uznávajú to aj politické strany a v poslednom poldruha desaťročí neraz vytiahli túto tému. Objavila sa aj v toľko kritizovanom „balíku“ iniciatív premiéra Medgyessyho, no zdá sa, že myšlienka zníženia počtu parlamentných mandátov má tentoraz šancu na realizáciu. Práve dnes už rokujú predstavitelia parlamentných strán u predsedníčky národného zhromaždenia. Zatiaľ „lietajú“ čísla ako 220, 250, 290 – toľko poslancov by vraj stačilo. Oveľa dôležitejším sa zdá byť vyriešenie problému spôsobu znižovania počtu mandátov. Volebný systém v Maďarsku je totiž kombinovaný – pomerný i väčšinový, kandidovať možno na straníckych listinách, aj individuálne. Ktorým spôsobom získané mandáty treba obmedziť? Znižovanie by malo byť pravdepodobne rovnaké. A objavil sa aj návrh na jednokolové voľby – aj tým by sa ušetrili peniaze, avšak za touto iniciatívou socialistov treba vidieť skôr snahu o obmedzenie politických dohôd medzi dvoma kolami parlamentných volieb. Možno pripomenúť rok 1998, keď takýmto spôsobom vzájomne odstúpili kandidáti Fideszu a Maloroľníckej strany, čím sa im podarilo voľby vyhrať. Takže snaha o „sebaobmedzenie“ tu jestvuje, avšak čert sa skrýva v detailoch. Rozhodne vláda, ktorá musí predložiť do parlamentu konkrétny návrh, a potom sa uvidí, či už roku 2006, alebo až roku 2010 bude pod kupolou na brehu Dunaja menej poslancov.
O fiasku hovoria maďarské parlamentné strany po prvých konzultáciách o znížení počtu poslancov národného zhromaždenia. Strata času, vysoká škola súbežných monológov – takto hodnotila predsedníčka parlamentu Katalin Sziliová prvé rokovanie predstaviteľov štyroch parlamentných strán, a navrhla zverejniť zápisnicu z týchto konzultácií, vraj by to bolo veľmi poučné. Čo sa stalo? V prvom rade to malo byť spoločné uvažovanie o znížení počtu poslancov, proti čomu sa predbežne nevyslovila žiadna z politických síl. Na včerajšom kole však opozičný Fidesz navrhol odložiť celú tému na obdobie po voľbách do Európskeho parlamentu, takisto opozičné MDF by sa zasa vrátilo k téme až po vstupe do Európskej únie. Namiesto takýchto iniciatív, ktoré spôsobia zmenu ústavného systému, by sa mala vláda venovať vládnutiu a riešeniu aktuálnych problémov hospodárstva, podnikateľov a agrárnikov – mieni opozícia jednohlasne. Záver je teda takýto: politické konzultácie sa skončili ešte predtým, ako by sa boli začali.
Z 10 krajín, ktoré vstúpia 1. mája do Európskej únie má v Nemecku najväčšiu popularitu Maďarsko. Našim južným susedom prejavilo svoje sympatie v poslednom prieskume verejnej mienky takmer 70 percent opýtaných. Na Slovákov sa teší viac ako polovica respondentov. Slovensko v prieskume verejnej mienky obsadilo v rebríčku popularity piate miesto za Maďarskom, Maltou, Pobaltskými krajinami a Českou republikou. Až 55 percent opýtaných vníma vstup Slovenska pozitívne. Maďarský náskok si viacerí pozorovatelia vysvetľujú historickým otvorením hraníc na Západ v roku 1989 pre utečencov z vtedajšej Nemeckej demokratickej republiky. Rovnako veľkú úlohu zohrali aj príjemné skúsenosti nemeckých turistov z dovolenky pri Balatone. Najhoršie obstálo v prieskume Poľsko. Vyše polovica opýtaných vníma poľský vstup do únie s obavami. Voči vstupu ostatných kandidátov má negatívny postoj približne 20 percent opýtaných. Samotné rozšírenie Európskej únie odmieta takmer 40 percent Nemcov. Strach z krajín strednej a východnej Európy majú najmä občania so základným vzdelaním.
Maďarsko sa zrejme nepripojí k Eurozóne roku 2008, ale až v neskoršom období, ministerstvo financií pracuje na rôznych scenároch. Oznámil to šéf rezortu Tibor Draskovics na rokovaní s odborníkmi z finančných kruhov. Maďarská vláda vlani prijala uznesenie o dátume zavedenia eura v krajine – stanovila ho na 1. január 2008. Hospodárske výsledky roka 2003 však spôsobili sklamanie aj z tohto hľadiska, a po výmene na poste ministra financií nový šéf rezortu Tibor Draskovics hneď naznačil, že pôvodné plány sú príliš ambiciózne. Včera minister vydal heslo troch znížení. Znížiť treba mieru štátneho znovurozdeľovania, štátne výdavky a schodok štátneho rozpočtu. Prezident národnej banky Zsigmond Járai nepriamo kritizoval vládu, keď vyhlásil, že treba skonsolidovať fiskálnu politiku, snažiť sa o hospodársku rovnováhu a najmä o výrazné zníženie inflácie. Centrálna banka tvrdo trvá na stabilite cien a z hľadiska zavedenia eura považuje za prípustnú maximálne tri a pol percentnú infláciu. Treba dodať, že niektoré ekonomické ústavy práve včera upravili tohtoročné inflačné očakávania nahor - predpovedajú až 6,7 percenta, čo je na maďarské pomery príliš vysoká miera.
Viac ako polovica obyvateľov Slovenska, Poľska a Maďarska, a polovica obyvateľov Českej republiky je za to, aby Višegrádska skupina zachovala úzku spoluprácu aj po vstupe týchto krajín do Európskej únie. Vyplýva to z prieskumu, ktorý uskutočnili renomované inštitúty v štátoch V-4. Informuje o ňom dnešné vydanie budapeštianskeho denníka Magyar Nemzet. V každej zo štyroch krajín sa zvýšila v posledných dvoch rokoch informovanosť o činnosti a existencii višegrádskeho zoskupenia. V prípade Maďarska je tento nárast z 35 na 44 percent. Pre Slovensko mala V-4 ešte väčší význam, pretože do NATO dostalo pozvánku až neskôr, čiže višegrádska spolupráca znamenala akýsi most smerom k západným inštitúciám – píše Magyar Nemzet. Z prieskumu vysvitá, že obdobie prístupových rokovaní s Európskou úniou nevplývalo na višegrádsky dialóg príliš priaznivo – do popredia sa dostali skôr odlišné záujmy štyroch krajín. Slovensko, Poľsko, Česká republika a Maďarsko vynakladali energiu na to, aby si našli spojencov medzi starými členmi únie, pretože sú nútené prebudovať svoj politický i štátosprávny systém podľa požiadaviek EÚ. Hneď po vstupe sa teda pravdepodobne zvýrazní rivalizovanie a višegrádska spolupráca sa môže odsunúť do úzadia – cituje budapeštiansky denník závery prieskumu. Do 1. mája by sa však mali štyri štáty sústrediť práve preto na úvahy o tom, ako by mohli v budúcnosti zachovať a zúročiť doterajšie skúsenosti štvorice – v hektických prvých mesiacoch členstva totiž nebude na to čas. Analytici predkladajú tri návrhy. V-4 poskytuje rámec predovšetkým na politické konzultácie, čiže tento mechanizmus by mali posilniť a zefektívniť. Z toho vyplýva, že mali by sa sústrediť len na jednu či dve iniciatívy a tie presadzovať spoločne. Nakoniec by mali zohľadniť aj vôľu obyvateľov štyroch krajín, ktorým je jasná dôležitosť tejto regionálnej spolupráce, čiže ešte viac by sa mali snažiť prehlbovať kultúrne výmeny a iné aktivity, napríklad prostredníctvom Višegrádskeho fondu – píše na záver denník Magyar Nemzet.
V zámku v Kolodějoch neďaleko Prahy sa včera uskutočnilo ďalšie stretnutie premiérov krajín Visegrádu, hoci zo štyroch prišli len traja: Vladimír Špidla (Česko), Mikuláš Dzurinda (Slovensko) a Leszek Miller (Poľsko). Maďarsko zastupoval minister bez kresla pre európske záležitosti Endre Juhász. Hlavnou témou summitu bola spolupráca V 4 po vstupe krajín do únie a malo sa rokovať aj o niektorých otázkach súvisiacich s členstvom v únii. Premiérom sa nepodarilo prijať spoločné stanovisko k problémom, ktoré sa ich dotýkajú, napríklad voči obmedzeniam na trhu práce súčasných členov únie. V 4 tak znovu potvrdila, že ako tak funguje na regionálnej úrovni, ale nedá sa od nej očakávať spoločný postoj navonok.
Traja predsedovia vlád stredoeurópskych krajín včera hovorili predovšetkým o spolupráci V 4 po vstupe do Európskej únie a ujasňovali si postoje svojich krajín k niektorým otázkam členstva. Opäť sa zhodli, že V 4 bude mať význam aj po vstupe do únie. "Visegrád má zmysel aj vtedy, ak sa jeho zástupcovia vo všetkom nezhodnú," poznamenal slovenský premiér Mikuláš Dzurinda. Maďarský premiér Péter Medgyessy už druhýkrát na stretnutie neprišiel. Hovorilo sa aj o finančnej perspektíve únie na rok 2007 a 2013. Premiéri podporili príslušný návrh Európskej komisie. "Je to rozumný a vyvážený kompromis," povedal český premiér Vladimír Špidla. Ďalšou témou bolo obmedzenie vstupu pracovných síl z pristupujúcich štátov na pracovné trhy súčasných členských krajín. Tu sa na spoločnom postupe premiéri nezhodli. Na rozdiel od Maďarska, ktoré zaviedlo odvetné opatrenia, kladú Česko a Slovensko dôraz na vysvetľovanie dôvodov, prečo by sa členské štáty nemali obávať prílevu pracovných síl z Východu. Megyessy mal oficiálne dôležité úradné rokovania. Podľa nemenovaných zdrojov však nepricestoval do Prahy preto, lebo považoval stretnutie za protokolárnu záležitosť. V diplomatických kruhoch sa dokonca objavili aj úvahy, že sa maďarský premiér stále hnevá na Dzurindu za poníženie, ktoré mu pripravil pri rokovaniach o krajanskom zákone a na svojho poľského kolegu za postoje k únii. Pred dvoma rokmi Megyessy vo volebnej kampani ostro kritizoval vtedajšieho maďarského premiéra Viktora Orbána, že rozbil visegrádsku spoluprácu a sľuboval, že to jeho vláda napraví. V rozhovore pre francúzsky týždenník L'Express na konci minulého roku Medgyessy už priradil myšlienku strednej Európy k minulosti. Považoval však za možné, aby v strednej Európe vznikali príležitostné spojenectvá na základe spoločných záujmov. Maďarské ministerstvo zahraničných vecí každopádne popiera, že by premiérov opakovaný nezáujem o stretnutie naznačoval zmenu priorít maďarskej zahraničnej politiky. "Maďarsko chce vo visegrádskej spolupráci pokračovať aj po vstupe krajín do únie," tvrdí hovorca ministerstva Tamás Tóth.
Pri príležitosti Medzinárodného dňa žien prináša budapeštiansky denník Népszabadság prehľad o rozdieloch v oblasti miezd medzi mužmi a ženami. Záver prieskumu nie je prekvapujúci: takzvané silnejšie pohlavie (aj v Maďarsku) zarába oveľa lepšie. Tradičné mužské pracoviská poženštili – konštatuje Népszabadság a ako príklad uvádza, že na súdoch, v školách, v drogériách alebo hoci aj v predajniach metrového textilu nájdeme dnes prevažne ženy. Odborníci to vysvetľujú tým, že muži opustili miesta, ktoré umožňujú nižšie príjmy a prepustili terén ženám. Dnes je situácia taká, že v mnohých odboroch s nízkym zárobkom sotva presahujúcim minimálnu mzdu, pracujú výlučne ženy: napríklad v textilnom a odevnom priemysle, v obchode či v niektorých oblastiach zdravotníctva a školstva. Štatistiky nevylepšujú ani ženy zastávajúce vedúce funkcie, pretože ich je veľmi málo. Uplatňuje sa aj diskriminácia, čiže na tom istom poste zarába žena menej ako muž. Z prieskumov vyplýva, že v Maďarsku prežíva aj takpovediac tradičný pohľad na rodinu, v ktorej hlavou je muž, čiže musí aj viac zarábať. Štatistiky na druhej strane ukazujú, že priemerná vzdelanostná úroveň je u žien vyššia, no ženy sa ani nesnažia dosahovať vyššie mzdy, radšej ustúpia, aby nenabúrali pozíciu muža v rodine. Je zaujímavé sa pozrieť na to, v ktorých odboroch je rozdiel najväčší. Vo finančnom sektore muži zarobia takmer tri razy viac ako ženy, v poľnohospodárstve je však mzdová úroveň oboch pohlaví takmer rovnaká – píše Népszabadság.
Nezvyčajne ostrá výmena názorov sa odohrala cez víkend medzi maďarskými koaličnými stranami, najmä liberáli kritizovali vehementne predstavy premiéra Medgyessyho o zmenách ústavného systému. Zväz slobodných demokratov ešte aj od opozície vehemetnejšie kritizuje premiérove posledné návrhy, najmä na spoločnú listinu politických strán pre voľby do Európskeho parlamentu, na priamu voľbu prezidenta či na menší parlament alebo najnovšiu iniciatívu na vytvorenie takzvanej sociálnej a hospodárskej rady, ktorá by mala byť akýmsi hlavným poradným orgánom vlády. Podľa liberálov tieto iniciatívy odporujú zavedenému ústavnému systému. Predseda strany Gábor Kuncze s nemalou iróniou odporúčal premiérovi Medgyessymu listovať si v ústave, hoci vie, že je to nezáživné, pretože v nej nie sú obrázky. Medgyessy na to odpovedal, že liberáli sa boja demokracie. Nasledovala replika, podľa ktorej liberáli už vtedy vedeli, čo je demokracia, keď podaktorí činitelia slúžili totalitnému režimu. V nedeľu sa zišla skupina liberálov na takzvanom „slobodnom fóre“, a daktorí parlamentní poslanci mimoriadne ostro kritizovali predsedu vlády, vyzvali ho, aby už skončil s kutilstvom či ústavným amokom a vrátil sa k zodpovednému vládnutiu, alebo ak to nie je schopný urobiť, aby tiahol preč. Premiér a socialistická strana zatiaľ v podstate nereagovali na tieto kritiky, ktoré označujú skôr za snahu liberálov výraznejšie sa identifikovať pred eurovoľbami.
Maďarská verejnoprávna televízia má oddnes opäť najvyššieho šéfa – tentoraz netrvalo bezvládie ani tri mesiace. Zoltán Rudi sa volá nový generálny riaditeľ maďarskej verejnoprávnej televízie – ide o starého televízneho pracovníka, bol redaktorom v televíznych novinách a dodnes zastával funkciu šéfa aktuálneho spravodajstva a publicistiky. Rudiho zvolilo najprv takzvané užšie kuratórium, v našom ponímaní televízna rada, v ktorej sú zástupcovia parlamentných politických strán, v rovnakom počte vládne i opozičné. Rozhodnutie tejto rady schválilo potom širšie kuratórium pozostávajúce z predstaviteľov občianskych združení a cirkví. Zoltán Rudi je od roku 1990 už desiatym šéfom verejnoprávnej televízie. Jeho predchodca Imre Ragáts vlani v decembri síce odstúpil sám – takpovediac zo zdravotných dôvodov, čím však chcel predísť svojmu odvolaniu, pretože vyšlo najavo, že uzavrel nečisté výrobné zmluvy s externými spoločnosťami, medzi ktorými bola aj firma jeho bývalej manželky a dcéry.
Deväť členov maďarského kontingentu v Iraku sa vracia domov, čo možno dať do súvislosti s nedávnym teroristickým útokom na tábor, kde slúžia aj maďarskí vojaci. Práve teraz končí šesťmesačné obdobie, na ktoré maďarskí vojaci uzavreli zmluvu, a v podstate ide iba o to, že deviati členovia kontingentu nemienia svoje pôsobenie v Iraku predĺžiť. Takto vysvetľuje odchod niektorých maďarských vojakov predstaviteľ ministerstva obrany v Budapešti. Zároveň nepopiera, že nedávny teroristický útok proti maďarskému táboru v meste El-Hilla, v ktorom sa zranili dvanásti ľudia, z toho dvaja ťažko, spôsobilo v maďarskom kontingente nemalý šok. Siedmi vojaci zmluvu nepredlžujú, dvaja zasa požiadali o odchod domov z rodinných dôvodov. Ich vystriedanie nie je problémom, pretože rezerva pre takéto prípady je pripravená. Hodno pripomenúť, že v maďarských politických kruhoch sa nadhodilo odvolanie celého kontingentu s tým, že jeho misia je príliš nebezpečná. Nakoniec však prevážil názor, podľa ktorého stiahnutie maďarských vojakov by znamenalo výraznú stratu prestíže krajiny.
Zdá sa, že v Maďarsku sa skončia diskusie o účasti na misii v Iraku a maďarskí vojaci zostanú v krízovej oblasti. V parlamentnom brannom výbore odmietli návrh opozičného Maďarského demokratického fóra odvolať z Iraku celý tristočlenný maďarský kontingent. Iniciatíva sa zrodila pred tromi týždňami, keď maďarský tábor v meste El-Hilla bol vystavený vážnemu útoku a desiati maďarskí vojaci sa zranili, z toho dvaja ťažko. MDF sa domnieva, že v Iraku je opäť vojnová situácia. Vládny predstaviteľ však, naopak, zdôraznil, že Bezpečnostná rada OSN nepovažuje situáciu za vojnovú. Hoci opozičný Fidesz oficiálne tiež nesúhlasí s odvolaním maďarských vojakov, pretože by to bol „prechod na stranu teroristov“ - tak sa vyjadril predseda zahraničného výboru parlamentu Zsolt Németh - teda Fidesz je za vyplnenie mandátu maďarského kontingentu, jeho poslanci sa pri hlasovaní v brannom výbore zdržali. Podstatné však je, že plénum parlamentu nebude rokovať o zrušení maďarskej misie v Iraku.
Vstup Slovenska i Maďarska do Európskej únie prispeje podľa predsedu najsilnejšej maďarskej opozičnej strany Fidesz Viktora Orbána k sceleniu území, ktoré boli "rozkrojené nožom". Po stretnutí s primátorom Košíc Zdenkom Trebuľom hovoril Orbán o Košiciach ako o najvýznamnejšom meste "Felvidéku" (Horné Uhorsko). "Čo kedysi bolo v strede, sa zrazu dostalo na okraj - perifériu dvoch štátov." "Náš záujem je, aby Košice boli silným regionálnym strediskom, čo bude mať pozitívny vplyv aj na severovýchodné Maďarsko. Očakávame, že slovenská vláda, tak ako sľúbila, čo najrýchlejšie uskutoční výstavbu rýchlocesty Košice- Miškovec," povedal Orbán. Trebuľa na brífingu po stretnutí na košickej radnici doplnil, že čo najrýchlejšie vybudovanie cesty prospeje aj obyvateľom Miškovca, lebo budú mať dobrý prístup ku košickému letisku, ktoré v septembri dobuduje nový terminál. Na maďarskej strane podľa primátora cestu stavajú podľa dohody, ale na slovenskej sú len na začiatku jej budovania. V sobotu mal Orbán mítingy v Rožňave a v Košiciach a kládol vence k rôznym pamätníkom. Maďarský expremiér sa počas návštevy stretával len s politickými predstaviteľmi a občanmi maďarskej národnosti žijúcimi na Slovensku, stretnutie s Trebuľom sám označil za jedinú výnimku.
Väčšinu včerajšieho dňa strávil Viktor Orbán v Komárne. Predpoludním sa stretol s členmi Republikového predsedníctva SMK. Hovorili o aktuálnej politickej situácii na Slovensku a možnostiach budúcej spolupráce oboch strán vo frakcii Európskeho parlamentu. Po tlačovej konferencii besedoval so študentmi detašovaných pracovísk maďarských univerzít v Komárne sa na mítingu stretol s občanmi. Večer sa presunul do Rimavskej Soboty a dnes spolu s predstaviteľmi SMK navštívia Košice.
Takmer hodinu, namiesto plánovanej polhodiny, strávil bývalý maďarský premiér Viktor Orbán v Rožňave. V sobotu cestou do Košíc sa zastavil pri soche Lajossa Kossutha, ktorú nedávno v meste odhalili. Privítali ho miestni členovia SMK aj primátor a ponúkli drienkovicou a chlebom so soľou. K soche položil veniec a pozdravil asi 150 prizerajúcich občanov. Vyzdvihol význam začlenenia krajiny do európskych štruktúr a pripomenul históriu, ktorá spája Maďarov a Slovákov. Z Rožňavy odchádzal s darmi - okrem drevorezbárskeho diela aj s DVD záznamom z odhalenia Kossuthovej sochy.
Viktor Orbán zvestoval našim Maďarom viacero skvelých správ: vstup do EÚ postupne prinesie "scelenie rozkrojených území" a to, čo bolo rozdelené, opäť zrastie. Dôležité je zapísať si za uši číslovku 11. Toľko miliónov Maďarov (teda aj slovenskí a slovinskí) bude voliť do spoločného parlamentu - európskeho. Spájanie národa ponad hranice sa zavŕši vstupom našich krajín do schengenského systému. Preto je dôležité, aby v júni všetci prišli k voľbám do EP a - volili SMK. Slovenských národovcov asi zachvátila panika a stúpla im hladina adrenalínu. Neskoro a zbytočne - Orbán má pravdu a nič proti tomu neurobia. Hranica naozaj zmizne a obnovia sa desaťročia prerušené rodinné, kultúrne i ekonomické väzby medzi menšinou a "Anyaországom". Ak niekto na európskej integrácii skutočne zarobí, tak je to nepochybne myšlienka jednotného maďarského národa. To odkázal Orbán. Škoda, že na mítingoch v Komárne a Košiciach nesedel nikto, kto by sa ho opýtal, na čo bol potom dobrý krajanský zákon a cirkus okolo neho. Béla Bugár opätoval Orbánovu podporu. Zaútočil na úradujúceho premiéra Medgyessyho, ktorý znížil príspevok komárňanskej univerzite o 100 miliónov forintov. Orbán sa ku kritike pridal: jeho "národná vláda by niečo takého nikdy neurobila". A to je skvelý vtip. Krátenie dotácie pre Komárno je totiž iba kvapkou v mori rozpočtových škrtov v celkovej výške 185 MILIÁRD forintov (asi 30 mld. Sk), ku ktorým nedávno pristúpila budapeštianska vláda. Čelí totiž totálnemu rozvratu verejných financií a ten je dôsledkom nepríčetného rozhadzovania peňazí, s ktorým začal práve Orbán pred voľbami a - Medgyessy pokračoval po nich. Keby na oltár svojho znovuzvolenia Orbán neobetoval ekonomické zdravie štátu, Komárno dnes mohlo mať svojich 100 miliónov. Bugárov hosť je populista z čeľade najnebezpečnejších. Nielen nezmyselne sľubuje, ale nezmyselné sľuby ešte aj plní. Vážme si slovenských populistov, ktorí iba sľubujú.
Bývalý maďarský premiér a predseda hlavnej opozičnej strany Fidesz Viktor Orbán včera začal svoju dvojdennú cestu po Slovensku. V programe má okrem rokovaní s SMK aj stretnutie s košickým primátorom, tri verejné mítingy, prehliadku pamiatok. Štyrikrát položí rôzne vence na sochy a budovy spojené s maďarskou históriou. Orbán je líder národno-konzervatívnej opozície a je známy ako vynikajúci rečník s ostrým slovníkom. Včera ráno rokoval s vedením SMK v Komárne, hovorili o tom, ako fungujú ich strany a ako budú spolupracovať v Európskom parlamente po voľbách. Už včera poobede sa Orbán predstavil v prostredí, ktoré mu najviac vyhovuje. V komárňanskej športovej hale mal perfektne zorganizovaný a pôsobivý míting so svojimi nadšenými obdivovateľmi. Prišiel tam v sprievode kompletného vedenia SMK, za zvukov piesne, ktorá sprevádzala jeho volebnú kampaň. Predseda SMK Béla Bugár svoju stranu v úvode charakterizoval ako dôležitý stabilizačný prvok nielen Slovenska, ale aj celého regiónu. Orbán pochválil úspechy, ktoré slovenskí Maďari a jeho bývalá vláda dosiahli: krajanský zákon, most v Štúrove a maďarskú univerzitu. Súčasná ľavicová vláda v Budapešti však podľa neho tieto úspechy ohrozuje.
Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentovali v prvej polovici deväťdesiatych rokov tri významné politické strany Spolužitie Miklósa Duraya, MKDH Bélu Bugára a preferenčne najslabšia MOS Lászlóa Nagya. Spolužitie si získalo povesť strany s radikálnymi postojmi, najmä vďaka svojmu predsedovi Durayovi, pozícia kresťanských demokratov z MKDH sa chápala ako stredová a MOS sa prezentovala umiernenými liberálnymi názormi. Po prijatí Mečiarovej novely volebného zákona, ktorý fakticky zlikvidoval predvolebné koalície, sa všetky tri strany dohodli na projekte jedinej strany SMK, ktorý trvá dodnes. Lídrom sa stal Béla Bugár a čestným predsedom Miklós Duray. Dnes už túto funkciu v strane nemá, je výkonným podpredsedom. V roku 1998 bol Duray na volebnej kandidátke SMK číslom dva, na kandidátke pred poslednými voľbami dosiahol len na deviate miesto. Bugár to komentoval ako rozumný kompromis a odraz Durayovej pozície v strane. Pozícia šéfa SMK sa naopak navonok javí ako stabilná. Durayovi prívrženci si však od roku 1998 svoje pozície aj vďaka cielenej finančnej a politickej podpore Budapešti stále posilňujú. Hoci nemajú v rukách vládne funkcie, stali sa v priebehu posledného roka rozhodujúcou silou v strane. Za posledný týždeň sa im podľa rôznych zdrojov podarilo trikrát Bugára postaviť v podstate pred hotovú vec. Najskôr SMK vylúčila zo svojich radov člena Republikovej rady, ktorý sa dostal do konfliktu s radikálmi ovládaným vedením SMK v Dunajskej Strede. Potom zabrali ľudia z bývalého Spolužitia alebo inak spojení s Durayom drvivú väčšinu miest na kandidátke strany pre voľby do Európskeho parlamentu. Tretím prípadom je Orbánova návšteva. Orbána síce oficiálne pozval Bugár, podnet však dali Durayovi ľudia, prípadne sám maďarský politik. Po mediálnej ofenzíve premiéra Pétera Medgyessyho Orbánovi prišla dvojdňová cesta na Slovensko, ktorú sledovali aj budapeštianske médiá, veľmi vhod. Bugár má na jednej strane prirodzenú snahu udržovať dobré kontakty so všetkými maďarskými stranami a zvlášť s ideovo blízkym Fideszom (Orbánovi sa navyše črtá dobrá šanca byť po roku 2006 opäť maďarským premiérom), na druhej strane je mu práve dnes veľmi nepríjemné robiť Orbánovi štafáž. Zvlášť keď nedávno vynadal vládnej socialistickej strane v Budapešti, že rokovala s rovnako ľavicovým Ficovým Smerom. Pod tlakom vnútrostraníckej opozície však nemal na výber, aj keď na ňom bolo v Komárne vidieť, že mu to nie je podľa chuti. Odstup sa nápadne prejavil už v tom, ako expremiéra tituloval. Orbán zas viac než kedykoľvek predtým podporil durayovské krídlo strany. Práve na to totiž slúžila výzva na zakladanie občianskych krúžkov na Slovensku. Aktivizácia tohto radikálneho národniarskeho hnutia by mohla Bugárovi ešte narobiť veľa problémov.
Bývalý maďarský premiér Viktor Orbán je na Slovensku známy najmä pre sporný krajanský zákon. Bratislava a Budapešť sa za jeho pravicovej vlády nedokázali vyrovnať s dôsledkami zákona, podarilo sa to až po nástupe ľavicovo-liberálnej vlády Pétera Medgyessyho. Dobré vzťahy s Orbánovým Fideszom má najmä poslanec SMK Miklós Duray. Vlani na jeseň denníku Új Szó priznal, že práve on podnietil prijatie krajanského zákona. Tvrdil, že keby Orbán zostal premiérom, rokovania o zákone by mali iný priebeh. Medgyessy sa mu zdal byť ústupčivejší. V roku 2002 pred parlamentnými voľbami v Maďarsku vystúpil Duray aj na podporu Fideszu. Veľmi si želal jeho víťazstvo. "Felvidék (Horné Uhorsko) je s vami, Felvidék ťa podporuje, Viktor," povedal vtedy. Na Slovensku jeho slová vyvolali vlnu odmietavých reakcií. Minister zahraničia Eduard Kukan Durayovi dokonca odporučil, aby zvážil svoje politické účinkovanie.
Vstup Slovenska i Maďarska do Európskej únie prispeje podľa predsedu najsilnejšej maďarskej opozičnej strany FIDESZ Viktora Orbána k sceleniu území, ktoré boli „rozkrojené nožom a bola postavená hranica." Po sobotňajšom stretnutí s primátorom Košíc Zdenkom Trebuľom hovoril Orbán o Košiciach ako o najvýznamnejšom meste "Felvidéku" (Horné Uhorsko). Skonštatoval, že "čo kedysi bolo v strede, sa zrazu dostalo na okraj – perifériu dvoch štátov“. Dodal, že má záujem na tom, aby sa užšie rozvíjala spolupráca medzi severným Maďarskom a južným Slovenskom a aby Košice boli silným a prosperujúcim mestom. "Náš záujem je, aby Košice boli silným regionálnym strediskom, čo bude mať pozitívny vplyv aj na severovýchodné Maďarsko. Očakávame, že slovenská vláda, tak ako to sľúbila, čo najrýchlejšie realizuje výstavbu rýchlocesty spájajúcu Košice s Miškovcom,“ povedal Orbán. Prisľúbil pomôcť získať zdroje z Európskej únie na stavbu tejto cesty. ´ Zdenko Trebuľa ocenil Orbánov prísľub a vyjadril poľutovanie nad tým, že hoci premiér Mikuláš Dzurinda to sľúbil pred štyrmi rokmi vtedajšiemu premiérovi Maďarska Orbánovi, výstavba tejto cesty zo slovenskej strany je stále ešte len na začiatku prípravného štádia, hoci v Maďarsku sa už na stavbe pracuje. Trebuľa ubezpečil Orbána, že mesto urobí všetko pre to, aby výstavba rýchlocesty začala čo najskôr. Viktora Orbána pozval na Slovensko predseda Strany maďarskej koalície Béla Bugár. Ako uviedol Orbán, počas návštevy sa stretáva len s politickými predstaviteľmi a občanmi maďarskej národnosti žijúcimi na Slovensku, pričom stretnutie s Trebuľom označil za jedinú výnimku. V sobotu dopoludnia Orbán navštívil Rožňavu a vystúpil na mítingu pri nedávno inštalovanej soche Lajosa Kossutha. V Košiciach sa dnes okrem návštevy pamätnej izby Sándora Máraiho popoludní stretne na mítingu aj s občanmi maďarskej národnosti.
Rýchlocesta z Košíc do maďarského mesta Miskolca bola hlavnou témou dnešného stretnutia bývalého maďarského premiéra Viktora Orbána a podpredsedu slovenského parlamentu Bélu Bugára s primátorom Košíc Zdenkom Trebuľom. Ten na stretnutí pripomenul Orbánovi jeho štyri roky starý sľub, že cestu čo najskôr dostavajú. Skonštatoval tiež, že rovnaký sľub dal aj slovenský premiér Dzurinda. Na maďarskej strane však podľa Trebuľu cestu budujú podľa dohody. ale na slovenskej sme len na začiatku jej budovania. Trebuľa na brífingu po stretnutí na košickej Historickej radnici doplnil, že čo najrýchlejšie vybudovanie cesty prospeje aj obyvateľom Miskolca, lebo budú mať dobrý prístup ku košickému letisku, kde sa v septembri dobuduje nový terminál. Orbán na brífingu doplnil, že blížiaci sa vstup oboch krajín do európskej únie je historickou príležitosťou na rozvoj spolupráce severného Maďarska a juhu Slovenska. V priebehu 20. storočia sa podľa neho nožom umelo rozrezalo územie a "to čo bolo dovtedy v strede sa dostalo na okraj oboch štátov." Pritom podľa neho je lepšie byť v strede ako na okraji. Návšteva u košického primátora je podľa Orbána jediným prípadom v rámci jeho dvojdňovej návštevy Slovenska, keď sa nestretáva s výlučne maďarskou komunitou. Mestu Košice však pripisuje nielen historický význam pre Maďarov. Očakáva, že Košice sa stanú silným regionálnym centrom v rámci zjednocujúcej sa Európy. Viktor Orbán dnes navštívil aj Rožňavu kde položil veniec k soche maďarského národovca Lajosa Kossutha. Prihovoril sa tam tiež k približne 150 občanom mesta. Po stretnutí s primátorom Košíc pokračuje v návšteve mesta stretnutím z jeho občanmi v budove Domu umenia. V piatok navštívil Orbán Komárno a Rimavskú Sobotu. Na Slovensku je na pozvanie predsedu SMK Bélu Bugára a reprezentuje svoju stranu Fidesz ako aj Európsku ľudovú stranu kde je podpredsedom.
Niekoľko sto väčšinou starších ľudí sa prišlo v Komárne pozrieť na bývalého maďarského premiéra a dnes opozičného lídra Viktora Orbána. Časť ľudí prišla za Orbánom aj z maďarského Komáromu. Obvyklé kulisy Orbánových mítingov, ktorými sa preslávil v Maďarsku, tu boli zastúpené skromne. Pred vstupom do haly sa predávala mapa historického Uhorska, vnútri bola maďarská vlajka a z reproduktorov dokola znela hymna Orbánovej volebnej kampane. Nechýbal známy nápis Viktor, Felvidék (Horná zem) je s tebou. Míting mal ako vždy dobre premyslený scenár. Orbán dorazil s miernym oneskorením sprevádzaný najvyššími predstaviteľmi SMK. Okrem predsedu Bélu Bugára prišiel aj predseda Republikovej rady Zsolt Komlósy, výkonný podpredseda Miklós Duray a šéf parlamentného klubu Gyula Bárdos. Stretnutie moderovala bývalá herečka a riaditeľka maďarského kultúrneho centra v Bratislave, dnes Orbánova osobná tajomníčka pre vzťahy s verejnosťou Szilvia Sunyovszky. Svojho šéfa uviedla ako "štátnika, ktorý toho v poslednom čase najviac vykonal pre zjednotenie národa, ktoré prekračuje hranice". Po nej krátko vystúpil Bugár, ktorý si od Orbána zachovával istý odstup, nazýval ho iba bývalým premiérom a predsedom strany Fidesz. Aj on Orbána vyzdvihol ako "symbol občianskej demokracie a prihlásenia sa ku kultúre a materčine". Fideszu poďakoval za veľkú pomoc pri snahe SMK dosiahnuť "kultúrnu a školskú samosprávu". Potom už nasledoval obvyklý orbánovský monológ, ktorý je typický pre jeho vystúpenia na domácej pôde. Orbán hýril anekdotami, ale zdôraznil, že sa nachádzame v prelomovom období, keď sa z fľaše vyslobodil duch maďarského uvedomenia a sebavedomia. Jeho prejavom je zjednotenie národa ponad súčasné hranice. Azda najväčší potlesk vyvolal výrok, že sa napĺňa túžba maďarských a slovenských Maďarov voliť opäť poslancov do jedného parlamentu, aj keď ten je dnes v Bruseli. Orbán vyzval na účasť na voľbách do Európskeho parlamentu a podporu SMK. Napriek zdôrazňovaniu, že sa k domácim záležitostiam vyjadrovať nemôže, sa Orbán neustále obracal aj na voličov v Maďarsku. Veci doma sa vraj nevyvíjajú dobre, objavujú sa príznaky chudoby. Zníženie dotácií Budapešti pre menšinových Maďarov ničí maďarské inštitúcie v susedných krajinách. Na konci Orbán odpovedal na tri údajne písomné otázky. Najdôležitejšia bola tá, či by sa aj na Slovensku nemali zakladať také občianske krúžky, ktoré po svojej volebnej prehre pred dvoma rokmi podnietil Orbán, aby vyburcoval svojich prívržencov. Orbána prekvapilo, že na Slovensku ešte nevznikli. Podľa neho ide o najväčšie verejné hnutie v Európe. "Svet občianskych krúžkov nie je napasovaný na súčasné Maďarsko," povedal Orbán. Večer s Orbánom sa skončil prečítaním ďakovného a oslavného listu maďarského básnika zo Slovenska, ktorý bol adresovaný Orbánovi.
Na pozvanie predsedu SMK Bélu Bugára prišiel na dva dni na Slovensko líder opozičnej maďarskej strany Fidesz a bývalý premiér Viktor Orbán. Bugár a Orbán včera kritizovali vládu Pétera Medgyessyho, že znížila univerzite v Komárne dotáciu o 100 miliónov forintov. "Nechceme, aby univerzitu finančne podporovala len slovenská vláda. Je to aj vec maďarskej vlády," povedal Bugár po stretnutí s Orbánom v Komárne. SMK sa preto bude usilovať čo najskôr zvolať maďarskú konferenciu, kde sú zastúpené parlamentné strany a maďarské menšinové strany zo zahraničia. "Toto by národná a občianska vláda nikdy nemohla urobiť," tvrdil Orbán. S Medgyessym však hovoril a prisľúbil, že maďarská menšina na Slovensku dostane tento rok podporu podľa krajanského zákona, ktorú jej Maďarsko nevyplatilo vlani. Orbán je podpredsedom Európskej ľudovej strany (EPP) a uvítal rozhodnutie SMK podporiť v prezidentských voľbách Františka Mikloška z KDH, ktoré je tiež v EPP. Podpredseda KDH Pavol Minárik nechcel komentovať ani Orbánovu návštevu, ani jeho vyjadrenie o Mikloškovi. "Podpora kohokoľvek, kto je mimo hraníc republiky, nemá zmysel. Dôležité je, čo urobila SMK, ktorá má voličov na tomto území," povedal. Politický analytik László ÖllŚs Orbánovu cestu na Slovensko chápe ako prejav spoločného členstva SMK a Fideszu v istej medzinárodnej politickej organizácii. "Vzájomne sa posilňujú v kampani pred eurovoľbami." "Určite si majú čo povedať," povedala o Orbánovej návšteve poslankyňa HZDS Irena Belohorská. Slovenskí predstavitelia sú na rozdiel od maďarských podľa nej menej aktívni vo vzťahu k menšine v zahraničí. Hovorkyňa SMK Lívia Pokstaller povedala, že Orbán prišiel na Bugárovo osobné pozvanie. Motívom boli blížiace sa voľby do Európskeho parlamentu a spolupráca SMK a Fideszu, ktoré sú súčasťou EPP.
Vstup Slovenska i Maďarska do Európskej únie prispeje podľa predsedu najsilnejšej maďarskej opozičnej strany FIDESZ Viktora Orbána k sceleniu území, ktoré boli rozkrojené nožom a bola postavená hranica. Po dnešnom stretnutí s primátorom Košíc Zdenkom Trebuľom hovoril Orbán o Košiciach ako o najvýznamnejšom meste Felvidéku (Horné Uhorsko). Skonštatoval, že čo kedysi bolo v strede, sa zrazu dostalo na okraj perifériu dvoch štátov. Dodal, že má záujem na tom, aby sa užšie rozvíjala spolupráca medzi severným Maďarskom a južným Slovenskom a aby Košice boli silným a prosperujúcim mestom. Náš záujem je, aby Košice boli silným regionálnym strediskom, čo bude mať pozitívny vplyv aj na severovýchodné Maďarsko. Očakávame, že slovenská vláda, tak ako to sľúbila, čo najrýchlejšie realizuje výstavbu rýchlocesty spájajúcu Košice s Miškovcom, povedal Orbán. Prisľúbil pomôcť získať zdroje z Európskej únie na stavbu tejto cesty. Zdenko Trebuľa ocenil Orbánov prísľub a vyjadril poľutovanie nad tým, že hoci premiér Mikuláš Dzurinda to sľúbil pred štyrmi rokmi vtedajšiemu premiérovi Maďarska Orbánovi, výstavba tejto cesty zo slovenskej strany je stále ešte len na začiatku prípravného štádia, hoci v Maďarsku sa už na stavbe pracuje. Trebuľa ubezpečil Orbána, že mesto urobí všetko pre to, aby výstavba rýchlocesty začala čo najskôr. Viktora Orbána pozval na Slovensko predseda Strany maďarskej koalície Béla Bugár. Ako uviedol Orbán, počas návštevy sa stretáva len s politickými predstaviteľmi a občanmi maďarskej národnosti žijúcimi na Slovensku, pričom stretnutie s Trebuľom označil za jedinú výnimku. Dnes dopoludnia Orbán navštívil Rožňavu a vystúpil na mítingu pri nedávno inštalovanej soche Lajosa Kosutha. V Košiciach sa dnes okrem návštevy pamätnej izby Sándora Máraiho popoludní stretne na mítingu aj s občanmi maďarskej národnosti.
Zjednotená SNS dôrazne a ostro protestuje proti provokatívnemu spôsobu, arogantnému správaniu a urážlivým iredentistickým výrokom predsedu FIDESZ-u Viktora Orbána počas jeho návštevy na Slovensku. Národniari sú šokovaní veľkomaďarským správaním sa V. Orbána, ktorý pripomínal neslávny vstup admirála Horthyho do Košíc po okupácii Maďarskom. Vážne znepokojenie pre integritu SR vzbudzujú provokácie jeho vyjadrení o Košiciach, ktoré sú vraj najvýznamnejším mestom Félvidéku a narážky na opätovné scelenie územia obývaného Maďarmi! Odsúdenie a branie na zodpovednosť si zaslúži nielen pozývateľ - ústavný činiteľ SR Béla Bugár, ale aj rozpačité mlčanie primátora Košíc Z. Trebuľu. Keby som bol ja na jeho mieste, Orbána by som za jeho výroky okamžite dal vyhodiť za brány mesta a navyše by som ho vyhlásil za personu non grata na Slovensku. Zjednotená SNS dôrazne vyzýva orgány dbajúce na integritu štátu a ochraňujúce ústavu, aby vyvodili dôsledky z provokácií veľkomaďarskej iredenty, ktoré šíril V. Orbán. Súčasne vyzýva Ministerstvo zahraničných vecí SR, aby okamžite zaslalo protestnú nótu do Budapešti a povolalo na vysvetlenie veľvyslanca MR. Zodpovednosť za rozdúchavanie etnického napätia a šírenie provokácií o scelení bývalých údajne nožom rozkrojených uhorských území po vstupe Slovenska a Maďarska do EÚ plne nesie aj pozývateľ Béla Bugár a Strana maďarskej koalície. Jednoznačnou odpoveďou štátu na takéto protištátne provokácie môže byť len zákaz činnosti SMK.
Predseda SMK Béla Bugár obvinil maďarskú vládu, že ohrozuje fungovanie univerzity v Komárne. Po rokovaní s predsedom opozičného Fideszu Viktorom Orbánom v Komárne zdôraznil, že Medgyessyho kabinet znížil dotáciu na komárňanskú univerzitu o 100 mil. forintov a celkovú podporu menšinám v zahraničí o dve miliardy. SMK sa preto bude usilovať čo najskôr zvolať maďarskú konferenciu, kde sú zastúpené parlamentné strany a maďarské menšinové strany zo zahraničia. "Nechceme, aby univerzitu finančne podporovala len slovenská vláda. Toto je aj vec maďarskej vlády," povedal Bugár. Zdôraznil, že podľa pôvodnej dohody mala Budapešť napríklad platiť maďarských pedagógov, ktorí budú učiť na tejto menšinovej univerzite na Slovensku. O reštrikciách v rozpočte však rozhodla systémom "o nás bez nás". "Toto by národná a občianska vláda nikdy nemohla urobiť," komentoval situáciu Orbán. S odvolaním na rozhovor s premiérom Medgyessym ale prisľúbil, že slovenskí Maďari môžu v tomto roku dostať podporu, ktorá im nebola vyplatená minulý rok.
Päťdesiate piate výročie založenia si dnes v Dunajskej Strede pripomenuli členovia kultúrno-spoločenskej organizácie Maďarov žijúcich na Slovensku, Csemadoku. Slávnosti sa zúčastnil aj podpredseda vlády SR Pál Csáky, veľvyslanec Maďarska na Slovensku Csaba Györffy a riaditeľ úradu pre zahraničných Maďarov József Bálinth-Pataky. Poverený podpredseda Csemadoku László Köteles v dnešnom príhovore zdôraznil, že organizácia, ktorá má vyše 55 tisíc členov, sa významne zaslúžila o to, aby si Maďari zachovali svoju národnú identitu, vzdelávali sa vo svojej rodnej reči a žili bohatý kultúrny život. Poukázal na významné kultúrne podujatia celoštátneho charakteru, recitačnú súťaž Mihálya Tompu, Jókaiho, Kazinczyho, Fábryho dni, Podunajskú jar a ďalšie, aj na tanečné, estrádne súbory a spevokoly detí a dospelých. Podpredseda vlády SR Pál Csáky sa vyznal, že sám vzišiel z radov Csemadoku. "Oveľa skôr som bol členom Csemadoku, ako členom vlády a oveľa dlhšie ním aj ostanem," poznamenal. Podčiarkol, že práve táto kultúrno-spoločenská organizácia formovala a formuje vnútorný kompas v Maďaroch žijúcich na Slovensku, ktorí v deväťdesiatych rokoch stáli pri viacerých významných rozhodnutiach na Slovensku na správnej strane. "Vstup Slovenska a Maďarska do európskych štruktúr znamená zrušenie hraničnej čiary, ktorá rozdeľuje vyše 10,5 miliónov Maďarov. Je našou úlohou, aby sme pomohli všetkým Maďarom, aby sa čo najskôr pripojili k európskym štruktúram," povedal dnes Csáky v Dunajskej Strede. Súčasťou slávnostného podujatia bolo vyznamenanie šesťdesiatich najaktívnejších jednotlivcov a kolektívov. Členovia vyše 450 základných organizácií Csemadoku si 55-ročné jubileum pripomenú na regionálnych podujatiach počas celého roka.
Názory vlády a opozície na maďarskú zahraničnú politiku sa diametrálne líšia – vyplynulo to aj z verejnej diskusie šéfa diplomacie Lászlóa Kovácsa s expertom Fideszu a predsedom zahraničného výboru parlamentu Zsoltom Némethom. Socialisticko-liberálna vláda na poli diplomacie musela pred dvoma rokmi začať „renováciou“ či odstránením dôsledkov krachu – takto sa obzrel späť minister Kovács na diskusii na Ekonomickej univerzite v Budapešti. Svojim predchodcom vyčítal najmä chladné kontakty so Spojenými štátmi, Ruskom a Čínou, otrasenú dôveru NATO voči Maďarsku a rozhárané vzťahy so susednými štátmi. Zsolt Németh to odmietol, pričom pripomenul totalitnú minulosť ministra: „krach bol charakteristický pre maďarskú diplomaciu vtedy, keď László Kovács riadil zahraničné oddelenie Ústredného výboru Maďarskej socialistickej robotníckej strany“. Németh dokonca vytiahol článok v časopise „Život strany“ z roku 1985, keď Kovács pranieroval extrémne snahy americkej politiky nabúrať rovnováhu vo svete. Fideszácky politik na dôvažok dodal, že aj teraz sú na ministerstve zahraničných vecí kádre spred dvadsiatich rokov. Túto „plodnú“ diskusiu zmiernila iba zhoda v tom, že Maďarsko musí v období do 1. mája intenzívne viesť dvojstranné rokovania s členmi Európskej únie o zmene ich stanoviska k obmedzeniam v oblasti voľného pohybu pracovných síl.
Slovensko, Česká republika, Maďarsko a Poľsko budú na rokovaniach o finančnej perspektíve Európskej únie na roky 2007 až 2013 presadzovať tvorbu rozpočtu na úrovni 1,24 % z hrubého domáceho produktu členských krajín ako aj dostatok zdrojov pre kohéznu politiku, vyrovnávajúcu rozdiely medzi regiónmi. Zhodli sa na tom v pondelok v Prahe predsedovia vlád a za Maďarsko minister pre európske záležitosti. Český premiér Vladimír Špidla na tlačovej konferencii vyhlásil, že je tiež potrebné zjednodušiť čerpanie fondov EÚ. Podrobne budú o postoji k finančnej perspektíve hovoriť štátni tajomníci ministerstiev financií Visegrádskej štvorky. Predstavitelia vlád V4 na zámku v pražských Kolodějích nedospeli k spoločnému stanovisku k obmedzeniu pracovného trhu v terajších členských štátoch EÚ. Slovensko ako jediné deklarovalo, že o recipročných opatreniach neuvažuje. Podľa slovenského premiéra Mikuláša Dzurindu nikto neporušil dohodu o prechodnom období, s ktorou súhlasilo všetkých 25 krajín budúcej únie. Česká vláda bude situáciu sledovať a protiopatrenia prijme, ak sa budú občania ČR zamestnávať za horších podmienok ako doteraz. Špidla upozornil, že ak by opatrenia priniesli sťaženie prístupu k práci, bolo by to porušením zmluvy o pristúpení k EÚ. Najbližšie sú stanoviská Maďarska a Poľska. Maďarská vláda už rozhodla o rovnakých obmedzeniach aké prijmú voči jej občanom súčasní členovia. Poľsko ich pravdepodobne zavedie tiež. "Aj tu musí platiť princíp symetrie," vyhlásil poľský premiér Leszek Miller. Prekážky na trhu práce podľa neho spochybňujú jednu zo základných hodnôt EÚ - slobodu a solidaritu. Ako dodal, deje sa tak z iracionálnych dôvodov.
Maďarsko nikdy neuvažovalo o zatvorení pracovného trhu pre Slovákov a ani do budúcnosti nepripravuje reštrikcie. Vyhlásil to vo štvrtok v Bratislave štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí András Bársony. Potvrdil však, že Budapešť prijme rovnaké obmedzenia trhu práce voči súčasným členom Európskej únie (EÚ), ako oni voči novým krajinám. "Cítime sa rovnocenným partnerom všetkým krajinám EÚ a toto rovnocenné partnerstvo znamená, že požiadavky sú rovnaké. Ak sa naši partneri domnievajú, že obmedzovanie voľného pohybu pracovných síl vyplýva zo samotného trhu práce, musíme to brať na vedomie a oni musia brať na vedomie naše stanovisko," uviedol Bársony. Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí SR Ivan Korčok zopakoval, že Slovensko recipročné opatrenia neprijme. Na zmenu tejto pozície zatiaľ nevidí dôvod. Štátni tajomníci sa zhodli na udržaní Visegrádskej štvorky aj po vstupe Slovenska, Maďarska, Česka a Poľska do Európskej únie. V4 je podľa nich zavedená značka, ktorú chcú udržať a ďalej zhodnocovať. Nový obsah jej má dať deklarácia, ktorú pripravuje predsedajúca Česká republika. Úlohu Visegrádu vidí Slovensko a Maďarsko aj v politike voči tretím štátom, predovšetkým Ukrajine, Bielorusku, Moldavsku, Srbsku a Čiernej Hore. Životaschopnosť V4 majú už v pondelok v Prahe potvrdiť predsedovia vlád. Po nich sa v piatok v Košiciach zídu prezidenti. Deň pred summitom EÚ sa 24. marca v Bruseli stretnú premiéri V4 a Beneluxu. Témou má byť najmä európska ústava a rozpočet do roku 2013. Budapešť a Bratislava obnovia činnosť zmiešaných komisií pre euroatlantické otázky a samosprávu. Ich činnosť predpokladá základná zmluva o dobrom susedstve a spolupráci. Slovensko bude podľa hovorcu MZV Juraja Tomagu ďalej intenzívne hľadať veľvyslanca pre Maďarsko. Toto miesto je prázdne od septembra 2002, keď pre vysoký vek odišiel Štefan Markuš. "Musím povedať, že Maďarsko vykazuje veľkú trpezlivosť. Veríme tomu, že sú za tým určité vnútorné nezrovnalosti či problémy. Budeme trpezlivo čakať a tešiť sa, keď budeme môcť uvítať nového slovenského veľvyslanca v Budapešti," konštatoval Bársony.
V Bruseli zatiaľ nekomentujú rozhodnutie maďarskej vlády, podľa ktorého Maďarsko zavedie recipročné obmedzenia voči pracovným silám z krajín Európskej únie. V Budapešti opätovne potvrdzujú, že obmedzenia voči novým členským štátom, teda ani voči Slovensku po 1. máji nebudú platiť. V Bruseli samozrejme nevyvolalo paniku rozhodnutie maďarskej vlády o rovnakom obmedzení pracovných síl z Únie, aké zavedú členské štáty voči pristupujúcim krajinám. Komisár pre rozšírenie Günter Verheugen povedal len toľko, že recipročné opatrenia v súvislosti s pohybom pracovných síl sú prípustné. V Budapešti nikto nepopiera, že ide o symbolický krok, v ktorom sa však odzrkadľuje nespokojnosť s prístupom „starých“ členov Únie. Odborníci a politici však diskutujú o tom, že maďarský pracovný trh s oveľa väčšou pravdepodobnosťou môže „ohrozovať“ pracovná sila z Poľska, Česka a najmä zo Slovenska, kde je nezamestnanosť oveľa vyššia než v Maďarsku. Napríklad poslanec za opozičné MDF István Balsay, ktorý bol kedysi aj ministrom spravodlivosti, žiada vládu o predbežný prieskum možného vývoja v tejto oblasti, a v prípade potreby aj ochranné opatrenia. Minister práce Sándor Burány na to reagoval tým, že v žiadnom prípade sa nezavedú obmedzenia voči pracovným silám zo Slovenska, no keby v budúcnosti bol ich prílev – takpovediac – neudržateľný, možno o tom uvažovať, ale prísne na základe bilaterálnych rokovaní so slovenskou stranou.
Maďarsko nepovažuje za korektné a odôvodnené obmedzenia, ktoré sa chystajú zaviesť súčasné členské štáty Európskej únie v oblasti pohybu pracovných síl. Vláda v Budapešti sa rozhodla uplatňovať princíp reciprocity. Sedem rokov po rozšírení budú pre občanov súčasných členských krajín Európskej únie platiť tie isté obmedzenia v Maďarsku, aké uplatnia tieto štáty voči maďarským občanom – takéto rozhodnutie prijala včera vláda. Princíp reciprocity sa netýka nových členov Únie, pretože vo vzťahoch s nimi neexistujú obmedzenia. Maďarsko sa teraz bude snažiť o liberalizáciu pohybu pracovných síl na dvojstranných rokovaniach. V tejto istej téme predvolali na ministerstvo zahraničných vecí veľvyslancov krajín Európskej únie a dali im najavo, že ich postup znamená kroky nesprávnym smerom. Maďarská strana nepovažuje za korektné, keď niektoré štáty uvoľňujú svoj pracovný trh len v tých profesiách, v ktorých majú nedostatok pracovných síl, a rovnako je diskriminačné, keď síce neobmedzujú pohyb pracovných síl, ale sa snažia zmeniť podmienky nároku na sociálne zabezpečenie. Budapešť sa celkovo domnieva, že pre dobré ukazovatele hospodárstva a zamestnanosti sú všetky obavy z presunu maďarských pracovných síl neodôvodnené.
Maďarská vláda bude aplikovať recipročný princíp pri obmedzení prílevu pracovnej sily voči členským krajinám Európskej únie (EÚ). K tomuto kroku pristúpila maďarská vláda na protest potom, čo obmedzenia ohlásilo ako posledné aj Írsko. Uvádza sa to v dnešnom vydaní maďarského denníka Népszabadság. "Znamená to, že voči záujemcom o prácu v Maďarsku z krajín EÚ budú platiť rovnaké obmedzenia v nastávajúcich siedmich rokoch po vstupe do únie, aké tieto krajiny zavedú voči občanom Maďarska," cituje denník hovorcu maďarskej vlády Zoltána Gála. Podľa jeho slov princíp obmedzenia sa nebude dotýkať vstupujúcich krajín do EÚ. Maďarsko chce na dvojstranných rokovaniach dosiahnuť s krajinami únie čo najliberálnejší trh práce. Népszabadság pripomína, že rozhodnutiu vlády v stredu predchádzal protest maďarského rezortu diplomacie u diplomatov členských a pristupujúcich krajín EÚ. V rade veľvyslancov budú pravdepodobne protestovať proti obmedzeniam dnes aj ďalšie pristupujúce krajiny a túto záležitosť predložia aj na summit únie za dva týždne, píše ľavicovo-liberálny denník. Pristupujúce krajiny považujú kroky členských krajín za neodôvodnené, lebo doterajšie výsledky prieskumov hovoria iba i jednom percente obyvateľstva, ktoré by hľadalo prácu v niektorých krajinách zo starých členov únie, zdôraznil Népszabadság, ktorý sa venuje analýze avizovaných opatrení na ochranu trhu práce terajších členských krajín únie.
Krajiny vstupujúce 1. mája do Európskej únie (EÚ) v najbližších piatich rokoch zdvojnásobia produkciu automobilov. Okolo Rakúska vznikajú totiž produkčné kapacity pre státisíce automobilov, ktoré budú smerovať okrem trhov kandidátskych krajín aj do západnej Európy. Pre rakúskych subdodávateľov automobilového priemyslu, ktorí zamestnávajú približne 30 tis. ľudí, sa tak ukazuje obrovská šanca. Rakúske spoločnosti majú dve možnosti zapojiť sa do tohto rastu. Buď začnú sami produkovať v týchto krajinách, alebo sa napríklad pokúsia pre partnerov z krajín strednej a východnej Európy zabezpečovať vývoj a plánovanie. Odborníci očakávajú, že okrem už známych investícií do tohto odvetvia prídu aj ďalšie z krajín mimo EÚ. "Pre Japonsko a Kóreu je východná Európa dobrou voľbou, keďže si zaistia dobrú štruktúru nákladov a taktiež sa poistia pre prípad, že by EÚ svoj trh voči zahraničným dodávkam chránila," uviedol konzultant AT Kearny Osterreich Christian Heiss. V prípade, že západní výrobcovia automobilov na túto situáciu nezareagujú, hrozí im podľa Gerta Keuschnigga z IBM Business Consulting Services určité nebezpečenstvo. Obaja experti považujú presun časti v súčasnosti nevyužitých výrobných kapacít zo západnej Európy na východ za realistický. Aj tu však existujú jasné hranice. "Ak sa pozrieme na obavy pred vstupom Španielska a Portugalska do EÚ, a čo sa v skutočnosti stalo, je jasné, že takýto vývoj nemôže pokračovať do nekonečna," uviedol Heiss. Americká spoločnosť JD Power, zaoberajúca sa prieskumom trhu, v roku 2003 uviedla, že v regióne medzi poľským Gdaňskom a slovinským Portorožom sa v roku 2008 vyrobia 2 mil. automobilov. Predovšetkým v Českej republike a na Slovensku v súčasnosti vznikajú obrovské výrobné kapacity. Slovensko, v minulosti výrobca zbraní a chemických produktov, sa pomaly stáva relatívne najväčším producentom automobilov na svete. V utorok totiž juhokórejská automobilka Hyundai oznámila svoje rozhodnutie vybudovať závod s ročnou kapacitou 200 tis. áut pri Žiline. Volkswagen Slovakia vyrobil pritom v minulom roku 280 tis. automobilov a do roku 2006 postaví pri Trnave svoju fabriku s kapacitou 300 tis. vozidiel ročne francúzsky PSA Peugeot-Citroën. V Českej republike zase Škoda vyprodukuje trikrát viac automobilov ako v súčasnosti vyrobia automobilky v Rakúsku. V novom závode pri českom Kolíne bude konzorcium PSA/Toyota produkovať od roku 2005 ďalších 300 tis. vozidiel. V Maďarsku zase pôsobí Audi a Suzuki. Svoje motory v Maďarsku vyrába aj GM/Opel. V Slovinsku vyrobí francúzsky Renault približne 120 tis. modelov Clio.
Takmer každý piaty zamestnanec automobilky Suzuki v severomaďarskom Ostrihome je zo Slovenska. Z celkových tisícsedemsto ich vyše tristo prichádza za prácou spoza Dunaja.,,Tento počet môže ďalej rásť," povedal pre Pravdu István Zrínyi z personálneho oddelenia montážneho závodu. „Fluktuácia je u nás pomerne vysoká, potrebujeme dopĺňať stavy. A od budúceho roku, keď sa plánuje rozšírenie výroby, budeme musieť prijímať ďalších ľudí.“ Podľa predbežných kalkulácií si výroba 200-tisíc áut, ktorú chcú dosiahnuť v roku 2006, vyžiada až šesťsto nových zamestnancov. Najväčší dopyt v Suzuki je po nekvalifikovaných robotníkoch. Záujemcovia dostanú teoretické aj praktické školenie a po jednom až dvoch týždňoch môžu nastúpiť.,,Práca pri páse sa dá zvládnuť aj so základným vzdelaním. Je náročná na tempo a trocha monotónna, aj preto je u nás taký veľký pohyb pracovnej sily," pripúšťa Zrínyi. Dopyt po odborníkoch nie je až taký vysoký. V súčasnosti sú vypísané konkurzy na tri inžinierske miesta. Základné mzdy nie sú vysoké. Dominuje pohyblivá zložka – prémie a príplatky za nadčasy. S nimi sa čistý príjem robotníka môže vyšplhať až na stotisíc forintov mesačne, čiže necelých šestnásťtisíc korún. U inžinierov sa na tejto úrovni začína základná mzda. Ich čistý príjem môže dosiahnuť až 160-tisíc forintov, čo je asi dvadsaťpäťtisíc korún. Suzuki má vlastnú ubytovňu. Väčšina zamestnancov zo Slovenska však denne dochádza. Zväčša sú priamo zo Štúrova alebo jeho okolia. Stačí im prejsť cez most, a sú v Ostrihome. Vedeniu ostrihomskej automobilky nedávno odľahlo, keď maďarská vláda poprela, že uvažuje o opatreniach na obmedzenie prílevu zahraničných pracovných síl.,,V Maďarsku je čoraz ťažšie nájsť pracovné sily, kým zo Slovenska je prísun plynulý," povedal pre internetové noviny Origo Tamás Tihanyi, hovorca akciovej spoločnosti Magyar Suzuki. Podľa Tihanyiho firma robí nábory aj vo východnom Maďarsku, kde je vysoká nezamestnanosť, ale naráža na tradičný problém maďarského pracovného trhu – nízku mobilitu uchádzačov o zamestnanie.
V reakcii na dočasné obmedzenie voľného pohybu pracovných síl v terajších krajinách Európskej únie sa maďarská vláda rozhodla, že po pripojení sa k pätnástke bude uplatňovať rovnaké opatrenia na základe reciprocity. Rozhodnutie Maďarska o ochrane vlastného trhu práce sa týka iba zamestnávania pracovníkov z terajších krajín EÚ, s výnimkou dôležitejších postov manažérov v medzinárodných spoločnostiach pôsobiacich v krajine. Nedotkne sa ani občanov z EÚ, ktorí už v súčasnosti pracujú v Maďarsku. Podľa hovorcu vlády Zoltána J. Gála to znamená, že Maďarsko počas siedmich rokov od vstupu do únie bude uplatňovať tie isté pracovné obmedzenenia, ktoré aplikujú členovia EÚ voči maďarským občanom. Nebudú sa však týkať nových pristupujúcich štátov, teda ani Slovenska, keďže na to nie sú žiadne vážne dôvody. Potvrdil to aj štátny tajomník maďarského ministerstva zahraničných vecí András Bársony po včerajšom rokovaní so svojím rezortným partnerom Ivanom Korčokom v Bratislave. „My sa cítime ako rovnocenní partneri voči všetkým členským krajinám EÚ. Toto rovnocenné partnerstvo znamená, že požiadavky sú rovnaké voči všetkým stranám,“ povedal Bársony novinárom. Budapešť sa chce na dvojstranných rokovaniach s doterajšími členmi EÚ dohodnúť na čo najliberálnejších pravidlách týkajúcich sa pracovného trhu. Vláda Pétera Medgyessyho by chcela dosiahnuť zmiernenie súčasných tvrdých sedemročných obmedzení. Na týchto podmienkach sa totiž dohodol ešte bývalý vládny kabinet Viktora Orbána počas jeho prístupových rokovaní s Európskou komisiou. V štátoch EÚ pracuje približne 40-tisíc Maďarov, viac ako polovica v Rakúsku a Nemecku. Po vstupe Maďarska do EÚ sa neočakáva väčší odchod ďalších ľudí za prácou. Napriek uzatváraniu viacerých podnikov v krajine vznikajú aj nové pracovné možnosti. I preto miera nezamestnanosti dosahuje len šesť percent. Oficiálne evidujú v Maďarsku štvrť milióna nezamestnaných, avšak medzi práceschopným obyvateľstvom sú aktívne len dve tretiny.
Dohoda o pristúpení k EÚ nevylučuje opatrenia, ktoré zaviedlo Maďarsko ako odvetu za obmedzovanie prístupu svojich občanov na pracovný trh súčasných členských štátov únie, povedal včera v Bruseli Jean-Christophe Filori, hovorca európskeho komisára pre rozšírenie. Filori zároveň vyjadril nádej, že členské štáty opatrenia, ktoré sú podľa prieskumov neodôvodnené, odvolajú. O zavedení odvetných opatrení rozhodla budapeštianska vláda v stredu. Uplatnenie princípu reciprocity znamená, že pre občanov dnešných členských štátov budú sedem rokov po vstupe platiť rovnaké pravidlá, aké príslušné krajiny zavedú pre maďarských občanov. Občanov štátov, ktoré do únie vstupujú spoločne s Maďarskom vrátane občanov Slovenska, sa opatrenia Budapešti netýkajú.
Guvernér Maďarskej národnej banky Zsigmond Járai bude zástancom neskoršieho vstupu krajiny do mechanizmu výmenných kurzov ERM-2, ak vláda oddiali svoj cieľ vstupu do menovej únie. Maďarsko chce euro prijať v roku 2008. "V súčasnosti vidíme v spojitosti so vstupom do ERM-2 oveľa vyššie riziko v porovnaní s našimi názormi spred šiestich mesiacov. Rozpočtová konsolidácia v Maďarsku totiž vlani neprebiehala celkom podľa našich predstáv," vyjadril sa Járai. Maďarský kabinet by mal o zavedení eura rozhodnúť do apríla. Rok 2008 ako cieľ prijatia eura si Budapešť stanovila v lete 2003. Neskôr však vládni predstavitelia pripustili, že v dôsledku zlého vývoja rozpočtu to bude neskôr. Pred vstupom musí krajina stráviť aspoň dva roky v systéme ERM-2, ktorý je akousi "čakárňou" na euro. V tomto období môže kurz miestnej meny voči euru kolísať len v obmedzenom intervale.
V Maďarskú zavedú registráciu voličov patriacich k národnostným menšinám. Vládny návrh musí schváliť parlament pri novele menšinového zákona. V Maďarsku usporiadali voľby do menšinových samospráv súbežne s komunálnymi voľbami a všetci voliči, aj tí ktorí nepatria k žiadnej menšine, mohli hlasovať aj na takzvané národnostné listiny. Na mnohých miestach to zneužívali – v súvislosti s tým sa ujal pojem etnobiznis. Vláda včera schválila predlohu, podľa ktorej by vytvorili zoznam menšinových voličov, a na kandidátov do menšinových samospráv by mohli hlasovať len títo zaregistrovaní voliči. Predbežne s týmto riešením súhlasili predstavitelia nemeckej, rumunskej, rómskej i slovenskej menšiny – ostatné, málopočetné národnostné skupiny protestujú proti registrácii.
Potravinovú pomoc v hodnote viac ako 400 tisíc korún rozdali v sobotu obyvateľom trebišovskej rómskej osady. Podľa informácií Rady Rómov Slovenska (RRS) pomoc pripravila Nadácia pre rómske občianske práva (Roma Polgárjogi Alapítvány) z Budapešti. Na nákup potravín zorganizovala v Maďarsku špeciálnu zbierku. Vďaka nadácii rozdali rómskym rodinám z Trebišova 1 150 desaťkilogramových balíčkov. Každý z balíčkov mal hodnotu približne 350 korún a obsahoval základné potraviny ako múku, cukor, olej, ryžu, cestoviny, mlieko a mäsové konzervy. Ako uvádza Rada Rómov Slovenska, finančnú zbierku na potraviny inicioval maďarský novinár Attila Balogh, ktorý bol v trebišovskej osade počas sociálnych nepokojov. Na akcii sa podieľala aj RRS, ktorá chce na preklenutie zlej sociálnej situácie Rómov pripraviť ďalšie akcie tohto typu. Rada zároveň vyzýva veľvyslanectvá, domáce i zahraničné nadácie, podnikateľov a cirkevné organizácie, aby sa zapojili do pomoci chudobným Rómom, napríklad aj zbierkami šatstva a obuvi či potravinami.
Spolu 1150 potravinových balíčkov s hmotnosťou 10 kilogramov poskytla v sobotu trebišovským Rómom maďarská nadácia Romapolgárjogi Alapítvány z Budapešti. Balíčky, každý v cene 350 korún obsahovali základné potraviny - múku, cukor, olej, ryžu, cestoviny, mlieko a mäsové konzervy. Akcia vznikla z iniciatívy maďarského novinára Attilu Baloga, ktorý bol v trebišovskej osade pri februárových nepokojoch po znížení sociálnych dávok. Pri tejto humanitárnej akcii spolupracovala Rada Rómov Slovenska (RRS), ktorá bude iniciovať aj iné humanitárne akcie na preklenutie súčasnej zlej sociálno-ekonomickej situácie. RRS zároveň vyzýva rôzne veľvyslanectvá, domáce a zahraničné nadácie, solventných podnikateľov, obchody a cirkevné organizácie, aby pomohli Rómom finančnými zbierkami, zbierkami šatstva a obuvi i potravinami. "Pomoc poputuje Rómom do regiónov Slovenska, kde je vysoká nezamestnanosť, hlavne do Prešovského, Banskobystrického a Košického kraja," povedal predseda RRS František Guľáš. Akcia vznikla z iniciatívy maďarského novinára Attilu Baloga, ktorý bol v trebišovskej osade pri februárových nepokojoch po znížení sociálnych dávok. Pri tejto humanitárnej akcii spolupracovala Rada Rómov Slovenska (RRS), ktorá bude iniciovať aj iné humanitárne akcie na preklenutie súčasnej zlej sociálno-ekonomickej situácie. RRS zároveň vyzýva rôzne veľvyslanectvá, domáce a zahraničné nadácie, solventných podnikateľov, obchody a cirkevné organizácie, aby pomohli Rómom finančnými zbierkami, zbierkami šatstva a obuvi i potravinami. "Pomoc poputuje Rómom do regiónov Slovenska, kde je vysoká nezamestnanosť, hlavne do Prešovského, Banskobystrického a Košického kraja," povedal predseda RRS František Guľáš.
Skupina maďarských Židov, ktorí prežili holokaust, žiada od americkej vlády niekoľkomiliónové odškodnenie za ukradnutý majetok a zlato. Ukradnutý majetok maďarských Židov totiž na konci druhej svetovej vojny nacisti naložili na vlak a neskôr ho získali americkí vojaci. Podľa poškodených mal majetok hodnotu okolo 3,5 miliardy dolárov, čo v dnešných cenách predstavuje hodnotu desaťnásobne vyššiu. Tzv. zlatý vlak pozostávajúci zo 44 vozňov vyrazil z Budapešti a 11. mája 1945 ho v obci Werfen pri Salzburgu zadržala americká armáda. Američania uložili škatule so zlatom, striebornými šperkmi, vzácnymi kožušinami a s umeleckými predmetmi do vojenského skladu. Vzácne veci však zo skladu postupne mizli, keď si napríklad americkí generáli s obľubou zariaďovali byty práve týmito predmetmi. Maďarskí Židia vyčítajú Spojeným štátom, že nezabezpečili vrátenie ukradnutých predmetov pôvodným majiteľom. Tvrdia, že zásielka obsahovala aj zoznam osôb, ktorým bol majetok ukradnutý. Väčšina z nich síce zomrela v nacistických koncentračných táboroch (z 800-tisíc maďarských Židov prežila holokaust len necelá štvrtina), ale ich potomkovia stále žijú a dožadujú sa vrátenia majetku alebo odškodnenia. Američania sa obhajujú tým, že náklad vlaku považovali za majetok nepriateľského štátu.
Bývalý prezident USA Bill Clinton zriadil v roku 1998 komisiu, ktorá mala celú záležitosť vyšetriť. Komisia sa však obmedzila len na konštatovanie, že americké úrady prejavili iba nepatrnú snahu, aby sa zhabaný majetok vrátil pôvodným majiteľom. Mesto New York v týchto dňoch vyzvalo ministerstvo spravodlivosti USA, aby dalo urýchlene prešetriť prípad zmiznutého zlata maďarských Židov po druhej svetovej vojne. Dlhé roky sa objavovali len náznaky, že zlato sa mohlo dostať do rúk Američanov. Spomínaná vyšetrovacia komisia v roku 1998 zistila, že zlato sa po vojne naozaj dostalo do rúk Američanov. Vláda Spojených štátov však zatiaľ neuvažuje o odškodnení poškodených obetí holokaustu v Maďarsku. Z dvoch zlatých vlakov, vypravených koncom druhej svetovej vojny z Maďarska, sa podarilo objaviť len jeden, ktorý viezol zlaté rezervy Maďarskej národnej banky a umelecké diela z maďarských múzeí. Tento náklad sa vrátil do Maďarska. Osud druhého vlaku, ktorý prevážal majetok maďarských Židov, je stále nejasný. Zlatý vlak je zvláštnou históriou posledných dní druhej svetovej vojny a presný priebeh udalosti sa už asi nikdy nepodarí objasniť. Nevie sa ani to, čo presne bolo naložené do 44 vagónov zlatého vlaku. Dnes existuje jediný žijúci svedok, ktorý si zlatý vlak pamätá. Strýc Bálinta Bogu totiž dostal za úlohu zachrániť vlak pred nacistami a postupujúcou Červenou armádou. Bálint mal v máji roku 1945 sedem rokov a strýc ho vzal so sebou do vlaku. Územie Maďarska tak chlapec opustil práve na zlatom vlaku. "Nastúpili sme na vlak tesne pred hranicami. Niekoľko vozňov bolo prispôsobených na dlhší pobyt celých rodín. Bolo tam viac rodín, ktoré v pohnutých časoch týmto spôsobom opustilo územie Maďarska," povedal Boga v Maďarskej televízii. Vlak sa so šťastím dostal na územie Rakúska. Jeho obsah chceli získať Nemci, maďarskí fašisti, ale aj Američania. "Na kopci vedľa stanice, kde sme stáli, sa raz zoradili príslušníci SS a vyzvali môjho strýca, aby im odovzdal majetok nahromadený vo vlaku. Vyhrážali sa, že celý vlak rozstrieľajú aj s rodinami," spomína Boga. Veliteľ vlaku László Avar sa však zachoval hrdinsky a dostal sa aj s vlakom na územie, ktoré už kontrolovali Američania. "Pamätám sa, že v niektorých vozňoch boli hodinky, v iných vzácne koberce a šperky," hovorí Boga. "Vlak sa dostal do rúk Američanov vlastne náhodou. Sami Američania sa čudovali, aký veľký majetok je vo vlaku naložený," hovorí historik Szabolcs Szita. Aj keď existovali dokumenty, ktoré dokazovali, že Američania si z nákladu vlaku veľa zobrali, vlády USA sa touto záležitosťou odmietali zaoberať. Maďarské ministerstvo financií a Národná banka disponujú dokumentmi, ktoré postup Američanov dokazujú, ale sú utajené. Zväz maďarských židovských náboženských obcí žiada odtajnenie týchto dokumentov, pretože bez nich nemá šancu vyhrať spor s Američanmi. "Bez spolupráce s vládou nemáme šancu v spore s americkou vládou uspieť," hovorí právnik zväzu Oszkár Egri. Je veľmi malá šanca, že záležitosť sa v dohľadnom čase vyrieši. V roku 2001 zväz podal žalobu na vládu USA, ale záležitosť sa stále nevyriešila. Prípad zlatého vlaku tak ostáva otvorený.
Členovia Maďarskej biskupskej konferencie si dnes po ukončení svojej schôdze pozreli film Mela Gibsona Umučenie Krista. Pre tajomníka konferencie Andrása Veresa bolo dielo amerického rodáka a austrálskeho herca-režiséra obrovským zážitkom. Film, ktorý predstavia maďarským divákom 25. marca, stavia podľa slov Veresa zásadne na evanjeliu, ktoré predstavuje v chronologickej podobe. "Tento film dáva možnosť na obrovský zážitok, vo svojej, snáď niekedy až prehnane naturalistickej krvavej forme," dodal pre maďarskú tlačovú agentúru MTI člen biskupskej konferencie. V súvislosti s kritikou, ktorá sprevádza film po celom svete, tajomník konštatoval, že neobjavil v ňom antisemitizmus. "Domnievam sa, že kto takéto tvrdí, alebo nevidel film, alebo nevie o čom hovorí, lebo v ňom žiadny antisemitizmus nie je," dodal Veres.
Maďarská štátna privatizačná agentúra APV dnes uzavrela verejnú ponuku na predaj svojich akcií v energetickom koncerne MOL. APV ponúkala na predaj 492 000 akcií s nominálnou hodnotou 1 000 HUF (v prepočte takmer 158 SKK). Ponuka mala podľa pôvodného plánu trvať až do piatku. Spoločnosť Raiffeisen Securities, ktorá transakciu spravovala, zverejní jej výsledky 10. marca. Agentúra ponúkala akcie za cenu 6 500 HUF súkromným domácim investorom. Podiel APV v MOL tak klesol z 12,3 % na 11,8 %.
Kurz maďarskej meny výrazne stúpa a index budapeštianskej burzy prekonáva všetky doterajšie rekordy. Znamená to, že maďarská ekonomika je z najhoršieho vonku? Euro na maďarskom medzibankovom trhu zoslablo v nevídanej miere: dáva sa za neho o desať forintov menej než pred dvoma týždňami. Analytici to dávajú do súvislosti s niekoľkými okolnosťami. Investori zrejme zahodili svoje katastrofické scenáre najmä po zverejnení makroekonomických ukazovateľov, ktoré sú lepšie, ako sa očakávalo: rast HDP za rok 2003 – tri a pol percenta, zníženie deficitu štátneho rozpočtu vo februári o 40 miliárd forintov. Preto sa mohlo stať, že na včerajšej aukcii štátnych obligácií na 50-miliardový balík prišla 150-miliardová ponuka. Stále je príťažlivá nezvyčajne vysoká, 12,5-percentná úroková miera, ktorú monetárna rada Národnej banky tento týždeň potvrdila. Experti sú ochotní hovoriť o „obrate“ len veľmi opatrne a stále sa obávajú toho, že vývoj z posledných dní bude mať životnosť „ako vážka“. No o vrátenej dôvere veľkých zahraničných investorov svedčí aj burza, ktorej index včera prekonal historický rekord. Medzi piatimi „ťahúňmi“ burzy je aj MOL. Včera zmenil majiteľa balík trištvrtemilióna účastín tejto spoločnosti. Nie je tajomstvom, že za touto transakciou stojí banka, za ktorou zasa stojí ruský Gazprom. Či je to špekulatívna, alebo strategická investícia – aj to je jedna z otázok, ktoré vedú odborníkov k opatrnosti.
Vkladať peniaze do rôznych fondov a investičných spoločností v nádeji o rozprávkové zisky, zostáva v rovine rozprávok aj v Maďarsku. Generálna prokuratúra práve nariadila vyšetrovanie v záležitosti firmy Baumag, ktorá lákala drobných investorov na nehnuteľnosti. Kauza Baumag pripomína iné prípady z ďalších krajín, ale aj v Maďarsku sa neraz stalo v posledných 14 rokoch, že naivní ľudia sadli na lep investorom, ktorí im núkali oveľa vyššie výnosy, než boli bankové úroky. Družstvo Baumag investovalo v oblasti nehnuteľností, vidinou vyše 15-percentného zisku prilákalo 18 tisíc ľudí, ktorí teraz „smútia“ za svojimi peniazmi – dokopy ide o 40 miliárd forintov, čo je vyše 650 miliónov korún, ktoré firma nie je schopná vyplatiť. Medzičasom vysvitlo, že nehnuteľnosti vlastní nie v 100, ale iba v desaťmiliardovej hodnote. Zdá sa teda, že keby úrady aj zablokovali majetok Baumagu, nezostalo by dosť peňazí na odškodnenie klientov. Tí teraz podali celú sériu žiadostí o likvidáciu firmy, no tento proces je zdĺhavý a zložitý. Polícia už začala isté vyšetrovanie pred niekoľkými mesiacmi, avšak poškodení ľudia žiadali o rozhodnejší zákrok prokuratúru – práve preto demonštrovali minulý víkend pred parlamentom. Generálna prokuratúra sa dnes rozhodla všetky podania poškodených spojiť a viesť vyšetrovanie pod zvýšeným dozorom.
Sociálna situácia Rómov v Maďarsku sa v rokoch po prevrate výrazne zhoršila. Katolícka cirkev im pokúša pomôcť sociálnymi a pastoračnými iniciatívami. Podľa Gábora Györgyövicha, vedúceho pastorácie migrantov a Rómov v Maďarsku, pre rómsku menšinu tu existuje už okolo 25 špeciálnych cirkevných centier: „Pastorácia Rómov sa realizuje v úzkom spojení so sociálnou prácou a keď ide o sociálnu pomoc, tak sa nepýtame na vyznanie“, zdôrazňuje v rozhovore s novinármi v Budapešti. Informuje ďalej, že v celom Maďarsku žije 600 000 Rómov a tlaky pociťujú z viacerých strán. V prvom rade sa do krajiny ročne prisťahuje asi 20 000 Rómov z Rumunska. Utečencami a prisťahovalcami z iných častí sveta, najmä z východnej Ázie, súčasne rastie tlak konkurencie v najnižších sociálnych vrstvách. Súčasná ťažká hospodárska situácia v Maďarsku toto napätie ešte zostruje a roznecuje aj konflikty medzi rôznymi skupinami Rómov. Duchovný pastier Rómov napravuje aj obraz legendárnej mnohodetnosti Rómov. Hovorí, že rómske rodiny majú síce aj dnes stále viac detí ako priemer maďarského obyvateľstva, ale je ich už oveľa menej ako ešte pred 20 rokmi. Kvôli ťažkej hospodárskej situácii a sociálnemu postaveniu sú Rómovia v priemere zreteľne viac chorí ako ostatné maďarské obyvateľstvo. To začína už u ich detí, lebo rodičia nemôžu alebo nechcú vydať peniaze na lekára či lieky. Jedna z príkladných cirkevných iniciatív pomoci Rómom sa nachádza v 8. budapeštianskom obvode – „Jozefovom meste“. Agnes Quirinová, učiteľka náboženstva na štátnej ľudovej škole, tu založila Spolok pre mládež Jozefovho mesta. Na tejto škole totiž viac ako 90 % zo 160 detí je z rómskych rodín. Agnes Quirinová sa okrem školy stará aj o osud týchto detí mimo školy. Pomáha im doučovaním, užitočným stvárnením voľného času a organizovaním bezplatných letných táborov. K Rómom patrí až do 25 000 zo 75 000 obyvateľov tejto štvrte. Mnohé tieto rómske rodiny sa prisťahovali z vidieka, nenašli prácu a sú preto veľmi chudobné. Deti bojujú so slabým sebavedomím a ťažkosťami pri vyučovaní. „Je ťažké ich motivovať, je ťažké im dodať sebavedomie. Myslia si, že ako Rómovia nemajú aj tak šance,“ opisuje pani Agnes účinky chudoby na vývoj týchto detí. „Mnohí rodičia sú svojim spôsobom veľmi láskaví k svojim deťom, ale väčšinou si neuvedomujú, aké dôležité je učenie. K tomu sa pridávajú ešte jazykové problémy. Deti nevedia aktívne ani jeden z rómskych jazykov, ale nevedia ani správne po maďarsky.“ Na tejto ľudovej škole sú niektorí učitelia sami Rómovia. Napriek mnohým problémom sa tu preto rómske deti cítia dobre. „Keď vo veku 14 rokov odchádzajú na vyššiu školu alebo do učenia, sú oveľa viac odkázaní sami na seba. Prežívajú pohŕdanie iných, iba preto, že sú Rómovia,“ hovorí učiteľka. „Bude to ešte dlhá cesta, kým sa odstránia najväčšie problémy Rómov.“ Agnes Quirinová sa usiluje pozdvihnúť sebavedomie „svojich“ detí pripomínaním, že Ceferin Jimenez Maala je prvým oficiálnym blahoslaveným z radov Rómov. Pápež Ján Pavol II. ho vyhlásil za blahoslaveného v roku 1997. Pri vyučovaní náboženstva je vítaný každý bez rozdielu vyznania: „Na našej škole sa nepýtame detí, či sú katolíci alebo nie. Chceme im ukázať, čo to znamená byť kresťanom.“ Pani Agnes i otec Gábor vidia znamenia novej orientácie mladej generácie Rómov. Ešte nedávno sa manželstvá mimo prísne hranice rôznych klanov a skupín tvrdo odmietali, dnes sa mladí nad to povznášajú. Pred mimoriadnym problémom stoja tradiční rómski hudobníci: mnohí z nich sa stali v minulých rokoch nezamestnanými, ale nedokážu si predstaviť zmenu zamestnania. Generácia rodičov si okrem toho pre svoje deti nedokáže predstaviť iné zamestnanie ako v oblasti hudby, pretože toto „povolanie“ sa v týchto rodinách ďalej odovzdáva už celé generácie.