28. apríla 2004 ● Zo slovenskej tlače
Do osláv vstupu Slovenska do Európskej únie (EÚ) sa zapojí viacero miest v SR a medzi nimi aj juhoslovenské mesto Šahy. Mestská samospráva usporiada od piatku do nedele oslavy rozšírenia únie o Slovensko, Maďarsko a ďalších osem krajín spolu s blízkym maďarským mestom Vác. Na obyvateľov i návštevníkov Šiah a pohraničného maďarského Vácu čaká Šahy Vác Eurofestival. Piatkový program Eurofestivalu vo Váci otvorí o 10:30 slávnostné vztýčenie vlajok a vysvätenie Zvonu Európy v Kultúrnom stredisku Imre Madácha. Účastníkom osláv sa prihovorí predseda samosprávy Peštianskej župy Imre Szabó, primátor Vácu János Bóth a primátor Šiah Ján Lőwy. Obaja primátori o 17:00 vystúpia aj na oslavách v Šahách. V Šahách odštartuje oslavy rozšírenia EÚ v piatok krátko po druhej popoludní kultúrny program na námestí, v ktorom sa predstavia kapely Big Band z Vácu, Ipeľ Šahy, citarová skupina zo Sazdíc a ďalší. V Šahách je až do neskorej noci pripravená veselica. Koncert čaká podvečer aj obyvateľov Vácu v miestnom kultúrnom stredisku. Prvý deň osláv rozšírenia EÚ vyvrcholí v Šahách o polnoci na maďarsko-slovenskom hraničnom priechode symbolickým rušením hraníc a ohňostrojom.
Sobota a nedeľa ponúkne program pre deti aj dospelých najmä v meste Vác. Po oba dni tu vystúpia hudobné skupiny a pre tých, čo radi tancujú, je večer pripravená veselica. Zaujímavosťou sobotňajšieho programu vo Váci bude dražba Trabantu Európskej únie.
Euromajáles Bez hraníc, ktorý spoločne pripravuje Bratislavský samosprávny kraj, región Burgenland a Györska župa, sa začne 1. mája o 9:30 na mieste spoločnej hranice SR, Rakúska a Maďarska, v Rajke. V kultúrnom programe vystúpia slovenské, maďarské a rakúske folklórne súbory, návštevníci sa budú môcť občerstviť ochutnávkou národných jedál zúčastnených krajín. O 12:00 zaznejú národné hymny, ktoré zahrá spojený slovensko-maďarsko-rakúsky dychový orchester, so slávnostnými príhovormi vystúpia predstavitelia žúp a ministri vnútra SR, Maďarska a Rakúska.
V sobotu 1. mája prebehne pod hlavičkou agentúry Blackout a webstránok Artattack.sk a Audionet.sk festival elektronickej hudby s názvom PRVÝ MÁJ. Každý štýl bude mať vyhradený jeden z bratislavských nočných klubov, kde si tento štýl našiel najviac fanúšikov - Účko, Duna, Babylon. Jednotlivé kluby budú tvoriť samostatné javiská - stages - tohto festivalu a predstavia sa na nich tí najlepší d-ji z Anglicka, Francúzska, Čiech, Rakúska, Maďarska a samozrejme Slovenska. Tešiť sa už dnes môžete na neuveriteľných štyridsiať účinkujúcich. Okrem iného to budú dnb dj a producent Keaton z vydavateľstva Renegade Hardware, Dj francúzskeho rapera Dizis La Peste - Komplex, rezident maďarského festivalu Pepsi Sziget dj Alvin, Rakúsky MC Davox, niekdajší víťaz Drum and bass Most wanted DJ Larry, či otec českého drum and bassu Koogi. Po prvý raz na Slovensku sa tu buke konať aj Freestyle Battle, kde vystúpia najlepší a dobrí slovenskí freestyleri Čistý chov (Názov stavby), Štvanec (SkunkFunk), Kaidžas, F.T.HC, Moe (AMO), Ize (SkunkFunk), Kano, Cela (Nová doba), Jerry, Jano (Nová doba), Anine (Kostramosta), Sketa. Objektívne výsledky zaručia hlavní porotca a jeden z najlepších českých freestylerov Tafrob (ZW Cirkus/CZ) a jeho "pomocníci" Vec (Trosky), Rytmus (Kontrafakt).
V sobotu v rámci regionálnych osláv vstupu Slovenska do EÚ na hraničnom prechode Záhorská Ves - Angern, bude aj nábožensky program. O 17, 30 hodine - modlitba sv. ruženca v piatich jazykoch (česky, poľsky, maďarsky, slovensky, nemecky), o 18, 00 hodine sv. omša v dvoch jazykoch - nemecky a slovensky, hlavným celebrantom bude biskupský vikár Dr. Matthias Roch. Téma stretnutia : Pokoj a spravodlivosť. O 20,30 hodine je naplánované stretnutie pri ohňoch - meditatívna hudba.
Oslavy vstupu Slovenska do Európskej únie v bratislavskej mestskej časti Devín sa začnú v piatok 30. apríla o 18:00 pri sútoku Dunaja a Moravy. Príslušníci devínskeho dobrovoľného hasičského zboru vztýčia vyzdobený máj, v kultúrnom programe pod hradom Devín vystúpi aj Pavol Hammel, detský súbor Matičiarik, hudobná skupina Bobo + YPS, devínskonovoveská folklórna skupina Črip i ľudový súbor Szili z maďarskej župy Győr-Moson-Sopron. Tesne pred polnocou zaspieva Bratislavský detský zbor hymnu EÚ - Ódu na radosť, pričom sa rozsvieti nápis "HALLO EU”. Podujatie vyvrcholí ohňostrojom, predtým však ešte na oboch brehoch Dunaja zhoria symbolické hranice, ktoré úderom polnoci prestanú existovať. Na oslavách sa zúčastnia aj zástupcovia chorvátskej župy Varaždin, rakúskych miest Marchegg, Engelhartstetten a Neudorf, maďarských Győr a Bezenye a francúzskeho mesta St.Brice.
V utorok 27. apríla o 18-tej hodine sa vo Farskom kostole najsvätejšej trojice v Prešove Solivare začnú Stredoeurópske katolícke dni. 2. mája sa skončia omšou v Dóme Svätého Mikuláša v Prešove. Svojou podstatou sú duchovnou prípravou na májovú púť do rakúskeho Mariazellu. Ako uviedol dekan z Prešova - Solivaru Martin Telepun, „ich úlohou je zviditeľniť potrebu modlitieb a kresťanského princípu v Európe. K tomu je prispôsobený aj program. V jednotlivých dňoch je predstavovaná krajina, sú modlitby za túto krajinu a svätá omša je obetovaná za krajinu, jej veriacich. Témy sú vlastne z brožúrky, ktorá bola schválená Konferenciami biskupov v jednotlivých krajinách. Predstavené je aj Slovensko, Česká republika, Bosna a Hercegovina, Maďarsko, Rakúsko, Poľsko, Chorvátsko. Rakúsko ako krajina, v ktorej sa usporiadajú Stredoeurópske katolícke dni v Mariazelli 21. - 22. mája 2004“. Stredoeurópske katolícke dni vyvrcholia v Dóme sv. Mikuláša predstavením Chorvátska, pričom hlavným celebrantom bude košický arcibiskup - metropolita Mons. Alojz Tkáč. Tieto dni by mali byť prínosom nielen pre Európu, ale aj pre jednotlivcov. Pokračuje Martin Telepun: „Myslím si, že je to vhodná ponuka pre mladých, mladé rodiny, strednú generáciu, aby sa zamysleli nad tým, že Európa nie je len ekonomická záležitosť, ale najmä duchovná a Slováci do nej môžu priniesť predovšetkým kresťanskú rodinu.“
Nové krajiny sú pripravené na členstvo v EÚ, ostávajúce problémy sa vyriešia do vstupu a k 1. máju nemusí Európska komisia uplatniť voči žiadnemu z nových členov ochranné opatrenia. Ministrom zahraničných vecí únie to dnes v Luxemburgu oznámil komisár pre rozšírenie Günter Verheugen. Proces sledovania príprav Slovenska a ďalších deviatich vstupujúcich krajín na členstvo v EÚ možno preto podľa Verheugena ukončiť. "Tento proces nám umožnil dospieť k záveru, že k 1. máju nie je potrebné uplatniť ochranné opatrenia," povedal komisár ministrom. Pripomenul ale, že ochranné opatrenia, ktorá má Brusel k dispozícii v prípade problémov s novými členmi, a ktoré môžu znamenať napríklad zatvorenie prístupu na trh únie pre isté výrobky, môže EÚ využiť v období troch rokov po rozšírení. "Ak sa vyskytne vážny problém, komisia nebude váhať," upozornil Verheugen. Potvrdil, že ešte nedávno Brusel plánoval uplatniť ochranné opatrenia v oblasti bezpečnosti potravín, vďaka obrovskému úsiliu nových členov v uplynulých mesiacoch to však nakoniec nebude nutné. "Táto oblasť však bude aj po rozšírení vyžadovať pozornosť zo strany komisie," pokračoval komisár s tým, že inšpekčné tímy EK budú priamo na mieste sledovať, ako noví členovia uplatňujú legislatívu EÚ v praxi. Takéto inšpekcie sú úplne bežné a komisia ich robí aj v súčasných krajinách. Hoci o ochranných opatreniach sa zatiaľ neuvažuje, komisia bude v prípade porušovania podmienok členstva novými krajinami využívať bežné právne nástroje, ktoré má k dispozícii, informoval Verheugen. V prvom rade ide o tzv. priestupkové konanie, v ktorom po niekoľkých varovaniach môže nasledovať žaloba na Európsky súdny dvor, ak v danej krajine nedôjde k náprave. "Vďaka obrovskému úsiliu nových členov, pomoci súčasných krajín, ako aj monitorovaciemu procesu zo strany EK sa teraz môžeme tešiť, že Európska únia bude dobre fungovať aj po 1. máji," uzavrel Verheugen. Ministri dnes o pripravenosti nových členov nediskutovali, k Verheugenovým slovám sa vyjadrilo len Holandsko, ktoré komisii poďakovalo za dôsledný monitoring, a Poľsko, ktoré zasa ďakovalo za podporu pri odstraňovaní mnohých problémov. V sobotu 1. mája sa plnoprávnymi členmi EÚ stanú Slovensko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Slovinsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Malta a Cyprus.
Maďarský parlament slávnostne schválil zákon o vyhlásení prístupovej zmluvy s Európskou úniou a s tým súvisiacu politickú deklaráciu. Znova sa zjednocuje roztrhnutá Európa, čím dedičstvo Jalty je definitívne minulosťou a sloboda sa napĺňa aj pre občanov Maďarskej republiky - tieto a podobné vznešené slová obsahuje politická deklarácia, ktorú schválili všetky štyri parlamentné strany. Poslanci hlasovali aj o vyhlásení zákona o prístupovej zmluve, a v pomere 339 ku dvom ho potvrdili. Predsedníčka parlamentu Katalin Sziliová pri tejto príležitosti zdôraznila, že spolupráca politických síl môže pomôcť pri tom, aby vstup Maďarska do Únie bol príbehom o úspechu celého národa. Na slávnostnom zasadaní sa zúčastnili zahraniční diplomati, prezident republiky, predchádzajúci premiéri, predstavitelia maďarského verejného života, národnostných menšín i maďarských menšín z okolitých krajín. Neboli však prítomní dvaja prominenti opozičného Fideszu, predseda strany Viktor Orbán a šéf frakcie János Áder. Vládna socialistická strana večer v osobitnom vyhlásení označila správanie sa oboch za nedôstojné a neospravedlniteľné.
Pocit bezpečnosti a komfortnosti v Maďarsku sa výrazne zvýši, keď všetky susedné krajiny budú členmi Európskej únie. To je názor premiéra Pétera Medgyessyho, ktorý si ďalej myslí, že Rumunsko a Chorvátsko by sa mali dostať do Únie čo najskôr. Budapešť bude maximálne podporovať úsilie Bukurešti a Záhrebu aj z toho dôvodu, lebo to tiež slúži záujmom maďarských menšín. Tie by mali nájsť svoje šťastie a skúsiť výhody ekonomického rozvoja v rodnej krajine, a preto je potrebné ďalšie rozširovanie Európskej únie smerom na východ. V rozhovore pre agentúru Reuters sa Medgyessy dotkol aj očakávaných výsledkov volieb do Európskeho parlamentu - ráta s vyrovnaným rozdelením mandátom. Tu hodno pripomenúť, že podľa najnovších prieskumov verejnej mienky opozičný Fidesz výrazne vedie pred vládnou socialistickou stranou, dve menšie parlamentné strany, liberálny Zväz slobodných demokratov a Maďarské demokratické fórum by nezískali žiadny mandát.
Maďarský parlament na poslednom zasadaní pred vstupom krajiny do Európskej únie schválil novelu zákona o pôde, ktorá za istých podmienok umožňuje nákup poľnohospodárskej pôdy aj pre cudzincov. Opozícia je napajedená, pretože v novele vidí „obmäkčenie“ doterajších prísnych pravidiel v oblasti vlastníctva pôdy. Poslanci v opozičných laviciach ju aj kompletne odmietli, no vládna väčšina stačila na jej schválenie. V podstate sa ruší moratórium pre cudzincov, presnejšie pre občanov krajín Európskej únie. Avšak záujemcovia musia splniť tvrdé kritériá. Napríklad musia žiť tri roky v Maďarsku legálne a na základe povolenia, no a čo je ešte dôležitejšie: za tento čas musia žiť z obrábania pôdy, čo môžu doložiť, povedzme, pomocou daňového úradu. V prípade ostatných cudzincov naďalej platí moratórium na nákup poľnohospodárskej pôdy na dobu desiatich rokov. Tento termín predĺžila súčasná vláda, predchádzajúca dohodla s Európskou úniou sedemročné prechodné obdobie.
Rozšírením Európskej únie (EÚ) vzniká riziko väčšieho znečistenia Dunaja, pretože poľnohospodárska a priemyselná činnosť v nových členských štátoch narastá. Upozornil na to v pondelok predseda Medzinárodnej komisie na ochranu rieky Dunaj (ICPDR) Phillip Weller. Ako na stretnutí s novinármi povedal, prístupový proces veľmi ovplyvní Dunaj, preto je potrebné zaistiť, "aby sme neskĺzli späť k úrovniam znečistenia pred pádom železnej opony". Weller ďalej povedal, že kvalita vody v 2850 kilometrov dlhom Dunaji bola obnovená na úroveň konca 80. rokov, kedy sa zrútili komunistické režimy v strednej Európe. Avšak nárast poľnohospodárskej výroby nesie so sebou riziko väčšieho používania hnojív - ktoré majú na svedomí polovicu znečistenia Dunaja - končiacich v druhej najväčšej rieke v Európe. Weller vyjadril presvedčenie, že Konvencia na ochranu rieky Dunaj, ktorú v roku 1994 podpísalo šesť členských štátov EÚ, prinesie mnohonárodnú spoluprácu v oblasti ochrany rieky a jednoduchšieho monitorovania kvality vody. Štyri z desiatich pristupujúcich krajín, ktoré do únie vstúpia 1. mája - Maďarsko, Česká republika, Slovensko a Slovinsko - tvoria časť dunajskej kotliny. Dve ďalšie, Rakúsko a Nemecko, už sú členmi EÚ. ICPDR v pondelok dostala dar stotisíc dolárov (84 223 eur) od spoločnosti na výrobu hliníka na zariadenie na pomoc Rumunsku monitorovať úrovne znečistenia v rieke Crisuri na hraniciach s Maďarskom a vtekajúcej do rieky Tisa, ktorá je prítokom Dunaja. Rumunsko, ktoré by do únie malo vstúpiť v roku 2007, nemá dostatok prostriedkov na zaistenie kontroly kvality vody v regióne znečistenej baníckym a iným priemyslom, dodal Weller. "Je to súčasť procesu rozšírenia. Je to ústretový krok s cieľom pomôcť im dobehnúť." ICPDR je medzivládny orgán, ktorý podporuje spoluprácu medzi krajinami dunajskej kotliny - Rakúskom, Bosnou, Bulharskom, Chorvátskom, Českou republikou, Nemeckom, Maďarskom, Moldavskom, Rumunskom, Srbskom a Čiernou Horou, Slovenskom, Slovinskom a Ukrajinou, ako aj Európskou komisiou.
Európsky parlament schválil spojenie slovenských dopravných tepien s koridormi rozšírenej Európy. Dnes je diaľničná sieť na Slovensku odrezaná od zvyšku kontinentu, výnimkou je diaľnica do Česka, ktorá však nemá pokračovanie smerom ďalej na Západ ani odtiaľ. To by sa malo v najbližších rokoch zmeniť. Okrem rozostavanej autostrády z Bratislavy do Viedne počíta nový bruselský projekt s diaľničným spojením Žiliny s mestom Gdansk na pobreží Baltského mora. Zo Slovenska tak budú vychádzať tri diaľničné prípojky do iných krajín Európskej únie. Okrem nich spojí na východe krajiny rýchlostná cesta Košice a severomaďarský Miskolc. Spájanie nových členských štátov spoločenstva s tými dnešnými však nebude viesť len diaľnicami. Na pláne sú aj rozsiahle rekonštrukcie železničných tepien. Medzi prioritné projekty sa dostala trať z Bratislavy do Viedne s pripojením sa na linku do Paríža. Rekonštrukcia neminie ani železničnú cestu Katovice - Žilina - Nové Mesto nad Váhom na trati z Viedne do Gdanska. Výstavbu medzinárodných dopravných spojení by mali financovať jednotlivé štáty z národných rozpočtov s využitím peňazí zo štrukturálnych a kohéznych fondov. Bruselský projekt umožňuje aj zapojenie súkromných investorov. V roku 2007 plánuje Európska únia zriadiť na výstavbu transeurópskych dopravných koridorov samostatný fond. Nová smernica Európskeho parlamentu určuje spolu 30 prioritných dopravných koridorov. Sú medzi nimi aj štyri také, ktoré povedú cez Slovensko. Náklady na všetky tieto projekty dosiahnu v najbližších pätnástich rokoch 225 miliárd eur. Dokončenie európskych dopravných ciest vrátane tých, ktoré nie sú prioritné, bude stáť 600 miliárd eur. Slovensko by malo do transeurópskej dopravnej siete investovať v najbližších dvoch rokoch 1,3 miliardy eur.
Aj po 1. máji sa Slováci budú na hraniciach podrobovať osobným kontrolám. Slovensko sa totiž vstupom do Európskej únie nestane hneď aj súčasťou Schengenskej zóny, v rámci ktorej boli zrušené kontroly na vnútorných hraniciach únie. Na ich prekročenie bude však Slovákovi stačiť platný občiansky preukaz. V prvých dňoch sa však môžu vyskytnúť aj isté problémy. Hovorca Európskej komisie Pietro Petrucci: Počul som, že slovenské orgány odporučili svojim občanom, aby si aspoň v prvom období nechali pas vo vrecku. Myslím si, že je to rozumná rada. My ju však nedávame, pretože nechceme volať na poplach tam, kde to nie je treba. Kontroly na hraniciach s Rakúskom, Českom, Maďarskom a Poľskom odpadnú až po prispôsobení Schengenského informačného systému potrebám rozšírenej únie. Slovensko bude tiež musieť presvedčiť, že je schopné chrániť vonkajšiu hranicu s Ukrajinou pred prílevom imigrantov, drog a teroristov. Krajina sa podrobí hodnoteniu zahrňujúcemu okrem ochrany vonkajších hraníc aj ďalšie záväzky v oblasti vízovej a azylovej politiky. V rámci prípravy bude môcť Slovensko čerpať prostriedky Európskej únie vo výške okolo 50 miliónov eúr. Už teraz splnilo požiadavku únie, aby každý kilometer vonkajšej hranice strážili aspoň piati policajti. Hraničné oddelenia sa postupne vybavujú potrebnou technikou, vrátane daktyloskopického systému, umožňujúceho identifikovať všetky osoby. Pribúdajú aj prístroje na kontrolu pravosti cestných dokladov a odhaľovanie osôb v automobiloch. O koľko rokov sa hranice naozaj zrušia, nedokáže však v Bruseli predpovedať nikto.
Na vnútornej hranici EÚ sa toho po vstupe nových členských krajín veľa nezmení. Tým, že SR pristúpi k európskemu colnému sadzobníku, bude na hraniciach s Rakúskom, Poľskom, Maďarskom a Českom zrušený colný režim. Colná správa už ohlásila zrušenie 70 z celkovo 77 svojich hraničných oddelení a prepustenie niekoľkých stoviek colníkov. Slovensko bude po vstupe do EÚ schopné zabezpečiť vlastnú bezpečnosť i ochranu svojho úseku vonkajšej schengenskej hranice. Povedal to pre HN Alexander Duleba zo Spoločnosti pre zahraničnú politiku. SR už totiž prijala všetku legislatívu EÚ, ktorá mala Schengenskú dohodu uviesť do praxe. Jej úplné začlenenie do schengenského priestoru podľa neho o spomínané tri roky zdrží len dobudovanie schengenského národného informačného systému. Na splnenie všetkých kritérií ochrany európskej hranice bude môcť SR od 1. mája do konca roku 2006 čerpať prostriedky z Prechodného fondu EÚ. Pre SR je vo fonde vyčlenených 27 miliónov eur. Podľa požiadaviek únie majú nové členské krajiny pri svojom vstupe garantovať, že prvá línia ochrany v hraničnom pásme bude plne funkčná. Túto úlohu SR začala plniť po roku 1999, keď vyčlenila prvé investície na nákup monitorovacích zariadení, terénnych vozidiel pre pohraničné hliadky i technicky dovybavila hraničné oddelenia polície. Duleba však zdôraznil, že ochranu hranice nepredstavuje len zabezpečenie pred nelegálnou migráciou, ale aj kontrola jej priepustnosti na legálnych priechodoch. K tomu mali v poslednom období prispieť inštitucionálne zmeny, ako vytvorenie celoplošne pôsobiaceho Úradu hraničnej a cudzineckej polície, posilnenie súčinnosti polície a colníkov na hraničných priechodoch, ale aj úplná profesionalizácia ochrany hranice, ktorú ešte minulý rok strážili aj vojaci základnej služby.
Na vnútornej hranici EÚ sa toho po vstupe nových členských krajín veľa nezmení. Tým, že SR pristúpi k európskemu colnému sadzobníku, bude na hraniciach s Rakúskom, Poľskom, Maďarskom a Českom zrušený colný režim. Colná správa už ohlásila zrušenie 70 z celkovo 77 svojich hraničných oddelení a prepustenie niekoľkých stoviek colníkov. Duleba predpokladá, že v polícii nastane podobná situácia o tri roky, keď budú zrušené aj kontroly a evidencia pohybu osôb medzi jednotlivými krajinami. Pre bežného občana by sa mal urýchliť spôsob hraničného odbavovania, keď bude svoju totožnosť preukazovať len občianskym preukazom.
Na trojdňové Európske ekonomické fórum do poľskej Varšavy odcestuje v stredu prezident Rudolf Schuster. Na úvod stretnutia sa zúčastní hlava štátu na diskusnom paneli Európa: nádeje a obavy, do ktorého je zaradený i portugalský prezident Jorge Sampaio. Slovenský prezident nebude chýbať ani na oficiálnom otvorení fóra, ktoré sa koná pod záštitou jeho poľského partnera Aleksandra Kwasniewskeho. Summit je oslavou pristúpenia desiatich nových krajín do Európskej únie (EÚ). Od stredy do piatka budú na ňom európski lídri hovoriť aj o následkoch rozšírenia pre stabilitu podnikateľského prostredia. Nevyhnú sa ani diskusii o tom, aké môžu byť politické dôsledky dvojrýchlostnej únie, či kedy sa bude európska rodina opäť rozširovať. Diskusné panely sa zamerajú aj na problém oživenia recesie v západnej Európe, potrebu reštrukturalizácie alebo na spoločnú poľnohospodársku politiku. Varšava sa na fórum intenzívne pripravuje už niekoľko týždňov. Prísne bezpečnostné opatrenia sa budú týkať väčšiny poľskej metropoly. Z obáv pred možným teroristickým útokom i pred hrozbou antiglobalistických protestov sa Varšava na niekoľko dní stane jedným z najstráženejších miest Európy. Celkové náklady mesta na zabezpečenie ochrany obyvateľov, ale aj významných hostí fóra, predstavujú okolo 18 miliónov zlotých. V rámci návštevy fóra si slovenský prezident naplánoval aj niekoľko bilaterálnych stretnutí. Absolvuje rokovania s hostiteľskou hlavou štátu, diskutovať bude aj s albánskym partnerom Alfredom Moisiu, či rumunským prezidentom Ionom Iliescu. Stretne sa tiež s maďarským prezidentom Ferencom Mádlom a predsedajúcim Predsedníctva Bosny a Hercegoviny Sulejmanom Tihićom. Záver dňa strávi R. Schuster v Ostrave, kam z Varšavy pocestuje na zápas hokejového šampionátu, v ktorom sa stretnú Slováci s Fínmi.
Hlas Ameriky začal pre krajiny strednej a východnej Európy vydávať internetový mesačník Revue Nová Európa, ktorý je na adrese www.neweuropereview.com dostupný aj v slovenskej mutácii. Časopis bude prinášať príspevky od autorov najmä z regiónu strednej a východnej Európy, ako aj rozhovory s poprednými politikmi z celého sveta. Svoje miesto budú mať aj knižné recenzie. Redakčný kolektív tvoria dnes už bývalí redaktori Európskeho oddelenia Hlasu Ameriky. Rozhovory, aktuality, názory a komentáre revue sú v rodných jazykoch aj pre obyvateľov Česka, Poľska, Maďarskej republiky, Slovinska, Grécka, Litvy, Lotyšska, Macedónska, Estónska, Chorvátska, Rumunska, Bulharska, Srbska, Bosny a Albánska. K dispozícii je aj anglická verzia. Hlas Ameriky vo februári ukončil rozhlasové vysielanie pre viaceré krajiny strednej a východnej Európy, vrátane Slovenska. Americký úrad pre zahraničné vysielanie prijal následne rozhodnutie o vydávaní internetového časopisu.
Taká je bilancia doterajších štyroch futbalových zápasov medzi oboma obrami svetového futbalu. Prečo o tom hovoríme? Dnes v Budapešti budú mať Brazílčania možnosť tieto skóre vylepšiť. Samozrejme už dávno nepatria dva mančafty do rovnakej „váhovej“ kategórie, čo však maďarským fanúšikom vôbec neprekáža: chystajú sa na zápas ako keby išlo o finále majstrovstiev sveta. Včera napoludnie som čítal na internete posledné ponuky na vstupenku na bývalý Népstadión, dnes Štadión Ferenca Puskása: cena sa vyšplhala na 40 tisíc forintov, čo je asi šesť a pol tisíc našich korún. Zdá sa, že maďarskí fanúšikovia sú „vyhladovaní“ po dobrom futbale! A že ho nebudú prezentovať maďarskí, ale brazílski futbalisti? Aj keď sám veľký Rolnaldo pre zranenie tu nebude? Nevadí, bude tu Cafu, Robetto Carlos, Kaka, Ronaldinho a ďalšie hviezdy. Niet pochýb, že vylepšia bilanciu doterajších štyroch vzájomných zápasov, a iba najväčší maďarskí fanatici veria, že to bude naopak. História vzájomných zápasov sa začala v nešťastnom Berne, na majstrovstvách sveta roku 1954. Pre Maďarov to bol osudový neúspech: prehrať vo finále s Nemcami. Pre Brazíliu práve Maďari znamenali prekážku vo štvrťfinále: prehrali 4:2, ale kroniky sotva píšu o futbale, oveľa viac o masových bitkách a krutých zákrokoch Brazílčanov, ktorí boli mimoriadne nervózni, veď v prípade víťazstva im sľúbili 8 tisíc švajčiarskych frankov na osobu. O dvanásť rokov neskôr, v Anglicku to bol pre Brazíliu tiež debakel - 3:1, a štyridsiatnici si ešte môžu spomenúť na maďarskú trojicu Bene, Farkas, Mészoely, ktorí dali priam učebnicové góly. Maďarská reprezentácia po „futbalovom Moháči“, ktorý znamenal zápas v Marseille s Československom roku 1969 sa ako tak prebrala a v sedemdesiatom prvom v Rio de Janeiro dosiahla výsledok 0:0. Prešlo ďalších 15 rokov, kým sa Brazílčania odvážili prísť do Budapešti. Mali radšej zostať doma, pretože vyinkasovali 3 góly… Takže celkovo 10:3 pre Maďarsko. Staré zlaté časy - za nimi už môžu všetci „činovníci“ okolo maďarského futbalu iba plakať…
Tretím dňom dnes v maďarskej metropole pokračoval 11. budapeštiansky medzinárodný knižný festival (BMKF). Súčasťou podujatia je aj 4. ročník Európskeho festivalu debutantov, na ktorom sa dnes predstavila autorským čítaním z knihy Miesto pre samotu Slovenka Monika Kompaníková. Moderátor István Turczi predstavil 15 debutujúcich spisovateľov z 15 európskych krajín. Ukážky ich diel prezentovali v zborníku v pôvodnom jazyku a prekladmi v maďarčine a angličtine. Garantom slovenskej expozície na BMKF, ktorej cieľom je predstaviť slovenskú knižnú kultúru a najmä pôvodnú slovenskú literárnu tvorbu posledných rokov, nateraz ťažko dostupnú v maďarskom prostredí, je Literárne a informačné centrum (LIC). Manažérka zahraničných knižných veľtrhov LIC Miroslava Bilačičová v rozhovore pre TASR uviedla, že účasť SR v Budapešti nie je novinkou, aj keď po dlhom čase je zastúpené Slovensko opäť osobitným reprezentatívnym stánkom. Slovenská expozícia predstavuje 300 slovenských kníh 21 slovenských vydavateľstiev. Táto iniciatíva má podľa jej slov za cieľ zlepšiť, upevniť a rozvinúť vzťahy medzi literatúrou Slovenska a Maďarska. "Naša účasť na tomto festivale je dôležitá z pohľadu nášho blízkeho vstupu do Európskej únie a aj v rámci susedských vzťahov, ďalej z pohľadu prenikania maďarskej literatúry na Slovensko, samozrejme aj z pohľadu snahy prekladať diela slovenských autorov do maďarčiny," dodala Bilačičová. Ako dodala, o expozíciu javia záujem krajania žijúci v Maďarsku, laická aj odborná domáca verejnosť. Tradičný záujem Maďarov je o mapové publikácie Slovenska, o knihy z produkcie vydavateľstva Kalligram, o diela z oblasti umenia, dejín aj detskej literatúry. Tohtoročným čestným hosťom festivalu, ktorý otvorili vo štvrtok, a ktorý potrvá do nedele, je Nemecko a nemecký spisovateľ, držiteľ Nobelovej ceny Günter Grass. Na festivale, ktorý patrí medzi 20 najvýznamnejších podujatí svojho druhu na svete, sa prezentuje 17 krajín sveta. Z 50 pozvaných autorov sa vo zvláštnej sekcii predstavia španielski, írski a slovenskí spisovatelia. Podujatie sprevádza vyše 200 literárnych, kultúrnych a odborných programov. V nedeľu budú diskutovať o súčasnej slovenskej literatúre Monika Kompaníková, Pavol Rankov, Margita Garajská, Annamária Tóthová, Koloman Kertész Bagala a Richárd Rados.
Nositelia Nobelovej ceny za literatúru Günter Grass a Imre Kertész sú čestnými hosťami knižného veľtrhu v Budapešti, ktorý sa dnes začína. Ťažiskovou témou veľtrhu je v tomto roku Nemecko. Budapeštiansky knižný veľtrh otvorí na záver svojej trojdňovej oficiálnej návštevy Maďarska nemecký prezident Johannes Rau spoločne so svojím maďarským partnerom Ferencom Mádlom a maďarským ministrom kultúry Istvánom Hillerom. Nemecký spisovateľ Günter Grass si na veľtrhu preberie Budapeštiansku cenu za svoju literárnu tvorbu. Udelenie ocenenia zdôvodní bývalý prezident Berlínskej akadémie umení spisovateľ György Konrád. Ešte pred odovzdaním literárnej ceny sa uskutoční pódiová diskusia, na ktorej vystúpi Günter Grass spoločne s maďarským spisovateľom Imre Kertészom.
Na 11. Medzinárodnom knižnom veľtrhu a 4. Európskom festivale debutantov v Budapešti sa zúčastní aj slovenská Literárna a kultúrna agentúra L.C.A a Slovenský inštitút v Budapešti. Slovenská prozaička Monika Kompaníková vystúpi na festivale debutantov spolu s ďalšími štrnástimi európskymi spisovateľmi v Kongresovom centre v Budapešti v sobotu 24. apríla. Moderátor István Turczi uvedie o 16:00 okrem debutantov aj zborník s ukážkami ich diel v pôvodnom jazyku a s prekladmi do maďarčiny a angličtiny. Po prezentácii bude Kompaníková čítať zo svojej prvej knihy Miesto pre samotu a besedovať s s návštevníkmi festivalu. Jej spoluúčinkujúcimi budú česká autorka Petra Hulová a Agata Miklaszewska z Poľska. Deviaty Medzinárodný knižný veľtrh sa v nedeľu 25. apríla o 13:00 v Kongresovom centre bude venovať Súčasnej slovenskej literatúre. Opäť autorské čítanie Moniky Kompaníkovej doplní aj Pavol Rankov, ktorý spolu s Margit Garajszki odprezentuje aj dve prednášky o súčasnej slovenskej literatúre. Moderátorkou besedy bude prekladateľka Annamari Tóth. Nedeľné stretnutie so slovenskými knihami spríjemnia hostia, slovenský vydavateľ Koloman Kertész Bagala a budapeštiansky vydavateľ Pavla Rankova Richárd Kardos.
V budapeštianskom Slovenskom inštitúte (SI) predstavili v stredu večer knihu predsedu Strany maďarskej koalície SMK) Bélu Bugára Žijem v takej krajine... "Táto kniha sa zaoberá otázkami, ktoré ukazujú, ako by chceli Maďari na Slovensku žiť vo svojej krajine, trebárs v rámci Európskej únie, alebo aký vzťah by radi vytvorili s väčšinovým národom," povedal Bugár podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI. Knihu vydanú vydavateľstvom Kalligram v slovenskom jazyku predstavili v SR pred týždňom. Po maďarskom preklade sa pripravuje aj česká verzia knihy. Jej súčasťou je rozhovor riaditeľa Kalligramu Lászlóa Szigetiho s Bugárom uskutočnený v období od septembra 2002 do februára 2004, ako aj tri prejavy predsedu SMK. Na predstavení diela v SI bol prítomný aj maďarský exprezident Árpád Göncz, predsedníčka parlamentu Katalin Sziliová, predseda zahraničného výboru parlamentu Zsolt Németh a bývalý predseda Maďarskej akadémie vied Ferenc Glatz. Exprezident nazval vydanie knihy za dôležitú udalosť, lebo - ako povedal - v ostatnom čase nevyšla ani jedna maďarská politická kniha podobného významu. "Toto dielo rozoberá názory a osudy slovenských Maďarov," dodal Göncz.
Spoločný vstup Maďarska a Slovenska do Európskej únie bude zoslabovať konflikty, prispeje k riešeniu problémov, ktoré boli často vyvolávané umelo - to je názor predsedníčky maďarského parlamentu. Katalin Sziliová sa osobne zúčastnila na večernej budapeštianskej prezentácii knihy podpredsedu Národnej rady Bélu Bugára „Žijem v takej krajine“. O potrebe tolerancie, alebo aj čestnej a otvorenej kritiky, o vzájomnej úcte a rešpektovaní postojov, o odvahe odtabuizovať isté témy vo vzťahoch medzi Slovákmi a Maďarmi, väčšinou i menšinou, ale aj na úrovni medzištátnych kontaktov, no a samozrejme o budúcnosti tejto spolupráce v Európskej únii sa hovorilo večer v Slovenskom inštitúte hojne. Zámienku poskytla prezentácia knihy Bélu Bugára, z čoho sa stala doslova udalosť, pretože sa na nej zúčastnili viacerí prominenti maďarského politického života: predsedníčka parlamentu Katalin Sziliová, predseda zahraničného výboru národného zhromaždenia Zsolt Németh, ale aj bývalý prezident Maďarska Árpád Göncz. Katalin Sziliová pre Slovenský rozhlas vyjadrila svoje predstavy o našom spolunažívaní v rámci Únie: Je jasné, že rešpektovanie názoru druhej strany, spoločné rozmýšľanie je oveľa dôležitejšie, ako zosilňovanie konfliktov. Som mimoriadne optimistická a náš vstup do Európskej únie bude posilňovať pozitívne trendy, a nie negatívne veci, ktoré sa z času na čas prejavujú, a ktoré boli niekedy umelo vyvolávané.
V dňoch 22. a 23. apríla 2004 sa vo Varšave konala konferencia ministrov kultúry šiestich stredoeurópskych krajín na tému nútenej migrácie a vysídľovania v dvadsiatom storočí. Spolu s expertmi na túto tému diskutovali: ministerka kultúry Nemecka Christina Weiss, minister kultúry Poľska Waldemar Dabrowski, minister kultúry Slovenska Rudolf Chmel, štátny tajomník ministerstva kultúry Čiech Zdeněk Novák, štátny tajomník ministerstva kultúry Maďarska Lajos Vass a veľvyslanec Rakúska v Poľsku Georg Weiss. Reprezentanti šiestich krajín, ktorí sa k dane téme stretli historicky po prvý krát, okrem iného konštatovali, že ide o otázku, ktorá je stále veľmi živá a citlivá. Zhodli sa tiež na tom, že práve kultúra je nástrojom, ktorý by v tomto dialógu mohol zohrať pozitívnu rolu. Každá zo spomínaných krajín už vykonala mnoho v reflexii minulosti, ale práve v období rozširovania Európskej únie je dôležité, aby svoje postoje a interpretácie dokázali krajiny navzájom počúvať a veľmi citlivo a ohľaduplne o nich diskutovať. R. Chmel prezentoval postoj, že v prvom rade musia jednotlivé krajiny spraviť reflexiu svojej vlastnej minulosti. Dôležité miesto v tomto procese by mohli mať umelecké diela, ktoré dokážu byť v medzinárodnom dialógu veľmi zrozumiteľnými. Preto by súčasťou mapovania a vzájomného informovania mali byť v tejto otázke napríklad i filmy či literárne diela, ktorých predmetom je otázka nútenej migrácie a vysídľovania. Vyslovil názor, že pôjde o dlhodobý proces, ktorý potrebuje národnú reflexiu, európsku terapiu a medzinárodné zmierenie. L. Vass pozval zástupcov šiestich ministerstiev kultúr na októbrové zasadnutie ministrov kultúry krajín Vyšehradskej štvorky s tým, že po skončení rokovania štyroch krajín by sa pripojili ministri Nemecka a Rakúska a spoločne nadviazali na diskusiu z Varšavy.
Starosti časti odtrhnutých maďarských spoločenstiev sa môžu dostať z bludiska vnútornej politiky jednotlivých štátov, a stanú sa súčasťou európskej politiky a spoločným európskym problémom. Konštatoval to dnes večer v západomaďarskom Šoprone výkonný podpredseda SMK Miklós Duray. Týmto sa podľa jeho slov bude ďalej zužovať okruh výhradných vnútorných záležitostí a bude rásť význam integrálneho maďarského zastupovania. Politik SMK na podujatí opozičného Zväzu mladých demokratov (FIDESZ) vystúpil s prednáškou o vzťahu vstupu do Európskej únie k národnej politike. "Zmena charakteru štátnych hraníc z prísne politického na verejno-správny a zánik colnej hranice dajú šancu na spojenie hospodárstiev regiónov, ktoré pôvodne patrili k sebe a ktoré boli rozdelené trianonským rozhodnutím, a k obnoveniu ich prirodzeného rozvoja," povedal ďalej Duray. "V Európskom parlamente (EP) bude viac maďarských poslancov, ako poslancov z Maďarska. Otázky, ktoré sme doposiaľ riešili ako maďarské, sa tak môžu stať európskymi," konštatoval podpredseda SMK. Ako dodal, maďarský poslanci zvolení v SR budú môcť používať svoj materinský jazyk v rámci únie, pričom na pôde slovenského parlamentu v Bratislave nemajú takéto právo. Týmto sa podľa neho v Karpatskej kotline zhodnotí úloha maďarského jazyka.
Pokračovať v rokovaniach o smerovaní a formovaní regionálnej politiky v Európskej únii (EÚ) s prihliadnutím na krajiny Vyšehradskej štvorky (V4) budú jej predstavitelia, zodpovední za regionálny rozvoj, v dňoch 22. a 23. apríla v Maďarskej republike v Röjtökmuzsaji. Delegácia SR na čele s ministrom výstavby a regionálneho rozvoja Lászlóom Gyurovszkym s partnerskými rezortmi prediskutuje ich národné pozície k Tretej správe o ekonomickej a sociálnej súdržnosti, možnosti kooperácie krajín V4, priority Lisabonskej a Göteborgskej agendy. Spomínané stretnutie nadväzuje na podobné podujatie, ktoré sa konalo v českom meste Mariánske Lázně 4. a 5. marca 2004.
Tópry teň, folam sa, pracujem v Oropskej komisii znelo dnes v jednej z prednáškových sál Európskej komisie v Bruseli na krátkom jazykovom kurze slovenčiny pre euroúradníkov. Získať aspoň prvé základné informácie o slovenskej výslovnosti či spoznať niekoľko bežných fráz prišlo 12 pracovníkov EK z Belgicka, Francúzska, Nemecka, Španielska, Slovinska, Maďarska i Poľska, väčšinou tlmočníkov a prekladateľov. Hodinové jazykové kurzy sú súčasťou slovenského týždňa v európskych inštitúciách, ktorý sa začal v pondelok. "Kurz bol veľmi zaujímavý a zábavný, ale myslím, že slovenčina je veľmi ťažká," povedala TASR Belgičanka Sabine. "Žil som istý čas v Slovinsku a učil som sa ich jazyk, preto sa mi podobná slovenčina nezdá až taká ťažká. Veľmi sa mi páči jej mäkkosť a zvuk," povedal maďarský euroúradník Csaba. Prednášajúca Valéria Compernolle, predsedníčka Slovenského krajanského spolku v Belgicku a tiež úradníčka EK bola spokojná. "Táto skupina sa mi zdala aj vo výslovnosti aj po obsahovej stránke veľmi zaujímavá, myslím, že majú skutočný záujem o slovenčinu," povedala. Svojich "žiakov" dnes naučila predstaviť sa, pozdraviť či poďakovať, základné číslovky, názvy dní a mesiacov, ale aj niektoré frázy, ktoré im umožnia objednať si jedlo či pivo v reštaurácii. Jazyk si euroúradníci takmer polámali, keď mali trikrát po sebe povedať známy slovenský jazykolam Strč prst skrz krk. "Chcela som im ukázať, aká je slovenčina ťažká," hovorí Valéria Compernolle, ktorá dnes spolu s kolegyňou Pavlínou Mišíkovou naučila euroúradníkov spievať aj obľúbenú pieseň Prší, prší len sa leje.
Prší, prší, len sa leje, nezatváraj milá dvere, spievalo ako o dušu dvanásť účastníkov kurzu slovenčiny v jednom zo sídiel Európskej komisie. Hodinová lekcia pre zamestnancov sa konala v rámci slovenského týždňa. "... štrngali, brngali," lámalo si jazyk jedenásť žien a jeden muž. Leonu a Lauru zo Španielska, Nadiu z Poľska a Laurenca z Francúzska podobne ako ďalších dobyvateľov slovenčiny údajne zlákala možnosť poznať nový jazyk. Väčšina zo "študentov" sa pred troma týždňami zúčastnila aj hodiny češtiny. "Mäkká slovenčina sa mi páči," povedal jediný mužský účastník kurzu Csaba z Maďarska. "Myslím si, že týždne (pristupujúcich štátov) sú výbornou príležitosťou, ako spoznať nové jazyky. "Chcel som sa prihlásiť aj na lekciu češtiny, ale bolo už plno," ľutoval Csaba. Nenechá si ujsť slovenské špeciality, ktoré budú v stredu servírovať kuchári v bufetoch komisie. Keby niekedy navštívil Slovensko, už si vraj bude vedieť objednať "jahňací rezeň s opekanými zemiakmi a čerstvým šalátom". K tomu "veľké pivo" a potom "kávu s mliekom a zmrzlinu". Teda, ak sa mu meno ľadovej pochúťky podarí vysloviť. Slovenská abeceda s tromi druhmi "l" a tromi druhmi "o" udivila jednu z účastníčok natoľko, že začala všetky písmena počítať. "Naozaj používate všetkých 43?" pýtala sa nedôverčivo. Diakritické znamienka zase vyvolali podozrenie jej kolegyne. "Vy ste ich tu napísali, aby ste nám to uľahčili, ale v skutočnosti ich nepoužívate, že?" dúfala márne. To najhoršie žiačky ešte len čakalo: učiteľky, dobrovoľníčky zamestnané v komisii a predsedníčka slovenského krajanského združenia, si na záver pripravili lahôdku - jazykolam "strč prst skrz krk". Po niekoľkých pokusoch si študenti napokon poradili aj s touto zákernosťou. Ako povedala jedna z účastníčok, aj táto veta sa im môže niekedy hodiť.
Maďarská vláda dnes schválila odvetné reštriktívne opatrenia na trhu práce v súvislosti s prechodným obdobím, ktoré pre ochranu svojho trhu práce prijali súčasné členské krajiny EÚ po rozšírení únie od 1. mája. Informoval o tom hovorca vlády Zoltán J. Gál na tlačovej konferencii po zasadaní vládneho kabinetu. Podľa jeho slov dáva prístupová zmluva s Bruselom aj Maďarskej republike príležitosť, aby uplatnila primerané opatrenia voči občanom členských štátov únie na princípe vzájomnosti. Súčasne dodal, že Maďarsko môže podobné opatrenia prijať aj voči pristupujúcim krajinám, ak by vývoj situácie na maďarskom trhu práce ohrozil životnú úroveň obyvateľstva alebo zamestnanosť v krajine.
Spor v koalícii sa pritvrdzuje! Premiér a šéf SDKÚ Dzurinda prvýkrát priznal, že za podporu nezávislých poslancov sa platí! Dzurinda zároveň obvinil šéfa SMK Bugára z rozdúchavania národnostných vášní v jeho novej knihe Žijem v takej krajine... Bugár kontruje tým, že šéf SDKÚ klame. "Je naozaj kupčením a budeme sa strápňovať, keď budeme upodozrievať nezávislých poslancov, že svojím pôsobením chcú pomôcť regiónu, v ktorom žijú? Že sa prihovoria za kus cesty? Za čističku odpadových vôd?" obhajuje Dzurinda podporu nezávislých v rozhovore pre Národnú obrodu. Premiér tiež ostro skritizoval Bugára, ktorý vo svojej knihe píše "o trojitej štátnej identite: maďarskej, slovenskej a európskej" pre ľudí na území s väčšinou obyvateľov maďarskej národnosti. To znamená, že by mohli získať aj maďarské občianstvo. "To som nikdy nepovedal. Pán Dzurinda nehovorí pravdu," obhajuje sa Bugár. V knihe však šéf SMK píše: "Musíme dosiahnuť, aby štát rešpektoval... aj kolektívny výber identity..., aby štát nemohol zabrániť uplatneniu práv súvisiacich s výberom identity v oblasti politiky, verejnej správy, hospodárstva, kultúry či vzdelávania." Dzurinda ďalej tvrdí, že maďarský expremiér Orbán hovoril o Košiciach ako o "najvýznamnejšom meste Felvídeku". "Pán Orbán to nikdy nepovedal. Spomenul len, že Košice môžu byť centrom tohto regiónu. Felvídek vôbec nespomenul. Svedčí to o Dzurindovom charaktere. Strieľa,proklatě nízko`," rozčuľuje sa Bugár.
Premiér Mikuláš Dzurinda obvinil Bélu Bugára a jeho SMK, že pre presadzovanie etnických záujmov ohrozuje koalíciu. Zásadný zlom vidím v zmene správania Bélu Bugára voči mne. K tejto zmene došlo vtedy, keď som spolu s Eduardom Kukanom zabránil aplikácii maďarského krajanského zákona na Slovensku. Pamätám si niektoré až agresívne reakcie predstaviteľov SMK, povedal v rozhovore pre dnešnú Národnú obrodu. Dzurinda spochybnil tvrdenie, že SMK je dlhodobo stabilným prvkom koalície. Kto spôsobil najväčšiu traumu mojej predchádzajúcej vláde? Kto celé leto hrozil odchodom z vlády len preto, že nepresadil vytvorenie komárňanskej župy? Všetko je v poriadku, pokiaľ sa nedotkneme výsostných vôd SMK, vyhlásil. Dzurinda podozrieva Bugára, že za návrhmi, aby odišiel z čela vlády a SDKÚ, je snaha presadiť kolektívne práva maďarskej menšiny. V ostatnom čase premýšľam, prečo Béla Bugár navrhuje, aby som odišiel z vlády a z čela strany. Ide o taký nezmysel, že to ani nemôže myslieť seriózne. Okrem aplikácie krajanského zákona na našom území si spomínam aj na to, že som sa zásadným spôsobom ohradil voči návrhu Maďarska zakomponovať do preambúl európskej ústavnej zmluvy princíp kolektívnych práv národnostných menšín. Odvtedy si všímam aj iné veci. Napríklad návštevu maďarského expremiéra Orbána na pozvanie pána Bugára na Slovensku, reči pána Orbána o tom, že vstup Slovenska i Maďarska do EÚ prispeje k sceleniu území, ktoré boli rozkrojené nožom a bola postavená hranica. Všímam si jeho výroky o tom, že Košice sú najvýznamnejším mestom Felvidéku. No a na konci je kniha Bélu Bugára. Je len pseudoargumentáciou v prospech uplatnenia kolektívnych práv národnostných menšín, čo považujem za neprijateľné, podčiarkol. Rozpory v koalícii sú podľa premiéra dôsledkom legitímneho presadzovania záujmov jednotlivých strán. Ide o záujmy. Jednoducho chcú presadiť svoje záujmy a v mene toho ma tak trošku oslabiť. V politike to nie je nelegitímne. Len treba tieto záujmy pravdivo pomenovať, aby sme vedeli zvážiť, či je možné tieto záujmy akceptovať. No ak sa tie záujmy volajú uplatnenie kolektívnych práv, tak hovorím: na Slovensku nikdy. Tak ako nikdy samosprávny kraj na etnickom princípe, dodal Dzurinda.
Ide o taký nezmysel, že to ani nemôže myslieť seriózne. Takto reagoval premiér Mikuláš Dzurinda na úvahu šéfa SMK Bélu Bugára, ktorý predčasom povedal, že keby bol na mieste premiéra, odišiel by z funkcie 2. mája po vstupe Slovenska do Európskej únie. Premiér Dzurinda vo včerajšom rozhovore pre Národnú obrodu povedal, že v poslednom čase premýšľa, prečo mu Bugár odporúča odchod. Dzurinda sa vzápätí zamyslel aj nad požiadavkami SMK, ktoré sú podľa neho založené na etnickom princípe. "Ľutujem vôbec, že premiér používa takúto jednoduchú metódu nacionalizmu namiesto toho, aby siahol k sebareflexii," reagoval Bugár. Dzurinda sa v rozhovore najskôr spýtal, kto spôsobil najväčšiu traumu v jeho predchádzajúcej vláde a kto hrozil odchodom z vlády len preto, že nepresadil utvorenie komárňanskej župy. Vzápätí si odpovedal, že "všetko je v poriadku, pokiaľ sa nedotkneme výsostných vôd SMK". Premiér vidí zásadný zlom v zmene správania Bugára, keď s ministrom Kukanom zabránil uplatneniu maďarského krajanského zákona na Slovensku. Spomenul aj návrh Maďarska dostať do preambúl európskej ústavnej zmluvy princíp kolektívnych práv národnostných menšín alebo návštevu maďarského expremiéra Viktora Orbána na Slovensku. Orbán prišiel na Bugárovo pozvanie a podľa Dzurindu hovoril o scelení území rozkrojených nožom a o Košiciach ako najvýznamnejšom meste Felvidéku. Béla Bugár k tomu podotkol, že SMK nestretli žiadne škandály, nevyužíva nacionalizmus a nestráca svojich poslancov. Premiér by mal podľa neho rozmýšľať, prečo stratil Eduard Kukan tretinu svojich voličov týždeň pred prvým kolom prezidentských volieb, a zistil by tiež, že SMK nespôsobila SDKÚ stratu siedmich poslancov. "Namiesto toho obviňuje partnera, s ktorým chce vraj spolupracovať ďalšie dva roky," povedal Bugár. Na otázku, ako sa môžu vyvíjať ďalšie vzťahy medzi SMK a premiérom, Bugár odvetil, že najskôr sa bude snažiť skonsolidovať vzťahy v koalícii. "Až potom sa budeme zaoberať otázkou premiérových metód a či nehľadá iného partnera mimo koalície." Politológ Miroslav Kusý hovorí, že koaličným SMK, ale aj KDH komplikuje stranícky život nevyriešená otázka väčšiny v parlamente. Podľa Kusého sa bojuje aj o to, aby sa neznižovala popularita SMK a KDH. Menšinové problémy, na ktoré narážal premiér, by podľa politológa pomohol riešiť zákon o menšinách. Menšinový zákon by stanovil presné pravidlá, inak je to len mocenská hra, kto v akej situácii silnejšie zatlačí," poznamenal Kusý.
Prvý výkop stavby rýchlostnej komunikácie R4 Košice ? Milhosť by sa mal uskutočniť najneskôr v roku 2006. Výstavba tejto 17-kilometrovej cesty, ktorá prinesie netrpezlivo očakávané napojenie východného Slovenska na transeurópsku diaľničnú sieť, by mohla byť ukončená najneskôr koncom roka 2008. Vyhlásil to v pondelok počas návštevy Košíc minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Pavol Prokopovič. Podmienkou je však podľa neho oficiálne stanovisko Maďarska k termínu ukončenia rýchlostnej komunikácie z ich strany. "Nechcel by som sa dožiť toho, čoho sme sa dožili pri rakúskom Bergu, že naša diaľnica v plnom profile je už niekoľko rokov ukončená, a Rakúšania ešte len hovoria o roku 2007 - 2008," zdôvodnil svoje obavy Prokopovič. V odpovedi na argumenty novinárov, že z maďarskej stany je rýchlostná cesta v polovičnom profile už takmer hotová, minister zopakoval, že z oficiálnych kruhov záväzný termín potvrdený nemá. Šéf rezortu dopravy ale prezentoval aj optimistickú verziu. V prípade, ak sa s maďarskou stranou dohodne skorší termín dostavby R4, teda rok 2007, Prokopovič vyhlásil, že "vieme všetko urýchliť tak, aby to aj z našej strany bolo v roku 2007". Zároveň potvrdil, že celá suma 100 miliónov Sk, schválená v tohoročnom štátnom rozpočte, bude do koruny investovaná na R4. "Nie je to otázka peňazí, je to otázka dohody s maďarskou stranou a otázka výkupu pozemkov a majetkovo-právneho vysporiadania," zadefinoval otvorené otázky, ktoré stoja pred začatím výstavby rýchlostnej komunikácie Košice - Milhosť. Podľa Prokopovičovych informácií starosta obce Kechnec predložil nový návrh na zmenu trasy R4 v okolí obce. Potrebné je však aj vyjadrenie Košického samosprávneho kraja. "Dohodli sme sa, že pod gesciou poslancov NR SR Jána Rusnáka a Viliama Novotného sa v prvom májovom týždni uskutoční rokovanie za účasti VÚC, odborníkov ministerstva a starostu obce Kechnec, na ktorom sa vysvetlia vecné stránky jednotlivých riešení a prijme definitívna trasa,"
Proti rušeniu základných škôl s vyučovacím jazykom slovenským v Komárne dnes protestovali zástupcovia Matice slovenskej a účastníci občianskeho zhromaždenia v Komárne. Podľa nich sa údajný nedostatok finančných prostriedkov na činnosť škôl dá riešiť v súlade so zákonmi o školstve a samospráve. Situáciu komárňanských základných škôl, ktorým hrozí zatvorenie, by podľa Matice mohlo pomôcť riešiť aj mesto. Riaditeľstvám škôl by mohlo napríklad umožniť podnikanie, či prenájom nevyužitých priestorov škôl. Matica slovenská zároveň upozorňuje na rozdielne normatívy na žiaka na školách so slovenským a maďarským jazykom. Podľa nej by sa normatívy na školách na jazykovo zmiešaných územiach mali vyrovnať. Účastníci dnešného protestného zhromaždenia v Komárne považujú uznesenie komárňanského mestského zastupiteľstva o návrhu na zrušenie slovenských škôl za neobjektívne, diskriminačné a tendenčné. Zastupiteľstvo preto žiadajú, aby zrušilo svoje rozhodnutie zo 7. apríla a prehodnotilo zabezpečenie chodu všetkých škôl v Komárne. Účastníci zhromaždenia súčasne žiadajú, aby Krajský školský úrad v Nitre a Ministerstvo školstva SR vo svojich stanoviskách rešpektovali a zohľadňovali všetky možnosti chodu škôl a nepodľahli neobjektívnym analýzam.
Maďarskí občania, ktorí sa 13. júna budú zdržiavať v zahraničí, budú mať možnosť zúčastniť sa na voľbách do Európskeho parlamentu na veľvyslanectvách Maďarskej republiky. Nebude to však lacný špás. Píše o tom dnes denník Népszabadság. Každý hlas odovzdaný vo voľbách do Európskeho parlamentu v zahraničí, vyjde daňových poplatníkov na 700 tisíc forintov (čo je asi 115 tisíc korún). Podľa predbežných informácií využije volebné právo na niektorom z diplomatických zastupiteľstiev 500 ľudí. Konečný počet bude známy 14. mája, keď vyprší termín prihlášok - píše Népszabadság. Denník pripomína, že parlamentné politické strany zvolili zo všetkých najdrahšie riešenie. Na viac ako 70 veľvyslanectiev vycestuje trojčlenná komisia na zrátanie hlasov, plus jeden náhradník. Okrem toho aj z ambasád pricestujú domov dvaja ľudia, aby boli vyškolení - na to odídu tiež desiatky miliónov forintov. Celková suma sa môže zvýšiť aj tým, že politické organizácie kandidujúce v Eurovoľbách môžu vyslať všade svojich zástupcov, avšak na vlastné náklady. Počet členov volebných komisií v zahraničí bude vyšší, než počet voličov - konštatuje Népszabadság, a poznamenáva, že keby bola opozícia schválila v parlamente hlasovanie cez Internet, namiesto stovák miliónov by teraz stačilo jedno kliknutie na počítači…
Princíp reciprocity uplatní Maďarsko po prvom máji voči tým krajinám Európskej únie, ktoré neotvoria svoj trh práce pred maďarskými pracovnými silami. Vláda v tejto súvislosti schválila nariadenie. Vládny dokument rozlišuje tri skupiny štátov. Do prvej patrí Veľká Británia a Írsko, ktoré neplánujú obmedzovať pohyb pracovných síl, čiže aj ich občania môžu pracovať v Maďarsku voľne, bez osobitného povolenia. Do druhej skupiny možno zaradiť Dánsko, Švédsko a Fínsko, ktoré zavádzajú isté úľavy, teda ani ich občania nebudú potrebovať v Maďarsku pracovné povolenie, hoci zvažovať sa bude situácia na domácom pracovnom trhu. No a tretia skupina je najväčšia, je v nej aj Nemecko a Rakúsko, ktoré zachovávajú v súčasnosti platné obmedzenia, a tak v zmysle reciprocity, čakajú ich občanov podobné bariéry v Maďarsku. V Budapešti pripomínajú, že mnohé krajiny Európskej únie sa ešte vôbec nevyjadrili, aký postup zvolia po prvom máji - maďarská diplomacia sa snaží lobovať za čo najlepšie podmienky. Hodno ešte dodať, že noví členovia voči sebe neuplatnia žiadne obmedzenia, avšak v Maďarsku nevylučujú v prípade narušenia rovnováhy na pracovnom trhu dočasné ochranné opatrenia.
Slovenskí poslanci Európskeho parlamentu budú tento rok zarábať 86 400 korún. Vyplýva to z návrhu zákona o plate poslancov Európskeho parlamentu, ktorý v stredu schválila vláda a ešte o ňom bude rozhodovať parlament. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny navrhlo, aby europoslanci dostávali mzdu vo výške dvojnásobku platu poslanca slovenského parlamentu. Ten je tento rok 43 200 korún. Plat poslanca Národnej rady SR je podľa zákona trojnásobok priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva za predchádzajúci rok. Tá bola v roku 2003 14 365 korún. Europoslancom bude platy uhrádzať Národná rada SR. Platy poslancov Európskeho parlamentu z ostatných štátov, ktoré pristupujú do Európskej únie, a členských štátov Európskej únie sú tiež odvodené od platov poslancov národných parlamentov a platov ministrov. Podľa medializovaných informácií bude napríklad plat europoslanca v Slovinsku 4 074 eur, v Českej republike 1 257 eur a Maďarsku 805 eur. Slovenský europoslanec v prepočte zarobí približne 2 145 eur.
Po dlhých rokovaniach medzi rumunskou a maďarskou stranou odovzdajú v nedeľu v meste Arad pamätník Slobody, no pri tejto príležitosti sa premiéri oboch krajín nestretnú a Adrian Nastase nepôjde na víkend ani do Maďarska. Podľa pôvodných predstáv mal prísť rumunský premiér do mesta Gyula, ktoré je strediskom rumunskej menšiny žijúcej v Maďarsku, potom sa mal presunúť do neďalekého Aradu, a tu, alebo tam sa mal stretnúť s maďarským kolegom Péterom Medgyessym. Mali spolu osláviť obnovenie súsošia Slobody. Ide o pamätník postavený pred 114 rokmi na počesť revolúcie v Uhorsku z rokov 1848-49. Po „Trianone“ ho však odstránili z hlavného aradského námestia, a odvtedy bol pred verejnosťou ukrytý. Maďarská strana žiadala jeho obnovenie dlhé roky, no až teraz na to dozreli podmienky. Pamätník bude stáť v Parku rumunsko-maďarského uzmierenia, kde neskôr umiestnia aj rumunský víťazný oblúk. V nedeľu do Aradu odcestuje premiér Medgyessy a prednesie aj prejav, z rumunskej strany bude prítomný minister kultúry Razvan Theodorescu. Predseda Demokratického zväzu Maďarov v Rumunsku Béla Markó hodnotí udalosť ako výrazný prejav zlepšenia rumunsko-maďarských vzťahov, ako povedal, „park uzmierenia je dôležitým symbolom a dokazuje, že dejiny oboch národov si musia nájsť miesto vedľa seba“.
Rozdielne hodnotenie udalostí a osobností revolúcie z rokov 1848 a 1849 nespôsobuje napätie len v slovensko-maďarských vzťahoch. V nedeľu v rumunskom Arade odhalili obnovený pamätník trinástich generálov maďarskej revolučnej armády, ktorých v tomto meste po porážke povstania v roku 1849 popravili. Sochu slobody v Arade, vlastne súsošie piatich postáv, v meste postavili v roku 1890. Po tom, čo Sedmohradsko po prvej svetovej vojne pripadlo Rumunsku, sochu v roku 1925 z námestia odstránili a skryli v pivniciach aradskej pevnosti. Otázka obnovenia pamätníka dlhé roky kalila rumunsko-maďarské vzťahy. Rumunské úrady lavírovali. Ak napríklad obnovenie súsošia sľúbila vláda, postavili sa proti miestne úrady, ak súhlasilo mesto, svoj súhlas pod nejakou zámienkou odvolala vláda. Napokon prevážilo, že súčasná rumunská vláda prežíva vďaka parlamentnej podpore Demokratického zväzu rumunských Maďarov (RMDSZ), pre ktorý sa stalo obnovenie pamätníka jednou zo zásadných požiadaviek. Sochu nakoniec postavili na pôvodnom mieste, námestie však premenovali na Park rumunsko-maďarského zmierenia. Podstavec sochy museli najskôr otočiť, aby sa hlavná ženská postava symbolizujúca Uhorsko a slobodu pozerala na víťazný oblúk, ktorý bude pamätníkom rumunských hrdinov revolúcie. Oblúk ešte nie je hotový, na námestí ho v nedeľu zastúpila kópia zodpovedajúcej veľkosti. Na slávnostnom odhalení pamätníka sa pod rumunskými a maďarskými zástavami zúčastnili tisíce ľudí vrátane maďarského premiéra Pétera Medgyessyho, mnohých budapeštianskych politikov a veľvyslanca Európskej únie v Rumunsku. "Je to jeden z najvýznamnejších medzníkov novodobých dejín oboch štátov," povedal v slávnostnom prejave rumunský minister školstva Razvan Theodorescu, ktorý popravených generálov označil za obete tyranie a zdôraznil, že žiadny z nich nebojoval v Sedmohradsku proti Rumunom. "Tento kraj je naším Alsaskom. Podľa príkladu nemecko-francúzskych vzťahov verím, že aj tu zvíťazí Európa," tvrdil Medgyessy. "Rumunská strana týmto uznáva, že v Sedmohradsku treba zabezpečiť dôstojné miesto aj maďarskej minulosti," vyzdvihol predseda RMDSZ Béla Markó. Oslavy narušovalo niekoľko desiatok prívržencov krajne nacionalistickej Strany veľkého Rumunska, vykrikujúcich slová ako "Hanba" či "Zrada" a sľubujúcich, že pomník aj tak zvalia.
Maďarsko naďalej neuvažuje o odvolaní svojich vojakov z Iraku. Minister obrany Ferenc Juhász to potvrdil v súvislosti s útokom na tábor, kde je umiestnený aj maďarský kontingent. Vojenský tábor v meste Al Hilla je bezpečný, slúži tam 2 tisíc vojakov, posledný mínometný útok na objekt neznamená, že terčom bol 300-členný maďarský kontingent - takto argumentoval pred brannobezpečnostným výborom parlamentu minister Juhász, ktorý vyhlásil, že niet dôvodu na zmenu poslania maďarských vojakov. Zároveň pripustil, že rozhodnutie stiahnuť z Iraku španielske sily, vytvára novú situáciu, ktorú treba analyzovať. Hodno dodať, že postoj vlády stále častejšie kritizuje opozícia. Maďarské demokratické fórum napríklad navrhuje usporiadať prieskum verejnej mienky o irackej misii, ktorej výsledky by mohli podnietiť vládu k aktívnejšej politike v záujme nastolenia mieru v Iraku. Predstaviteľ Fideszu István Simicskó, ktorý je podpredsedom parlamentného brannobezpečnostného výboru, včera večer tiež hovoril o pasivite maďarského vojenského velenia, ktoré vraj „iba dúfa, že v Iraku nezastrelia maďarského vojaka“. Poukázal aj na to, že účasť v medzinárodných silách nepriniesla Maďarsku žiadne hospodárske výhody, maďarské firmy nedostávajú seriózne objednávky pri obnove Iraku, a tak - a teraz citujem opozičného politika - „zostáva len nie príliš vznešená úloha nosiť za Američanmi kadibúdky“.
Maďarská vláda sústavne sleduje vývoj v Iraku, a v prípade potreby musí zohľadniť aj oprávnené obavy obyvateľstva. Vyhlásil to dnes minister obrany Ferenc Juhász. „Permanentne sledovať a analyzovať situáciu v Iraku je povinnosťou maďarskej vlády, pretože si nemôže dovoliť, aby za každú cenu nechala maďarských vojakov v krízovej oblasti“ - to je názor ministra Juhásza, ktorý priznáva, že celkovo v súvislosti s vývojom v Iraku, ale aj ohľadne posledných útokov na tábor, kde je umiestnený aj maďarský 300 členný kontingent, sú obavy maďarského obyvateľstva oprávnené. O stiahnutí španielskych jednotiek hovoril Juhász ako o nešťastnom rozhodnutí, pričom, Spojené štáty a ostatní spojenci sa musia zamyslieť vážnejšie nad politickým riešením a odovzdaním moci civilnej správe čo najskôr. USA musia brať na vedomie, že ich pôvodný scenár nevychádza, a tak - v neposlednom rade preto, aby sa upokojila verejná mienka v Poľsku, Maďarsku či inde - musia požiadať o pomoc a podporu OSN, mieni maďarský minister obrany.
Maďarská polícia zatiaľ nemá dostatok dôkazov proti zubárovi palestínskeho pôvodu a duchovnému budapeštianskeho islamského spoločenstva, ktorého zadržali minulý týždeň pre podozrenie z prípravy teroristického činu. Palestínčan Saleh Tayseer žije a pracuje v Maďarsku dlhé roky, okrem toho, že je zubár, je aj imámom, čiže duchovným od jari 2003 riadne zaregistrovaného a legálne fungujúceho spolku, ktorý sa nazýva Islamská cirkev a má stredisko v Budapešti. Jeho zadržanie minulý utorok vyvolalo svetový ohlas, pretože práve prichádzal na návštevu izraelský prezident Moše Kacav. Ako sa však ukázalo, s touto návštevou zákrok polície nesúvisel, išlo len o časovú zhodu. Podľa informácií dnešnej maďarskej tlače tajné služby už dlhšie sledovali činnosť i členov spomínaného islamského spolku, a prokuratúra sa rozhodla zablokovať sumu takmer polmilióna eúr - tá prišla na účet organizácie od istej saudskoarabskej nadácie, ktorú možno podozrievať aj z podpory rôznych teroristických skupín. Spolok však tvrdí, že peniaze mali slúžiť na výstavbu mešity v Budapešti a odmieta akékoľvek spojenie s islamskými teroristami. Bráni sa ďalej tým, že - v rámci konkurenčného boja medzi rôznymi islamskými spoločenstvami v Maďarsku - môže ísť aj o snahu diskreditovať spolok na čele s palestínskym zubárom, ktorý je považovaný za fundamentalistický. Saleh Tayseer je teraz na tridsať dní predbežne zadržaný a vôbec nie je isté, že sa proti nemu podarí pozbierať dostatok dôkazov. Podaktorí odborníci tvrdia, že hoci zákonné, avšak prísne vystúpenie proti zubárovi-imámovi malo skôr demonštrovať snahu maďarských úradov nekompromisne zasiahnuť proti všetkým osobám podozrivým z terorizmu.
Maďarská diplomacia nepovažuje vec Benešových dekrétov za uzatvorenú. Podľa štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí Andrása Bársonya, budú musieť krajiny, ktorých sa to týka, po vstupe do EÚ túto otázku vyjasniť. Informoval o tom maďarský denník Népszabadság. Princíp kolektívnej viny, na ktorom sú dekréty založené, je nezlučiteľný s právnym poriadkom únie, citoval denník Bársonya. V Česku a na Slovensku budú Benešove dekréty témou už iba pre historikov, povedali v tejto súvislosti pre Népszabadság predstavitelia českej a slovenskej vlády. Diskriminačný duch dekrétov spôsobuje Maďarom žijúcim v SR ešte stále praktické problémy, tvrdí komárňanská právnička Aliz Szücsová, ktorá zastupuje viacerých, najmä žitnoostrovských klientov domáhajúcich sa návratu skonfiškovaných pozemkov a nehnuteľností. "Najvyšší súd dva roky po zmene režimu v Československu vyriekol, že všetkým osobám, ktoré neboli právoplatne odsúdené za vojnové zločiny, treba vrátiť majetky," povedala právnička pre Népszabadság a dodala, že príslušné úrady štátnej správy sa v niektorých prípadoch ešte stále odvolávajú na to, že žiadateľ je Maďar, a odmietajú právne opodstatnenú požiadavku alebo roky odkladajú vyrieknutie právoplatného rozsudku.
Maďarská diplomacia nemôže "oprášiť" spisy týkajúce sa Benešových dekrétov, lebo také na ministerstve ani neexistujú. Povedal to pre dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí András Bársony. "Každý, kto tvrdí, že Maďarsko využije vstup do Európskej únie na ohriatie otázok schopných otráviť dvojstranné vzťahy, maľuje skutočnosť nesprávnymi farbami," zdôraznil Bársony v reakcii na vo štvrtok zverejnený článok o tom, že maďarská diplomacia nepovažuje vec Benešových dekrétov za uzatvorenú. Politik v súvislosti s politickým aspektom Benešových dekrétov pripomenul, že právny poriadok a filozofia EÚ neuznáva kolektívnu vinu jednotlivých skupín. Z tohto hľadiska dekréty nie sú kompatibilné s právnym poriadkom únie, ale - ako zdôraznil - Maďarsko tieto otázky nemieni otvárať na bilaterálnom základe. "Po vstupe do EÚ 1. mája sa táto otázka môže vynoriť iba medzi Európskou komisiou a danou krajinou," dodal maďarský politik.
V nasledujúcich dňoch očakávajú v Rakúsku enormný nával maďarských nákupných turistov. Dôvod je jednoduchý: o desať dní, po vstupe do Európskej únie už nebude možné žiadať späť DPH tovaru nakúpeného v Rakúsku. O tejto téme píšu viaceré dnešné maďarské denníky. Na nákupoch v Rakúsku sa dali ušetriť desaťtisíce forintov - takzvaný „Mehrwertsteuer“ nesporne podnecoval nákupnú turistiku. Táto možnosť bude existoveť už iba do 1. mája, preto - ako píše denník Magyar Nemzet - v rakúskych pohraničných oblastiach zaregistrovali „zvýšený pohyb“ maďarských občanov. Po vstupe do únie bude možné ušetriť len v tom prípade, ak sa tovar nakúpi v členskom štáte, kde je daňové zaťaženie rôznych tovarov nižšie. Zruší sa však clo, čiže v prípade hodnotnejšieho tovaru možno rátať s úsporou naďalej, pravda, princíp slobodného pohybu tovaru sa v prípade individuálnej turistiky nevzťahuje na obchodné množstvá - poznamenáva Magyar Nemzet. Denník Népszabadság pripomína, že v Rakúsku vlani vrátili maďarským občanom mehrwertsteuer vo výške 21 miliónov eúr. S nákupnou horúčkou občanov z nových krajín rátajú v posledných dňoch pred 1. májom všade v Rakúsku. Zdroje vo Viedni však uvádzajú, že chuť nakupovať by nemala klesnúť ani po 1. máji, pretože mnohé výrobky sú v Rakúsku lacnejšie, a tak veľké obchodné siete sa neobávajú zrušenia dane z pridanej hodnoty v prípade vývozu tovaru.
Chorvátske korene budúceho slovenského prezidenta Ivana Gašparoviča si všíma záhrebská tlač v spravodajstve o slovenských prezidentských voľbách. "Chorvát Ivan Gašparovič bude viesť Slovensko. Správa o voľbe Ivana Gašparoviča sa rýchlo rozšírila v Grižane, kde má príbuzných," konštatuje denník Večernji list, ktorý informuje o Gašparovičovej politickej kariéra a pripomína, že jeho víťazstvo je veľmi prekvapujúce. Ako kuriozitu denník uvádza, že predseda Ústrednej volebnej komisie sa volá Juraj Horváth, čo je po chorvátsky Chorvát. Podľa denníka správa o zvolení Gašparoviča vyvolala nadšenie medzi jeho bližšími aj vzdialenejšími príbuznými v Chorvátsku. Novinári navštívili Anicu Mikličovú, ktorej stará matka Margareta Bolješičová bola sestrou starej matky budúceho slovenského prezidenta, Agny. Agna sa pred začiatkom prvej svetovej vojny vydala za Tomu Gašparoviča a krátko po svadbe sa pár odsťahoval na Slovensko. V tom čase mal takmer každý dom niekoho v ekonomickej emigrácii, dodáva denník. Tomo a Agna mali na Slovensku veľa detí, medzi nimi aj Vladimíra, otca Ivana Gašparoviča, povedala Anica novinárom. Vysídlenci nikdy neprerušili väzbu so svojím rodiskom a asi pred 40 rokmi Agnica, už ako starena, so synom Vladimírom navštívila Grižane, svoj rodný dom v dedine Bolješiče i rodný dom manžela v dedine Baretiči. Celá rodina sa v nedeľu poobede stretla aby, aj keď ďaleko od Slovenska, oslávila volebný úspech svojho krajana, ktorému zaželala, aby úspešne riadil krajinu, uzatvára Večernji list.
Pltníkom zo Strečna odomkli v piatok Váh symbolickým kľúčom. Aj tento rok budú návštevníkom ponúkať plavby na pltiach sedemkilometrovým úsekom strečnianskej úžiny. Na kaskádach, prekonávajúc štyri riečne meandre, sa im môže dostať voda až do topánok. Bezpečne treba zdolať aj najnebezpečnejšie úseky v minulosti obávaných skál Margita a Besná. V niektorých miestach je pritom Váh hlboký osem až deväť metrov. "Muža cez palubu sme ešte našťastie nemali," konštatoval Pavol Alfred, hovorca Prvej pltníckej a raftingovej spoločnosti. Najväčším zážitkom je jediný bod na Váhu, keď súčasne vidieť starý aj nový hrad Strečna. Inak ako z vody ich totiž naraz nevidieť. Novodobí pltníci sú pokračovateľmi tradície. Prvé zmienky o tomto remesle pochádzajú už z 11. storočia. Váh ako vodná cesta slúžil na splavovanie dreva z Liptova, Oravy a Kysúc do južných oblastí Slovenska a ďalej do Maďarska. Naposledy ju roku 1942 využil pltník z Liptovských Sliačov, ktorý prepravil poslednú guľatinu do Serede. Potom muselo pltníctvo ustúpiť výstavbe vodných diel.
Slávnostne rozžiarená sála Primaciálneho paláca uvítala včera okolo 200 hostí na večere, na ktorom bratislavský primátor už po dvanásty raz udelil Cenu primátora. Sošku rytiera Rolanda -ochrancu práv slobodného mesta - z rúk Andreja Ďurkovského prevzala za ojedinelé celoživotné dielo operná dramaturgická, libretistka, prekladateľka a speváčka Jela Krčméry-Vrtelová. Druhým laureátom sa stal "fotoreportér na bicykli". Tak volajú Bratislavčania večernikára Miroslava Košírera. Už 25 rokov snorí po uliciach a do redakcie nosí tipy. Tretím nositeľom Ceny primátora je poštár František Kermiet, ktorý roznáša dobré i smutné správy už 23 rokov. V súčasnosti ho možno stretnúť s poštárskou brašňou na Ostredkoch. Za výnimočný a originálny príspevok k rozvoju slovenského autorského divadelného umenia ocenil primátor netypicky aj kolektív. Rolanda za súbor Radošinského naivného divadla prevzal jeho zakladateľ a umelecký šéf Stanislav Štepka. Novinkou včerajšieho večera bola Cena za podnikateľský počin. Ako prvý ju získal prezident TriGranit Development Corporation Sándor Demján, Maďar, ktorému sa podarilo presvedčiť svojich kanadských a amerických kolegov, že Bratislava je mesto budúcnosti. Aj vďaka nemu stojí Polus City Center. Rovnakú cenu dostal Karí Peter Wilhelm, bývalý člen predstavenstva Volkswagen Slovakia, za vynikajúci príspevok top manažéra k rozvoju a dosiahnutým výsledkom nemeckej automobilky u nás v rokoch 1995 - 2003.
Maďarsko možno odloží svoj vstup do systému výmenných kurzov ERM II o jeden alebo dva roky, teda do roku 2006 alebo 2007. V tomto systéme musí krajina zotrvať dva roky, kým bude môcť prijať jednotnú európsku menu. Maďarsko, ktoré spolu s ďalšími deviatimi krajinami vstúpi v máji do Európskej únie, chcelo vstúpiť do systému ERM II tak skoro, ako to bude možné. Podľa prieskumu polovica z dvanástich analytikov očakáva vstup Maďarska do ERM II v roku 2005, pričom druhá polovica ho predpokladá v roku 2006 alebo 2007.
Akcionári OTP Banky Slovensko, a.s. na pondelňajšom valnom zhromaždení rozhodli, že dividendy spoločnosť tento rok vyplácať nebude. Minuloročný zisk banky pritom dosiahol 12,7 mil. Sk, konsolidovaný hospodársky výsledok však predstavoval stratu na úrovni 26,45 mil. Sk. Agentúru SITA o tom informoval hovorca OTP Banky Slovensko Norbert Lazar. Akcionári na valnom zhromaždení schválili aj riadnu účtovú závierku, konsolidovanú účtovú závierku za rok 2003 podľa slovenských účtovných štandardov, výročnú správu za rok 2003 a návrh na rozdelenie zisku. Ako informoval Lazar, valné zhromaždenie rozhodlo aj o úpravách stanov a na základe požiadaviek drobných akcionárov schválilo nadobúdanie vlastných akcií bankou za stanovenú cenu 130 až 220 Sk za akciu. Majoritným vlastníkom OTP Banky Slovensko je maďarská OTP Bank Rt. s 95,74-percentným podielom. Okrem Slovenska má OTP Bank svoju dcéru aj v Bulharsku a plánuje sa rozšíriť aj do Chorvátska a Srbska.K 31. decembru zamestnávala OTP Banka Slovensko 741 zamestnancov.
Maloobchodné tržby v Maďarsku vo februári vzrástli medziročne o 7,2 %, čo je menej ako 7,4-percentný nárast v januári. Oznámil to v piatok Národný štatistický úrad. Analytici však nepredpokladajú, že by tento nárast vyvíjal akýkoľvek vzostupný nátlak na infláciu. Tieto údaje tiež ukazujú, že silný rast nákupov v maloobchodnom sektore v Maďarsku pravdepodobne nezapríčinili obavy, že vstup do Európskej únie by mohol zvýšiť ceny. "Existuje neoficiálna evidencia, že nákupy v susedných krajinách ako napríklad v Rakúsku sú pomerne veľké, avšak nezaznamenali sme nič podobné ako je ruch v poľských obchodoch, " vyhlásil analytik OTP banky Tamas Vojnits. Poľské maloobchodné tržby stúpli v marci medziročne o 20,7 %. Maloobchodné tržby v Maďarsku prekročili rast reálnych miezd, ktoré stúpli v prvých dvoch mesiacoch roka medziročne len o 0,4 %, oproti nárastu v roku 2003 o 9,6 %.V minulom roku sa maloobchodné tržby v Maďarsku zvýšili o 8,8 %. Národný štatistický úrad oznámil, že tržby z predaja vozidiel, ktoré nie sú súčasťou štatistiky maloobchodných tržieb, klesli vo februári medziročne o 5 %, po januárovom náraste o 4,7 % v dôsledku neistoty pred zavedením novej dovoznej dane.
Týždenný pracovný čas v 10 budúcich členských krajinách Európskej únie je mierne vyšší ako priemer dnešných 15 krajín EÚ, kde sa podľa najnovšieho prieskumu európskeho štatistického úradu Eurostat za rok 2003 týždenne pracovalo 41,4 hodiny. Najdlhšie pracujú Lotyši s týždenným pracovným časom 43,8 hodiny, nasledujú Poliaci s časom 43,4 hodiny a Česi pracujúci 43,1 hodiny týždenne. Na Slovensku sa podľa Eurostatu pracuje 41 hodín týždenne. V Slovinsku predstavuje týždenný pracovný čas 42,6 hodiny, v Estónsku 41,6 hodiny a v Maďarsku 41,4 hodiny. Litovský týždenný pracovný čas dosahuje len 39,4 hodiny, čo je menej ako priemer 15 krajín EÚ. V Bulharsku sa pracuje 41,3 hodiny a v Rumunsku 41,8 hodiny týždenne. Rakúsky pracovný čas predstavuje 41,5 hodiny týždenne, čo približne zodpovedá priemeru EÚ. V rámci starých členských krajín EÚ sa najdlhšie pracuje v Grécku, a to 44,4 hodiny týždenne. Vo Švajčiarsku, ktoré nie je členom EÚ, sa pracuje 42,7 hodiny týždenne. Informovala o tom rakúska agentúra APA.
Budúcu rómsku inteligenciu má vychovávať 8-ročné internátne gymnázium, ktoré vznikne vo Zvolene. Prvých 60 detí z celého Banskobystrického kraja sa v ňom od septembra začne učiť vo dvoch triedach. Gymnázium zamerané na informatiku a cudzie jazyky je určené pre talentované rómske deti a deti zo znevýhodneného sociálneho prostredia. "Problém Rómov môžeme riešiť len vzdelávaním, a to predovšetkým mladých ľudí, aby získali širšie možnosti zamestnať sa. Mnohí ledva skončia základnú školu a iba málo z nich strednú. Sú odpísaní, pretože nemajú kvalifikáciu," hovorí spoluautorka projektu Alžbeta Staníková. Okrem základných predmetov a cudzích jazykov sa budú učiť rómčinu a rómske dejiny a kultúru. Zvolenská škola je jediná svojho druhu na Slovensku. Deti budú bývať v internáte a chodiť domov iba dva razy za mesiac. Reakcie rodičov sú rôzne, niektorí to chápu tak, že im chcú brať deti z rodiny. "V nijakom prípade nejde o odtrhnutie detí od rodičov. Dávame im šancu vymaniť sa z prostredia, ktoré im neumožňuje učiť sa a rozvíjať svoje nadanie. Okrem vzdelania dostanú aj určitý základ do života. S rodičmi budeme sústavne spolupracovať," dodáva Staníková. S deťmi budú pracovať nepretržite aj v rámci rôznych záujmových krúžkov vo voľnom čase vrátane doučovania v problémových predmetoch. Záujem o štúdium zatiaľ prejavilo približne 30 detí. Rozhodujúcu úlohu pri tom podľa Staníkovej zohrávajú rómski asistenti učiteľov v základných školách. Tí nielen pripravujú deti na prijímacie skúšky, ktoré budú 8. júna, ale rozprávajú sa aj s nerozhodnými rodičmi talentovaných žiakov. Škola nie je určená výhradne pre rómske deti, mali by však tvoriť 60 percent zo všetkých detí. O ich výchovu a vzdelávanie sa budú starať rómski aj nerómski učitelia. Nové gymnázium bude fungovať podľa systému Gándhího školy v maďarskom Pécsi. Z nej až 75 percent absolventov prijali na vysoké školy.
Publikácia Gotika od Slovenskej národnej galérie a Vydavateľstva Slovart patrí medzi najkrajšie knihy Slovenska. Kniha na štvrtkovom slávnostnom vyhlásení víťazov súťaže "Najkrajšie knihy Slovenska 2003" získala niekoľko ocenení. Ako agentúru SITA informovala Lele Zemanová z tlačového oddelenia galérie, medzi oceneniami, ktoré si Slovenská národná galéria (SNG) odniesla z bratislavskej Bibiany je aj Cena Ministerstva kultúry SR pre vydavateľstvo za celkovú výtvarnú a technickú kvalitu knihy. Cenu ministerstva získala i dizajnérka diela Jana Sapáková za výbornú grafickú úpravu. Banskobystrické Tlačiarne BB získali Cenu Zväzu polygrafie na Slovensku za mimoriadne polygrafické spracovanie. Kniha Dejiny slovenského výtvarného umenia - Gotika od Dušana Burana a kolektívu autorov bola vydaná k rovnomennej výstave, ktorú SNG ponúkla verejnosti od konca minuloročného novembra až do marca. Výstava bola súčasťou dlhodobého cyklu výstav SNG s názvom Dejiny slovenského výtvarného umenia a predchádzali jej prehliadky Baroko (1998) a 20. storočie (2000). Cieľom výstavy Gotika, ale aj predchádzajúcich Baroko a 20. storočie, bolo vyplniť biele miesta v dejinách slovenského výtvarného umenia. Osemstostranovú Gotiku vytvoril medzinárodný tím autorov - 36 historikov umenia zo Slovenska, Česka, Maďarska a Nemecka. Vďaka ich práci sa táto kapitola slovenských dejín umenia vo viacerých častiach výrazne upravila a doplnila o nové fakty. Súťaž Najkrajšie knihy Slovenska má dlhoročnú tradíciu a pravidelne sa organizuje už od roku 1965. Konfrontujú sa v nej vrcholné výkony ilustrátorskej, grafickej a vydavateľskej práce, grafických a ilustračných riešení a celkového technického spracovania. Medzi hlavných organizátorov súťaže patrí ministerstvo kultúry, ministerstvo školstva, Bibiana - medzinárodný dom umenia pre deti, Slovenská národná knižnica a Zväz polygrafie na Slovensku. Najkrajšie knihy vyberala porota, ktorej predsedala maliarka Yvonna Hanáková. Hodnotila spolu 94 titulov z minuloročnej produkcie slovenských vydavateľstiev. Do kolekcie Najkrajšie knihy Slovenska 2003 zaradila 23 titulov, vrátane študentských prác. Osem hlavných cien rozdelila na štvrtkovom slávnostnom udeľovaní v bratislavskej Bibiane. Všetky ocenené publikácie predstavia Slovensko na medzinárodných veľtrhoch a súťažiach vo Frankfurte nad Mohanom a v Lipsku.
Kultúrna verejnosť si v r. 2004 pripomenula 150. výročie narodenia významného predstaviteľa stredoeurópskeho maliarstva prelomu 19. a 20. storočia Ladislava Mednyánszkeho (1852 - 1919). Slovenská národná galéria pripravila v spolupráci s Maďarskou národnou galériou v Budapešti a galériou Oberes Belveder vo Viedni rozsiahlu výstavu, ktorá predstaví okolo 200 maliarových diel. Na výstave sa po prvý raz predstaví celá jeho tvorba z maďarských i slovenských súkromných a verejných zbierok. Dielo L. Mednyánszkeho je považované za integrálnu súčasť kultúrneho dedičstva Slovenska, ako aj Maďarska. Výstava bola najprv inštalovaná v Budapešti a po Bratislave sa presunie do Viedne. Sprevádza ju reprezentatívny katalóg. Výstava potrvá do 29. augusta. Ladislav Mednyánszky - SNG, Eszterházyho palác, Nám. Ľ. Štúra. Vernisáž: štvrtok 29. apríl o 17.00.
Súborné dielo jedného z našich najvýznamnejších maliarov, Ladislava Mednyánszkeho po prvýkrát v histórii predstaví Slovenská národná galéria (SNG). Slávnostné otvorenie spoločného výstavného projektu Slovenskej a Maďarskej národnej galérie v bratislavskom sídle SNG sa uskutoční už tento štvrtok o 17:00. Ucelený pohľad na umelcovu tvorbu si vďaka zatiaľ najväčšej spolupráci oboch národných galérií pozrú návštevníci výstavných siení Esterházyho paláca na Námestí Ľ. Štúra od 30. apríla až do 29. augusta. Spolu s unikátnym výberom z Mednyánszkeho diela ponúkne SNG vo Vodných kasárňach zreštaurované diela zo svojich depozitov - obraz Talianska horská krajina a plátna Nešťastie a Nad hrobom. Talianska horská krajina reštaurovaná Miroslavom Bezákom je ukážkou Mednyánszkeho krajinárskeho majstrovstva. Dielo Nešťastie, ktorému vrátila jeho pôvodnú podobu reštaurátorka Alena Kubová a Nad hrobom reštaurované Máriou Bidelnicovou zobrazujú autorov pohľad na smrť. Postup reštaurovania trojice diel predstaví návštevníkom galérie podrobná dokumentácia. Hlavná časť výstavy je však venovaná spoločnej výstave SNG a Maďarskej národnej galérie, ktorá mapuje rozsiahle dielo Ladislava Mednyánszkeho, ktorého slovenská, rovnako ako maďarská strana vníma ako súčasť svojho kultúrneho dedičstva. Vďaka iniciatíve SNG, ktorá začala rokovania s Maďarskou národnou galériou v Budapešti, sa návštevníci SNG zoznámia tak s dielami zo zbierok oboch galérií, ako aj s obrazmi zo súkromných zbierok v Maďarsku a na Slovensku. Výstava sa od októbra 2003 až do polovice februára predstavila v Budapešti a po Bratislave zavíta na jeseň do Viedne. Sprevádza ju katalóg v niekoľkých jazykových mutáciách - v maďarskom a nemeckom jazyku a pripravuje sa aj slovenská a anglická verzia. Publikácia vznikla vďaka spolupráci expertov zo Slovenska, Maďarska a z Rakúska. Ladislav Mednyánszky (1852, Beckov 1919, Viedeň) patrí k najvýznamnejším výtvarným autorom Slovenska. Keďže význam jeho diela presahuje hranice krajín, kde žil a pracoval, hovorí sa o ňom ako o umelcovi európskeho významu. SNG predstavuje jeho tvorbu v kaštieli v Strážkach. Strážska pozostalosť autora obsahuje diela z jeho ranej tvorby, obrazy z návštev cudziny, no najmä práce, čo vznikli v Strážkach, obľúbenom rodinnom sídle autora. Súbor Mednyánszkeho diel, ktoré spravovala SNG doteraz, sa podarilo v roku 2000 obohatiť o početný súbor olejomalieb a kresieb a tým rozšíriť pohľad na jeho tvorbu spojenú so Slovenskom. Preto SNG pri príležitosti 150. výročia narodenia výtvarníka pripravila v júni 2002 obnovenú expozíciu v strážskom kaštieli.
Maďarsko: Základné údaje: Názov: Maďarská republika Internetová doména: .hu Rozloha: 93.030 km2 Počet obyvateľov: 10.045.407 (júl/2003) Hl.mesto: Budapešť (1.909.000 obyvateľov) Úradný jazyk: maďarský Mena: 1 forint (HUF) = 100 fillérov (od 1. augusta 1946) Štátne zriadenie: republika Územnosprávne členenie: 19 žúp (megyei) a hlavné mesto Etnické zloženie obyv.: Maďari 89,9%, Rómovia 4%, Nemci 2,6%, Srbi 2%, Slováci 0,8%, Rumuni 0,6% a ostatní. Náboženské zloženie: katolíci 67,5%, kalvíni 20%, evanjelici 5,0%, ateisti a ostatní. Ekonomická prognóza na rok 2004: Reálny prírastok HDP: 3,3 percenta HDP na obyvateľa: 5390 eur Zahraničné investície: 2,7 miliardy USD Miera inflácie: 4,6 percenta Nezamestnanosť: 5,9 percenta. Prezident Ferenc MÁDL (od 4. augusta 2000). Jednokomorový parlament (Országgyűlés) má 386 členov a kombinovaný systém volieb (176 poslancov volených dvojkolovým väčšinovým systémom a 210 pomerným systémom). Predsedníčkou parlamentu je Katalin SZILIOVÁ. Volebné obdobie trvá štyri roky a posledné parlamentné voľby sa uskutočnili 21. apríla 2002, v ktorých Maďarská socialistická strana (MSZP) získala 178 mandátov. Posledná rekonštrukcia vlády, ktorej predsedom je Péter MEDGYESSY, sa uskutočnila 5. mája 2003. Európska komisia odporučila začatie prístupových rokovaní s Maďarskou republikou v roku 1997 a samotný prístupový proces sa začal v roku 1998. Na referende o vstupe krajiny do EÚ sa zúčastnilo 45,56 percenta z ôsmich miliónov oprávnených voličov. Za vstup sa vyjadrilo 83,76 percenta voličov, proti bolo 16,24 percenta občanov. Kandidát na člena Európskej komisie je Péter BALÁSZ. Péter Balász sa narodil 5. decembra 1941 v Kecskeméte. Absolvoval štúdium ekonomických vied na Vysokej škole v Budapešti, pričom roku 2002 dosiahol titul profesora ekonómie. V období 1969-82 pôsobil na ministerstve zahraničného obchodu, v rokoch 1982-87 bol obchodným radcom na veľvyslanectve v Bruseli a funkciu generálneho riaditeľa medzinárodných ekonomických vzťahov vykonával v období 1988-92. Vo funkcii štátneho tajomníka pre priemysel a obchod pracoval v rokoch 1992-93. Bývalého diplomata, ktorý pôsobil v Kodani, Bonne a Berlíne, vymenovali v roku 2002 za štátneho tajomníka pre európsku integráciu a nasledujúci rok za veľvyslanca pri EÚ, pričom sa zúčastnil na rokovaniach maďarskej vlády s európskym Konventom. Počas ostávajúcich šiestich mesiacov súčasnej EK bude Péter Balász spoločne pracovať s Michelom Barnierom (regionálna politika).
Slovensko: Základné údaje: Názov: Slovenská republika Internetová doména: .sk Rozloha: 48 845 km2 Počet obyvateľov: 5 430 033 (júl/ 2003) Hl.mesto: Bratislava (452 000 obyv.) Úradný jazyk: slovenský jazyk Mena: 1 slovenská koruna (Sk) = 100 halierov /od 1993/ Štátne zriadenie: republika Územno - správne členenie: 8 vyšších územných celkov (VÚC), samosprávnych krajov. Etnické zloženie obyv.: Slováci 85,8%, Maďari 10,6%, Rómovia 1,6%, Česi 1,1%, Rusíni 0,4%, Ukrajinci 0,2%, Poliaci 0,1% a ostatní. Náboženské zloženie: katolíci 60,3%, ateisti 9,7%, evanjelici 8,4%, pravoslávni 4,1% a ostatní. Ekonomická prognóza na rok 2004: Reálny prírastok HDP: 4,4 percenta HDP na obyvateľa: 4 431 eur Zahraničné investície: 4 000 mil. USD Miera inflácie: 8,6 percenta Nezamestnanosť: 17,6 percenta. Prezident Ing.Rudolf SCHUSTER,CSc. (od 15. júna 1999). V druhom kole prezidentských volieb, ktoré sa konali 17. apríla 2004 zvíťazil Ivan Gašparovič. Úradu sa ujme po vypršaní funkčného obdobia predchádzajúceho prezidenta, 15. júna 2004. Jednokomorový parlament, Národná rada SR má 150 kresiel. Volebné obdobie trvá štyri roky a posledné parlamentné voľby boli 20. - 21. septembra 2002. Pomerným systémom volieb v nich získala koalícia SDKÚ, SMK, KDH a ANO spoločne 78 kresiel, ale víťazom volieb bolo HZDS, ktoré získalo 36 kresiel. Predsedom NR SR je Pavol HRUŠOVSKÝ (KDH). Vláda bola vymenovaná 16. októbra 2002 a premiérom je Mikuláš DZURINDA (SDKÚ). Slovensko patrí do druhej skupiny štátov, ktoré začali prístupové rokovania až v roku 2000 a ukončili ich v rovnakom termíne ako prvá šestica krajín, ktorá začala už v roku 1998. K referendovým urnám prišlo 52,15 percenta občanov oprávnených hlasovať. Za vstup krajiny do EÚ sa vyslovilo 92,46 percenta a proti vstupu do EÚ 6,2 percenta voličov. Kandidátom na člena Európskej komisie je Ján FIGEĽ. Ing. Ján Figeľ sa narodil 20. januára 1960 v Čaklove, okres Vranov nad Topľou. Na Vysokej škole technickej (VŠT) v Košiciach vyštudoval odbor výkonová elektronika. Absolvoval jednosemestrálne štúdium medzinárodných vzťahov na Georgetown University vo Washingtone a univerzitný semestrový kurz o európskej ekonomickej integrácii v belgických Antverpách. Pracoval v oblasti výkonovej elektroniky v Závodoch priemyselnej automatizácie (ZPA) v Prešove. Patril k zakladateľom Kresťanskodemokratického hnutia (KDH), kde s prestávkami dodnes pôsobí ako podpredseda hnutia. V rokoch 1998-2000 bol členom Slovenskej demokratickej koalície (SDK), vo februári 2000 si obnovil členstvo v KDH. Pôsobil ako poslanec SNR a NR SR. Pracoval v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy (PZ RE), bol podpredsedom Výboru PZ RE pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a predsedom Podvýboru PZ RE pre medzinárodné ekonomické vzťahy. V roku 1998 bol podpredsedom frakcie Európskej ľudovej strany (EĽS) v PZ RE. V roku 2002 znovu získal mandát poslanca NR SR . V júli 2003 sa Ján Figeľ stal členom predsedníctva poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany - Európskych demokratov (EĽS-ED) v Európskom parlamente. Od 31. októbra 1998 do polovice októbra 2002 bol Ján Figeľ štátnym tajomníkom Ministerstva zahraničných vecí SR (MZV SR). Od decembra 1998 do 16. apríla 2003 zastával funkciu hlavného vyjednávača SR s EÚ. Ján Figeľ sa angažuje aj vo viacerých občianskych združeniach a na Trnavskej univerzite prednáša o medzinárodných vzťahoch.