19. mája 2004 ● Zo slovenskej tlače
V obci Etyek, vzdialenej asi 20 kilometrov západne od Budapešti, by mal do konca roka 2005 vyrásť maďarský Hollywood. Maďarský minister kultúry István Hiller na filmovom festivale v Cannes vyhlásil, že tunajšie filmové štúdiá budú najväčšie a najmodernejšie na svete. Filmové štúdiá by mali vyrásť na mieste bývalých vojenských kasární, ktoré armáda už roky nevyužíva. Obyvatelia obce Etyek dúfajú, že táto investícia vytvorí nové pracovné príležitosti a zvýši sa tiež záujem turistov o ich obec. "Výstavba bude financovaná výlučne zo súkromného kapitálu. Umožňuje to nový filmový zákon, ktorý platí od prvého apríla 2004," vyhlásil minister. Hiller verí, že práce na výstavbe filmových štúdií budú napredovať rýchlo a budúci rok bude osobne pri tom, keď sa otvoria brány maďarského Hollywoodu. Priestor na výstavbu predstavuje 50 hektárov a finančné krytie výstavby majú na starosti známi maďarskí podnikatelia Sándor Demján a Andy Vajna, žijúci v Spojených štátoch amerických. Demjánova spoločnosť stála aj za výstavbou bratislavského Polus City Centra. Vajna je v USA uznávaným filmovým producentom. Podieľal sa na sérii filmov Rocky a spolupracoval aj s Arnoldom Schwarzeneggerom. Obaja chcú údajne do projektu investovať niekoľko desiatok miliónov eur. Filmové štúdiá by mali zamestnať dvetisíc ľudí zo širokého okolia. V rámci výstavby sa modernizuje aj obec Etyek. Rozšíria sa komunikácie, aby zvládli očakávaný nápor automobilov, obec dostane nové verejné osvetlenie. Etyek leží v známej vinárskej oblasti a filmové štúdiá môžu zvýšiť záujem turistov aj odborníkov z oblasti vinárstva o túto časť Maďarska. Podnikateľ Demján vyrastal práve v tejto oblasti a v neďalekom meste Bicske navštevoval strednú školu. Demján už dnes podniká v rodnom kraji v oblasti vinárstva.
Maďarsko plánuje v meste Etyek blízko Budapešti postaviť najväčšie filmové štúdiá na svete. Informoval o tom v sobotu maďarský denník Népszabadság. Kľúčovú úlohu vo financovaní projektu zohrá maďarský obchodník Sándor Demján a filmový producent narodený v Maďarsku Andrew G. Vajna. Denník zatiaľ neoznámil, o akú finančnú čiastku pôjde. Maďarský minister kultúry István Hiller by mal tento plán oficiálne oznámiť dnes na filmovom festivale v Cannes. Andrew G. Vajna je jedným z najvplyvnejších nezávislých hollywoodskych producentov, keď si na svoje konto pripísal filmy ako Rambo, Evita či Terminátor. V Maďarsku pôsobí ako prezident najväčšieho distribučného koncernu filmov, videí a DVD - InterCom Rt. Demján je hlavným akcionárom v spoločnosti s nehnuteľnosťami - TriGranit Development Corp., ktorá pôsobí v strednej a východnej Európe. Medzi akcionárov TriGranitu patrí aj Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) a firma AIG New Europe Fund.
Maďarský minister kultúry István Hiller cez víkend, na mieste konania filmového festivalu v Cannes oznámil, že niekoľko kilometrov od Budapešti postavia „najväčšie filmové štúdiá sveta“. Téme sa venuje dnes denník Népszabadság. Investícia sa uskutoční výlučne zo súkromného kapitálu, dvaja hlavní investori sú Sándor Demján, ktorého spoločnosť postavila aj bratislavský Polus Center a americký filmový producent maďarského pôvodu Andy Vajna, on má za sebou napríklad sériu Stalloneových a Schwarzeneggerových filmov. Népszabadság píše, že v chotári obce Etyek, asi 20 kilometrov od Budapešti, sa začnú práce už v tomto roku. Filmové štúdio postavia na 20 hektárovej ploche bývalých sovietskych kasární, okolo budú na tridsiatich hektároch obslužné objekty, hotely a luxusné byty, kde sa môžu ubytovať filmové hviezdy počas nakrúcania. Starosta obce Etyek konštatuje, že na obsluhu „maďarského Hollywoodu“ bude potrebných dvetisíc ľudí, čiže problémy širšej oblasti s nezamestnanosťou budú vyriešené. O hodnote investície zatiaľ nie sú k dispozícii údaje, odhady hovoria o niekoľkých miliardách eur. Obec Etyek nadšene podporuje tieto projekty. A nielen preto, že znamenajú nové pracovné príležitosti, ale aj preto, lebo ide o vinársku oblasť, a jestvuje reálna šanca, že vďaka očakávanému turistickému boomu a prítomnosti svetových hviezd, bude aj etyekské víno svetoznáme – píše Népszabadság.
Úzku spoluprácu medzi parlamentom a vládou v otázkach Európskej únie určuje nový zákon, ktorý schválilo večer maďarské národné zhromaždenie. Záväzky vlády voči parlamentu nie sú zanedbateľné v témach, ktoré prerokuje či schvaľuje Európska rada na úrovni premiérov členských štátov Únie. Na druhej strane vláde zostal priestor aj na pružné reagovanie, čiže nový zákon je výsledkom kompromisu. Napríklad vláda je povinná zaslať parlamentu všetky predlohy, o ktorých sa rokuje na úrovni exekutívy Európskej únie. Parlament má možnosť prijať k týmto dokumentom stanovisko, ktoré je však záväzné pre vládu pri hlasovaniach v Bruseli iba v tom prípade, ak ho schválili maďarskí poslanci dvojtretinovou väčšinou. Keby sa vláda od takéhoto záväzného stanoviska odchýlila, je povinná to odôvodniť pred parlamentom. Vláda je takisto povinná raz do roka predložiť parlamentu správu o integračných procesoch. Podľa nového zákona vláda navrhuje maďarských členov európskych ustanovizní, ktorej kandidátov môže parlament iba vypočuť, rozhodovať o nich poslanci nemajú právo.
Internátne školy pre rómskych žiakov na Slovensku nie sú novinkou, hoci veľvyslanec Európskej únie na Slovensku Eric van der Linden, si za takýto návrh vyslúžil od Európskej komisie zákaz hovoriť o rómskej problematike. Rómski stredoškoláci dnes bývajú v internáte Gymnázia v Košiciach a od septembra by mal byť pre nich aj internát Gymnázia vo Zvolene, ktoré vzniká podľa maďarského modelu tzv. Gándhího škôl. "Preberáme maďarský model, budú tu študovať deti z rodín v hmotnej núdzi, ktoré majú talent, ale bez pomoci by nemali šancu," hovorí Nataša Slobodíková, jedna z autoriek projektu osemročného gymnázia. Koľko rodičia zaplatia za ubytovanie, ešte nevie. "Budeme sa snažiť, aby boli ich náklady čo najnižšie." Súkromné gymnázium na Galaktickej ulici v Košiciach už rómskych študentov má. "Naším cieľom je, aby aj rómske deti mali šancu získať stredoškolské vzdelanie s maturitou, pretože to sa doteraz darilo len veľmi silným jednotlivcom," hovorí riaditeľka Anna Koptová. Na gymnáziu je 23 prvákov, z toho 22 rómskych - absolventov základných škôl, ale aj učilíšť bez maturity.
Eva Končoková z nadácie Škola dokorán navštívila Gándhího školu v Maďarsku. Osemročné gymnázium pre nadané rómske deti vzniklo asi pred desiatimi rokmi. Snaží sa dávať dôraz na "individuálne doučovanie, mentoring a tútoring každého dieťaťa". Rodičia za internát neplatili, škola získavala granty. Dnes už podľa Končokovej patrí medzi elitné gymnáziá. Podpora štátu sa presunula do integrácie rómskych detí na všetkých školách. "Rovnako ako u nás dostáva škola peniaze na žiaka - ak integruje rómske dieťa, dostane extra dotáciu." Nejde o integráciu v rómskych triedach, ale triedach podľa predmetu, teda matematických či jazykových, spolu s inými žiakmi. Končoková hovorí, že internátne gymnáziá majú zmysel, ale len ako v Maďarsku - v spojení s "podporou v rámci celého systému" - a ani tak nie sú jediným riešením. Z praxe Končoková vie, že u nás sa integrácii bránia rodičia "bielych detí", aj riaditelia "bielych škôl". Inštitút pre verejné otázky v Súhrnnej správe o stave Rómov kritizuje práve to, že rómske deti sú do špeciálnych škôl zaraďované často automaticky, alebo na základe testov, ktoré "neberú do úvahy ich odlišné jazykové a kultúrne pozadie".
V Maďarsku má vzdelávanie Rómov na strednej škole internátneho typu už desaťročnú tradíciu. Vyše polovica absolventov Gándhího gymnázia v juhomaďarskom Pécsi pokračovala v štúdiu na vysokých školách. Vyučovanie v tomto zariadení, ktorého zriaďovateľom a prevádzkovateľom je verejnoprávna Gándhího nadácia, sa začalo v roku 1994. Doteraz mali štyri absolventské ročníky, z maturantov sa 68 percent dostalo na vysoké školy a univerzity. Šesťročnú školu v súčasnosti navštevuje 231 detí a v rámci ďalšieho vzdelávania 137 dospelých. Povedala v rozhovore pre TASR zástupkyňa riaditeľa gymnázia Edina Kerékgyártóová. Talentované rómske deti prichádzajú najmä z okolitých žúp Tolna, Baranya a Somogy, ale už takmer neexistuje v Maďarsku taká župa, z ktorej nemá škola žiaka. V gymnáziu pracuje skupina navštevujúca základné školy najbližších žúp, v ktorých robia nábor pre deti dvoch vekových kategórií. Tie potom nastupujú do siedmeho alebo deviateho ročníka. Problémom rómskych detí je silná rodinná väzba, päť až osem percent z nich si na odlúčenie nevie zvyknúť a vracia sa domov. Väčším problémom však podľa Kerékgyártóovej je skutočne silná segregácia. "Často zaznie v súvislosti s týmto systémom vzdelávania obvinenie zo segregácie. My to však prijímame, lebo vieme poskytnúť toľko pomoci, najmä finančnej, k akej sa iným spôsobom Rómovia nedostanú," konštatovala zástupkyňa. Ako spresnila, deťom platia cestu domov na každý víkend, stravu majú veľmi lacnú, ubytovanie a učebnice majú zdarma. K tomu im škola zabezpečuje možnosť získania štipendií, vybavuje zahraničné výmenné cesty aj letné tábory. Na škole vyučujú okrem iného aj dva rómske jazyky, rómsku ľudovú kultúru, a poskytujú možnosť účasti detí v rôznych krúžkoch, dodala Kerékgyártóová v závere rozhovoru so spravodajcom TASR.
Na Slovensku sa už predáva lacné trvanlivé mlieko a eidamská tehla z Poľska. Zakrátko sa môžu objaviť lacné tvrdé syry aj z pobaltských krajín. Slovenské mlieko, naopak, začali vyvážať do Talianska a kyslomliečne výrobky do Maďarska. Krátko po rozšírení únie sa trh s mliekom a jeho ceny rozkývali najviac v novopristupujúcich krajinách Európskej únie. "Neočakávam, že spotrebiteľ pocíti z prebiehajúcej cenovej vojny nejaký okamžitý profit," vyhlásil Karol Herian, riaditeľ Výskumného ústavu mliekarenského v Žiline. Poľsko je pritom pre Slovensko len zdanlivo najväčší konkurent. Tí sa nečakane môžu vynoriť z pobaltských krajín, ktoré ponúkajú na európsky trh eidamskú tehlu za bezkonkurenčných 60 korún za kilogram. Je to ešte o dvadsať korún menej, ako ju predávajú Poliaci. Pre slovenských spotrebiteľov to však neznamená, že budú syr nakupovať výrazne lacnejšie. Poľské trvanlivé mlieko už predávajú v Liptove za 15,50 Sk, (zhruba o dve koruny menej ako slovenské konkurenčné výrobky), tvrdý syr však môže podľa Herianových odhadov klesnúť v obchodoch iba o niekoľko korún, možno o päť. O cenách mliečnych výrobkov nerozhodujú slovenskí mliekari, ale najmä obchodné reťazce. Ak sa na Slovensku priemerne mesačne zarobí asi 14-tisíc korún na hlavu a v Česku, Maďarsku či Poľsku zhruba o šesťtisíc korún viac, cena sa výraznejšie nezmení," povedal šéf Slovenského mliekarenského zväzu Ján Blcháč. "Nikto v tejto chvíli nemôže presne povedať, ako sa to skončí. Poliaci, ktorí začali predávať lacné mlieko do Nemecka, už zvyšujú jeho ceny, pretože nemajú také veľké mliečne jazerá, ako si všetci mysleli," uviedol generálny riaditeľ Sole Slovakia Rudolf Petrovský. Šéf najväčšej mliekarenskej skupiny nepovažuje pobaltské krajiny za bezprostredných konkurentov Slovenska. Sú predsa len ďaleko. Naopak, Herian tvrdí, že Nemcom sa oplatí po najlacnejšie európske mlieko do Pobaltia aj lietať. Pobaltskí farmári predávajú liter mlieka za šesť korún, je to ešte o 40 halierov menej, ako ho ponúkajú Poliaci. Na Slovensku platia mliekárne za mlieko 9,50 Sk, teda toľko, koľko aj v Maďarsku. "Maďarské mliekárne sa porátali so slovenskou konkurenciou tým, že znížili cenu mlieka na slovenskú úroveň. Kto chce dnes vyvážať do Maďarska, musí platiť zalistovacie poplatky v obchodoch, neopláca sa to," hodnotil šéf Spoločnosti Friesland Slovensko Atilla Horváth. V Nemecku by síce chceli slovenské trvanlivé mlieko, za 10 korún ho tam však nik voziť nebude. Väčšie možnosti pre export vidí Rajo. "Maďarsko je pre nás dobrý trh, pretože sme sa tam dostali už skôr. Teraz odpadli clá, preto sa nám vývoz opláca," konštatoval za Rajo Ján Johanes. Šance vidia aj v Rakúsku. "Pravda, tu musíme rátať so svojráznym spotrebiteľom, spolu s Nemcami sú Rakúšania najväčší potravinoví patrioti v Európe," povedal Johanes. Rajo vyváža aj pasterizované mlieko. V konečnom efekte výhodnejšie ako vlani dotované sušené mlieko. Mliekari sa zhodujú, že trh sa dostane do rovnováhy najskôr na konci leta.
Srbskočiernohorskí kamionisti dnes zablokujú pre nákladnú dopravu dva hraničné priechody s Maďarskom na protest proti zvýšeniu poplatkov za používanie ciest na maďarskej strane. Blokáda priechodov Kelebia a Horgoš bude trvať od poludnia do 19. hodiny len pre nákladné autá, jazdný pruh pre osobnú dopravu zostane voľný. Ide zatiaľ o varovnú akciu, ktorá sa môže zopakovať kedykoľvek, ak sa do troch týždňov Belehrad a Budapešť nedohodnú na tarifách za používania ciest. Maďarská strana od 1. mája tieto poplatky jednostranne zvýšila pre srbskočiernohorské kamióny na 60 tisíc forintov, čiže asi 10 tisíc korún pri každom vstupe. Je to pre prepravcov neúnosná ťarcha, navyše diskriminujúca, pretože sa voči iným krajinám bývalej Juhoslávie neuplatňuje – tvrdia špeditéri zo Srbska a Čiernej Hory.
V Maďarsku zdražie benzín od zajtra o ďalších šesť forintov, čím prekročí „magickú“ 250 forintovú hranicu. Parlament v tejto súvislosti včera zmenil daňové zákony tak, aby sa ťarchy obyvateľstva trocha zmiernili. Spoločnosť MOL odôvodňuje rekordné zdražovanie pohonných látok zvyšovaním ich cien na svetových trhoch. Liter 95-oktánového benzínu bude stáť od zajtra vyše 254 forintov, čo je viac ako 42 korún. V cene benzínu však tvorí daňová časť zhruba tri pätiny, tu môže zakročiť aj vláda. Parlament totiž včera upravil príslušné daňové zákony tak, aby vláda mohla pri každom ďalšom prudkom zdražovaní znížiť daň. V prípade zvýšenia ceny o desať forintov by sa mala znížiť daň približne o dva forinty, čo je niečo vyše 30 halierov. Opozícia žiadala zmraziť ceny benzínu nad hranicou 250 forintov, čo však vládna väčšina odmietla.
Ceny benzínu a motorovej nafty stúpnu v sieti maďarskej ropnej spoločnosti MOL od stredy tohto týždňa o 6 forintov. Vyplýva to z vyhlásenia, ktoré dnes MOL zverejnil. V prípade benzínu ide o historicky najvyššiu cenu. Liter bezolovnatého benzínu s oktánovým číslom 95 tak budú predávať za 254,50 forinta (v prepočte asi 40,06 Sk) a naftu za 224,00 forinta (asi 35,27 Sk). Cena nafty sa už pred časom vyšplhala na 233,00 forinta (asi 36,69 Sk). Opozičná strana FIDESZ navrhla 20-% zníženie dane v oblasti pohonných látok. Minister financií Tibor Draskovics predložil minulý týždeň parlamentu návrh, podľa ktorého by v prípade rastu cien benzínu upravili dane podľa určitého kľúča tak, aby jeho cena klesla. Maďarský parlament o návrhoch rozhodne na budúci týždeň.
Poslanci zákonodarného zboru v Budapešti v pondelok večer mimoriadne prerokovali a schválili návrh úpravy zákona o spotrebnej dani v záujme zmiernenia rastu cien pohonných látok. Podľa tohto zákona ak priemerná cena benzínu s oktánovým číslom 95 počas dvoch za sebou idúcich pondelkov dosiahne cenu 250,00 forintov (asi 39,31 Sk), tak spotrebnú daň zmiernia do tej úrovne, aby maloobchodná cena benzínu klesla o 2 forinty na 248,00 forintov (asi 38,99 Sk). V prípade väčšieho rastu cien klesne spotrebná daň tak, aby pri každých 5,00 forintoch rastu ceny úpravou spotrebnej dane zmiernili maloobchodnú cenu o 1,00 forint. "Ceny ropných produktov na medzinárodnom trhu rastú, preto mieni vláda zaviesť opatrenia, aby maloobchodné ceny nerástli do neprijateľných výšok," povedal v parlamente štátny tajomník ministerstva financií János Veres. Minister financií Tibor Draskovics rokoval v pondelok s predstaviteľmi ropných spoločností, ktorí nevylúčili, že cena benzínu do konca tohto roka stúpne na 300,00 forintov za liter. Opozičný Zväz mladých demokratov (FIDESZ) navrhoval zamrazenie cien pohonných látok, čím by však podľa vládnych socialistov vláda zobrala na seba nevypočítateľnú a bezhraničnú zodpovednosť. Ceny benzínu a motorovej nafty stúpnu v sieti maďarskej ropnej spoločnosti MOL od stredy tohto týždňa o 6 forintov. Vyplýva to z vyhlásenia, ktoré dnes MOL zverejnil. V prípade benzínu ide o historicky najvyššiu cenu. Liter bezolovnatého benzínu s oktánovým číslom 95 tak budú predávať za 254,50 forintov (asi 40,06 Sk) a naftu za 224,00 forintov (asi 35,27 Sk). Cena nafty sa už pred časom vyšplhala na 233,00 forintov (asi 36,69 Sk).
V Maďarsku dnes zverejnili hospodárske výsledky najväčších spoločností za prvý štvrťrok tohto roka. Rekordný výsledok zaznamenala ropná a plynárenská spoločnosť MOL: o 129 percent prekročila zisky spred roka, čo činí takmer 60 miliárd forintov (je to asi 10 miliárd korún). Je to tak vďaka priaznivej situácii v ropnom priemysle, vynikajúcej obchodnej činnosti, v neposlednom rade konsolidácii Slovnaftu a kurzovým ziskom na devízových úveroch, ale aj liberalizácii trhu s plynom. Tu možno pripomenúť, že pred rokom plynárenské odvetvie produkovalo ešte stratu vyše dvoch miliárd, teraz však zisk vo výške takmer 21 miliárd forintov. Spoločnosť OTP Banka sa môže pochváliť s konsolidovaným ziskom po zdanení vo výške 35 miliárd forintov, čo je približne päť a pol miliardy korún. Zvýšenie oproti rovnakému obdobiu minulého roka dosahuje 85 percent. Prispela k tomu aj OTP Banka Slovensko, ktorá zaznamenala nárast profitu o 178 percent. Skupina Danubius Hotels však vykazuje stratu 892 miliónov forintov. Zo zahraničných dcérskych spoločností bola úspešná iba rumunská, no hotely Danubiusu v Čechách a na Slovensku vykázali stratu 225 miliónov forintov, teda asi 37 miliónov korún.
Mierne zníženie dane v cenách pohonných látok pripravuje maďarská vláda. Radikálnejšie znižovanie žiada opozícia. A pozorovatelia opäť hovoria o predvolebnej súťaži. Cena benzínu dosiahla v Maďarsku historické výšiny, napríklad liter 95-oktánového stojí takmer 250 forintov, čo je vyše 40 korún. Nie náhodou prekvitá pozdĺž hraníc benzínový turizmus: všade navôkol je benzín lacnejší. Lenže vysokú cenu spôsobujú mimoriadne vysoké dane: až 150 forintov za liter putuje do centrálnej pokladnice, no a štát sa samozrejme nerád zrieka týchto príjmov. Ak áno, tak iba mierne, ako to vyplýva aj zo včerajšieho rozhodnutia vlády, ktorá sa chystá predložiť do parlamentu už budúci pondelok návrh zmeny daňových zákonov. Predstava je taká, že keď cena benzínu výrazne stúpne, napríklad o ďalších desať forintov, tak sa znižuje daňové zaťaženie o dva forinty, čo je asi 35 halierov. Od toho oveľa výraznejší zásah požaduje opozičný Fidesz, ktorý by chcel ušetriť motoristom dvadsať forintov na litri. Tento licit má podľa pozorovateľov silný predvolebný podtón.
Európska komisia (EK) začala voči Slovensku procedúru kvôli nadmernému deficitu verejných financií, ktorý presahuje povolené 3 % hrubého domáceho produktu (HDP). Rovnaká procedúra sa začala aj voči ďalším piatim novým členským krajinám EÚ - Českej republike, Maďarsku, Poľsku, Malte a Cypru. Deficity ostatných štyroch nových členov, Slovinska a troch pobaltských štátov, sú pod povolenou hranicou. Komisia dnes schválila správu, v ktorej sa konštatuje, že deficit verejných financií na Slovensku v roku 2003 dosiahol 3,6 % HDP, čím prekročil povolenú hranicu stanovenú Zmluvou o EÚ. „Komisia preto rozhodla začať procedúru kvôli nadmernému deficitu voči Slovensku," uviedla exekutíva v schválenom dokumente. Deficit verejných financií na Slovensku nie je podľa EK "výsledkom mimoriadnej udalosti mimo kontroly slovenských úradov" ani vážneho ekonomického zhoršenia. Správu EK teraz dostane na posúdenie Rada ministrov EÚ, ktorá rozhodne, či existuje nadmerný deficit, a v prípade kladnej odpovede na základe návrhu komisie prijme konkrétne odporúčania, ako by malo Slovensko svoj rozpočet korigovať. Odporúčania pre SR by mala Rada EÚ prijať v júli. Správa je prvým krokom v tradičnej procedúre nadmerného deficitu, ktorá vyplýva z Paktu stability a rastu EÚ. Ten všetkým členským štátom únie stanovuje povinnosť držať deficit verejných financií pod 3 % HDP. S dodržiavaním paktu však majú problémy aj dlhoroční členovia únie a v ich prípade by z toho mali plynúť aj reálne postihy, k čomu ale nedochádza. Deficity Talianska, Grécka, Holandska a Portugalska v tomto roku pravdepodobne prevýšia určenú 3-percentnú hranicu HDP a Nemecko a Francúzsko porušujú toto pravidlo už tretí rok po sebe. Bez krokov smerujúcich k redukcii deficitu i napriek očakávanému oživeniu v eurozóne tento limit navyše Francúzsko, Nemecko, Holandsko, Taliansko a Portugalsko porušia asi aj v roku 2005. Nemecko sa k prekročeniu stanovenej hranice priblížilo už v roku 2001, keď jeho rozpočtový deficit dosiahol 2,8 %. Prvýkrát ho prekročilo v roku 2002, a to pri úrovni 3,7 % a v roku 2003 dokonca pri úrovni 4 %. Napriek tomu bolo v novembri 2003 disciplinárne konanie v tejto veci proti Nemecku zastavené. Francúzsko sa do spomínaného limitu s odrenými ušami vmestilo v roku 2002, v roku 2003 však už 3-percentnú hranicu prekročilo k úrovni 4,1 % HDP. Paríž predpokladá, že výška jeho schodku dosiahne v tomto roku 3,7 % HDP, v roku 2005 by to malo byť rovnako ako v Nemecku 3,6 %. Vlani prekročilo deficit aj Holandsko, a to k úrovni 3,2 % HDP. Očakáva sa, že v roku 2004 dosiahne 3,5 % HDP. Portugalsku sa po porušení limitu v roku 2001 na úrovni 4,1 % HDP podarilo udržať rozpočtový deficit v nasledujúcich dvoch rokoch pod 3-percentnou hranicou. Tento rok mu však znovu hrozí jeho nárast na 3,4 % a v roku 2005 na 3,8 % HDP.
Slovenská koruna plávala počas uplynulého týždňa v pokojných vodách. Absencia akýchkoľvek správ z politického prostredia i ekonomických čísel sa podpísala pod nízku aktivitu domácich aj zahraničných investorov. V úvode týždňa sa koruna mierne znehodnotila, čo mohlo byť spojené s dividendami SPP, ktorých asi polovica má byť vyplatená v eurách. Zisk SPP dosiahol v minulom roku 20,5 mld. Sk a celkový objem dividend predstavuje takmer 18,5 mld. Sk. Koruna aj napriek tomu nevybočila počas celého týždňa z úzkeho pásma 40,18 až 40,4 Sk za euro. Na trhu sme pozorovali rovnaký scenár ako v predchádzajúcich týždňoch, keď niektoré londýnske banky najskôr nakupovali lacnejšie koruny na hornej hranici pásma a následne vyberali zisky na spodnej úrovni. Výraznejšie pohyby však zaznamenali ostatné trhy stredoeurópskeho regiónu. Maďarský forint sa znehodnotil z 252,5 až k 257 forintov za euro, keď reagoval na schválenie plánu prechodu na euro domácou vládou. Podľa tohto dokumentu by sa tak malo udiať v roku 2010, čo je o dva roky neskôr, ako sa pôvodne očakávalo. Posunutie termínu privítala aj maďarská centrálna banka, podľa ktorej by sa zavedenie spoločnej európskej meny malo odraziť v dodatočnom ekonomickom raste o 0,9 % ročne. Nečakane silný záujem o české koruny prelomil kľúčovú hranicu 32 Kč za euro.
Maďarsko sa rozhodlo nie za rýchle, ale za bezpečné pripojenie sa k eurozóne: vláda stanovila termín na 1. januára 2010. Vláda zasadala mimoriadne kvôli euru, a rozhodla sa zaviesť spoločnú európsku menu až o päť a pol roka. Možno hovoriť o odklade, pretože vlani na jeseň premiér Péter Medgyessy v zhode s ministerstvom financií a národnou bankou stanovil tento termín na rok 2008. Odvtedy sa však udiali v maďarskej ekonomike nepriaznivé zmeny: schodok štátneho rozpočtu vzrástol, inflácia takisto, dôvera zahraničných investorov bola otrasená a došlo k takzvanej forintovej kríze. Výmena na poste ministra financií a odštartovanie prísneho úsporného programu však pôsobí priaznivo, no vývoj je stále neistý. Pravdepodobne si to uvedomuje aj vláda, a radšej chce maďarskú ekonomiku pripraviť na euro. Minister financií Tibor Draskovics dnes uviedol, že do roku 2008 môže dosiahnuť deficit dve celé sedem desatín percenta HDP, miera inflácie by mohla klesnúť na tri percentá, čiže až potom možno pristúpiť k eurozóne. Podstatným prvkom krokov v hospodárskej politike bude obmedzovanie vplyvu štátu. S prvým januárom 2010 súhlasí aj prezident Národnej banky, ktorý považuje tento termín za bezpečný a splniteľný.
Jeden z najväčších maďarských mäsokombinátov, spoločnosť Pick v Segedíne zápasí s problémami a už dlhší čas hľadá strategického investora. Ozval sa americký mamut, ktorý by firmu kúpil, no zdá sa, že sa prebudili aj maďarské podniky, ktoré nemienia pripustiť, aby výroba svetoznámej salámy prešla do amerických rúk. Americký uherák? To teda nie! Povedali si šéfovia štátnej akciovej spoločnosti Bábolna, ktorá je svetoznáma vďaka rozvinutému hydinárskemu odvetviu. Sama zápasí s problémami, štát práve plánuje jej privatizáciu, avšak jej vedenie vymyslelo zaujímavú konštrukciu: zobrali by bankový úver s garanciou štátu a kúpili by súkromnú spoločnosť Pick. Predsa treba zmoibilizovať domáce sily, aby bolo možné zachovať 2500 pracovných miest v Segedíne, ďalej obživu šestnásťtisíc dodávateľov mäsa z celej krajiny, no a v neposlednom rade takzvané „hungaricum“, čiže tradičnú maďarskú značku. Existuje totiž podozrenie, že americký záujemca mieni kúpiť iba trh. Ide o firmu Smithfield Foods, ktorá ovláda vyše polovicu amerického trhu s bravčovým mäsom. Zatiaľ je všetko neisté, bude však zaujímavé sledovať, či zvíťazí slobodný trh, alebo „národný“ záujem, a najmä: čo to všetko bude stáť?
Slovensko má podľa Európskej komisie nadmerný deficit verejných financií. V júni komisia odporučí Slovensku ako by malo tento problém riešiť. Otvorenie procedúry súvisiacej s nadmerným deficitom verejných financií šiestich nových členských krajín, vrátane Slovenska, nie je nijakým prekvapením. Upozorniť na nadmerný deficit a neskôr predložiť odporúčania, ako ho znížiť je povinnosťou komisie. Tá však zdôraznila, že krajinám ako je Slovensko treba poskytnúť viac času na nápravu ako súčasným členom Európskej menovej únie. Takýto postup možno zvoliť v špeciálnych podmienkach, za ktoré možno považovať aj vysoké deficity v čase vstupu do únie a prebiehajúce štrukturálne reformy. Druhý dôvod, prečo sa Brusel nechystá nových členov trestať, objasnil komisár pre financie Joaquín Almunia: Nové členské štáty nie sú členmi eurozóny. To znamená, že na ne nemožno uplatniť dva posledné kroky procedúry, ktorými sú posilnené sledovanie rozpočtu a sankcie. Komisár ďalej poznamenal, že vlani sa deficit verejných financií nezvýšil iba na Slovensku a v Maďarsku, pričom najnižší, hoci stále nadmerný deficit zaznamenalo práve Slovensko. Úsilie každej krajine o zníženie deficitu bude komisia posudzovať osobitne podľa jej situácie. Vychádzať bude aj z časových záväzkov samotných štátov, o ktorým komisár Almunia povedal: Očakávame, že tieto časové rámce budú realistické a budú v súlade s ambíciami vstúpiť v strednodobej perspektíve do eurozóny. Slovensko by sa malo dočkať eura v roku 2008 alebo o rok neskôr.
Agentov nikdy nie je dosť – povedali si tajné služby na celom svete po 11. septembri. Informačný úrad (rozviedka) a Národnobezpečnostný úrad (kontrarozviedka) v Maďarsku okrem iných metód podáva aj inzeráty. Píše o tom dnešné vydanie budapeštianskeho denníka Népszabadság. V denníku rozpráva o svojich skúsenostiach s tajnými službami 27-ročná žena. Narazila na inzerát, v ktorom spolupracovníkov hľadala „rozpočtová organizácia“ s P. O. Boxom. Napísala, ozvali sa jej, stretnutie dohodli v istom byte a až tam vysvitlo, že hovorí s pracovníkmi rozviedky. Musela absolvovať dlhú a komplikovanú prijímaciu procedúru, na konci ktorej ju napojili aj na detektor lži. Základným požiadavkám vyhovela: je maďarskou občiankou vo veku od 18 do 35 rokov, psychicky a fyzicky dobre pripravená. Osobný pohovor však bol veľmi trápny, do najmenších podrobností musela hovoriť o svojom súkromnom živote. „Skrachovala“ pri kapitolke „usporiadaný rodinný život“ – kvôli tomu ju nakoniec neprijali, pričom sa z nej mohol stať dôstojník, pretože má vysokoškolský diplom, ovláda jazyky. Neskôr to skúsila aj u Národnobezpečnostného úradu, ale tiež nepochodila – hovorí v Népszabadságu bývalá adeptka na post agenta. Denník píše, že tajné služby hľadajú spolupracovníkov na vysokoškolských burzách práce, ale verbujú aj priamo, napríklad na policajnej akadémii – odtiaľto vraj prichádza najlepší „ľudský materiál“. Kým však sa pred dvoma rokmi hlásilo takmer tisíc ľudí, z ktorých prijali iba 46, v tomto roku záujem o prácu v takzvaných civilných tajných službách výrazne klesol, napriek 200-tisícovému nástupnému platu – informuje denník Népszabadság.
Partnerské maďarské mesto Miskolc oslávilo v utorok 11. marca svoj sviatok. Popoludní zasadlo slávnostné valné zhromaždenie mesta, na ktorom ocenili vážené osobnosti. Večer sa v kostole minoritov uskutočnila ďakovná bohoslužba za mesto a po nej koncert na Radničnom námestí. Na všetkých podujatiach sa na pozvanie primátora Miskolca Sándora Káliho zúčastnil primátor Košíc Zdenko Trebuľa, ktorý všetkým obyvateľom mesta zablahoželal k sviatku a vyslovil presvedčenie, že naše výborné partnerské vzťahy sa budú rozvíjať aj v budúcnosti. Panovník František Jozef I. udelil 11. mája 1909 mestu Miskolc mestský zákon. Od tejto významnej udalosti sa začala odvíjať nová kapitola v živote tohto maďarského mesta. Výsady mesta urobili Miskolc príťažlivým centrom aj pre susediace krajiny, priniesli rozvoj obchodných vzťahov, nové tradície a osobitú atmosféru, ktorá výrazne prispela k prekvitaniu a rozvoju jedinečného aspektu mesta Miskolc. Tento rok ozvláštni oslavy mesta vstup krajiny do Európskej únie.
Vladimír Mečiar sa nezmenil, tvrdili mnohí slovenskí voliči počas prezidentských volieb na Slovensku, aj preto mohol vyhrať jeho bývalý stranícky kolega Ivan Gašparovič. Expremiér to potvrdil aj postojom v období po prehratých voľbách, píše stredajšie vydanie maďarského pravicového denníka Magyar Nemzet. Mečiar sa davom novinárov bezprostredne prvý deň po voľbách prevalil ako tank, nepovedal ani jediné slovo. Zúčastnil sa síce niekoľkých diskusií v médiách, ale ani raz nezablahoželal víťazovi, dokonca údajne mu ani ruku nepodal. Konanie šéfa HZDS vyvolalo búrku v samotnej strane, poslanecký klub v snahe zachrániť politickú kultúru strany poslal Gašparovičovi blahoprajný telegram. Podpredsedovia HZDS zas tvrdili, že je vylúčené, aby nespolupracovali s nikým, ako to tvrdil ich vodca. Vynorila sa aj taká myšlienka, že by sa Mečiarovi poďakovali za doterajšiu prácu, a "vystrúhali" by z neho nejakého čestného predsedu. To však analytici považovali za vylúčené, lebo kto sa doteraz vzoprel Mečiarovi v rámci hnutia, doplatil na to. Predsedníctvo HZDS sa poďakovalo za účinkovanie svojho predsedu vo voľbách hlavy štátu, ďalej za to, že oslovil množstvo voličov a namietalo, že Gašparovič, ktorý sa stal prezidentom, a je o dva roky starší, nedodržal pravidlá slušného správania sa a nepodal ruku trojnásobnému premiérovi. Mečiar sa ešte stále neobjavil na verejnosti, iba odkázal, že pravdepodobne prostredníctvom súdu bude riešiť poškodenie jeho dobrého mena, lebo tlač zverejnila fotografiu, na ktorej opeká klobásu spolu so svojou najnovšou 18-ročnou sekretárkou. Od volieb človek nezakopne na každom kroku už ani o jeho sekretárku, uzatvára autor článku Sándor Neszméri z Bratislavy.
Zákon o štátnom jazyku, ktorý prijala ešte tretia vláda Vladimíra Mečiara, nezodpovedá európskym právnym normám. Píše o tom dnešné vydanie maďarského pravicového denníka Magyar Nemzet, podľa ktorého kabinet Mikuláša Dzurinda pripravil úpravu tohto zákona. Nezmyselné obmedzenia zákona, proti ktorému protestovali v 90. rokoch európske inštitúcie, by vládna novela uvoľnila. Návrh však musí ešte schváliť parlament. Pri zahraničných výrobkoch by tak stačilo priložiť slovenský návod na použitie, zmluvy by bolo možné uzatvárať aj v iných jazykoch, nielen v slovenčine. Z pohľadu Maďarov žijúcich na Slovensku budú dôležité ustanovenia, ktoré sa dotýkajú médií a kultúrnych podujatí. Rozhlasové stanice a mestské televízie budú môcť na juhu Slovenska pripravovať už aj priame prenosy v maďarčine bez toho, aby ich museli tlmočiť do slovenčiny, a kultúrne inštitúcie nebudú musieť míňať peniaze na zabezpečenie slovenského moderovania, píše Magyar Nemzet.
Po prvý raz od rozšírenia Európskej únie sa v Českej republike stretnú premiéri Višegrádskej štvorky. Premiéri Česka, Slovenska, Poľska a Maďarska by mali hovoriť o ďalšom osude zoskupenia. Krajiny Višegrádskej štvorky doteraz spájal vstup do euroatlantických štruktúr. Tieto ambície, ktoré stáli pri vzniku zoskupenia, už krajiny splnili. Hoci český prezident Václav Klaus si myslí, že Višegrádska skupina zúfalo hľadá obsah spolupráce a nájsť sa ho nedarí, premiéri týchto krajín si to nemyslia. Výrazom toho, že sa aj po vstupe do EÚ otvára pre krajiny V-4 užitočná spolupráce, budú tu podpísané aj dva nové dokumenty V-4: je to predovšetkým Nová Višegrádska delegácia, ktorá vyjadruje vôľu pokračovať v nových podmienkach a tiež Aktualizované znenie nových smerov višegrádskej spolupráce. Dnešným stretnutím v Kroměříži sa teda zavŕši nielen predsedníctvo Českej republiky vo V-4, ale aj jedna kapitola tohto zoskupenia.
V Kroměříži opäť zaznelo niekoľko dobrých nápadov, ako vo V 4 spolupracovať. Nezaznelo nič nové. Na včerajšom summite v Kroměříži štyria premiéri opäť všetkých, možno aj sami seba, presviedčali, že pokračovanie visegrádskej spolupráce má ešte stále zmysel. Stále väčšie pochybnosti o budúcnosti V 4 po naplnení integračných cieľov Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska nevyvrátili. Podobne ako v posledných rokoch zdôrazňovali nutnosť konkrétnych projektov a konkrétnej náplne spolupráce, väčšinou však iba opakovali staré heslá. Pochybnosti sa, samozrejme, netýkajú samotnej spolupráce stredoeurópskych národov a štátov. Jej potreba je samozrejmá. Neistotu vyvoláva inštitucionálna spolupráca V 4, ktorej hlavným prejavom sú stretnutia vysokých visegrádskych politikov. Už roky v srdečnom duchu, ale bez zjavných a praktických výsledkov, ktoré by odôvodnili ich náklady. Hlavným cieľom tejto spolupráce pri jej vzniku v roku 1991 bolo odlíšiť tri, neskôr štyri stredoeurópske krajiny od postkomunistickej šedej zóny a pomôcť ich skorej euroatlantickej integrácii. Tento cieľ okorenili dobre znejúce a dokonca ani nie nepodložené argumenty o spoločnej stredoeurópskej identite či historickom osude. Po obnovení visegrádskej spolupráce v roku 1998 sa základná úloha nemenila. V 4 vtedy najviac potrebovalo Slovensko, ktoré v integrácii zaostávalo najviac. Integračné ciele sa teda naplnili. "Stále sa objavujú desiatky dôvodov na ďalšiu spoluprácu," tvrdil napriek tomu hostiteľ summitu, český premiér Vladimír Špidla, podľa ktorého musí V 4 pokračovať. Má pravdu v tom, že na spoluprácu strednej Európy je možné nájsť oprávnené dôvody kedykoľvek. Problém je niekde inde. Azda okrem jedinej položky, visegrádskeho fondu (a ten aj politici spomínajú najradšej), sa totiž doteraz všetky plány a vzájomné záväzky, ktoré mohli zabezpečiť praktický prínos V4, nenapĺňali. Dlhé roky sa vlády zhodovali, že je potrebné vystupovať v prístupových rokovaniach s úniou v niektorých otázkach spolu, s väčšou váhou a tým pravdepodobne aj úspešnejšie. V praxi to však nefungovalo. Každá krajina presadzovala svoje vlastné záujmy a aj v prípade tých, ktoré boli spoločné, snažila sa vyjednať pre seba čo najlepšie podmienky aj na úkor ostatných. Podobne zatiaľ končia aj ostatné spoločné visegrádske projekty, od rozvoja dopravnej infraštruktúry po spoločnú, a tak aj ekonomicky výhodnejšiu modernizáciu zbraní, zdedených z komunistického obdobia. Ak vôbec prekročili úroveň nezáväzných úvah, nakoniec sa vždy ukázalo, že vzájomná podobnosť týchto štátov napríklad znamená aj to, že si vzájomne konkurujú pri zaisťovaní svojich potrieb a že nakoniec je košeľa vždy bližšia ako kabát. V Kroměříži včera opäť zaznel rad dobrých, prirodzených aj keď dosť nekonkrétnych a heslovitých nápadov, ako vo V 4 spolupracovať. Nezaznelo nič nové, čo by mohlo byť vnímané ako záruka toho, že opäť nezostane pri nápadoch a heslách a na ďalšom summite pri vzájomnom spokojnom potľapkávaní sa politikov, ako si pekne rozumejú. A takýto inštitucionálny Visegrád je žiaľ zbytočný.
Ako ďalej pokračovať vo visegrádskej spolupráci? V Kroměříži sa včera štyria premiéri zhodli, že v rozšírenej Európskej únii sa zamerajú na regionálnu spoluprácu v strednej Európe. Dohodli sa na tom Vladimir Špidla (Česko), Péter Medgyessy (Maďarsko), Mikuláš Dzurinda a Poliak Marek Belka, ktorý mal na medzinárodnom fóre premiéru a vo funkcii ho ešte musí schváliť poľský parlament. "Je správne, aby sme v spolupráci ďalej pokračovali," povedal Špidla. Premiéri sa stretli prvýkrát od vstupu do únie a diskutovali aj o tom, že sa chcú stať pomocníkmi východoeurópskych a balkánskych štátov uchádzajúcich sa o členstvo v únii. Ponúkajú svoje skúsenosti z transformácie. Napriek opakovaným uisteniam o úzkej spolupráci sa predsedovia vlád nedokázali dohodnúť na jednotnom postoji k európskej ústave. "Do finále rokovaní o euroústave pôjdeme samostatne aj spolu," povedal Dzurinda, podľa ktorého sa názory krajín skôr zbližujú ako vzďaľujú. Budúcnosť V 4 by mala určovať nová deklarácia o spolupráci, ktorá hovorí o spoločnej stredoeurópskej identite. Podľa účastníkov schôdzky majú krajiny štvorky takú ekonomickú a kultúrnu silu, že môžu mať v únii svoj vplyv. Ďalšími oblasťami sú cezhraničná spolupráca, boj proti terorizmu, kriminalite, migrácii a prírodným katastrofám.
Aj Maďarsko sa nachádza uprostred reformy zdravotníctva, no zatiaľ je viac sporov ako efektívnych rozhodnutí. Napríklad o privatizácii nemocníc práve teraz vypísal parlament referendum. Koncom minulého roka schválil parlament zákon o zdravotníckych službách a organizácii zdravotníckych verejných služieb, čiže takzvaný zákon o nemocniciach, ktorý umožňoval privatizáciu týchto zariadení. Mimoparlamentná ľavičiarska robotnícka strana však okamžite začala petičnú akciu proti tejto privatizácii, aj pozbierala 200 tisíc podpisov, ktoré parlament musel rešpektovať a v pondelok aj vypísal ľudové hlasovanie. Lenže medzitým ústavný súd zrušil celý zákon, teda v súčasnosti ani nejestvuje právna norma, o ktorej by mohlo byť referendum. Nadhadzuje sa otázka, o čom bude referendum, a či jeho výsledok - samozrejme ak bude platné, bude záväzný pre budúce reformné plány. Vláda však ďalšie reformy chystá, a práve dnes prerokuje koncepciu, podľa ktorej organizovanie všeobecnej zdravotníckej starostlivosti zverili do rúk súkromných spoločností. V nich by mohli mať podiel aj lekári, samosprávy, ale aj obyvateľstvo. Hrozí však, že prístup ku kvalitnej zdravotníckej starostlivosti bude závisieť od peňaženky a bydliska. Očakávajú sa ďalšie konflikty, bez ktorých zrejme reformu takéhoto kalibru nie je možné presadiť.
Odborníci bijú na poplach, pretože populácia Maďarska neustále klesá. V polovici storočia má klesnúť počet obyvateľov krajiny z dnešných desať miliónov na osem. Naši južní susedia vidia riešenie v tzv. priebežnej migrácii. Podľa denníka Magyar Hírlap sa tým demografická kríza síce úplne nevyrieši, ale pokles obyvateľstva sa zmierni. V roku 2003 však pripadol na tisíc obyvateľov Maďarska iba jeden prisťahovalec. V Maďarsku existuje vládna komisia pre demografiu, ktorá pripravila niekoľko variantov možného vývoja. Podľa jednej bude v Maďarsku po vstupe do Európskej únie ročne o 12-tisíc prisťahovalcov viac než vysťahovalcov. Migračným zdrojom budú predovšetkým susedné krajiny, a to hlavne ich občania maďarskej národnosti. Podľa odborníkov členstvo Maďarska v Európskej únii nevyvolá veľkú vysťahovaleckú vlnu, ale prisťahovalcov bude každým rokom viac. "Či to bude naozaj tak, to sa dozvieme v najbližších rokoch," dodáva Magyar Hírlap. Odborník na demografiu László Hablicsek upozorňuje, že migrácia nemá len ekonomické príčiny. "Príkladom toho, že ľudia nie vždy smerujú len do bohatších krajín je sťahovanie dôchodcov zo severnej Európy do Portugalska a Španielska. Pozoruhodný je tiež masový návrat írskych emigrantov do starej vlasti," dodáva odborník. Maďarsko bude potrebovať pracovné sily zo zahraničia, pretože maďarská populácia rýchlo starne a hospodárske prírastky domácej ekonomiky sú naďalej vysoké. Štátny tajomník maďarského ministerstva hospodárstva Imre Réthy povedal, že Maďarsko má, našťastie, dostatočný rezervoár pracovných miest v rumunskom Sedmohradsku, kde žije početná maďarská menšina. Rumunskí Maďari sa môžu zamestnať v Maďarsku prakticky bez obmedzenia. Už dnes ich asi 10-tisíc pracuje v maďarských nemocniciach. Réthy považuje za absurdné obavy, že Maďari zaplavia, napríklad, rakúsky pracovný trh, ak by medzi oboma krajinami bol možný voľný pohyb pracovných síl.
Pre cudzincov je príťažlivé aj preto, že sa v ňom mzdy v posledných rokoch zvýšili o 25 % bez toho, aby došlo k rastu produktivity práce Maďarsko bude onedlho potrebovať pracovné sily zo zahraničia, a preto je absurdným názor, že by Maďari mohli zaplaviť rakúsky pracovný trh, ak by medzi oboma krajinami bol možný voľný pohyb pracovných síl už teraz. Tento názor vyslovil pred rakúskymi novinármi štátny tajomník maďarského ministerstva hospodárstva Imre Réthy. Dôvody? Maďarská populácia rýchlo starne a hospodárske prírastky domácej ekonomiky sú stále vysoké. I. Réthy povedal, že krajina má našťastie dostatočný rezervoár pracovných síl v rumunskom Sedmohradsku, kde žije 1,6 milióna osôb hovoriacich po maďarsky. Tí sa môžu v Maďarsku zamestnávať prakticky bez obmedzenia. Približne 10 000 ich je už zamestnaných v maďarských nemocniciach. Z dlhodobého hľadiska sa stalo Maďarsko pre cudzincov z východu príťažlivým aj preto, že sa v ňom mzdy v posledných rokoch zvýšili o 25 % bez toho, aby došlo k rastu produktivity práce. Tento rozpor sa však bude musieť veľmi rýchlo odstrániť, pretože inak sa krajina dostane do "ťažkých problémov". Podľa I. Réthyho maďarskú konkurencieschopnosť v EÚ budú musieť v budúcich rokoch zabezpečiť väčšie investície do rastu kvalifikácie odborných pracovníkov. Krajina potrebuje dosiahnuť, aby sa v nej usadzovali centrály veľkých firiem, najmä ich výskumné a vývojové divízie. I. Réthy povedal, že priame zahraničné investície by sa mali v krajine stabilizovať na 3 miliardách EUR ročne (v prepočte vyše 120 miliárd SKK). Podľa štátneho tajomníka v súčasnosti do krajiny prichádza viac investičného kapitálu, než z neho odchádza.
V súčasnosti odhadujú odborníci počet nelegálne zamestnávaných osôb v Maďarsku na 200-tisíc. Zamestnávatelia v Maďarsku, ktorí nelegálne poskytujú pracovné miesta, nebudú podľa novely príslušného zákona trestne stíhaní. Podmienkou amnestie je, že uzatvoria so zamestnancami pracovnú zmluvu a príslušné poistenia. Podľa maďarského internetového portálu Origo platí táto úľava iba pre obdobie prvých štyroch mesiacov tohto roka, ak do 30. júna zamestnávateľ urobí požadované kroky. Právna norma platí od 1. mája. V súčasnosti odhadujú odborníci počet nelegálne zamestnávaných osôb v Maďarsku na 200-tisíc, ročne však odhalia iba 10- až 12-tisíc prípadov.
Dostatočne sa pripravilo Maďarsko na členstvo v Európskej únii? – takýto bol názov osobitného diskusného dňa v budapeštianskom parlamente, ktorý usporiadali na podnet opozičného Fideszu. Opozícia kričí: krajina klesá na rebríčku nových členov Únie, vláda vraví: opozícia kráka – takto by sme mohli stručne zhrnúť debatu. Vo svojom expozé minister zahraničných vecí László Kovács, a následne všetci predstavitelia vlády a vládnych strán vyzdvihovali dobrú pripravenosť krajiny, a keď aj pripustili problémy, ich pôvod videli v liknavosti predchádzajúcej vlády, ktorá – okrem iného – zanedbala vybudovanie systému na prijímanie podpôr z Bruselu. Minister Kovács vylúčil, že by Maďarsko zaplatilo do spoločnej kasy viac, ako odtiaľ bude čerpať. Opoziční poslanci zasa žiadali jasnú reč v otázkach Únie, v neposlednom rade nestrannosť organizácií, ktoré budú rozdeľovať zdroje, ale súrili vytvoriť aj vládny program na postupné vyrovnávanie miezd na úroveň starých členských štátov. Takisto vyzvali vládu, aby vypracovala nový program na riešenie problémov maďarských menšín žijúcich v nečlenských krajinách. Mnohí konštatovali, že Maďarsko zaostáva vo vývoji, napríklad za Slovenskom. Slovensko sa vynorilo aj počas kritiky na adresu rezortu pôdohospodárstva, ktorého šéf nedávno uzavrel so svojím slovenským kolegom „pre maďarskú stranu nevýhodnú“ dohodu o tokajskej historickej vinárskej oblasti.
Tokaj bez slovensko-maďarskej dohody nikdy nebude geograficky tak chránený, ako sú ochraňované Champagne, Bordeaux či ostatné svetovo významné vinohradnícke oblasti. Tokaj je pritom celosvetovo známy a zaslúži si takúto ochranu. Vyhlásil to minister pôdohospodárstva Zsolt Šimon po tom, čo vo štvrtok slovenská vláda nesúhlasila uznať výmeru tokajských viníc na 565 hektárov. Táto plocha bola dojednaná v rámci rokovaní ministrov Šimona a jeho maďarského kolegu Imre Németha v Komárne. Situácia, ktorá sa vytvorila okolo Tokaja a jeho ochrany, znervózňuje aj Európsku komisiu. Tá má na stole okrem slovenskej a maďarskej požiadavky na registráciu geografickej ochrany Tokajskej vinohradníckej oblasti, ešte ďalšie tri žiadosti. Talianski, francúzski a slovinskí vinohradníci však žiadajú nie o geografickú ochranu , ale o registráciu tokajských odrôd. "Čím skôr sa dohodneme s Maďarskom, tým lepšie to bude pre jednu aj druhú stranu," uviedol Šimon. V tejto chvíli sú na trhu tokajské vína z Maďarska aj Slovenska. Tokaj s vyššou hodnotou vyvezieme zo Slovenska až po uzavretí dohody," konštatoval Šimon. "Keď sa dohodneme, bude na trhu len jeden Tokaj." Spor o plochu by sa mal vyriešiť veľmi rýchlo. Podľa ministra treba zjednotiť kritériá na posúdenie tokajských honov v Maďarsku a na Slovensku. "Odborníci na tom pracovali 40 rokov, nemalo by to trvať roky," ironicky podotkol Šimon.
Pokovania SR s Maďarskom o uznaní slovenskej časti Tokajskej vinohradníckej oblasti ešte nedospeli k stanoveniu konkrétnej výmery. Definitívne uzavretie tohto dlhoročného sporu je možné očakávať až v druhej polovici budúceho roka, a potom sa budú môcť rozbehnúť aj vývozy slovenského Tokaja do krajín EÚ. Po rokovaní slovenskej vlády k problému Tokaja o tom informoval štátny tajomník Ministerstva pôdohospodárstva (MP) SR Marián Radošovský. Predbežne síce tak slovenské ako i maďarské ministerstvá pôdohospodárstva záverom predchádzajúceho mesiaca informovali, že sa dohodli na slovenskej ploche tokajských viníc na úrovni 565 hektárov (ha), ale aktuálne po rokovaniach slovenského vládneho kabinetu je situácia iná. Ministerstvo zahraničných vecí SR malo pripomienky voči údajnej konečnej dohode okolo Tokaja už na prvom minulotýždňovom prerokovávaní tejto problematiky na pôde vlády. Minister zahraničných vecí Eduard Kukan informoval, že vláda zmenila dohodu predloženú Ministerstvom pôdohospodárstva (MP) SR. "Boli zohľadnené hlavne právne náležitosti, lebo v predchádzajúcom znení medzirezortná dohoda dávala úlohy, ktoré boli nereálne. Zostáva to, že Tokajská vinohradnícka oblasť je v európskej legislatíve. Nehovorí sa o výmere, koľko hektárov to bude," povedal E. Kukan. Podľa neho sa Slovensko v záujme zachovania spoločných výrobných technológií s južným susedom zaväzuje iba k tomu, že nebude vyrábať dvojputňový Tokaj. Podľa M. Radošovského aktuálne vláda SR odobrila iba takú dohodu okolo Tokaja, ktorá vytvára rámec pre ďalšie rokovania s maďarskou stranou. Táto dohoda upresňuje iba prírodné podmienky vhodné na pestovanie takýchto vín a zatiaľ neupresňuje plochu slovenských tokajských honov. "Toto je otázka na ďalšie rokovania expertnej rady, ku ktorým sme sa v tejto medzirezortnej dohode zaviazali," uviedol M. Radošovský. Skôr prezentovaná plocha 565 ha bola podľa M. Radošovského iba výsledkom predbežného zisťovania kvality prostredia v predmetnej slovenskej oblasti južne od Trebišova. Zároveň pripomenul, že v staršej slovenskej legislatíve sa uvádza plocha tokajských viníc až na úrovni 908 ha. Z hľadiska prvých zisťovaní kvality prírodných podmienok treba podľa neho ale rátať aj s tým, že vyjednaná plocha s Maďarskom bude za plochou z legislatívy zaostávať. Minister E. Kukan ale dáva slovenskej legislatíve veľkú váhu. "Neobmedzujeme výmeru, na ktorej budeme pestovať Tokaj. To stanovil práve v minulosti vládny zákon, tých 908 hektárov, a to bolo z dohody vyňaté," povedal E. Kukan. Minister pôdohospodárstva SR Zsolt Simon ešte minulý týždeň informoval, že vyjednaných 565 ha považuje za rozumný kompromis, nakoľko aj dnes sa na Slovensku reálne obhospodaruje len 375 ha tokajských honov. Takéto zníženie produkčných plôch bolo podľa Z. Simona práve výsledkom dlhoročných sporov s južným susedom, nakoľko bez istoty uznania slovenského Tokaja pestovatelia nechceli investovať do tamojších honov. Vysadenie jedného hektára kvalitných viníc stojí totiž až okolo jedného milióna korún. V súčasnosti uvádzaná Tokajská vinohradnícka oblasť na Slovensku zahŕňa obce Bara, Čerhov, Černochov, Malá Tŕňa, Slovenské Nové Mesto, Veľká Tŕňa a Viničky. Na Slovensku sa tohto vína vyprodukovalo v posledných rokoch vždy zhruba 2 000 hl, pričom na zahraničné trhy išli menšie objemy len do Českej republiky.
V Maďarsku je už v plnom prúde kampaň pred voľbami do Európskeho parlamentu. Politické strany aj cez víkend usporiadali zhromaždenia a rôzne iné podujatia. Dnes však bude v Budapešti zaujímavé losovanie. Maďarskí občania, ktorí v čase volieb budú v zahraničí a do minulého piatku sa zaregistrovali, budú mať možnosť v eurovoľbách tiež hlasovať – na ambasádach Maďarskej republiky. Keď parlament rozhodoval o spôsobe tohto hlasovania, zvolil najdrahšie možné riešenie: na veľvyslanectvá vycestujú trojčlenné volebné komisie, plus jeden náhradník. Ich členov mohli navrhnúť politické strany, ktoré kandidujú vo voľbách. No a dnes budú verejne losovať zloženie týchto volebných komisií a najmä to, ktorá z nich kam pocestuje. Vôľu voliť prejavilo asi 500 ľudí vo vyše sedemdesiatich krajinách sveta, čiže členov komisií celkovo bude viac než voličov. Jeden hlas vyjde takto v priemere na 700 tisíc forintov, zhruba 115 tisíc korún, no napríklad hlas jediného voliča v Soule bude stáť vyše milióna. Nečudo, že sa v maďarskom politickom slangu ujíma nový pojem: volebný turizmus.
Maďari majú všetky predpoklady zapísať sa do Guinnessovej knihy rekordov. Sotva si niekde inde vážia jediný voličský hlas až tak, aby naň zo štátnej pokladnice uvoľnili v prepočte 160-tisíc korún. Viac ako milión forintov zaplatia daňoví poplatníci za to, aby si ich spoluobčan v ďalekej Nigérii mohol počas nadchádzajúcich volieb do Európskeho parlamentu uplatniť volebné právo. O nič lacnejšie nebude hlasovanie ani na Kube či v Mongolsku. Aj tam sa do voličského zoznamu zapísalo po jednom Maďarovi. "Je to najdrahšia nedôvera na svete," ironizoval včera denník Magyar Hírlap oznámenie Ústrednej volebnej komisie, že kvôli 2 415 občanom, ktorí chcú 13. júna hlasovať v zahraničí, sa volebné miestnosti otvoria na maďarských ambasádach v 71 štátoch. Do každej z týchto krajín, roztrúsených po piatich kontinentoch, sa z Budapešti vypraví trojčlenná volebná komisia aj s jedným náhradníkom. Tak to stanovuje zákon, ktorý sa zrodil po viac ako rok sa vlečúcom spore. Keď už Budapešti hrozila medzinárodná blamáž, že nestihne pred eurovoľbami prijať príslušný zákon, vláda, ktorá nemá v parlamente potrebnú dvojtretinovú väčšinu, ustúpila opozícii. Opozícia si presadila, že na priebeh hlasovania v zahraničí nebudú dohliadať maďarskí diplomati - lebo tí podliehajú vláde, a preto nie je zaručená ich nestrannosť, ale komisie zložené zo zástupcov jednotlivých strán. Pracovné výlety 284 straníckych nominantov nebudú lacnou záležitosťou. Štát im uhradí cestovné, ubytovanie aj diéty. "Volebná turistika", ako ju nazývajú koaliční slobodní demokrati, ktorí jediní z parlamentných strán nevyšlú do sveta svojich komisárov, bude stáť celkovo tristo miliónov forintov, čiže takmer päťdesiat miliónov Sk. To je až sedem percent celkového volebného rozpočtu. "Z takej sumy by sa dalo zaplatiť cestovné všetkým 2 415 záujemcom o voľby v zahraničí. Hlasovali by doma a štát by ešte ušetril," ozývajú sa kritici. Jeden v zahraničí odovzdaný hlas vyjde maďarský štát v priemere na 125-tisíc forintov (asi 20-tisíc korún). Lacnejší bude v Bruseli, Londýne a Paríži, kde sa chystá na ambasádach hlasovať viac ako dvesto maďarských občanov. V Abuji, Havane a Ulánbátare sa však jeho cena vo forintoch vyšplhá na sedemmiestnu cifru. Do Nigérie, na Kubu a do Mongolska totiž budú musieť kvôli jednému voličovi vycestovať štvorčlenné delegácie. Práce zjavne nebudú mať veľa. "A možno sa vrátia domov bez toho, aby zrátali čo i len jeden hlas," upozorňuje Magyar Hírlap, podľa ktorého "osamelých voličov" môže odradiť, že v ich prípade nie je možné zabezpečiť tajnosť hlasovania. "Porovnanie voličského zoznamu s výsledkom hlasovania okamžite ukáže, pre ktorú stranu sa dotyčný rozhodol," uvažuje nad absurdnou situáciou liberálny denník. O tom, že v zahraničí žijúci občania by - podobne ako Slováci - nedostali príležitosť hlasovať vo voľbách do Európskeho parlamentu za domácich kandidátov, sa v Budapešti ani chvíľu neuvažovalo. Otázkou bolo len to, ako im to umožniť. Vládni socialisti navrhovali poľský model - hlasovanie na veľvyslanectvách, kde volebné komisie tvoria diplomati. Opozičný Fidesz však bol zásadne proti. Strana bývalého premiéra Viktora Orbána odmietla aj korešpondenčný spôsob, ktorý s úspechom používajú Nemci či Briti. Argument bol v oboch prípadoch rovnaký - obavy z manipulácií. Fidesz totiž po tesnej porážke v parlamentných voľbách v roku 2002 spochybňoval ich regulárnosť. A tieňa podozrenia z falšovania výsledkov, ktorý odvtedy živí vo vzťahu k socialistom, by sa nerád vzdal. Napokon, podľa prieskumov si voliči Fideszu za túto nedôveru ochotne priplatia. Neprešiel ani návrh slobodných demokratov vybudovať podľa vzoru škandinávskych krajín systém hlasovania pomocou elektronickej pošty. Je vraj totiž príliš drahý. Hoci by išlo o dlhodobú investíciu, využiteľnú aj v mnohých budúcich voľbách, jednorazová "volebná turistika" je päťnásobne lacnejšia.
Štyrom parlamentným stranám v Budapešti sa včera nepodarilo dosiahnuť zhodu v otázke irackého mandátu maďarských vojakov. Vládni politici by maďarský kontingent ponechali do konca roka, opozícia by ho stiahla. Šéfka parlamentnej frakcie vládnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP) Ildikó Lendvaiová aj predstaviteľ koaličného Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ) István Szent-Iványi po rokovaní zdôrazňovali, že Maďarsko musí zotrvať pri tom parlamentnom rozhodnutí, podľa ktorého sa mandát maďarskej jednotky končí až koncom roka 2004. Podľa Lendvaiovej nie je dôvod na skorší návrat vojakov. Opozičný zväz mladých demokratov (FIDESZ) tvrdí, že mučením zajatcov v Iraku vznikla nová situácia. Podľa slov predsedu poslaneckého klubu FIDESZ Jánosa Ádera, v tejto situácii je možné zaručiť splnenie pôvodných cieľov v Iraku iba intenzívnym zapojením OSN.
Veríme, že aktivity západných sadistov v irackých väzniciach neboli inšpiráciou pre samovražedného útočníka, ktorý zavraždil šéfa irackej vládnej rady. Nech je to akokoľvek, Maďarsko si musí položiť otázku: Čo robíme v tomto krupobití guliek? Nepriatelia Ameriky sú tak dobre vyzbrojení, že z toho ide strach, a situácia sa začína na vojnu podobať. Za týchto okolností tam nie je priestor pre pomocných vojakov, ktorými v skutočnosti je maďarská jednotka v Iraku.
Maďarská opozícia je v otázke odvolania maďarských vojakov z Iraku jednotná a žiada okamžité rokovania o možnosti urýchleného návratu vojakov domov. Opozičné Maďarské demokratické fórum (MDF) by najradšej odvolalo vojakov z Iraku okamžite. Najväčšia opozičná strana FIDESZ by však súhlasila so zotrvaním maďarských vojakov v Iraku, pokiaľ by medzinárodné jednotky mali mandát Organizácie Spojených národov. "Na rokovaní parlamentných strán by MDF bolo ochotné hovoriť len o okamžitom stiahnutí vojakov z Iraku. Počkáme maximálne do termínu odovzdania moci Iračanom plánovaného na 30. júna," uviedol predseda poslaneckého klubu MDF Károly Herényi. MDF zatiaľ odmieta rokovať o návrhu najsilnejšej opozičnej strany FIDESZ, ktorá viaže prípadné zotrvanie maďarského práporu na podriadenie medzinárodných síl Organizácii Spojených národov. "V opačnom prípade sme aj my za okamžité stiahnutie maďarských vojakov z Iraku," vyhlásil podpredseda FIDESZ-u Zoltán Pokorni na stretnutí s občanmi. Pokorni nepovažuje za reálne, aby po odhalení prípadov mučenia irackých zajatcov mohli Američania vybudovať v Iraku základy demokracie. "Veci idú zlým smerom a Maďarsko by malo z celej akcie vycúvať. Američania vyhrali vojnu, ale mier pravdepodobne nevyhrajú," dodal. Predseda FIDESZ-u expremiér Viktor Orbán sa domnieva, že maďarskí vojaci udalosti v Iraku nemôžu ovplyvniť, ale už utŕžili z hanby, ktorej sa dostalo koaličným vojakom za mučenie väzňov. Vládny Zväz slobodných demokratov (SZDSZ) označil návrh MDF za "škodiaci záujmom Maďarska". Predseda SZDSZ Gábor Kuncze je presvedčený, že stiahnutie zahraničných vojakov z Iraku by viedlo v tejto krajine k anarchii a chaosu. Nesmieme dopustiť, aby sa otázka Iraku stala témou predvolebnej kampane volieb do Európskeho parlamentu," vyhlásil Kunzce. Aj maďarský minister zahraničných vecí László Kovács varoval pred zneužívaním tejto otázky v predvolebnej kampani.
Účasť maďarských vojakov na irackej misii je naďalej hlavnou témou vnútropolitických diskusií u našich južných susedov. Vládne strany naďalej zdôrazňujú, že v otázkach medzinárodných záväzkov a vypočítateľnosti Maďarska nemožno pripustiť predvolebné „hry“. Ranné konzultácie predstaviteľov štyroch parlamentných strán boli vopred odsúdené na neúspech: mali na nich rokovať o budúcnosti irackej misie, no čo sa týka podstaty problému, stanoviská sa naďalej líšia diametrálne. Opozícia pochybuje o tom, že je možné úspešne splniť poslanie 300-členného kontingentu v Iraku, čiže maďarskí vojaci tam nemajú čo hľadať. Tento názor vyjadril aj na dnešnom stretnutí s veľvyslancami krajín Európskej únie predseda Fideszu Viktor Orbán. Na plenárnej schôdzi parlamentu popoludní predstaviteľ opozičného Maďarského demokratického fóra opätovne žiadal okamžité odvolanie maďarskej jednotky. V odpovedi minister zahraničných vecí László Kovács okrem iného argumentoval takto: Keby koaličné sily odišli z Iraku, vypukla by krvavá občianska vojna, ktorá by priniesla oveľa viac obetí. Mandát maďarských vojakov platí do konca tohto roka, a ich odvolanie by spochybnilo medzinárodnú hodnovernosť Maďarska – odznelo ešte z vládnej strany, ktorá sa naďalej domnieva, že opozícia využíva tému na kampaň pred voľbami do Európskeho parlamentu. Tieto spory viedli k tomu, že parlamentné strany sa nedohodli
Nemecko je tiež za to, aby OSN vzala na seba väčšiu zodpovednosť v Iraku – potvrdil to minister obrany Peter Struck, ktorý rokuje v Budapešti. Na večernom stretnutí s ministrom zahraničných vecí Lászlóm Kovácsom Struck vyjadril presvedčenie, že v Iraku ešte dlhší čas bude potrebná prítomnosť väčšieho počtu amerických a britských vojakov, a treba dať šancu prechodnej vláde, aby skonsolidovala situáciu. Maďarská strana dôraznejšie žiada vo veci ďalšieho vývoja v Iraku uznesenie Bezpečnostnej rady, avšak nemôže posielať OSN ultimátum – to povedal minister Kovács, narážajúc na požiadavku opozície, aby svetová organizácia prevzala zodpovednosť v Iraku do 30.júna, v opačnom prípade treba maďarských vojakov odvolať. Maďarský kontingent pomáha nastoliť stabilitu a prispieva k vytvoreniu podmienok pre mierovú obnovu Iraku, preto zostane dovtedy, kým bude jeho činnosť potrebná a možná – dodal šéf diplomacie na tlačovej konferencii po stretnutí s nemeckým ministrom obrany Petrom Struckom.
Maďarská vláda nemení svoj postoj k irackej misii, a nemieni zohľadniť prieskumy verejnej mienky, podľa ktorých až tri štvrtiny obyvateľstva je za odvolanie maďarských vojakov z Iraku. Po včerajšom zasadaní kabinetu jeho hovorca Zoltán Gál konštatoval, že táto vláda nezvykne meniť svoje stanoviská podľa prieskumov verejnej mienky. Práve na základe týchto prieskumov, a po škandále s týraním irackých väzňov, nadhadzuje opozícia odvolanie 300-členného maďarského kontingentu. Padol dokonca návrh, aby premiér Péter Medgyessy išiel v júni do Washingtonu s pevným poverením neprisľúbiť predĺženie mandátu vojakov. Vláda však podobné opozičné návrhy nemieni brať do úvahy.
Urýchlené konzultácie štyroch parlamentných strán o najnovšom vývoji v Iraku žiadajú maďarské politické strany. Minister zahraničných vecí László Kovács zdôrazňuje, že odvolanie maďarského kontingentu z Iraku nie je odpoveďou na týranie väzňov. Horúčkovito sa vyjadrujú maďarskí politici k prípadom týrania irackých väzňov – všetci to odsudzujú a označujú za hanebné, trápne a morálne neprijateľné. Opozičný Fidesz hovorí o novej situácii, v ktorej už vôbec nejde o boj proti terorizmu. Hanba padá aj na hlavu maďarských vojakov, hoci nemajú vplyv na rozhodovanie v Iraku – mieni predseda strany Viktor Orbán: Osobne si myslím, že čím skôr prídeme domov, tým lepšie. Akonáhle to bude možné, mali by sme našich vojakov stiahnuť. Slobodní demokrati iniciovali prijať spoločnú deklaráciu parlamentných strán, ale iba k týraniu irackých väzňov. Pred tým sa neuzatvára ani minister zahraničných vecí László Kovács: Na konzultácie parlamentných strán, ktoré navrhujú liberáli a Fidesz, socialisti pôjdu tiež, ba čo viac, aj vláda je pripravená zapojiť sa do týchto rokovaní – povedal na mimoriadnej tlačovej konferencii šéf diplomacie, no škandál s väzňami odmietol dať do súvislosti s irackou misiou, a tobôž nesúhlasí s odvolaním maďarských vojakov pred vypršaním ich mandátu. Aj maďarská vláda je za to, aby pôsobenie medzinárodných síl v Iraku legitimovala Bezpečnostná rada OSN formou ďalšieho uznesenia.
Jednou z foriem cezhraničnej spolupráce susediacich regiónov Novohrad v Slovenskej republike a Nógrád v Maďarskej republike je aj rozvíjanie kultúrnych tradícií v širšom zameraní. V roku 2004 sa uskutoční už IX. ročník Medzinárodného novohradského folklórneho festivalu. Jeho zakladateľom je Novohradské župné osvetové a turistické stredisko v meste Salgótarján. Minulý ročník sa konal za účasti folklórnych súborov z Veľkej Británie, Kanady, Poľska, Turecka, Rumunska, Arménska, Senegalu, Maďarska a Slovenska. Atmosféru počas podujatia dokonale vystihoval podtitul : „Novohrad v Európe – Európa v Novohrade“. Ústredným poslaním festivalu je priblížiť kultúrne tradície jednotlivých zúčastnených štátov občanom Novohradskej župy z oboch strán hraníc. Jedná sa o šesťdňové podujatie za účasti zástupcov viacerých nielen európskych krajín. Celkový predpokladaný počet účastníkov je okolo 600 osôb. Našou snahou je vytvoriť pre všetkých účastníkov také prostredie a atmosféru, aby na Slovensko v dobrom spomínali, aby pociťovali potrebu sa sem vrátiť, a po návrate do svojich rodných krajín o nás rozprávali svojim známym. Spolupráca s Novohradským župným strediskom v Salgótarjáne sa začala v roku 2000. Mesto Lučenec bolo vlani po tretí krát spoluorganizátorom Novohradského folklórneho festivalu. Tento rok prejde festival niekoľkými zmenami (najmä na strane SR). V tejto súvislosti Mestský úrad, Oddelenie podnikateľskej činnosti vyzýva občanov mesta Lučenec o zaslanie zaujímavých nápadov týkajúcich sa sprievodných aktivít a podujatí pri príležitosti IX. Medzinárodného novohradského folklórneho festivalu v Lučenci. Svoje návrhy posielajte na adresu: Mestský úrad Lučenec, Oddelenie podnikateľskej činnosti, Novohradská 1, 984 01 Lučenec, e-mail:
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
, Staňte sa aj vy spoluorganizátorom tohto pekného letného podujatia!
Britská hudobná superhviezda Sting je podľa informácií jej oficiálnej webovej stránky nútená odrieknuť kvôli chorobe viaceré plánované koncerty. Zápal hrdla mu však neohrozuje jeho budapeštianske vystúpenie 5. júna. Píše o tom dnes maďarský internetový portál Zeneforum. Sting mal pred niekoľkými dňami začať v škandinávskych krajinách európsku časť svojho svetového turné. Po severských krajinách malo nasledovať vystúpenie v domácom Anglicku. Podľa zverejnených informácií však hudobník musel odložiť už prvý koncert kvôli vážnemu zápalu hrdla. Bývalý líder skupiny Police mieni nahradiť zrušené koncerty čo najskôr. Stingov budapeštiansky koncert, ktorý sa bude konať na mieste bývalých prvomájových sprievodov a na ktorý bude bezplatný vstup, bude vyvrcholením reklamnej kampane zmeny mena jedného z mobilných operátorov pôsobiacich na maďarskom trhu.
Pripojenie k Európskej únii by mohlo zamiešať karty aj na slovenskom mediálnom trhu. České, ale aj maďarské periodiká k nám dovážali distribučné firmy, ktoré by dnes vydavateľstvá mohli obísť. Pre predaj maďarských novín a magazínov stanovovali distribútori doteraz veľmi často "viazanú remitendu", teda predajcovi sa predaj oplatil vtedy, ak predal určený počet novín. Ak sa mu to nepodarilo, prerobil. Odbúraním colnej administratívy by mohli vydavateľstvá svoju predajnú sieť rozšíriť aj o Slovensko. Maďarskí vydavatelia otvorene hovoria, že sa budú snažiť získať pre svoje produkty aj časť trhu na južnom Slovensku. Týždenník Szabad Föld sú napríklad najdôležitejšie noviny maďarského vidieka. Vychádza v náklade 160-tisíc kusov. Pred rokom 1989 ho predali aj v krajinách susediacich s Maďarskom v počtoch niekoľko desiatok tisíc kusov. "Budeme sa snažiť o to, aby sme na týchto starých trhoch boli opäť prítomní," hovorí riaditeľ novín Gábor Szžcs. "Na Slovensko od minulého týždňa posielame 4000 kusov, ktoré budú distribuované od západu až po Košice." Cenu týždenníka na Slovensku skúšobne stanovili na 19,50, tesne pod cenu svojho potenciálneho slovenského konkurenta, maďarskojazyčného týždenníka Vasárnap. Cena by však podľa Szžcsa mohla ísť ešte nižšie. České vydavateľstvá s priamym vstupom na slovenský trh vraj zatiaľ neuvažujú. "Zatiaľ nič podobné nechystáme," hovorí Monika Matejková z českého Týdne. "Pre nás je jednoduchšie ísť cez distribútora, priame vzťahy so slovenskými predajcami by sme nezvládli, v Čechách máme asi 20-tisíc predajcov, na Slovensku asi 6-tisíc," hovorí Tomáš Beňa z vydavateľstva Ringier, ktoré k nám dováža najmä Reflex a časopis ABC, populárny medzi mládežou zaujímajúcou sa o techniku a počítače. Podľa nedávnej miniankety denníka SME sú medzi tínedžermi obľúbené práve časopisy v češtine - Bravo, Bravo Girl!, Dívka a Level. Slovenská ponuka pre ich vekovú kategóriu je slabá - časopis Cool Fun napríklad vznikol len v novembri minulého roka. Čeština mladým pri čítaní vôbec neprekáža. "Ani trochu," tvrdili svorne 12-ročné dievčatá Kristína a Miška z Bratislavy. Či sa české časopisy predávajú vo väčšom počte výtlačkov ako slovenské, nám v distribučnej spoločnosti Media Print Kapa odmietli prezradiť, vraj ide o obchodné tajomstvo. Vydavatelia českých časopisov sa tiež nechystajú zatiaľ zrušiť dohody so slovenskými distribútormi.
Nové maďarské nízkonákladové aerolínie Wizz Air dnes podpísali dohodu s americkým fondom Indigo Partners LLC o investícii vo výške 20 miliónov EUR (806,8 milióna SKK) do rozpočtu aerolínií. Wizz Air plánuje získať ešte ďalších 20 miliónov EUR z nemenovaných európskych investičných fondov. Fond Indigo Partners bol založený koncom roka 2002. Jeho dvaja výkonní predstavitelia Bill Franke a Steve Johnson nedávno založili leteckú spoločnosť Tiger Airways, ktorá lieta zo Singapuru. Prvý let spoločnosti Wizz Air sa uskutoční v stredu z poľských Katowíc.
Dohodu o spolupráci pri rozvoji hospodárstva a podpore cestovného ruchu podpísali dnes v maďarskom Miškovci zástupcovia Košického samosprávneho kraja (KSK), župy Borsod-Abaúj-Zemplén a Letiska Košice. "Košické letisko medzinárodného charakteru má široký záber, čím zasahuje aj túto maďarskú župu. Je preto prirodzeným záujmom letiska aj nášho kraja, aby bol dostatok informácií o leteckej doprave, pretože dnes existuje viac veľmi rýchlych spojení do Európy a celého sveta," uviedol na margo dohody predseda KSK Rudolf Bauer. Podľa jeho slov ide o to, aby týmto spôsobom mohli ľudia aj z maďarskej župy vycestovať z košického letiska do sveta a opačne, aby turisti mohli pricestovať do Tokajskej oblasti k nám a do Maďarska, nielen do KSK. Dohoda sa začala realizovať už dnes tým, že samospráva župy Borsod-Abaúj-Zemplém umožnila pre podnikateľov v Miškovci prezentáciu košického airportu s medzinárodným štatútom, v ktorom dokončujú nový moderný terminál na vybavovanie cestujúcich. Podľa riaditeľky letiska Marty Horváthovej cieľom je, aby turisti, ktorí chcú navštíviť Tokajskú oblasť u nás a na severovýchode Maďarska, pristávali v Košiciach, pretože najbližšie letisko s medzinárodným štandardom je v Budapešti. Nový terminál pre vybavovanie cestujúcich po príletoch odovzdajú do užívania v júni. Po celkovom ukončení novej letiskovej haly v októbri bude môcť košické letisko prijímať tisíc cestujúcich za hodinu a 700 000 ročne, čo je približne štvornásobok súčasného stavu. V Miškovci by podľa dohody malo naše letisko otvoriť informačnú kanceláriu. Možnosť prezentácie dostanú maďarskí podnikatelia 4. júna v Košiciach. Partneri budú sledovať výzvy Európskej únie, aby mohli spolu podávať projekty na rozvoj regiónu. Na konkrétne prípady spolupráce podpíšu osobitnú dohodu.
Košické letisko sa bude zajtra prezentovať v Miškovci. Cieľom jedinečného podujatia v partnerskom meste je propagácia airportu s medzinárodným štatútom. "Chceme presvedčiť potenciálnych pasažierov a cestovné kancelárie o výhodách, ktoré im naše letisko poskytuje. Nie je to len výhodná poloha, ale aj služby, ktoré sa po otvorení nového terminálu ešte skvalitnia. Naše letisko bude môcť vo väčšej miere slúžiť na charterové lety, napríklad pre zahraničné zájazdy do tokajskej oblasti na oboch stranách hranice, ktorá nás vlastne po spoločnom vstupe do Európskej únie viac spája, ako rozdeľuje," povedala riaditeľka letiska Marta Horváthová. Výstavba terminálu, ktorého príletovú časť majú odovzdať 1. júna tohto roku, finišuje. Po jeho úplnom dokončení v októbri tohto roku bude môcť letisko prijať až 1000 cestujúcich za hodinu a 700-tisíc za rok. Vlani tu odbavili takmer 190-tisíc cestujúcich, tohto roku očakávajú nárast na 230-tisíc pasažierov. Už v prvom štvrťroku tohto roka zaznamenali o 20 percent cestujúcich viac ako vlani v rovnakom období. "Doteraz mali u nás monopol slovenskí dopravcovia. Vstupom Slovenska do únie sa aj my viac otvárame zahraničným leteckým spoločnostiam. Teraz už každý, kto splní podmienky dané predpismi, môže na medzinárodné letisko v Košiciach priletieť. Aj letecký trh sa liberalizuje. Po otvorení nového terminálu budeme pripravení poskytnúť zahraničným pasažierom služby, na aké sú zvyknutí v ostatných štátoch únie," povedala Horváthová. Podľa jej vyjadrenia jednou z noviniek by mala byť pravidelná linka Košice - Užhorod. Košické letisko spolu s bratislavským je od 27. 4. akciovou spoločnosťou so 100-percentnou účasťou štátu. Transformácia sa zavŕši vstupom zahraničného investora, ktorého vyberú na základe medzinárodného tendra. O majetkovú účasť má údajne záujem aj U. S. Steel, mesto Košice a Košický samosprávny kraj.
Už dva týždne pracujú šičky z Tornale v maďarsko-talianskej textilnej spoločnosti v maďarskom Putnoku. Päťdesiatim krajčírkam, zväčša bývalým zamestnankyniam Ozety Tornaľa, sprostredkoval zamestnanie primátor Tornale Ladislav Dubovský. Ďalších päťdesiat žien, ktoré boli nezamestnané, nastúpi ako šičky do fabriky v Putnoku pracovať od prvého júna. "Sme radi, že aj takto sa nám podarí aspoň čiastočne znižovať vysokú mieru nezamestnanosti v Tornali," hovorí Dubovský. Päťdesiat pracovníčok z Tornale dochádza od 4. mája do Putnoku denne. Na pracovisko ich vozí autobus. "Dohodli sme to tak, že ženy vozí súkromný prevozca zo Slovenska, no prepravu platí maďarská strana," konštatuje primátor. Slovenské šičky sú zatiaľ v Maďarsku veľmi spokojné a spokojná je s ich prácou podľa poznatkov Dubovského aj maďarská strana. Spolu s ostatnými textiláčkami, zamestnanými v Putnoku, šijú módne doplnky, ktoré sa vyvážajú do Talianska. Dubovskému sa ako primátorovi podarilo dosiahnuť s firmou v Maďarsku aj ďalšiu dohodu. "Keďže z našej textilnej strednej školy ročne vychádzajú nové šičky, ktoré sa nemajú kde zamestnať, s firmou v Maďarsku sme sa dohodli, že, ak budú mať dievčatá záujem, budú ich ako čerstvé absolventky zamestnávať oni. Takú možnosť má už prvých tridsať dievčat, ktoré končia školu o mesiac.
Japonský elektronický koncern Sony znovu posilnil strategickú pozíciu svojho závodu v Trnave vo výrobe televíznych prijímačov a komponentov. V marci po presune zo španielskej Barcelony pribudla nová linka na výrobu tunerov ako ďalšieho televízneho komponentu. K aktuálnym 71 zamestnancom na linke pribudne do augusta ďalších 140 ľudí. V nasledujúcom období je veľmi pravdepodobné ďalšie rozširovanie výroby, uvádza spoločnosť. Vlani zamestnanecké stavy narástli na takmer 1 400 osôb z vyše 1 110 rok predtým. Rast zamestnanosti nadviazal na objem produkcie. Vo finančnom roku 2003, teda medzi 1. aprílom 2003 a 31. marcom 2004, sa počet vyrobených komponentov a televízorov zvýšil o zhruba desatinu na 7,98 milióna kusov. Napriek tomu zaznamenali mierny pokles tržby – na 6,9 mld. Sk. Podľa generálneho manažéra pre kvalitu a servis Ľubomíra Kollára však za tým rovnako ako v predchádzajúcom období stojí pokles vnútrokoncernových cien. „Naše tržby sa delia len medzi predajnú spoločnosť Sony, ktorá odoberá hotové výrobky, a ďalšie závody Sony, ktorým dodávame komponenty,“ vysvetľuje Ľ. Kollár. Celkové investície od príchodu v roku 1996 do konca marca tohto roku presiahli 1,317 mld. Sk. Okrem rastu výroby sa však mení aj postavenie slovenského závodu Sony. V tomto roku sa spojil s maďarskou výrobnou fabrikou Sony v Gödöllö neďaleko Budapešti. Tak ako Trnava v televízoroch, maďarský závod je strategickým regionálnym centrom v oblasti audio a video produktov. Spoločný podnik East European Technology Center má pokryť rastúci dopyt na trhoch strednej a východnej Európy. „Od tohto spojenia si sľubujeme efektívnejšie využitie a skĺbenie výrobných kapacít, optimalizáciu nákladov a predovšetkým pokrytie trhu,“ hovorí generálny riaditeľ trnavského závodu a zároveň spoločného podniku Werner Student, podľa ktorého je dôležitá najmä včasnosť dodávok produktov domácej zábavy Sony a atraktívna cena.
Najväčší svetový výrobca domácich spotrebičov Electrolux zastaví výrobu vysávačov vo Švédsku, čím sa zruší 500 tamojších pracovných miest, a presunie výrobu do existujúceho závodu v Maďarsku. Cieľom je znížiť náklady, oznámila včera švédska spoločnosť. Electrolux utvorí asi 200 nových pracovných miest v závode v Jaszbereny juhovýchodne od Budapešti.
Vychytená Česká republika a najmä jej metropola Praha, potom Poľsko, Maďarsko a Rusko. V posledných dvoch-troch rokoch aj Bulharsko. Tak sa dá zostaviť rebríček turistického úspechu krajín bývalého komunistického bloku. Slovensko je medzi nimi zatiaľ na chvoste. Rolu hrá pritom nesporne aj slabá potencia štátnej propagácie. Hoci Maďarsko patrilo aj vlani medzi najnavštevovanejšie európske destinácie, dôležitú úlohu pri rozvoji cestovného ruchu majú domáci hostia. Je to aj zásluhou tzv. rekreačných šekov. Už zhruba osem rokov nimi môžu zamestnávatelia odmeňovať svojich zamestnancov, pričom daná suma je výhodnejšie zdanená ako v prípade priameho vyplatenia odmeny na strávenie dovolenky. Cieľom zavedenia rekreačných šekov bolo podľa vzoru povojnového Francúzska podporiť domáci cestovný ruch. Tieto šeky možno totiž míňať len v domácich turistických zariadeniach. „Aj vďaka nim boli vlani maďarské hotely až spolovice vyťažené domácimi turistami,“ pochvaľuje si bývalý riaditeľ pražskej pobočky národnej agentúry pre cestovný ruch Magyar Turizmus, R.t. [Maďarská turistika, a.s.] István Veres. Dodáva zároveň, že v štvorhviezdičkových hoteloch predstavovali dokonca až 90 percent. „Maďarskí hostia sú v maďarských hoteloch takými istými hosťami ako zahraniční,“ hovorí. Pripomína, že keď platia rekreačným šekom, tiež platia DPH, čiže generujú príjem pre štát. Pomáha to zároveň udržiavať, ba na mnohých miestach aj zvyšovať zamestnanosť.
Aj na Slovensku už bude možné vyhrať veľké peniaze. Doteraz bola u nás najvyššia výhra vyše 39 miliónov a taká vysoká výhra, ako napríklad v Maďarskom Lotte - v prepočte 778 miliónov, sa získať nedala. Pri novej hre Euromilióny sa však ráta už s podstatne vyššou výhrou - Tipos tipuje, že jackpot by raz za čas mohol dosiahnuť aj sto miliónov. Výhoda slovenského jackoptu by mohla byť v tom, že u nás sa výhry nezdaňujú. Euromilióny sa od Lota líšia v tom, že hráči tipujú 7 čísiel z 35 a zároveň 1 číslo z 5. "Očakávame, že výška eurojackpotu bude dosahovať niekoľkonásobne vyššie sumy, ako je jackpot pri Lote. Je to dané nižšou pravdepodobnosťou padnutia jackpotu v 1. poradí, aj výškou minimálneho vkladu hráča, ktorý predstavuje 40 korún," hovorí šéf Tiposu Stanislav Žiačik.
Rekordných 10.000 porcií guľášu chce ponúknuť záujemcom v maďarskom meste Eger ďalší kandidát na zápis do Guinnessovej knihy rekordov - šéfkuchár Tibor Dósa. Dejiskom pokusu bude mesto na severe krajiny 17. júla v rámci tamojších letných slávností. Na prípravu gastronomickej dobroty spotrebujú päť metrických centrov hovädzieho mäsa z biofarmy, 1500 kilogramov zemiakov, 250 kilogramov cibule, 100 litrov oleja, päť kilogramov cesnaku, 15 kilogramov soli a 10 kilogramov papriky. Po ukončení varenia, ku ktorému organizátori ponúknu 5600 litrov nápoja, bude guľáš aj vďaka podpore projektu zo strany miestnej samosprávy k dispozícii bezplatne. Napriek tomu budú môcť všetci, ktorým dielo oceneniami ovenčeného šéfkuchára zachutí, venovať podľa uváženia finančné prostriedky na podporu detského oddelenia miestnej nemocnice.