28. mája 2004 ● Zo slovenskej tlače
Maďarská koaličná, socialisticko-liberálna vláda je práve v polčase. Sama hodnotí svoju činnosť optimisticky, opozícia formuluje zdrvujúcu kritiku, no ani analytici neprekypujú dôverou. Práve prebieha v parlamente takzvaný politický diskusný deň o dvojročnej činnosti vlády Pétera Medgyessyho. Nie sú potrebné ďalšie drastické úsporné opatrenia - hovorí vláda. Kabinet chystá nový balík drastických úsporných opatrení - tvrdí opozícia. V maďarskej ekonomike sa začali priaznivé procesy, rast bude v nasledujúcich rokoch plynulý, zvyšujú sa príjmy štátnej pokladnice, forint je stabilný, nezamestnanosť je 6-percentná, schodok dosahuje únosnú mieru, inflačné predpovede sa zlepšujú - konštatuje vláda. Tento kabinet doviedol krajinu na pokraj krachu, celé masy chudobnejú, rastie nezamestnanosť, kríza sa prejavuje v školstve, zdravotníctve, dokonca v zahraničnej politike a všade, prekvitá korupcia - konštatuje zasa opozícia… V týchto protikladných tvrdeniach by som mohol pokračovať do večera. V každom prípade dokazujú diametrálne odlišný pohľad na stav krajiny. Akiste treba brať do úvahy, že sa blížia voľby do Európskeho parlamentu, a strany sa správajú, ako keby im išlo o život. Opozícia vehementne masíruje verejnosť, a tak nečudo, že aj vládni politici sú nervózni, čoho najnovším príkladom je vyjadrenie ministra financií Tibora Draskovicsa: sťažoval sa, že médiá upriamujú pozornosť len na negatívne javy, čiže novinári - ako vrany - iba krákajú. Teraz, v polčase už ľudia zabudli, že vláda napríklad zvýšila mzdy verejných zamestnancov o 50 percent, alebo zrušila koncesionárske poplatky na televíziu a rozhlas, aby sme spomenuli len niektoré opatrenia spred dvoch rokov, no a vstup do Európskej únie nikto nevníma, ako zásluhu tejto vlády. Zodpovednosť politikov na oboch stranách tkvie v tom, že prehnaný optimizmu i nadsadený pesimizmus je pre hospodárstvo koniec koncov nezdravý.
Maďarská socialisticko-liberálna vláda je práve v polčase svojho mandátu, čo podnietilo opozíciu navrhnúť osobitný parlamentný diskusný deň o doterajšom pôsobení koalície. Hodnotenie oboch strán bolo diametrálne odlišné. Vládna propaganda a skutočnosť - taký názov dala opozícia parlamentnej diskusii, no zo šesťhodinového zasadania možno vyvodiť iba jediný záver: vláda hodnotí situáciu prehnane optimisticky, zdôrazňuje svoje úspechy, opozícia zasa príliš pesimisticky vykresľuje stav krajiny ako blízky ku krachu. Poslanci v podstate neviedli diskusiu, ale predniesli monológy a navzájom sa obviňovali z klamstva. Minister zahraničných vecí László Kovács pri bilancii činnosti maďarskej diplomacie zdôraznil, že vzťahy krajiny so všetkými štátmi sa rozšírili a zlepšili, a na kontakty so susedmi nie je charakteristické napätie. Podarilo sa novelizovať krajanský zákon tak, že okruh výhod a podpôr sa nezúžil, ale rozšíril, no dosiahli sme, že susedia považujú zákon za aplikovateľný - povedal minister Kovács, a poznamenal, že zahraničnú politiku kvalifikujú jej výsledky, a nie sila hlasu, ani nie to, že s koľkými krajinami sa dokážeme pohádať za daný čas.
Rozpočtový deficit Maďarska bude v máji značne nižší ako pôvodne očakávalo ministerstvo financií vďaka podstatne vyšším príjmom. Uviedol vo štvrtok maďarský minister financií Tibor Draskovics. Odmietol uviesť presný údaj nového májového odhadu rozpočtového deficitu, dodal však, že môže potvrdiť podstatný nárast príjmov, ktorý sa pohybuje na úrovni niekoľkých desiatok tisíc miliárd maďarských forintov. Skôr v tomto mesiaci ministerstvo financií prognózovalo rozpočtový deficit za máj vo výške 283 mld. HUF, kým deficit za obdobie od januára do apríla dosiahol 548 mld. HUF. Tiež predpovedal deficit rozpočtu za prvý polrok 2004 na úrovni 1,012 mld. HUF, čo by predstavovalo 85 % z celoročného plánu. To podnietilo obavy z možného prekročenia plánu, avšak podľa Draskovicsa celoročný plán je stále dosiahnuteľný. Cieľom vlády je udržať v roku 2004 rozpočtový deficit na úrovni 4,6 % hrubého domáceho produktu (HDP) podľa rozpočtových pravidiel ESA 95 po tom, ako začiatkom roka znížila výdavky o 120 mld. HUF. Minulý rok deficit dosiahol 5,9 % HDP.
V období od februára do apríla tohto roka evidovali v Maďarsku 3 891 000 zamestnaných, miera nezamestnanosti dosiahla 6 %. Oproti rovnakému obdobiu vlaňajšieho roka nedošlo k zmene presahujúcej hranicu štatistickej chyby. Vyplýva to z dnes zverejnených údajov Ústredného štatistického úradu (KSH). V uvedenom období bol priemerný počet nezamestnaných v zmysle medzinárodných kritérií 248 000. Miera nezamestnanosti v Európskej únii v marci dosiahla 8,2 %. Z evidovaných nezamestnaných 46 % hľadá prácu jeden rok, alebo dlhšie obdobie. Pomer dlhodobo nezamestnaných stúpol o 7,4 percentuálneho bodu oproti rovnakému obdobiu roka 2003, priemerná doba nezamestnanosti je v Maďarsku 16,8 mesiaca. Pomer vekovej kategórie 15 až 24 rokov v rámci všetkých nezamestnaných bol od februára do apríla 21 %.
Vyše stokilometrovú rýchlosť namerali policajti budapeštianskemu primátorovi Gáborovi Demszkymu na úseku, kde najvyššia povolená rýchlosť bola 70 km/h. Osoba prvého muža metropoly nebola pre nich argumentom k tomu, aby mu neodobrali vodičský preukaz, a ocenili jeho "výkon" 40.000-forintovou (v prepočte asi 6380 Sk) pokutou. Podľa dnešného vydania maďarského denníka Népszabadság policajti pri kontrole zistili aj to, že primátor mal už dávno neplatnú vodičskú licenciu. Proti rozhodnutiu o zadržaní dokumentu na štyri mesiace sa Demszky odvolal. Polícia odmietla správu komentovať s odvolaním sa na ochranu osobnosti, oznámila iba toľko, že konala v zmysle platných právnych noriem. Nezávislí odborníci považujú pokutu za primeranú, konštatuje Népszabadság.
Maďarská opozícia žiada konzultácie štyroch parlamentných strán pred nastávajúcou cestou premiéra Pétera Medgyessyho do Washingtonu. Mieni spoločne pripraviť jeho „batožinu“ najmä vo veci Iraku. Šéf diplomacie László Kovács takýto „viazaný mandát“ považuje za neprijateľný. Od vypuknutia škandálu okolo týrania irackých väzňov silnejú v Maďarsku hlasy, aby 300-členný maďarský kontingent stiahli z Iraku. Vláda to odmieta s tým, že medzi týraním a poslaním medzinárodných síl nie je súvislosť, súbežne však žiada tiež posilnenie úlohy OSN pri riešení situácie. Práve o týchto iniciatívach referoval pred zahraničným výborom parlamentu šéf diplomacie László Kovács. Predseda výboru z opozičného Fideszu Zsolt Németh označil za potrebné, aby v týchto horúcich otázkach vznikol medzi parlamentnými stranami konsenzus, a aby na nastávajúcej washingtonskej návšteve toto spoločné stanovisko prezentoval aj premiér Péter Medgyessy. Takýto záväzok vzápätí minister Kovács odmietol prijať s tým, že to v prípade demokraticky zvolených vlád nebýva praxou. Okrem toho v Iraku nie je taká situácia, aby maďarskí vojaci museli ísť domov. Zsolt Németh na to reagoval konštatovaním, že vláda sa správa ako pštros, keď nevidí, že v Iraku je nová situácia, a keď sa nezrodí nové uznesenie Bezpečnostnej rady OSN, treba začať so sťahovaním maďarského práporu.
Výkonný podpredseda SMK Miklós Duray dnes v Budapešti predstavil svoju knihu Od domoviny k národu. Dielo predstavil pred asi 500 účastníkmi na pôde Telovýchovnej univerzity predseda pravicového Zväzu mladých demokratov (FIDESZ) a expremiér Viktor Orbán. Podľa jeho slov sa na Hornej zemi podarilo Maďarom zladiť nutnosť koexistencie národnostrategických cieľov s každodenným politizovaním tak, že pritom neutrpela jednota národného spoločenstva. V tom mal slovenský politik a spisovateľ Duray významnú úlohu, zdôraznil Orbán. Publikácia s podtitulom Situácia maďarstva v Karpatskej kotline a jej šance obsahuje vyše sto článkov, analýz a prejavov z rokov 1990-2002. "Zlé spomienky minulosti sa stále presunú do budúcnosti, otázkou je, či je možné z týchto spomienok čosi skresať v EÚ, kam sa dostalo 11 miliónov Maďarov z Maďarska a zo Slovenska," vyhlásil pred poslucháčmi podpredseda SMK. Kniha je určená predovšetkým obecenstvu, ktoré tomu rozumie, v tomto prípade maďarskému. Niektoré články, rozhovory a rôzne časti knihy boli napísané v slovenčine, tie pozná aj slovenská verejnosť, povedal TASR o knihe jej autor. "Po prvom máji sme sa stali občanmi Európskej únie, to nám dáva nové dimenzie života aj plánovania budúcnosti, aj o tom je tá kniha." poznamenal Duray na margo svojho videnia budúcnosti Maďarov žijúcich na Slovensku.
O preukazy zahraničného Maďara je záujem aj po našom vstupe do Európskej únie. Vstup Slovenska a Maďarska do EÚ ich vydávanie nijako neovplyvnil, pretože preukaz naďalej dáva majiteľom rovnaké výhody ako pred májom 2004. Väčšina zo záujemcov ho chce z ekonomických a nie z politických dôvodov. Mnohí ľudia však oň žiadajú z dôvodu akejsi spolupatričnosti a pokladajú to len za gesto, ktorým deklarujú svoju národnosť alebo korene. V lučenskej pobočke Združenia za spoločné ciele požiadalo o preukaz od januára 2002 takmer 6-tisíc žiadateľov. Po počiatočnom obrovskom záujme o preukazy z roku 2002 počet žiadateľov ubúda, no stále sa objavujú. Podľa pracovníčky združenia Marty Sólyomovej majú aj v súčasnosti každý týždeň do tridsať nových žiadostí. Záujem prejavujú ľudia z celého regiónu z okresov Lučenec či Veľký Krtíš. Susedia z Rimavskej Soboty majú kanceláriu v sídle Gemera a o preukazy žiadajú tam. V posledných mesiacoch veľa ľudí žiada o preukaz zahraničného Maďara preto, lebo im poskytuje veľa výhod a pri svojich cestách do Maďarska, resp. pri pobytoch môžu ušetriť. Eva Hahnová, pracovníčka Maďarského kultúrneho centra v Lučenci, kde združenie sídli, informovala, že v súčasnosti je veľký záujem o tzv. pedagogické a študentské preukazy zahraničného Maďara. "Ich držitelia získavajú všetky výhody ako ich kolegovia z Maďarska. Majú nárok na zľavu na cestovnom, niektorí podľa druhu a špecializácie školy až do výšky 50 percent. Preukaz, a teda zľavu si môžu uplatniť aj v niektorých múzeách, knižniciach a rôznych ďalších kultúrnych inštitúciách," konštatovala Hahnová. O preukazy sa zaujímajú všetky vekové kategórie. Dôchodcov nevynímajúc, pretože tí sú potom postavení na úroveň svojich rovesníkov z Maďarska a môžu tiež cestovať v autobusoch či vlakoch so zľavou. Mladším kategóriám môže preukaz v Maďarsku pomôcť pri hľadaní zamestnania. V niektorých špecializovaných obchodoch napríklad v Miškovci či Budapešti môžu zas nakupovať držitelia preukazov so zľavou.
Americký prezident George W. Bush zablahoželal listom maďarskému premiérovi Péterovi Medgyessymu k vstupu jeho krajiny do Európskej únie. Oznámila to kancelária hovorcu vlády. "Som presvedčený, že členstvo v EÚ je dobré pre Maďarsko, Európsku úniu a dobré aj pre USA. Ďalej to posilňuje transatlantické vzťahy, prehlbuje a rozširuje naše bilaterálne vzťahy," píše sa v liste americkej hlavy štátu. Členstvo Maďarska v únii je historickou udalosťou, ktorá spolu s rozšírením Severoatlantickej aliancie prispeje k výstavbe slobodnej a mierovej Európy, konštatoval Bush a vyjadril nádej, že Maďarsko bude nápomocné pri prehĺbení partnerského vzťahu USA-EÚ založeného na spoločných hodnotách.
O zmenách, ktoré nastali po rozšírení Európskej únie (EÚ), ako aj o ďalšom vývoji budú dnes diskutovať prezidenti krajín Strednej Európy. Na 11. stretnutí stredoeurópskych hláv štátov v rumunskom letovisku Mamaia sa zúčastní aj Rudolf Schuster. Slovenský prezident by mal vo svojom prejave zdôrazniť potrebu konsolidácie únie po jej rozšírení. Hovoriť by mal aj o postavení nových členských štátov a ich prínose pre ďalších uchádzačov o vstup. Slovenský prezident by sa mal stretnúť na bilaterálnych rokovaniach s maďarským prezidentom Ferencom Mádlom, chorvátskym Stjepanom Mesičom a moldavským Vladimirom Voroninom. Naplánované je aj stretnutie s rakúskym prezidentom Thomasom Klestilom a s novozvoleným prezidentom tejto krajiny Heinzom Fischerom, ktorý do úradu nastúpi 8. júla. Okrem slovenského prezidenta by sa na stretnutí mali zúčastniť prezidenti Albánska, Bosny a Hercegoviny, Bulharska, Česka, Chorvátska, Maďarska, Moldavska, Nemecka, Poľska, Rakúska, Srbska a Čiernej Hory, Slovinska, Talianska a Ukrajiny.
Prvé stretnutie prezidentov krajín strednej Európy bolo v apríli 1994 v českom meste Litomyšl. Na Slovensku sa takéto stretnutie uskutočnilo v januári 1998 a prezidentov vtedy hostila starobylá Levoča. Stretnutia sa stali priestorom na otvorené a neformálne diskusie.
Maďarský ústavný súd zrušil novelu trestného zákona, ktorá mala vyrubiť prísnejšie tresty v prípadoch takzvanej nenávistnej reči a štvania proti iným národom, či etnickým skupinám. Sloboda slova a prejavu je v ústave chránená silnejšie než právo menšín, či už etnických, rasových, náboženských, alebo akýchkoľvek iných, na ochranu proti štvaniu - taká je podstata verdiktu ústavného súdu, na ktorý sa obrátil prezident republiky Ferenc Mádl po tom, čo parlament schválil vlani v decembri prísnejšie tresty pre prípady štvania a poburovania proti iným spoločenstvám. Tu hodno pripomenúť - okrem iného - nedávnu kauzu istého kalvínskeho kňaza z radikálnej Csurkovej strany, ktorý v novinovom článku vyzýval otvorene na elimináciu prišelcov z Haliča, čiže Židov - súd vyniesol oslobodzujúci verdikt. Zvíťazilo teda liberálnejšie poňatie práva, čo v posledných mesiacoch rozpoltilo právnu i politickú obec. V prvej reakcii vládna socialistická strana oznámila, že bude iniciovať zmenu ústavy v tom zmysle, aby v Maďarsku nebolo možné nadávať niekomu do židov či cigánov. Úradujúci riaditeľ zväzu židovských náboženských obcí Gusztáv Zoltai konštatoval, že ako občan, rozhodnutie berie na vedomie, ale ako človek, ktorý prežil holokaust, musí položiť otázku: či by sa zrodil podobný verdikt aj vtedy, keby napríklad na štadióne skandovali heslá, aby ústavných sudcov odviezli do Osvienčimu.
Ako vidia Maďarov cudzinci, a na druhej strane: ako by chceli vyzerať Maďari pred cudzinou? Tieto otázky živo zamestnávajú našich južných susedov. Maďari sú „slony“ a dobrí milenci - to je iba jeden z postrehov zahraničných študentov, ktorých oslovil istý ústav: nože, nech krátko a výstižne sformulujú odpoveď na otázku: akí sú Maďari? Toho „slona“ treba chápať tak, že nezabúdajú - ani na to, keď s nimi niekto zaobchádzal zle, ale ani na to, keď k nim bol niekto dobrý. Na Silvestra o polnoci sa veselia po celom svete, iba Maďari zvážnejú a spievajú hymnu - to je ďalší názor, medzi ktorými sú v prevahe stereotypy: sú pesimisti, nezdvorilí v premávke, majú radi guláš, klobásu a papriku, sú dobrí hostitelia, hladovať u nich je vylúčené, alebo, že kde len môžu, vyjadrujú svoju lásku, predovšetkým na križovatkách a v metre sa stále bozkávajú… No a zahraniční študenti postrehli aj to, že keď sa Maďar stretne s cudzincom, je veľmi ochotný pomôcť, vysvetlí cestu, samozrejme po maďarsky. Jeden zo študentov dokonca závidí maďarským psom: všimol si, že dôchodcovia sa veľmi veľa rozprávajú so svojim psom, ktoré - na rozdiel od cudzincov - po maďarsky rozumejú. Zdá sa, že až tak vážne podobné prieskumy netreba brať. No úplne seriózne to myslia tí, ktorí sú zodpovední za imidž krajiny vo svete. Od pondelka vysielajú na všetkých amerických spravodajských megatelevíziách, ako je CNN, CBS či FOX News 30-sekundové klipy či šoty v hlavnej úlohe so svetoznámym hercom Tonym Curtisom, ktorý je - ako ináč?- maďarského pôvodu. Pravda, jeho rodičia, keď opúšťali Maďarsko, volali sa Schwarz…On, akože Tony, si získal svetovú slávu spolu s Jackom Lemonom a najmä Marilyn Monroeovou vo filme Niekto to rád horúce. A práve to je hlavný slogan spomínaného reklamného klipu v Amerike: „Some like it hot, Hungary - The next hot destination“. Že je Maďarsko naozaj horúcou „destináciou“ pre amerických turistov, dokazuje aj Tony Curtis, ktorý sedí na terase cukrárne Gerbaud v kruhu krásnych dievčat. Ale tento šibal, keď sa po chodníku mihne ďalšia krásavica, uznanlivo sa otáča za ňou. Medzi tým sú poprestrihované obrázky z najznámejších miest v Budapešti. Slovom: pod dojmom tejto imidžovky by sa malo stať Maďarsko horúcim favoritom v cestovných plánoch Američanov, ktorí dávajú ročne na turizmus 270 miliárd dolárov. Takže Maďari sú, alebo určite by chceli byť vrúcnymi hostiteľmi. A akí sú ešte? Ak dovolíte sa podeliť o môj osobný dojem, ktorý dokonca vyšiel v denníku Magyar Hírlap v deň nášho spoločného vstupu do Európskej únie. Redaktori vymysleli, že oslovia rôznych, v Maďarsku pôsobiacich ľudí zo všetkých dvadsiatich piatich členských krajín. Slovensko som prezentoval ja, a dovolil som si vážne-nevážne napísať toto: Aký je typický Maďar? Má mimoriadne dobrý humor a je ochotný urobiť blázna aj zo samého seba, zároveň je nemastný-neslaný a nahnevaný, keď si z neho uťahuje niekto iný. Miluje svoje dejiny, najmä veľké straty-pohromy-traumy, pričom nenávidí, keď sa na tú istú históriu pozerá niekto ináč. Je veľký optimista, no tečie z neho pesimizmus. Má rád národnú jednotu, hoci keď sa zídu dvaja Maďari, založia hneď tri politické strany. Cíti v sebe poslanie, ale sa nazlostí, keď ho zato pošlú preč… Teda typický Maďar je taký istý, ako typický Slovák. Nejestvuje…
Medzinárodná výstava a trh na rozšírenie kontaktov na nielen maďarský trh sa uskutoční v Békéscsabe v športovej hale v dňoch 16. - 20. júna 2004. Akciu dopĺňajú sprievodné programy. Výstava a trh CSABA EXPO je všeobecného charakteru so zameraním na spotrebný tovar. Tento rok sa pozornosť zameriava na drevársky priemysel, nábytkársky priemysel, vybavenie interiérov a s tým spojené výrobky a služby. Sprievodné akcie budú zamerané na rozšírenie únie a hospodárske procesy prebiehajúce v únii. Akcie sa môže firma zúčastniť ako vystavovateľ alebo ako návštevník. Bližšie informácie získate u organizátora na adrese: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. .
Maďarsko by s radosťou privítalo moc kapitálu ruských strategických investorov, uviedol včera maďarský premiér Peter Medgyessy. Podobnú možnosť však Budapešť očakáva aj naopak. Medgyessy považuje súčasné ekonomické dianie za priaznivé, pričom prijatie Maďarska do Európskej únie nepredstavuje podľa neho pre dohody tohto typu žiadne prekážky. Maďarský premiér v tomto vývoji vidí skôr posun k novej spolupráci. Ruská strana s týmito slovami súhlasí. Obe krajiny totiž podľa vlastných vyjadrení vidia vo vzájomných vzťahoch enormne pozitívne zmeny, pričom Budapešť s Moskvou vyriešili aj otázku dlhu Ruska voči Maďarsku.
Od júna by mali montovať čínske televízory v Maďarsku. Či to znamená začiatok trendu, v rámci ktorého aj ďalšie čínske spoločnosti presťahujú svoju výrobu do Európy? - píše o tom vydanie budapeštianskeho denníka Magyar Hírlap. V meste Sárvár na západe Maďarska sídli spoločnosť Flexotronics, ktorá je po automobilke Audi v Györi druhým najväčším exportérom v krajine, a ktorá vyrába a montuje rôzne elektronické zariadenia. V júni začne výrobu 300 tisíc farebných televízorov ročne pre čínsku elektronickú firmu Hisense. Časom z toho môže byť aj miliónová objednávka, pretože čínska strana chce výrobu televízorov pre európsky trh premiestniť do Maďarska. Denník Magyar Hírlap oslovuje v tejto súvislosti riaditeľa priemyselného parku Flexotronics, ktorý poznamenáva, že v Číne sa síce snažia vytvoriť čo najviac nadnárodných spoločností, no za sťahovaním do Maďarska sa skrývajú zrejme aj „daňové príčiny“. Po prvé: na nátlak Svetovej obchodnej organizácie znížili v Číne dotácie exportu. Po druhé: na dovoz televízorov vyrubuje Európska únia 14-percentné clo, no a po tretie: ázijské firmy vyrábajúce pre európsky trh musia rátať s ochranným opatrením Únie, podľa ktorého na 30 výrobkov platia minimálne ceny a keď ich prekročia, takzvané „trestné clo“ môže byť aj 44-percentné. Takže pre tieto príčiny môže byť európska výroba produktov na tento trh výhodná. A Maďarsko je oproti západnej Európe stále príťažlivé kvôli nižším mzdám. Neslobodno zabudnúť ani na to, že v regióne je najväčšia čínska kolónia v Maďarsku, funguje tu viac ako 3500 čínskych podnikov - dodáva denník Magyar Hírlap.
Hoci sa éra dvojtaktných automobilov značiek Trabant a Wartburg už dávno skončila, na maďarských cestách jazdí ešte stále mnoho vozidiel vyrobených v bývalej NDR. Podľa údajov Ústredného štatistického úradu je každé desiate vozidlo práve týchto značiek. Z 2,8 miliónov evidovaných osobných áut je najviac vozidiel značky Opel - 349 tisíc, nasleduje Lada - 276 tisíc a treťou najobľúbenejšou značkou je Suzuki - 256 tisíc vozidiel. Do ovzdušia v Maďarsku vypúšťa svoju "arómu" okolo 163 tisíc trabantov a viac ako 100 tisíc wartburgov.
Pracovná komisia na úrovni náčelníkov generálnych štábov armád krajín Vyšehradskej štvorky do októbra 2004 posúdi možnosť vytvorenia spoločného výcvikového strediska pre pilotov nadzvukových stíhačiek z Česka, Slovenska, Maďarska a Poľska. Dohodli sa na tom ministri obrany krajín V4 na schôdzke v Komornom Hrádku neďaleko Prahy. Šance SR na to, že výcvikové stredisko pre pilotov V4 bude pod patronátom slovenskej armády, minister obrany SR Juraj Liška odhaduje na 1:4. „Dnes sme sa vážne nebavili o tom, že v ktorej krajine by (základňa) mohla byť. Padlo iba to, že by bolo dobre, keby takáto základňa bola, keby bola v krajinách V4, a naše expertné skupiny o tom budú rokovať,“ povedal minister obrany pre TASR. Potvrdil to aj hostiteľ, český minister obrany Miroslav Kostelka. „Neriešili sme žiadne konkrétne miesto. Je to otvorená diskusia,“ poznamenal. Stretnutie na pôde školiaceho a výcvikového strediska MO ČR v Komornom Hrádku prinieslo aj podpis dohody o ukončení činnosti spoločnej tzv. Topoľčianskej brigády k 30. septembru 2005. Ako vysvetlil minister Kostelka, svojho času bolo cieľom vytvorenia brigády pomôcť Slovensku na ceste do NATO. „Svoju úlohu brigáda stopercentne splnila,“ zdôraznil český minister obrany. Aliancia s touto jednotkou nepočíta aj preto, že nepatrí medzi sily rýchlej reakcie. Ministri obrany ČR, SR a Poľska a štátny tajomník ministerstva obrany Maďarska na schôdzke venovali pozornosť aj zahraničným vojenským misiám a situácii v Iraku, Afganistane a na Balkáne. Ako zdôraznil poľský minister obrany Jerzy Szmajdzinski, vojenská prítomnosť tam bude aj naďalej potrebná, ale spolu s tým je treba hľadať pre tieto oblasti aj politické riešenie a pokrok v hospodárskej a spoločenskej oblasti.
Maďarský parlament novelizoval tie ustanovenia volebného zákona, ktoré upravujú pravidlá volieb do Európskeho parlamentu na zahraničných zastupiteľstvách. Skončila sa jedna z najtrápnejších medzihier na maďarskej vnútropolitickej scéne, ktorá je dôsledkom absolútneho nedostatku dôvery medzi jej aktérmi. Len pred dvoma týždňami schválili poslanci novelu, podľa ktorej mali vycestovať na vyše 70 ambasád trojčlenné volebné komisie, dokonca aj do tých krajín - boli to Nigéria, Kuba a Mongolsko, v ktorých prejavil snahu využiť volebné právo iba jediný maďarský občan. Celý tento „volebný turizmus“ mal vyjsť na 300 miliónov forintov, čo je desatina celkových nákladov na voľby do Európskeho parlamentu. Parlamentné strany však prišli na to, že týmto Kocúrkovom by sa skôr zosmiešnili, a tak sa v nedeľu dohodli na inom riešení, ktoré včera v skrátenom legislatívnom konaní už aj schválili. Hlasovať sa na ambasádach bude, ale dozerať na tieto voľby budú pracovníci veľvyslanectiev, ktorí potom pošlú uzavreté urny domov, kde lístky zrátajú. Má ich byť necelých 2500.
Maďarský parlament dnes zmení volebný zákon tak, aby vo voľbách do európskeho parlamentu nemuseli vycestovať na zahraničné zastupiteľstvá osobitné volebné komisie. Dohodli sa na tom včera večer predstavitelia štyroch parlamentných strán. Z takzvaného volebného turizmu predsa nebude nič: politické strany uznali, že pôvodne zvolili mimoriadne drahé riešenie. Nedávno parlament odhlasoval novelu, podľa ktorej do každej krajiny, kde prejavil vôľu hlasovať v eurovoľbách hoci jediný maďarský občan, mali vycestovať trojčlenné volebné komisie, plus jeden náhradník. Celá akcia by bola vyšla na 300 miliónov forintov, čo je desatina celkových nákladov na voľby. Koncom minulého týždňa však najprv socialisti, potom aj Maďarské demokratické fórum stiahlo svojich kandidátov do spomínaných „mobilných“ volebných komisií, takže vznikla situácia, ktorá by bola spochybnila celé voľby. Na stretnutí zástupcov parlamentných strán včera večer však našli jednoduchšie riešenie: volebné urny postavia na vyše 70 ambasádach, dozerať na voľby budú diplomati, ktorí uzavreté urny pošlú kuriérskou poštou domov, kde ich potom otvoria za prítomnosti predstaviteľov politických strán. Potrebná je však novela novely volebného zákona - parlament sa na to podujme dnes v skrátenom legislatívnom konaní. Opozičný Fidesz nesúhlasí ani s najnovším riešením, no prisľúbil, že jeho schválenie v parlamente neprekazí.
Parlament včera zmenil zákon o eurovoľbách, podľa ktorého mali ísť na ambasády po celom svete stranícke komisie. Maďarské eurovoľby sa nedokážu zbaviť nádychu absurdity. Budapeštiansky parlament včera večer zmenil vlastné rozhodnutie z jesene minulého roku, podľa ktorého by museli na hlasovania na maďarských zastupiteľských úradoch v cudzine rovnako ako doma dohliadať volebné komisie zložené zo zástupcov strán. Opozičné strany vlani pri prijímaní zákona o eurovoľbách tvrdili, že nemôžu dôverovať diplomatom slúžiacim terajšej vláde, že hlasy spočítajú poctivo. Do zákona preto presadili ustanovenie, že na každú ambasádu vyšlú početnú delegáciu, ktorá bude dohliadať na čistotu volieb. Odborníci už vtedy upozorňovali, že vyslanie niekoľko stoviek straníckych delegátov na asi 70 ambasád roztrúsených po celom svete bude stáť stovky miliónov forintov a pôjde maximálne o tri tisícky hlasov. Minulý týždeň Celoštátna volebná kancelária predložila presný účet: vyslanie komisií bude rozpočet stáť 300 miliónov forintov (asi 50 miliónov korún). Svoj úmysel hlasovať v zahraničí pritom kancelárii ohlásilo iba 2415 maďarských občanov. Po jednom záujemcovi sa napríklad našlo aj v Mongolsku či Nigérii. Jeden voličský hlas by tak vyšiel v priemere na 120-tisíc forintov (asi 20-tisíc korún), ale podľa vzdialenosti mohol najdrahší hlas vyjsť až na jeden milión fotintov. Menšia koaličná strana, liberálni Slobodní demokrati od začiatku vyhlasovala, že svojich delegátov do zahraničia nevyšle. Po zverejnení údajov volebnej kancelárie sa k nej pridali aj vládni socialisti a menšia opozičná strana Maďarské demokratické fórum. V piatok sa k nim váhavo pridal aj Fidesz bývalého premiéra Viktora Orbána. Problém sa tým však nevyriešil, práve naopak. Vyslanie delegácií je totiž podľa zákona už povinné. Nedodržanie tohto ustanovenia by mohlo spochybniť legitimitu volieb a ich výsledok by mohol ktorýkoľvek súd vyhlásiť za neplatný. Včera mal parlament hlasovať už o zložení delegácií. "Ak by sme túto situáciu urýchlene nevyriešili, organizácia volieb by sa dostala do rozporu s ústavou," povedala šéfka volebnej kancelárie Emília Rytkó. V nedeľu večer preto tri zo štyroch parlamentných strán prijali pôvodný návrh vládnych socialistov, aby bola organizácia volieb predsa len zverená pracovníkom ambasád. Tí však hlasy nebudú počítať. Zapečatené urny pošlú po diplomatických kuriéroch do Maďarska, kde ich otvoria a hlasy spočítajú v prítomnosti zástupcov strán. Fidesz síce so zmenou zákona stále nesúhlasí, v nedeľu však sľúbil, že jeho novelizácii nebude brániť. "Zabezpečíme podmienky potrebné na to, aby mohla v parlamente prejsť," povedal podpredseda poslaneckého klubu Fideszu Antal Rogán.
Maďarská vláda rozhodla, že odsunie zavedenie eura z pôvodného plánovaného termínu v roku 2008 o dva roky. „Dôležitejšie ako rýchle zavedenie eura je to, aby sa to uskutočnilo bezpečným spôsobom,“ citovala agentúra APA maďarského ministra financií Tibora Draskovicsa. Rozhodnutie vlády zavedenie eura odsunúť analytici uvítali. „V roku 2010 sa to dá určite urobiť,“ povedal agentúre Interfax analytik Economic Intelligence Unit (EIU) Matthew Sherwood. Zavedenie jednotnej európskej meny za menej ako šesť rokov vychádza z predpokladu zníženia rozpočtového deficitu na 4,6 percent hrubého domáceho produktu v tomto roku, pričom EIU očakáva deficit na úrovni 5,3 percenta. Podľa M. Sherwooda vyšší rozpočtový deficit môže posunúť plány maďarskej vlády minimálne o ďalší rok. „Ani plán výrazného zníženia výdavkov vo volebnom roku 2006 nie je veľmi realistický,“ dodal M. Sherwood. Rozpočtový deficit chce maďarská vláda znížiť v roku 2006 na 3,6 percenta HDP. Prijatie eura v roku 2010 vychádza aj z optimistických predpokladov ekonomického rastu. „Ak sa niečo nezmení, sú očakávania 4,5- až 5-percentného rastu v rokoch 2007 a 2008 možno priveľmi optimistické,“ myslí si M. Sherwood. Podľa Józsefa Mira z Cashline Securities možno vládny program zavedenia eura hodnotiť iba s istou dávkou flexibility. „Makroekonomická trasa nie je veľmi presná, je to len plán,“ dodal. Ak sa podarí dosiahnuť prognózy v roku 2004 a 2005, nemusí byť podľa jeho slov volebný rok 2006 taký napätý. V prípade, že sa svetová ekonomika prebudí, môže Maďarsko podľa neho dokonca ľahko prekonať predpoklady štvor- až päťpercentného rastu HDP. To by výrazne uľahčilo dosiahnutie stanovených makroekonomických cieľov na ceste za eurom.
Cudzinci sa ešte stále môžu na Slovensku stretnúť s cenami vyššími, než aké sa účtujú Slovákom. Väčšina zariadení cestovného ruchu však už túto diskriminačnú politiku opustila. Hovorkyňa Slovenskej obchodnej inšpekcie Danuša Krkošová tvrdí, že zákon prikazuje účtovať Slovákom i cudzincom rovnaké ceny. "Ak niekto účtuje zahraničným návštevníkom vyššie ceny, je to jednoznačná diskriminácia." Rozdielne ceny sa môžu účtovať len vtedy, ak cudzinec za svoje peniaze dostane nejaký nadštandard. Takto postupujú napríklad kúpele v Trenčianskych Tepliciach. V hlavnej sezóne ubytovanie na jednoposteľovej izbe v hoteli Krym vyjde Slováka 1240 Sk. Česi, Maďari a Poliaci zaplatia 1550 Sk a obyvatelia iných krajín 68 eur (2731 Sk). Vedúca marketingového oddelenia Slovenských liečebných kúpeľov v Trenčianskych Tepliciach Helena Stopiaková vraví, že ceny sú rozdielne preto, že v každej cene je zahrnutá iná starostlivosť. "Zahraniční turisti tam majú zarátaných viac procedúr a majú aj inú stravnú jednotku." Ktokoľvek si však môže zaplatiť aj starostlivosť, akú dostávajú Slováci. "Zatiaľ sme však takú požiadavku nemali." Do konca apríla účtoval rozdielne ceny za ubytovanie aj hotel Zobor v Nitre. Slovák zaplatil za jednu noc na jednoposteľovej izbe 400 Sk, Čech 500 Sk a cudzinec 600 Sk. Hoci sú tieto ceny stále uvedené na internetovej stránke hotela, konateľ Ľubor Izrael vraví, že už nie sú platné. "Od prvého mája sme ceny zmenili a všetkým ponúkame rovnaké ceny."
Tretina maďarského obyvateľstva je v polovici volebného cyklu spokojná s činnosťou ľavicovoliberálnej vlády Pétera Medgyessyho podstatne viac ako s ľavicovou vládou Gyulu Horna pred ôsmimi rokmi a zhruba rovnako ako s pravicovou vládou Viktora Orbána pred štyrmi rokmi. Vyplýva to z aktuálnych výsledkov prieskumu maďarského inštitútu Medián. Priaznivo vplýval na posúdenie činnosti súčasnej vlády vstup Maďarska do Európskej únie. Voliči vyčítajú kabinetu najmä situáciu v zdravotníctve a nárast cien energií. Dve tretiny respondentov zhodnotili výkon Medgyessyho vlády ako dobrý, dve percentá ako vynikajúci, takmer 50 percent ho označilo za slabý. Toto hodnotenie je o trochu lepšie, ako dostal Orbánov kabinet v polovici svojho cyklu.
V Maďarsku majú stále nedostatok rómskych policajtov. Ako upozornil denník Magyar Hírlap, v niektorých štátoch západnej Európy sú čoraz častejšie členmi Policajného zboru príslušníci etnických menšín. Ako príklad uviedol denník Veľkú Britániu. "Maďarsko má zatiaľ len niekoľko tuctov rómskych policajtov. V krajine naďalej pretrváva názor, že trestnú činnosť páchajú predovšetkým Rómovia," uviedol denník. Presný počet rómskych policajtov nie je známy, pretože evidencia podľa príslušnosti k etniku sa nevedie. Bola by to totiž diskriminácia. "Policajné stredné školy majú záujem o rómskych študentov. Pomáhajú im zavedením rôznych štipendií," dodal denník. Príčinou toho, prečo sa nezvyšuje počet rómskych uchádzačov o miesto v polícii rýchlejšie, je požiadavka na ich bezúhonnosť. "Takých je medzi Rómami stále nedostatok," konštatoval Magyar Hírlap. Koho na školu prijmú, môže počítať s ubytovaním na internáte, príspevkom na stravu, školské potreby, oblečenie a podľa študijných výsledkov môže dostávať štipendium od tisíc do dvetisíc forintov mesačne. Žiadosti o prijatie na policajnú školu sa vyhodnocujú v spolupráci s rómskou samosprávou. "Rómski policajti sa osvedčili predovšetkým pri spolupráci s členmi rómskej samosprávy. Koncom minulého roka sme prijali do stavu osem ľudí rómskeho pôvodu," vyhlásila Irén Sárköziová z celoštátneho veliteľstva polície. V župe Borsod-Abaúj-Zemplén funguje program prijímania Rómov do radov polície od roku 1996, ale do zboru zatiaľ vstúpilo iba osem ľudí. "Od marca 2004 pomáhajú polícii aj tzv. menšinoví referenti. Polícia tiež pomáha pri organizácii dobrovoľných rómskych hliadok," dodal námestník celoštátneho veliteľa polície János Lázár. Všetky tieto kroky majú preventívny charakter. Podľa rómskych organizácií sa však veci zatiaľ neobrátili k lepšiemu. "V spoločnosti naďalej prevládajú voči Rómom predsudky. V tomto nie je výnimkou ani polícia," píše sa vo vyhlásení rómskych organizácií. György Makula pracuje niekoľko rokov na celoštátnom veliteľstve polície a má na starosti kontakt s etnickými menšinami. Ako jeden z mála sa svojím rómskym pôvodom netají a snaží sa o zlepšenie vzťahov medzi policajtmi a Rómami. "Aj ja som sa v živote stretol s určitými predsudkami, ale na veliteľstve polície je môj pôvod vyslovene výhodou. Vážia si ma ako dôstojníka polície, ktorý dobre pozná špecifiká rómskeho etnika," konštatoval. Makula priznáva, že na policajnej škole mal so spolužiakmi konflikty, keď sa mu vysmievali pre pôvod. "Časť kolegov rómskeho pôvodu má stále problémy s identitou. Svoj pôvod často zapierajú. Aby ich nikto nepodozrieval, že nadržiavajú zadržaným Rómom, sú často prísnejší na Rómov ako na ostatných zadržaných," priznáva. Aj Rómovia rôzne reagujú v kontakte s policajtom rómskeho pôvodu. "Veľmi nám pomáha znalosť jazyka," dodáva. Makula tvrdí, že najdôležitejšie je odstrániť predsudky, ktoré pretrvávajú na oboch stranách.
Voľby do EP sa šesť týždňov po vstupe ČR, Maďarska, Poľska a SR do Európskej únie stanú v týchto krajinách pravdepodobne triumfálnou cestou populistov. Strany s jasnou ideologickou orientáciou a spoľahlivou voličskou základňou sú tu ešte považované za zriedkavosť. O priazeň slovenských voličov súperia hneď dvaja ostrieľaní populisti. Mečiar neuspel pred mesiacom tesne v prezidentských voľbách. Jeho kontrahent sa volá Fico a prezentuje sa modernejšie, čo mu vynieslo prezývku Mečiar light. Prezentuje silné výroky proti Rómom a maďarskej menšine, aby získal hlasy. Strany oboch môžu rátať spoločne s viac ako 50 percentami hlasov. Optimisti dúfajú, že veľkohubé vyhlásenia týchto politikov neprežijú kontakt s realitou. Mnohí ekonomickí experti však netaja obavy z prípadného prevzatia moci energickými polodemokratmi. Noví mocipáni by mohli podstatne zvýšiť aj tak enormné zadlženie štátu, aby naplnili aspoň časť predvolebných prísľubov, čo by si odniesli národné meny.
Stále viac nepokrstených Európanov objavuje v dospelosti Katolícku cirkev. Konštatovali to účastníci stretnutia, ktoré zorganizovalo Európske centrum pre katechumenát dospelých (EuroCat) v Budapešti. Význam katechumenátu - uvádzania do kresťanského života - pre dospelých všade v Európe neustále rastie. Napríklad Walter Krieger z Rakúskeho pastoračného inštitútu hovoril o vzraste krstu dospelých zo 170 v roku 2002 na 230 v roku 2003, za čo sa vďačí najmä Salzburskej diecéze. Tento trend má celoeurópsky charakter. V sekulárnom Francúzsku sa tento rok slávi jubileum 50. výročia katechumenátu dospelých početnými slávnostnými podujatiami a kampaňou vo verejnosti. To prispelo na mnohých miestach k novej tvári Cirkvi. Zlepšiť treba ešte integrovanie novopokrstených do kresťanských spoločenstiev. Veľký rast katechumenátu zaznamenávajú aj vo Španielsku, kde sa minulý rok konalo stretnutie EuroCatu v Barcelone. Katechumenát v jeho rozsiahlej forme v Španielsku oficiálne zaviedli už v 6 diecézach a ďalšie tri sa na to pripravujú. Iba v Taliansku je mnoho katechumenov z radov prisťahovalcov. Katechumenát sa tu stále viac stáva stretávaním sa rôznych kultúr, čo nie je vždy jednoduché. V Nemecku existuje obrovský rozdiel medzi počtom krstov dospelých katolíkov v katolíckej a evanjelickej oblasti - 3000 katolíckych krstov stojí proti 22 000 evanjelickým krstom. V Maďarsku ako jedinej postkomunistickej krajine, ktorá sa na podujatí zúčastnila, možno takisto konštatovať rast krstu dospelých - v uplynulých piatich rokoch tu zaznamenali 500 krstov. Príklad budapeštianskej farnosti ilustroval potrebu novej náboženskej orientácie v Maďarsku. Pri založení farnosti so 40 000 obyvateľmi pred 15 rokmi chodilo na nedeľnú omšu iba 80 veriacich. Dnes ich je asi 1000. Záujem o náboženstvo si totiž vyžiadal nový štýl evanjelizácie - zorganizovali sa stretnutia s diskusiami na tému ako žiť konkrétne evanjelium každé dva týždne a po roku účasti boli účastníci pozvaní k farárovi a ak si to želali, prijali ich za katechumenov.
Kľúč - symbol otvorenia a ústretovosti a spoločný európsky dom sú hlavnými motívmi III. ročníka medzinárodného detského festivalu Kultúra bez tlmočníka 2004, ktorý sa uskutoční v piatok a v sobotu v Malackách. Priestor pre prezentáciu viacerých druhov umenia - spevu a hudby, výtvarníctva, dramatickej tvorby či tanca je pripravený v Spoločenskom dome Záhorského centra kultúry a v Synagóge. Základné posolstvo - vytvorenie pomyselného európskeho domu, v ktorom reč umenia nepotrebuje tlmočníka, bude totožné s predchádzajúcimi ročníkmi. Typicky malackým príspevkom pri otvorení podujatia bude spoločné spievanie legendárnej piesne Išeu Macek do Malacek v írečitej záhoráčtine, dirigentom bude pravý Macek v konopňákoch. Všetci účastníci festivalu si do svojich domovov odnesú glazované hlinené kľúčiky pochádzajúce z tvorivej dielne žiakov a učiteľov Základnej umeleckej školy v Malackách. Záver slávnostného otvorenia bude patriť kalorickému prekvapeniu - krájaniu obrovskej torty v podobe parku, ktorú budú zdobiť vlajky účastníckych krajín a logo podujatia z marcipánu. Na toto cukrárske dielo sa spotrebuje 10 kg múky, viac ako 100 vajec a 23 kg cukru. Medzinárodné podujatie, na otvorení ktorého sa zúčastní aj konzul Maďarskej republiky na Slovensku Riskó Nagy a kultúrny atašé Veľvyslanectva Českej republiky na Slovensku Lenka Procházková, zabezpečuje mesto Malacky zo sponzorských príspevkov. Na podujatí sa zúčastnia aj primátori účastníckych miest Sarvaš a Albertirša (Maďarsko), Žnin (Poľsko), Veselí nad Moravou (Česko) a Gänserndorf (Rakúsko). Hlavnými aktérmi festivalu budú deti vo veku 10 až 18 rokov. Festival otvorí malacký primátor Jozef Ondrejka.
Amatérske fidlikanie a falošné kňučanie pouličných hudobníkov sa rozhodli zaraziť na radnici v hlavnom meste Maďarska. Aby turistom neničil dojem z návštevy Budapešti uši drásajúci spev či hudba, budú musieť pouliční umelci každoročne absolvovať skúšky. Radnica skúšky zaviedla v snahe zabezpečiť, aby sluchu návštevníkov mesta lahodili výhradne ľúbezné zvuky. Hudobníci, ktorí prejdú skúškami, dostanú certifikát a ten budú musieť mať neustále pri sebe. Testovacie prehrávky sa uskutočnia každoročne v rámci festivalu pouličných hudobníkov, na ktorom budú huslisti, harmonikári a speváci predvádzať svoje umenie pred porotou.
Internetový hudobný magazín Music revue pripravuje už 7. ročník medzinárodného rockového festivalu nových hudobných skupín Runway 2004. Tohoročný "open air" festival sa uskutoční 14. augusta 2004 v Trenčíne v priestore amfiteátra Trenčianskeho hradu. Cieľom festivalu je vytvárať pravidelný priestor na vyhľadávanie a predstavovanie najzaujímavejších skupín neoficiálnej, alternatívnej hudobnej scény na Slovensku, Českej republike, Maďarsku, Poľsku, Rakúsku a Nemecku. Posledný termín na odoslanie demonahrávok je už 31. mája 2004. Všetky informácie o podmienkach výberu na festival Runway 2004 nájdete na stránke www.music-revue.sk/runway.html.
Transformácii knižníc v obciach Nitrianskeho kraja, v ktorých je väčšina obyvateľov maďarskej národnosti, venovali dnešný Deň knihovníkov v Komárne. "Knižničnú sieť na Slovensku očakáva transformácia na kultúrno-spoločenské a informačné centrá, ktoré pomocou internetovej siete zabezpečia prístup občanov ku knihám a ich informovanosť aj vo vzdialenejších regiónoch. Tieto centrá môžu významne napomôcť i činnosti samospráv," uviedla pre TASR riaditeľka Podunajskej knižnice v Komárne Gizela Zsoková. Knihovníci a starostovia z piatich okresov Nitrianskeho kraja sa dnes oboznámili tiež s knižničnou sústavou a marketingovými aktivitami jednej z najväčších knižníc Maďarska, Budapeštianskej knižnice Ervina Szabóa. Získali aj informácie o možnostiach projektov EÚ v oblasti rozvoja knižníc a plánoch Spolku maďarských knihovníkov na Slovensku. Zsoková zároveň dodala, že nedávno založený Spolok maďarských knihovníkov na Slovensku sa v tejto súvislosti sústredí nielen na získavanie členov ale i vypracovanie stratégie rozvoja knižničnej siete a prípravu projektov s podporou štrukturálnych fondov Európskej únie.
V sobotu 22. mája 2004 vyvrcholili procesiou s milostivou soškou Panny Márie a pontifikálnou sv. omšou Stredoeurópske katolícke dni (SEKD). Na Púti národov, ktorá sa konala v rakúskom pútnickom meste Mariazell pod mottom „Urobte všetko, čo vám povie“ (Jn 2, 5), sa zúčastnilo veľké množstvo pútnikov z Poľska, Slovinska, Bosny-Hercegoviny, Chorvátska, Maďarska, Rakúska, Česka, zo Slovenska asi 20 000 veriacich. Na podujatí boli prítomní aj predstavitelia Katolíckej cirkvi na Slovensku, pricestoval aj prezident SR Rudolf Schuster, predseda Európskej komisie Romano Prodi, ako aj najvyšší ústavní činitelia Rakúska a predstavitelia ďalších cirkví. Pápežským legátom bol kardinál, štátny sekretár Angelo Sodano, ktorý predsedal slávnostnej svätej omši, spolu s ním koncelebrovali kardináli, biskupi a kňazi z okolitých krajín. V úvode prítomných privítal diecézny biskup diecézy Graz - Seckau Egon Kapelarri, na území ktorej leží Mariazell. „Veľmi srdečne pozdravujem pútnikov, ktorí sa zjednocujú na veľkej Púti národov v Mariazelli, k modlitbe za Európu,“ uviedol vo svojom príhovore pápežský legát kardinál Angelo Sodano a pokračoval: „Národy, ktoré sa tu zhromaždili, sú hlboko spojené v Kristovej viere. Tento pozdrav adresujem všetkým v mene Svätého Otca a som vďačný že sa môžem v mene Svätého Otca zúčastniť na tejto slávnosti.“ Potom sa prítomným, aj veriacim, ktorí boli s Mariazellom spojení prostredníctvom rozhlasových prijímačov a televíznych obrazoviek, prihovoril prostredníctvom telemostu pápež Ján Pavol II.: „Srdečne pozdravujem pútnikov, ktorí sa zhromaždili vo veľkom počte v Mariazelli pri príležitosti Stredoeurópskych katolíckych dní. Som duchom s vami. Zvláštny pozdrav adresujem všetkým predstaviteľom štátu, biskupom a kňazom, a všetkým, čo sa zúčastňujú tejto slávnostnej liturgie v Mariazelli. Spolu s vami sa modlím za požehnanú dobu, v ktorej všetci ľudia budú nažívať v pokoji a blahobyte. Hodnoty, ktoré nám dáva kresťanská viera, sú toho najlepším základom. Budúcnosť ľudstva na tomto kontinente závisí práve od modlitby, “ zdôraznil Svätý Otec. Prvé čítanie zo Skutkov apoštolov zaznelo v maďarčine, druhé čítanie z Prvého listu sv. Petra zaznelo v chorvátčine. Evanjelium bolo prednesené v nemeckom a staroslovienskom jazyku. Slávnostnú homíliu predniesol viedenský arcibiskup, kardinál Christoph Schönborn, ktorý na úvod účastníkov z 8 participujúcich krajín pozdravil v ich rodných jazykoch. Púť národov sa konala pod heslom „Urobte všetko, čo vám povie“, a práve tento evanjeliový citát, túto myšlienku podľa kardinála Schönborna, dnes adresuje Mária každému z nás. Christoph Schönborn pripomenul históriu Európy, keď bola násilne rozdelená na dva tábory, až po dnešok, keď môžeme hovoriť o znovuzjednotení európskeho kontinentu. „Mnohí z vás sestry a bratia, ktorí nežijete v slobode a ste účastní tejto Púte národov, viete z osobného zážitku a z osudov vašich rodín, aké strašné utrpenie priniesli protikresťanské a bezbožnícke ideológie - národný socializmus i komunizmus. Tak si spomíname na svojich sestry a bratov, ktorí pre svoju vieru a službu blížnemu v táboroch a väzeniach zomreli. Im a všetkým, ktorí v ťažkej dobe Krista Pána vo svojich srdciach sväto zachovali, im patrí naša vďaka,“ uviedol. Podľa viedenského arcibiskupa, ako kresťania žijeme s vedomím, že u Boha nič nie je zabudnuté, alebo stratené, žiadna slza, žiadne utrpenie, aj keby sme my všetci zabudli. V tejto súvislosti vyzdvihol veľké zásluhy pápeža Jána Pavla II. pri zrútení komunistického režimu. Kardinál vyzval na zbúranie múrov predsudkov, posudzovania, pozerania sa navzájom z nadhľadu, či obáv medzi zjednotenými národmi: „Od Márie sa môžeme učiť tomu pohľadu, že u nej nejestvuje opovrhnutie iným, ona miluje všetky svoje deti.“ V súvislosti so zjednotením Európy uviedol: „Ako kresťania dennodenne cítime strach svojich spoluobčanov, že spojená Európa by mohla viesť k strate samostatnosti a rozmanitosti kultúry a tradície. Ako kresťania sa modlíme za jednotu, ktorá v rozmanitosti nerozdeľuje, ale obohacuje. No a Mariazell je toho symbolom. Všetkým národom je oddávna blízke toto miesto milosti, a tu v Mariazelli sa priznávame k našim kresťanským základom Európy, ktoré sú istotne schopné ba priam potrebné, aby sme mohli spolu znášať európsku jednotu.“ Kardinál Christoph Schönborn opätovne vyzdvihol skutočnosť, že je potrebné uznať a nezabúdať na kresťanské korene Európy. Svätá omša na priestranstve športového letiska bola vyvrcholením týchto dní, ktoré sa konali od 1. júna 2003. Okrem toho tu prebiehali v dňoch od 20. do 23. mája ešte ďalšie podujatia, ktoré urobili z Mariazellu duchovné centrum strednej Európy. Milostivá soška Panny Márie, ktorá má prívlastky Magna Mater Austriae (Veľká Matka Rakúska), aj Mater Gentium Slavorum (Matka slovanských národov) dostala pre túto príležitosť slávnostný odev, na ktorom boli zlatom a hodvábom vyšité štátne erby 8 zúčastnených krajín na ružovom kríku - symbole lásky a milosti. Ježiško dostal šatočky, na ktorých bude logo SEKD s nápisom Spes Europae (nádej Európy). Na záver slávenia vyhlásili predsedovia biskupských konferencií ôsmich zúčastnených krajín Posolstvo z Mariazellu, ktoré má vyznačiť cestu Cirkvi v strednej Európe v budúcich rokoch, a konala sa procesia s milostivou soškou Panny Márie na priestranstve letiska. Púť národov sa stala aj veľkou udalosťou pre mladých. Na stretnutie mládeže v Mariazelli v dňoch 21. až 23. mája sa prihlásilo 6 000 mladých zo všetkých ôsmich zúčastnených krajín, zo Slovenska sa Púte zúčastňuje okolo 800 mladých. Mládežnícky program má dva ústredné ciele. Predovšetkým ukázať mladým kresťanom ako môžu vo svojich krajinách a životných situáciách konkrétne žiť svoju vieru a odovzdávať ju ďalej, ale aj poskytnúť im podnety ako prispievať k novej Európe jej spoluutváraním z pozície kresťanského presvedčenia. Katolícke dni sa zameriavajú predovšetkým na katolíkov v zúčastnených krajinách s cieľom novej evanjelizácie a posilnenia viery. Na tomto dialógu budú mať samozrejme účasť aj iné kresťanské cirkvi a náboženské spoločenstvá. Podstatným aspektom podujatia bola snaha náboženskými podujatiami a púťami umožniť stretávanie veriacich aj ponad hranice a pritom sprostredkovať vedomie, že viera a Cirkev národy spájajú a prekonávajú nacionalizmus. V centre pozornosti je aj spoločná zodpovednosť za Cirkev a spoločnosť inšpirovaná myšlienkou novej evanjelizácie a "europeizácie" Európy.
Za zvýšenie úlohy OSN pri riešení irackej krízy sa zasadzuje Maďarsko. V tejto súvislosti predložil iniciatívu minister zahraničných vecí László Kovács. Na mimoriadnej tlačovej konferencii šéf maďarskej diplomacie vyzval OSN, aby dozerala nad odovzdávaním moci v Iraku, prispela k zvýšeniu legitimácie dočasnej vlády a poskytla rámec a mandát pre ďalšie „účinkovanie“ medzinárodných síl, no a Bezpečnostná rada ba mala zaistiť čo najširšiu účasť členských štátov na irackej misii. O týchto iniciatívach László Kovács informoval aj svojho amerického kolegu Colina Powella, ktorý vraj reagoval pozitívne. Maďarské návrhy poskytujú dostatočný morálny a politický základ pre to, aby maďarský kontingent zotrval v Iraku a naďalej plnil svoju úlohu - mieni Kovács.
Budapeštiansky denník Népszava sa musel ospravedlniť ústrednej riaditeľke maďarského verejnoprávneho rozhlasu Katalin Kondorovej, pretože ju nepodložene obviňoval zo spolupráce s bývalou totalitnou štátnou bezpečnosťou. Kauza sa od minulej jesene dlho „vliekla“ na stránkach všetkých maďarských novín. Do rúk redaktorov ľavicového denníka Népszava sa dostala karta, podľa ktorej v 70. rokoch, pod krycím menom Váriová spolupracovala s maďarskou „eštébé“ ako tajná agentka novinárka Katalin Kondorová. Prípad sa dostal až pred najvyšší súd, ktorý v utorok vyniesol tento verdikt: denník nebol schopný dokázať „agentskú minulosť“ terajšej šéfky verejnoprávneho rozhlasu, ani to, či spomínaná evidenčná karta patrila jej, a tobôž nie to, či aj poskytovala tajnej polícii dôverné správy. Šéfredaktor Népszavy sa ospravedlnil, vzápätí sa obrátil na najvyšší súd o opätovné prešetrenie prípadu. V pozadí aféry možno tušiť permanentný zápas medzi „ľavicovými“ a „pravicovými“ médiami, a celkovo: medzi politickou ľavicou a pravicou. Verejnoprávny rozhlas je najčastejšie kritizovaný za nedeľnú rannú reláciu, v ktorej dostávajú priestor neraz štvavé, nemilosrdne a jednoznačne protivládne príspevky. Kondorová sa v minulosti objavovala na rôznych fórach či zhromaždeniach pravicovo zameraných organizácií a v súčasnosti vládnuca ľavica ju eviduje ako prívrženkyňu opozície. Boli tu aj pokusy odvolať ju z funkcie, ale pomer politických síl v rozhlasovej rade to neumožňuje. Ústredná riaditeľka rozhlasu obvinenia denníka Népszava celý čas odmietala a označovala ich za pokus o jej diskreditáciu.
Do konca funkčného obdobia 15. júna prezident Rudolf Schuster stihne absolvovať šesť pracovných ciest. Ako agentúre SITA potvrdil jeho hovorca Ján Füle, už v sobotu odcestuje prezident do rakúskeho Mariazellu, kde sa spolu s manželkou zúčastní na Stredoeurópskych katolíckych dňoch. V pútnickom meste si prezrie miestnu baziliku, zúčastní sa na svätej omši a na slávnostnej recepcii podávanej rakúskym prezidentom Thomasom Klestilom. Do Mariazellu by mal pricestovať aj maďarský prezident Ferenc Mádl. Utorok a stredu strávi hlava štátu v susednom Česku, kam pricestuje na pozvanie českého partnera Václava Klausa, ktorého symbolicky prvá zahraničná cesta smerovala do Bratislavy. Pred odchodom z funkcie R. Schuster navštívi letné sídlo českej hlavy štátu v Lánoch. Hneď po návrate však vo štvrtok odcestuje do rumunského letoviska Mamaia, kde sa uskutoční 11. stretnutie hláv štátov strednej Európy. Lídri stredoeurópskych krajín tu budú diskutovať o dôsledkoch rozšírenia Európskej únie pre prvú skupinu nových členov ako aj o tom, či bude proces rozširovania pokračovať. R. Schuster má v rámci summitu naplánované aj bilaterálne rokovania s maďarským partnerom Ferencom Mádlom, chorvátskym prezidentom Stjepanom Mesičom ako aj rakúskym prezidentom Thomasom Klestilom i jeho nástupcom Heinzom Fischerom.
Ján Slota trvá na svojom podozrení a zverejnení informácie, že niektorí poslanci za SMK majú styky s predstaviteľmi maďarskej spravodajskej služby. Podľa Slotu “trafená hus zagágala” a dôrazne si vyprosuje osočujúce bagatelizovanie závažnej situácie Gyulom Bárdosom (SMK). Líder národniarov Ján Slota zatiaľ musí kryť zdroj dôvernej informácie, ale “keby sa vytiahli konkrétne mená, bolo by niektorým ľuďom horúco”. Podľa neho však SIS rovnako zľahčuje situáciu, o ktorej s veľkou pravdepodobnosťou vie. Päť riadkov, ktoré SIS venovala v obšírnej výročnej správe vzťahom v celom stredoeurópskom priestore je žalostne málo aj preto, lebo spravodajská služba MR podstatne zvýšila počet a aktivitu svojich členov na Slovensku. Podľa Slotu SIS má primerané technické aj spravodajské možnosti, ale pravdepodobne nie je politická vôľa v tejto veci konať. Slota sa domnieva, že orgány tajnej služby by namiesto sledovania a odpočúvania slovenských národniarov, mali svoju činnosť pri ochrane štátu zamerať práve na zvýšený pohyb maďarských spravodajských zložiek. Najnovšie ostrihomské vyhrážanie sa Orbána susedom a jeho aprílový výrok o scelení násilne nožom rozkrojených území sa môže podľa Slotu Slovensku už blízkej budúcnosti kruto vypomstiť. Jánovi Slotovi je ľúto, že SIS primerane nereaguje na varovné SOS signály. Reakciu SIS tlmočenú hovorcom Vladimírom Šimkom k danej problematike považuje Slota za alibistickú, preto navrhuje zvážiť jej premenovanie na MIS - “Maďarskú informačnú službu”.
Maďarská štátna privatizačná a holdingová spoločnosť APV Rt vypísala nový, už druhý tender na predaj 100 % akcií distribútora zemného plynu Magyar Gázszolgáltató Rt, ktorý má registrovaný kapitál vo výške 4,66 miliardy HUF a majetok akcionárov predstavuje 4,86 miliardy HUF. APV priamo vlastní 59,89 % firmy Magyar Gázszolgáltató. Jej sesterská firma Első Magyar Infrastruktúra Befektetési Rt (Elmib), ktorá bola nedávno presunutá pod APV z portfólia národnej rozvojovej banky MFB, vlastní 40,11 %. Prvý tender bol nedávno vyhlásený za neúspešný, pretože zaslané ponuky boli výrazne nižšie ako účtovná hodnota spoločnosti, povedal riaditeľ APV Zoltán Kamaras. Dokumenty o tendri získalo 7 investorov a dve zaslali platné ponuky. Magyar Gázszolgáltató má účtovnú hodnotu asi 10 miliárd HUF
Dohodu, ktorou chceli v Komárne tesne deň pred vstupom nových krajín do únie uzavrieť slovenský a maďarský minister pôdohospodárstva Zsolt Simon a Imre Németh uzavrieť roky sa vlečúci spor o vzájomnom uznaní tokajskej oblasti, vláda SR na minulotýždňovom zasadaní schválila až po úprave. Na zásah ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana z nej bola vyňatá pasáž, ktorá hovorí, že Slovensko môže produkovať tokajské vína na výmere 565 hektárov. Podľa neho je to v rozpore s platným vinohradníckym zákonom, ktorý stanovuje, že slovenská tokajská oblasť má 908 hektárov. Z. Simon ústupok maďarskému kolegovi bránil argumentom, že Slovensko má v súčasnosti produkčných iba 375 hektárov tokajských vinohradníckych honov. Prijatie kompromisov je podľa neho pre Slovensko prínosom, pretože otvára výrobcom tokajských vín trhy EÚ. Riaditeľ Výskumného ústavu vinohradníckeho a vinárskeho Michal Kolárik však tvrdí, že podľa európskej legislatívy nič nebráni slovenským výrobcom vyvážať tokajské vína ani teraz. Akékoľvek zásahy z maďarskej strany, ktoré v minulosti umožňovala dohoda EÚ o uznaní značky iba pre Maďarsko, by už boli proti pravidlám voľného obchodu. „Závisí teraz od šikovnosti slovenských výrobcov,“ hovorí a dodáva: „Európska rada uznala pre Slovensko jednotlivé značky tokajského vína už predvlani.“ Podľa šéfa vinárskeho ústavu netreba miešať záležitosť so značkou a s výmerou plôch. „Navyše tým, že Slovensko a Maďarsko nedokázali uzatvoriť vzájomnú dohodu o uznaní tokajskej oblasti do vstupu do únie, platí vinohradnícky zákon z roku 1996 a v ňom stanovených 908 ha tokajskej oblasti,“ zdôrazňuje. O výmerách sa na základe tzv. výsadbového práva bude podľa neho už rozhodovať na bruselskej úrovni a podľa európskej legislatívy. Problémom Slovenska zostáva naďalej to, že zatiaľ nemá oficiálne schválenú metodiku určovania kvality tokajských honov.
Slovenský Tokaj má už niekoľko desaťročí smolu. Dôvodom rôznych špekulácií okolo neho je nesporne vysoká kvalita a tým aj hodnota tohto osobitého vína s pridávaním hrozienok, ktoré sa pestuje v unikátnej oblasti na slovensko-maďarskej hranici. Najskôr za bývalého Česko-Slovenska dovolili pražskí mocní výmenou za ochranu značky Budvar, aby aj vína zo slovenskej časti tokajskej oblasti mohli putovať na zahraničné trhy výlučne ako maďarské produkty. Potom zase Tokaj doplatil v období delenia federácie na nepozornosť slovenských úradníkov v tejto pre nich v tom čase zrejme zanedbateľnej otázke. A tak si Maďarsko stihlo v Európskej únii zaregistrovať, že značka vína Tokaj pochádza len z jeho územia. Dohodu medzi oboma krajinami o uznaní oblastí i jednotlivých druhov tokajského vína nedokázala dotiahnuť do úspešného konca ani jedna vláda od vzniku Slovenska. Argument, že už Mária Terézia priznala svojím rakúsko-uhorským zákonom Slovensku 908 hektárov tokajských viníc, nestačil. Faktom totiž je, že táto výmera už dávno nie je pravdou - reálne zostalo necelých 400 rodiacich hektárov. Slovensko si navyše svoju vyjednávaciu pozíciu kazilo doteraz stále chýbajúcou oficiálnou metodikou určovania kvality tokajských honov. A zrazu sa udial takmer zázrak. Deň pred vstupom nových krajín do únie sa stretli v Komárne slovenský a maďarský poľnohospodársky šéf - Zsolt Simon a Imre Németh a priam bratsky sa po rokoch nedohody dokázali - dohodnúť. Lenže: hoci Slovensko malo karty na durcha, zahralo betla. Ustúpilo v takej nepodstatnej veci, že nebude vyrábať dvojputňový tokaj, za čo zase Maďarsko veľkoryso uznalo, že v slovenskej oblasti sa môžu raz, ak sa nájdu peniaze na výsadbu, rozkladať vinice až na výmere 565 hektárov. Ak však slovenská vláda z iniciatívy ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana napokon tomuto činu nezatlieskala, nie je to náhoda. Stačilo mať lepšie naštudovanú európsku legislatívu a aj „problém“ Tokaj, ktorý mimochodom do roku 2006 budú môcť vyrábať rovnakou metódou ešte aj Taliani a Francúzi, vyzerá celkom inak. Predovšetkým podľa európskych pravidiel voľného obchodu jedna krajina nemôže určovať inej, čo a kam môže vyvážať. Znamená to, že rozhoduje šikovnosť a schopnosť producenta či obchodníka presadiť sa na spoločnom trhu. Aj v prípade tokajských vín. A čo sa týka výmery viníc, ak takáto dohoda nebola podpísaná medzi Slovenskom a Maďarskom do vstupu do únie, v platnosti zostávajú národné vinárske zákony. A v slovenskom z roku 1996 je zaevidovaná výmera tokajskej oblasti 908 hektárov. O možnej výsadbe sa už bude rozhodovať na inej úrovni - bruselskej. Podľa európskej legislatívy a jej výsadbového práva možno totiž dosádzať vyklčované vinice na pôvodnú výmeru až do roku 2010. Nejde o lacnú záležitosť. Ani v prípade tokajskej oblasti. Čo hektár, to niekoľko miliónov korún. Dôležité je však mať šancu. Investori sa totiž môžu objaviť hocikedy.
Podľa analytikov Slovensko, Poľsko, Maďarsko a Česká republika budú potrebovať čas na prípravu svojich ekonomík pre vstup do eurozóny pravdepodobne až do roku 2010 po ich májovom vstupe do Európskej únie. Slovensko by malo spolu s Poľskom vstúpiť do eurozóny v roku 2009, ČR a Maďarsko v roku 2010. Na druhej strane baltické štáty a Slovinsko by mohli vymeniť svoje domáce meny za euro za menej ako 5 rokov, keď už teraz spĺňajú väčšinu podmienok pre prijatie jednotnej európskej meny. Podľa prieskumu, ktorý oslovil 38 analytikov, Slovinsko, Litva, Estónsko a Lotyšsko by mali vstúpiť do Európskej menovej únie už v roku 2007. Najťažším kritériom pre veľké stredoeurópske štáty je udržať fiškálne deficity pod hranicou 3 % hrubého domáceho produktu. Analytici uviedli, že Slovensku bude trvať tri roky kým splní túto podmienku, Poľsku, Maďarsku a Českej republike štyri roky. Pred vstupom do EMÚ musia krajiny zotrvať minimálne 2 roky v mechanizme výmenných kurzov ERM II. Paritu slovenskej koruny voči euru pri vstupe do ERM II odhadujú analytici na súčasnej úrovni 40 SKK/EUR. Pre Poľsko by to malo byť 4,5 PLN/EUR a pre ČR úroveň 32 CZK/EUR, čo sú taktiež ich súčasné kurzy. Paritu maďarského forintu odhadujú analytici na úrovni 262 HUF/EUR, čo je o niečo menej ako súčasný kurz 253 HUF/EUR. "S výnimkou maďarského forintu sú meny stredoeurópskych štátov podhodnotené," povedal Attila Bartha, z Kopint-Datorgl, ekonomického inštitútu v Budapešti.
Viedenská burzová spoločnosť Wiener Börse AG (WBAG) vstupuje spolu s bankovými partnermi do maďarskej akciovej burzy Budapest Stock Exchange (BSE). Konzorcium spolu prebralo 68-percentný podiel na budapeštianskej burze. Oznámila to WBAG. Najväčší 25,2-% podiel v BSE teraz vlastní HVB Bank Hungary, ktorá je dcérou Bank Austria. Viedenská burza preberá 14-% podiel. Erste Bank zvyšuje svoj doterajší podiel na budapeštianskej burze z 5,8 % na 12,2 %. Oesterreichische Kontrollbank (OeKB) má 11-% podiel a RZB do BSE vstúpila so 6,4-% podielom. Oba akciové trhy chcú v budúcnosti "čo najužšie spolupracovať", povedal Stefan Zapotocky z predstavenstva Wiener Börse rakúskej spravodajskej agentúre APA. Vstup do Budapešti označil ako míľnik pre viedenskú burzu. "Myslíme si, že oba trhy majú veľmi vysoký potenciál," povedal Zapotocky, ktorý medzi Viedňou a Budapešťou predpokladá "trvalú spoluprácu kapitálových trhov, orientovanú na budúcnosť". Cena za podiel na budapeštianskej burze nebola spomenutá. Transakciu iniciovala HVB Bank Hungary a realizovala ju spoločne s WBAG. Poradcom bola spoločnosť CA IB Corporate Finance. Ďalšie detaily by mali byť oznámené vo štvrtok v Budapešti. Budapeštianska burza by mala aj po väčšinovom prevzatí zostať nezávislá. Investori majú "záujem o úspešný, trvalý a ziskový rozvoj svojbytného maďarského kapitálového trhu", oznámila WBAG. Transakcia vraj znamená zhodnotenie kapitálových trhov v Maďarsku a Rakúsku, pretože spoločným pôsobením na trhu sa sprístupnia potenciály oboch. Upevnila sa tak spoločná pozícia vzhľadom na rozšírenie Európskej únie a budúce šance rastu.
Odo dňa vstupu Maďarska do Európskej únie sa príjmy z dane z pridanej hodnoty vyvíjali lepšie, ako sa očakávalo. Maďarský minister financií Tibor Draskovics týmto vyhlásením utlmil obavy, že nové pravidlá by mohli prehĺbiť rozpočtový deficit. "Príjmy z DPH plynuli do rozpočtu v prvých desiatich dňoch mesiaca nad stanovený plán," povedal Draskovics. Minister z toho nechce robiť ďalekosiahle závery, prvý dojem je však priaznivý. Analytici sa obávali, že zmena pravidiel platby DPH na dovážané tovary po májovom vstupe krajiny do únie by mohla rozpočet ovplyvniť výraznejšie, ako plánovala vláda. So vstupom do únie sa zmenili aj colné pravidlá. Podľa ministra príjmy z cla prúdia do štátnej pokladnice v súlade s plánom napriek počiatočným problémom s informačnými systémami. V tomto roku však podľa vlády klesnú príjmy z výberu cla z minuloročných 131 miliárd na 42 miliárd forintov a v roku 2005 bude ich výška ešte nižšia. Na tovary zo štátov únie sa totiž už clo nevzťahuje a časť colných príjmov od ostatných krajín pôjde do spoločného európskeho rozpočtu.
Deutsche Telecom opäť útočí na stredo a východoeurópske trhy. Svoje postavenie si tu chce vylepšiť vzhľadom na rozšírenie Európskej únie. Potom, ako koncern získal nadpolovičný balík akcií Slovak Telecom a vlastní dominantnú maďarskú telekomunikačnú spoločnosť Matáv, sa najnovšie snaží o podiel v poľskej spoločnosti Polska Telefonija Cifrowa.
Maďarská vláda neplánuje v tomto roku po dobrom aprílovom vývoji štátneho rozpočtu ďalej škrtať verejné výdavky. Uviedol to v stredu maďarský premiér Péter Medgyessy. "Nemám dôvod byť pesimistický a očakávať negatívny vývoj," povedal Medgyessy pre maďarskú štátnu televíziu MTV. "Žiadne škrty v rozpočte nepripravujeme." Vláda urobila začiatkom tohto roku reštrikcie v štátnych výdavkoch v hodnote 120 biliónov forintov s úmyslom udržať predpokladaný deficit na úrovni 4,6 percenta hrubého domáceho produktu. Medgyessy podporuje plán vstúpiť do eurozóny až v roku 2010. Maďarská vláda tak rozhodla minulý týždeň, keď odsunula predpokladaný vstup z roku 2008 na rok 2010, čím chce zvýšiť priestor na ekonomický rast. Vstup do eurozóny sa stal aj témou kampane volieb do Európskeho parlamentu, keď stredo-pravá opozícia trvá na vstupe v roku 2008. "Keby sme chceli vstúpiť do eurozóny tak skoro, ako požaduje opozícia, museli by sme zaviesť reštrikcie v rozpočte," dodal maďarský premiér.
V Budapešti práve prebieha výstava mapujúca históriu čokolády, ktorá sa koná pri príležitosti 150. výročia narodenia svetoznámeho maďarského cukrára, majstra bonbónov Emila Gerbeauda. Výstava je spojená so súťažou cukrárov o najoriginálnejšie marcipánové a fondánové ozdoby. Hodnotí sa dizajn, prepracovanosť detailov a celková farebná harmónia. Výstava sa koná v Múzeu stravovania v Budapešti od 6. mája do 4. júna každý deň okrem pondelka od 10.00 do 18.00. Vstupné je 80 a 30 slovenských korún. Adresa: Fortuna utca 4 Bližšie informácie na www.mkvm.hu.
Nariadenie maďarskej vlády o zmrazení cien liekov od 1. apríla tohto roku je v rozpore so základným zákonom - uzniesol sa ústavný súd, ktorý dal vláde čas na nápravu do konca júna. Vláda usúdila, že spotreba a ceny liekov sa zvyšujú rapídne, čím rastú aj výdavky poisťovne na ich podporu. Preto dala koncom marca ultimátum výrobcom liekov: buď znížia svoje ceny o 15 percent alebo zaplatia týchto 15 percent do zdravotnej pokladnice. Dohoda sa nezrodila, a tak vláda nariadila zmraziť ceny liekov na úroveň 85 percent. Práve tento postup anuloval Ústavný súd, ktorý včera vyniesol verdikt, že vláda prekročila svoje právomoci vyplývajúce zo zákona o cenách. Vláda s poľutovaním, výrobcovia liekov s uspokojením berú na vedomie toto rozhodnutie, no obe strany zdôrazňujú, že „upokojujúci liek“ na tento problém nájsť musia. Ústavný súd zaviazal vládu napraviť protiústavný stav do konca júna. Dovtedy platia zmrazené ceny.
Maďarská vláda dostala počas dvoch dní dve veľké facky od Ústavného súdu. Včera jej prekazil pokus zamraziť na pol roka cenu liekov, v pondelok zákon o trestoch za prejavy navádzajúce k rasovej nenávisti. Vláda socialistu Pétera Medgyessyho chcela v marci, aby sa výrobcovia a distribútori "dobrovoľne" vzdali 15 percent svojich príjmov z predaja štátom dotovaných liečiv a tieto peniaze spätne vyplatili zdravotnej poisťovni. Väčšina firiem to odmietla, vláda preto zaviedla regulované ceny. Ústavný súd rozhodnutie ministerstva zdravotníctva včera označil za protiústavné. Kabinet na jar svoj krok zdôvodnil rastúcim deficitom štátnej zdravotnej poisťovne. Podľa výrobcov je však nárast výdavkov zdravotnej poisťovne dôsledkom jej zlého hospodárenia a za to môže vláda. Tá svojím rozhodnutím podľa nich nielen ohrozila ich príjmy, ale zo dňa na deň znížila aj cenu ich skladových zásob, čím vlastne porušila princíp nedotknuteľnosti súkromného vlastníctva. Preto sa obrátili na Ústavný súd. Už v pondelok tento súd nezvyčajne jednohlasným rozhodnutím označil za protiústavný aj zákon trestajúci prejavy burcujúce k nenávisti, ktorý v parlamente vládni socialisti presadili 8. decembra. Na Ústavný súd sa pred podpísaním zákona obrátil prezident Ferenc Mádl. Podľa odmietnutého zákona by bolo možné trestať až tromi rokmi väzenia aj verejné výroky vyvolávajúce vášne voči niektorému národu, národnej, etnickej, rasovej, náboženskej skupine, ktoré nemusia priamo podnecovať na vykonávanie násilia. Podľa predchádzajúcej právnej úpravy (a podľa toho, ako ju súdy chápali) bolo možné trestať iba konkrétne navádzanie na násilie. Vďaka tejto formulácii odchádzali aj autori jednoznačne rasistických či antisemitských výrokov z maďarských súdov beztrestne. Nová úprava však podľa Ústavného súdu neopodstatnene a neprimerane obmedzuje ústavou zaručenú slobodu prejavu. S tým napokon súhlasila aj väčšina poslancov menšej vládnej strany, liberálnych Slobodných demokratov, ktorí za zákon nehlasovali.
V Maďarsku ročne vyhodia do odpadu až 2500 ton nepoužitých liekov. Ide o 20 percent ich celkovej spotreby. Vyplýva to z údajov zverejnených ministerstvom zdravotníctva. Problémom je neriešená likvidácia tabletiek, mnohé z nich sú totiž nebezpečným odpadom. Rezort zdravotníctva plánuje ešte v tomto polroku vybudovať zberné miesta vo všetkých lekárňach krajiny, kde budú môcť občania odovzdať exspirované lieky.
Maďarská ropná a plynárenská spoločnosť MOL, ktorá v boji o rumunský Petrom utrpela porážku od rakúskej OMV, sa teraz sústreďuje na získanie väčšinového balíka v chorvátskej spoločnosti INA. Píše o tom dnešné vydanie denníka Népszabadság. V stredoeurópskej privatizačnej súťaži získali ďalší bod Rakúšania, keď OMV vyhrala v Rumunsku pred Američanmi a Maďarmi. Petrom ovláda 60 percent rumunského trhu a vlastní 600 čerpacích staníc - pripomína denník Népszabadság. MOL však plánuje zabudnúť na tento neúspech tým spôsobom, že chce získať väčšinový balík v chorvátskej INE. Má na to dobré šance, pretože už od minulého leta je majiteľom 25-percentného balíka plus jednej účastiny, ostatné vlastní chorvátska vláda. V Záhrebe uvažujú o fúzii - ako možní partneri okrem MOL-u prichádzajú do úvahy OMV a poľský PKN-Orlen a rátajú s tým, že vznikne spoločnosť, ktorá bude schopná sústavného rozvoja. Vedenie INY predpokladá, že MOL mieni nakúpiť jej akcie hoci aj na burze. V súčasnosti však chorvátska vláda neplánuje predávať ďalšie účastiny a privatizáciu národnej ropnej spoločnosti zmrazila na rok. Népszabadság píše o ďalších maďarských spoločnostiach, ktoré „tiahnu“ na juh. Telekomunikačná firma MATÁV chce získať cez Telecom Montenegro sľubne sa rozvíjajúci čiernohorský trh. Hotelová spoločnosť Hunguest už aj kúpila veľký prímorský komplex v Čiernej Hore, ktorý prebuduje na štvorhviezdičkový objekt. Generálny riaditeľ Hunguestu v tejto súvislosti chváli aj Chorvátsko, kde zisky z turizmu vzrástli o 60 percent, kým v Maďarsku zaznamenali 10-percentný pokles.
Spotrebná daň z benzínu klesne v Maďarsku od pondelka o 1,6 forinta na liter, na základe priemerných cien palív zverejnených Ministerstvom ekonomických záležitostí a dopravy. Spotrebná daň z nafty sa nezmení. Maďarský parlament schválil v pondelok dodatok k zákonu o spotrebnej dani z pohonných látok. Ten stanovuje, že ak priemerná cena benzínu s oktánovým číslom 95 dosiahne úroveň 250 HUF dva po sebe nasledujúce pondelky, spotrebná daň sa zníži. Cieľom tohto opatrenia je udržať ceny benzínu na prijateľnej úrovni. Na podobný krok vyzývajú ministerstvo financií aj slovenskí dopravcovia. Ich združenie chce, aby ministerstvo riešilo nepriaznivý rast cien motorovej nafty a jeho dosahy na slovenských dopravcov.
Na Slovensku silnie tlak na zníženie spotrebných daní z motorových palív. Podnikateľské združenie Klub 500 a prepravcovia združení v Česmade vyzvali vládu, aby znížila sadzby podľa vzoru Poľska a Maďarska. V Maďarsku v stredu znížili sadzbu v prepočte o 30 halierov na liter. Minister financií Ivan Mikloš si na dnes pozval k rokovaciemu stolu šéfa najväčšieho predajcu pohonných látok Vratka Kaššovica. Témou bude cena benzínu. Slovnaft zvyšoval ceny naposledy v utorok a nominálne sú najvyššie v histórii. Ministerstvo stále trvá na tom, že dane nie sú dobrým nástrojom na riešenie cenových výkyvov na svetových trhoch. "Sme však pripravení reagovať, ak bude mať vývoj cien pohonných látok dosah na infláciu," povedal hovorca ministerstva Peter Papanek. Strana Smer chce dnes v parlamente predložiť novelu zákona, ktorou by sa sadzby daní znížili. Poslanci sa ňou začnú zaoberať v júni. V iniciatíve Smeru vidí ministerstvo potvrdenie obáv z toho, že tému spotrebných daní môže ovládnuť populizmus. "Potvrdzujú sa riziká politického riešenia situácie," povedal Papanek.
Maďarská univerzita Jánosa Selyeho v Komárne už dostala prvé prihlášky od študentov, nie je však vôbec isté, či sa budú konať aj prijímačky. Dvom fakultám tejto školy totiž chýba akreditácia. Akreditačná komisia by mala definitívne rozhodnúť najneskôr do konca júna. „Neviem, či prijímačky vôbec budú. Môžeme ich však uskutočniť do konca augusta,“ uviedol štatutárny zástupca univerzity a poslanec parlamentu za SMK Sándor Albert. Prijímacie skúšky sú totiž podľa neho rozhodnutí vyhlásiť až po udelení akreditácie. Niekoľko študijných programov maďarskej univerzity by mohla schváliť Akreditačná komisia už na budúci týždeň. „Pokiaľ budú kvalitne pripravené materiály, mám záujem, aby sme ich posúdili,“ uviedol predseda komisie Pavol Návrat. Podľa neho však vždy záleží najmä na kvalite podkladov, ktoré príslušná vysoká škola zasiela. Podľa člena parlamentného výboru pre školstvo Dušana Čaploviča (Smer) mali všetci zainteresovaní veľké oči a fungovanie univerzity nezabezpečili dostatočne ani po personálnej, ani po obsahovej stránke. „Z maďarského prostredia mám navyše informácie, že na komárňanskú univerzitu idú učiť priemerní pedagógovia, ktorí pôsobili na tamojšom strednom odbornom učilišti,“ poznamenal Čaplovič. „Neviem o tom,“ reagoval Albert. Zatiaľ podľa neho nebol vyhlásený konkurz na učiteľské miesta. Ráta sa s ním až na koniec mája. „Nepredpokladám, že by v ňom učitelia z účilíšť uspeli,“ poznamenal štatutár. V súčasnosti má univerzita obsadené len miesta profesorov a docentov. Sú medzi nimi aj štyria pedagógovia z Maďarska na profesorských postoch. V septembri začne bez problémov fungovať iba teologická fakulta Reformovanej kresťanskej cirkvi. Tá nadväzuje na už existujúci teologický inštitút. Podľa jej dekana Jánosa Molnára vznik univerzity im priniesol v podstate len dve zmeny, obe však podstatné. „Doposiaľ sme od štátu nedostávali ani halier, teraz budeme mať nárok na peniaze zo štátneho rozpočtu ako všetky ostatné vysoké školy,“ uviedol Molnár. Druhou zmenou je právo vydávať štátom uznávané diplomy.
Už po dvanásty krát sa od 18. do 22. júna v Trenčianskych Tepliciach uskutoční medzinárodný filmový festival Art Film. Novinkou dvanásteho ročníka je, že sa čiastočne uskutoční aj v Bratislave. Teplická časť so 75 filmami bude tradičná, festivalová a pracovná a uskutoční sa v kinách Kúpeľná dvorana, Prameň a Videoprojekcia. Ocenené a najatraktívnejšie filmy z festivalovej ponuky potom poputujú do Bratislavy a premietať sa budú od 23. do 25. júna v bratislavských kinách Mladosť, FK Múzeum a v záhradnom kine Hviezda. Ako na tlačovej besede uviedol prezident festivalu Peter Hledík, v troch súťažných sekciách Art Fiction, Artefakty a Na ceste je zaradených 40 snímok. Súťažné filmy budú bojovať o Zlaté kľúče a najlepší študentský film získa okrem ceny aj finančnú prémiu ako príspevok na ďalšiu tvorbu. Program doplnia aj informatívne sekcie - prehliadka brazílskej kinematografie, najúspešnejšie filmy z Českej republiky, Maďarska a Poľska pod názvom Najbližšie od hraníc, prehliadka desiatky filmov ocenených na svetových festivaloch a slovenské predpremiéry Art Film Fest, výber zo slovenskej kinematografie posledného roka Slovenská sezóna so štyrmi filmami a Oficiálny výber. Sprievodnými podujatiami budú aj seminár určený hlavne scenáristom a filmovým autorom pod názvom Umenie rozprávania príbehu a seminár určený pre filmárov Digitálne kino budúcnosti. Art Film nie je len prehliadkou filmového umenia. Už tradične pri jeho otvorení budú vyhlásené ceny za celoživotný prínos k filmovému umeniu - Zlaté kamery. Tento rok ich dostane scenárista a režisér Vido Horňák, český hudobný skladateľ Petr Hapka a in memoriam animátor Vlastimil Herold. Najprestížnejšou cenou festivalu je Hercova Misia - cena pre svetové herecké osobnosti za mimoriadny prínos k hereckému umeniu. Medzi jej držiteľov patria aj Franco Nero, Gina Lollobrigida, Jozef Kroner, Vlastimil Brodský, Iva Janžurová, Sophia Loren, Jiřina Bohdalová, Ladislav Chudík a mnohé ďalšie osobnosti svetového filmu. Tohtoročných držiteľov však organizátori zatiaľ neprezradili. Výročné ceny IGRIC udelí aj Slovenský filmový zväz a rozdávať sa budú aj ocenenia filmovej kritiky. Vlaňajší Art Film ponúkol 130 filmov.
Britský Národný archív dnes uvoľnil tajné spisy o maďarskom grófovi Lászlóovi Almasym, ktorý inšpiroval tvorcov romantického filmu Anglický pacient. Púštneho bádateľa vo filme stvárnil Ralph Fiennes. Z dokumentov však vyplýva, že neúspešný nacistický špión mal ďaleko k príťažlivému zovňajšku a elegancii hrdinu stvárneného hercom. Britská vnútorná spravodajská služba MI5 Almasyho opísala ako "veľmi škaredého a ošumelo oblečeného, s tučným a ovisnutým nosom, zvesenými ramenami a nervóznym tikom". Aristokrat, ktorý v 30. rokoch skúmal severoafrickú púšť, dostal príkaz pracovať pre Nemcov po tom, čo sa Maďarsko stalo spojencom Berlína. Dvoch špiónov, ktorých Almasy po dobrodružnom prechode púšťou infiltroval za britské línie, však zatkli v Káhire po tom, čo vo veľkom štýle prehajdákali všetky peniaze. Podľa záznamov MI5 Almasyho naverbovala nemecká tajná služba, Abwehr, a vyslala ho pracovať pre Afrika Korps generála Erwina von Rommela, ktorý si v bojoch získal prezývku Púštna líška. Nemci chceli, aby Almasy využil svoje znalosti líbyjskej púšte a dostal ich špiónov za britské línia a do egyptskej Káhiry. Cieľom bolo získavať pre Rommelov hlavný štáb podrobné informácie o pohybe britských jednotiek. Almasy a jeho dvaja agenti, Johann Epper a Heinrich Sandstede, sa do Egypta vydali na šiestich nákladných autách Ford, čoskoro sa však dostali do pieskovej búrky. Jedno auto kvôli búrke uviazlo v dune a museli ho nechať na mieste, druhé sa vrátilo. Pokračujúc v ceste sa výprave míňalo palivo a voda. Pomohli im opustené britské vozidlá a štyri kanistre s vodou, ktoré Almasy nechal na zásobovacom mieste počas expedície spred desiatich rokov. Pred príchodom do egyptského mesta Assiut v púšti zanechali ďalšie dve vozidlá. V Assiute Eppler a Sandstede nastúpili na vlak do Káhiry, Almasy sa vrátil do Líbye. V egyptskej metropole sa nešťastní špióni ubytovali v nevestinci a peniaze od Abwehru minuli v nočných kluboch, kde sa snažili vymámiť informácie od britských dôstojníkov, "ktorí pili viac ako oni". Nanešťastie, nemecký spojár, ktorému mali odovzdávať svoje správy, aby ich vysielačkou poslal ďalej, bol zadržaný a špióni neboli schopní nadviazať kontakt s Rommelovým hlavným stanom. V priebehu dvoch mesiacov aj ich Briti zatkli. "Boli príliš opití ľahko získanými peniazmi a príliš dychtivo si v egyptských luxusných podnikoch užívali ženy a víno," uvádza sa v správe MI5. Na konci druhej svetovej vojny Almasyho zatkli v Maďarsku, súd v Budapešti ho však oslobodil spod všetkých obvinení. Almasy zomrel v roku 1952.
V budapeštianskom metre sa okolo poludnia zranilo na pohyblivých schodoch dvojročné dieťa zo Slovenska. Pri vyslobodzovaní chlapčeka, ktorého odviezli s ľahším povrchovým poranením chrbta do nemocnice, asistovali požiarnici, polícia aj záchranári. Okolnosti nehody, ktorá sa stala na tretej linke metra - na stanici Deák tér -, policajti prešetrujú. Vyjadrenie matky dieťaťa, ktorá vypovedala za účasti tlmočníka, sa totiž rozchádza s výpoveďami očitých svedkov, uviedla pre TASR službukonajúca hovorkyňa budapeštianskej polície. Hovorca požiarnikov uviedol, že chlapčeka, ktorý stál po boku matky na schodoch idúcich smerom dolu, údajne sotila ponáhľajúca sa žena. Dieťa sa skotúľalo až dole, kde mu šaty a kožu na chrbte zacvikli schody, ktoré okamžite núdzovo zastavili. Vinníčka nehody ušla. Ak sa potvrdí výpoveď matky a polícia bude mať popis osoby, ktorá nehodu zapríčinila, začne sa po nej pátrať.
Nikde bližšie k Budapešti sa nedorába lepšie víno ako v Etyeku. Štvortisícová obec vzdialená len 25 kilometrov západne od maďarskej metropoly dokáže prednosti svojej polohy využiť. Na kvalitné biele odrody Chardonnay a Sauvignon cez uplynulý víkend prilákala päťkrát viac ľudí, ako má obyvateľov. Pravda, mnohí prišli zo zvedavosti. Chceli na vlastné oči vidieť, čo je to za dedinu, ktorú maďarský minister kultúry na filmovom festivale v Cannes označil za budúci Hollywood Európy. "Celé mesiace sme tvrdo pracovali na propagácii pivničného festivalu," hovorí pre Pravdu starosta Lajos Kálmán. "A zrazu nás novinári obliehajú sami od seba," teší sa z náhle prebudeného záujmu. Etyek je dedina, akých sú v Maďarsku desiatky. Malebná zvlnená krajina s upravenými radmi vinohradov, les na kopci, jazdiareň, v chotári rybník s umelým ostrovom, kde vtáci radi hniezdia. Zmiešaná maďarsko-nemecká obec sa po vojne spolovice vyľudnila. Namiesto odsunutých Švábov, po ktorých v dedine zostalo vyše päťsto rázovitých vínnych pivníc, prišli maďarskí prisťahovalci zo Sedmohradska. Jednému z nich dnes Etyek vďačí nielen za obnovenie svojich celoštátne chránených pamiatok - kalvárie a starobylej studne z čias Árpádovcov - ale aj za nádej, že o pár rokov sa stane jedným z centier filmárskeho sveta. "Pán Sándor Demján v našej dedine vyrástol. Teraz, keď je podľa rebríčkov druhým najbohatším Maďarom, na nás nezabúda," hovorí starosta o štedrom mecenášovi. Najúspešnejšiemu maďarskému podnikateľovi s nehnuteľnosťami, ktorý investoval aj do jedného z veľkých bratislavských nákupných centier, patrí takmer polovica Etyeku. Postupne skúpil štyridsať hektárov vinohradov, sad s vyše desiatimi tisíckami ovocných stromov, rybník aj starý kameňolom. A kúpil aj opustené kasárne nad dedinou. Práve na tridsiatich piatich hektároch bývalej vojenskej základne, odkiaľ v časoch Varšavskej zmluvy rakety chránili vzdušný priestor nad Budapešťou, majú vyrásť obrovské modeme filmové štúdiá, trúfajúce si konkurovať Hollywoodu. Starosta Lajos Kálmán si vie predstaviť, čo by jeho obec z investície v hodnote niekoľkých miliárd eur získala. "Vznikne dvetisíc pracovných príležitostí. Ľudia už nebudú musieť dochádzať za prácou do Budapešti. Z vybratých daní nebude problém rozšíriť cesty, vybudovať osvetlenie." Charakteru vinárskej obce sa Etyek ani v budúcnosti nechce vzdať. "Ateliéry budú ukryté za lesom. Rátame s tým, že cez víkendy k novej atrakcii budú prúdiť zástupy ľudí. My im však občerstvenie nebudeme ponúkať v McDonaldsoch, ale v našich vínnych pivniciach," plánuje starosta. "Napokon, čo už môže byť pre naše vína lepšou reklamou, ako keď ich tu budú ochutnávať Bruce Willis či Brad Pitt."