18.augusta 2004 ● Zo slovenskej tlače
Jeden z bývalých najvýznamnejších predstaviteľov maďarskej protikomunistickej opozície Gábor Demszky je za vládny liberálny Zväz slobodných demokratov primátorom Budapešti. Je ním nepretržite od roku 1990 a je pravdepodobne jediným stredoeurópskym politikom, ktorý sa tak dlho udržal v rovnakej vysokej funkcii. Primátorom zostal aj potom, čo ho v júni zvolili do Európskeho parlamentu. Demszky má vážne problémy. Médiá si všimli nárast jeho majetku za posledných 15 rokov. Výraznejší, než by to odôvodňoval primátorský plat. Najprv si všimli, že si primátor kúpil na chorvátskom pobreží vilu vraj za 100 miliónov forintov, asi 16 miliónov korún a potom prišla dovolenka. Keďže Demszky na jar za prekročenie dovolenej rýchlosti v Budapešti prišiel o vodičák, odviezol sa na ňu na služobnom aute so šoférom a navyše si ešte od firmy spadajúcej pod budapeštiansky magistrát prenajal terénny voz za zlomok trhovej ceny. Po prvých arogantných vyjadreniach sa primátor dal na pokánie. Priznal, že urobil chybu, ospravedlnil sa a na internete sprístupnil svoje aktualizované majetkové priznanie. Demszky tvrdí, že môže dokumentovať cestu každého forintu. Pre liberálov, ktorí sa pohybujú v prieskumoch okolo päťpercentnej hranice nutnej na vstup do parlamentu, je kauza ich najpopulárnejšieho politika mimoriadne nepríjemná. V samotnej strane však vyvolal väčšiu búrku prípad podpredsedu parlamentu Ferenca Weklera. Ten patrí podľa svojho majetkového priznania medzi najbohatších poslancov. Nedávno vysvitlo, že jeho rodina dostala v posledných rokoch na výsadbu nových vinohradov nevratnú štátnu dotáciu v hodnote 270 miliónov. Sám navyše pomáhal presadiť zákon, ktorý zmenil dovtedajšie hranice vinárskych oblastí. Územie, kde má aj svoje vlastné vinohrady, vďaka tomu priradili k inej, známejšej vinárskej oblasti a tým sa výrazne zvýšila hodnota jeho majetku. Vedenie strany minulý týždeň dospelo k záveru, že Wekler príležitosť "iba využil a nie zneužil". To však pobúrilo množstvo radových politikov strany, ktorí požadujú Weklerovo odvolanie z postu podpredsedu parlamentu. V nedeľu pre to stranu opustil jeden z jej zakladateľov, spisovateľ István Eörsi.
Na budúci piatok sa zíde maďarský parlament na mimoriadne zasadanie. Iniciátorom je opozícia, ktorá mieni prerokovať otázky privatizácie, základnej vojenskej služby a niektorých daňových zákonov. Zvolanie mimoriadneho zasadania parlamentu býva zbraňou opozície v politickom boji - aj tentoraz iniciovali mimoriadne letné zasadanie dve opozičné strany. Predsedníčka parlamentu Katalin Sziliová v podstate nemá manévrovací priestor a oznámila aj termín. Je ním 27. august. Vládne strany by mohli takéto rokovanie ignorovať, už sa neraz stalo, že sa časť poslancov zišla, ale pre neschopnosť uznášania, sa hneď aj rozišla. Tentoraz sa však aj vládni poslanci zúčastnia na mimoriadnom zasadaní, hoci majú vlastné predstavy o privatizácii či zrušení základnej vojenskej služby. To sú totiž témy, kvôli ktorým opozícia bije na poplach. Žiada napríklad zastaviť privatizáciu Pošty, Národného vydavateľstva učebníc, ďalších častí energetického sektoru a najhodnotnejších poľnohospodárskych podnikov. Tu vláda sotva ustúpi, no vo veci vytvorenia profesionálnej armády, spory medzi oboma tábormi v podstate nie sú, do konca tohto roka by mal odísť do civilu posledný vojak narukovaný na základnú službu. Takže zásadné rozhodnutia mimoriadne zasadanie akiste neprijme - pôjde skôr o predohru k horúcej jesennej politickej sezóne.
V týchto dňoch má oznámiť maďarský premiér Péter Medgyessy zmeny vo svojej vláde a tak sa množia špekulácie o možných pohyboch. Napätie sa stupňuje, nikto nič nevie, opozícia vyvýja nátlak a predkladá svoj zoznam neželaných ministrov. Tentoraz sa podarilo premiérovi a šéfom dvoch vládnych strán uchovať všetko, čo v zákulisí dohodli, v tajnosti. Predseda vlády, hoci nie je členom väčšej koaličnej strany, mal by mať ľahšiu úlohu s ministrami od socialistov - odchod šéfa rezortu športu a mládeže Ferenca Gyurcsányho sa zdá byť istý. Rysuje sa nové ministerstvo rozvoja, ktoré by malo vzniknúť rušením a spájaním iných rezortov. Zaujímavé bude sledovať, či nastane zmena na čele ministerstva hospodárstva - zálusk na neho majú socialisti, hoci aj za cenu rozdelenia, avšak tento rezort majú koaliční liberáli, ktorí nemienia pripustiť, aby sa premiér dotkol ich „záujmov“. Inak práve z radov liberálov odznela včera po prvý raz verejná výzva, že by mala nastať zmena na čele vlády, čiže by mal odstúpiť sám Medgyessy. Opozícia kuje železo, kým je horúce a predložila zoznam piatich ministrov, ktorí by mali odísť v každom prípade. Obviňuje premiéra, že chystané zmeny nepodriaďuje záujmom krajiny, ale mocenskému boju vo vnútri socialistickej strany. Socialisti reagujú tým, že personálne zmeny vo vláde neurčujú opozičné fámy a želania.
Popularita maďarskej vládnej socialistickej strany v uplynulom období ďalej klesla, súbežne s tým rastie obľúbenosť opozičného Fideszu. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu verejnej mienky, ktorý vykonala agentúra Gallup. Informuje o ňom denník Magyar Nemzet. Najnižší index popularity socialistov v posledných piatich rokoch nameral Gallup v prvej polovici augusta. V kruhu dospelého obyvateľstva je to iba 20 percent - oproti predchádzajúcemu, júlovému prieskumu ide o ďalší, päťpercentný pokles. Keby voľby boli teraz, vysoko by zvíťazil opozičný Fidesz, ktorý má 37-percentnú podporu, čiže rozdiel je 17-percentný, čo je v tomto volebnom cykle rekord - píše denník Magyar Nemzet. Klesla aj podpora dvoch menších parlamentných strán. Obe - Zväz slobodných demokratov i Maďarské demokratické fórum by nedosiahli päťpercentný prah. Súbežne s tým vzrástol počet nerozhodných voličov. Agentúry zvyknú vykazovať aj okruh takzvaných istých straníckych voličov, tu je pomer 58 k 31 percentám v prospech Fideszu, čo je tiež rekord. Magyar Nemzet informuje aj o tom, že popularita premiéra Pétera Medgyessyho takisto klesá: už 54 percent opýtaných má o ňom negatívnu mienku. No a celkové výsledky o stave krajiny sú pre vládu tiež nepriaznivé. 64 percent voličov si myslí, že v Maďarsku ide vývoj zlým smerom, o opaku je presvedčená iba štvrtina ľudí - konštatuje na základe prieskumu agentúry Gallup denník Magyar Nemzet.
Preferencie politických strán sa výrazne nemenia. V porovnaní s júlovým prieskumom Ústavu pre výskum verejnej mienky pri Štatistickom úrade SR sa poradie strán v auguste nezmenilo. Zo subjektov, ktoré by sa dostali do parlamentu si polepšil Smer, Ľudová strana-HZDS a Kresťanskodemokratické hnutie (KDH). Parlamentné voľby by začiatkom augusta vyhrala strana Smer, ktorú by podporilo 28,6 percenta voličov. Za ňou nasledujú ĽS-HZDS so ziskom 18,7 percenta hlasov a Strana maďarskej koalície s 11,2 percentami. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu verejnej mienky, ktorý v dňoch 1. až 10. augusta uskutočnil ÚVVM pri Štatistickom úrade SR na vzorke 1 288 respondentov. Oslovení respondenti odpovedali na otázku: „Predstavte si, že by sa voľby do Národnej rady SR konali už teraz. Ktorú stranu, hnutie, koalíciu by ste volili?“. Do parlamentu by sa ešte dostali Kresťanskodemokratické hnutie s 10,3 percentami, Slovenská demokratická a kresťanská únia s 8,7 percentnou podporou a Komunistická strana Slovenska s 5,1 percentami. Tesne pod hranicou zvoliteľnosti skončila Slovenská národná strana, ktorej by odovzdalo svoj hlas 4,9 percenta voličov. Štvorpercentnú hranicu prekročili Aliancia nového občana (4,4%) a Hnutie za demokraciu (4,0%). V prvej augustovej dekáde 13,6 percenta respondentov nevedelo uviesť, ktorej politickej strane, hnutiu alebo koalícii by odovzdalo svoj hlas vo voľbách do NR SR a 22,4 percenta občanov by sa na parlamentných voľbách nezúčastnilo.
Maďarská centrálna banka včera podľa očakávania znížila úrokové sadzby o pol percentného bodu na 11 percent. Banka sa tak po 15-týždňovej prestávke vrátila k uvoľňovaniu menovej politiky. Centrálna banka včera takisto zvýšila odhad inflácie pre december budúceho roku na 4,4 percenta z pôvodne očakávaných štyroch percent. Dodala však, že plánovaná štvorpercentná inflácia v závere budúceho roku je stále dosiahnuteľná, pokiaľ bude rozpočtový schodok obmedzený a rast miezd zostane mierny. Banka, ktorá naposledy znížila úrokové sadzby začiatkom mája, zvýšila aj odhad inflácie pre koniec budúceho roku, a to na 6,1 percenta z predchádzajúcich šesť percent. Štatistický úrad minulý týždeň oznámil, že medziročná miera inflácie v Maďarsku v júli podľa očakávania klesla na 7,2 percenta zo 7,5 percenta v predchádzajúcom mesiaci. Podľa analytikov tak maďarská centrálna banka získala priestor na ďalšie znižovanie úrokových sadzieb.
X
Maďarská Monetárna rada dnešným dňom znižuje o pol percenta úrokové sadzby, ktoré však naďalej zostávajú v Európe najvyššie. Mimoriadne vysoké, dvanásť a pol percentné úrokové sadzby zaviedli v Maďarsku ku koncu minulého roka, počas takzvanej forintovej krízy. Odvtedy nastala zmena na poste ministra financií, zlepšili sa makroekonomické ukazovatele, zaviedli prísne úsporné opatrenia v štátnom rozpočte. Hospodárstvo rýchle rastie, investície sú dynamické - tvrdí to vláda, ktorá by uvítala aj výraznejšie znižovanie úrokových sadzieb. Národná banka a spolu s ňou aj Monetárna rada je však opatrnejšia, preferuje drobné kroky namiesto „veľkého rezu“: sadzby znižuje po polpercentách - oddnes teda základné úrokové sadzby ceduľovej banky dosahujú jedenásť percent. Ministerstvo financií to uvítalo ako prejav zvyšovania dôvery voči ekonomickým procesom. Prezident národnej banky Zsigmond Járai však varuje pred negatívnym vývojom vnútornej a zahraničnej rovnováhy. Národná banka pritom uznáva, že inflačný vrchol má forint už za sebou a do konca tohto roka môže klesnúť inflácia na šesť celých jednu desatinu percenta. Včerajšie oznámenie Monetárnej rady o znížení úrokových sadzieb nemalo výraznejší vplyv na kurz forintu voči euru, no index budapeštianskej burzy dosiahol na záver obchodovania historický rekord.
Nemecký štatistický úrad vo štvrtok zverejnil informácie, podľa ktorých v roku 2003 nemalo 18 % mládeže z členských krajín EÚ zamestnanie. Do úvahy pritom zobrali údaje o mladých ľuďoch vo veku od 15 do 24 rokov zo všetkých 25 členských štátov EÚ. Tretiu priečku od konca rebríčka mládežníckej nezamestnanosti obsadilo Fínsko s 27,8 %. Horšiu pozíciu má s 32,9 % už len Slovensko a Poľsko s alarmujúcimi 41,4 %. Niektoré novoprijaté krajiny však nedosahujú v porovnaní s pôvodnými členskými štátmi EÚ zlé výsledky. Napríklad v prípade Cypru zaznamenali nezamestnanosť u mladých iba na úrovni 8,9 %, kým Maďarsko uvádza 12,9 %. Priemer južnej Európy "kazí" s vysokou úrovňou nezamestnanosti najmä Španielsko a Taliansko.
Budúci maďarský eurokomisár László Kovács odmieta skeptické hlasy, a zdôrazňuje, že energetická politika Európskej únie patrí medzi strategické oblasti. Súčasný šéf maďarskej diplomacie po oznámení zloženia Barrosovej Európskej komisie musel čeliť aj kritickým hlasom zo strany opozície, ktorá vyjadrila názor, že László Kovács nie je vhodný na post komisára zodpovedného za energetiku, okrem toho táto oblasť nie je z hľadiska Maďarska významná. Minister včera ráno v televízii opätovne odmietol tieto kritiky, s tým, že ide o strategický rezort, pretože súvisí aj s vnútorným trhom, zahraničným obchodom, dopravou, ochranou životného prostredia i zahraničnou politikou. Európska únia je najväčším dovozcom a druhým najväčším spotrebiteľom energie na svete - pripomenul Kovács. Možno dodať, že ostatné politické strany - vládni socialisti, liberáli a opozičné demokratické fórum - uvítali vymenovanie Lászlóa Kovácsa, hoci predtým každý rátal skôr s iným rezortom pre neho, ktorý by sa mu bol hodil do profilu diplomata oveľa viac.
Komplikácie a spory okolo maďarskej vlády zasiahli aj menšiu koaličnú silu, Zväz slobodných demokratov. Cez víkend jeden z jeho zakladateľov verejne oznámil, že opúšťa liberálnu stranu. István Eörsi je známy spisovateľ a publicista, nemilosrdný kritik akýchkoľvek fanatických prejavov v politike a všetkého, čo sa prieči liberálnemu svetonáhľadu. Svoj odchod zo strany odôvodnil tým, že už nemôže zostať „liberálny“ k rôznym kauzám, ktoré sú spojené aj s predstaviteľmi tejto menšej koaličnej strany. Najviac je v týchto dňoch v popredí aféra okolo člena vrcholného vedenia liberálov a podpredsedu parlamentu Ferenca Weklera, ktorý skupoval po celom Maďarsku rôzne pozemky - mnohé z nich sú „náhodou“ v oblastiach, kadiaľ má viesť diaľnica, ale pobúrenie vyvolala jeho transakcia s vinicami tesne vedľa szekszárdskej historickej vinárskej oblasti. Dostal na ne niekoľko desiatok miliónov štátnej podpory, čo by bolo ešte v poriadku, pretože podobné dotácie získali mnohí ďalší ľudia z okolia špičkových politikov, či samotní politici z oboch táborov. Wekler si však vybavil, aby jeho vinice priradili k szekszárdskej vinárskej oblasti, čo znamená vyššiu hodnotu a lepšie možnosti pri predaji vína. Nie menšiu pozornosť vyvolal budapeštiansky primátor a europoslanec za liberálov Gábor Demszky, ktorý využíval na dovolenku služobného šoféra a vyšlo tiež najavo, že v posledných rokoch kúpil rôzne nehnuteľnosti, dve z nich na Istriji. Na tieto odhalenia Demszky nereagoval príliš zdvorilo, no minulý týždeň zverejnil svoje majetkové priznanie, dokazujúc, že všetko nadobudol z legálnych zdrojov. Väčšia koaličná sila, socialistická strana sa v kútiku duše môže tešiť, že sa nehovorí iba o jej hlbokých problémoch a že pri chystaných zmenách vo vláde budú „zraniteľnejší“ aj liberáli. Hlavné ponaučenie z podobných káuz však sformulovala už pred niekoľkými rokmi istá socialistická politička, ktorá všeobecne o politikoch povedala: „Nestačí, keď si čestný, musíš tak aj vyzerať.“
Na modernizáciu maďarských vojenských letísk minie armáda v nasledujúcich desiatich rokoch 15 miliárd forintov, čo je približne dve a pol miliardy korún. Ruské stíhačky typu MÍG-29 budú slúžiť ešte do roku 2009, až vtedy ich v plnej miere vystriedajú švédske Gripeny. Maďarská armáda si ponechá zo súčasne existujúcich piatich letísk iba tri. Ruší sa základňa v Taszári, hoci tam nie tak dávno investovali 400 miliónov forintov, a základňa pre vrtuľníky v obci Szentkirályszabadja - obe možno využiť v budúcnosti na civilné účely. Najvýznamnejšie zostane vojenské letisko v meste Kecskemét, kde „prichýlia“ od roku 2006 nové švédske stíhačky typu Gripen. V Szolnoku umiestnia bojové a dopravné vrtuľníky, a v meste Pápa vytvoria letisko pre NATO - tamojšiu prestavbu bude financovať aliancia, ktorá vytvorí jednu z najlepšie vybavených základní v Európe. Investíciu v Kecskeméte musia dokončiť do roku 2009, dokedy prídu všetky Gripeny, a dovtedy zostanú v prevádzke ruské MIG-29-ky. Na tieto stroje, okrem bežného servisu už nemieni minúť letectvo žiadne peniaze. Inak zo štrnástich MÍG-ov je funkčných šesť, čo však neznamená, že by bol maďarský vzdušný priestor nechránený - k pohotovosti totiž stačia tri stíhačky, navyše aj NATO zakročí v prípade potreby - píše denník Magyar Hírlap. Informuje ďalej o tom, že časť vyradených leteckých prostriedkov umiestnia v múzeách, väčšinu však zlikvidujú. Pôvodne chceli MÍG-y odovzdať ruskému výrobcovi, ktorý prisľúbil dodať za každé štyri staré stroje jeden nový, no od tejto transakcie nakoniec ustúpil. Likvidácia lietadiel by vyšla na niekoľko miliárd, no doteraz sa nič neudialo s ešte staršími ruskými strojmi typu MÍG-21 a 23, respektíve SU-22. V súčasnosti „sadá prach“ na letisku v meste Pápa na 77 kusov lietadiel - konštatuje denník Magyar Hírlap.
V Budapešti si dnes pripomenuli 15. výročie otvorenia prvého tábora pre utečencov z Nemeckej demokratickej republiky. Budínsky Kostol svätej rodiny a stredisko Maltézskej charity bolo miestom osláv: práve tu postavili veľké stany pred poldruha desaťročím, aby mohli prichýliť tisíce utečencov z NDR, ktorí trávili dovolenku v Maďarsku, ale domov sa vrátiť už nemienili. Prvý tábor, ktorý bol otvorený tri mesiace, sa stal v minulých rokoch pútnickým miestom niekdajších utečencov, dnes už občanov zjednoteného Nemecka. Prezident Ferenc Mádl odhalil popoludní pamätník - sochu dvoch objímajúcich sa postáv s nápisom: Bol som cudzí a vy ste ma prijali. Pozvánku dostali mnohí čelní politici z Nemecka, no nebol prítomný žiadny z nich. Prezident Mádl pripomenul, že pred pätnástimi rokmi bola situácia ešte nevyjasnená, vtedajšia maďarská vláda váhala, ako sa má správať k asi 200 tisícovej mase východonemeckých utečencov, no Maltézska charita poskytla pomoc, vyjadrila solidaritu, čím prispela k neskorším historickým zmenám. Možno pripomenúť, že budapeštianska vláda otvorila západné hranice pred východnými Nemcami 10. septembra 1989. Uplynulo niečo vyše roka a Nemecko bolo opäť zjednotené.
Aj po sedemročnom prechodnom období budú mzdy v Rakúsku vyššie ako v susedných krajinách strednej a východnej Európy (KSVE). Vo vývoji miezd je na tom zo susedov Rakúska najhoršie Slovensko. n K tomuto záveru prišla rakúska Komora práce - Arbeiterkammer/AK - pri prepočte vývoja príjmov vo východnej Európe. Vyzvala rakúsku vládu, aby viac investovala do trhu práce a vzdelávania. V roku 2011 sa rakúskej úrovni miezd po prepočte najviac priblíži Slovinsko. Priemerný mesačný príjem Slovinca bude vtedy predstavovať 66 % rakúskej hodnoty. Po Slovinsku bude nasledovať Česko a Maďarsko, kde zamestnanci zarobia po 34 % priemerného rakúskeho platu. Posledné bude v roku 2011 Slovensko s 24 %. Do roku 2020 sa zaostávanie miezd v reformných štátoch za Rakúskom ďalej zníži, ale ešte stále budú existovať výrazné rozdiely. V roku 2020 dosiahne Maďarsko a Česko o čosi viac ako polovicu a Slovensko približne jednu tretinu rakúskej mzdovej úrovne. Priemerný príjem Slovinca bude vtedy predstavovať 89 % rakúskej hodnoty. Aj v prepočte na paritu kúpnej sily sa rakúskej mzdovej úrovni najviac priblíži Slovinsko. Podľa AK vzrastie priemerná mesačná mzda Slovinca z 95 % v roku 2011 na 109 % v roku 2020. Maďarsko dosiahne v roku 2020 okolo 86 % rakúskej hodnoty, Česko 75 % a Slovensko 68 %. Pre nové členské krajiny Európskej únie (EÚ) sa môže na rakúskom trhu práce dohodnúť maximálne sedemročné prechodné obdobie. Má sa tak zabrániť tomu, aby obyvatelia nových krajín únie dostali so vstupom aj plný prístup k domácemu trhu práce. Výnimkou je len Cyprus a Malta, obyvatelia ktorých majú okamžitý prístup k rakúskemu trhu práce.
Viedenská, budapeštianska a varšavská burza chcú vytvoriť silnú stredoeurópsku burzovú skupinu, na ktorej by sa mali podieľať aj burzy v Prahe, Ľubľane a Bratislave. Avizovali to včera traja šéfovia búrz Štefan Zápotocký z viedenskej burzy, Attila Szalay-Berzeviczy z budapeštianskej burzy a Wieslaw Rozlucki z varšavskej burzy na tlačovej konferencii v Budapešti. Burzy včera rokovali o možnej účasti Varšavy a Budapešti na privatizácii varšavskej burzy, ktorá je naplánovaná na rok 2005.
Celoštátny volebný výbor v Maďarsku vo štvrtok rozhodol o dvoch iniciatívach na vypísanie referenda. Prvým bola petícia Svetového zväzu Maďarov, ktorá požaduje referendum o udelení maďarského občianstva všetkým príslušníkom maďarských menšín v zahraničí - mali by potom dvojaké občianstvo. Na vypísanie referenda v Maďarsku treba aspoň 200-tisíc hlasov, zväz ich pozbieral 278-tisíc. O plebiscite by mal parlament rozhodnúť do dvoch týždňov. Iniciátori druhého referenda o odvolaní maďarských vojakov z Iraku podľa volebného výboru dostatok hlasov nepozbierali.
Osoby maďarského pôvodu, ktoré počas juhoslovanských vojen zo začiatku 90. rokov ušli z Vojvodiny do Maďarska, dostanú právo usadiť sa v krajine. Dnes o tom informuje denník Népszabadság. V súčasnosti ide asi o 160 osôb, ktorých štatút nebol doteraz doriešený. Utečenci žijú v súkromných príbytkoch alebo v utečeneckých domoch. Ministerka vnútra Monika Lamperthová k tomuto mimoriadnemu kroku pristúpila po varovaní Maďarského helsinského výboru, podľa ktorého vojvodinským utečencom hrozí vyhostenie alebo zatknutie cudzineckou políciou. Osudom utečencov maďarského pôvodu z Vojvodiny sa v ostatných rokoch zaoberali mnohé štátne a mimovládne organizácie. Ich snahy však mali len malý úspech, keďže mnohí dotyční boli zastrašení "ťažkosťami so začiatkom samostatného života v Maďarsku", tvrdí ministerstvo vnútra. Maďarské úrady očakávajú pomoc mimovládnych organizácií pri integrácii utečencov. Helsinský výbor v svojej požiadavke na udelenie práva na usadenie sa pripomenul, že v prípade utečencov ide o ľudí, ktorí pred 13 rokmi v Maďarsku hľadali ochranu, keďže ako príslušníci maďarskej menšiny nechceli bojovať v juhoslovanskej armáde, pričom stále žijú v utečeneckých táboroch bez šance na usadenie sa v Maďarsku.
Miklós Duray kritizuje SMK, že nemá žiadnu koncepciu, ako by dosiahla autonómiu na Slovensku. Výkonný podpredseda SMK Duray poskytol minulý týždeň rozhovor o otázkach autonómie a dvojakého občianstva maďarskému vysielaniu Slovenského rozhlasu a tento týždeň ho publikoval aj jemu blízky maďarský týždenník Szabad Újság. Rozhovor, v ktorom spája vytvorenie autonómie v niektorých západoeurópskych krajinách s ozbrojeným bojom, vyvolal pozornosť aj v Maďarsku. "Ak Duray chce, aby sme sa problematikou autonómie zaoberali, tak to musí otvoriť na predsedníctve," povedal pre SME Bugár. "Nikdy to však za tie roky neotvoril. Nie je dobrá metóda niečo otvárať cez médiá a nič nenavrhnúť na predsedníctve." Autonómia podľa Duraya nikde nevznikla iba na základe politickej vôle. Myslí si, že jej vytvoreniu by možno mohol pomôcť medzinárodný politický tlak. Všetky európske autonómie podľa neho vznikli, až keď nebolo iné riešenie. "Za autonómiou nemeckojazyčných Rakúšanov v južnom Tirolsku stoja medzinárodno-politické súvislosti a bombové atentáty. V pozadí baskickej autonómie v Španielsku musíme vidieť militantnú činnosť ETA," hovorí Duray. "V pozadí každej autonómie je možné vidieť ekonomický alebo politický tlak, či bojovú činnosť, prípadne ich kombináciu." Všetkým je však podľa neho jasné, že ak by sa ktokoľvek chopil zbrane v záujme zriadenia maďarskej autonómie v krajine susediacej s Maďarskom, musel by byť neúspešný. Včerajšie vydanie najčítanejšieho maďarského denníka Népszabadság prinieslo reakcie niekoľkých maďarských politikov - aj zo susedných krajín. Podľa predsedu SMK Bélu Bugára je možné s Durayovými výrokmi súhlasiť, keďže militantné organizácie spomínal ako historický fakt, a nie ako nasledovaniahodný príklad. S politickou vôľou a rokovaním je možné mnohé veci vyriešiť, poznamenal Bugár. "Miklós Duray má pravdu v tom, že pri vzniku autonómií v Európe občas zohralo rolu aj násilie. Ich rozhodujúca väčšina však vznikla po politických rokovaniach," povedal denníku štátny tajomník maďarského ministerstva zahraničných vecí András Bársony. "Posledný krok k autonómii je vždy legislatívny, ale musí mu predchádzať určitá politická cesta a tá je veľmi rozmanitá," povedal Duray pre SME. Autonómia podľa neho nie je v programe SMK, takže ani nemá vypracované metódy, ako by sa mala dosiahnuť. "Ak máte na zreteli všetky autonómie v Európe, každá súvisí s určitou nátlakovou situáciou. Tá nemusí byť fyzická, môže byť aj politická. V každom prípade nie je možné dosiahnuť autonómiu spôsobom, keď si sadnú dvaja, z ktorých jeden ju chce a druhý nie a dohodnú sa na jej vzniku. Žiadna takto nevznikla," povedal. SMK by podľa neho mala zaujať k tejto veci jasné stanovisko. Sám takúto iniciatívu ešte nepredložil, lebo sa mu zdá, že pre ňu neprišiel čas, kým SMK nemá aspoň strednodobý politický program. "Pojem autonómia vyvoláva v niektorých občanoch negatívne reakcie a obavy, tak nepoužívame toto slovo, ale slovo samospráva," hovorí Bugár. Na samospráve miest, obcí, vysokých škôl či kultúry podľa Bugára SMK pracuje, príkladom je vznik maďarskej univerzity v Komárne.
Minulý týždeň sa Miklós Duray dopustil niečoho, čoho sa doteraz ešte nedopustil. Keď hovoril o autonómii na Slovensku, prvý raz povedal, že "v pozadí každej autonómie je možné vidieť ekonomický alebo politický tlak, či bojovú činnosť, prípadne ich kombináciu". Keď hovoril o politikoch, odmietajúcich autonómiu, prvý raz kritizoval SMK, že ju nemá v programe. Pán Duray znovu potvrdil svoju povesť extrémistu: extrémny je jeho politický cieľ i prostriedky, ktoré chce na jeho dosiahnutie použiť. Ešte v roku 1993 Miklós Duray v rozhovore pre SME tvrdil: "Nejde nám o utvorenie autonómie, nikdy sme o nej nehovorili ani v zmysle významovom, ani slovnom. Vždy nám išlo o to, aby sa vytvoril samosprávny systém s veľkými právomocami samospráv a aby bol pri vytvorení regionálnych samospráv rešpektovaný popri iných aspektoch aj etnický princíp." Aj keď je pravda, že samosprávnych regiónov malo byť dvanásť, a nie osem, pravda je aj to, že ešte nikdy na Slovensku nebol taký samosprávny systém ako teraz a ešte nikdy samosprávy nemali také právomoci ako dnes. Durayovi však nikdy nešlo o samosprávu, lebo mu ide o autonómiu. Jeho predstava je už desaťročie známa: Maďarské spoločenstvo na Slovensku uplatní sebaurčovacie právo, utvorí vlastný zastupiteľský zbor, ktorý bude na svojom území prijímať vlastné zákony. Záväzok SMK, že v politickom programe ani v praktickej činnosti "nebude presadzovať územnú autonómiu na etnickom princípe", Miklós Duray vždy považoval za dočasný. Už v júni 2000 vyhlásil, že pôsobenie zástupcov maďarskej menšiny v slovenskej vláde "iba zmrazilo program jej autonómie". Výkonný podpredseda Duray zjavne nie je spokojný s tým, že dva roky pred očakávaným koncom druhej Dzurindovej vlády a dva roky pred vytúženým návratom druhej Orbánovej vlády drží SMK tému autonómie stále na ľade. Spôsob, akým ju "rozmrazil" on, je však príliš explozívny. Politik, ktorý naznačuje, že kto chce autonómiu, musí chcieť aj ekonomický i politický tlak alebo aj bojovú činnosť, lebo inak sa dosiahnuť nedá, potrebuje schladenie. Vhodná je aj politická hibernácia.
Pokiaľ sa nenájde niekto v slovenskej vláde, kto zabráni snahám SMK o autonómiu Južného Slovenska, tak o rok už bude Slovensko bez tohto územia. Na tlačovej besede vo štvrtok to uviedol líder SNS Ján Slota. Dôkazom toho je podľa neho vyjadrenie predsedu SMK Bélu Bugára, že "ak sa SNS dostane do vládnej koalície, vyhlási za referendum o autonómii Južného Slovenska." Ako ďalej uviedol, "Maďari majú pri reštitúciách pozemkov v rukách všetky páky, čoho dôkazom je obsadzovanie vedúcich pozícií v lesohospodárskych podnikov na Východnom Slovensku Maďarmi." Podľa neho to "smeruje k jedinému, aby naši maďarskí spoluobčania získali čo možno najviac hektárov slovenskej pôdy." Ako dodal, "bez Južného Slovenska by sme skončili a môže sa stať, že Slovensko medzi Poľskom, Českom a Maďarskom zanikne." Slota skonštatoval, že jediným riešením je to, že "SNS sa v najbližších voľbách získa v parlamente silnú pozíciu a urobí všetko preto, aby sa smerovaniu k autonómii zabránilo." Na tlačovej besede sa vyjadril aj k správe Európskeho centra pre práva Rómov v Budapešti o diskriminácii Rómov na Slovensku, v ktorej sa uvádza, že slovenskí policajti pri vypočúvaní Rómov používajú nedovolené donucovacie prostriedky. "Tvrdo sa ohradzujem proti týmto vagabundom z Budapešti a staviam sa jednoznačne na stranu policajtov, ktorí ochraňujú nás všetkých," povedal a dodal, "vyzývam Generálnu prokuratúra a Ministerstvo spravodlivosti, aby neperzekovali našich policajtov za tvrdšie zásahy voči nespratníkom, ktorých je medzi cigánmi dostatok."
Prečo sa máme či nemáme radi? Nemyslím mužov a ženy, gayov a lesby. Ide o národy. Tie majú v žalúdku blízkeho suseda a milujú toho obkročmo. Rumuni Francúzov a Poliakov. Maďari Poliakov. Bulhari Rusov. Proti Juhošom po druhej svetovej vojne budovali zákopy. Aby im neukradli ich macedónsku menšinu. A tak žasnem nad českým výskumom, že pre Čechov sme najsympatickejší národ my Slováci. Obstáli sme dobre. Za najsympatickejších nás považuje 34 percent Čechov a len zo štyrom percentám peníme žič. Aj ja mám rád Čechov. A nevravím to iba ako podlízavosť k Čechom vo vedení našej redakcie. Vyrastal som u babičky v Kostelci nad Orlici. Mamina sa za slobodná volala Bauerova a narodila sa v Mostare, kde bol dedo okupačným dôstojníkom. Väčšina z nás je mišung. Asi len Slotu porodila mater na Kriváni - a to v riadnej slote. Prepáčte bohemizmus. Asi sme európska rarita. Máme radi Čechov, Poliakov (aj vďaka nákupom), Ukrajincov (aj vďaka pašovaným cigaretám). Prepáčte mi kacírstvo, ale nemám nič ani proti Maďarom. Niežeby som miloval Miklósa Duraya a Viktora Orbána, ale Maďarky, ich kuchyňu a temperament, to áno. V niečom sa Európa zhodne.
Maďarská politická scéna, s výnimkou opozičného Fideszu, víta rozhodnutie predsedu Európskej komisie Josého Barrosa prideliť maďarskému predstaviteľovi post komisára zodpovedného za energetiku. Budúci maďarský eurokomisár, súčasný šéf diplomacie László Kovács je spokojný tiež. Spokojnosť, ale aj nesporné prekvapenie - takto by sme mohli zhrnúť reakcie na včerajšie oznámenie predsedu Európskej komisie. Predbežne sa totiž uvažovalo o tom, že László Kovács, ako nesporne skúsený diplomat, dokonca veterán na poli stredoeurópskych záležitostí dostane prinajmenšom post komisára pre rozširovanie, alebo pre susedskú politiku. Na tieto zahraničnopolitické rezorty však bolo príliš veľa kandidátov a Barroso akiste musel zohľadniť požiadavky väčších členských krajín. Opozičný Fidesz sa aj poponáhľal vyhlásiť, že vôbec: Kovácsova kandidatúra bola zlá, minister je v oblasti energetiky „neškolený“. Druhá opozičná strana, Maďarské demokratické fórum sa však teší, pretože energetiku považuje za mimoriadne perspektívnu oblasť. To isté si myslia aj vládne strany, ktoré zdôrazňujú, že maďarský eurokomisár bude mať vplyv na dôležitý diel hospodárskej politiky Európskej únie, veď mu bude patriť napríklad liberalizácia energetického trhu, zaručenie bezpečnosti zásobovania energiou, jadrové elektrárne a podobne. Samotný László Kovács na večernej tlačovej konferencii vyjadril spokojnosť a radosť, a poznamenal, že dodatočne je zbytočné uvažovať o rezortoch, ktoré mohol dostať.
Celoštátna volebná komisia potvrdila, že petičná akcia Svetového zväzu Maďarov bola úspešná a parlament by mal vypísať referendum o poskytnutí dvojitého občianstva pre príslušníkov maďarských menšín. Na povinné vypísanie referenda v akejkoľvek otázke je potrebných dvestotisíc podpisov. Túto hranicu Svetový zväz Maďarov prekročil o vyše 70 tisíc. Konštatovala to včera celoštátna volebná komisia, ktorá petičnú akciu overovala. Ďalší postup je taký, že oficiálnu informáciu musí dostať predsedníčka parlamentu, ktorá do pätnástich dní musí zvolať národné zhromaždenie a poslanci by mali rozhodnúť o referende. Keby ich postoj bol negatívny, čiže keby odmietli vypísať ľudové hlasovanie, možno sa obrátiť na Ústavný súd. V podstate teda sú dané podmienky pre referendum o dvojitom občianstve, pretože ústavný súd už v marci schválil otázku, ktorá nadhadzuje možnosť zvýhodnenej naturalizácie, čiže udelenia maďarského občianstva pre tých, ktorí svoju príslušnosť k maďarskej národnosti dokážu takzvaným maďarským preukazom alebo iným spôsobom, ktorý sa určí zákonom. Hodno pripomenúť, že okolo dvojitého občianstva sa rozvinuli v Maďarsku živé diskusie. Téma sa nadhodila najmä po tom, čo po členstve Maďarska do Európskej únie sa sťažil vstup príslušníkov maďarskej menšiny z Ukrajiny a Srbska na územie Maďarska. Vláda celoplošné udelenie maďarského občianstva nepovažuje za schodnú cestu a argumentuje tým, že občianstvo na etnickom základe poskytovať nemožno. Navyše nie je vyjasnené, aké by mali práva a povinnosti noví občania, ktorí by - povedzme - dane v Maďarsku neplatili, ale výhody by využívali.
13.08.2004 - 187/04 - Imrich Kružliak, spisovateľ - str. 23
Slovenská pieseň ukazuje nielen slovenské srdce, ale aj slovenské osudy. V nej prežili už mnohé generácie v zahraničí. Vystúpenia ľudových umelcov na folklórnych prehliadkach v posledných týždňoch odkrývajú nielen bohatstvo našich piesní, no aj talenty interpretov inštrumentálneho umenia. A koľkí a akí interpreti slovenského umenia vystupujú dnes v Kanade, Prahe, Paríži, Poľsku, Dolnej zemi - je až obdivuhodné. Slovensku chýbajú, ale našli svoj domov aj vo Viedni, Toronte a inde a sú ozdobou slovenského mena. Juhoslovanskí Slováci cez folklórny súbor Spolku Ľudovíta Štúra v austrálskom Melbourne sú špatí so Slovenskou republikou, akoby žili pod Tatrami. Francúzsky profesor matematiky D. Compagnon sa zásluhou svojej manželky dnes prezentuje skvelou hrou na fujare nielen vo Francúzsku. Slovenskí Ivaškovci, otec Jozef a syn Dodo, patria rakúskemu publiku, ale aj slovenským krajanom v Maďarsku, Česku či v USA. Ich piesne si spievajú i v starej vlasti.
Zemplínsky festival, nástupnícke podujatie etablovaných Zemplínskych umeleckých dní, sa dnes začalo v maďarskom Sárospataku, neďaleko maďarsko-slovenskej štátnej hranice. Na otváracom koncerte podujatia zazneli Dvořákove, Rossiniho a Šostakovičove opusy v interpretácii klaviristu Balázsa Rétiho a Mládežníckeho symfonického orchestru Danubia. Do 19. augusta sa festivalové podujatia uskutočnia v 30 rôznych lokalitách, vrátane košického Dómu a východoslovenskej obce Leles. Organový festival bude hostiť Humenné. Novinkou budú podvečerné koncerty. Päť tematických dní sa ponesie v znamení tanca, starej a modernej hudby, world music a opery. Tradičnými centrami podujatia budú aj tentoraz Sátoraljaújhely, Sárospatak, Tokaj a Szerencs.
Jedna z najväčších maďarských cestovných kancelárií Eurotours ohlásila bankrot a včerajším dňom jej ministerstvo hospodárstva odobralo aj licenciu. Eurotours založili pred 15 rokmi, odvtedy odviezla spoločnosť do zahraničia vyše pol milióna ľudí. Teraz však v dôsledku všeobecnej európskej dekonjunktúry musela ohlásiť bankrot. Cestovná kancelária má v Taliansku, Španielsku, Grécku či Chorvátsku asi tisíc ľudí, o ich návrat domov sa postará poisťovňa. Podľa zákona, ktorý platí už dva roky, cestovné kancelárie musia zložiť vysokú kauciu práve pre podobné prípady. Zábezpeka vo výške 170 miliónov forintov, ktorú spoločnosť Eurotours zložila, by mala stačiť na pokrytie odškodného a nákladov spojených s dovozom klientov domov.
Maďarská televízia žiada peniaze od majiteľov pohostinstiev, ktorí plánujú prilákať ľudí do svojho podniku tým spôsobom, že na veľkoplošných obrazovkách plánujú prenosy z aténskej olympiády. O téme píše dnes denník Népszabadság. Problém sa nadhodil už počas majstrovstiev Európy vo futbale. Vtedy Maďarská televízia, vlastníčka práv na vysielanie, žiadala takzvané tantiémy od reštaurácií či kaviarní, kde rozostavali veľkoplošné obrazovky v nádeji vyššieho zisku z konzumácie. Hovorkyňa televízie pre denník Népszabadság uvádza, že hostinskí musia oznámiť svoj zámer sprostredkovať udalosti olympiády pre svojich hostí, následne im pošle televízia cenovú ponuku. Tak to bolo údajne už počas futbalovej fiesty, no podrobnosti o tom, koľko peňazí takto televízia získala, nie sú známe. Iný názor zastáva organizácia na ochranu autorských práv Artisjus. Domnieva sa, že tantiémy sú oprávnené iba vtedy, keď sa vyberá vstupné. V prípade veľkoplošných obrazoviek nejde o vysielanie, ale o takzvané verejné predstavenie, čo však podľa autorského práva znamená, že povolenie od televíznej spoločnosti je potrebné iba v prípade vyberania vstupného. Únia maďarských hostinských sa k požiadavke televízie nevyjadruje, pretože nepozná podrobnosti, avšak konštatuje, že iné tantiémy, napríklad za hudobné stroje či rádioprijímače sú aj tak „škandalózne“ vysoké. Na mnohých miestach po celom Maďarsku plánujú popularizovať olympijské udalosti pomocou veľkoplošných obrazoviek, budujú sa aj veľké šiatre pre fanúšikov. Väčšina organizátorov či majiteľov s televíziou ani nerokovala o financiách. Istý hostinský pre Népszabadság poznamenáva, že keby Maďarská televízia chcela nejaké peniaze, jednoducho prepnú na kanál Eurosport.
Maďarská vláda sa chystá navrhnúť, aby mandát maďarského kontingentu v Iraku parlament predĺžil. Opozícia s tým nesúhlasí. Návrh na predĺženie mandátu 300 členného maďarského práporu pôsobiaceho v Iraku predloží ministerstvo obrany už v septembri. Túto informáciu opozičného denníka Magyar Nemzet potvrdil predstaviteľ rezortu, s tým, že predbežné konzultácie by sa mali začať čoskoro. Maďarský parlament schválil pobyt kontingentu do konca tohto roka a akékoľvek ďalšie poverenie si vyžaduje dvojtretinovú väčšinu. Tú vládna koalícia nemá, čiže by potrebovala aj podporu aspoň časti opozície. Fidesz však včera otvorene požiadal premiéra Pétera Medgyessyho, aby odôvodnil, prečo chce predĺžiť mandát maďarských vojakov v Iraku, čo vlastne sľúbil počas júnovej návštevy Washingtonu americkému prezidentovi Bushovi a aké záväzky prijal v mene Maďarska. Fidesz sa domnieva, že vláda pripravuje predĺženie irackej misie potajomky, pričom napríklad minister zahraničných vecí László Kovács nedávno nevylúčil ani skoré odvolanie maďarského práporu z Iraku. Pre opozíciu z toho vyplýva, že vláda zavádza verejnosť alebo nevie čo chce, pričom by bola potrebná jasná a úprimná reč.
Maďarská telekomunikačná spoločnosť MATÁV, dcéra Deutsche Telekom, vykázala v 1. polroku 2004 konsolidovaný čistý zisk 30,290 miliardy HUF, v prepočte 4,89 miliardy SKK, čo je podľa medzinárodných účtovných štandardov IFRS o 8,9 % menej ako v rovnakom období roka 2003. Obrat ostal s hodnotou 297,917 miliardy HUF takmer nezmenený. Prevádzkový zisk EBITDA klesol o 2,3 % na 126,1 miliardy HUF, zisková marža na báze EBITDA klesla zo 43,5 % na 42,3 %. Celkový obrat vzrástol zo 146,1 miliardy HUF v 1. štvrťroku 2004 na 151,8 miliardy HUF v 2. štvrťroku.
Zisk najväčšieho maďarského telefónneho operátora poklesol v prvej polovici roka menej, ako sa očakávalo. Pokles spôsobili nižšie tržby z divízie pevných liniek. Čistý zisk spoločnosti za prvý polrok poklesol na 30,3 mld. HUF z úrovne 33,25 mld. HUF v rovnakom období minulého roka. Tržby sa zvýšili na 297,92 mld. HUF z úrovne 296,86 mld. HUF pred rokom. Čistý zisk skončil na spodnej strane odhadov analytikov, ktoré sa pohybovali od 28,18 mld. HUF až 30,6 mld. HUF. Spoločnosť uviedla, že bude pokračovať v znižovaní nákladov a bránení jej pozície na trhu mobilného telefonovania. MATÁV uviedla, že náklady na znižovanie počtu zamestnancov dosiahnu v tomto roku 16 mld. HUF a v roku 2006 prinesú úspory 19,5 mld. HUF. Firma taktiež zverejnila expanzívny plán pre východnú Európu na kompenzáciu stagnácie na domácom trhu. Firma chce začať s expanziou v Čiernej hore. „Prvým krokom bude zúčastnenie sa na privatizácii spoločnosti Montenegro Telecom,“ uviedla firma. MATÁV už v súčasnosti vlastní hlavného macedónskeho operátora MakTel. MakTel je ako Montenegro Telecom malým hráčom, avšak podľa analytikov bude MATÁV s podporou majoritného akcionára Deutsche Telekom AG pravdepodobne hľadať väčšie ciele. „Český Telecom je pre MATÁV priveľký, to by bola destinácia pre Deutsche Telekom. MATÁV však spomenul bulharský Mobiltel ako možný cieľ,“ uviedol telekomunikačný analytik Erste Bank Konrad Sveceny. Podľa Svecenyho by bol Mobiltel primerane veľký cieľ pre MATÁV. Ako dodal, MATÁV by sa mohol ďalej zamerať na srbský trh, ako aj menšie ciele v Bosne.
Požiarnikom v maďarskej metropole sa dnes v krátkom čase podarilo zlikvidovať požiar veľkej výrobnej haly na predmestí Csepel. Neďaleko dejiska požiaru, ktorý vznikol v okolí objektu - konkrétne v nahromadených odpadkoch, príslušníci polície zadržali dve osoby podozrivé z jeho založenia z nedbanlivosti. Zadržaní mali odhodiť cigaretové ohorky medzi odpad, z ktorého sa plamene rýchlo rozšírili na stenu a neskôr aj strechu opustenej haly. Hasiči preventívne evakuovali z neďalekého objektu viacero plynových bômb, avšak vďaka rýchlosti ich zásahu nehrozilo v okolí nebezpečenstvo. K zraneniam osôb nedošlo, výšku materiálnych škôd vyčíslia neskôr.
Do konca tohto roku odíde 600 až 800 maďarských lekárov za prácou do západných krajín Európskej únie. "Zámer odísť do zahraničia oznámilo len v júni 138 lekárov," povedal pre týždenník HVG tajomník Maďarskej lekárskej komory Géza Gyenes. "Po vstupe do EÚ si čoraz viac lekárov hľadá prácu na Západe. Príčinou ich odchodu sú nízke mzdy. Do Maďarska zase prichádzajú lekári z Rumunska a Ukrajiny," hovorí Gyenes. V maďarských nemocniciach je v súčasnosti každé jedenáste lekárske miesto neobsadené. Situácia v nemocniciach je miestami kritická. Potrebovali by 12 740 lekárov, ale pracuje ich len 11 303. Celkovo chýba Maďarsku toľko lekárov, koľko by zaplnilo päť až sedem priemerných nemocníc. Ďalších asi päťsto odborníkov chýba na poliklinikách a takmer sto v obvodných ambulanciách. "Platy sú nízke, a preto k nám prichádzajú len lekári z Rumunska a Ukrajiny, kde je to ešte horšie. Na Slovensku sú priemerné platy lekárov dva razy a v Česku tri razy vyššie," sťažuje sa Gyenes. Za posledných pätnásť rokov sa v Maďarsku usadilo 2 100 zahraničných lekárov, zväčša Maďarov zo susedných krajín. Do zahraničia za rovnaký čas odišlo 2 400 maďarských lekárov. Teraz sa však odchod maďarských lekárov do západnej Európy urýchľuje.
Slovenský džudista Jozef Krnáč získal na OH v Aténach striebornú medailu. Po štyroch víťazstvách za sebou prehral Bratislavčan až vo finále s Japoncom Masatom Učišibom na ippon za 1:46 min. Pre Slovensko to je prvá medaila z OH 2004, celkovo už deviaty kov v ére samostatnosti (bilancia 2-5-2). Krnáč zinkasuje za 2. miesto prémiu 1 milión slovenských korún. Bratislavský džudista, ktorý je vicemajstrom Európy 2002 a bronzový z ME 2001, vylepšil doterajšie najlepšie umiestnenie slovenského džudistu na olympijských hrách v ére samostatnosti, ktorým bolo 9. miesto Mareka Matuszeka z OH 2000 v Sydney v kategórii do 60 kg. Pred semifinále Krnáč v 1. kole zdolal pred časovým limitom na ippon neznámeho 25-ročného Abdoua Alassaneho z afrického Nigeru a potom vyradil v druhom kole nebezpečného Španiela Oscara Peňasa. Dvadsaťšesťročný Bratislavčan vyhral pred časovým limitom na ippon za 1:17 min, keď už pred rozhodujúcim chvatom získal ohodnotenia koka a juko. Vo svojom treťom súboji zvíťazil nad viacnásobným africkým šampiónom Amarom Meridjom z Alžírska pred uplynutím časového limitu na ippon a vrátil súperovi prehru zo svetového šampionátu v Mníchove, kde s ním prehral v dueli o postup do semifinále. Džudista PS Bratislava si medailu zabezpečil úspešným vystúpením v semifinále, keď zdolal Kubánca Yordanisa Arencibiu na ippon.
Maďarka Timea Nagyová dominovala v nedeľu vo finále kordu jednotlivkýň nad francúzskou majsterkou Európy z roku 1996 Laurou Flesselovou-Colovicovou 15:10 a obhájila zlatú olympijskú medailu zo Sydney. V dueli o bronz zvíťazila ďalšia Francúzka Maureen Nisimová nad Maďarkou Ildiko Minczaovou-Nebaldovou 15:11. Zdolaná finalistka a trojnásobná majsterka sveta si skompletizovala olympijskú medailovú zbierku po zlate z Atlanty 1996 a bronzu zo Sydney 2000. Už oba semifinálové súboje, ktoré sa konali čisto vo francúzsko-maďarskom garde, priniesli vzrušujúce súboje a rozhodli ich až predĺženia. Vo finále zasa viedla Nagyová rýchlo 7:4 a zápas doviedla do pohodlného víťazstva.
Vstupenky sa míňajú, počet divákov by nemal byť nižší než vlani. Reč je o ďalšom kole pretekov Formuly 1 na maďarskom Hungaroringu, okolo ktorého sa rozšírili pesimistické nálady. Predstaviteľ spoločnosti, ktorá predáva na preteky Formuly 1 vstupenky, upokojuje verejnosť: už predali viac lístkov ako v tomto istom období vlani. No a potešiteľné je, že rapídne rastie počet záujemcov z Maďarska. Magyar Hírlap v tejto súvislosti poznamenáva, že niet sa čo čudovať, pretože na štarte sa objaví aj maďarský pretekár Zsolt Baumgartner. Nie je to jeho prvý štart na Hungaroringu, avšak vlani to nikto nevedel vopred, lebo ho stajňa Jordan nasadila až deň pred pretekmi, keď vysvitlo, že zranenie jeho kolegu Firmana je vážne. Odvtedy Baumgartner jazdí vo farbách Minardi. Členovia klubu F-1 môžu získať zvýhodnené vstupenky. Najlacnejšie, na státie vyjdú dospelého osemtisíc forintov, čiže asi 1300 korún, pre dieťa polovicu. S takzvanou zlatou klubovou kartou možno získať miesta na sedenie za 25 tisíc forintov. Magyar Hírlap vyvracia predbežné názory, podľa ktorých séria pretekov Formuly 1 je už nudná, lebo stále vyhráva Michael Schumacher a Ferrari. Je to síce tak, ale „Schumiho“ už neraz ohrozili mladí pretekári, ktorí ak aj nie o prvé miesto, ale o ďalšie umiestnenia vedú „vražedný“ boj. Takže sotva možno hovoriť o nude. Dnes popoludní môžu navštíviť záujemcovia, ktorí majú vstupenku, boxy a pretekárske autá. Dôležitá informácia pre všetkých: na asi 20-kilometrový úsek diaľnice M-3, ktorá vedie do obce Mogyoród, kde je Hungaroring, je potrebné v tomto roku zakúpiť diaľničnú známku! Podľa informácií denníka Magyar Hírlap počas Veľkej ceny Maďarska oznámi Eddie Jordan, že celú svoju stajňu predáva istému arabskému milionárovi.
Na veľkej cene Maďarska preteky Formuly 1 sa nezrodilo žiadne prekvapenie: zvíťazili Michael Schumacher a Ferrari. Michael Schumacher viedol od začiatku až do konca, verne ho nasledoval počas sedemdesiatich kôl jeho stajňový kolega z Ferrari Rubén Barrichello, čiže aj Schumacher so 120, aj Ferrari s 202 bodmi sú už víťazmi tohtoročnej série pretekov Formuly 1. Alonso skončil na treťom a Montoya na štvrtom mieste. Zaujímavým momentom bolo v štrnástom kole to, že Timi Räikoennen preteky vzdal kvôli poruche motora. Maďarský pilot Zsolt Baumgartner vošiel do cieľa ako pätnásty, čiže nezískal bod. Pre Maďarsko je však radostná správa, ktorú oznámil premiér Péter Medgyessy po tom, čo sa stretol so šéfom Formuly Berniem Ecclestonom: zmluvu s Hungaroringom predĺžili do roku 2011 za nezmenených podmienok.
Na Hungaroringu dohučali včera popoludní motory - na dráhe pretekov F-1 sa však nestalo nič mimoriadne: opäť zvíťazil po pomerne nudných sedemdesiatich kolách Michael Schumacher. Ale, čuduj sa svete, nič mimoriadne sa naudialo ani okolo dráhy. Veľkú cenu Maďarska by si možno zaslúžili policajti v priestore pretekov Formuly. Bolo ich 1600, a tak dobre stáli na varte, že v podstate sa nestalo nič spomenutiahodné mimo dráhy. Aspoň v porovnaní s minulými, pohnutejšími ročníkmi, keď väčšiu senzáciu, než červené Ferrari, vyvolávali chatky či šiatre - hoci bez červenej lampičky, zato s evidentným zameraním poskytovať sexuálne služby. V tomto roku verejné ponúkanie tohto servisu úrady zakázali. A tak poriadkové sily naďabili iba na osem dievčat, ktoré tento zákaz nerešpektovali. Zadržali aj sedem cudzincov, ktorí nedokázali ovládnuť svoje túžby a vyhľadávali spoločnosť prostitútiek. Od oboch skupín vyzbierali policajti niekoľkotisícové pokuty. A keď hovorím už o peniazoch, hádam najväčší rekord v okolí Hungaroringu zaznamenali ceny. Pol litra nealkoholického nápoja vyšlo fanúšikov 500 forintov, niečo vyše 80 korún, no najpopulárnejší nápoj - pivo - koštoval až osemsto, čo je viac ako 130 korún. Nečudo, že aj solventnejší cudzinci sa sťažovali a zvolávali: aká lacná je Budapešť - oproti Mogyoródu, kde je Hungaroring. Nemci, Taliani, Rakúšania boli zvyknutí na to, že Veľká cena Maďarska vo Formule je príťažlivá práve cenami, oveľa nižšími než v západnej Európe. Vôbec: bolo tu tento rok menej cudzincov, čo odborníci vysvetľujú tým, že buď sa ich peňaženky vyprázdnili počas majstrovstiev Európy vo futbale alebo sú na olympiáde - no rozhodne takúto sériu významných športových udalostí finančne neznesú. Potvrdzujú to aj hotelieri - nie budapeštianski, pretože tunajšie hotely boli preplnené, ale vidiecki. Kedysi mohli vyvesiť tabuľu „Obsadené“ aj v ubytovacích kapacitách pri Balatone či Egeri - fanatickí fanúšikovia boli ochotní cestovať na Hungaroring hoci aj zo sto kilometrovej vzdialenosti. Očividný bol nedostatok fínskych turistov - odkedy ich rodák Mika Häkkinen nepreteká, stratili záujem o Maďarsko, pričom kedysi práve tu bola ich najväčšia základňa - chodilo ich sem aspoň desaťtisíc rok čo rok. Ešte sa sem môžu nachodiť, pretože opäť majú, zatiaľ iba slabšieho pretekára Kimiho Räikönena, ktorý to tentoraz vzdal, a s Hungaroringom včera predĺžil majiteľ Formuly 1 Bernie Ecclestone zmluvu na ďalších päť rokov, do roku 2011.