17. novembra 2004 ● Zo slovenskej tlače
Internetová televízia TVin včera spustila na stránke www.tvin.sk svoje skúšobné vysielanie, ktoré potrvá až do 1. decembra. Novú internetovú televíziu Braňa Krála krstili markizáci. Bývalí markizácki kolegovia hrali hlavnú úlohu pri krste novej internetovej televízie www.tvin.sk, ktorú založil Branislav Král. Šampanským ju pokrstil Daniel Krajcer a červenú pásku prestrihla Marianna Ďurianová. Túto príležitosť si však nenechali ujsť ani ďalšie súčasné či bývalé známe tváre komerčnej televízie, najmä zo spravodajstva. V priestoroch hotela Flóra na bratislavských Zlatých pieskoch bolo možné stretnúť Anetu Pariškovú s priateľom, ktorí sa rozhodli pre podobné oblečenie, Soňu Lexmanovú či Silviu Kajánkovú. Podľa Kráľa účasť bývalých kolegov nesúvisí s tým, že by mali pracovať v jeho televízii, ale ide „o kamarátsku podporu” ľudí, s ktorými pracoval tri roky. Štart televízie, ktorá bude oficiálne vysielať od 1. decembra, prišla podporiť aj moderátorka slovenskej SuperStar Adela Banášová. X Kontakt X Slovenská internetová televízna spoločnosť, spol. s r.o., Senecká ul. 2, 821 04 Bratislava, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.tvin.sk.
Odkódovať satelitné vysielanie vlastných relácií plánuje od budúceho roka Slovenská televízia (STV). V súčasnosti totiž nie je možné šíriť vysielanie voľne cez satelit. Týmto krokom vyjde verejnoprávna televízia v ústrety zahraničným Slovákom, ktorí majú záujem sledovať správy či publicistické relácie. Ako pre agentúru SITA uviedol člen manažmentu STV Branislav Zahradník, ešte predtým je potrebné vyriešiť súbor technických aj právnych otázok. Nie je vylúčené, že bude potrebné urobiť aj legislatívne zmeny, lebo zahraniční Slováci napríklad nie sú platcami koncesionárskych poplatkov. Vlastné relácie STV je možné v súčasnosti sledovať prostredníctvom webovej stránky www.stv.sk, na ktorú sú zaradené do hodiny po odvysielaní. Podľa Zahradníka tak nie je problém, aby si krajania alebo ktokoľvek ďalší pozreli spravodajstvo a publicistiku s vlastným copyrightom STV.
Predstavitelia národnostných menšín v Maďarsku vyjadrujú obavy, že systém menšinových samospráv sa zrúti, preto vyzývajú parlament, aby neodkladne prerokoval novelu príslušných zákonov. V poslednom čase sa práce na príprave novely menšinového a volebného zákona spomalili, pretože parlamentné strany nedokázali nájsť kompromis. Najbližšie voľby do menšinových samospráv majú byť o dva roky, no keď Národné zhromaždenie MR neschváli novelu urýchlene, tieto voľby budú ohrozené a zrúti sa celý systém menšinových samospráv. Zdôraznili to 15. novembra predstavitelia menšín, ktorí svoje návrhy politickým stranám predložili už dávno.
Projekciou filmu Quartétto v réžii Laury Sivákovej dnes otvorili 12. filmový seminár v budapeštianskom Slovenskom inštitúte. Na trojdňovom podujatí pod názvom Kam smeruje slovenská kinematografia, ktoré zorganizovali Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku, Slovenský inštitút a Slovenský filmový ústav, predstavia budapeštianskej verejnosti 10 filmov. Po projekcii filmu Zostane to medzi nami režiséra Mira Šindelku nasleduje v stredu dokumentárny film Pala Koreca Propeler, ukážky z prác študentov Filmovej fakulty VŠMU, amatérsky hraný film Nič nekrváca večne Mateja Hradského, dokumentárny film 66 sezón Petra Kerekesa a komorný príbeh v réžii Zity Furkovej Jesenná (zato) silná láska. Vo štvrtok predstavia dokument Dušana Hudeca Miluj blížneho svojho, Ikonopis Miša Suchého a Domáce kinečko toho istého autora.
Za spoločnosťou Aviation Solution International (ASI), ktorá sa zaujíma o kúpu 99,5-% akcionárskeho balíka štátnej maďarskej leteckej spoločnosti Malév, stojí pravdepodobne ruský Aeroflot. Ako dnes uviedol maďarský denník Népszabadság, konzorcium ASI ponúklo za 99,5 % základného imania spoločnosti Malév 150 miliónov HUF, približne 24,4 milióna Sk. Konečný verdikt Maďarskej štátnej privatizačnej a holdingovej agentúry (APV), ktorá rozhodne o novom majiteľovi aeroliniek, by mal byť známy ešte tento týždeň. Podľa denníka Népszabadság dlhuje Malév svojim veriteľom 36 miliárd HUF, ktoré po získaní aeroliniek prevezme nový majiteľ. Veľká časť lietadiel maďarskej leteckej spoločnosti je prenajatých. Aj napriek tomu by mohla byť podľa denníka pre Aeroflot kúpa Malévu výhodná, keďže ako štátna letecká spoločnosť člena Európskej únie (EÚ) môže Malév lietať do všetkých krajín EÚ bez obmedzení. Likvidácia, čo prípadná záchrana Malévu by stála Maďarsko veľkú sumu. Aby štát udržal aerolínie pri živote, musel by jej vypomôcť čiastkou 2 až 5 miliárd HUF. Likvidáciou by Maďarsko prišlo podľa denníka dokonca o niekoľko desiatok miliárd forintov, odhliadnuc od straty niekoľko tisíc pracovných miest. Krachom Malevu by sa znížila aj hodnota spoločnosti Budapest Airport AG, ktorá prevádzkuje letisko Ferihegy. Budapest Airport AG by mala byť privatizovaná v budúcom roku.
Šéfovia politických frakcií Európskeho parlamentu (EP) vyjadrili v utorok v liste zaslanom prezidentovi EP Josephovi Borrellovi podporu novým komisárom budúcej EK. Andris Piebalgs, dezignovaný litovský komisár pre energetiku, podľa nich preukázal dobrú kvalifikáciu a profesionálne vedomosti, ktoré ho kvalifikujú na tento post. Talian Franco Frattini, navrhovaný za komisára pre spravodlivosť, bezpečnosť a slobodu splnil takisto všetky podmienky na vedenie svojho rezortu. Voči jeho kandidatúre mali výhrady iba Zelení. Pomerne dobre obstál aj maďarsky dezignovaný komisár pre colnú úniu a fiškálnu politiku Lázsló Kovács, ktorý pred mesiacom vypočúvanie príliš nezvládol. Vtedy bol ešte navrhovaný za komisára pre energetiku. Jednotlivé frakcie tvrdia, že tentoraz majú záujem, aby vo štvrtkovom hlasovaní Barrosova komisia prešla. V EP však naďalej existuje snaha poslancov naprieč politickým spektrom zablokovať druhú Barrosovu komisiu kvôli rozporuplnej holandskej komisárke Nellie Kroesovej kvôli tomu, že v jej prípade údajne hrozí konflikt záujmov. Ako pre agentúru SITA povedal zdroj z prostredia európskych socialistov, táto iniciatíva nemá veľkú šancu na úspech. „Socialisti získali od Barrosa splnenie troch zo štyroch podmienok. Kroesová nám síce prekáža, no nebudeme to blokovať.” José Manuel Barroso musel 27. októbra hlasovanie o novej EK odvolať, aby sa vyhol odmietnutiu svojej komisie zo strany EP. Pod tlakom parlamentu vymenil talianskeho komisára Rocca Buttiglioneho, ktorý sa preslávil kontroverznými výrokmi o homosexuáloch a ženách, a pristúpil k výmene na niektorých postoch. O novej EK rozhodnú poslanci v hlasovaní vo štvrtok a Barrosov tím by mal nastúpiť do úradu už v pondelok 22. novembra.
Ako posledný z kandidátov na komisárov sa dnes Európskemu parlamentu predstavil Maďar László Kovács. Poslancov musel presviedčať nielen o svojich schopnostiach, ale aj o tom, že nebol v komunistických tajných službách. Bývalý šéf maďarskej diplomacie László Kovács sa snažil napraviť zlý dojem, ktorý zanechal v Európskom parlamente počas prvého vypočúvania, keď kandidoval na post komisára pre energetiku. Keďže ho preradili na iný rezort, dnes sa musel podrobiť ďalšiemu pohovoru. Hoci už v úvodnom vyhlásení odmietol obvinenia, že bol za komunizmu šéfom ľudových milícií a agentom tajnej služby, musel odpovedať aj na ďalšie otázky týkajúce sa jeho politickej minulosti. Zdôraznil, že ak by vyjadroval svoj odpor voči niektorým prvkom bývalého režimu, iste by sa mu nepodarilo urobiť mnohé pozitívne veci, či už ide o zblíženie Maďarska so Západom alebo otvorenie hraníc. Neúspech svojho minulého vystúpenia v parlamente odôvodnil starosťami pri formovaní novej maďarskej vlády. Je presvedčený, že rezort daní a ciel zvládne lepšie. V oblasti ciel za prioritu označil zlepšiť obchodné prostredie a prispieť k zvýšeniu konkurencieschopnosti, po druhé, bojovať proti falšovaniu, po tretie bojovať s podvodmi a nakoniec zlepšiť bezpečnosť. V oblasti daní sa László Kovács vyslovil proti harmonizácii podnikových daní, ale naopak podporil daňovú konkurenciu. Už teraz si môže byť istý, že bez ohľadu na úroveň jeho vystúpenia, poslanci novú komisiu schvália a on sa tak stane komisárom.
V predchádzajúcom návrhu na zloženie Európskej komisie boli okrem Taliana Buttiglioneho najväčšie problémy s maďarským nominantom Lászlóm Kovácsom. Vláda a osobne premiér Gyurcsány naďalej stoja za Kovácsom neoblomne, pretože Európsku komisiu považujú za politické grémium, no a bývalý minister zahraničných vecí už dokázal, že je politikom európskeho formátu. Za prvým neúspechom, keď boli spochybnené jeho schopnosti zastávať post komisára pre energetickú politiku, a na druhý pokus mu Barroso zveril spoločnú daňovú a colnú politiku, hľadá aj samotný Kovács diskreditačnú kampaň európskej a najmä domácej maďarskej pravice. Tá teraz zdôrazňuje, že celá záležitosť je trápna pre Maďarsko, pretože v histórii Európskej komisie sa ešte nestalo, aby neúspešný kandidát presedlal na iný komisársky post. Kovács mal odísť zo scény dobrovoľne - konštatujú napríklad europoslanci za maďarský opozičný Fidesz. A lakonicky dodávajú, že Kovács nestojí za to, aby kvôli nemu hlasovali poslanci Ľudovej strany v Štrasburgu proti celej Európskej komisii.
Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso pôvodne požiadal Budapešť, aby namiesto Lászlóa Kovácsa nominovala iného kandidáta na post eurokomisára. Europoslanec za maďarský opozičný Fidesz József Szájer obvinil premiéra Ferenca Gyurcsánya z klamstva, pretože údajne zavádzal verejnosť, keď tvrdil, že predseda Európskej komisie nežiadal o nomináciu nového eurokomisára namiesto Lászlóa Kovácsa. Naopak, Barroso v diplomatickom tóne napísanom liste práveže naznačil maďarskému premiérovi, že by bolo vhodné Kovácsa stiahnuť. Ako je známe, v novej zostave Kovácsovi zobrali energetickú politiku a mal by viesť rezort pre spoločnú daňovú a colnú politiku, ale Ľudovej strane v Európskom parlamente stále nie je po chuti. V každom prípade bude čeliť začiatkom budúceho týždňa tvrdému vypočúvaniu v kompetentných výboroch v Štrasburgu. Maďarská vláda z prestížnych dôvodov stojí za bývalým ministrom zahraničných vecí, a odmieta kampaň proti nemu, ktorú vedie európska pravica s poukazovaním na Kovácsovu „komunistickú“ minulosť. Podľa správ tlače údajne za maďarského eurokomisára loboval u Barrosa bývalý i súčasný nemecký kancelár Helmut Kohl a Gerhard Schröder.
V Budapešti sa dnes končia v poradí už 14. medzinárodné trhy zimnej športovej výbavy a zimného turizmu. Čestným hosťom bolo tentoraz Rakúsko, avšak bohatá bola aj ponuka pobytov na Slovensku. Podľa malého prieskumu u maďarských podnikateľov v oblasti zimného turizmu vyplýva, že u našich južných susedov majú slovenské hory naďalej zanietených priaznivcov. „Hó-Show“, čiže snežná či snehová šou sa nazýva už tradičné podujatie v budapeštianskom veľtržnom areáli. Takto, pred zimnou sezónou si tu možno zabezpečiť pobyty v lyžiarskych strediskách takmer kdekoľvek v Európe. Rakúsko láka Maďarov najviac už dobrých 10 rokov, ale tlačí sa do povedomia aj Poľsko, Slovinsko, dokonca aj Fínsko. Samozrejme ponuka bola pomerne bohatá aj zo slovenskej strany, rôzne spoločnosti, cestovné kancelárie či hotely prišli na tieto trhy od nás. Mňa však zaujímali Maďarské firmy, ktoré vsadili na Slovensko. Tak poďme pekne po poriadku. „Moje meno je Botond Vajda a bývam momentálne v Donovaloch.“ Tak tento mladý muž je originálny Maďar z Budapešti, po slovensky sa naučil, ako ste počuli, dobre. Je za tým žena - manželka, s ktorou sa zoznámil v Amerike na lodi. Náhodou mala jej rodina lyžiarsku školu a tak sa Botond Vajda „pridružil“ aj do podnikania. „My máme len dobré skúsenosti, každý rok príde viac Maďarov, môžem povedať, že asi 70-80 percent tvorí našu klientelu návštevníci z Maďarska.“ -hovorí sympatický spolumajiteľ lyžiarskej a snowbordovej školy a požičovne na Donovaloch. Poďme však o stánok ďalej. Do očí mi udrie veľkoplošný plagát so sloganom „Lacno vás dáme do chládku“, čo je myslené tak, že za dobré ceny odvezú záujemcov do zimných stredísk na Slovensku. Ďalšie heslá sú nemenej vtipné: „Stopercentné Slovensko - zabudnite na státie v radoch“. Cestovnej kancelárii Campus Club šéfuje Sámuel Komoly, ktorý síce nevie po slovensky, zato zasnene hovorí o tom, ako pred siedmimi rokmi začínal s organizovaním študentských pobytov na Liptov. A dnes - aká je situácia? „Pravdu povediac, Slovensko je ťažká otázka a vôbec ťažká téma, lebo Slovensko bolo na maďarskom trhu uvedené veľmi dobre na konci 80. a začiatkom 90. rokov. Vtedy chodili Maďari najviac na Slovensko. Ale ponuka nebola vždy v súlade s dopytom. Takže Maďari sa do istej miery odvrátili od Slovenska smerom k Rakúsku, Taliansku, Francúzsku, lebo v podobnej cenovej kategórii teraz už nájdeme aj rakúske svahy. Úroveň služieb je však na Slovensku stále vyššia, no Maďarov musíme sústavne presviedčať, že Slovensko sa už nerovná napríklad dlhému státiu v radoch na vleky, ale že Slováci sú schopní poskytovať na lyžiarskych terénoch stále lepšie služby. My tomu veríme, máme Slovensko veľmi radi. Nie je to ľahké, ale chceme presvedčiť Maďarov, že predsa Slovensko je najbližšie, gastronómia je vynikajúca, a stále sú tam veľmi dobré ceny. V porovnaní s Rakúskom je to podľa mňa jedna k desať, a ešte raz hovorím, úroveň služieb je stále lepšia.“ Myslí si to vraj aj tri-štyri tisíc zákazníkov, ktorých Campus Club dovezie na Slovensko ročne. A do tretice som naďabil na stánok s nadpisom „Szlovinfo“ - skrýva sa pod ním Slovenská turistická informačná kancelária v Budapešti - nová firma, za ktorou stoja aj slovenskí podnikatelia. Zastupuje ich István Rakaczky: „Našim netajeným cieľom je prilákať Maďarov predovšetkým do Bardejova a do kúpeľov Lúčky. Obe sú v Maďarsku dnes už takmer neznáme, hoci Bardejov bol kedysi, za monarchie konkurentom Karlových Varov a rada sa tu zdržiavala aj obľúbená uhorská kráľovná Sissi, ale keď sa dnes opýtame desiatich ľudí, deviati nevedia, čo to je a kde to je.“ Ja už iba dodávam, že Maďari nikdy nestratili voči zimnému Slovensku svoju priazeň - tá si iba „zdriemla“. Mám taký dojem, že sa už prebúdza: aj vďaka takým zanietencom, akých ste teraz počuli.
Na Zámockej ulici v Bratislave odhalili vo štvrtok pamätník Raoulovi Wallenbergovi, ktorý pôsobil v čase druhej svetovej vojny v Budapešti ako švédsky diplomat. Počas svojej misie zachránil veľký počet maďarských, ale aj slovenských Židov pred transportom do koncentračných táborov. Sám však skončil v niektorom zo sovietskych gulagov. Podľa dochovaných informácií a spomienok sa Wallenbergove záchranné akcie odohrávali v závere vojny na rôznych miestach Budapešti. Na vybavenie formalít a potrebných dokladov sa čakalo v ovzduší nádeje, ale aj strachu a napätia. Pamätník architekta a výtvarníka Klementa Trizuljaka vyjadruje túto atmosféru symbolom okien, za ktorými sa čakávalo na rozhodnutie o bytí alebo nebytí.
Európsky parlament bude mať už dvoch poslancov rómskej národnosti. Na uvoľnený mandát po primátorovi Budapešti Gáborovi Demszkom nastúpi za maďarský Zväz slobodných demokratov (SZDSZ) 29-ročná Viktória Mohácsiová. Doteraz pôsobila ako komisárka pre rómske záležitosti na maďarskom ministerstve školstva. Demszky na poslanecké kreslo v Bruseli rezignoval po tom, čo budapeštianska samospráva rozhodla, že sa so svojimi dvoma funkciami dostal do konfliktu záujmov. Budapeštiansky primátor si radšej ponechal svoju funkciu v Maďarsku, ktorú zastáva už od roku 1990. Dosiaľ jediná rómska poslankyňa v EP je taktiež z Maďarska. Do parlamentu sa však dostala za opozičný Fidesz. Odhaduje sa, že v krajinách Európskej únie žije približne päť miliónov Rómov.
Maďarská strelecká jednotka sa pripravuje na odchod do Iraku, kde bude na budúci rok pomáhať dohliadať na bezpečnosť výcvikového tábora NATO. Napísal to v piatok denník Magyar Nemzet. Maďarský parlament bude rozhodovať o predĺžení misie celého kontingentu v Iraku do 31. marca 2004. Rozhodnutie by musela schváliť dvojtretinová väčšina, čo sa pre odpor opozičného Fideszu a Maďarského demokratického fóra (MDF) nepovažuje za pravdepodobné. Strelecké jednotky však môže Budapešť do Iraku vyslať aj na základe rozhodnutia vlády, súhlas parlamentu v tomto prípade nie je potrebný.
Maďarsko zvažuje vyslanie vojakov späť do Iraku na budúci rok, aby slúžili pod velením NATO. Uviedol to premiér Ferenc Gyurcsány v utorok. Maďarský parlament predtým v pondelok rozhodol o stiahnutí súčasného kontingentu v počte 300 vojakov z Iraku do konca roka. „NATO sa pripravuje na založenie výcvikového strediska, ktorého úlohou bude výcvik demokratických irackých bezpečnostných síl,” povedal Gyurcsány pre verejný rozhlas. „Tiež rokujeme o (vyslaní) nebojových výcvikových jednotiek, ktoré budú menšie než súčasný (maďarský) kontingent” v Iraku, povedal premiér. Konzervatívne opozičné strany v pondelok v parlamente zablokovali vládnu iniciatívu s cieľom predĺžiť mandát maďarského kontingentu, ktorý je časťou koalície pod vedením USA, po 31. decembri. Vláda však môže rozhodnúť o vyslaní vojakov späť do Iraku pod velením NATO v rámci misií aliancie, na čo nepotrebuje súhlas parlamentu.
Maďarská vláda predloží dnes parlamentu návrh na trojmesačné predĺženie mandátu 300 členného práporu v Iraku. Opozícia to naďalej ostro odmieta, čiže je pravdepodobné, že maďarskí vojaci končia s misiou v závere tohto roka. Premiér Ferenc Gyurcsány oznámil minulý týždeň, že po voľbách v Iraku, koncom budúceho marca odvolajú maďarských vojakov. K tomu je však potrebné najprv predĺžiť mandát práporu, ktorý platí do konca tohto roka. Príslušný návrh dostane parlament dnes a hlasovať o ňom bude o týždeň. Ide o takzvané dvojtretinové rozhodnutie, čiže bola by potrebná aj podpora opozície. Tá však opätovne dala najavo, že vládny návrh nepodporí. Predseda Fideszu Viktor Orbán dokonca odmietol aj „lobovanie“ britského premiéra. Tony Blair mu zatelefonoval a požiadal ho, aby Fidesz nebol proti predĺženiu maďarskej misie v Iraku. Orbán mu odvetil, že prevažná väčšina maďarských občanov chce, aby vojaci prišli domov čo najskôr. Konzervatívny americký denník Washington Times vo včerajšom redakčnom komentári okrem iného konštatoval: „Škoda, že sa Maďarsko chystá ukončiť svoje pôsobenie v Iraku. Vystúpenie z koalície vôbec nesvedčí o podpore amerického úsilia nastoliť demokraciu a blahobyt“.
Maďarský parlament včera predsa našiel riešenie na zrušenie vojenských odvodov. O zrušení základnej vojenskej služby padlo rozhodnutie už pred mesiacom. Po parlamentnom rozhodnutí o zrušení základnej vojenskej služby nastala groteskná situácia, v ktorej odvody mali vojenské správy organizovať naďalej, pretože túto časť novely opozícia neschválila. Vládne strany však začali kampaň, v ktorej „strašili“ mladých ľudí tým, že Fidesz im chce „škodiť“. A tak opozícia zmenila svoje stanovisko a včera večer vyslovila súhlas s kompletným novým zákonom o obrane i so zmenou ústavy, v zmysle ktorej narukovacia povinnosť platí iba v prípade ohrozenia krajiny.
Maďarskí vojaci ukončia svoju misiu v Iraku 31. decembra tohto roku, pretože opozícia odmietla návrh vlády na predĺženie mandátu o tri mesiace. Išlo o rozhodnutie, ktoré si vyžadovalo v parlamente dvojtretinovú väčšinu, ktorú však vláda nemá. Opozícia už dávno avizovala, že odmietne predĺženie mandátu maďarského práporu čo len o jeden deň, pričom sa odvoláva na vôľu prevažnej väčšiny obyvateľstva. Najnovšie prieskumy verejnej mienky však ukazujú zvyšujúcu sa podporu účasti maďarských vojakov na irackej konsolidácii. Pred večerným hlasovaním v parlamente minister obrany Ferenc Juhász pripomenul spojenecké záväzky krajiny a zdôraznil, že Maďarsko si bez straty medzinárodnej prestíže nemôže dovoliť stiahnutie 300-členného kontingentu. „Dokážme spoločne, že sme lepší od toho, než by sme z bojiska ušli, neukážme figu ostatným, a netvárme sa, že záležitosti sveta nás nezaujímajú.“ Ministrova výzva bola zbytočná, pretože vládny návrh na predĺženie misie do konca marca budúceho roka neprešiel. No vzniká teraz nový spor: či majú byť maďarskí vojaci doma už na Silvestra, alebo sa len vtedy majú iba začať baliť.
Avizované skoré stiahnutie maďarských vojakov z Iraku je pre poľské velenie medzinárodných jednotiek, pod ktoré Maďari patria, vážnym problémom. V utorok to vo Varšave vyhlásil poľský minister obrany Jerzy Szmajdzinski. „Je to rozhodne vážny problém,” povedal. „Náš generálny štáb už na tom pracuje, vo štvrtok to budeme konzultovať s (veliteľom medzinárodných jednotiek v poľskej zóne Iraku) generálom Andrzejom Ekiertom,” dodal Szmajdzinski. Problém budú podľa neho riešiť aj v spolupráci s velením amerických jednotiek v Iraku. Maďarský parlament v pondelok zamietol vládny návrh predĺžiť mandát maďarských jednotiek slúžiacich v Iraku do konca marca budúceho roka. Trom stovkám maďarských vojakov tak skončí mandát 31. decembra. Vládu Ferenca Gyurcsánya v parlamente potopil opozičný Fidesz, ktorý už skôr avizoval, že s predĺžením misie nebude súhlasiť. Za predĺženie nakoniec v pondelok hlasovalo 191, proti 159 poslancov. Na schválenie návrhu bola pritom potrebná dvojtretinová väčšina hlasov. Gyurcsány sám avizoval skoré stiahnutie vojakov z Iraku, chcel však, aby tam boli aj v čase konania prvých slobodných volieb. Tie sú naplánované na január, nevie sa však, či sa ich kvôli extrémne napätej bezpečnostnej situácii podarí zorganizovať. Podľa prieskumu agentúry Medián, ktorý v pondelok zverejnil denník Népszabadság, je za čo najskoršie stiahnutie maďarských vojakov z Iraku 54 percent Maďarov. Za to, aby tam vojaci zostali aj na voľby, sa vyslovilo len 19 percent opýtaných.
Majster džezmen Peter Lipa vydal v susednom Maďarsku svoj nový koncertný album „Live in Hungary”. CD predstavuje výber najlepšieho z troch jarných koncertov Lipovej skupiny v Maďarsku. Spolupráca s maďarským vydavateľstvom GRAMY records začala náhodným stretnutím na festivale v Demandiciach s členmi skupiny Djabe, ktorá sa slovenskému publiku predstavila na Bratislavských jazzových dňoch v roku 2002. Z rozhovoru vyplynulo, že zakladateľ a líder skupiny Attila Égerházi má vydavateľstvo GRAMY records, ktoré sa venuje vydávaniu džezovej hudby. Lipa dal preto Égerházimu svoj album Beatles in Blue(s), ktorý maďarského umelca oslovil a rozhodol sa zabezpečiť jeho distribúciu v Maďarsku. „Tým sa oživil kontakt medzi nami a začiatkom roka skupina Djabe pozvala moju skupinu na tri koncerty do Maďarska. Oni tieto koncerty nahrali na široký pás, ako sa to už dnes robí, potom ich znovu premixovali, technicky zdokonalili a zostrihali,” priblížil hudobník okolnosti vzniku albumu Live in Hungary. Album neobsahuje žiadne slovenské piesne, preto Lipa nepredpokladá záujem komerčných rádií. „Možno sa to objaví len ako informácia, že také niečo vyšlo,” zveril sa so svojimi očakávaniami. CD zatiaľ vyšlo v Maďarsku, v náklade 2 000 kusov a na Slovensko sa bude distribuovať cez vydavateľstvo Dr. Horák už ako hotový produkt. Záujem je aj zo strany ďalších susedných krajín - Českej republiky a Poľska, čo Lipa nepovažuje za komplikáciu, nakoľko „celé CD je v angličtine, takže má internacionálne parametre a nie je problém ho distribuovať”. Špecialitou albumu sú dva bonusy. Ide o unikátne nahrávky z koncertov Petra Lipu v Miskolci. „Maďarský rozhlas mal vzácne dobre zmapované všetko, čo sa tam za celé roky hralo. Našli moje nahrávky z koncertu v Miskolci z roku 1980. Tieto sme od maďarského rozhlasu odkúpili a dve z nich sme použili ako bonus track. Je to ešte z času, keď tu bol Peter Breiner a ja som s ním hrával. Sám som nevedel, že niečo také existuje a oni to vyhrabali a zverejnili,” tešil sa z unikátov na novom albume.
Slovenský džezový majster Peter Lipa trávi veľa času koncertovaním v Maďarsku a spoluprácou s tamojšími hudobníkmi. Osobne sa teda mohol zoznámiť so situáciou v džezovej hudbe u našich južných susedov. Úprimne im závidí vzdelávacie a inštitucionálne zázemie. Podľa neho máme na Slovensku čo doháňať najmä v odbornej príprave mladých džezových hudobníkov. „V Maďarsku je veľmi dobrá akadémia. Raz v lete som bol v Tatabáni. Majú tam taký letný džezový kurz. Žasol som nad tým, na akej vysokej úrovni hrali frekventanti toho kurzu. To sa nedá porovnať s našimi džezovými dielňami, ktoré slovenská džezová spoločnosť organizuje raz do roka. Tam máme ešte čo doháňať,” priznal nedostatky slovenskej džezovej školy majster Lipa. Maďarská džezová spoločnosť je mohutne podporovaná aj zo strany štátu. „V minulom kalendárnom roku dostala maďarská džezová spoločnosť veľmi vážnu podporu od ministerstva kultúry, od vlády, ktorá bola mienená na podporu rozvoja džezovej hudby. My takéto niečo nemáme a treba povedať, že takéto injekcie tá hudba potrebuje. Sama nemá dosť silné ramená,” povedal na adresu neschopnosti džezu dosiahnuť obrovský komerčný úspech. Aj keď si získava stále viac mladých poslucháčov, stále nedosahuje predajnosť a náklady populárnej hudby. Lipa pochválil aj maďarské hudobné vydavateľstvá za to, že sa starajú o svojich džezových hudobníkov, pretože „na Slovensku sa džez nevydáva, raz do roka robí slovenský hudobný fond jedno CD a tá propagácia je omnoho slabšia.” Na vydávanie džezovej produkcie sa orientuje maďarské vydavateľstvo BMC. „Sú to platne, ktoré získavajú v zahraničí, najmä vo Francúzsku a Nemecku také vysoké hodnotenia, že sú tam medzi najpredávanejšími platňami,” povedal Lipa o hudobníkoch pod krídlami BMC. Podľa neho je práve táto situácia hlavným dôvodom, prečo maďarskí hudobníci tak veľa cestujú, majú kontakty a následne aj úspechy. Na minuloročných bratislavských jazzových dňoch napríklad hral s Victorom Baileym maďarský klavirista Peter Horváth. „Keby sme mali na Slovensku niekoho, kto hrá s Victorom Baileym, tak sa ním chválime. V Maďarsku o ňom takmer nikto nevie a pritom je to slávny hudobník,” opísal hudobník rozdiel v nasýtenosti maďarského džezového hudobného trhu oproti slovenskému. Maďarský džez je podľa Lipu špecifický tým, že v ňom veľmi silno začína prevládať tzv. etnojazz. „Do džezu sa dostal ten maďarský vplyv, vplyv európskej hudby a folklóru, ktorý je v tomto geografickom kraji,” povedal na záver o maďarskej džezovej produkcii Lipa.
Za prítomnosti slovenského ministra kultúry Rudolfa Chmela a predsedu parlamentu Srbskej republiky Predraga Markoviča otvorili dnes v Novom Sade sídlo Národnostnej rady slovenskej menšiny v Srbsku a Čiernej Hore. Markovič vyjadril nádej, že úrad pomôže pri posilňovaní spolupráce medzi Srbskom a SR. Rudolf Chmel poukázal na tradičné priateľské vzťahy medzi Srbmi a Slovákmi ako na základ pre budúcu spoluprácu, a vyslovil nádej, že Srbsko sa čoskoro stane súčasťou Európskej únie. Na otvorení sídla rady bol prítomný aj veľvyslanec SR v Belehrade Miroslav Lajčák.
Slováci vo Vojvodine môžu dnešok označiť za veľmi významný. V Novom Sade totiž dnes otvorili miestnosti Národnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku a Čiernej Hore. Na jej otvorení sa zúčastnil aj minister kultúry SR Rudolf Chmel. Ako agentúru SITA informovala generálny riaditeľ sekcie medzinárodných vzťahov Ministerstva kultúry SR Igor Otčenáš, ktorý R. Chmela sprevádza na jeho jednodňovej návšteve v Novom Sade, v Národnej rade získali naši krajania priestor, kde budú môcť rozvíjať svoje kultúrne, politické a spoločenské aktivity. Na jej otvorení minister Chmel prestrihol symbolickú pásku spolu s Predragom Markovičom, predsedom parlamentu Srbska. Rudolf Chmel tiež dnes navštívil Univerzitu v Novom Sade a diskutoval s jej prorektorom pre medzinárodné vzťahy Miklosom Birom a dekankou filozofickej fakulty univerzity Marijou Kleut. Chmel sa tiež stretol s vedúcim slovakistiky Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade Michalom Harpáňom. Pri príležitosti 60 narodením profesora Harpáňa sa otvorila výstava jeho knižnej tvorby. Minister pri tejto príležitosti udelil Michalovi Harpáňovi a ďalšiemu jubilantovi, známemu slovenskému poetovi Víťazoslavovi Hroncovi Cenu ministra kultúry SR. Rudolf Chmel sa taktiež stretol s predsedom Zhromaždenia Autonómnej oblasti Vojvodina Bojanom Kostrešom. Návšteva R. Chmela vo Vojvodine bola, ako pripomenul Otčenáš, spoločenská a tak sa na nej nezazneli žiadne konkrétne požiadavky našich krajanov. Otčenáš pripomenul, že Slovensko podporuje svojich krajanov v zahraničí prostredníctvom grantového systému Ministerstva kultúry SR Pro Slovakia. Rozvoj kultúrneho, politického života a vzdelávania Zahraničných Slovákov podporuje aj Matica slovenská, Dom zahraničných Slovákov, či Úrad splnomocnenca vlády SR pre zahraničných Slovákov.
O prehĺbení vzájomnej spolupráce rezortov vnútra Česka, Slovenska, Maďarska, Poľska, Slovinska a Rakúska rokovali dnes šéfovia týchto rezortov v Prahe. Ministri vnútra sa stretli v rámci tzv. Salzburskej skupiny už po piaty raz. Zhodli sa, že všetci majú záujem o pristúpenie svojich krajín k schengenskej zóne v rokoch 2006-07, ale upozornili aj na úskalia prechodného obdobia. Podľa českého ministra vnútra Františka Bublana by nové členské krajiny EÚ už v rámci tzv. Schengenu I mali mať prístup k databázam nežiaducich osôb, aby sa nestalo, že po úplnej integrácii do tzv. Schengenu II. v roku 2007 vyjde najavo, že na území nových štátov sa zdržiavajú nežiaduce osoby. Bublan by privítal aj spoluprácu Europolom či Interpolom pri vydávaní víz novými členskými krajinami únie. Ako upozornil, Česko dnes pri vydávaní víz cudzincom osoby nelustruje v žiadnej nadnárodnej databáze. Na pražskej schôdzke Salzburskej skupiny zaznelo niekoľko iniciatív. Jednu z nich predstavil aj slovenský minister Vladimír Palko. Jeho návrh, aby rezorty vnútra tejto stredoeurópskej skupiny vytvorili spoločnú databázu výbušnín a munície, sa stretol s podporou. „Návrh Slovenska spočíva v tom, že každá krajina by určila konkrétnu organizáciu na svojom ministerstve vnútra, ktorá by garantovala túto problematiku. Technické informácie by kolovali medzi členskými štátmi (Salzburskej skupiny) buď obežníkovým spôsobom alebo na dožiadanie,“ vysvetlil Palko. Pre TASR však slovenský minister dodal, že nie je prílišným optimistom a realizáciu tohto návrhu považuje za „otázku mesiacov až rokov“. Potrebné je totiž dohodnúť sa nielen na tom, akú podobu bude mať formulár, ale aj na tom, kto bude koordinátorom - či niektorá krajina alebo nadnárodný Europol. Ministri v Prahe podporili aj návrh Maďarska na výmenu informácií o žiadateľoch o azyl. Budapešť si od toho sľubuje aj efektívnejší boj proti zločinu. Návrh si ale vyžiada zmenu európskej legislatívy.
Popredný poskytovateľ premiérových filmových kanálov v strednej Európe, spoločnosť Home Box Office Central Europe (HBO CE), predstaví v prvom kvartáli roku 2005 nový filmový kanál CINEMAX. Oznámil to výkonný riaditeľ tejto firmy Phil Roter. Po uvedení na trh bude tento kanál k dispozícii v Poľsku, Maďarsku, Českej republike, Slovenskej republike, Rumunsku a Bulharsku. Cinemax je kanál vytvorený špeciálne pre „milovníkov filmu“. Na rozdiel od kanálu HBO, ktorý ponúka najvýznamnejšie filmy, špeciálne udalosti a ocenené seriály, bude Cinemax vysielať iba filmy. Ponuka kanálu Cinemax bude obsahovať najmä filmy s hviezdnym obsadením pozitívne hodnotené kritikmi, nezávislé filmy a ocenené filmy celosvetovej produkcie. Kanál Cinemax, ktorý bol koncipovaný ako ideálny doplnok kanálu HBO, bude poskytovať doplnkový výber filmov. „Kanál Cinemax sa bude zameriavať na kvalitné filmy s dobrým príbehom a dobrými hercami, ktoré zaujmú všetkých milovníkov filmu. Tento kanál bude mať jasný a užívateľsky orientovaný časový plán. Bude sa jednať o model, ktorý poskytuje špecifické príležitosti na sledovanie s ľahko rozpoznateľnou štruktúrou. Denne zaručujeme kombinovaný večer s dvomi hlavnými filmami o 20 a 22 hodine. Predplatitelia kanálu Cinemax si budú môcť vybrať zo širokého spektra filmov rôznych žánrov z celého sveta,“ dodala Judit Minda, programová riaditeľka HBO CE. Každý večer v týždni na Cinemax bude mať jedinečný tematický základ, ako napríklad Sobotná premiéra a Kino X, Zóna súmraku s najlepšími thrillermi, scifi, detektívne a napínavé filmy každú nedeľu večer, široká škála žánrov a tém vybraných špecificky pre ženy v rámci Dámskej jazdy každý pondelok. Kanál Cinemax bude ponúkať programový obsah piatich popredných hollywoodských štúdií - Warner Brothers, Disney, Sony, MGM a Paramount. Podstatná časť filmov vysielaných kanálom bude v danom regióne vysielaná v televízii prvýkrát. Cinemax bude vysielať v lokálnych jazykových mutáciách. V Maďarsku, Českej republike a Slovenskej republike bude kanál dabovaný. Kanál bude vysielať v pracovných dňoch 18 hodín denne a 24 hodín denne cez víkend.
Maďarská ropná a plynárenská skupina MOL dosiahla za tretí štvrťrok rekordný zisk, ktorý vysoko prekonal očakávania. Čistý zisk skupiny, ktorá je podľa tržieb najväčšou maďarskou spoločnosťou, medziročne vzrástol o 139 % na 73,59 mld. maďarských forintov (HUF) najmä vďaka úspechu marketingovej divízie a vysokej marži na rafinérskych produktoch. Vysoká marža nie je krátkodobým, prechodným fenoménom, skôr je signálom štrukturálnych zmien v ropnom priemysle, povedal generálny riaditeľ spoločnosti Gyorgy Mosonyi. Dodal, že v dohľadnej budúcnosti sa marža nebude znižovať. Prevádzkový zisk skupiny MOL dosiahol za kvartál 59,1 mld. HUF, pričom minulý rok to bolo 21,4 mld. HUF a analytici očakávali okolo 40 mld. HUF. Svetový dopyt po rope bude naďalej stúpať a preto sa jej cena asi už nikdy nevráti pod 30 USD/barel, myslí si Mosonyi. MOL podľa neho môže na stúpajúcich svetových cenách ropy len zarobiť, pretože jeho hlavným vstupným artiklom je ruská ropa uralského typu, ktorá je lacnejšia ako ropa Brent, ktorú spracováva konkurencia. MOL teda nakupuje ropu lacnejšie ako konkurenčné spoločnosti, ale svoje produkty predáva za takú istú cenu. Rozdiel medzi cenou ropy Brent a uralskej ropy vzrástol v treťom kvartáli z pôvodných 2 USD/barel na 4 USD/barel a v súčasnosti je to už okolo 7 USD/barel. Ropy Brent je na trhu čoraz menej a... nadbytok uralskej ropy znižuje jej ceny, dodal Mosonyi s tým, že tento trend bude pokračovať. Maďarská spoločnosť MOL vlastní na Slovensku majoritný podiel v rafinérskej spoločnosti Slovnaft, ktorý ku koncu júna predstavoval 98,4 %. základného imania.
Medziročná miera inflácie v Maďarsku v októbri dosiahla 6,3 %. Informoval o tom vo štvrtok národný štatistický úrad. Ročná miera inflácie bola v októbri najnižšia v tomto roku, pričom inflácia vyvrcholila v máji na úrovni 7,6 %. Za desať mesiacov tohto roka spotrebiteľské ceny medziročne vzrástli o 7 %. Maďarské ministerstvo financií odhaduje, že miera inflácie do konca tohto roka klesne pod 6 % a do decembra 2008 sa zníži pod 3 %. Maďarská centrálna banka, ktorá má najvyššie úrokové sadzby v Európskej únii na úrovni 10,5 %, zdôvodňuje ich vysokú úroveň práve obavami zo zvyšovania inflácie. Napriek problémom s rovnováhou, maďarská ekonomika v prvých dvoch kvartáloch 2004 posilnila o 4 % a vláda plánuje 4-percentný hospodársky rast aj v budúcom roku.
Výsledkom politiky Strany maďarskej koalície (SMK) je podľa predsedu strany Smer Roberta Fica vysoká nezamestnanosť na juhu Slovenska. „Vo všetkých okresoch na juhu, s výnimkou dvoch, je miera nezamestnanosti vyššia ako celoslovenský priemer,” vyhlásil na tlačovej besede Fico. SMK podľa neho na juhu šíri chudobu a táto oblasť sa zo sociálneho hľadiska stáva najkritickejšou. Voliči SMK by sa podľa neho nemali rozhodovať na etnickom princípe. „Smer bude vždy protestovať proti politike SMK,” uviedol Fico. Fico pripustil, že za súčasnej situácie je nepravdepodobné, že by vláda padla. V ďalších parlamentných voľbách v roku 2006 sa Smer podľa Fica bude snažiť získať čo najviac hlasov, aby mal najsilnejšiu pozíciu pri rokovaniach o koalícii. „Nebudem sa predbiehať s pánom Mečiarom, kto bude vo väčšej priazni Mikuláša Dzurindu,” povedal Fico. Smer má podľa neho svoj vlastný program, ktorým sa bude chcieť presadiť. Do parlamentu sa podľa Fica môže dostať okrem jeho strany aj ĽS-HZDS, SMK, SDKÚ a KDH, mohli by sa tam dostať aj KSS a SNS. Fico nepredpokladá, že vo voľbách uspeje ANO a podľa neho je ťažko povedať, ako dopadne Slobodné fórum. „Smer nebude spolupracovať s extrémne orientovanými stranami,” dodal. „Ak pravica bude mať dostatok hlasov na zostavenie vlády, tak sa Smeru určite nebude pýtať a jednoducho to urobí. A toto im chceme prekaziť, aby nebolo možné zostaviť pravicovú vládu, ktorá by pokračovala v súčasnej politike,” uzavrel Fico.
Na Slovensku sa zvyšuje napätie medzi Slovákmi a maďarskou menšinou, všíma si dnešné vydanie rakúskeho denníka Die Presse. Predstavitelia slovenských politických strán sa sťažujú, že politický vplyv Maďarov na miestnej úrovni je príliš veľký. Preto chcú Slováci bez ohľadu na rozdeľujúcu líniu medzi vládou a opozíciou budovať „slovenské koalície”. Tým sa má zabrániť údajnej dominancii Strany maďarskej koalície (SMK). Väčšinový volebný systém zvýhodňuje stranu zastupujúcu viacej subjektov, ako napríklad SMK združujúca zástupcov maďarskej menšiny, zatiaľ čo roztrúsené malé slovenské strany si odberajú hlasy navzájom. Tým pádom má napríklad vo vyššom územnom celku - v Nitre SMK absolútnu väčšinu, hoci v tomto regióne žije menej Maďarov ako Slovákov. Nacionalisticky vedený volebný boj „slovenských koalícií” by však mohol zvýšiť napätie medzi Slovákmi a Maďarmi. Toho sa SMK obáva a ponúkla ostatným stranám, že v Nitrianskom samosprávnom kraji nepostaví toľko kandidátov, aby mala väčšinu, ak tri ďalšie koaličné strany budú ochotné spolupracovať.
Stať sa ministrom financií a rozhodovať o výdavkoch štátneho rozpočtu podľa svojho uváženia má teraz možnosť každý obyvateľ Maďarska. Stačí len mať prístup na internet a chuť hrať sa. Ako informoval minister financií Tibor Draskovics, na internetovej stránke www.kolstsegvetes2005.hu maďarská vláda sprístupnila interaktívnu hru, v ktorej môžu obyvatelia krajiny rozhodovať o tom, ako najlepšie vynaložiť asi 84 500 forintov mesačne (asi 13 700 Sk) zo štátneho rozpočtu. To je suma, ktorá pripadá v priemere na jedného obyvateľa Maďarska z 10,136 bilióna forintov (asi 1,65 bilióna Sk), ktoré má vláda k dispozícii v rozpočte na budúci rok. Podľa pravidiel hry sa nedá stanovená suma prekročiť, možno však ušetriť. V takom prípade však musí hráč rozhodnúť, kam umiestni prebytok. Môže znížiť dane alebo odvody, alebo ho použiť na financovanie deficitu zahraničného obchodu.
Maďarská komerčná televízna stanica TV-2 sa obracia na ombudsmana, pretože predsedníčka národného zhromaždenia zakázala štábom nakrúcať okolo zasadacej sály parlamentných poslancov. Čo sa skrýva za týmto zvláštnym krokom, - vysvetľuje budapeštiansky spravodajca. Spravodajská relácia TV-dvojky vysielala nedávno zábery z parlamentných chodieb, na ktorých niekoľko poslancov napriek prísnemu zákazu fajčilo, čiže porušovalo zákon. Po vypuknutí aféry predsedníčka parlamentu Katalin Sziliová vydala nariadenie, podľa ktorého na chodbách nemožno filmovať, tobôž nie robiť zábery so skrytou kamerou. Proti tomuto protestujú teraz televízni spravodajcovia, pretože to hodnotia ako diskrimináciu elektronickej tlače. K protestu sa pripojila aj druhá komerčná televízna stanica RTL-klub, ktorá hovorí o obmedzení slobody tlače. Preto bude celý týždeň vysielať o činnosti parlamentu iba krátke čítané správy, obrazové informácie nie.
Len málo vín na svete dosahuje vo svojej triede takú kvalitu ako maďarský Tokaj. V krajine južných susedov sa s týmto vínom stretnete takmer na každom kroku. Je akýmsi povinným suvenírom, ktorý si odtiaľ odváža takmer každý zahraničný turista. Už na prvý pohľad zaujme svetlejšia, reduktívnejšia farba maďarských tokajských, čo je najzreteľnejšie pri 5- a 6-putňových výberoch (Aszú). Vo vôni a chuti sú to vína ľahšie, svieže, bohato ovocné, botryticky komplexné, príjemne harmonické. V senzorike maďarských Tokajov sa prejavuje vstup zahraničných investorov do krajiny v posledných rokoch. Zavádzanie nových trendov vo vinifikácii s akcentom na obmedzenie styku vína a kyslíka (oxidácia tokajských vín vplyvom kožkotvorných kvasiniek) robí z maďarských Aszú lahodné produkty zbierajúce najvyššie ocenenia na svetových vinárskych konkurzoch. Najkvalitnejšie a najpopulárnejšie Aszú ovenčené množstvom medailí sa snúbia i s vyššou cenou. Cena vyhlásených ročníkov 1972, 1975, 1983, 1988, 1993, 1999 a 2000 (i ten je už v predaji!) sa začína pri sume 30 eur za fľašu, pričom v prípade Tokaji Aszú Eszencia sa môže vyšplhať až na desaťnásobok. Maďari si Tokaj jednoducho vážia. Kvalita sa spája i s menami niektorých producentov. Pojmami sú spoločnosti Oremus (maďarský Výrobca roku 2003, so španielskou investíciou), Chateau Dereszla prinášajúci na trh krásne ovocné produkty, malý, no drahý Szepsy (pollitrová fľaša 6-putňového výberu z ročníka 1999 stojí 120 eur) či populárny Disznókö. Zaujímavosťou na trhu je, že ponuka Aszú siaha až do roku 1954. Ochutnať sa tak dá skutočne široká paleta produktov rôzneho veku a kvality. Od vín zo základných tokajských sort (pestuje sa i Oremus) cez suché a sladké Szamorodni, Aszú, až po vzácne samotoky Aszú Eszencia a Natur Eszencia s minimálnym množtvom alkoholu (4 - 5 obj. %) a stovkami gramov zvyškového cukru. V Maďarsku sa však dorába i nám doposiaľ neznámy Tokaji fordítás (nalievanie muštu alebo vína do vylisovanej dužiny aszú) a Tokaji máslás (pripraví sa nalievaním muštu alebo vína do kalov Szamorodni alebo Aszú). Sladký forditás je obľúbené víno dosahujúce cukornatosť 4- až 5-putňového Aszú so zaujímavou trieslovinovou stopou po kôstkach hrozna a príjemnou cenou. Variantou je mäkkší Forditás. K tokajskému Aszú sa na každom kroku ponúka husacia či kačacia pečeň (cena 100 g sa pohybuje na úrovni 15 eur), údajne vhodná na hrianky. No ide skôr o turistickú atrakciu ako delikatesu na bežný konzum. Veď maďarský Tokaj určite vďačnejšie spestrí nejeden prípitok či posedenie pri sladkom tanieri.
Maďarsko bolo v prvej polovici tohto roka najúspešnejšou krajinou strednej a východnej Európy (KSVE), ktorá dokázala pritiahnuť nové projekty so zahraničným kapitálom. Vo svojej správe to uviedla konzultačná firma Ernst and Young. V rámci celej Európy obsadilo Maďarsko 3. priečku. V roku 2003 klesli priame zahraničné investície (PZI) v Maďarsku medziročne o 0,3 miliardy USD na 2,5 miliardy USD, čo je v prepočte vyše 78,4 miliardy SKK. Krajina však aj napriek tomu zostala pre zahraničných investorov veľmi atraktívnou, keďže poskytuje dobrú infraštruktúru, zlepšujúce sa obchodné prostredie, má relatívne nízke mzdy a navyše sa nachádza na strategickom mieste v Európe, domnieva sa štátny tajomník maďarského ministerstva hospodárstva a dopravy Gyula Gaál. Zahraničné spoločnosti investovali v Maďarsku od roku 1990 zhruba 45 miliárd EUR, teda takmer 1,8 bilióna SKK. Najväčším „prispievateľom” PZI do Maďarska je Nemecko, ktoré mu zabezpečilo takmer celú tretinu z celkového objemu PZI. Naopak, maďarské spoločnosti investovali v zahraničí od roku 1990 približne 7 miliárd EUR, pod väčšinu z nich sa podpísal ropný podnik MOL, telekomunikačná firma MATÁV a OTP Bank. Najviac investícií z Maďarska putovalo na Slovensko, do Chorvátska a Bulharska. Informovala o tom maďarská tlačová agentúra MTI.
OTP Banka Slovensko plánuje vydať hypotekárne záložné listy (HZL) v celkovom objeme 500 mil. Sk. Menovitá hodnota jedného HZL predstavuje 100 tis. Sk a dlhopisy vydá banka v zaknihovanej podobe na doručiteľa. Emisný kurz HZL bude 99 % až 101 % z menovitej hodnoty. Predpokladaný termín začiatku vydávania dlhopisov je 25. novembra tohto roka. HZL bude banka vydávať na základe verejnej ponuky vopred neurčenému okruhu investorov počas šiestich mesiacov od dátumu začiatku vydávania HZL do 25. mája 2005. Výnos dlhopisu je stanovený na 4,4 % p.a. Majoritným vlastníkom OTP Banky Slovensko je maďarská OTP Bank Rt. s 97,08-percentným podielom. Okrem Slovenska má OTP Bank svoju dcéru aj v Bulharsku a plánuje sa rozšíriť aj do Chorvátska a Srbska. OTP Banka Slovensko zaznamenala v roku 2003 zisk pred zdanením 12,7 mil. Sk.
V Maďarsku dnes už nevyšiel renomovaný, liberálne zameraný denník Magyar Hírlap. Švajčiarsky vydavateľ to oficiálne odôvodňuje stratovosťou. Ako čierny deň slobody tlače v Maďarsku a v celej strednej Európe - takto hodnotí bývalý šéfredaktor zrušenie denníka Magyar Hírlap, ktorý vychádzal 36 rokov. Vydavateľ však konštatuje, že nad denníkom vyslovili súd čitatelia, pretože ho nekupovali a vyrábal iba stratu. Redakcia obviňuje švajčiarskeho majiteľa, že nechcel Magyar Hírlap predať, ale zrušiť, aby takto vytvoril lepšie konkurenčné pozície na mediálnom trhu pre svoj druhý politický denník Népszabadság. Túto domnienku vyslovuje redakcia aj v stanovisku, ktoré priniesli dva solidárne denníky. Ľavicová Népszava a pravicový Magyar Nemzet poskytli priestor redaktorom Magyar Hírlapu, aby sa so svojimi čitateľmi rozlúčili. Okrem iného vyslovujú zdesenie nad tým, že západoeurópsky vydavateľ urobil takýto krok, na ktorý by sa neodvážil v žiadnej krajine Európskej únie, čiže Maďarsko umiestňuje niekde medzi Balkánom a Uzbegistanom. Analytici poukazujú na to, že nestranný, voči všetkým politikom pochybovačný denník, akým bol Magyar Hírlap, sa nemôže presadiť v politicky rozpoltenej situácii, v akej sa nachádza Maďarsko. Ja by som pripomenul iba hlavné heslo, ktorého sa denník Magyar Hírlap tvrdohlavo držal: „Správa je svätá, názor je slobodný“…
„Veľká anketa“ u našich južných susedov sa skončila. Päťdesiat najiritujúcejších Maďarov je verejnosti známych. Možno si spomínate, presne pred piatimi týždňami som informoval v Štúdiu svet o začiatku tejto originálnej súťaže. Vtedy som sľúbil, že nezabudnem ani na výsledky a že vás tým nebudem iritovať. Predstavte si, že v päťdesiatke najiritujúcejších Maďarov nedominujú politici - to je pre mňa najväčšie prekvapenie. Pripúšťam však, že „hercov“ z politickej scény sledujem intenzívnejšie, než činnosť rôznych televíznych a iných mediálnych hviezd, a tak som si myslel, že ktorýkoľvek politik irituje minimálne jednu polovicu národa. Žeby sa obyvatelia Maďarska už menej venovali politike? Sotva, je však isté, že oveľa viac, dokonca v Európe azda najviac času venujú televízii. Poznamenávam, že zrejme preto bojuje každá vláda o väčší vplyv nad týmto elektronickým médiom. Kým by sme prešli na výsledky ankety, pripomeniem, že išlo o akciu najväčšieho internetového portálu Index.hu, pánskeho magazínu Penthouse a denníka s názvom Színes Bulvár Lap, čo v preklade znamená „farebné bulvárne noviny“. Samozrejme nemôže ísť o reprezentatívny prieskum, ani to nikto netvrdí. Veď akiste väčšina ľudí ani nemá Internet, na drahý erotický časopis nemá peniaze, no a bulvárnych denníkov je neúrekom. Oveľa viac je to pokus o vypustenie žartovnej sondy… O Anettke som sa zmienil už v predbežnej informácii o tejto súťaži. Tušil som, že sa umiestni niekde na čele. A hľa - zvíťazila. Známou sa stala vďaka televízii. Ona udomácnila na obrazovke erotiku, a to tak, že sa objavovala sporo oblečená, zväčša iba v kožených šortkách a nejakom malom korzete, ktorý sotva niečo zakrýval. Musím dodať, že ani nemal príliš čo, pretože chúďa Anettka je - ako Maďari hovorievajú - vpredu doska, vzadu lata. O tom sa mohli diváci presvedčiť aj v nočných špeciálnych vydaniach, keď sa so svojimi hosťami rozprávala nahá. No a vrcholom bol nápad zorganizovať v priamom prenose defloráciu istej podnikavej panny. Najnovšie sa intenzívne pripravuje na let do vesmíru, a skutočne sa zapísala do školy pre kozmonautov vo Hviezdnom mestečku. Anettka je teraz nesmierne šťastná, veď od začiatku svojej kariéry chce iritovať, povedal by som, že iritácia je jej životným cieľom. Televíznych osobností a spevákov je v prvej desiatke najviac. Napríklad Sarolta Zalatnayová, ktorá musela nedávno „narukovať“ do väzenia na tri roky za finančné podvody. Tu sa ocitol aj hádam najznámejší maďarský transvestita, Terry Black, ktorý si adoptoval dieťa, ďalej Tünde Kiszel(ová), za mladi pracovníčka v oblasti erotiky, teraz zberateľka dámskych nohavičiek. Na celom rebríčku naozaj dominujú moderátori ranných televíznych relácií, sťaby humoristických či politických magazínov a rôznych „tókšó“, ktorých úroveň najčastejšie neprekračuje hladinu živočíšnych potrieb. Nedá mi neurobiť krátku analýzu zoznamu politikov, ktorí sú zdrojom podráždenosti, popudzovania, rozčuľovania, slovom: iritácie. Hovorím, v prvej päťdesiatke ich nie je veľa, dokopy šesť: traja vládni, traja opoziční. No vysoko vedie - je na šiestom mieste - budapeštiansky primátor Gábor Demszky, čo sa dalo tušiť: na neho sa totiž zvaľuje vina, okrem iného, za životu nebezpečné jamy na cestách, za permanentné zápchy a za nesmiernu špinu v hlavnom meste. Až dvadsiaty je bývalý predseda parlamentu, teraz šéf poslaneckého klubu Fideszu János Áder - keď sa náhodou usmeje, alebo sa mu na perách objaví aspoň grimasa pripomínajúca úsmev, je to mediálna udalosť. No a dvaja hlavní aktéri politickej scény? Bývalý a súčasný premiér? Obaja sú v zadných radoch: Viktor Orbán štyridsiaty piaty, Ferenc Gyurcsány štyridsiaty šiesty, rozdiel medzi nimi je iba jeden bod. Čo vyplýva z ankety celkovo? Podľa mňa nič. Azda iba to, že dakto chce verejnosť znervózniť zámerne, iný zasa popudzuje ľudí spontánne. No v každom prípade by si vyžadovala seriózny sociologický prieskum otázka: „Prečo sa na tieto celebrity ľudia pozerajú, keď majú taký vysoký iritačný index?“ Internetový portál Index.hu naznačuje odpoveď: Maďari sú buď mimoriadne kritickí aj voči svojim obľúbencom, alebo sú - masochisti.
Zasadnutie Stálej maďarskej konferencie (MÁÉRT), ktorého účastníci dnes v Budapešti rokovali o otázke dvojitého občianstva, sa po prvý raz v jej histórii skončilo neúspechom. Organizácie zahraničných Maďarov a maďarských opozičných strán sa nevedeli zhodnúť na formulácii záverečného vyhlásenia. Predstavitelia všetkých organizácií reprezentujúcich zahraničných Maďarov podpísali podľa predsedu SMK Bélu Bugára zvláštny spoločný dokument, v ktorom vyzvali vládu, aby prestala s argumentáciou urážajúcou krajanov. Vyzvali maďarských občanov, aby povedali v decembrovom referende o dvojitom občianstve áno. Tento dokument vládne strany - Maďarská socialistická strana (MSZP) a Zväz slobodných demokratov (SZDSZ) odmietli podpísať. „Nebolo možné očakávať, že budeme na zasadnutí hovoriť o niečom inom, ako o dvojitom občianstve, vzhľadom k tomu, že maďarské parlamentné strany odlišne reagujú na dvojité občianstvo, a dokonca strany vládnej koalície použili takú argumentáciu, ktorá nás ponižuje,” povedal v rozhovore pre TASR predseda SMK Béla Bugár. „V našom prípade (Maďarov žijúcich v SR) je to symbolická záležitosť, my sme s Maďarmi vstúpili do Európskej únie v rovnakom čase. Pre iných Maďarov, ktorých štáty sa teraz nedostali, alebo vôbec nedostanú do únie, to má iný ako symbolický význam,” zdôraznil predseda SMK. Ako dodal, preto štvrtý bod dokumentu hovorí o tom, ako umožniť ich bezproblémový kontakt s materskou krajinou, z dôvodu návštevy príbuzných, alebo z dôvodu hospodárskych aktivít. „Aj keď nemáme síce spoločné vyhlásenie stálej konferencie, ale máme dohodu. Predseda Maďarskej socialistickej strany (MSZP) István Hiller prisľúbil, že na budúc týždeň sa začne hľadanie možného obsahu zákona o dvojitom občianstve,” podotkol Bugár a dodal, že to je veľmi dôležité. Ak totiž chcú, aby sa Maďari žijúci mimo územia Maďarska nepresťahovali, aby si zachovali svoje Maďarstvo tam, kde žijú, tak sa tomu musí prispôsobiť napríklad aj dvojité občianstvo, pripomenul líder SMK. Na jednej strane podľa jeho slov môže byť referendum v tejto otázke úspešné, ale na druhej strane treba vedieť, že ide o dvojtretinový zákon, a takú väčšinu samostatne ani opozícia, ani koalícia nemá. Štátny tajomník úradu vlády zodpovedný za otázku menšín Vilmos Szabó vyjadril ľútosť nad tým, že nedošlo k dohode. Zdôraznil, že vláda pokračuje v práci na programe tej novej národnej stratégie týkajúcej sa podpory zahraničných Maďarov, ktorú predložila na MÁÉRT. Predstaviteľ opozičného Zväzu mladých demokratov (FIDESZ) Zsolt Németh pred novinármi pripomenul, že zo 16 účastníckych subjektov stálej konferencie dokázalo 14 prijať spoločný dokument, proti boli iba maďarské vládne strany. Zástupca Demokratického zväzu rumunských Maďarov Csaba Takács podčiarkol význam spoločného vyhlásenia zahraničných Maďarov a o programe vlády povedal, že by mal byť doplnkom dvojitého občianstva takým spôsobom, aby to zabezpečilo Maďarom prosperitu v ich rodnej krajine.
Nízkonákladový letecký prepravca SkyEurope prepravil za desať mesiacov tohto roka 771,2 tis. pasažierov. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka to predstavuje nárast v preprave o 587 %, vtedy totiž prepravila 112,3 tis. cestujúcich. Enormný nárast v počte prepravených cestujúcich potvrdzuje napredovanie spoločnosti a oslovenie zákazníkov zo strednej Európy, informujú predstavitelia spoločnosti. Od začiatku prevádzky pravidelných liniek SkyEurope z bratislavského letiska v roku 2002 spoločnosť rozšírila počet medzinárodných základní v strednej Európe. SkyEurope prevádzkuje zo základní v Bratislave, Košiciach, Budapešti, Varšave a Krakove flotilu trinástich lietadiel na 32 linkách v sieti 19 destinácií v dvanástich krajinách. SkyEurope predala doteraz viac ako milión leteniek. Prekročenie hranice jedného milióna predaných leteniek naznačuje, že stratégia lacného cestovania je úspešná, uviedol predseda predstavenstva SkyEurope Airlines Christian Mandl. SkyEurope plánuje v roku 2007 prevádzkovať najmenej 32 lietadiel, ktorými spoločnosť prepraví viac než 5 mil. pasažierov.
Maďarská vláda pripravuje takú koncepciu pomoci Maďarov žijúcich za hranicami, ktorá nezávisle na výsledku referenda o dvojitom občianstve poslúži tomu, aby títo prosperovali vo svojej rodnej krajine. Vyhlásil to dnes v Budapešti nový minister zahraničných vecí Ferenc Somogyi, ktorý zdôraznil nutnosť zmeny doterajšieho spôsobu podpory. Šéf diplomacie poznamenal, že schôdza Stálej maďarskej konferencie (MÁÉRT) 12. novembra bude dobrou príležitosťou spoločne s predstaviteľmi zahraničných Maďarov prerokovať a určiť tie úlohy, ktoré môžu pozitívnym smerom ovplyvniť ďalší vývoj osudu Maďarstva za hranicami. Podľa jeho názoru finančná pomoc, ktorá je momentálne najvýznamnejšou časťou riešenia problému krajanov, nie je najúčinnejšou pomocou, a nie je ani dostatočnou formou podpory. Neznamená to nutnosť zastavenia finančnej pomoci, ale znamená to toľko, že túto problematiku treba riešiť omnoho komplexnejšie. „Namiesto podpory sa treba k tejto otázke priblížiť v rámcoch všeobecného rozvoja pri využití európskej perspektívy,” dodal Somogyi. Na margo referenda o dvojitom občianstve minister vyjadril ľútosť nad tým, že plebiscit nebol dobre pripravený, a že sú všetky predpoklady k tomu, aby v prípade neúspešného ľudového hlasovania zažili sklamanie tí, ktorých podpora je ústavnou povinnosťou každej maďarskej vlády. Podľa nového šéfa maďarskej diplomacie môže prispieť k zlepšeniu situácie Maďarov v susedných krajinách aj väčšia účasť maďarskej hospodárskej sféry.
Budapeštianska vláda chystá „balík“, ktorý bude slúžiť maďarským menšinám na to, aby našli uplatnenie vo svojom rodisku, čiže v krajine, kde žijú. Oznámil to nový minister zahraničných vecí Ferenc Somogyi na svojej prvej tlačovej konferencii po nástupe do úradu. Medzi hlavné ciele maďarskej diplomacie pod svojim vedením Somogyi spomenul zlepšenie transatlantickej spolupráce a presadzovanie maďarských záujmov v Európskej únii. Sem zaradil aj zmenu niektorých hľadísk krajanskej politiky. Vyslovil ľútosť nad tým, že referendum o poskytnutí takzvaného dvojitého občianstva bude skôr, ako by sa boli vyjasnili všetky dôsledky takéhoto kroku. Minister pripustil, že keby bolo ľudové hlasovanie neúspešné, mohlo by to vyvolať negatívne pocity a sklamanie u príslušníkov maďarských menšín, no nezávisle od výsledku referenda vláda chystá novú koncepciu na pomoc krajanom. Tento „balík“ si bude vyžadovať finančné krytie, ale aj zmenu rôznych nariadení a postupov. Hlavným zámerom je pomôcť krajanom v mieste ich rodiska. Podrobnosti Somogyi neprezradil, avšak uviedol, že súčasný systém podpôr má „ad hoc“ charakter. K zlepšeniu situácie krajanov by prispela aj zvýšená prítomnosť maďarskej hospodárskej sféry v oblastiach, kde maďarské menšiny žijú. Aj to bude jedna z kľúčových tém nasledujúceho maďarsko-maďarského fóra, čiže Stálej maďarskej konferencie na budúci týždeň, 12.novembra. Všeobecne o autonómii minister konštatoval, že je možné sledovať jestvujúce európske príklady, ktoré vznikli vždy po dohode medzi väčšinou a menšinou. Vynútenú autonómiu nepoznám - zdôraznil Ferenc Somogyi.
Hľadať cestu k čitateľovi, viesť ho k čítaniu a oživiť stagnujúcu činnosť Spolku maďarských knihovníkov na Slovensku je zámerom prvého celoštátneho stretnutia maďarských knihovníkov na Slovensku, ktoré sa dnes začalo v Komárne. V rámci stretnutia odznejú prednášky o možnostiach podpory národnostnej menšinovej kultúry na Slovensku a o podporných fondoch Európskej únie v oblasti kultúry. Účastníci sa oboznámia aj s postavením a strategickým rozvojom knižníc v Maďarsku. Témou odborných prednášok bude ďalej čítanie a výchova čitateľa k čítaniu a možnosti knihovníkov v regionalistike, informovala dnes TASR riaditeľka Podunajskej knižnice v Komárne Gizela Zsoková. Účastníci stretnutia sa budú zaoberať aj plánom budúcoročných aktivít, ktorý bude zameraný predovšetkým na vzdelávanie knihovníkov, na cezhraničnú spoluprácu v oblasti knižníc a mal by položiť základy spoločného informačného systému. Ich realizácii by mohli pomôcť úspešné nadačné projekty. Na stretnutí, ktoré potrvá do soboty 6. novembra, sa zúčastňuje sedemdesiat maďarských knihovníkov z obecných, mestských, regionálnych aj školských knižníc od Bratislavy až po Košice. Organizátorom podujatia je komárňanská Podunajská knižnica, ktorá patrí medzi najvýznamnejšie kultúrne ustanovizne Nitrianskeho samosprávneho kraja. Jej základný knižničný fond obsahuje 161 tisíc kníh, historická zbierka 40 tisíc titulov. Knižnica odoberá 180 druhov novín a časopisov. Má štyritisíc čitateľov, v priebehu roka zaevidujú jej pracovníčky 80 tisíc návštev.
V Budapešti zasadala včera slovensko-maďarská zmiešaná komisia pre otázky ochrany životného prostredia.
O zasadaní vydalo maďarské ministerstvo ochrany životného prostredia a vodného hospodárstva iba strohé komuniké, ktoré konštatuje, že strany rokovali o rozvíjaní spolupráce v oblasti ekologickej bezpečnosti. Vymenili si napríklad zoznamy podnikov, ktoré znečisťujú životné prostredie v najväčšej miere. Okrem toho sa v záujme lepšieho využitia zdrojov z Európskej únie rozhodli vypracovať ďalšie projekty na ochranu vzácnych živočíšnych druhov.
Maďarská ropná a plynárenská spoločnosť MOL, ktorá má cez Slovnaft záujmy aj na Slovensku, predala väčšinový balík svojho plynárenského odvetvia nemeckej spoločnosti E.On-Ruhrgas. Takto získané finančné prostriedky chce využiť na ďalšie rozširovanie v regióne. Nemecký gigant získal 75 percent mínus jednu účastinu plynárenského odvetvia MOL-u za presne neznámu sumu, ale neoficiálne sa hovorí o vyše dvoch miliardách eur. Zostávajúcich 25 percent plus jednu účastinu si MOL zatiaľ ponechá, čím vláda, ktorá má v ropnej a plynárenskej spoločnosti 12 percentný podiel, si zachová nepriamu kontrolu. Prezident a generálny riaditeľ spoločnosti MOL Zsolt Hernádi nazval transakciu za najväčší príliv aktívneho kapitálu v posledných rokoch. Bližšie to síce nespresnil, ale konštatoval, že za tieto peniaze chce MOL „nakúpiť“ v tomto regióne. Je známe, že záujem má o ďalší podiel v chorvátskej INe, hľadá možnosti investovania v Srbsku i Rumunsku. Hodno pripomenúť, že uplynuli takmer presne štyri roky odvtedy, čo sa prvý raz nadhodil predaj plynárenského odvetvia, ktoré bolo stratové, pretože ceny plynu určuje maďarský štát na nižšej úrovni, než sú svetové ceny. Za Orbánovej vlády štát prejavil o toto odvetvie záujem, no dohoda sa nedosiahla. Socialisticko-liberálna vláda sa zriekla svojho nároku, dokonca sa chce zbaviť aj zvyšného podielu v spoločnosti MOL.
Slovenskí kontrolóri nezistili nadlimitné obsahy nebezpečných aflatoxínov v žiadnej zo vzoriek maďarských mletých paprík odobratých v domácej obchodnej sieti. Na základe súhrnných výsledkov z celoslovenských cielených kontrol o tom TASR informoval vedúci kancelárie ústredného riaditeľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) SR Martin Chudý. Slovensko pritom podľa neho pri týchto kontrolách preverilo na svojom trhu výrobky všetkých troch maďarských producentov, na ktorých už minulý týždeň upozornila vláda južného suseda. V Maďarsku sa nadlimitné obsahy aflatoxínov zistili u spoločností Kalocsai Füszerpaprika, Szegedi Füszerpaprika a Sükösdi Házi Pirospaprika. „V baleniach týchto výrobcov, ktoré sú na slovenskom trhu sme však my žiadne problémy nezistili,” uisťuje Chudý. Kontroly paprík budú podľa neho pokračovať, a ak by sa v laboratóriách naozaj niečo zistilo, príde k okamžitému stiahnutiu odhalených výrobkov z trhu. Do niektorých maďarských mletých paprík sa aflatoxíny dostali primiešavaním brazílskych zmesí.
V prípade, že Slovenský futbalový zväz (SFZ) akceptuje ponuku z Thajska, na medzinárodnom futbalovom turnaji 28. novembra až 4. decembra by sa výber Corgoň ligy stretol s tímami Estónska, Maďarska a domáceho Thajska. Maďarské médiá informovali o účasti slovenského výberu ako o hotovej veci a pripomenuli aj dôležitý fakt, že organizátor uhradí zahraničným tímom kompletné cestovné a pobytové náklady. S veľkou pravdepodobnosťou sa takáto výhodná ponuka týka aj štartu slovenského mužstva. „Nič ešte nie je isté a ani dohodnuté, ale reálne sa uvažuje o možnosti výjazdu ligového výberu po skončení jesennej časti Corgoň ligy do Thajska alebo Spojených arabských emirátov. V našej nominácii by však určite chýbala väčšina legionárov. Ponuky stále zvažujeme, výjazd by mal odobriť v utorok 9. novembra výkonný výbor zväzu,” uviedol šéf medzinárodného oddelenia SFZ Ivan Sochor.
Čo sa musí stať, aby sa dostal európsky film dostal aspoň do distribúcie filmových klubov? Musí získať medzinárodné ocenenia. Maďarský film - Šťastné dni - ich má hneď niekoľko. A čo sa musí stať, aby na takýto film chodili diváci? Musí to byť komédia! Šťastné dni komédiou nie sú. Je to smutný film - Peter sa vracia z väzenia k sestre. Tá si práve od miestnej ľahkej devy Majky kúpila syna. Peter sa zapája do biznisu s kradnutými autami, páči sa mu Majka a chystá sa za hranice. Toľko jednoduchý, mierne neukotvený príbeh, ktorý za sebou necháva veľa otázok. Napríklad - ako sa dá pokrstiť dieťa bez rodného listu? Medzi Petrom a jeho sestrou naznačuje režisér incestný vzťah, ale vieme o nich veľmi málo, aby sme pochopili, akú hru hrajú. Väzby medzi postavami sú najväčšou slabinou filmu - zbytočne uvažujeme nad otázkami kto je kto a uniká nám zmysel filmu. Okrem týchto nedokonalostí je film zaujímavým filmárskym dielom. Kornél Mundruczó si vybral neuveriteľné herecké typy - výrazné talenty, ktoré pôsobia autentickým dojmom a veríme ich každé vydýchnutie. Prostredie, v ktorom sa títo ľudia pohybujú je nelákavé, ale uveriteľné. Postavy navyše neriešia efemérne problémy, ale rodia deti, súložia, zarábajú peniaze ako vedia a nenarobia veľa rečí. To znamená, kde končia dialógy, nastáva reč filmu - a tá je naozaj silná. Niekedy som podozrievala režiséra, že chcel natočiť čo najčiernejší film a zobrazil svoju krajinu ako getto V tomto filme nie je ani iskierka nádeje a normálnych vzťahov - zdôrazňovanie negatív bolo miestami až samoúčelné. Ako keby sa brat a sestra nemohli mať naozaj radi aj bez sexuálneho podtextu - najmä v prípade, že vyrástli bez rodičov. Príbeh je uveriteľný najmä kvôli hlavným postavám, ktoré na plátne doslova ožívajú - hlavnému hrdinovi Petrovi naozaj veríme, že bol vo väzení a vie sa dostať do cudzieho bytu. Nepoznám veľa hercov, ktorí by dokázali vzbudiť v divákoch podobné pocity. Orsoyla Tóthová získala za svoju Majku niekoľko hereckých cien. Herečka s telom dieťaťa a dievčenskou tváričkou odvážne ukazovala nahotu tela, ktoré práve porodila. Neustále prechádzala z jedných žiadostivých mužských rúk do druhých - chvíľu zmätená, chvíľu vypočítavá. Kým z Petra, napriek väzeniu, ste mali pocit, že stojí na začiatku života - Majka mala svoj osud za sebou a tušíte, že sa bude ponárať do čoraz väčšej pasce. Tento film odráža skôr absurdnú časť maďarskej reality, ale existujú dôvody, pre ktoré ho môžeme našim susedom závidieť - je autentický, odráža talent a nasadenie svojich tvorcov a hovorí o reálnych problémoch. Mám pocit že maďarský film čakajú v budúcnosti naozaj Šťastné dni.
Víno ako atrakcia - takto nazval svoj príspevok budapeštiansky spravodajca, ktorý sa dočasne ocitol na juhu Maďarska, pri meste Pécs, medzi vulkanickými pahorkami v mestečku Villány. Keby sme chceli absolútne presne určiť polohu (nie jeho, ale zemepisnú), bolo to v pivnici jedného z najväčších, najznámejších a najlepších vinárov - Zoltána Polgára. Gregor Martin Papucsek priznáva svoju zaujatosť: od istého času, povedzme od septembrového vínneho festivalu v Budíne, najviac uznáva villánske vína. Dokonca je ochotný o tom aj zaspievať. Dirr durr da-la-la… Možno ste postrehli aj môj, povedal by som: zvonivý hlas, ktorý zaznel v chóre celého húfu ochutnávačov vína vo villánskej Polgárovej pivnici. Ale predbieham, tento spev bol až vyvrcholením celej ceremónie… Slovo „Villány“ vyslovujú znalci vína už div nie s takou istou roztúženosťou, ako „Tokaj“ či „Badacsony“. Tu, na juhu Zadunajska, blízko chorvátskych hraníc, kde je počet slnečných hodín v Maďarsku najvyšší, navyše na niekdajšej horúcej láve človeka ovládne priam mediteránna nálada. Tu vymysleli v Maďarsku a možno aj v celej strednej Európe vôbec prvú vínnu cestu, čomu sa nečudujem, veď táto forma spolčovania, podnikania a jednotnej prezentácie celého regiónu je výnimočná. Odtiaľto pochádzajú také „esá“ maďarského vinárstva, ako József Bock, Tamás Gere, no a náš hostiteľ: Zoltán Polgár, ktorý z vína ako takého robí naozaj atrakciu. Patrí k nej - ako ináč? - ochutnávka. Druhy vína budú rôzne a zrejme nekonečné, preto pán Polgár dáva nalievať do pohára iba štyridsať kvapiek. Prečo práve toľko? To ani on nevie: „Neviem, moji predkovia to hovorievali, pamätám sa len z detstva, že sa v rodine hovorievalo: štyridsať kvapiek pred polievkou.“ Asi počujete v pozadí spev - maďarské „vínne piesne“ predvádzajú štyria mladíci zo skupiny s originálnym názvom: Bacchus. Ale o nich až neskôr... Sme teda hosťami Zoltána Polgára, ktorý má vo Villányi 60 hektárov vinice. K tomu patrí táto pivnica, kde sa práve nachádzame. Každoročne tu pribudne asi 200 tisíc fliaš „polgárovského“ vína. Pivničný systém má 1600 štvorcových metrov, bol vybudovaný niekedy na začiatku 19. storočia - odtiaľto už putovali vína aj na kráľovské dvory po celej Európe. Škoda, že heslo „Víno kráľov - kráľ vín“ je už obsadené - trúchli Zoltán Polgár: „Víno mám veľmi rád a nielen vlastné, ale rád okoštujem aj vína kolegov, navštevujeme sa pravidelne. Sme zadobre - tu všetci. Veď sme malá krajina, dobrého vína je málo, no a my sa samozrejme poznáme“. My zasa spoznávame Polgárove vína rad radom: ľahké chardonnay, „obsažnejšiu“ lipovinu, „okrúhlejší až guľatý“ rýnsky rizling, namiesto sorbetu rosé z roku 2000, tmavočervený Rubín či tmavožltú zlatú lipovinu, ktorá je už ako tokajské azú. Možno môj zoznam nie je celkom presný či úplný, no rozhodne sa musím zmieniť o víne, ktorému by som dal medailu ja. Modrý portugal, Maďari ho volajú „kékoportó“, no kvôli Únii sa ujíma pomenovanie „portugízer“. Aj my máme isté požiadavky voči vinárskym národom Európskej únie, čiže aj my sa musíme prispôsobiť. Portugízer považujem za vhodný, modrý portugal aj tak nebol príliš šťastný. Ide o starý švábsky názov, a Švábi si zaslúžia, aby sme tento vynikajúci druh nazvali v ich jazyku - hovorí Polgár. Už samotné pitie tohto vína, hoci aj po kvapkách, je atrakciou, ale keď sa k tomu pridruží aj veselý spev, niet toho človeka, ktorý by sa neusmieval. Samozrejme postupom času je úsmev stále širší a širší. Zoltán Polgár je „falstafovský“ typ, ak viete, na čo myslím. A je hrdý na svoje „impérium“. Netají sa, že víno je pre neho aj obchod - veď z neho žije. A nie zle. Poskytuje dokonalé služby pre tých, ktorí sem prídu na ochutnávku. Za jeden deň to vybaviť nemožno, takže ponúka ubytovanie v príjemnom penzióne, prevádzkuje reštauráciu a najmä túto rozsiahlu pivnicu. A tu, hlboko pod zemou je aj jeho „vínny trezor“. Tento nápad si dal aj patentovať. O čo ide? Vo dvoch chodbách sú vyhĺbené do steny malé komôrky s policami. Môže si ich prenajať ktokoľvek na desať rokov a uložiť v nich svoje víno. Polgárovci ho opatrujú, dokonca každoročne doložia 80 fliaš svojho vína, čo je za desať rokov 800 fliaš. Nechcú za to viac než dva a pol milióna forintov, čo je približne 400 tisíc našich korún. Na mrežovaných bránkach „trezorov“ sú tabuľky so známymi menami maďarských i zahraničných osobností, spisovateľov, bankárov, rôznych podnikov, ktoré si tu môžu zorganizovať hostiny, posedenia, nebodaj výročné porady. Momentálne nie je voľné miesto. Posledný trezor si prenajal jeden zo spevákov bývalej skupiny ABBA. Štyria Bacchovi speváci, o ktorých som sa už zmienil, vedia naozaj rozveseliť obecenstvo, ktoré sa potom vďačne podrobí aj spoločnej speváckej skúške. Hľa teda, takto môže vyvrcholiť ochutnávka vín vo Villányi, v pivnici Zoltána Polgára istý jesenný večer. Či už bola noc?
V roku 1919 sa Maďarsko utápalo v chaose. Akoby väčšina ľudí čakala na nejakého spasiteľa. Pre mnohých to bol bývalý admirál Miklós Horthy, ktorý definitívne prevzal moc a vtiahol na čele svojej armády do hlavného mesta Budapešti 16. novembra 1919, pred 85 rokmi. Horthy sa narodil v roku 1868. Po absolvovaní vojenskej akadémie nastúpil v roku 1886 do služby v rakúsko-uhorskom vojenskom námorníctve. V rokoch 1909 a 1914 bol pobočníkom cisára Františka Jozefa. Jeho námorná kariéra bola celkom úspešná, stal sa najuznávanejším veliteľom rakúsko-uhorského loďstva a jedným z mála, ktorý sa počas prvej svetovej vojny snažil prevažne pasívnu flotilu primať k aktívnejšej činnosti. Do konca vojny to dotiahol na kontraadmirála a stal sa posledným veliteľom vojnového loďstva monarchie. Jeho povesť však trochu zatemnilo a do budúcnosti predznamenalo potlačenie vzbury posádok lodí v Boke Kotorskej vo februári 1918. Po ukončení vojny a rozpade flotily sa vrátil na svoje panstvo v Maďarsku. Tam ho zastihlo vyhlásenie komunistickej republiky rád, podporovanej ruskými boľševikmi, aj ponuka, aby v kontrarevolučnej vláde v Szegede zaujal post ministra obrany. Po príchode do Szegedu v júli 1919 začal Horthy organizovať novú, takzvanú Národnú armádu. Stalo sa tak so súhlasom a pomocou západných spojencov, vyľakaných komunistickou diktatúrou i povojnovým chaosom v krajine. Hľadali silného muža schopného zaviesť poriadok. Na začiatku augusta republika rád padla, väčšinu územia povojnového Maďarska vrátane Budapešti však obsadili rumunské jednotky. Ambiciózny Horthy sa so svojou armádou osamostatnil od segedínskej vlády a prešiel do juhozápadného Maďarska, kde sa vojsko rozrástlo asi na 30-tisíc mužov a postupne preberalo vládu nad stále rozsiahlejším územím. Nástup národnej armády väčšinou sprevádzal s Horthyho tichým súhlasom „biely teror” (opak červeného teroru komunistov), ktorého obeťou sa okrem komunistov stávali aj nevinní ľudia, čo s republikou rád nemali nič spoločné vrátane mnohých Židov. Aby zabránila ďalšiemu rozkladu, vyslala mierová konferencia rokujúca v Paríži, do Budapešti britského diplomata Georgea Russela Clerka. Mal viesť rokovanie o vytvorení novej vlády, ktorá by mala doma reálnu moc a mohlo by ju uznať aj zahraničie. Clerk najprv hrozbami presvedčil Rumunov, aby stiahli jednotky z Budapešti i väčšiny krajiny. Miesta opustené Rumunmi zaberala Horthyho armáda. Clerk sa skoro presvedčil, že bývalý admirál má v Maďarsku ako jediný reálnu moc a autoritu. Z rôznych dôvodov Horthyho podporovali aj rôzne vrstvy a skupiny spoločnosti, ktoré by ho za normálnych okolností ostro odmietli. Videli v ňom najlepšiu záruku poriadku a ukončenia chaosu a teroru oboch strán. Považovali ho za človeka schopného uchrániť ich pred komunistami i ruskými boľševikmi. Verili, že zabráni rozpadu historického Uhorska. Po dohode s Clerkom mal Horthy otvorenú cestu do Budapešti a tým aj k formálnemu prevzatiu moci. Prvé jednotky národnej armády obsadili Budapešť 14. novembra 1919. O dva dni neskôr došlo k udalosti, ktorá sa v mytologizovanej forme stala jedným z pilierov neskoršieho horthyovského režimu. Vodca národa prišiel na bielom koni a na čele svojich hrdinských vojakov oslobodil hlavné mesto spod boľševického jarma. (Táto scéna sa mu veľmi zapáčila a rád si ju zopakoval v rokoch 1938 a 1939, keď taktiež na bielom koni vstúpil do Košíc.) Vo svojom prvom prejave Horthy obyvateľom Budapešti poriadne vynadal. Priklonením sa k liberálno-demokratickej revolúcii v roku 1918 a následnej komunistickej diktatúre vraj neverné mesto „poprelo svoju tisícročnú minulosť, zašliapalo do blata svoju korunu a národné farby, a oblieklo si červené handry”. Armáda je ochotná zabudnúť a ponúknuť bratskú ruku, je však pripravená „mesto upadnuté do hriechu” aj tvrdo potrestať, podľa toho, ako sa bude správať, sľuboval vodca. Nový parlament, ktorý vznikol z januárových volieb, zvolil v marci 1920 Horthyho aj formálne na čelo krajiny. Keďže zostávalo Maďarsko aj naďalej kráľovstvom, stal sa Horthy oficiálne iba regentom, jeho moc to však neobmedzilo. V marci a októbri nasledujúceho roku odrazil dva pokusy posledného habsburského kráľa Karla o návrat na maďarský trón a mohol sa pokojne venovať konsolidácii systému, ktorý po ňom získal meno.
SMK dochádzajú tradičné témy a stráca schopnosť mobilizovať svojich voličov. Posledným veľkým magnetom bola maďarská univerzita. Tá však už ako-tak funguje, a autonómia je aj pre väčšinu politikov SMK príliš riskantným terénom. Požiadavky typu používania maďarčiny v parlamente sú síce oprávnené, no aj pre maďarských voličov marginálne a k urnám ich to nepriláka. Riešením by mohlo byť zameranie sa strany na regionálnu politiku a trochu „prízemnejšie” problémy ľudí na juhu Slovenska. Niečo naznačil galantský zjazd strany z minulého týždňa, kde hovoril Béla Bugár najviac o úspešnom boji SMK za sociálne istoty a o potrebe obrátiť sa k regiónom a každodenným problémom občanov. No to vyžaduje zmenu návykov, a je otázkou, či ju stará garda zvládne. Tá stále hľadá symbolické témy, na ktoré je zvyknutá, a ktoré sa dajú zahustiť do jednoduchých hesiel. Teraz dúfa, že takú našla v nápade udeliť menšinovým Maďarom aj maďarské občianstvo. U podobných tém nevadí, že nikto nevie, čo by také občianstvo obsahovalo - jeho zástancovia vrátane Bugára ho napríklad už zredukovali na pridelenie maďarského pasu. Predseda SMK sám zdôrazňuje, že z hľadiska Maďarov na Slovensku je dvojaké občianstvo, nech už bude vyzerať akokoľvek, čisto citovou záležitosťou, v praxi ním nezískajú o nič viac, ako dostali vstupom Slovenska do Európskej únie. No táto citová záležitosť je pre nich dostatočne dôležitá, aby sa rozhádali s budapeštianskou vládou a aby sa v ďalšom vnútropolitickom spore v Maďarsku opäť jednoznačne postavili na stranu národniarskej opozície a jej lídra Viktora Orbána. Pomohli priviesť ku krachu piatkový maďarsko-maďarský summit, keď na ňom spolu s ďalšími odmietli spoločné záverečné vyhlásenie, v ktorom by vláda neodporučila voličom v nezmyselnom referende o dvojakom občianstve hlasovať za. SMK samozrejme nemusí súhlasiť so stanoviskom vlády, ale nemusela spolupracovať na jej ponížení, ktoré prospelo iba Orbánovi.
Blížiace sa referendum naďalej rozdeľuje maďarské politické špičky. Kým hlava štátu, opozícia a združenia zahraničných Maďarov vyzývajú voličov, aby o tri týždne v referende hlasovali za poskytnutie maďarského občianstva krajanom, vláda ich od toho odhovára. „Žiadam maďarských voličov, aby prejavili solidaritu s tými, ktorých dejiny od nás odtrhli,” povedal prezident Ferenc Mádl podľa agentúry MTI na včerajšej schôdzke maďarských vládnych a opozičných strán s predstaviteľmi krajanských organizácií. Pripomenul, že aj podľa ústavy Maďarská republika má zodpovednosť za zahraničných Maďarov. „A národ znamená 15 miliónov Maďarov,” dodal prezident desaťmiliónovej republiky. Premiér Ferenc Gyurcsány s hlavou štátu otvorene polemizoval. V Karpatskej kotline už dnes žije iba 13 miliónov Maďarov, upozornil. Len v posledných štyroch rokoch podľa neho požiadalo o maďarské občianstvo takmer 270-tisíc zahraničných občanov, z ktorých viac ako štyri pätiny tvorili krajania zo susedných štátov. Gyurcsány sa prihováral za také riešenie, ktoré podporí ochotu zotrvania zahraničných Maďarov v ich rodisku. Vládou navrhovaný program sa podľa neho pokúša nájsť kompromis medzi slobodným pohybom a jednotným regionálnym hospodárskym, kultúrnym a spoločenským rozvojom oblastí vnútri hraníc Maďarska a mimo nich. „Chceme vyriešiť to, čo maďarský krajanský zákon nevedel vyriešiť - aby maďarskí bratia žijúci za hranicami tieto hranice nevnímali ako hranice,” povedal Gyurcsány v súvislosti s návrhom vlády ponúknuť zahraničným Maďarom špeciálny pas, s ktorým by bez akýchkoľvek obmedzení mohli cestovať do Maďarska. Premiér varoval, že v referende o dvojakom občianstve je možné ľahko padnúť do pasce rozumu a svedomia, pričom poukázal na nebezpečenstvá kladnej odpovede. Zástupcovia organizácií najväčších maďarských menšín - zo Slovenska Béla Bugár a z Rumunska Béla Markó - na zasadaní vyzvali predsedu maďarskej vlády, aby zmenil svoj postoj a občanov povzbudil ku kladnej odpovedi v decembrovom referende. Predseda opozičného Fideszu, bývalý premiér Viktor Orbán navrhol, aby parlament ešte pred referendom prijal zákon o prideľovaní pasu, čím by podľa neho obsah dvojakého občianstva bol vyjasnený. Pas by nestál daňových poplatníkov ani forint, znamenal by však hospodársku silu, narástol by trh a Budapešť by sa stala skutočným regionálnym centrom, konštatoval Orbán. X Čo ponúka vláda krajanom X * špeciálne cestovné pasy na vstup do Maďarska X * zriadenie fondu na podporu zotrvania v rodisku so základným kapitálom 1 miliardy forintov, vláda fond doplní rovnakým dielom, akým prispejú občania a podnikatelia X * štátnu podporu 20 miliárd forintov pre podnikateľov investujúcich v oblastiach s maďarskou menšinou.
V Maďarsku sa začína nová súťaž o to, kto je väčší vlastenec. Referendum o dvojakom občianstve, na ktoré by mali maďarskí krajania získať nárok aj bez trvalého bydliska v Maďarsku, nazval premiér Ferenc Gyurcsány pascou rozumu a citov. Nový frontman socialistov, ktorý sa len nedávno zaprisahával, že je v prvom rade vlastenec až potom demokrat, veľmi rýchlo zistil, aké ťažké je súperiť s bývalým premiérom Viktorom Orbánom o titul najväčšieho národovca. „Každý poctivý Maďar môže v tejto otázke hlasovať len áno,” agituje Orbán a voličov presviedča, že vydanie maďarských cestovných pasov krajanom nebude stáť ani halier. Gyurcsány, ktorý na rozdiel od opozičného vodcu za štátnu kasu nesie zodpovednosť, ráta inak. Podľa neho by udelenie občianstva čo aj len tej pätine zahraničných Maďarov, ktorá si doteraz vybavila krajanský preukaz, vyšlo daňových poplatníkov na asi osemdesiat miliárd korún. Preto krajanom namiesto občianstva ponúka aspoň špeciálne pasy, ktoré by pred nimi otvorili maďarské hranice. V podobnej pasci rozumu a citov sa Maďarsko naposledy zmietalo pri krajanskom zákone. To, že tentoraz sa politici zásluhou referenda podelia o zodpovednosť s občanmi, pritom výsledku môže skôr uškodiť, ako pomôcť.
V Maďarsku sa 5. decembra uskutoční referendum, v ktorom by mali voliči povedať, či chcú, aby parlament prijal zákon umožňujúci uľahčené získavanie maďarského občianstva menšinovým Maďarom zo susedných krajín. Samo osebe by asi malo referendum o občianstve malú šancu na úspech, je však spojené s hlasovaním o zákaze privatizácie nemocníc. Tento týždeň sa začala kampaň, vládne strany voličov vyzývajú, aby udelenie občianstva odmietli, opozícia naopak. Väčšina voličov pritom vôbec nevie, čo by udelenie občianstva krajanom znamenalo. Niet sa im čo čudovať, nezhodnú sa na tom ani politici. Opozícia tvrdí, že má maďarské občianstvo pre krajanov symbolický a citový význam, prakticky ide hlavne o získanie maďarského pasu pre Maďarov žijúcich v krajinách, ktoré ešte nie sú členom Európskej únie. Vládu obviňuje, že všetko prepočítava iba na peniaze, umožnenie občianstva pre krajanov pritom podľa nich nebude mať žiadne vážnejšie finančné dosahy. „Každý poctivý Maďar môže v tejto otázke hlasovať iba áno,” tvrdí líder opozície Viktor Orbán. Podľa väčšiny právnikov však existuje iba jedno občianstvo, so všetkým, čo k tomu patrí. Čiže možnosťou presťahovať sa do Maďarska, čo bude mať podľa vlády vážny vplyv na rozpočet krajiny a neúmerne zvýši náklady na školstvo, zdravotníctvo a sociálnu politiku. Ak by práva spojené s maďarským občianstvom využilo napríklad 800-tisíc krajanov, stálo by to podľa jej výpočtov ročne asi 90 miliárd korún. Odborníci sú v otázke dosahov rozdelení, upozorňujú, že na túto tému neexistuje žiadny solídny výskum. „Nevieme ani, o čom hlasujeme,” hovorí politologička Erika Töröková. Voliči majú v referende parlament poveriť prijatím nejakého zákona, ktorý by vlastne mohol obsahovať čokoľvek. Vláda sa usiluje situáciu upokojiť novým programom na podporu krajanov, ktorý prijala v stredu. „Dávame niečo iné a viac, ako ponúka referendum,” povedal minister kultúry István Hiller. Napríklad, zvláštny pas umožňujúci vstup do Maďarska, ktorý nie je viazaný na občianstvo či podporu vytvárania pracovných miest v susedných štátoch. „Vláda menšinovým Maďarom týmto ústa nezapchá,” reagoval politik opozičného Fideszu Zsolt Németh. Umlčať volanie menšín po maďarskom občianstve však bolo už cieľom krajanského zákona, ktorý presadil pred rokmi Fidesz. Ako pripomínajú jeho kritici, sám za zavedenie občianstva pre menšiny počas svojej vlády neurobil nič.
Najtvrdší konflikt medzi menšinami a budapeštianskou vládou od sporu o zmluvy so Slovenskom a Rumunskom očakávali maďarské médiá pred včerajším zasadaním Stálej maďarskej konferencie. Tentoraz sa vedie spor o maďarské občianstvo pre príslušníkov maďarských menšín v susedných krajinách. Konferencia je poradným orgánom vlády. V Maďarsku bude 5. decembra referendum, či má parlament zákonom umožniť menšinovým Maďarom, aby maďarské občianstvo ľahšie získali. Vládne strany voličov v kampani vyzývajú, aby udeľovanie druhého občianstva odmietli, opozícia naopak. Konferenciu začal prezident Ferenc Mádl, ktorý dvojaké občianstvo podporil a odmietol obavy vlády, že sa zahraniční Maďari s novým občianstvom začnú hromadne sťahovať do Maďarska. Voličov vyzval, aby „boli solidárni s Maďarmi, s ktorými nás história spojila v jeden národ”. Premiér Ferenc Gyurcsány síce ocenil, že konferencia „spája Maďara s Maďarom” a snažil sa predísť útokom od opozície, že nestojí na strane menšín. „Nediskutujú tu Maďari s Nemaďarmi, ľudia cítiaci zodpovednosť za vlasť a národ s nezodpovednými,” povedal. Gyurcsány obhajoval iné riešenie problémov menšín tak, aby sa síce udržal počet a sila Maďarov v karpatskej kotline, ale zároveň aby zostali vo svojom rodisku. Maďarské občianstvo by podľa neho mohlo vyvolať ich odchod do Maďarska. Odmietol aj nezodpovednosť, s ktorou sa menšinám sľubuje maďarské občianstvo, bez ohľadu na dôsledky vrátane dosahov na maďarský rozpočet. Vláda vypracovala kompromis s názvom „Rodná zem”, ktorý smeruje podporu do krajín, v ktorých menšiny žijú, ale snaží sa ich tam udržať. Napríklad Maďari z krajín, ktoré zrejme nebudú tak skoro členmi Európskej únie, majú dostať zvláštny pas na vstup do Maďarska. Béla Markó, predseda Demokratického zväzu Maďarov v Rumunsku, vládny návrh síce považuje za posun, ale dvojaké občianstvo nenahradí. Všetky menšinové organizácie vrátane SMK naďalej žiadajú vládu, aby svoje stanovisko zmenila. Tá aj včera odporúčala voličom v referende, aby hlasovali proti. Predseda SMK Béla Bugár verí, že parlamentné strany v Maďarsku sa dohodnú na znení zákona ešte pred referendom, aby voliči vedeli, o čom hlasujú. Zákon by podľa neho mohol potvrdiť, že občianstvo automaticky neznamená nárok na sociálne dávky alebo hlasovacie právo, čoho sa bojí vláda. „Pre Maďarov na Slovensku má občianstvo iba symbolický charakter, keďže sme s Maďarskom v únii,” zdôraznil Bugár. Neúspech referenda by však podľa neho naštartoval nový asimilačný proces, najmä v nečlenských krajinách. „Zo strany väčšinového národa to môže navyše vyvolať reakciu: teraz už mlčte, veď vás nechcú ani doma. Musím úprimne povedať, že sa toho veľmi bojíme.”
V Budapešti sa dnes zíde Stála maďarská konferencia. Je to fórum predstaviteľov maďarskej vlády, parlamentných strán v Maďarsku a zástupcov politických strán a iných organizácií maďarských menšín žijúcich v susedných krajinách. Hlavnou témou bude takzvané dvojité občianstvo, čo je zdrojom napätia medzi aktérmi konferencie. V maďarsko-maďarských vzťahoch vládne výrazná nervozita - takto bola táto scéna rozháraná naposledy hádam roku 1996, počas prerokovávania maďarsko-rumunskej základnej zmluvy, respektíve keď sa viedli diskusie okolo pojmu autonómie. Teraz je jablkom sváru možnosť poskytnutia maďarského občianstva pre krajanov žijúcich v okolitých štátoch. Ako vždy v podobných prípadoch, konflikt pramení z maďarskej vnútropolitickej scény, lenže s tým, že takzvané „dvojité občianstvo“ podporujú všetky strany a organizácie zahraničných Maďarov, zhodne s opozičnými stranami v Maďarsku, ktoré zdôrazňujú citové hľadiská a hovoria o duševnej traume menšinových Maďarov v prípade odmietnutia. No vládne strany, socialisti a liberáli sú jednoznačne proti, a poukazujú na finančné dôsledky prípadného masového poskytovania občianstva pre krajanov. Vláda prešla akoby do protiútoku, a namiesto občianstva ponúka miliardy forintov na podpory s cieľom, aby príslušníci maďarských menšín zostali vo svojom rodisku. Očakáva sa teda ostrá výmena názorov. Význam dnešnej konferencie naznačuje aj fakt, že v jej úvode vystúpi prezident Mádl i premiér Gyurcsány.
Dva rozdielne postoje k takzvanému dvojitému občianstvu sa zvýraznili na dnešnom zasadaní Stálej maďarskej konferencie v Budapešti. Predstavitelia maďarskej vlády, parlamentných strán a reprezentácia strán a organizácií Maďarov zo susedných krajín rokujú o tejto konfliktnej téme od rána. Zrejme aj vzhľadom na citlivosť témy a pravdepodobné ostré konflikty, bolo rokovanie neverejné - okrem úvodných prejavov prezidenta a premiéra. Ale aj tu sa dostatočne plasticky ukázali rozdielne postoje. Ferenc Mádl konštatoval, že nejestvujú právne prekážky pred tým, aby maďarské občianstvo získali krajania za zvýhodnených podmienok. Nemyslí si, že nastane ich masová migrácia do materskej krajiny. Podľa prezidenta treba ponechať rozhodnutie na voličov: „Ja by som vyzval občanov Maďarska na to, aby podporili Maďarov, s ktorými nás história usporiadala do jedného národa, a ktorí by sa s nami radi podelili o tento osud - v priateľstve s každým susedom a v jednote v silnejúcej Európe.“ Premiér Ferenc Gyurcsány obšírne argumentoval za zachovanie teritórií, kde žijú maďarské menšiny, kládol dôraz na to, že očakávanému opúšťaniu rodiska treba zabrániť. Uviedol konkrétne čísla: za posledné štyri roky sa presťahovalo do Maďarska 270 tisíc ľudí, z osemdesiatich percent príslušníci maďarskej menšiny. Podľa Gyurcsánya nemôže byť riešením referendum, v ktorom sa očakávajú jednoduché odpovede: áno, alebo nie. Je to pasca - konštatoval premiér a odmietol otázku: kto je dobrý Maďar a kto zlý a varoval pred vášňami. Vláda ponúka inú alternatívu: aj vo forme miliardových súm podporu pre hospodársky a sociálny rozvoj území, obývaných krajanmi. „Maďarská vláda má v tejto záležitosti jedinú povinnosť. Upozorniť maďarských občanov na to, aby svoje národné cítenie a oduševnenie zosúladili so zodpovednosťou za spoločnú vlasť, minulosť s prítomnosťou a prítomnosť s budúcnosťou.“ Opozičný vodca Viktor Orbán v prestávke rokovania informoval o tom, že predstavitelia najväčších organizácií a strán Maďarov zo zahraničia požiadali premiéra Gyurcsánya, aby zmenil svoje stanovisko a podporil referendum i dvojité občianstvo. Orbán navrhol prijať ešte pred decembrovým referendom zákon o dvojitom občianstve, aby sa rozptýlili všetky obavy.
Izoláciou maďarskej vlády sa skončila včera v noci takzvaná Stála maďarská konferencia. Dôvod: rozdielne postoje v otázke poskytnutia maďarského občianstva pre krajanov. V dejinách fóra všetkých maďarských politických síl z Karpatskej kotliny sa ešte nestalo, aby sa účastníci rozišli bez záverečného dokumentu. Včera však nedokázali nájsť kompromisné formulácie v hlavnej téme, ktorou bolo takzvané dvojité občianstvo. V absolútnej menšine zostala maďarská vláda, ktorá nebola ochotná podpísať vyhlásenie vyzývajúce maďarských voličov, aby v referende 5. decembra podporovali poskytnutie občianstva aj pre zahraničných Maďarov.
Maďarskí občania pravdepodobne podporia zákon o dvojitom občianstve pre zahraničných Maďarov v referende plánovanom na 5. decembra. Ako vyplýva z prieskumu agentúry Capital Research, 55 percent opýtaných je za udelenie maďarského občianstva etnickým Maďarom. Referendum sa bude týkať aj privatizácie zdravotníckych zariadení, proti čomu sa postavilo až 75 percent opýtaných. Podľa maďarskej ústavy platnosť referenda zaručuje buď 50-percentná účasť voličov alebo súhlas 25 percent zúčastnených. V prieskume však svoju účasť potvrdilo len 47 percent respondentov. Voliči budú v referende odpovedať na dve otázky - či udeliť dvojité občianstvo etnickým Maďarom žijúcim mimo Maďarska a či zastaviť privatizáciu zdravotníckych zariadení. Prieskum tiež poukázal na nedostatok informácií, pretože len jeden zo štyroch opýtaných vedel, čo dvojité občianstvo presne znamená Maďarské referendum o dvojitom občianstve navrhol Svetový zväz Maďarov a parlament ho v septembri schválil. Ústavný súd MR následne rozhodol, že jeho vypísanie nie je protiprávne a môže sa konať. Prezident Ferenc Mádl ho vypísal na 5. decembra zároveň s hlasovaním o privatizácii zdravotníctva. Miestne aj svetové médiá očakávajú, že oživí spory so susedmi, predovšetkým s Rumunskom a SR.
V Maďarsku je v plnom prúde kampaň pred decembrovým referendom, v ktorom voliči musia dať odpoveď aj na otázku, či súhlasia s poskytnutím maďarského občianstva pre krajanov. K ľudovému hlasovaniu sa večer vyjadril odmietavo premiér Ferenc Gyurcsány: Nemožno dopustiť, aby nastal Trianon 21. storočia - konštatoval predseda vlády, čím narážal na to, že maďarské menšiny by nemali opustiť svoje rodisko, no a poskytnutie takzvaného dvojitého občianstva by podľa neho podporovalo práve túto migráciu. Gyurcsány zdôraznil, že zodpovedná politika je tá, ktorá zlaďuje oprávnené nároky krajanov s možnosťami materského štátu. Maďarská vláda vypracuje projekt, ktorého cieľom je podporovať príslušníkov maďarských menšín v krajine, kde žijú. Niektoré elementy tohto programu prerokoval kabinet včera. Vláda tvrdí, že agitovať za „dvojité občianstvo“ je nezodpovedné bez vyrátania finančných dôsledkov takéhoto kroku. Prvé čísla zverejnili po zasadaní vlády: keby občianstvo dostalo napríklad 800 tisíc menšinových Maďarov, ktorí majú krajanský preukaz, štátnu pokladnicu by to vyšlo vraj až na vyše 500 miliárd forintov, čo je asi 80 miliárd korún. Vláda namiesto toho ponúkne istú formu maďarského pasu pre takzvaných „vonkajších“ občanov, ale predovšetkým zakladá fond s názvom Rodisko. Hovorí minister kultúry István Hiller: „Do tohto fondu vkladá vláda počiatočnú jednu miliardu forintov. Zároveň vyzýva maďarských občanov a podnikateľov, aby z vlastných príjmov prispeli do fondu tiež. Takú istú sumu, akú dosiahnu tieto príspevky, doloží do fondu aj vláda.“ Kabinet mieni podporovať kapitálové investície a vytváranie pracovných príležitostí v oblastiach, kde žijú maďarské menšiny s cieľom, aby krajania neopúšťali svoje rodisko.
Maďarský predseda vlády Ferenc Gyurcsány odmietol požiadavky opozície na zastavenie privatizácie. „Moderná trhová ekonomika musí byť založená na konkurencii a súkromnom kapitále,” argumentoval Gyurcsány. Stredo-pravá opozícia intervenovala za zastavenie privatizácie a na túto tému chcela vypísať referendum. Maďarsko zakončuje dlhý privatizačný proces zo začiatku deväťdesiatych rokov, pričom ho čaká ešte predaj 11 až 12-percentného podielu v ropnej a plynárenskej skupine MOL a 99,95 % akcií štátnej leteckej spoločnosti Malév. Gyurcsány dodal, že jeho vláda má za cieľ dosiahnuť väčšiu konkurencieschopnosť ekonomiky a spoločnosti, ako aj zvýšiť efektívnosť štátnej správy. Maďarský premiér zároveň priznal, že potrebuje viac času na začatie reforiem verejného sektora. Maďarsko bojuje so znižovaním rozpočtového deficitu a schodku verejných financií, v snahe priblížiť sa požiadavkám vstupu do eurozóny, ktorý plánuje na rok 2008. Tohtoročný rozpočtový deficit zrejme už tretí rok za sebou prekročí cieľ stanovený vládou.
Takzvané „dvojité“ občianstvo, čiže poskytnutie maďarského občianstva pre príslušníkov maďarských menšín rozdeľuje politickú scénu u našich južných susedov. Diskusie a spory sa vyostrujú, ako sa blíži 5. december - termín referenda o tejto otázke. Trocha zjednodušene: ide o zrážku citového a pragmatického hľadiska. „Silové čiary“ sa aj tentoraz tiahnu v podstate medzi vládnymi stranami a opozíciou. Vláda upriamuje pozornosť na možné finančné dôsledky poskytnutia maďarského občianstva pre potenciálne milióny ľudí z okolitých krajín. Argumentuje tým, že s občianstvom sú spojené rôzne práva, ale aj povinnosti. Práve dnes ráno v televízii konštatoval predseda koaličných liberálov Gábor Kuncze, že akési „vonkajšie občianstvo“ nejestvuje, nemožno niekomu dať iba maďarský pas a nerátať s ďalšími dôsledkami, napríklad v oblasti zdravotníctva či sociálneho zabezpečenia. V podobnom duchu sa vyjadril už minulý týždeň premiér Ferenc Gyurcsány, ktorý dokonca referendovú iniciatívu zaradil do kategórie populizmu. Opoziční činitelia však tvrdia, že takzvané dvojité občianstvo nebude mať žiadne dôsledky na maďarský štátny rozpočet - pôjde o symbolický akt, o vyjadrenie spojitosti medzi Maďarmi v Karpatskej kotline. Predseda Fideszu Viktor Orbán cez víkend vyhlásil, že v referende „každý čestný Maďar musí hlasovať kladne“. Narážajúc na predsedu vlády ešte dodal, že „ten, kto bude hlasovať záporne, nemôže byť premiérom 15 miliónov Maďarov“. Vláda teraz chystá nový „balík“ pre krajanov, prerokuje ho v stredu, aby s ním mohla predstúpiť pred Stálu maďarskú konferenciu, ktorá sa zíde tento piatok. Väčšina strán a organizácií zahraničných Maďarov víta možnosť „dvojitého občianstva“ a pozerá sa na vládne snahy s nedôverou.
V Maďarsku sa už v podstate začala kampaň pred referendom vypísaným na 5. decembra, v ktorom jedna z otázok sa bude vzťahovať na takzvané „dvojité občianstvo“, čiže na poskytnutie maďarského občianstva krajanom žijúcim v Karpatskej kotline. Opozícia okrem toho, že stavia na citovú kartu, konštatuje, že poskytnutie maďarského občianstva pre príslušníkov maďarských menšín z okolitých krajín nebude mať žiadne dôsledky pre štátny rozpočet materskej krajiny. Predseda Fideszu Viktor Orbán aj dnes povedal, že v podstate by išlo iba o poskytnutie maďarského pasu. Iný názor majú vládni predstavitelia. V dnešnej rannej parlamentnej diskusii štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí András Bársony opravil zaužívaný termín o „dvojitom občianstve“, pretože takýto inštitút už jestvuje - v prípade referenda však ide o to, aby pri získaní maďarského občianstva nebolo podmienkou trvalé bydlisko na území Maďarska. Premiér Ferenc Gyurcsány v rozhovore pre rozhlas spochybnil postoj opozičného vodcu, že ide len o pas: „Viktor Orbán nehovorí pravdu. Nebodaj si niekto myslí, že jestvujú dva druhy občianstva: menejcenné a nadradené? Myslíte si, že na základe subjektívneho práva nedostane každý občan rôzne dávky od štátu? Je jasné, že to stojí peniaze a má ďalšie následky. Navyše v referende by sa malo rozhodovať o tom, že parlament má umožniť takzvané dvojité občianstvo, pričom nikto nevie, aký obsah by mali mať nové právne normy. Myslím si, že je to nezodpovedné.“
Hoci deficit rozpočtu prekročili už v auguste, hoci im zdravotníctvo padá na hlavu (a dalo by sa pokračovať), maďarská politika rieši „dôležitejšiu” tému: dvojaké občianstvo. Referendum s otázkou, či prijať zákon, ktorým by získali občianstvo tí žiadatelia, ktorí sa vedia preukázať tzv. maďarským preukazom alebo inak, sa totiž uskutoční už 5. decembra. Petičnú akciu zorganizoval Svetový zväz Maďarov. Napriek tomu je os štiepenia klasická: Fidesz a menšia opozičná MDF referendum schvaľujú, vládne subjekty ho pokladajú za zbytočné a škodlivé. Viktor Orbán tvrdí, že „ten, kto povie nie na dvojaké občianstvo, nemôže byť premiérom 15 miliónov Maďarov”. Odpoveďou Ferenca Gyurcsánya je - druhý Trianon. Myslí tým na vyľudnenie Maďarmi osídlených území, ktoré by spustil prípadný exodus rumunských, ukrajinských a srbských krajanov. Tomu kontruje argument iniciátorov, že ide o morálne gesto spolupatričnosti, resp. o to, „aby aj transylvánski, vojvodinskí a podkarpatskí Maďari mali európsky pas” (Orbán). Gesto by však malo nielen morálne líce, ale aj ekonomický rub. Eduard Kukan je naivný, ak sa pýta, „čo by to mohlo priniesť našim maďarským spoluobčanom”. No - dávky a podpory všetkého druhu, ktorými maďarský sociálny systém priam kypí. Tu je jadro problému - ak bude občianstvo plnohodnotné, položí už i tak preťažené verejné financie. Ak plnohodnotné nebude, vzniknú dve kategórie občanov. Referendová otázka pritom návod, k čomu prípadné áno smeruje, nedáva. Zaťaženosť komplexom rozdeleného národa stavia do ohniska verejnej diskusie zástupné témy. Sú slepou koľajou, ktorá vedie v lepšom prípade nikam, v horšom do susedských sporov a v najhoršom - azda - do kolapsu ekonomiky. Paradox je, že ak existuje kauza, ktorú integrácia Európy jednoznačne posúva dopredu, tak je to zjednocovanie Maďarov ponad hranice.
Dvojité občianstvo pre Maďarov žijúcich na Slovensku je podobne, ako maďarský preukaz, citovou otázkou. Pracovné možnosti v Maďarsku sú pre nich síce zaujímavé, ale iba v tom prípade, ak je pracovisko blízko k ich bydlisku, sťahovať by sa do Maďarska nechceli. Uvádza to dnes maďarská tlačová agentúra MTI odvolávajúc sa na informáciu riaditeľky ústrednej kancelárie Združenia pre spoločné ciele Erzsébet Pogányovej, podľa ktorej doteraz požiadalo o maďarský preukaz stotisíc maďarských občanov SR. Väčšina slovenských Maďarov vidí v krajanskom zákone prejav národnej spolupatričnosti, dodala pre MTI Pogányová. Kým na Slovensku nerobili prieskum v otázke záujmu o dvojité občianstvo, v Rumunsku takýto prieskum objednal ešte vlani Demokratický zväz rumunských Maďarov (RMSDZ). Po získaní dvojitého občianstva by sa do Maďarska určite vysťahovalo sedem percent Maďarov žijúcich v Rumunsku, 17 percent nevylučuje takýto krok. Vyplýva to z dnes zverejneného prieskumu Výskumného centra pre medzietnické vzťahy v Sedmohradsku. Vyše päť percent respondentov uviedlo, že by sa pravdepodobne vysťahovalo, takmer päť percent by vyskúšalo život v materskej krajine. Dvojité občianstvo by požadovalo 87 percent sedmohradských Maďarov, 19 percent z nich sa domnieva, že by im maďarské občianstvo uľahčilo uplatnenie sa na pracovnom trhu Európskej únie. Dvojité občianstvo by stimulovalo vysťahovanie iba podľa siedmich percent tamojších Maďarov.
Slovenská národná strana (SNS) je zhrozená z aktivít Bélu Bugára, ktorý je okrem predsedu SMK nanešťastie aj podpredsedom Národnej rady SR. Nelojálne postoje Bélu Bugára na piatkovom zasadnutí Maďarskej stálej konferencie sú jednoznačne nezlučiteľné s postavením ústavného činiteľa SR. Bugárov návrh na výzvu pre občanov Maďarskej republiky, aby prišli na referendum a hlasovali za dvojité občianstvo je neprípustným cezhraničným zaťahovaním Slovenska do pazúrov maďarskej politiky, kedy sa Slovensko stane subjektom rozhodovania maďarských občanov cez referendum a parlamentné voľby v MR. Pre SNS je neprípustné, aby najvyšší zákonodarný zbor suverénneho národného štátu reprezentovali ľudia s dvojitým slovensko-maďarským občianstvom. Národniari preto vyzývajú poslancov na vyvodenie zodpovednosti a žiadajú odvolať Bugára z postu podpredsedu NR SR pre porušenie sľubu poslanca o vernosti SR. Ak podpredseda NR SR na medzinárodnej scéne ukazuje, že nemá jasno vo svojich prioritách občianstva a výhradnej štátnej príslušnosti k SR, nemá čo robiť v ústavných funkciách tohto štátu. „Zbližovanie” s materskou krajinou cez udelenie občianstva a pasu považuje SNS za snahy predstaviteľov maďarskej menšiny o vystúpenie zo štátneho zväzku so SR. SNS preto pripraví návrh zákona, ktorý bude obmedzovať výkon práv a slobôd pre ľudí s dvojitým slovensko-maďarským občianstvom na území SR.