6. decembra 2004 ● Zo slovenskej tlače
Maďarské referendum o dvojitom občianstve a privatizácii nemocníc bude neplatné. Naznačujú to predbežné výsledky z Ústrednej volebnej komisie. Účasť bola slabá a ani jedna otázka nezískala potrebný počet hlasov. Po sčítaní 97 percent hlasov vyplýva, že na referendum prišlo 37,02 registrovaných voličov. Za udelenie občianstva bolo 51,35 percenta hlasujúcich, proti 48,65 percenta. Občania odpovedali na otázku, či chcú, aby parlament prijal zákon, ktorým by osoba žijúca v zahraničí, hlásiaca sa k maďarskej národnosti, po preukázaní tejto skutočnosti maďarským preukazom, alebo iným, v novovytvorenom zákone stanoveným spôsobom, dostala na vlastnú žiadosť maďarské občianstvo. Druhou otázkou bolo, či súhlasia s tým, aby štátne zdravotnícke zariadenia a nemocnice zostali v štátnych alebo samosprávnych rukách, a preto by zákonodarný zbor mal zrušiť tomuto odporujúce zákony.
Orbán: Účasť v referende bude na hranici Predseda opozičného Zväzu mladých demokratov (FIDESZ) Viktor Orbán sa domnieva, že účasť v referende o dvojitom občianstve a privatizácii nemocníc bude okolo potrebnej hranice. „Nie je možné vedieť, nakoľko považujú ľudia za dôležité ľudové hlasovanie, a koľkých voličov drží doma odstrašujúca propaganda (vládnych strán),” povedal expremiér po účasti na hlasovaní a vyjadril nádej, že referendum bude úspešné. V Maďarsku je plebiscit platný v tom prípade, ak príde k urnám vyše 50 percent voličov, alebo odpovie rovnakým spôsobom 25 percent oprávnených voličov plus jeden. Voliči chcú pomôcť krajanom Otázky referenda sú zmätočné, občania vlastne nevedia aké následky bude mať kladný výsledok referenda, plebiscit sa v takejto forme nemal konať. Povedala to pred hlasovaním 18-ročná budapeštianska študentka v 12. budapeštianskom obvode, v ktorom sú v prevahe voliči opozičného Zväzu mladých demokratov (FIDESZ). „Nemôžeme ich ponechať osudu, musíme sa zjednotiť,” zdôraznila na margo občianstva pre krajanov 35-ročná tlmočníčka, ktorá argumentáciu vlády o tom, že by takýto krok ohrozil štátny rozpočet, považuje za smiešny. „Sme Maďari, vieme čo máme robiť,” povedal manželský pár dôchodcov, ktorí sa neobávajú toho, že by sa po udelení dvojitého občianstva Maďari žijúci za hranicami húfne presťahovali do materskej krajiny. „Je to hlúposť, že by sa húfne presťahovali, je to ich rodná krajina, dvojité občianstvo je pre nich iba gestom, ktoré však z citového dôvodu potrebujú,” dodala manželka. Štyridsaťročný ekonóm vnímal kampaň pred referendom ako normálny politický boj, ktorý však pre tých, ktorí boli rozhodnutí, nepovedal nič nové. Podľa jeho názoru nehrozí, že by Maďari žijúci za hranicami ohrozovali pracovné miesta v Maďarsku. Väčšina opýtaných nepovažovala otázku udelenia dvojitého občianstva za stranícko-politickú otázku, podľa 60-ročnej knihovníčky spravili z toho stranícku otázku iba vládni socialisti, ktorí vyzývali k odmietnutiu dvojitého občianstva. Z tých, čo dopoludnia odovzdali svoj hlas v referende o dvojitom občianstve pre zahraničných Maďarov a o privatizácii nemocníc v 12. budapeštianskom obvode, mnohí vyjadrili nádej, že plebiscit bude úspešný. V dopoludňajších hodinách prišlo k urbán asi 20 percent voličov. Maďari zažili už tri platné plebiscity Z doterajších štyroch plebiscitov v Maďarsku, ktoré sa konali po roku 1989, boli tri platné. Neplatné bolo referendum o priamej voľbe prezidenta v roku 1990, kedy prišlo k urnám iba necelých 14 percent voličov. Vlani v ľudovom hlasovaní o vstupe Maďarska do Európskej únie hlasovalo 46 percent voličov, z nich sa 84 percent vyjadrilo za vstup.
O 19.00 hodine zatvorili volebné miestnosti vyše 10.000 volebných okrskov v Maďarsku, skončilo sa referendum o dvojitom občianstve a privatizácii zdravotníckych zariadení. Z doterajších štyroch ľudových hlasovaní po zmene režimu u našich južných susedov boli platné tri. K urnám prišlo podľa posledných informácií vyše 38 percent oprávnených voličov, k úspechu plebiscitu bude potrebné, aby štvrtina všetkých voličov plus jeden odpovedali na otázku referenda rovnakým spôsobom. Z 8,24 miliónov voličov by malo rovnako hlasovať aspoň 2,6 milióna plus jeden, do 17.30 hodiny odovzdalo hlas vyše 2,7 miliónov občanov. Najväčšia účasť bola v hlavnom meste - 43,7 percent, a najmenšia vo východomaďarskej župe Szabolcs-Satmár-Bereg - 27,5 percent. Celoštátna volebná komisia (OVB) oznámi predbežné výsledky pravdepodobne ešte dnes pred polnocou.
Takmer 11 000 volebných miestností po celom Maďarsku sa zatvorilo v nedeľu o 19:00 po referende, v ktorom maďarskí občania rozhodovali, či umožnia občianstvo miliónom etnickým Maďarom žijúcim v susedných štátoch a o privatizácii štátnych zdravotníckych zariadení. Podľa údajov ústrednej volebnej komisie dosiahla o 17:30 volebná účasť 33,81 percenta oprávnených voličov. Po sčítaní približne 30 percent odovzdaných hlasov 49,58 percenta voličov sa vyslovilo za dvojaké občianstvo etnických Maďarov, zatiaľ čo 67,66 percenta zúčastnených voličov je za zastavenie privatizácie nemocníc. Aby mohlo byť referendum platné, musí sa na najmenej štvrtina oprávnených voličov, teda približne dva milióny ľudí, zhodnúť na rovnakej odpovedi. Obidve referendové otázky sa posudzujú oddelene, takže neplatná voľba v jednej otázke neovplyvní výsledok druhej otázky. Ústredná volebná komisia hlásila najvyššiu volebnú účasť (o 17:30) z Budapešti - 43,68 percenta zúčastnených voličov, naopak najnižšiu účasť, iba 27,52 percenta, zaznamenali v župe Szabolcs-Szatmár-Bereg na východe krajiny. Oficiálne výsledky referenda sa očakávajú vo štvrtok alebo piatok.
V prebiehajúcom referende o dvojitom občianstve v Maďarsku rozširovali neznáme osoby sms správu mobilným telefónom, aby si voliči brali zo sebou vlastné perá, lebo atrament pier z volebných miestností po niekoľkých hodinách z hlasovacieho lístka zmizne. Šírenie nepodložených esemesiek sa začalo v župe Jász-Nagykun-Szolnok, rieši to župná volebná komisia. Celoštátna volebná komisia rieši niekoľko prípadov porušenia volebného moratória v sobotu a dnes, išlo vo väčšine prípadov o rozširovanie letákov na verejných priestranstvách a na automobiloch. Maďari rozhodujú v ľudovom hlasovaní o udelení zvýhodneného občianstva zahraničným Maďarom a o privatizácii zdravotníckych zariadení.
Otázky referenda sú zmätočné, občania vlastne nevedia aké následky bude mať kladný výsledok referenda, plebiscit sa v takejto forme nemal konať. Povedala to dnes pre TASR pred hlasovaním 18-ročná budapeštianska študentka v 12. budapeštianskom obvode, v ktorom sú v prevahe voliči opozičného Zväzu mladých demokratov (FIDESZ). „Nemôžeme ich ponechať osudu, musíme sa zjednotiť,” zdôraznila na margo občianstva pre krajanov 35-ročná tlmočníčka, ktorá argumentáciu vlády o tom, že by takýto krok ohrozil štátny rozpočet, považuje za smiešny. „Sme Maďari, vieme čo máme robiť,” povedal manželský pár dôchodcov, ktorí sa neobávajú toho, že by sa po udelení dvojitého občianstva Maďari žijúci za hranicami húfne presťahovali do materskej krajiny. „Je to hlúposť, že by sa húfne presťahovali, je to ich rodná krajina, dvojité občianstvo je pre nich iba gestom, ktoré však z citového dôvodu potrebujú,” dodala manželka. Štyridsaťročný ekonóm vnímal kampaň pred referendom ako normálny politický boj, ktorý však pre tých, ktorí boli rozhodnutí, nepovedal nič nové. Podľa jeho názoru nehrozí, že by Maďari žijúci za hranicami ohrozovali pracovné miesta v Maďarsku. Väčšina opýtaných nepovažovala otázku udelenia dvojitého občianstva za stranícko-politickú otázku, podľa 60-ročnej knihovníčky spravili z toho stranícku otázku iba vládni socialisti, ktorí vyzývali k odmietnutiu dvojitého občianstva. Z tých, čo dopoludnia odovzdali svoj hlas v referende o dvojitom občianstve pre zahraničných Maďarov a o privatizácii nemocníc v 12. budapeštianskom obvode, mnohí vyjadrili nádej, že plebiscit bude úspešný. Do 11.00 hodiny odovzdalo v Maďarsku hlas vyše 12 percent oprávnených voličov.
V Maďarsku sa už o necelú hodinu uzatvoria volebné miestnosti a skončí sa referendum. Voliči museli odpovedať na dve samostatné otázky. Prvá sa týka zákazu privatizácie zdravotníckych zariadení, druhá zasa zvýhodnenej naturalizácie krajanov, čiže tzv. dvojakého občianstva. Najskôr otázka: ľudové referendum je zatiaľ bez problémov? „Celkovo áno, avšak nastali nejaké zmätky na niektorých miestach, mnohé prípady porušenia moratória, ide zväčša o vylepovanie plagátov, roznášanie letákov, agitáciu pred volebnými miestnosťami, alebo o niektoré televízne či rozhlasové diskusie, v ktorých odzneli odhady výsledku a podobne. Zatiaľ nevedno ako sa bude hodnotiť účasť niekoľkých stovák kalvínskych kňazov zo Sedmohradska na dnešných bohoslužbách v maďarských kostoloch.“ Predreferendová kampaň bola mimoriadne ostrá, ako keby išlo o parlamentné voľby. Čo bude zajtra? Ako sa budú tváriť predstavitelia politických strán? „No podľa toho, aký bude výsledok. Ja totiž osobne nepochybujem o tom, že taký či onaký výsledok budú vydávať politické strany za víťazstvo svoje a porážku protivníka. Bol to skutočne ostrý boj so všetkými prvkami zápasu o parlamentné mandáty. Referendové otázky sú komplikované a možnosť voľby iba medzi dvoma odpoveďami - áno či nie - nútila aj aktérov viesť kampaň v podobnom, zjednodušujúcom duchu, čiže: „Chcete privatizovať nemocnice? Nechcite, lebo naše zdravie nie je na predaj a budete platiť za pôrod 500 tisíc forintov“, tak znela argumentácia opozície. Vláda však upozorňovala na to, že bez vstupu súkromného kapitálu na tento trh, zdravotníctvo bude agonizovať naďalej. Alebo je to dvojaké občianstvo, ktoré má ešte výraznejší citový náboj. „Kto je dobrý Maďar, zaixuje áno“ - takto agitovala opozícia, avšak výrazne prehnané bolo aj tvrdenie vládnych strán, podľa ktorých zaplavia Maďarsko státisíce krajanov, čo bude znamenať pre štátny rozpočet neznesiteľnú ťarchu a podobne.“ Ešte krátka otázka: Aký je najbližší scenár? „Treba počkať do 19-tej hodiny, potom na údaje o volebnej účasti. Zdá sa, že bude okolo 30 až 35 percent. Najdôležitejšie však je, aby rovnako hlasovali 2 milióny voličov, vtedy bude referendum úspešné. Komentáre, hodnotenia prídu až zajtra, no ja osobne nepochybujem o tom, že nech bude výsledok akýkoľvek, maďarská politická scéna sa neupokojí.“
V Maďarsku je dnes moratórium pred zajtrajším referendom, v ktorom budú voliči rozhodovať o zákaze privatizácie zdravotníckych zariadení a o možnosti poskytnutia maďarského občianstva krajanom. Ide o takzvané záväzné referendum: pozitívny výsledok bude musieť parlament rešpektovať, čiže v prípade takzvaného dvojakého občianstva musí prijať zákon o možnosti zvýhodnenej naturalizácie príslušníkov maďarských menšín. Ľudové hlasovanie bude úspešné vtedy, keď minimálne 25 percent voličov (plus jeden volič) bude hlasovať rovnako. Keďže v Maďarsku je niečo vyše osem miliónov voličov, „áno“ alebo „nie“ musia povedať dva milióny - iná hranica pre platnosť ľudového hlasovania nie je stanovená. Kampaň pred referendom bola mimoriadne intenzívna a ostrá, čo sa prejavilo aj v záverečnej televíznej debate medzi premiérom Ferencom Gyurcsányom na jednej, a tromi zahraničnými maďarskými politikmi na druhej strane. Predseda vlády konštatoval, že zodpovedným rozhodnutím je odmietnutie dvojakého občianstva, v opačnom prípade sa Maďarsko vydá na cestu, ktorá sa v tomto regióne neosvedčila a spôsobila skôr destabilizáciu. Menšinoví predstavitelia, medzi nimi aj Miklós Duray zo Slovenska, však zdôraznili, že občania Maďarska môžu teraz potvrdiť spolupatričnosť celého „pätnásťmiliónového“ národa. Volebné miestnosti budú zajtra otvorené od šiestej do devätnástej hodiny, prvé relevantné výsledky prinesie volebná komisia okolo polnoci.
Po mesačnej kampani, ktorá rozdelila krajinu, budú Maďari v nedeľu rozhodovať, či umožnia občianstvo miliónom etnických Maďarov žijúcim v susedných štátoch. Opozícia a konzervatívne nacionalistické strany vyzývajú na podporu referenda a hovoria, že ide o historickú príležitosť pre zjednotenie krajiny. Vládnuca socialisticko-liberálna koalícia v kampani vyzývala na odmietnutie referenda, pretože sa obáva prílevu imigrantov a zaťaženia sociálneho systému. Otázka dvojitého občianstva je jednou z dvoch otázok nedeľného referenda. Druhá otázka rozhodne o tom, či budú sprivatizované štátne zdravotnícke zariadenia. V súčasnosti je v Maďarsku v súkromných rukách okolo 40 percent týchto zariadení. „Toto rozhodnutie sa bude o 50 rokov písať veľkými písmenami v historických knihách a naši potomkovia budú vedieť, akí sme boli Maďari,” povedal Viktor Orbán, líder hlavnej opozičnej strany Fidesz na zhromaždení tento týždeň. Premiér Ferenc Gyurcsány ale varoval pred „nacionalistickým populizmom” konzervatívnych strán tvrdiac, že pokusy o znovuzjednotenie národa prostredníctvom referenda je „anachronistické v modernej bezhraničnej Európe”. Vláda odhaduje, že do Maďarska by takto teoreticky mohlo prísť 800 000 osôb, ktoré by krajinu ročne stáli 2,2 miliardy eur. V susedných krajinách žije okolo 2,9 milióna etnických Maďarov vrátane 1,9 miliónov v Rumunsku, 600 000 na Slovensku, 300 000 v Srbsku a ďalších v Chorvátsku, na Ukrajine, Slovinsku a Rakúsku. Ak zvíťazí „áno”, Gyurcsány sa podľa vlastných slov skloní pred vôľou ľudu a dá občianstvo etnickým Maďarom. Zároveň upozornil, že si to vyžiada schválenie doplnkového rozpočtu. Susedné krajiny referendovú iniciatívu nevítajú. Rumunský premiér Adrian Nastase varoval pred „veľmi ostrou reakciou”, ak občianstvo etnickí Maďari v Rumunsku dostanú. „Rumunsko bude reagovať veľmi ostro proti každému pokusu udeliť dvojité občianstvo založené na etnickom kritériu,” povedal Nastase tento týždeň argumentujúc, že bilaterálna dohoda medzi Maďarskom a Rumunskom vylučuje dvojité občianstvo. Maďarsko ale hovorí, že dohoda je neplatná, odkedy sa obe krajiny transformovali z komunizmu na demokraciu.
Ak maďarskí voliči schvália návrh na zavedenie dvojakého občianstva, počet držiteľov maďarských pasov môže poskočiť a Európskej únii môžu pribudnúť približne dva milióny nových občanov. Veľkú cenu to má pre Maďarov v Srbsku, ktorého členstvo v únii je vo veľmi vzdialenom horizonte. Je únia pripravená uvítať toľko nečakaných prisťahovalcov? Tí, čo presadzujú dvojaké občianstvo, argumentujú budúcim nedostatkom pracovnej sily. Brusel však má dôvod na nepokoj. Otázky národnostných menšín tento rok po rozšírení únie o desať nových členov stihli ohroziť a komplikovať rozhodovanie v únii. Okrem toho vo východnej Európe žije najmenej päť miliónov Rómov... Vláda v Budapešti nie je nadšená. Referendum vyvoláva napätie nacionalizmu, ktorý má v EÚ, ktorej je Maďarsko členom, len málo miesta. Nemenej dôležité je, že pár tisíc prisťahovalcov by sa mohlo usilovať o finančné zdroje v krajine, ktorá bojuje so znižovaním veľkého rozpočtového deficitu. Preto nádejou premiéra Gyurcsánya zostáva to, že voliči budú hlasovať hlavami, nie srdcom. Veď ako sa poučilo Nemecko: aj to najvrelšie znovuzjednotenie môže vyjsť draho.
Maďarskí voliči zajtra rozhodnú, či súhlasia, aby ich krajania získali dvojité občianstvo. Výsledok referenda preto bude ostro sledovať aj Slovensko. „Za bude hlasovať 48 percent opýtaných, proti sa vysloví 38 percent a ostatní sa ešte nerozhodli,” citovala svoj prieskum agentúra Median. Výpredaj záujmov Maďarskí vládni socialisti nabádajú voličov hlasovať nie, rovnako ako v druhej referendovej otázke - o zastavení privatizácie nemocníc. V oboch otázkach označuje opozičná strana Fidesz postoj vlády za „výpredaj národných záujmov”. Referendum o dvojitom občianstve presadil Svetový zväz Maďarov podpisovou akciou a za touto iniciatívou stoja násilné udalosti vo Vojvodine proti tamojšej maďarskej menšine. „Nad Maďarskom visí tieň nacionalizmu a populizmu... tento typ populizmu môže byť dobrý pre Fidesz, ale nie pre štát,” varoval premiér Ferenc Gyurcsány. Voličov vystríha, aby si nielen uvedomili, že republika riskuje nielen obrovské finančné náklady, ak by návrh napokon prešiel. Upozorňuje na nebezpečenstvo medzinárodných komplikácií. Pobúrené Rumunsko Rumunsko, ktoré dvojité občianstvo využíva pre svojich krajanov z Moldavska, v liste varovalo, že by svojim Maďarom dalo na výber medzi rumunským a maďarským občianstvom. Keby Budapešť taký zákon prijala, dva milióny rumunských občanov by sa mohli stať občanmi EÚ. Brusel ich však za občanov únie nemusí prijať, čo by určite malo dohru na európskych inštitúciách. Veľmi ostro sa k referendu postavil rumunský premiér Adrian Nastase. „Je to nezmysel. Taký nápad patrí skôr do 19. storočia,” zdôraznil Nastase. V inej situácii je Slovensko, ktoré do Budapešti nijaký odkaz nepošle, kým nebude známy výsledok. „Koncept dvojitého občianstva v rámci dvoch členských krajín EÚ je nemoderný, nekoncepčný a neužitočný,” povedal pre Pravdu hovorca slovenskej diplomacie Juraj Tomaga. Múdry ostrov regiónu Gyurcsány sa snažil do poslednej chvíle pred referendom apelovať na zdravý rozum voličov. Silnejšími slovami ako ktorýkoľvek maďarský premiér pred ním vyhlásil, že obhajovať princíp jednoty národa je „zastaranou” koncepciou v modernej Európe. „Maďarsko bolo vždy múdrym ostrovom regiónu, ktorý zápasil s národnostnými dilemami. Vedeli sme zachovať jedinú schodnú cestu - otvorenie hraníc v Európe a budúcnosť sme sa nesnažili vymyslieť v národných zábleskoch,” povedal pre televíziu ATV. „Moderné Maďarsko treba odvodiť od možností budúcnosti, nie od Trianonu,” povedal v inom rozhovore pre Kossuth Rádió. Dvojaké občianstvo v Európe * Belgicko - Každý občan stráca belgické občianstvo s nadobudnutím iného. * Británia - Vydáva niekoľko druhov pasov, ale len britskí občania majú nárok na všetky práva. * Nemecko - Všetci, čo žili vnútri hraníc Nemecka z roku 1938, majú nárok na občianstvo. * Španielsko - Občania štátov Latinskej Ameriky dostanú namiesto schengenského zvýhodnené španielske vízum, občianstvo, len ak je jeden rodič španielsky občan. * Chorvátsko - Udeľuje občianstvo tým, čo sa hlásia k Chorvátom. * Slovensko - Na základe krajanského zákona je možné udelenie dvojakého občianstva zahraničným Slovákom
Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány považuje otázku nedeľného referenda o prijatí zákona o dvojitom občianstve pre Maďarov žijúcich mimo územia Maďarskej republiky za zle sformulovanú a položenú v nesprávnom čase. Vo večernej televíznej diskusii odvysielanej na verejnoprávnom kanáli MTV1 poznamenal, že za svojich partnerov zastupujúcich zahraničných Maďarov považuje predsedu SMK Bélu Bugára, ďalej predsedu Zväzu Maďarov žijúcich v Rumunsku Bélu Markóa a Józsefa Kaszu z Vojvodiny. Svojim vyjadrením narážal na to, že v štúdiu boli prítomní za SMK Miklós Duray, zo Sedmohradska biskup reformovanej cirkvi László Tőkés, ako aj András Ágoston z Vojvodiny. Podľa Duraya v referende treba kladne odpovedať, tým totiž maďarskí voliči povedia áno svojej budúcnosti. Odmietnutie by podľa Tőkésa znamenalo, že by pokračoval proces naštartovaný oklieštením zákona o zahraničných Maďaroch. „Áno by sa rovnalo plus päť miliónov maďarských občanov,” uviedol biskup zo Sedmohradska. Podľa neho riziko takéhoto rozhodnutia je minimálne, avšak prednosti by boli obrovské: existencia 14 až 15 miliónového maďarského národa v EÚ. V diskusii maďarský premiér upozornil na to, že inštitút maďarského dvojitého občianstva v Maďarsku už existuje od roku 1992, ktoré sa však viaže k trvalému pobytu a zamestnaniu na území MR, čím naznačil v prípade kladného výsledku referenda možnosť masového prisťahovania sa Maďarov žijúcich v zahraničí. Podľa Duraya je to zastrašovanie zo strany premiéra, a práve v novej právnej norme vypracovanej po úspešnom referende by sa mala zohľadniť odhodlanosť zahraničných Maďarov Karpatskej kotliny neopustiť ich rodnú zem. Ak by sa dvojité občianstvo zúžilo len na tých, čo majú maďarských predkov, pôsobilo by destabilizujúco a povzbudzovalo by presídlenie do Maďarska, upozornil Gyurcsány. Podľa Duraya však práve automatická možnosť získania maďarského občianstva by destabilizovalo, totiž znamenalo by revíziu Trianonu. V ďalšej časti debaty maďarský premiér skonštatoval, že je zodpovedný za 15 miliónov Maďarov, cíti sa byť vlastencom a so svojou vládou hľadá aj v riešení otázky dvojitého občianstva strednú cestu. Podľa Gyurcsánya situácia nedozrela ešte pre prijatie takéhoto zákona, preto žiada o trpezlivosť a spoluprácu pre vytvorenie 15-miliónového národa. Ako však dodal, ak sa občania v nedeľu rozhodnú pre prijatie zákona o dvojitom občianstve pre zahraničných Maďarov, už v pondelok dá pokyn príslušnému ministrovi pre začatie príprav zákona.
Kampaň pred referendom o dvojakom občianstve vyvrcholila v Maďarsku večernou diskusiou predstaviteľov radikálnych Maďarov s premiérom Ferencom Gyurcsányom vo verejnoprávnej MTV. Zo Slovenska sa na nej mal zúčastniť výkonný podpredseda SMK Miklós Duray. Šéf republikovej rady strany Zsolt Komlósy nevedel, ako sa Duray dostal do televíznej debaty, a „na straníckej pôde sme o tom nehovorili”. Vicepremiér Pál Csáky po kongrese SMK povedal, že strana nebude aktívne vstupovať do referendovej kampane a zúčastňovať sa na mítingoch. Pripustil však účasť v mediálnych diskusiách. Komlósy hovorí, že SMK sa do kampane nezapojila a Durayove aktivity sú jeho vlastným rozhodnutím. Politický analytik László Öllös považuje Durayove aktivity za ojedinelé v rámci strany, ktorá sa ako politický subjekt do kampane nezapojila. Iný názor má sociológ Pavel Haulík, podľa ktorého ide o celkom jednoznačné ovplyvňovanie kampane v susednej krajine. Duray je naozaj jediný z vrcholových politikov SMK, ktorý sa zapojil priamo do kampane, ale aj jeho vystúpenia sú väčšinou maskované účasťou na konferenciách zaoberajúcich sa dvojakým občianstvom. Práve na jednej z nich minulý víkend vyzval spolu s ďalšími menšinovými radikálmi na verejnú debatu maďarského premiéra Gyurcsánya, ktorý výzvu prijal. „Ten, kto straší verejnosť presťahovaním sa 800-tisíc menšinových Maďarov, buď nie je normálny, alebo je to zlosyn,” vyhlásil zase Duray pred dvoma týždňami na konferencii v maďarskom Veleme. Tamojšiu konferenciu, ktorá vo svojom záverečnom vyhlásení žiada maďarských voličov hlasovať v referende za dvojaké občianstvo, zorganizoval maďarský kultúrny zväz na Slovensku Csemadok. Podľa denníka Népszabadság sa na ňom zúčastnili starostovia a primátori obcí a miest zo Slovenska, predstavitelia Csemadoku a poslanci SMK. Okrem poslanca Duraya tam bol aj poslanec SMK Iván Farkas. Ten včera SME povedal, že svoju účasť na konferencií nepovažuje za zasahovanie do referendovej kampane. Hovorí, že prednášal o fiškálnej decentralizácii. V ďalšom bloku konferencie sa podľa neho hovorilo o situácii v Nitrianskom samosprávnom kraji a nakoniec o otázke dvojakého občianstva, kde už nevystupoval. Šéf SMK Béla Bugár sa v Maďarsku opakovane verejne vyslovil za dvojaké občianstvo, to však podľa neho nie je súčasťou kampane, ale iba vyjadrenie názoru. Na podporu dvojakého občianstva v referende vyzvalo aj Spoločenstvo maďarskej mládeže na Slovensku, blízke SMK.
Dnešné budapeštianske denníky sa v komentároch a poznámkach obšírne venujú nedeľňajšiemu referendu a sústreďujú sa najmä na otázku takzvaného dvojakého občianstva. Predseda Svetového zväzu Maďarov Miklós Patrubány - hlavný iniciátor referenda, vyhrabal gaštany pre šéfa Fideszu Viktora Orbána, pre ktorého budú zrejme horúce, avšak ruky si môže popáliť aj premiér Ferenc Gyurcsány - konštatuje Népszabadság. A pokračuje: Nech zvíťazia v nedeľu kladné či záporné odpovede, vedenie vládnej socialistickej strany, ktoré agitovalo proti dvojakému občianstvu, už v pondelok sa ocitne pred skutočnosťou, že aspoň na pol generácie stratilo sympatie väčšiny maďarských menšín z okolitých krajín. Doma bude potrebné vysvetliť, prečo si zvolili socialisti takú logiku, že najprv povedali nie, potom to vysvetľovali a v závere kampane sa vyhovárali. Hrubými odhadmi finančných dôsledkov, jemnými dezinformáciami, dramatizáciou situácie pomocou Trianonu sa podarilo celej scéne dosiahnuť namiesto národného minima národnú priepasť. Orbán - nech je výsledok referenda akýkoľvek - vystupuje ako národnejší politik, dokonca môže vziať na seba úlohu „zjednocovateľa“ a hrať ju s veľkým precítením. Je však otázne, či je dôveryhodný, keď hrá iba pre vlastné obecenstvo? Nie je to však otázka iba pre Orbána. Dôveryhodnosť celej politickej scény ešte viac klesla, čo je však vec pánov politikov. Ale všetci budú škodovať z toho, že sa na dlhý čas vytratila možnosť takej imigračnej politiky, ďalej úpravy na pracovnom trhu, ktorá je založená na dohode medzi politickými stranami. Nezostala ani nádej, že dva veľké politické tábory „prevádzkovali“ zastupiteľskú demokraciu pri dodržiavaní najzákladnejších hodnôt. Túto „peknú“ bilanciu ďalej kazí, že časť voličov povie áno len preto, lebo je pravicová, alebo len preto povie nie, lebo je ľavicová a liberálna. Odteraz ešte väčšia časť bude voliť tak či onak len preto, lebo miluje Orbána či Gyurcsánya už s perspektívou parlamentných volieb roku 2006. No väčšina, ktorej sa nepáči ani jeden, len zmätene sa pozerá pred seba a na voľby roku 2006 - píše denník Népszabadság.
X
V Maďarsku sa dnes o polnoci skončí kampaň pred nedeľným referendom, v ktorom položia voličom dve otázky: prvá sa týka zákazu privatizácie zdravotníckych zariadení, druhá možného poskytnutia maďarského občianstva krajanom. Vo finiši je boj dvoch táborov mimoriadne ostrý. Hlavní predstavitelia politických strán absolvujú denne 4-5 masových mítingov, premiér Gyurcsány a obe vládne strany vyzývajú hlasovať v referende „dvakrát nie“, opozičný Fidesz „dvakrát áno“. Vyjadril sa aj prezident Mádl, ktorý poskytnutie maďarského občianstva podporil. Do kampane sa zapojili aj cirkvi, napríklad dnes napoludnie v meste Kecskemét zaznejú zvony vo všetkých kostoloch na znak solidarity s maďarskými menšinami, hlava maďarskej katolíckej cirkvi v adventnom vyhlásení tiež vyzýva maďarských občanov na „veľkorysosť“ voči krajanom.
Maďarsko v súčasnosti nemôže jednostranne a hromadne udeliť svoje občianstvo Maďarom zo zahraničia, pretože mu to zakazuje mierová zmluva podpísaná po skončení II. svetovej vojny v Paríži. Priznal to vo verejnoprávnej televízii bývalý maďarský premiér a vodca pravicovej opozície Viktor Orbán. „V súčasnosti nie je žiaduce, aby bol v Maďarsku prijatý zákon, ktorý by ustanovil, že maďarský štát na základe vlastného rozhodnutia jednostranne udeľuje občianstvo trom miliónom osobám bez ich individuálnej žiadosti,” vyhlásil Orbán. Reagoval tak na informácie niektorých médií, ktoré upozornili, že jednostranné udelenie občianstva Maďarom zo zahraničia zakazuje mierová zmluva z Paríža. Podľa Orbána kvôli tomuto problému bola otázka v referende sformulovaná tak, aby sa občianstvo udeľovalo na základe individuálnej žiadosti príslušníkov maďarskej menšiny v zahraničí. Nie kolektívne. Dvojité občianstvo zahraničných Maďarov, krajanský zákon a autonómia menšín v krajinách susediacich s Maďarskom musia tvoriť tri piliere menšinovej politiky Budapešti, ktorú akákoľvek maďarská vláda musí sústavne a vytrvalo presadzovať, tvrdí Orbán. „Tieto tri otázky sa vzájomne nevylučujú a musíme ich udržiavať na programe dňa, sústavne a všetky,” povedal Orbán a znovu vyzval voličov, aby v nedeľňajšom referende boli za udelenie občianstva zahraničným Maďarom.
Slovensko sa nikdy neznepokojovalo tým, čo sa dialo u jeho južných susedov. Cituje v súvislosti s referendom o dvojitom občianstve slovenského premiéra Mikuláša Dzurindu dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság. „Pozorne sledujeme dianie v Maďarsku, a ak to uznáme za potrebné, potom urobíme rázny krok,” povedal podľa denníka predseda vlády a dodal, že tak robili aj v prípade diskusie o krajanskom zákone, a konečný výsledok dal za pravdu Slovensku. Minister zahraničných vecí Eduard Kukan tvrdí, že dvojité občianstvo v zjednocujúcej sa Európe nie je moderným riešením, a z pohľadu Maďarov žijúcich na Slovensku nemá zvláštny význam požadovať takéto právo. Pokojnú atmosféru tento týždeň v súvislosti s otázkou dvojitého občianstva v Maďarsku narušili v SR iba nacionalistickí politici a médiá. Politik SNS Ján Slota požadoval trestné stíhanie podpredsedu SMK Miklósa Duraya za to, že spomínaním trianonskej krivdy Maďarov stojí v službách maďarského iredentizmu. Slovenský denník SME nezvyčajne ostro kritizoval predsedu opozičného Zväzu mladých demokratov (FIDESZ) a expremiéra Viktora Orbána, ako aj M. Duraya, ktorí sa svojim terajším radikalizmom a extrémistickými prejavmi podľa SME priblížili k tomu, aby ich Európa označila za nežiaduce osoby.
Na hrozbu, že v Maďarsku nadíde nacionalistický a populistický svet, upozornil predseda vlády Ferenc Gyurcsány. Kampaň pred nedeľným referendom sa v Maďarsku stále stupňuje, politici sú aktívni podobne, ako to bolo pred parlamentnými voľbami roku 2002. Predseda opozičného Fideszu Viktor Orbán chodí po vidieckych mestách a denne niekoľkokrát reční na masových mítingoch. Premiér Ferenc Gyurcsány zasa využíva médiá, najmä rozhlasové a televízne stanice. Dnes ráno na verejnoprávnej M-jednotke v súvislosti s referendom o možnom poskytnutí maďarského občianstva krajanom, hovoril o riziku, že podobne ako v niektorých iných krajinách strednej a východnej Európy, aj v Maďarsku príde nacionalisticko-populistický svet. Maďarsko bolo v regióne ostrovom modernosti, čo je však teraz ohrozené - mieni Gyurcsány a dodáva: Maďarský konzervativizmus úplne stráca svoj moderný charakter, pre neho nič nie je drahé, jestvuje len národná otázka a sociálna demagógia. Vnútorné, maďarsko-maďarské spory pred nedeľňajším referendom o možnosti poskytnutia takzvaného dvojakého občianstva dostávajú aj zahraničnopolitickú dimenziu, keď v Bukurešti reagovali na tému nezvyčajne ostro.
Rumunský premiér Adrian Nastase nazval nápad o poskytnutí maďarského občianstva príslušníkom maďarských menšín „šialenstvom“ a naznačil, že Bukurešť tvrdo zakročí, keď sa tieto predstavy uskutočnia. Maďarský minister zahraničných vecí Ferenc Somogyi označil Nastaseho vyjadrenie za „podráždené“ a „nezvyčajné“, pretože výsledok referenda ešte nie je známy. Maďarská opozícia hovorí o tom, že rumunský premiér zasahuje do kampane pred nedeľným ľudovým hlasovaním. Medzitým sa vyostruje konflikt medzi vládnymi a opozičnými stranami, vyhláseniam a reakciám niet konca kraja. Príležitosť poskytla aj parlamentná rozprava o vládnom návrhu programu nazývanom Domovina, v rámci ktorého by sa mali poskytnúť ďalšie podpory maďarským menšinám v ich rodisku. Po prvý raz od zmeny politického systému v parlamentnej debate dostali slovo aj predstavitelia maďarských organizácií z okolitých krajín. Všetci do jedného vyzvali vládu, parlament i voličov v Maďarsku, aby v referende podporili dvojaké občianstvo. Predseda SMK Béla Bugár okrem toho vyslovil ľútosť nad tým, že o programe Domovina vláda nekonzultovala s menšinami, a tak sa vynára otázka, či nespôsobí podobné konflikty so susedmi, ako to bolo v prípade takzvaného krajanského zákona.
Vo vnútropolitických sporoch v Maďarsku okolo takzvaného dvojakého občianstva sa doteraz príliš nehovorilo o možných negatívnych reakciách niektorých susedných štátov či Európskej únie, ako to bolo v prípade krajanského zákona. Teraz sa však ozvala rumunská strana, ktorá vyjadruje výhrady. Podľa správ dnešného vydania denníka Népszabadság rumunský minister zahraničných vecí Mircea Geoana poslal svojmu maďarskému kolegovi Ferencovi Somogyimu list, v ktorom naznačuje, že keby Maďarom žijúcim v Rumunsku poskytli maďarské občianstvo, museli by sa zriecť rumunského občianstva. Vyplýva to vraj zo zmluvy medzi oboma štátmi z roku 1980. Geoana, ktorý je najväčším kandidátom na post premiéra, konštatuje aj to, že takzvané dvojaké občianstvo by spôsobilo Rumunsku právne, politické i demografické problémy, preto nie je vylúčené, že sa Bukurešť obráti na európske inštitúcie. Dokonca to už urobila vo forme listu OBSE. Bližšie neurčené signály cez diplomatické kanály prišli do Budapešti aj z Bratislavy, ktorá by sa tiež obrátila na Európsku úniu, pretože realizácia pozitívneho výsledku nedeľného referenda, čiže poskytnutie maďarského občianstva príslušníkom maďarských menšín v okolitých krajinách by nebola v súlade minimálne s dvojstrannými zmluvami, napríklad s tou z roku 1960, ktorá vylučuje v našej relácii dvojaké občianstvo, hoci o jej zmene sa v marci tohto roku už začali konzultácie. Uznávaný odborník na medzinárodné právo László Valki, ktorého si môžeme pamätať zo začiatkov gabčíkovského sporu, prirovnáva situáciu k diskusiám o takzvanom krajanskom zákone, keď vtedajšiu budapeštiansku vládu príliš nezaujímalo, čo povedia susedné štáty či Brusel, a potom bola náramne prekvapená, keď prvú verziu tohto zákona doslova „sfúkli“ zo stola. Možno poznamenať, že povinnosť zmeniť fazónu krajanského zákona hodnotia mnohí v Budapešti ako jednu z najpotupnejších kapitol maďarskej diplomacie. László Valki mieni, že keby príslušníci maďarských menšín dostali maďarský pas, tie by susedné štáty jednoducho nemuseli akceptovať, čiže „referendová otázka je dezinformačná, nezhoduje sa so záujmami maďarského štátu a menšiny výrazne zavádza“.
Rumunsko chce tvrdo zareagovať na pokus Budapešti udeliť zahraničným Maďarom občianstvo na etnickom základe. Vyhlásil to v stredu rumunský premiér Adrian Nastase. Reagoval tak na referendum o dvojitom občianstve, ktoré sa v Maďarsku uskutoční v nedeľu. Sme rozhodnutí zasiahnuť, pretože to ohrozuje našu suverenitu, povedal Nastase. „Medzi Rumunskom a Maďarskom existuje bilaterálna dohoda, ktorá dvojité občianstvo vylučuje a my sme rozhodnutí zasiahnuť, pretože to ohrozuje našu suverenitu,” povedal Nastase. Zároveň obvinil bývalého maďarského premiéra a vodcu opozičného Fideszu Viktora Orbána, že otázku občianstva zahraničných Maďarov využíva na získavanie volebných preferencií. „Nepripustíme, aby sa Fidesz či iné maďarské politické sily hrali na území Rumunska. Ak si volebné zábavky rozohrávajú v Maďarsku, je to v poriadku, ale nesmú do toho zaťahovať rumunských občanov, aj keď sú maďarskej národnosti,” povedal rumunský premiér. V Rumunsku žije viac ako 1,5 milióna etnických Maďarov. Ich politický reprezentant - Maďarský demokratický zväz v Rumunsku - získal v parlamentných voľbách viac ako šesť percent hlasov. Zväz podporuje snahy udeliť zahraničným Maďarom aj maďarské občianstvo. V nedeľu sa v Maďarsku uskutoční dvojité referendum. Jedno sa bude týkať občianstva pre zahraničných Maďarov, druhé zákazu privatizácie nemocníc. Maďarská verejnosť je pri obidvoch otázkach rozdelená a v krajine prebieha tvrdá kampaň, v ktorej sa koalícia i opozícia obviňujú zo zrady národných záujmov. Koalícia dvojité občianstvo odmieta, bojí sa ekonomických následkov prípadného vysťahovalectva a vyľudnenia historických maďarských území v susedných krajinách. Maďarská agentúra MTI poznamenala, že zákony v Rumunsku pripúšťajú dvojité občianstvo od roku 1991. Dvojité občianstvo majú vraj už desaťtisíce Rumunov zo susedného Moldavska. Podľa novej rumunskej ústavy ľudia s dvojitým občianstvom môžu zastávať už aj vysoké štátne funkcie, čo pôvodný zákon z roku 1991 nedovoľoval.
Erika (34) je mladá Maďarka z rumunského Sedmohradska. V Maďarsku žije už šesť rokov. Pedagogička opustila svoju vlasť, aby hľadala šťastie v Budapešti. Je oficiálne zamestnaná. Majiteľ obchodíku s potravinami ju zamestnal, zabezpečil potrebné papiere - a veľmi nízky plat, veľa neplatených nadčasov a málo dovolenky. Táto bezbrannosť by sa mohla zmeniť. Ak Maďari zo zahraničia dostanú maďarské občianstvo, skončí sa vydieranie a hra na schovávačku s cudzineckou políciou, uviedla agentúra APA. Erika preto dúfa, že nedeľňajšie referendum o dvojitom občianstve bude úspešné. Odmieta názory, že státisíce zahraničných Maďarov s dvojitým občianstvom sa presídli z Rumunska do Maďarska. „Určite emigrujú mladí Maďari, o tom niet pochýb. Veď v Rumunsku nemajú žiadnu budúcnosť,” pripúšťa Erika. Napriek tomu sú však vraj zbytočné obavy, že zahraniční Maďari budú v Maďarsku „kradnúť pracovné miesta”. Maďari zo zahraničia vraj budú mať aj tak šancu len na získanie „menejcenných” zamestnaní. A okrem toho starší ľudia, ako Erikin otec alebo strýko, zostanú doma. Ak by Erika mala dva pasy, zostala by vraj v Sedmohradsku. Podľa nej v tom nie je žiadny rozpor. Usudzuje, že Maďari v susedných krajinách, ktorí neopustia svoju vlasť, jej preukazujú „dôležitú službu”. Mala by to však podporovať maďarská vláda, usudzuje Erika. Finančná podpora by podľa nej nemala ísť politickým stranám Maďarov v Sedmohradsku, ale priamo menšine na podporu obcí, škôl. Sklamanie a určitý hnev vyvoláva prax po vstupe Maďarska do EÚ. Podľa tejto praxe sa so zahraničnými Maďarmi pri posudzovaní žiadosti o povolenie na pobyt alebo o udelenie občianstva musí zaobchádzať rovnako ak s Číňanmi alebo Vietnamcami.
Víkend na maďarskej politickej scéne uplynul v znamení zostrujúceho sa boja pred nedeľným referendom, v ktorom by mali voliči odsúhlasiť či odmietnuť poskytnutie maďarského občianstva krajanom žijúcim v susedných krajinách. Opozícia jednoznačne agituje za kladnú odpoveď na referendovú otázku. Na podporu svojho stanoviska zorganizoval Fidesz masové zhromaždenie v Budapešti i v Miškovci. Hlavným rečníkom na oboch mítingoch bol predseda tejto opozičnej strany. „Musíme rozhodnúť o tom, či spojíme to, čo história polámala na kusy“ - povedal Viktor Orbán, narážajúc na trianonskú mierovú zmluvu a zdôraznil, že úspešné referendum môže byť šancou pre vytvorenie „úspešného pätnásťmiliónového maďarského národa“. Aj vláda nasadila svoj najväčší kaliber. Premiér Ferenc Gyurcsány odmietol referendum ako skúšku z Maďarstva: „Sudca našej čestnosti sa nevolá Viktor Orbán, ani Miklós Duray. Našim sudcom v tejto veci je Maďarsko, o ktorom nepochybujem, že nedá väčšinový súhlas na tieto neprijateľné otázky“.
V Maďarsku vrcholí kampaň pred referendom, ktoré aj o takzvanom dvojakom občianstve bude o týždeň. Premiér Ferenc Gyurcsány prijal výzvu predstaviteľov maďarských organizácií zo susedných krajín na verejnú televíznu diskusiu, a narážajúc na včerajšiu masovú demonštráciu opozície konštatoval, že odpovede na vážne otázky treba dať v parlamente a nie na ulici. Víkend na maďarskej vnútropolitickej scéne uplynul v znamení predreferendovej kampane. Vyjadrenia politikov naznačujú, že spory okolo ľudového hlasovania sa budú neustále vyostrovať. Na stotisícovom zhromaždení v budapeštianskom Mestskom parku bol hlavným rečníkom predseda opozičného Fideszu Viktor Orbán. Okrem iného vyhlásil: „Musíme rozhodnúť o tom, či spojíme to, čo história polámala na kusy. My Maďari 84 rokov čakáme na deň, keď môžeme povedať áno. Chcel by som požiadať aj ľavicovo zmýšľajúcich občanov, aby nepočúvali nariadenia straníckych vodcov, aby sme radšej počúvali hlas nášho svedomia a sledovali hlas nášho srdca. Od utláčaného, vyčerpaného, bezperspektívneho a rozdeleného desaťmiliónového ľudu sa môžeme dostať k optimistickému, svoje ekonomické hranice rozširujúcemu a jednotnému pätnásťmiliónovému maďarskému národu. Ešte týždeň vydržať - nuž, do toho!“ Na Orbánove slová reagoval dnes Ferenc Gyurcsány, keď vyhlásil, že „v Maďarsku dnes vedie proti sebe zápas národný radikalizmus a smelé vlastenectvo“. Premiér odpovedal kladne trom predstaviteľom maďarských organizácií z Rumunska, Slovenska a Srbska, ktorí ho vyzvali na verejnú televíznu diskusiu - tá by sa mala uskutočniť naživo v piatok večer. Narážajúc na nedávne vyjadrenie výkonného podpredsedu SMK Miklósa Duraya Gyurcsány vyjadril nádej, že počas televíznej debaty „sa môže skutočne oddeliť kal od vody, a vysvitne, čo je kal, a čo je voda“.
V Maďarsku stúpa napätie pred referendom o dvojakom občianstve, ktoré sa má konať 5. decembra. Krajina je opäť nezmieriteľne rozdelená na dva tábory. „Je to skoro ako kampaň pred parlamentnými voľbami,” opisuje atmosféru politológ Gábor Török. Vládna koalícia je proti referendu, opozícia ho naopak silno podporuje. V sobotu mal míting na podporu dvojakého občianstva Viktor Orbán, líder opozičného Fideszu. Niekoľkým tisícom prívržencov povedal, že opäť môže nastať historická príležitosť vytvoriť z 10-miliónovej krajiny 15-miliónový národ. „Budeme opäť hrdým a silným národom, ktorý sa postará o svojich občanov, bude žiť v mieri so susedmi a pomôže tým, ktorí si nevedia pomôcť,” povedal Orbán na mítingu. Poslanec SMK Miklós Duray na míting síce neprišiel, ale pre maďarské súkromné rádio povedal, že po Trianone (1918) bolo Maďarom občianstvo zhabané a „stratili sme ho nie na základe maďarských zákonov”. Dvojaké občianstvo by teda bolo podľa neho iba návratom do právneho stavu, ktorý bol umelo prerušený. Spolu s ďalšími radikálnymi menšinovými lídrami vyzval Duray maďarského premiéra Ferenca Gyurcsánya na verejnú debatu o dvojakom občianstve. Má byť dva dni pred referendom. Premiér Gyurcsány síce ponuku prijal, ale zároveň včera menovite Durayovi aj Orbánovi odkázal, že im nedovolí, aby určovali národnú politiku jeho vlády. Dvojaké občianstvo by malo praktický význam iba pre Maďarov z Rumunska, Srbska a Ukrajiny, lebo tí žijú v štátoch mimo Európskej únie. Dostali by maďarský pas, mohli by žiť v Maďarsku a bez problémov cestovať v Európskej únii. Nie je však vôbec jasné, čo sa bude diať, ak sa voliči v platnom referende vyslovia za dvojaké občianstvo. Šéf Svetového zväzu Maďarov Miklós Patrubány, ktorý referendum inicioval, tvrdí, že parlament musí odhlasovať pre príslušníkov menšín automatické právo na maďarské občianstvo so všetkými jeho výhodami. Politické strany vrátane SMK, ktoré referendum podporujú, však hovoria iba o obmedzenom občianstve, najmä o práve na maďarský pas. Právnici tvrdia, že referendum takéto obmedzenia neumožňuje. Nie je teda vôbec jasné, či by noví maďarskí občania mohli v Maďarsku voliť a mať nárok na zdravotné a sociálne zabezpečenie. Vláda sa obáva, že sa do krajiny nasťahujú státisíce chudobných príbuzných, ktorí zruinujú domáce zdravotníctvo a sociálny systém. Opozícia naopak tvrdí, že sa nikto sťahovať nebude a dvojaké občianstvo nebude Maďarsko nič stáť. Odborníci spochybňujú oba názory a najmä tvrdia, že neexistujú žiadne seriózne štúdie o možných následkoch. Vládne strany sa v skutočnosti obávajú toho, že do krajiny prídu tisíce nových voličov, ktorí dajú hlas opozícii a na dlhý čas odstavia dnešnú vládnu garnitúru od moci. V to isté tajne dúfa aj opozícia. Spor o občianstvo sa v mnohom podobá sporu o krajanský zákon, ktorý bývalá Orbánova vláda vymyslela práve preto, aby sa udeleniu občianstva vyhla. Teraz však spolu s časťou menšín tvrdí, že nová vláda zbytočným ustupovaním únii či Slovensku krajanský zákon „vyprázdnila”, a preto je potrebné občianstvo. Podobne ako krajanský zákon je aj občianstvo z väčšej časti ilúziou, ktorá nerieši reálne problémy maďarských menšín v susedných krajinách. V očiach mnohých menšinových Maďarov však potvrdzuje ich identitu a vyjadruje záväzok materskej krajiny, že sa o nich bude starať.
Rumunský premiér Adrian Nastase je proti tomu, aby sedmohradskí Maďari dostali dvojité občianstvo. Oznámil to dnes bukureštský spravodajca maďarského verejnoprávneho rozhlasu Magyar Rádió. Podľa Nastaseho sa otázka menšín stala opäť témou volebnej kampane. „Dvojité občianstvo inicioval predseda Zväzu mladých demokratov (FIDESZ) Viktor Orbán a jeho skupina, aby otvorili takú diskusiu, ktorá by dostala do výhodnej pozície jeho stranu vo voľbách za dva roky,” konštatoval. Nápad dvojitého občianstva nemá medzinárodno-právne, ani politické základy, domnieva sa rumunský premiér, ktorý nazval bláznovstvom iniciatívu ukazujúcu smer do 19. storočia. Ak by maďarské ľudové hlasovanie vyústilo do realizácie takejto právnej normy, Rumunsko sa obráti na európske inštitúcie, povedal Nastase a dodal, že spojencami jeho krajiny sú Rada Európy, Benátska komisia a viacerí poslanci únie.
Vo vnútropolitických sporoch v Maďarsku okolo takzvaného dvojakého občianstva sa doteraz príliš nehovorilo o možných negatívnych reakciách niektorých susedných štátov či Európskej únie, ako to bolo v prípade krajanského zákona. Teraz sa však ozvala rumunská strana, ktorá vyjadruje výhrady. Podľa správ dnešného vydania denníka Népszabadság rumunský minister zahraničných vecí Mircea Geoana poslal svojmu maďarskému kolegovi Ferencovi Somogyimu list, v ktorom naznačuje, že keby Maďarom žijúcim v Rumunsku poskytli maďarské občianstvo, museli by sa zriecť rumunského občianstva. Vyplýva to vraj zo zmluvy medzi oboma štátmi z roku 1980. Geoana, ktorý je najväčším kandidátom na post premiéra, konštatuje aj to, že takzvané dvojaké občianstvo by spôsobilo Rumunsku právne, politické i demografické problémy, preto nie je vylúčené, že sa Bukurešť obráti na európske inštitúcie. Dokonca to už urobila vo forme listu OBSE. Bližšie neurčené signály cez diplomatické kanály prišli do Budapešti aj z Bratislavy, ktorá by sa tiež obrátila na Európsku úniu, pretože realizácia pozitívneho výsledku nedeľného referenda, čiže poskytnutie maďarského občianstva príslušníkom maďarských menšín v okolitých krajinách by nebola v súlade minimálne s dvojstrannými zmluvami, napríklad s tou z roku 1960, ktorá vylučuje v našej relácii dvojaké občianstvo, hoci o jej zmene sa v marci tohto roku už začali konzultácie. Uznávaný odborník na medzinárodné právo László Valki, ktorého si môžeme pamätať zo začiatkov gabčíkovského sporu, prirovnáva situáciu k diskusiám o takzvanom krajanskom zákone, keď vtedajšiu budapeštiansku vládu príliš nezaujímalo, čo povedia susedné štáty či Brusel, a potom bola náramne prekvapená, keď prvú verziu tohto zákona doslova „sfúkli“ zo stola. Možno poznamenať, že povinnosť zmeniť fazónu krajanského zákona hodnotia mnohí v Budapešti ako jednu z najpotupnejších kapitol maďarskej diplomacie. László Valki mieni, že keby príslušníci maďarských menšín dostali maďarský pas, tie by susedné štáty jednoducho nemuseli akceptovať, čiže „referendová otázka je dezinformačná, nezhoduje sa so záujmami maďarského štátu a menšiny výrazne zavádza“.
V maďarskom referende o dvojitom občianstve sa v nedeľu rozhodne aj o Slovákoch. Maďarskej menšine žijúcej na Slovensku však dvojité občianstvo, ak si ho Maďari presadia, veľa výhod neprinesie. Naopak, podľa niektorých odborníkov môže spôsobiť v Európskej únii ťažkosti. Tá navyše nie je jednotná v tom, ako by na prípadné schválenie dvojitého občianstva zareagovala. „Základný problém je, že zatiaľ nie je známe, aké postavenie budú mať títo dvojití občania,” myslí si právnik Radoslav Procházka, ktorý zastupuje Slovensko pri Európskych spoločenstvách. Pre maďarských Slovákov to nebude mať veľký význam, v Európskej únii by mali mať rovnaké práva ako doteraz. Početná maďarská menšina však žije na Ukrajine, v Srbsku a Rumunsku. „Získali by slobody, ktoré vyplývajú zo zväzku Maďarska s úniou,” konštatoval Procházka. Je pravdepodobné, že z týchto nečlenských krajín by stúpla migrácia do EÚ. Podľa Procházku si však s tým únia poradí. „Ak bude mať maďarská menšina rovnaký režim ako národ v Maďarsku, bude to porušenie suverenity Slovenska,” tvrdí Imrich Kanárik z Katedry teórie štátu a práva UPJŠ v Košiciach. Obáva sa, že priznanie občianstva na základe etnického princípu by mohlo naštrbiť slovenskú zvrchovanosť. Navyše by bolo podľa Kanárika na Slovensku novinkou, doteraz sa dvojité občianstvo priznávalo na základe dohody dvoch štátov. „Je to skôr o politike ako o zvyklostiach a práve,” konštatoval Kanárik. Získať maďarské občianstvo bude mať podľa politológa Lászlóa Öllösa pre Slovákov symbolický význam. „Nie je za tým nič iné, je o tom len veľa kriku,” zdôraznil Öllös. Vyjadrenia poslanca SMK Miklósa Duraya, že časti Maďarov bolo po Trianone občianstvo zhabané, označil len za súčasť volebnej kampane. Ako dodal, vzťahy SMK s koaličnými stranami ani politickú stabilitu na južnom Slovensku to neovplyvní. Öllös však pripustil, že je otázne, či sa zámer uzákoniť dvojité občianstvo dá uskutočniť. „Nie je totiž vypracovaný nijaký program, všetko sú len dohady, ako sa to dotkne sociálnej či zdravotnej oblasti,” zdôraznil. Referendum o dvojitom občianstve, ktoré presadzuje opozičná strana Fidesz, sa uskutoční cez víkend. Dvojité občianstvo by tak mohlo získať zhruba 3,5 milióna Maďarov žijúcich v susedných štátoch vrátane takmer 600-tisíc žijúcich na Slovensku.
Maďarom, ktorí sa po trianonskej mierovej zmluve dostali mimo hraníc materskej krajiny, bolo pôvodné občianstvo zhabané. Povedal to dnes v relácii maďarskej komerčnej rozhlasovej stanice Infó Rádió podpredseda SMK Miklós Duray. „Maďarské občianstvo bolo od nás zhabané, nie my sme sa ho vzdali, a stratili sme ho nie na základe maďarských zákonov,” zdôraznil Duray v súvislosti s pripravovaným referendom o dvojitom občianstve. Preto podľa jeho názoru je možné vlastne hľadieť na túto situáciu aj tak, ako na prerušenie občianstva, a teraz by bolo treba zabezpečiť udeľovaním občianstva zahraničným Maďarom iba právnu kontinuitu. Pre Maďarov žijúcich v Karpatskej kotline je charakteristické, že lipnú na svojej rodnej zemi. Ak by tomu nebolo tak v ostatných desaťročiach, potom by sa prihraničné oblasti Maďarska po Trianone už dávno vyprázdnili. Konštatoval Duray na margo toho, že vládne strany v Maďarsku strašia voličov s tým, že by sa po získaní občianstva zahraniční Maďari masovo sťahovali do materskej krajiny, čo by ohrozilo sociálnu aj hospodársku situáciu. Rumunský reformovaný biskup László Tökés, predseda Vojvodinskej maďarskej demokratickej strany András Ágoston a M. Duray vyzvali maďarského premiéra Ferenca Gyurcsánya na verejnú diskusiu o otázke dvojitého občianstva, ktorá by mohla byť dva dni pred ľudovým hlasovaním - 3. decembra. Gyurcsány prostredníctvom hovorkyne vlády Boglár Lászlóovej výzvu prijal.
Národniari budú od generálnej prokuratúry žiadať zastavenie činnosti Strany maďarskej koalície, prípadne jej úplný zánik. Dôvodom na takýto krok je podľa lídra národniarov Jána Slotu obhajoba maďarského zákona o dvojitom občianstve podpredsedom SMK Miklósom Durayom, propagujúca navyše totalitný uhorský režim s vládnou politikou asimilácie, útlaku a etnických čistiek. Ide podľa Slotu o obhajobu iredentistickej idey „jednotného pätnásťmiliónového maďarského národa” a snahu uplatňovať štátnu zvrchovanosť Maďarska na bývalých územiach Uhorského kráľovstva. Výroky v budapeštianskom Infó Rádió o „prerušení maďarského občianstva” a návrate do stavu pred rok 1918 sú podľa SNS dôvodom na začatie trestného stíhania voči Durayovi. Udeľovaním dvojitého občianstva zahraničným Maďarom sa jasne a nespochybniteľne smeruje proti územnej celistvosti Slovenskej republiky, zdôrazňuje vo svojom dnešnom vyhlásení Slota s dôvetkom, že celoplošný a automatický právny nárok na dvojité občianstvo postavený na etnickom princípe nie je v súlade s legislatívou EÚ a sabotuje aj základnú medzištátnu zmluvu.
Maďari by podľa šéfa opozičnej strany Fideszu nemali premárniť príležitosť „na zjednotenie národa”. Fidesz, najväčší advokát dvojakého občianstva pre príslušníkov maďarských menšín, v sobotu na zhromaždení v Budapešti vyzýval Maďarov, aby v referende „hlasovali za zjednotenie národa”. „Teraz sa nám znovu otvára príležitosť, aby sa maďarský národ stal úplným, 15-miliónovým,” vyhlásil šéf strany Viktor Orbán. X Do predreferendového boja v Maďarsku sa zapojil aj podpredseda SMK Miklós Duray. V maďarskej komerčnej rozhlasovej stanici Infó Rádió povedal, že Maďarom, ktorí sa po Trianonskej mierovej zmluve dostali mimo hraníc materskej krajiny, bolo pôvodné občianstvo zhabané. „Maďarské občianstvo nám bolo zhabané, nie my sme sa ho vzdali, a stratili sme ho nie na základe maďarských zákonov,” zdôraznil Duray. V referende na budúci víkend budú občania Maďarska hlasovať o tom, či má parlament prijať zákon, ktorý umožní prednostné udelenie občianstva osobám bez trvalého pobytu na maďarskom území, ale hlásia sa k maďarskej národnosti. Príslušnosť k maďarskej národnosti je definovaná v tzv. zákone o zahraničných Maďaroch, ktorý v čase prijatia Orbánovou vládou vyvolal veľa negatívnych ohlasov na Slovensku. Ak občania Maďarska zaviažu svoj parlament vypracovať pravidlá na udelenie dvojakého občianstva, za príslušníkov maďarského národa budú automaticky uznaní všetci držitelia tzv. maďarského preukazu, ktorý v súčasnosti vlastní 800-tisíc ľudí vrátane občanov Slovenska. X Otázka dvojakého občianstva bola pripojená k plánovanému referendu o zastavení privatizácie nemocníc. Maďarskí vládni socialisti pritom vyzývajú občanov, aby hlasovali „nie”. Premiér Péter Gyurcsány Maďarov vyzýval, aby mali na mysli zahraničnopolitické komplikácie, možné zhoršenie vzťahov so susedmi a zvážili, čo by tento krok Maďarsko stál. Vyzýval Maďarov, aby si zvolili medzi „národným radikalizmom a smelým vlastenectvom”, premysleli si všetky dôsledky a hlasovali rozumom, nie srdcom. Orbán sa však, naopak, v sobotu snažil apelovať na ich cítenie. „Dá sa uveriť, že národu je lepšie vtedy, keď je menší?” cituje ho denník Magyar Nemzet, ktorý je blízky strane Fidesz. Odvolával sa pritom na dvojaké občianstvo Talianov, Francúzov, Španielov a Írov. Zároveň sľúbil Maďarom, že ich to „na daniach nebude nič stáť”. Ak Maďari tento víkend podporia myšlienku dvojakého občianstva, bude na to zrejme reagovať aj Európska únia. Dvojaké občianstvo by sa totiž vzťahovalo aj na početné maďarské menšiny v krajinách mimo EÚ - v Rumunsku a Srbsku. Tu je záujem o emigráciu do Maďarska, člena únie, zvlášť vysoký.
Aký má byť osud zahraničných Maďarov? Ako sa dotkne zvýhodnený prístup k dvojakému občianstvu ich a ako domácich? Sú hlasy za úprimné? A hlasy proti nevlastenecké? Kroky Fideszu sú trocha čudné. Mnohí si ešte spomínajú na právny výklad Viktora Orbána z čias, keď bol predsedom vlády: „Dvojaké občianstvo je, žiaľ, neuskutočniteľné, sprevádzali by ho nedozerné ťažkosti.” Fidesz vtedy cúvol. Namiesto toho prišiel s krajanským zákonom. Ovocie však teraz dozrelo. Dnešná situácia je výsledkom oceánu nedôsledností a bezzásadových kalkulácií. Smutnou dilemou referenda je, do akej miery majú pri prijatí krajanov za maďarských občanov rozhodovať city a do akej rozum. Najväčšiu búrku vyvolalo to, že socialisti nečakane vytiahli kalkulačku a opýtali sa, či rozpočet zvládne strmý nárast počtu presídlencov. Podľa Fideszu však socialisti merajú Maďarov na kilá. A mimochodom, každý poctivý Maďar na takúto otázku môže odpovedať iba „áno”. Na zle položenú otázku však nemožno dať dobrú odpoveď. Niekto nás posadil na kolotoč. Teraz by sme nemali diskutovať o tom, či na ňom ideme hore, alebo dole, ale o tom, či sa z neho dokážeme vymotať. A to je veľká otázka.
Z maďarského referenda o dvojakom občianstve vzíde presne to, čo z maďarského krajanského zákona. Veľa sporov, žiaden výsledok. Aspoň nie taký, aký zamýšľajú páni Orbán a Duray. Aj keby nedeľné hlasovanie bolo platné a úspešné, zákon, ktorý by jeho výsledok premenil na realitu, nebude prijatý. Rozdelený maďarský parlament takého výkonu nie je schopný a zrejme nebude ani po ďalších voľbách. Aj keby referendum bolo úspešné, aj keby parlament zákon prijal, stane sa s ním to, čo s maďarským krajanským zákonom. Susedné štáty ho odmietnu s výhradou, že zákon, ktorý poskytuje občianstvo ich občanom, môže platiť iba po dohode s nimi. Navyše do toho vstúpi aj Európska únia, ktorá síce hodlá ústavnou zmluvou poskytnúť občanom každého členského štátu aj občianstvo únie, ale nedáva žiadnemu členskému štátu právo, aby občianstvo únie rozdával ďalej za hranicami EÚ. Nedeľné referendum nezmení realitu, ale iba zhorší obraz politikov, ktorí sa v ňom bytostne angažujú. Viktor Orbán a Miklós Duray sa na osi radikalizmu a extrémizmu posunú o riadny kus ďalej k európskym persónam non grata. Prehru v referende sa usilujú odvrátiť preto, lebo ich hlavnú agendu zdegraduje na záležitosť druhoradého významu. Obaja preto parazitujú na traume Trianonu. To, čo mierová konferencia v roku 1920 Maďarom vzala, to im chce Orbán s Durayom referendom vrátiť. Jedným hlasom preto hovoria: „Maďarské občianstvo bolo od nás zhabané, nie my sme sa ho vzdali, a stratili sme ho nie na základe maďarských zákonov.” Rovnako obaja vysvetľujú, že Maďarom za hranicami sa občianstvo neudeľuje, ale iba vracia, čím sa napráva Trianon. Premiéra Gyurcsánya, ktorý hovorí, že „moderné Maďarsko treba odvodiť od možností budúcnosti, a nie od Trianonu”, výkonný podpredseda SMK zaradil nepriamo medzi exkrementy. Lenže práve návrat do čias spred 84 rokov je historickou hnačkou, lebo nielen moderné Maďarsko, ale aj Európska únia sú odvodené od možností budúcnosti, a nie od revízie minulosti.