V Mestskom kultúrnom stredisku v Komárne slávnostne otvorili prvý školský rok na Univerzite J. Selyeho. Na slávnostnej ceremónii sa zúčastnil podpredseda Národnej rady SR Béla Bugár, podpredseda vlády SR Pál Csáky, ministri školstva SR aj Maďarska Martin Fronc a Bálint Magyar, maďarský veľvyslanec na Slovensku Csaba Györffy a ďalší hostia. Poverený rektor Univerzity J. Selyeho Sándor Albert zdôraznil, že založením maďarskej univerzity sa splnil dlhoročný sen Maďarov žijúcich na Slovensku a poďakoval všetkým, ktorí sa o to zaslúžili. Poukázal na to, že prvoradým poslaním univerzity, ktorá je 25. vysokou školou na Slovensku, bude odovzdávanie vedomostí a predkami vytvorených hodnôt študentom v materinskom jazyku. Albert vyslovil želanie, aby študentov a budúcich absolventov Univerzity J. Selyeho neposudzovali nikde na svete podľa ich národnosti, ale ich vedomostí, konania a hodnôt, ktoré reprezentujú. "Verím, že komárňanská univerzita prispeje k spolužitiu národov, bude nás spájať, a nie rozdeľovať," uviedol minister školstva Martin Fronc, pričom zdôraznil najmä spoločensko-výchovnú funkciu inštitúcie. Bálint Magyar vysoko ocenil, že slovenská vláda nielen pripustila, dovolila založenie maďarskej univerzity, ale jej vznik podporila parlamentným uznesením aj finančne. "Dnes sme tu v Komárne, práve v roku európskej integrácie, urobili veľký európsky krok, ktorý napomôže spolužitiu národov a národností. Je to krok, ktorý sa celkom určite zapíše do histórie. Sú to veľmi hrejivé pocity," povedal o svojich dojmoch na slávnostnom otvorení univerzity Béla Bugár. O založení Univerzity J. Selyeho rozhodol slovenský parlament 23. októbra 2003, inštitúcia bola založená 1. januára 2004 s tromi fakultami, na ktorých bude v školskom roku 2004/2005 študovať 601 poslucháčov. Na ekonomickej fakulte sa bude pripravovať 179 študentov, na pedagogickej fakulte dennou formou 165, diaľkovou formou ďalších 222 študentov. Celkom 35 študentov sa rozhodlo pre teologickú fakultu reformovanej cirkvi. Vyučovacím jazykom bude maďarský, slovenský a iné jazyky. Slovenská vláda prispela k vzniku Univerzity J. Selyeho 100 miliónmi korún, maďarská vláda podporila vznik maďarskej univerzity čiastkou 2,2 miliardy maďarských forintov.
Maďarsko poskytlo dosiaľ Univerzite Jánosa Selyeho v Komárne podporu v celkovej výške 2,2 miliardy forintov. Táto suma bola poskytnutá čiastočne na investície, čiastočne na podporu detašovaných pracovísk maďarských univerzít v Komárne a najnovšie na priamu podporu samotnej univerzity. Pre TASR to na dnešnom slávnostnom otvorení prvého školského roka Univerzity J. Selyeho v Komárne uviedol minister školstva Maďarskej republiky Bálint Magyar. Doplnil, že na tomto procese sa zúčastňovalo viacero ministerstiev MR, naposledy rezort informatiky. "Samozrejme, aj v budúcnosti bude podpora, avšak podstatným predsa len je, že ide o štátnu univerzitu, ktorá dostane štátnu podporu na Slovensku a maďarská podpora bude doplnkovou podporou, ktorá napomôže jej fungovanie," povedal Magyar. Slová maďarského ministra potvrdil aj podpredseda NR SR Béla Bugár. Dodal, že komárňanská UJS bude ďalej fungovať na princípoch ako každá iná univerzita na Slovensku a dostane zo štátneho rozpočtu SR kvóty určené počtom študentov aj ďalšie finančné prostriedky na jej činnosť. O vzniku v poradí 25. univerzity na Slovensku rozhodol slovenský parlament 23. októbra 2003, založená bola 1. januára toho roku. Na ekonomickej, pedagogickej a teologickej fakulte bude od dnes študovať celkom 601 študentov.
Maďarský prezident Ferenc Mádl dnes začal trojdňovú oficiálnu návštevu Srbska a Čiernej Hory (SČH). V Belehrade ho privítal prezident SČH Svetozar Marovič. Ide o prvú cestu maďarskej hlavy štátu do Belehradu od pádu Miloševičovho režimu. Mádlovu cestu zatienila pokračujúca séria incidentov namierených proti príslušníkom menšín vo Vojvodine, čo chce Budapešť napriek čoraz silnejším protestom Belehradu riešiť na úrovni európskych inštitúcií. V rozhovore pre dnešné vydanie belehradského denník Politika najvyšší maďarský predstaviteľ ocenil skutočnosť, že srbská strana na najvyššej úrovni prisľúbila urobiť kroky v záujme zastavenia incidentov voči vojvodinským Maďarom. Podľa slov Mádla Srbsko a Čierna Hora je mimoriadne dôležitým partnerom Maďarska a je kľúčovou krajinou z pohľadu stability regiónu. Vyjadril nádej, že kým Maďarsko sa pripojí k schengenskému systému, SČH už nebude na listine krajín, ktoré majú vízovú povinnosť voči Európskej únii. Mádl sa stretne dnes so srbským prezidentom Borisom Tadičom, premiérom Vojislavom Koštunicom a večer vystúpi s prednáškou na Belehradskej univerzite.
Spoločné problémy riešiť v súčinnosti, o protichodných záujmoch rokovať - na tom sa zhodli delegácie ekologických výborov maďarského a slovenského parlamentu v Budapešti. Takmer sedemsto kilometrov dlhé hranice už osamote naznačujú, že v oblasti ochrany životného prostredia a prírody jestvujú medzi Slovenskom a Maďarskom spoločné záujmy a rovnaké úlohy, či už ide o zabránenie znečisteniu riek, ochranu proti povodniam a podobne. Treba teda hľadať a nájsť styčné body - hovorí predseda maďarského parlamentného výboru Béla Turi-Kovács. „To neznamená, že musíme obchádzať konfliktné témy. Pravdepodobne ešte dlho nebude medzi nami súlad v otázke vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros, pretože tu existuje pevné maďarské stanovisko“ - dodáva Turi-Kovács. Podobnou kontroverznou témou je využívanie jadrovej enregie, avšak hodno dodať, že na maďarskej strane, v samotnom ekologickom výbore sa názory na fungovanie atómových elektrární výrazne líšia. Predseda výboru Národnej rady Mikuláš Jušcik k tomu poznamenáva. „Hlavná vec, aby sme rozprávali, aby sme konzultovali, aby sme jednali, a to vždy urobí krok vpred, krok k tomu, že životné prostredie môžme ovplyvniť, môžme vylepšovať.
Maďarská polícia včera oznámila, že zadržala Dianu Bácsfiovú, šéfku maďarských neofašistov, takzvaných hungaristov. Jej výroky na verejných zhromaždeniach a pre médiá podľa polície "podnecujú nenávisť proti národnej, národnostnej alebo náboženskej skupine". Hrozí jej trest tri roky väzenia. Bácsfiovej Skupina maďarskej budúcnosti na seba upozornila v júni, keď vylepovala plagáty so šípovými krížmi, symbolom maďarských fašistov počas druhej svetovej vojny. K odkazu šípových krížov a ich vodcu Ferenca Szálasiho sa skupina jednoznačne hlási.
Na maďarskej vnútropolitickej scéne aj cez víkend rezonovala téma hungaristickej demonštrácie pripravovanej na 15. októbra, čiže na 60. výročie fašistického puču. Politické strany vedú spor o tom, či je možné podobné neofašistické akcie zakázať. Iniciatívu socialistickej strany viesť konzultácie o novele a sprísnení zákona o zhromažďovaní a spolčovaní neodmietajú ostatné parlamentné sily, no opozícia konštatuje, že aj súčasne platné právne normy umožnia vystupovať proti akýmkoľvek prejavom fašizmu či neonacizmu. Ministerka vnútra Monika Lamperthová však zastáva názor, že polícia nemá možnosť zvažovať, či má alebo nemá povoliť zhromaždenie politického charakteru, a preto vydala povolenie hungaristom zorganizovať spomienkový zraz. Tému rozvírila skupina nazývaná Maďarská budúcnosť, ktorá sa hlási k ideám „nyilasovcov“ - tí pod vedením Ferenca Szálasiho roku 1944 uskutočnili v Maďarsku fašistický prevrat. Hungaristický spolok však nie je zaregistrovaný, čiže ho ani nemožno rozpustiť. Inak celá politická scéna odsudzuje „prebúdzanie“ krajne pravicových snáh, niektoré politické strany a občianske združenia plánujú na 15. októbra protidemonštrácie a polícia sa chystá vystúpiť proti akýmkoľvek nacistickým prejavom, napríklad proti verejnému ukazovaniu symbolov maďarských fašistov „šípových krížov“, alebo takzvanému „heilovaniu“, čiže dvíhaniu pravej ruky na pozdrav.
Predaj štátneho 25-percentného podielu v najväčšej maďarskej farmaceutickej spoločnosti Richter Gedeon prostredníctvom vymeniteľného dlhopisu sa stretol so značným záujmom. Informoval o tom zdroj blízky predaju. Dlhopis v hodnote 640 mil. eur, ktorý predstavuje jednu z posledných veľkých privatizácií v krajine, zaujal mnohých, od fondov s fixným ziskom po fondy spravujúce majetok. Dlhopis, splatný v roku 2009, ponúka štát s kupónovým výnosom 1 % a výnosom do splatnosti od 2,75 % do 3,25 %. Maďarská štátna privatizačná agentúra už skôr uviedla, že namiesto akcií spoločnosti Richter predá vymeniteľný dlhopis, aby tak znížila negatívny dopad z novej emisie akcií na akcie spoločnosti Richter. Zámerom emisie dlhopisu je, aby boli výnosy zo štátnych akcií spoločnosti Richter čo najvyššie. Takisto je dôležité, aby sa zaručila kontinuita stratégie spoločnosti Richter, uviedla agentúra vo vyhlásení.
Veľká väčšina sedmohradských Maďarov súhlasí s udelením dvojitého občianstva. Mnohí z nich by sa podľa prieskumov po prijatí občianstva vysťahovali do Maďarska, vyhlásil to podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI predseda Demokratického zväzu rumunských Maďarov Béla Markó. Klužský denník Szabadság nedávno zverejnil výsledky prieskumu, podľa ktorého až 90 percent opýtaných považovalo za dobré dvojité občianstvo, vyše 60 percent sedmohradských Maďarov by požiadalo o takúto možnosť a 14 percent žiadateľov by sa okamžite presťahovalo. Poslanci maďarského parlamentu v pondelok rozhodli o tom, že sa uskutoční referendum o otázke dvojitého občianstva pre Maďarov žijúcich za hranicami. Za návrh hlasovalo všetkých 340 prítomných poslancov. V zmysle iniciatívy Svetového zväzu Maďarov (MVSZ) by tak občania mali odpovedať na otázku, či sú za to, aby dostala maďarské občianstvo tá osoba žijúca v zahraničí, ktorá dokáže svoju maďarskú národnosť maďarským preukazom, alebo iným - zákonom stanoveným spôsobom.
V Maďarsku bude ešte v tomto roku záväzné referendum o poskytnutí dvojitého občianstva pre príslušníkov maďarských menšín z iných krajín. Tak včera večer rozhodol parlament. Poslanci ani nemali inú možnosť, než schváliť uznesenie o referende, pretože všetky zákonom stanovené podmienky boli splnené. Ako je známe, Svetový zväz Maďarov pozbieral vyše 200 tisíc podpisov pod petíciu žiadajúcu ľudové hlasovanie o zvýhodnenom poskytnutí dvojitého občianstva, celoštátna volebná komisia podpisy overila a ústavný súd referendovú otázku schválil. Ľudové hlasovanie musí vypísať prezident republiky a termín stanoviť na obdobie do deväťdesiatich dní. Opoziční rečníci v rozprave už teraz vyjadrili súhlas s poskytnutím dvojitého občianstva pre príslušníkov maďarských menšín a vidia v tom prejav zodpovednosti materskej krajiny voči nim. Pripustili však, že je to aj istá pasca, lebo referendum môže byť neplatné, či môže priniesť aj negatívny výsledok. Vládni predstavitelia upozornili na mnohé úskalia, pretože v krátkom čase do referenda treba zmeniť celý balík zákonov súvisiacich s možnou masovou naturalizáciou, inak ľudové hlasovanie nebude mať zmysel. O týchto otázkach začnú štyri parlamentné strany asi urýchlené konzultácie.
Maďarský parlament včera večer jednohlasne schválil vypísanie referenda o dvojakom občianstve pre príslušníkov maďarských menšín žijúcich v susedných krajinách. Výsledok referenda bude pre vládu záväzný. Celoštátny volebný výbor už pred časom uznal platnosť viac ako 200-tisíc podpisov pod petíciou požadujúcou plebiscit na túto tému. Ľudové hlasovanie inicioval Svetový zväz Maďarov. Občianstvo by podľa zväzu mali dostať všetci menšinoví Maďari, ktorí svoju národnosť preukážu maďarským preukazom, udeľovaným podľa krajanského zákona, alebo inými spôsobmi, ktoré by mal definovať budúci ústavný zákon. Dvojaké občianstvo už dlhšie požadujú strany maďarských menšín najmä v Rumunsku, Srbsku a na Ukrajine, ale aj domáca opozícia.
Maďarský parlament by mal dnes rozhodnúť o vypísaní referenda o poskytnutí dvojitého občianstva pre príslušníkov maďarských menšín z iných krajín. Ľudové hlasovanie, navyše záväzné, by mali usporiadať v Maďarsku preto, lebo sú pokope všetky zákonné požiadavky. Petičná akcia Svetového zväzu Maďarov bola úspešná, pozbieralo sa vyše 200 tisíc podpisov, tieto overila a potvrdila Celoštátna volebná komisia, no a ústavný súd ešte na jar schválil referendovú otázku, ktorá nadhadzuje možnosť zvýhodnenej naturalizácie, čiže udelenia maďarského občianstva pre tých, ktorí svoju príslušnosť k maďarskej národnosti dokážu takzvaným maďarským preukazom, alebo iným spôsobom, ktorý sa určí zákonom. Hodno pripomenúť, že okolo dvojitého občianstva sa rozvinuli v Maďarsku živé diskusie. Téma sa nadhodila najmä potom, čo po vstupe Maďarska do Európskej únie sa sťažil vstup príslušníkov maďarskej menšiny z Ukrajiny a Srbska na územie Maďarska. Vláda celoplošné udelenie maďarského občianstva nepovažuje za schodnú cestu a argumentuje tým, že občianstvo na etnickom základe poskytovať nemožno. Navyše nie je vyjasnené, aké by mali práva a povinnosti noví občania, ktorí by dane v Maďarsku neplatili, ale výhody by využívali.
Posledný maďarský premiér z totalitnej éry Miklós Németh nevylučuje svoj návrat na politickú scénu. Miklós Németh bol premiérom až do zmeny politického systému a na pokojnom prechode má nesporné zásluhy. On viedol vládu aj vtedy, keď sa Maďarsko rozhodlo otvoriť svoje západné hranice pred desaťtisícmi východných Nemcov. Pätnáste výročie tejto udalosti, ktorá výrazne prispela k znovuzjednoteniu dvoch nemeckých štátov si pripomenuli cez víkend v Maďarsku i Nemecku. Na berlínskych oslavách sa zúčastnil aj Miklós Németh, ktorý v rozhovore pre Maďarský rozhlas síce konštatoval, že v súčasnosti nesympatizuje so žiadnou stranou, ale nevylúčil, že sa raz vráti do maďarského politického života.
Šance odchádzajúceho maďarského eurokomisára Pétera Balázsa na obsadenie kresla ministra zahraničných vecí narástli. Konštatuje to dnešné vydanie maďarského konzervatívneho denníka Magyar Nemzet, ktorý uvažuje o nástupcovi odchádzajúceho Lászlóa Kovácsa. Výmena premiéra trochu zamiešala karty v otázke osoby nástupcu Kovácsa, ktorý v októbri odchádza ako komisár do Bruselu. Konštatuje periodikum a dodáva, že najhorúcejšími kandidátmi na post šéfa diplomacie sú terajší komisár Európskej komisie Péter Balázs a poradca premiéra Pétera Medgyessyho pre bezpečnostnú politiku András Balogh. V polovici leta sa hovorilo podľa neoficiálnych informácií denníka o Andrásovi Simonyim, tento washingtonský veľvyslanec však odchodom Medgyessyho vypadol z boja. Do úvahy neprichádza už ani terajší štátny tajomník rezortu diplomacie András Bársony podporovaný ministrom úradu vlády Péterom Kissom, ktorého v boji o kandidatúru na post premiéra porazil Ferenc Gyurcsány. Z kandidatúry o ministerský post odstúpili dobrovoľne bývalý štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Ferenc Somogyi, ako aj zahraničnopolitická poradkyňa premiéra Klára Akótsová. V jej rozhodnutí mohla podľa denníka zohrať úlohu skutočnosť, že manžel je obchodným partnerom premiérskeho kandidáta Gyurcsánya. V tejto situácii sa zhodnotili šance poradcu Balogha a eurokomisára Balázsa. Pétera Balázsa po odvolaní z Bruselu mnohí ľutovali, údajne ho podporuje aj terajší minister Kovács odchádzajúci na jeho miesto, ktorého zrejme k tomu vedie mierne trápenie svedomia, uzatvára Magyar Nemzet.
Výmena informácií o Úrade špeciálneho prokurátora bola hlavnou témou prvého oficiálneho stretnutia generálneho prokurátora Dobroslava Trnku s jeho maďarským rezortným partnerom Péterom Poltom. Ako uviedol na tlačovej besede maďarský generálny prokurátor, obdobný úrad funguje v Maďarskej republike tri roky a jeho výsledky sú veľmi dobré. "Objasnenosť prípadov veľmi stúpla," vyhlásil. Slovenská prokuratúra určite využije maďarské skúsenosti s úradom špeciálneho prokurátora, povedal Trnka. "Náš úrad je v plienkach. Pre nás je každá skúsenosť dobrá," konštatoval. Pochvaľoval si aj spoluprácu medzi oboma prokuratúrami. Uviedol, že obe strany nemajú žiadne problémy, ktoré by museli riešiť na úrovni generálnych prokurátorov. "Vzťahy sú dlhodobo na veľmi dobrej úrovni," podotkol.
Podľa ministra spravodlivosti Daniela Lipšica antidiskriminačný zákon nie je v súlade s Ústavou, pretože podporuje pozitívnu diskrimináciu, ktorá zvýhodňuje menšiny. Vypracoval preto návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov. Minister spravodlivosti Lipšic chce, aby Ústavný súd SR preskúmal, či je antidiskriminačný zákon v súlade s Ústavou SR. Podľa ministra tento zákon podporuje pozitívnu diskrimináciu. „Antidiskriminačný zákon v tejto podobe umožňuje zavedenie kvót pre rasové a národnostné menšiny, napr. pri prijímaní do zamestnania alebo na VŠ.“ Aby sa návrh Lipšica dostal na Ústavný súd, musí o tom rozhodnúť vláda. Podpredseda vlády Pál Csáky si nemyslí, že antidiskriminačný je protiústavný. Podľa neho isté skupiny potrebujú pomoc. „Myslím si, že dobrá demokratická vláda má prispôsobiť podmienky takejto požiadavke. Z toho dôvodu sa dostal do zákona paragraf, ktorý hovoril o dočasných vyrovnávacích opatreniach.“ Lipšic však poukazuje na Ústavu, ktorá hovorí o tom, že nikto nemôže byť na základe zákona znevýhodňovaný. „Priznávanie výhod a privilégií na základe farby pleti alebo etnického pôvodu so sebou prináša pocit nespravodlivosti a krivdy. Jednotlivci, ktorým môže byť kvótami odňaté právo rovnakej šance na prístup k zamestnaniu alebo vzdelaniu, len ťažko pochopia, že je to cena, ktorú musia zaplatiť len preto, že patria k národnostnej alebo rasovej väčšine.“ Vicepremiér je prístupný o tomto probléme diskutovať. „Ak sú pochybnosti, môžeme sa tejto téme venovať, avšak rozhodne Ústavný súd SR.“ Lipšic je presvedčený, že návrh na začatie konania o súlade antidiskriminačného zákona s Ústavou, prejde vládou bez problémov. Pál Csáky sa však domnieva, že by tento návrh mala prerokovať aj koaličná rada
Pôsobenie politiky na jednotlivca v postkomunistických štátoch Strednej Európy predstaví od utorka výstava dlhodobého projektu s názvom Hot Destination / Marginal Destiny v trnavskej Synagóge Centre súčasného umenia. Ako agentúru SITA informovala trnavská Galéria Jána Koniarka, od utorkovej vernisáže, ktorá sa začne v synagóge na Halenárskej ulici 2 o 17:00, sa verejnosti až do 14. novembra predstaví deväť umelcov a umeleckých zoskupení z rôznych krajín Strednej Európy. Eva Filová (SR), József R. Juhász (SR), František Kowolowski (ČR), Little Warsaw (Maďarsko), Michal Moravčík (SR), Eva Mráziková & Martin Mrázik (ČR), Reinigungsgesellschaft (Nemecko) a Slaven Tolj (Chorvátsko) sa v svojej tvorbe sústreďujú na politiku a jej vplyv na súkromný i na verejný život človeka. V divákovi sa snažia vyvolať pocity neistoty a tým zároveň upozorňujú na zložitosť dnešnej meniacej sa spoločnosti. Cieľom dlhodobého projektu Hot Destination / Marginal Destiny je zmapovať súčasnú výtvarnú tvorbu v stredoeurópskych postkomunistických krajinách. Projekt pozostáva zo série na seba nadväzujúcich výstav v popredných kultúrnych inštitúciách na Slovensku, v Českej republike, Chorvátsku, Maďarsku a v Nemecku. Jeho súčasťou bude v roku 2006 vydanie publikácie, ktorá zachytí jednotlivé výstavy a situáciu súčasného výtvarného umenia v regióne Strednej Európy.
Štrnásty ročník Bábkarskej Bystrice odštartovalo v piatok detské predstavenie prešovského Babadla. Počas šiestich festivalových dní ponúkne deťom i dospelým jedinečnú príležitosť na jednom mieste a v jednom čase vidieť špičkové bábkovo-divadelné produkcie v podaní 23 významných zoskupení zo Slovenska, Čiech, Poľska, Maďarska, USA a Francúzska. Po prvý raz sa na festivale predstaví Centrum bábkového umenia z Atlanty v USA. Je to výsledok spolupráce banskobystrického Bábkového divadla na Rázcestí (BDNR) s veľvyslanectvom USA. Hoci s francúzskymi divadelníkmi Banskobystričania spolupracujú už dlhšie, Arketal Cannes prišli na prehliadku tiež prvý raz. Festival, ktorý bol doteraz nesúťažný, sa jeho organizátori rozhodli spestriť cenami. Cenu diváka v garancii Banskobystrického samosprávneho kraja udelia návštevníci. Cena Henryka Jurkowského, určená umelcom alebo divadlám z krajín V4, je v garancii Medzinárodného vyšehradského fondu, ktorý festival významne podporuje. Haštericu získa slovenský umelec za tvorivý čin v slovenskom bábkovom divadle.
Spoločná európska mena euro bude musieť byť podľa najnovšej dohody zástupcov európskych vlád označovaná rovnako vo všetkých členských krajinách Európskej únie (EÚ). Ministri Maďarska, Litvy a Lotyšska upozornili na problém na sobotňajšom stretnutí ministrov financií EÚ. Slovinci namiesto označenia euro používajú evro, Lotyši eiro a v niektorých krajinách východnej Európy sa používa označenie euria. „Boli sme prekvapení, že takýto problém vôbec existuje, ale už sme ho vyriešili. Ministri vedia byť niekedy veľmi rozhodní,“ vyhlásil na konferencii holandský minister financií Gerrit Zalm. Minister ďalej dodal, že jedinú výnimku dostanú krajiny s inou abecedou, označenie však zostane rovnaké. Nevyjasnený zostáva problém týkajúci sa množného čísla označenia spoločnej meny. V angličtine sa pre označenie množného čísla používa euro aj euros. Oficiálnu definíciu odvodenia množného čísla v iných jazykoch zatiaľ neprijali.
Na Slovensku vzniká jedinečná politická strana, aká inde v Európe zrejme ešte neexistuje. Strana by mala združovať čo najviac menšín či komunít, ktoré žijú na Slovensku, ako napríklad rómsku, rusínsku, ale aj telesne postihnutých. Zakladateľom strany je exkomunista Herman Arvay, dnes nezávislý poslanec. Strana bude výnimočná aj tým, že na jej čele bude stáť jeden predseda a minimálne desať podpredsedov. „Keby som vychádzal iba zo svojho mena Herman František Arvay, čo je nemecko-slovensko-maďarské meno, tak len ťažko môžem byť nacionalistom,“ povedal. Ustanovujúci snem novej strany sa mal konať v sobotu, ale sa tak nestalo. Namiesto neho sa v rekreačnom stredisku pri Tesároch v okrese Topoľčany konalo iba prvé konzultačné stretnutie zástupcov menšín a ostatných spoločenských skupín. Snem sa podľa Arvaya nepodaril preto, lebo naň z rôznych dôvodov nemohli prísť zástupcovia viacerých komunít žijúcich na Slovensku. So založením strany však už súhlasia. Na stretnutí jej vznik podporili predstavitelia Rusínov, Bulharov, Rómov, Grékov a telesne postihnutých občanov. Číňania a Česi by mali spočiatku pôsobiť ako pozorovatelia. "Mám prísľub podpory aj od Chorvátov a Vietnamcov na Slovensku, ale strana bude otvorená napríklad aj pre Úniu mužov či inak sexuálne orientovaných občanov," povedal Arvay. Ďalšie stretnutie signatárov Strany menšín by sa malo uskutočniť do troch týždňov. Presný termín ešte nestanovili. Strana bude výnimočná aj tým, že na jej čele bude stáť jeden predseda a minimálne desať podpredsedov.
Nový veľvyslanec v Maďarsku Juraj Migaš by mal odísť do Budapešti začiatkom októbra. Dovtedy ho čaká prezentácia v zahraničnom výbore parlamentu a pokračovanie vo výučbe maďarčiny. Ministerstvo zahraničných vecí (MZV) na rozdiel od britského či amerického výučbu jazyka v krajine budúceho pôsobenia diplomata nezabezpečuje. "Učiteľa ani učiteľku maďarčiny sme pánovi Migašovi neplatili. On je dostatočne lingvisticky fundovaný, aby sa základy maďarčiny naučil sám," povedal Kukan. Zároveň dodal, že keby mali toľko peňazí ako Briti alebo Američania, mohlo by jazykovú prípravu platiť aj naše MZV. "Zdá sa mi, že to niektorí politici preháňajú s jeho jazykovou pripravenosťou. Myslím si, že to nie je také dramatické, ako hovorí SMK a jej predseda." Migaša podľa Kukana nečakajú v Budapešti žiadne mimoriadne problémy, v našich vzťahoch nevidí teraz nič dramatické. 47-ročný diplomat obsadí stoličku veľvyslanca, ktorá bola voľná dva roky. Absolvoval moskovský Inštitút medzinárodných vzťahov a v Bratislave právo, po páde komunizmu diplomatický kurz na Westminsterskej univerzite v Londýne. Na MZV pracuje od roku 1981, bol na ambasáde v Berlíne, Varšave a Štokholme, viedol tiež misiu pri OBSE vo Viedni a v čase vstupu do EÚ stále zastúpenie v Bruseli. Hovorí anglicky, nemecky, rusky, švédsky a poľsky.
Takmer 40 miliárd forintov (v prepočte asi 6,4 miliardy Sk) vyčlení maďarská vláda v budúcoročnom rozpočte na zoštíhlenie verejnej správy, z čoho mieni hradiť zníženie počtu jej pracovníkov. Vyhlásil to dnes v Budapešti po sérii rokovaní s jednotlivými ministrami šéf rezortu financií Tibor Draskovics. Podľa jeho slov v roku 2005 bude oproti tomuto roku vyhradených viac financií na tvorbu nových pracovných príležitostí, na podporu regiónov formou zabezpečenia zdrojov k európskym rozvojovým programom a na modernizáciu verejnej správy. Šéfov rezortov si pozval kandidát na premiéra Ferenc Gyurcsány, aby v prítomnosti ministra financií Tibora Draskovicsa a ministra úradu vlády Pétera Kissa prerokovali budúcoročný rozpočet. Gyurcsánya 27. septembra pravdepodobne poverí Ferenc Mádl zostavením novej vlády. Ďalšie informácie z rokovaní ministrov politici nezverejnili, šéf vládnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP) László Kovács povedal iba toľko, že každý rezort bude musieť šetriť.
Nastávajúci maďarský premiér Ferenc Gyurcsány plánuje znížiť jednu z troch sadzieb dane z príjmu a taktiež chce znížiť daňové príjmy štátu o 100 mld forintov. Gyurcsány tiež uviedol, že nepovažuje úsporné opatrenie na kontrolu rozpočtového deficitu v tomto roku za potrebné. "Vo vreckách zamestnancov a rodín budúci rok namiesto daní z príjmu zostane sto miliárd forintov," vyhlásil. Maďarský premiér zamýšľa znížiť 26-percentnú sadzbu dane z príjmu, pričom 18- a 38-percentnú daňovú sadzbu chce ponechať na nezmenenej úrovni. Podľa nového systému by malo priemerné daňové zaťaženie občana z dani z príjmu klesnúť o 2 až 3 percentá. Na vykompenzovanie medzier v daňových príjmoch by mala vláda zvýšiť dane z dividend z pôvodných 20 na 25 percent, ako aj znížiť daňové a sociálne výhody pre bohatých. Podľa analytikov vyhlásenie premiéra negatívne ovplyvnilo lokálne finančné trhy pre obavy, že krajina prehĺbi rozpočtový deficit viac, ako sa pôvodne očakávalo.
Činnosť oddelenia rusínskeho jazyka a kultúry Inštitútu národnostných štúdií a cudzích jazykov Prešovskej univerzity (PU) je ohrozená. Tvrdia to autori listu adresovanému rektorovi PU Františkovi Mihinovi. Takmer 40 slavistov a propagátorov rusínskeho jazyka i odborníkov na jazykové práva menšín z celého sveta, ktorí sa pod list podpísali, poukazujú na byrokratické prekážky a odmietavé postoje ľudí, ktorí sú proti kodifikácii rusínskeho jazyka. Ako uviedol hovorca Rusínskej obrody Slovenska Peter Krajňák, rektora žiadajú o začatie akreditačného procesu študijného programu rusínsky jazyk a kultúra a jeho ďalšiu podporu. V liste sa uvádza, že oddelenie rusínskeho jazyka a kultúry začalo svoju činnosť v roku 1998 a bolo prvým v rámci novozaloženého Inštitútu národnostných štúdií a cudzích jazykov PU. Jeho poslaním je štúdium problémov národnostných menšín na území SR v súlade s Rámcovým dohovorom Rady Európy o ochrane národnostných menšín a s ďalšími medzinárodnými zmluvami. Autori listu pripomínajú, že oddelenie rusínštiny sa malo sta» katedrou, podobne, ako na Slovensku existujú katedry pre štúdium maďarskej, ukrajinskej a rómskej národnostnej menšiny a ich jazyka. Akreditačný spis by mal by» zo strany rektora PU predložený akreditačnej komisii v októbri.
Vďaka finančnej podpore maďarskej vlády získanej z Nadácie Pétera Pázmánya vybavili na Základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským na Ulici Eötvösa v Komárne jednu učebňu výpočtovej techniky. Takmer päťsto žiakov tejto školy má tak k dispozícii už tretiu počítačovú triedu, v ktorej budú získavať tretiu gramotnosť - zručnosť v práci s osobným počítačom. "Zakúpili sme 25 počítačov, čím sa ich počet na našej škole zvýšil na 64. Disponujeme jedným počítačom na každých 6 - 7 žiakov," uviedla dnes pre TASR riaditeľka školy Zsuzsanna Csintalanová po tom, ako odovzdali triedu do užívania. Minimálne jednu vyučovaciu hodinu denne tak môže stráviť každý žiak tejto školy za počítačom. Počítače využívajú žiaci a pedagógovia na spomínanej škole na všetkých vyučovacích predmetoch. Ich používanie významne pomáha podľa Csintalanovej učiteľom diferencovane pristupovať k jednotlivým žiakom v súlade s ich absorpčnými schopnosťami. Zdôraznila, že pozitívny dosah má výučba prostredníctvom výpočtovej techniky na deti trpiace rečovými poruchami. Základnej škole na Ulici Eötvösa sa podarilo aj vďaka modernému technickému vybaveniu a spôsobom výučby zastaviť úbytok žiakov, v tomto školskom roku ich počet dokonca vzrástol. Škola sa v súčasnosti pripravuje na napojenie na maďarský program SULINET prostredníctvom internetovej siete.
Komoditná burza Bratislava (KBB) začne v úvode októbra spoluprácu s maďarskou burzou a bude ponúka» futures budapeštianskej komoditnej burzy. O podrobnostiach bude burza informovať v dohľadnom čase. Ďalšou zmenou na KBB je zrušenie úverovej linky A na prefinancovanie skladiskových záložných listov (SZL) cez Ľudovú banku. KBB sa totiž s bankou nedohodla na znížení úrokových sadzieb. Boli dlhodobo vysoké a preto sa táto úverová linka nevyužívala.
Situáciou národnostných menšín vo Vojvodine sa budú zaoberať veľvyslanectvá členských krajín Európskej únie v Belehrade aj tamojšia monitorovacia misia EÚ. Tá tam pôsobí už viac ako desať rokov. Na základe správ, ktoré misie vypracujú, budú o incidentoch voči menšinám v tejto srbskej provincii diskutovať na budúcom zasadnutí ministri zahraničných vecí Európskej únie. V Bruseli to včera oznámil šéf maďarskej diplomacie László Kovács po rokovaní šéfov diplomacií európskej dvadsaťpäťky. Maďarsko pôvodne chcelo, aby ministri prijali spoločnú deklaráciu, v ktorej by únia vyjadrila znepokojenie nad incidentmi namierenými proti maďarskej a ďalším menšinám vo Vojvodine. Prijatie deklarácie však bolo nerealistické, Kovács preto túto otázku otvoril len na pracovnom obede. Zdôraznil, že demokratické a stabilné Srbsko a Čierna Hora je nielen v záujme Maďarska, ale celej únie. "Mali by sme podporiť reformný proces v Srbsku a Čiernej Hore a orientáciu na úniu. Musíme byť však jasní aj v tom, že ak sa má krajina priblížiť únii, musí rešpektovať isté normy," povedal Kovács novinárom. Maďarsko podľa neho nechce zaradiť Srbsko a Čiernu Horu na čierny zoznam, ani dospieť k tomu, aby etnický problém prerástol do medzivládneho konfliktu. "Chceme však, aby sa incidenty skončili a aby všetky menšiny žili v pokoji a bez hrozieb," vyhlásil maďarský minister. Vo Vojvodine, kde sa v nedeľu budú konať regionálne a komunálne voľby, zaznamenali od začiatku roka prudký nárast etnicky motivovaných incidentov. Išlo napríklad o poškodzovanie obchodov, ale aj o činy namierené proti ľuďom, cintorínom a náboženským objektom. Incidenty sa sústreďujú okolo mesta Subotica na hraniciach s Maďarskom. Situáciou vo Vojvodine sa má tento týždeň zaoberať aj Európsky parlament. Maďarskí europoslanci pripravili na plenárne zasadnutie parlamentu návrh rezolúcie, ktorá odsudzuje násilnosti páchané na maďarskej menšine vo Vojvodine. Národnosti vo Vojvodine X * Srbi tvoria dve tretiny obyvateľov, * Najväčšou menšinou sú Maďari (300-tisíc), * Maďari predstavujú viac ako desať percent tamojšej populácie, * V oblasti žije 60-tisíc Slovákov, * Výrazne sú zastúpení aj Chorváti a Rumuni.
Ministri zahraničných vecí EÚ v pondelok na žiadosť Maďarska prerokujú problém fyzických útokov na príslušníkov maďarskej menšiny v srbskej provincii Vojvodina. Ide o prvé rokovanie o tejto otázke na vysokej medzinárodnej úrovni, pripomína srbská televízna a rozhlasová stanica B92. Problém maďarskej menšiny však nie je zaradený do oficiálneho programu zasadnutia a nie je jasné, či ministri vydajú k situácii vo Vojvodine spoločné stanovisko. Podľa diplomatických zdrojov únia útoky na Maďarov rozhodne odsudzuje, Brusel by ale bol najradšej, keby problém vo Vojvodine riešili priamo vlády v Belehrade a Budapešti.
X
Európska únia si pozorne overí, či Srbsko a Čierna Hora rešpektujú menšinové práva vo Vojvodine. To je odkaz z Bruselu do Maďarska, ktoré v súvislosti s nedávnymi incidentmi búcha na poplach. Rešpektovanie práv menšín je kľúčovou otázkou vo vzťahoch medzi Európskou úniou a inými krajinami, najmä ak sa tie snažia stať sa jej súčasťou. Brusel bude preto naďalej pozorne sledovať, ako sa tieto práva rešpektujú v Srbsku a Čiernej Hore. Toto ubezpečenie Maďarsku nestačí a šéf jeho diplomacie László Kovács sa niekoľko dní snaží, aby Rada ministrov Európskej únie prijala už tento pondelok vyhlásenie, že s veľkými obavami sleduje útoky namierené proti nesrbským spoločenstvám vo Vojvodine. Tieto útoky ohrozujú podľa neho demokraciu, bezpečnosť a stabilitu celého regiónu a sú aj v rozpore s kritériami právneho štátu. Podľa diplomatov nie je však reálne čakať, že takéto ostré vyhlásenie budú chcieť ministri bez podrobnejších informácií a dôkazov naozaj prijať a urobiť tak z tejto témy európsky problém. Väčšiu nádej na prijatie podobného textu majú maďarskí poslanci v Európskom parlamente. S podporou ľudovcov predložia už na budúci týždeň návrh rezolúcie vyzývajúci srbské úrady, aby zabezpečili nápravu vzniknutej situácie a zabránili ešte vážnejšiemu etnickému konfliktu.
Maďarsko otvorí otázku údajného etnického násilia proti maďarskej menšine v Srbsku na budúcotýždňovom stretnutí ministrov zahraničných vecí EÚ. Uviedol to v Budapešti šéf maďarskej diplomacie László Kovács. Maďarsko tvrdí, že početné násilné incidenty vrátanie bitiek a vandalizmu, ku ktorým tohto roku došlo v srbskej provincii Vojvodina, sú etnicky motivované proti príslušníkom maďarskej menšiny. Títo tvoria 14 percent obyvateľstva provincie. "Dokument uvádza, že EÚ so znepokojením sleduje útoky proti nesrbským komunitám, ktoré ohrozujú demokraciu, stabilitu a bezpečnosť regiónu," povedal Kovács na tlačovej konferencii. Dodal, že text dokumentu rozoslali členským krajinám EÚ a ministri zahraničných vecí by ho mohli prijať už na pondelkovom stretnutí v Bruseli. Srbský premiér Vojislav Koštunica navštívil v stredu Vojvodinu, aby sa vyjadril k obavám maďarskej menšiny. "K incidentom prichádza na oboch stranách a netreba ich skrývať, ale ani zveličovať," povedal Koštunica v meste Temerin, kde žije veľa Maďarov. "Ak dôjde k ich zveličovaniu, objaví sa tu hrozba medzietnickej netolerancie." Koštunica dodal, že o týchto incidentoch sa nedá hovoriť ako o "zverstvách". Tiež podľa neho problémy vo Vojvodine netreba internacionalizovať. Srbská polícia tvrdí, že väčšina posledných incidentov nebola etnicky motivovaná. V podobnom duchu sa v stredu pre belehradský denník Večernje novosti vyjadril aj podpredseda parlamentu Srbska a Čiernej Hory Zoran Šami, podľa ktorého vo väčšine prípadov išlo o krčmové bitky. "Srbská vláda verí celým svojím srdcom, že Vojvodina, zrejme jeden z etnicky najpestrejších regiónov Európy, si zachová tradične dobré vzťahy medzi rozličným etnickými skupinami, ktoré tu žijú," povedal ďalej Koštunica. Vo Vojvodine žije 26 etnických skupín vrátane početnej slovenskej menšiny.
V Budapešti sa v týchto chvíľach začína stretnutie maďarských parlamentných poslancov z Karpatskej kotliny. Konferenciu otvoria prezident Ferenc Mádl, predsedníčka parlamentu Katalin Sziliová a minister zahraničných vecí László Kovács - čo svedčí o význame, ktorý Budapešť prikladá tomuto fóru poslancov maďarskej národnosti zo susedných krajín. Hlavnou témou bude ich spolupráca potom, čo niektoré krajiny už vstúpili do Európskej únie, iné zatiaľ nie. Akiste sa preberie aj najaktuálnejšia téma: problémy maďarskej menšiny vo Vojvodine. Množiace sa prípady etnickej neznášanlivosti zo strany srbskej väčšiny podnietili maďarské vedenie „vyniesť“ otázku na pôdu Európskej únie a Rady Európy, čo vyvolalo nevôľu Belehradu. Medzitým predstavitelia srbskej menšinovej samosprávy v Maďarsku dostali výhražné telefonáty a listy - tieto prípady už vyšetruje polícia. Na konferencii predstaviteľov Maďarska a susedných štátov vystúpil aj minister zahraničných vecí László Kovács, ktorý sa dotkol aj citlivej témy autonómie. Autonómiu považuje šéf maďarskej diplomacie za najširší rámec uplatňovania menšinových práv, a v Európskej únii jestvujú pozitívne príklady na rôzne formy autonómie. László Kovács však dodáva: „Fungujúcu autonómiu možno vytvoriť len prostredníctvom dohody medzi väčšinou a menšinou, potrebné sú rokovania, ktoré nemožno označiť za zbytočné bremeno. Akékoľvek násilie, alebo vyhrážanie sa násilím znamená slepú uličku, ohrozuje dosiahnuté výsledky a v žiadnom prípade nepomôže vyriešiť tento problém“. Na konferencii rezonovala najmä myšlienka, že postavenie Maďarska a maďarských menšín sa po vstupe materskej krajiny do Európskej únie mení a posilňuje. „Členstvo Maďarska, respektíve Slovenska a Slovinska v Európskej únii, ďalej perspektíva vstupu pre iné krajiny v Karpatskej kotline znamená výrazný krok k znovuzjednoteniu maďarského národa bez zmeny hraníc“ - pripomenul to prezident Ferenc Mádl, predsedníčka parlamentu Katalin Sziliová i minister zahraničných vecí László Kovács. Ďalším hlavným motívom ich vystúpenia bolo konštatovanie, že „schopnosť Maďarov presadzovať svoje záujmy sa vďaka členstvu v Únii posilňuje“. „Či vstup do Európskej únie skutočne uvoľní kŕče voči Maďarom a zníži protimaďarské nálady?“ - túto otázku položila Katalin Sziliová, pričom narážala na situáciu vo Vojvodine, kde sa v poslednom čase množia prejavy etnickej neznášanlivosti zo strany srbskej väčšiny. Maďarsko už presadzuje prerokovanie tohto problému na pôde Rady Európy, ale aj v Európskej únii a Európskom parlamente. László Kovács dokonca naznačil, že Únia by mohla pre Srbsko a Čiernu Horu stanoviť dodržiavanie menšinových práv ako podmienku pre ďalšie zbližovanie k európskym štruktúram. Šéf maďarskej diplomacie sa dotkol aj citlivej témy autonómie. „Autonómia je podľa stanoviska vlády najširším rámcom pre uplatňovanie menšinových práv“ - zdôraznil Kovács, pričom dodal, že fungujúcu autonómiu možno dosiahnuť len po dohode medzi väčšinovým národom a menšinou, no a hoci aj naznačovanie násilia znamená pri riešení tejto otázky iba slepú uličku. Parlamentnú dimenziu maďarsko-maďarského dialógu oceňuje aj predseda SMK Béla Bugár. „Tu keď som počúval vystúpenia jednotlivých zástupcov maďarských parlamentných strán, to znamená: z Maďarska, tak jednoznačne podporujú túto iniciatívu pani predsedníčky, ktorá je z MSZP, teda z najsilnejšej vládnej strany, a pritom opozícia podporuje túto iniciatívu. Takže tu určite sa to politikárčenie fakticky dostáva bokom, to je dobré.“
Bolo by potrebné zvolať Stálu maďarskú konferenciu (MÁÉRT), alebo aspoň rokovanie o príprave budúcoročného štátneho rozpočtu, aby mohli predstavitelia zahraničných Maďarov pripomienkovať príslušnú podporu materskej krajiny. Povedal to dnes v Budapešti počas maďarsko-maďarského parlamentného summitu predseda SMK Béla Bugár. V rozhovore pre TASR šéf maďarskej koalície pripomenul, že MÁÉRT bol pôvodne naplánovaný na sobotu 11. septembra. "Bohužiaľ udalosti pádu premiéra fakticky znemožnili zvolanie tejto konferencie, pritom nebola už rok a pol, a mala by byť raz ročne," spresnil Bugár. Na margo dnešného druhého parlamentného summitu slovenský politik ocenil skutočnosť, že pri tejto príležitosti majú maďarskí poslanci z okolitých krajín možnosť na parlamentnej pôde priamo sa informovať o konkrétnych návrhoch časti rozpočtového zákona týkajúceho sa Maďarov žijúcich mimo územia Maďarskej republiky. "Považujem to za pozitívne, a predpokladám, že v budúcnosti by sa takáto spolupráca mohla rozšíriť aj na oblasti kultúry, možno školstva," dodal Bugár. Na dvojdňovej konferencii sa zúčastňujú parlamentní poslanci maďarskej národnosti krajín Karpatskej kotliny, zo SR pricestovali poslanci Národnej rady SR a Európskeho parlamentu za SMK.
Maďarský parlament bude pravdepodobne v pondelok hlasovať o vypísaní referenda o dvojakom občianstve pre príslušníkov maďarských menšín žijúcich v krajinách susediacich s Maďarskom. Oznámil to včera podpredseda parlamentu László Mandur. Celoštátny volebný výbor uznal platnosť viac ako 200-tisíc podpisov pod petíciou požadujúcou referendum. Inicioval ho Svetový zväz Maďarov, požadujúci udelenie maďarského občianstva na etnickom základe všetkým príslušníkom maďarských menšín.
Pri príležitosti 140. výročia narodenia maliara Ferdinanda Katonu vydala Tatranská galéria v Poprade monografickú publikáciu Ferdinand Katona (1864 1932). Publikácia je výsledkom vedecko-výskumnej práce pracovníkov Tatranskej galérie a spolupráce viacerých kultúrnych inštitúcií na Slovensku a v Maďarsku. Slávnostná prezentácia knihy sa uskutoční dnes o 17:00 vo vile Flóra v Starom Smokovci. Nová publikácia obsahuje odborné teoretické štúdie, výber z dobovej tlače a rozsiahlu farebnú obrazovú prílohu. Reprodukovaných 98 diel pochádza zo zbierok slovenských galérií a múzeí, zbierky Maďarskej národnej galérie v Budapešti a zo súkromných zbierok, informovala SITA riaditeľka TG Anna Ondrušeková. Ferdinand Katona sa narodil v Spišskej Starej Vsi, neskôr žil v Kežmarku. Ako 16-ročný sa zoznamuje s Ladislavom Mednyánszkym, ktorý sa stáva jeho prvým učiteľom. Katona študoval v Maďarsku a Francúzsku, podnikol študijné cesty do Anglicka, Holandska, Belgicka a Ruska. Od roku 1895 žil a tvoril v Budapešti, na Spiš a do Tatier sa však neustále vracal. Jeho obrazy Tatier, náladové scenérie našich veľhôr patria k najkrajším zobrazeniam Tatier v histórii slovenskej krajinomaľby. Ferdinand Katona svoje obrazy starostlivo uchovával pre plánované múzeum, ktoré chcel mať v Kežmarku, jeho sen sa však neuskutočnil. Tvorba F. Katonu je roztrúsená po celom svete. Niektoré jeho diela môžu vidieť návštevníci kaštieľa v Strážkach, ale v týchto dňoch aj vo výstavných priestoroch Tatranskej galérie.
Menšia opozičná strana, Maďarské demokratické fórum (MDF), je na pokraji rozpadu. Mohla by tak nasledovať príklad iných pravicových zoskupení, ktoré odolávali úsiliu lídra opozície Viktora Orbána zjednotiť všetky národnokonzervatívne sily pod vlastným velením. Všetky sa postupne rozpadli, časť ich politikov skončila na kandidátke Fideszu, ďalší skončili v politike úplne. Orbánovskému náporu doteraz ako jediné odolalo práve demokratické fórum. Z veľkej časti zásluhou predsedníčky strany Ibolyi Dávidovej. Tá sa aj teraz usiluje MDF udržať ako samostatnú, umiernenú konzervatívnu stranu orientujúcu sa na stredopravých voličov, ktorým sa socialisti a liberáli priečia rovnako ako populizmus a radikalizmus Fideszu. Vnútrostranícka opozícia, naopak, požaduje čo najužšiu spoluprácu s Fideszom, čo má byť podľa všetkého iba predstupeň zlúčenia. Opozičníci sú v menšine vo všetkých straníckych orgánoch s výnimkou parlamentného klubu. Minulý týždeň to využili a odvolali z čela klubu Dávidovej najbližšieho spolupracovníka Károlya Herényiho. Ten svoje odvolanie neuznal a, naopak, päť opozičníkov z frakcie vylúčil. Vládna väčšina v organizačnom výbore parlamentu tento týždeň Herényiho postup schválila. Nemá vraj možnosť skúmať, ako k vylúčeniu poslancov došlo, iba oznámenie predsedu klubu vziať na vedomie. Vylúčení poslanci to označili za protizákonné a majú pravdepodobne pravdu. Paradoxné je, že proti nim uplatnili postup, ktorý v parlamente v roku 2001 v podobnej situácii použil Fidesz. Dnešné vládne strany proti tomu vtedy ako opozícia protestovali, dnes im to už neprekáža. Vylúčení poslanci sa chcú obrátiť na súd. Jeden z nich Sándor Font označil vylúčenie s narážkou na Dávidovú za "pomstu vrtošivej ženy". Podľa jeho kolegu Lászlóa Szászfalviho sa MDF týmto krokom stala vonkajším členom vládnej koalície. Herényi označil podobné vyjadrenia za hlúposť. Dianie v demokratickom fóre nápadne pripomína proces u niekdajších maloroľníkov či kresťanských demokratov. Keď ich vedenie odmietlo orbánovské heslo "jeden tábor, jedna zástava", začalo sa obdobie vnútorných pučov, volieb, ktorých výsledok druhá strana neuznala, vzájomného vylučovania a stále neukončených súdnych procesov. Samostatné MDF by pritom bolo výhodné aj pre Fidesz, dokáže totiž získať voličov, ktorých dnešný Fidesz nikdy nebude mať. A demokratické fórum nakoniec aj tak nemôže ísť do koalície s nikým iným iba s Fideszom.
Deficit maďarského štátneho rozpočtu za prvých osem mesiacov tohto roku prekročil mieru deficitu plánovanú na celý rok, informovali maďarské médiá. Deficit rozpočtu dosiahol - bez deficitu miestnych samospráv - 1,19 bilióna forintov. Prognóza ministerstva financií počítala na celý rok s deficitom 1,166 bilióna forintov. Keďže sa nedá očakávať, že by rozpočet v ďalších štyroch mesiacoch roku dokázal hospodáriť s nulovým deficitom, celkový deficit za rok 2004 určite prekročí rezortom financií očakávaných 4,6 percenta hrubého domáceho produktu. Za zvýšený deficit môžu podľa ministerstva nižšie rozpočtové príjmy. Napríklad na dani z príjmu vybrali o 12 miliárd forintov menej, než sa očakávalo. Ministerstvo uvažuje na základe nových čísiel o prehodnotení celoročnej prognózy, ktorú zverejní v polovici mesiaca. Ďalšie maďarské makroekonomické údaje sú pritom priaznivé. Ekonomický rast by mohol byť v tomto roku podľa ministerstva financií až o 0,4-0,5 percenta vyšší, než je avizovaných 3,5 percenta. Regionálna analytička medzinárodnej ratingovej agentúry Standard and Poor's Beatriz Merino hovorila tento týždeň v Londýne v spojení s Maďarskom o zvyšujúcich sa investíciách a zdravom ekonomickom raste orientovanom na vývoz. Napriek tomu však podľa nej agentúra kvôli deficitu uvažuje o znížení hodnotenia krajiny. Dôvodom opatrnosti je podľa nej hlavne slabá pozícia vlády a blížiace sa parlamentné voľby v roku 2006, ktoré so sebou nesie riziko ďalších rozpočtových výdavkov. O tom, že Maďarsko nedodrží plánovaný deficit, sa hovorí už niekoľko týždňov hlavne v spojení s ministrom financií Tiborom Draskovicsom. Ten nastúpil do funkcie na začiatku roku a jeho hlavnou úlohou bolo znížiť rekordné deficity vzniknuté v dôsledku rozdávania pred a po parlamentných voľbách v roku 2002. Pravdepodobný nový premiér Ferenc Gyurcsány odmieta potvrdiť, že bude Draskovics aj v jeho novej vláde. Londýnska pobočka investičnej banky Merrill Lynch napríklad odhaduje deficit za rok 2004 na 5,4 percenta a hospodárenie maďarskej vlády označila za strašné, po Drakovičovom odchode by sa však podľa nej všetko ešte viac zhoršilo.
Slovákmi obývaná obec Veňarec (Vanyarc) v maďarskej Novohradskej župe bude v sobotu po prvý raz dejiskom Haluškového festivalu a súčasne aj súťaže v príprave strapačiek. Miestni organizátori by v budúcnosti na toto podujatie radi nadviazali ďalšími ročníkmi. Hlavnou akciou festivalu, ktorý organizuje obecná samospráva a Spolok novohradských a hevešských Slovákov, bude súťaž vo varení, chýbať však nebude okrem iného blší trh, diskotéka, rôzne hry, ale ani možnosť previezť sa v koči, či navštíviť bábkové múzeum. Organizátori festivalu s radosťou očakávajú prihlásenie sa všetkých Haluškovcov. Na súťaži, po ktorej by si prítomní mali pochutnať na tvarohových i kapustových strapačkách, sa zúčastní celkovo 25 tímov, vrátane účastníkov zo Slovenska, ich "výkony" posúdi "odborná" porota.
Maďarská vláda prijala dnes návrh textu, ktorý vo veci incidentov namierených proti menšinám žijúcim vo Vojvodine predloží maďarský šéf diplomacie László Kovács na pondelňajšom rokovaní ministrov zahraničných vecí Európskej únie. Kovács v Budapešti informoval o obsahu dokumentu: konštatuje sa v ňom, že EÚ so znepokojením sleduje útoky namierené proti nesrbským spoločenstvám vo Vojvodine, ktoré ohrozujú demokraciu, stabilitu regiónu, jej bezpečnosť a sú aj proti požiadavkám právneho štátu. "Text návrhu vyjadruje očakávanie únie, aby belehradské úrady vážne, rýchlo a dôrazne zasiahli v záujme zastavenia útokov," dodal minister, podľa ktorého takýto krok posilní demokratické sily v Srbsku a Čiernej Hore voči nacionalistom. Tento dokument poslalo dnes Maďarsko bruselským zastupiteľstvám členských krajín EÚ. Kovács o maďarskej iniciatíve informoval svojich kolegov v EÚ aj na neformálnom maastrichtskom stretnutí minulý víkend a v pondelok na rade ministrov zahraničných vecí únie by sa mal text dostať už do záverečného vyhlásenia schôdze.
Maďarská vláda dnes prijala návrh novely ústavy, ktorá vytvára podmienky pre zrušenie povinnej vojenskej služby a pre prechod k dobrovoľným ozbrojeným silám. Po rokovaní kabinetu to v Budapešti oznámil minister obrany Ferenc Juhász. "Povinné odvody je potrebné zrušiť tak, aby ich v prípade potreby bolo možné obnoviť," povedal šéf rezortu, podľa ktorého vládny návrh túto situáciu rieši tým spôsobom, že v prípade nebezpečenstva, ktoré by predchádzalo mimoriadnej situácii, by parlament dvojtretinovou väčšinou navrátil povinnosť vojenskej služby. Ak by v zákonodarnom zbore návrh kabinetu neprešiel, potom by procedúra odvodov zostala, ale povolávací rozkaz by branci už nedostali, dodal Juhász, podľa ktorého by však takýto stav zaťažoval štátnu pokladňu takmer 50-miliónovou čiastkou.
Predsedníčka maďarského parlamentu a podpredsedníčka Maďarskej socialistickej strany (MSZP) Katalin Sziliová dnes v Budapešti oznámila, že sa na októbrovom zjazde strany nebude uchádzať o post predsedu MSZP. V súčasnej situácii totiž podľa jej vyjadrenia v záujme politického dialógu, stabilizácie vlády a vytvorenia jednoty v ľavicovej strane môže najviac urobiť vo funkcii predsedníčky zákonodarného zboru. Kandidátmi na najvyšší stranícky post sú tak už iba podpredseda a minister kultúrneho dedičstva István Hiller, predseda Republikovej rady MSZP György Jánosi, členka predsedníctva MSZP a ministerka vnútra Mónika Lamperthová, podpredseda strany Imre Szekeres, zástupkyňa predsedu strany a člen predsedníctva MSZP László Toller. Kovács 16. júna potvrdil, že na októbrovom kongrese strany nebude kandidovať na post predsedu. Líder ľavičiarov o tom rozhodol údajne ešte pred voľbami do Európskeho parlamentu, a to nezávisle na výsledku volieb. Po neúspechu socialistov v eurovoľbách, v ktorých získali iba deväť kresiel oproti 12 mandátom opozičného Zväzu mladých demokratov (FIDESZ), predsedníctvo MSZP navrhlo zvolať na október predčasne kongres strany. Na ňom by mali delegáti rozhodovať aj o personálnych otázkach.
Parlamentná frakcia Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ) podporí všetkými 20 hlasmi svojich poslancov kandidáta na post nového premiéra Ferenca Gyurcsánya. Povedal to dnes v Budapešti novinárom predseda liberálov Gábor Kuncze po stretnutí s prezidentom Ferencom Mádlom. Kuncze, ktorý ako šéf menšej koaličnej strany bol tretím v sérii rokovaní hlavy štátu s predstaviteľmi štyroch parlamentných strán o výmene premiéra, hlave štátu povedal, že podľa jeho názoru v krajine nie je politická ani hospodárska kríza. "Všetky takéto tvrdenia sú mylné, a majú za cieľ zmiasť a zneistiť občanov. Proces, ktorý v Maďarsku prebehol, nebol pučom, ale ústavným procesom," podčiarkol Kuncze a dodal, že odstúpením premiéra Pétera Medgyessyho sa stali kroky v súlade s tým čo je v ústave, a následkom tohto procesu bude výmena predsedu vlády. Mádl podľa slov predsedu koaličnej strany potvrdil, že 27. septembra poverí osobu vytvorením novej vlády. Ako Kuncze dodal, záujmom prezidenta je tiež, aby čo najskôr mohla nová vláda začať svoju činnosť. "Kandidát na post premiéra môže ešte v ten istý deň predložiť parlamentu návrh vládneho programu, a do niekoľkých dní o tom môže rozhodnúť zákonodarný zbor," zdôraznil pred novinármi Kuncze.
Budúci veľvyslanec v Maďarsku Juraj Migaš včera dostal od maďarskej strany agrément. Podľa politológov sa končí veľmi neštandardná situácia, keď pre vzájomné napätie nemalo dva roky Slovensko svojho diplomatického zástupcu v susednom štáte. "Sme radi, že sa nám podarilo po dvoch rokoch toto miesto obsadiť," povedal hovorca slovenskej diplomacie Juraj Tomaga. "Dúfame, že sa slovensko-maďarské vzťahy teraz znovu zlepšia." Skutočnosť, že bol diplomatický post prázdny tak dlho, vysvetlil len "objektívnymi a subjektívnymi dôvodmi". Medzi Bratislavou a Budapešťou je stále hneď niekoľko otvorených otázok. Ide najmä o prípadnú dostavbu maďarskej časti Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, ku ktorej sa pred rokmi Budapešť zaviazala. K sporu, ktorý sa už dostal aj pred medzinárodný súd, sa pridal aj sporný zákon maďarského parlamentu o podporu krajanov. Migaš doteraz pôsobil ako generálny riaditeľ sekcie bilaterálnych vzťahov na ministerstve zahraničných vecí. V rokoch 1999 až 2003 bol slovenským veľvyslancom pri Európskej únii v Bruseli.
Zastupujúci maďarský premiér Ferenc Gyurcsány dnes ponúkne listom ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi pomoc Maďarska osobám postihnutým teroristickým útokom v severoosetskom Beslane vo forme liekov v hodnote päť miliónov forintov (vyše 800.000 Sk). Informoval o tom dnes v Budapešti minister zahraničných vecí László Kovács. Pôvodne rezort diplomacie navrhoval vláde, aby Maďarsko pomohlo doliečením zranených detí na jeho území. Podľa vyjadrenia maďarskej ekumenickej charitatívnej misie pôsobiacej v Rusku však rodičia po prežitej dráme ťažko pustia svoje deti do zahraničia, preto sa vláda rozhodla ponúknuť Rusku lieky. "V súlade s odporučením tamojšej maďarskej misie sme sa rozhodli, že na základe ňou zostavenej listiny pripravíme zásielku liekov. Pošleme také medikamenty, ktoré sú potrebné na liečenie zranených detí," dodal Kovács. Šéf diplomacie zdôraznil, že maďarská vláda aj v mene občanov krajiny dôrazne odsúdila teroristický útok v Beslane, ktorý si vyžiadal vyše 300 obetí, vyjadrila zdesenie z týchto udalostí a prejavila sústrasť pozostalým. Kovács aj Gyurcsány ešte dnes pôjdu na kondolenčnú návštevu ruského veľvyslanectva v Budapešti.
Štruktúra hospodárskeho rastu Maďarska sa zlepšila, ale vysoké riziká budúcich rozpočtových sklzov tvoria pre rating Maďarska v domácej mene "dispozíciu k zostupu" a ak by sa tieto riziká zrealizovali, mohla by nasledovať "negatívna akcia". Podľa maďarskej spravodajskej agentúry MTI to dnes oznámila ratingová agentúra Standard and Poor's. Na londýnskej konferencii o ratingových trendoch na objavujúcich sa trhoch povedala riaditeľka agentúry S&P pre tieto trhy Beatriz Merinová, že maďarský ekonomický rast sa vzmáha. Dôvodom je najmä export a investície, čo spôsobuje väčšiu rovnováhu rastového profilu v porovnaní s minulými rokmi, keď bol rast viac založený na verejnej a súkromnej spotrebe. Dodala, že Maďarsko tento rok tiež zlepšilo koordináciu politiky medzi centrálnou bankou a vládou, ako aj komunikačnú politiku oboch inštitúcií. Na základe vyhlásení nadchádzajúceho premiéra si bude nová vláda vedomá toho, že fiškálna konsolidácia a redukovanie fiškálneho deficitu sú dôležité na posilnenie dôvery trhov a investorov. Podľa Merinovej však vzhľadom na "slabú situáciu vlády" existuje stále vysoké riziko, že fiškálne sklzy budú pokračovať. Práve tie boli jednou z príčin, že vláda - podobne ako v Česku a Poľsku - stráca popularitu a že v roku 2006 budú voľby. "V minulosti sme videli, že výdavky sa pred voľbami môžu zvýšiť," povedala Merinová. Tieto krajiny tiež budú musieť čeliť zvýšeným výdavkom po svojom májovom vstupe do Európskej únie (EÚ) a nájsť vo svojich rozpočtoch priestor pre spolufinancovanie projektov, pričom na ne Európska komisia (EK) apeluje, aby znížili vlastné fiškálne deficity. "Preto je pre nás ťažké vidieť, ako tieto krajiny zredukujú svoje deficity, ak majú financovať všetky tieto extra výdavky bez napredovania fiškálnych reforiem." Na externej strane je naďalej široký deficit bežného účtu platobnej bilancie, ale čisté priame zahraničné investície sa v porovnaní s vlaňajškom zvyšujú, čo znižuje potrebu získania externého financovania ekonomiky v tomto roku. Okrem toho je časť deficitu ťahaná silným importom investičného majetku, čo je pozitívnym znakom, povedala Merinová. Na základe toho je Maďarsko v rámci svojej ratingovej kategórie v zahraničnej mene stále dostatočne zdravé, uviedla Merinová. Rating Maďarska v zahraničnej mene, ktorý je momentálne na úrovni A mínus, by sa dostal pod tlak, ak by sa naplnil najhorší scenár - situácia, kedy by fiškálne sklzy viedli k silnému znehodnoteniu forintu a zhoršili by sa ukazovatele likvidity a solventnosti.
V Maďarsku dnes investori nervózne čakali na čísla o rozpočtovom deficite, zatiaľ čo ratingová agentúra S&P oznámila, že ak sa nesplní ročný cieľ, zníži Maďarsku rating v domácej mene. Budapeštiansky akciový index BUX sa ponoril o 154,23 bodu alebo o 1,25 % a uzatvoril na úrovni 12 203,65 bodu. Negatívny sentiment investorov sa prejavil na akciách banky OTP, ktoré poklesli o 70 HUF, čo je v prepočte asi 11 SKK, alebo o 1,53 % na cenu 4 500 HUF. Účastiny farmaceutickej firmy Richter sa obchodovali len málo, ale zaznamenali najväčší pokles, keď skončili so stratou 500 HUF alebo 2,22 % na cene 22 000 HUF. Akcie energetického koncernu MOL spadli o 10 HUF respektíve 0,11 % a uzavreli na úrovni 8 990 HUF. Akcie telekomunikačného koncernu Matáv klesli o 15 HUF alebo 1,81 % na 815 HUF.
Maďarská štátna privatizačná a holdingová agentúra (APV) dnes zverejnila pozvánku do tendra o 99,95-% podiel v leteckej spoločnosti Malév. Záujemcovia musia svoje ponuky predložiť najneskôr do 20. októbra, pričom APV stanovuje medzi iným aj ďalšie podmienky. Hotovostnou formou musí byť zaplatených 90 % nákupnej ceny, zvyšok môže byť zaplatený kompenzačnou formou. APV prijme ponuky len na celý 99,95-% balík, pričom záujemcovia sa musia zaviazať k navýšeniu kapitálu aerolínií v jednej alebo dvoch etapách. Tá prvá sa musí uskutočniť do 30 dní od predaja akcií. Hlavnou podmienkou pri výbere víťaza bude práve objem navyšovania kapitálu. Záujemcovia musia ďalej preukázať schopnosť postarať sa aj o dlhy Malévu. Tie tvoria zhruba 36,2 miliardy HUF, čo je vyše 5,8 miliardy Sk. Zatiaľ vyjadrili záujem o túto kúpu čínske aerolínie Hainan a rakúske Austrian Airlines, podľa niektorých tlačových správ sa medzi záujemcami ocitnú aj ruskí a americkí investori. Malév by mal tento rok na svojich krídlach prepraviť celkovo 3,1 milióna pasažierov.
Podľa maďarskej ropnej spoločnosti MOL nie je správny čas na to, aby začala s rakúskou OMV rokovanie o strategickom partnerstve, bola by však ochotná obnoviť rokovania s poľskou PKN Orlen. Firma o tom informovala v pondelok. "Zatiaľ nenastal čas na rokovanie o otázke strategického partnerstva," povedal predseda predstavenstva a generálny riaditeľ MOL Zsolt Hernádi. "Pokiaľ však opäť začnú rokovania s PKN Orlen a zintenzívnia sa, budeme pri tom," dodal Hernádi. Poznamenal však, že v najbližšom čase sa s veľkou pravdepodobnosťou rokovania s PKN neobnovia. "Všetko, čo teraz pozorujeme, naznačuje, že v blízkej budúcnosti sa nezrealizujú v strednej Európe žiadne významné akvizície," dodal Hernadi. Hernádiho komentáre prichádzajú krátko po vyjadreniach generálneho riaditeľa OMV Wolfganga Ruttensdorfera. Ten uviedol, že pokiaľ sa nejaký strategický investor zvonka pokúša v regióne o konsolidáciu, mali by sa MOL, OMV a PKN snažiť spojiť sily. Hernádi však poznamenal, že si MOL naďalej udržuje s OMV dobré vzťahy. OMV má v maďarskej spoločnosti 9,1-percentný podiel. "Náš vzťah je celkovo dobrý. Niekedy spolupracujeme, niekedy si konkurujeme," povedal Hernádi.