11. augusta 2005 ● Zo slovenskej tlače
Kvôli mimoriadne chladnému počasiu sú rekreačné zariadenia, kúpaliská a bufety na Balatone prázdne. Podľa niektorých podnikateľov v oblasti rekreačných služieb bolo leto pri maďarskom jazere takéto zlé naposledy pred 14 rokmi. Turistika a rekreácie pri Balatone a v jeho okolí prinášajú zvyčajne dve percentá príjmov národného hospodárstva v Maďarsku, čo bude v tomto roku určite ohrozené. Jediní, ktorým terajšie veterné počasie vyhovuje, sú surfisti, ktorí sa preháňajú po hladine jazera a v patričnom oblečení vzdorujú chladu. Na trávenie času zostáva rekreantom plavenie sa loďou alebo odpočinok v izbe. Mnohí - a to aj zahraniční hostia - zvažujú predčasný návrat domov, ak sa počasie nezlepší. Podľa prieskumov využili doteraz kapacity rekreačných zariadení pri Balatone asi na polovicu, čo je lepší výsledok ako vlani, ale prípadné pokračovanie zlého počasia môže túto situáciu zmeniť. Maďarský internetový portál TV2 Online pripomína, že dobre nepochodili ani tí, ktorí cestovali namiesto Balatonu k Jadranskému moru, lebo v ostatných dňoch ani tam nebolo lepšie počasie.
Na budapeštianskom letisku Ferihegy bude v záujme bezpečnosti pasažierov okrem iných opatrení sledovať kamerový systém už aj zamestnancov letiska. Povedal to dnes v Budapešti novinárom štátny tajomník ministerstva vnútra Gábor Juhász, ktorý na letisku preveroval protiteroristické opatrenia. Podľa jeho slov novinkou ostatných teroristických útokov je, že útoky už nepripravili teroristi vycvičení v táboroch, ale vykonali ich miestni obyvatelia po nakontaktovaní vo fitnescentrách. „Znamená to, že musíme rátať už aj s tým, že nielen osoby cvičené v arabských táboroch, ale v danom prípade aj s tým, že aj osoby disponujúce legálnym povolením pre vstup do objektov letiska môžu byť nejakým spôsobom prinútení umiestniť výbušniny,” konštatoval Juhász pred novinármi. Ako dodal, na vylúčenie takejto alternatívy poslúži systém vyše 20 kamier, ktoré zriadia ešte v tomto roku, a rovnakému účelu poslúžia aj kontrolné body, na ktorých budú preverovať osoby pohybujúce sa v priestoroch neprístupných pre cestujúcich. Na odhalenie príchodu na letisko kradnutým vozidlom už nainštalovali kamerový systém preverovania evidenčných čísiel, čo tiež prispieva k zníženiu rizika. Štátny tajomník pripomenul, že otvorením terminálu A rátajú s nárastom počtu pasažierov ročne na 7,5 milióna, a v roku 2008 by mal fungovať už aj terminál C, čím sa kapacita letiska zvýši na ročných 12 miliónov. Tým bude Ferihegy najväčším schengenským hraničným priechodom v Maďarsku. Príprava na prístup Maďarska k schengenskému priestoru je podľa jeho vyjadrenia v záverečnej fáze, začala sa spolupráca polície a pohraničnej stráže. V ďalších dvoch rokoch sa bezpečnosť cestujúcich plánovanými opatreniami ďalej zlepší, zdôraznil Juhász.
Najväčší stredoeurópsky hudobný festival Sziget sa začal v stredu 10. augusta v Budapešti. Organizátori predpokladajú, že v prípade priaznivého počasia môže padnúť vlaňajší rekord návštevnosti, kedy prišlo na Starobudínsky ostrov 371.000 návštevníkov. V predvečer festivalu vystúpila legendárna maďarská skupina Illés, ktorú považovali za „maďarský Beatles“, a ktorá týmto koncertom definitívne ukončila svoju vyše 40-ročnú kariéru. Na Szigete pripravili organizátori takmer 170 medzinárodných produkcií, medzi ktorými budú hudobné skupiny, speváci, divadelné súbory a iné. Najzaujímavejšie vystúpenia sa budú konať na Veľkej scéne a na štyroch ďalších scénach, ktoré sú rozdelené podľa žánrov na metalovú, svetovú, alternatívnu a elektronickú hudbu. Lákadlami festivalu sú britská skupina Franz Ferdinand, austrálska popová speváčka Natalie Imbruglia, ale aj jej krajan Nick Cave. Predstaví sa aj britská Morcheeba s novou speváčkou, ďalej Underworld s elektronickou tanečnou hudbou, džezová kapela Brand New Heavies. Reggae bude reprezentovať formácia Wailers, na scéne svetovej hudby budú koncertovať držiteľ Grammy Youssou NDour, alžírsky Khaled a trubkár Buena Vista Social Clubu Manuel Guajiro Mirabal. Týždeň trvajúci kultúrny festival, ktorý do roku 2002 bol známy ako Pepsi Sziget, hospodári tento rok s rozpočtom vo výške 1,8 miliardy forintov. Hlavným sponzorom sa stala spoločnosť Coca-Cola, ktorá ponúkla výhodnejšie podmienky ako jej rival. V rámci festivalu budú premietať filmy, usporiadajú rôzne výstavy, nebudú chýbať ani športové zápolenia ako vodný futbal, lukostreľba, zápasenie v blate, šachy, bungee jumping, paintball, cirkus, diskotéky, a bude sa diskutovať na rôzne témy.
V Budapešti sa dnes večer otvára už trinásty takzvaný „Sziget“, čo je najväčší, týždeň trvajúci hudobný festival pod holým nebom v strednej Európe. Organizátori rátajú s tým, že v tomto roku bude prekonaný vlaňajší rekord - 370 tisíc návštevníkov. Všetky týždňové vstupenky vypredali už pár dní pred začatím festivalu, k dispozícii sú už iba denné - za 5 tisíc forintov, čo je približne 800 korún. Návštevníci sa za to môžu zúčastniť na celej sérii koncertov rôzne zameraných maďarských a zahraničných hudobných skupín. Znalci akiste ocenia napríklad vystúpenie skupiny Morcheeba, amerického Korna či Nicka Cavea. Miestom festivalu je Starobudínsky ostrov, kde boli kedysi lodenice - odtiaľto pochádza aj názov celého podujatia - „Sziget“ znamená „Ostrov“. Je to predovšetkým miesto nehatenej zábavy pre mladých ľudí z celej Európy, vrátane zo Slovenska, pod heslom „Týždeň voľnosti - bez rodičov“. Vážne aféry sa v predchádzajúcich ročníkoch nestali. Takmer pravidelne sa však objavujú drogy, no v tomto roku prejavuje mimoriadnu ostražitosť maďarská colná stráž, ktorej mobilná jednotka už v priestore hraničných priechodov najmä na západe krajiny robí pravidelné kontroly. Dnes napríklad u skupiny francúzskych a nemeckých mladých ľudí, ktorí mali namierené na „Sziget“, našli dokopy 57 gramov omamných látok.
Brány do areálu hudobného festivalu Sziget na ostrove Óbuda v severnej časti Budapešti sú otvorené. Týždňový maratón hudby zažil kurióznu situáciu, keď sa po prvý raz v jeho histórii lístky určené na predpredaj vypredali takmer týždeň pred začiatkom festivalu. Organizátori najväčšieho open air festivalu v strednej Európe sa preto rozhodli v deň začiatku akcie ponúknuť návštevníkom celotýždňové vstupenky za predpredajové ceny. Hudobných fanúšikov z celej Európy potešia už dnes členovia kapely Morcheeba s novou speváčkou Jody Sternbergovou. Žáner world-music zastúpi Senegalčan Youssou N'Dour - známy bojovník za zlepšenie životných podmienok v chudobných krajinách Afriky. Svoj posledný album Egypt síce vydal minulý rok, ale vďaka takmer dvadsaťročnej speváckej kariére bude mať určite na pódiu čo predviesť. Kto chce vidieť drobného speváka zo Senegalu a zároveň si pozrieť Jamajčana Seana Paula, má smolu. Pre nabitý program autora hitov Get Busy alebo Gimme The Light museli vystúpenia oboch interpretov naplánovať v rovnakom čase. Program festivalu zahŕňa aj divadlo, tanec, film alebo dokonca stan pre sobášachtivých účastníkov. Samozrejme, manželstvo si môžete odskúšať na festivalových sedem dní. Už vo štvrtok sa môžu návštevníci tešiť na Nataliu Imbrugliu. Avizovaným vrcholom večera však bude vystúpenie formácie Underworld, ktorú preslávila v slovenských končinách najmä skladba Born Slippy ku kultovému filmu Trainspotting. Piatkový program bude plný tanca a zábavy. Hlavné pódium ovládnu najprv jamajskí „pozostalí” Boba Marleyho The Wailers, nasledovať bude Brand New Heavies. Záver večera patrí britskej tanečnej formácii Basement Jaxx. Víkendový program Szigetu ovládnu Briti z kapely Franz Ferdinand a vystúpenie skupiny Korn. Predposledný deň pred koncom celého podujatia vystúpi Nick Cave s kapelou The Bad Seeds. Na záver festivalu sú pripravení napríklad The Hives, Good Charlote, ale aj dídžej Paul van Dyk.
Americké úrady vydali včera Slovinsku muža, ktorý v deväťdesiatych rokoch formou rôznych podvodníckych nadácií a fondov obral tisíce ľudí o miliardy toliarov. Davorin Sadar sa nazýva muž, ktorý v rokoch po získaní nezávislosti Slovinska založil nadácie a investičné fondy, do ktorých vložilo asi tritisíc ľudí takmer 18 miliárd slovinských toliarov, čo vtedy bolo približne 120 miliónov dolárov. Sadar tieto peniaze však spreneveril. Roku 2000 ho už doma súdili, no počas pojednávania, pretože mu nariadili iba domáce väzenie, sa mu podarilo utiecť do Spojených štátov. V texaskom Lorede ho zadržali americké úrady vlani v októbri po tom, čo chcel platiť neplatnou úverovou kartou. Vzhľadom na dobrú spoluprácu medzi justičnými orgánmi dvoch krajín vydanie podvodníka netrvalo dlho. Sadara doviezli do Slovinska včera. Prokurátor na neho okamžite uvalil väzbu - za mrežami zostane do obnovenia súdneho procesu. V Slovinsku to bola najväčšia aféra tohto druhu. Ľubľanské médiá v tejto súvislosti pripomínajú, že vo viacerých krajinách strednej a východnej Európy, napríklad v Rumunsku, Albánsku, Maďarsku i na Slovensku sa podarilo rôznym podvodníkom vymámiť s prísľubom vysokého zisku často aj celoživotné úspory od ľudí, ktorí však svoje peniaze zväčša nikdy neuvideli.
Vyostruje sa maďarsko-rakúsky konflikt vo veci znečistenia rieky Ráb v dôsledku činnosti garbiarní na rakúskej strane. Maďarský minister ochrany životného prostredia Miklós Persányi poslal list rakúskemu kolegovi Josefovi Pröllovi, a vyzval ho, aby sa pričinil o odstránenie znečistenia v rieke Ráb, ktorá priteká do Maďarska z Rakúska. List pripomína, že kvalita vody v rieke sa zhoršuje odvtedy, čo dali do prevádzky garbiarne v obci Jennersdorf, ako znak znečistenia pravidelne prichádza po rieke pena. Minister Persányi pripomína, že tento vývoj vyvoláva nevôľu miestneho obyvateľstva, ktoré už zorganizovalo nejednu protestnú akciu. Nedávno napríklad sa ochranárske organizácie vyhrážali tým, že zablokujú hraničný priechod Rábafuzes, ktorý využívajú najmä kamióny. Pred dvoma týždňami sa problému venoval aj ekologický výbor maďarského parlamentu a tiež sa obrátil na rakúsku stranu, aby v súlade so smernicami Európskej únie postarala o likvidáciu pôvodu znečistenia. Pred niekoľkými rokmi spôsobil cián v rieke Tisa prichádzajúci zo zlatých baní v Rumunsku katastrofický úhyn rýb. Maďarsko vystúpilo na medzinárodných fórach ostro proti rumunskej strane a dosiahlo dočasné uzavretie zlatých baní. Reakcie na znečistenie z Rakúska sú zatiaľ miernejšie, pravda, nateraz ekologická katastrofa nenastala.
Maďarská vláda mieni venovať na informačnú kampaň o projektoch Európskej únie miliardy, opozícia vyjadruje obavy, že pôjde o vlastnú predvolebnú kampaň vlády. Dokopy možno minúť dve a pol miliardy forintov, čo je približne 10 miliónov eur. Vláda včera predstavila projekt, ktorého cieľom je oboznámiť obyvateľstvo a podnikovú sféru s možnosťami čerpania zdrojov Európskej únie - v rámci takzvaného Národného rozvojového plánu. Prevažná časť spomínanej sumy bude k dispozícii na jar budúceho roka, čiže tesne pred parlamentnými voľbami. Preto sa ozýva opozícia s tvrdením, že eurokampaň bude „osožná“ vládnym politickým stranám. Predstaviteľ Fideszu upriamil pozornosť na to, že čerpanie zdrojov na informačnú kampaň malo byť umožnené už od minulého roku. Je teda podozrivé, že asi dve miliardy forintov bude možné získať v období pred májovými parlamentnými voľbami. Je poburujúce, že kým popularita Únie v Maďarsku sa výrazne znížila práve vďaka zlým rozhodnutiam vlády, tá sa teraz snaží „vyglancovať“ svoj imidž pomocou peňazí z únie - konštatuje predstaviteľ opozičného Fideszu.
V Maďarsku pokračujú spory okolo zastupujúceho šéfa verejnoprávneho rozhlasu, predseda rozhlasovej rady sa vyhráža zablokovaním bankového prevodu pravidelnej mesačnej rozpočtovej dávky pre rozhlas, predsedníčka parlamentu vyzýva na zohľadnenie záujmov pracovníkov rádia. Čudná situácia nastala potom, čo mandát prezidentky rozhlasu Katalin Kondorovej koncom minulého mesiaca vypršal. Predtým vyšli nazmar až dva pokusy zvoliť jej nástupcu. Kondorová ešte pred odchodom poverila dočasným vedením rádia svojho námestníka a blízkeho spolupracovníka. S tým však nesúhlasila rozhlasová rada, čo funguje v Maďarsku ako predsedníctvo kuratória a je politickým grémiom pozostávajúcim z delegátov parlamentných politických strán. Táto rada poverila vedením rádia ekonomického riaditeľa, s ktorým však nesúhlasí takzvané rozšírené kuratórium, kde sú zastúpené rôzne občianske organizácie a v personálnych otázkach má posledné slovo. Ani jedna strana neustupuje. Predseda rady, predstaviteľ socialistickej strany Gábor Gellért Kiss dnes naznačil, že nemôže dať príkaz na bankový prevod pravidelného mesačného príspevku zo štátneho rozpočtu, kým na čele rozhlasu stojí nelegitímne vedenie. Mnohí naši rozhlasoví kolegovia to považujú za politické vydieranie. Gellért Kiss sa dnes stretol s predsedníčkou parlamentu Katalin Sziliovou a požiadal, aby sa téme venovali výbory parlamentu: ústavnoprávny a pre kultúru a tlač. Sziliová však rozhodne bola za to, aby sa zohľadňovali záujmy a práva pracovníkov rozhlasu, čo možno interpretovať ako varovanie pred akýmkoľvek zamrazením účtov. Možno poznamenať, že ide o ďalšiu kapitolu „boja o rozhlas“, ktorý sa pod vedením Kondorovej stal nevyváženou, v niektorých reláciách vyslovene protivládnou inštitúciou.
Népszabadság pripomína, že za umiestnenie starého človeka do maďarského domova dôchodcov zaplatia príbuzní dva až päť miliónov forintov. „V Trsticiach sa táto suma pohybuje okolo sedemdesiattisíc korún, čo je podstatne menej. Mesačne sa za komplexnú starostlivosť platí 6 300 korún. V Maďarsku vyvolala veľký záujem ponuka domova dôchodcov zo slovenskej obce Trstice, kde prijímajú babičky a deduškov aj od našich južných susedov. Denník Népszabadság pripomína výhody: obec leží len 50 kilometrov od Győru, 96 percent zo štyroch tisícov tunajších obyvateľov je maďarskej národnosti a v neposlednom rade je tunajší domov dôchodcov lacnejší, než podobné zariadenia v Maďarsku. Starosta obce František Juhos zdôrazňuje, že sociálny domov a penzión pre starších prevádzkuje obec. „Máme tu aj vlastnú lekársku ordináciu, rehabilitačné stredisko, práčovňu a kuchyňu. Väčšinu financií sme získali zo zahraničných zbierok,” uviedol starosta. Cezhraničnej spolupráci oboch krajín aj v tejto oblasti pomohol spoločný vstup Slovenska a Maďarska do Európskej únie. Népszabadság pripomína, že za umiestnenie starého človeka do maďarského domova dôchodcov zaplatia príbuzní dva až päť miliónov forintov. „V Trsticiach sa táto suma pohybuje okolo sedemdesiattisíc korún, čo je podstatne menej. Mesačne sa za komplexnú starostlivosť platí 6 300 korún. Pre občanov Maďarska sú tieto sumy o niečo vyššie, pretože na slovenských občanov prispieva určitou sumou štát. Aj tak je starostlivosť o starších občanov v Trsticiach podstatne lacnejšia, než v Maďarsku,” píše denník. Občania Maďarska zatiaľ využívajú služby domova dôchodcov v Trsticiach predovšetkým na obdobie dovoleniek. Podľa maďarského ministerstva zdravotníctva je v maďarských domovoch dôchodcov a zariadeniach podobného typu celkovo 48-tisíc miest. Na umiestnenie v súčasnosti čaká asi 15-tisíc občanov. Čakacie lehoty sú veľmi dlhé, preto je možné predpokladať, že záujem o služby zariadenia v slovenských Trsticiach bude zo strany maďarských občanov narastať.
Maďarsko chce 1. januára 2008 spustiť elektronické vyberanie diaľničného mýta za nákladné automobily. Medzinárodný tender na vybudovanie systému vypíše v januári budúceho roku. Zavedenie elektronického mýta plánuje aj Slovensko v druhom polroku 2006 a Česko od roku 2007.
Tragikomická situácia nastala pri západných hraniciach Rumunska po tom, čo od 1. augusta pohraničníci vzali pasy tých rumunských občanov, ktorí strávili v krajinách schengenského priestoru viac času, ako im to zákon umožňuje. Dva-tri dni zdesene sledovali ľudia v správach nárast počtu zhabaných pasov, potom začali telefonovať príbuzným pracujúcim ilegálne v zahraničí, a upozornili ich, aby sa teraz nevracali. Bol aj taký, čo odkaz dostal na ceste domov na dovolenku až v Maďarsku, okamžite sa obrátil a vrátil sa do Španielska. Štvrtý augustový deň už všetci Rumuni v západnej Európe vedeli, čo sa na hraniciach deje, a na internetových fórach sa vehementne nadávalo na rumunskú vládu. Najkomickejšie je, že klany, ktoré si vytvorili siete v Maďarsku a ktoré sa roky zaoberali pašovaním osôb z Rumunska do Maďarska, zo dňa na deň zmenili smer a začali pašovať Rumunov z Maďarska späť do vlasti. Na nátlak verejnosti sa vláda svojho zámeru musela vzdať a nariadenie odvolala. Šéf rezortu vnútra Vasile Blaga však upozornil tých, čo obchádzajú zákon, že z krajiny budú môcť vycestovať iba tie osoby, ktoré príslušným úradom preukážu, že sa v ostatnom polroku zdržiavali v krajinách Schengenu viac ako 90 dní legálne. Rumunsko na to totiž dalo prísľub Európskej únii. Rumunské úrady odobrali od 1. augusta takmer 4500 cestovných dokladov.
Premiér Ferenc Gyurcsány je hlboko presvedčený, že na budúci rok Maďarská socialistická strana (MSZP) vyhrá parlamentné voľby. Vyplýva to z jeho rozhovoru pre maďarskú verejnoprávnu televíziu MTV. Predseda vlády v relácii Sloboda slova vyhlásil, že Program 100 dní vlády je smelým programom, občania teraz vnímajú usilovnú vládu. Jar bola podľa jeho slov poznačená neistotou, ktorá sa však už zastavila. Vláda odvtedy prejavila smelosť riešiť problémy, v čom - ako povedal - treba pokračovať ďalej. „Občania vidia, že chceme dobre, a hovoria si, aby sme v tom pokračovali aj v budúcom volebnom cykle,” povedal F. Gyurcsány, ktorý je presvedčený, že socialisti vyhrajú voľby. O Programe 100 dní povedal, že najdôležitejšie opatrenia ešte len prídu. Na jesennej schôdzi parlamentu predložia návrhy nového daňového zákona, podpory rodiny a ďalšie. „Chceme zariadiť, aby ľudia cítili, že sme vážna vláda, ktorá pochopila, že občania chcú v mnohom čosi iné, na to však treba odvahu v poslednom roku pred voľbami,” dodal premiér.
Na mnohých miestach v Maďarsku pokračovali cez víkend intenzívne práce na odstraňovaní dôsledkov mimoriadne silných dažďov a búrok. S katastrofickou situáciou sa borili obyvatelia a záchranári najmä v Peštianskej a Baranskej župe, ale aj v meste Kisújszállás pri Szolnoku napadlo za niekoľko hodín 160 milimetrov zrážok. Voda tu zaliala vyše päťdesiat domov, cesty museli uzavrieť, požiarnici nestačili zasiahnuť na všetkých miestach, kde to bolo potrebné. Cez víkend už celý priestor dezinfikovali a obyvatelia dostali očkovanie proti hepatitíde. Podobné preventívne zdravotnícke opatrenia realizovali aj inde. V meste Érd pri Budapešti koncom týždňa už tiež odstraňovali škody spôsobené silnými prívalovými dažďami, okrem iného opravili hlavnú cestu číslo 6, ktorú museli preseknúť až na dvoch miestach, aby vodu mohli odviesť z hlbšie položených plôch. Ďalšou najviac postihnutou oblasťou je pohorie Mecsek na juhu krajiny, kde sa rozvodnili potoky a tiež museli evakuovať mnohé rodiny zo zaplavených a poškodených domov. Spodné vody ohrozujú stále okolo štyritisíc príbytkov. Škody sa odhadujú na niekoľko desiatok miliónov forintov. Na dnes predpovedajú meteorológovia ďalšie silné dažde po celom Maďarsku.
Politika a politické strany nemajú čo robiť v našich spálňach - konštatuje ombudsman na ochranu osobných údajov a dát v rozhovore pre denník Népszabadság a ironicky vykresľuje chmúrnu budúcnosť, keď občania budú musieť nosiť v uchu mikročip. Rozhodne je proti tomu, aby pod zámienkou boja s terorizmom podrobovali ľudí zvýšenej kontrole. Práve pred desiatimi rokmi vytvorili v Maďarsku inštitút ombudsmanov. Attila Péterfalvy bdie v tejto funkcii nad osobnými dátami a údajmi. Konštatuje, že na celom svete silnejú snahy o obmedzovanie niektorých občianskych slobôd, čo znamená aj porušovanie suverenity ľudí nad svojimi osobnými údajmi. Pomaly sa dostaneme k situácii, keď občan bude mať namiesto identifikačného osobného preukazu mikročip v uchu - dodáva ombudsman. Aj proti terorizmu možno vystupovať len ústavnými prostriedkami, teda nič nezdôvodňuje nehatené zbieranie dát, zaznačovanie elektronických listov či archivovanie obrázkov nasnímaných kamerami na verejných priestranstvách. Ombudsman hodnotí uplynulých desať rokov celkovo pozitívne, no dodáva, že pri ochrane osobných údajov a dát sa v niektorých oblastiach nepodarilo pokročiť. Takým je najnovšie politický marketing. Tu je situácia chaotická, pretože napriek návrhom ombudsmana parlament zatiaľ nebol schopný schváliť príslušný zákon. Politické strany by však mali prejavovať zdržanlivosť pri využívaní nových technických možností a mali by zvážiť, či sa naozaj chcú dopracovať do predizieb, obývačiek či spální občanov. Nebolo by márne preskúmať aj užitočnosť takýchto kampaní, pretože nie je vylúčené, že násilný politický marketing vo forme sms-správ je kontraproduktívny - mieni v denníku Népszabadság A. Péterfalvy.
Verejnoprávne televízie krajín V 4 by mohli vytvoriť spoločnú Visegrádsku televíziu. Venovala by sa najmä kultúre a umeniu a vysielala by po večeroch štyri až šesť hodín denne nekódovane cez satelit. S týmto návrhom nedávno prišiel poľský producent Miros˝aw Chojecki, ktorého inšpirovala nemecko-francúzska stanica Arte. Za socializmu Chojecki vydával disidentskú literatúru a v posledných rokoch sa podieľal na výrobe viac ako 250 dokumentárnych filmov o umení. V osemdesiatych rokoch žil v emigrácii vo Francúzsku. Dôvodí, že verejnoprávne televízie dnes hodnotné kultúrne programy zvyčajne vysielajú až po polnoci pre stále sa zmenšujúce percento divákov. Zmenu by podľa neho nepriniesol ani „dobre organizovaný tlak kultúrnej verejnosti”. Visegrádska televízia by podľa neho mohla mať sledovanosť okolo jedného percenta - zo 63 miliónov obyvateľov Česka, Poľska, Maďarska a Slovenska by ju teda muselo pozerať viac ako pol milióna divákov. Štyri verejnoprávne televízie by mali spolu vyrobiť 1664 hodín programu, a novému kanálu ponúkať relácie a filmy zadarmo počas troch rokov. Každý by sa vysielal v ôsmich jazykoch - okrem národných aj v anglickej, francúzskej, ruskej a nemeckej verzii. Používali by sa titulky, či systémy „voice over”. Preklady by zabezpečovala krajina pôvodu, o poplatok za satelit by sa proporčne podľa vstupov podelili. Hodina takto vyrobeného programu by podľa prepočtov Chojeckého stála 500 eur, teda asi 20-tisíc korún, reprízami by sa mohli náklady znížiť až na tretinu. Celkový rozpočet by teda mal byť od 3,7 do 7,6 milióna eur. Televízia by sa každý deň venovala inej oblasti umenia, podobne, ako to robí nový kultúrny kanál poľskej televízie TVP Kultura. Ten má veľmi ambiciózny program, prístupný je zatiaľ tiež len cez satelit a má teda len veľmi málo divákov. Nová myšlienka je podľa Jana Dworaka z TVP prirodzeným pokračovaním programovej politiky poľskej verejnoprávnej televízie. Jeho zástupca Piotr Gawe˝ však hovorí, že treba veľmi dôsledne premyslieť, ako bude televízia financovaná a kto ju môže podporiť. Uvažuje aj s podporou od Medzinárodného visegrádskeho fondu. „Je to veľký projekt, nechceme mariť túto zaujímavú ideu,” hovorí Branislav Zahradník z STV. Televízia podľa neho bude stratová a „podľa nás ju nie je možné hradiť z koncesionárskych poplatkov”. Nepáči sa mu ani idea, že čím viac programov by ponúkli, tým viac by mali platiť. Čo je pre poľskú televíziu zanedbateľné, to by si podľa neho oveľa menšia STV nemohla dovoliť. Česká televízia podľa jej hovorcu Martina Kraftla účasť zvažuje.
V piatok bol oficiálne uvedený do funkcie nový maďarský prezident László Sólyom (63), ktorý v budapeštianskom Alexandrovom paláci vystriedal Ferenca Mádla. Nový prezident vyhlásil, že podporuje zavedenie dvojitého občianstva pre Maďarov žijúcich v susedných krajinách. Sólyom tvrdí, že dvojité občianstvo nie je v rozpore s normami Európskej únie. „Napriek všetkým fámam nie je pravdivé, že by proti dvojitému občianstvu mohla mať únia právne výhrady. Sólyom tvrdí, že dvojité občianstvo nie je v rozpore s normami Európskej únie. „Napriek všetkým fámam nie je pravdivé, že by proti dvojitému občianstvu mohla mať únia právne výhrady. Dvojité občianstvo je aj v krajinách únie známou a uznávanou inštitúciou. Je to však citlivá záležitosť, preto by sme mali svoje kroky konzultovať so susednými krajinami,” vyhlásil v rozhovore pre agentúru MTI. Sólyom je presvedčený, že Maďari v susedných krajinách majú o občianstvo Maďarskej republiky veľký záujem. „Nezabúdajme, že starostlivosť o príslušníkov menšín ukladá maďarským činiteľom priamo naša ústava,” upozornil bývalý predseda Ústavného súdu. Samotná inauguračná slávnosť bola na žiadosť Sólyoma veľmi skromná. „Odteraz reprezentujem maďarský štát. Štát však nie som ja, ale základnými stavebnými prvkami maďarského štátu je ľud,” uviedol nový prezident vo svojej inauguračnej reči. Pozorovatelia očakávajú, že Sólyom bude ráznym prezidentom, ktorý bude nekompromisne presadzovať svoje názory. V rozhovore pre denník Magyar Hírlap napríklad vyhlásil, že dovtedy nenavštívi Spojené štáty, kým bude musieť pri vstupe do tejto krajiny odovzdávať odtlačky prstov. Odmietol tiež priamu voľbu prezidenta a rozšírenie prezidentských právomocí. „To by nezodpovedalo maďarským ústavným tradíciám,” dodal. Jeho prvá zahraničná cesta povedie do Rakúska. Sólyom sa narodil v juhomaďarskom meste Pécs, vyštudoval právo a bol právnym poradcom ochranárskych združení, ktoré vystupovali proti výstavbe vodného diela Gabčíkovo - Nagymaros. V rokoch 1990 až 1998 zastával funkciu predsedu Ústavného súdu Maďarskej republiky. Siedmeho júna 2005 ho poslanci zvolili za prezidenta republiky, ako kandidáta opozície. V treťom kole porazil kandidátku vládnej Maďarskej socialistickej strany a predsedníčku parlamentu Katalin Sziliovú. Sólyom je ženatý a má dve dospelé deti. Nový maďarský prezident je v súvislosti s rezidenciou hlavy štátu v podobnej situácii ako jeho slovenský kolega. Prezidentskú rezidenciu totiž vláda Viktora Orbána predala za 3,7 miliardy forintov jednej maďarskej banke, ktorá súhlasila, že prezident Mádl v nej môže bývať do konca funkčného obdobia. Orbánova vláda odôvodnila tento neobvyklý krok tým, že rezidenčný komplex na budinskej strane mesta bol postavený ešte za socializmu a nevyhovuje súčasným požiadavkám. Na novú rezidenciu však vláda zatiaľ nevyčlenila finančné prostriedky a Sólyom tak bude musieť ostať bývať vo svojej súkromnej vile. Členovia ochranky majú z toho ťažkú hlavu, ale už namontovali v okolí vily bezpečnostné kamery. Sólyom vyjadril sklamanie, že mu vláda nedokázala zabezpečiť dôstojnú rezidenciu. Pred nástupom do funkcie mu ukázali štyri vily, ale podľa Sólyoma ani jedna nevyhovovala, pretože neumožňovali oddelenie súkromných priestorov od reprezentačných. Nový prezident pritom chce pracovať aj doma, pretože bol na to zvyknutý. „Nevidím dôvod, prečo by som to mal zmeniť,” vyhlásil Sólyom, ktorý pri práci nesedí, ale stojí za špeciálnym písacím pultom. Podľa denníka Népszabadság je situácia okolo prezidentskej rezidencie veľmi trápna a nedôstojná.
Necelú polhodinu trvala skromná slávnosť, pri ktorej László Sólyom prevzal v piatok od Ferenca Mádla post prezidenta Maďarskej republiky. Konštatuje to dnešné vydanie maďarského konzervatívneho denníka Magyar Nemzet. „Nechcel by som byť prezidentom bohatých, Prezident republiky musí priebežne sledovať záujmy chudobných a utláčaných,” povedal v rozhovore pre Magyar Nemzet nový najnovší predstaviteľ maďarského štátu. Denník Népszabadság zdôrazňuje, že prevzatie prezidentského úradu tretím prezidentom po zmene režimu sa zaobišlo bez slávnostných formalít. V komentári Népszabadság poznamenáva, že predchádzajúci prezidenti Árpád Göncz a Ferenc Mádl odchádzali z prezidentského úradu ako najdôveryhodnejší politici. Veľkú úlohu v tom zohral ich osobný výkon, ale nemožno si nevšimnúť, že ľudia chceli niekoho pre seba, kto to všetko stelesňuje. Najvplyvnejší denník dodáva, že Sólyom ešte ani neobsadil kreslo hlavy štátu, a už sa stal najpopulárnejším politikom.
Hlava štátu odmieta poskytnúť svoj odtlačok prsta, píše maďarský denník Magyar Hírlap v rozhovore s novým maďarským prezidentom Lászlóm Sólyomom, ktorý v piatok vystriedal vo funkcii Ferenca Mádla. „Dovtedy nepôjdem do USA - nešiel som tam ani ako vedec - kým budú vyžadovať odtlačky prsta,” povedal prezident pre denník a dodal, že jeho európska zaviazanosť neznamená odvrátenie sa od USA. Podľa neho treba uznať váhu Spojených štátov a ich úlohu, ale netreba prepadnúť extrémizmu s mimoriadnymi opatreniami a obmedzovaním práva. Prvá zahraničná cesta nového maďarského prezidenta povedie do Rakúska 26. augusta, potom navštívi Poľsko, kde sa zúčastní 25. výročia založenia Solidarity.
Na čele Maďarska od včera stojí ďalší právnik László Sólyom. Inauguračná slávnosť v sídle maďarských prezidentov, v Alexandrovom paláci na Budínskom hrade, bola veľmi skromná. Stalo sa tak na žiadosť Sólyoma, veľká slávnosť so sprievodom husárov a hrmiacimi delovými salvami nie je jeho štýlom. Ako bývalý šéf Ústavného súdu navyše dodal, že reprezentácia je síce jednou z hlavných úloh prezidenta, každá slávnosť by však mala mať konkrétny obsah a ústava kategóriu inaugurácie nepozná. Pri vstupe nového a bývalého prezidenta do slávnostnej sály preplnenej politikmi hrala komorná hudba interpretovaná rodinnými priateľmi nového prezidenta. Nástupný prejav začal Sólyom poďakovaním svojmu predchodcovi a niekdajšiemu učiteľovi Ferencovi Mádlovi. Ocenil najmä jeho zásluhy o postavenie Maďarska v Európe a starostlivosť o maďarské menšiny v zahraničí. „Odteraz reprezentujem maďarský štát ja. Štát však nie som ja a nie sme to my, stavebnými prvkami maďarského štátu je ľud,” povedal ďalej Sólyom. Za najdôležitejšiu úlohu politiky označil akceptovanie slobody ľudí. Sám je vraj smutný z toho, že sa slovo vlasť v Maďarsku najčastejšie objavuje v spojení vlastizradca, a chce pomôcť navrátiť česť výrazom, ako sú vlasť, poctivosť či vernosť. Sólyom síce vo svojich doterajších vyjadreniach zdôrazňoval, že chce svoju funkciu vykonávať skromne a zdržanlivo, maďarskí komentátori však väčšinou očakávajú, že bude ráznym prezidentom, ktorý bude svoje názory a postoje prezentovať veľmi rozhodne. To potvrdzujú aj niektoré jeho vyjadrenia pre médiá. V rozhovore pre denník Magyar Hírlap, napríklad, vyhlásil, že nepocestuje do Spojených štátov, rovnako ako tam necestoval ako vedec, kým bude musieť pred cestou odovzdávať odtlačky prstov. Ako bývalý ekologický aktivista chce aj túto jeseň navštíviť juhomaďarskú horu ZengŚ, kde jeho kolegovia vlastnými telami bránia postaveniu radaru, ktorý tam chce umiestniť ministerstvo obrany a NATO. Nemieni sa tam však priväzovať k stromom ako jeho priatelia, pretože sa to k prezidentovi nehodí. Opäť zdôraznil, že medzi jeho priority bude patriť starostlivosť o Maďarov žijúcich v susedných krajinách, a zopakoval, že nevidí žiadnu právnu prekážku, aby dostali dvojaké, teda aj maďarské občianstvo. V rozhovore pre Maďarskú televíziu zase odmietol priamu voľbu prezidenta a rozšírenie jeho právomocí, čo na konci svojho mandátu požadoval Mádl. Podľa Sólyoma by to nezodpovedalo maďarským ústavným tradíciám.
Nový maďarský prezident László Sólyom, ktorý nastúpil do úradu 5. augusta, kritizuje „drsný štýl“ politických diskusií, je proti priamej voľbe hlavy štátu a domnieva sa, že otázka tzv. dvojakého občianstva nie je ešte uzavretá. Inaugurácia prezidenta bola skromnejšia, než je zvykom, čo vyjadruje celkovú snahu L. Sólyoma zostať viac v úzadí a vystúpiť pred verejnosť len v prípadoch „keď je zle“. Vyznal sa z toho v rozsiahlom rozhovore, ktorý vysielala Maďarská televízia. Podľa neho „aj mlčaním možno zaujať zásadné postoje“, prispieť napríklad k vylepšeniu „poľutovaniahodne skazeného štýlu“ súčasnej politiky. L. Sólyom je na rozdiel od svojho predchodcu Ferenca Mádla proti priamej voľbe prezidenta a neplánuje „behať s každou maličkosťou“ na ústavný súd. V súvislosti s decembrovým referendom o dvojakom občianstve pre krajanov vyhlásil, že išlo skôr o abstraktnú a citovo podfarbenú otázku, ktorú bolo škoda „odpáliť“ predčasne. Otázka však nie je uzavretá, pretože tu jestvujú skutočné potreby - mieni nový prezident MR.
V Budapešti 5. augusta oficiálne nastúpil do úradu nový prezident MR László Sólyom. Inauguračná slávnosť bola mimoriadne krátka a skromná, zrejme boli prekvapení aj sami účastníci, nemenej novinári, ktorí celý ceremoniál mohli sledovať v osobitnej miestnosti, iba z veľkoplošnej obrazovky. Medzi účastníkmi slávnosti bola sotva päťdesiatka predstaviteľov maďarského štátu, vlády, parlamentu, politických strán a iných inštitúcií. Zahraniční štátnici nedostali pozvanie, ich zastupoval pápežský nuncius. Odchádzajúci prezident Ferenc Mádl vysoko hodnotil svojho nástupcu, L. Sólyom zasa svojho predchodcu. Okrem toho bez pátosu hovoril o tom, že slovo vlasť by už nerád počul v spojení vlastizradca, ako sa to stalo v poslednom období div nie bežnou praxou v politickej reči. Mal aj vtipnú poznámku, že „Zastupujem štát, ale štát - to nie som ja“. V súčasnosti sa už nehovorí o okolnostiach voľby L. Sólyoma za prezidenta republiky. Nečudo, veď to bola mimoriadne hektická, úkladmi spojená udalosť, na ktorú teraz nie je nikto pyšný. Kandidáta opozície nakoniec zvolili iba nadpolovičnou väčšinou hlasov 7. júna a vtedy zložil L. Sólyom aj prezidentský sľub.
Keby mu ako študentovi konzervatória nemuseli operovať ruku, mohol byť klavírny virtuóz. Z núdze vyštudoval právo, ale rád ho začal mať až vtedy, keď zistil, že sa dá využiť na ochranu prírody. Šesťdesiatriročný László Sólyom sa stal tretím poprevratovým prezidentom MR. Štartuje zvysoka. Na rebríčku obľúbenosti sa za päť týždňov od zvolenia vyšvihol na druhé miesto, hneď za svojho predchodcu Ferenca Mádla. Na rozdiel od Mádla Sólyom prevzal úrad bez pompéznych osláv. Aj na prezidentskú rezidenciu si bude musieť počkať. Tú doterajšiu totiž štát predal a nová sa ešte len hľadá. Hlava štátu dovtedy zostane bývať vo svojom súkromnom byte, kde mu pod oknami parkuje maringotka s ochrankármi. Hoci za prezidenta ho v parlamente presadili opoziční poslanci, sám sa považuje za nadstranícku osobnosť. „Navrhlo ma občianske združenie. Moje víťazstvo je víťazstvom občianskej spoločnosti, ktoré nie je porážkou pre nijakú stranu,“ uviedol pre jednu televíziu. Tí, čo k nemu majú blízko, napríklad kolega právnik Mádl, ktorý sa s ním pozná štyri desaťročia, o ňom hovoria, že je zosobnením dôstojnosti. Hoci pochádza z plebejskej rodiny, má povesť aristokrata. Vybudoval si ju vybranými spôsobmi a trocha odmeraným správaním sa. Nie je to však prejav namyslenosti, ale uzavretej povahy. Jeho obľúbenou kratochvíľou je čítanie partitúr, v tichosti, bez hudby. Zásady sú preňho dôležitejšie ako pózy. Keď mal rozhodnúť, či taláre ústavných sudcov ušije biskupské krajčírstvo alebo divadelná dielňa, bez rozmýšľania vybral prvú možnosť. V jeho osobe budú mať občania MR prezidenta, ktorý o právomociach hlavy štátu vie viac, ako ktokoľvek iný. V roku 1989 bol jedným z tvorcov novej ústavy. A celé deväťdesiate roky na poste predsedu Ústavného súdu práve on vypracúval výklad kompetencií hlavy štátu. Jeho ideálom je mlčiaca hlava štátu. „Prezident neskáče a nedovolí, aby ho niekto nútil skákať,“ zhrnul svoje predstavy pre týždenník HVG. „Prezident ide svojou cestou, veľmi odhodlane... a ozvať sa má len vtedy, keď už je skutočne zle. Vtedy je však jeho povinnosťou napraviť ústavný poriadok.“ O tom, že bude prísnym strážcom ústavnosti, nenecháva nikoho na pochybnostiach. Pre maličkosti však zákony nemieni posielať na Ústavný súd. „Orol nechytá muchy, ani sokol nie,“ utrúsil na svoju adresu Sólyom, ktorého meno v preklade znamená sokol.
Prezident SR Ivan Gašparovič poslal blahoprajný telegram Lászlovi Sólyomovi pri príležitosti jeho nástupu na post prezidenta MR. Zaželal mu veľa úspechov pri vykonávaní štátnickej činnosti a zároveň vyjadril nádej, že susedské slovensko-maďarské vzťahy sa budú aj ich spoločným pričinením ďalej rozvíjať k obojstrannej spokojnosti aj v partnerskom prostredí euroatlantických integračných zoskupení či v rámci Vyšehradskej štvorky.
Zajtra nastane na poste prezidenta Maďarskej republiky výmena stráží: do Alexandrovho paláca na Budínskom hrade sa nasťahuje bývalý predseda ústavného súdu László Sólyom. Dnes sa však ešte hovorí viac o odchádzajúcom prezidentovi Ferencovi Mádlovi, ktorého vysoko hodnotia všetci aktéri politickej scény. Ferenc Mádl trávil svoje posledné dni v úrade tým že rad-radom prijímal na rozlúčkovej návšteve rôznych politikov. Dnes to bol napríklad Viktor Orbán, ktorého strana Fidesz presadila Mádla pred piatimi rokmi do kresla hlavy štátu. Opozičný šéf vyjadril nádej, že Mádl neodchádza zo sveta politiky, pretože jeho zdržanlivé postoje by chýbali. Aj ostatní vyzdvihovali prezidentove zásluhy pri ochrane ústavnosti a v neposlednom rade v oblasti starostlivosti o maďarské menšiny v susedných krajinách. Sám jeho predchodca Árpád Göncz sa o ňom vyjadril ako o korektnom a čestnom človekovi, ktorý v kritických chvíľach prijímal suverénne rozhodnutia. Všímajú si to aj komentátori, ktorí pripomínajú, že Mádl vyšiel z pravicovo-konzervatívnych kruhov. Predsa, keď napríklad pred rokom nastala vládna kríza, po páde premiéra Medgyessyho poveril vedením nového kabinetu Ferenca Gyurcsánya, hoci ho z opozičných radov tlačili smerom k predčasným voľbám.
Maďarský prezident László Sólyom zostane aj po svojom nástupe do funkcie bývať vo svojej rodinnej vile. Nerobí tak dobrovoľne a nemá ani na výber. Prezidentskú rezidenciu pochádzajúcu ešte z čias socializmu totiž predchádzajúca Orbánova vláda predala. Doterajší prezident Ferenc Mádl v nej síce ešte mohol podľa zmluvy zostať, kým neskončí v úrade, nová hlava štátu sa však do budovy nasťahovať už nesmela. Sólyom označil za protiprávne, že mu vláda doteraz nezabezpečila novú dôstojnú rezidenciu. Ukázali mu síce štyri vily, ktoré by vraj mohli tento účel spĺňať, podľa Sólyoma však ani jedna nevyhovuje. Neumožňujú oddelenie reprezentačných priestorov od súkromného obydlia rodiny. Kvalitné obydlie umožňujúce pohrúžiť sa do práce je pre Sólyoma mimoriadne dôležité. Nemá totiž v pláne tráviť veľa času v budove prezidentského úradu v Alexandrovom paláci. Vždy vraj mal vo zvyku pracovať doma a nevidí dôvod, prečo by to mal meniť. Ďalšou zaujímavosťou je, že doma nepracuje posediačky za písacím stolom, ale rovnako ako stredovekí pisári má pripravený vysoký písací pult, pri ktorom stojí.
Od 2. do 8. augusta 2005 sa metropola Slovenska opätovne stala hlavným mestom poézie. Bratislava v rámci podujatia Čas pre báseň už po tretíkrát víta básne umelcov z okolitých krajín. Výber básní bol uskutočnený v spolupráci s miestnymi organizáciami P.E.N. a prezentované sú na plagátoch vo svetelných vitrínach v uliciach a na námestiach, na zastávkach mestskej hromadnej dopravy. Celkove bude použitých 202 stanovíšť na území hlavného mesta. Témou 3. ročníka medzinárodného podujatia Čas pre báseň je „Tolerancia“ ako výzva na reflexiu tolerancie a násilia, agresie a odporu proti rasizmu a netolerancii. Na plagátoch sa predstavuje päť autorov. Slovensko zastupuje básnik a prekladateľ, člen SC PEN Martin Hatala s básňou „Blízky (dosť blízky) Východ“. Zahraničnými autormi budú Doris Mühringerová z Rakúska, Jiří Gruša z Českej republiky, Zoltán Sumonyi z Maďarska a Barbara Korunová zo Slovinska. Prvopočiatky Času pre báseň siahajú do roku 1983. Významnú úlohu pri jeho organizovaní zohral neskorší viedenský starosta Dr. Helmut Zilk. Počas uplynulých dvoch desaťročí boli prezentované básne proti násiliu, tvorba emigrantov, básne o emigrácii, o láske. Napr. v roku 1990 sa akcia niesla pod mottom Básne susedov. Vo Viedni sa vtedy prezentovala lyrika autorov z Poľska, Česka, Slovenska, Maďarska, Ruska, Slovinska a Chorvátska. Rokom 2003 Čas pre báseň prekročil hranice Rakúska. Bratislava je po Budapešti a Prahe tretím mestom, v ktorom sa akcia v roku 2005 prezentuje. Čas pre báseň bude pokračovať v slovinskej Ľubľane. Svoje tohtoročné putovanie za milovníkmi poézie plagáty zakončia vo Viedni. Podujatie podporili podniky skupiny JCDecaux Group, partneri uvedených miest v oblasti výstavby a prevádzky mestského mobiliára a vonkajšej reklamy, mesto Viedeň, PEN-kluby jednotlivých krajín a mesto Bratislava.
Božská Júlia / Kanada, USA, Maďarsko, Veľká Británia 2004 / scenár: R. Harwood / réžia: I. Szabó / hrajú: A. Beningová, J. Irons, M. Gambon, S. Evans a iní
Maďarský režisér István Szabó patrí medzi najlepších európskych tvorcov. Získal Oscara za film Mefisto a spravil si také meno, že sa mu darí zháňať producentov aj za Atlantikom. Pracoval s hviezdnymi hercami ako Glenn Closeová, Harvey Keitel či Ralph Fiennes. Najnovšej snímke Božská Júlia velí Annette Beningová a Jeremy Irons. Film na Slovensku začínajú premietať 4. augusta. Príbeh sa odohráva v Londýne 30. rokov minulého storočia. Júlia Lambertová je jedna z najuznávanejších divadelných herečiek. A hoci je slávna a šarmantná, vo svojom vnútri ukrýva nepokoj. Ako žena sa totiž ťažko vyrovnáva s krízou stredného veku. Krása sa čoraz ťažšie udržiava, na javiská sa pretláčajú mladšie herečky a Júliu trápi zmätok v citovom živote. Ako sa z toho dostať? Treba hrať! Režisér Szabó rozpráva svoju kostýmovú melodrámu štandardným spôsobom. Neponúka novátorské postupy, nesnaží sa vytvárať zložito zapletané uzly príbehových motívov. Sústredene postupuje z počiatočného do záverečného bodu príbehu a jeho hlavným nástrojom sú herci. Napriek tomu, že je rozprávanie filmu klasické, príbeh Božskej Júlie nie je nudný. István Szabó nezostáva na povrchu vecí. Na pozadí dobových kulís vytvára farbistý portrét ženy. Portrét o to zaujímavejší, že znázorňuje ženu herečku. Júlia potrebuje hrať aj v súkromí. Všetko je pre ňu scéna. Nálady vie striedať podľa potreby, často rozpráva frázy. Vo svete ilúzií je ako doma. Manipuluje s divákmi a vie ovládať aj ľudí vo svojom okolí. Jej skutočná osobnosť sa ukrýva pod maskou (ale tiež v maskách). Annette Beningová stvárňuje túto zložitú postavu výborne. Hrá odušu a bez problémov mení úlohy. Iste, často je príliš teatrálna, lenže práve to najlepšie vystihuje Júliino správanie. Szabó aj vďaka výkonu Beningovej ponúka divákom zábavnú hru, spočívajúcu v postupnom odhaľovaní viacerých odtieňov ženskej povahy. Božská Júlia nepatrí medzi komédie, na ktorých sa diváci výdatne nasmejú. Je to skôr film, ktorý inšpiruje k príjemnému pousmiatiu. V príbehu sa síce nedajú prehliadnuť hluché miesta a jeho rozprávanie občas upadáva do istého stereotypu. Lenže Szabó divákom všetko vynahradí v rafinovanom závere, ktorý ponúka jedinečnú pointu.
A aj keď to nestačí, aby sa Božská Júlia dala prirovnať k výnimočnému Mefistovi, určite sa dá hovoriť aspoň o dobrom filme.
Česká republika a Maďarsko spolu súperia o vybudovanie strediska technickej podpory spoločnosti Microsoft pre región Európy, Stredného východu a Afriky. Povedal to riaditeľ Microsoftu pre ČR a Slovensko Jiří Devát. Rozhodnutie by podľa neho mohlo padnúť ešte tento rok. „Rozhodnutie na úrovni korporácie nepadlo, ale je očividné, že okruh krajín, ktorý by sa o takú službu v tomto rozsahu mohli uchádzať, sa výrazne zúžil a Česká republika tam dnes v podstate súperí z regiónu východnej Európy už iba s Maďarskom,” uviedol. Aj keď Microsoft zvažuje pre umiestnenie centra aj ďalšie lokality, Česi a Maďari majú podľa Deváta dočasnú výhodu oproti krajinám, ktoré nepochádzajú z postkomunistického bloku.
Už začiatkom jesene by sa mal uskutočniť medzinárodný tender na dodávateľa rekonštrukcie starého cestného mosta medzi mestami Komárno a Komárom. O lukratívnu zákazku s celkovým rozpočtom 300 miliónov korún sa môžu uchádzať aj slovenské stavebné firmy. Podľa dohody, ktorú uzavreli slovenské a maďarské rezortné ministerstvá dopravy, sa investičné náklady rozdelia v približne rovnakom pomere medzi obe krajiny. Podľa štátneho tajomníka ministerstva dopravy Jána Kotuľu zaplatí Slovensko investuje do projektu o 15 miliónov menej, keďže sa zohľadnia náklady prác, ktoré sme už zrealizovali v minulosti. Kompletná rekonštrukcia mosta, ktorý bol vybudovaný v roku 1892, by mali byť ukončené najneskôr v polovici budúceho roka. Investícia do jeho modernizácie však ani zďaleka nevyrieši nepriaznivú dopravnú situáciu v Komárne. Ekologické a dopravné problémy spôsobuje najmä fakt, že celý cezhraničný styk s Maďarskom je v tejto lokalite vedený iba cez jediný cestný most. Ten navyše prechádza priamo cez centrálne zóny oboch cezhraničných miest. Primátori Komárna a Komáromu už pred dvoma rokmi podpísali spoločnú deklaráciu o potrebe riešiť tento problém novým mostným prepojením Dunaja. Pred niekoľkými týždňami bola dokončená štúdia tohto zámeru, ktorú finančne podporila Európska únia v rámci programu Phare Ecosoc. Hlavný cestný dopravný koridor na trase Budapešť - Bratislava by podľa zámeru mal byť situovaný v okrajovej časti Komárna tak, aby hluk a exhaláty nezaťažovali miestnych obyvateľov. Podľa projektovej štúdie by sa výstavba nového premostenia Dunaja mala začať v roku 2008.
V krajinách únie a EHS pracuje vyše 150-tisíc ľudí zo Slovenska a v krajinách kde pracujú, môžu dostávať aj nemocenské či rodinné prídavky. Záujem ľudí zo Slovenska o prácu v zahraničí je značný. „Dnes pracuje v krajinách Európskej únie a Európskeho hospodárskeho spoločenstva okolo 150-tisíc Slovákov,” hovorí Boris Katuščák z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. V krajinách, kde pracujú, majú šancu získať aj rodinné dávky, ak ochorejú, môžu dostávať nemocenské, nezamestnaní, ktorí si v cudzine hľadajú prácu, istý čas aj príspevok v nezamestnanosti. Mnohí o tom však nevedia a často sa tak pripravujú o peniaze, na ktoré majú nárok. Eva Vršanská z ústredia práce hovorí, že najmä v prípade rodinných dávok o ne Slováci nežiadajú, lebo nevedia, že majú na ne nárok. Obávajú sa tiež, že so svojimi jazykovými znalosťami si ich nedokážu vybaviť. Ani zahraničné inštitúcie podľa nej nie sú ústretové - úradníci sú neochotní a nevedia poradiť. Pri rodinných dávkach pritom platí zásada, že rodina má nárok na najvyššie dávky - ak napríklad matka rodiny žije a stará sa o dieťa na Slovensku, no otec pracuje trebárs v Nemecku, má nárok na rodinné dávky v maximálnej výške - teda k nižším slovenským Nemecko doplatí „vyrovnávaciu dávku”, aby rodina dostala toľko, na koľko má nárok rodič v Nemecku. Dnes dávku raz ročne vypláca slovenským rodičom najmä Rakúsko, predovšetkým k prídavku na dieťa. Sociálne úrady u nás vyplácajú rodinné dávky najmä cudzincom, ktorí tu pracujú. Slovenskí občania, ktorí pracujú v zahraničí, by mali o dávky žiadať v konkrétnej krajine podľa jej zákonov. Mnohé krajiny však nie sú natoľko štedré a dávky ako Slovensko nemajú. Vtedy je dobré, ak si rodič, ktorý sa stará o dieťa, nechá trvalé bydlisko na Slovensku, aj keď prechodne odíde za pracujúcim partnerom do zahraničia. Zostane mu tak nárok na slovenské rodinné dávky. Ak je v zahraničí podmienkou na vyplatenie dávok istá doba zamestnania či poistenia, občanom únie, teda aj ľuďom zo Slovenska sa započítajú do tohto obdobia všetky zamestnania, ktoré odpracovali v krajinách únie. Ľudia si do zahraničia už dávajú posielať aj dôchodky, Sociálna poisťovňa ich za hranice posiela viac ako päťtisíc. Dôchodky posielajú na účet, na čo dôchodcovia nie sú zvyknutí, alebo šekmi, ale ani tie podľa Márie Šimkovej z Rady riaditeľov dôchodcovia nepoznajú, alebo sa im ich preplácanie v banke zdá drahé, a tak „šeky posielali späť Sociálnej poisťovni a stále sa sťažovali”. Najviac dôchodkov vypláca poisťovňa do Česka, Maďarska, Poľska, potom do Nemecka a Rakúska. Iných dávok zatiaľ poisťovňa nevypláca do zahraničia veľa, dávku v nezamestnanosti vyplácala v polovici roka siedmim Slovákom, ktorí sa snažili nájsť si prácu v cudzine. Šimková však očakáva, že čoraz viac ľudí si bude hľadať prácu v zahraničí legálnou cestou a týchto dávok pribudne.
Ukrajinskí vojaci po vyše 60 rokoch odstránili ostnatý drôt, ktorý rozdeľoval obce Veľké Slemence na slovenskej strane a Malé Slemence na ukrajinskej strane. Píše o tom dnešné vydanie maďarského denníka Magyar Nemzet, ktorý spolu s ďalšími maďarskými médiami podrobne informuje o tejto udalosti. Periodikum upozorňuje, že hranice pretínajúce obec sú naďalej nepriechodné, ale odstránením ostnatého drôtu urobil Kyjev prvý konkrétny krok na nápravu historickej nespravodlivosti. Ukrajina doteraz prekvapujúco prísne strážila hranice v tejto obci, kde hliadkovali vojaci, a z hliadkovej veže sledovali dianie v rozdelenej obci. Donedávna tu dokonca stála aj stena, ktorá bránila pohľadu do susednej obce. Obyvatelia Slemeniec podľa konzervatívnych novín Magyar Nemzet dúfajú, že do jesene sa záležitosť úplne dorieši a otvorí sa tam hraničný priechod. Zdá sa, že otázka hraničného priechodu medzi Veľkými a Malými Slemencami, kde žijú podkarpatskí Maďari, bude vyriešená, konštatuje v súvislosti s rozhodnutím ukrajinskej vlády odstrániť ostnatý drôt denník Népszabadság.
Sociálne centrum v Trsticiach v okrese Dunajská Streda prijíma maďarských dôchodcov a chorých odkázaných na stálu opateru. Píše o tom dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság v článku nazvanom Do slovenského sociálneho centra berú starú mamu. V sociálnom centre trstickej samosprávy sú podstatne nižšie ceny, ako v Maďarsku, preto je živý záujem prihraničných maďarských miest o služby trstického domova, konštatuje najvplyvnejšie periodikum, podľa ktorého 96 percent obyvateľstva štvortisícovej obce má materinský jazyk maďarský. Po vstupe Maďarska a SR do Európskej únie sa otvorila možnosť, aby služby využili aj spoza hraníc. Starosta Trstíc Ferenc Juhos pre Népszabadság povedal, že rátajú so záujmom najmä z okolia Győru a Komáromu, pričom prijímajú aj dôchodcov na prechodné obdobie. V inom článku denník informuje o tom, že v Maďarsku sú vytvorené kapacity pre 48.000 starých a invalidných osôb. Na prijatie do domova dôchodcov v súčasnosti čaká 15.000 osôb. Zo sociálnych zariadení je 60 percent v rukách miestnych samospráv, 20 percent prevádzkujú občianske organizácie a 20 percent cirkvi.
Favoritom na kúpu maďarských aerolínií Malév je spoločnosť Airbrigde, ktorú kontroluje ruský biznisman Boris Abramovič. Maďarský privatizačný holding APV dnes informoval, že Airbridge predložil lepšiu ponuku ako jeho konkurent Aviation Solution. Na predaj je 99,95-% podiel aerolínií Malév. APV okrem toho odmietol obvinenie zo strany Aviation Solution, že na základe „politického rozhodnutia” rokuje najprv s Abramovičom. APV potvrdil, že bude rokovať s Aviation Solution iba v prípade, ak stroskotajú rokovania s Abramovičom, ktoré majú trvať 3 až 4 týždne. O aerolínie Malév sa v súčasnosti uchádzajú iba spomínané dve spoločnosti. K Aviation Solution patria okrem maďarskej firmy aj poľské aerolínie LOT. V maďarsko-ruskej spoločnosti Airbridge má podiel 5 ruských leteckých spoločností. Patria medzi ne aj Abramovičove aerolínie Krasair, ktoré sú 4. najväčšími aerolíniami v Rusku. Abramovič chce z Budapešti urobiť predmostie pre lety z Ruska do štátov EÚ.
Hankook síce zmiernil svoju pôvodnú požiadavku, ktorá dosiahla výšku 105 miliónov eur, a ktorú vláda začiatkom júla odmietla, ale ešte aj tak prekračuje požadovaná podpora 10 % z investície v hodnote 500 miliónov eur, píše Világgazdaság odvolávajúc sa na informácie internetového portálu Bloomberg. Juhokórejská spoločnosť Hankook chce ešte stále neprijateľne veľkú podporu od slovenskej vlády, aby svoju investíciu zrealizovala pri Leviciach. Konštatuje to dnešné vydanie maďarského hospodárskeho denníka Világgazdaság. Hankook síce zmiernil svoju pôvodnú požiadavku, ktorá dosiahla výšku 105 miliónov eur, a ktorú vláda začiatkom júla odmietla, ale ešte aj tak prekračuje požadovaná podpora 10 % z investície v hodnote 500 miliónov eur, píše Világgazdaság odvolávajúc sa na informácie internetového portálu Bloomberg. Rokovania sa ukončia koncom augusta, ale spoločnosť na výrobu pneumatík už avizovala možnosť, že investovať bude v Maďarsku alebo v Poľsku. Maďarský minister hospodárstva János Kóka v reakcii na to vyhlásil, že je pripravený rokovať s Hankookom, ale iba za podmienok vzájomnej výhodnosti. Maďarsko netrvá za každú cenu na získaní tejto investície, cituje ministrove stanovisko Világgazdaság.
Úžernícke mzdy, daňové podvody a nelegálne zamestnávanie - to sú najčastejšie obvinenia, na základe ktorých nemecké úrady vystupujú proti niektorým firmám z Maďarska. Konflikt sa snažili včera riešiť na zasadaní maďarsko-nemeckej zmiešanej komisie v Budapešti. Zasadanie komisie pod vedením dvoch štátnych tajomníkov ministerstva hospodárstva bolo v krátkom čase už druhé. V Maďarsku vyvolalo veľké rozhorčenie, že nemecká prokuratúra vedie vyšetrovanie proti desiatkam maďarských firiem pôsobiacich v Nemecku v oblasti služieb, pričom ich div nie celoplošne obviňujú z podvodov a najmä z čiernej práce. Nemecký predstaviteľ v tejto súvislosti uviedol, že počas nedávnych razií neboli terčom iba maďarské firmy a opätovne odmietol tvrdenia, že nemecká strana robí kontroly v záujme ochrany svojho trhu práce. V Nemecku pôsobí asi 300 maďarských firiem v oblasti služieb, ktoré zamestnávajú 6 tisíc pracovníkov z Maďarska. Len proti 47 vedie prokuratúra vyšetrovanie. Nemecký štátny tajomník v Budapešti prisľúbil, že v prípade podnikov, ktoré sa ukážu byť „čisté“, urýchlene ukončia úradný postup a vrátia im všetky dokumenty a majetok zhabaný počas razií.
V dňoch 13. a 14. augusta sa uskutoční odpustová slávnosť na gréckokatolíckom pútnickom mieste v Máriapócsi v Maďarsku. Miestna gréckokatolícka cirkev spolu s biskupmi a veriacimi Východnej Európy si pripomenie 100. výročie tretieho zázraku slzenia ikony Presvätej Bohorodičky. Preto Gréckokatolícka cirkev v Maďarsku slávi celý tento jubilejný rok ako mariánsky rok. Je to čas milosti, ktorý môže priniesť prehĺbenie mariánskej úcty a vzájomnej lásky všetkých, ktorí si uctievajú Presvätú Bohorodičku Máriapócsku. Mons. Szilásd Keresztes, eparchiálny biskup hajdudorožský, pozýva všetkých biskupov, kňazov a veriacich byzantských cirkví, ktorí trpeli pre katolícku vieru a aj teraz musia čeliť mimoriadnym ťažkostiam, aby vytvorili mimoriadne modlitebné stretnutie počas dní odpustovej slávnosti. Tejto slávnosti sa zúčastní aj prešovský eparcha Mons. Ján Babjak, SJ.
Animovaný film Krvavá pani (1980) je príbeh o zločine a láske inšpirovaný historickou legendou o krutej Čachtickej panej. Na pozadí romantického ľúbostného príbehu s prvkami komiky a tragiky je zachytený večný boj dobra so zlom. Ako pre mesačník o filmovom dianí na Slovensku Film.sk 7-8/2005 napísal filmový publicista, dramaturg a pedagóg Rudolf Urc, „film mal premiéru v bratislavskom kine Slovan 12. februára 1981 a potom putoval po kinách v celom Československu ako v tom čase najúspešnejší slovenský film. Zatiaľ čo súbežne premietaných deväť slovenských filmov malo spolu 847 predstavení, samotná Krvavá pani ich mala 620. Návštevnosť na jednom predstavení bola priemerne 56,8 divákov, na Kubalovom filme 162 divákov. Na mimosúťažnom predstavení Krvavej panej na festivale Arsfilm v Kroměřiži padli návštevnícke rekordy všetkých osemnástich ročníkov uvedeného festivalu.“ Film Krvavá pani získal Cenu Jiřího Trnku pre Viktora Kubala v súťaži animovaného filmu na 21. Filmovom festivale pre deti Gottwaldov (dnes Zlín) 1981. DVD s celovečerným animovaným filmom V. Kubala Krvavá pani vydal SFÚ v spolupráci s Global Network Distribution, s.r.o. a s finančnou podporou MK SR. Bonusy DVD tvoria dokumentárny film Kúzelník Viktor Kubal, ďalej rozhovory a profily tvorcov, fotopríbeh a časť o remastrovaní. Menu DVD je dvojjazyčné (slovenské a anglické) a titulky filmu sú v desiatich jazykoch (slovenské, anglické, francúzske, španielske, nemecké, maďarské, české, poľské, talianske, ruské). V júni 2005 vyšlo v reedícii DVD s filmom Dušana Hanáka Obrazy starého sveta (1972) a tento rok SFÚ plánuje vydať aj DVD so slovenskými rozprávkami Soľ nad zlato (1982) Martina Hollého a Mahuliena, zlatá panna (1986) Miloslava Luthera a 2DVD s filmami Ela Havettu Slávnosť v botanickej záhrade (1969) a Ľalie poľné (1972) s mnohými bonusmi, medzi ktorými je aj nový stredometrážny film Marka Škopa a Juraja Johanidesa Slávnosť osamelej palmy. DVD nosič s filmom Krvavá pani V. Kubala je v predaji vo vybraných slovenských predajniach a SFÚ od júla 2005 za 299 Sk.
Začiatkom augusta v Budapešti rokovali členovia slovensko-maďarskej expertnej skupiny o ochrane životného prostredia, protipovodňovej ochrane a využití prírodných zdrojov energie v súvislosti so Sústavou vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros. Ďalšími témami schôdze bola výroba energie a podmienky plavby na Dunaji. Nasledujúca schôdzka sa bude konať pravdepodobne v septembri v Bratislave.
Na 41. ročník letnej školy slovenského jazyka a kultúry Studia akademica Slovaca sa prihlásilo rekordných 190 frekventantov, najviac ich pochádza z Nemecka. Do Bratislavy prídu študenti, pedagógovia - slovakisti, ale aj zamestnanci Európskej únie, či pracovníci zo zahraničných firiem. Zastúpená bude takmer celá Európa - okolité krajiny, štáty bývalej Juhoslávie i Pobaltie. Čoraz častejšie prichádzajú aj záujemcovia z Ázie, tento rok ich príde najviac z Číny a Južnej Kórey. Letná škola sa v Bratislave oficiálne začne 8. augusta.
X
V Bratislave 8. augusta odštartovala už 41. letná škola slovenského jazyka a kultúry Studia Academica Slovaca (SAS). Organizátori tento rok očakávajú, že sa stretne rekordný počet účastníkov - 190. Zastúpenie na SAS -e bude mať 32 krajín z celého sveta. Najviac frekventantov pochádza už tradične z Európy, pričom prvenstvo s 26 účastníkmi získalo Nemecko, za ktorým nasleduje Francúzsko a Poľsko. Okrem európskych štátov bude zastúpená aj Ázia, odkiaľ pricestujú študenti napríklad z Číny, Južnej Kórey i Japonska. Zastúpenie bude mať aj Egypt a už tradične aj USA. Pre účastníkov pripravili aj kultúrny program a exkurziu po regiónoch Slovenska. Frekventanti si doplnia vedomosti nielen z jazyka, ale aj o Slovensku ako krajine.
Maďarská verejnoprávna televízia Duna TV podala príslušnému mediálnemu úradu žiadosť o zaregistrovanie novej televíznej stanice nazvanej Autonómia, ktorá sa bude zaoberať otázkami menšín. Z plánovaných dvoch nových kanálov predložia v neskoršom čase Celoštátnej rozhlasovej a televíznej rade (ORTT) žiadosť aj o registráciu stanice Únia, povedal hovorca televízie Pál Szeles. Prezident Duna TV László Cselényi avizoval v apríli t. r., že mienia zriadiť dve stanice, z ktorých Autonómia postaví do centra pozornosti menšiny, stanica Únia zase bude svojim výchovným charakterom určená v prvom rade mladým ľuďom. „Program stanice Autonómia budú okrem iných sledovať aj švédski alebo americkí občania, ktorí rozumejú po maďarsky. Teraz sa USA budú vzpierať, že chceme autonómiu pre tamojších Maďarov?” reagoval P. Szeles na otázku TASR súvisiacu s negatívnymi ohlasmi zo slovenskej strany pri avizovaní zriadenia takejto stanice. „Nedomnievam sa, že nás by malo ovplyvniť to, čo povie niekoľko extrémistických slovenských politikov. Nemyslím si, že my sa zaujímame o to, aký názov dajú svojej stanici slovenské televízie,” konštatoval hovorca a dodal, že ide o satelitný kanál, ktorý je voľne prijímateľný. Program stanice nebude hovoriť iba o tom, čo sa deje s maďarskou menšinou na Slovensku, alebo v iných krajinách, ale o spojení európskych národov, o ich etnických menšinách a o podpore ich samosprávnych snáh. Stanica bude pripravovať národné týždne a tematické programy. „Už mnohé krajiny sa prihlásili, že by sa radi zúčastnili spolupráce s týmto programom. Domnievam sa, že nie je vylúčené, že aj Slovensko sa zúčastní tohto projektu. Nejde o výhradné vysielanie pre Maďarov, ale vo všeobecnosti európskym menšinám,” zdôraznil. Podľa jeho slov inak aj Slovensko je v menšine v Európe, dokonca aj Francúzi a Angličania. „Ale dnes už zmýšľame v intenciách spojenej Európy, sme konečne spolu aj so Slovenskom členmi Európskej únie, kde tu môže byť problém?,” položil otázku v závere rozhovoru so spravodajcom TASR hovorca Duna TV.