Predstavitelia národnostných menšín v Maďarsku bijú na poplach: rozhlasové vysielanie pre menšiny je ohrozené a preto žiadajú o pomoc predsedníčku parlamentu Katalin Sziliovú. Polhodinové národnostné programy denne a celoštátne vysiela Maďarský (verejnoprávny) rozhlas na takzvanej „východnej norme“ VKV, no túto frekvenciu koncom tohto roka zrušia. Všetky doterajšie výzvy riešiť situáciu boli „slovom do pustatiny“ - nikto sa neodhodlal urobiť potrebné kroky. Preto sa včera predstavitelia deviatich celoštátnych menšinových samospráv obrátili so žiadosťou o pomoc na šéfku parlamentu Katalin Sziliovú. Rozhlasové vysielanie pre menšiny sa ocitlo v bezvýchodiskovej situácii - konštatujú v liste, a dodávajú, že na tento vážny problém upozornil vo svojej vlaňajšej správe aj ombudsman pre menšiny Jenő Kaltenbach. Prechod na inú frekvenciu si vyžaduje niekoľko mesiacov, no nieže uspokojivé, ale žiadne riešenie sa dnes ani len nerysuje. Nie je vylúčené, že ombudsman začne v tejto citlivej záležitosti vyšetrovanie.
Verejnoprávne médiá v Maďarsku čelia neustále finančným problémom, pretože sú priamo závislé od štátneho rozpočtu. Jeho návrh musí vláda predložiť parlamentu do konca tohto týždňa a šéfovia týchto médií sú pesimisti. Politické vlnobitie okolo maďarských verejnoprávnych médií je div nie pravidelné, no základom ich nezávislosti by mal byť spôsob financovania. O zavedení modelu takzvaného normatívneho financovania verejných televízií a rozhlasu prijala rozhodnutie ešte vláda Pétera Medgyessyho s termínom 31. marec 2005, ale rezort financií a kultúry sa zatiaľ stále neodhodlali a projekt je v nedohľadne. Európska únia zato pravidelne vyjadruje „nevôľu“... Nedostatočnosť zdrojov sa najviac prejavuje v Maďarskej televízii, ktorá napríklad vlani vykázala deficit vo výške 8 miliárd forintov, čo je asi miliarda tristo miliónov korún. Hrozí dokonca skrátenie vysielacieho času. Verejnoprávny rozhlas hospodári v tomto roku sumou zhruba 13 miliárd forintov, sú to asi dve miliardy korún - v rádiu rátajú s tým, že v budúcoročnom rozpočte bude zabezpečená rovnaká výška doplnená mierou inflácie. Treba dodať, že v Maďarsku obyvatelia neplatia priamo takzvané koncesionárske poplatky, tie „zrušila“ vláda hneď na začiatku svojho pôsobenia, roku 2002. Avšak peniaze, ktoré by prúdili z koncesionárskych poplatkov, mesačne prevádza zo štátneho rozpočtu každému verejnoprávnemu médiu.
Podľa najnovších preferencií politických strán v Maďarsku vládni socialisti dobiehajú opozičný Fidesz.
Výsledky agentúr Szonda Ipsos, Medián a Gallup sú podobné: rozdiel medzi Fideszom a socialistickou stranou sa „scvrkol“ na 3-4 %, čo je po desiatich percentách z minulého mesiaca výrazná zmena. V kruhu všetkých voličov má Fidesz 28, socialisti 25 %, istí voliči sa delia v pomere 47:43 v prospech opozičnej sily. U lídrov oboch strán je tendencia totožná: Ferenc Gyurcsány už dostihol Viktora Orbána.
Zosúladenie národných rozvojových plánov medzi Maďarskom a jeho susedmi je nutné, ale aj prirodzené - odznelo na konferencii v Budapešti. Európska únia kladie najväčší dôraz na rozvoj regiónov, najmä tých, ktoré sú cezhraničné. Maďarsko vo svojom druhom národnom rozvojovom pláne túto oblasť považuje tiež za prioritu, pravdaže aj s tým úmyslom, aby konkurencieschopné v medzinárodnej súťaži boli spolu s Maďarskom aj maďarské menšiny. Takto zhrnul postoj Budapešti minister bez kresla zodpovedný za európske záležitosti Etele Barát. Vo vzťahoch s Rumunskom sa darí zlaďovať tieto rozvojové plány dobre, dokonca obe vlády chystajú spoločné zasadanie o tri týždne. A so Slovenskom? Hovorí minister výstavby a regionálneho rozvoja László Gyurovszki. „Keď porovnávam národné rozvojové plány roku 2004-2006, tu prakticky neexistovala koordinácia, avšak v súčasnosti je to požiadavka EÚ, a je to aj prirodzená požiadavka, aby - ak sa už hranice odbúravajú, ak hovoríme o tom, že Európa je Európa regiónov, ale aj z ekonomického hľadiska je dobré, ak takáto koordinácia existuje.“ V slovensko-maďarskej relácii tu možno spomenúť napríklad nové mosty cez rieku Ipeľ, cestnú komunikáciu od Žiliny do Budapešti, ktorá by mala viesť cez Štúrovo či Šahy, a diaľnicu medzi Košicami a Miškovcom. „Toto všetko prispieva k tomu, aby tie regióny jednoducho lepšie spolupracovali, aby tých prekážok bolo v rámci novej Európy čo najmenej“.
V Maďarsku bude šanca na zavedenie eura až v období rokov 2013-2016. Vyhlásil to podľa dnešného vydania maďarského denníka Magyar Nemzet predseda opozičného Zväzu mladých demokratov (FIDESZ) a expremiér Viktor Orbán. Opozičný líder na prvom vidieckom fóre série takzvanej hospodárskej konzultácie FIDESZ v Kiskörösi tvrdil, že kvôli konkurencieschopnosti by maďarské podniky potrebovali, aby Maďarsko pristúpilo k eurozóne čo najskôr. Orbán vyjadril presvedčenie, že súčasný skutočný deficit štátneho rozpočtu prekračuje hodnotu ôsmich percent z HDP. Podľa expremiéra terajší daňový systém v Maďarsku negatívne vplýva na rast hospodárstva, preto by bola potrebná radikálna daňová reforma.
Maďarskí Židia, ktorí prežili holokaust, sa dohodli s americkou vládou mimosúdnou cestou na výške odškodného za takzvaný Zlatý vlak. Získanú sumu rozdelí v Maďarsku 6-členná komisia. Zlatý vlak viezol nacistami nahromadený židovský majetok koncom 2. svetovej vojny do Nemecka, no v Rakúsku ho zastavili Američania a uložili do skladov, odkiaľ však zmizol. Židovské organizácie sa súdili s USA dlhé roky, žiadali odškodné vo výške 300 miliónov dolárov, no vlani dosiahli mimosúdnu dohodu o 25 a pol miliónoch dolárov. Túto dohodu kompetentný americký sudca včera potvrdil definitívne. Peniaze rozdelia medzi charitatívnymi organizáciami v krajinách, kde poškodení dnes žijú - najväčšia čiastka putuje do Izraela, potom do Maďarska, ale aj do USA a Kanady. V Maďarsku žije zhruba 13 tisíc ľudí, ktorí prežili holokaust, im patrí 4,5 milióna dolárov. Ako oznámil výkonný riaditeľ Zväzu židovských náboženských obcí Gusztáv Zoltai, vytvoria 6-člennú komisiu - tá rozhodne o tom, na aké sociálne účely venujú sumu, ktorá bude prichádzať do Maďarska postupne v priebehu nasledujúcich piatich rokov.
Právoplatným rozsudkom sa uzatvára záležitosť amerického odškodnenia maďarských židov. Informuje o tom dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság. Sudkyňa z Floridy Patricia Seitzová odmietla vznesené výhrady, preto s konečnou platnosťou vyplatia USA 25,5 milióna dolárov (v prepočte 816 mln Sk) židovským dobročinným organizáciám. Nyilasovci - maďarskí nasledovníci hitlerovských nacistov, takzvané fašistické šípy - vypravili vlak, na ktorý naložili zlato, striebro, šperky, 3000 východných kobercov, 1200 malieb, kožušinové kabáty a ďalšie vzácne predmety. Zlatý vlak sa dostal do rúk Američanov, časť pokladov predali na aukcii a príjmy z aukcie rozdali v 40. rokoch židovským organizáciám. Druhá časť nákladu však zostala v salzburskom železničnom sklade, odkiaľ si z neho brali americkí dôstojníci. Peniaze podľa Népszabadságu rozdelia podľa toho, v akých krajinách žije 62.000 maďarských účastníkov holokaustu. Izraelské židovské organizácie dostanú 40 percent, maďarské 22, americké 21 a kanadské 7 percent.
Medzinárodný projekt s názvom Visegrad Blues Band, v ktorom sa stretli šiesti hudobníci z bývalej vyšehradskej štvorky, sa predstaví dvoma koncertmi na Slovensku - 8. októbra v Nových Zámkoch a 9. októbra v Lučenci. Svojrázna medzinárodná kapela vznikla z jednoduchého nápadu „zahrať si spolu.” Stretli sa tak český hráč na ústnu harmoniku Ondřej Konrád, slovenský spevák Peter Lipa, maďarský basista slávneho Hobo Blues Bandu Egon Póka, bubeník legendárneho Lokomotiv GT János Solti, poľský gitarista Leszek Cichonski a jazzový klávesák Zbygniew Jakubek. Ich prvé turné začalo symbolicky 17. novembra 2004. Kapela plánuje v práci pokračovať a pripraviť aj vlastný, originálny repertoár. Keďže väčšina hudobníkov aj spieva a Peter Lipa ako spevák ovláda všetky vyšehradské jazyky, fanúšikovia si budú môcť v jeden večer vypočuť slovenské, poľské, české aj maďarské skladby. Kapela plánuje aj vydanie viacjazyčného albumu.
Maďarská vláda si zaumienila rýchlejšie približovať mzdy obyvateľov krajiny európskym mzdám. Jej cieľom je dosiahnuť, aby do roku 2010 priemerná hodnota minimálnej mzdy v Maďarsku dosiahla, prípadne prekročila hranicu 100 000 forintov, v prepočte 15 571 korún. Premiér Ferenc Gyurcsány vyhlásil, že ak platí, že maďarské hospodárstvo rastie rýchlejšie ako priemer Európskej únie, a ak platí tvrdenie, že rast miezd treba prispôsobiť tomuto rastu, potom aj v mzdách dobehne Maďarsko priemer EÚ. Podľa jeho slov pripravovaný rozpočet pre budúci rok ráta už s rastom týchto miezd. „Žiť tak, ako rakúski susedia. Buďme úprimní, to bol pri zmene režimu sen väčšiny obyvateľstva,” povedal predseda maďarskej vlády. Pred poslancami dodal, že po 15 rokoch sa zdá, že sny mnohých sa nesplnili, a sociálne sľuby zmeny režimu by bolo načase naplniť. Koncom tohto týždňa mieni vláda predložiť návrh na zmeny v systéme dôchodkov.
Pri príležitosti Festivalu kultúry krajín V4 sa 26. septembra v bratislavskom nákupnom stredisku Aupark uskutočnilo podujatie zamerané na prezentáciu literatúry stredoeurópskych krajín. „Spisovatelia sú stále svedomím, možno trochu i snom národa,” povedal bratislavský župan Ľubo Roman. „Bratislava sa stala na dva dni hlavným mestom regiónov V4, a preto som rád, že hovoríme aj o vyšších hodnotách.” Malopoľský maršálek Janusz Sepiol podotkol, že toto stretnutie vníma ako zázrak a priznal, že existuje čosi, ako spoločné dedičstvo týchto krajín. Na stretnutí sa zúčastnili aj spisovatelia Pavel Vilikovský a Pál Závada. „Nepochybujem o širšom význame takéhoto stretnutia,” podotkol P. Vilikovský. Takisto priznal, že knihy zo zvyšných krajín V4 si vždy rád prečíta v slovenčine. „Keď je niekto nedoslýchavý, neocení husľový koncert.” Sám však píše skôr to, čo bezprostredne pozná. „Ak sa tam objaví čosi ako európska duša, stáva sa to nevdojak.” P. Závada zase považuje za prirodzené, že problémy, o ktorých píše, sa dotýkajú všetkých, ktorí žijú v strednej Európe. „Treba chápať cezhraničné vzťahy tak, aby to neboli iba prázdne slová.” Medzikultúrne stretnutie sprevádzala prezentácia kníh z vydavateľstiev Kalligram a Medzynarodowiego Centra Kultury z Krakova. Festival kultúry krajín V4 ponúkalo širokej verejnosti možnosť oboznámiť sa s rôznymi druhmi umenia „véštvorky”. V Palace Cinemas v Auparku sa uskutočnila filmová prehliadka prezentujúca novšiu, ale i staršiu tvorbu zo Slovenska, Poľska, Maďarska a Česka. Počas dvoch dní bolo uvedených osem filmov, okrem iného 66 sezón, Hukkle, Neverné hry či Želary. Vo vestibule Auparku si návštevníci mohli pozrieť fotografickú výstavu Sídelné mestá regiónov krajín V 4, ktorá sprevádzala rovnomennú publikáciu. X 57 krajských miest krajín visegrádskej štvorky približuje výstava fotografií v Auparku. Otvorili ju pri príležitosti dvojdňového fóra V4, ktoré sa včera skončilo. Snímky zachytávajú dominanty sídelných miest krajských samospráv na Slovensku, v Česku, Maďarsku a Poľsku. Bratislavský kraj reprezentuje Dóm sv. Martina.
Dnes sa v Bratislave začalo dvojdňové Fórum regiónov krajín Visegrádskej štvorky, jeho organizátorom je Bratislavský samosprávny kraj. Podujatie sa uskutoční pod záštitou prezidenta SR Ivana Gašparoviča a ministra zahraničných vecí SR Eduarda Kukana, s podporou Visegrádskeho fondu. Hlavnou ideou dvojdňového rokovania je rozvoj regiónov krajín V4 po vstupe do EÚ, spolupráca predstaviteľov regiónov Česka, Poľska, Maďarska a Slovenska vo Výbore regiónov a posilnenie postavenia týchto regiónov stredoeurópskom ako aj celoeurópskom kontexte. Okrem tém vzájomnej spolupráce v rôznych oblastiach rozvoja sa budú venovať ak otázkach spojených s pôsobením regiónov v rámci Európskej únie. V druhej časti rokovania, ktorú bude viesť Rudolf Bauer, predseda Košického samosprávneho kraja, sa budú účastníci špeciálne zaoberať spoluprácou predstaviteľov regiónov krajín V4 vo Výbore regiónov Európskej únie. V utorok 27. 9. 2005 konferencia pokračuje treťou časťou, ktorej predsedá Peter Bendl, hejtman Stredočeského kraja. Témou je Európa regiónov - otázka budúcich členov EÚ. Účastníci sa budú zaoberať regionalizáciou a európskou integráciou, spoluprácou regiónov, ako aj podporou novým prístupovým krajinám a ich regiónom, ako aj možnosťou spolupráce s týmito regiónmi.
Národné zhromaždenie MR schválilo zmluvu o vstupe Rumunska a Bulharska do Európskej únie. Nemuselo sa tak ponáhľať, no v tomto urýchlenom postupe sa odzrkadľuje celková snaha maďarskej politickej scény vidieť - najmä Rumunsko - čo najskôr pod krídlami Únie. Túto snahu však narušil pri hlasovaní incident. 257 poslancov hlasovalo „za“, šiesti „proti“, jeden sa zdržal, čiže parlament zaujal pozitívne stanovisko drvivou väčšinou. K tomu však možno prirátať desiatky letáčikov, ktoré padali z balkóna a jeden transparent s textom: „Nebuďte vlastizradcovia!“ Predstaviteľ hnutia za „lepšie“ či „pravé“ Maďarsko, ktorý sa do parlamentu doslova prepašoval, týmto spôsobom protestoval proti tomu, že Rumunsko nemieni uznať autonómiu Sedmohradska, a maďarský parlament napriek tomu hlasoval za vstup tejto susednej krajiny do Únie. Bol to krátky incident, páchateľa raz-dva vyviedli z budovy, no s týmto svojim názorom nezostal sám. Hodno spomenúť aj šesť hlasov proti - ide o poslancov, ktorí sa oddelili od opozičného Maďarského demokratického fóra (MDF), bol medzi nimi aj niekdajší predseda tejto strany Sándor Lezsák. Podobné argumenty, ako „parlamentný partizán“ s letákmi, vyjadril aj známy kalvínsky biskup z Rumunska László Tőkés - on je v opozícii k súčasnému vedeniu Demokratického zväzu Maďarov (RMDSZ), ktorý je súčasťou koaličnej rumunskej vlády, jeho predseda, Béla Markó je dokonca vicepremiérom. B. Markó zasa privítal skoré a presvedčivé rozhodnutie maďarského parlamentu - ocenil ho ako gesto pred prvým spoločným zasadaním oboch vlád, ktoré bude o tri týždne. Mimochodom, isté výhrady voči „menšinovej politike“ Bukurešti vyjadrili v rozprave mnohí poslanci za opozičný Fidesz, ktorí však nakoniec museli súhlasiť s vládnou líniou. A tú možno zhrnúť jednoducho: pre udržiavanie kontaktov s krajanmi v Rumunsku, pre ich ďalší rozvoj v zmysle európskych zásad je najvhodnejším prostriedkom členstvo krajiny v Európskej únii.
Primátor Dunajskej Stredy Péter Pázmány, ktorý kandidoval za SMK, netankuje na benzínových pumpách, kde nie sú maďarské nápisy. SMK by sa mala viac venovať otázke zachovania maďarstva, povedal v rozhovore pre maďarský denník Magyar Nemzet, z ktorého výňatky uverejnila TASR. Pázmányovi prekáža, že Maďarov aj maďarských nápisov na južnom Slovensku ubúda. Zabrániť sa tomu dá podľa neho iba kultúrnou a školskou autonómiou, hoci na tú už je po vstupe do Európskej únie neskoro. Pázmány tvrdí, že na zmiešaných územiach je menej nápisov v maďarčine ako pred rokom 1989. Môže za to zákon, ktorý len umožňuje, ale neprikazuje dvojjazyčné nápisy v obciach s väčšou ako 20-percentnou národnostnou menšinou. „Nikdy som nečerpal na čerpadle MOL na Slovensku a ani nebudem, lebo je to jediná spoločnosť, ktorá má v Maďarmi obývanej oblasti výhradne slovenské nápisy,” povedal Pázmány pre maďarský denník. Sieť staníc MOL už pritom na Slovensku neexistuje, prevzal ju Slovnaft, ktorý však vlastní práve maďarský koncern MOL. „Sme slovenská spoločnosť registrovaná na Slovensku, ktorá nepôsobí len v regiónoch so zmiešaným obyvateľstvom,” hovorí o dvojjazyčných nápisoch hovorkyňa Slovnaftu Kristína Félová. Pázmányove vyjadrenia nechcela viac komentovať. Mnohí Slováci na zmiešaných územiach majú zasa opačnú skúsenosť, že na reklamných letákoch je iba maďarský text. Rada Európy Slovensku vo vzťahu k maďarskej menšine nič nevyčíta. Poslankyňa ANO Beáta Brestenská, ktorá je vedúcou slovenskej delegácie pri Parlamentom zhromaždení Rady Európy, považuje za dôležité, aby samospráva neuprednostňovala žiadne etnikum. Zo skúseností tvrdí, že tak je to v Hurbanove. „Nie ako napríklad v Komárne, kde viem, že Slováci sa cítia diskriminovaní.” Poslanec Smeru Boris Zala tvrdí, že Maďari majú u nás nadštandardné postavenie. „Presahuje všetky stanovené normy, ba dokonca realizuje aj tie, ktoré majú len charakter odporúčania v medzinárodnom meradle.”
O rozhovore pre maďarský denník Magyar Nemzet sme sa rozprávali s primátorom Dunajskej Stredy Péterom Pázmányom.
- Tvrdíte, že maďarských názvov je menej ako pred rokom 1989. V Dunajskej Strede má prevažná väčšina obyvateľov maďarskú národnosť, nie je to vec jej obyvateľov?
- Pre podnikateľa je oveľa lacnejšie, ak reklamu urobí jednojazyčne. Stačí prejsť cez mestá na južnom Slovensku a je tam veľmi málo nápisov v maďarskom jazyku. Je to chyba podnikateľov. Druhá vec je, že keby zákon ukladal dvojjazyčné nápisy, podnikatelia by tie nápisy vyvesili, ale zákon to len umožňuje.
- Z vašich vyjadrení v maďarských novinách možno nadobudnúť pocit, ako keby ste si mysleli, že maďarská menšina je u nás utláčaná. Myslíte si to?
- Ja som o utláčaní nehovoril. Ani to, o čom sme hovorili na začiatku, neznamená, že je to dôsledok utláčania.
- Pozastavili ste sa aj nad poklesom počtu obyvateľov maďarskej národnosti. Kde vidíte príčinu?
- Neviem si to vysvetliť. Tým, že sa teraz slobodnejšie žije a oveľa menej ľudí sa hlási k maďarskej národnosti. Ja neviem, kde je dôvod.
- Vravíte, že bolo chybou vzdať sa snáh o autonómiu. Načo by bola dobrá?
- Keby bola kultúrna alebo školská autonómia, nehovoríme o územnej, to podľa mňa veľmi chýba a kým to nebude, asimilácia sa bude zväčšovať. Ja si myslím, že bez určitých práv sa menšiny vždy zasimilujú, a to nielen maďarská.
V roku 2001 sa pri sčítaní ľudu na Slovensku prihlásilo k maďarskej národnosti približne o 50-tisíc ľudí menej ako pred desiatimi rokmi. Ich percentuálny podiel na počte všetkých obyvateľov klesol o jedno percento. Boris Vaňo z Výskumného demografického centra tvrdí, že prírastok obyvateľstva v okresoch, kde „prevláda obyvateľstvo maďarskej národnosti”, je celkovo nižší ako vo zvyšku štátu. Na juhu je nižšia pôrodnosť a zároveň vyššia úmrtnosť. Podobné je to aj v Maďarsku. Na juhu okrem toho nie je taká rozšírená tradícia viacdetných rodín ako v ostatných častiach Slovenska. Okrem toho Vaňo hovorí, že sa „dá logicky predpokladať, že tu funguje prirodzená asimilácia a časť ľudí sa postupom času hlási k väčšinovému obyvateľstvu. Je to jav, ktorý existuje všade na svete”. Vaňo je presvedčený, že na úbytku má väčší podiel prvý zo spomínaných dôvodov.
Európsky deň jazykov (26. 9.) sa bude usilovať preukázať, ako a prečo je mnohojazyčnosť jednou z ústredných európskych hodnôt. Preukáže, ako učenie sa jazykov umožní ľuďom, aby viedli bohatší život, aby si osvojili nové myšlienky a rozvíjali svoju inteligenciu. Podrobne priblíži úžitok, ktorý ľuďom prinášajú jazyky, a ukáže, že učenie môže byť ľahké a prístupné a že môže významne zvýšiť vyhliadky na kariéru. Sústredí sa aj na deti, pričom sprítomní, že učenie sa jazykov v ranom veku je pre deti darom, ktorý vydrží po celý život, pričom im pomôže rozvinúť ich sociálne a iné zručnosti. Tento rok bude hostiteľom tejto významnej mediálnej udalosti v Bruseli Ján Figeľ, ktorý má ako prvý európsky komisár osobitnú zodpovednosť za problematiku mnohojazyčnosti. Pri tejto príležitosti oficiálne predstaví brožúru „LINGO“ popisujúcu 50 úspešných spôsobov, ako motivovať žiakov, ktorí sa učia cudzie jazyky. X Pri príležitosti Európskeho dňa jazykov, publikovala Európska komisia výsledky výskumu Eurobarometer, ktorý bol zameraný na jazykové znalosti obyvateľov Európskej únie. Výskum priniesol niektoré zaujímavé výsledky. X 50 % európskej populácie hovorí minimálne jedným cudzím jazykom - výsledky sa prirodzene v rôznych krajinách líšia: napríklad v Maďarsku je to 29 %, v Británii 30 % a v Portugalsku, Taliansku a Španielsku vie hovoriť minimálne jedným cudzím jazykom 36% populácie. Výnimkou je Luxembursko, kde je populácia takmer sto percentne bilinguálna. X angličtinu používa ako cudzí jazyk jedna tretina populácie EÚ - nasleduje nemčina (12%), francúzština (11%) a o štvrté miesto sa delí ruština - predovšetkým z dôvodu rozšírenia EÚ v roku 2004, a španielčina. X z pohľadu jednotlivých sociálnych skupín sú študenti najviac jazykovo zdatní - až 8 z 10 študentov hovorí minimálne jedným cudzím jazykom.
Štúdia Európskej Únie ukázala, že polovica obyvateľov eurozóny ovláda aspoň jeden cudzí jazyk okrem svojho materinského. Pri príležitosti Dňa Európy, zverejnila Európska komisia výsledky prieskumu Eurobarometer, ktorého cieľom bolo zistiť, ako sú na tom euroobčania so znalosťami cudzích jazykov. Najťažšie sa dohovoria Maďari, iba 29 percent z nich hovorí cudzím jazykom. V Spojenom Kráľovstve je to 30 percent, v Portugalsku, Španielsku a Taliansku 36 percent obyvateľstva. V škandinávskych a v pobaltských krajinách ovláda nejakú cudziu reč okolo 90 percent obyvateľov. Najlepšie je v tomto ohľade Luxembursko - deväťdesiatdeväť percent obyvateľov je minimálne bilingválnych. Ukázalo sa, že angličtinu má ako druhý jazyk až jedna tretina euroobčanov. Hneď za ňou nasleduje nemčina s 12 percentami, ktorá o chlp predbehla francúzštinu s 11 percentami.
Európania sa zdokonaľujú v cudzích rečiach a Slováci, ktorí sa dohovoria aspoň v jednom cudzom jazyku, sú na tom lepšie, ako je priemer v Európskej únii. Nadpriemerný výsledok u Slovákov je daný aj tým, že Slováci poznajú češtinu. Taký je jeden z výsledkov prieskumu Eurobarometra. Podľa prieskumu každý druhý obyvateľ únie sa dohovorí v cudzej reči. Slovákov je 69 percent. Slováci sa dohovoria najviac po česky (31 percent), nemecky (28 percent) a rusky (25 percent). Prieskum tiež ukázal, že pre Slovákov nepatrí angličtina k trom hlavným jazykom, ktoré ovládajú, v čom sú jediní v celej únii. Angličtina je v únii najrozšírenejšia, ako cudzím jazykom sa ňou dohovorí 34 percent obyvateľov únie a veľká väčšina opýtaných ju uviedla na prvom mieste. Potvrdilo sa to, čoho sa báli frankofili - vlaňajšie rozšírenie únie posilnilo postavenie angličtiny a francúzštinu odsunulo až na tretie miesto. Francúzštinu, ktorou sa dohovorí 11 percent obyvateľov únie, predbehla nemčina, ktorou hovorí 12 percent. V Českej republike je na prvom mieste nemčina (31 percent), na druhom angličtina (24 percent) a na treťom ruština. Rozšírením únie o postkomunistické štáty sa ruština dostala k piatim najčastejšie ovládaným cudzím jazykom v únii. Slováci majú stále ďaleko od „majstrov” v jazykoch. Najlepšie sú na tom Luxemburčania - inou ako rodnou luxemburčinou hovorí 99 percent ľudí. V znalosti inej reči vynikli aj Lotyši (93 percent), Holanďania (91 percent) a Malťania. Na opačnom konci sú Maďari (29 percent) a Briti (30 percent). Výsledok však nemusí mapovať skutočnú znalosť jazykov, opýtaní ľudia mali sami zhodnotiť, či a na akej úrovni cudzí jazyk vedia. Celkovo Európania svoje jazykové schopnosti zdokonaľujú. Pred štyrmi rokmi sa inak ako materinským jazykom dohovorilo o tri percentá ľudí menej ako teraz, pribudli aj ľudia, ktorí ovládajú viac ako jeden cudzí jazyk.
Čeština je na prvom mieste medzi cudzími jazykmi, ktoré ovládajú Slováci. Slovenčina sa však v Českej republike nedostala ani do prvej trojky. Ukázal to nový prieskum Eurobarometer, ktorý zverejnila Európska komisia pri príležitosti pondelkového Európskeho dňa jazykov. Češtinu ovláda 31 percent Slovákov, na druhom mieste je nemecký jazyk, ktorým hovorí 28 percent a na treťom ruský jazyk, ktorý ovláda 25 percent Slovákov. V susednej Českej republike je prvým cudzím jazykom nemčina (31 percent), nasleduje angličtina (24 percent) a ruština (19 percent opýtaných). Eurobarometer zistil, že aspoň jedným cudzím jazykom hovorí polovica európskej populácie, v Luxembursku je to však 99 percent ľudí. Na Slovensku hovorí jedným cudzím jazykom 69 percent populácie, v Česku 60 percent, najhoršie vychádza Maďarsko, kde je to len 29 percent. Najrozšírenejším cudzím jazykom Európanov je angličtina, hovorí ňou tretina populácie. Nemčina s 12 percentami predbehla najmä vďaka vlaňajšiemu vstupu desiatich nových krajín strednej a východnej Európy francúzštinu (11 percent). Rozšírenie posunulo na štvrtú priečku ruský jazyk. Čím mladší sú ľudia, tým je väčšia pravdepodobnosť, že ovládajú aspoň jeden cudzí jazyk. V prípade študentov to platí pre 80 percent. Ako hovorí slovenské príslovie: koľko jazykov ovládaš, toľkokrát si človekom. Keďže prieskum ukázal, že čím mladší človek je, tým je vyššia pravdepodobnosť, že ovláda cudzí jazyk, som presvedčený, že dnešná mladá generácia výrazne prispeje k obohateniu viacjazyčnej spoločnosti v Európe, povedal komisár pre kultúru, vzdelávanie a viacjazyčnosť Ján Figeľ.
Delegácia Monitorovacieho výboru Rady Európy pre plnenie povinností a záväzkov členských krajín navštívila na záver pobytu východné Slovensko. Výbor na novembrovom a decembrovom zasadaní rozhodne, či ukončí postmonitorovací dialóg so Slovenskom. Na Slovensko delegácia prišla 21. septembra s cieľom monitorovať vývoj v oblastiach, ktorá Rada Európy považuje za problematické. V piatok neskoro večer sa členovia delegácie v Spišskej Novej Vsi zaujímali o postavenie rómskej menšiny. Predstavitelia mesta informovali podpredsedníčku monitorovacieho výboru Parlamentného zhromaždenia Rady Európy Hanne Severinsenovú aj o riešení bytových problémov rómskych rodín. V lokalite Vilčurňa, ktorú delegácia navštívila, vybudovalo mesto vďaka finančnej podpore štátu 30 nízkoštandardných bytov. V rozhovore s členmi delegácie označili tamojší obyvatelia za najväčší problém vysokú nezamestnanosť. Dnes predpoludním prijal v Košiciach členov delegácie predseda Ústavného súdu (ÚS) Ján Mazák. V rámci pokračujúceho dialógu s novými členskými krajinami sa hostia zaujímali o to, ako zmena kompetencií ÚS napomáha ochrane základných práv a slobôd. Predseda informoval, že posilnenie kompetencií pomohlo odbremeniť Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu a samotní občania nemusia na rozhodnutie čakať i niekoľko rokov. Ako konštatovala Severinsenová už v úvode pobytu v Bratislave, vo všeobecnosti si Slovensko svoje záväzky ako členský štát Rady Európy z hľadiska prijímania legislatívy splnilo. Za pretrvávajúci problém, ktorý sa však netýka iba Slovenska, označila situáciu rómskej menšiny. Podľa nej nedošlo v tomto smere od roku 1993 k výraznému posunu, ale samotní Rómovia by mali byť aktívnejší v presadzovaní sa v spoločnosti. Na druhej strane však poukázala na istú predpojatosť väčšinovej spoločnosti, ktorá bráni výraznejšiemu pokroku v tejto oblasti. V Košiciach sa členovia delegácie v sprievode vedúcej Stálej delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy Beáty Brestenskej na záver pobytu stretli aj so zástupcami maďarskej menšiny.
Cezhraničný festival netradičných hudobných nástrojov (30. 9. - 2. 10. 2005). Súčasťou sú tvorivé tanečné dielne a ponuka gastronomických špecialít spoluorganizátorskej obce z Maďarska. 1. 10. 2005 v obci Mihálygerge v Maďarsku sa koná súťaž vo varení. Miesto: Klenovec, Mihálygerge - Maďarsko. Informácie: Obecný úrad, 980 55 Klenovec, tel.: 047/548 43 02, 0904 875 368 e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. . Gemersko-malohontské osvetové stredisko, Jesenského 5, 979 01 Rimavská Sobota, tel.: 047/563 10 95, 562 12 22 fax: 047/562 12 22
V Poľsku prebieha úplný politický obrat. Parlamentné voľby priniesli výrazný úspech pravice a hanebnú porážku postkomunistickej ľavice. Konštatuje to v komentári dnešné vydanie maďarského denníka Magyar Nemzet. Výsledky volieb, ale aj odkaz kampane jednoznačne dokazujú, že sa v Poľsku uzatvára obdobie, píše Gábor Stier v článku nazvanom Varšava vpravo bok. O mimoriadnej snahe dosiahnuť zmeny v Poľsku svedčí aj skutočnosť, že v boji o prezidentské kreslo vedú s obrovskou prevahou kandidáti dvoch najsilnejších konzervatívnych síl. Zdá sa, že Poliaci by 15 rokov po zmene režimu poslali do prepadliska dejín reformný komunizmus. Ak môžeme veriť trendom obdobia po zmene režimu v strednej Európe, tak poľské zmeny vytyčujú smer aj iným krajinám regiónu, konštatuje Magyar Nemzet.
29. septembra navštívilo sekretariát Konferencie biskupov Slovenska 35 zamestnancov Maďarskej biskupskej konferencie na čele s generálnym sekretárom, egerským pomocným biskupom, Mons. Andrásom Véresom. Za KBS ich privítali generálny sekretár, pomocný nitriansky biskup, Mons. ThDr. Marián Chovanec a tajomník KBS ThLic. Cyril Jančišin. Pracovníci oboch konferencií si navzájom vymenili svoje pracovné skúsenosti. Celé stretnutie sa nieslo v priateľskom duchu. Potom nasledovala sv. omša v Dóme sv. Martina, spojená s prehliadkou konkatedrály a mesta Bratislavy.
Retrospektívnu výstavu predstavujúcu dielo Kolomana Sokola ponúka Maďarská národná galéria v Budapešti. „Je to najväčšia Sokolova retrospektíva všetkých čias. Na ploche viac ako 450 štvorcových metrov je vystavených 135 malieb, kresieb a grafík,” povedal riaditeľ Galérie mesta Bratislavy Ivan Jančár. Osamelý hľadač pravdy, ako prezývali K. Sokola, je jeden z najvýraznejších slovenských grafikov svetového mena. Intenzívne tvoril až do záveru svojho života. Zomrel mesiac po stých narodeninách v Tuscone. Exkluzívna výstava potrvá do 30. októbra.
Motív obmedzeného času a priestoru obľubuje nejeden režisér, no nie každý dokáže z klaustrofobickej atmosféry vyťažiť maximum. Dlhometrážny debut maďarského režiséra Nimróda Antala Revízori sa časopriestorových „obmedzení” zhostil bravúrne. Jeho film využívajúci ako jedinú kulisu podzemie budapeštianskeho metra v sebe dokonale spája napínavý, a predsa hlboký príbeh s akciou bez toho, aby siahal po „lacných” efektoch typických pre klasické akčné filmy. Skupinka mužov vykonáva v budapeštianskom metre prácu, o ktorú veľký záujem nie je: sú revízori. Deň čo deň prechádzajú maďarským podzemím s cieľom dolapiť čo najviac čiernych pasažierov. Interakcie medzi revízormi a ilegálnymi cestujúcimi nebývajú najpriateľskejšie, revízori sa stávajú nielen obeťami slovných potýčok zo strany cestujúcich, ale neraz sa stávajú aj brutálne fyzické útoky. Napätie sa neustále stupňuje - podzemím sa totiž nepresúvajú len bežní platiaci a neplatiaci cestujúci, ale aj niekoľko extrémnejších typov: skater prezývaný Kukučka, ktorý revízorom do očí strieka štipľavú látku, či tajomný vrah zahalený do čierneho kostýmu, zabíjajúci ľudí tým, že ich sáče na koľajnice metra. Keďže ani revízori nemajú nervy zo železa, často nastávajú skratové reakcie aj na ich strane. Jeden z nich dokonca podreže pasažiera len preto, lebo sa mu odmietol preukázať cestovným lístkom. Dôvody, prečo si muži zvolili práve túto profesiu, sú rôzne: niektorí sa boja nezamestnanosti, iní túto prácu vykonávajú zo zotrvačnosti, iní unikajú pred minulosťou „na zemi”. Budapeštianske metro je zvláštny svet zvláštnych ľudí a ešte zvláštnejších pravidiel, kde nevyhráva spravodlivosť, ale sila. Výsledkom zápasov revízorov a ilegálnych cestujúcich sú neraz dramatické naháňačky, ktoré režisér komponuje do dynamických akčných scén. Film však napriek tomu nepôsobí ako nervózny videoklip. Je tu totiž ďalšia, silnejšia rovina ľudského príbehu. Akcia nepotláča dej, ale tvorí jeho integrálnu súčasť. Postavy vykresľuje veľmi plasticky, empaticky, preto nepôsobia ako karikatúry, aké sú často pre akčné filmy príznačné. Revízori sú outsidermi spoločnosti prichádzajúci do konfliktu s ďalšou skupinou outsiderov - čiernymi pasažiermi. Antal ponúka nekompromisný obraz odvrátenej tváre dnešného Maďarska: po prevrate malá skupina ľudí našla v kapitalistickej spoločnosti uplatnenie, ďalšiu skupinu odsunuli nové podmienky na okraj. A práve ju vykresľuje aj režisér. Motív love story dodáva príbehu aspoň náznak nádeje. Nádej, ktorú však ťažko budeme hľadať pod zemou. X Revízori (Kontroll), Maďarsko, 2003, 111 min. X Réžia: Nimród Antal X scenár: Nimród Antal X Kamera: Gyula Pados X hudba: NEO X Strih: István Király X Hrajú: Sándor Csányi, Zoltán Mucsi, Csaba Pindroch, Sándor Bádar, Zsolt Nagy Eszter Balla, György Cserhalmi, Enikő Eszenyi a ďalší...
Po úspešnom uvedení monodrámy o kontroverznom politikovi Jozefovi Tisovi v bratislavskom Divadle Aréna sa na divadelnej scéne objaví inscenácia o ďalšej známej postave z histórie. Dielo a základné medzníky významného politika európskeho formátu Milana Hodžu predstaví Slovenské komorné divadlo (SKD) v Martine. „Inscenácia je prvou umeleckou výpoveďou o tomto politikovi, je výzvou načrtávajúcou a odkrývajúcou atraktívnu, po celé desaťročia tabuizovanú tému,” informovala agentúru SITA Zuzana Palenčíková, vedúca marketingového oddelenia SKD Martin. Inscenáciu Hodža (grandseňor v halene) pripravilo divadlo ako mimoriadny titul a slávnostne ju uviedlo 23. júna v rámci prvého ročníka Dní Milana Hodžu. Divadlo zaradí toto predstavenie do repertoáru 14. októbra, keď sa uskutoční slovenská premiéra pre verejnosť. Osobnosť Dr. Milana Hodžu inšpirovala tvorcov k tomu, aby z pôvodného konceptu literárneho pásma či spomienkového večera vytvorili inscenáciu o živote prvého Slováka v ústavnej funkcii. Predstavuje jeho politickú kariéru, počas ktorej sa stretol s významnými ľuďmi tej doby, akými boli následník rakúsko-uhorského trónu František Ferdinand d`Este, Andrej Hlinka, prezidenti Masaryk či Beneš. Predstavenie na základe scenára Róberta Mankoveckého zrežíroval Viliam Hriadel a v úlohe Hodžu sa predstaví František Výrostko. Milan Hodža (1878-1944) zastával funkciu predsedu československej vlády v období pred 2. svetovou vojnou, bol najvýznamnejším predstaviteľom slovenského agrárneho hnutia, novinár, redaktor, vedec-historik, teoretik a sociálno-filozoficky orientovaný mysliteľ. Počas oboch totalít bol jeho prínos pre národnú kultúru Slovenska eliminovaný a neakceptovaný. Potomok slávnej rodiny ostal na dlhé desaťročia zabudnutý, nedostal sa do učebníc a v povedomí verejnosti je aj v súčasnosti málo známy.
Komornú výstavu Kresby Michala Hajnala (1935), ktorá je súčasťou podujatí Višegrádskych dní 2005, otvorili dnes v košickom Múzeu Vojtecha Löfflera. Hajnal je typickým príkladom prieniku kultúr krajín V4, keďže sa narodil v Maďarsku, žil dlho v Košiciach a od roku 1990 žije a tvorí v Prahe. Podľa kurátora výstavy a historika umenia Bohumíra Bachratého je kresba pre umelca úprimným monológom i dialógom, reflektuje v nej realitu i vlastnú dušu a v Hajnalovom osobnostnom profile má pevné a významné postavenie. Na otvorení výstavy za účasti umelca predstavili monografiu o Hajnalovi, ktorej autorom je maďarský kunsthistorik Tibor Wehnér. Hajnal sa narodil 2. augusta 1935 v maďarskom Anarcsi. Začiatkom 50. rokov navštevoval košickú večernú školu kreslenia Lajosa Felda, Júliusa Nemčíka, Vojtecha Löfflera a Júliusa Bukovinského. Do roku 1990 žil v Košiciach, kde pôsobil ako spolupracovník Východoslovenskej galérie. Venoval sa úžitkovej grafike, navrhoval plagáty, katalógy a spolupracoval aj divadlom Thália ako scénický a kostýmový výtvarník. Je členom Spoločnosti maďarských výtvarných umelcov na Slovensku, Jednoty výtvarných umelcov v Prahe a ďalších združení. Výstava potrvá do 23. októbra.
Ministri výstavby krajín Vyšehradskej štvorky, Rumunska a Bulharska, žiadajú od Európskej únie, aby na environmentálnu a energetickú obnovu panelových bytov mohli z Kohézneho fondu použiť namiesto päť percent z nákladov rekonštrukcie až 25 percent. Ministri výstavby krajín Vyšehradskej štvorky, Rumunska a Bulharska, žiadajú od Európskej únie, aby na environmentálnu a energetickú obnovu panelových bytov mohli z Kohézneho fondu použiť namiesto päť percent z nákladov rekonštrukcie až 25 percent. Vyplýva to z komuniké, ktoré ministri podpísali v Budapešti. „Čo sa týka využívania eurofondov, nechceme viac peňazí, ale chceme možnosti rozhodnúť sa, na čo ich použijeme. Vychádzame z toho, že svoje problémy poznáme lepšie, sú špecifické,” povedal štátny tajomník ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Štefan Kužma. „Tam trochu narážame na nepochopenie starých krajín EÚ, ktoré sa stavajú proti financovaniu určitých opráv porúch, ktoré evidentne máme z dôvodu panelovej výstavby,” dodal.
Ministri krajín Visegrádskej štvorky (V4) zodpovední za bytovú politiku rokujú v týchto dňoch o možnosti využitia prostriedkov Európskej únie (EÚ) na obnovu bytových štruktúr. Spoločné stretnutie v Budapešti v dňoch 22. a 23. septembra zamerajú na koordináciu spoločného postupu krajín V4 pri presadzovaní možnosti využiť financie štrukturálnych fondov (ŠF) aj na účely spojené s obnovou obytného prostredia. Ako informoval hovorca Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR (MVRR) Ján Pálffy, stretnutia sa ako pozorovatelia zúčastnia aj zástupcovia Bulharska a Rumunska. Podľa návrhu, ktorý Európsky parlament vypracoval ešte za Luxemburského predsedníctva, by sa potreby rehabilitácie panelových bytov, resp. domov mohli zo ŠF financovať maximálne do výšky 7 %. Žiadosti by sa pritom nemali podávať špeciálne na byty, ale v spojení s inými projektmi. „Slovensko nesúhlasí s percentuálnym obmedzením, ani s návrhom podávať žiadosti spolu s iným projektom,” uviedol pre agentúru SITA Lázsló Florián, ktorý v Bruseli zastupuje MVRR. Snahou SR je podľa neho dosiahnuť to, aby sa podpora EÚ týkala komplexnej problematiky obnovy bytového fondu a viazala sa na samostatný program, resp. účel. Návrh Európskeho parlamentu, ktorý nie je pre Radu EÚ záväzný, pritom podľa Floriána odporúča, aby sa prostriedky zo ŠF vzťahovali na sociálne byty. Podľa neho je však otázne, čo sa týmto pojmom chápe. „Byty delíme na nájomné, v rodinnom dome, v nájomnom dome, byty nižšieho štandardu a byty pre marginalizované skupiny. Špeciálny pojem sociálne byty v našej legislatíve nie je,” povedal Pálffy s tým, že v niektorých krajinách západnej Európy sa takto chápu byty postavené z nenávratného príspevku štátu. Na obnovu bytových domov na Slovensku, ktoré sa stavali hromadne najmä panelovou technológiou, by bolo podľa MVRR potrebné použiť okolo 400 mld. Sk. Podobná situácia ako na Slovensku je aj v iných krajinách strednej, východnej a južnej Európy. Na obnovu takýchto sídlisk a regeneráciu priľahlých oblastí by tak bolo potrebné v krajinách EÚ vrátane pristupujúcich krajín vynaložiť okolo 350 mld. eur.
Maďarská vláda už čoskoro vyhlási rozsiahly program rozdeľovania a predaja štátnej poľnohospodárskej pôdy maloroľníkom. Oznámil to premiér Ferenc Gyurcsány na sobotnom stretnutí zástupcov mimovládnych organizácií. Rozdeliť a predať sa má niekoľko stoviek tisíc hektárov pôdy v štátnom vlastníctve. „Nastal čas, aby maloroľníci a podnikatelia rôznymi spôsobmi a pomocou dlhodobých úverov mohli získať viac pôdy,” vyhlásil premiér.
Tohtoročný deficit štátneho rozpočtu Maďarska korigovaný dôchodkovou reformou dosiahne 6,1 % hrubého domáceho produktu (HDP). Budúcoročný deficit bude predstavovať 4,7 % HDP. Informoval o tom dnes v Budapešti minister financií János Veres. Po rokovaní maďarskej vlády o štátnom rozpočet na budúci rok šéf rezortu financií ďalej povedal, že kabinet nepripravil volebný rozpočet, ale sa pridržiaval toho, čo už predtým avizoval: výpadok príjmov zmenou daní mieni vyvážiť znížením výdavkov. Deficit založený na finančnom obrate dosiahne v roku 2005 podľa jeho slov 5 % HDP. Zúčtovanie výstavby diaľnic spôsobuje 1,9-% nárast deficitu, zvyšok spočíva okrem iného v nenaplnení príjmov z DPH, prekročení plánovaných výdavkov, ako aj v rozhodnutí Eurostatu o zúčtovaní 13. platu zamestnancov verejnej sféry. Pôvodne plánovaný deficit 2,9 % na rok 2006 vláda skorigovala na 4,7 %, v čom s 1,4 % zohráva úlohu dôchodková korekcia. Veres dodal, že korigované údaje tohtoročného rozpočtu a plán na budúci rok dávajú ešte stále šancu na splnenie kritérií deficitu v roku 2008 pre zavedenie eura v roku 2010. Maďarská národná banka (MNB) prognózovala, že deficit štátneho rozpočtu v tomto roku dosiahne 7,0 % HDP. Guvernér MNB Zsigmond Járai dnes na obchodnej konferencii varoval, že finančné trhy si vynútia zmenu ekonomickej politiky maďarskej vlády.
Maďarský minister financií János Veres v pondelok uznal, že rozpočtový schodok na budúci rok opäť presiahne vládny cieľ. „Bolo by nerealistické očakávať, že rozpočtový schodok dosiahne cieľ pre rok 2006,” uviedol Veres pre ekonomický denník Napi Gazdaság. Trval však na tom, že vyššie výdavky súčasnej vlády nezabránia krajine prijať euro podľa plánu, teda v roku 2010. Pôvodný vládny cieľ počítal s tým, že rozpočtový schodok v roku 2006 klesne na 2,9 percenta hrubého domáceho produktu. X Maďarsko nesplní rozpočtový plán ani na budúci rok. Podľa maďarského ministra financií Jánosa Veresa by bolo nereálne očakávať, že rozpočtový schodok na budúci rok dosiahne vládny cieľ. Maďarský minister financií János Veres v pondelok uznal, že rozpočtový schodok na budúci rok opäť presiahne vládny cieľ. „Bolo by nerealistické očakávať, že rozpočtový schodok dosiahne cieľ pre rok 2006,” uviedol Veres pre ekonomický denník Napi Gazdaság. Veres však trval na tom, že vyššie výdavky súčasnej vlády nezabránia krajine prijať euro podľa plánu, teda v roku 2010. Pôvodný vládny cieľ počítal s tým, že rozpočtový schodok v roku 2006 klesne na 2,9 % hrubého domáceho produktu (HDP). Najnovšie údaje štatistického úradu Európskej únie Eurostat ukázali, že aj minuloročný rozpočtový schodok Maďarska výrazne prevýšil vládny cieľ 4,5 % HDP. Podľa údajov Eurostatu totiž rozpočtový schodok za rok 2004 dosiahol 6,5 % hrubého domáceho produktu (HDP), vrátane nákladov na dôchodkovú reformu, ktoré tvorili 1,1 % HDP. Podľa správ maďarských médií by mohol tohtoročný rozpočtový deficit dosiahnuť až 7,2 % hrubého domáceho produktu (HDP). Ak by sa tieto správy potvrdili, bol by rozpočtový schodok Maďarska omnoho vyšší ako vládny cieľ 4,7 % HDP. Rozpočtový schodok Maďarska prekročil vládny cieľ už tri roky za sebou. Ak chce Maďarsko vstúpiť do eurozóny v roku 2010, musí najneskôr do roku 2008 stlačiť schodok pod 3 % HDP.
Maďarskí analytici považujú už aj úvahy o oddialení prístupu Maďarska k eurozóne za rizikové, rozhodnutie o oddialení zas podľa nich už aj v krátkodobom horizonte prinesie oslabenie forintu, zvýšenie úrokových sadzieb a ťažkosti vo financovaní štátneho dlhu. Maďarský internetový portál Index v súvislosti so stredajším oznámením vlády o výraznom zvýšení očakávaného deficitu štátneho rozpočtu k hrubému domácemu produktu pre tento aj budúci rok cituje analytika Lászlóa Csabu, podľa ktorého vláda musí rozhodnúť o tom, či Maďarsko bude Argentínou Európy. Vláda sa za necelé dva roky pripravuje už na druhé korigovanie oficiálne avizovaného dátumu zavedenia eura. Zdá sa, že otázkou už nie je, či vláda vzdala termín 2010, ale či meškanie prístupu k eurozóne budú 1-2 alebo 3-4 roky. Pozorovatelia sa jednomyseľne domnievajú, že zaostanie za okolitými krajinami v sebe nesie nebezpečenstvo, lebo takto jediná národná mena (v prípade členských krajín Európskej únie) sa bude môcť stať zaujímavým terčom špekulantov, píše Index.
Prvá potravinová banka, ktorej cieľom je zozbierať nadbytočné zásoby potravín a odovzdať ich charitatívnym organizáciám, začne v Maďarsku fungovať už v novembri. Jeden zo zakladateľov „banky” Balázs Cseh dnes v maďarskom verejnoprávnom rozhlase povedal, že ide o určitú úlohu mosta medzi producentmi potravín a poľnohospodárskymi organizáciami a charitatívnymi organizáciami zaoberajúcimi sa bezdomovcami či starými ľuďmi, ktorým poskytnú získané potraviny. Činnosť potravinovej banky sa podľa jeho slov riadi dvoma princípmi: potraviny sa prijímajú a odovzdávajú zásadne zdarma a nezávislosť v politickom, náboženskom aj ideologickom slova zmysle. Maďarskú banku založilo 13 súkromných osôb. Prvá podobná inštitúcia vznikla v roku 1966 v USA, doteraz tento príklad nasledovali v 13 krajinách, v ktorých pôsobí dovedna 178 bánk. V Európe prvá vznikla vo Francúzsku, ale fungujú už aj v Španielsku, Írsku a Taliansku. Európske banky vlani rozdelili 177.000 ton potravín prostredníctvom 20.000 charitatívnych organizácií trom miliónom osôb.
Neohľaduplným vodičom vo východnom Maďarsku zostane na budúci mesiac kyslá chuť v ústach. V októbri im budú školáci spolupracujúci s políciou rozdávať citróny. Pokutám sa však, samozrejme, nevyhnú. Dobrí vodiči naproti tomu dostanú od študentov ako pozornosť jabĺčko. Ide o mesiac trvajúcu kampaň v maďarskom regióne Szabolcs-Szatmár-Bereg zameranú na zlepšenie správania vodičov. „Pokuta za porušenie predpisov, ktorú dospelý človek dostane od dieťaťa, vytvorí uňho väčší pocit viny ako obyčajný trest,” myslí si hovorca regionálnej polície Gergely Fülöp. Región Szabolcs-Szatmár-Bereg, vzdialený asi 200 kilometrov na východ od Budapešti, je centrom maďarského ovocinárskeho priemyslu.
Futbalisti Artmedie Bratislava zvíťazili v stredajšom stretnutí H-skupiny 2. kola Ligy majstrov (LM) na Estadio do Dragao nad portugalským vicemajstrom FC Porto 3:2 a postarali sa o najväčšiu senzáciu doterajšieho priebehu nového ročníka najprestížnejšej európskej futbalovej súťaže. Ide vôbec o premiérové víťazstvo slovenského tímu v 14-ročnej histórii Ligy majstrov a prvé góly slovenského šampióna v tohtosezónnej hlavnej súťaži LM. Zverenci trénera Vladimíra Weissa sa dostali na 2. miesto v tabuľke H-skupiny, keď za vedúcim Interom Miláno majú spoločne s Rangers rovnaký počet bodov aj skóre. Z troch poriadnych striel na bránku Vitora Baíu všetky prekĺzli do siete. Škandál, otrávený darček a pokazená oslava, či naivná atraktivita - to sú len niektoré reakcie portugalskej tlače na výbuch svojho zástupcu v LM. „Za výsledok nesiem zodpovednosť ja. Pripravujem mužstvo na zápas, volím taktiku i zostavu. Hanbím sa za to, že FC Porto prehralo v deň svojich narodenín,“ sypal si Adriaanse popol na hlavu. Tréner Artmedie Vladimír Weiss vyslovil po historickom víťazstve svojich zverencov, ktorým sa prepracovali na 2. miesto v skupine, samozrejmú spokojnosť: „Hráči ukázali veľké srdce, aj za nepriaznivého stavu bojovali. Hráčom som povedal, že radšej prehrám 2:5, ale určite sa pokúsime niečo zmeniť a zabojovať.“ Zverenci trénera Vladimíra Weissa pocestujú druhýkrát v tejto sezóne do Glasgowa. Po súboji so Celticom v 2. predkole sa 19. októbra predstavia v Ibrox Parku proti Rangers.