Hoci v rámci Slovenska sa Slováci málo presúvajú z miesta na miesto, smerom do sveta sú národ sťahovavý. Odhaduje sa, že mimo Slovenska ich žije od 1,5 do 2,3 milióna. Za socializmu sa odtiaľto neodchádzalo, ale utekalo. Ak sa niekto rozhodol emigrovať, musel rátať s tým, že sa sem už nikdy, nevráti. Riskoval, že blízki, ktorí tu zostanú, ponesú následky. Po roku 1989 sa hranice otvorili a slovo emigrácia už v sebe nenesie náboj niečoho nelegálneho. Odsťahovať sa môže kto chce a kam chce. Jedni odchádzajú za lepšou prácou, iní za vzdelaním či výdajom. Ďalší sa rozhodli len tak, zbalili kufre a vybrali sa do neznáma. Nemysliac, že sa tam usadia natrvalo. Pohľad emigrantov na Slovensko je po rokoch neraz kritický. Tvrdia, že Slováci si len závidia, ohovárajú. Sú aj takí, čo nostalgicky spomínajú na ľudí, krásnu prírodu a neraz aj na tresku v majonéze. Čo si o nás, čo tu žijeme, myslia Slováci spoza hraníc? Prečo by tu žili alebo nežili? Prečo sa väčšina z nich nechce vrátiť a prečo je ich pohľad na vlasť kritický? Čo im na Slovensku prekáža najviac? A čo im okrem bryndzových halušiek a Vysokých Tatier chýba? Odpovede na tieto otázky sme hľadali vo všetkých kútoch sveta. Prišli desiatky reakcií z USA, Kanady, Nemecka, Austrálie, západnej Európy. Slováci za hranicami sú rôzni Jedni sa stretávajú v krajanských spolkoch, nostalgicky spomínajú na staré časy a pocit spolupatričnosti prechádza z generácie na generáciu. Iní sú emigranti z čias socializmu, z ktorých mnohí sa chceli po páde železnej opony vrátiť. No zistili, že sem už nepatria. Poslednou skupinou sú novodobí emigranti, ktorí odišli po roku 1989. Aj keď nie sú členmi žiadneho krajanského spolku, k Slovensku sa hlásia, dianie doma sledujú - cez internet, telefonáty. Vrátiť sa väčšinou nechystajú. Na Slovensko môžu prísť kedykoľvek a na ako dlho chcú. Úplne iné problémy majú Slováci, žijúci na Ukrajine, v Rumunsku, Kirgizsku či vo Vojvodine.
O tom, koľko Slovákov dnes žije v zahraničí, existujú len odhady. Podľa Ladislava Čániho z Domu zahraničných Slovákov je ich od 1,5 do 2 miliónov. Niekdajší splnomocnenec vlády pre zahraničných Slovákov Claude Baláž upozorňoval na rapídny pokles Slovákov v zahraničí. V správe pre vládu odhadol, že v roku 1991 žilo v zahraničí 2,6 milióna Slovákov no v roku 2001 už len do 1,28 mil. „Bez pomoci a podpory Slovenskej republiky hrozí slovenským menšinám a komunitám v zahraničí úplná strata národného povedomia a kultúrnej identity, tým aj ich zánik totálnou asimiláciou,” tvrdil Claude Baláž. Podľa Vladimíra Baláža z Prognostického ústavu SAV asimilácia až taký problém nie je. „To, či sa hlásia, alebo nehlásia ku Slovákom, nemá v dnešnej spoločnosti až taký význam.” Upozorňuje skôr na to, že zo Slovenska odchádzajú prevažne mladí a vysokoškolsky vzdelaní ľudia, ktorí aj keď nie je vylúčené, že sa niekedy vrátia, odovzdávajú hodnoty inde. „V tomto je strata veľká.” Myslí si, že Slovensko by malo mať takú migračnú politiku, aby nedochádzalo k úniku mozgov. Podľa neho by bolo vhodné pritiahnuť k nám takých investorov, ktorí nebudú využívať len lacnú pracovnú silu, ale vytvoria aj miesta pre kvalifikovaných ľudí, ktorí budú investovať do výskumu, aby si mohli aj vzdelaní ľudia nájsť na Slovensku uplatnenie. No, kým bude rozdiel platov za hranicami a u nás taký, aký je, migrácii sa podľa neho nezabráni. „Poklesu počtu Slovákov v zahraničí sa netreba báť. V súčasnosti môžeme hovoriť predovšetkým o prirodzenej asimilácii, ktorá sa prejavuje pri spolunažívaní väčšinového a menšinového obyvateľstva. Je však potrebné tieto komunity podporovať,” hovorí L. Čáni.
Viliam, 15 rokov v USA: „Na Slovensku sa udiali veľmi veľké zmeny: za dobré považujem to, že je veľa milionárov, medzi tie zlé, že je veľa nenávisti. Vyzerá to tak, že kradnúť na Slovensku je niečo ako dýchať. Slovensko každý rok navštevujem, no žiť by som tam nechcel.“
Michal, narodil sa v USA: „Ja sa k Slovákom v USA nehlásim a ani k slovenskej národnosti. Keďže tu žijem od detstva, toto je môj domov, aj keď isté väzby ku Slovensku mám, ale moje deti už vôbec nie. Aj keď snaha naučiť ich slušne aspoň jazyk bola. Hovoria však takou hatlaninou a na Slovensku sa im nepáči, nerozumejú ich mentalite, majú iné záujmy aj spôsob života, nechcú tam chodiť.”
Jozef, odišiel ešte za Husáka: „Nezačínal som 'pod mostom' a dodnes obdivujem ľudí, ktorí sú ochotní začať z ničoho, či už z presvedčenia, zúfalstva či z nevedomosti. S novodobými dobyvateľmi Západu sa pre ich 'veľké oči na rýchle zbohatnutie' veľmi nestretávam. Keď prídem na Slovensko, je mi veľmi smutno. Vidím tam len zmätok a bezohľadnosť vo vzťahoch, bezzásadovosť hospodárskej a politickej špičky, tendenčnú pamäť alebo rýchlu zábudlivosť na vlastnú históriu (napr. rok 1968) a extrémne rýchlu devastáciu všetkého, čo tvorilo naše 'korene'.”
Čitateľ, ktorý si neželal uviesť meno, emigroval za socializmu: „V neprítomnosti ma odsúdili a skonfiškovali všetok môj majetok a prenasledovali rodičov. Teraz, keď tam idem, vždy mi niečo ukradnú, párkrát auto, ale aj iné veci. V meste, kde žijem, je teraz viac Slovákov, resp. Sloveniek, väčšinou bývajú v staničnom hoteli a robia prostitútky, v lepšom prípade au-pair. Majú tu celkove zlú povesť a ťažko mi je priznávať sa k tomu, že som sa narodil na Slovensku. Slovensko je pekná krajina, ale ľudia, čo tam žijú, sú pokazení režimom, čo tam vyše 40 rokov vládol a budú naozaj potrebné aspoň 2-3 generácie, aby spoznávaním iných krajín a ľudí zmenili svoje správanie.”
Viliam, do Kanady odišiel po nástupe Mečiarovej vlády: „Vývoj priniesol veľa zmien, prišli nove firmy, postavili sa zábavné a obchodné centrá, ale Slováci ostali vo svojej podstate takí, akými vždy boli, národom ktorý viní za všetko vždy iného, len nie seba samého. Malomestská mentalita popreplietaná závisťou a nenávisťou je stále smutná realita Slovenska.”
Ján, odišiel za Mečiara: „Rozhodol som sa odísť, lebo na Slovensku som sa necítil dobre. Prekážala mi arogancia ľudí, nevyspytateľná mentalita, ignorancia a aj rasizmus. Moja žena totiž nie je zo Slovenska, a aj keď by mi nerobilo problém ostať, zvolil som jednoduchšiu a príjemnejšiu cestu. Na Slovensku mi takisto prekážalo všadeprítomné zúfalstvo, hnev a atmosféra sklamania. Moje pohnútky neboli ekonomické, skôr spoločenské a kultúrne. A politické - odišiel som za vlády Mečiara. Či sa hlásim ku Slovensku? O nič viac a ani menej ako predtým. Chodím sem pomerne často, občas čítam slovenskú tlač, telefonujem. Za svoj pôvod sa nehanbím. Slovensko mam rád, ale mojím domovom už nie je. Navždy však ostane krajinou, z ktorej pochádzam ja a moji predkovia.”
Ocenenia z Medzinárodného festivalu televíznych a rozhlasových programov pre národnostné menšiny Môj rodný kraj si prinieslo košické štúdiou STV i košické Rádio Patria. Agentúru SITA o úspechoch košických tvorcov na festivale informovala redaktorka štúdia STV Košice Ľuba Koľová. Redakcia národnostného vysielania STV štúdia Košice získala cenu v kategórii TV programov za dokumentárny film Kvapky rómskeho umenia, ktorého autorkou scenára bola Nataša Lutterová a režisérom Rastislav Durman. Zvláštnu cenu poroty získala za materiál Osud židovskej synagógy v Prešove, ktorý autorsky a režijne pripravili Nataša Lutterová a Ľuba Koľová v spolupráci s kameramanom Ladislavom Csikym. Materiál bol súčasťou relácie KVARTETO, ktorú pripravuje Redakcia národnostného vysielania v Košiciach a v Banskej Bystrici v spolupráci s regionálnymi štúdiami z Českej republiky, Poľska a Maďarska. Program Rusíni v Rumunsku autora Andreja Kandráča z Rádia Patria Košice sa stal laureátom v kategórii rozhlasových programov. Film Kvapky rómskeho umenia bol časozberný a podarilo sa ho ukončiť po štyroch rokoch. Na pozadí života v osadách autori zobrazujú tri výnimočné rómske osobnosti. Spisovateľku Elenu Lackovú, drevorezbára Ondreja Gadžora a hudobného skladateľa Kolomana Poláka. Osud židovskej synagógy v Prešove je paralelou osudu židovskej synagógy a osudu Židov v tomto meste. Vo svojej knihe zozbieral spomienky autor Giora Amir z Izraela. Po 42 rokoch sa vrátil, aby knihu pokrstil v synagóge, kde ako 13-ročný zažil svoj najkrajší deň bar micva. Ako sám hovorí, bola to ich posledná rodinná radosť pretože jeho príbuzní, okrem matky zomreli v koncentračnom tábore. Festival organizovala Zakarpatská štátna televízna a rozhlasová spoločnosť z Užhorodu. Do súťaže bolo prihlásených takmer 150 relácií a cez výberové kolá sa dostalo vyše 60 televíznych a 60 rozhlasových programov. Okrem regionálnych štúdií z Ukrajiny (je ich 27) sa na festivale zúčastnili štúdiá z krajín strednej Európy - Rumunska, Maďarska, Srbska a Čiernej hory. Slovensko zastupovalo v rozhlasovej aj televíznej časti osem programov. Tri z nich získali ocenenia.
V Maďarsku zdražie oddnes cena plynu pre veľkoodberateľov o 19 %, začnú platiť mnohé novinky, okrem iného sa v podstate ruší pojem nezamestnaný. Podľa nového zákona o zamestnanosti musí každý registrovaný nezamestnaný uzatvoriť s pracovným úradom zmluvu o tom, čo mieni urobiť preto, aby čím skôr našiel prácu. Podpora v nezamestnanosti sa premenuje na podporu pri hľadaní práce, čo už samé o sebe odzrkadľuje požiadavku aktivity zo strany človeka, ktorý stratil prácu. Táto podpora bude vyššia, než v predchádzajúcom systéme: zo začiatku dosiahne aspoň 60 %, po deviatich mesiacoch 40 % minimálnej mzdy.
Na novozámockom námestí reorganizujú sochy. Spred radnice dá mesto odstrániť socialistickú plastiku Víťazstvo od Juraja Meliša, ktorú autor robil ako svoju diplomovú prácu. „Je stále sochárovým majetkom, preto ju vrátime autorovi,” povedal prednosta mestského úradu Peter Ágh. Minulý týždeň ju chceli demontovať, no je zasadená tak pevne, že sa to ani žeriavom nepodarilo. Tento týždeň sa o to pokúsia opäť. Na jednu stranu námestia pribudla nová socha ostrihomského arcibiskupa Györgya Széchényiho, ktorý v roku 1691 udelil Novým Zámkom mestské výsady. Na druhú stranu presťahovali sochu slovenského národného buditeľa Antona Bernoláka. Doteraz stála v parku, ktorý nesie jeho meno a v ktorom má byť pochovaný. Jeho pozostatky sa však doteraz nenašli. Ako povedal prednosta Ágh, Bernolákova socha už vystriedala niekoľko podstavcov. Pred prvou svetovou vojnou ju umiestnili do Bernolákovho parku oproti kaplnke. Po pričlenení juhu Slovenska k Maďarsku ju národniari previezli do Žiliny. Po vojne jej našli miesto na novozámockom námestí pred radnicou. Po rokoch ju vrátili na okraj Bernolákovho parku. Odtiaľ ju pred niekoľkými dňami presťahovali na námestie, nie však na pôvodné miesto. Széchényi, Bernolák spolu so súsoším Svätej trojice vytvoria kompozičný trojuholník. „Dúfam, že sa už s nimi nebude hýbať,” želá si prednosta. No spochybňujúco dodáva, že v meste je aj Széchényiho a Bernolákovo námestie. Výroba a reorganizácia plastík stála mesto dva milióny korún. „Budeme mať sochu Maďara i Slováka. Na národnostne zmiešanom území nemohli nič lepšieho vymyslieť,” zhodnotila Novozámčanka Mária Baloghová.
Silnie podozrenie, že Slovenská informačná služba (SIS) sa snaží falošnými tvrdeniami a polopravdami zdiskreditovať Stranu maďarskej koalície (SMK), cituje denník Népszabadság vyjadrenie predsedu SMK Bélu Bugára, ktorý povedal, že ak sa potvrdia tieto dohady, potom padne alebo vedenie SIS alebo vláda. Líder maďarskej koalície pre denník v tejto súvislosti povedal, že vlaňajšie a tohtoročné dôverné hlásenia SIS obsahovali informácie, ktoré sa objavili v niekoľkých periodikách a ktoré diskreditovali maďarské osobnosti na Slovensku. Ako príklad uviedol kampaň proti ministrovi poľnohospodárstva Zsoltovi SImonovi, ktorého opozícia, ale aj slovenské médiá vyzvali na odchod, lebo jeho firma dostala neoprávnene štátnu podporu. SMK tieto tvrdenia vyvrátila dôkazmi, povedal B. Bugár. Predseda na vysvetlenie k útokom proti SMK citoval bývalého šéfa úradu pre boj s korupciou Jozefa Šáteka, ktorý poukázal na to, že podľa niektorých záujmových skupín je SMK necelý mesiac pred regionálnymi voľbami a parlamentnými voľbami v lete 2006 príliš silná.
Juhokórejská spoločnosť Hankook podpísala dnes v Soule dohodu s maďarskou vládou o výstavbe svojej fabriky na pneumatiky v Maďarsku. Oznámila to svetová ekonomická agentúra Dow Jones s odvolaním sa na prezidenta a generálneho riaditeľa Hankooku. Také skoré uzavretie dohody sa neočakávalo, pozorovatelia v Budapešti rátali s podpisom v prvej polovici novembra. No minister hospodárstva János Kóka po štvordňovej návšteve Japonska dnes rokoval v Soule a zrejme to bola najlepšia príležitosť vyjasniť si posledné podmienky tejto investície. Tie sú zaradené do kategórie utajených údajov, no znalci hovoria o konkrétnej finančnej podpore vo výške desiatich miliárd forintov, čo je niečo vyše poldruha miliardy korún - ide zhruba o desatinu hodnoty celkovej investície. Minister Kóka však niekoľkokrát zdôraznil, že Maďarsko sa nemieni zúčastniť na „licite” s priamymi podporami a ponúka juhokórejskej strane najmä dobrú infraštruktúru a kvalifikovanú pracovnú silu. V parlamente minulý týždeň v tejto súvislosti povedal: „Môže to byť investícia desaťročia, jej výška presahuje sto miliárd forintov, zabezpečí 1500 pracovných miest a prispeje k tomu, aby sa Maďarsko stalo natrvalo veľmocou vo výrobe pneumatík.” Tu treba dodať, že francúzska spoločnosť Michelin postavila fabriku v Nyíregyháze, japonský Bridgestone sa chystá do Tatabánye, a teraz Hankook postaví továreň na výrobu 10 miliónov pneumatík ročne v meste Dunaújváros, ktorého primátor predpoludním potvrdil správy zo Soulu. Takisto hodno pripomenúť, čo povedal minister Kóka pred pár dňami pre Slovenský rozhlas v súvislosti so súťažením medzi krajinami nášho regiónu o zahraničné investície. „Jasné, že sme konkurenti, veď každá investícia ide buď na Slovensko, alebo do Maďarska, či do Česka a Poľska. Chvalabohu, v poslednom čase prichádza najviac kapitálu do tohto regiónu, pravda, po Číne, ktorá je najúspešnejšia.”
S prísľubom na ešte vyššiu investíciu, než bol pôvodný zámer spoločnosti Hankook, sa vrátil dnes z Južnej Kórey maďarský minister hospodárstva János Kóka. Dokopy 132 miliárd forintov, čiže asi 22 miliárd korún plánuje investovať v Maďarsku spoločnosť na výrobu pneumatík Hankook - oznámil to minister Kóka na tlačovej konferencii po návrate zo Soulu. „Kórejská strana nám povedala, že predovšetkým kvalita infraštruktúry, prítomnosť kvalifikovanej pracovnej sily a politická i hospodárska stabilita ju viedla k tomu, aby si pre túto investíciu vybrala Maďarsko.” Minister uviedol aj ďalšie podrobnosti o dohode medzi maďarskou vládou a Hankookom: fabrika sa postaví v meste Dunaújváros do roku 2010, ale vyrábať začne už roku 2007, ročnú kapacitu bude mať 10 miliónov pneumatík, investícia prinesie v prvej etape 1500, neskôr až tritisíc pracovných miest. O výške priamej podpory z maďarskej strany János Kóka neprezradil nič, len dodal, že ide o sumu, ktorá je oproti očakávanému úžitku neveľká. Inak podľa maďarských zákonov musí vláda výšku tohto príspevku zverejniť do dvoch mesiacov.
Miera dohodnutej podpory investície juhokórejskej spoločnosti Hankook Tire je nižšia, ako bola podpora ponúkaná maďarskou vládou ešte začiatkom roka. Štátna podpora v hotovosti je oproti celkovej investícii „drobná,” formuloval dnes v Budapešti maďarský minister hospodárstva a dopravy János Kóka po návrate z Japonska a Južnej Kórey. Podľa Kóku, ktorý rokoval v týchto krajinách o investíciách automobilového a elektrotechnického priemyslu, okrem iných so spoločnosťami Sony a Toshiba, právne normy poskytujú vláde 60 dní na zverejnenie celkovej sumy štátnej podpory pre investíciu. Ako dodal, v poslednej fáze rokovaní sa podarilo navŕšiť pôvodne plánované investície spoločnosti Hankook o 7 miliárd forintov (HUF), v prepočte 1,09 miliardy SKK. Kóka podpísal v pondelok v Soule s Hankookom dohodu o zriadení závodu na výrobu pneumatík v Dunaújvárosi. Celková investícia v pôvodnej hodnote 500 miliónov EUR, čo je v prepočte asi 19,52 miliardy SKK, o ktorú sa usilovalo okrem Poľska a Česka aj Slovensko, sa uskutoční do roku 2010, avšak už v roku 2007 sa môže začať výroba. Celková kapacita dosiahne ročne 10 miliónov pneumatík, v prvej etape zamestná nový závod 1 500 pracovníkov. Hankook dodáva pneumatiky pre Volkswagen, Ford, Renault a Hyundai. Minister zdôraznil, že investor si vybral Maďarsko a Dunaújváros kvôli dobre kvalifikovanej pracovnej sile, dynamicky sa vyvíjajúcej cestnej sieti, priaznivému obchodnému prostrediu, vysokej úrovni infraštruktúry, ako aj kvôli politickej a hospodárskej stabilite.
Predpokladaný príchod juhokórejskej spoločnosti Hankook Tire do maďarského mesta Dunaújváros, o ktorom vedie rokovania minister hospodárstva János Kóka, síce otvorí nové pracovné príležitosti, ale proces výroby pneumatík prináša aj riziká pre životné prostredie. Konštatoval to maďarský verejnoprávny rozhlas. Rozhlas zverejnil názory expertov, podľa ktorých sa už samotné pneumatiky považujú za nebezpečný odpad. Obsahujú totiž sadze, ktoré sú zložené z rakovinotvorných hydrogénov i ťažkých kovov, ktoré môžu poškodiť zdravie človeka a znečistiť prírodné prostredie. Odborníci podľa Magyar Rádió tvrdia, že pri väčšine závodov vyrábajúcich pneumatiky existuje znečistenie vody, čím sa škodlivé sadze dostanú do zásob vody a takisto znečisťujú aj ovzdušie. Najmodernejšie technológie však vedia tieto riziká znížiť. Zatiaľ nie je známe, ktorá z troch fáz výroby pneumatík by sa v prípadnom novom závode Hankooku v Maďarsku robila. Prvou fázou je výroba gumy, druhou výroba gumenej zmesi a treťou výroba konečného produktu - pneumatík. Experti pre rozhlas uviedli, že najškodlivejšou je prvá fáza - výroba gumy. Na zriadenie takejto výroby je potrebné bezpodmienečne dodržať maximálne bezpečnostné opatrenia. Maďarska opäť začalo vyvíjať iniciatívu na získanie uvedenej investície potom, čo slovenská vláda rozhodla, že sľúbenú podporu Hankooku nedá a nezaručí sa ani za vybudovanie požadovanej infraštruktúry. Maďarská ponuka medzičasom klesla pod vplyvom sebavedomia získaného budovaním infraštruktúry a príchodom iných investorov, napríklad spoločnosti Bridgestone. Súčasná maďarská ponuka priamej podpory je údajne do 12 miliárd HUF (1,87 miliardy SKK), nedosahuje teda ani desatinu hodnoty investície. V Dunaújvárosi už funguje projektová spoločnosť, ktorá pripravuje priemyselný park na rozlohe 150 hektárov (ha), v ktorom Hankook obsadí 68 ha. Experti Hankooku boli na obhliadke miesta pred dvoma rokmi. V závode juhokórejskej spoločnosti by sa vytvorilo 1 500 nových pracovných príležitostí.
Primátor Levíc Štefan Mišák očakával, že si juhokórejská spoločnosť Hankook na výstavbu nového výrobného závodu vyberie susedné Maďarsko. Strata dvadsaťmiliardovej investície ho mrzí a odchod Hankooku z Levíc považuje za znehodnotenie niekoľkomesačnej práce tímu ľudí, ktorí za mesto pripravovali podmienky pre vstup tohto strategického investora. „Mesto Levice nedokáže nahradiť Hankook ako investíciu, pretože toľko menších investorov sa do súčasného priemyselného parku umiestniť nedá. Noví investori však dokážu nahradiť výpadok v počte novovytvorených pracovných miest,” uviedol Mišák. Prínosom Hankooku pre Levice by bolo najmä napojenie mesta na diaľničnú sieť, výstavba južného obchvatu mesta, rozvoj bytovej výstavby a výstavby školiaceho strediska. „Vstup Hankooku bez týchto sprievodných stimulov štátu by bol pre mesto záťažou životného prostredia bez akýchkoľvek kompenzácií,” domnieva sa primátor. Hankook plánoval vytvoriť v Leviciach 1 600 pracovných miest. Investori, ktorí majú záujem o podnikanie v Leviciach, by mali zamestnávať 1 300 ľudí s perspektívou rozšírenia pracovných miest o ďalších 200 až 400. V súčasnosti pôsobí v priemyselnom parku švédska spoločnosť Nefab, ktorá začala skúšobnú prevádzku. Výstavbu nového závodu rozbehla slovensko-rakúska firma Globo Eastern, zaoberajúca sa výrobou svietidiel. Do Levíc smeruje i indická spoločnosť vyrábajúca disky automobilových kolies Steel Strips Wheels LTD, nemecká firma Sachs zaoberajúca sa výrobou spojok pre automobily a holandská potravinárska spoločnosť Leaf International.
Slovensko prišlo o možnosť získať investíciu juhokórejského výrobcu pneumatík Hankook Tire, ktorý v pondelok uzavrel s Maďarskom investičnú zmluvu o vybudovaní novej továrne na výrobu pneumatík, jednoznačne kvôli nejasnosti pravidiel pre poskytovanie individuálnej štátnej pomoci. Uviedla to Dagmar Hlavatá z referátu pre komunikáciu a vzťahy s verejnosťou Ministerstva hospodárstva SR. „Slovenská strana vyvinula úsilie oficiálnymi diplomatickými cestami, aby sa uskutočnili rokovania so spoločnosťou Hankook o nových podmienkach štátnej pomoci, ktoré môže vláda SR akceptovať pri umiestnení investície na Slovensku. Reakcia spoločnosti na našu novú ponuku bola pozitívna, preto sme predpokladali, že šance Slovenska získať investíciu sú stále otvorené. Ak sa spoločnosť Hankook už rozhodla umiestniť svoju investíciu do Maďarska, neostáva iné len toto rozhodnutie akceptovať,” dodala. Skutočnosť, že spoločnosť Hankook neumiestni svoju investíciu na Slovensku, napriek tomu nevníma MH ako neúspech. „Slovensko v budúcom období v zmysle pravidiel poskytovania individuálnej štátnej pomoci, ktoré vláda schválila minulý týždeň, bude preferovať investície do ekonomicky slabších regiónov s vysokou nezamestnanosťou, ktoré prinesú výrobu a činnosti s vyššou pridanou hodnotou a kvalitatívne nové pracovné miesta s vyšším ohodnotením,” povedala Hlavatá. Nová továreň na výrobu pneumatík za 500 mil. eur bude stáť pri meste Dunaújváros 68 kilometrov južne od Budapešti. Továreň začne s výrobou v roku 2007. Do roku 2008 preinvestuje juhokórejský výrobca do továrne 300 mil. eur, pričom do roku 2010 by sa mala investícia navýšiť o ďalších 200 mil. eur, čo prinesie zvýšenie produkcie na úroveň 10 mil. kusov pneumatík ročne. Hankook plánuje v Maďarsku zamestnať celkovo 1 500 pracovníkov. Ako vyplýva z vyhlásenia spoločnosti, k dôvodom, prečo si Hankook vybral pre svoju novú továreň Maďarsko, patrí dostatok vzdelanej a pripravenej pracovnej sily, blízkosť k trhom v západnej Európe, dobrá úroveň infraštruktúry a vysoké investičné stimuly zo strany maďarskej vlády. Investíciu Hankook malo pôvodne získať Slovensko. Slovenská vláda však začiatkom júla neschválila investičnú zmluvu kvôli výške investičných stimulov, ktoré navrhoval bývalý minister hospodárstva Pavol Rusko. Po neschválení stimulov Slovensko následne stratilo pri rokovaniach exkluzivitu. Stimuly mali dosiahnuť úroveň 21 % z celkovej investície, čo predstavuje viac ako 4 mld. Sk. Podľa vtedajších vyjadrení premiéra Mikuláša Dzurindu by však pre Slovensko bola akceptovateľná štátna pomoc pre Hankook iba vo výške 6 % z ceny investície a najviac 1 mil. Sk štátnej dotácie na jedno pracovné miesto. Juhokórejský výrobca pneumatík Hankook Tire si Slovensko pre výstavbu novej továrne vybral v máji. Hankook Tire mal v Leviciach vytvoriť 1 600 nových pracovných miest priamo a sekundárne ďalších 1 000 až 1 500 pracovných príležitostí.
Plánovaná veľká investícia na výstavbu novej cementárne pri osemtisícovom Nyergesújfalu na maďarskej strane spoločného úseku Dunaja vyvoláva protesty verejnosti. Spoločnosť Holcim Hungária chce postaviť pri tomto mestečku v Komáromsko-Ostrihomskej župe moderný závod na výrobu cementu za 62 miliárd forintov. Mal by nahradiť vyše storočný a už značne zastaraný podnik v susednej obci Lábatlan. Obyvatelia z okolitých miest a obcí, ale aj ochranárske organizácie, však pre obavy zo zhoršenia už aj tak dosť zaťaženého životného prostredia nesúhlasia s touto investíciou. Organizujú podpisové akcie a pripravujú miestne referendá. Cementáreň má totiž stáť aj na území so zdrojmi pitnej vody. Navyše, zvýšená priemyselná činnosť v okolí Ostrihomu podľa Attilu Szuhiho z miestneho ekologického združenia za kultúru prostredia spôsobuje vyššiu náchylnosť obyvateľstva na ochorenia dýchacích ciest. U obyvateľov v tomto pohraničnom mikroregióne sa tieto choroby vyskytujú o štvrtinu častejšie, ako je celoštátny priemer. Švajčiarsky Holcim, ktorý v Maďarsku prevádzkuje cementárne v Lábatlane a Hejöcsabe, už investoval okolo sto miliónov forintov do vypracovania štúdie o vplyve stavby na životné prostredie. Podľa prezidenta a generálneho riaditeľa dcérskej spoločnosti Holcimu v Maďarsku Richarda Skeneho samospráve v Nyergesújfalu zaplatili 75 miliónov forintov za predkupné právo na pozemky. Samospráva tohto mestečka ako jediná v širokom okolí s projektom súhlasí. Po výstavbe novej cementárne v roku 2009 by do nej prešlo pracovať 230 zamestnancov z prevádzky v Lábatlane, ktorú zatvoria. K nim by malo pribudnúť ďalších 50 osôb. Združenie miestnych samospráv v okolí susedného Dorogu najnovšie odmietlo predbežnú štúdiu o dosahu investície na životné prostredie a navrhlo spoločnosti odstúpiť od plánovanej investície. Predseda tohto združenia János Tittmann vzhľadom na odpor verejnosti uviedol, že úrad ochrany životného prostredia by mal brať na to ohľad pri rozhodovaní o vydaní stavebného povolenia. Zástupcovia Holcimu tvrdia, že nový závod bude používať pri výrobe cementu modernú uzavretú technológiu, ktorá nebude ohrozovať životné prostredie. Na druhej strane, okrem tradičných materiálov by používali na spaľovanie aj 25-tisíc ton nebezpečného a 50-tisíc ton komunálneho odpadu ročne.
Majitelia podniku Magyar Cement žiadajú od medzinárodného koncernu Holcim náhradu škody 160 miliónov EUR, v prepočte 6,222 miliardy SKK. Obviňujú ho, že pred deviatimi rokmi v úsilí o získanie maďarskej cementárne v Hejöcsabe použil rozličné triky a iné formy nekorektného postupu. Vedenie Holcimu obvinenia maďarských podnikateľov odmieta. Zástupca Magyar Cementu vo Švajčiarsku János Kálmán povedal, že Holcim sa v roku 1996 nelegálne zmocnil 56,95-% balíka akcií cementárne v Hejöcsabe. Tie od roku 1994 patrili firme, ktorú zastupuje. Odvtedy sa obe firmy medzi sebou súdia. Magyar Cement už niekoľko sporov vyhral, ale niektoré rozsudky proti Holcimu neboli ešte realizované. Kálmán v Zürichu pred novinármi povedal, že vo Švajčiarsku zostane tak dlho, pokiaľ Holcim nevráti Magyar Cementu aj poslednú akciu. Ale hovorca Holcimu Roland Walker pre denník Neue Zürcher Zeitung uviedol, že predisponovanie akcií cementárne v Hejöcsabe Magyar Cementu neprichádza do úvahy. Odvolal sa na rozsudok najvyššieho maďarského odvolacieho súdu, ktorý v apríli tohto roku potvrdil vlastníctvo akcií Holcimu v Hejöcsabe. Opierajúc sa o právo na prednostnú kúpu zvyšku akcií spornej cementárne žiada Holcim od Magyar Cementu, aby mu predal aj svoj zvyšný podiel v Hejöcsabe.
Oficiálne vládne stratégie ostatných štátov Visegrádskej štvorky stále hovoria o roku 2010 ako o termíne zavedenia eura. Ešte aj ekonomickí analytici v augustovom prieskume agentúry Reuters označili tieto plány za reálne. Ako prvé z oficiálnej línie vybočilo Maďarsko, keď zvýšilo odhad deficitu verejných financií na tento rok nad 6 percent celkovej veľkosti ekonomiky, čo je viac ako dvojnásobok maximálnej hranice požadovanej tzv. maastrichtskými pravidlami pre zavedenie eura. Zvýšiť by sa mal aj budúcoročný deficit. Maďarská vláda, ktorá sa vysokými štátnymi výdavkami pripravuje na májové voľby, si za to vyslúžila kritiku Bruselu. Na nereálnosť oficiálneho plánu upozorňuje guvernér Maďarskej národnej banky Zsigmond Járai. Reuters ho citoval, ako povedal, že „Maďarsko nezavedie euro do roku 2010 pre prekračovanie plánovaného rozpočtu”. Za pravdu dávajú aj ekonómovia, ktorí vidia Maďarsko v eurozóne niekedy v rokoch 2012 -2013. Premiér Ferenc Gyurcsány povedal, že Maďarsko až v roku 2008 definitívne povie svoje áno alebo nie eurozóne. Keďže euru musí predchádzať ešte aspoň dvojročný pobyt v systéme výmenných kurzov ERM2 (tzv. čakáreň na euro), toto jeho vyhlásenie by za najskorší možný termín nepriamo označilo rok 2011.
Maďarsko patrí medzi štáty s najhoršou demografickou situáciou. Ak sa dlhodobá populačná kríza nezmierni, už onedlho môže mať menej ako desať miliónov obyvateľov. Maďarskí sociológovia upozorňujú, že v prípade pokračovania nepriaznivého demografického vývoja počet obyvateľov v krajine klesne o päť rokov na 9 miliónov 977-tisíc. Situáciu pritom zásadne neovplyvní ani prisťahovalectvo zo zahraničia. Príchod najmä zahraničných Maďarov do materského štátu môže celkovú bilanciu iba zmierniť. Prelom neprinesie podľa všetkého ani postupné zvyšovanie pôrodnosti, zmenu by mohlo vyvolať najmä zníženie nadmerne vysokej úmrtnosti. Podľa posledných údajov v Maďarsku v súčasnosti žije 10 miliónov 84-tisíc obyvateľov. V tomto roku klesla populácia prirodzenou cestou zatiaľ o 24 700 osôb a iba vďaka korekcii o vplyv imigrácie sa znížila napokon o 14-tisíc ľudí. Na tisíc obyvateľov pripadá 9,6 živonarodeného a až 13,8 zosnulého. Pôrodnosť sa síce zvýšila o 2,9 % na 56 150 detí, úmrtnosť však stúpla o 2,8 % na 80 850 ľudí. V Maďarsku zároveň pripadá podľa odhadov na každého obyvateľa jeden udržiavaný hrob. „Po vysokej škole a univerzite je cieľom zabezpečenie existencie a kariéra, dieťa a založenie rodiny sú v úzadí. Desať percent dospelých nemá dieťa. Ak sa situácia nezmení, tento podiel bude zakrátko dvadsať percent,” uviedla v denníku Népszabadság demografička T. Pongráczová. Keďže hodnotový systém sa podľa nej mení pomalšie ako demografický trend, v krajine má manželstvo a rodina stále vyššiu podporu ako v okolitých štátoch. „Sedemdesiat percent ľudí si aj dnes myslí, že pre ženy je na prvom mieste materstvo, a pre matky výchova detí,“ dodala demografička. Jej kolega L. Hablicsek tvrdí, že systém rodinnej podpory zväčša zastavil zhoršovanie plodnosti. Tragické je podľa neho to, že Maďarsko je až na 80. mieste vo svete podľa očakávanej dĺžky života pri narodení. Už štvrťstoročie v krajine zomiera viac ľudí, ako sa rodí. „V Maďarsku a Budapešti sú také časti, kde sú životné vyhliadky ako v západoeurópskych štátoch, inde sa podobajú chudobnejším postsovietskym stredoázijským republikám, napríklad Turkménsku.” Prieskum medzi mládežou potvrdil, že prednosť má vlastná existencia pred založením rodiny.
„Sieť zelených prezidentov” plánuje vytvoriť hlava maďarského štátu László Sólyom, ktorý nesúhlasí s obmedzovaním ľudských práv ani v záujme boja proti terorizmu. „Mám plán, ktorý bol doteraz tajný. Rád by som vytvoril sieť prezidentov, ktorí cítia mimoriadnu zodpovednosť za ochranu životného prostredia a za budúce generácie.“ Takto sa vyznal L. Sólyom v rozhovore, ktorý vysielala americká spravodajská televízia CNN. Hodno v tejto súvislosti poznamenať, že prezident MR sa nedávno netradične zúčastnil na pochode zelených na vrchu Zengő, kde chcela vláda postaviť radarovú stanicu NATO, ale kvôli protestom ochrancov životného prostredia sa svojich plánov zriekla. Maďarský prezident sa vyjadril aj k oslavám revolúcie roku 1956. Pripomenul, že o rok bude 50. výročie tejto udalosti. Pozvánku už dostali mnohé hlavy štátov a bude to príležitosť, aby sa Maďarsko ukázalo pred svetom ako slobodná krajina. L. Sólyom sa prejavil aj ako bývalý predseda ústavného súdu, keď vyjadril názor, že ani v záujme boja proti terorizmu neslobodno obmedzovať základné slobody a ľudské práva.
Výročie vzniku Československej republiky si včera v Česku pripomínali ľudia na mnohých miestach. Prezident Václav Klaus položil už ráno kyticu k hrobu Tomáša Garrigua Masaryka v Lánoch, potom kládol vence spolu s premiérom Jiřím Paroubkom. Večer sa udeľovali štátne vyznamenania. Na Slovensku oslavy vzniku prvej samostatnej republiky Čechov a Slovákov neboli. Zopár ľudí sa ako tradične zišlo pri soche leva na nábreží Dunaja v Bratislave. Z politikov na výročie reagoval vyhlásením iba premiér Mikuláš Dzurinda. Prezident Ivan Gašparovič aj predseda parlamentu Pavol Hrušovský mlčali. Hovorca prezidenta Marek Trubač povedal, že 28. október nie je na Slovensku štátnym sviatkom, „my oslavujeme vznik Slovenskej republiky”. Podľa Dzurindu vznikom ČSR vstúpili dva národy do spoločného štátu a ich vôľa k slobodnému životu bola vtedy silnejšia ako vzájomné rozdiely. Vstupom do Európskej únie napĺňajú podľa premiéra oba štáty túžby zakladateľov ČSR Tomáša Garrigua Masaryka, Edvarda Beneša a Milana Rastislava Štefánika. Na Slovensku už od roku 1999 nie je 28. október ani štátnym sviatkom. Vlani síce ministerstvo kultúry navrhlo, aby sa ním stal opäť, ale vláda to odmietla. Ministri argumentovali ekonomickými nákladmi a tým, že štátnych a cirkevných sviatkov je už dosť. Politológ Grigorij Mesežnikov je presvedčený, že tento deň je jedným najvýznamnejších dní v slovenskej histórii. Fakt, že nie je tento dátum v kalendári zaznačený ako štátny sviatok, si vysvetľuje tým, že „istá časť slovenskej politickej elity” nechce uznať túto časť slovenských dejín. V Česku výročie už tradične využili na rôzne demonštrácie aj pravicoví extrémisti - v Prahe a Ostrave.
Podľa posledných prieskumov verejnej mienky v Maďarsku je možné, že po májových voľbách sa dostanú do parlamentu iba dve politické zoskupenia: Maďarská socialistická strana (MSZP) a Fidesz. Aké výhody, respektíve nevýhody by mal tento systém dvoch strán? - na túto otázku hľadal odpovede denník Népszabadság. O parlamente iba s dvoma politickými stranami sa vyjadrili mnohí politici, väčšina je teoreticky za zachovanie pestrofarebnosti národného zhromaždenia. Výnimku tvorí predseda Fideszu Viktor Orbán - konštatuje Népszabadság, a pripomína slová expremiéra, podľa ktorého z hľadiska zachovania konkurencieschopnosti Maďarska by bola efektívnejšia NEkoaličná vláda. A to preto, lebo dnes už neplatí, že „veľká ryba zožerie malú”, ale „rýchla ryba zožerie pomalú”. O Orbánovej teórii sa súčasný premiér Ferenc Gyurcsány vyjadril tak, že ide o jeho „mocenské záujmy”. Predstaviteľ socialistickej strany vyjadruje názor, že systém dvoch strán môže fungovať, avšak zďaleka nie je isté, že to tak po voľbách dopadne. Počet neistých voličov je totiž príliš vysoký. Spontánne sa vytvárajúca dvojpólová parlamentná scéna je prijateľná, no Fidesz sa v posledných rokoch snaží o to, aby systematicky likvidoval menšie pravicové strany a tak zjednotil pravicu pod svojou strechou - mieni socialistický politik. Predstaviteľ Fideszu hovorí, že mechanizmus rozhodovania by sa zjednodušil, pretože by neboli potrebné konzultácie s koaličným partnerom a hľadanie konsenzu s opozíciou v otázke takzvaných ústavných zákonov by bolo tiež jednoduchšie.
Predvídať výsledok maďarských parlamentných volieb je pol roka pred ich konaním ťažké. Súperenie dvoch hlavných strán - Maďarskej socialistickej strany (MSZP) a opozičného Fideszu - je veľmi vyrovnané. Prvý raz od leta 2003 jedna z agentúr na výskum verejnej mienky namerala vládnym socialistom vyššiu podporu než opozičnému Fideszu. Z údajov spoločnosti Tárki zverejnených vo štvrtok vyplýva, že socialistov by volilo 32 percent opýtaných a Fidesz len 29 percent. Zo zatiaľ osamoteného výsledku nie je možné robiť ďalekosiahle závery, potvrdzuje však trend posledných mesiacov, keď socialisti získavajú a Fidesz voličov stráca. Ešte v lete pritom Fidesz podľa rôznych agentúr viedol aj o desať a viac percent. Vo Fidesze vyvoláva tento vývoj miernu paniku. Ďalšia volebná porážka by mohla vážne otriasť pozíciou expremiéra Viktora Orbána, ktorý je viac ako 10 rokov jej nespochybniteľným vodcom. Doterajší úspech Fideszu do veľkej miery závisel od neschopnosti vlády zapríčinenej predovšetkým vnútornými spormi v MSZP. Tie vlani viedli k výmene premiéra. Tým sa stal pred tromi rokmi v politike prakticky neznámy Ferenc Gyurcsány. Ten pre krátkosť času do volieb tiež rezignoval na riešenie najvážnejších problémov, ale práve od Orbána sa naučil, ako túto nemohúcnosť pekne zabaliť a predstierať horúčkovitú aktivitu. S tým má u voličov úspech. Problémom Fideszu je tiež zlučovanie malých krajne pravicových strán. Prebieha od leta a uberá mu hlasy. Na začiatku mesiaca najznámejší maďarský extrémista István Csurka a jeho Strana maďarskej spravodlivosti a života (MIÉP) vytvoril so stranou Jobbik volebnú koalíciu pod menom Tretia cesta, ktorá má reálnu šancu dostať sa do parlamentu. Donedávna bol pritom vzťah oboch strán veľmi napätý. Väčšina politikov Jobbiku bola v minulosti v MIÉP-e a odišli odtiaľ. Kritizovali Csurkov autoritatívny štýl vedenia a prílišnú výrečnosť, napríklad, neskrývaný antisemitizmus, ktorý komplikoval prípadnú povolebnú spoluprácu s Fideszom. Csurka, naopak, predsedu Jobbiku nazval agentom izraelskej tajnej služby Mossad, čo je v jeho očiach asi najhoršia urážka. Šanca dostať sa do parlamentu však spory urovnala a postavila Fidesz pred ťažkú voľbu. Už v roku 2002 v podobnej situácii neuspel. Na víťazstvo aj teraz potrebuje hlasy krajne pravicových aj stredových voličov. Ak bude používať radikálnu rétoriku, aby k sebe stiahol potenciálnych prívržencov Tretej cesty, odstraší stredových voličov. Ale platí to aj naopak. Umiernený tón, o ktorý sa Orbán už viac ako rok usiluje, odpudzuje radikálov.
Maďarsko včera vypísalo nové výberové konanie na predaj väčšinového balíka letiska v Budapešti. Podľa maďarského rozhlasu dostalo ponuku na privatizáciu päť investorov. Ide o dve nemecké, jedno britské, jedno austrálske a jedno dánske konzorcium. Nový vlastník letiska by mal byť známy do konca tohto roka.
Maďarská privatizačná organizácia ÁPV vypísala nový tender na predaj spoločnosti Budapest Airport, konkrétne na 75 percent akcií mínus jedna. Opakovaný pokus o privatizáciu podniku prevádzkujúceho budapeštianske letisko Ferihegy prebehne zrýchlene v jednom kole s pozvanými účastníkmi. Tí musia predložiť svoje ponuky do 14. novembra. Na účasť na novom konkurze pozvali päť zahraničných záujemcov, ktorí sa pôvodne dostali do druhého kola. Nový tender je potrebný preto, lebo súd predchádzajúcu verejnú súťaž vyhlásil za neplatnú. Majiteľ totiž zabudol na posúdenie podmienok predaja podniku zamestnancami. Na novom tendri sa s najväčšou pravdepodobnosťou zúčastnia nemecký Fraport Frankfurt Airport Worklwide, konzorcium Hochtief Airport a Hochtief AirPort Capital, britská spoločnosť BAA International a austrálska Macquarie Airports. Pozvanie síce dostal aj dánsky Copenhagen Airports, ten však pravdepodobne zo súťaže odstúpi v prospech austrálskej spoločnosti. V predchádzajúcej súťaži predložil najvyššiu ponuku Hochtief, až 1,55 miliardy eur. Ak by sa táto cena zachovala, išlo by o jeden z najvyšších výťažkov v histórii maďarskej privatizácie. Medzitým niektoré zahraničné média už informovali, že výška ponuky môže dosiahnuť až dve miliardy eur.
Najvyššia súdna inštancia v Maďarsku definitívne zakázala krajne pravicovú organizáciu Krv a česť a nariadila jej rozpustenie. Čierne uniformy, baganče, červeno-biele pruhované zástavy, dakedy heilovanie - to bolo typické pre tento „kultúrny spolok”, ktorý v minulých rokoch upozornil na seba otvorene rasistickými hudobnými festivalmi s názvom „Biele Vianoce”, či spomienkovými zhromaždeniami a pochodmi na výročie pokusu jednotiek SS prelomiť sovietske obkľúčenie okolo Budínskeho hradu na sklonku druhej svetovej vojny. Na uzavretých i verejných akciách hlásali hungaristické a neofašistické idey, hanobili Židov a Rómov. Prokuratúra podala žalobu na spolok Krv a česť vo februári 2003, pred rokom sa zrodil rozsudok prvého stupňa na súde hlavného mesta a teraz ho potvrdila aj budapeštianska „súdna tabuľa”. Uznala síce, že násilné činy spolok nespáchal, avšak pravidelne urážal dôstojnosť iných skupín, navyše jeho činnosť bola v rozpore s medzinárodnými zmluvami - Maďarsko sa totiž v parížskej mierovej zmluve z roku 1947 zaviazalo, že rozpustí všetky politické či vojenské organizácie fašistického charakteru. Protiargument rešpektovania slobody slova a názoru sa ukázal byť slabší a preto sa Krv a česť rozpúšťa, no jeho predstavitelia uvažujú o založení nového spolku.
V Maďarsku sa už niekoľko dní diskutuje o iniciatíve predstaviteľov židovských nenáboženských spolkov zaregistrovať židovskú národnostnú menšinu. Náboženské obce majú výhrady, no zdá sa, že proces nemožno zastaviť. Téme sa dnes venuje denník Magyar Hírlap. Podľa zákona o právach národných a etnických menšín je možné zaregistrovať okrem doteraz oficiálne uznávaných trinástich menšín aj ďalšiu, podmienkou je pozbierať tisíc podpisov pod hárok, ktorý overila Celoštátna volebná komisia, následne sa tento hárok predloží do parlamentu, ktorý sa k otázke vyjadrí. Námietky by nemali byť, pretože židovstvo spĺňa aj ďalšiu základnú podmienku: žije na území Maďarska dobre vyše 100 rokov. Denník Magyar Hírlap v tejto súvislosti cituje názor Zväzu židovských náboženských obcí v Maďarsku, ktorý odmieta iniciatívu, pretože neodzrkadľuje názor väčšiny Židov, navyše židovstvo nemožno oddeliť od viery a preto väčšinu Židov žijúcich v Maďarsku nemožno zaradiť do kategórie etnickej skupiny či národnostnej menšiny. Jeden z autorov iniciatívy, člen predsedníctva Kultúrneho spolku Židov v Maďarsku Gábor Deák však pre Magyar Hírlap zdôrazňuje: asi 80-90 % maďarských Židov nie je naviazaných na náboženské obce. Myšlienka uznania Židov ako národnostnú menšinu neznamená odmietanie viery a hoci židovská viera je národnou vierou, treba prijať aj snahy o sekularizáciu - mieni Deák, ktorý nechápe odmietavé stanovisko Zväzu židovských náboženských obcí. Veď štatút národnostnej menšiny znamená nové príležitosti pre židovskú svojbytnosť a predstavitelia rôznych identít môžu predsa bojovať spoločne proti asimilácii. Deák ďalej argumentuje tým, že židovstvo sa zachovalo vyše dvetisíc rokov vďaka náboženstvu, no jeho úloha v každodennom živote už nie je určujúca, no a národná a náboženská identita sa navzájom nevylučujú. Bývalý hlavný rabín József Schweitzer si myslí, že organizátori sú „hlupáci alebo provokatéri” a ich iniciatíva je z historického aj sociologického hľadiska nepodložená. Šéfredaktor časopisu Sobota János Gadó si však myslí, že iniciátori si nerobia nárok na zastupovanie celého židovstva v Maďarsku. Zbieranie podpisov pod registračný hárok sa začína 10. novembra - informuje na záver denník Magyar Hírlap.
Humenné - Humenné bude mať zahraničného partnera aj v Maďarsku. Zmluvu o partnerskej spolupráci s mestom Mátészalka schválilo humenské zastupiteľstvo, do konca roka tak urobia aj volení zástupcovia Mátészalky. Samosprávy počítajú so spoluprácou najmä pri investičných akciách a výstavbe infraštruktúry, ale aj v oblasti školstva, turistiky, športu a ekológie. Návrh na partnerstvo vychádza z pragmatických dôvodov. Prednosta mestského úradu Anton Klamár povedal, že Humenné potrebuje partnera v Maďarsku, ak chce využívať zdroje Európskej únie, Višegradského fondu a realizovať spoločné akcie v rámci euroregiónu Karpaty. „Z viacerých návrhov našim predstavám najviac vyhovovalo mesto Máteszalka,” uviedol. Mátészalka má dvadsaťtisíc obyvateľov so spádovou oblasťou až 85-tisíc. Leží tridsať kilometrov od rumunskej a päťdesiat od ukrajinskej hranice. Má najlepšie vybudovanú infraštruktúru v celej župe, je dôležitým železničným uzlom, v jeho blízkosti sú dve letiská a čoskoro sa v jeho blízkosti dostavia diaľnica. Humenné už spolupracuje s poľským Sanokom. Mestá spoločne pripravili projekt obnovy svojich parkov. Zmluva s maďarským partnerom nadobudne platnosť až po podpísaní oboma primátormi.
Festival Ars Poetica svojím tretím ročníkom potvrdzuje kredit najväčšieho literárneho podujatia s medzinárodnou účasťou na Slovensku. Tento rok sa festivalové dianie presúva do centra Bratislavy - do nultého priestoru A4 na Námestí SNP a kina Mladosť. Počas štyroch poetických večerov od 2. do 5. novembra sa na festivale autorskými performance predstaví tridsať etablovaných básnikov i mladých talentov zo 14 krajín sveta. Preklady ich textov zaznejú v podaní známych hercov Lucie Hurajovej a Ľuboša Kostelného. Každý z festivalových dní popri poézii ponúka špeciálne koncerty - predstavia sa na nich domáci hudobníci Ľubo Burgr, Zuzana Mojžišova, Petra Fornayová, Požoň sentimentál, ale aj hostia zo zahraničia Blaq Mummy a Ridine Ahmed. Občianske združenie Ars Poetica, organizátor festivalu, sa rovnakou mierou snaží o prezentáciu slovenskej literatúry v zahraničí. Prelomovým úspechom v tomto úsilí je historicky prvé číslo britského časopisu tematicky venované slovenskej poézii. Prezentácia magazínu Poetry Wales a krst jeho slovenského čísla, ktoré britskej verejnosti predstaví tvorbu ôsmich súčasných slovenských básnikov, sa uskutoční počas otváracieho večera 2. novembra. V ten istý večer sa na festivalovom pódiu v A4 predstavia štyria britskí básnici: Brian McCabe, Rebecca O'Connor, Matthew Hollis a Robert Minhinnick. Festival sa snaží predstaviť čo najširšie spektrum slovenských autorov. Popri osobnostiach slovenskej poézie, ako sú Ján Buzássy a Peter Repka, či v maďarčine píšuci István Bettes, sa predstaví Jana Pácalová, nositeľka Ceny Ivana Kraska, ale aj ďalší mladší autori Penelope Toomey a Róbert Gál. Súčasťou festivalového programu je aj prezentácia súborného diela člena legendárnej básnickej skupiny Osamelí bežci Petra Repku. Okrem poézie a koncertov festival ponúka i filmovú prehliadku. Súčasťou programu sú i tanečné predstavenia či informačný workshop pre začínajúcich autorov. Počas festivalu bude v priestoroch A4 prebiehať predaj kníh. Knižným výstupom festivalu bude aj tento rok antológia pravdepodobne najrozsiahlejšieho výberu zo súčasnej európskej poézie v slovenskom preklade. Festival prebieha pod záštitou Branislava Hochela, prvého námestníka primátora hl. mesta Bratislava.
Najväčšia maďarská banka OTP Bank sústreďuje svoje zahraničné aktivity v balkánskych štátoch. Po založení dcérskych spoločností na Slovensku, v Bulharsku, Rumunsku a Chorvátsku chce najnovšie rozšíriť svoju prítomnosť na rumunskom trhu a odkúpením ďalších dvoch miestnych bánk vstúpiť aj na srbský trh. V plánoch má aj expanziu na Ukrajinu. Hlavná maďarská finančná inštitúcia už podala predbežný návrh na získanie väčšinového podielu vo štvrtej najväčšej rumunskej banke Casa de Economii si Consemnatiuni (C.E.C.) S.A. Na predaj je ponúkaných najmenej 50 percent plus jedna akcia a najviac 75 percent akcií v tejto sporiteľni, o ktorú sa tiež uchádza ďalších šesť záujemcov. Spolu s OTP Bank aj rakúska Erste Bank a Raiffeisen International, francúzsko-belgická Dexia, grécka National Bank of Greece a EFG Bank, ako aj talianska Banca Monte dei Paschi di Siena. Konečné záväzné ponuky musia predložiť do 28. novembra. C.E.C. má v Rumunsku trhový podiel 5,6 percenta podľa bilančnej hodnoty koncom roku 2004 vo výške 1,31 miliardy eur pri objeme vlastného kapitálu 149 miliónov eur. Banka s dvoma miliónmi klientov a 1 407 filiálkami vlani vytvorila zisk po zdanení 17 miliónov eur. Cieľom OTP Bank je cez svoje dcérske spoločnosti v zahraničí dosiahnuť trhový podiel desať percent. V Rumunsku ešte minulý rok získala za 47,5 milióna dolárov menšiu RoBank s podielom jedného percenta na trhu. Tá sa však od tohtoročného leta už premenovala na OTP Bank Romania. Nedávno zvýšila zapísaný kapitál o 30 miliónov na 50 miliónov eur a do piatich rokov by mal jej podiel na trhu stúpnuť na päť percent. Do centra pozornosti OTP Bank padla aj Niška banka v srbskom Niši a na odkúpenie balíka 89,39 percenta jej akcií už aj poslala záväznú cenovú ponuku. Bilančná suma tejto menšej srbskej banky s podielom 0,7 percenta na trhu koncom júna tohto roka dosiahla 40,2 milióna eur. Banka s vlastným kapitálom 18 miliónov eur má 24 pobočiek a 80-tisíc zákazníkov. Ďalších 10,55 percenta akcií banky chce srbská vláda predať sprostredkovane cez agentúru BRA. Popri dcére OTP Banka Slovensko maďarská materská spoločnosť vlastní aj bulharskú DSK Bank so sídlom v Sofii a chorvátsku OTP Banka Hrvatska v Zadare pri Jadrane. Posledná z nich (pôvodne Nova Banka) je najnovšou súčasťou skupiny OTP v zahraničí ako siedma najväčšia banka v Chorvátsku.
Slovenská národná strana (SNS) očakáva od Maďarska a „slovenských Maďarov“ ospravedlnenie za svoju „etnickú krutovládu” a odškodnenie pozostalých po obetiach ich „šovinistického režimu”. Robí tak pri príležitosti výročia černovskej masakry (27. októbra 1907), kde zomrelo 15 ľudí, 70 bolo zranených a 55 odsúdených. SNS považuje za chorobný symptóm, ak si národ a štát nepripomínajú udalosť, ktorá otriasla celou Európou a morálne i politicky pomohla Slovákom vyslobodiť sa z uhorského „žalára národov”. Vyzýva verejnoprávne médiá, aby národu a slovenskej histórii venovali priestor, ktorý im určujú príslušné zákony. Národniari pripomínajú STV, že je zo zákona „národnou a kultúrnou inštitúciou” a podľa charty STV má prispievať „k zachovaniu a budovaniu národnej identity”. Nočné vysielanie obsiahlej televíznej diskusie Maďarov a v maďarčine so slovenskými titulkami na STV2 (26. okt.) o roku 1968 považuje SNS za „príklad ignorovania národného v prospech inonárodných záujmov”. Podľa SNS slovenské verejnoprávne médiá by mali vyčleniť minimálne taký priestor slovenskej histórii a posilňovaniu slovenskej identity, ako je to v susednom Maďarsku o maďarskej histórii a „Maďarstve”.
Maďarská obchodná spoločnosť Országos Szaknévsor odkúpila celý balík predmetov spojených s Ferencom Puskásom, ktoré mali ísť do dražby budúci týždeň Maďarská obchodná spoločnosť Országos Szaknévsor sa dohodla s rodinou bývalého maďarského futbalistu Ferenca Puskása na odkúpení celého balíka predmetov, ktoré mali ísť do dražby budúci týždeň. Spoločnosť, ktorá v Maďarsku publikuje telefónne zoznamy, zaplatí londýnskemu aukčného domu Bonhams za Puskásove memorabilie čiastku prevyšujúcu 100 000 libier. „Bonhams uzavrel súkromnú zmluvu podľa inštrukcií svojich klientov,” uvádza sa vo vyhlásení aukčného domu. Na budúcotýždňovej aukcii sa malo predávať 127 predmetov spojených s legendou maďarského futbalu, ktorá dlhodobo leží v jednej budapeštianskej nemocnici. Výťažok z aukcie mal pomôcť Puskásovej rodine hradiť výdavky súvisiace s hráčovou hospitalizáciou. Sedemdesiatosemročný Ferenc Puskás bojuje už niekoľko rokov s diagnózou ojedinelej formy únavovej choroby, ktorá postihuje aj pamäť. Väčšinu predmetov určených pre dražbu vlastnila priamo Puskásova rodina (93), zvyšných 34 predmetov ponúklo ďalších päť vlastníkov. Majiteľ spoločnosti Országos Szaknévsor György Bodnár pre denník Népszabadság vyhlásil, že takmer všetky memorabilie poputujú do pripravovanej Siene slávy maďarského futbalu. Sám Bodnár venuje osobne dva predmety - vreckové hodinky s monogramom F.P. a pečatný prsteň Puskásovej manželky. Medzi položkami, ktoré spoločnosť Szaknévsor získala, je aj Puskásov dres z víťazného finále OH 1952, ako aj jeho strieborná medaila z MS z toho istého roku a Zlatá kopačka, ktorú Puskás získal za 84 gólov v 85 zápasoch v zápasoch maďarskej reprezentácie.