Z iniciatívy niekoľkých predstaviteľov slovenskej inteligencie v Maďarsku sa 2. decembra uskutoční demonštrácia, na ktorej organizátori očakávajú predovšetkým členov národnostných občianskych organizácií. Demonštranti mienia odovzdať predsedníčke maďarského parlamentu Katalin Sziliovej petíciu a vyjadriť nesúhlas s rozpočtovou politikou vlády na rok 2006 týkajúcou sa národnostných menšín. Iniciátori demonštrácie budú požadovať okrem iného legislatívne vyriešenie parlamentného zastúpenia národnostných menšín, vytvorenie samostatného menšinového rozhlasového vysielania, udržanie výšky normatívnej podpory národnostného školstva, zabezpečenie stabilného finančného zázemia menšinových inštitúcií, ako aj podmienok fungovania národnostných samospráv. Predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Ján Fuzik v tejto súvislosti pre TASR v Budapešti uviedol, že organizátorom protestného podujatia nie je CSS, ale slovenské budapeštianske organizácie. Zatiaľ nie je známe, ktoré národnostné menšiny sa k tejto občianskej iniciatíve pripoja. „Na zasadnutí Predsedníctve CSS 24. novembra sme hovorili o tom, za aké ciele vystupujú, či už parlamentné zastúpenie, rozhlas, televízia, školské normatívy alebo učebnice. Áno, sú to nevyriešené problematické záležitosti, my, samozrejme, o nich musíme rokovať,“ konštatoval Ján Fuzik, podľa ktorého CSS podporuje tieto požiadavky a vníma pripravovaný protest ako legitímne občianske právo.
Trochu prehnane možno tvrdiť, že najdôležitejším výsledkom terajšieho vládneho cyklu v Maďarsku vo veci Gabčíkova je, že je hotová internetová stránka, kde sprístupnili dokumenty súvisiace so Sústavou vodných diel Gabčíkovo. Splnomocnenci vlády SR a Maďarska sa pravdepodobne v tomto roku už nestretnú, píše denník Népszabadság. V otázke Gabčíkova už nemôžeme v tomto volebnom cykle očakávať pokrok, konštatuje v komentári Zoltán Ötvös. Pokojná môže byť aj vládna strana, lebo doteraz sa gabčíkovská téma nestala témou volebnej kampane, a pravdepodobne sa už ani nestane. Doteraz mali všetky parlamentné strany podiel na neúspechu v rokovaniach, ani jedna strana nemôže vytýkať druhej, že dohoda mešká. Rozdiely v názoroch o SVDGN medzi SR a Maďarskom sa zdajú byť podľa autora neprekonateľné, napríklad prezident László Sólyom, jeden zo zakladajúcich členov ochranárskeho združenia Dunajský kruh pre slovenský denník povedal, že v Nagymarosi nebude postavená hrádza, Bratislava zas argumentuje ešte stále za postavenie druhého stupňa. L. Ötvös pripomína udalosti od súdneho pojednávania na haagskom Medzinárodnom súdnom dvore v roku 1993 a cituje šéfa maďarskej odbornej skupiny Györgya Kovácsa, podľa ktorého rokovania so slovenskou stranou pokračujú vo vhodnom tempe, vládne delegácie sa stretli naposledy v marci. „V zmysle haagskeho rozhodnutia obe strany utrpeli rádovo rovnakú škodu, preto si s veľkou pravdepodobnosťou vzájomne nebudú musieť platiť odškodné. Naďalej trváme na tom, aby sme namiesto energie vyrobenej v Gabčíkove dostali vodu do Malého Žitného ostrova,” tvrdí Gy. Kovács. Na margo otázky zblíženia postojov maďarský odborník povedal, že Slovensko je tvrdým rokovacím partnerom.
Aj v Maďarsku je dnes zvláštny deň. Aspoň by mal byť. Spolok uvedomelých zákazníkov - lebo u našich južných susedov jestvuje aj niečo také - vyhlásil dva dni pred prvou adventnou nedeľou, čiže pred finišom predvianočnej hektiky v obchodoch: deň bez nákupov. Konzum sa nerovná šťastiu - toto jednoduché heslo si vytýčil Spolok uvedomelých zákazníkov už dávno a niekoľko rokov sa snaží načasovať svoju protestnú akciu pred predvianočnú nákupnú horúčku. Mne je táto kampaň mimoriadne sympatická, pretože aj ja sa snažím správať ako uvedomelý zákazník, už nechodím toľko do veľkých nákupných stredísk, kde miniem minimálne o tretinu viac, než by som potreboval a ani tento rok sa nechystám prepadnúť šialenstvu pred Vianocami, darčeky som si už zaobstaral. Môjmu srdcu sú veľmi milé otázky, ktoré čítam na internetovej stránke Spolku. Počúvajte: „Kedy si počul prvý raz, že pod ľadovými medveďmi sa kryhy roztápajú? A kedy si ochutnal naozajstné, sladké, šťavnaté domáce rajčiny? - To sú tie chvíle, keď zrazu všetko vidíš z iného zorného uhla a prichádzaš na to, že bolo by možné žiť aj ináč.“ Nuž, len čo je pravda, aj v Maďarsku naberá spotreba neuveriteľné a najmä neodôvodnené rozmery, čo generujú výrobcovia a reklamy. Sme z toho až „degenerovaní”, čiže spotrebiteľský pôst poskytuje príležitosť na zamyslenie sa. Voľakde som čítal údaj, podľa ktorého keby v Spojených štátoch pokračovala spotreba energie, surovín a tak ďalej takým tempom, ako dnes, na zásobovanie obyvateľstva Zeme by bolo potrebných ďalších šesť takýchto planét. Maďarsko je na tom o niečo lepšie - stačili by tri planéty. Akcia „nekupujnič” je súčasťou svetového hnutia. Aktivisti aj v Maďarsku rozdávali letáky, ktorými upozorňovali na škodlivosť nehateného konzumu. Ale organizovali aj remeselnícke krúžky pod heslom: vyrob si darček sám, aj rôzne výmenné burzy šatstva, hračiek a všeličoho iného. Štatistiky sú div nie smiešne: napríklad na každých sto domácností pripadá v Maďarsku 135 farebných televízorov a 125 mobilných telefónov, až 34 % mladých vo veku 15 rokov konzumuje denne sladkosti a nápoje známe z reklám. Alebo je tu hádam najvýstižnejší príklad: rodí sa síce stále menej detí, no kupuje sa oveľa viac plienok na zahodenie, vlani ich predali o 10 % viac, než rok predtým. Ja osobne vylučujem, že dnešné batoľatá cikajú viac a častejšie, než tie, ktoré prišli na svet pred rokom, či dvoma-tromi. Tu v Maďarsku trvá akcia „nekupujnič” od poludnia až do polnoci. Ja som si už nakúpil predpoludním.
Ochranný múr Bruselu, ktorý postavili z ciel a dotácií, sa skôr či neskôr zrúti - konštatuje vo svojom dnešnom komentári budapeštiansky denník Népszabadság v súvislosti s najnovšími smutnými vyhliadkami výrobcov cukru v členských krajinách Európskej únie, vrátane Maďarska. Výrobcovia cukru v Maďarsku si po vstupe krajiny do Európskej únie mysleli, že ich čaká dolce vita: keby bol štyridsaťročný systém podpôr zachovaný, v oblasti pôdohospodárstva by boli pochodili najlepšie. No sotva uplynul rok, a „maďarská kliatba” sa naplnila - píše Népszabadság. Únia po dlhoročnom odolávaní totiž uznala výhrady Svetovej obchodnej organizácie, že podpory v tejto oblasti treba odbúrať. Cukor z repy je dvakrát drahší, než z trstiny, čiže teraz sa stane to, že lacný cukor od mimoeurópskych výrobcov vytlačí domácich výrobcov z ich vlastného trhu. Veľkí výrobcovia, ako Francúzsko či Poľsko si nejako poradia, ostatní už ťažšie. Je totiž koniec tomu, že dostávajú od svetových trikrát vyššie výkupné ceny. Treba zasiať a sadiť niečo iné, väčšinu cukrovarov treba zavrieť, podľa opatrných odhadov stratí prácu v členských krajinách Únie pol milióna ľudí - konštatuje Népszabadság a pýta sa: je to horké? Veľmi, a aj v Maďarsku bude žiť z cukru oveľa menej ľudí. Čo sa stalo s cukrom, to sa nazýva prelomom v dejinách hospodárstva: pretrhla sa hrádza, pretože keď Únia povolila teraz, skôr či neskôr bude nútená ustúpiť aj ohľadne obilia, mlieka, mäsa - všetkého, čo napcháva do svojho žalúdka tak, že predtým napcháva vrecká výrobcov. Európsky zákazník totiž platí za potraviny dvoj až trojnásobne viac, než inde vo svete. Samozrejme si tým bráni svoje známe chute, svojich výrobcov, svoj vidiek. Ale bruselský ochranný múr postavený z ciel a podpôr padá. Treba sa teda preorientovať na výrobu niečoho iného, čo je na svetovom agrárnom trhu konkurencieschopné. Nakoniec totiž, nech svojich spoluobčanov-agrárnikov ľutujeme akokoľvek budeme kupovať lacnejší cudzí tovar ako cukor, konštatuje na záver komentár denníka Népszabadság.
Írsko považuje za vzorovú krajinu Európskej únie aj Maďarsko, ktoré by chcelo prilákať viac kapitálu a investícií z ostrovnej krajiny. Nateraz jestvuje v Maďarsku okolo 30 írskych podnikov v oblasti elektronického priemyslu, turizmu, hotelierstva a nehnuteľností, ale napríklad v Budapešti investujú do bytov aj stovky írskych súkromných osôb. Na dnešných rokovaniach írskeho premiéra budú dominovať okrem hospodárskej spolupráce otázky okolo rozpočtu Únie na roky 2007-2013. Túto tému budú preberať predsedovia vlád višegrádskych krajín aj s Tonym Blairom. Premiér britskej vlády a predsedajúcej krajiny EÚ príde do Budapešti presne o týždeň.
Opozičný Fidesz zastavil napredovanie vládnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP) a pomer síl medzi nimi je teraz vyrovnaný - vyplýva to z najnovších prieskumov verejnej mienky. Centrum politických analýz „Tárki” nameralo pre obe veľké politické strany 29 % podporu v kruhu všetkých voličov. Oproti októbru sa preferencie Fideszu nezmenili, no socialisti padli o 3 %. Analytici tento vývoj dávajú do súvislosti s tým, že predseda Fideszu Viktor Orbán vystupuje na verejnosti intenzívnejšie, než v predchádzajúcom období. Rovnako vďaka mediálnej kampane opozície vzrástol aj počet ľudí, ktorí sú ochotní ísť voliť. Táto okolnosť spolu s vehementnou vládnou kampaňou upevňuje pocit, že sa parlamentné voľby blížia, treba sa aktivizovať. Je zaujímavé, že väčšina opýtaných si myslí, že v májových voľbách zvíťazí Fidesz - až 54 %, kým na víťazstvo socialistov tipuje 45 %. Tento pomer je ešte vypuklejší v kruhu neistých voličov. Inak podľa „Tárki” by sa do parlamentu sotva dostali iné strany. Malé opozičné Maďarské demokratické fórum (MDF) je od päťpercentného prahu ďaleko, koaličný liberálny Zväz slobodných demokratov (SZDSZ) má tiež iba 50 % šancu dostať sa do parlamentu.
Maďarsko musí v každom prípade uskutočniť závažné reformy, lebo v opačnom prípade zaostane. Tvrdí to čoraz razantnejšie bývalý maďarský minister financií Lajos Bokros, k menu ktorého sa viaže balík tvrdých hospodársko-politických opatrení z roku 1995. „Ak neurobíme kroky v záujme zabránenia ekonomického prepadu krajiny, potom budeme existovať na úkor budúcnosti našich detí,” povedal medzinárodne uznávaný ekonóm a pedagóg Stredoeurópskej univerzity (CEU) na budapeštianskom podujatí Zväzu zamestnávateľov a priemyselníkov. Na to, aby sa vyriešili problémy hospodárenia štátu, treba uskutočniť ucelené a zosúladené reformy. Znižovanie výdavkov štátu takýmto spôsobom prinesie zákonite aj priamy rast finančného zaťaženia obyvateľstva, povedal Bokros, podľa ktorého čestný politik by to mal priznať a nahlas povedať. V určitých sférach by to znamenalo zlegalizovanie príspevkov občanov ako, napríklad, v zdravotníctve v otázke podplácania lekárov. Podľa neho by ďalej bolo potrebné znížiť počet základných škôl a zosúladiť dôchodky a odvody. K dôchodkom Bokros povedal, že by sa nemalo pristupovať k ich zvyšovaniu na politickom základe, čo považuje za „neštátnické správanie sa” politikov. Zmenu si vyžaduje aj systém financovania strán a systém volieb, lebo inštitucializovanie korupcie je zlý odkaz a nabáda občanov k podobnému správaniu. Bokros je pesimistom v tom, že by v Maďarsku dnes existovala zodpovedná politická sila, ktorá by sa podujala na takéto kroky. „Sme svedkami demagógie a sľubovaní, a to sa bude príchodom volieb iba stupňovať,” dodal.
Operátor mobilnej siete maďarský T-Mobile sa nechystá zaplatiť pokutu vo výške 150 miliónov HUF, čo je v prepočte 22,9 milióna SKK, ktorú mu udelil maďarský telekomunikačný úrad (NHH). Oznámila to dnes spoločnosť. NHH udelil včera spoločnosti pokutu za to, že na základe zneužitia svojej vedúcej pozície na maďarskom trhu dosiahla neoprávnený zisk vo výške 900 miliónov HUF. Maďarský T-Mobile spochybňuje výpočty telekomunikačného úradu. Rozhodnutie o pokute chce operátor napadnúť na súde. Podiel vo výške 45,9 % v spoločnosti T-Mobile Magyarország Tavközlesi Rt. vlastní maďarský telekomunikačný koncern Matáv Rt., ktorého väčšinovým vlastníkom je nemecká firma Deutsche Telekom.
Vývoj v regióne strednej a východnej Európy a proces rozširovania Európskej únie (EÚ) o nové krajiny je témou dvojdňového summitu Stredoeurópskej iniciatívy (SEI), ktorý sa dnes podvečer začal v Piešťanoch. Program stretnutia premiérov 17 krajín tohto regionálneho združenia otvoril slávnostný koncert mladých hudobníkov zo štátov strednej Európy. Slovensko, ktoré tento rok predsedá SEI, na podujatí zastupuje predseda vlády Mikuláš Dzurinda. V piatok bude summit na piešťanskom Kúpeľnom ostrove pokračovať plenárnym rokovaním. Diskutovať sa bude aj o možnostiach odstraňovania bariér vo vzájomných hospodárskych a obchodných vzťahoch. Slovenské predsedníctvo chce tiež prerokovať otázku nadviazania a formy čo najefektívnejšej spolupráce medzi týmto regionálnym združením a EÚ. Medzi účastníkmi je napríklad český premiér Jiří Paroubek, rakúsky kancelár Wolfgang Schüssel, ukrajinský predseda vlády Jurij Jechanurov, slovinský premiér Janez Janša, či bulharský šéf vlády Sergej Stanišev. Prítomní sú tiež premiéri Albánska, Chorvátska, Macedónska, Moldavska a Srbska a Čiernej Hory. Podpredsedovia vlád zastupujú Taliansko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bielorusko, Bosna a Hercegovina je zastúpená na úrovni ministra. Hlavnými cieľmi SEI je posilnenie stability v regióne a rozšírenie hospodárskej spolupráce medzi krajinami zoskupenia. Prioritou je tiež pomoc tým štátom, ktoré sa uchádzajú o vstup do EÚ, pokračovanie v ich ekonomickej transformácii a odstraňovanie prekážok, ktoré bránia alebo spomaľujú ich hospodársku integráciu do únie. V prebiehajúcom roku iniciatíve predsedá SR, ktorá prebrala vedenie po Slovinsku. Budúci rok sa predsedníckou krajinou SEI stane Albánsko. Myšlienka stredoeurópskej regionálnej spolupráce sa rozvinula koncom 80. rokov ako reakcia na historické zmeny v strednej a východnej Európe so snahou o oživenie spolupráce krajín patriacich do spoločného geografického a kultúrno-historického kontextu tohto regiónu. V novembri 1989 vznikla v Budapešti Iniciatíva „4”, ktorú tvorili Rakúsko, Taliansko, Juhoslávia a Maďarsko. V roku 1990 sa k nej pripojila ČSFR a vznikla tzv. Pentagonála, pristúpením Poľska o rok neskôr vznikla Hexagonála. V roku 1992 sa vo Viedni k zoskupeniu pripojili Slovinsko, Chorvátsko a Bosna a Hercegovina, pričom došlo k premenovaniu združenia na Stredoeurópsku iniciatívu.
Kompetentné orgány Európskej únie pre hospodársku súťaž predbežne schválili transakciu, v rámci ktorej maďarská MOL predáva svoje plynárenské odvetvie nemeckej spoločnosti E.ON-Ruhrgas. MOL chce predať svoje plynárenské odvetvie už dávno, v predchádzajúcom cykle o neho prejavila záujem Orbánova vláda, no ponúkala nízku cenu. Nakoniec sa vlani v novembri uzavrel obchod s nemeckým Ruhrgasom, avšak Európska únia mala zo začiatku výhrady ohľadne slobodnej súťaže na trhu s plynom v Maďarsku. To bolo ešte v júli, odvtedy nemecká strana vylepšila svoju ponuku, hoci podrobnosti nie sú známe. Maďarská vláda v lete zaujala stanovisko, že objavenie sa nového, kapitálovo silného strategického investora zlepšuje bezpečnosť zásobovania plynom a vytvára väčšiu konkurenciu medzi aktérmi trhu s plynom. Včerajšie stanovisko Únie je zatiaľ predbežné, konečné by malo padnúť 21. decembra. Včera však kurz akcií MOL-u na budapeštianskej burze výrazne stúpol. Spoločnosť E.ON-Ruhrgas by kúpila necelých 75 % obchodných a skladovacích kapacít MOL-u a 50 % firmy Panrusgaz. Celková hodnota plynárenského odvetvia MOL-u presahuje 2 miliardy eur.
Za víťazstvo „zelených” označujú v Maďarsku rozhodnutie o zmene miesta lokátorovej stanice NATO na juhu krajiny. Vláda sa zriekla pôvodného plánu postaviť radary na vrchu Zengő neďaleko chorvátskych hraníc, pretože ochrancovia protestovali proti ničeniu vzácnych rastlín. Vrch Zengő vošiel do análov ako miesto protestov rôznych ekologických hnutí, ale na jeseň na neho vystúpil aj prezident László Sólyom, čím tiež demonštroval svoj nesúhlas s tým, aby radarovú stanicu NATO postavili práve tu. Po dlhých konzultáciách a úvahách vláda včera oznámila, že lokátory budú na inom kopci, ktorý je neďaleko od pôvodného miesta a s ktorým už súhlasia aj ochrancovia prírody a životného prostredia. Naťahovačky trvali takmer dva roky, čo má význam z toho hľadiska, že prevažnú väčšinu nákladov na výstavbu radarov pokryje Severoatlantická aliancia len vtedy, keď stanica bude hotová do konca roka 2006. Teraz je už tento termín veľmi tesný, najmä keď si uvážime, že isté konzultácie o zmene miesta budú potrebné aj s NATO.
Maďarská vláda štartuje 1. decembra najväčšiu ofenzívu na trhu pracovných miest za posledných 15 rokov. Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány dnes informoval, že vládny program vytvorí nové miesta pre 30 000 nezamestnaných. Na programe, ktorý má podľa prvých predpokladov trvať do leta 2006, sa chce zúčastniť 1 024 obcí. Vďaka štátnej podpore v celkovej výške 39,3 milióna EUR, v prepočte 1,5 miliardy SKK, by sa mali rozšíriť aktivity nielen v oblasti čistenia komunikácií či lesných prác, ale aj v sociálnej oblasti. K tomu patrí aj podpora ľudí, ktorí sú pri nákupoch alebo domácich prácach odkázaní na pomoc iných. Obce, ktoré chcú žiadať o podporu, sa podľa správ z tlače nemusia podieľať na spolufinancovaní, čo umožní aj chudobným oblastiam zapojiť sa do tohto programu.
Slovenské strany sa spojili, aby vytlačili z regionálnej moci SMK. Konštatuje to dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság, podľa ktorého o sobotňajšie regionálne voľby na Slovensku je zo strany voličov takmer úplný nezáujem. Kandidáti sa v záujme úspechu boli schopní vzdať politického hodnotového poriadku, či celoštátneho spojenectva. Nacionalistická SNS napríklad hlása, že jeho najbližšími partnermi sú vládne KDH a v súčasnosti najsilnejší opozičný subjekt Smer-SD, píše najvplyvnejšie maďarské periodikum. Slovenské politické sily sa snažia vytlačiť SMK z pokiaľ možno čo najviac miest. V Nitrianskom kraji sa spojili všetky významnejšie slovenské strany do národného jednotného frontu, čím dokázali, že sú ochotní vzdať sa všetkých vzájomných sporov v záujme boja proti SMK. Podobná situácia ja aj v iných krajoch, jedine bratislavský je výnimkou, kde prijali do pravicovej koalície pravicovú maďarskú stranu. Sobotňajší výsledok SMK bude závisieť od účasti voličov, ktorá podľa prieskumov dosiahne nanajvýš 25 percent. Nezáujem je citeľný aj na juhu Slovenska, kde nebadať akési národné vzplanutie. V oblastiach, kde žijú Maďari - najmä na Gemeri a v Medzibodroží - je aj v celoštátnom meradle najvyššia miera nezamestnanosti. Preto tam nie sú nadchnutí pre SMK, ktorá iba v ostatných dvoch rokoch pochopila význam regionálnej politiky. Odvtedy sa začala maďarská koalícia zaujímať o znovupostavenie ipeľských mostov a o ďalšie dôležité projekty týkajúce sa spojenia južných miest rýchlostnou cestnou komunikáciou, strategických investorov a o cezhraničnú regionálnu spoluprácu, uzatvára Népszabadság.
Od dnešného dňa platí v Maďarsku vládne nariadenie, ktoré zakazuje súkromným osobám vlastniť a používať petardy. Pohraničná stráž vo východomaďarskej župe Borsod-Abaúj-Zemplén zhabala vo utorok večer zábavnú pyrotechniku prepašovanú zo Slovenska. Podľa hovorcu miškoveckého riaditeľstva pohraničnej stráže Frigyesa Juhásza páchateľmi boli maďarskí občania, ktorí sa pokúšali ilegálne doviesť petardy a ohňostroje v hodnote niekoľkých stotisíc forintov. Proti páchateľom začali priestupkové konanie vo veci porušenia predpisov týkajúcich sa priemyselnej výbušniny a pyrotechnických výrobkov. Maďarský parlament prijal 3. novembra vládny návrh na zakáz používania petárd, a to aj počas obdobia Silvestra. Použitie ohňostrojov je viazané na povolenie, malé ohňostroje nie sú zakázané, lebo tie nie sú založené na zvukových efektoch.
Maďarská národná letecká spoločnosť Malév dostala oficiálne pozvanie do aliancie leteckých prepravcov oneworld. Dohodu o pozvaní podpísali včera v Budapešti predstavitelia maďarskej vlády, Malévu a šéf oneworldu John McCulloch. Letecká spoločnosť Malév bude prvým východoeurópskym členom oneworldu, pripomenul McCulloch. V blízkej budúcnosti sa podľa neho k aliancii pridá aj tretia najväčšia letecká spoločnosť na svete Japan Airlines, čo bude znamenať nových cestujúcich aj pre Malév a letisko Budapest Airport. Minister financií János Veres pri tejto príležitosti uviedol, že hodnota Malévu, ktorý stojí pred privatizáciou, sa môže týmto krokom zvýšiť. Šéf rezortu hospodárstva János Kóka vyzdvihol, že už aj v oblasti leteckej prepravy môže rásť konkurencieschopnosť Maďarska. Podľa jeho slov pripojenie sa k aliancii bude znamenať lepší letový poriadok, nižšie ceny leteniek a väčšie zľavy pre cestujúcich. „V súčasnosti neplánujeme zrušiť diaľkové lety,” povedal generálny riaditeľ spoločnosti Malév János Gönczi, podľa ktorého k plnoprávnemu členstvu musia ešte napojiť informačný systém maďarskej leteckej spoločnosti s doterajšími 8 členskými spoločnosťami oneworldu. Skupina oneworld vlani prepravila 240 miliónov cestujúcich na takmer 600 letísk. Z troch najväčších aliancií jedine členovia oneworldu dosiahli spoločne zisk, vlani to bolo 1,34 miliardy dolárov, čo je v prepočte takmer 43,9 miliardy korún. Obrat členských spoločnosti oneworldu dosiahol vlani 60 miliárd dolárov.
Kde je drahšia elektrická energia: v Maďarsku alebo v okolitých krajinách? Okolo tejto otázky sa rozvinuli hádky po tom, čo vodca opozície Viktor Orbán žiadal okresať zisky elektrární, ktoré sú v zahraničných rukách. Predseda Fideszu v parlamente tvrdil, že v regióne je najdrahšia elektrina v Maďarsku, dokonca drahšia než v Rakúsku, z čoho majú zisky len elektrárne a preto by vláda mala hľadať spôsoby, ako tento profit obmedziť a odbremeniť trocha obyvateľstvo. Prvá reakcia vlády bola tá, že v trhovej ekonomike je to absurdné, minister hospodárstva János Kóka dokonca ironicky navrhol, aby všetko bolo zadarmo. Medzitým sa horúčkovito rátali ceny v iných krajinách, uzreli svetlo sveta rôzne čísla, no smerodajné sú zrejme údaje Eurostatu, podľa ktorého ceny elektriny v Maďarsku sú v Európskej únii na 16.mieste, drahší je prúd aj v Rakúsku i na Slovensku. Ministerstvo financií tento rebríček zverejnilo, no a Fidesz zasa predložil plán na desaťpercentné zníženie cien pomocou zásahov štátu. K tomu hodno poznamenať: ako sa blížia voľby, vysoké napätie zasahuje všade...
Polovičnou blokádou cesty vedúcej k ukrajinskej hranici protestujú dnes obyvatelia severovýchodného cípu Maďarska proti sprísneným colným kontrolám. Do polnoci potrvá protestná akcia pri hraničnom priechode Beregsurány, kde blokuje pravý jazdný pruh vedúci smerom k Ukrajine okolo sto áut. V posledných dvoch - troch týždňoch sa čakacie lehoty neúmerne predĺžili, pretože colná kontrola je mimoriadne dôkladná a cestujúci musia vyplniť rôzne formuláre, napríklad o stave tachometra a benzínu v nádrži. Colná správa chce týmito opatreniami zamedziť takzvaný benzínový a cigaretový turizmus.
Na pozvanie poslancov z Novohradskej župy navštívili poslanci Banskobystrického samosprávneho kraja historické priestory parlamentu v Budapešti. Skupinu poslancov BBSK privítali poslanci za Novohradskú župu. Predseda BBSK Milan Marčok vyzdvihol doterajšiu spoluprácu, jej ciele a nádej, že v nej bude pokračovať aj nové zloženie parlamentu po regionálnych voľbách na Slovensku. Budovu budapeštianskeho parlamentu začali stavať v roku 1885 na močariskách a autorom víťazného projektu sa stal 44-ročný Imre Steindl. Výstavba trvala 17 rokov a brány objektu sa otvorili v roku 1902. Do roku 1945 mal maďarský parlament dve komory - senát a dolnú komoru, dnes sa 386 poslancov zdržiava len v severnej časti komplexu budov, ktorým dominuje 96 metrov vysoká kopula. Nechýba koruna Sv. Štefana, ktorú dostal kráľ Štefan do daru od pápeža, najväčší koberec v Európe, ručne šitý 14 tkáčkami za 9 mesiacov, dlhý 21 metrov a široký sedem metrov.
Bývalý maďarský premiér Viktor Orbán nepovažuje výroky českého exprezidenta Václava Havla o „dusne v Európe, ak nastúpi na čelo vlády opäť Orbán”, za urážajúce. Maďarský politik o tom hovoril po stretnutí s Havlom v Budapešti. „V tak dobrej spoločnosti som sa dávno nepohyboval, do akej ma Havel posadil,” povedal pred novinármi V. Orbán, podľa ktorého mal exprezident na mysli osoby podozrivé z populizmu a spomenul tri. Ako však dodal, o tejto téme s hosťom nehovoril. „V tej spoločnosti menoval v rozhovore svojho nástupcu, prezidenta Václava Klausa, bavorského premiéra Edmunda Stoibera a aj moju maličkosť. Ťažko by som si predstavil v strednej Európe lepšiu spoločnosť, aj keď to on hovoril kritickým tónom,” povedal V. Orbán. Český dramatik, ktorý sa zúčastnil v Budapešti dvojdňovej medzinárodnej konferencie o ľudských právach, po stretnutí s predsedom opozičného Zväzu mladých demokratov (FIDESZ) odmietol informovať tlač, rokovanie s Orbánom bolo jediným oficiálnym z aktívnych maďarských politikov. Havel v novembrovom rozhovore s novinármi z vydavateľstva Verlagsgruppe Passau povedal, že ak by mali poľskú zahraničnú politiku ovplyvniť populistické strany ako Sebaobrana a Liga poľských rodín, ktoré zrejme budú partnermi strany Právo a spravodlivosť, ak bude nemeckú zahraničnú politiku ovplyvňovať pán Stoiber, ak bude v Maďarsku premiérom Viktor Orbán, a tak ďalej, má pocit, že v strednej Európe bude mierne dusno.
Spoločnosť Spar Österreich, ktorá je po skupine Rewe dvojkou v rakúskom maloobchode s potravinami, posilňuje svoju expanziu do východnej Európy. „Cieľom skupiny Spar je dynamický rast. Na všetkých trhoch sa chceme dostať medzi TOP 5,” naznačil smer finančný riaditeľ spoločnosti Hans Reisch. V Maďarsku sa bude tento rast financovať obligáciami v hodnote 100 miliónov EUR, čo je v prepočte asi 3,87 miliardy SKK. Polovica 5-ročnej emisie sa bude predávať v eurách, polovica vo forintoch. Euroobligácie budú úročené 3,75 %, forintové obligácie 7 %. Po prvý raz sa budú podnikové obligácie kótovať súčasne v Budapešti a vo Viedni, uviedla Rita Hochgattererová, vedúca odboru kapitálového trhu Investkredit Bank, ktorá vydanie obligácií manažuje. Podielom 10 % na celkovom obrate skupiny Spar môže byť Maďarsko príkladom úspešného vývoja. V súčasnosti patrí Spar Ungarn s trhovým podielom 8 % k 20 najväčším firmám v krajine a medzi TOP 3 firmy v obchode. Spar Ungarn mal koncom minulého roka 162 obchodov Spar, ktoré vytvorili obrat 730 miliónov EUR. Za rok 2005 sa očakáva obrat v hodnote 200 miliárd HUF.
Dohodu o regionálnej spolupráci krajských a župných organizácií obchodnej inšpekcie SR a Maďarska v záujme vzájomnej odbornej pomoci podpísali v Jágri (Eger). Dohoda predstaviteľov Slovenskej obchodnej inšpekcie (SOI), inšpektorátov SOI banskobystrického, košického, nitrianskeho kraja, a inšpektorátov ochrany spotrebiteľov Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej a Hevešskej župy umožňuje usporiadať spoločné odborné konferencie, výmenu skúseností, dokonca aj uskutočnenie spoločných kontrolných akcií. Podľa námestníka riaditeľa SOI Ladislava Čeplíka síce ani naďalej nebudú môcť riešiť sťažnosti spotrebiteľov, ktorí utrpeli ujmu v druhej krajine, v zmysle dohody však budú vedieť povedať, kam sa môže obrátiť slovenský občan pri kúpe chybného výrobku v severomaďarskej župe. Cieľom spolupráce je aj zladiť systém ochrany spotrebiteľov oboch krajín, dodal L. Čeplík.
Poslanci maďarského parlamentu veľkou väčšinou hlasov schválili v pondelok večer návrh zákona o predĺžení prevádzky atómovej elektrárne v Paksi, ktorá bude môcť fungovať o 20 rokov dlhšie. Elektráreň, ktorú dali do prevádzky postupne v rokoch 1982 až 1987, má štyri reaktory, ktoré mali pôvodne fungovať 30 rokov. Ich prevádzku teraz predĺžili o 20 rokov, súčasne zákonodarný zbor vyjadril súhlas aj s tým, aby pri obci Bátaapáti vybudovali zariadenie na skladovanie atómového odpadu. O principiálnom súhlase potrebnom na začatie fungovania skladiska rádioaktívneho odpadu nízkej a strednej aktivity a o zákone o predĺžení prevádzky elektrárne hlasovalo 339 poslancov, 4 boli proti a 8 sa zdržalo hlasovania. Paksská elektráreň dodáva 40 % maďarskej spotreby elektriny.
Zástupcovia vyše dvadsiatich ochranárskych organizácií v Maďarsku protestujú proti plánovanému predĺženiu prevádzkovej činnosti jedinej domácej atómovej elektrárne v Paksi. Do nedávno spustenej kampane zelených sa zapojilo aj okolo osemdesiat známych osôb verejného života. Proti pokračovaniu prevádzky maďarskej jadrovej elektrárne o ďalších dvadsať rokov po uplynutí jej tridsaťročnej projektovej životnosti sa naposledy vyslovil aj parlamentný výbor pre ochranu životného prostredia. Presnejšie jeho opozičná časť. Stalo sa tak však najmä v dôsledku absencie viacerých poslancov vládnej väčšiny. Maďarské ekologické hnutia pri aktívnej podpore zo zahraničia požadujú, aby sa vláda v Budapešti preorientovala z využívania jadrovej energie na obnoviteľné alternatívne zdroje v prírode. Práve v oblasti využívania veternej, slnečnej, geotermálnej energie a bioenergie zaznamenáva Maďarsko v poslednom období intenzívny rozvoj. Ekologické zdroje zatiaľ tvoria iba nepatrný podiel na celkovej spotrebe elektrickej energie v krajine. Pomer sa však začína čoraz viac nakláňať v prospech zelenej energie. Štyri reaktory pakšskej atómovej elektrárne sovietskeho typu VVER 440/213 spustili do prevádzky v rokoch 1982 až 1987 a hranicu svojej technickej životnosti dosiahnu v období 2012 až 2016. Medzinárodná organizácia Greenpeace, ktorej aktivisti nedávno zorganizovali živelnú protestnú akciu proti Paksu pred maďarským parlamentom a polícia ju rýchlo ukončila, upozorňuje na to, že poslanci majú rozhodnúť o predĺžení prevádzky elektrárne skôr ako sa skončí príslušná ekologická štúdia. Mala by byť totiž hotová až v roku 2007. Zelení zároveň pripomínajú, že doteraz neboli odstránené následky prevádzkovej havárie v maďarskej elektrárni, najťažšej v Európe od černobyľskej tragédie v roku 1986. Odborníci zdôrazňujú, že atómová energia bude potrebná aj vo vzdialenej budúcnosti, pokiaľ sa oveľa viac nerozvinie produkcia elektriny z obnoviteľných prírodných zdrojov. Podiel ekologickej elektriny na celkovej spotrebe v Maďarsku dosahuje 2,65 percenta, predvlani to bolo iba 0,9 percenta, a do roku 2010 sa má zvýšiť najmenej na 3,6 percenta. Z 860 gigawatthodín vlani vyrobenej zelenej energie pripadlo iba osem gigawatthodín na veterné elektrárne. V budúcnosti to už bude určite viac, hoci z takmer šesťsto povolení na stavbu malých veterných elektrární sprevádzkovali zatiaľ len okolo desať.
Maďarský energetický systém umožňuje prevádzku veterných elektrární s celkovou kapacitou 100 MW, pričom všetky podané žiadosti na ich stavbu predstavujú spoločný výkon až 700 až 800 megawattov. Napriek týmto problémom sa očakáva, že investície na stavbu týchto elektrární v Maďarsku môžu dosiahnuť do konca budúceho roka spolu až 63 miliárd forintov (takmer desať miliárd korún). Ich výhodou je návratnosť vložených prostriedkov za osem až deväť rokov a efektívna prevádzka počas 25 rokov. Navyše priemerné tarify takto získanej elektriny sa zvýšili z 18,76 na 23 forintov/kilowatthodín (3,54 koruny). Najväčšiu maďarskú veternú elektráreň nedávno uviedli do činnosti pri obci Szápár vo Vesprémskej župe. Za ideálnych podmienok môže vyrábať ročne päť miliónov kilowatthodín elektriny pre dva a pol tisíc domácností. Ďalšie veterné elektrárne pribudnú aj s účasťou zahraničných investorov v Törökszentmiklósi, Mezőtúre, Zirci, Hárskúte i pohorí Bakony. Do Maďarska môže prísť najväčší svetový výrobca veterných elektrární dánsky Vestas Holding. V Gödöllő uviedli do prevádzky najväčšiu domácu slnečnú elektráreň na vzdelávacie a vedecké účely. Objekt na streche kolégia miestnej univerzity môže znížiť spotrebu elektriny o desať percent. Japonský Sanyo začal v Dorogu vyrábať slnečné batérie.
V galérii Zemplínskeho osvetového strediska v Michalovciach sa predstavia amatérski fotografi z Fotoklubu Miskolc. Klub má už 54 rokov a patrí medzi najvýznamnejšie tvorivé dielne maďarskej fotografie, v súčasnosti má 34 aktívnych členov - sú v ňom ženy aj muži od 14 do 78 rokov. Mnohí sú držiteľmi prestížnych ocenení, dvaja dokonca získali ocenenia MAFOS-u za „Životné dielo“. Pravidelne sa zúčastňujú medzinárodných súťaží, kde získavajú popredné ocenenia. Každé dva týždne sa stretávajú na spoločných programoch, kde absolvujú odborné prednášky a nadobudnú potrebné vedomosti k svojej umeleckej práci. Pripravujú fotografie čierno-bielou a farebnou technikou v analógových a digitálnych podobách. Viacerí sa venujú diapozitívom, dvaja tvorbe diapanoramatických diel. Členovia spolku tvoria voľne podľa vlastných predstáv, v rámci sebarealizácie fotografujú prírodu, zátišia, žánrové obrazy, portréty či zvieratá.
V nedeľu 27. novembra bude od 7:30 do 12:30 uzavretý cestný hraničný priechod Medveďov-Vámosszabadi medzi Slovenskom a Maďarskom. Dôvodom uzávierky sú rekonštrukčné práce na ceste I/14 v Maďarsku. Cesta bude úplne uzatvorená v úseku od ochrannej hrádze Dunaja po štátnu hranicu. Rovnaká uzávierka cesty a hraničného priechodu je plánovaná aj na nedeľu 4. decembra od 7:30 do 12:30.
S dlhším čakaním by mali rátať šoféri, ktorí budú prechádzať slovensko-maďarskú hranicu cez hraničný priechod Šahy - Parassapuszta. Dôvodom sú rekonštrukčné práce na ceste E/66, s ktoré potrvajú približne do 5. decembra. Pre opravu jazdných pruhov určených pre vybavovanie autobusovej a osobnej dopravy je premávka v oboch smeroch presmerovaná vždy do jedného jazdného pruhu.
V Maďarsku plánujú nakrútiť film o dlhoročnom prvom mužovi strany a štátu, kontroverznom vodcovi Jánosovi Kádárovi. Film pripravuje režisér Géza Bereményi. Mladí by mali čo najskôr spoznať pravdu o človeku, ktorý viedol vykonštruované procesy po potlačení revolúcie v roku 1956, tvrdí Bereményi, ktorý režíroval aj historickú drámu z obdobia Habsburskej monarchie Hídember. „Ak by do štyroch rokov nebol nakrútený takýto film, vybehla by taká generácia, ktorá stratí akýkoľvek záujem o historické pravdy,” povedal Bereményi v Harkányi. Podľa neho je riešením to, ak predstavia film, ktorý nebude relativizovať hriechy toho obdobia. Spisovateľ hovoril o svojom zámere už aj s producentom maďarského pôvodu Andy Vajnom. János Kádár bol normalizátorom, likvidátorom revolúcie ale považovali ho aj za reformátora nereformovateľného komunizmu. Bol vodcom revolučnej robotnícko-roľníckej vlády, na čele ktorej stál tri desaťročia. Vo svete aj doma ho neskôr vnímali ako muža politiky najmenšieho zla. Jeho „gulášový komunizmus”, v rámci ktorého v Maďarsku prežilo aj súkromné podnikanie, sa stal známym pojmom.
Netradične vám teraz položím hádanku: obaja sú spisovatelia, obaja, sedeli za odpor proti komunistickému režimu vo väzení - kto sú to? Predsa Václav Havel a Árpád Göncz, ktorí dnes diskutovali v Budapešti aj o časoch porážky totality v našom regióne. Zásadné zmeny roku 1989 museli byť pokojné, dohoda a dialóg s predstaviteľmi už otrasenej totalitnej moci boli potrebné, nebolo inej reálnej cesty - to je názor oboch exprezidentov, ktorí besedovali v rámci medzinárodnej konferencie o ľudských právach. Prevzatie moci demokratickými silami bolo v Maďarsku vedomé, vtedajšia opozícia sa na to systematicky pripravovala, čo súviselo do istej miery aj s tým, že Kádárov režim bol tolerantnejší, kým v Československu musela opozícia v istom období improvizovať, pretože pôvodne nechcela uchopiť moc. A keď už bol nový režim ako-tak zabehaný, nastali krízové situácie v oboch krajinách. Árpád Göncz za takú označil blokádu budapeštianskych mostov taxikármi, ktorí protestovali proti zvýšeniu cien benzínu. Václav Havel zasa svoju rezignáciu v júni 1992, keď zistil, že rozdelenie Československa je už nezvratné, ale o tomto kroku nerozhoduje parlament či oba národy v referende, ale dve politické strany. Diskusia dvoch charizmatických osobností nášho regiónu vyvolala nevšedný záujem maďarskej verejnosti i médií…
V Budapešti sa chystá stretnutie predsedov vlád višegrádskych krajín s britským premiérom Tonym Blairom, ktorý plánuje získať podporu k predstavám o rozpočte európskej únie na obdobie 2007-2013. Okolo návštevy Tonyho Blaira sú ešte nejasnosti, plán jeho cesty do Budapešti potvrdili nezávisle od seba rôzne tunajšie diplomatické zdroje. Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány sa tiež preriekol, keď v sobotu, po stretnutí s predsedom Európskej komisie Josém Mauelom Barrosom avizoval nadhodenie reformy agrárnej politiky únie počas návštevy Blaira 2. decembra v Budapešti. Tu hodno pripomenúť, že štyria višegrádski premiéri na svojom stretnutí v maďarskom hlavnom meste začiatkom leta vyjadrili zámer zorganizovať osobitné stretnutie s predsedom Európskej komisie i premiérom predsedajúcej krajiny Únie, s cieľom presadiť záujmy stredoeurópskych krajín počas príprav nasledujúceho rozpočtu. Rozhovory s Barrosom sa uskutočnili 30. septembra a všetko nasvedčuje tomu, že poľsko-česko-slovensko-maďarská štvorka sa zíde v Budapešti aj s Blairom.
Britský premiér Tony Blair hodlá 2. decembra v Maďarsku rokovať s vedúcimi predstaviteľmi štátov Visegrádskej štvorky o rozpočte únie na roky 2007 až 2013. Británia teraz predsedá Európskej únii. V sobotu to v Budapešti bez bližších podrobností oznámil maďarský premiér Ferenc Gyurcsány. Porada sa bude konať len niekoľko dní pred schôdzkou ministrov zahraničných vecí členských krajín únie, zvolanou na 7. decembra. Táto schôdzka sa bude snažiť vyriešiť slepú uličku, do ktorej sa dostalo rokovanie o rozpočte únie na obdobie po roku 2007.
Premiéri 17 krajín Stredoeurópskej iniciatívy (SEI) boli pozvaní na rokovanie do slovenských Piešťan. Summit v dňoch 24. a 25. novembra organizuje Slovensko ako predsednícka krajina SEI. Jednou z tém rokovania by mala byť problematika nadviazania čo najefektívnejšej spolupráce medzi SEI a Európskou úniou. Ako sa uvádza v materiáli k summitu, „pokrok v tejto oblasti by bol pre SEI a predovšetkým pre slovenské predsedníctvo úspechom, lebo doterajšie pokusy neboli úspešné”. Rokovať by sa malo aj o aktuálnej medzinárodnej situácii a hodnotiť by sa mala aj príprava na členstvo v euroatlantických štruktúrach tých krajín SEI, ktoré ešte nie sú ich členmi. Ministri hospodárstva krajín SEI budú rokovať na ekonomickom fóre v Bratislave. Myšlienka stredoeurópskej regionálnej spolupráce sa začala rozvíjať koncom 80. rokov. V súčasnosti v rámci SEI spolupracuje 17 krajín Európy - Albánsko, Rakúsko, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Chorvátsko, Česko, Maďarsko, Taliansko, Macedónsko, Moldavsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Ukrajina, Srbsko a Čierna Hora. Hlavnými cieľmi združenia je posilnenie stability, rozšírenie hospodárskej spolupráce medzi krajinami SEI a pomoc tým členom SEI, ktorí sa uchádzajú o členstvo v EÚ.
Z okolitých krajín najväčšie problémy so zavedením eura má Maďarsko. Téma sa stáva aj pevnou súčasťou predvolebného boja. Kurz forintu voči euru momentálne klesá, čo je dôsledok nie príliš optimistických predpovedí vývoja deficitu štátneho rozpočtu v budúcich rokoch. Pôvodne sa tu plánovalo zavedenie eura tiež roku 2010 - k tomu by však bolo potrebné znížiť deficit do roku 2008 na úroveň troch percent HDP. Nezdá sa to reálne, hoci vláda vo verbálnej rovine tvrdí opak. Rozpočet na budúci rok však ráta s vyše 6% schodkom. Oprávnená je otázka: ktorá vláda by zavádzala drsné reštriktívne opatrenia v roku volieb? A tak opozícia tiež má tromf: hovorí o krachu hospodárskej politiky koalície. „Pomáha” jej prezident Národnej banky, ktorý pravidelne zverejňuje superpesimistické prognózy. Budapešť sa však „háda” aj s Bruselom. Európska únia predpovedá takmer 7% deficit na budúci rok, a nevidí možnosť v ďalšom roku na výrazné skresanie schodku. Premiér Ferenc Gyurcsány nie je ochotný zavádzať obmedzenia, jeho najnovší argument znie takto: áno, naraz musíme stavať diaľnice a podporovať rodiny a dôchodcov. Dokonca aj predsedu Európskej komisie Barrosa presviedčal cez víkend o tom, že vláda nemieni podstúpiť riziko podobných nepokojov, aké vypukli vo Francúzsku. Čiže: treba sa sporiť hoci aj s Bruselom… Tu hodno pripomenúť, že sa nadhodila možnosť sankcií zo strany EÚ, alebo zastavenia podpôr z rôznych fondov. Komentátori však upozorňujú, že s deficitom majú oveľa väčšie problémy starší členovia Únie, no a Maďarsko ešte ani nie je členom eurozóny, takže sankcie nehrozia. Hrozivé sú však predpovede svetových analytikov: JP Morgan napríklad nevylučuje ani 8-10 percentný deficit, z čoho vyplýva, že Maďari by mali platiť eurom možno až roku 2014…
V piatok zomrel maďarský vodohospodársky odborník Sándor Mikolics, ktorý bol jedným z tvorcov dunajského vodného stupňa Nagymaros. Informovalo o tom v Budapešti ochranárske združenie Dunajský kruh. Mikolics vo svojej práci príkladne spájal ochranárske aspekty s vodohospodárskymi znalosťami. Svoj postoj v súvislosti so Sústavou vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (SVDGN) viackrát konzultoval s odporcami výstavby SVDGN, teda aj s Dunajským kruhom, uvádzajú ochranári vo zverejnenom vyhlásení. Ako ďalej pripomínajú, Mikolics projektoval aj zbúranie kruhovej hrádze v Nagymarosi po tom, čo sa Maďarsko rozhodlo nedostavať vodný stupeň. Okrem toho podľa Dunajského kruhu vypracoval technické riešenie, ktoré umožňuje v budúcnosti splavnosť maďarského úseku Dunaja bez nagymarosskej hrádze. Mikolics, ako vodohospodársky odborník bol podľa Dunajského kruhu členom delegácie maďarských zelených na tých rokovaniach, ktoré viedli so slovenskými ochranármi v záujme ochrany Dunaja.
Maďarská firma Sawyer Miller Group si vybrala netradičnú formu propagácie úspechov domácej ekonomiky. Na svojich webových stránkach umiestnila kvíz, ktorého hrdinka Szilvi položí návštevníkovi štyri otázky. Úspešné zodpovedanie každej odmení vyzlečením nejakého kusu odevu. Kvíz je veľmi jednoduchý, zvládnu ho aj tí, čo nevedia po maďarsky. Na prvé tri otázky (ktorá krajina z uvedených - vrátane Slovenska - je najkonkurencieschopnejšia, v ktorej je najnižšia nezamestnanosť a ktorá ekonomika sa za posledných desať rokov vyvíjala najrýchlejšie) je odpoveď vždy Maďarsko. V prípade štvrtej, čo v Maďarsku vzrástlo medzi rokmi 2004 a 2005 o 40 percent, je to už zložitejšie, správnou odpoveďou sú mzdy. „Že bolo dobré vidieť spolu so mnou, aká úspešná je maďarská ekonomika,” lúči sa s úspešným lúštiteľom už celkom nahá deva. Prezident firmy Gábor Bruck popiera, že by mala ich iniciatíva niečo spoločné s ministerstvom hospodárstva, ktoré pol roka pred parlamentnými voľbami vedie vlastnú kampaň na propagáciu výsledkov domácej ekonomiky. Podľa neho je to iba užitočný spôsob, ako mladým ľuďom priblížiť pojmy, ako sú inflácia či HDP a presvedčiť ich, že napriek všeobecnému pesimizmu dosiahla krajina za posledné roky obrovské výsledky. Minister hospodárstva János Kóka tvrdí, že kvíz dostal iba e-mailom. „Ľutujem, že niečo podobné nenapadlo mňa,” povedal.
Premiér Ferenc Gyurcsány odmieta škrtať investície do infraštruktúry či sociálne dávky, aby uspokojil požiadavky Európskej komisie znížiť rastúci rozpočtový schodok. Eurokomisár pre menové záležitosti Joaquín Almunia upozornil, že môže zadržať peniaze z rozvojových fondov, kým Maďarsko nesplní rozpočtové ciele. „Maďarská životná úroveň je oveľa nižšia ako európsky priemer. Čo do pekla by Európa od nás chcela?” povedal F. Gyurcsány. Európska banka pre obnovu a rozvoj varovala Maďarsko, že bude čeliť nestabilite, ak schodok nezníži. Budapešť podľa banky potrebuje štrukturálne opatrenia, aby skresala schodok rozpočtu a verejné výdavky. F. Gyurcsány uviedol, že akceptuje potrebu znížiť deficit. Vzhľadom na blížiace sa voľby však na jar nezníži investície do infraštruktúry ani výrazne nezasiahne do sociálnych výhod. Napriek povesti krajiny nedodržiavajúcej rozpočtové ciele Maďarsko znížilo schodok z 8,5 percenta výkonu ekonomiky v roku 2002 na 5,4 percenta v roku 2004. Pokrok v redukcii zastavil v septembri Brusel, keď odmietol snahu Budapešti nezapočítať do rozpočtu náklady na výstavbu diaľnic. Zdvihlo to maďarský schodok pre tento rok z plánovaných 3,6 na 6,1 percenta. „Na dosiahnutie schodku 6,1 percenta nepotrebujeme nijaké nové úsporné opatrenia,” povedal premiér. Maďarsko ako člen Európskej únie od mája 2004 nepodlieha sankciám vyplývajúcim z Paktu stability a rastu, ktorý určuje rozpočtové a menové obmedzenia členov eurozóny, pretože ešte neprijalo spoločnú menu euro. Budapešť však prisľúbila, že zníži rozpočtový schodok pod tri percentá výkonu ekonomiky do roku 2008, v súlade s maastrichtskými kritériami. Premiér chápe „poplašné zvonenie”, ktoré spustili európski ministri financií, prekvapila ho však Almuniova hrozba. „Myslím si, že by to bolo voči Maďarsku, ktoré nie je členom eurozóny, nefér,” skonštatoval. Brusel by sa podľa maďarského ministra financií Jánosa Koku vybral nesprávnou cestou, ak by rozmýšľal nad zastavením peňazí, z ktorých buduje Maďarsko diaľnice či letiská. Naznačil tiež jasný rozdiel medzi Maďarskom a inými krajinami, ktoré sú pod paľbou kritiky pre vysoké deficity: „My rastieme a dokážeme lepšie konkurovať. Všetky krajiny, ktoré majú problémy s plnením maastrichtských kritérií, ako Francúzsko, Nemecko či Taliansko, nerastú vôbec.” Očakáva sa, že maďarská ekonomika vzrastie tento a budúci rok o 3,5 až štyri percentá. Niektorí ekonómovia však predpokladajú, že schodok tento rok dosiahne sedem percent.
Európska únia očakáva, že Maďarsko bude jednou z najhorších krajín v otázke deficitu štátneho rozpočtu. Podľa denníka Népszabadság to vyplýva z jesenných prognóz Európskej komisie. EÚ očakáva po tohtoročnom rozpočtovom deficite 6,1 % z hrubého domáceho produktu (HDP) na budúci rok 6,7 %, teda ďalší rast deficitu. Pri nezmenenej hospodárskej politike môže podľa predpovedí v roku 2007 dosiahnuť tento ukazovateľ aj 6,9 %. Maďarská vláda naproti tomu ráta s tým, že na budúci rok stiahne deficit na úroveň 4,7 %, a v roku 2007 to bude už iba 3,5 %. Podľa ministra financií Jánosa Veresa je cieľ 4,7 % pre budúci rok dosiahnuteľný, s hodnotením EK šéf rezortu nesúhlasí, píše najvplyvnejší maďarský denník. V každom prípade, ak bude mať pravdu Brusel, Maďarsko bude poslednou krajinou spomedzi členských krajín únie so svojím výsledkom hospodárenia štátu. Ak sa potvrdí maďarský postoj, potom by Maďarsko mohlo byť príkladom. V názoroch EK a Maďarska sú výrazné rozdiely v 3 bodoch. Prvým je nákup švédskych stíhačiek typu Gripen. Podľa EK ten spôsobí nárast deficitu už v budúcom roku o 0,5 %, podľa maďarskej vlády však nákup lietadiel bude mať podstatne nižší dosah, lebo z celkových 14 strojov dodajú iba polovicu. Druhým bodom je oblasť daňovej reformy, ktorú vidí EK ako rizikovú, jej vplyv odhaduje na 1,1-% rast predpokladaného deficitu. Tretím je vplyv novej podpory rodín, ktorá by podľa EK mala negatívne zapôsobiť na deficit o ďalších 0,4 %. Veres tvrdí, že vládne prognózy možno dosiahnuť, lebo ide zväčša o rozdiely v zúčtovaní. Minister zdôraznil, že v hodnotení hospodárskej politiky okrem deficitu nie sú medzi Maďarskom a EK väčšie rozdiely, veď - ako povedal - aj komisia sa domnieva, že investície a export pomôžu neskôr v relatívne rýchlom maďarskom hospodárskom raste. Takto potom podľa neho Maďarsko môže zrealizovať svoj konvergenčný program, a bude môcť v roku 2010 prijať euro, uzatvára Népszabadság.
Maďarská diplomacia sleduje nie národné záujmy, ale ju vedú momentálne vnútropolitické „imidžotvorné” pohnútky - túto kritiku sformulovala opozícia na zasadaní zahraničného výboru parlamentu, na ktorom sa zúčastnil aj minister Ferenc Somogyi. Opozícia upriamila pozornosť najmä na niektoré medzinárodnopolitické vyjadrenia premiéra Ferenca Gyurcsánya, a tvrdila, že išlo o faux pas napríklad v súvislosti s návštevami vo Vatikáne a USA, alebo „na dnes je” aj takzvaná národná politika, čiže politika voči maďarským menšinám. Minister Somogyi na to reagoval tým, že zvolanie Stálej maďarskej konferencie bude mať zmysel vtedy, keď sa do nej nepremietne vnútropolitický boj.
Má kultúra pre formovanie budúcnosti Európy kľúčový význam, sila nášho kontinentu je v pestrofarebnosti, alebo predsa kráčame smerom k dezintegrácii a odmietaniu rozdielností? - tieto otázky rezonujú na veľkej medzinárodnej konferencii v Budapešti, na ktorej sa zúčastňujú ministri kultúry, činitelia Európskej únie a predstavitelia občianskej sféry z celého svetadielu. Na konferencii odznievajú myšlienky vznešené i kritické: Európa bola v minulosti príliš namyslená a sebavedomá, obrátená do seba a nevšímavá voči iným, zároveň sa snažila do seba integrovať rôzne identity, no v súčasnosti sa začína akási dezintegrácia, ktorá vyplýva z toho, že Európa stratila dych v hospodárstve. Môže byť záchranným pásom kultúra? Je Európa vôbec „inkluzívna”, čiže zahŕňajúca či prijímacia? Pre Slovenský rozhlas o tom hovorí kompetentný komisár z Bruselu Ján Fígeľ. „Je dôležité, aby sme Európu chápali nie ako geografiu, ako biznis, alebo trh, kde platia isté trhové pravidlá, ale ako priestor kultúr, spoločnej histórie, aj spoločnej budúcnosti. Jednota v Európe, nech už je akákoľvek, existuje, je definovaná a postavená na hodnotách. A tieto vyplývajú z kultúry, respektíve z kultúr, ktoré dokážu žiť v zhode, ak uznávajú a rešpektujú tieto základné hodnoty a princípy. Sme schopní prekonávať problémy spoluprácou, akceptáciou tých druhých a spoluúčasťou na riešení, alebo naopak, ďalšou exklúziou, vylučovaním, uzatváraním, alebo dokonca násilím. Ak by kultúrny aspekt chýbal v zmýšľaní, pri hľadaní odpovedí, tak skoro všetko bude problém. Pri francúzskom referende napríklad veľkou témou bola prítomnosť poľských inštalatérov v krajine. Tak poľský Frederick Chopin nebol problémom, ani Marie Curie-Sklodowska pre francúzsku spoločnosť, a zrazu akýsi inštalatéri, ktorých ľudia potrebujú, respektíve je to súčasť slobodného trhu, ktorý oni kedysi zakladali, je fenomenálny problém.” Skepticky sa vyjadril na budapeštianskej konferencii o európskej kultúre známy rakúsky publicista maďarského pôvodu Paul Lendvai. Podľa neho prevláda voči cudzincom inej pleti a vierovyznania odpor. Dodal, že aj v súčasnosti potrebuje Európa pracovnú silu: „Potrební sú robotníci, ale bolo by najlepšie, keby popoludní o piatej zmizli a objavili sa opäť na druhý deň ráno, aspoň by nepotrebovali školy, zdravotnú či sociálnu starostlivosť” - povedal ironicky Lendvai, ktorý si myslí, že okrem globalizácie sa silne prejavuje v Európe aj „fragmentácia”, rozpad a dezintegrácia.
Prijímacia Európa? - to je názov trojdňovej medzinárodnej konferencie, ktorá sa koná v Budapešti za účasti predstaviteľov Európskej únie, rôznych občianskych združení z celého kontinentu a ministrov kultúry, Slovensko bude zastupovať František Tóth. Otáznik v názve konferencie už naznačuje, že prinajmenšom treba diskutovať o tom, či je Európa prijímacia. Alebo: aká je úloha kultúry v spoločenskej integrácii, aký by mal byť európsky kultúrny priestor do roku 2020, pomôže kultúra pri rozširovaní Únie smerom na Balkán, a vôbec: aká silná je v súčasnosti takzvaná európska myšlienka? Na tieto otázky upriamujú pozornosť aj posledné udalosti vo Francúzsku, ale téma je, samozrejme, oveľa širšia. Vyjadria sa k nej - okrem ministrov - aj známi spisovatelia, ako napríklad laureát Nobelovej ceny Imre Kertész, ďalej herci, medzi nim Francúzka Jean Moreauová, či dejatelia z inej oblasti - spomeňme aspoň aj u nás známeho Paula Lendvaia z Rakúska. Dokopy ich bude vyše sto. V budove maďarského parlamentu večer otvoria túto konferenciu maďarský premiér Ferenc Gyurcsány a komisár Európskej komisie pre kultúru a vzdelávanie Ján Fígeľ, záverečný prejav bude mať v sobotu predseda Európskej komisie José Manuel Barroso.
V Budapešti sa dnes večer začala trojdňová medzinárodná kultúrna konferencia pod názvom Prijímajúca Európa? Horizont 2020. Na otvorení podujatia vystúpil aj komisár Európskej komisie pre kultúru, vzdelávanie, odbornú prípravu a mnohojazyčnosť Ján Figeľ. Na konferenciu pricestovalo 16 ministrov kultúry európskych krajín, medzi nimi aj šéf slovenského rezortu kultúry František Tóth. Organizátori - maďarské Ministerstvo národného kultúrneho dedičstva (NKÖM) a Európske fórum umení a dedičstva (EPAH) - pozvali aj umelcov a ďalšie osobnosti pôsobiace v oblasti kultúry členských krajín Európskej únie ale aj krajín západného Balkánu. Cieľom podujatia je hľadať odpovede na otázky, či vie kultúra niečo spraviť pre to, aby sa v situácii po neúspechoch v referendách o európskej ústave a príprave rozpočtovej perspektívy EÚ vyriešil stav blízky ku kríze, či je možné prostredníctvom kultúry získať viac podpory pre spoločnú európsku myšlienku. Účastníci konferencie sa budú venovať aj otázkam perspektívy európskej kultúry.
Po nepokojoch vo Francúzsku je potrebné opäť sformulovať pojem európskej spoločenskej identity, povedal v Budapešti predseda Európskeho fóra umení a dedičstva (EPAH) Y. Raj Isar v úvode trojdňovej medzinárodnej kultúrnej konferencie pod názvom Prijímajúca Európa? Horizont 2020. Síce prijímajúca Európa podľa Isara, ktorý je nezávislým kultúrnym expertom indického pôvodu pôsobiaceho vo Francúzsku, znamená aj to, že Európa znova našla sama seba, vplyv francúzskych udalostí je citeľný vo všetkých spoločenstvách. Ako zdôraznil, treba mať na zreteli hlas mládeže, hľadajúci svoju identitu. Maďarský minister národného kultúrneho dedičstva András Bozóki vo svojom vystúpení zdôraznil, že myšlienka včleňujúcej - prijímajúcej Európy musí zvíťaziť nad rozdelenosťou a nenávisťou. Dodal, že včlenenie nie je jednorazovým gestom, ale procesom. Vyžaduje si neustálu otvorenosť a pozornosť smerom k tým národom, ktoré sú ešte mimo, ale ich kultúra, umenie, dejiny majú korene v spoločnom európanstve. Komisár Európskej komisie pre kultúru, vzdelávanie, odbornú prípravu a mnohojazyčnosť Ján Figeľ pripomenul, že najrozsiahlejšie rozširovanie únie vlani obohatilo viacfarebnosť Európy, a to je silou kontinentu. Členské krajiny musia vybudovať podľa jeho slov spoločný priestor zo spoločných koreňov tak, aby sa nezopakovali hrôzy minulosti. Na konferenciu pricestovalo 16 ministrov kultúry európskych krajín, medzi nimi aj šéf slovenského rezortu kultúry František Tóth. „Nachádzame sa v dobe, keď je cítiť aj v celej Európe rôzne záujmy a rôzne snahy, a niekedy dokonca aj iskrenie, ako tomu bolo naposledy napríklad v Paríži. Myslím si, že kultúra môže byť tou cestou, ktorá môže národy, ale aj národnosti zbližovať, a účelom tejto konferencie je určite zblížiť,“ povedal pre TASR Tóth.
Kultúrny aspekt v prístupe k aktuálnym európskym otázkam pomôže prekonať problémy. Hovoril o tom v Budapešti počas prebiehajúcej medzinárodnej kultúrnej konferencie pod názvom Prijímajúca Európa? Horizont 2020 komisár Európskej komisie pre kultúru, vzdelávanie, odbornú prípravu a mnohojazyčnosť Ján Figeľ. Eurokomisár v reakcii na otázku TASR týkajúcej sa možností kultúry v riešení spoločných európskych problémov uviedol, že kultúra nemôže nahradiť politické alebo právne zmluvné rozhodnutia, ktoré musia urobiť jednotlivé krajiny alebo spoločenstvo krajín. Ak by však kultúrny aspekt chýbal v zmýšľaní, nazeraní a hľadaní odpovedí, tak skoro všetko bude problém. „Pri francúzskom referende napríklad bola veľkou témou prítomnosť poľských inštalatérov v krajine. Poľský Frederik Chopin, alebo Marie Curie Sklodowská pre francúzsku spoločnosť neboli problémom, zrazu akýsi inštalatéri, ktorých ľudia potrebujú, respektíve je to súčasť slobodného trhu, ktorý oni kedysi zakladali, bol fenomenálnym problémom,” pripomenul Figeľ. Ak by to tak podľa neho naozaj bolo, a bolo by to dlhodobejšie, tak ako potom bude Európa reagovať v čase globalizácie napríklad na tých, ktorí prídu z celkom iných kontinentov s celkom inými podmienkami pre život. Tí môžu prijať ešte nižšie platenú prácu. „Preto je dôležité rozvíjať cez mentalitu a kultúrne poznanie aj politické a právne rozhodnutia k tomu, že spolu sa európske témy, problémy, výzvy riešia lepšie, spolu sme silnejší, atraktívnejší. To spolu niekedy znamená prechodné obdobia, isté opatrenia, ale naozaj nie v odlúčení, v rozdelení, v uzatváraní sa,” dodal. Mentálny problém za minulé roky vidí komisár aj v tom, že európska integrácia sa vyvíjala len v jednej časti Európy. „My sme tu žili na našej strane v totalite. Oni svoju integráciu postupne rozširovali, až následne v minulom roku došlo k historickému, bezprecedentnému najväčšiemu rozšíreniu únie, ale my sme ho vnímali - a považujem to za správnejšie - za znovuzjednotenie rozdeleného kontinentu, za vytvorenie Európy ako spoločenstva štátov, ľudí, kultúr,” konštatoval. Tieto dve odlišné východiská často podľa Figeľa ukazujú aj na odlišné vnímanie tých malých, alebo väčších problémov, ktoré na spoločnej ceste sú. Ako zdôraznil, preto je veľmi dôležité, aby obidve strany dnešnej spoločnej, predtým rozdelenej Európy, vnímali tento priestor ako zodpovednosť za dedičstvo, ktoré dostali. Ide o naozaj bezprecedentné obdobie mieru v Európe aj rozvoja a prosperity, ktorá tu predtým chýbala. Je dôležité, aby sa to nerozbilo na nepochopení, na odlišnostiach, ale skôr chápalo ako obohatenie, pretože ak je odlišnosť chápaná ako problém, všetko za tým už môže byť problém. „Ak je odlišnosť chápaná ako obohatenie, už je to iný prístup k praktickému problému. Toto všetko sa skrýva v kultúre, respektíve kultúra môže nachádzať na tieto otázky správne odpovede,” podčiarkol. „Vždy som bol presvedčený, že nové členské krajiny robia úniu viac európskou, lebo opakujem, nie je to o zemepise, alebo o obchode, ale o kultúre, o spoločenstve krajín, ktoré dnes formujú európsku dvadsaťpäťku. Toto rozširovanie, alebo ďalšie zmeny budú prichádzať, ale dôležité je, aby sme to nevnímali ako ochudobnenie, alebo nový problém, ale riešenie problémov, napríklad problému západného Balkánu,” povedal eurokomisár. Podľa jeho slov je dobré, že práve o tomto posolstve a tomto rozmere spoločnej Európy dnes diskutujú v novej členskej krajine v Budapešti za účasti všetkých. „Je dobré, že po Berlíne a Paríži sa istá štafeta posúva aj do strednej Európy, ktorá je nám blízka, lebo je naša,” uzavrel rozhovor s TASR komisár Figeľ pri príležitosti najvýznamnejšieho európskeho kultúrneho fóra, ktoré sa koná od štvrtka do soboty v Budapešti.
Pestrofarebnosť Európy vedie často k napätiu - to je názor predsedu Európskej komisie Josého Manuela Barrosa, ktorý dnes v Budapešti uzavrel medzinárodnú konferenciu o úlohách kultúry v európskej integrácii. Nájsť korene a rešpektovať princípy právneho štátu - to je spôsob, akým by sa mohli liečiť problémy, dnešné napätie a vzbury v Európe, ktoré vyplývajú z rozmanitosti kontinentu. Zdôraznil to okrem iného predseda Európskej komisie Barroso v záverečnom slove na konferencii v Budapešti. Diskutovali na nej ministri kultúry, známi intelektuáli a umelci predovšetkým o tom, akú úlohu zohráva v procese európskej integrácie kultúra. Barroso sa domnieva, že jedine otvorená Európa sa môže postaviť globalizácii na odpor. Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány i minister kultúry András Bozóki si myslia, že posledné udalosti vo Francúzsku svedčia o nedostatkoch „prijímacej”, „zahŕňajúcej” - inkluzívnej Európy. Britský minister David Lamy vidí istú krízu v národnej identite, a v tejto situácii by bola potrebná konsolidácia takzvanej „európskej myšlienky”. Trojdňová konferencia s názvom Inclusive Europe? sa skončila zvýrazňovaním európskych hodnôt v oblasti filmu, televízie, hudby a literatúry.
Komisár Európskej únie pre hospodárske a sociálne záležitosti Joaquín Almunia dnes opakovane Maďarsko varoval, že môže prísť o časť financií z fondov EÚ, ak nebude brať do úvahy jej ekonomické rady. Rozpočtový deficit Maďarska sa podľa predpokladov totiž dostane až na dvojnásobok oproti hranici stanovenej pravidlami EÚ na 3 %. Krajina však nemôže byť potrestaná, pretože nie je členom eurozóny, vývoj jej rozpočtového hospodárenia však ohrozuje časový plán prijatia eura v roku 2010 a mohol by ohroziť i susedné ekonomiky. Namiesto zníženia rozpočtového deficitu na 3,6-% cieľ pre rok 2005 sa verejné výdavky vyšplhali na odhadovaných 6,1 % a Maďarská centrálna banka varovala, že konečné číslo môže byť ešte horšie. Európska komisia predpokladá, že deficit dosiahne budúci rok 6,7 % a 6,9 % v roku 2007.
Slovenský občan prepašoval do Maďarska drogy, prichytili ho, je v predbežnej väzbe. 50 tisíc tabletiek extasy v hodnote 50 miliónov forintov (približne 8 a pol milióna korún) prepašoval slovenský občan v rezervnej pneumatike svojho auta. Pracovníci Národnej vyšetrovacej kancelárie o ňom mali informácie, sledovali ho, a keď chcel vozidlo odovzdať svojim maďarským „kumpánom”, celú spoločnosť zadržali. Predstaviteľ protidrogového oddelenia „maďarskej FBI” oznámil, že na všetkých štyroch členov bandy uvalili predbežné väzbu.
Slovenský občan prepašoval do Maďarska 50.000 tabletiek extázy, polícia ho zadržala v sobotu aj s jeho maďarskými spoločníkmi. Podľa informácie maďarského Národného úradu vyšetrovania (NNI) Slovák prepašoval veľké množstvo drogy schovanej v rezervnom kolese osobného auta. Polícia zasiahla, keď muž odovzdával auto svojím trom maďarským spoločníkom v rodinnom dome jedného z nich. Hodnota prepašovaných tabletiek dosahuje 50 miliónov forintov, čo je v prepočte vyše sedem miliónov korún. Na páchateľov uvalil súd vyšetrovaciu väzbu.