„Vyžiadal som si z parlamentu odpoveď na požiadavky demonštrujúcich a zdá sa, že väčšinou búšia na otvorené dvere. Lebo na mnohé veci peniaze sú, aj keď v inej kolónke.“ ● „Iné je rokovať v parlamentnom výbore a iné, keď samospráva napíše list ministrovi.“ ● „Slovenská menšina by si mohla založiť aj vlastnú univerzitu, keby to materiálne zvládla. To je, pravda, už aj otázka toho, akú podporu dostáva doma aj z materskej krajiny.“
Maďarsko nehrá slovenskou kartou
* Rok 2006 bude volebný v Maďarsku aj na Slovensku. Ako by sa dalo dosiahnuť, aby sa v kampani nepoužívala nacionalistická karta?
Tá nacionalistická karta zrejme znamená niečo iné v každej z našich krajín. Keď človek číta správy, tak nacionalistická karta na Slovensku znamená protimaďarskú kartu. Napríklad v podobe "zomknime sa proti Maďarom", čo sa na poľutovanie prejavilo počas regionálnych volieb. V Maďarsku neexistuje nepriateľský postoj ani k jednému susedovi, k nijakej z národností, ktorá u nás žije. Je úplne vylúčené, aby niekto vytasil protislovenskú kartu proti maďarským Slovákom. U nás sú menšiny také malé, že ich nik nevníma ako problém, naopak, verejnosť k nim pristupuje s porozumením a ústretovo. Preto nacionalistická karta v Maďarsku je skôr vnútropolitická otázka, a to v tom zmysle, že strany medzi sebou súťažia o to, ktorá z nich sa lepšie postaví za zahraničných Maďarov. Predpokladám, že v Maďarsku môžeme očakávať ostrú kampaň a ja sa s plnou váhou svojej funkcie budem zasadzovať o jej zmiernenie.
* Štyri mesiace po nástupe do funkcie prichádzate na Slovensko. Znamená to, že susedské vzťahy považujete za dôležitejšie, ako naznačuje zriedkavosť medzivládnych rokovaní?
Mám v programe návštevu všetkých susedných štátov. Už dva týždne po nástupe do funkcie som išiel do Viedne. Odvtedy som bol v Slovinsku, Chorvátsku. Som veľmi rád, že ma prezident Gašparovič pozval na Slovensko.
* Preto sa pýtam, lebo za rok a pol, odkedy sa Ferenc Gyurcsány stal premiérom Maďarska, si so svojím slovenským partnerom nenašli čas na dvojstranné rokovania. Nie je to pridlho?
Je pravda, že dvojstranné návštevy majú symbolický význam. Popri nich sa však naskytajú príležitosti na stretnutia aj počas mnohostranných rokovaní, akých je v Európskej únii nemálo. Ako príklad uvediem minulý piatok, keď bol slovenský premiér v Budapešti vo veci európskeho rozpočtu. Neviem o tom, že by pán premiér Gyurcsány odriekol akékoľvek pozvanie na Slovensko. V zásade považujem za veľmi dôležité, aby kontakty na vysokej úrovni boli pravidelné. Zo svojej strany pre to spravím všetko. Do Bratislavy som sa ponáhľal. A som rád, že sa to tak skoro podarilo.
* Pri takých zriedkavých medzivládnych kontaktoch môže vzniknúť dojem, že kým Maďarsko prikladá veľký dôraz na postavenie krajanov v okolitých krajinách, vzťahy so susedným Slovenskom akoby preň už neboli také dôležité.
Nedá sa to oddeliť. Je našim prvoradým záujmom udržiavať so susednými štátmi dobré vzťahy. Táto súčinnosť je v Európskej únii kvôli presadzovaniu spoločných záujmov ešte dôležitejšia. A keď v susednej krajine žijú Maďari, potom sú dobré vzťahy obzvlášť dôležité. Ústavnou povinnosťou maďarského štátu je totiž starať sa o krajanov a pomáhať im v udržiavaní kontaktov s Maďarskom. Optimálny rámcom pre to sú dobrosusedské vzťahy.
* V deväťdesiatych rokoch, keď boli slovensko-maďarské medzivládne vzťahy vlažné, sa vtedajší prezidenti Árpád Göncz a Michal Kováč vlastnou iniciatívou snažili podnecovať dialóg a zbližovanie. Nechceli by ste na to s prezidentom Ivanom Gašparovičom nadviazať?
Dobre sa pamätám, ako prezidenti Göncz a Kováč udržiavali dobré styky navzdory vládnej politike. Dnes však nemám pocit, že by som mal konať navzdory vládnej politike, ale skôr paralelne s ňou. Hoci reprezentujem zahraničnú politiku maďarskej vlády, v tom som od vlády nezávislý, ako to robím a či do toho vnášam svoje predstavy. Osobné kontakty s hlavami okolitých štátov považujem za veľmi dôležité. S pánom Gašparovičom som sa na mnohostranných fórach stretol už tri razy. Mám pocit, že sme vo výhode, lebo ako právnici si rozumieme. Je to spoločný spôsob uvažovania, pri ktorom si netreba vysvetľovať, čo kto pod čím rozumie.
* Známy výrok niekdajšieho maďarského premiéra Józsefa Antalla, že sa cíti premiérom 15 miliónov Maďarov, svojho času vyvolal na Slovensku veľký rozruch. Vy sa cítite ako prezident koľkých Maďarov - desiatich miliónov občanov Maďarska, alebo pätnástich miliónov príslušníkov národa?
Z Antallovho citátu sa občas zvykne vynechať dôležité slovo "v duchu". Vyjadril len to, čo je obsiahnuté aj v maďarskej ústave a čo aj mňa zaväzuje. Je úplne jasné, že som prezidentom Maďarskej republiky, vnútri jej hraníc, a teda maďarských občanov. Čiže je to úplne čistý verejnoprávny štatút. Súčasne však ústava aj mňa zaväzuje, aby som pociťoval zodpovednosť za Maďarov žijúcich za hranicami. A tú aj pociťujem. Rád by som aj počas návštevy Slovenska svojmu kolegovi vysvetlil, že táto zodpovednosť je skôr kladný faktor vo vzťahoch oboch krajín ako zdroj nejakých obáv či nedôvery.
* Ako vnímate postavenie maďarskej menšiny na Slovensku? Pomohol jej krajanský zákon či, presnejšie, podpora poskytovaná na základe slovensko-maďarskej dohody?
Krajanský zákon materiálne veľmi nepomohol. To vidno. Mal istý symbolický obsah, neviem však, do akej miery dosiahol svoj cieľ. Maďari na Slovensku patria medzi tie menšiny, ktoré sú vo veľmi dobrej hospodárskej, kultúrnej aj politickej situácii. Iná otázka je, či by sa ich postavenie dalo ešte zlepšiť. Nemyslím si, že by ich problémy mal artikulovať maďarský prezident. Ak ich však skoncipujú, potom to, čo budem považovať za hodné podpory, spomeniem aj slovenskému kolegovi.
* Aké je podľa vás postavenie slovenskej menšiny v Maďarsku?
Postavenie menšín v Maďarsku je právne priaznivé. Veď maďarská ústava uvádza, že sú štátotvornými činiteľmi. Maďarská ústava nehovorí o Maďaroch ako o výhradnom štátotvornom národe. V Maďarsku je štátotvorným činiteľom každá etnická menšina vrátane päťtisícovej slovinskej, ktorá má dokopy tri dediny. Menšiny tak majú zaručené práva nielen ako občania Maďarska, ale aj ako spoločenstvá. Ústava výslovne formuluje ako kolektívne právo ich právo na samosprávu. Čiže a predovšetkým majú právo na samosprávu - miestnu aj celoštátnu. Do vlastných rúk môžu vziať a aj preberajú riadenie kultúrnych ustanovizní, škôl. Slovenská menšina by si napríklad mohla založiť aj vlastnú univerzitu, keby to materiálne zvládla. To je, pravda, už aj otázka toho, akú podporu dostáva doma aj z materskej krajiny.
* S rozsahom podpory však menšiny v Maďarsku zjavne nie sú spokojné.
Viem o tom. Upozornili na to nedávno demonštráciou. Nielen ony však demonštrujú. V týchto dňoch je viac demonštrácií. Vyššej podpory sa dožadujú telesne postihnutí, dôchodcovia, cirkevné školy. Súvisí to s hospodárskou situáciou krajiny. Mimochodom, vyžiadal som si z parlamentu odpoveď na požiadavky demonštrujúcich a zdá sa, že väčšinou búšia na otvorené dvere. Lebo na mnohé veci peniaze sú, aj keď v inej kolónke.
* Spomenuli ste, že maďarská ústava považuje národnostné menšiny za štátotvorného činiteľa. Kedy budú mať zabezpečené parlamentné zastúpenie, s ktorým maďarské právne normy rátajú?
Menšiny u nás, s výnimkou rómskej, sú také málopočetné, že pri bežných pravidlách nedokážu svoju stranu dostať do parlamentu. Menšina v Maďarsku by sa mohla dostať do parlamentu len cestou mimoriadnej pozitívnej diskriminácie. Taká z okolitých krajín existuje iba v Slovinsku, kde dve maličké niekoľkotisícové menšiny Talianov a Maďarov majú zaručené kreslo v parlamente. Vo všetkých ostatných susedných krajinách - vrátane Slovenska - získali Maďari parlamentné či vládne zastúpenie na základe všeobecných pravidiel. Keďže maďarská ústava uvádza, že voličské právo je rovné a každý hlas rovnocenný, vyžadovalo by si to jej zložitú štrukturálnu zmenu. Na to je potrebná dohoda politických strán. Je na nich, aby našli vhodné riešenie. Mohlo by to však mať ďalekosiahle dôsledky. Veď tam, kde veľké strany často delí len rozdiel niekoľkých hlasov, ako to býva u nás, by zvýhodnene zvolený národnostný poslanec mohol zohrávať úlohu jazýčka na váhach. Chcem tým len povedať, že to nie je ľahká otázka.
* Podľa vás by bolo dobré, keby národnostné menšiny mali parlamentné zastúpenie?
Zjavne by to bolo pozitívne z toho hľadiska, že by boli súčasťou rozhodovacieho procesu, sedeli by v parlamente, mali by hlas, často rozhodujúci, čiže mimoriadne silnú politickú pozíciu. Iné je rokovať v parlamentnom výbore a iné, keď samospráva napíše list ministrovi.
* V polovici osemdesiatych rokov ste boli expertom Dunajského krúžku, ktorý vystupoval proti dostavbe vodného diela Gabčíkovo - Nagymaros. Od rozhodnutia haagskeho súdu tento spor uviazol na mŕtvom bode. Nezaťažuje to dvojstranné vzťahy?
Žiaľ, zaťažuje. Pritom otázka vodného diela Gabčíkovo - Nagymaros je v prvom rade ekologická, a nie politická otázka. Súčasne však má presah aj do politických pomerov. U nás táto záležitosť zohrávala dôležitú politickú úlohu v čase zmeny režimu. Nebolo to však namierené proti Slovensku, ale proti vtedajšej štátnej moci v Maďarsku. Bol to priestor na občianske vystúpenie. Po zmene režimu sme sa obrátili na haagsky súd. Ten však prišiel so šalamúnskym verdiktom. Odvtedy sa vec ani o krôčik nepohla vpred a Malý Žitný ostrov pomaly vysychá.
* Nemohlo by jeho vysychaniu zabrániť postavenie spodného stupňa?
Nie, to je nemysliteľné. Prekrásna unikátna prírodná oblasť Dunajského oblúku sa nesmie zničiť hrádzou. Navyše špičková prevádzka hornej elektrárne a denne dvakrát spúšťaná povodňová vlna by mali tiež neprijateľné ekologické dôsledky. Proti tomu by som určite bojoval. O tom však ani nie je reč, nič nás k tomu nezaväzuje. Teraz už ide iba o to, aby sme so slovenskou stranou uzavreli dohodu, ktorá by zabezpečila viac vody pre staré koryto a Malý Žitný ostrov a umožnila znesiteľný ekologický stav.
* Nedávno maďarská vláda zmenila rozhodnutie postaviť rádiolokátor NATO na vrchu Zengő, proti ktorému ste s ochranármi vystupovali ešte predtým, ako ste sa stali prezidentom a hlavným veliteľom ozbrojených síl. Považujete to za svoj osobný úspech?
Nejde o osobný úspech, ale o zážitok z osobnej účasti. Som veľmi rád, že som sa zapojil do toho hnutia. Cítim to tak aj teraz, so svojimi dnešnými záväzkami. Je to úspech členov miestneho občianskeho združenia, ktorí pol druha roka bojovali za svoj vrch. Bol to pre mňa obrovský zážitok sledovať tú súdržnosť obyvateľov dvoch dedín, ako bez strachu z bezpečnostných služieb a polície bránia stavebným prácam. Ústava totiž bola na ich strane. Podľa nej možno zasiahnuť do prírodnej chránenej oblasti len v nevyhnutnom prípade. Tým, že súčasná vláda našla vhodné náhradné miesto, dosvedčila, že Zengő nebolo jediné možné riešenie, a postavenie rádiolokátora tam by bolo protiústavné.
* Sila občianskeho združenia sa ukázala aj v tom, že ste sa stali prezidentom republiky?
Áno, oni ma navrhli. Nebol som stranícky kandidát, nie som členom strany ani som na nijakú politickú stranu nebol nadviazaný. Za prezidenta ma navrhlo jedno zelené ochranárske združenie a až neskôr si túto kandidatúru osvojili politické strany. Pri spravovaní vecí verejných sú strany, samozrejme, nenahraditeľné. Ja nie som proti nim. Ich úloha by však nemala byť monopolná. Popri nich majú ústavný priestor aj občianske mimovládne združenia, ktorých účasť vo verejnom živote som vždy presadzoval.
* Nedávno ste naznačili, že chcete vytvoriť sieť zelených hláv štátov. O čo ide?
Nechcem vytvoriť organizáciu so sídlom, rozpočtom, úradom. Bola by to voľná sieť založená na osobných kontaktoch prezidentov s angažovaným prístupom k zachovaniu zelene a s pocitom zodpovednosti voči budúcim pokoleniam. Budem považovať za úspech už to, ak s hlavami štátov s podobným rebríčkom hodnôt budeme o sebe vedieť a v prípade potreby sa spolu dokážeme ozvať. A raz sa možno aj zídeme, nie nevyhnutne v Budapešti, aby sme demonštrovali, že aj takéto ideály sú vo svete.
László Sólyom (63), dlhoročný predseda Ústavného súdu, je od augusta 2005 prezidentom Maďarska. Za hlavu štátu ho navrhlo občianske združenie ochranárov. Jeho kandidatúru podporili dve pravicové opozičné strany. V tajnom hlasovaní získal v parlamente o tri hlasy viac ako kandidátka vládnych socialistov.