Na to, čo Slovensko dosiahlo za doterajšie obdobie svojej samostatnosti, je hrdá väčšina občanov krajiny. Od roku 2003 ich počet stúpol zo 49 na 59 percent. Naopak, kritický odstup si zachováva 37 percent ľudí oproti 43 percentám v roku 2003. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO), ktorý uskutočnil od 3. do 11. novembra na vzorke 1 044 respondentov vo veku od 18 rokov. Silnejší pocit hrdosti je charakteristický pre ľudí s vyšším vzdelaním, prezentovalo ho 72 percent respondentov s vysokoškolským vzdelaním. Najčastejšie ho deklarovali obyvatelia Trenčianskeho (66%) a Bratislavského kraja (65%). Zriedkavejší je pocit hrdosti medzi ľuďmi so základným vzdelaním (53%), u ľudí vo veku nad 60 rokov (49%) a u obyvateľov Nitrianskeho (51%) a Banskobystrického kraja (55%). Medzi prívržencami politických strán s výnimkou priaznivcov KSS prevažuje hrdosť na to, čo SR dosiahla za doterajšie obdobie samostatnosti. Najvýraznejšie je to u prívržencov SDKÚ, za ktorými s odstupom nasledujú priaznivci SF a KDH.
Rok 2005 bol podľa premiéra Mikuláša Dzurindu pre Slovensko dobrým rokom. „Dnes máme istotu, že nádej, s ktorou sme vstupovali do tohto roka a viera, že sa dostavia výsledky, boli oprávnené,” uviedol pre agentúru SITA Dzurinda. Zároveň si však uvedomuje, že nie všetci občania sa budú na tento rok pozerať rovnakou optikou ako on, pretože mali svoje problémy a pozitívne dôsledky reforiem nepociťujú. „Aj keď to neraz v koalícii škrípalo a vo vláde som zaznamenal prvky, ktoré do demokratického zriadenia nepatria, aj keď sme boli veľmi rozhašterení, Slovensko pokročilo,” dodal premiér. V roku 2006 má ešte vláda podľa Dzurindu pred sebou veľa práce. „Chceme, aby sa skvalitňoval vzdelávací proces, aby boli lepšie projekty ako minulý rok, aby sme citlivo posudzovali financovanie základných škôl, vylepšili spôsob poskytovania štipendií,” povedal Dzurinda. Vláda preto bude v roku 2006 klásť dôraz na vzdelávanie.
Maďari, ktorí pri oslavách príchodu Nového roku použijú hlučnú zábavnú pyrotechniku, budú čeliť pokute až do výšky 100 000 forintov (15-tisíc Sk). V Maďarsku zakázali používanie hlučnej pyrotechniky 23. novembra na základe skúseností z minulých rokov, pretože veľký hluk škodí verejnosti. „Ľudia tie petardy zapália a hádžu do súkromných dvorov, poškodzujú majetok a desia domáce zvieratá,” informoval dnes hovorca pohraničnej stráže Ivan Kovács a dodal, že hlučný rámus môže viesť k psychickej nevyrovnanosti u ľudí aj zvierat. Od platnosti zákazu používania mimoriadne hlučnej zábavnej pyrotechniky pohraničná stráž skonfiškovala takmer 140 000 petárd, dovezených najmä zo Slovenskej republiky, v hodnote dvoch mil. forintov (300 tis Sk). Približne 10 000 policajtov bude dohliadať na dianie počas osláv príchodu Nového roka. Medzi 28. a 31. decembrom môžu plnoletí občania nakupovať pyrotechniku s nižším zvukovým efektom. Legálnu pyrotechniku môžu napokon ľudia použiť od 18.00 h. 31. decembra do 6.00 h. 1. januára. Aj napriek zákazu sa však na uliciach vyskytujú obchodníci, ktorí predávajú zakázanú pyrotechniku.
V Maďarsku sa začala likvidácia nelegálne predávanej a zhabanej zábavnej pyrotechniky, ktorú z väčšej časti prepašovali zo Slovenska. Doteraz skonfiškovali orgány milión kusov rôzneho pyrotechnického materiálu - ich likvidácia sa začala včera na policajnej strelnici neďaleko Budapešti. Práve odvčera možno legálne predávať iba takzvané malé ohňostroje, na ďalšie prostriedky platí zákaz. Patria medzi ne aj petardy - zväčša sú čínskej výroby, no do Maďarska ich pašujú zo Slovenska, kde ich prebaľujú. Za nelegálny predaj a používanie takýchto petárd možno vyrubiť pokutu vo výške 100 tisíc forintov, čo je asi 400 eur.
Stalin straší v Budapešti? Hádam nie! No okolo istej linky trolejbusu sa rozvinuli čudné diskusie. Akiste to však súvisí s terajšou „medzisviatočnou“ uhorkovou sezónou. Počúvate úryvok z takzvaného Stalinovho tanga. Nahral som ho nedávno, keď sa aj maďarské vysielanie BBC lúčilo, a na ilustráciu toho, že sa v Londýne pestovala na vysokej úrovni aj satira, pustili aj túto výsmešnú pesničku z roku 1949. „Objímaj ma, povedz: Stalin, šepni mi do ucha: Sovietsky zväz... zafuň mi znova, sedemkrát: Stalin...“ Nuž, práve v spomínanom roku oslavoval generalissimus 70. narodeniny. Vtedy už aj v Maďarsku vládli jeho verní nasledovníci, ktorí vymysleli úžasnú vec. Prvá trolejbusová linka dostala číslo 70, aby na veky vekov hlásala Stalinovu slávu. A naozaj: Stalin „tašiel“, v päťdesiatom šiestom zbúrali aj jeho monumentálnu sochu, dokonca roku 2004 ho vymazali zo zoznamu čestných občanov maďarského hlavného mesta, no trolejbus číslo 70 stále jazdí, ba čo viac: všetky ostatné linky majú číslovanie od 70 vyššie. Toto všetko pripomenuli pred pár dňami na ruskej rozhlasovej stanici Echo Moskvy, v relácii o Budapešti. Voľaktorý šikovný maďarský spravodajca to počúval a v rámci sviatočného nedostatku správ o tom poreferoval. Keďže suchoty stále trvajú, noviny sa témy ujali, a obrátili sa na dopravný podnik mesta Budapešti s otázkou, či náhodou neplánuje zmeniť očíslovanie trolejbusových liniek. Kompetentný tlačový referent však má, na smolu, dovolenku, odpoveď prisľúbil na 2. januára. Ozval sa však viceprimátor, ktorý akúkoľvek zmenu vylúčil a sťaby zo žartu dodal: jemu pripomína sedemdesiatka rok 1970, keď sa mu narodila dcéra. Faktom je, že Budapešťania už dávno zabudli na spojitosť medzi frekventovanou trolejbusovou linkou a Stalinom. Pripomínať si to - s úsmevom - hádam nezaškodí nikomu.
V maďarskom mestečku Rétság severne od Vacova už desať rokov funguje fabrika japonskej spoločnosti TDK. Zdá sa však, že ako majú vypršať výhody (stimuly) pre tohto zahraničného investora, ten uvažuje o „odchode“. Píše o tom dnešné vydanie budapeštianskeho denníka Népszabadság. TDK v Rétságu plánuje v januári prepustiť sto pracovníkov a likvidovať takzvanú ferritovú divíziu. Tá totiž prináša spoločnosti mesačne niekoľko miliónov forintov straty. Výrobu chipových kondenzátorov a indukátorov, respektíve transformátorov však v tomto západonovohradskom priemyselnom parku nerušia. Fabrička zamestnáva v súčasnosti 288 ľudí, likvidácia ferritovej divízie však znamená zníženie počtu zamestnancov o 114. V Európe klesla výroba jadra pre transformátory, čiže ferritu v posledných piatich rokoch o tretinu, dopyt i ceny sa permanentne znižujú, výrobcovia nie sú schopní konkurovať čínskym produktom - píše Népszabadság. Denník ďalej cituje starostu mesta Rétság, ktorý pripomína, že spoločnosť TDK dostala pred desiatimi rokmi výhodné podmienky pre svoju investíciu. Zo župných i štátnych rozvojových fondov získala podporu vo výške pol miliardy forintov a na obdobie desiatich rokov bola oslobodená aj od platenia takzvanej miestnej dane z priemyselnej činnosti. Starosta konštatuje, že toto obdobie teraz vyprší a firma sa balí. Dodáva však, že pomocou TDK obnovili miestny dom kultúry, materskú školu a telocvičňu. Japonci sa za poskytnuté výhody zaviazali udržiavať úroveň zamestnanosti na počte 600 pracovníkov. Zo začiatku ich bolo aj vyše tisíc, no v posledných rokoch už iba okolo 300, čo sa v nasledujúcom mesiaci zníži na 170. Spoločnosť TDK tvrdí, že v priemere desiatich rokov splnila svoje záväzky ohľadne zamestnanosti - píše na záver denník Népszabadság.
Nákupné správanie Maďarov sa v roku 2005 takmer nezmenilo: Pre maďarských spotrebiteľov je naďalej rozhodujúca cena, zatiaľ čo vernosť značke je tak ako doteraz na poslednom mieste. Zhodujú sa na tom jednohlasne analytici inštitútov na prieskum trhu. Podľa štúdie spoločnosti ACNielsen kladú obyvatelia väčších miest - štvrtina obyvateľstva - síce veľký dôraz na širokú ponuku obchodov, ako aj na príjemnú nákupnú atmosféru a uprednostňujú preto hyper- a supermarkety, avšak 2 tretiny z nich sa pri nákupoch orientujú predovšetkým podľa ceny. Menej na cenu prihliadajú zákazníci mladší ako 35 rokov, slobodní a zamestnanci na plný pracovný úväzok. Aj výsledky spoločnosti na prieskum trhu GfK Hungaria ukazujú, že cena zatieni všetky ostatné faktory pri nákupnom správaní Maďarov. Značke je verná iba malá časť spotrebiteľov, ktorí disponujú značnou kúpnou silou. Pre týchto ľudí je predovšetkým rozhodujúca kvalita výrobkov. Podľa GfK sú Maďari nadovšetko konzervatívny národ, pre ktorý aj pri nákupoch sú určujúce zvyky, tradície a rodinné vzory. Prieskumníci okrem toho zistili, že slobodní zákazníci, ako aj bezdetné manželské páry sú menej verní určitým obchodom a ešte menej sa nechávajú ovplyvňovať cenou, zatiaľ čo rodiny pri nákupoch nasledujú príklad rodičov. Reklama má veľký vplyv na rozhodovanie sa spotrebiteľov pri nákupoch. Hoci väčšina opýtaných reklamu v akejkoľvek forme odmieta, dokonca ju „nenávidí” a označuje ju za „ničiacu nervy”, je to najdôležitejší kompas v rozhodovaní sa pri nákupoch. Podľa spoločnosti ACNielsen pochádza 30 % príjmov potravinárskych obchodov z predaja výrobkov, ktoré sa ponúkajú za akciové ceny, propagované reklamou. Podľa údajov maďarského štatistického úradu dosiahol maloobchod vrátane zásielkového obchodu za prvých 10 mesiacov tohto roka 4,5 bilióna HUF, v prepočte 676 miliárd SKK. Len v samotnom októbri predstavoval obrat 508 miliárd HUF.
Maďarsko pripravilo núdzový plán pre prípad, že dôjde k zastaveniu dodávok zemného plynu z Ruska kvôli cenovému sporu medzi Gazpromom a Ukrajinou. Ako informoval hovorca maďarskej petrochemickej spoločnosti MOL Sándor Kantor, Maďarsko spotrebuje v 1. kvartáli 2006 okolo 6 miliárd kubických metrov zemného plynu, z čoho 40 % sa pokryje z dovozu. Národné zásoby v objeme 3 miliardy kubických metrov by mali zaistiť, že akékoľvek dočasné zastavenie dodávok sa podarí preklenúť bez toho, aby sa koneční spotrebitelia dostali do problémov. V roku 2004 Maďarsko pokrylo takmer 80 % spotreby zemného plynu z importu. Všetok dovážaný zemný plyn pochádzal z Ruska a prepravil sa plynovodmi vedúcimi cez Ukrajinu. Tieto dodávky sú teraz ohrozené, pretože Gazprom pohrozil, že od 1. januára 2006 zastaví dodávky na Ukrajinu, ak obe strany nenájdu riešenie sporu o cenách. „Môžeme vylúčiť možnosť, že zemný plyn prestane úplne prichádzať z noci na ráno. Máme však pripravený okamžite použiteľný núdzový plán,” dodal Kantor. Gazprom je vo všeobecnosti zaviazaný zásobovať Maďarsko. Ale ruská firma nemôže garantovať, že zemný plyn naozaj do Maďarska príde, keďže plynovod prechádza územím Ukrajiny, uviedol maďarský minister hospodárstva János Koka. V prípade, že sa dodávky zemného plynu do Maďarska zastavia, štát môže požiadať veľkých spotrebiteľov, aby prešli na ropu.
Zdá sa, že bude ťažké dokázať Austrálčanovi maďarského pôvodu vinu za zločiny spáchané počas druhej svetovej vojny. 83-ročný Charles Zentai naďalej odmieta všetky obvinenia. Maďarské médiá citujú z rozhovoru, ktorý vysielala austrálska rozhlasová stanica ABC včera popoludní s Károlyom alias Charlesom Zentaim, ktorý žije v Perthe už 50 rokov. Opätovne poprel účasť na vražde 18-ročného židovského mládenca v novembri roku 1944 v Budapešti. Tvrdil, že z Maďarska odišiel deň pred touto vraždou. Maďarsko vydalo medzinárodný zatykač na Zentaiho v marci tohto roku. Vlani ho objavili v rámci akcie Posledná šanca pracovníci Strediska Šimona Wiesenthala, takzvaní lovci na nacistov. Riaditeľ strediska Efraim Zuroff teraz konštatoval, že „neslobodno pripustiť, aby nás oslepil vek obvineného, keď je niekto starý, neznižuje sa miera jeho viny“. Maďarsko požiadalo austrálske úrady o vydanie Charlesa Zentaiho práve pred rokom. Súd v Perthe ho vypočuje vo februári.
Nech zvíťazí v jarných voľbách v Maďarsku ktokoľvek, okamžite musí začať reformy štátnej správy, školstva a zdravotníctva - mieni minister hospodárstva János Kóka, ktorý však výkon maďarskej ekonomiky hodnotí pozitívne. Medzi hlavné úlohy svojho rezortu zaraďuje minister prilákanie ďalších zahraničných investorov. Maďarsko v súťaži o zahraničný kapitál v končiacom sa roku obstálo vynikajúco, no na budúci rok bude potrebné vybudovať touto cestou tisíce pracovných miest. János Kóka v hodnotení pre agentúru MTI priznal, že v uplynulých pätnástich rokoch sa žiadna vláda neodhodlala na zásadné reformy v oblasti štátnej správy, školstva a zdravotníctva, no po voľbách to už bude neodkladná úloha, nech sa dostane k moci akákoľvek vláda. Minister vidí pred maďarským hospodárstvom štyri hlavné úlohy. Po prvé - znížiť schodok štátneho rozpočtu pod 3 % HDP, po druhé - súbežne s tým znižovať dane o 1 % HDP, po tretie - za desať rokov postaviť tisíc kilometrov diaľnic a rýchlociest, no a po štvrté - naďalej zohľadniť princípy sociálnej zodpovednosti. János Kóka je optimista, čo sa týka zavedenia eura v pôvodne plánovanom roku 2010.
Ako sa blíži záver roka, aj v Maďarsku vychádzajú rôzne hodnotenia uplynulého obdobia. Jedno z nich hovorí, že životná úroveň Maďarov neustále rastie, hoci sú od blahobytu ďaleko. Najnovšia štatistika ukazuje, že v raste životnej úrovne za obdobie posledných piatich rokov hralo podstatnú úlohu permanentné zvyšovanie miezd, hoci sa tento proces v tomto roku zastavil. Maďarská kúpna sila dosahuje 59 % priemeru Európskej únie. Predstaviteľ jedného z najrenomovanejších ústavov na prieskum trhu konštatuje, že rodiny stále viac míňajú na služby a súbežne s tým stále menej na kúpu každodenného spotrebného tovaru - veď aj obrat maloobchodu klesol v období od 1998 do 2003 o 70 %. Medzi údajmi, ktoré dokazujú zvyšovanie životnej úrovne, uvádza aj nárast obratu v reštauráciách, alebo aj to, že stále viac obyvateľov Maďarska chodí na zahraničnú dovolenku, ba čo viac, aj počet lyžiarov už dosahuje 500 tisíc. Vo väčšom množstve sa míňajú luxusné výrobky, hoci okruh ľudí, ktorí ich kupujú, je v podstate konštantný. O danom tovare však rozmýšľajú Maďari ináč, ako Západoeurópania, napríklad iba 35 % opýtaných si myslí, že užívateľská hodnota motorového vozidla je dôležitejšia, než jeho vzhľad, kým v západnej Európe je tento pomer 72 %. Ekonomický denník Napi Gazdaság k tejto téme poznamenáva, že Maďari sú v podstate na rovnakej úrovni, ako Česi a Slováci. No porovnanie s občanmi vyspelých západných štátov je prakticky nemožné. Napríklad obyvateľ severovýchodnej župy Szabolcs-Szatmár-Bereg zarobí v priemere za rok toľko, aký je priemerný mesačný príjem v Nórsku.
Namiesto hasenia ohňa aktívnu diplomaciu - žiada v rozhovore pre budapeštiansky denník Népszabadság opozičný politik Zsolt Németh, ktorý je aj predsedom zahraničného výboru parlamentu. Okrem iného konštatuje, že susedská politika súčasnej vládnej koalície je „chudobná na nápady“. Šéf zahraničnopolitického kabinetu opozičného Fideszu Zsolt Németh si myslí, že maďarská diplomacia sa najčastejšie uchýlila k haseniu požiaru a musela sa prispôsobovať improvizačným ťahom premiéra Ferenca Gyurcsánya, neraz aj vysvetľovať „prerieknutia“ predsedu vlády, ako to bolo napríklad v prípade saudských futbalistov, ktorých - zo žartu - nazval potenciálnymi teroristami. Spôsobilo to v arabskej relácii veľké škody. Keď sa po odchode Lászlóa Kovácsa do Bruselu ujal funkcie ministra Ferenc Somogyi, rezort zoslabol, odňali mu zahranično-ekonomické aj európske záležitosti. Na pripomienku, že vo svete považujú zahraničnú politiku Fideszu za konfrontačnú, a že medzi krajanmi si buduje táto strana vlastnú klientelu, Zsolt Németh reaguje odmietavo. Zdôrazňuje, že práve počas vládnutia Fideszu bola maďarská zahraničná politika iniciatívna, praktická a naraz presadzovala národné záujmy a spoluprácu na základe vzájomných výhod. Svedčia o tom mnohé investície, výstavba mostu, železničného spojenia a podobne. Súčasná vláda však neuzavrela so susedmi žiadnu významnú dohodu a jej susedská politika bola bez nápadov - konštatuje Németh. O vzťahoch Maďarska so Slovenskom poznamenáva, že po prijatí maďarského krajanského zákona sa dostala v Bratislave do prevahy hungarofóbia. Ani slovenská, ani Medgyessyho či Gyurcsányova vláda si s tým nevedela poradiť, potrebný bude obrat, veď v oboch krajinách budú voľby - dodáva maďarský opozičný politik v rozhovore pre denník Népszabadság.
Maďari si dali pod vianočný stromček „Veľkú knihu“. Tesne pred sviatkami sa totiž skončila desať mesiacov trvajúca súťaž s týmto názvom. Najprv mohli ľudia vybrať prvú stovku najobľúbenejších kníh z maďarskej i svetovej literatúry, potom sa kruh zúžil na päťdesiat, neskôr na dvanásť, a do predvianočného finále sa prebojovali tri, ktoré by mohli poznať aj čitatelia na Slovensku. Ktorá kniha vyhrala? Nápad prišiel z Británie, no originál zaostal za „plagiátom“ - Maďari sa vrhli do súťaže s veľkým nadšením. Akciu podporila vláda pol miliardovou sumou, a tu už začali mnohí „fajnoví“ literáti hundrať: vraj sa tieto peniaze dali použiť oveľa lepšie, napríklad na zníženie cien kníh, a vôbec, televízna súťaž nie je reprezentatívna, ľudia ani nečítajú viac, len si spomínajú na to, čo čítali najradšej v detstve, že je to príliš plebejské, degradovať „svätosť knihy“ na hlasovanie v televízii, sťaby v nejakej reality-show či megastár. Poznamenávam: tieto „formáty“ išli v Maďarsku na komerčných staniciach, kým propagovať knihy sa podujala verejnoprávna televízia. Preto sa mi zdá teraz ako úder pod pás, porovnávať sledovanosť a dokazovať, že jednotlivé kolá súťaže sledovalo v priemere „iba“ tristotisíc divákov. Musím ešte povedať, že pravdu mali tí, ktorí predpovedali úspech knihy prečítanej v mladosti ako školskú, viac-menej povinnú četbu. Na treťom mieste skončil román Abigél od súčasnej maďarskej spisovateľky Magdy Szabóovej. Úporný boj o prvenstvo viedli Chlapci z Pavlovej ulice od Ferenca Molnára a Jágerské hviezdy od Gézu Gárdonyiho. Možno si aj vy spomínate na príbeh drobného, chorľavého Ernőa Nemecseka, ktorý v boji o pľac na hranie obetuje aj svoj život, a pred jeho hrdinstvom sa prídu klaňať aj najväčší hochštapleri-bitkári z konkurenčnej partie chlapcov. Česť, čisté a úprimné city zvíťazia! V súťaži o Veľkú knihu však zvíťazili Jágerské hviezdy - rozsiahly a najmä romantický príbeh z obdobia protitureckých bojov, keď hrad v meste Eger-Jáger bol poslednou baštou v boji za obranu kresťanského Západu. Že by bol tento mýtus dodnes živý? Neviem, no viem, že Jágerské hviezdy patrili aj v mojom živote medzi určujúce literárne zážitky. Ak dovolíte, opäť pripomeniem, ako sme sa v štvrtej triede slovenskej základnej školy tu v Budapešti tešili na hodiny čítania. Pani učiteľka Böhmová sa totiž rozhodla prečítať nám celý román. A my, kým táto dobre hrubá kniha „trvala“, s otvorenými ústami sme počúvali príbeh Gregorka a Evičky na pozadí obliehania egerského hradu Turkami. Obdivovali sme hradného kapitána Štefana Dobóa, nenávideli sme Jumurdžáka, ktorý sa celý čas plietol do cesty dvom hlavným hrdinom. My sme sa už vtedy naučili, čo je to „janičiar“, a najmä: aká je čistá, úprimná láska, či už medzi dvoma mladými ľuďmi, alebo k vlasti. Slovom, bol to kultový román. A bola to dobrá voľba, hoci pochybujem, že ho dnes školáci čítajú, skôr videli jeho sfilmovanú podobu, ktorá patrí medzi najúspešnejšie diela maďarskej kinematografie. Skeptické hlasy by som tentoraz odohnal. Veď desať mesiacov sa dostali literatúra a čítanie opäť na obrazovky. Kým maďarská literatúra zožala vo svete niekoľko úspechov -spomeňme len „nobelového“ Imreho Kertésza, či európske víťazné ťaženie Pétera Esterházyho a Pétera Nádasa - z verejnoprávnej televízie sa toto odvetvie v posledných rokoch vytratilo, nehovoriac o tom, že aj kultúra čítania klesala. A zrazu je tu veľavravný údaj: obrat v knižniciach vzrástol počas trvania súťaže „Veľká kniha“ o 17 %, najviac si ľudia požičiavali práve knihy, ktoré sa umiestnili v prvej stovke. Hľa, tu by sa hodil môj obrátený, zato obľúbený slogan: situácia je síce beznádejná, avšak nie zlá. Ešte drobný dodatok na záver: denník Pesti Hírlap začal zverejňovať na pokračovanie Gárdonyiho román Jágerské hviezdy práve pred sto šiestimi rokmi, na Vianoce roku 1899.
Necelých pár hodín do Vianoc sa aj v Budapešti stupňuje masová nákupná horúčka. Viacerí obchodníci ponúkajú nižšie ceny tovarov nečakajúc na pokles dane z pridanej hodnoty z 25 na 20 percent od januára. Až dve tretiny Maďarov považujú za želateľné zníženie materiálnej spotreby. Avšak väčšinou zostáva len pri slovách. Pred záverom roka opäť prepadajú pokušeniu v podobe zvyšovania konzumu a ani teraz to nie je inak. Nie sú však výnimkou vo svete prevrátených hodnôt a nadvlády peňazí. Necelých pár hodín do Vianoc sa aj v maďarskej metropole stupňuje masová nákupná horúčka, hoci sa v nej stráca pravá podstata prípravy a osláv kresťanských sviatkov. Mnohé obchody v Budapešti nepočkali ani do začiatku adventného obdobia. Sviatočnú výzdobu a reklamu spustili začiatkom novembra, ba niektoré už koncom októbra. Obchodníci si mädlia ruky v očakávaní vyšších príjmov. V poslednom mesiaci roka Maďari minú na nákupy asi o štvrtinu viac peňazí ako priemerne v iných mesiacoch. Podľa jedného prieskumu trhu vlani vydali v decembri okolo 228 miliárd forintov. V tomto roku sa čaká na rekordný nárast nielen vďaka vyšším reálnym mzdám, ale aj rôznym výhodným akciám. Viacerí obchodníci ponúkajú nižšie ceny tovarov nečakajúc na pokles dane z pridanej hodnoty z 25 na 20 percent od januára. „Od polovice novembra sa čoraz častejšie objavujú témy súvisiace so sviatkami. S príchodom zimy slovo karácsony (Vianoce) je pravidelne medzi piatimi najhľadanejšími,” hovorí Balázs Kristók z jednej vyhľadávacej stránky na internete. Pred Vianocami zavíta 14- až 16-tisíc návštevníkov denne na inú stránku, ponúkajúcu nákupy v sieti. Najväčší záujem je o elektronické výrobky. Hlavný vianočný trh v Budapešti na Vörösmartyho námestí sa stal za viac než tri týždne od otvorenia jedným z najvyhľadávanejších miest, najmä zo strany zahraničných návštevníkov. Nečudo, že tu počuť skôr zmes cudzích jazykov než maďarčinu. Ani slovenčina nie je výnimkou. Množstvo ľudí sa s námahou presúva medzi uličkami okolo stovky stánkov s typickými vianočnými ozdobami, medovníkmi, suvenírmi a inými darčekmi od výmyslu sveta. Podľa všetkého ich však zaujíma viac predsviatočná atmosféra ako nakupovanie. Dotvára ju aj nabitý kultúrny program v rohu námestia za fontánou s levmi vrátane pravidelných adventných koncertov. Zavítal sem aj fínsky Mikuláš Joulupuki. Organizátori predstavili aj ľudové zvyky z Kumanska, regiónu medzi Dunajom a Tisou. Pred Štedrým dňom tu bude živý betlehem. Pred stánkom s pečenými kráľovskými trubicovými koláčmi, domácou špecialitou pôvodom z rumunského Sedmohradska, trpezlivo čaká dlhý zástup záujemcov. Pomocníčky takmer nestačia navíjať cesto na valček. Lahôdka s rôznymi príchuťami vyjde na tisíc forintov. Rady sa vytvárajú aj na miestach s predajom chutného vareného vína (dve deci za tristo forintov), no aj rôznych pečených a varených jedál. „Som chudobná bezdomovkyňa. Pomôžte niekoľkými forintmi,” opakuje postaršia žena s nastavenou miskou na ulici pri menšom trhu na neďalekom námestí Ferenca Deáka, kde sa križujú všetky tri linky metra. Iný bezdomovec spí pred výkladom obchodu a ďalší v podchode s dvoma psami. Dobročinné organizácie nezabúdajú ani na týchto ľudí a ďalších odkázaných na pomoc. A to je už bližšie podstate sviatkov pokoja, radosti a súdržnosti.
Vianočné zvyky sa v Maďarsku postupne menia. No nie zásadne, ale drobné zmeny postrehnúť možno. O nákupnom ošiali škoda stratiť reč, stačí iba toľko: z roka na rok rastie, zmätky a tlačenica sú na nevydržanie. Preto zrejme stále viac ľudí túži tomuto obdobiu uniknúť a stráviť sviatky s priateľmi, ktorí sa zato tiež obdarúvajú. Chcem tým naznačiť, že Vianoce sú stále menej zatvorené do rodinných domovov. Badateľnou novinkou je aj klesajúci pomer vyrezaných vianočných stromčekov. Stále viac obľúbené sú umelé, zrejme z finančných dôvodov, lebo obyčajný stromček do dvoch metrov vyjde najmenej na 5 tisíc forintov, čo je asi 20 eúr. No a so zeminou, v kvetináči sa míňa v tomto roku tiež viac stromčekov, než vlani. Zatiaľ sa však nedá povedať, že sa masovo rozšírili riešenia, ktoré navrhujú zelení: upečte si doma stromček z medovníka! Alebo si ho urobte z drôtu - keď za neho postavíte sviečku, tá vrhne obrysy stromčeka na zem či dosku, a už aj máte tieňový vianočný stromček... Vianočná výzdoba je klasická, možno trocha krikľavejšia, než vlani. Problémy sú však opäť s červenou hviezdou. Pred pár rokmi v južnom meste Pécs dali odstrániť zo stromu na centrálnom námestí obrovské červené ozdoby v tvare hviezdy, no a teraz prekážajú v západnom Szombathelyi. Miestneho obchodníka s platňami udali pre červené hviezdičky vo výklade - vraj propaguje totalitný režim, čo v Maďarsku zakazuje zákon. Policajti prišli na miesto činu, avšak nezačali žiadne vyšetrovanie, lebo zistili, že nejde o príliš červené, ani pravidelné päťcípe hviezdy, lež o trocha deformované... Päťhviezdičkové luxusné hotely sa vytasili sympatickou, hoci trocha grotesknou novinkou. V týchto dňoch totiž varia pre bezdomovcov. Samozrejme nepodávajú na ulici husaciu pečienku v želatíne z tokajského vína, ani carpaccio z tuniaka s morskou špargľou... Ale poskytujú personál a niektoré suroviny Maltézskej charite, ktorá to celé organizuje. Avšak luxusný hotel Le Meridien v samotnom centre už zorganizoval večeru pre dvadsiatich piatich bezdomovcov vo svojich priestoroch, v reštaurácii Le Bourbon. Rád by som bol videl túto scénu na vlastné oči, no mám dôveryhodné informácie, pretože tam moja dcéra, sťaby budúca hotelierka, je na povinnej praxi. Takže ľudia z ulice boli vyštafírovaní, čistí, ani nie hluční, a mimoriadne im chutilo, aj keď ich nehostili sviatočným menu pre solventných turistov. Servírovali im francúzsku cibuľovú polievku, no druhý a tretí chod už bol maďarský. Vraj francúzsku kuchyňu nemusia mať radi všetci! Nuž, proti gustu žiaden dišputát! Mimochodom, ani „normálni“ hostia nemali nič proti nezvyčajnej návšteve a družne večerali s rozveselenými bezdomovcami. Jeden z nich sa pochválil, že tu večeria už druhý raz v živote. Pred niekoľkými rokmi totiž dostal jedlo v cele predbežného zadržania - v tejto budove bolo totiž sídlo budapeštianskeho policajného riaditeľstva. Teraz mu chutilo oveľa viac...
Väčšina Budapešťanov prijíma cudzincov, no nechcela by mať suseda Araba či Číňana, maďarské občianstvo by poskytla každému, kto má prácu a hovorí po maďarsky. Vyplýva to z najnovšieho prieskum medzi obyvateľmi hlavného mesta. Hlavné mesto si objednalo štúdiu o tom, ako jeho obyvatelia prijímajú cudzincov, akú mienku majú o tých, čo tu pracujú, alebo sú „iba“ turisti. Zdá sa, že isté stereotypy stále prežívajú... Turistom sa Pešťania a Budínčania tešia, nech len prídu v čo najhojnejšom počte: prinášajú zisk, spestrujú život v meste - mieni prevažná väčšina. V menšine zostali tí, ktorí nemajú radi turistov preto, lebo si môžu dovoliť chodiť do drahých podnikov... A či by súhlasili, aby sa tu cudzinci aj usadili? V podstate áno, najmä, keď sú to Maďari zo susedných krajín, alebo občania bohatších štátov, napríklad Taliani, Nemci, Japonci, Američania. Desatina opýtaných je však proti trvalému pobytu Rumunov, Srbov, Ukrajincov, Číňanov či Arabov. V blízkosti polovice respondentov žijú cudzinci, v najväčšom počte Číňania. Ich „obľúbenosť“ aj tu závisí od výšky vzdelania obyvateľov: ľudia s vyšším vzdelaním sú tolerantnejší, menej vzdelaní a starší zasa neradi vidia Číňana vo svojom dome. Prevažná väčšina, až 70% Budapešťanov si myslí, že do niekoľkých rokov tu vzniknú celé štvrte, kde budú prevažovať príslušníci jednej cudzej nácie. Najsilnejšia je vízia čínskej štvrte. Tá už takmer jestvuje - v XV. obvode, kde žije niekoľko tisíc Číňanov, ktorí majú aj vlastnú školu. Vedenie Budapešti ďakuje pekne za prieskum a štúdiu. Príval turistov víta a chystá sa aj na zosilnenie migračnej vlny. Pripúšťa, že strach či obavy z cudzincov prežívajú aj v iných veľkomestách: obraz prisťahovalcov, ktorí sem prišli za obživou, býva vždy horší, než pohľad na vysoko postavených, bohatších podnikateľov.
Niekoľko mesiacov pred budúcoročnými parlamentnými voľbami začína mať hlavná maďarská opozičná strana Fidesz opäť problémy so svojimi politikmi a aktivistami, ktorí namiesto získavania nerozhodnutých voličov svojimi radikálnymi vyjadreniami voličov skôr odháňajú. Veľkú pozornosť vyvolalo tento týždeň zverejnenie agitácie režiséra Imre Kerényiho, ktorý v novembri na jednom mítingu vyzval aktivistov Fideszu na neuznanie prípadných nepriaznivých volebných výsledkov. „Musíme konať. Kto má rád svoju vlasť, vstúpi do armády občianskych krúžkov. Cieľom je, aby sme 8 - 12 rokov vládli my. My, vládnuca krajina histórie, musíme získať späť moc. Ak vyhrajú oni, treba urobiť revolúciu,” povedal. Kerényi bojoval za posledných 15 rokov za rôzne strany. Vynikol ostrým slovníkom a svojráznymi happeningmi. Je jedným z najznámejších aktivistov hnutia občianskych krúžkov, ktoré predseda Fideszu a expremiér Viktor Orbán založil po volebnej porážke v roku 2002. Napríklad počas demonštrácie pred verejnoprávnou televíziou, ktorá podľa prívržencov Fideszu nedávala strane dostatočný priestor dal k budove postaviť rakvu. Zverejnenie Kerényiho slov dostalo Fidesz do nepríjemnej situácie. Podľa popredného politika strany Tamása Deutscha išlo iba o umelecké preháňanie. Zároveň sa však odmietol od neho dištancovať. Vyvolávanie dojmu, že nastávajúce voľby sú bojom na život a smrť, patrí dlhšie k osvedčeným taktikám Fideszu, ktorú čiastočne prevzali aj dnes vládni socialisti. „Ja cítim vôňu pušného prachu... a verte mi, pripravujú sa veľké veci,” povedal Orbán začiatkom decembra. Pred voľbami stojí Fidesz pred rovnakou dilemou, akú musel riešiť z pozície vládnej strany v roku 2002. Na to, aby vyhral voľby, potrebuje hlasy krajne pravicových aj stredových voličov. Rétorika priťahujúca jedných, však odpudzuje druhých. Fidesz rieši tento problém rôznymi spôsobmi, napríklad rozdelením úloh v rámci kampane. Niektorí z jeho politikov predstavojú umiernenú tvár strany, iní naopak hecujú radikálne publikum. Niekedy to však má nežiaduci účinok, napríklad ak médiá zachytia slová určené iba najfanatickejším priaznivcom. Pred štyrmi rokmi napríklad Fidesz veľmi poškodila nahrávka z mítingu podpredsedu strany Lászlóa Kövéra, ktorý odporučil nespokojencom s Orbánovou vládou, aby sa šli obesiť.
Aj v Maďarsku hodnotia politické strany práve sa končiaci rok, no opozícia tentoraz predbehla koalíciu. Predseda Fideszu Viktor Orbán podal zdrvujúcu kritiku činnosti vlády. Ľudia žijú horšie, ako pred rokom - to bol lajtmotív Orbánovho vystúpenia na straníckom fóre. „Rok 2005 priniesol neistotu a nevypočítateľnosť pre občanov, avšak pre miliardárov a nadnárodné spoločnosti to bol úspešný rok“ - dodal predseda Fideszu, ktorý ešte vyčítal vláde, že predala všetko, čo sa dalo. Práve preto ponúkol spojenectvo železničiarom, aby spoločne zabránili na budúci rok privatizácii štátnych dráh. Orbán hodnotil uplynulý rok aj vo večernej televíznej relácii. Prisľúbil okrem iného to, že ak jeho strana jarné voľby vyhrá, okamžite zníži ceny elektrickej energie o 10 % a prehodnotí zmluvy, ktoré uzavrel štát s výrobcami energie. Takisto naznačil radikálne zníženie daní. Pred voľbami však chce zmobilizovať v kampani vyše stotisíc dobrovoľníkov, ktorí by mali pomôcť Fideszu k víťazstvu.
Vláda SR odsúhlasila desaťmiliónovú jednorazovú dotáciu na podporu tohoročného zahraničného vysielania Slovenského rozhlasu. Po rokovaní vlády to potvrdil minister kultúry František Tóth. Vláda tak uznala svoju zákonnú povinnosť podporovať zahraničné vysielanie verejnoprávneho rozhlasu. Minister však podotkol, že zákon o rozhlase neurčuje, koľko má štát prispievať na Rádio Slovakia International. Tento rok stálo zahraničné vysielanie 54 miliónov korún.
Prevažnú väčšinu rekordného príjmu z privatizácie budapeštianskeho letiska venuje maďarská vláda na zníženie štátneho dlhu - oznámil to predstaviteľ ministerstva financií. Vláda vylučuje možnosť venovať časť zisku na sociálne či zdravotnícke účely, pretože takýto výdavok by automaticky zvyšoval schodok štátneho rozpočtu. S návrhom vylepšiť stav zdravotníctva z privatizačných peňazí prišiel v týchto dňoch opozičný Fidesz. Podľa štátneho tajomníka ministerstva financií to nie je možné a bolo by to v protiklade so zámerom vlády znižovať deficit. Z takmer dvoch miliárd eur, ktoré Maďarsko dostalo od britskej spoločnosti BAA International za budapeštianske letisko, venuje vláda vyše poldruha miliardy na splácanie dlhu štátnej pokladnice. Tento príjem však nemožno vykazovať v tohtoročnom rozpočte, čiže celkový deficit by mal byť na úrovni šiestich percent hrubého domáceho produktu. Tu hodno pripomenúť, že práve kvôli tomuto vysokému schodku sa zdá byť neudržateľný termín prístupu Maďarska k eurozóne roku 2010.
Na čo by mali v Maďarsku venovať rekordný príjem z privatizácie budapeštianskeho letiska? - okolo tejto otázky sa vedú spory od chvíle, ako o predaji spoločnosti Budapest Airport britskej firme BAA International padlo rozhodnutie. Opozícia najnovšie navrhuje dať sumu na zdravotníctvo, vláda to však považuje za nemožné. Najväčšia opozičná sila, Fidesz má takzvané konzultačné fórum aj pre oblasť zdravotníctva. Na jeho dnešnom zasadaní padol návrh, aby takmer 500 miliárd forintov, čiže necelé dve miliardy eur venovala vláda na reformu a rozvoj zdravotníctva. Predseda Fideszu Viktor Orbán však pripomenul, že nie táto oblasť je jediná, kde by sa zišli „nečakané“ peniaze, v rovnako zlej situácii je aj školstvo či veda a výskum. Opozičný vodca žiadal o použití privatizačných súm „poctivé konzultácie“, dokonca nepriamo navrhol usporiadať o tom mimoriadny diskusný deň v parlamente, aby „peniaze nezmizli cez neznáme kanály“. Predstaviteľ vládnej socialistickej strany na to reagoval tým, že ide o vyvolávanie napätia. „Každý predsa vie, že privatizačné zisky nemožno zmeniť na rozpočtové výdavky, keď sa táto suma nemôže objaviť na príjmovej stránke“. Socialisti si myslia, že zo strany Fideszu ide o „populistickú snahu získať hlasy pred parlamentnými voľbami“. Možno pripomenúť, že rekordný príjem z predaja budapeštianskeho letiska mieni vláda venovať predovšetkým na zníženie zahraničného dlhu, čím by štátna pokladnica ušetrila miliardy len na úrokoch.
Budapeštiansky súd odmietol zaregistrovať nástupnícku organizáciu spolku Krv a česť, ktorú ako neonacistickú rozpustili v Maďarsku začiatkom októbra. Pax Hungarica - takto sa nazýva nový spolok, ktorý chceli zaregistrovať. Jeho ciele sú však protiústavné - stojí vo verdikte súdu maďarského hlavného mesta, ktorý ešte pripomína, že organizácia s podobnými cieľmi už jestvovala a bola právoplatne rozpustená. Ide o združenie s názvom Krv a česť, ktoré pravidelne organizovalo demonštrácie na znak sympatií s takzvanými hungaristickými ideami a nemeckými fašistickými vojskami.
„Hľadaj muža!“ - Takýto názov má kampaň, ktorú začalo hnutie Za Maďarsko bez prostitúcie. Ide o prvú celoštátnu akciu podobného druhu, v rámci ktorej chcú upriamiť pozornosť na mužov, ktorí „generujú“ a vydržiavajú prostitúciu a využívajú sexuálne služby. Téme sa dnes venuje budapeštiansky denník Népszabadság, informuje spravodajca Gregor Martin Papucsek. Organizátori kampane plánujú v prvej etape presadiť zákon, podľa ktorého by bolo možné trestne stíhať mužov, ktorí využívajú služby mladistvých prostitútok, ktoré ešte nedosiahli vek18 rokov. K výzve s týmto obsahom sa už pripojilo dvesto ľudí, medzi nimi známe osobnosti z oblasti kultúry, filozofie, sociológie či práva. V denníku Népszabadság hlavná organizátorka kampane tvrdí, že regule, ktoré v Maďarsku upravujú prostitúciu, sú chybné. Maďarsko by sa malo v zmysle newyorskej zmluvy z roku 1949 snažiť o potlačenie prostitúcie. Zákon z roku 1999, ktorý v rámci boja proti organizovanému zločinu povoľuje takzvané zóny tolerancie, kde je prostitúcia povolená, teda tento zákon sa nedá dodržať. Klientov úrady netrestajú, no na druhej strane už potrestali mnohé prostitútky do 18 rokov, ktoré sa ponúkali mužom mladším ako 18 rokov. Hnutie presadzuje zavedenie švédskeho modelu: trestá sa každý, ktorý využije služby prostitútky. Dnes súhlasí s týmto zákonom 80 percent Švédov a počet prostitútok klesol na desatinu, navyše sa výrazne obmedzil obchod s ľuďmi. V Maďarsku však od roku 1999 rozkvitá prostitúcia a počet nelegálnych verejných domov rastie - píše denník Népszabadság.
Podpora členstvu v Európskej únii je v Maďarsku stále nižšia, než je priemer v členských krajinách dvadsaťpäťky. Iba 39 % Maďarov považuje za dobré, že krajina je v Európskej únii, pričom priemer celého spoločenstva je 50 %. Klesá aj pomer tých, ktorí si myslia, že Maďarsko má z členstva osoh - je ich iba 41 %. Oproti jarnému prieskumu až o 9 % klesol teraz počet tých, ktorí dôverujú inštitúciám Únie, teda Európskemu parlamentu a Európskej komisii. Maďari však vysoko vedú ohľadne ďalšieho rozširovania - až 66 % opýtaných by privítalo ďalšie krajiny.
Takzvané historické cirkvi v Maďarsku označujú štátny rozpočet na rok 2006 za diskriminačný a nevylučujú, že sa obrátia na ústavný súd. Maďarský parlament schválil rozpočet na budúci rok v pondelok večer. Cirkvi do poslednej chvíle dúfali, že v konečnej verzii už nebudú pasáže, ktoré znamenajú zníženie štátnych podpôr na sociálnu činnosť a školstvo. Nestalo sa tak. Tajomník katolíckej biskupskej konferencie András Veres oznámil, že spolu s ostatnými cirkvami zvažujú podnet na ústavný súd. Tu hodno dodať, že tri kresťanské cirkvi podali sťažnosť už aj proti tohtoročnému rozpočtu, no ústavný súd sa jej zatiaľ nevenoval. Kalvíni a luteráni sa takisto domnievajú, že nový rozpočet ukracuje cirkevné inštitúcie o oprávnené príspevky. Kalvínsky biskup Gusztáv Bölcskei kvalifikoval ako vrchol cynizmu vládny pozmeňovací návrh o zvýšenie cirkevných dodatočných podpôr o jeden forint. Zväz židovských náboženských obcí v Maďarsku chápe, že v ťažkej hospodárskej situácii sa majú uskromňovať aj cirkvi, no nevidí dôvod, prečo by sa mali dostať ich inštitúcie do ešte horšieho postavenia, ako ostatné.
Maďarské orgány sprísnili kontrolu na štátnych hraniciach v súvislosti s množiacimi sa pokusmi o ilegálny dovoz petárd do krajiny. Ako uviedol pre agentúru MTI hovorca Pohraničnej stráže MR Iván Kovács, mnoho ľudí sa pokúša obísť od novembra platný vládny zákaz, ktorý sa týka petárd, vydávajúcich výrazné zvukové a svetelné efekty. Najviac pašerákov sa zakázaný tovar pokúsilo dostať do Maďarska cez slovensko-maďarskú hraničnú čiaru, kde v uplynulých týždňoch odhalili celkove 30 takýchto prípadov a zhabali tovar v hodnote 1,7 milióna forintov. Hovorca súčasne upozornil, že každý, u koho sa nájde podobná petarda, musí rátať s pokutou 50.000 forintov, kým až dvojnásobnú pokutu môžu udeliť osobám za použitie takýchto petárd. Spomínané tresty sa nevzťahujú na inú zábavnú pyrotechniku, ktorej distribúciu príslušné úrady povolili na vyhradených predajných miestach.
Vláda SR súhlasila s vymenovaním Vilmy Prívarovej za predsedníčku Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Funkcie sa oficiálne ujme 1. januára, kedy zo zákona vznikne tento úrad. Funkčné obdobie predsedu je päťročné a úrad bude sídliť v Bratislave. V. Prívarová bola od júna splnomocnenkyňou vlády pre zahraničných Slovákov. Úrad sa bude okrem iného podieľať na tvorbe štátnej politiky starostlivosti o krajanov.
Po 85 rokoch spolu včera vo Viedni zasadali rakúska a maďarská vláda. Neznamená to, samozrejme, obnovenie niekdajšieho Rakúska-Uhorska, len symbolické vyjadrenie veľmi dobrých vzťahov dvoch susedných krajín a stredoeurópsku aplikáciu tradície známej z nemecko-francúzskych vzťahov. „Bolo to prvotriedne pracovné zasadanie,” tvrdil rakúsky kancelár Wolfgang Schüssel po dvojhodinovom rokovaní na tlačovke s maďarským premiérom Ferencom Gyurcsányom. Obe vlády sa majú v budúcnosti schádzať každý rok. Gyurcsány pripomenul, že ak bolo posledné podobné zasadanie v októbri 1918 znamením konca niečoho, súčasné stretnutie je naopak začiatkom procesu pochopenia toho, že rozširujúca sa Európska únia bude efektívna iba vtedy, ak budú jej regióny užšie spolupracovať. V regionálnej spolupráci môže podľa neho Rakúsko zohrať mimoriadnu úlohu, pomôcť tomu, aby „Európa znovu objavila strednú Európu”. Maďarsko-rakúske vzťahy sú od rozpadu spoločného štátu tradične veľmi úzke, a pomerne dobré boli dokonca aj v čase studenej vojny. Ako pripomenul Gyurcsány, Rakúsko prijalo po porážke protikomunistického povstania v roku 1956 až štvrť milióna maďarských utečencov. Maďarsko bolo naopak jedinou kandidujúcou krajinou, ktorá sa v roku 2000 po vstupe krajne pravicovej strany Slobodných do vlády odmietla pripojiť k bruselským sankciám proti Viedni. Okrem symboliky však spoločné zasadanie prinieslo iba málo konkrétnych výsledkov. Rakúsko aj naďalej trvá na svojich obmedzeniach pohybu pracovných síl z nových členských krajín vrátane Maďarska, podarilo sa iba nepatrne zvýšiť počet pracovných povolení vydávaných maďarským občanom. Ministri oboch vlád podpísali niekoľko medzirezortných dohôd, napríklad na zjednotenie plánov na rozvoj cestnej infraštruktúry v prihraničných regiónoch, či vzájomnom zastupovaní sa konzulátov v zahraničí. V krátkom čase ide o druhý prípad, keď budapeštianska vláda zasadala spolu s vládou niektorej susednej krajiny. V októbri sa v Bukurešti uskutočnilo spoločné zasadanie vlád Maďarska a Rumunska, považované mnohými komentátormi za prielom v historicky napätých vzťahoch oboch krajín.
Za posledné tri roky sa u ľudí na Slovensku zvýšil pocit životnej spokojnosti a znížil sa počet tých, ktorí konštatujú zhoršenie finančnej situácie svojich domácností. Kým koncom roku 2003 spokojnosť so životom deklarovalo 36 percent ľudí, vlani to bolo 48 percent a koncom tohto roka je ich 56 percent. Vyplýva to z výsledkov reprezentatívneho prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO), ktorý v utorok prezentovali na tlačovej besede. Zber názorov verejnosti na aktuálne spoločenské a politické otázky zabezpečila agentúra Focus od 3. do 9. novembra na vzorke 1 044 obyvateľov SR vo veku nad 18 rokov. Prieskum sa okrem iného zameral na porovnanie hodnotenia zmien v posledných troch volebných obdobiach. „Chceli sme sa sústrediť na to, ako ľudia na Slovensku vnímajú krajinu rok pred voľbami,” uviedla na tlačovej besede Zora Bútorová z IVO. Ako poukázala, v spoločnosti je síce značne rozšírené kritické hodnotenie zmien po voľbách v roku 2002, ale v porovnaní s predchádzajúcich volebným obdobím (1998 - 2002) sa okruh kritikov znížil. Pri posudzovaní vývoja spoločnosti v ôsmich oblastiach - medzinárodné postavenie Slovenska, postavenie maďarskej menšiny, postavenie a šance mladých ľudí, stav demokracie na Slovensku, životná úroveň Vás a Vašej rodiny, dodržiavanie ústavy a zákonov, spravodlivosť v spoločnosti a bezpečnosť občanov, prevažuje v šiestich z nich konštatovanie negatívneho trendu. Na plusovú stranu sa prikláňa hodnotenie iba pri posudzovaní zmien v postavení maďarskej menšiny a v medzinárodnom postavení Slovenska. Podľa predstaviteľov IVO možno konštatovať, že kľúčový obrat vo vnímaní medzinárodného postavenia Slovenska sa odohral v rokoch 1999 až 2002. Iba 39 percent občanov priaznivo hodnotí zmeny, ktoré nastali až prijatím Slovenska do Európskej únie a NATO. Postavenie maďarskej menšiny sa podľa občanov zmenilo najmä po voľbách 1998, po voľbách 2002 sa podľa polovice oslovených občanov stabilizovalo a podľa vyše tretiny naďalej zlepšovalo. Ako poukázala Bútorová, za posledné tri roky výrazne pribudli respondenti, ktorí konštatujú zlepšenie šancí mladých ľudí. Kým v roku 1997 zlepšenie deklarovalo 10 percent, v roku 2002 ich bolo iba šesť percent, v tohtoročnom novembrovom prieskume ich bolo 22 percent. Zásadný obrat vo vnímaní vývoja stavu demokracie na Slovensku nastal podľa prezentovaných výsledkov prieskumu po voľbách v roku 1998, po roku 2002 sa podľa polovice občanov stav buď nemenil a podľa necelej tretiny zhoršil. Názor ľudí na vývoj životnej úrovne po voľbách v roku 2002 sa oproti predchádzajúcemu volebnému obdobiu mierne zlepšil. „Aktuálne hodnotenie sa priblížilo k hodnoteniu v roku 1997,” poukázala Bútorová. Ako poznamenala, v súčasnosti už respondenti konštatujúci zachovanie nezmeneného stavu mierne prevažujú nad tými, čo konštatujú zhoršenie, kým v roku 2002 to bolo naopak. Pri hodnotení zmien v dodržiavaní ústavy a zákonov sa počas uplynulých troch volebných období kontinuálne zužoval okruh kritikov a rozširoval sa okruh ľudí konštatujúcich nezmenený stav. Priebežne sa zužoval okruh počet kritikov a rozširoval sa okruh ľudí konštatujúcich nezmenený stav aj pri hodnotení vývoja bezpečnosti a spravodlivosti v spoločnosti.
Maďarský parlament včera večer schválil štátny rozpočet na budúci rok, plánovaný schodok by mal dosiahnuť 4,7% hrubého domáceho produktu, rast ekonomiky ba mal byť štvorpercentný, inflácia by sa mala zvýšiť o 2%. Také sú teda predstavy vlády, no neslobodno zabudnúť, že v máji budú parlamentné voľby. Niekoľko týždňov trvala rozprava o rozpočte na rok 2006, poslanci sa nadiskutovali dosť, takže včera sa uplatnila iba hlasovacia mašinéria. Nebýva zvykom, že sa vo finiši schvaľujú pozmeňovacie návrhy - teraz ich rozsah dosiahol 50 strán. No nakoniec to parlament zvládol. tohtoročný šesťpercentný schodok sa znižuje na 4,7%, výdavky sa zvyšujú, dane sa znižujú, rastie podpora deťom a rodinám, samozrejme aj dôchodcom, plánuje sa pokračovanie výstavby diaľnic, slovom: výdavková stránka je impozantná. Príjmová už menej. Z toho mnohí odborníci usudzujú, že v polovici budúceho roka bude potrebný upravený rozpočet od novej vlády, nech už bude zafarbená akokoľvek. Niečo podobné si myslí aj momentálne opozičný Fidesz, ktorého poslanci o rozpočte ani nehlasovali... Istý komentátor dnes poznamenal: predchádzajúca, Orbánova vláda vymyslela dvojročný rozpočet, táto zasa polročný... Darmo sa teda vláda dušovala, že nepripravuje volebný budget, v podstate nemala inú voľbu, pretože nechce spáchať „samovraždu“. Ťažko jej vyčítať, že chce vylepšiť náladu obyvateľstva, a hneď od 1. januára, keď daň z pridanej hodnoty klesne z 25% na 20%. Ostatné výdavky štátnej kasy by mali priniesť ovocie do májových volieb...
Základňa v juhomaďarskom Taszáre, ktorá bola prvou americkou základňou na území postkomunistickej Európy, včera definitívne zavrela svoje brány a opustilo ju posledných asi 150 vojakov a civilných zamestnancov. Základňa v Taszáre vznikla ako vojenské letisko maďarskej armády v roku 1950. Preslávila sa však až po páde komunizmu. V rokoch 1995 až 1999, v období najaktívnejšej angažovanosti Spojených štátov na Balkáne, bola jednou z najdôležitejších amerických základní v Európe, na ktorej našlo naraz svoj dočasný domov až šesťtisíc amerických vojakov. Po stiahnutí sa Američanov však stratila význam a maďarská armáda, ktorá ju tiež nedokázala využiť, rozhodla o jej zatvorení.
Spomedzi krajín Visegrádskej štvorky sa s najmenším rizikom oplatí požičiavať peniaze Slovensku. Aspoň podľa medzinárodnej ratingovej agentúry Standard & Poor's, ktorá nám včera zvýšila rating na stupeň A. Je to o stupeň lepšie ako v prípade Česka či Maďarska, o dva stupne lepšie v prípade Poľska. „Je fantastické, že sa nám od roku 2000, keď sa investovanie na Slovensku odporúčalo len špekulantom, podarilo prepracovať na pozíciu regionálneho lídra,” povedal minister financií Ivan Mikloš. Spokojní sú aj ekonomickí analytici. „Považujem zvýšenie ratingu za krok odzrkadľujúci reformy v rozpočtovej oblasti a vysoký rast ekonomiky v zdravej štruktúre,” povedal Viliam Pätoprstý z UniBanky. Ján Tóth z ING Bank očakáva, že v krátkom čase zvýši naše ratingové hodnotenie aj ďalšia veľká agentúra - Moody's. Agentúra Moody's totiž lepšie ako nás stále hodnotí Čechov i Maďarov, čo už podľa Tótha nezodpovedá reálnemu ekonomickému vývoju.
Za nákupmi chodia ľudia z pohraničných oblastí aj do Maďarska. Na moste Márie-Valérie sa v sobotu tvorili rady áut, dopoludnia boli väčšie v smere do Ostrihomu, odpoludnia zasa do Štúrova. V štúrovských zmenárňach sa zastavilo asi o tridsať percent viac ľudí ako po iné soboty. „Menili si najmä koruny za forinty. Najvyššia suma bola päťtisíckorunáčka,” povedala pracovníčka zmenárne. Najviac ľudí chodí do Ostrihomu na nákupy autom, bolo tam vidieť autá s novozámockými, komárňanskými, galantskými i levickými ešpézetkami. „Veľkoobchodné reťazce, kde sa dá nakúpiť najlepšie, sú od mosta dosť ďaleko, ale dá sa k nim prejsť aj pešo, „ povedala Štúrovčanka, ktorá sa vracala domov s nabalenými taškami. Kúpila kilogram salónok za 750 forintov, čo je asi 110 korún. Jej dcéra sa na druhej strane Dunaja zásobila mäsom. Pešo sa vybrala za predvianočným nákupom aj mladá rodinka s kočíkom. „V Ostrihome je väčší výber, nižšie ceny a viac akcií. Kúpili sme DVD-prehrávač a panské topánky,” povedala Erika Koša zo Štúrova. Ďalšia Štúrovčanka tvrdí, že nákupom potravín a spotrebného tovaru za hranicami sa dá ušetriť tridsať percent rodinného rozpočtu. Neďaleko hranice, na ulici Jánosa Simora, sú trhy. Zákazníci z južného Slovenska v nich okrem čerstvej zeleniny a ovocia najviac kupovali vianočné stromčeky, ktoré odvážali na prívesných vozíkoch. Ľudia z pohraničných oblastí nemajú problém dohovoriť sa po maďarsky a obchodníci nerozlišujú, či predávajú tovar zákazníkom z Ostrihomu, alebo zo Štúrova. V Ostrihome sa nedá dohovoriť po slovensky. V niektorých obchodoch a kaviarňach sa dá platiť aj slovenskými korunami.
Vláda chváli, opozícia haní. Taká je nálada v Budapešti po nočnom rozhodnutí o novom rozpočte Európskej únie. Premiér Ferenc Gyurcsány prišiel z Bruselu domov víťazoslávne, no Fidesz sa snaží toto nadšenie schladiť. Oproti pôvodnému, prvému britskému návrhu získalo Maďarsko o miliardu eur viac, čiže peniaze z Európskej únie budú znamenať pre každú maďarskú rodinu dva milióny forintov - takto zhrnul premiér Ferenc Gyurcsány nočný úspech maďarskej vládnej delegácie a nazval ho „mimoriadne pekným výsledkom“. Rovnako pripomenul, že ako v prípade ďalších nových krajín, aj v Maďarsku môžu rátať s 85 percentným spolufinancovaním rôznych projektov zo strany Únie, ba čo viac, tieto projekty sa môžu týkať aj rekonštrukcie starých panelákov, ciest a iných investícií v réžii miestnych samospráv. Tu v Budapešti ešte zdôrazňujú, že na rebríčku členov ohľadne rozvojových podpôr na jedného obyvateľa v celej dvadsaťpäťke, pred Maďarskom je iba Česká republika. O vnútropolitických súvislostiach najnovšieho vývoja hodno poznamenať: keď v poslednom čase boli vážky medzi vládnymi socialistami a opozičným Fideszom zhruba vyrovnané, teraz má tromf vo svojich rukách vláda. Veď aj na dnešnom straníckom fóre socialistov zdôraznil premiér - hoci je to úspech celej krajiny, ide o víťazstvo vlády. Fideszu je „hrozno kyslé“, jeho predstaviteľ teraz tvrdí, že sa podarilo vybojovať menej peňazí, než boli pôvodné plány, akurát vo veci DPH možno hovoriť o úspechu, ale aj ten vybojovali pre Maďarsko ostatné nové krajiny.
Vo veku nedožitých 92 rokov zomrel bývalý dlhoročný tréner maďarskej futbalovej reprezentácie Lajos Baróti. V rokoch 1928 až 1946 hrával za Szeged, potom tri roky v Győri a potom sa dal na trénerskú dráhu. Baróti bol maďarským zväzovým kapitánom v rokoch 1957 - 66, zväzovým kapitánom Peru (1971 - 72) a znovu Maďarska v rokoch 1975 - 1978. Viedol maďarských olympionikov na OH 1960 v Ríme (bronz) a 1964 v Tokiu (zlato). V tom istom roku získal so svojimi zverencami bronz na ME. Celkovo štyrikrát postúpil s maďarskou reprezentáciou na MS (1958, 1962, 1966 a 1978). „Bol najlepším trénerom v našej histórii. Jeho zápal pre hru bol neuveriteľný,” povedal prezident Maďarského futbalového zväzu Imre Bozóky. Baróti počas svojej bohatej kariéry trénoval ligový ETO Győr, budapeštianske tímy Postás, Vasas (raz majster) a Újpest Dózsa (trikrát majster), v roku 1979 Wacker Innsbruck a v rokoch 1980 až 82 aj Benficu Lisabon. S ňou v roku 1981 vybojoval titul majstra Portugalska i domáci pohár. Maďarsko viedol v 117 medzištátnych zápasoch.