20. januára 2006 ● Zo slovenskej tlače

 

Spolupráca so Slovákmi v zahraničí osobným záujmom M. Dzurindu

12. januára 2006

Spolupráca s krajanmi v zahraničí je podľa predsedu vlády SR Mikuláša Dzurindu jeho osobným záujmom i záujmom celej vlády. Povedal to na stretnutí s predsedom Svetového združenia Slovákov v zahraničí Dušanom Klimom a zástupcami Výkonného výboru SZSZ Jánom Holým a Aristidom Zelenayom na Úrade vlády SR. D. Klimo poukázal na dôležitosť aktívneho dialógu materskej krajiny so slovenským zahraničím. Ocenil aj kroky Slovenska v tejto oblasti - v poslednom období vytvorenie nového úradu. Od januára existuje na Slovensku Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý by mal integrovať vládnu politiku spolupráce s krajanmi a ich podporu. Jeho predsedníčka Vilma Prívarová bola tiež prítomná na stretnutí. Zahraniční Slováci žiadajú zachovanie informačných tokov, zahraničného vysielania Slovenského rozhlasu, ktorému hrozí vypnutie, vytvorenie voľného zahraničného vysielania Slovenskej televízie a podporu školstva a kultúry. Predstavili to 12. januára vo svojom programe. V minulom roku bolo na potreby Slovákov žijúcich v zahraničí vyčlenených okolo 20 miliónov korún, Maďarská republika dala krajanom v zahraničí v prepočte 1,3 miliardy korún. Podľa prezidenta SR Ivana Gašparoviča ani jedna slovenská vláda sa doposiaľ o zahraničných Slovákov dostatočne nepostarala.

Zahraničných Slovákov materská krajina zanedbáva

11. januára 2006

Ani jedna slovenská vláda sa podľa prezidenta Ivana Gašparoviča o zahraničných Slovákov doposiaľ dostatočne nepostarala. Povedal to po stretnutí s delegáciou Svetového združenia zahraničných Slovákov v zahraničí (SZSZ). Hlava štátu vidí v spolupráci medzi slovenským štátom a zahraničnými Slovákmi veľký význam. „Veľmi veľa Slovákov v zahraničí je v a pozíciách a funkciách, kde môžu Slovensku pomôcť aj politicky aj ekonomicky,” povedal novinárom. Krajanské spolky tiež umožnia ľahšie adaptovanie mladých Slovákov, ktorí sa vysťahovali za prácou do zahraničia. Prezident sa chce osobne zasadiť o zachovanie zahraničného vysielania Slovenského rozhlasu (SRo) a plánuje na túto tému rozhovory s ministrami financií a zahraničných vecí a zástupkyňou riaditeľa SRo. Rovnako chce podporovať dialóg o financovaní krajanov zo strany podnikateľov slovenského pôvodu. Od januára vznikol na Slovensku Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý by mal integrovať vládnu politiku spolupráce s krajanmi a ich podporu. Podľa predsedu SZSZ Dušana Klima je zriadenie úradu len teoretickým posunom vpred, pretože nie je dostatočne finančne zabezpečený. „V minulom roku bolo na potreby Slovákov žijúcich v zahraničí vyčlenených okolo 20 miliónov korún, Maďarská republika dala Maďarom v zahraničí k dispozícii v prepočte 1,3 miliardy korún,” upozornil. Typickým príkladom je podľa neho aj to, že Slovensko ako jediná z postkomunistických krajín neumožňuje zahraničné vysielanie verejnoprávnej televízie do sveta.

V Maďarsku pracuje vyše 30 tisíc slovenských občanov

18. januára 2006 - SRo (GMP)

Je potrebná pracovná sila zo Slovenska? - pýta sa denník Világgazdaság. S odvolávaním sa na istú štúdiu konštatuje, že najmä pozdĺž hraníc pracuje na maďarskej strane vyše 30 tisíc slovenských občanov. Priemyselných parkov je na severe Maďarska niekoľko, napríklad v Dorogu, Győri, Ostrihome, Komárome, Mosonmagyaróvári, Tatabányi, Ózde, Novom meste pod Šiatrom a tak ďalej. Väčšina pracovnej sily zo Slovenska „pendluje“ dennodenne. Zo štúdie komárňanskej univerzity a jednej poradenskej spoločnosti vyplýva, že ľudí zo Slovenska láka predovšetkým o 30-35 tisíc forintov (5-6 tisíc korún) vyššia mzda, a vôbec: existujúce pracovné príležitosti. Na južnom Slovensku sú mzdy o 30 % nižšie, nezamestnanosť o 100-200 % vyššia, ako na maďarskej strane hraníc. Počet pracovnej sily pre nedostatočnú registráciu nemožno určiť presne, ale štúdia to odhaduje na 30 tisíc. 85 % pracuje v priemyselných parkoch, mimo nich si nachádzajú zamestnanie v nemocniciach, na stavbách, v textilnom, elektronickom priemysle, v oblasti telekomunikácií a inde. Zamestnávateľmi sú zväčša nadnárodné spoločnosti. 98 % ľudí pracuje pri výrobnom páse, počet stredných vedúcich kádrov je nízky, špičkových zasa mizivý, čo podľa spomínanej štúdie súvisí s pomerne slabou znalosťou anglického jazyka a nekompatibilnosťou vysokoškolských diplomov. Asi 50-70 % je zamestnancov, ostatní pracujú v Maďarsku ako „vypožičaní“ robotníci, predovšetkým z oblasti Dunajskej Stredy, Komárna a Štúrova. V severných regiónoch Maďarska je miera nezamestnanosti na prirodzenej úrovni, nemožno ju znižovať a vzniknutý nedostatok pracovných síl kompenzujú ľuďmi zo Slovenska. Viaceré firmy by neboli schopné fungovať bez tejto pracovnej sily - píše denník Világgazdaság. Slovenskí občania môžu pracovať v Maďarsku bez povolenia, avšak ich zamestnanie najneskôr prvý pracovný deň treba oznámiť príslušnému pracovnému úradu. Problémy vyplývajú z toho, že v prípade nedodržania tohto predpisu nejestvujú žiadne sankcie. Práve kvôli nekontrolovateľnosti vzniká priestor aj pre čiernu prácu. Počet nelegálnych pracovníkov zo Slovenska odhadujú na jeden až tri tisíc.

Odštartovali predvolebnú kampaň

19. januára 2006 - SRo (GMP)

V Maďarsku sa dnes začne predvolebná kampaň aj oficiálne - prezident republiky László Sólyom totiž oznámi termín volieb. Nemalé napätie a špekulácie predchádzajú dnešnému prezidentovmu oznámeniu. Zákon predpisuje usporiadať voľby medzi 1. aprílom a 31. májom, nemôžu pripadať na štátny sviatok, respektíve deň pred ním a po ňom, inak má hlava štátu absolútne voľné ruky. László Sólyom už dávnejšie dal najavo, že nemieni konzultovať so žiadnou politickou stranou - toto vážne rozhodnutie prijme suverénne on sám. Opozícia chce voľby čím skôr - ako hovorí: skrátenie mandátu tejto koalície hoci o mesiac, krajine len prospeje. Okrem toho termín blízky Veľkonočným sviatkom by vraj bol priaznivejší pre pravicu. A blízkosť 1. mája zasa pre ľavicu? Koalícia sa tvári, že jej je jedno, kedy voľby budú. V podstate ani to nemá význam, že kampaň sa začína oficiálne po prezidentovom dnešnom oznámení - boj politických strán je totiž hektický už niekoľko týždňov

Prezident oznámil termín volieb

Maďarský prezident László Sólyom dnes predpoludním oznámil termín tohtoročných parlamentných volieb, čím sa aj oficiálne začala predvolebná kampaň. Prezident republiky síce urobil z aktu oznámenia významnú mediálnu udalosť - v priamom prenose ju vysielali všetky televízne a rozhlasové stanice - predsa bol strohý a svoje rozhodnutie nijako nekomentoval. „Prvé kolo všeobecných volieb parlamentných poslancov roku 2006. vypisujem na nedeľu 9. apríla“ - oznámil prezident, pričom sa ešte odvolal na príslušné ustanovenia ústavy a zákonov - inak viac nepovedal. Svoje obavy ohľadne hrubosti predvolebnej kampane a varovanie na adresu politických strán už predsa sformuloval v novoročnom prejave... Prezident vopred avizoval, že nebude sa držať praxe svojich predchodcov a nebude konzultovať s politickými stranami. Jeho rozhodnutie v podstate vyhovuje každému, no hlavu štátu viedli zrejme dôvody, ktoré možno hodnotiť ako seriózne. Po prvé - nová vláda môže začať pracovať skôr, ako keby boli voľby v máji, teda v pohode môže vypracovať rozpočet na budúci rok, ale aj konvergentný program, ktorý požaduje Európska komisia na september. Po druhé - skracuje sa kampaň, a teda sa dá predpokladať, že v nej bude menej „drsných“ elementov. Treba ešte dodať, že druhé kolo volieb bude 23. apríla. Politológovia sú presvedčení, že termín volieb nijako neovplyvňuje ich výsledky...

Voľby budú 9.apríla

Po tom, čo maďarský prezident László Sólyom vyhlásil termín parlamentných volieb, politické strany vyjadrujú spokojnosť a vyzývajú na pokojnú kampaň, bez nekalého zhadzovania protivníka. 9. apríl pre prvé a 23. apríl pre druhé kolo volieb v podstate vyhovuje každému a politické strany rešpektujú prezidentove rozhodnutie, pred ktorým s nikým nekonzultoval. Odborníci tvrdia, že termín volieb nemá vplyv na výsledky, takže stráca význam aj fakt, že medzi dvoma kolami je Veľká noc. Stranícki lídri kladú teraz dôraz na to, aby kampaň, ktorá je z doterajších najkratšia, bola korektná. Podpredseda opozičného Fideszu Zoltán Pokorni odmietol negatívnu kampaň, no zdôraznil právo na kritiku štvorročnej činnosti vlády. Premiér Ferenc Gyurcsány apeloval na spoločnú zodpovednosť politických strán, aby sa zápas o priazeň voličov nezmenil na vzájomné osočovanie. „Bolo by dobré, keby sme sa neuchýlili k metódam neúcty, pretože aj po druhom kole volieb vyjde Slnko“ - povedal predseda vlády. Doterajší priebeh neoficiálnej kampane však predznamenáva mimoriadne „drsný“ boj až do volieb. V nastávajúcom období politické strany zvolajú svoje kongresy a schvália volebné programy i kandidátov na post premiéra, čiže volebných lídrov. Samotné voľby sú dvojkolové, hlasovať možno na individuálne i stranícke listiny, navyše sa rozdeľujú aj takzvané zlomkové hlasy, čiže maďarský volebný systém je veľmi komplikovaný. Zrejme preto zvolal minule istý zahraničný pozorovateľ: už chápe, prečo sa zrodila Rubikova kocka v Maďarsku.

Parlamentné voľby v Maďarsku budú v apríli

20. januára 2006 - SME (Peter Morvay)

Prvé kolo parlamentných volieb v Maďarsku bude 9. apríla, druhé o dva týždne neskôr. 19. januára to oznámil prezident László Sólyom. Na veľvyslanectvách v zahraničí sa bude hlasovať o týždeň skôr. Termín nakoniec nebol prekvapením, smerovala k nemu väčšina dohadov posledných týždňov a aj strany prispôsobovali svoju kampaň tomuto termínu. Prezidentovo oznámenie bolo mimoriadne strohé, obmedzil sa na niekoľko najnutnejších viet, predniesol ho postojačky, skoro v pozore. Neobsahovalo žiadnu výzvu občanom, aby sa volieb zúčastnili, ani stranám, aby bojovali poctivo. To druhé ostatne prezident povedal už vo svojom novoročnom prejave. Ešte nikdy pritom nesprevádzalo oznámenie termínu volieb taký záujem. Dôvodom bolo, že Sólyom na rozdiel od svojich predchodcov rozhodnutie nekonzultoval so šéfmi parlamentných strán a s jeho oznámením čakal do poslednej možnej chvíle. Maďarské parlamentné voľby sa podľa ústavy môžu konať v apríli alebo máji, za bežnejší termín sa doteraz považoval máj. Tradičným dňom jednodenných volieb je nedeľa. Sólyom si pre ďalšie zákonné a zvykové obmedzenia mohol vybrať medzi dvomi dátumami prvého kola: 9. aprílom alebo 7. májom. V minulosti sa špekulovalo, že skorší termín vyhovuje opozičnému Fideszu expremiéra Viktora Orbána. Je bližšie hlavnému národnému sviatku 15. marca a medzi dve kolá volieb padnú veľkonočné sviatky. Oboje môže konzervatívna pravica úspešne využiť vo svojej kampani. Vládnym socialistom by sa z rovnakého dôvodu hodili voľby po 1. máji. Aj preto vyhlásil predchádzajúci prezident Ferenc Mádl, blízky vtedy vládnemu Fideszu, voľby v roku 2002 na apríl. Napriek tomu ich nakoniec vyhrali socialisti. Podobnú motiváciu však komentátori u Sólyoma nepredpokladajú. Parlamentné strany aj politológovia komentovali skorší termín volieb prekvapivo zhodne. Podľa všetkých parlamentných strán ide o prezidentovo legitímne rozhodnutie, ktoré im vyhovuje. Politológovia oslovení médiami sa prakticky zhodli aj na tom, že sám termín volieb ich výsledok výrazne neovplyvní. O tom rozhodne boj oboch veľkých strán, ktorých preferencie sú dnes zhruba vyrovnané. Ak skorší termín niekomu pomôže, sú to menšie strany, ktoré na dlhú kampaň nemajú dostatok peňazí. Tie sa však do parlamentu pravdepodobne vôbec nedostanú. Politológovia naopak vyzdvihujú, že skorší dátum umožní skorší vznik novej vlády a začatie nutných ekonomických a sociálnych reforiem, ktoré aj súčasná vláda iba odkladala. Skoršie voľby a neskoré oznámenie ich termínu znamená doposiaľ najkratšiu oficiálnu volebnú kampaň. Vzhľadom na to, že bude podľa všetkých predpokladov hnusnejšia než čokoľvek, čo Maďarsko doteraz zažilo, to môže krajine iba prospieť.

Vedel Orbán termín dopredu?

Na začiatku decembra sa expremiér Viktor Orbán „preriekol”, že voľby budú za 125 dní, čiže práve 9. apríla. Orbán to povedal niekoľko dní po stretnutí s prezidentom, a tak vznikli špekulácie, či Sólyom neporušil svoje predsavzatie, že termín volieb nebude konzultovať so šéfmi strán a že svoje rozhodnutie pred všetkými do poslednej chvíle utají. Sólyom sa v lete stal prezidentom vďaka podpore Fideszu. Podľa väčšiny pozorovateľov však ide o náhodnú zhodu. Orbán termín iba hádal a možno riskoval, aby vzbudil dojem blízkosti s populárnym prezidentom. „Politické klebety vždy boli a budú, obzvlášť pred voľbami. Prezident však rozhodol podľa svojho presvedčenia a pri tom ho neovplyvnili žiadne dohady,” povedal včera Sólyomov hovorca Ferenc Wéber. „Ako poznám politický profil a osobnosť Sólyoma, nepredpokladám, že by o tomto s Orbánom hovorili alebo že by mu niečo exkluzívne prezradil,” tvrdí aj politológ Ferenc Kumin.

Ján Slota: Predstaviteľov SMK by ani dvoma buldozérmi nevyhnali z vlády

18. januára 2006 - SITA

SDKÚ i KDH sa spolupodieľajú na kolaborácii, pretože aj vďaka nim sa drží SMK vo vláde, čo je podľa lídra národniarov Jána Slotu hnusné a odporné. Ako dodal maďarskí predstavitelia vždy majú veľké plecia a robia moralistov, avšak z vlády nikdy neodídu. „Keby ich tlačili s dvoma buldozérmi, tak by neodišli z tej vlády. By sa tam zakopali, držali sa tam aj tej radlice, aj by sa do nej zahryzli, len aby zostali pri tom koryte,” vyhlásil predseda SNS na dnešnej tlačovej besede. „Nepotrebujú ani tých hunských koníkov, alebo nejakých Arpádových zbojníkov. Sú priamo tam, pri koryte. Veď by boli somári, keby dobrovoľne odišli,” pokračoval Slota, podľa ktorého chcú aj preto politici SMK byť aj v ďalšej vláde, aby nikto neprešetroval ich podvody. Slota zdôraznil, že proti maďarským spoluobčanom nemá nič, ale predstavitelia SMK robia jednoducho takú politiku, ktorá je pre SNS absolútne neprijateľná. Domnieva sa, že táto politika je dokonca v rozpore s ústavou i samotným Trestným poriadkom a Trestným zákonom. „Keby nad ich počínaním nedržali ochrannú ruku silové rezorty a niektorí predstavitelia ministerstva vnútra, mali by už dávno veľké problémy,” konštatoval Slota, podľa ktorého jedným zo spomínaných predstaviteľov rezortu vnútra je aj viceprezident Policajného zboru Jaroslav Spišiak. Ten je podľa Slotu dosadený SMK. Prípadnú spoluprácu s maďarskými spoluobčanmi si Slota vie predstaviť, ale len za určitých podmienok. Musia si podľa neho uvedomiť, že sú obyvatelia Slovenskej republiky, kde je štátnym jazykom slovenský jazyk, kde je štátnou hymnou Nad Tatrou sa blýska a okrem toho nesmú vyvesovať „tie smiešne zeleno...fialové, či aké zástavy” pri rôznych štátnych sviatkov. Pokiaľ si to neuvedomia, tak podľa Slotu „spoločná reč nebude a napätie bude gradovať.” K takejto reakcii dospel líder národniarov aj vďaka nedávnemu zážitku jeho manželky z južného Slovenska, kde jej podľa jeho slov nerozumeli po slovensky, neodzdravili ju a nakoniec ani neobslúžili.

Maďari zarobili vlani vrátane prémií a príplatkov priemerne v prepočte 24 658 Sk

18. januára 2006

Maďari zarobili v roku 2005 vrátane prémií a príplatkov priemerne 164 400 HUF, v prepočte 24 658 SKK. Hrubé príjmy tak boli o 9,3 % vyššie ako v roku 2004, oznámil dnes štatistický úrad. Čisté mzdy sa zvýšili o 10,3 %, reálne mzdy stúpli za prvých 11 mesiacov o 6,5 %. V súkromnom hospodárstve stúpli hrubé platy o 7,2 % a čisté zárobky o 8,6 %. Vo verejnom sektore dosiahol rast hrubých platov 13,3 % a čistých dokonca 14,1 %. Počet zamestnaných zostal nezmenený pri hranici 2,79 milióna.

V Novohradskej župe by mohli ošetrovať pacientov zo Slovenska

18. januára 2006

Novohradská župa hraničí so Slovenskou republikou v dĺžke vyše 100 kilometrov, podľa odborníkov by bolo vhodné zladiť zdravotnícku starostlivosť v prihraničných oblastiach na oboch stranách hranice. Na maďarskej strane v Novohradskej župe sú dve nemocnice v bezprostrednej blízkosti hraníc. V Balassagyarmate je Nemocnica a poliklinika Alberta Kenesseyho, kde na rozvoj budov, operačných sál a zvýšenie komfortu v ostatných rokoch investovali viac miliárd forintov a v Salgótarjáne je zas Novohradská župná nemocnica sv. Lazara, ktorej budovu teraz rekonštruujú. Na slovenskej strane sú polikliniky vo Fiľakove a v Šahách, nemocnica je v Lučenci. Z viacerých obcí sú tieto zariadenia vo väčšej vzdialenosti, ako uvedené nemocnice na maďarskej strane, a neinvestovali do nich toľko v ostatných desiatich rokoch, ako do zariadení na maďarskej strane. Systém zdravotníckej starostlivosti je v Novohradskej župe dimenzovaný na 310.000 obyvateľov, žije tam iba 214.000 obyvateľov, preto by bolo podľa odborníkov logické, aby tam voľné kapacity využili pacienti spoza hraníc. Tieto úvahy sa týkajú aj rýchlej zdravotníckej starostlivosti, aj akútnych prípadov. Problémom by nebol ani jazyk, lebo v oboch nemocniciach pracujú aj v súčasnosti lekári, ktorí absolvovali univerzitu na Slovensku. K tomu, aby mohli v maďarských nemocniciach ošetrovať pacientov zo Slovenska, treba doriešiť zúčtovanie medzi zdravotnými poisťovňami. Hlavný lekár a riaditeľ salgótarjánskej župnej nemocnice Lajos Bercsényi v rozhovore pre TASR uviedol, že už pred rokom vyhľadal slovenské zdravotné poisťovne od Rimavskej Soboty, Lučenca až po Bratislavu, na miestnej aj centrálnej úrovni, a ponúkol služby nemocníc. „Neodmietli ma, len požiadali o čas, lebo ako povedali, stoja pred zmenami systému poisťovania,” povedal Bercsényi, podľa ktorého má informácie o tom, že zo strany slovenských občanov hovoriacich po maďarsky, a to nielen z okresov Rimavská Sobota alebo Lučenec, ale aj z okolia Banskej Bystrice, je dosť veľký záujem nechať sa ošetriť v maďarských zariadeniach. „Chceli by sme si vzájomne pomôcť na recipročnom princípe. Zatiaľ sme nedosiahli žiadny pokrok, záležitosť je na mŕtvom bode. Neviem, či to pôjde, my sme otvorení, máme kapacity, ostatné už nezáleží na nás. Ak patríme do EÚ, domnievam sa, že by sme si mali pomôcť, a mali by byť k tomu vytvorené legislatívne podmienky,” zdôraznil hlavný lekár župnej nemocnice a pripomenul, že podobná spolupráca funguje medzi Ostrihomom a Štúrovom.

Zlatý vlak

18. januára 2006 - SRo (GMP)

Židovské organizácie v Maďarsku začali posudzovať nároky na odškodné, súvisiace s takzvaným „zlatým vlakom“. Americká vláda sa v rámci mimosúdnej dohody vlani na jeseň zaviazala zaplatiť vyše 25 miliónov dolárov za majetok maďarských Židov, ktorý viezol v máji roku 1945 do Nemecka takzvaný „zlatý vlak“, v Rakúsku ho však americkí vojaci zadržali a rozkradli, za čo Washington už pred rokmi vyjadril ľútosť. Odškodné nedostanú súkromné osoby, ale rôzne organizácie v USA, Kanade, Izraeli a Maďarsku, ktoré sa starajú o maďarských Židov, ktorí prežili holokaust. Po celom svete ich môže byť podľa odhadov 62 tisíc. Zväz židovských náboženských obcí v Maďarsku a iné organizácie a spolky vytvorili spoločnú komisiu, ktorá včera už schválila prvé podpory. Nejde o vyplácanie peňazí v hotovosti, ale o príspevky na zlepšenie životných podmienok, zdravotnej starostlivosti či na domácu opateru a lieky. Židovské združenia predpokladajú, že už v prvom polroku nastanú v živote odškodnených citeľné zmeny.

Európsky parlament - Spor kvôli otvoreniu trhu

18. januára 2006

Nemecko a Rakúsko sa už vraj dohodli, že predĺžia prechodné obdobie na obmedzenie voľného pohybu osôb. Nemeckí politici už dávnejšie potvrdzovali, že budú chcieť využiť celé sedemročné prechodné obdobie a súčasný nemecký kabinet sa k tomu zaviazal aj v koaličnej zmluve. Aj europoslanci sa rozhodli zapojiť do diskusie o tejto citlivej otázke. Socialisti z piatich stredoeurópskych krajín sa rozhodli zozbierať podpisy pod výzvu na ich otvorenie. „Nejde o deklaráciu pre deklaráciu. Snažíme sa priviesť rakúske predsedníctvo k debate a prispieť k tomu, aby v máji čo najviac krajín otvorilo svoj trh,” povedal český europoslanec Libor Rouček, ktorý návrh pripravil spolu s kolegami z Poľska, Maďarska, zo Slovenska a Slovinska. Teraz potrebujú získať najmenej 367 podpisov, aby sa deklarácia stala dokumentom Európskeho parlamentu. Podľa maďarského socialistu Csabu Tabajdiho má iniciatíva podporiť aj Špidlu v súboji s rakúskou kolegyňou o vyznenie správy komisie. „Je už jasné, že tu nie je žiadna masívna migrácia, ani sociálny dumping,” zdôraznil Tabajdi. „Nejde o žiadnu milosť, ale o zásadu nediskriminácie a rovného zaobchádzania. Voľný pohyb je aj podmienkou východiska z ekonomickej krízy väčšiny krajín únie,” dodal Tabajdi.

Iba maďarská vakcína ponúka ochranu proti vtáčej chrípke

18. januára 2006

Momentálne sa zdá, že iba maďarská vakcína ponúka ochranu proti vtáčej chrípke. Konštatuje to denník Népszabadság. Periodikum spresňuje, že sérum je účinné proti vírusu H5N1, ktorý sa šíri medzi operencami, teda účinná látka chráni tých, čo pracujú s nakazenými vtákmi, a oni s veľkou pravdepodobnosťou neochorejú. Týmto sérom mohli byť zachránení aj turecké obete, konštatuje Népszabadság. Maďarské skúšky sa však ešte neskončili, ukončenie klinických testov a hlásenie by malo byť hotové do apríla. V súčasnosti sa zdá, že výhradne maďarská vakcína dáva ochranu proti vtáčej chrípke. Pokusy robia aj štyri najväčšie svetové farmaceutické firmy, ale ani jedna nepokročila tak ďaleko, ako Maďarsko. Výskumníci pokračujú vo vyšetrovaní rôznych mutácií vírusu vtáčej chrípky, aby zastavili jeho šírenie. Vznik nových kmeňov vírusu totiž zvyšuje šancu šírenia choroby z človeka na človeka.

Visegrád chce riešiť energetickú krízu

17. januára 2006

Krajiny Visegrádskej skupiny chcú, aby Európska únia riešila spoločne energetickú politiku. Jej návrh chcú predložiť na marcovom summite únie. Ide o reakciu na nedávny rusko-ukrajinský spor o plyn, ktorý poškodil hlavne Maďarsko a Slovensko. S iniciatívou prišiel poľský premiér Kazimierz Marcinkiewicz, ktorý v týchto dňoch navštívil svojich partnerov v Prahe a Budapešti. Včera sa v Bratislave stretol s premiérom Mikulášom Dzurindom. „Európska únia stojí pred problémom energetickej bezpečnosti, a preto by sme sa mali čo najlepšie pripraviť na marcový summit únie,” povedal po stretnutí Marcinkiewicz. Dzurinda poľskú iniciatívu podporil. „Chceme a máme dobré vzťaty s Ruskom, ale rozumná diverzifikácia nikdy nemôže škodiť. Budeme sa touto témou zaoberať za európskym stolom,” povedal na včerajšej tlačovej konferencii Dzurinda. Podľa informácií jedného z členov poľskej delegácie sa včera obe strany na ničom konkrétnom nedohodli, diskusiu budú ďalej viesť ministri hospodárstva. „Je to v záujme našich štátov a nám veľmi záleží na dobrých vzťahoch s visegrádskymi krajinami a s Ruskom” povedal pre SME poľský minister infraštruktúry Jerzy Polaczek. Podporu našiel poľský premiér aj u kolegov v Českej republike a Maďarsku, ktorých navštívil pred Bratislavou. „Máme ambície ísť na mimoriadny marcový summit so spoločnými návrhmi, a to bilaterálnymi alebo v rámci Visegrádskej štvorky,” uviedol český premiér Jiří Paroubek. Česko, ktoré tri štvrtiny potrieb zemného plynu odoberá z Ruska a zvyšok z Nórska, sa možno v budúcnosti dohodne na dodávkach plynu s Dánskom. Poľsko je najtvrdším kritikom výstavby Severoeurópskeho plynovodu, ktorý spojí Rusko a Nemecko po dne Baltského mora a napriek protestom obíde Varšavu i pobaltské štáty. Poľsko preto plánuje postaviť terminál skvapalneného zemného plynu, pričom rokuje o kúpe plynu z Nórska alebo z kaspickej oblasti.

Gyurcsány vyzval socialistov, aby neviedli konfrontačnú kampaň

15. januára 2006

Premiér Ferenc Gyurcsány včera v Budapešti vyzval politikov Maďarskej socialistickej strany (MSZP), aby neviedli pred jarnými parlamentnými voľbami konfrontačnú kampaň. „Žiadam vás, aby ste nič hrubé, nepravdivé, falošné, urážajúce, alebo nečestné nepoužili v kampani v slovnej, ani v písomnej forme,” povedal F. Gyurcsány na úvodnom podujatí roka MSZP a zdôraznil, že krajina nič také nepotrebuje. Parlamentné voľby nie sú o tom, kto bude ďalším maďarským premiérom. Voľby nie sú osobným bojom Gyurcsánya s Viktorom Orbánom, ide v nich o to, či politici počujú hlas dôchodcov, rodín s deťmi, státisíce nezamestnaných hľadajúcich si prácu a tých, čo chcú vyššie mzdy. Konštatoval to predseda socialistov István Hiller, podľa ktorého MSZP pracuje na tom, aby na jar mohla vzniknúť druhá Gyurcsányova vláda. Maďarský prezident László Sólyom by mal vo štvrtok oznámiť termín konania parlamentných volieb, tým sa začne volebná kampaň.

Minister János Kóka navrhuje rovnú daň

18. januára 2006

Maďarsko by podľa ministra hospodárstva a dopravy Jánosa Kóku malo zaviesť rovnú daň vo výške 20 percent. Jednotná 20-percentná sadzba by mohla v krajine platiť pre daň z príjmu fyzických, ako aj právnických osôb, a tiež na daň z pridanej hodnoty. Súčasťou daňovej reformy, ktorú J. Kóka navrhuje, by malo byť aj zrušenie miestnej dane pre podnikateľov. Zdôraznil však, že zmeny v daňovom systéme Maďarska navrhuje len ako člen Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ), nie z pozície ministra hospodárstva. Zavedenie rovnej dane je v Maďarsku často diskutovanou témou, najmä potom, keď Slovensko zaviedlo 19-percentnú rovnú daň od roku 2004. Návrh na rovnú daň vo výške 21 percent však maďarská vláda vlani v júni zamietla.

Slováci dôverujú Ficovi, Gašparovičovi a Mečiarovi

17. januára 2006

Slováci spomedzi politikov najviac dôverujú predsedovi Smeru - SD Robertovi Ficovi, prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi a tretím najdôveryhodnejším politikom je predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý začiatkom januára uskutočnil Ústav pre výskum verejnej mienky pri ŠÚ na vzorke 1282 občanov. Štvrtým najdôveryhodnejším voleným predstaviteľom ľudu je predseda SMK Béla Bugár, piata je predsedníčka SF Zuzana Martináková.

Účasť SMK v NR SR je ohrozená

17. januára 2006

Účasť SMK v parlamente je ohrozená, voliči sú sklamaní účinkovaním maďarskej koalície vo vláde. Konštatuje to v podtitulkoch vydanie maďarského konzervatívneho denníka Magyar Nemzet. Periodikum v článku Stojí SMK pred obnovou? pripomína, že nie je náhodné, že SMK s veľkou pozornosťou pripravuje hodnotenie decembrových regionálnych volieb a výsledky prezidentských volieb, lebo maďarskí voliči prišli k urnám v menšom počte, aký bol celoštátny priemer. Na Slovensku totiž budú parlamentné voľby, v ktorých SMK môže dosiahnuť ešte horši výsledky, ako vo voľbách do krajských samospráv. Podľa vyjadrenia podpredsedu SMK Miklósa Duraya pre denník jednou z príčin neúspechu v regionálnych voľbách bolo, že sa Maďari na Žitnom ostrove nedokázali stotožniť s regiónom, do ktorého ho zaradili. Politik SMK ďalej vyjadril svoj osobný názor, že maďarská koalícia potrebuje sebareflexiu, musí oživiť a zintenzívniť kontakt s Maďarmi žijúcimi v každej obci. Podľa okresného predsedu SMK v Dunajskej Strede Pétera Pászmánya majú tamojší Maďari „ambivalentný vzťah” k Trnavskému kraju, citovo sa k nemu neviažu. Okrem toho sú sklamaní politikou vôbec, ako aj vo vládnom účinkovaní SMK.

Alain Delon bude hosťom Operného plesu v Budapešti, avšak bez žien

17. januára 2006

Hviezdou budapeštianskeho Operného plesu, ktorý sa uskutoční 25. februára, bude jeden z najpopulárnejších francúzskych hercov 20. storočia a zároveň jeden z najpríťažlivejších mužov svojej éry Alain Delon. Umelec, ktorému ani v sedemdesiatke nechýba povestný šarm, si však vyhradil, že ani tlmočníčkou, ani sprievodkyňou mu počas pobytu v Budapešti nesmú byť ženy. Maďarská bulvárna tlač si v tejto súvislosti kladie iba otázku, či to súvisí s hercovým vekom alebo či je to dôsledok požiadavky jeho manželky Rosalie. Najviac podmienok spomedzi čestných hostí budapeštianskych Operných plesov si doteraz položila v roku 1996 španielska operná diva Montserrat Caballé, ktorá ich organizátorom zaslala na ôsmich stránkach. Figurovali medzi nimi napríklad sýtená minerálna voda Evian, osem rôznych druhov čaju, ako aj želanie, aby na scénu neviedli schody.

Maďarský rozhlas na hranici svojej funkčnosti

16. januára 2006 - SRo (GMP)

„Verejnoprávny maďarský rozhlas je na hranici svojej funkčnosti... Chystá sa štrajk“ - píšu v liste najvyšším predstaviteľom krajiny niektoré odbory a podniková rada pôsobiaca v rádiu. Verejnoprávne rádio už takmer pol roka nemá generálneho riaditeľa, a tak nikto nie je schopný prijať rozhodnutia, ktoré má v kompetencii výlučne prvý človek rozhlasu. Také je napríklad vymenovanie šéfredaktora stanice Petőfi či umeleckej redakcie - obe sú bez vedenia od 1. januára. Tu treba spomenúť aj nevyriešený problém vysielania pre národnostné menšiny a prenosov z parlamentu. Hodno pripomenúť, že tri kolá voľby šéfa rádia boli neúspešné a ďalšie bude pravdepodobne až po jarných voľbách - dovtedy totiž nejestvuje politická vôľa usporiadať záležitosti v tomto verejnoprávnom médiu. „Rozhlas je navyše pred hospodárskym krachom, mimoriadne nízke príjmy ďalej klesajú a vzhľadom na zlú ekonomickú situáciu manažment na tento rok ani nechystá zvyšovanie miezd, pričom aj materiálne podmienky výroby programov sú hanebné... chystá sa štrajk“ - to už stojí v liste odborových organizácií a podnikovej rady adresovanom prezidentovi republiky, predsedníčke parlamentu a premiérovi. Pracovníci rozhlasu ich žiadajú, aby využili svoje právomoci a prispeli k tomu, aby verejnoprávny Maďarský rozhlas dokázal splniť svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona.

Voľby do NR SR by s veľkým náskokom vyhral Smer-SD

16. januára 2006

Ak by sa voľby do Národnej rady (NR) SR uskutočnili začiatkom januára, zastúpenie v najvyššom zákonodarnom orgáne by získalo sedem politických subjektov. Najviac voličov - 36,8 percenta, by podporilo stranu Smer-sociálna demokracia. Na druhom mieste by skončila Ľudová strana-HZDS s 13,3 percentami a viac ako desať percent by získala aj Slovenská demokratická a kresťanská únia (11,1 %). Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu verejnej mienky, ktorý od 2. do 10. januára uskutočnil Ústav pre výskum verejnej mienky pri Štatistickom úrade SR na vzorke 1 282 ľudí vo veku 18 a viac rokov. Na ďalšiu priečku by voliči posunuli Stranu maďarskej koalície s 9,6 percentami, Kresťanskodemokratické hnutie by získalo 9,1 percenta hlasov, Slobodné fórum 6,6 percenta a posledným parlamentným subjektom by bola Slovenská národná strana s 5,2 percentami. Brány parlamentu by zostali zatvorené pred Komunistickou stranou Slovenska, ktorú by volili štyri percentá ľudí, ako aj pred Hnutím za demokraciu, ktoré by začiatkom januára podporilo 2,2-percenta opýtaných. Alianciu nového občana by podporilo 1,6 percenta oslovených a iné politické strany, hnutia a koalície získali 0,5 percenta. Na voľbách by sa nezúčastnilo 19,5 percenta oslovených a ďalších 13,6 percenta nebolo rozhodnutých, koho by volili. Smer-SD by v parlamente obsadil 60 kresiel, ĽS-HZDS 22, SDKÚ 18, SMK 16, KDH 15, SF 11 a SNS by zastupovalo osem poslancov.

Krajina, Ktorá More Nemá

16. januára 2006 - SRo (GMP)

Drobnosť, ale človeka to štve! - takto zvolávajú mnohí Chorváti, ktorí sa dočítali o tom, že na maďarskej diaľničnej známke, pod záhrebskou registračnou značkou ako krajina pôvodu auta sú uvedené dve písmená: YU, čiže označenie štátu, ktorý už ani nejestvuje. Je však potešiteľné, že Chorváti nestrácajú humor... Záhrebský denník Večernji list vo svojom dnešnom čísle zverejňuje faximile potvrdenia o vydaní diaľničnej známky v Maďarsku. Pod registračným číslom auta ZG, čiže Zagreb 1488 AB je YU - akože vozidlo pochádza z Juhoslávie... Ešteže službukonajúceho redaktora zasiahla táto „drobnosť“ v dobrej nálade a vo svojej poznámke sa rozhorčuje nad tým: ako je možné, že vyše desať rokov od získania samostatnosti Chorvátska, severný sused, s ktorým má krajina najdlhšie hranice na pevnine, si tento fakt stále neuvedomuje! Je to trápne, veď Maďarsko kupuje najväčší chorvátsky podnik, ropnú spoločnosť INA, a vôbec, kontinentálni Chorváti tam chodili počas vlasteneckej vojny kupovať syr a salámy v masových rozmeroch! Namieste je otázka, či vôbec maďarská MOL vie, kde sa nachádza INA - píše trocha „vitriolovito“ Večernji list. Reakcie na túto informáciu v internetovom vydaní denníka sú zmiešané. Mňa však prekvapilo, že je málo žlčovitých, väčšina čitateľov poníma problém skôr sarkasticky. Pravda, nájdu sa aj smutnejšie, ktoré napríklad konštatujú, že nielen Maďari, ale ani Nemci nevedia, že trávievajú dovolenku v Chorvátsku a nie v Juhoslávii, dokonca nemajú šajnu ani o tom, že srbsko-chorvátsky jazyk nejestvuje! Ďalší, s krycím menom „Političar“, je totálne skeptický. konštatuje totiž, že Chorváti, Srbi, Slovinci a celé balkánske bratstvo je iba kvapkou v oceáne a spolu s Maďarmi sú všetci marginálni v súčasnej svetovej histórii... Filozofickejšie rozmery má príspevok „Mistra XXL“, ktorý si berie na mušku celú Európu a pýta sa: čo je Európa? Slovinsko? Anglicko? Taliansko? Maďarsko? Rumunsko, Srbská Bosna, čoskoro Turecko i demokratický Irak? No ale, čo ma vôbec podnietilo rozprávať o tomto maďarsko-chorvátskom spore, je reakcia troch diskutérov na internetovom fóre. Jeden sa vyhráža Maďarom, že maďarské klobásy bude jesť odteraz rukami... Druhý zasa žiada vyslať na Maďarov Jelačiča (tu len pripomeniem, že chorvátsky bán tiahol roku 1848 proti uhorskej revolúcii, ale pri meste Pákozd jeho vojská rozohnali, mohol by som povedať, že Jelačič dostal vtedy „világoš“). A tretí je najlepší, pretože sa v jeho reakcii spája nadhľad, ľahkosť, nonšalantnosť, istá namyslenosť, pocit „bašmebriga“, čiže „čomapotom“, typický pre mediteránneho človeka. On píše, že Maďarsko je také isté ako Srbsko, obe patria do skupiny s označením „KKMN“, čiže „Krajina, Ktorá More Nemá“. Čo už možno od takých očakávať?!

Nové dielo o slovenských dejinách

13. januára 2006

Najturbulentnejšie storočie v dejinách Slovenska mapuje kniha Turci v Uhorsku I. Vychádza ako siedmy zväzok edície Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov a je dielom jedenástich popredných slovenských historikov. Podľa zostavovateľa Viliama Čičaja publikácia mapuje obdobie, keď sa územie Slovenska dostalo na jeden a pol storočia do susedstva Osmanskej ríše a zároveň sa stalo politickým, hospodárskym a kultúrnym centrom kráľovského Uhorska. Dielo vychádza len v 1 500 kusovom náklade. Časť dostávajú slovenské veľvyslanectvá a slavistické ústavy v zahraničí.

Népszabadság: Robert Fico ante portas

13. januára 2006

Na Slovensku je dlhé mesiace Robert Fico najpopulárnejším politikom, podporuje ho okolo 35 percent voličov, jeho strana Smer-Sociálna demokracia vedie rebríček popularity s vyše 30 percentami. Pred štyrmi rokmi ficovci tiež viedli v prieskumoch, vo voľbách však získali iba 14 percent, preto sa politik tak vehementne pripravuje na voľby 2006, informuje dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság. Najvplyvnejšie periodikum v článku podrobne popisuje politickú kariéru šéfa Smeru a analyzuje príčiny jeho úspechu v očiach voličov. Pripomína, že kritici ho považujú za najväčšieho dílera drog, ktorý omamuje státisíce ľudí sociálnou demagógiou. Fico v ostatnom čase zmiernil svoj protimaďarský tón, pričom zdôrazňuje, že problémy nemá s Maďarmi, ale so sociálnou necitlivosťou Strany maďarskej koalície. Miernejší je aj voči kresťanským demokratov, čo svedčí o tom, že sa chce dostať k moci za každú cenu. Či už so stranami terajšej koalície, alebo s mečiarovcami a možno aj v koalícii so Slovenskou národnou stranou. Z pohľadu jeho politickej kariéry ide o veľa. Svojich sympatizantov straší, respektíve aktivizuje tým, že v prípade ďalšieho neúspechu vo voľbách odíde, uzatvára Népszabadság.

Maďarský BigMac

13. januára 2006

Podľa takzvaného Big-Mac indexu je v našom regióne najdrahšou krajinou Maďarsko. Veľký hamburger je naďalej najdrahší na celom svete vo Švajčiarsku, stojí takmer 5 amerických dolárov. Britský ekonomický týždenník Economist pravidelne zverejňuje tieto ceny ako základ pre porovnávanie spotrebného koša v jednotlivých krajinách. Zo stredoeurópskeho regiónu sú na zozname tri krajiny: Poľsko, Česká republika a Maďarsko - z nich je BigMac index najvyšší práve v Maďarsku - 2,71 dolára.

Počet firemných bankrotov v Maďarsku sa zvýšil

14. januára 2006

Počet firemných bankrotov v Maďarsku sa v roku 2005 oproti roku 2004 zvýšil o 5,8 %. Dohromady bolo zaregistrovaných 12 783 konkurzných a likvidačných konaní, informoval dnes denník Magyar Hírlap. Bankroty postihli 2,79 % všetkých maďarských podnikov. Na čele štatistiky platobnej neschopnosti sú firmy z mäsospracovateľského, textilného priemyslu a zo stavebníctva. Najmenej konaní pre platobnú neschopnosť bolo v cestovnom ruchu a gastronómii. Obzvlášť negatívny trend bol zaznamenaný vo Fejérskej župe: v roku 2005 tam bolo o 57 % viac platobne neschopných podnikov ako v roku 2004.

MOL a E.ON-Ruhrghas sa dohodli

13. januára 2006 - SRo (GMP)

Maďarská spoločnosť MOL a nemecká firma E.ON-Ruhrghas sa dohodli na uzavretí plynovej transakcie. Včera Európska komisia definitívne posvätila predaj plynárenského odvetvia. Ide o jeden z najväčších podobných obchodov v našom regióne: MOL získava takmer miliardu eúr. Nemeckej spoločnosti E.ON-Ruhrgas prepúšťa za to 100% obchodnej a skladovacej plynárenskej divízie za 300 miliónov eúr, pričom nemecká strana preberá aj záväzky vo výške 600 miliónov eúr. Hodno pripomenúť, že plynárenského odvetvia sa chce MOL „zbaviť“ už dávno, len čakala na vhodnú ponuku. Predchádzajúca, Orbánova vláda ho chcela odkúpiť, no tento obchod nevyšiel pre nízku cenu. Dohodu s nemeckou spoločnosťou podpísali 11. novembra 2004 a vtedy bol v balíku aj 50% podiel MOL-u v plynárenskej firme Panrusgaz - teraz túto časť vyňali. Po dlhej procedúre a zohľadnení pripomienok, respektíve definitívnom odobrení zo strany Európskej komisie podpísali dohodu o uzavretí celej transakcie včera. MOL plánuje takto získané peniaze investovať do výskumu, ťažby a spracovania ropy. V oblasti prepravy plynu zostáva MOL naďalej určujúcim hráčom na maďarskom trhu.

Nemecká firma E.ON prevezme na seba aj dlh skupiny MOL

Nemecká spoločnosť E.ON Ruhrgas International zaplatí 450 mil. eur za všetky obchodné a skladovacie divízie zemného plynu maďarskej ropnej a plynárenskej skupiny MOL. „Celková kúpna cena divízií je 450 mil. eur, dodatočne však E.ON prevezme na seba aj dlh skupiny MOL v hodnote 600 mil. eur,” oznámila spoločnosť. Podmienky transakcie sa zmenili po tom, čo ju schválili regulačné úrady Európskej komisie v decembri minulého roka. Kým pôvodne mal získať E.ON 75-percentný podiel mínus jednu akciu, podľa zmenených podmienok získa 100 % akcií spomenutých divízií spoločnosti MOL. Ako však oznámila skupina MOL, dodatočný predaj 25-percentného podielu plus jednej akcie je ešte predmetom schvaľovacieho procesu maďarských regulačných úradov. Transakciu by mali spoločnosti MOL a E.ON uzavrieť 31. marca tohto roka, pričom kúpna cena sa môže ešte meniť v závislosti od budúcich finančných záväzkov skupiny MOL voči predávaným divíziám. Ako informovala spoločnosť MOL, cena sa bude upravovať polročne do konca roka 2009. Nemecká spoločnosť E.ON tiež súhlasila s kúpou 50-percentného podielu skupiny MOL v ruskej firme Panrusgaz, ktorú však musí schváliť ďalší akcionár Gazprom. Finančné prostriedky z predaja chce MOL použiť na expanziu výskumných a produkčných ropných prevádzok. Na Slovensku vlastní E.ON 40-percentný podiel v spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s. (ZSE), ktorá sa zaoberá distribúciou elektrickej energie. Vláda plánuje doprivatizáciu ZSE, v rámci ktorej E.ON získa ďalších 41 % akcií. Plynárenská divízia E.ON Ruhrgas vlastní 24,5-percentný podiel v spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel a.s. Maďarská ropná a plynárenská spoločnosť MOL vlastní v súčasnosti 98,4 % akcií Slovnaftu.

„Slováci by urýchlili záležitosti okolo Gabčíkova“

13. januára 2006 - SRo (GMP)

Slováci by urýchlili záležitosti okolo Gabčíkova - píše denník Népszabadság, ktorý pripomína, že posunutie slovensko-maďarských rokovaní o vodnom diele na Dunaji figuruje v tomto roku medzi prioritami slovenskej zahraničnej politiky. Slovenská vláda sa venovala správe o stave rokovaní na svojom poslednom zasadaní - pripomína Népszabadság na základe informácií ministra ochrany životného prostredia Lászlóa Miklósa. Dokument zakotvuje rozdiely medzi rokovacími pozíciami slovenskej a maďarskej strany. Potvrdzuje slovenské stanovisko, podľa ktorého: len vtedy je možné upustiť od výstavby dolnej hrádze, keď Maďarsko predloží lepší návrh, než je pôvodný projekt. Materiál vyvracia maďarské obavy, podľa ktorých Szigetköz, čiže Malý žitný ostrov vysychá a čelí stále vážnejším ekologickým a iným škodám. Do tejto oblasti prúdi 40 kubických metrov vody za sekundu každý deň - argumentuje pre Népszabadság splnomocnenec slovenskej vlády. Dominik Kocinger uvádza tiež, že zhrnutie práce troch odborných zmiešaných komisií fungujúcich na základe medzivládnej dohody sa očakáva len na prvú polovicu tohto roka, pričom sa to pôvodne plánovalo na koniec minulého roka. „Následne budú potrebné také strategické rozhodnutia, ktoré už presahujú kompetencie dvoch vládnych delegácií. Potrebné budú ďalšie zdĺhavé rokovania“ - konštatuje v denníku Népszabadság D. Kocinger. Upriamuje ďalej pozornosť na to, že Európsky parlament a uznesenie Európskej komisie z roku 2004 žiada vyriešiť problémy okolo splavnosti Dunaja na úseku Sap a Budapešť, podľa možnosti do roku 2010, čiže urýchlenie prípravy dohody je potrebné aj z tohto hľadiska. Na otázku, či by slovenská strana súhlasila so zapojením tretieho partnera do rokovaní, Dominik Kocinger odpovedá: „Nikdy sme neboli proti takémuto riešeniu.“

Protest umelcov

13. januára 2006 - SRo (GMP)

Niektoré umelecké zväzy v Maďarsku kritizujú ministra kultúry Andrása Bozókyho za nekompetentné rozhodovanie o členoch profesných kurátorov Národného kultúrneho fondu. Výhrady vyslovujú predstavitelia spoločnosti divadelníkov, tanečníkov a hudobníkov, ktorí napísali list premiérovi Gyurcsányovi a žiadajú ho o vyjadrenie. Myslia si, že do jednotlivých kolégií Národného kultúrneho fondu vymenoval minister Bozóky nekompetentných ľudí, navyše bez konzultácií s profesnými združeniami. Zdôrazňujú, že ich protest nemá žiadne politické pozadie, dvíhajú svoj hlas iba v záujme kultúry

Projekt SRo pre vysielanie do zahraničia - Cez satelit a internet

13. januára 2006

Slovenský rozhlas (SRo) zastaví v najbližších mesiacoch, možno už v prvom štvrťroku, svoje vysielanie do zahraničia na krátkych vlnách na Rádiu Slovakia International.

Ekonomická riaditeľka a štatutárna zástupkyňa SRo Hilda Gajdošová povedala, že vedenie rozhlasu nemá inú možnosť, v štátnom rozpočte na rok 2006 totiž poslanci parlamentu neschválili šiestemu okruhu SRo - Radiu Slovakia International dotáciu. „Štát prestal financovať toto vysielanie, no pritom ide o štátnu objednávku,” upozornila. Táto služba zároveň vyplýva verejnoprávnemu rozhlasu zo zákona. Rozhlas preto chce zastaviť len vysielanie na krátkych vlnách, o čom už podľa Gajdošovej rokujú s Rádiokomunikáciami, ktoré patria spoločnosti Slovak Telecom. Rozhlas im dlhuje približne 182 miliónov korún. Z úsporných dôvodov zaniká aj španielska redakcia. Ostáva vysielanie o Slovensku vo francúzštine, ruštine, nemčine a v anglickom jazyku. SRo zároveň pripravuje nový projekt vysielania do zahraničia založený na vysielaní cez satelit a internet. „Krajania budú môcť počúvať všetky okruhy SRo v slovenskom jazyku cez internet,” doplnila H. Gajdošová. Nový projekt ušetrí rozhlasu približne 35 miliónov. SRo dnes podľa Gajdošovej zaplatí len za prevádzku krátkych vĺn ročne približne 32 miliónov korún a celkové ročné náklady na vysielanie do zahraničia sú približne 55 miliónov korún. Súhrnné náklady na nový projekt by však mali byť približne 20 miliónov korún. Aj túto sumu by podľa Gajdošovej mal zaplatiť štát a vedenie SRo chce o tom rokovať. Vláda SR rozhlasu koncom roka 2005 schválila desaťmiliónovú dotáciu na zahraničné vysielanie, to však jeho náklady nepokrýva. Zahraničné vysielanie na krátkych vlnách začal SRo v januári 1993. Najprv vysielal pre zahraničných Slovákov, neskôr začal vysielať o Slovensku aj v cudzích jazykoch. Vysielanie si objednával a platil štát.

Vyhlásenie českého premiéra - Ospravedlnenie bez odškodnenia

Maďarská vláda víta vyjadrenie českého premiéra Jiřího Paroubka o tom, že ospravedlnenie sa nemeckým antifašistom ešte z minulého roka platí aj pre občanov maďarskej národnosti. V Maďarsku vyvolalo pozitívne ohlasy, že počas prípravy návštevy prezidenta Lászlóa Sólyoma v Prahe vyšlo najavo, že česká strana pri ospravedlnení sa nemeckým antifašistom myslela aj na českých občanov maďarskej národnosti. Premiér Paroubek o tom ubezpečil v liste predsedovi politického hnutia Spolužitie, pôsobiaceho v Čechách. Maďarská vláda tento krok víta - oznámil jej hovorca András Batiz. Dodal ešte, že vo vzťahoch s partnerskými krajinami kladie Maďarsko dôraz na úlohy dneška a budúcnosti, no víta každé gesto, ktoré smeruje k usporiadaniu dedičstva minulosti. Maďarská vláda ďalej považuje za potešiteľný pokrok, že český premiér sa ospravedlnil aj príslušníkom maďarskej menšiny zo Slovenska, ktorých po druhej svetovej vojne odvliekli do Čiech na nútené práce. Maďarsko verí, že proces revidovania opatrení, ktoré sa zrodili po druhej svetovej vojne v znamení kolektívnej viny, sa rozšíri na celé územie niekdajšieho Československa - cituje agentúra MTI hovorcove vyjadrenie.

Český premiér a prezident sú v spore kvôli gestu voči Maďarom

Politické prímerie medzi českým premiérom Jiřím Paroubkom a prezidentom Václavom Klausom vydržalo iba desať dní. Druhého januára ešte spolu priateľsky obedovali v Lánoch, ale dnes sa na diaľku pohádali kvôli tomu, či sa vlaňajšie gesto českej vlády voči nemeckým antifašistom vzťahuje aj na Maďarov. Klaus dnes na Pražskom hrade rokoval s maďarským prezidentom a až László Sólyom ho informoval o liste, ktorý český premiér 3. januára 2006 zaslal hnutiu Spolužitie, ktoré obhajuje záujmy maďarskej menšiny. Jiří Paroubek v liste konštatoval, že vládne gesto z augusta 2005 voči antifašistom nemeckej národnosti, ktorí boli po druhej svetovej vojne v ČSR neprávom perzekvovaní, sa vzťahuje aj na maďarských antifašistov. Prezidentov hovorca Petr Hájek dnes večer konštatoval, že Klaus o liste premiéra nevedel a že ho o ňom počas prípravy návštevy maďarského prezidenta neinformoval ani námestník ministra zahraničných vecí ČR pre bilaterálne vzťahy Tomáš Pojar. Klaus preto oficiálne požiadal Paroubka o vysvetlenie. Premiér, ktorý je na návšteve Dánska a Nórska, dnes zo Škandinávie Klausa napomenul, že za medzinárodné zosmiešnenie ČR môže sám, pretože si vládne uznesenie pozorne neprečítal. V uznesení sa totiž spomína perzekúcia osôb z radov bývalých občanov ČSR a občania nemeckej národnosti sú iba zdôraznení.

Klaus verzus Paroubek

Český prezident Václav Klaus sa po krátkom prímerí opäť dostal do sporu s premiérom Jiřím Paroubkom. Nepríjemnejšie na celej záležitosti je to, že sa tak udialo počas návštevy maďarského prezidenta László Sólyomiho v Prahe. Až na Pražskom hrade a to od svojho maďarského kolegu sa prezident Klaus dozvedel o liste, ktorý poslal premiér Paroubek hnutiu Spolužitie, čo je - mierne povedané - diplomatické faux pas. Jiří Paroubek v liste napísal, že ústretové gesto českej vlády voči nemeckým antifašistom z bývalého Československa sa týka aj príslušníkov maďarskej menšiny. Václavovi Klausovi z Dánska, kde včera rokoval odkázal, že keby si celú záležitosť prečítal, mohol ušetriť seba i celú republiku medzinárodného zosmiešnenia. Hovorca prezidenta Petr Hájek označil za poľutovaniahodné to, že Václav Klaus o tejto skutočnosti nevedel. Podľa jeho slov sa český prezident pripravoval na stretnutie s hlavou maďarského štátu zodpovedne v spolupráci s ministerstvom zahraničných vecí a s veľvyslanectvom v Budapešti.

SMK už roky žiada ospravedlnenie Maďarom

Strana maďarskej koalície sa už roky dožaduje ospravedlnenia Maďarom žijúcim v SR za neprávosti, ktoré sa ich dotkli po druhej svetovej vojne. Konštatuje to denník Népszabadság, ktorý tak reaguje na list českého premiéra Jiřího Paroubka, podľa ktorého vlaňajšie ospravedlnenie vlády ČR antifašistom za neprávosti v období po roku 1945 platí aj pre Maďarov žijúcich v Českej republike. Periodikum pripomína, že doterajšie české vlády sa dištancovali od ospravedlnenia s odôvodnením, že išlo o následky hitlerovskej okupácie a jej krutostí. Deportácie Maďarov zo Slovenska síce veľmoci odmietali, napriek tomu odsunuli do Čiech takmer 50-tisíc Maďarov z juhu Slovenska po roku 1945, a neskôr takmer 90-tisíc Maďarov vysťahovali do Maďarska v rámci výmeny obyvateľstva na základe dohody s Maďarskom. Na gesto ospravedlnenia perzekvovaným Maďarom doteraz bol ochotný vo vlastnom mene iba člen vedenia KDH František Mikloško, poznamenáva Népszabadság. Ministerský predseda ČR reagoval na novembrový list predsedu Politického hnutia spolužitie Attilu Lászlóa, ktorý v mene hnutia obhajujúceho záujmy národnostných menšín v Česku privítal vlaňajšie gesto smerujúce k českým Nemcom, súčasne však vyjadril nespokojnosť s tým, že česká vláda sa neospravedlnila českým Poliakom a Maďarom, ktorí tiež boli perzekvovaní v rokoch po druhej svetovej vojne. „Ospravedlnenie sa nevzťahuje iba na členov nemeckej menšiny. Je zrejmé, že do cieľovej skupiny občanov patria aj občania maďarskej a poľskej národnosti,” citovala v stredu maďarská tlačová agentúra MTI list Paroubka, ktorý dodal, že vládny kabinet neplánuje finančné odškodnenie.

Ospravedlnenie bez odškodnenia

Ospravedlnenie českej vlády sa vzťahuje nielen na bývalých československých občanov nemeckej národnosti perzekvovaných po druhej svetovej vojne, ale aj na Maďarov, Poliakov a iných, ktorí nevinne trpeli. Český premiér Jiří Paroubek takto spresnil vlaňajšie gesto a rozšíril ho aj na Maďarov žijúcich v Českej republike. Dodal však, že pražská vláda neplánuje ich finančné odškodnenie. Doterajšie české vlády sa dištancovali od ospravedlnenia s odôvodnením, že išlo o následky hitlerovskej okupácie a jej krutostí. Deportácie Maďarov zo Slovenska síce veľmoci odmietali, napriek tomu bolo po roku 1945 odsunutých do Čiech takmer päťdesiattisíc Maďarov z juhu Slovenska a neskôr sa takmer deväťdesiattisíc Maďarov vysťahovalo do Maďarska na základe dohody s Budapešťou. SMK sa už roky dožaduje ospravedlnenia Maďarom žijúcim na Slovensku za neprávosti, ktoré sa ich dotkli po druhej svetovej vojne. Na gesto ospravedlnenia perzekvovaným Maďarom doteraz bol ochotný vo vlastnom mene iba František Mikloško.

Maďarský prezident v Prahe

Na dvojdňovú pracovnú návštevu prichádza dnes do Prahy maďarský prezident László Sólyom. Predpoludním ho prijme na pražskom hrade prezident Václav Klaus. Maďarský prezident zavíta do Českej republiky po takmer 5-ročnej pauze. Naposledy tu bol v roku 2001 Ferenc Mádl. Popri stretnutí s Václavom Klasom sa László Sólyom zúčastní dnes večer na slávnostnom otvorení nového maďarského veľvyslanectva v Prahe. Maďarsko patrí medzi významných hospodárskych partnerov Českej republiky. V roku 2004 prekročila vzájomná obchodná výmena hranicu troch miliárd dolárov.

Dekréty nie sú česko-maďarský problém

Maďarský prezident László Sólyom včera na stretnutí s českým prezidentom Václavom Klausom ocenil, že sa ospravedlnenie českej vlády sudetonemeckým antifašistom za bezprávie po druhej svetovej vojne podľa listu premiéra Jiřího Paroubka poslaného hnutiu Spolužitie v Čechách vzťahuje aj na Maďarov. Benešove dekréty podľa Sólyoma nepredstavujú v česko-maďarských vzťahoch žiadny problém. Napätie Paroubkov list vyvolal naopak v jeho vzťahu s Klausom, ktorý ospravedlnenie odmieta a o liste sa vraj dozvedel iba od Sólyoma.

České ospravedlnenie antifašistom platí aj pre českých Maďarov

Vlaňajšie vyhlásenie českej vlády, v ktorom sa ČR ospravedlnila antifašistom za neprávosti spáchané po roku 1945, platí aj pre Maďarov žijúcich v Českej republike. Cituje list českého premiéra Jiřího Paroubka maďarská tlačová agentúra MTI. Ministerský predseda ČR reagoval na novembrový list predsedu Politického hnutia spolužitie Attilu Lászlóa, ktorý v mene hnutia obhajujúceho záujmy národnostných menšín v Česku privítal vlaňajšie gesto smerujúce k českým Nemcom, súčasne však vyjadril nespokojnosť, že sa česká vláda neospravedlnila českým Poliakom a Maďarom, ktorí tiež boli perzekvovaní v rokoch po druhej svetovej vojne. „Ospravedlnenie sa nevzťahuje iba na členov nemeckej menšiny. Je zrejmé, že do cieľovej skupiny patria aj občania maďarskej a poľskej národnosti,” cituje MTI list Paroubka, ktorý dodal, že vládny kabinet neplánuje finančné odškodnenie. Paroubkova vláda 24. augusta 2005 jednohlasne schválila text vyhlásenia adresovaný aktívnym odporcom nacizmu, ktorí boli po skončení druhej svetovej vojny perzekvovaní napriek tomu, že Benešove dekréty sa ich ako antifašistov nemali týkať. Vláda týmto ľuďom vyjadrila hlboké uznanie. Zároveň vyslovila poľutovanie, že po vojne sa títo jednotlivci vo svojej vlasti nedočkali zaslúženého uznania. Morálne gesto českého kabinetu voči antifašistom nie je spojené so žiadnym finančným odškodnením a týka sa bývalých československých občanov, ktorí žili na území dnešnej ČR. Predseda NR SR Pavol Hrušovský reagoval na ospravedlnenie zhodne s premiérom Mikulášom Dzurindom tak, že česká iniciatíva na ospravedlnenie sudetonemeckým antifašistom sa Slovenska netýka. Hrušovský považuje za plne postačujúce ospravedlnenie, ktoré prijala Slovenská národná rada z roku 1991. Preto si nemyslí, že by SR mala iniciatívu Paroubka podporiť.

Maďari nadávajú na slovenskú múku

12. januára 2006

V Maďarsku sa predáva mizerná slovenská múka maskovaná za domáci výrobok, píše hospodársky denník Világgazdaság. Denník sa odvoláva na tvrdenia maďarského mlynárenského priemyslu, podľa ktorého sa takáto múka importuje do krajiny už niekoľko mesiacov. Poradca Obilninárskeho zväzu György Makay tvrdí, že viaceré sporadické kontroly potravinových inšpektorov odhalili nedodržanie domácich noriem na múku. Tá napríklad obsahovala namiesto minimálnych 27 percent lepku iba 24. Navyše bola predávaná ako maďarský produkt, čo miatlo spotrebiteľov. Po upozornení obchodníkov, z ktorých časť reagovala vyčlenením importovanej múky na osobitné miesta, však predaj slovenskej múky, vydávanej za maďarskú, pretrváva. Donedávna ju predával aj obchodný reťazec CBA pod vlastnou značkou. Podľa obchodnej vedúcej CBA Krisztiny Maybaureovej firma doviezla zo Slovenska 120 ton múky, z ktorých 40 ton predala, ale po zistení, že nezodpovedá kvalitatívnym kritériám, zvyšok vrátila. „Tovar pod vlastnými značkami máme len z maďarských zdrojov. Napríklad múku kupujeme od firmy Abo Mill,“ dodala. Abo Mill je však i spoluvlastníkom rovnomennej košickej spoločnosti, ktorá tiež obchoduje s múkou. Nakoľko sa jej tento problém týka, sa HN včera nepodarilo zistiť. Sieť Penny Market zasa predáva v maďarských obaloch slovenskú múku prebaľovanú v distribučnej firme v prihraničnom Salgótarjáne bez uvedenia výrobcu, sťažujú sa mlynári. Je za tým konkurenčný boj, keďže slovenská múka je lacnejšia, myslí si tajomník Slovenskej spoločnosti mlynárov Ondrej Šaling. Na vývoz múky a jej parametre sa vzťahuje Potravinový kódex, ktorý zodpovedá kritériám EÚ a podľa neho je požadovaný minimálny obsah lepku 24 percent. Podľa slovenských mlynárov múku vyváža do Maďarska viacero firiem. V Maďarsku sa mesačne spotrebuje okolo 80-tisíc ton múky, z toho približne tisíc ton zo Slovenska. Takéto množstvo nemôže ohroziť miestny trh, skôr ide o psychologický efekt, tvrdia maďarskí mlynári. Zatiaľ čo domáca múka sa predáva vo veľkoobchode za 60 i viac forintov za kilogram, slovenská je o 5 až 10 forintov lacnejšia.

Maďarsko opäť láme negatívne rekordy?

12. januára 2006 - SRo (GMP)

Európska komisia zmiernila trocha kritiku na adresu Maďarska - vládu v Budapešti to teší, no opozícia si naďalej myslí, že hospodárstvo krajiny je na pranieri. Do septembra dáva Európska komisia odklad Maďarsku, no ide o posledný termín, dokedy už treba vypracovať takzvaný konvergenčný program o prípravách na vstup do eurozóny. V skorších dvoch stanoviskách komisia ostrejšie kritizovala maďarskú vládu za to, že pripustila príliš veľký schodok štátneho rozpočtu - až 6 % hrubého domáceho produktu, pričom požadovaná hranica je o polovicu nižšia. Preto je v odborných kruhoch rozšírený názor, že Maďarsko nevstúpi do eurozóny v pôvodne plánovanom termíne roku 2010. Najnovší postoj Bruselu hodnotí vláda ako prejav dôvery voči jej hospodárskej politike, no opozícia si - diametrálne odlišne - myslí, že Maďarsko opäť láme negatívne rekordy, pretože konvergenčný program vlády prepadol už po tretí raz.

Predaj letiska vyvoláva spor

11. januára 2006 - SRo (GMP)

Spory okolo predaja letiska Ferihegy pokračujú. Najnovšie opozičný Fidesz žiada zverejniť všetky dokumenty súvisiace s privatizáciou vzdušného prístavu. Po dlhších naťahovačkách štátna privatizačná spoločnosť povolila poslancovi za Fidesz nahliadnuť do spisov súvisiacich s predajom letiska. Poslanec vzápätí označil za potrebné všetky tieto dokumenty zverejniť, pretože v opačnom prípade zostane transakcia zahmlená a verejnosť sa nedozvie o možných dôsledkoch tejto privatizácie. Hodno pripomenúť, že budapeštianske letisko získala britská spoločnosť BAA International na dobu 75 rokov za takmer dve miliardy eur, čo je v histórii privatizácie v Maďarsku absolútny rekord. Britská strana poukázala túto sumu do maďarskej štátnej pokladnice tesne pred záverom minulého roka. Vláda vzápätí oznámila, že väčšiu časť peňazí venuje na splatenie zahraničných dlhov. Opozícia tento obchod spochybňuje od začiatku, a podozrieva vládu z pokútnych ťahov. Predseda rozpočtového výboru parlamentu Mihály Varga z Fideszu preto zvolal na dnes mimoriadne zasadanie tohto orgánu. Tieto spory možno dať do súvislosti aj s celkovým vyostrovaním predvolebného boja v Maďarsku.

Časť výnosu z predaja letiska Ferihegy na splatenie dlhov

Maďarská vláda použila väčšiu časť výnosu z predaja budapeštianskeho letiska Ferihegy na splatenie verejného dlhu, vyhlásil dnes v rozpočtovom a finančnom výbore maďarského parlamentu v Budapešti minister financií János Veres. Z výnosu z privatizácie vo výške 464,8 miliardy HUF, v prepočte 69,5 miliardy SKK, sa podľa Veresa použilo 404,8 miliardy HUF na splatenie zahraničných dlhov Maďarska, ako aj na splatenie pôžičky štátnej diaľničnej stavebnej spoločnosti. Budapeštianske letisko Ferihegy sa tesne pred koncom roka 2005 privatizovalo. Britské konzorcium pod vedením prevádzkovateľa letísk BAA získalo 75 % akcií spoločnosti Budapest Airport Rt. a zaistilo si právo používať letisko 75 rokov.

Malá pacientka neprežila

17. januára 2006 - SRo (GMP)

V Budapešti večer zomrelo štvorročné dievčatko, ktorej dva razy za sebou transplantovali pečeň. Celé Maďarsko s napätím sledovalo osud malej pacientky, ktorej 5. januára daroval pečeň vlastný otec - bola to v krajine vôbec prvá transplantácia od živého donora. Jej stav sa však nezlepšil, naopak, nastali komplikácie a lekári usúdili, že ju môže zachrániť iba ďalšia transplantácia. Zo siete Eurotransplant sa podarilo získať vhodný orgán v nedeľu, v priebehu pondelka nová pečeň aj fungovala, no zlyhali tentoraz pľúca malej pacientky, ktorú lekári už nedokázali udržať pri živote.

Lothar Matthäus sa lúčil s maďarskými fanúšikmi

16. januára 2006

Bývalý tréner maďarskej futbalovej reprezentácie Lothar Matthäus sa v pondelok definitívne rozlúčil s miestnymi fanúšikmi pred odchodom do Brazílie, kde povedie Atletico Paranaense. Niekdajší nemecký reprezentant, ktorému na konci roka 2005 vypršal kontrakt s Maďarským futbalovým zväzom, uviedol, že neexistovala žiadna šanca na pokračovanie práce pri maďarskom tíme. „Medzi oboma stranami už nie je žiadna dôvera. Maďarsko sa mi však veľmi ťažko opúšťa,” uviedol Matthäus, ktorého niektorí predstavitelia futbalového zväzu kritizovali za jeho správanie. Nemecký kormidelník brazílske pôsobenie považuje za novú výzvu. „Je to pre mňa veľká pocta byť prvým Európanom a Nemcom, ktorý bude trénovať tento tím,” tvrdí Matthäus. Bývalý šéf maďarskej federácie Imre Bozoky chcel ponúknuť majstrovi sveta 1990 nový kontrakt. Po zmene vedenia sa však o novej zmluve pre Matthäusa prestalo diskutovať a 44-ročný kouč podpísal kontrakt s brazílskym klubom.