Pohreb 42 obetí štvrtkovej havárie vojenského lietadla sa s najväčšou pravdepodobnosťou uskutoční vo štvrtok 26. januára o 11.00 hod v Mestskej hale v Prešove. Hovorca Ozbrojených síl Milan Vanga potvrdil, že na mieste sú už ich ľudia, ktorí sa zaoberajú prípravou pietneho aktu. Pri maďarskej obci Hejce približne päť kilometrov od slovenských hraníc sa vo štvrtok večer zrútilo slovenské vojenské lietadlo AN-24. O život prišlo 42 vojakov, jednému sa podarilo zachrániť. Zdravotný stav nadporučíka Martina Farkaša, ktorý je hospitalizovaný v Košiciach, je dobrý a pacient už komunikoval aj s vyšetrovateľom. Telesné pozostatky obetí tragédie v noci z piatka na sobotu previezli na Slovensko, kde sa uskutočňujú súdnoznalecké pitvy a identifikácie.
Rozlúčkový ceremoniál so 42 obeťami leteckého nešťastia bude najväčším na Slovensku za posledné desaťročia. Počtom smútočných hostí sa mu vyrovnajú zrejme len pohreby štátnikov. Podľa posledných informácií by mal byť ceremoniál vo štvrtok v prešovskej športovej hale a očakávajú sa tisíce ľudí. Množstvo politikov si vyžiada prísne bezpečnostné opatrenia. Rozlúčku budú v priamom prenose vysielať televízie, okrem troch najvyšších ústavných činiteľov prídu aj ministri. Podľa ministerstva obrany sa chystá prísť aj generálny tajomník NATO Jaap de Hoop Scheffer, ktorý dá ceremoniálu zrejme prednosť pred pohrebom kosovského prezidenta Ibrahima Rugovu v ten istý deň. Účasť potvrdil aj český minister obrany Karel Kühnl, príde zrejme aj jeho kolega z Maďarska, cestu zvažuje aj poľský minister obrany. Kancelária Národnej rady chce ponúknuť možnosť prísť na pohreb všetkým poslancom, viacerí ju využijú. Na ceremoniále sa zrejme zúčastní okolo 120 vojakov z čestnej stráže ozbrojených síl. Ich veliteľ Miroslav Ištván sa na podobnú veľkú akciu nepamätá. Podľa hovorcu prezidenta Mareka Trubača sa na rozlúčke zúčastní aj asi 70 vojakov z čestnej stráže prezidenta.
V obci Hejce, neďaleko ktorej sa 19. januára zrútilo slovenské vojenské lietadlo so 43 osobami na palube, postavia obetiam havárie pomník. Potvrdil to v Budapešti TASR starosta obce Géza Rohály. „Deň po tragédii sa v nás sformulovala myšlienka, že v každom prípade musíme postaviť pomník obetiam tejto tragédie. Miesto havárie je v ťažko prístupnom teréne, preto zvažujeme, že pomník postavíme niekde uprostred obce,” povedal starosta, ktorý spolu s ďalšími 34 najaktívnejšími účastníkmi záchrannej akcie - požiarnikmi, vojakmi, policajtmi, záchranármi a občanmi - prevzal v maďarskom parlamente ministerské ocenenia a odmeny. Ako G. Rohály dodal, pomník postavia spolu so samosprávami okolitých obcí, a pomoc v nejakej forme poskytne aj slovenský zastupiteľský úrad v Budapešti. V obci na severovýchode krajiny v údolí Hornádu žije 300 obyvateľov.
Plány na postavenie pamätníka na počesť obetí katastrofy slovenského vojenského lietadla pri maďarskej obci Hejce dostávajú čoraz konkrétnejšie obrysy. Nezištnú a obetavú pomoc maďarských požiarnikov, policajtov, vojakov, zdravotníckej služby, ale aj obyvateľov blízkych obcí včera v parlamente ocenili štyria maďarskí ministri i premiér Ferenc Gyurcsány, ktorý sprostredkoval aj poďakovanie svojho slovenského partnera Mikuláša Dzurindu. Veľvyslanec Slovenskej republiky Juraj Migaš vyzdvihol bezchybnú súčinnosť slovenských a maďarských záchranárov, ale aj miestnych ľudí a úradov, ktoré napríklad teraz promptne vybavujú aj matričné doklady. No a zdá sa, že myšlienka starostu obce Hejce Gézu Rohálya postaviť pamätník obetiam katastrofy, bude realizovaná. Slovenská ambasáda ju podporuje, čoskoro sa dohodnú aj konkrétnosti. Tu hodno pripomenúť tragédiu poľského autobusu s desiatkami obetí neďaleko Balatonu pred pár rokmi. Aj tam postavili pamätník, ktorý sa stal doslova pútnickým miestom poľských turistov.
Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány i veľvyslanec Slovenskej republiky v Maďarsku Juraj Migaš sa 23. januára v budove parlamentu poďakovali všetkým, ktorí sa zúčastnili na záchranných prácach po tragédii slovenského vojenského lietadla. Požiarnici, pohraničníci, policajti, vojaci, pracovníci zdravotnej záchrannej služby, no a miestni obyvatelia i starostovia dvoch dedín - dokopy 35 ľudí prevzalo uznanie a odmeny z rúk ministerky vnútra Moniky Lamperthovej, ministra zdravotníctva Jenőa Rácza, ministra hospodárstva a dopravy Jánosa Kóku, i náčelníka generálneho štábu maďarskej armády Andrása Havrila. Premiér F. Gyurcsány pri tejto príležitosti okrem iného povedal: „Potrebných bolo ešte päť minút, alebo o niekoľko sto metrov vyššia letová výška... Od toho závisel ich život..., všetci štyridsiati dvaja, ktorý v katastrofe zahynuli, slúžili aj nám, slúžili mierovej, pokojnej Európe“. Predseda vlády ďalej pripomenul, že nešťastie bolo najväčšou takouto katastrofou v dejinách maďarskej leteckej dopravy. Rovnako ako F. Gyurcsány, aj veľvyslanec J. Migaš sa poďakoval všetkým, ktorí sa zúčastnili na záchranných prácach a v mene Slovenskej republiky im vyslovil úctu a uznanie.
Viacerým záchranárom, ktorí sa aktívne zúčastnili záchranných prác po štvrtkovej havárii slovenského vojenského špeciálu pri maďarskej obci Hejce, dnes v Budapešti odovzdali ministerské ocenenia a odmeny. Premiér Ferenc Gyurcsány pri tejto príležitosti pripomenul, že lietadlu a jeho pasažierom chýbalo k pristátiu iba päť minút. K prežitiu chýbalo možno pár desiatok metrov výšky. „Slúžili nám všetkým, slúžili mierovej a pokojnej Európe,” povedal Gyurcsány o obetiach katastrofy. Prítomným požiarnikom, pohraničníkom, policajtom, vojakom, zdravotníkom ale aj miestnym občanom poďakovala ministerka vnútra Mónika Lamperthová, minister zdravotníctva Jenő Rácz, šéf rezortu hospodárstva a dopravy János Kóka, náčelník generálneho štábu maďarských ozbrojených síl András Havril ako aj veľvyslanec SR v Maďarsku Juraj Migaš. Veľvyslanec po podujatí pre TASR uviedol, že aj z úst premiéra Gyurcsánya bolo vyzdvihnuté nielen účinkovanie samotných zložiek MR od polície cez pohraničnú stráž až po armádu a záchranárov, ale bola zdôraznená aj koordinácia so slovenskými záchranármi, ktorá bola dobrá. „Strávil som asi päť hodín v kritickej oblasti priamo na mieste, videl som ľudí, ktorí pracovali, videl som ich obetavosť. Niekedy sa zdalo, že je tam až príliš veľa techniky, pretože situácia bola pomerne komplikovaná, hlavne dojazd vozidiel, a celé tie podmienky, aj veľká zima, ale zvládli to,” povedal veľvyslanec. Slovenské vojenské lietadlo AN-24 sa vo štvrtok krátko po 19.30 h zrútilo pri maďarskej obci Hejce približne päť kilometrov od slovenských hraníc. Podľa slovenských oficiálnych informácií bolo na palube 43 osôb: 28 vojakov vracajúcich sa v rámci rotácie z vojenskej misie v Kosove, sedem osôb poskytujúcich metodickú pomoc a osem členov posádky. Nehodu prežil iba nadporučík Martin Farkaš.
Štátna tajomníčka Ministerstva zahraničných vecí SR Magda Vášáryová na dnešnom stretnutí s maďarským veľvyslancom na Slovensku Csabom Györffym poďakovala maďarskej vláde a všetkým zainteresovaným inštitúciám za pomoc pri leteckom nešťastí slovenského vojenského lietadla AN-24. Vášáryová zároveň na stretnutí poďakovala za všetky prejavy solidarity a sústrasti, ktoré Slovensku v súvislosti s touto tragédiou, pri ktorej zomrelo 42 vojakov, vyjadrili predstavitelia a občania Maďarska. Obaja predstavitelia zároveň na stretnutí ocenili úzku spoluprácu slovenských a maďarských záchranárov a pomoc obyvateľov maďarskej obce Hejce, ako aj okolitých dedín.
Vláda v súvislosti so štvrtkovou leteckou tragédiou vyhlásila jednodňový štátny smútok, ktorého začiatok oznámi v pondelok 23. januára na pravé poludnie zvuk sirén. Minister vnútra SR Vladimír Palko vyzval všetky štátne orgány, orgány územnej samosprávy a ďalšie inštitúcie, aby štátnu vlajku SR a vlajku Európskej únie spustili v uvedenom čase štátneho smútku do pol žrde. Rezort vnútra upozornil, že podľa zákona o lotériách a iných podobných hrách je v deň štátneho smútku zakázané vykonávať lotérie a iné podobné hry. Štátny smútok sa skončí v utorok na poludnie. Pred Prezidentským palácom sú štátne vlajky zvesené do pol žrde už od dnešnej 12. hodiny. Na pol žrde budú zvesené štátne vlajky aj na slovenských zastupiteľstvách v zahraničí, veľvyslanectvá vystavia kondolenčné listiny. Traja najvyšší ústavní činitelia, prezident Ivan Gašparovič, predseda NR SR Pavol Hrušovský a premiér Mikuláš Dzurinda sa dnes po 15.30 zapísali do kondolenčnej knihy na Ministerstve obrany SR a vyjadrili sústrasť pozostalým zahynutých vojakov. Štátnikov sprevádzal minister obrany Juraj Liška. Počas popoludnia prišli sústrasť vyjadriť aj poľský, český, rakúsky veľvyslanec a viacerí politici. Sústrasť rodinám a priateľom obetí vyhlásila verejne väčšina politických strán a cirkví. Prezidentovi Gašparovičovi kondoloval prezident Českej republiky Václav Klaus, maďarský prezident László Sólyom, španielsky kráľ Juan Carlos II. Predsedu vlády do dopoludňajších hodín telefonicky kontaktovali generálny tajomník NATO Jaap de Hoop Scheffer, predseda vlády Českej republiky Jiří Paroubek, predseda vlády Maďarskej republiky Ferenc Gyurcsány a predseda vlády Luxemburského veľkovojvodstva Jean-Claude Juncker. Dostal aj sústrastné telegramy od predsedu Európskej komisie Josého Barrosa a predsedu vlády Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska Tonyho Blaira. Hlbokú a úprimnú sústrasť tlmočili šéfovi slovenskej diplomacie Eduardovi Kukanovi jeho rezortní kolegovia Cyril Svoboda z Českej republiky, Ferenc Somogyi z Maďarska, Antanas Valionis z Litvy, Erkki Tuomioja z Fínska, Vuk Draškovič zo Srbska a Čiernej Hory, Stefan Meller z Poľska, Urmas Paet z Estónska, Kolinda Grabar Kitarovič z Chorvátska a ďalší. Minister kultúry SR František Tóth vyzval všetky kultúrne inštitúcie na Slovensku, aby prehodnotili konanie kultúrnych podujatí od dnes do skončenia štátneho smútku. Slovenská televízia, ani Slovenský rozhlas počas štátneho smútku nebudú vysielať zábavné programy a formáty. Štátny smútok v SRo sa začne štátnou hymnou, v STV minútou ticha a pokračovať bude mimoriadnym spravodajstvom. Živé vysielanie SRo bude mať modifikovanú obsahovú štruktúru, špeciálnu hudobnú dramaturgiu i modifikovanú zvukovú grafiku. SRo nebude v čase štátneho smútku vysielať žiadne reklamy. Zádušná svätá omša za obete nešťastia bude v pondelok 23. januára 2006 o 17.30 h v Dóme sv. Martina v Bratislave. V pondelok o 18.00 h sa uskutoční aj zádušná svätá omša v Dóme sv. Alžbety v Košiciach. Súčasťou ústrednej ekumenickej bohoslužby v rámci Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov v nedeľu 22. januára budú modlitby za obete leteckej havárie. Uskutoční sa o 10.00 h v rímskokatolíckom kostole sv. Mikuláša v Liptovskom Mikuláši. Pri havárii slovenského vojenského lietadla AN-24 vo štvrtok o 19.38 zahynulo 42 ľudí, ktorí sa vracali z vojenskej misie v Kosove. Lietadlo letelo z kosovskej Prištiny do Košíc a spadlo z doposiaľ neznámych príčin pri maďarskej obci Hejce približne päť kilometrov od slovenských hraníc na 700 metrov vysoký vrch Borsó. Jediný človek, ktorý nešťastie prežil, leží v košickej nemocnici v umelom spánku s opuchom mozgu. Podľa lekárov je jeho stav stabilizovaný.
Čierna skrinka havarovaného vojenského lietadla An-24, ktorú už dva dni skúmajú slovenskí experti, zatiaľ nenaznačila, že by mal stroj pred zrútením technické problémy. Vyšetrovatelia však stále nevylučujú nijakú z možných príčin tragickej nehody, pri ktorej vo štvrtok večer zahynulo 42 vojakov, vracajúcich sa z vojenskej misie v Kosove. Pri objasňovaní okolností sa budú môcť oprieť aj o výpoveď Martina Farkaša, jediného človeka, ktorý katastrofu prežil. Jeho zdravotný stav sa totiž cez víkend zlepšil natoľko, že ho lekári mohli v sobotu prebrať z umelého spánku. V najbližších dňoch by mali za ním prísť aj vyšetrovatelia. Farkaš si na haváriu čiastočne spomína, ako konkrétne, zatiaľ nie je známe. Podľa ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca, ktorý s ním v nedeľu telefonoval, Farkaš len povedal, že je rád, že prežil a ďakoval košickým lekárom. Vyšetrovatelia s Farkašom zatiaľ nehovorili, rovnako ani vrcholní predstavitelia rezortu obrany minister Juraj Liška či náčelník generálneho štábu Ľubomír Bulík. „Sú priebežne informovaní o jeho zdravotnom stave a chystajú sa ho navštíviť hneď, ako to bude možné,” uviedol hovorca ozbrojených síl Milan Vanga. Čiernu skrinku doviezli vyšetrovatelia na Slovensko ešte v sobotu. Je v poriadku, hoci ešte včera napoludnie minister obrany hovoril, že jej časť je poškodená. Vanga neskôr potvrdil, že šlo o omyl. „Všetky parametre, ktoré vyšetrovacia komisia potrebuje, sú v poriadku a plne využiteľné,” povedal Vanga. Liška mal podľa neho zlú informáciu, pretože maďarskí záchranári našli trosku, o ktorej sa domnievali, že ide o poškodenú druhú čiernu skrinku. Vyšetrovatelia, ktorí údaje skúmajú, zatiaľ neobjavili nič, čo by potvrdzovalo technické problémy lietadla pred zrútením. Tie nehlásila ani posádka. V poriadku bolo aj palivo, ktoré posádka natankovala v Kosove, čo potvrdila expertíza francúzskych odborníkov. Napriek tomu však komisia pri hľadaní príčin nevylučuje nijakú z možností vrátane technickej chyby. „Technická porucha sa nebude dať vylúčiť až do konečného záveru,” konštatoval šéf odbornej vyšetrovacej komisie tragickej havárie Zdeno Bielik. Ako dlho to bude trvať, nikto nevie odhadnúť. Bielik nevylučuje, že to bude záležitosť niekoľkých mesiacov. Vyšetrovatelia majú k dispozícii aj záznamy komunikácie medzi posádkou lietadla a riadením letovej prevádzky. Chýbať však budú vzájomné rozhovory z pilotnej kabíny, pretože tie nijaký prístroj na palube nezaznamenával. „Čierna skrinka, ktorú mal havarovaný antonov, obsahuje len údaje o technických parametroch,” povedal Vanga. Leteckí odborníci pri úvahách o príčinách tragického pádu lietadla nevylučujú ani chybu posádky. Piloti totiž pred pristávaním prešli na vlastnú navigáciu, čo znamená, že neboli navádzaní radarom, ale na základe vlastného vizuálneho kontaktu. Možné je, že si kopec dostatočne včas nevšimli, prípadne že bol zakrytý oblakmi. Niektorí svedkovia zasa tvrdia, že lietadlo horelo ešte vo vzduchu. Požiar na palube podľa Bielika potvrdí alebo vyvráti až expertíza. Viac by malo odhaliť preskúmanie trosiek, ktoré z Maďarska previezli na leteckú základňu v Prešove, ešte predtým priamo na mieste zrútenia zdokumentovali ich polohu. Práce komplikovalo zlé počasie, keď teploty klesli až na mínus 15 stupňov Celzia a nasnežilo. Cez víkend previezli na Slovensko aj telá všetkých 42 obetí, medzi ktorými boli aj tri ženy. Posledná rozlúčka s nimi bude s najväčšou pravdepodobnosťou vo štvrtok. Ministerstvo obrany sa ešte rozhoduje, či v Prešove alebo v Košiciach. Po nehode ministerstvo obrany vydalo až do odvolania zákaz lietania stojov typu Antonov. V súvislosti s vyvodením politickej zodpovednosti za tragickú haváriu vojenského dopravného lietadla Liška povedal, že je pripravený ju niesť. Neuviedol však jasne, či mieni odstúpiť, konštatoval len, že najpodstatnejšie je koordinovať práce a pripraviť smútočné zhromaždenie.
„Nestojíme o takúto reklamu. Vyšla nás všetkých, žiaľ, príliš draho,” smutne reagoval na obrovský záujem médií Géza Rohály, starosta maďarskej obce Hejce, pri ktorej vyhaslo vo štvrtok večer 42 životov mladých Slovákov. Dedinku pod osudným kopcom Borsóhegy akoby ktosi obohnal čiernym súknom. Srdcia jej obyvateľov opantal úprimný smútok. Najradšej by na tragédiu zabudli. Ale nedá sa. Péter Kormos bol jedným z prvých dedinčanov, ktorí sa ešte večer dostali k horiacemu vraku, k desiatkam mŕtvych, k jedinému zachránenému. Novinár z istého maďarského bulvárneho denníka chcel od neho nejaké fotografie, na ktorých by bola aspoň jedna zmasakrovaná obeť. Péter naňho nechápavo pozrel smutným pohľadom: „Stačilo mi, že som to nešťastie videl na vlastné oči. Do konca života ma to bude prenasledovať. Nepotrebujem si to pripomínať ešte aj fotografiami.” A potom ho slušne, ale rázne vyprevadil z domu. Aj na Slovensku dnes smútime. Povinne a celoštátne. Na príkaz vlády úradníci zvesili zástavy na pol žrde. Štyri dni po najtragickejšej udalosti v našej armáde od druhej svetovej vojny! Asi preto, aby dámy a páni, vychystaní na víkendové plesy, nemuseli opäť žehliť svoje róby a smokingy. Naši činitelia sa predbiehajú vo vyjadreniach, kto z nich je smutnejší. Najsmutnejší je však občan. Keď minister obrany tvrdí, že takmer štyridsaťročná starožitnosť, ktorá už dávno mala obohatiť zbierku v Schusterovom leteckom múzeu, má svoje opodstatnenie vo výzbroji našej armády, že lietadlo bolo po generálke, ergo, mohlo podľa akýchsi starých noriem lietať ešte do mája tohto roka, nech sa venuje radšej golfu. V časoch, keď rozvoj techniky akceleruje do kozmických rýchlostí, keď nový mobil či počítač je už pri kúpe zastaraný, sú jeho vyjadrenia prinajmenej zarážajúce. V armáde ide stále o život. Cieľom permanentnej modernizácie výzbroje vojsk na celom svete je okrem iného minimalizovať riziká vzniku tragédií, ktoré vedú k stratám na životoch. Aj preto morálne opotrebované, zastarané lietadlá An 24 v Česku vlani vyradili z prevádzky. Pravda, každý výdobytok techniky niečo stojí. Keď si však človek uvedomí, že napríklad miliardy korún vyhadzujeme v tomto štáte pod rúškom „lákania zahraničných investorov” von oknom, ďalšie sa rozkradnú, či, s prepáčením, prežerú, musí byť zákonite rozhorčený a zároveň smutný. Stavím sa o čokoľvek, že vyšetrovanie sa skončí záverom: Tragédiu spôsobilo zlyhanie „ľudského faktoru”. Veď čo - piloti už neprehovoria. „Poznal som kapitána lietadla osobne. Bol to jeden z najskúsenejších a najzodpovednejších vojenských pilotov, akých som v živote stretol. Nechápem, ako by sa mohol dopustiť takej chyby,” spomína kapitán v zálohe, letecký technik - špecialista, Košičan Milan Baláž. Tak či onak. Obyčajní ľudia už dávno nosia v sebe zástavy zvesené na pol žrde, dávno pred vyhlásením termínu štátneho smútku sa doň pohrúžili. Bez toho, aby im to niekto zhora dal príkazom. Pretože nevidia najmenší dôvod na veselie.
Prvotné informácie o poškodení čiernej skrinky z paluby havarovaného lietadla AN-24 sa nepotvrdili. Napriek značnému poškodeniu lietadla záznamové zariadenie zostalo neporušené. Podľa Petra Michnicu z tlačového oddelenia Ministerstva obrany SR čierne skrinky zaznamenalo všetky údaje bezchybne a presne. Odborná komisia v súčasnosti skúma jednotlivé údaje vo Vojenskom leteckom technickom a skúšobnom ústave Košice a snaží sa o rekonštrukciu celého priebehu letu havarovaného lietadla. K vyšetreniu príčin tragédie môžu pomôcť trosky lietadla, ktoré v nedeľu podvečer previezli z Maďarska na vrtuľníkovú základňu do Prešova. Poškodenie čiernej skrinky z havarovaného lietadla v nedeľu na poludnie pripustil minister obrany Juraj Liška. Vysvetlil, že čierna skrinka obsahuje dve zariadenia, „jedna časť robí zvukový záznam, druhá časť robí záznam o fungovaní prístrojov na palube lietadla.”
Vojenské lietadlo AN-24, ktoré vo štvrtok havarovalo v Maďarsku, letelo podľa veliteľa Vzdušných síl SR Juraja Baránka po určenej trase, začalo však klesať skôr. Príčinou nehody mohlo byť podľa neho zlyhanie techniky, ľudského faktora, vplyv počasia, alebo akákoľvek kombinácia týchto možností. Až do zistenia objektívnych údajov považuje J. Baránek za predčasné určovať príčiny nehody. Ministrovi obrany Jurajovi Liškovi nie sú známe žiadne skutočnosti, ktoré by slovenským ozbrojeným silám bránili prevádzkovať lietadlá typu Antonov. „Som presvedčený, že nielen ja, ale žiaden zodpovedný funkcionár ozbrojených síl by neposlal do vzduchu žiadnu leteckú techniku, keby si myslel, že je čo najmenší dôvod predpokladať, že by mohlo dôjsť ku jej zlyhaniu. To vylučujem,” vyhlásil. Posádka lietadla patrila podľa Baránka k najskúsenejším a vzdušné sily budú jej stratu niesť veľmi ťažko. Piloti nehlásili kontrolnej veži pred pádom žiadne problémy so strojom. Podľa výpovede posádky druhého lietadla, ktoré nasledovalo prvý AN-24 asi po pätnástich minútach, bola jasná viditeľnosť a dohľad asi na 30 kilometrov. Na kopcoch boli sčasti nízke mraky. Všetky prostriedky objektívnej dokumentácie sú uchované, zapečatené, pripravené na analýzu a rozbor komisie. „Rádiokorešpondencia vedená medzi pilotom a vežou je momentálne tiež pre nás nedostupná,” uviedol J. Baránek. Lietadlo bolo podľa neho vybavené systémom, ktorý umožňuje zabezpečiť identifikáciu a miesto havárie. Medzičasom už našli aj čiernu skrinku. Po upozornení, že centrum riadenia operácií v Košiciach stratilo spojenie s lietadlom, posádka druhého stroja AN-26 ho začala vyhľadávať. „Videli sme v lese dosť veľký oheň, ohlásili sme to košickému letisku. Bolo nám potvrdené, že práve v tom mieste, kde sme sa nachádzali my, ale trošku bokom, ho stratili z obrazovky lokátora,” povedal kapitán lietadla Jozef Solmoši. Vrtuľník za havarovaným strojom vyštartoval z letiska Sliač, keďže tam v tomto čase mala službu Letecká pátracia záchranná služba. V súčasnosti predstavitelia armády informujú rodiny tých ľudí, ktorí boli na palube lietadla. Minister aj veliteľ vyjadrili ľútosť nad tragédiou a vyslovili úprimnú sústrasť všetkým blízkym zosnulých vojakov. Nariadil tiež zákaz akýchkoľvek spoločenských akcií v rezorte, keďže by to bolo podľa neho nevhodné. Na ministerstve sprístupnili kondolenčnú miestnosť, ktorá bude otvorená dnes do 18. hodiny, cez víkend od 8. do 15. hodiny a cez týždeň od 8. do 17. hodiny. Do kondolenčnej knihy sa podpísal už aj minister. Zriadená je tiež infolinka pre rodinných príslušníkov na číslach 0960 315 720 a 0960 315 718. Slovenské vzdušné sily disponovali podľa Baránka dvoma lietadlami typu AN-24 a dvoma typu AN-26. Škodu na havarovanom stroji odhadli predbežne na 110 miliónov korún. Havarované lietadlo bolo vyrobené v roku 1969 a prešlo piatimi generálnymi opravami. Z 5000 hodín malo odlietaných iba 508 a lietať mohlo do 27. mája 2006. Lietadlo AN-26 má rok výroby 1972 a životnosť malo do roku 2006, do ďalšej generálky. Sú to podobné typy, AN-24 je salónna verzia pre prevoz cestujúcich a verzia AN-26 je výsadková, má inak prispôsobené sedačky a iný vstup do trupu. Diskusia o budúcnosti leteckej techniky podľa Lišku prebieha stále a plánuje o tom diskutovať ďalej, nielen na základe udalosti, ktorá sa stala. „Najskôr si chceme počkať na výsledky vyšetrovacej komisie,” uviedol. Prvú informáciu o nešťastí mal Liška od predsedu výboru pre obranu a bezpečnosť Roberta Kaliňáka, ktorú mu zavolal, že počul takýto správu. Asi minútu alebo dve na to dostal správu od operačného dôstojníka.
Popradčan Martin Farkaš, ktorý ako jediný zo 43 pasažierov akoby zázrakom prežil štvrtkovú leteckú katastrofu v severovýchodnom Maďarsku, je už pri vedomí, komunikuje a cíti sa dobre. Primár oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny košickej FN Louisa Pasteura Peter Beluš dnes presnil, že od ventilačného prístroja ho odpojili v sobotu približne o 21. hodine. Pôvodne lekári uvažovali s odpájaním od prístrojov začiatkom budúceho týždňa. Skoršie odpojenie umožnil zlepšený klinický stav pacienta, keď po čiastočnom odtlmení mal veľmi dobré ventilačné parametre a stabilný a vyhovujúci vnútrolebečný tlak. „Pacient sa subjektívne cíti dobe, je pri vedomí a je viac-menej orientovaný,” povedal primár. Urobili pacientovi kontrolné neurologické vyšetrenie, ktoré je podľa Beluša viac-menej v poriadku. Bližšie informácie o stave pacienta a prognóze zverejnia lekári v pondelok. Primár Beluš nechcel prezradiť, aké boli prvé Farkašove slová. Pri lôžku s ním komunikovala aj jeho manželka Michaela a matka. Do košickej nemocnice doviezla Farkaša v piatok po polnoci z miesta katastrofy maďarská záchranná služba. Bol v šoku a dezorientovaný, na hlave mal tržné rany, stlačený hrudník a menšie popáleniny na tvári a rukách. Hlavné poranenie, na ktoré sa sústredili košickí lekári, bol opuch mozgu. Slovenské vojenské lietadlo AN-24 sa vo štvrtok krátko po 19.30 h zrútilo pri maďarskej obci Hejce približne päť kilometrov od slovenských hraníc. Podľa slovenských oficiálnych informácií bolo na palube 43 osôb: 28 vojakov vracajúcich sa v rámci rotácie z vojenskej misie v Kosove, sedem osôb poskytujúcich metodickú pomoc a osem členov posádky. Nehodu prežil iba Martin Farkaš.
Prácu lekárov i celého personálu košickej nemocnice, ktorí sa podieľali na záchrane nadporučíka Martina Farkaša, dnes vysoko ocenil aj minister zdravotníctva Rudolf Zajac. „Odvádzajú skutočne špičkovú prácu,” reagoval šéf rezortu po tom, ako sa telefonicky spojil s vojakom, ktorý ako jediný prežil štvrtkovú leteckú tragédiu. Minister potvrdil, že stav nadporučíka sa zlepšuje, dýcha sám a je zorientovaný. Pacient komunikuje a podľa Zajaca sú jeho vyhliadky, pokiaľ ide o zdravotný stav, veľmi povzbudivé. Nadporučíka lekári prebrali z umelého spánku v sobotu večer. „Zdravotne bol na tom dobre a bol na to vhodný čas, tak sme to skúsili,” uviedol primár oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny Peter Beluš. Pokiaľ sa niečo neskomplikuje, tak nie je podľa neho dôvod uvádzať ho znova do umelého spánku. Farkaša pravdepodobne už dnes navštívia vyšetrovatelia havárie, aby im priblížil, čo sa dialo počas letu. Slovenskí a maďarskí vyšetrovatelia havárie už majú k dispozícii čiernu skrinku a skúmajú jej obsah. Pravdepodobne dnes podvečer budú prevezené na Slovensko aj trosky lietadla, ktoré preskúmajú leteckí odborníci.
Len hodinu pred leteckou katastrofou na kopci Borsóhegy unavoval Ján Slota televíznych divákov svojimi čoraz trápnejšími poznámkami na charakterové vlastnosti Maďarov. Ešte v ten večer sme však boli svedkami spontánnej solidarity obyvateľov maďarskej obce Hejce, ktorí prichýlili v mrazivej noci slovenských záchranárov, vojakov, policajtov i novinárov. Neviem ako vás, ale mňa tento obraz nezištnej pomoci dojal. Vidieť Slotom démonizovaných Maďarov, ako natierajú chleby s masťou a cibuľou a ponúkajú našich pagáčmi, syrovými rožkami, horúcim čajom i kávou, je najrukolapnejším dôkazom o zvrátenosti jeho umelo vyvolávaných sporov. Práve v nešťastí, v okamihu najväčšej núdze sa prejavila prirodzená ľudská spolupatričnosť, ktorá nepozná hranice a hovorí tým istým jazykom: musíme si pomáhať. Slováci a Maďari by si mali pamätať práve takéto momenty svojej spoločnej histórie. Možno ich nie je veľa, ale na týchto pozitívnych príkladoch spolupráce sa dá stavať optimistickejšia budúcnosť. Každé dva zdanlivo znepriatelené národy, nech už sú to Angličania a Íri, Kastílčania a Baskovia, Gréci a Turci, Arabi a Židia, Indovia a Pakistanci či Japonci a Číňania si musia uvedomiť, že dejiny ich vzťahov nie sú lemované iba spormi a násilím, ale aj svetlými okamihmi, ktoré obnažujú to najlepšie, čo v nás je. Spomeňme si na to, keď nacionalisti na oboch stranách spustia svoj zvyčajný koncert nenávisti. Spomeňme si na ten mastný chlieb s cibuľou podávaný ako kus srdca, z ktorého planie rýdza človečina.
Eduard Chmelár (www.chmelar.blog.sme.sk)
V čase, keď na Slovensku vrcholí spor o privatizáciu našich letísk, prišlo k obrovskému leteckému nešťastiu. Už pár hodín po ňom bolo jasné, že vo vojenskom lietadle zahynulo niekoľko desiatok slovenských občanov. Tesne pred príletom domov zahynuli medzi mestami Miskolc a Košice, iba päť kilometrov od slovenských hraníc. Lietadlom leteli slovenskí vojaci domov z náročnej vojenskej misie v Kosove. Tieto riadky píšem iba pár hodín po tejto nešťastnej udalosti. Ešte nevieme mená vojakov. No všetkých na Slovensku, čo sa túto smutnú správu dozvedeli, premkol pocit smútku. Zomreli slovenskí hrdinovia. Každý náš vojak v zahraničnej misii, ktorý si tu odkrúti nejaký čas, dokazuje svoju chrabrosť. Dokazuje, že bol hrdina. Zahraničné misie sú v čase mieru najťažšími vojenskými službami. Sú to služby ľuďom. Tým, ktorí trpia. Naše modré prilby v Kosove udržiavali mier. Mier je najvyššia hodnota pre každú armádu. Aj pre tú slovenskú. Naši hrdinovia sa vracali domov. K svojim rodinám. Vracali sa s radosťou. Nikdy na nich nezabudnime! Zomreli s láskou v srdci k svojim blízkym, k svojej rodine, priateľom, k svojej domovine, k ľudstvu ako takému. To jemu slúžili, slúžili mieru na strane dobra. Boli to hrdinovia mieru.
Stanislav Háber (www.exil.sk)
Druhýkrát sa vo štvrtok večer narodil vojak Viktor Merašický. Aj on mal totiž z Kosova pôvodne letieť lietadlom, ktoré sa na severe Maďarska zrútilo. Veliteľ ho však poslal do lietadla, v ktorom sa viezol materiál. Záchranári včera popoludní našli telá všetkých jeho 42 kolegov. „Tešili sme sa domov. Nálada bola skvelá. Pri nastupovaní v Kosove sme si na letisku spievali. Ako prvé vzlietlo lietadlo, ktoré sa neskôr zrútilo. Mal som v ňom sedieť i ja, no veliteľ mi kázal, aby som si sadol k nákladu. Tým mi zachránil život,“ so slzami v očiach spomína na tragický štvrtok Viktor Merašický. O tragédii sa vojaci dozvedeli až na letisku. Keď pristáli, lietadlo, ktoré odštartovalo ako prvé, tam stále nebolo. „Všetci sme sa poznali, boli sme ako jedna veľká rodina,“ dodáva. V trebišovskej posádke panuje smútok, zrušili aj posádkový ples, ktorý mal byť včera. Bolesť ovládla aj asi stovku slovenských vojakov pôsobiacich naďalej v Kosove. „Sme otrasení, ale služba je služba. Ráno sme za našich vojakov mali krátku modlitbu, potom mal každý 15 minút voľno, aby vyjadril svoj smútok. Na základni je kondolenčná miestnosť s knihou, kde píšu svoje pocity,“ priblížil situáciu na základni pár hodín po tragédii veliteľ kontingentu Gabriel Kerekeš. Práve na ňom bolo oznámiť vojakom, že ich priatelia, s ktorými sa pred chvíľou rozlúčili, sú s najväčšou pravdepodobnosťou mŕtvi.
(Nový Čas)
Obyvatelia malebnej dedinky Hejce neďaleko slovensko-maďarskej hranice sú na hukot leteckých motorov zvyknutí. Lietadlá z juhu Európy prelietavajú ponad ich domy, vzdialené od košického letiska vzdušnou čiarou sotva 30 kilometrov. „Lietavajú dosť nízko, deti im vždy mávajú. Ale dnes večer to bolo iné. To lietadlo letelo akoby priamo nad komínom. Aj motory čudne hučali. A potom bola v televízii prvá správa, že niekde tu spadlo lietadlo. Vedela som, že je zle,” zalamuje rukami Margita Czakóová. Je mrazivý štvrtok, niečo pred desiatou večer. Na malom námestíčku stoja tri hasičské cisterny a terénne auto, čaká aj sanitka, všetky z Košíc. „Hovoria, že k miestu havárie sa nedostaneme. Je vysoko v horách, cesta je samý ľad. Čakáme na ďalšie pokyny. Je tu päť košických posádok, niektoré sa už vydali na cestu hore,” hovorí muž v červenej záchranárskej kombinéze. Je z vojenskej nemocnice v Košiciach a na pozadí reflektorov svieti ako prízrak. Medzi košickými záchranármi bol vyhlásený mobilizačný plán. Košickí hasiči sú naštartovaní na súboj s ohňom, lebo lietadlo sa údajne vznietilo, horí aj les. „Nechápem, načo robíme medzinárodné cvičenia, keď tu teraz nemá kto veliť. Všetci stojíme a čakáme na pokyn. Pritom kolega zo záchranky tvrdí, že ich vozidlá sú už tam.” V rade stoja aj dva maďarské hasičské vozy. „Neodporúčam vám, aby ste tam išli. Problémy majú aj terénne vozy,” upozorňuje nás muž v zelenej uniforme lesníka. Je pol jedenástej, približne tri hodiny po havárii vojenského lietadla An-24. Medzitým maďarskí policajti tvoria živú zábranu. „Nikto tam nesmie. Pochopte, zomrelo tam viac ako štyridsať ľudí vo vojenskom lietadle,” odolávajú rýchlo rastúcej presile novinárov. Odmietajú pustiť aj chlapíka s lekárskou taškou. „Som zubár. Môžem pomôcť pri identifikácii obetí podľa chrupu. Chcem len pomôcť,” presviedča neoblomných policajtov György Szilágyi z neďalekého Göncu. Prišiel, lebo počul vrtuľníky a dozvedel sa od priateľa, čo sa stalo. Zopár z nás už nemieni ďalej čakať. Miestna dievčina nám ochotne ukazuje cestu, ktorú polícia ešte nestihla zablokovať. „Je to ďaleko. Hovoria, že sedem, osem kilometrov.”
Keď sme sa vrátili nad ránom do dediny, azylom pre desiatky skrehnutých vojakov, policajtov, záchranárov, novinárov sa stala spoločenská miestnosť obecného úradu. Uprostred noci sa na stoloch objavujú čerstvé pagáče, rožky posypané syrom, horúci čaj, vynikajúca čierna káva. Učiteľ základnej školy v susednom Vilmány András Mester natiera čerstvý chlieb bravčovou masťou, sype naň cibuľku. „Keď som sa dozvedel, čo sa stalo, nemohol som ostať doma. Teraz si musíme pomáhať,” povedal. Pekár z Göncu priviezol sto bochníkov chleba z nočného výpeku. Ktosi z dediny dovliekol 10-litrové vedro domácej bravčovej masti. Iný zasa zopár balení mletej zrnkovej kávy. V domove sociálnej starostlivosti, ktorý patrí katolíckej cirkvi, navarili možno hektoliter čaju. Ženy pobehujú okolo stolov, zbierajú plastové poháre, zmývajú dlážku. Aj manželka starostu je na nohách. „Je to obrovská tragédia. Naši ľudia ju veľmi citlivo vnímajú. Je mi hrozne ľúto tých chlapcov,” hovorí starosta Géza Rohály. Zrazu zvoní telefón. Starosta vysvetľuje, že všetko je v poriadku, všetko zatiaľ zvládnu sami. „Volala pani ministerka vnútra. Pýtala sa, či niečo nepotrebujeme, že stačí povedať. Poďakoval som sa za ochotu. Ale teší ma, že zdvihla slúchadlo a zavolala jednému obyčajnému starostovi.”
Tesne pred piatou hodinou ráno sa končí porada velenia. Zdrvený náčelník generálneho štábu Ľubomír Bulík sa chystá na miesto tragédie: „Je to najstrašnejšia udalosť v dejinách slovenského letectva.” Maďarský policajný hovorca plní svoj sľub. Na druhý deň o pol desiatej doobeda sú pred obecným úradom pristavené dve vojenské nákladné autá. Cesta nahor trvá takmer hodinu a pol. A potom ešte 20 minút pešo. Vo vzduchu cítiť zápach spáleniny. Spomedzi polámaných stromov zlovestne trčí obhorený chvost lietadla so slovenským znakom. Pred i za ním sú roztrúsené časti trupu, krídiel, kusy plechov. Plechové stopy havárie sú aj v korunách okolitých stromov. V zasneženom lese, pripomínajúcom skôr vianočnú idylku, vládne mŕtve ticho. Novinári z AP, Reuters a ďalších agentúr, z televíznych a rozhlasových staníc, printových médií stoja pred divadlom skazy v nemom úžase. Kordón policajtov, ktorý má zabrániť, aby prenikli do zóny vyšetrovania, nemá veľa práce. Realita je oveľa krutejšia, ako si mnohí predstavovali. Lietadlo vysekalo do porastu štyridsať metrov širokú a asi tristo metrov dlhú brázdu. Za ňou je zráz a čistina. „Stačilo, aby leteli o pár metrov vyššie. Do Košíc by doplachtili,” myslí si jeden z novinárov. „Rozhodli sme sa, že postavíme na mieste tragédie slovenským vojakom pomník. Viem, že im to nepomôže. Ale zaslúžia si to,” hovorí dojatý starosta. Generál Bulík je tvrdý chlap. Ale ani on nedokáže v sebe poprieť, že je človek z mäsa a kostí.
(www.sme.sk)
Péter Kormos bol medzi prvými na mieste tragédie. Vedúci rekreačného zariadenia ako bývalý lesník pozná okolie obce Hejce ako svoju dlaň. Chcel zachraňovať, ale napokon zbieral mŕtve telá. „Tušili sme, že to je koniec piesne,” povedal v telefonickom rozhovore pre Pravdu.
- Kde ste sa dozvedeli o leteckom nešťastí?
- Vo štvrtok večer okolo ôsmej som cez okno zbadal blikajúce modré svetlá. Vybehol som von, bola to sanitka. O dve minúty prešla ďalšia a za ňou ďalšia. Pomyslel som si, že sa niečo stalo v dedine. Zavolal som na záchrannú službu a tam mi povedali, že sa zrútilo vojenské lietadlo. Medzitým nad vrchom Borsó začal krúžiť slovenský vojenský vrtuľník. Od maďarských záchranárov som vedel, že treba ísť k poľovníckej chate Biela studňa a odtiaľ na sever.
- Ako ste sa zapojili do záchrany?
- Kto mohol, vyšiel von. Mnohí chceli pomôcť, ale po zasneženej lesnej ceste sa obyčajné autá nemohli dostať ďaleko. My sme vyrazili súkromným terénnym vozidlom. Nasadol k nám aj jeden slovenský záchranár, zrejme z nejakého leteckého útvaru. Pri Bielej studni, ktorá je necelých päť kilometrov od dediny, stáli sanitky aj požiarne autá. Spravili si tam dočasnú základňu.
- Odtiaľ už bol ťažký terén?
- Posledných dva a pol kilometra už prešli iba terénne vozidlá. My sme sa s naším mitsubishi dostali ďalej bez problémov. Lesná cesta nás doviedla do vzdialenosti iba niekoľkých desiatok metrov od trosiek. Vtedy, bolo asi pol desiatej, nás tam ešte nebolo veľa, ani nie dvadsať.
- Čo ste videli na mieste nešťastia?
- Posvietili sme si ručnými baterkami a reflektorom auta. Bol to príšerný pohľad. Videli sme kusy ľudských tiel, odtrhnuté ruky, nohy. Jedna mŕtvola visela v konároch stromov. Z lietadla zostal v kuse len chvost. Trosky boli roztrúsené. A medzi nimi sa váľali osobné veci vojakov - oblečenie, plecniaky, rôzne cédečká, talizmany.
- Jediného zachráneného ste videli?
- Objavil ho policajt Csaba Rohály. Chlapík mal škaredo popálenú hlavu, nejaké pomliaždeniny, ale bol pri vedomí. Bol to zázrak, že prežil. Povedal, že sa volá Martin Farkaš. Jeden maďarský vojak sa s ním dorozumieval po anglicky. Na mieste mu poskytli prvú pomoc a Csaba ho na Lade Nive dopravil nižšie, kde ho preložili do sanitky a odviezli do Košíc.
- Verili ste, že ešte môžete nájsť ďalšieho, čo prežil?
- Bola tma. Dúfali sme, že sa odniekiaľ ozve hlas. Ale počuli sme len hrobové ticho. Tušili sme, že to je koniec piesne. Bolo to veľmi depresívne.
- Čo ste robili, keď ste nenašli nikoho, komu by sa dalo pomôcť?
- Zbierali sme mŕtvych. Vytiahli sme šesť tiel - dve ženy a štyroch mužov. Ale bližšie k zvyškom stroja sme sa neodvážili, lebo ešte horel. Nevedeli sme, koľko má v nádrži kerosinu a či nevybuchne. Jedno telo bez známok života sme videli pri trupe lietadla. To sme nevytiahli s tým, že neskôr to spravia odborníci. Postupne začalo prichádzať čoraz viac profesionálnych záchranárov. A úloha pre nás civilistov sa tam hore pomaly končila. Okolo pol tretej nadránom som sa vrátil do dediny. A začali sme pripravovať občerstvenie pre slovenských aj maďarských záchranárov. Vydali sme štyristo teplých jedál, kávu, nealko, cigarety. Niekoľkých sme ubytovali. Všetko bezplatne. Peniaze v takých situáciách nehrajú úlohu.
(pravda.newtonit.sk)
Maďarské denníky sa aj druhý deň po havárii slovenského vojenského lietadla AN-24 venujú tragédii na titulných stranách. Najvplyvnejšie periodikum Népszabadság v rozsiahlej reportáži nazvanej Noc na vrchu Borsó popisuje prvé chvíle záchranných prác po páde lietadla, pri ktorom zahynulo 42 osôb a prežil jediný človek. Népszabadság prináša informácie o okolnostiach záchranných prác a cituje veliteľa záchrannej akcie Attilu Tatára. Veliteľ najskôr sám nerozumel tomu, prečo ani hodinu po vyhlásení poplachu neboli požiarnici na mieste nehody. Keď sa však Tatár dostal k vraku lietadla, pochopil, prečo to tak bolo. „V tak zložitom teréne nebolo možné úspešnejšie zasahovať,” povedal maďarský veliteľ záchrannej akcie z úradu Ochrany proti katastrofám ministerstva vnútra. Konzervatívny denník Magyar Nemzet v článku Hejce: Najtragickejšia letecká katastrofa v dejinách Slovenska pripomína, že vyšetrovanie príčiny tragédie potrvá mesiace. Poznamenáva, že slovenského premiéra Mikuláša Dzurindu o tragédii informovali oneskorene, až o 21.00 hodine, po tom, čo maďarská tlačová agentúra MTI už vydala prvú správu.
Maďarská strana v sobotu odovzdala slovenským vojenským úradom takzvanú čiernu skrinku slovenského lietadla, ktoré sa zrútilo vo štvrtok večer na severe Maďarska. Zajtra by mali odviezť do Košíc aj všetky pozbierané časti trupu. Jednotky maďarskej polície, pohraničnej stráže i požiarnici dnes celý deň intenzívne pokračovali v zhromažďovaní roztrúsených častí lietadla, pri čom im pomáhali aj kolegovia zo Slovenska. Ich prácu sťažovala tuhá zima a veľké množstvo snehu, ktoré napadalo v noci, ale aj ťažký, strmý a šmykľavý terén. Prehliadku miesta katastrofy by mali dnes ukončiť, kusy vraku plánujú previezť zajtra do Košíc, kde ich preskúmajú slovenskí a maďarskí odborníci spoločne. To isté platí aj o čiernej skrinke, ktorú odovzdali slovenskej strane popoludní. Odborníci tvrdia že v prvej polovici budúceho týždňa by už mohli mať k dispozícii informácie o okolnostiach nešťastia. Priestor, kde sa katastrofa stala, naďalej zabezpečuje polícia a pohraničná stráž. Podľa správ z obce Hejce sa dnes pokúšali v rámci takzvaného katastrofického turizmu dostať bližšie k miestu nešťastia skupiny civilistov. Maďarské médiá venovali tragédii po celý čas mimoriadnu pozornosť a priestor, obšírne informovali o najmenších podrobnostiach katastrofy, oslovovali odborníkov z oboch strán i obyčajných ľudí - dedinčanov, ktorí pomáhali pri pátraní, a prežívali nešťastie tak, ako keby išlo o ich blízkych. Všetci zhodne vyzdvihujú ochotu a pripravenosť slovenských i maďarských ľudí pomáhať si v ťažkých chvíľach..
Vyšetrenie príčin tragickej havárie vojenského lietadla, ktorým sa do vlasti vracali slovenskí vojaci z misie v Kosove, môže podľa veliteľa vzdušných síl Juraja Baránka trvať až niekoľko mesiacov. Ako uviedol dnes v diskusnej relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy, čierna skrinka z havarovaného lietadla AN-24 by mala byť na Slovensko privezená dnes a vyšetrovatelia jej obsah preskúmajú v najbližších dňoch. Konečnú príčinu leteckého nešťastia však podľa Baránka bude možné určiť až po preskúmaní všetkých súčiastok lietadla a rekonštrukcii prípadu. To v súčasnosti nie je možné, pretože maďarská strana trvá na tom, že vyšetrovanie začne doma. Minister obrany Juraj Liška vylúčil, že by slovenská armáda používala nespôsobilú techniku a hazardovala tak so životmi vojakov. Je presvedčený, že aj v tomto prípade sa realizovali všetky opatrenia, aby sa zlyhaniu techniky zabránilo. Skonštatoval, že jednorazová obnova leteckého parku armády nie je v silách Slovenska, čo však neznamená, že by armáda používala lietadlá po technickej životnosti. Minister sa neobáva, že by tragédia negatívne ovplyvnila morálku našich vojakov v misiách.
Desiati profesionálni vojaci z celkových 42 obetí štvrtkového leteckého nešťastia na severovýchode Maďarska boli príslušníkmi mechanizovaného práporu Vojenského útvaru 1101 v Trebišove. Aj dnes tam prichádzali vojaci a civilisti, aby im vzdali úctu zápisom do kondolenčných listín pri ich portrétoch. Pred útvarom viali štátna a čierna vlajka spustené na pol žrde. „Je to veľmi smutná udalosť pre mechanizovaný prápor v Trebišove, pretože ľudia, ktorí plnili úlohy mierovej misie, napríklad nadporučík Ján Balog, ktorý bol veliteľom roty, či jeho zástupca nadporučík Marián Illéš a ďalší boli naši najlepší a najskúsenejší vojaci,” - uviedol veliteľ útvaru podplukovník Ján Stavrovský. Po obetiach nešťastia ostalo spolu sedem detí. Len jeden zo zosnulých - Marián Illéš - býval priamo v Trebišove. Smútiacu rodinu navštívili dnes zástupcovia mesta, aby jej vyjadrili sústrasť a ponúkli pomoc. Ostatní deviati vojaci boli z okresov Košice, Michalovce, Humenné, Snina, Vranov nad Topľou, Rožňava či Dolný Kubín. Každej z rodín oznámilo velenie útvaru mimoriadnu udalosť komisionálne spolu s lekárom a duchovným tak, ako si to vyžaduje vojenský poriadok. Obetiam katastrofy už kondoloval v Trebišove listom aj hlavný veliteľ kontingentu KFOR v Prištine a velitelia partnerského tankového útvaru v poľskej Žerowici. Plánované kultúrne a spoločenské podujatie v útvare zrušili a obmedzili aj výcvik, pretože budú zabezpečovať pohreb obetí, povedal veliteľ útvaru. Pohreb bude jednak spoločný a budú sa potom konať aj individuálne smútočné obrady. O termíne a mieste ešte rozhoduje Generálny štáb Ozbrojených síl SR. Veliteľ útvaru Stavrovský sa o tragédii dozvedel krátko po páde lietadla od manželky vojaka, ktorý nešťastie akoby zázrakom prežil. Keď oznamoval mimoriadnu udalosť na piatkovom nástupe vojakom a civilným zamestnancom, mali chlapi slzy v očiach. Vojenský útvar 1101 v Trebišove je významný tým, že sa tam pripravujú slovenskí vojaci na misie KFOR. Zo siedmej rotácie v Kosove, v ktorej bolo 100 vojakov, približne sedemdesiati boli príslušníkmi trebišovského útvaru. Na Slovensko sa vracali na tri razy, pričom štvrtkový tragický let bol posledný. Zosnulí vojaci mali preberať 21. februára za služby v mierovej misii vyznamenania.
Je jedenásť hodín, štvrtok večer. Zľadovatená cesta vedie strmo do kopca, snehu je po členky. Človek necíti mráz, myslí len na tých, čo prežili Kosovo a zomreli tak blízko domova, na maďarskom kopci Borsóhegy. Je takmer bezvetrie, skvelá viditeľnosť, obrovský mesiac. Dedinčania hovoria, že z Borsóhegy vidno večer Košice, ich červené svetlá komínov a odrazené svetlo ulíc. Míňa nás maďarské hasičské auto, v protismere ide dolu kopcom sanitka. V zadnej časti ktosi leží, skláňajú sa k nemu traja záchranári. Je to on, Martin Farkaš. Jediný, kto prežil. O chvíľu mieri na miesto havárie staručký nákladiak. Na korbe sú zmrznutí muži vo vestách maďarskej pohraničnej stráže. Šofér nás pozýva napriek nesúhlasu veliteľa: „Nasadnite, ale rýchlo.” Ešte dáva prednosť dvom hasičským autám z Košíc. „Načo tam posielajú ďalších hasičov a ťažkú techniku. Už tam nič nehorí. Ani sanitky netreba. Všetci sú mŕtvi! Je to úplne zbytočné,” kričí policajt z protiidúcej terénnej lady. Ešte stále nechceme veriť, ale policajt má pravdu. Dolu schádzajú štyri sanitky. Priestor pre pacientov je prázdny. „Všetci sú už v nebi. A my ideme k nim,” hovorí policajt z Encsu svojmu kolegovi. Pri horárni neďaleko Bieleho prameňa je improvizovaný základný tábor záchrancov. Stojí tam všetka technika, ktorá sa už vyššie nedostane. V tvári šéfa záchrannej leteckej služby Ladislava Šimáka sa zračí bezmocnosť. „Už tam naozaj nie sme potrební. Tam už niet koho zachraňovať. Na ceste sú odborníci, ktorí budú dokumentovať. Zosnulých neodvážame, ostanú na mieste, kým každého neidentifikujú. Aj preto by ste tam nemali chodiť,” hovorí nám. Doktor Šimák so svojimi ľuďmi v 22 prípadoch konštatoval smrť. Ostatné obete zatiaľ nenašli. „Prežil jediný,” potvrdzuje predbežné správy z médií. „Je to zázrak.” Miesto tragédie našiel vrtuľník Leteckej záchrannej služby. „Dostali sme informáciu o havárii. Nejaké lietadlo spozorovalo, že v lese niečo horí. Práve v tom momente bol náš vrtuľník na ceste z Bratislavy. Nasmerovali ho na predpokladané miesto havárie a posádka ho našla.” Aj odborníka, ktorý už videl nejednu haváriu, tragédia na Borsódskom kopci šokovala. „Sú tam len trosky. Obhorené kusy plechov, rozosiate mŕtvoly. Už mám dosť leteckých havárií. Len pred týždňom padol náš vrtuľník. Všetci traja členovia posádky zahynuli,” povedal Šimák. Vraciame do dediny. Priestor havárie je hermeticky uzavretý. Hliadky kontrolujú prichádzajúcich, keď nemajú povolenie, musia späť. Po piatich hodinách šialenej nočnej túry sme ráno pred pol štvrtou opäť dole. Hovorca maďarskej polície László Garamvölgyi žiada možno dve stovky novinárov, aby brali ohľad na vážnosť situácie. „Ráno vyriešime váš odvoz na miesto nešťastia,” sľubuje.
Slovensko zasiahla najväčšia letecká katastrofa za posledné desaťročia. Zomrelo pri nej 42 vojakov, ktorí sa vracali z Kosova. Naša armáda neprišla o toľko ľudí za jediný deň od druhej svetovej vojny. Lietadlo An-24 narazilo do kopca len pár minút pred plánovaným pristátím v Košiciach. Prežil len jediný - nadporučík Martin Farkaš z vojenskej základne v Leviciach. Teraz ho v košickej nemocnici udržiavajú v umelom spánku so zranením hlavy. Na pomoc čakal v mraze iba v ľahkom oblečení, ale dokázal sa mobilom spojiť s manželkou. Krajinu teraz čaká vyšetrovanie, štátny smútok, odškodňovanie pozostalých. O príčinách katastrofy sa zatiaľ špekuluje. Maďarské úrady tvrdia, že sa An-24 vychýlil od trasy o tri kilometre, vedenie armády tieto hypotézy nepotvrdilo. Vyšetrovanie sa začína, budú sa skúmať čierne skrinky. Dohady vzbudzuje hlavne vek lietadla, ktoré vyrobili v roku 1969. Minister obrany Juraj Liška povedal, že on ani ďalší funkcionári rezortu by nedopustili, aby sa do vzduchu dostali lietadlá v zlom technickom stave. Veliteľ vzdušných síl Juraj Baránek potvrdil, že piloti, ktorí patrili medzi najskúsenejších, nemali žiadne technické problémy. Baránek na rozdiel od maďarskej strany hovoril, že Antonov letel po stanovenej trase. „Jediný problém je, že klesal skôr,” povedal. „Môže to byť zlyhanie techniky aj človeka, môže to byť počasie alebo akákoľvek kombinácia týchto faktorov.” Niekoľko minút za An-24 letelo lietadlo An-26 naložené batožinou a výstrojom vojakov. Podľa záznamov aj výpovedí členov tejto posádky bolo jasno, dohľadnosť 30 kilometrov. Minister obrany zriadil vyšetrovaciu komisiu. Medzi obeťami sú tri ženy - dve príslušníčky jednotky v Kosove a letuška. Zahynul aj doterajší veliteľ slovenského kontingentu. Mŕtvi sú všetci členovia posádky lietadla i vojenský kňaz. Zoznam obetí zverejnili až včera podvečer. Najviac z nich bolo z vojenského útvaru v Trebišove. Niektorí vojaci mali šťastie - do vlasti ich dopravili skôr. Lety sa totiž začali už v stredu. V zahraničných misiách sa striedajú vojaci každého pol roka. V Kosove už boli noví vojaci a striedaných prepravovalo ministerstvo obrany na niekoľkokrát od stredy. Lietadlo, ktoré spadlo, bolo predposledné. Sedelo v ňom 28 vojakov, ktorí sa po polroku vracali domov.
19. januára večer sa zrútilo pri maďarskej obci Hejce neďaleko slovenských hraníc slovenské vojenské lietadlo AN-24. Vracalo sa z mierovej misie KFOR z Kosova. Na jeho palube boli vojaci z trebišovského mechanizovaného práporu. Podľa zverejnených informácií bolo na palube 43 ľudí. Príčina havárie je zatiaľ neznáma. Prežil len jeden vojak. Vláda sa 20. januára mimoriadne zišla a rozhodla, že od pondelka 23. januára napoludnie vyhlási 24-hodinový štátny smútok. Okrem toho sa zaviazala odškodniť rodiny obetí. Pozostalým vyjadrili sústrasť všetci traja najvyšší ústavní činitelia SR.
Na znak smútku z vojenskej leteckej tragédie, pri ktorej zahynulo 42 vojakov vracajúcich sa z misie KFOR v Kosove, sa na pokyn hlavného veliteľa Ozbrojených síl SR Ivana Gašparoviča spúšťajú na pol žrde vlajky na všetkých štátnych a samosprávnych inštitúciách. Po stretnutí s ministrom obrany Jurajom Liškom vyjadril účasť na tragédii aj prezident republiky Ivan Gašparovič. To, čo sa stalo, zdôraznil Ivan Gašparovič, je tragédiou pre nás všetkých. „Zahynuli ľudia, ktorí si plnili svoju občiansku povinnosť a povinnosť ducha zachovávania mieru mimo svojej krajiny. Tam, kde mali oni zachraňovať život, prišli o svoj.“ Je to tragédia pre nich a pre pozostalých najviac. Z radosti zo stretnutia po dlhom čase je smútok. „Smútime s nimi všetci. Som presvedčený, že naše orgány zodpovedné za prešetrenie tejto tragédie urobia všetko pre zistenie príčin nehody. Sám chcem byť dôkladne informovaný o všetkých krokoch. Som veľmi rád, že vláda zhodnotila našu povinnosť odškodnenia obetí, aj keď už nikto ich životy nenavráti.“ So Slovenskom súcitia aj iné štáty. Ivan Gašparovič dostal v súvislosti s leteckým nešťastím sústredné telegramy od prezidentov ČR, bývalého Václava Havla, i súčasného, Václava Klausa. „Osobne som hovoril s pánom prezidentom Maďarskej republiky. Poďakoval som sa mu za to, že urobil všetko, aby zachránili, čo sa dá.“ Hlava štátu je presvedčená, že Ministerstvo obrany a jeho šéf Juraj Liška urobili všetky kroky, ktoré boli povinní urobiť.
Začiatok štátneho smútku, ktorý slovenská vláda vyhlásila v súvislosti s leteckým nešťastím príslušníkov Ozbrojených síl SR od pondelka 23. januára od 12,00 h do utorka 24. januára do 12,00 h, bude sprevádzať zvuk sirény. Minister vnútra tiež vyzval všetky štátne orgány, orgány územnej samosprávy a ďalšie inštitúcie, aby štátnu vlajku SR a vlajku Európskej únie spustili v čase štátneho smútku do pol žrde. Ako informovala Monika Kuhajdová z komunikačného odboru rezortu vnútra, v tento deň sú podľa zákona zakázané lotérie. Patričné uctenie si obetí leteckého nešťastia by na školách mali zabezpečiť jednotlivé Krajské školské úrady. S ich prednostami sa dnes stretne minister školstva Martin Fronc, ktorý ich o takéto zabezpečenie požiada. Ako dodala jeho hovorkyňa Monika Murová, je však v rukách konkrétnych riaditeľov škôl, akú formu piety zvolia. Môžu rozhodnúť aj o prípadnom voľne pre žiakov. V súčasnosti na Slovensku neexistuje legislatíva, ktorá by štátny smútok a jeho vyhlásenie upravovala. Legislatívne odbory ministerstiev vnútra a kultúry spoločne hľadajú formu, akou by sa dala táto problematika vyriešiť. Podľa informácií hovorkyne rezortu kultúry Martiny Pavlíkovej existujú dve možnosti ako by sa mala legislatíva v tejto oblasti uberať - buď by mohol vzniknúť samostatný zákon o štátnom smútku alebo by sa táto úprava vložila do zákona o štátnych sviatkoch.
Štátne vlajky na slovenských zastupiteľstvách v zahraničí budú v súvislosti s haváriou vojenského lietadla visieť na pol žrde, veľvyslanectvá vystavia kondolenčné listiny. Slovenské diplomatické misie v členských krajinách Európskej únie zvesia na pol žrde aj vlajky únie, prípadne vyvesia čierne zástavy. Informoval o tom Tlačový a komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí SR. Kondolenčné listiny vystavia misie v pondelok 23. januára od 14.00 do 16.00 hod. a v utorok 24. januára od 10.00 do 12.00 hod. V Bratislave je kondolenčná listina vystavená na Ministerstve obrany SR dnes od jednej do šiestej popoludní, cez víkend 21. - 22. januára od 8.00 do 15.00 hod. a v pondelok 23. januára od 8.00 do 17.00 hod.
Ordinár Ozbrojených síl a zborov SR biskup František Rábek dnes o trinástej hodine odslúži v sídle ordinariátu v Marianke pri Bratislave zádušnú omšu za vojakov, ktorí zahynuli pri leteckom nešťastí vo štvrtok večer v Maďarsku. Ďalšiu zádušnú omšu odslúži v pondelok v Dóme sv. Martina v Bratislave o 17:30. Zádušnú omšu odslúži aj košický arcibiskup Alojz Tkáč. Ten bude omšu slúžiť v pondelok v Košiciach v Dóme sv. Alžbety o osemnástej hodine.
Maďarská obec Hejce, neďaleko ktorej došlo vo štvrtok večer k leteckému nešťastiu, prežila rušnú noc. Cestu k obci neustále zaplňovali záchranárske, policajné a vojenské automobily. Po približne druhej hodine po polnoci prišiel na miesto nešťastia aj náčelník Generálneho štátu OS SR Ľubomír Bulík. Na miesto nešťastia pricestoval aj riaditeľ Vojenského kartografického ústavu v Banskej Bystrici. Ráno vyviezli terénnymi autami na miesto nešťastia súdnych znalcov na obhliadku tiel, aby ich bolo možné čo najskôr odviezť z miesta tragédie. Nálada v obci je ponurá, obyvatelia sú z udalosti šokovaní. Potvrdila to aj 59-ročná J. Kovácsová, ktorej syn sa tiež podieľa na záchranných činnostiach. Okrem vojakov z Prešova pricestovali nad ránom do obce členovia komplexnej záchrannej služby z Gabčíkova pod velením Jána Culku. S využitím pátracích psov by sa mali podieľať na vyhľadávaní obetí v prípade, že to bude ešte potrebné.
Slovenské vojenské lietadlo AN-24, ktoré sa zrútilo vo štvrtok večer pri slovensko-maďarských hraniciach krátko pred pristátím v Košiciach, sa odklonilo od optimálnej letovej dráhy o tri kilometre. Informoval o tom na tlačovej besede v Budapešti maďarský minister obrany Ferenc Juhász. Podľa jeho vyjadrenia príčiny tragédie zatiaľ nie sú jasné, známe budú pravdepodobne o dva mesiace. „Teraz vieme iba toľko, že existuje niekoľko príčin a že sa stroj odklonil od pôvodnej trasy. Piloti neavizovali dispečerom žiadne problémy,” povedal Juhász, podľa ktorého čiernu skrinku lietadla ešte stále hľadajú. Minister vyjadril spolu s ministerkou vnútra Mónikou Lamperthovou sústrasť pozostalým obetí. Informoval tiež, že nie je dôvod na zastavenie letov maďarských lietadiel typu Antonov 26, ktorými lieta maďarská armáda a ktoré sú podobné havarovanému stroju. Trosky lietadla sa nachádzajú na ploche 1800 metrov štvorcových, požiarnici museli podľa Juhásza hasiť horiace kusy stroja ručnými hasiacimi prístrojmi, lebo v tom čase sa do ťažkého terénu požiarnické vozidlá nedostali.
Intenzívne pokračujú záchranné práce na mieste katastrofy slovenského vojenského lietadla typu AN-24, ktoré letelo z Prištiny do Košíc a zrútilo sa na maďarskom území. Maďarské orgány predpokladajú, že práce potrvajú dva až tri dni, až potom bude možné odviezť vraky.
Po prehliadke zničeného trupu lietadla možno stopercentne vylúčiť, že katastrofu ešte niekto prežil. Minister obrany Ferenc Juhász oznámil, že lietadlo sa odchýlilo od svojej vyznačenej trasy asi o tri kilometre - dôvody nie sú známe, no nie je vylúčené, že sa tak stalo pre mimoriadne nepriaznivé počasie, keď viditeľnosť bola iba desať metrov. Slovensko-maďarská zmiešaná komisia odborníkov na mieste katastrofy skúma všetko, čo by mohlo odhaliť príčiny nešťastia. Ministerka vnútra Monika Lamperthová na tlačovej konferencii oznámila, že maďarské úrady urobia všetko pre čo najrýchlejšie vyšetrenie okolností leteckého nešťastia. Zaujímavú vec na tejto istej tlačovej konferencii povedal minister obrany Ferenc Juhász. Podľa neho slovenské lietadlo sa odchýlilo od vyznačenej trasy o tri kilometre, ale až po tom, čo už bolo pod kontrolou slovenskej dispečerskej služby. Práve v tejto súvislosti sa ozval podpredseda branného výboru parlamentu za opozičný Fidesz István Simicskó. Položil otázku, či maďarský letecký radarový systém fungoval - funguje dobre? A prečo tento systém nezaregistroval zmiznutie lietadla, veď stroj bol ešte nad Maďarskom? Nuž, isté je, že obyvatelia obce Hejce, ktorá je najbližšie, obstáli vynikajúco, obetavo pomáhali záchranárom, poskytovali im teplé nápoje a jedlo celú noc. Za to sa im osobitne dnes poďakoval premiér Ferenc Gyurcsány. Maďarské orgány považovali za dôležité oznámiť, že na palube lietadla nebol žiadny vojenský materiál, ani zbrane, munícia či výbušniny. Prezident László Sólyom Ivanovi Gašparovičovi, Ferenc Gyurcsány zasa Mikulášovi Dzurindovi poslal sústrastný telegram, v ktorom okrem iného konštatujú: medzi obeťami boli ľudia, ktorí plnili šľachetnú službu v záujme mieru a bezpečnosti v Európe.
Miesto nešťastia ešte včera vojsko hermeticky uzavrelo. Novinárom ani dnes neumožnilo prístup k lokalite. Všetci zbierajú informácie v obci Hejce, v jedinom mieste, odkiaľ je prístup k troskám lietadla. Obec sa zo dňa na deň zmenila na novinársku základňu. Ulice lemujú vysielacie vozy, obecný úrad je zaplnený korešpondentmi. Obrovská tragédia vyvolala široký záujem médií. Nad obcou smerom na Košice sa týči jediný vrchol, ktorý je husto zalesnený. Práve ten sa stal osudný pre 42 ľudí. Vrcholky stromov zachytilo klesajúce lietadlo. Jeho pohyb sa spomalil a za kopcom sa zrútilo, konštatoval dnes na brífingu v obci náčelník GŠ Ozbrojených síl Ľubomír Bulík. „Na vlastné oči som videl miesto dopadu nášho lietadla. Ide o obrovskú katastrofu, ktorá nemá obdoby v histórii našich Ozbrojených síl. Veľmi súcitím s pozostalými. Doposiaľ sa podarilo nájsť 22 tiel. Teraz nie je možné odhadnúť príčinu pádu lietadla. Na výsledky vyšetrovania budeme musieť počkať.“ Tragédia sa dotkla aj samotných obyvateľov malej maďarskej obce. Niektorí pred novinármi hovorili, ako videli nízko letiace lietadlo a o niečo neskôr počuli jeho dopad. Na miesto okamžite vyrazilo niekoľko miestnych chlapov. Tým sa podarilo objaviť zatiaľ jediného muža, ktorý tragédiu prežil. Obyvateľka obce István Miháliková: „V skupine ľudí, ktorí boli prví na mieste, bol aj syn. To, čo videl, bolo niečo príšerné. Celá rodina sme v noci nespali. Na mieste bol veľký požiar a k troskám sa nedalo dostať. Muža našli v sediacej polohe a bol v totálnom šoku.“ Hoci sú záchranárske práce intenzívne, šance na nájdenie ďalších živých, sú podľa Ľubomíra Bulíka už veľmi malé. „Myslím si, že je pravdepodobne malá nádej, aby sa našli ďalší žijúci vojaci.“ Záchranárom stále komplikuje prácu len ťažko zjazdná cesta k miestu nešťastia. Ide o úzku lesnú cestu na jednej strane so strmým svahom. Autá sa len ťažko navzájom vyhýbajú, zapadajú do snehu a mnohé na ceste uviazli. Napriek tomu na mieste pracuje vyše stovka vojakov a ďalší experti z Maďarska aj Slovenska.
Vojakovi, ktorý ako jediný prežil letecké nešťastie slovenského lietadla pri maďarsko-slovenských hraniciach, poskytol prvú pomoc šéflekár šéflekár Leteckej záchrannej zdravotnej služby ATE Ladislav Šimák. V čase leteckého nešťastia sa vo vzdušnom priestore pri Košiciach nachádzal vrtuľník Leteckej záchrannej zdravotnej služby Air Transport Europe, ktorý letel z Bratislavy do Košíc. Jeho posádka na pokyn riadiaceho z veže košického letiska preskúmala predpokladaný priestor nehody a približne o 20.30 h zistila presné miesto havárie. Ako informoval hovorca ATE Pavol Svetoň, vrtuľník nemohol pristáť pre nevhodný terén a aj preto, lebo mal málo paliva. Rýchla lokalizácia veľmi pomohla záchranárskym zložkám pri organizácii zásahu, ktorý začal šéflekár Leteckej záchrannej zdravotnej služby ATE Ladislav Šimák. Prvý našiel vojaka, ktorý jediný prežil haváriu lietadla. Poskytol mu prvú pomoc, informoval a zorganizoval prvé záchranné práce a odvoz zraneného vojaka maďarskou záchrannou službou do nemocnice.
Pri hľadaní tiel slovenských vojakov v Maďarsku pri obci Telkibánya po havárii lietadla pomáhali aj členovia Komplexnej centrálnej záchrannej služby z Gabčíkova. Pre poskytnutie pomoci sa rozhodli iniciatívne. Ako povedal predseda predstavenstva Ján Culka celú akciu koordinovali s generálnym štábom Ozbrojených síl SR. „Vycestovali sme vo štvrtok v noci. Na miesto nešťastia sme prišli dnes ráno o 03.00 hodine a celý deň sme spolupracovali s armádami oboch krajín, ktoré nás aj koordinovali,” konštatoval Culka. Na miesto nešťastia si priniesli slovenskí záchranári techniku a podľa Culku záchranári logisticky podporili armádu a iné zložky. „Boli sme pripravení na prípadné vyhľadávanie tiel, ak by sa všetky nenašli. Dúfali sme, že ešte nájdeme pár chlapcov živých. Žiaľ, opak bol pravdou. Našli sme všetky telá, ale už všetci boli mŕtvi,” doplnil Culka. Potvrdil, že na hľadanie tiel boli pripravené aj psy. V podvečerných hodinách sa členovia Komplexnej centrálnej záchrannej služby vracali späť do Gabčíkova. „Bolo to veľmi smutné,” uzavrel Culka.
Úprimnú sústrasť a najhlbšiu spoluúčasť rodinám a všetkým pozostalým obetí štvrtkovej havárie slovenského vojenského lietadla, pri ktorej podľa doterajších údajov zahynulo 42 ľudí, vyjadruje francúzsky veľvyslanec v SR Jacques Faure. Ako ďalej informovala tlačová atašé Francúzskeho veľvyslanectva v SR Natália Fošnárová, tieto kondolencie vyjadril Jacques Faure zároveň oficiálnym predstaviteľom Slovenskej republiky a všetkým slovenským občanom vo svojom mene ako aj v mene najvyšších predstaviteľov Francúzskej republiky, v mene francúzskeho národa i v mene zamestnancov Francúzskeho veľvyslanectva v Bratislave. Ako informoval Tlačový a komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí SR, hlbokú a úprimnú sústrasť pozostalým obetí i vláde SR dnes ministrovi zahraničných vecí SR Eduardovi Kukanovi vyjadril jeho estónsky rezortný partner Urmas Paet. „Je to o to viac tragické, že išlo o ľudí, ktorí si plnili svoje úlohy v Kosove,” povedal Paet v telefonickom rozhovore s Kukanom. V súvislosti so štvrtkovou leteckou tragédiou dnes telefonoval ministrovi zahraničných vecí SR Kukanovi aj jeho poľský partner Stefan Meller. V telefonáte vyjadril hlbokú a úprimnú sústrasť pozostalým obetí i vláde SR.
Jeho Excelencia, Mons. František Rábek, vojenský ordinár OS SR
Po prijatí správy o leteckom nešťastí neďaleko Košíc, pri ktorom tragicky zahynul Mons. Michal Štang a mnohí vojaci pri návrate z mierovej misie v Kosove, Najvyšší Veľkňaz je účastný na bolesti, ktorá zasiahla tak ťažko tento národ. Vyjadruje svoju duchovnú blízkosť vojenskému ordinariátu, príbuzným a spolupracovníkom obetí nešťastia a zatiaľ čo ich zveruje materinskému príhovoru Sedembolestnej Panny Márie, uisťuje o svojich modlitbách za ich duše. Týmito slovami Jeho Svätosť zvoláva nebeskú útechu viery a kresťanskú nádej pre všetkých, ktorí podstúpili túto skúšku utrpenia a posiela osobitné apoštolské požehnanie, ktoré rozširuje na všetkých účastníkov pohrebných obradov obetí.
Kardinál Angelo Sodano, štátny sekretár
Vaša Eminencia!
S veľkým zármutkom sledujeme najnovšie správy v súvislosti s haváriou lietadla slovenského vojenského lietadla a následnom úmrtí vojakov a členov posádky, ktorí sa nachádzali na jeho palube. Pri tomto nešťastí zahynul aj ThLic. Michal Štang, generálny vikár Vikariátu Ozbrojených síl SR, ktorý ako duchovný sprevádzal zverené mu dietky na poslednej ceste. Vyjadrujeme úprimnú sústrasť nad stratou obetavého kňaza a prosíme Všemohúceho Boha, aby prijal dušu svojho služobníka do večného Kráľovstva. Večná pamiatka a blažený pokoj!
Nikolaj, arcibiskup prešovský,
metropolita českých krajín a Slovenska
Spolu s celým Slovenskom s hlbokými pocitmi žiaľu a smútku som prijal správu o tragickom nešťastí lietadla AN-24, ktoré sa včera vo večerných hodinách zrútilo pri maďarskej dedine Telkibánya 3 kilometre od hraníc so Slovenskou republikou. Osobitne smutné je to, že na pri tomto nešťastí zahynula posádka lietadla a príslušníci Ozbrojených síl SR vracajúci sa z mierového pôsobenia misie KFOR v Kosove, medzi ktorými bol aj generálny vikár OS SR pplk. ThLic. Michal Štang, ktorého som osobne veľmi dobre poznal, ako dobrého človeka a obetavého katolíckeho kňaza. Spolu s kňazmi a veriacimi Nitrianskej diecézy pripájam sa k vyjadreniu sústrasti Konferencie biskupov Slovenska a vyjadrujem hlboký prejav sústrasti a blízkej spolupatričnosti všetkým rodinám, príbuzným, priateľom a spolupracovníkom obetí. Uvedomujem si, aké ťažké obdobie títo pozostalí prežívajú a preto v modlitbe prosím Všemohúceho, aby zmiernil bolesť a žiaľ v ich srdciach a posilnil ich svojou pomocou a milosťou. Nech vzájomná spolupatričnosť ľudí napomôže k prekonaniu tejto bolestnej tragédie, ktorá postihla celé naše Slovensko. Všetkých zosnulých vkladám do svojich modlitieb a vyprosujem im blaho večného života. Pokoj a mier obetavo chránili a tak nech večný pokoj a radosť obdržia od Pána. Nech odpočívajú v pokoji! Úprimnú sústrasť všetkým pozostalým vyjadruje
Mons. Viliam Judák
nitriansky biskup
Evanjelická cirkev augsburského vyznania s veľkým zármutkom a hlbokým žiaľom prijala správu o tragickom leteckom nešťastí, pri ktorom „prišli o život vojaci vracajúci sa z ušľachtilej, mierovo zameranej misie KFOR v Kosove i posádka lietadla,” píše sa v kondolencii Generálneho biskupského úradu Evanjelickej cirkvi a. v. „Vo chvíľach zármutku v rodinách obetí i v našej krajine sme v duchu a v modlitbách so všetkými pozostalými a obraciame sa k Pánu Bohu, aby trúchliacim i nám všetkým bol útočiskom a silou a pomocou v súžení,” uzatvárajú kondolenciu predstavitelia ECAV.