Logo

10. februára 2006 - Zo slovenskej tlače

Podrobnosti
Kategória: 2005-2006
10. februára ● Zo slovenskej tlače

 

Slota je zhnusený nad vymenovaním Szigetiho

9. februára 2006

Slovenská národná strana (SNS) považuje júnové predčasné parlamentné voľby za jediné rozumné riešenie vládnej krízy. Rozladilo ju však, že prezident vymenoval za ministra školstva Lászlóa Szigetiho, ktorý podľa predsedu strany Jána Slotu ledva povie pár viet po slovensky.

Slota sa obáva, že Szigeti presunie do maďarského menšinového školstva ešte viac peňazí ako doteraz, na úkor slovenských škôl. Z morálneho hľadiska sa mu nepáči ani to, že predseda Strany maďarskej koalície (SMK) Béla Bugár sa stal de facto šéfom parlamentu. „Je to hnus, čo sa odohráva v tomto Kocúrkove,” vyhlásil Slota na tlačovej besede. SNS urobí všetko pre to, aby sa po voľbách dostala do parlamentu a do vlády. Z jej hlavných cieľov bude zabrániť účasti maďarskej menšiny vo vláde. Na „spravodlivé” zaobchádzanie s menšinou chce presadiť zákon na ochranu republiky. Ten by mal stíhať také vyjadrenia, aké má v zahraničí podpredseda SMK Miklós Duray, keď hovorí o práve na sebaurčenie pre maďarskú národnostnú menšinu alebo nazýva slovenské zákony fašistickými. Slota dodal, že na Duraya po nedávnej konferencii v Budapešti podal už deviaty podnet na Generálnu prokuratúru SR. Ak bude SNS v parlamente, zasadí sa aj o zmenu zákona o používaní jazykov menšín, aby ho v úradnom styku mohli používať len tam, kde je viac ako polovica obyvateľov menšiny. Ak by vláda nedodržala sľub o zastavení privatizácie, snažila by sa SNS tieto predaje prehodnotiť. Slotovci sú pripravení na predčasné voľby na 17. júna. Tvrdia, že ich kampaň nebude konfrontačná, mienia však veci naďalej pomenúvať pravým menom. Teraz končia s prípravou programu pod názvom Program ochrany národných záujmov. Ich kampaň by nemala byť drahá, chcú sa vyhnúť napr. darčekovým predmetom, pretože ich podľa nich v konečnom dôsledku zaplatí občan.

SNS chce prijať zákon na ochranu republiky

9. februára 2006

Slovenská národná strana (SNS) chce po parlamentných voľbách prijať zákon na ochranu republiky. Líder národniarov Ján Slota nevidí problém v schválení tohto zákona, pretože podobnú legislatívu má aj Česko alebo Francúzsko. Národniari nie sú spokojní s tým, že prezident vymenoval Lászlóa Szigetiho (SMK) za ministra školstva. Rovnako aj fakt, že Béla Bugár (SMK) je zastupujúci predseda parlamentu. „Maďari majú podpredsedu vlády, ministra školstva a majú predsedu zákonodarného zboru. Je to hnus a niečo nepredstaviteľné, čo sa odohráva v tomto Kocúrkove,” vyhlásil pred novinármi Slota. Verí, že trojmesačné obdobie do volieb prejde v pokoji a Szigeti nenarobí v školstve ešte väčšie problémy, ako urobil doteraz. „SNS urobí všetko pre to po voľbách, ani v novej vláde nebola SMK,” doplnil. Je presvedčený, že SMK i keď z úsmevom sa tvári lojálne voči SR, SMK presadzujúca veľkomaďarský šovinizmus koná proti záujmov Slovenska. „A z tohto mi je nepochopiteľné, že predstaviteľ tejto strany je de facto predseda parlamentu,” vyhlásil Slota. Národniari tiež chcú zmeniť zákon o používaní jazykov národnostných menšín a zvýšiť percentuálne kvórum na používanie jazyka v úradnom styku. „Zoberieme si príklad z Poľska, kde sa jazyk menšiny používa iba tam, kde je jej 50-percentné zastúpenie. Toto budeme presadzovať,” dodal Slota. Ocenil, že do volieb sa nebude už nič privatizovať.

Népszabadság: Mečiarom už nemožno strašiť voličov SMK

7. februára 2006

Ak vedenie Strany maďarskej koalície (SMK) nebude schopné sebareflexie a neuskutoční významné zmeny, potom septembrové parlamentné voľby môžu priniesť ešte väčšie sklamanie, ako koncom minulého roka regionálne voľby. Povedal to pre dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság výkonný podpredseda SMK Miklós Duray. Viacerí sociológovia - podobne ako Duray - pasivitu voličov maďarskej menšiny vysvetľujú tým, že väčšina z nich sa cíti byť obeťami občas veľmi drastických spoločenských reforiem, ktoré podporovala aj SMK. Denník podrobne analyzuje postoje voličov k SMK a konštatuje, že aj napriek jednoznačným úspechom SMK mnohé z nich nie sú viditeľné. Podľa mnohých politológov je ďalším dôvodom terajšej krízy SMK skutočnosť, že povrchnými etnickými témami už nedokážu zaktivizovať voličov. Už ich nemožno „strašiť” ani Vladimírom Mečiarom, píše Népszabadság.

Vojna či kampaň?

Maďarská tlač sa obšírne venuje vývoju na slovenskej politickej scéne, prináša však zväčša spravodajské materiály. Jediný komentár zverejňuje denník Népszabadság pod titulkom: Vojna či kampaň? Oficiálne sa ani nezačala predvolebná kampaň, no mnohí si myslia, že pôjde o to, či bude Slovensko katolíckym alebo svetským štátom - mieni komentátor, no hneď aj dodáva, že je to samozrejme prehnané, avšak charakterizuje situáciu u severných susedov. V každom prípade je zrejmé, že hodnoty viery a úloha katolíckej cirkvi na tomto svete budú prítomné v ponuke politických strán i v hlavách voličov - konštatuje Népszabadság. Zo vzniknutej krízy vyplýva, že strany, ktoré sa identifikujú ako kresťanskodemokratické, bojujú proti sebe. Zarytejšia polovica považuje za daných okolností za možné, aby do predvolebnej kampane zahrnula aj Vatikánu milé témy, predovšetkým umelé potraty alebo umelé oplodnenie. Ustanovenie o tom, že slobodu svedomia možno aplikovať podľa katolíckeho učenia, vybilo poistky u Dzurindu, ktorý je považovaný za umierneného kresťanského demokrata. Slovenskí občania iného vierovyznania a ateisti zasa cítia vo vzduchu vôňu kadidla a obávajú sa o osud liberálnych slobôd - píše sa v komentári, ktorý sa ďalej zamýšľa nad tým, čo to prinesie pre KDH. Je možná maximalizácia hlasov a zomknutie veriacich más. Môže to však dopadnúť aj opačne, pretože sa môže mobilizovať aj opačný tábor. V každom prípade by bolo nešťastné, keby sa parlamentné voľby na Slovensku zmenili na akúsi náboženskú vojnu - zdôrazňuje budapeštiansky denník Népszabadság.

Maďarská tlač o vládnej kríze na Slovensku

7. februára 2006

Maďarská tlač píše v súvislosti s vývojom na Slovensku o „vládnej kríze“. V obšírnom spravodajstve vykresľuje pozadie vzniknutej situácie. Denník Népszabadság prináša aj osobitný článok od svojho bratislavského spravodajcu o postavení Strany maďarskej koalície. Strana maďarskej koalície sa ocitla zoči-voči vážnejšiemu neúspechu prvý raz v posledných desiatich rokoch po župných voľbách, v ktorých stratila 26 mandátov - konštatuje na úvod Népszabadság, pričom považuje za ešte hrozivejší fakt, že veľká väčšina obyvateľov južného Slovenska ani nešla voliť, dokonca najhoršia účasť (11 %) bola v dunajskostredskom okrese, kde patrí k maďarskej národnosti až 85 % obyvateľov. Tieto slabé výsledky teraz vynášajú na povrch doteraz tlejúce problémy a konflikty v SMK. Denník cituje Miklósa Duraya, podľa ktorého: keď vedenie strany nebude schopné sebareflexie, septembrové parlamentné voľby môžu priniesť ešte väčšie sklamanie. Duray vysvetľuje pasivitu maďarskej menšiny predovšetkým tým, že aj ona sa cíti drastickými spoločenskými reformami ukrátená. Na druhej strane ani jednoznačné úspechy SMK nevyzerajú ako úspechy. Napríklad: vznikla komárňanská univerzita, no vysoké školy, kde je v súčasnosti výuka v maďarskom jazyku (ide o Nitru, Komárno, Banskú Bystricu a Bratislavu) nie sú schopné sa dohodnúť na podelení jednotlivých špecializácií - konštatuje Népszabadság. Autor ďalej píše, že etnickými témami už nemožno mobilizovať maďarských voličov, národnostné trenice utíchli, hoci sa môžu kedykoľvek dostať opäť na povrch. Podstatné však je, že obyčajný občan maďarskej národnosti, rovnako ako ostatní občania, zápasí s vážnymi existenčnými a inými sociálnymi problémami. „Veru, o voličov už aj my musíme bojovať“ - cituje Népszabadság na záver predsedu SMK Bélu Bugára.

Népszabadság - A čo menšiny?

Ak vedenie SMK nebude schopné sebareflexie, potom jej budúce parlamentné voľby môžu priniesť ešte väčšie sklamanie ako koncom minulého roka regionálne voľby, zdôraznil výkonný podpredseda SMK Miklós Duray. Viacerí sociológovia - podobne ako Duray - pasivitu voličov maďarskej menšiny vysvetľujú tým, že väčšina z nich sa cíti byť obeťami občas veľmi drastických spoločenských reforiem, ktoré podporovala aj SMK. Podľa mnohých politológov je ďalším dôvodom terajšej krízy SMK skutočnosť, že povrchnými etnickými témami už nedokážu zaktivizovať voličov. Najnovšiu vládnu krízu na Slovensku vyvolali udalosti okolo zmluvy o výhrade svedomia. Predseda SMK Béla Bugár pritom zdôrazňuje, že jeho strana zmluvu s Vatikánom podporuje, aj keď KDH sa stavia k plneniu vládneho programu selektívne. Napríklad zákon o menšinách slovenskí kresťanskí demokrati nepodporujú.

V Maďarsku sledujú vývoj na slovenskej politickej scéne...

V Maďarsku sledujú vývoj na slovenskej politickej scéne pozorne. Všetky médiá v Maďarsku, predovšetkým elektronické a internetové, venujú po celý deň zvýšenú pozornosť udalostiam v Bratislave, pričom vyzdvihujú, že funkciu predsedu parlamentu prevezme dočasne šéf SMK Béla Bugár. Takisto pripomínajú, že vláda Mikuláša Dzurindu bola od svojho vzniku krehká a prežila sériu koaličných kríz, vrátane prípadov, keď sa vystúpením z vlády vyhrážala aj Strana maďarskej koalície. Záujem o dianie na Slovensku je prirodzený: okrem susedstva, maďarskej menšiny a spoločného členstva v Európskej únii ho motivuje aj hospodársky interes, veď OTP, MOL, Danubius, či Trigránit patria medzi najväčších zahraničných investorov, okrem toho na Slovensko teraz už v hojnom počte sťahujú svoje sídla aj stredné i menšie podniky. Spomínaný záujem médií sa večer zrejme vystupňuje, pretože do spravodajských relácií najrôznejších televíznych staníc zháňali redaktori odborníkov na slovenskú tematiku.

Prezident Gašparovič vymenoval nových ministrov

Ako sme vás včera informovali, po roztržke medzi SDKÚ a KDH kvôli zmluve o výhrade vo svedomí odišli z Dzurindovej vlády traja ministri za KDH. Svoj post opustili minister vnútra Vladimír Palko, minister spravodlivosti Daniel Lipšic a minister školstva Martin Fronc. Prezident Ivan Gašparovič sa po konzultácii s lídrami parlamentných strán rozhodol demisiu kresťansko-demokratických ministrov prijať. Dnes vymenoval troch nových ministrov. Martin Pado z SDKÚ sa stal ministrom vnútra, László Szigeti z SMK ministrom školstva a Lucia Žitňanská ministerkou spravodlivosti. Všetci doposiaľ pôsobili ako štátni tajomníci týchto rezortov. Žitňanskú do pôvodnej funkcie nominovalo KDH, nie je však členkou hnutia. Krátko predtým prezident odvolal z funkcií troch členov vlády za KDH.

Poslanci vzali na vedomie odstúpenie Hrušovského z postu predsedu parlamentu

Parlament dnes vzal na vedomie rozhodnutie predsedu KDH Pavla Hrušovského, ktorý sa v utorok vzdal funkcie predsedu Národnej rady. Všetky ústavné a zákonné kompetencie šéfa zákonodarného zboru prevezme podpredsedu parlamentu a líder SMK Béla Bugár. Lídri parlamentných strán sa zatiaľ nedohodli na nástupcovi Pavla Hrušovského.

Vláda schválila návrh zákona o predčasných voľbách

Vláda dnes súhlasila s návrhom ústavného zákona o skrátení volebného obdobia. Po dohode parlamentných strán budú predčasné voľby 17. júna. Kabinet tento návrh zákona predloží do parlamentu s tým, aby sa o ňom rokovalo v skrátenom legislatívnom konaní. Poslanci by o ňom mali rozhodnúť zajtra.

Csákyho pasovali v Budapešti za Rytiera univerzálnej kultúry

7. februára 2006

Podpredsedu vlády SR Pála Csákyho v Budapešti pasovala maďarská Nadácia za kultúru obcí za Rytiera univerzálnej kultúry. V Maďarsku oslavujú 10 rokov Deň maďarskej kultúry, pri tejto príležitosti Nadácia za kultúru obcí pasuje významných predstaviteľov maďarskej kultúry, ktorí sa pričinili významným spôsobom za rozvoj kultúry obcí, alebo za cezhraničný kultúrny život, za Rytiera maďarskej kultúry. Tých, čo majú zásluhy v oblasti medzinárodnej kultúrnej činnosti, zas za Rytiera univerzálnej kultúry. Csákymu sa dostalo ocenenie za jeho cezhraničnú kultúrnu činnosť. Ako v rozhovore pre TASR priznal, už bol pasovaný za rytiera päťkrát, ale za vínneho, aj keď vínu nerozumie. „Dnes som bol pasovaný za Rytiera univerzálnej kultúry, čo je trocha iná poloha. Je to ocenenie mojej činnosti zo strany občianskej organizácie, a vážim si to. Nemám taký pocit, že si to mimoriadne zaslúžim, ale teší ma, že vo mne videli človeka, ktorý - ako tu bolo zdôraznené - možno spája stredoeurópsky priestor, a slovenskú a maďarskú kultúru,” dodal vicepremiér. Doteraz boli pasovaní za Rytiera univerzálnej kultúry občania 19 krajín štyroch kontinentov sveta, medzi nimi napríklad guvernér štátu New York George Pataki, alebo vlani posmrtne aj kráľovná Alžbeta - Sisi, v mene rodiny ocenenie prevzal synovec Georg Habsburg.

Zahraničná politika Maďarska

9. februára 2006 - SRo (GMP)

Maďarsko má záujem na stabilite slovenskej vlády - vyhlásil to dnes v Budapešti hovorca ministerstva zahraničných vecí, ktorí sa na pravidelnej tlačovej konferencii venoval aj dôsledkom toho, že vo dvoch maďarských denníkoch tiež uverejnili Mohamedove karikatúry. „Maďarsko je susedný štát, preto je jeho základným záujmom, aby koaličná kríza na Slovensku mala iba minimálny vplyv na stabilitu bratislavskej vlády a aby vôbec neovplyvnila sľubne sa rozvíjajúce dvojstranné vzťahy“ - takto sa vyjadril hovorca diplomacie Viktor Polgár, ktorý ešte dodal, že Maďarsko sleduje so sympatiami zodpovedný prístup SMK a jej vedúcich predstaviteľov. Hovorca sa obšírnejšie venoval situácii, ktorá vznikla vo svete v dôsledku Mohamedových karikatúr. Maďarské ambasády nie sú ohrozované, ministerstvo však pre istotu upozorňuje občanov na riziká cestovania do niektorých štátov. Tu hodno spomenúť, že Islamská diplomatická skupina, ktorá v Budapešti združuje predstaviteľov 22 arabských a moslimských krajín, odriekla dnešné stretnutie s ministrom zahraničných vecí Ferencom Somogyim. Ako oficiálny dôvod uviedla ochorenie libanonského doyena arabských veľvyslancov. Diplomati chceli prerokovať v súvislosti s karikatúrami vo dvoch maďarských denníkoch otázky „morálnej agresie“. Možno ešte dodať, že šéf maďarskej diplomacie by sa s nimi aj tak nemohol stretnúť, pretože v Nemecku, počas pohrebu Johannesa Raua mal nehodu a utrpel zranenie rebier.

Rokovania o dodávkach plynu

9. februára 2006

Ruský Gazprom a maďarský MOL budú spolupracovať pri skúmaní nových dopravných ciest plynu vrátane Slovenska a na príprave medzivládnych dohôd o posilnení spolupráce oboch štátov v oblasti energetiky. Možnosť priamych dodávok plynu zo Slovenska a posilnenie a zväčšenie kapacít zásobníkov na maďarskom území pre vlastnú spotrebu a pre tranzit do Bosny, Srbska a Čiernej hory boli predmetom moskovských rokovaní členov maďarskej vlády a maďarského MOL-u. Obe strany vytvorili pracovné skupiny ktoré majú dva ciele: sformulujú spoločné postupy pri zaručení bezpečnosti dodávok plynu do Maďarska a rozvoj nových ciest pre dodávky plynu do Maďarska. Obe strany sa musia riadiť jasnými pravidlami pri celom procese dodávok plynu, to by sa malo zahrnúť do medzivládnych dokumentov. Podľa výsledkov rokovaní dvoch ministrov maďarskej vlády - financií a hospodárstva a predstaviteľa MOL-u v Gazprome, dlhodobé dohody o zvýšení dodávok plynu ako tranzitu cez Maďarsko by sa mali podpísať koncom tohto mesiaca. Podľa tlačovej služby Gazpromu na rokovaniach sa posúdila otázka o účasti ruského podniku na rozšírení a spoločnom využívaní terajších podzemných zásobníkov plynu v Maďarsku a výstavba nových a Gazprom by sa chcel zúčastniť aj iných energetických a ropných projektov v Maďarsku. Gazprom dodáva teraz do Maďarska necelých 1,5 miliardy kubických metrov plynu ročne, 2,5 miliardy z toho ide do troch balkánskych štátov.

Russnefť kúpil 49 % akcií Transpetrolu

7. februára 2006

Zahraničné aktíva slovenského Transpetrolu majú nového ruského majiteľa, stal sa ním dodávateľ ropy na Slovensko. Ťažobná spoločnosť Russnefť kúpila 49 % akcií Transpetrolu na Slovensku. Suma sa podľa rôznych zdrojov pohybuje od 103 do 105 miliónov dolárov. Kupcom je holding, pre ktorý je jedným z hlavných partnerov maďarský MOL. Majiteľ Russnefti Michail Guceriev oznámil tento zámer v posledných dňoch decembra, dnes však Russnefť v Moskve oznámila, že informácie o kúpe nebude zatiaľ komentovať. Russnefť dodáva Slovnaftu približne polovicu ročnej spotreby ropy. Nahradila tak Jukos, ktorý v decembri 2001 kúpil od slovenskej vlády 49 % akcií za 74 miliónov dolárov, dnes však potrebuje peniaze na zaplatenie obrovských daňových dlhov, ktoré mu dodatočne vyrubili ruské úrady. Transpetrol je jeden z prvých zahraničných aktívov Russnefti, ďalšie chce získať v Kazachstane, Azerbajdžane, Alžíri a Líbyi. Russnefť kúpila vlani viacero podnikov, ktoré dovtedy patrili Jukosu, medzi nimi aj ťažobné podniky a prieskum nálezísk spoločne s maďarským MOLom. Práve s hľadiska spolupráce s MOLom bolo zaujímavé pre Russnefť získať časť Transpetrolu, napokon ropu dodáva do Slovnaftu, ktorý je dcérskou spoločnosťou MOLu, uviedol ešte v decembri Michail Guceriev. Russnefť chce v tomto roku zvýšiť ťažbu ropy na 25 miliónov ton ročne a zarobiť tak miliardu dolárov.

Herec a režisér Péter Halász si odskúšal vlastný pohreb

10. februára 2006

Známy maďarský herec, režisér a spisovateľ Péter Halász si v Budapešti usporiadal svoj vlastný pohreb. Zúčastnilo sa na ňom niekoľko stoviek smútočných hostí. Herec ich najskôr osobne privítal a potom si ľahol do otvorenej truhly, vystavenej v sále budapeštianskeho Umeleckého múzea. Ťažko chorý herec ležal v priebehu celého obradu v truhle, počúval smútočné príhovory a občas sa napil vody z pripraveného pohára. Herca v truhle snímalo niekoľko kamier a zábery mohli prítomní sledovať na veľkoplošných obrazovkách. Halász sa neubránil úsmevu, keď kolegovia povedali v smútočnom príhovore zopár jeho obľúbených anekdot. Herec tvrdí, že mu zostáva už iba niekoľko týždňov života a chcel vidieť a počuť, ako sa s ním ľudia budú lúčiť. „Bol som zvedavý, ako to vyzerá z tej druhej strany,” povedal po dvaapolhodinovom obrade. Celý pohreb bol pripravený vo forme predstavenia. „Bolo to moje posledné predstavenie,” skonštatoval umelec. Halász bol zakladateľom známeho alternatívneho divadla v Budapešti a za uplynulého režimu emigroval do USA. Domov sa vrátil až po skončení studenej vojny. V roku 1993 získal ocenenie maďarských filmových kritikov ako najlepší herec za úlohu francúzskeho šľachtica v divadelnej hre Život markíza de Sade.

Za prácou sa často denne dochádza

10. februára 2006

Maďarský pracovný trh je pre nové členské štáty únie doširoka otvorený. Podľa odhadov denníka Világgazdaság v Maďarsku dnes pracuje asi 30-tisíc slovenských občanov, pätnásťnásobne viac ako pred vstupom oboch krajín do EÚ. Štúdia, na ktorú sa noviny odvolávajú, uvádza aj príčiny: v severnom Maďarsku je podľa nej priemerná mzda o 30 percent vyššia ako na slovenskej strane hranice a nezamestnanosť viac ako dvojnásobne nižšia. Možnosť zarobiť o 30 až 55-tisíc forintov viac ako doma, je silným lákadlom. Využívajú ju najmä ľudia z južného Slovenska, ktorí pre blízkosť severomaďarských priemyselných parkov majú možnosť do práce denne dochádzať zo svojich domovov. Výhodou je, že veľká časť záujemcov o prácu hovorí po maďarsky a nenaráža tak na jazykovú bariéru. O pracovné povolenie žiadať netreba.

Povolenie na pobyt si musia vybaviť len tí, ktorí sa mienia v krajine bez prerušenia zdržiavať viac ako tri mesiace. Vydáva ho príslušný úrad ministerstva vnútra. Najväčší záujem je o pracovníkov v kovospracujúcom, textilnom a elektrotechnickom priemysle, zdravotné sestry a stavbárov.

Kovačický maliar Glózik vystavuje v Bratislave

7. februára 2006

Pokračovateľ svetoznámej Kovačickej insitnej maliarskej školy Ján Glózik vystavuje najnovšiu tvorbu v bratislavskom Infocentre Slovenskej ekonomickej knižnice na Konventnej ulici 1. „Sú to obrazy namaľované za ostatných päť rokov,” potvrdil pre TASR potomok dolnozemských Slovákov žijúci vo vojvodinskej Kovačici. Nechýba na nich jeho typická inšpirácia - tamojšia príroda, domy a ľudia pri práci či oddychu. Autor vo svojich pestrofarebných obrazoch často používa tekvicu, ale aj kukuricu, vinárske výjavy, studňu či domáce zvieratá. Názvy diel Pri studni, Zima v dedine, Pastieri, Rybár, Strašiak, Chystanie večere a iné prezrádzajú jeho tematiku. „Deje a postavy akoby vystupovali v ústrety ich obdivovateľom bez jazykovej bariéry kdekoľvek na svete,” konštatovala v príhovore kurátorka výstavy Marta Gáfriková. Aj preto je umenie 48-ročného výtvarného samouka uznávané v rôznych krajinách. Okrem bývalej Juhoslávie a slovenských miest vystavoval v Londýne, Paríži, Tel Avive, Washingtone i ČR, Švajčiarsku, Maďarsku a Rumunsku. Jeho bratislavská predajná prezentácia potrvá do 21. marca.

Pavarotti v Budapešti

8. februára 2006

Luciano Pavarotti bude v rámci svojho rozlúčkového koncertného turné spievať aj na budapeštianskom Štadióne Ferenca Puskása (niekdajšom Népstadione). Jeho koncert bude 19. augusta. Umelec, ktorý sa s opernými scénami rozlúčil na jar 2004, keď v Metropolitnej opere v New Yorku naposledy zaspieval part Cavaradossiho v inscenácii Pucciniho opery Tosca, sa na koncertnom turné rozlúči s publikom v mestách najbližších jeho srdcu. Rodák z Modeny spieval na scéne Erkelovho divadla Rodolfa v tamojšej inscenácii inej Pucciniho opery Bohéma ešte v roku 1986. V prvej časti augustového koncertu čaká na návštevníkov výber slávnych talianskych piesní s klavírnym sprievodom, v druhom zaspieva jeden z najslávnejších tenoristov 20. storočia operné árie v sprievode Symfonického orchestra MÁV. Predpredaj vstupeniek na Pavarottiho koncert sa v Maďarsku už začal. Najlacnejšie z nich sú v cene 6900 forintov, najdrahšie VIP vstupenky, ktorých súčasťou je okrem iného aj večera za účasti svetoznámeho speváka, stoja 150 000 forintov. Organizátori netaja, že na koncerte privítajú aj operných nadšencov zo Slovenska, ako aj Chorvátska a Rakúska.

Csurka začal brojiť proti Židom

7. februára 2006 - Sme (P. Morvay)

Strana maďarskej spravodlivosti a života (MIÉP) známeho extrémistu Istvána Csurku sa rozhodla pred aprílovými voľbami pritvrdiť. Na víkendovom zjazde, kde delegáti strany schválili vytvorenie volebnej koalície s hnutím Jobbik, predstavili volebný plagát, na ktorom si pod nápisom Okupácia alebo Tretia cesta? podávajú ruku premiér Ferenc Gyurcsány v židovskej jarmulke a líder opozície Viktor Orbán v tmavom klobúku vzbudzujúcom podobné asociácie. Nad nimi sú mapky Maďarska v amerických, úniových a izraelských farbách. „Po vstupe do parlamentu sa nevzdáme toho, aby sme maďarskú zem zaľudnili maďarskými rodinami,” tvrdil na zjazde I. Csurka, podľa ktorého žije súčasná elita z toho, že všetko prenecháva cudzincom. Delegátom navrhol, aby privítali víťazstvo hnutia Hamas v palestínskych voľbách. Predseda Jobbiku Dávid Kovács na zjazde hovoril, že budú partnerom MIÉP-u vo vytvorení jednoty 15 miliónov Maďarov. Do tohto čísla sa tradične počítajú aj Maďari v susedných krajinách. Vlaňajšia dohoda o volebnej koalícii oboch strán pod menom Tretia cesta vzbudila prekvapenie. Jobbik totiž z veľkej časti tvoria mladí ľudia, ktorí začínali v MIÉP-e, odišli však na protest proti Csurkovým diktátorským spôsobom a jeho radikalizmu. MIÉP bol parlamentnou stranou v rokoch 1998 až 2002, počas vlády premiéra V. Orbána. Dnes majú MIÉP aj Jobbik v prieskumoch jedno až dve percentá. MIÉP popiera, že by bol extrémistickou stranou, tvrdí, že je iba radikálnou pravicou. Má dobré vzťahy s hnutím francúzskeho extrémistu Le Pena, na mítingu MIÉP-u vystupoval najznámejší popierač holokaustu David Irving.

Kardinál P. Erdő vydal novú knihu o cirkevnom práve

8. februára 2006

Viedeň. Maďarský kardinál Péter Erdő prezentoval v Kostole sv. Anny vo Viedni svoju novú knihu Cirkevné právo v stredovekom Uhorsku. Pri tejto prezentácii zdôraznil, že štúdie o minulosti tvoria dôležitý impulz pre potrebnú harmonizáciu práva v prítomnosti. Maďarský prímas je známy ako špičkový predstaviteľ štúdia cirkevného práva v súčasnej dobe. Jeho nová publikácia obsahuje viaceré štúdie, ktoré osvetľujú aj vzťah maďarského cirkevného práva a práva všeobecnej Cirkvi. Ide tu najmä o 4 hlavné témy: dokumenty uhorského cirkevného zákonodarstva v súvislosti s partikulárnym právom susedných regiónov a diecézneho súdnictva, výučba cirkevného práva a cirkevno-právna kultúra a cirkevné právnické inštitúty.

Zachovali sa portréty a maľby

Aké umenie sa nosilo na dvore Márie Uhorskej predstavuje výstava v SNG

6. februára 2006 - Pravda (Jena Opoldusová)

Portréty, obrazy s náboženskými námetmi, medaily, grafika, knižná maľba, iluminované listiny, historické tlače... Maliari veľkých mien aj neznámi autori ich vytvorili v 16. storočí. Viac ako sedemdesiat vzácnych diel predstavuje výstava Mária Uhorská (1505 - 1558) v Slovenskej národnej galérii. Expozícia vznikla v spolupráci SNG a Historického múzea mesta Budapešť pri príležitosti 500. výročia narodenia Márie Uhorskej-Habsburskej. „Výstava rozpráva krehký príbeh o žene - panovníčke a kráľovnej, ktorá dokázala aj napriek nepriazni doby a osudu podnietiť a okolo seba združiť dvorské umenie, dodnes pôsobiace nielen svojím výtvarným bohatstvom plným elegancie a lusuxu, ale hlavne vycibreným umeleckým vkusom a hodnotou,” povedala riaditeľka SNG Katarína Bajcurová. Expozíciu otvárajú dva portréty. Márie Uhorskej a Ľudovíta II. Jagellonského. Panovníckeho páru, ktorý vládol uhorskému a českému trónu. Zoznamujú návštevníka s hlavnou hrdinkou výstavy a jej manželom, ktorého však rýchlo stratila. Padol v roku 1526 v bitke pri Moháči. Mala len dvadsaťjeden rokov, keď sa stala vdovou a prišla o všetko - muža, svoj dvor, hmotnú aj politickú nezávislosť. Obliekla si vdovské šaty, ktorých sa už nikdy nevzdala. Načas našla útočisko aj v Bratislave. Potom však opustila strednú Európu a odišla do Nizozemska, kde sa stala miestodržiteľkou. Posledné roky prežila v Španielsku. V časoch, keď na kráľovskom dvore v Budíne vládli veselé zábavy, elegancia a luxus, prijal panovnícky pár do svojich služieb Hansa Krella, ktorý sa stal dvorným maliarom. Jeho portréty, ktoré sa dochovali, patria k vzácnym kúskom expozície. Podobne aj veľké obrazy Lucasa Cranacha staršieho, ktorého štýl sa stal v prvej polovici 16. storočia „umeleckým diktátom”. Mária Uhorská však nezahŕňala objednávkami len dvorných umelcov, ale aj velikánov tých čias ako Jana Cornelisza, Fransa Borremana, Tiziana Vecella či Pompea Leoniho. Mnohé z diel sa však dochovali len v kópiách iných autorov. K velikánom európskeho maliarstva patrí aj Albrecht Dürer, ktorého osemdielny drevorez Veľký triumfálny voz zdobí celú stenu. Pri pozornom sledovaní objavíte aj jeho portréty. Málo známy pohľad na život panovníckeho dvora ponúkajú miniatúry kráľovskej kancelárie. Predstavujú rôzne listiny, bohato zdobené ilumináciami, na ktorých nechýba kráľovská pečať na znak pravosti. Sochársku tvorbu reprezentujú najmä dobové mince a medaily. Sklo skrýva a ochraňuje výpravné knihy, ktoré boli v prvej tretine 16. storočia zdrojom poznania aj zberateľskej vášne. Napríklad Zemskú knihu mesta Znojma. Príchuť rarity má iluminovaný pergamen Felixa Petanciusa Genealógia tureckého cisára. Stretnutie s dvorným umením Márie Uhorskej sprevádza dobová hudba. Zasvätené informácie o panovníčke z rodu Habsburgovcov prináša kvalitný katalóg k výstave. Prináša aj štúdiu o umeleckých štýloch a formách, dominujúcich v prvej polovici 16. storočia, doplnenú farebnými reprodukciami. Obsahuje navyše rozsiahlejšie resumé v nemčine pre zahraničných návštevníkov výstavy.

Na prehliadke filmov - Dávno som sa tak dobre nenudil

6. februára 2006 - SRo (GMP)

Kto by chcel teraz sedieť v kine, nech zdvihne ruku! Všetci? To predsa nejde! Ale ide! Urobil som to za vás, denne som videl 4-5 filmov - maďarských... V Budapešti, pomaly vrcholí už 37. ročník prehliadky filmov z domácej produkcie. Hneď musím závistlivo dodať, že okrem stovky krátkych a dokumentárnych diel nakrútili v Maďarsku za uplynulý rok 24 celovečerných hraných filmov! Je medzi nimi niekoľko, ktoré sa dokonca dajú aj pozerať, ba čo viac - vyvolávajú nadšenie. Ja sa už niekoľko rokov vždy teším na začiatok februára, a len z toho som nervózny, aby takzvaná „veľká politika“ nezamútila moje plány presedieť v kine niekoľko dní od rána do večera na „Filmszemle“ - Prehliadke filmov. Teraz je tu iba predvolebná kampaň, tá ešte potrvá zopár týždňov, takže strieborné plátno má prednosť! Samozrejme, aj tento rok je výkon maďarských „filmárov a filmušiek“ striedavý. Tak hneď je tu Sklenený tiger, dokonca dvojka, prvý diel mal premiéru pred piatimi rokmi. Sklenený tiger je - ako by som povedal - bufet? bodega? určite chajda pri ceste uprostred maďarského „nič“. Toto zariadenie prevádzkuje Lali, ktorý spolu s priateľmi sníva o tom, ako by mohol urobiť svoje šťastie. Že by pre to aj konali, to sa nedá povedať, a tak ich „akože snaha“ vyúsťuje do totálneho krachu. To všetko je prešpikované nesmiernym vtipom, vzájomným podrývaním a hláškami, ktoré sú vo verejnosti už teraz „okrídlené“. Pravda, nie v intelektuálskych kluboch, ale v krčmách a v podobe nálepiek na autách.... A ešte niečo: za týždeň od premiéry tristotisíc divákov, čo je doterajší rekord v prípade maďarských filmov. Rozhodne musím spomenúť (ďalší film a hlavnú postavu) Tibora, ktorý chce dobíjať ani nie ženské srdcia, než skôr telá... Keďže ide o 17-ročného gymnazistu a panica, jeho úsilie stratiť tento neblahý stav, naráža na rôzne prekážky, hoci v hoteli pri Balatone, kde trávi prázdniny, nájde sa od neho dobre staršia, zato nádherná a bohatým manželom-bankárom dosť zanedbávaná, tiež nie po intelektuálskej debate vyhladovaná kráska, no, žena snov každého tínéjdžera... A predstavte si: aj keď sa často hovorí o dĺžke či skôr krátkosti Tibiho „nástroja“, vo frenetickej scéne sa používa vibrátor ako mobilný telefón a v tme hotelovej izby fosforeskuje aj prezervatív natiahnutý tam, kam patrí, predsa nejde o obscénne výjavy, lež oveľa viac o - povedzme - konzervatívne poňatie vzťahu chlapca a dievčaťa, čiže: sex je dobrý len vtedy, keď sa s ním „spári“ aj láska... „No poď“ - láka kráska nášho hrdinu, ktorý ju nakoniec predsa odmietne... Odmietnutí zažije neúrekom a sama odmieta všeličo hrdinka filmu Len sex a nič iné. Ide o 32-ročnú dramaturgičku divadla, ktorá zisťuje, že túži po dieťati, len nie a nie nájsť vhodného otca, a tak sa rozhodne hľadať „jednorazový“ vzťah, s výlučným cieľom, aby sa oplodnila. Pravdaže aj tu vysvitne, že láska nie je na zahodenie, pričom sa divák baví nesmierne dobre. Producentom spomenutých dvoch filmov je Gábor Kálomista. Do filmového fachu prišiel z inej obchodnej sféry pred desiatimi rokmi a je zarytým zástancom filmu, ktorý má aj diváka a bojovníkom proti umeleckej nadutosti. „Snažíme sa presvedčiť sponzorov, alebo tých, čo sedia na štátnych zdrojoch, že divácky film je prinajmenšom takisto dôležitý, ako keď niekto pritiahne do kín 300 divákov a je preto umelec, lebo ho nikto nechápe. Ja si myslím, že nejestvuje divácky film a umelecký film, ale iba dobrý a zlý film. Tvrdohlavo veríme takzvaným komerčným veciam. Komercia - to znamená, že sa dá predať. Je to vynikajúce slovo.“ Gábor Kálomista nemá medzi filmárskymi intelektuálmi veľa priateľov, zato tieto jeho dva filmy sú tento týždeň na čele rebríčka návštevnosti... Trocha už prekonal divácky vrchol, lebo premiéru mal už pred mesiacom, ďalší film, o ktorom sa musím zmieniť aspoň krátko. Plavá kola - to je názov a symbolizuje paradox bledého a tmavšieho, v našom prípade to, že priateľstvo medzi úspešným, plavovlasým stavebným podnikateľom a trojicou rómskych hochštaplerov je možné. „Gádžo“ stratí svoje cenné dokumenty a konkurencia mu ukradne auto, unesie frajerku, no traja cigánski fiškusi mu pomáhajú všetko získať späť. Jeden kritik ohŕňal nosom, že je to „veselohra z geta“, plná klišé, vraj nudná. Musím však povedať: dávno som sa tak dobre nenudil!

Čo prinesie minulosť... - Kauza István Szabó

4. februára 2006 - SRo (GMP)

István Szabó - takéto meno je len v budapeštianskom telefónnom zozname takmer tristokrát. Bežné, rozšírené, všedné maďarské meno. Jestvuje však jeden jediný István Szabó, ktorý získal Oscara za najlepší zahraničný film. Bol to Mephisto, pred ním a po ňom nakrútil ďalšie skvosty. Spomeňme aspoň Plukovníka Redla, Hanussena, alebo Sunshine, či jeho posledný film v medzinárodnej produkcii Čarovná Júlia z minulého roka. Jednoducho, filmový režisér István Szabó je ikona maďarskej kultúry vo svete, bol všeobecne rešpektovanou modlou aj doma... Akiste ste postrehli slovíčko „bol“. Prečo len „bol“? Nuž, vyšlo najavo, že v kritických rokoch po revolúcii 1956 slúžil ako agent vtedajšej vnútornej rozviedky... Čo teraz? Dovoľte mi opäť zacitovať istého poslanca spred štrnástich rokov, z obdobia, keď v Maďarsku bolo módou vydierať či „zmravňovať“ politických protivníkov rôznymi kartónmi od bývalej eštébé. „Hľa, nikdy si nemôžeme byť istí, čo prinesie minulosť!“ Veru, nie! Teraz je v Maďarsku senzácia, že minulosť straší aj v prípade slávneho režiséra. Nie je zanedbateľná okolnosť, že s podrobnosťami sa nevytasil on sám, ale prišli vo forme odhalenia v istom týždenníku so všetkým, čo k tomu patrí, aj s úryvkami z agentských správ. Istvánovi Szabóovi nezostalo nič iné, než vysvetliť, ako sa to stalo. Pomerne dehonestujúco dopadli dva-tri rozhovory, ktoré v tejto súvislosti poskytol médiám, aj verejnoprávnej televízii. Priznal sa, že okrem svojho spolužiaka na filmovej akadémii, chcel zachrániť v oných krvavo-búrlivých časoch, predovšetkým seba. „Cítil som strach, čo dnes nedokáže pochopiť nikto. Lebo pre dnešnú mládež je rok 1956 taký, ako pre nás Doberdo. Nevedia, aká bola atmosféra.“ Áno, vyhrážali sa mu, že nebude môcť doštudovať a on chcel robiť filmy. Aj ich potom mohol nakrúcať, a vraj sa ani spolužiakom neskrivil vlas, čiže: písal síce správy, ale nikomu neublížil. „Vtedy, v roku 1957, som nútený povedať, nech hovorí ktokoľvek čokoľvek, že som sa inak rozhodnúť nemohol.“ Prečo sa však neodhalil sám, povedzme po roku 1990, veď jeho životné dielo by ho bolo dodatočne, aj keď nie ospravedlnilo, ale určite nejakým spôsobom oslobodilo? „V podstate som všetko povedal vo svojich filmoch, od Dôvery, cez Plukovníka Redla až po Sunshine“ - hovorí Szabó, a teraz, dodatočne sme všetci múdri. Aj ja si uvedomujem, že každý jeho film je o tom, ako sa jedinec prispôsobuje k práve aktuálnej, zväčša totalitnej moci. Spomeňme si na Mephista, alebo napríklad na tri generácie židovskej rodiny Sonnenscheinovcov... Szabó však „vesluje“ v nebezpečných vodách, keď div netvrdí, že ide o sprisahanie proti nemu, niekto ho chce znemožniť aj pred svetovou odbornou verejnosťou, práve teraz, keď každoročný festival maďarských filmov otvárali jeho najnovším dielom. A tak sa ozývajú hlasy: Možno dodatočne po päťdesiatich rokoch ospravedlniť velikána, môže mu poskytnúť „rozhrešenie“ jeho filmárska činnosť? Prečo by mala? Veru, má naše sympatie aj teraz - hovoria druhí, medzi nimi najmä Szabóovi kolegovia - umelci, z ktorých vyše stovka dokonca podpísala podpornú deklaráciu. Najnovší Szabóov film Príbuzní je o totálnej korupcii vidieckeho Maďarska v tridsiatych rokoch minulého storočia, s jednoznačnými narážkami na dnešné pomery. A na slávnostnej premiére sa nestal žiadny „incident“, bola to demonštrácia podpory Istvánovi Szabóovi. Ovácie a ovácie, prišiel aj politický výkvet, na čele s premiérom, ktorý v prejave nazval Szabóa familiárne „Pišta“.

Slovensko je príťažlivé aj pre malých a stredných podnikateľov z MR

6. februára 2006 - SRo (GMP)

Po mnohých maďarských veľkých spoločnostiach „objavujú“ Slovensko aj malí a strední podnikatelia a prekladajú na Slovensko svoje sídlo - píšu o tom ekonomické noviny Figyelő (Pozorovateľ) a hľadajú odpoveď na otázku, prečo je to tak? Podnikateľské prostredie na Slovensku je príťažlivé nielen pre nadnárodné spoločnosti a svoje strediská, servisné centrá tam nevytvárajú iba medzinárodné firmy, ale zdá sa, aj pre maďarské podniky to môže znamenať výrazné úspory - píše Figyelö a dodáva príklad: založenie spoločnosti s ručením obmedzeným si vyžaduje náklady vo výške 200 tisíc korún, čo je polovica, ako v Maďarsku. Devätnásťpercentná rovná daň je výhodná v prípade odmien členov správnej či dozornej rady, iných manažérov, ale nezanedbateľná je aj pri reprezentačných položkách - tu môžu dosiahnuť celkové odvody v Maďarsku 70-80 %. Spoločnosť Finacon-T otvorila kanceláriu v Bratislave, odtiaľ radí svojim klientom a menežuje ich aktivity na Slovensku. Jej skúsenosti hovoria, že presťahovať sa na Slovensko sa oplatí stredným firmám v oblasti služieb, napríklad inžinierskym či softvérovým spoločnostiam, ktorým je jedno kde ich zamestnanci pracujú. Navyše možno nájsť na slovenskom pracovnom trhu v hojnom počte aj po maďarsky dobre hovoriacich ľudí. Bratislava je však pomaly nasýtená, kto chce dosiahnuť radikálne úspory, mal by hľadať pre svoje sídlo menšie mesto. Najnovšie údaje o počte presťahovaných podnikov nie sú k dispozícii, no v prvej polovici roku 2005 opustilo Maďarsko smerom na Slovensko tisíc firiem. Tento trend nadhadzuje viaceré problémy, napríklad je oprávnená otázka, v akej miere sa znižujú daňové príjmy v Maďarsku. Alebo: keď už aj na Slovensku nájde prácu tých zhruba 20 tisíc ľudí, ktorí momentálne „pendlujú“ do severomaďarských podnikov, v Maďarsku vznikne nedostatok pracovných síl v dôležitých odvetviach.

V Budapešti o otázkach autonómie menšín

Medzinárodná konferencia „Regionálne samosprávy v službách európskej stability a prosperity” sa koncom minulého týždňa uskutočnila v Budapešti na pôde Maďarskej akadémie vied (MTA) za účasti vedcov a politikov z viacerých európskych krajín, vrátane Slovenska. Na podujatí predstavili formy autonómie vo Fínsku, v Južnom Tirolsku ako aj katalánske snahy o autonómiu. Predseda MTA E. Szilveszter Vizi vyzdvihol kultúrnu pestrosť Európy a zdôraznil, že na tomto kontinente sa miesto života národov nestotožňuje so štátnymi hranicami. Národy žijúce v menšinách majú podľa jeho vyjadrenia právo na vlastnú univerzitu s ich materinským vyučovacím jazykom. Rozvoj menšín v jazyku, kultúre, hospodárstve a v právach slobody je aj záujmom väčšiny, dodal. Predseda zahraničného výboru maďarského parlamentu za opozičný FIDESZ - Maďarský občiansky zväz Zsolt Németh pripomenul, že otázku maďarskej menšiny nedokázalo vyriešiť ani dlhé obdobie, ktoré uplynulo od trianonskej mierovej zmluvy. „Boli snahy o revíziu hraníc, bola výmena obyvateľstva, komunizmus, ale nič z toho nefungovalo,” povedal Zs. Németh, podľa ktorého by riešením - ako povedal - trianonskej tragédie v 21. storočí mohla byť autonómia. K tomu podľa neho treba jednoznačná podpora maďarskej vlády, a v danej krajine, kde žije maďarská menšina, by mala demokracia dosiahnuť tú úroveň, v ktorej by menšinové snahy dosiahli svoj cieľ. Podľa podpredsedu Ľudovej strany Južného Tirolska Michla Ebnera teraz Európska únia smeruje k poskytnutiu čo najviac práv regiónom, to môže pomôcť aj uskutočneniu autonómie. Na príprave podujatia spolupracovala televízna stanica Duna TV, ktorá 16. apríla spustí novú televíznu stanici Autonómia TV. Tá nebude vysielať iba pre maďarskú menšinu, ale pre všetky menšiny žijúce v Európe - povedal riaditeľ Duna TV László Cselényi, podľa ktorého v Európe žije 337 menšín, celkový počet ich príslušníkov dosahuje asi 100 miliónov.

Maďarom na Slovensku upierajú práva, tvrdí Duray

6. februára 2006 - Sme (P. Morvay)

Maďarom na Slovensku upiera medzinárodné spoločenstvo ich právo na sebaurčenie, povedal poslanec SMK Miklós Duray. „Kosovskí Albánci ho možno budú mať skôr, držíme im palce,” dodal. Takto vystúpil M. Duray v Budapešti na konferencii „Európske modely autonómie”, ktorú usporiadala televízia Duna a Maďarská akadémia vied. Duna TV vysiela pre maďarské menšiny v zahraničí a podľa jej šéfa Lászlóa Cselényiho spustí 16. apríla nový kanál s názvom Autonómia. Účastníci konferencie sa zhodli na tom, že autonómia je nevyhnutnou podmienkou rozvoja maďarských menšín v susedných krajinách. Výrazne sa však líšili ich predstavy, ako ju dosiahnuť. Západoeurópski rečníci hovorili o uplatňovaní princípu subsidiarity a samosprávnosti a skúsenostiach z autonómií vo Fínsku (Švédmi obývané Alandské ostrovy, laponská autonómia), Španielsku (Katalánsko) či Taliansku (Južné Tirolsko). Aj rečníci z domácich či krajanských vládnych strán zdôrazňovali, že je jedinou cestou k vzniku autonómie dialóg a dohoda s väčšinovou spoločnosťou. Medzi maďarskými rečníkmi však veľmi silno prevažovali politici, ktorí sú považovaní za radikálov a blízkych spojencov opozičnej strany Fidesz. Kritizovali menšinové politické reprezentácie, ktoré sa vraj vzdali snahy dosiahnuť „pravú” autonómiu výmenou za to, aby sa mohli podieľať na moci. Z politikov SMK na konferencii vystúpil iba podpredseda strany M. Duray, medzi poslucháčmi sa objavil poslanec József Kvarda. M. Duray povedal, že program konferencie rozdal aj svojim kolegom poslancom, ale „prišlo ich iba toľko”. „Poslali sme pozvánku Bélovi Bugárovi, a boli by sme tu radi videli aj Pála Csákyho. Žiaľ, neprišli,” tvrdila organizátorka konferencie a riaditeľka pripravovaného kanálu Autonómia Júlia Baloghová.

SNS podnikne právne kroky proti Durayovi

Slovenská národná strana (SNS) podnikne všetky možné právne kroky proti výkonnému podpredsedovi Strany maďarskej koalície (SMK) Miklósovi Durayovi za jeho výroky, že Maďarom na Slovensku sa upiera právo na sebaurčenie. M. Duray vystúpil na konferencii Maďarskej akadémie vied o autonómii v Budapešti. M. Duray podľa šéfa národniarov Jána Slotu porušil sľub poslanca Národnej rady SR, Ústavu SR, spochybnil dikciu medzinárodného práva, poškodil meno a ohrozil vnútornú integritu Slovenskej republiky. „Pokiaľ však politici SMK požívajú nielen poslaneckú, ale najmä justičnú a politickú imunitu, maďarskí separatisti budú mať na Slovensku voľné ruky na rozbíjanie štátu,” dodal J. Slota. Národniari tvrdia, že ak slovenské vládne strany prehliadnu aj ostatné „šokujúce a protiústavné Durayove vyjadrenia“ z autonomistickej konferencie v Budapešti, dokážu, že vnútorná bezpečnosť a integrita štátu je im úplne ľahostajná a že sú plne zaneprázdnené privatizačnou horúčkou. SNS s poľutovaním konštatuje, že hoci bije na poplach pred hrozbou maďarskej etnickej autonómie už desať rokov, slovenské uši sú stále hluché a oči slepé. „Stav reálnej hrozby, že k maďarským rozprávkam o údajnom predaji Veľkej Moravy za bieleho koňa sa pridá aj bájka o tom, že Slováci zapredali svoju obilnicu a zásobárne vody za tridsať privatizačných strieborných grošov počas kolaborácie slovenských strán s SMK v rokoch 1998 až 2006, dospel do akútneho stavu,” uviedol predseda SNS.

Maďari cítia vhodnejšie podmienky pre autonómiu

6. februára 2006

Množstvo premárnených príležitostí v minulosti, teraz možno vhodnejšie medzinárodné podmienky, súčasne však striktné odmietanie okolitých krajín - sumarizuje dnešné vydanie maďarského denníka Magyar Nemzet závery víkendovej budapeštianskej medzinárodnej konferencie o snahách Maďarov žijúcich za hranicami o autonómiu. Opozičný denník informuje o priebehu podujatia a kriticky poznamenáva, že viacerí pozvaní hostia zo zahraničia neprišli. Medzi nimi napríklad rumunský vicepremiér a predseda Demokratického zväzu rumunských Maďarov Béla Markó, ktorý bol zaneprázdnený. József Csapó, ktorý vypracoval trojstupňový koncept autonómie sedmohradských Maďarov, nebol ani pozvaný, a organizátori nepozvali ani Andrása Ágostona zo Srbska a Čiernej Hory, ktorý je podľa denníka významným predstaviteľom autonomistických snáh Maďarov žijúcich v Srbsku. Radca katalánskej autonómnej vlády - Josep Bargallo i Valls, ktorý bol čestným hosťom konferencie, síce prišiel, ale nevystúpil s prejavom. Katalánec poskytol rozhovor najvplyvnejšiemu denníku Népszabadság, ktorému povedal, že Európa by mala zakladať nie na štátoch, ale na historických a kultúrnych spoločenstvách. „Budúcnosť Európy spočíva na národoch, nie na národných štátoch,” povedal politik. Výkonný podpredseda SMK Miklós Duray pripomenul, že Maďari nebojovali v záujme získania svojho práva na samosprávu, lebo s terajšími väčšinovými národmi žili stáročia v jednom štáte, a maďarský národ počnúc od stredoveku nenapadol žiadny susedský národ, alebo národ žijúci s nim v jednom útvare. „Ponižujúca situácia Maďarstva trvajúca (od trianonskej mierovej zmluvy) 86 rokov je jednou z hanebných záležitostí Európy,” povedal Duray. Uskutočnenie národnej autonómie je existenčnou otázkou sedmohradských Maďarov, cituje Magyar Nemzet reformovaného biskupa a predsedu Sedmohradskej maďarskej národnej rady Lászlóa Tőkésa. Spolupredsedníčka rumunskej Pro Europa Ligy Smaranda Enacheová podporuje autonómiu Maďarov v Rumunsku iba niekoľko občianskych združení, jedna neregistrovaná regionálna strana, a niekoľko osobností verejného života, a ani medzi samotnými rumunskými Maďarmi neexistuje konsenzus o tom, akú autonómiu by vlastne chceli. Podľa nej je potrebný dialóg medzi menšinou a väčšinou, Rumunmi a Maďarmi, medzi východnou Európou a úniou, ale podľa jej vyjadrenia výsledky môžu byť dosiahnuté iba v strednodobom horizonte, nie v priebehu pár rokov.

Moslimovia v Maďarsku požadujú dištancovanie sa vlády od urážajúcej kampane

5. februára 2006

Maďarská moslimská cirkev a Islamská cirkev vyzvali dnes maďarskú vládu, aby sa dištancovala od tlačovej kampane urážajúcej islamskú vieru a moslimov. „Požadujeme, aby vláda v záujme vyriešenia tejto globálnej krízy odsúdila protimoslimskú tlačovú kampaň a dištancovala sa od nej, a vyvinula tlak na tie maďarské médiá, ktoré sa ku kampani pridali,” píše sa vo vyhlásení veriacich moslimov žijúcich v Maďarsku, ktorých je podľa odhadu niekoľko desiatok tisíc. Ak nedôjde k radikálnym krokom v tomto smere, dve islamské cirkvi vyzvú moslimov, aby bojkotovali výrobky krajín, ktoré sa kampane zúčastnili. „Odsudzujeme všetky formy diskriminácie a násilia, sme za ľudskú slobodu, ale tá nemôže byť prostriedkom urážania, poníženia a zranenia iných,” uvádzajú moslimovia, ktorí súčasne vyzvali všetkých mierumilovných ľudí, aby dostupnými mierovými a zákonnými prostriedkami vystúpili proti silám nespravodlivosti a amorálnosti. V septembri 2005 publikovaný 12-dielny kreslený seriál na stránkach Jyllands-Posten vyvolal pobúrenie vo viacerých islamských štátoch, ako aj u niektorých predstaviteľoch moslimskej komunity v Dánsku.

Slovenskí moslimovia proti zverejneným karikatúram Proroka

Islamská nadácia na Slovenku odsúdila dánske satirické kresby proroka Muhammada, ktoré sa objavili aj nás. Tvrdí, že je nebezpečné, ak keď sa pod slobodou slova schovávajú prejavy neznášanlivosti. Provokačné karikatúry podľa nadácie poukazujú na aroganciu a nedostatok ľudskej citlivosti. Nadácia pripomína, že moslimovia z náboženského presvedčenia odmietajú zobrazenie prorokov vo všeobecnosti.

Moslimské krajiny sú nahnevané pre karikatúry

4. februára 2006

Svet objavil silu karikatúry. Škandál svetových rozmerov, ktorý naštartovali kresby proroka Mohameda v dánskom Jyllands-Posten naberá na sile. Nič na tom nezmenila ani snaha dánskeho premiéra Andersa Fogha Rasmussena o zmierenie. „Pokiaľ budú pouličné protesty ďalej eskalovať, môže to priniesť nedozerné dôsledky všetkým krajinám, ktorých sa spor týka,” povedal Rasmussen na stretnutí s veľvyslancami. Bolo medzi nimi aj niekoľko zástupcov moslimských krajín. V televíznom príhovore na stanici al-Arabíja sa obrátil na verejnosť v islamskom svete. „Hlboko rešpektujeme všetky náboženstvá vrátane islamu. Považujem za veľmi dôležité vám povedať, že ľudia v Dánsku nemajú v úmysle moslimov urážať.” Egyptský veľvyslanec v Kodani po stretnutí s Rasmussenom stále nebol spokojný a jeho vysvetlenia označil za neadekvátne. Moslimovia požadujú ospravedlnenie. Nervozita v moslimskom svete narástla po tom, čo sa pridali ďalšie európske denníky odhodlané zverejnením Mohamedových karikatúr brániť slobodu prejavu. V islamskom svete to považujú za urážku a prejav arogancie. Pakistanský parlament odsúdil zneuctenie Mohameda v európskej tlači. 3. februára zaútočil asi 200-členný dav na budovu, kde sídli dánske veľvyslanectvo v indonézskej Jakarte, v Gaze napadli francúzske kultúrne stredisko, na niekoľko hodín tam uniesli nemeckého učiteľa. Situáciu využívajú najmä radikáli. Po francúzskom riaditeľovi denníka France Soir prišiel o miesto trochu menej prekvapivo šéfredaktor jordánskeho týždenníka Šihán, ktorý tiež zverejnil tri kresby Mohameda. V Tunisku a Maroku vyhlásili kópie France Soir za nelegálne. Konflikt sa zatiaľ odohráva medzi pevninskou Európou a moslimskými krajinami. Spojené štáty, ale aj Veľká Británia zatiaľ zostávajú mimo tejto zrážky civilizácií. Médiá tam zatiaľ karikatúry Mohameda nezverejnili. X Kde zverejnili karikatúry X Dánsko, Nórsko, Francúzsko, Nemecko, Holandsko, Španielsko, Taliansko, Švajčiarsko, Maďarsko, Česká republika, Jordánsko.

Vatikán odsúdil Mohamedove karikatúry

Vatikán oficiálne odsúdil kontroverzné karikatúry proroka Mohameda, ktoré vyvolali hnev moslimov v mnohých krajinách sveta. Sloboda tlače neznamená podľa vyhlásenia Vatikánu právo na urážanie náboženského presvedčenia. „Sloboda myslenia a vyjadrovania vyplývajúca z Deklarácie ľudských práv nezahŕňa právo na znevažovanie náboženského cítenia veriacich akéhokoľvek náboženstva,” uvádza sa vo vyhlásení pre médiá. Nadmerná kritika a výsmech poukazuje podľa Vatikánu na nedostatok ľudskej citlivosti, čo v niektorých prípadoch môže viesť k „neakceptovateľnej provokácii”. Vatikán zároveň odmietol používanie násilia ako reakcie a vyjadrenia protestu. Predstavitelia Vatikánu sú presvedčení, že hoci vlády jednotlivých krajín nenesú za publikovanie obrázkov priamu zodpovednosť, mali by v súlade s platnou legislatívou primerane intervenovať. Karikatúry, znázorňujúce zakladateľa islamu napríklad aj ako teroristu, po prvý raz vyšli v septembri 2005 v dánskych novinách Jyllands-Posten a odvtedy ich zverejnili viaceré periodiká, čo vyvolalo v moslimskom svete vlnu rozhorčených protestov. Väčšina moslimov považuje zobrazovanie proroka Mohameda za zakázané.

Aj prezidenti odsúdili násilie v arabskom svete

Prezidenti siedmich európskych krajín, ktorí sa počas víkendu zišli na neformálnom stretnutí v Drážďanoch, odsúdili vyhrážky a útoky, ku ktorým došlo po zverejnení karikatúr proroka Mohameda. „Násilie a vyhrážky nemožno akceptovať za nijakých okolností,” povedal dnes na stretnutí nemecký prezident Horst Köhler. K protestu sa pripojili aj prezidenti Fínska, Talianska, Lotyšska, Rakúska, Portugalska a Maďarska, ktorí v saskej metropole diskutovali o budúcnosti Európy. Sloboda názoru je neoddeliteľnou súčasťou európskej demokracie, povedal Köhler. „K slobode patrí ale aj zodpovednosť a rešpekt pred ostatnými a ich náboženským cítením. Európa by mala práve teraz, v týchto búrlivých časoch využiť príležitosť a prispieť k dialógu medzi kultúrami a náboženstvami. „Musíme jasne povedať, že máme rešpekt, avšak neakceptujeme násilie a nivočenie,” povedal Köhler. V podobnom duchu sa vyjadril aj rakúsky prezident Heinz Fischer a lotyšská prezidentka Vaira Vike-Freibergová.

L. Sólyom v Drážďanoch navrhol zriadiť európske médiá

4. februára 2006

Hlas Bruselu by mohli sprostredkovať občanom členských krajín Európskej únie európske médiá. Vyhlásil to 4. februára v Drážďanoch prezident MR László Sólyom, ktorý vystúpil s prejavom na stretnutí prezidentov Nemecka, Fínska, Talianska, Lotyšska, Rakúska a Portugalska. Maďarský prezident v rámci jednej z ústredných tém konferencie, ktorou bola otázka možností priblíženia inštitúcií EÚ občanom jej členských krajín, hovoril o európskej identite. „Európske médiá stojace ponad vlády, bez ich pričinenia, by mohli sprostredkovať hlas Bruselu bezprostredne občanom členských krajín,” povedal L. Sólyom, ktorý nekonkretizoval túto predstavu. Ako však prezident poznamenal, v čase zrodu národných štátov predbehol proces národného zjednotenia politické procesy, vtedy vznikli symbolické inštitúcie, akými boli národné múzeá a knižnice. Takou inštitúciou posilňujúcou európsky politický zjednocovací proces by mohli byť európske médiá. Pozvanie nemeckého prezidenta do saskej metropoly na diskusiu o budúcnosti Európy prijali prezidentka Fínska Tarja Halonenová, prezident Talianska Carlo Azeglio Ciampi, lotyšská prezidentka Vaira Vike-Freiberga, rakúsky prezident Heinz Fischer a ich odchádzajúci portugalský kolega Jorge Sampaio. Stretnutie nadviazalo na schôdzku z roku 2003, keď z portugalskej iniciatívy v juhoportugalskom Arraiolose neformálne diskutovali o rovnakej téme štátnici krajín EÚ.

Magyar Nemzet: Tragický osud „odtrhnutých maďarských spoločenstiev”

3. februára 2006

Od svojho vzniku sa Strana maďarskej koalície (SMK) dostala teraz do najhlbšej krízy. Konštatuje to konzervatívny denník Magyar Nemzet. Na Slovensku uplynulo vlani 60 rokov od premenovania obcí a miest s významnou maďarskou menšinou po velikánoch slovenského národa, tak sa stalo z Párkányu Štúrovo, z Gúty Kolárovo. V týchto mestách z úcty k Ľudovítovi Štúrovi a Jánovi Kollárovi ani tak nemožno vypísať maďarský názov, keď je splnená požiadavka minimálne 20-percentného menšinového obyvateľstva. Otázka názvu obcí vo verejnom živote Maďarov žijúcich na Slovensku nikoho nezaujíma, poznamenáva komentátor. Vyše 20 percent detí maďarskej národnosti zapisujú rodičia do slovenských škôl, pod Zoborom a v Medzibodroží je tento pomer 35 až 40-percentný. Školy so slovenským vyučovacím jazykom sú - ako je to všeobecne známe - miestom asimilácie, tvrdí autor článku László Vincze, podľa ktorého to všetko otvára otázku, prečo riešeniu týchto problémov nevenuje viac pozornosti SMK, ktorá je už osem rokov vo vláde? Prečo poslanci Európskeho parlamentu za SMK doteraz neupriamili pozornosť medzinárodnej verejnosti na osud slovenských Maďarov, na tragický osud „odtrhnutých maďarských spoločenstiev”? Situácia je ťažká, zložitá, je čo robiť! SMK, ktorá od svojho vzniku prežíva najhlbšiu krízu, musí nájsť seba samú, musí sa pozrieť zoči-voči výzvam, na otázky musí nájsť odpovede a na úlohy riešenie, zdôrazňuje komentár L. Vinczeho v denníku Magyar Nemzet.

Nesmierne vzácne husle objavil v kuríne

8. februára 2006

Maďarský dôchodca Imre Horváth sa stal šťastnou náhodou milionár, keď vo svojom kuríne objavil mimoriadne vzácne husle značky Stradivari. Dôchodca sa živí predajom hydiny a vajec na svojom statku neďaleko Debrecínu. Ako verí, pod strechu kurína husle ukryl jeho otec a hudobník Zoltán skôr, ako išiel bojovať do vojny. Podľa denníka Debreceni Napelo Zoltán vo vojne padol a rodine nenechal žiadnu správu o tom, kde vzácne husle ukryl. Svoj dom postavil v 20. rokoch a žil tam až do vojny, z ktorej sa nevrátil. Imre po svojom náleze zobral husle k odborníkovi, pretože pre ne nemal žiadne uplatnenie a zdalo sa, že sú vo výbornom stave. „Boli úplne unesení, no radšej ma poslali do hlavného mesta, aby sa potvrdili ich zistenia. V Budapešti potom potvrdili, že husle vyrobil v 17. storočí známy taliansky majster Antonio Stradivari,” povedal 68-ročný dôchodca. „Bol som šťastný, no hneď som sa vydesil, pretože pre ne u mňa doma nemám miesto. Chcem ich preto predať hneď, ako to bude možné a peniaze dám do banky. Potom si oddýchnem,” dodal. Na svete existuje iba okolo 650 kusov huslí značky Stradivari. Prednedávnom sa jedny predali do Spojených štátov v prepočte za takmer 55 miliónov korún.

Dunaj unášal poškodenú kompu s pasažiermi niekoľko hodín

8. februára 2006

Niekoľko hodín unášal prúd Dunaja maďarskú kompu s 21 osobami, ktorej kormidlo poškodila ľadová kryha. Nakoniec sa kapitánovi podarilo kompu zastaviť v utorok večer na brehu pri obci Horány v Peštianskej župe. Pod kompu sa uprostred rieky večer o šiestej hodine dostala veľká ľadová kryha, ktorá spôsobila, že plavidlo sa stalo neovládateľným. Kapitánovi sa po niekoľkých hodinách o dva kilometre nižšie podarilo kompu nasmerovať k brehu a zastaviť, do prístavu v Dunakeszi ju okolo polnoci dotiahla motorová loď. Na kompe bolo podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI 12 osobných áut a 21 pasažierov, k zraneniam nedošlo.

Šopron - Zavraždili ďalších dvoch ľudí

8. februára 2006

Iba niekoľko dní po predbežne neobjasnenej vražde taxikára v maďarskom meste Šopron tam došlo k ďalším dvom hrdelným zločinom, ktorých motív je podľa vyšetrovateľov podobný - lúpežný. Z kasína Luxor, ktoré sa v noci nadnes stalo dejiskom jednej z ďalších vrážd, zmizli totiž peniaze. Predmetom záujmu kriminalistov je teraz, či možno vylúčiť súvislosť medzi vraždou taxikára v noci na 3. februára a zastrelením 21-ročného zamestnanca miestneho kasína Luxor na pracovisku a jeho o sedem rokov staršej priateľky, ktorej mŕtve telo našli dnes v jej byte. Vyšetrovatelia konštatovali, že zločiny nemajú nič spoločného s organizovanou kriminalitou, ani s prípadným vyrovnávaním si účtov v rámci podsvetia. Maďarská polícia predviedla už niekoľko osôb a pre dôvodné podozrenie zo spáchania zločinov nevylučuje uvalenie väzby na viacerých ľudí. Iba pred dvoma dňami vypísalo príslušné župné veliteľstvo maďarskej polície odmenu vo výše milióna forintov netto za informácie, ktoré povedú k zadržaniu vrahov taxikára. Dvaja muži, dôvodne podozriví z tohto zločinu, si taxík objednali z verejného telefónneho automatu 2. februára krátko po 22.30 hod. Pravdepodobní páchatelia odetí v tmavých kabátoch a čiapkach tmavej farby čakali na vozidlo na neďalekej autobusovej zastávke, aby potom obeť na predmestí Šopronu chladnokrvne popravili výstrelmi do hlavy a zmizli z miesta činu s korisťou asi 10.000 forintov.

Zomrel ďalší maďarský futbalista

7. februára 2006

Maďarský futbal smúti! Ešte sa poriadne nespamätal z nečakanej januárovej smrti Gábora Zavadského (31), a už zradilo srdce ďalšieho. Iba 24-ročný Kristof Bánka nečakane zomrel doma vo svojom byte. Príčina smrti? Podľa správ maďarských médií to bol infarkt! Dvadsaťštyriročný Kristof Bánka je v tomto roku už druhým maďarským futbalistom, ktorému srdce vypovedalo služby. Bývalý hráč prvoligového klubu Újpest, ktorý naposledy pôsobil v treťoligovom klube Fót, odohral v najvyššej súťaži Maďarska 19 zápasov a v minulej sezóne pomohol mužstvu REAC Debrecín k postupu. Kristof Bánka bol pokladaný za veľký talent a celú futbalovú kariéru mal iba pred sebou. Pred mesiacom - presne 7. januára - zomrel v Limassole na Cypre už spomínaný Gábor Zavadszky. Tridsaťjedenročný záložník miestneho Apollonu podľa výsledkov pitvy podľahol tiež infarktu spojenému s pľúcnou embóliou. Aj Zavadszky skonal sám doma. Prvým futbalistom z Maďarska, ktorého zradilo srdce, bol reprezentant Miklós Fehér, ktorý pred dvoma rokmi zomrel priamo na ihrisku pred očami svojich vtedajších spoluhráčov a fanúšikov Benficy Lisabon. Príčinou smrti bol tiež infarkt.