22. marca 2006 ● Zo slovenskej tlače
Predsedníčka maďarského parlamentu Katalin Sziliová ostro kritizovala opozičný Zväz mladých demokratov - Maďarský občiansky zväz (Fidesz), že sa snaží vytvoriť z otázky dvojitého občianstva pre príslušníkov maďarských menšín v zahraničí „volebnú tému” a tak si poistiť hlasy navyše. „Národnostná otázka nesmie byť znevažovaná na lovenie hlasov počas straníckych politických kampaní,” povedala Sziliová. V tejto súvislosti poukázala na nedeľňajší zjazd Fidesz-u, počas ktorého kandidát tejto politickej formácie na funkciu vicepremiéra István Mikola vyhlásil, že ak jeho strana vyhrá voľby, zaistí odhadovaným piatim miliónom zahraničných Maďarov dvojité štátne občianstvo. „Ak budú títo ľudia môcť v Maďarsku voliť, bude mať Fidesz o budúcnosť najbližších dvadsať rokov postarané,” povedal Mikola. „Volebné hlasy si musia strany zaslúžiť a nie kupovať,” komentovala tieto slová Sziliová, predstaviteľka vládnej Maďarskej socialistickej strany. Obvinila Fidesz z porušenia dohody o tom, že osud zahraničných Maďarov sa nesmie stať v Maďarsku volebnou témou. Maďarské referendum o poskytnutí dvojitého občianstva príslušníkom maďarských menšín v zahraničí v decembri 2004 bolo neúspešné pre veľmi nízku účasť. (viac v článku: Dvojité občianstvo Maďari nepodporili) Maďarsko už v minulosti podniklo niektoré kroky na podporu menšín v zahraničí, stretlo sa však u vlád susedných krajín s odmietavými reakciami. Išlo napríklad o udelenie tzv. preukazov zahraničných Maďarov, ktoré umožňovali ich držiteľom využívať čestné výhody v oblasti školstva a kultúry, alebo zámer poskytovať finančnú podporu maďarským rodinám v zahraničí, ktoré by dali svoje deti študovať do maďarských škôl. Mimo územia Maďarska žije až päť miliónov Maďarov, ktorí sa ocitli mimo územia štátu po podpise Trianonskej dohody v roku 1920. Na jej základe Maďarsko pri delení Rakúsko-Uhorska na nástupnícke štáty stratilo dve tretiny svojho územia a polovicu obyvateľstva, prevažne však nemaďarskej národnosti.
Prvá aprílová nedeľa bude v Budapešti horúca. Týždeň pred parlamentnými voľbami sa o ich výsledok bude bojovať na ulici. Opozičný Fidesz zvolal svojich stúpencov do metropoly na rovnaký deň ako vládnuci socialisti. Podobný predvolebný pouličný súboj Maďarsko ešte nezažilo. Pred štyrmi rokmi masové zhromaždenie pred voľbami usporiadal iba Fidesz. Na Kossuthovom námestí a v priľahlých uliciach pred parlamentom sa vtedy podľa policajných odhadov zišlo až pol druha milióna ľudí. Mimochodom, nadšeným aplauzom ocenili slová Miklósa Duraya „Viktor, Horná zem je s tebou,” ktoré v mene slovenských Maďarov adresoval vodcovi Fideszu Orbánovi. Orbánov socialistický vyzývateľ Péter Medgyessy si v rovnakom čase na komornú besedu pozval do cukrárne vybraných intelektuálov... Dnešný volebný líder socialistov premiér Ferenc Gyurcsány je však politik s iným temperamentom ako jeho predchodca. A ako zdatný tribún si nechce nechať ujsť možnosť priamo osloviť masy. Pri mobilizácii voličov si socialisti aj Fidesz akoby požičali verš revolučného básnika Sándora Petőfiho: „Na nohy, Maďar! Volá ťa vlasť.” Len vlasť si každá strana zamenila svojou mantrou. Socialisti zvolávajú svojich verných na obranu republiky a Fidesz v mene národa, ktorý podľa neho treba ochrániť pred zastrašovaním. „Na druhého apríla pozývam do Budapešti všetkých priateľov republiky, či už ľavicových, alebo inak zmýšľajúcich, s ktorými sa zhodneme, že obrana republiky, demokracie, právneho štátu, slobody, cti a dôstojnosti je dnes v Maďarsku úlohou ľavice,” cituje denník Népszabadság zo sobotňajšieho vyhlásenia Gyurcsánya. Výzva Orbána, ktorú vyslovil na nedeľňajšom zjazde Fideszu, nevyznieva o nič menej bojovne. „Šestnásť rokov po zmene režimu bývalí stranícki pracovníci, dnešní finanční špekulanti, v záujme zachovania svojej politickej a hospodárskej moci ohrozujú a zastrašujú ľudí, ktorí chcú zmenu vlády. Preto prosím všetkých, ktorí by radi žili v strachu zbavenom Maďarsku, aby zo všetkých kútov krajiny prišli druhého apríla do Budapešti,” citovala expremiéra agentúra MTI. Vyostrenie kampane vo finiši a mobilizovanie svojich stúpencov je podľa pozorovateľov logický ťah dvoch najväčších strán, ktorých volebné preferencie sú mimoriadne vyrovnané. „Ich cieľom je vyburcovať svojich sympatizantov a nerozhodných udržať mimo volieb,” povedal pre Maďarský rozhlas politológ Zoltán Kiszely. „K urnám chcú priviesť len svojich kmeňových voličov. A nerozhodných by vytváraním ovzdušia studenej občianskej vojny najradšej udržali čo najďalej.” Dvom malým parlamentným stranám, ktorým hrozí, že na budúci mesiac neprekročia päťpercentný prah, sa masové mítingy veľkých súperov skutočne nepáčia. Obe varujú pred bezpečnostnými rizikami paralelných zhromaždení. „Tieto podujatia môžu vytvoriť nezvládnuteľnú situáciu,” upozornil včera podľa MTI predseda koaličných slobodných demokratov Gábor Kuncze. Podobne argumentoval podľa Maďarského rozhlasu aj Kálmán Katona z opozičného demokratického fóra: „Zvolať do ulíc priaznivcov a rozgurážiť ich je oveľa jednoduchšie, ako ich pokojne poslať domov.”
Predmetom ostrej kritiky ostatných parlamentných strán je poznámka vicepremiérskeho kandidáta Fideszu o krajanoch a o tom, že keby maďarské menšiny mali v Maďarsku volebné právo, Fidesz by si mohol zabezpečiť vládnutie na 20 rokov. István Mikola je po Viktorovi Orbánovi dvojka vo Fidesze. V tejto pozícii ho potvrdil nedeľný kongres strany. V ohnivom prejave vyjadril želanie v terajších voľbách zvíťaziť na budúce štyri roky a potom „keby sme dali občianstvo piatim miliónom Maďarov a oni by mohli hlasovať, na dvadsať rokov by sa všetko vyriešilo“. Ostatné parlamentné strany teraz zdôrazňujú: vykľulo sa šidlo z vreca a vysvitlo, načo potrebuje Fidesz krajanov. Predsedníčka parlamentu Katalin Sziliová sa vyjadrila takto: „Osudy národa nemožno degradovať na úroveň straníckej kampane a na lov na hlasy vo voľbách.“ Vládni liberáli poukazujú na to, že Orbánov zástupca sa prezradil a priznal sa, na čo potrebuje Fidesz príslušníkov maďarských menšín z okolitých krajín. Predstaviteľ menšej opozičnej strany, MDF si zasa myslí, že Fidesz potrebuje krajanov jedine na navýšenie voličských hlasov.
Kandidát maďarskej opozičnej strany Fidesz István Mikola načrtol program, podľa ktorého by Fidesz v prípade víťazstva mal udeliť dvojaké občianstvo príslušníkom maďarských menšín zo susedných krajín. Tí by svojimi hlasmi na dvadsať rokov dopredu všetky voľby rozhodli v prospech Fideszu. Podľa vládnych strán Fidesz konečne priznal, o čo mu pri presadzovaní dvojakého občianstva išlo: o hlasy pre Orbána. Ich odpor proti dvojakému občianstvu pramenil aj z obáv, že by krajania získali hlasovacie právo a keďže národniarska rétorika Fideszu je im bližšia, nadlho by zabetónovali jeho moc. Verejne to však povedať nemohli a politici Fideszu, rovnako ako menšinoví politici zo susedných krajín vrátane predstaviteľov SMK presviedčali, že pri dvojakom občianstve o hlasovacie právo nejde.
Nedeľný predvolebný zjazd maďarskej opozičnej strany Fidesz neschválil iba kandidáta na premiéra, ktorým sa samozrejme stal Viktor Orbán, ale netradične aj vicepremiéra. Stal sa ním pomerne málo známy minister zdravotníctva niekdajšej Orbánovej vlády István Mikola. Tomu sa však podarilo hneď na zjazde povedať niečo, čím si možno cestu do vlády aj zahatal. „Musíme skúsiť vyhrať, ale nie len na štyri, ale na dvadsať rokov. Ak by sme mohli na štyri roky vyhrať, a potom povedzme dať občianstvo piatim miliónom (zahraničných) Maďarov, a aj oni by mohli hlasovať, na dvadsať rokov by sa všetko vyriešilo,” povedal Mikola. Vládnym stranám prišli Mikolove slová veľmi vhod. Neúspešné referendum v roku 2004 o dvojakom občianstve nefrustrovalo iba Fidesz, ktorý ho prehral, a potom národnú tému vo svojej rétorike výrazne utlmil, ale aj vládne strany. „Vláda a osobne premiér Ferenc Gyurcsány odvtedy nesú biľag, že vyzývali hlasovať proti,” hovorí politológ Ferenc Kumin, o obvineniach, že ľavica a liberáli štvali proti bratom v zahraničí. Vláda pritom nepriznávala, že viedla kampaň proti dvojakému občianstvu aj z obavy z krajanov hlasujúcich za Fidesz. „Je to dlho očakávané ospravedlnenie tých, čo hlasovali proti: boli proti práve pre toto,” reagovali na Mikolu internetové noviny index. Politik opozičného Maďarského demokratického fóra a zástanca dvojakého občianstva Miklós Csapody zase Fidesz obvinil, že urazil domácich voličov, ktorých hlas považuje za zbytočný, a aj krajanov, ktorých považuje za hlasovací stroj bez vlastného názoru. Mikola Fideszu uškodil aj inak. Jedna z hlavných predvolebných snáh socialistov a liberálov je Fidesz vykresliť ako agresívnu stranu, ktorá sa v boji o moc a ani po jej uchopení nezastaví pred ničím. Návrat Fideszu do vlády by podľa vlády ohrozil maďarskú demokraciu, právny štát aj republikánske zriadenie. Orbán sa už dva roky snaží seba aj stranu tohto imidžu zbaviť. Jeho úsilie v poslednom čase narušilo viac škandálov. Mikola sa postaral o ďalší. Predstavitelia Fideszu sa od slov čerstvo schváleného vicepremiéra okamžite dištancovali. Šéf Orbánovho kabinetu Tibor Navracsics ich v rozhlase označil za rečnícky obrat. Podľa šéfa kampane Antala Rogána bude strana maďarské menšiny podporovať v tom, čo ony považujú za dôležité a tie zatiaľ volebné právo v Maďarsku nepožadovali.
Zabudnite na ľavicu a pravicu, nám ide o národ! odkázala najsilnejšia maďarská opozičná strana voličom. Tri týždne pred voľbami si Fidesz zvolil bývalého predsedu vlády Viktora Orbána za kandidáta na premiéra. A hoci mal doteraz povesť strany jedného vodcu, po prvý raz v histórii maďarských strán navrhuje pred voľbami aj vicepremiéra. V tandeme s Orbánom ide na čele kandidačnej listiny jeho bývalý minister zdravotníctva István Mikola, ktorého sám predseda strany odporučil ako „liečiteľa národa”. Fidesz ako posledná z parlamentných strán schválil svoj volebný program. Jeho názov Maďarsko, do toho! si požičal od talianskeho premiéra Silvia Berlusconiho, ktorý minulé voľby vyhral s heslom Italia, forza! Podľa Orbána program nie je ideologický. „V jeho centre stojí práca, bývanie a rodina, to nie sú otázky pravice alebo ľavice,” citovali ho internetové noviny Index. Podľa Orbána je program Fideszu zameraný na zjednotenie národa. „Ak chceme silnú republiku, musíme posilniť národ. Maďarsko je schopné pozdvihnúť nielen vlastnú krajinu, ale celú Karpatskú kotlinu,” nadviazal podľa Maďarského rozhlasu bývalý premiér na svoje výzvy z minulých dní, že maďarská vláda musí uvažovať predovšetkým v rozmere pätnásťmiliónového maďarského národa a nie desaťmiliónovej krajiny. Túto myšlienku rozvinul nový silný človek Fideszu Mikola. Pripomenul známy verš básnika Attilu Józsefa, podľa ktorého „byť Maďarom je kolektívna neuróza” a dodal: „Nedovoľme, aby to tak zostalo, ale na to potrebujeme odvahu!” Vyzval na vytvorenie nového národného vedomia, z ktorého podľa neho séria porážok odsala silu. Medzi tieto porážky popri Moháči, porážke od Turkov a Trianonu, rozpadu Uhorska, zaradil aj 5. december 2005, keď v neúspešnom referende neprešiel návrh na udelenie dvojakého občianstva Maďarom žijúcim v susedných krajinách. Mikola však naznačil, že ak Fidesz vyhrá voľby, znova nastolí otázku dvojakého občianstva. „Musíme sa pokúsiť vyhrať, ale nie iba na štyri roky, ale na dvadsať rokov,” citovala kandidáta na vicepremiéra agentúra MTI. „Ak dokážeme vyhrať na štyri roky a potom povedzme piatim miliónom Maďarom dokážeme dať štátne občianstvo a hlasovacie právo, potom by sa na dvadsať rokov všetko vyriešilo,” dodal.
V Maďarsku majú za sebou ďalší predvolebný víkend, po ktorom však nezostávajú pamätné ani tak rôzne zjazdy, zhromaždenia a vyhlásenia politikov na nich, ako oznámenie, že obaja najväčší rivali zvolávajú masové mítingy na ten istý deň blízko seba. Druhý apríl bude zrejme vrcholom predvolebného boja v Maďarsku. Premiér Ferenc Gyurcsány v sobotu pozval na tento deň na peštiansky Andrássyho bulvár všetkých prívržencov republiky. Ide o reakciu na šéfa opozičného Fideszu Viktora Orbána, ktorý do istej miery spochybnil inštitúciu republiky, keď zdôraznil, že národ je dôležitejší. Takže ťah socialistického premiéra usporiadať týždeň pred prvým kolom volieb masový míting sa zdal byť dobrým. No Orbán na záver zjazdu svojej strany zvolal svojich prívržencov na ten istý deň na Kossuthovo námestie pred parlament. Na obe zhromaždenia možno očakávať desať až státisíce ľudí, pričom miesto ich konania je od seba vzdialené na zhruba dva kilometre. Menšie parlamentné strany hovoria o nevhodnej a možno aj nebezpečnej demonštrácii sily dvoch hlavných rivalov na ulici.
Delegáti 19. zjazdu FIDESZ - Maďarského občianskeho zväzu v Budapešti schválili kandidatúru predsedu zväzu Viktora Orbána na post premiéra do parlamentných volieb 2006. V. Orbán vo svojom prejave zdôraznil dôležitosť viery v národ a vyjadril nádej v budúcnosť maďarského národa. Predstavil Národný program FIDESZ, ktorý je založený na názoroch občanov. „Ak chceme silnú republiku, musíme posilniť národ. Maďarsko je schopné pozdvihnúť nielen vlastnú krajinu, ale aj celý región Karpatskej kotliny,” povedal V. Orbán, podľa ktorého Maďarsko dávno nemalo tak neschopnú vládu, akou je súčasná.
FIDESZ - Maďarský občiansky zväz (FIDESZ) mieni vybudovať v Karpatskej kotline maďarské hospodárstvo, ktorým sa zbúrajú prekážky v znovuzjednotení maďarského národa. Povedal to predseda FIDESZ Viktor Orbán, ktorého delegáti 19. zjazdu FIDESZ schválili na post premiéra pre tohtoročné parlamentné voľby. Orbánovu kandidatúru podporilo 1334 delegátov z 1342 prítomných. Delegáti tiež vyjadrili súhlas, že v prípade víťazstva FIDESZ bude zástupcom premiéra István Mikola, ktorý bol ministrom zdravotníctva Orbánovej vlády. Orbán v prejave uviedol, že národný program rozvoja - Széchenyiho plán prinesie zlepšenie života Maďarov. „V dlhodobom horizonte je našim cieľom Széchenyiho plánom vytvoriť maďarské hospodárstvo Karpatskej kotliny, ktorým pozdvihneme celý región, a ktorým sa zbúrajú prekážky pred znovuzjednotením maďarského národa ponad hranice. Verím, že na čo bola politika slabá, maďarské hospodárstvo založené na solidarite a práci bude schopné zrealizovať,” dodal predseda FIDESZ. Pravicový politik zdôraznil dôležitosť viery v národ, vyjadril nádej v budúcnosť maďarského národa. Predstavil Národný program FIDESZ, ktorý je založený na názoroch občanov. „Za ním stojí 3,2 miliónov autorov,” podčiarkol. Maďarsko dávno nemalo tak neschopnú vládu, akou je súčasná, kritizoval expremiér štvorročnú činnosť ľavicovoliberálnej vlády. Podľa neho terajšia moc zastrašuje občanov. Expremiér v závere svojho vystúpenia vyzval maďarských občanov, aby 2. apríla prišli na Kossuthovo námestie vyjadriť mierovú solidaritu. Na rovnaký deň a rovnaké miesto prednedávnom zvolal občanov - priateľov republiky na míting na ochranu republiky premiér Ferenc Gyurcsány. Ide o reakciu na slová Orbána, ktorý pred časom povedal, že republika je iba odevom, telom je národ. Gyurcsány zas zdôrazňuje vo svojich prejavoch dôležitosť republiky. Kandidát na post zástupcu premiéra hovoril o tom, že ak teraz v aprílových voľbách zvíťazí FIDESZ, potom bude zabezpečené vládnutie zväzu možno aj na 20 rokov. Mikola tiež informoval, že FIDESZ, ak bude vládnuť, poskytne zahraničným Maďarom dvojité občianstvo, a tým na ďalších voľbách už budú môcť voliť aj oni. Zjazd FIDESZ a Viktora Orbána pozdravil osobne predseda Európskej ľudovej strany (EPP) Wilfried Martens a šéf frakcie EPP Hans-Gert Pöttering. „Pre EPP, pre Európu veje čerstvý vietor z východu ešte stále od generácie FIDESZ, od Viktora Orbána, ktorí premohli komunizmus,” povedal Martens. Na východe sa veci podľa jeho slov zmenili dramaticky, postkomunisti si osvojili divoký kapitalizmus. Pöttering poukázal na spoločné európske problémy, akým je nezamestnanosť, potreba zvyšovania konkurencieschopnosti, nepriaznivý demografický vývoj. Na tieto problémy treba nájsť európske riešenie, konštatoval predseda frakcie EPP. Prostredníctvom videozáznamu sa prihovorili k účastníkom zjazdu nemecká kancelárka Angela Merkelová, francúzsky prezident Jacques Chirac, taliansky premiér Silvio Berlusconi, rakúsky kancelár Wolfgang Schüssel a poľský exprezident Lech Walesa. Hosťami zjazdu boli aj predstavitelia organizácií zahraničných Maďarov, za SMK bol prítomný výkonný podpredseda Miklós Duray.
Maďarská opozičná strana Fidesz na zjazde určila kandidáta na premiéra. Skoro jednohlasná voľba Viktora Orbána nebola prekvapením. Zaujímavejšie preto boli iné okolnosti zjazdu. Fidesz až dovčera, čiže do poslednej chvíle, tri týždne pred prvým kolom volieb čakal s predstavením svojho oficiálneho programu. Podľa Orbána je tento program prvou knihou sveta, ktorá má 3,2 milióna autorov, spísali ju totiž na základe dotazníkov rozdávaných Fideszom. Hlavnými heslami programu sa stali istota a solidarita. Veľkú pozornosť vzbudilo nezvyčajné množstvo zahraničných zdravíc. Veľa úspechov Fideszu zaželali napríklad nemecká kancelárka Angela Merkelová, francúzsky minister vnútra Nicolas Sarkozy, bývalý poľský prezident Lech Walesa či taliansky premiér Silvio Berlusconi, ktorý svoj príspevok ukončil vlastným upraveným volebným heslom Forza Viktor, Forza Ungheria! Zahraničné zdravice mali jednoznačný cieľ: presvedčiť voličov, že Orbán je rešpektovaným európskym politikom a že hrozby druhej strany, že ďalšia vláda Fideszu by znamenala medzinárodnú izoláciu krajiny, sú plané. Médiá si však všimli aj to, že zahraniční politici zaslali iba zdravice, priamu účasť na zjazde všetci s odvolaním sa na nedostatok času odmietli. Hlavným prínosom zjazdu nakoniec bolo, že odštartoval novú fázu kampane Fideszu. Tá sa až doteraz niesla hlavne v snahe presvedčiť voličov, že žijú oveľa horšie, než na konci jeho predchádzajúcej vlády. Toto presvedčovanie však zatiaľ nedosiahlo žiadaný účinok. Pravdepodobne prvý raz od roku 1990 v Maďarsku u voličov výrazne neprevláda nálada na výmenu vlády, povedal v maďarskej televízii politológ Gábor Török. Podľa šéfa Orbánovho kabinetu Tibora Navracsicsa Fidesz začne intenzívnejšiu a pozitívne naladenú kampaň. Tá sa už prejavila v piatok výmenou doterajších všadeprítomných plagátov s heslami „Žijeme horšie, než pred štyrmi rokmi” za plagáty s heslom „Dobrá voľba, lepší život”. Od predchádzajúcich sa súčasná kampaň Fideszu výrazne líši v tom, že v nej výrazne ustúpili do pozadia ideologické a symbolické otázky. Pomerne málo dnes politici strany hovoria o boji proti komunizmu či o ohrození tradičných hodnôt zhubným liberalizmom. Najnápadnejšie je, ako sa z kampane strany skoro úplne vytratila národná karta vrátane otázky menšinových Maďarov. „Predvlaňajšie referendum o dvojakom občianstve bolo pre Fidesz neúspechom, strana zistila, že z tejto témy nedokáže profitovať, neprinesie jej to nových voličov,” hovorí politológ Ferenc Kumin.
„Maďarsko, do toho! Činorodý národ! Práca, domov, rodina!“ - tieto heslá prezentujú volebný program najväčšej opozičnej strany v Maďarsku. Zjazd Fideszu zvolil za volebného lídra a za premiérskeho kandidáta Viktora Orbána, ktorý v obsiahlom prejave kládol dôraz na zjednotenie maďarského národa a na „odstránenie vlády luxusnej ľavice“. Zjazd Fideszu schválil volebný program, ktorého časti už boli známe z rôznych predvolebných akcií. Ak táto opozičná strana vyhrá aprílové voľby a bude mať možnosť vytvoriť vládu, plánuje napríklad dosiahnuť plnú zamestnanosť, znížiť odvody za mzdy o tretinu, chrániť a preferovať maďarských podnikateľov voči zahraničným, takisto chrániť maďarskú pôdu, zaviesť lieky zdarma deťom do troch rokov a ľuďom nad 60 rokov, znížiť ceny elektrickej energie, diaľkového kúrenia, plynu a liekov a tak ďalej... Predseda a premiérsky kandidát strany v záverečnom prejave nazval súčasnú socialisticko-liberálnu koalíciu „vládou luxusnej ľavice“, ktorá dosiahla, že Maďarsko je v súčasnosti v našom regióne vo všetkých hospodárskych ukazovateľoch na poslednom mieste. „Vymeniť ju možno posilnením národa a národnej solidarity, ktorej podstatou je, aby v Maďarsku boli najdôležitejší maďarskí ľudia“ - povedal V. Orbán. „Verím, že maďarský národ má budúcnosť, že maďarský národ môže byť väčší a silnejší aj v rámci súčasných hraníc, ak posilníme národnú spolupatričnosť a preklenúc hranice uskutočníme maďarskú národnú jednotu.“ Svoj prejav skončil V. Orbán už zavedeným zvolaním: „Maďarsko a Maďari, do toho!“ Zdá sa, že vyvrcholenie predvolebného zápasu bude týždeň pred hlasovaním, 2. apríla, pretože rovnako ako premiér Ferenc Gyurcsány pred pár dňami, V. Orbán na zjazde Fideszu pozval svojich prívržencov na masový míting do Budapešti...
Tri týždne pred parlamentnými voľbami v Maďarsku sa preferencie dvoch veľkých rivalov mierne otočili v prospech vládnej socialistickej strany, čo však odborníci zatiaľ nepovažujú za prevratné, lebo opozičný Fidesz plánuje zintenzívniť svoju kampaň po svojom zjazde. Predvolebná atmosféra je napätá: celkové rozpaky prehlbujú „incidenty“ pri odovzdávaní štátnych vyznamenaní 15. marca. Výročie peštianskej revolúcie v marci roku 1848 sa už zrejme nikdy nebude oslavovať v pokoji, lebo krátko po ňom, každé štyri roky nasledujú parlamentné voľby. Aj teraz boli rôzne zhromaždenia, kde sa rečníci z oboch táborov „vyrečnili“ do sýtosti, opäť nastupuje „kokardový syndróm“, ako pred štyrmi rokmi, keď vtedy vládny Fidesz povzbudzoval svojich prívržencov, aby si ponechali na hrudi trikolóru, a kto ju nenosil, bol označovaný za nepriateľa. Dovolil by som si povedať, že na týchto mítingoch škoda hľadať akúkoľvek snahu o nejakú národnú jednotu, veď tá nejestvuje. Ani tohtoročný 15. marec nepriniesol v tomto ohľade žiadne prekvapenie, všetko išlo po starých vyšliapaných cestách... S medzistraníckym bojom ani priamo nesúvisí, avšak pre celkovú atmosféru je charakteristické, čo sa stalo pri odovzdávaní štátnych vyznamenaní v parlamente. Jednému z ocenených nepodal ruku prezident, druhý ocenený zasa ignoroval ruku premiéra. Faktom je, že vláda navrhla na uznanie niekoľkých prominentov starého, komunistického režimu, napríklad Jánosa Feketeho, ktorý bol viceprezidentom Národnej banky a pripisujú sa mu zásluhy za reformy socialistického systému. Nuž, prezident László Sólyom pri odovzdávaní Széchenyiho ceny nepodal ruku práve jemu. Treba však poznamenať, že prezident už vopred vyjadril svoje výhrady, dokonca sa teraz pýta na Ústavný súd, či má nárok odmietnuť vládny návrh na vyznamenanie, alebo musí iba prikyvovať. Druhý prípad je jednoznačnejší. Predseda prvého slobodne zvoleného parlamentu po roku 1990, bývalý prominent teraz opozičného Maďarského demokratického fóra György Szabad od premiéra Ferenca Gyurcsánya síce vyznamenanie prevzal, ale nie z nejakej nervozity či technického skratu, lež jednoznačne demonštratívne odmietol mu podať ruku. Teraz mnohí „smútia“ za starými dobrými pánskymi či džentlmenskými móresmi. Mne sa však žiada pripomenúť okrídlenú vetu z filmu Pétera Bacsóa Svedok, ktorý bol za hlbokého socializmu zakázaný: „situácia sa stupňuje“.
Obrí Václav Klaus, ktorý pred ôsmimi rokmi z bilbordu na Letnej strašil Prahu, je oproti maďarskému premiérovi trpaslík. Na motoristov, ktorí smerujú z Budapešti po výpadovke M3, sa v týchto dňoch sebaisto usmieva šesťdesiat metrov vysoký Ferenc Gyurcsány. Najväčší portrét strednej Európy má 1 700 štvorcových metrov. Plagát volebného lídra maďarských socialistov bude až do volieb oberať o výhľad z okien nájomníkov osemnásťposchodového obytného vežiaka na peštianskom Košickom námestí. Sťažovať sa však nemôžu. Plachta zakrýva priečelie budovy s ich súhlasom. Plochu prenajali reklamnej agentúre. Za vyše milióna forintov, ktoré za mesiac utŕžia, si chcú dať opraviť výťahy. „Boli by sme radšej, keby nám sem dali reklamu na pivo alebo telefóny,” priznal pre denník Magyar Hírlap domový dôverník Gyula Zsila. „Keby sa aspoň nedal odfotiť v tom tmavom obleku! Pri pohľade zdola je tá obrovská čierna plocha príšerne depresívna,” povzdychol si Zsila. Premiér Gyurcsány nepripúšťa možnosť, že by jeho obrí bilbord mohol v ľuďoch vyvolávať stiesňujúci pocit. „Tento plagát zobrazuje pokojného, vyrovnaného, usmievavého človeka a vyzýva, aby sme spolu spravili nové Maďarsko,” povedal včera pre Maďarský rozhlas. „Videl som však aj iné obrovské plagáty, hoci možno menšie od tohto, z ktorých sa na nás pozerá smútok a depresia,” pokračoval líder socialistov v narážke na kampaň opozičného Fideszu, ktorá sa sústreďuje na údajné sociálne neúspechy vlády.
Prakticky je beznádejné, aby sa Maďarsko pričlenilo k eurozóne ešte v tomto desaťročí - píše denník Magyar Hírlap s odvolávaním sa na názory britských ekonómov, ktoré však zdieľajú aj maďarskí odborníci. Šance na to, aby v Maďarsku zaviedli euro do roku 2010 sú také isté, ako nádej na účasť maďarskej futbalovej reprezentácie na majstrovstvách sveta - mieni analytik jednej známej banky. Pre denník Magyar Hírlap však uvádza: pôvodne plánovaný dátum možno dodržať jedine vtedy, ak sa po parlamentných voľbách odhodlá nová vláda na rýchle a radikálne úpravy rozpočtu. Neznamená to nič iné, než zvyšovanie daní a znižovanie výdavkov štátu, čo by sa väčšiny občanov dotklo negatívne, čiže v konečnom dôsledku po siedmich rokoch márnivej rozpočtovej politiky na to nejestvujú reálne šance. Denník cituje experta istého bankového domu, ktorý si myslí, že Európska centrálna banka bude žiadať splnenie maastrichtských kritérií od nových členských štátov únie oveľa prísnejšie, než od starých členov, čiže napríklad ani Poľsko, ani Maďarsko nemôžu rátať s tým, že sa im niekto bude venovať v rukavičkách. Faktom je tiež, že sa zmenil aj postoj voči otázke zavedenia eura v nových členských krajinách. V roku 2004, keď sa euro zavádzalo, si ešte každý myslel, že nové štáty musia vstúpiť rýchle do eurozóny, no teraz vzniká pochybnosť, či by boli schopné prijať nielen ekonomické, ale aj politické dôsledky takéhoto kroku. situácia teda momentálne vyzerá tak, že roku 2007 vstupuje do zóny Slovinsko, a ostatní budú čakať dovtedy, kým nesplnia podmienky do poslednej bodky, slovom: Maďarsko márne ráta s tým, že niekto bude zhovievavý voči mimoriadne vysokému deficitu štátneho rozpočtu - píše na záver denník Magyar Hírlap.
Predseda SMK Béla Bugár apeloval podľa šéfa ĽS-HZDS Vladimíra Mečiara na maďarskú vládu, aby sa zasadila o autonómiu maďarskej menšiny na Slovensku. „Bugár organizoval stretnutie strán maďarských menšín, kde vyzval maďarskú vládu, aby apelovala na predstaviteľov susedných vlád v súvislosti s autonómiou,” povedal Mečiar v diskusnej relácii TA3 V politike. Malo sa tak stať po tom, ako na Slovensku neprešiel zámer vytvoriť štatút „zahraničných Maďarov”. Signálom tohto úsilia je podľa predsedu ĽS-HZDS aj fakt, že na štvrtom mieste kandidačnej listiny SMK je Miklós Duray, známy svojimi radikálnymi vyhláseniami v súvislosti s autonómiou. „Autonómia je pre nás neprijateľná preto, lebo na Slovensku platí princíp rovnosti obyvateľstva a princíp rozdelenia krajiny na základe rovnosti, a nie etnicity,” konštatoval Mečiar. „Čo Duray hovorí nahlas, Bugár potichu robí,” dodal. Predseda ĽS-HZDS odmieta spoluprácu po voľbách so stranami, ktoré chcú určovať, či môže byť v štátnej funkcii alebo nie. Koaličný potenciál ĽS-HZDS je podľa neho „vyšší ako kedykoľvek predtým”. Strana by však nebola schopná podporovať koaličnou zmluvou budúcu pravicovú vládu. Vyčíta jej zlyhanie v ekonomickej a sociálnej oblasti a pochybenie v demokratickom riadení krajiny. „Maďarská karta” je podľa Bugára tradičnou zbraňou ĽS-HZDS pred voľbami. „Autonómia je strašiakom. Hocikto u nás môže mať svoj názor, dôležitý je postoj strany,” vyhlásil s tým, že SMK autonómiu nežiada. V súvislosti so stretnutím strán zahraničných Maďarov vyhlásil, že si Mečiar vymýšľa ako „trojročné decko”. Osoba Vladimíra Mečiara by SMK robila problémy pri zostavovaní budúcej vlády. „Chcem vidieť program, ale spolupráci skôr hovoríme nie,” vyhlásil Bugár.
Povolebná spolupráca SMK s ĽS-HZDS je podľa predsedu SMK Bélu Bugára nepravdepodobná. Úplne ju vylúčil v prípade, že by sa líder ĽS-HZDS Vladimír Mečiar usiloval o nejakú „dôležitú funkciu“. V diskusnej relácii televízie TA3 V politike Bugár skonštatoval, že Mečiar predstavuje pre voličov SMK problém. Predsedovi ĽS-HZDS pripomenul, že v období, keď bol premiérom, museli na podporu svojich menšinových požiadaviek protestovať v uliciach. Bugárovi tiež prekáža, že ĽS-HZDS pred voľbami vyťahuje maďarskú kartu. Podľa Mečiara sa SMK „skrýva za etnicitu“ a maďarskou kartou nazýva akýkoľvek nesúhlas so svojou politikou. V súvislosti s povolebnými scenármi vylúčil, že by ĽS-HZDS pristúpilo na možnosť podporovať vládu prostredníctvom opozičnej zmluvy. Podľa vlastných slov neuvažuje o tom, že by sa vzdal predsedníckeho postu, aby hnutiu stúpol koaličný potenciál. Neobáva sa ani prípadného rozpadu hnutia, ak by tretíkrát po sebe zostalo v opozícii. Mečiar vylúčil, že by ĽS-HZDS súhlasilo s výnimkami, na ktoré by sa nemuselo vzťahovať pozastavenie privatizácie. „Stop bude trvať do postavenia novej vlády“, zdôraznil. Hospodárske škody, ktoré v dôsledku pozastavenej privatizácie vzniknú regiónom, sú podľa neho zanedbateľné, a ak by pripustili výnimku, „spustí sa privatizačná reťaz“. Privatizáciu má podľa Bugára teraz v rukách opozícia. Ďalší vývoj závisí aj od postoja strany Smer-SD, ktorá naznačila ochotu rokovať o prípadných výnimkách. Bugár je presvedčený, že poslanci by mali v týchto prípadoch vyjsť v ústrety regiónom, ktorým hrozí odchod investorov.
Zásobovanie energiou z rôznych zdrojov, energetická bezpečnosť, spolupráca na regionálnej úrovni - to boli hlavné témy budapeštianskeho stretnutia ôsmych ministrov z nášho regiónu a z USA, zodpovedných za oblasť energetiky. Slovensko zastupoval minister hospodárstva Jirko Malchárek. Ministri visegrádskych krajín, plus Rakúska, Rumunska, Chorvátska a Spojených štátov sa zhodli na tom, že diverzifikácia zdrojov energie je základom pre energetickú bezpečnosť a pre to, aby sa nezopakovala situácia z januára tohto roku. Stredná Európa môže presadzovať svoje záujmy aj v rámci Európskej únie, hoci v zásade ide o globálny problém, no a pri jeho zmierňovaní sú USA pripravené poskytnúť svoje skúsenosti a kapacity. Hovorilo sa aj o využití jadrovej energie, americký minister to podporil, jeho rakúsky kolega zasa vyhlásil, že v jeho krajine už nikdy viac nepostavia atómovú elektráreň. Slovenské stanovisko zhrnul Jirko Malchárek takto: „Slovenská republika sa nevzdáva a nezakrýva si oči nad potrebou rozvoja jadrovej energetiky, ako celá Európska únia dnes v zásade prehodnocuje svoj konzervatívny postoj v prospech tohto zdroja.“ V Maďarsku sa rysuje možnosť, že ruský Gazprom bude vlastníkom najdôležitejších zložiek plynového systému. Minister hospodárstva János Kóka však nemá obavy. „Neslobodno pripustiť, aby politika zasahovala do transakcií súkromných firiem vo väčšej miere, než si to vyžaduje udržiavanie súťaže, bezpečnosť zásobovania a všeobecné záujmy spotrebiteľov.“
Na pamätník obetiam januárovej leteckej katastrofy lietadla AN-24 prispeli ľudia na mimorozpočtový účet rezortu obrany už miliónom korún. Ako informuje internetová stránka ministerstva obrany, k tejto sume by mal pribudnúť aj príspevok od OTP banky Slovensko a výťažok z predaja spomienkového DVD Posledná misia. To vydala televízia TA3 v spolupráci s ministerstvom obrany. Predáva sa za 299 Sk. Začiatkom marca na účet prispeli i zamestnanci rezortu hodinovou mzdou. Vojenský špeciál AN-24 havaroval 19. januára neďaleko maďarskej obci Hejce. Na palube bolo 43 príslušníkov ozbrojených síl vracajúcich sa z Prištiny do Košíc. V Kosove pôsobili v mierovej operácii KFOR od augusta minulého roka. Nehodu prežil jediný vojak nadporučík Martin Farkaš. Ide o najväčšiu tragédiu v histórii slovenských ozbrojených síl.
Mesto Ostrihom udelilo čestné občianstvo expremiérovi Viktorovi Orbánovi za jeho úlohu pri znovupostavení Mosta Márie Valérie. „Pred V. Orbánom nebol taký maďarský premiér, ktorý by považoval za svoju osobnú záležitosť obnovu mosta medzi Ostrihomom a Štúrovom,” uviedol primátor Tamás Meggyes, ktorý pripomenul, že Orbán niekoľko mesiacov po obsadení premiérskeho kresla vyhľadal na jeseň zvoleného slovenského premiéra Mikuláša Dzurindu, ktorý bol otázke obnovy mosta naklonený. „Stretli sa snahy dvoch premiérov, mohlo sa zrodiť rozhodnutie a aj most,” dodal primátor Ostrihomu, podľa ktorého most spája územia, v ostatných desaťročiach považované za izolované od seba. Most medzi Štúrovom a Ostrihomom, ktorý čakal na rekonštrukciu vyše 50 rokov, odovzdali Dzurinda s Orbánom 11. októbra 2001 za účasti komisára EÚ pre rozšírenie Güntera Verheugena.
Maďarsko daruje Košiciam takmer dva a pol metra vysokú bronzovú sochu vodcu protihabsburského povstania Františka Rákócziho II. v hodnote 35 miliónov forintov. Dielo maďarského autora Sándora Győriho osadia pri replike domu Rodosto, v ktorom Rákóczi trávil počas tureckého vyhnanstva posledné roky života. Sochu odhalia 3. apríla v rámci osláv 100. výročia prevezenia pozostatkov sedmohradského kniežaťa z tureckého Carihradu do Košíc. Pochovaný je v krypte Dómu sv. Alžbety spolu so svojou matkou Helenou Zrínskou a synom Jozefom Rákóczim. Oslavy potrvajú od 26. marca a až do 29. októbra a záštitu nad nimi majú slovenské a maďarské ministerstvá kultúry. Štátny tajomník maďarského ministerstva Lajos Vass povedal, že myšlienka na oslavy vznikla pred dvoma rokmi, keď sa stretol so slovenským exministrom Rudolfom Chmelom. „Ukázal som vášmu ministrovi filmový dokument z roku 1906, ktorý zaznamenáva slávnostný akt v Košiciach,” povedal. Vtedy sa zrodil nápad pripomenúť si storočnicu tejto udalosti. „František Rákóczi II. bol postavou európskeho formátu, ktorá spájala všetky národy a národnosti Uhorska, ich vôľu po slobode” povedala štátna tajomníčka slovenského ministerstva Ágnes Bíró. Hlavným organizátorom osláv je mesto Košice. Začnú sa v obci Borša v okrese Trebišov, kde sa Rákóczi narodil, a skončia sa v Košiciach. Ich súčasťou bude množstvo podujatí, vrátane premietania dobového dokumentu o privezení ostatkov Rákócziho a jeho druhov do Košíc. Oslavy budú stáť vyše 3 milióny korún, sumou 400-tisíc korún prispeje aj Budapešť.
Vládna Maďarská socialistická strana po prvý raz po viac ako roku v prieskumoch tesne predbehla opozičný Fidesz. Podľa včera zverejneného výskumu agentúry Medián by socialistov necelý mesiac pred parlamentnými voľbami volilo 40 percent rozhodnutých voličov, Fidesz 39. Druhá vládna strana, liberáli, by získala 6 percent, druhá opozičná, Maďarské demokratické fórum, iba tri percentá. Vyrovnaná je aj popularita lídrov socialistov a Fideszu, Ferenc Gyurcsány aj Viktor Orbán stoja na 50 percentách. V krátkom čase ide už o tretí prieskum, podľa ktorého by voľby mala vyhrať súčasná vládna koalícia socialistov a liberálov. Bolo by to po prvýkrát od roku 1990, že by v Maďarsku po voľbách nedošlo k striedaniu vlád.
Tri týždne pred voľbami Maďarov nezjednotil ani štátny sviatok. Premiéra Ferenca Gyurcsánya včera na schodoch budapeštianskeho Národného múzea, epicentra národno-demokratickej revolúcie z roku 1848, vítal potlesk aj piskot. Volebný líder socialistov slávnostný prejav využil na polemiku s bývalým premiérom Viktorom Orbánom, ktorý vláde vyčíta, že prestala uvažovať v rozmeroch pätnásťmiliónového národa. Gyurcsány včera velebil najmä „desaťmiliónovú republiku”. „Mýli sa ten, kto si myslí, že ide len o háv na tele národa, ktorý možno vyzliecť a hodiť do blata,” citovala premiéra agentúra MTI. Národná karta doteraz v kampani nehrala dôležitejšiu úlohu. Vo volebnom programe, ktorý Orbánov Fidesz zverejní v nedeľu, však bude zrejme v popredí. V najnovších prieskumoch socialisti po dlhých mesiacoch tesne predstihli Fidesz. Táto vyrovnanosť vyostruje súboj. Fidesz včera napadol vládu za to, že na štátne vyznamenanie k sviatku presadila aj potentátov komunistického režimu. Dva hlavné tábory včera v Budapešti rozdelil aj Dunaj. Kým lídri socialistov oslavovali na ľavom brehu, Fidesz zvolal zhromaždenie na pravý breh.
Maďarsko musí prehodnotiť svoju politiku zahraničných Maďarov a malo by sa pokúsiť aj obnoviť ducha spolužitia so susednými národmi. Vyhlásil to v závere štátneho sviatku osláv revolúcie roku 1848 v Budapešti maďarský prezident László Sólyom. Politiku podpory Maďarov žijúcich mimo vlasti treba podľa jeho slov prehodnotiť od základov. Mohlo by sa napríklad vychádzať z toho, ako zmýšľajú mladí Maďari žijúci za hranicami, ktorí vyrástli už po zmene režimu. Treba položiť otázku, prečo a ako chcú zostať Maďarmi, čo nové očakávajú od materskej krajiny popri, alebo namiesto klasickej podpory, povedal Sólyom na slávnostnom záverečnom podujatí ústredných štátnych osláv. „Odborne a presne by sme mali poznať, aké sú a v čom sa líšia maďarské spoločenstvá za hranicami v počte, hospodárskej a duchovnej sile a v organizovanosti. Sú miesta, kde treba zriadiť univerzitu, ale sú aj také, kde je potrebné vybojovať základnú školu,” povedal prezident, podľa ktorého neexistuje jednotný spôsob riešenia. Maďari žijúci za hranicami potrebujú k zachovaniu hospodársku silu, inteligenciu, kultúrne a politické inštitúcie. Sólyom zdôraznil, že by bolo tiež potrebné pokúsiť sa obnoviť ducha spolužitia so susednými národmi. Pripomenul, že v Uhorskom kráľovstve bola maďarčina materinským jazykom pre menej ako polovicu populácie, národ v politickom ponímaní a národ v kultúrnom ponímaní nebol totožný.
Oslavy národného sviatku 15. marca, začiatku revolúcie v rokoch 1848 - 1849, v Maďarsku prebiehali už tradične v znamení politiky a zúriacej volebnej kampane. To je už obvyklé, najväčšiu pozornosť preto pútalo gesto prezidenta Lászlóa Sólyoma. Ten síce na návrh vlády, ktorej dominuje postkomunistická socialistická strana, poslušne odovzdával najvyššie štátne vyznamenania, jednému vyznamenanému však pritom odmietol podať ruku. Vopred bolo známe, že Sólyom má výhrady voči trom pocteným. Nesúhlasil, aby ich dostali József Marjai, János Fekete a Emil Mosonyi. Marjai bol jedným z najvyšších predstaviteľov komunistického režimu, zastával funkcie podpredsedu vlády a ministra obchodu, bol členom ústredného výboru strany. Fekete bol pred rokom 1989 viceprezidentom národnej banky a jeho meno sa spája s enormným zahraničným zadlžením Maďarska. Mosonyi bol projektantom vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros. Vyznamenania majú podľa odôvodnení dostať tí, ktorí sa zaslúžili o „nezávislé a demokratické Maďarsko”. Mosonyi si po vyznamenanie neprišiel. Fekete si ho prevzal, ale prezident mu v parlamente nápadne nepodal ruku. Svoje gesto však sám o chvíľu spochybnil tým, že podal ruku Marjaimu. Opačne sa zachoval ďalší z vyznamenaných, bývalý konzervatívny predseda parlamentu po roku 1990 a známy historik György Szabad, ktorý nepodal ruku socialistovi, premiérovi Ferencovi Gyurcsányovi. „Vláda bola buď necitlivá, alebo vyslovene hľadá konflikt s prezidentom republiky,” hodnotí prípad liberálny denník Magyar Hírlap. Kabinet podľa neho nedokáže vysvetliť, prečo vyznamenávať symbolické figúry neskoro kádárovského obdobia, ktorých hlavnou zásluhou bolo, že sa snažili vtedajší režim udržať čo najdlhšie pri živote. Vyznamenania navyše spochybňujú snahu socialistickej strany o obnovu a odpútanie sa od totalitného dedičstva.
Maďarský prezident László Sólyom vyjadril svojským spôsobom nesúhlas s tým, ako vláda Ferenca Gyurcsánya hodnotí históriu. Pri príležitosti štátneho sviatku 15. marca síce odovzdal štátne vyznamenania ľudom navrhnutým premiérom, jednému z nich však na slávnosti nepodal ruku. Prezident nesúhlasil, aby vyznamenania dostali dvaja vysokí činitelia bývalého komunistického režimu a duchovný otec a projektant vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros Emil Mosonyi. Ten žije v Nemecku a pre vyznamenanie si neprišiel. Sólyom je známy ekologický aktivista a odporca vodného diela.
Americký prezident George Bush poďakoval Maďarsku za pomoc v Iraku a Afganistane, ako aj za príklad, ktorým v roku 1956 v povstaní proti Sovietskemu zväzu ukázalo, že sloboda je univerzálna. V stredu to povedal na pôde amerického Zjazdu, kde sa konalo podujatie pri príležitosti 50. výročia maďarského povstania. „Ďakujeme Maďarom za ich príklad. Ďakujeme im za ich príspevok v pomáhaní v obnove Afganistanu a Iraku, aby si aj tam uvedomili dary slobody. Ďakujeme im, že sú naši spojenci,” povedal Bush s tým, že Maďarsko má v Spojených štátoch veľkého priateľa. Maďarské povstanie sa začalo 23. októbra 1956 a po krvavom potlačení skončilo 4. novembra. Zahynulo pri ňom asi 2 800 Maďarov a osud Maďarska ako satelitnej krajiny ZSSR bol spečatený až do roku 1989. „Maďarský príklad je príkladom trpezlivosti a dôkazom, že sloboda existuje v duši každého človeka,” dodal Bush.
Bratislava a Budapešť nepohli s problémom Gabčíkovo-Nagymaros. Slovensku a Maďarsku sa nepodarilo zblížiť stanoviská v spore o Sústave vodných diel. Konštatuje správa o plnení úloh zahraničnej politiky za rok 2005, ktorú dnes prerokovala vláda. „Napriek tomu, že zasadnutia pracovných skupín boli v porovnaní s predchádzajúcim obdobím častejšie a intenzívnejšie, nepriniesli výrazný posun. Nepodarilo sa ani zblížiť odlišné postoje strán k rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu,” konštatuje ministerstvo zahraničných vecí.
Podľa plánov by malo byť 24 elektrární pri Dobrohošti a 24 pri maďarskej dedine Dunakiliti. ● Plávajúce elektrárne by boli ponorené do vody, na hladine by bolo vidieť iba rovnú plochu 60 krát 12 metrov a na nej malý generátor. ● Na rovnej ploche elektrárničiek by sa dali vybudovať reštaurácie, hausbóty, zázemie pre vodné športy. ● Elektrárničky by boli zakotvené ku brehu.
V starom koryte Dunaja chce obec Dobrohošť vybudovať plávajúce elektrárne. Spolu s maďarskou dedinou Dunakiliti predložili projekt na posúdenie do Budapešti, peniaze chcú získať z eurofondov. Spolupracujú aj s občianskym združením Energetický program samosprávy z Necpál. „Obce by získali zo svojich elektrární elektrinu na verejné osvetlenie, pre škôlku, školu, zdravotné stredisko a obecný úrad predajom energie aj trvalý zdroj príjmov do rozpočtu,” hovorí Ján Oravec zo združenia. Najprv by však potrebovali urobiť štúdiu. Ochranári by v nej posúdili ekologickú a environmentálnu ohľaduplnosť diela voči životnému prostrediu. Merania na osemkilometrovom úseku starého koryta Dunaja by trvali osemnásť mesiacov. Štúdia by mala stáť zhruba štrnásť miliónov. Občianske združenie už stavia malú vodnú elektráreň v Necpaloch v okrese Martin. Prototyp plávajúcej elektrárne bude na Dunaji v Bratislave pri Moste Lafranconi. Plavidlo začnú stavať do mesiaca, ak všetko pôjde podľa plánu, do konca roka bude prototyp vyrábať elektrinu. Oba typy elektrární sú slovenské patenty. Starosta Dobrohošta József Boráros hovorí, že staré koryto Dunaja je nevyužité, lode po ňom neplávajú, okolie zarastá. Odhaduje, že výstavba 48 plávajúcich elektrární na oboch brehoch Dunaja, teda pre Dobrohošť aj Dunakiliti, by stála okolo 400 miliónov korún. Európska únia môže projekt financovať až 95 percentami. Na plávajúcich elektrárňach by sa podľa J. Borárosa dali postaviť prístaviská pre loďky, reštaurácia. Verí, že elektrárne by pritiahli množstvo turistov. Šéf cechu podnikateľov v energetike a expert na malé vodné elektrárne Fridolín Slaninka hovorí, že „plávajúce elektrárne sú normálna záležitosť. Netreba nejaké veľké povolenia, minimálne narušujú ekológiu, netreba žiadne rybovody, ako keď sa urobí klasická vodná elektráreň s priehradou”. Podobný projekt sa však podľa neho oplatí iba tam, kde je trvalý vysoký prietok.
Prvá krajina na svete, ktorá ako prvá vyrába vakcínu proti vtáčej chrípke H5N1, je Maďarsko. Vyhlásil to predseda maďarskej vlády Ferenc Gyurcsány počas návštevy farmaceutickej spoločnosti Omninvest v maďarskom Pilisborosjenö. Prípravok podľa jeho slov už disponuje potrebnými povoleniami, vyvinuli ho maďarskí virológovia, farmaceuti a výskumníci. Ampulka so šiestimi mikrogramami účinnej látky je dostačujúca na to, aby proti vírusu typu H5N1 bola chránená jedna osoba, povedal Gyurcsány. Spoločnosť zamestnávajúca sto pracovníkov začína odteraz sériovú výrobu vakcíny, ktorá je založená na unikátnej „celovírusovej hliníkovo-fosfátovej gélovej technológii”, za ktorou stoja skúsenosti niekoľkých desaťročí. Vakcína slúži na to, aby ochránila človeka proti ochoreniu vírusom H5N1, ktorý sa inak šíri medzi zvieratami. Premiér poznamenal, že v prípade potreby možno nariadiť zaočkovanie tých 20.000 osôb v Maďarsku, ktoré sa môžu dostať do intenzívneho kontaktu so zvieratami. Zatiaľ to však podľa jeho vyjadrenia ešte nie je potrebné. Omninvest ráta aj s predajom technológie výroby vakcíny, prejavili o ňu záujem už viaceré krajiny.
Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány v utorok predstavil vakcínu pre ľudí proti vírusu vtáčej chrípky H5N1, ktorú vyvinuli maďarskí vedci. Vakcínu už schválili farmaceutické orgány, povedal na tlačovej konferencii neďaleko Budapešti. Premiér novinárom ukázal ampulku s vakcínou, ktorá podľa jeho slov obsahuje dávku očkovacej látky pre jednu osobu proti vírusu H5N1. Vakcínu chce Maďarsko použiť na ochranu ľudí, ktorí pracujú v tesnej blízkosti nakazeného vtáctva. Ak sa vírus dostane do fariem, budeme musieť zaočkovať 20 000 osôb, veterinárov, farmárov a ďalších, ktorí denne prichádzajú do styku s hydinou, povedal Gyurcsány. „Čo je ešte dôležitejšie, náš národný farmaceutický inštitút (OGYI) dal zelenú pre obchodné využívanie vakcíny v Maďarsku,” oznámil.
Ak by SMK dosiahla v júnových predčasných voľbách 10 percent voličských hlasov, považoval by som to za úspech. Povedal to pre denník Magyar Nemzet predseda SMK Béla Bugár. Orgány SMK zatiaľ podľa jeho slov nerokovali o tom, či strana prijme úlohu vo vláde v nadchádzajúcom volebnom cykle. Ako však dodal, určite nie za každú cenu. „Iba v tom prípade vstúpime do vlády, ak najdôležitejšie prvky nášho programu sa dostanú do vládneho programu. To sa nevzťahuje iba na menšinové otázky, ale aj na úlohy hospodárskeho rozvoja južného Slovenska,” konštatoval líder maďarskej koalície. Magyar Nemzet informuje ďalej o vzniku kandidačnej listiny SMK a poznamenáva, že na jej čele stoja už známi politici.
Maďarsko odmietlo ponuku talianskych vinárov, ktorí boli ochotní zaplatiť 4,61 miliardy dolárov za práva používať názov Tokaj. Informoval o tom minister pôdohospodárstva MR József Gráf. „Samozrejme, že sme to odmietli,“ vyhlásil minister. Európsky súd ešte minulý rok zamietol pokus talianskych vinárov používať názov tradičného maďarského sladkého vína Tokaj. Podľa J. Gráfa však bude ťažie zabrániť používaniu názvu Tokaj mimoeurópskym vinárskym firmám a dodal, že rokovania Maďarska so Spojenými štátmi a Austráliou na túto tému sa ešte neskončili. Slovensko a Maďarsko uzavreli dohodu o spolupráci v Tokajskej vinohradníckej oblasti začiatkom júna 2004. Maďarsko pritom oficiálne uznalo, že Tokajská vinohradnícka oblasť leží na území oboch štátov, pričom podľa zmluvy v budúcnosti by mali Maďarsko a Slovensko v otázkach ochrany a označovania pôvodu Tokaja postupovať spoločne. Slovenskú časť tokajskej vinohradníckej oblasti tvorí sedem katastrálnych území na východnom Slovensku.
Maloobchodná sieť Tesco dostala v Maďarsku pokutu vo výške 36 miliónov forintov za zavádzajúcu reklamu. Maďarský protimonopolný úrad GVH pokutoval spoločnosť sídliacu v Británii za to, že inzerovala tovar, ktorý v skutočnosti nemala na sklade a poskytovala nesprávne informácie o zľavách. Tesco podľa GVH tiež nesprávne informovalo, že niektoré produkty sa dajú kúpiť výlučne v jeho obchodnej sieti. Hovorca firmy Jonathan Church uviedol, že rozhodnutie protimonopolného úradu bude viesť k prehodnoteniu „miestnych praktík“. „Spotrebiteľa by sme, samozrejme, nikdy neuvádzali do omylu v medzinárodnom meradle,“ tvrdí J. Church. Tesco prevádzkuje v Maďarsku 56 hypermarketov a sedem supermarketov.
Radikálnejšia a menej vplyvná časť menších maďarských organizácií v rumunskom Sedmohradsku a Sikulsku stupňuje svoje požiadavky na získanie územnej autonómie. V Harghite, jednej z troch sikulských žúp s maďarskou väčšinou v centrálnych rumunských Karpatoch, usporiadala 15. marca Sikulská národná rada veľké zhromaždenie s cieľom opätovne vyhlásiť nárok miestnych Maďarov na vlastnú regionálnu autonómiu. Termín akcie v mestečku Odorheiu Secuiesc (maďarsky Székelyudvarhely) vybrali symbolicky na deň maďarského štátneho sviatku k výročiu začiatku revolúcie z roku 1848. Organizátori na nej očakávajú okolo desaťtisíc účastníkov. Zhromaždenie zrejme naberie grády, keďže hneď po oznámení jeho naplánovania pohrozil známy vodca nacionalistickej Strany Veľké Rumunsko (PRM) Corneliu Vadim Tudor, že v meste zorganizuje protestnú demonštráciu s účasťou stotisíc ľudí. Do kampane proti stále oživovaným autonomistickým snahám Maďarov sa zapojila aj časť rumunskej tlače a politici. Prezident Traian Basescu si pozval do Bukurešti na rozhovor starostu mesta Jenő Szásza. Ten hlavu štátu ubezpečil, že akcia prebehne civilizovane a nevyhlásia na nej územnú autonómiu. To by, v konečnom dôsledku, bolo v rozpore s ústavou a útokom proti územnej celistvosti štátu. Dodal však, že oznámia požiadavku na získanie tohto práva. Starosta dokonca pozval prezidenta, aby prišiel na zhromaždenie. „Rumunsko už nevedie Iliescu, už nemožno zavolať baníkov alebo vyvolať marec 1990,” uviedol Szász v spojitosti s rozšírenými obavami, či nedôjde k násilnostiam ako pred šestnástimi rokmi pri zhromaždení maďarskej menšiny. Starosta vyslovil nádej, že úrady neumožnia v meste protidemonštráciu Tudorovej strany. Tá sa zrejme napokon neuskutoční, o čom informoval sám predseda PRM po tom, čo ho prezident, minister vnútra a šéf tajnej služby ubezpečili, že na maďarskom zhromaždení Sikulovia nevyhlásia autonómiu. Zhromaždenie na podporu sikulskej autonómie organizuje miestny Maďarský občiansky zväz (MPSZ), ktorý podporuje v Maďarsku opozičný Fidesz i ďalšie národniarske strany. Akcie radikálnejšej časti Maďarov v Rumunsku zvyčajne vyvolávajú silné protesty rumunských nacionalistov. Maďarský demokratický zväz v Rumunsku (RMDSZ), ako hlavný reprezentant maďarskej menšiny v krajine a člen vládnej koalície, tiež požaduje rozličné formy autonómie. Robí to však zväčša v duchu svojej umiernenej politiky. Požiadavky na autonómiu Maďarov v Rumunsku nedávno zopakovala v Satu Mare aj Maďarská národná rada v Sedmohradsku (EMNT) na čele s reformovaným biskupom Lászlóom Tőkésom. Toto stretnutie sa konalo v miestnom reformovanom kostole, odkiaľ pred troma rokmi začalo autonomistické hnutie rumunských Maďarov.
Autonómia maďarských spoločenstiev v Karpatskej kotline je aj 15 rokov po zmene režimu v regióne strednej a východnej Európy v nedohľadne. Tvrdia to podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI maďarskí odborníci, podľa ktorých autonomistické snahy maďarskej menšiny nepodporí významne Maďarsko, ani Európska únia. V rumunskom Odorheiu Secuiesce mieni Sikulská národná rada (SZNT) 15. marca pri príležitosti maďarského štátneho sviatku na masovom mítingu zverejniť vyhlásenie týkajúce sa sikulskej územnej autonómie. V Karpatskej kotline funguje určitý druh autonómie, ktorý sa týka aj tam žijúcich Maďarov v Chorvátsku a v Slovinsku. Na Ukrajine a na Slovensku sa o otázke autonómie Maďarov hovorí čoraz menej, tvrdí spolupracovník Inštitútu pre výskum menšín Maďarskej akadémie vied (MTA) Balázs Vizi. Podľa tohto medzinárodného právnika sa síce čoraz viac hovorí o autonómii maďarskej menšiny v Rumunsku a v Srbsku a Čiernej Hore, ale k tomu, aby aj spoločenská a politická väčšina povedali áno snahám menšiny o autonómiu uplynie ešte mnoho rokov. Autonómii však podľa jeho názoru nebráni v týchto krajinách iba odpor väčšiny, ale aj skutočnosť, že chýba jednotná politická stratégia v spoločenstvách zahraničných Maďarov. Šéfka Nadácie porovnávacieho výskumu európskych menšín Erika Törzsöková sa domnieva, že dosiahnutiu autonómie v Rumunsku a Srbsku bránia vnútropolitické hry a rivalizácia v rámci maďarských spoločenstiev. Chýba tam aj schopnosť vytvoriť zdola silnú občiansku spoločnosť, ktorá by bola základným pilierom autonómie. „Hneď, ako vytvoria nadáciu, alebo občiansku organizáciu, obrátia sa na štát, aby tieto financoval. Potom ako redistribútori zo štátnych financií prevádzkujú danú inštitúciu, a to nie je autonómia,” dodala. Experti sa zhodujú v tom, že snahy o autonómiu Maďarov žijúcich mimo Maďarska významne nepodporí Maďarsko, ale ani Európska únia. Materská krajina podporuje tieto predstavy iba v rovine vyhlásení, v medzinárodných dvojstranných vzťahoch Maďarsko nerobí žiadne kroky. Únia nerieši jednoznačne otázku postavenia menšín, dokonca problematiku autonómie považuje za vnútornú záležitosť krajiny.
Rumunský prezident Traian Basescu vo štvrtok trochu prekvapivo navštívil jedno z centier maďarskej menšiny v Sedmohradsku, mesto Odorheiu Secuiesc. Prekvapivé nebolo to, že tam prišiel, ale to, že ho tam očakávali o deň skôr. Primátor mesta Jenő Szász ho pozval, aby sa zúčastnil na veľkom mítingu Sikulov, tvoriacich zhruba polovicu 1,5 miliónovej maďarskej menšiny v Rumunsku. Míting v deň maďarského národného sviatku 15. marca vzbudzoval v Rumunsku už niekoľko týždňov vopred veľké emócie. Jeho organizátori totiž oznámili, že na ňom verejne prečítajú a schvália vyhlásenie sikulskej autonómie. To vyvolalo v krajine veľkú búrku, nacionalistická Strana Veľkého Rumunska chcela v meste v rovnakom čase zorganizovať vlastný stotisícový míting na obranu územnej celistvosti Rumunska. V novinách sa dokonca objavili informácie, že do okolia mesta rumunská armáda presúva tanky, oficiálne miesta to však vysvetľovali tým, že iba prevážali pokazené tanky do miestnych vojenských dielní. Sikulskú národnú radu založili menšinoví radikáli nespokojní s politikou Demokratického zväzu Maďarov v Rumunsku, podporovaní opozičnou stranou Fidesz z Maďarska. Szász je predsedom Maďarského občianskeho zväzu, ktorý mal byť druhou maďarskou stranou v Rumunsku. V posledných parlamentných voľbách sa pokúšala konkurovať Demokratickému zväzu, získala však minimum hlasov a nedostala sa do parlamentu. Szásza si Basescu dokonca pozval do Bukurešti, aby mu tam osobne vysvetlil, čo sa chystá. Míting, na ktorom sa zúčastnilo asi 15-tisíc ľudí, sa napokon skončil bez incidentov. Prítomní schválili vyhlásenie sikulskej národnej rady, požadujúcej od rumunskej vlády uznanie práva Sikulov na samosprávu. „Nebudeme (na autonómiu) čakať sto rokov,” ubezpečoval Szász, ktorý zdôraznil, že budú za svoje ciele bojovať iba nenásilnými prostriedkami. Vo štvrtok prezident vyjadril uspokojenie nad tým, že Maďari oslávili svoj sviatok dôstojne. Svoju neúčasť na mítingu vysvetlil tým, že by ho ako prezidenta museli podľa protokolu privítať vojenskými poctami a rumunskou hymnou, čo by „v kruhu miestneho maďarského obyvateľstva pripravujúceho sa na svoj sviatok iba pôsobilo zmätok”. Demokratický zväz Maďarov v Rumunsku mal v stredu vlastnú oslavu v inom sedmohradskom meste. Jeho predseda a podpredseda rumunskej vlády Béla Markó sa na ňom tiež prihlásil k autonómii, tú však podľa neho možno dosiahnuť iba postupne, kladúc tehlu k tehle, a nie jednostrannými vyhláseniami.
Cudzojazyčnou literatúrou z oblasti spoločenských a prírodných vied, práva, ekonomiky, filozofie a krásnej literatúry disponuje novozaložená knižnica v Komárne. Vedecká knižnica ponúka čitateľom vyše 300 zväzkov literatúry v anglickom a nemeckom jazyku, ktorú dopĺňajú slovensky i maďarsky písané knihy. Ako uviedol predseda Spoločnosti Farkasa Kempelena Zoltán Bara, jadro knižnice tvoria zväzky, ktoré daroval bývalý maďarský minister hospodárstva Orbánovej vlády György Matolcsy zo svojej vlastnej knižnice. Iniciatívu spoločnosti na vytvorenie cudzojazyčnej knižnice v Komárne podporili knižnými darmi aj mnohé nadácie a zahraničné veľvyslanectvá. Knižnicu môžu využívať nielen členovia spoločnosti Kempelena, ale aj ďalší mladí vedeckí pracovníci a záujemcovia o tento obor. „V budúcnosti uvažujeme o vytvorení virtuálnej knižnice,” uviedol Bara. Spoločnosť Farkasa Kempelena začala pracovať v marci 2000 ako odozva na existenčné problémy vysokých škôl a univerzít. Jej zakladatelia sa rozhodli touto formou poskytnúť vhodné podmienky na rozvoj výskumnej činnosti študentov, doktorandov a mladých vedcov. V súčasnosti má vyše 160 členov a aktivistov. Sú nimi na Slovensku žijúci maďarskí študenti postgraduálneho i denného štúdia.
Užitočné informácie o stredoeurópskych metropolách, novinky o doprave, turizme, či kultúre ponúka cestovateľom nová viacjazyčná onlineplatforma www.regiotours.net. pre Rakúsko, Slovensko, Maďarsko a Českú republiku. Jej mottom je slogan „Najlepšie spojenia - najlepšie tipy. A to od Viedne po Bratislavu.” Ako agentúru SITA informovala vedúca Kancelárie mesta Viedeň Erika Rožková, v počiatočnej fáze budú prezentovať stredoeurópske metropoly v nemčine, češtine, maďarčine a slovenčine. Stránka o Viedni je už prístupná aj v slovenčine. Projekt vznikol v spolupráci s rakúskymi železnicami, rakúskym spolkovým ministerstvom dopravy, viedenským podnikom Wiener Linien, mestom Viedeň, bratislavským magistrátom a dopravným podnikom Bratislava.
Šestnásť rokov po zmene režimu pociťujú obyvatelia východného bloku nostalgiu za bývalým režimom. Dôkazom je prieskum verejnej mienky, ktorý sa uskutočnil v jedenástich postkomunistických krajinách. Takmer štvrtina obyvateľov bývalej jedenástky si myslí, že predošlý režim bol v porovnaní so súčasnosťou lepší a demokratickejší. Súčasný režim viac oceňuje 28 percent respondentov, 33 percent opýtaných sa nevedelo vyjadriť, pretože medzi režimami nevidí veľký rozdiel. Zvyšných štrnásť percent tvrdí, že im nevyhovuje ani jedna z týchto foriem vlády. Z prieskumu vyplýva aj to, že väčšina ľudí hodnotí politický systém, v ktorom žijú podľa toho, ako sú spokojní so svojou ekonomickou situáciou a životnou úrovňou. Podľa prieskumu sa socializmus pozdáva 31 percentám Slovákov. Demokraciu tak, ako ju poznáme dnes, podporuje ďalších tridsať percent Slovákov. Na popredných priečkach sa umiestnili krajiny, ktorých obyvatelia by podporili socializmus, nasledovne: Bulharsko - 38 percent, Rusko - 36 percent a tretiu priečku obsadilo Slovensko. Najmenšiu podporu socializmu vyjadrili trinástimi percentami Česi, ďalej Poliaci a Estónci. Súčasný režim najviac vyhovuje obyvateľom Česka, Estónska a Rumunska. Prieskum uskutočnil maďarský ústav pre výskum spoločnosti Tárki.
V osemdesiatych rokoch pretrvával v Československu komunizmus. V obchodoch sa stálo v radoch na pomaranče a banány, tyčinky Mars a Bounty nosili zo zahraničia „protištátne živly”, v školách boli na telesnú predpísané biele tričká a modré trenírky (aj pre dievčatá), v rádiách sa hral československý „žuvačkový” pop a v televízii ešte občas „nastavovali zrkadlo” imperialistom zo Západu. Priemerná rodina jazdila na trabante alebo na wartburgu alebo na škodovke, na zahraničnú dovolenku sa chodilo do Bulharska a tí „šťastnejší” do Juhoslávie alebo na Krym. Keď mal niekto dobré auto zo zahraničia, bol nekorunovaný kráľ a tí, čo mohli cestovať na Západ, nosili celému blízkemu okoliu rifle Mustang alebo Levi's. Noviny vychádzali dvoje: komunistická Pravda a odborárska Práca. Neskôr začala vychádzať mládežnícka Smena. Napriek tomu už začínali prenikať aj k nám vplyvy z „kapitalistických” krajín. Aj v Československu sa nosili vypchávky na pleciach, veksláci chodili v šuštiakoch, mladí nosili na károvaných nohaviciach i k sukniam miesto ponožiek štrikované návleky a niektorí dospelí odložili sivé a čierne oblečenie a začali nosiť farebné. Začala sa počúvať stanica MTV, v regiónoch sa namiesto československej televízie pozerali rakúske, maďarské a poľské programy. Vplyv západného sveta k nám prenikal v pomalom tempe, ale predsa, no nie je isté, či sme si z neho nevybrali len gýč.
V Maďarsku štát podporuje nákup výpočtovej techniky do domácností. Ľudia si môžu od daňového základu odrátať 60-tisíc forintov (necelých deväťtisíc korún) ročne. To, že ich vynaložili na kúpu počítača, stačí dokladovať potvrdením z predajne. Projekt s oficiálnym názvom Sulinet Express spustili v polovici roku 2003. Počas prvého roku si mohli daňovú zľavu uplatňovať rodičia žiakov a študentov ako aj učitelia. Kupovať mohli nielen hotové počítače ale aj komponenty a periférne zariadenia, ako sú tlačiarne a digitálne fotoaparáty. Potom sa okruh oprávnených rozšíril na všetkých daňovníkov v kategórii fyzických osôb. Zároveň sa však táto možnosť vyhradila pre ľudí s ročným zárobkom do štyroch miliónov forintov. To je viac než dvojnásobok priemernej príjmovej úrovne v krajine. No a napokon, daňový bonus si možno uplatniť už len na hotové osobné počítače a notebooky. Predávať počítače - aj na splátky - môžu v rámci Sulinetu Express firmy, ktoré na základe konkurzu vybrali rezorty vzdelávania, informatiky a telekomunikácií ako aj práce a zamestnanosti. Doteraz sa do projektu podľa údajov ministerstva školstva zapojilo cez 1,5 milióna rodín. Nakúpilo sa 130-tisíc celkom nových a obnovilo sa 300-tisíc používaných počítačov. Hodnota nákupov dosiahla takmer 23 miliárd forintov (3,4 mld. Sk), pričom dve tretiny si ľudia odpísali z daňového základu. Okrem nákupu počítača v Maďarsku daňovo dotujú aj pripojenie do internetu. Nie však priamo cez daňový bonus. Ale tak, že každý zamestnávateľ môže svojim pracovníkom za internet, inštalovaný v ich domácnosti, prispieť ročne 400-tisíc forintmi (59-tis. Sk), ktoré sú daňovouznateľnými výdavkami. Pravda, uvedenú sumu im môže venovať nielen na internet, ale aj na iné komodity či služby - knihy, závodné stravovanie, jazykové kurzy. Náklady za internetové pripojenie s rýchlosťou 512 kbit/s sú v Maďarsku veľmi podobné slovenským reáliám. Pohybujú sa od šesť- do sedemtisíc forintov mesačne. Napríklad tamojší káblový operátor UPC má na internetové služby chello takmer rovnaký cenník ako jeho slovenský náprotivok. Pokiaľ ide o penetráciu internetu, za uplynulé štyri roky sa zdvojnásobila - na vlaňajších 30 percent.
Chcete štrnásty dôchodok? Radi by ste dostali záruku, že plyn nezdražie, nech na svetových trhoch hoci aj traktory padajú z neba? V Maďarsku mesiac pred voľbami je všetko možné. Politici akoby sa vo vzťahu k voličom riadili zásadou: „Kto už im môže dať viac, ako im my môžeme sľúbiť.” V súboji sľubov pritom spomedzi dvoch hlavných strán prekvapujúco nevedú vládnuci socialisti, ale opozičný Fidesz. Strana bývalého premiéra Viktora Orbána, ktorá sa inak hlási ku konzervatívnym hodnotám, vtrhla do volebného ringu ako Mikuláš s plným batohom darčekov. Na včera zvolal Fidesz dokonca mimoriadne zasadanie parlamentu, ktorý sa pôvodne do volieb už nemal zísť. Orbán poslancom navrhol znížiť dane na prestavbu bytov z dvadsiatich na päť percent. „To, čo navrhujete, je búchanie na otvorené dvere,” citovala agentúra MTI štátneho tajomníka ministerstva financií Alberta Molnára, podľa ktorého vláda už o tom rozhodla. Parlament, v ktorom chcel Fidesz presadiť aj zavedenie štrnásteho dôchodku a prerokovať vývoj cien energií, napokon pre neúčasť socialistov nebol uznášaniaschopný. Hoci ľavica pred voľbami tradične nesľubuje málo, podľa Márie-Zity Petschnigovej, analytičky budapeštianskeho ústavu PÜK Rt., Fidesz pred terajšími voľbami zašiel ešte oveľa ďalej. „Orbánova strana pristupuje k problémom, ktoré budú maďarské hospodárstvo čakať po voľbách, nie s hasiacim prístrojom, ale s kanvicou plnou benzínu,” povedala pre Pravdu. Podľa Petschnigovej ekonómovia poctivo vyhodnocujú cenu volebných sľubov oboch hlavných strán. „Fidesz vysoko vedie. Jeho sľuby majú doteraz hodnotu už takmer tretiny hrubého domáceho produktu Maďarska. A pritom Orbánova strana ešte na rozdiel od všetkých ostatných nezverejnila svoj volebný program. Socialisti sú na druhom mieste so sľubmi, ktorých celková hodnota je asi päťnásobne nižšia,” hovorí analytička. Podľa Petschnigovej v Maďarsku dnes pred voľbami nemožno hovoriť o klasickom súboji pravice a ľavice. „Ide skôr o súboj ľavicového liberalizmu socialistov a ľavicového populizmu Fideszu,” hovorí. Pre rozvoj maďarského hospodárstva by preto podľa nej bolo vhodnejšie, aby sa doterajšia vládnuca koalícia udržala pri moci. „Ostré slovné výpady Orbána proti kapitálu, jeho výzvy na prehodnotenie privatizácie nenaznačujú, že by Maďarsko pod jeho vedením dokázalo držať tempo s rozvinutými trhovými ekonomikami v Európskej únii,” nazdáva sa analytička. Nie všetci znalci však berú drahé predvolebné sľuby tak vážne. Po období nesplniteľných sľubov podľa Gábora Karsaia, analytika budapeštianskeho ústavu GKI, tak či tak príde nevyhnutné vytriezvenie. Za nereálne napríklad považuje sľuby o udržaní nízkych cien plynu pre obyvateľstvo. „Či už zostane pri moci Gyurcsány alebo ho nahradí Orbán, krajina sa po voľbách bude musieť pustiť do rozpočtovej reformy, čo nepôjde bezbolestne,” povedal Karsai.
Má päť rokov, zbožňuje čokoládu, rád sa hrá s autíčkami na diaľkové ovládanie a o mesiac môže v Maďarsku rozhodnúť o tom, ako dopadnú parlamentné voľby. Pisti Kovács je detská tvár z plagátov, ktorými je dnes Maďarsko doslova vytapetované. Na jeho podmanivý úsmev stavil Zväz slobodných demokratov, menší koaličný partner vládnucich socialistov. Ak liberálom pomôže získať aspoň päť percent hlasov, potom terajšia vláda, ako prvá od pádu komunistického režimu, sa s najväčšou pravdepodobnosťou po voľbách udrží pri moci. „Je to malý občan, ktorý nevolí, neplatí dane ani odvody, nechodí do práce autom a ešte nikto mu nesľúbil pätnástu mesačnú čokoládu,” predstavil Pistiho pre denník Magyar Hírlap šéf kampane liberálov Gábor Horn. Liberáli sa podľa prieskumov pohybujú na hranici zvoliteľnosti. Ak ju neprekonajú, v parlamente budú zrejme len dve veľké strany. Prečo práve Pisti Kovács, nositeľ azda najbežnejšieho maďarského mena a priezviska, má pomôcť liberálom? Podľa ich šéfa chlapček predstavuje radového Maďara, ktorého odvrhli veľké strany. „Pisti je obyčajný chlapec,” hovorí Gábor Kuncze. Na jednom billboarde napríklad Pisti sedí na okraji pieskoviska a pozerá sa na väčších chlapcov, ktorí sa kopú, vrieskajú na seba a navzájom si ničia pieskové hrady. Posolstvo je zjavné: kým veľké strany Fidesz a socialisti sa zamestnávajú len vzájomným nemilosrdným súbojom, radoví občania túžia po niečom normálnom. „Je to len malý krok pre nás a veľký krok pre Pistiho Kovácsa,” vyzýva iný plagát s chlapcovou tvárou voličov, aby nepodľahli výberu medzi dvoma hlavnými súpermi. „Ľudia v Maďarsku si dnes musia vybrať nie z dvoch, ale z troch programov,” cituje Kunczeho Magyar Hírlap. „V otázke daní, zdravotníctva a školstva máme úplne iný program nielen ako konzervatívci, ale aj ako socialisti,” zdôrazňuje šéf liberálov. Pomocou Pistiho úsmevu liberáli vysielajú voličom aj vážne posolstvá o svojom daňovom programe aj o tom, že deficit štátneho rozpočtu bude potrebné znížiť na polovicu, ak chce Maďarsko v roku 2010 zaviesť euro. Pisti je takmer všade. Ovládol ulice, televízne obrazovky a jeho figurína je dokonca súčasťou putovnej výstavy. Slobodní demokrati na nej verejnosti predstavujú ľudí, ktorí podľa nich zosobňujú liberálne ideály. Bok po boku s Lajosom Kossuthom, vodcom revolúcie z roku 1848, bývalým prezidentom Árpádom Gönczom, hudobným skladateľom Bélom Bartókom, režisérom Miklósom Jancsóm, ale aj Johnom Lennonom, princeznou Dianou a dobrým vojakom Švejkom tak po maďarských mestách putuje aj Pisti Kovács. „Vždy, keď už je ťažké ho počas nakrúcania zvládnuť, mu zvykneme sľúbiť autíčko na diaľkové ovládanie. To je jeho obľúbené. Už ich dostal tri,” hovorí Kuncze. „Je to veľmi pôsobivá dynamická kampaň,” hodnotí Ferenc Kumis z budapeštianskej Corvinusovej univerzity. „Je všade. Je oveľa viditeľnejšia, ako by ste mohli očakávať od strany podobnej veľkosti.”
Koaličný Zväz slobodných demokratov (SZDSZ) ponúka svojim voličom písomnú dohodu, na ktorej budú uvedené sľubované záväzky. Zo strany liberálov ju podpíšu kandidáti na poslancov, na druhej strane zas jednotliví liberálni voliči, povedal to dnes v Budapešti líder kandidačnej listiny SZDSZ a šéf strany Gábor Kuncze. V zmluve, ktorá bude mať dva exempláre, budú uvedené hlavné body programu strany. Volič si ponechá jeden exemplár, podľa ktorého bude môcť v prípade volebnej výhry kedykoľvek plnenie sľubov vymáhať od liberálnej strany. Dohoda s liberálmi je podľa Kunczeho dohodou medzi rovnoprávnymi partnermi - liberálnymi voličom a SZDSZ. V dohode sa signatári zaviažu k tomu, že na väčšinu problémov Maďarska nebudú očakávať riešenie od štátu, vyjadria presvedčenie, že štát musí zasiahnuť iba v tých prípadoch do života ľudí, kde je to nevyhnutné. Diskrimináciu treba zlikvidovať vo všetkých jej formách v politickej aj spoločenskej rovine. Signatári sa tiež zaviažu k tomu, že budú podporovať a rozvíjať voľnú trhovú súťaž. SZDSZ sa zaväzuje k tomu, že pretransformuje zdravotníctvo, zruší systém podplácania v zdravotníctve, zavedie do financovania zdravotníctva systém konkurenčných poisťovní, zníži dane, zavedie rovnú 20-percentnú daň, zmenší štátny aparát, zníži počet samosprávnych a parlamentných poslancov, zruší župný systém a bude pokračovať v reforme školstva. Občan sa zas zaviaže k tomu, že znižovaním daní prijme súčasne aj nižšie výdavky štátu, solidarita v liberálnom ponímaní na rozdiel od ľavicového a pravicového chápania bude znamenať podporu zo strany štátu iba pre tých, čo sú na to najviac odkázaní. Kandidáti SZDSZ vyhľadajú s dohodou svojich voličov vo všetkých 170 volebných obvodoch, v ktorých kandidujú. Liberáli schvaľovali kandidačnú listinu v sobotu, prvé tri priečky obsadili Kuncze, minister hospodárstva János Kóka a člen Výkonnej rady SZDSZ Gábor Fodor.
Aprílové voľby v Maďarsku môže rozhodnúť jedna z menších strán. Preferencie oboch veľkých strán - vládnych socialistov aj opozičného Fideszu - sú zhruba vyrovnané. Ak by sa do parlamentu dostala aj jedna z menších strán, môže rozhodnúť, kto vytvorí novú vládu. V maďarskom parlamentne sú dnes štyri strany. Obe menšie, vládny liberálny Zväz slobodných demokratov (SZDSZ) aj opozičné konzervatívne Maďarské demokratické fórum (MDF) však majú dosť namále. Aj keď ich volebné preferencie v poslednom čase mierne vzrástli, dostali by podľa agentúry Gallup liberáli iba 4 a konzervatívci 3 percentá. Už vo voľbách pred štyrmi rokmi sa liberáli do parlamentu dostali len s odretými ušami, získali 5,6 percenta hlasov. Konzervatívci sa do parlamentu dostali na chrbte Fideszu, iba vďaka spoločnej kandidátke so stranou expremiéra Viktora Orbána. Taktika oboch strán, ako sa dostať do parlamentu, je podobná. Oproti veľkým, ktoré sa snažia osloviť každú možnú voličskú skupinu, MDF aj SZDSZ výber zúžili a zamerali sa na strednú vrstvu a centristických voličov. Obe strany sa tiež snažia dištancovať od záplavy populistických sociálnych sľubov, s ktorými prichádzajú veľké strany. „Dnes tu o voličov bojujú dve socialistické strany. Jedna prišla od ľavého extrému a pri zmene režimu jej trochu vyhladili vrásky. Druhá prišla sprava a nechala si urobiť novú plastiku,” tvrdila cez víkend pri oficiálnom začiatku kampane konzervatívcov predsedníčka strany Ibolya Dávidová. MDF o sebe tvrdí, že je dnes v Maďarsku jedinou ozajstnou pravicovou stranou. V ťažšej situácii je pritom MDF. Socialisti chápu, že na zostavenie novej vlády môžu potrebovať koaličného partnera a na liberálov, im blízkych, neútočia, alebo ich dokonca podporujú. MDF naopak už roky čelí nevyberavej snahe Fideszu dokončiť zjednotenie národno-konzervatívnej časti politického spektra pod svojím vedením. Minulý týždeň vyvolalo v Maďarsku škandál, keď jeden z konzervatívnych kandidátov zverejnil záznam svojho rozhovoru s kandidátom Fideszu, na ktorom mu človek z väčšej strany hrozil, že ak bude aj naďalej kandidovať proti nemu, môžu na to doplatiť on aj jeho rodina. Podľa Dávidovej nejde o ojedinelý prípad a sľúbila v krátkom čase zverejniť zoznam desiatok miest, kde boli ich kandidáti Fideszom vydieraní.
Skoro rovnako intenzívna diskusia, aká sa vedie o predvolebných sľuboch a previneniach protivníka, sa v Maďarsku rozpútala o tom, či a ako by sa mali v diskusii stretnúť lídri oboch hlavných strán, socialistický premiér Ferenc Gyurcsány a líder opozičného Fideszu Viktor Orbán. Volebný boj je výrazne personifikovaný a zúžený práve na súboj Gyurcsánya s Orbánom. Vládni socialisti prvý raz dúfajú, že majú dostatočne charizmatického vodcu, ktorého môžu proti Orbánovi postaviť, a preto trvajú na samostatnej diskusii dvoch lídrov. Orbán je naopak výrazne zdržanlivejší a Fidesz sa snaží význam diskusie v dvojke znižovať a utopiť ju medzi radom ďalších. O vývoji životnej úrovne, rastu cien energií a liekov spolu vo verejnoprávnej televízii v stredu neskoro večer necelú hodinu debatovali minister hospodárstva János Kóka a šéf poslaneckého klubu Fideszu János Áder. Diskusia zaujala už dopredu tým, že Fidesz rázne odmietol návrh televízie, aby na pozadie za debatujúcimi premietali aktuálne čísla štatistického úradu k jednotlivým témam. Áder to na začiatku samotnej debaty odôvodnil tým, že by to iba zdržovalo a odvádzalo pozornosť od obsahu debaty. Tá potom podľa toho aj vyzerala, obaja vyťahovali rôzne, väčšinou diametrálne odlišné čísla na podporu svojich tvrdení a spochybňovali čísla súpera. Debatu lídrov oficiálne nazvali diskusiou kandidátov na premiéra. Fidesz požadoval, aby sa uskutočnila až tesne pred začiatkom volebného moratória, aby sa ňou médiá už nemohli zaoberať. Strana má tradične fóbiu z médií, ktoré vraj väčšinovo nadržujú vláde a svojou interpretáciou diskusie by ľudí zmiatli. Potom však súhlasila s tým, že bude štyri dni pred prvým kolom volieb, ktoré sa uskutočnia 9. apríla. Keď sa už zdalo, že došlo k dohode, skomplikovala situáciu predsedníčka menšej opozičnej strany, Maďarského demokratického fóra Ibolya Dávidová. Tvrdí, že ju jej strana tiež oficiálne zvolila za svoju kandidátku na premiéra, a preto má nárok, aby sa mohla tiež zúčastniť. Strana má podľa pozorovateľov iba malú šancu na to, aby sa vôbec dostala do parlamentu a jej vymenovanie vlastného kandidáta na premiéra je čisto formalita. Dávidová však hrá v podstate vabank a Fideszu jej požiadavka prišla vhod. Gyurcsány na to navrhol dve samostatné diskusie, jednu medzi volebnými lídrami štyroch parlamentných strán a druhú medzi ním a Orbánom. K tomu sa Fidesz zatiaľ oficiálne nevyjadril.
Z Bélu Bugára už dobrý komentátor nebude, ale niekedy trafí blízko k desiatke. K tomu, aby jeho glosa k politike Roberta Fica - „my s Orbánom spolupracujeme, ale vy jeho program realizujete” - bola úplne presná, chýba lídrovi Smeru zrejme ešte jedna volebná prehra. Ale nepredbiehajme. Ak existuje jeden spoločný znak maďarskej a slovenskej kampane, ktorý nad iné vyčnieva, tak je to obrovská podobnosť rétoriky dvoch opozičných vodcov. Áno, i strany neextrémneho spektra, bez ohľadu na to, kde stoja, sa všetky pred voľbami otáčajú prudko doľava. Existuje však hranica akejsi základnej úcty k rozumu a prírodným zákonom, ktorú ani Paroubek, ani Gyurcsány, ani Schröder, ani Berlusconi, ani Kaczynskí a ďalší neprekročili. Práve taká bariéra u oboch chýba. A preto, hoci sa v živote nevideli a neopisujú od seba, dokážu vrhať do kampane heslá, akoby medzi nimi fungovala telepatia. Napríklad: „Zdravie nie je tovar.” Orbán bojuje proti privatizácii nemocníc, Fico proti poplatkom (a kdečomu) a je im jedno, že heslo nie je v žiadnom vzťahu k problému, voči ktorému sa vyhraňujú. Alebo: „Žijeme stále horšie” (najnovší slogan Fideszu, ktorým ovešali celé Maďarsko). Jedine dôležité, presnejšie otázkou života a smrti je vyhrať voľby, a úplne nezaujímavé, že „posolstvo” nie je v žiadnom vzťahu k pravde. Respektíve je - otáča ju naruby. Odkedy existujú Maďari, nikdy nežili lepšie ako v roku 2006. Presne tak ako Slováci. Tam, kde sa z Orbána na Fica a z Fica na Orbána nedá urobiť doslovný preklad, prekrýva sa aspoň spoločný myšlienkový pochod. Napríklad - „štatistická lož”. Ako David Irving holokaust, títo dvaja popierajú napr. rast reálnych miezd (v Maďarsku 30 percent za štyri roky!) s argumentom, že „choďte sa spýtať na východné Slovensko (Maďarsko)...” Orbán a Fico nemajú spoločný program, v tom sa Bugár mýli. Spoločná je absencia ľavého mantinelu, za ktorým už vôbec nepôsobí gravitácia rozumu. V tom sa líšia od iných strán, ktoré sa v kampaniach tiež neštítia klamstiev a hlúpych sľubov.
Generálny biskup Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku Július Filo navštívil chorvátske mesto Ilok. V tomto meste žije najpočetnejšia komunita Slovákov v Chorvátsku a väčšina, približne 850, sa hlási k evanjelickej cirkvi. Zástupcovia komunity biskupa Fila informovali o plánoch rozšíriť vyučovanie náboženstva na miestnej slovenskej strednej škole, spustiť v miestnom rozhlase nový program a opraviť kostol.
Maďarské hlavné mesto Budapešť plánuje zriadiť mestskú políciu a jeho zástupcovia v týchto dňoch získavajú skúsenosti od bratislavských kolegov. Predstaviteľom budapeštianskej polície sa veľmi páči tzv. okrskový systém mestskej polície, ktorý funguje v Bratislave od júna 2005. Pre Budapešť je údajne najvyhovujúcejší a chceli by ho čo najskôr zaviesť do praxe.
Novým trénerom maďarskej futbalovej reprezentácie sa stal vo štvrtok Péter Bozsik, ktorý vo funkcii nahradil Nemca Lothara Matthäusa. Bozsikovým najväčším trénerským úspechom bol zisk titulu v najvyššej maďarskej futbalovej súťaži s mužstvom Zalaegerszegu v sezóne 2001/2002. Zmena sa udiala aj vo funkcii asistenta, v nej bude Bozsikovi pomáhať bývalý maďarský reprezentant Lajos Détári. Prezident Maďarského futbalového zväzu (MLSZ) István Kisteleki uviedol, že k podpisu zmluvy s novým trénerom a jeho asistentom dôjde v najbližších dňoch. Péter Bozsik, ktorého otec, bývalý vynikajúci futbalista József Bozsik, viedol ako tréner maďarskú reprezentáciu v jednom zápase v roku 1974, má jasnú úlohu - priviesť Maďarsko na Euro 2008. Kvalifikáciu začnú Maďari v septembri s Nórskom. Maďarská reprezentácia hrala naposledy na vrcholnom podujatí na MS 1986 v Mexiku.
Maďarská futbalová reprezentácia má - po dlhých naťahovačkách - konečne nového trénera. Je ním 44-ročný Péter Bozsik. Ak vám je toto meno známe, nemýlite sa: ide o syna legendárneho člena zlatého mužstva Józsefa Bozsika. „Cucu“ - takúto prezývku mal starý Bozsik - má hore v nebi akiste stiahnutý žalúdok. Aspoň si to myslí jeho syn, ktorého predsedníctvo futbalového zväzu zvolilo za kapitána národného výberu včera večer. Čiže mladý Bozsik si je vedomý, do čoho ide a aké dedičstvo preberá - no nie od otca, lež po „veľkom Lotharovi“, hoci by bolo nespravodlivé prišiť všetky bolesti maďarského futbalu Matthäusovi. Faktom však je, že Maďarsko obsadzuje na svetovom rebríčku 72. miesto a futbal sa nachádza v tejto krajine div nie na mizine, aj z morálneho hľadiska. Na to povedal nový tréner: kupovať treba, keď sú akcie na burze na minime. Péter Bozsik si nemyslí, že maďarská reprezentácia vybojuje právo na účasť na majstrovstvách Európy roku 2008, no rozhodne sa o to chce pokúsiť a pretrhnúť nekonečný rad katastrof. Mimochodom on sám sa dozvedel o svojom zvolení do čela národného mužstva nepriamo, trocha sa čudoval, že predsedníctvo zväzu hovorilo už ako o hotovom fakte, pričom zmluvu ešte v ruke nemá. V zásade však zvolenie na tento post považuje za veľkú poctu. Rozhodne nemieni ísť v otcových šľapajach - v tom zmysle, že Bozsik „Cucu“ bol kapitánom reprezentácie roku 1974 iba na jeden jediný zápas.