21. mája 2006 ● Zo slovenskej tlače
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí rozdelil 16 miliónov korún pre 205 krajanských projektov v 22 krajinách. Najviac získajú krajanské spolky v Maďarsku, Srbsku a Čiernej Hore a Českej republike. TASR o tom dnes informovala Izabela Nagyová z tlačového odboru ÚSŽZ. V najbližších týždňoch by mali na účty krajanských spolkov v zahraničí prísť peniaze, ktoré získali v prvom kole štátneho grantového systému na podporu svojej činnosti. Najviac financií poputuje do Maďarska - 2,9 milióna Sk, najmenej do Rakúska - 32 tisíc korún. V druhom kole by mala ÚSŽZ rozdeliť zvyšných 3,5 milióna korún z celkovej sumy určenej na tento účel. Komisia pre schvaľovanie projektov na pomoc krajanským spolkom a organizáciám v zahraničí v prvom kole hodnotila 328 projektov od 110 žiadateľov, ktorí požiadali celkovo o takmer 52 miliónov korún. Termín na posielanie žiadostí o poskytnutie dotácií v druhom kole uverejní ÚSŽZ v blízkej dobe na internetovej stránke úradu. ÚSŽZ zastrešuje starostlivosť Slovenskej republiky o Slovákov žijúcich v zahraničí a má na starosti štátnu podporu krajanov najmä v oblastiach vzdelávania, vedy a výskumu, kultúry, informácií a médií. Úrad vznikol 1. januára tohto roku. Predtým vláda podporovala krajanov prostredníctvom Úradu vlády SR, rezortu diplomacie a kultúry.
Krajanské spolky a organizácie v zahraničí, ktoré získali grant na podporu svojej činnosti dostanú v priebehu niekoľkých týždňov na svoje účty peniaze v celkovej výške viac ako 16,133 milióna korún. Komisia pre schvaľovanie projektov na pomoc krajanským spolkom a organizáciám v zahraničí pri Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) totiž schválila 205 projektov, na ktoré rozdelila finančné prostriedky v tejto výške. Na celkové rozdelenie bola určená z rozpočtu ÚSŽZ na rok 2006 čiastka 19,65 milióna korún. Zvyšných vyše 3,5 milióna Sk zostáva ponechaných ako rezerva na rozdelenie v druhom kole schvaľovania projektov, ktoré by sa malo konať v septembri. Do prvého kola bolo predložených 328 projektov od 110 žiadateľov v požadovanej sume vyše 51,64 milióna korún. Termín na podanie žiadostí o granty uplynul koncom februára. ÚSŽZ zastrešuje starostlivosť Slovenskej republiky o Slovákov žijúcich v zahraničí a má na starosti štátnu podporu krajanov a to najmä v oblastiach vzdelávania, vedy a výskumu, kultúry, informácií a médií.
Centrálnu informačnú databázu o histórii, kultúre a spôsobe života zahraničných Slovákov buduje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ). Spoluprácu na projekte dohodla predsedníčka úradu Vilma Prívarová so zástupcami slovenských inštitúcií, ktoré sa zaoberajú touto problematikou. Predstavitelia vedeckých pracovísk Slovenského národného múzea, Slovenskej národnej knižnice, Slovenského národného archívu, Univerzitnej knižnice, Matice slovenskej a Slovenskej akadémie vied sa rozhodli zapojiť do digitalizácie všetkých dostupných dokumentov a materiálov zo života a histórie krajanov v zahraničí, ktoré sa u nich nachádzajú. Spoluprácu bude v dokumentačnej oblasti koordinovať Komisia kultúrneho dedičstva Slovákov v zahraničí ako poradný orgán úradu. „V prvej etape budú sprístupnené informácie o dokumentačnej činnosti zainteresovaných inštitúcií v oblasti krajanskej problematiky na portáli úradu,” informovala TASR Izabela Nagyová z tlačového a informačného odboru ÚSŽZ. Keďže od 1. januára tohto roku úrad prevzal aj kompetencie, ktoré dovtedy vykonával rezort kultúry, už vo februári tohto roku úrad uverejnil na svojich webových stránkach a v krajanských časopisoch výzvu na záchranu kultúrneho dedičstva. Obrátil sa na všetky spolky, organizácie, dokumentačné strediská, redakcie i jednotlivcov z radov Slovákov žijúcich v zahraničí. Úrad požiadal, aby ho upozornili na písomnosti, múzejné predmety, pozostalosti osobností spolkového, kultúrneho i politického života, ktoré krajanské spolky vlastnia, ale nemôžu ich ďalej zhromažďovať, odborne spracovávať, a ktoré by tieto slovenské organizácie v zahraničí chceli poskytnúť materskej krajine. ÚSŽZ zastrešuje starostlivosť Slovenskej republiky o Slovákov žijúcich v zahraničí a má na starosti štátnu podporu krajanov, a to najmä v oblastiach vzdelávania, vedy a výskumu, kultúry, informácií a médií. Kompetencie, ktoré dovtedy zabezpečovali Úrad vlády SR, Ministerstvo kultúry SR a Ministerstvo zahraničných vecí SR sa zlúčili do jediného orgánu štátnej správy. Zároveň sa zlúčil Dom zahraničných Slovákov a Generálny sekretariát pre zahraničných Slovákov.
Delegáti 20. mimoriadneho Zjazdu FIDESZ - Maďarského občianskeho zväzu (FIDESZ) podporili dnes v Budapešti vo funkcii predsedu zväzu Viktora Orbána a štyroch podpredsedov strán. Dôveru vedeniu FIDESZ v tajnom hlasovaní na neverejnom Zjazde vyjadrilo 87 percent prítomných. Celoštátne predsedníctvo požiadalo po prehratých aprílových parlamentných voľbách o jednotné a tajné hlasovanie o dôvere, ktoré sa dotklo okrem Orbána aj Zoltána Pokorného, Pála Schmitta, Mihálya Vargu a Ildikó P. Gállovej. Orbán vo svojom prejave tvrdil, že v súvislosti so stavom hospodárstva krajiny oklamali terajšieho premiéra Ferenca Gyurcsánya, preto očakáva odpoveď na to, ktoré osoby tak urobili. Za prehrou vo voľbách podľa predsedníctva stojí okrem iného mediálna a finančná presila Maďarskej socialistickej strany (MSZP).
Zjazd Maďarskej socialistickej strany (MSZP) dnes v Budapešti poveril dezignovaného premiéra Ferenca Gyurcsánya a predsedu strany Istvána Hillera uzatvorením koalície so Zväzom slobodných demokratov (SZDSZ). Zo 607 delegátov bolo prítomných na hlasovaní 427, tí hlasovali jednohlasne za návrh uznesenia o podpore reformných krokov a o vstupe do koalície s liberálmi. Strana sa prijatým uznesením rozhodla podporiť vo volebnom období 2006 až 2010 novú vládu v jej reformných snahách, a to odborne aj politicky. Podľa tohto dokumentu socialistická strana bude vládnuť v mene 10 miliónov Maďarov a v záujme 15 miliónov Maďarov (pozn.: vrátane Maďarov žijúcich za hranicami). Gyurcsány vo svojom záverečnom prejave uviedol, že za štyri roky by chceli vyhlásiť, že Maďarsko sa podarilo pretvoriť na krajinu západného typu, pričom sa podarilo zachovať aj národnú hrdosť. V načrtnutej budúcnosti figuruje zvýšenie úrovne zdravotnej starostlivosti, vyrovnanie rozdielov v jednotlivých regiónoch a urýchlenie rozvoja krajiny. Premiér prisľúbil zreformovanie krajiny a smelé vládnutie. Zreformované bude podľa jeho slov fungovanie štátu, na druhej strane vznikne nová spoločenská kultúra. Ako spresnil, maďarská ľavica nebude vychádzať z postojov opozície, ale zo svetovej situácie, pritom však bude sledovať politizovanie opozície. Predseda MSZP István Hiller pripomenul, že stranu čakajú tri úlohy. Začať reformné vládnutie, modernizovať ľavicu a dosiahnuť úspech v jesenných samosprávnych voľbách.
Maďarská socialistická strana (MSZP) bude vedieť uplatniť v koalícii so Zväzom slobodných demokratov (SZDSZ) všetko to, čo je pre socialistov dôležité. Argumentoval za koalíciu s liberálmi dnes na Zjazde MSZP v Budapešti dezignovaný premiér Ferenc Gyurcsány. "Na konci koaličných diskusií o programe možno konštatovať, že všetko, čo je pre MSZP dôležité, čo ľavica v súvislosti s budúcnosťou krajiny prezentuje, možno v podstate v tejto koalícii uplatniť," formuloval Gyurcsány, podľa ktorého sa bude snažiť o to, aby Maďarsko malo takú vládu, v ktorej budú vedúci politici ľavice. Premiér prisľúbil zreformovanie krajiny a smelé vládnutie. Zreformované bude podľa jeho slov fungovanie štátu, na druhej strane vznikne nová spoločenská kultúra. Ako spresnil, maďarská ľavica nebude vychádzať z postojov opozície, ale zo svetovej situácie, pritom však bude sledovať politizovanie opozície. Predseda MSZP István Hiller pripomenul, že stranu čakajú tri úlohy. Začať reformné vládnutie, modernizovať ľavicu a dosiahnuť úspech v jesenných samosprávnych voľbách. Na margo úspechov ľavice vo viacerých európskych krajinách, ako aj v Maďarsku, Hiller povedal, že "vietor fúka zľava". Dodal, že historický úspech maďarských socialistov, ktorým sa po zmene režimu ako prvým podarilo zostať pri moci v aprílových parlamentných voľbách, bol výsledkom toho, že zaujali postoj nie proti niekomu, ale za niečo. Predseda MSZP vyzval delegátov Zjazdu, aby poverili stranu uzatvoriť koalíciu s SZDSZ.
Maďarské médiá už takmer mesiac bojujú s vážnym problémom. Mali by informovať o prebiehajúcich rokovaniach o novej vláde medzi dnes koaličnými socialistami a liberálmi. Nemajú však z čoho variť. Rokovania prebiehajú v maximálnom utajení a médiá sú odkázané na zriedkavé a nespoľahlivé anonymné zdroje, prípadne na blog staronového premiéra Ferenca Gyurcsánya. Práve na blogu, ktorý píše usilovne od januára tohto roku, napríklad v stredu národu oznámil, že je hotová prvá písomná verzia budúceho vládneho programu. Predchádzajúce informácie premiér včera na svojom blogu rozšíril o tvrdenie, že v najbližších dňoch sa začne druhé kolo koaličných rokovaní o zložení vlády: Pôjde o to, „aké ministerstvá s akými kompetenciami a úlohami budú fungovať,” píše. O obsahu programu vlády Gyurcsány tradične opäť nič neprezradil. Verejne chce o ňom prvý raz hovoriť na zajtrajšom zjazde socialistov, ktorý má program predbežne schváliť. V stredu večer v maďarskej televízii Gyurcsány napríklad oznámil, že sa obe strany už dohodli na asi najspornejšej otázke rokovaní, reforme zdravotníctva. Ani dlhý rozhovor a urputné naliehanie moderátora však nestačili, aby sa diváci dozvedeli niečo konkrétne. Premiér prezradil iba toľko, že sa budú usilovať, aby vzrástla zodpovednosť každého pacienta za zachovanie vlastného zdravia. A tiež, že do konca mandátu novej vlády pripravia podmienky, aby sa dalo racionálne uvažovať o zavedení súkromných zdravotných poisťovní do systému. Premiér nebol ochotný potvrdiť ani vyvrátiť, či vláda plánuje zaviesť poplatky za recepty a za návštevu lekára, o ktorých sa špekuluje. V preklade to pravdepodobne znamená zvýšenie spoluúčasti pacientov a postupný prechod na systém viacerých, navzájom súťažiacich súkromných zdravotných poisťovní, ako to požaduje menšia koaličná strana, liberáli. Nikto však nevie nič naisto. Väčšinu svojho včerajšieho blogu Gyurcsány venoval vysvetľovaniu, prečo s rodinou neprijali pozvanie na maďarskú premiéru filmu Da Vinciho kód. „Túto pozvánku som zrejme nedostal ako súkromná osoba, nie ako Ferenc Gyurcsány, obyvateľ druhého obvodu, ale ako premiér,” a uvažuje, či by bolo dobré dať podklad dohadom, prečo sa ako premiér zúčastnil na premiére filmu, ktorý uráža náboženské cítenie mnohých občanov. „Preto sme nakoniec na premiéru nešli, ako riadni návštevníci kina si samozrejme film niekedy na budúci mesiac pozrieme,” uzatvoril svoju dilemu.
Poverenie zostaviť novú maďarskú vládu dostal na ustanovujúcom zasadaní parlamentu líder Socialistov - Ferenc Gyurcsány, ktorý prisľúbil vytvoriť vládu reforiem. Na prvom zasadaní nového poslaneckého zboru išlo všetko podľa predpokladov. Za predsedníčku parlamentu zvolili Katalin Sziliovú zo Socialistickej strany. Na návrh prezidenta bude novú vládu zostavovať Ferenc Gyurcsány. Designovaný premiér v krátkom prejave prisľúbil vytvoriť vládu reforiem s jasným programom v oblasti zdravotníctva, sociálnej sféry i verejnej správy. V mene 10 miliónov a v záujme 15 miliónov Maďarov mienime uskutočniť reformu, ktoré smerujú k silnému a úspešnému Maďarsku, konštatoval Gyurcsány. Jeho doterajšia vláda funguje už iba ako úradujúca s obmedzenými právomocami. Nová vláda by mala zložiť sľub 14. júna.
Zložením sľubu 386 poslancov vznikol dnes na ustanovujúcej schôdzi parlamentu v Budapešti piaty zákonodarný zbor v Maďarsku po zmene režimu. Sľub predčítal v súlade s historickými zvyklosťami najmladší poslanec László Nagy (1983) za FIDESZ - Maďarský občiansky zväz (FIDESZ). Poslanci ďalej v tajnom hlasovaní zvolia predsedu parlamentu a ďalších funkcionárov, jednotlivé strany oznámia vznik parlamentných frakcií, ktorých bude päť. Prezident László Sólyom v zmysle avizovaného rozhodnutia poverí Ferenca Gyurcsánya zostavením novej vlády. V parlamente obsadili socialisti 186 kresiel, spojenectvo FIDESZ - Maďarský občiansky zväz - Kresťanskodemokratická ľudová strana (FIDESZ-KDNP) získalo 164 mandátov, Zväz slobodných demokratov (SZDSZ) 18, Maďarské demokratické fórum (MDF) 11 a do poslaneckých lavíc zasadne aj jeden nezávislý poslanec.
Je koniec kampane, teraz treba zmeniť spôsob reči. Povedal to v Budapešti v úvode ustanovujúcej schôdze Národného zhromaždenia po aprílových voľbách maďarský prezident László Sólyom. „Po voľbách nastal čas faktov, rozhodnutí a prijímania zodpovednosti,” formulovala vo svojom prejave hlava štátu, podľa ktorej by poslúžilo blahu celého národa, ak by sa aspoň strategicky dohodli strany v základných otázkach presahujúcich volebné cykly. Medzi takéto dôležité otázky prezident menoval ochranu životného prostredia, zodpovednosť voči nasledujúcim generáciám, spoločne vybudovanú novú politiku zahraničných Maďarov, prispôsobenie sa podmienkam Európskej únie, ako aj oblasti kultúry a vedy. Sólyom vyzval poslancov na vecnú argumentáciu, ktorou si vlastne uctia aj voličov, a k perspektívnemu pohľadu lebo - ako zdôraznil - ich mandát trvá štyri roky. Poslanci v tajnom hlasovaní zvolia predsedu parlamentu a ďalších funkcionárov, jednotlivé strany oznámia vznik parlamentných frakcií, ktorých bude päť. V parlamente obsadili socialisti 186 kresiel, spojenectvo FIDESZ - Maďarský občiansky zväz - Kresťanskodemokratická ľudová strana (FIDESZ-KDNP) získalo 164 mandátov, Zväz slobodných demokratov (SZDSZ) 18, Maďarské demokratické fórum (MDF) 11 a do poslaneckých lavíc zasadne aj jeden nezávislý poslanec.
Prísahou poslancov pred zástavou začal včera nový maďarský parlament svoju prácu. Z dvoch tretín nezmenený parlament sa bude zaoberať novými problémami a čaká ho debata o sérii nepopulárnych reforiem vlády socialistov, ktorú Maďari v apríli zvolili druhý raz po sebe. Prezident László Sólyom v otváracom prejave upozornil koalíciu a opozíciu, že „kampaň sa už skončila” a mali by sa naučiť ako „spoločne niesť zodpovednosť”. „V protiklade s kampaňou, kde vládne mocenská logika, právny štát je vybrúsený a zložitý systém vzájomnej kontroly a rovnováhy,” cituje prezidenta agentúra MTI. Vodca opozičnej strany Fidesz Viktor Orbán krátko predtým na zhromaždení v Budapešti tvrdil, že bude „tvorivou opozíciou”. Konfrontačný tón v parlamente však zrejme bude prevládať rovnako ako v predchádzajúcom období, keďže vláda bude musieť prijať sériu veľmi nepopulárnych opatrení, aby vyrovnala štyri roky sa hromadiaci rozpočtový deficit. Podľa denníka Népszabadság plánuje vláda tento rok krátiť rozpočet najmenej o 300 miliárd forintov (50 miliárd Sk), a to sa odzrkadlí na zvyšovaní daní, cien, rušení štátnych príspevkov a zastavení rastu platov. „Teraz slúžime vyplienenej, vykrvácanej a zadlženej krajine na pokraji demografickej katastrofy,” vyhlási včera Orbán podľa MTI. Premiér Ferenc Gyurcsány sľúbil, že do roku 2008 dá hospodárstvo krajiny do súladu s podmienkami na vstup do eurozóny. Vysoký tohtoročný rozpočtový deficit ohlásila vláda medzi dvoma kolami volieb. Maďari napriek tomu volili aj v druhom kole socialistov a nie opozičný Fidesz a po prvý raz od pádu komunizmu tak zvolili rovnakú vládu na dve obdobia po sebe. Do konca mája si budú poslanci iba rozdeľovať funkcie. Prvé dva júnové týždne budú mať pred sebou program vlády, ktorá plánuje nastúpiť do úradu 14. júna. „Na druhý deň začneme s reformami. Predložíme desiatky návrhov,” vyhlásil v sobotu Gyurcsány. Chce začať reformou štátnej správy a zdravotníctva. Z 386-členného parlamentu odchádza iba 113 poslancov, mladých však striedajú starší. Najstarší člen parlamentu, 85-ročný János Horváth z Fideszu, sa včera krátko ujal úlohy predsedu. Nahradí ho Katalin Sziliová, ktorú socialisti opäť nominovali za šéfku parlamentu. Z poslaneckých lavíc odchádza bývalý premiér Péter Medgyessy, pričom medzi poslancov nováčikov sa zaradil súčasný premiér.
Slovensko a Maďarsko rozšíria spoluprácu na kontaktných pracoviskách cestnej, železničnej a vodnej dopravy. Návrh dohody v stredu schváli vláda. Cieľom je efektívnejšia spolupráca pri predchádzaní cezhraničnej trestnej činnosti a v boji proti organizovanej trestnej činnosti. Už v predchádzajúcej zmluve sa obe strany zaviazali pomáhať si pri prevencii a odhaľovaní takýchto činov predovšetkým vzájomným informovaním o páchateľoch a výmenou operatívnych Medzivládna dohoda nezriaďuje nové kontaktné pracoviská, ale umožní rozšíriť pôsobnosť spoločného kontaktného pracoviska na cestnom hraničnom vybavovacom mieste Slovenské Ďarmoty - Balassagyarmat na území Slovenskej republiky a dvoch spoločných kontaktných pracovísk na diaľničnom hraničnom vybavovacom mieste Čunovo - Rajka a na cestnom hraničnom vybavovacom mieste Slovenské Nové Mesto - Sátoraljaújhely na území Maďarskej republiky. V rámci týchto pracovísk budú môcť pracovníci príslušných slovenských orgánov a maďarských orgánov operatívne a účinne realizovať svoju činnosť na spoločnej štátnej hranici. Obidve zmluvné strany sa v návrhu dohody zaväzujú zabezpečiť na spoločných kontaktných pracoviskách potrebné zariadenie pre potreby vlastných službukonajúcich osôb, ako aj telekomunikačné zariadenia a informačnú techniku.
Na obrovské tanečné parkety s tisíckami študentov sa dnes na poludnie premenili centrá 23 najväčších miest Slovinska a 13 miest Rakúska, Srbska, Chorvátska a Maďarska. Do 6. ročníku Európskeho štvorylkového festivalu sa zapojilo spolu 23.628 maturantov, ktorí dosiahli nový Guinnessov svetový rekord v najväčšom synchronizovanom tanci na svete. Maturanti, na oslavu posledného dňa v škole, tancovali štvorylku zo Straussovej operety Netopier. Slovinské podujatie sponzoroval mobilný operátor Mobitel a okrem Tanečnej asociácie Slovinska na ňom vystúpila aj tanečná škola Urska. Maturitný tanečný festival v krajine každým rokom priťahuje pozornosť čoraz viac študentov. Na prvom ročníku z roku 2001 sa zúčastnilo iba 3128 tanečníkov z Ľubľane. O rok neskôr ich už bolo 8512 na ôsmich rôznych miestach a vlani zaplnilo ulice 21 miest v Slovinsku i zahraničí až 17.060 tanečníkov. Jeden z organizátorov festivalu Rudi Kocbek v stredu uviedol, že do budúcna mienia lámať rekordy, ale chcú preniesť projekt aj do iných krajín Európskej únie.
V Chorvátsku pokračuje búranie domov postavených v chránenej 70-metrovej pobrežnej zóne, ktoré úrady nariadili na ostrove Vir. Zo 48 apartmánových domov vlastnia 18 maďarskí občania. Informoval o tom dnes maďarský veľvyslanec v Chorvátsku László Mohai, podľa ktorého v likvidácii ilegálne postavených nehnuteľností budú pokračovať aj na ostrovoch Brač a Rab. Podľa vyjadrenia diplomata museli majitelia vedieť o tom, že stavajú bez povolenia. Doteraz zbúrali dva maďarské domy a pripravili sanáciu ďalších dvoch. Diplomatickou cestou sa nepodarilo dosiahnuť pozastavenie likvidácie nehnuteľností. Miesto sanačných prác zabezpečuje polícia, k domom majiteľov nepúšťajú, svoje hnuteľné majetky im nedovolili vziať. V rozhovore pre maďarskú komerčnú rozhlasovú stanicu Info Rádió jeden z maďarských majiteľov uviedol, že síce vedeli, že stavba nie je povolená, sľúbili im však, že stavebné povolenie možno získať dodatočne. Viacerí podľa veľvyslanca ale nemali tieto informácie, apartmány totiž kupovali cez sprostredkovateľov. Chorvátsky premiér Ivo Sanader v reakcii na intervenciu jeho maďarského partnera Ferenca Gyurcsánya v stredu uviedol, že opatrenie nie je namierené proti Maďarom.
Maďarský pracovný trh je pre nové členské štáty únie už tretí rok otvorený. U južných susedov pracuje asi 30-tisíc slovenských občanov, pätnásťnásobne viac, ako pred vstupom oboch krajín do EÚ. V severnom Maďarsku je priemerná mzda o 30 percent vyššia, ako na slovenskej strane hranice a nezamestnanosť viac ako dvojnásobne nižšia. Možnosť zarobiť o 30 až 55-tisíc forintov (4 500 až 8 200 Sk) viac ako doma je silným lákadlom. Využívajú ju najmä ľudia z južného Slovenska, ktorí pre blízkosť Ostrihomu (Esztergom), Komáromu a Győru môžu do práce denne dochádzať. Výhodou je, že veľa záujemcov o prácu hovorí po maďarsky. O pracovné povolenie žiadať netreba. Povolenie na pobyt vybavujú len tí, ktorí sa mienia v krajine bez prerušenia zdržiavať viac ako tri mesiace. Vydáva ho príslušný úrad ministerstva vnútra. Pracovnú zmluvu by mal zamestnávateľ zaregistrovať na úrade práce. Jeho povinnosťou je aj nahlásiť pracovný pomer daňovému úradu (APEH), kde získa daňové číslo pre zamestnanca. Rovnako by mal nahlásiť zdravotnej poisťovni (Társadalombiztosító) nového zamestnanca, kde preňho dostane číslo zdravotného poistenia. Najväčší záujem je o pracovníkov v kovospracujúcom, textilnom a elektrotechnickom priemysle, zdravotné sestry a stavbárov.
Mestské zastupiteľstvo v Nových Zámkoch nedávno schválilo peniaze na pamätník československých legionárov, ktorí v roku 1919 vyhnali z mesta a z celého južného Slovenska vojakov Maďarskej republiky rád. Je takmer neuveriteľné, že sa proti tomu podpisuje petícia, lebo by sa to vraj „hlboko dotklo citov a národnej hrdosti občanov maďarskej národnosti”. Signatári petície sú teda hrdí na násilný vpád vojakov Bélu Kuna do mladej Československej republiky a zrejme cítia rovnako ako časť slovenských Maďarov, ktorí stavajú pamätníky rozbíjačovi našej republiky, Horthyho agentovi Jánosovi Esterházymu a ďalším nepriateľom Slovákov. Do tejto kategórie prejavov národnej hrdosti patrí aj stavanie turulov - posvätných vtákov pohanských starých Maďarov, ktoré rastú v južných okresoch ako huby po daždi. Okrem tejto historickej funkcie akoby plnili aj druhú: vykolíkovať územie, ktoré by sa postupne malo stať autonómiou maďarskej menšiny. Je načase, aby si slovenská vláda a parlament uvedomili svoju zodpovednosť za dôsledné plnenie medzištátnej zmluvy medzi SR a MR z roku 1995. V jej článku číslo 13 sa totiž píše, že „zmluvné strany sa budú usilovať o uchovanie historických kultúrnych pamätníkov a pamätných miest druhej zmluvnej strany na svojom území”. Hovorí sa v nej o „uchovaní” pamiatok z dávnejšej spoločnej minulosti, ktoré neurážajú cítenie slovenského národa ani maďarskej menšiny. Teda nie stavať, ale iba uchovávať pamiatky a pamätníky. V komentári publikovanom so zmluvou sa píše o tých pamätníkoch, ktoré prispeli k zbližovaniu Slovákov a Maďarov. Treba prijať zákon alebo aspoň uznesenie vlády, že by sa otázka budovania pamätníkov celoštátneho významu mala vyňať z kompetencie obecných samospráv a rozhodovať o nich by malo ministerstvo kultúry, vo vážnejších prípadoch vláda či Národná rada SR. Inak sa dostaneme do situácie, o ktorej nedávno napísal spisovateľ Ladislav Ťažký, že „turuly šíria hystériu a po juhu rozsievajú trus pandémie nacionalizmu a iredenty”.
V dejinách sa vyskytujú aj neprávosti, ktoré najviac zasiahnu najmä nevinných. László Szarka v predslove ku knihe Katalin Vadkertyovej Maďarská otázka v Československu 1945 - 1948 takto opisuje odsun slovenských Maďarov: „Bezohľadnosť a neľudskosť deportácií do českých krajov zanechali vo vedomí Maďarov na Slovensku hlboké stopy. V spomienkach pamätníkov sa zachovali najmä políciou a vojskom obkľúčené obce, ľadovo studené vagóny, výjavy z českých železničných staníc, ktoré pripomínali prevážanie otrokov.” Je prirodzené, že odsun nemeckého a maďarského obyvateľstva z územia Slovenska po roku 1945 na základe dekrétov Edvarda Beneša vyvoláva v týchto menšinách dodnes traumu. Je však tiež jasné, že nápravy týchto neprávostí by po rokoch vyvolali celkom iste nové krivdy, ktoré by opäť zasiahli najmä nevinných.
Benešove dekréty
Prezident Beneš vydal 2. augusta 1945 dekrét číslo 33. Na jeho základe stratili občania Československa nemeckej národnosti občianske práva a následne ich na základe dekrétu číslo 108 zbavili majetku. Podľa výsledkov Postupimskej konferencie mali byť nemeckí obyvatelia s výnimkou aktívnych účastníkov odboja vysídlení do Nemecka. Čo sa týka Slovenska, veľká časť nemeckého obyvateľstva už sama ustupovala pred víťazným pochodom Červenej armády predovšetkým na juhozápad Čiech a do Nemecka. Niektorí sa následne vrátili na Slovensko. Tu ich však internovali v zberných a pracovných táboroch a celkom 32 450 osôb odsunuli. Nech sa to niekomu zdá akokoľvek nespravodlivé, princíp kolektívnej viny sa uplatňoval v celej povojnovej Európe, a to v rámci retribučného súdnictva. Pre karpatských Nemcov to znamenalo vlastne koniec tejto menšiny na Slovensku.
Kolonizačné praktiky
Iná situácia bola s maďarskou menšinou - tej sa závery Postupimskej konferencie netýkali. Vtedajšie politické strany sa však jednomyseľne zhodli, že treba potrestať aj túto menšinu, lebo sa aktívne podieľala na rozbíjaní republiky. Vychádzalo sa tiež z princípu kolektívnej viny. Lenže odlišne ako v prípade sudetských a karpatských Nemcov, pretože sa nepodarilo pre rozhodnejší krok dosiahnuť jednoznačnú podporu víťazných veľmocí. Riešilo sa to čiastočne odsunom, čiastočne výmenou obyvateľstva a pritom sa uplatňovali aj kolonizačné praktiky. Maďarov podobne ako Nemcov úrady zbavili štátneho občianstva a skonfiškovali im majetok. Budapešť však nesúhlasila s odsunom do Maďarska. Československá vláda na základe nariadenia prezidenta republiky číslo 88 od novembra 1946 do februára 1947 dala odviezť do českých krajov, ktoré zostali opustené po odsune sudetských Nemcov, celkom 44 129 osôb.
Postupný návrat
Táto akcia posúrila rozhodovanie maďarskej vlády, ktorá nakoniec súhlasila s uzatvorením dohody o výmene obyvateľstva. Následne tak do Maďarska odsunuli 76 616 obyvateľov Slovenska maďarskej národnosti a na Slovensko 60 257 Slovákov z Maďarska. Pôvodne sa počítalo, že sa premiestni celkovo 400-tisíc občanov maďarskej národnosti. To sa však ukázalo nereálne aj s ohľadom na meniacu sa politickú situáciu. V roku 1947 Československo podpísalo s Maďarskom mierovú zmluvu, ktorá anulovala výsledky Viedenskej arbitráže z novembra 1938. Počas roku 1948 došlo k významným geopolitickým posunom a tak nová komunistická vláda Československa úplne zmenila svoju politiku k maďarskej menšine. Jej príslušníci dostali naspäť štátne občianstvo a zrušili sa konfiškácie majetku malých a stredných roľníkov. V období od januára do apríla 1949 sa väčšina do Čiech odsunutých Maďarov vrátila na Slovensko. Ostatní sa postupne vracali do konca roku 1949. Podľa údajov, ktoré sa rôznia, sa do svojich pôvodných domovov mohlo vrátiť zhruba 55 percent Maďarov. V mnohých prípadoch však dochádzalo ku konfliktom s kolonistami, ktorí sa usadili v domoch, ktoré zostali po odsunutých Maďaroch prázdne.
Trest za arbitráž
Treba uviesť, že prvá vlna núteného odsunu, ktorá sa týkala zhruba 31-tisíc osôb, postihla najmä tých, ktorí prišli na územie južného Slovenska po rozhodnutí Viedenskej arbitráže. Išlo teda najmä o straníckych funkcionárov, úradníkov, policajtov a vojakov. Druhá vlna odsunu do Maďarska súvisela s výmenou obyvateľstva, v konečnom dôsledku sa týkala okolo 90-tisíc ľudí. Po týchto odsunoch zostalo na Slovensku zhruba 200-tisíc Maďarov. Po návrate odsunutých z Čiech v rámci tzv. reslovakizácie museli Maďari do konca roku 1948 požiadať o vydanie potvrdenia o mravnej zachovalosti a politickej spoľahlivosti. Týchto potvrdení sa vydalo asi 350-tisíc. Požiadavky maďarských politikov na zrušenie Benešových dekrétov sa cyklicky opakujú. Najmä pred voľbami. Iste, ide o citlivý problém. V každom prípade však nie je politický ani právny. V konečnom dôsledku tu ide v zásade iba o majetkové krivdy. Ak by sme chceli takéto nespravodlivosti odstrániť, museli by sme zájsť do histórie ďaleko. Veľmi ďaleko. Nech a to niekomu zdá akokoľvek nespravodlivé, princíp kolektívnej viny sa uplatňoval v celej povojnovej Európe.
Omega, legendárna maďarská kapela, sa vracia na Slovensko. Po dlhom čase sa predstaví v Bratislave (23. mája v NTC), odkiaľ má namierené do Košíc (24. mája v amfiteátri). Starí maďarskí rockeri, ktorí na Slovensku majú stále veľké množstvo fanúšikov, so sebou privezú aj výpravnú pódiovú šou so svetelnými efektmi, kostýmami a ohňostrojom. V Bratislave, kde naposledy vystupovali pred tridsiatimi rokmi, im bude predskakovať Marián Varga a Radim Hladík s Blue Effectom, v Košiciach českého hosťa nahradí rožňavská skupina Sexit. Omega, jedna z mála kapiel bývalého východného bloku, ktorej sa podarilo preraziť železnú oponu, koncertovať a vydávať albumy v západnej Európe, predstaví v rámci Euromega Tour 2006 osvedčené hity, ako aj piesne z nového albumu. Ten by sa mal objaviť v najbližších týždňoch. Ako povedal líder János „Mecky” Kóbor na tlačovej konferencii v Bratislave, skupina sa na slovenské koncerty veľmi teší s tým, že sa obáva počasia, keďže v Košiciach sa Omega predstaví pod holým nebom. „Stalo sa nám už viackrát, že nás zastihli búrky a víchrice, ale na druhej strane práve tieto koncerty patrili k našim najvydarenejším. Dúfam, že návštevníci budú mať dobré spomienky,” dodal spevák hard-rockovej legendy. Marián Varga koncertoval s Omegou už v roku 1972, keď ho kapela pozvala na svoje turné po tridsiatich maďarských mestách. „Aj takto by som chcel splatiť dlh, ktorý mám voči Omege. Cítim, že naše spoločné koncerty budú aj o istej generačnej spätosti,” povedal Varga o svojich maďarských kolegoch. O tejto maďarskej skupine sa hovorí ako o „Rolling Stones východu”. Spolu s Jaggerom a spol. ich spája fakt, že obe skupiny vznikli v tom istom roku (1962) a dokonca spolu koncertovali. „V roku 1973 sme s nimi koncertovali v Nemecku. Odvtedy sa naše cesty rozišli. Ale jedno je isté. Pokým neprestanú hrať Rolling Stones, neprestaneme ani my!” povedal spevák. Keďže Omega oslávi na budúci rok 45. výročie, chystá sa koncertovať po celej Európe.
Už len pár dní ostáva do koncertu legendárnej Omegy, ktorý sa uskutoční v stredu 24. 5. v Amfiteátri. Ako sme už avizovali, pred maďarskou kapelou, ktorú nazývali Rolling Stones východu, vystúpi Marián Varga a rožňavská skupina Sexit. Okrem fanúšikov sa na Omegu tešia aj samotní vystupujúci. Marián Varga si vystupovanie s Omegou pred dávnymi rokmi natrénoval, a tak vie, akú skvelú šou vedia urobiť. „Absolvovali sme s Omegou v roku 1972 turné po Maďarsku. Bolo to, myslím, celkom vyrovnané skóre, ako kapely sme si rozumeli. Veď sme boli o tridsať rokov mladší a užili sme si svoje,” spomína. „Pre mňa bolo fascinujúce, s akým obrovským nadšením, entuziazmom rozprával János Kóbor na tlačovke v Bratislave o plánoch Omegy. To obrovské nasadenie, s akým vyrážajú na turné po Európe, bolo pre mňa veľkým prekvapením,” hovorí hudobník, ktorý si už na pódiách odžil svoje. „Určite budú s takou chuťou aj hrať. Preto komu chutí takáto 'šálka čaju', nemal by ju nechať vychladnúť,” smeje sa Varga. „Myslím, že rockových fanúšikov je na Slovensku určite veľa, Dúfam, že si to žiaden z nich nenechá ujsť.” Koncert pre neho však nie je až taká „malina”, ako by sa mohlo zdať. „Mám pred nimi dosť veľký rešpekt, každopádne ako takmer pred každým. Bude to trocha nerovný boj, Omega je predsa len kolos produkujúci (o)megašou (smiech) po vizuálnej aj zvukovej stránke. Dúfam, že tá trocha hudby, ktorú ponúknem poslucháčom ja, sa v tom oceáne celkom neutopí.” Slová Mariána Vargu potvrdzuje aj samotný líder Omegy János Kóbor alias Mecky. „Tešíme sa na vás, predsa len sa mi pred dvomi rokmi potvrdilo, že fanúšikovia na Slovensku ostali rovnako skvelí ako pred rokmi. Máme pre vás pripravené nejaké nové skladby z práve sa dokončujúceho albumu, no ale hlavne budeme hrať naše najväčšie hity,” pozval Mecky všetkých svojich priaznivcov.
Je to neuveriteľné, ale skupina je na výslní maďarskej a možno povedať i európskej rockovej scény už takmer 45 rokov. Toto jubileum oslávi na budúci rok. Aké boli najhlavnejšie míľniky tejto superskupiny? Hoci oficiálne sa za vznik skupiny považuje rok 1962, jej dvaja zakladajúci členovia (Kóbor János, spevák a gitarista, ktorý stojí na čele skupiny dodnes a bubeník, Laux József) založili akúsi predchodkyňu slávnej Omegy na budapeštianskom gymnáziu Józsefa Attilu už v roku 1960. V tom čase sa na inom budapeštianskom gymnáziu sformovala iná hudobná skupina. Práve tieto dve formácie tvorili základ pre prvú zostavu Omegy. Jej prvý oficiálny koncert sa uskutočnil 23. septembra 1962. V roku 1966 vydáva Omega prvú malú platňu, na ktorej je prevzatá skladba Rolling Stones - Paint it Black. Prvá stabilná zostava skupiny sa formuje v rokoch 1967-68 (Kóbor János, Benkő László, Laux József, Mihály Tamás, Molnár György a Presser Gábor). Od roku 1968 do roku 1971 piesne Omegy píše a úspech za úspechom žne tandem Presser Gábor - Adamis Anna. V roku 1968 dostáva Omega prvé pozvanie na zahraničné turné do Londýna, kde vydáva svoju prvú LP platňu, ktorú nahrala za tri dni a vyšla na etikete firmy Decca s názvom Omega Red Star. Hoci prípravy na druhý album boli v plnom prúde, nedokončili ho tam, pretože doma v Maďarsku bol z toho veľký škandál. Museli sa preto vrátiť domov a nahrať tu svoj prvý maďarský album Trombitás Frédi és a rettenetes emberek (Trúbkar Fredi a hrozní chlapíci), z ktorého sa už v roku jeho vydania predalo vyše 100 000 kusov a stal sa prvý zlatým albumom Omegy. Skutočný úspech však na Omegu ešte len čakal. Dostavil sa v roku 1969, kedy sa skupina objavila vo filme Extáza od 7 do 10, vyšiel jej album s názvom 10 000 lépés (10 000 krokov) na ktorom bola jedna z najúspešnejších piesní Omegy „Gyöngyhajú lány“ (Perlovlasé dievča). V roku 1970 z Omegy odchádzajú Presser Gábor a Laux József. Najmä odchod Pressera znamená pre Omegu „malú pohromu“, ale prekonali ju vydaním koncertného albumu, ktorý nahrali sami na štvorstopový kotúčový magnetofón značky Uher, pretože štúdiovú verziu koncertného albumu im vydať zakázali. To bol vlastne začiatok budovania vlastného nahrávacieho štúdia, ktoré sa postavilo na vlastné pevné nohy až v osemdesiatych rokoch. Od roku 1971 až do roku 1989 hrala skupina v nezmenenej zostave (Kóbor János, Debrecéni Ferenc Mihály Tamás, Benkő László, Molnár György) V roku 1989 sa k nim pridáva gitarista Szekeres Tamás. Skupina doteraz vydala 15 maďarských albumov a šestnásty je už na ceste. A dokedy plánujú ešte hrať? Nie náhodou Omegu aj renomovaní hudobní kritici označujú ako Rolling Stones východnej Európy. Kóbor János sa na tlačovej konferencii pred pripravovaným bratislavským koncertom vyjadril, že kým tu budú Rolling Stones, bude tu aj Omega. Takže jej fanúšikovia sa majú ešte na čo tešiť.
V roku 2005 dosiahla vzájomná výmena tovaru medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou hodnotu 3,054 miliardy USD, v prepočte 88,9 miliardy SKK, kým v roku 1993 to bolo iba 330 miliónov USD. Hovoril o tom dnes v Budapešti na medzinárodnej výstave priemyslu Industria slovenský veľvyslanec Juraj Migaš, a to pri príležitosti predstavenia SR na tomto podujatí. Vzájomná výmena tovaru podľa jeho slov v ostatných 10 rokoch vykazuje dynamický a priebežný rast, pričom má Slovensko v tejto výmene vždy pozitívnu bilanciu exportu, ktorá vlani dosiahla 555 miliónov USD. Migaš zdôraznil, že vstup SR do Európskej únie pred dvoma rokmi mal kladný vplyv na zahraničný obchod, 85 % slovenského vývozu a 71 % dovozu sa týka totiž členských krajín EÚ. Export do Maďarska v roku 2005 dosiahol 5,6 % celkového vývozu tovaru zo SR. Podľa jeho vyjadrenia Maďarsko je 6. najdôležitejším obchodným partnerom SR. Dôležitým partnerom Maďarska je aj SR, ktoré sa v oblasti dovozu aj vývozu nachádzalo v ostatných rokoch na 11. - 12. priečke, cieľom Slovenska je postúpiť na 10. miesto, zdôraznil slovenský veľvyslanec. V oblasti vzájomnej výmeny tovaru zohráva najdôležitejšiu úlohu skupina strojov a dopravných prostriedkov. Medzinárodná výstava priemyslu Industria v Budapešti sa začala 16. mája a potrvá do 19. mája, koná sa každé dva roky. Na ploche 15 855 štvorcových metrov sa prezentuje 734 vystavujúcich z 29 krajín, medzi nimi aj 10 slovenských podnikov.
Krajiny Višegrádskej štvorky (V4) chcú koncom mája na zasadnutí Rady ministrov Európskej únie (EÚ) pre poľnohospodárstvo vyzvať ostatné nové členské štáty únie, aby podporili ich nesúhlasné stanovisko vo veci nadmerných zásob vybraných poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov. TASR o tom informovala hovorkyňa Ministerstva pôdohospodárstva (MP) SR Katarína Czajliková. „Sformulujeme list adresovaný Európskej komisii (EK), ktorý bude zaslaný aj všetkým pôvodným krajinám EÚ. Predpokladám, že zvyšné nové krajiny únie sa k iniciatíve pridajú,” povedala TASR Czajliková. EK predbežne vyčíslila 10 novým členom EÚ pokuty za nadmerné zásoby vybraných poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov vo výške 381,9 milióna EUR, v prepočte zhruba 14,3 miliardy SKK. Slovensku sa ušla čiastka 30 miliónov EUR. Krajiny V4 sa tento týždeň v Senci dohodli, že pokutu v prípade definitívneho rozhodnutia EK nezaplatia. Nesúhlasia nielen s jej sumou, ale vôbec popierajú existenciu nadmerných zásob. „Máme výhrady k metodike, ale aj k iným záležitostiam,” dodala Czajliková. Slovensko, Česko, Maďarsko a Poľsko spochybňujú metodológiu výpočtu zásob a tvrdia, že žiadne nemali a ani nemajú, a preto ani nemohli ohroziť vnútorný trh EÚ. Česko by podľa EK malo zaplatiť pokutu 39,7 milióna EUR, Maďarsko 89,2 milióna EUR, Poľsko 136 miliónov EUR, Cyprus 11,7 milióna EUR, Estónsko 21,9 milióna EUR, Lotyšsko 15,1 milióna EUR, Litva 16,9 milióna EUR, Malta 3,4 milióna EUR a Slovinsko 2,4 milióna EUR.
V rekreačnom mestečku Senec neďaleko Bratislavy rokovali ministri poľnohospodárstva V4, ktorí hľadali spoločný postup v súvislosti s nadmernými zásobami niektorých druhov poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov, za ktoré im zo strany Európskej únie hrozia sankcie. Slovensku napríklad vytýka nadmerné zásoby cukru, cesnaku, mandariniek, húb, ale aj iných produktov. Pritom je zaujímavé, že mnohé z nich k nám priviezli staré krajiny únie ešte pred naším vstupom do spoločenstva. V tom období totiž 10 pristupujúcich krajín muselo uplatniť v zahraničnom obchode nulové clo. Zástupcovia Maďarska, Poľska, Česka a Slovenska sa zhodli, že zásady spoločného európskeho trhu neporušili a že pokutu nezaplatia.
Tempo rastu maďarskej ekonomiky sa v prvom štvrťroku podľa očakávania zrýchlilo zo 4,3 na 4,5 percenta v poslednom kvartáli minulého roka. Podľa analytikov rast pravdepodobne podporili čistý export a investície, najmä do výstavby diaľnic. Hlavnou príčinou rastu v prvom polroku bude zrejme domáca spotreba a štátne investície.
V členských štátoch Európskej únie je 25 miliónov osôb, ktoré žijú v inej krajine, než v tej, ktorej sú štátnymi príslušníkmi. Tento počet predstavuje necelých 5,5 percenta celkového obyvateľstva EÚ. Vyplýva to z údajov z roku 2004, ktoré dnes zverejnil Európsky štatistický úrad Eurostat. Najväčšie percento cudzincov má Luxembursko (38,6 percent) nasledované Lotyšskom (22,2 percent) a Estónskom (20 percent). V žiadnom ďalšom štáte EÚ nepresahuje podiel cudzincov desať percent celkového obyvateľstva a v 12 krajinách je to menej ako päť percent. Na Slovensku tvoria cudzinci 0,6 percenta obyvateľstva, čo je najnižší podiel v rámci EÚ. Väčšina z cudzincov žijúcich v EÚ pochádza z nečlenských krajín. Neplatí to však pre Luxembursko, kde sú najpočetnejšou skupinou Portugalčania, pre Belgicko s talianskou komunitou, Írsko s britskou komunitou a Cyprus s gréckou komunitou. Najpočetnejšou národnosťou žijúcou na Slovensku sú Česi, v ČR sú najpočetnejší Ukrajinci, v Nemecku, Dánsku a Holandsku Turci, v Španielsku Ekvádorčania, vo Francúzsku Portugalčania, v Taliansku je najviac Albáncov a v Maďarsku Rumunov. Podiel cudzincov sa v roku 2004 v porovnaní s rokom 1990 zvýšil takmer vo všetkých členských krajinách EÚ. Najväčší nárast zaznamenali Luxembursko, Grécko a Španielsko. Naopak k poklesu došlo v Belgicku a Lotyšsku. Z vekového hľadiska tvoria 41 percent cudzincov osoby vo veku 20-39 rokov a 20 percent osoby mladšie ako 20 rokov. Len deväť percent cudzincov je starších ako 65 rokov.
Severoatlantická aliancia podporí výstavbu novej radarovej stanice na juhu Maďarska aj napriek zmene umiestnenia tohto objektu. Pôvodne mali stáť radary NATO na vrchu v pohorí Mecsek blízko chorvátskych hraníc, no ochrancom životného prostredia sa podarilo zabrániť realizácii tohto projektu. Nepriamo ich podporil aj prezident László Sólyom, keď vlani na jeseň hneď po svojom zvolení sa zúčastnil na turistickom výstupe na tento vrch, kde rastú jedinečné pivonky. Bruselská centrála Aliancie pohrozila, že sa nezúčastní na financovaní stavby, ak sa záležitosť bude naťahovať. Vláda medzitým, zohľadňujúc aj názory ochranárov, vybrala iný vrch, neďaleký Tubes, ktorý je síce nižší, ale vyhovuje požadovaným parametrom sledovania vzdušného priestoru Maďarska a celej oblasti na juh od neho. Severoatlantická aliancia teraz schválila túto verziu a ako oznámil minister obrany Ferenc Juhász, poskytne na výstavbu novej radarovej stanice aj potrebné financie.
Za jednu z priorít považuje SMK vo svojom volebnom programe riešenie dôsledkov povojnových Benešových dekrétov. Podľa maďarskej koalície by malo dôjsť k morálnemu a finančnému odškodneniu ľudí, ktorých sa to dotýka. V období rokov 1945 až 1948 boli podľa vicepremiéra a podpredsedu vlády Pála Csákyho na základe veľmi pofidérnych dokumentov prenasledovaní ľudia len kvôli tomu, že boli nemeckej alebo maďarskej národnosti. "Myslím si, že by štátne orgány SR, predovšetkým Národná rada SR mohla povedať aspoň toľko, že to bolo nesprávne a ktokoľvek sa cíti byť ukrivdený, ospravedlňujeme sa mu," uviedol dnes pred novinármi Csáky. Mal by sa podľa neho tiež vytvoriť fond s malou finančnou čiastkou, z ktoré by sa riešili potreby nemeckej a maďarskej komunity, ako v prípade Židov. "V reálnej demokracii by nemal mať žiaden občan SR dojem, že má určité nevýhody, alebo trpí určitými nevýhodami v dôsledku zlých rozhodnutí z minulosti," poznamenal Csáky. Poukázal na to, že keď sa SR vyrovnala s problémami ľudí, ktorí prežili holokaust, alebo ich poznačili 50. roky počas komunistického režimu, tak by bolo správne vyrovnať aj s povojnovým obdobím.
Na sobotňajšom Zjazde sa predstavitelia SMK sťažovali, že nemajú strategického partnera. Naozaj nemajú. Za to si však môžu sami. Opäť to dokázali novým volebným programom, v ktorom za prioritnú úlohu považujú „zrušenie dôsledkov” Benešových dekrétov. Vo všetkých slovenských stranách je to nepredstaviteľné. Napriek tomu sa politici z SMK vracajú k téme, ktorá spochybňuje výsledky druhej svetovej vojny. Pre časť ich voličov je to však veľmi citlivá otázka, a tak im popod nos ťahajú medové motúzy. Nesplniteľná je aj požiadavka na prehodnotenie územnosprávneho členenia a návrat k stáročným tradíciám „prirodzených” regiónov. Práve na južnom Slovensku je to nemysliteľné, lebo podstatné časti pôvodnej Komárňanskej, Zemplínskej aj Gemerskej župy ležia v Maďarsku. Vytvorenie akejsi pásomnice od Šamorína po Čiernu nad Tisou na etnickom základe s históriou, a najmä so zdravým rozumom nemá nič spoločné. Ak, samozrejme, lídri SMK znovu nechcú provokatívne skúšať, kam až vo svojej trúfalosti môžu zájsť. Súčasne lamentujú, že na juhu republiky je najväčšia bieda. Pritom štyri alebo už osem rokov vedú ministerstvá, ktoré majú najbližšie k regionálnemu rozvoju aj k peniazom z eurofondov, čo pod rozličnými zámienkami využívajú. Svoje páky majú aj v štátnej správe na nižšej úrovni a v samospráve. Ako sa zástupcovia SMK v nitrianskej a trnavskej župe „starali” o svojich voličov, už ukázali. Veď im to ľudia spravodlivo spočítali.
Snaha SMK otvoriť Benešove dekréty vyzerá vážne. V skutočnosti však až taká vážna nie je. Béla Bugár zrejme z tejto požiadavky po voľbách vycúva. Tak ako to urobil už dva razy - po voľbách 1998 aj 2002. Dôvod pomenoval Pál Csáky v ten istý deň, keď schválili program strany - SMK na Slovensku nemá strategického partnera. A v tejto veci ho nemá ani v zahraničí. Zatiaľ. Otváranie Benešových dekrétov vyzerá v roku 2006 nepriechodne. A neaktuálne. Uvedomuje si to aj samotná SMK, ktorá túto tému neošetrila „programom”, ale jedinou strohou vetou. Navyše veľmi povrchne a nešikovne formulovanou. „Zrušiť následky Benešovych dekrétov” z roku 1945 je totiž nemožné. Rovnako ako je nemožné vygumovať následky Viedenskej arbitráže z roku 1938, po ktorej maďarská nacionalistická vláda vojensky obsadila južné Slovensko. Mimochodom, požiadavka SMK odškodniť obete Benešových dekrétov je vnútorne protirečivá. Bugár na jednej strane tvrdí, že princíp kolektívnej viny, na ktorom stojí povojnové usporiadanie strednej Európy, je neprípustný. Na druhej strane navrhuje, aby si slovenskí daňoví poplatníci uznali svoju „kolektívnu vinu” a zaplatili odškodnenie obetí... Pokusy „naprávať” históriu sú nezmyselné. Jediné, čo má hlbší zmysel, je vzájomné uznanie krívd a rán, ktoré si Slováci a Maďari napáchali. A vzájomné ospravedlnenie. Všetko ostatné je len provokačné vyťahovanie červeného súkna, ktoré má jednu zákernú vlastnosť. Nemá koniec. Ani začiatok.
Politické strany odkázali SMK, nech zabudne na zrušenie Benešových dekrétov. SMK si túto tému dala opäť do volebného programu aj napriek tomu, že nemá na Slovensku nijaké šance na jej presadenie. Rovnaký cieľ si stanovila aj pred štyrmi rokmi, v koalícii ho však nedokázala presadiť. SDKÚ, KDH, Smer, HZDS aj Slobodné fórum dekréty považujú za historický dokument, s ktorým nebudú hýbať. Na základe nich sa po druhej svetovej vojne okrem iného zobral majetok príslušníkom maďarskej a nemeckej menšiny. Podľa politológa Tomáša Koziaka si SMK zmenu Benešových dekrétov dala do programu opätovne preto, aby mala pri politických vyjednávaniach z čoho spúšťať. „Ak ustúpi, môže to označiť za svoju dobrú vôľu. Keby si ich zrušenie naozaj dala ako podmienku účasti vo vláde, bola by to politická samovražda. Chce tým však získať hlasy aj radikálnejších voličov,” myslí si Koziak. „Naše stanovisko nezmeníme. Berieme snahy SMK na vedomie, pokiaľ však chce byť vo vláde, nebude môcť uskutočniť túto časť svojho programu,” povedal podpredseda KDH Pavol Abrhan. Pre SDKÚ sú dekréty minulosťou a netreba tento problém otvárať. HZDS je presvedčené, že ich revíziou by sa ohrozila stabilita v Európe. Pre Smer sú celkom uzavreté. „Chceme, aby sa medzinárodné dohody po druhej svetovej vojne akceptovali,” dodal podpredseda strany Dušan Čaplovič. Slobodné fórum považuje zmenu alebo zrušenie dekrétov čisto za problém SMK, ktorým sa podľa podpredsedu Petra Bódyho netreba zaoberať. SMK však trvá na tom, že musí obhajovať témy, ktoré jej voliči považujú za dôležité. „Takýto postup je oprávnený, pretože súvisí s ľudskými právami,” zdôvodnil postoj SMK poslanec Národnej rady Tibor Bastrnák, ktorý je opäť na kandidátke. Bastrnák nepovažuje za správne, keď sa už vopred hovorí o tom, čo je a čo nie je možné presadiť pri rokovacom stole o budúcej vláde. Historici sa však zhodujú na tom, že dekréty, ako aj povojnové rozhodnutia Slovenskej národnej rady nie sú politickou záležitosťou. „Nemá zmysel, aby sa táto otázka ustavične predkladala ako politický problém. Kým sú ešte ľudia, ktorí boli poškodení týmito udalosťami a opatreniami, treba hovoriť o konkrétnych veciach a nie dekrétoch,” povedal historik Dušan Kováč. Jozef Žatkuliak zas pripomenul, že nariadenia SNR aj dekréty boli súčasťou povojnového európskeho práva a sú v súlade aj so súčasnými európskymi normami.
Letisko Ferihegy na východnom predmestí maďarskej metropoly chce zostať naďalej jedným z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich európskych vzdušných prístavov. Takéto ambície má jeho nový vlastník, najväčší svetový letiskový operátor britský BAA. Budapeštianske letisko ako hlavný konkurent letísk vo Viedni, v Bratislave a Prahe v boji o letecké spoločnosti a ich cestujúcich plánuje zvýšiť počet prepravených pasažierov z terajších osem miliónov ročne na dvanásť miliónov do piatich rokov. Nový prevádzkovateľ letiska má záujem odlákať časť klientov konkurentom u susedov najmä novou, prijateľnejšou cenovou politikou, rozšírením a skvalitnením služieb. Slováci lietajú do sveta najmä z Bratislavy, Viedne a Prahy. Obyvatelia stredného a východného Slovenska to majú do Budapešti bližšie, takže využívajú často práve Ferihegy. Závisí to však aj od smeru leteckých liniek, možnosti tranzitov i výšky ceny letenky. „Nové vedenie zdedilo na Ferihegyi prezamestnanú a málo efektívnu spoločnosť. Ferihegy je najdrahšie letisko v strednej Európe. Poplatky sme už znížili priemerne o päť percent, ale i neskôr musíme ceny znižovať, ak chceme zostať v súťaži a rásť,” informoval generálny riaditeľ Budapest Airport Chris Woodruf. Letisko znížilo priemerné poplatky pre letecké spoločnosti z vlaňajších 12,19 na 11,6 eura za pasažiera. Pri odletoch z terminálov 2 A a B je poplatok 12,81 eura a z terminálu 1 (využívajú ho najmä nízkonákladové spoločnosti) 8,78 eura. Na budúci rok plánujú zaviesť úplne nový systém letiskových poplatkov a diskontným prepravcom navrhnú osobitné ponuky. Nový vlastník letiska sa zaviazal prepustiť z 2 570 zamestnancov do konca roku 2008 najviac 478 pracovníkov, čo je 18,6 %. V najbližších mesiacoch prepustia okolo 80 osôb najmä z manažmentu a administratívy, ďalších 190 pracovníkov sa rozhodlo odísť samostatne.
Desať literárnych periodík z deviatich krajín strednej a juhovýchodnej Európy sa spojilo v projekte Časopis v časopise, ktorého cieľom je vzájomne propagovať a prekladať si súčasnú tvorbu. V spoločnej sieti je dnes slovinská Apokalipsa, slovenský Romboid, maďarský Jelenkor, rakúsky Literatur und Kritik, chorvátske Kvórum, poľské Studium, český Host, čiernohorský Ars a macedónske Naše pismo a Blesok. „Každý z nich ponúkne svoj priestor partnerovi, pričom chceme, aby prišlo k výmenám medzi všetkými,” povedala na dnešnej tlačovej konferencii spisovateľka Stanislava Chrobáková Repar, ktorá je spolu s manželom Primožom Reparom z Apokalipsy autorkou projektu. Výber autorov a diel vždy urobí domáca redakcia a ponúkne ho partnerskému časopisu. „Vyberáme nielen poéziu a prózu, ale rozhovory s autormi, eseje, či kritiky - obraz najživšieho diania,” hovorí Chrobáková. Podotkla, že väčšinou sa literatúra v zahraničí prezentuje cez preklady do hlavných jazykov, podstatou ich projektu je preklad do jazykov jednotlivých krajín. Keďže projekt funguje už štyri roky, diela od spisovateľov ako Miroslav Marcelli, Egon Gál, Dušan Dušek, Balla, či Rudolf Sloboda už vyšli v časopisoch Chorvátsku i Slovinsku. Naopak v slovenskom časopise Romboid publikovali slovinské autorky, čo bolo podľa Chrobákovej naozajstnou novinkou, keďže doteraz u nás vychádzali iba diela Slovincov - mužov. Slovenskí autori vyjdú aj v časopisoch v Čiernej hore a Poľsku. Okruh časopisov, ktoré ponúkajú svoje stránky autorom z inej krajiny, pritom nie je uzavretý a v budúcnosti sa zrejme do neho zapojí aj Bielorusko, Taliansko, či Ukrajina. Na základe spolupráce časopisov už začali vychádzať aj knižky zahraničných autorov, napríklad v slovinčine zbierka slovenskej poetky Míly Haugovej. Okrem toho sa v projekte uskutočňujú aj rôzne stretnutia a čítačky, napríklad Chrobáková spolu s dvoma slovinskými autorkami a jednou macedónskou zavítajú 23. júna do Bratislavy.
Veľká oblasť centrálnej časti Maďarska sa v dôsledku neracionálneho komunistického plánovania a klimatických zmien premieňa na púšť, čo ohrozuje živobytie 300 000 ľudí. Vyhlásil to expert a poradca vlády János Nacsa. Úrodné nížiny Maďarska tento rok postihli rekordné záplavy, piesčitá ale orná pôda na desatine územia krajiny medzi riekami Dunaj a Tisa však alarmujúco schne, povedal Nacsa z Univerzity svätého Štefana v meste Gödöllő, asi 30 kilometrov východne od Budapešti. S cieľom zabrániť záplavám a získať pôdu, komunistická vláda v 50. rokoch v regióne Homokhatság (homok je po maďarsky piesok) medzi Dunajom a Tisou vysušila jazerá, čím spustila proces, ktorý môže oblasť urobiť neobývateľnú v priebehu 20 rokov, povedal Nacsa. „Piesok postupne vytláča vegetáciu, dokonca aj tráva schne a stromy koreňmi nedosiahnu k spodnej vode,” uviedol Nacsa v rozhovore pre agentúru Reuters. Problém ešte zhoršili klimatické zmeny a zníženie zrážok v oblasti. Hladina spodnej vody klesla aj o desať metrov, povedal Nacsa, koordinátor rozvojových projektov kancelárie premiéra pre oblasť centrálneho Maďarska. „Mokrade sa zmenili na prach, dokonca aj počas roka so záplavami tam nie je dostatok vody,” dodal. Maďarsko má spomedzi krajín EÚ najväčší prebytok obilia, 8000 - 10.000 kilometrov štvorcových piesčitej pôdy v regióne Homokhatság je však vhodnejších pre ovocné sady alebo vinohrady - kým tam nejaká voda zostane. Jedným zo spôsobov, ako priviesť vodu do oblasti by bolo prepojenie Dunaja a Tisy kanálom, ktorý rôzne budapeštianske vlády plánovali od polovice 19. storočia. Projekt by sa mohol stať realitou teraz, ak by EÚ pomohla s jeho financovaním, povedal Nacsa. „Existujú dve možnosti: jednou je zaviesť voči suchu odolné rastliny, aby sa znížila spotreba vody, druhou je priviesť do oblasti vodu,” dodal. Kanálom by tiež vznikla nová vodná cesta na Ukrajinu - veľkého poľnohospodárskeho exportéra, ktorá väčšinu svojho tovaru prepravuje cez Čierne more. Podľa Nacsu vybudovanie splavného kanála by stálo 125-150 miliárd forintov (asi 30 miliárd Sk). „Ale ak tam neprivedieme vodu, región už nebude schopný uživiť 300 000 ľudí. Koľko by stálo nájsť nové domy pre 300.000 ľudí,?” položil si otázku Nacsa. Kanál by mohol byť súčasťou novej vodohospodárskej infraštruktúry, súčasťou ktorej by podľa vládnych plánov boli vodné nádrže pre kontrolované zaplavovanie meandrov Tisy.
Súčasný a pravdepodobne aj budúci maďarský premiér Ferenc Gyurcsány v sobotu prvý raz na verejnosti hovoril o rokovaniach o zostavení novej vlády. Tie sa konajú medzi stranami súčasnej koalície socialistami a liberálmi. Podľa premiéra rokovania ukončia tento týždeň. 30. mája predložia obe strany parlamentu program novej vlády, ktorá by mohla vzniknúť do 14. júna. Už druhý deň po svojom vzniku má vláda parlamentu predložiť asi dvadsať návrhov reformných zákonov. Šetrenie chcú politici podľa Gyurcsánya začať u seba, poslancom znížia rôzne príplatky, bude menej parlamentných výborov aj štátnych tajomníkov.
Maďarsku sa pravdepodobne nepodarí prijať euro podľa plánu do roku 2010, vyhlásil guvernér maďarskej centrálnej banky Zsigmond Járai. „Sme skutočne ďaleko od toho, aby sme splnili kritériá. Myslím, že ak urobíme všetko, čo bude v našich silách, možno sa nám podarí vstúpiť do eurozóny v roku 2012,” vyhlásil Járai. Ak sa však krajina nebude zo všetkých síl snažiť znížiť nafukujúci sa deficit verejných financií a vládny dlh, nebude môcť prijať jednotnú európsku menu skôr ako v roku 2013, dodal guvernér.
Medzinárodný Visegrádsky fond (IVF) v rámci troch grantových programov od začiatku tohto roka udelil celkovo 171 grantov v hodnote viac ako 1,36 milióna eur (50,8 milióna korún) a 68 postgraduálnych štipendií v sume zhruba 450 000 eur. Fond rozdeľuje tzv. malé, štandardné a strategické granty a štipendiá. Tohtoročný rozpočet fondu v sume 3,2 milióna eur napĺňajú príspevky Slovenska, Českej republiky, Poľska a Maďarska v rovnakej výške. Regionálnu spoluprácu krajín Visegrádskej štvorky od roku 2000 podporil sumou 10,363 milióna eur (389 miliónov korún) prostredníctvom 301 grantov. Od roku 2003 do konca roka 2005 poskytol aj 143 postgraduálnych štipendií.
Budapeštiansky súd minulý týždeň vyhlásil celoštátne pátranie po šéfredaktorovi opozičného denníka Magyar Nemzet Gáborovi Liszkaym. Odôvodnil to tým, že šéfredaktor napriek viacerým predvolaniam neprišiel na prejednávanie žaloby budapeštianskeho primátora Gábora Demszkého proti nemu a ďalším dvom novinárom denníka. Primátorovi sa nepáčil článok, podľa ktorého má mať luxusnú vilu na chorvátskom pobreží. Existenciu vily sa nepodarilo dokázať. Jeden z novinárov, vedúci vnútropolitickej rubriky, pred súd prišiel a primátorovi sa ospravedlnil. Súd obvinenie proti nemu zrušil. Predvolania určené Liszkaymu sa však vracali. Na svojej trvalej adrese už roky nežije. Liszkay sa bráni, že žiadne predvolanie nedostal. Inokedy mu ich vraj bez problémov doručili do redakcie a on na súd prišiel. Magyar Nemzet navyše podľa neho podobne ako skoro všetky maďarské médiá iba citoval informácie z jedných chorvátskych novín. Po rozhodnutí súdu priniesol aj opravu, ktorú mu nariadili. Demszky však proti novinárom podal aj trestné oznámenie. Liszkay označil vyhlásenie pátrania za škandálne a smiešne. „Vyhlásenie pátrania ukazuje, čo tu čaká na opozičnú tlač v nasledujúcich štyroch rokoch,” komentoval prípad. Jeho advokát sa však vo štvrtok so súdom dohodol, že šéfredaktor predvolanie prevezme a pátranie zastavia. Spor upozorňuje na dva zásadné problémy maďarských médií. Prvým sú množiace sa postihy novinárov za to, že v článkoch citovali vyjadrenia inej osoby alebo médií. „Slobodu tlače neúmerne obmedzuje, že zodpovedá za obsah publikovaného i v prípade, ak pri dodržaní všetkých pravidiel presne informuje napríklad o tom, čo zaznelo na nejakej politickej akcii,” napísal ešte predminulý týždeň renomovaný týždenník HVG v článku venovanom nutnosti novelizácie mediálneho zákona. Niektoré jeho ustanovenia pochádzajú ešte z roku 1986. Druhý problém je politická rozpoltenosť médií. Aj vďaka tomu Liszkayho prípad nevyvolal u ostatných veľa pozornosti. Nemzet je vyhranene stranícky denník opozičného Fideszu expremiéra Viktora Orbána. Jeho články často vyzerajú, ako keby ich písalo tlačové oddelenie strany a čelí enormnému množstvu žalôb.
Zoznamy stovky najbohatších Maďarov od predminulého roka pravidelne vydávajú viaceré maďarské periodiká, napríklad Magyar Hírlap, Népszabadság a Manager magazín. Každoročne sú v nich zmeny, niektoré tváre sa v nich objavujú po prvý raz, iné si vymieňajú poradie. Väčšinou nemajú nič proti tomu, že sa ocitli v týchto zoznamoch, neskrývajú svoje bohatstvo. Podľa zoznamu najbohatším Maďarom je generálny riaditeľ OTP Banky Sándor Csányi s majetkom 70 miliárd forintov (10,7 miliardy korún). Najväčšia finančná inštitúcia v krajine pôsobí aj na Slovensku. S. Csányi vďačí za svoje bohatstvo aj rozsiahlej a aktívnej investičnej činnosti v maďarskom potravinárskom sektore, nehnuteľnostiach a médiách. O šéfovi OTP Bank sa v Maďarsku žartovne hovorí, že je to jediný bankár v krajine, ostatní sú len úradníci. Veľký vplyv Csányiho v domácej ekonomike potvrdzuje aj fakt, že je zároveň podpredsedom predstavenstva a akcionárom spoločnosti MOL, kontrolujúcej rafinériu Slovnaft. Na druhom mieste je s s majetkom 65 miliárd forintov (10 miliárd korún) Sándor Demján, šéf Zväzu podnikateľov a zamestnávateľov a rozhodujúci vlastník medzinárodnej investičnej spoločnosti TriGránit. Tá realizuje svoje široké aktivity v okolitom regióne pri výstavbe obchodných, zábavných a podnikateľských centier. Necelý rok bol predsedom futbalového zväzu, ale potom zistil to, čo jeho ďalší bohatý kolega z rebríčka Gábor Várszegi - že len dobré úmysly nestačia. Preto sa teraz radšej cez nadácie venuje podpore osobností, ktoré dosahujú mimoriadne výkony v rôznych oblastiach. Patrí mu impozantné nákupné stredisko pri budapeštianskej západnej stanici West End City Center, a aj jeho mladší brat - bratislavský Polus. Po Budapešti a Bratislave plánuje spoločnosť TriGránit rozšíriť sieť svojich obchodných, zábavných a biznis centier aj v Prahe, Katoviciach, Bukurešti a Sofii. Tretia priečka patrí prezidentovi Videoton Holdingu Gáborovi Szélesovi s 54 miliardami forintov (8,3 miliardy korún). Ten investuje najmä do médií. Medzi rarity patrí vinár Huba Szeremley, ktorý je so 17 miliardami forintov na 14. mieste. Vlastní možno najväčšie vinice v Maďarsku, pri Badacsonyi. Svoje miliardy však nezískal „z vody vo víne“, ale dorába naozaj kvalitné a drahé moky. Na Slovensku sú už dávno známe Béresove kvapky. Béresova rodina zbohatla vďaka zázračným kvapkám na posilnenie imunitného systému a teraz je s 12 miliardami forintov na 20. mieste. Majiteľ horského bylinného likéru Unicum a najväčších liehovarov Péter Zwack má 8,4 miliardy forintov a patrí mu 30. priečka. Spomenúť treba aj bývalého ministra z čias socializmu Lászlóa Kapolyiho, ktorý svoj štyriapolmiliardový majetok (a 67. miesto) získal vďaka tomu, že v čase, keď všetci z Ruska utekali, on tam začínal. Teraz má elektrárne a obchoduje s elektrickou energiou. V prvej stovke − na 89. priečke - je s 3,4 miliardy forintov aj súčasný predseda vlády Ferenc Gyurcsány, ktorý bol šikovný, keď sa na začiatku deväťdesiatych rokov vo veľkom privatizovalo. Teraz ho za to opozícia ostro napáda, ale zatiaľ sa mu darí odolávať. Majetok nezískal ako výkonný politik.
Cyklisti z Rakúska, Maďarska a Slovenska 20. mája spoločne absolvujú trasu dlhú 130 kilometrov cez tri krajiny Európskej únie. Účastníci pelotónu sa o 9.00 vyberú z Námestia slobody v Bratislave do rakúskeho Nickelsdorfu, odtiaľ cez maďarský hraničný priechod Hegyeshalom do cieľového miesta Lipót, kde sa podujatie slávnostne ukončí v areáli termálneho kúpaliska. Záujemcovia sa môžu osobne prihlásiť 18. mája na Zimnom štadióne O. Nepelu v Bratislave alebo priamo 20. mája na mieste štartu.
Klinické testy dokazujú účinnosť nového maďarského nápoja, ktorý bojuje proti následkom nadmernej konzumácie alkoholu. Informoval o tom maďarský magazín HVG. Osviežujúci nápoj patentovali len nedávno a jeho chuť by mala pripomínať ríbezle a citrón. Podľa lekárov by mala limonáda rýchlo odstrániť typické symptómy opice, ako napríklad bolesti hlavy, nevoľnosť či slabosť. Prostredníctvom povzbudenia funkcií pečene a žlčníka by sa mal v organizme urýchliť proces odbúravania alkoholu. Výrobcovia tvrdia, že nápoj pozostáva výlučne z prírodných zložiek a obsahuje extrakty šiestich liečivých bylín. Podľa HVG je o patent na nový nápoj už veľký záujem aj na medzinárodných trhoch a o niekoľko mesiacov by mal byť dostupný v USA, Japonsku a Veľkej Británii.
Slovensko usporiada hokejové MS v roku 2011. V poradí 75. svetový šampionát budú o päť rokov hostiť dve najväčšie slovenské mestá - Bratislava a Košice. Rozhodli o tom delegáti Zjazdu Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF) v lotyšskej Rige. Slovensko uspelo v konkurencii Švédska a Maďarska, Fínsko sa pred hlasovaním kandidatúry vzdalo. Slovenský projekt uspel aj vďaka podpore prezidenta republiky Ivana Gašparoviča, ktorý kandidatúru prišiel podporiť osobne priamo do Rigy. V Košiciach sa MS 2011 budú hrať v novej Steel Aréne, v Bratislave vybudujú novú halu, ktorá by mala vyrásť na pravom petržalskom brehu Dunaja. Historický okamih pre Slovensko nastal o 16.10 h miestneho času v Rige, keď sa začalo v hoteli Latvija hlasovanie o usporiadateľovi šampionátu. Ešte predtým zástupca fínskeho zväzu oznámil, že jeho krajina sa vzdáva kandidatúry a zameria sa na šampionát v roku 2012. Rozhodnutie o dejisku MS sa zrodilo hneď v prvom kole a po necelých troch minútach mohol prezident IIHF René Fasel oznámiť, že Slovensko získalo nadpolovičnú väčšinu 70 hlasov. Za Švédsko bolo 20 delegátov, za Maďarsko 14. Následne šéf IIHF zablahoželal prezidentovi SZĽH Jurajovi Širokému a slovenským zástupcom pripomenul, že ich čaká náročná úloha.