Po voľbách na Slovensku ● Vládu bude zostavovať Smer
Prezident SR Ivan Gašparovič poverí lídra opozičného Smeru, ktorý vyhral sobotné parlamentné voľby, rokovaniami o zostavení novej vlády. Smer Roberta Fica vyhral voľby so značným náskokom, v parlamente obsadí tretinu kresiel.
KOALÍCIA POČET MANDÁTOV SILA KOALÍCIE
Smer+HZDS 65 nemá význam
Smer+KDH+SMK 84 kvalifik. väčšina
Smer+KDH+SNS 84 kvalifik. väčšina
SDKÚ+KDH+SMK 65 nemá význam
SDKÚ+HZDS+SMK 66 nemá význam
SDKÚ+Smer 81 kvalifik. väčšina
SDKÚ+Smer+HZDS 96 ústavná väčšina
Vo voľbách zvíťazila Smer-SD so ziskom 29,14 percenta hlasov. Nasledujú ju SDKÚ s podporou 18,36 percenta voličov, SNS, ktorú volilo 11,73 percenta občanov, SMK so ziskom 11,69 percenta hlasov, ĽS-HZDS s podporou 8,79 percenta voličov a KDH, ktorému odovzdalo hlas 8,31 percenta občanov. Účasť vo voľbách bola 54,7 percenta. Pod hranicou zvoliteľnosti sa nachádzajú KSS so ziskom 3,88 percenta hlasov, SF s podporou 3,47 percenta voličov a ANO, ktorej odovzdalo hlas 1,42 percenta občanov. Ostatné subjekty získali menej ako 1 percento hlasov.
X
Výsledky ponúkajú viacero matematických možností na zostavenie novej vládnej koalície. Takmer všetky relevantné subjekty pred voľbami preferovali vznik väčšinovej vlády, takže nová vládna koalícia by sa mala opierať o podporu minimálne 76 poslancov. Deklarovaná snaha strany Smer-SD o vytvorenie dvojčlennej koalície sa dá naplniť iba vtedy, ak by sa rozhodli spolupracovať dvaja najväčší predvolební rivali. Koalícia Smer-SD - SDKÚ-DS by v parlamente disponovala väčšinou 81 hlasov. Ak by takáto modro-oranžová koalícia nevznikla, museli by sa na vzniku vlády dohodnúť minimálne tri strany. Za predpokladu, že rokovania o vzniku kabinetu povedie Smer-SD, núkajú sa tejto strane s prihliadnutím na základný politický vývoj najmä tieto možnosti: koalícia Smer-SD - SNS - KDH (disponovala by 84 poslancami), koalícia Smer-SD - SMK - KDH (disponovala by takisto 84 poslancami) alebo koalícia Smer-SD - SNS - ĽS-HZDS (disponovala by 85 poslancami). Vzhľadom na vzťahy medzi politickými špičkami sa javí ako nepravdepodobné, ale matematicky možné aj zoskupenie Smer-SD - KDH - ĽS-HZDS, ktoré by sa opieralo o podporu 79 poslancov. Spolupráca SMK a SNS v jednej vláde je zrejme z politického hľadiska vylúčená. Pokiaľ by mala vzniknúť vláda bez účasti Smeru-SD, najpravdepodobnejšou možnosťou je spolupráca pravicových strán s ĽS-HZDS alebo SNS. Štvorkoalícia SDKÚ-DS - KDH - SMK - ĽS-HZDS by sa v snemovni opierala o väčšinu 80 poslancov a zoskupenie SDKÚ-DS - KDH - SMK - SNS by disponovalo 85 členmi zákonodarného zboru.
Slovensko po parlamentných voľbách zrejme čakajú dlhé a náročné vyjednávania o novej vláde. Najsilnejším hráčom slovenskej politiky je podľa predpokladov Smer, ktorý získal 29,14 percenta hlasov. Jeho predseda Robert Fico sa pokúsi zostaviť novú vládu. Jej podôb však existuje viacero a nikto z politikov stále nedokáže povedať, či vláda bude kombináciou bývalých koaličných a opozičných strán, alebo vznikne čisto vláda zložená s šéfov strán Fica, Slotu a Mečiara. Rokovania o zostavení novej vlády začne Fico, premiérom sa však stať nemusí. Poverenie o zostavení vlády je len neformálnou procedúrou, ktorú ani ústava neupravuje. Prezident podľa ústavy vymenuje premiéra a ním sa stane ten politik, ktorý prezidentovi oznámi, že má väčšinovú podporu parlamentu. Ak by sa pravica dohodla s HZDS, získala by väčšinu a premiérom by bol niekto z SDKÚ. Nebol by to však už asi súčasný premiér Mikuláš Dzurinda. Prekvapením volieb je veľmi dobrý výsledok SDKÚ, ktorú volilo niečo vyše osemnásť percent občanov a v porovnaní s minulými voľbami ju volilo len o niečo vyše jedenásťtisíc voličov menej. Prepad zaznamenalo HZDS, ktoré volilo v porovnaní s minulými voľbami o 360-tisíc voličov menej, získalo podporu iba 8,79 percenta hlasov. Najhorší volebný zisk v histórii HZDS komentovali podpredsedovia strany, líder Vladimír Mečiar sa neukázal. Podpredseda Viliam Veteška povedal, že nemal radosť, ale veril, že strana sa objaví v budúcej vláde. Isté sklamanie je v KDH, ktoré očakávalo dvojciferný výsledok, volilo ho 8,31 percenta ľudí. Podpredseda strany Daniel Lipšic výsledok označil za neúspech. Opačný názor mal však predseda strany Pavol Hrušovský, ktorý povedal, že je to jeden z názorov. Lipšicovi sa nepáčilo, že KDH nepovedalo pred voľbami svojim voličom, ako sa bude po voľbách správať k Smeru. Veľmi dobrý výsledok získala Slotova SNS. Slota vyhlásil, že SNS má svoje hranice, ktoré neprekročí. SNS je proti privatizácii niektorých energetických a vodárenských podnikov. SNS by mala záujem vo vláde o kreslá vnútra, dopravy, školstva a pôdohospodárstva. Z parlamentu vypadli komunisti a i Martinákovej SF. Neúspešná bola aj Ruskova ANO. Účasť občanov vo vo voľbách bola historicky najnižšia 54,67 percenta. Pred štyrmi rokmi volilo 70 percent ľudí.
Koalície Smeru, KDH, SNS, respektíve Smeru, KDH, SMK alebo Smeru, HZDS a SNS prezentoval dnes ako potenciálne varianty povolebného vládneho usporiadania líder Smeru-SD Robert Fico. (Aké sú ďalšie možné varianty?) „Dá sa predpokladať, že Smer-SD v prípade získania poverenia od prezidenta začne diskutovať so všetkými politickými stranami,” povedal Fico novinárom. Prioritou Smeru-SD naďalej zostáva napĺňanie ľavicového programu založeného na solidarite, s ktorým získal dôveru občanov. „Nepôjdeme do vlády plniť pravicový program,” konštatoval Fico. Dodal, že všetkých ďalších päť strán, ktoré sa dostali do parlamentu, sa hlási k pravici. „Treba komunikovať a hľadať riešenie,” poznamenal Fico. Zdôraznil, že Smer-SD neurobí nič, čo by ohrozilo udržateľný hospodársky rast Slovenska. Silnú diskusiu čaká v daňovej oblasti, kde víťazná strana nechce zľaviť zo svojich predstáv zavedenia dvojitej sadzby DPH a ďalších opatrení. Prezident Ivan Gašparovič pozval Roberta Fica na prvý rozhovor o budúcej vláde a povolebnej situácii na Slovensku. Stretnúť by sa mali v pondelok dopoludnia v Prezidentskom paláci. „Situácia mi dnes naznačuje, koho poverím zostavením vlády,” uviedol prezident. Iná situácia by podľa Gašparoviča nastala, keby „tento subjekt” nebol schopný zostaviť vládu, čo však prezident nepovažuje za pravdepodobné.
Po sobotňajších voľbách sa do parlamentu dostalo 150 kandidátov šiestich politických strán - Smer-SD, SDKÚ-DS, SNS, SMK, ĽS-HZDS a KDH.
Smer-sociálna demokracia má 50 poslancov: Robert Fico, Robert Kaliňák, Dušan Čaplovič, Pavol Paška, Boris Zala, Igor Šulaj, Renáta Zmajkovičová, Dušan Jarjabek, Ľubomír Vážny, Marek Maďarič, Martin Glváč, Jana Laššáková, Miroslav Chovanec, Stanislav Kubánek, Peter Žiga, Igor Federič, Pavol Pavlis, Tibor Glenda, Ján Podmanický, Ivan Varga, Jozef Burian, Darina Gabániová, Maroš Kondrót, Dušan Muňko, Jaroslav Baška, Jozef Buček, Miroslav Číž, Peter Pelegrini, Róbert Madej, Dušan Galis, Vladimír Faič, Ján Počiatek, Marián Záhumenský, Ján Richter, Peter Kažimír, Monika Smolková, Oľga Nachtmannová, Viera Tomanová, Ľuboš Martinák, Ľubomír Petrák, Milan Mojš, Ján Čech, Vladimír Matejička, Juraj Horváth, Mojmír Mamojka, Ján Zvonár, Jozef Valocký, Vladimír Jánoš, Ján Senko a Ján Kvorka.
Slovenská demokratická a kresťanská únia (SDKÚ-DS) má 31 poslancov: Iveta Radičová, Ivan Mikloš, Mikuláš Dzurinda, Eduard Kukan, Magdaléna Vášáryová, Ľuboš Micheľ, Juraj Liška, Lucia Žitňanská, Milan Hort, Pavol Kubovič, Ivan Štefanec, Martin Pado, Pavol Prokopovič, Jozef Mikuš, Alexander Slafkovský, Tatiana Rosová, Martin Fedor, Stanislav Janiš, Katarína Cibulková, Peter Miššík, Tomáš Galbavý, Štefan Kužma, Jarmila Tkáčová, Ferdinand Devínsky, Peter Markovič, Viliam Novotný, Pavol Frešo, Ján Pataky, Martin Kuruc, Zoltán Horváth a Jaroslav Ivančo.
Slovenská národná strana má 20 poslancov: Ján Slota, Anna Belousovová, Rudolf Pučík, Štefan Zelník, Dušan Švantner, Ján Mikolaj, Jaroslav Paška, Sergej Chelemendik, Anton Korba, Ivan Šaško, Marta Damborská, Jozef Rydlo, Rafael Rafaj, Emil Vestenický, Ján Slabý, Jozef Ďuračka, Peter Dubravay, Miroslav Kotian, Valentín Švidroň a Milada Belásová.
Strana maďarskej koalície má 20 poslancov: Béla Bugár, Pál Csáky, László Szigeti, Gyula Bárdos, Miklós Duray, Zsolt Simon, Tibor Bastrnák, László Köteles, László Gyurovsky, László Miklós, Iván Farkas, József Berényi, Klára Sárközy, Imre Andruskó, János Szigeti, István Pásztor, Anna Szögedi, László Nagy, Gábor Gál a Ágnes Biró.
Ľudová strana - HZDS má 15 poslanov: Vladimír Mečiar, Viliam Veteška, Tibor Mikuš, Milan Urbáni, Katarína Tóthová, Tibor Cabaj, Jozef Tarčák, Beata Sániová, Zdenka Kramplová, Milan Rehák, Ľudmila Mušková, Ján Kovarčík, Jozef Halecký, Pavol Džurina a Miroslav Jureňa.
Kresťanskodemokratické hnutie má 14 poslancov: Pavol Hrušovský, Daniel Lipšic, Vladimír Palko, František Mikloško, Július Brocka, Martin Fronc, Rudolf Bauer, Mária Sabolová, Peter Gabura, Monika Gibalová, Stanislav Kahanec, Pavol Minárik, Jozef Šimko a Pavol Abrhan.
Strana maďarskej koalície (SMK) má záujem byť súčasťou budúcej vlády. „Máme samozrejme záujem na tom, aby sme sa dostali do vlády, ktorá aj programovo bude chcieť pokračovať v tých pozitívnych trendoch, ktoré sme minimálne počas tohto volebného obdobia nastavili,” vyhlásil predseda SMK Béla Bugár. Bližšie podrobnosti nechcel zatiaľ povedať. Jedna vec je podľa neho, aby tri pravicové strany boli v budúcej vláde, druhá zase reálne možnosti. Bugár nechcel špekulovať ani o prípadnej koalícii pravice s ĽS-HZDS. Bugár už telefonoval predsedovi SDKÚ-DS a KDH Mikulášovi Dzurindovi a Pavlovi Hrušovskému, zagratuloval im k volebným výsledkom. Volal aj dvom predstaviteľom Smeru-SD, ktorý však nebrali telefón. „Patrí sa aj víťazovi volieb gratulovať,” poznamenal. Šéf maďarskej koalície očakáva, že dnešný deň bude o rokovaniach. Pre SMK bude pri nich dôležitý program, jej podmienkou prípadného vstupu do vlády bude pokračovanie v reformách. Jedna vec je podľa neho, čo má strana v programe a druhá, čo konkrétne chce. „Nie za každú cenu chceme byť v budúcej vládnej koalícii,” konštatoval. Prípadne rokovanie so Smerom-SD by SMK neodmietla. Ak predseda Robert Fico SMK pozve na rokovanie, strana sa na ňom zúčastní. „Zatiaľ nie je možné povedať, že tieto dve strany by boli programovo nejako blízke,” uviedol šéf SMK. Za dôležitú považuje strana, čo sa dostane do programového vyhlásenia vlády, ako i aj stabilitu budúceho kabinetu. „Ak napríklad nebude ochota pristúpiť na pokračovanie v daňovej oblasti, atď, tak samozrejme, do takej vlády my nemôžme ísť,” priblížil ďalej líder SMK. SMK podľa Bugára dosiahla v týchto voľbách percentuálne historické maximum, bol to jej najlepší výsledok. Poďakoval sa voličom za podporu. SMK chcela podľa, aby kampaň bola mobilizačná, čo aj bola. Prieskumy dávali SMK 10,6 až 10,7 percent a nakoniec dosiahla skoro 11,7.
R. Fico: Výsledok je fantastický
Dosiahnutý výsledok Smeru-SD vo voľbách je podľa predsedu strany Roberta Fica fantastický. Povedal to krátko po 05.00 hodine, keď už bolo spočítaných viac ako 95 percent volebných okrskov. Vyhlásil, že program novej vlády bude orientovaný „doľava“. Po odchode novinárov, ktorí na Ficovo stanovisko čakali takmer sedem hodín, pred budovou Smeru spievali „živió“, či slovenskú ľudovú pesničku Na kráľovej holi, ale aj štátnu hymnu. Fico sa poďakoval za podporu strane voličom, ktorí napriek kampani vedenej proti Smeru-SD sa jej rozhodli dať hlas. „Náš program, ktorý sme predstavili, získal významnú podporu na Slovensku, čo v praxi znamená, že hospodársky rast, ak bude Smer-SD vo vláde, bude prospešný nielen pre malú skupinu ľudí, ako tomu bolo doteraz, ale je tu obrovská šanca, že Slovensko bude solidárnejšie a spravodlivejšie,” zdôraznil Fico. Na otázku, ktorú stranu osloví ako prvú na politické vyjednávanie, neodpovedal.
SDKÚ-DS premiéra Mikuláša Dzurindu uznala víťazstvo svojho hlavného súpera Smeru-SD v sobotňajších parlamentných voľbách. Strana chce naďalej úzko spolupracovať s kresťanskými demokratmi (KDH) a Stranou maďarskej koalície (SMK) aj v prípadnej opozícii. SDKÚ-DS premiéra Mikuláša Dzurindu uznala víťazstvo svojho hlavného súpera Smeru-SD v sobotňajších parlamentných voľbách. Strana chce naďalej úzko spolupracovať s kresťanskými demokratmi (KDH) a Stranou maďarskej koalície (SMK) aj v prípadnej opozícii. Dzurinda to dnes povedal novinárom. SDKÚ-DS skončila vo voľbách druhá, keď dosiahla prekvapivo vysoký výsledok nad 18 percent. „Mám záujem na politickej a programovej kontinuite,” povedal Dzurinda. Spolupráca s KDH a SMK by podľa neho garantovala udržanie ekonomických a sociálnych reforiem, ktoré presadila jeho vláda v uplynulých rokoch. „Dohromady máme slušnú silu,” konštatoval. Dzurinda sa pre úzku spoluprácu s KDH a SMK vyslovil už pred voľbami. Trojica stredopravicových strán bude v parlamente v menšine, a to aj napriek nečakanému zisku premiérovej Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie - Demokratickej strany. „Je pre nás kľúčové, aby sme dokázali spoločne postupovať so stredopravými stranami, s ktorými zdieľame rovnaké programové priority, aby sme aj spolu s nimi uvažovali, ako ďalej,” doplnil Dzurindu podpredseda SDKÚ a minister financií Ivan Mikloš. „Zároveň platí, že voľby vyhral Smer. Na ňom sú teraz ďalšie kroky,” dodal.
Voliči, ktorí hlasovali poštou zo zahraničia, svoj hlas dali predovšetkým SDKÚ-DS. Z 543 odovzdaných obálok bol v 265 hlas pre SDKÚ, na druhom mieste sa umiestnil Smer-SD so 73 hlasmi a nasleduje KDH, ktoré získalo priazeň 49 voličov. Hlasy zo zahraničia získali ešte SMK - 40, SNS - 32, ĽS-HZDS-27 a Slobodné fórum 22 hlasov. Ostatné strany získali menej ako dve percentá hlasov občanov s trvalým pobytom v zahraničí.
Presne 532 Slovákov v zahraničí hlasovalo v predčasných voľbách do Národnej rady SR. Všetci do 16. júna vrátili hlasovacie lístky do osobitného volebného okrsku v Bratislave-Petržalke, potvrdila to vedúca organizačného oddelenia petržalského miestneho úradu Denisa Paulenová. Posledný list prišiel v piatok asi o 19.30 h. O voľbu poštou prejavilo záujem 582 Slovákov s trvalým pobytom v zahraničí, ktorí prvýkrát mali možnosť zapojiť sa do rozhodovania o kreslá v Národnej rade SR. Najviac žiadostí o poslanie hlasovacích lístkov prišlo z Čiech, ale hlásili sa aj voliči zo Spojených štátov, Kanady, Mexika, Kuvajtu, Izraela či Nového Zélandu. Do výsledku hlasovania sa teda započíta 532 hlasovacích lístkov, ktoré v obálkach vysypú do volebnej urny. Zapisovateľka Ústrednej volebnej komisie Lívia Škultétyová uviedla, že volebnú schránku s týmito lístkami osobitná okrsková komisia otvorí po 22.00 h, teda rovnako ako v ostatných 5899 volebných miestnostiach na Slovensku. Zo zahraničia mohli voliť aj občania SR, ktorí majú trvalý pobyt na Slovensku, ale v čase volieb nebudú doma. Podľa informácií z Ústrednej volebnej komisie na obecné úrady poslalo hlasovacie lístky vyše 3200 záujemcov. Ich presný počet bude známy pri oficiálnom vyhlásení volieb
.Nový parlament sa podľa ústavy zíde do 30 dní od vyhlásenia výsledkov volieb. Ustanovujúcu schôdzu novej Národnej rady SR zvolá prezident SR Ivan Gašparovič. Ak by tak neurobil, noví poslanci sa zídu automaticky na 30. deň po vyhlásení výsledkov volieb. Ak dnes podľa očakávania Ústredná volebná komisia oznámi oficiálne výsledky volieb, poslanci sa zídu najneskôr 18. júla. Ustanovujúcu schôdzu bude riadiť súčasný zastupujúci predseda parlamentu Béla Bugár. Do jeho rúk noví poslanci slávnostne zložia sľub. Nato by v tajnej voľbe mali zvoliť nového predsedu parlamentu, ktorému vzápätí Bugár odovzdá vedenie schôdze. Na prvej schôdzi sa parlament dohodne aj na počte podpredsedov snemovne a v tajnej voľbe bude o nich hlasovať. Na zvolenie členov vedenia NR SR je potrebných najmenej 76 hlasov. Zákonodarný zbor zriadi na prvom stretnutí aj parlamentné výbory - mandátový a imunitný, výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, eurovýbor, ústavnoprávny výbor a osobitné kontrolné výbory na kontrolu činnosti SIS, VOS a NBÚ. Zároveň rozhodne o počte a poslaní ďalších výborov, ktoré nemá v zákone striktne určené, a dohodne sa na ich zložení. Vláda podá po ustanovujúcej schôdzi nového parlamentu demisiu do rúk prezidenta. Svoju funkciu však vykonáva až do vymenovania nového kabinetu. Ten je povinný do 30 dní po svojom vymenovaní predstúpiť pred poslancov, predložiť im svoj program a požiadať o vyslovenie dôvery. Na vyslovenie dôvery je potrebný nadpolovičný počet prítomných poslancov, pretože ústava osobitne neupravuje kvórum na vyslovenie dôvery vláde po predložení jej programového vyhlásenia.
Na sobotňajších parlamentných voľbách sa zúčastnilo 54,67 percenta oprávnených voličov. Ide o historicky najnižší záujem občanov o voľby do zákonodarného zboru od pádu komunizmu. Možnosť spolurozhodovať o veciach verejných najviac oslovila ľudí v prvých slobodných voľbách po roku 1989. V júni 1990 prišlo k volebným urnám rekordných 95,39 percenta občanov. Druhú najvyššiu účasť Slovensko zaznamenalo v roku 1998, keď o budúcom smerovaní krajiny rozhodovalo 84,24 percenta voličov. V roku 1992 využilo svoje volebné právo 84,2 percenta občanov, o dva roky neskôr v predčasných parlamentných voľbách 75,65 percenta a v roku 2002 hlasovalo 70,06 percenta voličov. Okrem parlamentných volieb sa tešila záujmu občanov aj prvá priama voľba prezidenta. V roku 1999 spolurozhodovalo o novej hlave štátu v prvom kole 73,89 percenta voličov, v druhom kole 75,45 percenta. O päť rokov neskôr sa už ukázal klesajúci záujem občanov o veci verejné - v prvom kole prišlo do volebných miestností 47,94 percenta občanov, v druhom kole 43,5 percenta. Tento trend potvrdili aj voľby do Európskeho parlamentu v roku 1994 (účasť 16,96 percenta) i vlaňajšie voľby do orgánov vyšších územných celkov (v prvom kole účasť 18,02 percenta, v druhom 11,07 percenta). Predbežný neoficiálny výsledok účasti na tohtoročných parlamentných voľbách dnes zverejnil Štatistický úrad SR po sčítaní hlasov zo všetkých volebných okrskov.
Do parlamentu sa po sobotňajších parlamentných voľbách dostane len šesť strán, rokovania o vládnej koalícii však budú zložité. Zhodujú sa na tom viacerí politológovia, ktorých názory sa ale rozchádzajú v tom, aké zoskupenie bude nakoniec víťazné. Je však málo pravdepodobné, že sa nejakým zásadným spôsobom zmení kurz slovenskej politiky, i keď tvrdosť pravicovej rétoriky už zrejme nebude až taká silná, tvrdí Ľubomír Blaha z Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied. Rastislav Tóth tvrdí, že veľa bude závisieť od predvolebných dohôd medzi trojicou pravicových strán a ĽS-HZDS. Je presvedčený o tom, že táto štvorica vyjednávala už dávno pred voľbami, ale kam siahajú dohody, sa ukáže až teraz. Pripustil, že KDH a ĽS-HZDS sú neistými členmi pre pravicovú koalíciu a môže sa udiať všeličo. „Menší budú hľadať ako sa zbaviť toho väčšieho,” dodal. Blaha sa domnieva, že spojenie pravicovej trojky a ĽS-HZDS je málo pravdepodobné. Nevie si totiž predstaviť najmä spoluprácu medzi Mečiarovým hnutím a kresťanskými demokratmi. Aj Pavel Haulík z agentúry MVK si myslí, že takáto koalícia je menej pravdepodobná. KDH pritom nevylúčilo, že pôjde do opozície. V takom prípade sa podľa Haulíka reálne črtá koalícia Smeru-SD so SNS a ĽS-HZDS. Ide však o koalíciu, pre ktorú kresťanskí demokrati možno svoj odchod do opozície zvážia. V takom prípade prichádza do úvahy koalícia Smer-SD s KDH a SMK. Znamenalo by to však, že Robert Fico by nemohol úplne zastaviť pravicové reformy. Takéto zoskupenie by podľa Blahu znamenalo len ich mierne prispôsobenie. Podľa výsledkov by prichádzali do úvahy aj ďalšie koalície, ktoré by mali kvalifikovanú alebo ústavnú väčšinu. Ide o spojenectvo Smeru-SD s KDH a SNS, SDKÚ-DS so Smerom-SD a KDH, alebo SDKÚ-DS so Smerom-SD a SMK, prípadne koalíciu len Smeru-SD s SDKÚ-DS. Práve posledná menovaná je však podľa politológov veľmi málo pravdepodobná. V rámci možností ešte ostáva aj spojenie Smer-SD a ĽS-HZDS alebo SDKÚ-DS so Smerom-SD a ĽS-HZDS. K týmto alternatívam sa však analytici vôbec nevyjadrili.
Najväčším prekvapením parlamentných volieb je výsledok SDKÚ-DS, ktorá dokázala získať až prekvapivo vysoký prírastok skutočných preferencií v porovnaní s predvolebnými prieskumami. Myslí si to analytik Pavel Haulík z agentúry MVK, podľa ktorého sú teda voľby úspechom najmä pre lídra SDKÚ-DS Mikuláša Dzurindu. Tento výsledok však treba podľa neho brať komplexne a SDKÚ-DS za to vďačí najmä tomu, ako sa dokázala vyrovnať s vládnou krízou, no predovšetkým tomu, že dokázala mať predčasné voľby plne vo svojej réžii. Ako dodal Haulík pre agentúru SITA, okrem toho, že Dzurinda dokázal určiť ich termín, tak aj definoval hlavnú tému kampane. Analytik však zdôraznil, že aj výsledok Smeru-SD je tiež určite úspechom, i keď v jeho prípade sa s víťazstvom počítalo. Výsledky Smeru-SD a SDKÚ-DS prirovnáva Haulík k remíze, pretože Dzurindova únia mala horšiu štartovaciu pozíciu. Naopak, ako fiasko a katastrofu označil Haulík výsledok ĽS-HZDS. Ľudová strana Vladimíra Mečiara stratila v porovnaní s predchádzajúcimi parlamentnými voľbami zhruba polovicu elektorátu. Neúspechom je hlavne to, že hnutie nedokázalo obhájiť svoju pozíciu z minulosti napriek tomu, že bolo štyri roky v opozícii. Rovnako boli neúspešní aj komunisti. Tí sa ukázali byť ako stranou na jedno použitie, dodal Haulík. Takýto prívlastok si vyslúžila aj ANO. V prípade neúspechu Slobodného fóra nie je analytik až natoľko prekvapený. Pripomenul, že strany, ktoré vznikajú v priebehu volebného obdobia, majú nestabilných voličov. Bol to pekný pokus, ktorý nevyšiel, okomentoval analytik snahu slobodných. Dosiahnutým výsledkom sa nemôže podľa Haulíka chváliť ani KDH, a to napriek tomu, že obhájilo svoje pozície z predchádzajúcich volieb. Ambície kresťanských demokratov však boli určite väčšie. Ani víťazom, ani porazeným týchto volieb je SMK, ktorej sa opäť potvrdila stabilita elektorátu. Drží si ho napriek mnohým turbulenciám. Podľa analytika však SMK nemá šancu si počet voličov rozšíriť bez základnej zmeny svojho programu. Keďže sa do parlamentu dostali o dve strany menej ako sa pôvodne počítalo, zjednodušila sa tým situácia pre vznik možnej vládnej koalície. Možné varianty sa zúžili. No napriek budú povolebné rokovania zložité a podľa analytika neexistuje ideálne riešenie. Otázny bude postoj KDH, ktoré nevylúčilo, že pôjde do opozície. Ak by na tomto názore trvalo, tak nevznikne podľa Haulíka vláda bez Smeru-SD. Potom sa ako reálna črtá koalícia Smeru-SD so SNS a ĽS-HZDS. Kresťanskí demokrati práve preto zrejme svoj odchod do opozície zvážia. Určite od začiatku sa však bude rokovať o koalícii medzi Smerom-SD a KDH spolu s SMK. Ako menej pravdepodobný vidí Haulík vznik spojenectva medzi SDKÚ-DS, KDH, SMK a ĽS-HZDS.
Strana SDKÚ-DS má aj po parlamentných voľbách ambíciu dosiahnuť vládnu politickú a programovú kontinuitu, nemá však istotu, či sa tak naozaj stane. Po oznámení predbežných výsledkov to pre novinárov uviedol premiér a predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda. Zopakoval pritom, že najsilnejšou garanciou kontinuity a pokračovania reforiem je spolupráca trojice strán SDKÚ-SMK-KDH. „Dohromady máme slušnú silu a ja si veľmi želám, aby naša spolupráca bola efektívna a produktívna,” uviedol. „Sme šťastní, ale k plnej spokojnosti nám chýba presvedčenie alebo poznanie, že aj po parlamentných voľbách bude na Slovensku programová a politická kontinuita. Nevieme, či bude na Slovensku zostavená vláda, ktorá dokáže udržať a dokončiť reformy, prípadne ich doladiť, či dokáže zodpovedne fungovať v euroatlantickom priestore,” povedal Dzurinda. O ďalšom postupe a stratégii SDKÚ jej predseda nechcel hovoriť. Priznal, že po oznámení predbežných výsledkov mu telefonicky zablahoželal predseda SMK Béla Bugár. Líder SDKÚ sa poďakoval voličom za podporu. „Sme dojatí, veľmi milo prekvapení a veľmi vďační,” povedal s tým, že s každým jedným hlasom voličom bude jeho strana nakladať veľmi zodpovedne. Ako pozitívne signály z volieb Dzurinda označil kryštalizovanie politickej scény. „Jedna z takýchto podľa mňa pozitívnych skúseností je aj taká, že zrádzať sa nevypláca,” povedal na adresu Slobodného fóra. Volebnú účasť na úrovni 54 percent nevníma ani pozitívne, ani negatívne. Výsledky volieb prijalo nadránom vedenie SDKÚ-DS v straníckej centrále v bratislavskom Ružinove záverečným potleskom. Vedenie strany vývoj sčítavania hlasov sledovalo na veľkoplošných obrazovkách. „Platí, kde vôľa tam cesta,” povedal ku koncu predseda strany svojim straníckom kolegom. Jeden z nich skonštatoval, že SDKÚ dosiahlo hetrik, keď s volebným číslom 18 dosiahlo 18. júna vyše 18 percent hlasov.
Predseda Slovenskej národnej strany (SNS) Ján Slota dnes poďakoval voličom strany za dôveru a zdôraznil, že získané mandáty národniarov zaväzujú k tomu, aby strana naplnila svoje predvolebné sľuby. Národniari sa chcú po prípadnom vstupe do vlády uchádzať prednostne o kreslo ministra vnútra a ministra dopravy, pôšt a telekomunikácii. Zdôraznil však, že SNS disponuje takou kapacitou odborníkov, že by bez problémov mohla zložiť celú vládu. „Sú ale aj ďalšie ministerstvá, o ktoré by sme mali záujem, či už je to ministerstvo pôdohospodárstva alebo školstva,” dodal Slota na tlačovej besede s novinármi. „Samozrejme, že budeme požadovať minimálne jedného podpredsedu,” povedal Slota, ktorý tvrdí, že parlament by mal čiastočne kopírovať možné účinkovanie strany vo vláde. Pre SNS by si želal aj posty predsedov v niektorých vládnych výboroch. Prvý krok, ktorý SNS v prípade obsadenia postu ministra vnútra podnikne, budú zmeny týkajúce sa fungovania polície. „Zásadným spôsobom by sme rekonštruovali políciu,” povedal pre agentúru SITA Slota, ktorý chce neefektívnosť polície riešiť podľa vzoru Veľkej Británie. O vzniku možnej koalície nechcel predčasne hovoriť, ale domnieva sa, že momentálne prebiehajú koaličné rokovania medzi stranami doterajšej koalície. „Je zarážajúce, že ešte niektorý zo slovenských politických subjektov môže uvažovať nad spoluprácou s SMK. Nerozumiem tomu a je mi z toho zle. Bude dosť záležať na ĽS-HZDS, aby nešla spoločne s SMK, aj keď u toho pána, ktorý by mal v podstate z titulu dosiahnutých výsledkov HZDS, pokiaľ je človek a chlap, konečne odísť na zaslúžený odpočinok,” skonštatoval Slota. Všetko podľa neho závisí od ĽS-HZDS, či nezradí slovenské záujmy, tak, ako to hnutie sľubovalo pred voľbami. „Vtedy sa vystatovali, akí sú národniari a teraz zrazu možno uvažujú aj o tom, že by niekomu začali s prepáčením lízať zadnú časť tela, dokonca pánu Bugárovi,” povedal na adresu počínania HZDS Slota. Podľa predsedu národniarov nemusí byť spojenie strán Smer-SD, SDKÚ-DS a SNS ideálne, ale je optimálne a Slovensku by zaručilo stabilnú vládu. Z tohto hľadiska by podľa lídra národniarov bolo prospešné, ak by došlo k určitému prieniku programových cieľov jednotlivých strán. Slovenská národná strana (SNS) má svoje „mantinely a hranice”, na ktorých bude trvať pri prípadnom vstupe do vlády a nemôže ich prekročiť. „SNS to, čo sľúbila pred voľbami, bude sa snažiť aj presadiť. Politika je vec kompromisu. Máme určité hranice a mantinely, ktoré nemôžeme prekročiť. Medzi tými mantinelmi sa však dá korčuľovať,” povedal na hodnotiacom brífingu novinárom Slota. Ako povedal, patrí medzi ne neprivatizovanie strategických podnikov, štát by mal v SPP zase získať väčšinový balík, treba „sa pozrieť” na privatizáciu Slovenských elektrární, zastaviť likvidáciu Jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Slota za dôležité považuje tiež zastavenie pripravovanej privatizácie Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti a tvrdí, že sú za ňou „zase Maďari”. Podľa Slotu je to viacero vecí, ale SNS sa chce „pozrieť na Slovenský pozemkový fond” a prenajímanie pôdy. Slota naznačil, že sa už teraz intenzívne rokuje o prípadnej vládnej koalícii predovšetkým medzi vládnymi stranami. „Je pre mňa zarážajúce, že niekto ešte so slovenských subjektov môže uvažovať so spoluprácou so SMK. Je to nepochopiteľné a je mi z toho zle,” vyhlásil. Na mysli má predovšetkým súčasné vládne subjekty a tvrdí, že tam sa už „intenzívne” rokuje. „Teraz bude záležať, aby HZDS nešlo v holporte maďarskej koalície. I keď u toho pána, ktorý by mal na základe týchto výsledkov už ísť na zaslúžili odpočinok. Neviem, či odíde, až keď už bude mať nulu na krku,” prezentoval svoj názor Slota. Záležať bude od toho, ako hovorí, aby HZDS nezradilo slovenské záujmy. Slota zopakoval, že SNS bude v prípadnej budúcej vlády trvať na obsadení postov rezortov vnútra a dopravy. Pripustil však, že SNS má dosť odborníkov a strana by bez problémov zložila celú vládu. „Sú však aj ďalšie ministerstvá, o ktoré by sme mali záujem - ministerstvo pôdohospodárstva a školstva,” zdôraznil Slota. Národniari budú „požadovať” post podpredsedu NR SR a predsednícke posty vo výboroch by mali „kopírovať” zastúpenie SNS v prípadnej vláde.
Aliancia nového občana (ANO) netají sklamanie, pretože jej ambíciou bolo stať sa jednou z parlamentných strán. Podľa predbežných neoficiálnych výsledkov strana v sobotných voľbách získala 1,42 percenta hlasov. „ANO berie na vedomie výsledky parlamentných volieb do NR SR a gratuluje víťazným parlamentným stranám,” uviedla pre TASR Magda Krasulová, ktorá pôsobí vo funkcii generálneho sekretára ANO. Analýzou volebných výsledkov, ako aj ďalším postupom ANO, sa podľa nej bude zaoberať utorkové mimoriadne predsedníctvo v sídle ANO. Alianciu nového občana (ANO) založil v roku 2001 bývalý generálny riaditeľ TV Markíza Pavol Rusko. Ten je stále jej predsedom, volebnou líderkou bola Eva Černá. V čase svojho vzniku si aliancia dala za cieľ mať miesto v strede politického spektra s orientáciou doprava a na liberálne hodnoty. Programovo chcela znížiť vplyv štátu na ekonomiku, podporovať súkromný sektor, decentralizovať štátnu správu a zabezpečovať rovnosť pred zákonom pre všetkých občanov. Ustanovujúci kongres sa uskutočnil 26. mája 2001. V parlamentných voľbách 2002 získala ANO 8,01 percenta hlasov a 15 mandátov v NR SR. Strana sa stala spolu s SDKÚ, SMK a KDH vládnou stranou. V roku 2004 ANO neuspela vo voľbách do Európskeho parlamentu, keď jej kandidáti dostali 32 653 hlasov. Na vstup do EP bolo rovnako ako do NR SR potrebných päť percent, ANO získala 4,65 percenta hlasov. Strana sa začala štiepiť v auguste 2005, kedy z vlády odvolali vtedajšieho ministra hospodárstva Pavla Ruska. Strana odišla z vládnej koalície bez takzvaných Lintnerovcov, ktorí ostali podporovať vládu.
Ľudia sa boja ďalších radikálnych zmien a to mohlo niektorých viesť k voľbe pravice, ale ďalších aj k rezignácii. Myslí si to sociologička Zuzana Kusá, ktorá pre agentúru SITA dodala, že časť voličov v sobotňajších voľbách mohla mať strach rozhodnúť, aby nebolo ešte horšie. Kusá si vysvetľuje volebný úspech SDKÚ-DS tým, že k jej voličom sa pridali tí, čo chceli kontinuitu a stavili na jedného koňa. Kresťanským demokratom tak zostali len naozaj verní voliči. Za neúspechom ĽS-HZDS stojí podľa sociologičky fakt, že ide čiastočne o stranu jednej generácie a ďalším faktorom je aj „stigma hrdelných zločinov”, ktoré sa z touto stranou spájajú. Mladšiu generáciu môže tento fakt blokovať pri rozhodovaní a žiadne levíčatá na billboardoch nepomôžu, dodala. V prípade SNS sa zdá, že táto strana získala časť mladých kresťanských nespokojných voličov. Kusá sa obáva, že líder národniarov Ján Slota neustúpi od hry maďarskou kartou a stane sa z toho „veľmi divné politikum”. Smer-SD už má veľmi stabilizovaného voliča a pre ľavicového voliča to bola podľa nej vlastne jediná alternatíva. V kampani voličov výrazne ovplyvňujú výsledky verejnej mienky. Volič, ktorý chce voliť, postupuje veľmi racionálne so svojím hlasom. Ak zistí, že jeho favorizovaná strana stráca, tak neriskuje a investuje do voliteľnej strany. To mohlo podľa Kusej veľmi poškodiť Slobodné fórum. Celkovo predvolebnú kampaň charakterizovala Kusá ako „skôr slušnú”. Strany si dávali pozor, aby nepôsobila nákladne. Bombastickosť mohla budiť podozrenie a tak sa snažili dodržiavať v kampani príťažlivú striedmosť. Zrušenie moratória mohlo navodiť podľa Kusej len jemné zmeny.
Strana maďarskej koalície (SMK) má záujem byť súčasťou budúcej vlády. „Máme samozrejme záujem na tom, aby sme sa dostali do vlády, ktorá aj programovo bude chcieť pokračovať v tých pozitívnych trendoch, ktoré minimálne počas tohto volebného obdobia sa nastavili,” vyhlásil predseda SMK Béla Bugár. Očakáva, že dnešný deň bude o rokovaniach. Pre SMK bude dôležitý program, jej podmienkou prípadného vstupu do vlády bude pokračovanie v reformách. „Nie za každú cenu chceme byť v budúcej vládnej koalícii,” konštatoval. Prípadne rokovanie so Smerom-SD by SMK neodmietla. „Zatiaľ nie je možné povedať, že tieto dve strany by boli programovo nejako blízke,” uviedol šéf SMK. Za dôležitú považuje strana aj stabilitu budúcej vlády. SMK podľa Bugára dosiahla v týchto voľbách percentuálne historické maximum, bol to jej najlepší výsledok. Poďakoval sa voličom za podporu. Bugár už zablahoželal telefonicky predsedovi SDKÚ-DS a KDH Mikulášovi Dzurindovi a Pavlovi Hrušovskému. Volal aj dvom predstaviteľom Smeru-SD, ktorí však nebrali telefón.
ĽS-HZDS má dobrý predpoklad podieľať sa na budúcej vládnej koalícií a pozíciu pokračovať v politike. V reakcii na neoficiálne výsledky parlamentných volieb to pre TASR vyhlásil podpredseda strany Viliam Veteška. „Otvorene hovorím, že nemáme radosť z takéhoto výsledku, ale na druhej strane netreba z toho padnúť na zadok, ani na kolená,” povedal. Veteška však verí, že ĽS-HZDS bude súčasťou novej vládnej koalície, konkretizovať svojich potenciálnych koaličných partnerov nechcel. Zamerať sa chce na presadzovanie sociálnej bezpečnosti občanov a investičného rozvoja SR. V hnutí však musí podľa Vetešku prebehnúť vážna diskusia a hodnotenie neúspechu hnutia vo voľbách. „Je predčasné takéto veci rozprávať. Ja mám sám názor, ale takéto veci sa musia zodpovedať s chladnou hlavou. Máme zajtra vedenie strany, pozajtra politické grémiu a bude to kolektívne hodnotenie,” dodal. ĽS-HZDS získalo podľa neoficiálnych výsledkov vo voľbách iba 8,79 percenta voličských hlasov, čo je hlboko pod očakávaniami predstaviteľov strany, ale aj odbornej verejnosti.
Odliv voličov Komunistickej strany Slovenska (KSS) pripisuje jej predseda Jozef Ševc sľubom Smeru-SD. „Volič - sympatizant odišiel pre istotu, že sa zrejme niečo podarí Smeru-SD, ten mal našu rétoriku, ale sľuby sociálnej demokracie,” uviedol pre TASR Ševc v reakcii na predbežné neoficiálne výsledky. Výsledky volieb podľa neho nenasvedčujú predvolebným náladám. Podľa neho viacerí ľudia predtým hovorili, že budú voliť komunistov a fakticky volili Smer-SD. KSS očakávala, že prekročí 5-percentú hranicu a dostane sa do NR SR, ešte piatkový prieskum jej nameral 5,9 percenta hlasov. Podľa Ševca obavy občanov, ktorí sú vystresovaní reformami, sú také veľké, že znovu uverili stranám, ktoré sľubujú, že ich zmenia, skorigujú, či vylepšia. Uznal aj to, že strane chýbala masívnejšia predvolebná kampaň. Tvrdí, že na ňu nemali také prostriedky ako ostatné strany. Na druhej strane uznáva, že by to strane veľmi nepomohlo. „Dnes ešte slovenská spoločnosť nedozrela na nejaké prenikavé zmeny, čo sa týka sociálneho programu, dnes je obava, strach a peniaze rozhodli aj v týchto voľbách,” uzavrel predseda KSS. Ševc sa poďakoval voličom, ktorí komunistom odovzdali hlas s vedomím, „že je relevantnou jedinou ľavicou stranou, ktorá vie dodržať svoje sľuby”. KSS vyhlasuje, že neustúpi zo svojho programu sociálne spravodlivej spoločnosti a jej prvoradou úlohou bude naďalej zápas za odstránenie biedy a chudoby. KSS podrobí analýze dosiahnuté výsledky a v najbližšom období s ňou oboznámi členskú základňu a svojich sympatizantov. KSS sa dostala do NR SR v septembri 2002 so ziskom 6,32 percent. Vďaka podpore 181 872 hlasov voličov pred štyrmi rokmi obsadila v parlamente 11 kresiel. Prvý neúspech zaznamenala vo voľbách do Európskeho parlamentu, kde získala 31 908 hlasov, teda 4,54 percenta. Do Bruselu pritom mohli vyslať svojho zástupcu strany so ziskom viac ako päť percent. V sobotných voľbách do NR SR je zisk KSS ešte nižší - podľa predbežných neoficiálnych výsledkov ju volilo 3,88 percenta voličov.
Parlamentné voľby nás po tretíkrát presvedčili, že robotníci, výrobná inteligencia a dôchodcovia robotnícku stranu v spoločnosti nepotrebujú, pretože ju nepodporovali alebo nešli voliť. Povedal to v reakcii na výsledky volieb predseda Združenia robotníkov Slovenska Ján Ľupták. „Keďže táto strana tu nie je potrebná, jej orgány rozhodnú, či pôjde do likvidácie, alebo čo s ňou bude ďalej,” uviedol Ľupták v rozhovore pre agentúru SITA. „Nemá význam sa trápiť pre druhého,” povedal na otázku, či už nechce byť predsedom strany, ktorú zakladal a ktorá v období rokov 1994 až 1998 bola súčasťou vládnej koalície. Smer-SD, ktorý v parlamentných voľbách získal najviac hlasov, podľa Ľuptáka, nie je ľavicová strana. „To je len zásterka, pretože veľkopodnikatelia a privatizéri nemôžu tvoriť ľavicovú stranu. Ľudia to pochopia, až bude Smer vládnuť,” vyhlásil Ľupták. Podľa neho však budú rokovania o budúcej vláde veľmi komplikované a ak sa ju podarí zostaviť, čas ukáže, či vydrží aspoň rok. ZRS získalo vo voľbách 0,29 percenta hlasov, keď ju volilo 6 863 voličov.
Zisk SDKÚ v sobotňajších parlamentných voľbách je vysoko nad očakávania. Uviedol to pre agentúru SITA politológ Rastislav Tóth. Výsledok tejto strany je neprimeraný postojom verejnosti pred voľbami. Tóth si myslí, že na tento výsledok mali vplyv posledné dni pred voľbami, keď SDKÚ začalo robiť pomerne silnú kampaň hlavne cez elektronické médiá. Keďže neponúkli nič prekvapujúce, Tóth si myslí, že voliči zareagovali hlavne na akýsi strach z toho, že by sa doterajší systém mal zrútiť či zastaviť vývoj. Pod neúspech ĽS-HZDS sa podľa Tótha podpísalo to, že ľudia nevedeli či sú opozičná strana alebo sekundárna vládnuca strana. „Ľudia nevedeli komu svojím hlasom pomáhajú a časť ľudí, ktorí by volili ĽS-HZDS, rovno volilo SDKÚ,” myslí si Tóth. Táto strana zaznamenáva pri voľbách permanentný pokles hlasov a blíži sa k piatim percentám. Ak chcú byť parlamentnou stranou aj po ďalších voľbách, musia urobiť nejakú ráznu zmenu a vyvodiť konzekvencie, vyhlásil. Kresťanskí demokrati podľa neho tiež doplatili po odchode z vlády na to, že deklarovali obojakosť. „Po odchode z koalície chceli aj podporovať vládu, aj byť proti nej, a to sa nedá,” zdôraznil. KDH si nenašlo parketu a nevyužilo potenciál, ktorý mal v sebe odchod z vlády, dodal. Pomerne vysoký náskok Smeru-SD je spôsobený podľa Tótha tým, že ide o jedinú akceptovateľnú stranu, ktorá sa hlási k ľavici. Ak by mali konkurenta, tak by sa museli o voliča podeliť. Zisk SMK pokladá Tóth za štandardný, ale je mu ľúto, že táto strana rezignovala na stranu celoplošného typu. Pod úspešný výsledok SNS sa podpísalo zlúčenie národných strán a to, že „bývalí náčelníci, ktorí proti sebe bojovali, už nestoja proti sebe.” Neúspech KSS pri nízkej účasti voličov pokladá politológ za prekvapujúci. K neúspechu Slobodného fóra prispela aj nekonzistentná ponuka kandidátov, ktorá nedávala záruku zreteľnej politiky a súdržnosti. Aj táto strana lavírovala medzi tým, že je opozičná strana a podporou vlády. „Stratili na nezreteľnosti a nedôslednosti prezentácie,” zdôraznil ďalej Tóth. Politológ si myslí, že podoba budúcej vlády bude silne závisieť od vyjednávačov a od predvolebných dohôd. Ak sú tieto dohody medzi trojicou pravicových strán a ĽS-HZDS dostatočne široké, tak Smer-SD nemá šancu, podčiarkol. Táto štvorica vyjednávala už dávno pred voľbami, ale kam siahajú dohody sa ukáže až teraz. Pripustil, že KDH a ĽS-HZDS sú neistými členmi pre pravicovú koalíciu a môže sa udiať všeličo. „Menší budú hľadať, ako sa zbaviť toho väčšieho,” doplnil.
Smer-SD obhájil svoju pozíciu a stal sa víťazom parlamentných volieb a bude zostavovať vládu. Tvrdí to politológ Ľubomír Blaha z Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied (SAV), podľa ktorého je prekvapením najmä SDKÚ-DS, ktorá získala už pri druhých voľbách omnoho viac percent ako jej naznačovali predvolebné prieskumy. Podľa Blahu sa z SDKÚ-DS pomaly stáva fenomén - je z nej „strana volieb.” Ako dodal, strana Mikuláša Dzurindu má prostriedky na silnú a umnú kampaň, ktorá jej aj tentoraz vyšla a okrem toho jej zahrala do karát aj pomerne nízka účasť. Voľby ukázali, že puto medzi voličmi a SDKÚ-DS je omnoho silnejšie ako v iných prípadoch. Naopak, pomaly sa vytráca predsudok o disciplinovanom voličovi KSS, KDH aj KSS, ktorým podpora klesla. Pre Smer-SD a SDKÚ-DS, ako aj pre SNS priniesli voľby dobrý výsledok. V prípade národniarov sa dá podľa Blahu hovoriť o prekvapení, keďže získali viac ako sa očakávalo. Súvisí to podľa neho aj so silou SMK, ktorá mobilizovala voličov SNS. Rovnaký efekt však pôsobil aj opačne. Je to dôkazom, že národný pól v slovenskej politike stále existuje. Naopak, pre ĽS-HZDS znamenali voľby opäť prepad. Ten potvrdzuje trend, že hnutie Vladimíra Mečiara dlhodobo stráca podporu a pri ďalších voľbách už ani nemusí prejsť do parlamentu. Pre Blahu je prekvapením aj to, že KSS sa nedostala do národnej rady. Znamená to, že ľavica ako taká sa napriek prvenstvu Smeru-SD nedá považovať za víťaza týchto volieb. Neúspech SF zase znamená, že na čas odchádza zo slovenskej politiky aj liberálna agendy. Okrem národnostného pólu zohral veľkú úlohu vo voľbách aj pól medzi pravicou a ľavicou. Výsledok hlasovania tiež ukázal, že „fenomén Mečiar” sa už vytráca. Rovnako aj cirkevná agenda, čo sa podpísalo pod neúspech slobodných aj ANO, ale i KDH. Hoci do parlamentu postúpilo len šesť strán, rokovania o budúcej koalícii budú podľa Blahu zložité. Smer-SD sa nemôže spoľahnúť na nič. Určite však v prvom kole rokovaní bude hrať Robert Fico prím. Možno sa teraz vrhne do koalície so SNS a ĽS-HZDS, ktorá by mu umožnila zastaviť pravicové reformy. Otázna je aj koalícia Smer-SD s KDH a SMK, čo by znamenalo len mierne prispôsobenie reforiem. Ak však zlyhajú rokovania Fica, tak potom príde na rad SDKÚ-DS a jej koalícia s SMK, KDH a ĽS-HZDS. Avšak spojenie najmä medzi poslednými dvoma považuje politológ za málo pravdepodobnú. SDKÚ-DS by mohla tiež apelovať na vznik veľkej koalície so Smerom-SD, čo však je tiež dosť nepravdepodobné.
Strana maďarskej koalície (SMK) môže byť podľa svojho predsedu Bélu Bugára so svojím volebným výsledkom spokojná. „Ja som bol trošku pesimistickejší, ja som očakával pod 11 percent,” povedal Bugár pred rokovaním predsedníctva strany. Zároveň poznamenal, že SMK získala historické maximum. V predchádzajúcich voľbách to bolo 11,16 percent, teraz to vyzerá na 11,7 percenta, dodal. Podľa predsedu strany Bélu Bugára je otázne, aké budú ďalšie možnosti vytvorenia vlády. Zdôraznil, že by boli radi, keby sa dalo pokračovať v reformnom procese. „Ale musíte byť trošku trpezliví. Celý deň budeme rokovať, potom sa uvidí,” dodal. Bugár už hovoril aj s predsedom SDKÚ-DS Mikulášom Dzurindom a šéfom KDH Pavlom Hrušovským. V každej strane zasadnú stranícke orgány a budú hodnotiť rôzne alternatívy.
Aliancia nového občana (ANO) berie výsledok volieb na vedomie. Podľa podpredsedníčky strany Evy Černej sa občania rozhodli pre väčšie strany, čo ANO akceptuje a ďakuje voličom za každý hlas. I napriek tomu, že strana získala necelých 1,5 percenta hlasov voličov, Černá je rada, že jej členovia a kandidáti „mohli kráčať po Slovensku, urobiť pred občanmi odpočet a predstaviť našu víziu budúcnosti.” Podľa Černej ANO štartovala z veľmi nevýhodnej pozície, keď ju opustili viacerí členovia. Strana tiež skončila v mediálnej izolácii, z ktorej sa jej nepodarilo vymaniť. Podľa Černej za tri roky, čo bola ANO vo vláde, priniesla na Slovensko viac ako 30 000 pracovných príležitostí, množstvo nových zákonov v sociálnej oblasti a ľudských právach, či zastavenie spoplatňovania školstva. „Preto sme radi, že po nás ostáva veľký kus práce, ktorý už nik nebude môcť vymazať,” dodala Černá. ANO investovala do volebnej kampane milióny korún a tým, že nezískala ani dve percentá, prišla aj o volebnú kauciu. „Otázky financovania treba smerovať na Pavla Ruska,” povedala Černá. Zdôraznila, že strana pokračuje ďalej a bude sa pripravovať na komunálne voľby, prípadne na predčasné voľby, ktoré by zloženie nového parlamentu mohlo priniesť.
KDH vo voľbách nedosiahlo svoj cieľ, ktorým bol zisk dvojciferného čísla. „Je to neúspech,” komentoval podpredseda KDH Daniel Lipšic predbežné výsledky volieb, podľa ktorých KDH volilo asi 8,3 percenta opýtaných. O povolebnej situácii bude dnes rokovať Predsedníctvo KDH, ktoré pravdepodobne prijme zásadné rozhodnutia o ďalších krokoch. Vylúčený nie je ani odchod KDH do opozície. Zatiaľ však žiadne rozhodnutie nie je, bude prijaté kolektívne, dodal Lipšic. Samotný Lipšic si nevie predstaviť spoluprácu so stranou Smer-SD, ktorá sa stala víťazom volieb.
V Maďarsku už na voľby takmer zabudli, politikov a voličov zamestnávajú nové reformné a reštriktívne kroky vlády, no náš budapeštiansky spravodajca Gregor Martin Papucsek predsa pripomína, ako sa viedol predvolebný boj. Kampaň bola škaredá, hoci v menšej miere, než tá v roku 2002. Ani tentoraz nestáli v popredí predvolebných diskusií programy politických strán. Trocha prehnane možno konštatovať, že boj sa obmedzoval na duel medzi hlavnými osobnosťami ľavice a pravice. Ferenc Gyurcsány a Viktor Orbán si zmerali sily aj pred televíznymi kamerami, dokonca dva razy - druhýkrát aj v spoločnosti predstaviteľov dvoch menších strán, ktoré boli zastúpené v parlamente. Tu pripomínam, že iné strany sa na týchto verejných diskusiách vo verejnoprávnych médiách nezúčastnili - ich protestné hlasy zanikli v predvolebnom hluku... Inak: televízne duely sú tradíciou od roku 1998, ale v Maďarsku už možno hovoriť o dvoch veľkých táboroch, ľavici a pravici, politická scéna - aspoň parlamentná - nie je natoľko rozdrobená. Keďže išlo o konkurenciu dvoch osobností, aj v kampani sa pokúšali jednotlivé tábory zdiskreditovať lídra protivníka. Napríklad v prípade Ferenca Gyurcsánya vytiahli jeho rodinné väzby - jeho manželka je vnučkou totalitného predsedu parlamentu - alebo aj to, ako sa dostal k miliardovým majetkom. Mimochodom práve vo finiši kampane vysvitlo, že trestné stíhanie vo veci „nezákonného zbohatnutia“ proti premiérovi nie je možné, pretože záležitosť s istou podozrivou privatizačnou transakciou je už premlčaná. Ale tieto veci nezavážili, veď voliči, tým, že pomohli k víťazstvu Gyurcsányovej strane, nakoniec mu vyslovili dôveru... Vyostrená situácia priniesla mobilizáciu voličov: k urnám pristúpilo vyše 60%.
Neznáma história ● Ako sa volilo pred 100 rokmi
Pred 100 rokmi v takomto čase už mali Slováci po parlamentných voľbách. Dopadli pre nich najúspešnejšie od vzniku uhorského štátu. Do 400-člennej dolnej komory snemu sa dostalo zrazu sedem panslávov z Hornej zeme. Medzi nimi aj známy ružomberský lekár Vavro Šrobár. Jeho kampaň viedol nemenej obľúbený katolícky kňaz Andrej Hlinka, Šrobárov kmotor. Už koncom júna 1906 však dali úrady oboch uväzniť. Dôvod? Poburovanie ľudu proti maďarskej národnosti. „V meste mohol voliť iba ten, kto mal vlastný dom a platil domovú daň, volič z vidieka zase musel vlastniť predpísanú výmeru pôdohospodárskej pôdy,” hovorí historik Michal Barnovský zo Slovenskej akadémie vied. Boli aj ďalšie ohraničenia. V celom Uhorsku bolo preto oprávnenými voličmi len asi 6 percent dospelého obyvateľstva. „Spomedzi Slovákov však spĺňalo majetkový a vzdelanostný cenzus ešte menej mužov, ako bol celoštátny priemer,” dodáva Barnovský. Ženy vtedy vôbec nemali volebné právo. „V Uhorsku volebné urny neboli, ani sa nešlo za plenty, pretože sa nevolilo tajne, ale verejne, hlasy sa zapisovali,” pokračuje historik. Každý volič musel nahlas vysloviť meno kandidáta. V národnostne zmiešaných okresoch robila maďarská vrchnosť všetko pre to, aby sa zástupcovia menšín dostali do budapeštianskeho parlamentu v minimálnom počte. Používali sa na to kortešačky, sprevádzané opíjaním a násilím. Slovenský týždenník priniesol pred voľbami 1906 túto výzvu: „My nižšie podpísaní sa slávnostne osvedčujeme, že všetci budeme voliť nášho slovenského ľudového kandidáta pána dr. Vavra Šrobára. Ďalej sa osvedčujeme, že za volenie neprijmeme od neho ani jedenie, ani pitie, ani za furmanky, ale že si všetky útraty, ako sa na rozumných a statočných ľudí svedčí, zo svojho uhradíme.” Voľbám už aj vtedy predchádzala vojna medzi súperiacimi stranami v médiách. Bol to nerovný boj, záujmy vládnucich Maďarov a ďalšieho pomaďarčovania zastupovali v Ružomberku najmä noviny Rózsahegy és vidéke. Vyzývali priaznivcov Krajinského maďarského spolku, aby sa k nemu hlásili nosením tulipánu. Slovenská národná tlač odpovedala agitovaním proti „čvachom”, čiže rôznym odrodilcom. „Čvachov neslobodno na ulici pozdravovať, neslobodno im ruku podávať, nakupovať u nich, ísť k ním na zárobky,” vyzýval Hlinka v Katolíckych novinách. Onedlho prišla odpoveď z vyšších cirkevných miest. Biskup Prevy najprv zakázal Hlinkovi pôsobenie v prospech kandidáta Šrobára a keď to nepomohlo, suspendoval ho od všetkých povinností katolíckeho kňaza. Šrobár napriek tomu vo voľbách uspel. Najprv ho uväznili, koncom augusta 1906 sa však ako poslanec dostal na slobodu. Hlinku držali vo vyšetrovacej väzbe až do decembra 1906. Vtedy sa začal súd proti desiatim liptovským panslávom, ktorí sa najaktívnejšie zapojili do volebnej kampane. V prípade Hlinku znel rozsudok na dva roky väzenia a vysokú finančnú pokutu. „Proces bol jedným zo stovky súdnych konaní, ktoré v tom čase prebiehali proti národne uvedomelým Slovákom,” konštatuje Alena Bartlová z Historického ústavu SAV.