14. apríla 2005 ● Zo slovenskej tlače
Potomkovia Hunov utrpeli porážku v maďarskom parlamente. Jeho výbor pre menšiny odmietol petíciu skupiny ľudí, ktorí sa považujú za potomkov Hunov, o tom, aby boli uznaní za národnostnú menšinu. X Výbor maďarského parlamentu pre ľudské práva a menšiny odmietol podporovať ľudovú iniciatívu, ktorej cieľom bolo oficiálne uznanie hunskej menšiny. Osemnásť poslancov a ďalší predstavitelia rôznych inštitúcií celkom seriózne diskutovali o požiadavke zaregistrovať hunskú menšinu. Treba dodať, že museli, pretože pod ľudovú iniciatívu pozbierali aktivisti, ktorí sa považujú za potomkov Hunov, takmer dva a poltisíc podpisov, pričom k tomu, aby sa parlament podobnej iniciatíve venoval, stačí aj tisíc signatárov. V Maďarsku je pre uznanie akejkoľvek menšiny či etnickej skupiny základnou požiadavkou minimálne storočná existencia na území krajiny a už spomínaných tisíc podpisov. Hlavný iniciátor, istý Imre Josua Novák pred parlamentným výborom konštatoval, že Huni v Karpatskej kotline nikdy nevymreli. Predseda úradu pre národné a etnické menšiny Antal Heizer však predložil odborné stanovisko akadémie vied, podľa ktorého požiadavka skupiny, ktorej členovia sa považujú za Hunov, nie je ničím podložená. Istý vládny poslanec požiadal Josuu Nováka, aby svoje stanovisko zhrnul v hunskom jazyku. Ten však odvetil, že maďarčina je nárečím hunčiny, čiže v sále v podstate každý hovorí po hunsky. Po tomto „argumente“ sa poslanci usmiali a zmietli zo stola hunskú iniciatívu.
Výbor maďarského parlamentu dnes zamietol žiadosť samozvaných potomkov Hunov o uznanie za etnickú menšinu. Na uznanie štatútu menšiny musia dotyčné skupiny dokázať, že v Maďarsku žijú viac ako 100 rokov a zozbierať pod petíciu najmenej 1000 platných podpisov. Parlamentný výbor k zamietavému stanovisku dospel po tom, čo vedúci Národného úradu pre národnú etnicitu a menšiny v mene vlády vyhlásil, že nároky údajných potomkov Attilu - kmeňového vodcu z 5. storočia, známeho ako "Bič boží" - nie sú vedecky podložené. "Expertný názor jednoznačne konštatuje, že členov skupiny, ktorá sa nazýva Maďarskí Huni, nemožno považovať za národnú alebo etnickú menšinu," citovala Antala Heizera agentúra MTI. Zástupca skupiny, Imre Josua Novak proti rozhodnutiu protestoval a vyhlásil, že v prípade potreby sa odvolajú na maďarský ústavný súd alebo dokonca na orgány Európskej únie (EÚ). "Huni nevymreli, nevedecké je hovoriť o smrti niekoľkomiliónovej etnickej skupiny," vyhlásil. "Byť dnes Hunom je životným postojom," dodal Novak po zasadaní výboru, kde sa neúspešne snažil presvedčiť jeho členov o oprávnenosti žiadosti. Presné čísla nie sú známe, ale väčšina členov komunity tvrdí, že v Maďarsku žije niekoľko tisíc Hunov. "Každý v tejto miestnosti hovorí hunsky, keďže maďarský jazyk považujem za dialekt hunčiny," dodal Novak. Plénum parlamentu sa bude žiadosťou zaoberať o dva týždne, po negatívnom stanovisku výboru pre ľudské práva, menšiny a náboženské záležitosti je však prakticky isté, že poslanci iniciatívu odmietnu. Petíciu podpísalo viac ako 2300 ľudí, ktorí sa označili za Hunov. Niektorí komentátori vyslovili dohady, že iniciátori akcie sú motivovaní finančnými grantmi poskytovanými menšinám. V Maďarsku žije 13 oficiálne uznávaných etnických a národnostných menšín - vrátane Slovákov, Arménov, Rómov, Nemcov, Grékov a Poliakov -, ktoré dostávajú štátne príspevky a v celonárodných voľbách volia svojich zástupcov. Súčasní Huni tvrdia, že nemajú nič spoločné s imidžom násilníkov, ktorú starobylý kmeň získal, keď sa prehnal časťami Európy. "Dnešní Huni sú pokojní a jemní..., nemáme nič spoločné s krviprelievaním alebo lukmi a šípmi," vyhlásil tento týždeň Gyorgy Kisfaludy, ktorý sa predstavuje ako hunský veľkňaz. Kisfaludy tvrdí, že v Maďarsku a za jeho hranicami žije asi 100.000 Hunov. V niektorých západoeurópskych jazykoch Maďarov pomenovali s odkazom na Hunov po nájazdoch stepných kmeňov pod vedením Arpáda z konca 9. storočia, napriek tomu, že medzi týmito kmeňmi nie je žiadne prepojenie. Maďari si získali povesť krvilačných bojovníkov vlastnými nájazdmi do západnej Európy v 10. storočí. Mnísi sa vtedy modlili: "Pred šípmi Hunov ochráň nás, Bože." V Maďarsku je hunský zábavný park, na území ktorého sa podľa majiteľa nachádza aj Attilov hrob. Aj šľachtický rod Esterházyovcov tvrdí, že jeho korene siahajú k Hunom. Attila je v Maďarsku stále populárne meno, rovnako ako meno jeho ženy, Ildikó. Attila vládol svojmu ľudu približne od roku 433 do svojej smrti v roku 453. So svojimi bojovníkmi sa prehnal územiami súčasného Rakúska, Nemecka, Francúzska až k bránam Ríma. Po jeho smrti Hunov postihol podobný osud ako kmene Ostrogótov, Vizigótov a Vandalov, ktoré neboli schopné prežiť do súčasných dní ako nezávislé národy.
Vyše 110-ročný hraničný Alžbetin most na Dunaji spájajúci Komárno a maďarský Komárom by mal v nastávajúcich rokoch nahradiť nový cestný most. So štúdiou mosta pre osobnú, nákladnú dopravu, cyklistov a peších sa dnes v Komárne oboznámili členovia samospráv v regióne. Na prezentácii projektu podporeného európskymi štruktúrami sa zúčastnil aj minister životného prostredia SR László Miklós, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR László Gyurovszky a predseda SMK Béla Bugár. Tvorcovia štúdie navrhujú postaviť nový most buď v blízkosti jestvujúceho železného železničného mosta s priamym napojením na cestu I. triedy 1/63 spájajúcou Komárno s Bratislavou a priemyselné zóny Komárna a Komáromu. Prvým variantom je trámový most na štyroch pilieroch, druhým závesný most na jedinom šikmom zaťažovacom pylóne s oceľovou mostovkou, tretím závesný most na dvoch mierne zošikmených pylónoch s oceľovo-betónovou mostovkou, odznelo na stretnutí. SMK v plnej miere podporuje výstavbu nového dunajského mosta pri Komárne, vyhlásil na stretnutí jej predseda Béla Bugár. "Ten most, ktorý momentálne funguje, už nestíha. A my hovoríme, že mosty spájajú a pomáhajú. A čo sa týka cezhraničnej spolupráce, minimálne rozširovať infraštruktúru, a tým aj rozvoj regiónu. K tomu budeme vždy nápomocní," argumentoval a pripomenul, že podobne SMK v roku 1994 podporila dostavbu mosta Márie Valérie v Štúrove. Analýzy, ktoré sú súčasťou štúdie nového mosta, jednoznačne dokazujú jeho potrebnosť, vyzdvihol manažér projektu Marián Michálek. "Vstupom obidvoch krajín do Európskej únie sa fakticky vytvára koridor, ktorý otvorí hospodársku spoluprácu medzi týmito dvoma regiónmi, ale nielen medzi regiónmi, ale dvoma štátmi. Pokiaľ by štátne orgány podporili tento projekt, tak v roku 2006, začiatkom roka 2007 by sa mohla zahájiť výstavba a počnúc rokom 2010 sa môžeme prechádzať po novom moste. Celá investícia predpokladá zhruba dve miliardy slovenských korún. Časť na samotný most je zhruba 60-percentná," uviedol manažér. Primátor Komárna Tibor Bastrnák a primátor Komáromu Ján Zatykó očakávajú od nového mosta rozvoj regiónu, odľahčenie dopravy cez centrá oboch miest a významné zlepšenie životného prostredia.
Maďarské hlavné mesto Budapešť bude mať zrejme od jesene veľké sexuálne zábavné centrum, kde sa budú sústreďovať všetky legálne obchody a služby spojené s erotikou. Kompetentné úrady vytvorenie tohto centra už povolili a výhrady k tomu nemá ani ministerstvo vnútra. “V komplexe budú poskytnuté všetky služby spojené so sexom, prostitúciu však nedovolíme,“ povedal János Vermes, manažér spoločnosti, ktorá o povolenie strediska úrady požiadala. Uviedol, že v sexuálnom zábavnom centre budú pornokiná, peepshow, striptízové bary, masážne salóny a sexshopy, ktoré sú dnes rozosiate po celom meste. “Tieto služby teraz musia záujemcovia hľadať. V budúcnosti to však už bude pod jednou strechou,“ dodal Vermes. Po konzultáciách s políciou a právnikmi bolo dohodnuté, že v centre budú môcť poskytovať svoje služby aj prostitútky. “Prevádzkovanie tejto činnosti by bolo ale porušením zákona. Prostitútky budú môcť u nás ponúkať svoje služby, ale realizácia vzájomnej dohody sa musí uskutočniť na inom mieste. To už však nie je naša starosť,“ obhajoval legálnosť centra Vermes. Podľa jeho slov bude celková rozloha strediska viac ako 5500 metrov štvorcových. Hodnota investície presiahne jednu miliardu forintov. Vstupné do areálu bude asi tisíc forintov. Maďarské ministerstvo vnútra odhaduje, že v Budapešti aktuálne ponúka svoje služby päť až šesť tisíc odborníčok najstaršieho remesla.
Výber z tvorby maďarskej naivnej maliarky Jolán Oláhovej predstaví výstava v Galérii Insitného umenia v Schaubmarovovom mlyne v Pezinku, ktorej vernisáž bude v sobotu o 15:00. Jolán Oláhová (1932) žije v maďarskom Salgótarjáne a výtvarnému umeniu sa začala intenzívne venovať až koncom 70. rokov, keď pre srdcovú chorobu odišla do invalidného dôchodku. Maľovať sa naučila od svojho manžela Andrása Balogha Balázsa, tiež neškoleného výtvarníka, v jej tvorbe sa však odráža silný výtvarný inštinkt pre tvar a je charakteristická ľahkosťou práce so štetcom a výraznými žiarivými farbami. Jolán Oláhová prepája reálny svet so spomienkami, ktorými sprítomňuje starodávny, dnes už neexistujúci spôsob života, príznačný spätosťou s prírodou. Pre autorku sú typické tvarové deformácie, negovanie anatómie a používanie významovej perspektívy. Veľkosti figúr a predmetov sú priamo úmerné ich dôležitosti. Výstavu prezentujúcu 31 diel Jolán Oláhovej, ktorej koncepciu vytvorila Gabriela Uhl z Budapešti v spolupráci s Katarínou Čiernou zo Slovenskej národnej galérie (SNG), si možno pozrieť v Galérii Insitného umenia na Cajlanskej 255 v Pezinku denne okrem pondelka v čase od 10:00 do 17:00 až do 12. júna. Agentúru SITA informovala Mária Čorejová zo SNG, ktorá je spolu s Kultúrnym inštitútom Maďarskej republiky Bratislava organizátorom výstavy.
V Maďarsku sa naďalej udržiava otázka agentov bývalej “eštébé“ v popredí záujmu politiky. Parlament však odložil hlasovanie o návrhu zákona vládnej socialistickej strany o zverejnení zoznamov. O odklad požiadal tentoraz opozičný Fidesz, aby mohol preštudovať víkendovú dohodu koaličných strán v niektorých dôležitých častiach budúcej novely. Vládni socialisti a slobodní demokrati sa dohodli na dĺžke premlčovacej lehoty - stanovili ju na desať rokov. To znamená, že agenti, ani pracovníci rôznych správ politickej polície už nie sú krytí, pretože odvtedy, čo prevažná väčšina “rozviazala“ pracovný pomer s tajnou políciou, uplynulo už 15 rokov. Oveľa väčšie komplikácie sú spojené s rozlišovaním medzi bývalými “agentmi“ podľa toho, či sú teraz verejnými činiteľmi, alebo obyčajnými súkromnými osobami. Osobnostné práva ľudí, ktorí nie sú aktívni v politike, nie sú sudcami, prokurátormi, vedúcimi novinármi a podobne, chráni ústava. Logickým by sa zdalo, že teda treba zmeniť základný zákon - socialisti to aj chcú, no liberáli sú proti s tým, že ústava nie je dokument, ktorý by bolo možné meniť hocikedy, keď to niekomu príde na myseľ. Nie je však vylúčené, že vládni socialisti dostanú pomoc od opozičného Fideszu, ktorému nie je cudzia novela ústavy v tomto zmysle. Rozhodnutie padne o dva týždne.
Maďarské vládne strany sa v nedeľu dohodli na hlavných bodoch nového zákona o agentoch a zväzkoch bývalých komunistických tajných služieb. Návrh, ktorý chcú v najbližšom období predložiť parlamentu, počíta so zverejnením zväzkov maďarskej obdoby našej ŠtB na internete. Zväzky bude uchovávať a na zverejnenie ich pripraví takzvaný Historický archív štátnych bezpečnostných služieb, obdoba nášho Ústavu pamäti národa. Socialisti ustúpili požiadavke liberálov ohľadne zväzkov, ktoré by mali zostať súčasným tajným službám. Nezávislá komisia ich každé tri roky preskúma a rozhodne, či ich tiež nemajú odovzdať archívu. Zrušia tiež kategóriu nezverejniteľných - takzvaných supertajných dokumentov. V sporných prípadoch o odôvodnenosť ďalšieho utajenia spisu alebo jeho zadržiavania súčasnou tajnou službou rozhodne špeciálny sudca vymenovaný Najvyšším súdom. Posledným sporným bodom vraj boli zväzky osôb, ktoré zostali v službe i po roku 1989. Ich zväzky bude možné sprístupniť po desiatich rokoch od ukončenia služby. „Ak napríklad niekto opustil tajnú službu v roku 1993, jeho údaje už je možné zverejniť,” povedal vyjednávač liberálov Gábor Fodor. Tým je podľa neho možné prakticky úplné sprístupnenie zväzkov. Hlásenie o osobách sledovaných tajnými službami bude možné na internete uverejniť iba so súhlasom sledovaného. Niektoré mená zostanú v zverejnených dokumentoch začiernené. Agenti budú môcť zverejniť mená dôstojníkov, ktorí ich naverbovali a riadili. Od začiatku roku sa na verejnosti objavilo niekoľko zoznamov agentov. Boli na nich mená politikov, športovcov či umelcov a vyvolali veľké škandály. Proti zverejneniu mien agentov v radoch cirkví ostro vystúpili katolícki hodnostári. Niektoré čiastočné zoznamy zverejnili médiá alebo vedecké inštitúcie s priznaným zámerom vykonávať nátlak na politikov, aby konečne prijali zákon o zverejnení zväzkov.
Výstavba automobilky Kia má pre nevyriešené pozemky sklz už trištvrte roka a objavujú sa úvahy, že Kia môže odísť zo Slovenska a investovať u susedov. Niektorí z nich sú s Kia stále v kontakte. Jana Víšková, hovorkyňa agentúry Czech Invest, ktorá má na starosti zahraničné investície v Česku, nechcela povedať, či sa Kia zaujímala o možnosť presunúť svoju investíciu. Priznala, že s predstaviteľmi Kia sú v kontakte, ale „vo veci možného zapojenia českých subdodávateľov na výstavbu závodu v Žiline”. Odpoveď v podobnom duchu poskytla SME aj maďarská agentúra ITDH. Podľa Víškovej ide o informáciu, ktorá je „pre veľké spoločnosti citlivá”. Priemyselná zóna Žatec-Triangle, ktorú Kia pôvodne ponúkali, je však podľa nej takmer hotová prijať veľkého investora. Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány bol nedávno v Južnej Kórei a stretol sa aj s predstaviteľmi Kia. Hovorkyňa maďarského ministerstva hospodárstva Judit Tóthová však povedala, že témou rokovaní boli iba subdodávky pre automobilku. Záujmom Maďarska podľa nej je, aby Kia zostala v regióne, pretože verí, že automobilka bude využívať maďarských dodávateľov. Hovorca ministerstva hospodárstva Maroš Havran zasa povedal, že ministerstvo má informácie, že „poľská strana cez svojich lobistov ponúka Kia za jeden dolár vyrovnaný pozemok aj s vybudovanou infraštruktúrou”. Podobné informácie podľa neho prichádzajú aj o Maďarsku. Predstavitelia Kia však podľa neho zatiaľ nikdy slovenským predstaviteľom nenaznačili, že zvažujú odchod. „Stále veria, že vláda problém v krátkom čase definitívne vyrieši.” Hovorca poľskej agentúry pre zahraničné investície PAlilZ Marcin Beben povedal, že s Kia nie sú v žiadnom kontakte.
Konzorcium maďarskej a chorvátskej ropnej spoločnosti MOL-INA podalo záväznú ponuku na kúpu takmer 70 % bosnianskej spoločnosti Energopetrol. MOL sa netají plánmi rozširovať pole svojej pôsobnosti aj na juhovýchod Európy. V chorvátskej spoločnosti INA už získala 25 % plus jednu účastinu, čiže kontrolný balík, a teraz obe spoločnosti „poškuľujú“ spoločne po bosnianskom trhu. Energopetrol bol pred vojnou najväčšou naftárskou spoločnosťou v Bosne a Hercegovine, v súčasnosti ovláda 15 % obchodu s ropnými derivátmi. Doteraz nezáväzne o neho prejavili záujem rakúske, slovinské, bulharské i turecké spoločnosti.
X
Generálny riaditeľ chorvátskej ropnej spoločnosti INA Tomislav Dragičevič nevylúčil, že v rámci ďalšej privatizácie firmy obídu burzu a zvolia priamy predaj balíka účastín zahraničnému záujemcovi. Dragičevič medzi nádejnými adeptmi na vlastníctvo ďalšieho balíka spoločnosti INA spomenul rakúsku OMV a najmä maďarskú MOL, ktorá už vlastní v INE 25 percent plus jednu účastinu, čiže kontrolný paket. Nie je vylúčená ani výmena akcií, čiže chorvátska vláda by sa mohla stať účastinárom v zahraničných firmách. Dragičevič dáva väčšie šance MOL-u, no dodáva, že maďarská a rakúska spoločnosť čoskoro ukončia súťaženie v regióne a začnú spolupracovať.
Nieže by nás to tešilo, ale v Maďarsku sú pohonné látky ešte drahšie ako u nás, a cena benzínu a motorovej nafty je predmetom (aj) politických sporov. V priebehu niekoľkých dní zdražel v Maďarsku benzín dvakrát o sedem forintov, a „dobýja“ už 260 forintovú hranicu, čo je momentálne takmer 1,1 eura, alebo ak chcete, približne 42 korún. Nečudo, že opäť „rozkvitá“ takzvaný benzínový turizmus aj smerom na Slovensko. Na rozdiel od minulého roka, vláda teraz nezasiahla. Vtedy, keď cena benzínu prekročila hranicu 250 forintov, znížila daňové zaťaženie pohonných hmôt o jeden-dva forinty. Bolo to však viac symbolické, avšak pomerne zložité, neprinieslo žiadaný efekt. A tak vláda teraz ponecháva všetko na „slobodný“ trh, hoci minister hospodárstva inicioval rozhovory s aktérmi tohto odvetvia. Opozícia prirodzene osedláva všeobecnú nespokojnosť, a žiada znížiť daňovú zložku v cene benzínu o 10 forintov. Na to však má vláda túto odpoveď: každé zníženie dane v benzíne o jeden forint znamená výpadok zo štátneho rozpočtu vo výške štyroch miliárd forintov, čiže 10 forintov - 40 miliárd, čo je dobre vyše 6 miliárd korún. Hneď však prichádza opozičná replika: vlani čerpali Maďari pohonné látky v susedných krajinách v takej miere, že to znamenalo „stratu“ pre rozpočet 30 miliárd forintov, slovom: bolo by dobré, keby ceny pohonných látok neprekročili úroveň v susedných štátoch.
Maďarská vládna koalícia sa stále nemôže dohodnúť na prezidentskom kandidátovi. Socialisti trvajú na svojej predsedníčke parlamentu Katalin Sziliovej, keďže má v hlavnej vládnej strane jasne najväčšiu podporu. Navyše po súčasnom prezidentovi Ferencovi Mádlovi, ktorý sa nebude uchádzať o znovuzvolenie, je druhou najpopulárnejšou političkou v krajine. Slobodní demokrati zase chcú, aby ich koaličný partner navrhol do zásoby aj iné osoby, nezviazané úzko s politikou. Malo by to byť v záujme získania širšej podpory v parlamente pri júnovej voľbe novej hlavy štátu. Sziliová sa im na túto funkciu totiž veľmi nepozdáva. Ani po víkendovom zasadaní celoštátneho výboru socialisti neoznámili svojho kandidáta na nového prezidenta, hoci sa to už čakalo pred ich blížiacim sa kongresom, na ktorom má najbližšiu sobotu padnúť konečné rozhodnutie. Bez súhlasu liberálov by však bolo schválenie Sziliovej ohrozené. Bez ich hlasov by ju parlament zrejme nepodporil ani v treťom kole, v ktorom na zvolenie už stačí obyčajná väčšina. Predseda socialistov István Hiller oznámil, že rokovania koalície o kandidátovi na prezidenta budú pokračovať. Dodal, že socialisti chcú takého prezidenta, ktorého sami navrhnú a slobodní demokrati podporia. Šéf liberálov Gábor Kuncze sa už vyslovil, že koalícia sa týka spoločného vládnutia, a nie hľadania kandidáta na prezidenta. Súboj nervov a trpezlivosti tak môže pokračovať.
Vojna nervov - takto hodnotí väčšina pozorovateľov v Maďarsku spory koaličných strán okolo budúceho kandidáta na post prezidenta republiky. Objavujú sa aj rôzne katastrofické scenáre, podľa ktorých by sa mohla vládna koalícia socialistov a liberálov hoci aj rozpadnúť, potom: rozkol by mohol nastať aj v samotnej socialistickej strane, alebo: prezidentom by sa mohol stať aj kandidát opozície. Situácia je naozaj patová: väčšina miestnych organizácií a rôznych platforiem socialistickej strany je za predsedníčku parlamentu Katalin Sziliovú. Liberáli však už vopred vyhlásili, že straníckeho politika podporovať nebudú. Socialisti nesmelo spomínajú teraz aj iné mená, ktoré však vo vnútri strany nie sú také populárne, ako Sziliová - keby sa nestala prezidentkou ona, znamenalo by to výraznú stratu prestíže najväčšej vládnej sily. Liberálov to príliš nevzrušuje, dokonca teraz oslovili aj svojich sympatizantov: nože, nech sa vyjadria, či prijať Sziliovú, alebo nie, či riskovať voľbu pravicového prezidenta? V Maďarsku volí hlavu štátu parlament, v prvom a druhom kole je potrebná dvojtretinová väčšina poslaneckých hlasov, v treťom stačí už iba obyčajná väčšina prítomných poslancov. Takže spoločný kandidát socialistov a liberálov by prešiel v pohode. Avšak teoreticky, keď liberáli nebudú hlasovať, proti socialistom sa môžu dostať do väčšiny dve opozičné pravicové strany. Komentátori sa čudujú, ako sa mohli dostať koaliční partneri do tejto trápnej situácie. A upriamujú pozornosť na to, že premiér Ferenc Gyurcsány vytrvalo mlčí. Piatok by mohol byť rozhodujúci: zíde sa kongres socialistov, ktorý nemá inú úlohu, než vybrať kandidáta na post prezidenta republiky.
V polovici mája sa v dvoch londýnskych kluboch: Cargo Club a Play Club predstavia českí, slovenskí, maďarskí i poľskí hudobníci. Angličania tak budú mať možnosť zoznámiť sa s produkciou vynikajúcich stredoeurópskych hudobníkov. Prvý deň festivalu otvorí skupina Čechomor. Po nich sa divákom v klube Cargo predstaví Slovenka Zuzana Mojžišová a maďarskí džezmeni Žagar. V tvorbe tejto formácie sa mieša tradičný džez s elektronickou tanečnou hudbou. Aby vznikol ich charakteristický zvuk, pridávajú k tomu ešte kvapku hiphopu. Okrem domácej scény sú už známi v Nemecku, Holandsku, Rakúsku, Taliansku, ale i na Slovensku, v Čechách a v Rusku. Druhý deň festivalu v klube Cargo otvoria české čelistky Tara Fuki zo severnej Moravy. Andrea a Dorota sa stretli počas štúdia v Brne. Ich hudobný štýl prekračuje všetky bežné hranice. Po talentovaných čelistkách sa divákom predstaví maďarská formácia Besh o droM, ktorú v roku 1999 založili Gerg Barcza a Adam Pettik. Skupina s prívlastkom „cigánska svadobná muzika” z Budapešti sa inšpiruje balkánskou, maďarskou a rumunskou cigánskou hudbou a tradičnou hudbou blízkeho východu. Tretí deň bude patriť českej formácii The Ecstasy of St. Theresa, ktorej kmeňovými členmi sú od roku 1999 Jan P. Muchow a Kateřina Winterová. Na pódiu ich vystriedajú Poliaci Tołhaje, ktorých produkcia sa nachádza niekde medzi world music, folkom, džezom, rockom a tanečnou hudbou. Skladby sú inšpirované tradičnou hudbou etnických Bojkov a Lemkov a hudbou z juhovýchodu Poľska. Tretím interpretom, ktorý sa 13. mája v klube Cargo predstaví sú slovenskí Abuse, ktorých hudba zahŕňa široké spektrum elektronických hudobných žánrov. Zároveň prekračuje ich hranice a kombinuje ambient s breakbeatom a hip-hopom. Posledný deň festivalu bude prebiehať v londýnskom klube Play. Predstavia sa tam traja vynikajúci dídžeji. Českého DJ Trávu vystrieda mladá krv z poľskej elektronickej scény DJ Kasia. Záver večera bude patriť DJ Braňovi, ktorý na britských ostrovoch pôsobí už tri roky a je pravidelným hosťom klubu Play.
Dvanásť súborov sa dosiaľ prihlásilo do celoštátnej súťaže maďarských ochotníckych divadelníkov, ktorú pod názvom Jókaiho dni usporiadajú v Komárne v dňoch 13. až 19. júna. Divadelníci najmä z južných regiónov Slovenska sa na komárňanskom podujatí zídu už po 42-krát. Zmenou oproti doterajším ročníkom bude, že zámerom organizátorov je zviditeľniť produkcie čo najviac, informovala dnes novinárov organizátorka Anna Vargová. Preto sa predstavenia a sprievodné programy uskutočnia nielen na javisku tamojšieho mestského kultúrneho strediska, ale aj na Klapkovom námestí, Európskom nádvorí a v Dôstojníckom pavilóne. Jókaiho dni vytvoria aj tohto roku diskusné a tvorivé fórum na výmenu skúseností medzi amatérskymi divadelníkmi a profesionálnymi milovníkmi Thálie, ktorého cieľom je rozvoj maďarského amatérskeho divadelníctva na Slovensku. Hosťom dní bude banskobystrické Tanečné divadlo aj umelecké formácie z Maďarska, odznelo na stretnutí. Vargová doplnila, že záujemcovia sa do súťaže môžu prihlásiť ešte do 15. apríla. Jókaiho dni nesú názov po maďarskom rozprávkarovi Mórovi Jókaim, ktorý sa narodil 18. februára 1825 v Komárne. Vo svojich románoch písal najmä o svojom rodnom meste a podal verný obraz aj o historických udalostiach dobového Uhorska. Jeho najvýznamnejšími románmi sú: Zlatý človek, Zoltán Kárpáthy. Jókaiho diela preložili do vyše 20 jazykov, a niekoľko z nich aj sfilmovali. Bol členom Maďarskej Akadémie vied. Zomrel v Budapešti 5. mája 1904. Jeho meno nesie aj komárňanské divadlo.
Opozičný Zväz mladých demokratov (FIDESZ) vyzval dnes v Mosonmagyaróvári maďarskú vládu, aby v otázke Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (SVDGN) urýchlila a čo najskôr uzatvorila rokovania so Slovenskom. Vláda by podľa predsedu ochranárskej sekcie FIDESZ Balázsa Medgyessyho mala nájsť riešenie, ktoré by vyriešilo ekologickú situáciu na Malom Žitnom ostrove (Szigetköz).
Na výstave a veľtrhu Cestovanie, ktorých 8. ročník dnes slávnostne otvorili v maďarskom Veszpréme, nechýbajú ani vystavovatelia zo Slovenska. Celkove sa na dvojdňovom podujatí, na ktorom očakávajú až do 10.000 návštevníkov, zúčastňuje tentoraz 111 vystavovateľov, medzi ktorými sú aj firmy z Fínska alebo Malty. Napriek faktu, že kvôli priestorovým problémom museli organizátori niektorých záujemcov odmietnuť, registrujú na podujatí rekordnú účasť. Doteraz najviac vystavovateľov (106) sa na výstave a veľtrhu Cestovanie zúčastnilo vlani.
Z majetku maďarského štátu sa počas privatizácie v posledných pätnástich rokoch „stratilo“ 30 % kvôli zlému hospodáreniu či podhodnoteniu - konštatuje to ústredný kontrolný úrad v Budapešti. Poučenie z maďarskej privatizácie - to je názov obsiahlej štúdie, ktorú predstavil Štátny účtovný dvor, čiže maďarský hlavný kontrolný úrad. Okrem iného konštatuje, že z pôvodného majetku, ktorý vlastnil maďarský štát tesne po zmene politického systému roku 1990, zostalo v rukách štátu asi 10 % v hodnote 760 miliárd forintov, čo je vyše 120 miliárd korún. 30 % majetku sa podarilo predať v reálnej hodnote, 10 % „odišlo“ na likvidáciu firiem a na konečné vyrovnania, 20 % zasa na zvýhodnenú privatizáciu, respektíve pri odovzdaní majetku miestnym samosprávam, sociálnej poisťovni a podobne. Predseda kontrolného úradu Árpád Kovács informoval o tom, že z počiatočného majetku chýba asi 30 % - z toho polovicu spôsobila strata trhovej hodnoty či zlé hospodárenie, druhá polovica sa „stratila“ kvôli podhodnoteniu vďaka balkánskej vojne, zrúteniu sovietskeho hospodárstva, domácim rozpočtovým potrebám a iným krátkodobým cieľom.
Celkovo pol stovky predstaviteľov maďarskej inteligencie na Slovensku predstavuje verejnosti prostredníctvom svojej výstavy Ar(t)ďs Portretica výtvarník Tibor Kopócs. Sprístupnili ju dnes v komárňanskej Galérii Limes. Kopócs sa venuje maľbe portrétov už štvrť storočia. Pri zobrazovaní charakteristických čŕt umelcov, literátov aj publicistov siaha po maliarskom náčiní. Používa pri tom olejové farby, tempery, tuš a využíva aj lavírovanú kresbu, uviedla na dnešnom otvorení expozície kunsthistorička Veronika Farkasová. Na vernisáži zároveň predstavili aj Kopócsovu knihu Portréty súčasníkov, ktorá obsahuje 113 portrétov aj s krátkou ars poeticou portrétovaných. Výstava potrvá do 26. apríla.
Revúcki poslanci na ostatnom zasadnutí mestského zastupiteľstva hlasovali za vstúpenie Mesta Revúca do akciovej spoločnosti Gemer In-west. Novovznikajúca a práve formujúca sa akciovka plánuje rozvíjať a udržať turistický ruch v Revúcej a jej okolí. Okrem spomínaného mesta do nej finančným vkladom vstúpi aj mesto Tisovec, Jelšava a obce Muráň, Muránska Lehota, Mokrá Lúka a Lubeník. Samosprávy rozhodli, že každá z nich dá po 40-tisíc korún. V budúcnosti by sa mali spoločne uchádzať o peniaze z Európskej únie (EÚ). „Pred rozhodnutím prebiehala medzi poslancami diskusia najmä o tom, či existuje reálna šanca dostať ďalšie financie z EÚ, no nakoniec väčšina poslancov súhlasila. Máme možnosti, ktoré by mohli pritiahnuť turistov aj kapitál a z doterajších výpočtov vychádza, že sa tá investícia oplatí. O nejakú formu podpory požiadame aj naše partnerské mesto maďarskú Kazincbarciku,” hovorí primátor Revúcej Jaroslav Gočaltovský. Ako dodal, iniciátori myšlienky vzniku akciovky predstúpili pred poslancov s konkrétnymi projektmi s dôrazom na zimnú a letnú turistiku. Chcú využívať lyžiarske možnosti i prítomnosť niekoľkých atraktívnych jaskýň. O systéme kontroly investovania peňazí z mestskej kasy sa podľa J. Gočaltovského rozhodne až pri ustanovovaní riadiacich orgánov akciovky, kde obce nanominujú svojich zástupcov. Projekt a jeho budúce využitie sa týka do 30-tisíc obyvateľov, ktorí žijú v týchto mestách a obciach. „Z pohľadu obyvateľov tejto doliny sa zdá, že problémy tohto regiónu neboli dlhodobo strategicky riešené. Stále sa o tom len rozprávalo a na vytvorenie nejakého priemyselného parku nie je šanca. Tak sme zobrali iniciatívnu do svojich rúk a plánujeme vybudovať turistické stredisko pri Muráni, na spôsob veľkých lyžiarskych stredísk, aké poznáme zo západných krajín,” hovorí jeden z iniciátorov vzniku akciovky Marián Faško. Je presvedčený, že fungovanie akéhosi základného turistického „tábora” spustí budovanie penziónov a poskytovanie služieb aj v širšom okolí Muráňa. „Veď si len zoberte, že keď idú k nám Maďari, vchádzajú do doliny cez Jelšavu. Sme prvá zastávka. A tu by mohli nechať aj peniaze. Nápad vstúpiť sme schválili jednohlasne,” dúfa primátor Jelšavy Milan Kolesár. Základné imanie spoločnosti bude milión korún. Tretinu budú tvoriť vklady akcionárov - samospráv, ostatok peniaze fyzických osôb. „Projekt je postavený hlavne na cestovnom ruchu, ale spoločnosť bude mať aj iné ciele. Napríklad riešiť chýbajúcu infraštruktúru, otázku nezamestnanosti i rozvoja priemyslu. Centrum turistiky bude pri Muráni v lokalite Peprovice s hotelom, lanovkou a asi štyrmi, piatimi lyžiarskymi vlekmi. Je to spracované vo forme štúdie,” informuje M. Faško. Primátor Jelšavy uznáva názor, že nápad je to dobrý a ponúka riešenie existenčných otázok regiónu. „Z tejto biedy sa už treba raz a navždy vyhrabať, lebo to bude koniec tejto doliny”.
Festival tanca v bratislavskom Istropolise nebude mať podľa jeho organizátorov žiadne jedinečné vyvrcholenie. Riaditeľ festivalu Vladimír Baláž si myslí, že všetky programy sú rovnocenné. Ak by ale mal niečo konkrétne vyzdvihnúť, hovorí o dvoch vrcholoch večera. „Budú tam dva vrcholy - program, ktorý bude režírovať Rastislav Letenaj a ten, ktorý režíroval Pavol Pitoňák. Nie je niečo menej a niečo viac. Je to naozaj to najlepšie, čo sme vedeli dať dokopy. A to po každej stránke - po stránke skladby, interpretov, aj po stránke režijnej,” povedal. Hlavný dramaturg programu a jeden z otcov myšlienky festivalu Oživené tance Pavol Pitoňák hovorí, že každý účinkujúci v jeho programe Tanec je život je vynikajúci. „Čo súbor, to je pojem. To nie je výber z tvorby jedného súboru, kde je povedzme jedno silné číslo. Je tam 15 účinkujúcich a každý tam ide s tým najlepším, čo spravil za posledných 20 rokov. Takže ten program bude neskutočne silný,” vysvetlil zámer organizátorov priniesť to najkvalitnejšie, čo na slovenskej tanečnej scéne existuje a okoreniť to chuťovkami zo zahraničia. Pitoňák pritom najviac vyzdvihuje rumunský súbor Romafest Maros, ktorý preslávil svoj región, ale aj obec výnimočným tanečným a hudobným talentom. „Pochádzajú z malej dedinky z Rumunska, poniektorí nevedia čítať písať, nepoznajú noty, ale tie tanečné danosti majú neuveriteľné. Ja som v živote nikoho tak nevidel tancovať. Rytmus majú taký, že dokážu vytancovať úplne neuveriteľné veci. Kamarát, ktorý ich produkoval v Japonsku, mi doniesol CDčko a ja som si skutočne myslel, že je to zrýchlené. Myslel som si, že to nie je možné,” rozprával s nadšením o rumunských tanečníkoch, ktorí sa len nedávno vrátili z turné v Japonsku. Druhým zahraničným hosťom, na ktorého sa diváci v Istropolise môžu tešiť, je jeden z najlepších maďarských súborov. Bihari János z Budapešti za polstoročie svojej existencie získal mnohé ocenenia na domácich i zahraničných festivaloch. Maďarské tanečné hnutie zaradilo súbor medzi najlepšie kolektívy v Maďarsku. Súbor ma viac ako 200 členov a je otvorenou dielňou pre najlepších choreografov z celého Maďarska. Režisér programu Svet tanca Rastislav Letenaj rovnako vyzdvihuje výkony všetkých tanečníkov: baletu SND, TD Bralen, Allegro, Remedios, Top dance quartet, Dance all stars, najmä však hosťa - pražské tanečné konzervatórium. Upozornil najmä na premiéru nového predstavenia tanečníkov z baletu SND, ktoré budú mať možnosť diváci vidieť práve na festivale Oživené tance. Za vyvrcholenie svojho programu považuje vystúpenie mladučkých tanečníkov z pražského konzervatória, ktorí sa predstavia v netradičnom spracovaní svetoznámeho Bolera. Špeciálne pre konzervatoristov ho vytvoril šéf baletu Národného divadla v Prahe Petr Zuska.
V súvislosti s pápežovým úmrtím a najmä jeho pohrebom v Maďarsku neboli spory okolo toho, či vyhlásiť „deň smútku“, alebo nie, no dnes sa k téme vracia najčítanejší denník Népszabadság, ktorý kritizuje vládu za jej neprincipiálne stanoviská. Komentár vyšiel pod titulkom „Nekompetentne“. V novej Maďarskej republike vyhlásili doteraz národný smútok výlučne kvôli maďarským občanom - na rozdiel od mnohých krajín nebol smútok ani po 11. septembri, ani po madridskom atentáte, ani po tsunami - len vtedy, keď obeťami boli maďarskí občania, napríklad po bankovom masakri v meste Mór, po autobusovom nešťastí v Štajersku alebo keď zomrel premiér József Antall - píše na úvod Népszabadság, a poznamenáva, že Gyurcsányova vláda túto „tradíciu“ porušila teraz, urobila to však v zlom čase. Kto za rozhodnutím vlády hľadá princíp, nachádza bezzásadovosť. Kde sú tí, ktorí ešte pred pár mesiacmi oslavovali premiéra za to, že u pápeža sa sťažoval na maďarskú katolícku cirkev, ktorá sa intenzívne spája do straníckej politiky? Sú ticho. Predseda vlády smelo mohol ukazovať svaly rímskokatolíckej cirkvi, ktorej vplyv slabne, ktorá sa angažuje opozične, v tieni ktorej sa ozývajú klerikálni politici. Ale teraz, keď sa zdvihol príliv sĺz, medializovaný v nevídanej miere, vláda hrá na istotu: z vyhlásenia smútku nemôže byť problém… Kritika voči cirkvi slúži odluke štátu a cirkvi len vtedy, keď sa sústreďuje na to, čo je zlé pre štát, čo je nesprávne zo svetských hľadísk, a slúži opaku, keď sa politik rozhodne určovať, čo je zlé pre cirkev a čo je nesprávne z hľadiska viery. Gyurcsány prekročil hranice svojej kompetentnosti, keď v parlamente hodnotil pápeža ako obnoviteľa svojej cirkvi. Nech diskutujú kresťania a katolíci o tom, čo a ako robil Ján Pavol II. Predsedu maďarskej vlády do toho nič. Nekompetentná kritika, nekompetentné oceňovanie a nekompetentný deň smútku pochádzajú z toho istého zlého koreňa - konštatuje na záver ľavicovo-liberálny denník Népszabadság.
Premiér Ferenc Gyurcsány porušil tradíciu vyhlasovania dňa štátneho smútku za pápežom Jánom Pavlom II. Takáto pocta bola dosiaľ prejavovaná len Maďarom. Tradícia nebola porušená ani v prípade horších príležitostí, ako boli útoky z 11. septembra v USA, bombové výbuchy na stanici v Madride a katastrofa tsunami, keď národný smútok mohol znamenať, že obete sveta prijímame za svoje vlastné. Namiesto toho sme porušili tradíciu, aby sme dali najavo, že Maďarsko je súčasťou istej entity, rímskokatolíckeho svetového impéria. Dokonca i v takmer výlučne katolíckom Írsku šéf vlády odolal tlaku. Ale náš premiér hral na istotu a poddal sa médiami bezprecedentne zveličenému prúdu sĺz. Akékoľvek principiálne výhrady sa utopili v celosvetovom umieráčiku. (Népszabadság 11. 4.)
Maďari zostali v piatok nezvyčajne naraz bez všetkých troch najvyšších štátnych predstaviteľov. Prezident Ferenc Mádl, predsedníčka parlamentu Katalin Sziliová a premiér Ferenc Gyurcsány sa totiž výnimočne spoločne zúčastnili na poslednej rozlúčke s pápežom Jánom Pavlom II. Keďže v Maďarsku bol v deň pohrebu hlavy Vatikánu a katolíckej cirkvi aj oficiálny smútok, pred parlamentom v Budapešti už ráno na počesť spustili na pol žrde štátnu zástavu. V Ríme boli aj zástupcovia parlamentných frakcií, pričom predseda opozičného Fideszu expremiér Viktor Orbán si uctil Svätého Otca osobitne spolu s maďarskými pútnikmi už skôr ako prvý z maďarských politikov. Na pamiatku pápeža v predvečer rozlúčky sa konala v Budapešti fakľová procesia po miestach jeho prvej návštevy v hlavnom meste s cieľom v Matejovom chráme. Nielen obe domáce verejnoprávne televízie MTV a Duna Televízió, ale aj dva hlavné komerčné kanály RTL Klub a TV 2, ako aj spravodajská Hír TV pohreb Jána Pavla II. odvysielali v priamom prenose. Okrem toho značne upravili denný program, do ktorého zaradili aj rôzne filmy a relácie o živote poľského pápeža a jeho dvoch návštevách v Maďarsku v rokoch 1991 a 1996. V MTV predtým odvolali riaditeľa spravodajstva za to, že po skone pápeža pred týždňom prerušili vysielanie zábavného programu až takmer o polhodinu neskôr. Podľa rozhlasového a televízneho združenia tým porušili mediálny zákon.
V Maďarsku majú na pápeža Jána Pavla II. vrúcne spomienky, čo akiste vyplýva aj z tradičného poľsko-maďarského priateľstva. Kontakty medzi opozičnými činiteľmi Maďarska a Poľska za hlbokého socializmu boli mimoriadne aktívne a vzájomne inšpirujúce - takto si spomína istý maďarský spisovateľ a dramatik, ktorý sa s Karolom Wojtylom zoznámil ešte predtým, ako sa stal pápežom. Tým literátom a „protištátnym živlom“ bol Árpád Göncz, ktorý sa zasa stal roku 1990 maďarským prezidentom. Oboch však spája ešte staršia „historka“. Je známe, že počas druhej svetovej vojny našli útočisko v Maďarsku desaťtisíce Poliakov. Nuž, rodinného priateľa Wojtylovcov, istého Staszka postihol tento osud tiež. A kde sa skrýval v Maďarsku? U rodiny Gönczovcov… Tieto maďarsko-poľské väzby sa zvýrazňujú aj teraz, po smrti Jána Pavla II. Nie náhodou sa na večernom fakľovom sprievode cez celú Budapešť objavili aj poľské zástavy. To niekoľko stovák mladých ľudí si zaumienilo, že prejdú trasu, po ktorej sa stretol s veriacimi počas svojej prvej návštevy Maďarska roku 1991 aj pápež. Od niekdajšieho Népstadionu prešli k námestiu Hrdinov, kde slúžil Ján Pavol II. omšu pod holým nebom, potom ku Svätoštefánskej bazilike a hore na hrad, k Matejovmu chrámu. „Vlastne v mojom živote je Ján Pavol II. jediným pápežom, on bol pre mňa Svätým otcom, hoci som sa narodila skôr, ako by bol nastúpil na Petrov trón. Navyše bol Poliak. Moja mamička je Poľka, a doma sme vždy dodržiavali poľské tradície, ktorých súčasťou vždy bol aj Svätý otec.“
8. apríla ráno pred Parlamentom za vojenských pôct vytiahli, vzápätí spustili na pol žrde štátnu zástavu, na verejných budovách vejú čierne vlajky - to sú momentálne viditeľné znaky toho, že aj v Maďarsku smútia za pápežom. Smútočný deň vyhlásila vláda, ktorá požiadala aj elektronické médiá, aby zabezpečili dôstojnosť dnešného dňa. Všetky televízne stanice vysielali pohreb Jána Pavla II. v priamom prenose, svoj popoludňajší a večerný program zmenili aj komerčné kanály, no vysielanie reklám zrušili iba verejnoprávne. V školách po celom Maďarsku si pripomenuli pamiatku pápeža v rámci jednej vyučovacej hodiny. Na mnohých miestach postavili veľkoplošné obrazovky, tak napríklad aj v Matejovom chráme na budínskom hrade sledovali poslednú rozlúčku s pápežom tisíce ľudí. Na obrade v Ríme sa z piatich najvyšších predstaviteľov zúčastnili štyria - prezident, predsedníčka parlamentu, premiér i predseda najvyššieho súdu, doma zostal iba predseda ústavného súdu.
Pápež Ján Pavol II. vo svojom duchovnom testamente pripustil možnosť rezignácie v roku 2000, keď katolícka cirkev slávila nové milénium a on dosiahol vek 80 rokov. V dnes zverejnenom testamente sa tiež uvádza, že najvyšší pontifex nezanechal žiadny majetok a požiadal zainteresovaných, aby všetky jeho osobné poznámky spálili. Ján Pavol II. tiež zvažoval možnosť, že by sa nechal pochovať v Poľsku, avšak neskôr toto rozhodnutie prenechal kolégiu kardinálov. Pápeža v piatok pochovajú v krypte pod Bazilikou sv. Petra.
Po tretí raz od úmrtia pápeža Jána Pavla II. zasadá dnes vo Vatikáne generálna kongregácia kardinálov. Hlavnou témou sú posledné detaily organizácie smútočných obradov. S napätím očakávané zverejnenie pápežovho testamentu sa môže podľa názoru talianskych expertov oneskoriť. Vatikán pravdepodobne čaká, kým do Ríma dorazí väčšina zo 183 kardinálov. Doteraz ich do Vatikánu prišla približne polovica. Z rovnakého dôvodu sa zrejme čaká aj so zverejnením termínu konkláve. Veriaci sa budú môcť pokloniť pápežovi do štvrtka. Baziliku sv. Petra uzavrú pre návštevníkov o 22.00 h, potom budú telesné pozostatky pápeža ako aj baziliku pripravovať na pohrebný obrad. Ten sa bude konať na Námestí sv. Petra. Celebrovať ho bude nemecký kardinál Joseph Ratzinger a koncelebrovať budú viacerí kardináli a patriarchovia zjednotených východných cirkví. Na konci omše sa uskutoční rituál - Ultima Commandatio (posledné odporúčanie) a Valedicio (pohrebná reč). Celý obrad bude trvať približne tri hodiny. Následne truhlu odnesú v sprievode zopár vysokopostavených zástupcov kúrie do baziliky a potom do krypty. Tento ceremoniál bude trvať približne pol hodiny. Pred zapečatením truhly do nej vložia mitru, kovovú tubu s pápežovým životopisom a vrecko s bronzovými a striebornými mincami vyrazenými počas pontifikátu Jána Pavla II. Celý obrad sa koná podľa protokolu Universi Dominici Gregis o organizácii pohrebu pápeža a voľbe novej hlavy rímskokatolíckej cirkvi, ktorý v roku 1996 vydal práve Ján Pavol II.
Maďarský parlament sa chystá prijať vyhlásenie v súvislosti so smrťou pápeža Jána Pavla II. Parlamentné uznesenie je v Maďarsku špeciálny útvar, ktorý síce nemá silu zákona, ale zvyknú ho prijať poslanci k závažným otázkam a udalostiam. Takýto dokument schvália pravdepodobne na pondelňajšom zasadaní národného zhromaždenia. Najmladší kardinál z konkláve, ktoré má zvoliť nového pápeža, prímas maďarskej katolíckej cirkvi Péter Erdő dnes v osobitnom vyhlásení hodnotil osobnosť Jána Pavla II. Vyzdvihol najmä jeho vzťah k mladým ľuďom. Mimochodom práve za účasti mladých z celého Maďarska organizujú dnes večer v Budapešti fakľový sprievod, ktorý povedie cez miesta, ktoré pápež navštívil počas pobytu v hlavnom meste roku 1991. Štartuje od štadióna Ferenca Puskása, dotkne sa námestia Hrdinov, Svätoštefanskej baziliky a končí pri budínskom Matejovom chráme. V tomto dóme budú môcť sledovať pápežov pohreb zajtra na veľkoplošnej obrazovke všetci záujemcovia.
Nad stratou Jána Pavla II. smútia v Maďarsku nielen katolíci, ku ktorým sa v krajine hlásia dve tretiny populácie. Odchod dobrotivého posla mieru zasiahol mnohých bez rozdielu vyznania a etnickej príslušnosti. Maďari spomínajú na chvíle, keď pápeža dvakrát privítali doma - v rokoch 1991 a 1996. Deň poslednej rozlúčky s pontifikom vo Vatikáne bude v Maďarsku aj oficiálnym štátnym smútkom z iniciatívy vlády. Potvrdil to premiér Ferenc Gyurcsány, ktorý si spolu s poslancami parlamentu uctil pamiatku Jána Pavla II. Premiér s prezidentom Ferencom Mádlom sa zúčastnia v piatok na jeho pohrebe. V Ríme sú už obaja maďarskí kardináli s právom zúčastniť sa na voľbe nástupcu Jána Pavla II. Ostrihomsko-budapeštiansky arcibiskup Péter Erdő (53) ako najmladší kardinál voliteľ a jeho predchodca na čele maďarských katolíkov arcibiskup vo výslužbe László Paskai (78). Prejavy úcty a žiaľu nemajú síce v Maďarsku taký masový charakter ako v pápežovom rodnom Poľsku, ale po celej krajine vidno v kostoloch oveľa viac ľudí ako inokedy. Na hlavnú smútočnú omšu, ktorá sa konala v pondelok na počesť Jána Pavla II. v preplnenej Bazilike sv. Štefana v Budapešti, sa ani všetci záujemcovia nedostali a stovky ich zostali pred vchodom. Podobné obrady sa predtým uskutočnili v Chráme sv. Mateja na budínskom hradnom vrchu. Zvony kostolov vyzváňajú po celom Maďarsku na počesť pápeža a ľudia sa modlia za pokoj jeho duše.
Maďarská verejnoprávna televízia (MTV) nebude v piatok, v deň pohrebu pápeža, vysielať žiadnu reklamu, ani programy poukazujúce na komerčné aktivity kvôli tomu, aby na hlavu katolíckej cirkvi mohla spomínať nerušene. Poslednú rozlúčku s Jánom Pavlom II. bude prostredníctvom cirkevných komentátorov vysielať MTV v celom rozsahu, podobne ako aj komerčné televízne stanice RTL Klub a TV2. MTV vyzvala všetkých účastníkov maďarského mediálneho trhu, aby sa pridali k jej iniciatíve, a aby v deň národného smútku, keď pochovajú pápeža, nevysielali žiadne reklamy. Šéf MTV Zoltán Rudi v utorok zrušil poverenie riaditeľa spravodajstva Györgya Niku, ktorý nesie zodpovednosť za to, že pri úmrtí pápeža Jána Pavla II. neprerušili vysielanie zábavného programu. Nika ale zostal na poste šéfredaktora spravodajstva.
Pápežova smrť vyvolala v Maďarskej televízii zemetrasenie. Kým STV si urobila blamáž predčasným oznámením skonu Jána Pavla II., maďarská verejnoprávna televízia MTV sklamala pomalou reakciou. Maďarské komerčné stanice v sobotu večer okolo desiatej ihneď prerušili riadne vysielanie, aby oznámili smutnú zvesť. Verejnoprávna televízia však zaradila mimoriadne správy o takmer pol hodiny neskôr, až po skončení filmu a následnom reklamnom bloku. Šéfa televízneho spravodajstva Györgya Niku to stálo miesto. O obetovaní Niku rozhodol generálny riaditeľ MTV na základe vnútorného vyšetrovania. Nariadil ho pod tlakom televíznej a rozhlasovej rady a ostrej kritiky zo strany politických strán. Ako sa ukázalo, v čase keď celý svet tŕpol, kedy dotlčie srdce pápeža, šéf televízneho spravodajstva si užíval víkend. „Z pracoviska odišiel v piatok popoludní a vrátil sa až v pondelok ráno,” napísal denník Népszabadság. Jeho zástupca bol tiež doma, ale aspoň nemal vypnutý mobilný telefón. Štyridsať minút po zburcovaní ho taxík doviezol do budovy televízie. Kým štáb televíznych novín bol trinásť minút po prvej agentúrnej správe o skone pápeža pripravený odvysielať mimoriadnu reláciu, z vedenia MTV sa nenašiel nik kompetentný, kto by prerušenie filmu nariadil. Podľa Népszabadságu sobotňajšia nepružnosť nebola prvým vážnym zlyhaním verejnoprávneho televízneho spravodajstva. „Aj s výsledkami decembrového referenda (o dvojakom občianstve) informovala MTV oneskorene. Nika ani vtedy nebol v budove televízie.”
Poľské kura, nemecký jogurt, slovenské pivo, španielske paprikové korenie, dánsky syr - od vstupu Maďarska do Európskej únie (EÚ) je maďarský trh zaplavený lacnými zahraničnými potravinami. Zatiaľ čo v roku 2003 boli dovozy potravín, nápojov a tabakových výrobkov z EÚ v hodnote 646 miliónov EUR, v minulom roku sa objem importov podstatne zvýšil na úroveň 1,037 miliardy EUR, čo je v prepočte 40,3 miliardy SKK. Ako informoval maďarský denník Nepszabadsag, krajina vyvážala v roku 2003 do európskej pätnástky podobné produkty v hodnote 1,222 miliardy EUR, pričom minuloročné exporty z Maďarska sa len mierne zvýšili na 1,393 miliardy EUR. Maďarské poľnohospodárstvo teraz musí získať naspäť svoju konkurencieschopnosť, uviedol maďarský denník a pripomenul, že domáci roľníci neraz konkurovali na maďarskom trhu poľským a slovenským. Lacné potraviny nadchli spotrebiteľov a vyvolávajú obavy maďarských poľnohospodárov. Veľká časť v obchodoch ponúkaného mäsa a mäsových výrobkov podľa údajov Maďarského štatistického úradu už nie je domáceho pôvodu. Import mäsa vzrástol v roku 2003 medziročne o 423 % a dovoz mäsových výrobkov o 192 %. Dovozy obilia a obilnín, cukru a tabakových výrobkov sa v roku 2003 zvýšili o 150 %, u mliečnych výrobkov bol zaznamenaný 120-% medziročný nárast. Maďarský import potravín pritom vzrástol z bývalej európskej pätnástky o 130 % a z nových členských krajín o 145 %.
Podpredseda Národnej rady SR a líder SMK Béla Bugár sa podľa Smeru - sociálnej demokracie dostáva do rozporu s oficiálnou líniou zahraničnej politiky SR, keď otvára diskusiu o Košickom vládnom programe a žiada ospravedlnenie za postoje československej vlády k Maďarom v rokoch 1945 - 48. Podľa predsedu Smeru Roberta Fica by mal zvážiť, či sú takéto postoje zlučiteľné s výkonom ústavnej funkcie podpredsedu parlamentu. „Otvárať túto otázku je nebezpečné z hľadiska vyvolávania nacionalistických vášní a je v rozpore s jasným stanoviskom Európskej komisie, podľa ktorej nebolo potrebné túto otázku otvárať ani pred vstupom do Európskej únie,” povedal dnes Fico novinárom. Zdôraznil, že pre jeho stranu sú povojnové usporiadanie Európy, Košický vládny program a Benešove dekréty nedotknuteľné. Túto odpoveď zopakoval aj na otázku, či by nebolo pre jeho stranu prijateľné aspoň vyhlásenie, v ktorom by sa slovenský parlament poškodeným Maďarom ospravedlnil, ako to navrhol Béla Bugár: „Benešove dekréty a Košický vládny program sú pre nás nedotknuteľné”. Fico si myslí, že práva národnostných menšín sú v slovenskej legislatíve upravené nadštandardne. Dodal, že otváraním témy Benešových dekrétov chce SMK prekryť svoje zlyhanie pri riešení sociálnych a ekonomických problémov juhu Slovenska tak, že ponúka svojim voličom „náhradnú čisto etnickú agendu”.
Predseda SMK a podpredseda NR SR Béla Bugár sa svojimi výrokmi, spochybňujúcimi Benešove dekréty a Košický vládny program, dostáva do rozporu s oficiálnou líniou slovenskej zahraničnej politiky. Konštatoval to včera predseda Smeru Robert Fico. Podľa neho by Bugár mal zvážiť, či takéto postoje sú zlučiteľné s výkonom jednej z najvyšších ústavných funkcií v SR. „Pre Smer sú Benešove dekréty nedotknuteľné,“ vyhlásil Fico s tým, že ide o súčasť povojnového usporiadania Európy. To potvrdila aj Európska komisia, ktorá pred vstupom SR do EÚ rozhodla, že túto otázku netreba otvárať. Podobne nespochybniteľný je podľa Smeru Košický vládny program, ktorý obnovoval Československú republiku v hraniciach, garantovaných víťaznými veľmocami. Preto Smer podporuje stanovisko Ministerstva zahraničných vecí SR, ktoré kritizovalo vyjadrenie maďarskej diplomacie, že otázka Benešových dekrétov nie je z politického hľadiska uzatvorená. Podľa Fica otvára SMK túto tému preto, aby ponúkla občanom maďarskej národnosti agendu na čisto etnickom základe, ktorá by prekryla zlyhania pri riešení ekonomických a sociálnych problémov na južnom Slovensku.
Za názory historického šovinizmu považuje Slovenská národná strana (SNS) výroky predsedu Strany maďarskej koalície (SMK) Bélu Bugára o potrebe ospravedlnenia sa za historické krivdy medzi Slovákmi a Maďarmi. „Výrokom, že aj Maďarsko sa vraj Slovákom ospravedlní, ´ak sa má za čo´ Béla Bugár potvrdil, že politika SMK je mimo reality a vychádza z veľkomaďarskej šovinistickej ideológie posttrianonskej traumy,” vyhlásil dnes predseda SNS Ján Slota. Národniari vyjadrujú znepokojenie nad rozsahom, akým podľa nich maďarská koalícia cielene deformuje a spochybňuje výsledky a usporiadanie po I. aj II. svetovej vojne. „Ak chce predseda maďarskej menšiny na Slovensku niečo naprávať, mal by si radšej deň čo deň sypať žeravý popol na hlavu za ukrutnosti, ktorých sa Maďari dopustili na slovenskom národe,” uviedol Slota vo vyhlásení, ktoré TASR poskytol hovorca SNS Rafael Rafaj. SNS a Slováci sa podľa Slotu nedajú vtiahnuť do falošnej recipročnej viny, pretože čiastočná náprava benešovými denacifikačnými dekrétmi alebo Košickým vládnym programom sa nemôže zrovnávať s „dlhoročnou genocídou a asimiláciou uskutočňovanou rôznymi režimami a vládami Maďarska na slovenskom národe”. SNS zdôrazňuje, že Maďari sa doteraz Slovákom neospravedlnili za obrovské historické krivdy. „Postoje Bélu Bugára dokazujú, že v maďarskej komunite nie je ani vôľa priznať sa ku genocíde, ani schopnosť pokánia a ospravedlnenia sa Slovákom,” vyhlásil Slota. Bugár dnes uviedol, že otvorenie diskusie o Košickom vládnom programe, ktorý podľa SMK spôsobil nespravodlivosť občanom maďarskej národnosti, je snahou poukázať na chyby minulosti a zmieriť slovenskú a maďarskú stranu. „Ak sa stali udalosti, ktoré spôsobili nespravodlivosť Slovákom, ospravedlňujeme sa za ne. Podobné všeobecné ospravedlnenie by mali prijať národné rady na Slovensku aj v Maďarsku,” povedal v relácii televízie Markíza Na telo. Zároveň však pripustil, že ani na jednej strane neexistuje v súčasnosti reálna politická sila, ktorá by taký návrh dokázala presadiť.
Slovenská diplomacia dnes kriticky reagovala na vyjadrenia štátneho tajomníka maďarského ministerstva zahraničných vecí Andrása Barsonya v utorok v rozhlasovom vysielaní stanice Kossuth o tom, že otázka Benešových dekrétov nie je politicky uzatvorená. Benešove dekréty sú podľa slovenskej diplomacie historicky uzatvorenou kapitolou, ktorá vzájomné slovensko-maďarské vzťahy nemôže nijako zaťažovať. Predseda SMK Béla Bugár vyhlásil, že Maďari žijúci na Slovensku by mali dostať odškodnenie za Košický vládny program spred 60 rokov. Otázku Benešových dekrétov by podľa neho bolo možné odškodniť podobne ako obete holokaustu.
Vyhlásenia o pokračujúcej diskriminácii Maďarov na Slovensku a ich druhotriednom postavení znovu oživili národnostné vášne. Na závery seminára organizovanom Svetovým zväzom Maďarov na pôde Európskeho parlamentu reagovali aj naši politici. Podľa predsedu poslaneckého klubu SMK Gyulu Bárdosa existujú veci, ktoré nie sú dotiahnuté do konca. „Je ešte čo naprávať aj u nás,“ diplomaticky vyhlásil. Poslanec SDKÚ Stanislav Janiš považuje spomenuté vyhlásenia skôr za provokáciu a nevenoval by im pozornosť. „Sú to pivné reči. Menšiny na Slovensku žijú štandardne s rovnakými právami,“ uviedol. Ostrejšie komentoval slová o diskriminácii maďarskej menšiny predseda SNS Ján Slota. „SNS ostro protestuje proti najnovším nehoráznym ohováraniam Slovenska na pôde Európskeho parlamentu,“ uvádza sa v jeho stanovisku. Podľa SNS nie sú na Slovensku diskriminovaní občania maďarskej národnosti, ale, naopak, slovenskej. Za prekvapivý nepovažuje ani fakt, že podujatie organizovala Strana zelených. „Túto frakciu ovládajú už dlhší čas promaďarskí lobisti, ktorí aj v minulosti zámerne poškodzovali dobré meno Slovenska v zahraničí,“ spomenul Slota.
Reakcie maďarských médií:
Medzi európskymi národmi nemôže ani jeden človek prežiť svoj život takým spôsobom, aby sa kvôli skutočnosti, že patrí k nejakej národnosti, cítil nepríjemne, vyzdvihli médiá z prejavu čestného predsedu Svetového zväzu Maďarov (MVSZ) Sándora Rácza. Biskup reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku Géza Erdélyi podľa maďarského rozhlasu hovoril o situácii maďarskej reformovanej cirkvi v SR, o nedostatkoch reštitúcie, diskriminácii cirkevných škôl a sociálnych inštitúcií však zdôraznil, že o tom hovorí v snahe zlepšiť situáciu a nie podceniť dosiahnuté pozitívne výsledky. Maďarské médiá poznamenali, že podujatie zorganizoval katalánsky poslanec frakcie zelených Bernat Joan i Marí.
Slovensko stratí do roku 2050 takmer 12 percent obyvateľov a jeho populácia klesne z dnešných asi 5,4 milióna na 4,7 milióna. Znižovať sa bude tiež počet obyvateľov väčšiny krajín EÚ i celej únie. Vyplýva to z odhadov demografického vývoja v EÚ, ktoré dnes zverejnil štatistický úrad Eurostat. V najbližších dvoch desaťročiach sa počet obyvateľov EÚ zvýši o viac ako 13 miliónov a k 1. januáru 2025 dosiahne 470,1 milióna oproti dnešným 456,8 milióna. Potom sa však populácia únie začne znižovať a do roku 2050 klesne o 52 miliónov na necelých 449,8 milióna. Prírastok populácie v najbližších dvoch desaťročiach bude najmä dôsledkom čistej migrácie, pretože počet úmrtí prevýši počet novonarodených detí. Po roku 2025 už migrácia neutiahne nárast populácie a počet obyvateľov začne klesať. Prudký pokles čaká tiež populáciu v produktívnom veku (15 až 64 rokov). Zatiaľ čo vlani tvorili takíto ľudia 67,2 percenta populácie, v roku 2050 to bude len 56,7 percenta, teda asi o 52 miliónov menej. Zníži sa tiež počet detí a mladých ľudí do 14 rokov, narastie počet obyvateľov nad 65 rokov a nad 80 rokov. Populácia začala už vlani klesať v siedmich členských štátoch únie na Slovensku, v Česku, Estónsku, Lotyšsku, Litve, Maďarsku a Poľsku. Do roku 2025 sa pridajú Taliansko, Nemecko, Slovinsko, Portugalsko, Grécko a Španielsko. Slovensko stratí podľa Eurostatu v období 2004-50 asi 11,9 percenta obyvateľov, rovnako ako Maďarsko. Počet obyvateľov Slovenska, ktorý je dnes asi 5,4 milióna, klesne do roku 2025 na 5,2 milióna a do roku 2050 na 4,7 milióna. Najväčšie straty zaznamenajú Lotyšsko (takmer 20 percent), Estónsko a Litva (vyše 16 percent), Česko (takmer 13 percent). Naopak počet obyvateľov sa bude zvyšovať v Luxembursku, Írsku, na Cypre a Malte.
Slovenská diplomacia dnes kriticky zareagovala na vyjadrenia štátneho tajomníka maďarského ministerstva zahraničných vecí Andrása Barsonyiho o tom, že otázka Benešových dekrétov nie je z politického hľadiska uzatvorená. „Nie je jasné, k čomu slúžia takéto vyhlásenia. Stanovisko Ministerstva zahraničných vecí SR k problematike Benešových dekrétov je známe a nemenné,” uviedol dnes hovorca rezortu Juraj Tomaga. Benešove dekréty sú podľa slovenskej diplomacie historicky uzatvorenou kapitolou, ktorá vzájomné slovensko-maďarské vzťahy „ako dobrých susedov, členských štátov Európskej únie a spojencov v NATO nemôže nijako zaťažovať”. Tomaga tak reagoval na výroky, ktoré odzneli v utorok v relácii rozhlasovej stanice Kossuth. „Vyhlásenie maďarského oficiálneho predstaviteľa na margo Benešových dekrétov hovorí o tom, že ich relevancia na dnešok je nepatrná alebo vôbec neexistuje a na druhej strane tvrdí, že z politického hľadiska vec nie je úplne uzatvorená,” vyjadril počudovanie hovorca MZV SR. Maďarská vláda považuje Benešove dekréty za nespravodlivé, princíp kolektívnej viny považuje za nezlučiteľný s právnymi princípmi Európskej únie. Domnieva sa, že ide v prvom rade o historickú otázku, ktorú treba doriešiť a uzatvoriť, povedal v maďarskom rozhlase zástupca štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí Gábor Bródi. Podľa dnešného vydania maďarského denníka Magyar Nemzet predseda SMK Béla Bugár vyhlásil, že Maďari žijúci na Slovensku by mali dostať odškodnenie za Košický vládny program spred 60 rokov. Líder maďarskej koalície v relácii maďarského rozhlasu povedal, že by v morálnej rovine mohol slovenský parlament prijať vyhlásenie, v ktorom by sa ospravedlnil za všetko, čo sa v období rokov 1945 až 1948 proti Maďarom vykonalo. Otázku Benešových dekrétov by zas bolo možné uzatvoriť spôsobom podobným odškodneniu obetiam holokaustu na Slovensku.
Slovenská republika by sa mala ospravedlniť maďarskej menšine za krivdy, ktoré jej spôsobil Košický vládny program. Ten pred šesťdesiatimi rokmi zbavil slovenských Maďarov, s výnimkou dokázateľných antifašistov, občianskych práv. Ospravedlnenie žiada predseda SMK Béla Bugár, pretože považuje prístup na princípe kolektívnej viny za neprijateľný. „Už keď sme vstúpili do vlády, rokovali sme o zmiernení následkov Benešových dekrétov,“ odpovedá Bugár na otázku, či nepovažuje otváranie takýchto citlivých otázok za politicky riskantné. Dodáva, že aj na školách by sa o povojnovom období malo učiť pravdivo, aby ho mohli ľudia objektívne hodnotiť. „Na túto otázku sme nikdy nezabudli, je to v našom volebnom programe z roku 2002 a bude aj v ďalšom,“ dodal Bugár. „Potom by som ja mohol žiadať ospravedlnenie za tzv. malú vojnu, keď Maďari bombardovali Spišskú Novú Ves, alebo za Viedenskú arbitráž,“ reaguje poslanec Jozef Banáš (SDKÚ). „Dnes máme úplne iné problémy,“ dodal. Bugár však uvažuje aj o tom, že by maďarský a slovenský parlament pripravili ospravedlnenia recipročne. „Na začiatku tohto volebného obdobia sa rozbehli zisťovania, či by zo strany maďarského a slovenského parlamentu bolo možné za historické krivdy spáchané voči Slovákom alebo Maďarom z rokov 1938-1948 urobiť generálny pardon,“ uzavrel Bugár. „Maďari majú politicky nadštandardné podmienky a nebolo by vhodné, aby niekto umelo vyrábal rozbroje na národnostnej báze,“ upozornil Milan Urbáni (ĽS-HZDS). Podobne uvažuje aj podpredseda KDH Pavol Minárik. „Všetko závisí od vzťahov Maďarov a Slovákov. Myslím, že postavenie maďarskej národnostnej menšiny je dobré, “ povedal s pripomienkou, že ich politická reprezentácia je súčasťou vlády. „Riešenie historických problémov by sa nemalo politicky zneužívať a každý, kto to robí, by sa mal pýtať sám seba, čo tým sleduje,“ dodal Minárik. Tradične kritický bol k výrokom predstaviteľov SMK líder národniarov Ján Slota. „To je niečo nenormálne, nám niekto podrezáva krk a my ešte tlieskame a radujeme sa,“ vyhlásil Slota. „Na také blbosti nereagujem,“ kontroval predseda SMK. Politológ Miroslav Kusý by privítal, ak by sa otázka vzájomných slovensko-maďarských krívd politicky uzavrela. „Druhá vec je, či teraz a akým spôsobom sa to bude riešiť,“ povedal. „Je to otázka, ktorá dlhé roky ostala v pozadí a neriešila sa. Keď už sa Slovensko ospravedlnilo Židom a Nemcom, mohol by sa aj tento starý chronický problém nejakým diplomatickým spôsobom vyriešiť,“ povedal Kusý. Podľa neho je však dôležité, aby sa najprv diskrétnym spôsobom preskúmalo, či majú politické reprezentácie dostatok politickej vôle na takýto krok a až potom s tým ísť do médií. „Ale rozhodne to nerobiť naopak - teda najprv okolo toho urobiť veľkú kampaň, a potom by sa ukázalo, že je to nepriechodné,“ uzavrel Kusý. Politológ Juraj Marušiak predpokladá, že výroky Bélu Bugára súvisia s predvolebnou situáciou. „SMK je vo vláde už druhé funkčné obdobie, participuje na pravicovej politike bez ohľadu na nálady medzi jej voličmi. Časť aktivistov SMK sa snaží týmto spôsobom odviesť pozornosť nespokojných maďarských voličov,“ povedal Marušiak. Podľa neho si však SMK týmto spôsobom komplikuje cestu k možnosti budúcej spolupráce s dnešnými opozičnými stranami, ale možno aj s časťou koalície. Benešove dekréty sú historicky uzatvorenou kapitolou, ktorá slovensko-maďarské vzťahy nemôže nijako zaťažovať,“ vyhlásil včera hovorca ministerstva zahraničných vecí SR Juraj Tomaga.
Lídri Strany maďarskej koalície opäť otvárajú otázku Benešových dekrétov a odškodnenia maďarskej komunity za Košický vládny program. Predseda SMK Béla Bugár na pôde maďarského rozhlasu vyjadril názor, že by takéto ospravedlňujúce vyhlásenie mohol prijať slovenský parlament. Jeho úvaha však nie je veľmi reálna - stačí si len predstaviť diskusiu, ktorá by rokovanie o tejto téme sprevádzala. (A to diskusiu v Národnej rade, ale aj vo všeobecnosti, mimo nej.) Rozporuplné udalosti po druhej svetovej vojne totiž nemožno vytrhnúť z jej kontextu, a takýto komplex zložitých problémov (a možno i komplexov) by mal byť skôr predmetom akademických diskusií erudovaných historikov. Namiesto toho sa však môže ľahko stať obyčajnou politickou či straníckou agitkou. Pravda, SMK, ak si aj vyslúži viac či menej oprávnenú kritiku, môže z takejto diskusie vyjsť víťazne - pred svojimi voličmi, pre ktorých je rozhodujúci práve národný princíp. Na druhej strane však tá istá SMK pôsobí vo vláde spoločne so slovenskými subjektmi a zrejme o takéto partnerstvo bude mať záujem i po budúcoročných voľbách, či už by do úvahy pripadalo spojenectvo s KDH, SDKÚ alebo i so Smerom. Ochota ostatných strán spolupracovať (a zdôvodniť takúto spoluprácu pred vlastnou voličskou obcou) však môže klesať priamoúmerne s iniciatívami podobnými tej, s akou vychádza SMK. A jej predstavitelia takéto „praktické“ aspekty historického problému môžu len sotva nebrať do úvahy.
Maďari žijúci na Slovensku by mali dostať odškodnenie za Košický vládny program spred 60 rokov. Vyhlásil to podľa dnešného vydania maďarského denníka Magyar Nemzet predseda SMK Béla Bugár. Líder maďarskej koalície v relácii maďarského rozhlasu povedal, že by v morálnej rovine mohol slovenský parlament prijať vyhlásenie, v ktorom by sa ospravedlnil za všetko, čo sa v období rokov 1945 až 1948 proti Maďarom vykonalo. Otázku Benešových dekrétov by zas bolo možné uzatvoriť materiálnym spôsobom podobným odškodneniu obetiam holokaustu na Slovensku. Ako Bugár spresnil, nešlo by o odškodnenie jednotlivcov, bolo by to príliš komplikované, a v niektorých prípadoch až nemožné. Maďarská vláda považuje Benešove dekréty za nespravodlivé, princíp kolektívnej viny považuje za nezlučiteľný s právnymi princípmi Európskej únie. Domnieva sa, že ide v prvom rade o historickú otázku, ktorú treba doriešiť a uzatvoriť, povedal v maďarskom rozhlase zástupca štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí Gábor Bródi. Podľa jeho vyjadrenia by Bugárov návrh morálneho odškodnenia pravdepodobne viedol k historickému zmiereniu v Česku, na Slovensku v Maďarsku, Rakúsku a Nemecku.
„Maďarské národné spoločenstvo má byť morálne i materiálne odškodnené za bezprávie a deportácie.” To je hlavné posolstvo komárňanského vyhlásenia k 60. výročiu Košického vládneho programu, ktoré podpísal (okrem iných) aj predseda SMK Béla Bugár. Ak prekročíme nacionálne prihriatych Slovákov (a Čechov), môžeme sa v pokoji uzniesť, že Košický vládny program bolo boľševické barbarstvo, spáchané v spolupodielnictve s tzv. demokratickým odbojom. Košický pamflet nezakladal iba kolektívne tresty pre Nemcov a Maďarov, ale napr. aj znárodnenie a odovzdanie Podkarpatskej Rusi Stalinovi. Je celkom normálne, ak potomkovia obetí pália sviečky a spomínajú. To nemôže byť problém. Problematické je tváriť sa, že Košický vládny program a Benešove dekréty spadli z neba. Akoby týmto aktom nepredchádzala vojnová kataklizma a nepredstaviteľné utrpenie aj iných národov. Ani drastický „odsun” Nemcov, ani „ohľaduplnejšie” vyháňanie Maďarov sa nemôže oddeliť z dobového kontextu, ktorý prial zvieracím pudom. A už vôbec sa nedajú hodnotiť ľudskoprávnou optikou 21. storočia. Práve takýto pohľad však vnucuje toto nové komárňanské vyhlásenie. Napríklad tvrdenie, že „československí politici (...) pokladali čas za zrelý, aby zúčtovali s Maďarmi (...). Vinníci trestali nevinných”, je horšie ako polopravda. Je to jednostranne účelové prefarbovanie dejín. Predseda vládnej strany a podpredseda Národnej rady by takéto texty podpisovať nemal. Vieme, že SMK má svojich voličov a v straníckom programe „zrušenie dôsledkov diskriminačných právnych noriem (...)”. To je v poriadku. Tón i obsah komárňanského vyhlásenia č. 2 však netendujú k dialógu a zmiereniu, ale k provokácii a napätiu. Naozaj sa žiada v tejto chvíli veľmi vážne a nahlas povedať, že na rozdiel od 90. rokov, keď sa v nacionálnych vášniach zmietalo Slovensko, je to dnes „maďarská národná politika”, ktorá kriesi najhorších duchov minulosti. Presne tých, ktorí sa - isteže - spolupodpísali aj pod Košický vládny program a Benešove dekréty.
Pohreb pápeža Jána Pavla II. spôsobil odklad medzinárodnej konferencie o európskej ústave, ktorú do Bratislavy na piatok zvolal vicepremiér Pál Csáky. Nový termín zatiaľ neurčili, malo by to ale byť do májovej schôdze parlamentu, na ktorej sa má ústavou zaoberať plénum. „Inak by to nemalo zmysel,” povedal pre SITA Csákyho hovorca Martin Urmanič. Na žiadosť poľských poslancov sa presúva aj rokovanie eurovýborov Visegrádskej štvorky. Mali sa zísť vo štvrtok a piatok v Častej-Papierničke. Zástupcovia parlamentov Slovenska, Česka, Maďarska a Poľska sa stretnú 18. apríla. Konferenciou Európska ústava: prečo áno, prečo nie? chcel podpredseda vlády pre európske záležitosti umožniť diskusiu zástancov a odporcov ústavnej zmluvy pred jej prerokovaním v slovenskom parlamente. Otvoriť ju mal prezident Ivan Gašparovič, ktorý však ide spolu s predsedom parlamentu Pavlom Hrušovským na pápežov pohreb do Ríma. Pre „aktuálne udalosti” sa ospravedlnila aj zástupkyňa Európskej komisie Margot Wallströmová. Ako prvá vicekomisárka zastupuje v čase neprítomnosti predsedu komisie José Manuela Barrosa, ktorý bude tiež v piatok v Ríme.
Prvou ženskou „lastovičkou” maďarského dopravného letectva v kresle kapitána je Ildikó Czigányová. Poverenie veliteľa lietadla typu Fokker 70 prevzala v pondelok v Budapešti. Prvý let prvej maďarskej kapitánky v tejto hodnosti viedol linkou MA 841 z Varšavy do Budapešti v pondelok dopoludnia. Svoju kariéru vo farbách Malévu začala Czigányová v roku 1998, pilotný výcvik začala na lietadle Fokker 70 v apríli. V tom istom roku ju vymenovali za prvého dôstojníka, ako vôbec prvú ženu v histórii maďarského dopravného letectva. Po nalietaní takmer 4500 hodín si 4. apríla 2005 presadla z kresla prvého dôstojníka na ľavú stranu cockpitu fokkera. Paradoxom je, že pôvodne študovala hudobnú teóriu. Medzi jej záľuby patria príroda a literatúra. Svoje dojmy z lietania a stretnutí s prírodou predkladá čitateľom vo forme noviel, vydala štyri knihy, z nich tri sa zaoberajú svetom lietania.
Niekdajšia víťazka maďarského festivalu populárnej piesne, kedysi mimoriadne populárna speváčka Sarolta Zalatnayová (57), ktorú za viacnásobný trestný čin podvodu odsúdili právoplatne na tri roky väzenia, požiada prezidenta Ferenca Mádla o milosť. Informácie viacerých médií dnes oficiálne potvrdil jej právny zástupca László Hegedüs, podľa ktorého má na takýto krok právo každý odsúdenec, nevylučujúc ani hviezdy šoubiznisu. Advokát nechcel konkretizovať obsah žiadosti, prezradil však, že sa v nej jeho mandantka odvoláva aj na nádorové ochorenie, ktoré sa u nej môže kedykoľvek obnoviť. Súčasne poukázal na jej doterajšiu bezúhonnosť a na fakt, že sa ani počas trestného stíhania nikdy nepokúsila o útek pred spravodlivosťou. Saroltu Zalatnayovú odsúdili vlani 23. septembra na tri roky odňatia slobody nepodmienečne, a to za viacnásobný trestný čin podvodu, ktorým spôsobila celkove škodu vo výške 120 miliónov forintov (v prepočte asi 20 miliónov Sk). Odsúdená požiadala vzhľadom na zdravotný stav o odklad nástupu do nápravno-výchovného zariadenia, ktorej však súd nevyhovel. Speváčka tak 26. októbra nastúpila výkon trestu.