26. apríla 2005 ● Zo slovenskej tlače
Matičiari diskutovali s predstaviteľmi strán ANO, ĽS-HZDS, SDKÚ, Smer, KSS a kancelárom prezidenta Milanom Čičom o postavení zahraničných Slovákov. Podľa hovorcu Matice slovenskej Stanislava Bajaníka majú Slováci žijúci v zahraničí pocit diskriminácie a nepochopenia zo strany Slovenska. Podľa Matičiarov nadštandardná podpora národnostných menšín na Slovensku uberá z pomoci zahraničným Slovákom, ktorých je po celom svete 2,4 milióna.
Dvojstrannú zmluvu o kultúrnej spolupráci Nitrianskeho samosprávneho kraja (NSK) a maďarskej župy Komárom - Ostrihom podpísali dnes v komárňanskom Múzeu maďarskej kultúry a Podunajska. "Zámerom užšej spolupráce odborníkov v oblasti kultúry, múzeí, knižníc, divadiel, galérií, osvetových stredísk zo slovensko-maďarského prihraničia je zbúranie hraníc medzi oboma krajinami. Rovnako tak i zbúranie duševných bariér, ktoré rozdeľujú ľudí," uviedol pre TASR predseda kultúrnej komisie župy Komárom - Ostrihom Csaba Koppány. Podľa predsedu kultúrnej komisie NSK Tibora Farkasa vytvoria oba kraje aj finančný rámec pre spoločné podujatia Slovákov a Maďarov. Takým budú napríklad predstavenia nitrianskeho Starého divadla v Slovákmi obývaných regiónoch severného Maďarska, recipročné vystúpenia folklórnych súborov, spoločná účasť na recitačných pretekoch a podobne. Zbližovaniu obyvateľov prihraničia napomôže aj bohato ilustrovaná štvorjazyčná publikácia o Podunajsku, ktorá vyjde v najbližších dňoch. "Máme si čo navzájom ponúknuť, ukázať, máme sa čo navzájom učiť, aby sme spoločne rástli a rozvíjali sa v spoločnej Európe," dodal Farkas.
Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány v pondelok odvolal z funkcie maďarského ministra pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Imre Németha. "Požiadal som Imre Németha, aby odstúpil a zároveň som požiadal Józsefa Grafa, aby sa ujal postu ministra poľnohospodárstva," uviedol Gyurcsány. Týždeň po výmene na poste ministra financií má tak Maďarsko aj nového ministra poľnohospodárstva. Gyurcsány naznačil, že Németha odvolal pre kritiku zo strany maďarských poľnohospodárov. Maďarskí farmári Németha obviňujú, že nedokáže zaistiť, aby sa k nim dostali finančné prostriedky z fondov Európskej únie.
Jediným konkrétnym krokom avizovaného maďarského vládneho programu sto krokov sú zatiaľ výmeny ministrov. V krátkom čase sa premiér Ferenc Gyurcsány zbavil svojho druhého ministra, a nikoho by neprekvapilo, keby proces pokračoval aj na budúci týždeň. Konštatuje to dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság. Pondelňajšie odvolanie ministra poľnohospodárstva a rozvoja vidieka Imre Németha je podľa autora komentára Levente Tótha otvoreným priznaním toho, že maďarské agrárne inštitúcie sa nepripravili dobre na vstup do Európskej únie. Za to sotva možno viniť iba ministra, ale on je prvým, ktorý musí niesť zodpovednosť. Veľké jarné upratovanie (po výmene ministra financií a šéfa agrárneho rezortu) bude treba čoskoro ukončiť, lebo vláda nemá toľko členov, koľko krokov premiér avizoval. V doposiaľ známych plánoch stovky krokov vlády poľnohospodárstvo nedominovalo. Vláda mieni vyhrať voľby nie s poľnohospodárstvom, ale ani prehrať by nechcelo kvôli nemu, poznamenáva Népszabadság.
Bez cestovného dokladu "prekročil" maďarsko-slovenskú štátnu hranicu dvojročný bujarý kôň, túžiaci podľa slov jeho majiteľa po láske. Zviera ušlo v nedeľu zo stajne, aby spôsobilo čoskoro nemalý rozruch na hraničnom priechode Sátoraljaújhely - Slovenské Nové Mesto a následne aj v radoch motoristov na slovenskej strane štátnej hranice. Odvážny koník, ktorý si predtým našiel cestu medzi odstavenými automobilmi i objektmi pohraničníkov, aby išiel hľadať lásku na druhú stranu štátnej hranice, cválal totiž v protismere a narobil nejednému vodičovi vrásky na čele. Nakoniec sa však upokojil, spomalil a umožnil majiteľovi, aby si ho zo slovenského územia odviedol domov do Maďarska.
Britská rocková legenda Queen si zaspomínala v spoločnosti zaplnenej budapeštianskej Papp Laszló Sportaréna na svoje vystúpenie v maďarskej metropole spred devätnástich rokov. Podobne ako v roku 1986 si do Budapešti našlo cestu aj mnoho hudobných nadšencov zo Slovenska. Medzi návštevníkmi rôznorodého publika prevažovali zástupcovia strednej generácie a na niektorých bolo badať, že koncert je pre nich nostalgickou reminiscenciou. Pod hlavičkou Queen sa predstavilo sexteto hudobníkov. Pôvodnú dvojicu zakladajúcich členov „kráľovnej“ - Briana Maya (gitara, spev) a Rogera Taylora (bicie, spev) doplnil bývalý frontman skupiny Free a Bad Company Paul Rodgers (spev), Jamie Moses (gitara), Danny Miranda (basová gitara) a Spike Edney (klávesy). Turné pod názvom Queen + Paul Rodgers je vôbec prvým od smrti nezabudnuteľného speváka Freddieho Mercuryho. K dvojici svojich kolegov sa nepridal basgitarista John Deacon. Autor známych hitoviek Another One Bites The Dust, I Want To Break Free, či Friends Will Be Friends ohlásil definitívny odchod z hudobnej scény už po londýnskom koncerte na počesť Mercuryho v roku 1992. Ouvertúru predstavenia tvorila It´s A Beautiful Day s Mercuryho vokálom a prekvapivo aj Eminemova skladba Lose Yourself. V jej závere padla opona a show sa začala známou „otváračkou“ Tie Your Mother Down z albumu A Day At The Races. Bez úvodných slov nasledovala melodická „deaconovka“ I Want To Break Free a Mayova Fat Bottomed Girl. Poslednou skladbou úvodného bloku bola príjemná Crazy Little Thing Called Love. Potom nasledoval pozdrav publiku a pieseň skomponovaná pre charitatívnu nadáciu Nelsona Mandelu Say It´s Not True s Taylorovým vokálom, už bez Rodgersovej prítomnosti. Po nej pódium ovládol May so svojím tradičným setom piesní v sprievode akustickej gitary.
Knižná novinka - Imre Kertész: Likvidácia X Kalligram, Bratislava 2005, preklad Juliana Szolnokiová X Knihou, ktorá o Osvienčime musela byť napísaná, je Bezosudovosť maďarského spisovateľa Imre Kertésza, nositeľa Nobelovej ceny. Novela Likvidácia na Bezosudovosť nadväzuje: ubehlo štyridsať rokov, nastupuje reflexia a zúfalstvo. Muž B., hlavný hrdina románu, sa v Osvienčime roku 1944 narodil, nemá však na tú dobu a miesto nijakú spomienku. Príbeh sa začína samovraždou: B., spisovateľ a, tak ako Imre Kertész, prekladateľ Thomasa Bernharda a Petra Weissa, sa v Budpapešti roku 1990 zabije. Zanechá dve pozostalé: svoju veľkú lásku, bývalú ženu, a svoju poslednú milenku. Okrem toho po ňom zostane divadelná hra s názvom Likvidácia.
Poézia kňaza a básnika Paľa Olivu (1914-1941), ktorého dva zväzky tvorby vydal nedávno v LÚČi prof. Pašteka, prekročila hranice Slovenska. Na Katolíckej univerzite Petra Pázmaňa a na Slovenskom gymnáziu v Budapešti, 18. apríla 2005 prednášal o živote a tvorbe tohto básnika Prof. Dr. Jozef Šimončič z Trnavskej univerzity a literárnym pásmom ho doplnili sestra Paľa Olivu, pani Hana Kostolanská a Hilda Michaliková. Odzneli aj niektoré básne Paľa Olivu v maďarskom preklade prof. Istvána Vörösa. Poézia tohto mladého kňaza, ktorý ako 26 ročný zomrel na tuberkulózu a pochovaný je v Poprade, bola prijatá s dojatím a nadšene.
Nadmerne vysoký deficit verejných financií zostáva stále jedným z najväčších problémov maďarskej ekonomiky. Rozpočtový schodok v prvom kvartáli stúpol bez bilancie samospráv na 484,9 miliard forintov (76,6 mld Sk), čo je o 12,3 miliard HUF viac, ako plánovalo ministerstvo financií. Predstavuje to tak už podiel 47,4 % na celý tento rok odhadovaného deficitu a vyhliadky do ďalších mesiacov tiež nie sú najlepšie. V prvom štvrťroku vlaňajška to bolo ešte 33,9 % z ročného plánu pri objeme schodku 434,7 mld HUF. Maďarské ministerstvo financií už vopred informovalo, že v apríli sa očakáva deficit vo výške 244,5 mld HUF. Po štyroch mesiacoch tak spolu presiahne už 729 mld HUF a 71 % plánu v tomto roku, čo by malo zodpovedať podielu 3,3 % HDP. Na vysokom zvýšení rozpočtového schodku sa podieľali najmä mimoriadne výdavky v objeme 250 mld HUF. Je preto len zákonité, že po oznámení najnovších nepriaznivých výsledkov o hospodárení štátu dochádza práve v súčanosti už k avizovanej tretej výmene na poste ministra financií za posledné tri roky. S riešením problémov si neporadil ani Tibor Draskovics. Ani jeho nástupca János Veres to nebude mať ľahšie bez realizácie hlbokých štrukturálnych zmien v celom systéme verejných financií, daňovej reformy a následného ozdravenia ekonomiky. Napriek riziku zo sociálnych problémov a poklesu podpory vlády rok pred parlamentnými voľbami. Šéf opozičného Fideszu expremiér Viktor Orbán situáciu v Maďarsku prirovnal k zamrznutému počítaču po neodbornom používaní, ktorý treba znovu naštartovať. Inštitút pre výskum hospodárstva GKI už znížil odhad ekonomického rastu v Maďarsku na tento rok z 3,9 % na 3,6 %. Znamenalo by to mierne spomalenie zvýšenia HDP po vlaňajších 4 %. Zhoršil aj prognózu ročného deficitu verejných financií zo 4,8 % na 5 % HDP (bez výplat dôchodkového poistenia 4,1 %). Priemerná inflácia by sa mala znížiť z pôvodného predpokladu 4,4 % na 3,5 %, hoci údaje za prvý štvrťrok tomu veľmi nenasvedčujú. V prvom kvartáli spotrebné ceny stúpli medziročne o 3,6 percent, z toho v marci o 3,5 percent (vlani 6,7 %) oproti 3,2 % vo februári. Inflácia bude v tomto roku v každom prípade nižšia ako vlani.
Napriek tomu, že ministerstvo hospodárstva stále ohlasuje nové a nové investície, na Slovensko naďalej priteká menej kapitálu ako do okolitých štátov. Hoci nás vplyvné zahraničné médiá označujú za investičný raj, reálne u nás firmy a banky z cudziny investujú menej ako v Česku, Maďarsku alebo v Poľsku. V prepočte na jedného obyvateľa prišlo vlani na Slovensko 155 dolárov zahraničného kapitálu. Na porovnanie, do Poľska pritieklo 203, do Maďarska 397 a do Česka 435 dolárov. "Veľká časť investícií má stále len formu ohlásených investícií. Na ich zreálnenie si treba počkať," tvrdí ekonomický analytik Zdenko Štefanides. Reálny prílev zahraničných investícií podľa neho začne ekonomika pociťovať "sčasti už tento a naplno budúci rok". Nemala by sa o to zaslúžiť len privatizácia Slovenských elektrární, ktorá významne pohne tohtoročnými štatistikami, ale aj postupné zrýchľovanie tempa investičnej výstavby naviazanej na závody automobiliek PSA v Trnave a Kia v Žiline.
Slovensko zostáva investičným rajom stále len na papieri. Štatistický úrad včera s odvolaním sa na údaje centrálnej banky zverejnil, že na Slovensko vlani pritieklo necelých 840 miliónov dolárov (27 miliárd korún) priamych zahraničných investícií. V prepočte na jedného obyvateľa to predstavovalo 155 dolárov, oveľa menej ako v okolitých krajinách. "Veľká časť investícií mala vlani stále len formu ohlásených investícií, na ktorých realizáciu treba počkať," hovorí ekonomický analytik VÚB banky Zdenko Štefanides. Ohlásené investície dostávajú podľa neho reálnu podobu len postupne. "Mierne oživenie prílevu priamych investícií badať už dnes, o investičnom boome budeme môcť hovoriť až budúci rok," dodal ekonóm. Centrálna banka a Štatistický úrad vyčíslili, že 80 percent priamych zahraničných investícií pritieklo vlani do priemyselnej výroby. Prevažnú väčšinu investícií pohltili podniky a banky v Bratislavskom a Trnavskom kraji, spolu vyše 730 miliónov dolárov čiže 23,6 miliardy korún. Najviac u nás investovali Maďari, Česi, Rakúšania a Francúzi. Do regiónu tvoreného krajinami Visegrádskej štvorky minulý rok prúdili zahraničné investície za 17,14 miliardy dolárov. Jednoznačne najviac, 7,86 miliardy, pohltilo Poľsko. Do Česka pritieklo 4,46 a do Maďarska 3,98 miliardy dolárov.
Maďarský parlament nie a nie sa dohodnúť na konečnom znení takzvaného agentského zákona, ktorý by umožnil zverejnenie registrov tajných služieb z obdobia straníckeho štátu. Včera sa skončilo jedno kolo tohto zápasu medzi dvoma veľkými politickými stranami, ale už sa začína ďalšie. Keby sme hľadali paralelu zo sveta športu, mohli by sme si spomenúť aj na box, no hádam pingpong je výstižnejší. Včera parlamentná väčšina odmietla návrh opozičného Fideszu, aby v špecializovanom archíve boli prístupné všetky tajné spisy od roku 1956 pre kohokoľvek. Takže socialisti boli proti, čo Fidesz hodnotí príslovím “vykľulo sa šidlo z vreca“, a že vraj socialistov vôbec nevedie snaha odhaliť a spoznať minulosť. Socialisti “vracajú loptičku“ tým, že predsa Fidesz zabránil minulý týždeň tomu, aby sa rozšíril okruh údajov z čias komunistického režimu, ktoré by bolo možné zverejniť. Tu treba pripomenúť, že vládni poslanci navrhovali novelu ústavy v tom zmysle, aby zverejnenie takzvaných osobných údajov nebolo v rozpore so základným zákonom. Súčasná norma totiž označuje osobné údaje za “druhotné“ iba vtedy, ak ide o verejného činiteľa. Teda táto novela ústavy v parlamente neprešla, pretože poslanci Fideszu buď nehlasovali, alebo neboli prítomní, a tak sa nepozbierala potrebná dvojtretinová väčšina. Vtedy socialisti obviňovali Fidesz, že “torpéduje“ konečné odhalenie “tajov minulosti“. Teraz socialisti predkladajú návrh na novelu ústavy znova a čakajú, ako sa bude správať Fidesz. Loptičky teda preskakujú z jednej strany na druhú, dakedy im “hráči“ dávajú falš, no v podstate pokračuje pinkanie.
Podozrenie, že nórski študenti vynášali z pitevne inštitútu pre anatómiu univerzity v Debrecíne ľudské orgány, nariadilo prešetriť vedenie vzdelávacej inštitúcie. Zábery, na ktorých sú nórski študenti pašujúci orgány mimo územia univerzity, nakrútil štáb škandinávskej televíznej spoločnosti TV2 tajnou kamerou v rámci prác na filme o živote severských študentov v zahraničí. Debrecínska univerzita dnes v komuniké pre verejnosť podčiarkla, že používanie pitevní bez dozoru nie je povolené a vynášanie ľudských orgánov, respektíve telesných pozostatkov je zakázané. Podľa rovnakého zdroja zriadili na prešetrenie udalostí v Debrecíne vyšetrovaciu komisiu, o zisteniach ktorej, ako aj o potrestaní vinníkov bude verejnosť detailne informovaná.
Posledný týždeň v mesiaci je obdobím, keď v Maďarsku vychádzajú správy rôznych agentúr o výsledkoch prieskumov verejnej mienky. Denník Népszabadság zverejňuje preferencie politických strán podľa agentúry Sonda Ipsos. Bezradnosť a nedostatok dôvery – takto možno charakterizovať postoj maďarských voličov voči politikom a politickým stranám. Obidve veľké strany, vládna socialistická a opozičný Fidesz, stratili v uplynulom mesiaci asi 3 % prívržencov, čo je zhruba štvrť milióna ľudí. Výrazne vzrástol pomer neistých voličov: z marcových 12 na aprílových 19 %, pričom ochota ísť hlasovať v parlamentných voľbách je naďalej nízka, 46 percentná. Do národného zhromaždenia by sa dostali momentálne tri strany: v kruhu istých voličov má Fidesz 48, socialisti 41 a slobodní demokrati 6 %. V komentári k týmto výsledkom agentúra Szonda Ipsos poznamenáva, že verejný život v Maďarsku zaťažujú aféry a konflikty, čo však na celkové výsledky strán nemá vplyv. Veľavravný je však fakt, že výrazne vzrástol pomer ľudí, ktorí udržiavajú od politických strán odstup. Mnohí sa odvrátili od socialistov a Fideszu, no nenachádzajú na podporu vhodnú inú stranu. Výstižný je údaj, podľa ktorého v januári sympatizovalo s nejakou politickou stranou 70 % opýtaných, teraz je to už iba 58. Charakteristický je v tejto súvislosti vek respondentov: každý štvrtý mladý, každý piaty človek stredného veku a každý siedmy starší občan patrí do tábora neistých voličov – píše v denníku Népszabadság agentúra Szonda Ipsos.
Podpora vládnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP) klesá, opozičný Zväz mladých demokratov (FIDESZ) si zachováva tábor priaznivcov. Vyplýva to z aktuálnych výsledkov prieskumu verejnej mienky maďarského inštitútu Gallup, podľa ktorého FIDESZ vedie pred MSZP už o 12 percent. V prípade parlamentných volieb by v apríli vyhral FIDESZ, za ktorý by hlasovalo 31 percent opýtaných. V marci to bolo 30 percent. Vládnych socialistov by volilo v tomto mesiaci 19 percent, o šesť menej, ako v marci. Dve menšie parlamentné strany - koaličný Zväz slobodných demokratov (SZDSZ) a opozičné Maďarské demokratické fórum (MDF) skončili pod prahom vstupu do parlamentu. Liberáli získali v apríli trojpercentnú podporu a demokratické fórum by volilo iba jedno percento. Spokojnosť s činnosťou premiéra Ferenca Gyurcsánya vyslovuje bez zmeny od novembra tretina respondentov, tábor nespokojných sa však v apríli rozrástol na 51 percent. V novembri bolo nespokojných s Gyurcsányom 23 percent voličov, ale v predchádzajúcom mesiaci už 47 percent.
Maďarsko žije v týchto dňoch „vo víre knihy“. Do nedele večera trvá už XII. budapeštiansky medzinárodný knižný festival a dnes večer vrcholí súťaž s názvom Veľká kniha. Táto časová zhoda akiste nie je dielom náhody. „Veľká kniha“ je licenčná televízna súťaž, prevzatá z BBC, no v Maďarsku prekonala všetky očakávania. Už niekoľko týždňov sa na obrazovke vyznávajú známi ľudia – ktorý je ich obľúbený román. Aj ľudia mohli hlasovať rôznym spôsobom, najmä esemeskami, na jednotlivé diela maďarskej a svetovej literatúry, až vznikol zoznam dvakrát 75 románov, z nich musia vybrať dnes večer v rámci televízneho šouprogramu po 50. Dá sa očakávať, že aj do ďalšieho hlasovania sa zapoja státisíce ľudí. Trocha menej, ale určite desaťtisíce záujemcov sa obracajú medzi stánkami vydavateľstiev v budapeštianskom Kongresovom centre, kde už od štvrtka trvá XII. medzinárodný knižný festival. Ľudia sa tu tlačia ako keby dávali knihy zadarmo, no a pracujú aj niektoré tlačiarne, pretože napríklad najnovší román Györgya Spiróa „V zajatí“ rozobrali za dva dni, ale na pultoch sa už objavilo druhé vydanie. Predstavte si, otvárací ceremoniál a prejav ministra kultúry Andrása Bozókiho sa prekladal do ruštiny. Prečo? Lebo čestným hosťom festivalu je „ruská literatúra“. To tu už dávno nebolo: „Rusi sú tu opäť!“ – žartoval maďarský minister, a pre Slovenský rozhlas k tomu dodal: „Je to nový začiatok, alebo znovuobjavenie ruskej literatúry, veď pätnásť rokov v tejto oblasti nebolo nič medzi dvoma krajinami, ani v oblasti kultúry.“ V záplave maďarských, ruských a iných diel z celého sveta objavujeme aj slovenský ostrovček – stánok Literárneho informačného centra – knižky z mnohých slovenských vydavateľstiev. Nemusia sa hanbiť, veď záujem o ne je obrovský. Ľudia sa pri nich zastavujú, listujú v nich, najradšej by ich hneď kúpili, čo však nie je možné – ide len o výstavu. Nebolo by márne zamyslieť sa nad zbúraním rôznych administratívnych prekážok, a nájsť spôsob priameho predaja na stánku. Literárne informačné centrum takéto kompetencie nemá. Jej šéfka pre zahraničné aktivity Miroslava Valová hovorí: „Rozhodli sme sa pre túto účasť na budapeštianskom festivale, pretože knihy sú vynikajúcim prostriedkom na budovanie mostov a spoznávanie sa, lebo častokrát aj tí najbližší susedia a bratia majú medzi sebou problémy v komunikácii a literatúra, kultúra, knihy dokážu túto komunikáciu nádherne sprostredkovať.“ Rovnaký názor má aj jeden z najznámejších, najčítanejších a najprekladanejších maďarských spisovateľov, autor nespočetných bestsellerov doma i v nemeckej jazykovej oblasti Péter Esterházy: „Podľa mňa je veľmi dôležité, aby sa jednotlivé knihy objavili práve u susedov. Osobitne to platí pre Slovensko, veď naša história je natoľko rovnaká, že aj z literárneho hľadiska je veľmi zaujímavé, ako zaznie tu slovenský hlas, alebo ako sa môže prezentovať tam maďarský hlas, či maďarské hľadisko“. Péter Esterházy má dôvod na radosť, veď mu práve vyšiel v bratislavskom vydavateľstve Kalligram, v slovenčine obsiahly rodinný román Harmonia Celestis. Predsa nie je spokojný, a hoci sa nedávno v Bruseli zoznámil – ako hovorí – s úžasným mladým slovenským spisovateľom Michalom Horeckým, našu literatúru príliš nepozná: „Ide o zvyčajný idiotizmus v tejto veci, že človek sa skôr dozvie, čo sa deje v Paríži a Londýne, než v Ľubľane, Bratislave a Prahe…Lebo naše reflexy sú ešte snobské.“
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR) v Dunajskej Strede a Centrum práce Győrsko-mošonsko-šopronskej župy podpísali v Dunakiliti dohodu, ktorou deklarujú spoluprácu pri riešení situácie na trhu práce v prihraničnom regióne. Pakt podpísali predstavitelia slovenských a maďarských zamestnávateľov a občianskych združení. Štátny tajomník Ministerstva zamestnávania a práce László Kordás uviedol, že cieľom paktu je spoločne hľadať riešenia tých problémov, ktoré sú charakteristické pre trhy práce v regiónoch oboch krajín. „Najdôležitejšia je tá snaha, ktorá bude smerovať k spoločnému hľadaniu zdrojov k tvorbe pracovných príležitostí," zdôraznil L. Kordás, podľa ktorého po vstupe do Európskej únie významne stúpol počet slovenských občanov, ktorí sa zamestnali v Maďarsku. Ako dodal, pred vstupom do únie v zmysle dvojstrannej dohody pracovalo v Maďarsku 2 000 Slovákov, podľa odhadov v súčasnosti iba do győrskej župy prichádza denne asi 6 000 zamestnancov zo SR. K tomuto stavu prispieva nižšia miera nezamestnanosti ako aj vyššia úroveň miezd v Maďarsku. Presný počet záujemcov o zamestnanie v Maďarsku zo Slovenska nie je známy, lebo nie všetci zamestnávatelia plnia oznamovaciu povinnosť. V tejto otázke môže dôjsť podľa maďarského štátneho tajomníka k zmene legislatívy tak, aby sa mohol vytvoriť jasný obraz trhu práce. Na konferencii venovanej téme cezhraničného zamestnávania vystúpili okrem starostu obce Dunakiliti aj šéfovia príslušného maďarského centra a slovenského úradu práce Szilvia Somogyiová-Rimányiová a Tibor Varga.
Dohodu o „spriehľadnení“ trhu práce uzatvorili predstavitelia pracovného strediska v Győrsko-mošonsko-šopronskej župe a dunajskostredského úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Po našom spoločnom vstupe do Európskej únie výrazne vzrástol v Maďarsku počet zamestnancov zo Slovenska. Pred vlaňajším prvým májom umožňovali dvojstranné dohody dvojtisícový kontingent, no v súčasnosti len do podnikov v Győrskej župe prichádza zo slovenskej strany hraníc 6.000 ľudí za prácou. Podľa rôznych odhadov pracuje v Maďarsku, najmä v prihraničných oblastiach, napríklad v Komárome i Ostrihome, okolo 20 tisíc slovenských občanov. Zamestnávatelia často „zabúdajú“ na svoju oznamovaciu povinnosť, preto je situácia neprehľadná. Úrady práce z Dunajskej Stredy a Győru sa preto dohodli hľadať spoločné riešenie formou paktu, ktorý podpísali včera v Dunakiliti. Na maďarskej strane ešte pripomínajú, že lákadlom pre slovenských občanov je zhruba o 17 tisíc forintov, čiže takmer o tritisíc korún vyššia minimálna mzda v Maďarsku, kde už zaregistrovali mierny vzostup nezamestnanosti, čo tiež dávajú do súvislosti s prílivom pracovnej sily zo Slovenska.
Republiková rada Strany maďarskej koalície (SMK) dnes vyzvala všetkých straníckych funkcionárov, ktorí figurujú vo zväzkoch bývalej komunistickej Štátnej bezpečnosti (ŠtB) ako agenti alebo na vyšších stupňoch, aby sa vzdali svojich funkcií v strane. Ak nebudú chcieť odstúpiť, SMK vyzvala tie orgány, ktoré ich zvolili, aby ich odvolali. "Zatiaľ podľa našich kontrolných zistení týka sa to troch ľudí," informoval dnes novinárov predseda SMK Béla Bugár. Dvaja už podľa neho rezignovali. Jedným z nich bol europoslanec a zástupca predsedu SMK Árpád Duka-Zólyomi. Ďalší dvaja sa vyskytli na úrovni základnej a okresnej organizácie. SMK podľa Bugára nebude musieť riešiť situáciu zvolaním mimoriadneho kongresu. V súvislosti s prípadným odchodom Duku-Zólyomiho aj z postu poslanca Európskeho parlamentu, Bugár povedal, že nemožno žiadneho poslanca donútiť, aby takýmto spôsobom odišiel. "To je jeho rozhodnutie, samozrejme on s tým počíta, že v budúcnosti už za SMK navrhnutý nebude," poznamenal. Bývalí spolupracovníci ŠtB sa nemôžu dostať ani na kandidátku SMK pre voľby do vyšších územných celkov. Bugár tiež potvrdil, že pre SMK by bol problém, ak by sa takíto ľudia boli na kandidátke strán, s ktorými pôjde SMK do koalície. "Ak už sme proti seba v úvodzovkách takýto prísni, tak očakávame, že aj koaliční partneri to budú rešpektovať," povedal. SMK by podľa neho minimálne rokovala s partnermi, aby na kandidátnej listine takýto personálny návrh nebol. V prípade kategórií dôverník alebo kandidát tajnej spolupráce, budú si musieť stranícki funkcionári vyžiadať dokumenty z Ústavu pamäti národa a tie predložiť orgánom, ktoré ich zvolili. "Tie zvážia, či je z týchto dokumentov zrejmé, že vedome spolupracovali s ŠbB," povedal predseda Republikovej rady SMK Zsolt Komlósy. Ak sa spolupráca preukáže, je podľa neho na príslušnom orgáne, ako rozhodne. Kandidáti na poslancov do VÚC budú musieť tiež deklarovať, že nespolupracujú ani v súčasnosti so žiadnou tajnou službou. Ďalšími kritériami sú členstvo v SMK, bezúhonnosť a požiadavka, aby v prípade zvolenia za poslanca regionálneho parlamentu, nevykonávali ďalšie závažné volené a pracovné funkcie. SMK ide podľa Bugára do regionálnych volieb v koalícii v Bratislavskom a Košickom kraji. Rokovania o koalícii pokračujú ešte v Trnavskom VÚC. V Nitrianskom a Banskobystrickom VÚC pôjde zrejme SMK do volieb samostatne.
Na košickom rómskom sídlisku Luník zatvorili vodu, ale hrajú sa s ohňom, hlása titulok dnešného vydania maďarského denníka Népszabadság v súvislosti so situáciou so zadlženými Rómami, ktorý neplatia svoje účty. Denník podrobne vykresľuje vzniknutú situáciu na sídlisku, ktorú považuje za desivý zrkadlový obraz Rómov na Slovensku boriacimi sa s vážnymi sociálnymi problémami. "Drastické a necitlivé sociálne reformy postihli nezamestnaných a spomedzi nich najmä Rómov. Byty Rómov sa snažia získať špekulanti, obnovia ich a potom draho predávajú. Naši politici sa hrajú s ohňom, na východe Slovenska môže vzniknúť hrozivá situácia," povedala pre denník splnomocnenkyňa vlády pre rómske komunity Klára Orgovánová.
O reakciách na výzvu, aby slovenský parlament morálne aj finančne odškodnil Maďarov žijúcich na Slovensku za krivdy v rokoch 1945-49, hovorí pre dnešné vydanie maďarského denníka Magyar Nemzet predseda SMK Béla Bugár. Denník pripomína, že všetci významní slovenskí politici sa dištancovali od toho, aby parlament otvoril otázku Benešových dekrétov. Líder maďarskej koalície zdôraznil, že pri príležitosti 60. výročia vyhlásenia Košického vládneho programu nebolo možné zostať ticho, SMK sa totiž nikdy nevzdala otázky usporiadania a uzatvorenia obdobia spáchaných krívd na maďarskej menšine na základe kolektívnej viny v rokoch 1945-49. Na margo toho, že k riešeniu tohto problému chýba politická vôľa, Bugár podotkol, že skúsenosti ostatných 15 rokov hovoria, že slovenskí partneri SMK iba ťažko strávia opodstatnené požiadavky koalície. „V roku 1998, keď SMK bola prvýkrát členom vládnej koalície, sme sa museli vzdať zakotvenia do vládneho programu požiadavky na založenie maďarskej univerzity a usporiadania otázky Benešových dekrétov. V roku 2002 bolo už súčasťou programu vlády založenie univerzity, ktorá dnes už funguje,” poznamenal predseda SMK a dodal, že SMK začala aj rokovania o individuálnom odškodnení Maďarov. O snahách odstaviť SMK od moci Bugár povedal, že nie sú nové, objavili sa hneď po prijatí SR do NATO a EÚ. „Zdá sa, že slovenskí politici si mysleli, že Slovensko teraz prijmú už aj bez Maďarov, a trebárs aj Mečiar sa už môže vrátiť,” konštatoval a dodal, že sa mýlia. Dôležitejšie podľa neho však je, aby sa nový stranícky boj nepremietol do spoločnosti a aby sa nepokazil pokojný vzťah medzi Slovákmi a Maďarmi. „Nemôžeme dospieť k tomu, aby vo volebnej kampani opäť dominovali protimaďarské heslá,” zdôraznil pre Magyar Nemzet Bugár.
Maďarská verejnoprávna televízia Duna TV chce v blízkej budúcnosti spustiť vysielanie dvoch nových kanálov Autonómia a Únia. Oznámil to v Budapešti prezident Duna TV László Cselényi. „Požiadame a zriadime ďalšie dva kanály. Jeden z nich pod názvom Autonómia by postavil do centra pozornosti tematiku maďarskej menšiny žijúcej za hranicami, druhý kanál - Únia - by sa zas zaoberal v prvom rade výchovou mládeže,“ povedal L. Cselényi. Duna TV vysiela programy v maďarskom jazyku prostredníctvom satelitu od decembra 1992. Jej poslaním je popri zachovávaní kultúrnych hodnôt Maďarov aj poskytovanie spravodajstva z Karpatskej kotliny s ambíciou zabezpečovať kultúrne, hospodárske a iné vzťahy medzi Maďarmi žijúcimi vo svete a v Karpatskej kotline.
Maďarská verejnoprávna televízia Duna chce spustiť vysielanie kanála, zameraného na problematiku maďarskej menšiny žijúcej za hranicami. Jeho názov je Autonómia. Tento zámer vyvolal medzi slovenskými poslancami pobúrenie. Tomáš Galbavý z SDKÚ považuje názov kanála za provokáciu. Považujem to za veľmi nešťastné a myslím, že takýto krok neprospeje dobrému spolunažívaniu občanov slovenskej a maďarskej národnosti na zmiešaných územiach,” povedal. „Predstavme si, že by sa to stalo v opačnom garde, koľko by okolo toho bolo kriku,” komentoval plán TV Duna nezávislý poslanec Dušan Jarjabek. „Je to dobre vypočítané, ale nedá sa tomu zabrániť,” obáva sa Dušan Čaplovič (Smer). Podľa neho je úmysel TV Duna v línii výrokov maďarských predstaviteľov, kritizujúcich údajné nerovnoprávne postavenie príslušníkov maďarskej menšiny v okolitých štátoch vrátane Slovenska. „Autonómia v Maďarsku vôbec nie je tak kontroverzne vnímaná ako na Slovensku,” myslí si predsedníčka Rady pre vysielanie a retransmisiu Valéria Agócs s tým, že SR nemá možnosť zasahovať do toho, ako nazve svoj kanál televízia iného štátu. Podobne nemá licenčná rada právo skúmať programy zahraničných staníc, ktoré zaradila do ponuky káblová spoločnosť UPC. „Ak dodržiavajú všetky náležitosti, nemôžeme ju zakázať,” povedala. Podľa nej ak by sa analýzou programu zistilo, že Autonómia je „politicky štvavý” kanál, tak má licenčná rada právo zakročiť. Na základe svojich znalostí programu TV Duna však Agócsová tvrdí, že je to „neuveriteľne solídna televízia”, jej nový kanál sa zrejme bude venovať otázkam Maďarov v celom svete a menšinová problematika je upravená právom Európskej únie (EÚ). „Licenčná rada v Maďarsku má primerane prísny zákon a ak by to bolo v rozpore s politickou líniou maďarského štátu, tak ona sama zakáže takéto vysielanie,” povedala predsedníčka licenčnej rady. „Problém je v tom, že nie je jasné, o akej autonómii chce TV Duna hovoriť,” domnieva sa politológ Ivo Samson zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Podľa neho sa v EÚ autonómia chápe ako najlepšia ochrana menšín a ako najlepšia záruka zachovania ich identity. „Neštandardná” je však propagácia autonómie (najmä ak sa má na mysli územná autonómia) v susedných štátoch. „Názov teda pôsobí provokatívne a bolo by dobré, keby autori vysvetlili ciele tohto programu, aby predišli nedorozumeniam či obvineniam z prípravy iredentizmu',” odporúča Samson. Upozornil, že v demokratických štátoch (špecificky v EÚ) neexistuje zákaz, aby „materinský štát” vysielal programy pre svoje menšiny v susedných štátoch. V danom prípade však podľa neho ide o dve krajiny, ktoré pred vstupom do EÚ deklarovali, že nemajú vzájomné etnické problémy. „Ak je program prednostne určený zahraničným Maďarom s cieľom propagovať vplyv materskej krajiny, nie je to v rozpore s EÚ,” tvrdí Samson. Ako informoval hovorca ministerstva zahraničných vecí Juraj Tomaga, maďarská strana nás o svojom zámere oficiálne neinformovala, ani bližšie nešpecifikovala, o čo by malo ísť vo vzťahu k Slovensku ako susednému štátu, ktorý je rovnako ako Maďarsko členom EÚ a NATO. „Pokiaľ ide o otázky autonómie, vyjadrenia našich najvyšších predstaviteľov sú verejne známe,” vyhlásil Tomaga. Ani jeden z oslovených poslancov - členov mediálneho výboru NR SR - neodmieta diskusiu o postavení národnostných menšín, naopak, podľa Jarjabka „po schválení euroústavy sa EÚ bude musieť týmto problémom zaoberať, možno bude vhodné vytvoriť celoeurópsky televízny kanál, ktorý sa bude venovať tejto problematike”. S týmto názorom súhlasia aj Galbavý a Čaplovič, podľa ktorého „môžeme byť smutní, že naše orgány starostlivosť o krajanov berú na ľahkú váhu”.
Na právach menšín je vždy čo zlepšovať. Táto téma môže byť parketou pre pôsobenie SMK, rovnako o nej môžu kedykoľvek rokovať vlády Maďarska a Slovenska. Mnoho sa v tomto smere zlepšilo po roku 1998 a kľúčový bol tiež rok 2004, keď sa Maďarsko i Slovensko stali súčasťou únie. Členstvo v nej totiž oba štáty zaväzuje k udržiavaniu istého štandardu občianskych menšinových strán. Napriek tomu sa zdá, akoby to všetko nestačilo. V maďarskom prostredí sa znovu a znovu objavujú iniciatívy s oveľa zásadnejším a pre druhú stranu často neprijateľným posolstvom. Takto napríklad pravidelne ožíva téma Benešových dekrétov. Do rovnakej kategórie zjavne patrí aj zámer maďarskej TV Duna zriadiť kanál s príznačným názvom Autonómia. Môžeme si donekonečna vysvetľovať, že slovo „autonómia“ nemá v Maďarsku takú zlú povesť ako na Slovensku, že podľa slovníka ide len o „samosprávu“ a pod. V skutočnosti je podstatný kontext - že totiž televízia z Maďarska má takto nazvaným kanálom oslovovať krajanov v susedných krajinách. Tým môže nielen posilňovať spolupatričnosť Maďarov k svojej domovine (čo je legitímne), ale zároveň podporovať aj odstredivé tendencie, čo je neprijateľné. Tu už predsa ide o ťah na celkom inú bránku, než je upevňovanie dobrých slovensko-maďarských vzťahov a podporu menšinovej politiky. Je smutné, že prítomnosť takýchto iniciatív na začiatku 21. storočia dáva za pravdu podozreniam a predsudkom slovenských nacionalistov.
„Poliaci a Maďari boli vždy priatelia,” poznamenal pri obede v Belehrade poľský pozorovateľ OBSE. „Tak ich skúste mať za susedov,” odpovedala srbská prekladateľka tak trpko, že zarazený Poliak radšej prešiel na inú tému. Úprimne povedané, Maďari zase až takí zlí susedia nie sú. Krajina je to vyspelá, aj demokraciu majú, ekonomicky tiež nie sú na tom najhoršie. Ak sa prejdete po Budapešti, prekvapí vás, ako veľmi pripomína Bratislavu. Ľudia, pokiaľ sa s nimi dohovoríte, sú väčšinou milí a radi vám poradia... Ale keď sa vrátite domov, zistíte, že za štátne peniaze založili televízny kanál s názvom Autonómia, ktorý bude vysielať aj na slovenské územie. Dobrý dojem z Maďarska je hneď preč - nedali si ani len tú námahu, aby to nazvali povedzme TV Petőfi a tvárili sa, že im ide o menšinovú kultúru. Celkom nepokryte chcú verejnoprávnym médiom ovplyvňovať politiku susedného štátu - a názov kanála jasne naznačuje, že sa snažia rozbiť jeho územnú celistvosť. Takéto metódy používali demokratické krajiny proti totalitným v časoch studenej vojny. Medzi dvoma štátmi EÚ je to však absolútne nepredstaviteľné. V opačnom prípade by sme mohli my založiť TV Veľká Morava a vysielať do Maďarska. A Nemci pre Francúzov stanicu Slobodné Alsasko a Lotrinsko... Vieme, ako by sa to skončilo - viac ako zle. Na otázku, kto takúto šialenosť u našich južných susedov vymyslel, existuje vysoko pravdepodobné vysvetlenie - určite nejaký politik.
Budúci maďarský minister financií János Veres, ktorý nastúpi do úradu pondelok, nevylučuje zníženie daňového zaťaženia cien pohonných látok. Prepravcovia v opačnom prípade avizujú demonštrácie. János Veres pred parlamentnými výbormi označil za dôležité, aby maďarskí prepravcovia čerpali pohonné látky v Maďarsku a nie v susedných krajinách, kde je motorová nafta momentálne lacnejšia. Plánuje to dosiahnuť znížením daňovej zložky v cene nafty. Takúto požiadavku predložil Zväz maďarských kamionistov, ktorý vyzýva svojich členov, aby tankovali v zahraničí. Ak do 17. mája nenastane zmena, sú pripravení bojkotovať a zablokovať výrobné a distribučné kapacity v Maďarsku.
Spoločnú dopravno-bezpečnostnú akciu v šiestich stredoeurópskych krajinách dnes v Budapešti navrhol slovenský minister vnútra Vladimír Palko na stretnutí šéfov rezortov vnútra krajín tzv. Salzburského fóra. Ministri vnútra Česka, Maďarska, Poľska, Rakúska, Slovinska a Slovenska sa zaoberali posilnením spolupráce v oblasti výmeny informácií z národných policajných databáz, prerokovali vytvorenie siete styčných dôstojníkov pri Europole, koordináciu činností pri ochrane svedkov a koordináciu dopravnej politiky. „Informoval som o skúsenostiach z našich bezpečnostných dopravných akcií typu Jastrab, a navrhol som, aby sme urobili jednu takúto niekoľkodňovú bezpečnostnú akciu vo všetkých krajinách Salzburského fóra, čiže bol by to taký stredoeurópsky Jastrab,” povedal po schôdzi ministrov v reakcii na otázku TASR Palko. Iniciatívu prijali podľa jeho slov kolegovia spontánne. „Dohodli sme sa, že už na budúci pondelok začnú prezídiá našich ministerstiev vnútra spolupracovať pri návrhu spoločnej bezpečnostnej akcie, dohodne sa termín, množstvo nasadených policajtov a spôsob kontroly na cestách,” dodal. Salzburské fórum vzniklo z rakúskej iniciatívy pred piatimi rokmi. Od minulého roka je predsedajúcou krajinou fóra po Českej republike Maďarsko.
Ministri vnútra z takzvanej Salzburskej skupiny plánujú zintenzívniť spoluprácu Poľska, Česka, Rakúska, Maďarska, Slovinska a Slovenska v boji proti nelegálnej migrácii, v oblasti ochrany svedkov a v neposlednom rade chystajú spoločné akcie v záujme bezpečnosti na cestách. Salzburské fórum vzniklo na základe rakúskej iniciatívy roku 2002, no ministri vnútra višegrádskych krajín, plus Rakúska a Slovinska sa stretli v tejto zostave už predtým. Dnes v Budapešti sa rozhodli pozvať do tejto skupiny aj Rumunsko a Bulharsko, perspektívne aj Chorvátsko. Aktuálne je napríklad rozšíriť spoluprácu v oblasti ochrany svedkov, hoci tento inštitút ešte ani nefunguje naplno v každej krajine - rozhodne to bude mať výhody pri uskutočňovaní takýchto programov. Zdá sa, že „Jastrab“ bude lietať nielen nad Slovenskom, ale aj nad členskými štátmi Salzburského fóra. Hovorí iniciátor tejto spoločnej akcie, minister vnútra Vladimír Palko: „Informoval som o skúsenostiach z našich bezpečnostných dopravných akcií typu Jastrab, a navrhol som, aby sme urobili jednu takúto niekoľkodňovú bezpečnostnú dopravnú akciu vo všetkých krajinách Salzburského fóra, čiže bol by to taký stredoeurópsky Jastrab. Iniciatíva bola prijatá spontánne, dohodli sme sa, že už nabudúci týždeň v pondelok začnú policajné prezídiá spolupracovať pri návrhu takejto spoločnej bezpečnostnej akcie. Dohodne sa termín, množstvo nasadených policajtov a spôsob kontroly na cestách.“
Tanky, ktoré ponúklo novej irackej armáde Maďarsko, môžu byť čoskoro pripravené na prepravu - píše o tom dnešné vydanie budapeštianskeho denníka Népszabadság. Na základni v meste Kalocsa stojí zakonzervovaných 77 kusov tankov typu T-72. Do bojového stavu, zodpovedajúcemu aj púštnym podmienkam, ich uvedie maďarská špecializovaná spoločnosť Currus, za pol milióna dolárov. Túto sumu vyplatí Irak, pravdepodobne z americkej pomoci - píše Népszabadság, odvolávajúc sa na zdroje ministerstva obrany Maďarskej republiky. Účastinnú spoločnosť Currus založil maďarský rezort obrany - ide o jedinú maďarskú firmu, ktorá sa venuje obnove tankov a iných bojových vozidiel. Podobné služby poskytuje aj pre iné krajiny nášho regiónu. Vlani v auguste uzavrela dohodu s americkou spoločnosťou Defense Solutions so sídlom vo Washingtone o obnove a prestavbe pancierových vozidiel. Népszabadság píše, že Američania vybrali maďarskú firmu Currus, ktorá má „rozbaliť“ tanky a uviesť ich do bojového stavu. Maďarsko ponúklo tanky T-72 Iraku v rámci pomoci Severoatlantickej aliancie zdarma, krajinu nezaťažujú ani náklady na prepravu. O dátume a trase prepravy tankov majú rozhodnúť v bruselskom sídle NATO, pravdepodobne ich prevezú cez prístav v Grécku - informuje denník Népszabadság.
Delegácia Národnej rady Slovenskej republiky pod vedením jej predsedu Pavla Hrušovského pricestovala z Washingtonu do Miami na Floride, kde sa stretla s duchovnými vodcami kubánskej exilovej komunity a podvečer s krajanmi v Americkom česko-slovenskom klube. V záverečný deň pobytu vo Washingtone sa predseda parlamentu okrem iných stretol s Rickom Santorumom, senátorom za štát Pensylvánia, kde žije najpočetnejšia slovenská obec v Spojených štátoch. Pavol Hrušovský na všetkých stretnutiach apeloval na to, aby americký Kongres začal pracovať na zrušení vízovej povinnosti pre Slovensko aj iné krajiny v regióne. Na viacerých stretnutiach zaznelo, že v priebehu niekoľkých mesiacov, ako povedal senátor Santorum, by mohli prehodnotiť vízovú povinnosť aj voči Slovensku.
Včera sa v Častej-Papierničke zišli po poľskom Zakopanom po druhý raz výbory pre európske záležitosti parlamentov Visegrádskej štvorky (V4). Na stretnutí sa dohodli, že budú apelovať na staré členské štáty Európskej únie (EÚ), aby zrušili obmedzenie prístupu na trh práce, tzv. prechodné obdobie. Ďalšia výzva má vzísť z konferencie na túto tému, ktorú na jeseň zvoláva Česká republika. Zvolanie konferencie na koniec roka nie je náhodné. Po dvoch rokoch od rozšírenia únie budú starí členovia tieto opatrenia prehodnocovať, preto chce V4 vytvoriť čo najväčší tlak. Predseda slovenského eurovýboru Tibor Mikuš priznal, že pôjde o politicky citlivú vec. Správu z rokovania výborov Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska pošlú predsedom eurovýborov všetkých členských krajín EÚ.
Parlamenty krajín Vyšehradskej štvorky (V4) vyzvú krajiny Európskej únie (EÚ) na zrušenie alebo zredukovanie prechodných období na voľný pohyb osôb. Na konferencii výborov pre európske záležitosti parlamentov V4 v Častej-Papierničke sa na tom dohodli zúčastnené delegácie. „Obavy z odstránenia prechodných opatrení sa nepotvrdili,” povedal dnes novinárom predseda slovenského parlamentného výboru pre európske záležitosti Tibor Mikuš. „Štúdie zo starých členských štátov ukazujú, že nedošlo k narušeniu ich pracovného trhu ani sociálneho systému,” skonštatoval poľský delegát Robert Smole. Partneri sa na konferencii dohodli, že vyzvú EÚ na urýchlené začatie prístupových rozhovorov s Chorvátskom. „Chorváti majú určite dobrú vôľu, ale mali by ju podporiť aj snahou o dolapenie generála Gotovinu,” povedal Smole. Český výbor pre európske záležitosti začne vyvíjať podľa slov jeho predsedu Pavla Svobodu tlak na vládu, aby zmiernila svoje pôvodne zdržanlivé stanovisko k začatiu prístupových rokovaní s Chorvátskom. Pozitívny signál z EÚ by mala dostať aj Ukrajina. Poľsko navrhlo prizvať pozorovateľov z Ukrajiny, aby zbierali skúsenosti v inštitúciách EÚ. „Ukrajina musí dostať taký signál, že ju členské štáty veľmi radi vidia v tomto spoločenstve,” povedal Smole. Delegácie hovorili aj o Lisabonskej stratégii a vzťahoch národných zákonodarných zborov s európskym parlamentom. Stretnutia sa nezúčastnil predseda maďarského parlamentného výboru pre európske záležitosti. Jeho zástupca, tajomník László Juhász odmietol špekulácie o tom, že to je reakcia na zrušené stretnutie maďarského a slovenského premiéra v Komárne. Parlamentné výbory pre európske záležitosti majú v krajinách V4 moc právne alebo politicky zaviazať vládu k jednotlivým prijatým stanoviskám. Napríklad v Poľsku neumožňuje ústava direktívne zaviazať vládu, stalo sa však iba dvakrát v existencii Poľskej republiky, že vláda sa odklonila od rozhodnutia parlamentného výboru. „Aj vtedy musela svoj postup zdôvodniť,” skonštatoval Smole. V Maďarsku je podobná situácia ošetrená priamo zákonom.
Množstvo kultúrnych a športových podujatí na oboch brehoch Dunaja bude sprevádzať 14. ročník Komárňanských dní. Podujatia odštartuje 26. apríla spoločné zasadnutie mestských zastupiteľstiev slovenského Komárna a maďarského Komáromu. Súčasťou dní bude aj toho roku spevácka súťaž Lehárovo Komárno, medzinárodný beh Komárno-Komárom, program Deň Starej pevnosti či turistický deň. Návštevníci sa môžu tešiť aj na zápolenie bradatých silákov na hraničnej čiare. Na pódiách v Komárne aj Komárome sa uskutočnia koncerty, vernisáže, vystúpenia tanečníkov či divadelníkov. Chýbať nebude ani súťaž vo varení halászlé.
Maďarskú vládnu koalíciu rozdeľuje voľba prezidenta. Súčasná hlava štátu Ferenc Mádl skončí na začiatku augusta a jeho nástupcu by mali voliť už na začiatku júna. Najväčšia vládna strana, socialisti, si minulý týždeň zvolili za oficiálneho kandidáta súčasnú predsedníčku parlamentu Katalin Sziliovú (49). Menšia vládna strana, liberáli, však už pred zjazdom oznámili, že za Sziliovú hlasovať nebudú. Do tejto funkcie vraj nechcú straníckeho politika. Väčšina socialistov však Sziliovej presadenie vzala ako vec prestíže, a aj samotná kandidátka apelovala na delegátov zjazdu. Bez podpory liberálov, ktorí ju stále odmietajú, však Sziliová nemôže zvíťaziť ani v poslednom kole voľby v parlamente. V prvých dvoch kolách je na zvolenie potrebná dvojtretinová väčšina, v treťom len nadpolovičná. Voľba prezidenta tak môže pre koalíciu skončiť blamážou. Opozičný Fidesz teraz uvažuje, či príde s vlastným kandidátom, alebo či nepodporí Sziliovú a pomôže tak koalíciu rozdeliť. Sziliová je prvou ženou na čele maďarského parlamentu. Jej problémom nie je ani tak to, že je stranícka politička, ale to, že je len stranícka politička. Na rozdiel od predchodcov Árpáda Göncza či Mádla, ktorí do funkcie nastupovali ako všeobecne uznávané osobnosti, je v Sziliovej doterajšej kariére veľmi ťažké nájsť akýkoľvek významnejší počin a často aj jasný názor. V kariére jej najviac pomohlo, že vystupovala ako kompromisná osoba, ktorá sa snaží byť s každým zadobre. Jedinou výnimkou bolo, keď sa pri vlaňajšom straníckom konflikte medzi reformistami a starým postkádárovským vedením postavila na stranu "starcov" a agitovala proti zvoleniu súčasného premiéra Ferenca Gyurcsánya. Pri referende vlani v decembri nerešpektovala stanovisko vlastnej strany i vlády a podporila požiadavku opozície na dvojité občianstvo pre krajanov. To však už bola súčasť jej prezidentskej kampane a snahy byť prijateľná aj pre národniarov. Podobne ako súčasť kampane vyznelo, keď na začiatku roku v jednom televíznom programe prvý raz verejne prehovorila o svojom postihnutí: pri jednej nehode prišla v detstve o ľavú ruku. Donedávna to však úspešne skrývala vhodným výberom oblečenia či používaním umelej ruky.
Maďarskí voliči o prezidentovi priamo nerozhodujú. Na to majú stále vyhradené právo iba ich zástupcovia v parlamente. Pokusy o zmenu spôsobu hlasovania totiž v minulosti neprešli. Pred blížiacou sa voľbou hlavy štátu tak ľudia môžu aspoň prejaviť svoje sympatie v nezáväznom hlasovaní na internete a na verejných miestach. Vybrať si však môžu len z piatich mien. Novú celonárodnú hru, ktorá by sa mohla volať Hľadáme si prezidenta, práve spustil - kto iný, ak nie opozičný Fidesz. Na rozdiel od vládnych socialistov, ktorí si už stihli zvoliť za kandidátku na najvyšší post populárnu predsedníčku parlamentu Katalin Sziliovú, aj keď sa nepozdáva koaličným liberálom, strana expremiéra Viktora Orbána sa obrátila o pomoc k ľudu. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby už v minulosti nevystupovala proti priamej účasti obyvateľov vo voľbe hlavy štátu. Medzi päticou, ktorej Maďari môžu odovzdať hlasy sympatií, je prekvapujúco aj súčasný prezident Ferenc Mádl. Je fakt, že v krajine má dlhodobo najväčšiu popularitu. Súvisí to najmä s tým, že je nad stranami a nezapája sa do politickej konfrontácie vlády a opozície. Svojho pôvodného nominanta vo voľbe pred piatimi rokmi Fidesz teraz zaradil na zoznam aj proti jeho vôli. Predsa už skôr viackrát odmietal znovu kandidovať. Orbán sa pritom dokonca vyslovil, aby Mádl naďalej zostal prezidentom. Ten však vzápätí opätovne potvrdil, že neuvažuje o svojej novej kandidatúre. Hlasovať možno aj za bývalého predsedu Ústavného súdu Lászlóa Sólyoma, Katalin Sziliovú a jej porazeného súpera na nominačnom kongrese socialistov, v minulosti predsedu akadémie vied Ferenca Glatza. A ešte za politológa Csabu Gombára, podporovaného spoluvládnymi slobodnými demokratmi. Výsledky tohto prieskumu chce Fidesz zverejniť o mesiac, a potom by mal oznámiť, koho navrhne za kandidáta na prezidenta.
V tomto volebnom cykle „spotrebovala“ maďarská vláda už dvoch ministrov financií, čiže naďalej platí, že šéfovia tohto rezortu strávia na poste v priemere rok - rok a pol. Výmena Tibora Draskovicsa za Jánosa Veresa má však tentoraz viac politické, než ekonomické príčiny. Draskovicsa v socialistickej strane nemali príliš v láske, veď ho aj prezývali „Drakula“. Pochádzal zo štátneho aparátu, nie ako jeho nástupca János Veres, ktorý súbežne s tým, že je mimoriadne úspešný podnikateľ, do čelných vládnych pozícií sa dostal cez stranícke štruktúry, je v strane obľúbený. Maďarský politický slang má na to výstižný výraz: „je šteňa nášho psa“. A od neho si sľubuje premiér Ferenc Gyurcsány práve využitie tejto popularity v socialistickej strane: v tom zmysle, že sa novému ministrovi akiste podarí presvedčiť najmä parlamentnú frakciu o potrebe hoci aj nepopulárnych krokov. Tých krokov by malo byť 100, ako včera oznámil predseda vlády, ktorý sľuboval (alebo sa tým vyhrážal?), že siahne na všetky inštitúcie a rozpočtové položky, cez ktoré „odtekajú štátne peniaze“. Teoreticky by to malo znamenať výraznú úspornú politiku, no analytici sú mimoriadne skeptickí, pretože parlamentné voľby sú o rok. A ktoráže vláda nemá „nutkanie“ skôr rozdávať ako brať? Komentátori vyjadrujú obavy, že pôjde skôr o 100 slepačích krokov, pretože na veľké reformy je už vzhľadom na blížiace sa voľby neskoro, ak len vláda a vládne strany neplánujú „verejné harakiri“. Stav maďarského hospodárstva hodnotia politici rozporuplne, podľa toho, na ktorej strane stoja: vládni živia optimizmus, opoziční zasa pesimizmus, pričom operujú so svojvoľne vytrhnutými údajmi. Nech tu však stojí jeden údaj, ktorý zverejnilo ministerstvo financií práve dnes: deficit štátneho rozpočtu v prvých troch mesiacoch tohto roka dosiahol takmer polovicu miery, ktorú plánoval rezort na celý rok.
Nový maďarský minister financií János Veres je v Maďarskej socialistickej strane jedným z niekoľkých stúpencov dôkladných reforiem verejných financií, plánovaných pred temer desiatimi rokmi vtedajším ministrom financií Lájosom Bokrosom. Nového ministra vykreslila ako proreformného politika a šancu na obnovenie bokrosovej cesty maďarská tlač. Šéfa úradu vlády a straníckeho funkcionára Veresa si na post ministra financií vybral maďarský premiér Ferenc Gyurcsány nato, ako v pondelok odvolal z funkcie dovtedajšieho ministra Tibora Draskovicsa. Premiér si od tohto kroku sľubuje presadenie účinnej reformy verejných financií a zaistenie cesty na prijatie eura v roku 2010. Draskovics sa stal už tretím odvolaným ministrom financií za posledných dva a pol roka. Dôvodom jeho odchodu bola opäť pokračujúca neschopnosť splniť vytýčené ciele v znižovaní schodku verejných financií. Známy exminister Lajos Bokros navrhoval ako minister financií v rokoch 1995 - 96 radikálne rozpočtové reformy. Za tie však zaplatil kreslom, pretože vtedajší premiér ho odvolal z obavy zo straty popularity pred voľbami v roku 1998. Socialisti vtedy voľby aj tak prehrali. „Po Bokrosovej ére, keď vládu opustilo množstvo ľudí, nazvala Magda Kovácsová, teraz poslankyňa Európskeho parlamentu, „Bokrosovými sirotami” troch mladých radikálov, ktorí v strane naďalej presadzovali reformný balík: Sándora Burányho, László Kellera a Jánosa Veresa,” napísal ekonomický denník Napi Gazdaság. Maďarsku sa už niekoľko rokov nedarí plniť rozpočtové ciele, a preto je od vstupu do Európskej únie terčom tlaku Európskej komisie. Komisia upozorňuje, že Budapešť pri terajšom postupe nesplní trojpercentné kritérium rozpočtového deficitu včas, aby mohla krajina prijať jednotnú menu v roku 2010. Mnoho analytikov poukazuje na to, že vzhľadom na voľby v budúcom roku nie sú socialisti veľmi ochotní vrhnúť sa do zásadných reforiem, ktoré by im mohli podkopať popularitu u voličov. Predpokladá sa, že aj tento rok vláda prekročí vytýčený cieľ znížiť deficit na 4,7 percenta HDP. Maďarský schodok za prvý štvrťrok dosiahol už 47 percent celoročného plánu. Vláda má teraz zverejniť odhad pre apríl, kde sa čaká ďalšie potvrdenie problémov a zvýšenie schodku až na 70 percent celoročného cieľa.
Maďarsko je odhodlané aj počas pápežskej služby Benedikta XVI. rozvíjať ďalej dobré vzťahy so Svätou stolicou. Uvádza to maďarský premiér Ferenc Gyurcsány v blahoprajnom liste dnes zvolenému pápežovi. V liste novej hlave katolíckej cirkvi - nemeckému kardinálovi Josephovi Ratzingerovi - predseda vlády zdôrazňuje, že základom vatikánsko-maďarských vzťahov bude aj v budúcnosti pravidelný a otvorený dialóg. „Viem, že celému svetu, Európe a v nej maďarskému katolíckemu spoločenstvu prináša radosť, a v smútku zo straty Jána Pavla II. aj útechu tá skutočnosť, že katolícky svet našiel vo Vašej osobe tak skoro nového duchovného a duševného vodcu,” píše Gyurcsány v liste Svätému Otcovi.
Meno Benedikt XVI. svedčí o tom, že Joseph Ratzinger bude pracovať na harmonickej spolupráci katolíckej cirkvi a inštitúcií sveta. Vyhlásil to v súvislosti so zvolením nového pápeža maďarský prezident Ferenc Mádl. Maďarská hlava štátu nazvala Ratzingera skúsenou, múdrou a rozvážnou hlavou cirkvi.
Predseda NR SR Pavol Hrušovský vidí v osobe novozvoleného pápeža Benedikta XVI. nádej pre ďalšie presadzovanie hodnôt, na ktoré vo svojom pontifikáte kládol dôraz Svätý Otec Ján Pavol II. Hrušovský, ktorý je momentálne na oficiálnej návšteve USA, v rozhovore pre TASR pripomenul, že osobne mal možnosť stretnúť sa s nemeckým kardinálom Josephom Ratzingerom, dnes už pápežom Benediktom XVI. Toto stretnutie bolo možné aj vďaka jednému z najbližších Ratzingerových spolupracovníkov, slovenskému biskupovi Jozefovi Zlatňanskému, s ktorým viazali Hrušovského priateľské vzťahy. Z toho sa podľa predsedu NR SR dá usúdiť, že Benedikt XVI. pozná Slovensko a situáciu v krajine. P. Hrušovský v tom vidí nádej, že Slovensko bude mať tak ako doteraz v novom pápežovi ctiteľa a že obyvatelia Slovenska budú milovať Benedikta XVI. takisto ako milovali Jána Pavla II.
Možno i vďaka spackaným maturitným testom nevyvolalo väčší rozruch rozhodnutie premiéra Dzurindu zrušiť či azda odložiť schôdzku so svojím maďarským partnerom Gyurcsányom. Slovenská strana neoznámila dôvod tohto kroku (a mimochodom, oficiálne nepotvrdila ani samotné stretnutie), maďarské médiá ho však dali do súvislosti s oživenou diskusiou o Benešových dekrétoch. Z tohto pohľadu možno len sotva chápať Dzurindov krok ako prejav nezáujmu o dialóg so susednou krajinou, či dokonca podozrievať premiéra z nacionalistických postojov a z predsudkov voči Maďarom. Je zrejmé, že v Maďarsku sa pravidelne objavuje úsilie nastoľovať tému Benešových dekrétov. Ak však Slovensko túto tému považuje za uzavretú, potom slovenská vláda len zrozumiteľne prezentuje tento postoj. Napokon, akékoľvek spochybňovanie Benešových dekrétov rovnako odmietali i všetky doterajšie české vlády. Pripomeňme napríklad, akú vlnu nesúhlasu nielen na Slovensku, ale aj v ČR, vyvolali výroky maďarského expremiéra Orbána, ktorý pred troma rokmi na pôde Európskeho parlamentu označil dekréty za nezlučiteľné s „právnymi zásadami únie“. Nesúhlas s podobnými stanoviskami teda určite nemožno považovať za prejav nacionalizmu. Samotný maďarský premiér Gyurcsány napokon vyhlásil, že Benešove dekréty sú témou pre historikov a nie pre politikov - a to je nesporne dôležitý signál, čoho by sa malo alebo skôr nemalo týkať aj „odložené“ stretnutie so slovenským premiérom Dzurindom.
Sú Maďari naozaj takí temperamentní, Poliaci takí pobožní a Česi takí "sporovliví", a to aj v tých najintímnejších chvíľach? Reč je o sexe s cudzincom, alebo o tom, akí sú naši okolití susedia za dverami svojich spální! Tak akí teda sú?! Kto "beží" v posteli maratón, a kto radšej uprednostní rýchlovky? Priemerný človek sa podľa prieskumu spoločnosti Durex počas roka miluje približne 103-krát. Tento priemer spomedzi našich susedov najviac prevyšujú Maďari, ktorí sa v štatistike dopracovali k úctyhodnému číslu 131-krát ročne. K najsexujúcejším susedom patria s číslom 125-krát aj Česi. Slováci sa musia uspokojiť s milovaním 117-krát za rok, a komu to nepostačuje, môže si odskočiť do už spomínaných krajín. Naopak, do Poľska a Rakúska by Slováci chodiť nemali, v týchto krajinách sa totiž milujú s ešte menšou frekvenciou. Aj keď kvantita nemusí znamenať vždy kvalitu, pri sexe to zjavne platí! Najviac orgazmov zažívajú tieto krajiny práve v uvedenom poradí - Maďarsko, Česko, Slovensko, Poľsko a Rakúsko. Ten, kto však netúži po absolútnom vrchole, a má skôr radšej pomalú a dlhú predohru, by toto poradie mal obrátiť! V Rakúsku a Poľsku sa pripravte na 21 najpomalších minút, v Maďarsku to potrvá približne 20 minút, a s najkratšou predohrou, trvajúcou 17,5 minúty, sa musia uspokojiť práve Slováci. Aj keď pri ostatných číslach teda vychádzame ako sivý priemer, v tomto sme absolútni milovníci rýchloviek! Čo sa však týka samotných kontaktov s cudzincami, podľa odborníkov to má svoje plusy i mínusy. "Medzi mínusy patrí napríklad známa sexuálna turistika, ktorá prispieva k nebývalému rozšíreniu pohlavne prenosných nákaz, k prostitúcii, k zneužívaniu detí či obchodu s bielym mäsom," dodáva sexuológ Ján Vrabec. Medzi strachom z pohlavných chorôb v našom regióne bezkonkurenčne vedie vírus HIV a AIDS. Viac ako ktorejkoľvek inej sexuálne prenosnej choroby sa ich obávajú nielen Slováci, ale i naši susedia. Najviac však Česi (73 %), za ktorými nasledujú Maďari (69 %) a Rakúšania (65 %). Z neplánovaného tehotenstva má najväčšiu obavu katolícke Poľsko (40 %), Slováci skončili na druhom mieste so 40 %, a ďalej nasledujú Rakúšania (28 %), Česi (13 %) a nakoniec Maďari (11 %).