Január (II.) 2007 ● Zo slovenskej tlače
Literatúra faktu - Charles Gati: Stroskotané ilúzie/ preklad: Peter Fridner/ Kalligram
Na sklonku minulého roka si iba jediná zo sedemdesiatjeden opýtaných osobností kultúry na Slovensku spomenula na dielo Charlesa Gatiho Stroskotané ilúzie. Hoci kniha bola niekoľko týždňov medzi najpredávanejšími na Slovensku, nehovoriac už o jej úspechu najmä v USA, Maďarsku, ale aj inde vo svete. V očiach Marka Kramera z americkej Harvardovej univerzity, ktorý patrí k najfundovanejším znalcom dejín studenej vojny, je to vôbec najlepšia kniha o maďarskom povstaní v roku 1956. Charles Gati (72), americký politológ a historik maďarského pôvodu, bol priamy svedok udalostí pred vyše päťdesiatimi rokmi ako mladý maďarský novinár. Vzápätí sa ocitol medzi 150 000 ľuďmi, ktorí po porážke povstania utiekli z Maďarska. Usadil sa v Spojených štátoch. Tam sa postupne vypracoval na jedného za najlepších odborníkov na medzinárodnú politiku, predovšetkým ako znalec sovietskeho bloku. V prvej polovici deväťdesiatych rokov bol poradcom amerického ministerstva zahraničných vecí, v čase Billa Clintona mal blízko k Bielemu domu a teraz je profesorom na washingtonskej John Hopkins University. Jeho kniha vyvolala polemiky, odmietanie, ale i sympatie a súhlas. Narušila stereotypy, čierno-biele videnie. „Teraz, po piatich desaťročiach a po preštudovaní množstva odbornej literatúry a kedysi tajných archívnych materiálov o roku 1956, s prekvapením zisťujem, ako málo som vtedy vedel o chápaní vecí okolo seba,“ priznáva sa Gati vo svojej knihe. Obdivuhodne poctivo sa usiluje novo a najmä kriticky sa pozrieť a hodnotiť predovšetkým postupy maďarských povstalcov, úvahy a činy vtedajšieho sovietskeho vedenia a správanie Spojených štátov. Rozruch vyvolal najmä kritickým pohľadom na vedúcu osobnosť revolúcie Imre Nagya, predsedu maďarskej vlády v najkritickejších dňoch na prelome októbra a novembra 1956. Takisto tvrdením, že sovietskemu vojenskému zásahu proti Maďarsku sa dalo predísť. A potom faktami podporenou kritikou Spojených štátov, ktoré predovšetkým cestou vysielania rozhlasovej stanice Slobodná Európa podnecovali radikálne aktivity povstalcov dokonca aj proti Nagyovej vláde, ale vôbec nič neurobili v záujme úspechu povstania. Gati kladie maďarské udalosti v roku 1956 do širších súvislostí so zložitým a protirečivým procesom destalinizácie v Sovietskom zväze, s paralelnou vzburou proti stalinizmu v Poľsku, s bezradnosťou a krátkozrakosťou politiky Washingtonu zoči voči dianiu vo východnej Európe i s krízou okolo Suezského prieplavu. Rozptyľuje mýty a legendy, ktoré sa navrstvili na udalosti pred polstoročím. Knihu nazval Stroskotané ilúzie, lebo usúdil, že sa ilúzií treba zbaviť v záujme pochopenia reality a pravdivosti historickej analýzy. Podľa neho prvou veľkou ilúziou je, že sa Maďarsko v roku 1956 mohlo stať úplne nezávislou a slobodou krajinou. Nemohlo, lebo - a to je spojené s druhou ilúziou - Imre Nagy nebol politicky dobrým vodcom. Na rozdiel od Wladyslawa Gomulku vo vtedajšom Poľsku nedokázal mladým, spontánnym a statočným povstalcom vysvetliť, čo možno a čo nemožno dosiahnuť v tieni Sovietskeho zväzu. „Osobitne v prípade malej krajiny ako Maďarsko platí, že aj čiastkové víťazstvo je víťazstvo,“ píše Ch. Gati (str. 274). Dve ďalšie ilúzie súvisia s Amerikou a so Sovietskym zväzom. Amerika vzbudila nádeje deklarovanou politikou „oslobodenia“ sovietskych satelitov. Nič z nej však nevzišlo, iba prázdne reči. Niečo podobné sa stalo aj s náznakmi reformovania komunizmu, pestovanými a zosobnenými na začiatku druhej polovice minulého storočia po Stalinovej smrti najmä Nikitom Chruščovom. Gati hovorí, že neskôr tomu uveril aj Dubček. Vývoj a udalosti potvrdili, že išlo o systém, ktorý sa nedá reformovať. V minulosti sa nastoľovali prípadné zmeny vo východnej Európe smerom k „socializmu s ľudskejšou (alebo menej stalinistickou) tvárou“. Tvrdí, že „pre Spojené štáty i Sovietsky zväz by bolo ťažké absorbovať následky takýchto zmien na ich vnútropolitickú scénu“ (str. 128). Pritom však v celej knihe nekladie ani na chvíľu znak rovnosti medzi spoluvinou Washingtonu a Moskvy za porážku maďarskej revolúcie 1956. Naopak, dokazuje a potvrdzuje v nej to, čo formuluje aj na str. 278: „zodpovednosť za zlyhanie tohto šľachetného úsilia“ treba hľadať „predovšetkým v Moskve“. Kniha Stroskotané ilúzie vo výbornom preklade Petra Fridnera nevznikla podľa samotného autora preto, aby inšpirovala - „je knihou historickej analýzy, nie politickou či náboženskou kázňou“. Píše, že Maďarom v roku 1956 nemožno uprieť snahu zlepšiť si svoj vlastný osud. To, čo vtedy potrebovali, potrebuje svet aj dnes: „.schopnosť rozumne kormidlovať medzi tým, čo je žiaduce a tým, čo je možné - schopnosť byť idealistami bez ilúzií“.
Predstavením filmu Slnečný štát nakrúteným v roku 2005 v réžii Martina Šulíka dnes slávnostne otvorili v Budapešti Týždeň súčasného slovenského filmu a literatúry. V piatok sa v Slovenskom inštitúte uskutočnil Večer autorského čítania Pétera Esterházyho a Pavla Vilikovského. Prehliadku ocenených slovenských filmov po roku 1999 v kine Örökmozgó pripravil Slovenský filmový ústav v spolupráci so Slovenským inštitútom v Budapešti, Maďarským národným filmovým archívom a maďarským časopisom Lettre. Uvedú na nej ďalej projekciu snímok Neverné hry režisérky Michaely Pavlátovej, Výlet Alice Nellisovej, O dve slabiky pozadu Kataríny Šulajovej, Ticho v réžii Zuzany Liovej a Útek do Budína Miloslava Luthera. Z dokumentárnych filmov predstavia budapeštianskemu publiku snímky Iné svety Marka Škopa, Sila ľudskosti - Nicholas Winton v réžii Mateja Mináča, My zdes Jaroslava Vojteka, 66 sezón Petra Kerekeša a Tatry Mystérium Pavla Barabáša.
Pri príležitosti prvého výročia leteckej tragédie vojenského špeciálu AN-24 sa 19. januára v maďarskej obci Hejce uskutoční posvätenie základného kameňa pamätníka 42 obetiam havárie z radov príslušníkov ozbrojených síl. Na posvätení, plánovanom na 13. hodinu, sa zúčastnia aj minister obrany František Kašický a náčelník generálneho štábu OS Ľubomír Bulík. Posvätiť základný kameň pamätníka by mal ordinár ozbrojených síl a ozbrojených zborov biskup František Rábek. Súčasťou slávnostného aktu bude aj odovzdanie drôteného srdca zástupcami Spoločnosti Ferdinanda Martinenga (SFM) starostovi obce ako symbol smútku a piety. SFM vznikla ako občianske združenie 4. marca 1998 v Bratislave a jej hlavným zámerom je podpora aktivít, ktoré pomáhajú dotvárať a rozvíjať humanistické tradície európskeho kultúrneho dedičstva. Spoločnosť pravidelne oceňuje významné osobnosti udelením zlatej pamätnej medaily Posolstvo zjednotenej Európy. Ferdinand Martinengo sa narodil v roku 1821 v Záhrebe a zomrel 28. februára 1895 v Bratislave. Veľkú časť svojho života venoval charitatívnym a humanitným aktivitám.
Stretnutím so slovenským premiérom Robertom Ficom začal v piatok dvojdňovú návštevu Slovenska japonský minister zahraničných vecí Taro Aso. Šéf japonskej diplomacie sa s Ficom zhováral o bilaterálnych vzťahoch, medzinárodných problémoch, ale najmä o vzájomnej ekonomickej spolupráci. Ako po rokovaní informoval hovorca japonského ministerstva zahraničia Mitsuo Sakaba, Fico Asa požiadal o ďalšie japonské investície na Slovensku. Pozícia Japonska je však podľa Sakabu taká, že na to, aby na Slovensko mohli vo zvýšenej miere prichádzať japonské investície, by sa malo v našej krajine zlepšiť podnikateľské prostredie. Návšteva Slovenska, v rámci ktorej sa Aso v sobotu stretne aj so slovenským ministrom zahraničných vecí Jánom Kubišom, je súčasťou turné po krajinách strednej a východnej Európy. Aso predtým navštívil aj Rumunsko, Bulharsko a Maďarsko. Japonsko po nástupe novej vlády v minulom roku naštartovalo novú diplomatickú iniciatívu, ktorej súčasťou je pozdvihnutie vzťahov s európskymi krajinami na vyššiu úroveň. Pre návštevu Slovenska sa Aso rozhodol najmä pre skúsenosť „veľmi dobrej spolupráce” v Bezpečnostnej rade OSN. „Slovensko je jednou z najpriateľskejších krajín,” povedal hovorca. Japonská zahraničná politika je od konca 2. svetovej vojny postavená na troch pilieroch - bezpečnostnom spojenectve s USA, podieľaní sa na činnosti OSN a rozvíjaní partnerstiev s ázijskými krajinami. Nová vláda premiéra Šinza Abeho k týmto trom prioritám podľa Sakabu pridala štvrtú: snahu o nadviazanie bližších vzťahov so všetkými členskými štátmi NATO a EÚ. Japonsko podľa hovorcu „nechce vnucovať vlastné hodnoty” druhým krajinám. Spojené štáty podľa názoru niektorých analytikov „niekedy inklinujú k vnucovaniu svojich hodnôt, my však chceme zdieľať naše hodnoty, nie ich vyvážať,” odpovedal Sakaba na otázku agentúry SITA. Nechcel komentovať, či je tento prístup japonskej vlády v protiklade s americkou zahraničnou politikou.
Reprezentanti ministerstiev kultúry krajín Visegrádskej štvorky, ktorých 16. stretnutie sa dnes skončilo v Budapešti, sa dohodli na posilnení spolupráce pri nachádzaní spoločných stanovísk a návrhov v kultúrnej oblasti smerom k Európskej únii, a to už na expertnej úrovni. Na stretnutí sa okrem ministra kultúry SR Mareka Maďariča zúčastnili maďarský minister školstva a kultúry Ištván Hiller, štátny tajomník ministerstva kultúry a národného dedičstva Poľskej republiky Krzysztof Olendzski a štátna tajomníčka Ministerstva kultúry Českej republiky Petra Smolíková. Témou rokovania bolo aj pokračovanie projektu Visegrádska knižnica, v rámci ktorého každý rok vychádzajú v jednotlivých krajinách preklady literárnych diel autorov z ostatných krajín V4. Tohto roku by mala vyjsť aj Antológia mladých spisovateľov a básnikov z krajín V4. Slovensko na stretnutí predložilo iniciatívny návrh, aby Visegrádsky fond podporil spoločnú koprodukciu filmu Anglická rapsódia. Ide o príbeh jedného z detí zachránených sirom Wintonom, ktorý počas druhej svetovej vojny zachraňoval židovské deti. Film by produkovala maďarská strana, scenár by mal na starosti Čech Jiří Hubač, réžiu Slovák Matej Mináč a hudbu Poliak Stoklasa. Zástupcovia jednotlivých krajín slovenský návrh podporili. Počas rokovania sa venovali aj príprave projektu Európskej únie na budúci rok pod názvom Dialóg medzi kultúrami, pokračovaniu projektu Kolokvium, ktoré je určené pre pracovníkov knižníc s cieľom podpory internetizácie a digitalizácie ich obsahu, podpore mladých umelcov z krajín V4 vo forme štipendijných pobytov a ďalším aktuálnym otázkam. Na záver stretnutia odovzdali Visegrádsku cenu za rok 2006, ktorú dostalo Medzinárodné kultúrne centrum v Krakowe.
Ministri kultúry krajín Višegrádskej štvorky budú dnes rokovať v Budapešti okrem iného o príprave projektu Európskej únie na budúci rok pod názvom „Dialóg medzi kultúrami“ a iných aktuálnych otázkach. Ich stretnutie sa však začalo už včera večer - netradične. Heslo vydal maďarský minister István Hiller, podľa ktorého V-4 nie je pre politikov, ale pre širokú vrstvu ľudí, hoci tentoraz si prišli na svoje milovníci dobrého džezu. Tiež višegrádskeho, pretože v národnom kine Uránia vystúpil jedinečný oktet, v ktorom dostali miesto po dva talenty z každej členskej krajiny. Táto iniciatíva maďarského hostiteľa, podľa jeho slov, mala slúžiť tomu, aby stretnutie ministrov nebolo „až také nudné“. Vlastný návrh na dnešnom rokovaní chce predložiť aj slovenský minister Marek Maďarič: „Chcem prísť s takou iniciatívou, aby Višegrádsky fond podporil filmovú koprodukciu na tému príbehu jedného z detí zachránených Sira Wintona, ktorý počas druhej svetovej vojny zachraňoval židovské deti.“ Producenti poľský a maďarský, scenárista český a režisér by mal byť slovenský - Matej Mináč. Mimochodom v Budapešti sa dnes večer začína Týždeň slovenského filmu.
Maďarská a slovenská vláda spoločne predložia návrh na zápis pevnostného systému Komárna a maďarského Komáromu do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Informoval o tom dnes v Budapešti maďarský Úrad ochrany kultúrneho dedičstva. Dokument nazvaný Pevnostný systém na sútoku riek Dunaja a Váhu v Komárne Komárome predložia odbornej komisii UNESCO do Paríža ešte v tomto mesiaci. Komisia UNESCO pravdepodobne rozhodne o zápise do zoznamu v lete budúceho roka. Maďarsko figuruje na zozname svetového dedičstva UNESCO dovedna ôsmimi lokalitami, z nich jedna lokalita je spoločne s Rakúskom, a jedna lokalita - Jaskyňa Slovenského krasu a Aggtelekského krasu zas spolu so Slovenskom. Spoločný návrh podpíšu predstavitelia rezortov kultúry oboch krajín v pondelok 15. januára 2007 v Komárne.
Rezignácia nového arcibiskupa Varšavy Stanislawa Wielgusa z dôvodu, že spolupracoval s tajnou políciou niekdajšieho komunistického režimu, šokovala Poľsko, ale podobný druh spolupráce bol v čase studenej vojny medzi Západom a Východom bežný aj v iných krajinách východnej a strednej Európy, píše agentúra AP. Na základe dokumentov, zverejnených v uplynulých rokoch spolupracoval s komunistickými tajnými službami celý rad katolíckych duchovných, vrátane dvoch českých biskupov i bývalého maďarského kardinála. Zo spolupráce s komunistickými tajnými službami boli podozriví aj duchovní iných kresťanských cirkví. Rumunský pravoslávny patriarcha Teoctist v 80. rokoch minulého storočia neprotestoval proti tomu, že vtedajší diktátor Nicolae Ceaušescu nariadil demoláciu viacerých bukureštských kostolov, čo bolo znakom jeho viac ako pravdepodobnej spolupráce s komunistami. Dôstojníci tajných služieb zneužívali pri verbovaní spolupracovníkov osobné ambície a iné ľudské slabosti kňazov. Stanislav Wielgus bol napríklad donútený k podpísaniu dokumentu o spolupráci pri vybavovaní si pasu, aby z akademických dôvodov mohol odcestovať do Nemeckej spolkovej republiky (NSR). Podľa odhadov poľských historikov spolupracovalo v Poľsku, ktoré bolo baštou katolicizmu v bloku komunistických štátov, s tajnou službou 10 až 15 percent z celkového počtu 25.000 kňazov. Podľa vlani zverejnených údajov historika Krisztiána Ungváryho spolupracoval bývalý arcibiskup Budapeštiansko-ostrihomskej arcidiecézy László Paskai, ktorý sa v roku 2005 zúčastnil na voľbe pápeža Benedikta XVI., s maďarskou tajnou službou v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Paskai, ktorý je už na penzii, sa k týmto obvineniam nikdy oficiálne nevyjadril. V Českej republike spolupracovalo s komunistickou tajnou službou (ŠtB) najmenej 150 katolíckych kňazov, vrátane dvoch biskupov. Jeden z nich, identifikovaný ako kolaborant, v roku 2004 rezignoval na svoju cirkevnú funkciu. Stovky ďalších duchovných boli síce v kontakte s ŠtB, ale aktívne s ňou nespolupracovali. V Slovenskej republike figuruje na zozname agentov niekdajšej komunistickej tajnej služby viacero katolíckych, pravoslávnych a protestantských duchovných, ktorí však obvinenia so spolupráce s komunistami popreli a nerezignovali na svoje posty, uzatvára AP.
Hospodárenie verejného sektora v Maďarsku sa skončilo v uplynulom roku s rekordne vysokým dlhom vo výške 2,034 bilióna forintov, čo je v prepočte 2/5 miliárd korún. Ministerstvo financií v poslednej prognóze rátalo s koncoročným objemom deficitu 2.041 bilióna forintov. Jeho nižšiu úroveň ovplyvnili najmä vyššie príjmy z dane z pridanej hodnoty, daní z osobných príjmov i odvodov. Podiel výsledného schodku verejných financií voči hrubému domácemu produktu (HDP) sa tak oproti očakávaniu mierne znížil z 8,8 percenta na 8,7 percenta. Do tejto bilancie však ešte nie je zahrnuté financovanie miestnych a regionálnych samospráv. Spolu s ním by sa mal schodok zvýšiť na 9,4 percenta HDP. Je to vôbec absolútne i pomerne najviac nielen v Maďarsku, ale aktuálne aj v celej Európskej únii. Dosiaľ najvyšší bol maďarský deficit taktiež vo volebnom roku 2002, keď dosiahol hranicu deviatich percent HDP. V poslednom mesiaci vlaňajšieho roka deficit rozpočtu opäť klesol v porovnaní s predpokladmi - dosiahol 332,8 miliardy forintov pri odhade 340 miliárd forintov. „S úplnou istotou možno vyhlásiť, že deficit bude jednociferný,” povedal minister financií János Veres. Reagoval na pôvodný odhad maďarského deficitu vo výške 10,1 percenta HDP podľa účtovnej metodiky Európskej únie. Aj po určitom zvýšení na základe odlišných kritérií Bruselu by mal zostať s najväčšou pravdepodobnosťou pod psychologickou hranicou 10 %. V roku 2007 ministerstvo financií plánuje pokles deficitu verejných financií na 6,8 percenta HDP v súlade s prijatým konvergenčným plánom pre postupné dosiahnutie maastrichtských kritérií na zavedenie eura. K úrovni troch percent by sa mal schodok rozpočtu priblížiť najskôr v rokoch 2009 alebo 2010. Aj v dôsledku toho sa najnovší termín na zavedenie eura v krajine o tri roky ukázal ako nereálny. Experti predpokladajú, že k tomu môže dôjsť najskôr v rokoch 2013 - 2014. Maďarsko ako jediná z desiatky krajín, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004, nateraz nesplňa ani jednu z podmienok na pripojenie k eurozóne. „Z hľadiska verejných financií bol minulý rok čierny, aj keď ho niekto označuje za tmavosivý,” zhodnotil minulý rok vedúci analytik pobočky Raiffeisen Bank Zoltán Török. Tohtoročný vládny plán deficitu vo výške 6,8 percenta je podľa neho reálny. Súhlasí s tým aj analytička Erste Bank Orsolya Nyesteová. Podľa nej jestvuje dokonca istá šanca na zmiernenie rozpočtového schodku na 6,5 %.
Ernstovo múzeum v Budapešti ponúka unikátnu výstavu. Zhromaždilo 250 fotografií velikánov nielen maďarskej fotografie. André Kertész, Robert Capa, Gyula Halásza alias „Brassai”, Martin Munkácsi a László Moholy-Nagy sa po prvýkrát stretávajú v jednom výstavnom priestore. Päť fotografických osobností spája nielen rovnaký pôvod, ale aj podobná minulosť: útek z vojnou zbedačeného Maďarska, snaha skúsiť šťastie v západnej Európe - v Paríži či Berlíne. Nacizmus donútil Kertésza, Moholy-Nagya, Munkácsiho a Capu odísť ešte ďalej - do New Yorku. Po rozpútaní 2. svetovej vojny v nich však Američania vidia najmä tých, čo prichádzajú z krajiny, ktorá je Hitlerovým spojencom. Na dlhý čas im preto zakázali fotografovať vo verejných priestoroch. Napriek tomu ich fotografie dokázali nezmazateľne vstúpiť do histórie.
Nemecká textilná spoločnosť Mustang zatvorí po viac ako 15 rokoch od založenia svoju najväčšiu výrobnú základňu pre strednú a východnú Európu v maďarskom Marcali 80 km južne od Budapešti. Potvrdila to riaditeľka marcalského závodu Rose Birgidová. Spoločnosť, ktorá je jedným z najväčších výrobcov džínsov na svete, podľa plánov prepustí svojich 400 zamestnancov v Maďarsku do konca marca, o čom informovali v zmysle platných zákonov miestnu samosprávu aj príslušný úrad práce.
Finančný riaditeľ a zástupca generálneho riaditeľa najväčšej maďarskej komerčnej banky OTP Bank Zoltán Speder rezignoval na všetky funkcie v spoločnosti z rodinných dôvodov. Bol členom predstavenstva od roku 1991, uviedla v utorok banka. „Jeho odchod je založený na vzájomnej dohode a manažment OTP v blízkej budúcnosti oznámi jeho nástupcu,” dodala banka. Maďarská OTP Bank je na Slovensku zastúpená prostredníctvom OTP Banky Slovensko a. s., v ktorej vlastní 97,23-percentný podiel. Ďalšími vlastníkmi OTP Banky Slovensko sú drobní akcionári.
Všeobecné drastické zdražovanie životných nákladov v Maďarsku od začiatku nového roka negatívne vplýva aj na vývoj spotrebiteľskej nálady obyvateľstva. Drvivá väčšina populácie pod tlakom zvyšovania cien prakticky za všetky tovary a služby očakáva ďalšie zhoršenie finančnej situácie svojich rodín. Je to vynútená daň za mimoriadne nezodpovednú populistickú politiku najmä socialistov a liberálov, vládnucich v krajine štyri a pol roka. Index spotrebiteľskej dôvery sa v decembri prepadol na najnižšiu úroveň za posledné tri roky. Dosiahol 143 bodov, o šesť menej ako v septembri, keď vláda Ferenca Gyurcsánya spustila realizáciu nepopulárneho balíka úsporných opatrení s cieľom zmierniť vysoký rozpočtový schodok. Najväčšiu záťaž v podobe zvyšovania daní a poplatkov, obmedzovanie a rušenie mnohých zliav za vlastné ekonomické prešľapy, však položila na plecia obyvateľov a podnikateľov. Tí na to teraz aj doplácajú. Až 61 percent opýtaných očakáva zhoršenie materiálnych podmienok svojich rodín. V porovnaní s vlaňajším marcom, keď zhoršenie v priebehu budúcich dvanástich mesiacov očakávalo iba šestnásť percent ľudí, tento ukazovateľ stúpol o 45 percentuálnych bodov. V tom čase krajina žila aprílovými parlamentnými voľbami a voliči socialistov verili ich sľubom na znižovanie daní, odvodov, rast životnej úrovne a údajný výbušný úspech domácej ekonomiky. Vtedy ešte netušili, že vláda, a zvlášť premiér Gyurcsány, ich arogantne podvádzali v záujme udržania moci. Polovica účastníkov prieskumu agentúry Gfk uviedla, že už teraz žije v horších podmienkach ako pred rokom. Štyria z desiatich zároveň potvrdili pravidelné zhoršovanie materiálnej situácie. To všetko napriek doterajšiemu stabilnému ekonomickému rastu v krajine okolo štyroch percent i rastu reálnych miezd na podobne vysokej úrovni. To sa však v roku 2007 už skončí. V súlade s prognózami ekonómov a napokon aj vlády, podľa ktorých sa rast ekonomiky značne spomalí, 67 percent Maďarov očakáva aj zníženie svojich reálnych príjmov. Až 90 percent predpokladá zvýšenie cien o 12 percent, čo je viac, ako sa všeobecne očakáva. Ďalší rast nezamestnanosti, dosahujúci vyše sedem percent, predpokladá 59 percent ľudí. Hospodárska situácia v krajine je horšia ako pred rokom podľa 61 percent respondentov. So zlepšením počíta iba pätina opýtaných. Každý druhý očakáva zlepšenie situácie až v nasledujúcich piatich rokoch. Podľa inštitúcie na prieskum ekonomiky v poslednom kvartáli 2006 dosiahol čistý mesačný príjem domácnosti v Maďarsku 177 362 forintov, čo je 24 098 Sk, a na jednu osobu 65 481 forintov. Rozdiely v príjmoch sa naďalej značne prehlbujú. Pätina obyvateľov s najvyššími príjmami má takmer päťkrát viac peňazí ako pätina s najnižšími mzdami.
Dodávky ropy cez ropovod Družba sa stabilizovali a dosiahli štandardnú úroveň. „Ministerstvo hospodárstva situáciu naďalej monitoruje. Sme v stálom kontakte s dispečermi v Moskve a v Budkoviach,” uviedol hovorca ministra hospodárstva Branislav Zvara. V piatok je podľa neho naplánovaná dodávka ropy pre prečerpávajúcu stanicu Budkovce v objeme 37 tisíc ton. „Toto množstvo je určené pre Slovensko a pre Českú republiku,” dodal Zvara. Vo štvrtok Slovensko dostalo cez ropovod Družba 13 tisíc ton ropy a Česko 20 tisíc ton. „Požiadali sme ruskú stranu, aby sa dodávky ropy pre Slovensko zvýšili a vyrovnal sa čo najskôr výpadok objemov z obdobia ich dočasnej odstávky,” uzavrel Zvara. Spoločnosť Transpetrol zaznamenala prívod ropy v Budkovciach v stredu večer o 22:43. Slovensko tak malo prerušenú odstávku dodávok ropy viac ako 50 hodín. Dodávka ropy cez južnú vetvu ropovodu Družba na Slovensko sa zastavila v pondelok o 19:54 kvôli obchodno-politickému sporu medzi Bieloruskom a Ruskom. Krajiny bývalého Sovietskeho zväzu našli kompromis v stredu v doobedňajších hodinách. Celý problém dodávok ruskej ropy do Európy začal v nedeľu, kedy sa prerušili dodávky pre Poľsko a Nemecko. Dodávky ruskej ropy sa prerušili aj do Maďarska a do Českej republiky. Ropovod Družba patrí medzi najvýznamnejšie na svete z hľadiska dĺžky a kapacity. V Bielorusku sa delí na dve vetvy, a to na severnú, ktorá ide cez Poľsko do Nemecka, a južnú vedúcu cez Ukrajinu a Slovensko do ČR. Rusko je druhým najväčším svetovým vývozcom ropy.
Na Slovensko v stredu pred dvadsiatou treťou hodinou začala opäť prúdiť ruská ropa. Generálny riaditeľ spoločnosti Transpetrol povedal, že „10. januára začal Transpetrol prijímať ropu do prečerpávacej stanice Budkovce“. Obnovenie dodávok potvrdil aj poľský prevádzkovateľ ropovodov PERN. Vo štvrtok ráno potvrdila dodávky aj maďarská ropná spoločnosť MOL. Ministerstvo hospodárstva informovalo, že do štvrtkového rána sa k nám dostalo takmer 10 tisíc ton ropy. V priebehu dňa objem suroviny určenej pre Slovensko a Česko dosiahol 27 až 34 tisíc ton. „Ministerstvo dostalo prísľub, že ruská strana vyrovná výpadky spôsobené prerušením dodávky ropy na Slovensko do konca mesiaca,“ povedal hovorca rezortu Branislav Zvara. Návrat do pôvodného stavu je podľa Zvaru technická záležitosť. Ide o zložité technologické zariadenie, preto sa štandardný výkon očakáva niekedy v priebehu piatku. Ministerstvo má informácie, že Slovnaft nečerpal ropu zo štátnych hmotných rezerv. „Je to tak, Slovnaft nevyužil štátne zásoby ropy a celú produkciu počas výpadku zásoboval z vlastných rezerv,“ povedala šéfka podnikovej komunikácie Kristína Felová. Keďže zmluvné vzťahy na odoberané množstvo ropy sú uzatvárané na dlhšie obdobia, najčastejšie na mesiac alebo štvrťrok, Slovnaftu nevznikli žiadne škody. „Obnova dodávok sa pre rafinériu Slovnaft dostane do štandardného stavu v priebehu dneška,“ povedala. Bielorusko začalo v stredu v noci vracať ropu, ktorú si nelegálne odčerpávalo ako náhradu za tranzitné clo, ktoré uvalilo za transport ruskej ropy cez jeho územie. Ruská spoločnosť Transnefť začala posielať ropu do ropovodu Družba vo štvrtok ráno po šiestej hodine. „Ropovod Družba funguje opäť normálne,“ povedal viceprezident spoločnosti Sergej Grigorjev. Spor medzi Moskvou a Minskom však ukázal, aká je krehká závislosť Európy od energetických surovín. Prerušenie dodávok donútilo úniu začať intenzívnejšie premýšľať o nutnosti zásadnej zmeny jej energetickej politiky. Cena ropy aj naďalej klesá a vo štvrtok sa dostala už pod úroveň 53 dolárov za barel. Príčinou je stále teplé počasie a skutočnosť, že spor medzi Ruskom a Bieloruskom sa do ceny ropy vôbec nepremietol. Organizáciu krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) vážne znepokojuje 13-percentný pokles cien ropy v tomto roku a v prípade potreby urobí opatrenia, aby stabilizovala trh. Pokiaľ však potrvá teplé počasie v najdôležitejších oblastiach spotreby ropy i naďalej, môže sa očakávať ďalšie znižovanie cien. OPEC si po minuloročnom prudkom raste ropy stanovil neoficiálnu hranicu 60 dolárov, ktorú považuje za adekvátnu a tú sa snaží teraz opäť dosiahnuť. Pritom si pred piatimi rokmi stanovili cenu v rozmedzí 20 až 30 dolárov za barel.
Napriek formujúcemu sa rusko-bieloruskému kompromisu zostáva aktuálna otázka dovozu suroviny cez ropovod Adria. Maďarsko vyhlasuje, že je schopné plniť svoje záväzky voči Slovensku, šéf MOL-u dokonca poukazuje na užitočnosť spoločnej stratégie regionálnych ropných spoločností. Maďarská strana už začala prípravu ropovodu Adria na prepravu ropy z jadranských prístavov - oznámili to po porade „krízového štábu“ u premiéra Ferenca Gyurcsánya. Bolo to ešte pred oznámením o údajnej rusko-bieloruskej dohode, no rozporuplné správy z Minska len potvrdzujú, že tieto úvahy sú na mieste. Keby to teda bolo potrebné, prvé tankery by mohli zakotviť v Chorvátsku o desať dní, čiže o 30 dní by mohla cez Adriu prúdiť ropa - to povedal minister hospodárstva János Kóka, ktorý dodal, že Maďarsko je schopné plniť svoje záväzky voči Slovensku. S touto otázkou som sa obrátil na prezidenta Maďarskej ropnej a plynárenskej spoločnosti MOL Zsolta Hernádiho, pre ktorého je táto južná trasa srdcovou záležitosťou: „Kapacita Adrie je na uspokojenie maďarských a slovenských potrieb dostačujúca. Keby sa kríza natiahla, nebodaj by trvala roky, je jasné, že by sa nám oplatilo oživiť dva projekty: po prvé - rozšíriť kapacitu ropovodu Adria, po druhé - prípadné odovzdanie ropovodu Odesa-Brody do prevádzky.“ To by už bola „náhradná“ trasa tak pre Maďarsko, ako aj pre Slovensko od Čierneho mora - dodáva pre Slovenský rozhlas Hernádi: „Nazdávam sa, že teraz musíme upriamiť pozornosť na dôležitosť a správnosť nášho skoršieho rozhodnutia spred niekoľkých rokov, ktoré sa týkalo integrácie ropných spoločností regiónu, či už išlo o MOL a Slovnaft, alebo o MOL a chorvátsku INu. Práve pre existenciu týchto vzťahov môžeme hovoriť aj o súčasnej kríze bez väčších vrások na čele. Keby to nejestvovalo, aj Slovensko by mohlo naraziť na vážne problémy v zásobovaní ropou v prípade dlhotrvajúcej krízy.“
Maďarsko obráti chod južného ropovodu Adria, aby mohlo nahradiť prípadný výpadok dodávok ropovodu Družba, uviedol v stredu maďarský minister hospodárstva János Kóka. Krajina už začala prípravy technických opatrení, aby dovoz ropy cez ropovod Adria umožnila. „Za 20 až 30 dní budeme môcť dostávať ropu cez Adriu,” povedal Kóka po rokovaniach s premiérom Ferencom Gyurcsányom. Maďarsko má strategické zásoby ropných produktov na 90 dní. Predstavitelia krajiny dúfajú, že spor medzi Bieloruskom a Ruskom by sa mohol vyriešiť behom týždňa. V prípade obrátenia ropovodu Adria by mohli dodávky využívať tiež rafinérie na Slovensku. „Sme schopní dodávať ropu cez Adriu aj na Slovensko, ak to bude potrebné,” povedal Kóka. Dodávky ruskej ropy cez ropovod Družba sa prerušili v nedeľu do Poľska a Nemecka. V pondelok večer Rusko zastavilo aj dodávky na Slovensko, do Maďarska a do Českej republiky. Dôvodom pre tento radikálny krok bolo údajné nelegálne odčerpávanie ropy v Bielorusku v dôsledku obchodného sporu medzi oboma krajinami. Obe krajiny sa navzájom obviňujú z vyprovokovania kritickej situácie. Bielorusko minulý týždeň uvalilo na ruskú ropu tranzitnú daň, ktorú Moskva označila za nelegálnu. Vzápätí Rusko ustanovilo vysoké clá na dovoz ropy do Bieloruska. Podľa Moskvy Bielorusko cez víkend nelegálne odčerpalo z ropovodu Družba 79 tisíc ton ropy smerujúcej do európskych krajín.
Ropná a plynárenská spoločnosť MOL má zásoby ropy na spracovanie vo vlastných rafinériách na niekoľko dní. Ak by sa prerušené dodávky ruskej suroviny cez ropovod Družba neobnovili do 24 hodín (do utorka večera), v Maďarsku začnú používať vytvorené rezervy ropy presahujúce domácu spotrebu na viac ako 90 dní. Rozhodol o tom minister hospodárstva a dopravy János Kóka po mimoriadnom rokovaní s odborníkmi kvôli kríze pre zastavenie dovozu ropy. „Ak bude ropovod úplne odstavený, potom začneme uvoľňovať zásoby. Je to potrebné, aby rafinérie MOL-u nestáli ani minútu,” informoval Kóka a zároveň dodal, že nepredpokladá problémy so zásobovaním ropnými výrobkami na domácom trhu. „Ak by nepritiekla cez ropovod Družba ani kvapka ropy, aj tak bude možné zabezpečiť jej dodávky do Maďarska. V žiadnom prípade netreba rátať s ťažkosťami pri zásobovaní,” upokojoval verejnosť minister. V prípade, že by konflikt medzi Ruskom a Bieloruskom pokračoval a dodávky ropy by sa neobnovili ani do troch mesiacov, Maďarsko má možnosť použiť pre dovoz ropy aj náhradný ropovod Adria z chorvátskeho prístavu Omišalj. Táto trasa má dennú kapacitu prepravy 27-tisíc ton suroviny. Hoci sa teraz využíva na tranzit ropy v smere z Maďarska do Chorvátska, ak to bude nutné, do desiatich dní je možné zmeniť smer prepravy z juhu na sever. Ropovod Adria je pri Šahách napojený na južnú vetvu ropovodu Družba. Do Maďarska tečie za normálnych okolností denne 22-tisíc ton ruskej ropy, z toho 15-tisíc ton je určených na spracovanie a zvyšok ide na tranzit alebo export. Úradujúca vedúca inštitúcie na výskum energie GKI Energiakutató Kft. Judit Bartaová informovala, že Maďarsko disponuje zásobami ropy a ropných výrobkov na 110 dní (priemer starých 15 členov EÚ je 121 dní).
V Maďarsku od pondelka na sedem dní uvoľnili strategické zásoby ropy. Rozhodol o tom minister hospodárstva János Kóka počas svojej pondelňajšej návštevy v Bruseli. Ako v telefonickom rozhovore pre agentúru MTI potvrdil, rozhodnutie platí sedem dní a umožňuje zatiaľ čerpať denne zo štátnych rezerv 15 tisíc ton ropy. Maďarsko očakáva, že rusko-bieloruský spor sa v priebehu niekoľkých dní urovná, preto rozhodnutie platí zatiaľ iba týždeň. Rafinérska a plynárenská spoločnosť Mol môže na základe rozhodnutia ministra denne čerpať maximálne 15 tisíc ton ropy so štátnych strategických rezerv, čerpané množstvo však musí následne vrátiť do šiestich mesiacov odo dňa, keď Rusko obnoví dodávky ropy cez ropovod Družba.
V Maďarsku dnes ráno pravdepodobne nariadia uvoľnenie ropných rezerv. Na predpoludnie zvolal premiér Ferenc Gyurcsány krízový štáb. Už druhý raz v priebehu dvoch dní predvolali na ministerstvo zahraničných vecí veľvyslancov Ruska a Bieloruska v Budapešti, no maďarská strana si mohla vypočuť iba prísľub čo najskoršieho vyriešenia tejto ropnej krízy. Kvôli nej zvolal na dnes predseda vlády poradu za účasti ministra hospodárstva, šéfky diplomacie a kompetentných činiteľov z oblasti dozoru nad ropnými rezervami. Tie sú dostačujúce na dvakrát 90 dní - siahnuť na ne môže minister hospodárstva János Kóka, ktorý to podľa očakávania dnes ráno aj urobí, pretože už uplynie vyše 24 hodín od uzavretia kohútika na ropovode Družba. „Uvoľníme rezervy, a keby problém so zásobovaním pretrvával niekoľko dní, nebodaj týždňov, vtedy sa rozhodne MOL, Maďarská ropná a plynárenská spoločnosť o tom, že začne dovážať surovinu cez ropovod Adria od Jadranského mora.“
V dôsledku sporu medzi Moskvou a Minskom sa zastavili dodávky ruskej ropy aj do Maďarska. V utorok o tom informoval György Bacsúr, hovorca maďarskej ropnej a plynárenskej spoločnosti MOL. „Ropa prestala tiecť v pondelok večer,” upresnil. Maďarsko začne čerpať zo svojich strategických rezerv, ak sa dodávky z Ruska neobnovia do 24 hodín od zastavenia. Vyhlásil to po mimoriadnom zasadnutí vlády maďarský minister hospodárstva János Kóka. Maďarsko odoberá takmer všetku ropu práve cez ropovod Družba. Kóka ďalej uviedol, že krajina sa môže dohodnúť na odbere ropy aj cez ropovod z Jadranského mora. Rusko zastavilo dodávku ropy aj Poľsku, Nemecku, ČR a Slovensku.
Doprava ruskej ropy do Českej republiky (ČR) južnou vetvou ropovodu Družba bola dnes večer zastavená. Informoval o tom internetový portál Aktuálně.cz. Ropa prestala večer prúdiť aj na Slovensko a do Maďarska. Tranzit ruskej ropy bol prerušený už v noci na dnes. Jaroslava Pantůček, generálny riaditeľ spoločnosti MERO, ktorá v ČR prevádzkuje ropovody už podvečer upozornil, že ruská ropa prestane do ČR tiecť po 20.00 hodine. Energetická bezpečnosť krajiny však podľa neho ohrozená nie je, pretože ČR má zásoby na 90 dní. „Normy EÚ predpisujú členským štátom EÚ zásoby ropy na 90 dní a Česko tieto normy plní,” potvrdila pre Aktuálně.cz tlačová hovorkyňa MERO Renáta Fialová. „V súlade s uzavretou zmluvou o ochrane ropy so Správou štátnych hmotných rezerv skladuje MERO asi 890 000 ton ropy.” Podľa Aktuálně.cz sa už o zásoby ropy zaujímali aj blízki spolupracovníci českého premiéra Mirka Topolánka. Podľa nich sú k dispozícii zásoby a skutočná kríza nehrozí. Napriek tomu sa vzniknutou situáciou bude už v utorok na svojom vôbec prvom stretnutí po svojom menovaní zaoberať nový kabinet.
Ropovod Družba dali do prevádzky v roku 1963 a v súčasnosti je dlhý viac ako päťtisíc kilometrov. Je tak jedným z najdlhších ropovodov na svete. Prevádzkuje ho ruská spoločnosť Transnefť. Ropovod vedie jedným smerom (severným) z Ruska cez Bielorusko a Poľsko do východnej časti Nemecka a tiež do pobaltských štátov. Druhá vetva zásobuje zase ukrajinské pobrežie Čierneho mora a tretia (južná) prechádza cez západnú Ukrajinu na Slovensko, do Maďarska a Česka. Rusko pokrýva napríklad 20 percent nemeckej spotreby ropy, pripomína nemecká agentúra DPA. Slovenský ropovodný systém pozostáva z dvoch ropovodov. Prepravná kapacita slovenského úseku ropovodu Družba je 20 miliónov ton za rok. Druhým ropovodom je pôvodná vetva ropovodu Družba vedúca zo Šiah do Maďarska, ktorou bolo v počiatkoch zásobované Maďarsko. Na maďarskom území sa táto vetva napája na ropovod Adria. Ropovod Adria bol vybudovaný kvôli prípadnej diverzifikácii zdrojov ropy a do prevádzky ho uviedli v roku 1980. Začína sa v chorvátskom prístave Omišajľ, pokračuje cez Chorvátsko a Maďarsko a po prekonaní 606 km prechádza na územie Slovenska, kde má dĺžku 8,5 km.
Druhý najväčší komplex aquaparku spolu s päťhviezdičkovým hotelom v Európe postavia v Budapešti do roku 2008. Najväčší aquapark Európy funguje v súčasnosti v Amsterdame. Do komplexu vodného sveta s náročným originálnym technologickým riešením pre vodné športy a služby wellness s hotelom svetového reťazca Ramada Plaza, ktorý bude situovaný na peštianskej strane plánovaného Megyerského mosta, investuje spoločnosť InterEstate Ingatlanfejlesztö Zrt. 17 miliárd HUF, čo je v prepočte asi 2,308 miliardy SKK, prostredníctvom maďarských a zahraničných bánk. Na tobogany aquaparku vo výške 18 metrov vyvezú návštevníkov výťahy s panoramatickým výhľadom. V hale pod kupolou vysokou 7 poschodí s priemerom 73 metrov, ktorá bude stavaná podobnou technológiou ako plavecký bazén olympijských hier 2008 v Pekingu, bude umiestnená aj 180 metrov dlhá „horská rieka” a v Maďarsku prvý dvojdráhový bazén pre vodné surfovanie. Celková rozloha aquaparku dosiahne takmer 9 hektárov. Hotel bude mať kapacitu 261 izieb, 48 apartmánov a bude v ňom niekoľko reštaurácií. Prvých návštevníkov komplexu, ktorý vytvorí takmer 350 nových pracovných príležitostí, podľa maďarského portálu tozsdeforum.hu privítajú v lete 2008.
Občania MR sa domnievajú, že ich hospodárska situácia sa už viac nebude zhoršovať. Vyplýva to z dnes zverejnených výsledkov prieskumu verejnej mienky maďarského inštitútu Ecostat. Obyvateľstvo Maďarska v treťom štvrťroku minulého roka spoznalo väčšinu reštrikčných opatrení, preto v závere roka sa už po prvom šoku vyjadrovali k očakávaniam v súvislosti s hospodárskym vývojom menej pesimisticky. Index konjunktúry po 31-percentnej hodnote v treťom štvrťroku stúpol na 33 percent. Mierne zhoršenie finančnej situácie svojej rodiny v ostatnom roku označilo 37 percent respondentov, 16 percent zas prezentovalo výrazné zhoršenie hmotnej situácie. Za strednú považuje situáciu svojej rodiny 57 percent opýtaných, 22 percent za zlú a 15 percent za dobrú. Iba desať percent sa domnieva, že sa bude mať za rok materiálne lepšie.
Neexistuje termín, ani dohoda o tom, že by bola pre maďarských občanov zrušená vízová povinnosť vo vzťahu s USA a Kanadou. Uviedol to dnes v Budapešti hovorca ministerstva zahraničných vecí Viktor Polgár. Hovorca tak reagoval na medializované informácie o tom, že maďarskí Rómovia po neúspechu pri žiadaní politického azylu vo Švédsku čakajú na zrušenie vízovej povinnosti v severoamerických krajinách. „Nemožno povedať, že by zavedenie bezvízového styku s USA alebo Kanadou bolo predo dvermi,” zdôraznil Polgár, podľa ktorého chce Kanada opäť preveriť otázku zrušenia vízovej povinnosti vo vzťahu k Maďarsku v roku 2007. Americko-maďarská pracovná skupina zaoberajúca sa otázkou vízovej povinnosti Maďarov cestujúcich do USA zasadne na jar tohto roka. Zo Švédska sa začiatkom januára vrátila do Maďarska skupina Rómov, ktorá odcestovala do Malmö pred dvoma mesiacmi so zámerom získať tam politický azyl. Predsedu rómskej menšinovej samosprávy v juhomaďarskom Mohácsi István Kovács vtedy uviedol, že do Švédska odcestovalo vyše 150 Rómov, ich návrat do vlasti po neúspešnej žiadosti o azyl uhradilo Švédsko. V uplynulých týždňoch zakúpilo letenky do severskej krajiny ďalších takmer 50 Rómov, ktorí sa však teraz rozhodli, že do Švédska nepocestujú. Radšej počkajú na zrušenie vízovej povinnosti v Kanade, a skúsia podľa Kovácsa šťastie tam.
Popularita politikov v Maďarsku oproti minulému januáru výrazne klesla - vyplýva to z najnovšieho prieskumu verejnej mienky. Na úvod všeobecný údaj: index populárnosti politikov pred rokom dosahoval v priemere 47 bodov - teraz je to iba 39 bodov. Z prieskumu agentúry Szonda Ipsos vyplýva, že najviac obľúbená je predsedníčka parlamentu socialistická politička Katalin Sziliová. Na druhom mieste je tiež žena - šéfka opozičného pravicového Maďarského demokratického fóra Ibolya Dávidová. Tretiu priečku obsadzuje prezident republiky László Sólyom, čo je dobré umiestnenie iba zdanlivo, pretože hlava štátu utrpela za rok najväčšiu stratu - až 18 bodov. Pätnásťbodový pád indexu zaznamenal premiér Ferenc Gyurcsány, ktorý je inak na dvadsaťčlennom zozname politikov na pätnástom mieste. Jeho najväčší rival, predseda opozičného Fideszu Viktor Orbán je na tomto istom rebríčku šiesty. Dá sa teda konštatovať, že rok 2006 priniesol stratu populárnosti všetkých politikov a pokles za jeden rok dosiahol takú mieru, ako za predchádzajúcich pätnásť rokov dokopy. Averziu občanov prehĺbil reštriktívny vládny balík, ale politici si všeobecne pošramotili renomé pre neustále hádky a neprestávajúce ostré spory.
Juhokórejská spoločnosť Samsung Electronics sa zatiaľ nerozhodla, kde postaví svoj nový závod na výrobu LC obrazoviek. „O investícii stále rokujeme,“ povedal pre SME minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek. Maďarský denník Népszabadság nedávno informoval, že Samsung nepríde do Maďarska, ale na Slovensko. „Nekomentujem správy maďarských médií. Informácia je predčasná,“ povedal Jahnátek. Šance Slovenska na príchod investície Samsungu sú podľa Jahnátka veľmi dobré. Zástupcovia spoločnosti na Slovensku investíciu nekomentujú. „Táto investícia je riadená priamo z Kórey,“ povedal prevádzkový riaditeľ Samsungu Electronics Slovakia Anton Ondrej. O investíciu sa okrem Slovenska uchádza aj Česko, Maďarsko a Poľsko. Podľa kuloárnych informácií by sa malo rozhodovať už len medzi Slovenskom a Maďarskom. V hre je pritom investícia vo výške asi 16 miliárd korún. Ide o investíciu porovnateľnú s automobilkou Kia. „Áno, hovorí sa o takejto výške investícií,“ povedal Jahnátek. V novom závode by si malo nájsť prácu asi 1500 zamestnancov. Definitívne rozhodnutie by podľa hovorkyne Slovenskej agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) Jany Murínovej malo padnúť v prvom kvartáli. „Očakávame, že sa Samsung na základe džentlmenskej dohody, ktorú máme, rozhodne do konca marca,“ povedala Murínová. Samsung má v Európe dva závody. Jeden v Galante a menší závod v Maďarsku. V najväčšom európskom závode v Galante vyrába televízory a počítačové monitory, plazmové obrazovky a ďalšie zariadenia. Ak by sa Samsung rozhodol pre Slovensko, najpravdepodobnejšie miesto pre závod by bola obec Voderady neďaleko Trnavy. Po spustení výroby by sa LC obrazovky mali dodávať do sesterského závodu v Galante. Včera juhokórejská spoločnosť oznámila, že rozšíri svoj podnik v maďarskom Jászfényszaru o nový závod na výrobu televíznych prijímačov. Nejde o investíciu, o ktorú sa usiluje Slovensko.
Samsung Electronics postaví s takmer istotou svoj nový závod na výrobu LCD panelov na Slovensku, a nie v Maďarsku. Píše o tom internetové vydanie maďarského denníka Népszabadság odvolávajúc sa na spoľahlivé bratislavské zdroje. Slovenskí predstavitelia juhokórejskej spoločnosti túto informáciu najvplyvnejšieho periodika nevyvrátili a dodali, že rokovania so slovenskou vládou budú čoskoro úspešne uzatvorené. O tom, kde investíciu v hodnote 575 miliónov USD postavia, sa nikto nevyjadril. Pravdepodobnými lokalitami sú Nitra a Galanta. Denník dodáva, že v období rokov 2002-2006 postavil Samsung v Galante svoj najväčší európsky závod, kde vyrábajú počítačové monitory, plazmové televízory a iné elektronické výrobky, a tam funguje aj stredoeurópske logistické centrum. Doposiaľ LCD obrazovky vozili z Ázie. Podľa Népszabadságu vlani juhokórejská spoločnosť zvažovala zrealizovať novú investíciu v Maďarsku alebo na Slovensku. Napokon sa rozhodli pre SR v prvom rade preto, lebo Sony postaví závod na výrobu obrazoviek v Nitre, a Japonci v Ázii, ako aj inde na svete, spolupracujú na výrobe moderných obrazoviek. Samsung začne produkovať LCD panely na plný výkon podľa informácií denníka v roku 2010.
Postupne padá nadšenie, ktoré prepuklo pred pár dňami v Maďarsku v súvislosti s obrovským náleziskom plynu v priestore mesta Makó na juhovýchode krajiny. „Senzačné” oznámenie bolo načasované na začiatok roka, hoci sa o plynovom poli vie už od minulého novembra. S povolením na pokračovanie prác však boli isté ťažkosti, a tak majiteľ tohto bohatstva, kanadská firma Falcon Oil and Gas, by mohol „nafúknutím” významu nálezu vyvíjať nátlak na maďarské úrady, aby neotáľali. Alebo: práve sú aktuálne rokovania s ruským Gazpromom o ďalších dodávkach plynu, čiže objavenie pokladu doma by mohlo zlepšiť maďarské pozície. No a do tretice: všeobecná „plynová mizéria” v Maďarsku, keď zníženie štátnych príspevkov prináša pre rodiny od začiatku roka výrazný nárast poplatkov, mohla tiež podnietiť preháňanie. Vidina plynu z domácich zdrojov by totiž mohla živiť nádej, že raz bude plyn predsa lacnejší. Fakt je, že kanadský Falcon investoval pri Makó už 150 až 200 miliónov dolárov na skúšobné vrty, zásoby odhaduje na 600 miliárd kubických metrov, čo by stačilo pokryť potreby Maďarska aspoň na 40 rokov. Lenže plyn už nepatrí Maďarsku, ale ťažobnej spoločnosti, ktorá zaplatí za koncesiu (tzv. banský poplatok) iba 12 percent z ceny predaného plynu, čo je - presnejšie bude - tiež horibilná suma. Je však prinajmenšom predčasné hovoriť o tom, že Maďarsko bude veľkým exportérom a bude zásobovať lacnejším plynom aj Slovensko a iné krajiny stredoeurópskeho regiónu. Plyn sa totiž nachádza v hĺbke 4až 6-tisíc metrov, navyše nie v dutinách, ale v usadeninách, a tak jeho ťažba je mimoriadne komplikovaná a nákladná. Falcon však „letí” odvážne, chce svoje akcie uviesť aj na budapeštiansku burzu a tvrdí, že s ťažbou by sa mohlo začať hoci aj o mesiac (pravda, s obmedzením, že o rentabilnosti vôbec bude možné hovoriť až o rok).
V blízkosti juhomaďarského mesta Makó objavili jedno z najväčších ložísk zemného plynu v Európe. V ložisku sa nachádza približne 600 miliárd kubických metrov, ktorých ťažba sa môže začať ešte v tomto roku. V blízkosti juhomaďarského mesta Makó objavili jedno z najväčších ložísk zemného plynu v Európe. Informovali o tom cez víkend maďarské médiá. V ložisku sa nachádza približne 600 miliárd kubických metrov (m3), ktorých ťažba sa v regióne známom pestovaním cibule môže začať ešte v tomto roku. Podľa víkendového vydania maďarského denníka Népszava plynové pole objavila maďarská dcéra kanadskej firmy Falcon Oil & Gas, TXT, s. r. o., pre prieskum ropy a zemného plynu. Spoločnosť získala od maďarského štátu povolenie na ťažbu na 35 rokov. Plyn však nie je možné ťažiť obvyklou technikou, pretože sa nachádza v hĺbke 6 000 až 10 000 metrov. Podľa expertov sa zásoby môžu efektívne ťažiť pomocou najmodernejších prístrojov. Náklady na ťažbu 1 000 m3 majú predstavovať 20 USD, zatiaľ čo na svetovom trhu má toto množstvo cenu 300 USD. Zásoby plynu pri meste Makó majú mať rozhodujúci vplyv na maďarský trh s plynom, pretože zvýšia jeho bezpečnosť v zásobovaní a znížia závislosť od ruského plynu, píše ďalej maďarský denník. Maďarsko v súčasnosti pokrýva svoju potrebu plynu, ktorá je 14 miliárd m3 ročne, z 80 % ruským plynom. Keďže maďarský plyn by nebol drahší kvôli dopravným alebo tranzitným poplatkom, mohol by sa podstatne lacnejšie ako ruský plyn predávať na maďarskom a európskom trhu. Začiatok ťažby zemného plynu pri meste Makó vytvorí v budúcnosti nové pracovné miesta a štátu dopomôže k významným príjmom, pretože z predaného zemného plynu treba zaplatiť 12-% poplatok. Tieto príjmy by mohli počas niekoľkých rokov dosiahnuť významné sumy.
Maďarsko sa poisťuje pre prípad neočakávaných výpadkov v dovoze ruského plynu a tuhej zimy s následným zvýšením odberu modrého paliva. V Maďarsku na jednom z využívaných plynových polí postavia nový strategický zásobník zemného plynu s plánovanou kapacitou 1,2 miliardy kubických metrov. Ak by sa vyskytli problémy so zásobovaním domácich odberateľov, bude môcť už o tri roky dodávať do distribučného systému krajiny denne 20 miliónov kubíkov plynu počas najmenej 45 dní. Hodnota investície dosahuje takmer 150 miliárd forintov (v prepočte vyše 20 miliárd korún). Podľa balíka dohôd podpísaných medzi Maďarským zväzom pre zásobovanie uhľovodíkmi (MSZKSZ), naftársko-plynárenskou skupinou MOL a uzavretou akciovou spoločnosťou na výstavbu bezpečnostného zásobníka zemného plynu Biztonsági Földgáztároló, ktorú založil spomínaný zväz, objekt má byť sprevádzkovaný v roku 2010. Dlhodobý charakter uzavretých dohôd umožní výrazné zvýšenie bezpečnosti zásobovania obyvateľstva týmto druhom paliva. Súčasťou podpísaných zmlúv je zároveň vlastnícky vstup skupiny MOL do Biztonsági Földgáztároló získaním podielu vo výške 62 percent akcií. Maďarsko je podobne ako mnohé európske krajiny závislé od ruského plynu. Jeho dovozom pokrýva až 70 percent svojich potrieb. Pri ročnej spotrebe plynu okolo štrnásť miliárd kubických metrov pripadá na dovoz zo zahraničia 80 percent. Obyvateľstvo spotrebuje ročne 4,0 až 4,5 miliardy kubíkov, teda približne tretinu celkovej spotreby. Domáca plynárenská sieť a systém dosahuje kapacitu denne 99 miliónov kubíkov plynu. Doteraz však ešte nikdy nemusela byť využitá naplno pri dodávkach miestnym spotrebiteľom. Aj v prípade najväčších mrazov bolo v sieti denne najviac 90 miliónov kubíkov, ako napríklad vo februári 2005. Zhruba polovicu dennej spotreby zabezpečuje dovoz plynu, druhú polovicu v objeme maximálne 47,5 milióna kubíkov domáca ťažba spolu s využitím terajších zásobníkov plynu s kapacitou 3,4 miliardy kubíkov. V Maďarsku sa vyťaží denne najviac 9,5 milióna kubíkov plynu. Obmedzenia v spotrebe plynu zaviedli v krajine naposledy pred dvadsiatimi rokmi, no len v dvoch z piatich kategórií s najväčšou spotrebou. V tom čase však domáci systém distribúcie plynu dosahoval dennú kapacitu len v rozmedzí 50 až 60 miliónov kubíkov. Odvtedy sa rozšírila o viac ako polovicu.
Medzinárodná ratingová agentúra Moody's znížila rating siedmich maďarských bánk z úrovne A1 na A2. Týka sa to aj veľkých bánk, ako sú OTP, Budapest Bank, MKB Bank alebo K&H Bank. Dnes o tom informovali maďarské médiá. Podľa generálneho tajomníka asociácie maďarských bánk Rezső Nyersa sa agentúra Moody's odhodlala k tomuto kroku kvôli zvýšeniu rizík týkajúcich sa výmenných kurzov. Agentúra 22. decembra 2006 znížila rating Maďarska na A2 a následné zníženie ratingu bánk býva v takýchto prípadoch bežnou praxou.
Na ďalšie demonštrácie sa chystajú v januári radikálne skupiny, ktoré protestovali minulú jeseň pred Parlamentom. Okrem toho aj skupiny študentov pripravujú rôzne akcie na protest proti úsporným opatreniam vlády. V sobotu až do večerných hodín trvala demonštrácia asi 200-300 ľudí, ktorí zorganizovali takzvaný smútočný pochod cez centrum Budapešti až na Budínsky hrad. Podujatie zvolali osobnosti, ktoré sa stali známymi počas protestných akcií na Košútovom námestí pri budove maďarského parlamentu na jeseň minulého roka. Aj teraz boli terčom ich hanlivej kritiky premiér Ferenc Gyurcsány i prezident László Sólyom. Na zhromaždení oznámili, že na 20. januára pripravujú blokádu ciest na celom území Maďarska. Do 19. januára stanovila lehotu vláde nová študentská organizácia na stiahnutie rozhodnutia o zrušení študentských zliav na dopravu. Hnutie sa nazýva „Záchranná brzda“, pretože plánuje protestovať zatiahnutím záchranných bŕzd vo vlakoch po celej krajine. Oficiálna Celoštátna konfederácia študentských samospráv sa od tejto „partizánskej akcie“ dištancuje.
Maďarská prokuratúra vzniesla obvinenie proti šiestim policajtom, ktorí sa zúčastnili na zásahu proti demonštrantom vlani v septembri a októbri. Fyzické napadnutie civilných osôb v rámci úradného konania - takto kvalifikuje prokuratúra čin zatiaľ šiestich policajtov. Vyšetrovanie sa vedie v 170 prípadoch a ďalšie obvinenia možno očakávať v najbližších dňoch. Hodno pripomenúť, že počas útoku na budovu maďarskej televízie a v nasledujúcich dňoch, respektíve 23. októbra minulého roka došlo k ostrým zrážkam medzi demonštrantmi a policajnými jednotkami, ktorých príslušníci v niekoľkých prípadoch zasahovali neadekvátne surovo. Opozícia to využila na útoky proti vláde a tvrdila, že „policajná brutalita slúžila moci“. Odstupujúci predseda Maďarského helsinského výboru Ferenc Kőszeg však práve v dnešnom interview vyjadril názor, že činnosť polície môže takto hodnotiť iba krajná pravica. Tá sa chystá na ďalšie demonštrácie v polovičke marca. Bývalý šéf radikálneho Hnutia 64 stolíc, aj na Slovensku známy László Toroczkai, ktorý zohral kľúčovú úlohu pri útoku na televíziu, teraz už ako hovorca takzvanej Maďarskej národnej komisie oznámil, že si na účely demonštrácií na 15. marca rezervovali niekoľko verejných priestranstiev, aby takto „rozdelili policajné sily“.
Tri stovky demonštrantov dnes v Budapešti pokračovali v sérii protivládnych demonštrácií. Z Pešti do Budína cez Reťazový most ich sprevádzalo asi sto policajtov. Podujatie, ktoré nazvali organizátori Fórum zmeny režimu, sa uskutočnilo bez incidentov. Kvôli vládnym reštrikčným opatreniam podľa demonštrantov hrozí zbedačenie ľudí a výpredaj maďarskej zeme. Účastníci zhromaždenia počas presunu k prezidentskému palácu skandovali okrem iného aj heslo: Zobuďte sa otroci!. Vo svojich vystúpeniach pozvaní rečníci, ktorých verejnosť pozná už z Kossuthovho námestia, kde sa protivládni demonštranti na jeseň usadili na vyše mesiaca v parku pri parlamente, ostro kritizovali vládu, vedenie polície, ale aj prezidenta. Premiéra Ferenca Gyurcsánya nazvali vlastizradcom a masovým vrahom, hlavu štátu Lászlóa Sólyoma zbabelým prezidentom. Organizátori avizovali prítomným médiám pokračovanie protestov formou blokády ciest v celej krajine 20. januára. Protivládne protesty sa začali vlani po zverejnení tajnej nahrávky prejavu premiéra Gyurcsánya, ktorý sa priznal ku klamstvám vo volebnej kampani. V septembri a v októbri došlo aj k stretu medzi demonštrantmi a políciou, v ktorom polícia použila vodné delá, gumové strely aj granáty so slzotvorným plynom.
Príchodom nového roka zavítal do Maďarska strach. Cituje denník Népszabadság vyjadrenie známeho rakúskeho publicistu maďarského pôvodu Paula Lendvaia. V analýze, ktorú zverejnil rakúsky liberálny denník Der Standard, autor vyjadril názor, že v centre politického zápasu, ktorý vyvrcholí najneskôr na jar, stojí 43-ročný expremiér a opozičný vodca Viktor Orbán. Ten je mimoriadne dynamickým profesionálnym politikom s totálnou neschopnosťou o kompromis, a s obrovskou útočnou chuťou v snahe získať nedeliteľnú moc. Niekoľko Orbánových protivníkov sa domnieva, že opozičný líder sa dostal do slepej uličky v ostatných piatich rokoch stratil dvoje parlamentné voľby, neúspechom sa skončilo ním iniciované referendum. Bezvýsledné bolo aj jeho ultimátum na odstúpenie premiéra Ferenca Gyurcsánya odkiaľ do konca zákonodarného cyklu v roku 2010 nie je šanca na návrat k moci, pripomína Lendvai. Orbánova agresívna stratégia sa však obrátila proti nemu. Po inkriminovanom tajne nahranom a zverejnenom prejave Gyurcsánya, v ktorom sa priznal ku klamstvám vo vlaňajších parlamentných voľbách, expremiér vyzval premiéra ultimatívne do 72 hodín na odchod. Ten však zostal v úrade, a pokúsil sa zrealizovať neodkladný reštrikčný program. Pritom je veľká šanca, že ho po tom všetkom zvolia ešte aj za predsedu Maďarskej socialistickej strany (MSZP). Rakúsky novinár maďarského pôvodu sa však domnieva, že zdanie akéhosi upokojenia je klamlivé. Orbán sa v pravicovo-konzervatívnom týždenníku Heti Válasz otvorene vyhrážal trestnoprávnym konaním Gyurcsányovi a celej postkomunistickej elite, a odmietol akékoľvek rokovania s premiérom, ktorého nazval chorobným klamárom nebezpečným pre demokraciu. Týmito vyjadreniami expremiér podľa rakúskeho novinára vyplašil aj tých, ktorý sa od zverejnenie tajnej nahrávky stavali k Gyurcsányovi kriticky. Orbánova vízia o ľudovom hneve, ktorý podľa vyjadrení expremiéra môže vynútiť nástup úradníckej vlády, prípadne predčasné parlamentné voľby, znamená v zmysle slov anonymného článku v denníku Magyar Nemzet, blízkemu Orbánovmu FIDESZ, že drastické reštrikčné opatrenia vlády môžu vytvoriť na jar do krajnosti vypätú výbušnú atmosféru, poznamenáva Lendvai.
Maďarskí Rómovia, ktorý vlani na jeseň hľadali šťastie vo Švédsku, vrátili sa domov, no teraz sa chystajú do Kanady - čakajú len na zrušenie vízovej povinnosti. Dvesto rodín z Moháču na juhu Maďarska sa pokúšalo nájsť si lepšie životné podmienky vo švédskom Malmö, kde však ich pobyt trval necelé dva mesiace. Jedni žiadali o politický azyl, druhí hľadali prácu, no nikto z nich nepochodil. „Nie je tam dobre, Švédsko nie je pre nás, nemôžeme sa zamestnať, nepoznáme jazyk“ - hovorí sklamaný starší Róm v televízii. Mnohí však nestrácajú nádej a už si aj vyhliadli nový cieľ cesty: Kanadu, ako napríklad tento mladý muž, ktorý sa len teraz vrátil z Anglicka. „Anglicko je veľmi dobré, ale keby Kanada zrušila vízovú povinnosť, išiel by som ta.“ Rómovia z Maďarska žijú v Kanade v hojnom počte, uchytili sa pred niekoľkými rokmi a udržiavajú kontakty s rodinou doma - konštatuje predseda Cigánskej menšinovej samosprávy v Moháči István Kovács: „Tí, ktorí odišli do Kanady, všetci do jedného dostali povolenie usadiť sa tam.“ Po neblahých skúsenostiach zo Švédska sa opäť veľa hovorí o rozvojových programoch pre zaostalé regióny na juhu Maďarska, no miestni rómski činitelia tvrdia, že sa ešte vôbec nezačali. A tak sa môže spustiť nová utečenecká vlna.
K určitým liekom sa pacienti v Maďarsku dostanú bezplatne aj po zavedení nového systému príspevkov na lieky, ktorý sa mení 16. januára. Vyhlásila to dnes v Budapešti štátna tajomníčka ministerstva zdravotníctva Ágnes Horváthová. Podľa jej slov v prípade 12 druhov ochorení naďalej budú určité lieky úplne zdarma, pri nich nebudú platiť pacienti ani novozavedený poplatok za recept. Bezplatné budú napríklad prípravky na chronické onemocnenia ľadvín, na vrodenú nízku zrážanlivosť krvi, na sklerózu multiplex alebo prípravky na liečbu chorých na AIDS. Ak si pacient vyberie namiesto doposiaľ používaného drahého lieku na svoju chorobu prípravok obsahujúci rovnakú účinnú látku - takzvaný generický liek, zaplatí v niektorých prípadoch až dvaapolkrát menej. Od tohto opatrenia podľa štátnej tajomníčky očakávajú preorganizovanie štruktúry priemyslu s liekmi. Na margo otázky, či neočakáva rezort zdravotníctva horúčku skupovania liekov, Horváthová povedala, že existuje takáto obava, proti tomu však nevedia nič urobiť. Dôležité ale je, aby kroky, ktoré slúžia bezpečnosti pacientov, čo najskôr zrealizovali, dodala.
V druhej polovici decembra minulého roku odovzdali po kompletnej rekonštrukcii do prevádzky komárňanský Alžbetin most. Celkové náklady na rekonštrukciu presiahli 5,6 mil. eur, čo je zhruba 195 mil. Sk. Spravovať ho budú spoločne Slovenská správa ciest a jej maďarský náprotivok. Dohodu o rekonštrukcii mosta cez Dunaj v Komárne podpísalo ministerstvá dopravy v júli 2005. Víťazom medzinárodného tendra na zhotoviteľa sa stalo konzorcium Komárno-Komárom 2005. Počas rekonštrukcie opravili piliere mostu, položili nový asfaltový povrch a kompletne vynovili náter mostných oblúkov a zábradlia, čo znamenalo natrieť 35 tis. metrov štvorcových povrchu. Zároveň pyrotechnici počas odstávky prehľadali koryto Dunaja, aby našli prípadnú muníciu z druhej svetovej vojny. Na záver zrekonštruovali osvetlenie, ktorému dali dobový vzhľad plynových lámp. Predstavitelia miestnych samospráv slovenského Komárna a maďarského Komáromu sa zhodli na tom, že Alžbetin most je preťažený, kapacitne nevyhovuje súčasným nárokom na hraničný priechod. Podľa primátora Komáromu Jánosa Zatykóa je už preto nevyhnutný druhý most cez Dunaj, ktorý sa v súčasnosti pripravuje. Most, ktorý vedie z komárňanského Alžbetinho ostrova cez Dunaj do maďarského Komáromu, postavili v roku 1892. Minuloročná rekonštrukcia je najrozsiahlejšou od jeho vzniku.
Signatári Charty 77 mali veľmi silné styky s Poľskom, ktorého demokratická opozícia bola lepšie organizovaná ako v Československu. Rok pred Chartou vznikol vo Varšave Výbor na ochranu robotníkov. Obe opozičné zoskupenia rýchlo nadviazali kontakty. Začiatkom roku 1978 vznikla myšlienka organizovať spoločné stretnutie na hraničnom hrebeni v Krkonošiach. Viedol po ňom turistický chodník Cesta poľsko-československého priateľstva prístupný pre občanov oboch štátov. Prvé stretnutie poľských a českých disidentov v auguste 1978 spoluorganizoval signatár Charty Tomáš Petřivý, slovenský študent pražskej FAMU, ktorý o šesť rokov neskôr v Bratislave záhadne zomrel. Termín prvého stretnutia pripomínal 10. výročie okupácie Československa. To bolo pre poľských disidentov silnou traumou pre účasť ich armády. Zo spoločného zborníku českých a poľských esejí vznikol Havlov text „Moc bezmocných”. V októbri 1979 zorganizovali vo varšavskom kostole sv. Kríža hladovku na podporu uväznených chartistov. V Maďarsku už 9. januára 1977 uverejnilo 34 významných intelektuálov, filozofov a umelcov vyhlásenie vyjadrujúce solidaritu československej Charte 77. Vyhlásenie podpísali dnes už aj do češtiny a slovenčiny prekladaní známi spisovatelia Péter Nádas a Miklós Mészöly či dirigent Zoltán Kocsis. Vyhlásenie je považované za jedno z najvýznamnejších verejných vystúpení vtedajšieho maďarského disentu a jedno z prvých po potlačení revolúcie 1956.
Pozor, Rusky hryzú! Pravda, len keď sú opité, letia na linke Moskva - Budapešť a maďarskí policajti ich chcú zmravniť. Nie každodenný prípad sa stal na palube lietadla maďarskej leteckej spoločnosti Malév, už na letisku Ferihegy. Piati ruskí občania, štyria muži a jedna žena, si zrejme predĺžili silvestrovskú zábavu, podnapití obťažovali letušky, ktoré ich nedokázali uzemniť ani po pristátí. Vystrašené maďarské devy si zavolali na pomoc odvážnych policajtov, ktorí absolvovali výcvik počas jesenných nepokojov v budapeštianskych uliciach, čiže boli „obrnení” proti lietajúcim fľašiam či „dlažobným kockám”, nie však proti ruskej šelme - tá uhryzla jedného policajta do ruky tak silno, že strážcu poriadku musela odviezť do nemocnice sanitka, rozrušených Rusov zasa policajné auto prechodne do chládku. Zatiaľ z kauzy nevznikol diplomatický spor, aj plyn prúdi v plynovodoch, ale vysvitlo, že maďarská polícia stále nie je pripravená na nečakané situácie. Čoskoro však bude: do jari má dostať do výzbroje väčšie množstvo štipľavého, tzv. „paprikového” spreja...
Premiér Robert Fico tvrdí, že gabčíkovskú elektráreň môže od sprivatizovaných Slovenských elektrární získať späť štát. Tie si ju prenajímajú od štátneho podniku Vodohospodárska výstavba. Premiér Robert Fico tvrdí, že gabčíkovskú elektráreň môže od sprivatizovaných Slovenských elektrární získať späť štát. Tie si ju prenajímajú od štátneho podniku Vodohospodárska výstavba. Predbežné výsledky analýz nájomnej zmluvy, ktorej pracovnú verziu majú HN k dispozícii, podľa Fica hovoria o tom „že je od samotného začiatku nulitná, čiže neplatná”. Na základe čoho to tvrdí, však premiér zatiaľ nepovedal a komentovať to nechce ani štátny tajomník ministerstva životného prostredia Dušan Muňko (Smer-SD), ktorého poverili „riešením tejto problematiky”. Elektráreň majú podľa zmluvy z roku 1977 medzi bývalým Česko-Slovenskom a Maďarskom o výstavbe sústavy vodných diel na Dunaji prevádzkovať „národné prevádzkové organizácie”. V tom vidí splnomocnenec vlády pre Gabčíkovo Dominik Kocinger slabé miesto prenájmu. Na toto úskalie však právnici pri príprave nájomnej zmluvy mysleli a dôvod na znemožnenie prenájmu v tom nevideli.
Vláda Roberta Fica sa trištvrte roka po predaji Slovenských elektrární snaží o spätné ovládnutie Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Presné kroky k úplnému návratu zdroja na Dunaji z elektrární ovládaných talianskym Enelom pod krídla štátu by mal premiér prezentovať asi o dva týždne. Právnu analýzu z ministerstva životného prostredie má Fico na stole od konca minulého roka. Predseda vlády už prezradil, že výsledky naznačujú, že nájomná zmluva so štátnou Vodohospodárskou výstavbou (VvB), podľa ktorej môžu elektrárne od apríla 2006 Gabčíkovo prevádzkovať, „je od začiatku neplatná”. Elektrárne sa však kontroly nad Gabčíkovom a vyše miliardových ročných príjmov z predaja elektriny vzdať nemienia. „Zmluvu považujeme za štandardnú a platnú,” povedal hovorca elektrární Juraj Kopfiva. Majetok gabčíkovskej elektrárne v odhadovanej trhovej hodnote zhruba desať miliárd korún prešiel po privatizácii z elektrární na štátnu VVB. Súkromným elektrárňam zostala prevádzka a 35-percentný podiel z príjmov z elektriny vyrobenej v gabčíkovských turbínach. Elektráreň Gabčíkovo však nemôže byť podľa zmlúv o výstavbe vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros medzi Slovenskom a Maďarskom z roku 1977 súčasťou privatizácie. „Zmluva s Maďarskom stále platí,” upozorňuje štátny tajomník ministerstva životného prostredia Dušan Muňko (Smer). Rezort dostal vlani v novembri od vlády úlohu vytvoriť komisiu. Tá mala zanalyzovať platnosť zmlúv medzi elektrárňami a Vodohospodárskou výstavbou. Premiér má podľa Muňku výsledok analýz už k dispozícii. Muňko upozorňuje, že privatizáciu Gabčíkova neodporúčalo ministerstvo zahraničných vecí už v čase predaja elektrární. Či sa v súčasnosti právnici a komisia priklonili k neplatnosti zmlúv, však Muňko nechcel prezradiť. „Tlačovú konferenciu k tomu bude robiť pán premiér,” dodal. Postoj komisie na rezorte životného prostredia sa približuje k názoru splnomocnenca vlády pre výstavbu a prevádzku Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros Dominika Kocingera. Splnomocnenec už pri privatizácii elektrární upozorňoval, že s novým usporiadaním vzťahov by musela súhlasiť maďarská strana. Predchádzajúca vláda sa priklonila k analýze privatizačného poradcu firmy PricewaterhouseCoopers, podľa ktorej súhlas Maďarska potrebný nebol. Podľa poradcu bolo podstatné, že majetok Gabčíkova zostal štátu, čo bolo podmienkou medzinárodnej zmluvy s Maďarskom. Elektrárne po privatizácii zmenili spôsob prevádzky Gabčíkova. Vlani v máji podnik po zväčšení prietoku Dunaja neotvoril všetky turbíny Gabčíkova, ale radšej vyrábal pre podnik výhodnejšiu elektrinu z Mochoviec. Doplatila na to štátna WB, ktorá má nárok na 65 percent príjmov z gabčíkovskej elektriny.
Predseda opozičného FIDESZ - Maďarského občianskeho zväzu (FIDESZ) Viktor Orbán ostro kritizuje ľavicovo-liberálnu vládu za to, že napomáha nebezpečnému procesu, ktorého vplyvom by sa Maďarsko mohlo stať vysunutou hospodárskou baštou Ruska. Vyplýva to z Orbánovho rozhovoru pre dnešné vydanie maďarského týždenníka Magyar Demokrata. „Povedzme to jasne, nechceme byť najveselším barakom Gazpromu,“ vyhlásil Orbán, podľa ktorého hrozí nebezpečenstvo, že Maďarsko sa dostane späť do záujmovej sféry Ruska. „Teraz by to neznamenalo vojenskú okupáciu, ale zaradenie do hospodárskej záujmovej sféry. Vláda toto riziko alebo nevníma, alebo sa tým netrápi, dokonca, zdá sa, že tomuto procesu aj napomáha,“ povedal expremiér, podľa ktorého sa v budúcnosti stane otázka energetickej závislosti kľúčovou otázkou. „Z pohľadu smerom z východu sme poslednou krajinou, kde sa štát vzdal vlastníctva systémov, ktoré sú z pohľadu národnej stratégie a bezpečnosti neoceniteľné. Na západ od nás to nie je možné,“ konštatoval opozičný politik pre týždenník. „Ak my sme najveselším barakom Gazpromu, potom Nemecko je druhé a Poľsko tretie v poradí,“ poznamenal v súvislosti s Orbánovým výrokom ekonóm Tamás Bauer, podľa ktorého Maďarsko nie je sebestačné v rope, plyne, ako tomu je aj v prípade mnohých ďalších krajín. Otázkou nie je, odkiaľ zdroje energie krajina získa, ale nakoľko je energeticky náročné jej hospodárstvo. Od zmeny režimu klesla táto náročnosť, preto je teraz Maďarsko omnoho menej závislé od Ruska, ako pred 16 rokmi, zdôraznil Bauer pre dnešné vydanie maďarského denníka Népszava. Liberálne periodikum oslovilo aj politológa Attilu Fodora, podľa ktorého Orbánova argumentácia zapadá presne do protikomunistickej rétoriky, ktorá je od jesene vlastná predsedovi FIDESZ. Orbán dáva najavo svojmu táboru, že terajšia vláda Ferenca Gyurcsánya paktuje s komunistami, a všetko, čo je ruské, je komunistické, a teda zlé, domnieva sa Fodor.
Namiesto revolúcie by bola ústavná cesta vhodnejšia na odstránenie súčasnej maďarskej vlády - mieni vodca opozičného Fideszu Viktor Orbán v dnešnom rozhovore pre najnovšie číslo týždenníka Magyar Demokrata - Maďarský demokrat, ktorý je napriek názvu radikálne pravicový. Orbán ešte vyjadruje obavy z toho, že sa Maďarsko môže dostať do „ruskej sféry vplyvu“. Kým jestvuje šanca na to, že ústavná cesta bude úspešná, vydajme sa radšej po nej. A táto cesta - referendum - môže byť úspešná - mieni Orbán. Úlohu Fideszu vidí v tom, aby táto opozičná strana vytvorila možnosť na nenásilné vyjadrenie ľudovej sily, ktorá by odstránila vládnu koalíciu, ktorá sa dostala k moci podvodom. „Vládu môže odstrániť iba ľud“ - sumarizuje predseda Fideszu, pričom upresňuje, že ľudové hlasovanie by mohlo viesť k takémuto výsledku. Orbán vyčíta Celoštátnej volebnej komisii, že zo siedmich otázok, ktoré Fidesz navrhuje do referenda, odmietla štyri, bolo to podľa neho odborne neprijateľné a politicky zaujaté rozhodnutie, preto sa Fidesz obrátil na ústavný súd. V rozhovore sa Orbán vyjadruje aj k závislosti Maďarska od ruského plynu, ktorá je podľa neho príliš veľká a hrozí, že krajina sa vráti späť do sféry vplyvu Ruska - nie v zmysle vojenskej, ale hospodárskej „okupácie“... Túto hrozbu vláda buď necíti, alebo ju to nezaujíma, ba čo viac, zdá sa, že tomuto nebezpečnému procesu aj napomáha - konštatuje opozičný politik a dodáva, že sa rodia také, raz otvorené, inokedy tajné dohody, na základe ktorých sa Maďarsko môže stať predsunutou baštou Ruska... On to odmieta so slovami: „Nechceme sa stať najveselším barakom Gazpromu.“
Ako odstrániť vládu - revolúciou či ústavnou cestou? To je jedna z dvoch otázok, ktoré dnes najviac trápia bývalého maďarského premiéra a vodcu opozičného Fideszu Viktora Orbána. Tou druhou je obava, že z Maďarska sa stáva predsunutá bašta Ruska. Svoje úvahy predniesol vo včerajšom čísle radikálne pravicového týždenníka Magyar Demokrata. Pri odstraňovaní vlády Orbán odporúča - ak je to možné - zvoliť ústavnú cestu, ktorou je referendum. Ľudové hlasovanie navrhol on sám ešte vlani, v pamätný deň 23. októbra, keď sa na päťdesiate výročie povstania protivládni demonštranti na chvíľu zmocnili aj tanku. Referendum by sa malo týkať siedmich otázok súvisiacich zväčša s reformným balíkom vlády, ktorý Orbán, samozrejme, radí zavrhnúť. Momentálne sú všetky otázky pred ústavným súdom. Orbán však dúfa, že prejdú touto kontrolou a „ľud” potom vyriekne svoj ortieľ nad vládou. Predseda Fideszu sa však v spomínanom interview trocha posunul: kým v predchádzajúcich vyjadreniach hovoril o tom, že po „zdrvujúcom” referende vláda musí odísť, teraz už nechce koalíciu poraziť za každú cenu, ráta iba s tým, že vzniknú predpoklady na „rozumný dialóg o budúcnosti”. Bývalého premiéra trápi aj pohľad na východ. Maďarsku hrozí nebezpečenstvo, že sa opäť dostane do ruskej sféry vplyvu - vraví Orbán a aj to vysvetľuje: nejde o vojenskú, ale hospodársku okupáciu. Závislosť od Ruska v oblasti ropy a plynu podľa neho vyvoláva obavy, vláda nerobí nič, ba čo viac, ešte je aj ochotná zahrať úlohu „predsunutej ruskej bašty” v Európe. No a na záver Orbán ponúka bonbónik: „Povedzme jasne, nechceme sa stať najveselším barakom Gazpromu.” Tento najnovší bonmot sa rýmuje so starým označením Maďarska, ktoré bolo „najveselším barakom východného bloku”. Túto narážku mnohí považujú za naozaj zastaranú. „Veď naznačovať, že vláda paktuje s Rusmi, a všetko, čo je ruské, je komunistické a zlé, sa už nenosí,” myslí si napríklad liberálny ekonóm Tamás Bauer, ktorý ironicky dodáva, že „aj Nemecko i Poľsko sú veselými barakmi Gazpromu”.
Maďarské ministerstvo zahraničných vecí odmieta tvrdenia opozičného lídra Viktora Orbána, podľa ktorého sa krajina stále viac posúva do ruskej sféry vplyvu. Predseda opozičného Fideszu v rozhovore pre istý týždenník vyjadril obavy, že Maďarsko sa dostáva do ruského područia, čomu sa vláda nebráni, naopak vzniká dojem, že by rada urobila z krajiny predsunutú hospodársku baštu Ruska v Európe, pričom rastie závislosť Maďarska od ruskej ropy a plynu. Na Orbána reagoval hovorca ministerstva zahraničných vecí. Viktor Polgár vo vyhlásení pre agentúru MTI konštatoval, že tak, ako Maďarsko potrebuje ruský plyn a ropu, aj Rusko potrebuje tieto komodity predať, čiže ide o partnerský vzťah. Navyše aj v Európskej únii panuje plná jednota v otázke vzťahov s Ruskom. Pre Maďarsko sú tieto ekonomické, politické i bezpečnostné hľadiská tiež elementárne, pretože Rusko je na druhej strane odbytiskom pre maďarské výrobky a cieľovou krajinou pre vývoz maďarského kapitálu. Podľa maďarskej diplomacie už prešli časy „konfrontačného a ideologického politizovania“, partnerov neslobodno urážať, ale treba s nimi spolupracovať tak, aby nebola poškodená ani jedna strana.
V Maďarsku vzniká chaotická situácia v súvislosti s novým systémom podpôr za plyn pre domácnosti. Pred nejednou zákazníckou službou sa odohrávajú masové scény. Nový systém podpôr zohľadňuje výšku zárobku - pre toho, kto zarába menej, ako dvojnásobok minimálneho dôchodku, čiže asi 200 eur, zdražie plyn minimálne, no v priemere zaplatia maďarské rodiny o 40 až 50 percent viac za plyn. O podporu však treba žiadať. Príslušný formulár obsahuje najmä údaje o príjmoch členov rodiny, žiadosť treba doručiť úradu na dozor nad štátnou pokladnicou, takzvanému eráru. Mnohí zmeškali termín do konca minulého roka, no nepochopili, že skutočná lehota je koniec marca, avšak v tomto prípade dostanú kompenzáciu spätne. Tisícky ľudí chcú vybaviť túto záležitosť na plynárenských zákazníckych službách, kde sa odohrávajú masové scény deň čo deň. Okrem toho plánujú mnohí prepísať plynové hodiny na menej zarábajúceho člena rodiny, čo je však zbytočné, pretože sa ráta priemer celej rodiny, ktorá býva v jednej domácnosti. Práve preto sú nesmierne dlhé rady aj pred kanceláriami, v ktorých sa vybavujú osobné doklady - rodiny sa snažia prihlasovať do bytu príbuzných s nízkym príjmom.
V zmysle zákona o Nadácii rodná zem, ktorý bol novelizovaný v decembri minulého roku, budú odteraz rozhodovať zahraniční Maďari na regionálnych fórach o tom, na čo použijú podporu z materskej krajiny. Povedal to dnes v Budapešti na tlačovej besede podpredseda parlamentného výboru pre zahraničné záležitosti a zahraničných Maďarov József Kozma. Podľa politika vládnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP) nie sú opodstatnené obavy, ktoré v tejto súvislosti vyjadril jeden z predstaviteľov SMK: ciele podpory totiž zostávajú zachované, mení sa iba inštitucionálny systém. „Ak aj po niekoľkých mesiacoch ešte budú obavy v súvislosti s novým systémom podpory, potom bude potrebné preveriť skúsenosti z fungovania systému,” dodal Kozma, podľa ktorého kompetenciou vlády je stanoviť rámec podpory, otázka rozhodovania o jej využití však už bude v rukách daných regiónov. Podľa novely zákona o Nadácii rodná zem, ktorú parlament prijal 18. decembra 2006, regionálne vyjednávacie fóra znamenajú v systéme politickú úroveň rozhodovania o podpore, odborné rozhodovania zase budú kompetenciou kolégií.
Vstupom Rumunska do EÚ, ktoré sa stalo členom únie 1. januára 2007 spolu s Bulharskom, sa takmer 90 percent Maďarov žijúcich v Karpatskej kotline už spojilo v rámci jedného politického spoločenstva. Vyhlásil to dnes v Budapešti podpredseda parlamentného výboru pre zahraničné záležitosti a zahraničných Maďarov József Kozma. Ako dodal, vstupom Maďarska do schengenského priestoru medzi Maďarskom a Slovenskom z každého pohľadu prestanú existovať hranice. Na margo hodnotenia maďarskej zahraničnej politiky v roku 2006 podpredseda parlamentného výboru povedal, že obrovskou výzvou bola skutočnosť, že zahraničnú politiku ovplyvnili vnútropolitické šarvátky. MSZP chce v roku 2007 takú zahraničnú politiku, ktorá odbremení zahraničnú politiku od týchto javov.
Pred februárovým zjazdom Maďarskej socialistickej strany (MSZP) sa očakáva tvrdý boj o to, kto najsilnejšiu vládnu stranu povedie. Bude to aj boj o budúcnosť premiéra Ferenca Gyurcsánya. Dnes je funkcia šéfa vlády a MSZP oddelená. Predsedom strany je nie príliš charizmatický István Hiller, minister školstva a kultúry. Jeho post by rád prevzal Gyurcsány, ktorý žiadnu nominálnu stranícku funkciu nemá. Najvážnejším premiérovým protikandidátom je neformálny líder protigyurcsányovskej opozície, predsedníčka parlamentu Katalin Sziliová. Jej vzťah s premiérom je napätý od roku 2005, keď Gyurcsány nepodporil Sziliovej ambície stať sa prezidentkou. Na konci minulého roku Sziliová v rozhovore pre MTI naznačila, že by mohla kandidovať na čelo strany, ak ju o to požiadajú. Gyurcsánya nepriamo obvinila, že chce z MSZP urobiť jednofarebnú stranu a oklieštiť vnútrostranícku demokraciu. Sziliovej kritiku včera odmietla predsedníčka parlamentného klubu socialistov Ildikó Lendvaiová. „V princípe môže mať premiér protikandidáta na post predsedu strany, reálnu šancu na to však nevidím.“ V MSZP dnes podľa nej nie je iný politik, ktorý by mal na túto funkciu dostatok ambícií a podpory. Gyurcsány tvrdí, že na čelo strany sa chce postaviť len preto, aby mohol postkomunistickú MSZP modernizovať. Po voľbách na jar minulý rok, ktoré socialisti pod jeho vedením vyhrali, sa zdalo, že v ceste mu nič nestojí. V strane síce zostalo veľa nespokojných politikov najmä staršej generácie, ktorí nového lídra nemali v láske. Výhrady si však v čase veľkej eufórie nechávali pre seba. Premiér mal vtedy také pevné postavenie, že mohol zostaviť vládu podľa vlastných predstáv. Niekoľko menej dôležitých ministerstiev pridelil vplyvným socialistickým politikom, právomoci však sústredil do vlastných rúk. Viac, než ktorýkoľvek maďarský premiér od roku 1989. Zásadné vládne rozhodnutia pripravoval úzky tím Gyurcsányových spolupracovníkov, ľudí bez výraznejších väzieb na stranu. Socialistickí poslanci sa sťažovali, že sa o zákonoch, ktoré schvaľovali v parlamente, dozvedali až pred hlasovaním. Všetko sa zmenilo, keď premiér v rozpore s väčšinou predvolebných sľubov začal zavádzať tvrdé úsporné opatrenia a jeho popularita rovnako ako preferencie MSZP prudko klesali. A potom prišlo zverejnenie prejavu, v ktorom priznal, že počas kampane klamal. Namiesto človeka schopného stranu oživiť, sa Gyurcsány v očiach mnohých spolustraníkov stal nedôveryhodným politikom, ktorý spoločnosť rozdeľuje a je pre socialistov skôr záťažou. Premiérovi vnútrostranícki odporcovia si uvedomujú, že avizované reformy musí niekto dotiahnuť do konca a že na túto nevďačnú úlohu sa Gyurcsány hodí najlepšie. Ozývajú sa hlasy, že ozajstný boj o vedenie MSZP sa neodohrá teraz, ale až o dva roky, pred budúcimi parlamentnými voľbami. Gyurcsányovi odporcovia dúfajú, že sa premiér dovtedy opotrebuje. A keď vykoná, čo treba, nebude už problém pripísať mu vinu za pokles popularity strany a vymeniť ho.
V Maďarsku končí svoju prácu špeciálna komisia, ktorá mala analyzovať jesenné nepokoje a navrhnúť riešenia napríklad v legislatívnej oblasti. Komisiu vedie známa maďarská kriminologička a bývalá ombudsmanka Katalin Gönczölová, poverenie dostala od premiéra Ferenca Gyurcsánya pred necelými dvoma mesiacmi, po tom, čo 23. októbra vypukli v Budapešti ďalšie nepokoje. Úlohou pracovnej skupiny bolo skúmať sociálne a historické pozadie udalostí a porovnať legislatívnu prax Maďarska s inými európskymi krajinami. Správa ešte nie je ukončená, no dnešná tlač z nej prináša niektoré závery. Zrejme budú potrebné zmeny v istých zákonoch, dokonca aj v ústave, okrem iného v súvislosti so zákonom o zhromažďovaní. Hodno pripomenúť, že jesenné protestné akcie prerástli do nepovolených demonštrácií v dôsledku nejasností príslušných zákonov, napríklad ktokoľvek si môže rezervovať takmer akékoľvek verejné priestranstvo na účely demonštrácie či inej masovej akcie, prakticky neobmedzene. Dodnes je sporné, či polícia 23. októbra nadránom odstránila od Parlamentu demonštrantov oprávnene. Niektoré zdroje uvádzajú, že komisia uvažuje aj o znovunastolení klasického ministerstva vnútra. V novej vládnej štruktúre totiž tento rezort rozdelili - vzniklo ministerstvo regionálneho rozvoja a samospráv, a oblasť polície pričlenili k ministerstvu spravodlivosti, čo spôsobilo minimálne kompetenčné spory v čase pouličných zrážok.
Polícia dnes vypočuje rodičov dvoch detí, ktoré sa v stredu utopili s autom v Dunaji pri maďarskom Mohácsi. V kauze zatiaľ policajti stíhajú neznámu osobu pre podozrenie z trestného činu spôsobenia dopravnej nehody z nedbanlivosti s následkom smrti. Rodičov utopených detí v stredu nemohli vypočuť, dnes ich prepustili po tragédii z nemocnice. Podľa predbežných výsledkov vyšetrovania ručná brzda trojdverového auta Ford Fiesta, ktoré sa skotúľalo z prístaviska kompy s deťmi do rieky, nebola vôbec, alebo nebola dostatočne zatiahnutá. Chlapci vo veku troch a piatich rokov sedeli vzadu v detských sedačkách. Záchranári našli auto s mŕtvymi telami dvoch malých detí v stredu popoludní. Auto ležalo na boku vyše tri metre pod hladinou. Podľa hovorcu Úradu ochrany proti katastrofám Tibora Dobsona prúd rieky strhol auto, ktoré sa po 50-60 metroch úplne potopilo. Otec vybehol z auta kúpiť lístok na kompu, ktorá už mala odplávať, matka zas išla vybrať nejaké veci z kufra vozidla, keď sa auto pohlo. Na zráze nabralo rýchlosť a vedľa kompy sa skotúľalo do Dunaja. Matka sa pokúsila ešte vozidlo zastaviť, nemala však dosť síl. Otec skočil okamžite do rieky, jeho vytiahli záchranári. Tragédiu videli aj cestujúci kompy. V mohácsskom prístave kompy nešlo o prvú tragédiu, podľa polície došlo už k niekoľkým podobným smrteľným nehodám v ostatných rokoch, pred ôsmimi rokmi rovnako zahynuli dvaja cestujúci poľského auta. Spoločnosť prevádzkujúca plavidlo totiž nemá financie na postavenie betónových zábran na oboch stranách prístupovej cesty na kompu.
Zo Švédska sa vrátila dnes do Maďarska skupina Rómov, ktorá odcestovala do Malmö pred dvoma mesiacmi so zámerom získať tam politický azyl. Podľa informácií predsedu rómskej menšinovej samosprávy v juhomaďarskom Mohácsi Istvána Kovácsa do Švédska odcestovalo vyše 150 Rómov, ich návrat do vlasti po neúspešnej žiadosti o azyl uhradilo Švédsko. V uplynulých týždňoch zakúpilo letenky do severskej krajiny ďalších takmer 50 Rómov, ktorí sa však teraz rozhodli, že do Švédska nepocestujú. Radšej počkajú na zrušenie vízovej povinnosti v Kanade, a skúsia podľa Kovácsa šťastie tam.
Aktéri maďarskej politickej scény pociťujú potrebu nejakým spôsobom prekonať fatálnu rozdelenosť krajiny, niektorí sú aj optimisti do nového roka, iní zasa očakávajú stupňovanie napätia. Prvý pracovný deň v Maďarsku najviac rezonuje novoročný prejav prezidenta. László Sólyom apeloval na politikov, aby zmenili svoj štýl a viac počúvli občanov, ktorí „nie sú púhym prostriedkom na získanie moci“. To bol citát. Hlava štátu sa odvolávala na prieskumy, podľa ktorých spoločnosť zďaleka nie je rozdelená v takej miere, ako politická scéna. Nuž, s týmto názorom mnohí politológovia nesúhlasia a tvrdia, že otázka, či je niekto ľavicový či pravicový, prenikla do najhlbších sfér spoločnosti. Niektorí očakávajú v roku 2007 ďalšie napätie, pretože morálnu krízu treba nejakým spôsobom prekonať. Politici sú zatiaľ celkovo optimistickí, vyjadrujú nádej, že vlaňajšie jesenné nepokoje sa nezopakujú a prejavujú ochotu viesť medzi sebou dialóg. Socialisti a liberáli si myslia, že spoločnosť už túži po pokojnom verejnom a politickom živote, opoziční predstavitelia však varujú, že nemožno predpovedať, ako budú ľudia reagovať na existenčnú krízu, do ktorej sa v dôsledku reštriktívnych a reformných opatrení vlády dostanú. Analytici poukazujú na to, že na vývoj v tomto roku bude mať výrazný vplyv, či bude možné usporiadať referendum, ktoré inicioval opozičný Fidesz o reformnom balíku vlády. Sedem navrhovaných otázok je momentálne na ústavnom súde, ktorý sa k nim vyjadrí do jari.
Maďarská socialistická strana (MSZP) ráta s tým, že kvôli reforme vzdelávania budú v krajine štrajky. Povedal to dnes pre maďarskú komerčnú televíznu stanicu HírTV šéf pracovnej skupiny MSZP pre vzdelávanie András Tatai-Tóth. Politik vládnych socialistov vyjadril záujem MSZP zvolať schôdzu parlamentných strán o reforme vzdelávania, v rámci ktorej by prerokovali okrem iného otázku málotriednych škôl alebo otázku odmeňovania pedagógov na základe výkonov. Podľa Tataiho-Tótha nie je vylúčené, že kvôli určitým bodom pripravovanej reformy vzdelávania budú na jar demonštrácie, najmä v kruhu pedagógov.
Komárňanskí policajti uplynulý víkend opäť po pol roku zadržali maďarského občana za propagáciu nacizmu. Sedemnásťročný mladík sa ešte v sobotu prechádzal po ulici v meste v tričku so symbolom keltského kríža a nápisom White Power (Biela sila). Za verejný prejav sympatie k nacistickému hnutiu môže byť mladík potrestaný trojročným väzením. „Mladíka po vypočutí polícia prepustila a v najbližších dňoch bude pravdepodobne obvinený,” povedala policajná hovorkyňa Renáta Čuháková. Podobný prípad riešila polícia v Komárne v polovici júna minulého roka, keď sa dvaja 22-roční muži z maďarského Komáromu prechádzali v blízkosti hraničného prechodu v čiapkach s nášivkou lebky a na opaskoch mali nápis Blut und Ehre (Krv a česť). Rovnaké nápisy mali aj nášivkách na bundách. Oboch obvinili z podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu práv a slobôd občanov. Ich trestné stíhanie pokračuje a pretože sa nedostavili na vypočutie, požiadala podľa Čuhákovej slovenská prokuratúra maďarské orgány o právnu pomoc. „Pravdepodobne budú predvedení,” povedala Čuháková. V júli 2005 si zasa chceli prívrženci dnes už súdom zrušenej nacionalistickej Slovenskej pospolitosti - národnej strany pripomenúť sviatok Konštantína a Metoda. Polícii sa aj s pomocou špeciálnej jednotky podarilo zabrániť potýčke s približne 40 maďarskými občanmi vykrikujúcimi nacionalistické heslá. Dvoch Maďarov vtedy polícia tiež obvinila z propagácie fašizmu, ich stíhanie prevzala maďarská prokuratúra. V minulom roku zaznamenala polícia nárast aktivity aj medzi slovenskými extrémistami. Nacistické symboly sa objavili na najrôznejších budovách, ale aj na Pamätníku židovských obetí holokaustu v Rimavskej Sobote. Z propagácie fašizmu obvinili okrem iného aj 17 účastníkov septembrového stretnutia neonacistov v Tureckej pri Banskej Bystrici, 19-ročného mladíka z Krupiny, ktorý sa v máji pokúsil podpáliť dom rómskeho majiteľa alebo 22-ročného muža, ktorý v októbri „hajloval” pred policajtmi v Leviciach.
Čakacie doby na rumunsko-maďarských hraniciach sa po vstupe Rumunska do Európskej únie (EÚ) výrazne znížili. Pri maďarskej colnici je potrebné iba spomaliť, cestovné doklady kontrolujú iba na rumunskej strane spoločne rumunskí a maďarskí pohraničníci. Podľa maďarskej spravodajskej televíznej stanice Hír TV o polnoci 1. januára 2007 cestovali do Maďarska stovky rumunských občanov, ktorí po vstupe ich krajiny do EÚ môžu na cestovanie do väčšiny členských krajín únie použiť občianske preukazy. Výnimkou sú Česko, Cyprus, ktoré vyžadujú bezpečnostný kód v osobnom doklade, Švédsko podmieňuje vstup vyznačením občianstva v občianskom preukaze, vnútorné predpisy Belgicka a Slovenska zas nedovoľujú vstup na ich územie s občianskym preukazom, povedal pre televíziu Ioan Buda z rumunskej pohraničnej stráže. Podľa odborníkov zjednodušenie kontroly obmedzením na jedno zastavenie zníži čakacie doby na rumunsko-maďarských hraniciach o 70 až 80 percent.
V prvý deň nového roka dosiahol druhý blok atómovej elektrárne v Paksi, ktorý mal v roku 2003 prevádzkovú poruchu, opäť plný výkon. Informuje o tom dnes maďarský denník Népszabadság. Z čistiacej nádrže vyzdvihli poškodené palivové kazety a umiestnili ich do špeciálnych puzdier, ktoré možno hermeticky uzatvoriť. Tie vložili do bazénu s vodou. Ruskí experti, ktorí obnovu prevádzky bloku realizovali, pokračujú od polovice januára v kontrole čistiacej nádrže, či tam nezostali nejaké pozostatky paliva z poškodených kaziet. Ak áno, potom ich odstránia už počas prevádzky druhého bloku, píše Népszabadság. Pracovníci elektrárne zaznamenali ráno 10. apríla 2003 únik rádioaktívneho plynu, ktorý bol spôsobený prehriatím palivových kaziet v čistiacom zariadení. Kvôli tomu prerušili pravidelnú údržbu druhého bloku elektrárne. Prípad kvalifikovali najskôr ako druhý stupeň udalosti, potom ho preradili do prísnejšieho tretieho stupňa, čo znamená prevádzkovú poruchu. V okolí Paksu nebolo potrebné zaviesť žiadne mimoriadne opatrenia, k zraneniam osôb nedošlo, ale pôvodne plánované spustenie bloku po údržbe odložili vtedy na neurčito.
Vstup Rumunska do Európskej únie vrelo víta Maďarsko, predovšetkým preto, lebo aj vyše dvojmiliónová maďarská menšina sa stáva súčasťou tohto spoločenstva. Spoločné členstvo Maďarska a Rumunska v Európskej únii nevyrieši razom všetky problémy, ktoré jestvujú vo vzťahoch oboch krajín napríklad v menšinových otázkach, avšak z maďarskej strany prevláda optimizmus. Hovorí ministerka zahraničných vecí Kinga Gönczová: „Sme členmi rovnakého spoločenstva, teda patrí do neho aj maďarská menšina žijúca v Rumunsku. Znamená to užšie vzťahy, prakticky sa rušia hranice, teda budeme k sebe oveľa bližšie ako doteraz. A keď jestvujú garantované menšinové práva, nevzniknú problémy. Slovom: vstup Rumunska považujeme za veľmi významný, k čomu prispelo aj maďarské spoločenstvo i Demokratický zväz Maďarov.” Aj prezident republiky László Sólyom zvýraznil v novoročnom prejave, že prevažná väčšina maďarského národa je už v únii, ide teraz o viac než 12 miliónov ľudí.
Na zmenu politického štýlu a na zmiernenie straníckopolitickej rozdelenosti vyzval dnes v novoročnom prejave maďarský prezident László Sólyom. Prezident to priamo nevyriekol, ale narážal na jesenné pouličné nepokoje, keď povedal, že po vlaňajších udalostiach ani politická scéna by nemala zostať bezo zmien, najmä by si mala uvedomiť, že morálka aj pre ňu určuje isté hranice. Po otrasoch by bolo najdôležitejšou úlohou politikov obnoviť dôveru voči verejným činiteľom, mieni László Sólyom, ktorý za jednu z najväčších pliag označil straníckopolitickú rozdelenosť krajiny. Maďarský prezident ocenil aj vstup Rumunska do Európskej únie, najmä z hľadiska maďarského národa ako celku. „Od dnes je Rumunsko členom Európskej únie a tak prevažná väčšina maďarského národa, viac ako 12 miliónov ľudí, je už súčasťou toho istého politického, ekonomického a právneho priestoru. V rámci únie žijú mnohé národy, raz oddelené od seba ostrými kultúrnymi hranicami, inokedy na zmiešaných územiach. V takom to otvorenom priestore musíme mať aj my otvorené srdcia, musíme poznať a mať radi synov iných národov.”
V Maďarsku na začiatku roku 2007 platí Nový rok - nové ceny niekoľkonásobne. Mnohí pozorovatelia očakávajú na jar ďalšie nepokoje. Najväčší zásah do rodinných rozpočtov bude znamenať zvyšovanie cien plynu v rozpätí od 20 do 70 %, v závislosti od výšky zárobku. Podľa nového systému podpôr však najutisnutejšie vrstvy zmeny nepocítia, týka sa to ľudí, ktorých príjem neprekročí dvojnásobok minimálneho dôchodku, ktorý je momentálne okolo 100 eur. Elektrina zdražela už vlani na jeseň o 15 %, teraz to bude miernejšie. Poplatky za vodu a stočné, diaľkové kúrenie, tarify na železničnú i autobusovú, ale aj mestskú hromadnú dopravu sa zvýšia od 8 do 40 percent. Od februára bude stáť návšteva u lekára 300 forintov, čo je asi 1,2 eura, rovnako vyjde pacienta jeden deň pobytu v nemocnici. Niektorí analytici predpovedajú na jar, keď už budú mať ľudia za sebou prvé účty, ďalšie demonštrácie. Podľa predstaviteľa opozičného Fideszu aj vláda ráta s nepokojmi, čo vraj možno usúdiť podľa toho, že parlamentný výbor povolil polícii bez verejného zaobstarávania nákup veľkého množstva prostriedkov na rozháňanie davu, napríklad takzvaného paprikového sprayu, či granátov so slzotvorným plynom.
Rok stagnácie a zbierania síl - tak nazval maďarský premiér Ferenc Gyurcsány práve sa začínajúce dvanásťmesačné obdobie s tým, že lepšie bude až v roku 2009. Väčšina Maďarov je však pesimistická a očakáva skôr pokles svojej životnej úrovne a „stratu síl”. Prezident republiky László Sólyom zasa ráta s tým, že istým očistným procesom prejde politická scéna. Tradičné novoročné zvyšovanie cien je teraz div nie celoplošné a bude znamenať nevídaný zásah do rodinných rozpočtov. Elektrická energia -po septembrových 14 o ďalšie 4 percentá, plyn - od 20 do 70 percent, podľa výšky zárobku, voda a stočné - do 8 percent, tarify železničnej a autobusovej dopravy - od 4 do 17 percent, najmä však rušenie najrôznejších zliav, ústredné kúrenie v Budapešti -teraz 37, v apríli ďalších 8 percent, MHD - 14 percent. Rušia sa aj mnohé daňové úľavy, spojené napríklad s duševnou činnosťou, získavaním počítačovej techniky či s úvermi na byty. Zdravie bude mimoriadne cenné, pretože tí, ktorí predsa len budú odkázaní na pomoc lekára, budú musieť siahnuť ešte hlbšie do vrecka. Od februára sa zavádza poplatok za návštevu u lekára: 300 forintov, v prepočte vyše 40 korún, rovnaká bude taxa za jeden deň pobytu v nemocnici (výnimku budú mať deti do 18 rokov). Zásadne sa zmení systém podpôr liekov, čo znamená znižovanie príspevkov, čiže zdražovanie (reforma je predvídavá, pretože napríklad cena liekov na zvýšený krvný tlak sa nezmení). Nemocníc bude o vyše 70 menej, zostane ich necelých štyridsať, tieto inštitúcie sa nazývajú ťažiskové. Odteraz však nezaťažia rozpočet zdravotnej poisťovne tí, čo sa zrania pri vodnom lyžovaní, vysokohorskej turistike, ďalej rogalisti, jaskyniari a ďalší, ktorí pestujú extrémne športy. Zarytí pesimisti tvrdia, že prežiť, to bude skutočný extrémny šport a pohľad na prvý účet za plyn-elektrinu-vodu-kúrenie vyprodukuje oveľa viac adrenalínu, ako skok padákom. Maďari sú však národ vynaliezavý a v zmysle najnovšieho vládneho hesla Skús sa postarať o seba viac, ako doteraz, už prišli na niektoré, hoci iba čiastkové riešenia. Posledné dni minulého roka sa odohrali v kanceláriách zákazníckej služby elektrární a plynární, respektíve v úradoch, kde sa registruje bydlisko, masové scény - ľudia prepisovali merače na tých členov rodiny, ktorí zarábajú najmenej, alebo z bytu odhlasovali tých s vysokým platom a prihlasovali chudobných príbuzných, vďaka čomu sa môžu dostať do kategórie, ktorá môže rátať naďalej s „dobrotivou” štátnou podporou. Prezident republiky László Sólyom v novoročnom prejave hodnotil uplynulý rok ako ťažký a rovnakým prívlastkom charakterizoval aj nový rok. Vlaňajšie „horké skúsenosti” (nepovedal to na rovinu, ale narážal na pouličné nepokoje) by mali politickú scénu prebrať a primať k zmenám, prinajmenšom k rešpektovaniu morálnych hodnôt, takto sa dá prekonať aj „straníckopolitická zaslepenosť”, mieni hlava štátu. Nielen prezident, ale aj príroda „varovala”: na Silvestra popoludní bolo v blízkosti Budapešti zemetrasenie, nie príliš silné (4,1 stupňa na Richterovej škále), predsa však rozhojdalo lustre, posunulo nábytok, porušilo omietku, spôsobilo výpadok elektrického prúdu a miestami sa prerušil aj signál mobilných telefónov. Bolo to symbolické uzavretie hektického roka, alebo náznak budúcich „otrasov”?
Hoci úsporné opatrenia na ozdravenie maďarskej ekonomiky vláda Ferenca Gyurcsánya intenzívne zavádza do reálneho života, počas predvianočných nákupov Maďari minuli viac ako v rovnakom období vlani. Až to vyvolalo zdanie, akoby sa obyvateľov ani netýkalo nepríjemné a nevyhnutné uťahovanie opaskov. Nie je to však celkom tak, pretože mnohí ľudia, najmä na vidieku a v menších mestách, s priemernými a nižšími príjmami, účinky odtučňovacej kúry podľa ľavicovo-liberálneho návodu už pociťujú. Predovšetkým na zvýšených daniach, poplatkoch a následne aj cenách za potraviny, plyn, elektrickú energiu a rôzne služby. A hlavný program doteraz skôr reštriktívneho ako reformného úsporného vládneho balíka na obyvateľov Maďarska pritom ešte len čaká. Zatiaľ sú najmarkantnejšie zdražovanie životných nákladov, a čo je snáď ešte horšie, aj ďalším sťažením aj tak tvrdých podmienok pre malých a stredných podnikateľov. Pozitívny impulz, ktorý by ich motivoval na právne čisté aktivity a splácanie reálnych daní, sa opäť stráca. Pod tlakom týchto podmienok tak opäť rastie pokušenie viacerých živnostníkov prejsť čiastočne do sivej alebo čiernej sféry ekonomiky alebo zlikvidovať svoj biznis. Maďarsko naďalej patrí ku krajinám s najvyššou daňovou a odvodovou zaťaženosťou v Európe. S primeranými následkami pri vyhýbaní sa plateniu daní. V tom patria Maďari medzi majstrov. Od polovice februára budú musieť Maďari zaplatiť za návštevu u lekára či za pobyt v nemocnici, Neefektívne zdravotníctvo čaká aj znižovanie počtu lôžok v nemocniciach či ich kategorizácie podľa dôležitosti. V blízkej budúcnosti bude spoplatnená časť nákladov na štúdium na štátnych univerzitách. Veľká časť absolventov vysokých škôl nepracuje v profesii, ktorú vyštudovali, alebo veľmi rýchlo po skončení školy odíde za prácou do zahraničia. A štát toto všetko dosiaľ veľkoryso až márnotratne financuje. Zásadné systémové zmeny sú potrebné aj v štátnej administratíve. Je celkom možné, že ani po úsporných opatreniach sa v tejto časti verejného sektora nič zásadne nezmení. Veľmi to asi neovplyvní ani výstavbu vládnej štvrte v hlavnom meste, kde budú sústredené všetky ministerstvá a centrálne úrady. Určite však na tejto investícii veľmi dobre zarobia vybrané firmy. Možno viac ako budú úspory z reformy. Vláda sa zamerala najmä na znižovanie katastrofálneho dlhu verejných financií, Robí to zvýšením daní a poplatkov, namiesto znižovaním nadmerne vysokých výdavkov. To všetko limituje očakávaný efekt reformy a spochybňuje dlhodobú udržateľnosť znižovania rozpočtového deficitu. Navyše vláda realizuje naraz príliš rýchlo veľa zmien v krátkom období. To je ďalšie riziko ohrozujúce sociálnu situáciu obyvateľov. Nehovoriac o tom, že exekutíva to robí vlastne proti vôli a bez podpory väčšiny verejnosti. O svoju dôveryhodnosť prišla vinou Gyurcsánya, ktorý klamal voličov pred voľbami v záujme udržania sa pri moci.
Maďarská ropná a plynárenská skupina MOL v piatok minulý týždeň informovala, že kúpila ruskú firmu BaiTex, ktorá prevádzkuje ropné polia v Rusku. Finančné detaily transakcie, vďaka ktorej získa prístup k nálezisku Baituganskoje vo Volžsko-uralskom regióne, maďarská skupina nezverejnila. Produkcia firmy BaiTex predstavuje v súčasnosti 1 800 barelov denne, pričom MOL uviedol, že plánuje investovať približne 200 miliónov až 250 miliónov dolárov (5,2 až 6,6 miliardy korún) do rozvoja ropných polí firmy, aby sa do roku 2014 zvýšila jej ťažba na 14-tisíc barelov denne. Na Slovensku pôsobí MOL prostredníctvom spoločnosti Slovnaft, v ktorej vlastní majoritný 98,4-percentný podiel. Analytici odhadujú, že MOL zaplatil za BaiTex jej predchádzajúcim vlastníkom, spoločnostiam VF-NEFT Development a Rus-Oil, približne 160 miliónov až 180 miliónov dolárov. Transakcia, ktorú už schválil ruský protimonopolný úrad a MOL ju uzavrel vo štvrtok, je podľa analytikov v súlade so stratégiou maďarskej firmy posilňovať aktivity v oblasti ťažby. Ide však len o malú akvizíciu, akých bude MOL pravdepodobne potrebovať viac. MOL plánuje do roku 2010 strojnásobiť ťažbu ropy a zemného plynu na 300-tisíc barelov ropného ekvivalentu denne a zvýšiť dokázané zásoby ropy a plynu na svojich náleziskách na 900 miliónov barelov ropného ekvivalentu zo súčasnej úrovne okolo 300 miliónov barelov. Analytici odhadujú, že MOL má k dispozícii minimálne tri miliardy dolárov, ktoré môže do takejto expanzie investovať, pričom maďarská firma vyhlásila, že bude pokračovať vo vyhľadávaní vhodných akvizičných cieľov v Rusku. Ako povedal výkonný viceprezident MOL-u Zoltán Áldott, vďaka nedávnym úspechom a dobrej spolupráci s ruskými partnermi bude MOL stále hľadať nové príležitosti v oblasti ťažby.
Rusko-bieloruský spor okolo tranzitu ropy by sa nemal dotknúť Maďarska, predsa: na budapeštianskej burze prudko padol kurz účastín ropnej a plynárenskej spoločnosti MOL. Predstavitelia MOL-u zdôrazňujú, že ani na objem dovozu ropy, ani na ceny by nemal mať vplyv rusko-bieloruský spor, pretože spoločnosť má dlhodobé zmluvy na dodávanie ropy až na maďarské hranice. Z toho vyplýva, že všetky zvýšené náklady by mal pokryť ruský vývozca. Niektorí pozorovatelia sa však domnievajú, že ruská strana teoreticky môže presunúť zvýšené náklady na odberateľov. Bieloruské tranzitné clo by mohlo znamenať asi 10 percentné zvýšenie cien benzínu v Maďarsku - vykreslil dnes možný katastrofický scenár istý analytik. MOL však naďalej konštatuje, že je chránený dlhodobými zmluvami. Cez ropovod Družba sa dováža do Maďarska ročne 8 miliónov ton ropy - z toho 6 miliónov by bolo možné v krízovom prípade presunúť na ropovod Adria, čiže obavy sú naozaj neodôvodnené. Budapeštianska burza však reagovala citlivo na posledný vývoj na linke Moskva-Minsk - kurz účastní spoločnosti MOL dnes klesol o ďalšie dve a pol percenta, čiže za dva dni to už bol pokles päť percentný, pravda, úpadok je teraz všeobecný.
Medzi dvoma krajinami nemôžu byť dobré vzťahy, ak vo vnútri krajiny je napätie medzi vládou a predstaviteľmi menšín. Konštatoval to v rozhovore pre agentúru SITA predseda Strany maďarskej koalície (SMK) Béla Bugár. „Boli tu udalosti, ako napríklad prípad Hedvigy Malinovej, ktoré tomuto vzťahu nepomohli,” podotkol. Podľa neho je problém v tom, ako sa k tomu postavila slovenská vláda. Premiér Robert Fico to zneužil, teraz sa však opäť vynárajú otázky, či polícia ide správnym smerom. „My to toho nejdeme, lebo sme sa dohodli s ministrom vnútra, ale vieme svoje,” zdôraznil Bugár. Okrem týchto záležitostí upozornil Bugár aj na schválený rozpočet, kde vláda dala na menšinovú kultúru o polovicu menej. „A z tých menšinových môže pokojne čerpať aj Matica slovenská,” povedal s tým, že o tom mienia informovať aj Brusel. Upozornil tiež, že na budovanie rýchlostnej komunikácie na južnom Slovensku nejde ani jedna koruna. Problém je aj s chystaným hromadným prepúšťaním v maďarskej redakcii Slovenského rozhlasu, či zmenou programovej štruktúry. Na nedávnom stretnutí zástupcov maďarských menšín s premiérom Ferencom Gyurcsányom v Budapešti sa podľa Bugára hovorilo aj o normalizovaní vzťahov medzi Slovenskom a Maďarskom. „Ale v určitých mantineloch, ktoré sú dané práve tým, čo robí slovenská vláda,” dodal.
Ako nadčasový a štandardný hodnotí premiér Robert Fico novoročný prejav prezidenta SR Ivana Gašparoviča. Predsedovi Strany maďarskej koalície (SMK) Bélovi Bugárovi v ňom chýbala zmienka o menšinách, ale celkovo ho vníma pozitívne. „Hovoriť o minulosti, čo bolo, nemá veľký význam. Má význam hovoriť o smerovaní SR. V každom jednom jeho prejave sú takéto odkazy do budúcnosti. Vnímam ho ako štátnicky a štandardný,” zhodnotil prejav pre TASR Fico. Je rád, že hlava štátu takýmto spôsobom oslovuje verejnosť v čase, keď by niekto očakával iné prejavy. Politika mu v Gašparovičovom prejave nechýbala a aj preto ho oceňuje. „Možno niekto očakával štandardný politický prejav. To, že bol nadčasový, si vážim,” poznamenal premiér. Bugárovi v Gašparovičovom prejave politika vôbec nechýbala. Oceňuje však, že hovoril o rodine ako základe spoločnosti. „Vycítil som z jeho vystúpenia, že každý sa musí sám zapojiť do riešenia svojich problémov. Dá sa tam tiež nájsť aj to, že pozdravil krajanov, občanov SR, ale zabudol pozdraviť zvlášť menšiny. Až na pár týchto maličkostí vnímam prejav pozitívne,” priznal sa Bugár. Bývalý prezident Michal Kováč považuje prejav súčasnej hlavy štátu za stručný, ale obsahujúci isté želania, ktoré potrebujú ľudia napĺňať. „Ťažko mi je však porovnávať, pretože si neviem spomenúť, čo všetko sme hovorili my. Bola iná doba. Vtedy bolo treba presviedčať ľudí, že samostatná SR je dobrá vec a na jej vznik bolo treba odvahu. Tí, čo ju mali, žijú medzi nami, vrátane mňa. Aj toto dobre padne, keď si uvedomí, že ďalšie generácie s veľkou vážnosťou hodnotia vznik SR,” konštatoval pre TASR Kováč. Je presvedčený, že ľuďom sa môžu niektoré veci aj častejšie pripomínať. „Dožadovať sa hrdosti na vlastný národ a vlasteneckého citu nikdy nezaškodí. Sme presýtení inými pahodnotami a tie skutočné, ktoré vnášajú do človeka pokoj, sa akosi pomaly vytrácajú ako nepotrebné a nemoderné,” myslí si exprezident. Podľa podpredsedu NR SR Viliama Vetešku (ĽS-HZDS) smeroval prezidentov novoročný prejav do vnútra štátu. „Hovoril o posilňovaní rodiny vo vzťahu k štátu. A od toho som cítil aj odvodenie vzťahov občan a štát, politici a štát, ako aj občanov medzi sebou. Bola to kľúčová myšlienka, ktorá postačovala k novoročnému vinšu,” myslí si Veteška. Predseda poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj tvrdí, že novoročný prejav bol iný. Pozitívne vníma, že nebol sumarizačný. „Na začiatku roka vítam takýto prejav smerujúci k prehodnocovaniu, uvedomovaniu si hodnôt, ktoré nás posúvajú stále ďalej. Rodina, národ, tradícia - to je vlastné každému človeku. A keď ich bude každý rozvíjať na poste, kde ho osud zaradil, môžeme napredovať,” povedal pre TASR Rafaj. Pre predsedu poslaneckého klubu SDKÚ-DS Stanislava Janiša bol prezidentský prejav akousi rekapituláciou posledných štyroch rokov, ktoré naštartovali Slovensko dopredu. Oceňuje, že Gašparovič spomenul rodinu. „Rodinný život treba žiť. A pokiaľ ho budeme žiť tak, ako nám káže kresťanská viera a kresťanstvo, pokiaľ si ten pokoj a lepšie vzťahy, ktoré nám dáva toto vianočné obdobie, uchováme čo najdlhšie počas roka, tak to má zmysel pre celú krajinu,” konštatoval Janiš.
Tisíce obyvateľov Bulharska a Rumunska s príchodom nového roka oslávili pripojenie krajín k Európskej únii, ktorá má od pondelka 27 členov. Na Námestí Alexandra Battenberga v bulharskej metropole Sofia si historický okamih pripomenulo 30 000 ľudí, ktorí priniesli množstvo balónov v tvare srdca. Prostredníctvom televízneho prenosu oboch nových členov privítal predseda Európskej komisie José Manuel Barroso. „Vieme, že privítaním dvoch nových členov v rodine sa obohatí naša kultúra, naše dedičstvo, posilnia naše vzájomné väzby a naše hospodárstvo,” povedal Barroso. Niekoľko hodín pred momentom vstupu do EÚ v Bukurešti vztýčili modro-žltú vlajku únie, zatiaľ čo rumunský premiér Calin Tariceanu upozornil na „dôvod pre radosť”, na ktorý krajina čakala 17 rokov od pádu komunizmu. „Vlajka EÚ je teraz aj vlajkou Rumunska,” uviedol. Zároveň priznal, že proces vstupu bol „veľmi zložitý” a Rumunsko musí prekonať „nastávajúce obdobie ozajstnej integrácie”. „Zlepšíme náš výkon ako solídna krajina opierajúca sa o politickú stabilitu a prosperitu,” dodal premiér. Na bukureštianskom Univerzitnom námestí bol prítomný aj rumunský prezident Traian Basescu, európsky komisár pre rozšírenie Olli Rehn, členovia rumunskej vlády a ministri zahraničných vecí Nemecka, Dánska, Rakúska a Maďarska. Bulharský prezident Georgi Parvanov v polnočnom prejave označil 1. január 2007 za jeden z najdôležitejších dátumov v histórii krajiny. Oblohu nad Sofiou v tom čase osvetľovalo päť svetelných lúčov, ktoré vychádzali z pravoslávnej katedrály, kostola arménskej cirkvi, synagógy, kostola a mešity. Bulharsko iba krátko pred polnocou splnilo svoj sľub EÚ a uzavrelo časť svojej jedinej jadrovej elektrárne. Podľa posledného prieskumu Eurobarometer si 63 percent Bulharov a 69 percent Rumunov myslí, že členstvo v EÚ im prinesie značný prospech. Krajiny budú najchudobnejšími členmi únie, keďže ich hrubý domáci produkt na obyvateľa dosahuje iba tretinu európskeho priemeru. Bulharsko a Rumunsko bude Brusel naďalej sledovať v nebývalej miere pre obavy okolo tamojšej korupcie a zločinu, spravovania európskych fondov a bezpečnosti potravín.