Február (I.) 2007 ● Zo slovenskej tlače
Šéf maďarského opozičného Fideszu Viktor Orbán 14. februára navštívil Bratislavu. Ako podpredseda Európskej ľudovej strany navštívil predovšetkým republikánsky inštitút (IRI) a neskôr sa stretol aj s niektorými predstaviteľmi SMK. IRI má s Európskou ľudovou stranou spoločný projekt. S predsedom SMK Bélom Bugárom sa Orbán nestretol, vraj sa minuli. Bugár išiel práve zo Štrasburgu. Odmieta, že by Orbánova návšteva bola utajená. „To nie je pravda. Už pred dvoma týždňami sme dostali informáciu, že pán Orbán bol pozvaný pre jednu prednášku.“ Orbán prednášal o európskej politike a vzťahoch s USA. S Orbánom sa stretli poslanci Gyula Bárdos, Iván Farkas a Miklós Duray. Bárdos povedal, že Orbán sa stretol aj s predstaviteľmi KDH a SDKÚ. „Ako podpredseda Európskej ľudovej strany je na návšteve republikánskeho inštitútu a v rámci toho bol na spoločnom obede aj s predstaviteľmi SDKÚ a KDH.“ Sami sa s Orbánom stretli neskôr v reštaurácii. „Hovorili sme napríklad o situácii v Maďarsku alebo na Slovensku.“ Hovorca SDKÚ Martin Maťko povedal, že s predsedom Mikulášom Dzurindom sa Orbán nestretol, ani to nebolo plánované. Hovorca KDH Martin Krajčovič povedal, že za ich stranu bol na stretnutí zahraničný tajomník. Na stretnutí bol aj Pavol Hamžík, ktorého tam vyslal minister zahraničných vecí Ján Kubiš. KDH, SDKÚ a SMK sú členmi Európskej ľudovej strany.
Maďari majú dilemu. Majú brať vážne hrozby údajných protivládnych skupín, ktoré sa v posledných dňoch objavujú na internete? Na jednej videonahrávke maskovaný predstaviteľ Pluku maďarských národných revolučných vykonávateľov rozsudku oznamuje, že ich prípravy prešli z fázy plánovania do fázy operatívnej. Ďalej sa vyhráža, že ak vláda a šéfovia polície do 11. februára neodstúpia, dosiahnu svoje ciele aj pomocou zbraní. Hovorí o stovkách vycvičených vlastencov podporovaných finančne zo zahraničia. „Dejiny nás ospravedlnia,“ tvrdí. Na stole pred mužom leží automat AK-47, známy kalašnikov. Ešte skôr iný maskovaný mladík na nahrávke internetových novín Index opisuje, ako sa radikáli pripravujú na pokračovanie jesenných nepokojov. Majú vraj organizáciu podobnú Írskej republikánskej armáde: šesť ľudí úzkeho vedenia riadi stovky aktivistov v celej krajine. Dovozom zo zahraničia si vylepšujú výzbroj, majú vrhače molotovových koktejlov, vzduchovky Slávia či kuše. Druhý muž na nahrávke hovoril bez masky a polícia ho v stredu zadržala. Tvrdí, že bol opitý a nič si nepamätá. Polícia všetky hrozby dôkladne vyšetruje. Zvlášť potom, ako neznámy útočník v noci na utorok pokropil dávkou z AK-47 sídlo polície. Posilňujú aj ochranu ústavných činiteľov. Špeciálne jednotky žiadajú viac peňazí a lepší výstroj. Médiá sa zatiaľ prikláňajú k tomu, že ide o recesiu. A nielen oni. Iná doteraz neznáma organizácia Brigády vlasteneckého zväzu univerzálnej jednoty včera reagovala na internete na požiadavky Pluku vlastnou nahrávkou. Maskovaný muž tvrdí, že na základe spojenectva s držiteľmi moci podniknú rozhodné opatrenia. Aké, nespresňuje. „Vieme niekoľko vecí o niekoľkých veciach,“ hovorí hrozivo. Nahrávka je nekvalitná, zdá sa, že pred mužom leží kalašnikov a vedľa je soška robotníka.
Maďarská polícia intenzívne vyšetruje, kto v noci na utorok vystrieľal pol zásobníka z útočnej pušky AK-47 na centrálu polície v Budapešti. Včera zatkli jedného z dvoch mužov, ktorý internetovým novinám Index minulý týždeň zaslal video s hrozbami na adresu politikov a policajtov. Dvaja muži na ňom vysvetľujú, že sa pripravujú na jarné nepokoje a vyzbrojujú sa kušami a poloautomatickými zbraňami. Muž sa priznal, že je na nahrávke, tvrdí však, že bol opitý a nič si nepamätá. Pri prehliadke jeho domu zbrane nenašli. Druhého maskovaného muža ešte hľadajú. Na inom serveri sa medzitým objavilo nové video, na ktorom neznámy muž varuje, že majú zbrane a sú ochotní ich použiť. Na stole pred ním leží automatická zbraň. Streľba na ultramodernú výškovú budovu polície spôsobila škodu za asi dva milióny slovenských korún. Nikto nebol zranený. Guľky poškodili vodovodné rúrky, čo spôsobilo zaplavenie kancelárie hovorcu policajného riaditeľstva. Vláda aj opozícia útok odsúdili. Minulý týždeň úrad vlády varoval, že sa v Maďarsku po potlačení jesenných nepokojov organizujú extrémistické protivládne skupiny, ktoré plánujú útok na parlament.
Maďarsko zostáva živnou pôdou radikálneho nacionalizmu i pravicového extrémizmu. Jedni sa dodnes nedokážu zmieriť so stratou historických území po prvej svetovej vojne v dôsledku Trianonskej dohody a diktátu vtedajších veľmocí. Najradšej by otočili koleso dejín naspäť, ak by sa to len trochu dalo. Druhí, tých je však podstatne menej, sú zas navyše aj stúpencami neonacizmu a hungarizmu. Naši južní susedia sú potenciálnym ohniskom šírenia radikálnych a násilných predstáv v okolitom stredoeurópskom regióne. Aj vzhľadom na maďarskú komunitu u susedov. Na 21. storočie sú národne príliš zaťažení. Akoby žili naďalej v revolučnom 19. a vojnovom 20. storočí. Tendencia rastúceho radikalizmu má značný podiel na súčasnom hlbokom politickom rozdelení Maďarska na dva znepriatelené tábory. Je to podmienené aj historicky. Deliaca čiara v studenej vojne konfrontácie na maďarský spôsob prebieha medzi umiernenými a agresívnymi, medzi vyznávačmi demokracie a všetkého schopnými nehľadiac na metódy. Podľa jedného z posledných prieskumov čoraz silnejšie sú radikálne nálady pravého razenia i medzi vysokoškolákmi, aj keď zatiaľ bez jasnej ideologickej orientácie. Zato nebezpečne sa radikalizujúci Fidesz, ktorý má momentálne v Maďarsku najväčšiu podporu v prieskumoch, pod vplyvom svojho populistického vodcu Viktora Orbána sa pomaly, ale isto stáva hlavnou silou maďarských radikálov. Ich vlajkonosičom. A to všetko v záujme jeho túžby po návrate k moci. Akýmikoľvek prostriedkami, aj zvrhnutím vlády pouličnými násilnosťami a predčasnými voľbami. Orbán na ne napokon vyzýval pod heslom občianskej neposlušnosti ešte pred vlaňajšími jesennými divokými udalosťami v Budapešti. Veď ak to nejde normálne, vo voľbách či politizovaním v parlamente, môže to vyjsť na uliciach. Taká je logika Fideszu a jeho čoraz nedôveryhodnejšieho lídra. Veľká časť Maďarov, čuduj sa svete, mu napriek tomu všetkému stále verí. Vlastnými činmi, ako naposledy svojvoľným, demonštratívnym dočasným rozobraním kovových zábran pred parlamentom fideszácki poslanci s Orbánom na čele bez škrupúľ opäť posmeľovali radikálov na obnovenie pouličných protestov. Najmä proti zdiskreditovanému premiérovi Ferencovi Gyurcsányovi, hlavnému sokovi Orbána, a celej jeho vláde socialistov s liberálmi. Na mobilizáciu vandalov zapôsobilo veľmi účinne aj to, keď sa prevalil škandál s priznaním premiéra o zámernom klamaní voličov, okoreneným jeho štipľavým vulgárnym jazykom. V normálnej krajine by na jeho mieste musel politik od hanby odstúpiť alebo by ho k tomu prinútili vo vlastnej strane. Maďarsko na to ešte nedozrelo, ani jeho súčasný premiér. Krajine zatiaľ viac škodí ako pomáha. A aj jeho reformy, určite potrebné ako soľ pre zdevastovaný verejný sektor, sú stále skôr vyťahovaním peňazí od občanov na zaplátanie dier v rozpočte ako systémovým prístupom. Ak by reformy záviseli iba od zotrvania Gyurcsánya, potom za veľa nestoja. Bolo by veľmi smutné, ak by vládol len pod ochranou polície. Cez uplynulý víkend sa v Budapešti radikáli opäť predvádzali v plnej paráde a bez zábran. Ultranacionalisti z Jobbiku a ďalší, snívajúci o lepšom Maďarsku len pre Maďarov a bielych, spomínali konským sprievodom ulicami mesta na 50. výročie úmrtia regenta Miklósa Horthyho. Toho, čo tvrdo vládol Maďarsku v rokoch 1920 ¤ 1944, v čase aktívnej iredenty s dočasným návratom stratených území s pomocou nacistického Nemecka. Maďarsko ako spojenec za to platilo asistenciou pri dobrodružnom ťažení Hitlera na východe Európy. Miestni neonacisti s kolegami zo zahraničia si zas uctili na Námestí hrdinov nemeckých a maďarských nacistov. Kvôli výročiu ich pokusu o prerazenie sovietskeho obkľúčenia budínskeho hradu na sklonku vojny. Len Kossuthovo námestie pred parlamentom je už skoro štyri mesiace, od 23. októbra, tabu pre protivládne protesty. Nie je to normálne, no ani situácia v štáte či spôsoby radikálov nie sú v normále. Právo na zhromaždenie sa končí tam, kde už obmedzuje slobodu a bezpečnosť iných. Inak je to anarchia. Na výročie protihabsburskej revolúcie z roku 1848 v polovici marca sa očakáva v Pešti nová vlna demonštrácií. Niektorí by chceli aj jarnú revolúciu. Ten kordón pred parlamentom vlastne názorne symbolizuje biedu dnešného rozdeleného Maďarska.
Po streľbe na centrálu maďarskej polície slovná prestrelka na politickej scéne - takto by sme mohli zhrnúť reakcie na udalosti zo včerajšej noci. Akékoľvek násilné činy jednohlasne odsudzujú všetci aktéri maďarskej politickej scény. Opozičný Fidesz však v streľbe na budovu policajného riaditeľstva vidí aj prsty vlády. Hovorí podpredseda strany Mihály Varga: „Ferenc Gyurcsány a jeho vláda použili prostriedok teroristickej hrozby už štyrikrát za uplynulý rok. Teda túto kartu nevytiahli prvý raz. Nemožno tvrdiť, že Gyurcsány má na tejto akcii priamu vinu, avšak jeho vláda je politicky natoľko nezodpovedná, aby sa neštítila ani takejto životu nebezpečnej provokácie“. Takisto v rozhovore pre Maďarský rozhlas reagoval na to premiér: „Je to cynické a zlomyseľné vyjadrenie, ktoré kazí aj tak narušenú dôveru v krajine. Takéto stanoviská sú nesmierne nezodpovedné. Čo si myslia, že v politike sú lotrovia?“
Neznámi útočníci spustili v noci na utorok streľbu na sídlo policajného veliteľstva v Budapešti, spôsobili však len malé škody a nikoho nezranili. Ako informoval šéf Národnej polície László Bene, páchatelia strieľali zo samopalov z auta z parkoviska pred budovou polície. Podľa svedkov išlo o čierny Volkswagen Golf. Polícia vypísala za informácie o páchateľoch odmenu 5 miliónov forintov. Premiér Ferenc Gyurcsány považuje incident za „bezprecedentný a mimoriadne vážny”. Maďarská bezpečnostná služba minulý týždeň varovala, že niektoré extrémistické skupiny verbujú ľudí a snažia sa získať zbrane. Tieto skupiny údajne plánujú útoky proti vládnym budovám počas národného sviatku 15. marca, kedy si Maďari pripomínajú neúspešnú revolúciu proti Habsburgovcom v roku 1948.
Izolovaná akcia alebo ohnivko v reťazci násilných činov? - túto otázku si kladú v Maďarsku v súvislosti s nočnou streľbou na budovu policajného riaditeľstva v Budapešti. Centrálne budovy, vrátane Parlamentu a ministerstiev, strážia posilnené policajné jednotky vybavené nepriestrelnými vestami a samopalmi. Reťazec radikálnych udalostí mohol viesť k tomuto útoku - to je názor premiéra Ferenca Gyurcsánya, ktorý predpoludním navštívil policajný palác, na ktorý zaútočili v noci neznámi páchatelia streľbou zo samopalu typu kalašnikov. Budovu zasiahlo 15 nábojov, ktoré vystrelili nie z idúceho auta, ale zo stabilného stanovišťa na náprotivnej strane bulváru vedľa policajného riaditeľstva, kam však bezpečnostné kamery na budove nedovideli. Šéf maďarskej polície vypísal odmenu vo výške 5 miliónov forintov, zhruba 20 tisíc eur tomu, kto privedie políciu na stopu páchateľov. Politici reagujú rozlične: väčšina sa domnieva, že ide o izolovanú akciu nezodpovedných živlov, a polícii treba umožniť, aby pracovala pokojne, bez nátlaku politickej scény. Samotní policajní odborníci však nevylučujú, že ide o útok, ktorý zapadá do informácií o chystaných teroristických činoch. /V každom prípade ide o varovanie, že jestvuje vyzbrojená skupina, ktorá je pripravená zaútočiť hoci aj na políciu.
Útok na budovu Celoštátneho veliteľstva polície (ORFK) v Budapešti v noci z pondelka na utorok, pri ktorom nikto nebol zranený, pravdepodobne spáchal skúsený strelec. Vyplýva to z relatívne malého rozptylu asi 15 striel, ktoré z automatickej zbrane kalibru 7,62 páchateľ vystrelil. Podľa maďarskej komerčnej tlačovej agentúry HavariaPress páchateľ zrejme nedržal v rukách samopal prvýkrát, z rozptylu možno totiž zistiť, že zbraň držal počas streľby pevne v rukách. Vyšetrovatelia Národného úradu vyšetrovania pokračujú v pátraní, pričom berú do úvahy niekoľko možných motívov. Od mobilných operátorov si vyžiadali zoznam hovorov iniciovaných z okolia policajnej centrály, a analyzujú záznamy kamier všetkých okolitých obchodov a zariadení v oblasti budovy policajného veliteľstva a vypočúvali svedkov. Škody na budove odhadujú na 15 miliónov forintov (v prepočte vyše dva milióny korún). Séria najmenej 15 výstrelov o 01.20 h prenikla do budovy cez niekoľko okien medzi 6. a 12. poschodím. Okolie budovy uzatvorili, strážia ju policajti s nepriestrelnými vestami a s automatickými zbraňami. Podobným spôsobom posilnili aj stráženie parlamentu a ďalších významných budov. Národný úrad vyšetrovania nariadil vyšetrovanie z podozrenia trestného činu zneužitia strelnej zbrane a streliva.
Od štvrtka sa v Maďarsku platí za návštevu u lekára aj za každý deň pobytu v nemocnici. V oboch prípadoch 300 forintov, asi 40 slovenských korún. Cena však môže byť vyššia. Pacient napríklad zaplatí dvojnásobok, ak nenavštívi obvodného lekára, u ktorého je evidovaný. Práve nezrovnalosti, kto, koľko a v akom prípade zaplatí a kto a kedy neplatí vôbec, spôsobili v prvý deň najväčšie zmätky. Ministerstvo zdravotníctva menilo inštrukcie do poslednej chvíle. Nevypočulo však žiadosť lekárskych organizácií, aby poplatky odložilo a venovalo viac času na prípravy. Na zjednodušenie platieb vymyslelo ministerstvo rôzne spôsoby. Poplatky bude možné zaplatiť v automatoch, podobne, ako sa kupujú lístky na MHD. Zatiaľ vo väčšine nemocníc chýbajú. Plánuje sa aj zavedenie zväzku desiatich „lístkov“ na návštevy u lekára. Reakcie na poplatky sú podľa maďarských médií rôzne. Väčšina nemocníc si pochvaľuje nové príjmy a dúfajú, že bude menej prípadov, keď niekto vyhľadá lekára zbytočne. Ohlasy pacientov bol v drvivej väčšine odmietavé, zaznievali slová o genocíde. Podpredseda opozičného Fideszu Zoltán Pokorni nazval platby nezmyselným výpalným. Osoh z neho vraj má iba bývalá firma ministra hospodárstva Jánosa Kóku, dodávajúca softvér pre platobné automaty.
Od štvrtka 15. februára zavádzajú v Maďarsku povinný poplatok pri návšteve u lekára vo výške 300 forintov (v prepočte 40,70 Sk). O tomto opatrení, ktoré na Slovensku zrušili vlani 1. septembra, maďarský minister zdravotníctva Lajos Molnár v utorok povedal, že ide o dôležitý pilier reformy zdravotníctva, preto si nemyslí, že by ho časom zrušili. Minister vyjadril názor, že poplatky prinášajú nezvyklú situáciu, ktorá vyvoláva aj určitú neistotu, ale zároveň dúfa, že všetci zúčastnení v tomto procese budú spolupracovať. Dokonca aj tí lekári, ktorí zverejnili výzvu proti vyberaniu poplatkov. „Tí, ktorí budú bojkotovať vyberanie poplatkov, sa zachovajú protiprávne,” zdôraznil Molnár. Podľa neho bolo dosť času na to, aby sa v uplynulých mesiacoch všetci dostatočne pripravili. Pacientov, ktorí odmietnu uhradiť poplatok, síce lekári ošetria, ale štátna zdravotná poisťovňa im to odráta z budúcomesačnej apanáže. Poplatky budú môcť pacienti platiť viacerými spôsobmi - hotovosťou u lekára alebo v automatoch zriadených vo viacerých zdravotných inštitúciách, ale aj prostredníctvom mobilného telefónu, ako v Maďarsku možno zaplatiť napríklad parkovanie či diaľničnú nálepku. Pripravené sú dokonca už aj permanentky na návštevu u lekára. Minister vlani na jeseň v čase predkladania príslušného návrhu zákona parlamentu povedal, že zavedením poplatku za návštevu lekára pôjde viac finančných prostriedkov do zdravotníctva a systém bude priehľadnejší a kontrolovateľnejší. Z týchto poplatkov a z poplatkov za dni strávené v nemocnici očakáva vláda nárast príjmov zdravotníctva najmenej o 20 miliárd forintov (v prepočte 2,7 miliardy Sk). Od platenia poplatkov v zmysle zákona budú úplne alebo čiastočne oslobodené takmer štyri milióny z celkového počtu desiatich miliónov obyvateľov Maďarska. Ide o deti do 18 rokov, dlhodobo chorých, bezdomovcov a o tie prípady vyšetrení, ktoré sa spájajú s plnením štátnych úloh.
To, čo na Slovensku už máme za sebou, v Maďarsku zavádzajú od dnes: poplatok za návštevu u lekára a za nemocničné ošetrenie vyvoláva spory a na mnohých miestach spôsobuje zmätky. 300 forintov, zhruba jedno celé dve desatiny eura bude platiť väčšina pacientov za návštevu u lekára a rovnaký bude poplatok za jeden deň strávený v nemocnici. Vláda si od toho sľubuje na jednej strane zníženie počtu neodôvodnených návštev u lekára, na druhej strane zasa zvýšenie príjmov nemocníc, polikliník a domácich lekárov. Do poslednej chvíle sprevádzali tento reformný krok ostré spory, na mnohých miestach bol nevyjasnený spôsob vyberania poplatku. V prevahe bude zrejme platba v hotovosti, ale zavádzajú sa aj automaty. Pomerne široký je okruh ľudí, ktorí sú od platenia oslobodení - sú to najmä deti do 18 rokov a pacienti, ktorí trpia na cukrovku, rakovinu či majú iné vážne ochorenie. Pri voľbe iného, než vlastného domáceho lekára, je poplatok dvojnásobný a v prípadoch, keď niekto využije pohotovosť bez príčiny, platiť sa bude oddnes tisíc forintov, čiže 4 eurá.
Inšpirovaní celosvetovým internetovým hlasovaním o nových siedmich divoch sveta aj v Maďarsku sa rozhodli vybrať najlepšiu sedmičku domácich stavebných diel. Z pôvodných 130 návrhov porota prepustila do záverečného výberu 21 najzaujímavejších objektov architektúry rôzneho zamerania z histórie i zo súčasnosti. O siedmich naj rozhodnú už priamo obyvatelia v ankete denníka Népszabadság. Výsledky by mali byť známe už v polovici marca, teda ešte skôr ako spoznáme novú sedmičku svetových divov. Je ťažké tipovať, kto má najväčšie šance dostať sa na prestížny zoznam maďarských skvostov stavebného umenia. Do sedmičky sa môže dostať Matejov kostol s neodmysliteľnou Rybárskou baštou na hradnom vrchu, odkiaľ sa otvára nádherná panoráma na Budapešť. Veľké šance má aj reťazový most, označovaný za najkrajší z miestnych mostov nad Dunajom, najmä pri večernom osvetlení. Alebo typická budova parlamentu na peštianskom nábreží či najväčšia funkčná synagóga v Európe, prípadne moderné objekty ako Sportaréna a sídlo ING. Z vidieka môžu mať šancu napríklad pivničný systém arcibiskupstva v Egeri, ostrihomská bazilika, na ktorú je najkrajší pohľad z druhého brehu Dunaja z nášho Štúrova či stará dedina Hollók¤. Alebo žeby most s deviatimi dierami v Hortobágye, kostol v Jáku, opátstvo v Pannonhalme a ktovie, či nie Kráľovský palác vo Vyšehrade a námestie pred Dómom v Segedíne. Voľba je na Maďaroch.
Nový spor medzi vládou a opozíciou vyvolala už tradičná demonštrácia maďarských neonacistov. Tí sa v sobotu zišli na Námestí hrdinov v Budapešti, aby si pripomenuli osud nemeckých a maďarských vojakov, ktorí padli pri obrane Budapešti pred Červenou armádou na konci druhej svetovej vojny. Prestrelku vyvolal predseda vládnej socialistickej strany István Hiller, ktorý vyzval všetky parlamentné strany, aby sa od akcie dištancovali. Je podľa neho hanbou, ak sa stretávajú ľudia s extrémistickým svetonázorom v Maďarsku. Opozičný Fidesz expremiéra Viktora Orbána, na ktorého žiadosť v prvom rade mierila, to označil za nehoráznosť. „Akciu umožnila polícia riadená socialistickou vládou. Počas funkčného obdobia Orbánovej vlády sa žiadna takáto manifestácia nekonala,“ vyhlásil hovorca Fideszu Péter Szijjártó. Opozícia sa pýta, prečo polícia neonacistom v akcii nezabránila. Pritom bez problémov už mesiace drží uzatvorené Kossuthovo námestie pred parlamentom, aby sa tam nedostali protivládni demonštranti. Takzvaný Deň cti usporiadal nástupnícky spolok dnes už zakázanej neonacistickej organizácie Krv a česť. Podľa organizátorov sa na oslavách zúčastnili aj neonacisti zo Slovenska, z Nemecka, Anglicka, Holandska, Talianska, Česka, Chorvátska a Bulharska. Nastúpili vo vyrovnaných radoch. Pred vystúpením rečníkov ich organizátor upozornil, že ide o „vojenskú akciu“, a preto majú prestať fajčiť a telefonovať. Podľa jedného z rečníkov si môžu účastníci akcie podobne ako vojaci brániaci Budapešť aj teraz vybrať iba medzi smrťou a bojom. „Dnes však Budapešť obliehajú multikulturalizmus a globalizácia,“ citovali ho internetové noviny Hírszerző. Ďalším rečníkom bol kontroverzný teológ János Tudós-Takács, prekladateľ diel najznámejšieho popierača holokaustu Davida Irvinga do maďarčiny. Vystupuje často na podobných zhromaždeniach napriek tomu, že pred rokom 1989 bol aktívnym agentom komunistickej tajnej polície.
Mládežnícka organizácia maďarského opozičného Fideszu protestovala dnes pred riaditeľstvom polície proti tomu, že úrady povolili sobotňajšiu demonštráciu neonacistov. Asi tisíc neofašistov demonštrovalo v sobotu v Budapešti pri príležitosti takzvaného Dňa cti, čo je spomienka na udalosť spred 62 rokov, keď na sklonku druhej svetovej vojny nemeckí a maďarskí fašisti prelomili obruč sovietskych vojsk okolo budínskeho hradu. Väčšinou holohlaví, v čiernych rovnošatách oblečení mladí ľudia velebili „národnosocialistické idey“ a „bielu rasu“, respektíve zatracovali liberalizmus. Hodno pripomenúť, že v predchádzajúcich rokoch boli podobné spomienkové akcie raz povolené, inokedy zakázané. Ich organizátora, otvorene fašistický spolok s názvom Krv a česť, súd pred dvoma rokmi rozpustil. Predseda socialistickej strany István Hiller už v sobotu vyzval politické sily, aby sa dištancovali od podobných akcií. Na grotesknosť tejto výzvy upozornili v nedeľu pred policajným riaditeľstvom v Budapešti členovia mládežníckej organizácie Fidelitas, ktorí poukázali na to, že polícia a vláda na jednej strane uzatvára námestie pred parlamentom, aby ľudia nemohli protestovať proti vládnej politike, no na druhej strane na námestí Hrdinov umožňuje demonštráciu neonacistov.
Takmer tisíc maďarských neonacistov za prítomnosti zahraničných skinheadov, vrátane slovenských, si dnes na legálnom podujatí na Námestí hrdinov v Budapešti pripomenulo 62. výročie neúspešného pokusu prelomenia obkľúčenia Červenou armádou na Budíne zvyškami nemeckých obrancov a maďarských fašistov Ferenca Szálasiho v roku 1944. Medzi skinheadmi v čiernom oblečení s historickými árpádovskými vlajkami s červenobielymi pruhmi, ktoré boli symbolom aj maďarských fašistov počas druhej svetovej vojny, boli krajní extrémisti z Rakúska, Bulharska, Anglicka, Nemecka aj zo Slovenska. Prejavy v maďarčine, nemčine a angličtine si prítomní vypočuli stojac vo vojenských formáciách. „Už 62 rokov trvá národné utláčanie, ale my sme hrdí na svoju rasu,” zaznelo okrem iného. Podujatie, ktoré nahlásila súkromná osoba, a ktorým si jej organizátori pripomínajú nimi nazývaný Deň cti, maďarská polícia vzala na vedomie, miesto zhromaždenia oddelila kordónom a zabezpečila ho primeranou prítomnosťou poriadkových síl. K žiadnym incidentom nedošlo. Zvyšky pôvodných asi 100-tisíc nemeckých a maďarských obrancov sa 11. februára 1944 v sprievode stoviek civilistov pokúsili prelomiť obkľúčenie a cez kopcovitý terén utiecť na Západ.
Slovenské divadlo Vertigo získalo cenu za najlepšie predstavenie na jubilejnom piatom budapeštianskom festivale menšinových divadiel ARCUS, ktorý trval osem dní a skončil sa v piatok. Odbornú porotu, ktorá v histórii festivalu prvýkrát hodnotila vystúpenia, zaujala dráma Júliusa Barča-Ivana Matka v réžii Štefana Korenčiho. Zahrali ju členovia profesionálnej zložky Vertiga, ktorá je inštitúciou Celoštátnej slovenskej samosprávy v Budapešti. Cenu za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe získala predstaviteľka matky tejto drámy Viola Thirringová. Na festivale sa predstavilo rekordných 15 divadelných dielní 11 národností so 16 produkciami v 10 jazykoch. Slovenskú menšinu žijúcu v Maďarsku reprezentovali Slovenské divadlo Vertigo a Sarvašské slovenské divadlo. Sarvašania pricestovali do Budapešti s veselohrou Jozefa Hollého Kubo v réžii Lászlóa Gergelya. Ich produkciu ohodnotili cenou za zachovávanie a rozvíjanie divadelných tradícií v materinskom jazyku národností. Ďalšie ocenenia rozdelila porota v kategóriách najlepší režisér, najlepší mužský herec, najlepšia vedľajšia úloha, najlepšia scéna, najlepšie kostýmy, zachovávanie tradícií národností, ako aj za najlepšie mládežnícke menšinové divadlo. Piaty ročník podujatia, ktoré je významnou udalosťou kultúrneho života národností v Maďarsku, a ktoré prebiehalo pod novým názvom ARCUS (dúha) naznačujúcim v spoločnom jazyku európskych kultúr pestrosť, spoluprácu a spoločné hodnoty kultúr a jazykov národností, sa konalo pod záštitou predsedníčky Národného zhromaždenia MR Katalin Sziliovej.
Manažment kultovej britskej formácie Genesis urobil v programe jej letného turné Turn It On Again zmeny, ktoré sa dotknú aj záujemcov o vystúpenia legendárnej skupiny zo Slovenska. Vzhľadom na mimoriadnu technickú náročnosť zabezpečenia koncertov Genesis sa zodpovední rozhodli zaradiť medzi vystúpenia v hornorakúskom Linzi (19. júna) a v sliezskych Katoviciach (21. júna) namiesto plánovaného koncertu v Budapešti vystúpenie na strahovskom štadióne v Prahe. Vstupenky zakúpené na budapeštiansky koncert možno od 14. februára vymeniť za vstupenky na pražské vystúpenie alebo vrátiť v priebehu 30 dní, informovala dnes tamojšia agentúra Live Nation/Multimédia Concerts. Maďarskí organizátori sa nevzdávajú myšlienky prezentovať legendárnu formáciu domácim fanúšikom v neskoršom termíne, v danej súvislosti však boli nútení vziať na vedomie rozhodnutie partnerov. Turné Genesis, počas ktorého sa skupina predstaví v takmer dvoch desiatkach miest 12 európskych štátov, začína 11. júna vo fínskych Helsinkách a vyvrcholí bezplatným vystúpením v Ríme 14. júla. V programe koncertnej šnúry, ktorej niektoré epizódy (Herning, Amsterdam, Londýn, Manchester, Frankfurt nad Mohanom, či Düsseldorf 26. júna) sú už vypredané, došlo aj k ďalším menším zmenám, týkajúcim sa vystúpení v Düsseldorfe (2 koncerty, aj 27. júna), Stuttgarte (nový termín 28. júna) a Lyone (ktorý je novým dejiskom koncertu 12. júla). Vyplýva to z informácií na oficiálnej internetovej stránke formácie. Najväčšie úspechy slávili Genesis v 70. a 80. rokoch ešte s frontmanom Peterom Gabrielom, ktorý bude na tohtoročnom turné absentovať. Z tohto obdobia pochádzajú aj albumy ako Foxtrot, Selling England by the Pound, či dvojalbum The Lamb Lies Down On Broadway. Sčasti sa na ne podarilo nadviazať aj s nástupcom Petera Gabriela na poste vokalistu, Philom Collinsom. Tento bubeník a spevák v jednej osobe nebude po boku Mikea Rutherforda a Tonyho Banksa chýbať ani na tohtoročných koncertoch. V diskografii Genesis sú poslednými albumy Calling All Stations z roku 1997, ktorý naspieval už Collinsov mladší nástupca Ray Wilson a kompilácia Turn It On Again - The Hits z roku 1999.
Maďarský film žije! - minimálne tento záver možno vyvodiť z tohtoročnej prehliadky, na ktorej už po 38. raz predstavili kinematografickú „úrodu“ z minulého roka. Presnejšie ani nie celú, pretože prvýkrát musela výberová komisia selektovať a z vyše tridsiatich celovečerných hraných filmov vyrobených vlani zaradiť do súťaže „iba“ sedemnásť, aby sa to dalo za niekoľko dní stráviť. Filmári síce nikdy nie sú spokojní, no je nesporné, že maďarský štát po zrode takzvaného filmového zákona roku 2004 podporuje domácu výrobu štedrejšie, než predtým. Kľúčovým elementom tohto zákona sú: 20-percentná daňová úľava a zvýšené dotácie z rozpočtu. Vlani to bolo 24 miliárd forintov, v prepočte sú to tri a pol miliardy našich korún. Čo je však ešte dôležitejšie: aj maďarskí diváci chodia na maďarské filmy. Vlaňajší najúspešnejší film „Len sex a nič iné“ videlo už takmer pol milióna divákov, čo je rekord. Celkovo sa zvýšil podiel vstupeniek zakúpených na maďarské filmy na 20 percent, no a na 38. festival maďarských filmov bolo zvedavých vyše 50 tisíc ľudí. Povedzme si niečo, aspoň stručne, o najnovšej úrode. Typický, takzvaný divácky film sa zrejme nezrodil. Škála tém je však široká - láska medzi mužom a ženou, mužom a mužom, psychiatrom a pacientkou, bezvýchodiskový život mladého Róma z detského domova, záver života Sándora Máraiho, rôzne podoby totality a tak ďalej. V početnej prevahe bola téma 1956. roku, veď vlani bolo 50. výročie revolúcie. Zdá sa však, že tento námet, až na niektoré výnimky, nie sú schopní spracovať maďarskí filmári inak, než šablónovito a s pomocou množstva klišé. Rozhodne sa musím osobitne zmieniť o dvoch filmoch, ktoré dostali aj hlavné ceny. Iszka je dvanásťročné dievča, žije niekde v Rumunsku, pri uholných baniach, matka alkoholička, sestra postihnutá, chudoba a zaostalosť na „entú“. Iszka živí rodinu zberom železa z odpadov, no svoj osud znáša, povedal by som hrdo, až sa jej naskytne príležitosť, aby ušla z domu... Čo je však podstatné, Iszka sa dokáže tešiť aj z najmenších drobností napríklad, keď má čo jesť. Režisér filmu Csaba Bollók formuluje resumé takto: „Chcel som jednoducho ukázať, že my, ktorí už predsa žijeme v istom blahobyte, mohli by sme chápať život rovnako, ako toto dievčatko, ktoré sa nesťažuje, nehľadá vinníka v okolitom svete, ale sa pokúša jednoducho prežiť. My sa nemusíme učiť, ako prežiť, stačilo by, keby sme dokázali iba žiť.“ Proti osudu sa však možno, dakedy treba aj búriť - to je podstata druhého filmu, ktorého názov je „Kaňec“. Maďarský slang používa túto ruskú podobu slova „koniec“ v prípadoch beznádeje, keď sa už nedá pomôcť. Nuž, hrdinami sú dvaja starí ľudia, dôchodcovia, ktorí by na zaplatenie účtov mali peniaze až po tom, čo by predali šperky. Vtedy sa naštvú a začnú rabovať banky. Manévrujú potom tak šikovne, že polícii sa im podarí ujsť niekoľkokrát a stávajú sa z nich mediálne hviezdy, celá krajina im drží palce. Je to príbeh úsmevný, hoci v závere, keď už nemajú iné východisko, nasmerujú svoje auto do policajných zátarás, čiže naozaj „kaňec“. Je to debut mladého režiséra Gábora Rohonyiho, ktorý si myslí: „Pokolenie, o ktorom tento film hovorí, ja zabudnuté a zanedbávané, čo ma napĺňa rozhorčením. Podstatou nie je banková lúpež, ale to, že vzbúriť sa a voliť slobodu nikdy nie je neskoro. Nejestvuje vek, v ktorom by sme sa mali vzdať nádeje.“ Nuž, ani maďarskí filmári sa nevzdávajú a ovocím ich úsilia je to, že až štyri filmy vybrali tento rok na Berlinale, z toho už spomínanú Iszku dokonca do súťaže v kategórii Generation. Ani to tu už dávno nebolo. Hodno ešte dodať, aj ja som to spomínal nedávno v tejto istej relácii, že animovaný film Maestro je v poslednej päťke nominovanej na tohtoročného Oscara. A tak možno konštatovať: maďarský film ďakuje pekne, má sa dobre!
Najdrahší historický film v strednej Európe Bathory režiséra Juraja Jakubiska bude mať premiéru na jeseň. Viac ako dvojhodinová snímka za 11,5 milióna eur (takmer 400 miliónov Sk) o jednej z najznámejších postáv slovenskej histórie - grófke Alžbete Bátoriovej je v súčasnosti už tesne pred dokončením. Tvorcovia o tom informovali na dnešnej tlačovej konferencii. Hoci sa film kvôli zahraničným trhom nakrúcal v angličtine, na Slovensku, Česku a Maďarsku bude mať od septembra do novembra premiéru v národných jazykoch. „Dlho som hľadal európsku látku, uvažoval som aj o Štefánikovi, ale Bátorička je známejšia,” povedal dnes novinárom Jakubisko, ktorý už má za sebou viac ako desať celovečerných filmov. Jednu z najbohatších uhorských grófiek si vybral ako hlavnú hrdinku veľkofilmu, ktorý pripravoval od roku 2000, hlavne preto, že je kontroverzná. Vraj mu pripomína jeho manželku producentku filmu a herečku Deanu Horváthovú. Grófku, o ktorej kolujú legendy, že sa kúpala v krvi mladých dievčat, Jakubisko zachytil vo veku od desiatich rokov do jej smrti ako 54-ročnú. Snažil sa vraj nájsť jej pravdivú históriu, takže ju predstavil nielen ako ženu - vampíra, ale aj obeť intríg, plnú vášne i lásky. Film už predstavili v centre filmového priemyslu Los Angeles a vraj o ňu v zahraničí bude veľký záujem. Diváci ju uvidia nielen v kine, ale aj vo vianočnom programe Slovenskej televízie, ktorá chce priniesť aj zábery, ktoré sa do verzie pre kiná nedostali. Film vznikol v česko-maďarsko-britsko-slovenskej koprodukcii. Jeho predlohou je skutočný osud šľachtičnej Alžbety (1560-1614). Príbeh sa odohráva na prelome 16. a 17. storočia. Bátoričku hrá britská herečka Anna Friel, talianskeho maliara Caravaggia škótsky herec Hans Matheson, Alžbetinho manžela Vincent Regan a postavu grófa Turza stvárni český herec Karel Roden. Jakubisko angažoval aj ďalšie známe české tváre Bolka Polívku, Jiřího Mádla, Lucku Vondráčkovú, Mareka Vašuta. Vo filme o slovenskej grófke hrajú aj Slováci Monika Hilmerová, Táňa Radeva, Andrej Hryc a Marek Majeský. Nechýba ani hollywoodsky herec Franco Nero, ktorý sa objavil aj v predchádzajúcom Jakubiskovom filme.
Maďarský filmový rok 2006 bol rokom mimoriadnym. Pred pár dňami sa to ukázalo aj na Magyar Filmszemle, každoročnej bilančnej prehliadke v Budapešti. Veď sa premietlo 35 celovečerných hraných filmov! Obdiv, závisť a uznanie - dostavia sa hneď pri listovaní mnohostránkového katalógu. Prehliadku otvárala premiéra filmu Noemova archa (Noé bárkája) režiséra Pála Sándora (ročník 1939). V komediálnom príbehu zo súčasnosti dokážu rozhádaní obyvatelia starého nájomného budapeštianskeho domu v záujme spoločného cieľa ťahať za jeden povraz. Možno, že nejako podobne to fungovalo aj pri vzniku filmu, hoci sa pri výrobe zišla viacgeneračná zostava, všetci maximálne spolupracovali. Popri velikánoch maďarského herectva, ako sú Mari Törőcsiková, Ferenc Kállai či Dezső Garas, dostali hereckú príležitosť aj začínajúce, neznáme talenty. Je to dobrým príkladom fungujúceho a kooperujúceho filmového zázemia v Maďarsku, schopného na profesionálnej úrovni produkovať pestrú škálu žánrov a foriem. Spomedzi filmov nemožno nespomenúť film Ópium, denník duševne chorej ženy (Ópium egy elmebeteg nő naplója) režiséra Jánosa Szásza. Ponurý príbeh lekára spisovateľa sa odohráva v predvečer prvej svetovej vojny, no faustovský motív využíva v nadčasových súvislostiach, v konfrontácii motívov lásky, šialenstva, posadnutosti, prázdnoty a vyhasnutej autorskej invencie. Film získal cenu za réžiu. O vlastnostiach maďarského produkčného prostredia podávajú výstižnú výpoveď aj dva filmy dvoch výrazne odlišných tvorcov. Klasik Miklós Jancsó (ročník 1921) ešte stále nakrúca filmy. Nie je však isté, či chce naozaj ešte niečo povedať, niečím zaujať. V informatívnej sekcii sa premietalo najnovšie dielo majstra, filmový pamflet s názvom Edo, zjediac môj obed (Ede megevé ebédem). Tým druhým výstižným príkladom možností maďarského kinematografického prostredia je film Štastný nový život (Boldog új élet) mladého rómskeho režiséra Árpáda Bogdána. Získal dôveru producentov, hoci nemá filmové vzdelanie ani bohatú filmografiu. Na subjektívnej výpovedi o pocitoch mladého Róma márne hľadajúceho ukotvenie v spoločnosti bola zaujímavá obrazová invencia. No a spomeňme hádam ešte film Konyec (Konyec az utolsó csekk a pohárban) režiséra strednej generácie Gábora Rohonyiho. Kultivovane, s láskavým humorom prerozprávaný príbeh o dvojici rabujúcich manželov-dôchodcov využíva síce overené schémy a klišé, ale robí to invenčne a s takpovediac pridanou hodnotou. Popri zábavných motívoch sa tvorcom podarilo do filmu vniesť aj mnoho z aktuálnej spoločenskej atmosféry súčasného Maďarska. Film získal jednu z dvoch cien za najlepší film. Predstavitelia Nadácie maďarskej kinematografie už dnes naisto rátajú minimálne s 15 až 16 hranými filmami, ktoré sa budú prezentovať na prehliadke o rok. Hoci v tomto roku môžu rátať so štátnou podporou o 30 percent nižšou, vplyv na filmovú produkciu určite nebude likvidačný. Väčšina filmárskej obce čaká, čo spôsobí fungovanie nových filmových ateliérov spoločnosti Korda. Na zelenej lúke neďaleko Budapešti sa stavajú najmodernejšie filmové ateliéry. Je otázne, či „európske témy“ takúto infraštruktúru vôbec potrebujú. Dajme sa prekvapiť - o rok.
Zahraničnou hviezdou dvanásteho Operného bálu v maďarskej metropole túto sobotu bude americká herečka Daryl Hannah (46). Vysoká, stále príťažlivá blondínka s radosťou prijala ponuku organizátorov byť čestnou návštevníčkou už aj preto, že zábava prominentov má tradične aj dobročinné ciele. Hollywoodska diva bola v minulosti v prvej desiatke Američaniek s najkrajším telom. Napriek tomu, že očarila mnohých mužov, vrátane Johna F. Kennedyho ml., doposiaľ sa nevydala. Peštiansky bál v neorenesančnej budove Opery na Andrássyho triede, nazývanej miestnou Champs Élysées, otvorí prvých 40 párov Kvetinovým valčíkom z Luskáčika Piotra Iľjiča Čajkovského. O dobrú náladu okolo dvetisíc hostí aj zo zahraničia sa postará viacero orchestrov a hudobných skupín. História tunajšieho bálu siaha až do roku 1886, dva roky po dokončení výstavby Opery. Organizovali ho aj v roku 1934, no potom obnovili túto tradíciu až po 62 rokoch v roku 1996 a pokračuje dodnes. Vlani bola čestnou hosťkou bálu Ornella Mutti, v predošlých rokoch zas Gina Lollobrigida i Catherine Deneuve. Stalo sa už zvykom, že lahodné menu (a nielen na bále) pripravujú majstri zo známej reštaurácie Gundel. Ceny vstupeniek sa oproti vlaňajšku nezvýšili ani o infláciu v Maďarsku. Najlacnejšie s konzumáciou nápojov, ale bez večere stoja 60-tisíc forintov, prostredné sú po 120-tisíc forintov a najdrahšie s miestom v lóži po 240-tisíc forintov. K tomu však treba ešte prirátať DPH vo výške 20 percent. Organizátori bálu venujú desaťtisíc porcií guláša pre sociálne odkázaných. Priamo na bále sa zúčastní päť šťastlivých dievčat ako,,dobré víly” spomedzi poltisícky prihlásených. Jednou z podmienok bolo, aby sa ich nôžky vošli do topánky pre Popolušku.
Budapeštiansky súd vyniesol vo štvrtok pravdepodobne prelomový rozsudok. Cirkevných hodnostárov rôznych vyznaní označil za verejných činiteľov. Rozsudok je dôležitý pre prístup k zväzkom bývalých komunistických tajných služieb. Zväzky jednotlivých osôb sú napríklad novinárom prístupné len v prípade, ak ide o verejného činiteľa. A tým je podľa zákona ten, kto vykonáva verejnú moc, alebo v súlade so svojou profesiou ovplyvňuje verejnú mienku. Podľa zákona o archíve tajných služieb však práve osoby, ktoré sú preverované, rozhodujú o tom, či sa považujú za verejného činiteľa. Ak tvrdia, že nimi nie sú, zložka je verejne neprístupná. Dochádzalo tak k paradoxným situáciám, keď o sebe poslanci parlamentu a ministri vyhlásili, že sa necítia byť verejnými činiteľmi. Rozhodnutie dotyčného mohol zvrátiť iba súd. To je aj prípad cirkevných hodnostárov. Keď sa pred dvoma rokmi na internete objavil neoficiálny zoznam agentov komunistických tajných služieb, bolo tam aj šesť osôb zastávajúcich dnes vysoké cirkevné funkcie. Novinári si vyžiadali ich zväzky zo špecializovaného archívu, kde ich uchovávali. Archív však dokumenty odmietol vydať - cirkevní hodnostári vyhlásili, že sa za verejných činiteľov nepovažujú. So sprístupnením súhlasil len biskup reformovanej cirkvi Gusztáv Bölcskei. Podľa dokumentov agentom nebol. Po zamietnutí sa novinár Dániel Kozák z internetových novín Origo obrátil na súd. Argumentoval aj tým, že katolícka cirkev pred voľbami v roku 2002 vydala stanovisko, v ktorom veriacim pomerne jasne odporučila, ktoré strany majú voliť. Súd mu dal tento týždeň za pravdu. Podľa jeho rozhodnutia je treba sporné osoby, hlavu zväzu židovských náboženských obcí, dvoch hodnostárov evanjelickej a troch biskupov katolíckej cirkvi považovať za verejných činiteľov. Rozhodnutie ešte nenadobudlo právomoc. Katolícky biskup a predseda biskupskej konferencie András Veres už oznámil, že sa proti nemu odvolá. Sám sa vraj dal pred niekoľkými rokmi prelustrovať a tým dokázal, že s komunistickou tajnou službou nespolupracoval. Vyrovnanie s minulosťou je však podľa neho výhradne vnútornou záležitosťou cirkvi. Maďarsko zažilo niekoľko odhalení vysokých cirkevných hodnostárov, ktorí boli agentmi komunistickej polície. Podľa známeho historika Krisztiána Ungváryho medzi nich patrí aj egerský biskup István Seregély, jeden z tých, ktorého sa týka súdne rozhodnutie z tohto týždňa. Agentom bol podľa Ungváryho aj kardinál László Paskai, ktorý stál na čele maďarskej katolíckej cirkvi pätnásť rokov, až do roku 2003.
Maďarské úrady musia prezradiť, či šesť vysokých cirkevných hodnostárov spolupracovalo s komunistickou tajnou službou. Vo štvrtok o tom rozhodol budapeštiansky mestský súd na žiadosť novinára Daniela Kozáka. Historický archív Štátnej bezpečnosti musí novinárovi povedať, či títo šiesti hodnostári boli agentmi tajnej služby počas komunistického režimu, nesmie mu však sprístupniť ďalšie podrobnosti z ich minulosti. Piati cirkevní predstavitelia a riaditeľ Židovskej federácie sa chcú proti rozsudku odvolať. Tvrdia, že v tom čase neboli verejnými osobami a preto sa informácie o nich z archívu nesmú zverejniť. Sudca Arpád Pataki však rozhodol, že aj keď nemali politickú moc, mohli ovplyvňovať verejnú mienku, takže boli verejne činnými osobami. Maďarsko ani 17 rokov po páde režimu nemá komplexný zákon o prístupe k archívom tajnej služby. V súčasnosti sú zväzky sprístupnené len historikom, vedcom a osobám, ktoré sú v archívoch evidované. Vláda Ferenca Gyurcsánya sľúbila, že zväzky plne sprístupní a zverejní ich na internete, v parlamente však nemá tento krok podporu.
Budapeštiansky súd vyniesol verdikt, podľa ktorého cirkevní predstavitelia v Maďarsku sú verejní činitelia, čiže musia byť verejnosti sprístupnené údaje o ich minulosti, vrátane prípadnej spolupráce s totalitnou tajnou políciou. Podľa prvostupňového súdneho rozhodnutia cirkevní činitelia formujú verejnú mienku. Súd tak vyhovel novinárovi, ktorý pred dvoma rokmi chcel skúmať spisy v historickom archíve tajných služieb, ale ho odmietli s tým, že cirkevní predstavitelia sa nepovažujú za verejných činiteľov, a tak sa na nich vzťahuje ochrana osobných údajov a dát. Konkrétna kauza sa dotýkala katolíckych, evanjelických a židovských cirkevných osobností, ktoré aj teraz trvajú na tom, že nie je celkom vyjasnený pojem „politického ovplyvňovania“ či „politickej verejnosti“, ktorú by mohli ovplyvňovať. Nie je vylúčené, že k otázke sa bude musieť vysloviť ústavný súd. Hodno poznamenať, že cirkvi v Maďarsku nepredpisujú pre svojich kňazov povinné lustrácie, vlani istý týždenník zverejnil kompromitujúce údaje o viacerých biskupoch, no žiaden z nich sa svojho úradu nevzdal.
Kordóny pri budove maďarského parlamentu spôsobujú konflikty aj okolo maďarskej diplomacie - opozícia kritizuje ministerstvo zahraničných vecí za to, že veľvyslanectvá zneužíva na straníckopolitické účely. O „trápnej“ záležitosti hovorí predseda zahraničného výboru parlamentu z opozičného Fideszu Zsolt Németh v súvislosti s obežníkom, ktorý poslalo ministerstvo zahraničných vecí zastupiteľstvám Maďarska vo svete. Venuje sa v ňom okolnostiam rozoberania kovových zábran okolo budovy národného zhromaždenia, k čomu sa uchýlili poslanci Fideszu. Ministerstvo v liste „vysvetľuje“ tento akt ako snahu opozičnej strany a osobne jej predsedu Viktora Orbána vystupovať proti ústavnému poriadku v krajine. Zsolt Németh s rozhorčením konštatuje, že diplomacia sa zneužíva na straníckopolitické ciele, a preto „predvoláva“ ministerku Kingu Gönczovú na zasadanie zahraničného výboru parlamentu, aby celú záležitosť vysvetlila. Šéfka diplomacie v dnešnej reakcii odmieta obvinenia opozičného politika, podľa nej v obežníku išlo len o to, aby veľvyslanci dostali informácie o skutočných udalostiach okolo parlamentu.
„Kordóngate” pokračuje nehatene. Zásadnou otázkou však je, či kovové zábrany pred peštianskym Parlamentom chránia poslancov pred rozvášneným davom alebo pokojnú masu pred rozhnevanými poslancami Tak či tak na vyjadrenie dištancu je niečo potrebné: kordón, mreža, zábradlie, zátarasa, zábrana, plot či železná opona. A keď niečo treba zbúrať, nech je to radšej samotný Parlament! Kronikár s úžasom registruje nápady, ktorými by bolo možné zahatať Dunaj (nebol by potrebný dolný stupeň ku Gabčíkovu). S najšokujúcejšou myšlienkou sa vytasil minister-kancelár: teroristi sa chystajú obliehať Parlament, napadnúť politikov, absolvujú už aj výcvikové streľby (majú kuše, praky a možno aj gumipušky), no kovové kordóny ochránia „Ctený dom” pred každou podobnou hrozbou. V tlači sa rozšírili správy, že o tento maďarský antiteroristický patent prejavili záujem aj Američania. Vraj antikordónové komando z Fideszu sa už chystá odstrániť zábrany, ktoré oddeľujú od seba protiidúce prúdy na diaľniciach, a keď sa dostane opäť k moci, dodá ich do krízových oblastí. Geniálna sa zdá myšlienka vytvoriť na námestí ihrisko s pieskoviskom, preliezačkami, hojdačkami. Hrozilo by však, že poslanci dezertujúci z nudných plenárnych zasadaní by okupovali tieto objekty, hádzali by si do očí piesok, preliezali by si cez rozum a „vyhúpali” by jeden s druhým tu, pred nevinnými deťmi. Vytvoriť verejný park s ozdobným kovovým plotom - to bol ďalší nápad s kľúčovým elementom, aby sa park na noc zatváral. Len na prvé počutie sa zdá pochabou myšlienka vybudovať na námestí pred Parlamentom podzemnú garáž. Podrývači sa ozvali hneď, tvrdiac, že hlbšie už klesnúť nemožno. Ale keď zvážime, v akom tempe sa stavajú takéto podpovrchové objekty (napríklad nová trasa metra), na dlhé roky by bolo možné držať takto davy ďaleko od Národného zhromaždenia. Maďarská vynaliezavosť a tvorivosť však nepozná hraníc, medze, ani kordóny. A toto je hlavná udalosť uplynulého týždňa! Zástupcovia demonštrantov, ktorí na jeseň strávili na trávniku a pod kríkmi pri Parlamente vyše 100 dní a nocí, a aj potom sa márne pokúšali prebiť do budovy, teraz v sobotu vošli do tejto svätyne bez prekážky, hoci nie naraz, lež v 25členných skupinách. Ako turisti! Okrem normálneho sprievodcu ich sprevádzali vo zvýšenom počte aj uniformovaní príslušníci parlamentnej stráže, ktorí však nemuseli zasahovať ani vtedy, keď obávaní demonštranti obkľúčili svätoštefanskú korunu umiestnenú pod kupolou. Tí iba slávnostne prisahali, že budú verní Svätej korune, vlasti a národu, a že sa budú snažiť nastoliť kontinuitu ústavného poriadku. Následne slávnostne vyhlásili, že vôbec nemajú v úmysle násilím či zbraňami v ruke vniknúť do Parlamentu, veď problémy majú s politikmi a nie s kupolovitou budovou, mimochodom secesnou, no mnohí si ju pletú s recesnou. Ozaj, viete prečo je na Parlamente kupola? Kto už videl cirkus s plochou strechou! A predsa: aký je rozdiel medzi cirkusom a parlamentom? Tu múdri ľudia robia hlúposti, tam hlupáci mudrujú... Možno sa smiať! Hoci úsmev človeka pod električkou nebýva vždy úprimný...
Maďarsko počas horúcej jesene zažilo všeličo, ale žeby niekto chcel dobyť parlament a likvidovať politikov? Vláda bije na poplach: Extrémistické sily chystajú útok proti budove parlamentu a plánujú napadnúť štátnych predstaviteľov. S touto šokujúcou správou vyšiel na verejnosť šéf úradu vlády, minister kancelár György Szilvássy po zasadaní národnobezpečnostného kabinetu. Szilvássy sa odvoláva na správy tajných služieb a polície, podľa ktorých rôzne radikálne skupiny zlaďujú svoju činnosť, nacvičujú násilné činy, vyzbrojujú sa a konkrétne na 15. marca, najväčší národný sviatok, plánujú akciu proti parlamentu. „Preto je potrebné zachovať na námestí okolo budovy Národného zhromaždenia kovové zábrany,” dodal šéf úradu vlády. Podnietil tým úvahy, že vláda vlastne iba hľadá dôvody na nezbúranie kordónov. Toho sa chytil aj opozičný Fidesz, ktorého poslanci minulý piatok tieto zátarasy rozobrali vlastnoručne, tvrdiac, že ide o prostriedky obmedzujúce uplatňovanie ústavou zaručeného práva na slobodu slova a zhromažďovanie. Predstavitelia tejto opozičnej strany hovoria o neserióznom postupe vlády, ktorá podľa nich len blufuje, keby to tak nebolo, kompetentné orgány by už boli proti „teroristickej hrozbe” zakročili. Minister Szilvássy však trvá na verzii o „národnobezpečnostnom riziku”, preto sa obrátil listom na predsedov dvoch parlamentných komisií (obrana a polícia, národná bezpečnosť) a požiadal ich, aby zvolali spoločné zasadanie. Tam vraj predloží konkrétne dôkazy o nebezpečenstve, ktoré číha na ústavný poriadok. Dovtedy sú odsúdení na špekulácie nielen novinári, ale aj odborníci na bezpečnostné otázky. Napríklad Péter Tálas odporúča vláde hneď zverejniť podrobnosti, aby spoločnosť mohla byť na hrozby pripravená. Existenciu radikálnych skupín možno potvrdiť, napokon sa v poslednom čase nehanbia ukazovať ani na verejnosti, no často ich vedie snaha upriamiť na seba pozornosť médií, mieni Tálas. Na podobné informácie, s ktorými predstúpil pred verejnosť minister Szilvássy, možno naraziť na internetovom portáli Index. Na videonahrávke muž s maskou hovorí o tom, že radikálne bunky sa organizujú podľa vzoru IRA, vyzbrojujú sa gumenými projektilmi, vzduchovkami a nepriestrelnými vestami, výbavu dostávajú z Nemecka, USA a Francúzska. Ďalší sa chváli, že má takú kušu, ktorou prestrelí až troch policajtov. Dojem, že ide skôr o žart, posilňuje pesnička o „Barbie girl”, ktorá sa pod celé video podhráva... Pri pohľade na uplynulé pol druha desaťročie možno pripomenúť skutočné teroristické akcie, ale aj prípady, keď prevládalo skôr podozrenie zo „strašenia”. Najpamätnejší je výbuch v centre Budapešti v ulici Aranykéz so štyrmi obeťami a v pozadí s dodnes celkom nevyjasnenou „slovenskou líniou”. Takisto je hmlisté, kto odpálil nálože pri parlamente, Matejovom chráme na Budínskom hrade alebo pri sídle Fideszu a byte fideszáckeho Józsefa Szájera či maloroľníka Józsefa Torgyána. Informácie o plánovaných akciách na narušenie predvolebných príprav vlani v marci prišli vraj tiež zo zdrojov slovenských tajných služieb, no a v septembri odložil opozičný Fidesz svoje masové zhromaždenie pred komunálnymi voľbami rovnako pre údajné riziko teroristických činov. Tieto hrozby sa našťastie nenaplnili, no nie je možné zistiť, či v pozadí úspešne zakročili maďarské orgány, alebo išlo o bluf.
Predsedníčka maďarského parlamentu Katalin Sziliová sa obrátila listom na prezidenta, premiéra, predsedu ústavného súdu a predsedu najvyššieho súdu krajiny, aby sformulovali v súvislosti s bariérami na Kossuthovom námestí pred sídlom zákonodarného zboru, čo považujú za zákonné, rozumné a očakávané. Práve bariéry v okolí maďarského parlamentu sa v uplynulých dňoch stali predmetom ostrej polemiky maďarských vládnych a opozičných strán. V piatok 2. februára totiž poslanci FIDESZ odstránili policajné zátarasy, ktoré podľa nich nezákonne bránili ľuďom uplatniť svoje právo protestovať. Tieto potom polícia opätovne postavila, pričom k parlamentu prišlo okolo tisíc protivládnych demonštrantov. Prejavy občianskej nespokojnosti pokračovali v lokalite aj v ďalších dňoch. Vládni socialisti reagovali na tento vývoj v pondelok oznámením, že iniciujú zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu. Na ňom by poslanci mali prerokovať návrh uznesenia, v zmysle ktorého zákonodarcovia berú na vedomie, že budú bez výnimky dodržiavať platné zákony krajiny. Katalin Sziliová oznámila, že socialisti od tejto iniciatívy ustúpili a spomínaný návrh zaradia do programu riadneho zasadania zákonodarného zboru. Predsedníčka parlamentu však zdôraznila, že udalosti uplynulých dní, jesenné nepokoje v krajine a viacero žiadostí a návrhov, ktoré dostala, naznačujú nutnosť novely zákona o zhromažďovaní. Táto legislatívna norma nedokáže v súčasnej podobe podľa jej názoru garantovať súčasne uplatnenie práva na zhromažďovanie sa, respektíve adekvátnu prestíž, bezpečnosť a nerušenú funkčnosť najvýznamnejších ústavných inštitúcií krajiny. Katalin Sziliová požiadala preto najvyšších predstaviteľov krajiny, aby pomohli pri formovaní novej zákonnej úpravy. Maďarský Kabinet pre národnú bezpečnosť v stredu označil za opodstatnené, aby bezpečnostné opatrenia na Kossuthovom námestí v Budapešti, pred sídlom zákonodarného zboru krajiny, zostali zachované najmenej do 15. marca. Informoval o tom minister úradu predsedu vlády György Szilvássy. Podľa neho jestvujú hodnoverné informácie, že sa extrémistické skupiny pripravujú na násilné akcie, ktorých hlavným cieľom je získanie kontroly nad spomínaným námestím. Obdobie jarného zasadania maďarského parlamentu potrvá podľa slov jeho predsedníčky od 12. februára pravdepodobne do 20. júna. Už v pondelok využije právo vystúpiť pred poslancami na úvod rokovania predseda maďarskej vlády Ferenc Gyurcsány, dodala.
Spor o zábrany pred budapeštianskym parlamentom pokračuje. V stredu vláda prišla s prekvapivým vysvetlením, prečo musia zostať na mieste. Tajné služby vraj majú informácie, že sa v krajine organizujú extrémistické skupiny, ktoré ohrozujú priamo sídlo poslancov. Oznámil to po zasadaní bezpečnostného kabinetu minister riadiaci úrad vlády György Szilvásy. Kabinet vraj preto považuje za nutné, aby kordón okolo parlamentu zostal aspoň do národného sviatku 15. marca. Vtedy sa očakáva nová vlna protivládnych demonštrácií. Podľa Szilvásyho pribúdajú vyhrážky proti parlamentu i poslancom a extrémistické skupiny majú vypracovaný plán, ako do budovy preniknúť. Podobne ako keď minulý rok v septembri obsadili budovu verejnoprávnej televízie. Do príprav sa vraj zapojili skíni a futbaloví chuligáni a začali sa vyzbrojovať. Szilvásy sa vyhol odpovedi na otázku, prečo polícia extrémistické skupiny nerozpráši, ak o nich má toľko informácií. Hovorca opozičného Fideszu Péter Szijjártó označil oznámenie za starý známy trik vládnych socialistov. Neustále vraj strašia extrémistami a potom sa ukáže, že žiadna hrozba nebola. Médiá od vlády požadujú presnejšie informácie. Pripomínajú, že už vlani, aj počas predvolebnej kampane najmenej pri dvoch príležitostiach vláda a osobne premiér Ferenc Gyurcsány tvrdili, že majú informácie o chystaných bombových útokoch a snahe extrémistov narušiť volebné mítingy konkurenčného Fideszu. Tie sa potom nekonali. Vláda musí navyše vysvetliť, prečo o hrozbe extrémistov informovala až teraz. V piatok poslanci Fideszu zábrany rozobrali. Tvrdili, že tam stoja protiústavne, lebo bránia slobode slova a zhromažďovania. Podobný názor majú aj ľudskoprávne organizácie, ktoré inak akciu Fideszu odsúdili.
Extrémistické organizácie chystajú na 15. marca násilné činy pred maďarským parlamentom. V stredu to povedal György Szilvásy, šéf úradu predsedu vlády. Maďarská vláda podľa jeho slov má „dôveryhodné informácie” o tom, že sa zvýšila spolupráca medzi extrémistickými organizáciami, pričom ich hlavným cieľom je ovládnuť námestie pred budovou parlamentu a zaútočiť na parlament a iné symbolické objekty. „Ide o prípravu násilných činov,” povedal Szilvásy novinárom. „Chcem potvrdiť, že hlavným dátumom je 15. marec.” Tento deň je v Maďarsku štátnym sviatkom, počas ktorého si pripomínajú začiatok revolúcie z roku 1848 proti habsburskej monarchii. Maďarská polícia ohradila námestie pred parlamentom 1,5 metra vysokým plotom potom, čo tam v októbri počas protivládnych protestov došlo k násilným výtržnostiam. Poslanci za opozičnú stranu Fidesz minulý týždeň plot odstránili, ale polícia ho o niekoľko hodín znova postavila. Predstavitelia strany Fidesz, ale aj niektorí poslanci za vládne strany žiadajú, aby sa plot odstránil, pretože bráni ľuďom využívať svoje ústavné právo na zhromažďovanie a slobodu prejavu. Szilvásy však tvrdí, že informácie o možných hrozbách ospravedlňujú zachovanie plota prinajmenšom do 15. marca.
Malá opozičná strana Maďarské demokratické fórum (MDF) navrhuje vyňať z regúl cestnej premávky pravidlo pravej ruky. Včera o tom usporiadali serióznu tlačovú konferenciu dvaja čelní predstavitelia fóra, čiže to nemal byť „fór”. Na neoznačených križovatkách je vraj veľa nehôd, lebo spomínané pravidlo sa nerešpektuje. Riešenie: na každú križovatku tabule! Preboha, pravicová strana navrhuje zrušiť pravidlo pravej ruky? Komu tým slúži? Predsa ľavici, čiže podozrenie veľkého Fideszu na tej istej strane sa teraz definitívne potvrdzuje, MDF je zradcovské. Pri zamyslení však možno dospieť k tomu, že MDF je tá pravá pravá strana, lebo postrehla, že pravidlo nerešpektujú tí, ktorí prichádzajú zľava.
Pracovníci elektrárenského priemyslu v Maďarsku varujú, že môžu obnoviť štrajk, ak nebudú mať v budúcnosti naďalej právo na zvýhodnené ceny za elektrickú energiu. Ich odborárski zástupcovia včera opäť rokovali s predstaviteľmi ministerstva hospodárstva a dopravy o kompromise. Bez nej chcú elektroenergetici už dnes znova vstúpiť do štrajku, ktorý by mal trvať osem hodín a od pondelka by pokračoval nepretržite. Ministerstvo navrhuje, aby do otvorenia elektrárenského trhu začiatkom leta pracovníci sektora platili nízke tarify. Neskôr by im mal zákon zabezpečiť možnosť využívania zľavy na elektrinu. „Štrajk nepovažujeme za najlepšie riešenie,” uviedol štátny tajomník rezortu hospodárstva Ábel Garamhegyi. Do utorňajšieho ranného dvojhodinového výstražného štrajku sa v Maďarsku zapojilo podľa predsedu štrajkového výboru elektrárov Rezsöa Gála všetkých 20-tisíc pracovníkov. Protestnú akciu však obyvatelia nepocítili. Spoločnosť Magyar Villamos Muvek (MVM) vyčíslila straty z nevyrobenej elektriny vo výške štyroch miliónov forintov, v prepočte 550-tisíc korún. V prvý deň štrajku klesla produkcia elektrární o 200 MW, neskôr by sa mala znížiť, ak bude štrajk pokračovať, o 400 až 600 MW. Zamestnanci elektrární a 45-tisíc dôchodcov platili do konca januára iba 13,80 forinta (1,90 koruny) za kWh, čiže 37 percent základnej ceny. Od februára po zvýšení ceny elektriny pre obyvateľstvo o 4,6 percenta na 38,53 forinta za kWh zľavnená suma dosahuje 14,52 forinta. Vlani v lete pritom elektrina pre obyvateľstvo už zdražela o 14,5 percenta. No štrajkujú aj iní. Nedávno odpadol štrajk autobusovej firmy Volán a železničiarov, kým zamestnanci verejnej sféry sú odhodlaní svoj štrajk naplánovaný na 21. februára uskutočniť.
Po Británii, Turecku, Česku, Novom Zélande, Švédsku a Švajčiarsku možno vznikne luxusný hotel z väzenia aj v Maďarsku. O prestavbu väznice v Novom Meste pod Šiatrom (Sátoraljaújhely) a známeho väzenia Hviezda v Segedíne prejavili záujem investori zo Španielska. Podnikatelia špecializovaní na túto oblasť ponúkajú riešenie, v rámci ktorého z týchto ústavov vytvoria turistickú atrakciu pri zachovaní charakteristiky budov. Z 32 maďarských väzníc je väčšina odkázaných na modernizáciu. Tie, ktoré sú umiestnené blízko husto obývaných oblastí, by mali zrušiť nielen z dôvodu ochrany obrazu mesta, ale aj z iných hľadísk, povedal v tejto súvislosti štátny tajomník ministerstva spravodlivosti a vnútra Ferenc Kondorosi. Španieli sú pripravení prijať maďarských odborníkov, aby ich informovali o fungovaní systému. Podľa Kondorosiho niekoľko pracovníkov nápravno-výchovných zariadení čoskoro pocestuje do Španielska, aby sa na mieste zoznámili s tamojšími projektmi.
Právna analýza potvrdila, že zmluva o prenájme vodného diela Gabčíkovo Slovenským elektrárňam ovládaných talianskou spoločnosťou Enel je neplatná. Povedal to dnes štátny tajomník ministerstva životného prostredia Dušan Muňko. Zmluvu už skôr označil za nevýhodnú a neplatnú aj premiér Robert Fico. Slovensko podľa neho stráca na prenájme 1,5 až dve miliardy korún ročne, a vodohospodári preto vraj nemajú zdroje na splácanie úveru asi 15 miliárd Sk na dokončenie diela. „Zmluva o prenájme je neštandardná a nulitná,” povedal dnes Muňko. Pri rozhodovaní, či vláda zruší dohodu o prenájme Gabčíkova, by sa ňou mal riadiť aj vládny kabinet, dodal Muňko. Premiér Fico už začiatkom januára vyhlásil, že predchádzajúca vláda Mikuláša Dzurindu prenajala vodné dielo Gabčíkovo Slovenským elektrárňam nevýhodne. Už vtedy tvrdil, že zmluva o prenájme je neplatná, a slovenská vláda ju preto nebude rešpektovať. Ficova vláda si od prípadného zrušenia prenájmu sľubuje, že z vodného diela Gabčíkovo budú mať vodohospodári vyššie príjmy. Je to podľa Muňka jediná možnosť, ako získať financie na splácanie miliardových úverov. V opačnom prípade sa budú musieť na splácaní dlhu podieľať všetci daňoví poplatníci, dodal Muňko. Prenájom Gabčíkova bol však podľa predstaviteľov bývalej vlády nevyhnutný pre privatizáciu elektrární. Gabčíkovo je totiž predmetom neukončeného súdneho sporu s Maďarskom, a preto ho údajne nebolo možné prenajať alebo predať výhodnejšie. Privatizáciu Slovenských elektrární Dzurindova vláda odôvodňovala tým, že Slovensko nemá dostatočné zdroje na to, aby mohlo investovať miliardy korún do ich modernizácie. Peniaze mal priniesť taliansky investor Enel. Vodné dielo Gabčíkovo - Nagymaros mali pôvodne postaviť Československo a Maďarsko na základe dohody spred takmer 30 rokov. Maďarská strana však po páde režimov ovládaných komunistickými stranami odmietla dostavať svoju časť diela pri Nagymarosi a Slovensko dokončilo stavbu z vlastných zdrojov. Štátny podnik Vodohospodárska výstavba si preto podľa Muňka musel na dostavbu diela požičať približne 15 miliárd, ktoré je v súčasnosti potrebné splácať.
Už aj štátny tajomník Muňko zverejnil to, čo pred mesiacom oznámil premiér. Právnici ministerstva životného prostredia pod vedením pána Muňka dospeli k záveru, že zmluva, ktorou Vodné dielo v Gabčíkove dostali na 30 rokov do prenájmu Slovenské elektrárne, je neplatná, lebo „tá zmluva je nulitná”. Za neplatnú však zmluvu považuje iba vládna koalícia, čo má k nulitnosti ešte poriadne ďaleko. Za neplatnú od samého počiatku bola napríklad uznaná mníchovská dohoda. Odporovala totiž medzinárodnému právu, lebo podľa viedenského dohovoru je „nulitná každá zmluva, ktorej uzavretie bolo dosiahnuté hrozbou sily alebo použitím sily”. Za nulitnú ju v medzištátnej zmluve so socialistickým Československom uznalo aj Nemecko. Na to, aby za nulitnú bola uznaná aj zmluva o prenájme vodného diela, musí jedna strana dokázať, že zmluva bola uzavretá v rozpore s právom, a druhá strana to musí uznať. Aj jedno aj druhé bude poriadne ťažké. Nielen podľa tajomníka Muňka a jeho právnikov, ale aj podľa Dominika Kocingera, splnomocnenca vlády pre Vodné dielo Gabčíkovo, zmluva o prenájme je v rozpore s medzištátnou zmluvou s Maďarskom. Jeden z jej článkov totiž hovorí, že objekty vodného diela „budú prevádzkovať národné prevádzkové organizácie. Energetickú časť energetické, vodohospodársku - vodohospodárske”. Lenže splnomocnenec Kocinger povedal aj to, o čom tajomník Muňko nehovorí: medzištátnu zmluvu s Maďarskom porušovala od roku 1994 každá slovenská vláda, lebo všetky rozhodovali o Gabčíkove samy, hoci ide o „spoločné vlastníctvo s maďarskou stranou”. Ak sa z množstva „neplatných” rozhodnutí označí za nulitnú iba jediná zmluva, tak je to neobhájiteľné. Navyše, podľa právnikov, ktorí nie sú zamestnancami Muňkovho ministerstva, Enel ako vlastník 66 percent akcií Slovenských elektrární, je národným prevádzkovateľom, takže zmluva s Maďarskom porušená nie je. Ak Enel vláde neustúpi a neuzná nulitnosť zmluvy o prenájme, tak je veľmi pravdepodobné, že mu daňoví poplatníci republiky skôr či neskôr zaplatia približne 50 miliárd korún, lebo na ne má podľa zmluvy nárok.
Na maďarskej vnútropolitickej scéne je naďalej témou číslo jeden piatková akcia parlamentných poslancov opozičného Fideszu, ktorí vlastnoručne rozobrali kovové zábrany pred budovou národného zhromaždenia. Vládna socialistická strana navrhuje preto zvolať mimoriadne zasadanie parlamentu. Socialisti navrhujú prijať na mimoriadnom zasadaní parlamentu uznesenie, v ktorom sa poslanci zaväzujú dodržať všetky právne normy bez výnimky. Pozorovatelia poukazujú na to, že by to bolo zbytočné, pretože poslanecký sľub obsahuje podobný záväzok. Vládne strany však mienia poukázať na protiprávny čin opozičných poslancov. Pozoruhodná je správa komisie odborníkov, ktorých požiadal premiér o preskúmanie udalostí z jesene minulého roka. Dokument zverejnia dnes aj oficiálne, no tlač z neho už prináša hlavné závery. Podľa nich za vývoj situácie, ktorý viedol k pouličným nepokojom, sú zodpovední takmer všetci: kompetná politická scéna, verejnoprávne médiá, celá maďarská inteligencia, a hoci polícia musela proti demonštrantom zasiahnuť tvrdo, jednotliví policajti prekročili zákonné medze. Premiéra možno viniť z toho, že podcenil možné dôsledky svojho prejavu, v ktorom priznával klamstvo a podvody, no a prezident svojimi vyjadreniami tiež neprispel k upokojeniu situácie - stojí v správe expertnej skupiny.
Hlásenie takzvanej Gönczölovej komisie o príčinách vlaňajších budapeštianskych nepokojov má aj s prílohami viac ako 260 strán. To je asi jeden z dôvodov, prečo dôkladná analýza právnikov, sociálnych psychológov atď. nevyvolala očakávanú pozornosť. Kto by to čítal? Druhý dôvod je, že správa pripisuje v rôznej miere zodpovednosť za najväčšiu krízu, akú Maďarsko prežilo od roku 1989, naozaj každému. Premiér Gyurcsány nezvládol situáciu po zverejnení prejavu, v ktorom sa priznával ku klamstvu a vlastnou aroganciou prispel k radikalizácii situácie. Chybila opozícia, ktorá ho chce odstrániť za každú cenu a posmeľovala dobre organizovanú krajnú pravicu, ovládajúcu ulice. Chybila polícia, tradične „predpokakaná” vo veciach týkajúcich sa politikov. Najprv bola proti demonštrantom príliš zhovievavá. Keď ulicami lietali zápalné fľaše, policajti občas brutálne mastili hlava-nehlava. Takéto vyznenie správy politikom umožnilo čítať ju selektívne a všímať si iba kritiku druhých. Gyurcsány síce predniesol niečo na spôsob „fakt zaujímavé, zoberiem si to k srdcu”, nespresnil však, aké opatrenia voči sebe vyvodí. Bude menej arogantný a uvravený? Tomu neuverí ani jeho manželka. Opozičný Fidesz expremiéra Orbána si všimol iba vetu, že zábrany pred parlamentom sú zbytočné. Takže správa potvrdila, dedukovali bystro, že bolo úplne v poriadku, keď poslanci v piatok plot rozobrali. Mimochodom, polícia. Prokuratúra jej vrátila podnet na poslancov Fideszu rozoberajúcich plot, pretože v ňom z viac ako 150, ktorí sa pustili do diela, menovala šiestich. Ostatných vraj policajti strážiaci parlament nespoznali.
Nová revolúcia sa aspoň zatiaľ v Maďarsku nekoná. Piatková akcia poslancov opozičnej strany Fidesz, ktorí rozobrali železné zábrany brániace protivládnym demonštrantom v prístupe k parlamentu, masové protesty nespustila. O to viac sa špekuluje o tom, prečo sa Orbán do kontroverznej akcie vôbec púšťal. Na získanie nových voličov vhodná určite nebola. Podľa agentúry Szonda Ipsos 44 percent opýtaných rozobranie zábran odmietlo, 35 naopak podporilo. Až 68 percent sa však obávalo, že to povedie k ďalším pouličným nepokojom. Napriek tomu mohlo ísť o šikovný ťah, ktorý splnil účel. Hlavným Orbánovým cieľom bolo podľa analytikov prekaziť kampaň premiéra Ferenca Gyurcsánya, vysvetľujúcu nutnosť bolestných reforiem. V rámci nej sa premiér odhodlal k netradičným krokom. Svoju obhajobu reforiem vydal ako šesťstránkovú prílohu najčítanejšieho seriózneho denníka. Celý minulý týždeň každý večer reformy vysvetľoval v televízii ATV, blízkej jeho socialistom. Jeho snaha mohla uspieť, Orbán však akciou pred parlamentom strhol okamžite pozornosť na seba a Gyurcsány už nikoho nezaujíma, povedal agentúre MTI politológ Attila Juhász. Druhým Orbánovým cieľom vraj bolo potvrdiť svoju pozíciu na čele Fideszu. Účasť na akcii navrhnutej šéfom strany sa stala akýmsi vyjadrením vernosti. Je zaujímavé, že sa na rozoberaní zábran nezúčastnili štyria poslanci Fideszu. O troch z nich sa v posledných mesiacoch špekulovalo, že by mohli, alebo chceli Orbána na čele pravice nahradiť. Jánosa Ádera, bývalého šéfa parlamentného klubu obvinili, že bude šéfovať novej strane konkurujúcej Fideszu. Populárny podpredseda Fideszu Zoltán Pokorni aj primátor Debrecína Lajos Kósa sú vnímaní ako umiernenejší politici strany a oponenti Orbánovej stratégie stálej konfrontácie. Štvrtý absentér Antal Rogán, je zároveň primátor mestskej časti, do ktorej spadá aj námestie pred parlamentom. Jeho miestni voliči by mu asi vyčítali, ak by sa zúčastnil na rozpútaní novej vlny nepokojov, ktoré im vlani spôsobili toľko nepríjemností.
Maďari už tušia, kto je vinný a čo robiť. Nezávislá komisia, ktorá vyšetrovala príčiny, okolnosti a dôsledky vlaňajšej horúcej jesene, včera zverejnila svoje závery. Pouličné nepokoje, ktoré si v septembri a októbri vyžiadali osemsto zranených a škody v prepočte za 1,4 miliardy korún, podľa záverečnej správy nemajú jedného hlavného vinníka. Zodpovednosť nesú vládni i opoziční politici, verejnoprávne médiá, polícia aj ľudia zaoberajúci sa spoločenskými vedami. Zverejnenie prejavu premiéra Ferenca Gyurcsánya, v ktorom priznal, že v snahe vyhrať voľby vláda o stave ekonomiky klamala „ráno, v noci aj večer”, bolo podľa správy iba povestnou „poslednou kvapkou v pohári”. Komisia vedená uznávanou znalkyňou trestného práva Katalin Gönczölovou dospela k názoru, že spomínaný prejav je obsahovo i formálne napadnuteľný. Premiér sa aj neskôr dopustil chýb, keď podcenil dosah svojich slov. Komisia však nešetrí ani najväčšiu opozičnú stranu Fidesz. „Po prehratých voľbách v roku 2002 strana uskutočňovala agresívnu útočnú politiku, ktorú po ďalšej prehre v 2006 zamenila stratégiou zameranou na zosadenie vlády. Preto mohli vodcovia krajne pravicových radikálnych skupín istý čas oprávnene veriť, že vplyvná opozičná strana ich nielen povzbudzuje, ale že za nimi aj stojí,” uvádza sa v správe. Dokument, ktorý má aj s prílohami vyše 260 strán, zverejnili na internetovej stránke www.gonczolbizott-sag.gov.hu práve v čase, keď v Maďarsku ožili obavy z nových pouličných nepokojov. Podľa prieskumu, ktorého výsledky včera zverejnil ústav Szonda Ipsos, nové kolo násilností na jar očakávajú až dve tretiny Maďarov. V snahe predísť im komisia predložila sériu návrhov. Okrem iného sa vyslovila za to, aby v blízkosti parlamentu neboli povolené demonštrácie. Veľká časť Kossuthovho námestie je od nepokojov z októbra minulého roku pre verejnosť uzavretá, čo Fidesz označuje za neústavné. Jeho poslanci minulý piatok demonštratívne odstránili kovové bariéry z okolia parlamentu, ktoré však polícia vzápätí vrátila na miesto. Komisia odporúča aj ďalšie zmeny v zhromažďovacom zákone. Demonštrácie by napríklad nemali trvať viac ako 24 hodín. Experti navrhujú aj zavedenie policajného núdzového stavu, ktorý by bolo možné vyhlásiť v kritických bezpečnostných situáciách.
Komisia, ktorá vyšetrovala okolnosti jesenných nepokojov v Budapešti, ostro kritizuje činnosť polície. Konštatuje to dnešné vydanie najvplyvnejšieho maďarského denníka Népszabadság, ktorý sa s odvolaním na vlastné zdroje venuje doposiaľ nezverejnenému hláseniu. Komisia vedená Katalin Gönczölovou skúmala okolnosti vlaňajších nepokojov pri sídle maďarskej štátnej televízie v septembri a aj udalosti 23. októbra. Podľa denníka sa komisia relatívne kriticky vyjadrovala k činnosti polície. Z jej zistení vyplýva, že je potrebné prepracovať jednotlivé právne normy, pričom kritické hlasy týkajúce sa vedenia polície i samotných policajtov sú opodstatnené. Kópiu hlásenia dostal aj premiér Ferenc Gyurcsány. Jeden exemplár uložili u notára, aby dodatočne nevzniklo obvinenie z jeho „kozmetických úprav”. Obsah analýzy zverejnia v plnom rozsahu v utorok. Pred niekoľkými týždňami prenikli na verejnosť informácie, že v hlásení sa objavila formulácia, podľa ktorej sa polícia stáva čoraz viac nástrojom v rukách politiky. Táto veta sa podľa periodika dostala do definitívnej verzie dokumentu, ale v upravenej forme. Podľa Népszabadságu udalosti z vlaňajšej jesene vyšetruje aj ďalšia komisia, pretože opozícia nedôveruje Gönczölovej komisii. Tá síce pozostáva z uznávaných odborníkov, napriek tomu ju považujú za „blízku vláde”. V druhej komisii vedenej Krisztinou Morvaiovou pracujú právnici najmä s väzbou na pravicu.
Mimoriadnu schôdzu parlamentu iniciuje vládna frakcia Maďarskej socialistickej strany (MSZP) kvôli tomu, že minulý piatok FIDESZ Maďarský občiansky zväz (FIDESZ) odstránil policajné bariéry z okolia parlamentu na Kossuthovom námestí. Oznámila to dnes v Budapešti predsedníčka frakcie socialistov Ildikó Lendvaiová. MSZP podľa jej slov v utorok predloží parlamentu príslušný návrh rozhodnutia, ktorý by mali prerokovať na mimoriadnej schôdzi. Ako dodala, návrh obsahuje, že poslanci berú na vedomie, že všetky zákony Maďarskej republiky bez výnimky budú dodržiavať. Minulý piatok okolo poludnia poslanci FIDESZ odstránili policajné bariéry, ktoré podľa nich nezákonne bránili ľuďom uplatniť svoje právo protestovať. Tieto potom polícia opätovne postavila, pričom k parlamentu prišlo okolo tisíc protivládnych demonštrantov. Demonštrácia, ktorá trvala do polnoci, a na ktorú dozeralo veľké množstvo policajtov vybavených aj vodnými delami a slzotvornými granátmi, sa zaobišla bez väčších incidentov. Počas víkendu sa asi stovka demonštrantov niekoľkokrát vrátila na námestie, polícia ich zakaždým odtiaľ vytlačila.
Piatkovú akciu opozičného FIDESZ Maďarského občianskeho zväzu (FIDESZ), ktorá odstránila policajné bariéry z okolia parlamentu na Kossuthovom námestí v Budapešti, odsudzuje 44 percent Maďarov. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky maďarského inštitútu Szonda Ipsos. Až 68 percent respondentov vyjadrilo obavy, že akt občianskej neposlušnosti, ako to kvalifikoval najväčší opozičný subjekt, môže viesť k ďalším pouličným nepokojom. Súhlas s konaním poslancov FIDESZ vyjadrilo 35 percent opýtaných. Za zodpovedných za vzniknutú situáciu považuje 53 percent Maďarov celú politickú elitu, 22 percent vládu, 13 percent sa domnieva, že za eskalovanie napätia v spoločnosti môže FIDESZ. Minulý piatok okolo poludnia poslanci FIDESZ odstránili policajné bariéry, ktoré podľa nich nezákonne bránili ľuďom uplatniť svoje právo protestovať. Polícia bariéry potom opätovne postavila, pričom k parlamentu prišlo okolo 1000 protivládnych demonštrantov. Demonštrácia, ktorá trvala do polnoci a dozeralo na ňu veľké množstvo policajtov vybavených aj vodnými delami a slzotvornými granátmi, sa zaobišla bez väčších incidentov. Počas víkendu sa približne stovka demonštrantov niekoľkokrát vrátila na námestie, avšak polícia ich zakaždým odtiaľ vytlačila.
Sedemnásť ľudí predviedla maďarská polícia počas víkendových pokusov o demonštrácie na námestí pred parlamentom. Menšie skupiny demonštrantov sa snažili vojsť na námestie, tesne k policajným zátarasám, vzápätí ich živý kordón policajtov vytlačil. Tento scenár sa opakoval mnohokrát oba víkendové dni. Niekoľko demonštrantov sa pripútalo ku kovovým zábranám, policajti ich odviedli, hrubšie fyzické násilie nepoužili, aj protestujúci skúšali skôr svoje hlasivky a žiadali odstrániť vládu na čele s Ferencom Gyurcsányom. Z poslancov opozičného Fideszu, ktorí v piatok policajné zábrany rozobrali vlastnoručne, sa v nedeľu objavili na námestí dvaja a usporiadali improvizovanú tlačovú konferenciu. Agentúra Szonda Ipsos pripravila reprezentatívny prieskum verejnej mienky, z ktorého vyplýva, že relatívna väčšina ľudí - 44 percent nesúhlasí s akciou poslancov Fideszu, schvaľuje ju 35 percent. 53 percentnú väčšinu tvoria tí, ktorí si myslia, že za vzniknutú situáciu je zodpovedná celá politická elita.
Zahraniční turisti mohli v sobotu na Kossuthovom námestí pred maďarským parlamentom vidieť zaujímavé divadlo. Budovu strážili stovky policajtov, proti ktorým stáli desiatky demonštrantov. Vždy keď ich počet prekročil stovku, vyrazila proti nim skupina ťažkoodencov a vytlačila ich do niektorej zo susedných ulíc. Potom sa policajti otočili a vrátili na námestie, nasledovaní niekoľkými demonštrantami. Toto sa v priebehu dňa opakovalo veľa ráz. Na druhý deň bolo demonštrantov ešte menej a vzájomne sa s policajtmi výrazne nerušili. Dvojicu, ktorá sa snažila reťazami pripútať k zábranám brániacim v prístupu k parlamentu, policajti bez problémov odviedli. O obnovení jesenných demonštrácií sa začalo špekulovať po tom, čo poslanci opozičnej strany Fidesz pod vedením premiéra Viktora Orbána v piatok doobeda rozobrali železné zábradlie uzatvárajúce námestie. Polícia ho po niekoľkých hodinách obnovila. Medzitým na námestí v piatok podvečer zhromaždilo skoro dvetisíc ľudí vykrikujúcich protivládne heslá a požadujúcich odstúpenie socialistického premiéra Ferenca Gyurcsánya. Večer však počet demonštrantov napriek príchodu mnohých televíznych štábov a predajcov praclíkov rýchlo klesal. Keď sa ich polícia pred polnocou rozhodla z námestia vytlačiť, bolo ich iba asi dvesto. V sobotu každý očakával, či poslanci Fidesz splnia svoju hrozbu, že znovu postavené zábrany opäť rozoberú a urobia tak vždy, keď polícia zábradlie obnoví. Svoj sľub poslanci nesplnili.
Protivládni demonštranti v Budapešti sa počas dnešného popoludnia až do večera dnes päťkrát vrátili na Kossuthovo námestie v Budapešti, odkiaľ ich zakaždým policajný kordón vytlačil do vedľajších ulíc. Skupinky niekoľkých desiatok protestujúcich sa pritom v akciách na námestí striedali. Policajti z demonštrujúcich vyzdvihli asi deväť najaktívnejších, od viacerých na Kossuthovom námestí požadovali, aby sa legitimovali. Podobne aj protestujúci žiadali od jednotlivých policajtov, aby sa identifikovali. Večer sa demonštranti vyhnaní z námestia zhromaždili neďaleko parlamentu obohnanom dvojitými kovovými bariérami pri Battyányiho večnom plameni, kde sa zjavili aj predavači kníh, odznakov a vlajok, rečníci spomínali vo svojich vystúpeniach policajnú brutalitu, a požadovali odstránenie bariér z Kossuthovho námestia. Hovorca Budapeštianskeho veliteľstva polície (BRFK) Tibor Jármy zásahy polície odôvodnil tým, že na námestí vznikla protiprávna situácia. Policajní predstavitelia vyhlásili, že zatiaľ nie je pravdepodobné, že bariéry v krátkom čase na námestí demontujú. V piatok okolo poludnia poslanci FIDESZ Maďarského občianskeho zväzu (FIDESZ) odstránili policajné bariéry, ktoré podľa nich nezákonne bránili ľuďom uplatniť svoje právo protestovať. Tieto potom polícia opätovne postavila, pričom k parlamentu prišlo okolo tisíc protivládnych demonštrantov. Demonštrácia, ktorá trvala do polnoci, a na ktorú dozeralo veľké množstvo policajtov vybavených aj vodnými delami a slzotvornými granátmi, sa zaobišla bez väčších incidentov.
V Maďarsku padli zábrany. Poslanci opozičného Fideszu z domáceho aj Európskeho parlamentu sa podujali v piatok predpoludním rozobrať kovové bariéry okolo budovy národného zhromaždenia. Tie tam postavila polícia po októbrových nepokojoch. Mali zabrániť demonštráciám tesne pri parlamente. Strážcovia poriadku v piatok poslancov zastaviť nemohli, lebo ich chráni imunita. Preto najprv vytvorili kordón z vlastných tiel, potom začali vysoké zábradlie montovať nanovo. Policajtom sa v tom pokúšali zabrániť skupinky ľudí, ktorí zvolávali na námestie posily esemeskami. Dav popoludní postupne hustol a nálada začala pripomínať jesenné dni nepokojov vrátane rastúceho počtu policajných jednotiek. „Policajný štát! Dosť bolo!” skandovali ľudia „Ide predsa o Maďarsko! Gyurcsány musí zo scény preč! Odkiaľ vôbec prišiel tento človek? Akého je pôvodu? Mal by odísť k Mŕtvemu moru, do Izraela!” rozčuľoval sa neznámy muž. „Gyurcsányova vláda -do väzenia! Zradcovia národa!” pokrikoval dav. Politici medzitým vydávali vyhlásenia - jedni ospravedlňovali, druhí odsudzovali partizánsku akciu poslancov. Viktor Orbán, predseda Fideszu, ohlásil začiatok občianskej neposlušnosti. „Nikomu sme nič neoznamovali” - pripustil bývalý premiér. „Naším cieľom bolo skoncovať s protiústavným stavom. Je to hnutie občianskej neposlušnosti. Podľa nás je rozhodnutie polície postaviť tu kordóny protiústavné, v demokratickom systéme je to neprijateľné. Vláda je nemohúca, ani nechce robiť nič, skôr podporuje políciu. Nemôžeme to tak nechať, musela nastúpiť občianska neposlušnosť. To znamená, že vieme, čo robíme a uvedomujeme si všetky právne dôsledky.” Vodcovia opozičnej Kresťanskodemokratickej ľudovej strany, ktorá je s Fideszom v parlamentnej únii, to formulujú ešte ostrejšie. „Revolúcie sa stávajú právoplatnými až dodatočne,” vyhlásil europoslanec László Surján. Nie všetci protivníci vlády však s postupom Orbána súhlasia. „Fidesz zbúral plot, ale postavil múr medzi zákonné riešenia a agresívnu politiku, ktorú sleduje,” povedala Ibolya Dávidová, predsedníčka umiernenej opozičnej strany MDF. Premiér Ferenc Gyurcsány varoval rebelujúcich poslancov, že za prípadné dôsledky ponesú zodpovednosť. „Považujem za mimoriadne poľutovaniahodné a škodlivé, keď niekto vystupuje proti policajnému opatreniu, ktoré môže anulovať len súdne rozhodnutie,” povedal socialista Gyurcsány. „Je viac ako škodlivé, keď parlamentní poslanci otvorene, demonštratívnym spôsobom, vyvolávajúc dojem svojvôle, vystupujú proti policajnému opatreniu a týmto spôsobom vyzývajú na porušenie právnych noriem. Musím im pripomenúť, že to, čo robia, je chytľavý príklad. Je to ich zodpovednosť.” Koaličný Zväz slobodných demokratov obvinil orbánovcov z nezodpovednej politickej show. „Rozobrať kordón okolo parlamentu v rámci občianskej neposlušnosti - to je politická opičia paráda,” vyhlásil ich predstaviteľ Péter Gusztos. Večer sa ozval aj prezident republiky László Sólyom. „Poslanci Fideszu protiprávne odmontovali policajné zábrany na Kossuthovom námestí, oznámili, že sa nebránia právnym dôsledkom svojho kroku... Právnemu štátu však nemožno slúžiť prostriedkami neprávneho štátu... Nemožno však zamlčať, že právo na zhromažďovanie obmedzuje polícia od jesene metódou, ktorá vyvoláva ústavné pochybnosti a v zásade nereagovala na výhrady,” stojí v písomnom vyhlásení hlavy štátu.
Maďarská opozičná strana Fidesz expremiéra Viktora Orbána sa včera vydala na cestu občianskej neposlušnosti. Pod Orbánovým osobným vedením jeho poslanci z budapeštianskeho a Európskeho parlamentu prerušili zasadanie v budove parlamentu a na priľahlom Kossuthovom námestí s pripravenými nástrojmi vlastnoručne rozobrali železné zábrany pred parlamentom. Tie už viac ako tri mesiace po búrlivých protivládnych demonštráciách blokovali prístup k budove. „Len sme obnovili ústavné práva,“ vyhlásil europoslanec József Szájer, podľa ktorého chceli zabrániť ďalšiemu obmedzovaniu práva na zhromažďovanie. Policajti poslancov vyzvali, aby zátarasy nechali na mieste, ale v rozoberaní im nebránili. Médiá získali inštrukcie, ktoré vraj poslanci Fideszu pred akciou dostali: pri snahe o zadržanie sa odvolajte na poslaneckú imunitu. Polícia po niekoľkých hodinách zátarasy obnovila. Medzitým sa na námestí zhromaždilo viac ako tisíc radikálnych protivládnych demonštrantov. Snažili sa polícii zabrániť v stavbe zábran a dochádzalo k bitkám. „Kossuthovo námestie treba vrátiť ľudu, inak v uliciach Pešti opäť potečie krv,“ vyhlásil jeden z ich lídrov László Gonda. Polícia už sťahuje ľudí z dovoleniek. Okolo parlamentu zhromaždila stovky mužov a pripravila vodné delá. Postavila zábrany aj okolo neďalekej budovy televízie, ktorú demonštranti v septembri minulého roku napadli a ničili. Zábrany uzatvárali priestor pred parlamentom od 23. októbra minulého roku. Polícia vtedy vysťahovala stanový tábor demonštrantov, ktorí námestie okupovali niekoľko týždňov. Priestor uvoľnila na oslavy národného sviatku, ktoré sa konali za účasti zahraničných lídrov. Námestie však zostalo zatvorené aj po ukončení osláv. Opozícia, ale aj organizácie na ochranu občianskych práv to označili za porušenie ústavy. Maďarskí politológovia väčšinou označili najnovšiu akciu Fideszu za chybu. Podľa Zoltána Laknera tým strana získa sympatie krajnej pravice, môže však odradiť umiernených voličov nespokojných so súčasnou vládou socialistov a liberálov. „Nie je vôbec jasné, kde sa to skončí,“ povedal Lakner internetovým novinám Index. V Maďarsku sa všeobecne očakávalo, že s príchodom jari budú pokračovať masové protivládne demonštrácie z minulej jesene. Špekulovalo sa, že prepuknú na národný sviatok 15. marca. Možno aj v dôsledku teplého počasia sa začali skôr. Fidesz dokonca vládu obvinil, že obišla pravidlá verejného obstarávania, aby si mohla polícia ešte pred 15. marcom doplniť spotrebované gumové strely a granáty so slzným plynom. Vlaňajšie demonštrácie sa začali po zverejnení prejavu premiéra Ferenca Gyurcsánya, v ktorom sa priznal, že v kampani pred aprílovými voľbami klamal. Demonštranti reagovali najmä na úsporné opatrenia a reformy, ktoré vláda zavádza. Nepokoje ovládla krajná pravica a futbaloví chuligáni a protesty prerástli do pouličného násilia.
Kroky lídrov maďarskej opozičnej strany FIDESZ Maďarského občianskeho zväzu (FIDESZ), ktorí dnes spred parlamentu odstraňovali bariéry postavené políciou, sú viac než škodlivé. Vyhlásil to v Budapešti predseda vlády Ferenc Gyurcsány. Parlamentní poslanci podľa jeho slov musia zvlášť dbať na to, čo konajú, lebo ich činy môžu povzbudiť aj iných. Ak niekto vystupuje proti policajným opatreniam, to považujem za poľutovaniahodné a škodlivé. Žiadny občan nemôže uplatňovať svoju vôľu takýmto spôsobom, dodal. Lídri FIDESZ dnes prerušili stranícke zasadanie a išli osobne odstraňovať kovové bariéry, ktoré podľa nich nezákonne bránili ľuďom uplatniť svoje právo protestovať. „Je to nemožná situácia, že polícia prijme s podporou vlády protiústavné opatrenie, ktoré potom zostane v platnosti niekoľko mesiacov,” povedal šéf strany FIDESZ Viktor Orbán po tom, ako dal svojim poslancom pokyn na odstránenie bariér. Na mieste sa neskôr objavilo aj niekoľko desiatok demonštrantov z radov radikálnej pravice. Policajti politikov FIDESZ nezastavili, neskôr sa však na námestí pred rozľahlou neogotickou budovou objavili príslušníci poriadkovej polície. FIDESZ označil odstraňovanie bariér za akt „občianskej neposlušnosti”. Kossuthovo námestie bolo v minulom roku dejiskom viacerých masových protestov proti premiérovi Ferencovi Gyurcsányovi. Pred vyše 100 dňami ho polícia uzatvorila s odôvodnením, že ide o operačné územie.
Polícia v Budapešti postavila späť zátarasy na Kossuthovom námestí, ktoré dnes politici opozičného FIDESZ Maďarského občianskeho zväzu (FIDESZ) odstránili. Na námestí pri parlamente sa podvečer postupne zhromažďuje dav protivládnych demonštrantov. Popoludní prišlo na námestie niekoľko stoviek policajtov s prilbami, ktorí sa rozprávajú so zhromaždenými osobami. Predtým niekoľko demonštrantov provokovalo policajtov, a boli aj takí, ktorí sa pokúsili dostať za znovu postavené kovové bariéry, alebo liezli na ne. Miestami došlo aj k strkaniu do policajtov zo strany demonštrujúcich. Politici FIDESZU na námestí už nie sú. Budovu parlamentu obkolesili policajti, na námestí prerušili premávku, smerom od stanice metra Kossuthovho námestia prichádza čoraz viac protestujúcich. Lídri FIDESZ dnes prerušili schôdzku svojej frakcie a europoslancov svojej strany a išli osobne odstraňovať kovové bariéry, ktoré podľa nich nezákonne bránili ľuďom uplatniť svoje právo protestovať. „Je to nemožná situácia, že polícia prijme s podporou vlády protiústavné opatrenie, ktoré potom zostane v platnosti niekoľko mesiacov,” povedal šéf strany FIDESZ Viktor Orbán po tom, ako dal svojim poslancom pokyn na odstránenie bariér. Kroky politikov FIDESZ sú podľa predsedu vlády Ferenca Gyurcsánya viac než škodlivé. Poslanci musia zvlášť dbať na to, ako konajú, lebo ich činy môžu povzbudiť aj iných. „Ak niekto vystupuje proti policajným opatreniam, to považujem za poľutovaniahodné a škodlivé. Žiadny občan nemôže uplatňovať svoju vôľu takýmto spôsobom,” dodal. Kossuthovo námestie bolo v minulom roku dejiskom viacerých masových protestov proti premiérovi Ferencovi Gyurcsányovi. Pred vyše 100 dňami ho polícia uzatvorila s odôvodnením, že ide o „operačné územie”.
Asi 120 poslancov maďarskej opozičnej strany Fidesz demontovalo niekoľko sto metrov kovového plotu, ktorým polícia minulý rok obohnala budovu parlamentu počas masových protivládnych protestov. Plot je podľa nich protiústavný, pretože bráni občanom v práve na zhromažďovanie a vyjadrenie svojho názoru. Predseda strany Fidesz a bývalý premiér Viktor Orbán povedal, že ak zasiahne polícia, poslanci sa nebudú odvolávať na svoju poslaneckú imunitu. Polícia sa síce na Kossuthovom námestí pred parlamentom objavila, no nezasiahla. Po rozobraní častí plotu sa opoziční poslanci vrátili do parlamentu. Policajti vlastnými telami blokovali chýbajúce časti plotu, až kým ho ich kolegovia opäť nepostavili. Na námestí sa počas incidentu zhromaždilo asi 300 demonštrantov, ktorí sa snažili polícii zabrániť plot opäť postaviť. Bezpečnostné zložky zablokovali ulice okolo budovy parlamentu. Mnohí ústavní experti namietali, že plot okolo parlamentu, ktorý od októbra zablokoval prístup k budove, je neústavný. „Tým, že tu nechali plot tak dlho, sa vláda postavila nad zákon,” vyhlásil Orbán. Podľa januárového prieskumu Fidesz v priebehu mesiaca zdvojnásobila svoj náskok v obľube u verejnosti pred vládnucimi socialistami. Orbánovu stranu by volila viac ako tretina opýtaných, zatiaľ čo socialistov zhruba pätina. Plných 37 percent účastníkov ankety však nebolo rozhodnutých. Popularita v prieskumoch sa javí ako chabá náplasť na prehru pravice v parlamentných voľbách, ktoré vlani prekvapivo vyhrali socialisti. Neskôr však ich obľuba začala klesať - vláda premiéra Ferenca Gyurcsánya začala zvyšovať dane a škrtať v štátnych výdajoch, aby znížila rozpočtový schodok, ktorý je v pomere k hrubému domácemu produktu najvyšší v celej Európskej únii. Opozícii sa nepodarilo prinútiť Gyurcsányovu vládu, aby odstúpila a vynútiť si predčasné voľby ani sériou demonštrácií, ktoré zmietali Budapešť od minulého roka. Najhoršie nepokoje od pádu komunizmu vypukli po zverejnení tajného premiérového prejavu pred spolustraníkmi, v ktorom sa priznal k predvolebnému zavádzaniu o stave ekonomiky.
Poslanci maďarskej opozičnej strany Fidesz v piatok demontovali niekoľko sto metrov kovového plotu, ktorým polícia minulý rok obohnala budovu parlamentu počas masových protivládnych protestov. Asi 120 poslancov Fideszu v pracovných rukaviciach kliešťami rozobrali plot, ktorý je podľa nich protiústavný, pretože bráni občanom v práve na zhromažďovanie a vyjadrenie svojho názoru. Predseda strany Fidesz a bývalý premiér Viktor Orbán povedal, že ak zasiahne polícia, poslanci sa nebudú odvolávať na svoju poslaneckú imunitu. Polícia sa síce na Kossuthovom námestí pred parlamentom objavila, no nezasiahla. Po rozobraní častí plotu sa opoziční poslanci vrátili do parlamentu. Policajti vlastnými telami blokovali chýbajúce časti plotu, až kým ho ich kolegovia opäť nepostavili. Na námestí sa počas incidentu zhromaždilo asi 300 demonštrantov, ktorí sa snažili polícii zabrániť plot opäť postaviť. Bezpečnostné zložky zablokovali ulice okolo budovy parlamentu. Mnohí ústavní experti namietali, že plot okolo parlamentu, ktorý od októbra zablokoval prístup k budove, je neústavný. „Tým, že tu nechali plot tak dlho, sa vláda postavila nad zákon,” vyhlásil Orbán.
Začiatok spolupráce Košického samosprávneho kraja (KSK) a maďarskej župy Borsod-Abaúj-Zemplén možno datovať ešte na obdobie vlády Viktora Orbána, akcelerácia spolupráce prihraničných regiónov dôležitá z pohľadu rozvoja týchto regiónov sa však začala až teraz. Cituje dnešné vydanie maďarského konzervatívneho denníka Magyar Nemzet predsedu samosprávy Borsodskej župy Ferenca Ódora, ktorý sa vo štvrtok stretol s predsedom KSK Zdenkom Trebuľom. Podľa Ódora sa spoluprácu regiónov, ktoré majú podobné danosti, podarilo naplniť praktickým programom. V rámci systému podpory Európskej únie Interreg III/A sa úradom oboch regiónov podarilo získať najvyššiu možnú podporu vo výške 36 miliónov eur pre spoločný projekt Susedské programy. To však je už minulosť, teraz spolupráca vstúpila do novej dimenzie, a v dlhodobom horizonte rokov 2007 až 2013 sa budú uchádzať o ďalšiu podporu vo výške 200 miliónov a 68 miliónov eur spolu s Ukrajinou a Rumunskom, povedal predseda Borsodskej župy a dodal, že tých 68 miliónov eur je vyslovene na podporu rozvoja slovensko-maďarských vzťahov. Trebuľa podľa denníka zo spoločných projektov vyzdvihol paralelné budovanie infraštruktúry a pripomenul, že pri osobnej preprave na košickom letisku získala mimoriadne veľký význam preprava nákladu. Slovenská vláda podľa jeho vyjadrenia podporuje čo najskoršie vybudovanie štvorprúdovej rýchlostnej komunikácie medzi Košicami a Miškovcom, pritom však priznal, že nie je ľahké zosúladiť činnosť vlád oboch krajín. Podľa predsedu KSK nie je tajnosťou ten zámer, podľa ktorého Košice, vychádzajúc z ich zemepisnej polohy, majú ambíciu stať sa jedným z logistických centier Európy, a v dosiahnutí tohto cieľa, čo bude možné iba s medzinárodnou spoluprácou, bude mať aj Borsodská župa množstvo úloh. Na margo trianonskej mierovej zmluvy Trebuľa poznamenal, že vstupom do schengenského priestoru za rok sa štátne hranice medzi SR a Maďarskom stanú už iba spomienkou, a dnešné deti budú poznať udalosti z roku 1920 iba z kníh dejepisu.
Plánované prevzatie letiska Budapešť-Ferihegy nemeckým stavebných koncernom Hochtief narazilo na prekážku. Hochtief musí podľa maďarského ministerstva financií prevziať tie zmluvné záväzky, s ktorými pri prevzatí 75-% podielu letiska v minulom roku súhlasil španielsko-britský letecký prepravca BAA. Prepravca pri kúpe letiska prisľúbil, že zrenovuje jeden z terminálov a postaví nové logistické centrum. Hochtief záväzky, ktoré do roku 2011 predstavujú investície vo výške 65 miliárd HUF, v prepočte 8,7 miliardy SKK, odmieta prevziať. Nemecký koncern okrem toho už označil kúpnu cenu 465 miliárd HUF, ktorú zaplatila spoločnosť BAA, za príliš vysokú. BAA sľúbené investície doteraz nezrealizovala. Hochtief tak tlačí na maďarskú vládu, aby výšku záväzkov znížila. To však kabinet odmieta. Je tak otázne, či sú Nemci ochotní pri týchto podmienkach o kúpe budapeštianskeho letiska ďalej rokovať. Pri predaji letiska je BAA v časovej tiesni, pretože by podľa privatizačnej zmluvy musela pri neuskutočnení investícii zaplatiť vzniknuté miliardové škody. Prevzatie letiska nemeckým Hochtiefom Európska komisia (EK) odsúhlasila v decembri minulého roka.
Inflácia v Maďarsku môže v tomto roku dosiahnuť 9 až 10 % v dôsledku zvyšovania daní a zníženia dotácií cien energií, ktoré boli zavedené minulý rok. V piatok o tom informoval Zsigmond Járai, odchádzajúci guvernér centrálnej banky Maďarska. „Podľa toho ako to vidíme my, môže priemerná ročná inflácia tento rok predstavovať 7 % a viac, v budúcom roku však môže spomaliť pod úroveň 4 %,” dodal Járai. Priemerný rast spotrebiteľských cien v Maďarsku predstavoval minulý rok 3,9 %. Tohtotýždňové údaje ukázali, že v januári inflácia stúpla medziročne na 7,8 %. Járai, ktorého funkčné obdobie skončí budúci mesiac, takisto povedal, že očakávania trhu ohľadom zavedenia spoločnej európskej meny v Maďarsku v rokoch 2013 až 2014 boli „príliš optimistické”.
Maďarská vláda čelí hrozbe sérii štrajkov pre nespokojnosť so situáciou v oblasti platov, zdravotnej starostlivosti a s rastom cien. Spôsobili to opatrenia na zníženie obrovského rozpočtového deficitu. Pracovníci železníc vo štvrtok odložili hodinový štrajk, pôvodne plánovaný na piatok, keďže rokovania s vládou pokračujú. Železničiari nesúhlasia s uzatvorením troch nemocníc v správe železničnej spoločnosti. Zamestnanci elektroenergetického sektora tiež plánujú krátkodobo protestovať na budúci týždeň. Protest bude zameraný proti zrušeniu zamestnaneckých výhod, neočakáva sa však prerušenie dodávok energie. Vo verejnom sektore pripravuje päť odborových organizácií štrajk na národnej úrovni na 21. februára. Odbory sa rozhodli protestovať potom, čo sa nedohodli s vládou na raste platov pre 800-tisíc zamestnancov verejnej správy. Odbory požadovali nárast platov v roku 2007 o 6,75 percenta. Vláda navrhovala ponechať platy na súčasnej úrovni, aby tak docielila zníženie rozpočtového deficitu o 10 percent, teraz navrhuje 5,5-percentné zvýšenie. Štrajk sa neuskutoční, ak sa predstavitelia piatich odborových zväzov verejného sektora a vláda dohodnú na kompromise. Väčšina analytikov sa však domnieva, že protestné akcie neprekazia plány na zníženie rozpočtového deficitu, ktorý bol najvyšší v únii. Inflácia v decembri dosiahla 6,5 percenta, čo predstavuje takmer dvakrát vyššiu úroveň ako v decembri pred rokom. Vo februári alebo marci tohto roka sa očakáva až 8,7-percentná inflácia.
Maďarská vláda čelí hrozbe sérii štrajkov pre nespokojnosť so situáciou v oblasti platov, zdravotnej starostlivosti a s rastom cien, čo spôsobili opatrenia na zníženie obrovského rozpočtového deficitu krajiny. Protestné akcie prichádzajú po minuloročných pouličných demonštráciách, kedy občania žiadali rezignáciu premiéra Ferenca Gyurcsánya po zverejnení nahrávky, na ktorej pripustil, že verejnosť klamal o stave štátneho rozpočtu, aby vyhral aprílové voľby. Pracovníci železníc vo štvrtok odložili hodinový štrajk, pôvodne plánovaný na piatok, keďže rokovania s vládou pokračujú. Železničiari nesúhlasia s uzatvorením troch nemocníc v správe železničnej spoločnosti. Zamestnanci elektroenergetického sektoru tiež plánujú krátkodobo protestovať budúci týždeň. Protest bude zameraný proti zrušeniu zamestnaneckých výhod, neočakáva sa však prerušenie dodávok energie. Vo verejnom sektore pripravuje päť odborových organizácií štrajk na národnej úrovni na 21. februára. Odbory sa rozhodli protestovať po tom, ako sa nedohodli s vládou na raste platov pre 800 tis. zamestnancov verejnej správy vrátane učiteľov, zdravotných sestier a lekárov. Odbory požadovali nárast platov v roku 2007 o 6,75 %. Vláda, pôvodne navrhovala ponechať platy na súčasnej úrovni, aby tak docielila zníženie rozpočtového deficitu o 10 %, teraz navrhuje 5,5-percentné zvýšenie. Štrajk sa neuskutoční, ak sa predstavitelia piatich odborových zväzov verejného sektora a vláda dohodnú na spoločnom kompromise. Väčšina analytikov sa však domnieva, že protestné akcie neprekazia plány na zníženie rozpočtového deficitu krajiny, ktorý bol najvyšší v pomere k hrubému domácemu produktu v Európskej únii. Inflácia v decembri dosiahla 6,5 %, čo predstavuje takmer dvakrát vyššiu úroveň, ako v decembri pred rokom a očakáva sa až 8,7-percentná inflácia vo februári, alebo marci tohto roka.
Maďarská vláda plánom na zníženie počtu nemocníc vyprovokovala železničiarov v krajine k hrozbe štrajku. Hodinová výstraha mala zaznieť už dnes. Na štvrtkových rokovaniach sa však zrodila predbežná dohoda, takže do 25. februára sa štrajkovať nebude. Pôvodne vláda napriek tlaku železničiarov nechcela zmeniť taký dôležitý prvok reformy zdravotníctva, ako je zníženie počtu a spájanie nemocníc, resp. zmena ich profilu. Vyplynulo to z vyhlásení ministra zdravotníctva Lajosa Molnára a jeho štátnej tajomníčky Agnes Horváthovej, na ktorých sa sústreďuje v poslednom čase najostrejšia paľba zo všetkých strán. Prípad železničiarov a ich nemocníc je však špeciálny, myslia si to aspoň samotní železničiari a ich odbory. Fakt je, že keď tieto nemocnice stavali, prispeli takzvanými „tehlovými lístkami” aj pracovníci dráh, čiže tieto zdravotnícke ustanovizne považujú za „svoje”, čo však nateraz už nie je pravda, lebo na ich fungovanie prispievajú cez štátny rozpočet a zdravotnú pokladňu všetci daňoví poplatníci. Aj námestník ombudsmana na ochranu občianskych práv Albert Takács vyvracia nárok kohokoľvek na získané právo mať svoju nemocnicu - podstatné je, či sa nenaštrbí právo na zdravie. Z hľadiska spravodlivosti oveľa viac obstojí argument, že budínska železničiarska nemocnica patrí medzi desať najlepších v Maďarsku, jej využitie je vyše 90-percentné, funguje dobre, neprodukuje nijakú stratu, rozpočet má vyrovnaný. Predsa ju chcú zrušiť a rovnaký osud má postihnúť podobnú nemocnicu v meste Szolnok, pričom ďalšiu veľkú kliniku v Pešti (tu šéfoval donedávna súčasný minister L. Molnár) chcú spojiť s dvoma inými nemocnicami. Keby ustúpili železničiarom, mohla by sa spustiť lavína. Sotva kto má väčšiu „nátlakovú silu”, ako železničiari a ich odbory. Aj teraz siahli po osvedčenej zbrani - a vláda ustúpila. Dočasne sa zastavilo rušenie a spájanie železničiarskych nemocníc, odbory zase zrušili štrajk - aj piatkový varovný i utorkový ostrý. Do 25. februára sa bude rokovať, ak sa však nenájde dohoda, hrozba štrajku sa obnoví.
Hodinový štrajk na maďarských železniciach ohlásený na dnešné ráno zrušili - rokovania pokračujú do 25. februára a v prípade neúspechu sa vlaky zastavia. Železničiarske odbory ohlásili štrajk na protest proti tomu, že v rámci reformy zdravotníctva mieni vláda zrušiť tri železničiarske nemocnice, respektíve ich spojiť a zmeniť ich profil. Odbory sa odvolávajú na špeciálne postavenie pracovníkov tohto rezortu, no vláda sa zdala byť neoblomná. Štrajková zbraň sa však ukázala byť účinná - aspoň dočasne. Po včerajších celodenných rokovaniach sa na večer podarilo dosiahnuť istý kompromis, podľa ktorého do 25. februára vláda nerozhodne o zrušení nemocníc, a dovtedy ani železničiari nebudú štrajkovať. Dnes ráno teda medzi ôsmou a deviatou hodinou nebude žiadny varovný štrajk a, logicky, odpadne aj ostrý a neobmedzený štrajk avizovaný od budúceho utorka. Je to však mier dočasný, ak sa do stanoveného termínu nedosiahne dohoda podľa chuti železničiarov, vlaky sa v Maďarsku zastavia.
Vzhľadom na to, že v súvislosti s riešením otázok okolo Kosova sa dostávajú do popredia autonómia a kolektívne práva, je pochopiteľné, že v niektorých krajinách to vyvoláva citlivé reakcie - mieni šéfka maďarskej diplomacie Kinga Gönczová, a medzi tieto krajiny zaraďuje aj Slovensko. Ministerka Gönczová na dnešnej medzinárodnej tlačovej konferencii informovala o maďarskom postoji ku Kosovu, ktorý v liste európskym lídrom zhrnul premiér Gyurcsány. Podľa toho teda kosovské riešenie musí priniesť stabilitu v celom regióne, vyžaduje si naďalej medzinárodnú podporu, stanoviť treba rozumný časový rámec, samozrejme potrebná bude rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN, pričom práva menšinových spoločenstiev musia byť zdôrazňované a v neposlednom rade treba zaručiť pre Srbsko európsku perspektívu. Maďarská diplomacia chápe, že pri hodnotení Ahtisaariho plánu hrajú v niektorých krajinách úlohu aj vnútropolitické hľadiská. Na moju otázku sem zaradila Kinga Gönczová aj Slovensko: „Vzhľadom na to, že sa kladie veľký dôraz na kolektívne práva a autonómiu, je jasné, že to vyvoláva emotívne reakcie v tých krajinách, kde problematika menšinovej autonómie je citlivou vnútropolitickou otázkou. Z tohto hľadiska nie je prekvapujúce, že okrem iných aj Slovensko patrilo medzi tieto krajiny.“ Vnútropolitické hľadiská a riešenie kosovského problému však bude potrebné od seba oddeliť - mieni maďarská ministerka, ktorá ešte dodáva: „Pravdepodobne za nedá obísť, že keď tu, v srdci Európy má jedno spoločenstvo takéto autonómne práva, aby sa to z času na čas nenadhadzovalo na rôznych rokovaniach ako jestvujúca forma.“
Vojvodinskí Maďari majú obavy z vlny desaťtisícov srbských prisťahovalcov z Kosova po konečnom rozhodnutí o budúcnosti juhosrbskej provincie. Predseda Zväzu vojvodinských Maďarov (SVM) József Kasza tiež povedal, že ako Maďar chápe „traumu” Srbov kvôli strate Kosova, keďže Maďarsko v dôsledku mierovej dohody z Trianonu po prvej svetovej vojne prišlo o tretinu svojho územia. V Maďarsku je táto trauma stále živá a „odstrániť ju môže len Európska únia bez hraníc,” uviedol. Podľa Kaszu je presťahovaním kosovských Srbov do Vojvodiny by sa zmenila etnická štruktúra oblasti a ešte viac znížil podiel menšín na populácii severosrbského regiónu. To by znamenalo koniec multietnického charakteru Vojvodiny, zdôraznil Kasza, citovaný dnešnými maďarskými médiami. SVM preto trvá na tom, že „nikto nemôže opäť zmeniť demografické proporcie”. Na základe iniciatívy SVM minulý rok do novej srbskej ústavy zaradili príslušnú klauzulu. Vo Vojvodine žije aj početná slovenská menšina. Kasza pripomenul, že národnostné skupiny vo Vojvodine nenesú „žiadnu vinu” na situácii v Kosove. Tento „problému” musia preto vyriešiť lídri Srbska a srbskú ľud. Kasza pripomenul, že srbskom navrhovaná plná autonómia pre Kosovo by mohla slúžiť ako príklad pre sebaurčenie oblastí obývaných Maďarmi.
Problém Kosova je podľa predsedu zahraničného výboru parlamentu Borisa Zalu (Smer-SD) pre Slovensko vážnou zahraničnopolitickou dilemou. Obáva sa, že úplná nezávislosť tejto juhosrbskej provincie by na Balkáne mohla vyprovokovať národnostné spory s potenciálom prenosu do ďalších krajín nevynímajúc Slovensko, kde žije početná maďarská menšina. „Určitá tendencia k separatizmu by sa mohla na základe kosovského modelu presadzovať aj u nás,” skonštatoval Zala v dnešnej diskusnej relácii SRo Sobotné dialógy. Poslanec SDKÚ-DS Eduard Kukan je presvedčený, že Slovensko, ktoré vo februári predsedá Bezpečnostnej rade Organizácie spojených národov (BR OSN) by agendu Kosova dokázalo zvládnuť, ak by sa ocitla na programe dňa. Hlavným zámerom krajín angažujúcich sa v riešení problematiky Kosova musí byť podľa Kukana zachovanie stability na Balkáne. Srbi ani Albánci s riešením nebudú spokojní, pre medzinárodné spoločenstvo je podstatné, aby s dosiahnutým kompromisom „vedeli žiť”, povedal.
Slovenskí a rakúski komunisti pomôžu maďarskej Robotníckej strane pri presadzovaní povolenia používať zakázanú červenú hviezdu. Informoval o tom dnes v Budapešti predseda Robotníckej strany 2006 János Fratanolo. „Zákon aplikovaný v Maďarsku je diskriminačný, porušuje základné ľudské právo na slobodu slova. Obmedzuje v prvom rade marxistické a komunistické strany,“ konštatoval Fratanolo, ktorý vyjadril nádej, že medzinárodná spolupráca môže urýchliť uvoľnenie súčasného zákazu. Maďarský predseda nevylúčil, že v blízkosti spoločných rakúsko-slovensko-maďarských hraníc usporiadajú protestné akcie, ktorými by vyjadrili svoj nesúhlas so zákazom používania symbolu medzinárodného robotníckeho hnutia. Predseda štajerskej organizácie Rakúskej komunistickej strany (KPÖ) Franz Stephan Parteder pred novinármi v maďarskej metropole vyjadril názor, že je nepochopiteľné, ako môžu v jednej z členských krajín Európskej únie (EÚ) zakazovať používanie tohto symbolu. Ako pripomenul, KPÖ vo svojich kampaniach kladie veľký dôraz na to, aby presvedčila voličov, že nemajú dôvod obávať sa komunistov. Rakúsky politik vyjadril solidaritu so snahou maďarskej Robotníckej strany 2006, podobne urobil aj prítomný delegát ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska András Prágay. Päťcípa červená hviezda je v Maďarsku zakázaným symbolom diktatúry, povstalci v revolúcii v roku 1956 nenávidený symbol už v prvých dňoch revolúcie odstránili. Podobne sa stalo aj na konci socialistického režimu v rokoch 1989-1990.
Štyristotisíceho návštevníka výstavy diel holandského impresionistického maliara Vincenta van Gogha privítali cez víkend v budapeštianskom Múzeu krásneho umenia. Pre veľký záujem verejnosti sa múzeu podarilo dosiahnuť, aby namiesto pôvodného termínu do 20. marca mohla byť expozícia v Budapešti až do 1. apríla. Doterajší rekord v návštevnosti v Múzeu krásneho umenia zaznamenali pri výstave Monet a jeho priatelia, ktorú na prelome rokov 2003/2004 videlo zhruba 250 000 návštevníkov.
Veľkolepú výstavu diel van Gogha v Múzeu krásneho umenia v Budapešti predĺžili do 1. apríla. Vedenie múzea muselo získať súhlas viac ako tridsiatich významných múzeí, galérií ako i súkromných zberateľov z celého sveta, ktorí zapožičali niektoré diela van Gogha. Na výstave sú prezentované jedinečné exponáty z múzeí z Paríža, Washingtonu, z New Yorku, ako i z múzea van Gogha v Amsterdame. Unikátnu výstavu otvorili vlani na začiatku decembra pri príležitosti stého jubilea založenia najvýznamnejšieho maďarského múzea. Návštevníci výstavy si môžu prezrieť osemdesiat diel z najrôznejších období tvorby geniálneho holandského maliara, ktorý zomrel ako 37-ročný. Je vystavený aj jeho azda najznámejší obraz Slnečnice (na snímke). Milovníci výtvarného umenia si môžu prezrieť aj ďalších sedemdesiat obrazov, grafík a reprodukcií od významných svetových maliarov, okrem iného aj Rembrandta a Delacroixa, ktorí mali veľký vplyv na umenie van Gogha. O unikátnu výstavu v Budapešti bol nevídaný záujem, do konca februára si ju pozrelo 300 000 návštevníkov.
Pôvodné očakávania sa potvrdzujú zatiaľ do bodky. Výstava o geniálnom holandskom maliarovi Vincentovi van Goghovi (1853 - 1890) v budapeštianskom Múzeu krásnych umení (Szépművészeti Múzeum) priťahuje nezvyčajne veľký záujem. Už po dvoch mesiacoch od svojho otvorenia začiatkom decembra na záver celoročných osláv storočnice známej kultúrnej inštitúcie na Námestí hrdinov výstavu navštívilo viac ako dvestotisíc zvedavcov a milovníkov výtvarného umenia. A to pritom vstúpila iba do druhej polovice svojho trvania určeného do 20. marca. Riaditeľ Múzea krásnych umení László Baán predpokladá, že výstava 77 malieb, kresieb a grafík od van Gogha z viac ako štyridsiatich zahraničných zbierok, doplnených o diela z vlastného fondu, bude najúspešnejšia v histórii inštitúcie. Podľa všetkého počet návštevníkov, ktorí sa prídu pozrieť na známe i menej známe ukážky z tvorby maliara, známeho aj tým, že si odrezal ucho, môže dosiahnuť až pol milióna. Celkový návštevnícky rekord v krajine však v každom prípade padne. Veď od roku 1990 drží dosiaľ celkový primát výstava domáceho maliara Mihálya Munkácsyho z predvlaňajška v Maďarskej národnej galérii s 350-tisíc návštevníkmi. Medzi najznámejšie obrazy van Gogha na výstave patrí jeden z jeho najvydarenejších portrétov Žena z Arles: Madame Ginoux. Namaľoval ho v roku 1890 iba niekoľko mesiacov pred smrťou. Poistka iba tohto jediného obrazu stojí 8,5 miliardy forintov (1,2 miliardy korún). Výstava je inak na domáce pomery absolútne najdrahšia, keďže je poistená na závratných 150 miliárd forintov (skoro 21 miliárd korún). Iba samotná organizácia vyšla na 420 miliónov forintov (58 miliónov korún), z čoho štvrtinu pohltili mimoriadne bezpečnostné opatrenia.
Vernisáž výstavy fotografií maďarského autora Ivána Bendu s názvom Jeruzalem sa uskutoční 6. februára v nitrianskej synagóge. Výstavu organizuje mesto Nitra a Kultúrny inštitút Maďarskej republiky. Ako už napovedá názov, fotografie zachytávajú „sväté mesto“ Jeruzalem. Výstava potrvá do 28. februára. Iván Benda precestoval ako hudobník celú Európu. Od osemdesiatych rokov sa venoval reklamnej fotografii. Dnes sa zaoberá portrétmi a fotografovaním predmetov, výrobkov, módy. Jeho zábery zo života možno nájsť na staniciach metra a v predajniach benzínových čerpadiel. Od roku 1993 fotografuje pre Zjazdové centrum v Budapešti významné spoločenské a kultúrne udalosti a koncerty. Benda hľadá vo svojej tvorbe sakrálne elementy nášho každodenného života, pravdu, ktorá sa zhoduje so skutočnosťou viery.
Maďarská obec Hejce sa stala známou po vlaňajšej leteckej katastrofe. Na kopci Borsó vtedy 19. januára zahynulo 42 vojakov, vracajúcich sa z misie v Kosove. Málokto však vie, že počas druhej svetovej vojny tam ukryli vzácny stredoveký hlavný oltár Dómu sv. Alžbety v Košiciach. „V roku 1941 boli Košice bombardované. Prvé bomby spadli prakticky len niekoľko metrov od Dómu sv. Alžbety. Bolo treba rýchle konať a tak stredoveké oltáre zabalili do debien a previezli do nenápadnej obce Hejce,” povedal historik umenia Gabriel Kladek. Celú udalosť pozná aj z rodinného rozprávania, prepravu totiž zabezpečoval jeho otec. Hejce neboli vybrané náhodne. Do vtedajšieho košického biskupského majetku totiž patril kaštieľ v tejto obci a práve v neprehľadných katakombách sídla ukryli vzácne košické umelecké diela. „Ideálne miesto to asi nebolo, už aj pre tie vlhkostné pomery,” povedal ČTK priamo na mieste Kladek. Košice boli v tých rokoch súčasťou Maďarska, zabezpečiť prevoz preto nebol problém. V tom čase na to využili koče ťahané koňmi. Vyše sto dební naplnených predmetmi z chrámu a zbierok Východoslovenského múzea ale pred vojnou neuniklo. V pivniciach ich objavili najprv rumunskí a neskôr sovietski vojaci. „Boli to takí moderní zlatokopi, pozlátené drevené ornamenty začali rozbíjať, len aby sa presvedčili, či nejde o pravé zlato,” opísal osud artefaktov Kladek. Väčšina debien ostala ale nepoškodená. Problematické sa napokon stalo vrátenie predmetov. Medzi ich úkryt a Košice sa totiž po vojne vrátila slovensko-maďarská hranica. „Predmety sa do Košíc dostali až na niekoľko pokusov. Niekoľkokrát boli vrátené z hraníc, inokedy chýbal benzín. Po ceste dokonca zmokli. Po prevezení ich rozložili priamo na podlahe v dóme, kde ležali niekoľko rokov,” vysvetlil Kladek. Až potom ich odborne zreštaurovali a v druhej polovici 50. rokov inštalovali na pôvodné miesta. Záhadou dodnes ostalo i samotné bombardovanie Košíc. Stále totiž nie je jasné, kto vlastne na mesto zaútočil. Tento útok na mesto bol však priamym podnetom na vstup Maďarska do vojny.
V Maďarsku sa vychýlila váha. Prieskumy verejnej mienky ukazujú prerušenie doterajšej tendencie, podľa ktorej vládni socialisti síce strácali podporu, ale opozičný Fidesz na tom nič nezískal. Agentúra Szonda Ipsos vykazuje teraz pol milióna voličov, ktorí od konca decembra z tábora váhavých prešli k Fideszu. Rozdiel medzi dvoma tábormi (33:55) ukazuje správnosť teórie šéfa Fideszu a expremiéra Viktora Orbána o „novej väčšine”. Zvrátiť tento vývoj sa podujíma premiér a jediný kandidát na post predsedu socialistickej strany na blížiacom sa zjazde Ferenc Gyurcsány s ešte väčšou vehemenciou, ako to robil doteraz. Minulý piatok zverejnil rozsiahlu štúdiu, v ktorej analyzoval uplynulého vyše pol druha desaťročia. Priznal isté chyby na svojej strane, no predovšetkým sa vyrútil na protivníka, ktorého obvinil z toho, že nedodržiava ani len demokratické minimum, navyše koketuje s extrémistami. S týmto pozadím vyznela trocha groteskne Gyurcsányova ponuka na dialóg s pravicou, čo politológ Gergely Karácsony kvalifikuje takto: „Je to humbug, ide iba o snahu upokojiť vlastný tábor, že my by sme rokovali, teda sme väčší frajeri ako pravičiari.” Túto akože podanú ruku si Orbán ani nevšimol. Namiesto toho pokračuje v zdrvujúcej kritike vládnej koalície v doterajšom duchu, a ako „červenú bodku” cituje nedávno zosnulého poeta: „Hoŕ sa z hlbín, kto je Maďar!” Orbán hrá evidentne na vyčkávanie, myslí si, že sa protivník uvarí vo vlastnej šťave sám. Pritom aj okolo predsedu Fideszu bolo mimoriadne horúco, keď sa objavili teórie o jeho možnej náhrade, presnejšie o tom, že v strane a okolo nej jestvuje skupina, ktorá ho chce odstaviť. Od týchto úvah a pre Orbána nepriaznivých diskusií odviedol pozornosť Gyurcsány so spomínanou slohovou prácou, čo napríklad renomovaný, antiorbánovsky zameraný analytik József Debreczeni považuje za veľkú chybu. Premiér sa však zastaviť nenechá. Chodí po krajine, vysvetľuje, argumentuje. Nerušia ho ani skupiny demonštrantov. No a tento týždeň je dennodenne hosťom večerného politického magazínu na súkromnej televíznej stanici ATV. V pondelok sa napríklad vytasil s tvrdením, že tajnú nahrávku s jeho prejavom z minulej jari (čo viedlo k jesenným nepokojom) urobil profesionál „zvonka”, dôkazy však neuviedol. Na každý deň „hrozienko”? Uvidí sa v piatok. Je však nesporné, že Gyurcsány sa odhodlal určovať témy verejných diskusií sám, darí sa mu, v médiách panuje on, čo však môže vyvolať opačný efekt, a tak mu urobiť medvediu službu. Je priskoro odpisovať kohokoľvek, do nasledujúcich volieb je ďaleko. Teraz by mohlo ísť skôr o prípravy na stranícke zjazdy. Gyurcsányova pozícia u socialistov sa zdá neotrasiteľná, do konca februára mu nič nehrozí. Aj Orbán šikovne mieša karty. A hoci je pokrok, že vôbec možno uvažovať o Fidesze bez neho, nič také sa zrejme nestane a do mája sa okolo neho určite znova zomknú rady. Scvrkla sa teda väčšina, ktorá len-len pomohla socialistom (a liberálom) k volebnému víťazstvu vlani v apríli -prešla k opozičnému Fideszu, z čoho však nevyplýva zatiaľ nič, len to, že táto väčšina je vrtkavá...
Na maďarskej politickej scéne sa od polovice januára objavujú dohady o tom, že osoby nespokojné s politikou predsedu FIDESZ - Maďarského občianskeho zväzu (FIDESZ) Viktora Orbána pripravujú založenie konkurenčnej pravicovej strany. V maďarskej komerčnej rozhlasovej stanici Klubrádió dnes Sebestyén Gorka, ktorý je v Maďarsku známy ako expert na bezpečnostnú politiku, informoval o tom, že ho kontaktovali viaceré osobnosti s návrhom, aby založili pravicovú stranu. Podľa jeho slov v rámci FIDESZ sú badateľné tri záujmové skupiny. Orbána podporuje bývalý šéf Ústredného daňového úradu (APEH) Lajos Simicska a jeho podnikateľský kruh. Na čele druhej skupiny stojí riaditeľka Domu teroru Mária Schmidtová, o ktorej v polovici januára napísal konzervatívny denník Magyar Nemzet, že organizuje založenie alternatívnej strany voči FIDESZ, ktorý považujú Schmidtovej priaznivci za neschopný víťazstva pod Orbánovým vedením. Podľa Gorku túto skupinu podporuje predseda inštitútu Századvég Alapítvány István Stumpf. Ako dodal, najslabším zoskupením v rámci FIDESZ je skupina okolo Zoltána Pokorniho, ktorý opustil vysokú politiku a teraz je starostom 12. budapeštianskeho obvodu. Podľa politológa Zoltána Kiszellya síce 10 osôb skutočne môže založiť stranu, pred prvou skutočnou skúškou - pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2009 - je to ale z finančných dôvodov iracionálne. Ide skôr o to, že pred májovým zjazdom FIDESZ, kde budú voliť vedenie zväzu, jednotlivé zoskupenia v rámci strany budú chcieť ukázať svoju silu. Kiszely preto nevylúčil, že podobných iniciatív na založenie pravicovej strany ešte pribudne.
Otvorenie spoločného kontaktného pracoviska slovenskej a maďarskej polície na hraničnom priechode Rajka hodnotí prezident Policajného zboru (PZ) Ján Packa kladne. „Značne to zrýchli policajnú spoluprácu na hraniciach a najmä v prihraničnej problematike,” povedal dnes po otvorení pracoviska prezident PZ pre agentúru SITA. Momentálne funguje systém medzinárodnej spolupráce pre výmenu požadovaných informácií cez Interpol alebo cez Europol. Policajti pôsobiaci na spoločnom kontaktnom pracovisku budú mať priamy prístup do potrebných národných policajných databáz a informačných systémov. Zároveň budú v priamom spojení s národnými policajnými orgánmi. „Výmena informácií niekedy trvá aj mesiac, ale teraz tento problém budeme môcť riešiť na spoločnom pracovisku, keď požadované informácie môžeme mať do dvoch hodín,” povedal Packa. Podobný názor na význam tohto pracoviska má aj štátny tajomník MV SR Jozef Buček. „Veľmi ma teší, že je to prvá vec v rámci schengenskej hranice, ktorú otváram ako štátny splnomocnenec,” povedal. Iniciatíva na vytvorenie prvého slovensko-maďarského policajného pracoviska vyšla z oboch strán. „Je to podmienka pobytu v schengenskom priestore, v ktorom štáty úzko spolupracujú a tento priestor si vyžaduje isté množstvo informácií o hraniciach,” povedal Packa. Toto kontaktné pracovisko je zároveň aj prvým slovensko-maďarským pracoviskom svojho druhu. „Momentálne je už v Európe 28 takýchto kontaktných policajných pracovísk, vrátane tohto nového,” informoval generál Packa. Z maďarskej strany sa budú na činnosti pracoviska podieľať aj orgány hraničnej stráže a colnej a finančnej stráže. Do konca apríla by mali vzniknúť dve ďalšie podobné pracoviská. „Bude to pracovisko Slovenské Ďarmoty - Balassagyarmat na slovenskej strane a pracovisko Slovenské Nové Mesto - Nové Mesto pod Šiatrom (Sátoraljaújhely) na maďarskej strane,” povedal Buček. Do 31. mája by podľa Bučeka malo vzniknúť aj podobné slovensko-poľské pracovisko v Trstenej. Podmienkou existencie tohto pracoviska bolo aj to, že slovenskí policajti budú ovládať maďarčinu a naopak, maďarskí sa dorozumejú po slovensky. „Komunikácia na pracovisku, odborná terminológia a aj dotazníky budú v oboch pracovných jazykoch, ktoré sú tak absolútne rovnocenné. Dorozumejú sa preto obe strany,” povedal Packa. Na spoločnom kontaktnom pracovisku bude v jednej miestnosti pracovník maďarskej polície, pracovník maďarskej hraničnej stráže a jeden pracovník slovenskej hraničnej polície.
Maďarsko predalo svoj 99,95-percentný podiel v leteckej spoločnosti Malév. Leteckú firmu získalo za 200 mil. maďarských forintov (HUF) maďarské konzorcium Airbridge podporované ruskou spoločnosťou KrasAir. Ako uviedla maďarská vládna privatizačná agentúra APV, Airbridge súhlasil, že preinvestuje v aerolíniách 50 mil. eur a do konca tohto roka zaplatí zo starého dlhu firmy sumu 13 mld. HUF. Išlo už o štvrtý pokus vlády za menej ako tri roky predať aerolinky Malév, ktoré uzavreli rok 2005 so stratou 1,27 mld. HUF. Investorov v predchádzajúcich kolách odradil dlh Malévu v objeme 32 mld. HUF a podmienka štátu, aby investor splatil tento dlh naraz. KrasAir, v ktorom Rusko vlastní 51-percentný podiel, je piatou najväčšou ruskou aerolinkou. V roku 2005 prepravila 1,8 mil. pasažierov. KrasAir je taktiež súčasťou AiRUnion, aliancie piatich ruských aerolínií, ktoré vlani prepravili spolu 4,8 mil. pasažierov.
Hydina dovezená z Maďarska bola s najväčšou pravdepodobnosťou zdrojom nákazy vtáčej chrípky na morčacej farme vo východnom Anglicku, oznámilo v piatok britské ministerstvo životného prostredia, výživy a záležitostí vidieka. Zhubný kmeň vtáčej chrípky H5N1, ktorý pred dvoma týždňami objavili v Holtone na najväčšej morčacej farme v Európe, je identický s kmeňom, ktorý napadol husi na juhu Maďarska, informoval Fred Landeg z ministerstva. Podľa neho úrady nikdy presne neurčia pôvod ochorenia. Najpravdepodobnejšiu zo všetkých hypotéz je však tá, že nákaza sa do krajiny dostala prostredníctvom dovezených výrobkov z Maďarska. Celý prípad naďalej vyšetrujú odborníci z Británie, Maďarska a Európskej únie. Maďarský minister poľnohospodárstva József Graf na tlačovej konferencii v Budapešti v piatok vyhlásil, že jeho krajina nie je pôvodcom nákazy. Podľa neho súčasné technologické postupy sú také bezpečné a kontrolované, že by bolo ťažké si to len predstaviť. Britské úrady potvrdili, že nemajú žiadne dôkazy o nelegálnom alebo nebezpečnom dovoze hydiny z Maďarska. Anglická farma doviezla minulý mesiac z Maďarska morčacie prsia z dvoch bitúnkov mimo ohrozenej zóny. Britská vláda v piatok oznámila, že ruší zákaz hydinárskych podujatí vrátane výstav a trhov a majiteľ anglickej farmy uviedol, že od soboty obnoví dovoz produktov z Maďarska.
Doteraz v štyroch maďarských župách izolovali vírus chrípky typu A, informoval dnes v Budapešti šéf epidemiologického oddelenia Štátnej zdravotnej služby (ÁNTSZ) Lajos Ócsai. Vírus, ktorý spôsobuje onemocnenia aj v iných krajinách Európy, izolovali na západe krajiny v župe Vas, na juhu v župách Baranya a Csongrád, ako aj na východe v župe Hajdú-Bihar. Žiadna z nich nehraničí so Slovenskom. U obvodných lekárov sa hlásilo doposiaľ s onemocnením podobným chrípke 22.000, ale podľa Ócsaiho očakávajú nárast počtu ochorení, celoštátna epidémia však nehrozí. Ako zdôraznil, aj vtáčia chrípka je prítomná v Maďarsku, kto je ale zaočkovaný, v jeho organizme sa vírus nevie rozmnožiť, a ani nový kmeň sa nedokáže vyvinúť.
Európska komisia (EK) dnes informovala, že maďarskí experti nezistili súvislosť medzi výskytom vírusu vtáčej chrípky H5N1 vo Veľkej Británii a v Maďarsku. Začiatkom mesiaca sa objavil vírus na farme v juhovýchodnom Anglicku, kde uhynulo 2 500 moriek. Len krátko predtým zaregistrovali vírus H5N1 aj v Maďarsku. Testy, ktoré sa urobili na farme v maďarskej Sage a v anglickom Suffolku, potvrdili, že kmene H5N1 sú takmer rovnaké. Maďarské úrady od začiatku odmietali súvislosť medzi ohniskom vtáčej chrípky v oboch krajinách. Ako dnes Budapešť informovala komisiu a britské úrady, maďarskí experti nenašli žiadne dôkazy toho, že by sa hydina z okolia ohniska nákazy dala utratiť na bitúnkoch, z ktorých sa uskutočňoval export do Británie. Mäso z maďarských bitúnkov nemôže byť preto príčinou nákazy na anglickej farme, pretože od novembra 2006 sa neposlala na bitúnky žiadna hydina zo zóny dohľadu, vytvorenej okolo ohniska nákazy. Veterinárni experti naďalej skúmajú iné možné spôsoby, akými sa mohla dostať nákaza z Maďarska do Británie. Britské úrady však vidia priamu súvislosť medzi oboma prípadmi a dnes oznámili, že najpravdepodobnejším spôsobom nákazy bol prenos z hydiny na hydinu, keďže kmene sú v podstate rovnaké.
Na juhu Maďarska, kde sa objavili ďalšie prípady vtáčej chrípky, nie sú potrebné iné opatrenia, ako v oblasti, kde sa vírus vyskytol minulý týždeň. Ako sa mohla objaviť vtáčia chrípka na farme, kde chovali štvortýždňové husi v izolovaných podmienkach? Nad tým uvažujú odborníci po víkende, keď na farme pri obci Derekegyház severne od Segedína, museli zlikvidovať takmer 10 tisíc kusov husí. Za pravdepodobnú považujú verziu, že chorobu medzi hydinu zavliekli bažanty. Na farme, kde sa vyskytla vtáčia chrípka minulý týždeň, označili za nositeľov vírusu divé kačice. V tomto prípade už anglické referenčné laboratórium potvrdilo, že ide o typ H5N1, a keďže nové ohnisko je blízko, v desaťkilometrovom okruhu, je tiež pravdepodobné, že je to vírus, ktorý by mohol ohroziť aj človeka. Maďarské úrady zaviedli už pred týždňom v celej oblasti prísne kontrolné opatrenia v zmysle pravidiel Európskej únie.
Už niekoľko rokov je na programe rokovaní slovenských a maďarských agrárnikov téma tokajskej oblasti. Aj na dnešnom stretnutí ministrov pôdohospodárstva Józsefa Gráfa a Miroslava Jureňu v Budapešti táto otázka dominovala. Rozhodovanie o tom, čo je tokajské víno, ponechávajú ministri expertom. Tokaj a tokajské víno je našim spoločným, dalo by sa povedať: výlučným majetkom, veď Taliani i Francúzi by mali prestať do apríla vyrábať a dávať na trh vína s podobným názvom, no a Slovensko a Maďarsko by mali pritlačiť pomocou Európskej únie aj na falšovateľov z Ukrajiny. Hovorí minister József Gráf: „Určili sme isté tempo, k slovu by sa mali dostať opäť expertné skupiny. Samotní výrobcovia by mali určiť tokajské pravidlá, veď ide o jednu z najhodnotnejších vinárskych oblastí na svete. Výrobcovia by sa sami mali postarať o to, aby sa nerozriedila ani tokajská oblasť, ani tokajské víno. Slovom: musia určiť, čo je to tokajské víno, a na oboch stranách to musia aj dokonale dodržiavať.“
Európska komisia (EK) sa bude zaoberať protestom, ktorý podalo Slovensko proti žiadosti Poľska o uznanie oštiepka ako tradičného poľského výrobku. Potvrdil to dnes hovorca komisárky pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Michael Mann. Podľa jeho slov existuje od zverejnenia žiadosti o chránené označenie pôvodu 6-mesačná lehota na podanie námietok. EK čaká do konca tohto obdobia a potom námietky analyzuje. V prípade poľskej žiadosti o uznanie oštiepka ako poľského výrobku termín pre podanie protestu vypršal v piatok o polnoci. Mann potvrdil, že Slovensko zaslalo do tohto termínu sťažnosť. „Dostali sme protest od Slovenska, teraz ho prekladáme a potom to budeme analyzovať. Ak dospeje k záveru, že námietka je akceptovateľná, budú mať Poľsko a Slovensko 6 mesiacov na konzultácie a dosiahnutie dohody. Ak sa tak v priebehu šiestich mesiacov nestane, rozhodne my,” povedal Mann. Podobný spor riešilo Slovensko s Maďarskom v súvislosti s tokajským vínom. V roku 2004 obe strany po dlhoročnom konflikte napokon dospeli k dohode v otázke výroby tokajského vína na ich územiach, na základe ktorej sa zaviazali zosúladiť výrobné postupy, kontrolu, označovanie a kritériá kvality s cieľom umožniť geografickú ochranu značky Tokaj.
Klobásová vojna - takto kvalifikujú maďarské i rumunské médiá to, čo vypuklo na hraničných priechodoch medzi oboma krajinami. Hoci maďarské orgány nemajú po vstupe Rumunska do únie právo kontrolovať batožinový priestor rumunských áut, len námatkovo a vo vnútrozemí, predsa sa stávajú sporné prípady priamo na hraniciach. Maďarská strana tvrdí, že chce odhaliť pašerákov cigariet a alkoholu, no Rumuni to vnímajú ako zbytočné obťažovanie, čo sa už medzi dvoma členmi Európskej únie akosi nenosí. Na úvod prosím o vašu trpezlivosť, nasleduje citát, potom poviem, odkiaľ a prečo. „Postavy tejto antihry sa rozprávajú ako automaty s ľudskou podobou, hovoria texty naprogramované do mozgu z akejsi jazykovej príručky. Zrazu sa niečo v tejto mašine pokazí a dialóg zodpovedá iba gramatike, nie však základným požiadavkám konverzácie. Porucha je stále vážnejšia, a tak rozhovor je stále absurdnejší...“ Vybral som ho z recenzie o Plešivej speváčke - je to hra dramatika rumunského pôvodu Eugena Ionesca, ktorý vypestoval absurdné divadlo na úroveň Samuela Becketa. Z nášho hľadiska však majú význam slová „rumunský“ a „absurdný“, k tomu ešte dodáme „maďarský“. Už dlhé týždne píšu rumunské noviny o tom, že na maďarských hraniciach Rumunov doslova molestujú, robia im neodôvodnené kontroly, zhabú im klobásu a šunku, ktorú mali na cestu, obťažujú ich, pričom už na to ani právo nemajú, veď - keby to neboli postrehli - Rumunsko je od 1. januára tiež členom Európskej únie. Maďarská strana to sústavne dementovala a tak sa investigatívni žurnalisti z bukurešťského denníka Romania Libera (Slobodné Rumunsko) vybrali na miesto činu a urobili tajné nahrávky so skrytou kamerou. Do Maďarska prešli päť razy a vždy mali inú skúsenosť: raz ich nepustili do krajiny, lebo na čelnom skle auta mali prasklinu, potom ich prezerali len tak, hľadali cigarety či alkohol, a kus šunky a klobásy si maďarský orgán nevšímal, pri ďalšom pokuse však vôbec nepúšťali Rumunov pre mäsové výrobky v batožinovom priestore, no a stalo sa aj to, že by ich pustili, keby mali povolenie maďarského oficiálneho veterinára či hygienika... Takže to predsa bola pravda, no maďarskí hovorcovia to stále dementujú. „S poškodeným motorovým vozidlom nemožno prekročiť hranice Maďarska... môže byť príčinou nehody, zakazujú to aj pravidlá cestnej premávky“ - konštatuje šéf komunikácie pohraničnej stráže Zoltán Tímár a dodáva, že okrem toho možno predísť medzinárodnoprávnym sporom, keď takéto auto nepustia do krajiny. A ako je to s mäsovými výrobkami? „Mäsové výrobky nemožno preniesť z Rumunska na územie Maďarska. Tento zákaz však nenariadila pohraničná stráž, ale veterinárna správa, ktorá nás požiadala, aby sme hneď nahlásili, keď nájdeme u niekoho bravčové mäso. Veterinár potom skontroluje pôvod a stav tohto mäsa a až potom zakáže či povolí jeho dovoz do Maďarska.“ Nnno, a teraz už nastupuje „ionescovský efekt“. Auto s drobnou prasklinou na čelnom skle po náraze kamienka musí byť odstavené, no pasažier môže pokračovať v ceste. Čiže Rumun, ktorý má namierené za prácou, povedzme do Španielska, môže ísť pešo, na vlak či stopom! Je to jeho slobodné rozhodnutie! A keď si zobral na cestu kus klobásy a šunky, aby neumrel počas dlhej cesty od hladu, musí to oznámiť a počkať, kým nepríde veterinár a nepreskúma, či mäso nie je nakazené prasačím morom. Mimochodom ten veterinár už nesedí na hraničnom priechode, ale v najbližšom meste, a na to nejestvujú predpisy, za aký časový limit musí dokvitnúť na hranicu a vykonať kontrolu... Moje podozrenie sa zhoduje s názorom kolegov z denníka Romania Libera: je urážlivé, ako sa správajú k rumunským turistom na maďarských hraniciach. Právom sa cítia byť div nie perzekvovaní, čo by mohlo prameniť zo starého pocitu nadradenosti. Takéto stopy možno objaviť aj v maďarských vtipoch, v ktorých Rumuni vystupujú ako chudáci a zlodeji. Napríklad: Čo je to, keď dieťa kradne? - Mánia. - A keď dospelý kradne? - Kleptománia. - A keď kradne celá krajina? - „Románia“... Alebo: aká je rumunská paradajková polievka? - Voda v červenom tanieri... Či ešte jedena hádanka: Vyhodíš nič, padne ti klobása, čo je to? - Rumunská ľudová rozprávka. „Kolbász mňam-mňam-mňam“ - to je maďarský pohraničník, ako ho nahrali rumunskí kolegovia. Odporúča klobásu „mňam-mňam“, čiže zjesť na mieste. Hovorím - ani slávny Eugen Ionesco by nebol vymyslel lepšiu scénu!
Oživovanie tradícií je cieľom Šiškového festivalu, ktorý usporiada 17. februára slovenská samospráva v Mlynkoch v spolupráci so Združením a regionálnym kultúrnym strediskom pilíšskych Slovákov. Podujatie regionálneho rázu sa začne slávnostnou svätou omšou a bude pokračovať prehliadkou slovenských pilíšskych ľudových zvykov spojených s fašiangami a vyprevádzaním zimy. Kultúrny program zameraný na ľudové tradície odštartuje vo vykurovanom stane na nádvorí mlynskej školy. Na festivale odznejú aj koncerty pre deti a mládež, súčasťou podujatia bude tanečná škola a fašiangová veselica. V dome hier si malí návštevníci môžu zhotovovať maškary a pliesť košíky. Jednou z atrakcií bude súťaž v pečení a konzumovaní šišiek, udelenie ceny za najväčšiu a najchutnejšiu šišku a veľa ďalších prekvapení. O podujatí informoval internetový server Slovákov v Maďarsku www.luno.hu.
Od 1. 2. 2007 vysílatel Magyar Rádió ze svých pořadů pro národnostní menšiny v Maďarsku vytvořil celoplošný čtvrtý program (MR4) a zároveň výrazně rozšířil jejich dřívější vysílací čas. Vysílat se bude v době od 8.00 hod. do 20.00 hod. na vlastní středovlnné frekvenci 1188 kHz, která byla při této příležitosti opět uvedena do provozu, a také na kmitočtu 873 kHz, který byl dosud využíván pro regionální program. Navíc se program vysílá v maďarském digitálním paketu na družici Hotbird (frq. 12,149 GHz). K dispozici je také tzv. livestream v internetové nabídce vysílatele Magyar Rádió.