Február (II.) 2007 ● Zo slovenskej tlače
Opozičné Maďarské demokratické fórum (MDF) by volilo v prípade terajších parlamentných volieb sedem percent voličov. Podobnú podporu zaznamenal menší opozičný subjekt naposledy v roku 1996. Vyplýva to z výsledkov prieskumu verejnej mienky maďarského inštitútu Szonda Ipsos, podľa ktorých sa znížil rozdiel referencií medzi opozičným FIDESZ Maďarský občiansky zväz (FIDESZ) a vládnou Maďarskou socialistickou stranou (MSZP). MSZP má už niekoľko mesiacov stálu voličskú základňu, počet sympatizantov FIDESZ sa priebežne mení v rozsahu päť percent. Januárový rozdiel 13 percent v prospech FIDESZ sa v tomto mesiaci znížil o tri percentá, opozičnú stranu by vo februári volilo 22 percent, socialistov zas 32 percent respondentov. Pozitívnym smerom sa po jesennej najnižšej podpore pohol aj koaličný Zväz slobodných demokratov (SZDSZ), vo februári by liberálov volili tri percentá voličov.
Vlani kúpilo v Maďarsku nehnuteľnosti 5670 cudzích štátnych občanov, čo je o jeden a pol percenta viac, ako v roku 2005. Konštatuje to dnešné vydanie maďarského konzervatívneho denníka Magyar Nemzet. Tri štvrtiny z nehnuteľností sú byty a rodinné domy. Najviac nehnuteľností kúpili v Budapešti, po ktorej nasleduje na juhu od Balatonu Somogyská župa a juhomaďarská Báčsko-Kiškunská župa. Najviac záujemcov prichádza z Nemecka - ich podiel síce klesol zo 40 percent pred niekoľkými rokmi na terajších 20 percent - na druhom mieste sú rumunskí občania a treťou najpočetnejšou klientelou na maďarskou trhu s nehnuteľnosťami sú s 10 percentami Íri, ktorí nakupujú takmer výhradne v maďarskej metropole. O počte slovenských občanov nakupujúcich nehnuteľnosti v Maďarsku sa článok nezmieňuje, iné zdroje však uvádzajú, že vlani sa vyše 70 rodín prisťahovalo do Rajky neďaleko od Bratislavy, ktorá láka čoraz viac Slovákov s nízkymi cenami pozemkov a rodinných domov, a o ktorú mali dovtedy záujem iba rakúski klienti.
V Maďarsku vlani vydali 54 721 pracovných povolení cudzím štátnym príslušníkom, z toho 2 216 bolo na sezónne práce. Zo Slovenska sa na maďarskom pracovnom trhu zaregistrovalo 15 300 slovenských občanov. Informoval o tom v Budapešti Úrad zamestnávania a sociálnych vecí. Občania členských krajín Európskej únie (EÚ) majú iba registračnú povinnosť. Na základe tejto registrácie úrad konštatoval, že v Maďarsku pracuje spolu 16 120 občanov krajín EÚ, väčšina z nich 15 300 pochádza zo Slovenska, z ktorých 10 460 sa uplatnilo na Strednom Zadunajsku. V roku 2005 počet vydaných povolení cudzím občanom dosiahol 53 324, a rok predtým 64 695. Na čele rebríčka s počtom 33 140 pracovných povolení sú rumunskí občania, po nich nasledujú ukrajinskí s 8 900 a občania Srbska a Čiernej Hory s 1 900 povoleniami. V týchto prípadoch ide väčšinou o osoby maďarskej národnosti. Číňania dostali 1 470 povolení, občania Mongolska 790, Japonci 730 a Nemci 710 pracovných povolení.
Dva týždne po zavedení poplatkov za návštevu u lekára išlo k lekárovi o 20 percent menej pacientov. Konštatuje to dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság, podľa ktorého sa zdá, že vládny scenár reformy zdravotníctva funguje. Podľa zistení periodika u obvodných lekárov zaznamenali pokles pacientov o 20 percent, k špecialistom išlo o 8-10 percent menej. Niekoľko-percentný pokles pacientov zaznamenali aj v nemocniciach po zavedení poplatkov za lôžko v polovici februára. Zavedenie poplatkov zdôvodnila maďarská vláda nie v poslednom rade tým, že počet stretnutí lekár-pacient na jedného obyvateľa je dvojnásobný oproti rozvinutým krajinám. Ekonómka Eszter Sinkóová denníku pripomenula, že skúsenosti prvých týždňov treba brať s rezervou, aj keď ako dodala zavedením poplatkov aj na Slovensku klesol počet návštev u lekára v podobnej miere. Maďarský jav možno podľa jej slov zatiaľ považovať iba za provizórny, lebo mnohí pacienti absolvovali tie lekárske prehliadky, ktoré možno plánovať, ešte pred zavedením poplatkov.
Maďarská strana sa doteraz nevyjadrila k transakcii predchádzajúcej slovenskej vlády, v rámci ktorej gabčíkovskú elektráreň dostala „do vienka” talianska spoločnosť Enel. Pritom tento objekt, ako aj všetky ostatné zariadenia postavené v rámci sústavy vodných diel na Dunaji, je spoločným slovensko-maďarským majetkom. V tejto súvislosti sme v Budapešti oslovili tajomníka maďarskej medzirezortnej komisie pre Gabčíkovo-Nagymaros Györgya Kovácsa. Maďarská strana v súčasnej etape rokovaní o realizácii haagskeho rozsudku, ktorý sa zrodil mimochodom práve pred desiatimi rokmi, nepociťuje ako ťarchu spory slovenskej vlády s talianskym Enelom ohľadne gabčíkovskej elektrárne. Sústreďuje sa na to, aby sa dosiahol pokrok na týchto rokovaniach čo najskôr. György Kovács však pripomína: „Musíme vychádzať z toho, že v zmluve z roku 1977 sme sa dohodli na spoločnom prevádzkovaní sústavy vodných diel. Aké vnútorné pravidlá prijíma a aplikuje Slovensko - to je do istej miery aj vnútorná záležitosť Slovenska. Považujem však za potrebné dodať, že keď systém je v spoločnej prevádzke, to je minimálna požiadavka, aby strany rokovali aj o takýchto témach. V súčasnosti sa však nachádzame v takej etape rokovaní, v ktorej sa venujeme zásadným otázkam riešenia a spomínaná otázka sa dostáva do úzadia, no je nesporné, že ide o jestvujúci problém.” György Kovács nesúhlasí celkom s názormi, podľa ktorých maďarská strana sa príliš neponáhľa s dosiahnutím konečnej dohody. „Keď niekto, tak Maďarsko je zainteresované na urýchlenom ukončení sporu. Je známe, že elektrická energia sa vyrába v gabčíkovskej elektrárni, kde vzniká zisk, a Maďarsko na ňom nemá podiel, pričom sa na investícii zúčastnilo, čiže Maďarsko má škodu. Je teda našim eminentným záujmom, aby sa záležitosť uzavrela čím skôr.” Momentálne si strany študujú vzájomné návrhy dohody, najbližšie kolo rokovaní bude čoskoro v Bratislave, práca expertov je intenzívnejšia, od politiky majú pokoj, rysujú sa aj termíny určované smernicami Európskej únie o vode, a hoci Maďarsko v konečnom dôsledku pripúšťa aj zapojenie tretej strany do riešenia sporu, nateraz ráta s úspechom dvojstranných rokovaní. „Medzirezortná komisia zastáva názor, že problém musíme vyriešiť pri rokovacom stole. Teraz jestvujú dva dokumenty, tie nás inšpirujú k viere, že aj keď sa to pre pozorovateľa môže zdať pomalé, nakoniec nás zavedú k riešeniu.”
V priebehu ôsmich mesiacov už po druhý raz demonštrovali predsedovia maďarskej a slovenskej katolíckej biskupskej konferencie snahu o uzmierenie a odpustenie vo vzájomných vzťahoch oboch národov. Péter Erdő a František Tondra sa zišli 27. februára v Budapešti. Hostiteľom bola nemecká univerzita Gyulu Andrássyho, pozývateľom Nadácia Svätého Vojtecha, témou vedeckej konferencie zasa pôsobenie spoločných kultúrnych hodnôt a spoločnej viery na vzájomné vzťahy. Obaja vysokí cirkevní predstavitelia hovorili o tom, že hoci slovenský a maďarský národ za tisíc rokov spolužitia nikdy proti sebe nebojovali, no spôsobovali si veľa utrpenia, avšak počas dlhých stáročí sa vytvárali spoločné kultúrne i duchovné hodnoty, o ktoré by sme sa mali opierať v snahe o vzájomné uzmierenie a odpustenie. Hodno pripomenúť, že Péter Erdő a František Tondra vlani koncom júna sa stretli v rámci spoločnej svätej omše v Ostrihome a vtedy si vymenili listy, v ktorých sa biskupské konferencie ospravedlnili za vzájomne spôsobené krivdy a vyzývali veriacich oboch krajín, aby sa na staré konflikty a urážky pozerali s „pamäťou očistenou”.
V Budapešti vznikol nový vrcholový orgán na riadenie takzvanej maďarsko-maďarskej spolupráce. Ide o Regionálne konzultačné fórum, ktorému predsedá premiér Ferenc Gyurcsány a dostali v ňom miesto aj šéfovia niektorých rezortov a samozrejme aj predstavitelia politických organizácií menšinových maďarských spoločenstiev z okolitých krajín. Doteraz bola podpora maďarských menšín zo zdrojov materskej krajiny roztrieštená, no úlohu viacerých nadácií teraz preberá takzvaný Fond domovina. V zmysle príslušného zákona vzniklo dnes Regionálne konzultačné fórum, ktoré vyznačuje priority a stratégiu. Politici však nemajú vplyv konkrétne na rozdeľovanie podpôr, túto prácu vykonávajú odborné kolégiá na základe konkurzov. Momentálne má k dispozícii maďarský štát na podporu maďarských menšín vyše dve miliardy forintov, čo je zhruba 300 miliónov korún. Štátny tajomník Ferenc Gémesi, ktorý riadi menšinovú politiku, však dodáva: „Vznikla istá maďarsko-maďarská solidarita, čo znamená, že regióny, ktoré sú už v Európskej únii, súhlasia s tým, aby podporovať treba predovšetkým tie maďarské spoločenstvá, ktoré sú od členstva v únii vzdialené.”
Maďari žijúci na Ukrajine a vo Vojvodine dostanú po dnešnej dohode maďarskej vlády so spoločenstvami krajanov od materskej krajiny viac podpory, ako ostatné spoločenstvá maďarskej menšiny. Povedal to dnes pre TASR v Budapešti predseda SMK Béla Bugár na ustanovujúcej schôdzi Regionálneho fóra vyjednávania. „Vznikla tu akási dohoda o solidarite. Zástupcovia Maďarov v Rumunsku a Maďarov na Slovenska pustili zo svojho prídelu. To znamená, že percentuálne dostaneme menej ako to bolo v minulosti - len kvôli tomu, že minimálne vo Vojvodine a na Ukrajine tí Maďari majú oveľa väčšie problémy, jednak nie sú ani v Európskej únii, a aj z finančného hľadiska sú podfinancovaní,” uviedol Bugár. Ako dodal, dnes vzniklo vyjednávacie fórum, v ktorom jednotliví predstavitelia štruktúr zahraničných Maďarov stanovia základné ciele. Vzniknú kolégiá skupiny oprávnené rozhodovať, ktorý projekt z daných peňazí sa dostane do balíka, z ktorého budú rozdeľovať. „Pozitívne vnímame to, že máme dohodu, a teraz čakáme vôbec na to, ako padnú prvé rozhodnutia a ako rýchlo padnú, lebo ako sa hovorí, kto rýchlo dáva, dvakrát dáva,” poznamenal Bugár. Na margo veľkosti finančného balíka, ktorým Maďarsko mieni v tomto roku podporiť krajanov, predseda SMK konštatoval, že dostali určitý prísľub, podľa ktorého balík nebude menší ako minuloročný. Vzhľadom na to, že na maďarskej politickej scéne sa robí dosť tvrdá reštrikcia, je to podľa jeho vyjadrenia pozitívne. „To, čo sme navrhovali, hlavne oblasť kultúry, školstva a cezhraničná spolupráca, dostali zelenú, to sa tam dostalo aj do priorít. Ja si myslím, že je to v poriadku,” podčiarkol predstaviteľ Maďarov žijúcich na Slovensku. Fórum je súčasťou systému vzťahov Maďarska so zahraničnými Maďarmi, ktoré nahrádza Gyurcsányovou vládou vlani zrušenú Stálu maďarskú konferenciu (MÁÉRT). Maďarský premiér a predstavitelia maďarskej vlády so zástupcami organizácií zahraničných Maďarov prerokovali princípy a rámec finančnej podpory materskej krajiny pre rok 2007, ktorého celkový objem prekračuje dve miliardy forintov (v prepočte asi 273 miliónov korún). Na konzultácie pricestovali okrem Bugára z Rumunska predseda Demokratického zväzu rumunských Maďarov (RMDSZ) Béla Markó, zo Srbska predseda Zväz vojvodinských Maďarov (VMSZ) József Kasza a ďalší predstavitelia krajanských organizácií Ukrajiny, Chorvátska, Slovinska a Rakúska.
Platforma Višegrádskej štvorky je pre slovensko-maďarskú komunikáciu dobrá. Treba ju však posunúť aj na inú úroveň. Zhodli sa na tom politici na pôde slovenského Ministerstva zahraničných vecí, kde sa začala konferencia „Slovensko a Maďarsko v EÚ - hľadanie spoločných záujmov“. Je venovaná súčasnému stavu a budúcnosti slovensko-maďarských vzťahov, ako aj problematike vytýčenia spoločných postupov v rámci Únie. Dnešná konferencia je prvým podujatím dlhodobého projektu „Slovensko-maďarské európske fórum“. Všetci prítomní vyjadrili ochotu a potrebu spolu komunikovať. Obe krajiny majú totiž spoločnú históriu, ale aj spoločné ciele v rámci EÚ. V súčasnosti je to vstup do Schengenského priestoru či prijatie spoločnej meny euro. Štátny tajomník maďarského MZV László Sörkö: „Maďarsko-slovenská spolupráca nie je nútená. Ide o potreba. Nie je to úloha, ktorú nám nariadila nejaká veľmoc alebo spoločenstvo. Je to niečo, čo nám obom a zabezpečí a uľahčí presadzovanie našich cieľov. Bez tejto spolupráce by sme boli chudobnejší a menej úspešní.“ Slovenská rezortná kolegyňa Oľga Algayerová s tým súhlasí a dopĺňa: „Dnes stojíme pred ďalšou politickou výzvou - formulovať spoločné európske záujmy, spoločne sa angažovať vo formovaní európskych pozícií, vo formovaní európskych politík. Jeden z nevyhnutných predpokladov pre to je udržiavať racionálny politický dialóg medzi oboma štátmi.“ Politici v tejto súvislosti plánujú zorganizovať 13 podujatí, striedavo v Bratislave a Budapešti, akési pravidelné fórum, na ktorom by sa lepšie spoznali obe krajiny a mohli tak efektívnejšie hájiť spoločné záujmy v rámci EÚ. Na konferencii sa hovorilo tiež o národnostnom napätí, ktoré sprevádzalo vzťahy medzi SR a Maďarskom po nástupe vlády Roberta Fica. László Sörkö skonštatoval: „Uplynulé obdobie bolo napäté, plné výhrad, občas komunikácií na ostrie noža. Zistili sme, že existujú témy, na ktoré sú obe strany zvlášť citlivé. Ide o suverenitu a národnostné menšiny, ktorých právo nemôže nikto spochybniť. Aj z tohto je jasné, že spoločných tém máme mnoho. Zo srdca sa teším, že sa rodí snaha prediskutovávať v mnohých prípadoch háklivé témy.“
Spoločná učebnica dejepisu pre krajiny Európskej únie je podľa riaditeľa Štátneho pedagogického ústavu (ŠPÚ) Ľubomíra Pajtinku nereálna. Vytvorenie učebnice iniciovalo nedávno nemecké predsedníctvo EÚ. „Urobiť spoločnú učebnicu dejepisu je pekná idea, ale veľmi ťažko realizovateľná,” povedal na tlačovej konferencii k 60. výročiu ŠPÚ. Slovensko a Maďarsko sa od začiatku deväťdesiatych rokov snažia dospieť k spoločnému výkladu dejín, ich pohľady na maďarizáciu alebo Trianon sú však podľa Pajtinku stále diametrálne odlišné. V Európe neexistuje jediná spoločná učebnica, a to ani v odboroch, kde by mohla vzniknúť, ako napríklad chémia alebo fyzika. Aj v médiách spomínaná francúzsko-nemecká učebnica dejepisu sa de facto nepoužíva, dodal Pajtinka. Proti spoločnej európskej knihe dejepisu je aj riaditeľka ŠPÚ z rokov 1994-96 Sylvia Matúšová. Uprednostnila by skôr opačný postup - prienik europeizácie do rôznych učebníc. Podľa nej sa európske reálie dajú vložiť do akéhokoľvek predmetu. Poukázala na projekty únie vrátane nového Mladosť v akcii, ktoré rozširujú povedomie o EÚ a európskom občianstve.
Podľa Jána Slotu je nemožné vytvoriť spoločnú slovensko-maďarskú učebnicu histórie pre zásadné rozdiely na výklad dejín medzi oboma národmi. „Viete, ako my vidíme vpád starých Maďarov do Európy a ako to vidia Maďari samotní. Je to nezlučiteľné, pretože keď niekto považuje černocha za belocha a opačne, tak asi ťažko z neho spravíme nejakého spoločného,” povedal Slota. Ministerstvo školstva SR, ktoré vedie nominant SNS, preto nepočíta s využitím pripravovanej spoločnej slovensko-maďarskej učebnice dejepisu a dalo vypracovať štyri vlastné. Slota poukázal na dlhodobú prípravu tejto učebnice na Slovenskej akadémii vied, „kde z nejakých grantov naši marxistickí akademici financujú spoločnú slovensko-maďarskú učebnicu” a zdôraznil, že Ministerstvo školstva pod gesciou nominanta SNS Jána Mikolaja dalo vypracovať štyri učebnice dejepisu pre základné a stredné školy a vôbec nepočíta s využitím spoločnej maďarsko-slovenskej učebnice, „ktorá vychádza z tej takzvanej akadémie”.
Všetky učebnice dejepisu na Slovensku a v Maďarsku sú poznačené nacionalizmom. Spoločná učebnica by mohla pomôcť obrúsiť hrany. V tlači sa nedávno objavili správy o projekte spoločnej európskej učebnice dejepisu, s ktorým prišla nemecká kancelárka. V tej súvislosti sa objavili aj komentáre o pripravovanej slovensko-maďarskej učebnici. Minister školstva s ňou však nepočíta, naopak, dal vypracovať štyri nové - zrejme sa mu tie doterajšie zdali málo vlastenecké. Nevhodným spôsobom zasiahol do diskusie aj Ján Slota -asi to nie je náhoda, že práve politici nacionalisticky orientovanej SNS sa snažia ovplyvňovať školstvo. Môžu však Slovensku nesmierne uškodiť v procese európskej integrácie. Nemôžeme predsa zotrvávať na pozíciách nacionalizmu 19. storočia. Píšem o tom aj preto, lebo som podrobil analýze stredoškolské učebnice dejepisu zo Slovenska aj z Maďarska a sledoval pritom práve nacionalistické interpretácie (zatiaľ len časti týkajúce sa obdobia druhej polovice 1. tisícročia - teda príchodu Slovanov a Maďarov). Vo všetkých učebniciach (v Maďarsku ich je viac, lebo žiadna nie je povinná) sa stretávame s nacionalistickým prístupom. Autori v oboch krajinách síce vychádzajú z poznatkov archeológie, historiografie a jazykovedy nie vždy však pracujú s najnovšími údajmi a akoby si vyberali „vlasteneckejšie” interpretácie. Mládež predsa treba vychovávať k vlastenectvu! Kým sa tento trend nezmení, nepodarí sa vykoreniť ani nacionalizmus z vedy, politiky a zo života vôbec, pretože práve učebnice dejepisu sú často jediným zdrojom historického poznania značnej časti populácie. Jediným riešením je zmena koncepcie výučby dejepisu, prípadne aj pomocou spoločnej slovensko-maďarskej učebnice. Nacionalizmus vychádza z rozdielneho posudzovania vlastnej a cudzej skupiny, ktoré je staré ako ľudstvo samo. Človek vždy patril do určitého spoločenstva, do domovskej skupiny, ktorá mu poskytovala ochranu, pocit spolupatričnosti a bezpečia. Cudzia skupina bola vnímaná väčšinou nepriateľsky, resp. vyvstávala potreba vymedziť sa voči nej poukázaním na vlastné kvality. Tu sú ukryté sociálno-psychologické korene etnocentrizmu, nacionalizmu i vlastenectva. Vždy ide o akési absolutizovanie vlastností vlastnej skupiny, z ktorej sa môže vyvinúť pocit nadradenosti, vyvolenosti, predurčenosti k určitým činom a pod. Tento pocit, kedysi taký potrebný na udržanie sa skupiny, hrá dnes už skôr negatívnu úlohu a treba naň prinajmenšom poukazovať, lebo môže byť zdrojom etnických konfliktov - čoho svedkami sme boli nedávno na Balkáne. Práve v súvislosti s týmto konfliktom sa pripomína úloha spoločenských vedcov (najmä historikov), ktorí sa dali do služieb nacionalistickej politiky. Patriotizmus a pocit spolupatričnosti samozrejme nemožno odsudzovať, treba si však uvedomiť - často veľmi subtílnu - hranicu, za ktorou sa z nich stáva nacionalizmus. Na vytýčenie a prekračovanie hranice však treba neustále poukazovať. Táto úloha je v súčasnosti opäť naliehavá. Stojíme na prahu rozsiahlych politických premien, ktorých dosah si možno nedokážeme ešte so všetkými ich dôsledkami uvedomiť. Každá politická moc potrebuje spojenie s minulosťou, ktoré je často prameňom jej legitimizácie, „historického nároku” na určité územie. Je preto ochotná dopúšťať sa aj istej manipulácie s faktami, jednoducho nanovo vytvára obraz minulosti tak, aby slúžil jej konkrétnym cieľom. Pravdepodobne žiadny z autorov učebníc sa nepovažuje za nacionalistu, nanajvýš pripúšťa svoj patriotizmus. Ako sme už uviedli, hranica medzi týmito dvomi fenoménmi je často veľmi nezreteľná, ale ani vlastenectvo nemôže ovplyvňovať seriózne vedecké bádanie a patrí tak isto medzi ideologické vplyvy. V súčasnosti sa Slovensko a Maďarsko vzájomne neohrozujú a územné nároky na základe „historických práv” by mali patriť už minulosti. Navyše v Európskej únii by sa jednotlivé štáty nemali voči sebe vymedzovať na základe krívd z minulosti. Konštruovanie minulosti (pretože pri interpretácii ide vždy o konštrukciu, nijaký „objektívny” výklad neexistuje) jedného národa by nemalo ísť na úkor iných národov - to by mala byť minimálna požiadavka korektnej interpretácie. Pri tvorbe spoločnej učebnice nejde - a ani nemôže ísť - o zmenu daných faktov, len o ich výklad, interpretáciu. Samozrejme, že každá strana má svoju vlastnú a pokiaľ na nej bude trvať, k žiadnemu výsledku sa nedá dopracovať. Takýmto spôsobom nikdy nedôjde k historickému zmiereniu, ktoré je však v rámci úspešného príbehu Európskej únie úplne nevyhnutné. Treba preto prijať kompromisné riešenia a obrúsiť hrany sporných miest histórie. Je to proces dlhodobý, ale len tak môže priniesť výsledky vedúce k zmene zmýšľania celých generácií, ktoré sú ešte stále v zajatí nacionalistických interpretácií minulosti.
Dejepis v slovenských školách zo spoločnej učebnice Európskej únie? Nie je to nápad milovníkov futuristickej literatúry, ale myšlienka nemeckej ministerky školstva Annette Schavanovej. Jej nápad sa nestretol s veľkým porozumením historikov v takmer nijakej krajine, kde tému spoločnej učebnice hodnotili. Historici si nevedia predstaviť, že by sa párkrát stretli na konferencii v hoteli a dohodli sa na jednom výklade dejín. Len Francúzom a Nemcom trvala práca na spoločnej učebnici vyše 50 rokov. Historik Viliam Kratochvíl z Univerzity Komenského hovorí, že na nej začali robiť v roku 1951. Vydali ju nedávno. A to museli niektoré otázky vynechať. Koľko desaťročí by trvalo zjednocovanie dejín 27 štátov do učebnice? Možno by si ju neprečítali ani pravnuci súčasných tridsiatnikov. Pre historika a šéfa Múzea SNP v Banskej Bystrici Stanislava Mičeva je nápad spoločnej učebnice zaujímavý, ale nevykonateľný. „Neverím, že všetky krajiny únie by sa zhodli na výklade histórie,” hovorí. Len v päťmiliónovom Slovensku je niekoľko historických názorov na históriu vlastnej krajiny. Európska únia má pol miliardy obyvateľov. Podľa Mičeva má Európa množstvo problematických bodov. Trianonská zmluva, Versaillská zmluva, druhá svetová vojna. „Počul som historikov, ktorí hovoria o výklade komunizmu ako veľkom probléme. Ja v ňom problém nevidím, horšie je rozdelenie hraníc. Ako by sa dohodli na spoločnom výklade histórie Nemecko s Poľskom, kde sa hranice posúvali výrazne na západ? A takých problémov je veľmi veľa.” Podpredseda vlády Dušan Čaplovič, ktorý sa profesionálne venoval aj histórii, si nevie predstaviť, ako by historici 27 krajín dokázali zladiť svoje názory, „ale bolo by dobré pokúsiť sa aspoň o učebnicu histórie od vzniku Európskej únie doteraz. To by som privítal. Pripravujeme prostredníctvom Úradu vlády doplnkovú učebnicu k 50. výročiu Európskej únie pre stredné školy”. Štefan Šutaj, historik zo Spoločensko-vedného ústavu SAV, by dokázal prijať spoločné dielo len ako metodickú pomôcku, nie učebnicu. „Bolo by zlé, keby z Bruselu začali ostatným diktovať, ako to majú urobiť. A keby, nebodaj, povedali, že to, čo je dobré pre nemecké a francúzske deti, by sa mali učiť aj žiaci v ostatných členských štátoch.” Vo štvrtok a piatok chce Annette Schavanová otvoriť tému na konferencii ministrov školstva Európskej únie v Nemecku. Slovensko bude zastupovať štátna tajomníčka Bibiana Obrimčáková. Podľa ministerstva školstva však má byť európska učebnica dejepisu len jednou z tém. Zatiaľ nie sú úplne známe detaily, ktoré nemecká ministerka na konferencii predloží. Doterajšie informácie naznačujú, že chce, aby na učebnici pracovali historici zo všetkých krajín únie. Spoločné učebnice pre viac krajín nie sú veľmi rozšírené, pretože by krajiny museli zladiť metodiku a školské systémy. Vytvorenie učebnice dejepisu navyše komplikuje rozdielny pohľad štátov na históriu. Podľa šéfa Štátneho pedagogického ústavu Ľubomíra Pajtinku by sa menšie krajiny, ktoré nehrali v histórii Európy prvé husle, v učebnici dostali na okraj udalostí. Nemuseli by tak prijať učebnicu za svoju. V Európe nie je zvykom predkladať ani prírodovedné učebnice jedného štátu do iných jazykov. „Učebnice sú zvyčajne národným dielom, obsah vzdelávania za pomoci učebníc je národné bohatstvo. S výnimkou učebníc cudzích jazykov, kde k takýmto fenoménom občas dochádza,” hovorí Pajtinka. Nie je vylúčené, že z jednotnej učebnice celých dejín Európy nakoniec ostane len spoločná publikácia o dejinách päťdesiatročnej Európskej únie. Kritika nápadu spraviť učebnicu celých dejín je príliš silná.
Spoločnú učebnicu dejepisu sa slovenskí a maďarskí historici pokúšajú pripraviť už sedem rokov a stále sú akoby na začiatku. To, čo zatiaľ vzniká, sú najskôr spoločné učebné texty o dejinách vzájomných vzťahov oboch národov. Historici z oboch krajín už dokážu aj o sporných témach v týchto vzťahoch diskutovať bez zbytočných emócií, hoci zastávajú rozdielne stanoviská. Problémom je sprístupniť žiakom a študentom tieto odlišné pohľady napríklad na Trianonskú dohodu alebo takzvané Benešove dekréty. „Podľa zásady multiperspektivity treba aj deťom ukázať, že dejiny nie sú čierno-biele, naši kritici však tvrdia, že deti potrebujú počuť jednu pravdu,” približuje ťažkosti s tvorbou učebnice Viliam Kratochvíl z Univerzity Komenského. Kým nemecko-francúzsky dejepis pripravovala zmiešaná komisia autorov učebníc, Slováci a Maďari taký spoločný tím zatiaľ nemajú. A slovensko-maďarská komisia historikov rieši iné úlohy. „Referáty z našich spoločných stretnutí sú určené pre odborníkov, hodia sa tak do zborníka, učebnica má však iného adresáta a musí mať aj celkom inú skladbu,” upozorňuje Štefan Šutaj zo Slovenskej akadémie vied, ktorý vedie slovenskú časť tejto komisie. Napriek všetkému má slovensko-maďarský dejepis už niekoľko rukopisných kapitol a podľa autorov projektu najneskôr do konca budúceho roku by kniha mohla vyjsť. „Nie, Trianon sme ešte nespracovali, ale nevynecháme ho, naopak, uvedieme o ňom všetky objektívne, nespochybniteľné fakty a zároveň aj alternatívne výklady tejto historickej udalosti,” tvrdí Kratochvíl. Učebnica by mala študentom ozrejmiť oficiálne stanoviská historiografie oboch štátov, a tie sú v tomto prípade odlišné. Na príprave spoločnej učebnice sa podieľa aj Fórum inštitút pre výskum menšín zo Šamorína. „Študentom by sme mali umožniť vidieť zlomové obdobia spoločných dejín z rôznych pohľadov, aj očami toho druhého, zatiaľ čo terajšie učebnice im sprístupňujú len pravdu toho jedného,” vysvetľuje Attila Simon, predstaviteľ inštitútu. Priznáva však, že je to ťažšia cesta.
Predstava vytvoriť spoločnú učebnicu dejepisu pre Európsku úniu sa zdá neuskutočniteľná. Jednotlivé národy majú vlastné pohľady na dejiny, a tie si často protirečia - ako ich teda zastrešiť jednotným európskym výkladom? A ako to všetko vtesnať do učebníc? No napriek tomu to nie je myšlienka na zahodenie. Napríklad moderným a predsudkami nezaťaženým slovensko-maďarským vzťahom celkom určite nezodpovedá spôsob, akým sa v oboch krajinách vykladá história a v akom duchu sa o nej učia najmladšie generácie. V Maďarsku sa používa optika Trianonu, ktorý mal nespravodlivo oklieštiť rozkvitajúcu vlasť. Na Slovensku je to zasa zdôrazňovanie tisícročnej poroby, akoby Slováci v celom tomto čase neprežili či nevytvorili nič významné. Historici sa o spoločný pohľad na dejiny usilujú už roky. No ak sa aj nevedia zhodnúť, výsledkom je aspoň schopnosť diskutovať, pochopiť druhú stranu, pripustiť, že na historické udalosti môžu existovať rôzne názory. A už to je spôsob myslenia, ktorý by sa mal pri výučbe dejepisu uplatniť. Popri množstve technických otázok sa často zabúda na jedno z najzákladnejších poslaní únie - že je to model mierového spolužitia medzi európskymi národmi a s ním sa nezlučujú predsudky ani jednostranné pohľady na históriu. Ak by sa v tomto duchu vylepšili učebnice v jednotlivých štátoch, už to by bol prínos. Aj keby kniha spoločného „európskeho dejepisu” ostala v nedohľadne.
Ktorú ázijskú náciu by prijali Maďari najradšej? Túto len na prvý pohľad prekvapujúcu otázku položil svojim čitateľom obľúbený maďarský internetový portál. Hneď na úvod musím poznamenať, že je to podrývačské, do všetkého zapárajúce, všetko zhadzujúce a provokatívne, no predovšetkým všetko s humorným nadhľadom sledujúce médium, a presne spĺňa to, čo vyjadruje bonmot: „Situácia je síce beznádejná, no nie vážna”. Vážne sa však vynorila otázka „importu” milióna ľudí z Ázie. Vraj istá tajná štúdia vlády píše o tomto riešení ako o ceste, ktorá zmierni demografickú mizériu (Veľkí národniari vo vznešených, zato zúfalých prejavoch to vyjadrujú takto: „Míňa sa Maďarstvo!”). „Fatálny omyl, odporujúci záujmom maďarského národa” - takto v prvom pohnutí reagoval predseda parlamentnej Kresťanskodemokratickej ľudovej strany, ktorý celý pokútny plán odhalil, pričom poukázal na to, že národ sa nemnoží preto, lebo vláda nepodporuje rodiny... Rodinu a všetkých predkov spomínaného politika posielali do teplejších krajov podaktorí vládni činovníci. Jeden sa dokonca vyjadril, že údajný presídľovací projekt je „absurdná hovadina” a strašenie ľudáckeho lídra označil za „súčasť politického folklóru a dôsledok lekárskej diagnózy”. Vzápätí však vyšlo najavo, že takýto plán naozaj jestvuje, hoci nie na úrovni vládneho rozhodnutia, lež zatiaľ v prípravnej štúdii odbornej skupiny. Nešlo by však o presun milióna ľudí, no iba niekoľkých stovák v rámci legálnej migrácie. Ale to už v tomto štádiu bolo nepodstatné. Podstatu problému sa snažil spomínaný internetový portál odhaliť anketou. Keď už, tak koho by privítali z Ázie Maďari? Ako pomôcku uviedli redaktori aj krátke popisy jednotlivých národov. Afganci -nosia zložitý turban a samopaly typu kalašnikov, Filipínci - trocha španielski, veľmi katolícki, malí Malajci, Indovia - hovoria najsmiešnejším anglickým dialektom, Kazachovia - nedávno jazdili na koňoch, no dnes to už nie je typické, Turci - raz tu už boli, no teraz majú nagélované vlasy, Číňania - čokoľvek na svete vyrobia najlacnejšie, atď. Lacná sa môže zdať poznámka, že aj Maďari prišli z Ázie, tak prečo by nemohli prijať hoci aj milión ľudíz tých ďalekých krajov? Mimochodom, nedávno zverejnená štúdia istého seriózneho genetika na základe dlhoročného skúmania génov z pozostatkov ľudí v staromaďarských hroboch konštatuje, že do Karpatskej kotliny prišlo v 9. storočí veľmi málo originálnych Maďarov. Tí sa totiž pri putovaní a hľadaní vlasti zmiešali s Turkami a tu, na mieste, zasa so Slovanmi. Pôvodná ázijsko-maďarská pokrvná línia po matke je dnes prítomná už iba v 5 percentách populácie - to je zdrvujúci záver. A závery hlasovania na internete? Najviac ľudí by prijalo prípadne pár Japoncov (pretože „školáčky v minisukniach a podkolienkach by zrejme podnietili rast populácie a podnikatelia s pracovnou mániou pozdvihli ekonomiku”), ale väčšina si myslí: nech zostanú všetci tam, kde sú. Webová stránka používa veľavravné maďarské úslovie: Aziati nám chýbajú tak, ako „tótskemu” (rozumej: slovenskému) oknárovi padnutie na hubu...
Na ostrú kritiku súčasnej socialisticko-liberálnej vlády využila v Budapešti opozičná strana Fidesz masové zhromaždenie pri príležitosti dňa obetí komunizmu. Pri múzeu Domu teroru v centre Budapešti sa zišlo oveľa menej ľudí, ako sa pôvodne rátalo. Asi desaťtisícový dav sa zhromaždil na výzvu opozičného Fideszu, ktorý si akciu zabezpečoval vlastnými poriadkovými silami. Tie doslova odohnali rôzne radikálne živly, ktoré sa chceli k zhromaždeniu pridať. Na pokoj bdeli v okolitých uliciach zosilnené policajné jednotky. Žiadna mimoriadna udalosť sa nestala, zhromaždenie bolo pokojné. Rečníci však postavili paralelu medzi totalitným komunistickým režimom a súčasnou ľavicovo-liberálnou vládou, ktorá podľa nich pochováva demokraciu tým, že obmedzuje slobodu slova a zhromažďovania. Na mítingu bol prítomný aj predseda Fideszu Viktor Orbán, no nerečnil, hoci ho o to dav žiadal skandovaním. V Maďarsku si už po piaty raz pripomenuli deň obetí komunizmu - vyhlásili ho na pamiatku maloroľníckeho politika Bélu Kovácsa, ktorého presne pred šesťdesiatimi rokmi odvliekli do Sovietskeho zväzu.
Obete komunistickej diktatúry si dnes pripomenuli na rôznych miestach Maďarska. Na najväčšom podujatí, ktoré pri Dome teroru zorganizoval FIDESZ Maďarský občiansky zväz (FIDESZ), sa zúčastnilo okolo 5000 priaznivcov opozičného subjektu. Rečníci FIDESZ hovorili o situácii maďarskej demokracie. Nie je to demokracia, ani diktatúra, čo je teraz v Maďarsku, povedal podpredseda zväzu Zoltán Pokorni, podľa ktorého je v demokracii nepredstaviteľné, aby zostal pri moci taký premiér, ktorý klamal vo volebnej kampani. V ozajstnej demokracii, ak je otrasená dôvera ľudu vo vládu, potom vypíšu nové parlamentné voľby, dodal Pokorni na margo osoby premiéra Ferenca Gyurcsánya. Podľa poslanca FIDESZ v Európskom parlamente Józsefa Szájera v ostatných rokoch boli v Maďarsku piliere demokracie a právneho štátu podkopané. Okolo nášho práva na slobodu postavili bariéry, tie však zbúrame, poukázal europoslanec na políciou dodnes bariérami uzatvorené okolie parlamentu na Kossuthovom námestí, ktoré bolo na jeseň miestom protivládnych demonštrácií. Asi dve hodiny pred podujatím FIDESZ sa pri Dome teroru objavila skupina radikálnych protivládnych demonštrantov, ktorí na jeseň demonštrovali na Kossuthovom námestí, a ktorí si chceli samostatne pripomenúť obete komunizmu, ich však organizátori poslali preč. Poriadok na mítingu FIDESZU zabezpečovala polícia, aj ich vlastní organizátori. Minútou ticha si obete komunistickej diktatúry pripomenuli aj delegáti zjazdu vládnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP), na ktorom bol za nového predsedu zvolený premiér Ferenc Gyurcsány. Za pamätný deň obetí komunizmu vyhlásil 25. február v roku 2000 maďarský parlament, týmto dňom spomínajú Maďari na udalosti z 25. februára 1947, kedy tajomníka Nezávislej maloroľníckej strany (FKGP) Bélu Kovácsa zatvorili a odvliekli na nútené práce do Sovietskeho zväzu.
Zavedenie elektronického mýtneho systému pre nákladné automobily v Maďarsku, ktoré bolo naplánované na budúci rok, sa opäť o niekoľko mesiacov oddiali. Novým termínom je rok 2009. Podľa dnešného vydania denníka Népszabadság je dôvodom zaťaženie štátneho rozpočtu, ktoré by vyvolali náklady na zavedenie systému. Tie by mali v rámci vybudovania a prevádzky počas prvých 5 rokov dosiahnuť viac ako 50 miliárd HUF, v prepočte 6,81 miliardy SKK. Rozhodnutie o tejto vysokej investícii tak spadá do kompetencie maďarského parlamentu. Celkové náklady na vybudovanie a prevádzku mýtneho systému sa pôvodne odhadovali na 60 až 80 miliárd HUF. Podľa prognóz expertov by mohli príjmy z elektronického výberu mýta počas prvých 5 rokoch dosiahnuť celkovo 430 miliárd HUF, čo by do štátneho rozpočtu každoročne prinieslo 38 až 75 miliárd HUF. O zákazku sa uchádzajú 2 európski experti na elektronické mýtne systémy, firma Satellic Traffic Management a rakúska spoločnosť Kapsch TraficCom, ktorá bola dodávateľom technológií aj pre mýtny systém pre nákladné automobily v Rakúsku.
Manželky prezidentov SR a Maďarska Silvia Gašparovičová a Erzsébet Sólyomová sa dnes stretli na pôde veľvyslanectva SR v Budapešti na podujatí „Slovenská gazdinka 2007“, ktorá bola spojená s prehliadkou tradičných výrobkov slovenskej kuchyne od slovenských krajaniek z celého Maďarska. Prvé dámy dvoch susedných krajín už po druhý raz odovzdávali ocenenia víťazkám súťaže zorganizovanej siedmykrát slovenským zastupiteľským úradom spoločne so Zväzom Slovákov v Maďarsku. „Som rada, že som to všetko videla. Boli tu nádherné veci urobené, také sviatočné koláče plnené slivkovým lekvárom, myslím, že to by som prijala na mojom stole,“ povedala pre TASR manželka slovenskej hlavy štátu. Ako dodala, ide o prezentáciu práce slovenských žien, ktoré žijú v Maďarsku. „Je to také stretanie našich krajanov, aby si spomenuli, aby si pestovali slovenské tradície, a aby aj tie jedlá, ktoré sú typicky slovenské, prezentovali aj maďarským priateľom tu na veľvyslanectve,“ konštatovala Gašparovičová. „Naše stretnutia sú srdečné a veľmi milé, myslím si, že je o čom hovoriť, sme ozaj susedia, ktorí majú dobré vzťahy, a aj takéto stretania a prezentácie za účasti nás obidvoch sú veľmi dobré. Aj to svedčí o tom, že naše vzťahy sú určite veľmi dobré,“ povedala manželka slovenského prezidenta na margo už tradičných stretnutí so svojou maďarskou partnerkou. Sólyomová podotkla, že maďarská a slovenská kuchyňa sú si veľmi blízke. Poznamenala, že je dôležité, aby si slovenská menšina v Maďarsku zachovala nielen jazyk, ale aj gastronómiu. Na podujatí, ktorého sa zúčastnilo vyše 50 gazdiniek z novohradského regiónu, okolia Békéšskej Čaby, Sarvašu, ale aj Peštianskej župy, vystúpili folklórne súbory z Plachtiniec z okresu Veľký Krtíš a z Klenovca v okrese Rimavská Sobota.
Desať rokov nebola na takej nízkej úrovni obľúbenosť Maďarskej socialistickej strany a nálada obyvateľstva jednoznačne naznačuje želanie, aby koalícia odišla. Vyplýva to z najnovších prieskumov verejnej mienky. Dve veľké agentúry na prieskum verejnej mienky vykazujú rovnaký výsledok, podľa ktorého vyše dve tretiny obyvateľstva sú nespokojné s činnosťou súčasnej ľavicovo-liberálnej koalície. Analytici to dávajú do súvislosti jednoznačne s reformnými krokmi vlády, ktoré znamenajú aj výraznú reštrikciu, a upozorňujú aj na to, že situácia môže byť ešte aj horšia, najmä, keď budú známe podrobnosti o dôchodkovej reforme či o zavedení dane z nehnuteľností. Čísla ukazujú tento pomer podpory dvoch veľkých strán: 25 percent pre opozičný Fidesz, 17 pre vládnych socialistov, ktorých popularita bola na takejto nízkej úrovni naposledy roku 1997. Prieskumy a analýzy však poukazujú na pozoruhodné zvýšenie počtu ľudí, ktorý sa odvracajú od všetkých politických strán: až 43 percent opýtaných má „po krk” oboch veľkých formácií, čo zasa súvisí s neustálym, mimoriadne ostrým konfrontačným tónom na maďarskej vnútropolitickej scéne.
Obnovu nielen Maďarskej socialistickej strany (MSZP), ale celej maďarskej ľavice prisľúbil dnes v Budapešti novozvolený predseda MSZP a premiér Ferenc Gyurcsány vo svojom prvom prejave na poste predsedu strany v záverečný deň zjazdu socialistov. Politiku MSZP treba podľa jeho slov obnoviť v duchu „tradícií národného progresu, demokratických tradícií a ľavicových hodnôt“. Piliermi obnovenej MSZP by mali byť obnovená politika, posilnené spoločenstvá a účinná organizácia. Gyurcsány tiež vyzval socialistov, aby podporovali reformy, a svojimi skutkami a vyjadreniami slúžili tomuto cieľu. Predsedu maďarskej vlády zvolili pomerom 89 percent hlasov za piateho predsedu MSZP. Síce nemal vyzývateľa, Gyurcsány v sobotu vyhlásil, že post predsedu strany prijme, a v poste premiéra bude pokračovať, iba v tom prípade, ak dostane trojštvrťovú podporu delegátov zjazdu. Z 526 prítomných delegátov hlasovalo za neho 526. Predseda Sociálnodemokratickej strany Rakúska (SPÖ) Alfred Gusenbauer ako hosť zjazdu vo svojom vystúpení zdôraznil, že v Európe neexistuje alternatíva k pokrokovej sociálnej demokracii. Európa má podľa jeho slov dve možnosti: účasť v medzinárodnej súťaži, alebo nacionalizmus, čo je - ako povedal - krok späť. Srbský prezident a predseda Srbskej demokratickej strany Boris Tadič spolu s Gusenbauerom zablahoželal Gyurcsányovi k zvoleniu a prisľúbil, že urobí všetko pre to, aby sa Srbsko stalo členskou krajinou Európskej únie. Podčiarkol nutnosť pokojného spolunažívania Srbska s Maďarskom, a na margo budúcnosti Kosova zdôraznil, že k nej treba dospieť mierovými rokovaniami, lebo iba tak možno prispieť k stabilite Balkánu.
Ferencovi Gyurcsányovi vyšiel zámer: Maďarský premiér urobil z zjazdu socialistickej strany hlasovanie o dôvere voči koaličnej vláde a jej politike reštrikcií a reforiem. Socialisti uverili, že do budúcich volieb roku 2010 ovocie dozrie a „záhradkárom” nemôže byť nik iný ako Gyurcsány, ako predseda vlády i strany v jednej osobe. Maďarská socialistická strana má teda na čele po deviatich rokoch opäť „2 v 1”. Spätne sa ani nezdá príliš riskantný krok premiéra Gyurcsánya, keď v sobotu, ešte iba ako kandidát na post predsedu strany, dal delegátom ultimátum: nestane sa šéfom socialistov, dokonca zloží aj premiérsku funkciu, ak nedostane na zjazde minimálne 75 percent hlasov. Akokoľvek sa šíril názor, že tentoraz to prehnal - neprehnal, pretože získal takmer 90 percent. Nedá sa však poprieť, že mnohých vystrašil. Voľba nového predsedu strany však nemohla dopadnúť ináč, najmä po tom, čo Gyurcsány vykreslil možné varianty: západniarsky progresívny štýl ľavice, hoci aj s bolestivými reformami, alebo antiglobalistická, uzavretá nacionalistická, národne radikálna a sociálne populistická politika, ktorú reprezentuje na opozičnej strane Fidesz expremiéra Viktora Orbána. Nie sú to alternatívy, ale navzájom sa vylučujúce smery, čiže socialisti sa okolo premiéra a predsedu v jednej osobe zomknúť musia! Pozoruhodný bol moment, keď Gyurcsány súril, aby sa strana konečne dištancovala od kádárovských čias, čiže od režimu, ktorý vošiel do histórie ako „gulášový komunizmus” a padol roku 1989. Tohto dedičstva sa musia moderní socialisti zbaviť, vyzýval Gyurcsány. A ako symbolický krok spomenul, že sa nemieni nasťahovať do predsedníckej pracovne v sídle strany na budapeštianskom Námestí republiky, lebo je s ním spojené všetko, čo je dnes hodnotené ako „totalitný režim”. Tu zhíkla „stará škola” a niekdajší premiér Gyula Horn aj nahlas povedal: „Feri, nechaj to tak, neotváraj nové fronty, my nemôžeme bez teba, ty zasa bez nás...” Hodno poznamenať, že v nedeľu bol v Maďarsku deň pamiatky obetí komunizmu. Tretí šok spôsobil Gyurcsány vtedy, keď podľa mnohých neokrôchane odpísal svoju možnú súperku, predsedníčku parlamentu Katalin Sziliovú, ktorá v sobotňajšom vydaní ľavicového denníka Népszava povedala, že „jestvuje aj iná politika ako Gyurcsányova” a že „nie vláda má stranu, ale strana vládu”. Nemenoval ju, ale jednoznačne na ňu narážal, keď vyzýval každého, kto s novou líniou nesúhlasí, aby vystúpil na tribúnu, kritizoval otvorene a nie cez novinové články. Inak, Sziliová sa už stiahla skôr, nekandidovala ani na post podpredsedníčky strany. Počká si asi dva-tri roky, ako dopadne Gyurcsány, popri ktorom zostáva ako „kádrová rezerva”.
Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány požiadal o vyjadrenie dôvery na víkendovom zjazde Maďarskej socialistickej strany (MSZP), a dostal ju. Konštatuje to dnešné vydanie najvplyvnejšieho maďarského denníka Népszabadság v súvislosti so zvolením Gyurcsánya za predsedu strany. Podľa periodika premiér jedinou vetou postavil mimoriadne vysoko latku, keď vyhlásil, že ak nedostane podporu 75 percent delegátov, tak neobsadí kreslo straníckeho predsedu a vzdá sa aj premiérskeho. Pri sčítaní hlasov sa v sobotu večer jeho sympatizanti mohli upokojiť, podporilo ho totiž až 89 percent prítomných delegátov. Liberálny denník Magyar Hírlap napísal, že podmienka, ktorú Gyurcsány predložil, a ktorá by v prípade menšej ako trojštvrtinovej podpory znamenala odchod celej vlády, prekvapila aj vedenie strany, a mnohí delegáti vyjadrili nevôľu a nepochopenie. Na druhej strane delegáti skrížili plány premiéra a jeho tábora tým, že neschválili úpravu stanov smerujúcu k centralizácii vedenia MSZP. Socialisti majú vládu a nie naopak, cituje novozvoleného predsedu ľavicový denník Népszava, podľa ktorého socialistickí ministri musia presadzovať tú politiku, ktorú vytvorí vo svojich štruktúrach MSZP, a na ktorú dostanú od strany poverenie.
Maďarská socialistická strana (MSZP) si v sobotu večer zvolila za svojho predsedu premiéra Ferenca Gyurcsánya. Hlasovalo zaňho 89,15 percent delegátov straníckeho zjazdu, oznámil hovorca strany István Nyakó. Premiér bol jediným kandidátom na predsedu, a krátko pred hlasovaním pohrozil rezignáciou, ak nezíska aspoň 75 percent hlasov. Povedal, že chce vedieť, či strana stojí za ním a jeho nepopulárnymi ekonomickými reformami aj v období, keď voličská podpora socialistov klesla na najnižšiu úroveň za posledných desať rokov. „Žiadam vás, aby moja voľba za predsedu bola aj hlasovaním o dôvere. Chcem byť predsedom strany a chcem zostať premiérom, iba ak získam 75 percent hlasov,” uviedol Gyurcsány Od posledných parlamentných volieb, ktoré sa uskutočnili v apríli minulého roku a Gyurcsánya opäť vyniesli do kresla premiéra, zaznamenali socialisti veľký úbytok voličskej podpory až na súčasných 17 percent. Podľa politológov je za tým najmä nesplnenie sľubu zníženia daní, ako aj presadenie viacerých tvrdých opatrení na zníženie štátneho deficitu, ktorý je najvyšší v Európskej únii. Masové protesty opozície vyvolalo aj septembrové zverejnenie zvukového záznamu, na ktorom Gyurcsány hovorí, že jeho strana vo voľbách podvádzala voličov, aby sa udržala pri moci.
Autoritársky národný štát, alebo progresívne Maďarsko? - takáto voľba stojí pred krajinou podľa premiéra Ferenca Gyurcsánya, ktorého má večer zjazd vládnych socialistov zvoliť za svojho predsedu. Bude prvým miliardárskym lídrom v histórii tejto ľavicovej strany. Naposledy za Gyulu Horna zastával post premiéra a predsedu socialistickej strany ten istý človek - teraz sa tieto funkcie opäť spoja, hoci si Ferenc Gyurcsány v rozsiahlom prejave stanovil ako podmienku minimálne 75-percentnú podporu delegátov. Toto „ultimátum” nepadlo dobre mnohým, najmä tým, ktorí sú z takzvanej „starej školy”, rovnako oni si ťažkajú na Gyurcsányovu výzvu, aby sa strana konečne dištancovala od kádárovských čias, čiže od režimu, ktorý vošiel do histórie ako „gulášový komunizmus”, a padol roku 1989. Tohto dedičstva sa musia moderní socialisti zbaviť, pretože musia podporovať západniarsky progresívny štýl, proti ktorému súčasná opozičná strana Fidesz reprezentuje antiglobalistickú, uzavretú nacionalistickú, národne radikálnu a sociálne populistickú politiku - mieni Gyurcsány.
Ferenc Gyurcsány prijme post predsedu Maďarskej socialistickej strany (MSZP) iba v prípade, ak ho podporí 75 percent delegátov. Povedal to v prvý deň dvojdňového zjazdu MSZP, ktorý sa začal dnes v Budapešti. „Hlasovanie o mojej osobe berte ako vyslovenie dôvery našej politike. Iba v tom prípade mienim byť predsedom MSZP, ak dostanem najmenej 75 percent hlasov,“ povedal vo svojom prejave premiér Gyurcsány, ktorý potvrdil, že jedinou cestou Maďarska je cesta reforiem, a za príklad uviedol Slovensko. Ako konštatoval, na Slovensku je konsolidovaný štátny rozpočet, boli urobené zásadné reformy, do krajiny prúdia investície a hospodársky rast je výrazný. Rozhodnutia sa prinášajú v prospech občanov. Na margo politickej situácie v Maďarsku uviedol, že v súčasnoti súťažia medzi sebou dva veľké politické subjekty, ktoré sa vzájomne vylučujú ako alternatívy, a to spôsobuje v krajine napätie. „Proti sebe stoja národné Maďarsko, a obraz modernizovaného občianskeho Maďarska, medzi ktorými je nerovný boj,“ konštatoval Gyurcsány, podľa ktorého to prvé je schopné ďalej radikalizovať sa. Podľa neho pokrok a rozvoj občianskeho Maďarska chcú tri subjekty, okrem MSZP je to Zväz slobodných demokratov (SZDSZ) a Maďarské demokratické fórum (MDF). „Ľavica sa musí postaviť do služieb národného rozvoja,“ formuloval premiér a jediný kandidát na post predsedu MSZP. Gyurcsány v prejave kritizoval obdobie rokov 2000 až 2002 v čase predsedníctva Lászlóa Kovácsa v MSZP. Podľa neho sa totiž v tomto období vydal FIDESZ - Maďarský občiansky zväz (FIDESZ) na cestu národného radikalizmu, na čo reagovala MSZP vzdaním sa modernizačného charakteru, a vyhlásil klasický ľavicový program. Teraz musia socialisti pokračovať v modernizácii, aby vyviedli hospodárstvo krajiny z krízy, treba urýchliť hospodársky rast. Ak Gyurcsány dostane požadovanú podporu 650 delegátov, vystrieda na čele strany Istvána Hillera. Delegáti zjazdu rokujú o úprave stanov, o personálnych otázkach a v nedeľu aj o politických úlohách v období do ďalšieho riadneho zjazdu. Hosťami zjazdu sú predseda Sociálnodemokratickej strany Rakúska (SPÖ) Alfred Gusenbauer, bývalý predseda nemeckej sociálnodemokratickej SPD a brandenburský premiér Matthias Platzeck, ako aj srbský prezident a predseda Srbskej demokratickej strany Boris Tadič.
Slovenskému spravodajstvu na internete dominuje niekoľko základných pilierov. Preč sú časy duplikovania tlačených vydaní, otvoril sa priestor novým formám komunikácie a spätným odozvám. Zapojiť sa môže každý. Už dlhšie sú (našťastie) preč časy, kedy internetové stránky denníkov, ale i mnohých časopisov, boli vlastne len priestorom, kde boli „zavesené“ vybrané články z tlačeného vydania. Hoci i dnes pochopiteľne články z papierového tlačeného vydania nechýbajú, sú silno podporované vlastným spravodajstvom. V porovnaní s novinami kúpenými v stánku tak návštevník podobných stránok získa čerstvejšie správy s možnosťou dopĺňania o aktuálne vyjadrenia a pod. Bez ohľadu na to, na akom kontinente sa nachádza. Weby ako také prinášajú i nemalú dávku interaktivity - o článkoch je možné priamo diskutovať, prípadne si vyjasniť nejasnosti alebo niekomu anonymne vynadať. A nemusí ísť vždy len o obľúbený „terč na šípky“ - politikov. Uvedené znaky weby novín a spravodajstiev spájajú, no každý on-line projekt je iný. Nestorom v internetových stránkach tlačených médií je on-line verzia mienkotvorného denníka SME - www.sme.sk. Stránka počas svojej histórie prešla viackrát redizajnom (zmena vizuálu nakoniec neobišla ani samotné noviny), posledná veľká zmena do aktuálnej podoby sa udiala na sklonku minulého roka. Dovolíme si tvrdiť, že súčasná forma stránky je prehľadnejšia. Oceniť sa dá systém kariet, ktoré umožnia prehliadať najčítanejšie články triedené podľa obdobia, tiež rýchly prehľad najčítanejších i nových príspevkov na blogoch. Na ľavej strane prostredia nájdeme menu pre prechod do jednotlivých rubrík, prípadne môžeme využiť horný panel s kartami. Na vrchnej strane textovej časti webu nájdeme najnovšie správy z domova, sveta, ekonomiky a športu, samostatný rámec v strednej časti stránky je vyhradený na „promovanie“ sekcií stránky ako Auto, Cestovanie alebo Kultúra. Počas roka 2006 menila vizuál i on-line verzia denníka Pravda - www.pravda.sk. Nevýhodou je, že sa pri načítaní stránky síce zobrazia hlavné články dňa, no napríklad na bleskovky je potrebné rolovať. Web je tiež rozdelený na farebne oddelené sekcie ako Koktail, Veda a technika či Auto. Naopak výhodou je, že cez horný systém menu so záložkami je možné sa dostať do jednotlivých sekcií stránky vrátane prehľadovej s novinkami 24 hod. Pravda.sk ďalej ponúka zaujímavosť - stiahnutie titulnej strany ako PDF dokumentu a tiež sekciu PDF archív. Podobne sa dajú aktuálne informácie získať (i keď nie v takom rozsahu, ako v SME a Pravde) v ekonomicky zameraných Hospodárskych novinách - www.hnonline.sk. Na stránke sa dá prechádzať do jednotlivých sekcií ako svet, Slovensko a Šport s vlastnými hlavnými stránkami. V archíve denníka je väčšina článkov dostupná len cez platený prístup. Svoje miesto pod slnkom majú na slovenskom internete i bulvárne orientované médiá. Zoznam.sk spoločne s Novým Časom prevádzkujú portál www.bleskovky.sk. Informácie bulvárneho charakteru prevažujú, nechýba ani promo cez rôzne „správy“ na projekty ako Supermodelka. Po redizajne sa na vrchu stránky nachádzajú tri hlavné správy, nechýbajú tu ankety, hlasovanie za top článok, ako aj nahliadnutie na titulku NČ i ďalších periodík vydavateľstva a sekcia Dievča dňa. Prítomný je tiež horný informačný pruh s aktualitami a rýchly náhľad na počasie v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach. Súčasťou stránky sú tiež jednoduché hry na báze Flash pre skrátenie voľných chvíľ. Mladým počinom na slovenskom bulvárnom nebi je www.plus1den.sk. Ponúka výber z denných článkov vydania i náhľad titulky, v spodnej časti si svoje miesto našli aktuality. Svoje stránky na webe má i maďarský www.ujszo.sk. Potešiteľné je, že slovenské denníky sa nevyhýbajú ani súčasnému populárnemu trendu vyjadrovania názorov formou internetových denníkov. Takmer výlučne (až na vybrané príspevky publikované v tlači) sú práve blogy pridanou hodnotou, ktorú v tlačenej forme novín nenájdete. Na blogoch autori publikujú svoje názory, postrehy, literárne diela aj fotografie. Blogy ako také všade predstavujú akési „médium v médiu“, vlastnú komunitu. Na SME.sk, v tomto ohľade pionierovi medzi denníkmi, momentálne aktívne píše asi 550 blogerov s asi 100-150 článkami denne. To už je slušný materiál na čítanie, keďže navyše nejde ani zďaleka o jediné médium s blogmi. Podobné projekty už majú i na Pravda.sk (pričlenením projektu Blogy.sk), ako aj Hospodárske Noviny - HN Blog a Trend. Pravda.sk púta tiež špecifickým projektom Flogov, resp. Fotoblogov. Cez sekciu majú možnosť čitatelia zasielať vlastné fotografie pre uverejnenie. Databanku obrázkov, ale v podstate výlučne z agentúr, majú na SME.sk - Press Foto. Svoju domovskú stránku na internete musí mať aj naša spravodajská televízna stanica TA3. Sídli na adrese www.ta3.com. Hoci po oficiálnom spustení vysielania mnohí nedávali spravodajskej stanici veľkú nádej na úspech, funguje na mediálnom nebi už od septembra 2001. Domovský web stanice nie je orientovaný len na propagáciu televízie ako takej, vrátane bližších informácií o reláciách, ľuďoch stojacich za fungovaním stanice, pokrytí či technickom zabezpečení štúdia. Tieto informácie tu síce nájdeme, no pre niekoho môže byť dôležitá skôr ďalšia pridaná hodnota - spravodajstvo. Správy sú tu členené prehľadne na karty, cez ktoré prechádzame do sekcie domácich, zahraničných správ a diania zo športu. Textové spravodajstvo je doplnené o video záznamy správ vysielaných televíziou. Sú príslušne označené. Okrem toho televízia ponúka i živý streaming svojho vysielania vložený priamo do stránky (cez Windows Media player), ktorý sa dá v prípade potreby - pomalá linka, potreba úspory dát, „oklieštiť“ len na zvuk. Dostupné je tiež vysielanie optimalizované pre mobilné telefóny. Správy ďalej dopĺňajú pohyblivé pruhy s Flash news (bleskovky), ako aj rýchly prehľad aktuálneho počasia a denných kurzov. Zaujímavosťou stránky je napríklad aj Archív, cez ktorý môžeme (triedením podľa dátumov) prehliadať obsah príspevkov u reportáží, relácií, diskusií a hostí. Popri internetových vydaniach (verziách) denníkov alebo magazínov s vlastným spravodajstvom existujú na webe i projekty on-line spravodajstva bez zázemia v papierovom médiu. Podobné projekty majú svoju úlohu sťaženú, keďže si musia vystačiť z predaja reklamy, resp. inzercie. Medzi najviac ambiciózne projekty v tomto ohľade sa radia www.aktualne.sk, či www.aktuality.sk, svoje spravodajstvo vedie napríklad i Atlas - http://dnes.atlas.sk. Pôvodne printový denník 24hod sa naopak po nie veľkom úspechu pretransformoval do on-line spravodajstva sídliaceho na www.24hod.sk. Je pochopiteľné prognózovať, že budúcnosť môže patriť práve on-line médiám, za ktorými síce budú stáť veľké vydavateľské domy, no budú dostupné len cez internet. Napriek tomu si nemyslíme, že papierovým médiám odzváňa a v dohľadnej dobe sa nevytratia z trhu. Dôvodov je hneď niekoľko, podobne ako u kníh, významnú úlohu zohráva tradícia.
Obyvateľov Maďarska je čoraz menej. Politici aj odborníci sa dohadujú, či to zastaviť podporou imigrácie.A keď, tak odkiaľ. Šéf maďarskej opozičnej Kresťansko-demokratickej ľudovej strany Zsolt Semjén obvinil vládu premiéra Ferenca Gyurcsánya, že zhoršujúcu demografickú situáciu v Maďarsku chce riešiť masovým dovozom Ázijcov. „Vládna koalícia vidí riešenie maďarskej demografickej situácie v tom, že tu usadí miliónové davy z krízových oblastí Ázie,“ tvrdil poslanec na mimoriadnej tlačovke. Odvolával sa pritom na tajný vládny dokument. Takéto množstvo Ázijcov je podľa poslanca nemožné integrovať. Namiesto ich sťahovania by mala vláda podľa Semjéna robiť všetko pre to, aby maďarské matky rodili viac detí. Vládni politici najprv reagovali na Semjénove tvrdenia veľmi tvrdými slovami. Podpredseda parlamentného klubu Gyurcsányových socialistov Attila Mesterházy ich označil za koncentrovanú lož. Takéto nepravdivé tvrdenia podľa Mesterházyho iba podnecujú nenávisť voči cudzincom. Štátny tajomník ministerstva spravodlivosti, ktoré dokument vypracovalo, Ferenc Kondorosi, zašiel ešte ďalej. Semjénove informácie podľa neho nepochádzajú z tajnej vládnej predlohy, ale z diagnózy. „Vládu znepokojujú negatívne demografické trendy, ale to, o čom hovorí Semjén, môže vzniknúť iba v mozgu diktátorov,“ dodal pre server hirszerzo.hu. Čoskoro vysvitlo, že situácia je trochu zložitejšia. Semjén svoje tvrdenia oprel o neverejný vládny materiál „Migračná stratégia Maďarskej republiky“. Vláda najprv existenciu dokumentu zaprela a potom ho odmietala novinárom ukázať. Nakoniec sa na verejnosť dostal. Píše sa v ňom, že demografický vývoj môže konsolidovať iba zvýšená miera migrácie. To znamená integrovať do spoločnosti stotisícovú a možno rádovo až miliónovú populáciu zahraničného pôvodu. „Na základe súčasných trendov budú túto časť populácie s veľkou pravdepodobnosťou tvoriť imigranti prichádzajúci z ázijských krajín,“ tvrdí vládny materiál. Na inom mieste odporúča, aby vláda niektoré trendy podporovala a pomáhala cestou zvláštnych programov „v niektorých sektoroch pracovného trhu sťahovať ázijských imigrantov do Maďarska“. Podľa ministerstva spravodlivosti to však má ďaleko k tomu, z čoho vládu obviňoval Semjén. „Vláda nemala a ani nemá úmysel masovo do Maďarsku sťahovať ázijských alebo iných zahraničných imigrantov,“ uvádza sa vo vyhlásení ministerstva spravodlivosti. Dokument vraj iba mapuje možné demografické a imigračné procesy a hľadá možnosti, ako sa na ne pripraviť. Počet obyvateľov Maďarska vytrvalo klesá. S napätím sa čaká, kedy klesne pod desať miliónov. Že tento pokles nie je rýchlejší, za to Maďarsko vďačí z veľkej časti migrácii. Vrátane príchodu Maďarov zo susedných štátov. Už dlho sa uvažuje, že negatívne demografické trendy je možné zvrátiť iba premyslenou podporou imigrácie. Semjénove obvinenia však vyvolali nové kolo dlhoročného sporu o to, odkiaľ prípadných imigrantov brať. Mnohí odborníci považujú za najprirodzenejšie podporovať príchod krajanov žijúcich v susedných štátoch. Tým by sa odstránili aj problémy s kultúrnou a jazykovou aklimatizáciou prisťahovalcov. Platí to hlavne pre krajiny, kde je životná úroveň obyvateľov výrazne nižšia a z ktorých Maďari už aj tak do Maďarska masovo prichádzajú. Napríklad z Rumunska, Ukrajiny či Srbska. Problém je, že až doteraz sa oficiálna maďarská politika vždy snažila krajanov naopak udržať doma v susedných krajinách, aby sa uchoval maďarský charakter týchto oblastí. Preto vznikol napríklad aj sporný krajanský zákon.
V stovkách maďarských reštaurácií sa dnes bude jesť a piť za polovičnú cenu. Aby do nich ľudia opäť chodili. Po vlaňajšom veľkom úspechu dnes v Maďarsku zopakujú najväčšiu gastronomickú akciu roku. Počas takzvaného Maškrtného štvrtka, nadväzujúceho na tradíciu poslednej žranice pred veľkým pôstom, sa v takmer 700 reštauráciách po celej krajine je a pije za výhodných podmienok. Hosť zaplatí iba 50 percent z konečného účtu za jedlo aj nápoje. Organizátorom akcie je vládna turistická agentúra Magyar Turizmus Zrt. Chce tým Maďarov opäť nalákať do reštaurácií a k tradičnej maďarskej kuchyni. Prekáža jej, že čoraz viac mladých ľudí sa čoraz častejšie stravuje v rýchlych občerstveniach. Posedenie v reštaurácii spojené s hostinou naopak považuje aj pre vysoké ceny čoraz viac ľudí za luxus, ktorý si nemôžu dovoliť. Jedinou podmienkou účasti je, aby mali reštaurácie na jedálnom lístku aj maďarské špeciality. Zoznam reštaurácií, ktoré sa na akcii zúčastnia, je prístupný na internete. Stránka je, žiaľ, iba v maďarčine. „Akcia je zameraná predovšetkým na rozvoj domácej turistiky,“ povedala zástupkyňa Magyar Turizmus Zrt. „Prichádzajú noví hostia, porozhliadnu sa a dúfame, že sa vrátia aj inokedy,“ vysvetľuje Jenő Koleszár, prečo sa jeho podniku účasť na akcii vyplatí. Riaditeľ vinného hotela a reštaurácie v Neszmélyi na južnom brehu Dunaja pri Komárne hovorí, že majú na dnešný deň už plno. „Hosť z ulice má šancu iba v poobedňajších hodinách,“ dodáva šéf vychýrenej reštaurácie, ktorú často navštevujú aj ľudia zo Slovenska. Väčšina z reštaurácií získala vlani dobré skúsenosti. Niektoré preto maškrtný štvrtok s polovičnými cenami rozšírili i na ďalšie dni, aspoň na zvyšok týždňa. Negatívnych skúseností bolo menej. Zaznamenali však prípad, že jedno pohostinstvo v tento deň ponúklo zľavu, ale výrazne zvýšilo ceny. Hosť tak v podstate zaplatil rovnako ako v bežný deň. Spokojná je aj turistická agentúra. Už niekoľko rokov sa zameriava na rozvoj maďarského gastroturizmu a plánuje viac podobných akcií. V júni by sa napríklad vo vinárňach mala uskutočniť Smädná streda. Tentoraz sa bude za polovičné ceny piť.
V Maďarsku pokračujú „verbálne prípravy” na národný sviatok 15. marca: politické strany vyzývajú na pokojné oslavy, no opozícia predkladá návrh novely zákona o zákaze používania gumených projektilov v prípade nepokojov. Dvaja poslanci opozičného Fideszu predložili dnes v parlamente návrh na novelizáciu niektorých paragrafov zákona o polícii. Jeho podstatou je, aby policajné jednotky počas prípadného zásahu proti demonštrantom nemohli používať gumené projektily. Hodno pripomenúť, že táto zbraň spôsobila počas pouličných nepokojov vlani v októbri vážne zranenia, v jednom prípade dokonca oslepnutie demonštranta. Návrh chce opozícia „pretlačiť” v takzvanom skrátenom legislatívnom konaní, aby novela mohla platiť už teraz 15. marca. Vládna strana však pripomína, že ministerstvo spravodlivosti a polície už chystá nariadenie pre políciu o zákaze gumených projektilov a iných brutálnych spôsobov počas očakávaných masových demonštrácií. Ministerstvo však dementuje, že by polícia konala vlani na jeseň na rozkaz vlády. Tvrdil to predseda Fideszu Viktor Orbán, ktorému dal rezort spravodlivosti trojdňové ultimátum - ak sa dovtedy neospravedlní, dajú ho na súd za ohováranie.
V Maďarsku neutíchajú obavy z nepokojov počas národného sviatku 15. marca. Opozičný Fidesz ohlásil svoje masové zhromaždenie na to isté miesto, kde vlani v októbri boli najväčšie zrážky medzi políciou a demonštrantmi. Na peštianskej strane Alžbetinho mostu, pozdĺž Kossuthovej ulici a Rákócziho triedy plánuje zorganizovať svoj míting 15. marca opozičný Fidesz. Na tejto línii je aj križovatka Astoria, kde bolo vlani 23. októbra fideszácke zhromaždenie, po ktorom vypukli najväčšie nepokoje. Preto hovoria teraz vládni socialisti o tom, že opozičná strana „vchádza do skladu s výbušninami s horiacou zápalkou“. Predseda Fideszu Viktor Orbán však konštatuje, že udržať poriadok je úlohou polície. Po stredajšej návšteve eurokomisára Franca Frattiniho ministerstvo spravodlivosti a polície včera oznámilo, že nariadi poriadkovým silám, aby 15. marca nepoužívali gumené projektily a nezasahovali proti demonštrantom brutálne, čiže zrážky úrady nevylučujú. Ako však vyplýva z najnovšieho prieskumu verejnej mienky, aj vyše dve tretiny obyvateľov rátajú s tým, že demonštrácie prerastú do pouličných nepokojov.
Maďarská hlavná opozičná konzervatívna strana Fidesz oznámila svoj úmysel zorganizovať 15. marca veľké protestné zhromaždenie. Napriek varovaniam, že na tento deň oznámili svoje akcie viaceré pravicové skupiny, vodca Fideszu Viktor Orbán pre maďarskú televíznu stanicu v utorok večer uviedol, že na 15. marca zvolá Fidesz veľkú demonštráciu. Národný bezpečnostný úrad nedávno informoval o získaní spravodajskej informácie o tom, že radikálne pravicové skupiny sa vyzbrojujú a na 15. marca plánujú koordinované akcie vrátane obsadenia parlamentu. 15. marec je v Maďarsku štátnym sviatkom a v tento deň si Maďari pripomínajú začiatok revolúcie proti Habsburskej monarchii v roku 1848. Napriek varovaniam pred možným násilím, Fides chce zorganizovať masové pokojné zhromaždenie. Minulý týždeň premiér Ferenc Gyurcsány oznámil, že vláda plánuje v tento deň zorganizovať menšie slávnosti s cieľom znížiť riziko násilností zo strany pravicových skupín. Uviedol tiež, že pravdepodobne ani verejne nevystúpi, k čomu tiež vyzve ostatných politických lídrov. V septembri po zverejnení nahrávok, na ktorých sa socialistický premiér Gyurcsány priznáva k tomu, že pred aprílovými voľbami klamal voličov o skutočnom stave hospodárstva, sa v krajine zdvihla vlna pouličných nepokojov. Výtržníci vrátane futbalových chuligánov podpálili i budovu štátnej televízie a v pouličných potýčkach zranili stovky policajtov. Orbán potom vyzval na pokračovanie v pokojných pouličných protestoch požadujúcich odstúpenie premiéra Gyurcsánya a predčasné voľby. Protesty mierne ustúpili, ale iba do osláv 50. výročia revolúcie z roku 1956 proti sovietskej okupácii 23. októbra, kedy sa opäť rozhorela nová vlna násilia. Odvtedy panuje v krajine napätá spoločenská situácia.
Súčasný minister maďarskej vlády podozrieva bývalého premiéra z toho, že na národný sviatok 15. marca chce spustiť občiansku vojnu, eurokomisár však upozorňuje na úlohy polície. Minister hospodárstva, liberál János Kóka v rozhlasovom interview označil vodcu opozičného Fideszu Viktora Orbána za človeka, ktorý by sa neštítil 15. marca odštartovať občiansku vojnu. Orbán sa urazil a udá ministra na súde. Toto intermezzo je typické pre súčasnú atmosféru v Maďarsku, kde sa mnohí obávajú, že počas blížiaceho sa národného sviatku vypuknú podobné nepokoje, ako vlani v októbri. Okrem iných tém aj o tomto rokoval v Budapešti s najvyššími predstaviteľmi krajiny kompetentný eurokomisár Franco Frattini, ktorý sformuloval aj isté odporúčania. „Identifikácia policajtov počas zákrokov proti demonštrantom by mala byť ľahká úloha. Polícia by však mala dostať rozkazy aj na to, aby nepoužívala gumené projektily. A takisto by sa mali policajti pripraviť na vylúčenie brutálností a na to, aby nepoplietli násilných demonštrantov s rodinami a pokojnými demonštrantmi.“
Nech maďarská vláda odmietne plán na riešenie demografickej situácie presídlením milióna ľudí z Ázie - vyzýva predseda opozičnej Kresťanskodemokratickej ľudovej strany. vláda však podobné plány dementuje. Maďarský parlament včera diskutoval o neutešenej demografickej situácii v krajine. Na tento deň načasoval svoje odhalenie šéf opozičných kresťanských demokratov Zsolt Semjén. Odvolával sa na údajnú tajnú štúdiu vlády, podľa ktorej sa chystá presídlenie milióna ľudí z bližšie nemenovanej ázijskej krajiny. Vláda vraj preto nechce súhlasiť s rôznymi opatreniami v oblasti zvýhodnenia rodín. Takéto niečo by bolo pre záujmy maďarského národa fatálne - dodal Semjén. Hodno pripomenúť, že v polovici 90. rokov sa už vynoril plán na presídlenie Číňanov z Hongkongu, no nič podobné sa samozrejme neuskutočnilo. Aj teraz hovorí vládny predstaviteľ o absurdnom predpoklade a tvrdenie opozičného politika hodnotí ako „súčasť diagnózy“. Vláda totiž uvažuje len o spoločenskej integrácii imigrantov, ktorí v rámci globálneho presunu ľudí prichádzajú do Maďarska legálne.
FIDESZ Maďarský občiansky zväz (FIDESZ) požaduje odstúpenie ministra spravodlivosti Józsefa Petréteiho v súvislosti s navrhovanou novelou zákona, podľa ktorej by nebol trestne stíhaný ten, kto by o osobe vo veku 14 až 18 rokov, s jej súhlasom, pre vlastné účely vyhotovoval, alebo vlastnil pornografické snímky. Podpredsedníčka opozičnej strany Ildikó Pelczné Gálová požiadala ministra úradu predsedu vlády Györgya Szilvássyho, aby zverejnili zápisnicu januárového zasadnutia vlády, na ktorom na návrh Petréteiho prijali úpravu trestného zákona. Podľa političky FIDESZ takáto novela poskytuje právnu ochranu pedofílii. Minister spravodlivosti v pondelok v parlamente v tejto súvislosti povedal, že ak mladistvú osobu v uvedenom veku považuje spoločnosť za zrelú k súhlasu na sexuálny akt, potom jej možno poskytnúť aj príležitosť k tomu, aby prísne s jej súhlasom, a iba pre vlastné účely sa akt obrazovo zaznamenal. Návrh novely trestného zákona podľa Petréteiho predložila vláda parlamentu okrem iného na základe rámcového rozhodnutia Európskej únie na potlačenie sexuálneho vykorisťovania detí, ktoré obsahuje v prvom rade sprísnenia.
Maďarská vládna koalícia sa v utorok dištancovala od návrhu zákona, ktorý by mal legalizovať výrobu a vlastnenie niektorých materiálov s detskou pornografiou pre osobné použitie. Opozičná konzervatívna strana Fidesz už v tejto súvislosti vyzvala ministra spravodlivosti Józsefa Petréteiho, aby rezignoval. Petrétei kontroverzný zákon v pondelok obhajoval tvrdením, že ak je pohlavný styk 14-ročných legálny, potom by nemalo byť nelegálne zaznamenávanie tohto aktu pre osobnú potrebu. „Minister, ktorý je ochotný ohroziť fyzický a mentálny rozvoj našich detí, nie je hodný byť ministrom”, povedala na tlačovej konferencii v utorok podpredsedníčka Fideszu Ildikó Gállová Pelczová. Koaliční partneri socialistov už naznačili, že svoju podporu sporného zákona stiahnu. Klára Sándorová z liberálnej strany Slobodní demokrati uviedla, že jej strana je pripravená odstrániť z návrhu novely trestného zákona kontroverzné ustanovenie o detskej pornografii. Podľa nej je to nevyhnutné, pretože zneužívanie zakázaných pornografických nahrávok je úzko prepojené s prostitúciou a obchodovaním s ľuďmi. Medzitým vraj nemenovaný poslanec zo Socialistickej strany dal do obehu text, ktorý by sudcom umožnil slobodu v rozhodovaní nepotrestať vlastnenie pornografických materiálov, ale oficiálne by detskú pornografiu nelegalizoval. V pôvodne navrhovanom texte zákona sa hovorilo o legalizácii nekomerčného používania pornografického materiálu, na ktorom by figurovali neplnoletí vo veku 14 až 17 rokov.
SNS kritizuje, že knihy v maďarskom jazyku vydávané so štátnymi dotáciami sa predávajú aj v Maďarsku. Podpredsedníčka SNS Anna Belousovová hovorí o dotovaní maďarského knižného trhu. „Je veľa dotovaných výrobkov, ktoré odchádzajú do zahraničia - od poľnohospodárskych výrobkov až po autá,“ reagoval László Szigeti, riaditeľ vydavateľstva Kalligram, ktoré Belousovová osobitne kritizovala. Granty pre menšiny preveruje aj ministerstvo kultúry. Vydavateľstvo Kalligram podľa neho dostalo za ministrovania Rudolfa Chmela najväčšiu podporu zo všetkých našich vydavateľstiev. Vlani sekcia umenia podporila 39 jeho úspešných projektov sumou 6,3 milióna korún. V programe Kultúra národnostných menšín získalo na knihy 5,4 milióna. Spolu za uplynulé dva roky to bolo v tomto programe 9,9 milióna korún. Kalligram dostal vlani podporu pre 37 národnostných projektov, pričom podľa grantových podmienok to malo byť najviac 25 kníh na jedného vydavateľa. Bývalá štátna tajomníčka na ministerstve kultúry Ágnes Biró (SMK) hovorí, že limit prekročili, lebo sa do systému vrátili peniaze, ktoré sa nevyčerpali a bolo potrebné ich rýchlo využiť. Kalligram vydáva najmä filozofickú a svetovú literatúru. Mnohé projekty si podporu zaslúžili, reagoval tlačový odbor ministerstva kultúry. Nie všetky projekty však odporučila podporiť príslušná komisia. Kalligram vydal za posledných desať rokov asi 50 maďarských autorov v slovenčine a asi 30 slovenských autorov v maďarčine. Vlani začal spolu s SAV vydávať aj Knižnicu slovenskej literatúry, za desať rokov má vyjsť 70 diel. Ministerstvá školstva a kultúry na ne vyčlenili ročne dovedna 3,5 milióna. Ústav slovenskej literatúry SAV na vydavateľa vypísal konkurz, ktorý vyhral Kalligram. Zástupcovia niektorých iných vydavateľstiev však tvrdili, že o konkurze nevedeli.
Dvojhodinový výstražný štrajk zamestnancov verejnej sféry v Maďarsku, ktorý avizovali na stredu 21. februára, sa nebude konať. Zástupcovia odborárov a vlády sa totiž v pondelok večer dohodli na miere zvýšenia tohtoročných miezd, ktorá dosiahne 6,65 percent. Maďarská vláda pôvodne chcela zamraziť rast miezd vo verejnej sfére pre rok 2007. Napokon však podľa tajomníka Odborového zväzu zamestnancov verejnej sféry Józsefa Fehéra kabinet uznal, že 750.000 osôb nemôže znášať neúmernú ťarchu poklesu reálnych miezd. Ako dodal, miera zvyšovania miezd sleduje iba infláciu. Pôvodne odborári žiadali 6,75-percentný rast miezd. Maďarskí odborári sa s vládou dohodli aj na tom, že od roku 2009 dostanú zamestnanci verejnej sféry opäť 13. plat.
Maďarská vláda sa s odborovými zväzmi dohodla, že tento rok zvýši mzdy vo verejnom sektore o 6,65 %. Podľa analytikov tento krok naznačuje uvoľnenie striktnej fiškálnej disciplíny, ku ktorej sa vláda zaviazala. Táto dohoda, ktorú vláda odkladala celé mesiace, odvrátila štrajk zamestnancov verejného sektora plánovaný na stredu. Odborové zväzy reprezentujú okolo 800 000 pracovníkov štátnej správy. Vláda predtým uviedla, že v tomto roku nezvýši platy štátnych zamestnancov. Po dnešnej dohode Budapešť stále tvrdí, že tento krok nezmení výšku deficitu verejných financií plánovaného na tento rok. „Dnešná dohoda týkajúca sa miezd nebude mať vplyv na plánovaný schodok verejných financií počítaný podľa metodiky ESA,” uviedol hovorca maďarského ministerstva financií Ferenc Pichler. Aj keď zvýšenie miezd nebude mať vplyv na výšku rozpočtového schodku počítaného podľa pravidiel Európskej únie (EÚ), vláda na neho bude musieť vynaložiť 70 miliárd HUF, v prepočte 9,5 miliardy SKK. Podľa ekonómov je tento krok negatívnym signálom pre trhy. Zvýšenie daňového zaťaženia a cien v rámci balíčka úsporných opatrení, ktorého cieľom je znížiť vysoký deficit verejných financií, viedli k rastu miery inflácie. Jej medziročná miera sa v januári vyšplhala až na 7,8 %, čo je najviac za uplynulých 5 rokov. Podľa analytikov uvoľnenie mzdovej politiky ešte sťaží snahu o pribrzdenie rastu spotrebiteľských cien.
Kriminalistická expertíza potvrdila, že automatická zbraň značky Škorpión nájdená maďarskou políciou je totožná s tou, ktorú použili pri mórskej bankovej lúpeži v roku 2002, kde zahynulo osem osôb. Informoval o tom dnes v Budapešti zástupca riaditeľa Národného úradu vyšetrovania (NNI) György Zsombok. Podľa jeho vyjadrenia kriminalisti zistili, že podobne aj teraz zabavená pištoľ je zbraň, ktorou zastrelili pracovníka civilnej bezpečnostnej služby banky. Iná expertíza zas potvrdzuje, že odtlačky prstov zadržaného muža R. W. sa zhodujú s odtlačkami, ktoré našla polícia na vchodových dverách mórskej banky. Maďarský liberálny denník Magyar Hírlap dnes informoval o tom, že zbrane našla polícia pri dodatočne nariadenej domovej prehliadke v byte Lászlóa N., ktorý je podozrivý zo spáchania mórskej masakry, a ktorého s jeho kumpánom zadržali minulý piatok. NNI v pondelok oznámila, že maďarská polícia vzala do väzby dvoch mužov, ktorých je možné spájať s vraždou poštára vo Veszpréme, a ktorí sú na základe nájdených predmetov a vlastných výpovedí podozriví aj z vykonania krvavej bankovej lúpeže v Móri. Maďarské súdy doposiaľ právoplatne odsúdili Edeho Kaisera na doživotie, u ktorého sa tak otvorila otázka neviny v tomto prípade.
Všetky maďarské médiá venujú veľkú pozornosť pondelňajšej informácii Národného úradu vyšetrovania (NNI) o zadržaní mužov podozrivých z mórskej bankovej lúpeže v roku 2002. Pri nej zahynulo osem osôb a súdy doposiaľ právoplatne odsúdili Edeho Kaisera na doživotie, u ktorého sa tak otvorila otázka neviny v tomto prípade. NNI v pondelok oznámil, že maďarská polícia vzala do väzby dvoch mužov, ktorých je možné spájať s vraždou poštára vo Veszpréme, a ktorí sú na základe nájdených predmetov a vlastných výpovedí podozriví aj z vykonania krvavej bankovej lúpeže v Móri. Ak predmetné dôkazy dosvedčia, že mórsky masaker spáchali títo muži, potom v histórii maďarského súdnictva pôjde podľa pozorovateľov o najväčší justičný omyl. V prípade odsúdeného Kaisera došlo k závažnému omylu sudcov na prvom aj druhom stupni procesov. Vyšetrovanie sa dostalo na nesprávnu cestu v momente, keď v neprospech Kaisera svedčil jeho bývalý kumpán, ktorý prevzal aj historicky najvyššiu 25-miliónovú odmenu polície vypísanú za dolapenie páchateľov. Ten povedal, že László Hajdú u ktorého súdny proces ešte trvá - získal zbrane, a po mórskej lúpeži Kaiser a jeho okolie zrazu zbohatli. V prípade, že sa potvrdí mórska účasť teraz zadržaných podozrivých, bude musieť podľa odborníkov svedok vrátiť odmenu. Obhajca Kaisera dnes predloží žiadosť o obnovenie súdneho procesu svojho mandanta, ktorý si odpykáva tresty aj za iné trestné činy, ku ktorým sa - na rozdiel od mórskeho prípadu - priznal. NNI v pondelok informoval, že 13. februára v roku 2002 v Tatabányi prepadol jeden z teraz zadržaných podozrivých poštára, ktorého okradol. Neskôr pravdepodobne tá istá osoba spáchala ďalších päť lúpežných prepadnutí poštárov, z ktorých v júni 2003 vo Veszpréme poštár zraneniam spôsobeným strelnou zbraňou podľahol. Kriminalisti našli vlani v októbri pri vyšetrovaní týchto trestných činov rôzne predmety, medzi nimi aj nábojnice, ktoré podľa expertov môžu pochádzať z brutálnej bankovej lúpeže v Móri. Polícia odhalila dvoch mužov vo veku 36 a 34 rokov, z ktorých jeden v blízkosti severomaďarskej Tatabánye z lesa vynášal rôzne predmety. Obaja sa polícii priznali k spáchaniu trestných činov, kriminalisti preverujú ich výpovede, preto podrobnosti zatiaľ nezverejnili. Spresnili iba toľko, že 36-ročný L. N. pochádzajúci z Tatabánye slúžil v ozbrojených silách, neskôr pracoval aj v bezpečnostnej službe, ale nie ako policajt. Mal rád zbrane. Druhý muž doteraz nebol trestaný a je otcom troch detí, jeho dávajú do súvislosti na základe jeho výpovede iba s mórskou lúpežou. Odvolací súd v Budapešti v októbri 2005 potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorý odsúdil Edeho Kaisera za účasť na bankovej lúpeži v Móri a za ďalšie závažné trestné činy na doživotné odňatie slobody. Pri mórskej lúpeži 9. mája 2002 zahynulo osem osôb, okolo tohto prípadu sa vynorilo množstvo nejasností a dohadov.
Maďarská polícia cez víkend zadržala dvoch mužov, ktorí by mohli byť páchateľmi krutej bankovej lúpeže spred piatich rokov, počas ktorého zabili ôsmich ľudí. Problém je len v tom, že za tento ťažký zločin už odsúdili iného muža na doživotné väzenie. 9. mája 2002 v mestečku Mór pri Székesfehérvári dvaja maskovaní muži vyrabovali bankovú filiálku, ulúpili 7 miliónov forintov a kruto zavraždili ôsmich ľudí. Vyšetrovanie dlho viazlo, no v súčasnosti už jeden muž sedí vo väzení - zdá sa však, že si právoplatný doživotný trest neodsedí. Cez víkend totiž polícia zadržala v meste Tatabánya pravdepodobne skutočného páchateľa krvavého kúpeľa spred piatich rokov. V byte muža, ktorého podozrievajú z vraždy jedného poštára, našli rôzne zbrane a iné dôkazy, ktoré svedčia o tom, že by mohol byť zapletený aj do mórskeho masakru. Podľa nepotvrdených správ sa dokonca priznal sám a udal aj svojho komplica. Národná vyšetrovacia kancelária oboch vypočúvala do neskorej noci, informácie sľubuje dnes. Schyľuje sa zrejme k najväčšiemu justičnému omylu v novodobej histórii maďarského súdnictva.
Nezmyselná masakra v Móre je pre Maďarsko dodnes traumou. Stále nie je jasné, prečo muselo osem ľudí zomrieť a kto ich zabil. Maďarská justícia čelí podozreniu najhoršieho justičného omylu za niekoľko posledných desaťročí. Od roku 2004 si odpykáva vo väzení doživotný trest Ede Kaiser, jeden z údajných páchateľov osemnásobnej vraždy v meste Mór. Jeho údajný spoločník László Hajdú na rozsudok ešte čaká. Cez víkend sa však k vraždám v Móre priznal iný muž. Tiché vidiecke mestečko Mór leží asi 50 kilometrov južne od Komárna. V Maďarsku si ho mnohí stále spájajú s najhoršou masakrou, akú krajina zažila po roku 1956. V máji 2002 tam postrieľal vrah či vrahovia osem zamestnancov a klientov v miestnej pobočke Erste Bank. Zarážajúca bola najmä brutalita a zjavná nezmyselnosť vraždenia. Maďarská polícia v piatok v Tatabányi neďaleko slovenských hraníc zatkla predpokladaného páchateľa inej dlho nevyriešenej vraždy. Neznámy útočník prepadol v rokoch 2002 až 2003 niekoľko poštárov a jedného zabil. Na základe výpovede prvého zadržaného Lászlóa N. (36) v nedeľu polícia zatkla aj druhého muža L. W. (34) Oboch však po víkende neobvinila za zabitie poštára, ale zatiaľ iba z vrážd v Móre. Podľa nepotvrdených správ sa k účasti na vraždení v banke priznali. Polícia už pred mesiacom zverejnila informáciu, že masakra v Móre a vražda poštára môžu súvisieť. Páchatelia vraj použili rovnaké zbrane. Denník Új Szó minulý týždeň informoval, že o pomoc pri chytení vraha poštára požiadala maďarská polícia aj slovenských kolegov. Predpokladalo sa totiž, že by sa mohol skrývať na južnom Slovensku. Obaja zadržaní z víkendu mali „militaristickú minulosť“. László N. bol profesionálny vojak, neskôr pracoval v bezpečnostnej službe a obchode so zbraňami. „Na základe súčasných údajov ich môžeme brať do úvahy ako konkrétnych páchateľov. Môžeme povedať, že ich z toho odôvodnene podozrievame,“ povedal na včerajšej tlačovke riaditeľ Národného vyšetrovacieho úradu Zoltán Bolcsik. Jeho slová sa dajú vysvetliť tak, že polícia považuje oboch zadržaných za páchateľov mórskej masakry. Teraz vraj vyšetruje, v akom boli vzťahu s Kaiserom a Hajdúom. Kaiser ani Hajdú sa k vraždám nikdy nepriznali. Polícia si bola napriek tomu istá, že boli v banke. Viacerí svedkovia napríklad Kaisera identifikovali ako muža, ktorý stál pred masakrou vo dverách banky a poslal ich preč s odôvodnením, že je banka z technických dôvodov zavretá. Nie je však jasné, koľko páchateľov v banke bolo a kto strieľal. Víkendové priznanie ďalšieho páchateľa preto Kaiserovu vinu ešte nevylučuje. Možno aj preto sú maďarské médiá v hodnotení posledného vývoja veľmi zdržanlivé. Prekvapivých obratov v zamotanej kauze Mór už bolo priveľa.
Maďarská polícia našla zbrane použité pri bankovej lúpeži v Móri v roku 2002, pri ktorej zahynulo osem osôb. Tvrdí to dnešné vydanie maďarského liberálneho denníka Magyar Hírlap. Podľa tohto zdroja viedla k úspechu dodatočne nariadená domová prehliadka v byte Lászlóa N., ktorý je podozrivý zo spáchania mórskej masakry a spolu s jeho kumpánom ho zadržali minulý piatok. Prvé výsledky expertízy potvrdzujú, že ide o roky hľadanú automatickú zbraň značky Škorpión a pištoľ, ktoré našli v odľahlej miestnosti bytu podozrivého. Vyšetrovanie mórskeho prípadu, v rámci reklama ktorého preverovali informácie o použitých zbraniach, prehľadali veľké plochy zeme a z poverenia Národného úradu vyšetrovania (NNI) potápači hľadali aj v koryte Dunaja, si za štyri roky vyžiadalo náklady vo výške takmer jeden a pol miliardy forintov (v prepočte 204 miliónov Sk). NNI v pondelok oznámila, že maďarská polícia vzala do väzby dvoch mužov, ktorých je možné spájať s vraždou poštára vo Veszpréme, a ktorí sú na základe nájdených predmetov a vlastných výpovedí podozriví aj zo spáchania krvavej bankovej lúpeže v Móri. Maďarské súdy doposiaľ právoplatne odsúdili Edeho Kaisera na doživotie. Tým sa uňho otvorila otázka neviny v tomto prípade.
Maďarská developerská spoločnosť TriGránit, má v úmysle investovať päť a pol miliardy eur (takmer 200 miliárd korún) do ruského trhu s nehnuteľnosťami. Ako povedal pre Bloomberg viceprezident spoločnosti Ferenc Bartha, „Rusko je náročný a komplikovaný trh, ale rýchlo sa rozvíja a existujú tu obrovské možnosti.“ TriGránit v Budapešti postavil jedno z najväčších obchodných centier v strednej a východnej Európe WestEnd City Center na ploche 19 hektárov. Bol aj developerom bratislavského zábavno-obchodného centra Polus a kancelárskeho projektu Lakeside. Podľa vyhlásenia TriGránitu spoločnosť vstúpila na ruský trh prostredníctvom spoločného podniku s firmou Gazprombank-Invest so zámerom postaviť obchodné centrá a kancelárie v najvýznamnejších ruských mestách v priebehu nasledujúcich piatich rokov. Okrem toho má TriGránit pripravený päť miliardový balík v eurách na svoje vlastné projekty v Rusku, kde chce vstúpiť aj na tamojšiu burzu. „Chceme sa zaoberať developovaním administratívnych objektov, obytných apartmánov, reťazcov supermarketov a obchodných centier v Moskve, Petrohrade a ďalších desiatich mestách,“ povedal F. Bartha pre denník The Budapest Times. TriGránit rozvíja svoje developerské aktivity v stredo- a východoeurópskych krajinách, kde v posledných desiatich rokoch preinvestoval jeden a pol miliardy eur. V nasledujúcich piatich rokov by tu chcel svoju pozíciu ešte posilniť, keď podľa slov F. Barthu plánujú v tomto regióne investovať takmer desať miliárd eur. Hlavnými trhmi sú okrem Maďarska aj Poľsko, Rumunsko a Slovensko. Dvadsaťpercentný podiel na základnom imaní spoločnosti má rakúska developerská skupina Immoeast Immobilien Anlagen. Podľa informácií denníka The Budapest Times je jediným projektom, ktorý nie je zahalený rúškom tajomstva tristomiliónová investícia v juhoruskom Krasnodare. Tu by na ploche približne 130 hektárov mali vyrásť nové rezidenčné, administratívne a obchodné komplexy. Významnú investíciu v hodnote jednej miliardy dolárov pripravuje TriGránit v rumunskej metropole. Podľa informácii denníka Bucharest Business Daily má vyrásť priamo v centre Budapešti na území o rozlohe takmer 11 hektárov obrovský polyfunkčný komplex Esplanada Project, ktorý bude ponúkať 800 tisíc štvorcových metrov rezidenčných, administratívnych, obchodných, zábavných a relaxačných priestorov. Spoločný podnik TriGránitu a Gazpromu je zaujímavý aj tým, že v ostatnom čase sa podľa denníka The Budapest Times objavili správy o možnosti zasahovania ruskej administratívy do obchodných vzťahov, v ktorých má štát väčšinový podiel. To u zahraničných investorov vyvolalo isté znepokojenie, nakoľko tak vo vzduchu visí možnosť úpravy zmlúv v prospech štátu, čo by zahraničných investorov znevýhodnilo.
Nová stratégia zahraničných vzťahov Maďarska bude klásť naďalej dôraz na susedskú a menšinovú politiku, avšak ju mieni posunúť do roviny regionalizmu. O prípravách novej koncepcie informovala dnes ministerka zahraničných vecí Kinga Gönczová. Výskumné ústavy, akademické dielne a iné odborné pracoviská vypracujú základné štúdie s odporúčaniami, ktoré po širokej diskusii, pravdepodobne v lete, zhrnú v novej zahraničnopolitickej stratégii. Kinga Gönczová si myslí, že medzi aktérmi politickej scény možno dosiahnuť v tejto otázke zhodu. „Tento konsenzus cítiť v zahraničnej politike oveľa viac, ako v iných oblastiach, funguje vo väčšej miere. Mohla by som uviesť postoje k takým významným záležitostiam, ako je naša účasť na misiách v Afganistane či Libanone, alebo sa to týka hoci aj nášho prístupu k udalostiam po voľbách na Slovensku.“ Susedskú a menšinovú politiku sleduje Ústav pre etnické a národné menšiny Maďarskej akadémie vied. Jeho riaditeľom je uznávaný odborník aj na slovensko-maďarské vzťahy, historik László Szarka, ktorý si myslí: „Maďarsko musí všetky svoje iniciatívy, ktoré predložilo v posledných 15-20 rokoch, nejako syntetizovať. Ide predovšetkým o nový prístup k regionalizácii, to znamená, že tieto naše menšinové skupiny aj v rámci Maďarska, aj mimo Maďarska tvoria regionálne skupiny. Tento skupinotvorný proces je potrebné podľa nás podporiť na úrovni inštitúcií, regionálnych, lokálnych samospráv a prípadne aj funkcionálnych samospráv v oblasti školstva a kultúry.“
Situácia Maďarska sa takmer 20 rokov po zmene režimu zmenila, mení sa svet a bezprostredné okolie Maďarska, preto je potrebné znovudefinovať stratégiu maďarskej zahraničnej politiky. Vyhlásila to dnes v Budapešti šéfka maďarskej diplomacie Kinga Gönczová, ktorá o novej stratégii povedala, že do jej prípravy chcú zapojiť čo najširšiu verejnosť, na príslušných štúdiách pracujú dve desiatky ľavicových aj pravicovo orientovaných odborníkov. Samotný dokument stratégie bude podľa ministerky pripravený koncom júla. Doteraz existoval konsenzus politických subjektov v Maďarsku v troch prioritách, ktorými boli integrácia, susedská politika a kontakt s Maďarmi žijúcimi za hranicami, pripomenula Gönczová a dodala, že sa prostredie Maďarska zmenilo, vstupom do Severoatlantickej aliancie a Európskej únie získalo Maďarsko nový rámec aj prostriedky k aktivitám, súčasne to však znamená aj nové záväzky. Cieľom štúdií, ktoré vypracujú rôzne vedecké dielne, je zistiť aké sú silné stránky maďarskej diplomacie, a kde sú slabiny, ako aj to, aké existujú riziká. Hlavnými témami vyše 40 štúdií, ktorých výsledky budú môcť byť zabudované do stratégie, je bezpečnostná politika, vplyvy svetového hospodárstva, podmienky úspešného členstva v EÚ, susedské vzťahy, národné povedomie, kultúra a zahraničné vzťahy. Stratégia bude hotová koncom júla, predtým ju prediskutujú v politickej, hospodárskej a občianskej sfére. „Nová stratégia bude viac, ako iba klasická diplomatická činnosť, bude do nej zahrnutá kultúrna, hospodárska diplomacia, úloha samosprávnych celkov a účastníkov podnikateľskej sféry,“ konštatovala ministerka. Podľa riaditeľa Ústavu pre výskum etnických a národných menšín Maďarskej akadémie vied (MTA) Lászlóa Szarku, ktorý je členom grémia rezortu riadiaceho činnosť organizácií poverených vypracovaním štúdií, Maďarsko musí ako člen EÚ prehodnotiť zásadné veci v zahraničnej politike. „Náš ústav dostal za úlohu predovšetkým premyslieť veci v strednej Európe. Ide o integrovaný región, ktorý sa správa zatiaľ ako čiastočne neintegrovaný. Multinacionálne podniky zistili obrovské možnosti, pritom naši občania, naše podniky sú zatiaľ bez orientácie,“ povedal pre TASR Szarka. Na margo menšinových spoločnosti existujúcich v rámci Maďarska, Slovenska a v rámci ostatných susedných štátov povedal, že ide o zásadné veci, ako sa správať v integrovanom regióne, aké nové prístupy, postupy sú možné, aké sú najoptimálnejšie modely, ktoré už existujú v rámci EÚ v západných krajinách. „Myslím si, že nové akcenty tu môžu vznikať predovšetkým v kultúrnej politike, v politike regionalizácie, regionálnych prístupov, to sú podľa mňa pre slovensko-maďarský pomer takisto smerodajné a takisto nádejné momenty,“ konštatoval. Maďarsko musí podľa jeho slov všetky svoje iniciatívy, ktoré malo v posledných 15 až 20 rokoch nejako syntetizovať. Ide tu predovšetkým o nový prístup v smere regionalizácie, to znamená že tieto menšinové skupiny aj v rámci Maďarska aj mimo Maďarska tvoria regionálne skupiny, tento skupinotvorný proces je podľa Szarku potrebné podporiť na úrovni inštitúcií, na úrovni regionálnych lokálnych samospráv, a prípadne aj funkcionálnych samospráv v oblasti školstva a kultúry. Stratégia novej zahraničnej politiky Maďarska môže mať vplyv na postoj Maďarska k otázke autonómie podľa Szarku iba natoľko, nakoľko je politika ochotná a schopná svoje postoje zmeniť. „My chceme v každom prípade podporovať také iniciatívy, ktoré smerujú k diferenciácii v maďarskej zahraničnej politike. Napríklad v prípade siedmich susedných štátov Maďarska nemôže mať Maďarsko taký istý prístup voči krajine, ktorá je členom EÚ, ako k nečlenskej krajine,“ poznamenal člen grémia rezortu diplomacie.
Maďarský protimonopolný úrad začal minulý týždeň skúmať bankový trh. Podľa regulátora sú banky príliš drahé pre fyzické osoby a malé podniky. Ako uviedla agentúra Bloomberg, úradu sa nepáči, že zmena banky je pri niektorých produktoch bánk veľmi zriedkavá. Odchodu z banky môžu podľa úradu brániť poplatky za zmenu banky. V niektorých prípadoch môžu byť také vysoké, že prevážia potenciálne výhody prechodu ku konkurenčnému produktu, vysvetľuje úrad. Podľa regulátora banky využívajú ich neustále narastajúcu silu na trhu. Maďarskému retailovému trhu dominuje OTP Bank Nyrt, bývalý monopolný hráč. Jeho najväčšími rivalmi sú rakúske Erste Bank AG a Raiffeisen International Bank AG. Tieto tri banky podľa protimonopolného úradu môžu využívať svoju trhovú pozíciu, aby bránili konkurencii. Pri prieskume bankového trhu sa maďarský protimonopolný úrad inšpiroval v zahraničí a vlastnou skúsenosťou z trhu. Maďari zrejme reagovali aj na správu Európskej komisie z konca januára, ktorá upozornila na prekážky v mobilite klientov medzi bankami. V Európskej únii si napríklad podľa správy zmenilo v roku 2005 bežný účet len päť až sedem percent klientov. Prechod klienta od jednej banky k druhej brzdí podľa komisie malá prehľadnosť cien za služby, vysoké poplatky za vedenie a rušenie účtov, ako aj „viazanie“ produktov, keď banky viažu napríklad poskytnutie úveru na kúpu ďalších bankových produktov. Snaha o rozvírenie diskusie o bankových poplatkoch sa opäť objavuje aj v Českej republike.
Prezident Ivan Gašparovič dnes kritizoval opozičnú SMK, ktorej predstavitelia tento týždeň na pôde Európskeho parlamentu spochybnili prístup novej vlády Roberta Fica k právam národnostných menšín. Dôkazom toho podľa SMK je, že kabinet vraj vyčlenil tento rok na kultúru menšín menej peňazí ako vlani. Prezident však nevidí dôvod, aby boli menšiny na Slovensku nespokojné. „Som tak trochu aj sklamaný, že v súčasnej dobe predstavitelia maďarskej koalície sú v Európskom parlamente, stretávajú sa s európskymi poslancami a vysvetľujú tam, ako zle sa na Slovensku rozhoduje v niektorých otázkach. (...) Vnímam to negatívne,” povedal Gašparovič v diskusnej relácii TV Joj. Dodal, že vytváranie atmosféry v zahraničí, ktorá by mohla spochybniť Slovensko, je pre neho neprijateľné. Premiér Robert Fico vlani po vytvorení vlády s ĽS-HZDS a SNS, ktorú často obviňujú z protimaďarských výrokov a nacionalizmu, prisľúbil zachovať status quo v oblasti práv národnostných menšín. Predseda SMK Béla Bugár už skôr obvinil premiéra, že vláda tento záväzok nedodržala, keďže znížila objem financií na menšinovú kultúru. „Myslím si, že naše menšiny na Slovensku nemajú dôvod byť nespokojné,” povedal prezident o ochrane práv menšín. Zároveň sa postavil proti priznávaniu kolektívnych práv pre národnostné menšiny. Predseda SMK Bugár sa tento týždeň v Štrasburgu stretol s poslancami Európskej ľudovej strany, okrem iného sa „zmienil o tom“, že zhruba polmiliónová maďarská menšina dostala tento rok od štátu o 16 percent menej peňazí ako vlani. Celková podpora pre menšinovú kultúru, okrem maďarskej napríklad rómsku či rusínsku, podľa neho klesla tento rok z vlaňajších 160 miliónov na 80 miliónov korún. Bugár dnes v TV Joj pripustil úvahu o tom, že vláda zámerne ukracuje maďarskú menšinu. Vládna SNS už skôr obvinila SMK, že v minulom volebnom roku ešte ako súčasť vlády presadila pre maďarskú menšinu viac peňazí na úkor iných menšín. Tento týždeň podpredsedníčka SNS Anna Belousovová tvrdila, že maďarská menšina dostala tento rok navyše o viac ako milión korún oproti priemeru počas ôsmich rokov vlády Mikuláša Dzurindu. Predseda Strany maďarskej koalície dnes zároveň odmietol, že by jeho strana mala záujem o územnú autonómiu. SMK chce podľa neho len dosiahnuť samosprávu v oblasti kultúry či školstva. SMK ešte vlani po vzniku novej vládnej koalície vyjadrila obavu zo zvyšovania etnického napätia na Slovensku a obmedzovania práv Maďarov žijúcich na juhu Slovenska.
Výmenu na čele Maďarskej národnej banky prijímajú „trhy” priaznivo. Jestvuje totiž nádej, že vzťahy medzi centrálnou bankou a vládou sa upokoja. Pretože pokojné práve neboli. Ba čo viac, dakedy sa dotýkali hraníc hektiky a otvoreného konfliktu. Odchádzajúci prezident Zsigmond Járai hodnotil svoj cyklus takto: rok práce a päť rokov boja. Ten prvý rok pripadol ešte na vládu Fideszu, z ktorej Járai prišiel (bol Orbánovým ministrom financií), a tieň tejto politickej zaujatosti sa mu nepodarilo od seba odvrhnúť. Stále sa vyjadroval k rôznym krokom nasledujúcej, ľavicovo-liberálnej vlády, kritizoval ju za „nedisciplinovanosť”, čo prinieslo väčšie či menšie otrasy forintu. Celkovo sa mu však podarilo udržať infláciu v prijateľných medziach a kurz národnej meny upravovať úrokovou politikou. Nového prezidenta nominoval premiér Ferenc Gyurcsány, no nedá sa povedať, že by András Simor mal byť „vazalom” vlády. Naopak, v minulosti vypracoval štúdie a projekty, z ktorých čerpala aj opozičná strana Fidesz. Simor opúšťa najvyšší post v maďarskej odnoži Deloitte & Touche vo veku 50 rokov. Nikdy nebol členom komunistickej strany, nespolupracoval s totalitnými tajnými službami, 23 rokov pracoval v bankovom sektore, z toho osem v zahraničí, a úspešne viedol súkromné spoločnosti. Príliš veľa doteraz o svojich plánoch nepovedal, no považoval za dôležité zdôrazniť, že nezávislosť národnej banky je na prvom mieste, čo však nevylučuje snahu o harmonickú spoluprácu s vládou. Podľa neho bude možné vôbec hovoriť o zavedení eura až o dva roky, potom, keď už bude jednoznačné, že Maďarsko je schopné splniť aspoň väčšinu maastrichtských kritérií, dnes nespĺňa žiadne. Analytici si všímajú, že András Simor je oproti „jastrabovi” Járaimu „holub”, no aj jeho prioritou bude udržanie cenovej stability.
Novým guvernérom Maďarskej národnej banky (Magyar Nemzeti Bank, MNB) sa stane András Simor (52). Tohto nestraníckeho bankového a finančného experta v piatok do uvedenej funkcie nominoval maďarský premiér Ferenc Gyurcsány. Vymenovanie musí ešte formálne potvrdiť prezident László Sólyom. Simor vystrieda v kresle guvernéra MNB Zsigmonda Járaia, ktorému sa na konci mesiaca končí jeho 6-ročné funkčné obdobie. Simor je od roku 2002 generálnym riaditeľom maďarskej divízie účtovnej firmy Deloitte. Od roka 1998 do roka 2002 bol prezidentom budapeštianskej burzy.
„Verím, že do konca marca bude podpísaná medzivládna dohoda o spoločných infraštrukturálnych investíciách,” skonštatoval v relácii maďarského vysielania Slovenského rozhlasu veľvyslanec MR na Slovensku Antal Heizer. Povedal, že ho veľmi inšpirovali nedávne rokovania predsedu slovenského parlamentu Pavla Pašku v Budapešti, kde loboval za vybudovanie diaľnice do Miškovca a za vybudovanie sústavy mostov na hraničnej rieke Ipeľ. A. Heizer poukázal na to, že po vstupe oboch krajín do schengenského priestoru v januári budúceho roka niekdajšie trianonské hranice sa stávajú symbolickými a úlohou oboch štátov bude postaviť množstvo malých ciest a mostov, ktoré boli zbúrané pred osemdesiatymi a sedemdesiatymi rokmi. Na otázku, či považuje za reálne podpísanie príslušnej medzivládnej dohody o výstavbe diaľnice z Miškovca do Košíc a sústavy mostov na rieke Ipeľ, veľvyslanec MR uviedol, že do konca marca zrejme bude podpísaná príslušná medzivládna dohoda. Otázka, či je v záujme susedných štátov rozvoj vzájomnej spolupráce, je dnes už prekonaná, skonštatoval A. Heizer. Podľa neho maďarské investície na Slovensku sú už také významné a maďarské firmy sú prítomné na slovenskom trhu v takom počte, že hospodársky rozvoj v oboch krajinách bez vzájomnej spolupráce si nevie predstaviť. Maďarský diplomat však pripustil, že v niektorých regiónoch Slovenska túto skutočnosť ľudia ešte nepociťujú. Znalosť jazyka druhého štátu, hlavne v prihraničných oblastiach, by mala byť v záujme každého jednotlivca, ktorý sa chce zamestnať, skonštatoval A. Heizer. Považuje zároveň za potrebné, aby o existujúcich historických kŕčoch a nevyjasnených problémoch diskutovali odborníci a nie politici. Ako príklad spomenul nedávne bratislavské diskusné fórum historikov a predstaviteľov inteligencie oboch krajín na tému Trianonu. Je to jedna z najháklivejších tém, ktorá bola dlho tabuizovaná, a je dobré, že už je možné diskutovať aj o tom. Je však dôležité, aby sa diskusia viedla v odbornej rovine a nie v politickej, prízvukoval A. Heizer. Podľa neho, ak politika bude otvorená v tom zmysle, že nezasiahne voči pozitívnym trendom, tak potom vďaka medziľudským vzťahom môžu postupne vzájomné predsudky a kŕče vymiznúť. Ako dodal, v regiónoch, kde je úzka spolupráca medzi družobnými obcami oboch štátov, tento fenomén už funguje. Podľa veľvyslanca je veľmi užitočná činnosť zmiešanej maďarsko-slovenskej pracovnej skupiny historikov. Výsledkom ich práce by mala byť spoločná učebnica dejepisu pre detí v obidvoch štátoch. Takáto publikácia by dopomohla aj k náprave terajšieho neúnosného stavu, keď sa študenti na oboch brehoch Dunaja učia o tých istých historických udalostiach niečo úplne odlišné, skonštatoval maďarský diplomat. Náprava v tejto oblasti by mala obrovský význam z hľadiska výchovy mladej generácie, uviedol maďarský veľvyslanec.
Prvý ročník tzv. „šiškového festivalu” sa dnes konal v severomaďarskej obci Mlynky, ktorá sa pre najvyšší pomer obyvateľstva hlásiaceho sa k slovenskej národnosti všeobecne považuje za najslovenskejšiu obec v Maďarsku. Cieľom celodenného podujatia, o ktoré prejavilo záujem vyše 500 návštevníkov, bolo v rámci fašiangov oživovanie miestnych tradícií. V tejto obci v Pilíšskych vrchoch žije vyše 2000 obyvateľov, z nich sa úradne hlási k slovenskej národnosti 53 percent. Predsedníčka miestnej Slovenskej samosprávy Marta Demjénová pre TASR uviedla, že na festivale vystúpilo v kultúrnom programe 200 účinkujúcich. Ako zdôraznila, ide o regionálny festival, do Mlynkov pricestovali Slováci aj Nemci z pilíšskych obcí. „Cieľom festivalu je v prvom rade, aby sme sa dobre zabávali, a pritom aby sme ukázali, že rôzne národnosti môžu žiť spolu v pokoji, v priateľstve, v dobrej nálade a aby sme ukázali naše zvyky, slovenské aj nemecké”, konštatovala. Aj v Mlynkoch je tradíciou na fašiangy piecť šišky, na ktoré existujú rôzne recepty. Niektoré podávajú s lekvárom, iné bez, ale na súťaži v pečení tejto dobroty sa napríklad objavili aj šišky s citrónovým krémom. O titul „najlepšia šiška festivalu” súťažilo 20 družstiev, ich šišky hodnotila trojčlenná porota zložená zo šéfkuchára, cukrára a regionálnej hygieničky. Súčasťou festivalu bola aj súťaž v jedení šišiek. V dome hier organizátori pripravili pre deti možnosť pripraviť si vlastnoručne fašiangové masky.
Generálny riaditeľ Slovenskej televízie (STV) Radim Hreha a prezident Maďarskej televízie (MTV) Zoltán Rudi posúdili aktuálnu situáciu v oboch verejnoprávnych televíziách. Dohodli sa na programovej spolupráci a koordinácii postupu pri získavaní financií z európskych fondov. Na návšteve v Maďarskej televízii v Budapešti si Hreha s Rudim vymenili aj skúsenosti v oblasti prechodu na digitálne vysielanie. Prerokovali tiež otázky spojené s fungovaním verejnoprávneho multiplexu. Hreha sa informoval aj o situácii v oblasti národnostného vysielania Maďarskej televízie. Redakcii slovenského vysielania v Segedíne ponúkol pomoc. Jej konkrétnu formu spresní STV počas stretnutia jej predstaviteľov s redaktormi slovenského vysielania segedínskeho štúdia MTV.
Maďarská vláda uvažuje o tom, že by predala niektoré z neslávne známych väzníc istej španielskej firme, aby ich prerobila na luxusné hotely. „Pozrite sa na tú budovu. Mohli by ste s ňou urobiť zázraky,” presviedča štátny tajomník Ferenc Kondosi o prednostiach väznice Csillag v Segedíne, v ktorej celách sedia najhorší zločinci. Maďarskí vládni úradníci si už na Pyrenejskom polostrove prezreli podobný objekt - zamrežovaný útulok pre kriminálnikov sa zmenil na oázu luxusu pre solventných hostí. Hotelierov možno nalákala aj informácia, že maďarské väznice bývajú vyťažené na 138 percent. Za získané peniaze vláda plánuje postaviť modernejšie väznice.
Dvojdňovú oficiálnu návštevu predsedu Národnej rady SR Pavla Pašku v Maďarsku sledovalo iba niekoľko maďarských médií, najviac pozornosti jej venovala verejnoprávna televízia Duna TV a Maďarský rozhlas. Tlačené médiá sa o rokovaniach predsedu slovenského parlamentu, ktorý sa stretol vo štvrtok a v piatok s predsedníčkou maďarského parlamentu Katalin Sziliovou, ministerkou zahraničných vecí Kingou Gönczovou a prezidentom Lászlóom Sólyomom, nezmienili. Duna TV priniesla v hlavných večerných správach podrobné spravodajstvo o priebehu návštevy a dala priestor aj vyjadreniam predsedu slovenského parlamentu. Televízia zdôraznila zhodu rokovacích partnerov v tom, že je potrebné podporiť spoluprácu v infraštrukturálnych projektoch, ktoré poslúžia rozvoju vzájomných vzťahov. Maďarský verejnoprávny rozhlas Magyar Rádió vyzdvihol, že šéfka maďarskej diplomacie požiadala Pašku, aby neznížili finančnú podporu pre maďarskú národnostnú menšinu. Gönczová podľa rozhlasu rokovala so slovenským hosťom o maďarskej univerzite v Komárne, ktorá je vo vážnej finančnej situácii. Ministerka však zdôraznila, že vzájomné slovensko-maďarské vzťahy sa po relatívne napätom období pohli smerom k uvoľneniu napätia. „Dobrý vzťah a spolupráca je dlhodobým záujmom oboch strán,” citoval Magyar Rádió šéfku diplomacie.
Slovensko-maďarské vzťahy sa výrazne posúvajú dopredu. Vyhlásil to dnes v Budapešti predseda Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) Pavol Paška po rokovaniach s ministerkou zahraničných vecí Kingou Gönczovou a s prezidentom Lászlóom Sólyomom v závere dvojdňovej pracovnej návštevy Maďarskej republiky. Táto návšteva posúva vzájomné vzťahy výrazne dopredu. Zhodli sme sa na tom so všetkými, s ktorými som sa stretol, a myslím si, že nie je dôvod, aby sme sa neustále vracali do minulosti, ale je veľa dôvodov, aby sme išli spoločne do budúcnosti, povedal v reakcii na otázku TASR predseda slovenského parlamentu. So šéfkou maďarskej diplomacie rokoval Paška nielen o úrovni maďarsko-slovenských vzťahov a o tom, čo tieto krajiny spája, ale aj o medzinárodných záležitostiach, vrátane otázky Kosova. Pýtal som sa na pozíciu Maďarskej republiky. Pri rozhovore pani ministerka bola vo svojich vyjadreniach v problematike riešenia kosovskej otázky veľmi opatrná. Ako skúsený diplomat zachovala kontinuitu postoja Európy, konštatoval Paška. Ministerka zahraničných vecí a predseda NR SR sa dohodli na tom, že na maďarskej aj slovenskej strane budú presadzovať infraštrukturálne projekty - cestu medzi Košicami a Miškovcom, mosty cez Ipeľ, cestu z Rajky do Bratislavy, lebo si myslia, že sú to konkrétne dôkazy o tom, že slovensko-maďarská spolupráca je výhodná a bude výhodná i v budúcnosti. Na stretnutí s maďarskou hlavou štátu sa podľa slovenského politika dotkli aj niekoľkých citlivých tém. Pán prezident sa pýtal na problematiku financovania maďarskej univerzity v Komárne. Čo je veľmi dôležité, že sme sa zhodli na tom, že o veciach treba radšej hovoriť. Aj toto je dobrý príklad, kedy si myslím, že ide len o nedorozumenie, ktoré sa zbytočne interpretuje aj tu v maďarských médiách ako slovensko-maďarský problém, poznamenal Paška, ktorý dal prísľub prezidentovi, že sa bude o tieto veci zaujímať, lebo je to v záujme dobrých vzťahov SR a Maďarska. Na stretnutí s pánom prezidentom som veľmi jasne vyjadril postoj, ktorý - myslím si - konvenuje aj s postojom politických subjektov na Slovensku, že konečné riešenie kosovského problému nie je možné bez účasti všetkých zúčastnených, teda hlavne Srbov, ktorých sa to tiež dotýka, povedal Paška. Delegácia slovenského parlamentu odcestovala po obede na pôde Maďarskej akadémie vied (MTA) do vlasti. Členmi delegácie boli podpredseda NR SR Milan Hort, predseda Slovensko-maďarskej skupiny priateľstva NR SR Ján Richter, člen Výboru pre obranu a bezpečnosť NR SR Béla Bugár, podpredsedníčka Ústavnoprávneho výboru NR SR Katarina Tóthová a vedúci kancelárie NR SR Viktor Stromček. Ich hostiteľmi na pôde Maďarskej akadémie vied boli poslanec maďarského parlamentu a predseda Medziparlamentnej únie Gábor Hárs z Maďarskej socialistickej strany (MSZP) a predseda Skupiny slovensko-maďarského priateľstva Medziparlamentnej únie (MPÚ) György Rubovszky z opozičnej Kresťanskodemkratickej ľudovej strany.
Na všetkých úrovniach bolo konštatované, že za ostatných osem rokov sa vzájomné bilaterálne vzťahy posunuli do štandardnej sféry, vyzdvihol v závere dvojdňovej oficiálnej návštevy predsedu Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) Pavla Pašku člen jeho delegácie a podpredseda NR SR Milan Hort. Podľa opozičného politika bolo na stretnutiach s predsedníčkou maďarského parlamentu Katalin Sziliovou, ministerkou zahraničných vecí Kingou Gönczovou a prezidentom MR Lászlóom Sólyomom tiež konštatované, že to, čo sa Slovensku podarilo aj vo vzťahu k postaveniu menšín dnes spĺňa európsky a svetový štatút. „Je dnes na terajšej exekutíve, aby tieto veci boli zachované,“ dodal. V otázke Kosova Horta teší, že názor s ktorým prišlo SDKÚ, že riešenie tohto problému potrebuje čas, ale predovšetkým z definitívneho riešenia by sa nemalo vynechať stanovisko Srbska, si postupne osvojuje čím viac slovenských parlamentných strán. Člen Výboru pre obranu a bezpečnosť NR SR a predseda SMK Béla Bugár ocenil návštevu aj z toho hľadiska, že sa na nej hovorilo aj o konkrétnych veciach. „Jednak medzi Maďarskom a SR poslednú dobu nebolo všetko v poriadku, tu aj pán predseda (Paška) hovoril veľmi otvorene,“ povedal TASR Bugár najmä v súvislosti s otázkou riešenia Kosova a menšinovými záležitosťami, akou je aj financovanie maďarskej univerzity v Komárne. „Pán predseda povedal, že on osobne bude dozerať, aby status quo bolo zachované, a aby kvôli pár miliónom korún nevznikol nejaký negatívny pocit Maďarov na Slovensku. Ja si myslím, že tie vysvetlenia pána predsedu aj druhá strana brala veľmi pozitívne,“ dodal. Ako líder SMK pripomenul, dohodlo sa napríklad aj na pokračovaní takéhoto dialógu, čo podľa jeho názoru potrebuje slovenská aj maďarská strana. Slovensko-maďarské vzťahy sa výrazne posúvajú dopredu, vyhlásil Paška po rokovaniach s ministerkou zahraničných vecí Kingou Gönczovou a s maďarským prezidentom Lászlóom Sólyomom v závere dvojdňovej pracovnej návštevy Maďarskej republiky.
Rozvoj infraštruktúry je v záujme posilnenia vzťahov medzi Slovenskou a Maďarskou republikou (MR). Zhodli sa na tom dnes v Budapešti predsedníčka Národného zhromaždenia MR Katalin Szili a predseda NR SR Pavol Paška. Podľa nich by príslušná medzivládna dohoda mala byť podpísaná do konca marca. „Dúfam, že naši ministri zodpovední za mosty a cesty sa najneskôr do konca marca stretnú, aby sa konkrétne projekty začali realizovať čo najskôr,” dodal Paška. Medziiným spomenuli výstavbu diaľnice medzi Košicami a Miškovcom, diaľnice v okolí Rajky či mostov medzi oboma krajinami. Predsedovia parlamentov hovorili aj o postavení slovenskej menšiny v Maďarsku a maďarskej žijúcej na Slovensku. Predsedníčka maďarského parlamentu poznamenal, že „emocionálne problémy”, ktoré medzi Slovenskom a Maďarskom existujú, je možné vyriešiť vtedy, ak sa pokročí v hospodárskej oblasti, vzdelávaní a kultúre, aj preto je podľa nej dôležitá podpora rozvoja infraštruktúry. Paška dal prísľub, že témy, ako financovanie národnostných menších, ich kultúry či problematiku financovania univerzity Jánosa Szelyeho v Komárne bude pozorne sledovať a bude tiež hovoriť s príslušnými ministrami. Zdôraznil tiež, že nie je v záujme vlády SR, aby sa zhoršoval dosiahnutý stav v právach menších, či akýmkoľvek spôsobom sa do nich zasahovalo. Poslanec za SMK a predseda strany Béla Bugár, ktorý je členom delegácie, poznamenal, že nie všetky informácie týkajúce sa menšinovej politiky či podpory menšinových kultúr prezentované predsedom NR SR boli presné. „Mám problém s tým, keď musím počúvať to, čo nie je pravda,” povedal a dodal, že zrejme Paška dostal zlé podklady. V popoludňajších hodinách bude mať predseda NR SR prednášku pre učiteľov a poslucháčov medzinárodných vzťahov na Univerzite Corvinus a stretne sa so zástupcami slovenskej národnostnej menšiny. V piatok prijme Pašku prezident MR László Sólyom. Šéf slovenského parlamentu bude rokovať aj s ministerkou zahraničných vecí MR Kingou Gönczovou.
Predseda parlamentu Pavol Paška odcestuje vo štvrtok na dvojdňovú oficiálnu návštevu Maďarskej republiky (MR). Okrem bilaterálnych vzťahov by mal Paška v Budapešti rokovať o vstupe nových členských krajín do schengenského priestoru, o spolupráci V4, nemeckom predsedníctve EÚ a ústavnej zmluve či o prioritách v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a ďalšom rozširovaní únie. Predseda NR SR Pavol Paška bude vo štvrtok rokovať s predsedníčkou Národného zhromaždenia Maďarskej republiky Katalin Szili. V popoludňajších hodinách bude mať prednášku pre učiteľov a poslucháčov medzinárodných vzťahov na Univerzite Corvinus a stretne sa so zástupcami slovenskej národnostnej menšiny. V piatok prijme Pašku prezident MR László Sólyom. Šéf slovenského parlamentu bude rokovať aj s ministerkou zahraničných vecí MR Kingou Gönczovou. Spolu s predsedom NR SR navštívia Maďarsko aj podpredseda NR SR Milan Hort, poslanec za Smer-SD a predseda Slovensko maďarskej skupiny priateľstva NR SR Ján Richter, poslanec za SMK a člen Výboru pre obranu a bezpečnosť NR SR Béla Bugár a poslankyňa za ĽS-HZDS a podpredsedníčka Ústavnoprávneho výboru NR SR Katarina Tóthová.
Za neopodstatnené považuje podpredseda vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič vyjadrenia predsedu SMK Bélu Bugára na pôde Európskeho parlamentu o znižovaní finančnej podpory maďarskej menšinovej kultúre. „Myslím si, že nemajú žiadnu inú agendu a väčšinou sa utvrdzujem v tom, že keď SMK, zdôrazňujem SMK a jej predstavitelia, nie maďarská menšina, idú do zahraničia, nemajú inú agendu, len sťažnosti vo vzťahu k Slovensku,” uviedol Čaplovič pre TASR počas dnešnej pracovnej návštevy v Košiciach. Podľa vicepremiéra „na Slovensku nie je len jedna menšinová kultúra a finančné zdroje potrebuje viac národnostných kultúr.” Pripomenul, že SMK bola osem rokoch v dvoch Dzurindových vládach, tento problém nedokázala vyriešiť a teraz chce, aby ho súčasná koalícia vyriešila za sedem mesiacov. „Pripravíme zákon o financovaní kultúry všeobecne a v rámci neho zadefinujeme aj financovanie menšinových kultúr,” zdôraznil Čaplovič. Podpredseda vlády sa dnes na pôde Košického samosprávneho kraja stretol s jeho predsedom Zdenkom Trebuľom a zástupcami košického profesionálneho rómskeho divadla Romathan. Hľadali spoločné riešenie problémov divadla týkajúce sa majetkovo-právneho vyrovnania jeho sídla, ako aj financovanie jeho zájazdovej činnosti. Rokovania zhodnotil vicepremiér ako veľmi konštruktívne. „Romathan nepôsobí len v regióne, ale na území celého Slovenska, čiže istú gesciu nad ním by malo mať a finančne mu pomáhať pri jeho projektoch aj Ministerstvo kultúry SR,” dodal Čaplovič.
V minulom roku navštívilo Maďarsko podľa predbežných údajov 45 941 slovenských turistov. Ako ďalej vyplýva z informácií, ktoré agentúre SITA poskytla obchodná kancelária Veľvyslanectva Maďarskej republiky na Slovensku, medziročne to predstavuje nárast o 8,5 %. Títo turisti pritom strávili v Maďarsku takmer 100,85 tis. nocí, čo znamená priemernú dĺžku pobytu 2,2 dňa. Do tohto počtu však nie sú započítaní turisti, ktorí sa ubytovali na súkromí alebo u známych. Celkovo vlani navštívilo Maďarsko takmer 6,975 mil. turistov, čo je oproti predchádzajúcemu roku menej o 1,3 %, z toho domácich bolo 3,248 milióna a zahraničných 3,727 milióna. Celkový počet prenocovaní návštevníkov dosiahol vyše 19 miliónov pri priemernej dĺžke pobytu 2,7 dňa. Konečné štatistické údaje za minulý rok budú zverejnené na jar. Podľa informácií obchodnej kancelárie maďarského veľvyslanectva na Slovensku záujem slovenských turistov o Maďarsko rastie. Kým v rokoch 2001 až 2004 sa pohyboval v rozmedzí 33 až 35 tisíc, predvlani to bolo už 41,5 tisíca a vlani spomínaných takmer 46 tisíc. V minulom roku najviac lákala Budapešť s viac ako 13,7 tis. slovenskými návštevníkmi. Nasledovalo severné Maďarsko so 7 527 turistami a oblasť Severnej veľkej nížiny so 6 673 slovenskými turistami. Oblasť Balatonu navštívilo 5 233 turistov zo SR.
Kompetentné orgány pôsobiace na úseku ochrany spotrebiteľa v Česku, Maďarsku, Poľsku a na Slovensku podpísali memorandum o založení neformálnej organizácie - Fórum na ochranu spotrebiteľov (FOS) v krajinách Višegrádskej štvorky (V4). TASR to oznámila tlačová hovorkyňa Slovenskej obchodnej inšpekcie (SOI) Danuša Krkošová. Šéfovia 4 národných obchodných inšpektorátov (Česká obchodná inšpekcia, Generálny inšpektorát na ochranu spotrebiteľov v Maďarsku, Poľská obchodná inšpekcia, SOI) očakávajú, že „dohoda ako výsledok harmonizácie postupu pri vynucovaní dodržiavania právnych predpisov prispeje k efektívnemu riešeniu cezhraničných sťažností spotrebiteľov a v rámci trhového dozoru k pravidelnej výmene skúseností z praxe.” Podľa dohody FOS má byť platformou na úzku spoluprácu členov V4 na úseku ochrany spotrebiteľa a trhového dozoru a na vzájomnú výmenu informácií a praktických skúseností z činnosti. Zainteresované organizácie si budú môcť vymieňať aj informácie o obvyklých zaužívaných metódach a postupoch, čím sa dosiahne efektívne vynucovanie dodržiavania právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Predmetom spolupráce bude aj vypracovanie pracovných plánov zameraných na prevenciu a zastavenie cezhraničných porušení, ktoré sa týkajú záujmov spotrebiteľov. V rámci trhového dozoru FOS pomôže realizovať spoločné kontroly a porovnávacie laboratórne skúšky. V tejto súvislosti sa obchodné inšpektoráty budú zasadzovať za oblastné cezhraničné dohody o spolupráci pri zisťovaní nebezpečných výrobkov. Hoci jednotlivé inšpektoráty bežne riešia sťažnosti spotrebiteľov, FOS by mal túto činnosť zdynamizovať a usilovať sa o vyššiu efektívnosť a rýchlosť posúdenia a vyriešenia sťažností. Vďaka podpisu memoranda o založení FOS budú spotrebiteľom v krajinách V4 predkladané ešte lepšie informácie ako doteraz. Fórum má byť základom ako presadzovať a podporovať medzinárodnú spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa. V zmysle Višegrádskej deklarácie z roku 1991 prijatej ministerskými predsedami Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska vedúci predstavitelia dozorných orgánov pôsobiacich na úseku ochrany spotrebiteľa z ČR, SR a Maďarska prezentovali na konferencii v Luhačoviciach (ČR) v roku 2005 požiadavku na založenie FOS v regióne V4. Zástupcovia dozorných orgánov vyjadrili presvedčenie, že vzájomne prepojená história a podobný politický, ekonomický a sociálny rozvoj krajín v ostatných desaťročiach by mohli byť dôvodom pre poskytnutie záruky spoločného úspechu.
Na európskom kontinente je samozrejmosťou kultúrna autonómia, a územná autonómia je takisto možná. Vyhlásil to maďarský prezident László Sólyom počas svojej oficiálnej návštevy v Rumunsku, keď zavítal do Maďarmi obývanej oblasti Marosvásárhelyu (Tirgu Mures). Pre rumunskú politickú elitu, ako aj verejnosť sú však takéto riešenia ako červené súkno, poznamenáva v stredajšom vydaní maďarský mienkotvorný denník Népszabadság. Ako dodáva, Sólyom svoje slová nepochybne adresoval rumunskému partnerovi, Traianovi Basescovi. Ten na ich pondelňajšom stretnutí nezvyčajne ostro zaútočil na organizátorov informatívneho „referenda“ v Sedmohradsku o tamojšej autonómii. Podľa rumunského prezidenta je totiž protizákonné, keď v župách Hargita, Kovászna a Maros testujú názory tamojších Maďarov o tom, či sú za územnú autonómiu. Rumunský prezident neskôr svoje predchádzajúce ostré výroky zjemnil, keď uviedol, že takéto testovanie verejnej mienky by bolo protizákonné iba v tom prípade, ak by ním chceli bezprostredne dosiahnuť autonómiu. Napriek tomu, že Basescu skorigoval svoje vyjadrenia, rumunské denníky na titulných stranách zverejnili jeho pôvodné vyhrážky adresované Maďarom žijúcim v Sedmihradsku, uvádza Népszabadság. Maďarský politik sa stretol aj s biskupom reformovanej cirkvi Lászlóom Tökésom, ktorý za dôležitú považuje skutočnosť, že Basescu tón svojej kritiky zjemnil. Požiadal Sólyoma, aby sa zastal organizátorov referenda v Sedmihradsku. Podľa Tökésa je pozoruhodné, že kým ostatní rumunskí politici útočili na Maďarov, minister vnútra Vasile Blaga sondovanie verejnej mienky prostredníctvom prenosných urien nepovažoval za protizákonné. Maďarsko podporuje všetky ústavné požiadavky Maďarov žijúcich v Rumunsku, skonštatoval maďarský prezident počas druhého dňa návštevy v Rumunsku. Maďarský prezident sa snažil v Kolozsvári (Kluž) ako i v Marosvásárhelyu (Tirgu Mures) pozerať cez novú optiku na situáciu tamojších Maďarov, konštatuje ďalej denník. Stretol sa viackrát s predstaviteľmi strany tamojších Maďarov, Demokratického zväzu rumunských Maďarov (DZRM), a rokoval aj s Tökésom, ktorý sa nestotožňuje s názormi špičkových politikov DZRM. Maďarský štátnik ani raz nepoužil výraz menšina, dôsledne však hovoril o tom, že Maďari žijúci v Rumunsku sú z kultúrneho aspektu súčasťou maďarského národa. Podľa neho účinným liekom proti asimilácii je kvalitná spoločnosť s priestorom pre súťaživosť, takisto samostatný školský systém, od predškolských zariadení až po univerzitu. Uviedol to v súvislosti s univerzitou Sapientia, ktorá vznikla vďaka finančnej podpore Maďarska a je naďalej financovaná z maďarského rozpočtu. „Patriť k maďarskému národu neznamená, že tancujeme folklórne tance,” skonštatoval na záver svojej návštevy Sólyom.