Marec - Apríl 2007 ● Zo slovenskej tlače
Nicolas Sarkozy alebo „Nikolas Šárközy”? Slovenskí politici tieto detaily v mene budúceho francúzskeho prezidenta príliš nerozlišujú, a Sarkozymu tak nepriamo pripomínajú, kde sú korene jeho rodiny. Rôzne verzie pôvodného Sarkozyho mena dokonca občas použijú aj politici, ktorí inak vedia, ako sa má správne vyslovovať. Hoci má Sarkozy maďarský pôvod, narodil sa už vo Francúzsku. Z Maďarska pochádzal jeho otec, ktorý ešte niesol priezvisko Sárközy (vyslovuje sa Šárközi). Podobné mená sú dodnes bežné nielen v Maďarsku, ale aj na južnom Slovensku. Budúci francúzsky prezident má však už nielen pofrancúzštené priezvisko, ale údajne neovláda ani maďarský jazyk. Bývalý minister zahraničných vecí Eduard Kukan tvrdí, že príčina zmätku vo výslovnosti môže tkvieť aj v slovenskej povahe. „Chceme dať najavo, že my sme dobre informovaní a my vlastne vieme lepšie ako tí Francúzi, ako sa správne mená takýchto politikov vyslovujú,” vysvetľoval s úsmevom a dodal, že s nesprávne vysloveným Sarkozyho menom sa v politike stretáva bežne a aj sám niekedy má sklon namiesto Sarkozy povedať „Šarközy”. Ťažkosti s priezviskom budúceho francúzskeho prezidenta pripustili aj ďalší politici. „Ja sám som skôr najprv počúval, ako to v zahraničí vyslovujú a až potom som snažil vyslovovať toto meno,” povedal ČTK poslanec zahraničného výboru parlamentu Juraj Horváth. „Niečo podobné už bolo v minulosti aj pri pánovi (Georgeovi) Sorosovi,” doplnil šéf poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj. Americký finančník s maďarským priezviskom niekedy totiž tiež spôsoboval pri výslovnosti nemalé ťažkosti. Nezrovnalosti vo výslovnosti však politikom mohla občas spôsobovať aj ich obyčajná neznalosť francúzštiny. „Možno, že keby to chceli vysloviť francúzskou výslovnosťou, tak by to nebolo vydarené, a tú maďarskú výslovnosť určite majú mnohí perfektnú,” poznamenal Kukan. Meno budúceho francúzskeho prezidenta sa ešte viac skloňovalo v susednom Maďarsku, kde miestne médiá tiež radi používali pôvodnú maďarskú verziu. „Sarkozy bude konať v maďarskom záujme len vtedy, pokiaľ to bude zodpovedať záujmom Francúzska,” oponoval však konzervatívny denník Magyar Nemzet.
Maďarská dedinka Alattyán dúfa, že o dva roky oslávi 800. výročie založenia aj v prítomnosti prominentného hosťa Nikolasa Sarkozyho. Otec nového francúzskeho prezidenta tu totiž v 30-tych a začiatkom 40-tych rokov minulého storočia často trávil leto predtým, ako po druhej svetovej vojne emigroval do Francúzska, uviedla agentúra AP. Na Sarkozyovcov zostali v Alattyáne už len spomienky, ale v dejinách ich rodu nebol Nicolas jediný, kto sa venoval politike a verejnej službe. Jeho starý aj prastarý otec, ktorí obaja niesli meno György Sárközy, boli poradcami a zástupcami starostu v neďalekom Szolnoku. Sarkozyho starý otec prispel k miestnemu rozvoju - vybudovaniu mestského divadla a najväčšieho hotela. Podľa kroník Sárközyovcov povýšil do šľachtického stavu cisár Ferdinand II. v roku 1628. Medzi predkami novozvoleného francúzskeho prezidenta sa v 18. a 19. storočí vyskytovali župní sudcovia a zástupcovia hajtmanov. „Bol to rod, v ktorom verejná služba kolovala z otca na syna po dlhé generácie. Nicolas stelesňuje to najlepšie z rodinnej tradície,” hovorí šesťdesiatsedemročný Sándor Mosonyi, policajt na dôchodku, ktorý sa venuje histórii Alattyánu. Podľa Mosonyiho finančná kríza v roku 1934 donútila Sárközyovcov predať letné sídlo v Alattyáne za niekoľko vriec múky. Tí tu však aj naďalej trávili prázdniny - a to ešte v rozľahlejšom sídle príbuzného Lajosa Tóth-Maára. Sedemdesiatjedenročná Jusztika Ivanicsová bola v tom čase malým dievčatkom, keď sa tu Sarkozyho otec Pál spolu so strýkom venoval lovu na zajace a hraniu kariet. „Bývali veľmi elegantní a galantní,” spomína Ivanicsová. Jej vlastný dom sa nachádza na pozemku, ktorý býval súčasťou Maárovho panstva. Dedinka Alattyán sa pomaly chystá na výročie, pripadajúce na rok 2009, a súčasťou osláv by malo byť aj svetové stretnutie krajanov. „Som v styku s Pálom Sarkozym a ten ma ubezpečil, že sa na pripravovanú oslavu chystá. Bolo by pre nás veľkou cťou, keby sem zavítal aj Nicolas,” hovorí Mosonyi. Nicolas Sarkozy síce niekoľkokrát Maďarsko navštívil, ale nikdy nezavítal do Alattyánu, ktorý leží len 85 kilometrov od Budapešti. V roku 1994 navštívil iné maďarské mesto Bocsa, kam tiež siahajú rodinné korene a v novembri 2004 sa ako minister financií objavil pri budapeštianskom pamätníku obetí holocaustu - má totiž aj židovských predkov. Rodákov v Alattyáne zjavne nijako nemrzí, že Sarkozy po maďarsky nehovorí. „Jeho otec je Maďar, ale on je Francúz. Keď chce byť francúzskym prezidentom, nemôže byť nikým iným,” dopĺňa Ivanicsová.
„Na nasledujúcich päť rokov sa do Elyzejského paláca presťahuje 52-ročný Nicolas Sarkozy, ktorého pôvod je maďarský,” napísal najväčší stredoľavicový maďarský denník Népszabadság na titulnej strane. „Prečo Francúzi volili syna maďarského emigranta s ťažko vysloviteľným priezviskom?... Pretože, ak má niekto návod na liečenie, stane sa z neho doktor. A on je teraz najlepší doktor pre Francúzsko,” píše denník vo svojom úvodníku. Pravicový opozičný denník Magyar Nemzet v úvodníku píše, že syn maďarského emigranta „vystupoval dve priečny na rebríku naraz, kým dosiahol vrchol Elyzejského paláca, kde mu odteraz bude salutovať stráž.” „Tento mladý muž nebol dieťaťom francúzskej buržoázie či aristokracie... Zatiaľ, čo iní snívali o budúcnosti hasiča, vojaka či pastiera, on sníval, že sa jedného dňa stane prezidentom Francúzska,” napísal Magyar Nemzet. Ľavicový denník Népszava uvádza na titulnej strane, že otec novozvoleného francúzskeho prezidenta sa narodil v Budapešti v roku 1928 ako Pál Sarkozy Bocsai Nagy a Maďarsko opustil v roku 1944.
O týždeň už bude viať maďarská zástava vo vesmíre, presnejšie na Medzinárodnej vesmírnej stanici. Vezme ju tam ďalší z doteraz nie príliš početných vesmírnych turistov Charles „Karcsi” Simonyi. Dvadsať rokov bol blízkym spolupracovníkom šéfa Microsoftu Billa Gatesa, on vymyslel počítačové programy Word a Excel. Teraz venuje 20 miliónov dolárov zo svojich peňazí na to, aby videl Zem „zhora”. A aby vzal so sebou maďarskú vlajočku, na znak toho, že na svoje korene nezabudol. Nezabúdajú ani Maďari doma: ostro sledujú vo svete každého, komu koluje v žilách hoci len kvapka maďarskej krvi alebo jeho predkovia pochádzajú z Maďarska (či Uhorska). Hlásia sa k filmárom bratom Kordovcom a Georgeovi Cukorovi, hercom Tonymu Curtisovi či Zsazse Gaborovej. Ďalej mágov z finančného sveta Georgea Sorosa, Andrewa Sarlosa alebo otca eura Alexandra Lámfalussyho. Zoznam by bol rozhodne okyptený, keby sme nespomenuli trinástich laureátov Nobelovej ceny (ktorí vynašli všeličo, od hologramu až po vitamín C) alebo otca vodíkovej bomby Edwarda Tellera. Keď bola na jar v roku 1993 v Budapešti britská kráľovná, niekto vypátral, že stará mama jej starej mamy, čiže pra-pra-prastará matka Alžbety II. bola Klaudia Rhédeyová zo Sedmohradska. Za siedmimi horami a siedmimi dolami žije aj veľa politikov s maďarskými koreňmi. Celé Maďarsko držalo palce Johnovi Kerrymu, keď o Biely dom bojoval s Georgeom W. Bushom, len preto, lebo jeho stará mama sa narodila v Budapešti. Mocný člen Snemovne reprezentantov Tom Lantos rovnako Dlhoročný guvernér štátu New York George Pataki rád chodieval do mestečka Mátészalka, odkiaľ išli objaviť Nový svet jeho starí rodičia. Na južnej časti amerického kontinentu dosiahol vrchol hoci napokon zle dopadol, paraguajský prezident Juan Carlos Vasmosy, ktorého família bola ešte Vámosi. Dlhý je rad aj tých známych politikov, ktorí mali vzťah k Maďarom cez svoje manželky. Napríklad americký „balkanológ” Richard Holbrooke, ktorý sa ženil v Budapešti. Izraelský expremiér Ariel Šaron ich mal až dve. Len jednu mal celý život Raymond Barre, ktorý bol premiérom Francúzska. Francúzi sa teraz môžu tešiť na takú hlavu štátu, ktorej maďarské korene sú nesporné. Najnádejnejší prezidentský kandidát Nicolas Sarkozy sa však príliš neteší z toho, že neprajníci vyťahujú jeho pôvod. Celé húfy francúzskych novinárov už navštívili obec Alattyán na severe Veľkej maďarskej nížiny. Úprimne povedané, neviem, prečo tak vychytili túto dedinku, veď sa tam nikto zo Sárközyovcov ani len nenarodil, akurát Nicolasov dedo tam mal kúriu a otec Pál tam chodieval na prázdniny. Miestni nadšenci na čele so starostom a jedinou babkou, ktorá vôbec videla nejakého živého Sárközyho, však radostne rozprávajú o tom, akí to boli úžasní ľudia. Keď som sa s nimi zhováral na mieste, aj mňa takmer zachvátilo nadšenie, no do reality som sa vrátil - ako inde? - v miestnej krčme. Šenkár pomerne flegmaticky vyjadril názor, že mladú generáciu už také staré story nezaujímajú, a vôbec, má „Sarko” predstavu, kde je táto dedina? Veď ani po maďarsky nevie! „Zato,” poznamenal muž za pocínovaným pultom, „želáme mu, aby zvíťazil, nezávisle od nás...”
Keď aj nie svetová, tak určite francúzska, a samozrejme aj maďarská tlač „objavila“ na severe Veľkej maďarskej nížiny, sto kilometrov na východ od Budapešti dedinku Alattyán. Do centra pozornosti sa dostala pre svoje väzby s rodinou Šárközyovcov, ktorej potomok má veľké šance stať sa hlavou Francúzskej republiky. Maďari registrujú každú osobnosť vo svete, ktorá má čo i len kvapku maďarskej krvi v žilách. Francúzi skúmajú predkov svojho budúceho prezidenta z iného dôvodu a nie vždy dobromyseľne. Nicolas Sarkozy, prečo tvoj otec opustil La Hongrie - Maďarsko? - pýta sa regae-spevák z africkej krajiny Bourkina Fasso s nemalou iróniou. Pesnička sa zrodila vtedy, keď sa počas parížskych nepokojov minister vnútra vyjadril o prisťahovalcoch, povedzme tak: nelichotivo. Avšak lichotiví sú Alattyánčania voči rodine Sárközyovcov, cítia sa do istej miery poctení a tešia sa, hoci sú natoľko triezvi, aby si nemysleli, že razom z tohto prepojenia budú profitovať. Akurát využívajú momentálnu pozornosť médií, domácich a francúzskych, na to, aby dali svetu o sebe vôbec vedieť. Starosta obce s vyše dvetisíc obyvateľmi Gábor Koczkás vysvetľuje, ako sa Alattyán dostal do centra pozornosti: „To bolo tak, že pred šiestimi rokmi istá francúzska novinárka pracujúca v Maďarsku prišla zisťovať, či je pravda, že Sarkozyho rodina tu žila. My sme, samozrejme vedeli o nejakých Sárkozyovcoch, ale sme nemali tušenia o ich známom potomkovi. Ale miestny vlastivedný spolok sa do toho pustil, a zistil, ktorá to bola vetva, ktorú možno spojiť s Nicolasom Sarkozym.“ Dedo Sárközy - György - tu mal rozsiahle majetky a každé leto sem chodil z Pešti s dvoma synmi. Jeden bol takisto György, druhý Pál, a tento Pál sa stal neskôr otcom Nicolasa. Krásny a rozsiahly rodinný kaštieľ už nestojí, po druhej svetovej vojne tam bola strojnotraktorová stanica, sklad, sýpky, a neviem, čo - zničil sa natoľko, že v šesťdesiatych rokoch ho museli zbúrať. Spomienkou na neho je už iba kúsok železného plotu a zhrdzavenej vstupnej brány do Hlavnej ulici dediny. Do spomínaného kaštieľa chodievala, a živých Sárközyovcov na vlastné oči vídavala jediná osoba v Alattyáne, u ktorej sa musí zastaviť každý televízny štáb či reportér. Jusztínia Ivanicsová je miestna hviezda, aj mne ukazuje kopu francúzskych a maďarských novín, ktoré o nej už písali. Prečo popierať, 75-ročná teta Justika je slávna. A baví ju to. „Na panstve bola moja krstná mama kuchárkou, krstný otec zasa lokajom, a ja, ako také desať-dvanásťročné dievča som chodila stále za nimi. Iný z dediny nemal prístup do kaštieľa. Bolo to nádherné, vidieť po chudobných dedinských domoch toľké bohatstvo. Musela som starých Sárközyovcov oslovovať veľkomožná pani a veľkomožný pán a ich dvoch synov zasa ako mladý pán. No a dodnes si na nich spomínam ako na veľkomožné panstvo. Dedo Nicolasa Sarkozyho sa sem priženil, jeho otec tu strávil mladé roky a je maďarského pôvodu, nech hovorí ktokoľvek čokoľvek.“ Teta Jusztika drží palce prezidentskému kandidátovi a tešila by sa jeho víťazstvu. „Taký človek je potrebný do vedenia, ktorý je sebavedomý, vie, čo chce, a zdá sa mi, že ho aj ľudia majú radi.“ Raduje sa aj starý pán v miestnej krčme. Vraví, že o Sarkozyovskom príbehu sa zvyknú baviť aj v tejto ustanovizni, kde je aj na poludnie rušno. „Je vynikajúce, že by sa vo Francúzsku stal z mladého Sárkozyho predseda vlády, či prezident. Tešili by sme sa, aspoň by sa spomínala aj táto malá dedinka, Alattyán.“ Mladý krčmár mu však oponuje a mám taký pocit, že on dáva veci na pravú mieru: „Súčasná generácia ho príliš nepozná, sú tu starší ľudia, ktorí jeho otca a deda videli. Bohvieako sa k Alattyánu neviaže a neverím, že by sa on o nás veľmi zaujímal, a či vôbec niečo vie o našej dedine. Veď nevie ani po maďarsky! Koniec koncov - nech má šťastie, nezávisle od nás.“
Rumunský premiér Calin Popescu Tariceanu dnes oznámil rozpad súčasnej vládnej koalície, ktorú by mala v priebehu budúceho týždňa nahradiť menšinová vláda. Nový kabinet vytvorí premiérova Národná liberálna strana (PNL) s Demokratickou úniou Maďarov v Rumunsku (UDMR) bez doterajšieho hlavného koaličného partnera - Demokratickej strany (PD), blízkej prezidentovi Traianovi Basescovi. Demokrati mali v centristickej exekutíve, pôsobiacej od roku 2004, ôsmich ministrov. Tariceanu plánuje predstaviť novú vládnu zostavu členom parlamentu už v pondelok. Pri hlasovaní o dôvere a prijímaní ďalších zákonov sa menšinový kabinet bude musieť spoliehať na podporu opozičnej Sociálnodemokratickej strany (PSD). Napätie medzi rumunskými liberálmi a demokratmi vyplýva z dlhodobej rivality a komplikovaných vzťahov medzi premiérom a prezidentom. Doterajšia koalícia sa stala neefektívnou kvôli pretrvávajúcim sporom medzi hlavnými partnermi, ktoré podľa Tariceanových slov podnecoval prezident. „Potrebujeme súdržnú vládu, ktorú nebudú stále oslabovať politické hádky,” vyhlásil premiér. „Aliancia liberálov a demokratov už vyčerpala svoj potenciál. Verím, že nová zostava bude efektívna a koherentná.” Rumunsko ako nová členská krajina EÚ potrebuje v roku 2007 podľa Tariceana nový dych a víziu, aby sa dokázalo vyrovnať so svojou „komunistickou a balkánskou minulosťou” a nastúpiť cestu proeurópskych reforiem, ekonomického rastu a zlepšenia životnej úrovne.
Nezávislý Výbor expertov, ktorý monitoruje plnenie Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov, odporúča Slovenskej republike, aby novelizovala zákon o štátnom jazyku v zmysle záväzkov, ktoré SR prijala, keď chartu podpísala. Uvádza sa v materiáli Správa o priebehu a výsledkoch prvého kola monitorovania úrovne implementácie Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov na Slovensku, ktorý predložilo na pripomienkovanie Ministerstvo zahraničných vecí (MZV) SR. Rezort zahraničia je gestorom všetkých aktivít súvisiacich s monitoringom. Slovenská republika podpísala chartu vo februári 2001, tá nadobudla platnosť 1. januára 2002. Charta jazykov chráni a podporuje regionálne alebo menšinové jazyky ako ohrozenú stránku európskeho kultúrneho dedičstva. Má kultúrny rozmer, chráni a podporuje regionálne alebo menšinové jazyky, nie však jazykové menšiny. Zo 46 členských štátov Rady Európy (RE) ju ratifikovalo 21 štátov, vrátane SR. Výbor expertov, ktorý menuje Výbor ministrov RE, v hodnotiacej správe oceňuje úsilie, ktoré slovenské orgány vynaložili na ochranu deviatich regionálnych a menšinových jazykov, ktoré sa Slovensko zaviazalo chrániť. Ide o bulharský, český, chorvátsky, maďarský, nemecký, poľský, rómsky, rusínsky a ukrajinský. Výber jazykov, ktorých používatelia neosídľujú kompaktne určité územie, však spôsobuje podľa Výboru expertov problémy pri uplatňovaní jednej časti charty jazykov. Za všeobecný problém považuje Výbor expertov aj 20-percentnú hranicu pre používanie jazyka v úradnom styku, ktorá neumožňuje jeho používanie v obciach, kde používatelia jazyka žijú v dostatočnom počte, hoci nedosahujú 20-percentný podiel na populácii. Ďalším všeobecným problémom je podľa výboru skutočnosť, že aj po prijatí charty jazykov zostal v platnosti zákon o štátnom jazyku, hoci obsahuje ustanovenia, ktoré bránia plneniu niektorých ustanovení charty. Ide o používanie dvojjazyčných označení obcí alebo používanie jazyka v zariadeniach sociálnych služieb. Zákon o štátnom jazyku treba podľa Výboru expertov zmeniť. Neexistuje dokument, ktorý by upravoval ďalší postup. Je na každom štáte, ako sa vyrovná s odporúčaniami Výboru ministrov RE. S cieľom zabezpečiť transparentnosť monitorovacieho procesu aj na národnej úrovni a zlepšiť informovanosť verejnosti o jeho výsledku pripravilo MZV SR na rokovanie vlády materiál o výsledkoch monitoringu. Súčasťou materiálu nie je analýza záverov expertného orgánu a Výboru ministrov RE, keďže rozbor by mali urobiť rezorty, ktorých sa plnenie charty jazykov týka.
Nákladné autá nad tri a pol tony budú od 1. apríla platiť v Maďarsku na viacerých cestách ako doteraz. Diaľničná známka bude totiž nutná na 36 rýchlostných cestách, teda na väčšine úsekov, ktoré boli doteraz zadarmo. Zdarma bude okruh M0 a výpadovky diaľnic z hlavného mesta. Autá nad 3,5 tony si budú môcť kúpiť jednodennú diaľničnú známku, platnú v súčasnosti len pre kamióny. Diaľničné známky predávajú okrem čerpacích staníc aj elektronicky prostredníctvom SMS a internetu. Podrobnejšie informácie sú na www.gkm.gov.hu, informovalo MZV SR.
Systém spoplatnenia vybraných úsekov rýchlostných komunikácií formou diaľničných známok pre vozidlá nad 3,5 tony sa rozšíri v súlade s nariadením Ministerstva hospodárstva a dopravy Maďarskej republiky s účinnosťou od 1. apríla. TASR o tom informovalo Ministerstvo zahraničných vecí (MZV) SR. Zmeny sa dotýkajú 36 rýchlostných komunikácií, netýkajú sa však osobných automobilov. Väčšina doposiaľ nespoplatnených diaľničných úsekov a rýchlostných komunikácií bude pre užívateľov nákladných automobilov spoplatnená. Zachovaná ostane bezplatnosť okružnej rýchlostnej komunikácie M0 a výpadové úseky diaľnic vedúce z hlavného mesta. Pre vozidlá nad 3,5 tony bude možné na rozdiel od doterajšej praxe zakúpiť jednodennú diaľničnú známku, platnú v súčasnosti len pre kamióny. Cieľom zmien je dosiahnuť odklonenie kamiónov, resp. vozidiel nad 12 ton, ktoré zvyšujú nebezpečenstvo nehôd na komunikáciách vedúcich cez obce na diaľnice. Vodiči nákladných automobilov sa musia pripraviť na náhodné kontroly diaľničných známok. Diaľničné známky je možné zakúpiť na určených miestach, napríklad na čerpacích staniciach, alebo elektronicky prostredníctvom SMS a internetu.
Napätie medzi Bratislavou a Budapešťou, ktoré vzniklo po nástupe novej vlády je už minulosťou a oba strany pripravujú stretnutie premiérov Slovenska a Maďarska, skonštatoval to v rozhovore pre Lidové noviny slovenský minister zahraničných vecí Ján Kubiš. Denník Népszabadság cituje pasáž, v ktorej Kubiš konštatuje, že problémy boli, ale oba strany pracujú na príprave stretnutia premiérov. „Chceme rozvíjať cezhraničnú spoluprácu, projekty infraštruktúry, chceme, aby toto rokovanie malo konkrétne výsledky. Nepotrebujeme nejaké stretnutie preto, aby sme ukázali, že sa dokážeme stretnúť, „ hovorí Kubiš. Slovenský šéf diplomacie však priznal, že po nástupe novej slovenskej vlády panovalo niekoľko mesiacov napätie vo vzťahoch medzi Bratislavou a Budapešťou. Nebolo to jednoduché obdobie, skonštatoval Kubiš. Podľa neho sa veci ujasnili a v dvojstranných stykoch ozajstná kríza nevznikla. „Za prekonanie tohto zložitého období môžeme poďakovať i občianskej spoločnosti, ako slovenskej, tak maďarskej, ktorá na nás tlačili prehláseniami, že zhoršovanie vzťahov nie je v záujme našich štátov, ani občanov. Ja som rád, že nám svojom tlakom pomohli,” povedal na záver rozhovoru Kubiš.
Kampaň oboch kandidátov na predsedu SMK bola vášnivá a v závere vyslovene surová, uvádza vo svojom hodnotení Népszabadság. Svedčia o tom podľa mienkotvorného maďarského denníka dve malé epizódy, ktoré sa odohrali tesne po vyhlásení výsledkov volieb, v ktorých Pál Csáky porazil dovtedajšieho predsedu Bélu Bugára. Ten odmietol cigaru, ktorú mu ponúkol jeho súper a neprijal ani post čestného predsedu strany. Nečakane porazený Bugár obe gestá víťaza odmietol, následne zaželal svojmu nástupcovi, aby sa mu podarilo odpratať všetku špinu, ktorú vyniesol na povrch za posledné dva týždne kampane. Bugár počas kampane hovoril, že kandidatúru Csákyho podporuje hlavne Miklós Duray, ktorý je považovaný za radikálneho politika a preto koaličný potenciál SMK môže byt menší aj niekoľko rokov. Jeho názor, alebo taktický prvok však nezabral a nemal úspech, aspoň o tom svedčia výsledky volieb predsedu. Naopak, tým viac zapôsobili slová Csákyho, ktorý vo svojom programovom prejave tvrdo kritizoval terajšie vedenie strany za to, že sa nechalo riadiť údajnou lobistickou skupinou. Csáky vášnivo hovoril o tom, že spoločenstvo Maďarov žijúcich na Slovensku nemalo veľa osohu z osemročného vládnutia SMK, kým jedna úzka vrstva poriadne zbohatla. „Nenechajme, aby z MKP (maďarská skratka SMK) zostala iba KP (KP- v maďarčine znamená peňažnú hotovosť),” skonštatoval vo svojom prejave Csáky. Podľa denníka Népszabadság Bugár zbytočne dementoval tieto tvrdenia, podľa všetkého sa osvedčila taktika Csákyho. Novozvolený predseda úspešne staval na nespokojnosti mnohých členov strany, ktorým sa nepáči boj medzi miestnymi záujmovými skupinami. Aj preto sa obrátili chrbtom strane a v minuloročných parlamentných aj komunálnych voľbách nezvolili kandidátov SMK. K nespokojným sa pridali aj tí, ktorí po nástupe vlády Roberta Fica museli odísť z rôznych štátnych postov. Pála Csákyho čakajú ťažké mesiace, predpovedá Népszabadság. Musí predovšetkým zasypať priekopy, ktoré čiastočne vykopal sám. Musí ďalej dodávať silu tým členom strany, ktorí pociťujú deň čo deň na vlastnej koži na svojich pracoviskách ako i na uliciach nevýhody skutočnosti, že strana Maďarov na Slovensku sa ocitla v opozícii, čo sa prejavuje v maličkostiach, ale predsa poburujúcich protimaďarských praktikách. Táto perspektívna úloha je dosiahnuteľná atraktívnou a životaschopnou stratégiou, teda vypracovaním moderného programu strany, čo však predpokladá tímovú prácu, takisto oveľa cieľavedomejšie využívanie duševného potenciálu inteligencie Maďarov na Felvidéku, píše Népszabadság. Druhou úlohou SMK vedenou Csákym bude to, aby presvedčil slovenskú verejnosť a potenciálnych spojencov o tom, že sa nezradikalizuje a ostáva naďalej stranou vyznávajúcou európske hodnoty. To však v žiadnom prípade nemôže znamenať, že SMK bude len pasívnym pozorovateľom diania na Slovensku, veď cieľom je aj naďalej zastupovanie záujmov Maďarov žijúcich na Slovensku ešte úspešnejšie a profesionálnejšie, veď napokon sľuboval to aj Csáky, uvádza denník.
Dlhoročný predseda opozičnej SMK Béla Bugár obvinil nového šéfa SMK Pála Csákyho, že ho na sobotňajšom kongrese porazil vďaka klamstvám. Bugár, ktorý po porážke vo voľbách predsedu odmietol prijať inú stranícku funkciu, to povedal v diskusných televíznych reláciách. Podľa Csákyho sa v týchto výčitkách prejavilo sklamanie Bugára z prehry. „Ja si myslím, že lož zvíťazila,” povedal Bugár v televízii JOJ. Csáky podľa neho klamal o jeho údajnom prepojení s podnikateľskou loby na čele s generálnym riaditeľom rafinérie Slovnaft Oszkárom Világim, alebo o nerešpektovaní regionálnych názorov v strane. „Dosť výrazne to ovplyvnilo aj rozhodnutie delegátov,” dodal. Csáky sa k obvineniam priamo nevyjadril; naznačil len, že za nimi môže byť sklamanie expredsedu z prehry. „Chápem, že ľudsky sa táto situácia znáša ťažko. Dovoľujem si ale pripomenúť, že práve v takýchto situáciách sa ukáže ľudská a profesionálna kvalita,” reagoval. Bugár v sobotu nečakane prehral s Csákym po deviatich rokoch na čele SMK. Bývalý vicepremiér Csáky, ktorý bol dlhé roky podpredsedom strany, ho pred kongresom viackrát kritizoval v médiách, čo predtým nebolo v navonok uzavretej SMK obvyklé. „Používal metódy, ktoré v SMK nikdy neboli zavedené,” posťažoval sa Bugár na Csákyho, ktorý v hlasovaní delegátov v Komárne získal o 14 hlasov viac. Bývalý predseda strany SMK dnes opäť varoval pred tým, aby v strane nezískal veľký priestor jej kontroverzný podpredseda Miklós Duray, ktorý dostal nálepku radikála najmä pre úvahy o politickej autonómii. Bugárovi sa síce na sneme podarilo presadiť zrušenie Durayovej funkcie výkonného podpredsedu, vďaka Csákymu však Duray dostal post podpredsedu SMK pre stratégiu, teda akéhosi ideológa strany. Podľa Bugára to svedčí o dohodnutom „tandeme” týchto politikov. Csákymu tiež vytkol, že krátko po schválení zmeny stanov o novej štruktúre predsedníctva SMK opäť zmenil podobu vedenia strany. „Žiadny tandem neexistuje. Existuje dobrá spolupráca medzi ľuďmi,” reagoval dnes Duray v Slovenskej televízii. Zdôraznil, že delegáti sa rozhodli pre zmenu predsedu iba po miernej kritika Bugára. Programové požiadavky SMK podľa neho vystúpili do popredí tým, že sa strana presunula do opozície, zatiaľ čo vo vláde musela svoje priority utlmiť. Otázkou autonómie by malo otvoriť v širšom diskusnom fóre za účasti odborníkov zo Slovenska aj Maďarska tak, aby bolo jasné, že autonómia stabilizuje štát. „Minimálne je v strane veľké očakávanie, čo bude ďalej,” povedal Bugár v reakcii na otázku na možné roztrieštenie v SMK. Podľa neho bude záležať na Csákym, či bude rozhodný a dokáže presadiť pokračovanie doterajšej línie strany. Tá tradične vystupovala ako konzervatívne zameraná obhajkyňa politických záujmov polmiliónovej maďarskej menšiny na juhu Slovenska. Svoje návrhy presadzovala skôr umierneným štýlom a hľadaním kompromisov.
SMK bude pod novým predsedom Pálom Csákym pravdepodobne dôraznejšie presadzovať svoje názory; nevylučuje sa ani otvorenejšia diskusia o autonómii pre polmiliónovú maďarskú menšinu. Po sobotňajšej prehre dlhoročného lídra strany Bélu Bugára v súťaži o predsednícky post a po voľbe vedenia strany sa na tom zhodli viacerí politológovia. V predsedníctve ostal aj Csákyho podporovateľ Miklós Duray, ktorý má povesť kontroverzného radikála. Delegáti kongresu ho zvolili do funkcie podpredsedu pre stratégiu, ktorá môže byť dôležitá v príprave nového programu strany. Pritvrdenie postojov v SMK predpokladá šéf bratislavského Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov. „Strana sa nezmení na radikálnu ako je Slovenská národná strana; s témami autonómie sa však bude pracovať,” povedal Mesežnikov. Aj politológ László Öllös z nitrianskej Univerzity Konštantína Filozofa pripustil, že strana pod novým vedením bude postupovať ráznejšie a môže vytiahnuť aj tému autonómie. „Treba vidieť, že za novým predsedom je Miklós Duray. Domnievam sa, že príde k väčšej radikalizácii názorov predstaviteľov SMK,” povedal zas Peter Horváth z trnavskej Univerzity svätých Cyrila a Metóda pre STV. Csáky i Bugár ešte v sobotu novinárov uisťovali, že smerovanie konzervatívne zameranej strany sa výmenou na predsedníckych postoch výrazne nezmení a že nedôjde k jej radikalizácii. Bugár však pripustil, že o istej forme autonómie - napríklad v oblasti školstva či kultúry - je diskusia prípustná. Zmena vo vedení strany môže okrem toho podľa Horvátha priniesť viacej konfliktov medzi slovenskými politikmi a zástupcami maďarskej menšiny. Jeden z najväčších kritikov SMK a predseda SNS Ján Slota, ktorého viacerí politológovia i politici obviňovali z nacionalizmu, dnes v televíznej diskusii vyhlásil, že SMK bude viac usilovať o politickú autonómiu pre maďarskú menšinu. Vzťahy medzi Slovákmi a Maďarmi boli počas spoločnej stáročnej histórie neraz napäté. Zástupcovia asi pol milióna slovenských Maďarov sťažovali na menšinovú politiku v 90. rokoch. Vtedajšie vládne strany, Mečiarovo ĽS-HZDS a Slotova SNS sa vlani opäť dostali do koalície, zatiaľ čo SMK po ôsmych rokoch odišlo spolu s pravicovými SDKÚ-DS a KDH do opozície.
Expredseda Strany maďarskej koalície Béla Bugár si nemyslí, že by sa Slováci mali báť autonómie. V relácii TV Markíza Na telo uviedol, že v oblasti školstva autonómia je na vysokej úrovni, čoho príkladom je univerzita v Komárne a tiež základné školstvo, ktoré je v rukách samospráv. „Miklós Duray najnevhodnejším spôsobom, v najnevhodnejšiu dobu vytiahne nie koncepciu, ale slovo autonómia,” upozornil Bugár s tým, že za osem rokov Duray ani jeden hárok papiera na predsedníctve nepredložil o tom, ako si predstavuje autonómiu. Na rozdiel od nového predsedu SMK Csákyho, Bugár nepovažuje Duraya za blízkeho priateľa. „Csáky využíval určité služby Duraya a teraz ho má na krku,” skonštatoval dnes už bývalý predseda SMK Bugár. Za priateľa nepovažuje ani Csákyho. Označil ho za svojho blízkeho spolupracovníka. Zároveň vylúčil, že by v strane boli rôzne krídla. „Sú účelové spojenectvá. Toto je spojenie Csákyho a Duraya, aby získali moc v strane,” uviedol. Duray bude tvoriť stratégiu strany a je len na Csákym, či s ním bude chcieť ísť do konfliktu, alebo ho nechá a potom to bude škodiť strane, povedal Bugár a dodal, že teraz je Duray vplyvný muž v SMK. Bugár priznal, že rozhodnutie delegátov na kongrese mu nepadlo dobre. „Musel som niekoľkokrát preglgnúť a vypiť pohár vody,” uviedol o svojich pocitoch po voľbe predsedu. Dodal tiež, že okamžite za ním prišli viacerí delegáti s tým, že chcú vystúpiť z SMK, či odísť z kongresu. Csáky sa podľa Bugára dostal k moci klamstvom. „Csáky bol osem rokov veľmi ticho, nič nepovedal,” uviedol v súvislosti s medializovanými obvineniami Csákyho, že je napojený na podnikateľa Oszkára Világiho. V predvolebnom prejave mu vraj Csáky vyčítal aj sympatie Slovákov. Bludy si podľa neho vymýšľa aj Duray.
Ak by SMK prišla s koncepciou autonómie, sama by sa podľa poslanca Národnej rady SR za Smer-SD Borisa Zalu izolovala. „Izolácia by viedla k pnutiu v SMK. Možno aj rozpadu. Autonómia je pre SMK horúcou témou, preto myslím, že ju neotvorí,” uviedol v relácii STV O 5 minút 12 Zala. Novozvolený podpredseda SMK pre stratégie Miklós Duray si myslí, že otázka autonómie by sa mala prediskutovať v širokom kruhu odborníkov, aby bolo jasné, že autonómia stabilizuje štát a nie rozbíja. „Možno tému autonómie otvoríme a možno nie,” dodal. Zala tiež upozornil, že v súboji o predsednícke kreslo prišla SMK o dlhodobo budovaný imidž, že nie je spojená so žiadnymi skupinami. „Vyšlo najavo, že je. Nie je to len jedna osoba, ale viacerí silní jednotlivci. Imidž strany ako nepoškvrnenej padol a Pál Csáky bude mať dosť roboty, aby ten imidž napravil,” vyhlásil Zala. Podľa Duraya Oszkár Világi zastával v SMK rôzne funkcie, ale aj v čase, keď už ich opustil, bol členom finančného výboru strany. „Mal priamy vplyv na rôzne rozhodnutia strany. Oszkár Világi potreboval Bélu Bugára na presadzovanie svojich záujmov,” vyhlásil Duray. Podľa neho sa však Bugár veľmi snažil, aby zmierňoval vonkajšie finančné vplyvy. „Ale ani jedna strana sa nemôže tomu celkom ubrániť,” dodal. Duray tiež povedal, že je spokojný s výsledkom volieb predsedu strany. Podľa neho delegáti na VIII. kongrese neodmietli predchádzajúce roky, ale podrobil ich miernej kritike. Duray si vie predstaviť spoluprácu so Smerom-SD i ĽS-HZDS. SMK by podľa neho mala upustiť od neoliberálnych koncepcií. Zala upozornil, že SMK doteraz neprezentovala žiadne sociálne témy. Teraz jej podľa neho ide o hru na chudobného maďarského voliča, ktorého je možné ťažko udržať len etnickými otázkami.
Pál Csáky sa stal predsedom Strany maďarskej koalície (SMK). Rozhodli o tom delegáti VIII. zjazdu SMK v Komárne. Získal o 14 hlasov viac ako jeho protikandidát, doterajší predseda strany Béla Bugár. Vydaných bolo 325 hlasovacích lístkov, platných bolo 324. Pála Csákyho podporilo 169 hlasujúcich, Bugár získal podporu 155 delegátov zjazdu. Novozvolený predseda Strany maďarskej koalície (SMK) Pál Csáky ponúkol Bélovi Bugárovi funkciu čestného predsedu strany. Bugár podľa neho nemôže zo strany odísť. Bývalý líder SMK post čestného predsedu odmietol, nakoľko by sa museli opätovne otvoriť stanovy strany. Zdôraznil však, že v strane zotrvá. Bugár svojmu nástupcovi zaželal, aby sa mu podarilo stranu očistiť od špiny, ktorá sa na ňu za posledné týždne nalepila. Csáky po zvolení delegátom priblížil svoju predstavu o najbližších spolupracovníkoch. Mali by sa nimi stať József Berényi, Iván Farkas, Gyula Bárdos a Miklós Duray. Berényi by mal byť podľa Csákyho dvojkou v strane, Farkas by mal byť predsedom republikovej rady, Bárdos naďalej predsedom poslaneckého klubu a Duray by mal byť zodpovedný za stratégiu strany. Bugár reagoval, že nebývalo v strane zvykom, aby predseda hovoril o svojich predstavách pred voľbami. „Vy musíte rozhodnúť,” zdôraznil Bugár. Zvolenie Pála Csákyho za predsedu Strany maďarskej koalície (SMK) je podľa politológa Lászlóa Öllösa výsledkom toho, že Csáky so svojimi ľuďmi robil väčšiu kampaň priamo medzi delegátmi zjazdu strany. Ako uviedol Öllös pre agentúru SITA, zvrat nastal v posledných dňoch, keďže okresné konferencie zväčša podporovali na funkciu doterajšieho predsedu Bélu Bugára. Čo bude výsledok hlasovania o novom predsedovi strany znamenať ukážu podľa politológa až najbližšie týždne. „Treba počkať na zloženie vedenia, akí ľudia sa tam dostanú. Mocenské pomery v strane sa však zmenia určite,” dodal. Za veľké prekvapenie označil zvolenie Pála Csákyho do čela Strany maďarskej koalície (SMK) na zjazde SMK v Komárne politológ Grigorij Mesežnikov. Výmena vo vedení SMK môže ovplyvniť najmä situáciu vo vnútri strany. Svedčí to tiež o tom, že v strane nie je jednotný názor na to, kto by ju mohol lepšie reprezentovať, konštatoval ďalej pre agentúru SITA Mesežnikov. Nevylúčil tiež, že vo vnútri SMK môžu po zmene vedenia vznikať aj konflikty. Keďže Csáky nešiel do súboja o predsednícke kreslo s alternatívnym programom, nepredpokladá, že by SMK zmenila svoj doterajší kurz, dodal.
Bývalý predseda Strany maďarskej koalície (SMK) Béla Bugár ostáva poslancom Národnej rady SR po neúspechu na zjazde strany, kde ho v súboji o lídra porazil Pál Csáky. Po tomto funkčnom období natrvalo odchádza z politiky, zostane však radovým členom SMK. Bugár to vyhlásil po oznámení výsledkov voľby predsedu SMK na zjazde v Komárne vo svojej ďakovnej reči. Potvrdil, že už sa nebude uchádzať o žiadnu funkciu v strane. „Až do smrti však ostanem verný SMK,” zdôraznil Bugár. Poďakoval sa všetkým za doterajšiu spoluprácu. S úsmevom dodal, že teraz bude mať čas konečne na svoju manželku a dcérku. Na následnej tlačovej konferencii povedal, že ešte bude minimálne štyri roky členom okresného predsedníctva SMK v Dunajskej Strede a tri roky poslancom NR SR. „Viem si predstaviť pôsobenie v strane, ale nie na čelných funkciách. Šestnásť rokov byť na čele strany dáva trošku zabrať. To, čo som chcel o štyri roky, de facto môžem zrealizovať o tri roky,” konštatoval Bugár. Podľa neho tí, ktorí ho nepodporili, jemu a jeho rodine pomohli. „Samozrejme nehovorím, že sa teším. Ako vidíte, neskáčem od radosti. Taký je život, beriem to realisticky. Či budem mať nejaký post alebo, či nebudem mať nejaký post, budem príslušníkom SMK,” uviedol bývalý šéf maďarskej koalície. Po skončení pôsobenia vo vrcholovej politike sa chce venovať práci, ktorá by zabezpečila jeho rodinu. „Život ide ďalej a mám tri roky, aby som sa rozhodol,” dodal. Bugár vstúpil do politiky v novembri 1989, keď sa stal federálnym poslancom, neskôr pôsobil ako poslanec v parlamente za stranu Maďarského kresťanskodemokratického hnutia (MKDH). V rokoch 1991 až 1998 bol jej predsedom a od júna 1998 až do soboty stál na čele SMK. Tá vznikla zlúčením jeho bývalej materskej strany MKDH, Spolužitia, a Maďarskej občianskej strany.
Zhruba 16 rokov stál na čele politickej reprezentácie maďarskej menšiny na Slovensku. Štyridsaťosemročný Béla Bugár mal povesť pragmatika, ktorý vie dodržiavať politické dohody a presadzovať záujmy svojej strany. Fanúšik jemných žartíkov po porážke vo voľbách predsedu Strany maďarskej koalície (SMK) ohlásil odchod z veľkej politiky. Ako jeden z najdlhšie pôsobiacich šéfov strán na Slovensku si vyskúšal roky v opozícii aj vo vláde. V roku 1991 sa dostal do čela Maďarského kresťanskodemokratického hnutia (MKDH), najsilnejšej z trojice maďarských strán. Z opozičných parlamentných lavíc v 90. rokoch kritizoval prešľapy vlád premiéra Vladimíra Mečiara, najmä jej národnostnú politiku. Pred parlamentnými voľbami v roku 1998 sa stal predsedom novej Strany maďarskej koalície, ktorá zjednotila MKDH s hnutím Spolužitie a liberálnou Maďarskou občianskou stranou, a dohodol sa na vstupe do vlády širokej koalície na čele s premiérom Mikulášom Dzurindom. SMK ostala aj v druhej Dzurindovej vláde po ďalších voľbách v roku 2002, keď vznikla štvorkoalícia pravicových strán, ktorá presadila rozsiahle hospodárske reformy. SMK pod Bugárom dokázala obsadiť významné posty vo verejnej správe, ktoré musela po minuloročných voľbách opustiť. Získala síce viac ako 11 percent hlasov, víťazný Smer-sociálna demokracia súčasného premiéra Roberta Fica však uprednostnil pre koalíciu Slovenskú národnú stranu a Mečiarovo ĽS-HZDS. Spolu so stratami a vnútornými spormi v regiónoch a niektorých mestách v SMK rástla nespokojnosť, ktorú na zjazde dokázal využiť dlhoročný podpredseda SMK Pál Csáky.
Bývalý líder Strany maďarskej koalície (SMK) Béla Bugár sa neobáva, že po zvolení Pála Csákyho za predsedu dôjde k radikalizácii strany. „Nemyslím, že SMK bude radikálnejšia, Csáky vie, čo sa nosí v Európe,” uviedol Bugár na tlačovej besede na adresu novozvoleného predsedu SMK. Zdôraznil, že keď niekto spomína autonómiu, neznamená to hneď radikalizáciu. „Nie je univerzita v Komárne prejavom autonómie v školstve? Neobávajte sa slova autonómia,” dodal. Podľa neho bude mať Csáky ťažkú úlohu. Bude musieť upevniť stranu aby bola jednotná. Bugár chce vždy ostať bojovníkom za SMK. Zdôraznil však, že k tomu nepotrebuje žiadnu funkciu. Aj preto odmietol ponuku Csákyho stať sa čestným predsedom strany, alebo vybrať si ľubovoľný stranícky post. „Nehovorím, že sa teším, neskáčem od radosti. Aj mňa to trošku bolí,” uviedol Bugár v súvislosti so svojim nezvolením za predsedu SMK. Podľa neho však nemožno ani po týchto voľbách hovoriť o rozkole v strane. Priznal však, že v poslednom čase cítil v SMK napätie. Jednu skupinu nespokojných tvorili podľa neho ľudia, ktorí museli po odchode SMK z vlády opustiť funkcie v štátnej správe. Druhou skupinou nespokojných sú zas neúspešní kandidáti z komunálnych a regionálnych volieb, ktorým sa zdalo, že ich vedenie strany pred voľbami málo podporovalo. Bugár zaželal Csákymu veľa úspechov a väčšiu podporu akú cítil on sám. Je rád, že mu verilo a hlasovalo zaňho 155 delegátov. Bugár chce ostať radovým členom a tiež poslancom Národnej rady SR. Delegáti VIII. zjazdu SMK v Komárne zvolili za nového predsedu strany Pála Csákyho. Získal o 14 hlasov viac ako jeho protikandidát, doterajší predseda strany Béla Bugár. Vydaných bolo 325 hlasovacích lístkov, platných bolo 324. Pála Csákyho podporilo 169 hlasujúcich, Bugár získal podporu 155 delegátov zjazdu.
Na VIII. zjazde Strany maďarskej koalície (SMK) v Komárne zvolili jeho delegáti za predsedu strany Pála Csákyho. TASR prináša jeho životopis: Dipl. Ing. Pál Csáky sa narodil 21. marca 1956 v Šahách, okres Levice. V roku 1980 promoval na Vysokej škole chemickotechnologickej v Pardubiciach. Potom pracoval v rokoch 1981-1990 v a. s. Levitex Levice ako hlavný technológ. Krátko po novembrových udalostiach v roku 1989 bol v Šali jedným zo zakladateľov Maďarskej nezávislej iniciatívy (MNI), predchodkyne Maďarskej občianskej strany (MOS). V roku 1990 bol pri zrode Maďarského kresťanskodemokratického hnutia (MKDH) a od roku 1992 pôsobil vo funkcii podpredsedu tohto hnutia pre zahraničnú politiku. Po vzniku Strany maďarskej koalície (SMK) je jej podpredsedom. Od roku 1990 ho vždy v parlamentných voľbách zvolili za poslanca slovenského parlamentu, do roku 1998 kandidoval za MKDH, potom za SMK. Od novembra 1995 bol členom Stálej delegácie do Spoločného parlamentného výboru (SPV ) EÚ-SR. Po parlamentných voľbách 1998 si Pál Csáky svoj poslanecký mandát neuplatňoval, lebo od 30. októbra 1998 do 15. októbra 2002 bol podpredsedom vlády SR pre ľudské práva, menšiny a regionálny rozvoj. Od 16. októbra 2002, v druhom období vlády Mikuláša Dzurindu, pôsobil ako podpredseda vlády SR pre európsku integráciu, ľudské práva a menšiny. Po voľbách 2006 pracuje v Národnej rade SR ako člen výboru pre európske záležitosti, člen zahraničného výboru NR SR a ako člen Stálej delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení OBSE.
Zástupca predsedu Strany maďarskej koalície (SMK) sa stal József Berényi. Zároveň bude zodpovedný ako podpredseda za oblasť zahraničia. Za predsedu Republikovej rady delegáti VIII. Zjazdu zvolili Ivána Farkasa. Podpredsedom sa stal ďalej predseda poslaneckého klubu Gyula Bárdos. Miklósa Duraya zvolili za podpredsedu zodpovedného za stratégiu strany. Podpredsedníčkou pre kultúru sa stala Ágnes Biró. Podpredsedom pre hospodárstvo a regionálny rozvoj sa stal Pál Farkas, pre školstvo a vzdelávanie László Szigeti, pre pôdohospodárstvo a životné prostredie László Miklós, pre sociálne veci Klára Sárközy, pre verejnú správu István Zachariaš a pre zdravotníctvo Imre Hugyivár.
Pred budovou Jókaiho divadla v Komárne, kde sa v sobotu konal ôsmy zjazd Strany maďarskej koalície (SMK), súkromný podnikateľ z Komárna János Bósza inicioval vlastnú akciu na podporu vytvorenia autonómie pre maďarskú menšinu. Od okoloidúcich, ako aj delegátov zjazdu, sa snažil získať podpisy na petičné hárky. Hlavnými bodmi petície bolo, aby poslanci SMK reprezentovali Maďarov a aby SMK mala program proti asimilácii. Taktiež chcú, aby strana iniciovala diskusiu o autonómii medzi Slovákmi, aby podporovala vznik autonómie Felvídeku a aby sa snažila o zrušenie Benešových dekrétov. Podľa vyjadrenia Bószu sa pod petíciu údajne podpísalo aj niekoľko delegátov zjazdu.
Demokratické fórum mladých (DFM) vyjadruje znepokojenie nad iniciatívou vedúcou k vytvoreniu územnej autonómie na juhu Slovenska, ktorá v podobe petície kolovala medzi delegátmi zjazdu Strany maďarskej koalície (SMK) v Komárne. Ako povedal v Partizánskom pre TASR predseda DFM Jozef Božik, skutočnosť, že sa tak deje počas zjazdu tejto strany, navodzuje atmosféru podpory kolektívnych práv, ktoré sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. DFM vyzýva všetkých občanov, aby odmietli tieto aktivity poškodzujúce národnoštátne záujmy Slovenska a ohrozujúce územnú celistvosť našej krajiny, uviedol Božik. Dodal, že DFM vyzýva SMK, aby sa dištancovala od politiky iredenty a začala konať ako politický subjekt registrovaný Ministerstvom vnútra SR. DFM je mládežnícka organizácia blízka Ľudovej strane HZDS a má približne 600 členov. Pred budovou Jókaiho divadla v Komárne, kde sa v sobotu konal ôsmy zjazd Strany maďarskej koalície (SMK), súkromný podnikateľ z Komárna János Bósza inicioval vlastnú akciu na podporu vytvorenia autonómie pre maďarskú menšinu.
Ohlásený súboj Csáky - Bugár pôvodne vyzeral nudne. Za posledný týždeň sa však veľa zmenilo. Sily sa nečakane rýchlo začali vyrovnávať. Bugár znervóznel. A Csáky pritvrdil. Odkryl obchodné pozadie strany a otvorene hovorí o „dvojici Bugár - Világi”. Krátko po potvrdení Csákyho kandidatúry sa ukázalo, že v okresoch je nespokojnosť s vedením podstatne silnejšia, ako to vyzeralo navonok. Csáky na tom celkom slušne mobilizuje sily (dokonca hovorí o vnútornej revolúcii v SMK). Tento pohyb zrejme prekvapil aj samotného Bugára, ktorý potichu, v zákulisí, podnikol „núdzové opatrenia”. Csákymu odmietol sprístupniť adresár delegátov snemu. V jeho neprítomnosti na predsedníctve presadil návrh, aby boli prejavy kandidátov časovo obmedzené. Na dve minúty (neskôr ustúpil a limit rozšíril na desať minút). Popritom Csákyho verejne obvinil, že jeho spojenectvo s Durayom môže byť pre stranu nebezpečné. K tvrdým - a zakázaným - úderom sa však odhodlal aj Csáky. Prelomil prísne strážené stranícke tabu a nahlas pomenoval sponzorov strany. Na čele s podnikateľom Világim. Predseda SMK pritom vždy popieral, že by mal Világi vplyv v strane - označoval to za „idiotiny” a výmysly novinárov. Teraz tieto informácie potvrdil priamo podpredseda SMK. Csáky tým trafil do čierneho. SMK počas pobytu vo vláde nefungovala ako národná strana, ale ako obchodná (a vplyvová) agentúra, vykrmovaná „fondmi” samosprávy, slovenskej vlády, Európskej únie, maďarskej vlády... Bývalý vicepremiér, zodpovedný za eurofondy a regionálne projekty, určite presne vie, čo hovorí. Škoda, že si na mená maďarských lobistov nespomenul skôr - keď škodili slovenskej vláde, ale až teraz, keď škodia Csákyho straníckym záujmom. Utiahnutý, ale stále vplyvný podpredseda Miklós Duray mal pravdu. Súťaž Csákyho s Bugárom určite strane prospeje. Aj keď trochu inak, ako by si to želali kandidáti na predsedu.
Pred zajtrajším zjazdom prelomili maďarskí politici dlhoročné tabu a prepierajú svoje rozpory v slovenských médiách. Je to posun, aj keď asi len dočasný. Z celého huriavku vyvolaného šokujúcou správou, že sa o predsednícky post SMK neuchádza iba jeden kandidát, a že v strane po rokoch dôjde k ozajstným voľbám, zatiaľ vyvstala jediná užitočná vec. Prestalo platiť prvé prikázanie maďarskej politiky na Slovensku: svoje spory a škandály si riešime iba medzi sebou, pod pokrievkou a v žiadnom prípade nedopustíme, aby sa o nich dozvedela slovenská verejnosť či slovenské médiá. Aj keď ide pravdepodobne iba o dočasné prelomenie tabu, a po voľbách opäť zvíťazia staré reflexy, došlo už teraz k zaujímavému posunu. Pál Csáky po prvý raz slovenským médiám potvrdil, čo sa v maďarskom prostredí roky považuje za fakt: že má podnikateľ Oszkár Világi na časť vedenia strany vrátane predsedu Bélu Bugára dosť významný vplyv. Bugár zase tým, že pripustil možnosť zvolenia protikandidáta, za ktorým sám vidí Miklósa Duraya, nepriamo potvrdil veľký vplyv tohto radikála v strane. Doteraz ho zúrivo popieral. Veci došli tak ďaleko, že sa dvaja maďarskí politici navzájom napádajú cez slovenské médiá. Niečo podobné sa naposledy dialo začiatkom 90. rokov, keď ešte na Slovensku existovali tri maďarské strany, medzi nimi boli ozajstné programové rozdiely a prebiehali zásadné diskusie. Dnes nič také neexistuje ani v náznakoch. Spor oboch kandidátov tiež ukázal, že je maďarská politika na Slovensku myšlienkovo i personálne vyprázdnená, a že sa pohybuje v bludných kruhoch symbolov, hesiel a boja o dotácie. Podstatný rozdiel medzi Bugárom a Csákym okrem odlišných pováh neexistuje. Niet ho v predstavách o budúcnosti strany, ale ani v ich predpokladoch na to, aby tieto predstavy naplnili. Bugár doviedol stranu do stavu, v ktorom sa nachádza, Csáky však ťažko bude tým, kto ju z neho dostane. Nielen preto, že má Csáky na tomto vývoji nezanedbateľný podiel a doteraz nerobil nič, aby pomery zmenil. Horšie je, že robil opak toho, čo dnes sľubuje. Csáky sľubuje transparentnejšiu stranu. Všetko, čo v zápale boja o pomeroch v nej prezradil, vedel už roky a mlčal. Aj teraz sú rozhovory s ním ukážkou zábavnej neschopnosti odpovedať jasne na najjednoduchšiu otázku. Očakávať práve od neho transparentnosť je nezmysel. Csáky tiež požaduje viac profesionality. Stačí si však spomenúť na jeho zmätené účinkovanie na poste vicepremiéra a sfušovanú kampaň pred referendom o vstupe do únie. Za štyri roky nedokázal presvedčiť ani o tom, že má jeho úrad zmysel. Jeho činnosť spočívala najmä v prerozdeľovaní peňazí a slávnostnom odhaľovaní všetkého, čo mu prišlo do cesty. Bugárov súčasný protikandidát vznikol tak, že sa v jednom bode náhodne preťali Csákyho ambície a Durayova dlhodobá nespokojnosť. Csáky, ktorý je aj v strane solitér, potrebuje hlasy, ktoré mu možno môže dodať Duray. Iba možno, pretože pomer síl v SMK nepoznáme. A nie je isté, či ho spoznáme zajtra. Ak sa väčšina nepostaví za Csákyho, môže to znamenať iba to, že mnohí, čo sympatizujú skôr s Durayom, nevolili niekoho, kto ním predsa len nie je. Duray nepodporuje Csákyho preto, lebo by mu bol oveľa bližší než Bugár. Potrebuje šéfa SMK prijateľného pre Slovákov, ktorý bude zároveň ako človek bez mocenského zázemia od neho závislý. Jeho nespokojnosť tiež nevychádza z programových nezhôd, ale z osobných ambícií či tlaku hospodárskych kruhov, ktoré sa pre zmenu grupujú okolo neho. Najpodstatnejší rozdiel medzi podnikateľmi blízkymi Bugárovi a Durayovi je iba to, že tí prví sú úspešnejší a druhí úmerne tomu nespokojnejší. Tvrdenie o nedostatku rozdielov medzi kandidátmi platí, aj keď porovnáme Bugára s Durayom, o ktorého tu hlavne ide. Rozdiel medzi nimi nie je ani tak programový, ako pocitový. Duray je utopený v minulosti, v reálnych či vyfabulovaných národných krivdách a bolestiach a bytostne neverí v možnosť dohody s väčšinou, ktorá by mohla byť výhodná aj pre menšinu. Praktický politický rozdiel je však malý. Nie preto, že by napríklad Bugár podporoval Durayovu radikálnu požiadavku autonómie, ale preto, že túto požiadavku pravdepodobne ani Duray nemyslí vážne. Svojich prívržencov dôsledne a premyslene hecuje bojovnými vyhláseniami, ktoré sú však nebezpečné hlavne tým, že v nich pestujú ilúzie a klamstvá, a zvyšujú tlak v kotle, ktorý môže raz vybuchnúť. (Nejde o žiadne ojedinelé prejavy, ako počuť niekedy od slovenských politológov. Ojedinelé sú iba prípady, keď sa o nich dozvedia.) Tým to však aj u Duraya končí. O autonómii hovorí roky bez toho, aby pre ňu niečo urobil. Na rozdiel od maďarských komunít v Rumunsku alebo Srbsku na Slovensku neexistuje žiadna vypracovaná koncepcia. Duray teraz tvrdí, že ju chce vyrobiť. S týmto sľubom je to podobné ako s Csákyho sľubom transparentnosti. Autonómia je u Duraya populistické heslo a ako také má zmysel iba ak zostane dostatočne hmlisté a neurčité. Našťastie. Nie preto, že by bola autonómia v Európe neobvyklým riešením alebo predstupňom rozpadu Slovenska. Oboje je hlúposť. No preto, že je dnes maďarská komunita na Slovensku v stave, keď by etnická autonómia poškodila najmä ju. V situácii, keď v rámci menšiny chýbajú nielen politická pluralita, ale aj nezávislý občiansky sektor a médiá, schopné moc aspoň ako-tak kontrolovať a odhalovať napríklad kvitnúcu korupciu, by sa autonómia stala iba pašalíkom pomerne úzkej menšinovej politickej a hospodárskej elity. A je úplne jedno, či by sa paša volal Bugár, Csáky alebo Duray. Všetci tvrdo pracovali na tom, aby pomery u našich Maďarov vyzerali ako vyzerajú a žiadny nemá záujem na tom, aby sa zmenili.
Boj o šéfovskú stoličku v SMK sa vyostruje. Pál Csáky len nedávno vyrukoval s tým, že za Bélom Bugárom stojí údajná sivá eminencia strany Oszkár Világi. Včera zase začal rozprávať o tom, že nový šéf by mal vedieť aspoň po anglicky. Napriek tvrdým slovám sa obaja súperí tvária, že sú kamaráti. Už zajtra sa rozhodne, či bude novým šéfom SMK súčasný predseda Bugár alebo Pál Csáky. Ten si včera na adresu protikandidáta neodpustil štiplavú poznámku. „Na medzinárodnej úrovni sa žiada, aby predseda ovládal najmenej anglický jazyk,” povedal včera Pál Csáky. Uštedril tak úder svojmu súperovi. Od človeka blízkeho strane sme sa totiž dozvedeli, že Bugár až tak dobre cudzie jazyky nevie a pri rokovaniach v angličtine by potreboval tlmočníka. Samotný Bugár sa však bráni a tvrdí, že anglicky rozumie všetkému a navyše popri maďarčine ovláda aj nemecký jazyk. Práve znalosť cudzích jazykov je podľa našich informácií jeden z tromfov, vďaka ktorým sa u okresných delegátov z Csákyho stáva horúci kandidát. Tiež oceňujú jeho rečnícke schopnosti. Do karát mu hrá aj to, že Bugár je už na svojom poste šéfa strany šestnásť rokov. Zo strany sa ozývajú hlasy, že to súčasný šéf nemá ani zďaleka vyhrané, pretože vraj nemá istú podporu ani v najväčších okresoch ako Dunajskostredský a Lučenecký. Napriek tomu si Bugár zo svojej možnej prehry ťažkú hlavu nerobí. „Toto nie je boj o život, ja im poviem môj program a delegáti si vyberú,” povedal včera nášmu denníku. Obaja páni sa zároveň tvária ako dobrí kamaráti. Ružové to však Csáky nemá u svojich straníckych kolegov v parlamente. Niektorých totiž obvinil z ekonomických záujmov a označil ich za ľudí Ozskára Világiho. Toho označujú za sivú eminenciu SMK. Ako celý súboj dopadne, rozhodne zajtrajší snem strany v Komárne.
Demonštranti by si v budúcnosti nemohli zakryť tvár, demonštrácia by mohla trvať najviac štyri dni. Vyplýva to z návrhu zákona o zhromažďovaní, ktorý pripravil rezort spravodlivosti a vnútra, a ktorý šéf rezortu József Petrétei poskytol šéfom frakcií parlamentných strán na dnešné rokovanie. Podľa návrhu by sa zhromaždenia nemohli zúčastniť ozbrojené osoby, a nemohli by si zakryť tvár. Medzi začiatkom a ukončením podujatia nesmie uplynúť viac ako 96 hodín, čo však neznamená, že by organizátor nemohol nahlásiť ďalšiu demonštráciu po ukončení prvej. Demonštrácia by mohla obmedziť premávku mestskej hromadnej dopravy a vozidiel najviac na osem hodín. Polícia by na rozdiel od doterajšej praxe mala právo zakázať demonštrovanie, ak príslušný majiteľ verejného priestranstva už povolil štátne podujatie. V budúcnosti by organizátori protestného zhromaždenia boli zodpovední za dodržanie zdravotných, protihlukových a ochranárskych noriem, a po ukončení zhromaždenia musia odstrániť prípadné odpadky a zlikvidovať aj vzniknuté environmentálne škody. Polícia by podľa návrhu mohla rozpustiť takú demonštráciu, ktorú nenahlásia 72 hodín vopred, a ktorej účastníci svojim správaním narušujú verejný poriadok. Predsedovia frakcií piatich parlamentných strán dnes prerokujú rezortný návrh u predsedníčky parlamentu Katalin Sziliovej. Zmenu zákona o zhromažďovaní považujú za oprávnenú politické subjekty, lebo doterajšia právna úprava je už zastaraná, o čom svedčia aj negatívne skúsenosti z jesenných nepokojov v Budapešti.
Nezamestnanosť v južných regiónoch Nitrianskeho kraja znižujú firmy v Maďarsku, ktoré ponúkajú prácu pre slovenských občanov. Okrem inzerátov v miestnych médiách spolupracujú i s personálnymi agentúrami a slovenskými úradmi práce. Podľa štatistík dochádza za prácou do Maďarska denne približne 30 000 slovenských občanov. Dve tretiny z nich sú z regiónov Dunajská Streda, Komárno a Štúrovo. Obyvatelia Šiah dochádzajú za prácou najmä do Rétšágu, Győru a Vacova (Vác). Trvalé pracovné miesta ponúka firma Samsung, ktorá do Jászfényszaru hľadá pracovníkov výrobnej linky i montérov. Spoločnosť ponúka prácu ľuďom so základným vzdelaním, ktorí sa ťažko uplatňujú na domácom trhu práce. Nástupný plat po zdanení dosahuje 73 000 forintov (HUF), v prepočte 9 817 SKK. Po trojmesačnej skúšobnej lehote si môžu zamestnanci zarobiť nadčasmi ďalších 10 až 20 000 HUF. Plat SMD operátora so stredoškolským vzdelaním dosahuje 90 000 HUF, vodič vysokozdvižného vozíka si zarobí mesačne 100 000 HUF bez nadčasov. Podľa ľudí, ktorí dochádzajú za prácou do Maďarska, sú síce platy nižšie ako by firma zaplatila domácim zamestnancom, v porovnaní s možnosťami na Slovensku si však zarobia viac. Väčšie firmy ponúkajú svojim zamestnancom zo Slovenska bezplatné ubytovanie v ubytovniach i dopravu do zamestnania.
Skupina Visegrad Blues Band, ktorú tvoria hudobníci z krajín V4 - Slovenska, Českej republiky, Poľska a Maďarska, vystúpila dnes v Budapešti v rámci 27. budapeštianskeho jarného festivalu. Členom formácie je aj známy slovenský džezmen - spevák Peter Lipa. Projekt Visegrad Blues Band sa zrodil v roku 2004. Členmi hudobného zoskupenia sú okrem Petra Lipu, Čech Ondřej Konrád - fúkacia harmonika, Poliaci Leszek Cichonski - gitara, Zbygniew Jakubek - piano, a Maďari János Solti - bicie a Egon Póka - basgitara. Členovia skupiny sa stretávajú pravidelne, niekedy je toho viac, niekedy menej, povedal pre TASR Lipa, podľa ktorého väčšinou sú to série dvoch až troch koncertov, ale niekedy ide iba o jeden koncert tak, ako napríklad 26. marca v Budapešti. „Myslím, že sme všetci generačne spojení, aj myšlienkovo na takej tej vlne bigbítu, ktorý v 60. rokoch zachvátil celý svet. To nám je všetkým blízke, a tá hudba - najmä anglických bluesmanov, ale aj amerických, samozrejme černošských - náš veľmi zjednocuje, a na tej báze sa snažíme hrať,“ konštatoval slovenský spevák. Ako dodal, ten repertoár všetci dôverne poznajú, takže nie je problém s komunikáciou. „Mám pocit, že to celkom funguje, lebo to berieme všetci ako príjemný odpočinok od toho, čo robíme ináč. Každý z nás má svoju vlastnú skupinu, existuje vo svojej krajine zo svojím okruhom hudobníkov, a keď sa stretneme, tak je to naraz také zvláštne, a celkom milé,“ poznamenal. „Jeden z našich projektov je aj taký, že by som ja, keďže ovládam všetky vyšehradské jazyky, mal spievať vo všetkých vyšehradských jazykoch, aj po česky niečo, aj po maďarsky, aj po poľsky, aj po slovensky. No tak k tomu sme sa zatiaľ ešte nedostali, ale to je náš najbližší plán, nahrať jednu platňu, kde by boli pesničky v týchto štyroch jazykoch,“ povedal Lipa o perspektívach hudobného zoskupenia. Najbližšie po dnešnom koncerte bude formácia vystupovať v júni na koncertnom turné v 13 českých a poľských mestách. Záštitu nad ich vystúpeniami prevzali ministri kultúry krajín V4. Budapeštiansky jarný festival sa začal 16. marca a potrvá do 1. apríla. Dôraz podujatia so 128 kultúrnymi akciami s 3500 účinkujúcimi na 48 miestach metropoly spočíva na prezentovaní maďarskej národnej kultúry. Usporiadatelia festivalu upriamili pozornosť verejnosti na životné dielo hudobného skladateľa Zoltána Kodálya, ktorý sa narodil pred 125 rokmi.
Často hovoríme o Višegráde ako o fantastickej myšlienke stredoeurópskej spolupatričnosti. Politici to z času na čas vyvracajú svojimi skutkami, ale jestvuje skupina ľudí, ktorých to pod touto „hlavičkou“ nesmierne baví. Sme v budapeštianskej „Jame“ - takto sa nazýva multikultúrna ustanovizeň, ktorú vytvorili na mieste, kde malo stáť kedysi nové Národné divadlo, ale pri jednej výmene vlád tá nastupujúca celý projekt zavrhla. Bola to vtedy Veľká národná jama. Teraz si tu dávajú „rande“ umelci z rôznych krajín a rôznych „odvetví“ s Pešťanmi. Ako napríklad Visegrad Blues Band, ktorý jestvuje už tri roky. Dvaja Poliaci, gitarista Leszek Cichonski a klavirista Zbigniew Jekubek, takisto dvaja Maďari, basista Egon Póka a bubeník János Solti, jeden Čech, hráč na ústnej harmonike Ondřej Konrád a tiež jeden Slovák, spevák Peter Lipa - to nemajú ľahké, stretávajú sa sporadicky, ale už absolvovali niekoľko turné po všetkých krajinách Visegrádskej štvorky. Prirodzene sa nadhadzuje otázka, aký význam má v živote tejto bluesovej kapely názov. Peter Lipa: „Myslím si, že samotný názov Visegrád by asi nikoho nepritiahol, ľudia to majú zafixované najmä v súvislosti s politikou. ale pod tým sú mená hudobníkov, ktorí každý v tej svojej krajine niečo znamená... Tak to myslím, že viac zaváži. Ale ten názov je veľmi dobrý, ja som spokojný, lebo má aj svoju marketingovú hodnotu a to je pre nás veľmi dôležité.“ Náš rozhlasový kolega z Českého rádia-6 Ondřej Konrád oponuje Lipovi tak, že s ním súhlasí. „Ja si nemyslím, že je to marketingový ťah, avšak ten pojem, aspoň u ľudí, ktorí sa trošička zaujímajú o nejaké veci verejné, pojem toho Visegrádu nejakým spôsobom funguje, že si uvedomia, že sú to tieto štyri krajiny, a že to bude obsahovať niečo, čo s týmito štyrmi krajinami súvisí a v prípade kapely je to celkom evidentné. Medzinárodné združenia sú vždy zaujímavé pre publikum, pretože je to niečo neobvyklého, nie je to vec, ktorá by mohla bežne fungovať.“ Visegrad Blues Band však funguje vynikajúco a chlapcov to baví čím ďalej, tým viac. János Solti: „Ako sa navzájom spoznávame, máme sa radi stále viac, a keď sa nestretneme, chýba nám to. Bolo by lepšie, keby sme mohli hrať spolu častejšie, ale funguje to aj takto. A či ľudia chodia na naše koncerty pre názov Visegrád? Úprimne povedané, to neviem, ja som prišiel kvôli nám...“ Aj my, teda celá napraskaná Jama. Fenomenálny gitarista Leszek hovorí tiež o tom, že hlavná je muzika, radi spolu hrajú, obľúbili si jeden druhého a vychádzajú z nich samé pozitívne emócie. „Keď hráme spolu, prestane ma bolieť srdce, nič viac ku šťastiu netreba.“ Hlavná je teda hudba, muzikanti sú zohratí, aj keď sa nestretávajú často. Ale keď sa nad tým zamyslím, možno častejšie, než naši politici, a vládne medzi nimi akosi väčší súlad, harmónia. Na svojom nástroji hrá každý z nich vynikajúco a ešte lepšie im to ide spolu. Hľa, bez veľkých rečí, skromne, ale húževnato a profesionálne, najmä však s dojímavou empatiou voči sebe - taký je tento recept jednoduchý. A hoci sme v Jame, cítime sa na vrchole blaženosti...
Vedúce parlamentné strany v Maďarsku s nepokojom očakávajú víkendovú schôdzu delegátov Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ), ktorí budú voliť tento víkend predsedu. Pozorovatelia si kladú otázku, či osoba nového predsedu môže zmeniť pomer síl v parlamente. O post šéfa strany, z ktorej odchádza Gábor Kuncze, sa uchádzajú terajší minister hospodárstva a dopravy János Kóka a exminister vzdelávania Gábor Fodor. Kým prvý chce vybudovať úspešnú stranu, druhý chce navrátiť jej dôveryhodnosť. Z pohľadu vzťahu SZDSZ k vláde je dôležité, že obaja kandidáti chcú pokračovať v reformách. Podľa maďarského denníka Népszabadság sa Fodor snaží vzďaľovať od koaličného partnera MSZP, a určité gestá urobil aj smerom k opozícii. Vo svojej kampani používa Fodor heslá ako samostatnosť, dôveryhodnosť, v rámci čoho je významným prvkom jeho programu obnovenie dôvery vláde a v záujme toho revízia koaličnej zmluvy. Kóka sa v uplynulých dňoch vyjadril o tom, že by chcel v prípade získania postu predsedu zväzu posilniť úlohu zodpovednosti SZDSZ vo vláde. „Ak ma zvolia za predsedu, sadnem si s premiérom a budeme rokovať o tom, ako možno posilniť liberálnu účasť vo vláde, lebo je potrebných nie menej, ale viac liberalizmu, formuloval minister. Z pohľadu budúcnosti koalície by socialisti radšej videli ako predsedu liberálov Kóku. Vo vládnej MSZP ho však súčasne považujú za konfliktnú osobnosť, v krátkom čase mal niekoľko rozporov s ľavicovými silami. V MSZP spochybňujú aj jeho sociálnu citlivosť, a tento liberálny politik je známy aj tým, že bojuje proti spôsobu financovania strán, ktoré je rozšírené v radoch MSZP a založené na netransparentných hospodárskych vzťahoch strany s podnikateľmi.
Krajiny Višegrádskej štvorky chcú tento rok spoločne vyvinúť aktivity na prilákanie turistov zo Spojených štátov, Japonska, Číny a Ruska do stredoeurópskeho regiónu. Na propagáciu historických a hlavných miest, kúpeľov, pamiatok UNESCO a židovských pamätihodností v zahraničí vynaložia 358-tisíc eur (asi 12 miliónov korún). V Bratislave sa na tom dohodli zástupcovia Slovenska, Česka, Maďarska a Poľska. „V konkurencii väčších štátov by sme sa len veľmi ťažko presadzovali individuálne na týchto trhoch,” povedala Zuzana Turáková zo Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR). Spolupráca krajín V4 v oblasti turizmu nadväzuje na spoločné aktivity z uplynulých rokov. Na ich financovaní sa podieľajú zhruba rovnakým dielom. Stredná Európa sa tento rok bude prezentovať na septembrovom veľtrhu v Tokiu. O dva mesiace neskôr sa predstaví v spoločnom stánku pod hlavičkou European Quartet - One Melody na podobnom podujatí v Číne. Prostredníctvom dvoch workshopov posilní tiež marketingové aktivity v Rusku. Za propagáciu Slovenska ako turisticky príťažlivej krajiny zodpovedá štátna agentúra SACR. Tá v tomto roku plánuje otvoriť svoje zastúpenie v Budapešti, pripravuje tiež pobočku v Bruseli. V budúcnosti k nim chce pridať aj kanceláriu v Japonsku. Turisti z krajiny vychádzajúceho slnka totiž zatiaľ neobjavili Slovensko v takom počte ako napríklad Číňania alebo Kórejci.
O ďalších pracovných kontaktoch a spoločnej propagácii cestovného ruchu na tretích trhoch budú diskutovať štátni tajomníci s kompetenciou pre problematiku turizmu a riaditelia turistických organizácií zo Slovenska, Poľska, Česka a Maďarska na 9. zasadnutí, ktoré sa bude konať 27. až 28. marca v Bratislave. Rovnako ako v minulosti má aj nadchádzajúce pracovné stretnutie deklarovať spoločný záujem týchto krajín pokračovať v intenzívnej spolupráci v oblasti spoločného marketingu a propagácie produktov a služieb 4 turistických destinácií na tretích trhoch. Delegácie by mali schváliť návrh ďalších úloh v oblasti diplomacie a propagácie cestovného ruchu v týchto krajinách. Vedúci národných delegácií na záver zasadnutia podpíšu Protokol o spolupráci v oblasti cestovného ruchu medzi ministerstvami zodpovednými za cestovný ruch, ktoré pôsobia v krajinách Višegrádskej štvorky (V4). Súčasťou protokolu bude marketingový plán na rok 2007.
Maďarská národná banka (Magyar Nemzeti Bank - MNB) dnes ponechala úrokové sadzby na úrovni 8 %. MNB ponechala hlavú úrokovú mieru bezo zmeny už piaty mesiac po sebe. Finančné trhy tento krok vo všeobecnosti očakávali. V prieskume medzi 23 analytikmi, ktorý minulý týždeň uskutočnila agentúra Reuters, všetci opýtaní prognózovali dnešný krok banky. Investori teraz čakajú na signály, kedy MNB začne uvoľňovať svoju menovú politiku. Dnešné zasadanie MNB po prvý raz viedol nový guvernér András Simor, na ktorého tlačovú konferenciu netrpezlivo čakajú analytici. Predovšetkým ich zaujíma vývoj inflácie a fluktuačné pásmo stanovené pre obchodovanie forintu. Ferenc Karvalits, ktorý sa od apríla stane viceguvernérom MNB, dnes uviedol, že banka nemusí reagovať na silný forint. Maďarská mena totiž od februárového zasadania MNB posilnila viac ako o 2 %. Karvalits povedal pred parlamentným výborom, že strednodobý inflačný cieľ na úrovni 3 % môže Maďarsko splniť v roku 2008 aj pri zachovaní fluktuačného pásma pre obchodovanie forintu.
Legendárna skupina Rolling Stones začne 5. júna ďalšiu sériu koncertov po Európe, v rámci ktorej 20. júla vystúpi aj v Budapešti, informoval maďarský denník Népszabadság. Maďarský denník sa odvolal na speváka skupiny Micka Jaggera, ktorý na internetovej tlačovej konferencii informoval o nadchádzajúcom turné kapely, v rámci ktorej predstavia svoj najnovší album Bigger Bang. Rolling Stones prichádza do Maďarska z Rumunska a po Budapešti vystúpia v Brne. Na vynikajúcich britských rockových hudobníkov sa môžu tešiť ich prívrženci aj v Rusku, v Srbsku a v Čiernej Hore. Podľa maďarského denníka organizovať vystúpenie Rolling Stones je finančne náročná záležitosť, pretože turné Rolling Stones pripomína čoraz viac akýsi putujúci Disneyland. Dve stovky fanúšikov si koncert budú môcť vychutnať tesne nad javiskom v skyboxoch, ktoré sa prevážajú v 75 kamiónoch. Vstupenky na koncert, ktorý sa uskutoční na futbalovom štadióne Ferenca Puskása, budú v predaji od 30. marca. Ich cena sa pohybuje v rozmedzí od 8 900 do 25 000 forintov.
Maďarský premiér asi závidel Ficovi. K tomuto záveru dospeli maďarské internetové noviny Index. Gyurcsányova nádejná krásavica, ktorú si vybral za hovorkyňu ]asi preto, aby sa vyrovnal slovenskému premiéroví, sa však funkcie tento týždeň vzdala. Medzi fotografiami stredoeurópskych hovorkýň, ktoré Index zverejnil, vyčnievali Silvia Glendová a Zsuzsa Demcsák. Prvá reprezentuje Fica, s druhou sa už napevno rátalo po boku Ferenca Gyurcsánya. Podľa servera sú obe krajšie ako ich stredoeurópske kolegyne. „Začína estetická štrukturalizácia verejnej správy,” napísali doslova maďarskí žurnalisti. Gyurcsány si totiž vo februári za hovorkyňu navrhol exmodelku a postavičku šoubiznisu, ktorá s politikou nemala nič spoločné. Verejnosť ju pozná vďaka televíznemu moderovaniu a pikantným fotografiám. Zsuzsa pózovala v erotickej bielizni vo vyzývavých štipľavých polohách. Podľa Gyurcsánya je však výhodou, že je sebavedomá a verejnosť ju pozná. Od jej peknej tváre si sľuboval zlepšenie vlastného pošramoteného obrazu u občanov. „Oveľa dôležitejšia ako krása je schopnosť komunikácie, politický prehľad a oddanosť práci. Príjemný vzhľad je však výhodou,” myslí si Ficova hovorkyňa. Maďarská Zsuzsa si to tiež asi už uvedomila a ponúknutej funkcie sa v pondelok podľa denníka Blikk vzdala. Dôvodom mal byť mediálny tlak v súvislosti so sexi fotografiami. „Bola modelkou, tak je asi normálne, že má také fotografie. Otázkou je, či je vhodné, aby sa nimi prezentovala v čase, keď mala nastúpiť na post hovorkyne. Odo mňa by ste podobné zábery mohli očakávať veľmi ťažko. Práca hovorkyne nie je o spodnej bielizni a krásnej tvári,” hodnotí Zsuzsine mediálne výstupy Glendová.
Kto je absolútny komunista? - Ten, kto si na zuby dá urobiť namiesto korunky červenú hviezdu... Táto malá „šutka” mi prišla na myseľ, keď peštiansky súd vyrubil pokutu vo výške 120-tisíc forintov (v prepočte asi 17-tisíc korún) predsedovi Robotníckej strany Maďarska Attilovi Vajnaimu. Permanentne, raz na ulici, inokedy v televíznej relácii, aj v súdnej sieni si totiž pripínal na hruď červenú päťcípu hviezdu. Vo verdikte stojí: „Mohol tým uraziť citlivosť širokých vrstiev spoločnosti.” Podaktorí radikáli z druhej strany, vyznávači hnedej či čiernej farby teraz Vajnaimu navrhujú, aby emigroval do Severnej Kórey. Keby niekto nevedel, červená päťcípa hviezda je zaradená v Maďarsku medzi symboly totalitnej moci a je zákonom zakázané sa ňou vystatovať, na verejnosti ju ukazovať. Na verejnosti ukazovala svoje vnady Zsuzsa Demcsáková, ale to bolo dávnejšie, keď ešte bola modelkou. Robila to síce decentne, ale teraz sa vyťahujú staré pikantné fotografie preto, lebo táto krásna žena bude od budúceho pondelka hovorkyňou maďarskej vlády. Nedávno ju zamestnávala jedna z dvoch celoštátnych komerčných televíznych staníc ako hviezdnu moderátorku, v poslednom čase bola na materskej dovolenke a písala si aj internetový denník. V jednom zázname opisuje kalváriu hľadania jasličiek: tu boli deti špinavé, tam mimoriadne zlé, inde zasa posypané kiahňami, no strašné, nemala to však ľahké ani s hľadaním takého detského ihriska, kam chodia so svojimi ratolesťami dobre situovaní rodičia. Toto teraz všetko na ňu vyťahujú k vláde neprajnícke médiá, ktoré vypátrali, že jej manžel udržiaval obchodné styky hádam s najväčším mafiánom, ktorý teraz čelí obvineniam na súde. Ajaj! Do nástupu do pozície hlavnej komunikátorky má ešte týždeň, no bulvárne útoky ju nezlomili, veď aj ona vyrástla v „bulváre” a je obrnená, čo vidno z jej najnovšieho záznamu do blogu. Zdá sa, že je nádejná, pretože na rozdiel od doterajších zvyklostí si priznala chybu a za neokrôchané a antisociálne vyjadrenia o jasličkách a ihriskách sa ospravedlnila, verejne požiadala o rozhrešenie. S rozhrešením však vôbec nerátal najvyšší maďarský katolícky vojenský cirkevný hodnostár, „táborový” biskup Tamás Szabó, preto jednoducho požiadal pápeža, aby ho z funkcie uvoľnil. Svätý Otec mu aj vyhovel, čiže príčina musela byť naozaj závažná. Oficiálne sa píše o „osobných dôvodoch”. Médiá však vypátrali, že sa chce oženiť, dokonca si plánuje zobrať za ženu vojačku z ministerstva obrany. Obaja sa angažovali v tzv. katolíckom charizmatickom hnutí. Niečo také sa stáva málokedy, v Maďarsku si podobný prípad ani nepamätajú, no zaľúbený biskup sa predsa nestal „hviezdou” v bulvárnych médiách. Žeby jestvovali hranice, kde nevkusný bulvár končí? Končiť musím smutne. Zomrel maďarský herec Attila Kaszás, ktorý, mimochodom, pochádzal zo Šale. Rokov mal iba 47, no úloh za sebou nespočetné množstvo. On si naozaj zaslúžil „titul” hviezda v tom najlepšom zmysle slova - bol populárny a zostal prirodzený, kamarátsky, ja som sa s ním raz rozprával dokonca aj po slovensky. Praskla mu v mozgu žilka, lebo ju mal od narodenia narušenú. Keď sa neurochirurga, ktorý sa ho snažil udržať pri živote, spýtali, či sa táto porucha vôbec dala zistiť napríklad pomocou CT, povedal, že sotva. - Tak ako sa proti niečomu takému brániť? - znela ďalšia otázka. A odpoveď? Prežiť každý deň tak, aby ste sa zo života tešili...
Vo veku nedožitých 48 rokov zomrel 23. marca v budapeštianskej nemocnici herec maďarského Národného divadla Attila Kaszás. Umelec dostal krvácanie do mozgu. Odpadol 19. marca večer v posilňovni pred vystúpením, stratil vedomie a museli ho oživovať. Z kómy sa už napriek lekárskej starostlivosti neprebral. A. Kaszás sa narodil v roku 1960 v Šali vo vtedajšom Československu ako dieťa tamojších maďarských pedagógov. Svoje detstvo prežil vo Vlčanoch a v Komárne. Študoval v Budapešti na Divadelnej a filmovej vysokej škole, ktorú absolvoval v roku 1983. Až do roku 1997 bol členom Vígszínházu, potom hral vo viacerých divadlách v Budapešti i na maďarskom vidieku. Od roku 2003 bol členom Národného divadla. V roku 1990 dostal prestížne herecké ocenenie Mari Jászaiovej a je držiteľom aj ďalších profesijných vyznamenaní. Okrem divadla hral vo filmoch aj v muzikáloch. Hral Shakespeara, Čechova, ale aj rockovú operu. Podľa riaditeľa Národného divadla Tamása Jordána dostalo divadlo tisíce správ, v ktorých vyjadrovali ľudia obavy o Kaszásov život. „Vysvitlo, že ho mali radi diváci, aj herci,” dodal riaditeľ, podľa ktorého rokujú s rodinou, či bude pochovaný na Slovensku alebo v Maďarsku.
Odišiel človek, herec Maďarského národného divadla, otec, manžel a kamarát. Maďarsko plače. Mal len 47 a veľký kus života ešte pred sebou. Hektický život si vzal svoju ďalšiu zbytočnú obeť. Nikto nevie prečo ho osud nechal tak kruto dohrať posledné predstavenie. Predstavenie kde hlavnú úlohu hrala smrť a kde dobro nemohlo zvíťaziť nad zlom. Odišiel nečakane nedal blízkym možnosť rozlúčiť sa. Ostali len spomienky a plač. Ostane večná pamiatka v našich dušiach. Nezabudne ten kto ho videl hrať a spievať, nezabudnú kamaráti a rodina, zabudlo však Slovensko. Zabudlo napriek tomu, že sa nikdy netajil odkiaľ prišiel, často sa sem vracal a mal tu svoju rodinu. Áno pochádza z Komárna, teda od nás zo Slovenska a predsa sa o jeho priskorej smrti ľudia nedozvedeli. Slovenské médiá ostali ticho, informácia nepodstatná. Zomrel „len” maďarský herec. Zomrel Attila Kaszás, nech je jeho odpočinok pokojný a ničím nerušený. Úprimnú sústrasť rodine, kolegom a všetkým čo ho mali naozaj radi. Bolo nás našťastie veľmi veľa, preto tu tvoja spomienka ostane navždy. Hraj ďalej anjelom, nech aspoň im úsmev na tvári žiari, ak nám ostali len slzy a smútok. Játssz tovább az angyaloknak, legalább az ő arcukat fedje mosoly, amikor nekünk csak a könnyek és a szomorúság maradt.
Vedúci politici Strany maďarskej koalície (SMK) nesúhlasia s opätovnou iniciatívou Svetového zväzu Maďarov (MVSZ), ktorý vo štvrtok oznámil, že chce opäť iniciovať vypísanie referenda o udelení dvojakého občianstva zahraničným Maďarom. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI Béla Bugár v tejto súvislosti povedal, že MVSZ svojim krokom znova rozdelí maďarský národ. „Vyvolá napätie medzi priaznivcami terajšej vlády a zástancami dvojakého občianstva. To je dobré každému, iba Maďarom nie,” povedal predseda SMK pre Új Szó, denník Maďarov žijúcich na Slovensku. Bugár považuje dvojaké občianstvo za dôležitý inštitút, pretože ako povedal - môže pomôcť spoločenstvám žijúcim v niektorých regiónoch mimo materskej krajiny. „Referendum nič nevyrieši, vieme čo sa stalo 5. decembra 2004,” dodal predseda. Podpredseda SMK Pál Csáky označil iniciatívu MVSZ za nezodpovednú, lebo túto otázku nevyrieši plebiscit - mal by o tom rokovať maďarský parlament. „Je to nebezpečný krok, aj prvé ľudové hlasovanie rozdelilo Maďarov,” pripomenul politik, podľa ktorého by mali prijať taký návrh zákona, s ktorým by sa vedeli stotožniť aj Maďari žijúci za hranicami. Ako však podotkol, pre Maďarov žijúcich na Slovensku by to neprinieslo žiadne nové prvky, lebo vstupom do schengenského priestoru prakticky zmiznú hranice medzi SR a Maďarskom. Podobný názor prezentoval aj sedmohradský reformovaný biskup László Tökés, podľa ktorého je zbytočné provokovať tých, ktorí zapríčinili neúspešnosť referenda v roku 2004, a je zbytočné provokovať aj mimoriadne frustrovanú a citlivú maďarskú spoločnosť. O dvojakom občianstve by aj podľa neho mal rozhodnúť parlament. Ani maďarské parlamentné strany sa k iniciatíve zväzu nepripojili, dokonca ani FIDESZ - Maďarský občiansky zväz (FIDESZ), ktorý v roku 2004 plebiscit masívne podporil. „Nadišiel čas, aby maďarská politika učinila zadosť Maďarom žijúcim mimo materskej krajiny,” povedal vo štvrtok Patrubány, podľa ktorého MVSZ bude spolupracovať s každou občianskou organizáciou a politickou silou, ktorá podporí ich iniciatívu. Maďarská vláda premiéra Ferenca Gyurcsánya pred referendom 5. decembra 2004 vyzvala občanov, aby nehlasovali za to, aby zahraniční Maďari dostali dvojaké občianstvo. Plebiscit bol neplatný, pretože pomer rovnakých hlasov nedosiahol požadovaných 25 percent. Zahraniční Maďari sa negatívnym výsledkom referenda a postojom vládnej koalície k nim cítili dotknutí.
Svetový zväz Maďarov (MVSZ) oznámil, že chce opäť iniciovať vypísanie referenda o udelení dvojakého občianstva zahraničným Maďarom. Parlamentné strany sa k iniciatíve zväzu nepripájajú, a to ani FIDESZ - Maďarský občiansky zväz (FIDESZ), ktorý v roku 2004 plebiscit masívne podporil. Podľa Józsefa Kozmu z Maďarskej socialistickej strany (MSZP) život dokázal, že nie referendum je správny prostriedok. Ako dodal, FIDESZ by mal zaujať jasné stanovisko, či teraz referendum nepodporuje kvôli tomu, aby to nenarušilo ich iniciatívu pre ľudové hlasovanie namierené proti vláde. Pre koaličný Zväz slobodných demokratov (SZDSZ) podľa Pétera Gusztosa nie je zrejmé, ako by iniciátori chceli riešiť množstvo otázok spojených s dvojakým občianstvom. FIDESZ zmenil svoj postoj v prípade tohto plebiscitu, dúfam, že bude schopný korigovať svoje názory aj v prípade iných ľudových hlasovaní, poznamenal. Opozičná Kresťanskodemokratická ľudová strana (KDNP) zdieľa názor FIDESZ, podľa ktorého referendum nie je vhodným prostriedkom na dosiahnutie udeľovania dvojakého občianstva, pritom si členovia KDNP myslia, že ak napríklad Rumunsko môže dať Rumunom v zahraničí občianstvo, aj Maďarsko by tak mohlo urobiť. Kornél Almássy z opozičného Maďarského demokratického fóra (MDF) vyjadril názor, že predseda MVSZ Miklós Patrubány koná veľmi nezodpovedne, lebo ako sa zdá, nepozná pomery v maďarskej spoločnosti. Dvojaké občianstvo je potrebné, ale to musí maďarská politika vyriešiť v rámci parlamentu. Nadišiel čas, aby maďarská politika učinila zadosť Maďarom žijúcim mimo materskej krajiny, povedal M. Patrubány, podľa ktorého MVSZ bude spolupracovať s každou občianskou organizáciou a politickou silou, ktorá podporí ich iniciatívu. Vláda premiéra Ferenca Gyurcsánya pred referendom vypísaným v rovnakej záležitosti 5. decembra 2004 vyzvala občanov nehlasovať za to, aby zahraniční Maďari dostali dvojaké občianstvo. Plebiscit bol neplatný, lebo pomer rovnakých hlasov nedosiahol požadovaných 25 percent voličov. Zahraniční Maďari sa negatívnym výsledkom referenda a postojom vládnej koalície k nim cítili dotknutí.
Maďarský katolícky vojenský biskup sa vzdal svojho úradu, pretože sa chce oženiť so ženou, ktorú stretol v hnutí obnovy. Päťdesiatročný brigádny generál Tamás Szabó kázal katolíckym vojakom, pohraničným strážnikom a ich rodinám od roku 2001. Rímsko-katolícka cirkev vyžaduje od kňazov celibát a nepovoľuje im manželstvo. Internetová stránka rímsko-katolíckej cirkvi v Maďarsku uvádza, že pápež Benedikt XVI. akceptoval odstúpenie maďarského biskupa. T. Szabó vyhlásil, že „nechcem hovoriť o svojom súkromí, myslím si, že to nie je vecou verejnou”.
Diela zo zbierok Galérie súčasných maďarských umelcov v Dunajskej Strede sprístupní trnavská Galéria Jána Koniarka. Výstava s názvom Obrazové spojenie bude slávnostne otvorená vo štvrtok o 18:00 v priestoroch Kopplovho kaštieľa a potrvá do 13. mája. Ako uviedol Michal Mironov z Galérie Jána Koniarka, diela predvedú výtvarné smery a školy, ktoré sa stali kľúčovými v posledných troch desaťročiach. „Zastúpená je tzv. veľká generácia 60. rokov, ale aj postmoderná generácia mladých autorov,“ spresnil. Pôjde o 60 diel zväčša obrazov doplnených niekoľkými plastikami. Medzi vystavujúcich umelcov patrí László Fehér, Imre Bak, Zsigmond Károlyi či Gábor Heritesz. Expozícia maďarských tvorcov je pilotným projektom, ktorým sa v Trnave začínajú pravidelné výstavy domácich i zahraničných galerijných zbierok. Galéria súčasných maďarských umelcov patrí medzi prvé neštátne, nadačné zbierkotvorné inštitúcie na Slovensku po roku 1989. Idea zbierky maďarských umelcov pochádza z roku 1993 a jej autorom bol budapeštiansky výtvarník, rodák z Nových Zámkov Lajos Luzsica. Nadácia pôsobí v Dunajskej Strede pod patronátom mestskej samosprávy od roku 1994. Prvú výstavu sprístupnila v roku 1995. Zbierku nadačnej galérie tvoria výtvarné diela darované autormi z Maďarska a výtvarníkmi maďarskej národnosti zo Slovenska, Rakúska, Nemecka, Ukrajiny, Grécka či z USA.
V priestoroch Kopplovho kaštieľa v Trnave možno vidieť azda najstaršiu postkomunistickú súkromnú zbierku, ktorú združila nadácia Galérie súčasných maďarských umelcov (GSMU) v Dunajskej Strede. Projekt prichádza v období, keď sa v Bratislave končí podobná výstava Zberateľská vášeň slovenského umenia druhej polovice 20. storočia. Príbeh maďarskej zbierky však vznikal za iných podmienok a z pohnútok, ktoré by sme v našich podmienkach hľadali veľmi ťažko. Jej vznik sa datuje do obdobia po roku 1989. Zámer vybudovať ucelenú kolekciu maďarských umelcov vytvoril v roku 1993 Lajos Luzsica, ktorý pôsobí ako výtvarník v Budapešti, odborne ju ošetruje kritik výtvarného umenia Lajos Lóska. Zbierka pozostáva z umeleckých darov od autorov maďarského pôvodu. Nájdeme v nej diela z Európy (Slovenska, Česka, Rakúska, Nemecka, Švajčiarska, Ukrajiny, Grécka), ale aj z USA.m V Galérii Jana Koniarka sa verejnosti momentálne predstavuje iba časť zbierky GSMU. Výber diel zobrazuje prierez najdôležitejšími výtvarnými hnutiami, školami a smermi za posledných tridsať rokov. Nájdeme v nej výraznú generáciu šesťdesiatych rokov minulého storočia, ale aj postmodernú vlnu z prvej polovice 80. rokov, pre ktorú je príznačné rôznorodé vnímanie reality. Výstava eviduje rozmanité polohy výtvarného prejavu takzvané obrazové spojenia, no dôraz sa kladie najmä na „závesný obraz“. Divák má možnosť vidieť pohľady našich južných susedov na rôzne podoby abstrakcie, fotografie, konceptu, sochy a objektu. Výber kľúčových výtvarných tendencií je v niektorých momentoch formálne porovnateľný s dobovou tvorbou na našom území (najmä tendencií v šesťdesiatych rokoch). Vytvorenie zbierky s takým širokým záberom nie je jednoduché, no naši susedia tomu dokázali čeliť. Projekt Obrazové spojenie okrem iného iniciuje novú koncepciu výstav Galérie Jána Koniarka. V blízkej budúcnosti si v priestoroch kaštieľa návštevník bude môcť pozrieť zaujímavé galerijné a muzeálne zbierky umenia zo zahraničia aj z domáceho prostredia. Obrazové spojenia sú verejnosti prístupné do 13. mája
Výstava Expresionistické tendencie v súčasnom maďarskom umení 1980 - 2007 je v poradí druhou výstavou projektu galérie Danubiana v Čunove, ktorý mapuje expresívne tendencie v umení strednej Európy. Svojím spôsobom je expozícia doteraz najväčšou výstavou súčasného maďarského umenia na Slovensku. Magnetom výstavy sú vynikajúci predstavitelia neoavantgardy, ktorá vstupovala na výtvarnú scénu v druhej polovici 60. rokov. Táto generácia maďarské umenie rovnocenne zaradila do európskeho kontextu. Aj na Slovensku sú známi István Nádler, Tamás Hencze, Ilona Kesserű, Károly Kilmó, ako aj predstavitelia tzv. nového maliarstva - Károly Kelemen, László Fehér či András Koncz. Dvadsaťosem umelcov - maliarov a sochárov -, ktorí pracujú vo viacerých umeleckých disciplínach aj v intermediálnej sfére, zapĺňa svojimi obrazmi, kresbami a sochami všetky priestory Danubiany až do 10. júna.
Zatiaľ je zrejmé iba to, že na budapeštianskom letisku Ferihegy bude štrajk. Kto a kedy preruší prácu, je však tajomstvom. Odborári chcú totiž vyvinúť tlak na letiskových zamestnávateľov aj tým, že štrajk ohlásia na poslednú možnú chvíľu, teda dve hodiny pred akciou. Konštatuje to dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság. Odborári žiadajú 18- až 20-% zvýšenie miezd, naproti tomu chcú jednotliví zamestnávatelia na letisku poskytnúť iba 5- až 6-% zvýšenie, perspektíva dohody je v nedohľadne. Predstaviteľ leteckej spoločnosti Malév, ktorá je iba jedným z viacerých zamestnávateľov letiska, uviedol, že u nich nie je „štrajková nálada”, a nie je reč ani o prerušení mzdových rokovaní. S predstaviteľmi pozemnej obsluhy si napríklad sadnú za rokovací stôl 30. marca. Pravdou podľa Népszabadságu však je, že nový majiteľ Malévu požiadal o posun vyjednávania a vedenie ponúklo nezávisle od priebehu mzdových rokovaní zvýšiť od januára príspevok zamestnancom na stravu o 1 000 forintov. Inak aj v minulých rokoch sa mzdová dohoda nedosiahla skôr ako pred májom a vlani podľa štatistiky zamestnávateľov celkové príjmy zamestnancov vzrástli o 20 %. Spoločnosť Hochtief, ktorá má záujem o Budapest Airport, rátajú s tým, že v priebehu niekoľkých týždňov môže uzatvoriť dohodu o kúpe podielu BAA. Transakciu odsúhlasila minulý týždeň Európska komisia, ešte chýba súhlas maďarskej vlády a Štátneho privatizačného podniku (ÁPV Zrt.). Okrem toho sa zrodila dohoda o financovaní medzi novým majiteľom Malévu Air Bridge Zrt. a ruskou bankou Vnešnekonombank, národná letecká spoločnosť tak bude mať čoskoro čerstvý kapitál, dodáva Népszabadság.
Zdá sa, že štrajk na budapeštianskom letisku Ferihegy je neodvratný - zamestnávatelia a odbory zamestnancov pozemných služieb sa nedohodli na miere zvyšovania miezd. Služby tohto letiska využívajú mnohí cestujúci aj zo Slovenska. Začiatok štrajku môžu oznámiť každú chvíľu, sotva sa všetky odborové organizácie dohodnú. Problém tu spôsobuje to, že jednotlivé odvetvia majú rôznu povinnosť oznamovať spustenie štrajku - niektoré môžu prerušiť prácu do dvoch hodín, iné do jedného dňa, ďalšie zasa do troch dní. Tak či tak, keď prestane pracovať obslužný personál letiska, prevádzka vzdušného prístavu bude ochromená. Odbory žiadajú zvýšenie miezd o 18-20 percent, no zamestnávatelia ponúkajú od nula do 7 percent, pričom ide o viacerých zamestnávateľov. Napríklad o leteckú spoločnosť Malév, ktorú nedávno kúpila firma ruského magnáta Borisa Abramoviča a momentálne proces odovzdávania trvá. V každom prípade sa odporúča pred prípadnou cestou cez budapeštianske letisko vopred informovať, pretože štrajk visí naozaj vo vzduchu.
Maďarská obec Hejce, pri ktorej minulý rok po páde lietadla zahynulo 42 slovenských vojakov, získala zvláštnu cenu v rámci tohtoročnej ankety Vojenský čin roka. Mimoriadna cena patrí Jaroslavovi Neplechovi a jeho synovi rotmajstrovi in memoriam Rastislavovi Neplechovi. Otec Jaroslav po minuloročnej smrti syna Rastislava na misii v Iraku pri otázke redaktora, či si nemyslí, že jeho syn zahynul zbytočne, odpovedal, že si to nemyslí, pretože naša misia má opodstatnenie v záujme pomoci ľudu tejto krajiny.
V Poľsku existuje mimoriadne silný záujem na tom, aby sa spolupráca Vyšehradskej štvorky (V4) opäť naplnila životom. Povedal to dnes vo Varšave maďarský prezident László Sólyom po rokovaní s poľským premiérom Jaroslawom Kaczynským. Podľa maďarskej hlavy štátu, ktorá je s manželkou a delegáciou od štvrtka na trojdňovej oficiálnej návšteve Poľska, poľský premiér prezentoval Sólyomovi konkrétne návrhy pre spoluprácu Maďarska, Poľska, Česka a Slovenska. Maďarský hosť informoval poľského predsedu vlády o tom, že na jeseň privíta v Maďarsku ako hostiteľ hlavy štátov ostatných krajín V4. Poľská strana avizovala, že na stretnutie pricestuje s vypracovanými návrhmi. Politici hovorili o otvorených otázkach ústavnej zmluvy Európskej únie (EÚ) od preambuly cez chartu základných práv až po volebný pomer. Podľa Sólyoma Poľsko má konkrétny návrh na metódu volieb, ktorý v podstate smeruje k navráteniu k systému z Nice. „Táto predstava nie je zlá ani pre nás,“ poznamenal maďarský prezident a dodal, že Poľsko sa neuzatvára pred tým, aby ústavná zmluva išla ďalej svojou cestou. Poľský premiér na stretnutí zopakoval, že mimoriadnym záujmom Poľska je priblíženie Ukrajiny k EÚ. „S tým súhlasíme aj my, že Ukrajine by sme neponúkali perspektívu členstva a termíny, ale špeciálny štatút,“ konštatoval Sólyom. Maďarský prezident v sobotu pred návratom do vlasti otvorí na hrade Kazimierzowski neďaleko Przemyslu konferenciu predstaviteľov samospráv oboch krajín.
Krajiny Vyšehradskej štvorky by mali viesť intenzívne rokovania v záujme osudu európskej ústavnej zmluvy. Zhodli sa na tom dnes vo Varšave maďarský prezident László Sólyom a jeho poľský partner Lech Kaczynski. Maďarská hlava štátu, ktorá pricestovala s manželkou a v sprievode štyroch štátnych tajomníkov, začala rokovaním s poľským prezidentom trojdňovú oficiálnu návštevu Poľska. Maďarsko je podľa Sólyoma pripravené rokovať v záujme kompromisov súvisiacich s ústavou Európskej únie, ako však zdôraznil, zmeny sa nesmú dotknúť integračných procesov. Ústavnú zmluvu doposiaľ ratifikovalo 18 členských krajín únie, medzi nimi aj Maďarsko. Poľsko však nepatrí do tejto skupiny krajín. Kaczynski podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI na stretnutí poznamenal, že medzi politickou filozofiou maďarskej vlády Ferenca Gyurcsánya a poľského kabinetu Jaroslawa Kaczynského sú určité odlišnosti, to však nič nemení na veľmi dobrých vzťahoch Poľska a Maďarska. V piatok bude maďarská delegácia rokovať s predsedom poľskej vlády Jaroslawom Kaczynským.
Ľavicovo-liberálna vláda sa priblížila ku koncu najťažšieho obdobia vládnutia. Vyhlásil to dnes v Budapešti na schôdzke Republikovej rady MSZP maďarský premiér a predseda Maďarskej socialistickej strany (MSZP) Ferenc Gyurcsány. Predseda vlády v tejto súvislosti pripomenul, že už vidieť koniec obdobia najkonfliktnejších úsekov reforiem zdravotníctva. Ako dodal, rokovania s Európskou úniou o rozdelení finančného rámca rozvojového programu Nové Maďarsko sa blížia k záveru, socialisti nedávno na zjazde podporili reformnú politiku vlády a spustila sa aj stranícka reforma ľavičiarov. Podľa premiéra radikálna opozícia v tomto období spustila svoj najostrejší politicko-mocenský útok proti vláde, čo sa skončilo neúspechom. Opozičný FIDESZ Maďarský občiansky zväz (FIDESZ) vydal vyhlásenie, v ktorom pripomína, že Gyurcsányove „klamstvá” priniesli občanom iba poplatky v zdravotníctve, nové dane, nárast cien energií a cestovného, zrušenie železničných tratí a zatváranie škôl. Premiér vlani v lete na straníckej pôde priznal, že voličom klamali pred voľbami o stave krajiny. FIDESZ podľa marcových výsledkov spoločného prieskumu verejnej mienky maďarských inštitútov Századvég a Forsense vedie o 11 percent pred MSZP. V poslednom mesiaci posilnila opozičná strana svoju pozíciu, keď dosiahla celkovo 30-percentnú podporu, čo je päťpercentný nárast oproti februárovému výsledku. Socialistov by v prípade terajších volieb volilo 19 percent opýtaných, čo je o dve percentá viac ako pred mesiacom.
Ak voliči v referende odmietnu vládne reformy, musí kabinet odísť, tvrdí líder maďarskej opozície. Maďarská polícia v noci na pondelok v tichosti rozobrala zábrany pred budapeštianskym parlamentom. Železné kordóny uzatvárali námestie pred sídlom poslancov od 23. októbra minulého roku. Polícia ich postavila, keď z námestia vyhnala pár stoviek radikálnych protivládnych demonštrantov, ktorí tam vtedy táborili už niekoľko týždňov. Na odstránenie zábran sa odhodlala potom, čo sa minulý týždeň nesplnili obavy z obnovenia pouličných nepokojov. Od včera je opäť možné pred parlamentom demonštrovať. K večeru sa na námestí zišlo asi tristo protestujúcich. Boli sklamaní tým, ako málo ich je. Zatiaľ sa zdá, že radikáli po neúspechu všetkých doterajších pokusov prinútiť socialistického premiéra Ferenca Gyurcsánya k odchodu, rezignovali. Problém s upadávajúcim nadšením svojich prívržencov zažíva aj líder opozičného Fideszu Viktor Orbán. Ten teraz poslednú nádej vkladá do referenda, prostredníctvom ktorého chce, aby občania ešte tento rok odmietli reformné kroky vlády. Najskôr chcel Orbán v referende predložiť voličom sedem otázok, neskôr pridal ešte jednu. Ústavný súd zatiaľ schválil vypísanie referenda o troch z nich: či budú mať domáci farmári predkupné právo na poľnohospodársku pôdu, či sa budú môcť lieky predávať aj inde, než v lekárňach a o privatizácii nemocníc. Súd naopak odmietol dve otázky týkajúce sa pravidiel zamestnávania dôchodcov a finančnej aj trestnej zodpovednosti členov vlády za prekročenie rozpočtu. O troch otázkach ešte rozhodnutie nepadlo. Nevie sa, či bude referendum aj o platení školného na vysokých školách, o priamych platbách u lekára a za pobyt v nemocnici. Orbán tvrdí, že ak občania reformy odmietnu, musia vláda a Gyurcsány odstúpiť. „Po referende buď urobí vláda, čo ľudia chcú, alebo ju bude možné vyhnať,“ vyhlásil Orbán bojovne na minulotýždňovom mítingu svojej strany. Orbán si chce od vlaňajšej jesene vynútiť predčasné voľby, ktoré by teraz vzhľadom na klesajúce preferencie vládnych strán bez problémov vyhral. Referendum je pre neho iba ďalším prostriedkom, ako vládu k voľbám popohnať. Orbán ho označil za poslednú a rozhodujúcu bitku proti silám zla. Hlavným problémom lídra opozície však je, že podobných posledných bitiek vyhlásil od minulej jesene už viacero. Rovnako ako ultimátum, ktoré musí Gyurcsány splniť. Vláda zatiaľ po žiadnom z nich neodstúpila a nič sa nestalo. Orbánove hrozby tak strácajú účinnosť a jeho prívrženci nádej, že sa niečo zmení.
Postoj Maďarska je v súvislosti s energetickou bezpečnosťou nemenný. Maďarsko sa nezaviazalo ani k jednej alternatíve plynovodu a ani nevylúčilo žiadnu z nich. Uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré úrad predsedu maďarskej vlády poskytol dnes TASR. Dokument reaguje na slová maďarského ministra obrany Imreho Szekeresa, ktorý v USA vo štvrtok povedal, že ak bude možné a potrebné voliť, tak sa Maďarsko postaví za plynovod Nabucco. Podľa úradu predsedu vlády však ministrove slová neprotirečia s týmto postojom. Vláda zvolí také riešenie, ktoré bude pre Maďarsko najvýhodnejšie a najbezpečnejšie. Cieľom je nájsť pre Maďarsko a Európu najbezpečnejší a najlacnejší zdroj dodávky energie - takto je možné podľa dokumentu zhrnúť postoj maďarskej vlády v súčasnej skorej fáze projektov. V ostatnom období sa tento postoj v žiadnom detaile nezmenil. Szekeres pred novinármi v USA povedal, že zatiaľ nie je zrejmé, či existuje možnosť na riešenia Nabucca aj Blue Streamu, a nie je ľahostajné, odkiaľ bude plyn potrubím prúdiť. Rozhodovať bude potrebné až vtedy, ak bude iba jedna alebo druhá možnosť. Szekeres pripomenul, že na všetkých stretnutiach počas americkej návštevy vyjadril, že Maďarsko sa snaží o to, aby nebolo v oblasti poskytovania energií od nikoho závislé. Dovoz nosičov energie chce diverzifikovať a ak bude možné voliť - a bude potrebné voliť -, tak zvolí také riešenia, ktoré zaručia spoločné európske dodávky energií a ich bezpečnosť, v tomto prípade Nabucco. Plánovaným ropovodom Nabucco by mal zemný plyn do Európy prúdiť z Kaspického regiónu, prostredníctvom plynovodu Blue Stream dodáva Rusko zemný plyn cez Čierne more do Turecka. V pláne je aj rozšírenie plynovodu do Maďarska.
Menej ideológie, viac obchodu - takto zhŕňajú maďarské médiá výsledky včerajšej návštevy premiéra Ferenca Gyurcsánya v Moskve, na ktorej prišli na pretras aj otázky spolupráce v energetickej oblasti. Maďarská strana sa stále nezaviazala podporovať iba európsky projekt plynovodu Nabucco z kaukazskej oblasti. Ako by mohlo Maďarsko rozhodovať o spôsobe zabezpečovania svojich rastúcich potrieb plynu bez toho, aby boli známe príslušné projekty? Takto odbil Gyurcsány stále sa opakujúcu otázku, či Nabucco alebo Blue Stream, teda južný plynovod pod európskou, alebo ruskou záštitou? Opätovne zdôraznil, že na zreteli má predovšetkým národné záujmy, ale aj spojenecké záväzky Maďarska. Stále nie je jasné, či si oba plynovody budú konkurovať alebo sa budú dopĺňať, no v každom prípade si treba uvedomiť, že v regionálnych a globálnych procesoch nemožno obísť Rusko -- mieni maďarský premiér, ktorý s prezidentom Vladimírom Putinom dohodol ďalšie zvýšenie maďarského vývozu, ktorého objem už vlani dosiahol hodnotu dvoch miliárd dolárov, ale aj maďarské investície v Rusku v hodnote miliardy ebur. „Nie sme členom Varšavskej zmluvy, ale Európskej únie” - túto kritiku na Gyurcsányovu adresu vyslovil predseda zahraničného výboru maďarského parlamentu z opozičného Fideszu Zsolt Németh, ktorému chýbalo, že premiér sa nevyjadril jednoznačne v prospech plynovodu Nabucco.
Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány 22. marca navštívil Moskvu. Okrem ruského prezidenta Vladimira Putina sa stretol s premiérom Michailom Fradkovom. Putin prijal Gyurcsánya namiesto Kremľa vo svojej rezidencii pri Moskve. Podľa maďarskej agentúry MTI tým chcel zdôrazniť neformálnosť stretnutia a dobré osobné vzťahy medzi nimi. Všetky dohody uzatvorené s Gyurcsányom sa podľa Putina naplnili. Vyzdvihol, že vlani vzrástol maďarský vývoz do Ruska o 70 percent oproti predchádzajúcemu roku. Podľa odborníkov je to výsledok ruského exportu nadnárodných firiem vyrábajúcich v Maďarsku. Putin na rokovaniach spomenul spoločné plány na spoluprácu v plynárenstve a pri tranzite plynu do Európy. Gyurcsány nedávno spôsobil rozhorčenie v Európskej únii, keď namiesto projektu plynovodu Nabucco, ktorý má do Európy privádzať iný než ruský plyn, podporil konkurenčný ruský projekt Blue stream. Gyurcsány vyjadril spokojnosť, že vzťahy s Ruskom nadobudli novú kvalitu a vymanili sa zo zajatia energetických otázok. „Princíp, ktorého sa držíme, že hovoríme menej o minulosti a viac o prítomnosti a budúcnosti, menej o politike a viac o obchode, sa ukázal ako správny,“ tvrdil maďarský premiér.
Dnešná cesta maďarského premiéra Ferenca Gyurcsánya do Moskvy vyvoláva pozornosť najmä po tom, čo Budapešť musí čeliť kritike pre údajnú prehnanú proruskú orientáciu aj v otázkach budúcich plynovodov. Európske médiá i politické kruhy si všimli Gyurcsányove minulotýždňové vyjadrenie, podľa ktorého projekt únie na vybudovanie plynovodu Nabucco cez juh z kaukazských republík, teda z mimoruských zdrojov, je iba „vzdialený sen”, pričom podobný ruský projekt s názvom Blue Stream dorazil už do Ankary. Maďarská opozícia obvinila premiéra z prehnaného kamarátstva s prezidentom Putinom a zo zrady maďarských národných záujmov, ktoré by mali uprednostňovať iné zdroje, než ruské, navyše, že narúša spoločnú energetickú politiku Európskej únie. Gyurcsány pred svojou, už treťou cestou do Ruska však zdôraznil, že musí hľadieť na bezpečné zásobovanie Maďarska energiou a je predčasné klásť otázku, ktorý z dvoch plynovodov bude užitočnejší. Vo svojom blogu - internetovom denníku - dokonca včera napísal, že osud plynovodu Nabucco je neistý v takej miere, ako večera psa.
„Milujem projekt Nabucco, len aby som ho už videl!” zvolal maďarský minister hospodárstva János Kóka a noviny k tomu dodávajú, že autori tohto projektu Európskej únie „len teraz hľadajú na mape Ankaru”. Turecké hlavné mesto sa spomína preto, lebo tam už dorazil iný plynovod, Blue Stream z Ruska, hoci jeho ďalšie pokračovanie je rovnako neisté ako preprava plynu cez konkurenčný plynovod Nabucco. Maďarsko sa dostáva do centra európskych diskusií o otázke budúcich plynovodov skôr náhodou. Vo svetovej či európskej hospodársko-strategickej alebo mocensko-politickej hre je iba malým hráčom. Lavínu kritiky na seba a na svoju vládu spustil premiér Ferenc Gyurcsány, keď minulý týždeň v rozhovore pre denník International Herald Tribune označil chystaný plynovod po južnej, Ukrajinu obchádzajúcej trase z Ruska (Blue Stream) za reálnejší ako európsky projekt prepravy plynu z mimoruských zdrojov (Nabucco), ktorý je nateraz „vzdialený sen”. Pravicová opozícia sa okamžite pustila do premiéra, že vraj „vháňa krajinu do pazúrov ruského medveďa”. Dokonca už jestvuje aj „pakt Gyurcsány-Putin”, načo by inak predseda vlády chodil toľko do Moskvy? Ferenc Gyurcsány pred dnešnou ďalšou cestou do Ruska vysvetľoval v denníku Népszabadság, že vôbec nejde o preferovanie niektorého plynovodu, oba projekty sa nevylučujú. Národným záujmom Maďarska je zabezpečiť bezproblémový prísun plynu, nechce padnúť medzi dvoma stoličkami na zem, a dve želiezka v ohni drží preto, lebo kúriť bude potrebné aj o dva roky. Argumentuje ďalej, že tak ako Európa je odkázaná na ruský plyn, aj Rusko je odkázané na európske trhy, čiže vhodná by bola široká európsko-ruská dohoda. „Zmyslom projektu Nabucco je znížiť jednostrannú závislosť od dodávok plynu z Ruska,” pripomína Péter Kaderják z výskumného strediska Univerzity Corvinus, ktorý sa zároveň pýta, či Maďarsko vôbec potrebuje viac plynu, veď s Ruskom má dohodu do roku 2016. Ďalší expert Miklós Losoncz z Výskumného ústavu hospodárstva (GKI) zasa kladie otázku: Čo je bezpečnejšie, nakupovať plyn z Ruska alebo z Iránu (Azerbajdžanu, Turkménska)? Okolo oboch plynovodov je veľa neistoty. Sotva možno vynechať z hry Rusov. Bolo by nerozumné ísť proti Gazpromu, tvrdí parlamentný poslanec László Kapolyi, ktorý je miliardárom aj vďaka obchodom s energiou z Ruska. Rovnako socialista Győrgy Podolák z podvýboru parlamentu pre energetiku si myslí, že „v pozadí mútia vodu podaktorí úradníci EÚ, ale bolo by šialenstvo, keby sa Maďarsko angažovalo len za jeden z dvoch budúcich plynovodov”. Či to znamená, že Maďarsko ide proti spoločnej energetickej politike EÚ? Nie, hovorí premiér Gyurcsány, minister Kóka aj experti, pretože únia nemá jednotnú energetickú politiku. Aj Blue Stream má vyústiť do Rakúska a najmä Talianska alebo aj Nemecko má dohodu s Ruskom o dodávkach plynu pod Baltikom.
Do centra európskych diskusií o diverzifikácii zdrojov plynu sa dostáva v týchto dňoch Maďarsko, ktoré nevylučuje podporu nového plynovodu Blue Stream - Modrý prúd z Ruska cez Turecko. Alternatívnu dopravnú cestu Nabucco z oblasti Kaspického mora považuje nateraz iba za projekt, ktorý nie je ešte ani na papieri. Budapešť odmieta obvinenia, že by tým narúšala jednotu Európskej únie. Lavínu kritiky na seba a svoju vládu spustil premiér Gyurcsány minulý týždeň, keď v rozhovore pre International Herald Tribune označil nový plynovod po južnej trase z Ruska za realitu a európsky projekt prepravy plynu z mimoruských zdrojov, známy pod názvom Nabucco za vzdialený sen. V rámci vnútropolitických hier sa opozícia okamžite pustila do premiéra, že vraj ženie krajinu do pazúrov ruského medveďa, dokonca by už mal existovať aj pakt Gyurcsány-Putin, inak by predseda vlády načo chodil toľko do Moskvy? Ferenc Gyurcsány práve pred svojou zajtrajšou ďalšou cestou do Ruska vysvetľuje v dnešnom vydaní denníka Népszabadság, že vôbec nejde o preferovanie jedného či druhého plynovodu, oba projekty sa navzájom nevylučujú, národným záujmom Maďarska je zabezpečiť bezproblémový prísun plynu, nechce padnúť medzi dvoma stoličkami na zem, a dve želiezka v ohni drží preto, lebo kúriť bude potrebné aj o dva roky. Minister hospodárstva János Kóka vystihol zrejme podstatu, keď zvolal: „Milujem projekt Nabucco, len aby som ho už videl!“ Aj maďarskí experti poukazujú na problémy okolo Nabucca, najmä na to, že by mal vychádzať z neistej kaspickej oblasti, jeho trasa by mala viesť cez ešte neistejší Irán. Na druhej strane Blue Stream už dorazil z Ruska do Ankary a nie mimochodom jeho cieľovou stanicou je Taliansko, čiže ďalšia členská krajina Európskej únie. Okrem toho osobitné dohody s Ruskom má napríklad aj Nemecko, viď plánovaný plynovod pod Baltským morom.
Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány a ruský prezident Putin uzatvorili pakt, podľa ktorého Maďarsko preferuje ruský ropovod Modrý prúd, a nie projekt Nabucco, ktorý presadzuje Európska únia. Tvrdí to opozičná maďarská strana Fidesz, v mene ktorej predseda zahraničného výboru maďarského parlamentu Zsolt Németh vyzval premiéra, aby zverejnil detaily tejto „hlboko protieurópskej dohody”. Informuje o tom aj webová stránka opozičnej Fidesz, na ktorej sa uvádza, že F. Gyurcsány v posledných dňoch poskytol niekoľko rozhovorov o otázkach energetickej bezpečnosti, ktoré mali škandalóznu odozvu v zahraničných médiách. Na stránkach International Herald Tribune, New York Times, Der Standard a iných printových médií maďarský premiér hovoril o pláne Nabucco ako o nereálnom sne, súčasne však o ruskom Modrom prúde, ktorý by viedol tou istou trasou, povedal, že je to racionálny a želaný projekt, v ktorom by Maďarsko mohlo zohrať ústrednú úlohu. Plynovod Nabucco by mal spojiť náleziská plynu v oblasti Kaspického mora s krajinami EÚ cez Turecko a Balkán. Pomaly vyjde najavo, že existuje akýsi pakt Putin - Gyurcsány, ktorý je hlboko protieurópsky a nie je zlučiteľný so záujmami Európskej únie, skonštatoval Zs. Németh. Podľa neho, ak sa tento zámer zrealizuje, v oblasti zásobovania plynom sa Európa stane v plnej miere rukojemníkom Ruska. Nie je náhoda, že viaceré média Gyurcsányove prejavy považujú za útok na spoločnú energetickú politiku Európskej únie, skonštatoval predseda zahraničného výboru maďarského parlamentu. Tento zámer maďarského premiéra znamená jednostrannú energetickú závislosť Maďarska od ruských zdrojov, odporuje často hlásanej diverzifikácii, a v neposlednom rade by sa Maďarsko pasovalo aj do úlohy agenta Moskvy, ktorý torpéduje spoločnú európsku energetickú politiku. Podľa Zs. Németha vláda v tejto veci klame, a preto vyzval kabinet, aby zverejnil podrobnosti dohody a aby sa vrátil k zásadám únie, ktoré boli pre oblasť energetiky prijaté na nedávnom summite. Kancelária hovorcu premiéra uviedla stručne len toľko, že neexistuje žiaden tajný pakt, o ktorom hovorí Zs. Németh.
Rýchlo rastúce životné náklady, pozvoľné znižovanie reálnych miezd, väčšie odvodové zaťaženie, ako aj silnejúca inflácia a klesajúca úroveň ekonomického rastu. Väčšinu z toho obyvatelia Maďarska už naplno pociťujú, no ďalšie nepríjemné sprievodné javy úsporných opatrení vlády na ozdravenie ekonomiky ešte len pocítia najmä v priebehu tohto a nasledujúceho roka. Dúfajú pritom, že pôjde naozaj len o krátkodobé dočasné uťahovanie opaskov, ako sľubuje vláda, a súčasná zhoršená situácia s rodinnými rozpočtami sa postupne začne zlepšovať. Zatiaľ si však Maďari musia zvykať na skromnejšie pomery po rokoch zvyšovania životnej úrovne nad reálne finančné možnosti štátu. Práve pre ich dlhodobú neudržateľnosť musela vláda Ferenca Gyurcsánya pristúpiť k nepopulárnym reštriktívnym opatreniam s cieľom znížiť nadmerne vysoký rozpočtový deficit a zaviesť poriadok predovšetkým vo verejnom sektore. Jedným z dôsledkov, ktoré sa priamo dotýkajú domácností, je postupné znižovanie čistých príjmov na člena rodiny, a to pri zvyšovaní výdavkov a nižšej sume úspor, ktorá zostane v rodinnom rozpočte. Začiatkom tohto roka dosahovala priemerná trojčlenná rodina v Maďarsku príjem na osobu ešte' 76 400 forintov, vydala 52 550 forintov a zostalo na každého člena domácností 23 700 forintov. Začiatkom marca, už so zohľadnením zdraženia komunálnych nákladov na plyn, elektrinu, vodné i stočné, sa príjem takejto rodiny na osobu znížil na 74 767 forintov, výdavky, naopak, vzrástli na 53 321 forintov a úspory poklesli až na 17 806 forintov. V prípade domácnosti s jedným členom sa priemerný príjem znížil zo 109 100 na 106 300 forintov, výdavky stúpli zo 77 286 na 80 605 forintov a úspory sa prepadli ešte výraznejšie z 31 589 až na 16 920 forintov. Hrubá priemerná mzda v krajine dosiahla podľa posledných údajov Ústredného štatistického úradu za február hodnotu 168 500 forintov. O rýchlom raste životných nákladov svedčí aj medziročná miera inflácie vo februári vo výške 8,8 percenta. Je to najviac od júla 2001 a v nasledujúcich mesiacoch by sa mohla ešte zvýšiť a dosiahnuť vrchol. Za prvé dva mesiace tohto roka sa inflácia zvýšila na 8,3 percenta.
Spomienka na peštiansku revolúciu v roku meruôsmom bola mimoriadne pestrá, farby zasa huckajúce. Jedných vzrušovala červená, druhých popudzovala červeno-biela či čierna, iní zasa znervózneli pri modrej alebo oranžovej. Farboslepí tu neboli. Nebolí vás hlava z takej palety? opýtal by som sa niekoho v dave, ale zisťujem, že každý je zaujatý a alergický len na jednu farbu či na kombináciu dvoch. Muž s piatimi krížmi na ramenách je rozhorčený, že sa tu schádzajú dosť veľké davy pod červeno-bielymi pruhovanými zástavami, pričom ani nevedia, čo tá vlajka znamená. Nie, nie je to historická zástava uhorských kráľov z rodu Árpádovcov, ale symbol maďarských fašistov, pod ktorým deportovali do vyhladzovacích táborov 600-tisíc maďarských Židov, hovorí päťdesiatnik, a na moju námietku, že na tejto zástave nevidieť szálasiovský šípový kríž, len ukazuje vedľa, na tričko holohlavého šuhaja, kde tento symbol je, zaberá mu polovičku pŕs. Prskať, odpľuť si, skríknuť a v hneve by sa chcelo aj staršiemu manželskému páru pri pohľade na novofašistickú zberbu, ale iba skromne a mierumilovne prosí čierno odetých chlapcov, aby nekazili tento pekný sviatok vykrikovaním „Ria-Ria-Hungária!” Skinhed sa však rozčúli a z piatich centimetrov reve starkému do tváre, že je najatým agentom červených. Tých červených, ktorí sú teraz pri moci, rozkradli už všetko, zhanobili meno „Maďar” a treba ich pozatvárať - dodáva dobre naladená žena. Muž v neurčitom veku zasa odmieta tvrdenie neviem koho, že František Rákoci bol antisemita. Do improvizovanej debaty prispieva ďalšia žena, ktorá tiež nemá rada „červené súkno”, no paradoxne zvoláva na slávu súčasným latinskoamerickým ľavičiarom Hugovi Chávezovi, Evovi Morálesovi, pričom ďalším nečakaným zvratom dodáva: „Aj Ahmadínedžád, nech aj ten žije!” Využijem prestávku v sérii peštianskych podujatí a presuniem sa k Petőfiho soche, kde reční primátor Budapešti, známy liberál. A tu vysvitne, že popri červenej, možno ešte viac kole oči modrá. Jéj, je tu aj László Toroczkai, bývalý vodca „64 stolíc”, momentálne šéf maďarskej verzie Sinn Fein - My sami! Táto pospolitosť najprv reve na policajtov, potom vyťahuje červenú a žltú muníciu - paradajky a vajíčka. Jedno z vajec pristáva na primátorovom saku. Žĺtok by ešte hlavný starosta zniesol. Ako hovorí, v demokratickom systéme je to pre politika riziko z povolania, ale pomaranč, najmä keď sú v ňom vopchané kúsky železa, by už nemal patriť do arzenálu protestujúcich! Testujúc zhovievavosť, alebo ak chcete, liberálnosť najvyššieho predstaviteľa Budapešti, však prichádzam na to, že neznáša farbu pomaranča. Povedzme jasne: oranžovú si obsadila opozičná strana Fidesz. Prečo potom na stotisícovom zhromaždení (na ktorom predseda tejto strany vykresľoval možnosti odohnania červeno-modrej koalície) neplápolali oranžové vlajky, ale okrem červeno-bielo-zelených národných, aj červeno-biele pruhované „arpádovské” zástavy? Prichádza mi na myseľ za socializmu trezorový film Pétera Bacsóa Svedok, v ktorom hlavný hrdina vypestuje citrónovník, ale keď do plodu zahryzne predstaviteľ totalitnej vrchnosti s grimasou, presviedča ho, že je to pomaranč. „Trocha žltý, trocha kyslý... ale je náš.”
Na zmenu súčasnej vlády existuje ešte ústavná možnosť, a to vo forme ľudového hlasovania. Vyhlásil to dnes v novej pravicovej maďarskej komerčnej rozhlasovej stanici Lánchíd Rádió predseda FIDESZ - Maďarského občianskeho zväzu (FIDESZ) Viktor Orbán. Podľa expremiéra mienia vypísať referendum v otázkach týkajúcich sa problematiky liekov, nemocníc, ornej pôdy, poplatkov za štúdium a poplatkov v zdravotníctve. Orbán na margo potrebných 200.000 podpisov povedal, že by bol sklamaný, ak by ich pozbieranie trvalo viac, ako tri dni. Opozičný politik sa domnieva, že plebiscit by mohol byť uskutočnený v období medzi septembrom a koncom tohto roka. K otázke päťmiliardových nákladov hlasovania Orbán podotkol, že by celé referendum nebolo potrebné, ak by ľavicovo-liberálna vláda pred voľbami nebola o stave krajiny klamala voličov. Predseda FIDESZ sa odmietol pustiť do špekulácie, čo sa stane, ak by ani po úspešnom referende terajšia vláda neodstúpila. „Dajme šancu reálnemu životu, ktovie čo bude v septembri,“ poznamenal. Ako dodal, je potrebné navrátiť tie princípy a právne normy, podľa ktorých v demokracii nie je možné pomýliť občanov, nezodpovedne zničiť hospodárstvo, a nie je možné poštvať policajtov proti občanom, potom vyznamenať policajných šéfov. Orbán avizoval vlani 23. októbra vypísanie referenda v hospodárskych a spoločenských otázkach reformných krokov vlády v oblastiach zdravotníctva, školstva, dôchodkov a pôdy. K otázkam sa vyjadril pred časom aj Ústavný súd, podľa ktorého z pôvodných siedmich otázok možno v troch vypísať referendum, nie je možné tak urobiť v prípade otázok týkajúcich sa zodpovednosti členov vládneho kabinetu a zamestnávania dôchodcov. Obsahové a formálne nedostatky zostávajúcich dvoch otázok mieni FIDESZ korigovať.
Na námestí pred maďarským parlamentom môže byť opäť „tlačenica” - plán demonštrovať už dnes večer oznámili viaceré organizácie. Obnovenie demonštrácií je možné po tom, čo v noci z nedele na pondelok polícia rozobrala kovové zábrany, ktoré pri parlamente postavili po októbrových nepokojoch. Mnohé protivládne zamerané združenia, ktoré vlani na jeseň organizovali na Kossuthovom námestí permanentné demonštrácie, už oznámili, že od dnešného večera až do konca apríla budú pokračovať vo svojich protestných akciách. Tie vyvolali v septembri a októbri v širšej verejnosti nevôľu preto, lebo v celom priestore zriadili „stanový tábor”, bol tam neporiadok a hluk. Teraz sľubujú časovo obmedzené zhromaždenia, len do dvadsiatej druhej hodiny. Naďalej budú žiadať odstúpenie premiéra a vlády, ale mienia vylúčiť rôzne extrémne živly, najmä tie, ktoré hlásali antisemitské názory. O čistotu iného charakteru sa majú postarať mobilné toalety, ktoré už od včerajšieho večera opäť „skrášľujú” námestie pred národným zhromaždením.
Maďarský parlament sa vymanil zo železného objatia. Po piatich mesiacoch je Kossuthovo námestie v srdci Budapešti opäť prístupné verejnosti. Zátarasy nezmizli úplne, posunuli sa však asi o tridsať metrov k parlamentu a oslobodili pred ňou rozľahlý priestor. „Je to mierumilovné gesto premiéra Ferenca Gyurcsánya a súčasne pasca nastražená na opozičného vodcu Viktora Orbána,” povedal pre Pravdu politológ Zoltán Kiszelly. Polícia včera nadránom rozobrala kordón, ktorým vlani v októbri počas búrlivých osláv päťdesiateho výročia protikomunistickej revolúcie vytlačila demonštrantov z okolia Národného zhromaždenia. Jesenné nepokoje si v Budapešti vyžiadali vyše 800 zranených. Obavy, že by na ne mohla nadviazať horúca jar, sa však nepotvrdili. Výtržnosti, ktoré sprevádzali národný sviatok 15. marca, udržala polícia pod kontrolou. Gyurcsányovo sebavedomie, nabúrané po tom, čo jeho priznanie sa k predvolebným lžiam vlani spustilo sériu pouličných nepokojov, sa opäť upevnilo. „Politika, ktorej cieľom bol pád vlády, prepadla,” vyhlásil včera podľa Inforádia v parlamente. Premiér kritizoval Orbánovu stranu za jej „krajne radikálnu populistickú politiku”, vyslovil však nádej, že Fidesz sa jej zriekne. „Treba skoncovať s vedením politickej vojny, lebo krajina sa potrebuje zomknúť,” povedal. Podľa Kiszellého Gyurcsány vyrazil vodcovi opozície z ruky tromf. „Zrušil Orbánovi viditeľného nepriateľa, ktorého vydával za železnú oponu a symbol policajného štátu,” hovorí politológ. „A súčasne vykopal jamu, do ktorej môže šéf Fideszu ľahko padnúť. Stačí, ak budú demonštrácie pred parlamentom znova nekultúrne, alebo - čo nepredpokladám - násilné, a zodpovednosť padne na Orbána,” myslí si Kiszelly. Podľa neho si za to môže sám Orbán, pretože počas národného sviatku predniesol veľmi ostrý prejav. „Ľud má právo vyhnať vládu aj v demokracii, ak táto vláda ohrozuje ľud,” povedal minulý štvrtok vodca Fideszu. Odporcovia vlády privítali znovusprístupnenie Kossuthovho námestia. „Vták slobody turul priletel nazad na parlamentné parkovisko,” citovala agentúra MTI vzletné slová Lászlóa Gondu, jedného z organizátorov jesenných protestných zhromaždení. „Dostali sme späť dušu maďarskej demokracie,” nadchýnal sa, keď nadránom o štvrtej vkročil na miesto, ktoré bolo takmer 150 dní pre demonštrantov tabu. Gonda v mene svojho Maďarského národného výboru 2006, malého ale hlučného protivládneho združenia, už ohlásil na uvoľnený priestor nové zhromaždenia. Polícia to vzala na vedomie, Gondovi však dala prísne podmienky. Demonštrovať sa môže len večer od šiestej do pol desiatej, v nijakom prípade nie neprerušene, ako to bolo na jeseň. Pred parlamentom je zakázané postaviť stany, piť alkohol a stúpať po trávniku; organizátori tam musia dopraviť mobilné záchody. Kiszelly predpokladá, že demonštranti do dvoch týždňov stratia dych. „Situácia na jeseň bola iná,” vysvetľuje. „Vtedy ľudí pobúrilo priznanie Gyurcsánya ku klamstvám. Emócie však medzičasom vyprchali a ľudia majú pocit, že premiéra a jeho stranu už dostatočne potrestali v októbrových komunálnych voľbách.” Obnovenie masových demonštrácií si dokáže politológ predstaviť len v prípade, že by voliči v jesennom referende jednoznačne odmietli Gyurcsányove reformy.
Budapeštiansky polícia v noci na dnes rozobrala kovové zábrany okolo budovy Parlamentu, ktoré tam stáli od nepokojov vlani v októbri. Námestie je teda „voľné” a demonštranti z minulej jesene už aj ohlásili pokračovanie svojich protestných akcií. Polícia v tom však už nevidí reálnu bezpečnostnú hrozbu. Nočné hodiny si vybrala polícia na likvidáciu kovových zábran v snahe, aby námestia pred parlamentom nezaplavili demonštranti. Aj tak sa zhromaždilo na mieste niekoľko desiatok ľudí, ktorí sa však vzápätí rozišli bez toho, aby polícia musela proti nim zasiahnuť. Kordóny postavila polícia vlani 23. októbra, keď v Budapešti vypukli nepokoje. Dôvodom bolo zaistenie bezpečnosti Národného zhromaždenia, čo však opozícia a demonštranti označovali iba za zámienku a videli v tom zámer vlády obmedzovať slobodu slova a zhromažďovania. 2. februára poslanci opozičného Fideszu sa dokonca odhodlali rozobrať kordóny vlastnoručne v rámci „občianskej neposlušnosti” Pravdepodobne budú musieť čeliť priestupkovému konaniu, lebo svojej imunity sa zriekajú. Zábrany, spolu so silnými policajnými jednotkami zabezpečovali bezprostredné okolie parlamentu aj minulý štvrtok, 15. marca, keď sa na národný sviatok očakávali ďalšie nepokoje. Tie aj vypukli, ale inde, navyše ich polícia zvládla. Zdá sa teda, že sa končí azda najnapínavejšie polročné obdobie v maďarskej vnútornej politike. Protivládne demonštrácie však budú pokračovať, ale už iba večer, nie 24 hodín, permanentne, ako to bolo vlani na jeseň.
Predsedníčka maďarského parlamentu Katalin Sziliová dnes prerušila program svojej súkromnej návštevy juhu Slovenska, aby v dunajskostredskej nemocnici navštívila dve zranené deti, ktoré zrazil v sobotu večer v Šamoríne diplomat maďarského veľvyslanectva v Bratislave. Dievčatá vo veku 13 a 15 rokov zrazil v Šamoríne na priechode pre chodcov diplomat, ktorý cestoval so svojou manželkou. Deti utrpeli zlomeninu stehennej kosti a panvovej kosti. Ich stav stabilizovali, v pondelok sa podrobia operáciám. Sziliová sa zaujímala o stav pacientiek a navrhla im, aby po zotavení pricestovali na návštevu Budapešti. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Trnave informovalo o tom, že diplomata nebudú môcť stíhať ani v tom prípade, ak sa preukáže jeho vina, má totiž diplomatickú imunitu. Maďarská ľavicová politička pricestovala dnes ráno na súkromnú návštevu Slovenska, na ktorú ju pozval predseda SMK Béla Bugár, a na ktorej si v Komárne, Galante a v Bratislave spolu s tamojšími predstaviteľmi maďarskej menšiny pripomenula výročie revolúcie 1848.
Pri príležitosti výročia revolúcie 1848-1849 si Strana maďarskej koalície (SMK) a jej hostia o.i. aj predsedníčka maďarského parlamentu K. Sziliová, pripomenuli výročie revolúcie 1848-1849 v bývalom Uhorsku. Okázalé kladenie vencov k soche gen. Klapku v Komárne sa nieslo bez spomienky na obete revolúcie spomedzi slovenských povstalcov 1848-1849, medzi ktorých patrí poprava Karola Holubyho a Viktora Šuleka pri Hlohovci, roku 1848, uväznenie a smrť Jaroslava Ľudevíta Šuleka v Komárne r. 1848, poprava Juraja Langsfelda pri Kremnici r. 1849, popravy viacerých dobrovoľníkov na Kopaniciach a i. Matica slovenská vyslovuje v tejto súvislosti znepokojenie a vyjadruje svoj názor, že zamlčovanie obetí a porušovanie ľudských práv voči Slovákom v revolučných rokoch 1848-1849 zo strany maďarských revolucionárov nie je vhodný spôsob, ako sa postupne dopracovať k spoločnému chápaniu stredoeurópskych a európskych dejín, po čom volá aj Strana maďarskej koalície na Slovensku.
V globalizujúcej sa Európe v 21. storočí je potrebná moderná maďarská národná politika, skonštatovala v nedeľu v Galante predsedníčka maďarského parlamentu Katalin Sziliová. Tá by podľa nej zrejme vychádzala z toho, že „sa vlasť nachádza inde, napriek tomu, že patríme k jednému národu”. My sme už prekonali 20. storočie a v spoločnej Európe už onedlho budeme žiť vedľa seba v novej situácii, keďže hranice sa čoskoro stanú minulosťou, uviedla predstaviteľka maďarských socialistov. Podpredsedníčka vládnej Strany maďarských socialistov sa zúčastnila na spomienkovej akcii v mestskom cintoríne v Galante pri príležitosti 159. výročia revolúcie z roku 1848. Vo svojom slávnostnom prejave pri hrobe niekdajšieho poslanca maďarského smenu v rokoch 1848-49 László Sebestyéna apelovala na hodnoty, ako je mier, dorozumenie a sloboda. Pripomínala revolučné roky pred 159 rokmi, kedy v istom momente si každý uvedomil, že sa treba zomknúť a je nevyhnutná národná spolupatričnosť. Odkazom tejto doby pre súčasnosť je to, že musíme pouvažovať o tom, ako je možné dnes dospieť k dohode v Karpatskej kotline, skonštatovala K. Sziliová.
Prvý radca veľvyslanectva Maďarskej republiky v sobotu večer z doposiaľ nezistených príčin zrazil na prechode pre chodcov v meste Šamorín dve dievčatá. Dievčatá vo veku 13 a 15 rokov utrpeli pri nehode ťažké zranenia a boli prevezené rýchlou zdravotnou službou do nemocnice. Vodiča Mazdy 6 sprevádzala vo vozidle jeho manželka, ktorá spolu s ním vyviazla bez zranení. Polícia vykonala u vodiča dychovú skúšku na alkohol s negatívnym výsledkom. Dopravná nehoda je v štádiu vyšetrovania. Informovala o tom zástupkyňa trnavskej policajnej hovorkyne Mária Linkešová.
Občania Maďarska stále v hojnom počte využívajú slovenské lyžiarske centrá. Pri svojich cestách do Vysokých a Nízkych Tatier ale zabúdajú na to, že ich vodidlá musia mať diaľničnú nálepku. Týka sa to najmä úseku Zvolen - Banská Bystrica a Ivachnová - Liptovský Mikuláš. Až 89 z 99 vodičov, ktorí pri štvrtkovej kontrole polície na diaľnici pri Banskej Bystrici nemali diaľničnú známku, bolo totiž z Maďarska. Ako dnes TASR informovala hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici Mária Faltániová, policajti z krajského dopravného inšpektorátu skontrolovali cez deň celkom 1895 vozidiel, z ktorých bolo až 370 zahraničných. „Zvyšných desať vozidiel, ktoré nemali diaľničnú známku, malo majiteľov zo Slovenska,” doplnila.
Dvoch mužov zatkla česká polícia, pretože údajne ukradli pracovnú kópiu filmu Juraja Jakubiska Bathory. Minulý týždeň producentku filmu a Jakubiskovu manželku Deanu Horváthovú Jakubiskovú kontaktoval neznámy muž, že má ich film a chce ho dať do nelegálnej distribúcie. „Pôvodne chcel pol milióna,“ povedala Horváthová televízii Prima. Česká televízia zasa uviedla, že producentka mala peniaze priniesť do jednej pražskej reštaurácie, ale odmietla. Jeden z mužov potom prišiel po peniaze do jej kancelárie, kde naňho už čakala polícia. Na filme o Alžbete Báthoryovej, teda Čachtickej panej, s rozpočtom 11 miliónov eur (okolo 350 miliónov slovenských korún) spolupracuje Česko, Slovensko, Maďarsko a Británia.