Jún - Júl 2007 ● Zo slovenskej tlače
Maďarskí poslanci Európskeho parlamentu (EP) Csaba Tabajdi za vládnu Maďarskú socialistickú stranu (MSZP) a Kinga Gálová za opozičný FIDESZ - Maďarský občiansky zväz (FIDESZ) chcú spoločne presadzovať záujmy študentky Hedvigy Malinovej v Bruseli. Píše o tom dnešné vydanie maďarského denníka Magyar Hírlap. Podľa denníka by poslanci chceli dosiahnuť, aby sa prípadu dievčaťa maďarskej národnosti, ktorý chápu ako otázku ľudských práv, ujali európske ženské organizácie. Politici už dávno plánujú upriamiť pozornosť týchto organizácií na zbitú „hornozemskú” študentku, konštatuje Magyar Hírlap. „Čakáme iba na to, aby udalosti nabrali taký zvrat, aby sme mohli podniknúť kroky,” povedal novinám Tabajdi, podľa ktorého situácia je najpriaznivejšia teraz, keď slovenská polícia nie je ochotná obnoviť vyšetrovanie, a to ani napriek tomu, že Malinová má nového svedka. Denník podrobne pripomína vývoj udalostí okolo kauzy a poznamenáva, že odvtedy sa už prihlásil Zdeno K. z Nitry, ktorý povedal, že pozná jedného z útočníkov - 22-ročného Roberta B. „Očakávame, že (európske ženské organizácie) sa budú prípadom zaoberať ako otázkou ľudských práv a že budú bojovať za korektné vyšetrenie slovenskými orgánmi, aby bolo možné spoznať pravdu. Stíhanie dievčaťa je totiž nekorektné,” dodal Tabajdi. Podľa neho nebolo namieste ani to, keď minister vnútra uzatvoril prípad a obvinil študentku, a nie je správne ani to, čo sa deje teraz. „Netvrdíme, že Hedviga Malinová je nevinná a že pravda je na jej strane, ale prikláňam sa k tomu,” podotkol ľavicový politik. Podľa Kingy Gálovej by sa v kauze Malinová mala ozvať aj maďarská vláda.
Generálny prokurátor SR Dobroslav Trnka zamietol sťažnosť advokáta Hedvigy Malinovej, v ktorej namietal proti zaujatosti nitrianskych vyšetrovateľov a prokurátorov. Prípad dievčaťa tak aj naďalej vyšetrujú oni, píše dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság. V článku nazvanom „„ mienkotvorný denník informuje o tom, že podľa vyšetrovateľov neexistuje nový prvok vo výpovedi muža, ktorý v médiách povedal, že vie, kto Hedvigu napadol. Policajný hovorca Martin Korch pre Népszabadság uviedol, že na základe rozhodnutia generálneho prokurátora môžu vyšetrovatelia pokračovať v práci. „Ešte úplne neukončili preverovanie nitrianskeho obyvateľa Zdenka K., ale pravdepodobne nebude predvolaný ako svedok, pretože jeho vyjadrenia zatiaľ neobsahovali žiadny nový prvok. Muž, ktorého označil za jedného z útočníkov, má nespochybniteľné alibi,” dodal hovorca. Periodikum podrobne pripomína doterajší vývoj kauzy a dodáva, že po tom všetkom je proti Hedvige Malinovej naďalej vedené stíhanie vo veci trestného činu krivej výpovede a v krátkom čase bude opäť vypočutá. Napriek veľkému záujmu verejnosti a médií o tento prípad dievča úspešne pokračuje v štúdiu na nitrianskej univerzite, uzatvára Népszabadság.
Slovenská polícia sa nenechá „pomýliť“, Polícii nestačí výpoveď svedka, Polícia sa nezaoberá svedkom Malinovej, Bezvýznamné je svedectvo v prospech Malinovej?, pod týmito titulkami uvádzajú viaceré internetové stránky maďarských médií najnovší vývoj v kauze Hedvigy Malinovej. Podľa slovenskej polície muž, ktorý sa vyjadril v prospech nitrianskej študentky, nepovedal nič také, čo by odôvodňovalo otvoriť už uzavreté vyšetrovanie. Citujú maďarské médiá denník Új Szó vydávaný na Slovensku, ktorému sa vyjadril policajný hovorca Martin Korch. „V uzatvorenom vyšetrovaní nemožno nikoho vypočuť ako svedka,“ povedal pre Új Szó hovorca. Polícia 21. júna vypočula muža, ktorý pre televíziu TA3 povedal, že pozná páchateľa útoku na študentku maďarskej národnosti Malinovú. Informácie začala polícia aj preverovať a avizovala, že až potom sa rozhodne, či bude tento muž postavený do úlohy svedka. Kauza Malinovej, ktorá má maďarskú národnosť, sa začala po tom, ako táto študentka Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre oznámila polícii, že ju 25. augusta 2006 napadli v parku cestou na fakultu dvaja vyholení muži. Podnetom na útok mal byť študentkin telefonát v maďarskom jazyku, po ktorom ju páchatelia údajne brutálne zbili a blúzku jej popísali protimaďarskými heslami. Po sérii výsluchov, vyšetrovaní prípadu a odborných analýzach polícia 11. septembra 2006 trestné stíhanie zastavila s tým, že skutok sa nestal. Tohto roku 14. mája polícia obvinila študentku z krivej výpovede a krivej prísahy. Prípad dostal medzinárodný rozmer a podpísal sa aj pod ochladenie slovensko-maďarských vzťahov.
Krátko po tom, čo pred rokom Robert Fico vytvoril súčasnú vládnu koalíciu s extrémne protimaďarským Jánom Slotom a s niekdajším tiež nacionalistickým Vladimírom Mečiarom, pozastavila Strana európskych socialistov (PES) členstvo Ficom vedenej strany Smer-SD. Pripomína to maďarská tlačová agentúra MTI v dnešnej analýze, v ktorej sa venuje situácii v koalícii, aj mimo nej. PES ponúkla premiérovi čas na to, aby sa zbavil Slotu, ktorý je v európskej politickej kultúre neprijateľný. Európski socialisti dali ďalší odklad Ficovi, dokonca údajne ultimátum, čo však oficiálne nie je potvrdené, ale zdá sa, že zbytočne. Síce Slota sa chvíľu nafukoval, Mečiar sa dokonca preriekol, že SNS na čas nebola prítomná v koalícii. Predseda národniarov to však dementoval, a povedal, že kvôli malicherným veciam sa nevystupuje z koalície. Príčinou však ani len zďaleka nebol Slotov vulgárny nacionalizmus, ale boj o kreslo šéfa vojenskej tajnej služby. MTI cituje Fica, ktorý vyhlásil, že presne vie čo urobí v roku 2010. Keby záležalo na mne, presadil by som, aby premiér mohol byť mohol byť iba na jedno volebné obdobie,” povedal premiér, ktorý by podľa agentúry nechcel tak skončiť ako terajšia opozícia, ktorá vládla dva volebné cykly. Tu vstupuje do diania hlboko vlastenecké a kresťansky cítiace KDH, ktoré spôsobilo takmer po ôsmich rokoch vládnutia predčasné voľby a Ficove víťazstvo. Nedávno znovuzvolený predseda KDH Pavol Hrušovský hovoril o tom, že je čas hľadať spôsob, ako zlanáriť voličov Jána Slotu. KDH by im ponúklo inú vlasteneckú politiku, kde namiesto útokom proti národnostiam by dostalo priestor dôraznejšie presadzovanie slovenských národných záujmov. Ako MTI dodáva, Hrušovský, ktorý je od zmeny režimu prítomný v slovenskej politike, a dlhé roky viedol parlament, sotva verí vlastným vidinám, lebo 12-percentnej vrstve priaznivcov Slotu je vlastenectvo totožné s čírou protimaďarskou nenávisťou. KDH má obrovské problémy, z Dzurindovej vlády, v ktorej bola aj SMK, totiž vystúpili v tej nádeji, že Fico ich z vďaky za predčasné voľby prijme na svoju hruď. Predseda Smeru však viac potreboval nacionalistov SNS, ktorých sa ani v budúcnosti nemieni zbaviť. Je podľa MTI možné dať ruku do ohňa aj za to, že premiér je ochotný obetovať aj členstvo v PES kvôli Slotovi, s ktorým by vedel dovládnuť do konca volebného obdobia. Potom ako to Fico naznačil po nás potopa. Fico je vo svojej krajine najpopulárnejším politikom všetkých čias, a podobne je to aj s jeho stranou. Jeho koaličný partner, zakladateľ štátu Vladimír Mečiar o takejto popularite nikdy nemohol ani len snívať. Fico potrebuje v prvom rade Mečiarovu prefíkanosť, ktorou vie neutralizovať nevypočítateľné nebezpečenstvá, ale aj voličov Slotovej SNS, po ktorých tak túžia kresťanskí demokrati. Priaznivcov SNS by vedel odlákať iba Mečiar. Ten trpezlivo čaká na svoju príležitosť, lebo sa už naučil, že najdôležitejšou cnosťou politika je práve trpezlivosť, uzatvára MTI.
Bývalý maďarský premiér Horn nepovažuje svoju komunistickú minulosť za problém. Prezident Sólyom áno. A ešte viac to, že sa k nej Horn hrdo hlási. V Maďarsku prebieha spor veľmi poučný aj pre Slovensko. Začal sa tým, že prezident László Sólyom odmietol žiadosť súčasného premiéra a predsedu socialistickej strany Ferenca Gyurcsánya, aby k 75. narodeninám udelil najvyššie štátne vyznamenanie jeho predchodcovi Gyulovi Hornovi. Horn stál po roku 1989 niekoľko rokov na čele Maďarskej socialistickej strany, ktorá vznikla z reformného krídla niekdajšej komunistickej partaje. Medzi rokmi 1994 až 1998 bol premiérom krajiny. Na stredoeurópske pomery bol dokonca celkom úspešným premiérom. Ako jediný tamojší šéf vlády po roku 1989 vďaka Bokrosovým balíčkom odovzdával svojmu nástupcovi ekonomiku v lepšom stave, než ju preberal. Vyznamenanie mal Horn dostať hlavne za zásluhy z roku 1989, keď ako minister zahraničia poslednej komunistickej vlády otvoril hranice pre východonemeckých utečencov. Výrazne tým prispel ku kolapsu východonemeckého režimu a zjednoteniu Nemecka. Vďaka tomu dodnes na Západe zbiera vyznamenania. Sólyomovi neprekáža, že je Hornova odvaha z roku 1989 preceňovaná. O otvorení hraníc nerozhodol on - dnes už vieme, že vlastne iba oznámil rozhodnutie vtedajšej vlády a potom si všetky zásluhy privlastnil. Prezident hľadel hlbšie do minulosti. Pripomenul, že v inom kľúčovom bode maďarských dejín, v roku 1956, slúžil Horn vo vybranej jednotke ozbrojenej komunistickej milície, ktorá zasahovala proti bojovníkom za slobodu. Prekážalo mu však hlavne to, že Horn angažmán na obranu diktatúry dodnes nijako neoľutoval a neospravedlnil sa zaň. Naopak ho obhajuje a hlási sa k nemu. V roku 1994 výhrady k svojej minulosti odbil slovami „no a čo”. Moskvou dosadeného tyrana Kádára označil za sociálneho demokrata. Vlani v rozhovore pre Die Welt vysvetľoval, že to boli ťažké časy a on iba obhajoval zákonný poriadok. Podľa Sólyoma sú Hornove názory nezlučiteľné s hodnotami, na ktorých stojí súčasná demokracia. Gyurcsány sa naopak po odmietnutí dovolával Sólyomovej veľkorysosti. Tvrdil, že nie je dôležité, odkiaľ kto vyšiel, ale kam dorazil a chválil Homovu dôslednosť. Problém je, že Horn je dôsledný iba v jedinej veci, a tou je bezbrehý pragmatizmus. Kľúčom k pochopeniu jeho zmýšľania je ďalší výrok zo spomínaného rozhovoru. „Zo socializmu sme vyrástli ako zo šiat, ktoré sú nám trochu malé,” opisuje, ako sa stal demokratom. S komunizmom sa teda nerozišiel preto, lebo s ním už nesúhlasil. V určitej chvíli sa preňho jednoducho stal nepohodlný, ako príliš malé šaty. Tak ich zobliekol a vzal si tie, ktoré práve leteli. Demokracia pre expremiéra Horna stále nie je vec vnútorného presvedčenia, ale niečo, čo možno a dokonca asi treba meniť podľa potreby. Ak z nej tiež vyrastieme, a prestane nám vyhovovať, môže sa opäť vrátiť diktatúra. Nijaký problém. Takýchto Hornov máme aj na Slovensku neúrekom. Za režim spred roku 1989 síce väčšinou nenesú takú zodpovednosť, lebo neboli v takých vysokých funkciách ako Horn, správajú sa však podľa rovnakého vzorca. Príklady z posledných dní: bývalý predseda advokátskej komory, pre ktorého bol jeho nástup na školu ŠtB iba bezvýznamnou epizódou a cestou k dobrému fleku v zahraničí. ŠtB ako celok podľa neho predsa nebola taká zlá. Tiež asi iba chránila zákonný poriadok - žiaľ v diktatúre, ktorá neuznávala právo. Podobne jeho zatiaľ iba dočasný nástupca na čele ctihodných advokátov, podľa ktorého sa funkcionári komunistickej strany po roku 1989 vrátane neho aktívne podieľali na demokratizácii. Hornovou cestou kráčajú všetci naši stále aktívni verejní činitelia, roky verne slúžiaci Mečiarovi, ktorí sa mu postavili, iba keď im osobne už prestal byť užitočný. Dokonca zo seba, rovnako ako Horn, robia bojovníkov za demokraciu. Aj takíto ľudia paradoxne občas môžu spoločnosti priniesť úžitok. Bokrosove balíčky by možno v Maďarsku nedokázal presadiť premiér, ktorý by k nim nedokázal pristupovať po hornovsky - čisto pragmaticky a bez zbytočných ohľadov. Na vyznamenanie, ktoré by malo byť zároveň aj uznaním, že nám vyznamenaný môže ísť príkladom, to však určite nestačí. A nie je to ani dôvod prestať si na ľudí hornovského typu dávať pozor. Na mnohých z nich je aj v dnešnej slovenskej politike vidieť, že sú im demokratické šaty zase primalé a poškuľujú po iných.
Maďarská socialistická strana (MSZP) sa dnes dištancovala od vyhlásení niekdajšieho najvyššieho straníckeho predstaviteľa Sovietskeho zväzu Michaila Gorbačova, ktorý v sobotu na 75. narodeninách maďarského expremiéra Gyulu Horna v Budapešti obhajoval sovietsku inváziu v roku 1956 v Maďarsku. Koaličný Zväz slobodných demokratov (SZDSZ) sa dištancoval okrem Gorbačovových slov aj od opakovaných tvrdení oslávenca, podľa ktorého v období roku 1956 ako milicionár ochraňoval iba právny poriadok. Prezident László Sólyom práve pre názory Horna a jeho úlohu v revolučnom období mu odmietol udeliť štátne vyznamenanie, na ktoré ho navrhol premiér Ferenc Gyurcsány. Hovorca MSZP István Nyakó dnes uviedol, že socialisti sa dištancujú od Gorbačovovho vyhlásenia, ale nie od Hornových slov. „V prejave Horna som nenašiel taký moment, s ktorým by som nemohol súhlasiť, v Gorbačovovom bolo viacero takých,“ konštatoval. Ako Nyakó spresnil, nesúhlasí s tvrdením Gorbačova, že v roku 1956 bol sovietsky zásah nutný. Podľa jeho slov Horn urobil pre krajinu toľko dobrého, že si zaslúži, aby si ho za to vážili. A to nielen v Maďarsku, ale aj v zahraničí.
Momentálne najznámejším jubilantom v Maďarsku je Gyula Horn, ktorý sa dožil 75. narodenín. Bola že to oslava, no do „živio” sa zamiešali aj kakofonické tóny. Hodiny, ktoré dostal do daru od súčasného premiéra Ferenca Gyurcsánya, tikajú ešte pravidelne: symbolizujú, že ako posledný komunistický minister zahraničných vecía v poradí druhý predseda demokraticky zvolenej vlády (1994 - 1998) podal výkon, ktorý obstojí v skúške času. Letopočet sa však nezačal rokom 1989, ale bol tu aj onen kritický rok 1956, a vtedy slúžil Horn v mocenskej jednotke vycvičenej špeciálne na zásah proti „neporiadkom”. Odkrútil si tam časť povinnej základnej vojenskej služby a nosil aj tzv. pufajku (vatovaný kabát, súčasť uniformy), čiže bol „pufajkáš”, čo je zasa symbolom potlačenia revolúcie. Navyše, na starého politického lišiaka nezvyčajne povrchne, v rozhovore pre istý nemecký denník, ospravedlňoval svoje pôsobenie v spomínanej zložke pred 60 rokmi tým, že „bránil zákonný poriadok” (kádárovský totalitný režim). Tento výrok spôsobil, že poistky prezidenta Lászlóa Sólyoma sa „vybili”: odmietol návrh premiéra na Hornovo vyznamenanie najvyšším možným štátnym krížom. Je to iba typická východoeurópska story. Z komunistu nikdy nebude slanina, volajú praví „anti”, hoci aj medzi nimi je „bývalých” neúrekom. Veľký hrdina malého národa, to zasa hovoria Hornovi prívrženci doma aj vo svete. Tí v zahraničí, najmä v Nemecku, sa teraz čudujú: kto že tu siaha na ich Gyulu, ktorý predsa pustil východných Nemcov na Západ a vyrazil tým jeden z nosných stĺpov železnej opony a výrazne prispel k znovuzjednoteniu nemeckého národa, preto si plne zaslúžil všetky možné vyznamenania vrátane Karlovej ceny! Však to potvrdil aj Genscher na oslave Hornovej sedemdesiatpäťky. Aj Gorbačov tam bol, na Budínskom hrade, a povedal, že Horn je odvážny štramák, ktorý vôbec nečakal na odobrenie Moskvy, keď povolil otvorenie západných hraníc. Gyula Horn je priamy človek (z našich politikov by o tom mohli rozprávať viacerí, napríklad Vladimír Mečiar) a nesklamal ani teraz, keď na adresu hlavy štátu povedal: „Ja jeho tetu!” To je niečo ako: „Ja tvoju škoricu!” Je teda urazený, ale nie veľmi, pretože hosanna prekrýva všetky trpké momenty. Mal som možnosť hovoriť s Hornom niekoľko ráz, v pamäti mi utkvelo, keď som trocha komplikovane mieril na problémy okolo slovensko-maďarskej základnej zmluvy, na čo on ako premiér podrývačne odvrkol: „A aká je otázka?” Gyurcsány Horna teraz chlácholil, že nech sa netrápi, národ ho má rád. Nevystihol celkom pravdu, pretože ho má rád iba jedna polovica národa. A to nie je otázka.
Prezident Maďarskej republiky László Sólyom dnes listom oznámil premiérovi Ferencovi Gyurcsányovi, že nepodpíše ním predložený návrh na štátne vyznamenanie socialistického expremiéra Gyulu Horna, a odmieta mu udeliť vyznamenanie. TASR o tom informovalo komunikačné oddelenie Úradu prezidenta republiky (KEH). Hlava štátu v odôvodnení uvádza, že doteraz prezentované názory Horna o svojej úlohe v revolúcii roku 1956, a prostredníctvom týchto názorov jeho postoje k revolúcii sú nezlučiteľné s ústavným hodnotovým poriadkom Maďarskej republiky. Odmietnutie iniciatívy na štátne vyznamenanie, ktoré sa prieči hodnotovému poriadku ústavy je v zmysle v utorok zverejneného rozhodnutia Ústavného súdu (ÚS) právom a povinnosťou prezidenta, formuloval v liste Sólyom. Prezident môže odmietnuť udeliť navrhované štátne vyznamenanie, uvádza sa v utorňajšom rozhodnutí ÚS, ktorý nariadil maďarskému parlamentu, aby do konca roka detailne stanovil podmienky udeľovania vyznamenaní. Pochybnosti vyvolala opätovná iniciatíva na odmenenie socialistického expremiéra Horna, Gyurcsány požiadal hlavu štátu, aby mu pri príležitosti jeho 75. narodenín udelila Rád veľkého kríža za jeho zásluhy vo funkcii maďarského ministra zahraničných vecí aj predsedu vlády. Prezident sa obrátil na ÚS ešte na jar roku 2006 v súvislosti s vyznamenaniami pri príležitosti výročia revolúcie v roku 1848-49. Horna mali pôvodne vyznamenať už pred piatimi rokmi, vtedajší premiér Péter Medgyessy predložil návrh prezidentovi Ferencovi Mádlovi. Ten sa odvolával na príslušné rozhodnutia, ktoré sa týkali osoby maďarského expremiéra Horna. Podľa nich by sa totiž vyznamenanie expredsedu vlády priečilo historickému odkazu revolúcie v roku 1956. Bývalý šéf socialistov Horn, ktorý by sa 5. júla mal dožiť 75. narodenín, sa teší úcte najmä v Nemecku, kde dostal viaceré vysoké vyznamenania za úlohu pri búraní železnej opony. Jeho rola v represívnych zložkách počas revolúcie 1956 nie je dodnes úplne jasná.
Maďarský ústavný súd dal za pravdu prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi, ktorý pred dvomi týždňami odmietol vyznamenať bývalého premiéra a predsedu dnes vládnucej socialistickej strany Gyula Horna. Podľa súdu má prezident právo odmietnuť návrh na vyznamenanie, ak sa to prieči ústavným hodnotám republiky. Najvyššie štátne vyznamenanie pre svojho predchodcu navrhol súčasný premiér a šéf socialistov Ferenc Gyurcsány. Horn ho mal dostať pri príležitosti jeho 75. narodenín. Podľa Gyurcsánya sa Horn stal napriek komunistickej minulosti „progresívnym európskym politikom,” ktorý zohral významnú rolu pri páde komunizmu. Hlavne v Nemecku pripisujú Hornovi veľké zásluhy na znovuzjednotení. V roku 1989 ako minister zahraničia poslednej komunistickej vlády oznámil otvorenie maďarských hraníc pre východonemeckých utečencov smerujúcich do Nemecka. Podľa Sólyoma je však Hornova činnosť v čase protikomunistickej revolúcie v roku 1956 v rozpore s hodnotami dnešného Maďarska. Horn sa vtedy v radoch proruských ozbrojencov zúčastnil potlačenia revolúcie. Čo presne robil, nevieme. Jeho spisy sa záhadne stratili. Horn boj proti revolúcii ani nepopiera. Dokonca na ňom dodnes nevidí nič zlé. V rozhovore pre nemecký denník Die Welt vlani tvrdil, že v proruských jednotkách iba chránil poriadok. Na ústavný súd sa obrátil Sólyom po podobnom konflikte minulý rok. Vtedy mal výhrady k vyznamenaniu dvoch činiteľov kádárovského režimu, ktorí sa podľa neho zaslúžili o obrovské zadlženie krajiny. Zdráhal sa tiež vyznamenať maďarského spoluautora vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros. Socialistická strana Sólyomov krok odsúdila. Prezidentovi vytkla, že vlani na jeseň nemal problém udeliť vyznamenanie kontroverznému generálovi, ktorý sa za druhej svetovej vojny zaplietol s maďarskými nacistami. Výhrady k Hornovmu vyznamenaniu naopak oznámili vládni liberáli. Podľa nich by vyznamenania nemali dostávať žiadni aktívni politici.
Daj-li mi tu medajli nebo nedaj-li? Muž, ktorý podľa nemeckého kancelára zjednotiteľa Helmuta Kohla vyrazil prvú tehlu z Berlínskeho múru, sa trištvrte storočia po filmovom Antonovi Špelcovi môže zhrýzať rovnakou otázkou. Gyula Horn, niekdajší šéf maďarskej diplomacie a neskorší premiér, zajtra oslávi 75. narodeniny. Hviezdne okamihy zažil ako šéf diplomacie. Bol to práve on, kto koncom júna 1989 slávnostne prestrihol ostnatý drôt na hranici deliacej nielen Maďarsko a Rakúsko, ale aj Východ a Západ. Cez túto dieru v železnej opone o tri mesiace neskôr Maďari pustili na Západ tisíce východných Nemcov. Osud východného bloku bol spečatený. Premiér Ferenc Gyurcsány jubilanta navrhol na vysoké štátne vyznamenanie. Prezident László Sólyom však svoj súhlas spochybnil s tým, že jeho „pôsobenie v roku 1956 je nezlučiteľné s hodnotovým systémom Ústavy Maďarskej republiky”. Ústavný súd hlave štátu včera uznal právo pri takomto zdôvodnení nepodpísať návrh na udelenie vyznamenania. Horn má doma plné vitríny vyznamenaní. Väčšinu z nich mu udelili v Nemecku, kde je po ňom pomenovaná aj ulica. Maďarský Rad veľkého kríža, na ktorý ho Gyurcsány navrhol, mu však chýba. Už raz - na sedemdesiatku - mal k nemu blízko. V deň D, 5. júla 2002, však návrh predsedu vlády zamietol vtedajší prezident Ferenc Mádl „Nie som urazený,” povedal vtedy Horn pre denník Népszabadság. „Keby však mali štipku taktu, nenačasovali by to práve na ten deň”. Po krížovej ceste domáceho ponižovania a znevažovania kráča so vztýčenou hlavou. Gyula Horn bol v roku 1956 komunistický milicionár alebo „pufajkáč”, ako sa im hovorilo podľa „pufajky”, prešívaného vatovaného kabáta, ktorý nosili. Horn, syn proletára, ktorého za vojny zavraždilo gestapo, si obliekol pufajku po tom, čo protikomunistickí povstalci zabili jeho staršieho brata, dokumentaristu Gézu. Milicionársku minulosť nikdy netajil. „Bol som pufajkáč, no a čo?” vyhlásil pred trinástimi rokmi. Hoci ho pravica obviňovala z cynizmu, svoju socialistickú stranu priviedol k nevídanému volebnému víťazstvu. „V roku 1994 väčšina voličov hlasovala za stranu, ktorá ho kandidovala za premiéra, čo znamená, že mu odpustili,” uviedol včera vládny hovorca a potvrdil, že premiér Gyurcsány rešpektuje rozhodnutie ústavného súdu, ale názor, že Horn si vyznamenanie zaslúži, nemení. „Bol som na tej strane 'barikády, ktorá obnovila verejnú bezpečnosť. V budapeštianskych uliciach, podobne ako po svetovej vojne, bolo vtedy plno rabujúcich kriminálnikov,” vysvetľoval pred časom svoju minulosť pre Pravdu. Hornova zložka z toho obdobia sa stratila. Nenašiel sa však nijaký svedok, ktorý by vyvrátil jeho tvrdenie, že sa na žiadnych bojoch nezúčastnil. „Zabezpečovali sme mosty, parlament, ústredné úrady,” spomínal pre Pravdu. „Do jednotky som vstúpil až koncom decembra, keď už bolo povstanie viac ako mesiac potlačené.” V Stalinových časoch študoval v Sovietskom zväze. Členom komunistickej strany bol viac ako 35 rokov. Napriek tomu, ako vlani povedal pre týždenník Welt, včas dospel k názoru, že „Maďarsko vyrástlo z komunizmu, ako z primalých šiat”. V októbri 1989 viedol bolestivú premenu komunistickej strany na sociálnodemokratickú a bol aj jednou z kľúčových postáv prijatia novej demokratickej ústavy.
V Trebišove má vyrásť mohutná tepelná elektráreň. Väčšina obyvateľov má obavy, že negatívne ovplyvní životné prostredie mesta. Viac ako osemtisíc občanov Trebišova sa doteraz zapojilo do petičnej akcie proti umiestneniu tepelnej elektrárne v areáli cukrovaru na severe mesta. Aj keď časť hárkov odoslali minulý mesiac na Úrad vlády a odovzdali primátorovi mesta Vladimírovi Anďalovi, petičný výbor naďalej zbiera podpisy nespokojných Trebišovčanov. Trebišovčania sa vraj o projekte dozvedeli len z médií. Oficiálne informácie nemala údajne donedávna ani samospráva. Mesto však vydalo súhlas s lokalizáciou zdroja už 26. mája 2006. List podpísal bývalý primátor Dušan Poľacký. O zámere vedel aj obvodný úrad životného prostredia na základe rokovaní z 24. novembra 2006. Hotová je aj štúdia EIA o vplyve masívnej investície na životné prostredie „Denne by sa malo v elektrárni spáliť približne 6750 ton uhlia, čo je päť vlakových súprav, a vyviezť asi 1500 ton popolčeka. Treba rátať s emisiami a hlukom. Sme presvedčení, že ani najmodernejšia technológia nedokáže zabrániť zhoršeniu kvality životného prostredia. Postaviť takýto zdroj priamo v meste nepovažujeme za vhodné riešenie,“ povedal člen petičného výboru Gejza Gore. Podľa jeho názoru je zámer aj v rozpore s územným plánom. O výstavbe elektrárne by malo rozhodnúť mestské zastupiteľstvo. Prostredníctvom Československej energetickej spoločnosti, ktorá za zámerom stojí, si boli poslanci pozrieť tepelné elektrárne v Českej republike. Väčšinu z nich návšteva presvedčila o výhodnosti projektu. Nové vedenie mesta na čele s primátorom Vladimírom Anďalom sa však k zámeru zatiaľ odmieta vyjadriť. „Organizujeme verejné zhromaždenia. Počet podpisov na petičných hárkoch nepredstavuje ani polovicu oprávnených voličov. Chceme poznať mienku čo najširšej verejnosti,“ povedal pre SME hovorca Mestského úradu v Trebišove Rastislav Petrovič. Podľa neho nie je pravda, že výstavba elektrárne sa už nedá zvrátiť. „Nebránime sa ani referendu,“ povedal Petrovič.
Ročne by sa až štyri milióny škodlivín dostali do ovzdušia z tepelnej elektrárne, ktorú zvažujú postaviť blízko maďarských hraníc v Trebišove, a ktorá by ohrozovala aj Tokajskú vínnu oblasť. Uvádza sa to v protestnom vyhlásení mestského úradu severomaďarského Nového Mesta pod Šiatrom (Sátoraljaújhely). Elektráreň by bola vzdialená od Nového Mesta pod Šiatrom vzdušnou čiarou iba 20 kilometrov. Zo 163 metrov vysokého komína by sa ročne do ovzdušia dostali až štyri milióny ton škodlivín, navyše kvôli prevládajúcim vetrom by sa tieto dostali na maďarskú stranu, a práve na tokajské vinice. Primátor Nového Mesta pod Šiatrom Péter Szamosvölgyi sa listom obrátil na maďarský Úrad predsedu vlády (MEH), na rezort pôdohospodárstva, na maďarských europoslancov, na medzinárodnú ochranársku organizáciu Greenpeace a na Úrad kultúrneho dedičstva, aby pomohli zabrániť výstavbe elektrárne, proti čomu začali vážne protestovať aj na slovenskej strane. Časť Tokajskej vínnej oblasti prislúchajúca Maďarsku bola v roku 2001 zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Podľa zverejneného vyhlásenia maďarských primátorov oslovil zo Slovenska z občianskeho združenia Marián Kolesár, ktorý má k dispozícii environmentálnu štúdiu a plánovú dokumentáciu, ktorú pripravila Technická univerzita v Košiciach na objednávku investičnej skupiny. Československá energetická spoločnosť (ČES) so sídlom v Sečovciach avizovala záujem postaviť v Trebišove jednu z najväčších tepelných elektrární na Slovensku.
Maďarský ropný koncern MOL uskutočnil ďalší krok smerujúci proti prevzatiu rakúskou rafinérskou skupinou OMV, keď vo štvrtok previedol ďalšie akcie na Maďarskú banku pre rozvoj (MFB). Tým sa podiel MFB v MOL zvýšil na 10 %. Okrem toho vo štvrtok MOL kúpil v súčinnosti s bankami OTP Bank a ING Bank 225 000 vlastných akcií. Po tejto kúpe MOL teraz priamo vlastní 1,66 milióna akcií série „A” a 578 akcií série „C”. Podľa internetového denníka Portfolio manažment MOL teraz kontroluje 33,3 % akcií spoločnosti MOL. Spolu jestvuje zhruba 109,33 miliardy akcií MOL. Ku koncu minulého roka vlastnili zahraniční investori - bez akcionárov OMV (BNP Paribas a Magnolia Finance) - 58,6 % akcií. OMV zvýšil podiel akcií v MOL na 18,6 %.
Maďarský ropný koncern MOL (Magyar Olaj & Gázipari Rt.) požičal 9,3 milióna akcií zo svojej 10-% kvóty štátnemu investičnému fondu MFB Invest. Analytici v Budapešti usudzujú, že táto operácia je súčasťou obrannej stratégie proti pokusu rakúskeho koncern OMV prevziať MOL. K pôžičke došlo preto, lebo MOL nesmie vlastniť viac ako 10 % svojich akcií. Ale ich požičaním sa mu otvára priestor na ich ďalšie prikúpenie. MOL minulý týždeň požičal 8,7 milióna akcií maďarskej banke OTP, takže teraz mu ich zostalo vo vlastníctve len 1,1 %. MOL má však predkupné právo na svojich 8,2 % akcií, ktoré vlastní francúzska banka BNP Paribas. Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány minulý týždeň oznámil opatrenia, ktorými sa má OMV zabrániť, aby prevzal MOL, ale nedetailizoval ich. OMV predtým svoj podiel v MOL zvýšil nákupom akcií na 18,6 %. To označil Gyurcsány za „nepriateľské prevzatie”, pretože OMV na to vopred neupozornil správnu rad MOL. OMV však naznačila ponuku na fúziu, ktorú MOL rozhodne odmietol. Požičanie akcií znamená, že sa s nimi ich novému držiteľovi poskytujú aj príslušné hlasovacie práva. Predpis ďalej uvádza, že takéto operácie sú časovo limitované.
Začiatok letných prázdnin sa okrem iného spája s pohybmi cien akcií na stredoeurópskych burzách. Minulotýždňovou hviezdou sa stal maďarský burzový parket, ktorý dosiahol po navýšení podielu OMV v spoločnosti MOL nové rekordy. Pozitívny sentiment zlepšilo aj zníženie úrokových sadzieb maďarskou centrálnou bankou a očakávanie ďalšieho poklesu sadzieb. Inokedy aktívny chorvátsky trh sa minulý týždeň výraznejšie nepohol po zverejnení niekoľkých správ zo strany domácich spoločností. Poľský trh priniesol napriek zvýšeniu úrokových sadzieb a vplyvu západoeurópskych búrz len 0,5-% výkonnosť na týždňovej báze. O niečo vyšším nárastom potešil investorov český trh. Po pozitívnej výkonnosti v predchádzajúcich týždňov si ruský RTS index vybral oddychovú prestávku a zakončil tak týždeň na takmer nezmenenej úrovni. Na korporátnom fronte zverejnila údaje od spoločnosť Lukoil, tieto však mierne zaostali za očakávaniami analytikov. Spoločnosti Norilsk Nickel sa podarilo získať 90-% podiel v kanadskej firme LionOre. Americké údaje o zásobách vykurovacieho oleja, ktoré klesli na najnižšiu úroveň za 15 rokov, dávajú predpoklad, že sa cena ropy udrží na vysokých úrovniach a mohla by byť podporou pre ruský trh.
Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBRD) predala svoj podiel v maďarskej automobilovej skupine Rába Magyar Vagon. Podiel 10,85 percenta, ktorý banka vlastnila desať rokov, predala na budapeštianskej burze. EBRD ho kúpila v roku 1997 a zúčastnila sa tak na úspešnej privatizácii a reštrukturalizácii maďarskej spoločnosti. Firma Rába, ktorá vznikla pred viac ako sto rokmi, keď dodávala vagóny pre londýnske metro, vyrába nápravy, automobilové komponenty, špeciálne dopravné prostriedky, autobusové podvozky a motory.
Predsedovia maďarských vládnych strán, premiér Ferenc Gyurcsány za socialistov a minister hospodárstva János Kóka za liberálov, v nedeľu podpísali dodatok ku koaličnej zmluve. Dohoda má 26 strán. Obsahuje štyri balíčky s desiatkami plánovaných alebo už prebiehajúcich reforiem, ktoré sa koalícia v konkrétnych termínoch zaväzuje začať, či v nich pokračovať. Pomerne nesúrodú zmes chystaných opatrení označil Kóka pre verejnoprávnu televíziu za odbúranie posledných zvyškov socializmu. Prvý balíček by mal zvýšiť konkurenčnú schopnosť ekonomiky. Dane sa síce podstatne neznížia, daňový systém sa však zjednoduší, sľúbil Kóka. Niektoré druhy daní a odvodov zrušia či zlúčia, budú sa odbúravať daňové výnimky. Zároveň sprísnia kontroly a tresty za nesplnenie daňových povinností. Najväčšie spory medzi stranami vyvolala reforma zdravotného poistenia, do ktorého v obmedzenej miere pustia súkromný kapitál. V ďalších balíčkoch sa hovorí napríklad o zvýšení veku pre odchod do dôchodku. Má sa obmedziť skorší odchod do penzie u profesií, ako sú vojaci či baníci. Sociálne dávky majú byť adresnejšie a do sociálneho systému vraj tiež príde súkromný kapitál. Reformy počítajú so zrušením štátnych príspevkov pre cirkvi. Kompenzovať by to mala úprava fungujúceho darovania časti dane z príjmu cirkvám a poskytnú im aj ďalšie výhody. Strany sa dohodli na tom, že treba zaistiť rýchlejšie spracovanie dokumentov bývalej komunistickej tajnej služby a uľahčiť prístup k nim. Rozšíria sa právomoci najvyššieho kontrolného úradu. Zmení sa financovanie politických strán. Nebudú im môcť prispievať firmy a ich výdavky na kampane pôjdu z oddeleného a transparentného účtu. „Vláda je v stave klinickej smrti, v nedeľu uzavretou koaličnou zmluvou sa ju iba snažia oživiť,“ reagoval na dohodu šéf parlamentného klubu opozičného Fideszu Tibor Navracsics. Podľa poslanca Fideszu a bývalého ministra zdravotníctva Istvána Mikolu jeho strana systém poistenia opäť znárodní, ak sa dostane k moci. Fidesz sa svojím správaním snaží ľudom nahovoriť, že „existuje obed zadarmo,“ reagoval včera na výhrady opozície Gyurcsány. Opozícia podľa neho robí zle, keď neustále vyvoláva emócie a tvrdí, že trh pochádza od diabla a akýkoľvek zisk je nemorálny.
Opozičný FIDESZ Maďarský občiansky zväz (FIDESZ) nesúhlasí so zavedením žiadnej novej dane, teda odmieta aj koalíciou avizovanú daň z nehnuteľnosti. FIDESZ ani naďalej nevidí cestu z krízy v reštrikčných krokoch, ale v hospodárskom raste, vyhlásil dnes v Budapešti poslanec opozičného subjektu Zsolt Nyitrai. Ferenc Gyurcsány a János Kóka uzatvorili dodatok ku koaličnej zmluve podľa jeho slov v neprospech občanov. Dodatok umožní zavedenie nových druhov daní a možno očakávať aj ďalšie zvyšovanie daní. „FIDESZ nepodporuje zavedenie dane z nehnuteľnosti. Názorom strany je, že nie sú potrebné úsporné opatrenia, riešením je hospodársky rast a znižovanie daňového zaťaženia,” zdôraznil Nyitrai. Predseda Maďarskej socialistickej strany (MSZP) Ferenc Gyurcsány aj predseda Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ) János Kóka dnes potvrdili odhodlanie pokračovať v reformných krokoch. Socialisti a liberáli v nedeľu podpísali dodatok koaličnej zmluvy, v ktorom sformulovali úlohy vládnutia pre nadchádzajúce obdobie jedného až dvoch rokov. Gyurcsány avizoval zavedenie novej dane z nehnuteľnosti, ktorá má nahradiť päť foriem súčasných daní. Jeho princípom na rozdiel od terajšieho - podľa jeho vyjadrenia - bude, že ten, kto má drahšiu nehnuteľnosť, bude platiť viac. Kóka poznamenal, že daňové zaťaženie v celku klesne o jeden a pol percenta. Systém platenia daní bude podstatne jednoduchší a prehľadnejší.
Opozičná Kresťanskodemokratická ľudová strana (KDNP) v Maďarsku vyzvala na odpor všetkých tých, ktorí nesúhlasia s tým, aby odvody do zdravotníctva boli použité na súkromné ciele. Hovoril o tom v nedeľu politik KDNP pre zdravotníctvo Kálmán Nagy po tom, čo šéfovia koaličných strán podpísali dodatok koaličnej zmluvy. Ten okrem iného obsahuje kompromisné riešenie reformy systému zdravotného poisťovníctva. Vyzývame na odpor všetkých tých, ktorí chcú zabrániť tomu, aby odvody do zdravotnej poisťovne odteraz použili na obchodovanie, na súkromné ciele, formuloval Nagy, ktorý vyzval poisťovne, aby sa nezúčastnili tohto hanebného kšeftu, ak nechcú stratiť dôveru maďarskej spoločnosti. Podľa vyjadrenia politika opozičnej KDNP, ktorá sa do parlamentu dostala v spojenectve s FIDESZ Maďarským občianskym zväzom (FIDESZ), ale jej samostatné preferencie nedosahujú podľa výsledkov prieskumov ani jedno percento, dohoda vládnych strán je namierená proti životu, lebo likviduje jednu z najcennejších spoločenských hodnôt zaručených ústavov - rovnosť šancí na uzdravenie. Predseda Maďarskej socialistickej strany (MSZP) Ferenc Gyurcsány a predseda Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ) János Kóka podpísali v nedeľu dodatok ku koaličnej zmluve, ktorý okrem iného obsahuje kompromisné riešenie reformy systému zdravotného poisťovníctva. Prechod z terajšieho systému jedinej štátnej zdravotnej poisťovne na komerčné bol doposiaľ jedným z najtvrdších orieškov dohody medzi maďarskými koaličnými stranami. Kým socialisti preferovali štátom kontrolovanú poisťovňu, liberáli by boli zaviedli model konkurenčných poisťovní. Koalícia do dodatku zakotvila kompromisné riešenie so zachovaním centrálnej štátnej zdravotnej poisťovne, ktorá bude rozdeľovať odvody, komerčnými budú iba jednotlivé regionálne poisťovne, v ktorých však bude mať väčšinový podiel štát. Nové poisťovne v 12-mesačnom prechodnom období budú môcť oslovovať poistencov rôznymi ponukami. Tí, ktorí si nevyberú poisťovňu, budú automaticky zaradení do poisťovne fungujúcej v regióne ich bydliska. Dodatok dohody zakotvuje aj povinnosť pre tieto poisťovne zriadiť garančný fond, aby ich prípadné straty nemusel financovať štát. Dodatok presne vymedzuje aj marketingové a iné náklady poisťovní. Príslušný zákon predložia v najbližších mesiacoch, právna norma by mala vstúpiť do platnosti v januári 2008.
Nerob festival! - skríkne Maďar či Maďarka, keď chce, aby niekto prestal kričať, vyčítať niečo, nadávať alebo predvádzať sa v nepeknom svetle. Najväčší „festivalový palác“ - parlament - minulý týždeň zavrel svoje brány, poslanci odišli na prázdniny, čo však vôbec neznamená, že nebudú „robiť festival” aj v lete v ustavičnom nutkaní naplniť heslo: „My chceme iba vaše blaho” (odpoveď pospolitého ľudu: „My si ho však nedáme”). Dá sa teda predpokladať, že v letných mesiacoch budú hrať prím skutočné festivaly, slávnostné prehliadky prevažne kultúrnej činnosti, no neboli by sme v Maďarsku, keby sezónu neodštartovali gastronomickým festivalom (veľká žranica) a neskončili vínnym festivalom (veľká opica). Obe podujatia spája miesto činu, Budínsky hrad. Prvé sa uskutočnilo uplynulý víkend, druhé bude v septembri. Medzitým bude festival leča, tekvice, sprejerov i svokier, aby som spomenul len niektoré menej tradičné disciplíny. Nedisciplinovaní mladíci z celého sveta sa budú môcť vyžiť na jednom z rozhodujúcich kôl svetového grafity festivalu, ktoré bude po prvý raz v Budapešti. Autorov týchto výstižných nápisov na stenách budov či miestností často podnecuje politika („Keby sa po voľbách čokoľvek zmenilo, zakázali by ich”). Väčšinou v nich však prevláda zamyslenie sa nad životom a rôznymi životnými situáciami („Existuje život pred smrťou?”, „Nečítam knihy, len pijem - to aspoň na mne vidieť”, „Nehádž ohorky do pisoára, lebo sa premočia a nedajú sa fajčiť”, „Prepáčte, že žijem, viac sa to nestane”). Takže podobné múdrosti možno očakávať od festivalu. Hoci keď sa nad tým človek zamyslí, oficiálne povolené, dokonca organizované grafity je ako bojovať proti odtučňovacej kúre protestnou hladovkou, čiže nezmysel. Až zmyselné pôžitky však spôsobuje Veľký stôl Maďarov. Drevený predmet so štyrmi nohami pripomína iba veľkosťou, je to však kniha receptov z uplynulých vyše tisíc rokov, teda z obdobia, čo sú Maďari v Karpatskej kotline doma. A tu sa vraciame k parlamentu, lebo sa do kulinárstva mieša aj politika, presnejšie politička. Už spomínaný gastronomický festival, najväčší v Európe, totiž otvorila predsedníčka parlamentu, na schodoch parlamentu, tak, že otvorila obrovskú knihu zviazanú v koži špeciálneho maďarského, tzv. sivého hovädzieho dobytka - aká náhoda! - práve pri stáročnom recepte koložvárskej kapusty. Potom knihu zatvorila, odovzdala husárom, ktorí ju na hintove odviezli na Budínsky hrad, kde až do nedele večera trvala prehliadka staromaďarských jedál. Spomeňme aspoň obľúbenú kombináciu Kopáňa (ktorý napriek tomu prehral boj o trón s Vajkom, neskorším kráľom Štefanom): jačmennú kašu varenú spolu s kapustou a jahňacinou. Dnes to nepodávajú ani na štátnych recepciách. Apropo, recepcia. Na jednej takejto bezplatnej hostine stoja dvaja Maďari pri švédskom stole a usilovne konzumujú. Obďaleč vidia dvoch cudzincov, ktorí sa iba rozprávajú. Podídu k nim a spýtajú sa, prečo nejedia, či im maďarské špeciality nechutia. „Ale áno”, znie odpoveď, „lenže my jeme len vtedy, keď sme hladní...”
Pančovanú pálenku z tekutiny do automobilového ostrekovača vo veľkých množstvách vyrábala a predávala po celom území Maďarska zločinecká skupina, ktorú v týchto dňoch odhalili. Informovala o tom maďarská komerčná tlačová agentúra Független Hírügynökség, podľa ktorej zadržali doposiaľ sedem osôb. Colná a finančná stráž zatiaľ preveruje iba to, koľkí mohli konzumovať falošný alkoholický nápoj a aké zdravotné následky mohlo jeho požívanie spôsobiť. Minulý piatok vypočuli príslušné orgány 13 podozrivých osôb. V obci Jászdózsa na východe krajiny našli colníci prázdne flakóny 600.000 litrov náplní do ostrekovača, ktoré mohli stačiť na výrobu dvoch miliónov litrov pálenky. Páchatelia ukrátili štátny rozpočet na daniach podľa predbežných odhadov o jeden a pol miliardy forintov (v prepočte asi 205 miliónov Sk).
V Maďarsku by sa mohla začať etapa ďalšieho znižovania úrokov. Očakávajú to experti Inštitútu pre hospodársky výskum GKI na základe toho, že centrálna banka znížila v júni kľúčový úrok z 8,0 na 7,75 %. Nerovnováhy v maďarskej ekonomike by sa mali znížiť. Miera inflácie má do konca roka klesnúť na 4,5 až 5,0 %, za celý rok sa prognózuje v priemernej výške 7 %. Kľúčový úrok by sa mal v dôsledku klesajúcej inflácie znížiť do konca roka na 6,5 %. Od jesene sa počíta s podstatnejším znižovaním úrokov. Inflácia prekonala svoj vrchol a od septembra bude výrazne klesať, uvádza v dnešnom vydaní maďarský denník Népszava. Reálne príjmy by mohli za celý rok klesnúť o 4,5 %, pričom na 4. štvrťrok sa predpovedá stagnácia. Konjunkturálna správa, ktorú vypracovali spoločne GKI a Erste Bank, predpovedá zvýšenie priemyselnej výroby o 9 %. Hospodársky rast je tento rok v porovnaní s vlaňajškom slabší, ale vyšší, ako sa očakávalo. Tento rok sa očakáva rast exportu o 18 %, importu o 15 %. Deficit bežného účtu platobnej bilancie by mal dosiahnuť 4,5 miliardy EUR, v prepočte 151,35 miliardy SKK. Za celý rok sa očakáva vyrovnaná obchodná bilancia.
Predseda Maďarskej socialistickej strany (MSZP) Ferenc Gyurcsány a predseda Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ) János Kóka podpísali dnes v Budapešti dodatok ku koaličnej zmluve, ktorý okrem iného obsahuje kompromisné riešenie reformy systému zdravotného poisťovníctva. Gyurcsány po podpísaní dohody povedal, že touto dohodou získa krajina, aj koalícia. Dodatok dáva podľa jeho vyjadrenia jasný program pre obnovu krajiny, a pre vládnutie v nadchádzajúcom období jedného až dvoch rokov. „Našim cieľom bolo napomôcť hospodárskemu rastu, uplatneniu princípu solidarity, ďalej zakotviť otázky spravodlivosti, právneho štátu, a reformy zdravotníctva na základoch spoločnej koaličnej dohody,“ konštatoval Kóka. Dodatok, ktorý v sobotu prerokovali a odporučili na schválenie Republiková rada MSZP (RR MSZP) aj Celoštátna rada SZDSZ, zakotvuje ďalej znižovanie daňového zaťaženia, spravodlivejšie rozdelenie ťarchy verejných výdavkov, vypracovanie noriem na prísnejšie postihy pri obchádzaní daní, program rozvoja malého a stredného podnikania. Gyurcsány po sobotňajšom zasadnutí RR MSZP vyhlásil, že zavedenie systému poisťovacích pokladní orientovaných na zisk do zdravotníctva je najväčším historickým činom ostatných 17 rokov v Maďarsku. Prechod z terajšieho systému jedinej štátnej zdravotnej poisťovne na komerčné bol doposiaľ jedným z najtvrdších orieškov dohody medzi maďarskými koaličnými stranami. Kým socialisti preferovali štátom kontrolovanú poisťovňu, liberáli by boli zaviedli model konkurenčných poisťovní. Koalícia do dodatku zakotvila kompromisné riešenie so zachovaním štátnej poisťovne, komerčnými budú iba jednotlivé regionálne zdravotné pokladne. Koalícia podľa tohto dodatku ráznejšie zasiahne do boja proti segregácii v štátnom vzdelávaní, zaväzuje sa k pokračovaniu reformy odborného vzdelávania, bude sa zaoberať udržaním hodnoty dôchodkov, sociálnou reformou, vypracuje motivačné prostriedky pre nezamestnaných a bude riešiť aj otázku priehľadnosti financovania politických strán.
Na budúci rok, po tom, čo Slovensko aj Maďarsko podľa očakávaní vstúpia 1. januára 2008 do schengenského priestoru, Dunaj už nebude hraničnou riekou medzi Maďarmi žijúcimi na jej oboch brehoch. Vyhlásil to dnes v maďarskej pridunajskej obci Neszmély podpredseda Strany maďarskej koalície (SMK) Miklós Duray na otvorení 13. ročníka Dní stavania mostov. Politik SMK v maďarskom aj slovenskom jazyku ďalej povedal, že na budúci rok Maďari dospejú k takému bodu, ktorý možno napomôže tomu, čo si doteraz iba predstavovali, a čo si želali. „Od budúceho roka už Dunaj nebude hraničnou riekou, táto zmena nám pomôže k tomu, aby sa splnili naše túžby. Nech je Dunaj náš!“, zvolal Duray. Ako pre TASR uviedol starosta Neszmélyu Ferenc Benkö, na podujatie, ktoré je súčasťou prehliadky cestovného ruchu, kultúry, gastronómie a vína Euroregiónu Dunaj, pozvali už po druhý raz aj Slovákov z okolia Nitry - z obcí, ktoré sú súčasťou Nitrianskej kráľovskej vínnej cesty. Okrem nich pricestovali do Neszmélyu zo slovenskej strany Dunaja aj zástupcovia a obyvatelia 13 obcí Komárňanského okresu, kde žije početná maďarská menšina. Trojdňové podujatie navštevuje podľa starostu už tradične tisíce návštevníkov z Maďarska aj zo zahraničia, vyvrcholením dnešného programu bude nočná plavba loďou, z ktorej spustia na Dunaj 3000 horiacich kahancov, ktoré symbolicky spoja brehy rieky. Prvé Dni stavania mostov sa konali v Neszmélyi v roku 1995 spolu s obcou Búč na druhej strane Dunaja, cieľom podujatia bolo posilniť vzájomné kontakty týchto obcí. Odvtedy sa k iniciatíve pripojili aj ďalšie obce na maďarskom aj slovenskom brehu rieky.
Vládna strana maďarských socialistov bude iniciovať v parlamente prijatie právnej normy, ktorá umožňuje výber pohlavia novorodenca, píše internetový portál Index.hu. Príslušný návrh uznesenia Strana maďarských socialistov /SMS/ už do parlamentu podala, informoval o tom predseda expertnej skupiny strany pre detí a mládež Zsolt Török. Socialisti opodstatnenosť návrhu zdôvodňujú tým, že chcú zmeniť negatívny trend prírastku obyvateľstva a umelého prerušenia tehotenstva, a súčasne chcú dosiahnuť aj vyvážený pomer medzi pohlaviami. „Môžeme spraviť malé kroky v záujme toho, aby nás bolo viac,” skonštatoval Török. Podaný návrh iniciuje vypracovanie konkrétneho akčného plánu, na základe ktorého by pripravili návrh príslušného zákona. Ten by umožňoval rodičom, ktorí už majú deti, výber pohlavia ďalšieho dieťaťa. Török sa odvolával na skúsenosti zahraničných expertov a domáce zistenia, podľa ktorých by sa veľa rodín rozhodlo pre ďalšie dieťa, keby si boli istí jeho „správnym” pohlavím. Opozičné Maďarské demokratické fórum reagovalo na iniciatívu socialistov odmietavo. „Sme proti každému návrhu, ktorý chce umelo zasahovať do prirodzeného chodu prírody,” uviedlo sa vo vyhlásení. Ani menší člen budapeštianskej vládnej koalície, Strana slobodných demokratov nepodporuje najnovšiu iniciatívu socialistov.
Stúpenci krajnej pravice v Maďarsku napadli účastníkov rozhlasového programu. Dva tucty extrémistov vtrhli pred reštauráciu v Debrecíne, kde sa konalo živé vysielanie Klubrádia, redaktorov zbili a nadávali im do „židov“ a „poondiatych komunistov“.
Kabriolet A3 začne nemecká automobilka Audi vyrábať už na budúci rok v Maďarsku. V Győri sa okrem nového luxusného modelu bude vyrábať aj Audi TT Coupe a TT Roaster. Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány uviedol na tlačovej konferencii, že výroba nového modelu je ďalším krokom plnenia strategických cieľov Audi v Maďarsku.
Nerešpektovanie signálov funkčného semaforu na železničnom priecestí medzi maďarskými obcami Egervár a Pácsony viedlo dnes predpoludním podľa doterajších poznatkov vyšetrovateľov k zrážke osobného vozidla s rýchlikom smerujúcim zo Szombathelyu do Pécsu. Tragédia, ktorú zavinil zrejme vodič osobného automobilu s trojčlennou posádkou, si vyžiadala život asi štvorročného dievčatka. Ďalšie dve osoby, muž a žena, utrpeli ťažké zranenia, pričom žena sa nachádza v ohrození života, o ktorý aj v súčasnosti bojujú maďarskí lekári. Železničná doprava na inkriminovanom úseku je dočasne prerušená. Cestujúcich budú až do jej obnovenia prepravovať autobusy.
Oslavou tokajského vína a pestrým kultúrnym programom vyvrcholil včera v Borši trojdňový 5. ročník Tokajského festivalu. Milovníci ľudového umenia si vypočuli piesne slovenských, maďarských, rumunských či srbských folklórnych skupín. Nechýbal ani Tokajský expres, ktorý priviezol záujemcov o podujatie z Košíc do Borše. Zámerom festivalu je zachovať ľudovú kultúru, remeslá, zvyky a obyčaje spojené s pestovaním viniča.
Jarmokom spojeným s prezentáciou výrobkov ľudových remeselníkov a ich zručností pokračoval dnes druhý deň 5. ročníka Tokajského festivalu, ktorý sa koná v obci Borša v Trebišovskom okrese. Zámerom festivalu je zachovať, rozvíjať a prezentovať tradičnú ľudovú kultúru, remeslá, zvyky a obyčaje spojené s pestovaním viniča a výrobou vína. Jedným z hlavných cieľov je prepojiť kultúru s cestovným ruchom a turizmom Tokajskej vínnej cesty v cezhraničnom rozmere s Maďarskom a Poľskom. Okrem medzinárodnej prehliadky tokajských vín a gurmánskych špecialít bol dnešný deň venovaný aj množstvu sprievodných akcií. „Tokajský festival, ktorý sa koná na nádvorí kaštieľa Františka Rákócziho v Borši, patrí medzi najvýznamnejšie kultúrne podujatia tradičnej ľudovej kultúry regionálneho charakteru Košického samosprávneho kraja (KSK),” uviedla dnes pre TASR jeho hovorkyňa Zuzana Bobríková. Dodala, že tohtoročný festival je rozšírený o prezentáciu slovensko-maďarskej spolupráce. Zástupcovia obidvoch krajín zorganizovali spoločnú konferenciu na tému Tokajská oblasť a tokajské víno bez hraníc. Organizátorom podujatia, ktoré vyvrcholí v nedeľu oslavou tokajského vína a jazdou mimoriadneho turistického vlaku, Tokajského expresu z Košíc do Borše, je Kultúrne centrum Medziborožia a Použia v Kráľovskom Chlmci, Obec Borša, Združenie obcí Tokajského regiónu a Zemplén Eurorégió Sátoraljaújhely.
Predseda Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) Milan Murgaš a predseda Samosprávy Novohradskej župy Zsolt Becsó sa na stretnutí v Banskej Bystrici dohodli na užšej cezhraničnej spolupráci týchto susediacich regiónov. Hoci tieto samosprávy už majú uzavretú zmluvu o spolupráci, konkrétne aktivity na jej základe sa zatiaľ nerozbehli. „Dohodli sme sa na rade úloh, ktoré budeme spoločne riešiť. Začneme sa zaoberať prípravou akčného plánu, ktorý bude podpísaný v septembri. Dovtedy definujeme oblasti spoločného záujmu, aj konkrétne úlohy v oblastiach cestovného ruchu, dopravnej infraštruktúry, regionálneho rozvoja, ale aj vzdelávania,“ povedal M. Murgaš. Dodal, že medzi už teraz definované možnosti konkrétnej spolupráce patrí výstavba dvoch mostov cez Ipeľ, koordinácia získavania prostriedkov cez program Interreg a tiež program podpory aglomerácie Šalgótarján - Lučenec. „Dohodli sme sa aj na intenzívnej spolupráci v oblasti cestovného ruchu, budeme spoločne prezentovať obidva regióny na rôznych výstavách,“ dodal predseda BBSK. Banskobystrický samosprávny kraj a Novohradská župa sú podľa Zsolta Becsóa odsúdené na spoluprácu, a to nielen preto, že hranica medzi nimi vstupom do schengenského priestoru prakticky zanikne. „Urobíme všetko preto, aby oba kraje v rámci programu Interreg dosiahli čo najviac a aby sme v sedemročnom plánovacom období dosiahli spolu 10 miliónov eur pre naše kraje,“ dodal predseda Samosprávy Novohradskej župy.
Svetový zväz Maďarov (MVSZ) chce od Ruska a svetových veľmocí odškodnenie za vojenskú agresiu v Maďarsku v roku 1956. Oznámili to v Budapešti predstavitelia zväzu. Požadované odškodnenie od Ruska a mocností za úlohu bývalého ZSSR v revolúcii v roku 1956 MVSZ vyčíslilo rádovo tisíckami miliárd forintov. Predseda MVSZ Miklós Patrubány citoval zistenia právnej komisie zväzu, podľa ktorej za pustošenie v Maďarsku počas vojenskej agresie Sovietskeho zväzu, možno od jeho dnešného nástupníckeho štátu požadovať odškodnenie. Komisia zložená z právnych, vojenských, politických a hospodárskych expertov, medzi ktorými je aj poslanec FIDESZ Maďarského občianskeho zväzu (FIDESZ) István Balsai, predloží patričný dokument najvyšším štátnym činiteľom Maďarska, povedal ďalej M. Patrubány. Podľa neho, ak štátna moc neprejaví záujem riešiť túto záležitosť, tak sa pokúsi presadiť požiadavku o odškodnenie dosiahnuť cestou referenda. MVSZ iniciovalo v roku 2004 ľudové hlasovanie o dvojakom občianstve zahraničných Maďarov, ktoré sa skončilo neúspešne.
Budapeštiansky Botukugan, najväčšie európske centrum bojových umení, sa oddnes stane dejiskom medzinárodného stretnutia nindžov. Na trojdňovom seminári o bojových umeniach, tzv. Tai-Kai, očakávajú v maďarskom hlavnom meste účastníkov z rôznych európskych krajín, vrátane Slovenska. Do Budapešti pricestuje uznávaný Darren Horváth, ktorý v 37 rokoch dosiahol už 15. dan, teda najvyšší stupeň ovládania bojových umení ninjutsu. Práve on povedie trojdňový seminár, ktorý bude vlastne akýmsi tréningom. Podujatie, ktoré organizuje jedna z najstarších a najväčších škôl bojového umenia v maďarskej metropole Bujinkan Ginrei Dojo, je určené hlavne osobám, ovládajúcim už bojové umenia.
V Dunajskej Strede odmontovali dvojjazyčnú informačnú tabuľu, denníku Új Szó pohrozili finančnou pokutou a maďarské vysielanie Rádia Patria chcú presunúť zo stredných vĺn na veľmi krátke vlny, konštatuje maďarský denník Népszabadság. Na Slovensku sa udialo viacero vecí protirečiacich sľubu premiéra Roberta Fica, ktorý pri nástupe do funkcie povedal, že získané práva národnostným menšín nebudú oklieštené, píše mienkotvorné periodikum. V Dunajskej Strede iba pred niekoľkými dňami obsadil riaditeľské kreslo pobočky Poľnohospodárskej platobnej agentúry (PPA) člen SNS Drahomír Vorlíček, ktorý nechal odstrániť dvojjazyčné označenie úradu. Šéf, pochádzajúci zo severoslovenského mesta Čadca, tvrdil, že ešte strpí, že jeho zamestnanci a klienti hovoria po maďarsky - vyše 80 percent obyvateľstva okresu je totiž maďarskej národnosti -, ale tabuľu, ktorá je protiprávna, už nie, pretože v menšinovom jazyku možno označovať iba určité názvy obcí. Dvojjazyčnú tabuľu dal namontovať späť iba po tom, ako mu to nariadil podpredseda ĽS-HZDS a minister pôdohospodárstva SR Miroslav Jureňa po proteste jeho predchodcu Zsolta Simona. Népszabadság ďalej pripomína, že Sekcia umenia Ministerstva kultúry SR písomne napomenula toto periodikum, pretože jediný denník Maďarov žijúcich na Slovensku, vydávaný v Bratislave, uviedol v platenej reklame názvy slovenských obcí a miest v maďarčine. Podľa stanoviska rezortu môžu byť v „oficiálnom styku” používané tieto názvy iba po slovensky - teda v úradnom štátnom jazyku. Hovorca rezortu Jozef Bednár vysvetlil, že v opačnom prípade sú poškodzované záujmy väčšiny, pretože text je pre ňu nezrozumiteľný. Vedúca Jazykovej kancelárie Gramma v Dunajskej Strede Gizella Szabómihályová, ktorá je podľa denníka odborníčkou na používanie jazyka menšín, pre Népszabadság povedala, že menšiny na Slovensku, teda aj maďarská, majú ústavné právo informovanosť v materinskom jazyku. Toto právo zaručujú aj viaceré medzinárodné dohody. Neistá je aj budúcnosť maďarského vysielania Rádia Patria, pretože slovenský verejnoprávny rozhlas z finančných dôvodov zvažuje od januára zrušiť vysielanie na stredných vlnách. Maďarské vysielanie, ktoré ponúka 56 hodín programu týždenne, doposiaľ nemá frekvenciu na veľmi krátkych vlnách. Slovenský politológ László Öllös pre Népszabadság poznamenal, že tieto prípady nie sú ojedinelým javom. „V pozadí sú snahy vládnej SNS, ktorá svoju existenciu dokáže potvrdiť a udržať si podporu voličov najmä protimaďarským postojom. Smer-SD vedený Robertom Ficom sa pokúša lavírovať medzi prijateľnosťou svojej strany v Európe a jednotou vládnych strán, čo je pokus odsúdený na neúspech,” zdôraznil Öllös.
Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány a jeho slovenský kolega Robert Fico sú prešpekulovaní politickí vykonávatelia, ktorí majú dobré obchodné kontakty. Píše o tom v analýze vplyvný britský hospodársky týždenník Economist, ktorú zverejnil maďarský hospodársky internetový portál vg.hu. Podľa Economist na rozdiel od demokratizačných rokov dnes už nestoja na čele krajín východnej Európy charizmatickí vodcovia. Periodikum vyzdvihuje legendárnych politikov 90. rokov, napríklad Lecha Walesu alebo Václava Havla, a dodáva, že kým časť najvyšších štátnych činiteľov nie je dostatočne dynamická, zatiaľ napríklad predsedovia maďarskej a slovenskej vlády sa dokázali presadiť skôr v obchodnom svete, a málo pozornosti venujú obnove reforiem, alebo zahraničnej politike. Economist považuje za výborných iba dvoch vodcov štátov. Vladimír Putin je síce mnohým nesympatický, ale slová ruského prezidenta každý pozorne sleduje. Estónsky premiér švédskeho pôvodu Toomas Hendrik Ilves zas vehementne presadzuje záujmy tejto exsovietskej republiky. Ukrajinská politika sa zaoberá svojím vlastným vnútorným bojom, rumunský predseda vlády je postavený proti svojmu vlastnému kabinetu a česká hlava štátu nie je dostatočne otvorená názorom iných. Politici formátu nemeckej Angely Merkelovej, alebo britského Gordona Browna svojím zjavom ešte viac zvýrazňujú prázdnotu východoeurópskej politiky, a nutnosť zmien. V tejto situácii však zdá sa - nie je veľká šanca na generačnú zmenu v regióne východnej Európy, konštatuje Economist.
Existuje dôvodné podozrenie, že premiér Ferenc Gyurcsány môže byť priamo spojený s podvodmi s ľahkým vykurovacím olejom, ktoré sa diali po zmene režimu. Domnieva sa to FIDESZ Maďarský občiansky zväz (FIDESZ). Politik FIDESZ Ervin Demeter dnes preto inicioval preverenie príslušných dokumentov nezávislou komisiou. Podľa Demetera, ktorý je členom parlamentného výboru pre národnú bezpečnosť, terajší premiér v rokoch 1995 až 1997 bol členom dozornej rady a prostredníctvom svojej firmy aj vlastníkom v akciovej spoločnosti Fortus Rt. Tá sa dostala do zorného poľa polície a colného úradu v súvislosti s olejárskou kauzou. Z tohto dôvodu FIDESZ inicioval, aby predsedníčka parlamentu Katalin Sziliová po konzultácii s predsedami výborov pre národnú bezpečnosť a hospodárstvo požiadala nezávislých expertov práva, vnútra, spravodlivosti a hospodárstva o preverenie obsahu príslušných dokumentov. V zmysle správ, ktoré sa objavili v ostatných dňoch v médiách, je totiž zrejmé, že spisy bude preverovať komisia poverená vládou, lebo z dokumentov môže vysvitnúť jeho priama účasť, konštatoval Demeter. Dodal, že je možné zariadiť, aby nezávislá komisia bola oprávnená skúmať v súčasnosti utajené spisy. Opozičný politik pripomenul mediálne informácie, podľa ktorých Celoštátne veliteľstvo colnej a pohraničnej stráže (VPOP) vyšetrovalo Fortus Rt. v rámci konania proti jednému z najväčších maďarských súkromných ropných spoločností ETL Rt. Podľa údajov VPOP v rokoch 1996-98 v mene spoločnosti Fortus dovážali do Maďarska významnú časť ťažkých vykurovacích olejov z rafinérie slovenského Slovnaftu a spoločnosť ETL zas importovala ľahké oleje. V pozadí ETL našiel VPOP počas vyšetrovania spoločnú investičnú a výkonnú skupinu. ETL začali v roku 1998 stíhať pre podozrenie z viacerých trestných činov. Demeter spresnil, že Gyurcsány sa ku kauze viaže pochybným obchodom s nehnuteľnosťami, kde sídlil Fortus. Hovorkyňa vlády Bernadett Budaiová vo vyhlásení poskytnutom TASR uvádza, že FIDESZ vytiahol opäť niečo, o čom už vysvitlo, že to nie je pravda, a že Gyurcsány nemá s kauzou nič spoločné. Kauzu Fortus Rt. už v roku 2003 dôkladne preverovali, pričom sa zistilo, že premiér je „z právneho, aj morálneho hľadiska čistý”. Terajšia iniciatíva sa stáva jasnou vo svetle skutočnosti, že vláda práve dnes začína preverovať tie spisy, ktoré boli utajené v čase Orbánovej vlády. Podľa Budaiovej rozdiel v prístupe Gyurcsányovej a Orbánovej vlády k olejárskym podvodom je v tom, že v tom čase neodôvodnene utajovali vyšetrovacie dokumenty, dokonca časť z nich fyzicky zlikvidovali, teraz však vláda preverí utajenie spisov, a tie, ktoré je možné, aj odtajní. Hovorca VPOP Jenö Sipos pre Maďarskú tlačovú agentúru (MTI) dnes povedal, že počas vyšetrovania nezistilo žiadne protiprávne konanie, ktoré by bolo dôvodom na trestnémé stíhanie. Minister bez kresla dohliadajúci na činnosť tajných služieb György Szilvásy zvolal na dnes prvú schôdzku komisie, ktorá má preveriť opodstatnenosť asi 80.000 strán dokumentov kauzy. Komisiu zostavili po piatkovom útoku na novinárku Irén Kármánovú v Budapešti. Kármánová, ktorá sa zaoberá touto najrozsiahlejšou sériou trestných činov po zmene režimu v Maďarsku dlhší čas, vyzvala na odtajnenie spisov už dávnejšie.
Maďarskí kriminalisti už nehľadajú útočníka na novinárku Irén Kármánovú v kruhoch olejárskej mafie, ale v kruhu jej vlastnej rodiny. Pred rokmi totiž došlo u nich doma ku konfliktu, ktorý sa skončil fyzickou inzultáciou. Informujú o tom dnes viaceré maďarské médiá. Šéf kriminalistického oddelenia Národného úradu vyšetrovania (NNI) Zoltán Czizner v pondelok oznámil, že nie je pravda, že prípad útoku sa stal tam, tak, a vtedy, ako to Kármánová vyšetrovateľom povedala. Bulvárny denník Blikk dnes napísal, že stále je otázne, kto môže byť tajuplným útočníkom a kvôli čomu zbil reportérku. Okruh možných páchateľov sa teraz však rozšíril - okrem toho, že sa zaoberala investigatívnou činnosťou, dôvodom bitky mohla byť zle skončená hádka, alebo môže ísť aj o reklamný ťah. NNI sa domnieva, že išlo o vopred zinscenovanú akciu novinárky. Kármánová je ochotná podriadiť sa skúške na detektore lži, potvrdil jej obhajca vo štvrtok maďarskej tlačovej agentúre MTI. Zviazanú a zbitú novinárku našiel rybár na dunajskom nábreží. Žena, ktorá sa roky zaoberala odhaľovaním miliardových podvodov s vykurovacími olejmi a prepojením politikov na zločinecké kruhy po zmene režimu, polícii tvrdila, že ju neznáme osoby prepadli, zobrali do auta, zviazali a vyhodili ju na dunajskom nábreží.
Hedviga Malinová definitívne neostane sama. V Maďarsku hrozí už druhej žene, že sa z obete útoku zmení na podvodníčku. Prípad zbitej maďarskej novinárky Irén Kármánovej sa zamotáva stále viac. Novinárku mali podľa jej slov pred dvoma týždňami dvaja muži zmlátiť a zviazanú vyhodiť na breh Dunaja v Budapešti. Polícia však v stredu oznámila, že Kármánovú síce mohli zbiť, nie však na mieste a v čase, ktorý uviedla. Vyšetrovatelia teraz zvažujú, že novinárku obvinia z krivého svedectva a klamania úradov. Kármánová sa zaoberala podvodmi s ľahkými vykurovacími olejmi, na ktorých v 90. rokoch v postkomunistickej Európe vrátane Maďarska zbohatlo veľa ľudí. Predpokladá sa, že podvody kryli a mali z nich úžitok politici aj vysoko postavení policajti. Práve ľudia namočení v týchto kauzách mali stáť za útokom na Kármánovú. Tvrdila to aj samotná novinárka, ktorá o kauze vlani vydala knihu a chystá sa o nej natočiť hraný film. Jej prípad sa však rýchlo skomplikoval. Vysvitlo napríklad, že je milenkou podnikateľa, ktorý sám zohral v podvodoch významnú úlohu. Oznámenie vyšetrovateľov, že si celý útok vymyslela, napriek tomu prekvapilo. Polícia sa opiera napríklad o záber bezpečnostnej kamery, ktorá zachycuje ženu podobnú Kármánovej ísť po ulici v čase, keď už mala podľa vlastných slov ležať so zviazanými rukami v aute útočníkov. Má vraj aj svedkov, ktorí videli podobnú ženu prechádzať sa pri Dunaji pred tým, ako tam Kármánovú našli. Kármánovej tvrdenia podľa polície popierajú aj lekárske správy. Poranenia podľa nich nezodpovedajú jej verzii, že sa po vyhodení z auta skotúľala po kamennom nábreží až k rieke. Polícia nepopiera, že novinárka mala veľmi vážne vnútorné zranenie. To však podľa lekárov mohlo vzniknúť skôr. Násilníkov teraz hľadajú v Kármánovej okolí vrátane jej rodiny. Kármánovú obvinenie pobúrilo a trvá na svojej verzii. „Je jednoduchšie obviniť ma z krivej výpovede, než nájsť vinníkov,“ povedala v Maďarskej televízii. Polícia vraj z rozsiahlej lekárskej správy vybrala iba útržky, ktoré sa jej hodili. Podľa jej advokátky Andrey Pelleovej žena na zábere kamery nie je Kármánová. Tá má doklad potvrdzujúci, že snímanou oblasťou prešla skôr, než ukazuje čas na zábere. Podľa polície však kamera iba meškala pre výpadok prúdu. Maďarov zatiaľ môže na celej kauze tešiť jediná vec. Napriek pochybnostiam súčasná vláda stále trvá na tom, že odtajní asi tri štvrtiny z asi 80-tisíc strán dokumentov a výpovedí, ktoré k podvodom s olejmi zozbierala parlamentná komisia. Poslanci sa olejmi zaoberali v rokoch 1999 až 2001. Nedospeli k nijakému výsledku. Šéf komisie tvrdil, že sa tak stalo pre nedostatok spolupráce zo strany polície a prokuratúry. Materiály komisie každopádne bez odôvodnenia vyhlásili na 85 rokov za tajné.
Investigatívna maďarská novinárka Irén Kármánová, ktorú podľa jej výpovede 29. júna neznáme osoby v Budapešti napadli a zbili, nehovorí pravdu. Vyhlásil to dnes v maďarskej metropole na tlačovej besede šéf kriminalistického oddelenia Národného úradu vyšetrovania (NNI) Zoltán Czizner. „Na základe dôkazov zozbieraných počas policajného vyšetrovania možno konštatovať, že únos a útok na Irén Kármánovú sa nestal tam, v tom čase a takým spôsobom, ako to vo svojej výpovedi uvádzala,” povedal podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI Czizner. Ako dodal, získané informácie jednoznačne vyvracajú vyjadrenia novinárky a bez pochýb svedčia o tom, že miesto, čas a spôsob činu sa líšia od toho, ako prípad policajtom vykreslila. Zviazanú a zbitú novinárku našiel rybár na dunajskom nábreží medzi mostmi Lágymányosi a Petöfi. Žena, ktorá sa roky zaoberala odhaľovaním miliardových podvodov s vykurovacími olejmi a prepojením politikov na zločinecké kruhy po zmene režimu, polícii tvrdila, že ju neznáme osoby prepadli, zobrali do auta, zviazali a vyhodili pri Dunaji.
Utajenie spisov olejárskej kauzy začne vo štvrtok preverovať pracovná komisia, ktorú zostavili po piatkovom útoku na novinárku Irén Kármánovú v Budapešti. Kármánová, ktorá sa touto najrozsiahlejšou sériou trestných činov po zmene režimu v Maďarsku zaoberá dlhší čas, vyzvala na odtajnenie spisov už dávnejšie. Prvú schôdzku komisie, ktorá má preveriť približne 80.000 strán dokumentov kauzy, minister bez kresla dohliadajúci na činnosť tajných služieb György Szilvásy zvolal na štvrtok. V maďarskej komerčnej televízii TV2 Szilvásy vyhlásil, že väčšiu časť spisov nebolo potrebné utajiť. Ako však dodal, prípadné odtajnenie nebude znamenať automaticky, že sa dokument stane verejným. Podľa jeho slov ani premiér Ferenc Gyurcsány, ani politici vládnych strán nemajú záujem na tom, aby v tejto kauze z politických dôvodov nejaké informácie zadržiavali. Členmi orgánu sú zástupcovia rezortu spravodlivosti a vnútra, Celoštátneho veliteľstva polície (ORFK), Celoštátneho veliteľstva colnej a finančnej stráže (VPOP), Ochrannej služby poriadkových orgánov (RSZVSZ), ktorá je vnútorným kontrolným orgánom polície, a Úradu pre národnú bezpečnosť (NBH). ORFK vypísalo v utorok odmenu päť miliónov forintov (685.000 Sk) za informácie vedúce k dolapeniu útočníkov, ktorí v noci na sobotu brutálne zbili Kármánovú. Žurnalistka sa zaoberala odhaľovaním miliardových podvodov s vykurovacími olejmi a prepojením politikov na zločinecké kruhy. Zviazanú v kritickom stave ju našiel rybár v sobotu nadránom na dunajskom nábreží v Budapešti. V súčasnosti je v nemocnici, kde jej stav stabilizovali.
Veľká časť frakcie Maďarskej socialistickej strany (MSZP) je nespokojná - vláda ju totiž podľa nej používa iba na hlasovanie v parlamente - a plné zuby má aj Zväz slobodných demokratov (SZDSZ), píše dnešné vydanie maďarského liberálneho denníka Magyar Hírlap. Viacerí ľavicoví poslanci, ktorí namietajú, že vláda ich potrebuje iba na presadzovanie návrhov v zákonodarnom zbore, ale o dôležitých rozhodnutiach sa dozvedajú iba z médií, sa domnievajú, že jesenné procesy budú nevyspytateľné. Pozícia premiéra Ferenca Gyurcsánya závisí podľa ich názoru od SZDSZ. Ako Magyar Hírlap konštatuje na základe vyjadrení niektorých socialistických parlamentných poslancov, frakcia vytýka liberálom, že MSZP nútia do protireformnej polohy. Poslanecká skupina nemá predstavu o tom, či sa koaliční partneri v lete dohodnú v doposiaľ nevyjasnených detailoch premien. Na jeseň sa podľa nich spustia nevyspytateľné procesy - jeden zo socialistov dokonca nevylúčil ani rozpad koalície. Stane sa tak, ak SZDSZ dospeje k názoru, že mimo vlády dokáže stranu do nadchádzajúcich volieb riadiť úspešnejšie. Podľa tohto nemenovaného poslanca Gyurcsány práve preto podporuje na rokovaniach skôr záujmy SZDSZ, pretože teraz zachovanie jeho pozície závisí už najmä od liberálov. Najvážnejšou trecou plochou v koalícii je otázka zdravotnej reformy. Kým SZDSZ presadzuje model konkurenčných zdravotných poisťovní, ľavičiari chcú zachovať vplyv centrálnej štátnej poisťovne.
Matičný svetový festival slovenskej mládeže sa tento rok uskutoční vo Vysokých Tatrách a okolí od 1. do 6. júla. Desiate podujatie organizuje Matica slovenská (MS), mesto Vysoké Tatry a Prešovský samosprávny kraj. Ako na dnešnej tlačovej besede informoval hovorca Matice slovenskej Stanislav Bajaník, festivalovými mestami budú Vysoké Tatry, Kežmarok, Prešov, Červený Kláštor a iné. Súčasťou a obohatením festivalu bude aj európsky festival remesiel pod názvom EĽRO 2007. Termín konania podujatia sa spája s Cyrilometodskými oslavami a Dňom zahraničných Slovákov 2007. Na festival sa podľa Bajaníka akreditovalo okolo 600 mladých ľudí z celého sveta. „Sú to krajania z Kanady, USA, Česka, Poľska, Srbska, Rumunska, Ukrajiny či Maďarska,” povedal. Ako dodal, na výzvu MS zareagovali aj mladí Angličania, nádejní 14 až 15-roční futbalisti, ktorí na Slovensko prídu a zapoja sa do športovej časti festivalu. „Na podujatí sa mládež prezentuje športom, turizmom, umením, svojimi záujmami,” konštatoval. Mládežníci podľa neho majú k dispozícii množstvo sekundárnych aktivít, ako sú výstavy, workshopy, besedy či výlety do okolia. V rámci podujatia sa mládežníkom predstavia súbory z celého Slovenska, skupiny a speváci, folklórne kolektívy. „Pre mládež budú pripravené turistické výstupy, napríklad na Kriváň, návšteva múzea i splav Dunajca,” povedal Bajaník. Náklady na festival podľa Bajaníka predstavujú okolo 3,6 milióna korún. „Časť je hradená z účelových prostriedkov ministerstva kultúry v hodnote milióna korún, časť predstavujú sponzorské dary ako aj zdroje Matice slovenskej,” konštatoval Bajaník. „Súčasťou festivalu bude aj štafetové posolstvo, ktoré povedie z Devína do Tatier,” uviedol Bajaník. Ako dodal, poslovia budú prechádzať obcami Slovenska, v každej z nich by mali na štafetový kolík dostať šerpu, stuhu so znakom danej obce. Neskôr bude odovzdaná do archívu MS. Ako uviedol Bajaník, posledné stretnutie slovenskej mládeže sa uskutočnilo pred troma rokmi v Žiline.
Bývalý československý a český prezident Václav Havel si dnes večer prevzal v Prahe ako prvý cudzinec vôbec Zlatú Széchenyiho medailu, ktorú udeľuje maďarská vedecká spoločnosť nesúca meno tejto významnej osobnosti uhorských dejín. Toto ocenenie je prejavom uznania Havlovej celoživotnej dráhy v službách slobody a demokracie. Na slávnosti v pražskej vile Portheimka vyzdvihol laureátove zásluhy v mene spomínanej spoločnosti prezident maďarského Pen klubu, bývalý minister kultúry Maďarskej republiky Gábor Görgey. Václav Havel, ktorého práce podľa spoločnosti obohatili európsku kultúru, v krátkom príhovore poďakoval za ocenenie a ubezpečil, že boj za rešpektovanie ľudských práv zostáva aj naďalej jednou z priorít jeho pôsobenia vo verejnom živote. Zlatú medailu Széchenyiho vedeckej spoločnosti udelili v minulosti aj niekdajšiemu maďarskému prezidentovi Árpádovi Gönczovi, či historikovi, niekdajšiemu šéfovi Maďarskej akadémie vied Domokosovi Kosárymu. V. Havel sa však stal prvým cudzincom, ktorému sa dostalo tohto ocenenia. Už na jeseň by sa rovnakej pocty malo dostať za zásluhy o rozvoj spolupráce v rámci EÚ aj nemeckému exministrovi zahraničných vecí Joschkovi Fischerovi. Gróf István Széchenyi (1791-1860) sa narodil v uhorskej aristokratickej rodine vo Viedni. Preslávil sa nielen ako kritik feudalizmu a významný reformátor štátu, ktorý sa maximálne usiloval zmierniť hendikep svojho národa voči Západu, ale aj ako niekdajší kontrahent Lajosa Kossutha.
Strelným poraneniam podľahol dnes pri maďarskom Balatone chorvátsky štátny občan, na ktorého strieľal 52-ročný Nemec. Pri incidente bola postrelená aj manželka Nemca, ktorú odviezli záchranári do székesfehérvárskej nemocnice vrtuľníkom. Útočníka zadržala polícia. Podľa maďarskej komerčnej agentúry Független Hírügynökség postreleného 42-ročného Chorváta priviezla pred obecný úrad v Balatonöszöde tiež zranená žena, ktorá prosila o pomoc tamojšieho zamestnanca. Ten zavolal sanitku, do príchodu lekára však muž v aute skonal. Išlo pravdepodobne o majetkový spor medzi manželmi, ktorí sú v rozvodovom konaní. Žena, ktorej manžel strelil do brucha, už určitý čas žila so svojím chorvátskym priateľom. Lekári jej stav stabilizovali. Útočník utrpel zlomeninu nohy, keď ho manželka zrazila autom. V súčasnosti je Nemec v nemocničnom ošetrení v Siófoku, kde by ho mali v stredu operovať. Stráži ho policajná hliadka, čelí obvineniu z trestného činu vraždy.
Zamestnancom v štátnej správe, učiteľom, ba dokonca aj novinárom na Slovensku by vláda chcela zaviesť povinné testy zo slovenského jazyka, čím mieni ochraňovať štátny jazyk. Pripomenul to dnes maďarský internetový portál Origo, ktorý v tejto súvislosti oslovil podpredsedníčku SMK aj maďarského historika. Podpredsedníčka SMK Ágnes Bíró, ktorá bola štátnou tajomníčkou Ministerstva kultúry SR za vlády bývalého premiéra Mikuláša Dzurindu, vyjadrila pocit, ako keby ožívala „jazyková vojna” z obdobia po zmene režimu. „Akoby sa naspäť točilo koleso času,” povedala Bíró pre Origo v súvislosti s avizovanými prípravami rezortu kultúry na nový jazykový zákon. Ministerstvo kultúry sa opäť ujalo jazykového zákona na nátlak SNS vedenej Jánom Slotom, povedala podpredsedníčka SMK. Ako dodala, jej strana nemá námietky voči tomu, aby Slováci ochraňovali svoj jazyk, aby potláčali cudzie výrazy, alebo aby trvali na dodržiavaní pravidiel pravopisu - podľa Bíró sú pravopisné chyby aj v zákonníkoch - ale SMK sa postaví proti tomu, aby jazykový zákon použili proti menšinám, napríklad na to, aby vylúčili Maďarov zo štátnej správy. Terajšie slovenské aktivity sú v nemalej miere vnútropoliticky motivované, konštatoval pre Origo riaditeľ Inštitútu pre výskum menšín Maďarskej akadémie vied (MTA) a historik László Szarka. Slovenská národná strana chce takýmto spôsobom kompenzovať svoju nízku hodnotu vo vládnej koalícii. S nutnosťou ochrany štátneho jazyka vyrukovali nacionalisti necelé dva týždne po tom, čo maďarský premiér Ferenc Gyurcsány na stretnutí so svojím slovenským partnerom Robertom Ficom zdôraznil dôležitosť ochrany práv menšín, podotkol riaditeľ inštitútu. V diskusiách o oficiálnom jazyku prežíva naďalej logika národných štátov z 20. storočia, podľa ktorej každý občan štátu musí hovoriť oficiálnym jazykom, poznamenal Szarka. V súčasnosti v debatách ide o to, či sa národné štáty môžu obkolesiť namiesto zanikajúcich fyzických hraníc jazykovými normami. V tejto situácii by podľa neho ochrana menšín mala byť úlohou Európskej únie - tá však nerobí zatiaľ nič.
Na Slovensku pripravujú nový zákon o slovenskom štátnom jazyku. Niektoré ustanovenia zákona evokujú zavedenie systému kontroly, ktorý bol v období jazykovej vojny namierenej proti maďarskej menšine po zmene režimu, konštatuje maďarská tlačová agentúra MTI. Maďari žijúci na Slovensku hovorili v tom čase o tomto systéme kontroly iba ako o jazykovej polícii, pripomína MTI, podľa ktorej návrh zákona pripravilo ministerstvo kultúry a už aj predložilo parlamentu na pripomienkovanie. Podľa informácií agentúry z návrhu vyplýva, že napríklad záujemcovia o zamestnanie v štátnej správe by sa mali podriadiť testom zo slovenského jazyka. O ich spôsobilosti by rozhodovala na to určená komisia. Osoby, ktoré by sa chceli zamestnať vo verejnoprávnych, prípadne komerčných médiách, by boli písomne skúšané z komunikácie. Rezort kultúry sa pripravuje tiež preveriť jazyk používaný v oblasti obchodu, spotrebiteľov a reklamy. Štátne inštitúcie spoločne s ministerstvom kultúry by pravidelne organizovali jazykové kurzy svojich zamestnancov v záujme toho, aby sa mohli prispôsobiť jazykovým pravidlám. Nový zákon o štátnom jazyku by zaväzoval samosprávy k tomu, aby názvy miest, obcí a ulíc prispôsobili pravidlám slovenského pravopisu. SNS, ktorá nedokáže spracovať porážku v neslávnej jazykovej vojne, využíva svoju vládnu pozíciu, aby opäť oživila svoje staré ambície. Demonštrujú tým, že dovtedy sa neuspokoja, kým sa nesplní ich najsvätejší sen, že v ich krajine každý človek bude hovoriť iba po slovensky, povedal MTI v súvislosti s týmto návrhom šéf frakcie SMK Gyula Bárdos.
Slovenský jazyk má ako štátny podľa zákona prednosť pred každým iným. Ministerstvo kultúry SR si myslí, že aj v reklame. Denník Új Szó vychádzajúci v maďarskom jazyku dostal nedávno upozornenie na dodržiavanie jazykových noriem od ministerstva kultúry. Ministerstvo zareagovalo na inzerciu v denníku, ktorú si zaplatil Slovenský rozhlas. Za problém považovalo predovšetkým uvedenie názvov slovenských miest v maďarčine - napríklad Besztercebánya (Banská Bystrica) či Bártfa (Bardejov), ktoré „ani počas druhej svetovej vojny nepripadli Maďarsku“. „To je nielen v rozpore so zákonom, ale aj citom pre mieru - v nemeckom inzeráte by asi neuvádzali názvy z čias fašistického slovenského štátu,“ vysvetľuje postoj ministerstva šéf sekcie umenia Martin Sarvaš. Ministerstvo tvrdí, že podľa zákona všetky nápisy, reklamy či verejné oznamy musia byť v štátnom jazyku. Prípadné preklady nasledujú až po slovenčine. Új Szó zareagovalo článkom, v ktorom citovalo právnu analýzu Tomáša Kamenca. Zo zákona o reklame podľa nej nevyplýva povinnosť uvádzať reklamu v štátnom jazyku. Podľa Kamenca by takýto výklad mohol byť v rozpore s ústavou. „Stanovisko ministerstva považujem za absurdné politikárčenie. Aj v slovenčine sú poslovenčené názvy obcí ako Miškovec, Segedín či Ostrihom. Ani tie nepatrili slovenskému štátu. Robíme len to, čo aj Slováci - ak má nejaké slovo maďarský ekvivalent, používame ho. Nemôžeme ísť proti pravidlám jazyka,“ hovorí šéfredaktor Új Szó Norbert Molnár. Redakcii ministerstvo vyčítalo aj to, že na jeho list nijako nereagovala.
· zaviesť povinné testy zo slovenčiny pri prijímaní štátnych úradníkov či moderátorov
· organizovať kurzy pre úradníkov, pracovníkov školstva či médií
· vytvoriť v každej oblasti terminologické komisie a databázy
· grantmi podporiť aktivity zamerané na budovanie vzťahu k slovenskému jazyku a histórii
· zabezpečiť jazykovú korektúru všetkých zákonov, prekladov európskych noriem či učebníc
· pravidelne hodnotiť jazykovú úroveň relácií v médiách
· zvýšiť dozor nad reklamami a informáciami pre spotrebiteľa v slovenčine
· podporiť slovenský dabing
· zriadiť relácie o slovenčine v médiách
Sekcia umenia Ministerstva kultúry SR písomne napomenula periodikum Új Szó, pretože jediný denník Maďarov žijúcich na Slovensku, vydávaný v Bratislave, v platenej reklame uviedol po maďarsky názvy slovenských obcí a miest, informoval dnes portál maďarskej štátnej televízie hirado.hu. Podľa stanoviska rezortu v „oficiálnom styku” môžu byť totiž používané tieto názvy iba po slovensky, teda v úradnom štátnom jazyku. Új Szó dnes podľa hirado-hu zverejnil stanovisko ministerstva a vyzdvihuje z nej časť, v ktorej rezort zdôrazňuje, že uplatnením ústavou zaručených menšinových práv nemôžu byť porušované práva väčšiny - teda, že práva menšín nemôžu ohrozovať územnú celistvosť krajiny a jej nezávislosť a nemôžu viesť k diskriminácii väčšinového obyvateľstva. Vydavateľ denníka oslovil nemenovaného odborníka v tejto oblasti, podľa ktorého zákon o samosprávach nenariaďuje to, čo ministerstvo požaduje od periodika. Informácie v denníku totiž nie sú súčasťou oficiálneho styku a zákon o štátnom jazyku nenariaďuje, že v oficiálnom styku možno používať iba oficiálny názov mesta a obce. Új Szó zverejnil aj názor iného experta z tejto oblasti, podľa ktorého menšiny na Slovensku majú ústavné právo na informácie v materinskom jazyku. Navyše, v SR neexistuje taká platná právna norma, ktorá by nariadila periodiku, ktoré v tomto prípade ani nie je štátnym, ale vychádza v rámci súkromného podnikania, aby uvádzalo názvy obcí iba v štátnom jazyku. Maďarská tlačová agentúra MTI v tejto súvislosti pripomína, že krátko po zmene režimu v roku 1989 vypukla v SR tzv. jazyková a tabuľová vojna, ktorou sa direktívami používania názvov miest a obcí - tvrdšími ako v komunistickom režime - snažili obmedziť jazykové práva menšín. Napokon sa ich v terajšej forme podarilo zakotviť do zákona. V predchádzajúcich dvoch volebných obdobiach, keď bola súčasťou vládnej koalície aj Strana maďarskej koalície (SMK), sa utíšili snahy namierené proti používaniu jazyka menšín. Súčasná slovenská vláda, ktorá nastúpila pred rokom, však už mala aj predtým pokusy o obmedzovanie práv menšín v tejto oblasti. Pozorovatelia pripomínajú, že v čase jazykovej vojny bol koaličným partnerom Vladimíra Mečiara Ján Slota a teraz sú títo dvaja politici koaličnými partnermi Roberta Fica, píše MTI.
Maďarský parlament prijal v pondelok večer novelu zákona o polícii, ktorá umožní integráciu polície s pohraničnou strážou. Úlohou polície po vstupe Maďarska do schengenskej zóny bude v zmysle novelizovaného zákona okrem ochrany verejného poriadku aj ochrana štátnych hraníc, kontrola dopravy cez hranice a udržiavanie poriadku na nich. Od 1. januára 2008 bude transformovaná terajšia Poriadková a bezpečnostná služba (REBISZ). Tento policajný útvar bude ochraňovať verejný poriadok nasadzovaním špecializovaných silových jednotiek pod názvom Pohotovostná polícia. Novou zložkou polície bude Veliteľstvo dopravného poriadku a vznikne aj nezávislý policajný orgán pre riešenie sťažností, ktorým vytvoria možnosť občianskej kontroly nad odbornou činnosťou polície. V zmysle novelizovaného policajného zákona polícia už nebude môcť používať gumené projektily. Vlani pri protivládnych pouličných nepokojoch, ktoré sa začali v polovici septembra a pokračovali aj v októbri, utrpelo zranenia vyše 300 osôb. Polícia použila na rozpustenie radikálnych skupín aj gumené strely, ktorými spôsobila aj ťažké zranenie.
V Maďarsku bude asi na jar referendum o vládnych reformách. Ak ich voliči odmietnu, môže kabinet padnúť. Maďarská Celoštátna volebná komisia včera dlho očakávaným rozhodnutím umožnila hlasovať o základných pilieroch politiky vlády premiéra Ferenca Gyurcsánya. Voliči by mali rozhodnúť o školnom na vysokých školách, poplatkoch u lekára a za pobyt v nemocnici, o privatizácii nemocníc, možnosti predaja liekov aj mimo lekárne a o prednostnom práve rodinných fariem pri nákupe pôdy. Záväzné referendum inicioval opozičný Fidesz expremiéra Viktora Orbána. Ten reformy a opatrenia na stabilizáciu rozpočtu rozhodne odmieta. Fidesz teraz musí pod každú zo šiestich otázok referenda zozbierať 200-tisíc podpisov. To preň nebude problém. Ak podpisy zozbiera a volebná komisia potvrdí ich pravosť, musí parlament referendum do 15 dní nariadiť a prezident ho do ďalších 15 dní vypíše. Sporné dovčera zostávali prvé tri otázky ohľadom poplatkov v zdravotníctve a školného. Pôvodne ich volebná komisia odmietla. Podľa ústavy referendum nesmie rozhodovať o veciach, ktoré by mali zásadný vplyv na prijatý rozpočet. Fidesz obvinil komisiu z nadržiavania vláde a odvolal sa k Ústavnému súdu. Ten výhrady komisie zmietol zo stola. Poplatky ani školné vraj rozpočet zásadne neovplyvnia a budú sa týkať až budúcich rozpočtov. Referendum je v Maďarsku úspešné, ak sa pre jednu z ponúkaných možností vysloví viac ako 25 percent oprávnených voličov. Premiér Gyurcsány už dopredu vyhlásil, že bude výsledky hlasovania akceptovať. Plánuje však veľmi intenzívnu kampaň, aby ľudí presvedčili o potrebnosti reforiem. Výsledok referenda môže rozhodnúť o premiérovom osude. Fidesz tvrdí, že ak ľudia reformy odmietnu, stratí vláda definitívne legitimitu a musí odstúpiť. Porážka v hlasovaní tiež môže Gyurcsányových socialistov presvedčiť, aby sa nepopulárneho lídra zbavili. Obe vládne strany, socialisti a liberáli vedení ministrom hospodárstva Jánosom Kókom, sa pritom v nedeľu konečne dohodli, ako bude vyzerať maďarský systém financovania zdravotníctva. Sporili sa o to, či zostane v krajine jedna zdravotná poisťovňa, ako chceli socialisti, alebo bude viac súperiacich súkromných poisťovní, ako žiadali liberáli. Spor v podstate vyhrali socialisti. Formálne vznikne niekoľko poisťovní, súkromný kapitál v nich však bude môcť získať iba menšinový podiel. Poisťovne budú mať maximálne rok na získavanie klientov. Potom sa krajina rozdelí na toľko regiónov, koľko bude poisťovní, a každej pridelia jeden región. Kto sa do roka do niektorej poisťovne neprihlási, automaticky pripadne tej, v ktorej regióne býva. Odborníci nový systém kritizujú, konkurencia v ňom vraj bude skôr formálna. „Komerčným poisťovniam sa asi neoplatí, aby sa doň zapojili,“ povedala denníku Népszabadság ekonómka Eszter Sinkóová. Pre Fidesz je naopak aj toto priveľa. Zvažuje, že bude iniciovať referendum aj na záchranu jedinej poisťovne. Aj dovtedy vyzval poslanec Fideszu a minister zdravotníctva Orbánovej vlády István Mikola „všetky zdravotné inštitúcie, organizácie pacientov, lekárske aj lekárnické komory a všetkých prepustených lekárov a sestričky“ na odpor proti privatizácii zdravotníctva.
Maďarská opozícia sa raduje. Po osemmesačnom zápase získala na vládu bič. Celoštátna volebná komisia otvorila cestu k referendu, ktoré voličom umožní potopiť reformy premiéra Ferenca Gyurcsánya. „Zvíťazili sme a máme na to aj papier,” zopakoval včera Zoltán Pokorni, podpredseda Fideszu, slávnu vetu Lecha Walesu z čias, keď si jeho nezávislé odbory Solidarita vymohli ústupky od komunistickej vlády v Poľsku. Tým „papierom” je rozhodnutie volebnej komisie, ktoré pripúšťa vypísanie referenda o školnom na vysokých školách a poplatkoch pri návšteve lekára a pobyte v nemocnici. „Nie je to víťazstvo sympatizantov Fideszu, prípadne odporcov školného a poplatkov u lekára, ale triumf stúpencov demokracie. Najdôležitejším prvkom demokracie totiž je, aby ľudia mohli slobodne vyjadriť svoj názor,” citovali Pokorného internetové noviny Index. Volebná komisia pôvodne referendum o školnom a poplatkoch v zdravotníctve zamietla s odôvodnením, že ústava nepovoľuje plebiscit o otázkach, ktoré by mohli zásadne ovplyvniť prijatý rozpočet. Ústavný súd však rozhodol inak a volebná komisia, aby nevyvolala ústavnú krízu, svoje stanovisko prehodnotila. S myšlienkou referenda prišiel Fidesz vlani v októbri po tom, čo zistil, že ani búrlivé pouličné protesty nedokážu privodiť pád Gyurcsányovej vlády. Opozícia zaútočila na reformný balík vlády, ktorou sa tá pokúša prekonať krízu verejných financií. Prostredníctvom záväzného referenda navrhla zvrátiť aj privatizáciu nemocníc, predaj liekov mimo lekární a presadiť predkupné právo farmárov pri kúpe pôdy. Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že Fidesz má všetky predpoklady v plebiscite uspieť, na jeho strane je totiž aj veľká časť tradičných voličov vládnych socialistov. Pokorni dúfa, že referendum by mohlo byť vypísané na začiatok budúcej jari. „Fidesz je teraz ponorka s jediným torpédom,” povedal politológ Zoltán Kiszelly pre denník Magyar Hírlap. Jeho vypálenie na vládnu loď si podľa neho Fidesz načasuje tak, aby si čo najviac zvýšil šance pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2009.
Maďarská národná banka (Magyar Nemzeti Bank, MNB) dnes znížila svoju hlavnú úrokovú sadzbu o 25 bázických bodov na 7,75 %. Banka nemenila úrokové miery od októbra a jej dnešný krok prekvapil finančné trhy. MNB však aj napriek uvoľneniu menovej politiky upozornila na pretrvávajúce potenciálne inflačné riziká. Príčinou je zvyšovanie daní a regulovaných cien, s ktorým vláda začala vlani v rámci svojich úsporných opatrení smerujúcich k sanácii verejných financií. Podľa výsledkov prieskumu, ktorý v uplynulom týždni uskutočnila agentúra Reuters, 18 z 23 oslovených analytikov očakávalo ponechanie úrokových sadzieb na úrovni 8 %, pričom zostávajúci 5 prognózovali zníženie úrokov. Medziročná miera inflácie dosiahla s 9 % vrchol v marci, v máji klesla na 8,5 %. Rast miezd však zostal v apríli vysoký a zvyšovanie výnosov z amerických dlhopisov nedávno prehĺbilo volatilitu forintu. Aj tieto skutočnosti viedli odborníkov k tomu, aby počítali s vyčkávacou taktikou MNB. Väčšina analytikov predpovedala, že banka so znižovaním úrokových sadzieb počká do júla. Teraz predpokladajú, že Rada pre menovú politiku MNB pravdepodobne počká s ďalším uvoľňovaním menovej politiky.
Výbor ministrov Rady Európy zverejnil svoju tretiu správu o situácii regionálnych alebo menšinových jazykov v Maďarsku a druhú správu o stave menšinových jazykov v Slovinsku. Výbor ministrov RE na základe správ vyzýva obe krajiny, aby vo svojej legislatíve zvýšili ochranu menšinových jazykov. V prípade Maďarska žiada Výbor ministrov najmä aktívnu propagáciu zriaďovania väčšieho počtu dvojjazyčných škôl na všetkých stupňoch vzdelávania a zodpovedajúce zvýšenie počtu pedagógov, schopných vyučovať v oboch jazykoch. Maďarsku okrem iného odporúča zvýšenie finančných dotácií pre vzdelávanie v menšinových jazykoch a zvýšenie stability jeho financovania, zlepšenie ponuky programov v menšinových jazykoch v médiách či zlepšenie podmienok premeny vzdelávacích a kultúrnych inštitúcií na samosprávne orgány menšín. V súlade s Európskou chartou regionálnych alebo menšinových jazykov je v Maďarsku chránených 14 regionálnych alebo menšinových jazykov: arménčina, dialekt olašských Rómov - beás, bulharčina, chorvátčina, nemčina, gréčtina, poľština, rómsky jazyk, rumunčina, rusínčina, srbský jazyk, slovenčina, slovinčina a ukrajinčina. Slovinsku Výbor ministrov RE odporúča definovať oblasti, v ktorých sa tradične hovorí po nemecky a chorvátsky, a aplikovať ustanovenia Charty na tieto jazyky, objasniť tradičné používanie bosnianskeho a srbského jazyka v Slovinsku, pokračovať v implementácii Stratégie pre vzdelávanie Rómov a zlepšiť využívanie maďarčiny a taliančiny v praxi v súvislosti s verejnými službami, hospodárskymi a sociálnymi službami a lokálnymi pobočkami štátnych úradov. Správa od Slovinska ďalej žiada, aby zabezpečilo, že akékoľvek zmeny administratívnych hraníc nebudú mať negatívny dopad na ochranu a propagáciu talianskeho jazyka. Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov v Slovinsku považuje za chránené jazyky maďarčinu, taliančinu a rómsky jazyk. Obe správy vytvoril výbor nezávislých odborníkov, ktorý monitoruje dodržiavanie Charty v praxi.
Juhokórejský výrobca pneumatík Hankook spustil dnes v maďarskom Dunaújvárosi v novom výrobnom závode výrobu pneumatík. Pri dosiahnutí plnej kapacity vyrobia na budúci rok v tomto závode s investíciou vo výške 135 miliárd HUF, v prepočte asi 18,49 miliardy SKK, 5 miliónov pneumatík ročne. Pri nábehu zamestnajú 1 100 osôb, v roku 2010 však ponúknu už 1 500 pracovných možností. Hankook sa podľa dávnejšieho vyjadrenia maďarského premiéra Ferenca Gyurcsánya rozhodol investovať v Maďarsku namiesto na Slovensku vďaka diaľnici M6, ktorú budujú medzi Érdom a Dunaújvárosom, a tiež možnostiam vodnej prepravy na Dunaji. Minister hospodárstva János Kóka pri slávnostnom otvorení nazval realizáciu investície Hankook za investíciu desaťročia v Maďarsku. Ako dodal, Hankook dostane celú štátnu dotáciu vo výške 25 miliárd HUF v tom prípade, ak splní všetky zmluvné podmienky.
Za rekordnú štátnu podporu na tvorbu pracovných miest by nové pracovné miesta naplnil juhokórejský výrobca pneumatík Hankook v maďarskom Dunaújvárosi ázijskými, rumunskými a slovenskými zamestnancami. Píše o tom dnes maďarský internetový portál ma.hu, ktorý pripomína, že na podporu vo výške 20 miliárd HUF, v prepočte 2,7 miliardy SKK, sa zložili maďarskí daňoví poplatníci. Portál poznamenáva, že v novembri 2005 maďarský minister hospodárstva János Kóka označil zmluvu s Hankookom za investíciu storočia v Maďarsku. Dodnes nie je zverejnené, koľko vlastne táto investícia stála maďarských občanov, koľko daňových zliav a iné podpory Hankook dostane, aké infraštrukturálne investície mu vláda poskytne a či sa vykonala environmentálna štúdia súvisiaca s výrobou pneumatík. Do Dunaújvárosu prídu ázijskí odborníci, ale nábor pracovníkov začali aj na Slovensku. Podnik dostane štátnu podporu 20 miliárd HUF, ale pracovnú možnosť zabezpečí iba asi 1 000 maďarským občanom. Znamená to 13,5-miliónovú podporu na jedno pracovné miesto a iba 75 % bude maďarských zamestnancov, kriticky konštatuje ma.hu. Kým maďarské malé a stredné podniky „žobrú na kolenách,” aby ich štát úplne neznemožňoval, zatiaľ sa Juhokórejčania smejú a z peňazí maďarských daňovníkov zamestnávajú svojich vlastných ľudí, píše ma.hu. Opozičný FIDESZ Maďarský občiansky zväz vytýka vláde, že sa pri Dunaújvárosi pripravujú kapacity vhodné pre ubytovanie 400 hosťujúcich pracovníkov, pričom štátna podpora, z ktorej 16 miliárd HUF je priama podpora a zvyšných 5 miliárd HUF, zas vo forme daňových úľav, bola poskytnutá práve na tvorbu nových pracovných miest. Podľa doteraz zverejnených oficiálnych údajov Úradu práce župy Fejér Hankook požiadal o možnosť zamestnať 131 zahraničných zamestnancov, z nich 122 juhokórejských, ostatní sú Rumuni a Slováci. Pri nábehu zamestná v Dunaújvárosi 1 100 osôb, v roku 2010 však ponúkne už 1 500 pracovných možností. Hankook sa podľa dávnejšieho vyjadrenia premiéra Ferenca Gyurcsánya rozhodol investovať v Maďarsku namiesto na Slovensku vďaka diaľnici M6, ktorú budujú medzi Érdom a Dunaújvárosom, a tiež možnostiam vodnej prepravy na Dunaji.
BRATISLAVA. Maďarská rafinéria MOL začala skupovať vlastné akcie na trhu v snahe zabrániť OMV získať kontrolný balík akcií. V piatok skúpila 1,3 milióna vlastných akcií. Pre spoločnosť však platí pravidlo, že sama nemôže kontrolovať viac ako 10 percent svojich akcií. V minulom týždni preto MOL požičal viac ako 18 miliónov akcií štátnemu investičnému fondu MFB Invest a banke OTP. Oficiálne tak akcie nie sú v držbe rafinérskej spoločnosti, a tak môže na trhu nakupovať ďalšie akcie. Podľa prepočtov maďarskej tlačovej agentúry MTI je 34,2 percenta akcií MOL z pohľadu predstavenstva skupiny „v bezpečných rukách“. MOL má navyše aj predkupné práva na akcie, ktoré teraz vlastní BNP Paribas (8,3 percenta) a Magnolia Finance (5,5 percenta). MOL zareagoval vykupovaním akcií po tom, čo rakúska OMV zvýšila svoj podiel v skupine na 18 percent bez toho, aby o tom vopred informovala vedenie spoločnosti. MOL tiež odmietol ponuku OMV na fúziu. Spojenie firiem odmietla aj maďarská vláda. Proti konsolidácii rafinérskych spoločností sa vyslovili aj predstavitelia slovenskej vlády. „Skúpením akcií by tak pod jedného akcionára patrili až tri veľké rafinérie, ktoré majú rozhodujúci vplyv v stredoeurópskom regióne,“ povedal minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek. Podľa ministra by tak vznikol prisilný subjekt na trhu.
Maďarská vláda v súvislosti s pokusom rakúskeho OMV o zvýšenie vplyvu v maďarskom ropno-plynárenskom koncerne MOL zvažuje predložiť návrh zákona, ktorý by jej podľa amerického vzoru v prípade obáv o národnú bezpečnosť umožnil právo veta pri skupovaní podnikov. Včera o tom napísal maďarský denník Népszabadság, podľa ktorého kabinet preveruje kroky OMV aj z hľadiska hospodárskej súťaže. OMV si už údajne overil, že Brusel by nemal proti transakcii námietky, ak by predajom Slovnaftu, prípadne jeho rafinérie, zmenšil svoje postavenie v regióne. Podľa denníka by kupcom mohol byť v tomto prípade aj Gazprom. Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány označil pondelkové zvýšenie podielu OMV v MOL-e o desať percent na 18,6 percenta za nepriateľský krok, keďže sa tak stalo bez súhlasu maďarskej spoločnosti. „Nepovažujem za priateľský krok, ak spoločnosť v rukách štátu bez predchádzajúceho oznámenia kúpi podiel v inej spoločnosti s cieľom získať vplyv. Použijeme všetky prostriedky na to, aby sme to znemožnili,” povedal. MOL sa v utorok bránil nákupom vlastných akcií, čím vyhnal hore hodnotu aj obrat vlastných akcií. V stredu už bolo obchodovanie pokojnejšie a hodnota akcií mierne klesla, hoci obrat bol ešte stále vysoký. Za nákupom podľa pozorovateľov možno tušiť ruského magnáta Megdeta Rahmiku-lova, uzatvára Népszabadság. OMV za nové akcie zaplatil miliardu eur, v prepočte 33,9 miliardy korún, a navrhol fúziu, ktorú však MOL odmietol. Podľa analytikov záujem OMV môže vyvolať bitku o MOL najmä zo strany ruských gigantov Gazprom a Lukoil.
Pondelňajšie zvýšenie podielu OMV z 10 % na 18,6 % sa zrealizovalo bez súhlasu spoločnosti MOL. „Nepovažujem za priateľský krok, že spoločnosť, ktorá je v rukách štátu, bez toho, že by to avizovala, kúpi podiel v inej spoločnosti s tým zámerom, aby získala v nej vplyv. Použijeme všetky prostriedky na to, aby sme to znemožnili,” uviedol predseda maďarskej vlády na tlačovej besede v Budapešti. Podľa Gyurcsánya, ktorý mieni situáciu prerokovať s MOL, ide o nepriateľskú snahu o výkup, lebo tá nebola založená na dobrovoľne prijatej stratégii. MOL v pondelok jednoznačne odmietol fúziu s rakúskou spoločnosťou OMV. Vo vyhlásení uviedol, že koncern so záujmom sledoval výkup akcií spoločnosťou OMV a jej snahu o dialóg zobral na vedomie. MOL sa však rozhodol, že bude naďalej sledovať vlastnú stratégiu. Skupina OMV zvýšila podiel v MOL o 8,6 % na 18,6 %. Za to zaplatila 1 miliardu EUR, v prepočte 33,9 miliardy SKK. OMV zároveň maďarskému koncernu navrhoval fúziu ako súčasť konsolidačnej vlny na európskom energetickom trhu. Spojením by vznikol silný stredoeurópsky hráč. Na zvýšenie podielu na 50 % a získanie kontroly by rakúska spoločnosť potrebovala ďalších zhruba 5 miliárd EUR. Podľa analytikov môže záujem OMV vyvolať bitku o MOL najmä zo strany ruských gigantov Gazprom a LUKOIL.
Maďarský energetický koncern MOL dnes popoludní jednoznačne odmietol fúziu s rakúskou spoločnosťou MOL. Vo vyhlásení maďarského koncernu sa uvádza, že zvýšenie podielu OMV v ňom z 10 % na 18,6 % sa zrealizovalo bez súhlasu spoločnosti MOL. Koncern so záujmom sledoval výkup akcií spoločnosťou OMV a jej snahu o dialóg zobral na vedomie. MOL sa však rozhodol, že bude naďalej sledovať vlastnú stratégiu. „MOL je potešený, že jeho konkurent na trhu považuje akcie MOL za atraktívnu investičnú príležitosť, musí však vyjasniť, že bude aj naďalej sledovať vlastnú stratégiu,” uvádza sa v dnešnom vyhlásení manažmentu maďarského koncernu. Toto rozhodnutie je podľa vyhlásenia v záujme aj ostatných veľkých akcionárov MOL, ktorí majú záujem o kontinuálny rast skupiny. Stratégia maďarského koncernu je založená na efektívnosti, kombinácii organického rastu a rastu vychádzajúceho z akvizícií, vynikajúcej organizácie prevádzky a kvality produktov. Preto nie sú transakcie zamerané čisto na kvantitatívny rast zlučiteľné s cieľmi spoločnosti, ako sa píše vo vyhlásení spoločnosti. Skupina OMV dnes zvýšila podiel v MOL o 8,6 % na 18,6 %. Za to zaplatila 1 miliardu EUR, v prepočte 33,7 miliardy SKK. OMV zároveň maďarskému koncernu navrhoval fúziu ako súčasť konsolidačnej vlny na európskom energetickom trhu. Spojením by vznikol silný stredoeurópsky hráč. Na zvýšenie podielu na 50 % a získanie kontroly by rakúska spoločnosť potrebovala ďalších zhruba 5 miliárd EUR. Podľa analytikov môže záujem OMV vyvolať bitku o MOL najmä zo strany ruských gigantov Gazprom a LUKOIL.
Maďarská novinárka si z nemocnice vyprosila, aby sa na jej osobnej tragédii „zviezli politické strany“. Známu budapeštiansku novinárku Irén Kármánovú v piatok večer brutálne zbili dvaja muži pravdepodobne pre reportáže o prepojení politikov a polície s podvodníkmi s ľahkými vykurovacími olejmi. Kármánová o tom napísala knihu, vlani dokončila dokumentárny film a pripravuje aj hraný film. Podvody, využívajúce rozdiel v dani uvalenej na ľahké vykurovacie a dieselové oleje, kvitli v 90. rokoch vo väčšine postkomunistických krajín. V Maďarsku na nich podsvetie podľa odhadov zarobilo sumu v hodnote asi 250 miliárd korún. „Je pokrytecké, že keď sa začne hovoriť o korupcii, tak sa k záchrane krajiny ako prvé hlásia práve strany skorumpované do špiku kostí,“ tvrdí novinárka vo svojom blogu. Text nadiktovala z postele v nemocnici. Hlavne dnes opozičný Fidesz expremiéra Viktora Orbána novinárka obvinila, že bránil v práci parlamentnému vyšetrovaciemu výboru. Ten sa podvodmi zaoberal v rokoch 2000 až 2001 počas Orbánovej vlády. Maslo na hlave však podľa Kármánovej majú všetky strany. Výbor nič zásadné nezistil. Zhromaždil však veľa dokumentov a výpovedí, ktoré vláda prehlásila na 85 rokov za tajné. Súčasný premiér Ferenc Gyurcsány oznámil, že inicioval odtajnenie dokumentov komisie. ´ „Je to iba ružový sen,“ povedal o možnosti odtajnenia bývalý podplukovník polície István Sándor. Elitný vyšetrovateľ, zaoberajúci sa aj olejármi, musel od polície odísť na základe vykonštruovaných obvinení. Zatkli ho deň pred tým, ako mal vypovedať pred komisiou. Politická elita podľa Sándora stále nemá záujem na tom, aby sa v kauze urobilo jasno. „Oleje boli najväčším vynálezom zmeny režimu. Nevymysleli to drobní zločinci, ale tí, čo vytvárali zákony a rozumeli tomu, poslanci, sediaci v parlamente, či ľudia na ministerstvách,“ hovorí v Kármánovej filme. Ďalší zmätok v kauze včera spôsobila sama Kármánová. Svoje dokumenty natočila s pomocou Sándora a a ďalšieho expolicajta Tibora Karancsiho. Ten musel od polície tiež odísť, navyše ho zmlátili potom, ako napriek žiadosti nadriadených zadržal nelegálny náklad oleja. Sándor však cez víkend denníku Népszabadság vyhlásil, že sa s Kármánovou pred pol rokom rozišiel. Novinárka podľa neho začala počúvať zlých radcov. Podľa médií sa v jej okolí začali tiež objavovať ľudia so zločineckou minulosťou. Kármánová reagovala veľmi ostro. V rozhovore z nemocnice Sándora označila za nedôveryhodného svedka, ktorý dáva každému rozhovory, iba aby bol v médiách. Svoje dokumenty pritom sama z veľkej časti postavila na jeho svedectvách.
Celoštátne veliteľstvo polície (ORFK) v Budapešti vypísalo dnes odmenu päť miliónov forintov (v prepočte 685.000 Sk) za informácie vedúce na stopu útočníkov, ktorí v noci na sobotu brutálne zbili novinárku Irén Kármánovú. Podľa najnovších záznamov internetového blogu investigatívnej novinárky, ktorá sa zaoberala odhaľovaním miliardových podvodov s vykurovacími olejmi a prepojením politikov na zločinecké kruhy, sa do najväčšej kauzy hospodárskej kriminality po zmene režimu zamotali popri FIDESZ - Maďarskom občianskom zväze (FIDESZ) (pozn. TASR: vtedajšom Zväze mladých demokratov), a Maďarskom demokratickom fóre (MDF) aj socialisti. Kauzu 90. rokov, ktorou sa Kármánová už dávnejšie zaoberá, a ktorá podľa jej slov prebiehala počas viacerých vlád, napokon zakamuflovali. Premiér Ferenc Gyurcsány v pondelok v parlamente prisľúbil, že preveria súvisiace spisy, ktoré sú utajené na 85 rokov, a že nič z toho, čo bolo utajené z politických motívov, nezostane tajné. Dobitá žena sa maďarskému liberálnemu denníku Magyar Hírlap sťažovala na postup policajtov. Hliadka, ktorá prišla na dunajské nábrežie, kde ju našiel zviazanú a dobitú rybár, údajne najskôr nepustila k nej záchranárov, aby ju vzali do nemocnice. Nezdalo sa im totiž pravdepodobné, že ju naozaj prepadli. Neskôr zas jej syna podozrievali z toho, že ju zbil on. V pondelok novinárka, ktorá leží v budapeštianskej nemocnici, vyhlásila, že by nebola rada, keby politické strany zneužili túto záležitosť, ktorú považuje za svoju osobnú tragédiu. Hospodárska mafia podľa jej slov je prepojená s politickými stranami, formulovala v pondelok v blogu Kármánová, podľa ktorej zodpovednosťou vládnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP) je, aby zastavila tento proces. Na odhaľovaní okolností kauzy, v ktorej išlo o stovky miliárd forintov, začala Kármánová pracovať osamotene. Aktuálne zistenia publikovala v knihe, nakrúcala dokumentárny film, pripravovala scenár hraného filmu a súčasne vedie aj blog.
Maďarskí novinári sú v šoku. Ich kolegyňa sa počas víkendu stala terčom útoku, aký sa skôr spája s predstavami o Kolumbii či Sicílii, ale rozhodne ho nikto nečakal v Budapešti. Irén Karmanovú (40), známu investigatívnu reportérku, našiel náhodný rybár v noci na sobotu polomŕtvu na dunajskom nábreží. Bola dobitá a spútaná. Keby ju do nemocnice, kde ju medzičasom operovali, doviezli neskôr, hrozilo, že by vnútornému krvácaniu podľahla. Karmanovú, ktorá sa v nemocnici bude zo zranení zotavovať niekoľko týždňov, včera už policajti mohli vypočuť. Tichou demonštráciou zvolanou pod okná nemocnice ju v nedeľu popoludní prišli podporiť mnohí novinári. Ich zväz napadnutie reportérky odsúdil ako bezpríkladný brutálny útok na slobodu tlače. Z nemocničnej postele Karmanová poskytla niekoľko telefonických interview. Povedala v nich, že útočníci boli dvaja. Ich auto sa pri nej zastavilo neďaleko jej bydliska. Pýtali sa jej na cestu, vtiahli ju dnu a ten, čo sedel pri nej, ju bil do tváre a udieral do brucha. Niekoľkokrát stratila vedomie. „Mám predstavu o tom, kto si ich mohol najať,” povedala pre denník Bors. „Zabiť ma nechceli, iba vystrašiť, aby som ďalej nepátrala,” dodala Karmanová, matka troch detí. Karmanová už dávnejšie čelila hrozbám pre jej novinárske vyšetrovanie nezákonného obchodovania s naftou a ľahkými vykurovacími olejmi. Bola to jedna z najväčších afér minulého desaťročia. Páchatelia sa dopustili daňových únikov v odhadovanej hodnote až 200 miliárd korún, keď lacný vykurovací olej predávali po očistení od pridaného červeného zafarbenia ako oveľa drahšiu naftu. O kauze, ktorú sprevádzala aj séria záhadných úmrtí, Karmanová vlani vydala knihu a nakrútila dokumentárny film. Pred pol rokom jej dokumenty a videozáznamy týkajúce sa prípadu ukradli z auta. Novinárka naznačuje, že do kauzy boli zapletení vysoko postavení policajti, colníci a politici. Na svojom blogu a prostredníctvom otvorených listov neúnavne bombardovala vládu Ferenca Gyurcsánya, aby sprístupnila dokumenty o podvodoch s ľahkými vykurovacími olejmi. Tie by mali byť totiž podľa pôvodného rozhodnutia ešte 85 rokov tajné.
Dvaja neznámi muži v piatok neskoro večer omráčili, napchali do auta a brutálne zmlátili známu maďarskú investigatívnu novinárku Irén Kármánovú. Zviazanú a krvácajúcu ženu objavil rybár na jednom z budapeštianskych nábreží. Novinárka utrpela zlomeniny rebier, vnútorné krvácanie jej zastavili operáciou. Z bitky si vraj pamätá iba útržky, väčšinou nebola pri vedomí. O tom, že ju našli na nábreží, sa dozvedela až od dcéry. Útočníci nenaznačili, kto ich za ňou poslal. Kármánová sa stala známou vďaka reportážam o podvodoch s ľahkými vykurovacími olejmi a možnej účasti politikov na nich. Tieto obchody kvitli do začiatku tohto desaťročia vo všetkých postkomunistických štátoch vrátane Slovenska. Podvodníkom prinášali miliardové zisky. Mafiánske kruhy využívali, že ľahké vykurovacie oleje mali nižšiu daňovú sadzbu a pri dovoze za ne vydávali aj iné ropné produkty. Prostým riešením problému bolo zjednotenie daňovej sadzby. To však politici dlho neurobili. Aj preto existuje podozrenie, že mali mnohí z nich z obchodov osoh. Podobne ako inde, aj v Maďarsku sprevádzali podvody úmrtia svedkov i policajtov, ktorí sa nimi zaoberali. Kármánová o tom napísala aj knihu a nakrútila dokumentárny film. Jedným z hrdinov jej reportáží je bývalý vysoký policajný dôstojník István Sándor, ktorého z polície odstránili po rade vykonštruovaných obvinení. Novinárka dostávala pravidelne hrozby, vyhrážali sa aj jej deťom. Dostali sa do jej mailovej schránky. Vlani jej vykradli auto a odniesli práve dokumenty týkajúce sa procesu so Sándorom a kazetu s nakrúteným dokumentárnym filmom. Podľa polície išlo o obyčajnú krádež. Kármánová z nemocnice svoj prípad označila za varovanie pre všetkých novinárov. Opäť hovorila o spojení medzi politickými stranami a zločinom. Strany podľa nej utrácajú na kampane mnohonásobok povolených súm. „Všetci vedia, že fungujú ako práčky špinavých peňazí,” tvrdila pre internetové noviny Index.
Prípad takmer na smrť zbitej novinárky spôsobuje v Maďarsku už aj politické vlnobitie. Novinárske organizácie vyjadrujú s kolegyňou solidaritu, odsudzujú brutálny útok a vyzývajú na pokračovanie odhaľovania kolosálnych podvodov s naftou z deväťdesiatych rokov. Dokumentaristku Irén Kármánovú našiel rybár v noci na sobotu pri Dunaji zviazanú a zbitú takmer na smrť. V nemocnici jej zachránili život a už ju vypočúvala aj polícia. Novinárka je známa tým, že sa sústavne venuje miliardovým podvodom s vykurovacou naftou, do ktorých boli zapletení aj mnohí vysoko postavení ľudia. Kármánová permanentne žiadala úrady, aby odtajnili vyšetrovacie materiály zablokované na dobu 85 rokov. Pod vplyvom brutálneho činu minister spravodlivosti prisľúbil, že prípad dá prešetriť. Novinárska obec v Maďarskú sľubuje pokračovať v práci Kármánovej so zvýšenou intenzitou. Opozičný Fidesz žiada okamžité vyšetrenie prípadu, Maďarské demokratické fórum zasa odtajnenie spisov súvisiacich s najväčšou sériou podvodov po zmene systému. Premiér Gyurcsány sa vyjadril tiež a požiadal každého, aby neovplyvňoval nezávislé justičné orgány.
V Budapešti našli zbitú novinárku, ktorú s vážnymi, životu nebezpečnými poraneniami dopravili do nemocnice Svätého Jána. Informoval o tom vedúci mediálneho odboru budapeštianskej polície Endre Kormos. O osobe novinárky neposkytol bližšie informácie. Podľa E. Kormosa zbitú a zviazanú ženu v piatok večer našiel jeden rybár na dunajskom nábreží na úseku pri Petőfiho moste. Podľa on-line vydania denníka Népszabadság ide o novinárku Irén Kármánovú, ktorá sa zaoberala investigatívnou žurnalistikou a napísala sériu článkov o tzv. naftovej mafii, ktorá kšeftovala so zriedenými pohonnými hmotami. Matka troch detí ako sám vojak v poli začala pracovať na odhalení pozadia naftových kšeftov, píše denník. O svojich zisteniach napísala aj knihy. Jedna z nich bola dokonca aj sfilmovaná v podobe dokumentárneho filmu a vyšla aj na DVD. Vo svojich otvorených listoch, ktoré publikovala, sa dokonca dožadovala od premiéra Ferenca Gyurcsánya, aby zrušil embargo uvalené na zverejnenie faktov o naftových kšeftoch. Čitateľom nedávno oznámila, že začne písať scenár k filmu s touto tematikou. Podľa informácií Inforádia ženu napadli v piatok večer v dvadsiatom budapeštianskom obvode, zbili ju a naložili do auta. Podľa maďarských médií v novembri roku 2006 vykradli auto novinárky a odcudzili športovú tašku, v ktorej sa nachádzali dokumenty súdneho sporu jedného kšeftára ako i kazetu, na ktorej sa nachádzal práve dokončený dokumentárny film. V ukradnutej taške boli aj ďalšie materiály niektorých súdnych sporov, ktoré slúžili ako podklad k jej článkom. Polícia vtedy prípad kvalifikovala ako vypáčenie motorového vozidla a skonštatovala, že krádež nesúvisí s obsahom tašky.
V Maďarsku rapídne rastie tábor tých, ktorí sa hlásia k pyrézskemu národu, chcú zachovať svoju pyrézsku identitu, intenzívne zbierajú pyrézske pamiatky, zvyky, spracúvajú všetko, čo je pyrézske, od histórie, cez folklór, po gastronómiu. Chcú dosiahnuť, aby oficiálna maďarská politika uznala Pyrézov ako národnostnú menšinu. Množia sa organizácie na ochranu záujmov Pyrézov, nehovoriac už o tom, že silnejú snahy spojiť Pyrézov celého sveta. Lebo Pyrézovia sú všade na zemeguli! Vôbec tomu neodporuje fakt, že Pyrézovia v skutočnosti nejestvujú. Sú výtvorom fantázie pracovníkov agentúry na prieskum verejnej mienky, ktorá ešte v marci skúmala „zhovievavosť” Maďarov voči možným prisťahovalcom. Uchýlila sa k ľsti, keď medzi cudzími národmi uviedla aj fiktívne etnikum - Pyrézov. A čuduj sa svete, dvojtretinová väčšina opýtaných by Pyrézov v krajine videla nerada. Istého maďarského spisovateľa žijúceho v Podkarpatsku to nesmierne rozčúlilo a na svojom blogu verejne vyhlásil, že sa považuje za Pyréza. Spustil neuveriteľnú lavínu: rad radom sa k nemu pripájali ďalšie desiatky, stovky a tisíce ľudí, na internete sa rozvinulo doslova pyrézske hnutie. Objavili sa príspevky o pôvode, dejinách, jazyku, zvykoch, vede, literatúre a umení Pyrézov. A aby upevňovali pyrézske povedomie a mladých podnecovali k národnej hrdosti, zverejnili aj zoznam známych ľudí pyrézskeho pôvodu. Patrí k nim napríklad Piroška (Červená čiapočka), Pyreza Pahlavi, Shakespearez, Pirene Papasová, Mária Pyrézia, ale sem zaraďujú podaktorí aj známeho pywmana Neróna, no a za jedného zo zakladateľov národa považujú matematika Ludolfa, ktorý „vynašiel” pi (3,14...). Mňa zaujala štátna forma zatiaľ fiktívnej Pyrézie. Mala by to byť anarchistická, syndikalistická, diktátorská, republikánska ústavná teokracia s pozoruhodným politickým systémom: vo voľbách jestvuje 10-percentný prah, ale do parlamentu sa dostanú len tie strany, ktoré zostanú pod touto hranicou, dokonca by vládla zásada, že čím menej hlasov, tým viac mandátov. Okolité národy však Pyrézov nemajú v láske, dokonca ich podceňujú: sú to vraj pitiánerskí piráti, ktorí jedia iba pyré, pirohy, piréteše a pirezne obalené v pirézlach, nikdy sa nezapýria, pýcha im nadúva hruď, pričom keď dosiahnu nejaké víťazstvo, aj to je iba Pyrrhovo. Pyrézovia sa nenechávajú odradiť, tobôž nie odrodiť. Vychádzajú z toho, že v nejakom zmysle je každý obyvateľ planéty Pyréz.
László Sólyom odmietol udeliť bývalému premiérovi Gyulovi Hornovi štátne vyznamenanie k 75. narodeninám. Prezident to zdôvodnil tým, že Horn bol členom komunistických milícií počas potlačenia povstania v roku 1956. Premiér Ferenc Gyurcsány, ktorý návrh na vyznamenanie Horna predložil, Sólyoma za jeho rozhodnutie ostro kritizoval.
Okolo 1 250 účinkujúcich sa podľa organizátorov predstaví na 42. ročníku trojdňového folklórneho festivalu Horehronské dni spevu a tanca (HDST), ktorý sa dnes začína v Heľpe v okrese Brezno. Festival otvorí koncert známej ľudovej hudby Diabolské husle, po ktorom bude nasledovať tradičná Privítanka v podaní domácich súborov. Stabilným prvkom dramaturgie festivalu je aj program Jubilanti na záver prvého festivalového dňa. Tento rok v ňom účinkujú súbory Šumiačan zo Šumiaca, Telgárt z Telgártu a Urpín z Banskej Bystrice, ktoré všetky oslavujú 50. výročie svojho vzniku. V sobotu sa festivalové dianie rozšíri z amfiteátra aj na heľpianske námestie. Tam bude celý deň aj v nedeľu ľudový jarmok a popoludní sa v programe Prišli hostia zďaleka i zblízka predstavia viac i menej známe folklórne skupiny, súbory a sólisti z celého Slovenska. Večerný program v amfiteátri bude tvoriť medailón ľudovej hudby Čeremka a speváckej skupiny Trnki, zvykoslovné pásmo Od Jána do Jána a autentický folklór v Husľovačke. V nedeľu dostanú tradične najprv priestor detské folklórne súbory, po ktorých Horehronské dni spevu a tanca uzavrie galaprogram, na ktorom sa predstavia aj zahraniční účastníci banskobystrického medzinárodného festivalu Eurofolklór - súbory z Grécka, Talianska, Ruska, Maďarska a Česka. Medzi sprievodné podujatia festivalu patria aj ukážky tradičných remesiel, do ktorých sa zapojí takmer polstovka Heľpanov, v ponuke pre divákov budú aj tradičné heľpianske jedlá. Zaujímavou súčasťou Horehronských dní spevu a tanca je projekt Predstavujeme obce regiónu. „Predstavujeme tradičnú ľudovú kultúru týchto obcí, ich ľudových remeselníkov, typickú kuchyňu, na scéne uvidíme tanečné a hudobné vystúpenia ich reprezentantov. Okrem toho v spolupráci s Horehronským múzeom vždy pripravujeme etnografickú výstavu venovanú materiálnej kultúre týchto obcí,” uviedla riaditeľka Stredoslovenského osvetového strediska Mária Palúchová. Tento rok sa takto na festivale predstavia takzvané bielohandeľské obce Bacúch, Beňuš a Braväcovo.
Po ročnej prestávke sa do Východnej vracia 53. ročník folklórneho festivalu (FF) Východná 2007, ktorý sa uskutoční od piatka 29. júna do nedele 1. júla. Nový areál sa začal stavať v marci 2006, dokončiť treba ešte kongresové centrum a vyhliadkovú vežu. Hlavná scéna nového festivalového areálu pojme osemtisíc sediacich divákov, malá scéna tisíc ľudí. Obec Východná sa od budúceho roka zaviazala v objekte uskutočniť sedem veľkých festivalov. V piatok 29. júna sa uskutoční otvárací ceremoniál festivalu. Za ním bude nasledovať pocta majstrovským dielam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO Fujara a slovácky vebuňk. Piatkový program spestrí vystúpenie Lúčnice a slávnostný ohňostroj na hudbu Svetozára Stračinu Reč pastierska. Pre deti je určený najmä sobotňajší program. Deťom sa predstaví SĽUK s tanečnou veselohrou pre deti Gašparko, tancovať sa budú učiť v tanečnom domčeku. Počas sobotňajšieho programu vystúpia zahraničné folklórne súbory pod názvom Dedičstvo národov, nasledovať bude Klenotnica Slovenska s programom dedinských folklórnych skupín, súborov a sólistov - tanečníkov, spevákov a muzikantov. V nedeľu okrem iných podujatí bude pokračovať druhá časť Dedičstva národov, pre deti je určený program detských súborov Rapotačky. Sprievodnými podujatiami Východnej 2007 bude aj množstvo workshopov, tvorivých dielní, živé múzeum domácich prác, sprievod obcou. Festival spestria aj výstavy Výtvarné dimenzie drotárstva, Ovčiarstvo, Komorná ľudová plastika a Kresané z dreva. Ako uviedol hlavný dramaturg programu FF Východná Juraj Hamar, 53. ročník festivalu by sa mal definitívne etablovať ako medzinárodný folklórny festival a to nielen vystúpením viacerých zahraničných súborov, ale aj účasťou zahraničných pozorovateľov, zástupcov významných medzinárodných organizácií (UNESCO, ECTC, CIOFF, IOV) a folklórnych festivalov. „Predpokladáme, že do Východnej príde okolo 1 300 účinkujúcich zo Slovenska. Prídu aj zahraniční hostia, a to približne 180 účinkujúcich z piatich štátov - Turecka, Maďarska, Česka, Rumunska a Kamerunu,” konštatoval Hamar. Ako dodal, Východná má ambíciu objavovať nové telesá, talenty, či nové prístupy v scénickej tvorbe. Folklórny festival vo Východnej je vrcholnou prehliadkou výsledkov systematickej práce mnohých inštitúcií, organizácií, združení i jednotlivcov v oblasti tradičnej ľudovej kultúry. Organizátori festivalu sú ministerstvo kultúry, Národné osvetové centrum, Žilinský samosprávny kraj - Liptovské osvetové stredisko a obec Východná. Záštitu nad festivalom prevzal predseda vlády Robert Fico.
Riaditeľ pobočky Poľnohospodárskej platobnej agentúry (PPA) v Dunajskej Strede Drahomír Vorlíček, ktorý nechal odstrániť označenie úradu v maďarskom jazyku, si podľa predsedu poslaneckého klubu a hovorcu SNS Rafaela Rafaja len plnil svoju povinnosť zo zákona. Povedal to dnes pre SITA. Na budove PPA boli totiž podľa neho dve tabule - jedna v slovenskom, druhá v maďarskom jazyku, ktoré nevyhovovali normám, chýbal na nich štátny znak a boli poškodené. „Preto sa Vorlíček rozhodol stav napraviť a vyhotoviť jednu tabuľu so štátnym znakom Slovenskej republiky a označením inštitúcie v slovenskom i v maďarskom jazyku, ako to má byť,“ povedal Rafaj a zdôraznil, že za tým netreba vidieť žiadnu provokáciu a nie je dôvod na emócie. „Mali by sme sa na to pozrieť čisto pragmaticky,“ dodal Rafaj. Podľa poslanca SMK Zsolta Simona porušil Vorlíček zákon. „Považujem to za provokáciu z jeho strany, keďže bol nominovaný Slovenskou národnou stranou,” zdôraznil dnes Simon pre médiá. Takéto počínanie podľa neho robí zlú krv, preto vyzval ministra pôdohospodárstva Miroslava Jureňu, aby zabezpečil dodržiavanie zákonov a nedopustil zbytočné provokácie na národnostne zmiešaných územiach. Simon pripomenul, že to nie je dobrý signál tak do vnútra Slovenskej republiky, ako aj Európskej únie, keďže táto inštitúcia zabezpečuje transfer európskych peňazí na vidiek.
Na Slovensku žijú podľa ministra pôdohospodárstva Miroslava Jureňu Slováci a príslušníci maďarskej menšiny v symbióze. „Nebyť pár nezodpovedných politikov, ktorí z času na čas zámerne vyvolávajú napätie, by bol život úplne pokojný.” - Uvádza sa v stanovisku ministra, ktoré poskytla rezortná hovorkyňa Magdaléna Fajtová na vyhlásenie poslanca NR SR za SMK Zsolta Simona. Ten kritizoval, že riaditeľ pobočky Poľnohospodárskej platobnej agentúry (PPA) v Dunajskej Strede Drahomír Vorlíček nechal odstrániť označenie úradu v maďarskom jazyku. „Ide o porušenie zákona a považujem to za provokáciu z jeho strany, keďže bol nominovaný Slovenskou národnou stranou (SNS).” Podľa Jureňu však tabuľa PPA bola v nevyhovujúcom stave - chybná časť názvu bola prelepená a označenie v jazyku menšiny bolo podľa neho v ešte horšom stave ako v slovenčine. „Čo podľa mňa pôsobilo dehonestujúco. Nakoľko maďarská menšina si jednoznačne zaslúži dôstojné označenie, bude na budove umiestnená nová pekná tabuľa, ktorá bude samozrejme v súlade so zákonom o používaní jazykov národnostných menšín na požadovanej úrovni,” uviedol minister. Zároveň dodal, že pôvodné označenie bolo umiestnené neďaleko toaliet. „Nová tabuľa s nápisom v slovenčine a maďarčine bude vyhotovená a umiestnená v stredu a dovtedy bude na úrade dočasne umiestnená provizórna dvojjazyčná tabuľa,” zdôraznil. V tomto prípade sa vskutku nič nestalo a umiestnenie novej tabule bude oveľa dôstojnejšie pre maďarskú menšinu. „Nikto z návštevníkov PPA, ktorí sú prevažne maďarskej národnosti, sa nesťažoval, až pokým z ničoho nič jeden opozičný politik začne robiť doslova humbuk,” vyhlásil minister. Ten sa chce v stredu osobne presvedčiť, či nová tabuľa bude plne vyhovujúca ako pre Slovákov, tak aj pre maďarskú menšinu.
Obyvatelia Slovenska by mali do roku 2010 zarábať o tretinu viac ako v roku 2005. Priemerne by ročná mzda mala dovtedy stúpnuť na 13 100 eur, čo pri súčasnom kurze zodpovedá takmer 37-tisíc korunám na mesiac. Úrovňou priemerných miezd sa tak Slovensko vyrovná Maďarsku. Väčšina tunajších ľudí plánuje vyššie príjmy skôr míňať, ako si ich odkladať bokom. Výsledky uvádza posledný európsky prieskum Barometer od spoločnosti Cetelem, ktorá pôsobí aj na slovenskom trhu splátkového predaja. „Zámery v oblasti výdavkov stúpajú, znižuje sa miera sporenia,” konštatuje prieskum. Až 72 percent opýtaných totiž očakáva zvýšenie výdavkov, čo je najväčší podiel za posledné tri roky. Na druhej strane, nárast úspor pripúšťa len 18 zo sto opýtaných, čo ďaleko zaostáva za počtom z predošlých dvoch rokov. Analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák to pripisuje celkovej súčasnej nálade spoločnosti: „V čase rýchleho rastu ekonomiky ľudia nemajú potrebu vytvárať si finančnú rezervu do budúcnosti a zvyšné peniaze míňajú na spotrebu.” Aj keď ekonomické teórie v období rastu odporúčajú skôr sporiť, Koršňák v správaní Slovákov nevidí problém. Na vytvorenie rezervy pre slabšie roky budú mať ešte dosť príležitostí, keďže slovenská ekonomika by podobným rýchlym tempom mala rásť ešte minimálne najbližšie tri až štyri roky. „Aj po nich bude rast ešte dostatočne rýchly,” dodáva analytik. Väčšia chuť míňať je pritom v súčasnosti typická pre celý stredoeurópsky región. Najväčší apetít po nákupoch majú Maďari, kde až 92 zo sto opýtaných očakáva nárast svojich výdavkov. Nárast úspor pripúšťa len šesť percent opýtaných. V západnej Európe rozdiel nie je až taký vysoký. V Nemecku dokonca prevažujú ľudia, ktorí plánujú viac sporiť, ako míňať. Podľa Koršňáka je väčší záujem o spotrebu v krajinách s rýchlo sa zlepšujúcou životnou úrovňou bežný. Ľudia sa pritom už obzerajú skôr po luxusnejších ako po bežných tovaroch. Podľa prieskumu Cetelemu až tretina opýtaných plánuje minúť peniaze na cestovanie. Ako ďalší najčastejší výdavok ľudia spomínali rekonštrukciu bývania či kúpu mobilného telefónu. „Vďaka tomu by trh s mobilnými telefónmi mal tento rok zaznamenať pozoruhodný výsledok,” dopĺňa prieskum. Niečo pod 20 percent ľudí plánuje nákup nábytku či bielej techniky do domácnosti. Kvôli kúpe drahších, luxusnejších tovarov sú ľudia ochotní sa aj viac zadlžiť. Podľa UniCredit Bank by splátky bankových aj nebankových pôžičiek mali do roku 2009 dosiahnuť pätinu z celkovej hodnoty tovarov a služieb vyrobených v danom roku na Slovensku. Ešte na konci vlaňajška dosahovali dlhy domácnosti 16 percent z hodnoty hrubého domáceho produktu. Podľa banky sa budú Slováci v najbližších rokoch dvakrát rýchlejšie zadlžovať, ako bude pribúdať ich úspor. Čo sa týka rozdelenia všetkých príjmov, tak na najbohatších obyvateľov Slovenska, ktorí tvoria asi pätinu populácie, pripadá vyše tretiny národného príjmu. Na najchudobnejších ľudí, ktorých je podľa štúdie tiež pätina, len necelých 10 percent. Zvyšok si rozdeľuje stredná trieda. Napriek tomu sú príjmy na Slovensku rozdelené medzi občanov relatívne rovnomerne v porovnaní s ostatnými 11 analyzovanými krajinami z celej Európy.
Pre ľudí z juhu Slovenska bolo zaujímavé pracovať v Maďarsku, niekoľko kilometrov za hranicami. O dva, tri roky to už však nemusí platiť. Platy v maďarských firmách strácajú na niekdajšom lesku tým, že forint stráca na korunu a slovenské firmy, aby si získali alebo udržali ľudí, zvyšujú mzdy. Kým dnes Slovák za sto forintov dostane približne 13 korún aj 60 halierov, na konci roku 2008 by to podľa odhadov ING Bank malo byť o korunu aj desať halierov menej. Spoločnosť Nuritech z Hurbanova, ktorá vyrába plošné spoje pre Samsung, plánuje zvýšiť platy už toto leto. „Máme stabilizovaný káder. Aj tak však plánujeme zárobok radových pracovníkov vo výrobe zdvihnúť o 10 až 20 percent,” povedal Ivan Kočkovič z Nuritechu. Čisté mzdy robotníkov sa v Maďarsku pohybujú od 13- do 14-tisíc korún. Nuritech je v súčasnosti približne 30 percent pod ich úrovňou, niektoré iné firmy v regióne delí len 20 percent. Ďalšie dva výrobné podniky z juhu Slovenska Pravde potvrdili, že budú musieť pristúpiť k zvyšovaniu platov. Odmietli však uviesť svoje názvy aj presnú sumu, aby to neviedlo k priveľkým požiadavkám odborov. Podľa riaditeľky novozámockého úradu práce Heleny Bohátovej výhodou práce v Maďarsku je okrem miezd aj rozsiahle sociálne zabezpečenie, a to nielen vo firme. „Ľudia zamestnaní v Maďarsku majú podľa platnej legislatívy nárok na vyššie sociálne dávky, najmä prídavky na dieťa,” dodala. Ako doplnil I. Kočkovič z Nuritechu, za hranicami Slováci pracujú predovšetkým cez hlavnú sezónu, šesť až sedem mesiacov. „Výkyvy na trhu práce cítiť najmä v lete.” Podľa H. Bohátovej ľudia z novozámockého regiónu najčastejšie dochádzajú do automobilky Suzuki, firiem Tyko, Fox Com alebo do priemyselného parku Komárom. Na ľuďoch zo Slovenska však niektoré maďarské firmy doslova stoja. Napríklad začiatkom roka pracovalo v ostrihomskom Suzuki 2 060 ľudí so slovenským pasom z celkového počtu 4 900 zamestnancov.
V Maďarsku začali likvidovať nelegálne skládky komunálneho odpadu z Nemecka - prvá zásielka už smeruje do spaľovne na sever od Berlína. Späť k odosielateľovi - s takouto nálepkou vybavil prvé kamióny s odpadom osobne maďarský minister ochrany životného prostredia Gábor Fodor. Vyše štyritisíc ton odpadu doviezli z Nemecka do Maďarska koncom minulého roka ziskuchtiví podnikatelia, ktorí rozmiestnili baly na devätnástich skládkach po celej krajine. Rokovania s nemeckou stranou o odvoze odpadu boli zdĺhavé a zložité, Badensko-Wurttembersko uznalo, Bavorsko však zatiaľ neuznalo, že náklad pochádza z týchto spolkových krajín, respektíve tvrdia, že spoluzodpovednosť musí niesť aj Maďarsko. Vyšetrovanie sa vedie proti sedemnástim osobám, zatiaľ vyrubili pokutu vo výške 70 miliónov forintov, čo je 10 miliónov korún. Dohoda sa zrodila o odvoze zhruba polovice odpadu späť do Nemecka.
Správy švédskej tlače o možnej korupcii pri predaji stíhačiek typu Gripen niektorým stredoeurópskym krajinám, rozvírili hladinu aj v Maďarsku. Svoju vyšetrovaciu komisiu vytvoril parlament a najnovšie aj vláda. Rozhodnutie o „prenájme“ Gripenov za zhruba miliardu dolárov sa zrodilo roku 2001, keď pri moci bola pravicová vláda Viktora Orbána. Okolo transakcií takéhoto kalibru vždy vznikajú pochybnosti, no terajšia ľavicovo-liberálna vláda pripomína, že grémium odborníkov pred šiestimi rokmi sa jednoznačne vyslovilo za americké F16-ky, čiže „niečo“ sa stalo, keď si vláda predsa vybrala Gripeny. Súčasná opozícia zasa kontruje tým, že roku 2002, keď Orbánovu vládu vystriedal kabinet socialistu Pétera Medgyessyho, priplatilo Maďarsko Švédom ďalšie miliardy, na čo prichádza rekontra: preto, lebo predtým získané Gripeny nemali vhodnú výzbroj... Slovom: podozrenie z korupcie sa spolitizuje a slúži na vzájomné obviňovania. Parlament už medzitým rozhodol o vytvorení vyšetrovacej komisie, ktorá začína pracovať na jeseň. Dovtedy však už práve bude končiť vyšetrovacia komisia vlády, o ktorej rozhodli včera. X Podozrenie na korupciu pri nákupe stíhačiek po Prahe zasiahlo aj Budapešť. Budapeštiansky parlament chce zriadiť vyšetrovací výbor na preskúmanie prenájmu lietadiel Gripen. Podobne ako v Česku ho mohla sprevádzať korupcia. Podozrenie z korupcie pri prenájme švédsko-britských bojových lietadiel Jas-39 Gripen rozvíril politické vody v Maďarsku. Nedávno absolvovalo podobný škandál aj Česko. Autorom investigatívnej reportáže švédskej televízie SVT sa vtedy podarilo skrytou kamerou nakrútiť bývalého ministra zahraničia Jana Kavana, ktorý otvorene hovoril o korupcii pri prenájme lietadiel pre Prahu. Druhá reportáž SVT, odvysielaná pred dvomi týždňami, naznačovala možnosť korupcie aj v prípade prenájmu Gripenov do Maďarska. Hlavným hrdinom reportáže bol opäť vplyvný rakúsky lobista Alfons Mensdorff-Pouilly. Za svoje služby v Maďarsku pre výrobcu Gripenov, britsko-švédske konzorcium BAE Systems-SAAB mal na základe zverejnených dokumentov získať províziu osem miliónov dolárov. Podľa reportáže mohla ísť časť týchto peňazí na úplatky pre maďarských politikov. Maďarsko sa rozhodlo pre prenájom 14 starších viacúčelových bojových lietadiel Gripen počas vlády premiéra Viktora Orbána v roku 2001. Rozhodnutie všetkých prekvapilo. Krátko predtým totiž vládne kruhy hovorili o tom, že naopak uprednostňujú americké stíhacie bombardéry F-16. Vtedajšia opozícia zmluvu kritizovala. Švédske stroje totiž neboli kompatibilné s NATO a nemohli by v rámci misií aliancie plniť úlohy mimo Maďarska. Nová sociálno-liberálna vláda v roku 2002 vyhlásila, že dohodu o prenájme Gripenov vypovie. Keď zistila, že by musela platiť vysoké penále, dohodla aspoň zmenu zmluvy. Maďarsko podľa novej verzie dostalo modernejšie stroje s lepšou elektronikou podľa požiadaviek NATO, ktoré mu po desaťročnom lízingu zostanú. Zaplatí však za ne o pätinu vyššiu cenu. Nie je zatiaľ jasné, či sa podozrenie z korupcie týka transakcie z roku 2001 alebo 2003. Alebo oboch. Parlamentné strany však chcú v nebývalej zhode zriadiť vyšetrovací výbor, ktorý by kauzu prešetril. Nakoniec sa dohodli aj na tom, že bude skúmať oba prípady. Vlastnú komisiu sľúbila zriadiť aj vláda. „Ide o také peniaze, aké si ani nedokážeme predstaviť. Pre ich tisícinu by v Maďarsku politikovi stiahli kožu z chrbta, ak by vysvitlo, že o nich nerozhodol správne,“ vyhlásil premiér Ferenc Gyurcsány.
Vinársky raj v Košiciach? Vinice síce mesto neobklopujú, no od tohto týždňa aspoň symbolicky vlastní časť vinohradu v okolí maďarského mestečka Abaújszántó v tokajskej oblasti. V minulosti tam malo vlastné vinohrady a pivnice, ktoré doteraz miestni volajú „košické“. Košické víno popíjali hostia aj v stredu pri podpise zmluvy o spolupráci medzi oboma mestami pri obnovovaní vinárskych tradícii na dávnej tokajskej ceste. Vlani v októbri hrozno vlastnoručne zbieral i košický primátor František Knapík. „Z hrozna z košických viníc sa vyrába výborná lipovina,“ prezradil starosta obce Abaújszántó György Madár. Súčasťou spolupráce má byť aj vytvorenie samostatného košického vinárskeho územia a výstavba spoločného Domu vína. Mesto bude môcť vyrábať vlastné víno aj s etiketou. Majetky v okolí maďarskej obce získalo mesto v 16. storočí. Víno mohlo predávať, no pod podmienkou, že z časti zisku sa hradila oprava Dómu svätej Alžbety. Aj na kopcoch v okolí mesta boli vinice až do 19. storočia, kým ich nezničili choroby. Doteraz vinársku tradíciu pripomína v centre mesta zvon pred Urbanovou vežou, na ktorom sú postavičky vinárov s nošami hrozna.