Júl 2007 ● Zo slovenskej tlače
Maďarský prezident László Sólyom odmietol v nedeľu večer v relácii Sloboda slova maďarskej štátnej televízie obvinenia predsedu SNS Jána Slotu z politického extrémizmu. Hlava štátu tak urobila v rámci hodnotenia druhého roka vo funkcii. Slota pred časom označil Sólyomove vyhlásenie o podpore snahy o autonómiu Maďarov za politický extrémizmus. Prezident na budapeštianskej konferencii totiž uviedol, že treba preveriť európske možnosti autonómie zahraničných Maďarov. Jedným z najdôležitejších úloh vo svojich prezidentských snahách menovala dnes hlava štátu opäť prezentáciu jednoty maďarského národa doma aj v zahraničí. „Zvláštnu pozornosť venujem tým častiam maďarského národa, ktoré žijú za hranicami, a snažím sa o také priblíženie, ktoré prekračuje tú zvyčajnú politiku krivdy z Trianonu, a bedákania o tom, že čo sa to deje s tými chudákmi v zahraničí,“ povedal prezident a dodal, že treba vidieť nové možnosti ponúkané členstvom v Európskej únii. Preto napríklad zvolal sériu konferencií zástupcov inteligencie spoločenstiev zahraničných Maďarov, s ktorými diskutuje o situácii maďarskej menšiny. Zdôraznil, že účastníkmi konferencií nie sú politici. „Som hrdý na to - už keď ste spomenuli Slotu - že v Banskej Bystrici som v prítomnosti slovenského prezidenta povedal univerzitným študentom veľmi dôležitú vetu o tom, ako si predstavujem spolunažívanie: Dovoľte mi, aby som mal rád celok svojej niekdajšej vlasti, celú Karpatskú kotlinu. Chcem sa doma cítiť v Košiciach, aj v Bratislave,“ pripomenul svoje vyjadrenie Sólyom. Súčasne počas vtedajšej návštevy Slovenska tiež podotkol, že nemá žiadny problém s tým, keď ktorýkoľvek Slovák príde do Slovenského Komlóša, Pilíša, do Hornej Hute, alebo do dedinky v pohorí Matra, a cíti sa tam dobre, ako doma. To je podstata spolunažívania. „Boli sme tam, zostali sme tam, zostávame tam ako Maďari, a on, ako Slovák, Srb, alebo Slovinec, je tu. Vážia si ho, nech žije vo svojej identite,“ podčiarkol.
Ostrý protest proti výstavbe trebišovskej elektrárne avizoval maďarský prezident László Sólyom, ktorý je známy svojim ekologickým zameraním. Hlava štátu o tom hovorila v nedeľu večer v relácii Sloboda slova maďarskej štátnej televízie, v ktorej zhodnotila druhý rok pôsobenia vo funkcii prezidenta. Sólyom vyhlásil, že proti výstavbe tepelnej elektrárne v Trebišove vystúpi ešte ostrejšie, ako je to u neho v prípade ekologických otázok zvykom. Mieni o tom rokovať so slovenským prezidentom Ivanom Gašparovičom a využije aj svoje kontakty v Európskej únii. Prezident chce demonštratívne osobne navštíviť aj miesta plánovanej výstavby elektrárne, podobne, ako vyliezol na vrch Zengő v prípade protestu proti výstavbe rádiolokátora Severoatlantickej aliancie. Najvyšší maďarský predstaviteľ druhý rok pôsobenia vo funkcii označil za ťažší, ako očakával. Sólyom kritizoval vládnu koalíciu, ale aj opozíciu. Kto oklame voličov, ten podkopáva vieru občanov v demokraciu, povedal o vláde. Opozícii vytýkal, že tá vo svojej komunikácii spochybňuje dôveru v inštitucionálny systém.
Ako trhavá dum-dum guľka, také rany spôsobujú na tele Maďarska referendové fukoty. No kým brutálnu strelu z pušky už dávno zakázali, s iniciatívami na ľudové hlasovanie sa pretrháva vrece. Všetko sa začalo vlani na jeseň, keď vodca opozície na jednom z masových mítingov načrtol recept, ako túto klamársku „soclib” vládu odstrániť: treba usporiadať referendum o zásadných bodoch vládneho reformného (gniaviaceho) programu, a keď ľud povie nie, tak vláda, logicky, musí odísť. Takto sa zrodilo pol tucta otázok, ktoré prešli neuveriteľnými peripetiami v útrobách rozhodovacieho mechanizmu volebnej komisie a ústavného súdu. Až teraz je definitívne jasné, že fideszácke otázky možno položiť ľudu. A ľud sa už teší! Bude mať totiž možnosť odmietnuť poplatky za návštevu u lekára a za nemocničné ošetrovanie, zabrániť privatizácii nemocníc, spoplatneniu vysokého školstva, rozpredaju úrodnej pôdy hocikomu, dokonca predaju liekov mimo lekární. Veď kto by bol nepriateľom vlastnej buksy? Ľud sa teda raduje a dostal chuť na ďalšie referendá. Istý jazykovedec napríklad predložil iniciatívu navlas podobnú fideszáckej, lenže s opačným vyznením (napr. „Súhlasíte s tým, aby sa lieky mohli predávať aj mimo apatiek?”). Neznámy iniciátor predložil návrh na hlasovanie o tom, aby potraviny mohli predávať len v obchodoch s potravinami. Dakto by chcel týmto spôsobom znížiť platy potentátom, no najvyšší počet nových predlôh sa týka zrušenia platby za rôzne tovary a služby (mlieko, diaľnice). Zaujímavý je aj nápad povoliť predvolebné a iné politické zhromaždenia výlučne mimo obce. Slovom: ľudová tvorivosť nepozná medze. Treba však poznamenať, že s referendami v Maďarsku boli doteraz iba problémy. Napríklad krajina vstúpila do NATO (aj do EÚ) iba vďaka tomu, že parlament znížil v roku 1997 prah referendovej účasti (netreba vyše 50 percent, no minimálne štvrtina všetkých oprávnených voličov musí hlasovať rovnako). Maďari všetkých krajín nemôžu mať maďarské občianstvo, lebo vďaka „vládnej sabotáži” bolo ľudové hlasovanie neplatné (5. december 2004 -”druhý Trianon”). Hodno ešte pripomenúť, že možnosť vyjadrenia vôle ľudu v otázke, či majú podávať pivo v štátnych pohostinstvách zadarmo, už v predkole okyptil nedávno ústavný súd. Vidno, že nie ľud, lež politici opanovali aj referendové pole. Nestačí im každé štyri roky jedna možnosť na výmenu vlády? Evidentne nie. Ťažké je však pochopiť, prečo forsírujú plebiscit, keď ľud ich už toľkokrát sklamal! Čo, keby sa pokúsili vymeniť ľud?
Takmer všetky politické strany si 15. júla, 15 rokov od prijatia deklarácie, neprávom pripisujú zásluhy za zvrchovanosť Slovenska. Povedal to na centrálnych oslavách výročia predseda vládnej SNS Ján Slota. „Pomaličky už aj Bugár bude rozprávať, aký je veľký Slovák,” povedal Slota pred takmer dvoma tisíckami ľudí. Predseda národniarov nešetril najmä členov bývalej vládnej koalície, ktorí podľa neho poškodili Slovensko najmä spoluprácou so Stranou maďarskej koalície. Ani na dnešných oslavách nechýbala téma autonómie južného Slovenska. Podľa Slotu bol vznik maďarskej Rady pre sebaurčenie v čase osláv 15. výročia vyhlásenia zvrchovanosti politickou provokáciou. Väčšina z prítomných ho za to odmenila búrlivým potleskom. Rada chce v budúcnosti dosiahnuť vyhlásenie referenda o územnej autonómii v južných častiach Slovenska, kde žije aj asi polmiliónová maďarská menšina. So šéfom SNS súhlasila aj časť prítomných. „Nie je to normálne, čo už niektorí slovenskí politici maďarskej národnosti vymýšľajú,” povedala skupinka žien z Brezna počas kultúrneho programu, ktorý po Slotovom prejave nasledoval. Svoje mená však nechceli prezradiť. Oslavy večer zakončili zapálením vatry zvrchovanosti. Deklaráciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky schválil parlament 17. júla 1992 hlasmi poslancov vtedy vládnej HZDS, SNS a aj väčšiny členov klubu vtedajšej Strany demokratickej ľavice (SDĽ). Prijatie deklarácie predznamenalo rozpad česko-slovenskej federácie a vznik dvoch samostatných republík od 1. januára 1993.
Názory na schválenie Deklarácie Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky sa líšia aj po pätnástich rokoch. Zatiaľ čo predstavitelia vtedajších aj súčasných vládnych strán majú tento víkend na programe oslavné Vatry zvrchovanosti, bývalý líder Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) Ján Čarnogurský nezmenil svoj odmietavý názor k prijatiu dokumentu. „Deklarácia Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenska nemala právny význam. Naopak, mohla myšlienku samostatnosti Slovenska zosmiešniť,” uviedol Čarnogurský na otázku ČTK. Dokument, ktorý mal formu uznesenia, schválil parlament 17. júla 1992 hlasmi poslancov vtedy vládnej HZDS, SNS a aj väčšiny členov klubu vtedajšej Strany demokratickej ľavice (SDĽ). Poslanci opozičného KDH hlasovali proti spoločne so zástupcami maďarskej strany Spolužitie, ďalší zákonodarcovia sa zdržali. Prijatie deklarácie predznamenalo rozpad česko-slovenskej federácie. Najmä vtedajší českí politickí predstavitelia ju pochopili ako signál k rozdeleniu ČSFR. Ešte do konca leta 1992 sa predsedovia národných vlád Vladimír Mečiar a Václav Klaus dohodli na vzniku dvoch samostatných republík od 1. januára 1993. Čarnogurský považuje deklaráciu aj s odstupom pätnástich rokov za politický akt, ktorým HZDS a SNS pokračovali v kampani pred parlamentnými voľbami v júni 1992. „Pre KDH predstavovala deklarácia dilemu spočívajúcu v tom, že politicky predstavovala krok smerom k vlastnej hviezdičke Slovenska na európskom nebi, ale zároveň v daných vnútropolitických podmienkach znamenala cestu do medzinárodno-politickej izolácie Slovenska,” poznamenal Čarnogurský s odkazom na zhoršenie vzťahov Mečiarových vlád so západnými štátmi v 90. rokoch. Vznik samostatného Slovenska pritom po roku 1989 zo slovenských parlamentných strán otvorene požadovala iba SNS. Mečiarovo HZDS navrhovalo konfederáciu alebo úniu, obidva štáty však mali mať medzinárodne-právnu subjektivitu. KDH usilovalo skôr o postupné zvyšovanie kompetencií národných inštitúcií na úkor federácie s cieľom získania vlastnej stoličky v Európskej únii. Rýchle osamostatnenie odmietalo s tým, že Slovensko bolo treba najskôr medzinárodne a bezpečnostne ukotviť.
Najzdatnejším hasičom Maďarska na rok 2007 je Slovák Rastislav Pecník. Pecník vyhral v sobotu na prestížnej extrémnej hasičskej súťaži Najtvrdšie hasičské prežitie - Maďarsko (Toughest Firefighter Alive - Hungary 2007, TFA - Hungary), ktorá sa konala v okolí Paláca umenia v Budapešti. Informoval o tom Juraj Kopúnek, vedúci slovenskej výpravy hasičov. Tridsaťročný kapitán Rastislav Pecník, veliteľ zmeny z Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Banskej Bystrici, získal prvenstvo vo vekovej kategórii mužov od 30 do 35 rokov s časom 4:54,25 minút. Ďalší slovenský hasič, 40-ročný Vlastimil Tomovič, špecialista z OR HaZZ v Trnave obsadil tiež prvé miesto v kategórii mužov od 40 do 45 rokov s časom 8:07,62 min. V štyroch disciplínach nasledujúcich po sebe s maximálne päťminútovou prestávkou na oddych hasiči museli napríklad v behu rozvíjať 80-metrové hadice, stokrát udierať obojruč kladivom do tzv. hammer boxu, prenášať 90-kilogramovú figurínu na vzdialenosť 100 metrov, či preliezť s pomocou lana trojmetrovú bariéru. Hasiči si museli poradiť aj s inštaláciou dvoch rebríkov, výstupom a zostupom z 8,5 metra vysokej veže so záťažou 15 kg v každej ruke a s ďalšími ťažkými úlohami. Disciplíny pritom vykonávali v hasičskej výbave - v prilbe (cca 1,5 kg), zásahovom kabáte (cca 2 kg) a v troch zo štyroch disciplín aj s približne 15-kilogramovým dýchacím prístrojom. Celkovým víťazom a najzdatnejším hasičom v Maďarsku na rok 2007 sa stal Slovák Rastislav Pecník. Súťaž dokončilo 60 hasičov, dodal Kopúnek. Celkovo súťažilo 10 trojčlenných družstiev, deväť z Maďarska a jedno slovenské.
Ten, kto si myslí, že poslancov Európskeho parlamentu je možné zatiahnuť do kauzy Hedvigy Malinovej, nepozná princípy fungovania medzinárodných organizácií, uviedol pre maďarský denník Népszabadság maďarský europoslanec za vládnych socialistov Csaba Tabajdi v súvislosti s obvineniami z Bratislavy, podľa ktorých Tabajdi spolu s europoslankyňou za ľudovcov Kingou Gálovou zorganizujú protislovenské sprisahanie v Európskom parlamente. Obvinenia Bratislavy sa podľa Tabajdiho zakladajú na troch omyloch. Po prvé preto, lebo otázku ľudských práv považujú za vnútornú záležitosť, avšak od konferencie v Kodani a v 21. storočí v Európskej únii to už neplatí, skonštatoval maďarský europoslanec. Druhý omyl podľa neho spočíva v tom, že „náš severný sused si myslí, že prípad Malinovej je slovensko-maďarskou záležitosťou, hoci tomu tak nie je”. „Frontová línia sa netiahne medzi Maďarmi a Slovákmi, ale medzi tými, ktorí sú dôsledne za právny štát a za právo na spravodlivý justičný proces a medzi tými, ktorí to manipulujú, zdôraznil europoslanec. Tretí omyl podľa maďarského politika spočíva v tvrdení, že kauzu Malinovej spolitizovali Maďari. „Nie je tomu tak, nakoľko incident dostal politický rozmer po tom, čo necelé dva týždne po zbití maďarskej študentky slovenský premiér a minister vnútra pred médiami tvrdili, že skutok sa nestal a incident si poškodená osoba iba vymyslela,” tvrdí Tabajdi. „Naše obavy sa preto netýkajú čestnosti slovenskej justície, ale toho, že justičné orgány konajú pod politickým tlakom z Bratislavy, uviedol pre Népszabadság Tabajdi.
Maďarský europoslanec Csaba Tabajdi sa neprestáva angažovať v kauze Malinová. Slovensku vyčíta tri zásadné omyly. Prostredníctvom maďarského denníka Népszabadság reagoval na obvinenia SNS, že s kolegyňou Kingou Gálovou organizuje v Európskom parlamente protislovenské sprisahanie. Obvinenia z Bratislavy sa podľa Tabajdiho zakladajú na troch omyloch. Prvým je podľa neho to, že otázku ľudských práv považuje za vnútornú záležitosť. Od konferencie v Kodani a v 21. storočí v Európskej únii to už neplatí, skonštatoval. Druhý omyl podľa neho spočíva v tom, že „náš severný sused si myslí, že prípad Malinovej je slovensko-maďarskou záležitosťou, hoci tomu tak nie je. „Frontová línia sa netiahne medzi Maďarmi a Slovákmi, ale medzi tými, ktorí sú dôsledne za právny štát a za právo na spravodlivý justičný proces a medzi tými, ktorí to manipulujú,” zdôraznil europoslanec. Tretí omyl podľa maďarského politika spočíva v tvrdení, že kauzu Malinovej spolitizovali Maďari. „Nie je to tak. Incident dostal politický rozmer po tom, čo necelé dva týždne po zbití maďarskej študentky slovenský premiér a minister vnútra pred médiami tvrdili, že skutok sa nestal a incident si poškodená osoba iba vymyslela,” tvrdí Tabajdi. „Naše obavy sa preto netýkajú čestnosti slovenskej justície, ale toho, že justičné orgány konajú pod politickým tlakom z Bratislavy, uviedol pre Népszabadság Tabajdi. Tabajdi a Gálová preniesli diskusiu okolo prípadu Hedvigy Malinovej na pôdu Európskeho parlamentu. Zároveň vyzvali maďarskú vládu, aby sa v kauze angažovala. Minulý týždeň sa SNS voči tomu ohradila, označila ich konanie za provokáciu a organizovanie protislovenskej kampane. Ján Slota vo vyhlásení vyzval ministerstvo zahraničných vecí na „tvrdú diplomatickú ofenzívu”. To vzápätí vyjadrilo znepokojenie nad opakovanými výrokmi niektorých maďarských politikov spochybňujúcich nestrannosť slovenských orgánov činných v trestnom konaní. Napätie v slovensko-maďarských vzťahoch tak neustáva.
Afganská tajná služba zabránila atentátu na maďarskú ministerku zahraničných vecí Kingu Gönczovú, ktorá tento týždeň absolvovala trojdňovú návštevu Afganistanu. Maďarskú tlačovú agentúru MTI o tom dnes po návrate informoval hovorca rezortu György Odze. Cielenému útoku sa podarilo podľa slov hovorcu zabrániť prostriedkami tajnej služby. Ako spresnil, pri príchode do Afganistanu v stredu 11. júla informovali ministerku o chystanom atentáte zástupcovia rozviedky národných bezpečnostných síl ISAF. Neuviedli však o tom, kto, prečo, kde, a akým spôsobom chce útok uskutočniť. Po stretnutí s prezidentom Hamídom Karzajom Gönczová vo štvrtok odcestovala lietadlom do severoafganského mesta Mazáre Šeríf, odkiaľ mala jej delegácia podľa plánu odcestovať autom do Púle Chumri v provincii Baglán na základňu maďarskej vojenskej Provinčnej skupiny pre obnovu. Nastraženú výbušninu našli a zneškodnili medzi dvoma obcami, kadiaľ mala prechádzať kolóna ministerky. Delegácia napokon na základe miestneho rozhodnutia cestovala na návštevu maďarských vojakov vrtuľníkom.
Šéfa protiteroristického útvaru maďarskej polície Pétera Surányiho uvoľnili dnes z funkcie bez uvedenia konkrétnych dôvodov. Maďarské médiá špekulujú, že by tento krok mohol súvisieť s pokusom o ozbrojenú bankovú lúpež v Budapešti zo 4. mája, pri ktorej páchateľ zajal rukojemníkov a ukončil ju až krvavý zásah policajného komanda. Lupiča vtedy zastrelili, jeden zamestnanec budínskej filiálky OTP banky utrpel ťažké, ďalší ľahké zranenie. Oficiálne miesta tieto špekulácie ani nepotvrdili, ani nedementovali. Surányiho vymenovali do čela útvaru v roku 2005, keď si predtým prevzal vysoké vyznamenanie rezortu vnútra za činnosť v záujme ochrany maďarskej ambasády v Bagdade. Pri nástupe do funkcie vyhlásil, že by z útvaru chcel urobiť vyprofilovanú a dynamickú jednotku, ktorej pripravenosť vyvolá uznanie aj za hranicami krajiny.
Predseda FIDESZ Maďarského občianskeho zväzu (FIDESZ) a bývalý maďarský premiér Viktor Orbán je pripravený, aby aj v ďalších parlamentných voľbách bol kandidátom svojho politického subjektu na post premiéra. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI to líder opozičnej strany vyhlásil pre sedmohradský denník Krónika. FIDESZ má podľa neho pripravených kandidátov na všetky možné variácie politického vývoja - pre prípad, ak by boli schopní sami vyhrať voľby, ak by bolo treba vytvoriť koalíciu, ale aj vtedy, ak bude potrebné zostaviť vládu odborníkov. Orbán zdôraznil, že FIDESZ je silný a jeho politikov viažu priateľské vzťahy, preto sú schopní vytvoriť deľbu práce, priaznivú pre krajinu. Dodal, že osobné záujmy sa v rámci zväzu nikdy nemôžu nadradiť nad vyššie záujmy maďarského národa, a že on osobne je pripravený kandidatúru na post predsedu vlády prijať. Viktor Orbán bol ako 35-ročný po 33-ročnom Andrásovi Hegedüsovi druhým najmladším predsedom maďarskej vlády, ktorú viedol v období rokov 1998-2002.
Všetky demokratické prostriedky je potrebné využiť k tomu, aby nebola postavená plánovaná tepelná elektráreň v Trebišove. Zaznelo to na občianskom fóre, ktoré sa uskutočnilo vo štvrtok večer v Novom Meste pod Šiatrom (Sátoraljaújhely). Podľa dnešnej informácie maďarskej tlačovej agentúry MTI na podujatí, ktoré zorganizoval denník Észak-Magyarország, skupina odporcov projektu z Trebišova, starostovia, samosprávni poslanci a ochranári sa rozhodli, že sformulujú petíciu proti výstavbe elektrárne, ktorú v nadchádzajúcich dňoch doručia do každého mesta a obce Zemplína a jeho okolia, a budú sa snažiť získať čo najviac podpisov. Ako na fóre zaznelo, petíciu potom bude potrebné predložiť vládam SR a Maďarska, a tiež informovať príslušné organizácie Európskej únie. Denník Észak-Magyarország cituje politika opozičného FIDESZ Maďarského občianskeho zväzu (FIDESZ) Zoltána Illésa, ktorý sa zaoberá ochranou životného prostredia a ktorý vyzval účastníkov fóra, aby túto záležitosť predložili na najvyššie miesta zákonodarstva. Potrebujeme vôľu mnohých ľudí, aby sme zabránili tomuto projektu, formuloval Illés. Plánovaná elektráreň by mala byť vzdialená od Nového Mesta pod Šiatrom vzdušnou čiarou iba 20 kilometrov. Zo 163 metrov vysokého komína by sa ročne do ovzdušia dostali až štyri milióny ton exhalátov, kvôli prevládajúcim vetrom by sa tieto dostali na maďarskú stranu, kde sú aj tokajské vinice. Časť Tokajskej vínnej oblasti prislúchajúca Maďarsku bola v roku 2001 zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Československá energetická spoločnosť (ČES) so sídlom v Sečovciach avizovala záujem postaviť v Trebišove jednu z najväčších tepelných elektrární na Slovensku.
Novým splnomocnencom vlády SR a vedúcim delegácie vlády SR na rokovania o realizácii Rozsudku Medzinárodného súdneho dvora vo veci Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (SVDGN) bude od 15. júla Gabriel Jenčík. Vláda, ktorá ho do tejto funkcie vymenovala 4. júla, ho zároveň poverila vykonávaním Dohody o niektorých dočasných technických opatreniach a prietokoch do Dunaja a Mošonského ramena Dunaja z 19. apríla 1995. S účinnosťou od 15. júla vláda odvolala Dominika Kocingera na jeho vlastnú žiadosť z funkcie splnomocnenca vlády SR pre výstavbu a prevádzku SVDGN. Zároveň ho odvolala aj z funkcie vedúceho delegácie vlády SR na rokovania s maďarskou stranou o realizácii Rozsudku Medzinárodného súdneho dvora vo veci SVDGN, povereného vykonávaním Dohody o niektorých dočasných technických opatreniach a prietokoch do Dunaja a Mošonského ramena Dunaja z 19. apríla 1995. Jenčík podľa predkladateľa návrhu, vicepremiéra Dušana Čaploviča, spĺňa požiadavky na kontinuitu zabezpečenia práce splnomocnenca i celej činnosti jeho útvaru vrátane odborných konzultačných. „Jenčík je od počiatku prípravy a výstavby SVDGN v centre diania, okrem iného aj ako tajomník a predseda ekonomickej pracovnej skupiny vládnej delegácie pre rokovania s maďarskou stranou. A je zárukou zachovania rovnakej odbornej úrovne pri riešení tejto citlivej problematiky s medzinárodným dosahom. Vzhľadom na národno-štátny záujem si táto problematika vyžaduje komplexnú osobnosť, odbornosť, dlhodobé skúsenosti z vyjednávania, ako aj vodohospodárske skúsenosti. Najmä posledná menovaná odborná požiadavka je v prípade doteraz neskolaudovaného vodného diela (potrebné každoročné sanovanie porúch) veľmi dôležitá z hľadiska bezpečnosti,” uvádzal v predkladacej správe k návrhu vicepremiér. Funkcia splnomocnenca vlády a činnosť jeho útvaru si vyžiada finančné náklady zo štátneho rozpočtu predovšetkým v súvislosti s rozšírením monitorovacej činnosti na ďalší úsek Dunaja (Sáp Budapešť), ako aj ďalšie personálne zabezpečenie resp. posilnenie organizačného aparátu (v súčasnosti útvar splnomocnenca predstavuje len 2 pracovníkov vrátane splnomocnenca). Konkrétne nároky budú vyčíslené pri predložení návrhu zmeny Štatútu splnomocnenca v zmysle uznesenia vlády SR, vysvetlil predkladateľ.
Oba národy žijú na tomto území popri sebe už veľmi dlho, no konflikty medzi Slovákmi a Maďarmi vôbec nie sú také staré. Sám pochádzam zo zmiešaného územia, kde žijú Slováci a aj Maďari a myslím si, že sa tu vytvára mnoho mýtov, ktorých cieľom je iba zvyšovať napätie medzi oboma národmi. Iste neraz som sa stretol s nepríjemnými narážkami na to, že som Slovák, no myslím si, že ktorýkoľvek Maďar sa s podobnými narážkami stretáva rovnako. Avšak je na mieste, aby sme hádzali všetkých do jedného vreca? Nebolo by omnoho rozumnejšie spolu postupovať práve proti ľuďom, ktorý takéto konflikty vyvolávajú? Či už na jednej alebo druhej strane? Je to veľmi citlivá otázka. Slovensko - maďarské vzťahy sú veľmi krehké. Avšak táto otázka nie je vôbec tak stará ako by sme si mnohí mohli myslieť. Až v období štúrovcov sa ľudia začali zaoberať touto otázkou. Dokonca sa touto otázkou zaoberala len úzka skupina ľudí, širšia verejnosť mala úplne iné problémy, ktoré potrebovali riešiť väčšmi než národnostnú otázku. A úprimne povedané, dnes tomu nie je inak. Národy tak ako ich poznáme dnes, poznáme možno od 19.storočia. Predtým sme tu mali Uhorský národ, ktorý bol síce zmesou viacerých národností, ale domovom pre všetkých z nich bolo Uhorsko, preto sa niet veľmi čomu čudovať ak sa ľudia cítili byt príslušníkmi práve uhorského národa. Až v 19. storočí, v revolučných rokoch sa začalo hovoriť o viacerých národoch a začala sa akási „národná resp. národnostná revolúcia” ak to tak môžem nazvať. Bolo to vtedy moderné, týmto si prešla azda každá krajina v Európe a nevyhlo sa to ani vtedajšiemu Uhorsku. Tu možno hľadať počiatky nezhôd medzi Slovákmi a Maďarmi. V súčasnosti azda najdiskutovanejšia kauza Hedvigy Malinovej opäť rozvírila zdanlivo pokojnú hladinu týchto krehkých vzťahov. Čo je na nej pravdy, to vie už azda iba samotná Hedviga. Stojí proti dôkazom, ktoré zdá sa sú nevyvrátiteľné. Avšak, nemala sa celá táto kauza riešiť v rámci Slovenska? Bolo vhodné, aby prekročila hranice štátu a stala sa medzinárodnou kauzou, ktorá má dosah na vzájomné vzťahy dvoch štátov? Pár ľudí vytvára mýty o tom, ako sa Slováci s Maďarmi neznášajú a pár ľudí im na to aj naletí. No čo tí ostatní? Práve oni na to doplácajú. Mal som možnosť vidieť, že Slováci a Maďari dokážu spolu žiť bez konfliktov, pokiaľ ich niekto umelo nezačne vytvárať (pochádzam zo zmiešanej oblasti, kde spolu žijú Slováci a Maďari). A je úplne jedno či na jednej alebo druhej strane. Prečo by mal byť Slovák lepší ako Maďar a prečo by mal byť Maďar lepší ako Slovák? Krivdy nepáchali iba Maďari, ale aj Slováci a mnoho iných národov. S históriou sa treba vyrovnať a snažiť sa vyhýbať práve omylom, ktorým sme sa už v minulosti dopustili. Hra s národnostnou kartou môže byť ako ruská ruleta a nemusí sa vyplatiť o čom sme sa v histórii mohli neraz presvedčiť.
Základné právo patriace každému národu na tomto svete. Teda určite všetkým čo toto právo využiť chcú. Ozýva sa čoraz však častejšie a stále viac sa spája s radikalizáciou vzťahov na juhu Slovenska. Novovzniknutá Južanská rada pre Autonómiu po víkendovom zasadnutí a zmene plánovaného mena na Južanskú radu za sebaurčenie (JRzS) už podľa mena bude žiadať o niečo veľmi podobné teda konkrétnejšie o právo na sebaurčenie pre občanov maďarskej národnosti na južnom Slovensku. Rada zložená z 12 členov schválila svoj program práve na ustanovujúcom zasadaní. Počet rovnako ako aj zloženie sú zaujímavé keďže pán Bósza od začiatku hovoril o pomerne veľkom počte ľudí stavajúcich sa k jeho iniciatíve pozitívne a tvrdil tiež že ľudia budú prekvapení kto každý je ochotný dať svoje meno a tvár k podobnej veci. Naozaj prekvapivé bolo najmä množstvo pretože to bolo len o tri viac ako podpisov na predchádzajúcom pokuse toho istého človeka, zbieraniu podpisov za petíciu o autonómii počas zjazdu SMK v Komárne. Tam bolo podpisov celých 13. Zloženie bolo tiež takmer neznáme aspoň pre tých čo sa problematike nevenujú celý doterajší život. Jeden zo známejších bol pán Krivánsky, predseda Zväzu obetí a deportácií a ich pozostalých, ktorý sa usiluje o zrušenie Benešových dekrétov a odškodnenie obetí deportácií a výmeny obyvateľstva po druhej svetovej vojne. Aj on však pre médiá povedal že prišiel len ako hosť. Ako však zaznelo z úst ďalšej zúčastnenej v Európe nebude pokoj až kým sa nevysporiadame s maďarskou minulosťou a Maďari nedostanú čo im právom patrí. Mne sa toto vyjadrenie nepáči vôbec, pretože patrí medzi tie radikálne ktoré sa nepočúvajú dobre hlavne ak ide o územie ktoré nazývajú domovom Slováci aj Maďari žijúci na Slovensku. Už počujem tie reči pravidelného prispievateľa do diskusii pri mojom článku o zakladaní maďarského krídla SNS. Ale po takých to vyhláseniach ma vôbec neprekvapuje výzva Jána Slotu k médiám aby tému nebagatelizovali. Podpredseda SNS Rafaj povedal tiež že tieto pokusy bývajú ako snehová guľa. Začínajú ako malé ale postupne sa nabaľujú. Ako odznelo na začiatku právo na sebaurčenie patrí všetkým národom a nie národnostiam či dokonca národnostným menšinám. Neviem či je za JRzS naozaj SMK ako to tvrdí pán Slota isté je že ostáva len dúfať, že sa nenájde 35 000 ľudí, ktorí aj napriek presviedčaniu podpíšu petíciu pána Bószu.
Prezident Ivan Gašparovič odmieta akékoľvek snahy o rozdeľovanie krajiny na etnickom, rasovom a náboženskom základe. Zareagoval tak na plány novovzniknutej Južanskej rady za sebaurčenie. Tá chce v budúcnosti dosiahnuť vyhlásenie referenda o územnej autonómii v južných častiach Slovenska, kde žije aj zhruba polmiliónová maďarská menšina. „Záleží mi na tom, aby bolo Slovensko prosperujúce a dôveryhodné,” povedal prezident. Slovensko je podľa neho občiansky štát s rovnakými právami a povinnosťami pre všetkých. Nemusí sa rozdeľovať, pretože národnostné menšiny majú právo na svoje školstvo a kultúru zakotvené v slovenskom systéme. Európa sa podľa hlavy štátu združuje a nie je dôvod, aby sa vytvárali celky aj na iných princípoch. „Slovensko bude naďalej kompaktným štátom, ako o tom hovorí ústava. To je účelom demokracie,” dodal prezident.
Snahu o rozvracanie Slovenskej republiky pripísal Ján Slota tým 16 ľuďom, ktorí v piatok a v sobotu v obci Moča v okrese Komárno v rámci občianskeho združenia založili Južanskú radu, ktorej cieľom je „vyjasniť a rehabilitovať pojem autonómie“. Uvádzajú to dnes viaceré maďarské internetové a elektronické médiá. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI Strana maďarskej koalície (SMK) oznámila, že síce iniciatívu považujú za legitímnu, nemajú nič spoločné so autonómnymi snahami organizátora Jánosa Bószu. Starosta obce Moča Sándor Asbóth pred časom označil skutočnosť, že podujatie sa koná práve v jeho obci, za provokáciu. Analytici na Slovensku predpokladali, že politik vládnej koalície, známy svojimi protimaďarskými postojmi - predseda SNS Ján Slota okamžite zareaguje. Novokonštituovanú Južanskú radu za sebaurčenie označil dnes Slota po zasadnutí rozšíreného Predsedníctva strany na Táľoch v okrese Brezno za veľmi nebezpečnú pre samostatnosť a integritu Slovenska v budúcnosti. SNS je presvedčená, že za jej založením je SMK, aj keď sa jej predstavitelia oficiálne od nej dištancovali. V pôvodnom návrhu stanov a cieľov rady bola podľa Slotu politická nezávislosť južnej časti Slovenska. „Chceme objasniť, o čo im ide. Presne o to, o čo ide Maďarskému parlamentu v Rumunsku a vo Vojvodine. Majú konečný cieľ - vytvorenie jedného Maďarského karpatského regiónu, ktorý bude mať svoje politické sebaurčenie a národným štátom ostane len obrana a diplomacia,” povedal Slota.
Republiku si rozvracať nedáme, vyhlásil dnes predseda Slovenskej národnej strany (SNS) Ján Slota po zasadnutí rozšíreného Predsedníctva strany na Táľoch v okrese Brezno. Reagoval tak na novokonštituovanú Južanskú radu za sebaurčenie. Označil ju za veľmi nebezpečnú pre samostatnosť a integritu Slovenska v budúcnosti. SNS je presvedčená, že za jej založením je Strana maďarskej koalície (SMK), aj keď sa jej predstavitelia oficiálne od nej dištancovali. V pôvodnom návrhu stanov a cieľov rady bola podľa Slotu politická nezávislosť južnej časti Slovenska. „Chceme objasniť, o čo im ide. Presne o to, o čo ide Maďarskému parlamentu v Rumunsku a vo Vojvodine. Majú konečný cieľ - vytvorenie jedného Maďarského karpatského regiónu, ktorý bude mať svoje politické sebaurčenie a národným štátom ostane len obrana a diplomacia,” povedal Slota. Založenie južanskej rady možno brať podľa neho aj ako jednoznačnú provokáciu, lebo jej ustanovujúca schôdza sa konala v predvečer výročia prijatia zvrchovanosti SR. „SNS nikdy neprezentovala zášť voči maďarským spoluobčanom. Nepáčia sa nám praktiky a politické ciele predstaviteľov SMK, čo je iba pár jednotlivcov,” podotkol Slota. SNS urobí všetko pre to, aby južanskú radu ako občianske združenie na Ministerstve vnútra SR nezaregistrovali, lebo jeho ciele sú výsostne politické, ktoré prináležia jedine politickým stranám, čo je v rozpore so zákonom, a smerujú k rozbitiu slovenskej štátnosti. Vyzval ostatné politické subjekty v koalícii, aby sa postavili na stranu SNS. Aj opozičné strany, zvlášť Kresťanskodemokratické hnutie, v ostatnom čase vehementne presadzujúce národnú stránku vo svojom programe, i keď osem rokov kolaborovalo s SMK, by sa mali podľa Slotu ukázať ako správni vlastenci a národovci. Mali by jednoznačne odsúdiť snahy južanskej rady. Slota zdôraznil, že na margo uvedenej záležitosti SNS už piaty raz predloží do Národnej rady SR návrh Zákona na ochranu republiky. Najprv ho však prediskutujú v koaličnej rade v polovici augusta. „Myslím si, že ak sa dohodneme s koaličnými partnermi a návrh prejde legislatívnou radou vlády, môže ho prerokúvať parlament v septembri,” poznamenal šéf SNS. SNS urýchli zákon upravujúci nové územnoprávne členenie Slovenska. Chce presadiť tri kraje a samostatný štatút pre hlavné mesto Bratislavu. Bude pamätať na to, aby si štát zachoval určité postavenie v budúcich troch krajoch prostredníctvom svojho zástupcu. Na tlačovej besede Slota tiež informoval, že v budúcich prezidentských voľbách postaví SNS pravdepodobne svojho kandidáta. OZ Južanská rada za sebaurčenie, ktorej ustanovujúca schôdza sa konala v piatok a sobotu v obci Moča v Komárňanskom okrese, má za cieľ dosiahnuť uznanie práva na sebaurčenie aj pre „južanský ľud”. Vyplýva to zo zverejneného vyhlásenia, podľa ktorého pre dosiahnutie tohto práva je potrebné ľudové hlasovanie. Iniciátorom schôdze bol komárňanský podnikateľ János Bósza.
Predseda vládnej SNS Ján Slota obvinil opozičnú SMK z podpory novovzniknutého občianskeho združenia Južanská rada za sebaurčenie. Rada chce v budúcnosti dosiahnuť vyhlásenie referenda o územnej autonómii v južných častiach Slovenska, kde žije aj asi polmiliónová maďarská menšina. SNS má podľa Slotu informácie, podľa ktorých stojí za založením rady SMK a niektorí maďarskí politici. Zástupcovia SMK podporu združeniu opakovane odmietli. „Aj keď sa SMK oficiálne dištancovala od Rady pre sebaurčenie, sme presvedčení, že za jej založením stojí práve táto strana,” povedal Slota. SNS sa podľa neho pokúsi znova presadiť v parlamente prijatie zákona o ochrane republiky a chce tiež zabrániť zaregistrovaniu maďarského občianskeho združenia. Argumentovať chce politickými cieľmi rady, ktoré sú pre občianske združenia neprípustné. „Republiku si rozvracať nedáme,” oprášil Slota heslo z čias bývalého režimu. Predseda SNS prirovnal vznik rady, ktorá mala v piatok a sobotu valné zhromaždenie, k založeniu kontroverzného maďarského parlamentu v Rumunsku. Nevylúčil, že vznik maďarskej Rady pre sebaurčenie v čase osláv 15. výročia vyhlásenia zvrchovanosti, by mohla byť aj politická provokácia. Radu založil jej šéf a komárňanský podnikateľ János Bósza, ktorý sa zviditeľnil počas tohtoročného kongresu SMK v Komárne, kde od delegátov zbieral podpisy za autonómiu. Podľa Slotu má SNS v pláne urýchlene presadiť aj zákon o zmene územného členenia krajiny, ktorý má zaviesť rozdelenie Slovenska na tri kraje a Bratislavu. „Význam štátu okliešťujeme. SNS bude pamätať na to, aby si štát zachoval svoje postavenie aj v rámci týchto krajov,” doplnil Slota.
Novovzniknuté občianske združenie Južanská rada za sebaurčenie chce v budúcnosti zbierať podpisy na vypísanie referenda o vytvorení územnej autonómie v južných častiach Slovenska, kde žije aj asi polmiliónová maďarská menšina. Povedal to šéf združenia a komárňanský podnikateľ János Bósza. Organizácia sa v najbližších mesiacoch plánuje oficiálne zaregistrovať na ministerstve vnútra a začať verejne diskutovať s ľuďmi o autonómii. „Prvoradé pre nás bude ísť medzi ľudí a vysvetľovať im pojem autonómia. Čaká nás dlhá a ťažká cesta, ale nerobíme nič protizákonné,” poznamenal Bósza. Referendum o územnej autonómii by mohlo byť aktuálne neskôr, možno o rok alebo dva, dodal. Pre vyhlásenie referenda by združenie potrebovalo zozbierať 350.000 podpisov občanov Slovenska. Na valnom zhromaždení združenia, ktoré sa začalo v piatok v obci Moča neďaleko Komárna, sa podľa Bószu zišli asi dve desiatky členov. Autonómne územie, o vytvorenie ktorého sa organizácia snaží, by malo mať vlastný parlament; so zvyškom Slovenska by ho spájala spoločná zahraničná a obranná politika. Kontroverzný zámer organizácie zrejme nemá väčšie šance na úspech, vznik územnej autonómie nepresadzuje okrem slovenských politických strán ani opozičná Strana maďarskej koalície (SMK). „Nechceme konkurovať SMK. Chceme rozbehnúť diskusiu o sebaurčení na občianskej báze,” reagoval Bósza. Autonómia by sa mala podľa internetovej stránky združenia rozprestierať približne na územní, ktoré zabralo Maďarsko pred druhou svetovou vojnou po viedenskej arbitráži. Zahŕňa tak napríklad Senec či Nové Zámky na západe krajiny, ale aj východoslovenskú metropolu Košice. Čiastočnú autonómiu napríklad v oblasti kultúry či školstva v minulosti presadzovala SMK. Otvorenejšie o širšej autonómii viackrát hovoril poslanec SMK Miklós Duray, ktorého sprevádza povesť kontroverzného politika. Po nedávnej zmene na predsedníckom poste SMK, keď dlhoročného šéfa strany Bélu Bugára vymenil Pál Csáky, sa pritom Durayova pozícia v strane posilnila. Bósza sa zviditeľnil počas tohtoročného kongresu SMK v Komárne, kde od delegátov zbieral podpisy za autonómiu. Zo stoviek členov SMK sa však pri jeho stánku počas dňa pristavovali delegáti strany len ojedinele.
Občianske združenie Južanská rada za sebaurčenie, ktorej dvojdňová ustanovujúca schôdza sa koná od piatku v obci Moča v Komárňanskom okrese, má za cieľ dosiahnuť uznanie práva na sebaurčenie aj pre „južanský ľud”. Vyplýva to z dnes zverejneného vyhlásenia, podľa ktorého pre dosiahnutie tohto práva je potrebné ľudové hlasovanie. Iniciátorom podujatia, na ktorom sa zúčastnili necelé dve desiatky účastníkov, z nich traja zahraniční hostia z Rakúska a Maďarska, je komárňanský podnikateľ János Bósza. Ako pre TASR uviedol, členovia rady sa dohodli na tom, že pôvodný názov Rada autonómie južného Felvidéku zmenia na Južanská rada za sebaurčenie, aby slovenských spoluobčanov nepoburovali pojmom autonómia, ani pojmom Felvidék. „V podstate už sme začali zbierku podpisov ešte koncom minulého roka neoficiálne takým štýlom, že sme ponúkli alternatívu občanom južného Slovenska, že aj také niečo sa môže konať na juhu. Či bude nejaká iniciatíva referenda, to rozhodne potom vedenie občianskeho združenia,” povedal Bósza pred novinármi, ktorý ale neprezradil, koľko podpisov získali. O SMK povedal, že tá vôbec nemá autonómiu v programe. „Počuli sme vyjadrenie pána podpredsedu Berényiho, že na budúci rok niečo plánujú. My nie sme s nimi v kontakte, pána Durayho sme pozvali, on sa odmietol zúčastniť valného zhromaždenia. Tak v budúcnosti uvidíme, ako ďalej,” dodal. „Ďalšie dva roky si predstavujeme tak, že budeme chodiť medzi ľudí, aj do slovenských dedín, vysvetlíme, o čo nám ide,” konštatoval Bósza. Na schôdzke sa okrem predstaviteľov občianskych združení z regiónov južného Slovenska a cirkví zúčastnila aj právnička Eva Maria Barki z Rakúska, ktorá sa zaoberá otázkami práv menšín vo svete. Podľa nej právo na sebaurčenie spočíva všade na svete v tom, že sa treba spýtať ľudu. „Dovtedy nebude ozajstný pokoj v strednej Európe, dokiaľ otázka Maďarstva nebude vyriešená,” zdôraznila Barki na margo situácie maďarskej menšiny žijúcej v Karpatskej kotline. Vo vyhlásení združenia, ktorého konečné znenie ešte dolaďujú, sa ďalej uvádza, že právo na sebaurčenie je povinne uznaná medzinárodná norma zakotvená v dokumente Medzinárodnej konvencie občianskych a politických práv, v prvom paragrafe hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv a v nespočetných rozhodnutiach OSN. Pre dosiahnutie práva sebaurčenia je potrebné referendum, v ktorom treba ľudu položiť otázky, v akom systéme chce žiť. Činnosť občianskeho združenia spočíva v informovaní domáceho a zahraničného fóra, v osobných stretnutiach, konferenciách, sympóziách, v organizácii referenda a v zbieraní podpisov. Úlohou rady by mala byť koordinácia aktivít vedúcich k vzniku autonómneho územia na juhu Slovenska, rada chce otvoriť diskusiu medzi Maďarmi i Slovákmi o pravom význame autonómie a rehabilitovať tento pojem.
Zbierať podpisy na vypísanie referenda o vytvorení územnej autonómie juhu Slovenska chce občianske združenie Južanská rada za sebaurčenie (JRzS), ktoré dnes z iniciatívy komárňanského podnikateľa Jánosa Bószu založili na valnom zhromaždení v obci Moča v Komárňanskom okrese. Bósza to povedal pre agentúru Ciele združenia so sídlom v Komárne, obsiahnuté v prijatom vyhlásení, sú pomôcť k uznaniu sebaurčenia pre „južanský ľud”, maďarský aj slovenský i rómsky. Toto právo je podľa JRzS garantované medzinárodnými dokumentmi. Pre dosiahnutie práva na sebaurčenie chcú vypísať referendum „s otázkami pre ľud, v akom politickom systéme chce žiť”. Činnosť združenia má spočívať v informovaní o práve na sebaurčenie, organizácia referenda a zber podpisov na jeho vypísanie. Bósza nepovažuje iniciatívu za kontraproduktívnu. „Nejdeme proti nikomu, ani proti Slovákom, budeme naše zámery vysvetľovať,” povedal pre SITA. „Keby sme neboli presvedčení, že je to dosiahnuteľné, nešli by sme do toho,” dodal Bósza. O hraniciach územia, ktorého by sa podľa JRzS mala autonómia týkať, Bósza povedal, že nemusia zodpovedať tým, ktoré Maďarsko zabralo pred druhou svetovou vojnou. „Kto tam nebude chcieť byť, ten tam nebude,” dodal Bósza. Autonómia by podľa neho mala mať svoj parlament s kompetenciami vo všetkých oblastiach s výnimkou obrany a diplomacie. Na zakladajúcom valnom zhromaždení v piatok a dnes v Moči v okrese Komárno bolo podľa Bószu približne 25 účastníkov zo Slovenska, Maďarska a Rakúska, medzi nimi aj vysokoškolský profesor a podnikatelia, ktorí majú záujem „niečo roztočiť okolo tej autonómie”. SMK podľa Bószu stanovisko nemala, „prišli len z mládežníckej organizácie”.
Na prvom rokovaní ustanovujúceho zhromaždenia Rady autonómie južného felvidéku (hornej zeme) sa zúčastnil asi tucet ľudí, zastupujúcich rôzne organizácie. Bez výnimky išlo o málo známe a málo významné osoby aj v rámci maďarskej komunity na Slovensku. Hlavným organizátorom bol podnikateľ z Komárna János Bósza, ktorý vzbudil pozornosť v marci, keď za autonómiu spustil neúspešnú petičnú akciu a snažil sa zbierať podpisy aj pred budovou, kde mala zjazd SMK. Jediným mediálne trochu známejším účastníkom okrem Bószu bol Mikuláš Krivánsky, predseda Zväzu obetí a deportácií a ich pozostalých, čo sa usiluje o zrušenie Benešových dekrétov a odškodnenie obetí deportácií a výmeny obyvateľstva po druhej svetovej vojne. Zdôraznil, že prišiel iba ako hosť. Účastníci nestrácajú nádej, že pre svoje zámery časom získajú širšiu podporu. „Až sa to vyvinie, potom sa pripoja,“ povedal na adresu politikov SMK Gyula Gönczöl, predseda slovenskej pobočky Svetového zväzu Maďarov. Neochotu SMK postaviť sa jednoznačnejšie za požiadavku autonómie si vysvetľoval tým, že mnohí z SMK sú na zozname agentov ŠtB. Preto „nemajú takú slobodu, aby vyjadrili svoje myšlienky“.
Novovzniknuté občianske združenie Južanská autonómna rada v sobotu predstaví program územnej autonómie v južných častiach Slovenska, kde žije aj asi polmiliónová maďarská menšina. ČTK to povedal šéf združenia a komárňanský podnikateľ János Bósza. Kontroverzný zámer organizácie však zrejme nemá väčšie šance na úspech, okrem slovenských politických strán totiž vznik územnej autonómie vo svojom programe nepresadzuje ani Strana maďarskej koalície (SMK). Problém územnej autonómie na južnom Slovensku patrí k citlivým otázkam v minulosti neraz napätých vzťahov medzi Slovákmi a Maďarmi. Autonómne územie by malo mať podľa Bószu vlastný parlament; so zvyškom Slovenska by ho mala spájať spoločná zahraničná a obranná politika. „Autonómie sa netreba obávať, ide len o prirodzenú snahu ľudí, aby si sami vládli,” povedal Bósza. Dodal, že na plánovanom autonómnom území by Slováci boli stále vo väčšine. O výsledkoch ustanovujúceho zhromaždenia združenia, ktoré sa začalo už dnes, by mal Bósza informovať v sobotu popoludní. Stretnutia v obci Moča neďaleko Komárna by sa mali zúčastniť zástupcovia maďarskej inteligencie, cirkví, rómskej menšiny, ale aj komunálni politici. Autonómia by sa mala podľa internetovej stránky združenia rozprestierať približne na územní, ktoré zabralo Maďarsko pred druhou svetovou vojnou po viedenskej arbitráži. Zahŕňa tak napríklad Senec či Nové Zámky na západe krajiny, ale aj východoslovenskú metropolu Košice. Podľa poslanca SMK a jej bývalého predsedu Bélu Bugára však strana, ktorú volí väčšina príslušníkov maďarskej menšiny na Slovensku, iniciatívu občianskeho združenie nepodporuje. „Je to hazard jednak smerom na slovensko-maďarské vzťahy a je to hazard aj smerom na občanov Slovenskej republiky, lebo to môže vyvolať zbytočné napätie,” povedal Bugár ČTK. Bugár však zopakoval, že SMK počas jeho vedenia podporovala čiastočnú autonómiu napríklad v oblasti kultúry či školstva. Otvorenejšie o širšej autonómii naopak viackrát hovoril poslanec SMK Miklós Duray, ktorého sprevádza povesť kontroverzného politika. Po nedávnej zmene na predsedníckom poste SMK sa pritom Durayova pozícia v strane posilnila. Reakciu predsedu SMK Pála Csákyho sa ČTK získať nepodarilo. Bósza sa zviditeľnil počas tohtoročného kongresu SMK v Komárne, kde od delegátov zbieral podpisy za autonómiu. Zo stoviek členov SMK sa však pri jeho stánku počas dňa pristavovali delegáti strany len ojedinele.
Novovzniknuté občianske združenie Južanská autonómna rada v sobotu predstaví program územnej autonómie v južných častiach Slovenska, kde žije aj asi polmiliónová maďarská menšina. Povedal to šéf združenia a komárňanský podnikateľ János Bósza. Kontroverzný zámer organizácie však zrejme nemá väčšie šance na úspech, okrem slovenských politických strán totiž vznik územnej autonómie vo svojom programe nepresadzuje ani Strana maďarskej koalície (SMK). Problém územnej autonómie na južnom Slovensku patrí k citlivým otázkam v minulosti neraz napätých vzťahov medzi Slovákmi a Maďarmi. Autonómne územie by malo mať podľa Bószu vlastný parlament; so zvyškom Slovenska by ho mala spájať spoločná zahraničná a obranná politika. „Autonómie sa netreba obávať, ide len o prirodzenú snahu ľudí, aby si sami vládli,” povedal Bósza. Dodal, že na plánovanom autonómnom území by Slováci boli stále vo väčšine. O výsledkoch ustanovujúceho zhromaždenia združenia, ktoré sa začalo už dnes, by mal Bósza informovať v sobotu popoludní. Stretnutia v obci Moča neďaleko Komárna by sa mali zúčastniť zástupcovia maďarskej inteligencie, cirkví, rómskej menšiny, ale aj komunálni politici. Autonómia by sa mala podľa internetovej stránky združenia rozprestierať približne na územní, ktoré zabralo Maďarsko pred druhou svetovou vojnou po viedenskej arbitráži. Zahŕňa tak napríklad Senec či Nové Zámky na západe krajiny, ale aj východoslovenskú metropolu Košice. Podľa poslanca SMK a jej bývalého predsedu Bélu Bugára však strana, ktorú volí väčšina príslušníkov maďarskej menšiny na Slovensku, iniciatívu občianskeho združenie nepodporuje. „Je to hazard jednak smerom na slovensko-maďarské vzťahy a je to hazard aj smerom na občanov Slovenskej republiky, lebo to môže vyvolať zbytočné napätie,” povedal Bugár ČTK. Bugár však zopakoval, že SMK počas jeho vedenia podporovala čiastočnú autonómiu napríklad v oblasti kultúry či školstva. Otvorenejšie o širšej autonómii naopak viackrát hovoril poslanec SMK Miklós Duray, ktorého sprevádza povesť kontroverzného politika. Po nedávnej zmene na predsedníckom poste SMK sa pritom Durayova pozícia v strane posilnila. Reakciu predsedu SMK Pála Csákyho sa ČTK získať nepodarilo. Bósza sa zviditeľnil počas tohtoročného kongresu SMK v Komárne, kde od delegátov zbieral podpisy za autonómiu. Zo stoviek členov SMK sa však pri jeho stánku počas dňa pristavovali delegáti strany len ojedinele.
Občianske združenie Južanská autonómna rada, ktorej zakladajúce valné zhromaždenie bude v piatok a sobotu v obci Moča, má podľa iniciátora, komárňanského podnikateľa Jánosa Bószu cieľ pôsobiť na prospech občanov žijúcich na juhu bez ohľadu na ich národnosť. SMK sa podľa vyjadrenia podpredsedu Ivána Farkasa pre médiá s iniciatívou nestotožňuje. Na valnom zhromaždení v piatok a sobotu v Moči by podľa Bószu mali hostia z viacerých krajín zvoliť predsedu a na záver prijať vyhlásenie, z ktorého bude zrejmé zameranie činnosti a ciele občianskeho združenia (OZ). „Budú tam dosť známe osobnosti, pravdepodobne sa objavia aj regionálni predstavitelia SMK,” povedal Bósza s tým, že ich mená nateraz neprezradí, keďže na to nemá ich povolenie. Podľa Bószu zakladajú občianske združenie, nie politickú stranu, a každý si môže uplatniť svoje občianske právo tak, že povie svoj názor. „My nejdeme proti Slovensku, snažíme sa pôsobiť aj na prospech občanov slovenskej národnosti žijúcich na juhu. Ide o územnú autonómiu a na juhu predsa žijú aj iné národnosti ako maďarská,” povedal Bósza. Do južných oblastí ide podľa neho najmenej investícií, čo je zlé aj pre Slovákov aj pre Rómov, ktorí tam žijú. Bósza poukázal aj na vysokú nezamestnanosť napríklad v oblasti Rimavskej Soboty, pričom v Žiline či Nitre už majú skôr problémy s nedostatkom pracovníkov. „Všetky investície idú hore a na južné oblasti kašlú,” dodal Bósza. Dôvody založenia OZ sú preto podľa neho skôr ekonomické. „Má to logiku. Nemožno na to pozerať len jednostranne, etnicky. My to plánujeme na občianskej báze, aby to vyhovovalo aj Slovákom. Som presvedčený, že sa k nám pridajú neskôr aj Slováci, keď pochopia, že nejdeme proti nim, ale spoločne chceme niečo vybudovať,” uzavrel Bósza. „Nie sme v kontakte s pánom Bószom, nie sme spoluorganizátormi tejto iniciatívy. Našim členom sme nedali žiadne inštrukcie, táto iniciatíva je spontánna,” povedal pre médiá podpredseda SMK Iván Farkas s tým, že SMK sa s ňou nestotožňuje. Na budúci rok podľa neho SMK začne s prípravou dlhodobého programu strany, kde bude reagovať aj na podobné iniciatívy a riešiť rozvoj regiónov, v ktorých žijú voliči SMK. O Bószovej iniciatíve v strane podľa Farkasa nediskutovali, plánujú tak urobiť začiatkom jesene po vyhodnotení reakcií občanov. „Na základe toho si vytvoríme názor a budeme ho medializovať,” dodal Farkas. Bósza uviedol ako dôvody na založenie občianskeho združenia Južanská autonómna rada základné právo na autonómiu a rozumné nažívanie všetkých národov na južnom Slovensku. Starosta Moče v Komárňanskom okrese Alexander Asboth označil Bószovu akciu v jeho obci za provokáciu. Obecné zastupiteľstvo a starosta podľa neho nemajú s akciou nič spoločné a neboli v súvislosti s ňou oslovení ani oboznámení s jej prípravou. Počas marcového kongresu Strany maďarskej koalície v Komárne Bósza zorganizoval petíciu za autonómiu. Podpísalo ju 13 ľudí.
Komárňanský podnikateľ János Bósza založil občianske združenie Južanská autonómna rada ako odpoveď na údajne citeľnú asimiláciu maďarskej menšiny na južnom Slovensku. Základné právo na autonómiu a rozumné nažívanie všetkých národov sú podľa neho dva dôvody na založenie takéhoto združenia. Nechápeme, prečo presne Moča, je to provokácia, uviedol Alexander Asboth, primátor obce Moča v Komárňanskom okrese. Zakladajúce valné zhromaždenie má byť 13. a 14. júla v obci Moča v komárňanskom okrese. Podľa jeho slov sa majú na ňom zúčastniť zaujímaví ľudia, nie však politici z SMK, kde sú vraj predajní jednotlivci. Na valnom zhromaždení majú byť podľa Bószových slov zaujímaví ľudia. Uviedol, že na podujatie prijali pozvanie zástupcovia cirkví, Rómov, maďarskej inteligencie, očakávajú sa účastníci zo Srbska, Rakúska, údajne má prísť aj niekto z nejakej organizácie z Bruselu. Na otázku, či príde aj niekto z popredných politikov Slovenskej republiky, napríklad zo Strany maďarskej koalície, Bósza reagoval,” že bohužiaľ SMK nás ignoruje, oni v programe nemajú autonómiu, tak ani nepočítajú s tým, v strane sú predajní jednotlivci.” Podnikateľ János Bósza má svoj sen. Chcel by sa dožiť toho, aby Maďari na Slovensku mali svoju autonómiu. Hovorí, že Maďari na slovenskom juhu by mali mať svoj parlament, s kompetenciami vo všetkých oblastiach s výnimkou obrany a diplomacie. Počas marcového kongresu SMK v Komárne Bósza zorganizoval petíciu za autonómiu. Podpísalo ju 13 ľudí.
Občianske združenie Južanská autonómna rada dnes predstaví program územnej autonómie v južných častiach Slovenska. Kontroverzný zámer organizácie však zrejme nemá väčšie šance na úspech, okrem slovenských politických strán totiž vznik územnej autonómie vo svojom programe nepresadzuje ani Strana maďarskej koalície (SMK). Problém územnej autonómie na južnom Slovensku patrí k citlivým otázkam v minulosti neraz napätých vzťahov medzi Slovákmi a Maďarmi. Autonómne územie by malo mať podľa Bószu vlastný parlament; so zvyškom Slovenska by ho mala spájať spoločná zahraničná a obranná politika. „Autonómie sa netreba obávať, ide len o prirodzenú snahu ľudí, aby si sami vládli,” povedal Bósza. Dodal, že na plánovanom autonómnom území by Slováci boli stále vo väčšine. Stretnutia v obci Moča neďaleko Komárna by sa mali zúčastniť zástupcovia maďarskej inteligencie, cirkví, rómskej menšiny, ale aj komunálni politici. Autonómia by sa mala podľa internetovej stránky združenia rozprestierať približne na území, ktoré zabralo Maďarsko pred druhou svetovou vojnou po Viedenskej arbitráži. Zahŕňa tak napríklad Senec či Nové Zámky na západe krajiny, ale aj východoslovenskú metropolu Košice. Podľa poslanca SMK a jej bývalého predsedu Bélu Bugára však strana, ktorú volí väčšina príslušníkov maďarskej menšiny na Slovensku, iniciatívu občianskeho združenie nepodporuje. „Je to hazard jednak smerom na slovensko-maďarské vzťahy a je to hazard aj smerom na občanov Slovenskej republiky, lebo to môže vyvolať zbytočné napätie,” povedal Bugár. Bugár však zopakoval, že SMK počas jeho vedenia podporovala čiastočnú autonómiu napríklad v oblasti kultúry či školstva. Otvorenejšie o širšej autonómii naopak viackrát hovoril poslanec SMK Miklós Duray, ktorého sprevádza povesť kontroverzného politika. Po nedávnej zmene na predsedníckom poste SMK sa pritom Durayova pozícia v strane posilnila. Bósza sa zviditeľnil počas tohtoročného kongresu SMK v Komárne, kde od delegátov zbieral podpisy za autonómiu. Zo stoviek členov SMK sa však pri jeho stánku počas dňa pristavovali delegáti strany len ojedinele.
Kresťanskodemokratické hnutie odmieta akékoľvek aktivity, ktoré by smerovali ku vzniku autonómneho územia na juhu Slovenska. Reaguje tak na dnešné a sobotné valné zhromaždenie, na ktorom sa má v obci Moča v Komárňanskom okrese ustanoviť takzvaná Rada autonómie južného Felvidéku. „Pre nás je táto cesta neprijateľná,” uviedol predseda KDH Pavol Hrušovský. KDH očakáva, že sa k tejto iniciatíve jednoznačne vyjadrí aj vedenie Strany maďarskej koalície (SMK). SMK podľa slov zástupcu predsedu Józsefa Berényiho s Jánosom Bószom nikdy nespolupracovala a nie je ani jej členom. „Nevieme, čo je presne témou a obsahom tohto stretnutia, nakoľko sme pozvánku nedostali,” povedal pre TASR. „Takže ako inštitúcia sa nezúčastníme na tomto zasadnutí,” dodal. „Čo sa týka menšinovej samosprávy, tak pripravujeme nový program strany, ktorý bude hotový do apríla budúceho roka,” uviedol. Akú formu do neho zapracujú, Berényi ešte nevedel povedať. Súkromný podnikateľ János Bósza koncom marca pred budovou, kde sa konal kongres SMK v Komárne, inicioval vlastnú petičnú akciu na podporu vytvorenia autonómie pre maďarskú menšinu.
Nechápeme, prečo presne Moča, je to provokácia, uviedol pre agentúru SITA Alexander Asboth, primátor obce Moča v Komárňanskom okrese, ktorá má byť podľa podnikateľa Jánosa Bószu dejiskom zakladajúceho valného zhromaždenia občianskeho združenia Južanská autonómna rada. „S poľutovaním čítame o nejakom zakladajúcom valnom zhromaždením, ktoré sa má konať v Moči a ktoré organizuje komárňanský podnikateľ János Bósza. Obecné zastupiteľstvo a starosta obce nemajú nič spoločné s touto akciou a neboli oslovení ani oboznámení s prípravou takejto akcie, v rámci ktorej cudzí ľudia využili názov našej obce,” uviedol Asboth pre agentúru SITA. Základné právo na autonómiu a rozumné nažívanie všetkých národov na južnom Slovensku sú dva prvky, ktoré komárňanský podnikateľ János Bósza uviedol v rozhovore pre agentúru SITA ako dôvody na založenie občianskeho združenia Južanská autonómna rada. Jej zakladajúce valné zhromaždenie má byť 13. a 14. júla v obci Moča v Komárňanskom okrese. Na otázku agentúry SITA, či si myslí, že maďarská menšina žijúca na južnom Slovensku nemá také práva ako slovenská väčšina, Bósza reagoval, „že drsná asimilácia tam nie je, ale citeľná je určite”. Počas marcového kongresu Strany maďarskej koalície v Komárne Bósza zorganizoval petíciu za autonómiu. Podpísalo ju 13 ľudí.
V obci Moča neďaleko Komárna by mala dnes a zajtra na svojom ustanovujúcom zhromaždení vzniknúť Rada autonómie južného felvidéku. Iniciátorom akcie je János Bósza zastupujúci komárňanské Občianske združenie Commora Aula. Ako tvrdí správa o vzniku rady, malo by koordinovať aktivity smerujúce k vzniku autonómneho územia na juhu Slovenska. Chce začať diskusiu v radoch Maďarov i Slovákov o pravom význame autonómie a „rehabilitovať tento pojem”. Autonómia by mala vzniknúť na základe slovenskej legislatívy v rámci hraníc Slovenska. Bósza už najmenej rok prevádzkuje webovú stránku podporujúcu autonómiu. Vlani začal aj petičnú akciu s rovnakým cieľom. Na jeho stránke je návrh hymny a vlajky autonómie, ktorá zjednocuje farby maďarskej a slovenskej zástavy. Bósza sa zviditeľnil na konci marca, keď chcel v Komárne zorganizovať demonštráciu pred budovou, v ktorej rokoval zjazd SMK. Prišlo však iba niekoľko ľudí. V maďarskom prostredí Bószu považujú za solitéra, niektorí o ňom dokonca hovoria ako o provokatérovi SIS. V máji denníku SME tvrdil, že s bojom za autonómiu skončil pre nespresnené vonkajšie nátlaky a hrozby na adresu svojej rodiny. „Nemám oprávnenie prezradiť, kto sa na zasadaní zúčastní,” povedal Bósza denníku Új Szó s tým, že zatiaľ netreba očakávať „veľké mená”. Tie sa vraj k iniciatíve pripoja až neskôr, keď sa to celé rozbehne. Do Moče pozvali viacerých politikov SMK, odpovedal im iba Miklós Duray. Aj on však napísal, že určite nepríde, lebo nechce, aby sa s iniciatívou spájalo jeho meno. „SMK podobne ako v minulosti zastáva stanovisko, že porady o rôznych formách samourčenia nenarušujú integritu Slovenska a nie sú v protiklade s ústavou,” povedal k zhromaždeniu pre Új Szó podpredseda strany József Berényi. Upozornil, že na uskutočnenie akejkoľvek podobnej predstavy treba získať potrebnú parlamentnú podporu. Nový stranícky program SMK, ktorý by podľa Berényiho mal byť hotový v prvej štvrtine budúceho roku, bude obsahovať aj prvky samourčenia. Nespresnil však, čo tým myslí. Od Bószovej akcie sa dištancoval starosta Moče Sándor Asbóth. Dozvedel sa vraj o nej iba z médií.
Občianske združenie Južanská autonómna rada, ktorej zakladajúce valné zhromaždenie bude v piatok a sobotu v obci Moča, má podľa iniciátora, komárňanského podnikateľa Jánosa Bószu cieľ pôsobiť na prospech občanov žijúcich na juhu bez ohľadu na ich národnosť. Bósza to povedal pre SITA. SMK sa podľa dnešného vyjadrenia podpredsedu Ivána Farkasa pre médiá s iniciatívou nestotožňuje. Na valnom zhromaždení v piatok a sobotu v Moči by podľa Bószu mali hostia z viacerých krajín zvoliť predsedu a na záver prijať vyhlásenie, z ktorého bude zrejmé zameranie činnosti a ciele občianskeho združenia (OZ). „Budú tam dosť známe osobnosti, pravdepodobne sa objavia aj regionálni predstavitelia SMK,” povedal pre SITA Bósza s tým, že ich mená nateraz neprezradí, keďže na to nemá ich povolenie. Podľa Bószu zakladajú občianske združenie, nie politickú stranu, a každý si môže uplatniť svoje občianske právo tak, že povie svoj názor. „My nejdeme proti Slovensku, snažíme sa pôsobiť aj na prospech občanov slovenskej národnosti žijúcich na juhu. Ide o územnú autonómiu a na juhu predsa žijú aj iné národnosti ako maďarská,” povedal Bósza. Do južných oblastí ide podľa neho najmenej investícií, čo je zlé aj pre Slovákov aj pre Rómov, ktorí tam žijú. Bósza poukázal aj na vysokú nezamestnanosť napríklad v oblasti Rimavskej Soboty, pričom v Žiline či Nitre už majú skôr problémy s nedostatkom pracovníkov. „Všetky investície idú hore a na južné oblasti kašlú,” dodal Bósza. Dôvody založenia OZ sú preto podľa neho skôr ekonomické. „Má to logiku. Nemožno na to pozerať len jednostranne, etnicky. My to plánujeme na občianskej báze, aby to vyhovovalo aj Slovákom. Som presvedčený, že sa k nám pridajú neskôr aj Slováci, keď pochopia, že nejdeme proti nim, ale spoločne chceme niečo vybudovať,” uzavrel Bósza. „Nie sme v kontakte s pánom Bószom, nie sme spoluorganizátormi tejto iniciatívy. Našim členom sme nedali žiadne inštrukcie, táto iniciatíva je spontánna,” povedal pre médiá podpredseda SMK Iván Farkas s tým, že SMK sa s ňou nestotožňuje. Na budúci rok podľa neho SMK začne s prípravou dlhodobého programu strany, kde bude reagovať aj na podobné iniciatívy a riešiť rozvoj regiónov, v ktorých žijú voliči SMK. O Bószovej iniciatíve v strane podľa Farkasa nediskutovali, plánujú tak urobiť začiatkom jesene po vyhodnotení reakcií občanov. „Na základe toho si vytvoríme názor a budeme ho medializovať,” dodal Farkas. Bósza uviedol v rozhovore pre agentúru SITA ako dôvody na založenie občianskeho združenia Južanská autonómna rada základné právo na autonómiu a rozumné nažívanie všetkých národov na južnom Slovensku. Starosta Moče v Komárňanskom okrese Alexander Asboth označil Bószovu akciu v jeho obci za provokáciu. Obecné zastupiteľstvo a starosta podľa neho nemajú s akciou nič spoločné a neboli v súvislosti s ňou oslovení ani oboznámení s jej prípravou. Počas marcového kongresu Strany maďarskej koalície v Komárne Bósza zorganizoval petíciu za autonómiu. Podpísalo ju 13 ľudí.
Legendu o tom, ako Cigáni z Veľkej Idy bránili hrad, prinesie do Košíc maďarské tanečné divadlo ExperiDance. Dávni cigánski hrdinovia ožijú dnes večer v športovej hale Infiniti Aréna v predstavení The Gypsies of Nagyida, plnom zábavy a tanca. Budapeštianski umelci pripravili predstavenie podľa poémy maďarského spisovateľa Jánosa Aranya. Napísal ju v roku 1852 na základe skutočných udalostí ako paródiu na vojnu za nezávislosť, pričom príbeh sa odohráva na hrade vo Veľkej Ide pri Košiciach. Hoci legendu v Maďarsku vraj poznajú už malé deti, málokto tuší, že Nagyida je vlastne dodnes existujúca slovenská obec. Rovnako málokto z Košičanov vie o hrdinskej histórii hradu vo Veľkej Ide. Padol 17. augusta 1557, ale „nesie večnú slávu”, pretože veľkej presile odolával rovných 20 dní. Hrad vybudovali za panovania kráľa Žigmunda v rokoch 1411 - 1414. Rodina Perényiovcov, ktorej patril, podporovala kráľa Žigmunda. Dobiť ho pre cisára Ferdinanda Habsburského chcel generál Pucheim. Vojaci podľa legendy hrad opustili a jeho obranu prenechali miestnym Cigánom. Dokázali ho 20 dní brániť proti presile. Keď už boli presvedčení o víťazstve, začali sa veseliť a opití snívali o svojom hrdinstve -a vtedy nepriateľ hrad dobyl. Legendu potvrdzuje aj prvý erb obce znázorňujúci tzv. cigánsky hrad, kde po jeho pravej strane sedí vajda. Súbor ExperiDance vznikol v októbri 2000. Vedie ho niekdajší tanečník, dnes choreograf a riaditeľ súboru Sándor Román. Jeho tanečné predstavenia s moderným poňatím maďarského, rakúskeho a cigánskeho folklóru a s prímesou vojenských tancov sú v Maďarsku mimoriadne populárne. Súbor má 30 profesionálnych tanečníkov, absolventov Maďarskej tanečnej akadémie. Za posledné štyri roky videlo jeho predstavenia viac ako pol milióna divákov.
Prípad Hedvigy Malinovej sa musí doriešiť. Je vecou slovenských orgánov, aby predložili verejnosti jasný obraz, povedal dnes v Budapešti pre TASR štátny tajomník Úradu predsedu vlády Maďarskej republiky Ferenc Gémesi, zodpovedný za zahraničné styky a národnú politiku. „Je zrejmé, že v prvom rade je vecou slovenských orgánov, aby predložili verejnosti jasný obraz a aby tieto záležitosti vyriešili patričným spôsobom,” konštatoval Gémesi. Podľa jeho vyjadrenia existuje zvláštna situácia, ktorú si zrejme všetci zainteresovaní musia uvedomiť - a to, že záujem o prípad študentky je mimoriadne veľký. „Je to určitým spôsobom priaznivá situácia, ktorú môže vhodne využiť každý zainteresovaný, a ak je to potrebné, tak riešením kauzy by mala byť o to viac oboznámená verejnosť,” dodal Gémesi. Na margo otázky vplyvu podobných záležitostí na život menšín štátny tajomník podotkol, že v strednej Európe nie je možné štátne vzťahy oddeliť od toho, ako svoju situáciu pociťujú menšinové spoločenstvá. Platí to o maďarských Slovákoch i o Maďaroch žijúcich na Slovensku. „Robiť dobrú politiku je veľmi ťažké, ak ju ani menšiny nevnímajú ako dobrú,” povedal Gémesi. Preto sa maďarská vláda podľa neho snaží vysielať signály o tom, že považuje za dôležité, aby aj slovenská vláda prijímala rozhodnutia, ktoré majú charakter gesta - a Budapešť je pripravená robiť podobné gestá. Napríklad Celoštátna slovenská samospráva (CSS) chce v Novom Meste pod Šiatrom (Sátoraljaújhely) prevziať školu. Na realizáciu tohto kroku maďarská vláda zabezpečí z osobitných fondov finančné zdroje. „Domnievam sa, že podobnými gestami je možné riešiť situáciu a je možné vysielať pozitívne signály smerom k menšinám, pretože skutočne dobrá medzištátna spolupráca nie je možná bez toho, aby sa menšiny cítili dobre,” zdôraznil štátny tajomník Gémesi.
Slovenský rozhlas (SRo) uzavrel dohodu o spolupráci s Radiom Novi Sad. Ako ďalej agentúru SITA informovala Tamara Buzyn z oddelenia pre styk s verejnosťou SRo, generálna riaditeľka verejnoprávneho rozhlasu Miloslava Zemková a námestník riaditeľa Radia Novi Sad Jozef Klem, dnes v Bratislave podpísali dohodu o vzájomnej spolupráci medzi SRo a srbským rádiom Radio Novi Sad. Dohodli sa na rozvoji spolupráce, ktorá má rozšíriť kultúrnu výmenu medzi Slovenskom a Srbskom. Slovenský rozhlas a Radio Novi Sad si budú bezplatne vymieňať rozhlasové programy z vlastnej produkcie a navzájom dodávať programy nielen v slovenskom jazyku, ale aj v jazykoch iných menšín, pre ktoré SRo vysiela. Rádiá si tiež budú navzájom vymieňať informácie o aktuálnych ekonomických, sociálnych, spoločenských a kultúrnych témach. Chcú tak prispieť k zlepšeniu informovanosti svojich poslucháčov o živote na Slovensku a v Srbsku. Radio Novi Sad vysiela okrem srbského jazyka aj v jazykoch menšín žijúcich vo Vojvodine v Srbsku. Okrem slovenskej má aj maďarskú, rusínsku, rómsku, ukrajinskú a rumunskú redakciu.
Inflácia v Maďarsku v júni prekvapivo stúpla na 8,6 %. Analytici, ktorých oslovila tlačová agentúra MTI, počítali s mierou zdražovania v júni od 8,3 do 8,4 %. Experti preto očakávajú, že v dôsledku toho sa maďarská inflácia do konca roka spomalí na 5,2 až 5,5 %. Ceny v Maďarsku tak budú rásť stále podstatne výraznejšie ako v minulom roku, keď bola inflácia na úrovni 3,9 %. Podľa analytika Erste Bank Orsolyu Nyesteho prekvapením boli predovšetkým zvýšené náklady v sektore služieb. Zdraželi však predovšetkým dovolenky. S uvoľnením situácie analytici počítajú až po letných prázdninách v septembri. Experti sa zhodujú, že plánované ďalšie znižovanie kľúčových úrokových sadzieb sa v dôsledku vysokej inflácie bude nateraz realizovať ťažko. V júli by si mohla centrálna banka urobiť prestávku. Jej prognózu ďalšieho znižovania úrokov na 6,75 až 7 % do konca roka však považujú za reálnu. V súčasnosti je kľúčová úroková sadzba v Maďarsku 7,75 %.
Prísnejšie daňové kontroly maďarských daňových úradov v 1. polroku tohto roka odhalili daňové úniky za 200 miliárd forintov (HUF), v prepočte vyše 27 miliárd SKK. Informovalo o tom ministerstvo financií. Vlani za celý rok odhalili daňové úrady úniky v dôsledku neodvedenia dane z pridanej hodnoty (DPH), nezaplatenia dane z osobných príjmov a zo zisku spoločností v hodnote 302 miliárd HUF. Experti predpokladajú, že tieňová a čierna ekonomika dosahujú príjmy asi 17 - 18 % maďarského hrubého domáceho produktu (HDP). Znamená to, že zdaneniu uniká asi 4,2 bilióna HUF „tržieb”. Medzi najčastejšie ekonomické trestné činy patrí zamestnávanie osôb na čierno, pašovanie cigariet a motorových palív, vyhýbanie sa plateniu daní, sprenevera dane z pridanej hodnoty a rozličné iné daňové úniky. V dôsledku takejto činnosti je štátny rozpočet krajiny ochudobňovaný asi o 1 bilión HUF ročne. Vláda, ktorá sa usiluje o zníženie vysokého deficitu svojho hospodárenia - vlani dosiahol vyše 9 % HDP, prijala opatrenia na obmedzenie čiernej ekonomiky. Ministerstvo financií uviedlo, že v roku 2005 bol podiel pašovaných cigariet na maďarskom trhu 30-%. Tento rok sa má znížiť o dve tretiny. Výsledok sa dosiahne prísnejšími kontrolami na východnej hranici Maďarska. Od januára 2007 už daňové orgány zrušili daňové kódy viac ako 3 600 firiem, ktoré mali fiktívne adresy. Okrem toho tento rok sa uskutočnia daňové audity u daňovníkov, ktorí nahromadili veľké bohatstvo. Nelegálne zamestnávanie vo firmách je v Maďarsku dosť rozšírené najmä v stavebníctve, jedálňach, obchode a niektorých ďalších službách. Vlani kontroly v podnikoch odhalili viac ako 42 000 neprihlásených zamestnancov. Od uplynulého septembra zvýšilo asi 110 000 daňovníkov platenie odvodov do sociálnych fondov. Došlo k tomu po zistení, že zamestnanci okrem minimálnej mzdy 65 000 HUF mesačne dostávajú ďalšie sumy mimo výplatnej pásky. V prvých mesiacoch tohto roka začalo platiť svoje príspevky do fondu zdravotného poistenia 140 000 osôb, ktoré doteraz vôbec neboli v jeho evidencii.
Predseda Strany maďarskej koalície (SMK) Pál Csáky sa snaží pripravovať stranu na generačnú výmenu. Ako priblížil v rozhovore pre TASR, v centrále SMK už pracujú niektorí mladí ľudia z ich mládežníckej organizácie, ktorí sa budú zúčastňovať aj na rokovaní orgánov strany. „Je to dobrý potenciál pre budúcnosť. Schopnejší ostanú, ostatní si nájdu iné uplatnenie,” doplnil. Po Csákyho nástupe na post lídra SMK sa podľa jeho slov zmenila vnútorná atmosféra v strane. Za uplynulé trojmesačné obdobie od marcového kongresu sa podarilo ustanoviť republikovú radu, vytvoriť odborné výbory, ktoré už začali svoju činnosť, a dobudovať všetky orgány strany tak, ako to predpisujú stanovy. „Až na jednu výnimku boli zvolení všetci predsedovia krajských rád, pričom tento proces nás ešte čaká dokončiť v Bratislave. Myslím si, že všetky orgány SMK fungujú tak, ako majú fungovať,” zhodnotil situáciu Csáky. Nový šéf veľa času venoval aj návšteve jednotlivých okresov. „Zúčastnil som sa na všetkých rokovaniach a môžem tvrdiť, že teraz lepšie poznáme regionálne problémy strany a regiónov. To je dobrý základ pre prípravu ďalších straníckych dokumentov v budúcom období,” prízvukoval. Za ďalší dôležitý moment považuje nákup počítačovej techniky a dobudovanie regionálnych sekretariátov. „Chceme mať veľmi presné a pokiaľ je to možné okamžité informácie o tom, čo sa deje v regiónoch, a chceme ponúknuť informácie aj z centrálnej úrovne.” Zmeny sa dočká aj internetová stránka SMK a Csáky sa chce zamerať na lepšiu komunikáciu s potenciálnymi voličmi a občanmi. „Tento proces je pred finalizáciou. Ja predpokladám, že plne bude fungovať od septembra,” zdôraznil. Zvýšený počet odborných podpredsedov, schválených na kongrese, označil Csáky za kurióznu situáciu. Ako prezradil, on nepatril k zástancom tohto kroku. „Bol to skôr návrh tých, ktorí sa potom nedostali do predsedníctva,” konštatoval. Vysvetlil, že túto skutočnosť neľutuje a snaží sa v nej hľadať určité výhody. Poukázal na to, že takéto zloženie odzrkadľuje štruktúru súčasnej vlády, takže sú schopní reagovať na činnosť a návrhy kabinetu, prípadne ponúkať určité alternatívy. Podpredsedovia budú zároveň pracovať na novom programe strany, ktorý by chcel Csáky prezentovať na verejnosti budúci rok. SMK čakajú v roku 2008 aj oslavy desiateho výročia jej vzniku. Ďalšou pripravovanou aktivitou je tematická konferencia pre približne 300 členov SMK. Tá sa uskutoční po letných prázdninách 8. septembra. „Vzdelávanie je dôležité a ja nemôžem očakávať od ľudí kvalitatívne lepšiu prácu, kým do nich neinvestujeme,” poznamenal. Ide o súbor prednášok, súvisiacich s politológiou, mediálnou politikou a stratégiou, dejinami politického diania v bývalom Československu, ako aj po roku 1990. Nezávislí odborníci zároveň zanalyzujú činnosť strany a ďalšie témy sa budú týkať najdôležitejších problémov južného Slovenska a maďarskej komunity. V strane sa v najbližšej dobe uskutoční generálny audit. „Chcem vedieť, či nás je skutočne 12-tisíc, či skutočne všetky základné organizácie, ktoré sú na papieri, fungujú aj v skutočnosti. Do roka by som bol rád, keby bola SMK organizovanejšia a akcieschopnejšia,” prízvukoval Csáky. Na parlamentnej úrovni by chceli otvoriť témy regionálneho charakteru zo sociálnej a pôdohospodárskej oblasti, ako i menšinovej kultúry a školstva.
Európska ľudová strana (EPP) podporuje ukrajinského prezidenta Viktora Juščenka a jeho stranu v nadchádzajúcich jesenných voľbách na Ukrajine. Vyhlásil to dnes v Budapešti po rokovaní s Juščenkom podpredseda EPP a predseda opozičného FIDESZ - Maďarského občianskeho zväzu (FIDESZ) Viktor Orbán. „Ako podpredseda EPP podporujem novú politickú organizáciu prezidenta Juščenka, aj EPP samotná ju podporuje. Počas oranžovej revolúcie takmer každý člen vedenia EPP nielen podporoval Juščenkovu kampaň, ale svojou osobnou účasťou aj posilňoval,“ povedal Orbán. Na tom, aby Ukrajina bola štátom priateľským voči Západu, s perspektívou členstva v Severoatlantickej aliancii a v Európskej únii, má záujem aj Maďarsko, dodal podpredseda EPP, podľa ktorého zotrvanie terajšej hlavy štátu vo funkcii by prospelo aj Maďarom v Zakarpatskej Ukrajine. Orbán na otázku, či by sa zúčastnil Juščenkovej kampane, odpovedal, že ak by ho pozvali, tak by išiel. Pozorovatelia podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI poukázali na to, že cesta ukrajinského prezidenta do Maďarska je dôležitejšia pre Juščenka ako pre Maďarsko. Ukrajinský predstaviteľ dokáže totiž v septembrových voľbách z tejto cesty profitovať. Podporu zo strany maďarského premiéra Ferenca Gyurcsánya síce nemôže očakávať kvôli ideologickým odlišnostiam, od Orbána však áno. Juščenko v utorok začal dvojdňovú oficiálnu návštevu Maďarska, v rámci ktorej sa stretol aj so svojím partnerom Lászlóm Sólyomom. Dohodol sa s ním na otvorení nových hraničných priechodov a na spoločnej lokalizácii hrobov ukrajinských a maďarských vojakov, ktorí padli v oboch svetových vojnách. Sólyom tiež žiadal viac práv pre maďarskú menšinu na Ukrajine.
Pripojením Slovenska a Maďarska k schengenskému pásmu Bratislava prakticky stratí svoje južné územia obývané Maďarmi - tvrdí v najnovšom čísle českého týždenníka Respekt Luboš Palata. Podľa českého novinára - ktorý sa často venuje slovensko-maďarským politickým vzťahom - veľa náznakov poukazuje, že Bratislava s týmto vývojom potichu viac-menej už vopred počíta. To je napríklad jeden z dôvodov, prečo získala nerozumne drahá výstavba severnej trasy diaľnice Bratislava-Košice prednosť pred lacnejšou južnou trasou. Znepokojenie zvyšuje aj vyhlásenie Miklósa Duraya spred niekoľkých dní, podľa ktorého Dunaj konečne už nebude hraničnou riekou, ktorá dlhé desaťročia rozdeľovala na oboch stranách rieky žijúcich Maďarov - poukazuje publicista. Palata sa domnieva, že prvým úspechom slovensko-maďarského zblíženia bola obnova mostu Márie Valérie spájajúcej Ostrihom a Štúrovo, ktorý naplánovali tak, aby cez neho nemohli premávať autobusy alebo nákladné autá. Nebolo cieľom, aby zabránili prechodu tankov cez most? - kladie otázku autor. Na našu otázku hovorkyňa vlády Silvia Glendová odpovedala, že subjektívne predpoklady autora článku, ktoré nemajú žiadne reálne základy, nebudú komentovať. Pred niekoľkými dňami v politickej diskusnej relácii bratislavskej spravodajskej televízie TA3 podpredseda slovenskej vlády Dušan Čaplovič zdôrazňoval, že sa rozšírenia schengenského pásma neobávajú, lebo aj Slovensko má záujem na spolupráci juhoslovenských regiónov s Maďarskom. Politológ Grigorij Mesežnikov pre Népszabadság uviedol, že len s tým názorom autora článku súhlasí, podľa ktorého sa môžu aktivizovať určité nacionalistické skupiny. - Ostatne sa domnievam, že český novinár vo svojej analýze zabudol na to, že nežijeme v devätnástom, ale dvadsiatom prvom storočí - dodal. Na našu otázku primátor Komárna Tibor Bastrnák povedal, že od januára sa v značnej miere obnoví starý a prirodzený stav, zároveň však jedno mesto, teda Komárno, naďalej bude patriť k dvom štátom, čo odteraz bude mať význam najmä z hľadiska verejnej správy Primátor Štúrova Ján Oravec tvrdenia autora označil za hlúposť alebo úmyselné zavádzanie. - Tanky by cez most prejsť mohli, ale niečo také si vôbec neviem predstaviť. O niečom takom sníval len Ján Slota, opitý. Ťažké nákladné autá do centra Ostrihomu alebo Štúrova nemôžeme pustiť, pričom toto vynikajúce dielo spája práve tieto časti. Preto, uchádzajúc sa aj o zdroje únie, sme projektovali taký nový, aj pre nákladnú dopravu vyhovujúci most v blízkosti oboch prihraničných miest, ktorý by bol súčasťou európskej hlavnej cestnej komunikácie vedúcej z Helsínk po Jadran - uviedol primátor. Poukázal aj na to, že jedným z vynikajúcich príkladov spolupráce susedných oblastí je euroregión Ister-Granum, ktorý už sedem rokov pôsobí stále úspešnejšie - zdôraznil Oravec. Dodal: - Skutočne mešká projekt rýchlostnej cesty, ktorý by spojil Bratislavu a Košice po južnej trase. - Za to však netreba kritizovať len Ficovu vládu, ale aj tú predchádzajúcu, ktorej členom bola aj Strana maďarskej koalície. Za osem rokov sa nedostali ani k vyhovovaniu projektov, čo bolo veľkým zanedbaním. To však, samozrejme, nemôže byť ospravedlnením toho, že tento dokument nespracovala ani súčasná vláda - domnieva sa primátor Štúrova.
Vstupom Slovenska a Maďarska do schengenského priestoru Bratislava prakticky stratí južné územia, kde býva maďarská menšina. Uviedla to dnes maďarská tlačová agentúra MTI s odvolaním sa na najnovšie vydanie českého liberálneho týždenníka Respekt. Mnohé momenty naznačujú, že Bratislava s takýmto vývojom už viac-menej potichu rátala. To je jedným z dôvodov napríklad toho, že diaľnicu Bratislava-Košice stavali po nerozumne drahej severnej trase, namiesto lacnejšej južnej. „Južné oblasti” obchádzajú strategicky dôležité ropovody, plynovody, aj železnica, píše autor Luboš Palata v článku nazvanom Hranice, ktoré zmiznú. Podľa jeho názoru zmiznutie „tvrdých” slovensko-maďarských hraníc bude znamenať najväčšiu zmenu, ktorú prinesie nadchádzajúce rozšírenie schengenského priestoru. Tieto hranice sú podobné tým, ktoré vznikli po vojne medzi Nemeckom a Francúzskom. Slováci a Maďari však nie sú tak pripravení na takýto krok, ako boli Nemci a Francúzi, píše podľa MTI Palata. Agentúrnu správu prevzali takmer všetky maďarské médiá. Internetové vydanie konzervatívneho denníka Magyar Nemzet ju uvádza pod titulkom Po vstupe do schengenu sa vráti Felvidék (Horná zem)?
Technické detaily využitia podpôr cezhraničnej spolupráce boli hlavnou témou dnešných rozhovorov predsedu Strany maďarskej koalície (SMK) Pála Csákyho s maďarským ministrom pre samosprávy a územný rozvoj Gordonom Bajnaim v Budapešti. Informovala o tom maďarská agentúra MTI. Šéf SMK v Budapešti, kde sa stretol aj s generálnou riaditeľkou Sekcie národnej politiky Úradu predsedu vlády (MEH) Erikou Törzsökovou, hovoril okrem iného aj o tom, že finančné zdroje pre Maďarov žijúcich na Slovensku sa výrazne zúžili po tom, čo SMK po ôsmich rokoch teraz prvýkrát nie je vo vládnej koalícii. Ako podľa Törzsökovej Csáky dodal, „pocit stability občanov žijúcich v regióne je v premene“. Riaditeľka informovala predsedu SMK o možnostiach obnovenej národnej politiky (pozn. TASR: politiky podpory zahraničných Maďarov) maďarskej vlády, ktorá je založená na vzájomnej zodpovednosti a na princípe regiónov obrátených k sebe. Törzsöková pripomenula, že prvým prvkom aktivovania spoločne využiteľných zdrojov je vybudovanie informačného systému. Csáky sa v rámci infraštrukturálnych rozvojových programov vyjadril za znovuprepojenie obyvateľov na oboch stranách hranice postavením ôsmich-deviatich mostov na rieke Ipeľ. Ministrovi Bajnaimu Csáky povedal, že považuje za dôležité, aby existoval taký grantový systém, ktorý by programy s vplyvom na oboch stranách hranice predstavil v Maďarsku, aj na Slovensku.
Veľké Uhorsko sa nestratilo - Maďarsko je tam, kde žijú Maďari, povedal 8. júla v Novom Meste pod Šiatrom (Sátoraljaújhely) predseda Republikovej rady FIDESZ - Maďarského občianskeho zväzu (FIDESZ) László Kövér na stretnutí maďarských študentov a maďarských pedagógov Karpatskej kotliny. „Nejde o snahu revidovať, ale je nutné povedať, že veľké Uhorsko sa nestratilo. Nanajvýš prekreslili jeho politické hranice, ale Maďarsko je tam, kde žijú Maďari, dokonca je aj tam, kde Maďari už nežijú. Maďarsko je tam, kde sú v našej duši jeho hranice,” zdôraznil opozičný politik v úvode podujatia nazvaného Maďarská kalvária. Najdôležitejšou funkciou takýchto podujatí podľa Kövéra je, že konečne možno pocítiť morálnu silu, voči ktorej sa po určitom čase nedokáže vzoprieť žiadna politická moc. Keď bol FIDESZ pri moci, začal podľa Kövérových slov realizovať zjednotenie maďarského národa ponad hranice. Kövér pripomenul dôstojné oslavy tisícročia založenia štátu, zákon o štatúte Maďarov, budovanie krajiny, jeho rozvoj v materiálnom, duševnom i kultúrnom živote. Ako dodal, je malou trianonskou tragédiou, že v roku 2002 FIDESZ-u „vyrazili z ruky” možnosť ďalšieho vládnutia, a vlády, ktoré po FIDESZ-e nasledovali, spôsobili škody aj v národnej politike (politike podpory zahraničných Maďarov), ale táto záležitosť ešte nie je úplne stratená, cituje Kövéra maďarská tlačová agentúra MTI. Účastníkom stretnutia v meste na severovýchode krajiny prečítali pozdravný list predsedu FIDESZ-u a expremiéra Viktora Orbána. Parlamentná poslankyňa za FIDESZ Mária Wittnerová okrem iného povedala, že 5. december 2004 - neúspešné referendum o dvojakom občianstve zahraničných Maďarov - bol bolestivejší ako trianonská mierová dohoda. Tam oklieštili podľa jej slov domovinu Maďarov cudzie osoby, ale 5. decembra dostali Maďari žijúci v susedných krajinách facku a poníženie od vlastných pokrvných bratov. „Odvtedy sa tieto rany pokúšame hojiť,” konštatovala Wittnerová.
Ministerstvo zahraničných vecí (MZV) Slovenskej republiky vyjadruje znepokojenie nad opakovanými výrokmi niektorých maďarských politikov spochybňujúcich nestrannosť slovenských orgánov činných v trestnom konaní. Slovenská republika opätovne dôrazne odmieta akékoľvek politické zasahovanie a považuje pokusy maďarských poslancov Európskeho parlamentu (EP) za pokus o neprípustný nátlak a zasahovanie do práce nezávislých slovenských vyšetrovacích a súdnych orgánov. MZV SR považuje takýto postup za poľutovaniahodný a neprispievajúci k súčasnej pozitívnej atmosfére vo vzťahoch medzi SR a Maďarskou republikou. Informoval hovorca MZV Ján Škoda. Maďarskí poslanci EP Csaba Tabajdi a Kinga Gálová chcú spoločne presadzovať záujmy študentky Hedvigy Malinovej v Bruseli. Podľa denníka Magyar Hírlap by chceli dosiahnuť, aby sa prípadu študentky maďarskej národnosti, ktorý chápu ako otázku ľudských práv, ujali európske ženské organizácie. „ Očakávame, že európske ženské organizácie sa budú prípadom zaoberať ako otázkou ľudských práv a že budú bojovať za korektné vyšetrenie slovenskými orgánmi, aby bolo možné spoznať pravdu. Stíhanie dievčaťa je totiž nekorektné,” cituje denník Tabajdiho. Podľa Gálovej by sa v kauze Hedviga Malinová mala ozvať aj maďarská vláda.
Kritika na adresu Slovenska sa dnes ozvala na úvod plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu, kde majú europoslanci v rámci tzv. jednominútových vystúpení priestor vyjadriť sa k akejkoľvek téme. Slovenský europoslanec Árpád Duka-Zólyomi podrobil kritike slovenskú vládu premiéra Roberta Fica, ktorá podľa jeho slov spochybňuje a obmedzuje menšinové práva. Predtým, než sa Slovensko stalo členom Európskej únie, podľa poslanca relatívne dobre spĺňalo kodanské kritériá, vrátane postavenia a práv národnostných menšín, no „s nástupom Ficovej vlády sa všetko stalo zdanlivé”. „Stále viac skutkov potvrdzuje, že táto vláda postupne spochybňuje a obmedzuje najmä získané menšinové práva. Medzi jej prvými sľubmi bolo, že zachová status quo menšinových práv. Ukážkovým príkladom je nedávny útok ministerstva kultúry proti maďarskému denníku na Slovensku za to, že protiprávne uvádza názvy obcí v maďarskom jazyku,” uviedol Duka-Zólyomi. Útok a argumentácia podľa slovenského zástupcu v europarlamente neobstoja, pretože právo používať názvy obcí v materinskom jazyku garantujú medzinárodné dokumenty a vyžadujú to aj pravidlá každého jazyka, teda aj maďarského. Za hlavný problém Duka-Zólyomi považuje to, že platný jazykový zákon je stále v rozpore s medzinárodnými dokumentmi, ktoré ratifikovalo aj Slovensko a tiež neochota implementovať záväzky Európskej jazykovej charty. „Znepokojujúce je, že Ficova vláda opäť vybudila slovensko-maďarské napätie v takej oblasti, kde v uplynulých rokoch bol relatívny pokoj,” dodal slovenský europoslanec.
Europoslanec Árpád Duka-Zólyomi v utorok kritizoval platné slovenské zákony o menšinách a ich jazykoch. „Treba vymeniť osem zákonov tak, aby vyhovovali európskym normám,“ uviedol pre agentúru SITA Duka-Zólyomi, ktorý v pondelok na pôde Európskeho parlamentu kritizoval ministerstvo kultúry za postup voči denníku Új Szó, ktorý použil na označenie Bratislavy maďarský výraz Pozsony. „Prezrel som si júnové vydania časopisu slovenských Nemcov Karpatten Blatte a jedenásťkrát sa v ich článkoch vyskytol výraz Pressburg. Zaujímavé, že im to nikto nevyčítal,“ spresnil poslanec. Podľa Duku-Zólyomiho dochádza na Slovensku k postupnému zmenšovaniu priestoru pre práva národnostných menších. „Smer síce pred voľbami hovoril, že v tejto otázke ostane po voľbách status quo, no pozorujeme nenápadné zmeny,“ pokračoval poslanec. Podľa neho za predchádzajúcich vlád nedochádzalo k významnému potláčaniu práv menšín, no údajný útok na Hedvigu Malinovú a spor ministerstva s denníkom Új Szó nasvedčujú, že dochádza k zmene atmosféry. Poslanec zároveň priznal, že problém zákonov pre menšiny neriešila ani predchádzajúca vláda. „Nebola ochota ani vtedy a teraz už vôbec nie,“ uzatvoril Duka-Zólyomi.
V našom regióne plnom historických krívd sa každý moment diania okamžite dostáva do symbolického priestoru, a u dotknutých vyvoláva fóbiu. Napríklad v Maďarsku sa chystá nová veľká trauma - ako bude možné totiž spracovať, že Slovensko už hospodársky predbieha Maďarsko, a desiatky rokov zaznávané Rumunsko tak urobí za pár rokov? Konštatuje v dnešnom vydaní maďarského denníka Magyar Nemzet komentátor István Pataky. Podľa jeho názoru pôjde bez diskusií v Maďarsku o ďalší malý Trianon. Rumunsko nechce ani počuť o autonómii Maďarov, v Srbsku síce teraz neútočia fyzicky na Maďarov, ale záležitosť samourčenia Maďarov aj tam naráža na prekážky, ukrajinskému vedeniu je podkarpatská maďarská komunita príliš malá na to, aby s ňou robila čokoľvek zlé, alebo dobré. Nezávisle na týchto skutočnostiach však možno skonštatovať, že dnes už neexistuje štát, kde by sa na vládnej úrovni prejavila otvorená protimaďarská diskriminácia, až na jedinú výnimku a tou je Slovensko. Bratislavský vládny kabinet vo vzťahu k Maďarom podľa jeho názoru nechráni nejaké národné záujmy, ale protimaďarskou politikou legitimuje samého seba, sčasti na ňu stavia svoj imidž. Extrémistická strana SNS prepletená nacionalistickým krídlom strany Smer Roberta Fica dostala prakticky od začiatku fungovania vládnej koalície voľnú ruku v maďarskej otázke. Hornozemskí Maďari žijú v súčasnosti na Slovensku Jána Slotu. Vodca SNS, ktorý sa vyhrážal Budapešti tankami, teraz vyzval k protiofenzíve za to, že maďarskí politici a novinári pravidelne zasahujú do vnútorných záležitostí Slovenska. Podľa autora komentára zaujímavé je, že slovenské ministerstvo zahraničných vecí si okamžite osvojilo postoj národniarov. Slotove Slovensko je zarážajúce nielen v kauze Hedvigy Malinovej. Vlani v septembri sa zrodilo vládne nariadenie, podľa ktorého severné vyššie položené regióny, kde žije slovenské obyvateľstvo, dostanú kvôli tuhším zimám viac štátnej podpory, ako južné. Podľa ministra ochrany životného prostredia nominovaného SNS južné oblasti, v ktorých žije vo väčšine maďarské obyvateľstvo, bolo úspešných iba niekoľko projektov na výstavbu a obnovu vodovodov a čističiek. Súčasne vzniká jazyková polícia po tom, čo rezort kultúry namietal, že v periodiku vychádzajúcom v maďarskom jazyku používajú maďarské názvy slovenských obcí a miest, a nie slovenské. Vieme, že existuje aj iné Slovensko. Existuje inteligencia, novinári, ktorým Slota je takisto nesympatický, ako nám. Existuje priateľské Slovensko, ktoré má kultivovaný cestovný ruch. Ale na to všetko vrhá tieň maďarofóbie Slotovcov. Tých, ktorých inak dostali k moci v slobodných voľbách. Oficiálne Slovensko je však teraz neakceptovateľné, konštatuje v závere Pataky.
Slovensko opäť kritizovalo výroky maďarských politikov o údajnom napadnutí Hedvigy Malinovej. Ministerstvu zahraničných vecí sa tentoraz nepozdávala iniciatíva dvoch maďarských poslancov Európskeho parlamentu, ktorí sa v Bruseli snažia dosiahnuť, aby sa Malinovej prípadu venovali aj európske ženské organizácie. „Slovenská republika opätovne dôrazne odmieta akékoľvek politické zasahovanie a považuje pokusy maďarských poslancov Európskeho parlamentu za pokus o neprípustný nátlak a zasahovanie do práce nezávislých slovenských vyšetrovacích a súdnych orgánov,” píše sa v stanovisku ministerstva. So snahou, aby sa prípadu študentky ujali európske ženské organizácie, prišli dvaja maďarskí europoslanci - Csaba Tabajdi z vládnej Maďarskej socialistickej strany a Kinga Gálová z opozičného Fideszu. Slovenská diplomacia naposledy kritizovala maďarských poslancov v máji, keď žiadali Slovensko, aby politicky nezasahovalo do vyšetrovania. Študentka minulý rok v auguste na polícii vypovedala, že ju prepadli a zbili dvaja nakrátko ostrihaní muži cestou do školy, keď ju počuli hovoriť po maďarsky. Neskôr však polícia vyhlásila, že Malinová si útok vymyslela a tento rok ju obvinila z krivej výpovede.
Najskôr predseda SNS Ján Slota a potom už aj šéf slovenskej diplomacie vyjadril názor, že niektorí maďarskí politici zasahujú do slovenských vnútorných záležitostí, píše dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság. Predseda národniarov podľa mienkotvorného periodika vyzval Ministerstvo zahraničných vecí SR, aby okamžite vyvinulo protiofenzívu kvôli výrokom maďarských europoslancov, ktorí avizovali obhajovanie Hedvigy Malinovej na európskych ženských fórach, a niektorým krokom maďarskej diplomacie. Népszabadság zverejňuje vyjadrenia europoslancov Csabu Tabajdiho a Kingy Gálovej, a poznamenáva, že Slota už viackrát kritizoval slovenského ministra zahraničných vecí Jána Kubiša za to, že bez slova a reakcie nechal niekoľko kritických názorov budapeštianskych politikov na slovenské vnútropolitické záležitosti. Rezort diplomacie v priebehu niekoľkých hodín reagoval na výzvu predsedu SNS a v skutočnosti zopakoval postoj šéfa koaličnej strany. Hovorca ministerstva Ján Škoda pre Népszabadság vyjadril poľutovanie nad krokmi niektorých maďarských politikov, ktoré podľa jeho názoru „neposilnia súčasnú priaznivú atmosféru vzájomných slovensko-maďarských vzťahov”. Slovenský politológ László Öllös denníku v súvislosti s takmer okamžitou reakciou rezortu diplomacie na Slotovu výzvu povedal, že vnútornú a zahraničnú politiku vlády Roberta Fica charakterizujú neustále výkyvy. Niekedy sa snažia vyhovieť očakávaniam Európy, inokedy zase Slotovej SNS. Teraz išlo o ten druhý prípad, konštatoval politológ.
Iniciatíva maďarských europoslancov exportovať kauzu nitrianskej študentky „na pôdu bruselských mimovládnych ženských organizácií” je po stretnutí Gyurcsány - Fico, kde padla dohoda o akomsi politickom moratóriu na Hedvigu, už asi jediný spôsob, ako živiť a nenechať vychladnúť etnické napätie. Socialista Csaba Tabajdi a Kinga Gálová z Fideszu zrejme usúdili, že spoliehať sa iba na nevypočítateľného Slotu, by bol alibizmus od štandardných politikov. Pripomínať nepísanú normu, že vstup politikov do kriminálnych prípadov je maximálne nežiaduci, nemá význam, veď jazda na nacionálnych vášňach je závislosť, ktorá sa nezdaňuje a ešte navodzuje dojem, že vykonávajú činnosť. Museli len čakať na príležitosť, ktorú im poskytla slovenská polícia, keď neobnovila vyšetrovanie po objavení sa nového svedka. Vyhlásenie, že „iba na to sme čakali, aby v udalostiach nastal taký zlomový bod, aby sme sa mohli pohnúť”, je takpovediac manifestácia zlého úmyslu. Oni čakali, aby sa niečo stalo, hocičo. Nie je dôležité, čo povedal svedok, či je hodnoverný, či vniesol nové svetlo, ktoré by menilo skutkovú podstatu. Dôležité je, aby sa kauza natiahla do Bruselu, pekne sa rozmazala a všetci videli, kto sú Tabajdi Csaba a Kinga Gálová. Od slovenských europoslancov veľa vynaliezavosti očakávať nemožno, ale keby mali trochu zmyslu pre recesiu, odporučili by na európske vyšetrovanie aj dva čerstvejšie príbehy násilia. Stali sa v Budapešti celkom nedávno a sú ako stvorené na to, aby „otváranie” Hedvigy postavili do oslepujúceho a správneho kontrastu. Kauzy Zsanetty E., ktorá podala trestné oznámenie na päť policajtov za znásilnenie, aj brutálne napadnutej novinárky Irén Kármánovej vykazujú toľko podobností s prípadom Hedvigy, že až sa nechce veriť. Dve hlavné spočívajú vo fakte, že výpovede oboch žien boli políciou a prokuratúrou vážne spochybnené a vyvrátenie verzií poškodených by v oboch prípadoch privítali mnohí politici, respektíve rôzne temné a vplyvné sily v pozadí. Azda najhmatateľnejší rozdiel je ten, že násilie proti Zsanette i Irén bolo omnoho brutálnejšie ako to, čo sa stalo Hedvige. Napriek tomu, export do Bruselu ani zásah ženských mimovládok maďarskí europoslanci nežiadajú. Dá sa pripustiť, že stíhanie Hedvigy „nie je korektné”. Je to však jediná cesta, ako spoznať pravdu. Nekorektná cesta, dobrá len na rozoštvávanie ľudí, je pliesť do toho politiku.
Slováci žijúci v Maďarsku zachovávajú svoju kultúru a jazyk a prevádzkujú inštitúcie a školy. Povedal to v sobotu predseda Národnej rady SR Pavol Paška na oslavách Dňa Slovákov v Maďarsku, ktoré sa konali v Baňačke (Rudabányácska) - obci v Zemplínskych vrchoch. Na ekumenickej bohoslužbe v miestnom grécko-katolíckom kostole sa predseda slovenského parlamentu uznanlivo vyjadril o podujatí Slovákov, ktoré usporiadali už po 11. raz. „Po vstupe do schengenského priestoru budú slovensko-maďarské štátne hranice ešte priechodnejšie a národnú identitu bude možné ešte viac posilňovať,” citovala Pašku maďarská tlačová agentúra MTI. Predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Ján Fuzik pre TASR uviedol, že slovenská menšina v Maďarsku, ktorá má 100-110.000 členov, bude mať po Sarvaši a Békešskej Čabe už aj v Novom Meste pod Šiatrom (Sátoraljaújhely) vlastnú samostatnú vzdelávaciu inštitúciu. Prevádzku základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským prevezme od nového školského roka CSS. Slováci v Maďarsku podľa predsedu CSS v ostatných rokoch dokázali, že chcú zachovať svoju identitu. Ako dodal, je dôležité, že po prvý raz ekumenické bohoslužby osláv národnostného dňa usporiadali v grécko-katolíckom kostole, čím chceli vzdať úctu vierozvestcom sv. Cyrilovi a Metodovi. Na podujatí prezentovali slovenskú kultúru v Maďarsku.
Vajíčkami zaútočili 7. júla v Budapešti na účastníkov pochodu Dňa hrdosti homosexuálov. Podujatie sa konalo v rámci 12. festivalu lesbičiek, gayov, bisexuálov a transvestitov. V sprievode na troch kamiónoch s hudbou tancovali desiatky párov rovnakého pohlavia. Na trase pochodu sa konal aj protest Hnutia Jobbik Magyarországért, účastníci ktorého sprevádzali podujatie homosexuálov od Oktogonu. Viackrát ich provokovali, nadávali im a hádzali po nich vajcia. Polícia zakročila proti provokatérom a v okolí Ferenc körútu rozohnala skupinu osôb s maskami, oblečených do čiernych odevov. Medzi protestujúcimi viaceré osoby známe z jesenných protivládnych demonštrácií skandovali heslo Gyurcsány zmizni!. Polícia účastníkov pochodu obkolesila a kráčala s nimi spolu. Viacerých provokujúcich zadržali. Dav protestujúcich sa postupne rozrástol o skinheadov, ktorí hádzali do policajtov fľaše. Jeden z organizátorov podujatia, kurátor Nadácie misie dúha Árpád Tóth pre maďarskú tlačovú agentúru MTI povedal, že festivalom chcú upriamiť pozornosť homosexuálov na to, aby sami seba považovali za rovných s ostatnými členmi spoločnosti, lebo desaťročia im bolo vštepované, že sú druhoradými občanmi. Zväz slobodných demokratov (SZDSZ) v piatok avizoval, že pripraví návrh novely občianskeho zákonníka, ktorým by zabezpečili práva homosexuálnych párov, aké majú heterosexuálne manželské páry. Gay Pride Day, ako sa pochod konaný vo viacerých metropolách sveta nazýva, usporiadali v Budapešti prvýkrát v septembri v roku 1997.
V niektorých regiónoch Slovenska je poplatok za získanie vodičského oprávnenia na motorové vozidlá štvrtinový oproti poplatkom v Maďarsku. Píše o tom denník Magyar Hírlap. Nie náhodou sa rozvíja cestovný ruch už aj v tejto oblasti v pohraničí severných susedov, administratívnymi prekážkami dokážu slovenské orgány iba zmierniť tento jav, konštatuje denník. Na Slovensku je získanie vodičského preukazu nielen lacnejšie ako v Maďarsku, ale keďže tam skúšajú výhradne policajti, na rozdiel od Maďarska, nikto nie je zainteresovaný finančne na tom, aby adept skúšku opakoval. Periodikum oslovilo viaceré autoškoly na juhu Slovenska, kde sa poplatky pohybujú v rozmedzí 8000 až 13.200 korún, na východe krajiny je to dokonca ešte lacnejšie. V Maďarsku v prípade, že adept neopakuje skúšky, zaplatí za získanie vodičského oprávnenia teoreticky 120.000 forintov (asi 16.440 Sk), v praxi však priemer dosahuje 200.000 forintov (27.400 Sk). Záujem maďarských občanov je už roky obrovský, tieto možnosti už začali zaujímať aj Rakúšanov a Nemcov. V súčasnosti podmienkou začatia kurzu autoškoly je, že zahraniční štátni občania musia mať najmenej 185 dní zahlásený prechodný pobyt v SR. Preto kurz absolvujú najmä tí Maďari, ktorí majú na Slovensku príbuzenstvo, prípadne majú zaregistrované podnikanie v niektorom meste alebo obci na Slovensku. Podľa denníka v priebehu ostatných dvoch-troch rokov kúpilo nehnuteľnosť na Slovensku niekoľko tisíc maďarských občanov, čo tiež prospieva tomuto javu. Nie je to však riešením pre tých, ktorým zadržali vodičské oprávnenie v Maďarsku, slovenské orgány totiž vyžiadajú údaje z budapeštianskej evidencie dopravnej polície, až potom môže adept absolvovať skúšku.
Slovenské spolky a organizácie v zahraničí získali minulý rok zo Slovenska na podporu svojich aktivít 17,750 milióna korún. Žiadosti o finančnú podporu z rozpočtu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) vyhodnocovala medzirezortná komisia pre schvaľovanie projektov. V dvoch kolách bolo predložených 447 požiadaviek od 110 subjektov z 22 krajín a zo Svetového združenia Slovákov v zahraničí. Najviac žiadostí prišlo zo Srbska, Maďarska, Česka, Chorvátska a Kanady, požadovaná suma presiahla 64 miliónov korún. Komisia nakoniec vyhovela 238 žiadostiam. Ako sa uvádza v správe o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorá je predložená do pripomienkového konania, väčšina požiadaviek na finančnú pomoc sa týkala projektov z oblasti kultúry. Vysoké percento žiadostí, predovšetkým z krajín juhovýchodnej Európy, sa týkalo vydavateľskej činnosti. Z hľadiska materiálových nákladov dominovali projekty na dobudovanie kultúrnych stánkov alebo rekonštrukcie už existujúcich priestorov. Ďalšie boli zamerané na odborné kurzy či letné tábory. Len málo z predložených projektov sa zaoberalo záchranou kultúrneho dedičstva, dokumentov, archivácií, vedy, výskumu, prípadne spracovaním dokumentácie či už samotných spolkov alebo písomností pozostalých osobností. Krajania žijúci v zahraničí získali minulý rok na svoju činnosť dotáciu 110-tisíc korún aj z kancelárie prezidenta SR a predsedu vlády. Podľa informácií z ÚSŽZ počet Slovákov žijúcich v zahraničí sa odhaduje na 2 223 455.
Na Univerzite Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici sa dnes začal 11. ročník Letného kurzu slovenského jazyka a kultúry pre krajanov zo zahraničia. Pre 28 účastníkov zo Švajčiarska, Srbska, Rumunska, Francúzska, Maďarska, Ukrajiny a Austrálie sú na nasledujúce štyri týždne okrem štúdia slovenčiny pripravené aj rôzne kultúrno-poznávacie aktivity. Kurz je určený hlavne pre Slovákov žijúcich v zahraničí a ich potomkov, ktorých odporučili krajanské organizácie, prípadne slovenské ambasády. Otvorený je však aj pre samoplatcov, tí sú tento rok medzi účastníkmi dvaja. Zabezpečuje ho Metodické centrum UMB pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Ako uviedla riaditeľka centra Anita Murgašová, účastníkov kurzu rozdelili na základe vstupného testu na začiatočníkov, mierne pokročilých a pokročilých. Okrem slovenčiny majú aj výberové témy z oblastí lingvistiky, prekladateľstva, literatúry, histórie, politológie, investigatívnej žurnalistiky, geografie, cestovného ruchu, športu a ďalších. Počas odbornej vlastivednej exkurzie s názvom Po stopách slovenskej štátnosti navštívia Devín, Bratislavu, Modru, Košariská, Bradlo, myjavské Múzeum národných rád, Trenčín, Uhrovec, Jankov vŕšok či Bojnice. Čaká ich aj týždenný pobyt v Tajove pri Banskej Bystrici, kde majú naplánované stretnutie so športovými reprezentantmi Slovenska, športový deň a turistiku v Kremnických vrchoch. „Výber účastníkov kurzu musia krajanské organizácie zdôvodniť, napríklad budúcou spoluprácou s krajanskými médiami, spolkami a podobne. Počet vyslaných účastníkov je stanovený kvótami na základe medzinárodných bilaterálnych dohôd so Slovenskou republikou - krajiny, kde sú školy so slovenským vyučovacím jazykom, môžu vyslať dvoch účastníkov a ostatné krajiny po jednom. Ak krajanské spolky nevyčerpajú svoju kvótu, môžu počet účastníkov doplniť záujemcovia z ďalších krajín,“ uviedla Murgašová. Účastníci vybratí krajanskými organizáciami sú štipendistami Slovenskej republiky, krajanské spolky im hradia cestu. Metodické centrum UMB pre Slovákov žijúcich v zahraničí organizuje počas akademického roka viacero vzdelávacích kurzov pre učiteľov krajanských škôl. Letný konverzačný kurz pre nepedagógov organizuje tretíkrát.
V nedeľu 8. júla odštartuje v Banskej Bystrici už 11. ročník Letného kurzu slovenského jazyka a kultúry pre krajanov. V Metodickom centre Univerzity Mateja Bela (MC UMB) sa stretne 28 účastníkov zo siedmich krajín - Švajčiarska, Srbska, Rumunska, Francúzska, Maďarska, Ukrajiny a z Austrálie. Najstarším prihláseným je 64-ročný Francúz, najmladším je 18-ročný Maďar. Ako agentúru SITA informovala riaditeľka MC UMB Anita Murgašová, dvaja prihlásení sú samoplatcovia, ostatní sa zúčastnia na kurze vďaka štipendiám. Vyučovanie sa po vstupných testoch začne v utorok 10. júla a potrvá do 3. augusta. Záštitu nad 11. ročníkom prevzal prezident SR Ivan Gašparovič. Počas mesačného kurzu sa budú konať kurzy slovenského jazyka pre začiatočníkov, mierne pokročilých a pokročilých. Prihlásených čakajú aj prednášky z lingvistiky, prekladateľstva, literatúry, histórie, politológie, investigatívnej žurnalistiky, geografie, cestovného ruchu, športu a podobne. Počas vlastivednej exkurzie Po stopách slovenskej štátnosti účastníci navštívia Bratislavu - konkrétne Hrad Devín, Národnú radu Slovenskej republiky, Prezidentský palác a historické centrum mesta. Zastavia sa aj v Modre, na Bradle v Košariskách, v Myjave si pozrú Múzeum národných rád, okrem iných miest ich privítajú i Trenčín, Uhrovec a Bojnice. Týždeň strávia v Tajove pri Banskej Bystrici, kde sa stretnú so slovenskými vrcholovými športovcami.
Odpor Maďarov proti zahraničným elektrárňam je veľký, ale doma proti znečisťovateľom neprotestujú. Píše o tom dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság v článku pod titulkom Dym susedov smrdí viac. Domáce obyvateľstvo zriedkakedy protestuje proti elektrárňam, alebo iným priemyselným zdrojom exhalátov, fungujúcim v Maďarsku, proti plánovanej výstavbe takýchto zariadení pri maďarských hraniciach však celkom často. Mienkotvorný denník pripomína niektoré zriedkavé aktivity Maďarov namierené napríklad proti spaľovni odpadov v Dorogu, alebo proti spaľovni v cementárni vo Váci. Konštatuje, že maďarské obyvateľstvo je inak citlivé na znečistenie ovzdušia. Viac sa však angažovalo v záujme výstavby cestných obchvatov a demonštrovalo proti smogu z cestných ťahov vedených cez obce a mestá, ale exhaláty tepelných elektrární a spaľovní väčšinou je ochotné tolerovať. Protest proti avizovanej výstavbe elektrární a spaľovní v susedných krajinách je v každom prípade opodstatnený z toho hľadiska, že väčšina exhalátov v ovzduší územia Maďarska pochádza zo zahraničia. Napríklad v prípade oxidu siričitého je pomer 5:3 v prospech zahraničného pôvodu k maďarskému, z čoho najviac znečistenia SO2 prichádza zo Slovenska, Poľska, z krajín bývalej Juhoslávie, Rumunska a iných (západoeurópskych) krajín, uzatvára Népszabadság.
Zväz slobodných demokratov (SZDSZ) predloží na jesennej schôdzi maďarského parlamentu návrh novely občianskeho zákonníka, ktorý by zabezpečil homosexuálnym párom rovnaké práva, aké majú manželské páry. Informuje o tom dnes maďarská tlačová agentúra MTI. Kabinet pre ľudské práva a menšiny SZDSZ pripraví do 1. septembra novelu zákona, ktorú dnes schválilo predsedníctvo liberálov, povedal člen vedenia SZDSZ Péter Gusztos. Text návrhu, ktorý mienia predložiť na jesennej schôdzi zákonodarného zboru, v lete prerokujú s občianskymi organizáciami reprezentujúcimi páry rovnakého pohlavia. Novela občianskeho zákonníka by podľa politika koaličného SZDSZ rozšírila inštitút manželstva a homosexuálnym párom by zaručila tie isté práva vrátane práva dedenia, možnosti adoptovania detí, ktoré majú v súčasnosti heterosexuálne manželské páry. Gusztos vyjadril súhlas s názorom opozičného FIDESZ Maďarského občianskeho zväzu (FIDESZ), podľa ktorého je sexuálna orientácia súkromnou záležitosťou, ale ako dodal, ak sa to týka niekoľko stotisíc maďarských občanov, potom to už je dôležitá verejná vec. Opozičné Kresťanskodemokratické ľudové hnutie (KDNP) nedávno pripomenulo rozhodnutie ústavného súdu, podľa ktorého na základe normy spočívajúcej na prirodzených právach môže manželstvo byť uzatvorené medzi mužom a ženou, a že maďarský právny poriadok zakazuje, aby homosexuálne páry adoptovali deti. KDNP v tejto otázke zaostáva za svojimi európskymi partnerskými stranami o celé desaťročia, diskriminačné názory predsedu strany a jej vedenia sú maďarskej verejnosti dobre známe, komentoval postoj KDNP Gusztos.
- 8. - 15. augusta 2007
- festivalový areál sa otvára 8. augusta o 8.00 hod., zatvára sa 15. augusta dopoludnia
- stanové mestečko bude sprístupnené od 7. augusta o 12.00 hod.
- Óbudai ostrov v Budapešti, prechod cez most
- Pernamentka + stanovanie v predpredaji: 150 eur
- Pernamentka v predpredaji: 120 eur
- Jednodňový lístok v predpredaji: 30 eur
- autom organizátori neodporúčajú - parkoviská v blízkosti areálu bývajú preplnené a nie sú strážené
- autobusom, vlakom, lietadlom alebo loďou po Dunaji do Budapešti
- stanové mestečko v areáli festivalu
- Sziget Hostel v 3. obvode Budapešti, 800 metrov od areálu (16 eur na noc)
- Sziget Apartement Hotel v 8. obvode, 25 minút dopravou od areálu (20 eur na noc)
- mobilné sprchy a WC, bezplatné úschovne
- päť kulinárskych centier, ktoré okrem tradičných jedál (hot-dog, pizza, koláče, ryby, sendviče, vegetariánska aj biostrava...) ponúkajú tiež mexickú, brazílsku, taliansku a tradičnú maďarskú kuchyňu
- divadelné predstavenia, kabarety, výtvarné umenie, workshopy
- tanečný stan, filmy, literárne prezentácie
- internetový stan so 100 počítačmi zadarmo, pošta, detský kútik
- požičovňa bicyklov, športové aktivity, kúpalisko
- množstvo pamätihodností (Bazilika sv. Štefana, pozostatky rímskych miest, Budínsky hrad, najväčšia synagóga v Európe), asi 200 múzeí a galérií, dve opery a 47 divadiel
- priamo v meste je prírodná rezervácia Orlí vrch so vzácnymi rastlinami
- ako jediné veľkomesto na svete má viac ako 100 termálnych prameňov a studní
Sziget ponúka denne vyše 200 podujatí na 60 miestach. Program je koncipovaný tak, aby zaujal čo najširšie množstvo ľudí - práve rôznorodosť robí Sziget jedinečným festivalom. Preto je ťažké vybrať zopár tipov. Ale najväčšiu pozornosť treba určite venovať Hlavnému pódiu, na ktorom odporúčam The Killers, Pink či Faithless. Veľké hviezdy privítame však aj na World Music Stage - napríklad Cesariu Evoru. Na Bahia Stage zahrajú skupiny zo 14 krajín, medzi nimi aj náš Polemic. Na Sziget treba prísť, je to skrátka dobrodružstvo!
Pink
10. augusta, 19.45 hod.
The Hives
11. augusta, 19.45 hod.
Sinéad O´Connor
12. augusta, 19.45 hod.
The Killers
14. augusta, 21.30 hod.
Miklós Duray zo Strany maďarskej koalície (SMK) spochybnil cyrilometodskú tradíciu. „To je len teória, že prišli,” uviedol pre televíziu JOJ. Zároveň dodal, že o tom nie sú žiadne dôkazy. Na cyrilometodskú tradíciu sa pritom odvoláva aj preambula Ústavy SR. M. Duray ju však považuje za mýtickú. Slová kontroverzného politika rozhnevali šéfa národniarov Jána Slotu. „Škoda, že starí Maďari nie sú mýtus,” dodal.
V slovenskom zdravotníctve sa vytvorili chaotické vzťahy. Vláda populistického premiéra Roberta Fica, ktorá sa vlani dostala k moci, totiž ani po dlhých mesiacoch diskusií nie je schopná vypracovať takú koncepciu premeny systému krvácajúceho z viacerých rán, ku ktorej by vedela získať parlamentnú väčšinu. Konštatuje to dnes maďarský ekonomický internetový portál Világgazdaság. Je zrejmé, že minister Ivan Valentovič, a aj jeho šéf, sa snažia o čo najúplnejšie zvrátenie trhovo naklonených reforiem predchádzajúceho vládneho kabinetu, iba to nevie nikto predvídať, ako ďaleko dôjdu na tejto ceste. Világgazdaság pripomína, aké trhové prvky implantoval do systému zdravotníctva liberálny minister Dzurindovej vlády Rudolf Zajac, a dodáva, že prvé výsledky reformy sa už začali ukazovať, keď Mikuláš Dzurinda prehral v júni 2006 parlamentné voľby. Ficovci po nástupe k moci rýchlo zrušili poplatky za návštevu u lekára, zastavili privatizáciu, a avizovali zoštátnenie štyroch komerčných zdravotných poisťovní, ale aj návrat k systému jedinej (štátnej) poisťovne, k tomu druhému však nezískali ani podporu svojich menších koaličných partnerov. Zatiaľ prijala vláda iba taký návrh zákona, ktorým obmedzujú zisk komerčných zdravotných poisťovní, čo otvára vážne otázky ústavnosti ale aj hospodárskej logiky. Valentovič sa aj naďalej snaží o čo najúplnejší návrat k systému štátneho zdravotníctva založeného na solidarite, otázkou je, k akým opatreniam sa mu ešte podarí získať parlamentnú väčšinu, uzatvára Világgazdaság.
Vláda SR s účinnosťou od 15. júla odvolala Dominika Kocingera na jeho vlastnú žiadosť z funkcie splnomocnenca vlády SR pre výstavbu a prevádzku Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (SVDGN). Zároveň ho odvolala aj z funkcie vedúceho delegácie vlády SR na rokovania s maďarskou stranou o realizácii Rozsudku Medzinárodného súdneho dvora vo veci SVDGN, povereného vykonávaním Dohody o niektorých dočasných technických opatreniach a prietokoch do Dunaja a Mošonského ramena Dunaja z 19. apríla 1995. Novým splnomocnencom vlády SR a vedúcim delegácie vlády SR na rokovania o realizácii Rozsudku Medzinárodného súdneho dvora vo veci SVDGN bude od 15. júla Gabriel Jenčík. Vláda ho zároveň poverila vykonávaním Dohody o niektorých dočasných technických opatreniach a prietokoch do Dunaja a Mošonského ramena Dunaja z 19. apríla 1995. Jenčík podľa predkladateľa vicepremiéra Dušana Čaploviča spĺňa požiadavky na kontinuitu zabezpečenia práce splnomocnenca i celej činnosti jeho útvaru vrátane odborných konzultačných. „Jenčík je od počiatku prípravy a výstavby SVDGN v centre diania, okrem iného aj ako tajomník a predseda ekonomickej pracovnej skupiny vládnej delegácie pre rokovania s maďarskou stranou. A je zárukou zachovania rovnakej odbornej úrovne pri riešení tejto citlivej problematiky s medzinárodným dosahom. Vzhľadom na národno-štátny záujem si táto problematika vyžaduje komplexnú osobnosť, odbornosť, dlhodobé skúsenosti z vyjednávania, ako aj vodohospodárske skúsenosti. Najmä posledná menovaná odborná požiadavka je v prípade doteraz neskolaudovaného vodného diela (potrebné každoročné sanovanie porúch) veľmi dôležitá z hľadiska bezpečnosti,” uvádza sa v predkladacej správe k materiálu. Funkcia splnomocnenca vlády a činnosť jeho útvaru si vyžiada finančné náklady zo štátneho rozpočtu predovšetkým v súvislosti s rozšírením monitorovacej činnosti na ďalší úsek Dunaja (Sáp Budapešť), ako aj ďalšie personálne zabezpečenie resp. posilnenie organizačného aparátu (v súčasnosti útvar splnomocnenca predstavuje len 2 pracovníkov vrátane splnomocnenca). Konkrétne nároky budú vyčíslené pri predložení návrhu zmeny Štatútu splnomocnenca v zmysle uznesenia vlády SR, vysvetľuje predkladateľ.
Dlhoročný splnomocnenec viacerých slovenských vlád pre vodné dielo Gabčíkovo-Nagymaros a vyjednávač s maďarskou stranou Dominik Kocinger čoskoro skončí vo svojej funkcii. Vláda ho na jeho žiadosť k 15. júlu odvolala z funkcie pre zdravotné problémy. Na jeho miesto nastúpi Gabriel Jenčík, ktorý bol tiež vo vládnej delegácii pre rokovania s Maďarskom o spornom diele popri spoločnej hranici. Kocinger patril ku kľúčovým postavám vlečúceho sa sporu o dostavbu vodného diela, na rokovaniach s Maďarskom zastupoval po páde komunizmu aj československú federálnu vládu. „(Jenčík) je zárukou zachovania rovnakej odbornej úrovne pri riešení tejto citlivej problematiky s medzinárodným dosahom,” uviedol v materiáli podpredseda kabinetu Dušan Čaplovič. Slovensko a Maďarsko sa dohodli na projekte výstavby a prevádzky sústavy vodných diel pozdĺž spoločnej hranice na Dunaji ešte pred 30 rokmi. Zatiaľ čo slovenská strana svoju časť diela postavila, a od roku 1993 sa na ňom vyrába elektrina, Maďarsko do výstavby dolného stupňa po páde komunizmu upustilo. Platnosť dohody síce potvrdil v roku 1997 medzinárodný súd v Haagu, obe krajiny sa však dodnes nedohodli na vykonaní jeho rozsudku.
Vláda SR s pripomienkami schválila 2 nové operačné programy (OP) cezhraničnej spolupráce, a to OP Slovensko a Poľsko a OP Slovensko a Maďarsko. Na ich financovaní sa budú v programovom období 2007 - 2013 podieľať aj fondy Európskej únie (EÚ). Materiál pripravilo Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja (MVRR) SR. V týchto programoch vystupujú Poľsko a Maďarsko ako riadiace orgány (RO). Predložené materiály podľa MVRR predstavujú finálne návrhy programových dokumentov. V súvislosti s ich vypracovaním bola založená pracovná skupina pre každý OP osobitne. Jej členmi sú zástupcovia riadiaceho a národného orgánu, Spoločného technického sekretariátu, Ministerstva financií SR ako platobného orgánu, príslušných samosprávnych krajov (regionálni koordinátori) a ďalšie partnerské organizácie. Jej hlavnou zodpovednosťou bolo navrhnúť a prediskutovať systém a štruktúru implementácie budúceho programu. Dokumenty boli vypracované v úzkej spolupráci s maďarskou a poľskou stranou a po vzájomnej dohode budú zaslané do orgánov Európskej komisie (EK). Po ich schválení budú predstavovať základný rámec pre čerpanie peňazí z Európskeho fondu pre regionálny rozvoj. Predkladateľ pripomína, že v procese prípravy boli dokumenty priebežne konzultované s predstaviteľmi EK, pričom ich pripomienky boli do dokumentov v prevažnej miere aj zapracované. Pri príprave dokumentov k 2 novým OP boli využité doterajšie skúsenosti z prípravy a implementácie všetkých OP cezhraničnej spolupráce INTERREG III A v prechodnom programovom období 2004 až 2006. Ich tvorcovia presadzovali síce na 7 rokov čo najmenší počet priorít, ale so širšie definovanými aktivitami z hľadiska dosiahnutia väčšej flexibility pri plánovanej realokácii europeňazí. Z hľadiska koncepcie prípravy projektov bude v nových OP cezhraničnej spolupráce platiť princíp tzv. vedúceho partnera. Jeho pozícia sa oproti súčasnému stavu má podstatne zmeniť. Vedúci partner alebo hlavný projektový žiadateľ podpíše zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku s RO, bude zodpovedný za implementáciu celého projektu a dostane od RO príspevok z EFRR bez ohľadu na to, z ktorej krajiny pochádza. Tieto prostriedky následne na základe dohody presúva svojmu partnerovi resp. partnerom.
Operačné programy cezhraničnej spolupráce Slovenska s Poľskom a Maďarskom na roky 2007 až 2013 si vyžadujú na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu SR približne rovnaké náklady po 8,41 mil. eur. Slovenská alokácia oboch programov cezhraničnej spolupráce predstavuje zhodne 71,5 mil. eur zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF). Vyplýva to z návrhu oboch operačných programov, ktorý vláda schválila na stredajšom zasadnutí. Materiál predložil minister výstavby a regionálneho rozvoja SR Marian Janušek. Efektívne a účinné využitie týchto prostriedkov by malo podľa návrhu zabezpečiť samosprávnym krajom v SR, z ktorých päť hraničí s Maďarskom a dva s Poľskom, lepší životný štandard a tiež skvalitniť infraštruktúru životného prostredia v prihraničnom území. Realizácia oboch operačných programov by mala mať zároveň priaznivý vplyv na vývoj zamestnanosti, vzdelania a podnikateľského prostredia. Poľsko a Maďarsko vystupujú v programoch ako riadiace orgány. Dokumenty boli vypracované v úzkej spolupráci s maďarskou a poľskou stranou a po vzájomnej dohode ich majú oficiálne zaslať na schválenie do Európskej komisie. Po ich schválení budú predstavovať základný rámec pre čerpanie prostriedkov z ERDF. Pri vypracovaní programov boli využité aj skúseností získané pri príprave a implementácii programov cezhraničnej spolupráce INTERREG III A v programovom období 2004 až 2006.