Júl - August 2007 ● Zo slovenskej tlače
Ak by mala Selyeho univerzita v Komárne vyžiť z peňazí, ktoré jej nadelil minister školstva Ján Mikolaj, v septembri brány neotvorí. Príspevkom 16 miliónov forintov jej však na dva mesiace prilepší nadácia z Budapešti, ktorú financuje maďarská vláda. Finančné problémy komárňanskej univerzity už riešil aj vicepremiér pre menšiny Dušan Čaplovič (Smer). Podľa neho sa netýkajú len národnostnej školy, ale aj ďalších, dôvodom sú nízke dotácie ministerstva školstva na humanitné odbory. Situácia na Univerzite J. Selyeho je o to zložitejšia, že ide o novú školu. „Každoročne prijímame viac študentov, potrebujeme učiteľov a prostriedky na rozvoj,” povedal rektor Sándor Albert. Hoci škole pribudne takmer tisícka nových študentov, v kase má o niekoľko miliónov menej ako vlani. Tento rok si majú vystačiť zhruba s 50 miliónmi korún, kým v predchádzajúcom období dostali podľa Alberta zo štátnej kasy 70 miliónov. O probléme školy pre maďarskú menšinu rokoval vicepremiér Čaplovič s maďarským štátnym tajomníkom úradu predsedu vlády Ferencom Gémesim. „Dohodli sme sa, že bude fungovať vzájomná podpora programov, ktoré súvisia s históriou a kultúrou,” uviedol Čaplovič. Komárňanskej univerzite prišli peniaze z nadácie Rodná zem, do ktorej prispieva aj maďarský štátny rozpočet. Škola získala 16 miliónov forintov, čo je asi 2,5 milióna korún. „Malo by to slúžiť na rozvoj, ale musíme to dať na mzdy, inak by sme nemohli od nového akademického roka fungovať,” konštatoval Albert. Prostriedky vystačia tak na dva mesiace, o navŕšenie rozpočtu žiadala verejná vysoká škola aj rezort školstva, zatiaľ neúspešne. Ministerstvo školstva na financovaní univerzity nič problematické nevidí. „Dostala 51 miliónov,” spresnila hovorkyňa Viera Trpišová. Podľa nej boli škole vyplatené všetky peniaze, ktoré jej zo zákona prináležia. Vlani však škola podľa Alberta získala podporu aj na rozvojové projekty, na mzdy mali rovnaký balík, hoci v tomto roku potrebujú viac pedagógov. Na ministra Mikolaja sa obrátil aj Čaplovič. Podľa neho má finančné ťažkosti nielen národnostná škola, ale napríklad aj Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre či Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, lebo majú prevahu humanitných smerov. Vicepremiér si myslí, že majú nízke štátne príspevky. „Dolná hranica dotácie na jedného študenta by mala byť aspoň 30-tisíc korún,” tvrdí Čaplovič. V súčasnosti je priemerná dotácia napríklad na učiteľstvo okolo 25-tisíc korún, čo je menej, ako majú na žiaka niektoré základné a stredné školy. Na technických a umeleckých odboroch je príspevok omnoho vyšší, aj stotisíc korún. Čaplovič žiadal, aby univerzitám, kde je viac humanitných programov, rezort školstva doplatil prostriedky navyše. Minister Mikolaj, ktorý je na dovolenke, zatiaľ neodpovedal. Maďarská štátna nadácia Rodná zem podporuje Maďarov žijúcich v zahraničí. Na tento rok má pre Slovensko vyčlenených 40 miliónov forintov. Viac ako 7,2 milióna poslala aj Pedagogickej fakulte v Nitre, ktorá vzdeláva učiteľov pre školy s vyučovacím jazykom maďarským.
Slovenská vláda nemá rada, ak ju ktosi označuje za nacionalistickú. Spomienka na dávnejšie pôsobenie SNS a HZDS v Mečiarovej vláde však sem-tam predsa len ožije. Napríklad pri informácii, že Univerzita Jánosa Selyeho v Komárne zápasí s finančnými problémami. Rezort školstva síce poskytol univerzite dotáciu na základe počtu študentov a ďalších platných kritérií. Ide však o novú školu, ktorá svoje brány otvorila len v roku 2004, a teda príspevok vyrátaný podľa takýchto pravidiel jej nestačí. V minulých rokoch prispela vláda ďalšími miliónmi navyše, aby sa univerzita mohla rozvíjať. Teraz sa však podobná láskavosť nekoná. Žeby pomsta ministra, ktorý zastupuje národniarske farby? Alebo len smola, že ide o školu s humanitným zameraním, ku ktorému nie je inžinier Mikolaj taký štedrý ako k technickým odborom? Ťažko porovnávať. Komárňanská univerzita je na Slovensku jediná, ktorá sa nachádza v takejto situácii. Ostatné novovzniknuté školy sú súkromné, majú teda iný systém financovania. Pravdou tiež je, že univerzity na Slovensku rástli ako huby po daždi. Istý politický odkaz však v prístupe vlády vidieť. Veď aj samotný zrod univerzity v Komárne vychádzal z politickej vôle - predošlého kabinetu. Vysokoškolské vzdelanie v maďarskom jazyku sa dalo získať v Nitre, SMK však tvrdila, že to nestačí a vznik novej školy postavila ako svoju prioritu. Súčasná koalícia, konkrétne SNS, teda dáva najavo, že ona si takúto prioritu neosvojila a nemieni ju ani nijako zvlášť podporovať a hľadať pre ňu peniaze navyše. Ak zdroj vyschol v Bratislave, našiel sa v Budapešti. A tak národniari môžu pre zmenu zazerať, že Maďari zasa raz zachraňujú svojich krajanov na Slovensku a pútajú ich identitu k „pravlasti”. To však nie je hlavná príčina, prečo by mal rezort školstva urobiť voči maďarskej univerzite ústretové gesto. Hlavnou príčinou je fakt, že škola už raz existuje, študujú a učia na nej občania Slovenskej republiky. A nie je dôvod, aby boli znevýhodnení.
Keď opozičná strana Fidesz expremiéra Viktora Orbána v snahe zvrhnúť súčasnú vládu presadila referendum o jej nepopulárnych reformách, asi netušila, akú vlnu ľudovej tvorivosti tým vyvolá. Ľudia sa neuspokojili s tým, že budú môcť hlasovať o školnom či platbách v zdravotníctve. Celoštátna volebná komisia už od začiatku roku rozhodovala o viac ako dvesto často veľmi absurdných návrhoch na referendum. Odmietla napríklad návrh na referendum o tom, aby aj spätne dôkladne prešetrili majetkové pomery politikov, ich príbuzných a politických strán, i hlasovanie o provokatívnej otázke, či môžu okrem lekárov legálne prijímať „všimné“ aj policajti a úradníci. Politici však teraz zisťujú, že referendum je dvojsečná zbraň a môže ohroziť ich vlastné živobytie. Volebný výbor v utorok naopak schválil konanie referenda o otázke, či sa má súčasný počet poslancov parlamentu od roku 2010 zmenšiť na polovicu. V jednokomorovom budapeštianskom parlamente dnes zasadá 386 zákonodarcov. Pritom Česko s podobným počtom obyvateľov má vo svojom dvojkomorovom parlamente spolu 281 poslancov a senátorov. Všetky maďarské strany sa zhodnú, že počet poslancov je príliš vysoký a mal by ísť aspoň pod tristo. Od roku 1990 sa však nedokážu dohodnúť, ako to urobiť Referendum s touto otázkou pravdepodobne ešte bude musieť odobriť ústavný súd. Jedno nejasné ustanovenie ústavy hovorí, že sa ľudovým hlasovaním nemôže meniť volebný systém. Podľa volebného odborníka Zoltána Tótha však môže súd referendum schváliť. Podstata volebného systému by sa ním nezmenila, zmenšenie počtu poslancov je iba technický problém, povedal Tóth maďarskej verejnoprávnej televízii. K vyhláseniu referenda potom ešte treba zozbierať 200-tisíc podpisov. To však v prípade takej populárnej otázky asi nebude problém.
Súhlasíte s tým,
· že sú tu poslanci pre nás a nie my pre nich?
· aby sa zverejnili utajnené spisy doterajších vlád, ak sa netýkajú národnej bezpečnosti?
· aby parlament umožnil, aby mal jeden človek súčasne viac manželov či manželiek?
· že je pre spoločnosť najdôležitejšia morálna hodnota dôvera, spoľahlivosť a vierohodnosť?
· aby bolo od roku 2010 používanie všetkých diaľnic bezplatné?
· aby hostia reštauračných zariadení nemuseli platiť za pivo?
· aby parlament prijal zákon o zavedení siesty?
Už po 43-krát sa stretávajú v Bratislave priatelia slovenského jazyka a kultúry v letnej škole Studia Academica Slovaca. 141 záujemcov, z ktorých najstarší má 59 a najmladší 19 rokov, absolvuje počas 3 týždňov prednášky, školenie, workshopy, ale aj bohatý kultúrny program. Letná škola sa začína dnes o 9. hodine vstupným testom, potom slávnostným otvorením v aule Univerzity Komenského. Najviac účastníkov prišlo z Maďarska, USA, Poľska a Nemecka. Riaditeľka SAS Jana Pekarovičová: „V poslednom období registrujeme výraznú zmenu klientely. Sú to nielen tradiční slovakisti, sú to aj záujemcovia o náš jazyk, ktorí na Slovensko prichádzajú z rozličných dôvodov.” Medzi študentmi sa nájdu nielen prekladatelia, lektori, ale aj zamestnanci firiem, verejného sektora i mladí ľudia, ktorí majú záujem v budúcnosti sa slovenčinou zaoberať profesionálne. „Tento rok je veľa prednášok o slovenskej histórii. Aj po toľkých rokoch, keď sa Slovensko stalo samostatným, je ešte veľa šumov, ktoré vládnu o Slovensku, veľa stereotypov. A ktože to za nás urobí, ak nie my sami?”
Cudzinci sa budú od nedele pasovať so slovenčinou a jej gramatickými pravidlami. Odštartuje 43. ročník Letnej školy slovenského jazyka a kultúry, ktorú organizuje Studia Academica Slovaca (SAS). Na tlačovej besede riaditeľka SAS Jana Pekarovičová hovorila aj o tom, že sa nedá povedať, či sa slovenčina učí ťažko. Podľa nej to závisí od konkrétneho jednotlivca. Azda jednoduchšie to zvládnu tí, ktorí hovoria slovanskými jazykmi. Hoci ich materinské jazyky sú so slovenčinou podobné, neraz sa dopúšťajú chýb. „Niektoré hlásky sú problematické aj pre pokročilých, napríklad R a L. Tieto dve hlásky nevedia Japonci a Číňania odlíšiť. Napríklad namiesto prišiel som vlakom, povie - prišiel som vrakom,” vysvetlila Pekarovičová. V posledných rokoch sa podľa Pekarovičovej zmodernizovala výučba slovenčiny ako cudzieho jazyka. Zatraktívnili ju aj tým, že využívajú modernú techniku a nové učebné materiály. Letná škola bude trvať tri týždne. Účastníci budú rozdelení do študijných skupín podľa toho, či sú začiatočníci alebo pokročilí. Na konci ich čaká záverečný test, na základe ktorého dostanú certifikát. Počas kurzu sa dozvedia podrobnosti o slovenských reáliách, kultúre, aj o slovenských osobnostiach. Špeciálne prednášky budú venované napríklad Terézii Vansovej a časopisu Dennica, storočnici jazykovedca Henricha Barteka. Slovenský jazyk sa nebudú učiť len z učebných materiálov, ale aj vďaka kultúrnemu programu. Pekarovičová tvrdí, že jazykové schopnosti im pomôžu zlepšiť ľudové pesničky či premietanie slovenských filmov. Zároveň budú môcť ochutnať slovenskú kuchyňu. Okrem toho, že každý deň budú niekoľko hodín tráviť na vyučovaní, pôjdu na rôzne výlety. V programe majú výlet loďou na Devín, návštevu Bratislavského hradu a budovy parlamentu. Do tohtoročnej letnej školy sa prihlásilo 141 cudzincov z 28 krajín. Najviac, 14 účastníkov príde z Maďarska. Zastúpenie budú mať aj Spojené štáty, Turecko, Španielsko, Poľsko, Nemecko, Česko, ale aj Kanada, Izrael, Japonsko, Čína, Bielorusko či Sýria. Najstarší 59-ročný účastník kurzu pricestuje z Veľkej Británie. Väčšina účastníkov má kurz zaplatený zo štipendia. Náklady na jedného štipendistu dosahujú 25 tisíc korún. Podľa Pekarovičovej samoplatcovia musia zaplatiť 500 eur.
Politici maďarskej menšiny v Rumunsku prežívajú vnútorné spory podobné sporom v našej SMK. V rumunskom Sedmohradsku v pondelok prebehlo dlhoočakávané stretnutie dvoch najznámejších lídrov tamojšej maďarskej menšiny. Predseda vládneho umierneného Demokratického zväzu Maďarov v Rumunsku (RMDSZ) Béla Markó sa stretol s lídrom menšinových radikálov, biskupom Lászlóom Tőkésom. Sadnúť za rokovací stôl ich prinútili jesenné voľby do Európskeho parlamentu. Ak do nich menšina nepôjde jednotne, hrozí Maďarom, že nebudú mať v Bruseli svojich zástupcov. Rovnaká situácia sa môže zopakovať v domácich parlamentných voľbách, ktoré budú najneskôr na konci budúceho roku. Dvojhodinové rokovanie v pondelok sa skončilo iba dohodou, že budú znepriatelené strany ďalej rokovať. Obaja lídri uznali, že nemajú inú možnosť, než sa dohodnúť. To však bude ťažké. Markó a Tőkés si roky nemohli prísť na meno. Tőkés bol jedným zo zakladateľov RMDSZ. Nedokázal v nej však presadiť svoju líniu požadujúcu rozhodnejší boj za autonómiu a menej ústupkov voči rumunskej menšine. So svojimi stúpencami kritizoval aj nedostatok demokracie v strane, ktorú riadi Markó železnou rukou už od roku 1993. Keď v roku 2003 zrušili post čestného predsedu, ktorý zastával, Tőkés z RMDSZ vystúpil. Odvtedy sa snaží vybudovať novú konkurenčnú menšinovú stranu. To sa mu zatiaľ nedarí napriek tomu, že ho všemožne podporujú národniari z Maďarska, predovšetkým Fidesz expremiéra Viktora Orbána. Aj keď Tőkés nedokáže vytvoriť hlavnej maďarskej strane rovnocennú konkurenciu, môže jej ubrať práve toľko hlasov, aby ani RMDSZ neprekonala päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do parlamentu. Jej preferencie postupne klesajú a v posledných parlamentných voľbách v roku 2004 už získala iba 6,23 percenta hlasov. Tento rok biskupova taktika „keď nie my, tak ani vy“ uspela. Keď nedostal požadovanú polovicu miest na kandidátke RMDSZ, rozhodol sa do europarlamentu kandidovať samostatne. Napriek očakávaniu vedenia strany Tőkés zozbieral potrebných 100-tisíc hlasov a prinútil ich, aby s ním vážne rokovali. Markó v pondelok biskupovi opäť ponúkol jedno z dvoch až troch predpokladaných voliteľných miest na kandidátke svojej strany. Tőkés však chce viac. Požaduje uznanie politickej plurality a demokratizáciu v rámci menšiny a účasť na rozdeľovaní dotácií, ktoré jej prichádzajú hlavne zo susedného Maďarska.
Z cenzúry a zo servilnosti k súčasnej vláde obviňujú vedenie slovenskej verejnoprávnej televízie STV bývalí pracovníci jej spravodajstva, ktorí odišli z vlastnej vôle alebo ich prepustili. Informovala o tom dnes maďarská tlačová agentúra MTI, ktorej správu prevzali viaceré maďarské médiá. Ako MTI pripomína, niekoľko redaktorov z redakcie spravodajstva odišlo začiatkom roka, keď známy reportér Eugen Korda bol pod politickým tlakom vytlačený z médií. Korda sa podľa agentúry predtým snažil v investigatívnom dokumente odhaliť okolnosti v Nitre zbitej študentky maďarskej národnosti. Podobne odišiel aj Štefan Hríb, ktorý viedol nočnú diskusnú reláciu s citlivými témami. Teraz je Hríb šéfredaktorom týždenníka, ktorý uverejnil články naznačujúce obrat v kauze Hedvigy Malinovej, píše MTI. V ostatných týždňoch opäť odišli viacerí redaktori, ktorí zverejnili v médiách dôvody svojho rozhodnutia. Podľa ich slov šéfovia redakcie spravodajstva zasahovali do správ týkajúcich sa činnosti vlády. Šéf televízie Radim Hreha odmieta obvinenia z politického tlaku, odchod redaktorov odôvodňuje „vnútornými komunikačnými poruchami”. Na budúci týždeň napriek tomu zvolali najvyšší dozorný orgán, aby preveril vzniknutú situáciu. Rozhorčenie vyjadril aj Slovenský syndikát novinárov, ktorý považuje akúkoľvek formu cenzúry za neprijateľnú, uzatvára MTI.
Postoj maďarskej vlády sa nezmenil, záujmom Maďarska je, aby si národná ropná spoločnosť MOL zachovala nezávislosť. Týmito slovami dnes reagovala kancelária hovorcu maďarskej vlády na stredajšie vyhlásenie rakúskeho ministra hospodárstva Martina Bartensteina o tom, že rakúsky plynárenský a ropný koncern OMV môže rátať s podporou rakúskej vlády v jej snahe uzatvoriť spojenectvo s maďarským koncernom MOL. Problém nie je v tom, že niekto chce získať podiel v MOL, ale v tom, že vláda, s ktorou udržiava maďarský kabinet normálne vzťahy a s ktorou ju spájajú historické väzby, sa bez predbežného avizovania snaží získať vplyv prostredníctvom ním kontrolovanej spoločnosti v maďarskom strategickom podniku, cituje postoj maďarského premiéra Ferenca Gyurcsánya vyhlásenie, zverejnené kanceláriou hovorcu vlády. Gyurcsány pred mesiacom povedal, že nemožno dopustiť, aby strategické odvetvie - napríklad energetiku - kontroloval cudzí štát, ktorý môže mať odlišné politické a iné záujmy ako Maďarsko. O tom predseda maďarskej vlády údajne hovoril pri večeri osobne aj s rakúskym kancelárom. Rakúska vláda podporuje iniciatívu OMV na priateľské spojenectvo, povedal v stredu šéf rezortu hospodárstva Martin Bartenstein pre nezávislý rakúsky denníky Kurier a naznačil, že touto témou sa môžu zaoberať na druhej spoločnej schôdzke vlád Maďarska a Rakúska, ktorú plánujú uskutočniť 29. novembra. Bartenstein označil kŕčovitý odmietavý postoj maďarskej spoločnosti MOL za nepochopiteľný.
Rakúsky koncern OMV má zvýšený záujem o zlúčenie s maďarským ropným a plynárenským podnikom MOL. OMV už vlastní 18,6 % jeho akcií. Šéf OMV Wolfgang Ruttenstorfer si želá, aby došlo k ich spojeniu „priateľským spôsobom”, teda so súhlasom manažmentu MOL. Združenie oboch firiem - pojmy ako prevzatie alebo fúzia šéf OMV nepoužíva - by prinieslo jednorazový synergický efekt 3 až 4 miliardy EUR, v prepočte 100 miliárd až 133,6 miliardy SKK. Ruttenstorfer poznamenal, že ponuka na prevzatie spoločnosti MOL nie je teraz v agende. Domnieva sa, že v dôsledku konsolidačného tlaku v tomto európskom odvetví čas aj tak pracuje pre OMV. Združenie oboch podnikov by bolo pre každý z nich ziskovým krokom. Nedošlo by k nijakému zničeniu hodnôt. MOL sa v princípe vyslovil za rozhovory, ale pritom by sa nemalo zostať pri spolupráci v plynárenstve. Ruttenstorfer pred konferenciou, ktorú usporiadal v utorok v Budapešti, rakúskym novinárom povedal, že OMV a MOL by mohli spoločne budovať pozdĺž Dunaja rafinérie a mohli by budovať spolu aj produktovody. Keby obe firmy postupovali spoločne, zrejme by na nátlak Európskej komisie (EK) museli predať malú časť svojich čerpacích staníc. V ťažbe surovín a ich spracovaní sa neprekrývajú, v oblasti plynu a petrochémie neprichádza vzájomná konkurencia vôbec do úvahy. V čom tkvejú dôvody, že MOL odmieta plány OMV, to nie je Ruttenstorferovi jasné. Pred rokom hovoril s manažmentom MOL o viacerých variantoch spolupráce, „ale nič z toho nebolo”. Šéf OMV považuje za veľmi ťažko možné, že sa maďarskej politike podarí prijať zákon konformný s pravidlami EÚ proti akvizíciám nesympatických zahraničných investorov. Jeho prijatie už ohlásila vláda v Budapešti. Ruttenstorfer odmietol odpovedať, či má v Maďarsku kontakty so „spriatelenými” bankovými ústavmi, v ktorých MOL „zaparkoval” 40 % svojich akcií. Obnovil však kritiku tejto akcie a spýtal sa „ako najväčší akcionár MOL”, či je to najlepší spôsob investovania peňazí, keď MOL vykupuje vlastné akcie nad hodnotu ich súčasného kurzu. To nie je „primeraná dôveryhodnosť podniku v súlade s predstavami EÚ”. MOL už vynaložil na nákup svojich akcií viac ako 1,3 miliardy EUR a nakupuje ich po malých množstvách ďalej, o čom prichádzajú správy takmer denne. OMV má v súčasnosti 41 000 pracovníkov a jeho obrat je 19 miliárd EUR. MOL zamestnáva 13 900 osôb a na strane jeho príjmov bolo vlani 11,5 miliardy EUR. OMV dosiahol zisk 1,7 miliardy EUR, MOL 1,3 miliardy EUR. Maďarský koncern dosahuje vyššiu rentabilitu výroby než OMV. Rafinérske kapacity OMV sú ročne 26,4 milióna ton, MOL 14,2 milióna ton. OMV prevádzkuje 2 540 čerpacích staníc, MOL ich má 772.
Maďarský ropný a plynárenský koncern MOL v piatok na burze v Budapešti kúpil jeden milión vlastných akcií za 112,2 milióna EUR, v prepočte 3,7 miliardy SKK. Koncern v súčasnosti vlastní 5,75 % všetkých akcií MOL. Spoločne s akciami, ktoré „zapožičal” spriazneným spoločnostiam, koncern kontroluje viac ako tretinu vlastných akcií. Výkup vlastných akcií je jedným z krokov, ktorými sa MOL snaží zabrániť nepriateľskému prevzatiu rakúskou ropnou spoločnosťou OMV. OMV na konci júna zvýšila svoj podiel v maďarskom koncerne z 10 % na 18,6 %. MOL stál program výkupu vlastných akcií, ktorý začal 22. júna, doteraz 421 miliárd HUF.
Maďarská ropná a plynárenská akciová spoločnosť MOL podpísala vo štvrtok dohodu o kúpe 100-percentného podielu v spoločnosti Tifon, ktorá sa zaoberá veľkoobchodným a maloobchodným predajom motorových palív v Chorvátsku. Rokovania trvali viac ako deväť mesiacov. „Transakcia, ktorá ešte podlieha schváleniu regulačnými orgánmi, ďalej prispieva k plneniu rastových cieľov skupiny MOL v oblasti maloobchodu,“ doplnil MOL. Tifon v súčasnosti vlastní a prevádzkuje 36 čerpacích staníc v Chorvátsku a patrí medzi uznávané siete v krajine. Spoločnosť má takisto rozpracovaných viac ako 20 projektov výstavby nových čerpacích staníc, ktoré by mali byť ukončené do dvoch rokov. Maloobchodný trhový podiel firmy by mal do konca roka dosiahnuť 7 percent. Spoločnosť MOL vlastní 25-percentný podiel vo vedúcej ropno-plynárenskej spoločnosti Chorvátska, v spoločnosti INA.
MOL kúpi taliansku rafinérsku spoločnosť Italiana Energia e Servizit (IES). Informuje o tom dnes maďarský denník Népszabadság, podľa ktorého spolu s rafinérskym podnikom príde MOL aj k 165 čerpacím staniciam s logom IES na severe Talianska. Podľa odborníkov cena podniku môže dosiahnuť 650-700 miliónov EUR, teda 170 miliárd HUF, píše mienkotvorný denník a dodáva, že kapacita spracovania ropy MOL stúpne o 18 % a sieť čerpacích staníc o 20 %. Zvláštnu aktualitu transakcii ponúka nedávna snaha rakúskej spoločnosti OMV k výkupu akcií MOL. V záujme zabráneniu tejto snahy maďarská spoločnosť začala nakupovať vlastné akcie. Pred týždňom z vyhlásenia generálneho riaditeľa MOL Györgya Mosonyiho vysvitlo, že MOL už minul všetky svoje voľné prostriedky (takmer 370 miliárd HUF), a naďalej pokračuje v nákupe akcií. Talianskou akvizíciou pokračuje MOL v expanzii, vstúpil do susednej krajiny Rakúska. Podľa informácií Népszabadságu považuje MOL Rakúsko spolu s Chorvátskom, Slovinskom a severným Talianskom za „zásadnú operačnú oblasť”. Na otázku denníka, podľa ktorej, ak MOL mieni pôsobiť v Rakúsku, prečo odmieta ponuku tamojšieho konkurenta na rovnocennú spoluprácu, Mosonyi zopakoval stanovisko, že fúziu s OMV považujú za negatívnu, lebo tá by pôsobila deštrukčne na existujúce hodnoty, čím by sa skončila hospodárska súťaž, a ako dodal, činnosti týchto spoločností sa nedopĺňajú.
Maďarský spravodajský server na Slovensku bumm.sk pred niekoľkými dňami zverejnil rozhovor s generálnym riaditeľom Slovnaftu Oszkárom Világim. Šéf rafinérie sa v ňom vyjadruje aj k prebiehajúcemu pokusu rakúskej energetickej spoločnosti OMV o prevzatie maďarského MOL-u, ktorý Slovnaft vlastní. Hovorí, že ak OMV uspeje, „pravdepodobne potom Slovnaft ponúkne Rusom. Tak bude obraz celý“. O vlastnej budúcnosti Világi povedal, že nie je zviazaná so Slovnaftom a určite nebude generálnym riaditeľom firmy s ruským väčšinovým vlastníkom. O rokovaniach s premiérom Robertom Ficom o cenách benzínu povedal, že majú určite zmysel. „Na samotné ceny však nemajú vplyv. Môj manévrovací priestor je v tomto veľmi úzky,“ dodal Világi. Rozhovor so šéfom Slovnaftu redaktori servera urobili v rumunskom Sedmohradsku v tradičnom politickom tábore Bálványos. Ten je akciou maďarskej opozičnej strany Fidesz expremiéra Viktora Orbána a jeho spojencov z maďarskej menšiny v Rumunsku. Világi hovorí, že do tábora chodí už štyri roky a je to jediný pevný bod jeho letného programu. Jeho stálym hosťom je aj generálny riaditeľ MOL-u Zsolt Hernádi, ktorý má blízko k vedeniu Fideszu. Világi v tábore podľa bumm.sk prednášal o svojej kariére. Súbežne v susednom stane bežala prednáška predsedu SMK Pála Csákyho. Ten vyhral v marci boj o šéfa SMK aj vďaka obvineniu, že predchádzajúce vedenie strany na čele s Bélom Bugárom bolo pod Világiho vplyvom. Világi v rozhovore povedal, že stretnutie s Csákym v tábore neplánuje a keby k nemu náhodou došlo, neverí, že by bol medzi nimi hlbší rozhovor. V rozhovore sa Világiho pýtajú aj na exministra výstavby Lászlóa Gyurovszkého, ktorý podľa Csákyho patril k Világiho ľuďom. Gyurovszky sa tri týždne po Csákyho víťazstve stal členom dozornej rady maďarského chemického kombinátu TVK, ktorý vlastní s viac ako 95 percentami MOL. Koncom júna Gyurovszkého zvolili na čelo dozornej rady TVK. Podľa Világiho bol Gyurovszky viackrát v tábore a zhováral sa so Zsoltom Hernádim o ekonomických otázkach. „Dosť sa zblížili, mali veľmi podobné názory na niektoré ekonomické otázky. Keď vypadol z politiky, Zsolt povedal, aby sme ho oslovili,“ tvrdí Világi.
Vojenská prokuratúra zatiaľ nevyšetruje údajné pašovanie cigariet a alkoholu slovenskými vojakmi pri návrate z misie v Kosove. V prípade prebieha trestné konanie v Maďarsku. Zatiaľ nie je jasné, či maďarská strana postúpi celú vec na Slovensko, povedal dnes ČTK prešovský vojenský obvodný prokurátor. V batožine vojakov objavili minulý týždeň maďarskí colníci 321 kartónov neokolkovaných cigariet a 450 litrov alkoholu. „Od vodiča kamiónu sme získali fotokópie zápisnice o prehliadke kamiónu, čakáme na jej preklad,” uviedol prokurátor. Konanie vojakov však zatiaľ slovenská prokuratúra neprešetruje, keďže vec riešia maďarské úrady. Tie môžu konanie zastaviť, alebo ho postúpiť Slovensku. Prokurátor dodal, že záleží na maďarských orgánoch, či vec postúpia na Slovensko. Termín rozhodnutia maďarských úradov spresniť nedokázal. Prokurátor zatiaľ nevedel posúdiť, aký trest by vojakom hrozil, ak by prípad začali vyšetrovať slovenské úrady. To vraj bude závisieť od vážnosti deliktu. Kamión viezol batožinu 133 vojakov; zatiaľ nie je zrejmé, koľkí vojaci mali cigarety a alkohol pašovať. Povolené je bez cla prevážať jeden kartón cigariet a liter tvrdého alkoholu, nariadenie platí v celej Európskej únii.
Slovenskí vojaci, ktorí sa vracali z mierovej misie v Kosove, pašovali alkohol a cigarety. Televízii TA3 to potvrdilo ministerstvo obrany. Vojakov chytili maďarskí colníci po prejazde hranice so Srbskom. Prípad už vyšetruje vojenská prokuratúra. Minulý týždeň vo štvrtok viezol podľa televízie kamión z Kosova na Slovensko do Trebišova batožinu 132 slovenských vojakov, tí sa vracali na ďalší deň lietadlom. Maďarskí colníci pri náhodnej kontrole nákladu objavili v kamióne nelegálne vyvážaný alkohol a cigarety. „Pravdepodobne 450 litrov alkoholu a 321 kartónov cigariet,” povedal TA3 zástupca náčelníka generálneho štábu armády Peter Gajdoš. Armáda podľa neho zatiaľ nemá oficiálnu informáciu. „Zatiaľ máme informáciu iba cez našich vojenských policajtov, ktorí boli prítomní pri vyšetrovaní tejto udalosti,” dodal. Zatiaľ nie je podľa TA3 jasné, ako sa alkohol a cigarety dostali do batožiny, a komu z vojakov nelegálny náklad patril. Náčelník generálneho štábu Ľubomír Bulík prijal podľa Gajdoša opatrenia, aby sa podobná situácia nemohla zopakovať. Nariadil tiež prípad prešetriť komisiou generálneho štábu. Slovensko pôsobí v misii NATO v juhosrbskej provincii Kosovo od marca 2002, mandát má celkovo na 135 vojakov.
Iba 12 dní po absolútnom teplotnom rekorde v Maďarsku padol v noci nadnes aj rekord v nízkej teplote. V obci Zabar v severomaďarskej župe Novohrad namerali 4,2 stupňov Celzia, v prvý augustový deň tak nízku teplotu u našich južných susedov ešte nenamerali. Oddnes sa v Maďarsku podľa predpovede meteorológov opäť začína otepľovať. Odborníci tvrdia, že suchý vzduch umožňuje takéto výkyvy počasia. Absolútny teplotný rekord s hodnotou 41,9 stupňov namerali 20. júla v Kiskunhalasi. Dovtedy najvyššiu teplotu zaznamenali 21. augusta 2000 v Békešskej Čabe s hodnotou 41,7 stupňa.
Protest maďarskej opozície proti plánovanej výstavbe tepelnej elektrárne v Trebišove nevnímajú slovenskí politici ako odborný, ale ako politický, ktorým sa snaží FIDESZ riešiť svoju agendu. Najväčšia maďarská opozičná strana odovzdala minulý týždeň slovenskému veľvyslanectvu v Budapešti petíciu, v ktorej žiada slovenskú vládu, aby zastavila investíciu. Argumentuje najmä obavami zo zhoršenia životného prostredia a ohrozenia Tokajskej vinohradníckej oblasti, ktorá leží necelých dvadsať kilometrov od mesta. Predkladateľ projektu, Československá energetická spoločnosť Košice, nemieni protest v tejto chvíli komentovať, uviedla Eva Sagálová, hovorkyňa spoločnosti. „Naďalej sa pridržiavame svojich pôvodných zámerov a všetky práce súvisiace s prípravou projektu pokračujú podľa pôvodného plánu,” vyhlásila. Milan Urbáni, podpredseda HZDS, tvrdí, že nejasnosti okolo projektu si musí v prvom rade vybaviť investor s protestujúcimi občanmi. Je síce dobré vedieť, aký je názor Maďarska, ale v tomto prípade nie je rozhodujúci,” konštatuje. Podľa poslanca parlamentu za SDKÚ Ivana Štefanca sú rozhodnutia týkajúce sa elektrárne v kompetencii slovenských orgánov. Tie rozhodnú, či je v poriadku a spĺňa zákony. „Nepovažujem preto takýto protest za primeraný a nemyslím si, že by sme sa mali riadiť v odborných veciach politickými stanoviskami opozície v iných krajinách,” dodáva. Gyula Bárdos, predseda poslaneckého klubu SMK, hovorí, že otázky, ktoré plán výstavby elektrárne vyvoláva, sa musia riešiť na regionálnej úrovni, s ľuďmi, na ktorých bude mať dosah a v odbornej diskusii. Protest považuje za politikum opozície. „Projekt sledujeme, nekomunikujeme o ňom s maďarskými poslancami a nepovažujeme ho za vhodný,” zdôrazňuje. Proti plánovanej investícii za 40 miliárd korún do elektrárne na uhlie a plyn s výkonom 885 MW, ktorá by mala byť najmodernejším a najväčším tepelným energetickým zdrojom na Slovensku, sa postavila väčšina obyvateľov Trebišova. K protestu sa pripojili aj okolité obce vrátane maďarského mesta Sátoraljaújhely a asi tridsiatich samospráv tokajského regiónu, ktorí sa obrátili na maďarskú vládu. Správa o hodnotení vplyvov elektrárne na životné prostredie bola priaznivá a nevytkla jej závažnejšie environmentálne nedostatky vrátane dosahov na susedné Maďarsko. Pod tlakom verejnosti sa k protestom pripojila i trebišovská samospráva a ministerstvu životného prostredia, ktoré má prijať k hodnoteniu záverečné stanovisko, zaslala zamietavý postoj. Uvádza v ňom, že nie sú jasné množstvá emisií a imisií z elektrárne či miesto skladovania elektrárenských odpadov. Vytýka hodnoteniu, že neobsahuje rozbor jej vplyvov na zdravotný stav ľudí a tvrdí, že umiestnenie stavby nie je v súlade s územným plánom.
Tepelná elektráreň plánovaná v Trebišove vyvoláva v Maďarsku odmietavé reakcie. Opozičný Fidesz žiada zastavenie príprav tejto investície, minister ochrany životného prostredia Gábor Fodor sľubuje dôrazné zastupovanie maďarských záujmov. Na ministra sa obrátili v posledných dňoch obyvatelia a starostovia obcí z maďarskej strany Zemplína i ekologické združenia so žiadosťou ochrany vzácneho tokajského kraja pred očakávanými negatívnymi vplyvmi trebišovskej tepelnej elektrárne. Gábor Fodor ich v odpovedi ubezpečil, že maďarská strana bude žiadať účasť už na príprave ekologických štúdií spojených s touto investíciou a v budúcnosti ráta so spoluprácou obcí v tomto kraji. O budúcnosť vinárstva a turizmu v tokajskej oblasti vyjadrili obavy aj predstavitelia opozičného Fideszu, keď včera odovzdali na veľvyslanectve Slovenskej republiky petíciu, ktorá žiada zastavenie príprav výstavby elektrárne. Okrem iného poukázali aj na to, že objekt by vyčerpal významnú časť kvóty kysličníka uhličitého pre Slovensko, čo nemôže byť v záujme Bratislavy, navyše slovenská strana vo svojej stratégii energetickej politiky prisľúbila Európskej únii postupne znižovať výrobu elektriny v tepelných elektrárniach.
Opozičný FIDESZ - Maďarský občiansky zväz (FIDESZ) sa obracia na slovenskú vládu s petíciou proti plánovanej výstavbe tepelnej elektrárne v Trebišove. Oznámila to dnes v Budapešti podpredsedníčka FIDESZ Ildikó Pelczová Gállová. Na tlačovej besede zorganizovanej pred budovou slovenského veľvyslanectva politička povedala, že povinnosťou každej vlády je ekologické zmýšľanie. Avizovaný projekt vyvolal podľa nej od prvého momentu ostrý protest medzi slovenskými aj maďarskými občanmi. Podpredsedníčka, ktorá odovzdala petíciu pracovníkovi ambasády, pripomenula, že technológia tepelnej elektrárne je zaostalá, a bol by ohrozený čistý vzduch Zemplína, ako aj tokajské vinárstvo a cestovný ruch. „Premiér Ferenc Gyurcsány sa nezastal dievčiny, ktorú zbili v Nitre kvôli tomu, že je Maďarkou. Je celkom zrejmé, že si Slováci teraz myslia, že s Maďarskom môžu robiť čokoľvek,“ povedal pred novinármi predseda Republikovej rady Fidelitas (partnerskej mládežníckej organizácie FIDESZ) László Koszorús. Plánovaná elektráreň by mala byť vzdialená od Sátoraljaújhelyu vzdušnou čiarou iba 20 kilometrov. Zo 163 metrov vysokého komína by sa podľa niektorých štúdií ročne do ovzdušia dostali až štyri milióny ton exhalátov, kvôli prevládajúcim vetrom by sa tieto dostali na maďarskú stranu, kde sú aj tokajské vinice. Časť Tokajskej vínnej oblasti prislúchajúca Maďarsku bola v roku 2001 zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Československá energetická spoločnosť (ČES) so sídlom v Sečovciach avizovala záujem postaviť v Trebišove jednu z najväčších tepelných elektrární na Slovensku.
Ukrajinské orgány na železničnom hraničnom priechode Záhony-Čop vrátili nákladný vlak na maďarské územie, lebo pri kontrole zistili rádioaktívne žiarenie jedného vagóna. Informovala o tom dnes maďarská tlačová agentúra MTI odvolávajúc sa na regionálne veliteľstvo colnej a finančnej stráže. Vlaková súprava s nákladom zirkónovej rudy smerovala ešte v piatok zo Slovinska cez Maďarsko a Ukrajinu do Bieloruska. Ukrajinskí colníci odmietli vpustiť vlak kvôli rádioaktívnemu žiareniu jedného z vozňov, a vrátili ho späť na maďarské územie. Veliteľstvo colnej a finančnej stráže v Maďarsku informovalo o situácii regionálny Úrad ochrany proti katastrofám, ktorého tlačový referent MTI informoval o tom, že síce pri preverovaní sa potvrdilo žiarenie vagóna, hladina rádioaktivity však bola ďaleko pod nebezpečnou hranicou. Maďarské orgány zariadili návrat súpravy do Slovinska.
Hudobná formácia Ghymes, ktorú roku 1984 založila a odvtedy jej činnosť úspešne usmerňuje súrodenecká dvojica Tamás a Gyula Szarkovci, vydala za dvadsaťtri rokov svojej existencie trinásť platní (z nich viacero zlatých a platinových) a získala prestížne hudobné ocenenia (medzi inými aj Cenu za otvorenú Európu a Cenu Bélu Bartóka). Vytvorila tiež hudbu k filmom i divadelným predstaveniam (pre najväčšie európske divadlo v prírode Toulon Theatre de la Mediterrané, Národné divadlo v Budapešti, k muzikálu Novej scény Cigáni idú do neba a iné), absolvovala mimoriadne úspešné koncertné vystúpenia po európskom, ázijskom i americkom kontinente. Aj tak možno v krátkosti charakterizovať aktivity skupiny, ktorá patrí v žánri world music medzi európsku špičku a do bodky napĺňa filozofiu svetovej hudby, t. j. pokúša sa prostredníctvom nej odhaľovať to, v čom sú si ľudia navzájom podobní a bez falošného pátosu spájať etniká a podčiarkovať výnimočnosť jednotlivých kultúr. V duchu rozmanitosti a originálneho interpretačného prejavu sa nesie aj aktuálny album Ghymesu Messzerepülő (Diaľkoletec), ktorý v septembri minulého roka vyšiel u našich južných susedov, v priebehu dvoch mesiacov sa tam stal platinovou platňou a teraz sa - doplnený o slovenské preklady textov - dostáva prostredníctvom Pavian Records k slovenským poslucháčom. Sedmička profesionálnych hudobníkov-multiinštrumentalistov (Tamás Szarka, Gyula Szarka, Bori Varga, Péter Jelasity, Péter Farnbauer, Balázs Neumann, Tamás Széll) na ňom spája tradičné, často už zabudnuté hudobné nástroje (husle, kobzu, tekvicovú citaru, píšťalku, darbuku) so zvukmi saxofónu, gitary, bicích či syntetizátora, lyrické texty so strhujúcim rytmom, hľadajúcim inšpiráciu v maďarskej, stredoeurópskej i východoeurópskej ľudovej hudbe, a prvky improvizácie s premyslenou kompozíciou. V trinástich skladbách sa premietajú pohľady na rôzne životné situácie: v predstavách vnímavejších poslucháčov ožíva atmosféra roztopašného leta (Och, och!), tragikomická poloha spolužitia muža a ženy (Dookola), lyrický náboj (Živá voda, Diaľkoletec, Pozajtra, Tíšenie), folklórny motív (Vinšovnícka), sociálna tematika (Obyvateľ sál) a mnohé ďalšie. Texty, ktoré bývajú často problémovou stránkou slovenských i zahraničných hudobných zoskupení, v tomto prípade pútajú silou výpovede a vďaka citlivému prístupu textára (Tamása Szarku) neskĺzavajú do lacných rýmov, no zachovávajú si popritom špecifický charakter viazaného verša. Na precíznosť stavili aj autori hudby (Tamás Szarka a Gyula Szarka), ktorým sa podarilo skomponovať piesne s náročnými melódiami a prepožičať im - navzdory viac ako desiatke použitých hudobných nástrojov - vzdušnosť a univerzálnu čitateľnosť. Tvorba Ghymesu, budovaná na živelnosti a otvorenosti k podnetom z okolitého sveta, predstavuje prúd čistej energie, ktorá poslucháčov oslovuje najživším z jazykov - hudbou.
Investigatívna žurnalistika v našich končinách, zdá sa, pomaličky vymiera, no z času na čas sa objavujú pokusy kolegov novinárov odhaliť nejaké tie podvody, mafiánske ťahy či zločiny. Je však možné, že chuť pátrať prejde každého ani nie tak pre hrozby „odhaľovaných”, ale pre postoj polície. Zažil to v Maďarsku, v dolnozemskom mestečku Kiskunhalas miestny televízny štáby ešte v decembri minulého roka. Prečo sa o prípade hovorí až teraz, uprostred horúceho leta? To bude pointa nasledujúceho rozprávania. Scéna ako zo zlého filmu. Dvojčlenný televízny štáb z mestskej televízie Kiskunhalasu odchádza z miesta nakrúcania po poľnej ceste. Treba vedieť, že v chotári tohto mestečka bola jedna z prvých odhalených skládok odpadu, dovezeného nelegálne z Nemecka koncom minulého roka. Kameraman a reportér sa vybrali na miesto činu, natočili baly smetí, pohovorili s neochotným prevádzkovateľom, urobili snímky z okolia, slovom: odhalili veľký podvod a na obrázkoch mali aj páchateľov. Ako však odchádzali zo samoty, na poľnej komunikácii im zahatali cestu traja zúriví muži s motorkami, ktorí sa správali dosť výhražne, veď aj naznačili, že novinárom prerežú hrdlo. Keď reportér strhol volant a obišiel útočníkov, jeden z nich rozbil bočné sklo na aute na šoférovej strane. Nasledoval útek a naháňačka. Kolega má toľko duchaprítomnosti, aby vytočil číslo mestskej polície, pričom priznáva, že je nervózny, pretože ho ešte takto nikto nenaháňal. „Moja úcta, som Ákos Pozsgai z mestskej televízie, prišli sme nakrúcať nelegálnu skládku odpadu a teraz nás majiteľ samoty naháňa, musíme utiecť aj teraz, prenasledujú nás autom...” Takže to všetko kameraman sníma, vidno, ako sa biely mikrobus približuje odzadu k televíznemu autu a snaží sa ho z cesty vytlačiť, reportér - vodič dáva svetelné a zvukové signály ostatným autám, aby ho púšťali, jazdí rýchle, predbieha nebezpečne, pričom stále je v telefonickom spojení s políciou... Naháňačka trvala až po brány mestskej policajnej stanice, tam už boli kolegovia v bezpečí, policajti si prezreli nahraný materiál, o niekoľko dní zavreli za mreže aj niektorých miestnych potentátov a ostatných podnikateľov, ktorí boli na dovoze odpadu zainteresovaní. Nedávno sa už aj začal odvoz tisícov ton smetia späť k odosielateľovi do Nemecka. Čiže happy end. Alebo predsa nie? Tento týždeň celú naháňačku púšťali znova a znova takmer všetky maďarské televízne stanice. Prečo až po vyše polroku z toho urobili senzáciu? Nie, nie pre uhorkovú sezónu! Lež preto, lebo investigatívny reportér dostal z polície pokutu! Totiž, keď ho naháňali a žiadal políciu o pomoc, nemal zapnutý bezpečnostný pás, no a telefonoval počas jazdy - to bolo vidno na filme jednoznačne. Takže kolega porušil dopravné predpisy! „Štrnásťtisíc forintov mi musel zamestnávateľ stiahnuť z platu, čo je absurdné” - hovorí Ákos Pozsgai a ironicky dodáva, že mu mohli vyrubiť pokutu aj za prekročenie rýchlosti či súvislej stredovej čiary na ceste, nebodaj za divoké používanie klaksónu počas úteku. No a predstaviteľ prokuratúry celkom vážne hovorí, že treba prípad prešetriť. A keď novinár naozaj porušil predpisy neodôvodnene, pokuta je oprávnená. Policajný činovník zasa vraví, že novinár sa mal proti rozhodnutiu o pokute odvolať a určite by mu boli zohľadnili výnimočnú situáciu. Našťastie sa ozval aj fungl nový celoštátny policajný riaditeľ, ktorý to všetko dá prešetriť, veď aj podľa neho je to absurdné. Ako môj najobľúbenejší policajný vtip: Policajti zastavia vodičku za prekročenie rýchlosti. Tá ich prosí, či by to nemohli vybaviť medzi sebou - vytiahne fľašu whisky a už aj si sťahuje nohavičky. Policajti zoberú fľašu a ufujazdia. O kúsok ďalej sa takto utešujú: Dobre, že sme si vybrali pijatiku, tie nohavičky by nám boli malé...
Prokuratúra zamietla sťažnosť študentky maďarskej národnosti Hedvigy Malinovej proti obvineniu z krivej prísahy a výpovede, za ktoré jej hrozí päťročné väzenie. Informovala o tom televízia TA3. Študentka tvrdila, že ju vlani v Nitre prepadli za to, že hovorila po maďarsky. Podľa polície si však národnostne motivovaný útok vymyslela. Študentka sťažnosť na nitriansku prokuratúru podala ešte v máji, pretože trvala na svojej výpovedi z minulého roka. Polícii vtedy povedala, že ju prepadli a zbili dvaja nakrátko ostrihaní muži cestou do školy, keď ju počuli hovoriť po maďarsky. Napísali jej údajne aj urážlivý nápis na blúzku. Polícia však jej tvrdenia odmietla a vyšetrovanie neskôr zastavila, študentku medzičasom obvinila z krivej prísahy a výpovede. Advokát Malinovej Roman Kvasnica pre TA3 reagoval, že zatiaľ nemá oficiálnu informáciu o zamietnutí sťažnosti. S hovorcom nitrianskej prokuratúry sa nepodarilo spojiť. Malinová už skôr neuspela ani pred Ústavným súdom so svojou sťažnosťou na porušenie ľudských práv. Nedávno vyvolali rozruch vyjadrenia policajného prezidenta Jána Packu, ktorý pripustil, že Malinová bola zbitá, aj keď nie tak, ako to sama opísala. Polícia však odmietla úvahy o tom, že by pri vyšetrovaní prípadu pochybila. Spory o incident minulý rok zostrili vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom, prípad naďalej púta značnú pozornosť. Informácie o údajnom prepadnutí sa totiž objavili na verejnosti necelé dva mesiace po tom, čo sa moci ujala nová vláda Roberta Fica, ktorej súčasťou je aj Slovenská národná strana Jána Slotu. Tá je obviňovaná z nacionalizmu. Postup polície dlhodobo spochybňujú niektorí maďarskí politici, ako aj Strana maďarskej koalície, na objektívne preskúmanie údajného útoku vyzvalo aj občianske združenie Aliancia fair play.
Slovenská polícia neodovzdá obhajcovi Hedvigy Malinovej audiozáznam, ani fotodokumentáciu, ktorá sa týka vyšetrovania prípadu zbitej maďarskej študentky na Slovensku. Informujú o tom dnes viaceré maďarské médiá. Polícia podľa maďarskej komerčnej tlačovej agentúry Független Hírügynökség (FH) údajne nemieni poskytnúť Romanovi Kvasnicovi ani len zvukový záznam z výsluchu dievčiny. Nielenže nechcú sprístupniť vyšetrovací spis klientky, ale dodnes nedali vyhotoviť ani fotodokumentáciu z blúzky, ktorú popísali protimaďarským textom, cituje FH z vyjadrenia advokáta pre slovenský portál aktualne.sk. Advokát by tieto dokumenty potreboval, lebo dievčinu v máji obvinili z krivej výpovede. Vlani v septembri totiž slovenská polícia uzatvorila prípad s tým, že sa nestal trestný čin a že celý prípad si študentka univerzity iba vymyslela. Hovorca krajskej prokuratúry v Nitre Kvasnica tvrdí, že obhajca má prístup k vyšetrovaciemu spisu, najprv by si však musel vybaviť plnú moc. Kvasnica na to odpovedal, že plnú moc mu klientka Malinová zverila hneď po vznesení obvinenia. Má procesné práva, tak nech ich využíva,” reagoval policajný prezident Ján Packa.
Hedvige Malinovej sa policajti pri výsluchu vyhrážali, že ju dajú do väzenia, ak sa neprizná, že klamala, píše dnešné vydanie maďarského bulvárneho denníka Blikk. Informácie o nových skutočnostiach, ktoré podľa Blikku vrhajú zlé svetlo na slovenské orgány v prípade Malinovej, prebralo periodikum z maďarského denníka na Slovensku Új Szó. Študentku zbitú vlani v lete v Nitre odviedla nitrianska polícia 9. septembra bez predvolania s falošným odôvodnením na výsluch, kde ju podľa zápisnice vypočúvali štyri hodiny. Podľa Hedvigy sa jej policajti vyhrážali, že ju zatvoria, ak sa neprizná, že klamala. Slovenský minister vnútra Robert Kaliňák o niekoľko dní neskôr povedal, že z vypočúvania je vyhotovený záznam, ktorý bude jedným z dôkazov, že niekto bezprecedentne klame. Polícia všetko profesionálne spracovala a z celého výsluchu je urobený videozáznam. Je to možné kedykoľvek skontrolovať, povedal vtedy minister Kaliňák. Odvtedy však vysvitlo, že záznam nevydajú. Podľa advokáta študentky pravdepodobne preto, lebo by odhalil aj nedovolený nátlak na Malinovú, uzatvára Blikk.
Kauzu Hedvigy Malinovej si všíma dnešné vydanie rakúskeho denníka Die Presse a pýta sa, či ide o „lajdácke vyšetrovanie alebo politicky motivovanú manipuláciu”. Podľa denníka sú to kľúčové otázky policajného škandálu, ktorý v súčasnosti hýbe Slovenskom. Prípad z 25. augusta 2006, keď mali študentku maďarskej národnosti Hedvigu Malinovú podľa jej slov prepadnúť v Nitre dvaja skinhedi kvôli telefonovaniu v maďarčine, vyvolal politický rozruch v Maďarsku. „Násilný čin mladých pravicových extrémistov proti príslušníčke tejto (maďarskej) menšiny bolo to posledné, čo Fico v tejto vypätej atmosfére mohol potrebovať,” píše denník. Dodáva, že išlo o prvé týždne vlády ľavicového premiéra Roberta Fica s jeho koaličným partnerom Slovenskou národnou stranou (SNS). Tá vzbudila pozornosť práve „početnými slovnými útokmi proti politikom maďarskej menšiny”, komentuje denník a spomína genézu vyšetrovania, ktoré preukázalo, že skutok sa nestal, naopak začalo sa konanie proti Malinovej za krivú výpoveď. Ďalšie rozmazávanie prípadu v Maďarsku vnímala slovenská verejnosť ako „antislovenské zinscenovanie” a šokujúco reagovala na zistenia dvoch popredných novinárov STV Eugena Kordu a Milana Žitného, ktorí objavili sporné otázky policajného vyšetrovania. Denník Die Presse sa pýta, kde sú policajné protokoly. Všíma si, že pre oboch kritizujúcich novinárov nie je už v STV miesto, ako aj ďalšie správy médií o nových svedkoch, ktorých však polícia nevypočula, len ich požiadala o vysvetlenie.
Maďarská opozícia zďaleka nie je taká spokojná so zahraničnou politikou vlády, ako premiér Ferenc Gyurcsány, a jej vystupovanie vo veci Hedvigy Malinovej považuje za „zbabelé”. Maďarsko nevystupuje ako spoľahlivý partner, zahraničná politika Gyurcsányovej vlády slúži straníckym záujmom, uplynulý rok priniesol neúspechy, no a v kauze Hedvigy Malinovej sa správa premiér vyslovene zbabelo -- to je názor predstaviteľa opozičného Fideszu, ktorý reagoval na výročné hodnotenie činnosti maďarskej diplomacie. Predseda vlády na včerajšej porade maďarských veľvyslancov opätovne zdôraznil, že nemožno zasahovať do justičných záležitostí druhého štátu. Celkovo o susedskej politike povedal, že Maďarsko musí byť zdržanlivé, lebo tisícročná maďarská štátnosť zabraňovala štátnosti susedných národov. Okrem toho dobré susedské vzťahy sú predpokladom pomoci poskytovanej maďarským menšinám - dodal Gyurcsány.
Je pozitívne, že sa podarilo vo vzťahu so Slovenskom prelomiť viacročné mlčanie. Treba rokovať, aj keď vysvitne napríklad, že Hedviga Malinová mala pravdu. Konštatoval to dnes v Budapešti maďarský premiér Ferenc Gyurcsány na pravidelnej výročnej schôdzke maďarských diplomatov. Predseda maďarskej vlády vyjadril radosť z toho, že rokoval dvojstranne 18. júna v Bratislave so svojím slovenským partnerom Robertom Ficom. „Je znechucujúce, a nevysvetliteľné, že od roku 2003 neboli oficiálne dvojstranné rokovania. To nie je schodná cesta. Aj tak sa treba stretnúť, keď vysvitne, že Hedviga Malinová mala pravdu. Treba sa stretnúť, treba hovoriť otvorene. Nie je možné, aby sa maďarský premiér stretol častejšie s britským, alebo talianskym kolegom, ako so slovenským,“ zdôraznil Gyurcsány, podľa ktorého Maďarsko musí byť vo vzťahu ku svojim susedom aktívne, ale aj citlivé. Premiér pred diplomatmi vyjadril názor, že Maďarsko popri tu zanechaných historických pozostatkoch, má iba jedinú možnosť, a to aktívne a pozitívne sa obracať k susedom - Slovákom, Ukrajincom, Rumunom, Srbom, Chorvátom a k iným. „Treba uznať, že tisícročná štátnosť má výhody, aj nevýhody. Tieto národy (susedné) nesú vo svojich génoch tú historickú skúsenosť, že v ich snahách o národnú samostatnosť a štátnosť znamenali Maďari dlhé obdobie prekážku. Musíme byť aktívnym tak, že pritom berieme ohľad na túto citlivosť,“ povedal Gyurcsány. Podľa jeho slov v každej dôraznej a silnej vete vnímajú mnohí tú skutočnosť, že Maďari si myslia, že ešte stále sa v Karpatskej kotline točí život iba okolo nich. „Musíme chápať ich citlivosť, ale neznamená to vzdať sa záujmov, ktoré tu máme. Treba obhajovať naše záujmy v tomto regióne, tieto záujmy sa neobracajú proti nikomu, ale smerujú k spolupráci tak, aby táto časť Európy zostal regiónom prosperity a spolupráce,“ poznamenal. Dobré susedské vzťahy sú podľa neho podmienkou toho, aby vedeli pomôcť zahraničným Maďarom, susedské vzťahy však nemôžu zostať rukojemníkmi otázky situácie maďarskej menšiny. Pred novinármi potom ministerský predseda na margo prípadu nitrianskej študentky maďarskej národnosti povedal, že povinnosťou všetkých krajín je, aby ochraňovali základné práva svojich občanov. Je to zvlášť dôležité v takom prípade, ak predpokladané porušenie práva je spojené - alebo môže byť spojené - s príslušnosťou k národnosti. Podľa Gyurcsánya sa treba sa snažiť o to, aby nepadol ani len tieň podozrenia na to, že v procese vyšetrovania môže zohrať nejakú úlohu príslušnosť k národnosti. Ako dodal, od susedných, ale aj iných krajín, vo všeobecnosti Maďarsko očakáva, aby zabezpečili spravodlivé a nestranné vyšetrenie prípadu, a aby v zmysle zákonov daného štátu potrestali páchateľov. „Domnievam sa, že Maďarsko, jeho vláda, sa má zdržiavať toho, aby vstupovalo do konkrétnej záležitosti, lebo to - celkom samozrejme - iná krajina chápe ako zasahovanie do nezávislosti orgánov spravodlivosti,“ podotkol predseda maďarskej vlády, podľa ktorého treba politizovať na základe princípov, a nie v konkrétnych prípadoch, čím by na seba vrhli tieň toho, že oni sami porušujú pravidlá očakávaného správania sa.
Predseda maďarskej vlády sa podľa ústavy musí dôrazne a nebojácne zastať Maďarov žijúcich za hranicami. V súvislosti s dnešným vyjadrením premiéra Ferenca Gyurcsánya k prípadu Hedvigy Malinovej to povedal hovorca opozičného FIDESZ Maďarského občianskeho zväzu (FIDESZ) Péter Szíjjártó. Naproti tomu premiér sa zachoval zbabelo na Slovensku a nezastal sa Malinovej. Ešte k tomu o rokovaní so svojím slovenským partnerom v Maďarsku aj klamal, konštatoval hovorca. Podľa neho ak sa nemení postoj maďarskej vlády ku kauze, potom to je „veľmi zlá správa”, lebo to znamená, že ani napriek novému vývoju udalostí nemieni pozdvihnúť svoj hlas v záujme zbitej maďarskej dievčiny. Je pozitívne, že sa podarilo vo vzťahu so Slovenskom prelomiť viacročné mlčanie. Treba rokovať, aj keď vysvitne napríklad, že Hedviga Malinová mala pravdu, povedal dnes v Budapešti maďarský premiér. Na margo prípadu nitrianskej študentky maďarskej národnosti poznamenal, že povinnosťou všetkých krajín je ochraňovať základné práva svojich občanov. Je to zvlášť dôležité v takom prípade, ak predpokladané porušenie práva je alebo môže byť spojené s príslušnosťou k národnosti. Podľa Gyurcsánya sa treba sa snažiť o to, aby nepadol ani len tieň podozrenia na to, že v procese vyšetrovania môže zohrať nejakú úlohu príslušnosť k národnosti. Ako dodal, od susedných, ale aj iných krajín, vo všeobecnosti Maďarsko očakáva, aby zabezpečili spravodlivé a nestranné vyšetrenie prípadu a aby v zmysle zákonov daného štátu potrestali páchateľov. „Domnievam sa, že Maďarsko, jeho vláda, sa má zdržiavať toho, aby vstupovalo do konkrétnej záležitosti, lebo to celkom samozrejme - iná krajina chápe ako zasahovanie do nezávislosti orgánov spravodlivosti,” podotkol Gyurcsány.
Galaprogram v amfiteátri pri jazere v obci Banka (Bánk) 29. júla vyvrcholil XII. ročník Medzinárodného novohradského folklórneho festivalu. Festival sa konal v niekoľkých obciach na slovenskej a maďarskej strane regiónu Novohrad. Na podujatí sa predstavilo 15 súborov a takmer 500 účinkujúcich zo Slovenska, Maďarska, Poľska, Slovinska, Talianska a Japonska. Veľký záujem bol o program s názvom Na jarmoku v Lučenci, ktorý sa uskutočnil v amfiteátri v centre Novohradu. Lučenec je totiž známy svojou dlhoročnou tradíciou konania jarmokov. Ešte pred otvorením festivalu (26. júla) sa uskutočnil pod hradom Šomoška na slovensko-maďarskom pomedzí europiknik - stretnutie účinkujúcich a priaznivcov folklóru a ľudovej kultúry z Maďarska a Slovenska. Festivalové dianie mohli zažiť nielen obyvatelia a návštevníci okresného mesta, ale aj obyvatelia Radzoviec, Divína a Fiľakova a niekoľkých obcí v Maďarsku.
Približne 400 fotografií prírody a kultúrnych pamiatok z celého sveta ponúka medzinárodný fotofestival, ktorý pod názvom Hrad svetov sprístupnili v týchto dňoch v obnovenej Bebekovej veži Fiľakovského hradu. Veľkú časť fotografií prezentuje japonské kultúrne dedičstvo Miyoshiho Kazuyosiho. Fascinujúce sú aj snímky fínskej prírody, ktorú stvárnil maďarský fotograf a na druhej strane fotografie maďarskej krajiny, pochádzajúcej z objektívu fínskeho umelca. Zaujmú tiež snímky rázovitých talianskych miest s pôvodnou architektúrou, kultúrou a tradíciami. Výstavu pripravilo fiľakovské občianske združenie Opidum Fileck v spolupráci so spoločnosťou Ménes-patak z Maďarska. Výstava potrvá do 18. augusta.
Opatrenia maďarskej vlády zamerané na zníženie rozpočtového deficitu v krajine začínajú prinášať výsledky, uviedla medzinárodná ratingová agentúra Moody's Investors Service v pondelkovej správe. Ekonomický rast v krajine si pritom udržal prekvapivo vysokú úroveň a aj export ostal silný, dodala ďalej agentúra, pričom rating Maďarska hodnotí známkou A2 so stabilným výhľadom. Medzi už uskutočnené opatrenia vlády patria zvýšenie daní, zníženie štátnych dotácií týkajúcich sa niektorých cien, ako aj zmeny v oblasti zdravotníctva a vzdelávania, ktoré už takisto priniesli určitú úsporu. „V súvislosti s prijatým balíkom opatrení zameranými na zníženie deficitu štátneho rozpočtu v Maďarsku sme zatiaľ nezaznamenali žiadne negatívne makroekonomické vplyvy,” konštatoval analytik Jonathan Schiffer v ročnej správe agentúry o Maďarsku. Schiffer zároveň dodal, že okrem už uskutočnených reformných krokov je v rokoch 2008 a 2009 potrebné začať aj s náročnými reformami v oblasti dôchodkového systému. Maďarský deficit štátneho rozpočtu bol vlani najvyšší spomedzi všetkých krajín 27-člennej Európskej únie, keď dosiahol 9,2 % hrubého domáceho produktu (HDP). V tomto roku očakáva maďarská vláda schodok na úrovni 6,4 % HDP, pričom v roku 2009 by mal podľa aktuálnych odhadov dosiahnuť 3,2 % HDP. Táto úroveň je už blízko 3-percentnej hranici, požadovanej pri vstupe do eurozóny. Analytici však neočakávajú, že sa Maďarsko stane členom menovej únie pred rokom 2014.
Maďarsko nepodpísalo spoločné vyhlásenie Českej republiky, Lotyšska, Litvy, Poľska, Rumunska a Slovenska vo veci zrušenia amerických víz, namiesto toho upozorňuje, že ovocie prinesie, možno, trpezlivosť. Maďarsko si - takpovediac - vyhradzuje právo mať iný názor, ako ostatné krajiny z nášho regiónu. Opozícia a prvé komentáre tlače však hovoria o tom, že Budapešť touto osobitnou cestou, a teraz citujem: „sa podlizuje Spojeným štátom”. Hovorca ministerstva zahraničných vecí György Odze však vyzýva na trpezlivosť: „Netrpezlivosť nie je dobrým radcom, samozrejme je oprávnené žiadať USA, aby sa k nám správali primerane. Bush príslušný zákon podpísal, treba vyčkať, kým tento program bude dovŕšený a Spojené štáty budú pripravené prijať takúto masu ľudí. Keď šesť krajín niečo podpisuje, to neznamená, že sa my k tomu musíme bezpodmienečne pripojiť. Nie je isté, že keď skupina štátov vyjadrí osobitný názor, prispieva to k posilneniu európskych snáh.” Hodno v tejto súvislosti poznamenať, že maďarskí politici v poslednom čase silne lobovali vo Washingtone, alebo by sme mohli pripomenúť vyhlásenie prezidenta Lászlóa Sólyoma - po nástupe do úradu povedal, že nevkročí do USA dovtedy, kým, nezrušia víza. Faktom však je, že maďarskí občania výrazne prekračujú stanovený limit odmietnutých žiadostí o víza - momentálne je tento pomer 12,7 percenta.
Maďarsko nepodpísalo dokument šiestich lobujúcich krajín NATO snažiacich sa o dosiahnutie bezvízového styku so Spojenými štátmi, lebo dokument nie je vo všetkom totožný s maďarským postojom. Vyhlásil to dnes v Budapešti hovorca ministerstva zahraničných vecí György Odze. „Maďarsko zverejnilo svoj postoj 8. augusta na internetovej stránke rezortu diplomacie, a nótou zaslalo Spojeným štátom. V nej sú všetky významné prvky, čo sme chceli dať najavo vláde USA,“ povedal podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI hovorca. Maďarsko podľa jeho slov zastáva názor, že získanie bezvízového styku je dlhý proces, a teraz je iba začiatok tohto procesu. Vo svojom oficiálnom štvrtkovom stanovisku vyjadrila Litva, Lotyšsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Česká republika svoje sklamanie. Vyhlásenie sa chápe ako akt solidarity zo strany Českej republiky, ktorá ako jediná z týchto krajín pravdepodobne stanovené podmienky programu spĺňa. V súčasnosti sa program bezvízového styku tzv. Visa Waiver Program (VWP) vzťahuje na 27 - prevažne západoeurópskych - štátov, ktorých občania môžu stráviť v USA bez potreby získania víza 90 dní. Šesť členských krajín spolu s Maďarskom, ktoré však oficiálne stanovisko nepodpísalo, vyhlásilo, že i naďalej budú usilovať o zmiernenie kritérií a zaradenie do programu VWP. Americký prezident George W. Bush podpísal 3. augusta návrh zákona, ktorý zmierňuje pre obyvateľov nových členských krajín zo strednej a východnej Európy podmienky pre cestovanie do Spojených štátov bez potreby získania víza. Avšak 10-percentný limit stále bráni potenciálnym kandidátom sa z vízovej povinnosti vymaniť.
Hovorca maďarského ministerstva zahraničných vecí György Odze vyjadril dnes radosť nad tým, že Snemovňa reprezentantov Spojených štátov schválila v piatok legislatívu, ktorá by mohla otvoriť dvere občanom z krajín bývalého komunistického bloku a umožnila im cestovať do Spojených štátov bez víz. Podľa internetovej stránky maďarskej štátnej televízie hirado.hu Odze vyjadril nádej, že tento proces bude úspešný, a povedal, že maďarská diplomacia urobí všetko v záujme úspechu. Maďarský denník Népszabadság v tejto súvislosti pripomína, že Maďarsko nespĺňa ešte viaceré podmienky, ale systém kritérií je už jasný. Periodikum poznamenáva, že právna norma sa môže dostať do niekoľkých týždňov na stôl prezidenta Georgea Busha. Ak dokument hlava štátu podpíše, to ešte nebude znamenať automatický vstup bezvízového styku do platnosti, ale je veľká nádej, že sa do dvoch rokov môže uskutočniť. Podľa mienkotvorného periodika pomer odmietnutých vízových žiadostí v Maďarsku bol vlani 12,7 percenta, preto je zatiaľ otázne, či v roku 2007 sa podarí dostať pod požadovanú 10-percentnú hranicu. Bush vyzval Kongres na rozšírenie počtu krajín zaradených do programu bezvízového styku, ktoré umožňuje prevažne občanom zo západnej Európy navštevovať USA bez vízových dokladov. Vylúčenie východoeurópskych krajín z bezvízového styku do značnej miery komplikovalo ich vzťah so Spojenými štátmi. Prezident zaradil medzi kandidátske krajiny na možnosť bezvízového styku Bulharsko, Cyprus, Českú republiku, Estónsko, Grécko, Maďarsko, Litvu, Lotyšsko, Maltu, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Južnú Kóreu.
Ústrednou témou tohtoročného stretnutia umelcov na Medzinárodnom umeleckom tábore v maďarskej obci Hejce sa stala letecká tragédia lietadla AN-24. Sústredenie umelcov sa preto uskutočnilo s finančnou podporou Ministerstva obrany SR. „V obci Hejce už niekoľko rokov existuje tradícia organizovať letné sústredenia umelcov, ktorých tvorba je následne predmetom výstavy v samotnej obci. Tohtoročného stretnutia sa podľa našich informácií zúčastnili okrem maďarských umelcov aj umelci zo Slovenska, Rumunska či Ukrajiny. Ústrednou témou bola letecká tragédia lietadla AN-24,” informovala TASR Soňa Baniarová z tlačového oddelenia Ministerstva obrany SR. Diela vytvorené počas stretnutia umelcov sú predmetom výstavy, ktorú v Hejciach slávnostne otvoril štátny tajomník ministerstva Jaroslav Baška spolu so starostom obce Gézom Rohályom. Najväčšie letecké nešťastie v histórii Ozbrojených síl SR si J. Baška pripomenul zapálením pamätnej sviece na mieste nešťastia na kopci Borsó.
Akcie maďarského koncernu MOL, o ktorý sa intenzívne zaujíma rakúska spoločnosť OMV, boli v piatok vo väčšom rozsahu v pohybe. Maďarský denník Magyar Tokepiac dnes s odvolaním sa na burzové kruhy informoval, že za najnovšou zmenou vlastníctva akcií MOL stál ruský obchodník Medget Rahimkulov. Akcie MOL vzrástli v piatok o 3,16 % na 117,1 EUR, v prepočte 3 922,49 SKK. Celkovo sa ich za deň zobchodovalo za 238 miliónov EUR. Tento pohyb predstavoval dvojnásobok ich bežného denného objemu predaja a kúpy. V piatok vymenili majiteľa 2 % všetkých akcií MOL. Médiá ešte pred víkendom informovali, že OMV už-už zverejní ponuku na prevzatie MOL. V pondelok okolo 14. hodiny hodnota akcií MOL klesla v porovnaní s piatkom o 1,7 %. Rahimkulov predal už koncom júna 6 % akcií MOL rakúskemu OMV. Vtedy koncern zvýšil svoj podiel v MOL z 10 na 18,6 %. Generálny riaditeľ OMV Wolfgang Ruttenstorfer sa vtedy vyslovil optimisticky o tom, že v nasledujúcich rokoch bude môcť jeho firma prevziať MOL úplne. Maďarská vláda a vedenie MOL túto možnosť odmietli. Skupovaním vlastných akcií MOL blokuje možnosť, aby jeden akcionár získal väčšinu hlasovacích práv v spoločnosti. MOL pokračoval v piatok v skupovaní vlastných akcií. Dnes jeho vedenie informovalo, že ich kúpilo 300 000 a jeho podiel vo vlastnej firme vzrástol na 4,67 milióna akcií, teda na 4,3 %. Avšak s akciami, ktoré doteraz MOL získal, ale ich požičal spriateleným firmám, jeho podiel dosahuje už takmer 40 %. Rakúsky spolkový minister hospodárstva Martin Bartenstein zosilnil kritiku postupu vedenia MOL. „Veľmi som za priateľské riešenie, ale je jasné, že musia platiť európske pravidlá,” uviedol pre týždenník profil. Vnútorný trh a voľný pohyb kapitálu vnútri EÚ platia aj pre Maďarsko. „Niektoré vedúce sily si zrejme budú musieť zobrať hodinku na štúdium elementárnych zásad európskeho práva,” dodal minister hospodárstva.
Maďarské vládne kruhy v piatok informovali, že ešte v ten istý deň rakúska ropná a plynárenská skupina OMV predloží ponuku na prevzatie maďarskej spoločnosti MOL, uvádza rakúsky denník Die Presse vo svojom víkendovom vydaní. Hovorkyňa rakúskej spoločnosti správy poprela, odmietla avšak informovať o ďalších krokoch. „Sme otvorení pre ďalšie rozhovory,” uviedla. Po ďalšom skupovaní vlastných akcií a požičaní akcií spriateleným firmám MOL kontroluje teraz zhruba 35 % akcií spoločnosti. Šance OMV sú preto značne obmedzené. Štatút MOL obmedzuje hlasovacia práva každého akcionára na 10 %. OMV by preto nestačila na získanie rozhodujúceho vplyvu ani väčšina akcií. Okrem toho sa vláda Ferenca Gyurcsányho snaží novým zákonom zabrániť prípadnému prevzatiu spoločnosti MOL koncernom OMV. Podľa rakúskeho denníka Der Standard sa nečrtá ani politická dohoda medzi premiérmi oboch krajín. Popri politických a štátoprávnych prekážkach môže byť ďalšou i ohrozenie pravidiel hospodárskej súťaže. MOL argumentuje, že fúziou MOL a OMV by vznikol monopol v Rakúsku, Maďarsku, Rumunsku a na Slovensku.
Maďarský novozbohatlík si postavil pri Balatone obrovskú vilu s tromi bazénmi: v jednom je teplá, v druhom studená voda, tretí je prázdny. „Prečo máštoľko bazénov?” pýta sa ho kamarát. „Vieš, keď je chladno, vykúpem sa v teplej vode, v horúčave zasa dobre padne studená voda,” znie odpoveď. „No a prázdny bazén je načo?” „Sú dni, keď nemám chuť plávať”... Nuž, chuť plávať vo vlažnom Balatone malo v sobotu vyše deväťtisíc ľudí. Až sa voda spenila a zvlnila ako počas búrky. Búrka však nebola v maďarskom mori, ale okolo dvoch tradičných masových podujatí, ktoré usporiadali, akoby just, v jeden deň. Preplávanie Balatonu (krížom) je staršia akcia, medzi Balatonboglárom na južnom a Révfülőpom na severnom brehu je 5,2-kilometrová vzdialenosť -tú absolvujú odvážlivci len tak, aby si vyskúšali sily. Preplávanie zálivu medzi Balatonfüredom a Tihanyom (krážom) je však súťaž na 3,5-kilometrovú vzdialenosť. Už dlhé roky majú oba programy svoje miesto v letnom balatonskom kalendári, ale teraz kolidovali po prvý raz. Stalo sa, že preplávanie celého jazera museli predchádzajúci víkend odložiť pre nepriaznivé počasie. Odložili ho o týždeň, napriek tomu, že na tento deň už od zimy chystali maratónski plavci svoju akciu v Tihanyskom zálive. Darmo prosili druhí prvých, aby si našli iný termín, veď takto budú obe akcie okyptené. Aj boli, pretože ľudia si medzi oboma podujatiami vybrať museli. Niektorí však zdôrazňujú úžasnú situáciu, v ktorej si ľudia vybrať mohli... Väčšina si vybrala akciu krížom - vyše sedemtisíc ľudí absolvovalo dlhšiu trasu, najstarším účastníkom bol 87ročný muž, najmladším 11ročné dievčatko, boli medzi nimi známi športovci, pästiari aj vodní pólisti, no a jeden „exot”, ktorý si sťažil úlohu tým, že plával oblečený v maďarskom kroji. Nezostali však v hanbe ani plavci „krážom” - zaznamenali rekord, ktorý sa dostane aj do Guinnessovej knihy: naraz sa „čabrnkalo” vo vode 146 ľudí so sadrou na ruke či nohe, dokonca tridsiati z nich aj záliv preplávali. Organizátori oboch podujatí sú na seba teraz nasrdení, posielajú si odkazy, kto kam má „odplávať”, a vyzývajú druhého, aby sa radšej pokúsil o absolútny športový výkon v disciplíne preplávania zamrznutého Balatonu po dĺžke. Mohol by som urobiť zopár temp do bazénu veľkej politiky - tam je takýto truc bežný. Lenže politické strany sa teraz okolo Balatonu neobjavili! Mohlo by to byť potešiteľné, ale čo, keď pospolitý ľud už sám od seba vie, že treba druhého utopiť v lyžičke vody? Je to na zaplakanie, hoci je otázne, či človek môže vypustiť slzu pod vodou.
Jana Kirschner aj Jana Kirschnerová, Klára Sárkőzy aj Klára Sárkőzyová. Minister vnútra Robert Kaliňák (Smer) chce dať ženám na výber, či si budú písať priezviská so slovenskou koncovkou, alebo bez nej. Narazí však pravdepodobne na nesúhlas jazykovedcov, SNS aj ministra kultúry Marka Maďariča (Smer), ktorý sa usiluje brániť čistotu jazyka. Podľa súčasných zákonov je tzv. prechyľovanie povinné pre všetky Slovenky. Ich priezvisko by sa malo končiť koncovkou -ová alebo -ská. Ženám, ktoré sa vydali za cudzincov alebo odchádzajú žiť do zahraničia, však robí neraz problémy. Priezvisko Slovenky vydatej za cudzinca totiž znie inak ako priezvisko jej manžela či detí. „Zákon sa preto často obchádza. Dievčatá, ktoré sa vydávajú do cudziny, sa pred sobášom prihlásia k inej ako slovenskej národnosti, aby si mohli písať priezvisko bez koncovky,” potvrdila prezidentka Združenia matrikárok Slovenska Zuzana Kredatusová. Vybavenie priezviska bez koncovky si vyžaduje obiehanie úradov a je spoplatnené. Keďze počet takýchto prípadov stúpa, ministerstvo vnútra chce dať v novele zákona o matrikách ženám na výber, v akej podobe si budú svoje priezvisko písať. „Reagujeme na podnety z praxe,” uviedla Alena Koišová z ministerstva vnútra. Minister Kaliňák však vo vláde narazí na nesúhlas svojho straníckeho kolegu Marka Maďariča. „Táto zmena rozhodne nemôže prispieť k upevňovaniu spisovnej normy slovenského jazyka,” uviedla Soňa Čermáková-Uličná z ministerstva kultúry. Prechyľovanie totiž nariaďujú Pravidlá slovenského pravopisu, a tie treba podľa zákona o štátnom jazyku dodržiavať. Maďaričovi dávajú za pravdu aj jazykovedci. Slovenčina je totiž závislá od ohýbania, čo pri ženských priezviskách bez koncovky nie je možné. „Z vety „Graf porazila Navrátil” totiž nie je jasné, ktorá tenistka zápas vyhrala,” zdôraznila Sibyla Mislovičová z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV. Ženské priezviská bez koncovky sa dajú podľa nej akceptovať jedine v prvom páde. „Inak to vidím skôr ako módnu záležitosť,” dodala. Dosiaľ mohli na Slovensku používať priezvisko bez koncovky bez vybavovania na úradoch iba ženy inej ako slovenskej národnosti. V takejto podobe ho používa napríklad poslankyňa za SMK Klára Sárkőzyová. Spisovne, teda aj v tlači, sa jej priezvisko píše s koncovkou -ová. „Problém s tým mala pani ministerka Tomanová, ktorá ma oslovuje po slovensky, čiže s koncovkou, hoci som ju slušne upozornila, že si to neželám,” povedala Sárkőzyová. S návrhom na slobodnú voľbu priezviska s prechyľovacou koncovkou alebo bez nej nesúhlasí ani SNS. „Je to nešťastná horlivá iniciatíva úradníkov na ministerstve vnútra, ktorú SNS nepodporí,” myslí si šéf poslaneckého klubu národniarov Rafael Rafaj.
Vo vláde sa rozhorel nový spor. Je zvláštny už na prvý pohľad, pretože v ňom nejde ani o peniaze, ani o kompetencie. Ministerstvo vnútra navrhuje zrušiť povinné pridávanie prípony -ová v ženských priezviskách. Proti sa postavilo ministerstvo kultúry. Pridali sa jazykovedci a, samozrejme, aj SNS - ide predsa o slovenčinu a jej čistotu. Mária Jánošík znie po slovensky naozaj čudne, možno až neprirodzene. Mária Jánošíková, naopak, znie tak, ako má -ľubozvučne. Lenže argument v prospech čistoty jazyka je viac ako pochybný. Niekomu možno pripomína snahy o čistotu rasy a naozaj majú niečo spoločné. Ani rasa, ani jazyk totiž čisté nikdy nezostanú. „Zašpiní” ich prax - v tomto prípade jazyková. Tása neriadi zásadami hygieny, ale funkčnosťou. A tá je paradoxne dôvodom pre obe strany sporu. Vnútro tvrdí, že sa množia prípady žien, ktoré sa chcú svojho -ová zbaviť, a preto by bolo lepšie, ak si zvolia samy. Navyše v zahraničípredstavuje táto prípona problém aj pri najjednoduchších úradných úkonoch. Ministerstvo kultúry a jazykovedci si zas myslia, že slovenčina sa bez prechyľovania nezaobíde, pretože je závislá od ohýbania. Vynechať -ová by údajne spôsobovalo nedorozumenie. Isté je však zatiaľ len to, že vynechávanie prípony dokáže rozpáliť poslancov za SNS a ministerku Tomanovú. A dáva im to ďalšídôvod nadávať Maďarom. Väčšina ostatných má zrejme iné problémy. Akurát niektoré ženy si naďalej musia na matrike priplatiť a meniť národnosť - žeby na maďarskú?
Za účasti ukrajinského prezidenta Viktora Juščenka a maďarského premiéra Ferenca Gyurcsánya dnes v Mukačeve na Zakarpatskej Ukrajine slávnostne otvorili výstavu diel slávneho rodáka mesta Mihálya Munkácsyho. Komplexnú expozíciu na miestnom hrade tvoria sčasti výtvarné práce pochádzajúce zo súkromnej zbierky Imreho Pákha, sčasti diela, ktoré prepožičala pre túto príležitosť Národná galéria z Budapešti. Autorove predmety mohli v Mukačeve vystaviť vďaka porozumeniu zo strany múzea v Békešskej Čabe. Mihály Munkácsy (1844-1900), pôvodným menom Mihály Lieb, patril už v 19. storočí medzi maliarov, ktorí boli známi na celom starom kontinente. Jeho žánrové práce, krajinky, zátišia, ale aj portréty, či historické a biblické obrazy charakterizujú teplé a jasné farby. Dnes ich možno nájsť nielen v maďarskej Národnej galérii, ale aj v celom rade ďalších obrazární nielen v Európe, ale aj v zámorí. Munkácsyho rozsiahle dielo malo značný vplyv na vývoj maďarského výtvarného umenia.
Slováci žijúci v zahraničí žiadajú zjednodušenie hlasovania zo zahraničia a chcú tiež vytvorenie možnosti voliť elektronicky. Vyplýva to zo záverov Stálej konferencie Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2007 zverejnených na webovej stránke vlády SR. Materiál predložil 25. júla vicepremiér Dušan Čaplovič a predsedníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Vilma Prívarová na požiadanie premiéra Roberta Fica. Občania SR s trvalým pobytom v zahraničí však môžu od roku 2004 voliť poštou, zavedenie elektronického hlasovania sa v súčasnosti nepripravuje. Môže byť predmetom až budúcich legislatívnych úprav, konštatuje v materiáli Ministerstvo vnútra SR, pod ktoré patrí volebná legislatíva. Osemdesiatpäť zástupcov Slovákov žijúcich v 23 krajinách sveta, ktorí sa koncom apríla stretli v Bratislave sa uznieslo aj na potrebe zachovať sieť zastupiteľských a konzulárnych úradov vrátane slovenských inštitútov v krajinách, kde žijú významné slovenské komunity. Podľa nich by v krajinách, kde žije väčšia slovenská komunita, mali vzniknúť nové slovenské inštitúty. Žiadajú tiež väčšiu spoluprácu zastupiteľských úradov SR so zahraničnými Slovákmi. Chcú tiež efektívne napĺňanie dvojstranných dohôd o vzájomnej podpore národnostných menšín s Maďarskom a Ukrajinou a navrhujú, aby sa uzavreli medzivládne zmluvy s Českou republikou, Poľskom a prípadne ďalšími krajinami, kde žijú Slováci. Chcú, aby sa dohody s nimi konzultovali. Zástupcovia krajanov požadujú vznik Koncepcie štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015. Dlhodobou prioritou je pre nich i podpora školstva, práce s deťmi a mládežou a vyučovania slovenského jazyka a v slovenskom jazyku, vrátane motivačného štipendijného systému. Napríklad navrhujú, aby na niektorej zo slovenských univerzít vznikla katedra dejín a života Slovákov žijúcich v zahraničí. Opakovane žiadajú posilnenie vysielania Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu do krajín, kde žije slovenská menšina. Verejnoprávne médiá by podľa nich mali vytvoriť „primeraný priestor na prezentáciu života a dejín slovenských menšín a komunít v zahraničí”. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí by podľa krajanov mal na tento rok dostať na granty 40 miliónov korún. Prostriedky na dotovanie projektov na pomoc krajanským spolkom a organizáciám v zahraničí by sa podľa nich mali zvýšiť rozpočtovým opatrením vlády SR. Tvrdia, že peniaze zo štátneho rozpočtu určené na granty pre Slovákov žijúcich v zahraničí by sa v ďalších rokoch mali vyčleňovať aj s ohľadom na výšku grantov pre národnostné menšiny žijúce na Slovensku. Krajania okrem iného chcú nájsť aj podporu pre vybudovanie pamätníka slovenského vysťahovalectva a pre zriadenie a prevádzku Stáleho sekretariátu Svetového združenia Slovákov v zahraničí v Bratislave. Účastníci Stálej konferencie SR a Slováci žijúci v zahraničí 2007 sú spokojní s tým, že vzťahy SR a Slovákov žijúcich v zahraničí sa stávajú jednou z priorít štátnej politiky Slovenska. Očakávajú ich rozvoj.
Tajuplné rímske hrobky, turecké kopulovité mešity a štíhly minaret, umelecká keramika Zsolnay, mandľovníky, útulné lokály a kaviarne, takmer mediteránne podnebie ďaleko od Stredozemného mora, vinárska tradícia pochádzajúca ešte z doby Rímskej ríše - to je krátka charakteristika Pécsu, mesta na juhu Maďarska v župe Baranya. Historický slovenský názov Pécsu je Päťkostolie, nemecký Fünfkirchen, srbský Pečuj a Rimania ho nazývali Sopianae. Toto župné mesto piate najväčšie mesto v Maďarsku so 162.000 obyvateľmi, vzdialené od Budapešti 200 kilometrov, čo je trojhodinová pohodlná cesta vlakom - bude v roku 2010 spolu s nemeckým Essenom a tureckým Istanbulom Európskym hlavným mestom kultúry. Mesto založili Rimania v 2. storočí n.l. V 4. storočí už bolo sídlom provincie. Rané kresťanstvo pripomína z tohto obdobia obdivuhodná budova Starokresťanského mauzólea. Uhorský kráľ Ľudovít Veľký tu v roku 1367 založil prvú uhorskú univerzitu a najväčší rozkvet zaznamenal stredoveký Pécs v druhej polovici 15. storočia. Má vyše 2000-ročnú históriu, najstaršie archeologické nálezy v tejto oblasti sú však staré až 6000 rokov. Sopianae bolo dôležitým strediskom raného kresťanstva. Pri vykopávkach boli nájdené významné stavby z 5. storočia, akými sú Mauzóleum raného kresťanstva na námestí Szent István tér, ktoré uchováva v sebe kaplnku, maľbami zdobenú hrobku a kryptu. Rímska náhrobná kaplnka na ulici Apáca má tri lode, dlažbovú mozaiku z 2.-4. storočia a nástenné maľby. Aj v hrobke Krug na Námestí dómu sú ranokresťanské fresky. Bazilika na tomto námestí patrí k najcennejším svedectvám stredovekého umenia v Maďarsku. Za návštevu stojí tiež kostol z 11. storočia s piatimi loďami, sochami a freskami významných maďarských majstrov. V postranných kaplnkách a v sakristii sa nachádzajú cenné umelecké pamiatky, fresky od Bertalana Székelya a Károlya Lotza. Na ulici Esze Tamás 2 sa nachádza Barbakan - kruhová bašta zo 16. storočia s lemovanou oblúkovou bránou a strieľňami. Turci v Pécsi tiež zanechali po sebe pamiatky z doby ich 150-ročnej nadvlády od roku 1543. Mešita Ghasi Kasim Pascha na Széchenyiho námestí s nápadnou kopulou a oknami s lomenými oblúkmi je dnes katolíckym kostolom. Ďalšia mešita - Jakowaliho Hassana Paschu na Rákócziho ulici - je najlepšie zachovalou moslimskou stavbou v Maďarsku. Nachádza sa v nej Múzeum predmetov tureckej histórie a umenia. Neďaleko stojí minaret, v ktorom sa po točitých schodoch s 83 stupňami dá vyjsť k balkóniku vo výške 23 metrov. Náhrobok Idrisa Babu v ulici Nyár na vrchu Rókus slúži dnes ako turecké pútnické miesto. Kúpele Memi Pascha v ulici Ferencesek boli prestavané na kúpeľné múzeum. K ďalším pamiatkam, zachovaným z doby baroka, patrí výbava františkánskeho mnícha v kostole a kláštore františkánov v ulici Ferencesek, kostol - lýceum - i pôvodný dom Paulánov v ulici Király, kostol Všetkých svätých na ulici Tettye, či kláštor karmelitánok. Obyvatelia, ktorí prežili morovú epidémiu v roku 1691, dali vybudovať Kaplnku milosrdnej Panny z Havashegyu. Turistickou atrakciou je aj studňa Zsolnay na hlavnom námestí Széchenyi. Je to skvost secesie s typickou glazúrou miestnej majoliky. Z početných umeleckých zbierok je na prvom mieste Csontváryho múzeum na ulici Janusa Pannoniusa, v ktorého novorenesančnom paláci vynikajú impozantné diela mimoriadneho maliara romantizmu, symbolizmu a expresionizmu Tivadara Csontváryho Kosztku (1853-1919). V ulici Káptalan stojí niekoľko stredovekých stavieb s cennými exponátmi. V dome s číslom 2 v jednej z najstarších budov mesta je vystavené životné dielo známeho sochára Ameriga Tota (1909-84), ďalej výstava známej keramiky Zsolnay, ktorej kusy boli vyznamenané Zlatou cenou Svetovej výstavy v Paríži v roku 1878 a iné. V ostatných galériách sú vystavené diela priekopníka Op-artu, pécsskeho rodáka Victora Vasarelyho (1908-97), diela maďarských výtvarných umelcov z 19. a 20. storočia, abstraktné a surrealistické diela Endreho Nemesa (1909-85) a tvorba sochárky Erzsébet Schaárovej (1908-75). Etnografická výstava na Rákócziho ulici predstavuje ľudové umenie a predmety dennej potreby Nemcov a vtedajších Juhoslovanov v župe Baranya. Prírodovedecká výstava na tej istej ulici predstavuje flóru a faunu pohoria Mecsek a jeho okolia. Múzeum histórie mesta prezentuje miestne udalosti, ale tiež dokumenty tamojšej kožiarskej výroby. Cesta k vrcholu 525 metrov vysoké hory Misina vedie popri malebných domoch strmými uličkami starého mesta (Tettye). Po prechádzke turistickými chodníkmi lesoparku Mecsek je možné vo viniciach ochutnať známe vína tohto kraja. Na hlavnom námestí často panuje čulý ruch. Každý prvý piatok v mesiaci usporadúvajú trh starožitností, cez víkendy sa pridáva folklór a burza automobilov a v nedeľu trhovníci prichádzajú so zvieratami. Približne 35 kilometrov juhovýchodne od Pécsu je Villányske pohorie, chránené od severných vetrov. Ide o jeden z najznámejších vinárskych regiónov Maďarska.
Českú republiku ešte minulý rok nazývali Hollywoodom východu. Ročne sa v nej krútilo niekoľko zahraničných filmov a Hollywoodske produkcie sa predbiehali v záujme o pražské filmové ateliéry. Tohto roku sa však situácia významne zmenila. Tohto roku sa v Českej republike malo napríklad krútiť druhé pokračovanie komiksového filmu Hellboy. Bude, ale - v Maďarsku. Štát tak vraj prišiel približne o pol miliardy korún. Filmári sa sťahujú do Maďarska vďaka lepším daňovým podmienkam. Šéf spoločnosti Starlight productions Petr Keler, ktorá mala Hellboya spoluprodukovať, vysvetlil, že v Maďarsku dostávajú filmári daňové výhody, ktoré v Českej republike nie sú. Podobné je to aj s novým Jamesom Bondom. Ako pre Český rozhlas povedal riaditeľ štúdia Barrandov Vladimír Kuba: „V Maďarsku v roku 2004 implementovali daňové úľavy a od roku 2005 sú tam mnohonásobné nárasty.” Ročný filmový obrat v Čechách bol až 7 miliárd korún. V minulom roku klesol na 4 miliardy. Ten rozdiel spôsobil práve odchod zahraničných produkcií.
Za skutočné zmiernenie škôd spôsobených jarnými mrazmi protestujú od rána maďarskí pestovatelia ovocia na severovýchode krajiny. Od deviatej hodiny trvá polovičná blokáda cesty vedúcej na ukrajinské hranice pri Záhonyi. Súkromní hospodári vyšli na traktoroch a iných mechanizmoch, aby spomaľovaním premávky na tejto rušnej komunikácii upozornili na liknavosť vlády pri odškodnení ovocinárov za jarné mrazy. Koncom apríla a začiatkom mája zlikvidovali mrazy 90 percent úrody v tomto najväčšom ovocinárskom kraji Maďarska, škody vtedy odhadovali na takmer 15 miliárd forintov, čo sú vyše dve miliardy korún. Vláda nebola ochotná vyhlásiť oblasť sa postihnutú katastrofou. Gazdovia sú na pokraji krachu, avšak na druhej strane málokto z nich prispieval v minulosti do fondu na podobné odškodnenie. Pomoc čakajú od vlády, ktorá teraz tvrdí, že o náhradu škôd požiadalo len veľmi málo pestovateľov ovocia. Jestvuje ešte možnosť, že kompenzáciu poskytne Európska únia z fondu solidarity - v Bruseli padne o tom rozhodnutie v najbližších dňoch. Demonštrácia maďarských ovocinárov potrvá do piatku.
Ukrajinský oceliarsky koncern Vorskla Steel plánuje v susednom Maďarsku postaviť valcovňu za 300 miliónov EUR, v asi prepočte 9,955 miliardy SKK. Oznámil to dnes maďarský hospodársky denník Világgazdaság. Ak by investíciu schválili maďarské orgány, zámerom Ukrajincov je v pohraničnom regióne Szabolcs spracovať ročne 2,5 milióna ton ocele. Tým by sa objem v Maďarsku vyprodukovaných oceľových platní viac ako zdvojnásobil. Plánovaná maďarská valcovňa bude úzko spolupracovať s materským oceliarskym koncernom. Rozhodujúcou pri výbere miesta v susednej krajine bola rieka Tisa, ktorá bude slúžiť ako transportná cesta popri železnici. V rámci dopravnej infraštruktúry chcú investori dobudovať štvorkilometrový železničný úsek na maďarskej strane podľa ukrajinskej normy.
Tropické horúčavy dorazili aj do Maďarska. Skupina občanov chce preto predložiť v referende otázku, či súhlasia so zavedením siesty. Poludňajšia chvíľka odpočinku, ktorú vo veľkom využívajú európske národy na brehoch Stredozemného mora, by sa tak mohla udomácniť aj v samotnom centre starého kontinentu. Otázka, ktorá je podľa posudku ústrednej volebnej komisie v súlade s ústavou, a preto je aj vhodná na referendum znie: „Súhlasíte s tým, aby parlament Maďarskej republiky vytvoril zákon zavádzajúci siestu?” Priaznivci popoludňajšieho pokoja ešte nevyhrali. Pred vypísaním hlasovania musia zozbierať 200-tisíc podpisov. Krátko predtým chceli svoje záujmy v referende presadiť milovníci zlatého moku. Ich otázku, či „súhlasíte s podávaním piva zadarmo?”, komisia zavrhla. Argumentovala tým, že podobná požiadavka by ovplyvňovala trh a spôsobila zmätok. Osem miliónov maďarských voličov sa od roku 1989 rozhodovalo v referende už niekoľkokrát. Okrem hlasovania o vstupe do NATO a Európskej únie však nikdy predkladatelia návrhov neuspeli.
Mimoriadne horúčavy uplynulých dní spôsobili v Maďarsku v celoštátnom meradle predčasné úmrtie asi 500 osôb. V centrálnej časti krajiny zomrelo v uplynulom týždni o 30 percent osôb viac ako v letnom období sprevádzanom priemernými teplotami. V Budapešti to dnes oznámili oficiálne zdravotnícke zdroje. Podľa nich došlo za daných podmienok vďaka rešpektovaniu výziev odborníkov obyvateľstvom, ako aj obetavej práci a nasadeniu všetkých zamestnancov rezortu k menšiemu počtu úmrtí, ako sa dalo očakávať štatisticky. Ako vyplýva z poznatkov na základe mnohoročného monitoringu, s rastom priemernej dennej teploty sa zvyšuje aj denná miera úmrtnosti, čo osobitne platí nad úrovňou 27 stupňov Celzia. Počas piatich dní v období medzi 15.-22. júlom bola na veľkej časti Maďarskej republiky priemerná denná teplota nad hranicou 30 stupňov Celzia, pripomenuli zdravotnícke zdroje.
Mŕtve telá dvojice maďarských turistov objavili na španielskom ostrove Ibiza, informujú dnes tamojšie médiá. Prvé poznatky súdnych znalcov naznačujú, že 46-ročný muž najskôr zviazal, potom udrel, bodol a napokon uškrtil svoju 29-ročnú manželku. Jej telo zanechal v lesnatej oblasti neďaleko jaskyne Es Cueiram. O deň neskôr sa obesil na strome nad miestom, kde ju zavraždil. Vyšetrovatelia disponujú po prehliadke hotelovej izby dvojice v San Antoniu indíciami, že sa manželia pravdepodobne dohodli na mystickej rituálnej samovražde. Tomu nasvedčuje aj list z 22. júla, v ktorom manželia určili dediča z radov príbuzných „pre prípad, že sa im niečo prihodí počas dovolenky”. Napriek tomu sa našli na tele ženy stopy po násilí, ktoré naznačujú, že manžel musel pri donucovaní k realizácii plánu siahnuť po sile. Bezduché telá dvojice objavil v stredu predpoludním švajčiarsky turista pri prechádzke lesom. O krátky čas neskôr sa už začalo vyšetrovanie prípadu príslušnými španielskymi orgánmi.
Maďarský protimonopolný úrad (GVH) urobil raziu v dcérskej spoločnosti najväčšieho svetového výrobcu softvéru Microsoft. Mal totiž podozrenie, že firma zneužívala svoje postavenie na trhu pri jednaní s distribútormi softvéru. „Protimonopolný úrad 19. júla bez predchádzajúceho varovania uskutočnil inšpekciu vo firme Microsoft Magyarország,” vyhlásil GVH na svojej webovej stránke. Ako ďalej GVH uviedol, dcérska spoločnosť podľa neho uplatňuje v spolupráci s distribútormi systém podmienok a výhod, ktoré sú odmenami za lojalitu. Spoločnosť ich tak nestimuluje predávať aj iné produkty, ktoré by mohli konkurovať softvéru Microsoft Office. Ak by sa obvinenie potvrdilo, takéto správanie by bolo proti zákonu Európskej únie o ochrane hospodárskej súťaže. Spoločnosť Microsoft Magyarország zatiaľ situáciu nekomentovala.
Sucho a pretrvávajúce horúčavy v Maďarsku robia veľké problémy aj tamojším hasičom. Len v priebehu dnešného dňa dostali požiarnici informácie o 200 požiaroch vo voľnej prírode, osobitne v Báčsko-Kiškunskej, Peštianskej a Vesprémskej župe. Za mimoriadne vážnu považujú hasiči situáciu na asi 40. kilometri diaľnice M5 Budapešť-Segedín pri Inárcsi, kde už v nedeľu bojovali s plameňmi a kde dnes v dôsledku opätovného vzplanutia museli zasa siahnuť i k dopravným obmedzeniam. Neľahká je však aj situácia vo Várpalote, kde plamene vyčíňajú na ploche 60-80 hektárov. Prácu požiarnikov, ktorí aktuálne zasahujú v asi 130-140 lokalitách krajiny, sťažujú popri extrémne vysokých teplotách aj nedostatok vody, zlá kvalita lesných komunikácií, či únava. Niekoľkí z hasičov na rôznych miestach utrpelo dnes ľahšie zranenia.
Za účasti maďarského premiéra Ferenca Gyurcsánya, ministra hospodárstva a dopravy Jánosa Kóku a ďalších hostí, vrátane popredných predstaviteľov regiónu i poslancov, dnes v maďarskom Dunaújvárosi slávnostne odovzdali do prevádzky most Pentele. Ten sa perspektívne môže stať súčasťou západo-východného európskeho dopravného koridoru. Unikátny projekt, náklady na ktorý dosiahli viac ako 53 miliárd forintov, realizovalo konzorcium DunaÚj-Híd za asi 30 mesiacov. Objekt dlhý viac ako 1,6 kilometra spája oba dunajské brehy a perspektívne sa stane súčasťou plánovanej diaľnice M8. Pri realizácii originálnej konštrukcie sa použilo na celý most 24.000 ton ocele a 20 ton farbív, kým do jeho pilierov sa dostalo 60.000 kubických metrov betónu. Motoristi musia rátať pri využití úseku hlavných ciest č.6 a č.51 s platením v prípade vozidiel s hmotnosťou nad 3,5 tony. Na úseku medzi hlavnou cestou č.6 a diaľnicou M6 musia však s kontrolou povinných matríc rátať vodiči všetkých vozidiel.
Škandalózne stavy vo vlakoch Intercity. Píše na úvod maďarský denník Magyar Nemzet a pokračuje. Vo väčšine vozňov je neznesiteľné teplo. Najhoršia je situácia na trati Budapešť - Balaton. Cestujúci tam sedia v takmer 40-stupňovej horúčave. Dôvodom je pokazená klimatizácia. Kompetentní sa tým začali zaoberať až po víkendovej kauze. Cestujúci to už nevedeli vydržať a zatiahli ručnú brzdu. Na trati medzinárodného významu tak spôsobili meškanie vlakov. Predstavitelia maďarských železníc situáciu ospravedlňujú nedostatkom financií na opravu a údržbu klimatizačných zariadení. Horšie je to paradoxne v modernejších vozňoch súprav Intercity. Tie totiž nemajú sklápacie okná a cestujúci sú vo vlaku prakticky uväznení. Noviny v tejto súvislosti zistili, že železničná spoločnosť disponuje 400 funkčnými klimatizovanými vozňami. To je len tretina všetkých vozňov. Na otázku novinárov, čo robiť v prípade, že sa cesta vlakom stane pre teplo neznesiteľná, odpovedali kompetentní veľmi stručne - treba si presadnúť do chladnejšieho vozňa... Absurdné na tom je, že vzduchotechnika je vo vlakoch prepojená. Takže ak nefunguje klimatizácia v prvom vozni, nebude fungovať ani v poslednom. Konštatuje na záver maďarský denník Magyar Nemzet.
Maďarská národná banka (Magyar Nemzeti Bank - MNB) ponechala svoju kľúčovú úrokovú sadzbu na úrovni 7,75 %. Tento krok bol v súlade s očakávaniami väčšiny analytikov. Osemnásť z 28 opýtaných ekonómov, medzi ktorými uskutočnila prieskum agentúra Reuters, prognózovali ponechanie úrokových sadzieb na ich doterajšej úrovni. Podľa ekonómov by mala hlavná úroková miera v Maďarsku do konca roka klesnúť na 7 %. V júni MNB prekvapivo znížila sadzby o 25 bázických bodov. Bolo to prvé uvoľnenie menovej politiky po 8 mesiacoch. Banka argumentovala faktom, že rast platov vedie k znižovaniu čiernej práce, čo oslabuje nebezpečenstvo sekundárnych inflačných tlakov. Inflácia v Maďarsku v júni prekvapivo stúpla na 8,6 %. Analytici, ktorých oslovila tlačová agentúra MTI, počítali s mierou rastu spotrebiteľských cien v júni v rozpätí od 8,3 do 8,4 %. Odborníci predpokladajú, že medziročná miera inflácie v krajine do konca roka klesne na 5,2 až 5,5 %. Napriek tomu by to znamenalo výrazné zrýchlenie inflácie oproti vlaňajšku, kedy dosiahla 3,9 %. Guvernér MNB András Simor však minulý týždeň uviedol, že júnový rast inflácie nebol významný a nemá väčší dosah. Inflácia v Maďarsku dosiahla vrchol v marci, kedy jej medziročná miera kvôli zvýšeniu daní vyskočila až na 9 %. Podľa júnovej správy maďarskej vlády by medziročná miera inflácie mala do konca roka klesnúť na 4,5 % až 5 %. Prekvapivé bolo predovšetkým zvýšenie cien v sektore služieb. Zdraželi hlavne dovolenky. Analytici očakávajú, že situácia sa uvoľní až v septembri po letných prázdninách. Okrem toho tvrdia, že vysoká miera inflácie môže spomaliť cyklus uvoľňovania menovej politiky v krajine. Naopak májové spomalenie rastu miezd podporuje znižovanie úrokových sadzieb. Medziročná miera rastu hrubých miezd dosiahla v máji 7,4 % po 8,4 % v apríli. Rast miezd v privátnom sektore sa spomalil na 11,1 %. Rast miezd upravených o bonusy v privátnom sektore dosiahol v máji 12,4 % po aprílových 12,1 %. MNB tento ukazovateľ pozorne sleduje, pretože indikuje sekundárne inflačné tlaky. Medzimesačný rast hrubých miezd však dosiahol iba 0,3 % po 0,5 % v apríli.
Slovensko-maďarské vzťahy sa podľa veľvyslanca SR v Budapešti Juraja Migaša po minuloročných výkyvoch „normalizovali”, čo dokladá aj vedenie politického dialógu na najvyššej úrovni. Veľvyslanec ocenil najmä 14-bodový dokument o spolupráci, na ktorom sa zhodli premiéri oboch krajín Robert Fico a Ferenc Gyurcsány počas júnového stretnutia v Bratislave. „Svedčí to o tom, že je skutočne vôľa pozerať sa spoločne pragmaticky dopredu,” povedal pre TASR. Problémy vo vzťahoch minulý rok vyvrcholili zrušením dvojstranného rokovania predsedov vlád v Budapešti, ktoré Gyurcsány náhle zavrhol s odkazom na protimaďarské prejavy na Slovensku a nacionalistické prejavy vládnej SNS. Migaš tvrdí, že vzájomné kontakty sú v skutočnosti lepšie, ako by sa mohlo zdať podľa obrazu v médiách. „Je snaha vidieť naše vzťahy cez prizmu niektorých negatívnych prvkov, ktoré sa prejavili a ktoré sú potom medializované. Som za to, aby sa dával realistický obraz týchto vzťahov a kontaktov,” povedal. Za dôležité považuje veľvyslanec zbaviť sa „historického balastu”, ktorý vzájomné vzťahy stále zaťažuje. Myslí si, že v tomto smere by napomohla učebnica o spoločných dejinách. „Chceme vytvárať priestor na stretávanie mladých historikov a urobíme všetko pre to, aby myšlienka vzniku spoločnej učebnice bola nejakým spôsobom realizovaná,” uviedol. Diplomat zároveň zdôraznil, že treba podporovať čo najširšiu dvojstrannú spoluprácu. Pripomína pritom, že tempo slovensko-maďarských vzťahov je diktované zvyčajne jednou témou - problematikou národnostných menšín. „Musíme čoraz viac presadzovať, a to je aj zámerom toho 14-bodového programu, aby tie vzťahy boli čo najširšie - od severu Slovenska po juh Maďarska, aby sa do vzájomnej slovensko-maďarskej spolupráce zapojilo čo najviac ľudí, vrátane mládeže a študentov,” povedal. Veľmi pozitívne trendy vidí Migaš v prihraničnej oblasti, keď na oboch stranách hranice pôsobí deväť euroregiónov. Ďalšej spolupráci však napomôže aj budúcoročné zrušenie hraničných kontrol po vstupe krajín do Schengenu. „Len v rokoch 2007-2013 by malo ísť do tejto oblasti na projekty približne 216 miliónov eur z finančných prostriedkov EÚ. To doslova volá a provokuje po spolupráci a vytváraní spoločných projektov,” uviedol veľvyslanec J. Migaš. Pripomenul, že dohoda premiérov obsahuje aj rozvoj infraštruktúry medzi oboma krajinami, v októbri by napríklad mala byť podpísaná zmluva o výstavbe dvoch mostov cez rieku Ipeľ. Pozitívne prvky vo vzťahoch sa podľa Migaša prejavujú v mnohých ďalších oblastiach. „Veľmi vysokým tempom rastie vzájomný obchod, dnes je to na úrovni 4,3 miliardy dolárov. V Maďarsku pracuje okolo 25-tisíc našich občanov, zhruba 6000 firiem s maďarskou účasťou je zaregistrovaných na Slovensku, Maďarsko je jeden z veľkých investorov na Slovensku,” konštatoval.
Bohovská baba stojí v Balatone hore bez, našťastie jej voda siaha iba po kolená. Chlapík vesluje okolo v člne, chce sa zoznamovať a pýta sa, koľko stupňov má voda. Ona nahnevane odpovie: Pane, o mne si už často mysleli, že som prostitútka, ale že som teplomer, to nikdy! Veď to! Teplomery takúto kanikulu v Maďarsku ešte nezaznamenali, pričom všetko ostatné klesá. Napríklad aj Balaton je „nivó béz”, vraj každý druhý deň je hladina maďarského mora nižšia o centimeter. Vyrátal som: keby horúčavy trvali pol roka, voda by z Balatonu zmizla. To však nehrozí, navyše, vznikla akási spontánna iniciatíva, ktorá síce nedostala publicitu (na rozdiel od referendových), zato je viditeľná všade pri jazere: nie v úvode spomínané sexbomby, ale tučné ženy sa tu zoskupujú vo výnimočnom množstve. Keď vojdú do vody naraz, hladina Balatonu sa vracia do normálu. Okrem toho, keď sú na súši, rozširuje sa plocha, ktorá je „zatienená”. V tieni anonymity zostávajú činovníci, ktorí zaobstarali pre Budapešť nové húsenicové električky, tzv. combiná. Vyšli na ťažké miliardy, aby však predsa len niečo usporili, vynechali z 50 metrov dlhého prostriedku MHD klimatizáciu. A otvoriť na nich možno len malé okienka. Teraz hútajú o tom, ako do nich namontovať ochladzovacie zariadenie dodatočne, projekt je už pripravený, no najskôr ho bude možné realizovať koncom augusta. Všetci, ktorí o tomto kolosálnom obchode rozhodovali, zostávajú na svojich teplých miestach. Teplučko je v týchto dňoch najmä v nemocniciach. V jednej na severe Maďarska síce nakúpili klimatizačné zariadenia, ale na ich prevádzkovanie už nezostali peniaze. A tak pacienti ležia na posteli vyzlečení po hranicu morálnej únosnosti. Sú však aj iné prípady. Aristid ide navštíviť chorého Tasila do nemocnice, vonku sú neznesiteľné teploty, Tasilo je predsa zababušený do prikrývky až po krk. Preboha, ako môžeš zniesť túto horúčavu, pýta sa zhrozený Aristid, na čo mu priateľ odpovedá: Celkom dobre, našťastie sa ma dosť často chytá triaška. Až sa triasol od rozhorčenia šéf rezortu ochrany životného prostredia, pretože keď pred svojou budovou poskytoval televíznemu štábu rozhovor, jeden bezdomovec mu z pozadia sústavne nadával. Inak liberálny minister stratil hlavu, podišiel k nemu a nadával mu tiež, že „ty zver, dostaneš facku, že ti hlava odletí”. Kamery to nasnímali a zábery sa šírili po maďarských médiách rekordnou rýchlosťou. Rekordy padali predovšetkým teplotné, hoci sa pri Balatone pokúšali traja kamaráti aj o iné. Dvaja z nich sedia nemo v člne a pozerajú sa na hodinky. Zrazu skríknu od radosti. Okolo sa plaviaci „vodný” policajt sa ich pýta, čomu sa tak radujú. Potrundžení parťáci odvetia: Predsa novému rekordu, ktorý sa dostane aj do Guinessovej knihy. Náš Pišta je už pod vodou práve dve hodiny bez toho, aby sa bol nadýchal...
Na pondelkové ráno ohlásený dvojhodinový varovný štrajk maďarských rušňovodičov sa dnes na poslednú chvíľu podarilo odvrátiť vďaka dosiahnutiu dohody prijateľnej tak pre rezort hospodárstva a dopravy, ako aj pre Odbory rušňovodičov. Písomnú dohodu podpísal už v maďarskom hlavnom meste líder odborovej organizácie László Kiss a štátny tajomník ministerstva Ábel Garamhegyi. Podľa slov výkonného predsedu Odborov rušňovodičov Jánosa Borsika bude teraz najdôležitejšia samotná realizácia obsahu dohody. Ábel Garamhegyi ubezpečil, že ministerstvo chápe obavy zamestnancov železníc a zaradí prípravu legislatívneho rámca bezpečnosti železničnej prepravy do legislatívneho plánu rezortu. Maďarskí rušňovodiči chceli v pondelok 23. júla o 06.00 h ráno vstúpiť do dvojhodinového výstražného štrajku. Vyhlásenie tejto protestnej akcie bolo dôsledkom dovtedy neúspešných rokovaní s predstaviteľmi Ministerstva hospodárstva a dopravy MR, ktorých cieľom bolo presadenie opatrení na zvýšenie bezpečnosti rušňovodičov, ďalších železničiarov i cestujúcej verejnosti. Podľa odborovej organizácie rušňovodičov totiž súčasná právna úprava v Maďarsku nezodpovedá bezpečnostným očakávaniam, čo na železnici vedie opakovane k porušovaniu pravidiel zamestnanosti a odborných predpisov a ohrozuje pracovné istoty rušňovodičov.
Pomaly uplynie rok, čo krvavo zbili Hedvigu Malinovú. Neurobila nič iné, iba toľko, že hovorila po maďarsky vo svojej domovine - na Slovensku. Uvádza to v komentári dnešné vydanie maďarského denníka Magyar Nemzet. Konzervatívny denník podrobne popisuje vývoj udalostí okolo vyšetrovania prípadu študentky maďarskej národnosti až po podanie žaloby na ňu. Zažalovali ju podľa periodika dve osoby, jedna z nich už nežije, spáchala samovraždu, a list na rozlúčku polícia nezverejnila, druhou je zas bývalý spolupracovník tajnej služby. Slovenská polícia predtým nepochopiteľne tvrdila, že Hedviga si iba vymyslela, že s niekým telefonovala po maďarsky, čo podložila výpisom hovorov. Teraz nitrianska prokuratúra preveruje, či bolo v súlade so zákonom, že polícia vlani v septembri zastavila vyšetrovanie prípadu. Sú však smutnejšie veci, ako konanie slovenských orgánov, a to je ľahostajnosť maďarskej diplomacie vedenej Kingou Gönczovou, poznamenáva autor Károly Villányi. Podľa jeho vyjadrenia je smiešny postoj vlády Ferenca Gyurcsánya, ktorému sa slovenský premiér Robert Fico poďakoval za to, že sa dištancoval od vyhlásení maďarských politikov, ktorí obvinili Slovensko, že robí politickú záležitosť z kauzy Malinovej. Normálne by totiž bolo, keby Hedviga Malinová vyjadrila vďaku za to, že aspoň maďarská vláda stojí za ňou. Premiér Gyurcsány je však pasívny, a ani Európska únia nespravila nič, ako už mnohokrát, keď išlo o záležitosti negatívne sa dotýkajúcich maďarskej menšiny. Hedviga ale nezostala opustená, lebo maďarská vláda nie je zďaleka totožná s maďarským národom, uzatvára Magyar Nemzet.
Ján Slota síce v ostatnom čase hovoril o tom, že Hedvigu Malinovú dala zbiť Strana maďarskej koalície (SMK), ale nacionalistickými rečami už dnes nemožno umlčať čoraz silnejúci hlas občianskeho sveta na Slovensku. Konštatuje to v aktuálnom vydaní maďarský týždenník Hetiválasz. Zvíťazila spravodlivosť? Od toho sme ešte ďaleko, píše autor Bálint Ablonczy, podľa ktorého však je možné, že sme čoraz bližšie k tomu, aby sme sa dozvedeli, čo sa to vlastne stalo s nitrianskou študentkou maďarskej národnosti. Zdá sa, že nielen Maďari, ale aj stále viac Slovákov má už dosť klamstiev slovenských orgánov. Periodikum cituje z rozhovoru Malinovej pre slovenský týždenník Týždeň, v ktorom hovorí o tom, že naďalej chce žiť na Slovensku, lebo ak by odišla, potom by sa s jej menom nezmazateľne spájalo klamstvo. Hetiválasz detailne informuje o aktuálnom vývoji prípadu študentky, o aktivitách časti slovenskej inteligencie, ktorá vyjadrila nespokojnosť s činnosťou polície, ako aj o vyhlásení prezidenta Policajného zboru SR Jána Packu, ktorý povedal, že útok na Malinovú sa mohol stať, ale nie bezpodmienečne tak, ako to Hedviga popísala. To všetko dostáva podľa maďarského týždenníka ministra vnútra Roberta Kaliňáka do ťažkej situácie, pretože politik vlani v televízii víťazoslávne oznámil „odvrátenie provokácie študentky znamenajúcej ohrozenie štátu”. SMK požaduje demisiu šéfa rezortu vnútra, čo by pravdepodobne bolo celkom aktuálne. Aj keď my Maďari presne vieme, že formou riešenia situácie, keď pri klamstve prichytia politika, je aj napríklad naďalej pokojne zostať vo funkcii, uzatvára Hetiválasz.
Ako významný obrat v prípade Hedvigy Malinovej hodnotia v Maďarsku vyjadrenie policajného prezidenta SR Jána Packu, že nitriansku študentku maďarskej národnosti predsa mohli zbiť.
Prípad Hedvigy Malinovej dospel k míľniku - to je názor predsedu zahraničného a krajanského výboru maďarského parlamentu Zsolta Németha. Politik z opozičného Fideszu hodnotí vyjadrenie slovenského policajného prezidenta ako priznanie a sebakritiku. „V slovenskom stanovisku badať teraz citeľný posun, za čo možno ďakovať v nemalej miere rozhodnému postoju maďarskej strany a maďarských politikov na Slovensku, ich pozornosti, ktorú venovali sústavne kauze Hedvigy Malinovej. Považujem za veľmi dôležité, aby táto pozornosť bola aj v nastávajúcom období intenzívna.”
Slovenské orgány nepostupovali v kauze Hedvigy Malinovej, zdá sa, nestranne. S odvolaním sa na informácie, ktoré prenikli na verejnosť v uplynulých dňoch, to tvrdí popredný predstaviteľ opozičnej maďarskej strany FIDESZ - Maďarského občianskeho zväzu Zsolt Németh. Šéf zahraničného kabinetu strany, inak predseda zahraničného výboru maďarského parlamentu a niekdajší druhý muž maďarskej diplomacie sa domnieva, že by sa predseda vlády Maďarskej republiky mal študentky z Nitry zastať. „Na základe informácií, ktoré sa dostali na verejnosť v uplynulých dňoch, sa, zdá sa, potvrdzuje, že slovenské orgány nepostupovali v prípade Hedvigy Malinovej adekvátne a hlavne nestranne.... Keď sa terčom útoku stane občan maďarskej národnosti žijúci za hranicami krajiny, je povinnosťou predsedu vlády Maďarskej republiky dôrazne sa zastať a postaviť na ochranu ľudských práv poškodenej osoby,” uvádza sa v stanovisku Zsolta Németha, ktoré cituje dnes maďarská agentúra MTI. Podľa Németha sa Ferenc Gyurcsány študentky nezastal, namiesto toho hovoril na júnovom stretnutí s predsedom vlády SR Robertom Ficom o nestrannosti a nezávislosti slovenských vyšetrujúcich orgánov a po schôdzke tvrdil, že sa u slovenského kolegu angažoval v kauze zbitého maďarského dievčaťa. Z vyhlásenia Úradu vlády SR však jednoznačne vyplynulo, že sa tak vôbec nestalo, poukázal predstaviteľ FIDESZ. Podľa jeho názoru „môže po tomto každý oprávnene očakávať od Ferenca Gyurcsánya dôrazné vystúpenie v záujme Hedvigy Malinovej, veď o víťazstve pravdy môžeme hovoriť po tom, čo budú vinníci potrestaní,” čo Hedvigu Malinovú oslobodia a slovenské úrady sa jej ospravedlnia za ohováranie. Maďarská vláda by študentku mala podľa opozičného politika takisto požiadať o odpustenie, a to za to, že ju ponechala napospas. Šéfka maďarskej diplomacie Kinga Gönczová v rozhovore pre víkendové vydanie denníka Népszava z 21. júla uviedla, že prípad Hedvigy Malinovej Budapešť denne sleduje a o priebehu procesu sa informuje priebežne u slovenskej strany. Za skutočný záujem študentky i maďarskej komunity označila ministerka také rozhodnutie justície v rámcoch právneho štátu, ktoré potvrdí jej postoj.
Nielen slovenská vláda, ale aj vláda Maďarskej republiky a Európska únia nesú zodpovednosť za mesiace pretrvávajúce ťažkosti Hedvigy Malinovej, konštatuje sa vo vyhlásení Svetového zväzu Maďarov, ktoré dnes zverejnili v Budapešti. Podľa tejto organizácie je „kalvária Hedvigy Malinovej jasným dôkazom bankrotu dvojitého metra, ktorý uplatňuje EÚ”. Tá nesie predovšetkým priamu zodpovednosť za prijatie SR do svojich radov tak, že sa Benešove dekréty, hlásajúce kolektívnu vinu, stali kompatibilnými v rámci únie. Kým (EÚ) v jednotlivých prípadoch hlasito protestuje proti tzv. extrémizmu, viď kauzu Jörga Haidera v Rakúsku, v iných spolupracuje s vládnou koalíciou, ktorá doviedla k moci Jána Slotu, známeho po celej Európe ako extrémistu, konštatuje vyhlásenie. Svetový zväz Maďarov vyzýva v dokumente maďarskú vládu, osobitne ministerstvo zahraničných vecí, aby neodkladne protestovala na európskych fórach a požadovala zapojenie medzinárodných pozorovateľov do vyšetrovania predmetného prípadu. Na znak protestu, v súlade s medzinárodnými normami, by mala povolať na ministerstvo veľvyslanca SR v Maďarskej republike a požiadať ho o vysvetlenie. Organizácia vyzýva aj maďarských politikov „z Hornej zeme”, aby dôrazne zastupovali záujmy maďarskej komunity, vrátane požiadavky zrušiť Benešove dekréty.
Polícia pripúšťa, že študentku maďarskej národnosti Hedvigu Malinovú zbili. Pre Aktuálne.sk to povedal policajný prezident Ján Packa. Polícia však musí trvať na na tom, že skutok, tak ako ho Malinová opísala, sa nestal. „To je presne to, čo si ľudia mýlia. Nie, my netvrdíme, že ju nikto nezbil. My tvrdíme, že skutok, tak ako ho ona opisuje, sa nestal,” povedal Packa. „Je nepochybné, že sa skutok nestal,” oznámil minister vnútra Robert Kaliňák vlani 12. septembra na tlačovej konferencii. Polícia študentku tento rok v máji obvinila z krivej výpovede a krivej prísahy. Verziu oficiálneho vyšetrovania polície podľa Packu potvrdila aj prokuratúra, ktorá prípad uzavrela rovnakým spôsobom. Polícia ale naďalej pracuje so všetkými známymi dôkazmi v kauze a stále ich podľa neho reflektuje. Študentku maďarskej národností Hedvigu Malinovú podľa jej tvrdenia napadli 25. augusta dvaja vyholení mladíci. Útok mal podľa nej národnostný motív. Kauza vzbudila aj medzinárodný rozruch. Podľa študentkinho advokáta Romana Kvasnicu, by mal Packa po zverejnení takejto informácie okamžite zabezpečiť trestné stíhanie pre ublíženie na zdraví Hedvigy Malinovej. Podľa neho totiž polícia napriek tomu, že vie o napadnutí Malinovej, nevedie trestné stíhanie. Kvasnica však pre Aktuálne.sk pripustil, že celé konanie v súčasnosti stojí kvôli námietkam zaujatosti z jeho strany, tie sa však prejednávajú už vyše mesiaca a pol. „Mal by dať trestné oznámenie aj na vyšetrovateľa, ktorý zastavil na jeseň minulého roku trestné stíhanie,” vyzýva Kvasnica policajného prezidenta. Takéto vyhlásenie podľa neho totiž dokazuje, že vyšetrovanie úrady zastavili nezákonne. Občianske združenie Aliancia Fair-play a jedenásť ľudí rôznych profesií vydali k prípadu Hedvigy Malinovej vyhlásenie s názvom Aby pravda dostala šancu. Vyjadrujú v nej pochybnosť nad tým, či orgány činné v trestnom konaní postupujú vo vyšetrovaní prípadu nestranne. Signatári výzvy upozornili, že médiá priniesli informácie o potenciálnych chybách vo vyšetrovaní, ktoré by odhalenie pravdy mohli znemožniť. Polícia ani prokuratúra na ne doposiaľ nereagovali. „Oficiálne uzavretie prípadu nemôže byť dôvodom na to, aby tieto otázky odmietali,” konštatuje tlačová správa Aliancie Fair-play. Signatári upozorňujú, že tento prípad sa netýka iba Hedvigy Malinovej, ale každého občana. Prípad Malinovej sa prevalil krátko po vytvorení koalície Smeru-SD súčasného premiéra Roberta Fica s ĽS-HZDS a SNS, ktorá je obviňovaná z nacionalizmu a protimaďarských prejavov. Postup slovenských orgánov pri vyšetrovaní následne spochybnila opozičná SMK, ako aj niektorí maďarskí politici. „Malinová nie je pre políciu kauza. Malinová je pre políciu len jeden z tisícov prípadov, ktorý štandardne vyšetrujeme. V súčasnosti ich máme minimálne 60-tisíc,” dodal Packa. Prípad študentky je podľa neho kauza iba pre politikov a polícia sa k tomu nebude vyjadrovať.
Výzvu na prešetrenie údajného napadnutia vysokoškoláčky maďarskej národnosti Hedvigy Malinovej podporilo zatiaľ asi 170 ľudí. ČTK to povedala Zuzana Wienková z Aliancie Fair-play, ktorá petičnú akciu v predchádzajúcich dňoch spustila. Prípadné vyšetrovanie by podľa nej malo vyvrátiť pochybnosti o tom, že polícia nebola pri skúmaní prípadu objektívna. „Našou snahou je presvedčiť zodpovedných ľudí, aby sa postup policajtov preveril,” povedala Wienková z občianskeho združenia, ktoré skúma napríklad korupciu štátnych úradníkov. Niektoré zverejnené informácie totiž podľa Wienkovej naznačujú, že vyšetrovanie prípadu možno nebolo nestranné. „Budeme dlhodobo monitorovať jeho priebeh,” dodala. Polícia by overenie postupu svojich kolegov nemala odmietať, povedala Wienková. Minister vnútra Robert Kaliňák totiž už skôr o práci vyšetrovateľov odmietol pochybovať. „Mal by počítať aj s tým, že nastala chyba,” dodala Wienková. Študentku Malinovú podľa jej výpovede napadli a zbili vlani v lete dvaja holohlaví muži. Motívom útoku malo byť nepriateľstvo voči ľuďom maďarskej národnosti. Policajti však pri vyšetrovaní dospeli k názoru, že útok sa vôbec nestal a neskôr Malinovú obvinili z krivej výpovede. Prípad vlani prispel k zhoršeniu vzťahov medzi Slovenskom a Maďarskom. Aliancia Fair-play tvrdí, že by mali byť preverené výhrady niektorých kritikov postupu policajtov. Polícia vraj nedala preskúmať všetky časti študentkinho oblečenia, na ktorom mohli zostať dôkazy o útoku. Rovnako podľa nich napríklad nevypočula všetkých svedkov, ktorí údajne mohli študentkinu verziu prípadu potvrdiť. Polícia však pochybnosti odmietala a vyšetrovanie bolo podľa nej objektívne. Výhrady voči zaujatosti vyšetrovateľov už vlani zamietla aj prokuratúra. Na stranu polície sa postavila aj vládna Slovenská národná strana Jána Slotu, ktorá protestovala voči spochybňovaniu jej objektivity. „Ak si niekto myslí, že stačí, ak sa oblečie do trička 'fair-play' a môže faulovať všetkých na základe mediálnych špekulácií, hrá špinavú neférovú hru,” vyhlásili zástupcovia SNS.
Z prípadu Hedvigy Malinovej by bolo možné napísať aj scenár k filmu o Jamesovi Bondovi, ak by poznali jeho koniec. Isté je, že aj tajná služba je v tomto príbehu namočená až po krk. Konštatuje to v aktuálnom vydaní maďarský týždenník Hetiválasz v článku pod titulkom Poprepletané nite. Viacerí slovenskí právnici a publicisti v ostatných mesiacoch konštatovali dve dôležité zistenia, píše autor článku István Tornay. Prvým je, že súdny proces proti Hedvige bude skúšobným kameňom slovenskej justície a právneho štátu, druhým zas skutočnosť, že útok na mladú maďarskú dievčinu a niekdajší únos Michala Kováča mladšieho do zahraničia majú veľa spoločného. Podľa Hetiválaszu mladšieho Kováča nechala uniesť neslávne známa Slovenská informačná služba (SIS) vedená zlopovestným Ivanom Lexom. SIS sa dostala zaujímavým spôsobom aj do prípadu Malinovej, a v oboch kauzách sú aj mŕtvi. V prípade Kováča zabili jediného korunného svedka Roberta Remiáša, ktorý pracoval v SIS. V druhom prípade spáchal samovraždu - údajne - muž, ktorý zažaloval Malinovú. Tornay podrobne popisuje vývoj udalostí kauzy študentky maďarskej národnosti a okrem iného zverejňuje aj mená asistentov poslanca KDH Petra Gaburu - Petra Korčeka, ktorý 6. októbra podal žalobu na Malinovú, Zuzany Trnkovej, manželky generálneho prokurátora Dobroslava Trnku, ktorý médiám oznámil žalobu na dievčinu, a medzi asistentmi figuruje podľa Hetiválaszu aj exnovinár Peter Tóth, ktorý pracoval tiež určitý čas v tajných službách. Nevieme, kedy sa dostane prípad Hedvigy Malinovej do fázy súdneho procesu, preto nie je možné predpovedať ani vývoj udalostí. Isté iba je, že dievča sa drží fantastickou duševnou silou. Neuvažuje o tom, že by odišla zo Slovenska, veď aj jej priateľ je Slovák, uzatvára Hetiválasz.
Vnútropolitické konflikty susedných krajín sú citeľné aj na poli menšinovej politiky. Štáty, ktoré sú členskými krajinami Európskej únie, však musia mať zaradené v hodnotovom poriadku ochranu ľudských a menšinových práv. Konštatovala to v rozhovore pre dnešné vydanie maďarského ľavicového denníka Népszava ministerka zahraničných vecí Kinga Gönczová. Všetky krajiny čakajúce na vstup vyvíjali vážne úsilie v snahe splniť požiadavky. Teraz ako keby sme v každej z nich videli určitú únavu a čas od času sa u nich objavia vážne vnútropolitické konflikty, ktorých účastníkmi sa stávajú aj organizácie maďarských menšinových spoločenstiev, povedala Gönczová, podľa ktorej aj následky na menšinovú politiku sú bezprostredne citeľné. Tým, že krajina sa stala členom EÚ, prijala hodnotový poriadok, ktorého súčasťou sú ľudské práva, medzi nimi aj práva menšín, zdôraznila ministerka. Prípad Hedvigy Malinovej podľa jej slov Maďarsko denne sleduje a o priebehu procesu sa informuje priebežne u Slovákov. Skutočným záujmom študentky je, aby sa zrodilo v rámcoch právneho štátu také súdne rozhodnutie, ktoré potvrdí jej postoj, a to isté je aj záujmom tamojších maďarských spoločenstiev. Gönczová pripomenula aj kauzy obvinení niektorých maďarských politikov v Rumunsku, v ktorých sa podľa nej priamo vynára podozrenie etnickej diskriminácie, proti čomu by sa Maďarsko malo rázne ozvať. Na margo vzťahov maďarských strán a strán Maďarov za hranicami šéfka rezortu maďarskej diplomacie uviedla, že by bolo dobré, keby sa všetci účastníci maďarskej politickej scény zdržiavali ovplyvňovania spoločenstiev zahraničných Maďarov a snáh smerujúcich k ich rozdeleniu, lebo tieto organizácie nie sú súčasťou politiky v Maďarsku, strany FIDESZ Maďarského občianskeho zväzu (FIDESZ), prípadne inej politickej strany. Maďarská vláda si uvedomuje, že nemožno konať namiesto nich, a nemožno na nich ani bezprostredne vplývať, dodala ministerka pre Népszava.
Maďarský minister hospodárstva a dopravy János Kóka sa koncom roka vzdá ministerského kresla, a ako predseda Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ) sa sústredí na stranícke úlohy. Informujú o tom dnes viaceré maďarské médiá. Túto skutočnosť potvrdili zdroje blízke ministrovi, podľa ktorých už liberáli hľadajú vhodného kandidáta na nového šéfa rezortu. Kóka však zostane členom vládneho superkabinetu, ktorý je centrom politických rozhodnutí. Jeho možným nástupcom môže byť podľa portálu nol.hu terajší štátny tajomník Ábel Garamhegyi, alebo šéf ministrovho kabinetu Csaba Kákossy. Kókovým cieľom je dotiahnuť začatú stranícku reformu v SZDSZ a jeho politickú dynamizáciu. U liberálov sa už dávnejšie objavila myšlienka, že by predseda strany nemal byť súčasne aj ministrom. To nielen kvôli nadmernému pracovnému zaťaženiu, ale aj z toho dôvodu, že šéf koaličnej strany vo funkcii ministra je podriadeným ľavicového premiéra.
Maďarsko zažilo najteplejší deň všetkých čias. Doterajšie teplotné maximum 41,7 stupňa Celzia spred siedmich rokov bolo na viacerých miestach prekonané. Rekord však môže byť iba pominuteľný. Dnes sa teploty zase majú priblížiť k 42 stupňom. Platnosť tretieho, najvyššieho stupňa ohrozenia, ktorý úrady vyhlásili začiatkom týždňa, predĺžili až do utorka. Padali nielen rekordy, odpadávali aj ľudia. Mnohým autobusom budapeštianskej hromadnej dopravy vypovedala klimatizácia, električky na viacerých trasách nejazdili, lebo topiaci sa asfalt stiekol na koľajnice. V jednej z výrobných hál na predmestí Budapešti naraz skolabovalo až jedenásť robotníkov, piatich z nich odviezli sanitky do nemocnice. Ministerstvo hospodárstva MR požiadalo o obmedzenie spotreby elektrickej energie počas špičky od 14. do 18. hodiny, lebo pre zapnuté klimatizačné zariadenia hrozí kolaps. Civilná obrana v uliciach miest naďalej rozdáva vodu; v plnej pohotovosti bola aj na večernom budapeštianskom koncerte Rolling Stones.
V Maďarsku v piatok padol absolútny teplotný rekord. V ostatných 130 rokoch, kedy viedli oficiálne záznamy teplôt, ešte nikdy nenamerali 41,9 stupňa Celzia, ako včera. Údaj o zatiaľ neoficiálnej rekordnej teplote zaslal meteorologickej službe automatický merač tepla v Kiskunhalasi. Doteraz najvyššiu teplotu zaznamenali 21. augusta 2000 v Békešskej Čabe s hodnotou 41,7 stupňa. Teploty v Maďarsku však ešte stúpajú, je možné, že včerajší rekord nebude posledný.
Spoločnosť Kofola dosiahla v 1. polroku 2007 na Slovensku obrat 780,705 milióna Sk. Predstavuje to nárast v porovnaní s rovnakým obdobím vlani o 30,1 %. Celkové tržby skupiny Kofola v krajinách strednej Európy sa vyšplhali na 2,454 miliardy Kč, v prepočte asi 2,876 miliardy Sk, čo predstavuje zvýšenie oproti 1. polroku 2006 o 23,1 %. V rámci skupiny Kofola sa z pohľadu výšky rastu najlepšie darilo dcérskej spoločnosti Santa trans ČR, ktorá dosiahla v sledovanom období 62,9-% rast. Nemenej úspešné boli aktivity v ostatných krajinách. Začiatkom roku spoločnosť Kofola predstavila tradičný česko-slovenský kolový nápoj Kofola maďarským spotrebiteľom a aj tento krok pomohol spoločnosti k 45,2-% rastu v Maďarsku v 1. polroku 2007 oproti rovnakému obdobiu minulého roka. Na poľskom trhu je z pohľadu spoločnosti kľúčový ovocný produktový rad Jupí, ku ktorému sa viazali intenzívne marketingové aktivity a priniesli 48,8-% rast. Podľa vyjadrenia generálneho riaditeľa spoločnosti Kofola Holding Jannisa Samarasa cestou strategických akvizícií v Českej republike a Poľsku a investícií do súčasných výrobných a obchodných aktivít v celej V4 pokračuje firma v napĺňaní svojej vízie stať sa jedným z troch najväčších hráčov na poli nealko nápojov v tomto regióne. V 1. polroku 2007 pracovalo v spoločnosti Kofola na Slovensku 305 pracovníkov a celá skupina zamestnáva v rámci regiónu 1 336 pracovníkov.
Ovácie publika si vyslúžili v noci nadnes v Budapešti „Valiace sa kamene”, legendárna britská formácia The Rolling Stones pri svojom historicky druhom koncerte v maďarskej metropole. Neúnavný Mick Jagger, ktorý nechal všetkých prítomných zabudnúť na blížiace sa 64. narodeniny, ale aj jeho kolegovia Keith Richards, Charlie Watts, Ron Wood a ďalší skvelí muzikanti i vokalistky ponúkli asi 50.000 divákom veľkolepú dvojhodinovú šou, na konci ktorej bola jedinou výhradou divákov skutočnosť, že zaznel len jediný prídavok. Koncert v rámci európskej časti svetového turné Bigger Bang Tour mal vydarenú atmosféru a nepoznačili ho žiadne incidenty. Napriek úmornému teplu, ktoré sa organizátori snažili v hľadisku zmierniť rozdávaním tekutín a striekaním vody na divákov tesniacich sa pred samotnou scénou, odviedli interpreti pre nich typický výkon, vystúpenie, ktoré charakterizovala dynamika a profesionálne vysoká úroveň všetkých zainteresovaných. V programe, ktorý odštartovala skladba Start Me Up, sa popri skladbách z nového albumu objavili aj notoricky známe megahity skupiny, ako napríklad Ruby Tuesday, You Canďt Always Get What You Want, Paint It Black, Miss You, či Honky Tonk Women. Nechýbala ani originálna interpretácia najznámejších skladieb formácie (I Canďt Get No) Satisfaction a Jumpinď Jack Flash. Na záver sa fanúšikovia dočkali aj hitu Brown Sugar. O predprogram sa postarala hardrockovú tvorbu ponúkajúca britská skupina The Charlatans. „Valiace sa kamene”, ktoré „sa potia” v Budapešti už od stredy, keď do maďarskej metropoly pricestovali z Bukurešti, by tam mali stráviť aj dnešok a až v nedeľu sa presunúť do Brna, kde sa na ich nedeľňajší koncert tešia nielen domáci fanúšikovia.
Mick Jagger a jeho kolegovia zo skupiny The Rolling Stones sa dnes večer predstavia na koncerte na Štadióne Ferenca Puskása (niekdajšom Népstadione) v Budapešti. V maďarskej metropole sa „Valiace sa kamene” potia už od stredy, keď sa tam premiestnili z nemenej horúcej Bukurešti. Rolling Stones by v hlavnom meste Maďarska mali zostať až do nedele, aby potom na tunajšie vystúpenie nadviazali koncertmi v Brne a Varšave. Organizátori koncertu otvoria brány štadióna iba o 17.30 hod, aby diváci netrávili priveľa času na páliacom slnku. Každý z návštevníkov môže na plochu štadióna vziať so sebou iba pollitrovku tekutín, avšak bez uzáveru. Na štadióne sa však bude distribuovať voda vo vrecúškach, ako aj fľašiach z umelej hmoty. Všetci, ktorí budú vystúpenie sledovať pri samotnej scéne, môžu rátať aj s „chladivým postrekom”. Živý hudobný predprogram zabezpečí britský predskokan - formácia The Charlatans, ktorá by mala s vystúpením začať o 19.00 hod. O dve hodiny neskôr by sa pred očakávanou návštevou asi 50.000 fanúšikov mali objaviť na scéne Rolling Stones, ktorých koncert potrvá asi 120 minút. Mick Jagger, Keith Richards, Ronnie Wood, Charlie Watts a ich spolupracovníci pripravili aj na dnes veľkolepú show, ktorej súčasťou budú nielen novinky, ale aj najúspešnejšie tituly skupiny. Rolling Stones sa v Budapešti predstavia celkovo iba po druhý raz, a to po 12 rokoch.
Legendárny britský bluesman John Mayall (73) a jeho formácia Bluesbreakers vystúpi v sobotu 21. júla na scéne Skalného divadla v malebnej maďarskej obci Santov (Pilisszántó), obývanej Slovákmi. Výťažok z jeho koncertu, ktorý bude súčasťou dvojdňového festivalu, by mal pomôcť verejnoprávnemu spolku Rodičia spoločne za mládež. John Mayall sa už doteraz sedemkrát predstavil maďarskému publiku. Koncert je súčasťou európskej časti jeho svetového turné, ktoré sa začalo 13. apríla v Akrone v americkom štáte Ohio a v rámci ktorého vystúpi okrem iného dnes v rakúskom Grazi a po koncerte v Santove aj vo Varšave a Poznani (22.-23. júla), či v hlavnom meste ČR Prahe (24. júla). Umelec, ktorý svojho času koncertoval aj ako hosť Bratislavskej lýry, sa so svojou skupinou predstavil aj v celom rade belgických, holandských, švajčiarskych, španielskych a talianskych miest, ako aj na Malte. Zavíta aj do Francúzska a predstaví sa na festivale v britskom Bedforde, kde šnúra jeho európskych koncertov vyvrcholí 5. augusta. Rodák z anglickej dedinky Macclesfield neďaleko Manchestru je považovaný za nekorunovaného kráľa britského blues. Na koncerte v Santove predstaví predovšetkým materiál svojho aktuálneho albumu In Palace of the Kings, ktorý venoval pamiatke černošského bluesmana Freddieho Kinga, jedného zo svojich vzorov.
Svetoznámy americký filmár Woody Allen, ktorý je známy aj svojím muzicírovaním, sa práve v tejto úlohe predstaví aj v Budapešti. Herec, scenárista, režisér a producent v jednej osobe sa na scéne viacúčelovej haly Budapest Sportaréna predstaví 27. decembra na koncerte v spoločnosti svojej formácie New Orleans Jazz Band. Pre Allena to bude koncertná premiéra na území Maďarska. Vstupenky na koncert laureáta Oscara, Zlatého glóbusu a celého radu ďalších prestížnych ocenení sú už v predaji v pobočkách sietí Ticket Express i Eventim. Ich ceny sa pohybujú v rozmedzí od 7500 do 50 000 forintov.
V Maďarsku sa v uplynulom desaťročí zhoršila situácia v oblasti hospodárstva, životného prostredia a aj z pohľadu udržateľnosti vyjadrenej rovnováhou v spoločnosti. Vyplýva to z dnes zverejnených výsledkov výskumu Ústredného štatistického úradu (KSH). Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI v sledovanom období sa síce zrýchľoval hospodársky rast, ale stúpol aj pomer chudobných, a prerozdeľovanie sa stalo nerovnomernejšie. Z ekologických údajov vyplýva, že Maďarsko je v európskom porovnaní na relatívne priaznivej úrovni v oblasti spotreby energií a s tým súvisiacou produkciou plynov spôsobujúcich skleníkový efekt, ale spotreba energií prepočítaná na obyvateľa v ostatných rokoch mierne stúpa. Stúpa aj množstvo vyprodukovaného odpadu. Údaje KSH zo sociálnej oblasti hovoria o tom, že obyvateľstvo čoraz viac starne, pritom klesá pôrodnosť. Priaznivú - klesajúcu tendenciu zaznamenali v počte samovrážd. Stále viac Maďarov však trpí nadváhou, a negatívom tiež je, že neustále stúpa počet fajčiacich žien.
Pri maďarsko-chorvátskych hraniciach objavili MOL a INA ložisko plynu. Maďarská ropná spoločnosť MOL a chorvátska ropná spoločnosť INA uskutočnili na oboch stranách hraníc skúšobné vrty v oblasti obce Zaláta v župe Baranya a chorvátskej obce Podravská Slatina. Podľa vyhlásenia spoločnosťou MOL zásoby zemného plynu v objavených ložiskách možno odhadovať „za významné na domáce pomery.” MOL a INA, v ktorej má MOL 25-% podiel, podpísali dohodu o spolupráci pri hľadaní potenciálu ložísk plyn v povodí rieky Dráva v septembri 2006. Skúšobné vrty preverovali vrstvu v hĺbke 3 100 až 3 515 metrov. Z najnižšej z troch vrstiev uvedenej hĺbky podľa odborníkov možno vydolovať denne 62 000 kubických metrov (m3), zo strednej vrstvy 337 000 m3 plynu.
Ruský prezident Vladimir Putin dnes vyjadril vôľu vychádzať v ústrety početným etnickým skupinám žijúcim na ruskom území. „Aj tá najmenšia etnická skupina sa musí v Rusku cítiť príjemne, musí cítiť, že toto je jej domov a že nemá a nebude mať žiaden iný domov,” povedal Putin pri otváracej ceremónii na festivale ugrofínskej kultúry v Saransku v prítomnosti fínskej prezidentky Tarje Halonenovej a maďarského premiéra Ferenca Gyurcsánya. Na podujatie však nepozvali predstaviteľov tretej ugrofínskej krajiny, Estónska. Stalo sa tak zjavne kvôli sporu medzi Moskvou a Tallinnom vyvolanému odstránením sovietskeho pamätníka z centra estónskej metropoly. „V Rusku sme vždy venovali a vždy budeme venovať veľkú pozornosť rozvoju kultúry jednotlivých národov,” povedal Putin. V krajine v ostatných rokoch zaznamenali výrazný vzostup xenofóbie a rasizmu. Častými terčmi útokov sa stávajú obyvatelia bývalých sovietskych republík v strednej Ázii a na Kaukaze, ako aj príslušníci etnických menšín na ruskom území a židia. Moskva sa tiež v minulosti stala terčom kritiky kvôli zaobchádzaniu s menšinami hovoriacimi ugrofínskymi jazykmi. Na ruskom území žije 13 etnických skupín hovoriacich ugrofínskymi jazykmi, pričom dovedna predstavujú 2,7 milióna obyvateľov. Pred otvorením festivalu rokoval Putin s Halonenovou, pričom na programe mal aj rokovanie s Gyurcsányom.
Ugrofínsky festival, na ktorý pozval ruský prezident Vladimír Putin fínsku prezidentku Tarju Halonenovú a maďarského premiéra Ferenca Gyurcsánya, ale estónskych najvyšších predstaviteľov nie, vyvoláva v Maďarsku vnútropolitické spory. Opozičný Fidesz a kresťanskí demokrati obviňujú premiéra Gyurcsánya zo zrady priateľov a spojencov v Európskej únii z Estónska. Poukazujú na to, že ruský prezident Putin využíva aj ugrofínske fórum na prezentáciu svojej veľmocenskej politiky a najmä protiestónskeho postoja. K tomu asistuje Ferenc Gyurcsány, keď neodmietol účasť na stretnutí v Mordvinsku. Je to aj podozrivý dôkaz premiérovho prehnaného rusofilstva - konštatuje maďarská opozícia. Predseda vlády v minulých dňoch odpovedal na výzvy, aby bojkotoval ugrofínske fórum kvôli Putinovi, tým, že nemožno ignorovať príležitosť na upozornenie na problémy príbuzných malých národov žijúcich na území Ruska. Gyurcsány ponúkol svojmu estónskemu kolegovi stretnutie, na ktorom by ho informoval o ugrofínskom festivale a o stretnutí s Putinom.
Čo majú spoločné Maďari, Fíni, Estónci a Mordviní? Ugrofínsky pôvod. Dnes majú Ugrofíni svoj summit. Estónci, ktorí sú tretím najpočetnejším národom tejto skupiny, však budú chýbať. Hostiteľom je totiž ruský prezident. Do Saranska, hlavného mesta Mordvinska, asi 650 kilometrov juhovýchodne od Moskvy, Vladimír Putin pozval fínsku prezidentku Tarju Halonenovú a maďarského premiéra Ferenca Gyurcsánya. Do Tallinnu, s ktorým je Moskva v studenej vojne, pozvánka neprišla. Rusko-estónske vzťahy sa vyostrili po aprílovom presťahovaní pamätníka sovietskych vojakov z centra Tallinnu. Rusko za to Estóncov trestá, kde sa len dá. Tento týždeň napríklad na polovicu znížilo železničný tranzit surovín cez ich územie. Rozhodnutie Putina usporiadať ugrofínsky summit bez Estóncov pobúrilo Tallinn, ktorý sa vždy horlivo zasadzoval za zachovanie jazyka a identity ugrofínskych etník v Rusku. „Moskva sa podľa zásady rozdeľuj a panuj usiluje o medzinárodnopolitickú izoláciu Estónska,” napísal tallinnský denník Postimees. Predseda európskeho výboru estónskeho parlamentu Marko Mikhelson priamo vyzval Helsinki a Budapešť na bojkot oklieštenej schôdzky. Ugrofíni, roztrúsení od Karpatskej kotliny, cez Škandináviu, Pobaltie až po západnú Sibír, sú povestní citom pre spolupatričnosť. Tentoraz však Fíni ani Maďari kvôli Estóncom nemienia riskovať svoje dobré vzťahy s Ruskom. Helsinki s Moskvou udržiavali nadštandardné styky už v sovietskych časoch. Budapešť sa s ňou výrazne zblížila odkedy je premiérom Gyurcsány. Ten sa od minulej jesene stretne s Putinom už tretí raz, popri summite si totiž v Saransku dohodol aj dvojstrannú schôdzku. Cesta Cyurcsánya do Mordvinska pobúrila opozíciu. „Maďarsko nesmie asistovať na summite, na ktorom má chýbať jeden z troch štátotvorných ugrofínskych národov,” citovalo Inforádio Zsolta Németha, opozičného šéfa zahraničného výboru maďarského parlamentu. „Obávam sa, že skutočným cieľom tejto vrcholnej schôdzky nie je ochrana identity a práv ugrofínskych etník, ale izolácia a poníženie Estónska,” dodal. Gyurcsány však o odrieknutí účasti nechcel ani uvažovať. „Význam historických vzťahov a z nich vyplývajúca spoločná budúcnosť sú dostatočným dôvodom, aby maďarská vláda bola zastúpená na ugrofínskom stretnutí na naj vyššej úrovni,” uviedol vo vyhlásení pre agentúru MT1. V liste adresovanom estónskemu premiéroví Andrusovi Ansipovi sľúbil, že účasť maďarského premiéra a fínskej prezidentky na ugrofínskej schôdzke „dáva Estónsku záruky, že jeho záujmy budú na vysokej úrovni zastúpené”.
Maďarské vodné melóny sú tohto roku chutnejšie ako mediteránske, lebo majú priaznivejší pomer kyselín a cukru. Melóny, ktoré patria k tekvicovej zelenine, sa predávajú lepšie vtedy, keď je teplo, vynikajúco totiž hasia smäd. Ako pre maďarský internetový portál origo.hu povedal výkonný riaditeľ maďarského zväzu FruitWeb Béla Mártonffy, pomer cukru a kyselín je vďaka klíme Karpatskej kotliny vhodnejší ako v prípade dovezených melónov zo stredomorského prostredia. Aromatické látky sa tak lepšie uplatnia a melóny sú chutnejšie. Vďaka vysokým teplotám a slnečným dňom je veľmi vysoká úroda melónov v Maďarsku, čoho dôsledkom sú nízke ceny. Tomu prospela aj skutočnosť, že kým španielske, grécke a talianske melóny dozreli o dva až tri týždne neskôr, zberová sezóna sa v Maďarsku sa začala zhruba o rovnaké obdobie skôr, čo spôsobilo nadbytok ponuky a tlak na predajné ceny. Podľa Mártonffyho až dve tretiny maďarskej úrody z asi 220.000 ton tohtoročnej úrody putujú do zahraničia, terajšia cena 89-98 forintov za kilogram (v prepočte okolo 12 Sk) bude pravdepodobne dlhodobejšia.
Možno sa chcela iba schladiť, možno chcela preplávať jazero divá sviňa, ktorá uplynulú nedeľu plávala k južnému brehu maďarského Balatonu. Ešte predtým, než by doplávala na druhú stranu, ju však zastrelili. Podľa maďarskej komerčnej rozhlasovej stanice InfóRádió diviaka plávajúceho od severného brehu pri Balatonszemesi zbadali rekreanti, a upozornili na neho políciu. Tá zavolala profesionálneho poľovníka, ktorý jedinou dobre mierenou strelou zneškodnila párnokopytníka, aby neznamenal nebezpečenstvo pre dovolenkárov vo vode, ani na brehu. Hovorca polície Somogyskej župy Gábor Bíró povedal, že sa občas stáva, že z okolitých lesov divá zver zablúdi medzi ľudí a do husto obývaných oblastí, a snaží sa zo severného brehu preplávať maďarské more, ako ho Maďari familiárne nazývajú.
Antisemitské nálady v Európe sú na vzostupe, varuje najnovšia správa amerických protirastistických aktivistov. Polovica obyvateľov starého kontinentu obviňuje európskych židov z priveľkej lojálnosti voči štátu Izrael a tretina poukazuje na ich neprimeraný ekonomický vplyv. Dnes zverejnená správa americkej organizácie s názvom Liga proti hanobeniu (ADL) vychádza z prieskumu verejnej mienky, ktorý bol realizovaný v máji a v júni v šiestich krajinách Európy: v Belgicku, Británii, Holandsku, Maďarsku, Rakúsku a Švajčiarsku. Výskum zaznamenal všeobecný nárast negatívnych postojov voči židom za ostatné dva roky. Hlboko zakorenené antisemitské stereotypy pretrvávajú napriek úsiliu EÚ a vlád jednotlivých štátov. Podľa riaditeľa ADL Abrahama Foxmana je najznepokojujúcejším zistením práve rastúce spochybňovanie lojálnosti židovských obyvateľov voči európskym krajinám, v ktorých žijú. Takéto podozrenia, ktoré vyslovilo 49,7 účastníkov prieskumu, majú podľa Foxmanových slov kapacitu podnietiť násilné antisemitské incidenty. Až 34,5 percenta z 500 dospelých respondentov sa zhodlo na tom, že židia disponujú priveľkým vplyvom v ekonomickej a finančnej sfére a podľa 43 percent príliš hovoria o holokauste.
Šéf SMK Pál Csáky sa cez víkendy stáva levom vidieckych jarmokov. Inak tomu nebolo ani v obci Dobrohošť pri Slovensko - maďarských hraniciach. Jarmočnú atmosféru si Pál Csáky počas parlamentných prázdnin užíva pravidelne. „Každý víkend sa zúčastním aj siedmich takýchto podujatí”, povedal nám. Počas návštevy Dobrohošta teda hviezdil pred hŕstkou občanov na pódiu miestneho kulturáku, keď sa prihováral v maďarskom jazyku. Hodovanie v podobe dobrého jedla, pitia a zábavy si však dlho neužil. Pri Nitre ho totiž čakala ďalšia podobná akcia. Predseda SMK nezabúda ani na svojich najbližších. S manželkou a deťmi dnes vyráža na dovolenku do Rumunska. Tu si však naplánoval stretnutia so študentmi maďarskej národnosti, ktorým bude v Sedmohradsku počas dvoch dní prednášať. „Budem rozprávať o tom, čo sa deje na Slovensku, a ako si tu žijeme. Dotknem sa aj témy Európskej únie a Shengenského priestoru”, dodal.
Dianie na Slovensku v súvislosti s vytvorením Južanskej rady za sebaurčenie považuje jej šéf János Bósza za lov na divokú zver a inkvizíciu. Spájanie sebaurčenia s iredentizmom zo strany vrcholových slovenských politikov odmieta ako neseriózne zastrašovanie občanov a klamstvo. Píše to v otvorenom liste, ktorý poslal médiám. Bósza v liste dáva za pravdu prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi, ktorý sa vyjadril, že akékoľvek snahy o rozdeľovanie Slovenska sú neprijateľné. „A kto chce rozdeľovať republiku? Ja osobne tu nepoznám žiadneho človeka ani spolok, ktorý sa o to usiluje. Ak myslíte, že JRZS bude také občianske združenie, tak veľmi sa mýlite,” píše Bósza s tým, že jeho združeniu nejde o rozdeľovanie, ale o zjednotenie „južanského národa” - Slovákov, Maďarov, Rómov a Nemcov na princípe sebaurčenia. Premiéra Roberta Fica sa Bósza v liste pýta, v čom je JRZS nelojálne. „Veď ešte nie je ani zaregistrované, kričíte na zlodeja a zlodej nikde,” uvádza Bósza. Bósza tým reagoval na vyjadrenie podpredsedu vlády Dušana Čaploviča. Vicepremiér uviedol, že „všetko má svoj čas, toto združenie ešte nie je ani zaregistrované a pevne verím, že ani nebude, pretože je zamerané na rozbitie republiky a tým pádom sleduje iredentické a revizionistické snahy v tomto našom prostredí. Pevne verím, že zodpovedné orgány k tomu prijmú opatrenia.” Bósza takéto vyjadrenie označil za „postkomunistické a zastrašovacie názory.” Vyjadrenia niektorých politikov podľa Bószu nemajú v novodobých dejinách Slovenska obdobu. „Spájať sebaurčenie automaticky s iredentizmom je minimálne neseriózne zastrašovanie občanov SR (Južanského národa) a klamstvom. Slovenská republika je aj našou vlasťou a v rámci nej aj Južansko,” uviedol Bósza. K snahám JRZS sa už pred časom vyjadril aj prezident republiky Ivan Gašparovič. Slovensko je podľa neho občiansky štát s rovnakými právami a povinnosťami pre všetkých. Nemusí sa rozdeľovať, pretože národnostné menšiny majú právo na svoje školstvo a kultúru zakotvené v slovenskom systéme. Európa sa podľa hlavy štátu združuje a nie je dôvod, aby sa vytvárali celky aj na iných princípoch. „Slovensko bude naďalej kompaktným štátom, ako o tom hovorí ústava. To je účelom demokracie,” dodal prezident. Bósza však nemá väčšiu podporu ani u predstaviteľov Strany maďarskej koalície. Tí podľa vlastných slov diskutujú iba o čiastočnej autonómii napríklad v oblasti kultúry či školstva. Otvorenejšie o širšej autonómii viackrát hovoril iba kontroverzný poslanec SMK Miklós Duray, ktorý je v súčasnosti podpredsedom strany.
Nič s tým vonkoncom nemáme! tvrdia predstavitelia SMK. Od čoho sa dištancujú? Od krokov, komárňanského podnikateľa Jánosa Bószu. Ten s ďalšími občanmi Slovenskej republiky ohlásil vznik Rady autonómie južného Slovenska, teda Felvidéku. Napokon vraj ustúpili a založili „len” Južanskú radu za sebaurčenie. Na slovách a názvoch však nezáleží. Kto súdny by uveril vyhláseniam SMK a južanskej rady? Pre ne platí príslovie, reči sa hovoria a chlieb sa je. SMK roky túži po autonómii, kde by občania, ale najmä politici maďarskej národnosti, rozhodovali o všetkom úplne sami. Dávajú si však pozor, aby to bolo v súlade so zákonmi. Zo straníkov hovorí na plné ústa o autonómii iba podpredseda strany Miklós Duray. Podľa neho táto iniciatíva môže byť vítaná, pretože téma autonómie je tabuizovaná a navyše pomáha uvoľňovať napätie. Prečo autonómia? Južné Slovensko predsa nie je súvislo obývané občanmi maďarskej národnosti. Žije tu aj milión Slovákov. Slovenské politické strany by mali raz a navždy takéto aktivity poslať do horúcich pekiel.
V Strane maďarskej koalície (SMK) sa diskutuje o programe sebaurčenia pre asi polmiliónovú maďarskú menšinu. ČTK to potvrdil podpredseda SMK József Berényi. Poslanec zdôraznil, že strana sa nebude usilovať o zmenu slovenských hraníc; presadzovať chce len také právomoci pre menšiny, ktoré v parlamente podporia aj slovenskí politici. Akú formu sebaurčenia bude SMK nakoniec podporovať, Berényi bližšie nespresnil. Nevylúčil však, že SMK sa zasadí aj za nejakú formu autonómie. „Zvažujú sa také alternatívy, pre ktoré môžeme v budúcnosti získať podporu slovenského parlamentu a medzinárodných inštitúcii,” zdôraznil poslanec. Zmienky o širších samosprávnych právach pre menšiny či o prípadnej autonómii patria k citlivo vnímaným témam v minulosti neraz napätých vzťahov medzi Slovákmi a Maďarmi. Potrebu väčších práv pre maďarskú menšinu Berényi odôvodňoval tým, že podľa neho hrozí, že sa maďarská menšina bude zmenšovať. V najbližších desaťročiach môže vplyvom asimilácie či emigrácie výrazne klesnúť počet slovenských Maďarov, tvrdil poslanec. „Momentálne u nás prebieha analýza o formách sebaurčenia menšín v západnej Európe,” povedal. V západnej Európe pritom nie je ničím neobvyklým ani územná autonómia. V Španielsku majú svoju vládu i parlament Katalánsko i Baskicko, vo Fínsku sa širokej autonómii tešia ostrovy Alandy, ktoré obýva švédska menšina. Autonómiu má aj po nemecky hovoriace obyvateľstvo v Južnom Tirolsku, ktoré patrí k Taliansku. Otvorenejšie o prípadnej autonómii hovoril v SMK kontroverzne vnímaný politik a podpredseda SMK pre stratégiu Miklós Duray, ktorý si v strane upevnil svoju pozíciu po tohtoročnej zmene na predsedníckom poste, keď vo vedení SMK vystriedal Bélu Bugára Pál Csáky. Vedenie SMK doteraz o autonómii otvorenejšie nehovorilo, strana však presadzovala širšie právomoci pre menšiny napríklad v oblasti kultúry či školstva. Otvorene sa za územnú autonómiu nedávno vyslovilo novovzniknuté občianske združenie Južanská rada za sebaurčenie, ktorej šéf János Bósza chce v budúcnosti zbierať podpisy za referendum o autonómii v južných častiach Slovenska. SMK však túto iniciatívu nepodporila. „S pánom Bószom zatiaľ nič spoločné nemáme,” povedal Berényi.
Ak bratislavské ministerstvo vnútra zaregistruje Južanskú radu za sebaurčenie, ktorá požaduje autonómiu na juhu Slovenska, a ak táto organizácia bude vykonávať protiústavnú činnosť, ktorá bude vyvolávať etnické napätie, môžu ju zažalovať. Všíma si maďarský internetový portál uno.hu utorňajšie vyhlásenie skupiny, ktorá zastupuje južných Slovákov v Komárne. Podľa portálu členovia skupiny sú blízki národnej, kultúrno-vzdelávacej organizácii Matica Slovenská, ktorá je často považovaná za nacionalistickú. Na svojich pravidelných stretnutiach sa zaoberajú s tým, ako podľa nich maďarská väčšina na juhu Slovenska diskriminuje Slovákov. Účastníci utorňajšej schôdzky predložia memorandum odsudzujúce Južanskú radu za sebaurčenie prezidentovi, vláde, aj parlamentu. Portál pripomína, že uplynulý víkend bola ustanovujúca schôdza Južanskej rady za sebaurčenie, ktorá by chcela do niekoľkých rokov iniciovať ľudové hlasovanie o vytvorení autonómie na juhu SR. K vypísaniu prípadného referenda je potrebných 350.000 podpisov. Radu odmietli slovenské parlamentné strany, a dištancuje sa od nej aj SMK, uzatvára uno.hu.
Na upustenie od aktivít vyvolávajúcich neželané občianske napätie a možné etnické nepokoje vyzvali dnes memorandom signatári šurianskych stretnutí Slovákov z južného Slovenska v Komárne Južanskú radu za sebaurčenie v Moči. Urobili tak v reakcii na „nové pokusy o iredentu na slovenskom juhu”. V dokumente, ktorý 14 účastníci podujatia prijali, a ktoré chcú predložiť vláde, parlamentu, prezidentovi aj európskym štruktúram, pripomínajú, že v demokratickej a suverénnej Slovenskej republike sú zabezpečené všetky menšinové práva v duchu platných medzinárodných a medzištátnych zmlúv. Snahu novej občianskej iniciatívy - Južanskej rady za sebaurčenie o narúšanie slovenskej štátnej zvrchovanosti a územnej celistvosti formou sebaurčovacieho práva akéhosi separovaného „južanského ľudu” na suverénnom a zvrchovanom území SR vnímajú podľa memoranda ako oživenie pokusov o nastolenie iredenty na Slovensku. Stanislav Bajaník, ktorý je jedným zo signatárov, pred novinármi uviedol, že ak bude uvedená iniciatíva z uplynulého víkendu v Moči v okrese Komárno zaregistrovaná ako občianske združenie, a ak jeho činnosť pôjde proti ústavnosti, tak signatári začnú konať. „Pokiaľ nám budú definitívne jasné všetky ich projekty a plány, čo mienia na južnom Slovensku riešiť, aplikovať a realizovať, a pokiaľ to pôjde podľa nášho názoru proti ústavnosti, a pokiaľ to bude vyvolávať etnické napätia, tak začneme automaticky konať,” formuloval Bajaník, podľa ktorého k tomu poslúži slovenský právny poriadok. „Ak to bude narážať na trestný zákon, tak to pôjde formou využitia trestného zákona na nastolenie poriadku na slovenskom juhu,” dodal. Podľa exveľvyslankyne SR pri Rade Európy Evy Garajovej aktivity komárňanského podnikateľa Jánosa Bószu, ktorý je iniciátorom založenia Južanskej rady za sebaurčenie, sú irelevantné, ale ak by SMK zmenila svoj odmietavý názor, bolo by to už relevantné. Na tradičnom 19. stretnutí signatárov a sympatizantov pod heslom Za jednotné Slovensko a proti demagógii si účastníci pripomenuli dnešné 15. výročie Deklarácie SNR o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Zatiaľ nezaregistrované občianske združenie Južanská rada za sebaurčenie, ktorej dvojdňová ustanovujúca schôdza sa konala počas uplynulého víkendu, má za cieľ dosiahnuť uznanie práva na sebaurčenie aj pre „južanský ľud”. Úlohou rady by mala byť koordinácia aktivít vedúcich k vzniku autonómneho územia na juhu Slovenska, rada chce otvoriť diskusiu medzi Maďarmi i Slovákmi o pravom význame autonómie a rehabilitovať tento pojem.
Strana maďarskej koalície (SMK) sa chystá otvoriť okruh otázok Benešových dekrétov, ktorými bol uzákonený postih Maďarov žijúcich na Slovensku po druhej svetovej vojne. Vyzdvihujú to dnes maďarské médiá z pondelok publikovaného rozhovoru podpredsedu SMK Miklósa Duraya pre internetové vydanie slovenského denníka Sme. Podľa správy maďarskej tlačovej agentúry MTI, ktorú zverejnili internetové a elektronické médiá, Duray v nezvyčajne rozsiahlom rozhovore pre liberálne slovenské periodikum okrem iného hovoril aj o tom, že odškodnenie Maďarov po 60 rokoch je nevyhnutnou povinnosťou nástupníckych štátov bývalého Československa. Ako dodal, členská základňa SMK čoraz častejšie vyslovuje túto požiadavku, ktorú strana sotva môže odmietnuť.
Premiér Robert Fico včera prekvapil zástupcov menšín na Slovensku. Vo vyhlásení k 15. výročiu prijatia Deklarácie o zvrchovanosti republiky hovoril o lojálnych menšinách. Mnohí vrátane Strany maďarskej koalície označili takéto slovné spojenie za nevhodné. „Predseda vlády Robert Fico si nadovšetko želá, aby sme zo Slovenskej republiky pre slovenský národ aj pre lojálne menšiny vybudovali skutočný a pokojný domov,“ ukončil tlačový odbor vlády oficiálne vyhlásenie premiéra. Neskôr odbor tlmočil premiérov názor, že menšiny nekategorizuje. Ktoré menšiny sú lojálne, neodpovedal. Lojálni sú tí, ktorí si ctia právny poriadok a menšinové práva zaručené ústavou a medzinárodnými dohovormi. Alexander Patkoló z Rómskej iniciatívy Slovenska ostal prekvapený. „Nijaký predstaviteľ štátu by nemal deliť občanov na lojálnych a nelojálnych.“ Predpokladá, že Fico mal na mysli menšiny, ktoré sa snažia o aktivity typu občianskeho združenia Južanská autonómna rada. Myslí si to aj politológ Grigorij Mesežnikov. „Použitie tohto spojenia bude navádzať pozorovateľov a zástupcov národnostných menšín, že mal na mysli maďarskú menšinu.“ Tvrdí, že je to absolútne nevhodné vyjadrenie s nacionalistickými prvkami. Zástupcov menšín si premiér pohneval. Okrem Alexandra Patkolóa si aj Štefan Sarközy z Inštitútu rómskej verejnej politiky myslí, že delenie občanov na lojálnych a nelojálnych nesmie byť. „Lojalitu menšín netreba riešiť oficiálne. Hoci každý máme svoje korene, ku ktorým tiahneme, keď sme na Slovensku, určitú lojalitu k nemu musíme mať.“ Za nevhodné označil Ficove výroky aj podpredseda SMK József Berényi. „Nepoznám nelojálnych zástupcov menšín. Neviem, čo tým premiér myslel.“ Ficovi celkom nerozumie ani Ondrej Pöss z Karpatonemeckého spolku, ktorému však jeho výrok veľmi neprekáža. Myslí si, že všetky menšiny na Slovensku jeho ústavu a právny poriadok akceptujú. Vicepremiér pre ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič sa svojho straníckeho a vládneho šéfa zastal. Na jeho vyjadrení nevidí nič zlé. Všetci sa podľa neho musia správať tak, že „toto je ich štát a vlasť“. Na otázku, či sa niektorá z menšín takto nespráva, odpovedal, že si treba „zobrať tých jednotlivcov, ktorí organizujú južanskú autonómiu“. A ďalej si pomohol hispánskou menšinou v USA. Vraj nie je možné, aby Strana mexickej koalície vyhlásila samostatnosť a pripojila sa k Mexiku. „Považujem to za politické bla-bla, z ktorého sa dá vyčítať aj konkrétny útok, ale dá sa chápať aj ako politická výpoveď o ničom,“ povedal o Ficovom vyjadrení politológ Miroslav Kusý. Pre politológa Grigorija Mesežnikova to je potvrdenie, že Fico je národne orientovaný politik a výroky smeruje k voličom, ktorí sú za obhajobu národných záujmov. SNS sa však nemusí báť, lebo jej voliči sú zvyknutí na oveľa tvrdšie vyjadrenia.
Predseda vlády si nadovšetko želá, aby sme zo Slovenskej republiky vybudovali skutočný a pokojný domov „pre slovenský národ aj pre lojálne menšiny“. Slovo „lojálne“ je v tomto vyjadrení nadbytočné a škodlivé. Nič na tom nemení ani dodatočná interpretácia autora, že „príslušníci menšín, ktorí si ctia právny poriadok a menšinové práva zaručené ústavou a medzinárodnými dohovormi, sú lojálni Slovenskej republike“. Nemení preto, lebo vyhlásenie hovorí o menšinách, kým interpretácia o ich príslušníkoch. Čo nie je jedno a to isté. Príslušníci menšín, presne tak ako príslušníci slovenského národa, bývajú rôzni: od skvelých, pracovitých a poctivých ľudí až po podliakov a lumpov. Medzi menšinami také priepastné rozdiely nie sú. Preto premiér nesmie menšiny kategorizovať, a to ani nedopatrením. Lebo by bol nelojálny voči ich príslušníkom a Ústave SR.
V Maďarsku trvá už tretí deň najvyšší - tretí - stupeň pohotovosti, ktorý vyhlásili v dôsledku horúčav až do štvrtka. Na východných hraniciach s Ukrajinou a Rumunskom vzhľadom na vážnu situáciu urýchlili odbavovanie cestujúcich a budapeštianske kúpaliská predĺžili otváracie hodiny. Podľa dnešnej informácie tlačovej referentky riaditeľstva pohraničnej stráže v Nyírbátore Judit Dókaovej preskupujú pohraničníkov operatívne podľa premávky tak, aby mohli čo najrýchlejšie vykonať kontrolu cestovných dokladov, aby cestujúci čakali čo najmenej. Celoštátny krízový štáb v Budapešti vyhodnotil situáciu, a zistil, že dodávka energie a vody je zabezpečená priebežne, cesty a koľajnice možno bezpečne používať. Platí zákaz zakladania ohňa, zvýšenú pohotovosť majú policajti, požiarnici a záchranná služba. V Budapešti naďalej rozdávajú na uliciach pitnú vodu. Dnes v Maďarsku padol denný teplotný rekord, keď namerali vyše 38 stupňov Celzia. Presnejšie údaje budú k dispozícii večer, doterajší najteplejší 18. júl s hodnotou 38 stupňov bol v roku 1904 v Orosháze. Najvyššie teploty namerali v severomaďarskej župe Komárom-Esztergom, potom v župe Fejér a Bács-Kiskun. V Budapešti koncentrácia ozónu povolenú hladinu prekročila, ale nedosiahla hodnoty, ktoré by odôvodnili vyhlásenie príslušnej pohotovosti.
V Budapešti včera padol takmer osemdesiatročný teplotný rekord. V maďarskej metropole zaznamenali 38,6 stupňa Celzia, čo je o dve desatiny viac ako dosiaľ najvyššia nameraná hodnota z roku 1928. Podľa internetových novín Index meteorológovia predpokladajú, že dnes by mohol padnúť aj celoštátny rekord, ktorým je doteraz 39,7 stupňa. Predpovede na stredu nevylučujú ani hodnoty nad 40 stupňov. Štyridsiatky očakáva aj Rumunsko, kde si už horúčavy vyžiadali dva ľudské životy. Teploty útočiace na túto hranicu zažíva aj Nemecko, Rakúsko a Poľsko, kde je dokonca teplejšie ako v Španielsku a Taliansku. Poľské železnice nariadili rušňovodičom spomaliť všetky vlaky a cestuje sa preto s meškaním. Zásahy do dopravy hlási aj Nemecko, kde museli uzavrieť diaľnice napríklad na východe Bavorska a na niektorých úsekoch medzi Hamburgom a Berlínom. Pod slnečnými lúčmi totiž popukala vozovka. V juhovýchodnej Európe okrem tepla musia úrady bojovať aj s požiarmi. Horí napríklad v Grécku, Čiernej Hore a Bulharsku.
Hlavný hygienik v Maďarsku vyhlásil kvôli horúčavám od dnešného dňa až do štvrtka najvyšší - tretí - stupeň pohotovosti. V nadchádzajúcich troch dňoch totiž očakávajú denné teploty vo výške 37-38 stupňov Celzia. V rámci dva roky fungujúceho systému varovania v Maďarsku ide o prvý prípad vyhlásenia najvyššieho stupňa pohotovosti, ktorý je považovaný už za stav katastrofy. O mimoriadnych opatreniach rozhodujú v takomto prípade branný výbor hlavného mesta alebo branné výbory jednotlivých regiónov. V Budapešti budú na 12 najfrekventovanejších križovatkách rozdávať vodu motoristom i chodcom. Na Deákovom námestí bude mobilná jednotka plniť chladenú pitnú vodu do vreciek pre okoloidúcich. V pohotovosti sú aj nemocnice a zariadenia vo vlastníctve samosprávy Budapešti, kde venujú mimoriadnu pozornosť deťom a starým ľuďom. Ulice metropoly polieva 24 hodín 20 cisternových vozidiel. V čase od 12.00 do 17.00 h bude Budapeštianska dopravná spoločnosť (BKV) chladiť električkové koľajnice polievaním vody. Technické služby dbajú na to, aby odvoz komunálneho odpadu v meste bol zabezpečený kontinuálne. V Maďarsku očakávajú vo štvrtok už okolo 37 stupňov, na Zadunajsku by v piatok ortuť teplomera mala vystúpiť nad 40 stupňov. Priemerné denné teploty dosiahnu na mnohých miestach až 28 stupňov.
Pozdĺž diaľnic sú v pohotovosti hypermarkety, aby mohli dodať motoristom v prípade dopravnej zápchy minerálku. Vodu rozdávajú zdarma na dvanástich najrušnejších križovatkách v Budapešti, v parkoch otvorili verejné studničky, fungujú všetky fontány, v ktorých sa však kúpať je naďalej zakázané. Na to sú kúpaliská, ktoré budú otvorené do 21. hodiny. Po hlavnom meste krúžia cisterny, polievajú cesty a najmä koľaje električiek, no a napríklad vodiči autobusov môžu mať krátke nohavice. To sú niektoré opatrenia, ktoré platia oddnes do štvrtka v Maďarsku v rámci tretieho, najvyššieho stupňa takzvaného teplotného alarmu, čo sa rovná katastrofickej situácii. V osemročnej histórii tohto varovného systému úrady ešte nemuseli siahnuť po týchto krokoch. Nemocnice sú pripravené prijať zvýšené množstvo pacientov, rozhlas neustále varuje obyvateľstvo. Okrem zdravia ľudí sa venuje pozornosť aj hospodárskym dôsledkom dlhotrvajúcich horúčav, najmä možným problémom v zásobovaní elektrickou energiou a vodou. Priemerná denná teplota má dosiahnuť 27 stupňov, na stredu dokonca predpovedajú teploty vyše 40 stupňov.
Horúčavy. Psie dni alebo z latinčiny kanikuly. Patria k letnému obdobiu a dovolenkárov na plážach či na kúpaliskách tešia. Majú však aj odvrátenú stranu v podobe vážnych zdravotných problémov a obetí na životoch. Teploty blížiace sa k štyridsiatke znamenajú riziko najmä pre starších ľudí či pre ľudí s vysokým tlakom, s chorobami srdca a ciev. Hrozbou však je - pri stenčenej ozónovej vrstve - aj samotné slnečné žiarenie. A do tretice: problémy s dýchaním spôsobuje prízemný ozón. Jeho koncentrácie stúpajú práve počas horúčav a predovšetkým v mestách zamorených smogom. Slovenský hydrometeorologický ústav vydáva výstrahy. Osvetu robí aj Úrad verejného zdravotníctva. Dá sa však robiť viac. Aj treba. Potvrdzujú to príklady z iných štátov. Napríklad v Maďarsku počas horúčav sprístupňujú verejné klimatizované budovy, podávajú tekutiny na verejných priestranstvách. Ľudia, ktorí pracujú vonku, majú nárok na prestávky v tieni. V Rumunsku rozložili stany prvej pomoci... Starostlivosť počas extrémneho tepla nie je zbytočné gesto, podobne ako ochrana proti povodniam či pomoc pri silných mrazoch. Horúčavy si v Európe každoročne vyžiadajú desiatky či stovky obetí, v roku 2003 to boli tisíce. Navyše je zrejmé, že prejavov extrémneho počasia pribúda. Padajú nielen miestne teplotné rekordy, ale čoraz častejšie sa vyskytujú obdobia, ktoré sú štatisticky najteplejšie od začiatku dlhodobých meteorologických pozorovaní. Najteplejší mesiac, najteplejšie leto, najteplejší rok... Len v posledných dvoch desaťročiach boli veľmi horúce letá v rokoch 1992, 1994, 2000, 2003 aj 2006. Názory na to, akú vinu na tomto trende nesie človek, sa rôznia. Niet však pochýb, že počasie mení svoju tvár a rúca naše ilúzie o pohodlí a nedotknuteľnosti, ktoré nám zabezpečuje civilizácia. Taká je skutočnosť. A z nej vyplýva, čo majú robiť zodpovední - od samospráv až po najvyšších politikov - keď nastanú psie dni.
Ľudia sa v horúcich dňoch podľa ekológov nemusia schladzovať iba klimatizáciou. Tá môže byť totiž nielen zdraviu nebezpečná, ale sa tiež podieľa na globálnom otepľovaní. Podľa ekológa Pavla Širokého napríklad stačí, ak vetrajú iba v noci a teplota v byte sa zníži. „Ľudia často v panike nakupujú drahé a často neefektívne klimatizácie, aby si mohli byt alebo kanceláriu ochladiť o pár stupňov. Tieto prístroje však roztápajú našu klímu ešte rýchlejšie,” povedal ČTK Široký zo združenia Za matku Zem. Keďže klimatizácie podľa neho spotrebúvajú veľa energie, malo by sa ich používanie obmedziť. Horúčavy na Slovensku v týchto dňoch začínajú presahovať telesnú teplotu. Na prirodzený systém, ako udržať chlad vo vnútri, už dávno prišli Taliani a ďalšie južanské národy. Tí majú okná i dvere počas dňa zavreté a zatemnené. Vetrajú ráno a v noci, keď sa vzduch ochladí. „Prievan, ktorý vzniká pri otvorených oknách, klame,” tvrdí Široký, ktorý má „prirodzenú klimatizáciu” vyskúšanú na vlastnej koži. Vetraním sa totiž budova iba napĺňa teplým vzduchom, ktorý časom rozpáli aj steny. Ekológovia tiež odporúčajú úplne vypínať elektrické spotrebiče, pretože aj v pohotovostnom režime čerpajú energiu a vyžarujú teplo. Taktiež je podľa nich užitočné nerozmrazovať jedlá v mikrovlnke, ale vyložiť ich von z mrazničky skôr. Podľa ekológov z rakúskeho združenia pre ochranu klímy PanSol treba myslieť na teplo už pri kupovaní bytu či domu. Masívnejšie steny sa totiž nerozpália tak ľahko ako tenšie priečky. Problémy spôsobujú aj sklené plochy, cez ktoré sa izby a kancelárie môžu úplne prehriať. Európska komisia zase uvažuje o tom, že uvoľní predpisy pre obliekanie tisícok svojich úradníkov. Keby totiž mohli chodiť do práce bez kravát a sák, v kanceláriách by spotrebovali menej energie na klimatizáciu. Klimatizácia sa stala populárnou už pred storočím. Prvý prístroj inštaloval mladý americký inžinier Willis Carrier 17. júla 1902 v tlačiarni, kde pre teplo zle schli farby. Z klimatizácie, ktorá nielen znižovala teplotu, ale tiež udržovala stabilnú vlhkosť, sa rázom stal hit. Spoločnosť, ktorú Carrier založil, má v súčasnosti ročné tržby viac ako 12 miliárd dolárov. Proti klimatizácii však v súčasnosti broja nielen ekológovia, ale aj lekári. Ak z nej prúdi príliš studený vzduch, ľudia prechladnú a môžu dostať aj angínu. Okrem toho potom môžu vonku na horúcom vzduchu dostať teplotný šok. Lekári preto odporúčajú, aby rozdiel medzi teplotou vzduchu vonku a vo vnútri nebol viac ako päť stupňov.
V Maďarsku hrozí, že občania v referende schvália veci, ktoré si protirečia. Referendum o reformách iniciované opozíciou sa zvrhlo na frašku. Voliči môžu hlasovať o otázkach, ktoré si protirečia. Fidesz expremiéra Viktora Orbána už dlho presadzuje referendum o reformách vlády Ferenca Gyurcsánya. Teraz je už skoro isté, že referendum bude. Problém je, že pri ňom budú občania priam zavalení otázkami. Podľa rozhodnutia Celoštátnej volebnej komisie (OVB) zo stredy večera by mali hlasovať o desiatich, pričom si niektoré protirečia. OVB už dávnejšie schválila prvé tri otázky navrhované Fideszom. Občania sa v nich mali vyjadriť, či majú zdravotnícke zariadenia zostať v obecnom vlastníctve, či sa lieky budú môcť aj ďalej predávať iba v lekárňach, a či budú mať rodinní farmári predkupné právo na pôdu. Ďalšie tri otázky ohľadne školného a priamych platieb u lekára a v nemocniciach OVB najprv odmietla. Aby o nich mohlo byť referendum, obrátil sa Fidesz na ústavný súd. Ten mu dal za pravdu a komisia musela aj tieto otázky odobriť. Fidesz však chcel, aby sa o jeho šiestich otázkach hlasovalo naraz a preto prvú trojicu, schválenú už dávno, komisii opäť formálne predložil na posúdenie. To využil neznámy lingvista László Kálmán, ktorý predložil komisii tri otázky na podobnú tému ako Fidesz, ale s opačným vyznením. Kým sa Fidesz pýta, či občania súhlasia, aby zdravotnícke zariadenia zostali vo vlastníctve štátu alebo samospráv, Kálmán sa pýta, či samosprávy môžu sami rozhodnúť, akým spôsobom zdravotnú starostlivosť zabezpečia. Ohľadne liekov Kálmánova otázka znie, či občan súhlasí, aby sa lieky bez receptu mohli predávať aj mimo lekárne. Komisia musela o otázkach Kálmána a Fideszu rozhodovať naraz. V stredu všetkých šesť odsúhlasila. Fidesz to označil za snahu sabotovať svoje referendum. Komisia sa bráni, že jej zo zákona nič iné nezostávalo. Schválila aj desiatu otázku predloženú jedným manželským párom o zákaze vstupu súkromného kapitálu do zdravotníctva. K tomu, aby boli tieto otázky v referende naozaj predložené, musia ich navrhovatelia predložiť aspoň 200-tisíc podpisov. Pre Fidesz s jeho masou aktivistov to nebude problém. Uspieť však môže aj Kálmán, ktorý chce podpisy zbierať pomocou občianskych aktivistov. Je pravdepodobné, že mu s tým pomôžu aj vládne strany. Môže sa tak stať, že budú občania odpovedať na protirečiace si otázky, ktoré dostanú na jednom lístku. Sformulovanie otázky pritom ovplyvňuje, ako na ňu ľudia odpovedia. Môže sa tak stať, že odsúhlasia obe protirečiace si otázky: schvália, aby nemocnice zostali v obecnom vlastníctve a aj to, aby samosprávy o ich osude mohli rozhodnúť samy. Čo by to v praxi znamenalo, si žiadny právnik nechce ani predstaviť.
V Maďarsku môže nastať situácia, že referendum usporiadajú v tých istých otázkach, len s opačným znamienkom. Vyplýva to z večerného rozhodnutia celoštátnej volebnej komisie, na ktoré čakala celá politická scéna s napätím. V takzvanej referendovej vojne otvorila novú kapitolu volebná komisia, ktorej úlohou je schvaľovať otázky do ľudového hlasovania. Sériu otázok inicioval opozičný Fidesz, všetky majú eliminovať posledné reformné kroky vlády, napríklad zrušiť poplatky za návštevu u lekára, za pobyt v nemocnici, zakázať privatizáciu nemocníc či predaj ornej pôdy komukoľvek, alebo predaj liekov mimo lekární. Tieto otázky volebná komisia označila za súce do referenda. Rovnako však prešli jej sitom otázky istej súkromnej osoby -- jazykovedca, ktorý predložil tie isté otázky, lenže s opačným vyznením. Napríklad: „Súhlasíte s tým, aby sa lieky mohli predávať aj mimo lekární?” Okolo navzájom sa vylučujúcich otázok sa viedli v poslednom čase ostré vnútropolitické spory, ktoré akiste neutíchnu ani teraz. V krajnom prípade sa totiž môže stať, že v referende odhlasujú voliči obe verzie, čo je groteskné a spochybňuje celý inštitút ľudového hlasovania. Inak celoštátna volebná komisia odmietla pustiť do referenda otázku, ktorá sa týkala oficiálneho vyhlásenia 4. júla, výročia trianonskej zmluvy, za deň smútku...
Maďarský prezident László Sólyom očakával, že druhý rok vo funkcii hlavy štátu bude ľahší. V nedeľu večer v relácii Sloboda slova maďarskej štátnej televízie hlava štátu v rámci hodnotenia tohto obdobia kritizovala vládu, aj opozíciu. Z principiálneho hľadiska označil prezident v období po zmene režimu za najvážnejšie momenty prejav premiéra Ferenca Gyurcsánya v Balatonöszöde. V ňom sa priznal predseda vlády k tomu, že vládni socialisti klamali občanov pred voľbami. Prezident tiež označil za vážny moment odmietnutie vyznamenania socialistického expremiéra Gyulu Horna, ktorého postoje k revolúcii 1956 sú podľa Sólyoma neprijateľné. Gyurcsány sa po svojom prejave neospravedlnil, ale vysvetľoval svoje skutky, to však nevyriešilo základnú otázku, povedal prezident, podľa ktorého je plno škandálov vo verejnom živote, do ktorého by on chcel navrátiť čestnosť. Kto oklame voličov, ten podkopáva vieru občanov v demokraciu, podotkol Sólyom a pripomenul, že ako prezident republiky nemá možnosť na vypísanie nových parlamentných volieb v záujme zbavenia moci premiéra. Horna nevyznamenal preto, lebo podľa jeho slov expremiér trvá na tom postoji, že v roku 1956 nebola revolúcia, ale kontrarevolúcia. To je v protiklade s hodnotovým poriadkom ústavy. O opozícii konštatoval, že tá svojou komunikáciou spochybňuje dôveryhodnosť inštitucionálneho systému, pričom maďarským ústavným systémom by bolo možné prevádzkovať vynikajúci demokratický štát. Na margo iniciatívy opozície vypísať referendum v otázkach nepopulárnych reformných krokov vlády najvyšší maďarský predstaviteľ povedal, že hlasovanie je základným politickým právom, ktoré nemožno okamžite odsúdiť. Prezident má pomýlenú svoju úlohu, konštatoval politológ Attila Ágh v maďarskom štátnom rozhlase. Sólyom spôsobuje zmätok, keď vyhlasuje, že teraz nemá ústavnú možnosť vypísať nové voľby, lebo v tejto vete je zakomponovaná myšlienka, že by tak rád urobil. Hlava štátu vedie podľa politológa Zoltána Kiszellyho vojnu proti celej politickej elite. Jeho kritický tón pravdepodobne vyvolala tá skutočnosť, že v ostatnom čase opozičný líder Viktor Orbán, aj premiér Ferenc Gyurcsány dali jednoznačne najavo, že nemienia odísť z politického života. Prezident zas ťažko toleruje, že politická elita nemá pochopenie pre ním zdôrazňovanú nutnosť morálnej obnovy spoločnosti formuloval Kiszelly v reakcii na slová hlavy štátu.
Slovensko splnilo najťažšiu z podmienok pre vstup do schengenského priestoru - pripravenosť východnej hranice. Pred chvíľou to na Úrade vlády povedal premiér Robert Fico. Vychádzal z novej hodnotiacej správy Európskej komisie, ktorá je pre Slovensko mimoriadne priaznivá. Ide o úspech, pretože ešte pred niekoľkými mesiacmi Slovensko pripravené nebolo a nespĺňalo určené kritériá. Pochvalu EK si vyslúžilo zabezpečenie slovensko-ukrajinskej hranice. Technické vybavenie označila komisia za „majstrovské dielo”. Kým v roku 2006 sme boli hodnotení ako najhoršie pripravená krajina, dnes sme príkladom pre ostatných, dodal premiér Fico. Slovensko je podľa neho na najlepšej ceste k tomu, aby sa 1. januára 2008 stali jeho občania plnohodnotnými občanmi EÚ. Je však potrebné, aby sme boli realisti. Čaká nás ešte kontrola letísk a zavedenie informačného systému, uzavrel premiér SR.
Miera inflácie v eurozóne zostala v júni 2007 na úrovni 1,9 %, čo predstavuje rovnakú hodnotu ako v máji tohto roku. Rovnako aj v rámci celej EÚ zostala inflácia v porovnaní s májom nezmenená na úrovni 2,1 %. V porovnaní s júnom minulého roka došlo v eurozóne k poklesu z 2,5 % a v EÚ z 2,4 %, vyplýva to z dnes zverejnenej štatistiky Európskeho štatistického úradu Eurostat. Najnižšiu mieru inflácie mala v júni Malta (-0,6 %), za ktorou nasledujú s 1,3 % Belgicko, Dánsko, Francúzsko a Švédsko. Najvyššia inflácia sa zaregistrovala v Lotyšsku (8,9 %), Maďarsku (8,5 %) a Estónsku (6,0 %). Na Slovensku inflácia predstavovala 1,5 %, čo je rovnaký údaj ako v máji. SR tým patrí k 10 krajinám EÚ, v ktorej zostala inflácia stabilná v porovnaní s májom, zatiaľ čo v 13 štátoch došlo k jej zvýšeniu. Do tejto skupiny patrí aj Česká republika s nárastom z 2,4 % na 2,6 % (jún). V júni minulého roku bola inflácia na Slovensku 4,5 %.
Rast miezd v Maďarsku v máji v medzimesačnom porovnaní spomalil. Ako ďalej vyplýva z údajov, ktoré v stredu zverejnil Maďarský štatistický úrad (KSH), rast hrubej ročnej mzdy v sledovanom mesiaci spomalil na 7,4 % z aprílových 8,4 %. Aj v súkromnom sektore sa v máji hrubá ročná mzda znížila, to na 11,1 %. Medziročná miera rastu miezd v súkromnom sektore po očistení o prémie, ktorú Maďarská centrálna banka (NBH) starostlivo sleduje v priamej súvislosti s infláciou, v piatom mesiaci stúpla na 12,4 % z aprílových 12,1 %. Analytici uviedli, že májové údaje pravdepodobne vytvoria priestor pre ďalšie zníženie úrokovej sadzby. Naposledy NBH znížila úrokovú sadzbu v júni o 25 bázických bodov na 7,75 %.
Maďarská vláda podporila nezávislosť svojho podniku nielen verbálne. A teraz na jeho obranu píše zákon Snaha rakúskej pološtátnej rafinérie kúpiť MOL Budapešť vystrašila až tak, že tamojší politici chcú meniť zákony. Maďarská vláda sa rázne postavila na stranu domácej energetickej firmy MOL, ktorá čelí skupovaniu akcií a ponukám na fúziu zo strany rakúskeho OMV. MOL je okrem iných aj vlastníkom slovenského Slovnaftu. Maďarský kabinet podľa agentúry MTI uložil ministerstvu spravodlivosti vypracovať nový zákon na ochranu maďarských strategických podnikov a odvetví. V súlade s pravidlami Európskej únie by mal zabrániť tomu, aby firmy riadené priamo či nepriamo inými štátmi mohli nad strategickými domácimi firmami získať kontrolu. Budapeštianska vláda pripravuje zákon na ochranu strategických podnikov už dlhšie, novým prvkom by v ňom malo byť práve štátne vlastníctvo zahraničnej firmy ako prekážka jej nákupov v Maďarsku. Vláda odôvodňuje ochranu MOL-u pred OMV hlavne tým, že OMV je v podstate štátnou firmou, štát vlastní takmer tretinu jej akcií. Ovládnutím MOL-u by tak nad firmou, ktorá má podľa maďarskej vlády význam aj z hľadiska národnej bezpečnosti, získal kontrolu cudzí štát. Maďarská vláda dnes v MOL-e nemá žiadny majetkový podiel, na základe pravidiel únie sa musela vzdať aj zlatej akcie. Zostala jej však takzvaná akcia B, ktorá je nepredajná, vláde však zaisťuje v niektorých prípadoch právo veta. OMV zvýšil v júni svoj podiel v MOL-e z 10 takmer na 19 percent a navrhol maďarskej firme fúziu. Špekuluje, že OMV chce ovládnutím MOL-u vytvoriť stredoeurópsku firmu, ktorá by bola dosť silná na to, aby odolala tlaku ruských energetických spoločností. MOL reagoval na krok OMV tým, že začal vykupovať vlastné akcie. Keďže ich môže podľa zákona vlastniť maximálne desať percent, obchádza obmedzenie tým, že akcie zapožičiava spriateleným firmám. Viac ako deväť percent akcií MOL-u tak dnes vlastní OTP Bank, ktorej šéf a najvplyvnejší maďarský podnikateľ Sándor Csányi je členom predstavenstva MOL-u. Desať percent akcií prevzala dcéra štátnej Maďarskej rozvojovej banky (MFB). Podľa Financial Times tak dnes už MOL priamo či nepriamo kontroluje viac ako 40 percent vlastných akcií, spotreboval však na to skoro všetko zo svojej hotovosti 1,5 miliardy dolárov. Prípadná fúzia MOL-u s OMV naráža aj na odpor maďarského úradu na ochranu hospodárskej súťaže. Vedúci jeho kancelárie Barna Szemán týždenníku HVG povedal, že by takáto fúzia vytvorila regionálny monopol odporujúci pravidlám únie. Spojené firmy by sa museli zbaviť aspoň niektorých svojich akvizícií, napríklad práve rafinérie Slovnaft, ktorú dnes vlastní MOL.
Maďarská ropná a plynárenská spoločnosť MOL včera oficiálne odmietla ponuku rakúskeho koncernu OMV na fúziu. Predstavila svoj plán rozvoja a sľúbila akcionárom vyššie dividendy. Rafinéria tak odpovedala na júnový nákup svojich akcií, po ktorom podiel OMV v MOL stúpol z 10 na 18, 6 percenta. Krátko po nákupe akcií ponúkol OMV firme fúziu. Manažment MOL ponuku odmietol a začal skupovať akcie vlastnej spoločnosti, aby sa tak ubránil nepriateľskému prevzatiu. Spolu sa mu podarilo vykúpiť 10,6 milióna vlastných akcií za 1,6 miliardy amerických dolárov a zvýšiť tak svoj podiel v spoločnosti na tretinu. Rafinéria Slovnaft, ktorú MOL kontroluje, podporuje podľa hovorkyne Kristíny Félovej snahu materskej spoločnosti o zachovanie samostatnosti. V roku 2008 plánuje MOL vyplácať akcionárom približne 40 percent z čistého zisku. Dnes dostávajú zo zisku 15-percentný podiel. Spoločnosť odhaduje, že jej čistý zisk bude každoročne rásť v priemere o 6,5 percenta. V roku 2011 by mal dosiahnuť 2,9 miliardy dolárov. „Prirodzený rast a dividendová politika vytvoria pre akcionárov hodnotu, ktorá z MOL spraví príťažlivú spoločnosť aj pri zachovaní nezávislosti,“ povedal včera generálny riaditeľ firmy György Mosonyi. Časť analytikov si myslí, že ciele skupiny sú prehnané. Firma podľa nich opúšťa svoju pôvodnú stratégiu rastu cez kúpu iných firiem. MOL plánuje v nasledujúcich štyroch rokoch preinvestovať približne 5,3 miliardy dolárov. Keby Rakúšania ovládli MOL, získali by kontrolu nad všetkými troma rafinériami v regióne. Riaditeľ OMV Wolfgang Ruttenstorfer v rozhovore pre rakúsky denník Der Standart povedal, že neplánuje „tiché“ prevzatie MOL. Ruttenstorfer však verí, že rastúci tlak nakoniec privedie vedenie maďarskej spoločnosti k rokovaciemu stolu. Zvýšenie podielu v MOL má podľa neho ukázať, že budúcnosť ropného priemyslu strednej Európy je v jeho konsolidácii.
Maďarsko plánuje využiť regulačné, antimonopolné a politické prostriedky na blokovanie prevzatia domácej ropnej a plynárenskej spoločnosti MOL rakúskou rafinérskou skupinou OMV. Povedal to minister hospodárstva János Kóka pre dnešné vydanie maďarského denníka Napi Gazdaság. Podľa ministra v prípade serióznej diskusie o fúzii oboch podnikov rakúska vláda vlastniaca 31 % OMV by musela predať svoj podiel a rozhovory o fúzii by sa mali zakladať na vzájomnom konsenze. „Nemáme záujem o vytvorenie regionálneho monopolu, ktorý bude pod vplyvom zahraničnej vlády”, uviedol Kóka, podľa ktorého by táto fúzia nezlepšila konkurenciu ani bezpečnosť dodávok. Maďarský minister tak podporil slová premiéra Ferenca Gyurcsánya, ktorý povedal, že vláda využije všetky prostriedky, aby odvrátila „nepriateľské” prevzatie. Minister objasnil, že MOL kontroluje niektoré aktíva vrátane plynárenskej siete, čo je dôležité pre národnú bezpečnosť a za to je zodpovedná vláda. Fúziou by vznikol koncern s príliš silným postavením na trhu. Nemáme záujem na vytvorení sféry záujmu, ktorá vytlačí konkurenciu a bude mať individuálne postavenie na trhu, uzatvoril minister. Manažment MOL, ktorý kontroluje zhruba 35 % akcií, v obrane pred prevzatím OMV začal masívne skupovať akcie spoločnosti.
Stredná Európa si môže aspoň na čas vydýchnuť, keďže začal pracovať ropovod Adria. V sobotu nadránom ho začali plniť ropou z prvého tankera určeného pre maďarskú skupinu MOL. Adria môže byť odpoveďou na neutíchajúce varovania pred odstavením ropovodu Družba. Napríklad, najväčšia svetová ropná maklérska firma PVM počíta s tým, že Rusko výrazne zníži dodávky ropy pre východnú Európu. Do roku 2008 chce dokončiť nový ropovod do prístavu Primorsk, ktorý sa má stať hlavnou vývoznou tepnou. Podľa denníka Die Presse dve tretiny z 1,6 milióna barelov ropy, ktoré denne pretekajú cez Družbu, sa majú presmerovať do Prímorská. Riaditeľ viedenského zastúpenia PVM Johannes Benígni si myslí, že Nemecko a Poľsko sa budú môcť spoliehať na tankery, no Slovensko, Česko a Maďarsko majú väčší problém. Podľa neho má najvyššiu prioritu zhruba 60 kilometrov dlhý ropovod zo Schwechatu do Bratislavy, ktorý by mohol kompenzovať výpadok dodávok od roku 2009. Maďarsko by mohlo čerpať ropu cez Adriu, no za výrazne vyššie ceny než doteraz, tvrdí pre Die Presse. Slovnaft dôvod v obmedzení dodávok cez Družbu nevidí. V prípade problémov na Družbe je možné využiť práve Adriu, keďže jéj kapacita plne pokrýva spotrebu ropy na Slovensku. Nadránom dorazil do chorvátskeho prístavu Omišalj prvý ropný tanker s dodávkou ropy pre MOL a následne sa začalo plnenie 80-tisíc ton ropy do ropovodu Adria. Mesačné dodávky ropy v objeme jedného až dvoch tankerov umožnia ďalšiu optimalizáciu rafinérskej výroby MOL a jej štruktúry v rafinérii Százhalombatta, čo otvára nové trhové príležitosti aj pre Slovnaft, uviedla Félová. MOL tak reaguje na významné zmeny v dopyte po rafinérskych výrobkoch - na rastúci dopyt po motorovej nafte a klesajúcu spotrebu benzínu a vykurovacích olejov. Cez Adriu bude MOL dovážať ropu s nižším obsahom síry, ktorá bude z technologického hľadiska dobre dopĺňať ruskú ropu. Umožní to zvýšenie výroby produktov s vysokou pridanou hodnotou, najmä nafty, v rámci MOL. V takmer päťsto kilometrov dlhom ropovode Adria sa v súčasnosti nachádza približne 170-tisíc ton ropy pochádzajúcej predovšetkým z Ruska. Na to, aby ropa z oblasti Stredozemného mora mohla doraziť do rafinérie MOL v maďarskom Százhalombatte, je potrebné ropovod naplniť surovinou v objeme takmer dvoch tankerov. MOL má najziskovejšie rafinérie v strednej Európe, no doteraz sú zásobované lacnou uralskou ropou. Úpravy zariadení na iné druhy ropy sú podľa Benigniho nákladné, lacnejšie nebudú ani alternatívne trasy. Výhodnou alternatívou by mohla byť iránska ropa, ktorá sa ruskej veľmi podobá. Táto možnosť však zatiaľ nie je pravdepodobná pre politické nezhody medzi Iránom a Západom.
V Maďarsku sa opäť rozprúdila debata o právach homosexuálov, do ktorej sa veľmi nešťastne zapojila aj lekárska komora. Ukázalo sa, že mnohí z jej členov majú s tolerovaním sexuálnych menšín problém. Diskusiu oživil štátny tajomník úradu vlády Gábor Szetey, ktorý pred dvomi týždňami verejne priznal, že je homosexuál. Rozzúril tým maďarskú krajnú pravicu. Niekoľko stoviek jej prívržencov na druhý deň napadlo pochod homosexuálov. Keďže im vtedy ešte polícia vo fyzických útokoch zabránila, počkali si večer skupinky extrémistov na účastníkov festivalu gayov a lesbičiek a viacerých návštevníkov zbili. Minulý týždeň lekárska komora na svojej oficiálnej stránke zverejnila článok debrecínskeho lekára Attilu Nagya, ktorý sa oprel do ministerky zdravotníctva Ágnes Horváthovej. Prekážalo mu, že sa postavila za Szeteyho a verejne podporila práva homosexuálov. „Reklamovanie inakosti je proti prírode a vychádzajúc z lekárskych základov aj spoločensky škodlivé,“ píše Nagy. Autor, rozzúrený aj pre prebiehajúcu reformu zdravotníctva, o ministerke vyhlásil, že by ju v lepších časoch „odsúdili za účasť na genocíde“. Vládni politici komoru požiadali, aby sa od článku dištancovala. Jej predseda István Éger to odmietol. Bránil sa, že článok iba prevzali v rámci monitoringu tlače. Článok však predtým publikovali na jednej, v podstate neonacistickej webovej stránke. Éger tiež tvrdil, že príspevok nevyjadruje názory komory. Vzápätí však dokázal, že má k jeho spôsobu uvažovania blízko, keď sám použil obvyklý slovník krajnej pravice. Kritiku na adresu komory pripísal tomu, že sa statočne postavila proti reforme zdravotníctva ohrozujúcej existenciu národa. Liberálom, delegujúcim ministerku Horváthovú, tiež posmešne odkázal, že sa „podľa dnesného stavu vedy rozmnožovanie ľudského druhu musí zakladať na heterosexuálnom partnerskom vzťahu“. To, že majú maďarskí lekári s toleranciou problémy, dokazuje aj pokračovanie škandálu. Internetové noviny Index získali asi 150 príspevkov z diskusie na lekárskom fóre webdoki.hu. Prístup naň majú iba registrovaní užívatelia a registrovať sa môžu iba členovia lekárskej komory. Príspevky publikujú pod vlastným menom. Časť diskutujúcich lekárov považuje homosexualitu za deviáciu podobne ako pedofíliu, ďalší súhlasia z názorom, že je homosexualita choroba. Podľa jedného z nich by mali homosexuálov zatvárať do väzenia. Kolegov brániacich homosexuálov ostro napádali a spochybňovali, či majú právo mať pred menom skratku Dr.
Na 14 rokov odňatia slobody odsúdili dnes v maďarskom Segedíne 15-ročného mladistvého, ktorý vlani 20. júla okradol, znásilnil, zviazal, polial benzínom a následne zapálil 18-ročnú Henriettu Pénzesovú pri meste Makó. Dievčina utrpela popáleniny 60 percent povrchu tela, neskôr zraneniam podľahla. Súd na prvom stupni chlapca uznal vinným z trestných činov vraždy vykonanej zvlášť krutým spôsobom, násilného pohlavného styku a lúpeže. Odsúdený reagoval na rozsudok smiechom. Sudca povedal, že ak by išlo o dospelého páchateľa, dostal by doživotný trest. Chlapec, proti ktorému kvôli bitke a výtržnostiam viedli v 19 prípadoch priestupkové konanie, v jednej zo svojich výpovedí uviedol, že dievča podpálil preto, lebo nemal srdce ju dobiť alebo dobodať. Proti rozsudku sa odvolá župný prokurátor, ktorý požaduje sprísnenie trestu, aj obhajca odsúdeného, ktorý chce žiadať zmiernenie rozsudku.
Maďarská futbalová federácia sa pustila do boja s rasizmom na štadiónoch, ale aj v radoch hráčov, trénerov či funkcionárov. Prvou významnou „obeťou” sa stal bývalý reprezentačný tréner Kálmán Mészöly, ktorý sa musel vzdať funkcie člena výkonného výboru zväzu po tom, ako verejne pre televíziu Sport TV vyslovil komentár urážajúci afrických futbalistov pôsobiacich v maďarských kluboch. „Iba teraz zliezli zo stromov,” použil rasistickú metaforu Mészöly, na čo sa ihneď ohradili Asociácia Mahatmu Gándhiho a mimovládna organizácia chrániaca záujmy Afričanov v Maďarsku. Xenofóbne prejavy nie sú v maďarskom futbale ničím zriedkavým, v uplynulej sezóne najvyššej domácej súťaže rasisticky motivovaným bučaním smerom k Senegalčanovi v službách Debrecínu Ibrahimovi Sidvemu pripravili svoj klub o tri body fanúšikovia budapeštianskeho Újpestu. Bodový škrt odsunul tím na tretiu priečku v tabuľke, čo znamenalo neúčasť v Pohári UEFA a tým aj finančnú ujmu.
Tohtoročný 15. Sziget ponúkol svoj doterajší najlepší program. Na jubilejnú udalosť bolo pozvaných 250 zahraničných hudobníkov z 56 krajín a ďalších 500 maďarských kapiel. Nezvaným hosťom bol ale dážď, ktorý najväčšou pravdepodobnosťou zapríčinil, že sa minuloročný rekord nepodarilo prekonať. Počas celého týždňa festival navštívilo 371 tisíc ľudí. X Jubilejný 15. ročník Sziget Festivalu v Budapešti, ktorý sa začal 8. augusta a skončil sa v utorok 15. augusta, navštívilo 371.000 návštevníkov. Vlani najväčšie podujatie svojho druhu v strednej Európe navštívilo 385.000 osôb, organizátori očakávali tento rok až pol milióna ľudí. Výkonný riaditeľ podujatia Károly Gerendás v relácii štátnej televízie uviedol, že festival sa skončil stratou okolo 80 až 100 miliónov forintov, ktorú pokryjú z iných ? tohtoročných ziskových podujatí. Záverečný deň prišlo na Lodeničiarsky ostrov vyše 50.000 návštevníkov. Negatívne na návštevnosť zapôsobilo podľa jeho slov daždivé počasie posledného víkendu. Celkové náklady festivalu dosiahli 2,5 miliardy forintov (329 miliónov korún), o 250 miliónov forintov viac, ako vlani, kedy pri návštevnosti 385.000 osôb dosiahli zisk 50 miliónov forintov. V tomto roku však odstúpil hlavný sponzor, a neuchádzali sa ani o štátne dotácie, dodal Gerendás. Na Festivale Sziget sa predstavili umelci 56 krajín šiestich kontinentov.
„Každý” - jednoznačne sa dá povedať, že toto je najlepšie slovo na charakterizovanie frenetického koncertu skupiny LGT. Každý tam bol a odznelo všetko. Vystúpenie skupiny LGT nielen, že bol vynikajúcim a frenetickým koncertom na odštartovanie Szigetu na 0. dni, ale tiež bol jedným z najlepších všetkých čias od existencie festivalu. Vypredané vstupenky, generácie, otcovia, matky, deti, ale aj ich starý rodičia na jednej veľkej kope pred hlavným pódiom. Ako prvý sa na pódiu ukázal Gábor Presser. Keď si sadol ku klavíru a začal hrať, celé multigeneračné obecenstvo sa dostalo do extázy. Počas prvej pesničky sa objavili aj ostatní traja členovia legendárnej skupiny a zábava sa naplno rozbehla. Lyrické pesničky od LGT patria medzi najpamätihodnejšie v histórii maďarského rocku, takže ani tie nemohli chýbať z repertoáru. Nezabudnuteľné chvíle boli zaručené, keď sa skupina vybrala spievať a hrať na akustických hudobných nástrojoch medzi ľudí v obecenstve. Priebeh koncertu nemohla vyrušiť ani helikoptéra, ktorá už nejaký čas letela dookola nad pódiom. Skupina pomocou publika ju úspešne “odplašila”.
Kým skupina The Chemical Brothers pripravovala na štvrtkový večer svoju techniku na hlavnom pódiu do tretej hodiny rána, členovia skupín Manu Chao (FRA) a Quimby (HUN) sa zabávali v zákulisí. Predtým však odznelo zopár nezabudnuteľných koncertov. Prvý deň jubilejného festivalu navštívilo až 50 tisíc záujemcov. V stredu večer sa o dobrú náladu na hlavnom pódiu postarali aj kapely ako Quimby či Manu Chao. Publikum sa cítilo fantasticky. Pravda, vystúpenie skupiny Manu Chao bolo na chvíľu prerušené, kvôli výpadku elektriny - zlyhal jeden z transformátorov -, ale Manu a jeho skupina nestratila svoju výbornú náladu a hrali ďalej. Po koncerte zábava pre nich pokračovala v zákulisí, kde spolu s Quimby vytiahli svoje gitary, bubny, kongy a hrali až do rána.
Na druhý deň 15. Szigetu okolo deviatej hodiny večer došiel 4 000 000. návštevník rátajúc od prvého usporiadania festivalu. Štvrtkový program bol veľmi sľubný, ale mnohí asi kvôli dažďu ostali doma: 48 tisíc záujemcov sa vo štvrtok prišlo pozrieť na udalosti Szigetu. Šťastlivcom sa stal František Schmidt z Košíc, ktorý na festival prišiel spolu so svojou manželkou, aby si pozreli koncert skupiny The Chemical Brothers. Je pravidelným návštevníkom Szigetu a bolo pre neho veľkým prekvapením, keď od organizátorov dostal doživotnú vstupenku na Sziget a na všetky ostatné podujatia usporiadané jeho organizátormi. Slovenská hudobná skupina Polemic naplnila vo štvrtok večer celý stan pódia Bahia. Fanúšikovia zo Slovenska, ale aj z iných krajín nahlas spievali veľké hity kapely a panovala skvelá atmosféra. Na poslednom dni festivalu by bol vystúpil Chris Cornel na hlavnom pódiu, ale umelcova agentúra informovala organizátorov Szigetu, že žiaľ Cornell kvôli problémom s hlasivkami musí koncert vynechať.
Tretí deň Szigetu prilákal 58 tisíc návštevníkov s programami ako gipsy punk (Gogol Bordello), Pink, či Rachid Taha na pódiu svetovej hudby. Veľký leják predpovedaný na piatok večer s trocha meškaním došiel na Sziget v sobotu po polnoci. Organizátori sa pokúšajú zmierniť stopy, ktoré za sebou ponechal. Ale ani nepríjemné počasie nedokáže pokaziť náladu szigetujúceho davu. Nezabudnuteľnú zábavu mohli zažiť návštevníci rómskeho pódia, kde česká skupina Gipsy.cz roztancovala celý stan naplnený multinacionálnym publikom. Melódia romano hiphopu ešte aj dlho po koncerte hrala v hlavách nadšeného obecenstva.
Počasie ani tento deň neprialo Szigetu, napriek tomu festivalu sa zúčastnilo 55 tisíc návštevníkov. Vystúpili umelci ako The Hives, Nine Inch Nails, priekopník v šírení afro-hudby Manu Dibango, obdivuhodný humorista Ennio Marchetto a mnohí ďalší. Švédska skupina The Hives so svojím čiernobielym, uniformovaným výzorom pripomínajúcim 60-te roky rozvinula garážový rock na najvyšší stupeň a na Szigete vytvorila horúcu atmosféru. Posledným sobotňajším vystupujúcim na hlavnom pódiu bola kapela Nine Inch Nails. Nálada vyvrcholila, keď gitarista rozbil svoju gitaru na pódiu. Publikum to zachvátilo. Prvýkrát na Szigete vystúpil Manu Dibango. Legendárny muzikant z Kameronu získal svetové uznanie už v 70-tych rokoch. Na festivale hral zaujímavý hybrid štýlov funky, jazzrock, afrojazz a groove. Žiaľ, dážď prišiel bez ohľadu na koncert, ale publikum tancovalo ďalej. Nezvyčajné vystúpenie mohli vidieť tí, ktorí nevynechali divadelný experiment T.E.S.T. (T.E.L.O.), kde sedem žien predstavilo neuveriteľné pohyby svojich tiel v hodinovom performanse. Na predstavenie humoristu prišiel obrovský dav ľudí. Mnohí sa už ani nezmestili do stanu divadla. Oplatilo sa čakať, po zhruba dvadsať minútovým zmeškaním sa show začala. Bol to zmes desiatok miniprodukcií. Ennio sa ľahkým pohybom ruky dokázal neustále „prezliecť” za inú hviezdu. Raz bol Mona Liza, potom Madonna, mníška, Steve Wonder, anglická kráľovná, či Fredy Mercury. Každú osobu zahral s úžasným napodobnením výzoru aj pohybu. Bol to jednoducho nezabudnuteľný zážitok.
Dážď predpovedaný na nedeľu večer našťastie nedošiel, avšak prišiel Faithless. Nedeľňajší program prilákal 63 tisíc návštevníkov. Dážď predpovedaný na nedeľu večer našťastie nedošiel, avšak prišiel Faithless. Nedeľňajší program prilákal 63 tisíc návštevníkov. Faithless opäť nesklamal svojich fanúšikov, ich koncert bol frenetický. V tomto roku je to po štvrtýkrát, čo na Szigete vystúpili a to vždy pred obrovským davom ľudí. Nebolo to inak ani na jubilejnom festivale, pravda na deň tohtoročného vystúpenia lístky neboli vypredané. Príčinou asi bolo predpovedané nepriaznivé počasie a stopy po sobotňajšom daždi. Dážď festival obišiel a na posledné dni sa už očakáva príjemné slnečné počasie. Úžasný zážitok poskytol obecenstvu Fabien Kachev, kráľ francúzskeho vizuálneho humoru. Jeho show prevádzaný len gestami a zvukmi uchvátil publikum. Jeho brilantne paródie rozosmiali každého. Zrodil sa nový Guinessový rekord na Szigete - 14 902 chlapcov a dievčat (dievčat a dievčat:) sa bozkávalo pred hlavným pódiom. Iniciátorom rekordného pokusu bol jeden maďarský bulvárny denník BORS. Prekonal sa tak predošlý rekord, ktorý bol tiež organizovaný menovaným denníkom o 1 654 ľudí. Ďalší pokus o Guinessový rekord prebieha na pódiu Open Stage, kde od 0. dňa festivalu prebieha koncert s vyše 100 vystupujúcimi len s päťminútovými pauzami medzi nimi. Celé predstavenie bude trvať viac ako 11 580 minút.
Ani na pondelňajší program sa nemohol sťažovať nikto. Bol plný skvelých predstavení. Sziget v tento deň navštívilo 47 tisíc ľudí. Francúzska skupina Transe Express ponúkla show v nebeských výšinách. Akrobatické atrakcie boli naozaj obdivuhodné. V produkcii kráľ Mortibus zorganizoval svoj vlastný pohreb, aby mohol na vlastnú kožu zažiť to, čo sa iným kráľom za živa nevyskytne - slzy (pomocou cibule), obdiv, kvety a karneval. Pred otvoreným divadelným pódiom čakal obrovský dav na začatie predstavenia Ballett Flamenco. Bolo to vystúpenie 7 tanečníkov a 7 muzikantov v štýle tradicionálneho španielskeho flamenca. Po autentickej skladbe hudobníkov traja hrdí torreádori predstavili, aké je originálne flamenco. Po nich nasledovala ako hlavná postava Eva Yerbabuena a predviedla nádherný tanec. Jej show doplnili ešte tri dámy v prekrásnych šatách a očarujúcimi pohybmi. Skupina s bizarným meno !!! z Ameriky ovládla hlavné pódium večer o šiestej hodine. Osemčlenná kapela pripomínala hlavne zlaté časy new wave-u s lámavými rytmami zmiešanými s funkom. Publikum to ocenil búrlivým potleskom. Tool je jednoducho Tool. A ani by nebolo treba k tomu viac čo dodať, ale ide o to, že na Szigete vystúpil jeden z určujúcich predstaviteľov artrocku. Ich koncert bol geniálny.
Patričným zakončením prebehol posledný deň Szigetu. Festival je za nami, no netreba smútiť, už len 355 dní a je tu ďalší, ak sa to dá ešte lepší. Vystúpenie skupiny The Killers na hlavnom pódiu bol vynikajúcim záverečným programom festivalu. Odzneli ich všetky najznámejšie skladby od Jenny Was A Friend Of Mine, cez Somebody Told Me, až po Mr. Brightside. Svojim vystúpením ostali na posledný deň aj členovia bzučiacej kapely Méhek (Včely), ktorí v originálnych kostýmoch predstavili svoj repertoár bláznivých pesničiek. Každovečerným programom na Szigete bola súťaž miss mokré tričko. Ani v utorok večer to nebolo inak. Ako bonus na posledný deň vystúpili aj dvaja chalani, no publikum to veľmi neocenilo. Nakoniec z 5 odhodlaných dievčat len jedna sa mohla stať víťazkou. Stala sa ňou Bendži, ktorá sa nebála ukázať to, čo predtým ukrývalo tričko. Obecenstvo jasalo. „Aj keď z hľadiska financií nie, no čo sa týka programu máme za sebou najúspešnejší Sziget“ - povedal zakladateľ festivalu Károly Gerendai. „Kvôli víkendovému nepriaznivému počasiu sa nepodarilo prekročiť hranicu ziskovosti.“
Dvaja ľudia utrpeli pri incidente počas víkendu na 15. ročníku Sziget Festivalu v Budapešti zranenia, z ktorých sa budú liečiť viac ako osem dní. Informovala o tom tlačová agentúra MTI, podľa ktorej ich neznáme osoby napadli a kopli do hlavy. Dvaja mladí ľudia sa v noci z piatka na sobotu pohádali pri nočnej zábave v stane, krátko na to ich bez slova napadli dvaja oblečení ako ochrankári. Oboch kopli do hlavy a zlomili im sánky. Mladíci upadli do bezvedomia, pričom jednému z nich hrozilo udusenie. Podľa vyjadrenia jeho príbuzného pomohol iba okamžitý zásah. Obete útoku, ktoré ošetrujú v nemocnici, podali trestné oznámenie. Jubilejný ročník podujatia podľa hovorkyne festivalu Viktórie Vetöovej podobný incident doposiaľ ešte nenarušil. Hovorkyňa síce pripustila, že útočníci pracujú ako ochrankári, ale zdôraznila, že nie sú zamestnancami firmy, s ktorou majú organizátori uzatvorenú zmluvu. Daždivé počasie posledných dní skomplikovalo situáciu na Lodeničiarskom ostrove a organizátori Szigetu museli priniesť množstvo piesku, aby zasypali mláky a blato, ktoré sa vytvorilo najmä pred hlavným javiskom. Záverečné tri dni festivalu by však mali byť podľa predpovede meteorológov už bez výraznejších dažďových prehánok.
Košičan František Schmidt sa stal štvormilióntym návštevníkom maďarského festivalu Sziget od jeho založenia. Jubilejného hosťa privítali organizátori v utorok večer - v druhý deň 15. ročníka Sziget Festivalu. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI mladý muž prišiel aj s manželkou, a veľmi sa potešil cene, ktorú dostal. Ponúkli mu totiž večnú permanentku na toto najväčšie hudobno-kultúrne podujatie v strednej Európe. Daždivé počasie vo štvrtok viacerých odradilo od návštevy Lodeničiarskeho ostrova, kam prišlo „iba“ 48.000 osôb. Nultý a prvý deň navštívilo po 50.000 priaznivcov hudby. Pre milovníkov rockovej hudby je zlou správou, že koncert Chrisa Cornella, ktorý mal vystúpiť 15. augusta, v záverečný deň festivalu, odvolali. Bývalý frontman - spevák a gitarista skupiny Soundgarden odriekol prvé tri európske vystúpenia svojho turné pre problémy s hlasivkami, medzi týmito je aj koncert na Szigete.
Najväčší stredoeurópsky hudobný festival, maďarský Sziget, láka aj tento rok na množstvo hviezdnych mien. Na budapeštianskom ostrove Óbuda sa budú striedať na vyše dvadsiatke väčších a menších pódií. Okrem hudby ponúka festival množstvo iných umenia sprievodných podujatí. Festival, ktorý sa nultým dňom začal už v utorok, potrvá až do stredy budúceho týždňa, keď sa nadránom skončí. Medzi hlavné lákadlá Szigetu patrí vystúpenie americkej rockovej formácie The Killers. Zahrá v utorok večer. The Killers, ktorí svojho času predskakovali U2, patria medzi najpopulárnejšie gitarové skupiny súčasnosti. Na jeseň vydali svoj druhý album Saˇs Town. Okrem piesní z neho ako When You Were Young alebo Bones nezabudnú ani na svoje staršie pesničky Somebody Told Me či Mr. Brightside. Ďalším z headlinerov festivalu budú Briti Tom Rowlands a Ed Simons. Priaznivcom elektronickej hudby sú známi ako The Chemical Brothers. Formácia slávila najväčšie úspechy v druhej polovici deväťdesiatych rokov. Pred tromi rokmi oslávili úspešný návrat s platňou Push the Button. Vyniesla im dve ceny Grammy. Ich najnovší, šiesty radový album We Are the Night je starý len niekoľko týždňov a debutoval na prvom mieste britskej albumovej hitparády. Na Szigete sa The Chemical Brothers predstavia dnes večer, ale zahrajú aj v piatok v Prahe a o pár mesiacov, 26. novembra, aj v Bratislave. Ozdobou dnešného programu bude aj vystúpenie superskupiny The Good, The Bad and the Queen. Založil ju frontman britskej kapely Blur Damon Albarn. Obklopil sa špičkovými hudobníkmi z iných skupín - niekdajším gitaristom The Verve Simonom Tongom, bývalým basgitaristom slávnej kapely The Clash Paulom Simononom a bubeníkom Tonym Allenom. Priekopníkom afrobeatu, ktorého Brian Eno označil za jedného z najlepších bubeníkov sveta. Čerstvý album Theology príde v nedeľu na festival predstaviť írska pesničkárka Sinéad ÔConnorová, takisto držiteľka Grammy. Okrem vlastných pesničiek ponúka na dvoch diskoch albumu aj coververziu skladby I Doňt Know How To Love Him z muzikálu Jesus Christ Superstar. Na Szigete pravdepodobne zahrá aj niečo z predchádzajúcej platne, kde prespievala klasické reggae skladby. Sklamaní zo Szigetu neodídu ani priaznivci mainstreamu. Súčasný rádiový pop ponúkne v piatok americká divoška Pink. Dvojnásobná držiteľka Grammy predvedie, že aj hviezdy hitparád vedia spievať naživo. Medzi skladbami, ktoré speváčka ponúka na svojom aktuálnom turné, sú pesničky Just Like a Pill, Who Knew či najnovší hit Leave Me Alone (Îm Lonely). Na festivale sa hudobníci pokúsia aj o zápis do Guinnessovej knihy rekordov. Už od utorňajšieho rána tu na Insomnia Guinness Podium hrajú väčšinou rockové kapely. Zhruba stovka skupín bude s päťminútovými prestávkami medzi jednotlivými vystúpeniami pokračovať v koncertovaní až do skorého rána stredy budúceho týždňa, keď sa festival končí.
Festival Sziget v Budapešti je jeden veľký blázninec. Ak sa tam vyberiete, treba sa obrniť pred neuveriteľným návalom ľudí z celej Európy. Keď v roku Sziget 1993 začínal, bol to skôr festival pre fajnšmekrov. Dnes je však z neho kolos, ktorý na jeden týždeň premení miesto na ostrov zábavy. Krátko pred príchodom do Budapešti nás zastihla silná búrka. Hovoríme si, že radšej teraz ako na Szigete. Vchádzame do mesta a pomerne ľahko nachádzame cestu na festival a poškuľujeme po prvých kapelách. V podvečerných hodinách hrajú zatiaľ iba maďarské a väčšina z nich hrá buď ska alebo reggae. Rovnako ako na Slovensku. Náš cieľ je jasný, chceme vidieť hviezdy. Festival má každý deň niekoľkých headlinerov. Vo štvrtok prišli na rad britskí The Good, The Bad and The Queen a Chemical Brothers, na menších pódiách zas Soulfy alebo Tinariwen. Búrkové mraky sa pomaly presúvajú priamo nad ostrov, nastáva prudká prietrž mračien a my hľadáme útočisko pod stánkom s obstojným maďarským pivom. Maďarom prúd vody neprekáža. Vrhajú sa pred pódium, kde začína hrať worldmusicová skupina. Akoby si britské hviezdy toto počasie zaplatili alebo objednali. Hlavne The Good, The Bad and The Queen, ktorí sa pýšia tým, že hrajú londýnsku hudbu a tam predsa často prší. Asi je dážď neoddeliteľnou súčasťou ich šou. Našťastie sa počasie postupne umúdrilo. Na veľký worldmusicový stage prichádzajú Tinariwen, pochádzajúci zo saharskej Afriky. U nich prší možno raz za rok, takže koncert na Szigete je pre nich exotika, tak ako pre nás ich vystúpenie. Vraj to boli v minulosti bojovníci, ktorí vymenili kalašnikovy za elektrické gitary a začali hrať a skladať piesne. Výsledkom bola senzácia na worldmusicovej scéne. Tinariwen, to je v podstate africké blues, jednoduchá hypnotická hudba, ktorá plynie a dostáva sa vám priamo do srdca, aj keď človek nevie, o čom vlastne spievajú. Iba to, že si hovoria „básnici Sahary“. Oblečení v tradičných saharských kostýmoch so zahalenými tvárami si postupne získavajú obdiv celého davu. Nemusia robiť šou, ani hecovať publikum klišé sloganmi typu „Are You Ready? Stačí zahrať jednoduchý gitarový motív, Tinariwen ho vedia rozvinúť z nuly až do večnosti. Medzitým na najväčšom pódiu v strede ostrova, ktoré je vlastne srdcom celého Szigetu, hrajú The Good, The Bad and The Queen. Jej lídrom je Damon Albarn, známy predovšetkým zo svojich ďalších skupín Blur a Gorillaz. Mnohí sú zvedaví aj na Paula Simonona, niekdajšieho basáka The Clash, ktorý po rokoch oprášil svoj nástroj a začal pravidelne hrať. Kamarát si pochvaľoval jeho vystúpenie, ale dodáva, že by mu viac svedčalo komornejšie prostredie. Po Simononovi prichádzajú na rad hlavné hviezdy Chemical Brothers. Z diaľky pôsobia ako dvojica kozmonautov, ktorí namiesto nástrojov používajú riadiaci pult vesmírnej lode. Je to ešte stále koncert alebo skôr jedna obrovská diskotéka? Ťažko povedať. Presúvame sa na okraj festivalu, ďaleko od civilizácie, kde umiestnili obrovský metalový stan. Asi preto, aby hluk nezabil celý festival. Medzitým stíhame jednu neo-punkovú maďarskú skupinu, ktorá hrá, akoby to bolo ich posledné vystúpenie. Nakoniec ešte stíhame začiatok brazílskych Soulfly, ale obrovská tlaková vlna, pripomínajúca metalové cunami, nás vypľuje zo stanu a my sa spamätávame na čerstvom vzduchu. Míňame posledné forinty na jedlo (na Szigete je výber taký široký, že si človek nevie pomaly vybrať), a vyrážame domov. Napriek všadeprítomnému hluku nám básnici zo Sahary znejú stále v ušiach.
Koncertom francúzskej skupiny Manu Chao vyvrcholí dnes na Veľkom pódiu prvý deň 15. ročníka Sziget Festivalu v Budapešti, ktorý je jedným z najväčších kultúrnych podujatí v strednej Európe. Francúzsky hudobník, vlastným menom José-Manuel Thomas Arthur, bývalý frontmen skupiny Mano Negra, vo svojej hudbe splieta mnohé kultúry a hudobné štýly, ak rock, šansón, salsu, rege a ska. Na Veľkom pódium svetovej hudby sa zas predstaví kráľ afropopu Salif Keita z Mali. V úvodný deň festivalu sa koná množstvo divadelných, filmových a tanečných predstavení, medzi nimi vystúpi aj kubánska - výhradne mužská tanečná skupina Danza del Alma. Na jeden deň dnes zavítal na Lodeničiarsky ostrov v Óbude, kde sa festival tradične koná, aj kamión prezentujúci protidiskriminačnú kampaň Európskej komisie nazvanú Rovnosť šancí 2007. O legendárnu maďarskú skupinu Locomotiv GT, ktorá vystúpila v predvečer festivalu, prejavilo v utorok záujem 50.000 divákov. Vlani podujatie navštívilo 385 000 osôb, v tomto roku očakávajú pol milióna divákov a privítajú aj štvormiliónteho návštevníka od začiatku existencie festivalu. Na poriadok dozerajú aj dvaja francúzski policajti, ktorí plnia poriadkovú službu v rámci maďarsko-francúzskej spolupráce. Festival Sziget, na ktorom sa predstavia umelci z 56 krajín šiestich kontinentov, potrvá do 15. augusta.
Niekedy netreba ísť za kvalitnou hudbou až tak ďaleko. Kúsok za našimi hranicami, presnejšie na budapeštianskom ostrove Óbuda, štartuje už dnes najväčší festival v strednej Európe Sziget 2007. Za jeden týždeň na tomto dunajskom ostrove vystúpia slávne mená svetovej hudobnej scény. Dohromady festival, ktorý minulý rok za sedem dní navštívilo až 300-tisíc ľudí, ponúkne tisíc rôznorodých programov. Festival sa začína už dnes, dňom nula, keď tu vystúpi maďarská legenda Lokomotiv GT. Po nej od dnešného dňa do budúceho utorka zahrá plejáda známych mien. Najväčšími hviezdami 15. ročníka tejto akcie budú The Killers, The Chemical Brothers, Nine Inch Nails, Pink alebo legendárna skupina Madness. Pozornosť sa upiera hlavne na americkú skupinu The Killers, považovanú dnes za jednu najlepších gitaroviek na svete.
To však nebude všetko. Okrem nich na festivale vystúpi napríklad niekdajší frontman Soundgarden a Audioslave Chris Cornell (14.8.), v súčasnosti na sólovej dráhe. Tento spevák nedávno zabodoval ako autor hitu You Know My Name z poslednej bondovky. Na svoje si určite prídu aj fanúšikovia írskej speváčky Sinéad O'Connor (12.8.), ktorá určite predstaví aj piesne zo svojho najnovšieho, jamajským náboženstvom ovplyvneného albumu Theology. Určite si mnoho ľudí nenechá ujsť francúzsku skupinu Manu Chao (8.8.) alebo newyorských Gogol Bordello, ktorý s veľkým úspechom koncertovali aj na Pohode. Kto nestihol trenčiansky festival, môže ísť do Budapešti na The Hives (11.8.) ako aj na švédsku gitarovku Mando Diao (8. 8). Pozoruhodný bude aj najnovší projekt niekdajšieho speváka skupiny Blur Damona Albarna, ktorý sa volá The Good, The Bad and The Queen (9.8.). Tradične silne bude zastúpená aj worldmusicová scéna. Tá má na Szigete špeciálne veľké pódium. Z Mali na festival pricestuje skupina Tinariwen, hrajúca saharskú podobu blues, jedna z najoceňovanejších worldmusicových skupín. Okrem nej sa predstavia jamajskí Skatalites, nórska Mari Boine, fínska Värttinä, alžírsko-francúzsky Rachid Taha alebo speváčka z Kapverdských ostrovov Cesaria Evora. Na svoje si prídu aj fanúšikovia drsnej metalovej, hardcoreovej a punkovej hudby, ktoré majú spoločnú veľkú scénu. Tam sa napríklad predstavia Skinny Puppy, Soulfly, Napalm Death, Hanoi Rocks. Samostatné pódiá má aj džez, alternatíva, elektronika, karaoke, maďarské talenty, dokonca aj náboženské hnutie Hare Krišna. Pre návštevníkov festivalu je pripravených množstvo sprievodných akcií - športy, výstavy, divadlá, opera, balet, diskusie, množstvo rôznych kuchýň. Viac informácií nájdete na stránke www.szigetfestival.sk.
V stredu sa oficiálne začne na budapeštianskom Lodeničiarskom ostrove 15. ročník Sziget Festival, ktorý je jedným z najväčších kultúrnych podujatí v strednej Európe. Darčekom jubilejného ročníka bude v utorok večer legendárna maďarská skupina Locomotiv GT, ktorá vystúpi v predvečer festivalu. K legendárnym hudobníkom, ktorí sa predstavia v Budapešti, patrí aj britská skupina Madness a Skatalites z Jamajky. Súčasnú svetovú hudobnú produkciu reprezentujú okrem iného Killers, Nine Inch Nails, Pink, Hives, ale napríklad aj The Good, The Bad and the Queen. Ďalej účasť prisľúbili Chemical Brothers, Sinead O'Connor, Cesaria Evora a už niekoľkýkrát aj skupina Faithless. Na festivale bude mať významné zastúpenie cigánska, elektronická, heavy metalová aj džezová hudba. Okrem hudobných programov čaká návštevníkov z Európy, ale aj z iných častí sveta, divadlo, tanec, kabaret, premiéry filmov, výtvarníctvo, literárne exhibície, športové a detské programy, program na voľný čas, ktoré tvoria na Szigete jedinečnú atmosféru. Týždenné vstupenky s možnosťou kempovania na ostrove s rozlohou 76 hektárov sa minuli už tretí rok po sebe ešte pred začatím festivalu, tentokrát už minulý piatok. Vlani podujatie navštívilo 385 000 osôb, v tomto roku očakávajú pol milióna divákov.
Azda je aj zbytočné vymenovať čo len hlavné hviezdy, ktoré vystúpia na budapeštianskom ostrove Óbuda. Manu Chao? Pink? Nine Inch Nails? Sinéad ÔConnor? The Killers? Skatalites? Festival Sziget ponúkne od 8. do 14. augusta opäť hudobný program, akému v strednej Európe niet páru. Veď prehliadka je najväčšou v týchto končinách. Netreba síce bez výhrad veriť, že žije na niekoľkých desiatkach scén. Niektoré z nich, hoci avizované, sú iba o čosi väčšie stánky so zmrzlinou. Ale celý týždeň servírované všehochuť - okrem hudby aj ďalších umení- môže až zaraziť. A toho, kto strávi na ostrove plných sedem dní, aj poriadne doraziť. Už len výška vstupného, ktoré lieta okolo tisícky slovenských korún na jeden deň a piatich tisícok na celý čas, oznamuje, že festival Sziget je vyčerpávajúci. O čo je lepšie navštíviť niektorý z najväčších festivalov na Slovensku? O nič. Každý festival má svojho návštevníka. A každý návštevník má svoj festival. Sedem dní plných najrôznejších programov nemusí byť viac ako dva či tri dni a noci - koľko tradične trvajú najväčšie slovenské letné prehliadky. Na otázku, po koľkých tónoch prestane človek vnímať hudbu, dávajú odpoveď mnohí, ktorí Sziget navštevujú iba na jeden či dva dni, a odchádzajú spokojní. Na otázku, či je aj na Szigete atmosféra ako na príťažlivej Pohode, existuje ešte jasnejšia odpoveď. Nie. Zvláštna a neopísateľná pohoda, ktorá vzniká na trenčianskom letisku, sa neopakuje. Festival na ostrove a v meste však ponúka viacero jedinečných možností. Isto aj vyhnúť sa kempovaniu a hoci raňajkovať v niektorej zo slávnych budapeštianskych reštaurácií. Každý si zaslúži luxus. A niekto ho potrebuje. Návštevníci festivalu Sziget majú isto aj možnosť utopiť sa v lenivom toku širokého Dunaja. Ale to nebýva práve výhoda. A tak najväčší festival v strednej Európe láka najmä rozmanitosťou. Na menšej ploche, v kratšom časovom úseku takú nemožno poskytnúť. Kto si vie vybrať, zvoliť, čo je preň dôležité a čo ho dostatočne uspokojí, môže sa cítiť ako v raji. A čo ostatní? Obrovské možnosti nie sú pre nerozhodných. Azda je teda budapeštiansky Sziget rajom návštevníkov, ktorí sa vedia orientovať a užívať si slobodu? Áno. Ale opäť - taký je každý letný festival. Všetky vyrástli z legendy amerického stretnutia na konci 60. rokov. Predobrazom všetkých letných stretnutí pri hudbe a prechádzok za hudbou je slávny Woodstock z roku 1969. Sloboda 60. rokov a oslobodenie najrôznejších ľudí a od najrôznejších konvencií je stále prítomné na každej letnej prehliadke. Program festivalu Sziget sa začne v stredu. Svoje brány a stanové mestečko otvorí prehliadka už v utorok. Program potrvá do ďalšieho utorka. A skončí sa v stredu nadránom. Na ostrove hudby nezahynie iba ten, čo sa zbaví predstavy, že z tých siedmich dní nabitých hudbou aj ďalšími umeniami si odnesie všetko. A ešte sa nesmie utopiť.