September 2007 ● Zo slovenskej tlače
Najprv ich viezli na korbe vojenského auta, potom v dobytčiaku. Vraj idú na práce do Čiech, ale cestovať musela celá rodina Gogolovcov z Iže pri Komárne - obaja bratia, chorý otec i matka. Po niekoľkých dňoch vlak zastal na stanici v Čáslavi. Bol koniec novembra 1946, deportácie Maďarov z južného Slovenska do českých krajov naberali na obrátkach. „Bola strašná zima, taká, že Dunaj zamrzol,” spomína 80-ročný József Gogola. Jeho rodinu si vybral majiteľ statku pri Čáslavi. Dostali jednu miestnosť a kuchyňu. Prechodne pracovali len za jedlo a strechu, neskôr poberali obaja bratia už aj nejakú mzdu. Domov do Iže sa mohli vrátiť až v roku 1949. „V našom dome síce nejaký čas bývali Slováci, ktorí sa sem prisťahovali z Maďarska, ale keď sme sa vrátili, bol už dom prázdny,” dodáva Gogola. Jeho svedectvo spolu s výpoveďami stovák ďalších deportovaných zhromaždil Miklós Krivánsky, predseda občianskeho združenia, ktoré sa usiluje o ich odškodnenie. „Štvrťmiliónovú maďarskú menšinu na Slovensku mal po vojne stihnúť rovnaký osud ako Nemcov v Čechách, plán vyhnať ich do Maďarska však nevyšiel,” pripomína historik Štefan Šutaj zo Slovenskej akadémie vied. Postupimská konferencia schválila len odsun Nemcov, Benešove dekréty však znamenali aj pre Maďarov stratu občianstva, možnosť zhabať im majetok a pracovnú povinnosť. Potom prišla československá vláda s novým plánom. Časť Maďarov chcela vymeniť za Slovákov žijúcich v Maďarsku, časť presťahovať do Čiech a zvyšok poslovenčiť. Podľa zistení českého historika Karla Kaplana mali prvé deportácie Maďarov do českých krajov prinútiť Budapešť, aby začala rokovať o ich výmene za maďarských Slovákov. Vyvolali však opačnú reakciu - ostré protesty. Výmena obyvateľstva z Dolnej zeme a Žitného ostrova sa začala až v apríli 1947. Slováci z Maďarska sa sťahovali v znamení hesla „Vlasť volá!”, o to väčšie bolo potom ich sklamanie. „Cesta z Poľného Berinčoku (Mezőberény) na Slovensko trvala tri dni, viezli sme sa v dobytčích vagónoch spolu s domácimi zvieratami,” spomína Peter Borguľa z Bratislavy. Ako cieľovú stanicu im určili Senec, vystupovali však v Kolárove, čiže Gúte. Borguľov otec protestoval, bolo to však málo platné. „Vybrali nám majetok, ktorý sa nedal ani porovnať s tým, čo sme zanechali v Maďarsku.” Mysleli si, že sa vrátia medzi Slovákov, zrazu však boli obklopení samými Maďarmi. Do decembra 1948, keď sa výmena obyvateľstva skončila, presídlili zo Slovenska vyše 76-tisíc Maďarov, z Maďarska sem však prišlo len 60-tisíc Slovákov, hoci bola dohodnutá parita. Ďalší dolnozemskí Slováci si to rozmysleli. Ale už v júli toho istého roku sa Maďarom žijúcim v Československu vrátili základné občianske práva. Po sťažnostiach maďarských komunistov na zjazde Kominterny a na zásah Kremľa sa totiž pražská komunistická vláda vzdala svojej protimaďarskej politiky.
Maďarská menšina si potrebuje získať dôveru Slovákov, aby mohla dosiahnuť svoje ciele. Dnes je veľmi frustrovaná, čo môže viesť k jej radikalizácii. Maďarská menšina a jej reprezentácia môžu dosiahnuť svoje ciele, len ak si nájdu spojencov. Inými slovami, musia dokázať zainteresovať do riešenia svojich problémov slovenskú verejnosť. V období, keď bola Strana maďarskej koalície vo vláde, čo bola z pohľadu integračných snažení Slovenska po roku 1998 nevyhnutnosť, nebola táto potreba až natoľko zrejmá. Z opozície však všetko vyzerá inak. Slovenské politické strany nič nenúti načúvať problémom a obavám Maďarov, bežný slovenský občan im zasa nie príliš rozumie. Na to, aby si Maďari získali na svoju stranu Slovákov, potrebujú si najprv získať ich dôveru. Stupeň nedôvery slovenskej verejnosti voči Maďarom je pritom vysoký. Bol taký aj za predchádzajúcej vlády, len spoločné úspechy tento fakt do určitej miery zastierali. Po voľbách 2006, a najmä po vystriedaní Bélu Bugára na čele SMK Pálom Csákym, nedôvera ešte vzrástla. Prispela k tomu aj neobratnosť vedenia SMK, prispeli k tomu aj dovtedy pred nemaďarskou verejnosťou skryté vnútrostranícke spory. No ani slovenské politické strany nevynechali od jesene 2006 nijakú príležitosť, aby z maďarskej karty nevyžmýkali aj poslednú kvapku politického kapitálu. SMK sa teda uchádza o priazeň Slovákov. Návrh spoločnej deklarácie parlamentov Slovenska a Maďarska o zmierení je z tohto pohľadu nádejným krokom. Možno, pravda, polemizovať o tom, či strana nemohla v tejto veci konať rozhodnejšie už skôr a či nemohla negatívne reakcie predvídať. Z tohto pohľadu má iniciatíva SMK určite aj znaky politickej účelovosti a kampaňovitosti. Nebolo by však správne, keby slovenskí politici paušálne spochybnili úprimnosť a dobrú vôľu predkladateľov návrhu. Bolo by to znakom neúprimnosti a zlej vôle z ich strany. Nielen voči SMK, ale najmä voči občanom Slovenska maďarskej národnosti. Maďarská komunita na Slovensku je značne frustrovaná. Napriek osemročnému pôsobeniu SMK vo vláde sa hospodárske a sociálne rozdiely medzi južnými regiónmi a zvyškom krajiny nezmenšili. Počet Maďarov na Slovensku dosť rapídne klesá. V mestách, ktoré boli ešte pred 20 - 30 rokmi väčšinovo maďarské, sa maďarčina nezadržateľne vytráca z verejnosti. Menšina sa dnes cíti byť zahnaná do kúta, čo je z pohľadu jej možnej radikalizácie faktor oveľa rizikovejší, ako zopár „maďarských gardistov” pochodujúcich po Budapešti, z ktorých má slovenská politika - možno aj úprimne - taký veľký strach. Reakcie slovenských politikov - najmä tých vládnych - na návrh SMK nie sú povzbudivé. Tým, ktorí tvrdia, že Slovensko sa svojim Maďarom za obdobie kolektívneho bezprávia a deportácií povojnových rokov 1945 - 1948 nemá prečo ospravedlniť, pretože vtedajšie opatrenia boli logickým vyústením predchádzajúcich vojnových udalostí, však treba odcitovať názor významného demokratického mysliteľa a člena maďarskej revolučnej vlády z októbra 1956 Istvána Bibóa: „Nijaká nespravodlivosť, ktorej sa niekto dopustil, nemôže ospravedlniť nespravodlivosti druhých, a najmä zločiny fašizmu nemôžu byť za žiadnych okolností mierou a ospravedlnením pre postupy demokracií.” Jednoducho, diskriminačné opatrenia uplatňované demokratickými vládami v mierových časoch sa nemôžu zdôvodniť činmi nedemokratických režimov vo vojnových časoch. Ak to niekto ani 18 rokov po páde komunizmu nechce uznať, asi ešte stále nedospel k pochopeniu skutočného obsahu pojmov demokracia, právo a morálka.
Slovensko-maďarské zmierenie, vyjadrené spoločnou deklaráciou slovenského a maďarského parlamentu, je pekná téma. Aj keď, žiaľ, neaktuálna. A vopred zabitá. Túto krehkú myšlienku zatiaľ každý iba zneužil a zahodil. Vrátane SMK, ktorá na webe vyvesila „východiskový text”. Csáky vypustil deklaráciu do obehu bez akejkoľvek diplomatickej prípravy. Účel bol totiž čisto politický: zakryť národnú radikalizáciu strany, ktorú výdatne (aj keď potichu) živí Durayova „Rada pre stratégiu”. Navyše Csákyho deklarácia ani zďaleka nie je taká ústretová a zmierlivá, ako ju predstavili. Kto si prečíta celý text, zistí, že SMK sa napriek krotkým gestám nikam neposunula. Podľa SMK sa má slovenský parlament popri ospravedlnení zaviazať k založeniu fondu pre „finančné odškodnenia”. Na maďarský parlament sa takéto nároky nekladú... K myšlienke zmierenia sa dosť nešťastne postavili aj slovenské strany. Premiér Fico „zmierenie” nechytil, ale rozkopal, keď pred kamerami zakričal, že nároky na ospravedlnenie považuje za „nehoráznosť”. Ospravedlnenie Slovákov za deportácie a násilné presídľovanie maďarských rodín v rokoch 1945-1948 by bolo v poriadku. Samozrejme, len za predpokladu, že Maďari by sa ospravedlnili za udalosti, ktoré deportáciám predchádzali - za okupáciu južného Slovenska v rokoch 1938-1945, keď prišli o svoje domovy desaťtisíce Slovákov. Nezákonne, bez akýchkoľvek dekrétov, medzinárodných zmlúv, odškodnení. Mimochodom, stúpencom obojstranného ospravedlnenia (bez nárokov na odškodňovanie) je aj podpredseda Smeru -a historik - Dušan Čaplovič. Čo asi premiérovi Ficovi v súťaži so Slotom ušlo. Csákyho deklarácia o slovensko-maďarskom zmierení priniesla viac škody ako osohu. Pretože vznikla v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Alebo, povedané po lopate: kým bola SMK osem rokov v slovenskej vláde, na tému „zmierenia” zabúdala. Bola príliš nehmotná. A nevýnosná.
Predseda parlamentu Pavol Paška nevidí momentálne dôvod na prijímanie zložitého textu o zmierení medzi Slovenskom a Maďarskom. S predsedníčkou maďarského parlamentu Katalin Sziliovou sa Paška za posledný rok stretol päťkrát a ani raz sa nerozprávali o téme prijímania podobného textu, ako navrhla SMK. „Rovnako na slovenskej, a asi ani na maďarskej strane pravdepodobne nie je politická vôľa prijímať zložitý dokument o vzájomnej minulosti,“ povedal dnes pre TASR hovorca parlamentu Jozef Plško. Paška začiatkom septembra pripustil uzatvorenie dohody s predsedníčkou maďarského parlamentu Sziliovou. Text dokumentu by vytváral podmienky na spoločnú budúcnosť a nepitval by problémy minulosti, uviedol vtedy predseda NR SR. Predstavitelia SMK 11. septembra Paškovi predstavili návrh spoločného vyhlásenia, v ktorom by mal slovenský a maďarský parlament vyjadriť poľutovanie nad kontroverznými momentmi spoločnej histórie oboch národov. Materiál zašlú v písomnej podobe aj maďarskej predsedníčke parlamentu.
- Národné zhromaždenie Maďarskej republiky by vyjadrilo svoje poľutovanie nad tým, že koncom 19. a začiatkom 20. storočia vtedajšia maďarská vláda uskutočňovala na území historického Maďarského kráľovstva takú politiku, ktorá porušovala práva národností žijúcich na území štátu.
- Vyjadrilo by svoje poľutovanie aj nad úsiliami, ktoré po vykonaní prvej viedenskej arbitráže možno zo slovenskej strany považovať za nespravodlivé.
- Národné zhromaždenie Maďarskej republiky by vyhlásilo za poľutovaniahodný aj fakt, že jednotky Maďarskej ľudovej armády vstúpili ako súčasť Varšavskej zmluvy v roku 1968 na územie Slovenskej republiky v službe nesprávnej veci.
- Národné zhromaždenie Maďarskej republiky a Národná rada Slovenskej republiky by vyjadrili svoje poľutovanie nad všetkými negatívnymi vplyvmi vynútenej výmeny obyvateľstva realizovanej po druhej svetovej vojne.
- Národné zhromaždenie Maďarskej republiky by vyhlásilo, že vo svojej národnostnej politike bude postupovať na základe pozitívnych, európskych príkladov a národnostný zákon krajiny je pripravené prispôsobiť všeobecným pozitívnym rozvojovým procesom.
- Národná rada Slovenskej republiky by vyjadrila svoje poľutovanie nad tým, že po vytvorení Československej republiky po prvej svetovej vojne sa stali aj také udalosti, ktoré porušovali práva občanov maďarskej národnosti.
- Národná rada Slovenskej republiky by vyjadrila svoje poľutovanie nad tým, že aj v období 1945 - 48 sa uskutočnili také udalosti, ktoré viedli k tomu, že územie štátu boli nútení opustiť občania maďarskej národnosti, resp. niektorí boli nedobrovoľne odvlečení na nútené práce do Čiech.
- Vyjadrila by tiež svoje poľutovanie nad tým, že vtedajšia Slovenská národná rada prijala aj také dekréty na úrovni zákona, ktoré na základe princípu kolektívnej viny vážne porušovali práva občanov maďarskej a nemeckej národnosti. Národná rada Slovenskej republiky by sa za ne ospravedlnila všetkým občanom Slovenskej republiky, ktorí ich považujú za nespravodlivé, a vyhlásila by, že bude iniciovať založenie fondu, ktorý môže realizovať aj finančné odškodnenia. Národná rada Slovenskej republiky by sa za vyššie uvedené ospravedlnila aj dotknutým občanom Maďarskej republiky.
- Národná rada Slovenskej republiky by vyhlásila, že vo svojej národnostnej politike bude postupovať na základe pozitívnych európskych príkladov, vytvorí svoj národnostný zákon a je pripravená tento zákon prispôsobiť všeobecným pozitívnym rozvojovým procesom.
Premiér Robert Fico považuje za úplnú drzosť požadovať od Slovákov ospravedlnenie. Reagoval tak po rokovaní Koaličnej rady na aktivitu SMK navrhnúť vzájomné ospravedlnenie medzi Slovákmi a Maďarmi. „Za čo by sa Slováci mali ospravedlňovať Maďarom naozaj neviem. To je naivná predstava Pála Csákyho. Jediné, čo Pál Csáky chcel vyprovokovať, je téma odtrhnutá od reality, ktorá vyvolá búrlivé diskusie a nič iné. Je to do neba volajúca drzosť,” povedal Fico v súvislosti s iniciatívou SMK. Zároveň dodal, že považuje za neuveriteľný prejav extrémizmu povoliť vytváranie takých gárd ako je Maďarská garda. Predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar upozornil, že SMK navrhuje ospravedlniť sa za dátum - rok 1938. „Ale veď v období 1938 - 1945 bolo okupované južné Slovensko. Boli vyháňaní občania Slovenska. Občania maďarskej národnosti boli násilne poštátnení za občanov Maďarského štátu. Boli prví vyhnaní na ruský front. V tomto období boli vysťahovaní Židia. Bolo zavraždených množstvo ľudí,” konštatoval Mečiar. Podľa neho iba v Košiciach na prelome rokov 1944 a 1945 „bolo na uliciach, na lampách obesených, bez popravy, bez súdov, teda bez rozsudkov skoro 500 ľudí”. O tomto sa však podľa Mečiara mlčí a za to ospravedlnenie nemá byť. Slováci sa podľa SMK majú ospravedlniť Maďarom za postoj po roku 1918. „Ak sa má tam o niečom hovoriť, tak Slovensko bolo vtedy dvakrát okupované maďarskými vojskami,” povedal Mečiar. „Prvý raz, keď po dohode z Trianonu odmietli odísť a druhý raz, keď Košútove červené vojská zaútočili na Slovensko a obsadili časť východného Slovenska za pomoci maďarskej armády. „To neboli len komunisti. Boli tam krvavé boje na východnom Slovensku. Tieto udalosti sa vykorenia a o nich nebudeme hovoriť a budeme hovoriť o presťahovaní do Čierneho lesa a Šumavy. Ale veď tam boli presťahované aj tisíce Slovákov,” vyhlásil Mečiar. Podľa neho však veľká časť tam bola vysťahovaná odôvodnene za účasť v Horthyovských vojskách, časť nie. „Teraz máme aj fašistom povedať prepáčte? Pod zámienkou, že patrili k národnosti?” opýtal sa šéf ĽS-HZDS. Mečiar tiež pripomenul, že päťkrát bolo Slovensko maďarskými vojskami v minulom storočí okupované. „Ktorý iný štát bol okupovaný vojskami iného štátu? Od Maďarov som nikdy nepočul ospravedlnenie. Slováci v pozícii nepriateľa nikdy na území Maďarskej republiky nebojovali, nepáchali zločiny,” zdôraznil. Po vojne podľa neho išlo o občanov Maďarského štátu, ktorí sa ani po vojne nestali občanmi Československa. Podľa neho išlo o dohodu o výmene obyvateľov, nie o násilné vysťahovanie. Parlament v roku 1955 navyše prijal zákon o odškodnení. Druhá takáto forma odškodnenia bola podľa Mečiara v roku 1968. Podľa predsedu SNS Jána Slotu by sa Maďari mali ospravedlniť Slovákom, pretože krívd zo strany Maďarov za posledných sto rokov bolo toľko, že to by mala byť „holá samozrejmosť”.
Predseda Južanskej rady za sebaurčenie (JRZS) János Bósza si nemyslí, že by sa mali ospravedlniť len Maďari Slovákom, ale aj naopak. „Predseda SNS Ján Slota je dobrým rozprávačom aj provokatérom, keď jednostranne požaduje ospravedlnenie len od Maďarov. Južanským Maďarom Slováci krivdia aj 87 rokov po Trianone a v rokoch 1946-47 ich vyháňali z vlastných domov,” uviedol pre TASR János Bósza. „Úmyselná asimilácia a neuznávanie práva maďarského národa žijúceho na území SR, toto všetko podľa Slotu nič neznamená? Za to sa netreba ospravedlniť?,” domnieva sa. Maďarizácia od 1848-1918 podľa Bószu nebola žiadnou asimiláciou. V úradnom a obchodnom styku sa snažili zavádzať maďarčinu ako jednotný komunikačný jazyk. „Najväčším dôkazom, že nebola žiadna systematická a drsná maďarizácia je, že úmerný počet slovenského obyvateľstva za obdobie 1861-1918 zostal na tej istej úrovni,” zdôraznil. Ako ďalej vyratúva, v roku 1861 štúrovci žiadali autonómiu pre Slovákov a určili južné etnické hranice presne tam, kde Hodža a Bartha 6. decembra 1918 zmluvne vyznačili etnicko-demarkačnú hranicu medzi Československom a Maďarskom. „Maďari dostali naspäť územia, ktoré na základe prvých Benešových klamstiev v Trianone museli odovzdať v prospech Československa. Išlo o územie, kde žilo 90 percent maďarských obyvateľov,” zdôraznil Bósza. Na základe tohto, podľa predsedu JRZS jednoznačne vyplýva, že v 19. storočí nebola žiadna drsná maďarizácia a v Černovej Slováci strieľali do Slovákov. V roku 1938 Maďari na základe právoplatného rozhodnutia obsadili vlastné územia. Bózsa je presvedčený, že Jánovi Slotovi smrdí pravda.
Vzájomné ospravedlnenie sa národných parlamentov za krivdy minulosti, ktoré navrhuje SMK, koalícia nepodporuje. Predseda SNS Ján Slota vyhlásil, že takýto dokument nie je vôbec potrebný. Postačuje zmluva o priateľstve a dobrých susedských vzťahoch. V diskusnej relácii Na telo televízie Markíza hovoril o tom, že ospravedlniť sa má len maďarský parlament. Naopak, SNS chce hľadať podporu pre svoj návrh uznesenia o nedotknuteľnosti Benešových dekrétov. So Smerom o tom síce ešte nerokovali, ale podpredseda strany a minister kultúry Marek Maďarič nemá proti tomu výhrady. „V Česku sa nerozpakovali v parlamente prijať uznesenie, ktoré považuje denacifikačné zákonodarstvo za nedotknuteľné a ja by som nevidel nič tragické na tom, keby sme niečo podobné urobili aj na Slovensku, aby sa tu nespochybňovali výsledky 2. svetovej vojny.“ Keď český parlament dokument schválil, Európska únia proti tomu protestovala, pripomenul predseda SMK Pál Csáky. „Vtedy bola z toho európska búrka, aj teraz z toho bude európska búrka.“ V rámci témy vzájomných vzťahov sa politici zhodnú len na kritike vzniku Maďarskej gardy. Csáky ju nepriamo prirovnal k jednotkám SS. „Aj Weimarská nemecká republika padla na tom, že takto vznikli jednotky SA a neskôr SS.“ Téma sa podľa neho nemá preto zľahčovať. „Maďarské ústavné orgány majú konať. Gardy nepotrebujeme v Maďarsku, ani pospolitosť na Slovensku, ani nikde inde.“
Návrh na spoločné vyhlásenie, v ktorom by sa slovenský a maďarský parlament ospravedlnili za krivdy minulosti v spoločnej histórii oboch národov, nemôže byť agendou SMK, povedal v diskusnej relácii televízie TA3 V politike poslanec Smeru-SD Boris Zala. SMK podľa neho nemôže diktovať obsah vzťahov medzi Slovenskou a Maďarskou republikou. Dodal, že strana Smer podporuje myšlienku zmierenia, podoba vzájomnej deklarácie však musí byť vecou parlamentov, nie straníckej politiky SMK. Za zlý krok Zala považuje snahu SMK spájať zmierenie s otváraním takzvaných Benešových dekrétov. Akýkoľvek pokus o revíziu povojnovej legislatívy je pre vládu neprijateľný, zdôraznil. Politikom maďarskej koalície vyčítal, že svoje požiadavky stavajú do pozície, akoby obeťou bola maďarská menšina. „Pritom opak je pravdou, obeťou boli tí, ktorí boli obeťami druhej svetovej vojny“, skonštatoval. Poslanec KDH Daniel Lipšic by bol rád, ak by SMK tému Benešových dekrétov neotvárala. Za neakceptovateľné tiež považuje, že SMK porovnáva dôsledky Benešových dekrétov s vysídľovaním židovského obyvateľstva. Aj z úcty k obetiam druhej svetovej vojny je KDH podľa Lipšica pripravené v parlamente podporiť uznesenie o nemennosti denacifikačnej legislatívy. Návrh SMK na deklaráciu o zmierení považuje Lipšic za správnu myšlienku, ktorá môže prispieť k lepším vzťahom medzi oboma štátmi. SNS na rozdiel od KDH neuvažuje, že by takúto dvojstrannú deklaráciu podporila. Podľa poslanca strany Rafaela Rafaja je návrh SMK nevyvážený, pokiaľ ide o historické krivdy. Privítal by, ak by maďarská strana prišla s vlastnou iniciatívou a Slovensku sa ospravedlnila v jednostrannom akte.
Rany z citlivých období spoločnej histórie Slovákov a Maďarov sa nezacelili ani po desaťročiach. Rozpory vystúpili znovu na povrch v posledných dňoch, keď sa na Slovensku objavili dva kontroverzné návrhy pre parlament. Na jednej strane sa črtá široká dohoda „slovenských” strán z koalície a opozície na prijatí uznesenia o nedotknuteľnosti dekrétov, ktoré po 2. svetovej vojne odobrali občianske a majetkové práva ľuďom nemeckej a maďarskej národnosti vo vtedajšom Československu. Pôvodný návrh textu vládnej Slovenskej národnej strany (SNS) sa síce asi dočká zmien, slovenský parlament však nakoniec zrejme schváli podobný dokument, ako prijala česká Poslanecká snemovňa v roku 2002. Na rozdiel od Nemcov však veľká väčšina Maďarov mohla nakoniec po vojne ostať na Slovensku. Opozičná Strana maďarskej koalície (SMK), ktorá politicky zastupuje zhruba polmiliónovú maďarskú menšinu na juhu krajiny, začala nedávno opäť hovoriť o potrebe odškodnenia. Slovenské strany tieto úvahy zmietli zo stola. SMK zrejme neuspeje ani s novou iniciatívou, a to návrhom vyhlásenia, v ktorom by mali parlamenty Slovenska a Maďarska vyjadriť poľutovanie nad vzájomnými historickými krivdami. Text, ktorý sa podľa predsedu SMK Pála Csákyho týkal troch citlivých období v každej z oboch krajín, však predstavitelia vládnych strán tento víkend spochybnili ešte pred jeho oficiálnym zverejnením. Podporné stanovisko zatiaľ zaznelo iba z opozičného Kresťanskodemokratického hnutia, ktoré s nápadom na vzájomné uzmierenie prišlo ako prvé. Jednoznačná odozva na návrh zatiaľ neprišla z Maďarska. Tradične umiernenejší vládni socialisti čelia tlaku konzervatívnej opozície na čele so stranou Fidesz, ktorá tradične zdôrazňuje ochranu záujmov početných maďarských menšín; oklieštenie hraníc historického Uhorska Trianonskou dohodou po 1. svetovej vojne alebo dekréty po druhej vojne označuje za historické traumy Maďarov. Zlepšeniu vzťahov nepridali ani novšie sporné udalosti, ako bol prípad údajného napadnutia študentky maďarskej národnosti Hedvigy Malinovej, vznik polovojenskej Maďarskej gardy, či stále tradičná kontroverzná téma o požiadavkách maďarskej menšiny na širšiu samosprávu. „Dokedy chceme túto maďarskú traumu tlačiť pred sebou?” spýtal s v dnešnej televíznej debate predseda KDH Pavol Hrušovský. Vzájomné slovensko-maďarské hašterenie však zrejme ostáva skôr výsadou politikov. Pre ľudí oboch národností z juhoslovenských regiónov je veľkým problémom najmä trvalý nedostatok pracovných príležitostí alebo chýbajúce diaľnice.
Maďari by sa mali ospravedlniť Slovákom, myslí si predseda Slovenskej národnej strany (SNS) Ján Slota. V diskusnej relácii televízie Markíza Na telo ďalej uviedol, že ospravedlnenie okrem iného žiada za to, že „tu bolo odtrhnuté južné Slovensko, kde vešali, mučili, vraždili Slovákov, kde v Černovej povraždili 16 nevinných Černovčanov, kde strieľali do ľudí v Nových Zámkoch”. Šéf národniarov tvrdí, že hrubú čiaru za minulosťou urobia až po ospravedlnení. „My očakávame, že za tieto grázloviny by sa mali Maďari ospravedlniť,” vyhlásil Slota. Slota považuje snahu KDH o to, aby si slovenský a maďarský národ vzájomne odpustili prehrešky z minulosti, za nehoráznu. Podľa neho nemožno porovnávať to, čo Maďari urobili Slovákom s tým, čo vykonali Slováci Maďarom. Predseda KDH Pavol Hrušovský si myslí, že ospravedlnenie je dôležité, pričom by nešlo o zabudnutie, ale o akési hľadanie pravdy v minulosti. Hrušovský tvrdí, že po výmene generácií je dôvod na to, aby Maďari a Slováci boli voči sebe otvorení. Oba národy by si mali podľa neho povedať, ak sme vám niekedy ublížili, prepáčte. Raz a navždy by sa tak Maďari a Slováci vyrovnali s udalosťami, ktoré spôsobovali krivdy na jednej i druhej strane. „Toto je naivita, ktorá hraničí s hlúposťou,” zareagoval na Hrušovského slová Slota. KDH nepredložila takúto deklaráciu počas obdobia, keď hnutie bolo súčasťou vládnej koalície, pretože nenašlo dosť politickej vôle, konštatoval Hrušovský. Tento historický dokument, na ktorom pracovali štyri roky, by mali podľa šéfa KDH prijať obidva parlamenty - slovenský i maďarský. Podľa predsedu SNS dokument nie je potrebný, postačuje zmluva o priateľstve a dobrých susedských vzťahoch. Slota považuje za farizejské, že skupina poslancov KDH predložila návrh o zásluhách Andreja Hlinku. Nepozdáva sa mu, že Andreja Hlinku si chcú uctiť tí, ktorí vládli s Maďarmi. Hrušovský považuje voľbu nového prezidenta, ktorá bude v roku 2009, za kľúčovú, pretože sa uskutoční po 20 rokoch od pádu komunizmu. Jeho želaním je, aby Slovensko zvolilo prezidenta - nekomunistu. Na otázku, či uvažoval o svojej kandidatúre, najprv odpovedal, že „zatiaľ som nerozmýšľal”. Napokon priznal, že „trošku áno”. Poslanec za KDH Vladimír Palko ho totiž vyzval, aby zvážil kandidatúru na post hlavy štátu. Slota označil Palkovu výzvu za zákernú. Domnieva sa, že keby Hrušovský vo voľbách neuspel, v KDH by sa rozprúdila diskusia o tom, že akého majú predsedu, keď neuspel. Slota uviedol, že on osobne určite nechce kandidovať, pretože sa pragmaticky pozerá na svoje šance. Slota v relácii počas skúšky odvahy nazval podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny Dušana Čaploviča zo Smeru-SD senilným starým ujom. Reagoval tak na kvízovú otázku, komu patrí výrok o predsedovi Správnej rady Ústavu pamäti národa Ivanovi Petranskom, že je „cucák, mliečniak”.
Minister kultúry Marek Maďarič (Smer-SD) považuje za absurdné, aby sa Slovensko ospravedlňovalo za tzv. Benešove dekréty, ktoré tvoria súčasť denacifikačnej legislatívy povojnového Československa. V diskusnej relácii televízie JOJ Politika.sk tak reagoval na iniciatívu SMK prijať spoločné vyhlásenie parlamentov Slovenska a Maďarska, v ktorom by vyjadrili poľutovanie nad historickými krivdami medzi oboma národmi. Návrh na ospravedlnenie si podľa Maďariča zamieňa obeť s vinníkom, navyše tým spochybňuje usporiadanie hraníc a majetkových pomerov po 2. svetovej vojne. Zdôraznil tiež, že súčasná vláda považuje Benešove dekréty za nedotknuteľné. Odmietnutím ospravedlnenia si vláda podľa predsedu SMK Pála Csákyho zvolí cestu konfliktu. „Teraz je slovenská politika na križovatke, buď zmierenie alebo konflikt,“ vyhlásil. Dodal, že odmietnutie návrhu na ospravedlnenie by SMK vnímala ako potvrdenie nerovnomerného postavenia príslušníkov maďarskej menšiny v štáte. Csáky sa vyslovil aj proti snahe SNS prijať v parlamente uznesenie o nedotknuteľnosti povojnových dekrétov. Výhrady k takémuto kroku očakáva aj z inštitúcií Európskej únie. „Z toho bude európska búrka”, poznamenal. Napriek pretrvávajúcemu konfliktu s médiami vláda nepripravuje žiadne kroky, ktoré by mohli obmedziť ich slobodu, ubezpečil minister Maďarič. Obhajoval pritom právo vlády kriticky poukazovať na tie mediálne výstupy, ktoré sú v rozpore s etikou a pravidlami objektivity. Vláda svoj boj s médiami skôr či neskôr prehrá, myslí si Csáky.
Téma Maďarskej gardy je na Slovensku zbytočne prehysterizovaná. V dnešnej relácii Slovenskej televízie O päť minút 12 to uviedol šéf opozičnej SMK Pál Csáky. „Vznik gardy je ale chybný a nepotrebný krok a maďarské orgány by mali konať,” vysvetlil Csáky s tým, že SMK chce zmierenie a niektoré slovenské politické strany to odmietajú. „My nepotrebujeme otvorené slovensko-maďarské problémy, my nemáme komplexy menejcennosti, aby sme sa liečili v tejto oblasti cez takéto konflikty,” prízvukoval bývalý podpredseda vlády s vysvetlením, že práve SMK urobila smelý krok, keď vypracovala návrh zmierenia obsahujúci tri dôvody na ospravedlnenie Slovákov voči Maďarom a naopak. „Ak by sa to prijalo, tak by to bola bodka za slovensko-maďarskými traumami,” mieni Csáky. Minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa reagoval, že keď bola na Slovensku tzv. Slovenská pospolitosť Mariána Kotlebu, tak úrady konali a zrušili ju. „Vytvorenie polovojenskej gardy, ktorá si dáva za úlohu útoky proti susedným štátom, tak to je fašizmus,” konštatoval. Zároveň nesúhlasí so vzájomným ospravedlňovaním sa národných parlamentov. „Prečo sa má niekto ospravedlňovať? Všetky veci boli uzavreté. Sú tu vážnejšie veci, ktoré dnes treba riešiť,” uviedol Jureňa. Na otázku, či SMK stále trvá na otváraní Benešových dekrétov, Csáky odpovedal, že zo 150 dekrétov má SMK problémy len s dvanástimi, ktoré sa týkajú kolektívnej viny. „My sme vždy hovorili o negatívnych dôsledkoch týchto dokumentov a chceme riešenie pre svojich občanov takým spôsobom, aby sa to raz a navždy uzavrelo,” podotkol. Diskutujúci sa dotkli aj aktuálnej problematiky súvisiacej so vzťahom médií a vládnej koalície. „Mimoriadna schôdza kabinetu, ktorá sa zaoberala podozreniami z neetických a nezákonných krokov niektorých médií, bola škandalózna a smiešna. Bolo nemiestne zvolať mimoriadne rokovanie vlády kvôli psovi,” povedal Csáky s dodatkom, že stačil možno jeden telefón na nejakého policajného šéfa a tým by bola vec vybavená. Domnieva sa, že išlo pravdepodobne o snahu odviesť pozornosť od diskusie o ministerke práce Viere Tomanovej, ktorá v tom čase čelila na pôde NR SR svojmu odvolávaniu. Jureňa na mimoriadnej schôdzi kabinetu zdvihol ruku za vládne uznesenie preto, „lebo tu sa jednalo o konkrétny prípad. Pre mňa nebolo ale potrebné, aby sa to riešilo takto na vláde, lebo máme konkrétne inštitúcie a orgány, ktoré mali a majú konať,” dodal. Na záver sa dotkli aj problematiky zákona o lesoch, ktorý od septembra priniesol zákaz cyklistom pohybovať sa mimo vyznačených ciest. „V súčasnosti je už na CD nosiči, ktorý ide do distribúcie, zdokumentovaných 40 tisíc kilometrov lesných ciest,” vysvetlil Jureňa. Každý podľa neho vie, čo je lesná cesta a ide o to, aby sa nechodilo krížom po lesných porastoch. „Je to len o pravidlách vstupu do lesa,” dodal. Csáky sa domnieva, že pri príprave zákona sa mal nechať väčší priestor na diskusiu, ktorý by mohol priniesť „elegantnejšie riešenie”.
Odmietavé stanovisko Slovenska k vzniku Maďarskej gardy tlmočil v piatok šéf diplomacie Ján Kubiš svojej maďarskej rezortnej partnerke Kinge Gönczovej. Počas rozhovoru na neformálnej schôdzke ministrov zahraničných vecí Európskej únie v portugalskom Viana do Castelo vyjadril Kubiš aj očakávanie náležitého kroku Budapešti v súvislosti so založením tejto militantne nacionalistickej organizácie. „V prípade Maďarských gárd som opäť potvrdil kategoricky odmietavé stanovisko Slovenska a zároveň tiež očakávania, ako by mala maďarská strana ako demokratická členská krajina Európskej únie reagovať na takéto prejavy, svojím spôsobom až fašistického správania sa,” uviedol Kubiš dnes pre TASR. Minister potvrdil, že medzi konzultovanými otázkami dvojstranných vzťahov s maďarskou partnerkou bol aj prípad Hedvigy Malinovej. „Zároveň sme potvrdili aj to, že je úplne normálne, keď sa navzájom informujeme o situácii v týchto citlivých otázkach, a v prípade nutnosti sa k nim (kriticky) vyjadrujeme,” povedal. K témam neformálneho rokovania ministrov EÚ patrili prípravy novej zmluvy EÚ, otázka Kosova, či vzťahy s Ruskom. V súvislosti s rokovaniami o budúcnosti Kosova medzi Belehradom a Prištinou minister Kubiš vo vystúpení zdôraznil, aby sa po ukončení procesu negociácií vrátila celá záležitosť na pôdu Bezpečnostnej rady OSN. Srbi a kosovskí Albánci by pritom mali do 10. decembra nájsť kompromisné riešenie. „Belehrad, Priština, ale aj všetci ostatní, vrátane Ruskej federácie, USA, či krajín EÚ, by sa teraz mali zdržať krokov a vyjadrení, ktoré by mohli akýmkoľvek spôsobom narúšať tieto dvojstranné rokovania,” povedal. Proces prípravy novej zmluvy EÚ, ktorá má nahradiť neratifikovanú euroústavu, prebieha podľa Kubiša v zásade dobre. „Zatiaľ je reálna šanca, že sa podarí dodržať ten ambiciózny harmonogram, čo by znamenalo, že v októbri neformálna Európska rada potvrdí, že máme text revidovaných zmlúv,” povedal.
Slovenská strana oceňuje odmietavý postoj maďarskej vlády i premiéra Ferenca Gyurcsánya k vytvoreniu Maďarskej gardy, na druhej strane stále chýba jasné stanovisko opozičného Fideszu i prezidenta Lászlóa Sólyoma. Minister zahraničných vecí Ján Kubiš to tlmočil svojej maďarskej partnerke Kinge Gönczovej pri neformálnom rozhovore v rámci neformálneho stretnutia šéfov diplomacií krajín Európskej únie (EÚ) v portugalskom meste Viana do Castelo. „Jasne som vyjadril našu veľmi odmietavú pozíciu v súvislosti s Maďarskou gardou,” povedal Kubiš s tým, že ocenil pozíciu maďarskej vlády i premiéra Ferenca Gyurcsánya. „Nezdržal som sa a povedal som pani ministerke, že doteraz chýba jasné stanovisko opozičného Fideszu i prezidenta MR Lászlóa Sólyoma,” dodal Kubiš. Gönczová sa podľa Kubiša zaujímala o priebeh vyšetrovania prípadu Hedvigy Malinovej, na čo Kubiš podľa vlastných slov odpovedal, že vec je v rukách súdov a prokuratúry a slovenská strana má záujem na vyriešení kauzy. „Obaja sme sa zhodli, že je prirodzené a zákonité, že ak vznikajú podobné otázky, konzultujeme ich ako susedné krajiny a vyjadrujeme sa k nim,” povedal Kubiš. Dnešná trojhodinová diskusia šéfov diplomacií o Kosove sa podľa ministra Kubiša niesla v znamení vyslovenia podpory trojici sprostredkovateľov, ktorí však nebudú zasahovať do dvojstranných rokovaní srbskej a kosovskej strany. Ministri tiež podľa Kubiša zdôraznili, že sa treba vystríhať akýchkoľvek vyjadrení či zo strany EÚ, USA alebo Ruska, ktoré by mohli vplývať na chod dvojstranných rokovaní, resp. prejudikovať ich smerovanie. „Chceme, aby strany využili priestor do 10. decembra,” povedal Kubiš s tým, že potom bude nasledovať správa generálnemu tajomníkovi OSN - a tým by sa táto časť kosovského procesu mala uzatvoriť. Podľa Kubiša ministri diskutovali aj o prístupe EÚ k Ruskej federácii (RF) aj vzhľadom na asertivitu, ktorú RF v súčasnosti prejavuje vo viacerých oblastiach. Ministri sa podľa Kubiša zhodli na potrebe jasných stanovísk EÚ a odvahy prezentovať ich. Pri diskusii o Medzivládnej konferencii poverenej prípravou novej európskej zmluvy bolo podľa Kubiša najdôležitejšie potvrdenie mandátu schváleného v júni Európskou radou.
Slovenskí europoslanci predložia v stredu v Európskom parlamente vyhlásenie ako reakciu na vznik Maďarskej gardy. Vyhlásením chcú europoslanci upozorniť na to, že „v dnešnej Európe, v 21. storočí jeden z členských štátov toleruje a vláda tohto štátu pripustí, že takýto spolok môže vzniknúť,” uviedla na počas rokovania Republikového predstavenstva Ľudovej strany - HZDS europoslankyňa Irena Belohorská. Slovenskí europoslanci chcú požiadať Európsky parlament, aby sa tejto problematike venoval a celú záležitosť sledoval. Vývoj slovensko-maďarských vzťahov bol jednou z hlavných tém rokovania Republikového predstavenstva ĽS-HZDS. „Vytváranie polovojenských oddielov považujeme za prejav fašizácie a sme proti tomu, aby sa takéto jednotky kdekoľvek v Európe vytvárali,“ uviedol predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar. Podľa neho v otázke slovensko-maďarských vzťahov je potrebné si veľa vecí vyjasniť. „Privítali by sme ospravedlnenie za maďarizáciu, okupáciu Slovenska, ako aj za rok 1968,“ uviedol V. Mečiar. Podľa neho je sporná otázka ospravedlnenia Slovenska za konanie voči maďarskej menšine po roku 1918. „To silne zaváňa revíziou Trianonu,“ doplnil Mečiar. Podobne je tomu aj v otázke paušálneho ospravedlnenia sa za pohyby po roku 1945. Podľa lídra ĽS-HZDS je možné uvažovať o ospravedlnení tým občanom maďarskej národnosti, ktorí zostali občanmi Československa, dôsledne bojovali proti fašizmu, deportáciám Židov z územia južného Slovenska a boli postihnutí. „Ostatní nie, sú vinní v zmysle medzinárodných zákonov a sú vinní v zmysle dokumentov prijatých na Jalte a v Postupime,” zdôraznil Mečiar. Benešove dekréty sú dôsledkom druhej svetovej vojny a táto história bola podľa predsedu ĽS-HZDS ukončená. Ak by sa mali vytvárať fondy na odškodnenie občanov maďarskej národnosti analogické tým, ktoré boli pre židovskú menšinu, tak podľa Mečiara je takáto požiadavka urážkou židovskej menšiny a spochybňovaním holokaustu, „pretože ospravedlňovať by sme sa mali aj tým, ktorí Židov z južného Slovenska v uniformách maďarských fašistov a polície vysťahovávali,“ povedal v. Mečiar. ĽS-HZDS má jasno aj v otázke podpory návrhu zákona z dielne KDH o zásluhách Andreja Hlinku o slovenskú štátnosť. Podľa Mečiara je pre HZDS bližšie stanovisko SNS než stanovisko KDH. „Ale keď už sa dávajú na túto stranu, tak by som im povedal, konečne po takmer 20-tich rokoch,“ odkázal V. Mečiar KDH.
Predseda Slovenskej národnej strany (SNS) Ján Slota dnes absolvoval pracovné raňajky s ministrom zahraničných vecí Jánom Kubišom. Šéf slovenskej diplomacie na ne Slotu pozval, aby ho informoval o postoji Ministerstva zahraničných vecí (MZV) SR k udalostiam v Maďarsku v súvislosti so vznikom paramilitantnej organizácie Maďarská garda a o ďalších krokoch, ktoré ministerstvo v tomto smere podnikne. Ján Slota vyjadril spokojnosť s tým, ako rýchlo MZV SR reagovalo na neofašistické a militantne zafarbené cezhraničné aktivity v Budapešti. Zároveň vyjadril nesúhlas s tým, že maďarský premiér Ferenc Gyurcsány odsúdil vznik neofašistickej Maďarskej gardy len formálne. Slota pozitívne neprijal ani počínanie maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma, ktorý pod kepienkom súkromnej návštevy nedávno oslavoval najvýznamnejší maďarský sviatok na slovenskom území - v dedinke Diakovce. SNS podľa Jána Slotu očakávala na nedávnom stretnutí predstaviteľov štrnástich maďarských organizácií z celého sveta - malého MÁÉRT-u v Štúrove - odsúdenie vzniku Maďarskej gardy. Keďže sa jej vznikom nezaoberali, považuje ich postoj za podporu gardy. Minister Kubiš bude v piatok a v sobotu na neformálnom zasadaní Rady Európskej únie v Portugalsku, kde sa stretne aj s maďarskou ministerkou zahraničných vecí Kingou Gönczovou. Chce s ňou konzultovať situáciu a prezentovať jej jednoznačný postoj Slovenska k nej.
Aj najväčšia maďarská pravicová strana sa už dištancovala od Maďarskej gardy. Opozičný Fidesz to spravil po tom, čo ho socialistický premiér Ferenc Gyurcsány obvinil z paktovania s extrémne nacionalistickou stranou Jobbik, ktorá Maďarskú gardu založila pred desiatimi dňami ako svoju polovojenskú jednotku. „Maďarská garda predstavuje národný socializmus, nacizmus,” citovalo premiéra Inforádió. Gyurcsány tiež oznámil, že v súvislosti so vznikom gardy bude vláda iniciovať úpravu zákona na ochranu národnostných a sexuálnych menšín. „Maďarská garda je zlá pre Fidesz, zlá pre Maďarsko, a preto ju nepovažujeme za dobrý a užitočný spolok,” vyhlásil podľa Inforádia Tibor Navracsics, šéf poslaneckého klubu Fideszu. Od Gyurcsánya si vyprosil, aby nadával všetkým pravičiarom do fašistov len preto, že členovia gardy sami seba označujú za pronárodných, konzervatívnych a pravicových. „Pán premiér, ja sa považujem za pronárodného, konzervatívneho a pravicového. Podľa vás som preto fašista?” - opýtal sa Navracsics.
Extrémisti sú nielen v Maďarsku, ale aj na Slovensku. Vznik Maďarskej gardy by preto v žiadnom prípade nemal ovplyvniť vzťahy medzi Budapešťou a Bratislavou - v rozhovore pre Slovenský rozhlas to povedala maďarská ministerka zahraničných vecí Kinga Gönczová. Šéfka diplomacie chápe rozruch, ktorý téma vyvolala na Slovensku. Prirovnala ho k rozhorčeniu v Maďarsku nad prípadom údajne napadnutej študentky Hedvigy Malinovej. Kinga Gönczová sa dnes so slovenským rezortným kolegom Jánom Kubišom stretla na konferencii Európskej komisie. Aj keď spolu na tému Maďarskej gardy nehovorili, vie ako silno zarezonovala na slovenskej politickej scéne: „Naozaj verím, že tu nejde o slovensko-maďarské vzťahy. To je niečo, s čím si musíme poradiť v Maďarsku. Extrémistické skupiny sú všade a dúfam, že pozícia maďarskej vlády bola dosť jasná. Sme proti a tvrdo odmietame akékoľvek iniciatívy, ktoré opäť používajú symboly blízke fašizmu.” Šéfka diplomacie priznala, že chápe znepokojenie Slovákov. Pripomenula im však, že len nedávno sami nie veľmi chápali maďarské obavy z vývoja v ich krajine. „Keď sa Maďarsko ozvalo v prípade študentky Malinovej slovenská vláda nám odkázala, že zasahujeme do vnútorných záležitostí. Teraz je to opačná situácia a ja akceptujem, že Slováci majú z dôvodu spoločnej hranice obavy. Myslím, že to je normálne.” Minister Kubiš plánuje o extrémistickom hnutí hovoriť s maďarskou kolegyňou koncom týždňa na neformálnom stretnutí v Portugalsku. Ocenil tvrdé slová z oficiálnych miest v Budapešti, chýbal mu však kritický hlas od prezidenta. Kinga Gönczová povedala, že prezidentov komentár k vzniku gardy sa očakáva počas jeho zajtrajšieho príhovoru maďarským poslancom. Kým v Budapešti sa z nárastu pravicového extrémizmu obviňujú vládni socialisti s opozičnými konzervatívcami, šéfka diplomacie za ním vidí dlhodobejší vývoj spoločnosti. „Podľa mňa sú ľudia unavení zo všetkých zmien počas posledných dvadsať rokov. Niekedy pre nich možno nie je ľahké pochopiť, čo sa vlastne deje a najjednoduchším riešením sa zdá pridať sa k nejakej komunite - bez ohľadu nato, akú má ideológiu.”
Strana maďarskej koalície (SMK) navrhuje riešiť situáciu v Rádiu Patria prechodom na 24-hodinové vysielanie s opakovaniami a s malým rozšírením redakcie. Náklady, ktoré takýmto krokom vzniknú, by mala uhradiť slovenská a maďarská vláda v pomere 2:1. Umožniť by to mala medzivládna zmluva, ktorú by mali vlády podpísať do konca tohto roka. Druhým riešením je prechod niektorého z okruhov Slovenského rozhlasu (SRo) na satelitné respektíve internetové vysielanie. Uvoľnenú kapacitu veľmi krátkych vĺn Rádia Devín, Rádia FM alebo iného získa Rádio Patria. Frekvencie Patria tak bude vysielať na stredných aj veľmi krátkych vlnách. Tieto riešenia považuje SMK za dočasné, realizovať by sa mali počas trojročného prechodného obdobia. Za tento čas by sa malo nájsť vyhovujúce riešenie pre vysielanie v jazykoch národnostných menšín. Eva Dunajská z tlačového oddelenia SMK uviedla, že prechod vysielania Rádia Patria na internetové či satelitné vysielanie je neprijateľný. Podľa SMK by takýmto zásahom stratili, prevažne vidiecki, poslucháči Rádia Patria možnosť počúvať vysielanie v menšinovom jazyku. Predsedníctvo SMK vo svojom vyhlásení z 28. augusta uviedlo, že aktivity vedenia SRo smerujú k obmedzeniu vysielania na stredných vlnách, čo by znamenalo zánik alebo značné obmedzenie vysielania v jazykoch národnostných menšín, konkrétne vysielania Rádia Patria. Takýto vývoj by bol podľa SMK v rozpore s Ústavou SR, medzinárodnými záväzkami, ako aj s rozhlasovým zákonom. SRo následne odmietol možnosť, že obmedzí rozsah alebo kvalitu vysielania v menšinových jazykoch. Zároveň vyzval SMK na konštruktívny dialóg o súčasnosti a budúcnosti národnostného vysielania na Slovensku.
Na podpore reformnej zmluvy Európskej únie (EÚ) sa zhodli členovia európskych výborov členských krajín Vyšehradskej štvorky (V4) a Slovinska počas dvojdňového stretnutia, ktoré sa dnes skončilo v Bojniciach. Parlamentné výbory pre európske záležitosti V4 dali jednoznačnú podporu reformnej zmluve a odporučili jej prijatie medzivládnou konferenciou EÚ. Zmluva má nahradiť pôvodne pripravovanú Ústavu EÚ, ktorú však neratifikovali všetky členské krajiny. Jednoznačná podpora zmluve zo strany V4 je podľa slov predsedu Výboru Národnej rady SR pre európske záležitosti Milana Urbániho veľmi dôležitá, pretože to bolo práve Poľsko a Česká republika, ktoré mali voči zmluve výhrady. Na stretnutí však v tejto súvislosti deklarovali, že je potrebné, aby národné parlamenty aj po prijatí zmluvy zohrávali dôležitú úlohu pri fungovaní EÚ, konštatoval Urbáni. Na rokovaní sa zaoberali aj otázkami vstupu do eurozóny nových krajín EÚ. Aj preto si účastníci so zaujatím vypočuli skúsenosti Slovinska s prijatím eura, ktoré predniesol podpredseda Výboru pre európske záležitosti slovinského parlamentu Bogdan Barovič. Podľa jeho slov zavedenie eura je veľmi dôležité pre vyrovnávanie rozdielov v životnej úrovni medzi starými a novými členskými krajinami EÚ. Výbory sa zhodli na tom, že zaviesť euro je nutné, ale každá krajina si na to stanoví termín podľa toho, ako sa jej bude dariť plniť prísne kritériá. Účastníci vyzdvihli skutočnosť, že Slovensko sa rozhodlo zaviesť euro od začiatku roka 2009. Budú sledovať, ako bude celý proces na Slovensku prebiehať, aby sa inšpirovali a prípadne aj poučili. Rovnako ohodnotili, že Slovensko dobehlo sklz, ktorý malo pri zabezpečení východnej hranice v súvislosti so vstupom do schengenského priestoru od 1. januára 2008. Zároveň odporučili vládam krajín V4, aby uľahčovali vybavovanie víz v rámci cezhraničnej spolupráce so štátmi, ktoré budú mimo schengenského priestoru, informoval o záveroch stretnutia Urbáni. Najbližšie stretnutie výborov sa uskutoční v januári 2008 vo Visegráde v Maďarsku.
Vedenia menších vládnych strán SNS a ĽS-HZDS sa dnes vyslovili proti vyhláseniu, v ktorom by parlamenty Slovenska a Maďarska podľa návrhu opozičnej SMK vyjadrili poľutovanie nad historickými krivdami medzi oboma národmi. Šance na prijatie spoločného dokumentu tak na slovenskej strane klesli ešte pred zverejnením samotného textu. „Slovenská národná strana jednoznačne trvá na tom, že Slováci sa skutočne nemajú za čo ospravedlniť,” povedal predseda SNS Ján Slota na tlačovej konferencii po zasadnutí predsedníctva strany v Topoľčiankach. Miernejší postoj k vyhláseniu zaujal šéf ĽS-HZDS Vladimír Mečiar, odmietol ho však v rozsahu, ktorý navrhla SMK. Prípadné ospravedlnenie by sa mohlo týkať iba tých občanov maďarskej národnosti, ktorí ostali po roku 1938 občanmi Československa a neprijali občianstvo maďarského štátu, dôsledne bojovali proti fašizmu a deportáciám Židov, vyhlásil Mečiar počas rokovania predsedníctva strany v Poprade. Najsilnejšia vládna strana Smer-sociálna demokracia premiéra Roberta Fica prostredníctvom hovorkyne odkázala, že sa k vyhláseniu vyjadrí až po jeho zverejnení. Podľa SMK by mali parlamenty oboch republík vyjadriť poľutovanie za historické obdobia, v ktorých sa jeden národ dopustil krivdy na druhom, napríklad v časoch maďarizácie počas Rakúsko-Uhorska alebo počas deportácií Maďarov z južného Slovenska na prácu do českého pohraničia po druhej svetovej vojne. Zatiaľ nie je jasné, kedy by mala Národná rada o návrhu vyhlásenia rokovať. Podľa SMK by mali oba parlamenty schváliť text na Deň Európy 8. mája 2008. Podobné vyhlásenia už v 90. rokoch prijala Slovenská národná rada v prípade vojnových deportácií Židov a povojnového odsunu takzvaných karpatských Nemcov. Zblíženiu medzi Maďarskom a Slovenskom doteraz bránia najmä spory, ktoré vyplývajú z rozdielnych názorov na minulosť. Slota dnes pripomenul, že SNS chce v parlamente presadiť deklaráciu o nedotknuteľnosti dekrétov, ktorými maďarská menšina prišla po druhej svetovej vojne načas o občianske a vlastnícke práva. S myšlienkou deklarácie vyjadrili súhlas okrem koaličných strán aj opozičné SDKÚ-DS a KDH. Naopak SMK dekréty tradične kritizuje a v poslednom čase opäť začala hovoriť o potrebe odškodnenia.
Strana maďarskej koalície (SMK) navrhla vyhlásenie, ktorým by parlamenty Slovenska a Maďarska mali vyjadriť poľutovanie nad vzájomnými historickými krivdami. Hovorcu pre uzmierenie Bélu Tótha sme sa spýtali, čo by malo obsahovať.
Hore nohami: Nad čím by mali vyjadriť ľútosť Slováci a nad čím Maďari?
Tóth: - Maďarský parlament by mal vyjadriť ľútosť nad maďarizáciou Slovákov na prelome 19. a 20. storočia, ako aj účasťou Maďarska na invázii do Československa v auguste 1968. Slovenská strana by mala podľa SMK vyjadriť poľutovanie napríklad nad porušovaním práv Maďarov po roku 1918 a tiež nad Jánom Slotom.
Hore nohami: - Ak Slováci majú vyjadriť ľútosť nad Slotom, tak potom Maďari na Durayom, nie?
Tóth: - Áno, ale pán Duray je členom komisie na prípravu vyhlásenia, takže neviem, či navrhne vyjadriť ľútosť sám nad sebou.
Hore nohami: - Zdá sa vám to fér?
Tóth: - Áno, prečo nie.
Hore nohami: - SNS je parlamentnou a vládnou stranou. Myslíte si, že by takéto vyhlásenie prešlo?
Tóth: - Predlohu vyhlásenia naša strana poslala obom predsedom parlamentov. Uvidíme. Naša predstava je, že by ju v parlamente čítal niektorý z poslancov SNS po maďarsky a v maďarskom zasa niekto po slovensky, aby sa vzájomné zblíženie prehĺbilo.
Hore nohami: - Myslíte si, že týmto sa prehĺbi vzájomné zblíženie?
Tóth: - Sú aj iné spôsoby, napríklad, že by text vyhlásenia priniesli do slovenského parlamentu členovia vznikajúcej maďarskej gardy, spôsobov je naozaj veľa.
Hore nohami: - Nejde vám skôr o to, aby ste týmto vyvolali vlnu nacionalistických vášní a zastavili pokles popularity SMK?
Tóth: - SMK nemá problém s popularitou. Našou prioritou je, aby naše národy žili v čo najväčšom porozumení a láske.
Hore nohami: - Ale potom by existencia vašej strany stratila opodstatnenie.
Tóth: - To si nemyslím. Naša strana bude mať opodstatnenie tu byť aj o 1000 rokov.
Opozičná Strana maďarskej koalície (SMK) navrhla vyhlásenie, v ktorom by mali parlamenty Slovenska a Maďarska vyjadriť poľutovanie nad vzájomnými historickými krivdami. Text vyhlásenia SMK zatiaľ nezverejnila, predlohy iba dnes poslala predsedom parlamentom oboch krajín. Text, ktorý schválilo predsedníctvo SMK vo štvrtok, vznikol podľa predsedu strany Pála Csáky na podnet skupiny poslancov z Kresťanskodemokratického hnutia (KDH). Tí pred týždňom hovorili o potrebe dokumentu, ktorý by prispel k uzmiereniu medzi Slovákmi a Maďarmi. Vyhlásenie s názvom Spoločne a úprimne by parlamenty oboch krajín mali prijať na Deň Európy 8. mája 2008. Maďarský parlament by mal vyjadriť ľútosť nad maďarizáciou Slovákov v období zhruba na prelome 19. a 20. storočia. Kriticky by sa mal vysloviť tiež o politike maďarskej vlády po roku 1938, keď Maďarsko zabralo južnú časť Slovenska, a o maďarskej účasti na invázii armád komunistických štátov do Československa v auguste 1968. Slovenská strana by mala podľa SMK vyjadriť poľutovanie napríklad nad porušovaním práv Maďarov po roku 1918 alebo nad deportáciami občanov maďarskej menšiny do českých krajín po roku 1945. Slovensko-maďarské vzťahy zaťažuje niekoľko sporov z minulosti. Zatiaľ čo Slováci vyčítajú Maďarom tuhý národnostný útlak najmä v 19. storočí, veľa Maďarov sa dodnes nezmierilo s oddelením rozsiahlych území bývalého Uhorska po prvej svetovej vojne. SMK sa už niekoľkokrát. Zima útočí na európske mestá neúspešne pokúsila nastoliť aj problém dekrétov, ktorými viac ako polmiliónová maďarská menšina na Slovensku prišla o vlastnícke a občianske práva. Obe krajiny doposiaľ úplne neurovnali spor o nedokončenú výstavbu vodného diela na Dunaji Gabčíkovo-Nagymaros. Vzťahy medzi krajinami sa naposledy naštrbili pred viac ako rokom, keď na Slovensku vznikla nová vládna koalícia Smer-SD, ĽS-HZDS a SNS. Práve účasť Slovenskej národnej strany, ktorá býva obviňovaná z protimaďarských postojov, bolo v Budapešti vnímané veľmi kriticky. K napätiu prispel aj prípad údajného útoku na študentku maďarskej národnosti Hedvigu Malinovú v Nitre vlani v auguste, ktorý slovenská polícia aj vláda spochybnili.
Opozičná Strana maďarskej koalície (SMK) navrhla vyhlásenie, v ktorom by mali parlamenty Slovenska a Maďarska vyjadriť poľutovanie nad vzájomnými historickými krivdami. Text vyhlásenia SMK zatiaľ nezverejnila, predlohy iba poslala predsedom parlamentom oboch krajín, informovala hovorkyňa strany Eva Dunajská. Text, ktorý schválilo predsedníctvo SMK vo štvrtok, vznikol podľa predsedu strany Pála Csáky na podnet skupiny poslancov z Kresťanskodemokratického hnutia (KDH). Tí pred týždňom hovorili o potrebe dokumentu, ktorý by prispel k uzmiereniu medzi Slovákmi a Maďarmi. Vyhlásenie s názvom Spoločne a úprimne by parlamenty oboch krajín mali prijať na Deň Európy 8. mája 2008. Maďarský parlament by mal vyjadriť ľútosť nad maďarizáciou Slovákov v období zhruba na prelome 19. a 20. storočia. Kriticky by sa mal vysloviť tiež o politike maďarskej vlády po roku 1938, keď Maďarsko zabralo južnú časť Slovenska, a o maďarskej účasti na invázii armád komunistických štátov do Československa v auguste 1968. Slovenská strana by mala podľa SMK vyjadriť poľutovanie napríklad nad porušovaním práv Maďarov po roku 1918 alebo nad deportáciami občanov maďarskej menšiny do českých krajín po roku 1945. Slovensko-maďarské vzťahy zaťažuje niekoľko sporov z minulosti. Zatiaľ čo Slováci vyčítajú Maďarom tuhý národnostný útlak najmä v 19. storočí, veľa Maďarov sa dodnes nezmierilo s oddelením rozsiahlych území bývalého Uhorska po prvej svetovej vojne. SMK sa už niekoľkokrát neúspešne pokúsila nastoliť aj problém dekrétov, ktorými viac ako polmiliónová maďarská menšina na Slovensku prišla o vlastnícke a občianske práva. Obe krajiny doposiaľ úplne neurovnali spor o nedokončenú výstavbu vodného diela na Dunaji Gabčíkovo-Nagymaros. Vzťahy medzi krajinami sa naposledy naštrbili pred viac ako rokom, keď na Slovensku vznikla nová vládna koalícia Smer-SD, ĽS-HZDS a SNS. Práve účasť Slovenskej národnej strany, ktorá býva obviňovaná z protimaďarských postojov, bolo v Budapešti vnímané veľmi kriticky. K napätiu prispel aj prípad údajného útoku na študentku maďarskej národnosti Hedvigu Malinovú v Nitre vlani v auguste, ktorý slovenská polícia aj vláda spochybnili.
Slovenský aj maďarský parlament by mal podľa SMK vyjadriť poľutovanie nad kritickými momentmi spoločnej histórie. Každý po tri. Text vyhlásenia, ktorého návrh vo štvrtok schválilo predsedníctvo SMK, odošle strana predsedom parlamentov SR a MR, Pavlovi Paškovi a Katalin Sziliovej. Informoval o tom jej predseda Pál Csáky. Návrhom textu reaguje SMK na výzvu kolegov z KDH. Parlamenty by v úvode vyhlásenia deklarovali odhodlanie budovať spoločnú európsku budúcnosť a zbaviť sa historických nánosov vo vzájomných vzťahoch. Zdôraznili by stáročné spolužitie oboch národov a množstvo jeho pozitívnych čŕt, na základe ktorých možno vybudovať spoločnú víziu budúcnosti pri vzájomnom pochopení a podpore. Maďarský parlament by mal podľa návrhu SMK vyjadriť ľútosť nad politikou maďarskej (uhorskej) vlády z prelomu 19. a 20. storočia, ktorá porušovala menšinové práva, nad poľutovaniahodnými krokmi maďarskej vlády po roku 1938 a vstupom vojsk Maďarskej ľudovej armády na územie bývalého Československa v roku 1968. Národná rada SR by zas mala vyjadriť poľutovanie nad porušovaním práv občanov maďarskej národnosti po roku 1918, nad odvlečením občanov maďarskej národnosti do Maďarska a Česka v rokoch 1945 - 48 a nad aplikovaním princípu kolektívnej viny voči nim. V ďalších bodoch textu by sa mali oba parlamenty vyjadriť k negatívnym momentom nútenej výmeny obyvateľstva po druhej svetovej vojne a smerom k budúcnosti vyjadriť odhodlanie nasledovať v národnostnej politike pozitívne európske príklady a procesy. „Chce to úprimnosť,” povedal Csáky s tým, že aj samotný text má názov Spoločne a úprimne. SMK navrhuje, aby ho parlamenty SR a MR prijali spoločne 8. mája 2008 na Deň Európy. „My zaň lobovať nebudeme, dávame ho k dispozícii ako krôčik na ceste, ktorá sa začala na počiatku 90. rokov,” povedal Csáky, pričom vyzdvihol doterajšie kroky Katalin Sziliovej, Pavla Hrušovského a Bélu Bugára, ktorí už na túto tému rokovali. Csáky potvrdil, že v prípade prijatia textu parlamentmi by to SMK považovala za bodku za historickými nánosmi. „Poznáme myslenie Slovákov aj Maďarov, intelektuálov a politikov z oboch strán, preto sme vytipovali takéto elegantné, vyvážené riešenie, aj keď vieme, že stopercentné neexistuje,” dodal Csáky.
Na radikalizáciu situácie v Maďarsku v súvislosti so vznikom Maďarskej gardy poukázala 3. septembra v pléne Európskeho parlamentu slovenská europoslankyňa Anna Záborská v jednominútových vystúpeniach na úvod prvého poprázdninového plenárneho zasadnutia európskeho zákonodarného zboru. Podľa poslankyne si v strednej Európe pred vstupom do Európskej únie mnohí mysleli, že členstvom v únii sa vyriešia všetky problémy, avšak nestalo sa tak. Záborská konštatovala, že hoci EÚ vznikla, aby zabezpečila mier v Európe, v Maďarsku došlo k radikalizácii situácie. „Pred pár dňami zložili prísahu členovia tzv. Maďarskej gardy. Ich vodcovia hovoria o spoločných hraniciach pre všetkých Maďarov a ich stanovy o povinnom výcviku streľby. Majú uniformy a podporu bývalého ministra vlády,” informovala svojich kolegov Záborská. Europoslankyňa tiež uviedla, že v poslednom období dochádza k zhoršovaniu slovensko-maďarských vzťahov. Takisto pripomenula, že „pred niekoľkými mesiacmi sa maďarský premiér odmietol stretnúť so slovenským a opäť sa hovorí o revízii výsledkov druhej svetovej vojny”. Záborská apelovala na maďarských vládnych predstaviteľov, aby proti garde uskutočnili rázne kroky. „Vyzývam maďarskú vládu, aby zasiahla proti paramilitaristickej garde a rozpustila ju. Na Slovensku sme podobnú radikálnu organizáciu postavili mimo zákon. Nič také do Európy 21. storočia nepatrí. V našom spoločnom záujme je zmierenie a vzájomné ospravedlnenie,” zdôraznila europoslankyňa. Jej rumunský kolega Marian-Jean Marinescu považuje založenie Maďarskej gardy za nezlučiteľné s členstvom v EÚ a takéto organizácie by mali byť podľa neho zakázané zákonom. Rumunský europoslanec kritizoval, že európske inštitúcie na založenie gardy nereagovali postačujúco. Vyzval preto európskych lídrov, aby takéto postoje odsúdili a navrhol, aby Európska agentúra pre základné práva vypracovala správu o situácii v Maďarsku a o postavení národnostných menšín v krajine. Slovenský minister zahraničných vecí Ján Kubiš, ktorý sa 3. septembra zúčastnil v Bruseli na konferencii o európskej susedskej politike, uviedol, že sa počas koncotýždňového zasadnutia ministrov v Portugalsku chce stretnúť so svojím maďarským rezortným partnerom. „Určite budeme diskutovať, ale nie v nejakej kontroverznej polohe. Vzťahy medzi štátmi sú v poriadku a aj napriek tým otázkam, ktoré tu vznikajú, tieto otázky nejako nenarušili medzištátne vzťahy. Naopak, pokiaľ ide napríklad o otázku Maďarskej gardy, musím opätovne oceniť veľmi jasný a veľmi razantný postoj maďarskej vlády a premiéra Ferenca Gyurcsánya k tejto problematike,” uviedol šéf slovenskej diplomacie. Kubiš však zároveň dodal, že doteraz nezaregistroval podobne razantný postoj voči takýmto prejavom, ktoré majú zásadne nedemokratický charakter, zo strany maďarského prezidenta.
Šéfka maďarského parlamentu Katalin Sziliová 3. septembra v Komárne na otvorení školského roka na maďarskej Univerzite Jánosa Selyeho povedala, že je nevyhnutné zamedziť šíreniu každej extrémistickej myšlienky. Reagovala tak na vznik polovojenskej Maďarskej gardy, ktorú v Budapešti koncom augusta založili maďarskí nacionalisti. Založenie gardy už skôr odsúdili viacerí slovenskí politici a vyzvali maďarskú stranu na razantnejšie kroky.
Predseda slovenského parlamentu Pavol Paška pripúšťa uzatvorenie dohody s predsedníčkou Národného zhromaždenia MR Katalin Sziliovou. Text dokumentu by vytváral podmienky na spoločnú budúcnosť a nepitval by problémy minulosti, uviedol Paška. Zároveň potvrdil, že otázka otvorenia Benešových dekrétov je pre súčasnú vládnu koalíciu absolútne neprijateľná. Návrh na odškodnenie obetí Benešových dekrétov chce predložiť do parlamentu predseda SMK Pál Csáky. Katalin Sziliová 3. septembra v Komárne uviedla, že problém Benešových dekrétov nikto z maďarskej strany oficiálne neotvára. „Nevidím dôvod, prečo by mali byť dnešné mladé generácie súčasťou riešenia problému, ktorý nespôsobili,” konštatovala. Benešove dekréty riešili predovšetkým otázku prevzatia moci na oslobodených územiach, obnovu predvojnových a zriadenie nových orgánov a inštitúcií štátnej správy, postavenie nemeckého a maďarského obyvateľstva na česko-slovenskom území, potrestanie spolupráce s nepriateľom v čase vojny, konfiškáciu nepriateľského majetku aj znárodnenie kľúčového priemyslu. Od 21. júla 1940 do 27. októbra 1945 bolo vydaných 143 dekrétov.
Otváranie Benešových dekrétov považuje predseda parlamentu Pavol Paška za neprijateľné, parlamentný akt slovensko-maďarského zmierenia si vie predstaviť len za predpokladu, že bude vyjadrovať budúcnosť. Predsedníčka maďarského parlamentu Katalin Sziliová nevidí dôvod, prečo by mali dnešné mladé generácie byť súčasťou riešenia problémov, ktoré nespôsobili. Paška a Sziliová to 3. septembra povedali na tlačovej besede po slávnostnom začiatku nového školského roka na Univerzite Jánosa Selyeho v Komárne. Katalin Szili vyzvala v súvislosti so vznikom Maďarskej gardy všetky parlamentné frakcie i premiéra Ferenca Gyurcsánya prehodnotiť dostatočnosť súčasnej legislatívy pri boji proti extrémizmu. Szili to dnes povedala na tlačovej besede na pôde Selyeho univerzity v Komárne. „Osobne si myslím, že treba urobiť všetky kroky na zamedzenie extrémistických myšlienok, hoci prítomných len v symbolike,“ povedala na margo vzniku Maďarskej gardy. Na druhej strane však môže byť škodlivé vyvolávať paniku, preto treba spomínaným prejavom venovať primeranú pozornosť, dodala Szili. Paška i Sziliová sa zhodli, že pre obe strany je najlepšie vytváranie podmienok pre spokojný život oboch národov. Otváranie Benešových dekrétov označil Paška za „absolútne neprijateľné,“ medziparlamentný akt zmierenia, ktorý navrhli štyria opoziční poslanci nevylúčil. „Nie je to nepredstaviteľné, avšak prijímaný text by mal vyjadrovať budúcnosť a nie pitvať a iritovať súčasnosť,“ povedal Paška. Z maďarskej strany podľa Sziliovej otázku Benešových dekrétov nikto neotváral. „Kolektívna vina neexistuje,“ dodala však. „Nevidím dôvod, prečo by mali byť dnešné mladé generácie súčasťou riešenia problému, ktorý nespôsobili,“ povedala Sziliová. Obaja šéfovia parlamentov vyjadrili vôľu na spoluprácu, čo chcú dokumentovať aj spoločným listom, v ktorom sa vyslovia za zaradenie Komárňanskej pevnosti do zoznamu kultúrnych pamiatok UNESCO. Dnešná návšteva Selyeho univerzity podľa Sziliovej zaručuje, že aj v budúcnosti sa na Slovensku rešpektuje maďarská identita pri zachovaní národnostného školstva na európskej úrovni. Spolu s Paškom sľúbili „ostré sledovanie“ podmienok rastu univerzity. Jej rektor Sándor Albert vyzdvihol, že sa za štyri roky podarilo vybudovať tri fakulty a počet študentov, vrátane zahraničných, rastie. Problém má však univerzita s financiami, keďže slovenský vysokoškolský zákon nezohľadňuje nové univerzity a ich zvýšené potreby financií na vybudovanie infraštruktúry, dodal Albert. Chod univerzity pomáhajú zabezpečovať aj zdroje z Maďarska - podľa Alberta prispieva maďarský úrad vlády, ministerstvo školstva i organizácia Rodná zem.
Uznesenie o nedotknuteľnosti povojnových dekrétov, ktoré navrhli poslanci vládnej SNS, sa pred hlasovaním parlamentu pravdepodobne ešte upraví. Na konečnom texte sa majú dohodnúť zástupcovia všetkých parlamentných politických strán. Zhodli sa na tom dnes poslanci zahraničného výboru parlamentu. Dekréty bývalého prezidenta Edvarda Beneša a Slovenskej národnej rady, ktoré na Slovensku po druhej svetovej vojne zasiahli do práv najmä maďarskej menšiny, sa podľa SNS snaží spochybniť opozičná SMK. Tá zastupuje prevažne maďarských voličov; jej predseda Pál Csáky v uplynulých týždňoch hovoril o návrhu na finančné odškodnenie obetí dekrétov. S návrhom na dopracovanie uznesenia vystúpil vo výbore bývalý minister zahraničných vecí Eduard Kukan (SDKÚ-DS). Podľa neho by sa mal text vyhlásenia skvalitniť, najmä podľa vzoru podobného uznesenia českej Poslaneckej snemovne o takzvaných Benešových dekrétoch z apríla 2002. Ako príklad uviedol niektoré skôr štylistické úpravy. S podmienkou, že sa text uznesenia upraví, návrh poslancov SNS vo výbore podporili aj zástupcovia opozičnej SDKÚ-DS a KDH. Hlasovania sa zdržal iba jediný prítomný zástupca SMK István Pásztor. Predkladatelia návrhu, ktorými sú štyria poslanci SNS na čele s predsedom strany Jánom Slotom, by teraz mali dohodnúť vytvorenie parlamentnej skupiny, ktorá by mala text vyhlásenia doladiť. Plénum parlamentu by malo o dokumente hlasovať ešte na nasledujúcej riadnej schôdzi parlamentu, ktorá sa začne 11. septembra. Povojnové dekréty, ktoré dostali neskôr platnosť zákonov, okrem iného zbavili prevažnú časť Nemcov a Maďarov v Československu majetkov a občianstva. Zatiaľ čo prevažná väčšina zo zhruba troch miliónov českých Nemcov sa musela z bývalej ČSR vysťahovať, väčšina príslušníkov maďarskej menšiny nakoniec zostala na Slovensku a počas nasledujúcich rokov získala svoje občianske práva naspäť.
Slovenské slovensko-maďarské vzťahy dospeli do novej kvality - a nemalý diel na tom majú o. i. dve nové skutočnosti: SMK už nie je vládnou stranou a novým predsedom SMK je Pál Csáky. Lebo posledné aktivity SMK pod Csákyho vedením nie sú ničím novým - s otázkou otvorenia Benešových dekrétov a odškodnenia slovenských občanov maďarskej národnosti, postihnutých týmito dekrétmi po roku 1945, neuspel už dvakrát Csákyho predchodca Béla Bugár. Raz za to síce vyloboval Komárňanskú univerzitu, ale podstaty sporu sa SMK nikdy nevzdala (stačí si prečítať buď knihu rozhovorov s B. Bugárom Žijem v takej krajine, alebo volebný program SMK z roku 2006 - s podtitulkom Historické krivdy, kde sa píše: „V záujme zrušenia následkov Benešových dekrétov a ďalších právnych noriem prijatých v duchu uplatnenia princípu kolektívnej viny bude SMK iniciovať v súčinnosti s odborníkmi dialóg na vypracovanie modelov uskutočnenia morálneho a finančného odškodnenia.”) Ak Pál Csáky rozlišuje medzi dvoma rovinami historických krívd - jednou sú tzv. Benešove dekréty postihujúce obyvateľov Slovenska maďarskej národnosti, druhou obsadenie južného Slovenska po Viedenskej arbitráži - hovorí aj o dvoch subjektoch vinníkov, ktorí by mali svoje obete odškodniť. Vo vzťahu SNR (československá vláda) k obyvateľom Slovenska maďarskej národnosti je to slovenský štát - druhému sa Csáky (selektívne) nevenuje, ale adresátom požiadaviek na ospravedlnenie a odškodnenie slovenských obyvateľov južného Slovenska za jar 1939 je Maďarská republika. Prvý vzťah si vieme - ak chceme - vyriešiť aj sami doma (dokázali sme to aj voči Nemcom, aj voči Židom), druhý je však vzťahom dvoch štátov, a tam iba naše chcenie nestačí. Pri poznaní maďarskej a slovenskej reality je zjavné, že optimálnym variantom je obojstranné uznanie krívd spáchaných na slovenských aj maďarských obyvateľoch Slovenska, ospravedlnenie sa príslušníkom oboch etník, na ktorých bola spáchaná krivda (lebo hovoriť o kolektívnej vine či nevine sa nedá) a hľadanie spôsobu istého odškodnenia. Pri poznaní extrémov (aj myslenia) na slovenskej aj maďarskej strane je takisto zjavné, že optimálny variant je nereálny - obom stranám chýbajú štátnici. A niekedy aj percentá, a tam vie maďarská / trianonská otázka urobiť zázraky. Že okrem štátnikov chýbajú aj odborníci, ktorí uvažujú o tom, čo urobí Schengen s južným Slovenskom, ani nehovoriac.
Na rozdiel od dvadsiateho storočia, o dvadsiatom prvom sa nedá povedať, že tzv. národné politiky čaká divoká konjunktúra. Globalizačné syndrómy tlačia na mozog nielen premiéra Fica, ale i menších generálov, momentálne najmä na maďarskej strane, ktorí napínajú fantázie, aby si na staré kolená nemuseli hľadať nový koníček a živobytie. Nikto nechce tvrdiť, že väčšieho šťastia ako zavedenia Schengenu sa maďarské menšiny na Ukrajine a v Srbsku ani nemohli dožiť. Avšak „artikuly zo Štúrova” (Párkánya), v ktorých tzv. malá Stála maďarská konferencia navrhuje akýsi zvláštny hraničný režim špeciálne pre etnických krajanov z Vojvodiny a Podkarpatska, sú asi rovnako vtipné ako „personálna autonómia” (z toho istého dňa) Miklósa Duraya. Každý rozumie tomu, že menšinové bytie nesie isté hendikepy, ktoré by slušná politika mohla či mala riešiť. V rámci možného. Extravagantné nápady, akým je napr. aj opätovná požiadavka na možnosť získania dvojitého občianstva (ktoré bolo v Maďarsku odmietnuté referendom!), však demaskujú účastníkov, že z „národnej politiky” a z ľudí, za ktorých údajne hovoria, si robia dobrý deň. Alebo - ako povedal Dzurinda na margo „otvárania” Benešových dekrétov - prevádzkujú „zábavnú politiku”. Trianon a jeho dôsledky, ako aj udalosti 1945-48 (na Slovensku), môžu byť pre maďarských lídrov i cirkevné a intelektuálne kruhy nespracovanou traumou. Väčšinové spoločnosti by azda mohli hýriť aj väčšou ústretovosťou a menšou iracionalitou, než s akými pristupujú k tým-ktorým návrhom. K nadviazaniu plodného dialógu je však žiaduce vymyslieť takú agendu, ktorá nezosmiešňuje tvorcov a nenašepkáva, že najvyšší národný záujem je čo najdlhšie prežitie týchto lídrov v politike.
Situácia medzi Maďarskom a Slovenskom sa radikalizuje - tvrdia poslanci za KDH Vladimír Palko, František Mikloško, Pavol Minárik a bývalý predseda hnutia Ján Čarnogurský. Ako príklad radikalizácie uviedli vznik nového paramilitantného hnutia Maďarská garda. Za efektívnu odpoveď nepovažujú urážky Maďarov, ale v čiastkových prípadoch možno podľa nich použiť aj silu. „Myslíme si, že ak by na Slovensko prišiel príslušník Maďarskej gardy, mal by byť zatknutý a trestne stíhaný podľa paragrafu 312 Trestného zákona,” píše sa vo vyhlásení štvorice členov KDH. Zároveň navrhli, aby slovenský aj maďarský parlament urobili gesto vzájomného porozumenia. Mali by deklarovať ľútosť nad utrpením Slovákov vyhnaných po Viedenskej arbitráži a Maďarov vysídlených na základe Benešových dekrétov. Za ďalšie gesto dobrej vôle považujú navrátenie niektorých kultúrnych pamiatok, ktoré vznikli na území Slovenska a dnes by teda mali byť súčasťou slovenského kultúrneho dedičstva. Snaha získať časť pamiatok späť na Slovensko nie je nová. Ich vrátením sa už v 60. rokoch zaoberala zmiešaná československo-maďarská komisia. „Hovorilo sa o veľkom množstve pamiatok, niektoré z nich sa nám už vrátili, iné sme museli vrátiť my. Neviem, že by sa niekedy spomínal počet pamiatok, ktoré sa nám ešte majú vrátiť,” povedal pre denník SME historik Richard Marsina, ktorý pôsobil v zbore expertov komisie. Vznik Maďarskej gardy nie je určite nijakým oslnivým počinom a je aj pravda, že vyhlásenia maďarských radikálov o veľkom Maďarsku vzbudzujú stále v časti maďarskej spoločnosti živý ohlas (tak ako protimaďarské na Slovensku). Dá sa však na základe týchto izolovaných javov hovoriť o radikalizácii vzťahov medzi krajinami? U Vladimíra Palka a jeho kolegov sme boli zvyknutí na silnejšie argumenty.
Zakladajúci člen občianskeho združenia Južanská rada János Bósza uviedol, že výroky predsedu Slovenskej národnej strany Jána Slotu sú nacionalistické, teda fašistické a podkopávajú demokratické črty právneho štátu. „Je Slovensko právnym štátom? Zo dňa na deň mám stále väčšie a väčšie obavy, že slovenská demokracia a Slovensko sa zrúti do slepej uličky a stane sa Slotakiou,” uviedol Bósza. Južanská rada sa domnieva, že Slotove výroky z pozície sily podnecujú rasovú nenávisť a iné formy nenávisti a xenofóbiu. Podľa Bószu Slota zrejme nevie, že Bósza je na Slovensku doma 1100 rokov a z nich na Južnom Slovensku 1000 rokov nepočul o Slovákoch. „Po Trianone prišli českí policajti a vojaci, trestanci zo severu, úradníci a slovenskí železničiari, niekedy aj celé dediny. Nasťahovali sa medzi nás a začali nás systematicky asimilovať, nedodržali podpísané trianonské dohody a vyháňali nás z našich domov,” vyratúva krivdy Bósza. „Ja som doma a neplánujem odtiaľto odísť. Doporučujem Jánovi Slotovi vytvoriť autonómne územie pre Záhorákov na Morave, pre južných Poliakov a pre východniarov na východe. Trošku Jánovi Slotovi pomôžem, pre Južanský ľud to urobím sám. Slota zase môže vyliezť na strom, Južanská rada bude aj tak zaregistrovaná,” dodal Bósza.
Člen prípravného výboru Južanskej rady za sebaurčenie (JRZS) János Bósza požiadal listom prezidenta SR Ivana Gašparoviča o zmenu časti preambuly slovenskej ústavy. Tá by podľa neho mala znieť „My, občania Slovenskej republiky...” alebo „My, národ slovenský a národ maďarský žijúci na území Slovenska...“. Bósza zdôrazňuje, že na území Slovenskej republiky existuje aj národ maďarský, ktorí nie je národnostnou menšinou, ani etnickou skupinou a nie je slovanského pôvodu, jednoducho je súčasťou maďarského národa a „žijeme, pracujeme na území SR ako občania tohto štátu”. Pre Maďarov je podľa neho južné Slovensko ich materskou zemou - rodnou otčinou. Podľa Bószu Ústava Slovenskej republiky musí byť zbavená nacionalno-tradicionalistického charakteru a musí byť ústavou všetkých občanov žijúcich na území SR, bez ohľadu na to, o aké národy alebo etnické skupiny ide. Občania maďarskej národnosti na južnom Slovensku sú podľa Bószu súčasťou maďarského národa žijúci na území SR. „My nie sme žiadnou národnostnou menšinou a ani etnickou skupinou. Sme takými istými občanmi SR, s povinnosťami a právami (aj medzinárodnými, ktoré aj SR ratifikovala), s akými občania slovenskej národnosti patriaci slovenskému národu na Slovensku disponujú”, zdôraznil. Výzva Jánosa Bószu na zmenu časti preambuly slovenskej ústavy je podľa predsedu Slovenskej národnej strany Jána Slotu „sprostou provokáciou v mozaike posledných provokácií”. Podľa Slotu je holou fikciou, že okrem Slovákov alebo Slovanov by mohli byť aj Maďari autochtónnym národom na tomto území. „Možnože ešte Kelti, ale tí sa už v Európe nevyskytujú. Keď sa mu však cnie po svojom národe, pripomínam, že v EÚ sú hranice otvorené. Želám mu teda šťastnú cestu do južných oblastí, ale nie Slovenska, ale Maďarska,” dodal Slota.
Snahy SMK otvoriť diskusiu o odškodnení vyplývajúcom z Benešových dekrétov považuje KDH za politicky nebezpečné. „Toto je systém, ktorý sa tu objavuje ako nový štýl politiky, ktorý musíme odmietnuť, ak by ohrozoval územnú celistvosť Slovenskej republiky a zakladal akýkoľvek konflikt medzi susednými krajinami,” vyhlásil v diskusnej relácii televízie TA3 predseda KDH Pavol Hrušovský. Vyjadril tiež obavy zo zmeny trendu politiky SMK, ktorú naznačujú niektoré vyjadrenia politikov maďarskej koalície, predovšetkým podpredsedu Miklósa Duraya. Podľa Hrušovského by prípadné ospravedlnenie za povojnové nespravodlivosti malo zaznieť súčasne na obidvoch stranách. „Musí to byť vzájomné gesto,” zdôraznil. Predseda SMK Pál Csáky odmietol, že by sa pod jeho vedením strana radikalizovala. Prehodnotenie Benešových dekrétov je podľa neho trvalou súčasťou politiky SMK. Nevidí ani dôvod na to, aby ospravedlnenie zaznelo vzájomne na oboch stranách, keďže povojnové Československo bolo suverénnym štátom. Spochybňovaním Benešových dekrétov podľa vicepremiéra Dušana Čaploviča (Smer-SD) spochybňuje SMK výsledky druhej svetovej vojny. Podľa neho je nezmyselné, aby sa z dejín vytrhávalo niektoré z historických období bez širších politických súvislostí. Otváranie historických krívd by sa tak mohlo posúvať stále hlbšie do histórie. Čaplovič v tejto súvislosti pripomenul okupáciu Slovenska hortyovským Maďarskom.
Dvojité občianstvo a podpora pre krajanov z Budapešti boli hlavnými témami sobotňajšieho stretnutia organizácií združených vo Fóre maďarských krajanských organizácií. Menšinoví lídri vítajú vstup Slovenska, Slovinska a Maďarska do schengenského priestoru. Žiadajú však Budapešť, aby zabezpečila bezproblémový vstup do Maďarska aj pre krajanov zo štátov, ktoré sa od začiatku budúceho roku súčasťou Schengenu nestanú. Riešením podľa nich môže byť dvojité občianstvo pre krajanov, uľahčovanie vydávania maďarských víz či v prípade Podkarpatskej Rusi malý pohraničný styk podľa noriem Európskej únie. Fórum požadovalo väčší vplyv krajanov na rozdeľovanie podpôr, ktoré menšiny dostávajú z Budapešti. Školské podpory vyplácané na základe krajanského zákony by podľa nich mali byť rozšírené aj na materské škôlky. „Maďarsko venuje na podporu krajanov len asi promile svojho ročného rozpočtu,“ povedal SME hlavný organizátor fóra a podpredseda SMK pre stratégiu Miklós Duray. „Na prežitie menšín je neodpustiteľná realizácia systémov menšinových samospráv (autonómií),“ hovorí tiež záverečný dokument, ktorý vyzýva vládu Maďarska aj susedných krajín, aby snahy o autonómiu podporovali. Predseda SMK Pál Csáky slovenskej vláde vyčítal, že nedostatočným financovaním ohrozuje existenciu maďarskej univerzity v Komárne a maďarského vysielania SRo. Krajanské fórum združuje politické organizácie maďarských menšín z Karpatskej kotliny. Vzniklo ako reakcia na ukončenie činnosti Maďarskej stálej konferencie, stretnutí maďarských politických strán z Maďarska a susedných štátov.
Zástupcovia maďarských organizácií z celého sveta dnes prijali v Štúrove záverečné vyhlásenie týkajúce sa najpodstatnejších tém, o ktorých dnes diskutovali na spoločnom stretnutí. Najdlhšia debata súvisela so vstupom Slovenska, Slovinska a Maďarska do schengenského priestoru a vplyvu tohto kroku na maďarskú komunitu na Ukrajine, v Srbsku, Chorvátsku a Rumunsku. „Obrátime sa na maďarskú vládu, aby riešila túto situáciu vydávaním národných víz, čo by umožňovalo ľahší prístup pre tých Maďarov, ktorí žijú mimo svojej domoviny a nie sú súčasťou Schengenu,” povedal TASR po ukončení fóra zástupca predsedu Strany maďarskej koalície (SMK) József Berényi. Účastníci stretnutia chcú tiež iniciovať to, aby jednotlivé štáty EÚ uplatňovali európske normy cezhraničnej spolupráce, ktoré sa týkajú uľahčenia vstupu občanov prihraničnej oblasti mimo Schengenu na ich územie. „Budeme sledovať, ako v tomto prípade postupuje slovenská vláda voči Ukrajine a maďarská aj voči Srbsku,” dodal Berényi. Zástupcovia maďarských organizácií sa zároveň obrátia na vládu Maďarska, aby riešila najväčšie nedostatky súčasného podporného systému jednotlivých komunít v zahraničí. Berényi skonštatoval, že medzi ne patria problémy s dodržiavaním termínov pridelenia financií na rôzne granty a projekty. Taktiež budú žiadať o navrátenie rozpočtových položiek na podporu maďarských pedagógov v zahraničí, ktoré maďarský kabinet skrátil. Hovorilo sa aj o aktuálnych problémoch a národnostnom vývoji v zúčastnených štátoch. „Bolo to pre nás trošku zarážajúce, že v Rumunsku sú persekuovaní niektorí politici len preto, že presadzovali záujem svojich voličov. V Srbsku sme boli svedkami toho, že boli na uliciach, reštauráciách napadnutí občania Srbska maďarskej národnosti,” vysvetlil Berényi. Poznamenal, že v tejto súvislosti budú na medzinárodnej scéne vyvíjať snahu na zvýšenie pozornosti ochrany národnostných menšín. Slovenská strana zase informovala o možnom ohrození existencie vysielania pre menšiny v rádiu Patria, ako aj o tom, že vláda SR nechce realizovať odporúčania Rady Európy týkajúce sa Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín a Charty regionálnych alebo menšinových jazykov. Otázku Benešových dekrétov ani kauzu nitrianskej študentky predstavitelia SMK na stretnutí neotvorili. Zúčastnení sa podľa Berényiho zhodli na tom, že systém menšinových samospráv je v prospech zachovania národnej identity menšín v jednotlivých štátoch, a preto vyzývajú vlády európskych krajín, kde žije maďarská menšina, aby podporovali ich vznik. „Obrátime sa aj na medzinárodné inštitúcie a maďarskú vládu, aby prijali s pochopením a podporou takéto požiadavky,” povedal. Ďalšie stretnutia budú v budúcnosti pokračovať v polročných intervaloch, najbližšie sa uskutoční v máji alebo v júni v Chorvátsku.
Fórum maďarských organizácií z celého sveta vyzvalo vlády, aby schengenský systém neznamenal novú železnú oponu. Ako uviedol po stretnutí v Štúrove predseda SMK Pál Csáky maďarské organizácie žiadajú, aby schengenský systém umožnil určité špecifické režimy pre pohyb osôb, ktoré žijú v blízkosti štátnych hraníc. Ako ďalej informoval, zúčastnené organizácie sa na fóre zaoberali aj zákonom o zahraničných Maďaroch a vyslovili sa, aby zákon fungoval efektívnejšie a bol rozšírený aj na deti, ktoré navštevujú materské školy. Fórum maďarských organizácií vzniklo pred dvoma rokmi. Sobotňajšie stretnutie v Štúrove je v poradí štvrté. Najbližšie sa predstavitelia týchto organizácií stretnú v Chorvátsku v prvej polovici roka 2008. Dovtedy funkcie sekretariátu fóra bude vykonávať sekretariát SMK. Fórum sa podľa Csákyho vôbec nezaoberalo vznikom Maďarskej gardy v Maďarsku a nezaujali stanovisko ani k Benešovým dekrétom. SMK podľa predsedu strany Pála Csákyho do konca septembra pripraví svoje stanovisko k možnému odškodneniu občanov SR, ktorí Benešovými dekrétmi v období rokov 1945 až 1948 trpeli a proti ktorým boli použité nezákonné spôsoby. Už vo štvrtok sa však predsedníctvo SMK bude zaoberať možným vzájomným ospravedlnením medzi slovenským a maďarským parlamentom, ktoré pripravujú štyria členovia KDH na čele s Vladimírom Palkom. Tí sa na SMK obrátili so žiadosťou, aby pomohla nadviazať spoluprácu medzi slovenským a maďarským parlamentom. Táto spolupráca by mala vyústiť do deklarácie o zmierení. Na adresu členov KDH Csáky podľa tlmočníčky uviedol: „ide o štyri osoby, ktoré používajú nacionalistickú rétoriku, ktorou by chceli získať podporu SNS.” Za snahou o slovensko-maďarské zmierenie stoja okrem Palka aj poslanci NR SR František Mikloško a Pavol Minárik a tiež bývalý predseda KDH Ján Čarnogurský.
Diskusiu, ktorú na politickej scéne vyvolala SMK snahou otvárať Benešove dekréty, neberie líder SDKÚ Mikuláš Dzurinda vážne. Považuje ju len za „politickú zábavu” a spôsob, akým chce SMK osloviť voličov. „Povojnové usporiadanie je nedotknuteľné”, zdôraznil. Podobne sa k iniciatíve SMK postavila aj vládna SNS, ktorá ju rezolútne odmieta. V parlamente preto navrhne uznesenie o nemennosti Benešových dekrétov, povedal poslanec národniarov Rafael Rafaj. Doplnil, že strana pripravuje aj zákon na ochranu republiky. V Európskom parlamente chcú národniari iniciovať vznik monitorovacej skupiny, ktorá by sa zaoberala činnosťou polovojenskej maďarskej národnej gardy. Podľa bývalého predsedu KDH Jána Čarnogurského je ústavné zriadenie Slovenska „dostatočne a dobre” chránené súčasným trestným zákonom. Ten podľa neho umožňuje trestne stíhať príslušníkov národnej gardy v prípade, že prekročia hranice Slovenskej republiky. Preto podľa neho nie je potrebné prijímať žiaden špeciálny zákon, ako je napríklad pripravovaná právna norma na ochranu republiky z dielne SNS. Líder opozície Mikuláš Dzurinda si nemyslí, že by strana v kauze Privilégium zaspala. Reagoval tak na kritiku nečinnosti opozície zo strany médií, keď sa k tejto téme vyjadrili až takmer mesiac po jej vypuknutí. Podľa Dzurindu chce SDKÚ väčšmi aktivizovať verejnú mienku v jeseni, kedy sa pozornosť ľudí viacej upriamuje na politiku. V diskusnej relácii televízie JOJ Politika.sk povedal, že SDKÚ vo vzťahu k vláde pritvrdí a bude agresívnejšia. Nevylúčil ani organizovanie občianskych protestov, ak v parlamente prejde zákon o sociálnom poistení. Ten podľa Dzurindu poškodí státisíce sporiteľov v druhom dôchodkovom pilieri.
SMK, ale aj ostatné maďarské organizácie, ktoré sa zišli na stretnutí v Štúrove, budú podľa podpredsedu SMK Miklósa Duraya zdôrazňovať rozvíjanie samosprávnych a autonómnych systémov. Predseda SNS Ján Slota obvinil SMK, že jej cieľom je autonómia juhu Slovenska a že je predĺženou rukou FIDESZ-u. Ako uviedol Duray počas rokovania fóra, znamená to posilňovanie samosprávy územnej, regionálnej, obecnej a špeciálnej. „Ide však o dlhodobú víziu,” dodal. Za druh špeciálnej autonómie Duray napríklad považuje personálnu autonómiu. Tá je podľa neho realizovateľná aj na Slovensku, aj keď je otázne, či na to existuje politická vôľa. Personálna autonómia by podľa neho znamenala, že do celorepublikového autonómneho orgánu by mohli voliť svojich zástupcov príslušníci národnostnej menšiny z celého územia Slovenska. Skutočným cieľom SMK je podľa predsedu SNS Jána Slotu politická autonómia južného Slovenska. „To, že ostatní rozprávajú menej ako Miklós Duray, neznamená, že majú iný cieľ, ktorým je politická autonómia južného Slovenska,” povedal. Podľa Slotu SMK je predĺženou rukou FIDESZ-u, ktorá podporuje stranu Jobbik. „To znamená, že predstavitelia FIDESZ-u stoja za Maďarskou gardou. To znamená, že ciele SMK sú zhodné s programovými cieľmi Jobbik a Maďarskej gardy,” vyhlásil Slota. Slota verí, že v najbližších mesiacoch sa národniarom podarí nájsť dôkazy, že nábor do Maďarskej gardy prebieha aj na južnom Slovensku. „Dúfam, že vtedy sa všetkým Slovákom otvoria oči a pochopia, že SMK je proti existencii samostatnej SR a konečným cieľom je odtrhnutie územia, „ dodal Slota.
Letecká spoločnosť Skyeurope ukončí prevádzkovanie letov zo svojich báz v Budapešti a v Krakove. Informovali o tom maďarské médiá s odvolaním sa na emailovú správu, ktorú poslala spoločnosť investorom a zamestnancom leteckej spoločnosti. Skyeurope im oznamuje, že posledná letecká linka pristane v Budapešti na letisku Ferihegy večer 27. októbra, teda v posledný deň letného letového poriadku. Pasažieri nebudú nijakým spôsobom poškodení, pretože na odlety z Budapešti sa letenky po tomto termíne už nepredávali. Denník Népszabadság cituje hovorkyňu spoločnosti Juditu Hegedűsovú, podľa ktorej Skyeurope definitívne a úplne opustí maďarský letecký trh, navyše neplánuje ani pristátia na Ferihegy z iných destinácií. Toto rozhodnutie odôvodnila nevýhodnými trhovými podmienkami v krajine, kde sú vysoké dane a výrazne poklesol dopyt po letoch. Ten výrazne stúpa iba v letných mesiacoch a pred Vianocami, avšak záujem v tomto období nevykompenzuje totálny nezáujem o letenky v ostatných mesiacoch roka. Letecká spoločnosť sa chce preto v budúcnosti zamerať na Viedeň, Bratislavu a Prahu, kde má väčšie šance dosiahnuť vyšší zisk. Népszabadság oslovil hovorcu letiska Ferihegy Domokosa Szollára, podľa ktorého správa o oznámenom odchode spoločnosti Skyeurope letisko nezdrvila, pretože má aj naďalej na výber z ponúk ôsmich podobných nízkonákladových leteckých spoločností. Rozhodnutie Skyeurope sa dotkne 110 maďarských zamestnancov. S najvyššou pravdepodobnosťou im spoločnosť ponúkne pracovné miesta v zahraničí. Reorganizáciu naznačujú aj informácie o tom, že na stôl príslušného úradu práce sa dostali informácie o hromadnom prepúšťaní. Spoločnosť Skyeurope otvorila svoju bázu v Budapešti v novembri roku 2003. Najskôr odtiaľ lietala do Londýna, Paríža, Milána a Zürichu, neskôr sieť letov rozšírila na dvadsať destinácií. Podľa najnovších štatistík vykázala letecká spoločnosť Skyeurope za deväť mesiacov (do konca júna) stratu vo výške 37,6 milióna eur, teda 9,6 miliardy maďarských forintov, čo znamená oproti strate za podobné obdobie spred roka navýšenie deficitu o 3 miliardy maďarských forintov. Podľa tlačovej agentúry MTI rozhodnutie o reorganizácii kapacít spoločnosti Skyeurope a o zrušení centier v Budapešti a Krakove padlo v piatok. V oficiálnom komuniké spoločností, ktorú v mene Skyeurope vydal generálny riaditeľ spoločnosti Jason Bitter, sa uvádza, že po dôkladných analýzach sa vedenie rozhodlo, že aktivity spoločnosti sa v budúcnosti zamerajú na Slovensko, Česko a Rakúsko. Podľa neho ide o rýchlo rastúce trhy, kde je pomer turistov a podnikateľov priaznivý, kde sa ekonomika nachádza v zostupnej fáze a kde neplatí sezónny charakter letov.
Generálny prokurátor Dobroslav Trnka si z nitrianskej prokuratúry vyžiadal vyšetrovací spis o údajnom napadnutí študentky maďarskej národnosti Hedvigy Malinovej. Chce preskúmať postup polície aj prokurátora, informovala dnes televízia TA3. „Pôvodný spis som nechal stiahnuť na generálnu prokuratúru, kde bude podrobený analýze, aby sme sa vyhli podozreniam, či polícia alebo prokurátor v niektorých veciach pochybili alebo nepochybili,” uviedol Trnka. Dodal, že v prípade by mali byť vypočutí aj ďalší svedkovia. Malinovej prípad vzbudzuje pozornosť aj po roku od údajného napadnutia. Okrem toho, že pred časom zostril slovensko-maďarské vzťahy, mal podľa premiéra Roberta Fica vyústiť do pádu jeho vlády. Predseda vlády čelil tiež kritike za vytvorenie koalície so Slovenskou národnou stranou (SNS), ktorej vyčítali protimaďarské postoje. Malinová stále trvá na tom, že ju vlani v auguste v Nitre prepadli a zbili dvaja nakrátko ostrihaní muži cestou do školy, keď ju počuli hovoriť po maďarsky. Polícia však vyšetrovanie ukončila so záverom, že si napadnutie vymyslela. Polícia neskôr obvinila Malinovú z krivej prísahy a výpovede. Podľa prieskumu agentúry MVK pre denník Sme takmer polovica Slovákov (46,8 percenta) verí, že študentku maďarskej národnosti niekto zbil. Približne štvrtina občanov naopak verí tvrdeniu polície, že Malinová si napadnutie vymyslela. Rovnaký počet neverí žiadnej verzii.
Viac ako 8 tisíc maďarských učiteľov zostane na začiatku školského roka bez práce. Pre tlačovú agentúru MTI to v piatok povedal minister školstva István Hiller. „Podľa predbežných údajov stratí svoju prácu 8 223 učiteľov,” povedal Hiller. Dodal, že sa predpokladá, že tretina z nich si nájde prácu v iných oblastiach štátnej správy, ale 6 tisíc si bude musieť hľadať zamestnanie inde. Dôvodom nepotrebnosti týchto učiteľov je pokles počtu žiakov, ktorý vyplýva z nízkej pôrodnosti. Maďarsko patrí v Európe ku krajinám s najnižšou pôrodnosťou. Za posledných 25 rokov sa počet žiakov maďarských základných škôl znížil o viac ako 300 tisíc. V roku 1980 bolo na základných školách v krajine 1,2 milióna detí, ale v roku 2005 ich bolo už iba 860 tisíc. V tom istom období sa však počet učiteľov zvýšil o 5 tisíc na vyše 85 tisíc.
Obe najsilnejšie maďarské politické strany, vládna Maďarská socialistická strana aj opozičný Fidesz, odsúdili vznik Maďarskej gardy, krajne pravicovej polovojenskej organizácie, ktorá používa symboliku pripomínajúcu maďarských nacistov. Obe strany však využili otázku Maďarskej gardy aj k útoku na svojho politického súpera. Maďarskí socialisti obvinili Fidesz, že spolupracuje s krajnou pravicou, Fidesz zas obvinil Maďarskú socialistickú stranu, že poukazovaním na tento problém len zakrýva vlastné problémy a neschopnosť ich riešiť. „S krajnou pravicou sa nespolupracuje, proti krajnej pravici sa bojuje,” vyhlásil tlačovej konferencii v Budapešti premiér a predseda socialistov Ferenc Gyurcsány. Na tlačovke boli prítomní okrem novinárov aj veľvyslanci Spojených štátov, Veľkej Británie a Nemecka. Fidesz na lokálnej úrovni spolupracuje s krajne pravicovou stranou Jobbik, ktorá stojí za vznikom Maďarskej gardy. Aj hovorca parlamentného klubu Fideszu sa proti vzniku krajne pravicových polovojenských jednotiek ohradil, keď novinárom povedal, že „je to zlé pre Maďarsko”. Zároveň však obvinil Gyurcsánya, že z tejto otázky iba vytĺka politický kapitál: „Gyurcsány nevie vyriešiť problémy našej krajiny, pretože nevie dobre vládnuť. Vie len rozdúchavať hystériu,” povedal šéf parlamentného klubu Fideszu Tibor Navracsics.
Slovenskí europoslanci zatiaľ nebudú na plenárnom zasadaní Európskeho parlamentu (EP) otvárať vznik polovojenskej Maďarskej gardy. „Nechceme, aby to vyzeralo tak, že si v EP vybavujeme slovensko-maďarské účty,” uviedol Vladimír Maňka. Podľa neho stačí, že vznik extrémne pravicovej paramilície odsúdili európski socialisti a dúfa, že sa k nim pripoja všetky ostatné politické frakcie. Poslanci sa v pondelok zídu na prvom poprázdninovom plenárnom zasadaní v Štrasburgu. Okrem otázok rozpočtu únie si v stredu vypočujú vyhlásenie Rady a Komisie o boji proti terorizmu. Poslanci chcú s Radou a Komisiu hovoriť aj o nedávnych pohyboch na americkom trhu s hypotékami. Dôležitou témou je aj otázka trhu s mliečnymi výrobkami. Parlament sa má vyjadriť k navrhovaným opatreniam EK. Okrem toho si europoslanci vypočujú prejav portugalského prezidenta Aníbala Cavaca Silvu, ktorého krajina do konca roka predsedá Európskej únii.
Maďarská garda je dobrá iba na to, aby poskytla muníciu extrémistickým politikom susedných krajín Maďarska. Vyhlásil to dnes v Budapešti hovorca opozičného Maďarského demokratického fóra (MDF) Szabolcs Kerék-Bárczy v reakcii na vyjadrenie predstaviteľov KDH, ktorí v stredu v Bratislave povedali, že ak členovia gardy vstúpia na slovenské územie, treba ich bez váhania zatknúť. Ukázalo sa, že Maďarská garda je nepriateľom Maďarska, pretože organizácia, ktorá vznikla údajne s cieľom sebaobrany, už nespôsobuje konflikty iba v maďarskom verejnom živote, ale vyburcovala živú diskusiu aj v susedných krajinách, dodal hovorca strany. O obavách zo zhoršenia slovensko-maďarských vzťahov hovorili podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI v stredu v Bratislave viacerí vysokí predstavitelia KDH expremiér Ján Čarnogurský, exminister vnútra Vladimír Palko, expredseda parlamentu František Mikloško a poslanec Pavol Minárik. Vznik gardy minulú sobotu, ako aj skutočnosť, že SMK pracuje na iniciatíve odškodnenia v súvislosti s Benešovými dekrétmi, vytvára podľa slovenských kresťanských demokratov hrozbu a napätie.
Predstavitelia SNS včera prirovnali nacionalistickú Maďarskú gardu, ktorej prví členovia zložili prísahu pred niekoľkými dňami, k nástupu Adolfa Hitlera k moci. „Takisto si najprv založil organizáciu (...) - tie hnedé uniformy SA a potom tie svoje pretoriánske gardy, ktoré mali likvidovať nebezpečných protivníkov - tie čierne uniformy SS,“ povedala podpredsedníčka SNS Anna Belousovová. Podľa poslankyne „všetko toto kopíruje Maďarská garda“ a „vlastne sa opakuje história, keď Hitler začal svoje ťaženie k moci“. Ján Slota sa posťažoval aj na poslancov KDH okolo Vladimíra Palka, ktorí predložili zákon o zásluhách Andreja Hlinku. „Osem rokov kolaborovali s SMK,“ povedal. Podľa Slotu len opakujú po SNS. Koaličná Slovenská národná strana (SNS) odsúdila vznik polovojenskej Maďarskej gardy, ktorú v Budapešti založili maďarskí nacionalisti. Národniari chcú presadiť, aby na to reagovala vláda a upozornila na problém aj európske inštitúcie. Založenie gardy už skôr kritizovala aj slovenská diplomacia a viaceré politické strany. „Je to veľmi nebezpečný precedens v strednej Európe,” vyhlásil pred novinármi predseda SNS Ján Slota. Podľa neho sa nábor do maďarskej gardy, ktorú označil za „neofašistickú skupinu”, pripravuje aj na južnom Slovensku. Tvrdil tiež, za vznikom jednotky stojí opozičná maďarská strana Fidesz. Polovojenskú jednotku založilo cez víkend mimoparlamentné Hnutie za lepšie Maďarsko známe pod skráteným názvom Jobbik. Jednou z hlavných príčin vzniku gardy malo byť údajne hroziace nebezpečie, že na Maďarsko zaútočia susedné štáty s početnejšou maďarskou menšinou - Slovensko, Rumunsko a Srbsko. SNS chce podľa Slotu otvoriť túto otázku na najbližšej koaličnej rade. Národniari tiež pripravujú zákon o ochrane republiky, ktorý má chrániť celistvosť štátu. Opozičnú SMK šéf národniarov obvinil, že problém „bagatelizuje”. SMK však ešte v pondelok označila založenie gardy za chybné. Slota dnes kritizoval aj iniciatívu SMK, ktorá chce presadiť odškodnenie ľudí, ktorých po druhej svetovej vojne zasiahli takzvané Benešove dekréty. Tie predstavujú symbol zásahu do občianskych a vlastníckych práv obyvateľov maďarskej národnosti po 2. svetovej vojne. Poslanci SNS v auguste predložili do parlamentu návrh uznesenia o nedotknuteľnosti denacifikačných dokumentov o usporiadaní pomerov po vojne na Slovensku. Vytvorenie polovojenskej jednotky Národná garda v Maďarsku je podľa prezidenta Ivana Gašparoviča zdvihnutým varovným prstom pre celú Európsku úniu. Vyjadril však nádej, že maďarská vláda a prezident nájdu politickú odvahu a vôľu postaviť sa tomuto problému, aby sa nestal hrozbou pre ostatných. „História ukázala, do akých zhubných podôb sa môže pretaviť militantný nacionalizmus, ak narazí na pasivitu a neúčinnosť štátu. Takže je to zdvihnutý prst pre nás pre všetkých,” uviedol prezident v rozhovore pre TASR. Keďže Európska únia je založená na báze spolupráce a tolerancie, podľa prezidenta sa ako prvá musí postaviť k riešeniu takýchto problémov a k zamedzeniu šírenia takýchto propagácií hneď v zárodku. Žiadna spoločnosť nie je podľa hlavy štátu imúnna voči vzniku podobných aktivít a skupín, avšak nevšímavosť zo strany predstaviteľov štátu aj občanov vyvolala krízu v jednotlivých štátoch aj celej spoločnosti v nie tak vzdialenej minulosti.
Znepokojenie nad registráciou Maďarskej gardy v Maďarsku dnes vyjadrilo v otvorenom liste slovenským politickým predstaviteľom občianske hnutie Slovenské hnutie obrody (SHO). „Maďarská garda je šovinistická polovojenská organizácia s erbom, ktorý ako svoj symbol používali fašisti z maďarských Šípových krížov,” uvádza sa v liste. Hnutie vyjadrilo svoje obavy aj nad členmi gardy. Tí podľa neho absolvujú nielen kurzy východných bojových umení, ale aj strelecký výcvik. Maďarská garda, ktorá bola zaregistrovaná ešte v júni 2007 ako občianske združenie, predstavuje podľa SHO vážnu hrozbu pre mier v Európe. Hnutie pripomína, že skutočným a konečným cieľom gardy je zrušenie Trianonskej zmluvy a obnovenie Uhorska z obdobia pred rokom 1918. Podľa SHO tomu nasvedčuje aj fakt, že za možných agresorov považuje toto zoskupenie aj Rumunsko, Srbsko a Slovensko. Vo svojom liste ďalej upozorňuje, že úlohou Ozbrojených síl SR je chrániť územie a hranice celej SR, predovšetkým maďarskú časť hranice.
„Ak by na Slovensko prišiel príslušník Maďarskej gardy, mal by byť zatknutý a trestne stíhaný.” Nie len toto si myslí časť poslancov KDH. Situácia vo vzťahu medzi Slovenskom a Maďarskom sa radikalizuje. Touto vetou sa začína spoločné vyhlásenie troch poslancov Národnej rady SR za Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) - Vladimíra Palka, Františka Mikloška a Pavla Minárika a bývalého predsedu KDH Jána Čarnogurského, ktoré spoločne prezentovali na dnešnej tlačovej besede. Jej nosnou témou bol aktuálny stav slovensko - maďarských vzťahov a vznik nového maďarského paramilitantného hnutia Maďarská garda. Palko pre médiá potvrdil, že nejde o vyhlásenie KDH, ale len ich štyroch. Na otázku, či text vyhlásenia konzultovali s predsedom KDH Pavlom Hrušovským, Čarnogurský reagoval, že nie, pretože neexistuje žiadny záväzok, ktorý by im to prikazoval a tlačová beseda nebola zvolaná s cieľom kritizovať KDH. Radikalizácia nám nesmie byť ľahostajná a treba nájsť na ňu čo najúčinnejšiu odpoveď, uvádza sa vo vyhlásení. Za účinnú odpoveď štvorica nepovažuje urážanie Maďarov, ale v čiastkových prípadoch možno podľa nej použiť aj silu. „Myslíme si, že ak by na Slovensko prišiel príslušník Maďarskej gardy, mal by byť zatknutý a trestne stíhaný podľa § 312 Trestného zákona,” uvádza sa vo vyhlásení. V diskusii o krivdách minulosti je účinnou slovenskou odpoveďou poukázať na to, že Slováci nie sú o nič väčšími dlžníkmi voči Maďarom, ako Maďari voči Slovákom. Štvorica členov KDH vo vyhlásení navrhuje gestá vzájomného porozumenia v tom zmysle, aby parlamenty Slovenska a Maďarska na základe vzájomnej dohody súčasne prijali uznesenia, ktorými by bola vyjadrená ľútosť nad utrpením Slovákov vyhnaných po Viedenskej arbitráži a Maďarov vysídlených na základe Benešových dekrétov. „Zrušenie Benešových dekrétov však nepodporujeme, sú súčasťou medzinárodného usporiadania po 2. svetovej vojne,” uvádza sa vo vyhlásení. Domnievame sa, že Maďarsko by mohlo prispieť k porozumeniu medzi Slovenskom a Maďarskom niektorými svojimi gestami, pokračuje text vyhlásenia, ktoré špecifikuje, „že ako príklad takého gesta uvádzame navrátenie niektorých kultúrnych pamiatok, ktoré vznikli v minulosti na území Slovenska a mali by byť dnes súčasťou slovenského kultúrneho dedičstva. Boli však odvezené vo viacerých vlnách od roku 1867 až po 2. svetovú vojnu na územie dnešného Maďarska, kde sa nachádzajú. O nutnosti navrátenia týchto kultúrnych pamiatok hovorí Trianonská dohoda i Parížska mierová zmluva po 2. svetovej vojne. O navrátení týchto predmetov rokovala v šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia československo-maďarská komisia, avšak bez výsledku. Domnievame sa, že SMK by mohla pomôcť pri sprostredkovaní navrátenia týchto kultúrnych pamiatok,” končí sa vyhlásenie ktoré sformulovali Vladimír Palko, Pavol Minárik, František Mikloško a Ján Čarnogurský.
Spolok maďarskej gardy (MGE) je záležitosť, ktorá je jednoznačne hodná odsúdenia. Ako reakciu na sobotňajšie zloženie prísahy prvých 56 členov spolku v Budapešti to uviedol minister zahraničných vecí SR Ján Kubiš. „Ja som aj ako minister, aj ako občan veľmi rád, že sa najvyšší predstavitelia Maďarska dištancovali od tejto záležitosti,” konštatoval Kubiš s tým, že vyzdvihuje aj konanie premiéra Maďarska Ferenca Gyurcsánya, ktorý vyzval prokuratúru na sledovanie celej záležitosti. Podľa šéfa slovenskej diplomacie je to minimum toho, čo očakávame. „Nechcem skrývať zakladanie podobných militantných organizácií, ktoré sú určitou odnožou určitých politických hnutí. Dúfam, že príslušné maďarské orgány zakročia,” prízvukoval minister, ktorý sa domnieva, že podobné zoskupenia nemajú miesto v žiadnom demokratickom štáte. Kubiš upozornil, že hlavnými aktérmi tejto záležitosti sú sily, ktoré „sa zhruba pred rokom snažili maximálne rozvirovať vášne a pracovať na zvyšovaní problémov a napätia medzi Maďarskom a Slovenskom. Či už ide o hnutie Jobbik alebo o 64 žúp. Nemajú zábrany a vytvárajú uniformované gardy, ktoré pripomínajú fašistické oddiely”. Vznik gardy sprevádzal odpor viacerých občianskych organizácií v Maďarsku a vo svete. Otvorený list zaslala Gyurcsányovi svetová aj európska židovská organizácia. Na dištancovanie sa od gardy vyzval maďarské politické strany šéf zahraničného výboru Snemovne reprezentantov amerického Kongresu Tom Lantos. Predseda maďarskej vlády vyzval generálneho prokurátora na „ostré sledovanie činnosti gardy”. Vznikajúca garda má okrem iného podľa predsedu strany Jobbik Gábora Vonu, ktorý je zároveň aj predsedom MGE, ochraňovať Maďarsko pred útokom okolitých krajín. „Otvorene môžem povedať, že som myslel na Slovensko, Rumunsko a Srbsko, keď som hovoril o tom, že sa možno obávať útoku niektorej susednej krajiny na našu vlasť,” povedal nedávno predseda, ktorý pripomenul, že v týchto krajinách žije maďarská menšina a Maďarsko malo s týmito krajinami v minulosti neustále konflikty.
Minister zahraničných vecí Ján Kubiš odsúdil vznik polovojenskej Maďarskej gardy, ktorú cez víkend v Budapešti založili maďarskí nacionalisti. Slovensko očakáva, že maďarské úrady zamedzia extrémizmu, vyhlásil minister pred novinármi. Ku kritike sa pridala aj najsilnejšia vládna strana Smer-SD premiéra Roberta Fica, ktorá Kubiša do kabinetu nominovala. Iniciatívu rovnako odsúdila aj Strana maďarskej koalície. „To je jednoznačne záležitosť, ktorá je hodná odsúdenia,” povedal minister. Ocenil však, že maďarský premiér Ferenc Gyurcsány sa od akcie dištancoval a vyzval prokuratúru na jej prešetrenie. „Je to to minimum, čo očakávame,” dodal. Podľa Smeru-SD je vznik polovojenskej jednotky veľmi znepokojivý a nebezpečný. „Vznik takejto krajne pravicovej jednotky je treba odsúdiť už v zárodku, pretože jej ciele predstavujú jasnú hrozbu pre demokraciu v Európe. Maďarsko a Slovensko sú členmi spoločnej Európskej únie a takéto polovojenské jednotky, ktoré si kladú za cieľ zrušiť súčasné hranice a narušiť suverenitu jednotlivých štátov, nemajú na pôde EÚ čo hľadať,” uviedla hovorkyňa strany Katarína Kližanová Rýsová. Založenie gardy za chybné označil aj predseda SMK Pál Csáky. „Strana maďarskej koalície nepodporuje a nebude podporovať vznik a aktivity žiadnych paramilitárnych organizácií ani v Maďarsku, ani na Slovensku, ani nikde inde,” vyhlásil Csáky. Polovojenskú jednotku založilo mimoparlamentné Hnutie za lepšie Maďarsko známe pod skráteným názvom Jobbik. Desiatky členov Maďarskej gardy v sobotu v Budapešti zložili prísahu v uniformách, ktoré podľa Kubiša pripomínali fašistické rovnošaty z obdobia druhej svetovej vojny. Jednou z hlavných príčin vzniku gardy malo byť údajne hroziace nebezpečie, že na Maďarsko zaútočia susedné štáty s početnejšou maďarskou menšinou - Slovensko, Rumunsko a Srbsko. „Ja sa domnievam, že podobné zoskupenia nemajú jednoducho miesto v žiadnom demokratickom štáte, a že vláda Maďarskej republiky a príslušné orgány prijmú nutné opatrenia na zamedzenie extrémizmu,” povedal Kubiš. Minister zdôraznil, že za vznikom gardy stoja „sily” ako Jobbik a Hnutie 64 žúp, ktoré sa pred rokom podľa neho snažili zvyšovať napätie medzi Slovenskom a Maďarskom. Vzťahy medzi krajinami sa naštrbili najmä po vytvorení vládnej koalície so Slovenskou národnou stranou a spormi v prípade údajného napadnutia študentky maďarskej národnosti Hedvigy Malinovej.
V Štúrove sa v sobotu stretne štrnásť maďarských organizácií z celého sveta. Stretnutie organizuje SMK. „Ide o stretnutie politických organizácií Maďarov v stredoeurópskej oblasti, ktoré majú zastúpenie v parlamentoch alebo regionálnych samosprávach a spoločenských organizácií zo západnej Európy a Ameriky,” uviedol podpredseda SMK Miklós Duray. Podľa neho v sobotu nepôjde o žiadne iredentistické stretnutie, ale ide o výmenu názorov. Cez týždeň predseda SMK Pál Csáky povedal, že stretnutie by malo priniesť stanovisko k situácii, ktorá nastane po prvom januári 2008 v súvislosti so vstupom viacerých krajín do schengenského systému hraníc. „Budeme apelovať na vlády, aby sme na hraniciach Európskej únie nevybudovali nepriechodný systém,” povedal Csáky a pripomenul, že sa do takejto situácie dostanú aj občania maďarskej menšiny na Ukrajine, v Srbsku či Rumunsku. „Je našou povinnosťou postarať sa o nich a presadzovať inteligentný systém na schengenských hraniciach,” dodal. Maďarské organizácie tiež podľa neho zaujmú stanovisko k rokovaniu maďarského parlamentu o tzv. národných prioritách a stratégiách i k systému podpory, ktorý maďarská vláda uplatňuje smerom k maďarským komunitám v zahraničí. „Chceli by sme niektoré prvky tejto podpory zmeniť. Doterajšiu podporu pre žiakov škôl s maďarským vyučovacím jazykom resp. pre študentov hungarológie alebo maďarského jazyka slovenskej národnosti by sme radi rozšírili aj pre mimoškolskú oblasť a aj pre materské školy,” povedal Csáky s tým, že vzhľadom na demografické zmeny považuje tento návrh za realizovateľný maďarskou vládou. Stretnutie maďarských organizácií z celého sveta sa koná štvrtýkrát. Prvé bolo v roku 2005 vo Vojvodine, druhé v Rakúsku a tretie v Rumunsku. V delegácii SMK sú okrem Csákyho a Duraya aj Gyula Bárdos, József Berényi a Iván Farkas.
Skupina amerických kongresmanov kubánskeho pôvodu vo štvrtok vyzvala Maďarsko a ďalšie postkomunistické krajiny, aby sa výraznejšie zapojili do obhajoby demokratizačných zmien na Kube. Zákonodarcovia vyhlásili, že transformácia týchto krajín z totalitných režimov na demokracie im umožňuje lepšie chápať kubánsku realitu. „Krajina, ktorá prešla touto skúsenosťou (Maďarsko), by mohla zohrať významnú úlohu pri poskytovaní pomoci a podpore demokracie na Kube,” vyhlásil demokratický kongresman za štát New Jersey Albio Sires. Sires a ďalší členovia delegácie uviedli, že Maďarsko a Európska únia by mohli napomôcť zmenám na Kube prostredníctvom pomoci kubánskym disidentom a presadzovania konania slobodných volieb na ostrove po smrti Fidela Castra. Kongresmani zároveň kritizovali postoj Španielska voči Kube, najmä investície španielskych spoločností na ostrove, a uviedli, že východoeurópske krajiny by mali byť rozhodnejšie v úsilí presadiť vlastný pohľad v rámci postoja Európskej únie voči Kube. „V EÚ prevláda španielsky názor na otázku Kuby,” vyhlásil republikánsky kongresman Lincoln Diaz-Balart z Floridy. „Španielsko je zrejme ešte v 19. storočí a čo sa týka Kuby, bráni svoje koloniálne záujmy,” dodal. „ Ďalší republikánsky zástupca Mario Diaz-Balart tvrdí, že súčasná španielska vláda pod vedením socialistického premiéra Josého Luisa Rodrígueza Zapatera je „jedným z najsilnejších spojencov (kubánskej) totalitnej diktatúry,” vyhlásil. Začiatkom tohto roka americká ministerka zahraničných vecí Condoleezza Riceová kritizovala Španielsko za to, že obchoduje s Castrom a dostatočne nepodporuje disidentov. Španielska vláda oponovala, že najlepšou cestou na ovplyvňovanie Castrovho režimu je angažovanosť a že od nástupu socialistickej vlády k moci v roku 2004 „prebiehajú čulé kontakty s disidentmi”. Americká delegácia zároveň poďakovala Maďarsku za to, že nedávno súhlasilo s poskytnutím azylu pre 29 kubánskych utečencov, ktorí sa zdržiavali na americkej námornej základni Guantánamo. Kuba následne označila Budapešť za „imperialistického komplica” Washingtonu. Kubánske ministerstvo zahraničia vo vyhlásení uviedlo, že „vláda Maďarska koná ako komplic impéria” a dodalo, že „servilné” Maďarsko „chce demonštrovať svojmu mocnému a agresívnemu pánovi, že môže rátať s jeho otrockou vernosťou”. Traja kongresmani sa počas návštevy Maďarska stretli s premiérom Ferencom Gyurcsányom, ministerkou zahraničia Kingou Gönczovou a opozičnými lídrami. Zastavia sa aj v Poľsku a Českej republike.
Banková rada Národnej banky Slovenska rozhodla o zrušení emisie pamätnej zlatej mince k 1100. výročiu prvej písomnej zmienky o Bratislave, po tom, čo SNS protestovala proti zobrazeniu nomádskeho húnskeho bojovníka na tejto minci. Po tom, čo sa národniari dozvedeli, že na jednej strane mala byť jeho vizualizácia z boja pri Brezalauspurcu v roku 907, požiadali guvernéra NBS o prehodnotenie. „SNS po tom, čo sa dozvedela, že na jednej strane pamätnej päťtisíckorunovej mince k výročiu prvej písomnej zmienky o Bratislave, kde sa hovorí o boji pri Brezalauspurcu, kde v roku 907 nomádske staromaďarské vojská porazili Bavorov a pravdepodobne aj našich predkov, mala byť vizualizácia nomádskeho húnskeho bojovníka, požiadala listom guvernéra NBS o prehodnotenie,” povedal predseda poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj. Podľa neho národniari to považovali za provokujúce, pretože ide o hlavné mesto Slovenskej republiky a samotná bitka nie je podstatná. „Podstatná je zmienka a vyše 1100-ročná existencia hlavného mesta Bratislavy dokonca v príbuznom názve,” dodal Rafaj. Zároveň vyslovil pochybnosť, že by sa s takýmto prístupom stretli v Maďarsku, „alebo, že by naši južní susedia pri výročí bitky pri Világosi, dali na jednu stranu takejto pamätnej mince to, čo je negatívne a čo nie je v súlade s politikou národnoštátnych záujmov. Pri príležitosti 1 100. výročia prvej písomnej zmienky o Bratislave sa mali vydať pamätné zlaté mince v nominálnej hodnote päťtisíc korún. Za prvú písomnú zmienku o Bratislave a zároveň za jej najstarší názov sa považuje forma Brezalauspurc uvedená k 4. júlu 907 vo Veľkých salzburských análoch. Národná banka Slovenska od začiatku svojej činnosti v roku 1993 vydáva pamätné mince, ktoré sú zákonnými peniazmi. Ich vydávaním postupne pripomína významné osobnosti, historické udalosti a lokality Slovenska.
Rubikova kocka, hlavolam, ktorý sa stal hitom na prelome 70. a 80. rokov minulého storočia, stále zamestnáva vedcov po celom svete. Bostonský študent Daniel Kunkle a jeho profesor Gene Cooperman sa rozhodli prostredníctvom superpočítača dokázať, že na zloženie Rubikovej kocky potrebujú menej ako dvadsať ťahov. Doterajšie výsledky sa pritom zastavili na čísle 26. Pred desiatimi rokmi profesor kalifornskej univerzity Richard Korf svetu predložil zistenie, že priemerný počet krokov na zloženie kocky je 18 a že podľa neho žiadne rozloženie políčok kocky nebude odolávať viac ako 20-tim ťahom. Nepodarilo sa mu však svoje tvrdenie dokázať. Študent a profesor z Bostonu teraz pevne veria, že sa im podarí priniesť vierohodný dôkaz. Špeciálny počítač riešil viac ako 43 miliárd kombinácií 63 hodín a zatiaľ potvrdil predchádzajúce dohady, že kocku je možné zložiť po 26 ťahoch. A to v akomkoľvek prípade. Kocku vynašiel v roku 1974 maďarský sochár a architekt Ernő Rubik, a napriek tomu, že časy najväčšej slávy má jeho vynález už za sebou, oficiálne majstrovstvá sveta v skladaní kocky sa konajú do dnešných dní. Bežne časy súťažiacich klesajú pod 30sekúnd, oficiálny svetový rekord drží Francúz Thibaut Jacquinot s časom 9,86. Len na porovnanie v roku 1982 sa prvým šampiónom stal vietnamský študent Minh Thai s časom 22,95 sekúnd. Hranice ľudských možností sa tak posúvajú ďalej a ďalej.
Ostra vnútroúniová konkurencia, ktorá nahradila bezpečné trhy v bývalom komunistickom bloku, rozšírenie vtáčej chrípky a tento rok aj veľké sucho spôsobili, že Maďarsko prišlo o pozície v krajinách, na ktorých malo v minulosti pevný podiel. Dôsledkom nepriaznivých okolností maďarská živočíšna výroba už zaznamenala citeľný úpadok a pokračuje v ňom. Maďarsko spracúva do salám a párkov o polovicu menej bravčového mäsa než v 80. rokoch minulého storočia. Tieto výrobky však vtedy vo veľkom vyvážalo do Sovietskeho zväzu a ich odbyt bol zaručený štátnymi zmluvami. Napriek rokom úpadku musia chovatelia zabíjať viac zvierat, lebo ich nemajú čím kŕmiť. Tohtoročnú úrodu zdecimovalo veľké sucho. „Žiaľ Maďarsko, ktoré bolo čistým exportérom ošípaných a bravčového mäsa, sa zmenilo na ich dovozcu,” povedala L. Menczelová, tajomníčka Rady pre živočíšnu výrobu a spracovateľov mäsa. Počas prvých dvoch rokov členstva Maďarska v Európskej únii sa vláda pokúšala zvýšiť stavy úžitkových zvierat, ale úsilie sa neskončilo úspechom. Krajina nakúpila stovky tisíc odstavčiat v Poľsku, ktoré nemá odbyt pre bravčové mäso po tom, ako Rusko na jeseň 2005 zaviedlo embargo na jeho import. Nastávajú aj zmeny v spotrebiteľskom dopyte. Stačí, aby sa v hydinárni objavil vírus vtáčej chrípky a zníži sa dopyt po kuracine v celej krajine. Spotreba bravčového mäsa na obyvateľa bola kedysi 45 kilogramov ročne, v súčasnosti klesla na 30 kilogramov. L. Menczelová uviedla, že bravčové mäso bolo vždy politickým produktom. Chovatelia ošípaných však nedostávajú subvencie, štátna stimulácia životnej úrovne sa zoslabuje a miera nezamestnanosti vzrástla. Chovateľom úžitkových zvierat v Maďarsku začínajú konkurovať aj výrobcovia biopalív. Oznámili, že postavia desiatky rafinérií na spracovanie zrnín. Maďarsko je krajinou, v ktorej sa počas dobrých agrárnych rokov dopestuje 8 až 9 miliónov ton kukurice. Výrobcovia biopalív budú za ňu platiť cenu, ktorú si farmári nebudú môcť dovoliť. Na maďarský agrárny sektor nepriaznivo vplývajú aj nadnárodné maloobchodné reťazce, ktoré sa usilujú platiť výrobcom čo najmenej. „Výrobcovia sa dostali do situácie, že musia zvyšovať ceny, ale musia dosiahnuť, aby ich akceptovali aj spracovatelia a obchodné reťazce,” uviedla L. Menczelová.
Európsky parlament požaduje zintenzívnenie boja proti nadmernej konzumácii alkoholu a jej dôsledkom. Správa, ktorú dnes prijali europoslanci, vyjadruje znepokojenie nad nárastom požívanie alkoholu u mladých a pribúdaním prípadov šoférovania pod vplyvom alkoholu. EP preto odporúča zavedenie nulovej tolerancie alkoholu v krvi pre vodičov-začiatočníkov. V dôsledku nadmernej konzumácie alkoholu zomiera v Európskej únii každoročne 200.000 ľudí, pričom badať vysokú mieru úmrtnosti u mladých. Jedno percento žien a päť percent mužov je na alkohole závislých. Poslanci však zdôrazňujú, že sú zákonodarcovia, a nie vychovávatelia, a preto nechcú alkohol úplne zakázať. Vzhľadom na odlišnú mieru konzumácie alkoholu v jednotlivých krajinách EÚ danú rozdielnymi zvykmi by takisto bolo zložité dohodnúť sa na jednotnom únijnom prístupe, no podľa EP je možné prijať aspoň základné opatrenia vrátane lepších informačných kampaní. EP vyzýva členské krajiny, aby venovali osobitnú pozornosť deťom a mladým ľuďom, keďže s konzumáciou alkoholu sa začína v čoraz nižšom veku. Z tohto dôvodu je potrebné dôsledne dodržiavať platné predpisy týkajúce sa prístupu mladých k alkoholu. Medzi ďalšie odporúčania europarlamentu patrí zákaz predaja sladkých nápojov s obsahom alkoholu pre mladistvých, prípadne ich vyššie zdanenie. Keďže v EÚ pribúda počet dopravných nehôd spôsobených alkoholom za volantom, ktoré si každoročne vyžiadajú okolo 17.000 mŕtvych, europarlament by rád videl zvýšenie kontrol zameraných na vodičov pod vplyvom alkoholu, stanovenie prísnejších postihov za alkohol za volantom a odporúča tiež zvážiť prijatie pravidla nulového obsahu alkoholu v krvi u čerstvých držiteľov vodičského preukazu. Podľa slovenského europoslanca Miroslav Mikolášika je nadmerná konzumácia alkoholu javom, ktorý sa vyskytuje vo všetkých krajinách EÚ. „Je isté, že opatrenia vedúce k zníženiu pitia alkoholu sa priaznivo odrazia na zdravotnom stave obyvateľstva, jeho sociálnych podmienkach, pracovných a mimopracovných úrazoch a dopravných nehodách,” tvrdí Mikolášik. Slovenský člen EP upozorňuje, že ľudia podceňujú závažné ochorenie pečene. Pripomína tiež, že v prípade požívania alkoholu tehotnými ženami dochádza k poškodeniu dieťaťa. Podľa Mikolášika je prekvapujúce, že v mnohých členských krajinách sa venuje informovanosti matiek v tomto smere veľmi málo pozornosti. Poslanec takisto podporuje zavedenie rovnakých pravidiel pre boj proti alkoholu za volantom. „Je škandalózne, koľko ľudí riadi automobil či motocykel pod vplyvom alkoholu a tu by som sa prihováral možno až za harmonizáciu na pôde celej EÚ, kde by mala platiť nulová tolerancia alkoholu v krvi u vodiča,” myslí si Mikolášik. Nulová tolerancia pre všetkých vodičov sa uplatňuje v súčasnosti len v piatich z 27 členských krajín EÚ. Okrem Slovenska ide o Českú republiku, Maďarsko, Rumunsko a Estónsko. V prípade Nemecka to platí od júla tohto roka pre vodičov, ktorí so šoférovaním začínajú. Vo väčšine krajín - v 15 - je povolených 0,5 promile alkoholu v krvi.
Slovensko je atraktívne pre zahraničných investorov. Konštatuje to belgický ekonomický denník L'Echo. Autora reportáže Frédérica Thérina zaujal najmä automobilový priemysel, ktorý zo Slovenska urobil „Detroit východu”. Spoločnosť PSA Peugeot Citroën si vybrala Trnavu a do výroby áut investovala 552 miliónov EUR. Od júna 2006 poskytla zamestnanie 3 500 pracovníkom a ročná produkcia dosiahne 300 000 áut. V decembri 2006 začala KIA vyrábať autá v Žiline a do roku 2010 bude ročne vyrábať tak isto 300 000 áut. Kórejská skupina investovala miliardu eur do tejto svojej prvej továrne v Európe. Tieto dva automobilové závody nasledovali potom, ako spoločnosť Volkswagen prišla v 90. rokoch na Slovensko. Tento najdôležitejší európsky výrobca automobilov má zámer vyrábať každoročne viac ako 280 000 áut. V roku 2008 sa Slovensko stane najväčším výrobcom áut na osobu, zdôrazňuje belgický denník. Táto malá krajina s 5,4 milióna obyvateľmi bude vyrábať 850 000 vozidiel ročne. Automobilový priemysel už v súčasnosti na Slovensku zamestnáva viac ako 95 000 pracovníkov a jeho export dosahuje 30 % celkového exportu krajiny. Tri veľké európske automobilky na Slovensku nasledovali aj ďalšie zahraničné firmy, ako Valeo, Getrag, Visteon či Johnson Controls. Slovensku sa dokonale podarilo byť úspešným v oblasti automobilového priemyslu, dodáva L'Echo. Podľa klasifikácie ekonomického rastu, ktorú uverejňuje každý rok britský týždenník The Economist sa Slovensko umiestnilo na 24. mieste, kým Česko na 27. mieste, Slovinsko na 31., Maďarsko na 33. a Poľsko na 37. mieste. Autor reportáže však pripúšťa aj určité negatívum. Uvádza, že takýto skvelý rast bol sprevádzaný aj problémami, a to najmä so získavaním kvalifikovanej pracovnej sily. Slovensko však, podľa neho, nie je zďaleka jediná krajina v regióne, ktorá má takéto problémy. Dôvera v túto malú krajinu, ležiacu medzi Rakúskom, Maďarskom, Českom, Poľskom a Ukrajinou, umožňuje napredovať veľkou rýchlosťou. Úroveň príjmov obyvateľov Slovenska síce neprekračuje 60 % priemeru Európskej únie, ale prognózy predpovedajú, že Slovensko dobehne svoje omeškanie do roku 2030. Aj o tom informuje ekonomický denník L'Echo. Autor opiera tvrdenia o skúsenosti zástupcu slovenskej pobočky spoločnosti Siemens. Podľa neho sú Slováci vzorní zamestnanci. Viac ako 95 % aktívnej populácie má na Slovensku ukončené stredoškolské vzdelanie a 15,2 % majú vysokoškolské alebo univerzitné vzdelanie. Štúdia vykonaná v roku 2005 potvrdila, že približne 72 % obyvateľstva krajiny hovorí aspoň jedným cudzím jazykom. Denník pozitívne hodnotí aj menovú politiku na Slovensku. Zatiaľ čo si euro po väčšinu roka zachováva pomer k svetovej mene USD, „malá” národná mena pokračuje, podľa denníka, v posilňovaní výmenného kurzu. Meno tejto meny, je slovenská koruna, upozorňuje L'Echo. Od vstupu Slovenska do mechanizmu medzinárodného menovaného systému ERM2 sa výmenný kurz meny tejto malej krajiny v pomere k euru zlepšil o 11,5 %. Historický výmenný kurz dosiahla koruna 27. marca 2007 - 32,71 SKK/EUR. Slovensko rešpektuje a spĺňa maastrichtské kritériá, čo mu umožní pristúpiť k zavedeniu jednotnej európskej meny k 1. januáru 2009. Táto malá krajina predbehne Poľsko, Česko a Maďarsko - tri ďalšie krajiny na zavedenie jednotnej európskej meny - uvádza autor reportáže o Slovensku v belgickom ekonomickom denníku L'Echo.
Rýchla zdravotná služba v Maďarsku je na pokraji krachu. Tak znie titulok dnešného vydania denníka Magyar Nemzet, ktorý píše o katastrofálnej situácii maďarských záchranárov. Ešte minulý týždeň poslala ministerka zdravotníctva Ágnes Horváthová šéfovi rýchlej zdravotnej služby list s inštrukciami. V dokumente sa okrem iného píše, že záchranári majú pre zlú finančnú situáciu zákaz dopĺňať stavy. Týka sa to dokonca aj obsadenia voľných miest. Zákonom stanovené platy zamestnancov sú nateraz garantované, ale akékoľvek obmeny sú pozastavené. Noviny v tejto súvislosti píšu, že opozícia je pobúrená. Zsolt Horváth, člen parlamentného výboru pre zdravotníctvo z opozičného Fideszu hovorí dokonca o škandále. Pripomína, že už predošlé vedenie urobilo v rýchlej zdravotnej službe určité ozdravné škrty, ktoré mali zabezpečiť finančné prežitie záchranárov. Tie kroky však podľa neho nemali žiadny vplyv na pacientov. Najnovšie postupy ministerstva zdravotníctva ale označuje za nebezpečné, keďže ohrozujú zdravie občanov. Ak bude pokračovať táto deštruktívna politika, tvrdí Zsolt Horváth, môže sa stať, že jedného dňa niekto zomrie, lebo jednoducho nebudú ľudia, ktorí by sa na sanitke dostali k pacientovi. Svedčí o tom aj fakt, že za posledné tri mesiace sa v Maďarsku zvýšil počet úmrtí novonarodených detí o 8 percent. Píše na záver maďarský denník Magyar Nemzet.
Maďarská ropná skupina MOL je vlastníkom 98,4-percentného podielu v rafinérii Slovnaft. Firma tento rok čelila snahám o zlúčenie s rakúskou konkurenčnou OMV vykupovaním svojich vlastných akcií. ľudia analytikov v súčasnosti kontroluje 40-percentný balík svojich akcií, z ktorých má desať percent v rukách maďarská OTP Bank podnikajúca aj na Slovensku. Rafinéria OMV deklaruje, že vlastní 18,9 percenta akcií maďarskej spoločnosti. MOL v tomto roku podpísal dohodu o kúpe chorvátskej spoločnosti Tifon zaoberajúcej sa predajom motorových palív a štvrtinový podiel vlastní aj v spoločnosti INA, lídrovi ropno-plynárenského priemyslu v tejto balkánskej krajine. Akvizíciou získal aj rafinériu Italiana Energia e Servizi, prostredníctvom ktorej chce expandovať na severotaliansky trh. Na začiatku roka skupina MOL zvýšila svoj podiel aj v maďarskej chemickej spoločnosti TVK. Svoje ťažobné aktivity v Ruskej federácii spoločnosť rozšírila kúpou spoločnosti Matjushkiskaya Vertikal. Pre rastúci dopyt po rafinérskych výrobkoch začal MOL tento rok s dovozom ropy aj prostredníctvom ropovodu Adria. Zisk rafinérskeho koncernu dosiahol v uplynulom roku 30-percentný rast aj vďaka predaju svojej plynárenskej divízie nemeckému elektrárenskému koncernu E.ON.
Najväčší výrobca a distribútor elektrickej energie v strednej Európe ČEZ a maďarská ropná firma MOL by čoskoro mali skončiť rokovania o spoločnom vybudovaní elektrární na Slovensku a v Maďarsku. Vo štvrtok o tom informoval český denník Hospodářské noviny. Denník citoval zdroj blízky rokovaniam, podľa ktorého by sa dohoda mala uzavrieť do konca tohto týždňa. Maďarské médiá uviedli, že ČEZ chce kúpiť 10-percentný podiel v maďarskej spoločnosti, aby tak zabránil nepriateľskému prevzatiu MOL zo strany rakúskej ropnej a plynárenskej skupiny OMV. Analytici však správu maďarského denníka Napi Gazdaság odmietli. „Takéto spojenie za účelom vybudovania elektrární by síce bolo pre ČEZ pozitívne, nevidíme však žiadnu logiku v tom, aby ČEZ kupoval podiel v MOL,” povedal Tibor Bokor, analytik Wood and Co. Firmy ČEZ aj MOL odmietli celú záležitosť komentovať.
Maďarská OTP Bank uvažuje o kúpe ďalšej slovenskej banky. Snaží sa tak zväčšiť svoj trhový podiel. Skupina zatiaľ na Slovensku vlastní stredne veľkú OTP Bank Slovensko. O plánoch informoval generálny riaditeľ OTP Banky Ernő Kelecsényi, podľa ktorého „je už na slovenskom bankovom trhu ťažké zvýšiť trhový podiel. Akcionár preto zvažuje kúpu ďalšej banky.” Kelecsényi nepovedal, o ktorú finančnú inštitúciu má OTP záujem. K transakcii by podľa neho malo dôjsť v tomto alebo budúcom roku. V médiách sa prednedávnom objavili úvahy o možnom predaji Poštovej banky. OTP vstúpila na slovenský trh v roku 2002 kúpou Investičnej a rozvojovej banky. Aktíva OTP Banky Slovensko predstavovali na konci minulého roka 44,5 miliardy slovenských korún a hrubý zisk 283,7 milióna. Banka má takmer 165-tisíc klientov, ktorým poskytuje služby prostredníctvom 74 pobočiek. Okrem banky má OTP na Slovensku ešte faktoringovú a lízingovú spoločnosť a poisťovňu.
Medziročný rast hrubého domáceho produktu (HDP) Maďarska sa v 2. štvrťroku 2007 spomalil na 1,2 %, čo je najpomalší kvartálny rast od roku 1996. V 1. štvrťroku 2007 dosiahol medziročný rast HDP 2,7 %. Príčinou rapídneho spomalenia rastu HDP je najmä pokles výkonov v poľnohospodárstve a štátnom sektore ako i klesajúca spotreba domácností. Centrálny štatistický úrad informoval, že výkony v poľnohospodárstve medziročne klesli o 7,3 %, výkony v stavebníctve o 8,3 % a výkony verejného sektora, zdravotníctva a školstva o 4,6 %. Konečná spotreba domácností klesla o 3,4 %. Export zaznamenal silný medziročný rast o 14,6 %. Škrty a reformy vo verejnom sektore mali výrazný podiel na poklese v sektore služieb, informuje štatistický úrad. Na spotrebu domácností a zníženie reálnych príjmov zasa negatívne vplýva zvýšenie daní a zníženie štátnych dotácií.
Maďarský hrubý domáci produkt v prvom polroku ostal ďaleko pod úrovňou očakávaní ekonomických analytikov. Ako komentuje rakúsky denník die Presse, maďarské hospodárstvo, kedysi označované ako „puma Panónie”, sa v súčasnosti označuje skôr ako „slimák Panónie”. Dôvodom je nanajvýš slabý hospodársky rast, keď HDP krajiny sa v druhom kvartáli medziročne zvýšil iba o 1,4 %, zatiaľ čo analytici očakávali 2,4 až 2,6 %. Na rok 2007 experti odhadujú ekonomický rast na úrovni 2 až 2,5 %. Pre porovnanie, Slovensko očakáva rast HDP na tento rok na úrovni 8,5 %. Príčin oslabenia rastu je viacero. Hlavnou sú úsporné opatrenia, ktoré na prelome rokov 2006 a 2007 zaviedla ľavicovo-liberálna vláda premiéra Ferenca Gyurcsánya. Úsporné opatrenia si vyžiadal rekordný deficit verejných financií Maďarska za minulý rok na úrovni 9 % z HDP, najvyšší v rámci Európskej únie. Z dôvodu zvýšenia daní a odvodov sa v prvých šiestich mesiacoch 2007 znížili reálne mzdy o 6,4 %. To malo za následok zníženie domácej spotreby. Podľa údajov Centrálneho štatistického úradu v 1. polroku klesla o 4 % produkcia maďarského stavebníctva z dôvodu krátenia štátnych investícií. Ďalším dôvodom zníženia rastu je obmedzenie verejných služieb prostredníctvom škrtov a racionalizácie v zdravotníctve a školstve. Ekonómovia podotýkajú, že verejné služby sa podieľajú na HDP Maďarska 25 %.
Maďarské jazero Balaton sa po rokoch stagnácie opäť teší veľkému záujmu turistov. Z prieskumov vyplýva, že na tom nemá ani tak zásluhu zlepšenie služieb, ako skôr väčšia informovanosť o regióne. K stagnácii miestneho cestovného ruchu na jednej strane prispelo zvýšenie cien, no mohli zato aj problémy s vysychaním jazera. Tie však pominuli a tohtoročná sezóna, ktorá sa chýli ku koncu potešila miestnych zástupcov. Balaton bol počas letných mesiacov opäť plne vyťažený. Predseda rady pre rozvoj Balatonu, Suchman Tamás pre maďarské inforádio povedal: „Musíme poďakovať novinárom. V médiách sa totiž veľmi často objavujú informácie o Balatone a o možnostiach, ktoré jazero ponúka. Verejnoprávna televízia tu dokonca zriadila štúdio, z ktorého denne prinášal najnovšie správy. Inšpirovať sa tým nechali aj komerčné médiá, čo nás teší. Veľmi dôležité je však aj to, že ceny našich služieb sa vyrovnali s tými v Chorvátsku. Niektorí odborníci dokonca tvrdia, že Balaton je už lacnejší, než chorvátske pobrežie.”
V Pálffyho paláci v Bratislave sprístupnia vo štvrtok 13. septembra výstavu sôch Alojza Stróbla. Umelec patrí k najvýraznejším postavám stredoeurópskeho sochárstva svojej doby. Podstatnú časť svojho života prežil v Budapešti, kde okrem komornej tvorby vytvoril aj množstvo verejných objednávok a označujú ho ako vedúcu osobnosť uhorského sochárstva prelomu 19. a 20. storočia. Výstava sa koná pri príležitosti 150. výročia narodenia umelca, pričom k tomuto jubileu bol vydaný aj súborný katalóg. Alojz Stróbl sa narodil na Liptove v Kráľovej Lehote. Hoci v Budapešti Stróbl dosiahol významné postavenie, ocenenie i slávu, rodisko ostalo pre neho vždy miestom načerpania nových síl a inšpirácie. Do svojho rodiska sa pravidelne vracal vždy v lete. V roku 1891 svoj rodný dom kúpil a prestaval ho na svoje vidiecke sídlo. Tu mal aj svoj ateliér, kde vznikla veľká časť jeho diel. O Stróblovom vzťahu k tejto krásnej, hornatej a inšpiratívnej časti Slovenska, ako aj o častej prítomnosti sochára na Hornom Liptove svedčí tiež množstvo zachovaných dobových fotografií. Z jeho maliarskych a sochárskych prác je zaznamenaných vyše šesťsto. Väčšina jeho umeleckých diel vytvoril mimo Slovenska, alebo bola odtiaľto odvezená, či zničená. Výstava potrvá do 21. októbra.
Alojz Stróbl patrí k najvýraznejším postavám stredoeurópskeho sochárstva svojej doby. Podstatnú časť svojho života prežil v Budapešti, kde okrem komornej tvorby realizoval aj množstvo verejných objednávok a maďarská umenoveda ho označuje ako vedúcu osobnosť uhorského sochárstva prelomu 19. a 20. storočia. Na Slovensku však tomuto autorovi až doteraz nebola venovaná koncentrovaná pozornosť. A to aj napriek tomu, že životné osudy i umelcova tvorba sa najmä s ohľadom na historický dobový kontext viažu k obidvom krajinám - Maďarsku rovnako ako Slovensku, ktoré boli v tom čase súčasťou Rakúsko-uhorskej monarchie. Alojz Stróbl sa narodil na Liptove (Kráľová Lehota), v tejto časti Slovenska prežil detstvo a mladosť. Vzhľadom na možnosti ďalšieho uplatnenia a rozvíjania svojho talentu odišiel však po skončení štúdií vo Viedni do Budapešti, kde bolo v tom čase viac sochárskych príležitostí, keďže bola Budapešť v 19. storočí prudko sa rozvíjajúcim mestom. Hoci tu Stróbl dosiahol významné postavenie, ocenenie i slávu, rodisko ostalo pre neho vždy miestom načerpania nových síl a inšpirácie. Alojz Stróbl sa do Kráľovej Lehoty pravidelne vracal vždy v lete. V roku 1891 svoj rodný dom kúpil a prestaval ho na svoje vidiecke sídlo. Tu mal aj svoj ateliér, kde vznikla veľká časť jeho diel. O Stróblovom vzťahu k tejto krásnej, hornatej a inšpiratívnej časti Slovenska, ako aj o častej prítomnosti sochára na Hornom Liptove svedčí tiež množstvo zachovaných dobových fotografií. Je preto namieste vnímať Stróbla (podobne ako napr. Ladislava Mednyánszkeho) v kontexte Strednej Európy a postupne spracovávať jeho dielo a odkaz i v súvislosťou so sochárstvom na našom území. Štróblových maliarskych a sochárskych prác je zaznamenaných vyše šesťsto. Väčšina jeho umeleckých diel bola realizovaná mimo Slovenska, alebo bola odtiaľto odvezená, či zničená. Diela sa nachádzajú najmä v Maďarsku - Budapešť (kde je aj mnoho Štróblových exteriérových monumentov), Miškovci, Segedíne, Debrecíne, Ostrihome, Jágri (Eger) a Šoproni. Na Slovensku sú v majetku niekoľkých galérií - Galéria P. M. Bohúňa Liptovský Mikuláš, Galéria mesta Bratislava a Slovenská národná Galéria Bratislava, v menšom počte múzeí - Slovenské technické múzeum, Východoslovenské múzeum Košice, Slovenské národné múzeum, Kaštieľ Betliar, ale aj v exteriéri - Kráľova Lehota, Liptovský Hrádok, Kaštieľ Topoľčianky, Rimavská Sobota, Poprad, Hybe. Nachádzajú sa tiež v Nagykőrösi, bavorskom Coburgu a anglickom Stansteade i v súkromných zbierkach v Belgicku, Kanade a v USA. Výstava sa koná príležitosti 150. výročia narodenie umelca a pri tejto príležitosti bol vydaný aj súborný katalóg. Ten je prvým väčším otvorením témy a predpokladom ďalšieho výskumu. Primárnym zámerom je pripomenúť Stróbla ako osobnosť dejín slovenského výtvarného umenia, predstaviť ho ako umelca európskeho význam a vyprovokovať záujem o dielo tohto významného sochára nie len u odbornej verejnosti, ale aj u širšieho publika. Preto katalóg k výstave vo svojej textovej časti obsahuje okrem odbornej umelecko-historickej štúdie Kataríny Beňovej aj popularizačnou formou spracovaný text o Stróblových životných osudoch od Františka Bizuba, ktorý, v snahe pripomenúť sochárove korene a vzťah k rodisku, vychádzal a čerpal množstva dobových prameňov. Veríme, že výstava spolu s katalógom vyplní jednu časť mozaiky v dejinách slovenského výtvarného umenia. Poskytne priestor pre úvahy a prezentácie ďalších umelcov s podobným osudom, ktorých dobové okolnosti a najmä ekonomické podmienky, donútili opustiť Slovensko a stať sa úspešnými za hranicami.