November 2007 (I.) ● Zo slovenskej tlače
Neexistuje len slovenský či maďarský extrémizmus, vyhlásil dnes na tlačovej besede zástupca predsedu Strany maďarskej koalície (SMK) József Berényi. „Extrémizmus ako taký je jav, proti ktorému je potrebné bojovať spoločne,” zdôraznil dnes na tlačovej besede. Berényi odsúdil prejavy extrémistických postojov, na ktoré upozornila aj Slovenská národná strana. „Na druhej strane chyba je v tom, že SNS hľadá extrémistického nepriateľa len na maďarskej strane,” zdôraznil Berényi. Upozornil pri tom na letáky, ktoré sa pred mesiacom objavili v Galante. Okrem iného je na nich kresba, kde slovenský mladík v uniforme stojaci pod nápisom „Zastavme ich bratia” a slovenskou vlajkou vyhadzuje zo slovenského územia statkára v tradičnom maďarskom oblečení. Takýmto silám pomáhajú práve tí, ktorí poukazujú len na jednu stranu, na negatívne javy, ktoré im politicky vyhovujú, poznamenal Berényi. SMK preto navrhuje, aby slovenskí zástupcovia v Parlamentom zhromaždení Rady Európy iniciovali vypracovanie správ o boji proti extrémizmu v Európe. „Táto správa by mala obsahovať analýzu súčasných opatrení vlád a parlamentov členských krajín Rady Európy, mala by popísať pozitívne skúsenosti, úspechy, ale aj nedostatky a zlyhania,” dodal Berényi. Na to, aby takáto správa mohla byť pripravená, je potrebná podpora desiatich poslancov z piatich členských krajín rady. SMK sa obráti na parlamentné strany, aby pomohli získať u svojich partnerov v zahraničí podpisy pod návrh.
Ak sa názor verejnosti nezmení, premiér Ferenc Gyurcsány by sa mal porúčať. Šéfovi vlády to odkázala predsedníčka maďarského parlamentu a vplyvná politička Socialistickej strany Katalin Sziliová. „To, čo sa stalo v minulosti, sa môže zopakovať,” vyhlásila Sziliová pre maďarský týždenník Héti Valasz. Narážala tak na situáciu spred troch rokov, keď Gyurcsány po vnútrostraníckom „prevrate” nahradil dovtedajšieho premiéra Pétera Medgyessyho. „Moja strana nemôže ísť do nasledujúcich volieb bez toho, aby jej popularita opäť začala rásť,” dodala. Preferencie socialistov, ktorých vedie práve premiér Gyurcsány, sa v súčasnosti pohybujú okolo pätnástich percent. V minuloročných voľbách pritom socialisti zvíťazili s vyše štyridsiatimi percentami. Gyurcsányove reformy a nepokoje v uliciach, ktoré sa rozpútali po jeho vyhláseniach, premiérovi na popularite nepridávajú. Vedenie strany však doteraz stálo za ním a Gyurcsány tvrdil, že do konca budúceho roka dokáže popularitu pre stranu získať späť. Lenže vyhlásenie Sziliovej naznačuje zvyšujúcu sa nespokojnosť. Rozpory sa však neprehlbujú len vnútri strany, ale aj v koalícii socialistov so slobodnými demokratmi. Nezhody môžu naplno vyplávať na povrch budúci mesiac, keď bude parlament rozhodovať o reforme zdravotníctva.
Maďarská vláda na budúci týždeň navrhne parlamentu zákon o registrácii partnerstiev medzi nezosobášenými a homosexuálnymi pármi. Zákon bude takýmto párom garantovať skoro rovnaké výhody a práva, aké majú zosobášené páry, vrátane dedenia alebo prijímania priezviska po partnerovi. Nová legislatíva, ktorá by mala začať platiť od 1. januára 2009, však registrovaným partnerom neumožní adopciu detí. V piatok o tom informoval hovorca vlády Dávid Daróczi. Podľa vládnych údajov žilo v Maďarsku v roku 2005 asi 349 000 nezosobášených párov v porovnaní so 62 000 v roku 1970. Ak parlament schváli navrhovaný zákon, bude musieť byť zmenených ďalších asi 120 zákonov vrátane niektorých, ktorých zmena si vyžaduje dvojtretinový súhlas poslancov. To by znamenalo, že zákon by musela podporiť aj opozícia. Opozičná strana Fidesz sa zatiaľ k navrhovanému zákonu nevyjadrila s tým, že ho ešte nestačila preštudovať.
Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány očakáva, že ekonomický rast Maďarska dosiahne v budúcom roku zhruba 3 % a v roku 2009 na úrovni 4 %. V 3. štvrťroku tohto roka pritom rast hrubého domáceho produktu (HDP) Maďarska klesol na 11-ročné minimum 1 %. Výrazné zníženie ekonomického rastu zapríčinilo zvýšenie daní a cien, čo súviselo najmä so znižovaním rozpočtového deficitu a dôsledkami nepriaznivého počasia pre poľnohospodárov. Podľa analytikov, ktorí maďarský ekonomický rast dávajú do kontrastu s rastom HDP Slovenska (9,4 %), Maďarsko „flirtuje so stagnáciou”. Gyurcsány na dnešnej tlačovej konferencii v Budapešti uviedol, že vláda nebude na budúci rok stimulovať rast zvyšovaním vládnych výdavkov, lebo plánuje znížiť rozpočtový deficit v roku 2008 na 4,1 % HDP. V roku 2006 deficit dosiahol 9,2 % HDP. V dlhodobom horizonte by malo Maďarsko dosiahnuť vyrovnaný rozpočet, nielen rozpočtový deficit na úrovni 3 %, čo je potrebné pre prijatie eura. Ako ďalej uviedol Gyurcsány, Maďarsko už uskutočnilo takmer všetky úsporné opatrenia v záujme zníženia rozpočtu po rokoch vysokých výdavkov.
Maďarský ropný a plynárenský koncern MOL a česká elektrárenská spoločnosť ČEZ možno začnú v roku 2009 výstavbu dvoch plynových elektrární v Bratislave a v maďarskom meste Százhalombatta. V oboch týchto mestách MOL prevádzkuje rafinériu. Rokovania o projekte by mali byť uzatvorené ešte do konca tohto roka, uviedol dnes šéf ČEZ Martin Roman. Obe elektrárne by mali mať výkon 800 megawattov. „MOL dopĺňa ČEZ v dvoch oblastiach. MOL je naším partnerom v Maďarsku, kde nevyrábame žiadnu energiu, a je veľkým hráčom v plynárenskom sektore,” povedal Roman. ČEZ tiež uvažuje o získaní podielu v spoločnosti MOL až do výšky 10 %. To by vyhovovalo aj maďarskému koncernu, pretože by to sťažilo jeho prevzatie rakúskym konkurentom OMV, ktorému chce zabrániť.
Maďarská ropná a plynárenská skupina MOL odmietla novú ponuku na prevzatie rakúskym konkurentom OMV, pričom plánuje aj naďalej zostať nezávislá. V piatok o tom informoval predseda dozornej rady, výkonný riaditeľ a člen predstavenstva skupiny MOL György Mosonyi. „Máme dostatočné zdroje na to, aby sme založili našu vlastnú rastovú stratégiu,” povedal Mosonyi pre nemecký denník Handelsblatt. Vo štvrtok generálny riaditeľ OMV Wolfgang Ruttensdorfer potvrdil, že ním vedená spoločnosť podala novú ponuku na prevzatie firmy MOL, ktorá ju oceňuje na približne 14 mld. eur. „Týmto rozhodnutím sme vyložili karty na stôl a chceme tak umožniť akcionárom MOLu, aby sa sami rozhodli,” uviedol Ruttensdorfer dodajúc, že akcionári MOLu počas rokovaní s OMV ich plán prevažne schválili. Boj o MOL vypukol začiatkom júla, keď OMV zvýšil svoj podiel v maďarskej firme na 18,6 % z pôvodných 10 % a zároveň navrhol rozhovory o vytvorení bližšej spolupráce. MOL sa nepriateľskej ponuke začala brániť agresívnym vykupovaním vlastných akcií. Analytici vtedy predpovedali, že spoločnosť chce týmto krokom zvýšiť svoju efektívnu kontrolu na vyše 31,5 % vlastných akcií, a to aj prostredníctvom programov ukladania akcií v bankách, ktoré jej umožnili obísť pravidlo obmedzujúce množstvo akcií, ktoré môže vlastniť jedna spoločnosť, v maximálnej výške 10 %. Eurokomisár pre vnútorný trh Charlie McCreevy podnikol tento týždeň prvé právne kroky proti Maďarsku pre novoprijatý tzv. Lex MOL. Brusel tvrdí, že tento zákon stanovuje náročné podmienky pri verejných ponukách na prevzatie, a tým bráni maďarskú ropnú a plynárenskú firmu MOL pred prevzatím inou zahraničnou spoločnosťou. Nový zákon podľa Európskej komisie taktiež umožňuje verejným orgánom určiť člena predstavenstva energetických spoločností s právom zúčastniť sa na ich vedení a kontrole. Na Slovensku pôsobí maďarský MOL prostredníctvom rafinérskej spoločnosti Slovnaft, a.s., v ktorej drží 98,4 % akcií. Skupina Slovnaft zaznamenala v minulom roku podľa medzinárodných účtovných štandardov (IFRS) čistý zisk na úrovni 6,272 mld. Sk.
Slovenskí investori aj naďalej bojujú o získanie maďarského nákladného železničného prepravcu MÁV CARGO, informoval dnes portál maďarského rozhlasu. Slovenské konzorcium sa rozšírilo o istého významného amerického investora, kým na druhého, slovenského člena podľa portálu čaká súdne konanie za obvinenie z podvodu. Pozornosť vyvolala skutočnosť, že jeden z peňažných žralokov na slovenskom trhu, Slavia Capital spolu s levickým Šped-Transom ponúkli 10,5 miliardy Sk za maďarského nákladného prepravcu MÁV Cargo, kým ďalších 6 uchádzačov bolo menej štedrých. V Hospodárskych novinách však hovorca Slavie Capital Peter Benčurik vyhlásil, že majú signály o hroziacom odmietnutí najvyššej ponuky slovenského konzorcia. Na základe čoho tak súdi, denníku odmietol povedať, ale podľa jeho slov vedenie maďarských železníc aj privatizačný poradca sa doteraz správali profesionálne a korektne. Podľa maďarského rozhlasu sa v slovenských Hospodárskych novinách sa objavila správa, podľa ktorej sa pôvodne slovenské konzorcium rozšírilo o nového člena, amerického veľkopodnikateľa Jamesa Dinana. Americký investor York Capital Managment disponuje podľa novín s vyše 13 miliardami USD, takže Slováci sa môžu s americkým partnerom dostať k silnej kapitálovej podpore. Problémom by však mohla byť minulosť jedného z vedúcich levického Šped-Transu, pokračuje portál. „Ako sa ukázalo, na bývalého splnomocnenca Jána D. bolo v máji vznesené obvinenie z podvodu, ktorým spôsobil škodu takmer 14 milión korún,” uvádza sa na stránke maďarského rozhlasu. „Podľa obžaloby on a jeho kolegovia sfalšovali v rokoch 2000 a 2001 faktúry, keď ich podnik prepravoval obilie jednému štátnemu podniku. Ak súd uzná obžalovaného vinným, môže počítať s väzením od 5 do 12 rokov,” uzatvára portál inforadio.hu.
Pamätáte sa na princeznú Fantagiró? Bola to rytierka, s ktorou všade chodila jej čarovná hus. Keď sme už pri husiach, ako nespomenúť víno? Gregor Martin Papucsek na rande s veliteľkou slávnostného jesenného zasadania Prvého rytierskeho rádu maďarských priateliek vína, spojil všetky tri veci dokopy. Reč teda bude husiach, o vínach, ale aj o ženách, po ktorých dostáva hroznový mok čarovné prívlastky. Po celej Európe sa šíri zvyk osláviť nové víno. V nevľúdnom novembrovom počasí prináša táto obyčaj - spolu s husacími hodmi - teplo do duší... Maďari sa sami považujú za veľký vinársky národ, a napriek divokým výhonkom v podobe lacného vína v plastovej fľaške v rukách budapeštianskych bezdomovcov, prejavujú vínu nesmiernu úctu. Za to si ich zasa ctí Gregor Martin Papucsek, ktorý sa zamýšľa aj nad vzťahom medzi vínom, jazykom a ženou. Pomáha mu pri tom jeden z najznámejších vinárov v Maďarsku. - V tomto čase aj v Maďarsku je najdôležitejšia otázka: Aká bola úroda, aký bude ročník 2007? „Bude to veľmi dobrý ročník aj u nás, čo sa týka ťažkých červených vín, hoci sa mi nepodarilo vystihnúť zrelosť bielych druhov hrozna, ja som chcel dosiahnuť trocha ľahšie víno, no zmeškal som zrejme vhodný okamih zberu” - chváli i sťažuje sa zároveň môj starý známy, jeden z najlepších výrobcov, podľa môjho názoru najlepších vín v Maďarsku Zoltán Polgár z Villányu. Táto vinárska oblasť leží na juhu krajiny, a má silný mediteránny nádych. Asi preto mi je srdcu i chuťovým senzorom blízke víno, ktoré sa tam urodí. Neraz som bol dole, vo Villányi, ale tentoraz sa rozprávam so špičkovým vinárom v Budapešti. Pôvodne mala prísť jeho manželka, ktorá mala „veliť” slávnostnému jesennému zasadaniu Prvého rytierskeho rádu maďarských priateliek vína, no u Polgárovcov sa rodí aj nový život: čakajú vnúča. Ale ako to je s rytierkami? „Vymysleli to tak, a je to zaujímavá filozofia, že suroviny na víkendové varenie, k slávnostným obedom nakupujú zväčša ženy. A keď sú schopné nakúpiť zeleninu a mäso, prečo by nemohli vybrať aj vhodné víno. Muži túto činnosť, najmä keď sú leniví, alebo pozerajú v televízii futbal, radi prepúšťajú ženám... Myslím to žartovne, ale je jasné, že aj ženy si vyhradzujú právo vyberať chutné vína. Je veľký omyl, že ženy majú rady len sladké druhy. Zvyknú sa spomínať takzvané mužské vína, čo je, samozrejme somarina, teda ženy obľubujú aj červené vína s bohatým vnútorným obsahom.” S rytierkou som sa teda nestretol, zato o vzťahu medzi vínom a ženou ešte hodíme reč neskôr aj so Zoltánom Polgárom. Nateraz rozoberáme otázku, či sa Maďari neopičia po Francúzoch, keď podľa vzoru beaujoleais už niekoľko rokov robia priam hystériu okolo nového vína, ktoré sa tu nazýva svätomartinské. „Nech majú aj mestskí ľudia to šťastie, že môžu ochutnať čerstvé, nové vína. My sami sme s tým začali roku 1996 a boli sme v Maďarsku priekopníci. Kult nového vína sa ujal, ľudia ho vyhľadávajú a sú ochotní cestovať za ním aj 200 kilometrov” - hovorí tento majiteľ prvého a zatiaľ pravdepodobne jediného vínneho trezoru v Maďarsku. Bol som tam, videl som pivnicu s malými komorami, v ktorých sú naložené fľaše tých najlepších vín, podaktoré sú pokryté šľachetnou pliesňou. Ktokoľvek si môže prenajať takýto trezor, pravda, keď má na to milión, ale za to mu Zoltán Polgár dopĺňa zásoby vína pravidelne, rok čo rok. Nno, je to poklad, ktorý tu má uložený napríklad aj jeden zo spevákov skupiny Abba Björg Ulveus... Villánysky vinár nie je zahľadený do seba, pozná aj slovenské vína, dokonca sa nevie rozhodnúť, či biele, alebo červené. „Sú iné, ja mám radšej biele druhy zo Slovenska. Pravdepodobne ani klimatické podmienky nie sú vhodné u vás na výrobu zamatového mediteránneho vína, avšak taká chrumkavá frankovka je mi tiež po vôli.” Ako to povedal Zoltán Polgár? Chrumkavé víno? Ej, ale to vystihol. Niekedy, veru, aj ja mám chuť zahryznúť do jeho cabernetu sauvignon! A teraz hádam už nadišla chvíľa hovoriť o víne a ženách s týmto chlapom, ktorý je vyslovene falstafovský typ, hoci od nášho posledného stretnutia trocha schudol. „V maďarskom jazyku dávame tie isté prívlastky ženám, ako vínam. Napríklad telnaté, zrelé, štíhle, krehké - také je aj víno... alebo čerstvé-svieže... nechcel som spomenúť výstižný prívlastok: guľaté, ženy to príliš nemajú rady.”
Maďarská garda na stretnutí s ministerkou zahraničných vecí Maďarskej republiky Kingou Gönczovou nebude dominovať, uviedol to na dnešnej tlačovej besede minister zahraničných vecí SR Ján Kubiš, ktorý sa so šéfkou maďarskej diplomacie stretne v piatok v Štúrove. Ako dodal, návšteva je pracovná a bude mať niekoľko dôležitých momentov. „Slovensko-maďarské vzťahy majú pozitívny potenciál a je záujem ho ďalej rozvíjať,” uviedol Kubiš. Pripomenul, že na stretnutí v Štúrove je pripravený s Gönczovou podpísať dohody medzi SR a MR o výstavbe dvoch mostov cez rieku Ipeľ. Stretnú sa so študentmi bilingválneho gymnázia i so zástupcami Spoločnosti slovensko-maďarského priateľstva. Ako pripomenul Kubiš, stretnú sa s ľuďmi, ktorí chcú budovať dobré vzťahy so slovenskou a maďarskou komunitou. Kinga Gönczová sa počas piatkovej návštevy Štúrova súkromne stretne s predstaviteľmi Strany maďarskej koalície (SMK), uviedol Kubiš. O tom, že stretnutie sa uskutoční, informovalo agentúru SITA aj tlačové oddelenie SMK. Je celkom prirodzené, keď sa maďarská strana zaujíma o to, ako žije maďarská menšina na Slovensku, „robíme to aj my,” pripomenul Kubiš. „Otázka je, aký majú takéto stretnutia priebeh,” dodal. Kubiš predpokladá, že stretnutie Gönczovej s vedením SMK bude vecné a diskutovať sa bude o tom, ako maďarská komunita a SMK vidia situáciu u nás. „Podstatné je, aby nedošlo k spolitizovaniu stretnutia, aby z neho nevyšli nejaké politické výstupy na území SR, aby nám niekto nehovoril, ako čo máme robiť. Ak budú nastolené nejaké otázky, budem o nich rokovať ja na mojom stretnutí s ministerkou. Pokiaľ jej stretnutie s SMK nebude spolitizované, nevidím v ňom žiadny problém.” Ján Kubiš sa v stredu stretol s predsedom SMK Pálom Csákym a zástupcom predsedu SMK Józsefom Berényim. Hovorili o tom, ako možno zlepšiť vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom a o riešení aktuálnych problémov maďarskej komunity na Slovensku. O stretnutí informovalo tlačové oddelenie SMK Slovensko-maďarské vzťahy sa nedávno vyostrili okrem iného pre uznesenie slovenského parlamentu o nemennosti takzvaných Benešových dekrétov, ktoré po druhej svetovej vojne zasiahli do práv maďarskej menšiny. Napätie medzi Slovenskom a Maďarskom spôsobil aj vznik extrémistickej polovojenskej Maďarskej gardy, čo ostro odsúdila slovenská strana.
Cieľom stretnutia ministra zahraničných vecí SR Jána Kubiša a ministerky zahraničných vecí Maďarskej republiky Kingy Gönczovej v piatok 16. novembra v Štúrove bude podpísanie dvoch medzivládnych dohôd o výstavbe nových mostov cez rieku Ipeľ. Minister Kubiš zároveň vyhodnotí s Gönczovou aj dokument Spoločná minulosť, spoločná budúcnosť, ktorý odzrkadľuje spoločné projekty prijaté predsedami vlád Slovenska a Maďarska v júni tohto roku v Bratislave. Ďalej zhodnotia výsledky činnosti zmiešaných komisií ako nástroja pre uplatňovanie Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci. Prerokujú tiež témy spoločného záujmu týkajúce sa európskej agendy a aktuálnych medzinárodných otázok. Po rokovaniach sa stretnú s novinármi na tlačovej konferencii na Mestskom úrade v Štúrove. V priestoroch bilingválneho gymnázia v Štúrove sa obaja zúčastnia na otvorení výstavy o holokauste Denník Anny Frankovej, stretnú sa s pedagógmi a študentmi školy. Na programe je tiež stretnutie s vedením Spoločnosti slovensko-maďarského priateľstva a miestnej organizácie Csemadoku. Na záver návštevy minister Ján Kubiš navštívi miestnu organizáciu Matice slovenskej.
Minister zahraničných vecí SR Ján Kubiš sa v piatok stretne v Štúrove so svojou maďarskou rezortnou partnerkou Kingou Gönczovou. O pracovnej návšteve Slovenska šéfky maďarskej diplomacie informoval dnes maďarskú tlačovú agentúru MTI hovorca ministerstva zahraničných vecí Lajos Szelestey. Súčasťou schôdzky bude aj podpísanie dohody o výstavbe dvoch mostov na Ipli, ktoré spoja obce Szécsény a Petov, a Ráróspusztu a Rárós. V pláne schôdzky je aj stretnutie s predstaviteľmi občianskeho združenia Spoločnosti maďarsko-slovenského priateľstva a Maďarského spoločenského a kultúrneho zväzu na Slovensku Csemadok. MTI pripomína, že od potvrdenia nedotknuteľnosti Benešových dekrétov slovenským parlamentom sa maďarskí politici zúčastnili iba súkromných návštev Slovenska. Proti vyhláseniu slovenského parlamentu o Benešových dekrétoch protestovali maďarský prezident László Sólyom, premiér Ferenc Gyurcsány a parlamentné strany. Predseda slovenskej vlády Robert Fico začiatkom októbra pozval na oficiálnu návštevu Gyurcsánya, potom ministri zahraničných vecí SR a Maďarska viedli na summite hláv štátov a predsedov vlád Európskej únie neformálne rokovanie. Slovenský premiér 11. novembra povedal, že ani on, ani jeho maďarský kolega nemajú záujem na udržiavaní napätia v slovensko-maďarských vzťahoch.
Dobré susedské vzťahy nemajú inú zmysluplnú alternatívu, iba dialóg plný empatie. Povedal to dnes na margo situácie vzájomných vzťahov po spoločnej schôdzke Slovensko-maďarskej skupiny priateľstva Národnej rady SR (NR SR) s Maďarsko-slovenskou skupinou priateľstva Národného zhromaždenia Maďarskej republiky v Budapešti vedúci slovenskej delegácie, podpredseda NR SR a predseda národnej sekcie Medziparlamentnej únie Miroslav Číž. Ako vyjadril presvedčenie, obidve strany akceptujú, že dobré susedské vzťahy nemajú zmysluplnú alternatívu. Sme presvedčení, že v tejto situácii je korektný dialóg plný empatie veľmi dôležitým prostriedkom na zlepšenie situácie, povedal Číž pred novinármi. Myslím, že môžem povedať, že sme sa zhodli na tom, že vzájomné rešpektovanie akceptovaných hodnôt, či už v rámci Európskej únie, ale aj našich spoločenstiev, ktoré reprezentujeme, je nevyhnutné. Na druhej strane nemôžme zatajiť, že pohľad na hodnotenie dnešného stavu nie je úplne totožný, a je potrebné v tomto smere vytvoriť prostredie predovšetkým pre zblíženie stanovísk a pre dobré vzájomné informovanie sa o našich videniach, zdôraznil. Číž v reakcii na otázku maďarského novinára, či SR urobí Maďarskom očakávané gesto, povedal, že prijatie uznesenia NR SR o nedotknuteľnosti Benešových dekrétov, ktoré spôsobilo napätie vo vzájomnom vzťahu, bolo čisto vnútropolitickou záležitosťou, s tým, že jedinou jeho úlohou bolo zadeklarovať nemennosť povojnového usporiadania. Tá otázka tej ďalšej interpretácie, tam sa snažíme pochopiť pohnútky, a snažíme a pochopiť zmysel tých aktivít. Pokiaľ ide o význam dobrej susedskej spolupráce s Maďarskou republikou, ten samozrejme je na našej strane veľký, podčiarkol a dodal, že za to gesto, pokiaľ nebude špecifikované maďarskou stranou, tak považuje práve dobrú snahu vyriešiť všetky oprávnené záujmy obidvoch krajín, diskutovať o nich, a byť empatický. Podľa slov predsedu Slovensko-maďarskej skupiny priateľstva NR SR Jána Richtera len komunikáciou je možno hľadať riešenia na isté otázky, ktoré medzi krajinami, medzi parlamentmi, aj medzi jednotlivými skupinami sú nastolené. Poslanec maďarského parlamentu za vládnu Maďarskú socialistickú stranu (MSZP) a predseda národnej sekcie Medziparlamentnej únie Gábor Hárs, ktorý viedol maďarskú delegáciu, pripomenul, že maďarský premiér Ferenc Gyurcsány prijal pozvanie svojho slovenského kolegu Roberta Fica na oficiálnu návštevu SR. Domnievame sa, že zástupcovia frakcií parlamentov musia dať impulz k diskusii a riešeniu vzájomných problémov. Minulý týždeň sa stretli neoficiálne aj predsedovia parlamentov oboch krajín, v piatok sa stretnú v Šturove šéfovia diplomacie. Zdôraznili sme, že dnešné rokovanie zapadá dobre do tejto série schôdzok, ktoré prispejú k tomu, aby sme mohli vydiskutovať veci úprimne a zafixovať vzájomné problémy, dodal Hárs. Predseda Skupiny slovensko-maďarského priateľstva Medziparlamentnej únie (MPÚ) György Rubovszky z opozičnej Kresťanskodemkratickej ľudovej strany (KDNP) poznamenal, že sekcie priateľstva sa stretli v tomto roku už po tretí raz, a už pripravujú ďalšiu schôdzku, ktorá bude opäť v Maďarsku.
Slovenská národná strana (SNS) dnes ostro slovne zaútočila na Maďarsko. Na dnešnej tlačovej besede predseda SNS Ján Slota odmietol vyhlásenie maďarského opozičného politika z Fideszu Lászlóa Kövera. Podľa denníka Plus jeden deň Köver povedal, že „nikdy sme si nemysleli, že Slovensko, ktorému bolo umožnené vstúpiť do EÚ, sa bude chváliť polofašistickou vládou”. Slota tvrdí, že takéto slová hraničia „s vyhlásením vojny, nemyslím fyzickej vojny, ale vojny v mediálnej oblasti”. Tvrdí, že Ficova vláda, ktorej súčasťou je SNS, sa stavia proti neonacistickým prejavom, ako príklad uviedol zákrok proti Slovenskej pospolitosti. Slota obvinil Maďarsko, že práve ono je benevolentné voči fašistickým prejavom. „Nikto proti nim nezasahuje,” podotkol Slota s tým, že pod kuratelou Fideszu dupajú fašistické a neofašistické čižmy pod oknami maďarského prezidenta. Prvá podpredsedníčka SNS Anna Belousovová upozornila, že „Maďarsko sa uberá nebezpečnou cestou”, čo by si mali všimnúť európske inštitúcie. „Maďarsko prestáva byť normálne fungujúci demokratický štát, pretože je možné, aby v ňom existovali polovojenské, fašistické organizácie, napríklad maďarské gardy,” povedala Belousovová. Pýta sa, prečo má náš južný sused výsadné postavenie, EÚ a jej orgány prehliadajú, že v Maďarsku sa likvidujú národnostné menšiny. „Nemecká menšina je zlikvidovaná a slovenská menšina dodycháva z posledného,” vyhlásila Belousovová. Prekáža jej, že práve od likvidátorov národnostných menšín musíme počúvať poučenia o tom, čo sa deje na Slovensku. Podľa nej Maďari si nemôžu zvyknúť, že po ôsmich rokoch Slovensko robí zvrchovanú politiku. Od roku 1998 totiž bola súčasťou vlády Strana maďarskej koalície, po parlamentných voľbách v roku 2006 sa ocitla v opozícii. Belousovová dnes kritizovala aj poslanca za SMK Miklósa Duraya. Nepáči sa jej Durayovo vyhlásenie, že na Slovensku dochádza ku každodennému pouličnému fašizmu proti ľuďom, ktorí hovoria po maďarsky. „Je to porušenie sľubu poslanca a mal by stratiť mandát,” apeluje Belousovová. Podľa nej občanom maďarskej národnosti „lezú na nervy sprosté reči pána Duraya”. Domnieva sa, že SMK stráca preferencie, lebo Maďari na Slovensku už majú dosť svojich politikov, ktorí okrem nenávisti nešíria nič iné. Podľa nej oceňujú sociálnu politiku Ficovej vlády, ktorá im pomáha. „SMK želám šťastnú cestu po pekla, aby sa vôbec nedostali do slovenského parlamentu,” uzavrela Belousovová.
Maďarsko, ktoré nie je schopné zakázať polovojenské gardy, či šírenie nenávisti cez internet, prestáva byť normálnou demokratickou krajinou. Na dnešnej tlačovej konferencii Slovenskej národnej strany (SNS) to v reakcii na vyhlásenie podpredsedu maďarskej strany Fidesz Lászlóa Kövéra povedala jej podpredsedníčka Anna Belousovová. „Nikdy sme si nemysleli, že Slovensko, ktorému bolo umožnené vstúpiť do Európskej únie, sa bude chváliť polofašistickou vládou, a opatrenia tejto polofašistickej vlády bude únia cynickým mlčaním prehliadať,” uviedol Kövér na stretnutí mládežníckej organizácie Fideszu v Ostrihome. Predsedu SNS Jána Slotu tento výrok šokoval. „Táto slovenská vláda sa jednoznačne veľmi tvrdo postavila voči začínajúcim neonacistickým náznakom trebárs cez organizáciu Pospolitosť, ktorá bola na Slovensku okamžite zlikvidovaná. Na druhej strane v Maďarsku pod kuratelou Fideszu dupú neofašistické čižmy pod oknami prezidenta,” povedal s dodatkom, že takéto extrémne prejavy majú v Maďarsku širokú publicitu. „Benevolencia maďarskej vlády voči neofašistickým prejavom je úžasná,” povedal. Belousovová dodala, že kto chce, môže si od nej vypýtať kontakt na maďarskú internetovú stránku, ktorá slovenské mestá označuje za „dočasne okupované Slovákmi”. Slota doplnil, že je to nebezpečné najmä z toho dôvodu, že Fidesz podľa prieskumov vyhrá najbližšie maďarské voľby. Preto je podľa neho dôležité, aby sa pri moci udržala táto vládna koalícia. „Napätie vzniklo až vtedy, keď Maďari nemajú svoj nástroj na ovplyvňovanie slovenskej politiky, ktorým je SMK, vo vláde,” povedala Belousovová. Zároveň však musela uznať, že názorová radikalizácia, ktorou SMK v posledných mesiacoch prešla, sa odrazila na poklese jej voličskej podpory. „Asi majú Maďari na Slovensku dosť svojich politikov, ktorí okrem nenávisti nešíria nič. Výsledkom je prepad preferencií SMK, želám im šťastnú cestu do pekla,” odkázala Pálovi Csákymu.
Okrem štátnej podpory vo výške 15,88 miliardy forintov (HUF) dostal juhokórejský výrobca pneumatík Hankook v maďarskom Dunaújvárosi ďalšie výrazné úľavy. Konštatuje to dnešné vydanie maďarského konzervatívneho denníka Magyar Nemzet. Podľa periodika rezort hospodárstva nie nadarmo odkladal zverejnenie dohody o podpore Hankooku, teraz publikovaná zmluva z roku 2005 totiž obsahuje výrazné výhody poskytnuté juhokórejskému priemyselnému gigantu. Z dokumentu, ktorý bolo nútené ministerstvo hospodárstva zverejniť na základe súdneho rozhodnutia, vyplýva, že okrem podpory vzdelávania a daňových zliav poskytlo Maďarsko nenávratnú podporu 15,88 miliardy HUF, v prepočte asi 2,06 miliardy SKK, pričom Hankook dostal ešte aj zábezpeku pre prípadnú zmenu daní. Pri nábehu zamestnal Hankook v Dunaújvárosi 1 100 osôb, v roku 2010 však ponúkne už 1 500 pracovných možností. Hankook sa podľa dávnejšieho vyjadrenia premiéra Ferenca Gyurcsánya rozhodol investovať v Maďarsku namiesto na Slovensku vďaka diaľnici M6, ktorú budujú medzi Érdom a Dunaújvárosom, a tiež kvôli možnostiam vodnej prepravy na Dunaji.
Maďarský reformátor Lajos Bokros vystúpil proti Lex Mol, ktorý má zabrániť prevzatiu MOL konkurenciou. Má preň obavy z veľkých rizík pre demokraciu. Otvorene sa postaviť celej politickej triede vo vlastnej krajine, navyše, uprostred medzinárodného zápasu o koncerny, na to treba odvahu. Presne to nedávno spravil univerzitný profesor ekonómie a bývalý maďarský minister financií Lajos Bokros, keď odsúdil takmer jednohlasne prijatý zákon „na ochranu dôležitých maďarských podnikov” ako pokus ohnúť zákonodarstvo v záujme konkrétnej oligarchickej skupiny. Šlo o veľmi diskutovaný „Lex Mol”, ktorý mal zabrániť tomu, aby ropný a plynový koncern MOL mohol prebrať koncern OMV. V rozhovore s londýnskym Financial Times a dlhom stanovisku pre budapeštiansky denník Népszabadság Bokros rozbíja zdanie národnej jednoty v štátnom záujme: tvrdí, že „Lex Mol” má jednoducho zabetónovať súkromných vlastníkov, že bráni čisto súkromné záujmy, nie strategické záujmy štátu. Bokros - dnes generálny riaditeľ Stredoeurópskej univerzity (CEU) - varuje pred vypestovaním oligarchickej triedy, ktorá znamená, tak ako je to v Rusku, že celý spoločenský a ekonomický vývoj určuje dvadsať rodín. A má obavy z „neuveriteľných rizík” pre demokraciu. „Bolo by tragédiou pre Maďarsko, keby krajina nasledovala ruský príklad,” hovorí Bokros. V zápase o modernizáciu a obranu pluralizmu sa bývalý minister financií zasadzuje za tvrdý postoj Európskej únie, Svetovej banky a ďalších medzinárodných inštitúcií. Napriek tomu, že Bokros nevyslovil ani jedno konkrétne meno, novinár Financial Times s odvolaním sa na rozhovor s Bokrosom, napísal, že Lex Mol chráni záujmy finančných oligarchov, a to predovšetkým šéfa sporiteľne Sándora Csányiho a generálneho riaditeľa MOL Zsolta Hernádiho, ako aj politikov, ktorých títo dvaja finančníci podporujú. Odhaduje sa, že Csányimu patrí súkromný majetok v hodnote približne 560 miliónov eur, a je tak druhým najbohatším a v zákulisí najmocnejším mužom v Maďarsku. Keďže parlament v Budapešti pred MOL, ktorý má pod kontrolou niekoľko forintových miliardárov, kapituloval, z firmy sa - dokonca aj podľa vláde nakloneného Népszabadságu - stala „nedobytná pevnosť”. Bokros sa určite neozval v mene OMV, ale preto, lebo podľa jeho názoru sa v „Lex Mol” vydáva súkromný záujem za verejný. Bokros je považovaný za jedného z najnepopulárnejších maďarských politikov, pretože ako minister financií sociálno-liberálnej Hornovej vlády v rokoch 1995 - 1996 presadzoval „balíček” radikálnych úsporných a menových opatrení, ktoré síce ozdravili maďarské hospodárstvo, v tom čase vymknuté spod kontroly, ale Homovu vládu pravdepodobne stáli väčšinovú podporu vo voľbách. Necelý rok na to Bokros odišiel a v rokoch 1996 až 2002 bol riaditeľom Svetovej banky zodpovedným za Európu á strednú Áziu. Od roku 2006 je šéfom uznávanej súkromnej CEU v Budapešti a znovu a znovu kritizuje tak populistické návrhy opozície, ako aj vlažné a bojazlivé úsporné opatrenia vlády. „Expertízy sa dajú objednať, ale odvaha nie,” povedal raz Henry Kissinger. Preto sú reformátori - ako Ivan Mikloš na Slovensku a Leszek Balczerowicz v Poľsku, v politike úzkym profilom.
Odmeňovanie poslancov maďarského parlamentu sa nezmení: návrh na trojnásobné zvýšenie základného platu zákonodarcov a súčasné zdanenie úhrady výdavkov na cestovné a bývanie - so zavedením nutnosti ich preukázania - v utorok na rokovaní piatich parlamentných strán neprešiel. Rokovania o tejto záležitosti nebudú pokračovať. Usporiadanie odmeňovania a uhrádzania réžií poslancov parlamentu figurovalo v sedembodovom programe spriehľadnenia verejných výdavkov premiéra Ferenca Gyurcsánya, pripomína maďarský denník Magyar Hírlap. Návrh na trojnásobné zvýšenie terajšej základnej mzdy poslancov, ktorá je na úrovni 220.000 forintov (28.534 Sk), a na úpravu úhrad výdavkov na cestovanie a ubytovanie členov zákonodarného zboru z terajšej nezdanenej a paušálnej formy na zdanenú s nutnosťou ich preukazovania predložil zástupca poslaneckého klubu vládnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP) István Göndör. Priemerný mesačný príjem poslanca parlamentu s úhradami dosahuje v súčasnosti 700.000 forintov (90.791 Sk). Úprava príslušného zákona, ktorý bol prijatý parlamentom ešte za vlády premiéra Viktora Orbána, si vyžaduje dvojtretinovú väčšinu poslaneckých hlasov. „Beriem na vedomie, že som prehral, vyhrala Orbánova sociálna demagógia,” poznamenal po rokovaní parlamentných strán Göndör. Podpredseda opozičného Maďarského demokratického fóra (MDF) Zoltán Hock vyjadril presvedčenie, že návrh je dobrý, MSZP by ho však mala stiahnuť, pretože je evidentné, že v parlamente neprejde. MDF bude iniciovať, aby pokračovali v rokovaniach o tejto otázke vo vzťahu k nadchádzajúcemu volebnému cyklu, konštatoval Hock. Riaditeľ frakcie opozičného FIDESZ Maďarského občianskeho zväzu (FIDESZ) Róbert Répássy vyhlásil, že systém uhrádzania výdavkov poslancov nie je dobrý, ale nemožno ho nahradiť ešte horším systémom. Návrh socialistov by znamenal v konečnom dôsledku zvýšenie príjmov poslancov - a to v súčasnej zlej hospodárskej situácii Maďarska je vo vzťahu k jej občanom neprijateľné, dodal.
Po peštianskych uliciach chodia električky už 120 rokov. Toto významné jubileum si dnes pripomínajú v maďarskej metropole týždňovou sériou podujatí v réžii Budapeštianskeho dopravného podniku (BKV), počas ktorej budú ulice brázdiť historické električky. Podľa informácií maďarskej komerčnej tlačovej agentúry OrientPress povolenie na elektrickú koľajovú pouličnú dopravu vydalo príslušné ministerstvo 1. októbra 1887. Prvá peštianska električka začala premávať 28. novembra 1887, necelých sedem rokov po berlínskej električke, ktorá bola prvou na svete. Prvá električková trať viedla od Západnej stanice po Okružnej ceste až ku Kráľovej ulici. Najvyššia povolená rýchlosť vtedajších súprav električiek bola 10 km/h, na križovatke s Andrássyho triedou musel vodič spomaliť. V roku 1910 bolo už celé hlavné mesto pretkané sieťou električkových tratí, cestujúcich prepravovalo vyše tisíc súprav. V súčasnosti premáva 31 liniek električiek v Pešti, aj na druhej strane Dunaja - v Budíne.
Premietaním filmu režiséra Dušana Trančíka Zima kúzelníkov v budapeštianskom Slovenskom inštitúte začal sa dnes 15. filmový seminár „Slovenský film dnes”. Odborníkom a študentom slovenských gymnázií aj vysokých škôl v Maďarsku predstavia počas troch dní v priestoroch Slovenského inštitútu produkciu slovenských hraných a dokumentárnych filmov rokov 2006 a 2007. Semináre sa konajú od roku 1992 pre študentov slovenskej národnosti v Maďarsku, aj pre študentov inej národnosti, ktorí majú záujem o slovenský jazyk a slovenskú kultúru, ale aj pre širokú verejnosť, povedala pre TASR Daniela Ónodiová - kultúrna referentka Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS), ktorá je jedným z organizátorov. Pozvánky podľa jej slov išli do škôl, a to nielen do budapeštianskej školy a na univerzitu do Pilišskej Čaby, ale aj na univerzitu v Segedíne, do škôl v Ostrihome a Sarvaši, všade tam, kde sa vyučuje slovenský jazyk. „Pozerajú filmy, sledujú prednášky, rozbory a mávame tu dokonca aj poslucháčov tunajšej Vysokej školy múzických umení v Budapešti, ktorí už neraz prejavili záujem o túto akciu. Treba spomenúť už dlhoročnú spoluprácu so Slovenským filmovým ústavom, potom s producentskými a distribučnými firmami na Slovensku, a so Slovenským inštitútom, kde sa to každý rok koná,” konštatovala Ónodiová. Účastníkom podujatia ďalej predstavia filmy Martin Slivka muž, ktorý sadil stromy, ktorý režíroval Martin Šulík, film O Soni a jej rodine Daniely Rusnokovej, Rozhovor s nepriateľom Patrika Lančariča, Útek do Budína Miloslava Luthera, Tepuy: Cesta do hlbín zeme Pavla Barabáša, Démoni Róberta Švedu a pásmo filmov študentov VŠMU. Súčasťou seminára, ktorý potrvá do 15. novembra, je aj výstava Slovenský filmový plagát. Na seminár pricestoval aj generálny riaditeľ SFÚ Peter Dubecký, filmový teoretik a estetik Peter Michalovič, rektor Vysokej školy múzických umení (VŠMU) Ondrej Šulaj, kurátor výstavy filmových plagátov Dušan Brozman a režisér Dušan Trančík.
Už po 15. raz otvára dnes svoje brány Seminár nových slovenských filmov v Budapešti, ktorý je zameraný najmä na odborníkov a študentov slovenských gymnázií i vysokých škôl v Maďarsku. Trojdňový maratón projekcií ponúkne u našich južných susedov najnovšie slovenské hrané filmy z rokov 2006 a 2007, výnimkou bude len Lutherov Útek do Budína (2002). Priestor dostane i pásmo študentských filmov z Filmovej a televíznej fakulty (FTF) VŠMU v Bratislave. Pätnásty ročník budapeštianskeho seminára dopĺňa výstava filmových plagátov. Projekt organizuje Slovenský filmový ústav v spolupráci s Celoštátnou slovenskou samosprávou v Maďarskej republike a Slovenským inštitútom Budapešť. Počas seminára budú v priestoroch Slovenského inštitútu v Budapešti uvedené filmy Martin Slivka - muž, ktorý sadil stromy (M. Šulík, 2007), O Soni a jej rodine (D. Rusnoková, 2007), Rozhovor s nepriateľom (P. Lančarič, 2007), Tajnosti (A. Nellis, 2007), Útek do Budína (M. Luther, 2002), Zima kúzelníkov (D. Trančík, 2006), Tepuy (P. Barabáš, 2007) a Démoni (R. Šveda, 2007). Zo študentských filmov poslucháčov FTF VŠMU v Bratislave si budú môcť návštevníci pozrieť snímky Ábelov čierny pes (M. Čengel-Solčanská), Ďalšie dejstvo (M. Prikler, Obyvatelia domu (K. Herczegová), Letné hry (M. Tutoky), O Soni a jej rodine (D. Rusnoková), Oni nie sú tvoj muž (M. Prikler), Studený spoj (M. Remo), Woolf (J. Kubinec), Nazdravíčko! (I. Zajacová - J. Mital) a Bájka o klinci (M. Stano). Uvedenie filmov bude sprevádzať delegácia slovenských hostí a tvorcov - generálny riaditeľ Slovenského filmového ústavu Peter Dubecký, filmový teoretik a estetik Peter Michalovič, rektor VŠMU Ondrej Šulaj, kurátor výstavy filmových plagátov Dušan Brozman a režisér Dušan Trančík. Na rozdiel od filmového seminára bude výstava plagátov v Budapešti trvať až do 7. decembra tohto roku. Kurátor Dušan Brozman vybral pre výstavu 64 filmových plagátov, napríklad k filmom 322, Drak sa vracia, Ja milujem, ty miluješ, Kristove roky, Krvavá pani, Nevesta hôľ, Prípad Barnabáš Kos, Sladký čas Kalimagdory či Zbehovia a pútnici. Exponáty pochádzajú z 60. až 80. rokov, pričom ide o plagáty k slovenským, československým a našim koprodukčným filmom. Agentúru SITA informovala tlačová tajomníčka Slovenského filmového ústavu Katarína Lednická.
Vnútorné reformy Európskej únie, ako aj reformné opatrenia Maďarska a Veľkej Británie boli hlavnou témou dnešného rokovania maďarského premiéra Ferenca Gyurcsánya s jeho britským partnerom Gordonom Brownom v Londýne. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI po 40-minútovej schôdzke na Downing Street Gyurcsány povedal, že Maďarsko mieni ratifikovať reformnú zmluvu EÚ ako prvá krajina. Naše starosti, problémy a konflikty sú relatívne podobné, povedal maďarský premiér po rokovaní, na ktorom sa predsedovia vlád vzájomne informovali o reformných krokoch vo svojich krajinách. O londýnskej reakcii na maďarské reformy Gyurcsány povedal, že nie sú pochybnosti o tom, že Maďarsko ide z hospodárskeho hľadiska správnym smerom. Kroky vedúce k nastaveniu maďarského hospodárstva na udržateľnú rozpočtovú dráhu uznáva Európa a uznáva aj Gordon Brown, dodal. Ťažšia časť reformy je vždy podľa jeho slov tá, keď sa treba dotknúť veľkých systémov, akými sú vysokoškolské vzdelávanie, zdravotníctvo a štátna administratíva. V určitom zmysle sa všade zaoberajú s týmito otázkami, každého z týchto vecí bolí hlava. Nie Maďarsko sa musí zreformovať, ale všetky európske krajiny, konštatoval maďarský premiér. Predsedovia vlád sa podľa vyhlásenia, ktoré po schôdzke vydali, zaviazali k potrebným reformám, ktoré umožnia Európe čeliť výzvam hospodárskej globalizácie. Brown a Gyurcsány adresovali účastníkom decembrového summitu EÚ výzvu, aby prijali deklaráciu, ktorá bude hľadieť do budúcnosti, bude ambiciózna, a ktorá stanoví únii prioritné úlohy súvisiace s globalizáciou.
Po jarnej zmene vedenia Strany maďarskej koalície (SMK) píše tlač neprestajne o jej radikalizácii a prieskumy na Slovensku vykazujú tomu zodpovedajúci prepad podpory SMK. Konštatuje to maďarská tlačová agentúra MTI v dnes zverejnenej analýze. Pokles podpory SMK je skutočnosťou, jeho miera však nie je taká, ako to prezentujú niektoré prieskumy, a najmä nie je taká, ako by si to slovenské strany želali. Podľa MTI totiž nielen koaličné strany, ale aj opozičné, s ktorými poslanci SMK sedia v jednom rade, by radi naplnili miesta slovenského parlamentu bez Maďarov. Niektoré prieskumy sú spoľahlivé, niektoré menej, a sú aj také, ktoré nesú známky podozrenia z politickej objednávky, poznamenáva MTI, podľa ktorej od zmeny vedenia SMK sa sympatie delia medzi expredsedu Bélu Bugára a jeho nástupcu Pála Csákyho. Terajšiemu predsedovi vytýkajú v prvom rade vplyv jeho podpredsedu Miklósa Duraya. Analýza MTI podrobne sleduje vývoj okolo SMK a pripomína, že k otvoreniu Benešových dekrétov, ktoré podľa agentúry priniesol sám život vo forme 60. výročia vysídlenia Maďarov, by došlo pravdepodobne aj v prípade, ak by bol na čele SMK zostal Bugár. Slovenské strany hovoria o SMK, že je v ľahkej situácii, lebo má stabilnú voličskú základňu. Slovenskí poslanci koaliční aj opoziční - snívajú o tom, že by sedeli v zákonodarnom zbore, v ktorom ich nerušia Maďari majúci nadštandardné práva, požadujúci neustále nové práva. Maďarskej koalícii však hrozí aj rozkol, ktorý sa začal vonkajšími vplyvmi, ale aj existenciou vnútorných slabostí. Ak by k nemu došlo, tak by riziko, že sa Maďari nedostanú do parlamentu, bolo dvojnásobne vyššie. Podľa slovenských médií sa Bugár trpezlivo pripravuje na návrat. Pomáha mu v tom mýtus radikalizíácie strany, ktorý sa okrem médií živí aj vo vlastných straníckych radoch. Od SMK sa už odvrátili bývalí koaliční partneri, ktorí mienia postaviť prezidentského kandidáta bez SMK, čomu sa Robert Fico a jeho partneri iba tešia, píše MTI.
Miklós Duray urobil chybu, keď na maďarskom webe hovoril o každodennom pouličnom fašizme voči maďarsky hovoriacim ľuďom na Slovensku. „Boli to krajne nevhodné výroky. Myslím, že to slovo, ktoré použil, bolo neadekvátne. Urobil chybu,” konštatoval dnes predseda SMK Pál Csáky. Poslanec Peter Gabura z KDH a Ján Slabý zo SNS podali na Duraya trestné oznámenie a navrhli voči nemu disciplinárne konanie v parlamente. Duray je poslancom za SMK. Na webe hirextra.hu tiež označil za dôležité, aby sa maďarská vláda v prípadoch, ako sú Benešove dekréty a Hedviga Malinová, správala nielen ako vláda jednej krajiny, ale ako vláda jedného národa.
Poslanci Národnej rady (NR) Slovenskej republiky Peter Gabura (KDH) a Ján Slabý (SNS) podali trestné oznámenie a návrh na začatie disciplinárneho konania proti poslancovi NR SR Miklósovi Durayovi pre jeho výroky uvedené na internetovej stránke www.hirextra.hu. Ako pre agentúru SITA uviedol Gabura, ktorý agentúru SITA o rozhodnutí oboch poslancov informoval, Jána Slabého si nevybral zo straníckych dôvodov. Gabura špecifikoval: „Hľadal som niekoho, s kým sa zhodnem v mene dobrej veci a s Jánom Slabým mám dobré vzťahy. Kádehákom chcem zostať aj ďalej.” V trestnom oznámení adresovanom generálnemu prokurátorovi Dobroslavovi Trnkovi poslanci píšu, že Miklósa Duraya podozrievajú zo spáchania trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia a trestného činu podnecovania k národnostnej, etnickej a rasovej neznášanlivosti. Ako argument na podanie trestného oznámenia poslanci uvádzajú Durayovo vyjadrenie na spomínanom portáli, ktoré podľa kópie oznámenia zaslaného Trnkovi znie, že „na Slovensku existuje každodenný „pouličný fašizmus” prejavujúci sa útokmi proti osobám hovoriacim po maďarsky”. Toto Durayovo tvrdenie sa podľa listu, ktorý Trnkovi zaslali Gabura a Slabý, nezakladá na pravde. „Týmto výrokom by sa mohol podľa nášho úsudku dopustiť trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia, a to ako verejný činiteľ,” pokračuje text listu. Ten ďalej cituje Duraya, ktorý podľa Gaburu a Slabého povedal, že „považujem za veľmi dôležité, aby sa každá maďarská vláda v prípadoch, ako sú dekréty alebo Malinová, správala nielen ako vláda jednej krajiny, ale ako vláda jedného národa. Sú to totiž celomaďarské záležitosti.” Gabura a Slabý sú presvedčení, že „Miklós Duray sa týmto vyhlásením otvorene prihlásil k téze maďarského nacionalizmu. Existuje oprávnená obava, že týmito neuváženými tvrdeniami mohlo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu podnecovania k národnostnej, etnickej a rasovej neznášanlivosti.” Výroky, ktoré podľa Gaburu a Slabého Duray prezentoval na www.hirextra.hu, sú podľa týchto dvoch poslancov natoľko vážne a hanobiace Slovenskú republiku, že by sa nimi mal zaoberať Mandátový a imunitný výbor NR SR. „Žiadame Mandátový a imunitný výbor, aby sa naším podnetom začal zaoberať na svojej najbližšej schôdzi, prerokoval ho a zaujal k nemu svoje stanovisko,” uvádza sa v písomnom podnete Gaburu a Slabého na začatie disciplinárneho konania proti Durayovi. Poslanec Slabý vo vyhlásení k výrokom Miklósa Duraya okrem iného napísal, že „slovensko-maďarské vzťahy, napriek existencii viacerých historických a aktuálnych problémových otázok, nemožno v súčasnosti považovať za zlé alebo konfliktné. Problematické je len konanie izolovaných extrémistických skupín a nezodpovedných jednotlivcov pôsobiacich na slovenskej ako aj maďarskej politickej scéne.”
Medziročný rast maďarskej ekonomiky v 3. kvartáli spomalil na 11-ročné minimum 1 %. Dnes o tom informoval maďarský štatistický úrad. Príčinou spomalenia z 1,2 % v 2. štvrťroku je podľa predbežných údajov pokles poľnohospodárskej produkcie a úsporné vládne opatrenia na zníženie schodku verejných financií. Rast zaostal aj za očakávaniami analytikov, ktorí v priemere počítali s jeho mierou na úrovni 1,55 %. Medzikvartálne predstavovala miera rastu 0,3 % oproti 0,1 % v 2. štvrťroku. Maďarsko teda výrazne zaostáva za ostatnými boomujúcimi východoeurópskymi ekonomikami. Vláda sa totiž snaží dostať pod kontrolu verejné financie napraviť roky nadmerných výdavkov. Bol to už štvrtý kvartál v rade, počas ktorého sa na ekonomike prejavil ochladzujúci účinok vládnych opatrení. „Priemyselná produkcia bola relatívne vysoká, čísla sa zlepšili, avšak poľnohospodárstvo takmer nič nevyprodukovalo,” uviedol predstaviteľ štatistického úradu Csak Ligeti. „Sektor finančných služieb bol v uplynulých rokoch pomerne býčí, ale finančný dozor PSZAF rovnako ako banky signalizujú spomalenie rastu v tomto segmente,” dodal Ligeti. Na kalendárne upravenej báze predstavovala miera rastu v 3. štvrťroku 1,1 % po 1,2 % v 2. kvartáli. Počas prvých 9 mesiacov dosiahla 1,6 % oproti 3,9 % v rovnakom období vlani.
Rast cien potravín zvýšil v októbri 2007 infláciu v Maďarsku. Podľa ekonómov by mala ďalej rásť kvôli zdražovaniu palív, čo spochybňuje očakávania, že Maďarská národná banka (Magyar Nemzeti Bank, MNB) v novembri zníži úrokové sadzby. Medziročná miera inflácie sa zrýchlila na 6,7 % zo 6,4 % v septembri, čo bolo výrazne nad priemernými očakávaniami analytikov na úrovni 6,3 %. Ročná miera jadrovej inflácie - teda bez započítania volatilných cien potravín a energií - vzrástla na 4,4 % zo septembrových 4,3 %. Dnes o tom informoval maďarský Ústredný štatistický úrad. Potraviny medzimesačne zdraželi o 2 %. V septembri sa ich ceny zvýšili o 2,2 %. „V tejto situácii by bolo zníženie úrokových sadzieb nezodpovedné,” uviedol ekonóm Takarékbank Gergely Suppan. „Predpokladám, že inflácia sa bude do konca roka ďalej zvyšovať na 6,9 - 7,0 % v novembri a decembri, a táto situácia neumožní zníženie sadzieb.”
Konzorcium vedené rakúskou stavebnou firmou Strabag vyhralo v Maďarsku tender na výstavbu 80 kilometrov dlhého úseku diaľnice M6. Kontrakt má hodnotu 1,048 miliardy EUR, v prepočte 34,574 miliardy SKK. V konzorciu patrí Strabagu 30-% podiel. Podľa maďarského ministerstva dopravy jeho ďalšími členmi sú francúzsky podniky Bouygues Traveaux Publics a Colas, britská firma John Laing Infrastructure, maďarská spoločnosť Intertoll Europe a ďalšie. Začiatok stavebných prác je stanovený na 21. novembra a odovzdanie úseku do užívania je naplánované na marec 2010. Konzorcium ho bude prevádzkovať 30 rokov.
Tretiu fázu diaľničných úsekov M6 Szekszárd - Bóly a M60 Bóly - Pécs na juhu Maďarska v celkovej dĺžke takmer 70 kilometrov postaví medzinárodné konzorcium Mecsek Autopálya na čele s rakúskou spoločnosťou Strabag AG. O výsledku tendra informovalo maďarské ministerstvo hospodárstva a dopravy na svojej internetovej stránke. Víťazné konzorcium predložilo konečnú ponuku vo výške 266,8 mld. forintov (HUF) bez dane z pridanej hodnoty. Uvedené diaľničné úseky postaví konzorcium v rámci projektu verejno-súkromného partnerstva (PPP) a bude zabezpečovať aj ich prevádzku, obnovu a údržbu, ako aj financovanie výstavby. Členmi úspešného konzorcia sú popri Strabagu francúzske firmy Bouyges Traveaux Publics SA a Colas SA, britská spoločnosť John Laing Infrastructure Ltd. a maďarský Intertoll Europe Zrt. Na realizácii projektu by sa mali 10 percentami podieľať v subdodávateľskom vzťahu tri maďarské firmy: Magyar Aszfalt Kft., Colas Hungária Kft. a KÖZGÉP. Zmluva s víťazným konzorciom o realizácii zákazky by mala byť podpísaná 21. novembra tohto roku. Stavebné práce by sa mohli začať ešte koncom terajšieho roka po odovzdaní plánovaných diaľničných úsekov do koncesie a ukončené by mali byť na jar 2010.
Eurokomisár pre vnútorný trh Charlie McCreevy podnikol tento týždeň proti Maďarsku právne kroky v súvislosti s prijatím zákona, ktorý ochraňujce firmu MOL. Informovala o tom Európska komisia. MOL pred časom čelil tlaku rakúskej energetickej spoločnosti OMV na prevzatie. Maďarská vláda podnikla na ochranu firmy legislatívne kroky. MOL zároveň skupoval na trhu svoje akcie, ktoré následne „zaparkoval“ v spriaznených spoločnostiach. Eurokomisia Budapešti formálne oznámila, že niektoré ustanovenia zákona týkajúce sa strategických spoločností v oblasti bezpečnosti verejných dodávok nie sú v súlade s právom Európskej únie. Krok eurokomisára Mcreevyho je súčasťou jeho prísnych opatrení proti prekážkam cezhraničných akvizícií, ktoré sú na vnútornom trhu medzi všetkými členskými krajinami únie. „Komisia má obavy, že zákon obsahuje neoprávnené obmedzenia vzťahujúce sa na voľný pohyb kapitálu a na právo založenia spoločnosti,“ uvádza sa v stanovisku Európskej komisie. Takzvané formálne oznámenie je prvým z troch krokov právneho konania na Európskom súdnom dvore. Konanie môže vyústiť až do sankcií a rozhodnutia, že krajina musí spornú legislatívu zmeniť. Brusel tvrdí, že maďarský zákon stanovuje náročné podmienky pri verejných ponukách na prevzatie, a tým bráni maďarskú ropnú a plynárenskú firmu MOL pred prevzatím inou zahraničnou spoločnosťou. Nový zákon, takzvaný Lex MOL, podľa komisie taktiež umožňuje štátu dosadiť svojich ľudí do predstavenstiev energetických spoločností s právom zúčastniť sa na ich vedení a kontrole.
Prítomnosť národnostných menšín nemôže byť zdrojom napätia, ale mala by prispieť k multikultúrnemu charakteru danej krajiny. V úvode spoločného rokovania vlád Rumunska a Maďarska v rumunskom Sibiu to dnes podľa tlačovej agentúry MTI uviedol maďarský premiér Ferenc Gyurcsány. Rumunsko s Maďarsko viaže podľa Gyurcsánya príliš mnoho vecí na to, aby sa nemohli preniesť ponad staré krivdy. Jeho rumunský partner Calin Popescu Tariceanu povedal, že spoločnou úlohou oboch krajín je, aby Európsku úniu viac priblížili maďarským a rumunským občanom, a to prostredníctvom takých programov, ktoré budú na prospech krajiny a spoločenstiev, ktoré ju tvoria. Členovia vlád oboch krajín podpísali na schôdzke viaceré dokumenty, medzi nimi o spolupráci rezortov vnútra, o rozvoji prihraničných obcí financovaných zo zdrojov Európskej únie, o spolupráci v otázkach výskumu ochrany národnostných menšín, o zosúladení v oblasti finančníctva a o výstavbe rýchlostnej železničnej trate Budapešť-Bukurešť-Konstanca. Pred rokovaním kabinetov sa delegácia maďarskej vlády stretla s predsedom Demokratického zväzu rumunských Maďarov (RMDSZ), s ktorým prerokovali okrem iného aj otázku budúceho poslaneckého zastúpenia rumunských Maďarov v Európskom parlamente a nutnosti otvorenia maďarského pracovného trhu. Doposiaľ boli spoločné rokovania maďarského kabinetu s rumunskou vládou dvakrát, spoločne rokovala maďarská vláda už aj s vládnymi kabinetmi Rakúska a Chorvátska.
Maďarsko s účinnosťou od 1. januára budúceho roku sprístupní bez obmedzení svoj pracovný trh občanom Rumunska, oznámil v stredu rumunský premiér Calin Tariceanu po spoločnom zasadnutí vlád oboch krajín. Maďarsko čiastočne otvorilo svoj pracovný trh Rumunom 1. januára tohto roka, keď Rumunsko spolu s Bulharskom vstúpilo do Európskej únie. O prácu v Maďarsku sa v súčasnosti môžu uchádzať rumunskí zamestnanci v 254 profesiách. Vlády Rumunska a Bulharska na spoločnej schôdzke ďalej schválili projekt vysokorýchlostnej železnice medzi Budapešťou a Bukurešťou a diskutovali aj o možnej spolupráci v energetických projektoch. Stretnutie v meste Sibiu v centrálnej časti Rumunska bolo už tretie spoločné zasadnutie vlád Rumunska a Maďarska po roku 2005.
Dokedy bude Maďarsko nečinne prizerať tomu, že na Slovensku likvidujú inštitúcie, ktoré sú financované aj z daní Maďarov, žijúcich v SR. Položil 12. novembra otázku v maďarskom parlamente v súvislosti so zmenou mena komárňanského Múzea maďarskej kultúry a Podunajska poslanec Maďarského demokratického fóra (MDF) Miklós Csapody. „Dokedy nechá Maďarsko, aby maďarská nenávisť slovenského nacionalizmu vštepená do benešovského fašistického komunizmu svojvoľne likvidovala inštitúcie financované aj z daní Maďarov žijúcich na Slovensku,” spýtal sa opozičný politik v rámci hodiny otázok maďarskej ministerky zahraničných vecí Kingy Gönczovej, a dodal, že dobrý susedský vzťah vyzerá inak. Šéfka maďarskej diplomacie súhlasila s tým, že toto nie je dobrý susedský vzťah. „Je dôležité, aby Slovensko bolo takou krajinou, ktorá spolupracuje v otázkach ľudských práv, menšín, a v týchto oblastiach sa pridržiava európskym hodnotám,” zdôraznila Gönczová.
Kade chodím, tade počujem mľaskanie. Nečudo, veď je sezóna husaciny a Maďari si tiež ctia tradície, najmä, ak pôvodca tohto zvyku svätý Martin pochádza z Maďarska. Presnejšie z územia dnešného Maďarska, ešte presnejšie z mesta, ktoré sa za rímskych čias nazývalo Savaria. Dnes je to Szombathely. Takýchto „rodákov” nemajú rady akurát husi, ktoré hynú húfne. Húfy supov mľaskajú nad prípadom niekoľkonásobnej majsterky sveta a Európy, olympijskej víťazky, plavkyne Kovácsovej. Agika pri nečakanej kontrole dopingového „komanda” nebola schopná vyprodukovať potrebné, a najmä predpísané množstvo vzorky, iba zhruba tretinu. Ponáhľala sa však na stretnutie s „veľvyslancom” UNICEF Rogerom Moorom a naivne sa domnievala, že kontrolórky ju navštívia neskôr. Tie však namiesto toho napísali správu, podľa ktorej plavkyňa odmietla spoluprácu, tento dokument dokonca podpísala aj plavkyňa, ktorá potom plakala do televíznych kamier, že ju hnusne podviedli. Teraz jej hrozí hoci aj dvojročná pauza, čo by znamenalo koniec jej kariéry. Najprv sa všetci činovníci rozhorčovali nad necitlivosťou, nehumánnosťou a protivnosťou dopingových kontrolórok, no postupne sa ozvali aj hlasy, ktoré pripomenuli dvoch maďarských medailistov z Atén - tí tiež neboli schopní dodať vzorky, napriek tomu boli vyhlásení doma za hrdinov a obete svojvôle, ba čo viac, rozšírili sa aj teórie o sprisahaní proti maďarskému športu. Nakoniec sa s nimi nikto vážne nebavil a dvojročný dištanc ich neminul. Jeden z nich, kladivár Adrián Annus, žije, mimochodom, tiež v meste Szombathely. Szombathely možno navštívi aj premiér, ktorý sa nečakane rozhodol, že absolvuje turné po niektorých mestečkách a dedinách, aby propagoval svoj reformný program. Tu piekol chlieb, tam ochutnával „pálinku”, hentam hladkal domáce zvieratá. Na vidiecku obchôdzku sa vybral aj šéf referendovej kampane opozičného Fideszu István Tarlós, ktorého vítali akosi zhovievavejšie. Do Ferenca Gyurcsánya totiž tu i tam hádzali vajíčka nevďační sedliaci. Sedliaci, najmä chovatelia ošípaných, sa chystajú premiérovu návštevu opätovať a tento týždeň prídu demonštrovať priamo pred parlament spolu aj so svojimi prascami. Meteorológovia však predpovedajú takú zimu, že aj svine budú mať husiu kožu. A opäť sme pri husi! Keď jedna z nich zagagoce, zagagocú všetky - hovorí ľudová múdrosť. V Maďarsku poznajú aj prostoreké príslovie, ktoré znie takto: Nevie, kadiaľ hus ští, a mieša sa do toho...
Ani po odmietavom stanovisku Krajského úradu v Banskej Bystrici o bezplatný prevod hradu Somoška do vlastníctva obce Šiatorská Bukovinka sa miestna samospráva nevzdáva. Tento historický objekt chce do svojho majetku získať za symbolickú cenu. Miestny starosta Juraj Badinka plánuje v najbližšom čase požiadať o pomoc pri získaní hradu Úrad vlády. „Opierame sa o vyjadrenia premiéra Roberta Fica z nedávnej minulosti, že ak budú mať mestá či obce záujem získať prebytočný majetok štátu do svojho vlastníctva, nemal by to byť problém. A hrad Šomoška je považovaný za prebytočný majetok štátu,” konštatuje Badinka. Šiatorská Bukovinka má hrad v prenájme už pätnásť rokov. Doba prenájmu sa končí v marci budúceho roka, obec však chce spravovať svoju dominantu aj naďalej. Štát na opravy hradu peniaze nemá a všetky potrebné opravy financovala či zabezpečovala obec. Má v pláne uskutočniť aj ďalšiu obnovu Šomošky, a to z fondov Európskej únie. Aby však mohla o peniaze žiadať, hrad potrebuje mať vo vlastníctve. O bezplatný prevod hradu obec požiadala vlani Krajský úrad v Banskej Bystrici, ten však požadoval vyplatiť účtovnú hodnotu nehnuteľnosti, čo je 16,5 milióna korún. Vedúca majetkovoprávneho oddelenia úradu v Banskej Bystrici Elena Budáčová poznamenala, že zákon o správe majetku štátu nepozná inštitút bezplatného prevodu. Starosta však tvrdí, že na kúpu hradu za túto cenu obec nemá. „Veď náš ročný rozpočet nie je vyšší ako pár miliónov korún,” zdôrazňuje. Ak by so žiadosťou o bezplatný prevod či symbolický predaj nepochodili ani vo vláde, nevylúčil, že štát požiadajú o ďalší prenájom hradu. Šiatorská Bukovinka sa stará nielen o hrad, ale aj o turistický náučný chodník v jeho okolí, ktorý vybudovala. „Naposledy sme postavili s prispením peňazí z programu Obnovy dediny vyhliadkovú vežu v časti chodníka Mačacia. Z veže je pekný výhľad do širokého okolia,” zdôraznil Badinka. Záujem turistov o hrad Šomoška podľa neho neutícha. „Toto leto k nám zavítalo okolo 16-tisíc turistov. Šomošku prišlo obdivovať veľa Slovákov, Maďarov, Čechov, ale aj návštevníkov z iných krajín,” dodal Badinka.
Tisíce maďarských podnikov sa sťahuje na Slovensko. Na základe predkladaných návrhov daňových zákonov do maďarského parlamentu, ktoré nerátajú s odbremenením podnikateľov, sa zdá, že výhodné podnikateľské prostredie v SR priláka aj v budúcnosti množstvo maďarských spoločností. Konštatuje to dnes maďarský internetový portál mfor.hu. Na Slovensku je totiž podstatne výhodnejší daňový systém, preto sú tam zaregistrované podniky ziskovejšie, ako v Maďarsku. Nehovoriac o prijateľnejšom prostredí pre nákup a prevádzku vozidiel. Väčšina presídlených hospodárskych spoločností pokračuje aj naďalej vo svojich aktivitách na území Maďarska. Najviac Maďarov zakladá spoločnosti v SR v oblastiach obchodu, dopravy, stavebníctva a sprostredkovateľskej činnosti, poznamenáva mfor.hu, podľa ktorého popri vyše 9 000 maďarských podnikateľoch si na Slovensku zaregistrovalo firmu niekoľko desiatok tisíc talianskych a rakúskych podnikov.
Slovenský a maďarský breh Dunaja medzi mestami Komárno a Komárom by mal spájať nový cestný most. Jeho výstavbu spolu s nadväzujúcou cestou iniciovali obe mestá. Jediným cestným spojením medzi Slovenskom a Maďarskom je v týchto miestach 110-ročný Alžbetin most. Ten už svojimi parametrami nevyhovuje. Komárno a Komárom vzali iniciatívu do vlastných rúk napriek tomu, že v rôznych návrhoch sa už dávnejšie uvažuje o vybudovaní nového hraničného priechodu spolu s obchvatom Komárna. Ten by mal byť napojený na plánovanú rýchlostnú cestu v smere Komárno - Nové Zámky - Nitra. „O takýchto koncepciách sa uvažuje už desaťročia,” hovorí Veronika Vargová z mestského oddelenia územného plánu a architektúry v Komárne. Oveľa naliehavejšie je podľa jej slov vybudovať nový cezhraničný dunajský most. V rámci programu Interreg III A sa Komárnu podarilo získať takmer 25 miliónov korún určených na prípravu projektov budúceho mosta aj s priľahlými cestami na oboch stranách Dunaja. Podobnú sumu získalo aj susedné mesto Komárom. Na projektoch sa pracuje od roku 2006. „Odhadované náklady na výstavbu mosta a nadväzných ciest sú okolo dvoch miliárd korún. Investične bude projekt zabezpečovať štát prostredníctvom Slovenskej správy ciest,” dodala Vargová. Štát výstavbu mosta podporuje, peniaze na jeho postavenie však zatiaľ nie sú. „Ide o nákladnú stavbu, preto musia obe mestá hľadať možnosti spolufinancovať stavbu z európskych cezhraničných fondov. Podľa našich informácií maďarské ministerstvo hospodárstva a dopravy nemá túto stavbu v prioritách do roku 2013 a ani slovenské ministerstvo dopravy s ňou do roku 2010 nepočíta,” vysvetlila Dana Pajdlhauserová z komunikačného odboru ministerstva dopravy. „Samotná výstavba mosta je navyše viazaná na medzištátnu zmluvu medzi Slovenskom a Maďarskom. K jej podpisu zatiaľ nedošlo,” skonštatovala hovorkyňa Slovenskej správy ciest Iveta Fedorová. „Termín začiatku výstavby si netrúfam odhadovať, ale verím, že sa ho dočkáme,” skonštatovala Vargová.
Slovensko získava čoraz dôležitejšie body na diplomatickom poli. Po nestálom členstve v Bezpečnostnej rade OSN, ktoré sa nám končí 31. decembra, sme sa dočkali ďalšieho významného kresla. Od dnešného dňa až do mája budeme „strážcami“ ľudských práv v Európe. Prvýkrát v histórii predsedáme Rade Európy - organizácii, ktorá kontroluje dodržiavanie a ochranu ľudských práv a demokracie na starom kontinente. Na tomto poste si chceme „posvietiť“ najmä na Bielorusko, ktoré má už tradične najväčšie problémy s dodržiavaním ľudských práv v Európe. „Medzi naše priority bude patriť komunikácia s Bieloruskom. Chceme túto krajinu priblížiť Rade Európy, ale bude to v mnohom záležať aj od nich samotných,“ povedala pre HN štátna tajomníčka slovenského ministerstva zahraničných vecí Diana Štrofová. Predsedníctvo však neznamená, že budeme o všetkom sami rozhodovať. „Našou úlohou bude skôr viesť rozhovory tak, aby sa dosiahlo spoločné stanovisko všetkých členských krajín. Konečné riešenie môžeme sami navrhnúť, ale musia s ním súhlasiť aj ostatné štáty,“ vysvetlil hovorca rezortu diplomacie Ján Škoda. Podľa neho bude našimi prioritami ochrana menšín v Európe a boj proti diskriminácii. Európa je presvedčená, že svoju úlohu zvládneme na jednotku. „Predsedníctvo Rady je veľmi dôležitá vec - je motorom aktivít organizácie a silným nástrojom na posilnenie ochrany ľudských práv. Som si istý, že Slovensko dá do toho veľa,“ povedal pre HN hlavný komisár pre ľudské práva Rady Thomas Hammarberg. Zámer bojovať proti diskriminácií menšín je podľa komisára veľmi pozitívnym záväzkom, keďže ide o prvé predsedníctvo. „Znamená to, že ochrana zraniteľných skupín nie je iba v centre pozornosti na národnej úrovni, ale že sa slovenské autority chcú zapojiť aj konkrétnym krokmi, ktoré prospejú ľuďom všade, nielen u vás. Slovensko budú brať vážne,“ dodal Hammarberg. Žezlo vo výbore ministrov Rady Európy preberieme od Srbska, keďže európske krajiny sa na vedúcom poste striedajú podľa abecedy. Naše predsedníctvo odštartuje minister zahraničných vecí Ján Kubiš, neskôr ho bude zastupovať veľvyslanec pri Rade Emil Kuchár. Riaditeľka Slovenského národného strediska pre ľudské práva Anna Zachová pripomína, že úroveň dodržiavania ľudských práv sa zlepšuje aj u nás. „V správe o dodržiavaní ľudských práv za rok 2006 sa konštatuje, že u nás vlani nedochádzalo k výraznému porušovaniu ľudských práv“, tvrdí Zachová. Napriek tomu stredisko poukazuje na niektoré nedostatky, ktoré majú podľa odborníkov u nás už chronický charakter - diskriminácia Rómov, prieťahy v súdnom konaní, násilie v rodine či nárast rasovo motivovaného násilia. Tieto nedostatky sú aj podľa štatistík predmetom sťažností podávaných na Európsky súd pre ľudské práva. Ten nám najviac vyčíta porušovanie práva na spravodlivé súdne konanie a prieťahy.
S maďarským premiérom Ferencom Gyurcsányom nemáme záujem na napätých vzťahoch. V politickej diskusnej relácii TV JOJ Politika.sk to dnes konštatoval predseda vlády SR Robert Fico. Ako povedal Fico, s Gyurcsányom sa stretáva pravidelne. „Vždy, keď sa stretneme na summitoch, máme veľmi normálne a zaujímavé rozhovory o veciach, ktoré sa dotýkajú obidvoch krajín. A nikto z nás nemá záujem na tom, aby Slovensko a Maďarsko mali napäté vzťahy,” uviedol. Taktiež sa vrátil k stretnutiu krajín V4 vo Visegráde, kde mal dohodnuté stretnutie s Gyurcsányom. Ten však schôdzku bez akýchkoľvek dôvodov zrušil päť minút pred jej uskutočnením. „Následne som mu poslal oficiálny list, v ktorom som ho pozval na návštevu Slovenskej republiky. Teraz sa tá návšteva pripravuje. Čo viacej mám ešte urobiť?” uviedol. Prípravou a návrhom termínu stretnutia boli podľa Fica poverení vicepremiéri oboch krajín Péter Kiss a Dušan Čaplovič, pretože pôjde o náročnú návštevu. „Je veľmi veľa vecí, o ktorých treba otvorene hovoriť,” zdôraznil slovenský premiér. Vyjadril sa aj k otázke návratu do Strany európskych socialistov (PES): „Smer-SD sa zakrátko vráti do rodiny sociálnodemokratických strán, pretože je dnes evidentné, kto sleduje vývoj na Slovensku, že to je krajina, ktorá ide štandardne demokratickým spôsobom.” Podľa Fica však existuje paradoxná situácia. Na jednej strane európski socialisti hovoria, že Smer-SD je jediná autentická sociálna demokracia na Slovensku a že robí to dobre. Na druhej strane však majú problém s predsedom SNS Jánom Slotom. „Nie pán Slota, ale Smer-SD chce byť v sociálnodemokratickej rodine. Táto vec, myslím, sa blíži k úspešnému koncu,” dodal Fico. Na otázku, či Smer-SD podporí prezidenta Ivana Gašparoviča v nasledujúcich prezidentských voľbách, Fico povedal: „Ivan Gašparovič je určite dobrý kandidát. O tom netreba vôbec pochybovať. Táto téma bude predmetom rokovania nášho snemu začiatkom decembra. Myslím si, že snem by mohol prijať určité rozhodnutie v tomto duchu, ale potrebujeme na to ešte nejaký čas.”
Od Slovenska očakávame vo veci vyriešenia vzájomných vzťahov konkrétne kroky, ktoré berú do úvahy aj európske hodnoty. Pre tlačovú agentúru MTI to povedala predsedníčka maďarského parlamentu Katalin Sziliová, ktorá sa v piatok neformálne stretla v Budapešti s predsedom NR SR Pavlom Paškom počas schôdzky predsedov parlamentov krajín Regionálneho partnerstva. Podľa dnes zverejnených informácií v niektorých maďarských médiách Sziliová ďalej uviedla, že neformálne stretnutie s jej slovenským partnerom sa konalo v záujme vyjasnenia súčasnej situácie slovensko-maďarských vzťahov. Ako zdôraznila, Paškovi dala jednoznačne najavo, že je nutné vziať do úvahy, na čo sú v partnerskej krajine citliví ľudia a politici. Pripomenula iniciatívu SMK, aby oba parlamenty prijali deklaráciu o slovensko-maďarskom zmierení, na čo NR SR vyhlásením potvrdila nedotknuteľnosť Benešových dekrétov. MTI dodáva, že Sziliová koncom septembra odriekla návštevu Slovenska po tom, čo 20. septembra slovenský parlament potvrdil nedotknuteľnosť povojnových dekrétov, ktoré boli právnym základom zhabania majetku a vysťahovania Maďarov a Nemcov žijúcich na Slovensku. „Zhodli sme sa určite na tom, že niet inej cesty, ako dialóg, pokúsiť sa vysvetliť si niektoré veci a posunúť ich dopredu. Musím sa priznať, že interpretácia deklarácie, ktorú sme prijali o nedotknuteľnosti povojnových dokumentov, je jeden z dôvodov, pre ktorý maďarská strana stále hľadá iný spôsob, ako upraviť naše vzťahy,” konštatoval v piatok predseda NR SR. Druhý problém, ktorý Paška vnímal, je možno nie vždy dostatočná úroveň, alebo presná interpretácia niektorých problémov súvisiacich s postavením maďarskej menšiny na Slovensku. Ako príklady uviedol otázku jazykového zákona, problematiku, ktorá má regionálny rozmer - Múzeum maďarskej kultúry v Komárne a problém akreditácie Selyeho univerzity. „Myslím si, že bude vhodné, ak poskytneme viac a kompetentných informácií, aby sa vysvetlilo, že sú to veci, ktoré v žiadnom prípade nie sú žiadnym organizovaným aktom, ktorý by mal poškodzovať alebo znižovať úroveň maďarskej menšiny na Slovensku,” dodal. Maďarská politička pre Slovenskú televíziu povedala, že by bolo dobré, keby sa vzájomné vzťahy riešili európskym spôsobom, viac však odmietla povedať s tým, že išlo o neformálnu schôdzku.
Za „polofašistickú” dnes označil slovenskú vládu predseda Republikovej rady maďarskej opozičnej strany FIDESZ Maďarský občiansky zväz (FIDESZ) László Kövér. Domnievali sme sa, že vlády jednotlivých krajín po vstupe do Európskej únie (EÚ) si nebudú môcť ako členské krajiny dovoliť to, čo si mimo územia únie ešte dovolili. Nikdy sme si nemysleli, že Slovensko, ktorému bolo umožnené vstúpiť do EÚ, sa bude chváliť polofašistickou vládou, a opatrenia tejto polofašistickej vlády bude únia cinickým mlčaním prehliadať, vyhlásil Kövér na schôdzke Republikovej rady Fidelitas - mládežníckej organizácie FIDESZ v Ostrihome. Republiková rada Fidelitas prijala dokument, v ktorom okrem iného odsúdili slovenským parlamentom vyhlásenie o nedotknuteľnosti Benešových dekrétov, ktoré podľa nich potvrdzujú princíp kolektívnej viny, čo protirečí ľudským právam a princípom únie. Mladí z Fidelitasu tiež požadovali, aby sa maďarská vláda viac zastala záujmov Maďarov žijúcich za hranicami.
Prístup predsedu parlamentu Pavla Pašku je podľa šéfa Slovenskej národnej strany (SNS) Jána Slotu k niektorým veciam „divný”. „Keď sa mu hodí, nevadí mu hlasovanie s opozíciou, a keď hlasuje opozícia za náš návrh, bola búrka. Používa dvojaký meter,” povedal dnes na tlačovej besede po rokovaní rozšíreného Predsedníctva SNS v Trnave líder národniarov. Napriek tomu SNS nepodporí návrh opozície na odvolanie Pašku z funkcie. „SNS si ctí koaličných partnerov i koaličnú zmluvu, v žiadnom prípade by sme nepodporili odvolanie funkcionára parlamentu,” uviedol Slota. Na odvolaní predsedu NR SR Pavla Pašku sa dohodli opozičné strany. Tie ho chcú odvolávať za jeho postup pri predložení zákona o sociálnom poistení prezidentovi. Stranu maďarskej koalície (SMK) podľa predsedu Slovenskej národnej strany (SNS) Jána Slotu financuje Oszkár Világi, MOL a Slovnaft. Slota však nepredložil o financovaní SMK žiadne dôkazy. „Odkiaľ majú peniaze na všetko?” - opýtal sa na dnešnej tlačovej besede. „SNS urobí všetko preto, aby na Slovensku vyrástol ďalší petrochemický kombinát,” vyhlásil Slota. Národniari chcú, aby na Slovensku existovala v tejto oblasti konkurencia - a nie monopol. SNS nesúhlasí ani s návrhom na odpredaj zásobníkov pohonných hmôt od štátu Slovnaftu. SNS presadzuje, aby sa urobil ďalší audit v súvislosti s predajom Slovenských elektrární. Po jeho vykonaní by malo byť zrejmé, že SR nemusí doplatiť nič Enelu, ale naopak - Enel zaplatí SR ešte približne 12 miliárd korún. Uvedená suma sa podľa Slotu odvíja od likvidácie jadrového odpadu. „Za 12 miliárd by sme pozlátili školstvo,” vyhlásil. Národniari tiež budú v parlamente presadzovať otvorenie a dobrovoľnosť druhého dôchodkového piliera. Dôchodková reforma prijatá bývalou vládou je podľa Slotu veľmi zlá. Upozornil, že čilský model, ktorý sme prebrali, prebralo aj ďalších 20 štátov a tie od neho postupne odstupujú, naposledy Argentína. Slota tiež zdôraznil, že v posledných rokoch skrachovalo viacero dôchodkových fondov v USA, Británii a v Holandsku.
Maďarská vláda chce za šéfa tajnej služby vymenovať muža, ktorý vyštudoval akadémiu KGB v Moskve. Výber Sándora Laborca vyvolal v krajine politickú roztržku, svoje znepokojenie neoficiálne vyjadrili aj spojenci z NATO. Maďarsko má na budúci rok predsedať osobitnému výboru NATO, ktorý združuje šéfov tajných služieb členských krajín. Hlavnému orgánu aliancie pre koordináciu tajných služieb by tak šéfoval odchovanec KGB. Spojencom podľa diplomatických zdrojov prekážalo aj to, že Laborc vo svojom životopise, do ktorého mohli nahliadnuť, svoje štúdium na akadémii KGB zamlčal. Laborc, ktorý je poverený vedením maďarského Národného bezpečnostného úradu, v rokoch 1970 - 1980 navštevoval moskovskú Univerzitu Felixa Dzeržinského. „Jej študenti sa automaticky stávali agentmi KGB,“ tvrdí poslanec opozičného Fideszu a bývalý minister pre tajné služby Ervin Demeter. „Maďarská vláda nedostala žiadnu oficiálnu či neoficiálnu správu o tom, že by Európska únia alebo Spojené štáty boli proti Laborcovmu vymenovaniu. Neplánujeme preto návrh stiahnuť,“ reagovala na obvinenia hovorkyňa vlády Bernadett Budaiová. Šéfa maďarského NBÚ má vymenovať premiér po jeho verejnom vystúpení pred poslancami parlamentu únie. Laborc mal pred príslušným výborom parlamentu vystúpiť v utorok, jeho vystúpenie však pre neprítomnosť mnohých poslancov odložili. Opozičný Fidesz žiada, aby vláda Laborcovo vymenovanie zrušila. „Vláda považuje službu Moskve za dôležitejšiu ako národné záujmy,“ povedal pre denník Magyar Hírlap ďalší poslanec strany a bývalý minister pre tajné služby vo vláde Viktora Orbána László Kövér. Fidesz vládu postkomunistických socialistov a liberálov dlhodobo obviňuje, že s Moskvou udržiava príliš dobré vzťahy.
Regionálne vysielanie Televízie Zemplín môžu sledovať aj obyvatelia Humenného. Regionálna TV Zemplín začala v piatok vysielať aj prostredníctvom káblových rozvodov spoločnosti TKR z Humenného. Ako ďalej agentúru SITA informovala TV Zemplín, obyvatelia Humenného si televíziu môžu naladiť na pozícii S - 24 v pásme 327,25 MHz. Vysielanie tvorí dvojhodinový program, ktorý sa reprízuje nepretržite 24 hodín denne. Spravodajský prehľad je na začiatku každej hodiny v Zemplínskych novinách. Kultúrno-spoločenskému dianiu sa venuje relácia Spektrum, motoristom je určená relácia Poleposition a záhradkárom Dom, Byt, Záhrada. TV Zemplín vysiela v regióne Zemplína od mája 2005. Sledovať ju môžu diváci v mestách Michalovce, Trebišov, Sobrance, Sečovce, Snina, Medzilaborce, Veľké Kapušany, tiež obce na južnom Zemplíne a používatelia internetu na adrese http://www.tvzemplin.sk. Zemplínsky región sa nachádza na východe Slovenska v časti okresov Prešovského a Košického kraja. Je ohraničený poľskými, ukrajinským a maďarskými hranicami, susedí so Šarišom a Abovom.
Obyvatelia obce Hrušov neďaleko slovensko-maďarských hraníc už nebudú musieť strážiť čas pri návšteve známych či nákupoch u južných susedov. Náš vstup do Schengenu, ktorému dala rada ministrov vnútra EÚ zelenú, totiž ruší od 21. decembra vnútorné hranice Slovenska s úniou. Príležitostný hraničný priechod na ceste z obce do Maďarska je dnes totiž otvorený od ôsmej rána do ôsmej večer. Kto zmešká, musí prespať v Maďarsku alebo sa do dediny vrátiť cez Košice alebo Tornaľu, kde sú najbližšie non stop otvorené hraničné priechody. „Ušetria minimálne hodinu cesty autom,” hovorí Katarína Zsebiková zo samosprávy obce Hrušov. Miestni po otvorení hraníc očakávajú aj väčší počet turistov. Podobných obcí sú na Slovensku desiatky. Koniec hraničných kontrol. Možnosť prejsť do inej krajiny únie kdekoľvek. Voľný pohyb a pobyt vo všetkých členských štátoch. To všetko by už o niekoľko týždňov mal priniesť vstup Slovenska do schengenského priestoru. Hraničné kontroly sa skončia 21. decembra. Základnou úlohou však bude ochrana približne 90-kilometrovej hranice s Ukrajinou. Tá sa totiž stane vonkajšou hranicou schengenského priestoru. Podľa euroanalytičky Zuzany Gabrižovej môže stúpnuť aj atraktivita Slovenska pre ilegálnych prisťahovalcov. „Pretože keď už raz prejdú našu východnú hranicu, môžu sa dostať až na druhý koniec Európy, až do Francúzska.” Kaliňák upozorňuje, že Schengen je predovšetkým prínosom pre občanov únie. „Migranti budú mať naďalej veľké problémy prejsť cez východnú hranicu, ktorá je kontrolovaná nielen nami, ale napríklad aj Maďarskom či Poľskom.” Obyvatelia pohraničných obcí sa starostí s nelegálnymi emigrantmi neboja. Je tu teraz veľa policajtov a hranica je výborne zabezpečená -takže pochybujem, že sa s čiernymi prisťahovalcami vôbec dostaneme do kontaktu,” tvrdí Jozef Danko, starosta obce Vyšné Nemecké, v ktorej sídli hraničný priechod smerom na ukrajinský Užhorod. Hranica by mala byť navyše vybavená špičkovou bezpečnostnou technikou. Len systém fyzickej a technickej ochrany stál vyše dvadsať miliónov eur. Celý vstup do Schengenu stál vyše 75 miliónov eur. Obyvatelia Petržalky, ktorá je blízko od rakúskych a maďarských hraníc, by sa mali pripraviť na väčší počet uniformovaných policajtov v uliciach sídliska - a to nielen slovenských, ale aj rakúskych a maďarských. Cudzinecká a colná kontrola sa totiž presúva z hraníc viac do mesta. „Rakúsky policajt bude napríklad v Bratislave a slovenský bude môcť zájsť skoro až po Schwechat. Budeme stále pôsobiť v prihraničnej oblasti - náhodne si vyberať, kontrolovať osoby alebo vozidlá a odhaľovať prípadnú trestnú činnosť,” tvrdí zástupca šéfa Hraničnej a cudzineckej polície Miroslav Záhorský. „Bude viac náhodných kontrol mimo hraničných priechodov, napríklad pred nákupnými centrami, pretože je tam najväčšia koncentrácia návštevníkov z hlavného mesta aj zahraničia,” dodáva hovorca Petržalky Ľubomír Andrássy. Vstup do Schengenu poteší športovcov - fanúšikovia cyklistiky alebo inline korčuľovania budú môcť prechádzať z petržalských na rakúske hrádze bez ukazovania občianky. Viac voľnosti získajú tiež vodáci, ktorí budú môcť splavovať Moravu či Dunajec aj v mimoslovenskej časti rieky.
Slováci vyzdobení trikolórami so široko otvorenými očami obdivujúci predvianočné vyzdobenú Viedeň. Tak vyzerali pred osemnástimi rokmi prví účastníci zájazdov z Bratislavy a okolia do susedného Rakúska, ktoré už odrazu nebolo oddelené ostnatými drôtmi. Železná opona zmizla, no bariéry ostali a v skutočnosti sa rúcajú až teraz, keď sa stáva skutočnosťou vstup Slovenska do schengenského priestoru. Politické rozhodnutie padlo včera, do praxe by malo vstúpiť pred Vianocami. Napriek rozdielom v životnej úrovni je jasné, že hranica medzi Slovenskom a Rakúskom už neoddeľuje dva odlišné svety. Čo je však podstatné, ak štáty medzi sebou zrušia stráženú hranicu, znamená to, že majú viac-menej zhodné politické, právne a ekonomické prostredie. A predovšetkým, že si navzájom dôverujú. V rozpore s týmto faktom potom vyznieva nielen nedôvera, s akou k rozšíreniu Schengenu pristupoval rakúsky minister vnútra Platter, ale napríklad aj zámer posilniť policajné kontroly v „rizikovom pásme” vnútri Rakúska. Samozrejme, krajina má na takéto opatrenia právo. Okatý spôsob, akým ich mieni využiť, však prezrádza skôr snahu niektorých politikov vyniknúť pred vlastnou voličskou obcou. A ukázať, že kompromis v otázke rozšírenia Schengenu nepredali lacno. Bolo by smiešne predstaviť si, keby takéto právo chceli využiť napríklad aj Česi a Slováci. Vývoj sa totiž zastaviť nedá. V jeho svetle sa dnes ako prežitok javia aj colnice kedysi budované medzi Českou a Slovenskou republikou. Takmer komicky pôsobia spomienky na podrobné colné prehliadky výletníkov vracajúcich sa z Maďarska. Ako rovnaký a azda aj smiešny prežitok sa raz budú určite hodnotiť aj obavy niektorých krajín či ich predstaviteľov z rozširovania Schengenu. Bez hraníc s formalitami je ľudský život dôstojnejší a prirodzenejší. A život štátov vlastne tiež.
Budapešť bola v poslednom čase dosť hlučná. Myslím na sériu pouličných nepokojov na demonštráciách proti vláde, dokonca aj proti opozícii, alebo na pokusy zablokovať frekventovaný most cez Dunaj. Takže tieto zvuky patria ku koloritu? - pýta sa sám seba spolupracovník Slovenského rozhlasu Gregor Martin Papucsek, ktorý by chcel veriť - že NIE. Preto nás pozýva na krátku zvukovú prechádzku po miestach, ktoré má osobne rád - hoci ten začiatok bude predsa hrozivý... Sme pri budove Maďarskej štátnej opery, pred ktorou sa tiahne súčasť svetového kultúrneho dedičstva - Andrássyho bulvár. Je večer, 22. októbra tohto roku, keď sa extrémisti opäť pokúsili „niečo” obsadiť, zničiť, alebo aspoň vyvolať chaos a paniku. Ja osobne navrhujem zabudnúť na túto kulisu v nádeji, že podobným excesom už odzvonilo. Zvony Svätoštefanskej Baziliky pôsobia upokojujúco a majestátne. Je to posvätné miesto Maďarov, tu je uložené aj zachovalé pravé zápästie prvého uhorského kráľa Štefana, takzvaná Svätá pravica, ktorú vždy nesú na čele obrovskej procesie na štátny a cirkevný sviatok 20. augusta... To sme si už odskočili na ďalšie majestátne miesto, na Budínsky hrad, ktorý sa týči nad Dunajom, hlásajúc, že veru, tu bolo kedysi centrum silnej monarchie. Teraz priestor „okupujú” turisti, koče i pouliční hudobníci. Hudobníci sú vôbec všade, aj v podchode Astória, nad ktorým sa nachádza hádam najrušnejšia budapeštianska križovatka, a hoci nasledujúci zvuk sa už vytráca, predsa je spojený s Maďarskom, ako s „krajinou papierového jaguára”. „Trabantoland” je teda minulosťou. Minulosť, konkrétne staré zlaté mierové časy z obdobia „cisárskokráľovskej” monarchie na konci 19. storočia pripomína najznámejšia tržnica pri moste Františka Jozefa, ktorú sme navštívili v tejto relácii minulý týždeň. Presne oproti nej sa tiahne známa pešia Váci utca, kedysi za hlbokého socializmu akýsi kapitalistický kútik, ktorý sme sem chodili obdivovať aj z Československa.... Na iné, než na prechádzku sme príliš nemali a tak aj chýrna Mátyášova pivnica bola len pre západných turistov. Pravdou však je, že cigánska kapela aj teraz hrá do ucha im. Rozhodne neodporúčam po dobrom obede v ktorejkoľvek maďarskej reštaurácii absolvovať nasledujúcu, našu poslednú zastávku na prechádzke po Budapešti, zato vynechať ju nemožno. Možno ste uhádli, že to je húsenková dráha v lunaparku, mimoriadne divoká, hádam by sa hodil aj prívlastok: korenistá, akou je nakoniec celá Budapešť, hoci mi je ľúto, že všade som vás zaviesť nemohol. V podstate sme len „preskakovali”, a keď ste pritom mali zavreté oči, môžete si ich už otvoriť. A ešte lepšie urobíte, keď sa do Budapešti vyberiete osobne...
Odstránenie bariér na hraniciach ešte pred Vianocami je ten najkrajší darček pre ľudí v nových členských krajinách. Zhodli sa na tom dnes účastníci dvojdňového stretnutia predsedov parlamentov krajín Regionálneho partnerstva v Budapešti v súvislosti so vstupom Česka, Maďarska, Poľska, Slovenska a Slovinska do schengenského priestoru. Podľa predsedu Národnej rady SR Pavla Pašku predstavitelia parlamentov týchto krajín rokovali aj o niektorých praktických otázkach spolupráce na úrovni Regionálneho partnerstva, napríklad aj o tom, či toto zoskupenie rozšíriť o ďalšie krajiny, alebo zachovať ako značku. „Nedalo sa nezmieniť o novom texte reformnej zmluvy pre Európu, a - ak bude vôľa - o spoločnom postupe a podpore pri ratifikáciách v jednotlivých členských krajinách,” dodal Paška. Na margo otázky kompetencií národných parlamentov Paška povedal, že podľa jeho názoru miera prerozdelenia kompetencií je zrozumiteľná a tlak na postavenie národných parlamentov v rámci Európskej únie je v súčasnosti zodpovedajúci rozšírenej EÚ, ako aj identite a suverenite jednotlivých národných štátov. Na stretnutí Regionálneho partnerstva sa okrem Pašku a Sziliovej zúčastnili aj predseda Senátu Parlamentu Českej republiky Přemysl Sobotka a predseda Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky Miloslav Vlček, predsedníčka Národnej rady Rakúskej republiky Barbara Prammerová a podpredsedníčka Spolkovej rady Rakúskej republiky Anna Elisabeth Haselbachová, predseda Štátnej rady Slovinskej republiky Janez Sušnik a predseda Národného zhromaždenia Slovinskej republiky France Cukjati. Zástupcovia Senátu a Sejmu Poľskej republiky sa pre vnútropolitické zaneprázdnenie ospravedlnili. Regionálne partnerstvo tvoria Česko, Maďarsko, Poľsko, Rakúsko, Slovensko a Slovinsko. Iniciatíva na vytvorenie Regionálneho partnerstva vyšla zo strany Rakúskej republiky v roku 2003.
Výsledkom snáh slovenského ministerstva kultúry môže byť to, že súčasný veľmi zlý jazykový zákon sa stane ešte prísnejším. Povedal to pre dnešné vydanie maďarského denníka Magyar Hírlap podpredseda SMK Miklós Duray v súvislosti s tým, že vládny kabinet Roberta Fica prijal návrh ministra kultúry Mareka Maďariča na novelu zákona o ochrane štátneho jazyka. „Jazykový imperializmus zákona o štátnom jazyku je priamou cestou ku kultúrnemu fašizmu,” uviedol Duray denníku blízkemu opozícii. Ako dodal, riešením by bolo nie sprísnenie súčasného zákona, ktorý je podľa jeho názoru zlý, ale pozmenenie tejto právnej normy pozitívnym smerom. „Aj z ústavy by bolo potrebné vypustiť pasáž týkajúcu sa štátneho jazyka,” konštatoval politik SMK, podľa ktorého teraz platný jazykový zákon je nezlučiteľný s európskou chartou jazykových práv, ktorú podpísalo aj Slovensko. V zmysle vládneho rozhodnutia šéf rezortu kultúry do roka musí predložiť konkrétny návrh zákona. Podľa Maďariča sprísnenie právnej normy si vyžaduje skutočnosť, že v praxi na mnohých miestach nedodržiavajú zákon o štátnom jazyku, píše Magyar Hírlap, ktorý podrobne informuje o navrhovaných zmenách zákona.
Maďarsko zaznamenalo v septembri najvyšší mesačný prebytok zahraničnej obchodnej bilancie za posledných 10 rokov. Prebytok vo výške 128,8 milióna EUR, v prepočte 4,26 miliardy SKK, výrazne prekonal očakávania a bol najlepším výsledkom od februára 1997. Analytici v priemere počítali s deficitom vo výške 50 miliónov EUR. Augustový schodok dosiahol 199,4 milióna EUR. V rovnakom období vlani bola zahraničná obchodná bilancia krajiny v deficite 70,7 milióna EUR. Podľa expertov predbežné údaje ukazujú pretrvávajúci vysoký zahraničný dopyt a veľmi nízky domáci dopyt kvôli pomalej ekonomike. Podľa prognóz dosiahla medziročná miera rastu maďarskej ekonomiky v 3. kvartáli iba 1,2 %. Znižujeme svoju predpoveď deficitu zahraničnej obchodnej bilancie na 850 miliónov EUR, ale trváme na našej prognóze na rok 2008, keď očakávame prebytok vo výške 500 miliónov EUR,” uviedol ekonóm budapeštianskej MKB Bank Zsolt Kondrat. Za prvých 9 mesiacov tohto roka dosiahol schodok zahraničnej obchodnej bilancie 696,2 milióna EUR oproti 2,02 miliardy EUR v rovnakom období vlani. Prudké ochladenie maďarskej ekonomiky, spôsobené úspornými opatreniami vlády kvôli zníženiu schodku verejných financií, tiež povedie k poklesu deficitu bežného účtu platobnej bilancie.
Na predchádzanie cezhraničnej trestnej činnosti a na boj proti organizovanej trestnej činnosti zamerajú výkon služby spoločné hraničné hliadky policajtov z Košického kraja a priľahlej maďarskej župy so sídlom v Miškovci. Hliadky začnú fungovať v sobotu 10. novembra na území SR. Pôjde o osem až 12 hodín trvajúci výkon služby a vo vnútrozemí sa bude vykonávať až do hĺbky 10 kilometrov od štátnej hranice. Veliteľom dvoj- až trojčlennej hliadky bude policajný príslušník tej krajiny, na ktorej území sa hliadkovanie vykoná. Na Slovensku budú hliadkovať základné útvary hraničnej polície sídliace v Slovenskom Novom Meste, Milhosti a v Jablonove nad Turňou. Podľa informácií krajskej policajnej hovorkyne v Prešove Magdalény Fečovej plnením povinnosti je poverené Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície v Prešove. Rámcom spoločnej činnosti je vykonávací protokol medzi príslušnými ministerstvami SR a Maďarska o spoločnej hliadkovej službe v prihraničnej oblasti z 2. októbra 2006. Všetkých policajtov z oboch strán hranice, ktorí sú zahrnutí do projektu, preškolili tak, aby ovládali všeobecne záväzné predpisy druhej zmluvnej strany. Zo SR ide o 38 policajtov. Zavedenie výkonu služby spoločnými hliadkami je opatrením, ktoré súvisí so vstupom oboch zúčastnených krajín do schengenského režimu. Fečová v tejto súvislosti dodala, že podobný spoločný výkon služby funguje asi tri mesiace na území Prešovského kraja a príslušného hraničiaceho vojvodstva v Poľsku. Poznatky sú také, že občania si chvália tento prístup, ktorý má nielen represívny charakter, ale policajti sú schopní pomôcť v rôznych situáciách v prihraničnom živote.
Slovenskí a maďarskí vojaci vo viacerých zahraničných misiách príkladným spôsobom spolupracujú. Vyhlásil to dnes v maďarskom Debrecíne náčelník Generálneho štábu ozbrojených síl SR Ľubomír Bulík, ktorý pricestoval na dvojdňovú oficiálnu návštevu Maďarska. Bulík, ktorý je vo funkcii náčelníka generálneho štábu prvýkrát v Maďarsku, si v Debrecíne spolu so svojím maďarským kolegom Andrásom Havrilom prezrel bojovú techniku 5. delostreleckej brigády Istvána Bocskaiho. Ako pred novinármi povedal, na Slovensku sa začali v roku 2002 reformy armády, ktorých najdôležitejšou etapou bolo zrušenie povinnej základnej vojenskej služby a vybudovanie profesionálnych ozbrojených síl. Na margo otázky, či politické napätie, ktoré existuje medzi oboma krajinami v ostatných mesiacoch, vplýva aj na vzťahy armád SR a Maďarska, odpovedal náčelník kategorickým „nie!”. „Neexistujú žiadne otvorené otázky medzi ozbrojenými silami týchto krajín,” dodal. Maďarský náčelník generálneho štábu tiež označil vzťahy medzi slovenskými a maďarskými vojakmi za príkladný, čo podľa neho potvrdzujú aj velitelia iných národností. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI v debrecínskej brigáde slúži 3000 vojakov, z nich sa takmer 900 zúčastňuje v tomto roku zahraničných misií; 600 slúži na Balkáne, 51 v Afganistane. V Technickom prápore Tisza sú maďarskí, slovenskí, rumunskí a ukrajinskí vojaci, ale hlásili sa aj Srbi, povedal MTI veliteľ 5. delostreleckej brigády Istvána Bocskaiho József Kovács.
Americký republikánsky senátor Gordon Smith ostro kritizoval Maďarskú gardu v jednom z výborov Kongresu. Píše o tom dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság. „V ostatných niekoľkých rokoch s obavami sledujem, ako rastie popularita krajných pravicových strán. Tieto skupiny často používajú antisemitské heslá, a hlásajú formy európskej etnickej identity 19. storočia,“ povedal konzervatívny politik pochádzajúci z Oregonu. Ako dodal, predtým dúfal, že túto identitu už pochovali ruiny poslednej európskej vojny, ale je možné, že sa mýlil. „V uplynulom mesiaci sa v Maďarsku v rámci ceremónie pripojilo 600 osôb k pravicovej polovojenskej skupine. Členovia mali na sebe uniformy pripomínajúce fašistické obdobie druhej svetovej vojny, a podporujú myšlienku nenávisti cudzincov a ideológiu bigotnosti. Ceremónia bola nechcenou pripomienkou horkej minulosti. Nechce sa mi veriť, že Európa sa chce k tomu dobrovoľne vrátiť,“ povedal Smith na schôdzke výboru zaoberajúceho sa európskou bezpečnosťou a spoluprácou. Úspech Švajčiarskej ľudovej strany (SVP) senátor označil za alarmujúci, súčasne vyjadril názor, že aj napriek vonkajšej podobnosti nejde o miestnu podobu maďarskej extrémnej pravice. Ako dodal, SVP známa svojou „schopnosťou hysterizovať v otázkach nenávisti voči cudzincom“ tiež nie je úctyhodnou stranou. Predseda výboru, demokratický poslanec Alcee Hastings sa domnieva, že stúpa nielen počet etnicky motivovaných trestných činov, ale je citeľná čoraz viac aj diskriminácia. Podľa neho politici a politické strany si čoraz viac prisvojujú antisemitskú, proticudzineckú rétoriku bez toho, že by ich kolegovia a ostatní účastníci verejného života odsúdili, píše Népszabadság.
Železničný štrajk spôsobil v stredu zrušenie alebo meškanie viac ako 600 vlakových spojení. Informovala o tom štátna železničná spoločnosť MAV. Štrajk, ktorý je druhý v priebehu dvoch týždňov, vyhlásili dve železničiarske odborové organizácie v reakcii na plánované uzatvorenie 38 málo využívaných tratí.
Otvárať minulosť nemá zmysel, Slovensko má dosť problémov aj v súčasnosti, znie odkaz pondelkového rokovania europarlamentného výboru pre občianske práva o Benešových dekrétoch a situácii menšín na Slovensku. Na prvý pohľad ide o slovenský úspech. Presadil sa opäť názor, ktorý únia deklarovala už pred niekoľkými rokmi, že sa v spornej minulosti netreba rýpať. Menšinoví aj budapeštianski maďarskí europoslanci s touto snahou neuspeli, na poslednú chvíľu sa na nich vykašlala aj väčšina nemeckých a rakúskych kolegov, ktorí v posledných týždňoch vystupovali s bojovnou kritikou Bratislavy. Platí to však iba na prvý pohľad. Väčšina rečníkov, a zďaleka nie iba Maďari, sa zhodla na tom, že sa situácia menšín aj na Slovensku zhoršuje a že uznesenie nášho parlamentu na obranu Benešových dekrétov v únii nemá čo hľadať. A najmä sa zhodli na tom, že sa únia musí menšinovou otázkou zaoberať, že to nie je iba vnútorný problém konkrétneho členského štátu, ako tvrdohlavo opakujú slovenskí politici. „Nemôžeme tieto veci nechávať neriešené ako chorobu, ktorá sa stále zhoršuje,” povedal maďarským novinárom predseda výboru Jean-Marie Cavada, ktorý sľúbil požiadať eurokomisára Franca Frattiniho, aby vypracoval analýzu uznesenia slovenského parlamentu a postoj k nemu. To, že sa pozornosť únie presúva od problematickej minulosti k problematickej súčasnosti, je aspoň pre slovenskú vládnu koalíciu skôr prehra. Môže si za to sama, práve oným uznesením legitimujúcim neprijateľný princíp kolektívnej viny. Aj pondelkové rokovanie potvrdilo, že ojedinelé hlasy slovenských poslancov nedokážu zabrániť tomu, aby sa na krajinu kočírovanú triom Fico, Mečiar a Slota nepozeralo ako na prehlbujúci sa problém. Nie je to vina týchto poslancov. Tak to jednoducho býva, keď má niekto obhajovať neobhájiteľné.
Záležitosť bezvízového styku Maďarska so Spojenými štátmi utrpela prechodnú porážku po tom, čo sa nepodarilo dostať pomer odmietnutých žiadostí maďarských občanov o americké víza pod desať percent. Konštatuje to dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság v článku nazvanom V záležitosti víz USA bude ročné meškanie. Podľa septembrových údajov amerického veľvyslanectva v Budapešti v roku 2007 odmietli vydať turistické víza 10,3 percentám žiadateľov. Denník pripomína, že spomedzi členských krajín Európskej únie, ktoré sú mimo program bezvízového styku s USA, dosiahli priaznivý pomer odmietnutých žiadateľov Grécko (1,6 percenta), Cyprus (1,8), Malta (2,7), Estónsko (4) a Česko (6,7 percenta). Najhoršia situácia je z tohto hľadiska v Poľsku (25,2) a v Rumunsku (37,7). Údaje o Slovenskej republike Népszabadság nezverejnil. Pomer odmietnutých maďarských žiadateľov postupne klesá, pravdepodobne na jeseň roku 2008 sa podarí dostať ho pod požadovaných desať percent. Zatiaľ nie je zrejmé, kedy bude zavedený bezvízový styk u krajín, ktoré splnia podmienky. Závisí to od dvojstranných rokovaní so Spojenými štátmi - EÚ nadarmo požaduje bezvízový styk pre všetky svoje členské krajiny, uzatvára Népszabadság.
Búrlivú diskusiu vyvolala vo vedení Strany maďarskej koalície (SMK) skutočnosť, že od vlaňajších parlamentných volieb priebežne klesá podpora strany. Podľa niektorých prieskumov klesla z vlaňajších 11,68 percenta až na sedem percent, píše dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság. „Dôležité nie sú ani tak presné čísla prieskumov, ale tendencia, ktorá je v každom prípade znepokojujúca. Preto na schôdzke Republikovej rady SMK plánovanej na 8. decembra navrhnem, aby sme čo najskôr analyzovali dôvody tohto nepriaznivého procesu,” povedal denníku expredseda SMK Béla Bugár. Podľa bývalého ministra pôdohospodárstva Zsolta Simona je súčasný predseda SMK Pál Csáky hovorcom Miklósa Duraya, pretože realizuje jeho predstavy a politiku. „Vedenie strany sa musí rozhodnúť, či si zvolí konfrontačnú politiku charakteristickú pre uplynulé mesiace, s ktorou sa úplne izoluje na vnútropolitickej scéne, alebo si nájde spojencov medzi slovenskými stranami a bude pokračovať v politike hľadania konsenzu,” dodal poslanec SMK. Csáky sa domnieva, že zatiaľ nie je žiadny dôvod na nervozitu. „Treba ešte počkať aspoň tri mesiace, aby bolo zrejmé, či ide o skutočný pokles popularity, alebo iba o prechodný jav,” konštatoval predseda. Odmietol tvrdenie, že jeho rozhodnutia sú ovplyvnené Durayom. „Béla Bugár vyniesol na verejnosť osobný konflikt s jedným z podpredsedov SMK a z tohto boja vyšiel môj predchodca porazený,” dodal Csáky, podľa ktorého teraz Bugár aj jeho priaznivci útočia na Duraya. Simon v SMK nemá dobré meno, pretože do politiky vstúpil preto, aby získal pre seba výhody, konštatoval prvý muž SMK. Csáky sa iba snaží odviesť pozornosť od vážnych problémov v strane, reagoval exminister pôdohospodárstva na útoky. „Na rozdiel od mojich kolegov poslancov som bol pri vstupe do veľkej politiky finančne dobre zabezpečený. Duray však využil všetky výhody vyplývajúce z funkcie poslanca,” odvetil Simon. „V SMK sú teraz charakteristickými rozpínavé sily. Ak to takto bude pokračovať ďalej, povedie to k rozkolu. Druhou možnou alternatívou by mohla byť sebareflexia Bugára a Csákyho, pretože obaja robili chyby,” poznamenal pre Népszabadság slovenský politológ, predseda Inštitútu pre výskum menšín Fórum László Öllös. Bugár by sa mal podľa neho mal zamyslieť nad tým, prečo prehral voľby predsedu, a Csáky by zase mal priznať aspoň sám sebe, že proti svojmu protivníkovi viedol nekorektnú kampaň.
Časť Maďarov tlačí na Bugára, aby sa vrátil na čelo SMK, niektoré slovenské kruhy by ho uvítali na čele novej neetnickej partaje. Druhú možnosť Bugár odmieta. Napriek imidžu je predsa len etnický politik, zvyknutý na vlastné akvárium, v ktorom nečelí ideovej konkurencii či nezávislým médiám. Nemá tiež dôvod riskovať a ísť do neistého. Na prvú možnosť Bugár zatiaľ nemá dosť síl, trpezlivo si však návrat pripravuje. Pomáha mu v tom mýtus o radikalizácii SMK, ktorý okrem médií a slovenských strán živí práve jeho okolie. Radikalizácia strany je pritom z väčšej časti optický klam. Médiá si teraz jednoducho všímajú veci, ktoré za Bugára nevideli. Alebo mu na rozdiel od Csákyho žrali, keď Durayove eskapády s milým úsmevom bagatelizoval. Preto je pokrytecký postoj KDH a SDKÚ, ktoré prestávajú s SMK spolupracovať. Dosiahnu iba, že sa z údajnej radikalizácie stane naozajstná. Bugárovi tým tiež nepomôžu.
Polročné účinkovanie Pála Csákyho na čele SMK sa dá vyhodnotiť jedným stručným záverom: maďarská strana voľne padá do izolácie. Z SMK sa stal čierny Peter slovenskej politiky. Dzurinda si drží Csákyho čo najďalej od tela. Najnovšie sa zlomil aj najvernejší spojenec slovenských Maďarov - KDH. Palko, Lipšic a Hrušovský sa pretekajú, kto Csákyho tvrdšie prefacká za „radikalizmus”. Dokonca aj v čase, keď je ticho. Inak presne tomuto stavu sa chcel Csáky vyhnúť. Duraya požiadal, aby neotváral citlivé témy. A aby bol pre istotu celkom ticho. Csáky sa tiež odmlčal. V prípade Benešových dekrétov iba nesmelo zopakoval to, čo roky tvrdil aj Béla Bugár. Ale - nepomohlo. Hrádza sa prelomila a Csákymu sa vyčíta všetko to, čo sa Bugárovi tolerovalo... Dôsledky sú pre Csákyho nepríjemné (aj keď ešte nie nebezpečné). Podnikateľské a obchodné jadro strany (Simon, Világi), pre ktoré je prioritou návrat SMK do vlády, mobilizuje sily. Chystá sa na miesta podpredsedov vrátiť svojich ľudí. A zviazať tým Csákymu ruky. Návrat bugárovcov do širšieho vedenia ticho podporuje aj SDKÚ a KDH. Pretože nacionalizmus - a neprijateľnosť - SMK znemožňuje vzkriesenie pravicového bloku. Kozmetické úpravy vedenia SMK sú však vopred stratenou cestou. Csákyho budúcnosť je závislá od podpory radikálov a nacionalistov. Hľadanie „prijateľných” podpredsedov je v tejto kompozícii zbytočné. Rovnako ako bola zbytočná Csákyho pretvárka.
6. novembra sa v Budapešti stretli zástupcovia stálych rád Konferencie biskupov Slovenska a Konferencie biskupov Maďarska. Stretnutie sa uskutočnilo v priateľskej atmosfére. Obe delegácie si navzájom vymenili pohľad na súčasnú situáciu v katolíckej cirkvi v oboch krajinách.
Odvolací súd v Segedíne odsúdil 17-ročného mladíka na 15 rokov odňatia slobody vo väznici pre mladistvých. Andrása Kuraiho uznal súd vinným z trestného činu mimoriadne krutej vraždy 18-ročného dievčaťa, ktoré predtým znásilnil a potom zapálil, ako aj z ďalších trestných činov. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI druhostupňový súd pritvrdil pôvodný rozsudok súdu Čongrádskej župy pridaním jedného roka väzenia. Prípad sa stal 20. júla 2006, keď neďaleko mesta Makó na juhu Maďarska vtedy 15-ročný páchateľ priviazal k stromu a znásilnil Henrietu Pénzesovú, pochádzajúcu z obce Magyarcsanád. Potom ju polial horľavou tekutinou, zapálil a horiacu obeť nechal napospas osudu. Dievča previezli do nemocnice s popáleninami 60 percent povrchu tela. Poraneniam podľahla 10. augusta.
Maďarský Úrad pre hospodársku súťaž (GVH) vyrubil obchodným reťazcom Auchan, Cora a Metro pôsobiacim v Maďarsku pokuty v celkovej výške 80 miliónov HUF. Píše o tom dnes maďarský denník Magyar Nemzet, ktorý sa odvoláva na informácie GVH, podľa ktorého reťazce zavádzali zákazníkov. Prezentovaný akciový tovar totiž nebolo možné v obchodoch kúpiť, alebo len za vyššiu cenu, ako to uvádzali v reklamných letákoch. V niektorých reťazcoch údajné akciové ceny boli rovnaké ako pred akciou, no boli aj prípady, kedy akciová cena bola vyššia. GVH konkrétne zverejnil zistené nedostatky u uvedených spoločností aj s výškou pokuty a konštatoval, že 26,8 % akciových výrobkov nebolo na pultoch a v 12 % prípadov sa zásoby akciového tovaru vo veľmi krátkom čase minuli.
Šéfovia vládnych delegácií Slovenska a Maďarska budú dnes v Bratislave opäť rokovať o realizácii rozsudku Medzinárodného súdneho dvora vo veci Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros. Ťažiskom je návrh spoločného slovensko-maďarského strategického environmentálneho posudzovania vodohospodárskych plánov v úseku Dunaja od Bratislavy po Budapešť, ktoré vyžaduje Rámcová smernica Európskej únie.
Slovensko-maďarské vzťahy sa opäť stali predmetom debaty poslancov Európskeho parlamentu. Postavením maďarskej menšiny na Slovensku a nedávno prijatým uznesením NR SR k Benešovým dekrétom sa dnes zaoberal parlamentný výbor pre občianske slobody. Napriek tomu, že existovali snahy presadiť, aby výbor debatoval o tejto otázke ako o samostatnom bode agendy, o problematike sa napokon diskutovalo v časti venovanej národnostným menšinám v členských krajinách EÚ. „Postavenie národnostných menšín je témou, ktorej sa výbor venuje, nie je však celkom typické hovoriť o postavení národnostných menšín priamo v danej členskej krajine. My sme mali informácie, že to bolo iniciované viac-menej poslancami z Maďarska a slovenskými poslancami maďarskej národnosti v Európskom parlamente,” uviedla pre TASR slovenská europoslankyňa Monika Beňová (SMER). Maďarská europoslankyňa a podpredsedníčka výboru Kinga Gál na úvod zasadnutia konštatovala, že deklarácia slovenského parlamentu je spochybnením dôveryhodnosti Európskej únie, keďže má jasne diskriminačný efekt, nakoľko potvrdzuje kolektívnu vinu. Podľa slovenskej členky EP Edit Bauer (SMK) sa tak Maďari vykresľujú ako vojnoví zločinci a kolaboranti. Podľa Árpáda Duku-Zólyomiho (SMK) prijaté uznesenie nemá miesto v súčasnej Európe, pretože sa nepriamo uznáva kolektívna vina. „Ak analyzujeme tento text, tak dôjdeme k záveru, že vyhnanie, presídľovanie, okrádanie ľudí, ktorí neniesli žiadnu politickú, právnu ani morálnu zodpovednosť za predchádzajúce zločiny fašizmu, bolo akosi opodstatnené a správne. Nejde o otvorenie Benešových dekrétov, vieme, že sa to nedá, ide o to, aby sa toto obdobie bezprávia po roku 1945 odsúdilo a aby sa ospravedlnilo za to, čo sa stalo aj voči Nemcom a židom na Slovensku,” uviedol Duka-Zólyomi. Miloš Koterec a Vladimír Maňka (obaja SMER) protiargumentovali, že prijatie deklarácie bolo len reakciou na to, akým spôsobom sa k tejto otázke stavala SMK. Okrem kritike uznesenia o Benešových dekrétoch Bauer a Duka-Zólyomi tiež pripomenuli, že maďarská menšina v SR postupne stráca získané práva a že na Slovensku dochádza k nárastu nepriateľstva voči nej. „Situácia je plná napätia a je neprijateľná,” tvrdí Bauer. Poľutovanie nad tým, že Slovensko bolo vykreslené ako krajina, kde dochádza k zhoršovaniu postavenia národnostných menšín, vyjadrila Monika Beňová, ktorá súčasne poukázala na postavenie slovenskej menšiny v Maďarsku. Beňová na dôkaz nepravdivosti „obvinení” vznesených zo strany Edit Bauer a Kingy Gál predložila viaceré konkrétne fakty a čísla týkajúce sa prostriedkov vyčlenených z rozpočtu na menšinové kultúry, vzdelávacieho systému menšín či neexistencie zákona v maďarskej legislatíve o zastúpení národnostných menšín v maďarskom parlamente. Rovnako aj Miroslav Mikolášik (KDH) pripomenul, že členom maďarského zákonodarného zboru nie je žiadny príslušník slovenskej menšiny. Na obranu slovenskej menšinovej politiky sa postavil aj český europoslanec Miloslav Ransdorf, ktorý okrem iného spomenul tiež udalosti v Černovej a zdôraznil skutočnosť, že legislatíva v bývalom Československu bola priateľská voči menšinám a postavená na princípe lojality voči Československu. „Z hľadiska menšinovej politiky slovenská vláda plní medzinárodné normy a požiadavky Európskej únie,” tvrdí český europoslanec. Podľa Beňovej išlo v dnešnej diskusii o maďarsko-slovensko-českú diskusiu na tému, ktorá na pôde EP odhliadnuc od týchto poslancov „vôbec nikoho nezaujíma” a nemá sa prečo opakovať. Predseda výboru Jean-Marie Cavada debatu uzavrel konštatovaním, že nová reformná zmluva EÚ poskytne výboru nové podklady pre aktivity v oblasti menšín. „Nechceme udeľovať lekcie národným parlamentom a poučovať členské krajiny, tie by však mali byť opatrné v otázke ochrany menšín, a to nielen národnostných, ale aj sociálnych,” uviedol Cavada, podľa ktorého sa táto téma netýka len Slovenska či Talianska, ktoré bolo tiež predmetom debaty, ale všetkých členských krajín únie. Vo výbore tiež odzneli návrhy, aby nová Agentúra EÚ pre základné práva ako neutrálna inštitúcia vypracovala hodnotenie postavenia národnostných menšín v krajinách EÚ.
Slovensko včera v Bruseli kritizovali za diskrimináciu maďarskej menšiny. Diskusiu o menšinách podnietili maďarskí poslanci v reakcii na nedávnu rezolúciu slovenského parlamentu, ktorý označil sporné tzv. Benešove dekréty za nedotknuteľné. O samotných dekrétoch výbor pre ľudské práva, ktorého diskusiu sledovala aj delegácia poslancov zo Slovenska a tiež gróf Kinský so svojím tímom, nehovoril. Slovensko však označil za exemplárny príklad zhoršovania situácie menšín v nových členských štátoch. Maďarská europoslankyňa Kinga Gál ako dôkaz zhoršovania práv menšín uviedla „neprijateľné potvrdenie kolektívnej viny“ na Slovensku. Podobne potom hovorili ďalší vrátane Edit Bauer z SMK, ktorá obvinila vládu Roberta Fica, že rezolúcia robí zo slovenských Maďarov kriminálnikov a kolaborantov. Monika Beňová zo Smeru Slovensko podobne emotívne bránila. Okrem iného sa odvolala na dotácie pre maďarské médiá a počty ich novinárov a tvrdenie Bauer o diskriminácii odmietla ako neoprávnené a nepravdivé. Západní poslanci reagovali pokojnejšie, ale Fico od nich dostal vynadané. Nemecký ľudovec Alexander Alvaro povedal, že Slovensko sa v roku 2004 „nepripojilo ku klubu Med, ale ku klubu, ktorý má nejaké hodnoty, a Bratislava by sa podľa toho mala správať“. Talian Claudio Fava navrhol rezolúciu europarlamentu, ktorá by odsúdila „zhoršenie práv menšín v nových štátoch“ a „uviedla rezolúciu slovenského parlamentu ako príklad postojov, aké v Európe nemajú byť“. Žiadna konkrétna výzva alebo záväzná úloha pre slovenskú vládu zo zhruba dvojhodinovej debaty nevyplynula, neriešili sa ani konkrétne príklady údajnej diskriminácie Maďarov. „Som rád, že Benešove dekréty ako také dnes neboli predmetom debaty,“ povedal europoslanec Jan Zahradil z českej ODS, ktorý debatu sledoval rovnako ako dvaja zástupcovia KSČM. „Parlament sa už nimi raz zaoberal - bez výsledku a ich nové otváranie k ničomu nepovedie,“ hovorí.
Prestrelka v Európskom parlamente nepohla slovensko-maďarské vzťahy ani o krok ďalej. Maďarskí poslanci podľa očakávania vo výbore pre občianske práva otvorili otázku diskriminácie maďarskej menšiny na Slovensku. Proti tomu vystúpili slovenskí europoslanci, ktorí tvrdia, že národnostné menšiny sa u nás majú dobre. Situáciu príde na Slovensko preveriť rakúsky europoslanec a šéf frakcie Európskych socialistov Hannes Swoboda. Podľa maďarskej europoslankyne Kingy Gálovej slovenská Národná rada prijatím deklarácie k nemennosti Benešových dekrétov urazila menšiny. Ku Gálovej sa pridala aj Edit Bauer a Arpád Duka-Zólyomi, obaja zo slovenskej SMK. „Istota práv národnostných menšín na Slovensku klesá,” hovorí Duka-Zólyomi. Problémom podľa neho nie je len uznesenie Slovenska k Benešovým dekrétom, ale aj zhoršenie podmienok v kultúrnej a školskej oblasti národností. Europoslankyňa zo Smeru Monika Flašíková-Beňová nesúhlasí. „Slovensko sa o menšiny stará nadštandardne,” uviedla Flašíková-Beňová. Diskusiu vo výbore si vyžiadala poslankyňa SMK Edit Bauer, ktorá mala v pondelok vypnutý mobil. Podporili ju aj maďarskí politici. Podľa europoslanca Miroslava Mikolášika (KDH) celá akcia je na podnet maďarských voličov. „Chcú reštitúcie svojich majetkov. Maďarsko okrem toho tri razy porušilo suverenitu Slovenska, keď prekročilo hranice, Slovensko nikdy,” uviedol Mikolášik. Či bude mať slovensko-maďarská hádka pokračovanie, zatiaľ nie je známe. Podľa Flašíkovej-Beňovej sa spor do pléna parlamentu nedostane. „Politické skupiny by to nepodporili,” uviedla. Flašíková-Beňová dodala, že výmena názorov vo výbore nemá nijaký politický dosah. Duka-Zólyomi však tvrdí, že požiadajú európske inštitúcie, aby k tomu zaujali postoj. Ešte do konca roka by mala prísť na Slovensko európska delegácia na čele s Hannesom Swobodom. „Preskúma na mieste, ako je to so vzťahom k menšinám a z toho sa urobia závery,” uviedol europoslanec zo Smeru Vladimír Maňka. Od toho bude podľa Maňku závisieť aj obnovenie členstva Smeru u eurosocialistov.
Benešove dekréty nie sú témou pre Brusel. Zhodla sa na tom väčšina europoslancov, ktorí včera riešili na výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci postavenie maďarskej menšiny v SR. Žiadny oficiálny dokument, ktorý by nám mohol poškodiť, poslanci neprijali. „Šéf výboru požiada eurokomisára pre spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť Franca Frattiniho o stanovisko k veci. Výbor požiada agentúru pre ľudské práva, aby sledovala situáciu národnostných menšín,” povedala HN europoslankyňa Edit Bauer (SMK). Na otvorenie témy tlačili najmä nemeckí europoslanci. Svojich maďarských kolegov však nechali nakoniec v boji samých. Iniciátor diskusie Manfred Weber vystupoval pokojne a nekonfrontačne. Jeho kolega - člen predsedníctva frakcie kresťanských demokratov Markus Ferber (CSU), ktorý už od septembra trval na diskusii o dekrétoch a deklarácii, ktorú prijal náš parlament, na rokovanie dokonca ani neprišiel. HN to povedal europoslanec Vladimír Maňka (Smer-SD). Tvrdí, že maďarskí poslanci situáciu na výbore nezvládli. „Nejako im to nešlo, nemali žiadne argumenty.” Bauer má iný názor. „Nieslo sa to v pokojnej rovine, ale z niektorých úst odzneli absolútne klamstvá alebo omyly. Napríklad, že v Maďarsku žilo 500-tisíc Slovákov pred druhou svetovou vojnou.” Maďarských poslancov trápili dekréty, napádali najmä deklaráciu NR SR o ich nedotknuteľnosti. Monika Beňová-Flašíková s Maňkom argumentovali tým, že deklaráciu podporila väčšina poslancov. Na ich stranu sa pridali českí europoslanci. Jan Zahradil z ODS nevidí u nás žiadnu diskrimináciu menšín. „Mám pocit, že tá maďarská strana sa radikalizovala a provokuje,” zhodnotil vystúpenie poslancov SMK na výbore.
Maďarské a slovenské orgány pohraničnej stráže vykonávajú od 1. novembra spoločnú strážnu službu v prihraničných oblastiach. Tlačovú agentúru MTI o tom informovalo maďarské Celoštátne veliteľstvo pohraničnej stráže (HOP). Podľa vyhlásenia zverejneného MTI je cieľom zavedenia spoločnej obchôdzky to, aby po vstupe do schengenskej zóny 21. decembra 2007 a po zrušení hraničných kontrol tieto orgány náhodne preverovali v pásme do desať kilometrov od spoločných štátnych hraníc legálnosť zdržiavania sa občanov tretích krajín. Spoločné hliadky majú právo preverovať totožnosť osôb a zadržať osoby páchajúce trestnú činnosť. Členovia pohraničnej stráže oboch krajín budú nosiť svoju národnú uniformu, potrebnú služobnú výstroj a služobnú zbraň. Maďarská republika a Slovenská republika sa podľa plánov 21. decembra pripoja k schengenskému dohovoru, ktorý bude znamenať zásadné zmeny v strážení štátnych hraníc a v kontrole aj udržiavaní poriadku cezhraničnej dopravy. Na slovensko-maďarských hraniciach bude zrušená hraničná kontrola, hranice bude možné prekračovať kedykoľvek a kdekoľvek s tým, že občan sa bude musieť vedieť preukázať osobnými dokladmi, pripomína MTI.
Otázky slovensko-maďarských vzťahov a podpora zahraničných Maďarov boli hlavnými témami dnešného rozhovoru predsedu SMK Pála Csákyho s maďarským premiérom Ferencom Gyurcsányom. O schôdzke, ktorá sa konala v Budapešti medzi štyrmi očami po stretnutí regionálneho fóra pre vyjednávanie Nadácie rodná zem, informovala Tlačovú agentúru SR kancelária hovorcu vlády. Politici podľa vyhlásenia hovorcu prerokovali fungovanie systému podpory zahraničných Maďarov prostredníctvom Nadácie rodná zem, ktorého cieľom je napomôcť zachovaniu ich identity. Csáky sa uznanlivo vyjadril o tom, že maďarský štátny rozpočet podľa plánov vlády ráta pre rok 2008 s vyššou podporou programov zahraničných Maďarov a popri politike podpory dáva do popredia dôležitosť cezhraničnej spolupráce vo forme rozvoja infraštruktúry a hospodárskej spolupráce. Predseda maďarskej vlády a predseda SMK hovorili aj o vývoji slovensko-maďarských vzťahov so zvláštnym zreteľom na tematiku menšín, uvádza sa vo vyhlásení.
Maďari žijúci na Slovensku a v Rumunsku sa vzdali časti podpory materskej krajiny v prospech podkarpatských a vojvodinských Maďarov. Vyhlásil to dnes v Budapešti predseda SMK Pál Csáky na regionálnym fóre pre vyjednávanie Nadácie rodná zem. Predstaviteľ Maďarov na Slovensku vyjadril spokojnosť s avizovanou mierou podpory Maďarov žijúcich v SR. Celkový objem podpory Maďarov žijúcich v susedných krajinách prostredníctvom nadácie dosiahne pre budúci rok dve miliardy forintov (264 miliónov Sk), informoval štátny tajomník Úradu predsedu vlády pre menšinovú a národnú politiku Ferenc Gémesi. Csáky ďalej povedal, že medzi priority Maďarov žijúcich na Slovensku patrí vzdelávanie, zachovanie kultúrnych inštitúcií a médiá. Spolu s predsedom Demokratického zväzu rumunských Maďarov (RMDSZ) Bélom Markóom pred novinármi skonštatovali, že mieru podpory považujú za prijateľnú. Podľa Gémesiho významným cieľom materskej krajiny zostáva naďalej podpora vzdelávania a odborná výchova spoločenstiev zahraničných Maďarov, informovala maďarská tlačová agentúra MTI.
Maďarský prezident László Sólyom vedie v prieskume popularity politikov maďarského inštitútu Szonda Ipsos, ktorého aktuálne výsledky zverejnili dnes. Po ňom nasleduje predsedníčka parlamentu Katalin Sziliová a ministerka zahraničných vecí Kinga Gönczová. Hlava štátu si so ziskom 48 percentuálnych bodov polepšila o jeden bod oproti predchádzajúcemu mesiacu. Šéfka parlamentu a šéfka diplomacie majú zhodne po 47 bodov, Sziliová si zachovala hodnotenie a Gönczová si polepšila o jeden bod. Hodnotenie prvej trojice vyplýva podľa pozorovateľov pravdepodobne z ich úloh a funkcií, ktoré napĺňajú, ďalej z toho, že štýl týchto politikov je miernejší, a že vyhýbajú sa konfrontáciám. Predsedníčka opozičného Maďarského demokratického fóra (MDF) Ibolya Dávidová je so 46 bodmi na štvrtej priečke a predseda opozičného FIDESZ Maďarského občianskeho zväzu (FIDESZ) Viktor Orbán s hodnotou popularity 42 bodov na piatom mieste. Predseda maďarskej vlády a predseda Maďarskej socialistickej strany (MSZP) Ferenc Gyurcsány s počtom bodov 29 o jeden bod viac, ako pred mesiacom sa nachádza až na 18. mieste rebríčka popularity. Predseda koaličného Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ) a minister dopravy a hospodárstva János Kóka ziskom 27 bodov obsadil 21. priečku.
Senzačná správa uzrela svetlo sveta: archeológovia pri meste Kazincbarcika našli hrob jednej z „pramatiek” Maďarov, Álmosovej sestry (Álmos bol hlavný zo siedmich kmeňových náčelníkov, ktorí priviedli starých Maďarov do Karpatskej kotliny). Na správu „skočila” tlačová kancelária MTI, no spravodajcovi muselo niečo vŕtať v hlave, pretože hodinu po zverejnení pôvodnej správy vyslal opravu: to celé je len humbug, vymyslené, ide o marketingový ťah istej reklamnej agentúry, ktorá takto pripravovala promóciu najnovšieho kinofilmu. MTI sa však naštvala a iniciuje teraz etické konanie proti všetkým, čo sa na tomto podvode zúčastnili a zneužili pritom seriózne médiá, ktoré ešte majú dôveru ľudí, slovom: chráni česť mundúru. Muníciu dávajú podobné prípady tým, ktorí aj v Maďarsku tvrdia, že za všetko môžu novinári. Aj za pouličné nepokoje. Seriózne vyzerajúca analýza napríklad konštatuje, že aj nedávne demonštrácie vyprovokovali médiá. Tie vraj prahnú po senzácii, preto už pred 23. októbrom šponovali záujem verejnosti avízami o kucapace, ktorá sa potom aj stala, a o ktorej médiá bohato informovali. No a pri pokuse o spontánne uzavretie Alžbetinho mosta bolo, prisahám, viac kamier ako blokádnikov. Jeden z maďarských kolegov aj sebaironicky konštatoval, že vládne zásada, podľa ktorej už nestačí o udalostiach informovať - treba ich robiť. Šialené! Zošalel aj istý vydavateľ a majiteľ týždenníka z Miškovca. Za svoje milióny získané podnikaním si zaobstaral „Čerstvého spravodajcu”, v ktorom zverejňoval najprv informácie o pôvode známych politikov a biznismenov, aby potom proti nim štval, neskôr zverejňoval vlastné básne a teórie o sprisahaní istej rasy, no a hlavne: v každom čísle bola na prvej strane jeho podobizeň. Teraz sa s ním súdi jeho bývalý „šéfredaktor”, obviňuje ho aj z rasistického štvania, no trestnoprávne dôsledky prípad zrejme nebude mať, lebo snaživý vydavateľ básnik je nenormálny - má o tom od doktorov aj papier. Papier znesie všeličo, aj notový, čo spomínam preto, lebo mediálna hviezda Anettka dala napísať oratórium o Gyurcsányovom klamárskom prejave. Treba vedieť, že Anettka kedysi moderovala hore bez, vypísala a pred kamerami aj realizovala konkurz o defloráciu svojej priateľky, z Bajkonuru absolvovala výlet k hranici kozmu a nedávno bola peštianska premiéra opery o nej samotnej. Takže pracuje na hudobnom diele, ktorého libreto pozostáva iba z premiérových viet. (Momentálne vraj spôsobuje najväčší problém zhudobniť pamätný výraz „kurevská krajina”.) Predseda vlády o tom vie a už oznámil, že si nerobí nárok na honorár. Veru, s médiami treba vychádzať dobre, lebo nie je sporné, kto bude ťahať za kratšíkoniec. Nakoniec to dokazuje aj príhoda z čias úsvitu demokracie. Istý vidiecky redaktor sa rozhorčil, že v parlamente pracujú na sérii neužitočných zákonov. Článku dal titulok Polovica poslancov sú idioti. Hneď prišlo varovanie zo snemovne, že to, čo robí, je ohováranie a hrozí mu trestné konanie. Preto na druhý deň vydal opravu: „Vo včerajšom čísle sme, žiaľ, zverejnili nepravdu. Polovička poslancov NIE sú idioti.”
Podpredseda SMK pre stratégiu Miklós Duray v rozhovore pre internetovú stránku hírextra.hu povedal, že na Slovensku existuje každodenný pouličný fašizmus, ktorý sa prejavuje od minuloročnej volebnej kampane. Pribúdajú prípady, keď ľudí napadli, lebo hovorili po maďarsky. „Aj mne sa pred niekoľkými týždňami na bratislavskom trhovisku stalo, že ma dáždnikom začali biť dvaja Slováci a okolostojaci sa iba pozerali.“ Slovensko sa podľa neho pre prípady typu Hedviga Malinová dostáva do medzinárodnej izolácie. „V Európe totiž nie je zvykom, aby vláda prejavila solidaritu s trestným činom, ako sa to stalo na Slovensku.“ „Považujem za veľmi dôležité, aby sa každá maďarská vláda v prípadoch, ako sú dekréty alebo Malinová, správala nielen ako vláda jednej krajiny, ale ako vláda jedného národa. Sú to totiž celomaďarské záležitosti.“ Keď bola SMK vo vláde, na Slovensku neboli otvorené protimaďarské prejavy, tvrdí. Prvý raz od roku 1945 bolo možné na úradoch hovoriť po maďarsky. Po zmene vlády väčšinu Maďarov z úradov prepustili.
Poslanci výboru pre občianske slobody v Európskom parlamente sa budú dnes v Bruseli zaoberať deklaráciou, ktorú prijal k Benešovým dekrétom slovenský parlament. Výboru tento bod navrhli viacerí maďarskí europoslanci. Okrem toho aj príspevkom europoslankyne Edit Bauerovej z SMK, ktorý upozorňuje na sťaženie postavenia maďarskej menšiny počas Ficovej vlády. Podľa europoslankyne za Smer Moniky Beňovej-Flašíkovej Bauerová by mala výbor informovať o krátení financií pre Univerzitu Jánosa Selyeho v Komárne či o minulotýždňovom odvolaní riaditeľa Múzea maďarskej kultúry a Podunajska v Komárne Csabu Fehéra krajským parlamentom Nitrianskeho kraja. „Jedným z bodov je postavenie národnostných menšín, ktorý sa má venovať najmä postaveniu maďarskej menšiny na Slovensku,” spresnila europoslankyňa Beňová-Flašíková. Predseda SMK Pál Csáky sa nechcel k príspevku Edit Bauerovej v Európskom parlamente vyjadriť. Podľa neho však otázka menšín nie je vecou vnútroštátnou, ale európskou. „Jednou z príčin, prečo sa slovenskomaďarské vzťahy dostali až na pôdu Európskeho parlamentu, je zahrnutie Slovenskej národnej strany do vládnej koalície,” povedal v televízii Markíza Csáky.
Polovica občanov Slovenska sa domnieva, že za zhoršenie vzťahov medzi Slovenskom a Maďarskom môže skôr maďarská strana. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus, ktorý dnes zverejnili Hospodárske noviny (HN). Opačný názor však mali zástupcovia maďarskej menšiny, ktorí v ankete zo skomplikovania vzťahov obviňovali viac Slovákov. Spomedzi všetkých opýtaných vinilo z ochladenia vzťahov maďarskú stranu 50 percent, medzi respondentmi slovenskej národnosti to bolo 56 percent. Slovákov považovalo za hlavných vinníkov 13 percent účastníkov prieskumu, rovnakú zodpovednosť obom stranám prisúdilo 29 percent. „Je prekvapujúce, že len polovica populácie si myslí, že za to môžu Maďari. Intuitívne by sa dalo očakávať, že to bude ešte viac,” povedal HN sociológ Focusu Martin Slosiarik. Najväčšiu zodpovednosť Maďarom prisudzovali v ankete voliči vládnych strán SNS (76 percent) a Smeru-SD (68 percent). Naopak Slovákov obviňovali voliči SMK, ktorá zastupuje maďarskú menšinu. Názory medzi voličmi najväčšej opozičnej strany SDKÚ-DS boli približne vyrovnané, hoci miernu prevahu malo hodnotenie, že za spory zodpovedá Budapešť. Vzťahy medzi Bratislavou a Budapešťou sa začali zhoršovať po nástupe vlády Roberta Fica, ktorej súčasťou je aj SNS obviňovaná z protimaďarských výrokov. Maďarskí politici v súčasnosti Slovensku vyčítajú najmä uznesenie parlamentu o nemennosti povojnových Benešových dekrétov. Tie zasiahli do práv maďarskej menšiny. Predstavitelia Slovenska zas Budapešť obviňujú, že nezakročila proti extrémistickej polovojenskej Maďarskej garde.
Bratislava kontra Budapešť. Prieskum prekvapil - „len” polovica Slovákov tvrdí, že za zhoršenie vzájomných vzťahov môžu Maďari. Že sú si oba národy fifty-fifty, si myslia najmä vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Národniari plánujú priliať olej do ohňa, chystajú zákon o ochrane republiky. Slovenský politik Čaplovič by rád spravil hrubú čiaru za minulosťou. Maďarský politológ žiada plán zmierenia. Závery exkluzívneho prieskumu pre HN uvádzajú, že pod napätie sa podľa ľudí podpísala hlavne maďarská. Zhoršenie slovensko-maďarských vzťahov je v poslednom čase evidentné. Maďarskí predstavitelia štátu odmietajú návštevy Slovenska, slovenskí kolegovia ich kritizujú, že dopustili vznik polovojenskej Maďarskej gardy, téma slovensko-maďarských problémov zamestnáva aj Európsky parlament. Čo je príčinou tohto stavu, prípadne na ktorej strane - slovenskej či maďarskej - je väčšia vina, je stále otázne. Prostredníctvom exkluzívneho prieskumu vykonaného agentúrou Focus HN preto zisťovali, na ktorej strane je väčšia zodpovednosť za napätie vo vzťahoch medzi Slovenskom a Maďarskom. Polovica opýtaných tvrdí, že za zhoršenie vzájomných vzťahov môže maďarská strana. Naopak, len trinásť percent ľudí si myslí, že za problémami stoja Slováci. „Je prekvapujúce, že len polovica populácie si myslí, že za to môžu Maďari. Intuitívne by sa dalo očakávať, že to bude ešte viac,” hodnotí sociológ Martin Slosiarik z agentúry Focus. Naopak, poslanec SNS je s číslami spokojný. „Ľudia cítia, odkiaľ pramení istá dávka napätia.” Národniar je presvedčený, že konflikt vychádza od vrcholných predstaviteľov či už z Maďarska, alebo od politikov SMK. Opačný názor na zhoršené slovensko-maďarské vzťahy má podľa očakávania podpredsedu SMK László Szigeti - môže za to vstup SNS do vlády a aktivity parlamentu súvisiace s Benešovými dekrétmi, zákon o zásluhách Andreja Hlinku alebo vyhlásenia k 100. výročiu Černovej. „Nemyslím si, že respondenti vidia situáciu objektívne.” Pripisovanie zodpovednosti za slovensko-maďarské problémy sa jasne ukázalo v závislosti od toho, akej národnosti daný človek je. Respondenti maďarskej národnosti sú presvedčení, že za to môže slovenská strana, zástupcovia slovenskej národnosti zas tvrdia, že vina je na maďarskej strane. „Deliaca čiara v hodnotení slovensko-maďarských vzťahov v závislosti od národnosti je zrejmá,” hovorí Slosiarik. Pripomína, že sa to prenáša aj do hodnotenia podľa regionálneho členenia, keď sa k vine na slovenskej strane skôr prikláňajú ľudia žijúci v oblastiach s výrazným zastúpením maďarskej menšiny (Trnavský a Nitriansky kraj). Naopak, najviac ľudí sa za zodpovednosť Maďarov vyslovilo v Žilinskom, Prešovskom a Banskobystrickom kraji. Ľudia svoje politické strany nesklamali ani čo sa týka voličských preferencií. O zodpovednosti na slovenskej strane sú najviac presvedčení potenciálni voliči SMK, naopak, vinu na maďarskej strane vidia predovšetkým sympatizanti všetkých troch vládnych strán. Najväčšie zastúpenie majú pritom voliči SNS. Szigeti vyjadril ľútosť nad tým, že toľkí priaznivci politických strán sú presvedčení o vine na maďarskej strane. „Fakty pritom svedčia o opaku.” Tvrdí, že sa stačí pozrieť na množstvo rôznych zámerov slovenských ministrov, ktorí sa „snažia obmedziť práva národnostných menšín”. Okrem voličov SMK, ktorých je väčšina, je o vine na slovenskej strane presvedčených aj pomerne veľa voličov SDKÚ-DS. „Môže to byť forma protestu proti vládnej koalícii,” pripúšťa Slosiarik. Pozoruhodný pritom zostáva fakt, že maďarskú stranu obviňujú vo výraznej miere najmä mladí ľudia vo veku 18 až 24 rokov a študenti. „Nechcem povedať, že vyrastá mladá generácia, ktorá je živnou pôdou pre národnostnú neznášanlivosť, ale tieto údaje hovoria o istých vyhranenejších postojoch mladých,” uviedol Slosiarik. Szigeti názory mladej generácie vysvetľuje tým, že také citlivé témy, ktoré boli v poslednom čase nastolené, mladá generácia nechápe...Nevidia historické krivdy, ktoré boli napáchané a nevedia sa do nich vcítiť.” Paška, naopak, tvrdí, že práve mladá generácia, ktorá sa pozerá do budúcnosti, si najcitlivejšie uvedomuje riziko, ktoré plynie z maďarskej strany. Tretina ľudí si pritom myslí, že pod zhoršenie slovensko-maďarských vzťahov sa podpísala slovenská aj maďarská strana v rovnakej miere. Ide hlavne o ľudí v strednom veku, vysokoškolsky vzdelaných či tvorivých a odborných pracovníkov pochádzajúcich z Trenčianskeho, Bratislavského a Nitrianskeho kraja. „Toto sú ľudia, ktorí si uvedomujú, že na konflikt sú potrebné vždy dve strany a aj jedna, aj druhá strana vždy urobí kroky, ktoré prilejú olej do ohňa,” hovorí Slosiarik.
Príbeh jedného sporu. Obe strany sa už niekoľko mesiacov „snažia” - obojstranných provokácií je viac než dosť. Účasť SNS vo vláde, prijatie Uznesenia parlamentu o nedotknuteľnosti Benešových dekrétov, údajný útok na študentku maďarskej národnosti Hedvigu Malinovú či vznik Maďarskej gardy. Ak sa k tomu pridá ešte národnostne motivované pokrikovanie na futbalových štadiónoch, slovné prestrelky, vulgarizmy lídra národniarov Jána Slotu s jeho protipólom z SMK Pálom Csákym či prenášanie národnostných tém na pôdu Európskeho parlamentu, napätie medzi Slovenskom a Maďarskom sa dostáva do vrcholného štádia. Napriek tomu, že nezhody Slovákov s Maďarmi majú svoje historické korene (povestná maďarizácia počas Rakúsko-Uhorska, povojnové usporiadanie po druhej svetovej vojne či násilné vysťahovanie Maďarov z juhu Slovenska), výraznejšie naštrbenie slovensko-maďarských vzťahov sa začalo po zostavení vlády Robertom Ficom, keď koaličnými partnermi Smeru-SD sa stali SNS a ĽS-HZDS. Krátko nato došlo k údajnému útoku na študentku maďarskej národnosti Hedvigu Malinovú. Keď slovenská polícia ohlásila, že útok sa nestal a Hedvigu na revanš obvinila z krivej výpovede, maďarskí politici zareagovali, že budú pozorne sledovať rozhodnutia slovenských orgánov. Proti tomu sa ohradila slovenská strana, ktorá to považovala za neprimerané zásahy do vnútorných záležitostí iného štátu. S odôvodnením „veď aj tak by sme sa len pohádali” nasledovalo odmietnutie stretnutia s premiéram Robertom Ficom jeho maďarským kolegom Ferencom Gyurcsányom. Ten vtedy vyhlásil - „do vlády ste pustili extrémistov, nacionalistov a sociálnych populistov. Spôsobuje nám to veľa bolestí hlavy aj bolestí duše.” Ďalším kameňom úrazu bolo prijatie Uznesenia parlamentu o nemennosti Benešových dekrétov z konca septembra tohto roku, ktoré vyvolalo vlnu nevôle v Maďarsku. Premiér Gyurcsány povedal, že to dobrým susedským vzťahom nepomôže, maďarský prezident László Sólyom zas uznesenie označil za facku. Slovenskí politici prijali uznesenie v snahe zabrániť SMK v otváraní Benešových dekrétov. Tí do textu vzájomného slovensko-maďarského zmierenia zakomponovali klauzulu o odškodnení Maďarov, ktorí sa cítia ukrivdení povojnovým vysídlením a zhabaním majetku. Text predložili parlamentom oboch krajín. Podľa Slovákov však uznesenie slovenského parlamentu len fixuje súčasný stav platný od konca druhej svetovej vojny. Maďarskí politici to však zobrali ako postup Slovenska proti maďarskej menšine a snahu o obmedzovanie ich práv. Téma sa dostala aj na pôdu europarlamentu, kde sa k maďarským europoslancom pridali aj Nemci, ktorí majú tiež problém s povojnovými dokumentmi Československa. Predstavitelia Maďarska v tejto súvislosti odmietajú pozvania na oficiálne návštevy Slovenska. Urobili tak zástupcovia zahraničného výboru maďarského parlamentu, ale aj šéfka parlamentu Katalin Sziliová. V prípade pozvania by sa vraj rovnako zachoval aj maďarský prezident László Sólyom. Sziliová aj Sólyom však na Slovensku aj po týchto vyhláseniach boli - šlo podľa nich o súkromné návštevy. Sólyom sa však počas návštevy Komárna vyjadroval aj k znepokojujúcim krokom, ktoré podľa neho slovenská vláda voči maďarskej menšine chystá a diplomatické „faux pas” bolo na stole. Slovenská strana Maďarsku zaslala diplomatický protest od ministra zahraničných vecí Jána Kubiša (Smer-SD). Slovenskí politici zas ostro odmietajú vznik Maďarskej gardy, ktorá sa nedávno v Budapešti rozširovala o ďalších 600 členov. Maďarskej vláde mali za zlé, že nedokáže zakázať takéto polovojenské, nacisticky ladené zoskupenie, ktoré má slúžiť na obranu Maďarov pred okolitými štátmi. Slovensko-maďarské vzťahy by podľa návodu eurosocialistov mali najnovšie upokojovať premiéri oboch krajín. Robert Fico aj Ferenc Gyurcsány sa na summite európskych lídrov v Lisabone dohodli, že Gyurcsány príde na návštevu Slovenska. „Spriatelenie” oboch premiérov je totiž podmienkou návratu Smeru-SD do Strany európskych socialistov.
Nitrianski krajskí poslanci vypovedali zmluvu o spolupráci s OTP Bankou Slovensko. Župa sa s ňou totiž súdi v súvislosti s kauzou kúpy novej budovy pre sídlo úradu kraja ešte z minulého volebného obdobia. OTP banka stiahla z jej účtu 69 miliónov korún, podľa predstaviteľov župy protiprávne. Podali preto žalobou a žiadajú vrátenie sumy, ktorá predstavuje zmluvnú pokutu za nezaplatenie 267,75 miliónov korún za kúpu budovy na Palárikovej ulici do stanoveného termínu. Jadrom problému je platnosť podpisov vtedajšieho podžupana Miklósa Fehéra (SMK), ktorý podpísal kúpnu i úverovú zmluvu v čase údajnej neprítomnosti župana Milana Belicu (ĽS-HZDS). Ten však tvrdí, že na pracovisku bol a podal na Fehéra trestné oznámenie. Ako informoval Belicov hovorca Stanislav Katrinec, súd zatiaľ nerozhodol ani v prípade žaloby na OTP banku, ani o platnosti Fehérových podpisov na kúpnej a úverovej zmluve. Pri iných dokumentoch, ktoré takisto podpísal Fehér, však už rozhodol v prospech žalobcu. Kraj to pokladá za pozitívny signál. Zmluva o spolupráci medzi Nitrianskym krajom a OTP bankou bola podpísaná v roku 2004 na základe uznesenia vtedajšieho zastupiteľstva z roku 2003, v ktorom mala väčšinu Strana maďarskej koalície. Poslanci strán slovenskej koalície vtedy viackrát vyjadrili svoju nespokojnosť s výberom banky pre kraj. Poukazovali na fakt, že vždy sa oslovujú len tie isté tri banky - OTP, Dexia a Istrobanka, pričom OTP vždy vyhrá.
Kubánski utečenci, ktorým pred nedávnom udelili v Maďarsku politický azyl, sa v nedeľu zaplietli do bitky, v ktorej utrpeli bodné zranenia traja maďarskí občania. V nedeľu o tom informovala maďarská polícia. Potýčka v Bicske na západ od Budapešti sa odohrala medzi skupinou Maďarov a pol tuctom kubánskych utečencov. Povedala to hovorkyňa polície Ágnes Szabóová. Jeden Maďar je podľa jej slov vážne zranený. Polícia incident vyšetruje. Dvadsaťosem kubánskych utečencov, ktorých zadržali Spojené štáty pri neúspešnom pokuse o útek z ostrova, pricestovalo do Budapešti minulý mesiac a v Maďarsku sa im podarilo získať politický azyl. Išlo o ľudí, ktorých pri pokuse o útek do USA zadržali na americkej vojenskej základni Guantánamo. Maďarská vláda v auguste oznámila, že Kubáncom udelí politický azyl „prevažne z humanitárnych dôvodov”.
Podpisom dohody o spolupráci medzi Trnavským samosprávnym krajom (TTSK) a Győrsko-Mošonsko-Šopronskou župou sa dnes začal v hlavnom meste Maďarska Týždeň Trnavského samosprávneho kraja v Budapešti. Ako po slávnostnom akte na pôde Slovenského inštitútu potvrdili župani Tibor Mikuš aj Imre Szakács, možnosti oboch susedných regiónov ponúkajú pestré príležitosti vzájomnej činnosti, ktoré prispejú k zbližovaniu oboch národov a obohateniu ich spoločného dedičstva. „Určite sa môžeme obohatiť tým, že naši ľudia budú cestovať do Maďarska a maďarskí občania budú chodiť na návštevy k nám, ale tiež podnikatelia si budú dodávať to, čo vedia lepšie robiť ako susedia,” dodal Mikuš k podpísanej zmluve. Snahu o deklarovanie spolupráce medzi TTSK a Győrsko-Mošonsko-Šopronskou župou ocenil aj prítomný veľvyslanec SR v Maďarsku Juraj Migaš. „Je to niečo vynikajúce, lebo sa ukazuje, že máme spoločné záujmy a môže to pomôcť našim vzťahom,” povedal Migaš. Na podujatí chce TTSK prezentovať svoju pripravenosť na spoluprácu v hospodárskej, obchodnej i kultúrnej oblasti. Cieľom je tiež rozvoj turistiky a prehlbovanie dobrých susedských vzťahov medzi obyvateľmi oboch krajín. TTSK chce štvordňovým programom, v ktorom nechýbajú ukážky ľudových tradícií a remesiel, ochutnávka tradičných špecialít aj odborný program v tematických dňoch, priblížiť južným susedom históriu, kultúru, školstvo a možnosti cestovného ruchu v trnavskom regióne. V rámci slávnostného otvorenia podujatia bola dnes aj vernisáž akademického maliara Ľudovíta Hološku, ktorého diela do Budapešti zapožičala Záhorská galéria v Senici. Utorkový program v Slovenskom inštitúte bude patriť tematickému dňu zameranému na kultúru. Odborná prezentácia knižníc, múzeí, galérií a osvetového zariadenia TTSK ponúkne informácie formou videoprezentácie, bulletinov a propagačných materiálov pozvaným maďarským partnerom a organizáciám pôsobiacim v oblasti kultúry a histórie, aj Slovákom žijúcim v Maďarskej republike. V rámci verejnej prezentácie sa predstaví folklórny súbor Striebornica a návštevníci si môžu pozrieť ukážky prác ľudových remeselníkov alebo ochutnať originálny skalický trdelník.
Podpisom dohody o spolupráci medzi Trnavským samosprávnym krajom (TTSK) a Győrsko-Mošonsko-Šopronskou župou sa dnes dopoludnia začne v hlavnom meste Maďarska „Týždeň Trnavského samosprávneho kraja v Budapešti”. Na podujatí, ktoré sa uskutoční v Slovenskom inštitúte od dnes do štvrtka, chce TTSK prezentovať svoju pripravenosť na spoluprácu v hospodárskej, obchodnej i kultúrnej oblasti. Cieľom je tiež rozvoj turistiky a prehlbovanie dobrých susedských vzťahov medzi obyvateľmi oboch krajín. TTSK chce štvordňovým programom, v ktorom nebudú chýbať ukážky ľudových tradícií a remesiel, ochutnávka tradičných špecialít aj odborný program v tematických dňoch, poskytnúť príležitosť ako južným susedom priblížiť históriu, kultúru, školstvo a možnosti cestovného ruchu v trnavskom regióne. V rámci slávnostného otvorenia podujatia bude dnes dopoludnia aj vernisáž akademického maliara Ľudovíta Hološku, ktorého diela do Budapešti zapožičala Záhorská galéria v Senici. Organizátori očakávajú, že na dnešnom programe prezentácie TTSK privítajú tiež zástupcov maďarskej a slovenskej vlády, veľvyslanectiev oboch krajín, predstaviteľov maďarskej metropoly a primátorov miest TTSK.
Prezentácia pripravenosti Trnavského samosprávneho kraja prispieť k dobrej a pragmatickej spolupráci medzi Slovenskom a Maďarskou republikou je ťažiskovým zámerom Týždňa Trnavského samosprávneho kraja v Budapešti, ktorý sa od pondelka do štvrtka uskutoční na pôde Slovenského inštitútu v maďarskej metropole. Podujatie chce pomôcť pri obojstrannom rozvoji turistiky a prehlbovaní dobrých susedských vzťahov medzi obyvateľmi oboch krajín. Pre Trnavský samosprávny kraj to bude príležitosť ako maďarským susedom priblížiť svoju históriu, kultúru, školstvo a možnosti cestovného ruchu. Župani Trnavského samosprávneho kraja a Győrsko-Mošonsko-Šopronskej župy majú v pondelok podpísať dohodu o spolupráci.
Maďarský prezident László Sólyom nie je podľa podpredsedu slovenskej vlády zodpovedného za menšiny Dušana Čaploviča je dostatočne otvorený k zlepšeniu slovensko-maďarských vzťahov. Nedeľňajšie vyjadrenie vicepremiéra si všímajú viaceré maďarské médiá. Podľa maďarskej komerčnej agentúry Független Hírügynökség Čaplovič v televízii JOJ povedal, že vyjadrenia maďarskej hlavy štátu v súvislosti s jeho súkromnou návštevou Komárna boli rozporuplné. Kým Sólyom tvrdil, že ho tam pozval predseda SMK, podľa predsedu SMK Pála Csákyho prezidenta pozvala občianska organizácia. Sólyom bol témou aj inej televíznej politickej diskusnej relácie. Keď v reakcii na otázku moderátora televízie Markíza v súvislosti s tým, či Sólyom sa dostatočným spôsobom dištancoval od Maďarskej gardy, Csáky položil protiotázku, či slovenský prezident Ivan Gašparovič dostatočne vystúpil proti extrémistickej polovojenskej organizácii Slovenská pospolitosť. Podľa predsedu SMK to, že maďarský prezident zatiaľ nepozval svojho slovenského kolegu na oficiálnu návštevu Maďarska, je jedným z možných následkov súčasných slovensko-maďarských vzťahov, pripomína Független Hírügynökség.
Podpredseda vlády pre ľudské práva Dušan Čaplovič má záujem na zlepšení slovensko-maďarských vzťahov, necíti však ústretovosť zo strany prezidenta Maďarskej republiky (MR) Lászlóa Sólyoma. Povedal to dnes v relácii TV JOJ V politike. Čaplovič tak reagoval na súkromné návštevy maďarského prezidenta na Slovensku. „Pán Csáky povedal, že ho pozývajú v úvodzovkách nejaké nezávislé organizácie a pritom on tvrdí, že ho pozýva sám predseda SMK,” dodal Čaplovič. Bývalý predseda SMK Béla Bugár poznamenal, že zmiernenie napätia medzi obidvoma republikami možné je, nie však vymenovávaním krívd jedného či druhého národa. „To sa nezastavíme nikde,” dodal. Podľa neho je možné urobiť „hrubú čiaru” či už na vládnej, alebo parlamentnej úrovni. „Máme záujem, aby sa to dialo na rôznych úrovniach,” reagoval Čaplovič, ktorý aktuálne pripravuje stretnutie premiérov oboch republík. Na margo národnostnej politiky vlády Čaplovič uviedol, že dodržiavajú status quo, aktuálne napríklad pomohli udržať národnostné vysielanie Rádia Patria. „Ten problém pritom nespôsobila naša vláda, ale samotný Slovenský rozhlas,” dodal. Podľa Bugára je však otázka Rádia Patria vyriešená len provizórne. V súvislosti s otvorením otázok Benešových dekrétov zo strany SMK Bugár uviedol, že to nebolo šťastné, lebo v inom čase a inej politickej atmosfére by bolo možné riešiť nie samotné dekréty, ale aspoň ich dôsledky. Vyhlásenia polovojenských Maďarských gárd podľa Bugára škodia slovensko-maďarským vzťahom a on osobne by preferoval legislatívu, ktorá by podobné prejavy obmedzila. Čaplovič reagoval, že v prípade Slovenskej pospolitosti, ktorej prejavy zďaleka neboli také radikálne ako u Maďarskej gardy, konali slovenské inštitúcie až za tejto vlády. Bugár oponoval, že o tejto otázke sa diskutovalo už s bývalým ministrom vnútra.
Ľudí na Slovensku nezaujíma, či sa Slota poháda s Mečiarom, zaujíma ich, či majú čo jesť a z čoho žiť, uviedol v dnešnej diskusnej relácii O päť minút 12 Slovenskej televízie (STV) predseda Slovenskej národnej strany (SNS) Ján Slota. Partner v diskusii, predseda Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) Pavol Hrušovský, ho upozornil, že je dôležité správať sa slušne, prijímať dobré rozhodnutia a uvedomovať si dosah svojho správania na celkový imidž krajiny. Slota je spokojný s tým, aké názory prezentoval v súvislosti s Maďarskou gardou a súčasným stavom slovensko-maďarských vzťahov minister zahraničných vecí Ján Kubiš. Uviedol, že do Maďarskej gardy sa hlási 150 slovenských občanov. Hrušovský navrhol zistiť, o koho konkrétne ide a dodal, že gardu síce odsudzuje, ale hrozbu pre Slovensko v nej nevidí. V súvislosti s deklaráciou o černovskej tragédii Hrušovský uviedol, že prešiel návrh, ktorý zodpovedá duchu 21. storočia. Problémy v slovensko-maďarských vzťahoch sa podľa predsedu KDH nedajú vyriešiť na straníckej úrovni, ale medzivládnej. „Malý krpatý Dzurinda ma urazil, keď povedal na kameru, že som výpalník, „uviedol v diskusii Slota a dodal, že „je to terajšia opozícia, kto osem rokov vypaľoval túto republiku”. Hrušovského Slota prekvapil, keď pri schvaľovaní zákona o zdravotných poisťovniach, keď „dal prednosť koalícii pred vlastným presvedčením.” Súčasná koalícia podľa Hrušovského nevie vládnuť a znižuje autoritu parlamentnej demokracie. Slota argumentuje, že koalícia nie je homogénny celok a bolo by zlé, keby jej strany mali na všetko rovnaký názor. Priznal, že s predsedom parlamentu Pavlom Paškom si nesadli, ale s Robertom Ficom má nadštandardne dobré vzťahy. V súvislosti s prezidentskými voľbami v roku 2009 Slota uviedol, že koaličná rada k návrhu spoločného kandidáta zatiaľ nezasadla. Na otázku, či by mal problém s tým, keby sa prezidentským kandidátom stal Hrušovský, povedal, že by s tým osobne žiadny problém nemal, ale z objektívneho hľadiska vidí takúto alternatívu za nereálnu. Predseda KDH pripomenul, že opozícia svojho spoločného kandidáta už hľadá, ale zdôraznil, že zverejnenie mien, o ktorých sa diskutuje, by bolo porušením dohody, ktorú opozícia v tejto súvislosti prijala.
Predseda Slovenskej národnej strany Ján Slota považuje za drzosť, že slovenskí poslanci maďarskej národnosti spochybňovali v Európskom parlamente (EP) svoj vlastný štát. „A robili to v úzkej spolupráci s maďarskými europoslancami,” reagoval tak v dnešnej talkshow TV JOJ De Facto na pondelkové zasadnutie európskeho parlamentného výboru pre občianske slobody, na ktorom sa debatovalo o postavení maďarskej menšiny na Slovensku nedávno prijatom uznesení NR SR k Benešovým dekrétom. Ako ďalej Slota pokračoval, europoslanci za Stranu maďarskej koalície(SMK) spochybňovali na medzinárodnom fóre našu menšinovú politiku. „Títo ľudia by mali skladať účty, či sú verní štátu, ktorý ich delegoval na zastupovanie SR do europarlamentu. Ak zastupujú Maďarsko a maďarský národ, tak nech zložia mandát,” zdôraznil líder národniarov. Zároveň skonštatoval, že maďarská diplomacia má silné lobistické zázemie nielen v EP, ale aj v niektorých západoeurópskych krajinách a v americkom kongrese. Poslanec za Kresťanskodemokratické hnutie František Mikloško sa domnieva, že otváranie otázky tzv. Benešových dekrétov je smiešne. Poukázal na to, že odsúdenie kolektívnej viny platí naďalej. „Maďarskí politici vždy využívajú nejaké slabosti, ktoré tu nastávajú. Maďarský prezident, predsedníčka parlamentu a bývalý minister zahraničných vecí sa správajú nacionalisticky, chodia sem a provokujú.” Podľa jeho slov však na to treba reagovať pokojne a sebavedome. Dodal, že maďarskí politici len využívajú zásadné chyby, ktoré Slovensko robí v medzinárodnej politike. Súčasný problém v slovensko-maďarských vzťahoch vidí Mikloško tiež v zmene vedenia SMK. Myslí si, že ak predseda SMK Pál Csáky bude naďalej pokračovať v momentálnej politike, tak strane hrozí izolácia. „Musí sa rozhodnúť, či budú outsideri v rámci SR, alebo či chcú s niekým spolupracovať,” uzavrel Mikloško.
Prenášanie vnútropolitických tém na pôdu Európskeho parlamentu (EP), ktoré robí SMK, škodí Slovensku, uviedol v diskusnej relácii televízie TA3 V politike predseda KDH Pavol Hrušovský. Takáto politika podľa neho neprispieva ani k zlepšeniu vzťahov medzi Slovenskou a Maďarskou republikou, ktoré považuje za „žalostné“. „Európa nás začína vnímať negatívne, ako krajiny, ktoré si nedokážu vyriešiť svoje problémy doma“, skonštatoval Hrušovský. Dodal, že štýl politiky, ktorý zvolilo nové vedenie SMK, nie je „kompatibilný“ s politikou KDH a ohrozuje spoluprácu oboch strán. „Pál Csáky by si mal uvedomiť, že nie je členom vlády Maďarskej republiky, ale predsedom jednej z politických strán“, odkázal Hrušovský lídrovi maďarskej koalície. SMK v európskych inštitúciách nepravdivo informuje o podobe menšinovej politiky v SR, tvrdí podpredseda Smeru-SD a vicepremiér Dušan Čaplovič. Súčasne pripustil, že tomu nahráva aj nedostatočná aktivita slovenských zástupcov. Poslanci v EP tak „viacej počúvajú negatívnych informácií zo strany SMK“. Politiku Pála Csákyho a podpredsedu SMK Miklósa Duraya prirovnal Čaplovič k politike Hizballáhu. Csáky podľa neho poškodzoval obraz Slovenska v zahraničí ešte ako vicepremiér predchádzajúcej vlády. „Nechoval sa ako štátny občan Slovenskej republiky a ústavný činiteľ, ale zastával úzke stranícke a ideologické záujmy Maďarstva“, vyhlásil.
V Maďarsku si dnes pripomenuli 51. výročie potlačenia revolúcie z roku 1956. V Budapešti sa konalo deväť demonštrácií, ktoré polícia vzala na vedomie a zabezpečila ich. K nelegálnym demonštráciám a pouličným nepokojom nedošlo. Štátne spomienkové oslavy za účasti politických predstaviteľov vrátane prezidenta Lászlóa Sólyoma a premiéra Ferenca Gyurcsánya sa uskutočnili na Námestí hrdinov a na Námestí revolucionárov '56. Prezident aj premiér navštívili individuálne cintorín Rákoskerestúri, kde je pochovaných mnoho ľudí, ktorých popravili za účasť v revolúcii - vrátane bývalého premiéra Imreho Nagya. V závere dňa ústavní činitelia za účasti predstaviteľov diplomatických zborov položili vence na Námestí hrdinov. Počas štátneho dňa smútku nedošlo podľa polície k žiadnym výtržnostiam a ani oficiálne štátne podujatia neboli nijakým spôsobom narušené. Maďarské povstanie sa začalo 23. októbra 1956 streľbou do demonštrantov pred štátnym rozhlasom v Budapešti. Ľudia okrem iného žiadali zrušenie cenzúry, prepustenie politických väzňov a slobodné voľby. Dňa 4. novembra 1956 sovietske vojská s tankami a lietadlami zaútočili na Budapešť. Posledný odpor sovietski vojaci zlomili 15. novembra. Obeťami povstania sa stalo vyše 3000 ľudí a 200.000 ďalších osôb utieklo z Maďarska.
Pod názvom Ľudia v neľudskosti začalo budapeštianske Múzeum teroru pátraciu akciu po ľuďoch, ktorí pomáhali násilne vysťahovaným Maďarom pred 60 rokmi v rámci výmeny obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom. Tlačovú agentúru MTI o tom dnes informoval programový riaditeľ múzea Gábor Tállai. Cieľom múzea je vybudovanie dokumentačnej bázy zo spomienok tých, ktorí dodnes žijú, ktorí boli očitými svedkami udalostí, alebo pomáhali deportovaným, povedal Tállai. „Okrem toho, že chceme prezentovať sériu udalostí a poukázať na veľmi tragické obdobie, chceme aj zdôrazniť, že podstatne viac vecí Maďarov a Slovákov spája, než rozdeľuje,” zdôraznil programový riaditeľ. Organizátori akcie sa podľa riaditeľa domnievajú, že príklady ľudskosti sú pozitívnymi odkazmi, ktoré napomáhajú v liečení rán. „Ponad tragédiu deportácií, vysídlenia, reslovakizácie a zbavenia práv sa budeme vedieť povzniesť vtedy, keď odhalíme minulosť a pozrieme sa jej zoči-voči, keď si spomenieme na obete a vzdáme vďaku tým, ktorí sa postavili na odpor politike nenávisti, ktorí pomohli a ktorí spolucítili s trpiacimi,” píše sa vo výzve múzea. Pred touto výzvou podľa Tállaiho slov zorganizovali v septembri medzinárodnú konferenciu o maďarsko-československej výmene obyvateľstva.
Prvé ochranné zemepisné označenie pre slovenský výrobok, riadne zaregistrované Európskou komisiou, získala cukrárska špecialita zo Záhoria „Skalický trdelník”. Už v najbližších týždňoch to bude potvrdené v Úradnom vestníku Európskej únie (EÚ). Záhorákom sa podarilo zaznamenať po tom, čo Skalica bola začiatkom novembra 1918 na niekoľko dní prvým hlavným mestom Slovenska, ďalšie historické prvenstvo. Ako uviedol primátor Skalice Stanislav Chovanec, aj preto v utorok 6. novembra na spomienkovom podujatí na počesť príchodu Dočasnej vlády pre Slovensko a spomienky na významnú skalickú osobnosť, národného buditeľa Pavla Blahu, nebude chýbať ako občerstvenie pre hostí pravý Skalický trdelník. „To, že naša špecialita bude zaregistrovaná v EÚ ako prvý slovenský chránený výrobok je už isté, ale teraz nás čaká úloha ochrániť túto značku pred podnikavcami, aby ju nezneužívali,” dodal primátor Chovanec. Chutné sladké pečivo zo Záhoria v rôznych podobách s makom, kokosom a ďalšími ingredienciami pripravujú v stánkoch pri hypermarketoch a na jarmokoch aj v iných regiónoch a tomu bude koniec. Skaličania si založili na ochranu svojej špeciality občianske združenie s rovnakým názvom ako má sladký symbol mesta a budú sa snažiť získať v rámci Európskej únie vymedzenie oblasti, ktoré by dovoľovalo vyrábať túto pochúťku. „Trdelník pečú viacerí výrobcovia, ale označenie Skalický budú mať len trdelníky vyrobené na území okresov Skalica a Senica ohraničenom riekami Morava, Teplica a Myjava a hranicami s Českom. Originálne trdelníky môžu byť posypané len orechmi, mandľami, posekanými jadrami marhúľ a upečené len na pahrebe alebo pri sálavom teple,” priblížil Chovanec ďalšie starosti po zaregistrovaní výrobku v Úradnom vestníku EÚ. Skalický trdelník v súčasnosti má platnú ochrannú známku na Slovensku, ktorá chráni jeho regionálne označenie. Údaje zaregistrované Úradom priemyselného vlastníctva SR definujú výrobok ako jemné pečivo tvaru dutého valca s vnútorným priemerom 3 - 5 cm a vonkajším priemerom 6 - 10 cm. Základná hmotnosť je 500 gramov, pričom je možné ho ponúkať aj v polovičnej hmotnosti 250 gramov. Vyrába sa tradičným spôsobom namotaním vykysnutého jemného cesta na „trdlo”. Namotané cesto sa potrie rozšľahanými bielkami a posype sekanými vlašskými orechmi alebo mandľami, alebo marhuľovými jadrami, alebo ich zmesou. Následne sa upečie sálavým teplom do zlatista a po upečení sa posype mletým cukrom zmiešaným s vanilkovým cukrom. Trdlovanie Skalického trdelníka má bohatú históriu a datuje sa od začiatku 19. storočia. Na prelome 19. a 20. storočia sa začal predávať na jarmokoch. Výroba Skalického trdelníka vo väčšom rozsahu sa začína až v polovici 20. storočia, odkedy pochádza aj väčšina písomných dokumentov. V ústnom podaní sa hovorí, že výrobný recept na trdelníky, ktorý sa rozšíril po Skalici a jej okolí, mal kuchár grófa, básnika a spisovateľa Jozefa Gvadániho, ktorý žil v Skalici v období rokov 1783 - 1801. Prvým zachovaným písomným dokumentom o Skalickom trdelníku je rukopis maďarského básnika Gyula Juhásza, ktorý pôsobil na miestnom gymnáziu ako profesor. Písomné zmienky o domácej špecialite sa nachádzajú aj v knihe Ferdinanda Dúbravského - Slobodné mesto so zriadeným magistrátom Uhorská Skalica - 1921. Ďalší výrobok zo Slovenska, ktorý čaká na zaregistrovanie Európskou komisiou a môže získať európsku ochrannú značku rovnakého druhu ako Skalický trdelník, je Slovenská bryndza. Voči tomu však môžu krajiny EÚ vznášať námietky až do 4. apríla 2008.
Aktívny portál www.slovakia.travel od 1. novembra tohto roka ponúka aj poľskú a maďarskú mutáciu svojho obsahu. Prakticky sa tým rozšírila pôsobnosť portálu o dva veľké cieľové trhy Slovenska. Portál sa tak stal dostupným už v piatich jazykoch: slovenčina, angličtina, nemčina, poľština a maďarčina, informoval hovorca Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR) Ivan Garčár. Podľa jeho slov slovakia.travel je oficiálny centrálny propagačno-informačný systém cestovného ruchu (CR) Slovenska na internete. Jeho úlohou je propagovať Slovensko ako cieľovú destináciu cestovného ruchu. Poslaním tohto portálu je poskytovanie informácií a motivácia účastníkov turizmu doma a v zahraničí, teda v rámci incomingového CR a tiež aktívneho zahraničného turizmu. Zároveň je slovakia.travel vstupnou bránou, ktorá vedie k informáciám o atraktívnych miestach a aktivitách, ku kontaktom na poskytovateľov ubytovania, stravovania a iných služieb v odvetví turizmu, ďalej k mapám, podujatiam, produktovým balíkom, fotografiám o Slovensku a k ďalším zaujímavým novinkám. Tým podporuje proces rozhodovania, výberu, plánovania a realizácie návštevy a pobytu na Slovensku. „Portál obsahuje viac ako 4 500 publikovaných entít, 4 000 obrázkov a fotografií, 138 máp miest a mapu Slovenska. Tento rozsah pokrýva dôležité témy celoslovenského, regionálneho a lokálneho charakteru s ohľadom na všetky významné produkty CR Slovenska,” uviedol Garčár. Portál www.slovakia.travel má koncovku.travel. Ide o špeciálny typ internetovej domény, ktorá charakterizuje spojenie s CR. Táto koncovka je vyhradená pre celý svet na oficiálnu prezentáciu jednotlivých krajín ako turistických destinácií. Spoločná filozofia prezentovania s koncovkou „travel” určila Svetová organizácia cestovného ruchu UNWTO.
Ministerstvo školstva SR prepustilo k 31. októbru niekoľko zamestnancov aj z oddelenia, ktoré sa staralo o vzdelávanie národnostných menšín. Strana maďarskej koalície (SMK), ktorá o tom informovala na brífingu, v tom vidí útok na ich práva. „Pre mňa v tej skupine niekoľko desiatok prepustených je najhoršia tá skutočnosť, že ministerstvo vyprázdnilo najskôr odbor, potom oddelenie národnostného školstva. Myslím si, že je to ďalší útok na práva národnostných menšín, pretože ústredný orgán štátnej správy, akým ministerstvo je, sa musí postarať aj o vzdelávanie príslušníkov národnostných menšín,” uviedol bývalý minister školstva a podpredseda SMK László Szigeti. Medzi prepustenými sú podľa neho poslední dvaja zamestnanci, ktorí sa starali na ministerstve o národnostné školstvo. Podľa hovorkyne rezortu Viery Trpišovej znižovanie počtu zamestnancov o 20 percent vyplynulo z uznesenia vlády z októbra 2006. „Problematikou národnostných menšín sa bude na ministerstve školstva zaoberať oddelenie škôl s vyučovacím jazykom národnostných menšín a vzdelávania rómskych komunít,” uviedla pre TASR Trpišová. Podľa podpredsedu SMK je to aj nesúlad s deklaráciou premiéra, ktorý viackrát povedal, že je za zachovanie status quo dosiahnutých práv národnostných menšín, ktorých príslušníkov na území Slovenska žije viac ako pol milióna.
Bratislava - Slovensko sa dnes stane stredobodom pozornosti v Bruseli. Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci popoludní otvorí otázku postavenia maďarskej menšiny na Slovensku. Diskusiu vyvolali nemeckí europoslanci, ktorých údajne rozhorčilo prijatie deklarácie o nedotknuteľnosti Benešových dekrétov slovenským parlamentom. Podľa odborníka na otázky európskej únie Radovana Geista z Euroactivu, už samotný fakt debaty o Slovensku a maďarskej menšine na pôde europarlamentu nerobí krajine dobré meno. Z právnej stránky rozhodnutie výboru Slovensku nemôže poškodiť, z politickej stránky to však nie je dobrý signál do zahraničia. „Je to znak toho, aký má Slovensko imidž vonku,” konštatuje Geist. To, že sa podarilo nemeckým europoslancom presadiť túto tému na výbor, vníma ako druhý stupeň útoku. Je to už o stupeň horšie, ako keď len niekto vystúpi v pléne s touto otázkou v rámci vystúpení.” Ďalším krokom by mohlo byť prijatie uznesenia alebo správy, ktorá by mohla vyznieť proti Slovensku. Z politického hľadiska by to bol pre Slovensko už problém. Geist však predpokladá, že to nám zatiaľ nehrozí. „V tomto prípade to bude prerokované iba ako diskusia, čiže k tomu žiadny dokument nebude legislatívne prijímaný.” Za dobré považuje to, že na rokovaní výboru budú môcť vystúpiť slovenskí europoslanci. Paradoxne -len časť sa chystá vo vystúpeniach obhajovať Slovensko. Europoslankyňa za SMK Edit Bauer sa podľa našich informácií pokúsi otvoriť v diskusii témy Benešových dekrétov, údajne napadnutej maďarskej študentky v Nitre Hedvigy Malinovej, či ohrozenie fungovania maďarskej univerzity na Slovensku. Slovenská časť europoslancov sa do poslednej chvíle pokúšala iniciatívu maďarských a nemeckých europoslancov zmiesť zo stola. „Ja som všetkým našim europoslancom, ako aj predstaviteľom európskej komisie, odovzdal materiály o menšinovej politike, ktoré dokážu tie nehoráznosti a hlúposti, ktoré tam tárajú maďarskí a nemeckí poslanci v európskom parlamente,” povedal HN vicepremiér pre národnostné menšiny Dušan Čaplovič. Podľa neho jeho dokumenty dokazujú, že národnostné menšiny, zvlášť maďarská, majú na Slovensku nadštandardné podmienky. Čaplovič trvá na tom, že otvárať v modernej Európe tieto problémy je hlúposť, treba sa skôr zamyslieť nad tým, ako žijú národnosti v samotnom Maďarsku. Od našich europoslancov očakáva, že argumentačne dokážu vyvrátiť nepravdy, ktoré sa o Slovensku šíria. „Problémy vyvoláva extrémizmus zo strany SMK,” tvrdí Čaplovič. Politológ László Öllös hovorí, že problémy sa nevytvárajú, problémy tu už dávno sú. „Myslím si, že nebolo by to treba riešiť v Bruseli, keby to bolo riešené na vnútornej úrovni oboch štátov.” Predseda parlamentu Pavol Paška (Smer-SD) o diskusiu v Bruseli síce záujem prejavil, no nezúčastní sa na nej. Je presvedčený, že slovensko-maďarské vzťahy nie sú problematické. Práve naopak, „už najbližšie v piatok 9. novembra sa v Budapešti stretnem s predsedníčkou maďarského Národného zhromaždenia Katalin Sziliovou, kde budeme hovoriť aj o budúcnosti a zlepšovaní našich vzťahov”. Paška s ňou chce hovoriť o veciach, ktoré krajiny spájajú, nie rozdeľujú. Práve Sziliová pritom nedávno zrušila stretnutie s Paškom po tom, ako slovenský parlament prijal deklaráciu o nedotknuteľnosti Benešových dekrétov.
Slovensko sa už v pondelok dostane pod paľbu kritiky v Bruseli. Nemeckým europoslancom sa podarilo presadiť, aby Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci rokoval o slovensko-maďarských vzťahoch. Dôvodom má byť prijatie deklarácie slovenským parlamentom o nedotknuteľnosti Benešových dekrétov. Poslanci, ktorí zastupujú v europarlamente Slovensko, sa do poslednej chvíle snažili odvrátiť pozornosť kolegov od tejto témy. Neúspešne. „Napísala som predsedovi frakcie, aby sa to neriešilo na zasadnutí frakcie, aby sa to neriešilo ani v žiadnom výbore, ani na pléne parlamentu,” povedala HN europoslankyňa za ľudovcov Anna Záborská (KDH). Očakáva, že v diskusii bude počuť veľa poloprávd a nepresných informácií. Na opačnej strane budú podľa informácií HN stáť slovenskí europoslanci zastupujúci v Bruseli SMK. Vystúpiť na výbore sa chystá europoslankyňa Edit Bauer (SMK). Spojili sme sa s ňou s cieľom zistiť, o čom bude jej príspevok. Po prvej otázke položila telefón. Z radov europoslancov sme sa však dozvedeli, že Bauer pravdepodobne otvorí v diskusii tému Benešových dekrétov, prípad údajne napadnutej maďarskej študentky v Nitre Hedvigy Malinovej a iné. Swoboda tvrdí, že Maďari majú právo chrániť svoje menšiny v zahraničných krajinách, debata však musí byť konštruktívna a racionálna. „Debata je namieste pre tých, ktorých sa priamo dotýka a chcú problém vyriešiť, a nie konflikt prehlbovať.” Napriek tomu, že sa debate na pondelkovom výbore už nepodarilo zabrániť, naši poslanci mali v Bruseli aj jeden úspech. „Nebude sa hovoriť o Benešových dekrétoch,” potvrdil HN europoslanec z frakcie eurosocialistov Vladimír Maňka (Smer-SD). Podľa neho väčšina pochopila, že otvárať diskusiu o povojnovom usporiadaní Európy je absolútny nezmysel. Europoslankyňa Monika Beňová (Smer-SD) však obavy zo začatia diskusie o Benešových dekrétoch má. „Máme signály, že v kontexte postavenia maďarskej menšiny na Slovensku budú niektorí poslanci a poslankyne hovoriť aj o prijatí deklarácie.” Rovnaký vývoj situácie očakáva aj podpredseda frakcie európskych socialistov Hannes Swoboda. „Niektorí poslanci opäť využijú túto debatu v parlamente, aby otvorili aj tému povojnového usporiadania Európy.” Swoboda naďalej trvá na tom, že nemeckí poslanci politicky zneužili túto situáciu na otváranie otázok, ktoré už boli so Slovenskom a Českom vyriešené pri vstupe do Európskej únie. Pokúšali sme sa zistiť od nemeckých europoslancov, prečo im na otvorení témy o slovensko-maďarských vzťahoch záleží a s akými slovami vystúpia na výbore. Odpoveď sme však nedostali. Na zasadnutie výboru sa chystá väčšina poslancov, ktorí zastupujú našu krajinu v Bruseli. Vystúpiť chce europoslankyňa Monika Beňová, ktorá je aj členkou spomínaného výboru. Obavy však má z vášní, ku ktorým sa môže v tejto diskusii skĺznuť. Na rokovanie sa pripravuje aj jej kolega Maňka. Obaja chcú reagovať na vystúpenia poslancov, ktorí by nekorektným spôsobom informovali o situácii na Slovensku. „Budeme pripravení na to, aby sme vysvetlili, akú politiku robí naša vláda,” avizuje Maňka. Europoslanci zo strany eurosocialistov veria, že väčšina poslancov bude normálnych a zlomia ich na svoju stranu. So slovenskými europoslancami sa zhodujú aj českí europoslanci. „Je to fantastické, keď všetci českí poslanci sa za nás postavili a povedali, že budú stáť za nami, jednoznačne sme ako jeden celok,” prezradil HN Maňka. Český europoslanec Richard Falbr (ČSSD) z frakcie eurosocialistov HN potvrdil: „Stojíme na slovenskej strane.” Za českú stranu by mal na výbore vystúpiť Ján Zahradil (ODS) z ľudovcov. Česi sa pokúsia vyvrátiť akékoľvek pochybnosti o Slovensku. Falbr považuje iniciatívu Nemcov a Maďarov za zneužívanie Európskej únie na riešenie vnútorných sporov.
2. novembra 1938 do Viedne na rokovania rozhodcovského súdu ohľadne odstúpenia južných území Maďarsku pricestovala z Bratislavy vládna delegácia. Arbitrážna komisia rozhodla: Bratislava a Nitra nám ostali, stratili sme Levice, Lučenec, Rim. Sobotu, Rožňavu, Košice, Užhorod a Mukačevo. Naša nádej nebola splnená, etnografická zásada na mnohých miestach tvrdo bola prekročená, vyše pol milióna Slovákov bude odteraz na maďarskom území. Na bratislavských maďarských ústavoch v týchto dňoch hromadne odchádzajú maďarskí žiaci do svojich domovov, ktoré nachodia sa v území nami Maďarsku odstupovanom. Maďarské reálne gymnázium na Palisádach stráca až 300 žiakov. Na tomto učilišti niekoľkokrát demonštrovali žiaci a dokonca aj štrajkovali. Učí tu aj niekoľko profesorov - Slovákov, ktorí keď vošli podľa rozvrhu do tried, boli privítaní pískaním, výkrikmi a donucovaní k odchodu. Žiaci prejavili, že nechcú, aby ich učili slovenskí, ale maďarskí profesori, spievali maďarskú hymnu a vykrikovali rôzne politické heslá: „Pozsony magyar, mindent vissza” atď. Na chodbách všetko počarbali a zašpinili. Slovenského školníka s hulákaním chceli zbiť, napísal denník Slovenská politika.
Oprávnenosť Viedenskej arbitráže z 2. novembra 1938, zabratie územia južného Slovenska Maďarskom, bolo z etnického hľadiska úplne nesporné... Bola to „reanexia”... Anexiou bolo zabratie tohto územia Československom v roku 1918 až 1919. Ďalšia anexia už horthyovským kráľovstvom bola opakovanou anexiou, teda reanexiou, ktorá napravila pôvodnú anexiu. Bolo to teda „znovupripojenie, znovunavrátenie - zákonné, správne a spravodlivé... Takto to vidí a vykladá nie Združenie 96 žúp, ale istý maďarský historik, profesor dvoch budapeštianskych univerzít (L. Eötvösa i Stredoeurópskej univerzity). Druhou Viedenskou arbitrážou (30. 8. 1940) bolo Maďarsku vrátené severné Sedmohradsko, pričom ako tento historik dodáva, Maďarov tam bolo asi (teda menej ako) 50 percent. Potom nasledovala Vojvodina. Od novembra 1938 do apríla 1941 tak Maďari získali späť (historicky a etnicky oprávnene, podľa tu citovaného historika) takmer polovicu toho, o čo prišli v Trianone. Pritom iba polovica z piatich miliónov staronových maďarských občanov boli Maďari. Nebolo však relevantné, že druhá polovica „reanektovaných staronových maďarských občanov” toto odčiňovanie trianonských krívd považovala za pošliapanie svojich práv, národných a ľudských. Žiadna politická sila v Maďarsku tvoriacom piate koleso v trojosi Berlín - Rím - Tokio, nespochybňovala takúto revíziu, nápravu Trianonskej zmluvy. Aj v tajnom Memorande pre Spojencov (anglo-amerických) z júla 1943, teda vlastne pre aktuálnych vojnových nepriateľov, ku ktorým chcela maďarská vláda preskočiť, sa viazal tento úkon (preskočenie) na to, aby si mohlo Maďarsko podržať aspoň územia reanektované v období rokov 1938 - 1941 (t. j. zostalo by Maďarsko so 14,5 mil. obyvateľmi). Ibaže spojenci nepochopili spravodlivosť maďarských túžob. Môžeme z toho vyvodiť, že asi spojenci boli jednou z príčin, že Maďarsko zostalo posledným Hitlerovým satelitom. Rumunsko 23. 8. 1944 preskočilo od nacistov k Sovietom a aj satelitné, tisovské Slovensko o pár dní neskôr začalo s antifašistickým povstaním. Takto približoval mnoho rokov študentom americkým vysokých škôl maďarské a stredoeurópske dejiny profesor Lásló Kontler. Môžeme si to overiť v monografii Dějiny Maďarska, ktorá vyšla v českom preklade v roku 2001. Autor má renomé seriózneho a umierneného maďarského historika. Ako asi píšu tí neumiernení? Asi aj jedna z podmienok predbežného prímeria, podpísaného 11. októbra 1944 - vzdať sa území reanektovaných po roku 1944 - neumožnila Horthymu stať sa antifašistom. Moc prevzal vodca Šípových krížov Szálasi, ktorý sa stal na pol roka (od októbra 1944 do apríla 1945) aj vodcom národa. Naplnil sen o podunajskom maďarskom impériu, keď teritórium svojho štátu nazval - územím „Spojených maďarských odvekých krajín”. Szálasi priviedol tak Maďarsko k stavu podobnému ako po bitke pri Moháči. Zodpovedná za tieto škody, straty, obete bola podľa autora iba 2. svetová vojna. Nie aj Maďarsko, jeho vízie, postoje, konania jehovtedajšej politickej elity ako aj časti obyvateľstva. Kontler zaznamenal aj činy maďarských antifašistov. Boli to však jednotlivci. Národné spoločenstvo, pospolitosť ako celok, ktoré neodporovalo, ale súhlasilo a dokonca schvaľovalo potláčanie 2,5 mil. reanektovaných Nemaďarov (Novi Sad, Šurany, Košice, Sedmohradsko) nebolo za nič zodpovedné. Boli to snáď všetko negramotní a nič nevediaci sedliaci? Rozsiahla migrácia národov, ako ďalej píše autor, ktorá sa po 2. svetovej vojne odohrala v strednej Európe, opäť postihla Maďarsko. Neobyčajne silne a znovu ho vystavila nenávisti národov celej oblasti... Takže tak, za všetko môžu emócie nemaďarských národov. Maďarsko sa opäť stalo obeťou. Nevinnou. A tá si zasluhuje odškodnenie. To už nenapísal László Kontler, ale predstavitelia SMK na Slovensku. A erudovaný profesor pôsobiaci v rokoch 1985 - 1995 na amerických univerzitách im k tomu dal aj vedecké historické dobrozdanie. Vraj v ČSR boli po roku 1945 rušené maďarské školy a kultúrne inštitúcie a prezident Beneš vypracoval plán kolektívneho potrestania Maďarov. A tak čitatelia zo Šamorína, z Dunajskej Stredy, Komárna, Rimavskej Soboty a Kráľovského Chlmca s výhľadom na nebotyčné Tatry, ale aj Matru a Fatru, a najmä šíro-šíru uhorskú pustu, to nemôžu kvalifikovať inak ako zločin, asi proti ľudskosti. Iný Maďar - s rakúskym rozmerom, Paul Lendvai - osvetlil tento spôsob uvažovania slovom Délibáb - fatamorgána či prelud. Je to povahová vlastnosť časti Maďarov, ktorí preceňujú vlastnú veľkosť. Považujú sa za vyvolených medzi národmi a neberú na zreteľ situáciu národov, ktorých kedysi ovládali. Ako sa zdá, tak aj maďarská politická elita na Slovensku sníva svoj délibáb.
Ad Viedenská arbitráž ako reanexia?, HN 2.11.2007 X Vzhľadom na to, že rozhodnutie nemeckej a talianskej vlády z 2. novembra 1938 zanechalo hlbokú stopu v slovensko-maďarských vzťahoch, nemožno ho ignorovať ani v súčasnosti. Najmä keď Slovensko muselo odstúpiť vyše 10-tisíc štvorcových kilometrov zo svojho územia s takmer miliónom obyvateľov, pričom tretinu z nich tvorili príslušníci slovenskej a českej národnosti. Z toho vyplýva, že nová hranica nebola etnická, a teda neriešila základný spor medzi obidvoma štátmi. Formálne sa síce viedenský verdikt prezentoval ako medzinárodná arbitráž, v skutočnosti však vyplýval z mníchovského rozhodnutia (Nemecko, Veľká Británia, Taliansko, Francúzsko) a bol prijatý pod hrozbou a nátlakom dvoch totalitných veľmocí. Preto ju po vojne veľmoci antihitlerovskej koalície spolu s mníchovskou dohodou anulovali. Maďarsko podpísaním dohody o prímerí so spojencami v roku 1945 a prijatím mierovej zmluvy v Paríži v roku 1947 plne akceptovalo a uznalo predvojnovú hranicu s Československom. Pri Viedenskej arbitráži nemôžeme ignorovať ani súvislosti, ktoré ju spájajú s povojnovými dekrétmi československej vlády. Benešove dekréty neboli začiatkom, ale dôsledkom, ktorý spôsobil, že československý štát pristúpil k zásadnému riešeniu problému maďarskej menšiny v republike. Predovšetkým tu pôsobila negatívna skúsenosť z minulosti. Maďarská menšina v roku 1938 podľahla iredentistickému tlaku maďarského štátu, zneužila demokratický systém prvej ČSR a postavila sa proti republike. Navyše nastolený režim na okupovanom území nielen zbavil občianskych a národnostných práv príslušníkov slovenského a českého etnika, ale navyše ich brutálne vyhostil bez nároku na majetok. K pozitívnemu výsledku neviedli ani pokusy o dohodu medzi maďarskou demokratickou emigráciou a československou vládou v Londýne. Práve naopak, krátko po oslobodení v Maďarsku opäť ožili revizionistické hlasy a na mierovej konferencii v Paríži Maďarsko oficiálne žiadalo revíziu hraníc, čo Československo ešte viac podnietilo, aby natrvalo vyriešilo problém maďarskej menšiny v štáte.
Do Hollywoodu, na Madagaskar, Chicaga či do Londýna by museli cestovať niektorí Slováci, ak by chceli na Sviatok Všetkých svätých zapáliť sviečku na hrobe svojich blízkych. Historicky prvým predstaviteľom Bondovho súpera v americkej verzii bondovky Casino Royale bol hollywoodsky herec Peter Lorre (1904 - 1964), rodák z Ružomberka. Ako László Löwenstein nasledoval svojich rodičov do Viedne, kde začal v ranom veku hrať v divadle. Po nástupe Hitlera k moci Lorre odišiel a v Londýne sa zoznámil s Alfredom Hitchcockom. Vynaliezavý Lorre predstieral pred majstrom hororu, že vie dokonale po anglicky, avšak väčšinu svojich dialógov vo filme Muž, ktorý vedel priveľa, sa naučil naspamäť foneticky. Lorre stvárnil vyše 90 postáv a pochovaný je na cintoríne Hollywood Forever. Jediným Slovákom, ktorý odpočíva na slávnom Arlingtonskom národnom cintoríne vo Virgínii, je Michal Strenk (1919 - 1945), rodák z Jarabiny v okrese Stará Ľubovňa. V roku 1944 sa stal seržantom 2. bataliónu v 5. námornej divízii a velil hliadke, ktorá na vrchole vyhasnutej sopky tichomorského ostrova Iwo Jima Suribachi vztýčila víťaznú americkú zástavu. Fotoreportér agentúry AP Joe Rosenthal si za zvečnenie tohto okamihu vyslúžil od odborníkov pochvalu za najpôsobivejší fotodokument o bojoch Američanov v Tichomorí. Snímka mu priniesla aj Pulitzerovu cenu a stala sa predlohou poštovej známky, ktorú v Amerike vydali na počesť víťazstiev svojich vojakov počas druhej svetovej vojny. Oficiálne možno jediný rodák, ktorý je pochovaný na ostrove Madagaskar, je slávny objaviteľ, kolonizátor, kráľ Madagaskaru a príslušník niekoľkých armád šľachtic Móric Beňovský (1746 - 1786), rodák z Vrbového. Niektoré encyklopédie ho označujú aj ako prvého slovenského autora celosvetového bestselleru, pretože jeho Pamäti ho počtom prekladov zaraďujú medzi najúspešnejších spisovateľov 18. storočia. Beňovský bol prvým Európanom, ktorý sa plavil v severnom Tichom oceáne, ako prvý človek preskúmal západné pobrežie Aljašky a rovnako bol prvý, komu sa podarilo navštíviť počas života štyri kontinenty - Európu, Áziu, Afriku a Ameriku. Vo viedenskom Alservorstadte ležia telesné pozostatky vynálezcu, bratislavského rodáka Wolfganga von Kempelena (1734 - 1804). Hoci ho preslávil jeho neporaziteľný šachový automat v podobe sediaceho Turka, ktorý v partii porazil aj slávneho Napoleona, svetu dal oveľa viac - hovoriaci stroj, prototyp umelých končatín a špeciálny písací stroj pre slepcov. Londýn sa stal miestom posledného odpočinku rodáka z Banskej Štiavnice, fotografa Deža Hoffmana (1912 - 1982). Hoci jeho objektív zvečnil Charlieho Chaplina, Sophiu Lorenovú, Marlona Branda, Marilyn Monroe, Omara Sharifa, The Kinks a iné hviezdy, bol dvorným fotografom liverpoolských The Beatles. Režisér a scenárista Ján Kadár (1918 - 1979) sa síce narodil v Budapešti, avšak bol Slovák. Jeho Obchod na korze v hlavnej úlohe s Jozefom Krónerom získal v roku 1966 Oscara za najlepší cudzojazyčný film. Miestom jeho posledného odpočinku sa stal cintorín v Los Angeles. Rodák zo Sklabine pri Martine John Daniel Hertz (1879 - 1961) založil v roku 1915 spoločnosť Yellow Cabs, ktorá prevádzkuje v USA legendárne žlté taxíky. Spolu s manželkou odpočíva na Rosehillskom cintoríne v americkom Chicagu. Parašutista Jozef Gabčík (1912 - 1942), rodák z Poluvsia, ktorý sa podieľal na atentáte na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha, je vraj pochovaný v anonymnej jame na pražskom cintoríne v Ďábliciach. Po atentáte sa s ďalšími parašutistami ukrýval v krypte chrámu sv. Cyrila a Metoda v Prahe, kde ich však našlo gestapo. Po tom, čo parašutistom došla pri odpore munícia, spáchal Jozef Gabčík spolu so svojimi druhmi v krypte samovraždu, aby sa vyhli zajatiu.
Britská televízna spoločnosť BBC sa stala terčom kritiky Slovákov žijúcich v Británii kvôli poslednej časti cestopisu Michaela Palina o „novej” Európe. Niektorým slovenským i britským divákom sa nepáčilo, že Slovensko bolo predstavené v priebehu piatich - šiestich minút a iba prostredníctvom dedinskej zabíjačky. Hovorkyňa BBC k tomu agentúre ČTK povedala, že Palin nebol schopný navštíviť všetky krajiny východnej Európy, ale chcel do dokumentu zahrnúť i Slovensko. „Navštívil prekrásny vidiek a úchvatné Tatry a strávil nejaký čas s príjemnou rodinou, ktorá ho láskavo vzala medzi seba a pohostila ho. Michael hovoril o milých ľuďoch a o nádhere tejto krajiny a hovoril pozitívne o jej mieste v „novej” Európe.” Siedma a posledná časť Palinovho seriálu začína práve v Tatrách a autor v ňom nakrútil zabíjačku, výrobu jaterníc a posedenie pri pive a poháriku. V komentári sa uvádza, že Slovensko sa v dobách Československa považovalo vždy za tú menej úspešnú z oboch krajín. „V horských oblastiach to vyzerá, že sa zmenilo len veľmi málo,” hovorí nad zábemi z dedinky. „Pre mladých Slovákov môžu byť dni, ako je tento, čoskoro minulosťou a scény ako je tá so zabíjačkou odsunuté do zariadení, ktoré schválila EÚ, „komentuje. Slovenka, s ktorou hovorí, je rada že sa Slovensko osamostatnilo. Komentár končí tým, že členstvo v EÚ pomohlo Slovensku vystúpiť z tieňa Českej republiky a turistika v Tatrách je jednou z nádejí stále optimistickejšej budúcnosti krajiny. Priamo z Tatier pokračoval Palin do Brna, Karlových Varov, Prahy, Terezína, Drážďan, Berlína a na Rujanu. „Predstavil nás ako blbečkov, ktorí nemajú čo robiť a preto popíjajú a zabíjajú prasatá,” sťažoval sa jeden slovenský divák v denníku Daily Mail. Podľa neho Palin úplne vynechal krásy Slovenska, lyžiarske oblasti, jaskyne, nádherne udržiavané kostoly. Kritikom sa nepáčilo, že Palin venoval Slovensku tak málo času a nepokúsil sa o širší pohľad. Hovorca slovenského veľvyslanectva dnes nebol kvôli štátnemu sviatku zastihnuteľný. Podľa Daily Mail povedal, že chápe Palinov zámer ukázať menej formálnu stránku navštívených krajín, v prípade Slovenska sa však dostal mimo realitu. Briti si podľa hovorcu nezaslúžia byť takto klamaní. Na internete sú v reakciách čitateľov zreteľné dva názory. Jeden súhlasí so sťažnosťami Slovákov, druhý sa domnieva, že ide o „mnoho kriku pre nič” a že Briti by neprotestovali, ak by niekto nakrúcal ich, ako popíjajú v krčmách. Niektorí čitatelia ale oponujú, že kritika nespočíva v štýle, ale v tom, že autor sa ani len nepokúsil o hlbší pohľad. Diskutéri vyčítajú Palinovi, že trávi roky zosmiešňovaním iných, neanglických národov, točí plytké seriály. Oponenti oceňujú Palinov zmysel pre humor a schopnosť „odpútať sa od fasád” a tráviť čas so skutočnými ľuďmi.
V hlavnom meste Maďarska vyrastá projekt, ktorý spojí akademické priestory s komerčnými. V októbri položili v Budapešti základný kameň budovy Millennium Gate. Takmer polovicu z 26 tisíc metrov štvorcových zaberie Stredoeurópska ekonomická univerzita (Central European University Business School). Nové vzdelávacie centrum bude mať niekoľko kancelárskych priestorov, prednáškových siení a poslucháreň v štýle kolosea. Popri častiach určených pre študentov budú v Millenium Gate aj reštaurácie, kafetérie, knižnica a fitness centrum. Veža kancelárskych priestorov a budova univerzity, ktoré by mali byť odovzdané v roku 2009, budú mať podobu pätnásť metrov širokej brány. Brána by okrem funkcie vstupu do centra mala aj symbolizovať prepojenie medzi starým a novým mestom. Chodcom zabezpečí prístup z hlavnej ulice na korzo na brehu Dunaja. Millennium Gate je súčasťou jedného z najväčších realitných projektov v strednej Európe Millennium City Center. Spolupracujú na ňom spoločnosti TriGranit a Arcadom.
V sobotu 27. 10. navštívila skupina mníchov z benediktínskeho priorátu v Bakonybél (Maďarsko) pod vedením priora - o. Dominika svojich rehoľných bratov na Slovensku. Bratia z tohto starobylého kláštora (založeného sv. Štefanom) si mohli pozrieť dom v Bacúrove i stavbu kláštora na Sampore, pričom sa živo zaujímali o život v rehoľnej komunite i o plány obnovy benediktínskeho rádu na Slovensku. O. Dominik vyjadril pri spoločnom stretnutí radosť zo srdečného prijatia a nádej na ďalší rozvoj dobrých vzájomných vzťahov.
11. novembra v petržalskom Klube Za zrkadlom o 19. hodine. X Kultúrne zariadenia Petržalky v spolupráci s Blue Time Production a s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR uvádzajú už siedmy ročník festivalu, venovanému akustickej forme blues, 7th Folk-Blues Harp Session. Festival tohto roku predstaví svetové špičky bluesovej ústnej harmoniky, ktorými sú kanadský virtuóz Carlos del Junco so svojim triom a maďarský fenomenálny hráč Mátyás Pribojszki v spolupráci s domácim bardom Erichom Bobošom Procházkom a skupinou Husk Band. Podujatie s energetickou atmosférou „jamsession ústnej harmoniky“ sa uskutoční v nedeľu 11. novembra v petržalskom Klube Za zrkadlom o 19. hodine, vstupné je v predpredaji 150.- a v deň koncertu 180.- Sk. Carlos del Junco patrí k uznávaným svetovým bluesovým hráčom na ústnu harmoniku. Narodený v Havane na Kube odmalička vyrastal v Kanade, kde vo svojich 14. rokoch začal hrať na ústnu harmoniku. Hoci mal akademické vzdelanie ako sochár, venoval sa intenzívne ústnej harmonike. Stal sa uznávaným priekopníkom špeciálnej techniky hry na diatonickú harmoniku, pomocou ktorej dokáže hrať na nástroji chromaticky. Od roku 1993 vydal šesť albumov s takými menami ako Bruce Cockburn, Oliver Schroer, Zappacosta a Kim Mitchell, kde experimentuje so spájaním blues s rôznorodými žánrami (swing, New Orleans, latino, worldbeat, hip-hop). Vyhral niekoľko prestížnych ocenení v hre na ústnu harmoniku (dva krát Hohner World Harmonica Championship, päť krát Maple Blues Award, vyhlásený „bluesman roka“ časopisom Jazz Report Magazine). Pravidelne koncertuje na pódiách a festivaloch v Kanade, USA a Európe. Členom jeho kapely je aj Kevin Breit, gitarista Norah Jones a Cassandra Wilson. Viac informácií možno nájsť na stránke www.carlosdeljunco.com Mátyás Pribojszki je jedným z najtalentovanejších mladých ústnych harmonikárov súčasnosti. Pochádza z Maďarska a je považovaný za fenomén na bluesovej scéne v celosvetovom meradle, nakoľko si dokázal vybudovať originálny štýl hry, v ktorom sa spája bluesová tradícia so súčasnosťou a ktorý podľa vyjadrenia odborníkov otvára novú kapitolu v hre na tento nástroj vôbec. Na ústnej harmonike začal hrať v 15. rokoch ako samouk. So svojou prvou skupinou Blues Fools nahral tri albumy, od roku 2004 vystupuje so skupinou Mátyás Pribojszki Band, tvorenou skúsenými hráčmi s jazzovou minulosťou, s ktorou sa snaží hľadať prieniky blues s inými žánrami. Ich koncerty sú nielen fantastickým hudobným zážitkom, ale aj energickou a tanečnou šou. Mátyás Pribojszki doteraz účinkoval v takmer celej Európe a hral s takými bluesovými ikonami, ako sú Paul Lamb, Duke Robillard, Herbie Goins, Andy J. Forest či Tino Gonzales. Viac informácií možno nájsť na stránke www.matyaspribojszki.com. Erich Boboš Procházka je najuznávanejším hráčom na ústnu harmoniku na území bývalého Československa. Vzbudzuje veľký rešpekt u najlepších ústnych harmonikárov Európy, ale aj renomovaných hudobných publicistov. Je koncertným hráčom viac ako 20 rokov a ako virtuóz ústnej harmoniky je aj vyhľadávaným štúdiovým hráčom. Svedčí o tom spolupráca na viac ako 100 žánrovo rôznorodých štúdiových projektoch (blues, rock, pop, šanzón, jazz, metal...). Viac informácií možno nájsť na stránke www.bobos.sk Na 7th Folk-Blues Harp Session budeme svedkami bluesovej jamsession v podaní Mátyása Pribojszkého a Ericha Boboša Procházku, ktorým bude asistovať špeciálna hudobná formácia Husk Band, zložená z členov „materských“ bandov oboch bluesových virtuózov: Erik Kovács - klavír, István Lengyel - gitara a Igor Ajdži Sabo - perkusie.
Podmienky pôrodu v domácom prostredí bude od januára budúceho roka v Maďarsku upravovať zákon. Píše o tom dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság v súvislosti s viacerými medializovanými prípadmi domácich pôrodov s vážnymi komplikáciami, ktoré sa stali v ostatnom čase. Podľa maďarskej ministerky zdravotníctva Ágnes Horváthovej je potrebné zákonom stanoviť podmienky pôrodu mimo nemocnice napriek tomu, že v ostatných týždňoch sa v Maďarsku stalo niekoľko prípadov, kedy bolo potrebné k domácim pôrodom zavolať pomoc záchrannej služby. V jednom prípade dokonca dieťa zomrelo. Na otázku denníka ministerka povedala, že aj v nemocnici sa stávajú chyby. Práve preto prípady domácich pôrodov, ktoré sa dostali na verejnosť, neovplyvnia snahu rezortu pripraviť právne normy pôrodov mimo nemocníc. Avizovaný zákon presne stanovuje, ktorá žena môže rodiť doma a v akých prípadoch sa môže rozhodnúť pre takýto spôsob pôrodu. Zakotvuje nutné prístrojové vybavenie domácnosti, prítomnosť lekára a zabezpečenie nemocničného zázemia. Podľa Horváthovej rodenie v domácom prostredí by hradila zdravotná poisťovňa. Z asi 98.000 pôrodov ročne v Maďarsku sa 500 až 600 detí narodí mimo nemocničných zariadení.
Od 1. do 8. novembra môžu veriaci katolíci získať úplné odpustky pre duše verných zomrelých v očistci. Podmienkou je v deň Spomienky na všetkých zosnulých 2. novembra nábožne navštíviť kostol alebo kaplnku a pomodliť sa modlitbu Otčenáš a Verím v Boha, ako aj modlitbu na úmysel Svätého Otca a zároveň splniť i ostatné predpísané úkony. Tieto odpustky možno získať od poludnia predchádzajúceho dňa, až do polnoci určeného dňa. Odpustky sú odpustenie časného trestu pred Bohom za hriechy, ktoré sú už odpustené, čo sa týka viny. Odpustky sú čiastočné alebo úplné podľa toho, či oslobodzujú od časného trestu za hriechy čiastočne alebo úplne. Každý veriaci môže odpustky získať buď pre seba, alebo aplikovať za zosnulých. Druhý spôsob je nábožne navštíviť cintorín raz denne, počas odpustkovej oktávy, od 1. novembra do 8. novembra a aspoň mysľou sa pomodliť za zosnulých. Okrem týchto odpustkových úkonov je potrebné splniť tri podmienky, a to prijať sviatosť zmierenia, krátko predtým alebo potom, Eucharistiu, najlepšie v tej istý deň, a pomodliť sa na úmysel Svätého Otca modlitbu Otčenáš, Zdravas, Sláva. Počas týchto dní treba vylúčiť akúkoľvek pripútanosť k hriechu. Tieto odpustky sa dajú získať iba pre duše v očistci.
Na začiatku novembra navštevujú veriaci podľa kresťanskej tradície cintoríny. Súvisí to so sviatkom „dušičiek”, čiže Všetkých verných zosnulých, ktorý trochu zatieňuje väčší a starší sviatok Všetkých svätých. Slávnosť Všetkých svätých zaviedol do cirkvi pápež Bonifác IV. V roku 608 dal z rímskeho Pantheonu, čiže „Chrámu všetkých bohov”, postaveného v roku 25 pred Kristom, vyhádzať pohanské modly a zasvätil ho Panne Márii a všetkým svätým mučeníkom, lebo pamiatka každého z nich sa z praktických príčin nedala sláviť osobitnými sviatkami. Pápež Gregor III. v roku 731 nariadil slávenie Všetkých svätých v Ríme každý rok 1. novembra a pápež Gregor IV. ho o sto rokov neskôr rozšíril na celú cirkev. Veriaci si v tento deň pripomínajú aj svätých, ktorí nemajú miesto v kalendári alebo nie sú oficiálne za svätých vyhlásení, hoci sú v nebi. Z tohto sviatku sa vyvinula aj spomienka na mŕtvych, ktorá žila v cirkvi od jej vzniku, ale až opát Odilo v benediktínskom kláštore Cluny v roku 998 nariadil večer 1. novembra vyzváňať a spievať žalmy za mŕtvych a na druhý deň slúžiť veľkú zádušnú omšu. Tento zvyk sa čoskoro rozšíril po celej západnej cirkvi. Je to sviatok tzv. trpiacej cirkvi, čiže duší, ktoré si odpykávajú tresty v očistci. Putujúca cirkev ľudí na zemi im môže pomáhať modlitbami a obetami. Treťou skupinou je oslávená cirkev - všetci svätí. Na znak nesmrteľnosti duší a Božieho milosrdenstva sa na cintorínoch zapaľujú sviečky. Na Slovensku siaha úcta k mŕtvym až k našim praslovanským predkom. Podľa ich predstáv sa duše zomrelých naďalej zúčastňovali na udalostiach svojho rodu, ktorý si ich mal uctievať primeranými obradmi. Z oravskej doliny pochádzajú údaje, že sa na cintorínoch v noci z 1. na 2. novembra umiestňovali dokonca jedlá a nápoje pre „dušičky” - ako pozornosť pre ne alebo ako pokrm pre chudobných a tých, čo sa za ne modlili.
V Budapešti má každá väčšia štvrť svoju tržnicu, no jestvuje jedna centrálna, takzvaná Veľká tržnica, ktorá figuruje aj v každom turistickom sprievodcovi. Dôvod je jednoduchý: jedinečná atmosféra v historických kulisách. Už len prechádzka po nej človeka nasýti. Vertemi, tam chodím pravidelne na nákupy i koštovky. Tentoraz som sa porozprával aj s „hlavnou kofou”, ktorou je Guszti báči... Brucho Budapešti - aj takto by sme mohli nazvať Veľkú tržnicu pri úpätí Mosta Františka Jozefa, na ľavom brehu Dunaja. Nekonečný rad stánkov so zeleninou a mäsom aj dnes „kŕmi” polovicu obyvateľov hlavného mesta. Ja sem vodím každú zahraničnú návštevu: tu kúpim chrumkavé husacie oškvarky, tam čerstvé žemle, na poschodí to zapijeme sudovým tokajským... Nno, paráda, ešte nikto nebol nespokojný, naopak, stále sa ma pýtajú, kedy tento „výlet” zopakujeme. Musím však poznamenať, že to je iba letmý pohľad cudzincov, ktorí tu chodia s otvorenými ústami. Veď v eklektickej scenérii z konca 19. storočia je tu všetko, čo môže byť spojené s chýrnou maďarskou kuchyňou a napríklad zväzok cesnaku s maďarskou trikolórou, kúsok ďulajky či pick-salámy, nebodaj upečená husacia pečienka v keramickej nádobke - nuž, to je asi najlepší suvenír. Znútra, myslím teraz na pohľad samotných trhovníkov, ktorí na trhu a z trhu žijú, vyzerá Veľká tržnica inak, hoci jej hodnoty a krásu všetci uznávajú. „Myslím si, že v Európe, ale možno aj na svete, je takáto veľká hala jedinečná. Dúfam, že sa podarí zachovať jej charakter. Spolu s riaditeľom o to bojujeme neustále, veď sem chceli už nasťahovať autosalón, predajňu televízorov a práčok, rôznej inej elektroniky... Čaro tržnice sa predsa nestratilo. Máme tu 30 mäsiarov, 72 zeleninárov, na poschodí sú „handrári”, čiže butikári... Teda kým na prízemí sa nám podarí zachovať charakter trhu, môžeme konkurovať veľkým nadnárodným spoločnostiam.” To bol Guszti báči - nikto neoslovuje Ágostona Kmettyho ináč. A je naozaj „kmeťom” v tejto spoločnosti, dokonca aj oficiálne, pretože predsedá komore budapeštianskych trhovníkov, ale ľudový jazyk ho nazýva iba ako „hlavná kofa”. Teraz tu má obchod so spomínanými „hungarikami”, maďarskými špecialitami, no jeho držkový perkelt, uvarený vzadu, v útrobách, len pre kamarátov, je legendárny. „Do tržnice som prišiel v 69. roku, keď sa ešte hovorievalo, že všivavý súkromník. Moje deti neprijali ani do škôlky. V 71. som dostal živnostenský list. Vtedy bola tržnica takmer prázdna, lebo sa málokto odvážil takto súkromne podnikať... Boli sme vyobcovaná vrstva spoločnosti.” Dobre začalo byť v polovici 70. rokov, vtedy boli v móde „žiguláky” - nuž, Guszti báči a jeho kolegovia, napríklad vďaka vianočným stromčekom, melónom, zemiakom a iným sezónnym tovarom si mohli kúpiť niekoľko takýchto „brežnevovských tátošov”. Vtedy bolo nájomné 240 forintov, teraz je to však 400 tisíc forintov, približne 60 tisíc korún, mesačne. Kedysi mal Guszti báči 12 zamestnancov, dnes už iba dvoch, v časoch prosperity predal za deň aj sto prepraviek paradajok, teraz sotva tri-štyri... Vysvetlenie je takéto: „Nejestvuje zaváracia sezóna, vymreli babičky, obyvateľstvo nemá peniaze. Kedysi, v pohnutých časoch, aká bola napríklad revolúcia roku 1956, špajza v každej domácnosti bola naplnená, vydržala aj pol roka. Dnes sú špajze prázdne. Ani neviem, čo sa stalo s komorami. Isté je, že obyvateľstvo si neodkladá doma do rezervy žiadne potraviny.” Nostalgická nálada Guszti báčiho neprechádza, ba čo viac, jeho slová znejú stále horkejšie: „Najlepšími kunčaftmi boli starí ľudia. Kým rodina prišla domov, nakúpili, navarili, a zavarili všetko, od zelenej fazuľky, cez lečo po ovocie... Špajza bola plná. Keď moja svokra zomrela, našli sme u nej 30-ročný slivkový lekvár, bol vynikajúci. Teraz stará tetka prejde pred pultom, zhodí na zem mrkvu, a ako keby ju tam našla, dá si ju do tašky. Alebo dá si otvoriť melón, ochutná ho, vraj nie je dobrý... Sledujeme ju, obďaleč si vytiahne kúsok chleba, zahryzne do neho a ide k ďalšiemu zeleninárovi na ochutnávku. Prejde takto desať miest a najedla sa melónov.” Nuž, aj takýto je reálny pohľad, povedal by som, že priamo z brucha Budapešti. Pochybujem, že turista si z toho niečo všimne! Ale turista nedostane ani zo spomínaného štipľavého, lepkavého, hustého držkového perkeltu...
Jedna z ulíc hlavného mesta Maďarska - Budapešti bude niesť meno legendárneho futbalistu Ferenca Puskása. Premenovali ju presne rok po smrti nezabudnuteľného hráča, ktorý žiaril vo farbách reprezentácie „Piros-Fehér-Zöld” i v drese Realu Madrid. Budapeštiansky primátor Gábor Demszky sa spolu so stovkou prítomných taktiež zúčastnil na slávnostnom akte odhalenia tabule s novým menom ulice v 19. dištrikte maďarskej metropoly. Brilantný ľavonohý útočník - autor 83 gólov v 84 reprezentačných zápasoch umrel 17. novembra 2006 po dlhej a ťažkej chorobe. Držiteľ olympijského zlata z roku 1952 a zároveň majstrovských titulov maďarskej i španielskej ligy i troch európskych pohárov vo farbách Realu Madrid bol doma známy pod prezývkou „Puskás Ocsi” a v európe ako „Galloping Major” - cválajúci major