Apríl 2008 ● Zo slovenskej tlače
Vláda SR udelila minulý rok prostredníctvom grantového systému Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) krajanom zo štátneho rozpočtu 36 miliónov Sk (1,12 milióna eur). Celková požadovaná suma v rámci 739 predložených žiadostí bola 177,3 milióna Sk (5,5 milióna eur). Podávanie žiadostí má pritom od roku 2002 (výnimkou je rok 2005) stúpajúcu tendenciu, už v prvom grantovom kole v roku 2008 ich bolo zaevidovaných 552 v požadovanej výške 84,2 milióna Sk (2,61 milióna eur). V koncepcii štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015, ktorá je predmetom pripomienkového konania, sa preto navrhuje zabezpečiť v rozpočte Úradu vlády SR každoročne finančné prostriedky na tento účel vo výške 40 miliónov Sk (1,24 milióna eur). Tie majú podporiť kultúrne podujatia v domovských krajinách, akcie a aktivity orientované na krajanskú mládež, vzdelávacie aktivity a projekty, nákup učebníc či odbornej a doplnkovej literatúry, detskej literatúry, audiovizuálnych materiálov a pomôcok. Pomôžu tiež vydavateľskej činnosti a krajanským médiám a financovaniu prenájmov priestorov potrebných na realizovanie činnosti slovenských spolkov a organizácií. Podľa oficiálnych cenzov, odhadov zastupiteľských úradov SR a krajanských organizácií v súčasnosti žije vo viac ako 50 krajinách sveta približne 2,2 milióna osôb, no status národnostných menšín, zakotvený v zákonoch, majú Slováci žijúci len v okolitých krajinách strednej a juhovýchodnej Európy. Prevažne ide o menšiny s hlbokými kultúrnymi tradíciami, vlastnou národnostnou inteligenciou a s rozvetveným systémom spolkového života. Ojedinele majú aj vlastnú štruktúru samosprávy a viac či menej rozvinutý systém slovenského národnostného školstva (Srbsko, Rumunsko, Ukrajina, Chorvátsko, Maďarsko, Poľsko). „Je potrebné zdôrazniť, že zachovanie a rozvoj týchto národnostných menšín je v prvom rade úlohou krajín, v ktorých Slováci žijú a ktorých sú občanmi,” uvádza sa v koncepcii. Úlohou slovenskej strany a ÚSŽZ bude intenzívne sledovať politiku štátov voči svojim národnostným menšinám, menovite voči slovenskej národnostnej menšine žijúcej a pôsobiacej v týchto štátoch. Na druhej strane ÚSŽZ konštatuje, že voľný pohyb osôb vytvoril zo slovenského sveta dynamické, neustále a rýchlo sa meniace slovenské spoločenstvo, pôsobiace v netradičných prisťahovaleckých krajinách, zhromažďujúce sa do nových organizácií a etablujúce sa vo významných profesiách a funkciách. Je preto nevyhnutné, aby SR reagovala na tieto skutočnosti operatívne a pružne, v záujme obojstranne prospešnej súčinnosti. „Všetky menšiny a komunity majú niekoľko jednotiacich prvkov, ale pre každú z nich je charakteristická aj jedinečnosť, neopakovateľnosť a teda aj potreba diferencovaného prístupu.” ÚSŽZ je podľa zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí koordinačným a výkonným orgánom, ktorý zabezpečuje proces tvorby a výkon štátnej politiky starostlivosti o krajanov, pričom v spolupráci s inými orgánmi verejnej moci, fyzickými osobami alebo právnickými osobami zabezpečuje realizáciu opatrení zameraných na podporu Slovákov žijúcich v zahraničí.
V ostatných mesiacoch kleslo napätie v slovensko-maďarských vzťahoch, konštatoval v utorok v Budapešti predseda SMK Pál Csáky. Podľa jeho slov však situáciu možno charakterizovať iba ako „studený mier”, nie ako dohodu. Šéf SMK informoval maďarský parlamentný výbor pre zahraničné záležitosti a Maďarov žijúcich za hranicami o situácii maďarskej menšiny na Slovensku. Pre maďarskú komerčnú rozhlasovú stanicu InfoRádio pri tejto príležitosti predseda SMK na otázku redaktora uviedol, že problém nemá s osobou predsedu SNS, ale s tým, akou podporou jeho strana disponuje. „Ján Slota je nezodpovedný politik, ktorého nemožno posudzovať európskym meradlom. Každá spoločnosť má svojho Jána Slotu. Nebezpečenstvo spočíva v tom, že takáto politika má 13-percentnú podporu, dokonca v kruhu mladých dosahuje podpora SNS až 25 percent, a to je veľmi vysoké číslo,” povedal Csáky. Na margo školského zákona uviedol, že v terajšej podobe je neprijateľný, lebo znižuje počet hodín maďarčiny na školách s vyučovacím jazykom maďarským. Slovenský premiér, vicepremiér, aj predseda Národnej rady SR podľa jeho slov síce argumentovali za zachovanie práv menšín, ale táto právna norma tomu protirečí. „Treba počkať, ako dopadne májové hlasovanie v parlamente,” konštatoval Csáky pre InfoRádió a dodal, že zákon môže ovplyvniť aj plánované stretnutie premiérov Slovenska a Maďarska.
Turistická sezóna sa pomaly začína, hoci v takom veľkomeste, ako je Budapešť, trvá v podstate celý rok, akurát intenzita zahraničných návštev sa v rôznych ročných obdobiach trocha mení. Nemcov a Angličanov chodí najviac, no Francúzi, Taliani, Španieli a najnovšie aj Rusi, sú hneď za nimi. Budapešť získava od nich, a pravdaže, aj od ďalších, 18 miliárd forintov ročne, čo je asi 70 miliónov eur. Typické je, že turisti strávia v maďarskom hlavnom meste tri dni - dve noci, a za tento krátky čas sa chcú oboznámiť s kultúrnymi a historickými pamiatkami, i špecialitami maďarskej kuchyne. Plus nejaké zaujímavosti. To by bola klasická - možno by sa dalo povedať: obligátna - ponuka, ktorú však chce rozšíriť novinka: „trabantový turizmus”. Námestie hrdinov je, povedal by som, povinná jazda pre každého turistu. Aj ja sem vodím všetky svoje návštevy, lebo sa tu dá porozprávať - ako Maďari hovoria - v orechovej škrupinke, čiže v kocke, celá uhorsko-maďarská história od kmeňového náčelníka Árpáda, ktorý do Karpatskej kotliny priviedol staromaďarské kmene, cez kráľa Štefana a ďalších významných panovníkov, až po Lajosa Kossutha. Z času na čas túto historickú idylku naruší nejaká demonštrácia predstaviteľov temných ideí z 20. storočia, a vtedy japonskí či kórejskí turisti nefotografujú kráľov, ale mašírujúcich príslušníkov Maďarskej gardy. Niekedy sa tu objaví aj ikona ďalšej totality z minulého storočia: trabant, no a takisto sa v momente stane stredobodom pozornosti ľudí z ďaleka, veď niečo také ešte nevideli. „Na aute je všetko originálne” - hovorí jeden zo spoluzakladateľov firmy Trabant-Tours Bálint Erdei, pričom kulisu robí typické rapkanie dvojtaktu. Je to lepšie, ako prehliadka autobusom, lebo kunčaft môže ísť tam, kam sa mu zachce. „Keď milý hosť povie, aby sme prešli celé mesto, nie je to problém, za tri hodiny to zvykneme stihnúť. Je v tom aj park na okraji mesta, kde sú uložené, akoby do skanzenu, sochy z čias socializmu. Ale mal som už aj takú objednávku, aby sme si pozreli paneláky.” Takže je to akási retro-Budapešť! Nápad sa zrodil vlani 1. apríla, no zdá sa, že nezostal iba na úrovni prvoaprílového žartu. Agentúra pracuje zatiaľ s dvoma trabantami. Hoci... raz mali aj objednávku na desať týchto „papierových jaguárov”. „Najväčším zážitkom bolo, keď sme tiahli cez mesto desiatimi trabantami. Požičali sme si ich zopár z klubu trabantistov, jeden bol klasický, druhý kombi, tretí kabriolet... chceme to zopakovať čoskoro. Manželky diplomatov by išli autobusom do parku socialistických sôch, tam im porozprávame o starom režime, a odtiaľ by sme sa vrátili do mesta na trabantoch. Alebo dnes budem mať transfer z letiska. Originálne by to bolo vtedy, keby sme namontovali na trabant batožinovú strechu, a priviazali by sme na ňu kufre a iné balíky, ako sme to robili kedysi za socializmu, keď sme jazdili na Balaton.” Kto by to chcel vyskúšať sám a má vodičský preukaz - je to možné. Naposledy chcel zažiť takzvaný trabantový feeling starší pán z Anglicka - hovorí Bálint Erdei, ktorý, už pri vypnutom motore vyvracia, že by išlo o možnosť nostalgie pre nemeckých turistov. „Mysleli sme si, že to tak bude, teda príde nemecký mladík, ktorý doma už nemal možnosť sedieť v trabante, a bude sa vžívať do situácie svojich rodičov. Máme zmodernizované autá - museli sme do nich namontovať katalyzátory. Teda neprichádzajú dvadsaťroční, ale - a s tým sme vôbec nerátali - príslušníci strednej vrstvy i starší zo Švajčiarska. Keď mladí, tak sú to Angličania a Španieli. Keď nášmu programu robíme reklamu, mohli by sme vymyslieť slogan, že je to „maďarský socialistický folklór”... pôvodne sme to propagovali na internete ako „Trabant-tour”, ale nemali sme príliš veľa rezervácií, a tak sme to zmenili na heslo „Prehliadka mesta trabantom” (City tour whit Trabant). Je až prekvapujúce, koľkí zo západnej Európy poznajú trabanty a všetko, čo s tým súvisí: predchádzajúci socialistický režim, ktorý tu v Budapešti zanechal hlboké stopy. Stačí si zájsť za vyblýskané bulváre a pozrieť si pamätihodnosti aj zo zadnej strany. Samozrejme, aj turista je len človek, a môže sa mýliť, najmä, keď je to Američan. „Mal som klienta z Ameriky, ktorého som viezol z letiska do hotela. Chcel mi imponovať, že je z Maďarska pripravený. Vraví, že sa už nemôže dočkať, aby videl Karlov most. Hovorím mu, že aj Karlov most je pekný, v Prahe si ho môže obzrieť, ale ja by som mu odporúčal radšej náš Reťazový most. Hneď sa to snažil napraviť a pochválil sa, že pozná významnú maďarskú osobnosť. No, vtedy som si pomyslel, že spomenie asi Zsazsu Gabor, ale nie, vyriekol meno Václava Havla... Zdá sa teda, že Praha má, bohužiaľ, oveľa lepší marketing...”
Prechádzam cez Dunaj po Reťazovom moste, a zápcha je väčšia, než inokedy. A zrazu hľa! Oproti ide volský záprah! Šesť urastených volov vedú pohoniči, a z ich hrdiel vychádzajú tieto povely - kulisa. No toto! Účastníci cestnej premávky sa často správajú, ako zver podobného typu, ale pravého vola na asfalte som ešte nevidel! Dozvedám sa, že ide o reklamnú akciu, v rámci ktorej chcú ľudí presvedčiť, aby jedli viac mäsa z tohto druhu rožného statku, ktorý sa nazýva sivé hovädo. Je to, takpovediac biomäso, teda zdravé, no a v neposlednom rade ide o zver originálne domácu. "Najskoršie údaje sme našli zo 14. storočia. V priebehu 300 rokov pohnali niekoľko stotisíc kusov sivého statku po vlastných nohách do Norimberku, Benátok, Bruselu, Štrasburgu i na Moravu" - to už je predseda únie sivého hovädzieho mäsa, a hoci sa volá Milan Radisics, zanietene hovorí o histórii tohto nenáročného, maďarského druhu. Čo si sľubuje od tohto skutočne ojedinelého sprievodu naprieč mestom? "Dúfame, že sa mnohí, aj zahraniční turisti, dozvedia, že máme takýto poklad, a keď Austráliu spoznáme podľa klokanov a na španielskych pahorkoch vídať siluety býkov, robíme si nádeje, že sivé hovädo sa môže stať symbolom Maďarska." Prečo nie? - takto rozmýšľam ešte aj o dva dni, keď sa už prechádzam v budínskych lesoch v rámci pravidelného víkendového relaxu. Tento spev tu však nebýva! Preboha, ani tieto vône! Štyri ženičky v maďarskom kroji v sprievode harmonikára spievajú v doline, na okraji útleho kempingu, melódiu z Čardášovej princeznej - to je trocha bizarné! Môj úškrn však postupne prechádza do grimasy, akú človek robí, keď sa mu v ústach zbiehajú sliny. Vôňu jarného lesa, aj dymu z horiaceho dreveného uhlia totiž potláča aróma pečúceho sa vola! Slankastá, korenistá, slaninková... Cesnaková? Vínna? Takže na obrovskej železnej konštrukcii sa tu krúti vôl, veľký ako hovädo! Má necelých dvesto kilogramov, čo mi už prezrádza hlavný majster, jeden z najznámejších opekačov volov v Maďarsku Imre Tóth zo severomaďarského mesta Szikszó, neďaleko Miškovca. Aj ma zasväcuje do tajov pečenia takého obrovského kusa mäsa. "Vždy kupujeme býka, lebo jalovica, teda krava nemôže byť vôl, vôl je vždy býk. Tento tu mal zaživa 360 kilogramov, po vyčistení z neho zostal 180 kilogramový kus, ktorý je na tyči. Samotné pečenie sa začína týždeň skôr: v pondelok vezmem vola na jatky, tam ho zarežú, potom musíme čakať tri dni na všetky veterinárne správy, či je teda náš vôl súci na konzumáciu. Následne ho prevezieme ku mne, domov, kde mám 800 litrovú nádobu, kaďu, v ktorej ho napácujeme. V tejto marináde, v ktorej je predovšetkým soľ, ďalej koriander a iné koreniny, leží vôl ešte tri-štyri dni." Až potom ho prevezú na miesto, kde sa bude piecť. Môže to byť kdekoľvek v Maďarsku, Imre Tóth je schopný zabezpečiť akúkoľvek "párty" pod holým nebom, dodá aj kurence, morky, prasatá, ale najväčšou atrakciou sú, samozrejme, voly. Ako aj teraz, keď sa otvára sezóna v kempingu v budínskych vrchoch. "Dnes ráno o piatej sme ho navliekli na tyč, do siedmej nám trvalo, kým sme ho vyšpikovali, na čo sme použili 5 kilogramov slaniny. Natreli sme ho zmesou korenín, až potom sme zapálili pod ním oheň. Potrebuje minimálne dvadsaťštyri hodín, kým sa prepečie. Možno aj tridsať. V noci z neho odrežeme stehná i lopatku, ktoré pečieme na rošte osobitne. Krásne ružovkasté plátky mäsa dopekáme podľa potreby vo veľkých plechoch. Asi 600 porcií, ktoré z neho narobíme, budú môcť konzumovať záujemci až zajtra, v nedeľu ráno. Skoro by som bol zabudol. Počas celého procesu polievame vola aj bielym vínom, lebo toto hovädzie mäso je suché." Čo však robiť do rána, kým sa vôl upečie? Mám geniálny nápad: slovo vôl znie po maďarsky takto: ökör. No a v maďarčine môžete zostrojiť dlhokánske vety na slová, v ktorých sú len samohlásky "Ö". Mne sa podarilo pri vínku vymyslieť, že - šialený šéf Edmund varí päť kýblov perkeltu z volských paprčiek, no okolo lietajú veľké muchy, ktoré Edmund prepichol a udupal do zeme, pričom prevalil volský perkelt... Je to dobrá volovina, ale aby ste mi verili, poviem to aj po maďarsky: "Őrjöngő főnököm Ödön, öt köcsög sörös ökörkörömpörköltöt főzött. Jött öt bögöly. Dögölj bögöly - bömbölt Ödön!!! Ötöt föllökött, ötöt köldököndöfött, ötöt földöndögönyözött, s föllökött öt köcsög sörös ökörkörömpörköltöt!!!"
Maďarská centrálna banka v snahe kontrolovať inflačné tlaky v pondelok zvýšila kľúčovú úrokovú sadzbu o ďalších 25 bázických bodov na 8,25 percenta. Banka pritom len pred mesiacom zdvihla sadzby o pol percentuálneho bodu. Centrálna banka sa obáva možnej inflačnej špirály, ktorú by mohli vyvolať rastúce mzdy. Tie podľa februárových údajov stúpli medziročne až o 13,4 percenta. Medziročná miera inflácie sa v krajine síce v marci mierne spomalila na 6,7 percenta, stále je však na pomerne vysokej úrovni. „Napriek spomaľovaniu inflácie a lepšiemu sentimentu voči rizikovým obchodom si myslíme, že najnovšie údaje o raste miezd pravdepodobne budú tlačiť centrálnu banku, aby konala preventívne. Očakávame preto zvýšenie o ďalších 25 bázických bodov už v máji,“ uviedla Silja Sepping z Lehman Brothers. Analytici tiež varujú, že maďarské aktíva môžu byť poškodené zhoršujúcou sa politickou situáciou v krajine, kde cez víkend padla vláda. Pondelkové rozhodnutie centrálnej banky Maďarska naštartovalo sériu zasadnutí centrálnych bánk stredoeurópskych štátov, z ktorých väčšina by mala podľa analytikov ponechať sadzby bez zmeny. Úrokové sadzby v Maďarsku sú jedny z najvyšších v Európskej únii.
Chceme, aby Slovensko uznalo, že po druhej svetovej vojne trpeli nevinní ľudia na základe neprijateľného princípu kolektívnej viny, povedala pre dnešné vydanie českého denníka Hospodářské noviny (HN) maďarská ministerka zahraničných vecí Kinga Gönczová. Šéfka maďarskej diplomacie v rozhovore podčiarkla, že veľká časť Benešových dekrétov hovorí o štátnosti Československa a Slovenska, čo Budapešť rešpektuje, lebo vie, že je to pre Slovensko veľmi dôležité. „Ale v dekrétoch je malá časť, ktorá hovorí o kolektívnej vine a kolektívnom potrestaní Maďarov, ktorí boli na tomto základe zo Slovenska vyhnaní, respektíve boli po druhej svetovej vojne trestaní iným spôsobom.” „Pre Maďarov je to veľmi bolestná skúsenosť, ktorá sa dotýka veľkého množstva ľudí, asi 100.000 rodín. Dohromady je to takmer jeden milión ľudí,” uviedla Gönczová pre HN s tým, že Maďarsko neusiluje o finančnú, ale iba o „morálnu, citovú kompenzáciu”. Ako ďalej poznamenala, opätovné otvorenie otázky Benešových dekrétov, ako to urobila NR SR, je kontroverzné. Maďarská ministerka však ocenila, že „slovenský parlament povedal, že nesúhlasí s princípom kolektívnej viny”. Gönczová odmietla paralelu medzi Jánom Slotom a Maďarskou národnou gardou. „Je tu jeden veľký rozdiel: Ján Slota je šéfom jednej z vládnych koaličných strán. Maďarská garda nie je v maďarskej vláde,” zdôraznila. Postavenie maďarskej menšiny v SR označila za silné a pripomenula, že „existuje sľub, že status quo sa udrží”. Sama však vidí javy, ktoré svedčia o opaku. „Vidím iba jeden problém: absenciu právnej záruky. Tie patria k podstate demokracie. Niekoľkokrát som zdôrazňovala, že by veľmi pomohol zákon o menšinách, ktorý na Slovensku chýba.” Na otázku HN, či má nejaké signály o tom, že by sa situácia mohla zmeniť smerom k lepšiemu či horšiemu, šéfka maďarskej diplomacie povedala, že je zaujímavé, že na občianskej úrovni je situácia oveľa lepšia než bola. „Sú veľmi silné vzťahy medzi univerzitami, obyčajnými ľuďmi, obchodníkmi, investormi. Problém vidíme iba v politickej rovine,” zdôraznila.
Po odchode Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ) z maďarskej koaličnej vlády premiér Ferenc Gyurcsány dnes predstavil nový menšinový kabinet, ktorého prioritami má byť hospodársky rast a vytváranie pracovných príležitostí. K zmenám v kabinete, v ktorom bude mať zastúpenie aj nový rezort národného rozvoja a hospodárstva, došlo po nedeľnom rozpade koalície Gyurcsányovej Maďarskej socialistickej strany (MSZP) a slobodných demokratov. „Začíname nové obdobie vlády. Rast, rozvoj a vytváranie pracovných príležitostí budú našimi cieľmi v nasledujúcich dvoch rokoch,” uviedol Gyurcsány. Slobodní demokrati na nedeľnom mimoriadnom kongrese rozhodli o zrušení koaličnej zmluvy a odvolaní troch svojich ministrov z kabinetu po mesiacoch rozporov týkajúcich sa ekonomických reforiem. Maďarsko sa snaží znížiť svoj rozpočtový deficit, najvyšší v Európskej únii za posledných niekoľko rokov, vyrovnať sa s vysokou infláciou a nízkym ekonomickým rastom. Gyurcsányove rozhodnutie odvolať v apríli ministerku zdravotníctva, slobodnú demokratku Ágnes Horváthovú, urýchlilo rozpad koalície po čiastočnom náznaku Gyurcsányovej ústretovosti voči návrhom SZDSZ o menšej úlohe štátu a väčšom podiele súkromných spoločností v zdravotníckom sektore.
Menšinová vláda maďarského premiéra Ferenca Gyurcsánya včera dostala novú podobu. Po víkendovom odchode slobodných demokratov (SZDSZ) z koalície zostali tri voľné rezorty. Šéf kabinetu sa rozhodol pre politickú rošádu a zmenil až sedem rôznych postov. S vynoveným kabinetom by chcel dovládnuť do konca volebného obdobia v roku 2010. Dve kľúčové prázdne ministerstvá hospodárstva a zdravotníctva obsadia blízki premiérovi spolupracovníci. Novým ministrom hospodárstva je úspešný podnikateľ a doterajší minister pre miestny a regionálny rozvoj Gordon Bajnai, ktorý mal na starosti rozdeľovanie eurofondov. Ministrom zdravotníctva sa stal riaditeľ štátnej zdravotnej poisťovne Tamás Székely. Vládna spolupráca Gyurcsányových socialistov s liberálmi padla práve na snahe o reformu zdravotníctva. Premiér po referende, v ktorom Maďari zavrhli poplatky v zdravotníctve, na konci marca odvolal ministerku za SZDSZ Ágnes Horváthovú. Pred novým ministrom stojí výzva pokračovať v reforme, ktorú spochybnili aj samotní voliči. Z pôvodného ministerstva pre hospodárstvo a dopravu, ktoré riadila SZDSZ, sa osamostatní rezort dopravy a telekomunikácií. Ten povedie šéf štátneho monopolu Maďarská pošta Pál Szabó. Nováčikom vo vrcholovej politike bude aj rektor budapeštianskej technickej univerzity Károly Molnár, zodpovedný za výskum a rozvoj. Novým ministrom pre samosprávy sa stal jediný nezávislý poslanec parlamentu István Gyenesei, čím si Gyurcsány chce zaistiť aj jeho hlas. Nové tváre podľa opozície svoje posty nemusia zvládnuť a parlamentní lídri menšej konzervatívnej strany MDF a Orbánovho FIDESZ-u žiadajú preveriť podporu novej vlády v snemovni. Predseda MDF Károly Herényi pre agentúru MTI povedal, že bez hlasovania o dôvere je nezodpovedné predstaviť vládu s novými členmi so skôr profesionálnym ako politickým zázemím. Premiér Gyurcsány tento návrh zamietol s tým, že jeho strana má stále v parlamente najviac mandátov. „Vládny program sa nemení. Mení sa iba dôraz, štruktúra a ľudia,“ povedal. „Premiér signalizuje kontinuitu vlády, ale pre nový začiatok potrebuje okrem nových ľudí najmä nový program,“ povedal politický analytik Zoltán Kiszelly. Slobodní demokrati Gyurcsányovu menšinovú vládu nateraz podporia. Aktuálne výsledky volebných preferencií podľa denníka Népszabadság ukazujú, že majú podporu iba jedného percenta voličov. V prípade predčasných volieb by sa tak pravdepodobne cez päťpercentné kvórum do parlamentu nedostali. Podpora vládnych socialistov tiež výrazne klesla z pôvodných 23 percent na pätnásť.
Gyurcsányova vláda asi prežije, to však neplatí o jej reformách a liberálnej strane, ktorá ich presadzovala. S ňou padá i snaha o racionálnejší prístup k maďarským menšinám u susedov. Premiér Gyurcsány pravdepodobne prežije odchod slobodných demokratov (SZDSZ) z jeho vlády. Liberáli museli koalíciu opustiť, ak zo seba definitívne nechceli urobiť gašparov a získať aspoň minimálnu šancu uspieť v ďalších voľbách. Pravdepodobne však dôjde medzi nimi a Gyurcsányovými socialistami k tichej dohode o podpore menšinovej vlády. Nezávisle od toho, že sa už táto vláda skoro isto nezmôže na žiadne reformy a že bolo práve toto pre liberálov dôvodom na jej opustenie. Obe strany sa jednoducho príliš hrozia predčasných volieb, v ktorých by mohol získať Orbánov Fidesz ústavnú väčšinu, socialisti by sa stali marginálnou opozíciou a liberáli by sa do parlamentu vôbec nedostali. Ani oprávnený strach z Orbána však, žiaľ, nie je dôvodom, prečo by malo Maďarsko ďalšie dva roky živoriť pod vládou, ktorej jediným cieľom je predĺženie vlastnej agónie za cenu prehlbovania krízy verejných financií a úpadku ekonomiky. A je viac než sporné, či podpora takejto vlády liberálom pomôže napraviť si povesť. Skôr potvrdí obraz strany s dobrými myšlienkami, ktoré však vždy vymení za podiel na moci. Postupný a asi nezadržateľný úpadok liberálov je jednou z najsmutnejších kapitol maďarského vývoja po roku 1989. Začal sa okolo roku 1993 rozpadom spojenectva vtedy ešte druhej najsilnejšej strany SZDSZ s vtedy ešte liberálnym Fideszom. Ich blok mohol byť jedinou plne demokratickou protiváhou konzervatívnych národniarov a reformovaných komunistov. Fidesz sa však následne aj pre osobné spory pridal k národniarom a SZDSZ zbytočne vstúpila do koalície so socialistami. A čo viac, vydržala v nej celé volebné obdobie napriek tomu, že s nimi bývalý komunistický káder premiér Horn niekoľkokrát s gustom vytrel podlahu. Odborníci síce ocenili zákulisné zásluhy liberálov na presadení reforiem vrátane známych Bokrosových balíčkov a krotení socialistických výstrelkov, tie však verejnosti zostali skryté a liberáli prišli o väčšinu voličov. Odvtedy prežívali trápny príbeh stále menšej strany, ktorá sa márne snaží voličov presvedčiť, že ponúka nejakú alternatívu proti dvom veľkým stranám zašliapavajúcim do zeme všetko, čo sa im v ringu pripletie pod nohy. Aj zo slovenského pohľadu je škoda, že samostatný život SZDSZ najskôr speje ku koncu. V mnohých ohľadoch totiž alternatívny pohľad naozaj ponúkali. Nielen tým, že to možno ako jediní mysleli vážne s občianskou spoločnosťou, voľným trhom a obmedzovaním úlohy štátu. Alternatívu ponúkali aj v prístupe k Maďarom v susedných štátoch, čo chceli postaviť na racionálnejší základ. Znamenalo to napríklad nahradiť emotívne reči, mávanie vlajkami a odhaľovanie sôch, hlavné vonkajšie prejavy krajanskej politiky rozvojovou pomocou, ktorá by menšinám pomohla postaviť sa na nohy, zaistila by trvalo udržateľný rozvoj ich kultúry i väčšiu nezávislosť od Budapešti a okrem samotných Maďarov by pomáhala aj regiónu, v ktorom žijú. Proti tlakom domácich i menšinových loby, žiaľ, ani v tomto neuspeli. Ich pokus urobiť peňažné toky smerujúce ku krajanom priehľadnejšími im vyniesol iba trvalú nenávisť mnohých menšinových lídrov. Aspoň im teraz odľahlo.
Maďarskí liberáli (SZDSZ) v nedeľu podľa očakávania na mimoriadnom zjazde potvrdili vystúpenie z vládnej koalície uzavretej po voľbách v roku 2006 so socialistami premiéra Ferenca Gyurcsánya. Nie je zatiaľ jasné, či budú predčasné voľby, alebo vydrží menšinová vláda. S odchodom z vlády, o ktorom už pred mesiacom rozhodlo vedenie liberálov, súhlasilo 434 delegátov, iba 53 ich bolo proti. Neuspel alternatívny návrh, aby rozhodnutie o vystúpení strana odsunula na jeseň. Gyurcsány tak bude od začiatku mája stáť na čele menšinovej vlády. Ako dlho vydrží, nie je jasné. Socialisti majú v 386-člennom parlamente 190 poslancov, dvaja z nich však pre zdravotný stav mandát nevykonávajú. K väčšine vláda potrebuje šesť hlasov z iných strán. A môže ich získať. Liberáli tvrdia, že nechcú pád vlády, a budú konštruktívnou opozíciou. Sľubujú podporiť všetky návrhy kabinetu na reformy a stabilizáciu verejných financií, rast konkurencie ekonomiky či zníženie daní. Problémom je, že liberáli odchod odôvodnili práve neochotou socialistov k ďalším reformám a snahou odvolať aj tie, ktoré už vláda presadila. Osud koalície spečatilo marcové referendum o poplatkoch v zdravotníctve a o školnom. Gyurcsány pripísal vinu za drvivú prehru v referende liberálnej ministerke zdravotníctva Ágnes Horváthovej. V rozpore s koaličnou zmluvou ju odvolal, na čo reagovala SZDSZ vypovedaním koalície. Premiér navyše dal jasne najavo, že reformy, pre ktoré má jeho strana rekordne nízke preferencie, nebudú pokračovať. Podľa liberálov boli reformy pre odpor socialistov už tak polovičaté. Bez nich nemá ich účasť na vláde zmysel, znamenala by iba koniec strany. „Pre zlé kompromisy sme sa dostali do vzduchoprázdna. Namiesto funkcií musíme voliť princípy,“ odôvodnil včera rozhodnutie liberálov ich predseda János Kóka. „Prijímame zodpovednosť za menšinové vládnutie a zaistíme riadenie krajiny,“ reagoval hovorca socialistov István Nyakó. Rozhodnutiu liberálov podporiť menšinovú vládu a zabrániť predčasným voľbám nahrávajú aj prieskumy voličských preferencií. Podľa agentúry Tárki by teraz opozičný Fidesz expremiéra Viktora Orbána získal 67 percent hlasov, socialisti 22 percent a liberáli by sa s tromi percentami ani nedostali do parlamentu.
Kontroverzné Benešove dekréty najvyšší maďarskí predstavitelia stále nepovažujú za uzavretú záležitosť. „Benešovu kartu” najnovšie vytiahla ministerka zahraničných veci Maďarska Kinga Gönczová. Vyzvala slovenských politikov, aby s Budapešťou diskutovali o dekrétoch a ich dôsledkoch. Na základe dekrétov prezidenta Edvarda Beneša okrem iného po vojne prišli o majetok desaťtisíce slovenských Maďarov. „Chceme hovoriť o tom, že časť Benešových dekrétov bola proti ľuďom a že je neprijateľné znovu hovoriť o takom druhu reakcie, ako je uplatnenie princípu kolektívnej viny,” povedala v rozhovore pre české Hospodárske noviny Gönczová. Podľa nej Maďari od nás nebudú žiadať finančné odškodnenie, ide im o morálnu kompenzáciu. Slováci otázku dekrétov považujú za definitívne uzavretú a nedotknuteľnú. O týchto dokumentoch sa s Maďarmi nemienia baviť ani sa im za ne ospravedlniť. Dekréty odmieta otvárať aj premiér Robert Fico, ktorý by sa mal v júni v Bratislave stretnúť s maďarským kolegom Ferencom Gyurcsányom. „Európska únia a už niekoľkokrát konštatovala, že tieto dekréty sú mŕtve a netreba ich otvárať. Ak by sme ich začali revidovať, otvorili by sme cestu k revízii Postupimskej dohody,” uviedol pre HN slovenský vicepremiér Dušan Čaplovič. Otázku, ktorá už viac ako 60 rokov rozdeľuje susedské národy, sa minulý týždeň pokúsili v europarlamente otvoriť maďarskí ultranacionalisti. V petícii vyzvali našu vládu, aby odškodnila maďarské obete dekrétov. Slovenskí europoslanci však akúkoľvek diskusiu na túto tému odmietajú. „Keby Maďari chystali ďalšie aktivity, určite by sme zakročili. V tejto chvíli to však nie je aktuálne,” uviedla pre HN europoslankyňa Monika Beňová.
Kontroverzné Benešove dekréty sú aj vyše 60 rokov po druhej svetovej vojne zdrojom napätia medzi Slovákmi a Maďarmi. Na dekréty, ktoré v druhej polovici 40. rokov pripravili o majetok desaťtisíce slovenských Maďarov, minulý týždeň prostredníctvom petície v Európskom parlamente zaútočili maďarskí ultranacionalisti. Téme sa nevyhýbajú ani najvyšší maďarskí predstavitelia. Ministerka zahraničných vecí Kinga Gönczová najnovšie slovenských politikov vyzvala, aby s Budapešťou začali diskusiu o dekrétoch a ich dôsledkoch. „Chceme hovoriť o tom, že časť Benešových dekrétov bola proti ľuďom a že je neprijateľné znovu hovoriť o takom druhu reakcie, ako je uplatnenie princípu kolektívnej viny,” povedala v rozhovore pre české Hospodárske noviny Gönczová. Šéfka maďarskej diplomacie však zároveň pripomína, že Budapešť od nás neočakáva žiadne peniaze pre obete dekrétov. „Musí sa hovoriť o tom, čo sa stalo napríklad medzi Nemeckom a Poľskom. Neznamená to finančnú kompenzáciu, tú musíme oddeliť od morálnej, citovej kompenzácie,” dodala Gönczová. Slováci však „Benešovu” otázku považujú za definitívne uzavretú a nedotknuteľnú. O dekrétoch sa s Maďarmi nemienia baviť, ani sa im za ne ospravedlniť. „Európska únia aj komisia už niekoľkokrát konštatovali, že tieto dekréty sú mŕtve a netreba ich otvárať. Ak by sme ich začali revidovať, otvorili by sme cestu k revízii Postupimskej dohody,” uviedol pre HN slovenský vicepremiér Dušan Čaplovič. Podľa neho by sa tak nakoniec mohla otvoriť cesta k tomu, aby sa víťazmi druhej svetovej vojny stali tí, ktorí ju sami rozpútali a boli porazení. Medzi tieto krajiny patrilo aj Maďarsko, pripomína Čaplovič. Otázku, ktorá dlhé desaťročia rozdeľuje susedské národy, sa minulý týždeň pokúsili v europarlamente otvoriť maďarskí ultranacionalisti. Tí v petícii vyzvali našu vládu, aby odškodnila maďarské obete dekrétov. Zároveň vyzvali europarlament, aby na toto odškodnenie Slovensko zaviazal. Slovenskí europoslanci však akúkoľvek diskusiu v európskom zákonodarnom zbore na túto tému odmietajú. „Keby Maďari chystali ďalšie aktivity, určite by sme zakročili. V tejto chvíli to však nie je aktuálne,” uviedla pre HN europoslankyňa Monika Beňová. Podľa nej bola petícia akciou občianskeho združenia a dištancovali sa od nej aj europoslanci za Stranu maďarskej koalície Edith Bauer a Árpád Duka-Zolyomi. Bývalý šéf SMK Béla Bugár je presvedčený, že v budúcnosti by sa téma Benešových dekrétov mala vyriešiť. „Teraz však na to nie je vôľa. Nejde to otvoriť bez spolupráce so slovenskými politickými stranami. Dá sa to riešiť iba v spolupráci s maďarským a slovenským parlamentom. Zabudnúť na to však tiež nie je riešenie,” uviedol pre HN Bugár. Vyriešiť problém, ktorý sa aj 63 rokov po vojne stáva žolíkom v rukách politikov na oboch brehoch Dunaja, však nebude jednoduché. „Nejde to definitívne vyriešiť, pretože keď si stanovíte maximalistickú požiadavku, ako je vrátenie majetku, tak sa bavíme o ôsmich biliónoch korún v Českú. Ale to neznamená, že dekréty sa neotvoria, najmä v súvislosti s prijímaním Lisabonskej zmluvy,” pripomenul pre HN český historik Oskar Krejčí. Podľa neho treba byť na túto diskusiu pripravený. „Ako politický problém je to veľký súbor, ktorý ešte nebol uzatvorený a nevyhneme sa mu,” dodal Krejčí.
Pamätnú tabuľu na rodnom dome slovenského evanjelického kňaza, pedagóga a národohospodára Samuela Tešedíka odhalili dnes v Albertirsi. Slávnostný akt bol súčasťou 2. Tešedíkových dní, ktoré sa konali od 26. apríla v budapeštianskom Slovenskom inštitúte (SI) a v meste Albertirsa, 80 kilometrov juhovýchodne od Budapešti. Riaditeľ SI Milan Kurucz pre TASR uviedol, že v rámci programu dní sa uskutočnili prednášky o vplyve klimatických zmien na poľnohospodárstvo a zástupcovia slovenských miest a obcí Malacky, Kráľovský Chlmec, Mojmírovce a Bystrička podpísali so svojimi maďarskými partnermi vyhlásenie o spolupráci v rozvíjaní miestnych iniciatív na ochranu klímy. Na margo tabule riaditeľ uviedol, že doteraz boli na rodnom dome v Alebrtirsi dve tabule v maďarskom jazyku. Vďaka porozumeniu primátora mesta Albertirsa a miestneho zastupiteľstva slovenské veľvyslanectvo venovalo slovenskú tabuľu so slovenským nápisom. Tabuľu odhalili veľvyslanec SR Juraj Migaš a primátor mesta Albertirsa László Fazekas. Tešedíkove dni dnes vyvrcholili evanjelickými bohoslužbami v miestnom kostole.
Čestnou salvou z pušiek a z dobového dela husárov Historického spolku 3. segedínskeho práporu z oslobodzovacieho boja z rokov 1848-49 sa začal dnes v maďarskom Komárome a slovenskom Komárne 17. ročník Komárňanských dní. Po prvý raz bude trvať festival na oboch stranách Dunaja až deväť dní. V Komárome primátor János Zatykó v slávnostnom otváracom prejave pred približne 300 poslucháčmi, predstaviteľmi Komárna a partnerských miest Komárna a Komáromu vyzdvihol význam podujatia v živote Komáromu a Komárna - miest, ktoré, ako povedal, sa stále viac zbližujú. Na slovenskej strane Dunaja sa budú konať športové podujatia, okrem iného šachová simultánka s medzinárodným šachovým veľmajstrom Ferencom Berkesom a XIII. ročník medzinárodnej súťaže v streľbe s historických zbraní Klapkov pohár. Pre návštevníkov festivalu na oboch brehoch rieky pripravili tradičný pivný stan. V Komárne vystúpia skupiny Crystal, Kvety nikotínu, Horkýže slíže, Subbase monster, uskutoční sa koncert maďarskej speváčky Kati Kovács, Zuzany Smatanovej, skupín Korál a Ghymes a v synagóge zaznejú melódie v podaní Pannónia Klezmer Band. V maďarskom Komárome pripravili organizátori medzinárodnú súťaž v loveckej lukostreľbe, súťaž v plávaní, turnaj v minifutbale dievčat Pohár Fortuna, medzinárodný turnaj žien vo volejbale, majstrovské zápasy v hádzanej dievčat a žien i mužov. Budú tu aj majstrovstvá v stolnom futbale, tábor zdravia, futbalový Pohár Kolesz či majstrovstvá motokár. V komáromskom pivnom stane sa predstavia Komáromský Dixiland Band, Back II Back, Republic, Malacka és a Tahó, Royal express, L.L. Junior, koncerty „Szép a naPUNK”, Kistehén Tánczenekar, Takács Tamás Dirty Blues Band, Operettgála, Ladánybene 27 a Blues Company. V rámci tohtoročných Komárňanských dní si pripomenú aj Rok renesancie - na Námestí gen. Klapku v Komárne budú hľadať dvojníka kráľa Mateja, na Starom hrade bude táboriť Čierny pluk, neskôr bude v Anglickom parku šermiarske vystúpenie skupiny „A Kard rendje”. Súčasťou Komárňanských dní sú tradičný medzinárodný pouličný beh Komárno-Komárom, ale aj spevácka súťaž Lehárov festival. Sedemnáste Komárňanské dni vyvrcholia 4. mája ohňostrojom.
V meste Komárom v piatok uviedli do prevádzky najväčší maďarský závod na výrobu biodieselu. Nový podnik spoločnosti Rossi Biofuel AG bude ročne produkovať 150.000 ton biopalív, ako informoval maďarský internetový portál origo. Spoločnosť do závodu investovala 30 miliónov eur (972,12 milióna Sk). Tri štvrtiny vo firme patria rakúskemu podnikateľovi Rudolfovi Rothovi a 25 % maďarskému ropnému koncernu MOL. Roth Heizöle GmbH je medzinárodne operujúcou rodinnou spoločnosťou, ktorá kontroluje aj sieť čerpacích staníc a závod na využitie odpadu.
Informačný panel poskytujúci informácie o prínosoch novej meny pre občanov, pripravila Národná banka Slovenska aj v maďarskom jazyku. Ide o okresy s dvadsať a viac percentným zastúpením obyvateľov maďarskej národnosti. Cieľom je, aby sa základné informácie o dôležitých termínoch zavedenia novej meny, o postupe pri výmene slovenských korún za eurá a o systéme ochrany spotrebiteľa mohli dôkladne oboznámiť aj spoluobčania maďarskej národnosti. Túto aktivitu NBS ocenili aj predstavitelia mesta a okresu Dunajská Streda v závere tohto týždňa pri odovzdávaní informačného panelu. Podľa ich slov obyvatelia mesta a regiónu vnímajú prijatie eura pozitívne. Mestský úrad už začal s prípravami na prechod na euro, najmä čo sa týka účtovných podkladov a systémového zabezpečenia. Ešte čakajú na definitívne rozhodnutie o zavedení eura, ale ak k tomu dôjde, nebudú mať s prechodom na novú menu, podľa zástupcu primátora Dunajskej Stredy Gábora Hulkó, žiadne problémy. Panel je umiestnený v Mestskom kultúrnom stredisku priamo v Dunajskej Strede, kde je voľne k dispozícii pre občanov. Súčasťou panela sú aj informačné materiály a publikácie o eure v slovenskom aj v maďarskom jazyku. V ďalších okresných mestách sú panely umiestnené na mestských úradoch, v kultúrnych domoch alebo na námestiach, prípadne v iných priestoroch, ktoré sú voľne prístupné verejnosti.
Východiskom pre Rómov je učiť sa, učiť sa, učiť sa - povedal na zasadnutí Parlamentu Rómov Slovenska jeho predseda Ladislav Fízik. Otázky školstva tvorili jednu z hlavných tém zasadnutia, na ktorom sa ako hosť zúčastnil aj minister školstva Ján Mikolaj a minister výstavby a regionálneho rozvoja Marián Janušek. „Nechceme v školstve nič iné a nič viac, len to, čo majú Maďari,” povedal Fízik s tým, že predpokladom otvárania rómskych škôl je štandardizácia rómskeho jazyka. Minister Mikolaj s tým úplne súhlasí. „Treba si uvedomiť, že ide o národnosť. Nie je správne používať slovo komunita. Musíme sa k Rómom stavať ako k národnosti,“ povedal minister. Pripomenul, že vláda prijala koncepciu vzdelávania a výchovy rómskych žiakov, na ňu však musia teraz nadviazať konkrétne projekty. Jedným zo závažným problémov v školstve v súvislosti s Rómami je, že nárast počtu detí v niektorých obciach je oveľa vyšší, než môžu financovať obce. Finančné prostriedky zo základného normatívu na to nestačia. Preto by sa podľa Mikolaja mali normatívy zmeniť. „Ak narastie počet detí v obci o dvesto ročne, tak musí postaviť novú školu. No a z normatívu ju nepostaví, preto to budeme musieť prehodnotiť,” povedal Mikolaj. Minister Mikolaj tiež Parlamentu Rómov prisľúbil, že rómske, takzvané Gándhího gymnázium v Lučenci nezanikne.
Európu obchádza strašidlo odpočúvaní. Po Nemecku, kde sa vláda snaží rozšíriť právomoci tajných služieb pri sledovaní ľudí, zmieta podobný škandál aj Maďarskom. Opozícii prekáža, že vláda rozšírila možnosť odpočúvania miestnych samospráv, ktorých väčšinu dnes vedie ona. Vláda sa bráni, že (pôvodne tajným) nariadením samosprávam len umožňuje, aby samy požiadali tajné služby o sledovanie svojich kancelárií a úradníkov, ak by mali podozrenie, že u nich hrozí korupcia pri žiadostiach o peniaze z európskych rozvojových fondov, ktoré zanedlho zaplavia aj našich južných susedov. Opatrenie odôvodňuje politickou krízou v krajine. V sobotu má zjazd menšej koaličnej strany, liberálov, odhlasovať odchod z vlády. Socialisti premiéra Ferenca Gyurcsánya chcú pokračovať v menšinovej vláde. Vláda, jej úradníci, ktorí rozhodujú o dotáciách, budú pre svoju vratkú pozíciu vystavení ešte väčším lobistickým a korupčným tlakom než obvykle. A tak treba pristúpiť aj k drsnejším opatreniam, ako sa proti tomu brániť, dodávajú socialisti sebakriticky. Ich argumentácia by sa možno dala akceptovať, keby sa neobjavili aj ďalšie správy, ktoré odhodlanie vlády bojovať proti zneužitiu eurofondov obrátili na vtip. Napríklad, že na čelo liberálmi uvoľneného ministerstva pre životné prostredie má zasadnúť známy a naozaj osvedčený socialistický politik Ferenc „Desaťpercent” Baja. Svoju prezývku si tento starý, všetkými možnými vetrami ošľahaný partajný káder vydobyl, keď viedol podobné ministerstvo v 90. rokoch vo vláde prezidenta Horna. Stal sa synonymom temných kšeftov a podielu, ktorý museli politici dostávať z každej sumy, než ju niekomu priklepli. Ak sa Baja stane ministrom, mali by aspoň tajné služby rozhodovanie, kde s inštaláciou odpočúvacích zariadení začať, veľmi ľahké.
Podpora maďarských vládnych socialistov, ktorých oslabilo marcové referendum o ekonomických reformách, klesla na doteraz najnižšiu úroveň. Vyplýva to z prieskumu preferencií, ktorého výsledky zverejnili v stredu. Ak by sa voľby uskutočnili v tento deň, Maďarskú socialistickú stranu (MSZP) by podľa neho volilo iba 10 percent Maďarov, zatiaľ čo 32 percent by podporilo pravicovú opozičnú stranu Fidesz. Prieskum uskutočnili nadácia Századvég a spoločnosť Forsense na vzorke 1000 osôb. Podpora Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ), koaličného partnera socialistov, podľa výsledkov dosahuje iba dve percentá, čím sa dostal na úroveň malej opozičnej strany Maďarské demokratické fórum (MDF). Z prieskumu vyplýva slobodní demokrati by nedosiahli potrebnú päťpercentnú hranicu pre vstup do parlamentu. Liberáli začiatkom mesiaca oznámili, že do 30. apríla vystúpia z koalície pod vedením socialistického premiéra Ferenca Gyurcsánya, ktorý tak stratí parlamentnú väčšinu. Reagovali tak na odvolanie ministerky zdravotníctva Ágnes Horváthovej zo SZDSZ. Gyurcsány napriek tomu dúfa, že dokáže udržať vládu. Väčšina Maďarov si želá predčasné voľby, ktoré sú však podľa analytikov nepravdepodobné, keďže nie sú v záujme najväčších parlamentných strán.
O 12 percent stúpol v marci oproti februáru pomer maďarských voličov, ktorí vyjadrili nespokojnosť s činnosťou vlády premiéra Ferenca Gyurcsánya. Podľa výsledkov prieskumu verejnej mienky inštitútu Századvég-Forsense negatívne hodnotenie vlády vyslovilo v prieskume až 72 percent občanov. Vládu by vymenilo 55 percent opýtaných, čo je o sedem percent viac ako vo februári. Každý druhý respondent vyjadril tiež nespokojnosť s účinkovaním opozičných strán. Opozičnú stranu FIDESZ by v marci volilo 32 percent - o dve percentá viac ako vo februári - a iba desať percent by dalo hlas vládnej Maďarskej socialistickej strane (MSZP), čo je o dve percentá menej ako pred mesiacom. Podľa pozorovateľov ide o najnižšiu podporu socialistov a vynára sa otázka, či môže klesať ešte nižšie. Koaličný Zväz slobodných demokratov (SZDSZ) a opozičné Maďarské demokratické fórum (MDF) zaznamenali zhodne po dve percentá podpory. Predsedu FIDESZ a expremiéra Viktora Orbána považuje za vhodnejšieho na post premiéra 41 percent voličov a súčasného predsedu vlády Ferenca Gyurcsánya 24 percent.
Maďarská socialistická strana (MSZP) nedokáže vládnuť v menšine až do budúcich parlamentných volieb v roku 2010. Domnieva sa to 54 percent voličov, medzi ktorými robil prieskum maďarský inštitút Századvég-Forsense. Z dnes zverejnených výsledkov prieskumu ďalej vyplýva, že 43 percent respondentov by podporilo predčasné voľby, 15 percent by zas bolo za to, aby Zväz slobodných demokratov (SZDSZ) nevystúpil z koalície, 13 percent by privítalo koalíciu bez premiéra a predsedu MSZP Ferenca Gyurcsánya a iba desať percent sa vyjadrilo za menšinové vládnutie socialistov. Odchod SZDSZ z koalície označilo za správne 42 percent opýtaných. Zhromaždenie delegátov SZDSZ rozhodne v nedeľu o tom, či vystúpia liberáli z koalície. Premiér Gyurcsány 31. marca odvolal bez konzultácie so svojím koaličným partnerom ministerku zdravotníctva Ágnes Horváthovú, na čo reagoval SZDSZ avizovaním odchodu svojich ministrov z vlády k 30. aprílu a tento krok predsedu vlády označil za vypovedanie koaličnej zmluvy.
Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány oznámi v nedeľu 27. apríla meno nového ministra zdravotníctva. Dovtedy bude ešte rokovať s poslaneckým klubom Maďarskej socialistickej strany (MSZP), informovalo dnešné vydanie denníka Népszabadság. Podľa rovnakého zdroja je najpravdepodobnejším kandidátom generálny riaditeľ Celoštátnej zdravotnej poisťovne Tamás Székely, ten to však ešte vo štvrtok v rozhovore pre portál zoom.hu popieral. Šancu má aj predseda parlamentného výboru pre zdravotníctvo socialista Mihály Kökény. Jeho názory sú v MSZP akceptované, on sám však tvrdí, že odmieta návrat do ministerského postu. Székelya považujú MSZP aj opozičná strana FIDESZ za dobrého odborníka. Podľa informácií Népszabadságu socialisti chcú do konca volebného cyklu zreformovať základnú a odbornú zdravotnú starostlivosť, upraviť podmienky financovania nemocníc a zlepšiť podmienky rýchlej zdravotnej pomoci. Pokračovali by aj v reforme zdravotného poisťovníctva, ale zo zákona o zdravotnom poistení by vylúčili možnosť vstupu súkromného kapitálu do tohto systému. Gyurcsány 31. marca jednostranne odvolal liberálnu ministerku zdravotníctva Ágnes Horváthovú, pričom so svojím koaličným partnerom o tom nerokoval. Následne SZDSZ avizovalo stiahnutie svojich členov z vlády k 30. aprílu. MSZP sa odvtedy pripravuje na menšinové vládnutie.
Slovensko a Maďarsko sa budú spoločne uchádzať o zdroje z Európskej únie v rámci projektov na oživenie cestovného ruchu v prihraničných regiónoch. Dohodli sa na tom dnes v maďarskom Győri členovia zmiešanej slovensko-maďarskej medzivládnej komisie pre cezhraničnú spoluprácu. Komisia si vytýčila za cieľ zosúladenie autobusových a vlakových cestovných poriadkov, lebo v ostatnom období citeľne vzrástla osobná doprava v prihraničných regiónoch aj v súvislosti s cezhraničným zamestnávaním. Účastníci stretnutia skonštatovali, že Starý Dunaj, jeho okolie, prírodné hodnoty a pamiatky Žitného ostrova a Malého Žitného ostrova sa môžu stať cieľom cestovného ruchu. Vyjadrili podporu tomu, aby sa do usporiadania tradičných bratislavských korunovačných slávností zapojilo maďarské mesto Šopron, podobne podporili aj to, aby sa uskutočnila púť sv. Martina, ktorá by sa začala vo Francúzsku a viedla by k bratislavského Dómu sv. Martina. Maďarská strana podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI by chcela dosiahnuť, aby dostala od slovenskej strany včas informácie o pripravovaných veľkých investíciách, a aby mala možnosť sa k nim vyjadriť. Komisia sa zaoberala okrem iného aj vzťahmi samosprávy Győr-Moson-Sopronskej župy so samosprávami vyšších územných celkov Bratislavy, Trnavy a Nitry, ako aj slovenskými vzťahmi mesta Győr.
Európska komisia v pondelok priznala Slovensku právo používať názov tokajská vinárska oblasť. Táto oblasť nám bola uznaná už v rámci prístupových rokovaní a stala sa súčasťou Prístupovej zmluvy v roku 2003. Slovenskej a maďarskej strane sa napriek tomu nepodarilo dosiahnuť dohodu o rozlohe tokajskej vinárskej oblasti presahujúcej hranice. Maďarsko je ochotné pristúpiť na pôvodný kompromisný návrh exministra pôdohospodárstva Simona z roku 2004, Slovensko však chce o vyše tristo hektárov viac. „Myslíme si, že sme už len malý krok od dohody a prešli sme veľmi dlhú cestu, aby sme sa vrátili späť. Je teraz však na maďarskej strane, aby ukázala určitú flexibilitu. Slovensko ju ukázalo viackrát. Po včerajších rokovaniach sme v lepšej pozícii, nakoľko Komisia včera priznala Slovensku právo používať názov Tokajská vinohradnícka oblasť,” zareagovala pre Aktuálne.sk Katarína Belická, hovorkyňa ministerstva pôdohospodárstva. Spor medzi Bratislavou a Budapešťou by sa mal podľa ministerstva pôdohospodárstva vyriešiť do konca týždňa a mala by k tomu prispieť aj Európska komisia. Exminister pôdohospodárstva Zsolt Simon je presvedčený, že ak sa Slovensko s Maďarskom nedohodne, Európska únia bude geograficky ochraňovať Tokaj len na území našich južných susedov. Podľa neho exminister pôdohospodárstva Jureňa rokoval s maďarskými partnermi „nie právnym spôsobom”. Naopak Jureňa tvrdí, že sa Simon správa etnicky - promaďarsky a počas svojho pôsobenia v rezorte vytvoril „veľmi nepriaznivú východiskovú situáciu” na rokovania. „Ja som trval na tom, aby zostalo 908 hektárov. To číslo je vypočítané podľa parciel. Maďari majú inú, katastrálnu evidenciu. Išlo aj o technologické dohody, zároveň sme mali túto oblasť spoločne chrániť,” povedal pre Aktuálne.sk Jureňa. „Zavolal som si odborníkov, prešli sme si letecké snímky daného územia a napočítali sme 565,2 hektára, ktoré spĺňajú podmienky Tokaja. Treba vedieť, že v roku 2004 bolo vysadených a rodiacich 340 hektárov tokajských viníc. To znamená, že Slovenská republika 908 hektárov, teda to, čo bolo napísané v zákone z roku 1995, nikdy vysadených nemala,” tvrdí exminister Simon. Upozorňuje, že v návrhu zákona bolo pôvodne napísaných 720 hektárov, ako sa v parlamente schválilo. Simonov kompromisný návrh vychádzal podľa jeho slov z katastrálnej evidencie. „To číslo 565 hektárov, to je veľká záhada pre všetkých, ako k tomu prišiel. To, ktoré parcely teraz z tejto oblasti vypadnú. Vaša? Vy by ste s tým súhlasili?” zareagoval Jureňa, ktorý to považuje aj za zásah do majetkových práv občanov. Exminister obviňuje exministra Jureňu z toho, že prekazil jeho plán zapísať tokajskú oblasť do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. V súčasnosti leží táto žiadosť stále na ministerstve pôdohospodárstva. V roku 1992 dal pritom vtedajší minister pôdohospodárstva Peter Baco súhlas, aby si Maďarsko mohlo ochrániť Tokaj v rámci dedičstva UNESCO. Podľa Simona to však bola „fatálna chyba”. Preto považoval za veľmi dôležité, aby sa na zoznam UNESCO dostala aj slovenská oblasť Tokaja. „Ja som to zadal ešte v roku 2005, aby sme to nakoniec mohli odovzdať do januára 2007. Chceli sme požiadať o tzv. nárazníkovú zónu. A pán Jureňa túto úlohu po svojom nástupe zrušil, tak nech sa zamyslí nad tým, čo na porade ministra schválil, respektíve neschválil. Zahrávať sa s ohňom, že prídeme o geografickú ochranu Tokaja, je podľa mňa príliš riskantné,” tvrdí Simon. Tokajská vinárska oblasť vznikla ešte za Rakúsko-Uhorska v roku 1908 a to vo Viničkách, terajšom Slovenskom Novom Meste a v Malej Tŕni na rozlohe 174 hektárov. Podľa Simona vychádzalo Maďarsko z tejto pôvodnej rozlohy a Slovensku preto ponúklo kompromisný návrh, aby sa táto oblasť rozšírila na ďalšie štyri katastre, ale len ako druhoradé viničné plochy. Pritom ich Slovensko eviduje ako prvoradé. Maďarsko má v tokajskej oblasti až 24 obcí. „V súvislosti so zápisom tejto unikátnej oblasti do sa otvára otázka na exministra Simona: Prečo boli vymenené v roku 2003 Slovenské pralesy za Slovenský Tokaj, keď v tom čase bola posledná príležitosť rozširovať existujúce zápisy UNESCO?” pýta sa ministerstvo pôdohospodárstva v reakcii na Simonove obvinenie Jureňu. „Hodnota pôdy v tokajskej oblasti je porovnateľná s pôdou v netokajskej oblasti. Tu ide skôr o historickú hodnotu a špecifickosť vína. Je tu málo pozemkov, ktoré majú určitého vlastníka. S mnoho hektármi disponuje Slovenský pozemkový fond a štát ako taký, veľa z nich nie je ešte majetkoprávne vysporiadaných,” povedala Aktuálne.sk tokajská vinárka Jaromíra Ostrožovičová. Príchodu zahraničných investorov do tejto oblasti zároveň podľa vinárky bráni rozdrobenosť pozemkov, a teda problém kúpiť jednoliaty celok zložený z viacerých menších viníc. Ostrožovičová pripúšťa, že práve príchod investorov by zreálnil hodnotu viníc v tejto oblasti. Exminister Simon však tvrdí, že hodnota tokajských vinárskych pozemkov je „niekoľkonásobne vyššia” oproti porovnateľným v inej oblasti. „Keď sme povedali, že je dohoda medzi Slovenskom a Maďarskom, každý začal nakupovať viničné plochy v Tokaji, lebo ten je len jeden,” tvrdí Simon. Otázka uznania slovenského Tokaja sa tiahne od polovice 60. rokov. V roku 1993 Maďarsko s EÚ uzavrelo dohodu o exkluzívnom pomenovaní pre tokajské víno z Maďarska, na Slovensku sa pritom rozprestiera 20 percent Tokajského regiónu. Slovensko a Maďarsko sa už zhodujú, že do slovenskej časti Tokajskej vinohradníckej a vinárskej oblasti rozhodne patria minimálne katastrálne územia troch obcí - Viničky, Malá Trňa a Slovenské Nové Mesto. Vyplynulo to z rokovaní vtedajšieho ministra pôdohospodárstva Simona s maďarským rezortným kolegom I. Némethom zo 14. januára 2003. V spoločne podpísanom protokole konštatovali, že po zhodnotení slovenských historických tradícií zaradenie týchto troch obcí už nie je predmetom rozporov medzi oboma krajinami.
Spoločnosť Sanyo Hungary v severomaďarskom Dorogu, ktorá vyrába akumulátory pre mobilné telefóny a slnečné kolektory, začala prepúšťať zamestnancov. Zo 641 pracovníkov, ktorých mienia prepustiť postupne do septembra, je tretina zo Slovenska. Informovala o tom dnes maďarská tlačová agentúra MTI. Celkový počet plánovaných zrušených pracovných miest v divízii mobilov je 850, avšak vzhľadom na rozširovanie výroby slnečných kolektorov mieni Sanyo 200 zamestnancov preradiť do tejto výroby, uviedla Etelka Romaneková z dorogského úradu práce. Predseda Sanyo Hungary Jošio Oe pred časom novinárom uviedol, že rast mzdových nákladov v Maďarsku spôsobil, že výroba nabíjateľných batérií už nie je rentabilná. Prepustení zamestnanci dostanú podľa jeho slov oproti zákonom stanovenému odstupnému navyše jedno- až dvojmesačnú mzdu a ďalej finančne odmenia tých, ktorí zostanú do konca výroby akumulátorov. Koncom roka 2007 pracovalo v Sanyo Hungary 1349 osôb. Závod začal výrobu batérií v roku 2000, v roku 2005 začali výrobu slnečných kolektorov a o rok neskôr aj výrobu klimatizačných jednotiek. Sústrediť sa mienia na výrobu slnečných kolektorov, v roku 2009 by chceli vybudovať najväčší výrobný závod v Maďarsku pre tento produkt. V roku 2005 dosiahli obrat 376 miliónov eur (12,16 miliardy Sk), o rok neskôr to bolo 361 miliónov eur (11,67 miliardy Sk).
Maďarské ministerstvo kultúry predložil vláde návrh novely zákona o podpore Národného fondu kultúry, v rámci ktorého figurovalo 0,8-percentné zdanenie kravát, oblekov, kostýmov, košieľ, blúzok a kobercov. V zdôvodnení „kravatovej dane”, ako ju pohotovo nazvali maďarské médiá, sa uvádzalo, že tieto výrobky prostredníctvom dizajnu reprezentujú významnú kultúrnu hodnotu. Poslanec za opozičnú stranu FIDESZ Péter Ágh v reakcii na návrh povedal, že v období, v ktorom pre hádky v koalícii už dlhší čas vláda v skutočnosti nevládne, je ďalšie daňové zaťaženie obyvateľstva - a to takýmto kurióznym spôsobom - tragikomické. „Ide o vierohodný obraz stavu vlády. Evokuje to vo mne túto pointu: Však to myslíte vážne? Pretože ako vtip by to bolo veľmi drsné,” konštatoval. V stredu napokon návrh rezortu kultúry, ktorý predložil socialistický poslanec János Schiffer a v Maďarsku vyvolal značný rozruch, vládny kabinet nepodporil.
Demonštrácie a pokusy o otváranie Benešových dekrétov sú len provokáciou zo strany neofašistických síl. Podľa ministra zahraničných vecí Jána Kubiša Maďarské gardy nie sú ničím iným, len pohrobkami fašizmu. Zareagoval tak na iniciatívy viacerých maďarských organizácií a spolkov. Tie organizovali pred slovenskými ambasádami demonštrácie a v Európskom parlamente 22. apríla odovzdali petíciu odsudzujúcu vlaňajšie rozhodnutie Národnej rady SR, ktorá potvrdila nedotknuteľnosť Benešových dekrétov. Slovenská diplomacia na ich aktivity zareagovala okamžite a informovala členské krajiny EÚ. „Napríklad aj dnes a zajtra som dal pokyn, aby sme po tých demonštráciách opäť upozornili na ich extrémistický charakter,” povedal Kubiš pre Aktuálne.sk. Zastupiteľské úrady SR opäť distribuujú vysvetlenie členským štátom EÚ aj medzinárodným organizáciám. „Aby sme prišli s potvrdením toho, o akú provokáciu tu ide. A zo strany určitých neofašistických síl, aj to si musíme povedať. Maďarské gardy, čo iné to je, než pohrobkovia fašizmu, ktorí sa takto prejavujú. Ešte nosia aj uniformy a symbolizmus,” povedal minister. „S maďarskou stranou o tom hovoríme, keď je nutné, ale maďarská vláda v tom nezohráva žiadnu úlohu. A ja som veľmi rád,” doplnil Kubiš. V prípade nutnosti Slovensko vždy komunikuje s maďarskými partnermi, ale teraz ide len o aktivitu malého počtu ľudí, provokatérov. Podľa Kubiša za nimi určite nie je maďarská vláda. „Ale bohužiaľ to nepomáha dobrým vzťahom,” dodal Kubiš. Nemyslí si však, že by sa slovensko-maďarské vzťahy zhoršili. Snahy o provokatívne otváranie dekrétov sú podľa Kubiša len pokusom o spochybňovanie výsledkov druhej svetovej vojny. Právna pozícia Slovenska je však jasná. „Boli tam momenty, ktoré sa nám z dnešného pohľadu, či už situácie ľudských práv, alebo podobne, nemuseli páčiť a nemôžu páčiť. Ale jednoducho taká bola história a taký bol výsledok boja proti fašizmu,” povedal Kubiš. Pri takejto provokácii podľa ministra nejde o zmierenie. V podobe, v akej sa táto otázka otvára, nemôže prispieť k žiadnym výsledkom. „Je to akurát na jatrenie otázky. Je to kampaň, ktorú hodnotím ako zameranú proti nám a nielen nám, ale aj druhým štátom,” myslí si Kubiš. SMK nikto z maďarských organizácií, ktoré protesty organizovali, neoslovil. Podľa zástupcu predsedu SMK Józsefa Berényiho zástupcovia ich strany v Európskom parlamente petíciu ani nepodporia. Je mu však ľúto, že o otázkach Benešových dekrétov sa nedá na Slovensku diskutovať racionálnym spôsobom a bez zbytočných emócií. SMK tému dekrétov už v tomto volebnom období v parlamente otvárať nebude. Do europarlamentu v utorok dorazila petícia proti verdiktu slovenského parlamentu, o nedotknuteľnosti Benešových dekrétov. Odovzdali ju zástupcovia viacerých maďarských organizácií a spolkov, ktorí vyzbierali 40-tisíc podpisov. Pred sídlom parlamentu v Štrasburgu sa zišlo asi 30 ľudí, cez víkend boli podobné protesty pred slovenskými ambasádami v Bruseli, Mníchove, Budapešti či New Yorku. Požadujú, aby EP preskúmal, či sú rozhodnutia slovenských úradov v súlade s európskou legislatívou. Zároveň vyzvali Slovensko na zrušenie platnosti príslušnej legislatívy, vrátane zákona vylučujúceho odškodnenie za protiprávne činy pred 25. februárom 1948. Podľa informácií TASR požadujú aj ospravedlnenie Maďarom žijúcim na Slovensku za neprávosti v dôsledku terajších alebo už neplatných zákonov a za činy spáchané v tejto súvislosti Slovenskom, respektíve Československom. Okrem toho by mala SR Maďarom a Nemcom žijúcim na Slovensku zaplatiť spravodlivé odškodné za konfiškáciu ich majetku a ich psychické utrpenie.
Prezident Ivan Gašparovič podpísal tlačový zákon. Informovala o tom kancelária prezidenta. Gašparovič sa už skôr vyjadril, že so znením tlačového zákona súhlasí a nebude robiť problémy, aby zákon začal platiť čo najskôr. Tlačovému zákonu tak už nič nestojí v ceste, aby začal platiť od prvého júna tohto roku. Schválenú podobu tlačového zákona už dlhodobo kritizovala aj Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorej je Slovensko členom. Experti zákonu vyčítali, že neprimerane zasahuje do práva na slobodu slova a do majetkových práv vydavateľov. Premiér Robert Fico a minister kultúry Marek Maďarič argumentovali tým, že podobné úpravy majú aj v iných krajinách a noviny píšu nepravdivo, vymýšľajú si a sú protivládne, preto je právo na odpoveď nutné. Predsedníčka Slovenského syndikátu novinárov Zuzana Krútka nie je prekvapená, že prezident zákon podpísal. „Dalo sa to očakávať. Minulý týždeň sme mu vysvetlili naše výhrady, ale bolo jasné, že zákon podpíše,” uviedla Krútka. Ako dodala, zákon budú podrobne analyzovať, aby ho mohli napadnúť na Ústavnom súde. Syndikátu najviac prekáža, že niektoré pasáže, čo sa týkali práv a povinností novinárov, sa do zákona nedostali. „Zároveň vidíme problém v tom, že novinárov píšucich na internet sa tento zákon netýka, hoci ide o to isté povolanie,” uzavrela Krútka s tým, že v tomto bode by mohli na súde uspieť. Tlačový zákon vyvolal nevôľu vydavateľov najmä pre zavedené právo na odpoveď aj pri pravdivej informácií. Celoslovenské denníky dva krát vyšli s protestnými vybielenými titulnými stranami. Zákon využila aj opozícia, ktorá ho spojila s podporou Lisabonskej zmluvy, na ktorú vládnuce strany Smer, HZDS a SNS nemali v parlamente potrebných 90 hlasov. SDKÚ, KDH a SMK žiadali zmeny v tlačovom zákone a potom by aj podporili aj Lisabonskú zmluvu. Opozícia blokovala Lisabonskú zmluvu viac ako dva mesiace, ale nakoniec SMK aj pre vnútorné spory poľavila a zmluvu podporila za ústupky v školskom zákone v prospech maďarskej menšiny. Po schválení Zmluvy však minister školstva aj tak podpísal vyhlášku, ktorá mení vyučovanie maďarského jazyka, tak ako to SMK nechcelo. Prezident Ivan Gašparovič podpísaním tlačového zákona potvrdil svoju náklonnosť vládnej koalícii. Uviedla to podpredsedníčka KDH Mária Sabolová. „Je to zrejme aj jeho osobný názor, zákon asi spĺňa jeho predstavu zákona, aký by mal na Slovensku fungovať,” dodala. Kritizuje ho za vyjadrenia, že svojím podpisom urýchli podanie tlačového zákona na Ústavný súd SR, ktorý by mal povedať, či zasahuje do slobody tlače. Podľa Sabolovej nastáva vážna situácia, keď sa hlava štátu nevie rozhodnúť, či je zákon demokratický, alebo nie. „Ak už dnes prezident hovorí o možnosti podania na Ústavný súd, potom sa pýtam, prečo to radšej nevrátil do NR SR a o jeho presnej formulácii sa nediskutovalo ešte s ústavnými právnikmi,” hovorí Sabolová.
Minister školstva Ján Mikolaj nahneval Stranu maďarskej koalície. Jej členov rozhorčil tým, že zmenil pomer vyučovacích hodín slovenčiny a maďarčiny. Nový štátny vzdelávací program totiž stanovuje rovnaký počet hodín slovenčiny a národnostného jazyka. „Nové znenie štátneho vzdelávacieho programu ignoruje odborné argumenty a obsahuje aj ďalšie vážne nedostatky všeobecného charakteru, ktoré poslanci SMK mienia otvoriť na rokovaní NR SR,” zareagovala strana na zverejnený štátny vzdelávací program. Doteraz mali deti na školách s vyučovacím jazykom maďarským viac hodín maďarčiny ako slovenčiny. SMK pripomína, že za týmto rozhodnutím ministra školstva môže byť aj negatívna mediálna kampaň posledných dní. Na tej sa zúčastnili niektorí poslanci SMK, kritizujúci predsedu svojej strany Csákyho za spoluprácu so stranou Smer-SD. „Svojimi vyjadreniami prispeli k takejto deformácii a na základe toho musia niesť zodpovednosť aj pred rodičmi a učiteľmi škôl,” vyhlásila hovorkyňa strany Eva Dunajská. Na hlavu šéfa SMK Pála Csákyho sa v posledných dňoch zosypala kritika a poslanec Zsolt Simon ho rovno vyzval na odstúpenie z predsedníckej stoličky. Odporcovia vyčítajú Csákymu obchodovanie s vládnym Smerom-SD. Nepáčilo sa im, že pri rokovaní mal žiadať od premiéra Roberta Fica podporu pre vydavateľstvo Madách Posonium, ktoré vydáva Csákyho knihu. Podľa denníka Pravda dalo ministerstvo kultúry pod vedením Mareka Maďariča vydavateľstvu zhruba 2,4 milióna korún. Csáky aj premiér popreli, že by dotácia mala byť súčasťou obchodu medzi SMK a Smerom-SD. Nepotvrdili ani rokovania SMK a Smeru-SD pred prijatím Lisabonskej zmluvy. SMK totiž napokon zmenila rozhodnutie a aj napriek dohodám s SDKÚ-DS a KDH hlasovala za Lisabonskú zmluvu, hoci pôvodne celá opozícia jej podporu podmieňovala demokratickým tlačovým zákonom. Za to si vyslúžila obvinenia z kupčenia. Minister vo štvrtok podpísal štátny vzdelávací program, ktorý stanovuje rovnaký počet hodín slovenčiny a národnostného jazyka. Mikolaj, ktorý odmietol akékoľvek ústupky SMK, síce ustanovenie o počte hodín vypustil z nového školského zákona, určil to ale v štátnom vzdelávacom programe. Na prvom stupni základných škôl budú mať deti po päť alebo 5,5 hodiny slovenčiny aj maďarčiny. V šiestom a siedmom ročníku to bude ešte o hodinu menej, v posledných dvoch ročníkoch sa počet hodín zase zvýši na 5, resp. 5,5. Počet hodín jazyka menšiny sa môže zvýšiť v rámci školských vzdelávacích programov. Pre prvákov budú štyri hodiny, o ktorých rozhodnú samotné školy. V druhom až štvrtom ročníku to bude po dve hodiny. Na druhom stupni základných škôl to bude od troch do piatich hodín. Maďarskí žiaci mali doteraz v prvom ročníku osem hodín maďarčiny a štyri až päť hodín slovenčiny. Podľa predsedu Zväzu maďarských pedagógov na Slovensku Lászlóa Péka by bolo najlepšie zachovať tých osem hodín. „Je to dôležité, aby sa deti naučili čítať a gramatiku,” povedal pre Aktuálne.sk. „V najhoršom prípade, nie však s radosťou, by bol prijateľný aj návrh na päť hodín slovenčiny aj maďarčiny, spolu so štyrmi voľnými hodinami,” doplnil Pék. Keďže minister navrhuje štyri voľné hodiny, dalo by sa z nich pridať práve na slovenčinu. Väčší problém však vidí v ďalších dvoch ročníkoch, kde sa navrhuje 5,5 hodiny slovenčiny a 5,5 hodiny maďarčiny týždenne, ale len dve voľné hodiny. „S tým nesúhlasím,” dodal. Nový školský zákon je už v parlamente, v máji by mali o ňom poslanci definitívne rozhodnúť. V zákone bude napokon uvedené, že slovenčina sa ako štátny jazyk bude musieť vyučovať v takom rozsahu a na takej úrovni, aby sa zabezpečilo jej osvojenie. Pôvodne tam bolo uvedené, že pomer štátneho a národnostného jazyka má mať paritné zastúpenie. Počty hodín však sú len v štátnom vzdelávacom programe. Mikolaj odmietol, že by išlo o ústupok SMK. Táto formulácia podľa neho nie je vágna, ale dokonca prísnejšia. SMK a maďarskí pedagógovia okrem počtu hodín maďarčiny namietali aj proti tomu, že na školách bude možné používať len štátom schválené učebnice. Podľa Péka by sa mali naďalej používať aj pomocné učebnice adaptované z Maďarska. Zároveň chceli, aby školskí inšpektori na maďarských školách ovládali maďarčinu. Minister im nevyhovel ani s hodinami slovenčiny, ani s učebnicami. Pri inšpektoroch podľa neho nie je žiadny problém, pretože ak chce ísť inšpektor kontrolovať hodiny menšinového jazyka, musí ho ovládať.
Ak vybočí hodnotiaci úsudok z medzí v demokratickej spoločnosti všeobecne uznávaných pravidiel slušnosti, stráca charakter korektného úsudku a ako taký sa ocitá mimo medzí ústavnej ochrany. Nikoho by neprekvapilo, keby táto veta pochádzala z rozsudku, ktorým súd trestá Jána Slotu za niektorý z jeho výrokov o Rómoch, Maďaroch či „buzerantských“ novinárkach. Nájsť ho však v rozsudku, ktorým súd postihuje Miklósa Duraya za vyjadrenia na adresu Slotu a jeho SNS, ašpiruje na novú definíciu irónie. Že súd uložil Durayovi miliónovú pokutu, lebo povedal, že „slovenská vláda pozostáva mocensky z jednej tretiny zo Slotovej strany, ktorá je fašistickou stranou“, a tým poškodil povesť SNS, vieme už od januára. Teraz je známe aj to, akými zlými argumentmi odôvodnil toto zlé rozhodnutie. Sudkyňa odmietla Durayov argument, že na základe Slotových netolerantných vyjadrení o Rómoch a Maďaroch môže SNS ako stranu považovať za fašistickú, lebo vraj politický názor predsedu nemožno považovať za názor strany. Ak súd dokázal odhaliť, že „Slotova strana“ znamená „SNS“, mohol by uznať, že Slotov názor je v skutočnosti názorom SNS. Súd si tiež myslí, že výraz fašistická strana je príliš expresívny. Človek by čakal, že práve členovia SNS budú zo straníckych snemov zvyknutí aj na kvetnatejší jazyk. Absurdná suma, ktorú má Duray zaplatiť, je vraj daná aj počtom straníkov, ktorých sa dotkol. Dúfajme, že ak raz bude nejaký politik s fašistickým slovníkom na súde, tiež mu sankciu vypočítajú z počtu Maďarov či Rómov, ktorých urazil. Súdu prekážala aj medzinárodná medializácia prípadu. Ak je to tak, spravil strane medvediu službu. Ak sa rozsudok nezmení a Duray bude musieť zaplatiť milión, bude sa o tom písať viac ako o jeho pôvodnom výroku. A každý pripomenie, prečo spor vznikol. Pre „fašistickú“ stranu.
Bugár má za sebou celkom úspešný týždeň. Zo zrážky s Csákym vyšiel ako víťaz. Stolička predsedu SMK sa síce po „horúcom piatku“ nerozkývala, ale - to ani nebol Bugárov cieľ. Údery namieril skôr na jeho povesť. Csáky sa vyfarbil ako človek, ktorému sa nedá veriť. Csáky sa neprevinil len tým, že loboval za dotácie pre „svojich“. Jeho hlavným hriechom je krivé svedectvo. Predseda SMK preukázateľne klamal. Najskôr poprel, že sa stretol s Ficom. Hoci Bárdos a Berényi dosvedčili, že stretnutie bolo. Potom zapieral, že mal premiérovi odovzdať žiadosť o dotácie. Riaditeľ vydavateľstva Madách Ladislav Dobos však potvrdil, že žiadosť odovzdal Csákymu. S prosbou, aby ju posunul premiérovi. Csáky sa veľmi hlúpo chytil do Bugárovej pasce. Z dotácií sa ešte mohol „vyviniť“. Dobos dostal z ministerstva kultúry menej, ako žiadal. A z rozpočtu premiéra nedostal nič. Lenže - z klamstiev sa Csáky ospravedlní len ťažko. Politické obchody sa vždy dajú vysvetliť. Hlavne, ak z nich má strana (alebo maďarská menšina) prospech. Lži sa vysvetliť nedajú. Kto sa k nim zníži, stráca povesť a rešpekt. Csáky za posledný týždeň stratil veľa. Navyše, Bugár sa mu popri tom všetkom môže vysmievať, že na obchodoch s vládou nič nezarobil. Mikolaj ustúpil len v školskom zákone, nie v školskej reforme. Vydavateľstvo Madách si zvýšenie dotácií nevybavilo. A Csáky nakoniec nenašiel nič, čím by strane zakryl prázdne ruky. A holý zadok.
Mimoparlamentná ultrapravicová Strana maďarskej spravodlivosti a života (MIÉP) navrhuje začať podpisovú akciu za predčasné voľby. Vláda nerešpektuje vôľu ľudu vyslovenú v referende, snaží sa taktizovaním získať čas, aby kým je pri moci mohla robiť deštrukčnú činnosť, tvrdí MIÉP podľa maďarskej komerčnej tlačovej agentúry OrientPress. Ultrapravičiari sa domnievajú, že zotrvanie terajšej ľavicovo-liberálnej vlády spôsobí obrovské škody maďarskej spoločnosti. Ak sa podľa MIÉP na podpisovej akcii zúčastnia všetci tí, ktorí v ľudovom hlasovaní 9. marca odmietli poplatky v zdravotníctve a školstve, a opäť sa zaktivizujú občianske združenia, bude možné vo veľmi krátkom čase pozbierať potrebné množstvo podpisov. MIÉP začne podpisovú akciu 1. mája v Budapešti, v sídlach žúp a vo vidieckych mestách. Menšia koaličná strana Zväz slobodných demokratov (SZDSZ) chce k 30. aprílu vystúpiť z koalície, pretože ľavicový premiér Ferenc Gyurcsány bez konzultácií odvolal jej ministerku zdravotníctva Ágnes Horváthovú. SZDSZ sa tiež nepodarilo presadiť svoje reformné kroky u partnerskej Maďarskej socialistickej strany (MSZP). MSZP sa podľa vyhlásení svojich čelných predstaviteľov pripravuje na menšinové vládnutie.
Pokles počtu obyvateľstva v Maďarsku sa počas prvých dvoch mesiacov tohto roka spomalil, keďže mierne vzrástla pôrodnosť a klesla úmrtnosť. Informovali o tom v utorok maďarské médiá. Podľa údajov maďarského štatistického úradu koncom februára žilo v krajine 10 miliónov 41 tisíc ľudí, čo bolo o 4 tisíc menej ako vo februári 2007. V prvých dvoch mesiacoch tohto roka sa v Maďarsku narodilo 16 237 detí, čo je o 458 viac ako v rovnakom období roku 2007. Zároveň klesla úmrtnosť a zomrelo o 688 menej ľudí ako v prvých dvoch mesiacoch minulého roka.
Do konca mája môžu byť ukončené maďarsko-americké rokovania o bezvízovom styku. Keby maďarský parlament prijal zákon súvisiaci s dohodou medzi Maďarskom a USA do 15. júna, potom bude možné uskutočniť prístup Maďarska k bezvízovému programu USA do konca roka alebo do začiatku budúceho roka, vyhlásila dnes v Budapešti štátna tajomníčka maďarského ministerstva zahraničných vecí Márta Horváthová Feksziová. Uvedený zákon, ktorým by Maďarsko riešilo balík dohody obsahujúci záležitosti ochrany ľudských práv a ochrany údajov, môže byť podľa jej slov predložený parlamentu ešte počas jarnej schôdze. Memorandum o porozumení, ktoré je základom dohody o americko-maďarskom bezvízovom styku, podpísali 17. marca vo Washingtone. Maďarsko sa podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI bude môcť pripojiť k programu bezvízového styku po tom, čo USA vybudujú svoj bezpečnostný systém a bude vytvorený dvojstranný vykonávací balík obsahujúci štyri-päť prvkov. Medzi podmienkami figuruje aj pomer odmietnutých maďarských žiadostí o americké víza pod hranicou 10 percent. Súčasťou dvojstranných maďarsko-amerických rokovaní budú otázky bezpečnosti dokladov, letiskovej bezpečnosti a výmena informácií v boji proti terorizmu. Hovoriť sa bude aj o prítomnosti ozbrojených maršalov na priamych leteckých spojoch do Spojených štátov.
Slovenskej a maďarskej strane sa nepodarilo dosiahnuť dohodu o tokajskej vinárskej oblasti presahujúcej hranice. Maďarsko čakalo odpoveď v pondelok dopoludnia, ale Slovensko pred zaslaním odpovede najskôr počkalo na pondelňajšie bruselské rozhodnutie Európskej komisie (EK), podľa ktorého aj naďalej upravuje vzťahy dvoch tokajských oblastí dohoda podpísaná v roku 2004, informuje dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság. Slovensko sa nemôže vzdať použitia názvu Tokajská vinárska oblasť, lebo tento názov figuruje aj v prístupovej dohode SR s Európskou úniou a teda ide o súčasť právneho systému únie, cituje denník hovorkyňu slovenského rezortu pôdohospodárstva Katarínu Belickú. „Slovensko bude presadzovať pokračovanie rokovaní s maďarskou stranou, s ktorou by sme sa radi dohodli,” dodala hovorkyňa, ktorá nevedela odpovedať na otázku Népszabadságu, či SR trvá na tom, aby bolo uznaných 908 hektárov tokajskej oblasti, alebo súhlasí s maďarským kompromisným návrhom na uznanie maximálne 565,2 ha. Predseda Rady obcí tokajskej vinárskej oblasti Ferenc Marcinkó sa domnieva, že rozhodnutie EK znamená, že Slovensko musí vyčleniť oblasť s rozlohou 565,2 ha podľa dohody z roku 2004 a musí splniť aj ďalšie záväzky, ktoré prijalo. Na fľašiach môže používať značky Tokajský výber, Tokajská oblasť a Tokajské, konštatoval Marcinkó. Dodal, že je tiež zrejmé, že tieto oblasti sa zatiaľ nezjednotia. Maďarsko podľa informácií Népszabadságu odpovedalo ochotou pokračovať v rokovaniach, maďarský rezort pôdohospodárstva mieni v týchto dňoch opäť rokovať v tejto otázke so slovenskými vinármi.
Maďarské Celoštátne veliteľstvo colnej a finančnej stráže (VPOP) síce pred časom avizovalo prísne kontroly a postihy v súvislosti s takzvaným obchodom s evidenčnými číslami, výhodnému nakupovaniu a registrovaniu vozidiel maďarskými majiteľmi v SR však nedokáže zabrániť. Píše o tom dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság, podľa ktorého sa na tento obchod v SR špecializujú firmy ponúkajúce čoraz komplexnejšie služby. Podľa denníka majitelia áut jazdiaci so slovenským evidenčným číslom nákupom a registráciou v SR ušetria maďarskú registračnú daň, daň z hmotnosti vozidla a nižšie je aj povinné poistenie. Pri menších vozidlách je to úspora niekoľkých 100.000 forintov, pri luxusnom vozidle môže ísť rádovo už o milióny forintov. Maďarské právne normy síce prikazujú zaregistrovať auto zakúpené v zahraničí do jedného mesiaca v Maďarsku, ale postih vo výške maximálne 30.000 forintov (v prepočte 3841 Sk) je oproti zisku pri registrácii v SR zanedbateľný a aj šanca odhalenia podvodu je minimálna. Povinnosť registrácie neplatí pre tie maďarské spoločnosti, ktorých sídlo je evidované na Slovensku, a takých je čoraz viac. Adresu sídla a povolenie na pobyt v SR tiež nie je problém získať cez na to špecializované firmy na Slovensku. Takýto krok je výhodný dokonca aj pre súkromné osoby. Tie môžu totiž tvrdiť, že sa v SR zdržiavajú viac ako 183 dní, a v tom prípade už nemusia auto zaregistrovať v Maďarsku. Maďarské orgány ich tvrdenia vzhľadom na otvorené hranice nedokážu vyvrátiť. Népszabadság v tejto súvislosti oslovil niekoľko firiem v Komárne a Rajke a zistil, že tieto ponúkajú maďarským spoločnostiam služby týkajúce sa nielen zaregistrovania vozidla, jeho poistenia, ale napríklad zabezpečia už aj celú flotilu vozidiel s tým, že maďarský partner si tieto prenajíma. Všetky náklady spojené s prevádzkou si potom môže v celej výške odrátať zo základu dane.
Pracovná skupina socialistickej frakcie v Európskom parlamente pod vedením rakúskeho poslanca Hannesa Swobodu označila po dnešnom rokovaní slovenský tlačový zákon za prijateľný a akceptovateľný v podmienkach Európskej únie. Po dnešnom zasadnutí pracovnej skupiny Strany európskych socialistov (PES) to uviedla hovorkyňa slovenských eurosocialistov Gabriela Kečkešová. „Európski socialisti sa k zákonu vrátia v prípade, ak prax ukáže, že spôsobuje problémy,” uviedla. Eurosocialisti sa zároveň dohodli na tom, že na jeseň navštívia maďarskú obec Mlynky (Pilisszentkereszt). Maďarský socialista Csaba Tabajdi prisľúbil, že maďarskí socialisti budú tlačiť na vládu, aby našla riešenie v prípade obecného Slovenského domu tak, aby mohol naďalej slúžiť slovenskej národnostnej menšine.
Viaceré témy súvisiace so Slovenskom sa dnes objavili na pôde Európskeho parlamentu počas jednominútových vystúpení europoslancov na úvod plenárneho zasadnutia. Jeden z rumunských europoslancov László Tőkés v europarlamente informoval svojich kolegov, že „na Slovensku, v Rumunsku a Srbsku sú za posledné roky Maďari bití len za to, že používajú maďarskú reč”. Tökés spomenul viaceré incidenty v Rumunsku a Srbsku - v súvislosti so Slovenskom žiaden konkrétny prípad neuviedol. Zdôraznil pritom, že je potrebné spoločnými silami bojovať proti takýmto útokom a takisto je nevyhnutné odsúdiť páchateľov. Slovenská europoslankyňa Zita Pleštinská otvorila tému slovenského tlačového zákona, ktorý podľa nej zavádza na Slovensku nedemokratické pravidlá pre tlač pripomínajúce Bielorusko, kde vládna moc nerešpektuje opozíciu a kde neexistuje sloboda slova, ani sloboda tlače. „Som presvedčená, že členská krajina, ktorá 1. mája 2008 oslávi štvrté narodeniny svojho členstva v Európskej únii, by nemala prijímať zákony, ktoré sú v rozpore so základnými demokratickými princípmi EÚ,” vyhlásil Pleštinská. Súčasne ocenila „jasný postoj k obhajobe slobody tlač” zo strany predsedu EP Hansa-Gerta Pötteringa a šéfa frakcie Európskej ľudovej strany-Európskych demokratov (EPP-ED) Josepha Daula a vyzvala predstaviteľov socialistickej frakcie, aby ani oni neboli v tejto otázke pasívni. Pleštinská v závere svojho vystúpenia apelovala na všetkých demokraticky zmýšľajúcich politikov, aby nedopustili, „že Sacharovova cena za slobodu tlače bude musieť smerovať na Slovensko”. V pléne sa rovnako spomenula aj otázka Benešových dekrétov. Český poslanec Daniel Strož hovoril o závažnom probléme, ktorým sú neustále snahy o revíziu výsledkov druhej svetovej vojny aj na pôde EP. Pripomenul, že niektorí maďarskí a nemeckí europoslanci pripravujú aj tento rok akcie namierené proti československým prezidentským dekrétom. „Žiadam, aby takéto akcie nemali podporu zo strany EP a aby boli všeobecne odmietnuté. Určite sa zhodneme na tom, že akákoľvek revízia výsledkov druhej svetovej vojny je neprípustná,” konštatoval Strož. Tlačový zákon i Benešove dekréty sa počas tohtotýždňového plenárneho zasadnutia budú ešte spomínať. Podpredseda eurosocialistov Hannes Swoboda TASR potvrdil, že tlačovému zákonu sa bude frakcia venovať na stredajšom zasadnutí pracovnej skupiny. Benešove dekréty budú zase témou tlačovej konferencie organizovanej baskickým europoslancom Mikelom Irujom. Zúčastní sa na nej skupina predstaviteľov maďarských organizácií, ktoré chcú zároveň v europarlamente odovzdať petíciu vyzývajúcu európsky zákonodarný zbor, aby postoj Slovenska k Benešovým dekrétom zaradil do programu rokovania.
Súčasný šéf SMK Pál Csáky a jeho predchodca na straníckej stoličke Béla Bugár vedú vojnu, do ktorej sa nebudem pliesť, tvrdí premiér Robert Fico. „Pomsta je najlepšia chladná alebo studená a myslím si, že Béla Bugár si to vychutnal,” vyhlásil na dnešnej tlačovej besede Fico. Podľa neho víkendové vyhlásenia Bugára sú úplným nezmyslom, odmietol, že by pred hlasovaním o Lisabonskej zmluve rokoval s SMK. „Žiadne bilaterálne rokovania neboli,” uviedol Fico s tým, že s SMK rokoval len na rozšírenom poslaneckom grémiu, ktoré zvolal predseda parlamentu Pavol Paška. Predseda vlády si myslí, že Bugár a Csáky si to rozdávajú, ich „vojnu” nechce komentovať. „Aj jeden, aj druhý si vymýšľajú,” dodal Fico. Podľa neho Bugár Csákymu len vracia jeho útoky z čias, keď sa bili o post predsedu SMK. Fico povedal, že Csákymu neprispel na vydanie jeho knihy v maďarskom vydavateľstve, peniaze nedostal z rezervy vlády ani z rezervy premiéra. „Ani by som to neurobil, veď nie som politický samovrah,” dodal predseda vlády. Denník Pravda v sobotu informoval, že maďarské vydavateľstvo, ktoré má vydať Csákyho knihu, dostalo podporu od ministerstva kultúry, ktoré vedie Marek Maďarič zo Smeru-SD. Podľa Pravdy peniaze získalo v čase vyjednávania o Lisabonskej zmluve, ktorú SMK podporila napriek opozičnej dohode. Maďarič priklepol vydavateľstvu Madách Posonium okolo 2,4 milióna korún. Csáky aj premiér popreli, že by dotácia mala byť súčasťou obchodu medzi SMK a Smerom. Bugár cez víkend obvinil vedenie SMK z obchodov s vládnym Smerom. Podľa Bugára Csáky dal Ficovi na spoločnom stretnutí žiadosť o peniaze na jeho knihu. Bývalý predseda SMK ďalej povedal, že SMK osobitne nerokovala o podpore Lisabonskej zmluvy, s Paškom však rokovali o novom školskom zákone. „Chceli sme predsedovi Národnej rady vysvetliť, prečo ho považujeme za zlý,” povedal Bugár v nedeľňajšej relácii televízie Markíza Na telo. Neskôr podľa neho prišiel na stretnutie aj Fico.
Peniaze mal Csáky žiadať na stretnutí politikov SMK s Robertom Ficom a šéfom parlamentu Pavlom Paškom, ktoré sa týkalo školského zákona. K schôdzke malo dôjsť len krátko pred tým, ako SMK zahlasovala za Lisabonskú zmluvu. „Keď sme odchádzali, vytiahol pán Csáky nejakú žiadosť a poprosil pána premiéra, či by mu v tom nemohol pomôcť. Predpokladám, že sa týkala milióna pre vydavateľstvo. Ja som ju nevidel,” povedal pre HN expredseda SMK Béla Bugár. Jeho slová pre portál parameter.sk potvrdil aj podpredseda SMK József Berényi. „Áno, Bugárovo tvrdenie je pravdivé, ale nechcem to komentovať,” Csáky však tvrdí, že Bugár si vymýšľa - spor chce riešiť v strane ešte týždeň. „Pravdepodobne sa tomu budem musieť venovať, pretože toto je nehoráznosť,” reagoval pre HN. Csáky vylúčil, že by vôbec k nejakému stretnutiu s Ficom došlo - rovnako ho poprel aj premiér. Predseda SMK tvrdí, že za všetkým môže byť osobná urazenosť alebo pomsta svojho predchodcu. Napriek tomu odmieta, že by sa mu rozpadala strana. „Keď má niekto nedostatok kyslíka, ešte to neznamená, že sa rozpadáva poslanecký klub.” Podľa medializovaných informácií mal Csáky žiadať dotáciu pre vydavateľstvo Madách-Posonium, v ktorom pred mesiacom vyšiel jeho nový román. „Z rezervy predsedu vlády a ani z rezervy vlády nebola pridelená žiadna dotácia, ktorá by bola spojená s pánom Csákym,” povedal včera hovorkyňa Smeru Katarína Kližanová Rýsová. Predseda SMK sa približne pred piatimi týždňami stretol so šéfom vydavateľstva Madách-Posonium Ladislavom Dobosom. „Vtedy mi povedal, že majú problémy a že by sa rád na nás obrátil, či by sme mu nemohli pomôcť. On asi niečo napísal, ale ja som to nikomu nedal, ani nemohol dať,” zdôraznil Csáky. Dobos však pre denník Új Szó potvrdil, že list poslal, alebo doručil predsedovi vlády Csáky. „Toto je skutočná pravda. List som podpísal ja, a nechal som ho na sekretariáte Pála Csákyho s prosbou, aby ak na to bude mať možnosť, nech to odovzdá premiérovi. Čo zlé je na tom?” Pre náš denník Dobos pripustil, že od premiéra listom žiadal milión korún, či ho však mal doručiť Csáky, už povedať nechcel. „Vydávame štyri časopisy a nemáme dosť peňazí. Dostali sme slabú dotáciu z ministerstva kultúry. Preto som sa rozhodol napísať predsedovi vlády, aby nám pomohol.” Bugár na svojich slovách trvá. „Ja som si v politike zvykol na jednu vec - lož má krátke nohy, preto nikdy neklamem, maximálne nekomentujem.” S jeho názorom sa pravdepodobne stotožňuje aj ďalší poslanec SMK Zsolt Simon. „Považujem to za kšeftovanie,” povedal totiž v súvislosti s údajnou žiadosťou o dotáciu pre vydavateľstvo. Madách-Posonium, v ktorom do roku 2003 pôsobil aj poslanec SMK Miklós Duray, dostalo tento rok od ministerstva kultúry vyše 2,4 milióna korún. Pôvodne však žiadali vyše osem miliónov. Peniaze išli na štyri projekty. Zmluvy boli podpísané 1. apríla. Podľa hovorcu rezortu Jozefa Bednára za podporou nemožno hľadať kupčenie s hlasovaním o Lisabonskej zmluve. „Odmietame takéto spájanie podpory z grantového systému pre spoločnosť Madách-Posonium. Tieto projekty boli podporené rozhodnutím nezávislej odbornej komisie, zloženej z uznávaných odborníkov ešte vo februári.” Minister kultúry Marek Maďarič (Smer-SD) pripomenul, že dotáciu dostalo aj vydavateľstvo Kaligram, ktoré pred časom vydalo knihu Bélovi Bugárovi. Csáky pripustil, že Madách-Posonium žiadalo dotáciu aj na jeho knihu.
Za nešťastné, hlúpe a podlé označil dnes predseda SMK Pál Csáky obvinenia slovenských médií z toho, že s premiérom Robertom Ficom uzatvoril dohodu o finančnej podpore vydavateľstva Madách Posonium, ktoré vydáva aj Csákyho knihu. Predseda SMK pre maďarskú tlačovú agentúru MTI dôrazne poprel, že by sa stretol, a uzavrel dohodu s Ficom. Súčasne označil za nezodpovedné to vyjadrenie Bélu Bugára, ktorým expredseda SMK potvrdil jeho schôdzku s premiérom i dohodu s ním. MTI poznamenáva, že nejde o prvý konflikt medzi predsedom a bývalým predsedom SMK. „Nie je pravda, že by sme poslanecké hlasy na podporu ratifikácie Lisabonskej zmluvy viazali k pripravovanému školskému zákonu, alebo k čomukoľvek inému, a teda ani k podpore vydavateľstva Madách Posonium,” povedal Csáky. Bugár v tejto súvislosti uviedol, že bolo takéto stretnutie, a Csáky na ňom osobne odovzdal list vydavateľstva s požiadavkou na podporu. „Považujem to za zlomyseľnú manipuláciu. Žiaľ aj v rámci SMK sú nezodpovední ľudia. Ľutujem, že medzi nich patrí aj Béla Bugár, ktorý takýmto spôsobom teraz ohrozuje kvalitu školského zákona,“ reagoval ďalej Csáky. Podľa neho sa totiž môže v médiách teraz vytvoriť taká atmosféra, v ktorej bude zrejmá tajná dohoda medzi SMK a Smer-SD, a vládna strana tak v snahe viditeľne dementovať ju presadí školský zákon nevýhodný pre maďarské vzdelávanie. „V citlivom politickom období môže byť takáto podlá hra politicky veľmi nezodpovedná,“ konštatoval. Na otázku MTI, aký dôvod mohol mať Bugár k uvedenému tvrdeniu, Csáky odpovedal, že to mohla byť individuálna iniciatíva, alebo iniciatíva určitej skupiny, ale nevylúčil ani to, že Bugára vydierajú niektoré kruhy podnikateľov z radov maďarskej menšiny v SR. Csáky zopakoval, že žiadny list premiérovi neodovzdal, a s Ficom sa ani nestretol. Požiadavka vydavateľstva išla podľa jeho slov riadnou doporučenou poštou od jej majiteľa Lászlóa Dobosa. „Povedal som mu, že to takto nejde, pošlite list poštou,“ spresnil pre MTI predseda SMK.
Kandidátmi na zápis do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva sú aj kostoly so stredovekými nástennými maľbami v regióne Gemer a Abov (juhovýchodné Slovensko). O ich zápis sa usiluje spoločne slovenská aj maďarská strana. Kostoly na Gemeri sú hlavnou atrakciou tzv. Gotickej cesty, ktorú za pomoci zahraničných donorov v druhej polovici 90. rokov uplynulého storočia označili a spropagovali nadšenci histórie a turistiky. Kostoly so vzácnymi nástennými maľbami, starými viac ako pol tisícročia sú napríklad v Kraskove, Kyjaticiach, Rimavskej Bani, Rimavskom Brezove, Štítniku, Rákoši, Chyžnom. Niektoré z kostolov boli postavené v 12. a 13. storočí a sú výnimočným príkladom typu architektonických súborov, ktoré ilustrujú významné obdobie našej histórie. Fresky, ktoré v nich znovu odkryli len nedávno sú v mnohých prípadoch jedinečné. Ich ikonografická rozmanitosť a osobitá umelecko-výtvarná kvalita ich zaraďujú k významným článkom vo vývoji stredovekého umenia Európy. Podľa Ľubice Pinčíkovej z Pamiatkového ústavu SR, pracovníci ústavu už dlhodobo spolupracujú s Maďarskom na výskume a dokumentácii stredovekých nástenných malieb v Karpatskej kotline. Výsledky budú súčasťou spoločného nominačného projektu s názvom Gemerské a abovské kostoly so stredovekými nástennými maľbami. Pre to, aby navrhovaná lokalita bola zapísaná do zoznamu svetového dedičstva je ale potrebné zabezpečiť adekvátnu ochranu, zachovanie, prezentovanie a odovzdávanie tohto dedičstva budúcim generáciám.
Jaskyne Slovenského a Akteleckého krasu sa stali v roku 1995 súčasťou svetového prírodného dedičstva UNESCO. Sú medzi nimi aj vyše 20 km dlhý slovensko-maďarský jaskynný systém Domica-Baradla, ale i jaskyne ako napríklad Gombasecká, Jasovská, Krásnohorská či Ochtinská aragonitová jaskyňa. V roku 2000 na základe rozšírenia uvedenej lokality zaradili do svetového prírodného dedičstva taktiež Dobšinskú ľadovú jaskyňu. Krasovým zvetrávaním dostalo celé územie jedinečný ráz, ktorý ho odlišuje od ostatných lokalít. Nenapodobiteľná je farebnosť v škále bielej až po odtiene hnedej a tvary krasových útvarov. Unikát si medzi nimi udržiava Ochtinská jaskyňa, ktorej výzdobu tvoria aragonitové ihlice a trsy považované za svetovú raritu. Návrh na zaradenie jaskýň Slovenského a Akteleckého krasu do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO predložili spoločne ministri životného prostredia SR a MR v septembri 1994. Uvedený nedotknutý ekosystém, ktorý dokumentuje vývoj Zeme a neopakovateľnosť krasovatenia, teda vzniku tajuplných podzemných priestorov a jaskynnej výzdoby, boli najdôležitejšie atribúty, ktoré ich pomohli zaradiť do uvedeného zoznamu, uviedol riaditeľ Správy slovenských jaskýň (SSJ) Jozef Hlaváč. „Zaradením slovenských jaskýň medzi Svetové dedičstvo UNESCO vznikla štátu povinnosť zachovať tieto prírodné skvosty pre budúce generácie. Štátna ochrana prírody SR - Správa slovenských jaskýň preto venuje mimoriadnu pozornosť ochrane a výskumu uvedeného ekosystému,” povedal vedúci odboru výskumu a ochrany jaskýň SSJ Pavel Bella. Podotkol, že v posledných rokoch sa vo viacerých jaskyniach vybudoval environmentálny monitorovací systém s diaľkovým prenosom dát do centra organizácie. V súčasnosti v Dobšinskej ľadovej jaskyni dokončujú výmenu prehliadkového chodníka za nový z environmentálne vhodnejšieho antikorózneho materiálu. Zvýši sa tým aj bezpečnosť návštevníkov a životnosť konštrukcie. Stavba bude hotová do otvorenia návštevnej sezóny 15. mája. Celkové náklady na jej realizáciu presiahli 15 miliónov Sk (463.134 eur). Práce financujú z európskych fondov. V súčasnosti pripravujú ďalší projekt na vybudovanie prívodu vody, čističky odpadových vôd a výstavbu nových sociálnych zariadení pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Chcú na to použiť peniaze zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Túto investíciu si vyžaduje prevádzka tejto jaskyne, ktorá patrí medzi najvýznamnejšie turistické atrakcie na Slovensku, doplnil Bella.
Historický úspech dosiahli v sobotu v japonskom Sappore maďarskí hokejisti, ktorí si víťazstvom 4:2 nad Ukrajinou po 70 rokoch vybojovali účasť v elitnej kategórii MS. Krisztián Palkovics, ktorý aj v stretnutí proti Ukrajine prispel k víťazstvu tímu trénera Pata Cortinu a uzavrel svoju gólovú bilanciu zo Sappora na čísle šesť, sa stal navyše najlepším útočníkom zápolení v niekdajšom japonskom dejisku ZOH. Maďarská reprezentácia hrala naposledy medzi elitou na posledných MS pred druhou svetovou vojnou, ktorých dejiskom boli v roku 1939 švajčiarske mestá Bazilej a Zürich a na ktorých obsadila vtedy 7. miesto. To však bolo v časoch, keď sa o úspech na MS uchádzalo v jedinej skupine iba 14 krajín. Najlepšie umiestnenie maďarského hokeja na MS je 5. miesto zo šampionátu v Londýne v roku 1937. Maďarom sa v zápase s Ukrajinou vydarila prvá tretina i začiatok tej druhej, keď viedli už 3:0. Na sklonku druhej však Ukrajina skorigovala na rozdiel jediného gólu a zo stretnutia sa stala dráma. O jej osude po nevyužitých šanciach na oboch stranách rozhodol napokon gól v oslabení, ktorý v predposlednej minúte stretnutia docielil Márton Vas z brejku pri vylúčení svojho brata Jánosa Vasa. Kouč maďarskej hokejovej reprezentácie Pat Cortina po nečakanom postupe svojich zverencov medzi elitu žiaril spokojnosťou. „Toto je najlepší tím, s ktorým som kedy pracoval. Neuveriteľná vôľa, disciplína a pokora. Toto prinieslo úspech. Ďakujem chlapcom za obrovský zážitok.” Kapitán mužstva Balázs Kangyal priznal, že sa mu splnil fantastický sen. „Už nebudem mať pocit nenaplnenia, bez ohľadu na to, čo sa stane v budúcnosti,” vyhlásil. Brankár víťazného tímu Levente Szuper, ktorý má skúsenosti aj zo zámorských klzísk a ktorý bol v japonskom Sappore v súlade s očakávaniami fanúšikov i odborníkov veľkou oporou víťazov, uviedol: „V najodvážnejších snoch som veril, že postúpime. Po prvý raz som na MS štartoval pred 10 rokmi, vtedy bolo na konci turnaja víťazstvo v bojoch v C-skupine. Teraz prišlo opäť zlato, ktoré však znamená postup do elitnej kategórie.” Predseda Maďarského hokejového zväzu Ferenc Studniczky pripustil, že počas rozhodujúceho stretnutia s Ukrajinou prežíval uplynulých 50 rokov maďarského hokeja. „Ďakujem všetkým, ktorí pomohli mužstvu k tejto obrovskej bravúre,” cituje jeho slová agentúra MTI.
Dvojmetrovú bronzovú sochu herca Attilu Kaszása, ktorý zomrel vlani 23. marca v Budapešti vo veku nedožitých 48 rokov na následky mozgovej príhody, odhalili dnes slávnostne pred komárňanským Divadlom Móra Jókaiho. Dielo miestneho sochára Pétera Gáspára s názvom Rozlúčka so scénou vzniklo z iniciatívy niekdajších Kaszásových spolužiakov a financoval ho celý rad súkromných osôb i rôznych organizácií. Odhalili ho herci András Stohl a Károly Nemcsák, vysvätil hlavný opát z Pannonhalmy Astrik Várszegi. Popri primátorovi Komárna Tiborovi Bastrnákovi vystúpili na slávnosti aj dvaja umelcovi kolegovia, Károly Eperjes a Péter Rudolf, prítomný bol však celý rad ďalších. Rodák zo Šale pochádzal z rodiny maďarských pedagógov pôsobiacich v bývalom Československu. Detstvo prežil vo Vlčanoch a v Komárne. Študoval v Budapešti na Divadelnej a filmovej vysokej škole, ktorú absolvoval v roku 1983. Až do roku 1997 bol členom špičkovej scény Vígszínház, potom sa objavil vo viacerých divadelných súboroch metropoly krajiny i na maďarskom vidieku. Od roku 2003 až do nečakaného skonu bol členom budapeštianskeho Národného divadla. O jeho širokej škále umeleckých možností svedčí fakt, že s rovnakým úspechom si zahral vo Faustovi, v inscenáciách diel Williama Shakespeara, či Antona Pavloviča Čechova, ale aj v muzikálových predstaveniach, či vo filmoch a televíznych produkciách. V roku 1990 dostal prestížne herecké ocenenie Mari Jászaiovej a bol aj laureátom ďalších profesijných vyznamenaní. Až do smrti si ponechal slovenské občianstvo.
Okrem Budapešti sa väčší protest proti potvrdeniu Benešových dekrétov pred niektorou z našich ambasád či konzulátov nekonal. „Protesty svetových rozmerov“, ako organizátori ohlasovali sobotňajšie demonštrácie proti potvrdeniu Benešových dekrétov, ktoré odhlasoval slovenský parlament, dopadli veľmi rozpačito. Demonštrovalo sa síce v rôznych mestách sveta vrátane Mníchova, New Yorku a Los Angeles, väčšinou sa však pred slovenskými veľvyslanectvami a konzulátmi zišli iba desiatky ľudí. Výnimkou bolo veľvyslanectvo v Budapešti, pred ktoré prišlo asi 200 ľudí. Polovicu z nich tvorili príslušníci Maďarskej gardy. Od budovy ich oddeľovali železné zábrany a desiatky policajtov. Demonštranti pokrikovali heslá ako „Skoncujme s Trianonom“ a sťažovali sa, že Európska únia ani maďarská vláda zatiaľ neurobili efektívne kroky na zrušenie dekrétov. Asi sto demonštrantov sa zhromaždilo aj pred slovenským konzulátom v Békešskej Čabe, najvýznamnejšom centre slovenskej menšiny v Maďarsku. Vo všetkých mestách sa demonštranti pokúsili slovenským diplomatom odovzdať petíciu proti potvrdeniu Benešových dekrétov, ale nikde sa nenašiel nikto, kto by ju od nich prevzal. Väčšinou ju nechávali v poštových schránkach úradov. „Je to takmer rovnaké, ako keby chcela dnes nejaká členská krajina únie potvrdiť hitlerovské zákony alebo otroctvo,“ povedal o vlaňajšom rozhodnutí Národnej rady pre agentúru MTI jeden z demonštrantov v Mníchove. Demonštrantov mimoriadne pobúrila mapa, ktorá bola niekoľko mesiacov na diskusnom fóre internetovej stránky SNS. Územie dnešného Maďarska na nej bolo rozdelené medzi Slovensko a Rakúsko. Mape venovali maďarské médiá veľa pozornosti, väčšinou však vo svojom spravodajstve nespomenuli, že mapa sa objavila iba na diskusnom fóre.
Proti vlaňajšiemu rozhodnutiu Národnej rady Slovenskej republiky potvrdzujúcemu nedotknuteľnosť Benešových dekrétov demonštrovali v sobotu občania maďarskej národnosti pred slovenskými konzulátmi v New Yorku a Los Angeles. Na zhruba dvojhodinovej demonštrácii v New Yorku sa zúčastnilo asi 50-60 ľudí, ktorí držali rôzne vlajky, vrátane ale aj transparenty s nápismi ako napríklad Nikdy viac Beneš, Prečo je na Slovensku hriechom byť Maďarom? alebo Benešove dekréty - maďarsko-nemecký holokaust. Informáciu priniesla agentúra MTI s odvolaním sa na jedného z organizátorov akcie, lídra Newyorského občianskeho kruhu Ákosa Szilágyiho. Práve on v priebehu týždňa odovzdal petície predstaviteľom slovenského konzulátu v New Yorku a misie pri OSN. O odovzdanie identickej petície s asi tisíckou podpisov sa v sobotu neúspešne pokúsili aj na ambasáde SR v Budapešti zástupcovia asi dvoch stoviek demonštrantov, ktorí sa pred zastupiteľským úradom zišli z rovnakých dôvodov. Na budapeštianskej protestnej akcii, ktorú podporili dve desiatky organizácií a spolkov, sa podľa agentúry MTI zúčastnilo aj približne 100 príslušníkov Maďarskej gardy. Približne rovnaký počet protestujúcich sa zišiel aj pred veľvyslanectvom v Mníchove. Organizátori protestnej akcie sa pokúšali odovzdať petíciu aj na veľvyslanectve v Belgicku. To však bolo cez víkend zatvorené. „V prípade neadekvátnej slovenskej reakcie alebo ak bude slovenská reakcia aj naďalej v rozpore so skupinovými ľudskými právami žiadame, aby Európsky parlament inicioval u Rady Európskej únie začatie konania pre porušenie Maastrichtskej zmluvy a v konečnom dôsledku dočasné prerušenie alebo zastavenie členských práv Slovenska v Európskej únii,” uvádza sa v petícii. Výzvu majú organizátori odovzdať zástupcom europarlamentu v utorok.
- dekréty prezidenta republiky boli vydávané od vytvorenia dočasného štátneho zriadenia ČSR v r. 1940 až do ustanovenia tzv. „dočasného“ Národného zhromaždenia (28. 10. 1945), presnejšie v dobe od 21. júla 1940 do 27. októbra 1945.
- celkom bolo vydaných 143 dekrétov (z toho 17 ústavných), pričom tieto upravovali najrôznejšie problémy politického, hospodárskeho, kultúrneho a sociálneho charakteru.
- väčšina dekrétov stratila svoj význam, resp. tieto boli novelizované či upravené novými právnymi normami a tým pádom už neplatia, resp. nemajú žiadne právne účinky. Politické polemiky vyvoláva približne len 10% pôvodných dekrétov, ktorými sa upravovalo povojnové postavenie osôb nemeckej a maďarskej národnosti v ČSR:
5/1945 Zb. Dekrét prezidenta o neplatnosti niektorých majetkovo-právnych jednaniach z doby neslobody a o národnej správe majetkových hodnôt Nemcov, Maďarov, zradcov a kolaborantov a niektorých organizáciách a ústavov
12/1945 Zb. Dekrét prezidenta o konfiškácii a urýchlenom rozdelení poľnohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov českého a slovenského národa
16/1945 Zb. Dekrét prezidenta o potrestaní nacistických zločincov, zradcov a ich pomáhačov a o mimoriadnych ľudových súdoch
27/1945 Zb. Dekrét prezidenta o jednotnom riadení vnútorného osídlenia
28/1945 Zb. Dekrét prezidenta o osídlení poľnohospodárskej pôdy Nemcov, Maďarov a iných nepriateľov štátu českými, slovenskými a inými slovanskými poľnohospodármi
33/1945 Zb. Ústavný dekrét prezidenta o úprave československého štátneho občianstva osôb národnosti nemeckej a maďarskej
108/1945 Zb. Dekrét prezidenta o konfiškácii nepriateľského majetku a Fondoch národnej obnovy
- dekréty nepripravoval Edvard Beneš, ale československá vláda a štátna rada a Beneš ich iba (spolu s príslušným ministrom a predsedom vlády) podpisoval. Ústavné dekréty podpisovali všetci členovia vlády.
- dekréty vychádzali z medzinárodných dohôd o reparáciách a konfiškácii nemeckého majetku v cudzine, prijatých na konferenciách na Kryme a v Postupime. Dohoda o reparáciách od Nemecka vstúpila do platnosti 24. januára 1946 a Československo k nej pristúpilo 17. mája 1946. Podľa tejto dohody mala každá národná vláda rozhodnúť o forme a postupe pri reparáciách. Dohodou bolo taktiež medzinárodne potvrdené skonfiškovanie majetku sudetských Nemcov.
- zákonodarná a ústavodarná činnosť prezidenta republiky sa skončila 27. októbra 1945 a od nasledujúceho dňa ju vykonávalo tzv. „dočasné“ Národné zhromaždenie. To spolu prijalo ústavný zákon č. 57/1946, vďaka ktorému boli všetky dekréty schválené a týmto aktom boli potvrdené ako platné právne normy.
S petíciou odsudzujúcou minuloročné rozhodnutie Národnej rady Slovenskej republiky potvrdzujúce nedotknuteľnosť Benešových dekrétov sa chce obrátiť na Európsky parlament skupina maďarských organizácií. Tie chcú na budúci týždeň v utorok odovzdať petíciu predstaviteľom europarlamentu. Tomuto kroku má predchádzať protestné podujatie pred sídlom EP v Štrasburgu. K petícii sa podľa stránky www.vilagmagyarsag.com prihlásilo 145 organizácií a združení, podľa ktorých je uznesenie NR SR nezlučiteľné s ideou zjednotenej Európy 21. storočia a je v rozpore s ľudskými právami. „Vzhľadom na perzekúciu občanov maďarskej a nemeckej národnosti bývalej Československej republiky v rokoch 1945-1948 a s tým súvisiacu stále platnú legislatívu” vyzývajú organizátori európsky zákonodarný zbor, aby zaradil do programu svojho rokovania aj otázku Benešových dekrétov a ďalších zákonov a rozhodnutí prijatých v slovenským parlamentom a slovenskými či československými orgánmi „hrubo diskriminujúcimi maďarskú a nemeckú národnostnú menšinu”. Petícia požaduje, aby EP preskúmal, či sú rozhodnutia slovenských úradov v súlade s európskou legislatívou a aby vyzval Slovensko na zrušenie platnosti príslušnej legislatívy, vrátane zákona vylučujúceho odškodnenie za protiprávne činy pred 25. februárom 1948. Takisto sa požaduje ospravedlnenie Maďarom žijúcim na Slovensku za neprávosti v dôsledku terajších alebo už neplatných zákonov a za činy spáchané v tejto súvislosti Slovenskom resp. Československom. Okrem ospravedlnenia by mala SR Maďarom a Nemcom žijúcim na Slovensku zaplatiť tiež spravodlivé odškodné za konfiškáciu ich majetku a ich psychické utrpenie. „V prípade neadekvátnej slovenskej reakcie alebo ak bude slovenská reakcia aj naďalej v rozpore so skupinovými ľudskými právami, žiadame, aby EP inicioval u Rady Európskej únie začatie konania pre porušenie Maastrichtskej zmluvy a v konečnom dôsledku dočasné prerušenie alebo zastavenie členských práv Slovenska v Európskej únii,” uvádza sa v petícii. Organizátori kontaktovali v uplynulých dňoch aj slovenské veľvyslanectvo v Belgicku, ktorému chceli petíciu takisto odovzdať počas protestného podujatia plánovaného na dnes. Nakoľko je veľvyslanectvo v sobotu zatvorené, s organizátormi sa dohodlo, že mu petíciu pošlú poštou.
Protestný míting voči postoju SR v otázke Benešových dekrétov sa dnes konal pred sídlom Generálneho konzulátu SR v bavorskej metropole Mníchov. Občania maďarskej národnosti, žijúci v južnom Nemecku, ktorí sa zišli napriek nepriaznivému počasiu v hojnom počte, protestovali aj voči zverejneniu mapy, na ktorej vôbec nefigurovalo Maďarsko na oficiálnej webovej stránke koaličnej Slovenskej národnej strany, vyplýva z pôvodnej informácie na internetovej stránke maďarskej rozhlasovej stanice InfoRádió. Demonštranti zhrnuli svoje výhrady v petícii, ktorej text sa pokúsili odovzdať aj predstaviteľom zastupiteľského úradu SR. Jeden z účastníkov demonštrácie János Kucsera považuje podľa vlastných slov v konečnom dôsledku za „anachronizmus a poburujúce, aby si na začiatku 21. storočia členská krajina Európskej únie mohla čosi podobné dovoliť. Je to takmer také, ako by v súčasnosti člen EÚ chcel inštitucionalizovať hitlerovské zákony alebo hoci otroctvo. Proti tomu musia protestovať nielen Maďari, Nemci, ale každý demokraticky, každý triezvo uvažujúci človek, vyhlásil. Princíp kolektívnej viny podľa mojich znalostí zakazujú nielen základné dokumenty EÚ, ale aj OSN, dodal Kucsera.
Potvrdenie Benešových dekrétov slovenským parlamentom bol hanebný čin. Protesty proti tomu by sa dali bez problémov pochopiť. Ak teda tomu pochopeniu nebránia práve protestujúci. Ako pri každej verejnej akcii ani v tomto prípade nie je dôležité len to, proti čomu sa protestuje, ale aj kto to robí. Ak akcii dominujú organizácie, ktoré vyznávajú podobnú nacionálnu zaslepenosť a intoleranciu, z akých povstali samotné dekréty (len s opačnými etnickými znamienkom), je ich protest nielen pokrytecký, ale aj kontraproduktívny. Slušní ľudia s ním právom odmietajú mať čokoľvek spoločné, a teda nikdy nemôže byť efektívny. Jediným úžitkom pre účastníkov je, že sa zviditeľnia, a pre nacionalistov druhej strany, že im poslúži ako ospravedlnenie vlastných postojov. Dobrým príkladom sú nadnes plánované protesty maďarských národniarov pred slovenskými ambasádami. Zoznamu organizácií, ktoré petíciu proti dekrétom podporili a vyzývajú na účasť na demonštráciách, dominujú rôzne pobočky gardy, často zdiskreditované nacionalistické spolky, kapely a krajne pravicové strany. Na ich charaktere nič nemení, že sa považujú za pravých vlastencov, nacionalisti a extrémisti sú vždy iba ich duchovné dvojičky na slovenskej strane. Spojením s nimi sa zašpiní a stane právom nedôveryhodný každý, kto by aj mal pôvodne poctivé úmysly. Jediní, komu svojimi akciami určite nepomôžu, budú práve obete povojnového bezprávia. Práve naopak, zatlčú možnosť riešenia ich problémov hlboko pod zem, odkiaľ sa už možno nikdy nebude dať vykopať. Poznáme to aj v opačnom smere. Peniaze zozbierané SNS pre Slovákov v Mlynkoch v Maďarsku pomôžu Slotovej strane, pre slovenskú menšinu u susedov sú však ranou do chrbta. Akékoľvek spojenie so Slotom ich v krajine, v ktorej žijú, iba zdiskredituje a ich veci uškodí.
Ministerstvo zahraničných vecí (MZV) SR je znepokojené, že v Európe 21. storočia sú stále sily, ktoré chcú otvárať a politizovať Benešove dekréty. Vyplýva to zo stanoviska MZV SR k avizovaným sobotňajším protestom pred niektorými zastupiteľstvami SR v zahraničí, ktoré sú zorganizované k prijatému uzneseniu NR SR zo septembra 2007 o nedotknuteľnosti povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po II. svetovej vojne na Slovensku. „Slovenská republika nie je pripravená akceptovať tento spôsob nátlaku a očierňovania popierajúci históriu,” konštatuje MZV. Avizované protestné akcie proti dekrétom prezidenta Edvarda Beneša „sú koordinovanou kampaňou, ktorej cieľom je spochybňovať výsledky druhej svetovej vojny”. Na ich organizácii a príprave sa spolupodieľa 25 maďarských extrémistických a iredentistických organizácií z viacerých krajín, tvrdí sa ďalej vo vyhlásení. Väčšina z týchto organizácií je pritom podľa MZV v samotnom Maďarsku považovaná za krajne pravicové, xenofóbne a ultranacionalistické. MZV pripomína, že parlament vo svojom uznesení o nedotknuteľnosti povojnových dokumentov, voči ktorému sú protesty namierené, jednoznačne odmietla princíp kolektívnej viny. „Prijaté uznesenie NR SR nič nezmenilo na podstate dekrétov ani na tom, že ich platnosť sa už skončila a nedochádza k zmene právneho stavu na Slovensku.” Benešove dekréty sú súčasťou povojnového usporiadania Európy určeného spojencami protifašistickej koalície ako aj súčasťou historického a právneho dedičstva bývalej ČSFR. Reagovali na fašizmus, nacizmus a iredentu a na predvojnové udalosti, predovšetkým na Viedenskú arbitráž, ako aj udalosti z II. svetovej vojny, ktorých súčasťou bolo i okupovanie tej časti bývalého Československa, ktorá je dnes súčasťou územia SR, pripomína MZV vo svojom vyhlásení. Zdôrazňuje, že otázku Benešových dekrétov považuje za uzavretú aj Európska komisia. Pripomína, že k rovnakému záveru dospeli aj autori štúdie „Právne posúdenie Benešových dekrétov a vstupu Českej republiky do EÚ v roku 2002”, ktorý si vyžiadala Konferencia hláv štátov Európskeho parlamentu. „V záveroch tejto správy sa okrem iného konštatuje, že konfiškácia majetku dotknutých osôb v rokoch 1945 - 46 nezakladá žiadny problém v súvislosti so vstupom, pretože podmienky vstupu v Zmluve o EÚ sa nevzťahujú na minulosť. Vzhľadom na skutočnosť, že dekréty prezidenta Beneša nezakladajú nové právne vzťahy, sú irelevantné pokusy o posudzovanie ich súladu s európskou legislatívou,” uvádza MZV. Slovenská diplomacia je presvedčená, že miesto protestov treba „vytvoriť atmosféru vzájomnej dôvery a orientácie sa na možnosti, ktoré nám poskytuje zjednocujúca sa Európa, ktorá je založená na zásadách slobody, ľudských práv, demokracie, právneho štátu, na zásadách, ktoré sú pre členské štáty spoločné”.
V sobotu sa majú v rôznych mestách od New Yorku cez Štokholm, Bern až po Canberru uskutočniť demonštrácie proti vlaňajšiemu potvrdeniu Benešových dekrétov slovenským parlamentom. Protesty pred slovenskými diplomatickými zastupiteľstvami podporia petíciu iniciovanú spolkom Hunnia z Nemecka, ktorá má byť budúci týždeň odovzdaná Európskemu parlamentu. Podpisy pod ňu zbierajú na internete. Iniciatívu podporili najmä krajne pravicové organizácie ako strana Jobbik, zakladateľ Maďarskej gardy a Mládežnícke hnutie 64 žúp. Zo Slovenska sa pripojili Občianske združenie Never Again 1945-1948, organizátor výstavy o povojnovom bezpráví na Maďaroch či spolok Nomos Regionalizmus Jánosa Bószu.
Župná organizácia Svetového zväzu Maďarov (MVSZ) v Nógráde na viacerých miestach organizuje budúcu sobotu podpisovú akciu a demonštrácie, protestujúc tak proti nemennosti Benešových dekrétov - informoval vedúci župnej organizácie v sobotu MTI. Župná organizácia MVSZ v Novohrade sa týmto pripojuje k protestu proti uzneseniu Slovenska o nemennosti Benešových dekrétov, ktoré vyhlásila nemecká Skupina priateľov Hnutia na 19. apríla - uviedol Zoltán Bottyán. V rámci toho budú zbierať podpisy na petíciu adresovanú Európskemu parlamentu v Bátorterenyén, Pastovciach, Salgótarjáne a Balašských Ďarmotách (Balassagyarmat). Podporné protestné zhromaždenie organizujú v Szurdokpüskin a Szécsényi demonštráciu. Zoltán Bottyán uviedol, na záver akcií starostom uvedených usadlostí a predsedovi župnej samosprávy odovzdajú petície a požiadajú, aby o ich akcii a výkriku v prospech práv slovenských Maďarov informovali poslancov na rokovaní župného zastupiteľstva. Cieľom Benešových dekrétov vydaných v roku 1945, to znamená opatrení československej vlády a prezidenta republiky Eduarda Beneša, bolo očistiť po druhej svetovej vojne nový jednotný československý národný štát od príslušníkov nemeckej a maďarskej národnosti. Slovenský parlament 20. septembra 2007 uznesením potvrdil nemennosť dekrétov.
Predseda SMK mal žiadať od predsedu Smeru za podporu Lisabonskej zmluvy miliónovú dotáciu. Csáky a Fico to popierajú. Pál Csáky sa pred hlasovaním o Lisabonskej zmluve stretol s premiérom Robertom Ficom a žiadal od neho okrem iného miliónovú dotáciu pre bratislavské vydavateľstvo Madách Posonium, ktoré mu v týchto dňoch vydáva knihu, informoval maďarský internetový portál na Slovensku parameter.sk. Poslanec Béla Bugár v reakcii na túto informáciu portálu povedal, že „keď vyšla najavo Csákyho dopredu s nikým nekonzultovaná akcia, považoval som to za mimoriadne poburujúce. Tento názor som veľmi jasne povedal Csákymu aj ďalším poslancom,“ povedal serveru Bugár. Fico vraj na stretnutí, na ktorom sa rokovalo o požiadavkách, za akých je SMK ochotná podporiť Lisabonskú zmluvu, Csákymu sľúbil, že vydavateľstvo dotáciu dostane. Na rokovaní sa údajne zúčastnil podpredseda SMK József Berényi, ale aj Bugár. Csáky aj Berényi tvrdia, že žiadne stretnutie s Ficom sa neuskutočnilo. Rokovanie s politikmi SMK poprela aj Ficova hovorkyňa Silvia Glendová. „Je to nezmysel,“ tvrdí Csáky. Portál je podľa neho bulvár, takže ho treba brať s rezervou. Na otázku, prečo by si Bugár vymýšľal, Csáky odpovedal: „Na to sa musíte spýtať jeho.“ S Bugárom sa nám včera spojiť nepodarilo. Spoločnosť Madách Posonium dostala nedávno od ministerstva kultúry, ktoré riadi nominant Smeru Marek Maďarič, granty viac ako 2,4 milióna korún. Zmluvy uzavreli 1. apríla 2008, parlament hlasoval o Lisabonskej zmluve, ktorú podporila aj SMK, 10. apríla. Hovorca rezortu Jozef Bednár odmieta, že by udalosti súviseli. „Spomínané projekty podporila nezávislá odborná komisia, zložená z uznávaných odborníkov.“ Komisia podľa neho rozhodla už 8. februára. „Minister jej rozhodnutie plne akceptoval, pričom protokol podpísal 7. marca,“ tvrdí Bednár. V rokoch 1993 až 2003 bol spolumajiteľom vydavateľstva Madách Posonium aj podpredseda SMK Miklós Duray. Dnes je väčšinovým majiteľom spisovateľ László Dobos. Madách Posonium vydáva napríklad Durayovi blízky týždenník Szabad Újság, kde je zástupcom šéfredaktora Norbert Oriskó, Durayov poslanecký asistent.
Druhý z piatich tohtoročných dvojtýždňových kurzov pre žiakov základných škôl v zahraničí, v ktorých sa vyučuje aj slovenský jazyk, skončil sa v Škole v prírode v Detvianskej Hute (v okrese Detva). Absolvovalo ho 47 školákov zo Srbska a z Maďarska, s ktorými prišlo na Slovensko ich päť učiteliek. Kurzy pripravuje Metodické centrum (MC) Univerzity Mateja Bela (UMB) pre Slovákov žijúcich v zahraničí a zahraničných študentov v Banskej Bystrici. „Žiaci, ktorí prišli do Detvianskej Huty majú doma v školách slovenčinu iba niekoľko hodín týždenne. Ich jazykovú zložku výučby sme preto orientovali najmä na novinky z jazyka slovenského, na ústnu komunikáciu a na podávanie informácií. V odbornej zložke to boli predovšetkým odborná terminológia a využívanie modernej didaktiky pri vyučovaní. Víkendový program sme im spestrili návštevou pamätihodností Banskej Bystrice,” zhodnotila kurz riaditeľka MC UMB Anita Murgašová. Každý pedagogický dozor krajanských žiakov vo všetkých turnusoch absolvuje takúto prax formou asistenta cvičného učiteľa. Krajanskí učitelia nie sú teda iba pasívnymi prijímateľom informácií, ale aktívnou súčasťou vyučovacej jednotky. Učitelia na záver kurzu dostanú potvrdenie o získaní praktických didaktických vedomostí s pridelením kreditov za prax, dodala A. Murgašová. Prvý z turnusov Školy v prírode, nazvaných Kde sú moje korene? sa v Detvianskej Hute uskutočnil začiatkom marca, posledný je naplánovaný v októbri. Organizovanie Školy v prírode pre žiakov ZŠ v zahraničí s vyučovacím jazykom slovenským, alebo v ktorých sa vyučuje aj slovenský jazyk, prevzalo MC UMB od Domu zahraničných stykov Ministerstva školstva SR, ktorý zanikol v polovici minulého roku. Centrum chce priamo, funkčne a neštylizovane pôsobiť na slovenské národné povedomie Slovákov žijúcich v zahraničí, žiakov a ich učiteľov všetkých stupňov škôl a to v slovenskom prostredí. Počas ich pobytu na Slovensku pripravuje pre nich nielen priamu školská prax, ale aj exkurzie, turistické vychádzky, tvorivé dielne remesiel a folklóru. Tiež čítanie slovenskej detskej tlače, sledovanie slovenského rozhlasového a televízneho vysielania.
Prednedávnom vyšiel po česky široký výber z Denníkov Sándora Máraiho, v rozsahu zhruba sedemsto strán. Márai si od roku 1943 celých štyridsaťpäť rokov viedol denník. Dalo by sa povedať, že to bolo počas najdramatickejších, najbúrlivejších desaťročí novodobých maďarských dejín. Keď si začal písať denník, žil v Budapešti a v Maďarsku vládol Miklós Horthy, v čase, keď si písal posledné záznamy, sa už začal pomalý, nekrvavý rozpad komunistického režimu, ktorý mnohí pokladali za večný. No vtedy už bol Márai ťažko chorý a udalosti mohol sledovať len z ďalekého San Diega. Kádárovské Maďarsko by ho v druhej polovici osemdesiatych rokov bolo rado uvítalo ako hosťa, ale Márai sa dôsledne dištancoval od každého pokusu kádárovského režimu o zbližovanie. Nechcel byť pierkom na jeho širáku. Nie preto, že by bol zaťatý reakcionár, ale preto, lebo bol typom konzervatívneho patriota, ktorému je akýkoľvek nacionalizmus cudzí a pre ktorého je istý postoj a étos neoddeliteľný od literatúry a umení. V tomto bol druhom takých velikánov ako Béla Bartók, Mihály Babits, Dezső Kosztolányi, Lajos Kassák, Zoltán Kodály, Miklós Mészöly a iní. Takýchto ľudí nebolo priveľa ani za Horthyho režimu, ani neskôr. A nie je ich bohvieako veľa ani dnes. Mojou vlasťou je maďarský jazyk, napísal Márai, a sotva mohol nejaký spisovateľ sformulovať skutočné, číre, neskompromitované vlastenectvo hutnejšie. Denník je odtlačkom životnej a umeleckej filozofie stoického mysliteľa - je to zlomkovité, a predsa konzistentné dielo. Poniektorí literárni historici ho pokladajú za vrchol Máraiho diela. Prebleskujú v ňom iskrivé myšlienky, nielen o literatúre a otázkach estetiky. Tomu, kto nepozná Máraiho diela preložené do slovenčiny alebo češtiny (po česky sú prístupné mnohé jeho diela), odporúčam, aby začal Denníkom. Sándor Márai bol možno posledným mohykánom toho európskeho občianskeho sveta, ktorý definitívne dotlel na rumoviskách druhej svetovej vojny, a to nielen v Sovietmi obsadenej východnej Európe. Márai sa v západnom konzumnom svete očividne cítil ako cudzí, ako intelektuál, ktorý má pocit, že prežil svoju dobu. Márai, ktorý zosnul celkom zabudnutý, je vari desať rokov najpopulárnejším a najčítanejším maďarským spisovateľom v celej Európe. V čom spočíva tajomstvo renesancie jeho diel? Pri pozornom čítaní jeho Denníka možno nájdeme odpoveď. V Denníku hovorí o takých hodnotách a z takého uhla pohľadu, ktoré v našej dnešnej konzumnej spoločnosti naliehavo chýbajú.
Z internetových četových strán, blogov a mobilných telefónov sa dostáva v Maďarsku na titulné stránky politických denníkov pomerne nový pojem: flashmob. Maďarčina, ako na mnohé cudzie slová, našla vlastný výraz: bleskový zhluk. Pôvodne malo ísť o oslavu infantility, nehatenej radosti a nevinnosti, no tento spôsob zvolávania menšieho či väčšieho davu dostáva postupne komerčný, ale aj politický podtón, ako to bolo pri poslednom zhromaždení radikálov a protidemonštrácii antirasistov v centre Budapešti. Celé sa to začalo v New Yorku na jar roku 2003. Už o necelý polrok sa zišiel pred najväčším evanjelickým kostolom v Budapešti menší dav, po večernom zvonení všetci otvorili svoje dáždniky - hoci nepršalo - potom sa rozišli. Onedlho na Západnej stanici vznikol zhluk pri vlaku, ktorý mal vyraziť do Segedína - tu ľudia masovo pili kakao z vrecúšok. Pamätná je ešte akcia, keď sa na najväčšiu stanicu metra vozili po chodiacich schodoch desiatky ľudí v rukách s novinami otočenými dole hlavou. Doposiaľ najúspešnejší, a zrejme najtrafenejší bol nápad, aby si na križovatke Emke ľudia najprv ľahli na vankúš, ktorý si so sebou priniesli, o chvíľu sa však začali týmito vankúšmi mlátiť... Čo tým sledovali? Vysvetľuje jeden z najznámejších organizátorov „flashmobových” akcií, odborník na informatiku András Kárpáti: „Je to zábava pre zúčastnených, alebo pre ľudí z ulice, teda nikdy sme nechceli propagovať napríklad hnutie Zasaď strom... Nechceli sme nikoho odvolávať, ani zbierať peniaze pre nejakú organizáciu. Ale podstatou týchto akcií je, že nemajú podstatu.” Typický l´art pour l´art! - mohli by sme zvolať, v podstate spokojne, že tieto bleskové zhluky neškodia nikomu. Problému sa však začali venovať seriózni sociológovia a psychológovia, z ktorých nejeden krúti hlavou, že čo je to za hlúposť. Pravda, svoj názor „obliekajú” do odborných, alebo odborne znejúcich výrazov. Ako napríklad známy filozof na jednom internetovom fóre píše o tom, že flashmob je „verejná spoločenská peep-show” a „sociálne sebaukájanie”, pretože namiesto skutočných spoločenstiev tu vystupujú virtuálne spoločenstvá, pričom pár teplých ľudských slov, povedzme v kaviarni, vytvára oveľa humánnejšie družstvo. To teda vraví filozof, ktorého, samozrejme, vyznavači tejto činnosti doslova roznosili po internete. Psychológ István Síklaki sa stavia k javu akosi chápavejšie: „Mnohí z nás sa radi producírujú, bez väčšieho rizika možno robiť niečo prekvapujúce. Človek sa stratí v dave, nemusí sa obávať, že ho označia za hlupáka, predsa môže urobiť niečo zarážajúce či nezvyčajné.” Do tretice nech je tu názor bádateľa informačnej spoločnosti Ferenca Karvalicsa: on si myslí, že internet je dnes už nie iba nositeľom digitálnych poznatkov, ale aj sila, ktorá organizuje, vytvára a buduje spoločenstvá. Hoci flashmob chodí ešte v detských topánkach, pôvodní organizátori už vzdychajú, že sa to posúva do iných dimenzií, že to už nie je ono, čo bolo na začiatku. Už aj spomínaná vankúšová vojna sa vymykala pôvodnej zásade, pretože prizvali na ňu médiá a v hojnom počte bola prítomná aj polícia. Ďalší medializovaný flashmob zorganizovali prívrženci liberalizácie drog, v takej forme, že sa ich zišli desiatky blízko parlamentu, vyfajčili „džointku” a odišli. Nebola klasickým bleskovým zhlukom ani akcia „radikálnych chodcov”, ktorí na najrušnejšej križovatke v centre Budapešti chodili po zebre dokola, čím na dlho zahatali premávku počas dopravnej špičky. Malo to totiž zmysel - bojovať proti výfukovým plynom. Proti inému „zápachu” zasiahlo asi dvadsať mladých ľudí po prísahe fašistoidnej Maďarskej gardy na námestí Hrdinov: v rukách s vysávačom, portvišom, metlami a najmä sprejom na osvieženie vzduchu začali námestie akoby upratovať. Takže „praotec” maďarských flashmobistov András Kárpáti sa rozhorčuje právom: „Vidím, že za každým flashmobom je už buď krčma na rohu ulice, alebo farmaceutická fabrika, či nejaká politická skupina... Vždy chce niekto niečo!” Tak toto je už totálne posunutie flashmobu, no práve táto akcia podnietila teraz široké diskusie o téme. Ide o demonštráciu krajnej pravice - čo v Budapešti nie je novinka - a o protidemonštráciu antirasistických občanov - to je už v Budapešti výrazná novinka. Jedni kričali minulý týždeň v piatok Nacisti, domov, druhí zasa Ria-Ria-Hungária, oba davy sa zišli po výzvach na internete, predsa to nebol pravý flashmob - akcia nebola ani prekvapujúca, ani bezcieľna, ani blesková. A ani polícia tam nebola náhodou, hoci zasahovať musela až neskôr, keď sa radikáli zhromažďovali raz tu, raz tam. Apropó! Dvaja policajti zbadajú v centre Budapešti veľký zhluk. Jeden z nich predvádza, čo sa učil v škole, a vyzýva ľudí, aby sa rozišli, lebo tu nie je na čo pozerať. Keď sa nikto nepohne, hodí do davu slzotvorný granát a obuškom rozháňa dav. Potom sa pýta kolegu: No, aký som bol? Druhý na to: Bol si profík, len nechápem, prečo si musel vyprázdniť autobusovú zastávku...
Pri meste Kecskemét v strednom Maďarsku vo štvrtok havarovalo vojenské lietadlo, ale pilot nehodu prežil. Informovali o tom maďarské médiá. Stíhačka typu MIG 29 sa zrútila pri pristávacom manévri, potvrdilo maďarské ministerstvo obrany. Podľa jeho hovorcu sa pilot katapultoval. Okamžite ho previezli do vojenskej nemocnice na pozorovanie. Podľa informácií rezortu obrany sa lietadlo zrútilo v blízkosti vojenskej základne na neobývanom území. Stíhačku pilotoval skúsený pilot. Na miesto leteckej nehody sa vybral aj minister obrany Imre Szekeres.
Priemerná mesačná mzda v Maďarsku po januárovom spomalení vo februári prudko rástla, na čo podľa analytikov môže centrálna banka reagovať zvýšením úrokových sadzieb. Informoval o tom dnes Maďarský štatistický úrad. Priemerná hrubá mesačná mzda v Maďarsku bola vo februári 2008 o 13,4 % vyššia ako pred rokom, pričom v január bol vývoj opačný - priemerný plat klesol medziročne o 1,5 %. Vo februári najviac rástli platy zamestnancov v súkromnom sektore o 14,4 % v priemere, pričom napríklad v sektore financií sa zvýšili o 34 % a v oblasti prenájmu a predaja nehnuteľností o 15 %. Zamestnancom vo verejných službách stúpli hrubé mzdy v priemere o 11,8 %. Reálne mzdy v prvých dvoch mesiacoch roka klesli o 1,7 %. Podľa analytikov centrálna banka by mala na základe týchto výsledkov starostlivo zvážiť, či nepristúpi k ďalšiemu zvyšovaniu úrokových sadzieb. V marci Maďarská národná banka (MNB) zvýšila kľúčové úrokové sadzby o 50 bázických bodov na 8 %, aby tak utlmila inflačné riziká. Analytici očakávajú, že po zverejnení februárových štatistík o raste platov banka na zasadnutí 28. apríla pristúpi k ďalšiemu zvyšovaniu kľúčových úrokových sadzieb.
Verejná doprava v Budapešti sa v piatok ráno zastavila, keď odbory vyhlásili svoj druhý štrajk v priebehu posledných dvoch týždňov. Všetky autobusy a linky metra a drvivá väčšina trolejbusov sa zastavili. Nedošlo však k úplnému kolapsu dopravy, nakoľko tretina obyvateľov Budapešti radšej zostala doma, ako by sa mala predierať do práce. Štrajkujúci prišli v skorších ranných hodinách, aby sa vyhli dopravnej špičke. Vďaka tomu prebieha štrajk oveľa pokojnejšie ako 7. apríla, keď bola Budapešť paralyzovaná 13-hodinovým štrajkom zamestnancov verejnej dopravy a železničiarov, čo spôsobilo dlhotrvajúce dopravné zápchy. Piatkovú akciu, rovnako ako tú predošlú, zorganizoval tucet odborov v rámci odborovej konfederácie pracovníkov verejnej dopravy. Odborári takto chceli protestovať proti nedostatočnému financovaniu spoločnosti a rušeniu menej vyťažených liniek, čo by viedlo k prepúšťaniu zamestnancov. Vláda a vedenie mesta sa navzájom obviňujú z neschopnosti financovať budapeštiansku verejnú dopravu. Prepravca v poslednom čase investoval veľké finančné prostriedky do novej trate metra, ktorá križuje mesto, a nakúpil nové trolejbusy na najvyťaženejšie linky. Avšak na zvyšných linkách stále premávajú 25-ročné autobusy, ktoré už dávno mali byť vyradené z prevádzky. Pri poslednom štrajku pracovníci verejnej dopravy takisto protestovali proti nedostatku investícií a plánovanému prepúšťaniu. Zastavené trolejbusy, autobusy, miestny železničný systém a vozidlá metra vtedy zablokovali ulice v Budapešti a hlavné cesty do nej, čím sa vytvorili dlhé kolóny. Iba chodcom a cyklistom sa podarilo uvoľniť si cestu na preplnených chodníkoch.
Dnes sa koná celodenný štrajk zamestnancov Budapeštianskej dopravnej spoločnosti (BKV). Rokovania so zamestnávateľom sa skončili neúspešne. Združenie odborov pracovníkov hromadnej dopravy (VTDSZSZ), ktoré reprezentuje záujmy 8000 zamestnancov, štrajkami protestuje proti plánovanému masovému prepúšťaniu zamestnancov a rušeniu spojov, a požaduje, aby vedenie BKV začalo rokovať o riešení finančných problémov spoločnosti s predstaviteľmi hlavného mesta a štátu. BKV plánuje znížiť počet vypravených autobusov z doterajších 1300 vozidiel denne o 220 až 250, ako aj rušiť trolejbusové linky a obmedziť spoje metra, električiek a prímestskej železničnej doprav HÉV. Poldenné prerušenie práce BKV, do ktorého sa zapojili aj pracovníci metra a prímestských vlakov HÉV, sa uskutočnilo v pondelok 7. apríla.
Maďarské ministerstvo hospodárstva a dopravy vyhlásilo už po druhý raz kampaň nazvanú „Na bicykli do práce”. Podujatie, ktoré sa bude konať v období od 22. apríla do 31. mája, je súčasťou programu Maďarsko na bicykli a tentokrát je celoštátne. Vlani sa do akcie, ktorá sa konala v Budapešti, zapojilo 293 družstiev a 1033 jednotlivcov. Množstvo ušetrených emisií oxidu uhoľnatého v hlavnom meste touto akciou odhadli odborníci vtedy na 22.135 kg. Ministerstvo očakáva registráciu jednotlivcov alebo dvoj- až päťčlenných družstiev, ktoré počas akcie denne, alebo aspoň v desiatich prípadoch, použijú na cestu na svoje pracovisko bicykel. Prvých 5000 zaregistrovaných, ktorí aspoň desaťkrát pôjdu do práce na bicykli, dostane darček. Koncom kampane vylosujú hodnotné vecné ceny, informuje maďarská tlačová agentúra MTI.
Ešte v tomto roku by mohli byť v Maďarsku predčasné voľby. Povedal to dnes politik Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ) Gábor Fodor, ktorý je na čele rezortu ochrany životného prostredia a vodného hospodárstva. V rozhlasovej relácii Fodor v súvislosti s koaličnou krízou, ktorá vznikla po avizovaní odchodu liberálnych ministrov z vlády k 30. aprílu, zdôraznil, že SZDSZ by mala mať miesto v ďalšej vláde, ktorá by mala byť od základov zmenená. Ako dodal, záujmom krajiny je, aby pokračovala vláda koalície Maďarskej socialistickej strany (MSZP) s SZDSZ. Súčasne však dodal, že si vie predstaviť aj spoluprácu s opozičným FIDESZ-om Maďarským občianskym zväzom (FIDESZ), ak by ten zmenil svoju súčasnú politiku. Koaličná kríza vypukla minulý týždeň v pondelok jednostranným odvolaním liberálnej ministerky zdravotníctva Ágnes Horváthovej, o ktorom Gyurcsány nerokoval so svojim koaličným partnerom. Následne SZDSZ avizovalo stiahnutie svojich členov z vlády. Podľa aktuálnych výsledkov prieskumov verejnej mienky však podpora SZDSZ nedosahuje päťpercentný prah potrebný na vstup do parlamentu.
Hospodársku situáciu v Maďarsku možno prirovnať k situácii na Slovensku po páde Vladimíra Mečiara. Dostať z nej sa dá iba po šiestich až ôsmich rokoch, povedal pre dnešné vydanie maďarského denníka Magyar Hírlap podpredseda opozičného FIDESZ Maďarského občianskeho zväzu (FIDESZ) Mihály Varga. Podľa exministra financií je v Maďarsku kvôli politickej kríze neistota. „Čoraz viac predstaviteľov hospodárstva považuje za riešenie krízy predčasné voľby,” dodal Varga. Úrokové zaťaženie krajiny v tejto fáze krízy stúplo podľa Vargu o 50 miliárd forintov (6,4 miliardy Sk). V ostatných týždňoch kurz forintu kolísal a oslabil sa, čo pre rodiny zadĺžené v devízach a pre podnikateľov znamená vážne problémy. Inflačné a rastové očakávania sa v uplynulých dňoch značne zhoršili, konštatoval opozičný politik.
ExxonMobil pripravuje projekt s firmou TXM Kft, ktorá je dcérskou spoločnosťou kanadskej Falcon Gas and Oil. Predmetom prieskumu plynových polí je lokalita Makó na juhu Maďarska. Dohoda sa vzťahuje na 75 percent z celkovej rozlohy lokality, ktorá má 1560 štvorcových kilometrov. Exxon získal 67-percentný podiel a kanadská Falcon Oil and Gas si ponechá 33 percent. Dcérska spoločnosť Falconu TXM Kft získala povolenie na prieskum lokality Makó už vlani v máji. Exxon má podľa dohody s Falconom právo posunúť polovicu svojho podielu MOLu. Pre samotný MOL je to dobrá správa. Podľa informácií denníka Magyar Hírlap firma už vlani v lete uzavrela dohodu o prieskume s Exxonom. Prípadná ťažba v lokalite Makó je však zatiaľ otázna. Podľa odborníkov by mohla znamenať prelom v energetickej sebestačnosti Maďarska, ale rozhodujúca je otázka rentability a jej vyriešenie. Potenciál lokality Makó môže byť podľa odhadov až 1500 miliárd kubických metrov plynu. Spotrebu tejto suroviny v Maďarsku by to vyriešilo na ďalších sto rokov - ročne Maďari potrebujú okolo 14 miliárd kubíkov plynu. Problémom lokality je, že plyn sa nachádza v hĺbke tri až šesť kilometrov pod zemou bez prirodzených vývodov bližšie k povrchu zeme. Ťažba je tak súčasnými technickými možnosťami prakticky nedostupná. Napriek tomu chce Exxon začať s prieskumnými vrtmi už tento rok.
Predseda SMK Pál Csáky dnes v relácii TV Joj De Facto o sebe vyhlásil, že je v súčasnosti jeden z najvychvaľovanejších politikov v Európe. Po schválení Lisabonskej zmluvy, ktorú v parlamente podporili aj poslanci SMK, mal množstvo pozitívnych telefonátov i SMS správ. Pripomenul, že český komentátor Ľuboš Palata napísal, že „Maďari zachránili česť a dobré meno SR“. Podľa Csákyho SMK pri hlasovaní o Lisabonskej zmluve išlo o to, aby si občania uvedomili, že SMK je zodpovedná a štátotvorná strana. Zároveň dodal, že opozičných kolegov už pred šiestimi týždňami upozornil, že blokácia Lisabonskej zmluvy zo strany SMK má svoje limity. SMK má záujem opätovne obnoviť opozičnú spoluprácu. Podľa predsedu ĽS-HZDS Vladimíra Mečiara sa stal v súvislosti so schvaľovaním Lisabonskej zmluvy „z veľkého Európana Mikuláša Dzurindu malý ješiťák“. Podľa Mečiara v roku 2009 čakajú vládu dva problémy. Prvým je deficit Sociálnej poisťovne vo výške približne 23 miliárd korún a druhým je zavedenie eura. Upozornil, že jeho strana presadzovala zavedenie eura až v roku 2011, ale pri tvorbe novej vlády bol podľa neho proti Robert Fico, ktorý presadzoval pôvodný termín zavedenia eura v roku 2009. Mečiar si myslí, že sa naplní jeho predpoveď a kompenzačné opatrenia pri zavedení eura pre sociálne slabšie vrstvy dosiahnu približne úroveň 22 miliárd korún. Prezident SR Ivan Gašparovič podľa Mečiara nepozná slová priateľ alebo vďačnosť. Zdôraznil, že výkon funkcie prezidenta Gašparovičom je na hrane legitimity, pretože nezložil ústavou predpísaný sľub.
Na fóre internetovej stránky SNS bola od novembra umiestnená mapa Európy, na ktorej bolo územie Maďarska rozdelené medzi Rakúskom a Slovenskom. Píše o tom dnešné vydanie maďarského denníka Magyar Hírlap. Denník zisťoval u hovorcu SNS Rafaela Rafaja, či názory prezentované na fóre sú totožné so zahraničnopolitickými postojmi strany a ak nie, prečo národovci umožnili takúto mapu zverejniť na svojej stránke. Do utorka na tieto otázky Magyar Hírlap síce nedostal odpoveď, ale mapku podľa novín z fóra odstránili. Periodikum spolu s niektorými ďalšími maďarskými médiami monitoruje slovenské médiá, ktoré informovali o kauze predsedu SNS Jána slotu. Ten podľa dokumentov z archívu Ústavu pamäti národa údajne kradol v Rakúsku autá a na Slovensku vylúpi obchod. Maďarské médiá zverejnili podrobnosti týchto dokumentov. Denník Népszabadság v článku pod názvom Mladý Slota kradol, oslovil slovenského politológa Gregorija Mesežnikova, podľa ktorého v krajinách, kde platia normy politickej kultúry, takýto politik vyvodí patričné dôsledky. „Na Slovensku je takýto krok takmer úplne vylúčený,” dodal politológ.
V minulom roku sa v tatranskom regióne ubytovalo 434 238 hostí, z toho bolo 233 148 Slovákov, čo je o 19 425 viac ako v roku 2006, cudzincov bolo ubytovaných o 4 137 viac ako v roku 2006. „Najviac hostí pribudlo z Čiech, Poľska, Južnej Kórey a Litvy. Naopak, ubudlo turistov z Maďarska, Nemecka a Ruska,“ informoval SITA výkonný riaditeľ Združenia cestovného ruchu Vysoké Tatry Peter Chudý. Najvyšší medziročný prírastok zaznamenali Tatranci v prípade turistov z Litvy, Južnej Kórey a Čiech. Naopak, najväčší pokles zaznamenali u maďarských hostí pred Nemcami a Rusmi. „Top ten“ skupinu zahraničných ubytovaných návštevníkov vo Vysokých Tatrách tvorí Česko, Poľsko, Nemecko, Maďarsko, Južná Kórea, Ukrajina, Litva, Rusko, Rakúsko a Veľká Británia. Z „top ten“ skupiny vypadli Američania. Na siedme miesto sa prepracovala Litva. Turisti sa vo Vysokých Tatrách zdržia v priemere 3,4 dňa. Najdlhšie sa v Tatrách zdržia hostia z Ukrajiny pred Rusmi a Nemcami. Naopak, najkratšie sa vo Vysokých Tatrách zdržia hostia z Južnej Kórey, ktorých nasledujú turisti z Rakúska. Tatrancov pozitívne prekvapili Rumuni, vlani ich do Vysokých Tatier prišlo 2 310, čo je o 36 % viac ako v roku 2006. Po Litve ide o druhý najvyšší nárast. Chudý predpokladá, že už tento rok môže cestovný ruch vo Vysokých Tatrách pozitívne ovplyvniť dokončenie rekonštrukcií viacerých hotelov, ako aj pripravované investície do skvalitnenia lyžiarskych podmienok v Tatranskej Lomnici, v Smokovcoch a na Štrbskom Plese.
Päť maďarských parlamentných strán sa dnes v Budapešti zhodlo na tom, že v nadchádzajúcich rokoch je nevyhnutné znížiť dane. Oznámila to predsedníčka Maďarského demokratického fóra (MDF) Ibolya Dávidová, ktorá stretnutie iniciovala a predložila aj návrh daňovej reformy založenej na princípe rovnej sadzby. Frakcia vládnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP) na schôdzke prezentovala názor, že premena daňového systému bude možná iba vtedy, ak nebude ohrozovať rozpočtovú rovnováhu a nebude negatívne vplývať na situáciu hospodársky slabších vrstiev obyvateľstva. Zväz slobodných demokratov (SZDSZ) sa zase domnieva, že daňovú reformu je potrebné založiť na znižovaní výdavkov, ale na to chýba spoločenská podpora. Podľa Dávidovej niet času na to, aby parlament robil čiastkové zmeny daňového systému, ten treba od základov zreformovať. Návrh MDF je v súlade s konvergenčným programom, nezvyšuje deficit štátneho rozpočtu, a navyše prinesie rast HDP o dva percentuálne body, dodala v utorok. Program MDF je založený na štyroch pilieroch, ktorými sú jednorazová daňová amnestia, rovná sadzba dane vo výške 18 percent, tri sadzby dane DPH a zrušenie dane z dedičstva. Premiér Ferenc Gyurcsány v nedeľu uviedol, že na znižovanie daní je potrebné zabudnúť aj v strednodobom horizonte, pretože nie sú na to vytvorené potrebné spoločenské a politické podmienky. Reforma daní je podľa neho možná iba v prípade, keď jej budú predchádzať drastické reštrikčné kroky. Ušetrené prostriedky možno potom použiť na zníženie daní a daňovú reformu, zdôraznil predseda maďarskej vlády.
Opozičné Maďarské demokratické fórum (MDF) pripravilo návrh programu daňovej reformy. Informovala o tom dnes v Budapešti predsedníčka MDF Ibolya Dávidová. Podľa nej nie je čas na to, aby parlament robil čiastkové zmeny daňového systému, pretože ten treba od základov zreformovať. Plán daňovej reformy MDF je v súlade s konvergenčným programom, nezvyšuje deficit štátneho rozpočtu a navyše prinesie rast HDP o dva percentuálne body, citovala Dávidovú maďarská tlačová agentúra MTI. Dávidová pripomenula, že program MDF je založený na štyroch pilieroch, ktorými sú jednorazová daňová amnestia, rovná daň vo výške 18 percent, tri sadzby dane DPH a zrušenie dane z dedičstva. Premiér Ferenc Gyurcsány v nedeľu uviedol, že na znižovanie daní je potrebné zabudnúť aj v strednodobom horizonte, lebo na to nie sú vytvorené potrebné spoločenské a politické podmienky. Reforma daní je podľa neho možná iba v tom prípade, ak jej budú predchádzať drastické reštrikčné kroky. Ušetrené prostriedky možno potom použiť na zníženie daní a daňovú reformu.
Manažment všeobecnej poisťovne MÁV si poslal na osobné kontá takmer miliardu forintov (128 miliónov Sk). Viaceré orgány sa už zapojili do vyšetrovania nekalej činnosti vedenia MÁV ÁBE. Jeho členovia sú podozriví zo sprenevery a prania peňazí. Šéf poisťovne Bálint Kiss a traja jeho spolupracovníci sú od konca minulého týždňa vo vyšetrovacej väzbe; jeho žena a dcéra majú domáce väzenie. Vedenie poisťovne sa dopustilo podvodov s povinnými poistkami automobilov. MÁV ÁBE mala v tomto segmente poistenia takmer 200.000 klientov. Finančný dohľad nariadil vedeniu, aby všetkých svojich poistencov predisponovalo do starostlivosti inej poisťovne. Avšak fond ich poistenia chýbal. Keď sa to zistilo, MÁV ÁBE dostala zákaz uzatvárať nové poistenie automobilov. Vedenie poisťovne však odmietlo prevziať príslušné nariadenie dohľadu pre finančný trh. Vzápätí prišli do MÁV ÁBE úradní splnomocnenci, ktorých úlohou je, aby „v súlade so zákonom zabezpečili jej činnosť a stabilitu”. Neskôr sa zapojili do akcie aj pracovníci daňového a colného úradu VPOP. Pri preskúmaní dokumentov sa našli príkazy na prevody v celkovej hodnote miliardy forintov. Prostriedky na súkromných kontách boli už zablokované. Poisťovňa MÁV ÁBE je postrachom autoopravovní. Majiteľom vozidiel navrhovala vhodné autoservisy. Kto radu nevyužil, musel čakať dlhé týždne, kým došlo k vyrovnaniu faktúry za opravu jeho auta. Poisťovňa dlhuje autoopravovniam asi 100 miliónov forintov. Kiss prišiel o miesto v poisťovni Hungária v roku 1996, keď ju prevzala Allianz. Pôsobil v nej na strednom stupni riadenia. Neskôr navrhol vedeniu maďarskej železnice, že bude pre ne vybavovať poistné záležitosti. Pre MÁV založil aj špeciálnu brokerskú firmu. Potom na prelome storočí rozšíril svoje podnikateľské aktivity a bol zakladateľom poisťovne MÁV ÁBE. Po roztržke vedenia železnice s Kissom, sa dopravný podnik v roku 2002 stal klientom Allianzu. Kiss však pokračoval v činnosti poisťovne ako samostatný podnikateľ. Jeho poisťovňa však už potom nemalo právo, aby sa spájala svoj názov zo železnicou.
Medzirezortná Komisia pre schvaľovanie projektov na pomoc krajanským spolkom a organizáciám v zahraničí pri Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí posúdila 546 žiadostí v celkovej požadovanej výške 83 356 915 Sk od 184 žiadateľov. V rámci rozpočtu úradu na rok 2008 je schválená celková výška na dotácie 40 000 000 Sk. V I. grantovom kole komisia navrhla rozdeliť finančnú čiastku 32 000 000 Sk. Rozdiel 8 000 000 Sk zostáva ako rezerva do II. grantového kola, ktoré je plánované na III. kvartál roku 2008.
Tabuľku so schválenými dotáciami si môžete stiahnuť tu:
Maďarskí colníci odhalili daňový podvod vo výške takmer 750 miliónov forintov (96 miliónov Sk), ktorého sa dopustili maďarskí občania prostredníctvom spoločnosti zaregistrovanej v SR. Podľa dnešnej informácie tlačovej agentúry MTI sú podozrivými štyria Maďari, ktorých dali do vyšetrovacej väzby. Podvodníci nakúpili v maďarských cukrovaroch prostredníctvom spoločnosti zaregistrovanej na Slovensku kryštálový cukor bez DPH s tým, že ho vyvezú do zahraničia. Tovar predali v Maďarsku cez nastrčenú maďarskú firmu. Z predaja neodviedli daň z obratu a pre obdobie rokov 2005-07, keď fiktívne transakcie vykonali, nepodali za maďarskú firmu ani daňové priznanie. Štátnemu rozpočtu spôsobili tým celkovú škodu vo výške takmer 750 miliónov forintov. V súvislosti s prípadom sa však podľa vyhlásenia Celoštátneho veliteľstva colnej a finančnej stráže (VPOP) vynorilo aj podozrenie z prepierania špinavých peňazí vo výške 1,5 miliardy forintov (192 miliónov Sk). Colní vyšetrovatelia v súvislosti s týmto prípadom zhabali štyri drahé osobné vozidlá, zbierku vzácnych hodín v hodnote takmer 24 miliónov forintov (tri milióny Sk) a zablokovali desať bankových účtov. V byte jedného z podozrivých objavila colná stráž látku podobnú droge a v Nagybajcsi v župe Győr-Moson-Sopron zhabali v jednom sklade 116.200 kilogramov kryštálového cukru.
Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) by mohol v budúcnosti zásobovať pitnou vodou severné oblasti Maďarska. Zhodli sa na tom ešte v piatok v Banskej Bystrici predseda kraja Milan Murgaš a predseda Novohradskej župy Zsolt Becsó, informovala dnes ČTK hovorkyňa BBSK Iveta Kureková. „Slovenská strana má totiž dostatočnú rezervu (vody), ktorá sa dá využiť na maďarskej strane,” uviedla Kureková. Na uskutočnenie plánu je však nutné zväčšiť kapacitu úpravovne vody. Šéfovia žúp sa tiež dohodli na prevádzkovaní spoločnej webovej stránky, vydaní turistickej publikácie o drobných sakrálnych pamiatkach či príprave spoločnej expozície v múzeách oboch regiónov. Becsó podľa Kurekovej navrhol aj spoločné prevádzkovanie regionálnej železnice. Slovenská strana totiž v súčasnosti platí za používanie maďarského úseku pri Veľkom Krtíši. Spolupracovať by mali susedné kraje aj pri výstavbe dvoch mostov cez Ipeľ alebo spracovávaní katastra ovocných sadov na oboch stranách tejto rieky. Dohodnuté projekty by mali schváliť poslanci oboch regionálnych parlamentov na spoločnom septembrovom zasadnutí v Banskej Bystrici.
Poslanci SMK tlieskali prezidentovi pre jeho pohľad na autonómiu. Prezident Ivan Gašparovič potešil SMK na medzinárodnej pôde. V Parlamentnom zhromaždení Rady Európy mu dokonca tlieskali zástupcovia strany Pála Csákyho. Dôvodom bola jeho odpoveď na otázku švajčiarskeho poslanca, prečo má strach z autonómie, ktorú požaduje časť maďarskej menšiny. „Ani na chvíľku nemáme nejaké obavy v tomto smere - ako ste hovorili - o autonómii kultúrnej, školskej a dokonca v niektorých veciach aj samosprávnej,“ povedal. Gašparovič v Štrasburgu používal aj neobvyklý pojem majoritná menšina. „Majoritná menšina na Slovensku má od narodenia postarané o predškolskú výchovu, školskú výchovu, dokonca o vzdelanie v univerzitnom smere. Toto sú všetko školy slovenské, ale s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny, čiže kultúrna, školská autonómia je jednoznačná.“ Poslanec SMK József Berényi povedal, že oceňuje takýto prístup prezidenta. „Dúfam, že keď dostane takúto otázku v Žiline, Čadci alebo v Šuranoch, bude na to odpovedať podobným spôsobom a nebolo to len gesto,“ povedal. Počas prezidentovho vystúpenia v sále tlieskal. Gašparovičov hovorca Marek Trubač SME vysvetľoval, že prezident chcel povedať, že o územnej autonómii nemôže byť ani reč. „My nepripúšťame autonómiu. My len hovoríme, že práva, o ktoré Maďari na Slovensku bojujú, tu už majú.“ Predseda HZDS Vladimír Mečiar povedal, že Gašparovičovo vyjadrenie ho „absolútne deklasuje“, aby o ňom hnutie mohlo uvažovať ako o kandidátovi na akúkoľvek verejnú funkciu. „Ak to povedal, Boh mu žehnaj,“ tvrdil Mečiar v televízii Joj. Politológ László Öllős považuje Gašparovičove slová za „propagandu pre Západ“, lebo to, čo je na Slovensku, nie je autonómia. Obce môžu zasahovať len čiastočne do chodu základných škôl, ale nie stredných a vysokých.
Na znižovanie daní je potrebné zabudnúť aj v strednodobom horizonte, pretože nie sú na to vytvorené potrebné spoločenské a politické podmienky, povedal premiér Ferenc Gyurcsány v nedeľu večer v relácii Sloboda slova maďarskej štátnej televízie. Reforma daní je podľa neho možná iba v tom prípade, ak jej budú predchádzať drastické reštrikčné kroky. Ušetrené prostriedky možno potom použiť na zníženie daní a daňovú reformu, dodal. Reformy by podľa Gyurcsányovho názoru nemali ísť smerom k daňovej reforme, ale by sa mali vykonať premeny v zdravotníctve, vo vzdelávaní a riadení štátu, a to by mal byť reformný proces bez reštrikcií. „Opozícia zorganizovala veľmi silnú protireformnú politickú a spoločenskú väčšinu,” konštatoval premiér. Na margo zmien vo vláde v súvislosti s avizovaným vystúpením liberálov z vládnej koalície povedal, že si vie predstaviť, že v menšinovej vláde Maďarskej socialistickej strany (MSZP) dostanú úlohu aj ministri mimo MSZP. Za dôležité úlohy v súčasnosti označil rozhodnutie o zvýšení veku odchodu do dôchodku, niekde v období rokov 2018-22 by sa mal začať proces trvajúci päť až desať rokov, v rámci ktorého by z dnešných 62 rokov stúpla hranica veku pre odchod do dôchodku na 65 rokov. V súvislosti so svojou budúcnosťou Gyurcsány poznamenal, že opozičná úloha patrí k osudu politika, „demokratický politik je raz vo vláde, raz zas v opozícii.” Svoj návrat do podnikateľského sveta však považuje za nereálny.
V súčasnosti v Rumunsku rastú mzdy vysokým tempom, doterajší záujem Rumunov pracovať v Maďarsku preto klesá. Konštatuje to dnes maďarský hospodársky portál vg.hu a pripomína, že v prihraničných oblastiach Maďarska postihnutých vysokou mierou nezamestnanosti robia rumunské podniky nábor robotníkov a pomocných robotníkov. Podľa rumunského štatistického úradu bola v januári 2008 čistá priemerná mesačná mzda o 30,7 % vyššia ako pred rokom. Pri 7,3-% inflácii zaznamenali rast reálnej mzdy vo výške 21,8 %. Podľa maďarského portálu priemerná hrubá mzda v Rumunsku ešte mierne zaostáva za maďarskou, v januári dosiahla v prepočte 112.500 forintov (14.386 Sk), čistá mzda 82.400 forintov (10.920 Sk), kým v Maďarsku bola priemerná čistá mzda podľa maďarského Centrálneho štatistického úradu (KSH) v rovnakom období 125.100 forintov (15.997 Sk). V dôsledku zrýchleného hospodárskeho rastu v Rumunsku a príchodu čoraz viac zahraničných investorov v mnohých podnikoch majú nedostatok pracovných síl. Z 22,3 milióna obyvateľov Rumunska vyše 10 % pracuje v zahraničí, postupne ich lákajú späť vyššími mzdami. Túto skutočnosť pociťuje aj Maďarsko, v prvom štvrťroku 2008 vydali Rumunom o 30 % menej pracovných povolení na riadne a sezónne práce, ako vlani v rovnakom období. Najviac Rumunov pracuje v Maďarsku v stavebníctve, službách a v poľnohospodárstve, a práve v týchto oblastiach je najväčší nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily aj v Rumunsku. V ostatných desiatich rokoch podľa rumunského štatistického úradu napríklad mzda pracovníkov v poľnohospodárstve vzrástla z 80 eur (2592 Sk) na 235 eur (7614 Sk), v stavebníctve je súčasná priemerná mzda 250 eur (8100 Sk), píše vg.hu.
Vláda Roberta Fica dosahuje úspech za úspechom. Posledným bol ten, pri ktorom vo štvrtok SMK prelomila opozičné bojkotovanie, a tak mohli ratifikovať aj Lisabonskú zmluvu, píše dnešné vydanie maďarského denníka Magyar Hírlap. Denník pripomína, že údajne niektorí poslanci SMK viedli v zákulisí rokovania s ministrom školstva Jánom Mikolajom. Obe strany však popreli, že by za ústupky v školskom zákone dotýkajúce sa maďarských škôl hlasovali poslanci SMK za ratifikáciu Lisabonskej zmluvy. Noviny zdôrazňujú slová predsedu SMK Pála Csákyho, podľa ktorého rozhodnutie jeho strany neznamená zblíženie s vládnou koalíciou. Politiku premiéra Roberta Fica naďalej považujú za cynickú, a SMK aj naďalej považuje za dôležitú spoluprácu opozície. Najvplyvnejší denník Népszabadság sa ratifikácii venuje v článku nazvanom Bratislava dala súhlas zmluve Európskej únie. Periodikum v krátkej správe podotýka, že vládne strany mali o päť hlasov menej na ratifikáciu, preto boli odkázaní na opozičné hlasy poslancov maďarskej koalície. Kroky SMK ostro kritizovali jej dvaja opoziční partneri, ktorí sa hlasovania nezúčastnili. Bolo potrebné zrušiť patovú situáciu, lebo išlo o medzinárodnú autoritu SR, a odklad ratifikácie reformnej zmluvy by mohol ohroziť aj fungovanie únie, cituje v závere Népszabadság Csákyho.
Maďarsky hovoriaci veriaci Banskobystrickej diecézy majú svojho biskupského vikára. Diecézny biskup Rudolf Baláž vo štvrtok 10. apríla oficiálne menoval a predstavil kňazom diecézy Jozefa Mahulányiho, biskupského vikára pre veriacich hovoriacich po maďarsky. Podľa Zuzany Juhaniakovej z Diecézneho centra pre masmediálnu politiku biskup Baláž voľbu vikára dôkladne zvažoval a vypočul si názory kléru. Biskupského vikára Jozefa Mahulányiho predstavil zhromaždeným kňazom reorganizovanej Banskobystrickej diecézy počas celodiecéznych rekolekcií v Kňazskom seminári Františka Xaverského v Badíne. Mahulányi pôsobí súčasnosti ako dekan v Šahách. Narodil sa 6. októbra 1966 v Štúrove. Kňazskú vysviacku prijal v júni 1990, pôsobil aj v Plášťovciach a Vrakúni a od roku 2005 bol farárom v Šahách.
Vyše 200 pravicových extrémistov, z toho 110 členov spolku Maďarská garda, demonštrovalo dnes v maďarskej obci Nyírkáta na severovýchode krajiny. Oficiálne prezentovaným cieľom podujatia bolo poukázať na „alarmujúcu situáciu verejného poriadku a bezpečnosti na vidieku”. Skutočným dôvodom zhromaždenia však bol podľa pozorovateľov utorkový incident medzi miestnymi Rómami a vodičom auta, pred ktoré vybehlo trojročné rómske dieťa. Rodičia dieťaťa po havárii napadli posádku auta a spôsobili jej ľahšie zranenia. Vodiča a jeho spolujazdca zachránil od lynčujúcich iba rázny zásah záchranárov. Chlapček bol ťažšie zranený, ale už ho mohli pustiť z nemocnice. Podľa tlačovej agentúry MTI organizátormi demonštrácie boli okrem Maďarskej gardy aj strana Hnutie za lepšie Maďarsko Jobbik a župné združenie Nemzeti Šrsereg zo župy Szabolcs-Szatmár-Bereg. Pochod extrémistov obcou sprevádzali policajti. Súčasne sa tam zhromaždilo aj okolo 100 protidemonštrantov, medzi ktorými boli aj rómski miestni a štátni aktivisti. K incidentom nedošlo a tak policajti nemuseli zasahovať. V roku 2006 v Olaszliszke v župe Borsod-Abaúj-Zemplén po podobnej nehode, aká sa stala v Nyírkáte, Rómovia dobili na smrť 45-ročného učiteľa. Incident sledovali z auta jeho vlastné dcéry.
Zatvorenie cukrovaru v Szerencsi zmenilo náladu obyvateľov regiónu. Chystajú demonštráciu na podporu výstavby tepelnej elektrárne, ktorá má stáť v tokajskej vinohradníckej oblasti, ktorá je v zozname pamiatok UNESCO. Hoci projekt výstavby tepelnej elektrárne v Trebišove skrachoval, v tokajskom regióne sa možno aj tak stavať bude. Po tom, čo v maďarskej časti Tokaja zatvorili cukrovar a o prácu prišlo 110 ľudí, verejná mienka už je menej odmietavá k myšlienke elektrárne v regióne Szerencs, ktorý by tak získal 150 pracovných miest. Súkromná spoločnosť BHD Hőerőmű Zrt. má už všetky potrebné povolenia na výstavbu, doteraz jej chýbala podpora obyvateľov. Cukrovar zavreli pre nedostatok repy po 120 rokoch fungovania. Farmári odmietajú pestovať cukrovú repu, lebo Európska únia im zaplatí viac ako výrobcovia cukru. Stačí, ak sa preorientujú na iné komodity alebo nebudú pestovať cukrovú repu vôbec. „Záujmom pestovateľov je nepestovať. Chcú získať dotácie od Európskej únie,“ povedal Béla Fischer, generálny riaditeľ Magyar Cukor. Európska únia platí farmárom za zastavenie produkcie a pestovateľ takto môže získať aj dva milióny eur. Od Európskej únie dostane jednorazovo farmár 42 eur za tonu repy, ak zastaví produkciu. Pri produkcii 40 - 50tisíc ton môže získať od 1,5 do 2,2 milióna eur. Predseda Zväzu pestovateľov v Szerencsi Ferenc Sárossy potvrdil, že dve tretiny pestovateľov už skončili s pestovaním cukrovej repy. Obavy z plánov novej elektrárne vyjadrilo už aj UNESCO. Problém sa snaží urovnať Maďarský národný výbor pre svetové dedičstvo, ktorý už aj navrhol kompromis. Elektráreň by mala byť o vyše polovicu menšia a k investícii by mal pristúpiť aj štát. Podľa Ottó Hujbera, predsedu predstavenstva BHD Hőerőmű Zrt., je účasť štátu v podniku nereálna. Projekt by sa musel začať odznova a potrvalo by roky, kým by sa vybavili všetky potrebné povolenia.
Vládna Maďarská socialistická strana (MSZP) mala vlani príjem 2,3 miliardy forintov (294 miliónov Sk), v ktorých sú zahrnuté členské príspevky, štátne a iné príspevky, a ďalšie príjmy. Ide o nezvyčajne vysokú sumu. Socialisti mali v roku 2007 po dlhých rokoch vyššie príjmy ako výdavky, dôvodom bol predaj sídla strany na Námestí republiky za takmer jednu miliardu forintov (128 miliónov Sk). Výber členského má však klesajúcu tendenciu: kým v roku 2006 vyzbierali 58 miliónov forintov (7,4 milióna Sk), v roku 2007 to bolo iba 52,5 miliónov forintov (6,7 milióna Sk), a to aj napriek toku, že členský poplatok zvýšili zo 100 forintov na mesiac na 200 (z približne 13 Sk na necelých 26 Sk). K príspevkom súkromných osôb vo výške 261 miliónov forintov (33,3 milióna Sk) prispeli najmä socialistickí europoslanci. V zmysle straníckej dohody sú totiž bruselskí poslanci povinní 15 percent svojho platu vložiť na účet MSZP.
Dvojstrannú dohodu o strategickom partnerstve medzi Francúzskom a Maďarskom podpíšu 22. mája v Paríži francúzsky prezident Nicolas Sarkozy a predseda maďarskej vlády Ferenc Gyurcsány. V Paríži o tom dnes na spoločnej tlačovej konferencii po bilaterálnych rozhovoroch informovali šéfovia diplomacií oboch krajín Bernard Kouchner a Kinga Gönczová. Šéfka maďarskej diplomacie je dnes v metropole na Seine na jednodňovej oficiálnej návšteve. Predmetom jej rozhovorov na pracovnom obede s francúzskym rezortným partnerom boli predovšetkým priority francúzskeho predsedníctva v EÚ v druhom polroku kalendárneho roka 2008, ale aj hlavné témy maďarského predsedníctva v únii v roku 2011.
Necelých tisíc prívržencov krajnej pravice a niekoľko tisíc ich odporcov demonštrovalo v piatok v centre Budapešti pred predajňou vstupeniek, ktorá je už dlhšie cieľom útokov extrémistov. Ich hnev vyvolalo, že pred tromi týždňami v predajni údajne vynadali do fašistov dievčine, ktorá si chcela kúpiť lístok na koncert skinheadskej kapely. Prvého apríla na predajňu hodili zápalnú fľašu. K činu sa prihlásila extrémistická organizácia Národnooslobodzovacia armáda šípy Maďarov. Medzi protifašistickými demonštrantmi sa včera objavil aj premiér Ferenc Gyurcsány v sprievode nemeckého exkancelára Gerharda Schrödera. „Keď som sa dozvedel, že sa tu bude protestovať proti krajne pravicovému násiliu, bolo mi jasné, že musím prísť,“ povedal. Schröder prišiel podporiť Gyurcsánya, ktorému sa rozpadla vláda.
Antifašistická demonštrácia sa konala dnes podvečer v budapeštianskej štvrti Újlipótváros. Ako súkromné osoby sa na nej zúčastnili aj maďarský premiér Ferenc Gyurcsány s manželkou a bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder. Nemecký politik v prejave povedal, že treba ubrániť slobodu pred extrémnou pravicou. Na druhej strane ulice zatiaľ demonštrovali extrémisti. Podujatie asi 2000 antifašistov s účasťou ďalších politikov a osobností verejného života, ktoré zabezpečovali početní policajti, bolo reakciou na inú ohlásenú demonštráciu viacerých extrémistických organizácií v tej istej štvrti. Pravicoví extrémisti iniciovali demonštráciu pri kancelárii na predaj vstupeniek pre kultúrne podujatia. V jej priestoroch došlo v marci k incidentu medzi personálom a dievčaťom, ktoré si chcelo kúpiť vstupenku na koncert jednej z „národných rockových” kapiel. Niekto z personálu údajne zákazníčke povedal, že je fašistka, čo vyvolalo rozruch na extrémistickej scéne. V prvý aprílový deň neznáma osoba hodila do kancelárie zápalnú fľašu. Priestory úplne vyhoreli. Policajti dnes vpustili do obnovenej kancelárie iba hlavného organizátora podujatia extrémistov, známeho blogera Tamása Polgára prezývaného Tomcat. Polgár prišiel v sprievode dvoch ľudí a vyhlásil, že ak ich riadne obslúžia, skončia s demonštráciou. Polgár po kúpe lístkov ohlásil koniec demonštrácie s tým, že sa jeho prívrženci neskôr ešte zhromaždia na Kossuthovom námestí. Demonštráciu pravičiarov, na ktorej sa zúčastnilo asi 800 extrémistov, podporili Hnutie za lepšie Maďarsko Jobbik, Maďarská garda, Mládežnícke hnutie 64 stolíc a ďalšie organizácie. Na transparentoch sa objavili nápisy ako „Sme doma!” alebo „Chceme si kúpiť lístky!”. Asi po hodine sa účastníci oboch podujatí, medzi ktorými došlo iba k slovným potýčkam, rozišli. Polícia predviedla niekoľkých najhlučnejších nespratníkov najmä z radov skínov.
Maďarská polícia v piatok na Reťazovom moste v Budapešti rozohnala pochod pravicových extrémistov. Viaceré osoby predviedli, medzi nimi aj hlavného organizátora - známeho blogera Tamása Polgára, prezývaného Tomcat. Pravicoví extrémisti mali podvečer povolenú demonštráciu v budapeštianskej štvrti Újlipótváros, z ktorej sa však skupina niekoľko stoviek osôb vydala na nelegálny pochod mestom. Pochod radikálov sa z Újlipótvárosu pustil smerom k parlamentu, odtiaľ na Námestie slobody k pomníku sovietskych vojakov, kde niekoľkí vyliezli na pomník a zhodili odtiaľ vence. Tam proti nim zasiahla polícia. Pochod pokračoval k Reťazovému mostu, ktorý policajti uzatvorili kordónom. Najradikálnejších extrémistov legitimovali a predviedli na políciu. Demonštranti sa na budínsku stranu Dunaja už nedostali, pred 22.00 h sa policajtom podarilo ilegálne zhromaždenie rozohnať bez väčších incidentov. Pravicoví extrémisti demonštrovali podvečer pri kancelárii na predaj vstupeniek pre kultúrne podujatia. V jej priestoroch došlo v marci k incidentu medzi personálom a dievčaťom, ktoré si chcelo kúpiť vstupenku na koncert jednej z „národných rockových” kapiel. Niekto z personálu údajne zákazníčke povedal, že je fašistka, čo vyvolalo rozruch na extrémistickej scéne. Podvečernú demonštráciu, na ktorej sa zúčastnilo asi 800 extrémistov, podporili Hnutie za lepšie Maďarsko Jobbik, Maďarská garda, Mládežnícke hnutie 64 stolíc a ďalšie organizácie. Na transparentoch sa objavili nápisy ako „Sme doma!” alebo „Chceme si kúpiť lístky!”. Súčasne s podujatím extrémistov sa konala aj antifašistická protidemonštrácia asi 2000 osôb, na ktorej sa ako súkromné osoby zúčastnili aj maďarský premiér Ferenc Gyurcsány s manželkou a bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder.
Celoštátny výbor Maďarskej socialistickej strany (MSZP) nebude iniciovať zvolanie mimoriadneho kongresu strany a súhlasí s tým, že socialisti sú pripravení na pokračovanie vládnutia v menšine. Vyplýva to zo záverov zasadnutia výboru, ktoré sa konalo dnes v Budapešti. Členovia výboru poverili predsedu rady Gábora Simona, aby inicioval konzultáciu s Celoštátnou radou Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ) o spolupráci týchto strán. Predseda MSZP a premiér Ferenc Gyurcsány na zasadnutí povedal, že na realizáciu hlbokej daňovej reformy by bola možnosť iba v tom prípade, keby jej predchádzali tvrdé reštrikčné opatrenia. On osobne ich však odmieta, zdôraznil. Koaličná kríza vypukla 31. marca jednostranným odvolaním liberálnej ministerky zdravotníctva Ágnes Horváthovej, o ktorom Gyurcsány nerokoval so svojím koaličným partnerom. Následne SZDSZ avizovalo stiahnutie svojich členov z vlády k 30. aprílu. MSZP sa odvtedy pripravuje na menšinové vládnutie.
Opozičný FIDESZ Maďarský občiansky zväz (FIDESZ) by v prípade terajších volieb mohol získať za určitých okolností až dvojtretinovú väčšinu v parlamente. Vyplýva to z aprílového prieskumu maďarského inštitútu Marketing Centrum, podľa ktorého do zákonodarného zboru by sa dostali už iba Maďarská socialistická strana (MSZP) a Maďarské demokratické fórum (MDF). Koaličný Zväz slobodných demokratov (SZDSZ), ktorý avizoval, že ku koncu apríla vystúpi z koalície pre nezhody MSZP o tempe a hĺbke reforiem, by sa do parlamentu nedostal, podporuje ho menej ako päť percent voličov. Koaličná kríza, ale aj marcové referendum o poplatkoch v zdravotníctve a v školstve prospeli FIDESZ-u, situácia socialistov sa ďalej zhoršila. FIDESZ by volilo až 59 percent opýtaných. V prípade, že v parlamente by boli iba tri, alebo dve strany, by to mohlo znamenať aj dvojtretinovú väčšinu poslancov pre túto opozičnú stranu. MSZP dosiahlo podporu 27 percent respondentov. V priebehu vlaňajšieho roka mal FIDESZ stabilný 15-percentný náskok pred socialistami, v súčasnom období tento náskok stúpol na 32 percent.
Zväz slobodných demokratov (SZDSZ) nemieni vynucovať predčasné voľby. Odchod z koalície bolo doteraz najťažším rozhodnutím SZDSZ, povedal dnes v Budapešti predseda SZDSZ János Kóka po schôdzke s maďarským prezidentom Lászlóom Sólyomom, ktorý sa informoval o situácii po vypuknutí koaličnej krízy. Kóka prezidentovi prezentoval vládne kompromisy od roku 2007, ktoré v rámci koalície vznikli, a pripomenul tie predstavy, ktoré v súvislosti so zdravotníctvom, vzdelávaním a reformou daňového a odvodového zaťaženia liberáli chceli realizovať. Ako podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI dodal, premiér Ferenc Gyurcsány prakticky svojimi krokmi v ostatných týždňoch vypovedal koaličnú zmluvu, priestor pohybu SZDSZ v pokračovaní reforiem sa znížil na nulu. Liberáli nemali inú možnosť, ako vystúpiť z koalície. V reakcii na otázku novinárov predseda SZDSZ povedal, že s hlavou štátu hovorili aj o otázke predčasných volieb, ale jeho strana nemieni takúto situáciu vynucovať. Konzultácia Kóku s prezidentom bola záverom série schôdzok hlavy štátu s predsedami parlamentných strán. Koaličná kríza vypukla minulý týždeň v pondelok jednostranným odvolaním liberálnej ministerky zdravotníctva Ágnes Horváthovej, o ktorom Gyurcsány nerokoval so svojím koaličným partnerom. Následne SZDSZ avizovalo stiahnutie svojich členov z vlády k 30. aprílu.
V záujme Maďarska sú predčasné voľby, ktoré si vynútila súčasná situácia v krajine. Povedal to dnes v Budapešti predseda FIDESZ Maďarského občianskeho zväzu (FIDESZ) Viktor Orbán po rokovaní s maďarským prezidentom Lászlóom Sólyomom. Na otázku hlavy štátu, či je FIDESZ pripravený na vládnutie, odpovedal Orbán kladne. „Koaličná vláda je neschopná riešiť čoraz hlbšiu hospodársku a spoločenskú krízu. Menšinové vládnutie je ešte menej vhodným riešením. Potrebná je väčšinová vláda,” zdôraznil opozičný líder. Podľa niekdajšieho maďarského premiéra sa ústavným spôsobom môžu predčasné voľby uskutočniť iba po rozpustení parlamentu. Na otázku, či existuje vôľa väčšiny poslancov na takýto krok, predseda FIDESZ nevedel odpovedať. Vyjadril však presvedčenie, že „vznikne určitá situácia”, ktorá si predčasné voľby „vynúti”. Orbán nespresnil, čo má na mysli. Terajšia vláda podľa neho stratila dôveru hospodárstva a investorov. Stretnutie bolo pokračovaním série schôdzok hlavy štátu s predsedami parlamentných strán, v rámci ktorých sa Sólyom informuje o vývoji koaličnej krízy. V stredu prezident prijal predsedu Maďarskej socialistickej strany (MSZP) a premiéra Ferenca Gyurcsánya, po ňom aj predsedu opozičnej Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (KDNP) Zsolta Semjéna. Koaličná kríza vypukla minulý týždeň v pondelok jednostranným odvolaním liberálnej ministerky zdravotníctva Ágnes Horváthovej, o ktorom Gyurcsány nerokoval so svojím koaličným partnerom. Následne SZDSZ avizovalo stiahnutie svojich členov z vlády k 30. aprílu.
Namiesto menšinového vládnutia, na ktoré sa po vypuknutí koaličnej krízy pripravuje vládna Maďarská socialistická strana (MSZP), by boli potrebné predčasné voľby. Vyhlásil to v stredu predseda Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (KDNP) Zsolt Semjén po rokovaní s maďarským prezidentom Lászlóom Sólyomom. Predseda opozičného subjektu povedal, že zväzok FIDESZ - Maďarský občiansky zväz (FIDESZ) a KDNP je pripravený na predčasné voľby, tieto dve strany spĺňajú všetky predpoklady k vládnutiu. Semjén zdôraznil, že súčasná vláda doposiaľ vládla bez podpory voličov, teraz zas mieni vládnuť MSZP bez podpory parlamentu. Premiér Ferenc Gyurcsány totiž podľa predsedu KDNP hovorí o príprave nového programu, ktorý možno považovať za nový vládny program, a ktorý musí prijať parlament. „Zdá sa, že socialisti tento program nemienia predložiť zákonodarnému zboru,“ povedal kresťanský demokrat, podľa ktorého to je dôvodom, prečo treba vrátiť možnosť rozhodnutia voličom. FIDESZ-KDNP by chcel dosiahnuť hospodársko-politický zvrat vytvorením hospodárskeho rastu a tvorbou nových pracovných možností, dodal Semjén podľa maďarskej komerčnej tlačovej agentúry Független Hírügynökség. Rokovanie s prezidentom bolo pokračovaním série schôdzok hlavy štátu s predsedami parlamentných strán, v rámci ktorých sa Sólyom informuje o vývoji koaličnej krízy. V stredu prezident prijal aj predsedu MSZP a premiéra Gyurcsánya. Koaličná kríza vypukla minulý týždeň v pondelok jednostranným odvolaním liberálnej ministerky zdravotníctva Ágnes Horváthovej, o ktorom Gyurcsány nerokoval so svojím koaličným partnerom. Následne SZDSZ avizovalo stiahnutie svojich členov z vlády k 30. aprílu.
Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány síce uznáva, že by k pozitívnemu obratu hospodárstva boli potrebné nepopulárne opatrenia, ale nie je ochotný pustiť sa do nich. Ekonómovia a analytici však podľa dnešnej analýzy maďarského portálu origo.hu tvrdia, že ide o osud a budúcnosť krajiny. Predseda maďarskej vlády v utorok vyhlásil, že to, čo je hospodársky nutné urobiť, je teraz zo spoločenského pohľadu nemožné realizovať. Tým podľa origo.hu premiér otvorene priznal, že jeho vláda nezačne také premeny, ktoré sú podľa ekonómov nutné k tomu, aby sa zlepšila konkurencieschopnosť Maďarska a k zaručeniu hospodárskeho rastu. Išlo by o bolestivé kroky, ktoré by ešte viac znížili už aj tak nízku popularitu Maďarskej socialistickej strany (MSZP), preto je z politického aspektu pochopiteľný odklad vážnych reformných krokov, konštatuje portál. Už pri avizovaní reštrikčných opatrení v roku 2006 analytici upozornili na to, že okrem úsporných opatrení sú nutné aj systémové zmeny v sociálnej sfére, dôchodkovom systéme a systéme podpôr. Šéf Maďarskej národnej banky (MNB) András Simor v marci uviedol, že v Maďarsku funguje taký prosperitný systém, ktorý hospodárstvo nie je schopné udržiavať. „Do dvoch výdavkových oblastí vkladá štát podstatne viac finančných prostriedkov, ako konkurenti Maďarska,“ povedal Simor a dodal, že ide o sociálnu oblasť, v rámci nej o oblasť podpory bývania, a o úroky nahromadeného štátneho dlhu. Podľa jeho vyjadrenia by bolo potrebné výdavky štátu znížiť o 2000-2500 miliárd forintov (v prepočte 255-320 miliárd Sk). Utorňajšie vyhlásenie Gyurcsánya sklamalo mnohých ekonómov a analytikov, ktorí sa domnievajú, že ak vláda nezačne reformy, potom bude mať Maďarsko obrovské problémy. „Tvrdím, že v nadchádzajúcich 10-15 rokoch bude Maďarsko najchudobnejšou krajinou Európskej únie,“ povedal vo februári jeden z najbohatších maďarských podnikateľov Sándor Demjén, ktorý si myslí, že chýba najmä daňová a dôchodková reforma. Analytik Raiffeisen Bank Zoltán Török komentoval premiérove vyhlásenie slovami, že odklad reforiem spôsobí zaostanie Maďarska. Ak sa nič nezmení, za jedno-dve desaťročia budú bohatší aj Rumuni, konštatoval analytik a dodal, že už aj teraz sú náznaky takéhoto trendu. Podľa ďalších názorov, ktoré zverejnil origo.hu, pri pokračovaní terajšej hospodárskej politiky treba rátať aj s tým, že bude čoraz menej aktívnych pracujúcich, teda platiteľov daní.
Takmer 500.000 podpisov pozbierali v Maďarsku z iniciatívy manželov Albertovcov na referendum proti vstupu súkromného kapitálu do zdravotného poisťovníctva. Podpisy dnes odovzdali v Budapešti šéfke Celoštátnej volebnej komisie (OVB) Emílii Rytkóovej. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI na overenie podpisov má komisia 45 dní. Na vypísanie ľudového hlasovania je potrebných najmenej 200.000 platných podpisov. Plebiscit sa môže konať najskôr v lete alebo na jeseň. Podpisovú akciu podporilo Združenie odborových zväzov Liga a viaceré občianske združenia. Predseda Ligy István Gaskó podporu zdôvodnil tým, že podľa jeho názoru nie je žiadna záruka, že vláda naozaj urobí avizované zmeny zákona o zdravotných poisťovniach. Podľa zákona, ktorý prijal parlament hlasmi koaličných poslancov 11. februára, majú vzniknú regionálne zdravotné poisťovne, v ktorých bude môcť mať menšinový podiel súkromný investor. Medzitým však prepukla práve kvôli reformným krokom v zdravotníctve koaličná kríza. Vládnuci socialisti chcú, aby systém zdravotného poistenia zostane v štátnych rukách. V referende z 9. marca maďarskí voliči väčšinou hlasov odmietli poplatky v zdravotníctve a v školstve.
Medziročná miera inflácie v Maďarsku sa v marci spomalila na 6,7 % z februárových 6,9 %. Dôvodom je miernejšie tempo zdražovania potravín a energií. Informoval o tom dnes národný štatistický úrad. Analytici tento vývoj očakávali. „Inflácia mierne spomalila, ale to nikoho neprekvapilo,” skonštatoval štatistik Borbála Minaryová. Najväčší vplyv na rast inflácie v marci malo zdražovanie palív. Ceny palív stúpli v marci medzimesačne o 3,3 %, zatiaľ čo celkovo ceny vzrástli o 0,6 %. Pre porovnanie, vo februári sa ceny v Maďarsku zvýšili o 1,1 %. Miera jadrovej inflácie sa od februára nezmenila, aj v marci zostala na úrovni 5,3 %. Podľa Minaryovej na ďalší vývoj inflácie bude mať najväčší vplyv zdražovanie plynu a zrušenie poplatkov za zdravotnú starostlivosť. „Zrušenie poplatkov u lekára a v nemocnici zníži celkovú hodnotu inflácie za apríl o približne 0,2 %. Zdražovanie plynu sa však prejaví až v májových štatistikách,” dodal.
Maďarský Národný úrad pre dopravu (NKH) pripravil návrh novej vyhlášky o doprave na pozemných komunikáciách (KRESZ), ktorého najväčšie zmeny sa týkajú povolenej rýchlosti vozidiel. Napríklad na úzkej vozovke bez odstavných pruhov bude možné jazdiť iba rýchlosťou 70 km/h, spomaliť bude povinné aj pri daždi a snehu, informuje dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság. Tretina dopravných nehôd v Maďarsku je zapríčinená neprimeranou rýchlosťou. Podľa údajov NKH v rámci tejto kategórie nehôd až 96,3 percent havárií nie je spôsobených prekročením povolenej rýchlosti, ale neprispôsobením rýchlosti stavu vozovky a poveternostným podmienkam. Predseda NKH Csaba Zsolt denníku uviedol, že tieto dôvody viedli úrad k tomu, aby v návrhu nariadili znížiť rýchlosť na úzkych cestách bez odstavných pruhov mimo obce z terajších 90 km/h na 70 km/h, ďalej na diaľniciach pri daždi alebo mokrej vozovke z iných dôvodov zo 130 km/h na 110 km/h, v podobnej situácii na cestách pre motorové vozidlá na 90 km/h a na ostatných cestách mimo obce na 70 km/h. Návrh novej vyhlášky okrem iného umožňuje, aby prevádzkovateľ vozovky na určitých úsekoch zakázal v záujme zabezpečenia plynulosti premávky predbiehanie ťažkých nákladných vozidiel. Podľa návrhu budú musieť vodiči spomaliť 20 metrov pred prechodom pre chodcov na 30 km/h. Návrh právnej normy predloží NKH na diskusiu, vyhláška vstúpi do platnosti najskôr v polovici roka 2009. V súčasnosti platnú vyhlášku vydali pred 33 rokmi, novelizovali ju asi 20-krát.
Na slovensko-maďarskom hraničnom úseku Dunaja Sap - ústie Ipľa vznikajú brodové úseky, ktoré spôsobujú problémy medzinárodnej lodnej plavbe. Slovensko chce o tejto situácii informovať Dunajskú komisiu (DK), nakoľko po neúspešných rokovaniach s Maďarskom už nevidí dôvod na vynakladanie ďalších finančných prostriedkov na realizáciu neefektívnych opatrení. Vyplýva to z návrhu postupu SR v DK vo veci zabezpečovania plavebných podmienok na tomto úseku, ktorý schválil dnes vládny kabinet. Slovenský predstaviteľ v komisii ju chce požiadať, aby sa urgentne a konkrétne zaoberala otázkou zabezpečenia trvalých normálnych plavebných podmienok na spomínanom úseku. Komisii predstaví aj výsledky rokovaní delegácií oboch vlád o realizácii rozsudku Medzinárodného súdneho dvora vo veci Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros. Opodstatnenosť tvrdení slovenskej strany sa má podložiť výsledkami vedecko-technických štúdií, ktoré sa zaoberali vhodnými riešeniami na zabezpečenie kvalitných plavebných podmienok. Ak by tieto opatrenia neviedli k reálnemu pokroku pri riešení situácie, požiada SR komisiu o určenie podmienok na vykonanie prác na zabezpečenie náležitých plavebných podmienok. Súčasne ju požiada o obnovenie osobitnej riečnej administrácie pre daný úsek, ktorá by vyberala poplatky od lodí prechádzajúcich týmto úsekom. Komisia by zároveň mala ustanoviť osobitné poplatky na pokrytie výdavkov na vykonávanie prác zabezpečujúcich náležitý stav plavby. Rokovanie expertov SR a Maďarska bolo neúspešné z dôvodu, že Maďarsko stále navrhovalo zlepšenie plavebných podmienok realizáciou klasických úpravných opatrení, ako bagrovaním a výstavbou výhonov v koryte toku. Podľa slovenskej strany tento návrh nie je systémovým a trvalým riešením problému plavebných podmienok v úseku Sap - Budapešť a z investičného hľadiska je veľmi nákladný.
Odborári Budapeštianskej dopravnej spoločnosti (BKV) sa ani dnes nedohodli so zamestnávateľom na splnení svojich požiadaviek, preto je čoraz pravdepodobnejšie, že na budúci týždeň v piatok bude celodenný štrajk. Informovala o tom maďarská tlačová agentúra MTI. Zamestnávateľ žiadal, aby odborári vytvorili štyri samostatné pracovné skupiny, s ktorými by riešili problémy individuálne. Zástupcovia zamestnancov však takýto krok odmietajú, podľa nich by malo vedenie spoločnosti BKV najprv zrušiť plánované zníženie počtu spojov, až potom by malo význam rokovanie o ďalších požiadavkách. BKV plánuje znížiť počet vypravených autobusov z doterajších 1300 vozidiel denne o 220 až 250, rušiť trolejbusové linky a obmedziť spoje metra, električiek a prímestskej železničnej doprav HÉV. Poldenné prerušenie práce BKV, do ktorého sa zapojili aj pracovníci metra a prímestských vlakov HÉV, sa uskutočnilo už aj v pondelok 7. apríla. Združenie odborov pracovníkov hromadnej dopravy (VTDSZSZ), ktoré reprezentuje záujmy 8000 zamestnancov, štrajkami protestuje proti plánovanému masovému prepúšťaniu zamestnancov, rušeniu spojov, a požaduje, aby vedenie BKV začalo rokovať o riešení finančných problémov spoločnosti s predstaviteľmi hlavného mesta a štátu.
Odborári Budapeštianskej dopravnej spoločnosti (BKV) plánujú celodenný štrajk, ktorý sa má uskutočniť na budúci týždeň v piatok. Informovala o tom dnes maďarská tlačová agentúra MTI. Poldenné prerušenie práce BKV, do ktorého sa zapojili aj pracovníci metra a prímestských vlakov HÉV, sa uskutočnilo v pondelok 7. apríla. Nemenovaný odborár pre MTI uviedol, že dnešné rokovania zástupcov zamestnávateľa a odborárov neviedli k výsledku, preto sa odborári rozhodli pre 24-hodinový štrajk na budúci týždeň v piatok. Zamestnanci štrajkami protestujú proti plánovanému masovému prepúšťaniu zamestnancov, rušeniu spojov, a požadujú, aby vedenie BKV začalo rokovať o riešení finančných problémov spoločnosti s predstaviteľmi hlavného mesta a štátu.
Ministri spravodlivosti z krajín Vyšehradskej štvorky chcú, aby boli súdy efektívnejšie v prípadoch, keď si rodičia navzájom unesú deti. Súdne konania by v takýchto prípadoch mali skončiť do šiestich týždňov, čo by urýchlilo prípadný návrat detí. Novinárov o tom informovali ministri spravodlivosti Česka, Slovenska, Maďarska a Poľska po spoločnom stretnutí vo Vysokých Tatrách. „Na Slovensku sa bude prípadmi únosov detí zaoberať Okresný súd Bratislava I, odvolacím súdom bude bratislavský Krajský súd,” uviedol minister Štefan Harabin. Špecializácia jediného súdu na podobné prípady by mala podľa Harabina urýchliť súdne konanie o navrátení dieťaťa. Ministerstvo spravodlivosti preto pripravuje novelu občianskeho súdneho poriadku, v nej chce tiež zrušiť možnosť mimoriadneho opravného prostriedku v takýchto prípadoch. Zmeny by mali na Slovensku podľa Harabina platiť od druhej polovice tohto roku. Podobný zámer chystajú aj v Česku. O unesených deťoch by mal rozhodovať len Okresný súd v Brne, povedal český minister spravodlivosti Jiří Pospíšil. K urýchľovaniu súdnych konaní o navrátení dieťaťa krajiny V4 zaväzujú aj medzinárodné dohovory, dodal. V Česku podľa Pospíšila riešia každý rok niekoľko prípadov únosu dieťaťa jedným z rodičov. Najkomplikovanejšie prípady vznikajú, keď dieťa prevezú do štátov Južnej Ameriky či do arabských krajín. Na Slovensku vo februári tohto roku vzbudil pozornosť prípad, keď libanonský otec bez vedomia svojej slovenskej manželky odviezol do zahraničia dve ich deti. Súd pritom ešte skôr predbežným opatrením zveril deti do opatery matke.
Vláda dnes súhlasila s návrhom na uzavretie Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o dočasnom užívaní časti štátneho územia Slovenskej republiky, ktoré bude využívané na prevádzku a údržbu kanalizácie. Tú vybudovala čiastočne aj na Slovenskom území samospráva maďarskej obce Salgótarján-Somoskőújfalu na ulici Gábora Bethlena. Kanalizácia je na ploche spoločnej hraničnej cesty štátneho územia Slovenskej republiky - na území obce Šiatorská Bukovinka. Iniciátorom prípravy medzivládnej dohody bola maďarská strana, ktorá v júli 2004 zaslala návrh textu dohody. Vzhľadom na rozdielnosť textu v slovenskom a v maďarskom jazyku a z dôvodu niektorých formulácií textu neakceptovateľných pre slovenskú stranu sa uskutočnili v novembri 2005 expertné rokovania. Vo februári 2006 sa v Budapešti uskutočnila jazyková revízia dohody. Výsledkom rokovaní je predkladaný text návrhu dohody. Ten upravuje záväzky maďarskej strany prevádzkovať a udržiavať kanalizáciu a celú plochu spoločnej hraničnej cesty na vlastné náklady prostredníctvom samosprávy obce Salgótarján-Somoskőújfalu. Zároveň maďarská strana bude povinná oznamovať príslušným orgánom ochrany štátnej hranice vykonávanie prác samosprávou obce Salgótarján-Somoskőújfalu spojených s údržbou kanalizácie a spoločnej hraničnej cesty, a to najmenej sedem dní pred ich začatím. K návrhu zmluvy vznieslo zásadnú pripomienku ministerstvo spravodlivosti. To navrhlo do nóty zakomponovať, že vláda SR považuje vybudovanie kanalizácie v maďarskej obci Salgótarján-Somoskőújfalu, ktorá bola sčasti uskutočnená na štátnom území SR v obci Šiatorská Bukovinka, za porušenie Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o úprave režimu na štátnych hraniciach so Záverečným protokolom podpísanej v Prahe 13. októbra 1956 a Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o režime a spolupráci na spoločnej štátnej hranici podpísanej v Budapešti 28. júna 1995. Rezort spravodlivosti odporučil tiež vyjadriť očakávanie slovenskej vlády na skoré pristúpenie maďarskej strany k rokovaniam o osobitnej zmluve medzi SR a Maďarskom o zmene priebehu štátnej hranice a výmene štátnych území. Ministerstvo vnútra, ktoré Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o dočasnom užívaní časti štátneho územia Slovenskej republiky pripravovalo s pripomienkami ministerstva spravodlivosti súhlasilo.
Uhorská národnostná politika z konca 19. storočia definitívne nadobudla najmä v historiografii susedných štátov nálepku „diabolská“. Pred rokom 1848 ešte maďarská politická elita chcela modernizovať krajinu tak, že pritom nepociťovala rozpor medzi vlastným liberalizmom a nacionalizmom. Verila, že vďaka zrušeniu šľachtických privilégií bude aj pre prostých Nemaďarov prijateľné, keď bude štát maďarskojazyčný. Ako vieme, Jar národov priniesla niečo iné. Aj Slováci urobili obrovský krok na ceste k premene na národné spoločenstvo. Namiesto harmónie vznikol konflikt, ktorý nedokázal prekonať ani segedínsky národnostný zákon z roku 1849. Zato obdobie rakúskeho cisárskeho neoabsolutizmu svojou politikou rovnakého útlaku obmedzilo maďarskú hegemóniu, maďarizáciu.
Maďarská politická trieda, ktorá v roku 1867 uzavrela rakúsko-uhorské vyrovnanie, mala pocit, že podriadením krajiny ríši, ktorá poskytovala „ochranný dáždnik“ tak voči Rusku, ako aj voči „panslavistickým“ a dácko-rumunským tendenciám, zabezpečuje práve jednotu štátu a maďarskú hegemóniu. Dnes sa nezvykne spomínať, že táto elita donútila Viedeň, aby aj západnú polovicu ríše riadili konštitučne, hoci to bola jedna zo základných podmienok vyrovnania.
Národnostný zákon v Uhorsku sa pripravoval od roku 1861. Chceli ním upokojiť nemaďarské národnosti, ale ich požiadavky na územnú autonómiu odmietali. Národnostný zákon číslo 44 z roku 1868, dielo Ferenca Deáka, zaviedol tézu „uhorského politického národa“, „ktorého rovnoprávnym členom je každý občan vlasti, nech by patril ku ktorejkoľvek národnosti“. Zákon poskytoval široké práva ohľadne používania jazyka spolu s kolektívnymi právami v oblasti školstva, náboženstva a spolčovania. Uznal nemaďarské spoločenstvá dnešným pojmom za „kultúrne národy“, ibaže im odopieral politickú samostatnosť. To však bolo pre Rumunov, Srbov, Slovákov, Rusínov a Sasov neprijateľné.
Kultúrny národ totiž bez politickej dimenzie neexistoval - a ani dnes neexistuje. Maďarskí politici chceli vidieť národnosti skôr ako etniká, folklórne atrakcie. Pravda, mali obavy zo silných Rumunov, Sasov a Srbov. Slováci patrili k tým slabším. Na konci radu stáli Rusíni a Švábi.
Je zbytočné vymenúvať hriechy maďarských politikov, ktorí sa v mnohonárodnostnej krajine usilovali vybudovať národný štát francúzskeho typu - bolo ich dosť. Takmer za každým urážlivým krokom boli skryté aj iné - stranícke, ríšske - zámery. Aj uzavretie slovenských gymnázií a útoky na Maticu slovenskú časovo spadali do období, v ktorých vláda musela svoje maďarské vlastenectvo dokazovať na úkor národností, keď voči Rakúsku si podobné gesto nemohla dovoliť.
Premiér Dezső Bánffy koncom 19. storočia rozpútal národnostnú politiku používajúcu až policajné metódy, aby doma vyvážil svoju ústupčivú politiku voči Viedni. Vidíme to aj v roku 1904, počas prvej vlády Istvána Tiszu, keď predložil smutne známy Berzeviczkého návrh školského zákona pre nepopulárne zvyšovanie výdavkov na armádu a v snahe dosiahnuť zmier v parlamente. Politika „tvrdej ruky“ voči národnostiam teda neslúžila len na potlačenie ich hnutí, ale aj - vrátane apponyiovských školských zákonov - na kompenzáciu v očiach maďarských nacionalistov servilnej politiky voči Viedni.
Kým sociálnu biedu v skutočnosti nemožno pripísať na vrub liberálnemu vládnemu systému, - za posledné roky sa do zámoria vysťahovalo 300-tisíc Slovákov a 400-tisíc Maďarov - politická zodpovednosť maďarských vlád za proces asimilácie je oveľa zjavnejšia. V desaťročiach po roku 1848 sa asimilovali dovedna dva milióny obyvateľov, z toho bolo odhadom 600-tisíc Nemcov, 700-tisíc židov a 400-tisíc Slovákov. Aj keď vláda a silácke kultúrne spolky urýchľovali asimiláciu školskou politikou i takmer úplným pomaďarčením administratívy, v skutočnosti boli pre zrýchlenie asimilácie rozhodujúce demografické, migračné a spoločenské procesy.
Posledné desaťročia tisícročného maďarsko-slovenského manželstva, ktoré spomínal Andrej Hlinka, charakterizuje neslýchaná pestrosť. Rýchly rozvoj regiónu vrátane štátnej podpory ekonomiky šiel ruka v ruke so stagnáciou celých oblastí. Príkladné rešpektovanie súkromného vlastníctva - majetkový základ existencie národa - právne istoty a príkladné zaobchádzanie s politickými väzňami sa nezriedka spájali s demontážou časti zákonov, napríklad zákona o národnostiach z roku 1868 a miestnymi, patriarchálnymi formami útlaku.
Černovská tragédia z roku 1907, keď polícia strieľala do davu a zomrelo 15 ľudí, aj keď sa nedá oddeliť od mocenských pomerov doby, bola len do malej miery súčasťou národnostnej politiky. Zahraničná propaganda, kritizujúca Uhorsko, z nej však spravila symbol tejto politiky. Spolu s množstvom tlačových procesov naznačovali medzinárodnej verejnosti, že v Uhorsku sú Nemaďari vystavení útlaku akéhosi ruského či tureckého ázijského typu.
Propaganda zakrývala, že národnosti početne aj z hľadiska svojej kultúry, ekonomiky a politickej organizovanosti urobili veľký pokrok. Mali si to uvedomiť aj budapeštianske vlády. V roku 1913-14 sám ministerský predseda, konzervatívny gróf István Tisza, chcel pozmeniť dovtedajšiu neúspešnú národnostnú politiku „ústupkami“, ktoré sa mali po Rumunoch poskytnúť aj Slovákom. Tým zároveň vyslovil súd o minulosti: ako neslobodno robiť národnostnú politiku. A to aj napriek tomu, že v tom čase ani inde v Európe štát nebol voči svojim národnostiam tolerantný.
Pravda, história ešte neuzavrela polemiku o maďarskej národnostnej politike tohto obdoba. Polemiky medzi národnými spoločenstvami sa beztak nezvykli vyriešiť. Polemiky nás však nielen rozdeľujú, ale aj spájajú.
V kolektívnej historickej pamäti Slovákov sa v súvislosti s Uhorskom fixovala spomienka na národnostný útlak prejavujúci sa v mnohostranných procesoch násilnej maďarizácie. Posledné desaťročia Uhorska - aj bez mýtov o tisícročnom útlaku a bez klišé o stále sa stupňujúcej maďarizácii - dostatočne zdiskreditovali svätoštefanské kráľovstvo a dokonale odcudzili väčšinu obyvateľstva jeho integrujúcim ideám. Aj vďaka tomu sa proces rozpadu štátu uskutočnil až nečakane rýchlo a slovenské elity odmietli roku 1918 všetky sľuby maďarských politikov.
Národnostná otázka sa už počas revolúcie 1848/9 ukázala byť kľúčovou príčinou jej porážky. Maďarským politikom muselo byť zrejmé, že od legislatívneho zakotvenia národnostnej otázky bude závisieť ďalší vývoj v štáte. Aj preto sa po rokoch diskusií siahlo po vypracovaní národnostného zákona (1868). Ten síce akceptoval národnostné práva jednotlivcov a tváril sa navonok veľmi liberálne, ale nezaručil ani kolektívne práva, nezabránil likvidácii Matice slovenskej, ani slovenských stredných škôl. Vďaka absencii akýchkoľvek sankcií za porušovanie jednotlivých paragrafov sa jeho hlavným problémom ukázala byť skutočnosť, že ho v Uhorsku nikto nerešpektoval. Aj preto prvotný nesúhlas Slovákov so znením zákona vyústil do volania po jeho dodržiavaní.
Skutočnosť, že maďarské elity riešili národnostnú otázku konfrontačným spôsobom, možno pochopiť, ale nie ospravedlniť. Pocit izolácie v strednej Európe, trauma ostrova obklopeného nežičlivým (slovanským) morom a fakt, že práve hraničné regióny štátu boli obývané nespoľahlivými nemaďarskými elementmi, ako aj schizofrenický strach z Ruska, viedli ideológov jednotného maďarského politického národa k uplatňovaniu rôznych násilných foriem asimilácie a k cieľavedomému pretváraniu multietnického Uhorska na nacionálne homogénny štát v duchu predstavy, že silný štát musí byť tvorený jedným národom. Fakt, že tvary „uhorský“ a „maďarský“ mali v maďarčine rovnakú podobu, sa využíval na zámerné zastieranie skutočných zámerov a viedol k stotožňovaniu štátnej a etnickej roviny.
Politický, ekonomický i spoločenský tlak nútil ľudí meniť etnickú identitu v prospech maďarskej. Záujmom Maďarov bolo dosiahnuť početnú prevahu, čo sa im podarilo oficiálne až roku 1900, keď ich podiel v štáte presiahol 50 percent. Uvedeným zámerom bola podriadená tzv. štatistická maďarizácia, ktorá pri sčítaní obyvateľstva často umelým spôsobom nadhodnocovala maďarský element. Štatistika z roku 1910 je v tomto smere najmenej dôveryhodná a nie je preto korektné používať ju ako východiskový stav na demonštrovanie národnostného vývoja v 20. storočí.
Je len čiastočnou pravdou, že asimilačné procesy sú sprievodným javom modernizácie a že dominantný národ priťahuje do svojho lona prirodzeným spôsobom príslušníkov iných minorít. Veď Slováci boli konfrontovaní s maďarizáciou už od začiatku 19. storočia, keď maďarčina nahrádzala latinčinu a stávala sa úradným jazykom. Rovnako máme zdokumentovaný výrazný nárast maďarského elementu v lokalitách, ktoré industrializácia a urbanizácia nezasiahli, a kde teda dochádzalo k posilneniu Maďarov umelým alebo násilným spôsobom.
Asimilačné procesy sú typickým sprievodným javom spolunažívania viacerých etník a dynamického modernizačného procesu. Zdrojom prirodzenej asimilácie sú zmiešané manželstvá, migrácie a život v inonárodnom prostredí, ako aj prípady dobrovoľnej voľby identity. Ak má jeden z národov výhodnejšie postavenie a ak príslušnosť k nemu poskytuje objektívne väčšie možnosti uplatnenia a spoločenského vzostupu, vstupujú do urýchľovania asimilačných procesov ďalšie faktory.
Existuje však hranica, po prekročení ktorej sa uplatňovali rôzne formy násilnej asimilácie a keď jednotlivec prestával mať právo voľby. Uhorský politický a hospodársky liberalizmus sa dal do služieb maďarizačných cieľov. Odbúravanie (absencia vysokého, likvidácia stredného a minimalizácia ľudového) národnostného školstva, nemožnosť vzdelávať sa v materinskom jazyku, prenasledovanie za jeho kultiváciu a pestovanie, vytláčanie slovenčiny z kostolov a spolkového života, ekonomická diskriminácia, diskriminácia pri zamestnávaní v štátnej správe - to všetko sa odohrávalo so všestrannou podporou štátu.
Za účelom maďarizácie vznikali inštitúcie od materských škôlok až po maďarizačné spolky, ktoré mali naplniť sen o tridsaťmiliónovom maďarskom národe. Vlnu protestov vyvolali presuny slovenských detí do maďarského prostredia. A to ešte nie je reč o politických krokoch, keď sa proti elitám nemaďarským národov účelovo používali paragrafy trestného zákona.
Tempá rastu Maďarstva boli najsilnejšie práve v národnostných regiónoch. Jediným, kto udržiaval „pahrebu národného bytia“, boli dedina a roľníci. Dosah maďarizácie bol na vidieku minimálny. Medzi roľníctvom vzrástol podiel dvojjazyčnosti z 10 percent (1880) na 14,6 percenta (1910), v prípade mestského obyvateľstva možno zaznamenať nárast z 27 až na 49 percent.
Efektivita maďarizácie však ostala nízka, veď tesne pred prvou svetovou vojnou počet Slovákov hovoriacich po maďarsky dosiahol 20 percent. Asimilačné straty sa pohybovali okolo 400 000 Slovákov, ale mnohí sa po prevrate rýchlo vrátili k svojej pôvodnej (alebo potlačovanej) identite. Tvrdenie, že Slováci stáli pred rokom 1918 na prahu svojho národného zániku, teda nezodpovedá pravde.
Neznámy páchateľ podpálil v noci nadnes osobné vozidlo aj dom primátora Ostrihomu Tamása Meggyesa. K zraneniam osôb nedošlo. Primátor, ktorý kandidoval vo farbách opozičného FIDESZ Maďarského občianskeho zväzu (FIDESZ), pre tlačovú agentúru MTI povedal, že sa v byte, kde v súčasnosti býva, zobudil na zvuk poplašného zariadenia svojho vozidla o 3.30 h. Zistil, že horí sedadlo vodiča, požiar uhasil vedrom vody. Zavolal požiarnikov, ktorí mu povedali, že v okrajovej mestskej časti Ostrihomu horí rodinný dom, o ktorom vysvitlo, že je tiež jeho. Zhorela strešná konštrukcia domu, a aj zadná drevená časť budovy. Po páchateľovi zostalo na mieste osem benzínových kanistrov, podľa Meggyesa nešlo o upozornenie, ale o zámer spôsobiť mu materiálnu škodu. Vo februári zaútočili na nehnuteľnosti štyroch ľavicových politikov dodnes neznámi páchatelia zápalnými fľašami, ani vtedy nebol nikto zranený, došlo iba k veľkým materiálnym škodám.
Maďarský prezident László Sólyom prijal dnes vo svojom úrade v Budapešti predsedu vládnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP) a premiéra Ferenca Gyurcsánya, ktorému položil otázky ohľadne koaličnej krízy. Hovorca vlády Dávid Daróczi pre portál origo.hu uviedol, že išlo o otvorený a nenútený rozhovor prezidenta s premiérom, preto trvalo stretnutie iba pol hodiny. Dodal, že Sólyom s Gyurcsányom rokoval v posledných desiatich dňoch o aktuálnej situácii okrem dnešnej schôdzky už dvakrát. O podrobnostiach neinformoval žiadny z účastníkov dnešného rokovania. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI hlava štátu už v pondelok uviedla, že predčasné voľby môže vypísať iba vtedy, ak parlament prijme rozhodnutie o rozpustení zákonodarného zboru, alebo ak budú poslanci štyrikrát hlasovať proti premiérovi. Prezident v utorok informoval médiá, že pozval predsedov parlamentných strán, aby sa u nich osobne informoval o vzniknutej politickej situácii v súvislosti s koaličnou krízou. Prvým šéfom strany bol dnes Gyurcsány. Najvyšší predstaviteľ štátu v utorok vyhlásil, že 9. marca sa začala podstatná politická zmena v Maďarsku. V ten deň sa konalo referendum o poplatkoch v zdravotníctve a školstve a voliči sa zároveň vyjadrili proti reformným krokom vlády. Prezident dodal, že on osobne zatiaľ nemá žiadne povinnosti v tejto súvislosti, napriek tomu však pozorne sleduje dianie a inicioval rozhovory s predsedami parlamentných strán. Sólyom pripomenul, že MSZP sa pripravuje na menšinové vládnutie a v tejto situácii je povinnosťou prezidenta uvoľniť a vymenovať ministrov. Koaličná kríza v Maďarsku vypukla 31. marca jednostranným odvolaním liberálnej ministerky zdravotníctva Ágnes Horváthovej, o ktorom Gyurcsány nerokoval so svojím koaličným partnerom. Zväz slobodných demokratov (SZDSZ) následne avizoval stiahnutie svojich členov z vlády k 30. aprílu.
Predseda Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ) János Kóka spolu s liberálnym poslancom parlamentu Mátyásom Eörsim a liberálnym europoslancom Istvánom Szent-Iványim dnes odcestovali na európsku okružnú cestu, kam ich pozvali liberálni premiéri troch krajín. Maďarskí politici sa majú v Rumunsku, Fínsku a Estónsku zaujímať o tamojšiu reformnú a daňovú politiku, informovala maďarská štátna televízia. V maďarskej vnútornej politike sa už dávno hovorí o tom, prečo štáty regiónu hospodársky predbehli Maďarsko, konštatoval Eörsi. „O tom plače pravica aj ľavica. Máme už plné zuby vyplakávania, vycestujeme, a prinesieme recept úspechu,“ dodal. Maďarskí liberáli sa stretnú v Bukurešti s premiérom Calinom Popescom-Tariceanom a s ministrom hospodárstva a financií Varujanom Vosganianom. Potom ich v Helsinkách prijme fínsky premiér Matti Vanhanen. SZDSZ avizoval začiatkom minulého týždňa, že k 30. aprílu vystúpi z koalície. Liberáli sa tak rozhodli po tom, čo premiér Ferenc Gyurcsány odvolal ich ministerku z čela rezortu zdravotníctva. Podľa Maďarskej socialistickej strany (MSZP) boli totiž reformné kroky liberálov príliš drastické a rýchle.
Maďarsko a Chorvátsko mienia do roku 2010 až 2011 spojiť svoje siete plynovodov tak, aby bol dostupný chorvátsky terminál kvapalného plynu (LNG). Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI o tom dnes hovoril v Budapešti maďarský premiér Ferenc Gyurcsány po rokovaní so svojím chorvátskym partnerom Ivom Sanaderom. V projekte spojenia sietí nie je priama vládna účasť, ide o podnikateľský program, konštatoval Gyurcsány. Podľa Sanadera, ktorý pricestoval na oficiálnu návštevu Maďarska, čoskoro rozhodnú o tom, kde vybudujú terminál LNG. Chorvátska strana by chcela dosiahnuť zapojenie maďarskej ropnej a plynárenskej spoločnosti MOL do projektu budovania terminálu. Predseda chorvátskej vlády zdôraznil, že je aktuálna ďalšia spolupráca chorvátskej ropnej spoločnosti INA s MOL. Vláda podľa neho podporuje privatizáciu spoločnosti INA, ako aj výmenu podielových akcií medzi maďarskou a chorvátskou spoločnosťou.
Registrácii slovenskej bryndze ako výrobku s chráneným zemepisným označením už nič nestojí v ceste. Žiadna z členských krajín Európskej únie (EÚ) totiž nevzniesla v stanovenom termíne námietky voči slovenskej žiadosti o ochrannú európsku značku pre tento slovenský výrobok. TASR to dnes potvrdil hovorca komisárky pre poľnohospodárstvo Michael Mann. Šesťmesačné pripomienkové obdobie sa skončilo o polnoci z piatka na sobotu. Keďže nikto nemal proti slovenskej žiadosti výhrady, môže EK začať internú procedúru, ktorá v priebehu niekoľkých týždňov povedie k oficiálnej registrácii slovenskej bryndze. O európsku ochrannú značku sa možno uchádzať v troch kategóriách - okrem uvedeného chráneného zemepisného označenia ide aj o chránené označenie pôvodu a zaručenú tradičnú špecialitu. Bryndza bude len druhým slovenským potravinárskym produktom oficiálne registrovaným v EÚ. Ako prvý získal európsku ochrannú značku skalický trdelník. Slovensko si však chce dať zaregistrovať aj ďalšie výrobky. Tretím v poradí by mohla byť parenica. Pre ňu sa pripomienkové obdobie skončí 24. apríla, zatiaľ čo voči registrácii slovenského oštiepka možno vzniesť prípadné námietky do polovice júna. V prvom štádiu skúmania Európskou komisiou (EK) je žiadosť o registráciu oravského korbáčika ako výrobku s chráneným zemepisným označením. Rovnako sa posudzuje aj žiadosť o registráciu bratislavského rožka ako zaručenej tradičnej špeciality. Slovensko podalo takisto žiadosť o registráciu špekáčikov, ipeľskej a bravčovej domácej klobásy, spišských párkov, loveckej, liptovskej, strážovskej, inoveckej trvanlivej salámy i salámy Nitran ako zaručených tradičných špecialít. Voči registrácii uvedených mäsových výrobkov sa však zdvihla vlna nesúhlasu v Českej republike, argumentujúcej, že ide o produkty, ktoré sa dlhodobo vyrábajú aj v Česku. Začiatkom marca sa tak zástupcovia zväzov spracovateľov mäsa v oboch krajinách dohodli na spoločnom postupe pri žiadosti o registráciu liptovskej a loveckej salámy ako aj spišských párkov a špekáčikov. Na základe záverov rokovania stiahla SR žiadosť o registráciu salámy Nitran, strážovskej i inoveckej trvanlivej salámy ako aj ipeľskej a bravčovej domácej klobásy. Spomedzi nových členských krajín EÚ majú už niektoré zo svojich produktov registrované okrem Slovenska aj Česi, Slovinci, Poliaci, Cyperčania a Maďari. Najaktívnejšie v tomto smere s najväčším počtom predložených žiadostí sú podľa Michaela Manna ČR, SR a Poľsko. Jednoznačne najúspešnejšia je Česká republika, ktorá má už oficiálne registrovaných 12 výrobkov, vrátane piva, cukrárenských výrobkov či chmeľu.
Slovensko-maďarský medzivládny styk mal vždy čaro nechceného a ani včerajšia, takpovediac vymodlená dohoda Čaplovič - Kiss o „summite“ ich šéfov nie je celkom bez problému. Ak obídeme domnienku, že i najmenšia starosť Gyurcsánya je dnes väčšia, ako stretnúť sa s Ficom, tak predovšetkým nie je jasné, či v júni Maďarsko bude mať nejakého premiéra, eventuálne, ako sa bude volať.... Po vládnej kríze, čo vypukla pred týždňom, si krajina naberá plnou lyžicou z vymožeností sociálneho štátu. Štrajky v peštianskej hromadnej doprave a opakovane na štátnej železnici zároveň ochromili včera najmä hlavné mesto. A hoci sa premávka obnovila,je takmer isté, že pokračovanie číha každým dňom. Požiadavky tu i tam nie sú už ani platové, ale viac-menej politické, týkajúce sa zoštíhľovania, prepúšťania, redukcie spojov. Hoci je dlhodobo známe, že oba molochy, BKV i MÁV sú obrovskou prezamestnanosťou a neefektivitou v dnešnom rozsahu neudržateľné, odborárski predáci šípia jedinečnú príležitosť „pretlačiť“ vládu i budapeštiansku samosprávu (zloženú z rovnakej koalície socialistov a liberálov). Gyurcsány je v prekérnej situácii; ak dopravné spoločnosti, ktorým on ako predseda vlády, samozrejme, nešéfuje, nenájdu zdroje, ktoré nemajú, štrajková vlna mu pomôže do politického hrobu aj bez koaličného partnera. Kým v kuloároch socialistov sa už medituje o výmene premiéra, vysoké autority začali akoby dostihy v tom, kto tvrdšie a nepríjemnejšie zvestuje obyvateľstvu holú pravdu o krajine. Po šokovej terapii od guvernéra centrálnej banky, že zo sociálnych výdavkov treba ročne ubrať 2000 - 2500 miliárd, sa prihlásil predseda kontrolného úradu Árpád Kovács, podľa ktorého „treba povedať obyvateľstvu i podnikateľom, že prichádzajú mimoriadne ťažké časy, nemajme ilúzie“. No - uvidieť v júni Gyurcsánya v Bratislave bude takmer naplnenie ilúzie.
Dopravu v maďarskom hlavnom meste včera na niekoľko hodín zastavil štrajk zamestnancov verejnej dopravy. Tí protestovali proti nedostatku investícií na nákup nových dopravných prostriedkov a plánovanému prepúšťaniu. Zastavené trolejbusy, autobusy, miestny železničný systém a vozidlá metra zablokovali ulice v Budapešti a hlavné cesty do nej, čím sa vytvorili dlhé kolóny. Chodci a cyklisti sa medzitým snažili uvoľniť si cestu na preplnených chodníkoch. Odbory tak splnili svoju hrozbu, keď deň predtým, v nedeľu o polnoci, vyzvali na štrajk. Ako vyhlásil hovorca tamojšej konfederácie odborov pracovníkov verejnej dopravy, štrajk začal tucet odborov na protest proti podfinancovaniu spoločnosti a proti plánom zrušiť linky, čo by malo za následok prepúšťanie. V nedeľu v noci, ako aj v pondelok, boli taxíky v hlavnom meste Maďarska po celý deň úplne vyťažené. Budapeštiansky dopravný podnik chce zrušením niektorých liniek znížiť straty. Zadĺženie sa pohybuje okolo 80 miliárd forintov. Očakáva sa, že podnik za tento rok prerobí 15 miliárd forintov. Zrušením liniek by tak dopravný podnik znížil náklady o 2,1 miliardy forintov ročne. Odborári však s týmto plánom nesúhlasia a požadujú, aby podniku pomáhal aj naďalej s riešením finančných problémov štát.
Najväčšia maďarská retailová banka OTP Bank nebude svojim akcionárom vyplácať dividendy z minuloročného zisku. Informovala o tom spoločnosť dnes, uvedené rozhodnutie však nezdôvodnila. Banka pritom pôvodne plánovala vyčleniť na výplatu dividend až 30 % zo zdaneného vlaňajšieho zisku. V roku 2006 spoločnosť vyplatila akcionárom dividendy v hodnote 144 HUF na akciu. Konsolidovaný čistý zisk banky v uplynulom roku predstavoval 208,55 mld. maďarských forintov (HUF). Analytici v tejto súvislosti konštatovali, že rozhodnutie banky nevyplácať dividendy je negatívnym rozhodnutím, avšak ako ďalej uviedli, môže byť tiež prípravou na jej novú akvizíciu v Rusku. OTP vo vyhlásení ďalej uviedla, že aj naďalej očakáva nárast tohoročného čistého zisku o 10 %. Ako však zároveň dodala, ekonomické podmienky na domácom trhu ostanú aj v tomto roku náročné, zatiaľ čo v ostatných krajinách, kde banka pôsobí, bude čeliť spomaľujúcemu rastu a zrýchľujúcej inflácii. Rast obchodných aktivít naopak spoločnosť očakáva na trhu v Rusku, kde predpovedá nárast čistého zisku o približne 50 %. Dobré výsledky v tomto roku OTP predpovedá aj na ukrajinskom trhu, kde prognózuje zvýšenie čistého zisku o viac ako 30 %. Maďarská OTP Bank je na Slovensku zastúpená prostredníctvom OTP Banky Slovensko a. s., v ktorej vlastní majoritný podiel. Ďalšími vlastníkmi OTP Banky Slovensko sú drobní akcionári.
Knihy za 30 či 40 Sk prevažne v slovenčine a maďarčine, ale aj v ruštine či nemčine sa dali v tomto týždni kúpiť v Dunajskej Strede. Za socializmu veľmi obľúbená, no postupne zaniknutá forma predaja kníh - burza slávila vďaka spolupráci radnice a knižnice v tomto týždni v meste svoju renesanciu. V kultúrnom dome bolo v ponuke viac ako 2000 starších i nových kníh, ktoré ich pôvodní majitelia z rôznych dôvodov doma nechceli alebo nepotrebovali, a tak ich ponúkli na predaj. Za cenu, ktorú si sami určili. Za myšlienkou stojí Adriana Pőczová, ktorá dnes pár hodín pred koncom burzy netajila spokojnosť s priebehom podujatia. „Záujem bol u predávajúcich i kupujúcich nad naše očakávanie. Od pondelka 31. marca do piatka prišlo denne do 200 ľudí,” povedala pre TASR. V ponuke sa objavili predovšetkým romány všetkých druhov, detektívky, jazykové učebnice, encyklopédie. „Ľudia nám nosili na predaj tak okolo 20 titulov, najviac ich priniesla jedna pani, prišla s takmer 200 svojimi knihami,” uviedla Pőczová. „A dobre sa predávali romány, mamičky kupovali rozprávkové knižky pre svoje ratolesti po 15 Sk, tie sa minuli všetky. Ale hlavne ezoterika išla,” dodala hlavná organizátorka. Po zdarnom začiatku rozmýšľajú organizátori nad pokračovaním knižnej burzy a to v exponovanom čase, pred Vianocami. Podľa prijatej zásady ide 95 percent z predajnej ceny predávajúcemu a päť percent je určených pre Žitnoostrovnú knižnicu na nákup ďalších knižných titulov.
Predstaviteľ súčasnej maďarskej literatúry na Slovensku, spisovateľ Lajos Grendel sa narodil pred 60 rokmi, 6. apríla 1948 v Leviciach. Je autorom viacerých beletristických a literárno-historických kníh. Do literatúry vstúpil začiatkom 70 rokov. Knižná prvotina mu vyšla v roku 1979 pod názvom Hütlenek (Neverní) a tvorilo ju jedenásť poviedok. Napísal romány Éleslövészet (Ostrá streľba, 1981), Galeri (Odkudnesi, 1982) a Ártelek (Odvodeniny, 1985), ktoré vyšli v slovenčine spolu pod názvom Odtienené oblomky (1985), ale aj iné. V slovenčine vyšli aj Grendelove poviedky zo zbierky Böröndök tartalma (1988), v slovenčine Obsažná batožina (1989). Jeho najnovšími knihami v slovenskom preklade sú romány „U nás v New Honte”, „Kráľ Matej v New Honte” a „Hromadný hrob pri New Honte”. Lajos Grendel sa narodil v Leviciach. Vyštudoval maďarčinu a angličtinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracoval ako redaktor vo Vydavateľstve Madách v Bratislave, od roku 1988 ako zástupca šéfredaktora vydavateľstva. Bol šéfredaktorom literárneho mesačníka Irodalmi Szemle. V roku 1991 bol jedným zo zakladateľov vydavateľstva Kalligram a do roku 1996 bol jeho vedúcim. V rokoch 1990-1992 bol predsedom Spoločnosti maďarských spisovateľov v Československu a v rokoch 1999-2000 predsedom Slovenského centra PEN-klubu. Od roku 1997 pôsobí ako vysokoškolský pedagóg na Katedre maďarského jazyka a literatúry FF UK v Bratislave. Stal sa členom viacerých spisovateľských zväzov a organizácií (Spoločnosti maďarských spisovateľov na Slovensku a viacerých v Maďarsku), pôsobil ako predseda Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska a podpredseda Csemadoku. V marci 2003 ho zvolilo valné zhromaždenie SHV za predsedu Slovenského helsinského výboru. Lajos Grendel je laureátom Kossuthovej ceny (Maďarsko, 1999), laureátom ceny Sándora Máraia (Maďarsko), ceny Acerbi (Itálie, 2006), ceny Tibora Déryho (Maďarsko, 1988), ceny Józsefa Attily (Maďarsko, 1990), Imre Madácha (Maďarsko, 1990, 1997), ceny Milana Füsta (Maďarsko) a ceny Endre Adyho (Maďarsko, 1997). Na Slovensku sa stal držiteľom ocenenia Krištáľové krídlo za literatúru za rok 1998. Od 1. januára 2003 je nositeľom jedného z najvyšších slovenských štátnych vyznamenaní, Pribinovho kríža I. triedy za literatúru.
Maďarsko plánuje spolu s medzinárodným spoločenstvom dlhodobú účasť v Afganistane, vyhlásil dnes v Budapešti maďarský prezident László Sólyom po rokovaní s afganským prezidentom Hamídom Karzajom. Maďarská prítomnosť v Afganistane bude až dovtedy, kým Afganistan nedosiahne to, že bude vedieť zaručiť bezpečnosť krajiny vlastným vojskom a vlastnou políciou, povedala maďarská hlava štátu. Podľa Sólyoma jeho krajina urobí všetko aj pre to, aby napomohla výcviku afganských policajných síl. Dodal, že skupina pre obnovu (PRT) v baghlanskej provincii, ktorá je od októbra 2006 pod maďarským vedením, postavila už cesty, školy, zdravotné strediská. Maďarsko podľa jeho slov bude pokračovať vo svojej doterajšej politike podpory Afganistanu. Maďarský prezident podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI poznamenal, že v Kábule opäť otvorili maďarské veľvyslanectvo, Karzaj oznámil, že čoskoro otvoria v Budapešti afganské veľvyslanectvo. Afganský prezident, ktorý dnes pricestoval na jednodňovú oficiálnu návštevu Maďarska, vyzdvihol, že jeho krajina je vďačná za pomoc, ktorú Maďarsko s takmer 200 vojakmi poskytuje. Karzaj dodal, že Afganistan urobí všetko pre to, aby sa tam maďarským investorom darilo.
Červenými bilbordmi so sloganmi Kosovo je Srbsko, Žitný ostrov je Slovensko, protestuje proti nezávislému Kosovu nezaregistrované združenie, ktoré si dalo názov Slovenský mierový výbor. Kampaň na internetovej stránke propaguje Komunistická strana Slovenska, iniciátorom protestu je ústredný tajomník Socialistického zväzu mládeže Peter Baďura. Veľkoplošné plagáty sú v Bratislave na frekventovaných križovatkách. Situáciu na Balkáne dávajú do súvisu so slovensko-maďarskými vzťahmi a nástupom nacizmu. Baďura tvrdí, že kosovský scenár sa môže zopakovať aj na Slovensku a bilbord vyjadruje neistotu nad budúcnosťou Žitného ostrova. „Zradili nás vo Viedni a v Mníchove - zrádzajú nás v Kosove - zradia nás na južnom Slovensku a Žitnom ostrove?“ zopakoval otázku z bilbordu. „Jedným z najväčších problémov demokracie je, že dáva priestor aj negramotným ľuďom. Považujem to za smiešne a nemiestne. Môže to len vybičovať nejaké emócie,“ hovorí predseda SMK Pál Csáky. Celoslovenská kampaň sa snaží upútať pozornosť aj plagátmi s portrétom amerického prezidenta Georgea Busha upraveným do podoby Adolfa Hitlera. Tri reklamné plochy v Bratislave poskytla reklamná agentúra Mediaring na desať dní. „Je to na základe dobrých vzťahov s organizátormi,“ povedal Viktor Baker z agentúry.
Maďarská socialistická strana (MSZP) bude aj naďalej vládnuť na čele s premiérom Ferencom Gyurcsányom ako menšinový kabinet bez koaličného partnera Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ). Rozhodol o tom poslanecký klub socialistov v nedeľu neskoro večer po päťhodinovom rokovaní v Budapešti. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI členovia frakcie hlasovali o ďalších krokoch po tom, čo si vypočuli hodnotenie situácie predsedu vlády a strany Gyurcsánya. V niekoľkohodinovej diskusii vystúpilo vyše 40 socialistov. Frakcia vzala na vedomie postoj SZDSZ, ktorej právny stav po avizovaní vystúpenia z koalície je zatiaľ nevyjasnený. Podľa názorov v diskusii sa časť voličov socialistov teší tomu, že SZDSZ pravdepodobne vystúpi z vlády, ľavičiari budú mať vo vládnutí sťaženú situáciu ako doposiaľ. „Bude potrebné preto pracovať disciplinovanejšie a bude menej návrhov zákonov, ale viac nariadení,” povedal nemenovaný člen ľavicového poslaneckého klubu. Gyurcsány v diskusii povedal, že ak teraz SZDSZ hovorí, že prekážkou pokračovania koalície je jeho osoba, a prípadne by teda odstúpil, liberáli by našli neskôr ďalšiu prekážku. Predsedníčka frakcie Ildikó Lendvaiová pred novinármi vyhlásila, že MSZP je pripravená na menšinové vládnutie. Jej heslom bude podľa nej „Bezpečnosť a reforma”, čo znamená, že v novej etape budú socialisti vládnuť s tým, že strana bude brať pri transparentnom vládnutí do úvahy názory občanov. Vo vyhlásení frakcie z nedeľňajšej schôdze sa okrem iného tiež uvádza, že do zdravotného poisťovníctva nevpustia súkromný kapitál, ten ale bude môcť vstupovať do nižších stupňov zdravotníctva. Koaličná kríza vypukla minulý týždeň v pondelok jednostranným odvolaním liberálnej ministerky zdravotníctva Ágnes Horváthovej, o ktorom Gyurcsány nerokoval so svojím koaličným partnerom. Následne SZDSZ avizovalo stiahnutie svojich členov z vlády k 30. aprílu.
Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány dnes už spôsobuje viac konfliktov a problémov, než ako vyrieši. Povedal to Gyurcsányov predchodca Péter Medgyessy, podľa ktorého terajší premiér mal odstúpiť už dávnejšie. „Je ťažké si predstaviť, že by táto koalícia vyhrala voľby v roku 2010, nezávisle od toho, či bude premiérom Ferenc Gyurcsány alebo nie,” povedal podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI Medgyessy. Ten musel z čela ľavicovo-liberálnej vlády odstúpiť kvôli konfliktu so Zväzom slobodných demokratov (SZDSZ) v roku 2004. Expremiér na otázku, či Gyurcsány mal odstúpiť po referende 9. marca, v ktorom voliči odmietli reformné kroky vlády, Medgyessy odpovedal negatívne. „Domnievam sa, že mal odísť po zverejnení tajnej nahrávky z Öszödu,” pripomenul expremiér kauzu z predvlani, keď Gyurcsány priznal v máji na straníckej pôde, že voličom socialisti klamali o stave krajiny. Koaličná kríza vypukla pondelňajším jednostranným odvolaním liberálnej ministerky zdravotníctva Ágnes Horváthovej, o ktorom Gyurcsány nerokoval so svojím koaličným partnerom. Následne SZDSZ avizovalo stiahnutie svojich členov z vlády k 30. aprílu.
Predseda maďarskej strany Zväz slobodných demokratov (SZDSZ) János Kóka neráta s predčasnými voľbami, ale menšinové vládnutie považuje za veľmi riskantné. Šéf liberálov, ktorí sa rozhodli tento týždeň vystúpiť z vládnej koalície, to uviedol dnes v rannej relácii maďarskej štátnej televízie. „Nepočítam s predčasnými voľbami a vôbec nie je mojím cieľom, aby sme vložili do rúk (expremiéra a predsedu opozičného FIDESZ) Viktora Orbána vládne kormidlo - to by bolo pre Maďarsko veľmi zlé,” povedal Kóka. Dodal však, že menšinové vládnutie považuje za veľmi riskantné. Maďarsko je podľa jeho vyjadrenia z hľadiska stavu hospodárstva medzi poslednými krajinami Európskej únie. Musel byť realizovaný konvergenčný program, ale štrukturálne reformy a systémové premeny sa neuskutočnili. „Každá vláda, ktorá v Európe začala realizovať reformy - od slovenskej reformy zdravotníctva až po veľké nemecké premeny programu Gerharda Schrödera - utrpela vážnu stratu popularity. Ale ak začne niekto projektovať reformy tak, ako to robila Gyurcsányova vláda, a v čase, keď už tieto reformy majú dozrieť, zľakne sa pod tlakom referenda straty popularity a stratí zápal pre reformy - tak takýmto správaním škodí krajine,” konštatoval Kóka. V danej situácii podľa jeho slov predseda vlády hovorí, že vznikol veľký problém a treba spomaliť. SZDSZ však tvrdí, že situácia je veľmi vážna a reformy treba dotiahnuť do konca, v opačnom prípade bude Maďarsko klesať ďalej a opatrenia ostatných dvoch rokov, v ktorých naozaj veľa zaplatili občania krajiny, urobili úplne zbytočne. „Ak teraz cúvneme, ako to socialisti už aj avizovali napríklad v prípade zdravotného poisťovníctva, do ktorého nechcú vôbec pustiť súkromných investorov, tak je nutné zamyslieť sa nad následkami takýchto rozhodnutí,” povedal Kóka. Podľa predsedu SZDSZ premiér Ferenc Gyurcsány tým, že v sobotu vlastne vypovedal koaličnú dohodu, urobil mimoriadne riskantný krok. Kóka zároveň vyjadril presvedčenie, že za vzniknutú situáciu môže zúžený manévrovací priestor predsedu vlády Gyurcsánya v rámci Maďarskej socialistickej strany (MSZP), a nie Gyurcsányove osobné schopnosti. „Gyurcsány je schopný politik, ktorý vždy vedel politickú klímu obrátiť vo svoj prospech,” dodal. Kóka zdôraznil, že terajšie rozhodnutie o odchode z koalície bolo najvážnejším rozhodnutím liberálov za posledných desať rokov. Podčiarkol však, že tento krok mal úplnú podporu vedenia strany. Koaličná kríza v Maďarsku vypukla jednostranným odvolaním liberálnej ministerky zdravotníctva Ágnes Horváthovej z 29. marca, o ktorom Gyurcsány nerokoval so svojím koaličným partnerom. Zväz slobodných demokratov následne avizoval stiahnutie svojich členov z vlády k 30. aprílu.
Premiér ponúkol demisiu, vodca opozície sa vyhrážal barikádami okolo parlamentu a v budapeštianskej zoologickej záhrade „horeli” telefónne linky. Politická scéna a zverinec sa popreplietali - POZOR!!! - na 1. apríla, ktorý bol tento týždeň v utorok, no náš spolupracovník, Gregor Martin Papucsek zdôrazňuje, že akákoľvek podobnosť je vecou náhody. V zoologickej záhrade je už celé roky zvykom, že 1. apríla posilnia službu v telefónnej centrále. Jedna telefonistka by totiž nestačila vybavovať obrovský nával. Najčastejšie zvyknú telefonujúci hľadať pána Vlka, pani Pelikánovú, pána Medveďa či pani Jonášovú. Tu hneď dodávam, že Jonáš sa volal prvý hroch v ZOO, ešte roku 1893. Už asi možno tušiť, že ide o formu žartu, keď niekto nechá na pracovnom stole kolegu odkaz, aby sa ozval na isté telefónne číslo, že ho hľadal niekto so „zvieracím” menom. Pravdaže to je číslo do zoologickej záhrady, kde majú humor, a neberú to ako zbytočné obťažovanie, naopak, chystajú sa na tento telefónny dumping, typický pre „deň bláznov” a označujú ho za súčasť urbánneho folklóru. Súčasťou budapeštianskeho mestského folklóru sú v posledných rokoch rôzne masové demonštrácie, nepokoje so zápalnými fľašami a slzotvorným plynom, mašírovanie polo či „celkomfašistov”, stavanie a búranie kordónov či barikád. Preto sa zdala byť uveriteľná správa, že vodca opozície Viktor Orbán vyzýva vládne strany, aby v tejto krízovej situácii - rozumej: uprostred rozpadu koalície - niet iného riešenia, než predčasné voľby a vyhnanie celej vládnej garnitúry. A keď sa tak nestane do 72 hodín, v piatok popoludní opozícia postaví okolo Parlamentu blokádu. Zhruba desať minút žila a kolovala po maďarských médiách táto správa ako senzácia číslo jeden, dovtedy, kým Fidesz neuviedol veci na pravú mieru. Vysvitlo totiž, že vtipní hackeri si z každého vystrelili, keď sa vlámali do serveru strany, a odtiaľ rozoslali - sťaby v Orbánovom mene - ultimátum s vyhrážkou blokády. Teraz už prípad vyšetruje polícia. Takže v Maďarku to pomerne rýchle prehrmelo, nie tak v niektorých susedných krajinách, kde ešte aj večer čítali správu o Orbánovom pláne obkľúčiť Parlament barikádami, a televízne štáby si plánovali na piatok cestu do Budapešti, aby v priamom prenose informovali o najnovšom vývoji. Evidentne sa stali obeťou senzáciechtivosti, ktorá utlmila ich pozornosť. Neboli v strehu, nevšimli si, že to bol prvoaprílový žart. Alebo pôvodný zdroj si odišiel po vyslaní prvej, falošnej správy na kávu a do večera sa nevrátil? Ťažko povedať. Avšak na obranu všetkých, ktorí naskočili, musím poznamenať, že správa o blokáde sa mohla zdať pravdepodobná, hoci Fidesz je známy skôr tým, že kordóny okolo parlamentu rozoberá. Ale predsa, situácia v Maďarsku je jednoducho taká, že vo vzduchu visí čokoľvek. Ináč povedané: imidž politikov je už taký pošramotený, že ľudia uveria všetkému. Čiže aj opaku všetkého. Tak sa mohlo stať, že maďarské médiá - a spolu s nimi opäť aj niektoré zahraničné - dokolečka opakovali v utorok správu, že premiér Ferenc Gyurcsány ponúkol aj svoju demisiu, keby si jeho strana myslela, že on osobne je prekážkou napredovania krajiny. Dementovali to socialistickí potentáti, samotný predseda vlády tiež, ale pre mnohých to znelo výborne. Pripomínam ešte raz, že vo vypätej situácii a v Maďarsku, sa aj neuveriteľné stane pravdepodobným. Chyba je v tom, že sa všetko berie vážne, ako zápal slepého čreva. Humoru niet! Posledným vtipným špičkovým politikom bol hádam Péter Medgyessy, ktorý chcel dokonca zaviesť prvoaprílovú tradíciu. Bolo to roku 2004, čiže svoj ťah zopakovať už nemohol, lebo v tom istom roku v auguste ho obe vládne strany spoločne vystrnadili z premiérskeho kresla, spomínate si možno, po ňom nastúpil Gyurcsány. Ale Medgyessy zostáva v pamäti národa - okrem toho, že bol agentom komunistickej kontrarozviedky - tým, že 1. apríla 2004 omilostil prasa, ktoré pre neho chovali. O tejto nezvyčajnej amnestii - podľa amerického vzoru, keď na Deň vďakyvzdania zachráni prezident život moriakovi - teda o tomto Medgyessyho imidžotvorného ťahu vystavili aj listinu, tučné ošípané dali do dražby a vládny úrad osobitne sledoval, aby sa mu nič nestalo, myslím, tomu bravovi, aby si žil skutočne ako prasa v žite. Vtedy ešte aj opozícia prejavila štipku humoru, keď podrývala, že „v Amerike treba zachraňovať morky, v Maďarsku zasa svine.” Nuž, boli časy! A tak varovanie pre súčasných politikov znie takto: Kto má humor, všetko vie - kto humor nemá, všetkého je schopný.
Hackeri nabúrali v pondelok 1. apríla mailový systém serveru parlamentnej frakcie FIDESZ - Maďarského občianskeho zväzu (FIDESZ), odkiaľ pod menom predsedu Viktora Orbána zverejnili správu so 72-hodinovým ultimátom Maďarskej socialistickej strane (MSZP) na to, aby podporila predčasné parlamentné voľby. Ak sa tak nestane, v piatok vytvorí FIDESZ blokádu parlamentu, uvádza sa vo falošnej správe zaslanej rôznym maďarským médiám. V reakcii na koaličnú krízu „nepravý” Orbán uviedol, že za situáciu v krajine môže ľavica, ktorá sa drží moci aj po tom, ako stratila legitimitu. Pripomenul, že poslanci jeho strany doposiaľ bez podmienok hlasovali za také návrhy vlády, ktoré boli v prospech celej krajiny, a podporili aj ratifikáciu Lisabonskej zmluvy. Teraz však podľa neho je koniec takejto podpore. „Dávame 72 hodín ľavici na to, aby sa rozhodla v prospech predčasných volieb, v opačnom prípade zablokujeme v piatok parlament,” napísali v mene Orbána neznáme osoby, na ktoré podal FIDESZ trestné oznámenie. Opozičná strana vydala vyhlásenie, podľa ktorého by to mohli vnímať aj ako nevydarený prvoaprílový žart. Vzhľadom na vážnosť situácie sa však rozhodli obrátiť sa na políciu aj na Úrad národnej bezpečnosti.
O Maďarsku zatiaľ vieme iba to, že doterajšia koaličná vláda Ferenca Gyurcsánya skončila. Čo bude ďalej, je otázka. Predčasné voľby, ktoré by boli najčistejším riešením, sú aj najpravdepodobnejšie. Liberáli môžu ťažko ďalej podporovať premiéra, ktorý sa po prehratom referende vzdal presadzovania akýchkoľvek reforiem. Reformy sú pomaly posledná vec, ktorá ešte liberálom dáva nejaký dôvod na existenciu. Mohli by sa síce zmieriť s ich koncom a pomáhať prežívať vláde, ktorej jediným programom bude zostať pri moci a nepustiť k nej Viktora Orbána. Prišli by však o zvyšok dôveryhodnosti a definitívne aj o šancu dostať sa do budúceho parlamentu. Gyurcsány zase nemôže trvať na reformách, aby si udržal liberálov, lebo príde o podporu vlastných socialistov. Tých už zaujíma len to, ako si udržať moc aspoň do ďalších riadnych volieb a v nich potom utrpieť čo najmenšiu porážku. Ak preto do roku 2010 už nesmú urobiť nič, čo voličov rozladí, považujú to za prijateľnú cenu. Predčasné voľby však zďaleka nie sú istota. O pomeroch v Pešti vypovedá, že sa socialisti a liberáli včera náhle takmer uzmierili po správe, že dal Orbán vláde ultimátum: ak do 72 hodín neodstúpi, zorganizuje Fidesz blokádu parlamentu. Nanešťastie pre koalíciu, bola falošná. Orbán má dosť rozumu, aby teraz neurobil nič, pre čo by si vládne strany v panike opäť padli do náruče. To však nevylučuje, že strach z neho nakoniec neprevládne nad všetkým ostatným. Liberáli napríklad môžu usúdiť, že im je už aj tak všetko jedno a pokiaľ vládu podporia, ešte z toho aspoň niečo vytrieskajú. Najmä ak socialisti sami pre uzmierenie obetujú Gyurcsánya. Socialistom navyše chýba k väčšine v parlamente iba niekoľko hlasov a tie si môžu kúpiť aj po jednom. Potom síce bude mať Maďarsko ešte nejaký čas vládu bez Orbána, ale aj bez akéhokoľvek ďalšieho zmyslu.
Prvý minister menšej strany maďarskej vládnej koalície, liberálneho Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ) včera podal demisiu. Ďalší dvaja jeho stranícki kolegovia tak majú urobiť do konca mesiaca. SZDSZ tak reagovala na krok premiéra Ferenca Gyurcsánya, ktorý bez jej súhlasu v pondelok odvolal liberálnu ministerku zdravotníctva Ágnes Horváthovú. Premiérovi socialisti ministerku považujú za hlavného vinníka za prehraté referendum o zdravotných poplatkoch. Gyurcsány tiež spochybnil samotné reformy, ktoré sa vláda socialistov a liberálov podľa koaličnej dokody zaviazala presadzovať. V sobotu vyhlásil, že reformy nie sú preteky formuly 1 a musia byť ešte zamatovejšie, pomalšie a citlivé k obyvateľstvu. Liberáli sa však obávajú, že reformy, ktoré boli už doteraz práve vďaka odporu socialistov skôr iba kozmetickými úpravami, by ďalším riedením stratili úplne zmysel. Šéf liberálov János Kóka Gyurcsánya obvinil, že odvolaním Horváthovej potopil svoj vlastný program. Premiér napriek všetkému aj včera tvrdil, že chce naďalej pokračovať v koaličnej spolupráci s liberálmi. Vyzval ich, aby so socialistami prerokovali sporné body a dohodli nový koaličný program. Podľa spravodajského servera index.hu Gyurcsány dokonca povedal, že je ochotný odstúpiť, ak by bola jeho osoba prekážkou zachovania koalície. Ďalší vývoj v Maďarsku je v tejto chvíli nepredvídateľný. Špekuluje sa o pokračovaní koalície v inej forme. Napríklad menšinovej vláde socialistov s tichou podporou celej SZDSZ či aspoň niektorých liberálnych poslancov, prípadne s podporou menšej opozičnej strany Maďarského demokratického fóra. Vylúčené nie sú ani predčasné voľby. Posledné riešenie požaduje líder opozície Viktor Orbán. Nahrávajú mu prieskumy, ktoré jeho strane Fidesz predpovedajú rekordnú podporu. Podľa prieskumu agentúry Szonda Ipsos z minulého týždňa by Fidesz volilo 67 percent voličov, socialistov iba 24 percent. Maďarské médiá zdôrazňujú, že žiadna strana od roku 1990 takú vysokú podporu nemala.
Všetko nasvedčuje tomu, že Maďarsko smeruje k menšinovej vláde, ktorá je predsieňou k predčasným voľbám. Povedal to dnes politológ István Stumpf pre maďarskú komerčnú rozhlasovú stanicu InfoRádió. „V nasledujúcom období možno očakávať pretrvávajúcu agóniu ľavicovo-liberálnej vlády, lebo koaličné strany sa evidentne obávajú predčasných volieb,” konštatoval Stumpf, podľa ktorého Maďarsko je vo vážnej kríze. Tú možno riešiť podľa jeho názoru iba širokou podporou spoločnosti a jej zomknutím. Ako dodal, menšinové vládnutie si vyžaduje disciplinované a zodpovedné správanie sa vládnej strany aj opozície, ale predpoklady k tomu nie sú. Preto sa politológ domnieva, že menšinová vláda je predsieňou predčasných volieb. Ťažko totiž podľa neho možno veriť, že by v takej mimoriadne vážnej hospodárskej situácii, v akej sa Maďarsko nachádza, mohla menšinová vláda dovládnuť do nasledujúcich riadnych parlamentných volieb, ktoré sú za dva roky. Namiesto reforiem by nastala improvizácia a krajina by v konkurencii ďalej zaostala. Jedným z možných scenárov je odstúpenie premiéra Ferenca Gyurcsánya, ale ten je podľa Stumpfa skôr známy tým, že sa nevzdáva, bojuje až do konca. Politológ Attila Ágh tiež v InfoRádió vyjadril názor, že súčasná kríza je veľmi užitočná. Menší koaličný partner Zväz slobodných demokratov (SZDSZ) v záujme dosiahnutia aspoň piatich percent podpory presadzuje agresívnu politiku, pre Maďarskú socialistickú stranu (MSZP) a pre vládnutie znamenali liberáli veľmi vážnu záťaž. Podľa Ágha nemožno porovnávať súčasnú situáciu so situáciou v roku 2004, kedy pri páde premiéra Pétera Medgyessyho asistovala SZDSZ, ktorej ministra predseda vlády odvolal. Vtedy išlo o súboj silnej SZDSZ proti slabému premiérovi, teraz je to naopak. Gyurcsánya podporuje MSZP a liberáli sú slabí a v rozklade. Z toho vyplýva, že Gyurcsány nemá žiadny dôvod vzdať sa. Koaličná kríza vypukla po tom, čo premiér v pondelok odvolal z postu ministra zdravotníctva Ágnes Horváthovú a v reakcii na tento krok koaličný partner Zväz slobodných demokratov (SZDSZ) stiahol členov vlády nominovaných touto stranou.
Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány včera odvolal ministerku zdravotníctva Ágnes Horváthovú. Ako dôvod uviedol výsledok nedávneho referenda, v ktorom sa Maďari vyslovili proti poplatkom v zdravotníctve. „Podpora politiky reforiem zo strany spoločnosti značne poklesla. Musíme nájsť nové riešenia a nového ministra,“ povedal Gyurcsány na víkendovom straníckom zjazde socialistov. Premiérove rozhodnutie vyvolalo rozhorčenie u koaličného partnera, v strane Zväz slobodných demokratov (SZDSZ). Tú vo vláde zastupovala práve vyhodená ministerka. Podľa predsedu SZDSZ Jánosa Kóku je krok Gyurcsánya „faktické vypovedanie spolupráce“. Vedenie slobodných demokratov preto už začalo rokovať o zotrvaní v koalícii. „Ak SZDSZ odíde z vlády, bude to znamenať, že sa vzdalo realizácie ich programu,“ vyjadril sa politický analytik Zoltán Kiszelly. Rozpad vlády v Gyurcsányovej Maďarskej socialistickej strane nepripúšťajú. Jej podpredseda Ferenc Juhász si myslí, že koalícia vydrží až do volieb v roku 2010. V parlamente disponujú slobodní demokrati 20 z 386 kresiel. Ak by sa koalícia rozpadla, socialistom by na udržanie moci chýbali štyri hlasy. Podľa analytikov by sa však vláda mohla udržať získaním niekoľkých poslancov z radov SZDSZ. Rozpad kabinetu by bol pre obe koaličné strany nevýhodný. Pre reformy je vláda nepopulárna a v prípadných predčasných voľbách by s veľkým náskokom vyhrala opozičná pravicová strana Fidesz.
Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány je údajne ochotný odstúpiť, ak je jeho osoba prekážkou v pokračovaní ľavicovo-liberálnej koalície, informoval maďarský portál index.hu, podľa ktorého predseda vlády to vyhlásil v pondelok na schôdzke predsedníctva Maďarskej socialistickej strany (MSZP). Pozorovatelia zvažovali takýto scenár riešenia koaličnej krízy po tom, čo premiér v pondelok odvolal z postu ministerku zdravotníctva Ágnes Horváthovú, a v reakcii na tento krok koaličný partner Zväz slobodných demokratov (SZDSZ) stiahol členov vlády nominovaných touto stranou. Otázkou však zostáva, či MSZP, ktorá má čoraz menej rada liberálov, a ktorá v sobotu, aj v pondelok vyjadrila podporu predsedovi a premiérovi Gyurcsányovi, zmení postoj a vzdá sa svojho šéfa, píše portál fn.hu.