Tri roky, týždeň čo týždeň, sa Štefan Markuš prihováral rodákom na Dolnej zemi v Ľudových novinách. Bývalý veľvyslanec v Maďarsku im chcel priblížiť pestrý život materskej krajiny, súčasného Slovenska. A možno ich aj trocha zainteresovať na tom, čo sa tu deje. Teraz vychádzajú Markušove „otvorené listy” z Bratislavy knižne. Môžu si ich teda prečítať aj Slováci pod Tatrami.
- Čo hovoríte na posledné úlety Jána Slotu?
- Myslím si, že pán Slota by mal z politiky odísť. On slovensko-maďarské vzťahy naozaj zhoršuje. Čo by povedal na to, keby niekto nazval Svätopluka „šašom”? Navyše, Štefan I., zvaný Veľký, nebol len maďarským, ale aj slovenským kráľom - lebo bol uhorským. Dokonca cirkev ho vyhlásila za svätého. Pán Slota sa hlási za poctivého katolíka a svojho svätého pomenuje „Šašo”? Alebo urazí pani Gönczovú takým nehoráznym spôsobom? Veď je to proti elementárnym pravidlám slušnosti.
- Ako ste vnímali celý boj o Slovenský dom v Mlynkoch?
- Ten dom dlho nikoho nepálil. Prišiel však nový starosta, pomaďarčený Slovák, a zistil, že má horšiu úradovňu ako Slováci. Chcel to zmeniť. Slováci s ním nesúhlasili a vznikol úžasný problém. Pritom starosta zrejme konal v rámci zákona, akurát, že urazil väčšinu svojich voličov. Veď Slováci majú v Mlynkoch prevahu, a volili tohto človeka. Už len z vďačnosti, ak nie z empatie k menšine, sa nemusel takto zachovať.
- Starosta navyše riskoval zhoršenie medzištátnych vzťahov. Ako to, že ho neumravnila ani vyššia moc?
- Lebo o Slovákov tam ide až v poslednom rade. V Maďarsku predsa žijú aj iné menšiny, napríklad nemecká. Som presvedčený, že keby sa v Mlynkoch hralo o nejaký Nemecký dom, tak starosta si naň netrúfne. Nemecká menšina tam nikdy nemala a nemá podobné problémy, čo je napokon pochopiteľné. Jej materská krajina je veľmi silná a vplyvná.
- Podarí sa niekedy obrodiť národné povedomie Slovákov v Maďarsku?
- Neviem. Pre mnohých sa slovenskosť zúžila už iba na folklór. Občas sa zídu, zaspievajú si, zatancujú, a tým to hasne. Situácia by sa možno zmenila, keby sa tam našlo viac takých Imrichov Fuhlov, akého majú Mlynky. Ktorí sa zasadia za vec a idú aj do konfliktov - so „svojimi” aj so štátnou mocou. To si však žiada smelosť aj oddanosť.
- Koľko Slovákov v Maďarsku vaše listy pravidelne čítalo?
- Predpokladám, že asi tritisíc. Všetci tí, čo si Ľudové noviny predplácajú, alebo ich pravidelne čítajú.
- Nie je to málo?
- Určite nie, už aj vzhľadom na problémy, najmä finančné, s ktorými tieto noviny dlhodobo zápasia. Dnes sú jediným časopisom slovenskej menšiny v Maďarsku. Ak zanikne aj on, bude zle.
- Porozumeli vám čitatelia v Mlynkoch a Békešskej Čabe?
- Dúfam, že áno. Snažil som sa písať jednoducho - krátke vety, známe slová, aby ma nemuseli čítať so slovníkom.
- Väčšina maďarských Slovákov už hovorí len po maďarsky. Je to tak?
- Áno. Keď som ako veľvyslanec pozval ich predstaviteľov do svojej rezidencie v Budapešti, pripomenul som im, že sú na slovenskej pôde. Tak sa pokúsme všetci rozprávať po slovensky, hovorím. Ozval sa jeden, že vraj zle som povedal. Prečo? Lebo oni už nevedia po slovensky. Odvtedy som si dával na to pozor. Na Dolnej zemi dnes stretávate množstvo ľudí, ktorí tvrdia, že sú Slováci, ale hovoria s vami po maďarsky.
- Jazyk je však významným, ak nie rozhodujúcim znakom národnej identity. Čo stým?
- Zostávajú Slovákmi vnútri, v srdci, hlásia sa k svojim koreňom. Niekedy je to prinajmenšom také dôležité, ako ovládať rodný jazyk. Nezabúdajme, že tlak maďarizácie na Dolnej zemi bol dlhodobý a neúprosný - a pretrváva. Ak sa chcete uplatniť v štátnej službe, musíte dobre vedieť po maďarsky. Preto tamojší Slováci dávali svoje deti radšej do maďarských škôl.
- Prečo tak nepostupovali Maďari na Slovensku?
- Maďari na rozdiel od nás mimoriadne zdôrazňujú význam jazyka pre upevňovanie či záchranu národnej identity. Znalosť maďarčiny je to, čo robí Maďara Maďarom aj na Slovensku, preto je taký záujem predstaviteľov SMK o menšinové školstvo a kultúrnu autonómiu.
- Vy sám ste sa narodili a vyrastali na Dolnej zemi v Níreďháze. Chodili ste tam ešte do slovenskej základnej školy?
- Nie, už do maďarskej, a za slovenčinu nás učitelia trestali. Do slovenskej chodil môj otec, to však bolo dávno, pred prvou svetovou vojnou.
- Napriek tomu sa v Maďarsku dodnes zachovali ostrovčeky hovorovej slovenčiny. Čo je to za slovenčinu?
- Na juhu Maďarska v Békešskej župe sa zachovala archaická slovenčina. Počujete ju napríklad v niektorých evanjelických kostoloch. Ide vlastne o zakonzervovanú slovenčinu ešte z čias sťahovania sa Slovákov na Dolnú zem, ktorá sa nevyvíjala. Ale na severe Maďarska, napríklad v Mlynkoch, hovoria Slováci tvrdým nárečím. To preto, lebo ich predkovia sem prišli zo západného Slovenska.
- Ktorým ste sa viac prispôsobovali vo svojich otvorených listoch?
- Všetkým som sa prispôsoboval, viac som však myslel na sociálnu skladbu čitateľov Ľudových novín. Na roľníkov, ktorí v Békešskej župe pestujú obilie a chovajú ošípané, na okolie pohoria Matry, Pilíša a Malého Kereša, kde sú skôr vinári a dorábajú víno. Medzi klasickým sedliakom a vinohradníkom je dosť podstatný rozdiel. Mimochodom, prejavuje sa to aj politicky.
- Pôvodným povolaním ste fyzik, v posledných rokoch sa venujete diplomacii, nie však agronómii. Čomu ste teda podriadili výber tém vo svojich listoch - aktuálnej politike?
- To by som čitateľov riadne otrávil. Naša domáca rozhádaná politická scéna tam málokoho zaujíma. Kultúra, duchovný život, história, šport - to áno, najmä ak sa veci podajú vo forme príbehov.
- Politike ste sa však celkom nevyhli. Veď viac ráz ste v listoch písali o prípade Hedvigy Malinovej. Prečo?
- Prípad Hedvigy často rozmazávali maďarské médiá a dosť jednostranne. Napísal som, že sa jej podarilo rozšíriť okruh takých tém v slovensko-maďarských vzťahoch, ktoré vnímame vždy v dvoch verziách.
- Rozdeľujú sa Slováci v Maďarsku aj konfesionálne?
- Samozrejme. Kým v okolí Mlynkov je prevažne katolícke prostredie, v Čabe, Sarvaši či v Komlóši žijú zväčša protestanti. A to je veľký problém maďarských Slovákov, že nie sú rozdelení len názorovo či politicky, ale ešte aj nábožensky.
- Je pravda, že tamojší katolíci sa pomaďarčovali rýchlejšie ako evanjelici?
- Podobný proces prebehol skôr v Srbsku. V Maďarsku, kde Slováci žili v malých osadách, izolovane, maďarizácia postupovala rýchlejšie - na počudovanie. Bez ohľadu na konfesiu. Deti posielali do škôl do mesta a medzi sebou málo komunikovali. Príkladom je Níreďháza, kde aj cirkevná vrchnosť bola protislovenská.
- Vtedy bola Níreďháza ešte slovenská obec?
- Prevažne slovenská, dnes je už maďarská, lebo väčšina Slovákov sa z nej vysťahovala po vojne na Slovensko.
- Spomínate si ešte na sťahovanie vašej rodiny v roku 1946?
- Samozrejme, veď som už mal desať rokov. Vysťahovaniu predchádzala veľmi silná kampaň pod heslom: „Mať volá, vráťte sa do svojej vlasti.” Organizovali to ľudia z presídľovacieho úradu, ktorí pochádzali z Novohradu. Čiže rodáci tamojších Slovákov.
- Majú pravdu tí, čo tvrdia, že kým sa Slováci presídľovali z Maďarska dobrovoľne, tak pohyb Maďarov zo Slovenska sa udial pod nátlakom?
- Áno, v tom bol rozdiel. Maďari museli často násilne opustiť domovinu a uplatnil sa pritom princíp kolektívnej viny.
- Prečo sa najväčšia cirkev nezapojí energickejšie do urovnávania slovensko-maďarských vzťahov? Prečo sa všetko komplikuje ešte aj neutíchajúcim sporom o maďarského biskupa?
- Z maďarskej strany je aj nastoľovanie tejto otázky prejavom starostlivosti o národnú identitu. V rumunských horách napríklad žijú Čángovia, nepočetný maďarský kmeň. Hovoria nárečím, ktoré sa už veľmi nepodobá dnešnej maďarčine, ale podľa niektorých maďarských historikov sú to Staromaďari, ktorí tam pri sťahovaní zostali a zakonzervovali sa. Nuž Budapešť chce aj pre nich maďarského biskupa.
- A dostanú ho?
- Pochybujem. Pred niekoľkými rokmi nám vysvetľoval pápežský nuncius v Budapešti, prečo Vatikán nechce ustanoviť národnostných biskupov. Má totiž veľmi zle skúsenosti s vymenovaním biskupov pre jednotlivé kantóny vo Švajčiarsku. Tam to kedysi viedlo až k ozbrojeným konfliktom.
- Tiež ste očakávali, že spoločná účasť Slovenska a Maďarska v NATO či Európskej únii prispeje k tomu, že vzájomné nezhody sa rýchlejšie utrasú?
- Áno a som naďalej presvedčený, že to nakoniec naučí naše národy lepšie spolu vychádzať. Pomer k menšinám na jednej aj druhej strane bude pritom patriť medzi kľúčové faktory. Niekedy však takéto učenie trvá dlho. Zoberte si len Grékov a Turkov, ich spolužitie sa podobá nášmu. Opakujem, že s Maďarmi sme odsúdení žiť spolu a že pred tým nikam neutečieme.
Štefan Markuš (72)
Do roku 1995 pôsobil v Slovenskej akadémii vied, naposledy ako riaditeľ Ústavu materiálov a mechaniky strojov. Ako fyzik je autorom viacerých monografií a vynálezov. Predsedal Slovenskému helsinskému výboru a Fóru inteligencie Slovenska. V rokoch 1999 až 2002 bol veľvyslancom Slovenskej republiky v Maďarsku. V súčasnosti je podpredsedom slovenskej časti zmiešanej slovensko-maďarskej komisie pre záležitosti menšín. V roku 2003 vydal knihu Maďari pod lupou. Teraz vychádzajú Otvorené listy rodákom na Dolnú zem (2005 až 2007).
V Slovenskom Komlóši je príkladné spolužitie Maďarov a Slovákov. Konštatoval to dnes pre TASR podpredseda vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič, ktorý navštívil tamojšiu slovenskú národnostnú menšinu. Je to podľa neho skutočne príkladné spolunažívanie, aj vďaka predstaviteľom samosprávy, aj vďaka primátorovi Józsefovi Sztakóovi. „Veľmi dobre fungujú vzťahy s predstaviteľmi slovenskej materskej škôlky, slovenskej základnej školy. Je to príkladné, celkom iný prístup samosprávy, ako napríklad v Mlynkoch. Slovákov považujú za veľmi dôležitú súčasť mesta, vytvárajú isté hodnoty, a to nielen po tej stránke ekonomickej, ale aj kultúrnej a vzdelávacej,“ povedal Čaplovič. Počas jednodňovej návštevy sa zúčastnil vicepremiér záverečnej rozlúčkovej slávnosti na Slovenskej základnej škole a pozrel si aj navrhovanú budovu slovenskej materskej školy. Podpredsedu vlády privítali v Slovenskom oblastnom dome a zúčastnil sa evanjelických bohoslužieb. Prezrel si Slovenskú národopisnú zbierku a navštívil aj Osvetové stredisko Jozefa Gregora Tajovského. Slovenský predstaviteľ zdôraznil, že prijatie bolo veľmi milé. Ako podotkol, zaujala ho najmä návšteva rozostavanej slovenskej materskej škôlky, ktorá napreduje. „Ide o to, aby sa realizovali závery spoločnej slovensko-maďarskej komisie, ktorá nedávno zasadala v Bratislave. Návšteva základnej školy v Slovenskom Komlóši ma presvedčila, že táto škola má nadštandardné vybavenie, je veľmi pozitívne vnímaná, je tu vyvážené používanie slovenského a maďarského jazyka,“ poznamenal. Na margo rozlúčky s ôsmakmi základnej školy povedal, že tá bola vynikajúco režírovaná. „Možno že slovenské školy by si mohli zobrať príklad, bolo to veľmi emotívne, bolo to perfektne pripravené,“ skonštatoval. Návšteva jazykového laboratória, počítačovej učebne, knižnice podľa jeho slov svedčia o tom, že starostlivosť je štandardná, že pokračuje sa v dobrých podmienkach. Učitelia vedia kvalitne pripraviť žiakov na ďalšie kroky do života. Nedávno táto škola dostala od slovenskej vlády vybavenie, dodal. „Pre mňa bolo fantastické, ako tie deti v závere školského roka spievali slovenskú hymnu, to často na našich školách nevidno,“ povzdychol si Čaplovič. Vicepremiéra sprevádzali v Slovenskom Komlóši, v ktorom žije 7100 obyvateľov, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Budapešti Juraj Migaš a generálny konzul SR v Békešskej Čabe Ján Süli. K slovenskej národnosti sa v tomto meste Békešskej župy v roku 2001 prihlásilo 20,8 percenta obyvateľstva. Slováci tam žijú už vyše 260 rokov..
Podpredseda vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič absolvoval začiatkom mája pracovnú návštevu USA, zameranú na stretnutia s krajanmi v Chicagu. Vicepremiér, ktorý má v pracovnom portfóliu aj oblasť starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí vtedy vysoko ocenil prínos miestnej krajanskej komunity pre rozvoj a zachovanie národnej kultúry a jazyka. Vicepremiér Čaplovič dnes odcestuje na trojdňovú návštevu Rumunska, kde sa v bihorskej oblasti stretne s krajanmi. V rozhovore pre TASR zdôraznil dôležitosť udržiavania stykov so zahraničnými Slovákmi a podpory ich kultúrnych aktivít.
- Považujete príspevky, ktoré zahraniční Slováci dostávajú z grantového systému z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí za dostatočné?
- S výškou príspevkov asi nikdy človek nebude spokojný, ale v porovnaní s predchádzajúcim rokom sa nám ich podarilo navýšiť o 150 percent. V súčasnosti príspevky predstavujú 40 miliónov korún (1,260.636 eur), v minulosti sa toto číslo pohybovalo od dvoch do 15 miliónov korún (472.738 eur), čo je zásadná zmena. Vzniká tak systém, v ktorom sa Slováci žijúci v zahraničí môžu uchádzať o grantové príspevky. V tomto prípade môžeme byť za dva roky nášho vládnutia s týmto zvýšením spokojní. Samozrejme, v budúcom období sa v rámci koncepcie po zavedení eura uvažuje o zvýšení tohto príspevku. Musíme sa samozrejme pozerať aj na to, aby sme dodržiavali určité pravidlá hry.
- Sú podľa Vás požiadavky krajanov o zvyšovanie finančných príspevkov oprávnené?
- Treba to hodnotiť podľa krajiny a účelu, na ktorý sú použité. Predovšetkým musíme pomáhať tým krajinám, ktoré sú v okolitých štátoch. Máme istú stratégiu v krajinách, kde je silná a aktívna slovenská komunita, aby sa udržiavala v oblasti vzdelávania, kultúry, formovania svojej identity, prípadne vydávania časopisov a novín. Toto považujem za zodpovedajúce a požiadavky, ktoré prichádzajú na Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, považujem za adekvátne.
- Ktorú slovenskú komunitu považujete za najaktívnejšiu?
- Nedávno som sa vrátil z Chicaga, v ktorom je veľmi aktívna slovenská komunita. Založili si slovenskú školu, aby si deti udržiavali slovenčinu. To považujem za veľmi pozitívne. Apeloval som na rezort školstva, aby sme im dodali učebnice a knihy, aby si mohli založiť vlastnú knižnicu, ktorá by slúžila pre Slovákov z amerického štátu Illinois. Za najaktívnejšiu považujem slovenskú menšinu vo Vojvodine. Slovensko pozitívne prezentuje v oblasti kultúry napríklad známou kovačickou školou insitného umenia. Petrovické gymnázium vychováva skvelých absolventov, ktorí pokračujú v štúdiu slovakistiky na slovenských školách. Práve preto ju považujem za najaktívnejšiu a najkompaktnejšiu. Veľmi pozitívne sa rozvíja aj menšina v Maďarsku, či už v Békešskej Čabe, Slovenskom Komlóši, Mlynkoch, v oblasti Pilíša a Miškovca. Samozrejme, sú aj malé ostrovčeky zahraničných Slovákov v Poľsku, na Ukrajine a v Čechách.
- Dá sa špecifikovať, na čo sa využívajú finančné prostriedky? Je ich využitie kontrolované?
- Samozrejme, grantový systém je na tom postavený. Každý projekt je vyhodnotený. Väčšinou sú peniaze na knihy, noviny, kultúrne festivaly a aktivity na dostavbu škôl. Tam sa to dá jednoznačne skontrolovať. Doteraz zdroje, ktoré slovenská vláda vynakladá na Slovákov žijúcich v zahraničí, sú dobre zužitkované. Za posledné tri roky sa slovenské komunity tak zaktivizovali, že organizujú množstvo festivalov. Vznikajú nové slovenské spolky, zaktivizovala sa aj komunita v Taliansku, v Anglicku, Írsku, Nemecku. Slovenská komunita žije a ak jej dáme finančné zdroje na zmysluplné aktivity, prináša to efekt.
- Ako je to s inými štátmi a starostlivosťou o krajanov?
- Keď to porovnáme so susedmi v Maďarsku, Poľsku alebo v iných krajinách, je tam výraznejšia podpora. Sú to však štáty, ktoré majú dlhodobú tradíciu. Slovensko je mladá krajina, ale od jej vzniku sa začali veci hýbať, začali sme výraznejšie myslieť na Slovákov v zahraničí, nie ako za bývalého totalitného režimu.
- Prečo je podľa Vás dôležité udržiavať väzby s krajanmi?
- Štáty, ktoré udržiavajú dlhodobé kontakty s krajanmi, majú kvalitný lobing vo významných zahraničných a finančných inštitúciách. Zoberme si ako príklad Maďarsko, Poľsko alebo Írsko. V USA sú početné komunity Írov a Írsku to pomáha pri rozvoji samotnej ekonomiky, je badateľný prílev investícií, ktoré sa vracajú do krajiny. Aj nám odchádzajú mladí ľudia do zahraničia, mnohí sú vo významných pozíciách. Netreba na nich zabúdať, ale udržiavať s nimi kontakty. Pri každej našej návšteve v zahraničí sa s nimi stretávame a oni nám to v budúcnosti budú vracať. Mnohí sú vo vedeckých, vzdelávacích a finančných inštitúciách.
- Privítali by ste, keby krajania mohli voliť elektronickou formou?
- Spomínal som to aj na poslednej návšteve USA. Bol by som rád, keby sa systém elektronickej formy zabezpečil, aby sa zvýraznila práca konzulátov v tejto oblasti a Slovákom žijúcim v zahraničí sa tak zjednodušil prístup k voľbám.
Vzťahy medzi Maďarskom a Slovenskom nemožno odvíjať len od premiérov jednotlivých krajín, vzťahy sú však stabilné. Uviedol to v dnešnej diskusnej relácii TA3 V politike vicepremiér Dušan Čaplovič. Je potrebné sa naďalej usilovať o stretnutie s maďarským premiérom Ferencom Gyurcsánym a ako povedal Čaplovič, slovenská strana bude na stretnutie pripravená do 24 hodín. Predseda SMK Pál Csáky si myslí, že je snahou všetkých a hlavne menšín, aby boli slovensko-maďarské vzťahy „normálne”. „Bohužiaľ, sú tu umelé rušivé momenty, ktoré vyvolávajú rôzne pochybnosti,” dodal Csáky s tým, že SNS robí zlý imidž Slovensku i vláde. „V 21. storočí by sa mal každý v správať korektne a slušne,” podotkol. Vicepremiér uznal, že spôsob komunikácie predsedu SNS Jána Slotu na margo šéfky maďarskej diplomacie Kingy Gönczovej nemožno akceptovať. Avšak spomenul i jej prirovnanie SNS k „fašizoidným maďarskými gardám”, ktoré razantne odmietol. Čaplovič v tejto súvislosti dodal, že v oblasti menšinovej politiky sa vláda snaží veci riešiť. Zároveň však priznal, že je vždy čo vylepšovať a je záujem, aby boli vzťahy štandardné. Podľa neho však treba len dúfať, aby sa do kresla premiéra nedostal Viktor Orbán, predseda národne orientovaného Fideszu, pretože „slovensko-maďarské vzťahy boli vždy lepšie, keď vládli sociálni demokrati”. Ako v tejto súvislosti kontroval Csáky, podľa neho boli vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom lepšie, keď bola vo vláde SMK. Podľa neho nie je Orbánovým cieľom vyvolať napätie. „Netreba strašiť a treba realizovať dobré susedské vzťahy. Neexistuje žiadna maďarská parlamentná strana, ktorá by mohla vyvolať obavy ani na Slovensku, ani v Bruseli,” dodal Csáky a výzvy premiéra Roberta Fica na potrebu zomknutia sa strán po prípadnom Orbánovom víťazstve označil za hlúpe. „Je to chorá myšlienka, Slovensko nepotrebuje národný boj, ale riešenie reálnych problémov ľudí,” spresnil. Ako ukončil vicepremiér, s maďarskou menšinou je potrebné spolupracovať aj napriek tomu, že podľa neho sú v SMK predstavitelia, ktorí idú do extrému. Maďarskú menšinu za to však netreba trestať a treba rozvíjať „normálne vzťahy”, dodal.
Odhaduje sa, že v zahraničí žije v súčasnosti vo viac ako 50 krajinách asi 2,2 milióna osôb hlásiacich sa k slovenskému pôvodu. Očakáva sa, že počet slovenských komunít vo svete bude narastať, a to najmä v európskych krajinách so silnejšou ekonomikou. Ako vyplýva z návrhu koncepcie štátnej politiky starostlivosti o zahraničných Slovákov, k vzniku menšín a komunít Slovákov žijúcich v zahraničí dochádza od konca 17. storočia. Najviac osôb so slovenským pôvodom - až 1,2 milióna žije podľa odhadov Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v Spojených štátoch amerických. Významné komunity Slovákov žijú aj v Českej republike (375.000), Maďarsku (110.000) a Kanade (100.000). Značné počty ľudí, ktorých korene siahajú na Slovensko možno nájsť aj vo Veľkej Británii (90.000), v Srbsku (60.000), či Argentíne (50.000). Nezanedbateľné nie sú ani počty Slovákov alebo ich potomkov žijúcich v Írsku (30.000), Nemecku (25.000) a Rakúsku (25.000). Ľudí so slovenským pôvodom ale možno nájsť aj v krajinách ako Juhoafrická republika (800), Island (70), Nový Zéland (50) či Mexiko (25). Slovensko vníma zahraničných Slovákov ako spoločných duchovných nositeľov slovenskej štátnosti. Medzi najznámejšie osobnosti so slovenským pôvodom patrí zakladateľ výtvarného smeru pop-art Andy Warhol, ktorého rodičia pochádzali z dediny Miková pri Medzilaborciach. Slovenských predkov majú aj známe osobnosti svetového filmu ako Paul Newman, ktorého matka pochádzala z Humenného. Jeden z predstaviteľov kultového westernu Sedem statočných, Steve McQueen sa pred adopciou volal Štefan Ihnačák. Zahraniční Slováci dosiahli aj významné úspechy v podobe vynálezu padáka - Štefan Banič, či vynájdenia rádiotelegrafie - Jozef Murgaš. Medzi ľudí, ktorých korene siahajú na Slovensko, patrí i významný predstaviteľ grafiky Koloman Sokol, ale aj otec rezofonickej gitary nazývanej dobro, pôvodným menom Ján Dopjera. Status národnostných menšín prislúcha v súčasnosti Slovákom žijúcim v krajinách strednej a juhovýchodnej Európy (Česko, Srbsko, Rumunsko, Ukrajina, Chorvátsko, Maďarsko, Poľsko), uvádza sa v koncepcii. Nachádzajú sa tu prevažne menšiny s hlbokými kultúrnymi tradíciami a vlastnou národnostnou inteligenciou, ojedinele majú vlastnú štruktúru samosprávy, prípadne aj systém slovenského národnostného školstva. Slovenské menšiny v Poľsku a na Ukrajine nevznikli migrovaním slovenského obyvateľstva, ale zmenou hraníc Československej republiky. Komunity Slovákov existujú aj v západnej Európe a zámorí, ale už bez statusu menšiny. Tvoria ich potomkovia vysťahovalcov a emigrantov, u ktorých napriek tomu, že neovládajú materinský jazyk, pretrváva vzťah a hrdosť ku krajine svojich predkov. V zámorských krajinách (najmä v USA a Kanade) sa združujú v spolkoch s dlhoročnou tradíciou, ktoré majú svoje odbočky v jednotlivých štátoch a provinciách, objasňuje sa v koncepcii štátnej politiky starostlivosti o zahraničných Slovákov. Naopak Slovákov žijúcich v zahraničí so živými väzbami na domovinu predstavujú najmä príslušníci mladej a strednej generácie, absolventi slovenských stredných a vysokých škôl. Tí emigrovali po roku 1989 predovšetkým do krajín západnej Európy, ale i do netradičných zámorských destinácií. Odhaduje sa, že v zahraničí pracuje približne 200.000 až 230.000 Slovákov.
Slovenská televízia (STV) uvažuje o prevádzkovaní nekódovaného satelitného vysielania, ktoré by sa v prípade schválenia projektu mohlo začať realizovať od budúceho roka. Reaguje tak na požiadavky Slovákov žijúcich v zahraničí zabezpečiť svoje vysielanie aj v iných oblastiach sveta. Satelitné vysielanie programov verejnoprávnej televízie je v súčasnosti kódované a keďže STV nakupuje vysielacie práva iba pre územie SR, nie je možné ju sledovať v zahraničí. „Zahraničné vysielanie sa vo vyspelých európskych štátoch spravidla financuje z prostriedkov rezortu zahraničných vecí,” uviedla pre TASR hovorkyňa televízie Želmíra Habánová. Objasnila, že STV momentálne pripravuje projekt takéhoto vysielania v spolupráci s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Ministerstvom zahraničných vecí SR, ako aj s Ministerstvom kultúry SR. „V prípade schválenia tohto projektu je možné, že takéto vysielanie, bude STV zabezpečovať od budúceho roka,” konštatovala.
Slováci žijúci v zahraničí sa o aktualitách zo Slovenka v súčasnosti dozvedajú prostredníctvom zahraničného vysielania Slovenského rozhlasu (SRo), ktorému zo zákona vyplýva povinnosť vysielať aj do zahraničia. Rozhlas denne už 15 rokov vysiela v šiestich jazykoch do celého sveta prostredníctvom krátkych vĺn polhodinové magazíny. Vysielanie rozhlasu môžu zahraniční Slováci počúvať aj cez satelit alebo na internete. „Magazíny obsahujú spravodajskú časť s aktualitami z politiky, ekonomiky, športu, spoločenského diania a publicistický blok - mozaiku rôznych informácií,” povedal pre TASR Vladimír Slaninka zo SRo. Konštatoval, že z reakcií predstaviteľov združení a spolkov zahraničných Slovákov vyplýva, že toto vysielanie je sledované. Tvorcovia magazínu vedia, pre koho vysielanie pripravujú a podľa toho ho aj orientujú, dodal.
Na informovaní krajanov v zahraničí sa podieľa aj Tlačová agentúra SR (TASR), ktorá poskytuje spravodajský servis webovému portálu Svetového združenia Slovákov v zahraničí, ako aj printom Kanadský Slovák a katolícky zameranému dvojtýždenníku Jednota. „Zahraniční Slováci majú záujem o nosné politické udalosti zo Slovenska a o informácie, týkajúce sa vzťahu SR k Európskej únii a k svetu ako takému,” konštatoval generálny riaditeľ TASR Jaroslav Rezník. Vysvetlil, že zahraniční Slováci majú podstatnú časť informácií, ktoré sa týkajú najdôležitejších udalostí doma a vo svete, prístupnú zadarmo na webovej stránke agentúry. „V súčasnosti je týchto voľne dostupných informácií vrátane videospravodajstva z vybraných tém na webe stále viac.” Podotkol, že v blízkej budúcnosti v snahe otvoriť ešte väčšiu časť produkcie verejnosti budú ďalej pribúdať.
Vedľa klasických informačných stránok, aké má Svetové združenie Slovákov v zahraničí (www.szsz.sk), či jednotlivé slovenské spolky po svete, v posledných rokoch vznikajú aj portály s inými ambíciami. Najväčším z týchto projektov je portál Slováci vo svete (www.slovacivosvete.sk), ktorý v októbri minulého roku spustilo Svetové združenie Slovákov v zahraničí (SZSZ) a za prvé dve hodiny jeho prevádzky si ho prezrelo 1200 návštevníkov. „Portál zaznamenal špičkovú návštevnosť až 18.000 prístupov denne,” uviedol pre TASR predseda združenia Vladimír Skalský. Má rozsiahlu spravodajskú zložku vrátane zvukovej, ktorá podľa Skalského v súčasnosti nie je obvyklá. „Pozoruhodná je aj virtuálna knižnica, ktorá sa rozširuje a bude obsahovať rozsiahlu databázu kompletných rukopisov či pdf-verzií kníh a periodických publikácií, vydávaných po celom svete,” dodal. Popri vlastných materiáloch a materiáloch z krajanskej tlače sa na tvorbe portálu zmluvne podieľajú aj Slovenský rozhlas a Tlačová agentúra Slovenskej republiky, ktorá pre portál vytvára unikátny filter slovacík zo zahraničného spravodajstva a dodáva aj ďalšie súhrny. Portál poskytuje aj informačnú zložku v širokom spektre otázok vrátane rôznych prehľadov, informácií o komunitách či právnej poradne. Profesionálny redakčný systém umožnil aj prevádzkovanie celého radu interaktívnych aplikácií a funkcionalít, ako sú on-line formuláre akcií, otázok, komunitných chatov, ale aj blogov a iných služieb pre registrovaných užívateľov. V roku 2008 sa pripravuje ďalšie rozšírenie záberu portálu a zriadenie nových platforiem. Jedna bude venovaná literatúre Slovákov v zahraničí a pripravená spolu s Literárnym informačným centrom, druhá folklóru, obsahujúca aj zvukové a obrazové sekvencie z nahrávok a vystúpení po celom svete. Celkovo bude posilnený multimediálny a interaktívny charakter. Cieľom portálu je podchytiť najmä mladých ľudí, ktorí do zahraničia odchádzajú dlhodobo študovať či pracovať a z generačných dôvodov alebo pre odlišné záujmy sa doteraz nehlásili k slovenským krajanským spolkom. SZSZ vzniklo v roku 2002 nadviazaním na staršiu tradíciu strešných organizácií Slovákov v zahraničí, no bez regionálnych, konfesijných či politických obmedzení. Zastrešuje 80 organizácií z 23 krajín a k jej členom patria aj významné osobnosti z umeleckého, vedeckého a podnikateľského sveta, žijúce v zahraničí.
Kanaďania sú najlepší ľudia na svete s nesmiernym pochopením pre cudzincov. Pre TASR to uviedla Eva Babišová, ktorá v tejto rozlohou druhej najväčšej krajine planéty žije 20 rokov. Tvrdí, že títo láskaví a veľmi ohľaduplní ľudia jej nikdy nedali najavo, že je v ich krajine cudzincom. Aj keď do Severnej Ameriky odišla zo Slovenska v pohnutých časoch minulého režimu, podľa jej slov nie je typickou emigrantkou. Môže za to fakt, že sa vydala za Kanaďana, pôvodom Slováka, ktorý do tejto krajiny odišiel v roku 1968, teda v období masových emigrácií. Na otázku, aký bol dôvod, že si jej manžel vybral práve Kanadu, uviedla, že jednak mal tetu v Montreale a jednak „tu nebola povinná vojenská služba”, vysvetlila. Babišová, dnes 54-ročná vyštudovaná pedagogička pre prvý stupeň základných škôl, poznamenala, že pre ňu samotnú neboli začiatky v novom svete finančne náročné, no musela zmeniť svoj život od základov. „Predstavte si trojročné dieťa, ktoré by začalo študovať strednú školu,” ilustruje svoje dojmy z nového sveta a dodáva, že to bola zaujímavá a nie vždy ľahká cesta. Zamestnanie sa jej vo Vancouveri, kde doteraz žije, podarilo nájsť veľmi rýchlo a istú rolu v tom zohrala náhoda. „Išla som do miestnej lekárne zháňať lieky pre mamu a lekárnička mi ponúkla prácu jej asistentky. Keďže som chodila do školy doučovať sa angličtinu, tak som pracovala iba na polovičný úväzok,” spomína na svoje začiatky. Neskôr pracovala v škôlke, no pre náročnosť tohto zamestnania sa podľa vlastných slov vrhla na kariéru v sektore bankovníctva. V čase jej emigrácie totiž zažívalo toto odvetvie v Kanade boom a o prácu nebola núdza. V súčasnosti je zamestnankyňou jednej z najväčších bánk v Severnej Amerike a má na starosti pomoc malým podnikateľom rozbehnúť svoju činnosť. Popri práci sa aktívne stretáva s krajanmi, čo umožňuje aj blízky Slovenský katolícky kostol a rôzne kultúrne podujatia. Za priateľov má však, prirodzene, ľudí rôznych národností. Doma vraj s manželom preferujú slovenčinu, no priznáva, že sa do nej občas zamieša Angličtina, ktorá nahradí zabudnuté slovenské slovo. Kontakt s materčinou udržiava aj vďaka rodine na východnom Slovensku, ktorú sa snaží navštevovať každé dva roky. O možnostiach, ktoré ponúka slovenské ministerstvo zahraničných vecí a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, veľa nevie. Neregistruje možnosť získania grantov ani žiaden spolok Slovákov v jej okolí, ktorý by takéto financie získal. Keďže emigrovala legálne v roku 1987, má dodnes dvojité občianstvo, a tak nevie nič ani o tzv. krajanskom preukaze.
Na podporu kultúrnych podujatí zahraničných Slovákov v ich domovských krajinách, podporu vydavateľskej činnosti či prevádzku slovenských spolkov a organizácii poputuje v tomto roku z rozpočtu Úradu vlády SR 40 miliónov Sk (1,24 milióna eur). Vláda udelila minulý rok prostredníctvom grantového systému Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí krajanom zo štátneho rozpočtu 36 miliónov Sk (1,12 milióna eur). Zo spomínanej sumy sa doposiaľ prerozdelilo 38 miliónov Sk (1,2 milióna eur) na podporu slovenských komunít v 26 krajinách sveta. Najviac finančných prostriedkov, 6,6 milióna Sk (208.616 eur) poputuje krajanom v Srbsku, kde sa z týchto prostriedkov okrem iného podporia aj Slovenské národné slávnosti organizované Maticou Slovenskou v Srbsku. Druhá najvyššia čiastka, 4,6 milióna Sk (145.399 eur) poputuje pre slovenské organizácie v Rumunsku. Poskytnuté prostriedky sa tu napríklad použijú na Dni Jozefa Gregora Tajovského, podporu časopisov Naše snahy či Dolnozemský Slovák a vydanie niekoľkých knižných publikácii. Na podporu ľudí so slovenským pôvodom v Česku poputuje 3,5 milióna Sk (110.629 eur), kde sa prostriedky využijú aj na realizáciu Medzinárodného festivalu slovenského folklóru v ČR. Finančná podpora vo výške dva milióny Sk (63.217 eur) pôjde do Poľska, viac ako milión Sk (31.608 eur) podporí slovenské spolky a organizácie v Kanade, Veľkej Británii, Francúzsku a Chorvátsku. Finančné prostriedky sú určené najmä na podporu kultúrnych podujatí, akcií a aktivít orientovaných na krajanskú mládež, vzdelávacie aktivity a projekty, nákup učebníc či odbornej a doplnkovej literatúry, detskej literatúry, audiovizuálnych materiálov a pomôcok. Pomôžu tiež vydavateľskej činnosti a krajanským médiám a financovaniu prenájmov priestorov potrebných na realizovanie činnosti slovenských spolkov a organizácií.
Výhody preukazu zahraničného Slováka a jeho súčasnú obdobu, osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí môže využívať viac ako 12.000 osôb. Žiadateľ o vydanie osvedčenia musí preukázať slovenskú národnosť a môže tak spraviť až do tretieho pokolenia v priamom rade, podľa svojich predkov, uviedla pre TASR Anna Čižniarová z Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí. Vysvetlila, že preukazy vydávalo do konca roku 2005 Ministerstvo zahraničných vecí SR, ktoré vydalo 10.772 preukazov. Od roku 2006 táto kompetencia prešla na úrad, ktorý doteraz vydal 1996 osvedčení. Objasnila, že vlastník osvedčenia alebo preukazu získava na území Slovenska prechodný pobyt a zároveň sa tu môže zamestnať bez osobitného povolenia. „Môže tiež tento doklad použiť v rámci podnikania, napríklad na založenie obchodnej spoločnosti alebo živnosti,” pokračovala. Jeho držiteľ môže taktiež po uplynutí troch rokov nepretržitého pobytu v SR požiadať o udelenie štátneho občianstva, pričom ostatní cudzinci tu musia žiť aspoň osem rokov. Ak sa držiteľ osvedčenia či preukazu prihlási k pobytu v SR, môže sa tiež zdržiavať v schengenskom priestore tri mesiace v rámci pol roka, dodala. Žiadateľ o vydanie osvedčenia musí preukázať svoju bezúhonnosť a to tak na území svojho domovského štátu, ako aj na území Slovenskej republiky. „Jednou zo základných zákonných podmienok je aj preukázanie slovenskej národnosti, a to úradným dokladom, v ktorom je takýto údaj uvedený,” dodala. Žiadateľ tiež musí preukázať svoje slovenské národné povedomie, buď dokladom vydaným krajanskou organizáciou, alebo spolkom, ak v štáte jeho pobytu takáto organizácia alebo spolok existuje, alebo výsledkami svojej verejnej činnosti či ovládaním slovenského jazyka.
- Aká je motivácia zahraničných Slovákov zdokonaľovať si slovenčinu?
- Veľmi často je to práve vôľa nájsť korene rodiny, stretnúť sa s blízkymi. Niektorí boli na návšteve rodiny, ale iní majú minimálne informácie o krajine. Je to možno aj preto, že prerušili vzťahy, jazykovo sú zle vybavení, tak sa prihlásia na letnú školu, v ktorej si zdokonalia slovenčinu a dozvedia sa viac o kultúre, histórii či súčasnej tvári Slovenska.
- Dá sa vymedziť, koľko krajanov sa hlási na letnú školu?
- Počet je veľmi diferencovaný, každý rok sa to mení. Zaujímavosťou je, že na tohoročnú, ktorá sa koná od 3. do 23. augusta, sa doteraz prihlásilo 10 krajanov, dokonca z USA sa prihlásila frekventantka, ktorá má priezvisko Sas, teda sa volá rovnako ako naše centrum.
- Z ktorých krajín ich prichádza najviac?
- V súčasnosti je najväčší záujem zo Spojených štátov a Kanady. Často však prichádzajú aj Slováci z okolitých krajín, z Rakúska, zo severských krajín ako Švédsko, Nórsko, ale aj z Francúzska či Nemecka.
- Na akej úrovni ovládajú jazyk?
- Stáva sa, že aj napriek tomu, že krajania majú slovenské korene, ich jazyková výbava je veľmi slabá. Napríklad účastníci z Maďarska majú silný akcent, ale to je tiež veľmi individuálne. SAS v súčasnosti z poverenia rezortu školstva pracuje na vzdelávacom programe slovenčiny ako cudzieho jazyka, ku ktorému patrí aj odborná príprava učiteľov slovenčiny na základných školách v Maďarsku, Srbsku a Rumunsku. Niektorí z nich majú slovenský pôvod a vítajú možnosť zdokonaliť sa v slovenčine a oboznámiť sa s novými formami výučby či učebnými materiálmi. Mnohí zahraniční Slováci pôsobia ako lektori na univerzitách vo svojich krajinách. Minulý rok sme viedli seminár v maďarskej Békešskej Čabe, tento rok ideme do Báčskeho Petrovca v Srbsku. Máme čulé kontakty najmä s maďarskými učiteľmi a tamojšími inštitúciami. Na filozofickej fakulte univerzity v Novom Sade dokonca existuje katedra slovenského jazyka.
- Aké vekové skupiny sa hlásia na letnú školu?
- Na SAS-e máme tradíciu, že študent musí dosiahnuť 18 rokov. Hlavnou skupinou sú vysokoškoláci, ale je otvorený aj pre iné vekové kategórie, starších ľudí. Mali sme už aj 70-ročných účastníkov. Z USA nám napríklad poslali vnukov či vnučky hneď po dosiahnutí 18 rokov. Dokonca pred dvoma rokmi vybavovala babka osobne svojmu vnukovi žijúcemu vo Švédsku celý pobyt na SAS-e a bola nesmierne šťastná, keď sa to podarilo.
- Čo ich na Slovensku najviac zaujme?
- V rámci interkultúrnej komunikácie máme pripravený test, ktorý po pobyte na Slovensku vypĺňajú. Mnohí z nich hovoria o prírode a ohromnom pokoji. Možno to tak my sami nevnímame, ale v porovnaní s inými mestami, krajinami, je tu naozaj relatívny pokoj. Na Slovensku sú miesta, ktoré sú takmer nedotknuté. Spomínajú jaskyne, kúpeľné mestá, hrady, zámky. Snažíme sa im priblížiť našu kultúru aj inými formami, napríklad organizovaním koncertov, výletov, aby mali možnosť zažiť dotyk s krajinou a jej ľuďmi, všetko ochutnať a vidieť.
- Čo sa týka jedál?
- Je zaujímavé sledovať, aký vzťah majú k jedlám. Niektorí necítia rozdiel v strave, najmä ak doma varievali slovenské špeciality. Ak sú zvyknutí na iné, zdá sa im naše jedlo mastné. Objavujú naše vína, poznajú množstvo druhov pív a samozrejme, radi ho aj konzumujú.
- Stáva sa, že sa na letnú školu vracajú?
- Áno, samozrejme. Majú možnosť sa opätovne prihlásiť. Ide len o to, aby frekventant vedel zdôvodniť svoju motiváciu. Ministerstvo školstva dáva k dispozícii štipendiá aj Slovákom žijúcim v zahraničí, najmä študentom alebo tým, ktorí pracujú ako učitelia, lektori, asistenti, prípadne ako kultúrni pracovníci či v médiách. V minulosti poskytovali štipendiá aj Matica slovenská a ministerstvo kultúry.
- Existuje aj kurz slovenčiny na internete...
- Áno, záujemcovia sa môžu slovenčinu učiť aj dištančnou formou, na internete je e-learningový kurz, ktorý krajanom spropagoval aj Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Mnohí krajania nám píšu, že používajú tento kurz a vítajú ho. Ozvali sa nám Slováci z európskych krajín, ale aj z Argentíny, USA a slovenčina sa takto môže dostať aj tam, kde nie je lektorát slovenčiny. Máme teda aj spätnú väzbu a mnohokrát sa nám hlásia aj starší ľudia, ktorí si našu stránku pozrú. Sme veľmi radi, že sme ju netvorili len pre cudzincov, ale aj pre krajanov. Mnohí zrejme uvítajú možnosť otestovať si svoje vedomosti.
- Sú problematické slová, ktoré študentom robia ťažkosti?
- Závisí od toho, či sa slovenčinu učia ako cudzí jazyk od nuly alebo už majú nejaké základy, napríklad aj z rodiny. Vnímanie slovenského jazyka očami cudzinca je veľmi individuálne, ale vo veľkej miere podmienené východiskovým - materinským jazykom, preto pre Japonca je zložité niečo iné ako pre Taliana alebo Poliaka. Hlavne sa to stáva v prípade výslovnosti spoluhláskových skupín, ale môže to byť aj vnímanie dĺžky či označovanie mäkkosti hlások. Slovenčina je bránou k iným slovanským jazykom, takže sa snažíme povzbudiť študentov, aby nestratili motiváciu a naďalej si ju rozvíjali aj účasťou na našich vzdelávacích podujatiach cez rok alebo v lete.
- Podľa vašich informácií, sledujú krajania dianie na Slovensku?
- Ak majú vážny záujem o Slovensko, tak určite. Bola som sama prítomná na nejednom podujatí, kde boli aj zástupcovia zahraničných Slovákov a myslím si, že tí, čo udržujú kontakt so Slovenskom sledujú politickú či ekonomickú situáciu. Aj mladí krajania prichádzajú na Slovensko, zúčastňujú sa na rôznych podujatiach, ale je to vždy individuálne.
- Ako vidíte budúcnosť slovenčiny v zahraničí?
- Ak sa má slovenčina rozvíjať v zahraničí v bežnej komunikácii, aj tam, kde sú enklávy Slovákov, treba krajanom vychádzať v ústrety, posielať im lektorov či učiteľov alebo aspoň organizovať podujatia, aby to nebol len folklór, v ktorom sa slovenčina objavuje. V mnohých prípadoch je to totiž už len folklórna činnosť, kde zaznieva slovenčina. Aby sme si nerobili ilúzie, situácia nie je všade rovnaká, je veľmi diferencovaná. Osobitne v krajinách, kde došlo k výraznej asimilácii Slovákov, sa slovenčina pretransformovala z materinského na cudzí jazyk a od toho sa potom odvíja aj metodika a spôsob vzdelávania detí či dospelých záujemcov.
Spolkový život Slovákov v Českej republike nezačal písať svoju históriu v 90. rokoch, ale už o niekoľko desaťročí skôr. Nový rozmer získala početná slovenská menšina v Česku po rozdelení federácie. Dnes sa slovenské spolky takmer nemajú na čo sťažovať - podpora kultúry a národnostnej tlače zo strany štátu formou dotácií je dlhodobo stabilná a pomerne veľkorysá. Slovákov a slovenské spolky netrápia iba špecifické problémy ako získavať nových členov, sympatizantov alebo čitateľov, ale aj rovnaké problémy ako majoritnú českú spoločnosť, napríklad aj otázky vysporiadania sa s komunistickou minulosťou. „Pokiaľ napíšete kvalitný, zmysluplný projekt, tak prístup (českých úradov) je veľmi dobrý. Zlepšilo sa to, nemôžeme sa sťažovať. Iba ak sami na seba,” konštatovala pre TASR Helena Nosková, riaditeľka Klubu slovenskej kultúry (KSK), ktorý je spolkom s najdlhšou tradíciou. Vlani KSK dostal od českého ministerstva kultúry na svoje projekty vyše pol milióna českých korún. Na tento rok má na podporu kultúrnych aktivít schválený grant 350.000 Kč a 150.000 Kč na projekt dokumentačného strediska. Klub vydáva aj vlastný časopis, Listy Slovákov a Čechov, ktorý má v tomto roku dostať od rezortu kultúry dotáciu vo výške 2,4 milióna Kč. Vlani dostali štyri slovenské periodiká v ČR - okrem Listov aj Korene, Slovenské dotyky a Zrkadlenie - od Ministerstva kultúry ČR dotácie v celkovej výške vyše šesť miliónov Kč. A na kultúrne aktivity získali slovenské občianske združenie v roku 2007 od rezortu kultúry celkovo cez dva milióny korún. Ďalšie stovky tisíc niektoré slovenské spolky čerpajú na základe grantov na vzdelávacie programy a multikultúrne aktivity od rezortu školstva, desiatkami tisíc korún prispieva aj pražský magistrát a rezervy sú v grantoch, ktoré vypisuje ministerstvo pre miestny rozvoj a ministerstvo práce a sociálnych vecí. Kultúrna aj publikačná činnosť slovenských spolkov v ČR však podľa niektorých hlasov predstavuje nafúknutú bublinu, ktorá - nebyť štedrých štátnych dotácií - by spľasla a mala celkom inú podobu. Podľa bývalého slovenského politika Fedora Gála, ktorý ako vodca Verejnosti proti násiliu (VPN) bol jedným zo symbolov začiatku novej postkomunistickej éry na Slovensku a v prvej polovici 90. rokov sa usadil v Prahe, si niektoré slovenské spolky a ich predstavitelia na spolkovej činnosti založili svoje živobytie. „Chcete úprimný názor? Myslím si, že spolky, ktoré sú založené iba na tom, že sme Slováci, sme Maďari, sme Rusíni, sme neviem čo, nemajú veľmi veľký zmysel. Ich zmysel spočíva hlavne v tom, že dostávajú dotácie a že môžu žiť z priazne štátu. Omnoho väčší zmysel majú spolky, ktoré sú založené na spoločnom záujme, na spoločnej robote, na niečom, čo sa deje,” povedal Gál v rozhovore pre TASR. „Ja mu veľmi dobre rozumiem,” komentovala slová Gála Helena Nosková z KSK s tým, že aj ona je za to, aby bol spolkový život založený na idey a nielen na národnosti. Dokumentuje to na tom, že ňou vedený klub si viac než s niektorými inými slovenskými spolkami v Prahe rozumie so spolkom, ktorý sa hlási k tradícii bielej ruskej emigrácie. Dôvodom sú nielen údajne vysoké odmeny, ktoré si niektorí funkcionári nechávajú vyplácať, a sú vraj vyššie než jej plat v Akadémii vied ČR po štvrtej atestácii, ale aj minulosť niektorých funkcionárov slovenských spolkov v ČR, ktorí pred Novembrom pôsobili ako armádni politruci, spolupracovali s komunistickou ŠtB a dokonca aj s 9. odborom ministerstva vnútra, ktorý mal na starosti „rozosieranie občianskej spoločnosti”. „S nimi nemáme skutočne nič spoločné. Nemôžeme z toho zľaviť,” zdôrazňuje Nosková a dodáva, že svojou prácou, ktorú robí navyše bezplatne, túži českej spoločnosti ukázať, že „sú aj slušní Slováci”. Bez ohľadu na spolky a ich činnosť majú Slováci, ktorých je v Česku podľa rôznych prepočtov a odhadov okolo 300.000, k sebe ľudsky bližšie než k majoritnej spoločnosti. „Ja nie som žiaden národovec, ale keď sa zamyslím nad tým, s kým sa v Prahe stretávam a kam chodím, s kým pracujem, tak sú to z veľkej väčšiny Slováci. Je tam nejaká gravitácia, ktorá vyplýva z toho, že máme spoločnú históriu, spoločný materinský jazyk, vyrastali sme v rovnakých mestách a je nám spolu dobre. Čiže, na jednej strane, inštitucionálna spolková činnosť je dobrý zdroj na existenciu, na druhej strane ľudia napriek tomu, že nevyhľadávajú slovenskú zástavu, alebo akúkoľvek inú, sa predsa len dajú dohromady hlavne preto, že je im spolu lepšie, že majú čo robiť, že spomínajú na spoločné veci,” ilustroval to Gál na sebe.
Len od roku 2000 sa počet slovenských občanov zamestnaných v zahraničí zvýšil z 56.700 na 185.700 koncom roku 2007. Viacerí experti pritom predpokladajú, že tieto čísla sú podhodnotené minimálne o jednu štvrtinu až tretinu. „Medzi emigrantmi prevládajú muži nad ženami v pomere sedem ku trom, väčšina je relatívne mladá, keďže takmer polovica je vo veku 25 až 34 rokov,” konštatuje sa v návrhu Koncepcie štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015. Najviac emigrantov má stredoškolské vzdelanie s maturitou. Problematika emigrácie obyvateľstva zo Slovenska sa stala po vstupe krajiny do Európskej únie opätovne diskutovanou témou, nakoľko domáce hospodárstvo zaznamenáva pokles kvalifikovaných pracovných síl na trhu práce. Najviac osôb odchádza za prácou z Prešovského, Nitrianskeho, Žilinského a Košického kraja. Analýzy dokázali, že medzi dôvodmi odchodov Slovákov z krajiny dominuje práca, prípadne štúdium v zahraničí. Z krajiny podľa koncepcie odchádza predovšetkým mladá generácia, v reprodukčnom a produktívnom veku, čím sa oslabuje celkový reprodukčný potenciál populácie, deformuje jej štruktúra a urýchľuje starnutie. Nakoľko sa značná časť mladých emigrantov usadí v zahraničí natrvalo, predpokladá sa aj negatívny odraz tohto javu na populačnom vývoji krajiny v budúcnosti. Problémom je aj tzv. „únik mozgov”, keďže ročne opustí Slovensko 7000 až 10.000 absolventov vysokých škôl, čo predstavuje štvrtinu až tretinu všetkých absolventov. Koncom uplynulého roka dosahoval podiel Slovákov pracujúcich v zahraničí približne 10 percent zo súhrnného počtu zamestnaných osôb krajiny. Ich prínos pre slovenskú ekonomiku spočíva v peňažných prostriedkoch posielaných do SR. „Ich objem od roku 2000 prudko vzrastá a len v roku 2006 činil 32,2 miliardy Sk (1,01 miliardy eur), čo sú dve percentá hrubého domáceho produktu krajiny,” píše sa v koncepcii s tým, že v priemere každý emigrant poslal v roku 2006 do krajiny asi 150.000 Sk (4741 eur) ročne. Slováci, ktorí odchádzajú za prácou, sú len zriedka zamestnaní na pozíciách vyžadujúcich si vysokú kvalifikáciu. „Najviac ich nachádza uplatnenie v priemysle, stavebníctve, hoteloch a reštauráciách, doprave a skladovaní, službách. Sezónne je stále záujem o poľnohospodárske práce,” objasňuje sa v koncepcii štátnej politiky starostlivosti o Slovákov. Medzi najobľúbenejšie cieľové krajiny dlhodobo patrí Česká republika, Veľká Británia, Maďarsko, Rakúsko, Írsko, Nemecko a Taliansko. Nezanedbateľným prínosom tejto emigrácie je naopak zdokonaľovanie sa v cudzích jazykoch, získavanie skúseností z iných kultúr a prostredí, rozširovanie vedomostí, budovanie profesijných a priateľských vzťahov. „Keď sa navracajú do SR, prinášajú so sebou kapitál, know-how, nové poznatky, užitočné skúsenosti, názorovú toleranciu a sociálne kontakty,” uzatvára koncepcia.
Na udržiavaní národného povedomia v slovenských komunitách v zahraničí sa významnou mierou podieľa aj náboženský život. Vo svete existujú misie, slovenské cirkevné zbory, farnosti a senioráty rímskokatolíckej, gréckokatolíckej, evanjelickej a. v. a ďalších, početne menších organizovaných cirkví, uvádza sa v Koncepcii štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015. Slovenské cirkevné zbory vznikli v tradičných krajinách slovenského vysťahovalectva ako Spojené štáty americké, Kanada, Francúzsko, Nemecko, Srbsko a Rumunsko. „Zohrali nezastupiteľnú úlohu pri zachovaní národného povedomia a jazyka v slovenských komunitách. S cirkvami na Slovensku udržiavajú dodnes intenzívne kontakty,” konštatuje sa v materiáli. Misie zameriavajúce svoje aktivity na Slovákov žijúcich v zahraničí vznikli prevažne v západnej Európe (Paríž, Viedeň, Mníchov, Brusel, Zürich, Mannheim, Rím, Praha), ale aj v zámorí (Melbourne). Misie a zbory sú miestom pre stretávanie sa krajanov bez rozdielu náboženského vyznania, kde pastoráciu tvoria aj spoločenské, kultúrne, vzdelávacie a mládežnícke aktivity. Pri niektorých misiách a zboroch fungujú aj krajanské spolky. Popri evanjelizácii sa misie a zbory aktívne podieľajú na krajanskom kultúrno-spoločenskom a sociálnom živote. Tieto komunity sa často zapájajú do vydavateľskej činnosti, budovania knižníc a filmoték, alebo organizujú spoločné podujatia. Svoje misie v prostredí slovenských komunít v zahraničí udržiavajú v súčasnosti Katolícka cirkev na Slovensku a Evanjelická cirkev a. v. na Slovensku. Slovenské katolícke misie možno nájsť v Rakúsku, Švajčiarsku, Českej republike, Veľkej Británii, Nemecku, Francúzsku, Belgicku a Írsku. Evanjelická cirkev má v zahraničí dve stále misie, a to v Rusku a Chorvátsku. V ostatných krajinách spolupracuje s inými organizáciami. Slovensko k činnosti týchto misií a zborov pomáha vysielaním slovenských kňazov, finančne a materiálne podporuje národno-kultúrne, sociálne a spoločenské aktivity misií a cirkevných zborov. Zabezpečuje sa aj prísun náboženskej literatúry zo Slovenska do prostredia krajanských komunít.
V Belgicku žije podľa veľmi hrubých odhadov minimálne 10.000 Slovákov. Presný počet nie je podľa slovenského veľvyslanectva v Belgicku známy, pretože jediným oficiálnym údajom je číslo 4200, v ktorom však nie sú započítaní slovenskí zamestnanci európskych inštitúcií, ďalej Slováci, ktorí získali belgické občianstvo, osoby, ktoré sú tu ilegálne, a ani slovenskí Rómovia. Mnohí zo Slovákov sa stretávajú v rámci Slovenského krajanského spolku. Ten funguje od roku 2002, pričom pri jeho založení bolo asi 50 členov. „To nadšenie bolo zo začiatku veľmi veľké, robili sme niekoľko akcií, pravidelne sme sa stretávali, robili sme napríklad jesenné barebecue, mikulášske stretnutia, mali sme rozličné kultúrne akcie,” opisuje pre TASR začiatky existencie spolku jeho predsedníčka Valéria Compernolleová. Terajší počet členov spolku sa podľa nej mení, nakoľko prichádza nová vlna Slovákov a do aktivít spolku sa zapájajú aj euroúradníci či Slováci pôsobiaci v Belgicku dočasne, vrátane diplomatov a vyslaných pracovníkov. „Pred rokmi bol iný kontext krajanského života, po roku 1989 sa celá situácia zmenila a už to nebolo len stretávanie sa krajanov, pretože sme sa málokedy dostali domov alebo pretože niektorí sa vôbec nemohli dostať domov, na druhej strane je to zaujímavé vidieť, ako sa tie generácie prelínajú,” konštatuje Compernolleová. V porovnaní so začiatkami sú podľa nej momentálne stretnutia slovenských krajanov v Belgicku skôr spontánne, pričom sa však možnosti značne rozšírili, pretože pribudli aj akcie organizované slovenskými zastupiteľskými úradmi, vrátane pravidelného premietania slovenských filmov na Stálom zastúpení SR pri EÚ, či podujatia pripravované Slovenskou katolíckou misiou v Bruseli. Tá vznikla v roku 2006 a okrem Slovákov, žijúcich a pracujúcich v Belgicku, sa zameriava aj na Slovákov v Luxemburgu či Štrasburgu. Do jej aktivít sa takisto zapájajú aj českí veriaci. Šéfka slovenských krajanov žijúca v Belgicku dve desaťročia pripomína, že zvyknúť si na život v tejto krajine nie je pre každého Slováka jednoduché. „Teraz sa to vôbec nedá porovnať s obdobím, keď sme boli viac-menej limitovaní buď v tých návštevách alebo aj z hľadiska dopravy. Takže si myslím, že z tohto hľadiska sa uľahčili tie kontakty a je to jednoduchšie, keď človek vie, že si môže každú chvíľu odskočiť domov. Ale viem, že boli prípady, keď si Slováci nevedeli zvyknúť a aj sa vrátili, čo ja nikomu nezazlievam, pretože treba mať určitú výdrž a aj osobnú vytrvalosť, aby človek v tej inej krajine zostal z osobných či profesionálnych dôvodov,” myslí si zástupkyňa slovenských krajanov v Belgicku. Valéria Compernolleová prirovnáva Slovákov skôr k Flámom. Tí sú podľa nej viac domácky založení a srdečnejší než frankofónni Valóni, ktorí sú skôr podobní južanským národom. Za výhodu života v Bruseli považuje predsedníčka spolku multikultúrnu spoločnosť a možnosť stretávať sa alebo pracovať s príslušníkmi rozličných národov. Campernolleová tvrdí, že nemožno jednoznačne súhlasiť s tým, že by si Slováci v zahraničí navzájom závideli a nevedeli pomáhať. Pripúšťa však, že Slováci majú „troška malichernú povahu a niekedy pozerajú tomu druhému do hrnca a do peňaženky”, čo neprispieva k ich dobrému menu. Predsedníčka Slovenského krajanského spolku si na základe svojich dlhoročných osobných i profesionálnych skúseností myslí, že Slovensko by sa malo v Belgicku viac propagovať z hľadiska cestovného ruchu. Pripomína pritom svoj zážitok z februárového veľtrhu cestovného ruchu, kde bolo slovenské zastúpenie podľa nej nedostatočné. „Vždy sme sa hrdili tým, že okrem mora máme všetky turistické atrakcie. Človeku je niekedy tak divne, že my ten potenciál máme, ale sa ním ani nechválime. Toto je tiež dôsledkom toho, že sme boli vychovávaní k skromnosti, ale dnes sa už potrebujeme naozaj fyzicky predstaviť. Turistické veľtrhy majú ešte stále aj v Belgicku veľkú príťažlivosť a myslím, že aj tam by sa dalo veľa vecí predať alebo aspoň propagovať, lebo z turistického ruchu sa veľmi dobre dá žiť,” konštatuje Compernolleová. Slovensko resp. Československo sa však v Belgicku dostalo v uplynulom období do centra pozornosti médií i obyvateľstva. Niekoľko mesiacov trvajúca neschopnosť flámskych a valónskych politických strán dohodnúť sa po minuloročných júnových parlamentných voľbách na novej koaličnej vláde totiž viedla k dohadom, že by sa krajina mala rozdeliť. Za vzor sa pritom dávalo práve rozdelenie Československa, pričom Česká republika sa prirovnávala k rozvinutejšiemu a bohatšiemu Flámsku, zatiaľ čo Slovensko zodpovedalo chudobnejšiemu Valónsku. Zástupkyňa Slovákov v Belgicku v tejto súvislosti s úsmevom priznáva, že sa aj v okruhu jej známych viedli o tejto otázke veľké debaty. Nemyslí si však, že by situácia v Československu a Belgicku bola z tohto hľadiska úplne porovnateľná.
Vyše 200 ľudí z celej Sýrie prišlo na výročnú akciu Krajanského spolku Slovákov a Čechov do mesta Homs. V tomto západosýrskom meste je komunita krajanov na Blízkom východe najväčšia. „Kto sa chce vrátiť do bývalého Československa, nech príde navštíviť krajanov do Homsu. V 60. a 70. rokoch to bolo po Toronte druhé najväčšie česko-slovenské mesto v zahraničí a krajania sa tu stretávajú každý rok,” spresňuje veľvyslanec SR v Damasku s pôsobnosťou aj pre Libanon a Jordánsko Oldřich Hlaváček. „My tu ako Slováci a Česi spolunažívame naďalej,” dodáva Margita Ghatová-Šálková pôvodom z Bratislavy. „Snažíme sa rozširovať krajanskú komunitu v Sýrii aj tým, že do našich aktivít zapájame deti a vnúčatá, aby si zapamätali slovenské a české zvyky, ľudové piesne, jazyk, aj keď sa už narodili a vyrastajú v Sýrii.” Na krajanskom stretnutí v Homse sa práve deti predviedli v tradičných krojoch, ktoré si Slovensky a Češky v Sýrii ušili samé. Deti z druhej a už i tretej generácie krajanov recitovali slovenské a české básne a tancovali na známe ľudové piesne. „Odborníci na folkloristiku by možno zalomili rukami. Snažili sme sa ušiť tie kroje čo najpresnejšie, ale naše mladé dievčatá chceli kratšie sukne a nie také našuchorené, aby ich nerobili tučnými,” usmieva sa Ivana Dahmanová-Navrátilová pôvodom z Prahy, ktorá spolu s Margitou Ghatovou-Šálkovou zorganizovala predvíkendovú krajanskú veselicu v Homse. V Sýrii žije asi 200 Sloveniek a približne rovnaký počet Češiek. Komunita krajanov má však aj desiatky sýrskych priateľov a sympatizantov, či už medzi príbuznými krajaniek, alebo medzi Sýrčanmi, ktorí študovali na Slovensku. „Na Slovensku som od vysokoškolského štúdia pred dávnymi rokmi nebola, ale slovenčinu si udržiavam tak, že sa doma s manželom rozprávame po slovensky,” hovorí čisto a zrozumiteľne Amal Sidawiová z Damasku, ktorej manžel je tiež Sýrčan a zoznámili sa cestou na štúdiá do bývalej ČSSR. V Homse majú Slovensky a Češky okrem výročného stretnutia aj pomerne pestrý spoločný život. „Na jar robíme napríklad výstavu detských kresieb, ktoré posielame aj na súťaž Lidická růže do ČR a vždy sa nám vráti štyri až šesť diplomov,” vysvetľuje Dahmanová-Navrátilová a pokračuje: „Okrem toho si organizujeme tzv. babince - raz za dva týždne sa stretneme u jednej z nás v byte a vymieňame si novinky. Akurát nám v Sýrii chýba česká alebo slovenská televízia, takže sme informačne odrezané od sveta.” Ghatová-Šálková dodáva, že krajanky majú v Homse aj vlastné kino. „Získali sme v meste klub a každé dva týždne si tam premietame české a slovenské filmy z DVD. Naposledy to boli Vratné láhve.” Aktivity slovenských krajanov v Sýrii majú okrem udržiavania kontaktov vo vnútri komunity aj istý prínos pre Slovensko. Veľvyslanec v Damasku Oldřich Hlaváček konštatoval: „Súčasná aktivita krajanov preklenuje obdobie z minulosti, keď boli kontakty so Sýriou veľmi silné a súčasnosťou, keď si Slovensko potrebuje hľadať nové pozície. Dôležité to môže byť najmä v ekonomike, keďže napríklad sýrski absolventi slovenských či českých univerzít sú tu na vysokých pozíciách a môžu byť nositeľmi budúcej spolupráce SR s týmto regiónom.” Krajanský spolok Slovákov a Čechov v Homse nie je v Sýrii zatiaľ oficiálne zaregistrovaný pre tunajšie dlhotrvajúce procedúry. Na akcii spolku v Homse, ktorá bola tento rok venovaná Dňu matiek, sa mala zúčastniť aj skupina krajanov zo susedného Libanonu. Pre napätú vnútropolitickú situáciu v krajine však do Sýrie pricestovať nemohli.
V Maďarsku pred pár dňami lietali granáty, pobehovali tam ľudia v maskáčoch, ozývali sa výbuchy, streľba. Nie, neboli tam žiadne boje, ale Maďari si zorganizovali Medzinárodný deň detí v duchu militarizmu. Naši južní susedia sú v tomto vôbec pomerne čudní a podobné dni si poprehadzovali ako sa im zapáčilo. Deň detí oslavujú o týždeň skôr ako vo svete - možno chcú aspoň v tomto predbehnúť ostatných. Poslušne hlásim, už môžem referovať o tohtoročných udalostiach Medzinárodného dňa detí v Maďarsku. Z jednoduchého dôvodu: MDD je v Maďarsku o týždeň skôr, ako vo svete. Takisto je to aj s Dňom matiek - je to prvá májová nedeľa, a nie druhá. Mňa zaujala minulý víkend akcia, ktorú organizovala armáda pre deti na námestí pred parlamentom. Toľko šarvancov v maskáčoch a zamaskovaných na boj v džungli som ešte pokope nevidel, akoby natáčali detskú verziu Ramba. Lietali aj granáty, pravda, iba cvičné, no deti ich museli naozaj hádzať na zakrúžkované miesto na asfalte. Na javisku vyhlásili súťaž, ktorá svedčí o tom, že armáda zápasí s nedostatkom vojakov, preto verbovačku treba začať čo najskôr. Takže je tu asi 8-ročný chlapec. Volá sa Dominik, a na otázku vojačky-moderátorky v uniforme, čím chce byť keď bude veľký, odpovie: vojakom, a na ďalší rébus, či sú v maďarskej armáde aj dievčatá, odpovie áno a ukáže prstom na vojačku-moderátorku v uniforme, za čo dostane darček. Zdá sa, že vtipy o dementných veliteľoch sa môžu šíriť nehatene ďalej. Ja by som rozšíril tento nemilý prívlastok aj na človeka, ktorý vymyslel akciu na Deň detí v duchu militarizmu. Keby to nebolo vážne, mohli by sme sa aj zasmiať, ba čo viac, zarehotať, pretože aj Deň smiechu v Maďarsku pripadá na máj. Ešte predtým, ako by sme si to pripomenuli, chcel by som upozorniť na ďalšie „dni” z tohto mesiaca. Napríklad Deň výzvy - Challenge Day, ktorý je aj v Maďarsku poslednú májovú stredu. V niektorých dedinách zvyknú usporiadať preteky v tlačení fúrika - chlapi sa tlačia v taličkách z horného šenku do dolného a naspäť, toľkokrát, kým po vypitých poldecákoch neodpadnú... A je tu aj Deň otcov, ktorý si v Maďarsku dakedy nepripomínajú tretiu júnovú nedeľu, ako v ostatnom svete, ale 19. mája. Vtedy totiž oslavuje meniny Ivó! Malo by to byť s krátkym „o” - Ivo, ale maďarčina na konci slova predlžuje samohlásky. A tak z toho vzniklo Ivó, čo úplne náhodou znamená aj „pijan”. Čiže je to aj oslava pijanstva, ak by fanúšikovia alkoholu vôbec potrebovali nejaké špeciálne, len pre nich vyhradené dni. A teraz späť k smiechu! Na polovičku mája pripadá v Maďarsku Deň chichotu. Vymyslel to jeden agilný pán, volá sa Ferenc Domján - počuli ste jeho hlasný smiech, vedie prvý takýto klub. Jeho členovia sa schádzajú na budínskom Gellértovom vrchu, postavia sa do kola a jednoducho sa začnú smiať-chechtať-rehotať. Sú presvedčení, že je to úžasný relax, uvoľňujúci stres. Slovník slovenského jazyka opisuje smiech trocha komplikovane, ide o „prejav radosti a veselosti charakteristickými pohybmi svalov v obličaji, sprevádzanými charakteristickým zvukom.” Tieto zvuky som nahral zo skúšky v jednej telocvični, v ktorej uvoľnene a nahlas sa smiali starí i mladí, muži i ženy. Nechcem podrývať, ale niečo mi na tom vadí. Už viem! Je to organizovanosť smiechu, to masové cha-cha-cha nejde od srdca, z duše, ale na povel. A to je, podľa mňa, smiešne. Radšej by som zostal pri vtipnotách, ktoré sú spontánne, aj keď niekedy majú horkú príchuť. Ako napríklad táto: Smiech človeka pod električkou nebýva vždy úprimný...
Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány nepodporí to, aby premena daňového systému bola spájaná s obmedzením sociálnych výdavkov. Predseda vlády a predseda MSZP o tom hovoril dnes na zasadnutí Republikovej rady Maďarskej socialistickej strany (MSZP) v Budapešti. Ako podľa tlačovej agentúry MTI dodal šéf socialistov, sociálnu pomoc by bolo potrebné viazať k práci. „Všetci tí, ktorých podporujeme, by mali aj sami vyvíjať úsilie v záujme toho, aby svoju prosperitu a prosperitu svojej rodiny hľadali v prvom rade prácou, legálnou prácou,” konštatoval. Premiér poznamenal, že síce daňový systém potrebuje zmeny, väčšie zmeny než iba nejaké korekcie, ale ako zdôraznil, nie je priestor na úplnú reformu systému. Je potrebné podľa neho znížiť dane viažuce sa k výkonu práce a dane zaťažujúce podnikania a daňovým systémom povzbudzovať k legálnej práci. To všetko však nemôže ohroziť rovnováhu hospodárstva. Gyurcsány vo svojom prejave vyjadril názor, že situácia Maďarska sa zlepšuje. „Naše záležitosti sa pomaly začínajú obracať dobrým smerom, pomaly sa ukazujú výsledky úsilia ostatných dvoch rokov,” konštatoval. V posledných týždňoch sa podľa jeho slov objavili také údaje, ktoré potvrdzujú, že rok 2008 môže byť obratom, lebo investície prinášajú prvé výsledky. „Zrýchlil sa rast hospodárstva, inflácia klesá z mesiaca na mesiac, minister financií informuje o tom, že maďarský rozpočet už je na dráhe smerujúcej k rovnováhe,” povedal a dodal, že v tomto roku opäť porastú mzdy, dôchodky, aj spotreba. Ďalšie dva roky už budú o novom raste, poznamenal premiér, a svojej strane navrhol, aby MSZP spojilo v programe do roku 2010 snahu zachovať sociálne istoty so snahou pomôcť hospodárskemu rastu. K tomu podľa neho treba vytvárať nové pracovné príležitosti, treba pobádať k práci a treba mnohých pripraviť spôsobilým k výkonu práce. Gyurcsány pripomenul, že koalícia so Zväzom slobodných demokratov (SZDSZ) sa rozpadla koncom apríla aj kvôli tomu, že liberáli chceli index zvyšovania dôchodkov iba do výšky miery inflácie, kým socialisti by pri zvyšovaní dôchodkov vzali do úvahy aj mieru rastu hospodárstva. Programom MSZP je budovanie a obnova, tomuto programu oponuje program ochudobnenia dôchodcov a zastavenie investícií, povedal predseda MSZP v závere svojho prejavu.
Zväz slobodných demokratov (SZDSZ) je dnes bližšie k vládnej Maďarskej socialistickej strane (MSZP) ako k opozičnému FIDESZ - Maďarský občiansky zväz (FIDESZ), čo umožňuje, aby menšinová vláda fungovala trebárs až do roku 2010. Neskutočne veľa práce! Povedal to pre dnešné vydanie ľavicového denníka Népszava predseda SZDSZ János Kóka. Podľa jeho slov liberáli tým, že vystúpili koncom apríla z koalície, neuľahčili situáciu FIDESZ. Ak by SZDSZ zostala v „koalícii bez programu”, tak by slobodní demokrati zmizli z politickej scény, a ani socialisti by sa určite nevedeli posilniť, tvrdí šéf liberálov. Ako dodal, voliči by SZDSZ nikdy neodpustili, ak by sa kvôli moci vzdali svojich princípov a svojho programu. „Ak by sme zostali v koalícii, Viktor Orbán (predseda FIDESZ) by vo voľbách v roku 2010 dosiahol dvojtretinové víťazstvo,” zdôraznil Kóka. FIDESZ sa musí pohnúť z pozície popierania všetkého. Dnes je SZDSZ vzdialenejší od FIDESZ ako od MSZP. Táto situácia principiálne umožňuje fungovanie menšinovej vlády trebárs až do nadchádzajúcich riadnych parlamentných volieb v roku 2010, domnieva sa predseda SZDSZ. Podľa jeho vyjadrenia SZDSZ aj MSZP cítili, že v koalícii uzatvorili zlé kompromisy. Socialistom sa nezdalo priveľa liberalizmu, slobodní demokrati ho zasa chceli viac. „Nám sa otvorila nová cesta, aby sme vybudovali samostatný, nezávislý SZDSZ, a aby sme prezentovali charakternú liberálnu politiku,” konštatoval Kóka a dodal, že socialisti zasa môžu voličom ukázať, že na problémy krajiny vedia ponúknuť samostatne ľavicové riešenia. Podmienkou prijatia rozpočtu pre budúci rok bude to, aby sa v ňom položili základy budúceho znižovania daní, povedal v rozhovore liberálny politik. SZDSZ bude voliť 7. júna vedenie strany. Protikandidátom Kóku, ktorý chce „samostatnú, nezávislú, antipopulistickú politickú organizáciu založenú na hodnotových princípoch”, bude Gábor Fodor. Ten zas hlása „hľadanie možností rozvoja SZDSZ v novej koalícii”.
Slovenská komunita na Ukrajine ožíva a cítiť, že národný život robí pokroky, povedal podpredseda vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič, ktorý dnes navštívil Slovákov v Zakarpatskej oblasti Ukrajiny. Vicepremiér vyzdvihol skutočnosť, že na slovenskej škole v Užhorode sa po 11 rokoch po prvý raz rozlúčili so 16 študentmi, ktorí zmaturovali na Špecializovanej všeobecno-základnej škole s vyučovacím jazykom slovenským a ukrajinským so zameraním na cudzie jazyky v Užhorode. Maturanti sa lúčili akciou „Posledný zvonček”. S predstaviteľmi štátnej správy a samosprávy Dušan Čaplovič rokoval aj o novej budove pre potreby slovenského národnostného školstva. Objekt v centre Užhorodu by mal byť zrekonštruovaný do septembra 2009. Budova má svoj „genius loci”, v časoch prvej Československej republiky tam bola československá dievčenská škola. Ako povedal podpredseda vlády, v škole nájde svoje miesto i Slovenský dom. Náplňou jeho činnosti budú predovšetkým kultúrne aktivity, formovanie slovenskej národnej identity. „Bude to ďalší krok dopredu, pretože je obrovská aktivizácia slovenskej komunity, je tu obrovská revitalizácia, by som povedal národnostného potenciálu, a Slovensko nesmie v tejto oblasti zaostávať a musí byť príkladné,” povedal podpredseda vlády v súvislosti s projektom Slovenského domu. Podľa Čaploviča je dôležité, že SR má záujem krajanom na Ukrajine pomôcť. Aktívny záujem štátu, ako i prístup slovenskej vlády sa na rozvoji národného života výrazne podieľajú, dodal vicepremiér v rozhovore pre TASR. O akcelerácii slovenského národného života sa pri návšteve Slovákov na Ukrajine Dušan Čaplovič presvedčil tiež v dedine Seredne, kde našiel „skvelý folklórny súbor Slovenka”.
Bývalý maďarský premiér Viktor Orbán a jeho strana Fidesz sa usilovne pripravujú na návrat k moci. Malo by sa tak stať po predčasných voľbách, ktoré by sa podľa Orbána mali konať do jari budúceho roku. Alebo najneskôr po riadnych voľbách v roku 2010. Na verejnosť v posledných dňoch rôznymi cestami prenikla časť toho, čo plánuje Fidesz ako vládna strana podniknúť. Niektoré z týchto plánov nepotešili ani Orbánových skalných prívržencov. Na jednom uzavretom stretnutí napríklad Orbán, odmietajúci verejne všetky reformy súčasnej vlády, hovoril o tom, že po voľbách začne tvrdými reštrikciami: zmrazí dôchodky a zastaví veľké štátne investície do diaľnic a budapeštianskeho metra. Pripustil dokonca návrat platieb u lekára v nejakej inej forme. Orbánov spolupracovník a bývalý minister jeho vlády v rokoch 1998 až 2002 István Stumpf v sobotu v rozhovore pre maďarský verejnoprávny rozhlas zašiel ešte ďalej. Potvrdil, že sa Fidesz chystá na radikálnu zmenu ústavného systému krajiny. Dnešného prezidenta, ktorý v podstate zastáva reprezentatívnu funkciu, by mal podľa Stumpfa nahradiť silný prezident volený na dlhšie obdobie. Podľa internetových novín Hírszerző sa namiesto súčasných piatich rokov uvažuje o ôsmich. Pod takéhoto prezidenta by spadali „oblasti dôležité z hľadiska národnej stratégie, ktoré treba vyňať spod vplyvu štvorročných cyklov“, povedal Stumpf. Popieral síce, že by išlo priamo o prechod na prezidentský systém, uznal však, že by sa tieto zmeny týkali celého ústavného usporiadania všetkých častí výkonnej moci. Úmerne rastu moci prezidenta by klesala váha premiéra. Na otázku reportéra, či by si v takejto prezidentskej funkcii vedel predstaviť Orbána, Stumpf opakovane odpovedal, že áno. Špekulácie, že by sa Orbán chcel stať prezidentom s veľmi silnými kompetenciami, sa v médiách objavujú už dlho. Prvý raz ich však potvrdil blízky spolupracovník lídra opozície. Orbán v minulosti povedal iba toľko, že sa na súčasnú ceremoniálnu funkciu prezidenta cíti príliš mladý. Prezidenta s rozšírenými kompetenciami nikdy neodmietol. Funkciu premiéra by Orbán v takomto prípade prenechal niekomu zo svojich spolupracovníkov. Hovorí sa o súčasnom predsedovi poslaneckého klubu Fideszu Tiborovi Navracsicsovi. Podobná funkcia by bola blízka aj Orbánovmu naturelu. Už počas svojho predchádzajúceho premiérskeho obdobia sa rád štylizoval do roly akéhosi nadstraníckeho „otca vlasti“, ktorého sa netýkajú každodenné politické boje a určuje iba smerovanie v strategických otázkach týkajúcich sa celého národa. Stumpf tiež hovoril o potrebe vytvoriť druhú komoru parlamentu, ktorá by sa neobsadzovala iba na základe politického kľúča, ale aj podľa „regionálnych, občianskych, korporatívnych a vedeckých hľadísk“. Orbán a Fidesz vychádzajú z predpokladu, že vo voľbách sami získajú ústavnú (dvojtretinovú) väčšinu v parlamente a budú môcť pretvárať politický systém podľa vlastných potrieb. Podľa včera zverejneného prieskumu ústavu Tárki by Fidesz získal 67 percent hlasov, vládni socialisti 23 percent.
Vodca opozičného Fideszu Viktor Orbán sľúbil vytvoriť milión pracovných príležitostí v priebehu nasledujúcich desiatich rokov. Aj to je jeden z výsledkov utorňajšieho stretnutia podnikateľskej elity s predstaviteľom najsilnejšej maďarskej opozičnej strany, na ktorom sa hľadali cesty k naštartovaniu maďarskej ekonomiky. Konkrétne kroky, ako dosiahnuť tento ambiciózny cieľ, Viktor Orbán ani podnikatelia nešpecifikovali. Orbán tiež vyhlásil, že po prevzatí vlády by uzavreli s podnikateľmi dohodu. Podrobnosti však neuviedol. S predstaviteľmi zamestnávateľov a podnikateľov rokoval v utorok dopoludnia aj maďarský minister hospodárstva Gordon Bajnai. Zloženie delegácie podnikateľskej elity bolo takmer rovnaké na obidvoch stretnutiach. Aj témy stretnutia boli tie isté ako na rokovaní s Viktorom Orbánom. Gordon Bajnai sľúbil citeľné zníženie daňového a odvodového zaťaženia v dohľadnom čase. Ani po tomto stretnutí neboli uvedené žiadne podrobnosti. Maďarsko zaznamenalo za minulý rok len 1,1-percentný rast hrubého domáceho produktu (HDP). Minister hospodárstva Bajnai chce v tomto roku dosiahnuť 5-percentný rast HDP. Cestou na dosiahnutie tohto cieľa je vytvorenie nových pracovných miest a reforma daňového a odvodového systému. „Zhodli sme sa na tom, že to musí byť citeľná zmena, nielen kozmetická,“ povedal minister hospodárstva. Podľa podnikateľov by mal štát výrazne zredukovať sociálne výdavky. To však musí byť politické rozhodnutie a musí prejsť v parlamente. Prezident obchodnej a priemyselnej komory László Parragh, ktorý bol na obidvoch stretnutiach, povedal, že vláda aj opozícia prezentovali rovnaké ciele. Šéf Fideszu Viktor Orbán adresoval vláde výzvu, aby čo najskôr odstúpila a umožnila uskutočniť predčasné voľby. Podľa neho by to bol prvý krok k tomu, aby bola pri moci úspešná vláda. „Čím skôr, tým lepšie,“ povedal Orbán. Premiér Ferenc Gyurcsány reagoval tým, že vláda naplní svoj mandát do roku 2010. Stretnutia podnikateľskej elity ukazujú, že súčasný stav maďarského hospodárstva znepokojuje nielen obyvateľov. Odborníci sa zhodujú, že je potrebné veľmi výrazné a široké zníženie daní, aby sa ekonomika rozbehla. To však vyzerá ako veľký problém. Reformné odhodlanie menšinovej vlády je momentálne prakticky zmrazené. Podľa premiéra Gyurcsánya treba tiež premyslieť zmenu pravidiel na podporu investícií. Plány existujú, ale je otázne, či prejdú v parlamente.
Väčšina maďarských občanov odmieta predstavy predsedu FIDESZ Maďarského občianskeho zväzu (FIDESZ) Viktora Orbána o tom, čo by bolo potrebné v prípade zmeny vlády urobiť. Vyplýva to z dnes zverejneného prieskumu verejnej mienky maďarského inštitútu Szonda Ipsos, ktorý objednal maďarský denník Népszabadság. Orbán na neverejnom fóre na univerzitnej pôde koncom apríla vyhlásil, že v prípade, ak by sa dostal k moci, by zamrazil rast dôchodkov, tie by rástli iba do výšky miery inflácie, zastavil by výstavbu štvrtej linky metra, a prerušil by výstavbu diaľnic. Tieto informácie neskôr prenikli na verejnosť, a vyvolali živú diskusiu. Zamrazenie dôchodkov podľa výsledkov prieskumu odmietlo 65 percent respondentov, 56 percent vyjadrilo nesúhlas so zastavením výstavby metra a proti pozastaveniu výstavby diaľnic sa postavilo 55 percent opýtaných.
Predčasné parlamentné voľby by chcelo až 56 percent maďarských voličov. Vyplýva to z májového prieskumu verejnej mienky maďarského inštitútu Medián, podľa ktorého v apríli bol tento pomer iba 50-percentný. Premiéra Ferenca Gyurcsánya by chcelo vidieť v dôležitej politickej funkcii iba 19 percent opýtaných, jeho popularita je na rekordne nízkej úrovni. Po zmene režimu je teraz najvyšší pomer tých občanov, ktorí si myslia, že v Maďarsku idú veci zlým smerom. Kým po zavedení reštrikčných opatrení - tzv. Bokrosovho balíčka v roku 1995 bolo pesimistických 80 percent občanov, teraz je to až 82 percent. Zachovanie menšinovej vlády Maďarskej socialistickej strany (MSZP) podporuje iba desatina obyvateľstva. Víťazstvo opozičného FIDESZ Maďarského občianskeho zväzu (FIDESZ) predpovedalo 71 percent opýtaných, výhru vládnej MSZP vo voľbách očakáva iba deväť percent. Rebríček popularity vedie prezident László Sólyom, primátor Debrecína Jalos Kósa za FIDESZ je druhým najobľúbenejším politikom, za ním nasleduje expremiér a predseda FIDESZ Viktor Orbán. Najpopulárnejším socialistom je predsedníčka parlamentu Katalin Sziliová, obsadila piatu priečku. Najnižšiu popularitu má predseda Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ) János Kóka, ktorý obsadil posledné - 22. miesto rebríčka. Gyurcsány je v ňom tretí odzadu.
Plagáty s národno-socialistickým obsahom objavili v utorok na verejných priestranstvách obyvatelia Menfőcsanaku mestskej časti severomaďarského Győru. Primátor mesta Zsolt Borkai podal na políciu trestné oznámenie kvôli nabádaniu k nenávisti a používaniu zakázaných symbolov samovlády. Podľa internetovej verzie maďarského denníka Népszabadság prvý plagát, ktorý znázorňoval lokomotívu, obsahoval text: „Prichádzame, národný socializmus, nemožno ho zastaviť, pripoj sa!” Druhý plagát formátu A4 obsahoval protest proti rómskej integrácii, proti pomoci Rómom, kritiku médií, ktoré „zradili vlasť, národ a rasu,” ako aj odmietanie klamúcich politikov. Autori tiež avizovali, že sa postavia proti tým módnym a hudobným trendom, ktoré povzbudzujú mládež k „homosexualite, rasovému miešaniu sa a k slabosti”. Na plagátoch, ktoré v utorok odstránili, bol podpísaný internetovým portálom. Na jej úvodnej stránke je napísané: „Sme národní socialisti z Győru! Sme tu opäť 63 rokov po 2. svetovej vojne, aby sme silnejšie a zanietenejšie bojovali za svoju rasu a Národ!” Autori internetovej stránky vyjadrujú poklonu niekdajším fašistickým vodcom, vrátane Adolfa Hitlera. Primátor pripomenul, že členovia mestského zastupiteľstva už dávnejšie vyhlásili, že sa postavia proti každému druhu nenávisti a rasizmu. Zdôraznil, že obsah uvedenej internetovej stránky porušuje ľudské práva, ľudskú dôstojnosť, jej autori diskriminujú na základe rasy. Od týchto extrémistických prejavov sa podľa Borkaiho mesto dištancuje a protestuje aj proti tomu, že neoprávnene používajú názov mesta a jeho erb. Internetová stránka bola v utorok ešte funkčná. Polícia pre Népszabadság uviedla, že preverujú, či sa naplnili prvky trestného činu.
Vyšetrenie prípadu Hedvigy Malinovej podľa ministra zahraničných vecí Jána Kubiša ukáže, že mnohé médiá sa mýlili. „Až dôjde k došetreniu prípadu Hedvigy Malinovej, a k tomu dôjde, tak potom, dúfam, všetci tí, ktorí tak s chuťou písali o tomto prípade, že niektorí z nich sa aspoň ospravedlnia a skorigujú svoje názory...” povedal Kubiš k správe Amnesty International, ktorá prípad študentky maďarskej národnosti zaradila medzi porušenia ľudských práv na Slovensku. „Verím, že budú vyvodené závery padni, komu padni - a ono to tak aj bude. A potom zistíme, koľko scestností sa okolo tohto prípadu popísalo,” dodal Kubiš. Vyšetrovanie podľa neho pokračuje „tak rýchlo, ako sa len dá” a predpokladá, že v dohľadnom čase budú známe výsledky. Aj minister vnútra Robert Kaliňák je presvedčený, že práva Hedvigy Malinovej neboli porušené. „Nie prvý raz sa Amnesty mýli,” povedal. Napadnutie Hedvigy Malinovej je uzavreté. „Ten prípad je uzavretý v tej podobe, v ktorej bol, ten už nikto nespochybnil, nikto neotvoril. Teraz si prokurátor robí inú časť, ktorú si tiež uzavrie. Ja sa k tomu nemám dôvod skôr vyjadrovať,” dodal Kaliňák. Amnesty zaznamenáva aj policajnú brutalitu v prípade odvlečenia kazašskej disidentskej novinárky Balli Marzecovej z povolenej manifestácie, jej zadržanie a zbitie. Kaliňák považuje prípad za uzavretý. „V prípade pani Marzecovej sme sa úplne vyjadrili. Ten je predsa jasný, tam nie je čo ďalej riešiť,” povedal. Dostatočne vysvetlený je aj podľa Kubiša. V zásahu proti nej nevidí zlyhanie systému, ale ľudskú chybu zasahujúcich policajtov. „Došlo k chybe, nakoniec, uznal to aj pán minister vnútra.”
V juhomaďarskom observatóriu Celoštátnej meteorologickej služby (OMSZ) v Segedíne namerali dnes 34 stupňov Celzia, čím padol teplotný rekord na deň 28. máj u našich južných susedov. Doteraz najvyššiu teplotu v tento deň namerali v Maďarsku v roku 1958, vtedy sa ortuť teplomera vyšplhala na hodnotu 33,4 v obci Túrkeve, asi 150 km juhovýchodne od Budapešti. Podobné horúcim dňom bol 28. máj aj v roku 2000, vtedy v Kecskeméte namerali 33 stupňov C, a rovnaké teplo bolo aj v roku 1995 v Tiszabecsi.
Minister školstva Mikolaj vytrvalo presadzuje, aby sa museli zemepisné názvy v maďarských učebniciach uvádzať v slovenčine. Vicepremiér Čaplovič vybojoval pre menšiny „ústupok“, podľa ktorého sa v zátvorke bude môcť uvádzať aj maďarské pomenovanie. Rozdiel medzi návrhom oboch pánov je iba rozdiel medzi priamočiarym nacionalizmom a takým, čo si s ohľadom na okolitý svet berie určité servítky. Obaja chcú menšine vnútiť prznenie jej materčiny a pocit, že tu nie je úplne doma. Oboje vychádza z logiky, ktorá už v slušnej spoločnosti nemá čo hľadať. Uvedenie slovenských názvov v maďarských učebniciach by, samozrejme, zmysel malo a maďarským študentom by pomôcť mohlo. Muselo by to však byť naopak, slovenský názov by mal nasledovať v zátvorke po maďarskom. Ešte jednoduchšie sa to dá vyriešiť zemepisným slovníkom na konci učebnice. Kto slovenské názvy potrebuje, ten si ich nájde bez toho, aby mu vnucovali niečo v rozpore s pravidlami jeho jazyka. Takéto riešenie by však vyžadovalo, aby hlavným cieľom návrhu naozaj bolo pomôcť maďarským študentom dostať sa k informáciám, ktoré im na Slovensku uľahčia život. Problém návrhov z dielne súčasnej vlády je, a na otázke zemepisných názvov je to jasne vidieť, že sú obavy o vedomosti našich Maďarov iba zámienkou. Ozajstným cieľom je akési - na prahu tretieho tisícročia smiešne archaické - deklarovanie etnických mocenských pomerov. Tým, že menšinu prinútime používať naše názvy a náš pohľad na svet, symbolicky vyjadríme - presnejšie povedané, konečne vtlčieme do tých tvrdých maďarských palíc - kto je tu pánom a kto druhoradým občanom, ktorý nemá ani právo pomenovať si svoje životné prostredie po svojom. Najväčším problémom pánov Mikolaja aj Čaploviča je, že stále uvažujú v kategóriách etnickej supremácie, prípadne odvety za koniec devätnásteho storočia, keď sa dialo to isté, len s opačným znamienkom.
V národnostných školách to bude vyzerať ako v Babylone. Deti sa majú učiť štyri jazyky naraz, podľa učiteľov v tom bude zmätok. Po školskej reforme ministra Jána Mikolaja (SNS) budú hlavnú časť vyučovania menšín tvoriť jazyky. Menšiny sa budú učiť slovenčinu, rodný jazyk a od šiesteho ročníka dva cudzie jazyky. „Neviem si to predstaviť, nedokážu si ich osvojiť na dostatočnej úrovni,“ myslí si riaditeľka Základnej školy Mateja Korvína s vyučovacím jazykom maďarským v Kolárove Erzsébet Csütörtökiová. Podľa nej to ani pre väčšinu žiakov nie je potrebné. „Tí, ktorí chcú, môžu si zvoliť nemčinu alebo francúzštinu ako voliteľný predmet,“ poznamenala. Podľa Alexandra Fibiho zo Zväzu maďarských pedagógov sú jazykári zmätení. „Je mimoriadne náročné vyučovať súbežne štyri jazyky,“ poznamenal. Zväz chce ešte rokovať s ministerstvom školstva o tom, aby druhý cudzí jazyk nebol v národnostných školách povinný. „Riaditelia by mali mať možnosť voľby, či ho zavedú,“ konštatoval Fibi. Maďarská menšina chce s ministrom školstva Jánom Mikolajom (SNS) vyjednávať aj o počte hodín maďarčiny a slovenčiny. „Po tom, čo sa zmiernil školský zákon, dúfame, že hodinové dotácie na maďarčinu budú vyššie,“ dodal. Mikolaj v školskom zákone pôvodne navrhol, aby počet hodín slovenčiny bol rovnaký ako maďarčiny. Parlament to zmenil, od septembra sa budú obidva jazyky učiť v „primeranom rozsahu“. Podrobnosti stanoví Štátny vzdelávací program. V ňom sa ráta s piatimi hodinami maďarčiny a piatimi slovenčiny týždenne v prvom ročníku. Podľa Fibiho by maďarčiny malo byť viac, aby sa deti naučili rodný jazyk a mohli sa v ňom ďalej vzdelávať. Ministerstvo školstva sa zatiaľ nechystá nič meniť. V maďarčine sa majú žiaci naučiť najmä čítať a písať s porozumením. Slovenčina sa bude učiť rovnakou metódou a technikou ako cudzie jazyky. Úroveň vyučovania v národnostných školách sa bude neustále kontrolovať školskou inšpekciou. Inšpektori, ktorí prídu na hodinu maďarčiny, ju budú musieť ovládať. V Mikolajovom návrhu táto povinnosť pôvodne nebola, poslanci to však zmenili. Na základných a stredných školách s vyučovacím jazykom maďarským študuje viac ako 50 000 žiakov. Na Slovensku existujú aj školy s vyučovacím jazykom ukrajinským. Tie zatiaľ nekritizovali zmeny, ktoré školy čakajú od septembra.
Časy, keď bol maďarský hokej iba terčom vtipov či uštipačných poznámok, sú preč. S Maďarmi na korčuliach treba počítať. Hokejová reprezentácia južných susedov sa po sedemdesiatich rokoch vracia opäť medzi elitu a na budúcoročných MS vo Švajčiarsku bude jedným zo súperov Slovenska. Triumf zverencov trénera Pata Cortinu (Kanaďan s talianskymi koreňmi) na turnaji I. divízie v Sapore vyvolal v Maďarsku značný ohlas. „Hokejistov oslavovali ako hrdinov. V jedno ráno účinkovali hráči v rovnakom čase ako hostia vo vysielaní piatich televíznych staníc. Denník Nemzeti Sport venoval v poslednom čase viac priestoru než víťazstvu hokejistov azda len prvenstvu Gábora Talmácsiho v seriáli MS cestných motocyklov,“ prezradil pre Pravdu maďarský hokejový expert Zoltán Halász. Maďarský hokej je na vzostupe len ostatných sedem-osem rokov. Ešte v roku 1998 hrala reprezentácia v C-kategórii MS, potom sa začala šplhať vyššie. Aj vďaka slovenským trénerom. A-mužstvo koučovali v minulosti Ján Jaško, či Dušan Kapusta. Aj podmienky sa zlepšili iba nedávno. Ešte v roku 2000 boli v krajine len dva zastrešené zimné štadióny - v Székesfehérvári a v Dunaújvárosi. Odvtedy postavili ďalších 14 (!) hokejových štadiónov plus viacúčelovú halu v Budapešti. „Väčšina súčasných reprezentantov začínala na otvorených plochách. Hráči si sami pred tréningom upravili ľad. Ak pršalo, či snežilo, tréning odpadol. Na štadióne Újpestu ešte na začiatku deväťdesiatych rokov nebola rolba. Klzisko upravoval traktor, ktorý za sebou ťahal namočenú handru,“ uviedol Halász. Zaujímavé je, že v Maďarsku je len okolo päťsto registrovaných hráčov (seniorov), no z nich len necelých 60 hrá hokej profesionálne. Ostatní ho berú ako hobby popri zamestnaní. „V minulej sezóne platili hráčom v kluboch Alba Volán, Dunaújváros a UTE, Miškolc a FTC prispievali na benzín - ale iba najlepším,“ vysvetlil Halász. Kostru reprezentácie tvoria tridsiatnici, hokejisti, ktorí hrajú spolu už niekoľko rokov. „Oporami sú najmä Ocskay a Palkovics, legionári z rakúskej ligy. Ďalší útočníci Ladányi, Szélig a Márton Vas hrajú vo francúzskom Briancone, brankár Szuper chytá v Taliansku a ďalší gólman Budai by mal v nasledujúcej sezóne obliekať dres Kežmarku. Obrana je slabšia,“ dodal maďarský expert. Silná môže byť podľa neho nastupujúca mladá generácia. „Medzi štrnásť, pätnásťročnými chlapcami je viacero talentov, ktorí úspešne pôsobia vo Švédsku, Rusku a na Slovensku.“ Na budúcoročný svetový šampionát by mohlo zamieriť do Švačiarska okolo dvetisíc maďarských fanúšikov. Nováčika čaká v skupine Kanada, Bielorusko a Slovensko. Silu súperov komentoval v denníku Nemzeti Sport útočník Gábor Ocskay: „O Kanade je zbytočné hovoriť. Bielorusi sa usilujú dostať do najlepšej osmičky a aj na MS v Kanade potrápili Rusko alebo Česko. A Slováci? Tohtoročný šampionát bol pre nich prepadák, ale pochybujem, že tak slabo zahrajú aj o rok. Bodaj by som sa mýlil....“
Prečo sú Slováci citliví napríklad na slovo Felvidék, čo by mali urobiť Maďari, aby pochopili slovenskú dušu? Napríklad navštíviť Slovensko, zoznamovať sa s obyčajnými ľuďmi, s pamiatkami spoločnej histórie, prírodnými krásami, ale v neposlednom rade aj so slovenskou kuchyňou, ktorá je „trojjediná”. Tvrdí to známa maďarská televízna osobnosť István Pálffy, ktorý napísal o Slovensku knižku s prozaickým názvom: Slovensko. Je to dobroprajný, zainteresovaný, nenamyslený, skrátka: empatický sprievodca. Slovensko má v poslednom čase v Maďarsku konjunktúru. A nemyslím na rôzne extempore rôznych politikov, na nich by sme mohli teraz zabudnúť, hoci v knihe, o ktorej budem hovoriť, možno naďabiť aj na štipľavé poznámky tohto druhu. Ekonomické úspechy Slovenska vyvolávajú úprimnú závisť, vidina skorého zavedenia eura zasa uznanlivé mľasknutie, veľa drobných a stredných podnikov premiestňuje svoje sídla k severnému susedovi - pre lepšie daňové podmienky - a prispieva k rastu „džídípí” Slovenska. No a jedna z najznámejších mediálnych osobností, niekdajší náš rozhlasový kolega, potom moderátor hlavného spravodajstva komerčnej televízie, dnes vo verejnoprávnych službách, teda István Pálffy sa odhodlal napísať dokonca knihu o Slovensku s podtitulom: Kuchyňa, kultúra, sprievodca. Pálffy si bol istý, že skôr či neskôr musí zapustiť korene spoločné uvažovanie Maďarov a ich susedných národov, čo by poskytlo muníciu pre spolužitie aspoň na ďalších tisíc rokov. Autor už má za sebou podobnú knihu o Chorvátsku, Česku a Sedmohradsku, chystá sa do a Vojvodiny a Zakarpatska. „Všade je citeľná dynamika a sila, ktorá tento región posúva vpred. Skutočným problémom, pre nás, je to, že v Maďarsku to necítime, ale vidíme iba v okolitých krajinách.” A čo vidí na Slovensku? Predovšetkým Slovákov, ale bohato popretkáva svoje rozprávanie aj odkazmi na udalosti maďarskej histórie. Tá je, samozrejme uhorská. No a tá je zasa aj slovenská, takže nemáme čo Pálffymu vyčítať, keď pripomína, udalosti z obdobia vpádu Tatárov, tureckého panstva, rákócziovského povstania až po našu spoločne zbožňovanú kráľovnú a cisárovnú Sissi. Keď podrobne opisuje neprávosti, ktoré pre maďarské obyvateľstvo znamenali Benešove dekréty a deportácie po druhej svetovej vojne, chce - takpovediac - liečiť pocit krivdy na maďarskej strane. Čiže to by mohlo byť skôr pre slovenského čitateľa. No v nemalej miere sa snaží vysvetliť pohnútky Slovákov, ich postoje, hnaciu silu, pozície vyplývajúce z podradenosti v spoločnom štáte, alebo ak chcete: komplexy Slovákov voči Maďarom. Dokonca „svojvoľne” mení výraz „Felvidék” na „Felföld”, lebo na to prvé sú Slováci hákliví. A toto je už pre maďarského čitateľa, ktorý sa, povedzme, v učebniciach dejepisu o „slovenskej duši” dozvie pramálo. Pálffyho však vedie jednoznačná snaha priblížiť Maďarom všetko, čo bolo spoločné - to na jednej strane, no a na strane druhej: aj slovenské špecifiká. Dalo by sa povedať, že láska - možno aj medzi národmi? - vedie cez žalúdok, a tak autor takmer každú kapitolku končí nejakým receptom, či už zo salaša, čárdy, alebo z päťhviezdičkového hotela. „Slovenská kuchyňa, keď ju charakterizujeme ako trojjedinosť syra, zemiakov a kapusty, mi maximálne vyhovuje, je pre mňa priateľská, mám rád aj jej kultúru a som s ňou spokojný.” Pred mojim mikrofónom je Pálffy skromný, no v knihe spieva ódy na bryndzové halušky, strapačky, zemiakové placky, divinu, knedlíky, hus a kačicu, všíma si aj miesta, kde podávajú plnené prepelice, a za pultom obsluhujú plnené holubičky, presnejšie prsnaté dievčatá. Aj doma, v Maďarsku patrí medzi znalcov vína, napísal aj vínneho sprievodcu, teda aj na Slovensku sa sústreďuje namiesto pálenky na slovenské biele a červené, pričom ho nadchýna celá šírka, od Pezinka až po Tokaj. István Pálffy svedomito pochodil, čo sa za poldruha mesiaca pochodiť dalo, dal si záležať na historických faktoch, hoci niektoré aktualizačné momenty, napríklad poznámka o starostovaní Jána Slotu v Žiline sú už teraz zastaralé. Jeho ruku pri písaní neviedla žiadna nadradenosť, akési tútorstvo, nebodaj podceňovanie. Nie, naopak. A kritiku namieril skôr do vlastných radov. „Zdá sa mi, že maďarskému človeku sa nechce učiť z historických skúseností a faktov. Pričom na Slovensku podaktorí politici už rúcajú tabu, napríklad uznali, že slovenský národ bol po tisíc rokov organickou súčasťou uhorského kráľovstva. K historickému slovensko-maďarskému vyrovnaniu je potrebné predovšetkým to, aby sme my, Maďari prijali, že tisícročná história Uhorska nie je výlučne históriou maďarského národa. Takže túto skúšku musíme podstúpiť a neodkladať ju ako lenivý študent, ktorý hľadá skôr náhradné termíny. Lenže medzitým sa stanú prominentnými študentmi Slováci, Chorváti, a pomaly aj Rumuni. Slovom: ten, kto sa neučí, zaostáva - a bude nútený opakovať ročník.”
Socialisti premiéra Ferenca Gyurcsánya hodili do ringu uterák. V parlamente včera v spolupráci s opozíciou zrušili jednu z kľúčových reforiem, ktorou so slobodnými demokratmi, donedávna svojimi koaličnými partnermi, plánovali ozdraviť zadĺžený systém zdravotného poistenia. Po zmene zákona doň nebude môcť vstúpiť súkromný kapitál, od ktorého sa očakávali investície vo výške až pol miliardy eur. Po prehratom marcovom referende, v ktorom občania vyburcovaní opozičným Fideszom odmietli poplatky v zdravotníctve a školstve, zaradil Gyurcsány spiatočku. V obave, že ďalší plebiscit na jeseň zruší aj reformu zdravotného poistenia, sa pre ústup radšej rozhodol sám. Zaplatil za to rozchodom s liberálmi a od začiatku tohto mesiaca šéfuje menšinovej vláde. Iróniou osudu Gyurcsányovi socialisti asistovali pri konci jednej z nosných reforiem ozdravovania verejných financií práve v deň druhého výročia premiérovho pamätného öszödského prejavu. V ňom škandálnymi slovami „klamali sme ráno, v noci aj večer“ priznal, že socialisti vyhrali parlamentné voľby vďaka tomu, že zatajili katastrofálny hospodársky stav krajiny, a súčasne ohlásil bolestivé uťahovanie opaskov. Dnes je Gyurcsány šéfom „údržbárskej“ vlády, ktorá môže padnúť hoci už túto jeseň pri schvaľovaní štátneho rozpočtu. Blízkosť súperovho možného konca si zjavne uvedomuje aj vodca Fideszu Viktor Orbán. Expremiér, ktorý sústavne torpédoval „protiľudovú zdieračskú politiku“ vlády, už myslí na časy, keď za krajinu prevezme zodpovednosť on. Prezradil ho prejav, nie nepodobný öszödskému, v ktorom priznal, že po príchode k moci plánuje prísne úsporné opatrenia. Hoci Orbán rečnil pred uzavretým publikom, jeho prejav prenikol na verejnosť a mnohých prekvapil odklonom od doterajšej sociálnej demagógie. „V prvých dvoch rokoch to bude krízová vláda, bude sa šetriť. Niektorým skupinám bude ťažko, mnohých bude mnohé bolieť,“ citoval opozičného vodcu spravodajský portál FigyelőNet. Orbán, ktorý pred parlamentnými voľbami na jar 2006 veľkoryso sľuboval penzistom 14 dôchodkov do roka, tentoraz avizuje zmrazenie penzií. V protiklade so svojimi nedávnymi rozvojovými víziami sa chystá dočasne zrušiť veľké štátne investície vrátane výstavby diaľnic a budapeštianskeho metra. Pravda, po dvojročnej bolestivej terapii plánuje desaťročný rozvojový program, lebo, ako prezradil, pri moci sa chystá zostať tri volebné obdobia za sebou.
Už aj Maďarská socialistická strana (MSZP) vidí možnosť riešenia vládnej krízy vo výmene premiéra Ferenca Gyurcsánya. Konštatuje to denník Magyar Hírlap odvolávajúc sa na dôverné zdroje z MSZP. Socialisti sa podľa periodika pripravujú na jesennú výmenu predsedu vlády. Na rozdiel od predchádzajúcich správ však teraz už hlavným kandidátom na nástupcu Gyurcsánya nie je terajší minister hospodárstva Gordon Bajnai. V strane nemá vytvorený kruh sympatizantov, kvôli netransparentnosti toku eurofondov sa v ňom sklamala frakcia MSZP, a mnohým je nesympatická nenásytnosť jemu blízkych podnikateľov, konštatoval pre denník nemenovaný zdroj z MSZP. Významné záujmové skupiny socialistov by si skôr vedeli predstaviť v na čele menšinovej vlády ministra Úradu predsedu vlády (MeH) Pétera Kissa. V strane však silnejú aj tie hlasy, podľa ktorých s výmenou treba počkať do jarných európskych parlamentných volieb, a do tej doby podržať Gyurcsánya. Minister pôdohospodárstva József Gráf nepripadá do úvahy, skôr je možný nejaký štvrtý doposiaľ neznámy kandidát na post premiéra, poznamenáva periodikum. Scenár sa môže vyvíjať ešte aj podľa toho, koho zvolí 7. júna za predsedu Zväz slobodných demokratov (SZDSZ), či zostane János Kóka, alebo ho vystrieda Gábor Fodor, a aké bude zloženie orgánu vedenia strany. Zatiaľ má väčšiu šancu na zvolenie Fodor, ktorý by sa vrátil do koalície s MSZP bez Gyurcsánya. Sú aj takí socialisti, ktorí sa ale domnievajú, že osud menšinovej vlády nezávisí od osoby predsedu vlády, ale od dohôd, ktoré uzatvoria s SZDSZ a s Maďarským demokratickým fórom (MDF). Zástupca predsedu MSZP Ferenc Juhász v pondelok v rozhovore pre portál stop.hu uviedol, že to, či budú predčasné voľby, alebo kedy budú, závisí iba od SZDSZ. Podľa Juhásza MSZP Gyurcsánya nechce vymeniť. Ako dodal, liberáli by v prípadných predčasných voľbách stratili veľa, asi by sa nedostali ani do parlamentu. Pre MSZP by boli predčasné voľby prinajhoršom šancou na to, aby si v opozícii pred riadnymi voľbami posilnili pozíciu, podotkol.
V centre hospodársko-politického programu FIDESZ Maďarského občianskeho zväzu (FIDESZ) je vytvorenie milión legálnych nových pracovných príležitostí v nadchádzajúcich desiatich rokoch. Hovoril o tom dnes v Budapešti pred predstaviteľmi hospodárskej sféry predseda FIDESZ a expremiér Viktor Orbán, podľa ktorého ale prvým bodom programu je, aby socialistická vláda odstúpila. „K hospodárskemu rastu je potrebné to, aby vláda odstúpila, preto FIDESZ žiada socialistov, aby odišli,” povedal Orbán na podujatí signatárov výzvy Dohoda o budúcnosti. Vláda stratila dôveru potrebnú k vládnutiu, ľudí oklamali, na ich úkor zaviedli reštrikčné opatrenia, konštatoval opozičný líder. K úspešnému Maďarsku je podľa neho potrebné obnoviť dôveru, jedinou možnou cestou k tomu sú predčasné voľby. V mene FIDESZ-u predseda ponúkol novú dohodu zástupcom maďarského hospodárskeho života. Povedal, že v centre hospodársko-politického programu jeho strany je vytvorenie milión legálnych nových pracovných príležitostí v nadchádzajúcich desiatich rokoch. K tomu však nestačí samotná vláda, tá potrebuje aj podporu a spoluprácu hospodárskej sféry. Orbán tiež pripomenul, že reálna hodnota dôchodkov postupne klesá, preto je nutné zachovať ich kúpnu silu. Hospodárska politika stimulujúca konkurencieschopnosť nemôže ísť proti sociálnej istote dôchodcov. „FIDESZ vždy ochránil dôchodcov,” zdôraznil predseda FIDESZ-u a ako príklad uviedol zrušenie poplatkov v zdravotníctve. Expremiér podčiarkol dôležitosť boja proti korupcii v prípade veľkých investícií. „Potrebujeme každú investíciu, ale iba za rozumnú cenu, ktorá poslúži záujmom krajiny,” poznamenal.
Vedeniu Budapeštianskej dopravnej spoločnosti (BKV) sa podarilo dnes v Budapešti dohodnúť so štrajkovým výborom, preto sa plánovaný štrajk 29. a 30. mája neuskutoční. Informovala o tom maďarská tlačová agentúra MTI. Hovorca štrajkového výboru Gábor Nemes uviedol, že odborári ustúpili z požiadavky odvolať návrh úpravy cestovného poriadku smerujúceho k obmedzeniu spojov, vedenie podniku zas súhlasilo s tým, aby kolektívnu zmluvu predĺžili do konca roku 2009. Odborári dali do 30. septembra priestor manažmentu, aby vypracovali krátkodobú, strednodobú a dlhodobú stratégiu BKV. „Do konca septembra určite nebude štrajk, masové prepúšťanie, ani predaj nehnuteľností,” dodal Nemes. Námestník generálneho riaditeľa BKV Miklós Regöczi povedal, že po dohode sa môže začať práca v záujme financovania podniku a zlepšovania pracovných podmienok jeho zamestnancov. Zamestnanci BKV štrajkovali naposledy 18. apríla, kedy prerušili prácu na 24 hodín. Združenie odborov pracovníkov hromadnej dopravy (VTDSZSZ), ktoré reprezentuje záujmy 8000 zamestnancov, sériou štrajkov vtedy protestovalo proti plánovanému masovému prepúšťaniu zamestnancov, rušeniu spojov, a požadovalo, aby vedenie BKV začalo rokovať o riešení finančných problémov spoločnosti s predstaviteľmi hlavného mesta a štátu.
Väčšina Maďarov, celých 62 percent, považuje za najšťastnejšie obdobie v dejinách svojej krajiny éru tzv. „gulášového socializmu” za vlády komunistického vodcu Jánosa Kádára. Vyplýva to z výsledkov prieskumu verejnej mienky, ktorý robil inštitút GfK Hungária. V porovnaní s podobným prieskumom z roku 2001 sa podiel zástancov tohto názoru ešte výrazne zvýšil - vtedy prejavilo nostalgiu po Kádárovej ére 53 percent opýtaných. Ako hlavný dôvod uviedli respondenti skutočnosť, že za socializmu mali základné sociálne istoty. Na výsledkoch prieskumu sa podľa jeho autorov zrejme prejavuje skutočnosť, že Maďarsko má zo všetkých postkomunistických krajín najväčšie hospodárske problémy a zaznamenáva v posledných rokoch najnižší ekonomický rast. Iste aj preto považuje situáciu po roku 1989 za najlepšie obdobie maďarských dejín len štrnásť percent obyvateľov, teda ešte menej ako v roku 2001, kedy ich bolo 17 percent. Najviac obhajcov názoru, že najšťastnejším obdobím maďarských dejín bola Kádárova éra, je medzi obyvateľmi staršími ako 50 rokov, teda tými, ktorí „gulášový socializmu“ zažili. Sú ich plné štyri pätiny. Ale aj vo vekovej kategórii 30 až 39 rokov zastáva tento názor 55 percent opýtaných. Najväčšiu podporu súčasnej ére vyjadrujú podľa očakávania mladí vo veku od pätnásť do 29 rokov. Ale ani tí zrejme nie sú príliš šťastní - za najšťastnejšie obdobie ju označilo len 24 percent z nich. Maďari prežili s vodcom Jánosom Kádárom tri desaťročia socializmu. Na čelo ho dosadili v roku 1956 sovietske vojská. Svoju vládu začal s asistenciou Moskvy najkrvavejším potlačením revolúcie v strednej Európe. Nasledovali zatýkania, procesy, popravy a internačné tábory. Na krvavý rok sa však postupne zabúdalo a Maďari začali svojho vodcu vnímať ako muža politiky najmenšieho zla. V Maďarsku dokonca prežilo aj súkromné podnikanie.
Čím sú ďalej, tým sú krajšie. Časy gulášového komunizmu sú pre Maďarov čoraz príťažlivejšie. Až šiesti z desiatich dospelých ich považujú za najšťastnejšie roky, napísal denník Népszabadság. Pri podobnom prieskume, ktorý ústav Gfk Hungária robil pred siedmimi rokmi, považovala rovnaké obdobie za najšťastnejšie iba polovica Maďarov. Devätnásť rokov po smrti by sa dlhoročný komunistický vodca János Kádár mal dôvod usmievať zo záhrobia. Neznámi vandali síce pred rokom zhanobili jeho hrob a ukradli lebku, ktorá je odvtedy stále nezvestná, kult otca gulášového komunizmu však v Maďarsku žije ďalej. Podľa nedávneho prieskumu až 65 percent Maďarov hodnotí historickú rolu Kádára kladne. Po potlačení revolúcie v roku 1956 Kádár postupne uvoľnil režim, až napokon Maďarsko v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch premenil na „najveselší barak východného bloku”. Kým súčasnosť dnes označuje za najšťastnejšie obdobie len 14 percent Maďarov, Kádárovu éru až 62 percent. Pri prieskume v roku 2001 bol tento pomer vyváženejší: poprevratové časy vtedy s predprevratovými prehrávali so skóre 17:53. „Spomienky časom krásnejú,” vysvetľuje kádárovskú nostalgiu politológ Zoltán Kiszelly. „Ľudia si spomínajú nie na diktatúru, ale na istoty, skromný všeobecný blahobyt a bezpečnosť. Dodnes hľadajú tieto hodnoty, čo dobre vidno aj na tom, že z piatich poprevratových volieb tri vyhrali socialisti, následníčka strana komunistov,” dodáva. Socialistický premiér Ferenc Gyurcsány sa však s prežívajúcim kádárovským kultom vo svojej strane pokúsil skoncovať. Politológ Kiszelly si myslí, že to môže byť aj jedným z dôvodov, prečo stráca podporu v radoch tradičných ľavicových voličov. Tých k sebe láka vodca Fideszu Viktor Orbán, ktorý nielenže začal zhovievavo hodnotiť Kádárovu éru, ale ponúka aj paternalizmus pripomínajúci predprevratové časy.
Čoraz menej sa oplatí maďarskej menšine žijúcej na Slovensku a v Rumunsku pracovať v Maďarsku. Platové pomery v týchto krajinách sa totiž približujú maďarským. Čisté mzdy v SR sú pritom už vyššie ako v Maďarsku, konštatuje maďarský portál jobpilot.hu. Hospodársky rast v poslednom štvrťroku minulého roka podľa portálu dosiahol na Slovensku 14,3 %, rumunský hrubý domáci produkt (HDP) vzrástol o 6,6 %. V Maďarsku zaregistrovali v rovnakom období iba 0,4 -% rast HDP. Pozitívny trend u susedov Maďarska sa odzrkadľuje aj v poklese miery nezamestnanosti oboch krajín, tá od marca minulého roka klesla na Slovensku o 1,5 % a v Rumunsku o 0,4 %, v Maďarsku zas stúpla o 0,3 %. Rast v SR a v Rumunsku je aj v oblasti miezd. Priemerná hrubá mesačná mzda 196.000 forintov (25.128 Sk) v Maďarsku je síce ešte vyššia ako na Slovensku, „v čistom” si však Slováci vďaka daňovému systému odnesú domov už viac ako Maďari. V Rumunsku hrubé mzdy relatívne rýchlo rastú, teraz dosahujú úroveň 105.000 forintov (13.462 Sk), ale aj tam sú nižšie dane ako v Maďarsku, preto sú rozdiely v čistých príjmoch Maďarov a Rumunov nižšie, informuje jobpilot.hu.
Maďarský parlament dnes zrušil veľkú časť zákona o tzv. zdravotných pokladniach. Za zrušenie právnej normy, ktorá umožňovala vstup súkromných investorov do systému zdravotného poisťovníctva, hlasovalo 347 poslancov a 19 bolo proti. Spomedzi piatich parlamentných strán hlasovali proti zrušeniu iba poslanci Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ). V zmysle novej právnej situácie sa vráti späť pôvodný stav s jedinou štátnou zdravotnou poisťovňou. Dvadsaťdva župných regionálnych zdravotných poisťovní, ktoré založili v zmysle teraz zrušenej právnej normy a v ktorých mali získať menšinové práva súkromní investori, pôjde do núteného bankrotu. V platnosti zostávajú iba tie ustanovenia zákona, ktoré sa už stali súčasťou právnej úpravy zdravotníctva a vplyvom ich zrušenia by niektoré oblasti ostali právne neošetrené, informovala maďarská tlačová agentúra MTI. Diskusia o reformných krokoch v zdravotníctve viedla k rozpadu vládnej koalície. Vládna Maďarská socialistická strana (MSZP) sa vzdala myšlienky vpustiť súkromných investorov do systému zdravotného poistenia po marcovom referende, v ktorom sa občania vyjadrili odmietavo k poplatkom v zdravotníctve.
Maďarská skupina expertov by mala koncom tohto mesiaca odovzdať slovenským partnerom návrh štúdie týkajúcej sa rehabilitácie oblasti Malého Žitného ostrova (Szigetköz). Píše o tom dnešné vydanie maďarského denníka Népszava. Návrh je súčasťou snáh o riešenie problémov okolo Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (SVDGN). Podľa informácií, ktoré získal denník, budú v dokumente figurovať štúdie takých krokov, ktoré považuje maďarská strana za vhodné pri riešení problémov v oblasti zásobovania vodou na Malom Žitnom ostrove. Noviny poukazujú na to, že postoje delegácií Slovenska a Maďarska v záležitosti SVDGN sa v ostatných rokoch sotva zblížili. V najdôležitejších otázkach sa maďarské ciele od roku 2001 nezmenili, Maďarsko stále považuje za najprijateľnejšie také riešenie, podľa ktorého by sa obe strany zriekli svojich požiadaviek voči druhej strane. Maďarsko by podľa tohto postoja nestavalo novú hrádzu na Dunaji, vzalo by však na vedomie zachovanie protiprávne postavených zariadení vodných stupňov, konštatuje Népszava.
Pred pár dňami som sa zúčastnila na otvorení kníhkupectva Panta Rhei v Komárne. Mala som česť prestrihnúť pásku spolu s primátorom a maďarským autorom Vujitom Tvrtkom, ktorý je doma jedným z najpredávanejších autorov. Z každej jeho knihy reportáží sa predalo viac ako 100-tisíc kusov. Keď sa mi prihovoril niekoľkými slovami v slovenčine, prekvapila ma jeho pekná výslovnosť. Oboch nás zaujímalo, odkiaľ sme prišli k našim priezviskám. Ja som ho zdedila po otcovi, ktorý je Rusnák, ako si hovoria niektorí Rusíni. A jeho otec zas Chorvát. A hoci naši predkovia žili ešte v jednej spoločnej krajine Uhorsku, my sme sa už narodili inde. Jeho prarodičia zostali na maďarskej strane hranice s Chorvátskom. Moji sa ocitli na Slovensku. Spoločná minulosť nás tak premostila do prítomnosti. Dorozumeli sme sa skvele. On v podstate rozumel mojej slovenčine, vďaka tomu, že rodičia s ním hovorili po chorvátsky, a ja jeho maďarčine vďaka tomu, že doma u môjho manžela sa hovorí po maďarsky. Rodičia oboch im odovzdali svoje jazykové dedičstvo. (Tatko, prečo si ma nenaučil po rusnácky?) A oni ho odovzdávajú ďalej. Tvrtko sa rozpráva so svojimi deťmi len po chorvátsky a môj manžel s našimi zas po maďarsky. Keď sa Tvrtko stratil medzi policami, kde vyberal knihy Sándora Máraiho pre svojich priateľov v Maďarsku, pustila som sa do debaty s niekým o tom, či bolo Uhorsko domovom pre všetkých svojich obyvateľov, či len pre Maďarov. Kde sa človek cíti dobre, neodchádza odtiaľ. Rakúsko-Uhorsko sa rozpadlo aj vďaka svojej politike k menšinám. Dnes sme opäť pod spoločnou strechou Európskej únie. Môžeme začať odznova a po novom. Rešpektovať sa navzájom, zabudnúť na princíp kolektívnej viny za všetky hriechy minulosti a radšej hľadieť do budúcnosti. Môže byť aj pekná, v každom prípade bude taká, akú si ju urobíme. V kníhkupectve sme v ten deň prežili krásny podvečer v spoločnosti kníh, tých najmúdrejších a najpríjemnejších spoločníkov. Literatúra ľudí spája a vytvára mosty medzi kultúrami. Kultúra samotná, hoci je predpokladom kultúrnosti, nestačí. Lebo, ako povedal Sándor Márai, „kultúrnosť nemôže byť zachránená čítaním literatúry. Kultúrnosť zachránia drobné každodenné reflexy”. Mal na mysli elementárnu slušnosť. Nemali by sme na ňu v každodennom zhone zabúdať. A zvlášť nie tí, čo vystupujú verejne. Aby po ich slovách človek nemusel zostať v rozpakoch. Mne napríklad stále nejde do hlavy, že ak je Svätopluk kráľom, prečo potom Štefan len nejakým šašom na koni?
„Orbánov prejav z Öszödu,“ hovoria maďarskí liberálni a socialistickí poslanci rečiam opozičného lídra z jedného uzavretého stretnutia z konca apríla. Mimoriadne dobre naladený a sebavedomý Orbán na ňom porozprával veľa zaujímavých vecí o svojich plánoch, ktoré sú v priamom rozpore s tým, čo on i jeho strana hlásajú verejne. Porovnávanie so slávnym Gyurcsányovým prejavom („klamali sme ráno, v noci a večer“) síce v mnohom krivká, Orbánove tvrdenia známe iba z druhej ruky majú ďaleko k dojmu, aký dokázali vyvolať až masochistický prejav a expresívne výrazy súčasného premiéra zaznievajúce z priamej nahrávky. Napriek tomu prezrádzajú veľa o cynizme opozičného lídra, ktorého populistické útoky proti „ožobračovaniu ľudu“ sú (spolu so zbabelosťou vládnych socialistov) hlavnou prekážkou hlbších reforiem u našich južných susedov. Na spomínanom stretnutí hovoril Orbán úplne inak. Začiatok jeho vlády, ktorá má vraj po volebnom víťazstve najneskôr v roku 2010 trvať 12 rokov, teda tri volebné obdobia v kuse, začne tvrdými reštrikciami. Plánuje zmrazenie dôchodkov, zastavenie investícií do budapeštianskeho metra a diaľnic. Hovoril dokonca o návrate platieb u lekára (ktoré dal sám zlikvidovať referendom) vo forme daní či odvodov. Tradične protirusky sa vyjadrujúci Orbán tiež chce počas svojej vlády krajine pomôcť masívnym prílevom kapitálu z Ruska, arabského sveta a Číny. Najlepšia je poznámka, že v posledných voľbách v roku 2006 šéf Fideszu ani nechcel zvíťaziť, pretože dobre vedel, v akom stave maďarská ekonomika je. Nepriamo tak priznal, že v predvolebnej kampani, keď sľubmi o 14. dôchodku a nových sociálnych dávkach v populizme Gyurcsánya výrazne predbiehal, klamal rovnako ako jeho protivník. Len to doteraz na rozdiel od neho nemusel priznať.
V národnom kníhkupectve Szittya na budapeštianskej Attilovej ulici - prosperujúcom kníhkupectve, ktoré sa na rozdiel od iných nepreorientovalo na predaj cibule a spodnej bielizne - býva živo. Nie sú to davy, predajňa je skôr elitná. Kúpiť sa tu dajú knižky o maďarských dejinách, mapy všetkých veľkostí a mierok (i keď ukazujú výlučne jedinú krajinu), tričká s nápisom Vráťte naše hory (to sa týka Rumunov) a s nezrozumiteľným runovým písmom, ktorý vraj používali Pramaďari, napísal poľský denník Gazeta Wyborcza. Runy tajomnejšie ako písmo Inkov síce nikto poriadne nerozlúšti, ale tričiek s maďarským jazdcom s ázijskými rysmi a runovým nápisom je tu množstvo. Predavačka nápis skúma a potom ho slabikuje: „Maďari, prebuďte sa!” Ale nie je si veľmi istá, takže žiada kolegyňu o pomoc. „Nech žije Maďarsko!” tvrdí. Dá sa tu dostať životopis fašistického premiéra Gyulu Gömbösa i dielko so znepokojujúcim názvom Bol Kristus skutočne Žid?, knižky o histórii honvédov či o skvostoch Sedmohradska. Predávajú tu aj podložku pod počítačovú myš v podobne krajín Koruny uhorskej z roku 1914: farebná mozaika krajov a národov ako stolová verzia impéria. Cestovanie myšou po dávnych župách neexistujúceho mocnárstva umožňuje putovať Chorvátskom, Slovenskom, Srbskom a Rumunskom, ale naraziť na dnešné Maďarsko je nemožné. „Oklieštené Maďarsko nie je krajina, celé Maďarsko je raj,” hlása revanšistické heslo na mapách krajín svätoštefanskej koruny, ktorú možno kúpiť v každom kníhkupectve, nielen v obchode Szittya. V maďarčine to lepšie vyznie. Magyarország (Maďarsko) sa rýmuje s Mennyország (raj). Ak raj, tak jedine v hraniciach pred mierovou zmluvou, uzatvorenou v Trianone v roku 1920, v ktorej Maďarsko stratilo dve tretiny územia, Sedmohradsko a dnešné Slovensko. Aj automapa Karpát z vydavateľstva Cartografia je bez pochybností mapou Veľkého Uhorska. Okrem maďarských, slovenských a rumunských ciest zobrazuje aj rozdelenie žúp krajín svätoštefanskej koruny z roku 1886 i s jej erbmi. Aby sme si pamätali, aké boli pôvodné symboly Bratislavy, Rijeky, teda Pozsonyu a Fiume. Neďaleko je aj obchod pomenovaný Turul, nad ktorého vchodom sa týči tento bájny maďarský vták, vyzerajúci ako kríženec orla s husou. Vo vnútri to vyzerá ako v raji skutočných Maďarov. Obchodík sa dá nájsť cez nacionalistický server www.kuruc.info, ktorý pátra na internete po protimaďarských prejavoch, dokumentuje rómske zločiny a obsahuje linky na obchodíky, ktoré ponúkajú pramaďarské luky, šípy a inú výstroj. Našli by sa aj ázijské rysy, dlhé čierne fúzy, šikmé oči a vystúpené lícne kosti? Ak nie sú v ponuke, najvyšší čas to napraviť. Internetové obchody už ponúkajú plnú výbavu maďarských bojovníkov, vďaka ktorej možno vyzerať ako predok z roku 896. Ani tento bájny dátum obsadenia domoviny kočovnými kmeňmi od Dnepra a Dnestru nepodáva odpoveď na otázky odkiaľ sme, kto sme a kam smerujeme. Či môže Maďar odpovedať, keď sa nemôže vydať na miesta, z ktorého pramenia jeho dejiny, pretože nikto to miesto nepozná? Konali sa púte a výpravy, ale nájsť rodisko Maďarstva sa ukázalo ťažšie ako objaviť pramene Amazonky. Sándor Körösi Csoma v 19. storočí pri hľadaní predkov skončil až v Himalájách. Nebol prvý, kto hľadal, ale nenašiel. S hľadaním Pramaďarska je to ako s pátraním po Atlantíde - kedysi kdesi snáď bolo, ale nikdy sa nedozvieme kde a kedy. Ale čím by sa inak živili predstavy a legendy? Vyskytli sa aj takí, ktorí tvrdili, že našli. Jeden našiel Maďarov medzi Sumermi, iný ešte ďalej - v biblickom raji. Adam podľa autora Maďarskej biblie bol vlastne prvý Maďar, čo dokazuje aj jeho meno: Ádám má archaicky znamenať „dal som” a síce rebro, aby z neho vznikla žena, ľudstvo a všetci Ištvánovia, Šándorovia, Andrášovia, Lajošovia, Ilonky a Zsuzsanny. S takýmito koreňmi je potom ťažké zmieriť sa s nespravodlivo malým maďarským štátom, ironicky ukončil denník Gazeta Wyborcza.
Predseda Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) Milan Murgaš a predseda Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej župy Ferenc Ódor podpísali Pracovný program na podporu maďarskej národnostnej menšiny žijúcej na území BBSK a slovenskej národnostnej menšiny žijúcej na území Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej župy. Program je spracovaný na základe Akčného plánu, ktorý tieto regióny dohodli vlani v júni v Tisovci, a každoročne sa má aktualizovať. Obe župy sa v ňom zaviazali spolupracovať a vzájomne podporovať slovenskú, respektíve maďarskú menšinu na svojich územiach, ich samosprávy a spoločenské organizácie v oblasti kultúry, vzdelávania, športu a cestovného ruchu. Na uskutočnenie schváleného programu budú hľadať domáce a medzinárodné zdroje. Projekty budú predkladať zástupcovia národnostných menšín, a to za maďarskú národnostnú menšinu na území BBSK CSEMADOK a za slovenskú národnostnú menšinu na území Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej župy tamojšia župná slovenská samospráva.
Maďarská centrálna banka v pondelok zvýšila úrokové sadzby o 25 bázických bodov na úroveň 8,5 %, čo predstavuje ich najvyššiu úroveň za viac ako trojročné obdobie. Tento krok tvorcu maďarskej cenovej politiky bol v súlade s očakávaniami analytikov a banka ním sleduje zníženie inflačných tlakov a spomalenie rastu miezd. Centrálna banka zároveň zvýšila svoje budúcoročné inflačné očakávania na úroveň 4,2 % z pôvodnej hodnoty 3,6 %, čo významne presahuje 3-percentný inflačný cieľ jej monetárnej politiky. Cenová hladina by však v roku 2010 mala klesnúť späť na úroveň 3 %. Banka taktiež zvýšila rastové vyhliadky maďarskej ekonomiky na úroveň 2,2 % v tomto roku a 3,2 % v budúcom roku. Maďarsko má spomedzi nových členských krajín Európskej únie (EÚ) druhé najvyššie úrokové sadzby, pričom prvenstvo patrí Rumunsku, kde ich hodnota predstavuje 9 %.
Maloobchodné tržby v Maďarsku v marci tohto roka klesli už 14. mesiac po sebe. Dôvodom sú opatrenia, ktoré prijala vláda, aby znížila rozpočtový deficit krajiny. Ten patrí medzi najväčšie v rámci Európskej únie (EÚ). Tržby v maďarskom maloobchode sa v marci 2008 medziročne znížili o 3,7 % po februárovom poklese o 2,6 %. Oznámil to dnes štatistický úrad v Budapešti. Analytici pritom očakávali, že maloobchodný predaj v marci klesne o 2,3 %. Spotrebitelia však majú menej peňazí, pretože vláda zvýšila dane a poplatky za služby, aby znížila rozpočtový deficit. Tieto opatrenia prispeli aj k rastu inflácie, ktorá už prekročila centrálnou bankou stanovenú hranicu 3 %. Maďarská národná banka (MNB) minulý mesiac zvýšila základnú úrokovú sadzbu z 8 % na 8,25 %, aby zabránila šíreniu následkov zdražovania potravín a energií v celom hospodárstve. Najbližšie zasadnutie centrálnej banky sa uskutoční v pondelok 26. mája.
Najznámejšie skladby z opier svetového velikána Richarda Wagnera zaznejú v SND v stredu o 19:00 v podaní austrálskeho tenoristu Stuarta Skeltona, maďarskej sopranistky Eszter Sümegiovej a slovenského basistu Petra Mikuláša. Počas večera s programom Wagner Gala bude za dirigentským pultom stáť riaditeľ Opery SND Oliver Dohnányi. Národné divadlo ponúkne v koncertnej podobe prierez hudobno-dramatickou tvorbou Richarda Wagnera. Ako ústredná ženská predstaviteľka v operách Tannhäuser, Lohengrin a Valkýra sa predstaví popredná maďarská sopranistka E. Sümegiová, v úlohe Lohengrina a Siegmunda svetoznámy wagnerovský tenorista Stuart Skelton a part Holanďana a Hundinga v mýtickej Valkýre zaznie v podaní slovenského basistu Petra Mikuláša. „Spoluúčinkovať na koncerte bude orchester opery SND, v ktorého interpretácii zaznejú i orchestrálne časti Wagnerových opier - predohra k opere Majstri speváci norimberskí a slávna Jazda Valkýr,” hovorí šéfdramaturg Opery SND Slavomír Jakubek. Stuarta Skeltona zviditeľnilo víťazstvo na svetoznámej speváckej súťaži Belvedere vo Viedni. Odvtedy mu tlieskali publiká v berlínskej Štátnej opere, vo Viedenskej štátnej opere, v operných domoch v Stuttgarte a Bologni. V súčasnosti a v najbližšej budúcnosti sa jeho umelecké plány spájajú s opernými domami Deutsche Oper Berlin, operou vo Frankfurte, Parížskou operou, operou v San Franciscu či so Štátnou operou v Hamburgu. Na koncertoch a operách spolupracoval Skelton s radom svetoznámych dirigentov, spieval pod taktovkou Lorina Maazela, Charlesa Mackerrasa, Kenta Nagana, Esa-Pekku Salonena, Eda de Waarta, Daniela Hardinga, Christopha von Dohnanyiho a ďalších. E. Sümegiová sa len rok po tom, čo zvíťazila na Pavarottiho medzinárodnej speváckej súťaži vo Filadelfii (1992), stala sólistkou Maďarskej štátnej opery v Budapešti. V jej repertoári začali pribúdať najmä talianske romantické či veristické kreácie. Sopranistka spievala v berlínskej Štátnej opere, v Paríži, v kanadskej opere v Toronte, v bregenskom Festspielhause i v salzburskom Festspielhause. Súčasný repertoár E. Sümegiovej tvoria postavy tak talianskej ako i nemeckej opernej literatúry: Verdiho hrdinky z Dona Carlosa, Trubadúra, Sily osudu, Aidy, Pucciniho Tosca, Manon, Giorgetta, Wagnerova Alžbeta z Tannhäusera, ale i Čajkovského Tatiana z Eugena Onegina, Grófka z Mozartovej Figarovej svadby a mnoho iných.
Predseda Maďarského občianskeho zväzu (FIDESZ) expremiér Viktor Orbán by vyfackal členov Maďarskej gardy a hnal by ich domov. Vyjadrenia lídra opozičnej strany z jeho dnešnej neverejnej prednášky zverejnil maďarský portál index.hu. Podľa správ, ktoré prenikli na verejnosť, Orbán pohrozil gardistom, že ak by sa dostal k moci, urobil by to isté, čo spravil Miklós Horthy s nyilašovcami (šípové kríže maďarská fanatická katolícka a fašistická politická strana). „Dám im zo dve facky, a poženiem ich domov,” povedal. Orbán nazval súčasného premiéra Ferenca Gyurcsánya idiotom a bláznom. V prejave pred bližšie nešpecifikovanými poslucháčmi seminára expremiér vyjadril presvedčenie, že na pravej strane politického spektra nemá protikandidáta. Orbán si je istý, že nasledujúce parlamentné voľby vyhrá FIDESZ, konštatuje portál na základe jeho vyjadrení.
Podľa 22. mája prijatého školského zákona by sa mala slovenčina na menšinových školách vyučovať „v rozsahu vyučovania potrebného na jej osvojenie“. SMK toto riešenie prijala ako viacmenej zachovanie status quo a pokrok oproti pôvodnému návrhu, ktorý by pre školy maďarskej menšiny napevno stanovil rovnaký počet hodín pre materčinu ich žiačikov aj pre štátny jazyk - slovenčinu. Je ťažké pochopiť, v čom podľa SMK spočíva zachovanie status quo a pokrok. Ustanovenie zákona je natoľko vágne, že negarantuje vôbec nič. Kto určí, čo je dostatočný rozsah na osvojenie si jazyka a čo je vlastne samotné osvojenie si jazyka. Vyzerá to tak, že oboje zostáva na ľubovôli ministra školstva a jeho úradu. Ako si to predstavujú oni, jasne vyplýva zo štátneho vzdelávacieho programu, ktorého pracovná verzia určuje pre prvý ročník rovnakých päť hodín týždenne pre maďarčinu aj slovenčinu. Čiže sme presne tam, kde sme začali. Na prvý pohľad sa zdá, že koalícia SMK poriadne prekabátila a tá na to buď ešte neprišla, alebo to pre zachovanie tváre nemôže priznať. Určite to, žiaľ, nie je dôkaz pre pravdivosť Csákyho tvrdenia, že k žiadnej dohode medzi ním a Ficom nedošlo. O ich „neexistujúcej“ schôdzke máme až priveľa svedectiev, aby ju celú vymyslela vnútrostranícka opozícia. Pravdepodobnejšie je vysvetlenie, že SMK zo seba jednoducho urobila hlupáka a schválila Lisabonskú zmluvu na základe sľubov rovnako pochybných, akým je pre menšinu pokrok v školskom zákone. Ťažko však teraz môže verejne robiť niečo iné, než sa so školským zákonom zmieriť a dúfať v ďalšie zákulisne vyjednané ústupky. Sama najlepšie vie, že dnes už nemá silu a dostatok dôveryhodnosti ani v maďarskej komunite, aby zorganizovala masové verejné protesty, ktorými ešte nedávno hrozila.
Koalícia 22. mája v slovenskom parlamente presadila svoju víziu budúcej podoby základného a stredného školstva, neakceptovala ani jednu pripomienku opozície. K schválenému školskému zákonu prešlo niekoľko desiatok zmien, ktoré navrhli koaliční poslanci. Opozícia neúspešne žiadala vrátiť návrh na dopracovanie. Neprešiel jej ani ročný odklad reformy, na ktorú sa podľa nej školy nestihnú pripraviť. Minister školstva Ján Mikolaj chce odštartovať reformu v septembri. Začať sa má v prvom a piatom ročníku na základných školách a v prvom ročníku na stredných školách. Podľa Mikolaja reforma sa bude dolaďovať počas prvých štyroch rokov. Za návrh hlasovalo 79 koaličných poslancov, šéf ĽS-HZDS Vladimír Mečiar na hlasovanie neprišiel, predseda SNS Ján Slota návrh podporil. Proti návrhu hlasovali všetci 20 poslanci SMK. Mikolaj sľubuje, že školy budú slobodnejšie, v triedach dostane väčší priestor tvorivosť a vypadne memorovanie a zbytočné zaťažovanie žiakov encyklopedickými informáciami. Opozícia upozorňovala, že nepôjde o žiadnu reformu, ale len o škrtanie učebných osnov. Nový školský zákon počíta so znižovaním počtu žiakov v triedach. Združenie miest a obcí Slovenska uspelo s požiadavkou, aby školy mohli počas troch rokov žiadať o prekročenie limitu. Zriaďovateľom škôl to bude povoľovať Štátna školská inšpekcia. Po novom sa deti budú musieť povinne učiť cudzí jazyk od tretej triedy základnej školy, s druhým budú musieť začať v šiestej triede. Štát nadiktuje povinné učivo v tzv. štátnych vzdelávacích programoch. Ministerstvo má zatiaľ hotovú jeho pracovnú verziu. Zvyšok učebných osnov si dotvoria školy vo vlastných školských programoch. Škôlky sa stanú súčasťou sústavy škôl. Koalícia čiastočne vyhovela SMK. Akceptovala jej požiadavku, aby školskí inšpektori, ktorí budú kontrolovať školy pre národnostné menšiny, ovládali jazyk týchto menšín. Zmiernila úpravu, ktorá určovala výučbu materinského jazyka na školách pre maďarskú menšinu. Prešlo, že slovenčina ako štátny jazyk by sa mala na takýchto školách učiť „v rozsahu vyučovania potrebného na jeho osvojenie”. Pôvodne sa mala učiť v rozsahu vyučovania maďarčiny. V schválenej pracovnej verzii štátneho vzdelávacieho programu je napísaný rovnaký počet hodín slovenčiny ako maďarčiny. V prvom ročníku sa žiaci majú učiť tieto jazyky po päť hodín týždenne. V súčasnosti majú sedem hodín maďarčiny a štyri slovenčiny. SMK vôbec neuspela v prípade učebníc. Koalícia ponechala v zákone, že učiť sa bude môcť len z učebníc, ktoré schváli ministerstvo. Bez súhlasu sa budú môcť používať učebné texty a pracovné zošity. Koalícia doplnila do Mikolajovho návrhu aj to, že ministerstvo školstva bude môcť zasahovať do počtu žiakov na jednotlivých odboroch stredných odborných škôl. Rezortu sa povoľuje určovať samosprávnemu kraju počty žiakov pre jednotlivé odbory, ak o to požiadajú zamestnávateľské zväzy, podnikatelia či ministerstvá. Súkromné školy prídu o časť dotácií, ak porušia právne predpisy. Poslanci schválili, že im bude možné zobrať 15 % z dotácií. Ďalej prešla úprava výšky príspevkov rodičov za škôlku, základnú umeleckú školu, za obecnú a samosprávnu jazykovú školu, školský klub, centrum voľného času či školský internát.
Predseda Strany maďarskej koalície (SMK) Pál Csáky priznal, že koalícia čiastočne ustúpila požiadavkám SMK pri schvaľovaní nového školského zákona. „Je viac-menej dodržané status quo,“ povedal na tlačovej besede po hlasovaní Csáky. Odmietol, že ústupky, ktorými sa zachovalo status quo, dosiahli obchodom za podporu Lisabonskej zmluvy. Ak niekto prichádza s takýmito podozreniami považuje to za choré myslenie. Na otázku, kto sa postaral o zachovanie status quo, Csáky odpovedal: „Ja si myslím, že zdravý rozum“. Ani jeden poslanec SMK nepodporil školský zákon, pretože je zlý, neprináša reformný krok, ale zmätočný krok dozadu, konštatoval Csáky. Podľa neho je len otázkou času, kedy príde jeho novela. SMK kritizuje, že k návrhu bolo okolo 300 pozmeňujúcich návrhov, preto bolo lepšie návrh vrátiť späť na začiatok schvaľovania, vypracovať jeho novú verziu a potom ho prijať. „Dnes je deň premárnenej šance pre reformu školstva,“ dodal poslanec za SMK László Szigeti. Podľa neho nová úprava len posilní centralizáciu a byrokratizáciu. Csáky si myslí, že ministerstvo školstva získa monopol na učebnice a učitelia budú najbližšie tri mesiace nervózni z prípravy školských programov. Masové protesty proti novému zákonu nebudeme robiť, avizuje Csáky. Nevylúčil však možnosť, že Zväz maďarských pedagógov na Slovensku či Maďarský spoločenský a kultúrny zväz na Slovensku Csemadok zorganizujú miestne protesty. Csáky sa dnes nevyhol ani hodnoteniu opozičných partnerov SDKÚ-DS a KDH. Kým SDKÚ-DS pochválil, že hlasovali za pozmeňujúce návrhy Lászlóa Nagya o sluchovo postihnutých deťoch, KDH adresoval výčitky. Tvrdí, že postoj SDKÚ-DS je „najlepší dôkaz, že neexistovala dohoda medzi SMK a niektorými stranami vládnej koalície“ o podpore školského zákona. Kresťanskí demokrati ma sklamali pri hlasovaní o tom, že školskí inšpektori, ktorí pôjdu na maďarské školy, budú musieť vedieť po maďarsky, odkázal šéf SMK. Opatrenie sa dostalo do nového zákona, poslanci za KDH sa zdržali, Daniel Lipšic bol proti. Podľa Csákyho tak platí jeho výrok spred niekoľkých dní pre portál sme.sk, keď ho nazval neoľudákom a zákerným človekom. „Pán Lipšic dnešným hlasovaním potvrdil, že moje hodnotenie bolo na milimeter presné. Ako jediný hlasoval proti takémuto normálnemu návrhu, ktorý bežný človek na ulici pochopí,“ povedal Csáky. Postoj KDH ohrozuje obnovenie opozičnej spolupráce, domnieva sa Csáky. V klube SMK po hlasovaní sa ho poslanci pýtali, či SMK sa má ponáhľať do spolupráce, keď KDH nepodporilo ich návrh, na ktorom im záležalo. SMK podľa Csákyho vždy bola za obnovenie spolupráce, ale za férových podmienok. S SDKÚ-DS a KDH sa môžeme zblížiť, ak začneme rokovať na úrovni expertov, myslí si Csáky. Obom stranám poslal pozvánku na 29. mája. Na stretnutí by mali stranícki experti s vydavateľmi tlače a Slovenským syndikátom novinárov rokovať o spoločnom podaní na Ústavný súd SR, kde by napadli tlačový zákon. Parlament dnes prijal nový školský zákon od ministra školstva Jána Mikolaja. Koalícia neakceptovala ani jednu pripomienku opozície. Mikolaj chce od septembra spustiť školskú reformu.
O reformnom procese v bývalom Československu a jeho potlačení po vstupe vojsk piatich krajín Varšavskej zmluvy na územie bývalej ČSSR sa dnes hovorilo v úvode dvojdňovej konferencie v budapeštianskom Dome teroru. Niekdajší člen vedenia maďarskej štátostrany, historik János Berecz okrem iného uviedol, že jeho krajina sa nemohla vyhnúť spoluúčasti na vstupe do niekdajšieho Československa, a to kvôli ochrane domácich hospodárskych reforiem, ale aj zabezpečeniu zásobovania krajiny sovietskymi surovinami. Zdôraznil zároveň, že líder maďarských komunistov János Kádár do poslednej chvíle odkladal myšlienku na akceptovanie vojenského zásahu v Československu a preferoval riešenie cestou rokovaní. Podobne ako iní, uviedol János Berecz, sa Kádár dlho domnieval, že uvoľňovanie v susednej krajine, ktoré sa začalo na jar 1968, môže posilniť paralelne štartujúci nový maďarský hospodársky mechanizmus, hoci v politizovaní Dubčekovho vedenia v Prahe, považovaného za slabé, tušil aj nebezpečenstvá. Bývalý ruský veľvyslanec v Maďarsku Valerij Musatov označil vo svojom vystúpení vojenskú akciu spred štyroch desaťročí z hľadiska medzinárodného práva za nezákonnú. Poznamenal, že Sovietsky zväz však v danom období neočakával na ňu ostrú reakciu USA, pretože prioritou pre Washington bola nedotknuteľnosť Rumunska a bývalej Juhoslávie. Vtedajší sovietsky ambasádor v USA Anatolij Dobrynin preto ubezpečil americkú stranu, že Moskva nič podobné nemá v plánoch. Valerij Musatov vyjadril názor, že na konci československého obrodného procesu by bola nasledovala zmena zahraničnopolitickej orientácie a pre Moskvu bolo hlavným cieľom dosiahnuť, aby krajina v srdci Európy zostala súčasťou socialistického tábora. Rečník, ktorý vynikajúco hovorí po maďarsky, v narážke na politiku súčasnej americkej administratívy poznamenal, že v súčasnosti je podiel násilných riešení kríz realizovaných s odvolaním sa na demokraciu veľmi vysoký. Niekdajší disident a signatár Charty 77, neskôr predseda českej vlády a predseda českého Senátu Petr Pithart, ktorý v súčasnosti zastáva v tejto parlamentnej komore post podpredsedu, označil vo svojom vystúpení Alexandra Dubčeka za dobrého človeka s nepopierateľnými historickými zásluhami, ktorý bol však slabým lídrom a nebol ani reformátorom. Na ilustráciu svojho tvrdenia bývalý člen KSČ uviedol, že v čase, keď stranu viedol Alexander Dubček a jeho stúpenci, sa dostávalo čoraz väčšieho priestoru subjektom nezávislým na vtedy vedúcej sile spoločnosti. Po porovnaní Pražskej jari 1968 a Nežnej revolúcie 1989 Petr Pithart konštatoval, že priestor pre idey a ilúzie sa v súčasnosti zúžil a prítomnosťou terorizmu, klimatických zmien a najnovšie aj potravinovou krízou sa zväčšili riziká. Žijeme vo väčšom strachu, aj keď nie sme o nič lepší ani horší, poznamenal. O podujatí pod názvom Rok dimenzií - 1968, ktoré zorganizovala za účasti popredných osobností Nadácia Konrada Adenauera v spolupráci s Inštitútom XX. storočia, informovala agentúra MTI. Maďarská národná spravodajská agentúra je navyše aj spoluorganizátorom výstavy fotografií, ktorú pripravila vedno s Domom teroru pod názvom Pošliapaná jar - Praha 1968.
Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány, ktorý na konci minulého týždňa odložil plánovanú návštevu Slovenska, by mal do SR pricestovať v dohľadnej dobe. Vyplynulo to z dnešného neformálneho rozhovoru slovenského premiéra Roberta Fica s jeho maďarským partnerom, ku ktorému došlo v Prahe v rámci stretnutia predsedov vlád krajín Vyšehradskej štvorky, Pobaltia, Slovinska a predsedu Európskej komisie José Manuela Barrosa. „Došli sme k záveru, že skôr či neskôr sa tak či tak musíme stretnúť. Myslím si, že máme záujem, aby sa naše vzťahy vylepšovali a nikto nemá záujem organizovať stretnutia, kde by sme si niečo vyčítali. Očakávam, že v krátkom čase sa nájde termín a pán predseda maďarskej vlády bude so všetkými poctami privítaný na území Slovenska,” povedal Fico. Predseda slovenskej vlády nespresnil, či by malo ísť o dni alebo týždne. Rozhodujúci je obojstranný záujem o návštevu a pripravenosť rozprávať sa o akejkoľvek téme. „Hovoríme ako normálni ľudia. Povedal, skôr-neskôr ten termín príde z ich strany. My máme záujem. Znovu som zopakoval našu pozíciu: Sme pripravení kdekoľvek, kedykoľvek, o akejkoľvek téme diskutovať. Teraz je na rade maďarský premiér, aby prišiel na Slovensko na oficiálnu návštevu. Ten rozhovor potvrdil, že záujem o takú návštevu tu je,” dodal Fico. Informácie o odklade plánovanej návštevy maďarského premiéra v SR sa objavili na konci minulého týždňa po tom, ako predseda SNS Ján Slota prirovnal uhorského kráľa Štefana k šašovi na koni z Budapešti. Maďarské ministerstvo zahraničných vecí odklad oficiálne zdôvodnilo tým, že prípravy nie sú v takom štádiu, aby bola návšteva zmysluplná. Rozšírené predsedníctvo v piatok minulý týždeň Smeru-SD vyslovilo ľútosť, že došlo k zmareniu niekoľkomesačnej prípravy návštevy maďarského premiéra na Slovensku, ktorá mala významným spôsobom ovplyvniť kvalitu slovensko-maďarských vzťahov. Na ďalší odklad návštevy podľa predsedníctva strany neexistujú žiadne rozumné dôvody. „Zámienka, ktorú maďarská strana používa ako dôvod na odklad tejto návštevy je veľmi smiešna. Tu je vládna koalícia, ktorá sa správa absolútne korektne k príslušníkom národnostných menšín. Dnes Slovensko môže byť vnímané ako príklad spolužitia štátotvorného národa a národnostných menšín, a preto mi to je veľmi ľúto, že k takejto situácii došlo,” konštatoval po rokovaní predsedníctva premiér Fico. „Dôvody uvádzané maďarskou stranou považujeme za zámienku, ako obísť návštevu Slovenska, a dôkaz, že vnútropolitický boj v Maďarsku vyžaduje od každej maďarskej politickej strany - bez ohľadu na jej orientáciu - útočný postoj k slovenskej vládnej koalícii,” povedal premiér. Hlavným dôvodom zrušenia stretnutia sú podľa slovenského predsedu vlády preteky maďarských politických strán, kto je viac národne orientovaný.
Najneskôr na jar budú v Maďarskú predčasné voľby, povedal v utorok Viktor Orbán. Líder Fideszu o nich hovorí od jesene 2006 často, takpovediac na udržanie pozornosti. Na prvý pohľad teda jeho novému oznámeniu netreba venovať pozornosť. Teraz sa však zdá, že aj sám Orbán berie vlastné slová vážnejšie, než inokedy. Zazneli pred štyrmi stovkami funkcionárov strany, zvolanými práve preto, aby si vypočuli konkrétne inštrukcie, ako sa pripravovať na volebnú kampaň. Tá môže podľa Orbána každú chvíľu prepuknúť. Šéf opozície má pravdu, ani divá sviňa dnes v Maďarsku netuší, ako dlho ešte menšinová vláda premiéra Gyurcsánya vydrží. Že padne na jeseň, po neschválení rozpočtu, je napríklad celkom reálny predpoklad. Iba jeden z mnohých. Vládnuci socialisti odbili Orbánové slová o skorých voľbách poukazom na to, že má Fidesz (ktorý je v opozícii od roku 2002 a prehral dvojo nákladných volieb po sebe) dlhy za 250 miliónov korún. Je vraj preto logické, že sa zúfalo potrebuje rýchlo dostať ku válovu. Čo sa týka dlhu, majú asi pravdu, v médiách sa o finančných ťažkostiach Fideszu už viackrát písalo. Že by to však pre vládu bol dôvod na upokojenie? Skôr naopak, teraz začína ísť do tuhého.
Najneskôr na jeseň budú v Maďarsku predčasné parlamentné voľby, vyhlásil v utorok Budapešti predseda FIDESZ Maďarského občianskeho zväzu (FIDESZ) a expremiér Viktor Orbán. „Ak sa niekto pozrie na situáciu v krajine, tak musí vidieť, že to takto nemôže ísť ďalej,“ konštatoval opozičný politik pred novinármi, a dodal, že zmeny sú pred dverami, a FIDESZ musí byť na ne pripravený. Podľa dnešného vydania maďarského denníka Népszava Orbán na uzatvorenej schôdzke s politikmi FIDESZ, starostami, poslancami a s členmi frakcie Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (KDNP) hovoril o tom, čo je potrebné urobiť, aby si získali priazeň voličov. Orbán podľa informácií denníka kritizoval regionálnych politikov za kauzy v ich regiónoch, a na margo parlamentných poslancov svojej strany poznamenal, že si nemôžu dovoliť chýbať na hlasovaniach. „Ak ja môžem byť pri dôležitých hlasovaniach, potom tam musia byť aj iní,“ zdôraznil. Opozičný líder vyzval frakciu k neustálemu kritizovaniu krokov terajšej vlády. Hovorca FIDESZ Péter Szíjjártó v maďarských médiách uviedol, že Maďarsko už nemôže stratiť jeden-dva roky. Maďarská socialistická strana (MSZP) od tohto mesiaca vládne v menšine po tom, čo koncom apríla jej koaličný partner Zväz slobodných demokratov (SZDSZ) opustil koalíciu. MSZP mieni vládnuť v menšine až do riadnych parlamentných volieb v roku 2010.
Verejnoprávne rozhlasy Slovenska a Maďarska budú spolupracovať. Generálna riaditeľka Slovenského rozhlasu (SRo) Miloslava Zemková a prezident Maďarského rozhlasu György Such podpísali v Budapešti dohodu o spolupráci. Na jej základe budú oba rozhlasy spolupracovať v oblasti programu, výmeny informácií a v podporovaní menšín a ich kultúr. Dohodli sa aj na výmene pracovných pobytov redaktorov.
Maďarsko a Spojené štáty sa dohodli na výmene informácií, ktorá uľahčí preverovanie cudzincov podozrivých z terorizmu a umožní Maďarom cestovať do USA bez víz. Dokumentom, ktorý ešte musí schváliť parlament, Budapešť splnila ďalšiu z podmienok na to, aby mohli Maďari cestovať do Ameriky bez víz už v januári budúceho roka. Zmluva bola podmienkou zaradenia Maďarska do amerického programu Výnimky z vízovej povinnosti. Dokument podpísal maďarský minister bez kresla György Szilvásy, z úradu na kontrolu činnosti tajných služieb a veľvyslankyňa USA v Budapešti April Foleyová. Tá tvrdí: „Našim cieľom je pomôcť Budapešti splniť všetky náležitosti na to, aby mohli Maďari cestovať do USA bez víz ešte počas úradovania prezidenta Georgea Busha v januári 2009.” Ak dokument podpíše aj maďarský parlament, ostáva splniť už len jednu podmienku - do konca septembra nesmie podiel zamietnutých žiadostí o americké víza v Maďarsku presiahnuť 10 percent. Tu sa však črtajú určité ústupky. Podpredseda frakcie maďarských socialistov Atilla Mesterházy totiž ešte v januári po príchode z Washingtonu vyhlásil: „Rozhodnutie amerických zákonodarcov je veľmi pozitívne. Počet odmietnutých žiadostí o americké víza bol pre maďarských občanov minulý rok 10,3 %, teda boli sme veľmi blízko hranice. Politici sa však rozhodli, že nás napriek tomu budú hodnotiť, ako keby sme splnili 10 %. A to je veľmi pozitívne pre Maďarsko.” Znamenalo by to, že Maďari majú bezvízový styk s USA už istý.
Budapeštiansky parlament včera odsúhlasil na prerokovanie návrh deklarácie vyzývajúci Čínu na dodržiavanie ľudských práv, ukončenie násilia v Tibete a žiadajúci maďarskú vládu, aby podporovala začatie dialógu medzi Pekingom a dalajlámom. Ide o prvý prípad, keď parlament prehlasoval menšinovú vládu premiéra Gyurcsánya fungujúcu od začiatku mája, ktorá deklaráciu odmieta. Poslanci nevypočuli ani predsedníčku parlamentu Katalin Sziliovú, ktorá ich na zasadaní jedného z výborov plačlivým hlasom žiadala, aby neprijímali takúto deklaráciu práve teraz, pred jej blížiacou sa cestou do Číny.
Maďarskí prepravcovia sú zúfalí. Ceny pohonných látok sa stále zvyšujú. Žiadajú vládu, aby prijala potrebné opatrenia, ktoré by zastavili ďalšie zdražovanie. Prepravcovia hrozia štrajkom a nevylučujú ani blokádu ciest. Celodenný štrajk plánujú vyhlásiť v najbližších dvoch týždňoch maďarskí prepravcovia. Počas štrajku by prepravovali len mlieko, chlieb, lieky a chorých ľudí. Sú zároveň pripravení blokovať cesty. To by znamenalo ochromenie cestnej dopravy. Prepravcovia žiadajú od vlády zníženie daňového zaťaženia na pohonné látky alebo zavedenie osobitnej ceny nafty pre dopravcov. To by pomohlo znížiť ich náklady. Argumentujú príkladmi z Nemecka, Holandska či Belgicka, kde podobné opatrenia už dávnejšie platia. Ak vláda na ich požiadavky nepristúpi, budú nútení dramaticky zvýšiť ceny za svoje služby. To by otvorilo špirálu ďalšieho zvyšovania cien, na ktoré v konečnom dôsledku doplatí obyvateľstvo. Zvýšenie cien už avizovali taxikári aj cestovné kancelárie. Podľa predsedu Národného zväzu prepravcov Gábora Dittela to spôsobí nielen zvýšenie cien pre obyvateľov, ale aj krach mnohých domácich prepravcov. Podpredseda zväzu László Füle upozornil, že prepravné firmy dosahujú len minimálny alebo vôbec žiadny zisk. Na cestách pritom jazdí len nevyhnutné množstvo áut, pretože žiadny podnikateľ neprevádzkuje prázdne autá. V súčasnosti dosahuje cena jedného litra nafty 326 forintov, čo je v prepočte takmer 42 slovenských korún. Daňové zaťaženie z toho predstavuje 143 forintov. Cena benzínu dosiahla 308 forintov za liter. Odborníci upozorňujú, že rastúce ceny ropných produktov ťahajú so sebou hore aj ceny plynu. Maďarská vláda odmieta znížiť daňové zaťaženie pohonných látok. Bráni sa tým, že legislatíva Európskej únie jej neumožňuje vstupovať do cenovej politiky. V roku 2005 rada ministrov financií členských krajín Európskej únie rozhodla, že v prípade drastického zvyšovania cien benzínu a nafty nebudú vlády jednotlivých krajín vstupovať do týchto procesov prostredníctvom zmien daňových sadzieb. Maďarské ministerstvo financií sa vyjadrilo, že ceny benzínu a nafty ovplyvňujú trhové procesy a ministerstvo v žiadnom prípade nemieni do nich vstupovať. Prepravcovia už v minulosti požadovali zavedenie osobitnej ceny nafty pre prepravcov, ale ich návrhy boli vládou vždy odmietnuté.
Keby zamestnanec súkromnej firmy nechodil do práce, bral plat a ešte by aj podvádzal a kolegovia by zaňho „cvikali kartu”, čakal by ho nemilosrdný trest - od krátenia mzdy až po hodinovú výpoveď za hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Predseda Ján Slota však môže vyviaznuť bez postihu. Prvý dôvod je, že nepracuje v súkromnej firme ale vo verejnej inštitúcii hrdo nazývanej Národná rada Slovenskej republiky. A tam je také fixľovanie nielen možné, ale zdá sa, že aj beztrestné. Je známe, že mnohí poslanci majú problémy s dochádzkou a Ján Slota vždy patril medzi najvykričanejšie prípady. Ako sa ukázalo, ešte si aj zachraňuje povesť podpisovým právom, ktoré prenechal Rafaelovi Rafajovi. Prípad teda svedčí o trestuhodnej nemohúcnosti parlamentu účinne kontrolovať disciplínu poslancov. Druhá rovina problému je ešte závažnejšia. Ján Slota sa totiž môže ulievať z práce, brať za to vysoký plat a ešte aj zavádzať voličov aj z ďalšieho dôvodu - skrátka preto, že je to Ján Slota. Že si na to zvykla verejnosť i jeho kolegovia. Že ostatní predstavitelia SNS sa tvária, akoby tým ich strane nerobil žiadnu hanbu. A predstavitelia koalície, napríklad Smeru, sa zmôžu len na rozpačité krútenie hlavou. Pritom Slotova bilancia je naozaj úctyhodná: Má problém vysvetliť kriminálne podozrenia z minulosti. Má problém vysvetliť prepychový majetok, ktorý užíva. A svojimi krčmovými výrokmi oslabuje medzinárodnú pozíciu Slovenskej republiky. V prípade akýchkoľvek sporov s Maďarskom, aj keby malo Slovensko stokrát pravdu, Slota bez problémov zariadi, aby sa pred svetom zosmiešnila zasa len Bratislava. Slotova pracovná morálka je teda už len kvapkou v preplnenom pohári. Verejný činiteľ takýchto kvalít je významným článkom Ficovej vládnej zostavy a tretím najdôveryhodnejším politikom v krajine. Preto jeho konanie aj slová vyznievajú ako cynický odkaz občanom: Žite a „pracujte“ ako ja, a tiež sa vám bude dobre vodiť!
Biblický príbeh o začiatkoch sveta a jeho vyústení je všeobecne známy. Oldřich Kníchal však prišiel s vlastnou verziou v knihe Predkovia Kainovi. Oldřich Kníchal je rodák z Humenného, ale už takmer tridsať rokov pôsobí ako novinár v Budapešti. Jeho knihy sa stretli s priaznivým ohlasom aj na Slovensku. Kníchal upútal hlavne svojou literárnou mnohožánrovosťou, ktorá siaha od reportáží cez básne, poviedky, dramatické texty až po kultúrnu publicistiku. Jeho najnovšie dielo, próza Predkovia Kainovi (Vydavateľstvo Ivan Krasko, Nadlak a ESA, Bratislava 2007), je parafrázou úvodnej kapitoly biblickej knihy Genezis, kde sa hovorí o stvorení sveta a raja, Adama a Evy, o ich vyhnaní z raja a ťažkom živote na zemi. Autor však nie vždy rešpektuje sled faktov tohto všeobecne známeho príbehu, niekedy ani fakty samy. Kníchal prichádza s posunmi, inováciami. Nespomína napríklad, že Boh „utvoril z hliny zeme človeka“, hovorí sa iba, že Adam sa nevedel zmieriť s myšlienkou vlastnej existencie („prišiel na svet len tak, z ničoho a odnikiaľ“). Takisto nehovorí, ako vznikla Adamova družka, o jeho rebre niet ani zmienky. Ona tu len naraz je a obaja sa stanú jedným telom a sú šťastní. Kníchal sa skôr sústredil na pocitový a vnemový svet prvých ľudských bytostí, zoširoka a s lyrickým zápalom opisuje to nádherné rajské prostredie, kde im vtáčiky nosia do úst bylinky a o všetko je postarané - až do chvíle, keď sa zjaví Pokušiteľ. Lenže, tiež nie v podobe hada ako v Biblii, ale ako urastený mladík „s prívetivou tvárou a so zlatistými kučerami“, ktorý dá Eve ochutnať jabĺčko. Túto osudovú scénu Kníchal ešte viac zreálnil a citovo exponoval. Adam v rozhovore či hádke s Bohom opakovane tvrdí, že on jablko jedol z lásky k Eve. To vyznieva ľudskejšie a so zreteľom na vyhnanie z raja, po ktorom ich vzťah ochladne, aj prirodzenejšie. Inak poňal Kníchal i príbeh Kaina a Ábela, detí vyhnancov. V Biblii prvorodený syn Kain zabije Ábela, ktorému závidí, že Boh na neho milostivo zhliadol pri jeho obetnom obrade. U Kníchala Ábel zomrie od hladu, Keď rodina po vyhnaní putuje neúrodnou krajinou. Kain sa narodí až potom a nedopustí sa bratovraždy. Zabije nevdojak len ranené vtáča. Významové posuny nie sú u Kníchala samoúčelné. Biblia je miestami až krutá, no mieri k tomu istému (že Boh potrestá Adama a Evu za porušenie zákazu, no napriek tomu ich necháva nažive), k čomu Kníchal. On však dodal príbehu dynamiku a zdôraznil - prostredníctvom Evy - myšlienku, že „odteraz všetci ľudia budú pochádzať z nej, ona je prvou ženou a matkou“. V trochu zdĺhavých meditatívnych partiách sa veľa hovorí o tom, aby si človek uvedomil nepretržitosť svojho bytia ako mysliaceho tvora, a tým prebral aj zodpovednosť za život. Kníchal celú túto filozofiu vzniku a zániku a zároveň nekonečnosti vkladá do úst raz Eve, raz zasa skajúcnelému Adamovi, ktorý „chce od nešťastia a utrpenia odvrátiť všetkých, ktorí sa ešte nenarodili a nevedia, že od počiatku a zovšadiaľ bude číhať na ich pokušenie“. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že Kníchalova kniha je samé moralizátorstvo, no od poetizovanej parafrázy Biblie sa iné posolstvo ani nedalo čakať. Je to nakoniec posolstvo univerzálne.
Budapeštiansky súd do konca júna odročil pojednávanie vo veci podnetu prokuratúry na rozpustenie takzvanej Maďarskej gardy. V budove súdu i okolo neho zaviedli prísne bezpečnostné opatrenia. Vývoj kauzy nasvedčuje tomu, že celá záležitosť sa utápa v labyrinte práva. Prokuratúra podala podnet preto, lebo Maďarská garda svojou činnosťou potláča ústavné práva iných spoločenstiev. Obhajoba však tvrdí, že je to vec vkusu, dokonca navrhla, aby sa sudkyňa obrátila v tejto veci na Ústavný súd. Do procesu sa chcú zapojiť na oboch stranách rôzne občianske združenia. V prospech obžaloby napríklad rómska samospráva, celoštátny zväz židovských obcí a únia antifašistov. Na strane obhajoby zasa radikálne organizácie. Ich predstaviteľov si sudkyňa musí vypočuť, vzápätí rozhodne, či sa do procesu môžu naozaj zapojiť. Je to časovo náročné, preto dnes nikto neočakával konečný verdikt a je otázne, či k tomu dôjde 30. júna. Maďarská vláda, parlamentné politické strany a rôzne organizácie ostro kritizovali Maďarskú gardu, ktorá robí krajine vo svete zlý imidž a poskytuje plochu na kritiku vlády aj zo strany susedov. Najnovšie na akcie Maďarskej gardy odpovedá ešte väčšia masa protidemonštrantov, čiže významná časť maďarskej verejnosti sa od tohto spolku dištancuje a aktívne proti nej vystupuje. Dnešný proces sprevádzali prísne bezpečnostné opatrenia, pretože prvý pojednávací deň 12. marca musela pred sieňou robiť poriadky pohotovostná jednotka polície. Teraz pustili na súd len obmedzený počet novinárov a záujemcov, ostatní museli čakať na ulici, za policajnými kordónmi. Urobilo tak aj asi 200 členov Maďarskej gardy v známych čiernych uniformách pripomínajúcich fašistické jednotky z konca druhej svetovej vojny.
Na Súde hlavného mesta (FB) v Budapešti dnes pokračuje pojednávanie občianskeho sporu vo veci zrušenia spolku Maďarská garda, ktorý iniciovala Budapeštianska hlavná prokuratúra (FF). Prvý deň pojednávania, kedy prezentovali návrh prokuratúry na zrušenie gardy, sa konal 12. marca. Vtedy gardisti zabránili viacerým novinárom a občianskym aktivistom vstupu do súdnej siene, preto na základe rozhodnutia FB sa museli záujemcovia o účasť na dnešnom pojednávaní vopred zaregistrovať. Podľa postoja FF svojou skutočnou činnosťou Kultúrny spolok na zachovávanie tradícií Maďarská garda - ako je táto organizácia oficiálne zaregistrovaná, zneužíva právo na spolčovanie. Prokuratúra sa pri svojom podaní podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI opierala najmä o decembrové aktivity gardy v Tatárszentgyörgyi. V tejto obci Peštianskej župy sa 9. decembra konal pochod vyše 300 gardistov. Cieľom podujatia, ktorému asistovala polícia a ktoré sa zaobišlo bez incidentov, bolo poukázať na kriminalitu Rómov. Podľa názoru väčšiny spoločnosti v Maďarsku však išlo o protirómsky pochod. Záujem o dnešné pojednávanie avizovalo 48 novinárov, kapacita siene je 63 miest na sedenie. Polícia v čase od 6.00 do 18.00 hodiny úplne uzavrela časť ulice, kde sa budova súd nachádza. Do občianskeho sporu sa na strane žalobcu zapojí aj Celoštátna rómska samospráva (OCÖ) a Zväz maďarských židovských náboženských obcí (MAZSIHISZ). Maďarská garda vznikla v júni 2007 z iniciatívy mimoparlamentnej extrémne pravicovej strany Hnutie za lepšie Maďarsko - Jobbik. Prvých 56 gardistov zložilo prísahu vlani v auguste, odvtedy sa počet členov gardy rozrástol na vyše 1000 členov. Existencia spolku vyvolala rozruch v maďarskej, aj zahraničnej verejnosti, proti garde protestovali viaceré maďarské parlamentné strany, občianske združenia, menšinové organizácie, maďarskí a zahraniční politici aj štátnici. O garde sa hovorilo aj na pôde Európskeho parlamentu a v zahraničných médiách, píše MTI.
Fakt, že Slováci budú platiť eurom skôr než Česi, Maďari a Poliaci, ktorým sa v integračných pretekoch pred desiatimi rokmi pozerali na chrbát, by sa mohol vnímať aj ako priam historická národná satisfakcia. X Slovenská republika zažíva v šestnástom roku svojej samostatnej štátnej existencie ďalší významný historický medzník. Od 1. 1. 2009 sa stane šestnástou členskou krajinou z EÚ 27, v ktorej sa bude platiť spoločnou menou, štvrtou spomedzi tých desiatich, ktoré vstúpili do EÚ v rámci najväčšej vlny rozšírenia v r. 2004 a prvou z krajín vyšehradskej štvorky. Pred desiatimi rokmi, keď Slovenská republika bola pre neplnenie najmä politických kritérií vyradená z tzv. luxemburskej skupiny kandidátskych krajín, si takýto vývoj udalostí sotva niekto vedel predstaviť. Aj keď na Slovensku žiadna eufória z eura nevládne, ba naopak, nikdy neboli obavy slovenských občanov zo zavedenia novej meny také veľké ako v predvečer publikovania konvergenčnej správy Európskej komisie, predsa len fakt, že Slováci budú platiť eurom skôr než Česi, Maďari a Poliaci, ktorým sa v integračných pretekoch pred desiatimi rokmi pozerali na chrbát, by sa mohol vnímať aj ako priam historická národná satisfakcia. Pravda s dodatkom, že ako najchudobnejšia krajina, ktorá do eurozóny vstúpila, bude vzhľadom na veľmi nízku úroveň reálnej konvergencie vystavená silným rizikám a v prípade ich nezvládnutia by sa mohla stať pre najbližších susedov odstrašujúcim prípadom štátu, ktorý euro prijal predčasne. V každom prípade skutočnosť, že Slovensko jednoznačne a s veľkou rezervou splnilo všetky požadované kritériá na zavedenie eura, zvýšilo medzinárodné renomé vlády, ktorá pri nástupe k moci pred necelými dvomi rokmi čelila doma i vonku niekedy až hysterickým prognózam, že spôsobí ekonomickú katastrofu. Pozitívne odporučenie komisie však znamenalo nielen faktické ocenenie zodpovednej hospodárskej a finančnej politiky Ficovho kabinetu a Smeru-SD ako dominantnej vládnucej strany, ale aj uznanie diplomatickej sily Slovenskej republiky. Tá dokázala efektívne čeliť tlakom najmä Nemecka a Francúzska, ktoré sa opierali o formuláciu z draftu správy ECB, že má „vážne obavy“ o pripravenosť Slovenska na prijatie eura. Získala podporu kľúčových osobností v orgánoch EÚ i vo väčšine centrálnych bánk a politických reprezentácií členských krajín pre uznanie faktu, že SR s rezervou plní požadované kritériá a že jej hospodársky vývoj umožní zvládnuť inflačné riziká. Ako prezieravé sa potvrdilo rozhodnutie vlády z leta 2007 prijať domácou opozíciou bagatelizovaný akčný plán stretnutí na politickej i pracovnej úrovni s predstaviteľmi európskych inštitúcií a členských štátov EÚ k problematike plnenia kritérií na zavedenie spoločnej meny. SR sa jednoducho poučila z príkladu Litvy, ktorá sa spoliehala iba na plnenie nominálnych kritérií a jej otvorenosť pri poskytovaní informácií bola diskutabilná. Odporučenie EK schváliť prijatie spoločnej európske meny Slovenskou republikou a to, čo mu predchádzalo, nepochybne zvýšilo medzinárodnú prestíž i objektívnu medzinárodnú pozíciu štátu. Vstupom do eurozóny sa Slovensko zaradí do akéhosi „elitného klubu“ v rámci EÚ, čo rozšíri aj jeho možnosti ovplyvňovať vývoj v EÚ. Zároveň sa Slovensko stáva ešte silnejšie spätým s EÚ. Úspech Slovenska, dokončenie jeho modernizácie a zvýšenie životnej úrovne jeho obyvateľov závisí od úspechu spoločnej európskej meny i celého projektu európskej integrácie. A, naopak, Slovensko sa ešte viac stane spoluzodpovedným - aj keď 5,3 milióna jeho obyvateľov predstavuje iba zlomok z 320 miliónov obyvateľov eurozóny - za postavenie EÚ a jej konkurencieschopnosť vo svete.
Cena, ktorú Slováci zaplatili za vstup do eurozóny, je v súlade so zdravým rozumom a záujmami krajiny. Povedal to pre aktuálne vydanie maďarského týždenníka Hetek bývalý guvernér Maďarskej národnej banky (MNB) Péter Ákos Bod. Týždenník pripomína, že po kladnom rozhodnutí Európskej komisie (EK) vstúpi Slovensko 1. januára 2009 ako 16. krajina do elitnej skupiny eurozóny. V tejto súvislosti periodikum oslovilo troch maďarských finančných expertov. Podľa Boda Slováci robili veľmi správnu politiku. „Vstup do eurozóny nie je vecou vôle, za vstup sa zaviazali všetky nové členské krajiny Európskej únie. Priestor pre rozhodovanie je iba v tom, kedy načasujú plnenie kritérií. Slovensko, Slovinsko, Cyprus, alebo Malta volili skoršiu verziu, Maďarsko a Poľsko aspoň podľa terajšieho stavu sa dostanú až na koniec,” konštatoval. Reštrikčné opatrenia a reformy na Slovensku boli podľa neho úspešné, vďaka tomu zostáva nízky deficit štátneho rozpočtu, rýchlo rastie hospodárstvo aj mzdy v SR. „Žiaľ, maďarské mzdy nerastú už druhý rok, pričom na Slovensku je rast päť- až šesťpercentný,” dodal. Slovensko si uvedomilo, že v kapitalistickom svete nemožno ísť cestou dôrazu na sociálnu pomoc, ale naopak, nutné je podporovať ochotu k práci. Vykonané daňové zmeny a sociálna reforma vytvorili zo Slovenska žiaducu krajinu pre investorov, uviedol generálny riaditeľ OTP Bank István Hamecz. Ďalšou výhodou SR oproti Maďarsku je, že je tam vyšší pomer kvalifikovanej pracovnej sily a vyšší je aj pomer tých, čo majú ochotu pracovať. V Maďarsku je podľa Hamecza silná korupcia, vysoké daňové a odvodové zaťaženie podnikateľov a relatívne malý počet kvalitnej pracovnej sily. „V Maďarsku si ľudia nechcú uvedomiť to, čo Slováci už urobili. My totiž míňame na sociálnu sféru dvojnásobok toho, čo v susedných krajinách. Potom sa nesmieme prekvapiť, že nás všetci predbehnú,” zdôraznil. Podľa jeho vyjadrenia existuje určité fázové oneskorenie, v Maďarsku totiž ten proces, ktorý v SR prebieha iba v ostatných troch až piatich rokoch, bol už v 90. rokoch. Ako príklad uviedol privatizáciu, otvorenie trhu, vpustenie nadnárodných spoločností, ktoré zaručujú stabilitu rastu ekonomiky. Generálny riaditeľ spoločnosti Pénzügykutató Zrt. László Lengyel poukázal na rozdiely v oblasti sociálnej sféry Maďarska a Slovenska. „Úroveň sociálnej starostlivosti je u nás jednoznačne lepšia a vyššia ako na Slovensku, súčasne je však skutočnosťou, že Maďarsko začína ekonomicky zaostávať za SR. Naše vlády v uplynulých desaťročiach prehnali sociálny systém. Prerátali sa najmä v stanovení rodinných prídavkov, miezd a dôchodkového systému. Naproti tomu Slováci profitovali z rovnej dane a zo spustenia sociálnej reformy,” zdôraznil. Ako poznamenal, Maďarsko predbehlo SR v tom, že už obdobie „rozdávania” u našich južných susedov už bolo, a nie je vylúčené, že podobné obdobie nastane na Slovensku po terajšom hospodárskom raste. „Nie je vylúčené, že tam časom dôjde k sociálnemu napätiu, a ako vieme, politici sú dostatočne populistický na to, aby na otázku, prečo by teraz nemali začať rozdávať, odpovedali negatívne,” povedal. Na margo vzdania sa nezávislosti národnej monetárnej politiky vstupom SR do eurozóny Lengyel uviedol, že možno očakávať rast inflácie. Situáciu podľa neho komplikuje skutočnosť, že tento problém je prítomný vo všetkých európskych ekonomikách. V tejto otázke mu protirečil Bod, ktorý tvrdí, že vzdanie sa monetárnej politiky prijatím eura nevedie automaticky ku skoku v inflácii. „Aj v Maďarsku je vysoká inflácia, pričom monetárna politika je v národných rukách,” pripomenul Bod.
Magazín venovaný novinkám vo svetových turistických destináciach News - Destination of the Word sa vo svojej internetovej mutácii venuje Slovensku. V článku pod názvom Zamilovaní do Slovenska autorka Leah Larkinova začala svoj príspevok slovami: Hovorí si veľká malá krajina a jej ambíciou je prilákať viac turistov a odhaliť im svoje mnohé zo svojich zaujímavostí. Od rozdelenia Československa v roku 1993 sa Slovensko, ktoré vstúpilo do EÚ v máji 2004 a do eurozóny má vstúpiť v januári 2009, stalo hospodárskym motorom. V 90. rokoch krajina nemala určený jasný smer, no vývoj začiatkom 21. storočia nabral rýchly spád. Dodáva, že slovenský minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek sa začiatkom tohto roka vyjadril nasledovne: Slovensko sa rekordným rastom svojej ekonomiky, ktorý minulý rok presiahol deväť percent HDP, zaraďuje medzi najvýkonnejšie ekonomiky v európskom aj globálnom meradle, píše časopis. Na Slovensko prišli traja poprední výrobcovia automobilov: KIA, Peugeot-Citro‰n a Volkswagen, čím si krajina vyslúžila prezývku európsky Detroit. V súčasnosti sa snaží byť jednotkou v oblasti výroby LCD panelov. Navyše sa Slovensko chce presadiť ako popredná turistická destinácia. Počet návštevníkov stúpa minulý rok krajinu navštívilo 1,7 milióna cudzincov, čo predstavuje nárast o 6,2 % oproti roku 2006. V súčasnosti prebieha výstavba nových hotelov s cieľom zvýšiť ubytovaciu kapacitu, pričom sa plánuje aj rozšírenie letísk. Cestovný ruch je v rámci ostatných desaťročí jedným z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich odvetví na Slovensku, povedal pre magazín Gabriel Kuliffay, riaditeľ sekcie turizmu MH SR. Devízové príjmy z aktívneho zahraničného cestovného ruchu predstavujú v súčasnosti približne 3 % z HDP Slovenska. Na Slovensku pôsobí v oblasti cestovného ruchu približne 20 000 podnikateľských subjektov, ktoré priamo zamestnávajú približne 100.000 pracovníkov. Chceli by sme, aby sa podiel cestovného ruchu na tvorbe HDP do roku 2013 podstatne zvýšil, povedal minister Jahnátek v súvislosti s plánmi do budúcnosti. Naša vláda je prvou vládou, ktorá k cestovnému ruchu pristupuje ako k dôležitej súčasti národného hospodárstva. Naším cieľom je z hľadiska významu pre našu krajinu zrovnoprávniť cestovný ruch s priemyslom, doplnil minister Jahnátek. Vláda má naplánovanú zaujímavú stratégiu, ktorá zahŕňa štátne dotácie na projekty v oblasti cestovného ruchu, výdavky na marketing, rozširovanie letísk a výstavbu nových hotelov. V období rokov 2004 až 2007 dosahovali štátne dotácie na cestovný ruch 99 mil. USD. Podľa novej stratégie rozvoja cestovného ruchu, ktorá bola nedávno prijatá, sa v rokoch 2008 až 2013 počíta s výdavkami na rozvoj cestovného ruchu vo výške 271,3 mil. USD. Kľúčovou kapitolou čerpania prostriedkov budú marketingové programy Slovenskej agentúry cestovného ruchu (SACR), ktorá spadá pod ministerstvo hospodárstva. Len v tomto roku dosiahnu predpokladané výdavky na marketingové aktivity sumu 14,3 mil. USD, pričom v období rokov 2009 až 2013 by mali vzrásť na 47,6 mil. USD. Predstavitelia odvetvia cestovného ruchu SR podotýkajú, že je dôležité vytvoriť pre krajinu obchodnú značku. Základnou myšlienkou je zvýšiť povedomie a odlíšiteľnosť značky Slovensko ako turistickej destinácie nielen na tradičných trhoch, ale aj v nových vysielajúcich krajinách, hovorí v článku minister Jahnátek. Medzi tradičné trhy patria susedné krajiny ako Česká republika, Maďarsko a Poľsko, ktoré majú najvyšší podiel na počte návštevníkov prichádzajúcich na Slovensko. Nová obchodná značka nám v oblastiach, kde nie sme dobre známi, pomôže zlepšiť profil krajiny to znamená, že sa musíme riadiť západoeurópskymi zásadami a propagovať Slovensko ako značku, uviedol Martin Horváth, riaditeľ sekcie marketingu SACR. Pri propagácii Slovenska v európskych krajinách SACR plánuje využívať globálne kanály ako BBC a CNN. Na účel ďalšej propagácie v zahraničí Slovensko tento rok zriadi zastupiteľské úrady v Japonsku, Spojených štátoch amerických, Taliansku a Veľkej Británii. Krajina bude zastúpená v Pekingu v rámci LOH, na svetovom veľtrhu Expo Zaragoza a iných celosvetových podujatiach. Nová webová stránka (www.slovakia.travel) bola zriadená pre lepšie zviditeľnenie krajiny. Podľa slov ministra Jahnátka má krajina svojím návštevníkom čo ponúknuť: Na území s rozlohou menšou ako 50 tis. km2 môže návštevník obdivovať unikátnu flóru a faunu, nádhernú scenériu a rozmanitú a pestrú škálu zaujímavostí. Autorka článku ďalej rozoberá konkrétne príklady rozvoja cestovného ruchu na Slovensku. Napríklad mnoho členov skupiny medzinárodných novinárov, ktorí Slovensko navštívili túto zimu, videlo v kúpeľných a wellness zariadeniach najväčší potenciál cestovného ruchu v budúcnosti. Nadpriemerne vybavené vodné parky, ktoré tu nájdete, sú úžasné. Štáb DOTW News navštívil Aqua Park Tatralandia, ktorý sám seba označuje za najväčší areál vodnej zábavy a relaxu na Slovensku, v Čechách a v Poľsku, ako aj za najúspešnejšie turistické stredisko na Slovensku za ostatných 10 rokov. AquaCity je vodný park na severe Slovenska, konkrétne v Poprade, ktorý bol otvorený v roku 2005 a ročne priláka milión návštevníkov. Ponúka viac než len geotermálne bazény: nájdete tu kúpeľné centrum, dva hotely, fitness centrá, reštaurácie. V roku 2007 tu bol otvorený prvý komplex bazénov na svete s využitím solárnej energie, pričom odvetvie cestovného ruchu ho zvolilo za najlepšie ekologické stredisko. Matt Smith napísal pre denník The Guardian: AquaCity nie sú v žiadnom prípade priemerné kúpele. Namiesto toho Vás prekvapí futuristický rezort, ktorý nezaťažuje životné prostredie a ponúka najmodernejšiu kúpeľnú starostlivosť za výhodné ceny, zdôrazňuje Leah Larkinová. Hlavné mesto Slovenska sa stalo počas ostatných rokov obľúbenou destináciou návštevníkov zo Spojeného kráľovstva v rámci poznávacích zájazdov do viacerých európskych miest. Môžu využívať Bratislavu ako základňu a spoznávať drahšiu Viedeň a Budapešť počas jednodňových výletov autobusom či loďou po Dunaji. Oblasťou, ktorá sa rýchlo rozvíja, sú Tatry. Lyžiarske oblasti sa rozrastajú o nové domy, hotely, penzióny a letné chaty. Denník The Daily Telegraph sa o tomto lyžiarskom stredisku vyjadril ako o stredisku, ktoré sa v Európe najviac prehliada. Koncom roka vo Vysokých Tatrách otvoria päťhviezdičkový hotel Kempinski. Keďže cestovný ruch sa rozvíja po celej krajine, dosiahnutie úspechu bude, podľa Larkinovej, vyžadovať viac než len finančné prostriedky. Okrem lepších služieb je nevyhnutný pokrok aj v ostatných oblastiach: vzdelávanie a rozvoj jazykových znalostí pracovníkov v odvetví cestovného ruchu a dobudovanie diaľničnej siete, ktorá spojí dve najväčšie mestá tejto krajiny, Bratislavu a Košice.
Podpora vládnej Slovenskej národnej strany (SNS) začiatkom mája klesla na 10,1 percenta, čo najmenej za posledný rok a pol. Vyplynulo to z prieskumu, ktorý dnes zverejnil Ústav pre výskum verejnej mienky pri Štatistickom úrade. Tradične dominantný Smer-SD premiéra Roberta Fica si mierne polepšil na 42,9 percenta. Preferencie SNS klesli po tom, čo denníky podrobne písali o údajnej kriminálnej minulosti predsedu strany Jána Slotu. Ešte začiatkom apríla chcelo SNS voliť 13,5 percenta rozhodnutých respondentov. „Menej získali národniari len v novembri 2006 - 9,5 percenta,” napísali štatistici. SNS tak v rebríčku strán predstihol aj jej hlavný politický rival - Strana maďarskej koalície (SMK). Podpora klesla tiež tretej koaličnej strane, ĽS-HZDS. Kým v apríli sa za stranu Vladimíra Mečiara vyslovilo 10,4 percenta opýtaných voličov, v máji to bolo len 8,5 percenta. Z opozičných strán sa zlepšili preferencie Strane maďarskej koalície (SMK), pre ktorú sa napriek jej vnútorným sporom aj kritike od zvyšku opozície za porušenie dohody o jednotnom bloku v parlamente proti prijatiu lisabonskej zmluvy o reformách v EÚ vyslovilo 11,4 percenta v porovnaní s aprílovým výsledkom 9,7 percenta. SDKÚ-DS si udržala post druhej najsilnejšej strany napriek poklesu na 14,2 percenta z aprílových 15,1 percenta. Posledná z trojice opozičných strán KDH oslovila 7,7 percenta z možných voličov, teda zhruba rovnako ako minulý mesiac. Prieskum ÚVVM sa uskutočnil v období 1.-9. mája na vzorke 1097 respondentov.
Po krátkej vážnej chorobe 16. mája zomrel posledný ľudový bábkar na Slovensku Anton Anderle (1944) z Banskej Bystrice. Aj v Maďarsku známy A. Anderle pochádzal zo slávnej bábkarskej rodiny Anderlovcov z Radvane. Umenie svojho otca a strýka obdivoval už od detstva, niektoré texty poznal naspamäť skôr, než sa naučil čítať a písať. Napokon sa sám stal reprezentantom už tretej generácie tejto bábkarskej rodiny. Keď bola tradícia Anderlovcov po komunistickom ideologickom zásahu v 50. rokoch prerušená, Anton Anderle ochraňoval a zveľaďoval tradičné hry, bábky, rekvizity a celý fundus svojho otca Bohuslava. Po roku 1989 začal Anderle hrávať aj za hranicami Slovenska. V 90. rokoch sa zaradil medzi najvýraznejšie osobnosti európskeho ľudového bábkarstva. Na zahraničných javiskách účinkoval najmä s tradičným repertoárom ako Don Juan či Johannes Doktor Faust. Anderle oživil aj nezabudnuteľného Gašparka. Vystavoval svoju zbierku, viedol workshopy a semináre o tradičnom bábkarstve. Svoju zbierku neustále dopĺňal a reštauroval. Jednotlivé bábky vyrezával sám, naposledy to bola súprava postavičiek k hre Don Juan pre bábkové divadlo v Kielcach v Poľsku. Najznámejším Anderleho predstavením v posledných rokoch bol Najmenší cirkus na svete, s ktorým precestoval desiatky krajín na troch kontinentoch.
Spor o to, aký je podiel-nepodiel Jána Slotu na novom klimaxe slovensko-maďarských vzťahov, spoľahlivo bráni rozlíšiť podstatné od hlúpostí a marketingu. Keby Robert Fico utrúsil dve nesúhlasné vety k Slotovej teórii o „šašovi“, urobil by nielen to jediné, čo v takejto chvíli normálny politik môže, ale aj vybil bloky maďarskej strany, ktorej korunná námietka dva roky znie, že premiér sa od vlastného klauna nedištancuje. Fico to však neurobil, keďže z hĺbky duše Slotovi „rozumie“ a má jeho sympatie. Dementná reč predsedu SNS bola, paradoxne, šancou slovenského premiéra morálne vyškoliť Gyurcsánya, ktorú prepásol. Pretože je pravda, že Maďari obštruujú a stretnutie by sa v júni nekonalo, ani keby Slota mlčal. Gyurcsány a spol. vnímajú prípadnú normalizáciu vzťahov so „summitom“ predovšetkým ako udalosť, ktorá môže pomôcť iba Smeru a koalícii v Bratislave pri naprávaní svojho obrazu. To, že stretnutie nemá význam, ak neprinesie výsledok, je téza, s ktorou ťažko viesť spor, keďže očakávania sú vždy subjektívne. Objektívne je len pobavenie nad „osobným názorom“ Fica, že zámienka sa zrodila preto, lebo „maďarská vláda sa nachádza v prostredí pretekov strán (...), že kto je tvrdší k slovenskej vládnej koalícii“. No. Niežeby sa Smer-SNS-HZDS tešili v Budapešti extrémnej popularite, ale „Slovak relations“ sú v hierarchii tém, ktoré sa dnes v Maďarsku riešia, na rovnakej priečke ako u Fica (údajne) ÚPN. Nezávisle od toho, či je to marketingový oblbovák na Slovákov, ktorí netušia, čo sa v Maďarsku deje, alebo iba dezorientácia, najväčší hlupák je ten, kto na bežiacom páse produkuje zámienky zapadajúce do strategických koncepcií „súpera“. Od predstavy, že maďarská politika je dnes o Ficovi a slovenskej vláde, je zábavnejší už len komentár Čaploviča, že „polročná práca moja a premiéra vyšla nazmar“.
Predstavte si, že by niektorý z najvyšších maďarských politikov nazval Cyrila a Metoda balkánskymi mafiánmi, ktorí chceli Veľkú Moravu napojiť na juhoeurópske obchodné cesty a ovládnuť tak v strede Európy obchod s bielym mäsom, alkoholom a makom. Asi by sa naša vláda vrátane pána Čaploviča pozerala na takéhoto drístaľa minimálne so zdvihnutým obočím a otázkou, či to myslel ctený politik fakt vážne. Keby totiž to isté povedal pobalamutený historik či nebodaj humorista, ešte by to mohlo prejsť, pretože Cyril a Metod sem naozaj prišli s misiou, ktorá okrem písma mala otvoriť aj čulejšie obchodné vzťahy a svojim spôsobom mala prikloniť nerozhodné slovanské kmene od Blatenského jazera k rieke Morave viac k východnej strane kresťanstva. Keď však povie náš domáci politický drístaľ, že - upozorňujem na fakt, že aj náš - prvý uhorský kráľ Štefan bol šašom na koni, tak to zaváňa diplomatickým škandálom. A to by aj pán podpredseda vlády mal uznať, že niekedy je lepšie pozrieť sa na svojich spoluvládnucich kolegov a priznať si, že chyby robíme aj tu, doma. Každý národ má svoje mýty, ktoré sa nám nemusia páčiť, nakoniec, Atilla je všeobecne v Európe považovaný za barbarského krutého dobyvateľa, ktorý dal pár dobre mierených úderov - aj pod pás - Rímskej ríši, ba dokonca sa jeho genocída voči podrobeným národom prirovnáva k Hitlerovi. U našich južných susedov je Atilla považovaný za veľkého bojovníka a jeho ríša za predchodkyňu budúcej vlasti Maďarov. Keby došlo k sporu o Attilu, Cyrila a Metoda či kráľa Štefana, u nás na dedine v krčme, chlapi by sa tak akurát pobavili a ďalej riešili drahú naftu a starnutie vlastných manželiek. Lenže medzinárodné vzťahy nie sú krčmové reči. Slušní politici si uvedomujú, že história nie je iba o holých faktoch, ale najmä o interpretáciách. A diplomacia, ktorá stojí na umení nepovedať nič, čo by mohlo narušiť krehkú stabilitu, históriu preberá vo veľmi jemných rukavičkách. Je jedno, čo povie maďarský humorista či slovenský fejtónista, ale vôbec nie je jedno, čo povie politik z jednej alebo druhej krajiny. Náš zaslepený ataman sa to ešte stále nenaučil a jeho dobrý duch Čaplovič mu to nepovie. Ataman svojho drístaľa, s ktorým spoluvládne, ešte stále trpí a nad jeho slovami sa usmieva akoby to bol kráľovský šašo. V každej krajine sa nájdu hlúpi a arogantní politici, ktorí oslovujú ochľastov v krčmách štvrtej cenovej skupiny. Zväčša sú na okraji politického spektra a ich výroky sledujú skôr tajné služby kvôli potenciálnym hrozbám extrémizmu a ultraradikálnych skupín. U nás sa takýto drístaľ dostal už druhýkrát do vlády, vždy v konštelácii, v ktorej hrá šaša do parlamentného počtu. A patrične túto svoju výhodu využíva, ostatný odhalený podvod s jeho podpismi v parlamente to len zdôrazňuje. Nezaráža však, kde je, skôr je absurdné, že jeho nekonečné výroky, z ktorých tá štvrtá cenová trčí ako slama zo zahnojených topánok, neberie vážne ataman. Už dávno mu mal chlapsky zavrieť hubu, ak chce mať dobré vzťahy s inými krajinami. Inak si budeme musieť asi priznať, že tí Cyril s Metodom boli asi naozaj gauneri a s písmom nám sem zavliekli namiesto civilizácie z Balkánu niečo iné.
Maďarská menšinová vláda premiéra Ferenca Gyurcsánya sa včera rozhodla navrhnúť parlamentu zrušenie zákona o zdravotnom poistení, ktorý mal doterajšiu jedinú zdravotnú poisťovňu nahradiť viacerými. Podľa odôvodnenia by síce zákon postupne riešil problémy rozdeľovania financií na zdravotníctvo, „obsahoval však aj riešenia, ktorých politické, spoločenské a odborné posúdenie a prijatie nie je jednotné”. Inak povedané: zákon vyvolal príliš veľký odpor spoločnosti. Parlament by mal zrušenie reformy, ktorú na začiatku roku presadili dnes vládnuci socialisti vtedy ešte v koalícii s liberálmi, schváliť v najbližšom čase. Jej zrušenie podporuje aj opozičný Fidesz Viktora Orbána.
Maďarská menšinová vláda premiéra Ferenca Gyurcsánya 13. mája úspešne prežila prvé vážnejšie parlamentné hlasovanie. Vďaka podpore liberálneho Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ) Gyurcsányovi socialisti presadili novú vládnu štruktúru, ktorá oproti predchádzajúcej počíta so vznikom ďalších ministerstiev. Liberáli pôvodne rozšírenie vlády odmietali. Po rannom stretnutí s Gyurcsányom však oznámili, že návrh podporia, aj keď s ním naďalej nesúhlasia. Podľa poslanca liberálov Gábora Horna sú konštruktívnou opozíciou a premiér im navyše sľúbil, že nová početnejšia vládna štruktúra nevyjde rozpočet drahšie než tá doterajšia. Zväz slobodných demokratov tak ignoroval otvorený list svojho bývalého ministra zdravotníctva Lajosa Molnára, ktorý stranu vyzýval, aby hlasovala proti rozšíreniu vlády, ak nechce byť všetkým na posmech. Molnár pripomenul, že v apríli liberáli vystúpili z koalície so socialistami, lebo tí sa odklonili od pôvodného vládneho programu, ktorý kládol dôraz na reformy verejných financií vrátane okresania štátneho aparátu. Výsledok hlasovania je dôležitým znamením toho, že menšinová vláda by s tichou podporou liberálov mohla nejaký čas úspešne prežívať a v krajnom prípade dokonca môže vydržať až do ďalších riadnych volieb na jar 2010. A to napriek tomu, že vláda dáva jasne najavo, že definitívne končí s reformami, s ktorými Gyurcsány pôvodne spojil svoje zotrvanie na čele vlády. Liberáli zasa po odchode z koalície sľúbili podporu iba tým krokom, ktoré budú v súlade s pôvodným reformným smerovaním. Vláda by dnes mala schváliť návrh nového ministra zdravotníctva Tamása Székelya, ktorý od základu ruší zákon o zdravotníckej reforme odhlasovaný v parlamente aj socialistickými poslancami na začiatku roku. Dovtedajšiu jedinú štátnu zdravotnú poisťovňu mala podľa zákona nahradiť sieť regionálnych poisťovní, do ktorých by mohol ako menšinový vlastník vstúpiť aj súkromný kapitál. Štát už na založenie regionálnych zdravotných poisťovní a propagáciu nového systému minul v prepočte niekoľko desiatok miliónov slovenských korún. Teraz však zaniknú ešte predtým, než začali skutočne fungovať. Gyurcsány tento týždeň sľúbil, že doteraz sa znižujúce reálne príjmy obyvateľstva začnú od druhej polovice roka rásť, rovnako ako bude rásť spotreba a zároveň budú pokračovať veľké štátne investície. Ešte pred tým premiér hovoril, že akékoľvek ďalšie reformy môžu byť iba „zamatové” a až do jesene nemožno od vlády očakávať nijaké výraznejšie kroky v tomto smere. Socialistickí politici sa tiež netaja tým, že pri presadzovaní svojich cieľov sa budú čo najmenej obracať na parlament a čo najviac využívať také nástroje, akými sú ministerské dekréty. Internetový spravodajský server Hirszerző upozorňuje, že vláda už na tento rok výrazne zvyšuje sociálne výdavky štátu, na ktoré padne asi tridsať percent rozpočtových príjmov. Výrazne by napríklad mali pridať dôchodcom aj nezamestnaným.
V slávnom prejave z Öszödu („klamali sme ráno, v noci i večer“) z leta 2006 maďarský premiér Gyurcsány veľmi jasne predpovedal budúcnosť svojej osoby aj vlády: reformy alebo pád, tretej možnosti niet. Dnes je jasné, že mal pravdu. Jediný, komu to však zjavne nedochádza, sa zdá byť on sám. Zúfalo hľadá nejakú tretiu cestu, ako nerobiť žiadne reformy a predsa zostať ešte aspoň na čas pri moci. Maďarsko už niekoľko mesiacov zaplavujú analýzy a varovania známych ekonómov, bývalých ministrov financií či šéfov národnej banky, ktorí bez ohľadu na stranícke sympatie vyzývajú na znižovanie sociálnych a vôbec väčšiny štátnych výdavkov a odvodov, prípadne zavedenie rovnej dane. Stále častejšie pritom argumentujú úspechom reforiem, ktoré u nás zaviedla predchádzajúca vláda, a znižujúcou sa konkurencieschopnosťou a zaostávaním Maďarska aj voči dlho prehliadanému Slovensku. Gyurcsány sa však správa ako kočiš, ktorého povoz mieri do priepasti, on však namiesto toho, aby sa ho snažil zastaviť, odhodí opraty a iba sa kŕčovito drží voza. Je naozaj ťažké robiť bolestné reformy v čele strany, akou sú Gyurcsányovi socialisti, ktorí sa v prípade ohrozenia (nízkych preferencií) inštinktívne vracajú ku kádárovskej politike, podľa ktorej stačí dať ľudom chlieb a hry, a nechajú politikov žiť. Ešte ťažšie je to v krajine, kde „pravicovú“ opozíciu predstavuje maďarský Fico (Orbán) so svojím bezbrehým populizmom. Reformy však krajina potrebuje stále zúfalejšie, bez nich ju čaká iba ohlásený pád. Gyurcsány sa práve vzdáva možnosti stať sa aspoň pre budúcnosť významným štátnikom, ktorý dokáže uprednostniť záujem štátu pred vlastným a zmeny presadí. Aj keby ho stáli víťazstvo vo voľbách a aj keby nakoniec ich výsledky zožal Orbán. Rovnako ako ich na Slovensku zožal Fico.
Opozičný FIDESZ Maďarský občiansky zväz nepodporí dnes v parlamente návrh úpravy štruktúry vlády, ako to navrhuje vládna Maďarská socialistická strana (MSZP). Uviedol to v televízii ATV podpredseda FIDESZ a exminister financií Mihály Varga, podľa ktorého by mali byť v Maďarsku predčasné voľby. „Maďarsko potrebuje predčasné voľby, ktoré by dali mandát novej vláde a nie zmeny štruktúry kabinetu,” zdôvodnil Varga odmietavé stanovisko MSZP. Podľa jeho slov ide o záležitosť MSZP a jej bývalého koaličného partnera - Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ). Ak socialisti a liberáli chcú, sú schopní presadiť v zákonodarnom zbore čokoľvek, dodal. SZDSZ koncom apríla vystúpil z koalície s MSZP. Socialisti chcú do parlamentných volieb 2010 vládnuť v menšine. FIDESZ podľa Vargu v prípade, že by vyhral predčasné voľby, by sa sústredil na tvorbu pracovných miest, investície a podporu domácich podnikateľov. „Na opätovné naštartovanie a zmobilizovanie ekonomiky je potrebné obdobie asi poldruha roka. Ak by sa do toho teraz pustil FIDESZ, tak do roku 2010 by Maďarsko bolo už v lepšej situácii,” Mihály Varga. Maďarský portál hirszerzo.hu pripomína, že z parlamentných strán figuruje v programoch opozičného Maďarského demokratického fóra (MDF) a SZDSZ zavedenie jednotnej sadzby dane, no MSZP takýto krok odmieta. Ak by FIDESZ podporil zmenu daňových zákonov v tomto smere, mohla by sa presadiť vôľa SZDSZ a MDF, čo by mohlo viesť k strate prestíže menšinovej vlády MSZP. Varga však nepotvrdil, že by jeho strana podporila jednotnú sadzbu dane. FIDESZ podľa neho podporuje myšlienku rodinného zdaňovania, teda systém, ktorý by prihliadal na to, koľkí v rodine žijú z jednotlivých príjmov. „To nevylučuje možnosť, že by sme podporili rovnú daň. Ak nás presvedčia malé parlamentné strany, respektíve ak by navrhovaný systém daní vzal do úvahy počet detí, potom by sme návrh mohli podporiť,” konštatoval podpredseda FIDESZ s tým, že cieľom zmeny daňového systému by nemalo byť zosadenie vlády, ale vytvorenie dobrého systému daní.
Maďarský minister poľnohospodárstva József Gráf v rozhovore pre dnešné vydanie maďarského ľavicového denníka Népszava poprel úvahy médií, podľa ktorých by mal nahradiť vo funkcii predsedu maďarskej vlády Ferenca Gyurcsánya. Denník pripomína, že na listine prípadných Gyurcsányových nástupcov figurujú ministri Gordon Bajnai a Gráf. „Do vlády som vstúpil ako minister poľnohospodárstva a nie ako premiér. Túto funkciu by som si chcel čestne plniť,” reagoval šéf rezortu poľnohospodárstva, ktorý podľa vlastných slov nikdy nemal politické ambície stať sa predsedom vlády. Ako dodal, politika síce môže priniesť nečakané momenty, na ktoré nie je možné pripraviť sa. Podľa neho však v Maďarskej socialistickej strane (MSZP) nie je v súčasnosti taká mimoriadna situácia, ktorá by si vyžadovala mimoriadne riešenie. To platí aj teraz, keď po odchode Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ) z koalície treba v menšinovej vláde pracovať v podstatne ťažších podmienkach. „Vo svete je množstvo príkladov menšinového vládnutia. Samozrejme cieľom je získať podporu väčšiny v parlamente,” konštatoval. „Pre socialistickú stranu by bolo najhoršie, ak by mala odovzdať vládnutie niekomu inému po najťažšom úseku začatého procesu. Teraz nie sme v období napĺňania osobných ambícií, ale v období spoločného uvažovania a konania,” poznamenal Gráf, ktorý je aj členom predsedníctva MSZP.
V Slovenskom inštitúte v Budapešti usporiadali 14. mája diskusný večer 1938-48 - desaťročie konfliktov v slovensko-maďarských vzťahoch. Diskusiu viedli spolupredsedovia slovensko-maďarskej zmiešanej komisie historikov Štefan Šutaj zo Spoločenskovedného ústavu SAV a László Szarka z Maďarskej akadémie vied (MTA). Na podujatí predstavili aj knihu Rozštiepená minulosť, ktorej autormi sú mladí maďarskí historici József Demmel, Balázs Kiss, István Kollai, Gábor Lagzi, Lajos Maurovich Horváth, Lőrincz Sályi a Csaba Zahorán. Šutaj v rozhovore pre TASR uviedol, že je potrebné diskutovať, treba rozprávať. Kde neexistuje dialóg, tam sa podľa jeho slov vytvárajú problémy, vyskytujú nedorozumenia. Našou snahou slovensko-maďarskej komisie historikov je práve iniciovať takéto diskusie. My sme už iniciovali sériu popularizačných článkov, ktoré vychádzali v denníkoch slovenských, aj maďarských na Slovensku. Toto je ďalšia fáza, ktorú začíname za pomoci Slovenského inštitútu v Budapešti a Maďarského kultúrneho inštitútu v Bratislave, povedal slovenský historik. Tieto diskusie s odborníkmi sú podľa jeho slov za účasti odbornej ale aj laickej verejnosti. Ďalším krokom by mali byť paralelné štúdie, ktoré by mali byť základom pre učebné texty, čiže napĺňať to, o čom my diskutujeme dlhé roky, a čom sa dohodli aj premiéri SR a MR, že budú podporovať iniciatívu tejto komisie na prípravu spoločných učebných textov. Šutaj ďalej zdôraznil dôležitosť práce s mládežou, lebo ako povedal - výchova k tolerancii, vzájomnému susedstvu, vyjasňovaniu si vzťahov je veľmi dôležitým základom ďalšieho porozumenia. Je jasné, to nikto nepopiera, že máme rozdielne názory na niektoré historické udalosti. Vieme prečo je to tak, je to ovplyvnené etnicitou, politikou, vývojom v strednej Európe, ale takéto večery a príprava rôznych ďalších akcií by mala byť dôkazom toho, že aj o rôznych veciach, na ktoré máme rozdielne pohľady sa dá kultivovane diskutovať, vymieňať názory, no a to je cesta k tomu, aby sa tie názory nemusia sa zblížiť, ale aby sme sa začali chápať, prečo je to tak, aby sa pestovala istá miera empatie, porozumenia, dodal. To je podľa neho predpokladom k tomu, aby sa zlepšovali vzťahy. Nemyslím, že sú zlé medzi obyvateľstvom, ale existujú rôzne názory, rôzne náhľady na naše dejiny, pričom niekedy jedna strana nechápe, prečo to druhá strana vníma ináč, a niekedy jej to má za zlé, že prečo oni vidia tak, keď mi to vidíme celkom ináč. No a oni nato majú svoje dôvody, a my na to máme svoje dôvody, uzavrel slovenský historik. Jeho maďarský partner Szarka pripomenul, že na oboch stranách vychádzajú z toho, že 20. storočie patrí národným štátom v Európe, v strednej Európe osobitne. Národno-štátne konflikty boli vlastne kódované do toho vývoja aj medzivojnového, aj počas druhej svetovej vojny, aj v povojnovom období, preto si myslím, že komisia, a pripravovaný náš projekt pre spoločné učebnicové školské materiály, má hľadať spoločné body analýzy: prečo došlo k revízii hraníc, aké konflikty vyvolali revízie hraníc, nakoľko boli veľmocensky predurčené tie konflikty, podotkol. Ako dodal, to všetko zneužívalo hitlerovské Nemecko na svoje prípravné akcie pred druhou svetovou vojnou, ale zároveň hľadajú aj tie alternatívy, ktoré na slovenskej pôde mal Milan Hodža, Andrej Hlinka, Jozef Tiso, a v Maďarsku István Bethlen, Pál Teleky a Miklós Horthy. Dejiny nikdy nie sú bez alternatív vnútorných aj bez vonkajších, a v konečnom dôsledku diskusný poskytol večer priestor na to, aby sme hľadali možnosť aj pre spoločnú interpretáciu týchto alternatív, konfliktov a slepých uličiek. Lebo jednoznačne všetky pokusy aj o revíziu hraníc, aj o etnické čistky sú v maďarsko-slovenských reláciách jednoznačne slepými uličkami, zdôraznil Szarka.
Medziročný rast maďarskej ekonomiky, ktorý bol koncom roka 2007 najpomalší v celej Európskej únii, sa v 1. štvrťroku 2008 prvýkrát po 15 mesiacoch zrýchlil. Maďarský štatistický úrad dnes informoval, že rast hrubého domáceho produktu (HDP) sa zrýchlil z 0,8 % v poslednom štvrťroku 2007 na 1,6 % v 1. kvartáli 2008. Ide však len o predbežné údaje, analytici odhadujú HDP na úrovni 1,2 %. Maďarská ekonomika spomaľuje od posledného kvartálu 2006, kedy premiér Ferenc Gyurcsány zvýšil dane a zredukoval dotácie, aby dosiahol menší rozpočtový deficit. Krajina mala v ostatných rokoch najväčší schodok rozpočtu v rámci EÚ. „Zdá sa, že ekonomický rast dosiahol dno, ale neočakávame výrazné zrýchlenie,” skonštatoval analytik londýnskej TD Securities Ltd. Bartosz Pawlowski. Priemyselná produkcia v Maďarsku v marci zaznamenala najmenší medziročný prírastok 4,3 % za ostatné tri roky, pričom ešte vo februári to bolo 9,8 % a v januári 6,1 %. Objem výroby medzimesačne klesol o 2,6 %, čo je najväčší prepad od decembra 2004. Vláda očakáva, že ekonomika dosiahne tento rok 2,4-% rast, ale neplánuje ju povzbudiť vyššími verejnými výdavkami. Minister financií János Veres sa chce sústrediť na zníženie rozpočtového deficitu na 4 % tento rok a 3,2 % v roku 2009.
Spoločnému podnikaniu dvoch európskych gigantov, českej elektrárenskej firmy ČEZ a maďarskému koncernu MOL už nestojí nič v ceste. V stredu im ho schválila Európska komisia, informujú dnes české Hospodářské noviny. Súhlas Bruselu sa očakával. Obe firmy totiž podnikajú každá v inej oblasti, preto žiadne riziko ohrozenia hospodárskej súťaže v ich prípade nehrozí. Česi a Maďari budú spoločný podnik vlastniť a viesť pol na pol. „Sústredí sa na výrobu elektriny v plynových elektrárňach vrátane súvisiacej infraštruktúry v štyroch štátoch strednej a juhovýchodnej Európy: Maďarsku, Slovensku, Chorvátsku a Slovinsku,” uviedla pre HN hovorkyňa ČEZ Eva Nováková. Obe firmy zatiaľ plánujú spoločne vybudovať dve plynové elektrárne s výkonom 800 megawattov v maďarskej rafinérii Százhhalombatta a v Bratislave, ktoré by mali začať fungovať už o päť rokov. Do spoločného podniku vložia 1,4 miliardy eur (44,42 miliardy Sk).
Maďarsko zrejme vráti do Bruselu milióny eur. Tamojšie podniky totiž nedokážu vyčerpať peniaze z podporných programov Európskej únie. Konečná suma sa pritom môže ešte zvýšiť, keďže mnoho spoločností, ktoré financie získali, ich nevyúčtovali. Hovorí sa najmä o projekte na vzdelávanie zamestnancov, ktorý môžu spoločnosti využiť na rôzne školenia, či jazykové kurzy. Napriek tomu, že podľa nových pravidiel sa o európske peniaze mohli okrem malých a stredných podnikov uchádzať aj veľké spoločnosti, záujem bol podpriemerný. Podľa odborníkov to malo na svedomí aj málo času, keďže medzi vyhlásením EU projektu a odovzdaním návrhov boli len tri mesiace. Pre maďarské InfoRádio to potvrdil aj Csaba Kiss z Národnej agentúry pre rozvoj: „Nie je reálne minúť 4 miliardy forintov v tak krátkom čase. My však urobíme všetko preto, aby sa minulo čo najviac. Peniaze, ktoré ostanú, totiž putujú späť do Bruselu a nebudú použité na ďalšie projekty.” V súvislosti s európskymi peniazmi sa v Maďarsku objavuje ďalší problém. Mnoho spoločností, ktoré získali podporu z projektov EÚ totiž ešte stále nevyúčtovali. Pritom posledný termín na odovzdanie dokumentov bol 31. marec. Hovorí šéf maďarskej Spoločnosti pre rozvoj ekonomiky, Gábor Ormosy: „Podľa posedných údajov prišli od marca účty za približne 6 miliárd forintov. Napriek tomu je však ešte mnoho podnikov, ktoré si svoju povinnosť nesplnili. My sme v tejto súvislosti flexibilní a v prípade, že nám spoločnosť odôvodní meškanie, vieme si dohodnúť nový termín na vyúčtovanie.” Napriek flexibilite úradov je fixný konečný termín podania vyúčtovania 31. júl. Kompetentní dodávajú, že nie je ničím výnimočným, ak spoločnosť, ktorá čerpala európske dotácie, jednoducho zmizne. „Áno stáva sa, že časť uchádzačov o peniaze sa po ich pridelení jednoducho vyparí. Zrušia sídlo, telefón, mail. Na tých apelujeme prostredníctvom médií.” Nevyúčtované peniaze totiž musí Bruselu vrátiť štát.
Maďarský súd zamietol žalobu rakúskej rafinérskej spoločnosti OMV, ktorou sa domáhala zrušenia sporného článku v stanovách maďarskej spoločnosti MOL obmedzujúceho hlasovacie práva akcionárov. Sporné ustanovenie, ktoré schválili akcionári spoločnosti MOL, stanovuje hlasovací strop na úrovni 10 % bez ohľadu na výšku podielu akcionára v spoločnosti. Spoločnosť OMV, ktorá vlastní v maďarskej ropnej a plynárenskej skupine 20,2-percentný podiel, sa usiluje o prevzatie Podľa argumentov OMV sa spoločnosť MOL a maďarská vláda snažia zabrániť podaniu formálnej ponuky na prevzatie. „Manažment nedovolil OMV podať ponuku na prevzatie na úrovni 32 tis. forintov (HUF) za akciu. Spoločnosti MOL pomohli tamojší politici, ktorí zmenili zákon (v súčasnosti je teda akékoľvek nepriateľské prevzatie v Maďarsku prakticky nemožné),” vyhlásil Mark Mobius zo správcovskej spoločnosti Templeton Asset Management. Templeton je jedným z tých akcionárov MOLu, ktorým pre údajne nesprávnu registráciu nebol umožnený prístup na aprílové valné zhromaždenie. MOL tiež čelí kritike za to, že spolu s partnerskými firmami získal v spoločnosti vyše 40-percentný podiel, ktorým blokuje menšinových akcionárov v rozhodovaní o prijatí ponuky na prevzatie. Napätie medzi oboma spoločnosťami pretrváva od minulého leta, kedy OMV podala ponuku na prevzatie maďarskej spoločnosti. Vedenie MOLu ponuku, ktorá ju ohodnocovala na približne 14 mld. eur, odmietlo ako prinízku. MOL sa zároveň zabezpečil pred nepriateľským prevzatím odkupom vlastných akcií a predajom podielov „priateľským” investorom. Začiatkom októbra uplynulého roka zároveň maďarskí poslanci schválili zákon, ktorý má MOL chrániť pred nepriateľským prevzatím. Zákon stanovuje, že prevod akýchkoľvek „základných aktív” spoločnosti musí schváliť manažment podniku. Rakúsky koncern OMV začal na Slovensku pôsobiť v roku 1991. OMV Slovensko, s.r.o. sídli v Bratislave a jej hlavné aktivity zahŕňajú predovšetkým predaj olejov a ropných produktov na 91 čerpacích staniciach po celom Slovensku. Maďarský MOL pôsobí na Slovensku prostredníctvom rafinérskej spoločnosti Slovnaft, a.s., v ktorej drží 98,4 % akcií.
Maďarsko má najpomalšie sa rozvíjajúcu ekonomiku v rámci krajín Európskej únie. Za najvyššiu mieru inflácie v EÚ a extrémne vysoké ceny potravín môže podľa opozičného Fideszu zlé hospodárenie vlády. S tým súhlasia aj ekonómovia, ktorí poukazujú na vládnutie bez dlhodobých vízií. Ministerstvo financií to odmieta a tvrdí, že je všetko v poriadku. V Maďarsku sa za posledný rok výrazne zvýšili ceny základných potravín. Napríklad pri múke ide až o 70 %, olej a chlieb zdražel o 50 %. Obchodníci sa vyhovárajú na zvýšené ceny pohonných látok, plynu, vody a elektriny. Ich pomer však nezodpovedá dnešným cenám potravín. Pre maďarské Inforádio to potvrdil aj ekonóm Márton Szabó: „Tieto ceny sú oproti bežnej inflácií privysoké. Vyhovárať sa na ceny energií je tiež nemiestne. Tie sa totiž odzrkadľujú na konečnej sume len z 20 - 22 %.” Všetko teda naznačuje tomu, že ide len o snahu veľkých obchodných reťazcov rýchlo zbohatnúť. Navyše extrémne zdražovanie potravín zažívajú aj iné európske štáty, napríklad Česká republika. Odborníci napriek tomu tvrdia, že v Maďarsku je to aj odzrkadlenie zlej ekonomiky. Opozičný Fidesz v tejto súvislosti poukazuje na to, že 8 %-tná inflácia je takmer dvojnásobkom európskeho priemeru. Ekonomický rozvoj krajiny je najnižší v únii, inflácia naopak najvyššia, takže Maďarsko je takpovediac na európskom chvoste. Ministerstvo financií obvinenia odmieta a tvrdí, že ekonomicky je na tom Maďarsko dobre. Hospodárske rozhodnutia vlády však nemajú podľa kritikov žiadnu budúcnosť, teda chýba im jasné pozitívum. S tým súhlasia aj ekonómovia, ktorí však vidia aj svetlý bod. Opäť Márton Szabó: „Dobrá správa je, že sú aj potraviny, ktorých cena sa v druhom polroku nezmení a ovocie a zelenina dokonca výrazne zlacnie oproti minulému roku.”
Napriek vnútropolitickým otrasom maďarská vláda pokračuje v príprave privatizácie štátnych firiem, ktorá by bola obdobou kupónovej privatizácie. Maďarská vláda zverejnila zoznam podnikov, ktorých podiely by rada predala drobným domácim investorom. Do privatizácie by tak mala ísť Štátna diaľničná spoločnosť, Maďarské elektrárne, firma Szerencsejáték (čo je obdoba slovenského Tiposu) a štátny holding vlastniaci nehnuteľnosti. Neskôr by do privatizácie mala byť zaradená aj Maďarská pošta. Do úvahy však prichádzajú aj vodárenské spoločnosti či niektoré štátne poľnohospodárske podniky. Štát by mal privatizáciou získať nové zdroje, podniky nové manažmenty a obyvatelia možnosť sporiť investíciou do veľkých domácich firiem. Akcie by podľa predstáv takzvanej privatizačnej rady získali občania s 5- až 15percentným cenovým zvýhodnením a možnosťou splácania ich ceny počas troch až piatich rokov. Podmienkou bude vlastníctvo akcií aspoň 5 rokov. Na rozdiel od Československa by sa tak ľudia v porovnaní so zaplatenou sumou nedostali v priemere k rádovo vyššiemu majetku. Oslobodené od dane by mali byť aj prípadné výnosy z následného predaja akcií. Rada tiež navrhla, aby aj ľudia pod osemnásť rokov mohli nadobudnúť akcie štátnych firiem, a to prostredníctvom svojich rodičov. V Maďarsku vlastnia akcie alebo majú významnejšie úspory len približne dve pätiny obyvateľov. Cieľom privatizačného programu je, aby sa rozšíril okruh týchto ľudí. Privatizácia štátnych firiem má mnoho oponentov. Podľa denníka Magyar Hírlap vláde ide len o vykrytie výpadku príjmov a rozšírenie manévrovacieho priestoru ministerstva financií pred voľbami. Iní pochybujú aj o dobrej kondícii privatizovaných firiem. Na burzu by totiž podľa nich išli nepripravené a hlboko vrastené do štátneho sektora. Program privatizácie štátnych podnikov ohlásil maďarský premiér Ferenc Gyurcsány vo februári tohto roka. Bolo to teda ešte pred marcovým referendom o poplatkoch v zdravotníctve a v školstve. Jeho výsledok bol pre vládnu koalíciu Maďarskej socialistickej strany a Zväzu slobodných demokratov fiaskom a spôsobil rozpad koalície.
Skupina srbských mladíkov zbila v nedeľu nadránom vo vojvodinskej Subotici čestného predsedu radikálneho maďarského Mládežníckeho hnutia 64 stolíc (HVIM) Lászlóa Toroczkaiho. O incidente dnes informoval maďarský portál hirzserzo.hu s tým, že lídra, ktorý je svojou extrémistickou činnosťou známy aj na Slovensku, srbská polícia vykázala z krajiny. Skupina útočníkov vytiahla extrémistu z jeho auta a zbila ho. Po nemocničnom ošetrení srbská polícia Toroczkaiho predviedla na policajnú stanicu, potom ho eskortovali na maďarské hranice a na dva roky bez udania dôvodu vykázali zo Srbska. Vojvodinskí členovia HVIM zatiaľ prípad odmietli komentovať. Portál pripomína, že Toroczkaiho vo Vojvodine nezbili prvýkrát, vlani v lete v Zente na Letných mládežníckych hrách ho napadli pri vystúpení maďarskej skupiny Kárpátia. Predvlani mu úrady neumožnili vstup do Srbska. Slovenská polícia v septembri 2006 vyhostila vodcu HVIM a na päť rokov mu zakázala vstúpiť na územie Slovenska. Predseda prišiel do Bratislavy pred ministerstvo vnútra, kde chcel prečítať vyhlásenie proti národnostným incidentom na Slovensku. Pôvodne hnutie plánovalo v Bratislave demonštráciu, protest však na podnet polície zakázal starosta bratislavskej mestskej časti Staré Mesto Peter Čiernik.
Premiérove vystúpenie v Liptovskom Mikuláši bolo podľa politológa Grigorija Mesežnikova kombináciou správneho odhadu situácie v Maďarsku a chybnej úvahy o odpovedi na ňu. „Vyzerá to tak, akoby chcel byť Robert Fico Viktorom Orbánom tu na Slovensku,“ povedal politológ. Mesežnikov tvrdí, že na pozadí Ficových slov cítiť snahu o zjednotenie sa Slovenska proti Maďarsku. Podľa neho premiér navrhuje, aby sa tu posilňoval slovenský nacionalizmus. Politológ tvrdí, že Fico tým chce do určitej miery vytvárať živnú pôdu pre maďarský nacionalizmus v Maďarsku. Táto nebezpečná tendencia sa podľa neho môže prejaviť aj na zhoršených vzťahoch medzi slovenskými stranami a SMK. Fico by podľa politológa urobil oveľa lepšie, keby sa pokúsil vyriešiť problémy v slovensko-maďarských vzťahoch s terajšou maďarskou vládnou garnitúrou, ktorá je oveľa viac nastavená na rokovania a dialóg. V tejto súvislosti Mesežnikov dokonca povedal, že bolo až trestuhodné, že Fico nedokázal minimálne udržať, ak nie rovno zlepšiť slovensko-maďarské vzťahy s vládou, ktorej rozhodujúcim členom je jeho ideologicky blízky partner.
Predsedovi vlády sa nepáči, že nie všetci občania vedia dobre po slovensky. Nový školský zákon to má zlepšiť. Na pozdvihnutie národného sebavedomia a vlastenectvo vyzval premiér Robert Fico v Liptovskom Mikuláši. Mládeži odkázal, aby sa nehanbila na oblečení nosiť slovenskú vlajku. „Ak mladí ľudia nemajú zábrany nosiť americkú či britskú vlajku, malo by byť cťou nosiť aj slovenskú vlajku,“ povedal. Naznačil, že národnú hrdosť môžu obyvatelia prejaviť aj snahou o dostatočné ovládanie slovenčiny. Kritizoval, že nie všetci obyvatelia Slovenska ju dostatočne ovládajú. O nápravu by sa podľa premiéra mal postarať nový školský zákon. Predseda vlády pri oslavách štátnych sviatkov či historických udalostí opakovane hovoril o národných témach. „Premiér je v tomto smere šikovný politik. Uvedomuje si, že sú to vďačné témy, ktoré spájajú masy,“ povedal ľavicový publicista Eduard Chmelár. Naznačil, že národné témy nie sú typické pre európsku ľavicu. Podľa neho to nasvedčuje, že Smer už rezignoval na budovanie štandardnej sociálnodemokratickej strany.
Mečiar ako premiér nebral pred desaťročím do úvahy, že všetko, čo povie v bratislavskej hale na Pasienkoch, počujú aj v Prahe. Teraz zasa premiér Fico neberie do úvahy, že čo povie v Liptovskom Mikuláši, počujú aj v Budapešti. Predseda každej strany má právo, aby na verejných zhromaždeniach viedol reči, o ktorých si myslí, že zvýšia preferencie jeho partaje. Nad právom politika však stojí povinnosť štátnika. Predseda vlády sa musí na verejnosti vyjadrovať tak, aby každý demokraticky zvolený predstaviteľ iného štátu mohol byť jeho partnerom. Mikulášske vyjadrenie Roberta Fica o strane Viktora Orbána také nebolo: „Slovensko musí byť teraz zomknuté. Ak v Maďarsku vyhrá politická strana Fidesz, môžeme očakávať prejavy nacionalizmu a extrémizmu vo vzťahu k Slovenskej republike.“ Povedal to premiér, ktorý pred dvoma rokmi (po podobných rečiach na svoju vlastnú adresu) poslal do Budapešti ministra Kubiša, aby tam všetkým vysvetlil, že „vládu treba posudzovať podľa jej programu a činov, a nie podľa zloženia“. To, čo žiadal voči sebe, by mal uplatňovať aj voči iným. Je totiž rozdiel, ak predseda vlády SR zaujme negatívny postoj ku konkrétnemu činu premiéra susedného štátu alebo ak negatívne hodnotí už samotnú možnosť, že sa niekto premiérom susedného štátu stane. Demonštrácia odmietavého postoja voči Orbánovi a jeho strane síce pomáha Smeru a jeho preferenciám, ale vonkoncom nenapomáha tomu, aby medzi terajším slovenským a možným maďarským premiérom vznikol partnerský vzťah. Nehovoriac o tom, že Ficov postoj voči Orbánovi Fideszu preferencie v Maďarsku určite nevezme, ale iba pridá. Vyjadrenie Fica je tak prognózou, ktorá sa začala napĺňať už tým, že ju verejne vyslovil. Mikulášske reči slovenského premiéra ukázali, ako ďaleko tu majú politici ku štátnikom.
Robert Fico sa správa, ako by sa stále písal rok 1848 a Slováci museli Uhorsku posielať svoje žiadosti. Za 160 rokov sme sa pritom posunuli podstatne ďalej ako Štúr, Hodža či Hurban snívali. Čo niektorým zostalo, je komplex z Maďarska. Šírenie nenávisti voči susednému národu je úbohé a odsúdeniahodné. Nech sa to deje na našej alebo na maďarskej strane Dunaja. A v tom je problém. Fico už vopred varuje, že Orbán znamená nástup extrémizmu a protislovenské útoky. Sám pritom má vo vláde stranu, ktorá má celý program postavený len na extrémizme a protinárodných útokoch. Fico vyzýva Slovákov, aby boli hrdí. Robí to však takým spôsobom, že im veľa dôvodov na hrdosť nedáva. Najskôr rozprávky o starých Slovákoch, teraz útoky na susedov. A k tomu bratanie sa s nedemokratmi. Otázka je, na koho strane by stál dnes Štúr. Pri ňom Fico asi nepochybuje, že bol hrdý Slovák. Podozrivé je len to, že Štúr bol demokrat a ešte aj novinár.
Prípad Hedvigy M. plánuje Generálna prokuratúra uzavrieť do augusta. Potvrdil to námestník generálneho prokurátora Ctibor Košťál. Prokuratúra už vypočula všetkých svedkov, okrem troch lekárov. Ich výsluchy sa uskutočnia po návrate Hedviginho obhajcu Romana Kvasnicu z liečenia. „Po výsluchoch lekárov príde na rad ústav, ktorý posúdi zdravotný stav Hedvigy M. Po zadovážení všetkých dôkazov si sadneme a budeme analyzovať,” dodal Košťál. Obhajca Roman Kvasnica stále trvá na svojom návrhu predvolať na výsluch aj premiéra Roberta Fica, či Dušana Čaploviča a Roberta Kaliňáka. Košťál to nevidí ako reálne. „Myslím si, že pán obhajca tam ide trochu nad rámec. Vychádzam mu takmer vo všetkých jeho návrhoch v ústrety, ale musia mať svoje opodstatnenie. Vieme, že ani premiér, ani minister vnútra, ani nikto iný z vládnych činiteľov nám nepovie nič k tomu, čo a ako sa stalo v ten deň v Nitre. To musíme zistiť my, inými spôsobmi,” povedal Košťál. „Na výsluchu pána Fica, Kaliňáka a Čaploviča samozrejme trvám. Pán Košťál nie je oprávnený rozhodovať, kto sa výsluchu podrobí a kto nie. Pán Košťál by mal skôr povedať, v čom Hedviga M. klamala.” povedal pre Aktuálne.sk advokát Hedvigy Malinovej. Hedvigu M. mali dvaja neznámi muži napadnúť 25. augusta 2006. Na blúzku jej údajne napísali Maďari za Dunaj. V septembri vyšetrovateľ zastavil trestné stíhanie vo veci útoku na študentku maďarskej národnosti. Následne Hedviga M. predstúpila pred médiá. Obvinila policajtov, že na ňu tlačili, aby sa priznala, že klamala. Nitriansky vyšetrovateľ 30. novembra 2006 začal trestné stíhanie vo veci prečinu krivej výpovede a krivej prísahy a v máji 2007 obvinili z tohto trestného činu Hedvigu M. V septembri 2007 Generálna prokuratúra informovala, že na tento prípad zriadila vyšetrovací tím. Generálny prokurátor Dobroslav Trnka vyhlásil, že „pochybila polícia aj prokurátor, ale napravíme to.” Autorom anonymného trestného oznámenia, na základe ktorého Hedvigu M. v súčasnosti trestne stíhajú, je bývalý príslušník SIS Peter Korček. Uskutočnila sa aj rekonštrukcia udalosti. Kauza sa však spolitizovala a prekročila slovenské hranice. Venovali sa jej na pôde európskych inštitúcií a rezonovala aj v slovensko-maďarských vzťahoch. Vlani v novembri sa Hedviga M. obrátila na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu pre „neľudské a ponižujúce zaobchádzanie” slovenských vyšetrovacích orgánov pri vyšetrovaní kauzy útoku na ňu.
Odpor maďarského koncernu MOL proti prevzatiu rakúskym konkurentom OMV je zbytočný. Tvrdí to generálny riaditeľ OMV Wolfgang Ruttensdorfer. „Do dvoch až troch rokov budú v budapeštianskej centrále MOL vládnuť Rakúšania,” cituje Ruttensdorfera dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság. Myslí si, že dovtedy bude OMV vlastniť väčšinu v maďarskej spoločnosti. OMV „zbiera peniaze a sily, aby sa mu tento pokus o kúpu podaril”. Ruttensdorfer tiež uviedol pre maďarskú tlačovú agentúru MTI, že OMV sa ešte nerozhodol, či súdne napadne uznesenia valného zhromaždenia akcionárov MOL. Ruttensdorfera neznepokojuje zastavenie skúmania Európskej komisie (EK) týkajúce sa prevzatia MOL, ktoré inicioval OMV. Šéf OMV zdôraznil, že jeho koncern čoskoro dodá Bruselu informácie, ktoré žiada. Môže to mať za následok iba niekoľkotýždňové odloženie skúmania zamýšľaného prevzatia MOL. EK mala pôvodne rozhodnúť do 22. júla.
Početná čínska delegácia v parlamente, demonštranti na námestí pred parlamentom, vládni predstavitelia nekritizujú Čínu za Tibet, opozičné strany podali návrh uznesenia vo veci dodržiavania ľudských práv vo veľkej ázijskej krajine. Stočlenná čínska delegácia na čele s bývalým pekinským primátorom rokuje v Budapešti o prehĺbení hospodárskej spolupráce, v neposlednom rade o možnostiach prílevu čínskych turistov do Maďarska. Pre maďarskú ekonomiku to je sľubná perspektíva, preto nečudo, že sa vládni činitelia uzavreli pred kritikou Číny pre Tibet. Predsedníčka parlamentu Katalin Sziliová akýkoľvek kritický hlas počas návštevy označila za nezdvorilé gesto. Takéto zábrany nemajú štyri opozičné strany, ktoré vypracovali a predložili do parlamentu návrh uznesenia, ktorý odsudzuje čínsku politiku voči Tibetu. Opozícia rovnako vyzýva vládu, aby počas stretnutia s čínskou delegáciou nadhodila otázku porušovania ľudských práv. Predseda príslušného parlamentného výboru z opozičného Fideszu dokonca zašiel medzi desiatky demonštrantov, ktorí protestovali za posilnenými policajnými kordónmi.
V Maďarsku hodnotia skorý vstup Slovenska do eurozóny uznanlivo, tým skôr, lebo naši južní susedia sú príliš ďaleko od splnenia kritérií na prijatie spoločnej európskej meny, a rátajú aj s tým, že v nasledujúcich rokoch využijú aj slovenské skúsenosti. Dalo by sa povedať, že rozhodnutie Európskej komisie otvoriť cestu pred Slovenskom do eurozóny je v Maďarsku vedúcou témou tlače i analytikov. Komentáre píšu o tomto vývoji s uznaním, pričom s horkosťou poznamenávajú, že Maďarsko sa malo učiť od Slovenska, a tak, ako dve predchádzajúce Dzurindove vlády pristúpili k rozhodným reformám, mala sa aj maďarská politická elita zhodnúť na potrebných zmenách. Namiesto toho táto elita bola zaujatá svojimi vnútornými konfliktmi, a tak nečudo, že z niekdajšieho prominenta sa stala krajina, ktorá sotva dobieha svojich partnerov z regiónu. Preto by bolo odôvodnené biť na poplach - píše napríklad denník Népszabadság. Analytici zdôrazňujú, že v nasledujúcich rokoch by mala vláda pozorne sledovať vývoj na Slovensku a využiť skúsenosti zo zavedenia eura. Predovšetkým by však mala dať do poriadku hospodárstvo. Väčšina odborníkov odhaduje, že eurom bude možné platiť v Maďarsku najskôr roku 2012.
Šéf FIDESZ-u Viktor Orbán sa zjavne rozhodol integrovať maďarskú krajnú pravicu. Dňa 15. marca sa krajne pravicový dav pokúsil narušiť prejav primátora Budapešti a keby nebolo prítomných niekoľko sto policajtov, pravdepodobne by bolo došlo k násilnostiam. Potom hodili zápalné fľaše do istého budapeštianskeho predpredaja lístkov, pretože tam podľa extrémistov neobslúžili „maďarskú dievčinu”, ktorá si chcela kúpiť lístok na koncert „národnej” kapely. Zdôrazňovanie týchto prívlastkov v Maďarsku znamená, že nejde o „Žida”, „Cigána” ani „liberála”. Jeden extrémistický bloger ohlásil začiatkom apríla zraz na mieste „činu”, vyzval „národne cítiacu mlaď”, aby prišla k predpredaju a kúpila si lístky na „národne ladené” akcie. Predpredaj je v obvode, kde žije najviac ľudí židovského pôvodu a kde na prelome rokov 1944 - 1945 predchodcovia „národne cítiacej mlade” spáchali sériu vrážd. Akcia síce zlyhala, ale eskalácia provokácií je očividná. Žiaľ, problém už nemôžem odbiť tým, že v každej krajine existuje zopár percent šialencov. Ide o vážnejšiu vec. Zsolt Bayer, jeden z ideológov FIDESZ-u, vo februári v denníku Magyar Hírlap, financovanom bývalým socialistickým veľkopodnikateľom a súčasným fideszovským miliardárom Gáborom Szélesom, s odzbrojujúcou úprimnosťou predložil čitateľom pôvodcu spomínaných ťažkostí. Jeho článok bol otvoreným listom a adresátom bol liberálny politik János Kóka. Hlavné posolstvo je v druhom odseku: „Milý János, aj teba nenávidím. Pravda, nebolo by ťažké tento fakt zabaliť a urobiť politicky korektným, ale už na to nemám chuť.” Podľa Bayera je Gyurcsányova vláda zločineckým spolčením proti maďarskému národu, ktorého hlavným cieľom je nalomiť chrbticu štátu a národa. Vo svetle podobných kritík sú pochopiteľné vášne, ktoré sa od septembra 2006 stelesňujú na uliciach maďarského hlavného mesta. Ak o politickom rivalovi možno predpokladať takéto podlosti, potom reakcia na ne - vyrabovanie budovy televízie, barikády v uliciach a podpaľačstvo - je odpustiteľným hriechom. Bayer ide ešte ďalej. Tým, že sa robí z nenávisti voči politickému rivalovi niečo, k čomu je možné sa otvorene hlásiť, prekračuje základné tabu kresťanskej kultúry. „Váš svet prinesie nové hrôzy... bez zábran a podlo ste vyplienili štát a odkedy máte majetok štátu vo vrecku, nenávidíte štát a bojujete proti nemu,” píše a podrobne vysvetľuje, čo má na mysli: „V slávnych berlínskych kabaretoch... znevažovali všetko, čo bolo pre Nemcov dôležité a sväté. Potom sa raz večer zjavili veľmi plavovlasí, veľmi modrookí nemeckí mladíci, na rukávoch pásky s hákovými krížmi, a rozmlátili tvár majiteľa baru na neidentifikovateľnú kašu.” Ak by si niekto myslel, že Bayer omylom zabudol diferencovanejšie predstaviť veľmi plavovlasých mladíkov, mýli sa. Pokračuje vo svojej myšlienke takto: „Maďarská spoločnosť je ešte vždy v stave zdanlivej smrti. Ale raz sa prebudí. Bude to strašný deň, János, ale, žiaľ, nevyhnutný. Ja už naň čakám... Národ nemožno obrať o jeho kultúru.” Je logické, že „veľmi plavovlasí, veľmi modrookí” maďarskí mladíci nastúpia do akcie, veď práve im píše Bayer už roky svoje štvavé články. O tom všetkom by sa neoplatilo písať, keby Bayer nebol osoba, ktorej myšlienky opakuje Viktor Orbán a bol váženým hosťom na nedávnych oslavách 20. narodenín FIDESZ-u. Tento človek pokladá bijcov NSDAP za citlivých obdivovateľov Wagnera a hlása, že nenávisť je v politickom živote legitímna, dokonca potešiteľná vec. Tak hlboko neklesli ani nacisti. Po pogrome Krištáľovej noci totiž prišli na to, že vybičovanie nenávisti je kontraproduktívne (môže prípadne vzbudiť súcit voči objektom nenávisti), preto sa usilovali vyhladzovací program utajiť pred obyvateľstvom. Len komunisti sa opovážili o svojich obetiach otvorene povedať: „Nielen strážiť, ale aj nenávidieť.” Tým, že Bayer prebral tento štýl, dokazuje, koho je duchovným dieťaťom. Taktika FIDESZ-u je zjavná. Viktor Orbán na základe svojho princípu „jeden tábor, jedna vlajka” urobil rad gest smerom ku krajnej pravici, aby ju mohol integrovať. Dokazuje to epidemické šírenie nálepiek a odznakov veľkého Uhorska na fideszovských podujatiach, pričom ani jeden pravicový politik svojim prívržencom nevysvetlil, čo by si pod týmito symbolmi mali predstavovať. Vari revíziu hraníc? A čo bude s tými, ktorí nechcú revíziu? Pred týmito otázkami príslušní politici uhýbajú tým, že ide len o historické symboly. Pre iných sú však podľa všetkého skalopevnou realitou. Stačí si pozrieť krajne pravicové webové stránky v Maďarsku. Podobne je to aj s červeno-bielymi árpádovskými zástavami, s ktorými nebol nijaký problém, kým patrili medzi 12 historických zástav. Zástava však nadobudla samostatný život. Jednak preto, lebo jej používatelia presne vedia, že tým provokujú všetkých, čo vedia, že za ostatných osemsto rokov ju samostatne používali len príslušníci fašistických šípových krížov. A tiež, lebo táto zástava symbolizuje odmietanie západného kresťanstva a kapitalizmu. Vedenie FIDESZ-u pri tom potichu asistuje, veď to bol Orbán a jeho bývalý minister školstva, ktorí navštívili podujatie „Magyar Sziget”, združujúce „národne cítiacu” mládež. Miesto, kde krajná pravica dostáva základný ideologický výcvik.
Obálky obsahujúce biely prášok a priložený list s predbežne neznámym obsahom doručila pošta do viacerých obvodných kancelárií vládnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP) v Budapešti. Takéto poštové zásielky adresoval zatiaľ neznámy páchateľ kanceláriám v celkove ôsmich budapeštianskych obvodoch, informovala dnes agentúra MTI s odvolaním sa na predsedu budapeštianskej mestskej organizácie MSZP Sándora Buránya. Odosielateľom zásielok v rovnakých obálkach boli zväčša fiktívne osoby s fiktívnymi adresami, v jednom prípade fiktívna s.r.o. MSZP podá v súvislosti s kauzou zrejme trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, vyplynulo z politikových slov.
Maďarská ropno-plynárenská skupina MOL, americká Exxon Mobil a kanadská Falcon Oil & Gas by mohli distribuovať zemný plyn z nádejného maďarského ložiska do iných štátov Európy. Partneri v projekte ťažby plynu z ložísk v lokalite Makó na juhovýchode krajiny, ktoré údajne obsahujú dosť suroviny na to, aby sa ňou dalo zabezpečiť Nemecko takmer na tri roky, by mohli plyn dodávať do susedného Rakúska a Srbska, povedal výkonný riaditeľ Falconu Marc Brunner. Gazprom pritom len nedávno podpísal so Srbmi dohodu o účasti na projekte Južný prúd (South Stream), ktorým bude ruský koncern dovážať zemný plyn popod Čierne more do južnej Európy. Ak by sa podarilo vyvážať zemný plyn z Maďarska, čiastočne by sa zmiernil vplyv Gazpromu nad dodávkami suroviny do európskych štátov. Dopyt zo strany 27-člennej únie, ktorá je v súčasnosti druhým najväčším dovozcom plynu na svete po Spojených štátoch, vzrástol za ostatných päť rokov o 10 %. Tlak na hľadanie nových zdrojov sa zvýšil najmä potom, čo pred dvomi rokmi Európa pocítila dôsledky konfliktu medzi Gazpromom a Ukrajinou. Potom, čo Ukrajina odmietla platiť za dodávky viac, ruský plynárenský koncern dodávky plynu svojmu západnému susedovi zastavil. Aj keď strednú a západnú Európu obmedzovať neplánoval, pokles tlaku plynu v potrubí spôsobil prudké zníženie dodávok suroviny do mnohých štátov ďalej na západ. „Vývoz je možný, ak sa Exxonu, MOL a Falconu podarí spustiť technológiu, ktorá umožní vyťažiť čo najväčší objem suroviny,” povedal Bruner. „Sme však presvedčení, že odpoveď je áno. Európskej únii by to iba pomohlo,” dodal. Získať toľko suroviny, aby sa dala aj vyvážať a maďarský projekt mohol začať konkurovať Gazpromu, je možné len cez technológie určené na ťažbu z náročných geologických podloží. Ložiská v lokalite Makó sa nachádzajú v takmer 7-kilometrovej hĺbke v uzavretých geologických formáciách, ktoré nemajú prirodzené vývody. Pri bežných technológiách je tak produkcia nemožná. Rastúce ceny energetických surovín však postupne zvyšujú rentabilitu aj pri ťažbe z náročnejších oblastí. Za 1. štvrťrok tohto roka vzrástli ceny zemného plynu medziročne o 22 %, zatiaľ čo ceny ropy za ostatný rok dosiahli až 98-% rast a stihli sa už priblížiť k 123 USD (2547,45 Sk) za barel. Podľa odhadov MOL obsahujú ložiská zhruba 340 miliárd kubických metrov, no pri súčasných cenách by ekonomicky výhodná bola ťažba asi len 30 % z celkového objemu zásob. Pred dvomi dňami však poradenská firma Scotia Group, ktorú si najal Falcon, odhadla zásoby až na 1,2 bilióna kubických metrov, pričom spomínanú ekonomickú vyťažiteľnosť určila už na viac než 50 %. Napriek tomu zatiaľ Gazpromu konkurencia z Maďarska nehrozí. Skupine v projekte Makó bude trvať roky, než celú oblasť prebáda a určí, či sú ložiská v lokalite schopné vyprodukovať toľko suroviny, aby ju bolo možné aj vyviezť, povedal Robert Rethy, analytik banky UniCredit v Budapešti. „Nepredbiehajme zbytočne. Dnes ešte ani nevieme, koľko plynu sa v Makó skutočne nachádza, a už vôbec nie, koľko z toho sa bude dať vyťažiť.”
Maďarská menšinová vláda Ferenca Gyurcsánya rozdelí monopolný štátny energetický podnik MVM (Magyar Villamos Művek). Premiér dnes povedal, že súčasná štruktúra MVM tvorí prekážku pre hospodársku súťaž v tomto segmente ekonomiky krajiny. „Želám si viac súťaže na trh s elektrickou energiou, ktorý nekontroluje len jeden podnik,” dodal. Vláda rozdelí MVM na dve spoločnosti. Jedna z nich bude spravovať rozvodnú sieť a druhá bude vyrábať elektrickú energiu a obchodovať s ňou. Tieto organizačné zmeny by sa mali schváliť už na výročnom valnom zhromaždení akcionárov MVM, ktoré sa uskutoční už v piatok. V súčasnosti je takmer 100-% vlastníkom elektrární v krajine štát. Gyurcsányove plány s MVM sú v súlade s požiadavkou EÚ, aby Budapešť otvorila trh krajiny s elektrickou energiou.
Dokument o zriadení Európskeho združenia pre územnú spoluprácu (EGCT) euroregiónu Ister-Granum podpísali 6. mája v Ostrihome starostovia 47 maďarských a 39 slovenských obcí. Na slávnostnom akte sa zúčastnili predseda Výboru regiónov EÚ Luc Van den Brande, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Maďarsku Juraj Migaš, prvý tajomník maďarskej ambasády na Slovensku Zoltán Plank a ďalší hostia. Spolupredsedami nového subjektu, samostatnej právnickej osoby, budú po dva roky starostovia Ostrihomu a Štúrova Tamás Meggyes a Ján Oravec. Podľa šéfa EGCT Gyulu Ocskayho medzi prvými plánmi nového subjektu je vytvorenie cezhraničného logistického pásma, obnova mostov cez rieku Ipeľ, vybudovanie turistického informačného systému a zriadenie regionálnej vínnej cesty. Územie, na ktorom sa nachádza 86 zúčastnených obcí, má rozlohu viac ako 2200 kilometrov štvorcových. Dve tretiny ležia na území Maďarskej republiky, tretina na slovenskom teritóriu. V oblasti žije asi 200.000 ľudí. Názov euroregiónu vytvorili latinské názvy dvoch riečnych tokov - Ister, starorímske pomenovanie Dunaja, a Granum ako latinský názov Hronu.
V Maďarsku včera zložili prísahu piati noví ministri menšinovej vlády premiéra Ferenca Gyurcsánya. Ďalší by ju mali zložiť o dva týždne. Ešte predtým však musí parlament schváliť novú vládnu štruktúru a vytvorenie ministerstva pre samosprávy, ktoré by mal viesť. Menšinová vláda začne fungovať bez formálneho schválenia parlamentom. Gyurcsány ignoroval požiadavku opozície, aby požiadal o hlasovanie o dôvere vlády. Podľa premiéra je nová vláda pokračovaním predchádzajúcej, platí pre ňu program pôvodnej koalície socialistov a liberálov. Nepotrebuje preto nový program ani schválenie poslancami. Gyurcsány to zdôraznil aj tým, že na prvom zasadaní parlamentu od vzniku menšinovej vlády nepredniesol obvyklý programový prejav. Podľa opozičného Fideszu tým v Maďarsku uchopila moc vláda bez poverenia parlamentu. Neveria jej ekonómovia ani zahraničie. „Gyurcsány zbabelo uteká pred hlasovaním a dúfa v zázrak“, povedal poslanec Fideszu Tibor Navracsics.
V Maďarsku sa v pondelok ujali vedenia piatich vládnych rezortov noví ministri. Premiér Ferenc Gyurcsány ich vymenoval po odchode ministrov zo Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ), ktorí koncom apríla vládu opustili. Novým ministrom zdravotníctva sa stal bývalý šéf národnej zdravotnej poisťovne Tamás Székely, bývalý šéf Maďarskej pošty Pál Szabó sa ujíma vedenia ministerstva dopravy, telekomunikácií a energetiky. Známa politička z Gyurcsányho Maďarskej socialistickej strany (MSZP) Erika Szücsová sa stáva ministerkou práce a sociálnych vecí, ďalší významný politik socialistov Imré Szabó povedie ministerstvo životného prostredia. Bývalému dekanovi budapeštianskej Technologickej univerzity Károlymu Molnárovi pridelil Gyurcsány post ministra bez kresla s pôsobnosťou v oblasti výskumu a vývoja. Liberálna SZDSZ opustila vládu na protest proti podľa nej príliš pomalému napredovaniu reforiem. Svoje rozhodnutie liberáli oznámili po tom, ako Gyurcsány koncom marca odvolal „ich” ministerku zdravotníctva Ágnes Horváthovú, proti ktorej sa obrátila verejná mienka po spustení zdravotníckej reformy.
Hodina stačila zlodejovi na to, aby vykradol dve chatky v Tatranskej Lomnici v Popradskom okrese. Z prvej chatky zmizli ruksaky, športové oblečenie, elektronika, peniaze a doklady. Šestici maďarských turistov spôsobil zlodej škodu za takmer 160-tisíc korún. Ako agentúru SITA informoval zástupca prešovskej policajnej hovorkyne Daniel Džobanik, z druhej chatky zmizla štyrom turistom elektronika, topánky, peniaze a zlaté šperky. V tomto prípade sa škody vyšplhali na takmer 150-tisíc korún.
Zomknutím organizácií Maďarov žijúcich v zahraničí a s podporou maďarskej vlády by bolo možné urýchliť proces sebaurčenia. Vyhlásil to vo štvrtok 1. mája v maďarskom Hódmezövásárhelyi rumunský europoslanec a biskup reformovanej cirkvi v Sedmohradsku László Tőkés. „Časti maďarského národa sú samostatne slabé na presadzovanie a obhajovanie svojich záujmov na medzinárodnej úrovni, ale ak sa pokúsime spolu uplatniť svoje spoločenské a menšinové práva, potom naša sila vzrastie,” povedal Tőkés na schôdzke Rady Karpatskej kotliny pre maďarskú autonómiu (KMAT), ktorá združuje vyše desať organizácií zahraničných Maďarov. Termínom „časti maďarského národa” mal biskup na mysli maďarskú menšinu v okolitých krajinách Maďarska. Podľa tlačovej agentúry MTI Tőkés, ktorý je od 19. marca 2008 aj predsedom KMAT založeného v roku 2004, vyzval maďarskú vládu na podporu autonomistických snáh. „Ak sa postupne dosiahne podpora maďarskej vlády, tak sa bude dať urýchliť proces sebaurčenia. To, čo jednotliví politickí lídri a organizácie zanedbali v poslednom jeden a pol roku, bude možné dobehnúť za rok-dva,” konštatoval. Predseda KMAT dodal, že po ratifikácii Lisabonskej zmluvy chcú občianskou iniciatívou dosiahnuť, aby Európsky parlament zaradil do programu otázku autonómie a aby Európska únia vytvorila právny rámec uceleného systému ochrany menšín. KMAT podľa neho podporí v nadchádzajúcich srbských a rumunských voľbách kandidátov, ktorí chcú presadzovať autonómiu Maďarov. Ako príklad uviedol vojvodinskú organizáciu Maďarov, ktorá bola po dlhých rokoch rozštiepenosti schopná spojiť sa. Predseda Združenia vojvodinských Maďarov (VMSZ) István Pásztor povedal, že spoločná koncepcia autonómie maďarských strán môže pomôcť prekonať vzájomné vnútorné šarvátky trvajúce poldruha desaťročia.
Slovensko-česká investičná skupina Penta, ktorá podniká aj v Česku, kupuje ďalšiu potravinársku firmu. Tentoraz si vybrala maďarskú firmu Debrecini Hús. Tá je maďarskou dvojkou v spracovaní mäsa a má ročný obrat okolo 2,5 miliardy Kč (3,2 miliardy Sk). Penta získa 49 % jej akcií. „Pokračujeme v budovaní spoločnosti, ktorá bude najsilnejším hráčom na trhu spracovania mäsa v strednej Európe,” povedal k obchodu hovorca Penty Martin Danko. Cenu, za ktorú Penta spracovateľa mäsa kupuje, spoločnosť nechce zverejniť. Transakciu ešte musí schváliť maďarský a slovenský antimonopolný úrad. Danko odhaduje, že by k tomu kvôli lehotám na Slovensku mohlo dôjsť do troch mesiacov. Penta chce do troch rokov kupovanú firmu reštrukturalizovať. „Potom ju ponúkneme strategickému investorovi,” dodal Danko. Svoju expanziu do oblasti spracovania mäsa začala Penta pred rokom a pol, keď kúpila slovenskú spoločnosť PM Zbrojníky. Tento rok vo februári podpísala skupina všetky doklady o prevzatí najväčšieho spracovateľa mäsa na slovenskom trhu - spoločnosti Mecom. „Akvizíciou maďarskej firmy sa nám otvára možnosť konsolidovať výrobné programy a znižovať výrobné náklady,” tvrdí partner Penty Josef Špiro, ktorý je špecialistom na reštrukturalizácie firiem. Podľa Danka chce Penta spojiť šesť či sedem firiem do jedného spoločného podniku. „Jednotlivé firmy by sa mali sústrediť na pôvodné výrobky, nie ako teraz, keď všetci vyrábajú to isté,” vysvetľuje Danko. Okrem aktivít v spracovaní masa sa Penta pustila aj do investícií do obchodu. Kúpila poľský reťazec večierok Žabka a do troch rokov ho chce rozšíriť o 250 predajní v Česku. Prvé predajne s nákupným košíkom v znaku zatiaľ fungujú iba v Prahe.
Maďarská polícia zatkla muža, ktorý detskou hračkou v tvare pištole mával vo vzduchu pred tribúnou, na ktorej bol počas prvomájových osláv maďarský premiér Ferenc Gyurcsány. K incidentu došlo v budapeštianskom Mestskom parku. Socialistický premiér mal prejav na zhromaždení, na ktorom boli hlavne stúpenci vlády. Hovorca budapeštianskej polície Pál Unger povedal, že muža museli zadržať, pretože si neboli istí, či zbraň je ozajstná alebo ide o napodobeninu.