Júl 2008 (I.) ● Zo slovenskej tlače
Za zlými vzťahmi medzi Maďarskom a Slovenskom vraj stojí oficiálna maďarská vláda, povedala podpredsedníčka NR SR a podpredsedníčka SNS Anna Belousovová v diskusnej relácii Slovenskej televízie (STV) O 5 minút 12. „Pretože oficiálne maďarské kruhy podporujú nielen na Slovensku, ale aj v Rumunsku, Srbsku, Chorvátsku politiku vzniku autonómie,” uviedla. „Treba si uvedomiť, že my žijeme v epoche, ktorá bude raz históriou označovaná ako epocha po Kosove. V nej neplatia medzinárodné zákony, platí v nej zákon silnejšieho a na toto Maďari hrajú,” povedal podpredsedníčka SNS. Maďari podľa nej dávajú peniaze na rôzne nadácie, ktoré sa snažia o vznik autonómie. Podpredseda KDH Martin Fronc si myslí, že „vzťahy sú naozaj zlé, provokujú ich obe strany, politické špičky, kvôli voličským hlasom.” Za zlými vzťahmi medzi Maďarskom a Slovenskom stojí oficiálna maďarská vláda, povedala Anna Belousovová. „Oficiálne maďarské kruhy podporujú nielen na Slovensku, ale aj v Rumunsku, Srbsku, Chorvátsku politiku vzniku autonómie,” uviedla. „Treba si uvedomiť, že my žijeme v epoche, ktorú raz história označí ako epocha po Kosove. V nej neplatia medzinárodné zákony, platí v nej zákon silnejšieho a na toto Maďari hrajú,” povedala. Maďari podľa nej dávajú peniaze na rôzne nadácie, ktoré sa snažia o vznik autonómie. Poslanec Fronc si myslí, že „vzťahy sú naozaj zlé, provokujú ich obe strany, politické špičky a to kvôli voličským hlasom.”
Po incidentoch na sobotňajšom pochode homosexuálov v Budapešti, pri ktorých bolo zranených 28 osôb a zadržaných takmer 50 extrémistov, inicioval dnes maďarský premiér Ferenc Gyurcsány stretnutie najvyšších ústavných činiteľov krajiny, ktorí by mali zhodnotiť vzniknutú situáciu. Podľa predsedu vlády by mali predstavitelia štátu zistiť, prečo sa väčšina spoločnosti zdá byť slabou oproti niekoľkým stovkám extrémistov, ktorí terorizujú ostatných, a čo chýba v tejto súvislosti v ústavnom demokratickom inštitucionálnom systéme, píše tlačová agentúra MTI. Gyurcsány vo svojom vyhlásení, ktoré médiám prezentoval pred budovou parlamentu, avizoval iniciatívu vo forme tzv. Maďarskej charty, ktorá by mala byť „oprávnenou sebaobranou proti extrémizmu, vášňam a neznášanlivosti”. Verejnú schôdzu charty zvolal na 6. septembra.
Materiálne škody vo výške niekoľkých miliónov forintov spôsobili pri incidentoch počas sobotňajšieho pochodu gayov a lesbičiek v Budapešti odporcovia homosexuálov. Informoval o tom vo vyhlásení budapeštiansky primátor Gábor Demszky. Extrémisti poškodili zavlažovacie zariadenie v parku Városliget, pošliapali kvetinové záhony a na Námestí účastníkov revolúcie 1956 vytrhali časť dlaždíc. Podľa liberálneho primátora svojím správaním spôsobili radikáli škody aj v pohľade na Maďarsko v zahraničí. „Kým v iných metropolách sveta bol pochod Dňa homosexuálnej dôstojnosti mierovou oslavou, z Budapešti vyslali do médií sveta opäť obraz násilia a pustošenia,” napísal Demszky. Opozičné parlamentné strany FIDESZ a Maďarské demokratické fórum (MDF) odmietli všetky formy nenávisti a násilia. Vládna Maďarská socialistická strana (MSZP) a jej bývalý koaličný partner Zväz slobodných demokratov (SZDSZ) vyjadrili solidaritu s tými, ktorí boli počas pochodu napadnutí. Podľa nich boli útočníkmi tí istí ľudia, ktorí sa zúčastňujú krajne pravicových politických podujatí. Pri potýčkach medzi odporcami homosexuálov s políciou a účastníkmi pochodu bolo podľa posledných údajov zranených 12 policajtov a sedem civilistov, polícia zadržala 57 osôb.
Zrážky medzi políciou a radikálmi počas sobotňajšieho pochodu homosexuálov v Budapešti si vyžiadali 10 zranených a ďalších 45 osôb zatkli. Informovali o tom maďarské médiá. Na pochode v centre Budapešti sa zúčastnilo okolo 450 ľudí, ktorých sa polícia snažila ochrániť pred extrémistami útočiacimi vajíčkami, dlažobnými kockami, fľašami, ale aj výbušninami. V neobývanom byte na trase pochodu čakala na demonštrantov šesťčlenná skupina, u ktorej policajti našli chemikálie a zápalné bomby. Podľa správy maďarskej tlačovej agentúry MTI, ktorú citovala agentúra AFP, útočníci zasiahli liberálneho poslanca Gábora Horna a policajné auto s bývalým štátnym tajomníkom Gáborom Szeteyom, prvým otvorene homosexuálnym maďarským politikom, a europoslankyňou Katalin Lévaiovou. Proti extrémistom zhromaždeným v okolí uzavretého Námestia hrdinov polícia použila slzný plyn a vodné delo. Demonštranti mohli priestor opustiť cez koridor vedúci k stanici podzemnej dráhy. Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA) v utorok zverejnila správu, podľa ktorej tretina členských štátov EÚ stále nepriznáva rovnaké práva homosexuálom v oblastiach zamestnanosti, bývania, sociálnej pomoci a prístupu k službám. Zároveň poukazuje na malú dostupnosť údajov o počte prípadov diskriminácie na základe sexuálnej orientácie.
Desiatky demonštrantov napadli pochod homosexuálov v Budapešti a policajtov, ktorí pochod chránili. Uviedla to maďarská polícia, podľa ktorej boli dvaja policajti zranení a najmenej 45 ľudí bolo zadržaných. Odporcovia pochodu hádzali po homosexuáloch kamene, fľaše a vajcia. Policajti proti nim nasadili vodné delo a slzný plyn. Akciu nazvanú Pochod dôstojnosti zorganizovali skupiny homosexuálov na Andrássyho triede v centre mesta. Na jej druhom konci sa zišli odporcovia pochodu, z ktorých mnohí patria k ultranacionalistickým skupinám. Pred celou akciou tvrdili, že je „nehanebná a znechucujúca“. Podobné pochody sa konali aj v ďalších európskych mestách, napríklad v Madride alebo v Londýne. Polícia sa v Budapešti snažila asi 450 účastníkov akcie oddeliť od demonštrantov železnými bariérami. K väčšine stretov polície s demonštrantami došlo na námestí Hrdinov na okraji mestského parku. Organizácie homosexuálov tvrdia, že pochod zorganizovali aj kvôli niekoľkým útokom z poslednej doby - napríklad proti homosexuálnemu baru, kam neznámi páchatelia hodili zapálenú fľašu. Od januára 2009 budú môcť Maďari - homosexuáli i heterosexuáli - žijúci v dlhodobých zväzkoch uzavrieť registrované partnerstvá.
K viacerým stretom s políciou došlo dnes počas pochodu maďarských homosexuálov v Budapešti. Protidemonštranti hádzali na účastníkov tradičného sprievodu Gay Pride March vajíčka a kamene. Zaútočili aj na europoslankyňu Katalin Lévaiovú, člena vedenia Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ) Gábora Horna a aj na bývalého štátneho tajomníka úradu vlády Gábora Szeteyho, ktorí išli v čele sprievodu. Politikov odvážalo z námestia civilné policajné auto, na ktoré demonštranti zaútočili a rozbili mu okno. Europoslankyňa pre maďarskú tlačovú agentúru MTI povedala, že okolo pochodu bola atmosféra lynčovania a pogromu. Šéfa budapeštianskej polície telefonicky požiadala, aby polícia zabezpečila odchod účastníkov pochodu z Námestia hrdinov. Po 19.00 hodine im spolu aj s novinármi umožnili opustiť námestie metrom, ktoré od Námestia hrdinov stálo iba na stanici Bajcsi Zsilinszky út, čo je šiesta zastávka. Na jednotlivých staniciach zabezpečovali jazdu metra policajti. Účastníci protidemonštrácie na viacerých miestach provokovali políciu, pričom došlo k niekoľkým stretom. Demonštranti hádzali vajíčka, kamene, zápalné fľaše, aj petardy, rúcali kovové bariéry. Policajti v prilbách a so štítmi použili slzotvorný plyn, obušky aj vodné delá na spacifikovanie extrémistov. Nad Námestím hrdinov a jeho okolím krúžili dva policajné vrtuľníky, polícia autá, ale ani chodcov na námestie nepúšťala. Podľa posledných informácií policajti zadržali takmer 30 osôb, jeden policajt bol zranený a dvaja museli sa museli ubrániť vytiahnutím služobnej zbrane, keď ich skupina výtržníkov chcela vo vedľajšej uličke zlynčovať. Záchranári ošetrili päť zranených osôb. V okolitých uliciach sa ešte aj po ukončení pochodu zhromažďovali militantné skupiny, ktoré vyzbrojené vajíčkami čakali na homosexuálov odchádzajúcich z podujatia. Pochod a protidemonštráciu zabezpečovalo 6000 policajtov.
Druhé stretnutie na 13. ročníku futbalového turnaja Memoriál Štefana Nadzama v Michalovciach medzi domácim MFK Zemplín a maďarským DVTK Diósgyőr narušil incident, ktorý vyvolali maďarskí fanúšikovia. Po hodine hry za stavu 2:0 pre domácich vtrhli na ihrisko a následne si to namierili na hlavnú tribúnu medzi domácich divákov. Zápas museli na 10 minút prerušiť. Približne 30-členná skupina maďarských fanúšikov bola od úvodných minút veľmi hlučná, na ihrisko hádzala delobuchy, nechýbala ani pyrotechnika. Maďari sa prezentovali aj viacerými nacionalistickými pokrikmi. Na hlavnej tribúne výtržníci napadli troch približne 50-ročných mužov. Privolaná polícia ich spacifikovala a po zápase vyviedla zo štadióna.
Premiéri Chorvátska a Maďarska v sobotu odobrili plány na výmenu akcií v národných ropných spoločnostiach INA a MOL. Táto transakcia by sa mala uskutočniť ešte v tomto roku. Ako premiéri uviedli, podporujú pokračovanie rozhovorov medzi firmami a taktiež plány vzájomnej výmeny akcií, ak sa na tom obe strany dohodnú, pričom ďalší vývoj závisí už len na vlastníkoch a manažmente firiem. V spoločnosti INA vlastní MOL 25-percentný podiel, pričom záhrebská vláda vlastní v INA 44 %, pričom 14 % akcií rozdelila vojnovým veteránom a zamestnancom a 17 % umiestnila na záhrebskom a londýnskom akciovom trhu. Keď podiel chorvátskej vlády poklesol vo firme INA pod 50 %, bola povinná začať nové rokovania s MOLom o pozmenení akcionárskej zmluvy, pričom MOL uviedol, že chce svoj podiel v INA zvýšiť. Chorvátska vláda taktiež musí podľa zákona znížiť podiel v spoločnosti INA na 25 % ešte pred vstupom krajiny do Európskej únie (EÚ), do ktorej by Chorvátsko malo vstúpiť približne v roku 2011. Výmena akcií by pomohla MOLu zvýšiť svoj podiel bez použitia hotovosti, keď maďarská firma už takýmto spôsobom vymenila akcie so spriatelenými bankami a aj českou ropnou firmou ČEZ. MOL prekonal v roku 2003 ponuku OMV pri uchádzaní sa o spoločnosť INA, keď záhrebská vláda predala 25 % v INA maďarskej firme za 505 mil. USD. INA je aktívna v hľadaní plynu a ropy ako aj ich ťažby v Afrike a na Blízkom Východe, pričom je dominantným distribútorom paliva v Chorvátsku a taktiež participuje na obchodoch v susediacich štátoch. Na Slovensku pôsobí maďarský MOL prostredníctvom rafinérskej spoločnosti Slovnaft, a.s., v ktorej drží 98,4 % akcií.
Maďarský denník Népszava dnes v redakčnom komentári kritizoval odmietavý postoj českého prezidenta Václava Klausa a jeho poľského kolegu Lecha Kaczyńského voči Lisabonskej zmluve, ktorá má reformovať Európsku úniu. Denník im vyčíta, že ich stanovisko posilňuje krízu EÚ a tábor euroskeptikov v únii. „Ak sa členské krajiny nezhodnú na Lisabonskej zmluve, ostáva nám dvojrýchlostná Európa. Myšlienka európskeho jadra nie je nová a možno odhadnúť, kto k nej bude patriť: Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Španielsko a Luxembursko,” citovala denník agentúra DPA. „Pri rozhodovaní o ekonomických otázkach budú mať silné slovo i Británia, Írsko, Fínsko, Belgicko a Rakúsko. Klausa a Kaczyńského však záujmy ich krajín a celého stredoeurópskeho regiónu zrejme netrápia. Obaja by mali konečne vziať na vedomie, že pre nás - bez ohľadu na opačné reči - mimo Európsku úniu neexistuje život,” zdôraznil maďarský denník. Poľský prezident tento týždeň prekvapujúco oznámil, že zatiaľ nepodpíše lisabonskú zmluvu, ktorú už na jar schválil poľský prezident, pretože ju považuje za bezpredmetnú po zamietnutí v írskom referende. Neskôr sľúbil, že ratifikáciu zmluvy nebude Poľsko blokovať. Český prezident po neúspechu írskeho referenda tiež vyjadril názor, že pokračovanie v ratifikácii Lisabonskej zmluvy v krajinách EÚ nemá cenu.
Na oslavy pri príležitosti sviatku sv. Cyrila a Metoda a Pamätného dňa Slovákov žijúcich v zahraničí na Devíne zavítajú krajanské delegácie a v kultúrnom programe vystúpi 30 členný slovenský spevácky zbor Páví krúžok z obce Mlynky (Pilisszentkereszt) z Maďarska.
Prezident Ivan Gašparovič dnes počas oficiálnych osláv Sviatku svätého Cyrila a svätého Metoda na Devíne pripomenul, že tak Veľká Morava, ako aj obaja vierozvestcovia sú jedným z kľúčových pojmov slovenských dejín. „Niet národa ani štátu, ktorý by nemal hlboko vo svojej pamäti a srdci zapísané kľúčové mená a činy určujúce jeho osudy, cestu dejinami,” povedal. Poznamenal, že obaja svätci vyviedli našich predkov z tmy historických náhod do sveta vedomého poznania v oblasti viery, práva, morálky, spravovania vecí verejných a kultúry. „Ich odkaz, ktorý formoval a utváral naše historické vedomie, by mal byť pre nás záväzný. Obaja muži sa stali spolupatrónmi Európy a sú okrem iného potvrdením nášho legitímneho práva hlásiť sa k širokej rodine rovnoprávnych štátov,” podčiarkla hlava štátu. Gašparovič vyjadril presvedčenie, že bez vedomia koreňov, z ktorých sa zrodila slovenská kultúra, by nevznikli podmienky a politické podnety, v ktorých sa utláčaný národ zmenil na plnohodnotný subjekt. „S týmto vedomím stojíme hrdo na Devíne aj dnes,” dodal prezident. Predseda parlamentu Pavol Paška poukázal na skutočnosť, že po rozpade Veľkomoravskej ríše sa Slovensko na tisícročie vytratilo z veľkej histórie. „Nemali sme vlastný štát ani kráľov. Čo sme však mali, to bola kultúra a náš jazyk,” uviedol v príhovore k niekoľkým stovkám zúčastneným. Slovenský národ podľa jeho slov dokázal prežiť a uchovať si svoje národné špecifiká napriek tisícročnej cudzej nadvláde. „Našimi patrónmi nie sú králi a dobyvatelia, ale učenci a svätí a v 9. storočí sme sa do dejín zapísali predovšetkým silou ducha, nie zbraní,” vyzdvihol predseda Národnej rady SR. Na záver vyzval prítomných, aby nezabudli na svoju identitu s tým, že Slovensko sa bude naďalej hrdo hlásiť k veľkým postavám svojej histórie. „Vážme si svoju vlasť, neotáčajme sa chrbtom k národnej histórii. Obom svätcom vďačíme za to, že sme národ kultúrny, vzdelaný a mierumilovný so silným zmyslom pre hodnoty tolerancie.” Premiér Robert Fico ocenil každého, kto sa dnes zúčastnil osláv na Devíne, pretože tým podľa jeho slov manifestuje svoj vzťah k SR. Zdôraznil, že úctu treba prejavovať aj slovenskej zástave, keďže symbolizuje slobodu Slovenska. „Priestor Devína ani Nitru nechápeme zúžene, ideologicky. Pre mňa je vykopaná pravda v Bojnej aj prvý kresťanský kostol západných Slovanov v Nitre vzácnym dokladom, aká hlboká je slovenská kresťanská tradícia, ktorá nesie v sebe aj posolstvo sociálnej spolupatričnosti,” vyhlásil. Upozornil však, že v súčasnosti musí Slovensko konať ako moderný národ 21. storočia, ktorý je pripravený zmerať si sily so všetkými výzvami Európy a sveta.
K národnej hrdosti dnes vyzývali poprední ústavní činitelia účastníkov slávností svätého Cyrila a Metoda, ktorú usporiadali pod patronátom premiéra Roberta Fica na hrade Devín. „Nikto nemal ani nemá právo, aby nám rozprával, či smieme byť vlastenci. Vážme si svoju vlasť, neotáčajme sa chrbtom k svojej národnej histórii, a nebojme sa slovného spojenia, ktorú tu asi vystihuje všetkých vás prítomných, občan - vlastenec,” vyzval účastníkov slávnosti predseda Národnej rady SR (NR SR) Pavol Paška. Predseda vlády SR Robert Fico považuje účasť na dnešnej slávnosti za spevnenie slovenskej spolupatričnosti. Podľa neho treba „postaviť túto súdržnosť ako pevnú hrádzu proti aktivitám zvláštnej sorty dobrodruhov, ktorí rozbíjajú duchovnú celistvosť Slovenska.” Títo dobrodruhovia podľa neho „ bulvarizáciou života stavajú jedných proti druhým, rozdeľujú slovenskú spoločnosť, ničia jej vkus a zasievajú do nej hlboké pochybnosti.” Fico pokračoval v prirovnaniach, a nazval týchto dobrodruhov aj smutnosmiešnymi postavičkami”. Tými sa vraj „nedáme vyrušovať zo systematickej práce”. Fico osobitne pozdravil slovenských krajanov z pilíšskej obce Mlynky, ktorí sa tiež zúčastnili osláv. Prezident republiky Ivan Gašparovič vo svojom prejave okrem iného prečítal aj telegram, ktorý dostal včera od pápeža Benedikta 16. V ňom pápež „vyprosil požehnania” pre prezidenta i Slovensko, ktoré dnes oslávilo sviatok učencov - svätcov Cyrila a Metoda.
Slovenská strana je pripravená na oficiálnu návštevu maďarského premiéra Ferenca Gyurcsánya v SR. Ministra riadiaceho Úrad predsedu vlády Maďarskej republiky Pétera Kissa o tom dnes v severomaďarskej obci Santov (Pilisszántó) informoval podpredseda vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič. Na margo otázky termínu schôdzky Fica s Gyurcsányom Čaplovič novinárom povedal, že nepovažujú nejaké odkazovanie striktných termínov za dôležité. „Slovenská strana... je ochotná sa stretnúť za 24 hodín, a ja si myslím, že tieto vzťahy, ktoré budujeme, a nielen medzi nami, ale aj medzi inými ministerstvami, vytvárajú dôležité mosty pre to, aby sa to stretnutie čoskoro uskutočnilo,” dodal slovenský vicepremiér. Podľa jeho slov protimaďarské prejavy predsedu koaličného partnera, predsedu SNS Jána Slotu, nie sú prekážkou schôdzky premiérov. „Ale prečo by boli vyjadrenia pána Slotu príčinou, my ich nebudeme komentovať, my sme sa dohodli s pánom Kissom, že si ich vôbec nebudeme všímať, kultúrny človek si nevšíma takéto vyjadrenia, to je po prvé, a po druhé, my chceme urobiť všetko pre to, aby - možno že po letných prázdninách obidvoch vlád - by toto stretnutie mohlo byť,” zdôraznil. Čaplovič podotkol, že o Slotovi s Kissom vôbec nehovorili, v rozhovoroch hľadali „to, čo SR a Maďarsko spája do budúcnosti, a nie to, čo v jednotlivostiach niekedy zbytočne rozdeľuje”. Pripomenul tiež, že Fico sa s Gyurcsányom priebežne stretávajú, nedávno sa tak stalo v Prahe, dnes je to v Dubrovníku. „Pevne verím, že čoskoro bude aj to pozvanie prijaté a pán Gyurcsány navštívi Slovensko,” dodal vicepremiér. Kiss jeho slová potvrdil. Maďarský politik podčiarkol, že odborná prekážka v tom, aby slovensko-maďarské vzťahy boli pozdvihnuté na vyššiu úroveň, neexistuje. Zdôraznil, že Maďari a Slováci sú v tomto regióne odkázaní na spoločné konanie, dokonca na spoločné konanie v prospech jeden druhého. Predstavitelia vlád SR a Maďarska posúdili aktuálny stav plnenia 14-bodového programu spolupráce Spoločná minulosť, spoločná budúcnosť, ktorý bol predmetom rokovania premiérov oboch štátov Roberta Fica a Ferenca Gyurcsánya v júni 2007 v Bratislave. Konštatovali, že v tomto programe nie sú žiadne problémy. Čaplovič označil pracovné stretnutie za prospešné a konkrétne. Témou rokovaní boli podľa jeho slov menšiny v SR aj v Maďarsku, vedomostná spoločnosť v súvislosti s lisabonskou stratégiou a otázka solidárneho štátu, ktorý si podľa vicepremiéra pre budúcnosť žiada veľké porozumenie politikov - či pravicových, alebo ľavicových. Podpredseda slovenskej vlády na stretnutí za prítomnosti slovenského veľvyslanca v Maďarsku Juraja Migaša a štátneho tajomníka Úradu predsedu vlády MR Ferenca Gémesiho poďakoval Kissovi za to, že prišiel osláviť Deň Slovákov do Santova a pozval ho na Slovensko na augustové oslavy sv. Štefana, ktoré organizuje maďarská menšina v SR.
Keby takéto vzťahy ako sú medzi nami boli všeobecné, tak dnes sme v nadštandardných vzťahoch medzi Slovenskom a Maďarskom, povedal dnes podpredseda vlády Dušan Čaplovič po takmer hodinovom stretnutí s maďarským ministrom riadiacim Úrad predsedu vlády Maďarska Péterom Kissom. Obaja politici sa stretli pri príležitosti Dňa Slovákov v obci Santov v Maďarsku. „Nerozprávali sme sa len o menšinách na oboch stranách Dunaja, plnení 14 bodového programu spolupráce Spoločná minulosť, spoločná budúcnosť, ale aj o vedomostnej spoločnosti v súvislosti s Lisabonskou stratégiou a samozrejme aj o solidárnom štáte, ktorý si pre budúcnosť vyžiada veľké porozumenie politikov, bez ohľadu na to či sú pravicoví alebo ľavicoví,“ zhodnotil stretnutie Čaplovič. Ako dodal, dôraz na stretnutí kládli najmä na občanov, pretože „ako sa budú mať občania, tak sa budú mať aj menšiny“. Vicepremiér Čaplovič poďakoval ministrovi Kissovi za to, že prišiel na Deň Slovákov a pozval ho na oslavy maďarských menšín pri príležitosti sviatku svätého Štefana na Slovensku. „Veľmi rád som prijal pozvanie do Tvrdošoviec, pretože práve takéto príležitosti najlepšie ukazujú tvár našej spolupráce,“ povedal Péter Kiss. Podľa neho v strednej a východnej Európe sú Maďari a Slováci odkázaní nielen na dialóg, ale na to, aby spoločne robili a konali. „Na dnešnom stretnutí sme už zdvihli horizont, pozeráme sa do väčších diaľok. Vzájomne sme sa informovali o plánoch a dohodli sme sa, ako ich zosúladiť. A keď v tomto regióne bude úspešné Slovensko a Maďarsko, tak tam žijúce menšiny budú tak isto úspešné,“ dodal Kiss. Maďarský minister si myslí, že maďarský systém národnostných menšín je úspešný. „Nehovorím to iba preto, že tu nablízku - v Mlynkoch sa nám podarilo korektným spôsobom vyriešiť kauzu Slovenského domu. Ako vidíte, podpora, ktorá sa zaviedla pre tu žijúcej menšiny je úspešná a úspešne podporuje všetky menšiny, najmä slovenskú,“ uviedol Kiss. Dušan Čaplovič dnes maďarského ministra informoval aj o rozhodnutí Rady vlády pre menšiny a etnické skupiny, na základe ktorého budú informovať všetky národnostné vydavateľstvá na Slovensku o používaní dvojjazyčných názvov - v geografii, učebniciach a literatúre.
http://www.ta3.com/sk/reportaze/89732_slovensko-madarske-vztahy-opat-riesia-politici
http://www.ta3.com/sk/reportaze/89749_gyurcsany-a-fico-sa-oficialne-zatial-nestretnu
Trojdňový program 54. ročníka folklórneho festivalu v rázovitej podtatranskej obci Východná sa začal dnes večer pásmom tancov a spevov z regiónu Liptova nazvaný Privítanka. V programe sa predstavili folklórne skupiny z Východnej, Važca, Štrby a Liptovských Sliačov. Úvodný festivalový program si pozrel aj prezident SR Ivan Gašparovič. Prvý večer festivalu patril aj prierezovým programom jubilujúcich folklórnych súborov Technik, Urpín a Zemplín. Počas piatkového večera a noci uvedú vo Východnej aj muzikál Adam Šangala v podaní nitrianskeho Divadla Andreja Bagara. Na vrcholnom sviatku slovenského ľudového umenia sa predstaví približne 1300 účinkujúcich zo Slovenska, Talianska, Turecka, Španielska a Česka. Festival vyvrcholí v nedeľu 6. júla galaprogramom, ktorý otvoria o 15.00 h v amfiteátri. Bude prehliadkou folklóru zo Slovenska a zahraničia, vystúpi v ňom väčšina účinkujúcich festivalu, uviedla riaditeľka Liptovského kultúrneho strediska Mária Kubíková.
Návrhy opozičnej strany FIDESZ Maďarského občianskeho zväzu (FIDESZ) na zníženie DPH pre dodávky tepla, základných potravín a spotrebnej dane pohonných látok, o ktorých v stredu hovoril jej predseda Viktor Orbán, by podľa premiéra Ferenca Gyurcsánya spôsobili krach maďarskej ekonomiky. Takýto návrh smeruje iba ku krátkodobému politickému profitu, povedal premiér na dnešnej mimoriadnej tlačovej konferencii v Budapešti. „Niekto sa pokúša zradiť Maďarsko, niekto predáva svoju politickú česť iba preto, lebo v ostatných dňoch mu klesla popularita,” zdôraznil Gyurcsány. Orbán podľa neho aj napriek tomu, že nie je ekonóm, veľmi presne vie, aké vplyvy by malo realizovanie tohto návrhu. „Je to podvod na konto nás všetkých,” dodal. Predseda vlády priznal, že jeho kabinet neponúka krátkodobé riešenie, no zdôraznil, že pracuje na tom, aby zmiernil tlak rastúcich cien energií a potravín. Podľa výpočtov FIDESZ po znížení spotrebnej dane by mohla klesnúť cena pohonných látok o 15 forintov (1,92 Sk). U dodávky tepla a základných potravín navrhuje FIDESZ znížiť terajšiu DPH vo výške 20 percent na päť percent. Liter mlieka by potom stál menej o 27 forintov (3,46 Sk), cena kila bravčového stehna by klesla o 129 forintov (16,52 Sk). Orbán v stredu uviedol, že štát zarobil na zvyšovaní cien týchto produktov, preto FIDESZ chcel dosiahnuť, aby navyše získané prostriedky teraz vrátil občanom.
Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány zamietol návrh opozície znížiť daň z pridanej hodnoty pre základné druhy potravín a diaľkové kúrenie. Takýto krok by podľa premiéra mohol spôsobiť dieru v rozpočte. Opozičná strana Fidesz vláde navrhla znížiť DPH pre základné potraviny zo súčasných 20 % na 5 % a rovnako aj poplatky za diaľkové kúrenie, čo by obyvateľom pomohlo ľahšie sa vyrovnať s rastúcimi cenami energií. Strana Fidesz sa ďalej vyjadrila, že vláda by mala znížiť aj spotrebnú daň na benzín. Premiér Ferenc Gyurcsány však uviedol, že Maďarská socialistická strana a vláda nebudú podnikať takéto populistické kroky za cenu ohrozenia rozpočtu. Podľa jeho slov by zníženie daní krajinu stálo približne 320 mld. maďarských forintov (HUF). Socialisti, ktorí v roku 2006 opätovne vyhrali voľby, museli počas svojej vlády prikročiť k zvyšovaniu daní a zníženiu štátnych dotácií na energie, aby tak znížili rozpočtový deficit krajiny, ktorý sa v roku 2006 vyšplhal takmer na 10 % hrubého domáceho produktu.
Premiér Robert Fico varoval pred extrémistami, ktorí môžu v Maďarsku vyhrať voľby a tak, ako jeho koaličný partner Ján Slota, vyzval na spojenie slovenskej politickej scény. „Vláda má eminentný záujem na odstránení šumov vo vzťahu k Maďarsku,” k čomu má prispieť pripravované stretnutie s premiérom Ferencom Gyurcsányom. Malinovú nikto nenapadol, Radičová nech prezidentuje potkanom, urážal Slota „Súčasne je ale legitímnym právom slovenskej vlády, aby s maximálnou ostražitosťou sledovala extrémne nacionalistické politické sily, ktoré sa s veľkou pravdepodobnosťou môžu dostať u nášho južného suseda k vládnej moci a v prípade realizácie súčasných politických deklarácií spôsobiť v tomto regióne nestabilitu.” Fico apeloval na všetky politické sily na Slovensku, aby sa spojili v boji proti očakávaným víťazom maďarských parlamentných volieb. Potvrdil tak štvrtkové slová koaličného partnera Jána Slotu, že obavám SNS v koalícii rozumie len Smer. „Slovensko sa musí na takéto situácie pripraviť. Zomknúť a hľadať širokú zhodu celého politického spektra na životnej nevyhnutnosti stability v tomto regióne.” Pokračoval aj v Slotovej kritike podpredsedníčky SDKÚ Ivety Radičovej za jej účasť na oslavách 10. výročia SMK. „Pre slovenskú vládu je šokujúcim zistením, že opozičný kandidát na slovenského prezidenta prijal bez komentára podporu, vyjadrenú maďarskou politickou stranou Fidesz,” povedal premiér. Národnostným menšinám na Slovensku premiér sľúbil udržanie súčasného právneho stavu, zároveň ich ale upozornil, že musia prijať rozhodnutia ministerstva školstva o uvádzaní historických názvov v slovenčine a viac hodín slovenčiny na úkor materinského jazyka. „Nikto nebude siahať na status quo, dosiahnuté v oblasti právneho a faktického postavenia našich spoluobčanov inej národnosti. Nie je v rozpore s touto garanciou, ak vláda Slovenskej republiky zdôrazňuje štátotvorný charakter slovenského národa, ak presadzujeme lepšiu znalosť slovenských dejín a ovládanie štátneho slovenského jazyka všetkými občanmi Slovenskej republiky.”
Za uplynulého dvojročného vládnutia súčasného kabinetu neprišlo k žiadnemu zlyhaniu demokratických inštitúcií, ani k zásadnej chybe v hospodárskej a sociálnej politike. Vláda podľa premiéra Roberta Fica postupuje v súlade s programovým vyhlásením, pričom sa nenaplnila ani jedna z katastrofických prognóz z roku 2006. Uviedol to dnes počas slávnostného zasadnutia slovenskej exekutívy k druhému výročiu vymenovania vlády. Pripomenul, že by bolo veľkou chybou zužovať cieľ vládnutia len na dosiahnutie ďalšieho volebného víťazstva. „Súčasná vláda musí mať aj inú, podstatne dôležitejšiu ambíciu, urobiť v roku 2006 až 2010 všetko pre to, aby sa naši ľudia rýchlejšie priblížili k životnej úrovni vyspelých krajín EÚ,” zdôraznil. Premiér vidí Slovensko v roku 2010 ako vnútorne stabilnú krajinu, ktorá má politický rešpekt svojich partnerov a je hrdá na svoju minulosť. „Vidím ju ako krajinu, v ktorej sa oplatí podnikať a žiť,” vyhlásil s tým, že za prvé dva roky urobila súčasná vláda dosť na to, aby mohli tieto predstavy naplniť. Dodal, že Slovensko musí byť dobrým príkladom, že konkurencieschopnosť a vysoký hospodársky rast môže byť sprevádzaný silným sociálnym štátom. „SR bude v roku 2010 hospodársky fungovať ako dobre namazaný stroj,” podčiarkol predseda vlády. Poukázal na potrebu vnútornej politickej stability, aby sa na Slovensku urýchlil rast životnej úrovne a aby sa priblížilo vyšším tempom k vyspelým krajinám EÚ. „Máme na to všetky predpoklady. Vládna koalícia je stabilná a mechanizmy jej fungovania sú dostatočne efektívne na to, aby sme vyriešili každú prípadnú krízu. Nezaťahujeme a nebudeme otravovať verejnosť našimi vnútornými záležitosťami. Vláda nesmie ľuďom v ich živote zavadzať a negatívne napĺňať ich mysle,” argumentoval. Vyzval opozíciu na širšie politické dohody, ktorá ich podľa jeho slov porušila v zásadných zahraničnopolitických otázkach, keď, ako dodal, nezmyslene vydierala vládnu koalíciu pri schvaľovaní Lisabonskej zmluvy. „Túto ťažkú situáciu sme bez toho, aby nám ktokoľvek v zahraničí pomohol, zvládli.” Za druhý príklad poškodzovania Slovenska označil postoj opozície k zavedeniu eura. „Odmietla akýmkoľvek spôsobom pridať pomocnú ruku k dosiahnutiu tohto strategického cieľa,” prízvukoval. K novému tlačovému zákonu poznamenal, že ho v SR nikto politicky nezneužíva a ani sa ním neobmedzuje sloboda tlače. „Nikto nemôže pochybovať o tom, že Slovensko patrí medzi krajiny s najväčšou slobodou slova a tlače na svete.” Počas príhovoru Robert Fico zdôraznil, že Slovensku mimoriadne záleží na vynikajúcich vzťahoch so susednými štátmi. Potvrdil eminentný záujem na odstránení akýchkoľvek šumov vo vzťahu k Maďarsku. K tomu by malo prispieť aj pripravované stretnutie s jeho maďarským partnerom Ferencom Gyurcsányom. „Súčasne je ale legitímnym právom slovenskej vlády, aby s maximálnou ostražitosťou sledovala extrémne nacionalistické politické sily, ktoré sa s veľkou pravdepodobnosťou môžu dostať u nášho južného suseda k vládnej moci a spôsobiť v tomto regióne nestabilitu.” Fico vyhlásil, že v tejto súvislosti je pre vládu šokujúcim zistením, že opozičný kandidát na prezidenta prijal bez komentára podporu vyjadrenú stranou Fidesz. Dôležité je podľa jeho slov pokračovať v podpore domácich a zahraničných investícií, predovšetkým v oblastiach s vysokou nezamestnanosťou. Potrebné je preto zvládnuť urýchlenú výstavbu diaľnic a rýchlostných komunikácií, ako aj vyššiu kvalitu vzdelávacieho systému. Premiér pripomenul, že od januára budúceho roka štát prispeje jednorazovo 25.000 Sk (825 eur) pri narodení prvého aj druhého dieťaťa, zvýšia sa rodinné prídavky. „Nezvyšovali sme, ani nebudeme zvyšovať žiadne dane. Dávky a dôchodky realizujeme bez toho, aby sme ohrozili hospodársky rast, ktorý je najvyšší v EÚ. Realizujeme ich bez toho, aby sme privatizovali strategický štátny majetok a pri historicky najnižšom deficite, aký kedy Slovensko malo,” konštatoval. Ďalšie možnosti na financovanie projektov pre ľudí vidí premiér v zefektívnení vládnej spotreby. Za veľký úspech dvojročného vládnutia považuje to, že napriek privatizácii monopolov na ne vyvinuli tlak, a tým pádom sa výrazne nezvýšili ceny elektriny, plynu a tepla.
5. júla je štátny sviatok SR, keď si pripomíname slovanských vierozvestov Konštantína a Metoda. Títo bratia sa narodili v meste Solún (Thessaloniké) v severnom Grécku, Metod okolo roku 815 a Konštantín v roku 827. Metod študoval právo, stal sa správcom veľkej byzantskej župy, ktorej obyvateľstvo bolo slovanské. Konštantín študoval v Carihrade na cisárskej škole spolu s budúcim cisárom Michalom III. Po skončení štúdií zastával vysoké funkcie. Bol bibliotekárom carihradského patriarchu a prednášal na cisárskej škole. Pre jeho vzdelanie ho označovali za „filozofa“. V roku 855 odišli bratia do kláštora na horu Olymp v Malej Ázii. Cisár Michal III. ich však čoskoro poslal ako poslov k Chazarom, ktorí mali svoje sídla medzi Čiernym a Kaspickým morom. Cestou sa zastavili na Kryme, kde našli pozostatky sv. Klementa, štvrtého pápeža, ktorý zahynul mučeníckou smrťou. Pozostatky neskôr preniesli do Ríma. V roku 863 cisár bratov poslal ako vierozvestov na Veľkú Moravu. Pre toto poslanie zostavili slovanské písmo (hlaholiku) a preložili do staroslovienčiny liturgické a biblické texty. Okrem hlásania evanjelia pripravovali mladých mužov na kňazstvo. V roku 867 odišli do Ríma, kde pápež Hadrián II. schválil ich činnosť a uznal staroslovienčinu ako liturgický jazyk. Konštantín, ktorý na sklonku života prijal meno Cyril, vstúpil v Ríme do kláštora, kde zomrel 14. februára 869. Pochovaný je v Bazilike sv. Klementa v Ríme. Pápež Hadrián II. vymenoval Metoda za apoštolského legáta a za arcibiskupa pre územie Veľkej Moravy. Cestou z Ríma ho však bavorskí biskupi zajali a väznili vo Švábsku. Metod zomrel 6. apríla 885 a pochovali ho v hlavnom moravskom chráme z ľavej strany oltára presvätej Bohorodičky Márie. Dodnes však nie je jasné, kde sa toto miesto nachádza. Na Slovensku sa sviatok Cyrila a Metoda slávi 5. júla, v neslovanských krajinách 14. februára. Svätí Cyril a Metod boli vyhlásení za spolupatrónov Európy.
Za dvadsaťjeden a pol milióna forintov kúpila pozemok pre nový Slovenský dom Slovenská samospráva v Mlynkoch, pričom 1. júla uzavrela zmluvu o vyprojektovaní nového centra - informovala bratislavský maďarský denník Új Szó Marta Demjénová, predsedníčka Slovenskej samosprávy v Mlynkoch. Slovenský podpredseda vlády Dušan Čaplovič šéf Úradu predsedu vlády MR, minister Péter Kiss sa 5. júla doobeda stretnú v Santove (Pilisszántó) na Dni Slovákov v Maďarsku. „Vtedy by sme radi už ukázali aj prvé náčrty novej budovy” uviedla M. Demjénová. Zaujímavosťou nového pozemku s rozlohou 1850 štvorcových metrov je, že leží sotva 100 metrov od obecnej školy a od bývalého učiteľského bytu, kam dedina chcela pôvodne slovenskú samosprávu presťahovať. Ako M. Demjénová uviedla, zatiaľ nedostali peniaze, ktoré im ponúkla slovenská a maďarská vláda. Sumu im poukážu prostredníctvom Celoštátnej slovenskej samosprávy. Zo 700-tisíc korún, pochádzajúcich zo zbierky SNS, ktorú im darovala Matica slovenská, realizujú programy udržujúce vzťahy so Slovenskom. Na jeseň napríklad usporiadajú jazykový tábor v Tatrách za účasti päťdesiatich detí z Mlynkov. Pre starších Mlynčanov zorganizujú púť na Slovensko. Starosta obce Mlynky József Lendvai pred niekoľkými dňami v liste vyzval slovenskú samosprávu, aby podpísala dohodu o prevádzke Slovenského domu schválenú vedením obce koncom apríla, v opačnom prípade sa do 15 dní musia vysťahovať. „Keďže tento dokument je v mnohých súvislostiach ešte horší ako bol ten pôvodný o vysťahovaní, nepodpísali sme ho. Lenže - ešte pred prevzatím listu - som pánovi starostovi napísala, aby sme podpísali dočasnú zmluvu o využívaní domu na obdobie, kým nebude naše stredisko dokončené. Odpoveď som dodnes nedostala,” uviedla M. Demjénová. Vyzdvihla: bolo by hospodárnejšie a rozumnejšie, keby maďarskú a slovenskú vládnu dotáciu mohli využiť naraz, aby sa nemusela dodatočne meniť stavba a projekt.
Ako základnú a prvú vec treba pochopiť, že pre Slovensko je v súčasnosti konflikt s Maďarmi a Maďarskom nevýhodnou vecou. Slovensko by sa malo takejto konfrontácii pokiaľ sa dá vyhnúť (aj keď, samozrejme, nie za každú cenu, svoje záujmy si musíme vedieť obhájiť). Tento postoj vychádza nie z martýrskej predstavy o tom, že sme slabí alebo naivného pacifizmu. Ale z veľmi realistickej analýzy. Predovšetkým v takomto konflikte nemáme čo získať. Všetko to, čo oficiálne chceme, vlastne držíme (južné Slovensko, Žitný ostrov, Gabčíkovo). V konflikte to môžeme iba stratiť. A pokiaľ viem, nijaké ciele napr. typu, že posunieme našu hranicu viacej na juh, si nekladieme. Mali by sme aj problém takéto územie v konečnom dôsledku integrovať do nášho štátu. V konfrontácii teda riskujeme stratu, ale nečrtá sa nám z nej žiaden zisk. Slovensko preto nemá objektívny záujem na vyvolaní slovensko-maďarského napätia. Z potenciálneho konfliktu nemá čo vyťažiť. Maďarsko a maďarská elita aspoň teoreticky môže uvažovať o možných ziskoch. Slovensku vlastne vyhovuje status quo. Ambície napr. výrazne znížiť úroveň ochrany práv príslušníkov národnostných menšín, vysťahovať ich zo Slovenska alebo anektovať časť územia Maďarskej republiky sú v existujúcom medzinárodnom a medzinárodnoprávnom kontexte nerealistické. Percentuálne zastúpenie etnických Maďarov na Slovensku dlhodobo klesá. Súčasný stav dokonca možno opísať ako pomalé rozplývanie slovenských Maďarov vo väčšinovej populácii. Pravdepodobne od 16. storočia ich zastúpenie na celom obyvateľstve Slovenska nebolo nikdy také nízke ako dnes. Zo slovenského pohľadu ťažko preto hovoriť v súčasnosti o nejakom skutočnom ohrození zo strany Maďarov. Tento pomalý trend poklesu bude v budúcnosti pravdepodobne pokračovať. Pokojné, čo najmenej konfliktné plynutie času teda naše postavenie voči Maďarom „zlepšuje”. Konfrontačná situácia tento proces môže teoreticky urýchliť - no aj celkom ho zvrátiť, čo nevieme vopred odhadnúť. Nevraviac o tom, že by sa pokojne mohlo stať, že v otvorenej konfrontácii by sme neboli víťazmi... Na druhej strane ani v uvedenej pomalej asimilácii Maďarov na Slovensku nemožno vidieť nejakú slovenskú zlomyseľnosť a útlak Maďarov -je prirodzeným výsledkom súžitia s väčšinovým národom. Aj vo Fínsku percentuálne zastúpenie výrazne privilegovanej švédskojazyčnej komunity klesá -z pôvodných asi 14 percent v roku 1918 na súčasných 6,7. Asimilácia Maďarov nemôže byť za daných politických a právnych pomerov ani nijakým oficiálnym cieľom SR. Za posledné obdobie sa výrazne zlepšilo aj medzinárodné postavenie Slovenskej republiky. Ak slovenskí Maďari nešli do konfrontácie so Slovenkou republikou v deväťdesiatych rokoch, keď slovenský štát nebol ešte stabilizovaný a zakotvený v medzinárodných štruktúrach a keď sa odpor proti nemu mohol na svetovej scéne prezentovať ako „boj proti nedemokratickému mečiarizmu”, prečo by sme ich mali vidieť ako ohrozenie teraz, keď sa mocenské pomery zlepšili v náš prospech? Ani participácia SMK na výkonnej moci v rokoch 1998 - 2006 (napriek výhradám, ktoré voči tejto strane môžeme mať) neviedla k nejakému nadmernému zneužívaniu tejto moci. V posledných rokoch sa menia aj politické pomery na južnom Slovensku. Ak volebný väčšinový systém umožnil jednotnému bloku SMK fakticky na istý čas ovládnuť južné Slovensko (čo taktiež neviedlo k nijakej „vzbure” voči ústrednej vláde), po roku 2005 systém tzv. slovenských koalícií bez nejakého nátlaku alebo zásahu štátnej moci či okresávania menšinových práv mocensko-politickú situáciu na južnom Slovensku viac spluralizoval a prispôsobil ju reálnemu etnickému zloženiu. Slovensko sa navyše nachádza v období, keď môže realisticky rátať s perspektívou výrazného ekonomického rastu a spoločenskej a technologickej modernizácie. Vyostrenie napätia v slovensko-maďarských vzťahoch môže túto ambíciu ohroziť. Svoje možné traumy zo záťaže z minulosti najlepšie vyriešime tak, že sa staneme bohatým, moderným a úspešným národom. Dokonca sa voči Maďarsku dostávame do pozície, že konečne po roku cca 1980 bude Slovensko zrazu pôsobiť modernejšie, viac „západne” (euro, stabilnejšia situácia) a životná úroveň v ňom bude vyššia. To môže zvýšiť záujem príslušníkov maďarskej menšiny na Slovensku sa viac integrovať do slovenskej spoločnosti a potvrdiť svoj vzťah so Slovenskou republikou ako prestížnejší. Maďarsko a vláda v Budapešti riskujú vlastne menej. Maďarsko je totiž už v súčasnosti v stave ekonomickej stagnácie a spoločenskej krízy. A zároveň platí, že zóna najostrejšej konfrontácie by bola na území SR a my by sme museli zaplatiť väčší účet. Keďže slovenská menšina v Maďarsku je dnes malá a rozptýlená, Slováci sa pobijú s Maďarmi nie v Šoproni, ale v Komárne či Dunajskej Strede - a riešiť to bude musieť vláda SR a nie Maďarska. Aj preto sa sediac na vládnych stoličkách v Budapešti, akosi ľahšie robí principiálna politika urazenosti a radikálnych vyhlásení (najmä ak treba odpútať pozornosť od domácich problémov). Vyostrenie napätia na južnom Slovensku by navyše mohlo otvoriť dvere pre zasahovanie Budapešti (ako ochotného „mediátora” a „ochrancu” menšín) a rôznych medzinárodných aktérov do pomerov na tomto území -t.j. viedlo by k spochybneniu slovenskej suverenity na tomto území. Čo sa mohlo vnímať ako po rokoch 1938 - 45 prvé medzinárodno-politické spochybnenie príslušnosti daného územia k Slovensku. To, že Slováci boli v 20. storočí pomerne úspešní a vedeli sa presadiť, je predovšetkým dôsledkom toho, že ich politickí vodcovia v kľúčových momentoch išli vždy v súlade s prevládajúcim európskym trendom. Dokázali zosúladiť slovenské národné záujmy s „hlavným” prúdom vývoja. Preto sa Slovensko dokázalo oddeliť od Uhorska, preto po roku 1944/45 sme získali späť južné Slovensko, a preto v roku 1993 sme sa v podstate bez problémov etablovali ako samostatný štát. Dovoľujem si taktiež upozorniť, že v súčasnosti niet takého prevládajúceho trendu, ktorý by nám umožňoval nejako ostrejšie „zosekať” práva príslušníkov národnostných menšín. Trend, ktorý sa v Európe nastúpil po roku 1990, bol presne opačný. Práva národnostných menšín a regionálnych skupín sa výrazne posilnili. Je to zakotvené aj vo viacerých medzinárodných zmluvách, ktorých účastníkom je aj Slovenská republika. Rád by som využil príležitosť a vyvrátil častý mýtus o tom, že menšiny majú na Slovensku nejaké nadštandardné práva. To bolo možno pravda v dvadsiatych rokoch a možno ešte v sedemdesiatych alebo osemdesiatych. Teraz to už pravda nie je - európsky vývoj nás jednoducho dohnal. Miera ochrany práv príslušníkov národnostných menšín na Slovensku je dnes v podstate len európskym priemerom. Kto sa oháňa na medzinárodnej scéne nejakou nadštandardnosťou ochrany menšinových práv na Slovensku, nemusí pôsobiť dôveryhodne. Nedávno som bol v Bosne a v iných častiach bývalej Juhoslávie, Tam som bol svedkom dvoch fenoménov. Videl som, že etnický a napokon bezvýchodiskový etnický konflikt spôsobil, že krajiny stagnovali na úrovni polovice osemdesiatych rokov, ak nie nižšej, a taktiež to, ako dopadne národ, ktorý nedokáže vtesnať svoje nacionálne ambície do eticky, politicky, právne a ideologicky akceptovateľného rámca. Mám na mysli Srbov. No nechoďme po príklad ďaleko - Maďari na nerealistické ambície doplatili v roku 1918. Za závažný problém treba považovať aj faktickú rezignáciu slovenských politických strán na snahu získať podporu aj v prostredí maďarskej menšiny na Slovensku. Fakticky ho doslova bez boja vyprázdnili pre etnickú stranu - SMK a tak prispievajú k etnickej polarizácii slovenskej politiky. Ale pokus o politickú integráciu slovenských Maďarov do väčšinovej slovenskej politickej komunity vyžaduje aj zmenu prístupu a prekročenie istej mentálnej hranice - s maďarským voličom je nutné komunikovať aj po maďarsky a aspoň sčasti do politického programu prijať prvky, ktoré ho zaujímajú: pozitívny prístup k rešpektovaniu národnostných práv, regionálny rozvoj južného Slovenska pod. V slovenskej verejnosti je zrejme nevyhnutné zmeniť aj slovník používaný voči Maďarom, ktorý je zbytočne agresívny a vulgárny. Maďarskú komunitu zbytočne irituje a zjednocuje. Agresívny slovník nie je jednoducho neslušný - to by bolo najmenej - je predovšetkým netaktický a nestrategický. Pritom už Machiavelli napísal, že ak niekoho považujeme za nepriateľa a nechceme alebo nemôžeme ho zničiť, je nebezpečné a hlúpe ho varovať a dráždiť slovnými výpadmi. Maďari na Slovensku ani objektívne od roku 1945 nepredstavovali nijaký buričský element -v podstate vždy boli primerane lojálni a konštruktívni. Ak niekto chce vedieť, ako vyzerá skutočná rebelantská menšina, nech si naštuduje vývoj v Baskicku, Katalánsku, na Korzike, v Južnom Tirolskú, na území bývalej Juhoslávie, v Čečensku, Severnom Írsku, Québecu, Abcházii, Južnom Osetsku, Alandských ostrovoch a pod. To, že trvajú na zachovaní vlastnej kultúrnej, etnickej a jazykovej identity, im nemožno vyčítať. Nárok na to im vyplýva z medzinárodného práva, našej ústavy i z tzv. práva prirodzeného. Maďarsko a Maďari v istých obdobiach minulosti pre nás reprezentovali určité nebezpečenstvo. Nedá sa vylúčiť, že sa to aj niekedy v budúcnosti môže zopakovať. Ale to nie je dôvod na to, aby náš vzťah voči nim musel byť neracionálnym, bez skutočného zváženia aktuálnej miery ohrozenia, a niesť znaky akejsi kolektívnej paranoidnej hystérie. Naopak, v súčasnosti sme tak zosilneli, že si voči Maďarom žijúcim na území Slovenska môžeme dovoliť aj primeranú veľkorysosť. Je taktiež nevyhnutné si uvedomiť, že „my”, to sú aj „oni”. Maďari žijúci na Slovensku sú občania Slovenskej republiky so všetkým právami a povinnosťami. Dokonca ich môžeme definovať ako príslušníkov širšieho politického národa Slovenskej republiky. Preambula Ústavy Slovenskej republiky definuje občanov SR konštituujúcich štát a prijímajúcich ústavu nielen ako príslušníkov národa slovenského, ale aj národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na Slovensku. Je preto samozrejmé, že tento štát musí v primeranej miere uspokojovať aj ich potreby a požiadavky v oblasti kultúry, jazyka, školstva, reflektovať ich osobitosť a prejavovať im aj primeranú mieru dôvery. Na druhej strane sa od nich očakáva politická a štátno-občianska identifikácia so Slovenskou republikou ako svojim štátom, zachovávanie vernosti tomuto štátu - minimálne v zmysle ako s touto kategóriou operuje medzinárodné právo. Na záver chcem opätovne zdôrazniť, že Slovensko nemá objektívny záujem stupňovať napätie v slovensko-maďarských vzťahoch. Samozrejme, Slovensko si musí vedieť obhájiť svoje záujmy aj za cenu konfliktu. Ale nám viac vyhovuje pokojnejšie plynutie času, pretože to nám umožní väčšmi integrovať maďarskú menšinu do politickej komunity Slovenskej republiky a zároveň nám súčasné obdobie ponúka príležitosť pre dynamický ekonomický rast, ktorý bude vyšší ako v súčasnom Maďarsku. Vzhľadom na prezentované a pre nás pozitívne trendy nám viac nahráva do kariet pokojnejšie súžitie ako konfrontácia alebo zostrenie vzťahov. Potenciálny dlhodobý zisk z neho je pre Slovákov a Slovenskú republiku vyšší a predovšetkým istejší. Základné odporúčanie sa dá zhrnúť do dvoch viet: Pokiaľ SR a jej vláda môže a niekedy dokonca musí ísť do sporu s Maďarskou republikou, smerom dovnútra - vo vzťahu voči Maďarom na Slovensku (a teda svojim občanom) sa musí snažiť dosiahnuť zmier. Za danej situácie nás zmier posilňuje viac ako konfrontácia.
Od prvého júla šéfuje Národnému divadlu v Budapešti maďarský herec a režisér Róbert Alföldi (40). Na Slovensku je známy spoluprácou s Divadlom Andreja Bagara v Nitre a inscenáciami, ktoré uviedol v rámci predchádzajúcich ročníkov festivalu Divadelná Nitra (napríklad Čechovovou Čajkou či Shakespearovým Kupcom benátskym). Alföldi (na archívnej snímke) absolvoval dramatický odbor na gymnáziu Mihálya Horvátha v Szentesi, neskôr herectvo na Vysokej škole filmových a divadelných umení. V roku 1992 začal účinkovať ako herec v budapeštianskom divadle Vígszinház, režírovať začal v roku 1995. Od roku 2000 pôsobil na voľnej nohe, istý čas viedol divadlo Bárka. Populárny sa stal vďaka moderovaniu a účinkovaniu v sledovaných televíznych programoch či živých debatách v divadle.
Maďarská strana nepovažuje za nutné reagovať na všetky vyjadrenia slovenských vládnych činiteľov, myslí si, že naďalej platí v postoji Bratislavy dvojakosť, no a na odreagovanie vnútorných problémov si vždy nájde slovenská strana vonkajšieho vinníka. Tento názor vyjadrila ministerka zahraničných vecí Maďarskej republiky Kinga Gönczová v rozhovore pre Slovenský rozhlas. Šéfka maďarskej diplomacie zdôraznila, že Budapešť sa seriózne snaží nereagovať na všetky vyjadrenia z Bratislavy, avšak dodala, že keď odznejú veci, ktoré sa dotýkajú pocitu bezpečnosti príslušníkov maďarskej menšiny, vtedy je reakcia nevyhnutná. Kinga Gönczová zásadný problém vyjadrila takto: „Vo vzťahoch našich krajín naďalej prevláda dvojaká komunikácia, avšak nie z maďarskej strany. Tu neodznel žiaden útok, ktorý by sa dal porovnať s útokmi Jána Slotu. Základným problémom, ako vieme, je to, že jestvuje radikálne nacionalistická strana v slovenskej vláde, ktorá sa sústreďuje hlavne na protimaďarské vyjadrenia. Nevidíme, že by sa niekto od toho dištancoval. Smerom von však počuť signály, že by bolo dobré naše vzťahy zlepšiť. Ťažko si niečo počneme s týmto dvojakým odkazom. Boli by sme radi, keby komunikácia slovenskej vlády bola jednoznačnejšia.” Ministerka ďalej poznamenala, že Maďarsko nehľadá vinníka na svoje vnútorné problémy vonku. „Vieme, že v krajine sú problémy, naša vláda zaujala jednoznačné stanovisko napríklad v otázke Maďarskej gardy. Na strane slovenskej vlády a premiéra Roberta Fica cítime snahu, že keď sú problémy, keď krajina či vláda dostane kritiku, hľadá vinníka vonku.”
Slovenské strany nakoniec budú musieť nájsť spôsob, ako s Orbánom a jeho stranou rokovať. Pomôcť môže občianska sféra. Výpady Roberta Fica na adresu maďarského opozičného lídra Viktora Orbána a jeho Fideszu prišli možno náhodou v rovnakých dňoch, keď sa v Komárne konal prvý ročník festivalu Határtalan (Bezhraničný). Organizovalo ho niekoľko maďarských, v rôznej miere na SMK napojených mládežníckych organizácií zo Slovenska a jedna fideszácka nadácia z Budapešti. Mal nadväzovať na festivaly Bálványos, ktoré robí Fidesz a jemu blízke krajanské spolky od roku 1990 každé leto v Sedmohradsku. Cieľom Bálványosu bolo na počiatku zaistiť priestor nielen na debaty medzi Maďarmi z Maďarska a menšín, ale i na dialóg Maďarov s Rumunmi. Vystupovali na ňom významní rumunskí politici a intelektuáli. Internacionálny charakter síce postupne upadá úmerne tomu, ako má Fidesz v okolitých krajinách stále horšiu povesť, dodnes však úplne nezmizol. Határtalan za svojím vzorom Bálványosom nezaostal iba v nedostatku tradície a masovej účasti. Nápadná bola najmä absencia druhej strany, Slovákov i zástupcov iných maďarských strán než SMK a Fidesz. Asi tridsať mladých, takmer výhradne organizátorov, tak prvý deň počúvalo najmä agitky známych fideszáckych politikov. Zsolt Németh hovoril o zahraničnej a krajanskej politike budúcej vlády Fideszu (vrátia jej národný rozmer), Tibor Navracsics (o ktorom sa špekuluje, že bude vedľa prezidenta Orbána budúcim premiérom) o tom, ako zachránia ekonomiku. Ako moderátor im asistoval hlavný organizátor festivalu, zahraničný tajomník SMK. Najprínosnejšou položkou nakoniec bola diskusia mladých historikov. Slovenskí síce opäť chýbali, čiastočne ich však nahradil Attila Simon z Fórum inštitútu v Šamoríne. Náreku ostatných nad večným nepochopením oponoval, že Slovákom vytýkanú selektívnu pamäť a sústredenie sa len na fakty, ktoré im vyhovujú, vykazuje i maďarský prístup k minulosti. Druhý deň sa konala jediná akcia so slovenskou účasťou, na debatu o vzájomných vzťahoch prišli publicisti Štefan Hríb a Eduard Chmelár. Poslucháčov bolo nepatrne viac, zážitok však podľa svedkov znehodnotilo mizerné tlmočenie. Organizátori festivalu tvrdili, že pozývali aj slovenských politikov, nijaký však neprišiel. Okolnosti skôr svedčia, že im festival ako stranícka propagačná akcia s večernou hudobnou vložkou vyhovoval. Dokladá to aj ich webová stránky, na rozdiel od Bálványosu iba v maďarčine. Neúčasť slovenských politikov v Komárne je za takýchto podmienok pochopiteľná. Nič však nerieši. Fidesz takmer naisto vyhrá maďarské voľby najneskôr v roku 2010. Ktokoľvek vtedy bude vládnuť Slovensku, bude s ním musieť rokovať a spolupracovať. Výhrady voči nemu sú v mnohých ohľadoch opodstatnené, slovenské strany by sa však na ne mohli odvolávať, len ak by samy neboli, aké sú. Fidesz je populistická strana často operujúca nacionálnou kartou. Naše strany sa však (v rôznej miere) správajú rovnako. Smer sa nacionalizmu Fideszu prinajmenšom vyrovná, SNS a HZDS ho nechávajú ďaleko za sebou. Jediným podstatným rozdielom medzi Fideszom a Smerom ostáva, že Fidesz je stále uznávanou európskou stranou. Môžu za to Orbánova charizma, schopnosť jeho politikov vystupovať v zahraničí, ich antikomunistická minulosť i nedostatok informácií o tom, ako sa správajú doma. Pre Smer z týchto „predností“ platí iba posledná, ako partnera ho nadšene neprijímajú ani európski socialisti. Strednú Európu príchod Fideszu k moci sám osebe nedestabilizuje, ako straší Fico. Bezpečne ju však dokáže rozhodiť kombinácia vlády Fideszu v Maďarsku a Smeru na Slovensku, ak sa obe strany budú snažiť nacionálnou rétorikou odpútať pozornosť od vlastných škandálov a sociálnej nespokojnosti, ktorú môže Slovensku priniesť prechod na euro a Maďarsku paradoxná situácia, ak bude Orbán nútený zavádzať reformy, ktoré v opozícii zmaril. Naša vláda už túto taktiku v rastúcej miere používa (spojené výpady Fica a Kaliňáka proti Fideszu ihneď, ako zamietli pod koberec Počiatka) a Orbán po nej dokáže siahnuť rovnako prirodzene. Neformálny dialóg, na ktorom by sa zúčastnili aj politici oboch strán, aby zistili aspoň to, že nikto z nich neraňajkuje slovenské respektíve maďarské miminá, azda ešte má šancu tento škodlivý trend zvrátiť. Najlepší priestor preň môže stále poskytnúť občianska sféra. Ak však má priniesť úžitok, musí spĺňať dve podmienky: byť naozaj nezávislá od strán a jej organizátorom musí ísť o dialóg, nie o sebereprezentáciu. Komárno bolo o opaku a potvrdilo skôr hlavný problém na SMK nezávislej maďarskej občianskej sféry na Slovensku: že vlastne žiadna neexistuje. Na smolu slovensko-maďarského dialógu v ňom prevažujú dva typy akcií. Buď sú to chabo maskované stranícke mítingy, na ktorých sa politici zídu len so svojimi fanúšikmi - ich úlohou z princípu nie je diskusia, ale upevnenie prevládajúcich názorov účastníkov. Opačným, ale rovnako zbytočným extrémom sú protokolárne akcie maskované za konferencie, koncerty atd. Dominujú im tiež politici s voľne recyklovateľnými vetnými panelmi o porozumení, diskrétne hádžuci zodpovednosť na druhú stranu a zamlčiavajúci vlastné previnenia. Dôraz sa ešte kladie na čítanie zoznamu sponzorov a opulentnú hostinu. Oboje vzťahom nijako nepomôžu. To však neznamená, že sa to celé nedá robiť inak a že nie je najvyšší čas s tým začať.
Dvojstrannú slovensko-maďarskú dohodu o spolupráci pri efektívnom liečení nádorových ochorení podpísali dnes v Budapešti ministri zdravotníctva oboch krajín, Richard Raši a Tamás Székely. Šéf slovenského rezortu zdravotníctva na následnej tlačovej konferencii vyjadril nádej, že bilaterálna spolupráca nebude fungovať iba v pohraničí, ale na celom území oboch krajín. Maďarský hostiteľ uviedol, že dohoda sa týka plánovaných preventívnych programov za účelom včasnej diagnostiky rakovinových ochorení, s nimi spojeného legislatívneho pozadia, ako aj aktivít v záujme zdravého stravovania občanov. V priebehu jesene zavítajú na základe dohody do Celoštátneho onkologického inštitútu v Budapešti slovenskí lekári. Richard Raši v tejto súvislosti hovoril o budúcej aktívnej spolupráci onkológov oboch krajín, ktorá bude na úžitok obom stranám. Dokument sa zrodil na základe programu Spoločná minulosť - spoločná budúcnosť, ktorý vlani 18. júna schválili premiéri Robert Fico a Ferenc Gyurcsány na bratislavskej schôdzke, pripomína agentúrna správa MTI.
Po druhý raz v priebehu týždňa sa zariadenia využívané homosexuálmi stali v Budapešti terčom útoku neznámych páchateľov. Ako dnes informovala maďarská rozhlasová stanica Klub Rádió, v noci na stredu hodili útočníci fľaše so zápalnou zmesou, tzv. Molotovove koktaily, na príslušníkmi homosexuálnej komunity využívanú saunu v maďarskom hlavnom meste. Pri incidente utrpel ľahšie zranenia jeden z tamojších zamestnancov. Bez ujmy na zdraví sa zaobišiel piatkový útok podobného charakteru na budapeštiansky bar vyhľadávaný gaymi. Pred sobotňajším tradičným pochodom maďarských homosexuálov Gay Pride March sa na ultrapravicových internetových fórach objavili výzvy na protipodujatia násilného charakteru. Vlani došlo počas 11. ročníka tejto akcie v rámci festivalu homosexuálov, lesbičiek, bisexuálov a transvestitov k provokáciám a hádzaniu vajíčok na účastníkov, čo malo o niekoľko mesiacov neskôr súdnu dohru.
V maďarskej Olaszliszke v Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej župe pokračuje dnes rekonštrukciou prípadu súdny proces s ôsmimi páchateľmi, ktorí 25. októbra 2006 na smrť dobili učiteľa Lajosa Szögiho. Ten svojím autom zrazil a iba ľahko zranil rómske dievčatko. Súdny spor trvá od 21. januára 2008. O 09.00 h uzatvorila polícia hlavnú ulicu, ktorá bude pravdepodobne až do 16.00 h nepriechodná. Na mieste činu na Kossuthovej ulici za prítomnosti expertov zrekonštruujú prípad trestného činu. Medzi obvinenými je aj jedna žena a dvaja mladiství. Dieťa, ktoré 45-ročný učiteľ zrazil, vletelo do priekopy a zranilo sa iba ľahko. Príbuzní a známi dievčaťa muža pred očami jeho dvoch dcér brutálne napadli a dobili na smrť. Na hlave utŕžil takmer 40 úderov a kopancov. Do Olaszliszky sa chystajú členovia pravicového národného spolku Gój motorosok, ktorí chcú rekonštrukciu sledovať zo súkromného pozemku. Názov združenia naznačuje, že ide o spolok motocyklistov nežidovského pôvodu a náboženstva. Miestni Rómovia sa obávajú, že ide o provokáciu a že po rekonštrukcii ich táto skupina napadne. Preto predstavitelia rómskej komunity chcú okolo miesta činu vytvoriť živú reťaz, informovala komerčná televízia hírTV. Rómovia sa tiež domnievajú že sa objavia aj členovia Maďarskej gardy, to však organizácia gardistov nepotvrdila.
Politici a médiá na Slovensku ignorujú rastúce nebezpečenstvo maďarského šovinizmu a funguje apriori „prezumpcia maďarskej neviny” v kauzách, ktoré na tento jav poukazujú. Na tlačovej konferencii to uviedol predseda SNS Ján Slota a poslanec Národnej rady SR Rudolf Pučík. Slota sa pozastavil nad nízkou medializáciou nedávneho stretnutia prívržencov fašizmu pri Komárne, ktoré bolo podľa neho súčasťou verbovania slovenských Maďarov do Maďarských gárd. „Medzi 18 mladíkmi potetovanými hákovými krížmi nebol ani jeden Slovák, len deviati občania Slovenskej republiky maďarskej národnosti,” korigoval vyhlásenia médií, že polovica zadržaných boli Slováci. Skutočnosť, že išlo o akciu Maďarských gárd, je podľa neho v Komárne všeobecne známa. Slota kritizoval aj účasť kandidátky na prezidenta SR Ivety Radičovej na oslavách 10. výročia vzniku SMK, kde strane zaželala, aby bola silnou. Podľa Slotu to Radičovú ako budúcu možnú prezidentku diskvalifikuje a vyzval ju, aby stiahla kandidatúru. Dodal, že by skôr mohla byť prezidentkou „hordy potkanov”, ako slovenského národa. Podľa predsedu SNS zatiaľ nikto nezverejnil, že Hedviga Malinová sa v čase údajného incidentu nenachádzala na opisovanom mieste činu. Slota podozrieva z organizácie akcie maďarskú tajnú službu, neuviedol však, z akého zdroja čerpá informácie, na základe ktorých k svojmu podozreniu dospel. Na tlačovej konferencii informoval aj o žalobách, ktoré v súvislosti s privatizáciou Slovenských elektrární podáva voči talianskej firme Enel Slovenská vodohospodárska výstavba a Fond národného majetku.
Hedvigu Malinovú nikto nenapadol, všetko zorganizovala maďarská tajná služba. Vyhlásil to dnes na tlačovej besede predseda Slovenskej národnej strany Ján Slota s tým, že Generálna prokuratúra SR by mala zverejniť výsledky vyšetrovania. Malinová podľa Slotu vôbec nebola na mieste, kde ju mali napadnúť. Slota vyzval Ivetu Radičovú, aby sa vzdala prezidentskej kandidatúry po tom, ako vystúpila na oslavách 10. výročia Strany maďarskej koalície. Odporučil jej, aby bola prezidentkou hordy potkanov a nie slovenského národa. Ivan Gašparovič si prezidentskú funkciu zaslúži stotisíckrát viac. Slota varoval pred maďarskou národnou strážou, vyzbrojenou ľahkými pechotnými zbraňami, ktorá vraj pôsobí mimo armády. „Neviem, ako by sme sa bránili s našou malou a skôr nebojaschopnou armádou,” dodal.
Daň Robina Hooda. Takto nazvali v Maďarsku pripravovanú extra daň pre energetické firmy. Má bohatým brať (terčom je MOL) a chudobným dávať (príspevkami na predražené vykurovanie). Robert Fico má to šťastie, že žiadnu extra daň nepotrebuje. Aj bez nej sa môže hrať na Robina Hooda. A rozdávať „sociálne balíčky”. Väčšinu z toho, čo v utorok ponúkla Koaličná rada, môžeme len privítať. Národný majetok (resp. jeho torzo) sa nebude privatizovať. Rozpočet 2009 bude ešte úspornejší ako ten posledný. A popritom bude vláda rozbaľovať „sociálne programy”. Dôchodky sa zvýšia už v januári, v čase prechodu na euro. Čo je dobrý nápad. Zmenši sa tým nepríjemne veľký rozdiel medzi platmi a penziami. Oceniť sa dá aj zvýšenie prídavkov na deti o 100 korún. Vláda túto položku roky zanedbávala - napriek silným rečiam o podpore rodín s deťmi. Aj keď prezieravejšie by bolo presunúť túto sumu do daňového bonusu (aby sa neprepila v rómskych osadách). Sympatická je aj podpora pre invalidov. Naopak, dosť pochybne vyzerajú 25-tisícové príspevky na druhé a tretie dieťa (Mečiar to vymyslel, ale nedomyslel). A trináste dôchodky, ktoré ani Sociálna poisťovňa, ani vláda dlho neutiahnu... Robert Fico aj tento rok pri delení peňazí nasadil starý osvedčený trik. Tvári sa, že vo veľkom štýle napĺňa sľuby a „sociálne programy”. V skutočnosti však robí len to, čo by pod dozorom Mikloša robila Radičová. Drží pravicovo nastavený systém, nič nemení, nevymýšľa, nerozdáva. Robí len tri veci: valorizuje, valorizuje, valorizuje. Dôchodky, prídavky, podpory... Opatrne, nesmelo, hlboko pod prahom svojich sľubov. A tvári sa pritom ako Robin Hood. A celkom úspešne. Skromnými, ale bohato zdobenými „balíčkami” nikomu neubližuje. Ani voličom, ani ekonomike....len Dzurindovi, ktorý už druhý rok bezcieľne leží v zákopoch. A márne čaká na pohyb súpera.
Maďarské štátne vyznamenanie za osem rokov cezhraničnej spolupráce s 13. obvodom mesta Budapešť si vyslúžil starosta košickej Mestskej časti (MČ) Juh Jaroslav Hlinka. Rad rytierskeho kríža, ktorý si prevzal v budove parlamentu, mu na návrh maďarskej vlády udelil prezident MR. Hlinka pôvodne cestoval nedávno na oslavy výročia vzniku obvodu, ktoré, podobne ako Košice 7. mája oslavuje obvod 1. júna. Prijal ho spolu s partnerom - starostom obvodu Józsefom Tóthom vedúci Úradu vlády MR Péter Kiss, ktorý mu rytiersky kríž odovzdal. „Myslel som si, že budem informovať o spolupráci, ale vykľulo sa z toho vyznamenanie. Samozrejme, že som to s potešením prijal. Bolo to jednak milé prekvapenie a zároveň aj česť a záväzok do budúcna, aby sa medziľudské vzťahy a cezhraničná spolupráca v našich obciach, mestách a regiónoch vyvíjala pozitívnym smerom aj naďalej”, uviedol dnes Hlinka pre TASR. Košická MČ Juh je zapojená do cezhraničnej spolupráce s budapeštianskym 13. obvodom spolu s partnermi z Rakúska, Chorvátska a Rumunska. Košičania, ako informoval Hlinka, sa aktívne zapájajú napríklad do každoročného študijného pobytu zameraného na angličtinu a maďarské deti chodia k nám na lyžiarske kurzy. Obe strany organizujú recipročné výstavy umelcov, seniorské športové olympiády a ďalšie aktivity.
Zmena volebných obvodov v Nitrianskom samosprávnom kraji (NSK), ktorú v pondelok 30. júna odsúhlasilo Zastupiteľstvo NSK, je politicky motivovaným krokom namiereným proti občanom maďarskej národnosti a SMK. Na dnešnej tlačovej konferencii to vyhlásil predseda Republikovej rady a podpredseda SMK Iván Farkas. Poslanec NR SR vyjadril pohoršenie nad rozhodnutím „o nás bez nás” zo strany väčšinovej koalície Smer-SD, ĽS-HZDS, SDKÚ-DS a KDH. Zároveň zdôraznil, že predstavitelia SMK pošlú predsedovi NSK Milanovi Belicovi list s výzvou, aby uznesenie zastupiteľstva, ktoré podľa jeho slov obsahuje aj vecné chyby, nepodpísal. Pobúrený z pondelňajšieho rozhodnutia je aj predseda okresnej organizácie v Nových Zámkoch a exminister školstva László Szigeti. Rozdelenie Novozámockého obvodu na dva samostatné obvody (Nové Zámky a Štúrovo, pozn. TASR) považuje za prejav intolerancie a snahu o prevalcovanie maďarských občanov a SMK. „Kto bude presadzovať záujmy občanov maďarskej národnosti v obvode Nové Zámky, keď majú takmer nulovú šancu na zvolenie svojho zástupcu,” pýtal sa. Sám považuje doterajšie rozdelenie za vyhovujúce. Podľa schváleného návrhu určilo zastupiteľstvo NSK osem volebných obvodov namiesto doterajších sedem, keď okres Nové Zámky rozdelilo na dva volebné obvody, Nové Zámky a Štúrovo. V porovnaní s terajším zastupiteľstvom sa tiež zvýši počet poslancov o dvoch na 54 poslancov. O jedného poslanca viac budú mať volebné obvody Nitra a Topoľčany. Riaditeľ Úradu NSK Ľudovít Šajgal ako predkladateľ návrhu vychádzal pri spracovaní materiálu z oficiálnych údajov poskytnutých Štatistickým úradom SR o stave obyvateľov k 31. decembru 2007. Zastupiteľstvo podľa zákona o samospráve vyšších územných celkov určuje počet poslancov na celé volebné obdobie v pomere 12.000 až 15.000 obyvateľov na jedného poslanca a určuje volebné obvody podľa osobitného zákona. Predseda poslaneckého klubu SMK László Forró spochybnil štatistické údaje s tým, že do volieb je ešte ďaleko a veľa sa môže zmeniť. Doterajšie rozdelenie volebných obvodov kopírovalo okresy Nitrianskeho kraja. Podľa Ivána Farkasa je rozdelenie okresu Nové Zámky na dva volebné obvody politickou fraškou s cieľom oslabiť pozíciu SMK v zastupiteľstve. Poukazuje na to, že z 54 volených poslancov budú traja zastupovať volebný obvod Štúrovo a ôsmi volebný obvod Nové Zámky. V súčasnosti zastupuje volebný obvod Nové Zámky v zastupiteľstve 11 poslancov.
Za zmenou volebných obvodov v Nitrianskom kraji nie je cieľ diskriminovať občanov maďarskej národnosti a poslancov za Stranu maďarskej koalície (SMK), tvrdí Nitriansky župan Milan Belica. V pondelok poslanci za tzv. slovenskú koalíciu, ktorá má v krajskom parlamente väčšinu, zmenili volebné obvody pre nadchádzajúce voľby do samosprávnych krajov v roku 2009. Odsúhlasili vytvorenie nového volebného obvodu Štúrovo a zvýšili počet poslancov z 52 na 54. Poslanci za SMK po hlasovaní na protest odišli z rokovacej sály. „Nebol tu zámer poškodiť nejakú skupinu obyvateľov a takúto reakciu SMK som neočakával. Doteraz boli vzťahy s SMK relatívne dobré a pokojné, lebo sme neprovokovali a ani toto netreba tak chápať,“ uviedol dnes na tlačovej besede Belica. Nové rozdelenie volebných obvodov podľa neho len reaguje na demografické zmeny a najnovšiu štatistiku z roku 2007. Predseda poslaneckého klubu SMK László Forró uviedol, že to považuje za vykopanie bojovej sekery. Podľa Ivána Farkasa z SMK boli v návrhu logické a procedurálne chyby v názvoch obcí aj v rozdelení obvodov. “Celý materiál bol paškvil. Na základe toho máme istú šancu obrátiť sa na predsedu kraja, aby to nepodpísal, ako aj na iné orgány,” uviedol. Dodal, že žiadny štúrovský obvod neexistuje, nemá oporu v zákone ani určené žiadne hranice. Župan Belica si to nemyslí. Podľa jeho slov zákony jasne hovoria, že volebný obvod nemusí byť zhodný s akýmikoľvek územnými štruktúrami. „No aj napriek tomu sme ich dodržali, veď Štúrovo je samostatným obvodom pre voľby do parlamentu, takže nie je vytvorený umelo,“ uviedol. SMK sa tiež nepáči, že súčasťou obvodu Štúrovo majú byť aj tri obce z obvodu Nové Zámky - Rúbaň, Strekov a Dubník. Podľa Belicu je to preto, že Štúrovu by potom nevychádzali traja poslanci, ale podľa počtu obyvateľov len 2,5 poslanca. „Tak sme ukázali gesto a pričlenili sme sem aj tri obce z Novozámockého okresu,“ skonštatoval. Argumenty o diskriminácii obyvateľov, ktorých sa zmeny dotknú, pokladá za smiešne, pretože najhoršie je na tom okres Zlaté Moravce, kde na jedného poslanca pripadá až 14 300 obyvateľov, v Štúrove je to 12 340. „My by sme mohli vytvoriť aj jeden volebný obvod pre celý kraj, zákon to povoľuje, ale to nechceme, pretože to nepovažujeme za správne,“ dodal Belica. Na podpísanie uznesenia má župan podľa zákona desať dní od jeho schválenia. Belica už deklaroval, že nemá dôvod nové rozčlenenie volebných obvodov nepodpísať. V obvode Štúrovo sa budú voliť traja poslanci, v Nových Zámkoch sa zníži počet poslancov z 11 na osem, v Topoľčanoch sa zvýši z piatich na šesť, v Nitre z 12 na 13. Zachované zostali obvody Zlaté Moravce s tromi poslancami, Šaľa so štyrmi, Levice s deviatimi a Komárno s ôsmimi.
Maďarská ropná a plynárenská spoločnosť MOL kúpila od českej energetickej spoločnosti ČEZ celý podiel v jej dcérskej spoločnosti I&C Energo, a.s., ktorá sa zameriava na priemyselné informačné systémy a inžinierske riešenia v oblasti energetiky. V stredu o tom informovala spoločnosť MOL. Od prevzatia firmy si MOL sľubuje predovšetkým získanie technologického know-how. Výška kúpnej sumy sa v správe neuvádza. Tržby spoločnosti I&C Energo sa v minulom roku pohybovali na hranici 58,1 mil. eur a prevádzkový zisk pred zdanením, úrokmi, odpismi a amortizáciou (EBITDA) dosiahol 4,8 mil. eur. ČEZ s maďarskou rafinériou MOL vytvorili minulý mesiac spoločný podnik, ktorý by mal na Slovensku a v Maďarsku vybudovať elektrárne na zemný plyn. ČEZ podporoval MOL aj v spore s rakúskou rafinérskou spoločnosťou OMV, ktorá podala nevyžiadanú ponuku na kúpu tejto maďarskej ropnej a plynárenskej firmy. Tá však ponuku zamietla. Maďarský MOL drží v slovenskej rafinérskej spoločnosti Slovnaft, a.s. 98,4 % akcií.
Zákon o štatúte zahraničných Maďarov a myšlienka priamej finančnej podpory Maďarov žijúcich na Slovensku dostali slovensko-maďarské vzťahy do slepej uličky. Uviedol to v rozhovore pre najnovšie vydanie maďarského hospodárskeho týždenníka Figyelő slovenský expremiér Mikuláš Dzurinda. Opozičný politik pripomenul, ako presviedčal svojho vtedajšieho maďarského kolegu Viktora Orbána, že nekoná správne, ten však podľa Dzurindu reagoval cynicky. „Ja som bol ten, ktorý sa rozhodol znovu postaviť most medzi Štúrovom a Ostrihomom. To bolo v čase vlády môjho predchodcu Vladimíra Mečiara nepredstaviteľné. Ja som umožnil, aby na Slovensku vznikla maďarská univerzita a pozval som do svojej vlády slovenských Maďarov,” povedal Dzurinda. Podľa neho však existoval aj množstvo projektov, ktoré si vyžadovali priamu spoluprácu s Budapešťou. „S Viktorom Orbánom sme mnohé veci dosiahli spoločne, neskôr aj s Péterom Medgyessym a Ferencom Gyurcsányom. Často si spomínam na to obdobie, keď som začal spolupracovať s Orbánom. Začal som naozaj s dobrou vôľou. Sme predsa susedia a viem, že aj hodnota môjho domu bude vyššia, ak cena susedovho domu bude tiež vysoká,” konštatoval slovenský expremiér. Po tom všetkom ho však zarazilo, že Orbán otvoril otázku štatútu zahraničných Maďarov a informoval ho, že Budapešť by chcela priamo finančne podporiť tie rodiny v SR, ktoré by svoje deti dali do maďarských škôl. „To bola mimoriadne hlúpa vec, nemožný postoj na začiatku 21. storočia! Vždy si na to spomeniem, keď som o tom hovoril s Viktorom v jeho kancelárii. Veľmi úprimne som viackrát zopakoval svoj názor. 'Nerob to Viktor,' povedal som mu. On na to reagoval cynicky slovami: 'Urob to isté na Slovensku.' Vedel to, čo aj ja, že v Maďarsku žije veľmi málo Slovákov,” cituje týždenník slová kresťansko-demokratického politika. Vzťahy SR a Maďarska budú podľa Dzurindu lepšie až vtedy, keď sa bude hľadieť do budúcnosti, nie do minulosti. „Ak budapeštianski politici budú pozerať na 99 percent iba do minulosti, vzťahy sa nezlepšia. Takáto politika nemá žiadnu perspektívu. Úprimne hovorím, že veľmi čakám, kedy bude v Budapešti politik, ktorý bude schopný pozitívne uvažovať a na 99 percent bude hľadieť do budúcnosti, nie naopak,” povedal Dzurinda, podľa ktorého nebolo jednoduché riešiť túto situáciu. Expremiér v rozhovore ďalej načrtol, akým spôsobom môže terajší premiér Robert Fico zničiť slovenský hospodársky zázrak. Vyjadril názor, že reformní politici nemusia zákonite padnúť a vysvetlil, prečo nemieni prijať žiadny post v rámci Európskej únie.
Väčšina maďarských občanov sa domnieva, že na Slovensku sú priaznivejšie makroekonomické ukazovatele ako v Maďarsku, menšia miera inflácie a aj nižšia miera nezamestnanosti. Podľa výsledkov prieskumu maďarského inštitútu Szonda Ipsos si Maďari myslia, že na Slovensku sú vyššie príjmy, dôchodky i rodinné prídavky a lacnejší chlieb, mlieko a pohonné látky. Z prieskumu, ktorý vykonal Szonda Ipsos na základe poverenia denníka Népszabadság na vzorke 1500 dospelých respondentov, možno konštatovať, že maďarská spoločnosť je v hodnotení svojej situácie príliš pesimistická, pretože sociálne dávky sú v Maďarsku vyššie ako u severných susedov, ceny v Maďarsku porovnateľné so slovenskými a v mzdách Maďarsko mierne zaostáva za slovenskými, píše Népszabadság. Inflácia v Maďarsku dosahuje šesť až osem percent, na Slovensku dve až tri percentá. Miera nezamestnanosti je v Maďarsku aj v SR okolo osem percent. Výšku priemernej mzdy v Maďarsku v prieskume odhadovali Maďari na 93.000 forintov (takmer 12.000 Sk), v skutočnosti to však podľa denníka je 120.000 forintov (približne 15.400 Sk). Priemerná mzda na Slovensku sa pohybuje okolo 136.000 forintov (takmer 17.500 Sk), čo zhruba zodpovedá odhadom respondentov. Väčšina z 1500 opýtaných je presvedčená, že na Slovensku sú vyššie dôchodky a rodinné prídavky, čo nezodpovedá skutočnosti. V Maďarsku sú priemerné dôchodky takmer 80.000 forintov (10.300 Sk), v SR zase 70.000 forintov (9000 Sk). Kým v Maďarsku detské prídavky dosahujú výšku 12.200 forintov (1570 Sk), na Slovensku menej ako 5000 forintov (takmer 640 Sk).
V Maďarsku sú medzi výdavkami štátu stále najvyššie dôchodky a sociálna podpora, ich miera dosahuje 9,8 % z HDP. Tento pomer je v ostatných troch krajinách Vyšehradskej štvorky (V4) iba 5,5 %, píše dnešné vydanie maďarského denníka Napi Gazdaság. Podľa prieskumu poisťovne Aviva, ktorý denník zverejnil, z odpovedí Maďarov vo veku 45-54 rokov vyplýva, že až 86 % z nich sa domnieva, že pri odchode do dôchodku výška dôchodkového zabezpečenia, ktoré poskytne štát, nebude postačujúca k tomu, aby si udržali doterajší životný štandard. Aj napriek tomu, že na maďarskom finančnom trhu sú už dve desaťročia k dispozícii rôzne formy individuálneho sporenia na dôchodok, väčšina Maďarov si myslí, že postarať sa o dôchodcov je povinnosťou štátu, konštatuje Aviva. V prieskume 23 % respondentov uviedlo, že si na svojom pracovisku sporí na prilepšenie dôchodku.
Maďarské ministerstvo financií sa začalo na podnet združenie autorizovaných predajcov motorových vozidiel zaoberať otázkou zníženia dane z registrácie. Vysoké sadzby totiž spôsobujú, že naši južní susedia si chodia kupovať a registrovať autá na Slovensko. Počet vozidiel, ktoré v Maďarsku jazdia so slovenským evidenčným číslom, rapídne stúpa - v uplynulom roku sa zvýšil až o 10 tisíc. V krajine dokonca existujú desiatky spoločností, ktoré sa zaoberajú vybavením evidencie vozidla na Slovensku. Prípadom sa ešte začiatkom mesiaca začalo zaoberať Celoštátne veliteľstvo colnej a finančnej stráže. Kompetentní síce upozorňujú, že vstupom našich krajín do Európskej únie si môžu obyvatelia rôznych štátov kúpiť tovar v ktorejkoľvek krajine, zaevidovať si vozidlo v zahraničí sa však len tak nedá. Maďarskí autorizovaní predajcovia motorových vozidiel, ktorí v tejto súvislosti evidujú veľké straty tvrdia, že miesto sankcií by sa vláda mala zamyslieť, prečo problém vznikol. Hovorí predseda ich združenia, ktorý inicioval zmeny v daňových pravidlách Gábor Gablini: „Jednotlivé krajiny sa musia snažiť, aby sa dostalo čo najviac peňazí do ich kasy. EÚ znamená voľný trh a preto musia byť doma vytvorené vhodné podmienky, aby ľudia neutrácali peniaze v zahraničí. Koncom 80. rokov vyniesli Maďari neuveriteľné množstvo valút do Rakúska na nákup rôzneho tovaru. Dnes - aj keď nie v tak extrémnej podobe - sme svedkami niečoho podobného.” Gábor Gablini tvrdí, že si uvedomuje potrebu štátu získavať financie z daní a odvodov. Suma však nesmie prekročiť určitú hranicu. Opäť predseda maďarského združenie autorizovaných predajcov motorových vozidiel: „Ak prekročíme únosnú hranicu, spotrebiteľ automaticky odíde za tovarom tam, kde je lacnejší. Preto navrhujeme znížiť maximálny strop dane z registrácie a to z vyše troch miliónov na jeden a pól milióna forintov. Tento, nazvime to, psychologický krok by podľa nás spôsobil, že by ľudia opäť kupovali autá v Maďarsku.” Pozorovatelia návrhu nedávajú veľkú šancu. Premiér Ferenc Gyurcsány totiž v rámci predstavenia stratégie zostávajúcich rokov svojej vlády, avizoval snahu zrušiť všetky daňové zvýhodnenia.
Minister vnútra cez víkend v Markíze tvrdil, že jeho maďarský kolega prišiel o post preto, že s ním rokoval. Takéto lži smerujú k vyvolaniu negatívneho obrazu o Maďarsku. Tvrdiť, že degenerácia politického diskurzu, aby čím širší okruh doteraz nepoškodených ľudí absorboval gejzíry nezmyslov z mediálnych vystúpení, je strategický cieľ premiéra a Smeru, by bolo precenením ich intelektu. No okolnosti, napríklad súbeh neuveriteľného tárania Kaliňáka a Fica v jednom tematickom okruhu, radia nevzdávať ani túto domnienku. Predstava, že maďarský minister vnútra bol odvolaný pre „obrovskú kritiku, čo hľadal na Slovensku” a to „pár dní na to, čo sme v roku 2006 podpísali veľmi dôležitú dohodu v súvislosti so Schengenom” (Kaliňák), je taká absurdná, že nemá metaforu. Slovenský minister si isteže nemusí pamätať (ale mohol by), že kolega János Petrétei podal demisiu nie „pár dní na to”, ale v lete 2007 a to pre sériu škandálov a káuz spojených s políciou, najmä nezvládnutie demonštrácií. (Pričom vrchol Kaliňákovho zavádzania je, že na jeseň 2006, keď odstúpenie „ponúkol”, ho Gyurcsány ešte podržal.) Tu však nejde o nevedomosť, ale primitívnu a najmä perfídnu lož, ktorej cieľom je vyvolanie negatívneho obrazu o Maďarsku ako štáte, kde je atmosféra, že „všetci ostatní politici sa boja ísť na Slovensko” a „keď sa hovorí o slovensko-maďarských vzťahoch, hovorí sa len o slovenskom území, to je predmet sporu”. Toto si treba všimnúť: v tvorbe agendy virtuálnych, neexistujúcich konfliktov, vytváraní obrazu nepriateľa na základe vedome prednášaných bludov sa marketing Smeru a nacionalistické štvanie zlievajú v jednu symfóniu. Je osobnou tragédiou Bélu Bugára a svedectvom o jeho politickom „obsahu”, že nebol schopný na tvári miesta uzemniť oponenta jednoduchým „vy tárate, ste luhár”. Dá sa pripustiť, že za totálne absurdnou sugesciou, ktorú šíria už rok, že „predmetom politického súboja na maďarskej scéne je, kto sa bude horšie správať k Slovensku, ten bude mať viac percent”, nie je (len) štvavý úmysel, ale komplex menejcennosti, ktorý sa ako purpurová čiara vinie celým marketingom. Takú lupu, pod ktorou by bola viditeľná miera, v akej „správanie k Slovensku” delí v Maďarsku percentá, ešte nevyrobili. Avšak diabolizácia strany Fidesz, ktorá „reálne predstavuje obrovské nebezpečenstvo a môže spôsobiť veľkú nestabilitu v tomto priestore” (Robert Fico), je už klinický prípad mysle zatemnenej virtuálnymi nepriateľmi ešte i vtedy, ak v epicentre strašenia je zbavovanie sa vlastnej zodpovednosti. Tento premiér nemusí vedieť, že vzájomné vzťahy boli najlepšie v ére 1998 - 2000, teda Orbán - Dzurinda, ani to, že Orbán je vážený podpredseda Európskej ľudovej strany, ktorého európska „váha” je asi desaťnásobná ako jeho, ani to, že o členstvo Fideszu viedli európski konzervatívci a liberáli vojnu. No nevedieť ani toľko, že do éry 2010 - 2014 voliči na oboch brehoch nič lepšieho ako pár Orbán - Fico nevymyslia, je sabotáž proti štátnemu záujmu, ktorým je priateľstvo so susedom.
Maďarský Ústavný súd v pondelok oznámil, že zamietol zmeny legislatívy zakazujúcej podnecovanie rasovej, národnostnej, náboženskej, rodovej alebo politickej nenávisti. Dodatky k zákonu iniciovali vládni socialisti, ale súd ich považuje za neústavné. Tieto dodatky by spôsobili obmedzenie slobody vyjadrovania, uviedol súd vo vyhlásení. „V slobodnej a demokratickej spoločnosti vyjadrenie extrémnych a povýšeneckých názorov neohrozuje základy a fungovanie spoločnosti, pretože ten, kto na nenávisť podnecuje, sa vyjadrením takýchto názorov sám izoluje na okraji spoločnosti,” uviedol súd. Zároveň zdôraznil, že v záujme izolovania prejavov nenávisti musia politici zaujímať rozhodné postoje. Dodatok schválený v novembri 2007 by umožňoval právne kroky, ak niekto cíti, že sú poškodené jeho ľudské práva prejavom namiereným proti skupine, ku ktorej patrí. Dodatok schválený vo februári predpokladal až dvojročné väzenie za podnecovanie nenávisti voči konkrétnym etnickým skupinám alebo za urážanie ich dôstojnosti. Za dodatky k zákonu zakazujúcemu hlásanie nenávisti hlasovali v maďarskom parlamente iba socialistickí poslanci. Dodatky, ktoré vláda nepotvrdila, nenadobudli platnosť, pretože prezident László Sólyom mal podozrenie, že sú neústavné, a požiadal Ústavný súd o ich preskúmanie. Združenie maďarských židovských obcí v reakcii na prezidentov krok bojkotovalo stretnutie náboženských predstaviteľov, ktoré Sólyom organizoval.
Policajti v Komárne zadržali v noci zo soboty 28. na nedeľu 29. júna 20 mladých ľudí podozrivých z podpory a propagácie skupín smerujúcich k potláčaniu základných práv a slobôd. Medzi zadržanými je 9 maďarských občanov. Skupina si údajne chcela pripomenúť 3. výročie úmrtia svojho kamaráta. Maďarská strana sa zatiaľ k prípadu nevyjadrila. Policajti zaregistrovali skupinu podozrivo sa správajúcich ľudí pri bežnej pochôdzke v centre mesta. Skupina sa približne o 19. hodine presúvala do mestskej časti Harčáš pri Dunaji. Tam vyvesili na stromy štátnu vlajku Maďarskej republiky, južanskú zástavu so symbolom skinheadov a anglickým nápisom a na auto rozprestreli zástavu hákového kríža. Policajti po vykonaní kontroly totožnosti pristúpili k osobnej prehliadke osôb. Zadržali pri nej okrem južanskej zástavy so symbolom skinheadov, maďarskej štátnej zástavy a zástavy s hákovým krížom aj zväzok kľúčov s troma príveskami, nacistickým železným krížom, nacistickým krížom s portrétom Adolfa Hitlera a mapou Veľkého Uhorska. Našli tiež kalendár s obrazom Hitlera a fotoaparát, v ktorom boli odfotografovaní niektorí z účastníkov stretnutia hajlujúci pred štátnou vlajkou Maďarskej republiky a hákovým krížom. Podľa výpovedí zadržaných nikto z nich neinklinuje k extrémistickým hnutiam. Podľa riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre Jána Štarka dvoch zadržaných Slovákov polícia eviduje ako ľudí inklinujúcich práve k týmto skupinám. Z maďarských občanov jeden vo svojej výpovedi uviedol, že bol stíhaný políciou, neuviedol však dôvod. V skupine Slovákov bol trestne stíhaný jeden človek za výtržníctvo. Všetci obvinení sú stíhaní na slobode a hrozí im trest odňatia slobody od pol roka do troch rokov.
Po vstupe Maďarska a Slovenska do schengenského priestoru viacnásobne stúpol počet majetkových trestných činov v severomaďarskom Mosonmagyaróvári a v obciach Malého Žitného ostrova. V mnohých prípadoch viedli nitky vyšetrovania na Slovensko, napísal dnes maďarský regionálny denník Kisalföld. Predstaviteľ polície v Mosonmagyaróvári László Babos pre denník povedal, že osoby, po ktorých pátra alebo sú v zornom poli slovenskej polície, často chodievajú na maďarskú stranu hranice, kde sa snažia schovať pred spravodlivosťou. Tento jav podľa jeho slov platí aj naopak: V ostatnom období slovenská a maďarská polícia v prípadoch cezhraničnej trestnej činnosti viackrát zasahovali a spolupracovali. V prvom štvrťroku tohto roka sa podľa Babosa začala séria vlámaní do vozidiel v Mosonmagyaróvári a v jeho okolí. Kriminalisti zistili, že s bankovými kartami ukradnutými z áut bolo niekoľko pokusov výberu peňazí v slovenských bankomatoch. Viaceré ukradnuté mobilné telefóny sprevádzkovali s kartami slovenských mobilných operátorov. Podľa prístupných údajov je možné predpokladať, že tieto trestné činy vykonali páchatelia zo Slovenska. V týchto dňoch našli policajti na základe medzinárodného pátrania v Bratislave osobné auto, ktoré ukradli z garáže v Mosonmagyaróvári, píše denník. V obciach Malého Žitného ostrova vo veľkej miere stúpol počet prípadov krádeží a vlámaní. Polícia eviduje niekoľko prípadov, kedy obyvatelia obcí nahlásili podozrivé vozidlá s cudzím evidenčným číslom, ktoré pravdepodobne robili „obhliadku terénu”. Miestna polícia venuje zvýšenú pozornosť takýmto autám a ráta aj s pomocou miestnych obyvateľov, uzatvára Kisalföld.
Určite si každý spomenie na učiteľa, ktorý sa hneď na úvodnej hodine znemožnil vetou typu „Mňa budete poslúchať”, alebo „Na mojich hodinách musíte dávať pozor”. Dôvod bol jednoduchý: bolo zjavné, že dotyčnému učiteľovi chýba prirodzená autorita, tak si ju musí vynucovať. Nedostatok prirodzenej autority je tiež problémom súčasného predseda SMK Pála Csákyho, ktorý sa v tomto smere so svojím predchodcom Bugárom a s jeho charizmou nemôže porovnávať. Preto si musí strana pod jeho vedením pomáhať. Napríklad úpravou svojich pravidiel hry, podľa ktorých už na predsedu strany nebudú môcť ostatní členovia verejne útočiť. A kritika jeho krokov môže odznieť len za zatvorenými dvermi. Miklós Duray, ktorý dnes takýto postup schvaľuje, pritom v minulosti neraz vystupoval v rozpore s „oficiálnou líniou”, ktorú vtedy zosobňoval Bugár. Ibaže Bugár ako politik s prirodzenou autoritou si aj takú vysokú mieru vnútrostraníckej demokracie mohol dovoliť. Dnes Csáky musí siahať po všetkých dostupných nástrojoch v obave, aby mu spor s neposlušným Zsoltom Simonom neprerástol cez hlavu. Nepriamo tak odkrýva slabiny celej opozície a jednu z príčin jej útlmu. Ficova vláda má dnes medzi voličmi len veľmi málo kritikov. Opozícia tak - okrem verných priaznivcov, ktorými sú v prípade SMK občania maďarskej národnosti - vlastne ani nemá obecenstvo, ktoré by bolo ochotné jej načúvať, nieto ešte tlieskať. A okrem iného trpí tým, čo odhaľuje aj konflikt v SMK: nedostatkom prirodzených autorít.
Politici potrebujú témy. Aj tí slovenskí, aj tí maďarskí. Na oboch brehoch Dunaja je teraz v móde zahrať voličom aj na národnú tému. Maďarskí politici sa vraj boja prísť na Slovensko. Veď niekedy sa ani niet čomu čudovať. Azda len u nás je totiž možné, aby sa líder jednej z koaličných strán venoval účesu ministerky zahraničných vecí a nazval ju strapatou paňou. Za napätie však môžu aj Maďari. A to napríklad pre ich málo razantný postoj k junákom a devám z maďarských gárd. Alebo si stačí spomenúť na nedávnu kauzu slovenského domu v obci Mlynky. Politici si žijú vo svojom svete. V honbe za preferenciami však do svojich hier zaťahujú národ. Vnášajú napätie aj do našich životov. Zbytočne, pretože ich spory sú úplne daromné a najmä - nemajú si čo vyčítať.
Svetlo sveta konečne uzrel dlhoočakávaný film BATHORY, ktorý režíroval Juraj Jakubisko (70) za pomoci svojej manželky Deany Jakubiskovej-Horváthovej (50). Premiéra filmu o krvilačnej vrahyni bola už viackrát posunutá a vyzeralo to tak, že aj sobotňajšia svetová premiéra bude opäť zrušená... Juraj Jakubisko si môže konečne vydýchnuť, pretože všetky problémy okolo historického filmu Bathory sú zažehnané. Posledné problémy nastali tri dni pred slovenskou premiérou, ktorá sa konala 28. júna v Bratislave. Všetky negatívy boli odrazu úplne tmavé. Technici nakoniec celú situáciu zachránili a veľkolepá premiéra mohla odštartovať. Tvorcovia predstavia svetu film už dnes na filmovom festivale v Karlových Varoch, kde Bathory bude odprezentovaná v angličtine. Vyše dvojhodinová snímka sa natáčala od zimy 2005 do februára 2007, čiže takmer dva roky, čo stálo tvorcov veľkolepého filmu veľa úsilia a driny. Aj rozpočtom necelých 400 miliónov korún sa zaradil medzi najdrahšie slovenské filmy. „Mne aj Deane konečne padlo zo srdca obrovské ťažidlo. Určite sa nájdu ľudia, ktorým film nebude po chuti. Možno uvidia inú Bátoričku, ako si ju doteraz predstavovali,” dodal Jakubisko. Film rozpráva príbeh o legendárnej Čachtickej panej Alžbete Báthory (1560 - 1614), ktorá je dodnes považovaná za najkrvilačnejšiu vrahyňu všetkých čias. Režisér pospájal veľa historických faktov o tejto krutej žene, ktorá zomrela nepotrestaná vo veku 54 rokov a vytvoril z toho svoj vlastný námet na celovečerný film. „Nešlo mi až tak o Bátoričku. Ale skôr o dejiny Uhorska, o ktorých nevieme nič. Snažil som sa vzbudiť záujem,” prezradil režisér. Manžel Alžbety Báthory, František Nádašdy bojuje s Turkami, zatiaľ čo ona sama musí spravovať rozsiahly majetok a popritom vychovávať deti. Manžel jej z boja pošle darček v podobe maliara Merisiho Caravaggia, ktorý zostane žiť na hrade niekoľko rokov. Medzi Alžbetou a maliarom vznikne zvláštne puto a začína sa na ňu valiť jedno nešťastie za druhým. Báthory stratí manžela a majetná žena začína byť obkolesená mnohými neprajníkmi a nepriateľmi. Okolím sa začnú šíriť strašidelné povesti o tom, že zabíja nevinné panny a kúpe sa v ich krvi, len aby omladla... Hlavnú postavu Alžbety si zahrala britská herečka Anna Friel (30), ktorá si so sebou doniesla na nakrúcanie ročnú dcéru Gráciu a Jakubisko ju obsadil do úlohy filmovej dcéry. Manžela Františka Nádašdyho stvárnil Vincent Regan (43), maliara si zahral Hans Matheson a štvoricu hlavných postáv uzatvára vynikajúci český herec Karel Roden (46) ako Juraj Thurzo. Do tohto projektu sa Jakubiskovi podarilo dostať i zvučné mená hercov Franca Nera (66) či Tima Preecea (69). Vedľajšie úlohy si zahrali aj slovenskí a českí herci, ako napríklad Deana Jakubisková-Horváthová, ktorá si vo filme zahrala liečiteľku Darvilliu, Andrej Hryc, Monika Hilmerová, Bolek Polívka, Lucie Vondráčková, Marek Vašut, Jiří Mádl a mnohí iní. Okolo filmového projektu bol veľký rozruch, pretože negatívnych vplyvov naň bolo viac než dosť. Jakubisko musel zápasiť s finančnými problémami, pretože Bathory je jeden z najdrahších filmov v strednej Európe. Nákladná bola aj výroba kostýmov, ktorých bolo vo filme takmer 5 000. Špeciálne odevy doviezli z rôznych kútov sveta, a taktiež z hľadiska financií boli náročné aj masívne presuny hercov a komparzistov, pretože okrem Slovenska sa natáčalo aj v Maďarsku, Česku či Anglicku. Akoby problémov nebolo dosť, záhadne zmizla aj nezostrihaná verzia filmu a producentka filmu Deana čelila vydieraniu. Páchateľa nakoniec chytili a s dokončovaním filmu sa mohlo pokračovať. Alžbeta Báthory bola najznámejšia masová vrahyňa slovenských a maďarských dejín, ktorá sa pravdepodobne narodila 7. augusta 1560 v Nyirbátore a zomrela 21. augusta 1614 v Čachticiach. Uhorská grófka pochádzala z bohatého rodu, ktorý vlastnil rozsiahle majetky. Jej povahu charakterizovala samoľúbosť, pýcha, tyranstvo a sexuálna zvrátenosť. Alžbeta uzavrela manželstvo vo Vranove 8. mája 1575 s Františkom Nádašdym, s ktorým mala 5 detí. Spolu s jej pomocníkmi bola obvinená z týrania a následného zabíjania mladých dievčat, ktorým pila krv alebo sa v nej kúpala. Jej kumpáni boli popravení a ona bola až do smrti uväznená sama na Čachtickom hrade, kde aj zomrela.
Už je to tu. Slávnostná premiéra najdrahšieho stredoeurópskeho historického veľkofilmu je za nami. Bathory Juraja Jakubiska v sobotu večer oficiálne vstúpila do slovenskej kinematografie. Historický veľkofilm začal Jakubisko nakrúcať už koncom roku 2005. Nakrútenie príbehu z obdobia 16. a 17. storočia spojeného s tureckou inváziou do strednej Európy podporili viaceré európske krajiny. Aj preto bude mať film nielen slovenskú, ale aj českú, maďarskú a britskú premiéru. V slovenských kinách ju budeme môcť vidieť už o necelé dva týždne, 10. júla. „Bathory nie je ani zďaleka taká veľkolepá, ako sa očakávalo. Podľa mňa ide o prílišnú kalkuláciu. Už pri nakrúcaní sa počítalo s tým, že to bude aj televízny seriál. Myslím, že táto komerčná kalkulácia ovplyvnila výsledok,” hovorí pre HN filmový publicista Martin Ciel. K nie veľmi lichotivej kritike sa pridáva aj filmový publicista Peter Nágel: „Tento film bol očakávaným projektom, mal to byť comeback tohto filmára. Jednoducho, stal sa nenaplnenou ambíciou.” Jakubisko však už pred premiérou divákom radil, aby si film pozreli najmenej dvakrát. Pri množstve príbehov vo filme by podľa neho mohli prehliadnuť detaily. Podľa Jakubiska je Bathory ťažšia aj preto, že museli všetky dobové kostýmy nechať šiť. „Kostýmy sme museli aj vymyslieť, pretože je to 500 rokov dozadu, čo je dosť ťažko zmapovateľné,” dodal Jakubisko.
Aj najvyššie politické špičky si prišli pozrieť dlhoočakávaný film Bathory. Nechýbal prezident Ivan Gašparovič s manželkou, premiér Robert Fico, vicepremiér Dušan Čaplovič či ministri Marek Maďarič a Viera Tomanová. „Je to veľmi zaujímavý film. Pán Jakubisko mi povedal, že ten film bude treba vidieť viackrát. A mal pravdu,” povedal nám na recepcii prezident. Či na film pôjde opäť do kina, váhal. Okrem manželky by totiž musel so sebou zobrať aj ochrankárov. A táto predstava ho neláka. Prezident bol milo prekvapený, že Jakubisko z Bátoričky urobil „dobrú ženu, sociálne cítiacu, ktorá pomáhala a liečila obyčajných ľudí”. Z Jakubiskovej grófky bol nadšený aj vicepremiér Dušan Čaplovič. „Je to rehabilitácia Bátoričky. Pridržiavalo sa to historických faktov a ešte tam boli aj veci navyše,” myslí si Čaplovič. Grófku vo filme videl ako emancipovanú a hlavne hrdú ženu, ktorá si aj po svadbe nechala svoje priezvisko. Dušan Čaplovič je presvedčený, že súčasné ženy by si z nej mali brať príklad. „Išla za svojím cieľom a mala svoje hodnoty. A takýmto dámam v našej spoločnosti patrí budúcnosť,” povedal. Ako zdôraznil, určite by nemala byť vzorom pre Slovenky, že by sa mali kúpať v krvi mladých panien.
Pojednávanie občianskeho sporu vo veci návrhu na zrušenie spolku Maďarská garda, ktoré dnes pokračovalo v Budapešti na Súde hlavného mesta (FB) tretím dňom, odročila sudkyňa na 1. septembra. Jedným z dôvodov takéhoto rozhodnutia podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI bolo, že záujem vstúpiť do procesu avizoval Svetový zväz účastníkov revolúcie 1956, jej zástupcovia však dnes neboli prítomní. Prokurátor požadoval, aby súd neodkladal rozhodnutie na september. O tom, že dnes bolo pojednávanie, sa podľa neho mali možnosť dozvedieť všetci, keď nie inak, tak aspoň z médií. Predseda Celoštátnej samosprávy Rómov (OCÖ) Orbán Kolommpár požiadal súd, aby čo najskôr uzatvoril spor, podľa možnosti do ôsmich dní, a nerozhodoval až po prázdninách, pretože „situácia je mimoriadne napätá”. Ako zdôraznil, už nemôže brať zodpovednosť za Rómov, ktorých garda zastrašuje a provokuje. Sudkyňa v reakcii uviedla, že odročenie je potrebné z procesných dôvodov, lebo ešte trom subjektom, ktoré avizovali záujem zúčastniť sa na procese, treba zabezpečiť účasť na rokovaní. Súčasne vyzvala všetkých, aby sa „pokúsili upokojiť”. V rámci dnešného pojednávania vypočuli ako svedka osobu, ktorá prevádzkuje internetovú stránku Maďarskej gardy. Svedok uviedol, že stránku prevádzkuje na vlastnom serveri a túto činnosť robí bez nároku na honorár. Informácie zverejnené na portáli získava z internetu. Pojmy „Oficiálna stránka gardy” a „Maďarská garda 2007, všetky práva vyhradené” sú iba súčasťou grafiky, dodal. Po vypočutí svedka na žiadosť prokurátora premietli videozáznam z jednej z akcií gardy, potom na požiadavku odporcu premietli videozáznam spomienkového podujatia pri príležitosti 60. výročia vysťahovania Nemcov v obci Bánd za účasti predsedníčky parlamentu Katalin Sziliovej, kde boli prítomní aj členovia gardy. Predstavitelia gardy týmto chceli poukázať na to, že nie je dôvod obávať sa gardistov. Prvé dva dni pojednávania, ktoré iniciovala Budapeštianska hlavná prokuratúra (FF), sa konali 12. marca a 19. mája. V marci gardisti zabránili viacerým novinárom a občianskym aktivistom vo vstupe do súdnej siene, preto na základe rozhodnutia FB sa museli záujemcovia na ďalšie pojednávania vopred zaregistrovať. Polícia uzatvorila kovovými bariérami okolie budovy súdu. Za bariérami sa zhromaždilo približne 60 gardistov v čiernych uniformách. K incidentom na ulici, ktorú zabezpečovalo množstvo policajtov, podľa dostupných informácií nedošlo.
Za prísnych bezpečnostných opatrení dnes pokračuje na Súde hlavného mesta (FB) v Budapešti pojednávanie občianskeho sporu vo veci zrušenia spolku Maďarská garda. Polícia uzatvorila ráno o 6.00 h okolie budovy súdu na ulici Markó kovovými zábranami. Do ohraničeného priestoru vpustili iba zaregistrovaných novinárov a účastníkov pojednávania. Mimo zábran sa zhromaždila skupina asi 60 gardistov v čiernych uniformách a niekoľko zvedavcov. Prvé dva dni pojednávania ktoré iniciovala Budapeštianska hlavná prokuratúra (FF), sa konali 12. marca a 19. mája. V marci gardisti zabránili viacerým novinárom a občianskym aktivistom vo vstupe do súdnej siene, preto na základe rozhodnutia FB sa museli záujemcovia o účasť na ďalšie pojednávanie vopred zaregistrovať. Podľa postoja FF svojou skutočnou činnosťou Kultúrny spolok na zachovávanie tradícií Maďarská garda - ako je táto organizácia oficiálne zaregistrovaná, zneužíva právo na spolčovanie. Prokuratúra sa pri svojom podaní podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI opierala najmä o decembrové aktivity gardy v Tatárszentgyörgyi. V tejto obci Peštianskej župy sa 9. decembra konal pochod vyše 300 gardistov. Cieľom podujatia, ktorému asistovala polícia a ktoré sa zaobišlo bez incidentov, bolo poukázať na kriminalitu Rómov. Podľa názoru väčšiny spoločnosti v Maďarsku však išlo o protirómsky pochod. Maďarská garda vznikla v júni 2007 z iniciatívy mimoparlamentnej extrémne pravicovej strany Hnutie za lepšie Maďarsko - Jobbik. Prvých 56 gardistov zložilo prísahu vlani v auguste, odvtedy sa počet členov gardy rozrástol na vyše 1000 členov. Existencia spolku vyvolala rozruch v maďarskej, aj zahraničnej verejnosti, proti garde protestovali viaceré maďarské parlamentné strany, občianske združenia, menšinové organizácie, maďarskí a zahraniční politici aj štátnici. O garde sa hovorilo aj na pôde Európskeho parlamentu a v zahraničných médiách.
Na budapeštianskom súde dnes pokračuje pojednávanie vo veci podnetu prokuratúry na rozpustenie tzv. Maďarskej gardy. Prokuratúra podala podnet preto, lebo Maďarská garda svojou činnosťou potláča ústavné práva iných spoločenstiev. Obhajoba však tvrdí, že je to vec vkusu, dokonca navrhla, aby sa sudkyňa obrátila v tejto veci na Ústavný súd. Do procesu sa chcú zapojiť na oboch stranách rôzne občianske združenia. V prospech obžaloby napríklad rómska samospráva, celoštátny zväz židovských obcí a únia antifašistov. Na strane obhajoby zasa radikálne organizácie. Ich predstaviteľov si sudkyňa musí vypočuť, vzápätí rozhodne, či sa do procesu môžu naozaj zapojiť. Je to časovo náročné, preto ani dnes nemožno očakávať konečný verdikt. Hodno pripomenúť, že od predchádzajúceho pojednávania, ktoré bolo 19. mája, Maďarská garda zorganizovala viac pochodov cez dediny s rómskym obyvateľstvom, ktoré považuje takéto akcie za zastrašovanie.
Maďarská socialistická strana (MSZP) chce znížiť dávky sociálnej podpory. Dohodlo sa na tom počas uplynulého víkendu vedenie strany na rokovaní v Dobogókö, informoval dnes maďarský portál vilaggazdasag.hu. Od januára budúceho roka by znížila menšinová vláda socialistov maximálnu sumu sociálnej podpory. Na rokovaní o vládnej politike pre nadchádzajúce dva roky sa vedenie ľavičiarov venovalo aj premene systému sociálnej podpory, a to zmenou kalkulácie. Pre výpočet najvyššej sumy podpory by už nebola východiskom minimálna mzda, ktorá je v súčasnosti 69.000 forintov (v prepočte 8778,63 Sk), ale životné minimum, alebo dôchodkové minimum - 28.500 forintov (3625,95 Sk), z čoho by mohla byť maximálna výška podpory nanajvýš 150 percent, teda najviac 45.000 forintov (5725,19 Sk). Premenou systému podpory by chcela vláda motivovať samosprávy k tomu, aby finančné zdroje, ktoré sú pre tento účel k dispozícii, namiesto podpory využívali na programy verejnoprospešných prác, píše portál. Podľa plánov socialistov by mladí nezamestnaní dostali podporu iba v tom prípade, ak sa zúčastnia rekvalifikačných kurzov. Nezamestnaným by musela samospráva zabezpečiť prácu v objeme 120 hodín za štvrťrok, za túto prácu by dostali mzdu. Návrh chcú predložiť do parlamentu na jeseň. Premiér Ferenc Gyurcsány na schôdzke vedenia MSZP v sobotu vyhlásil, že nie je potrebný reformný šok, ani spoločenská a sociálna šoková terapia. Odmietol aj ten názor, že by bolo potrebné krízové vládnutie, predčasné voľby, vláda odborníkov, alebo nové reštrikčné opatrenia.
Deklaráciu Rómov Slovenskej republiky k štandardizácii rómskeho jazyka v SR dnes slávnostne podpísali zástupcovia rómskych komunít a inteligencie v Bratislave. V deklarácii sa okrem iného uvádza, že rómsky jazyk je základným prostriedkom na rozvoj materinského jazyka, vzdelanosti a kultúrneho dedičstva Rómov, ktorí žijú na Slovensku. Zachovanie rómskeho jazyka je verejným záujmom. Zaručuje sa ochrana jazyka, slobôd a iných práv občanov rómskej národnostnej menšiny, pričom prostriedky ochrany rómskeho jazyka nesmú obmedziť iné občianske práva, píše sa v deklarácii. Prítomným sa prihovoril podpredseda vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič. Vyzdvihol význam podpisu deklarácie pre budúci všestranný rozvoj Rómov na Slovensku. Rómština sa bude štandardne vyučovať na školách ako materinský jazyk. Popri tom je dôležité, aby Rómovia vedeli komunikovať aj v oficiálnom slovenskom jazyku a v ďalších svetových jazykoch, čím sa zvýšia ich možnosti plnohodnotnejšie sa uplatniť na trhu práce, dodal Čaplovič. Cieľom štandardizácie rómskeho jazyka je oficiálne vyhlásenie rómskeho jazyka a jeho spontánny rozvoj, ktorý bude tolerantný voči regionálnym odlišnostiam. Rómsky jazyk sa tak zrovnoprávnil s jazykmi ostatných národnostných menšín žijúcich na Slovensku. Koordinátorom a gestorom tohto dlhoročného procesu bol Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity.
Víťazom jubilejných 10. medzinárodných majstrovstiev Slovenska vo varení a jedení bryndzových halušiek, ktoré sa konali v sobotu v Košiciach, sa stalo družstvo Obce Slovákov v Čechách z Kladna a získalo hlavnú cenu a majstrovský titul. Populárne a známe družstvo kojšovských drevorubačov Pepsi-cola neobhájilo minuloročné prvenstvo a skončilo na druhom mieste. Tretiu priečku si vybojovalo domáce košické družstvo Potraviny M+M. Ako uviedol Jozef Janikov, predseda organizačného výboru a šéf organizácie Humanita pre život, snažili sa z typickej slovenskej a rýdzo praktickej činnosti varenia halušiek urobiť spoločenské podujatie s veľkou dávkou zábavy a recesie, ktorá má však a humanitný charakter. „Základným cieľom je pomoc zdravotne postihnutým a sociálne odkázaným deťom,“ zdôraznil Janikov a doložil, že je to súčasne vhodná propagácia nášho unikátneho národného jedla. Na podujatí, ktoré sa konalo už po tretí raz v rámci košického medzinárodného folklórneho festivalu Cassovia Folk Fest, štartovalo 14 družstiev, medzi ktorými nechýbali ani zástupcovia krajanov žijúci za hranicami Slovenska - z Česka, Čiernej Hory, Srbska, Maďarska a Rumunska. Už z množstva prihlásených súťažiacich vidieť, že majstrovstvá organizované spoločnosťou Humanita pre život si získali obľubu a renomé, keďže sa okrem tradičných družstiev zúčastnili aj nováčikovia - napríklad z Čiernej Hory, ženské družstvo z Liptovskej Porúbky, či družstvo Matice slovenskej v Juhoslávii zo srbského Báčskeho Petrovca. Vzhľadom na počet štartujúcich družstiev ich organizátori museli rozdeliť až do troch kôl. Úlohou súťažiacich bolo čo najrýchlejšie v kotlíku navariť minimálne tri kilogramy bryndzových halušiek, ktoré potom degustovala odborná porota pod vedením šéfkuchára tatranského hotela FIS Františka Tureka a družstvo ich potom muselo zjesť v čo najkratšom čase. „Kto niekedy skúsil trieť zemiaky na kovovom strúhadle, vie aká je to fuška a ako si pri tom treba dávať pozor na prsty. Mnohé družstvá navarili viac halušiek ako bolo treba, a tak ponúkali aj Najrýchlejšie tri kilogramy halušiek navarili Krompašania z družstva z družstva ELSET, najrýchlejšie ich zjedli členovia družstva z folklórneho súboru Omladina a podľa poroty najchutnejšie halušky navarilo družstvo Domova sociálnych služieb z košického Parku mládeže. „Popri klasických bryndzových haluškách s chrumkavo opraženou slaninkou najmä Slováci z Békešskej Čaby aj rumunského Nadlaku pridali do nej aj domácu klobásku - a preto sme ich nemohli hodnotiť, hoci halušky boli veľmi chutné,“ povedal predseda poroty Turek. „My sme prešli toľké stovky kilometrov, aby sme spráskali halušky za pár minút,“ vyhlásilo srbské družstvo. So zjedením troch kilogramov halušiek statočne zápasili aj ženy z Liptovskej Porúbky. „My vieme halušky chytro navariť pre našich chlapov, ale sú také chutné, že nám sa zvyčajne neujde,“ tvrdili Liptáčky. Súťaž s prišli pozrieť stovky Košičanov, ale aj množstvo fanúšikov z iných regiónov, ktorí povzbudzovali to svoje družstvo. Výbornú atmosféru dokresľovali nielen stánky ľudových remeselníkov, či gazdovský dvor s domácimi zvieratami, ale aj vystúpenia folklórnych skupín Šačianka, Krasňanka a Košicki špivaci. A kto si kúpil tombolu získal aj katalóg, kde sa popisujú kulinárske recepty na bryndzové halušky s dozvedel sa zaujímavosti o zemiakoch, bryndzi a bryndziarstve na Slovensku.
Myšlienky vzájomnej úcty, lásky, porozumenia a zbližovania medzi kresťanmi európskych krajín rezonovali na dnešnom hlavnom zhromaždení v rámci Stretnutia kresťanov šiestich krajín v Bratislave. Účastníkov zhromaždených na Hlavnom námestí privítali a pozdravili v slovenskom i nemeckom jazyku seniorka ECAV Katarína Hudáková, prezident stretnutia, generálny biskup ECAV Miloš Klátik a primátor hlavného mesta SR Bratislavy Andrej Ďurkovský. Generálny biskup Klátik vyjadril radosť z tohto spoločného podujatia kresťanov šiestich európskych krajín i ostatných občanov, ktorí sa tu stretli. Vyzdvihol príkaz Ježiša Krista „...aby sme sa vzájomne milovali”. Primátor Ďurkovský v príhovore zdôraznil, že táto chvíľa má veľký význam pre všetkých kresťanov, nielen v Bratislave, ale i v celej SR, pretože Slovensko má po prvý raz príležitosť hostiť kresťanov šiestich krajín Európy - Česka, Poľska, Nemecka, Rakúska, Maďarska a Slovenska. Pripomenul dôležitosť ekumenického procesu zbližovania medzi kresťanmi a rešpektovania odlišností. Zbližovanie a spájanie kresťanov z rôznych krajín Európy prispieva k zjednocovaniu obyvateľov celého kontinentu, povedal. V programe hlavného zhromaždenia, ktoré je komponované ako pásmo duchovného slova a hudby, čítali úryvky z evanjelia biskupi a ďalší cirkevní predstavitelia šiestich zúčastnených krajín. Účinkovali spevácky zbor Chorus Comenianus z Košíc, Orchester cirkevného zboru svätého Mikuláša z Lipska, Mužský spevokol ECAV z Brezovej pod Bradlom a ďalšie zbory a hudobné skupiny. Súčasťou programu bola aj ária zo slovenskej duchovnej opery Víťazoslava Kubičku Kristov dotyk, hra na fujare, recitácie v podaní herca Františka Kovára a ďalšie vystúpenia. Na stretnutí sa zúčastnili predstavitelia štátu na čele s podpredsedom vlády SR Dušanom Čaplovičom, veľvyslanci zúčastnených krajín, predstavitelia cirkví z európskych štátov a ďalších krajín a iní hostia. Stretnutie kresťanov Bratislava 2008 pokračovalo do neskorých nočných hodín Nocou modlitieb a hudby na viacerých miestach v centre Bratislavy a mládežníckym koncertom v Mlynskej doline.
Blahoslavená Panna Mária, svätá Ježišova matka! Kráčajúc po stopách zástupov pútnikov mnohých storočí sa pred tebou skláňame, ó, matička Mária, lebo veríme a vyznávame, že ochraňuješ naše národy. So zvláštnou dôverou sa na teba obraciame my, ktorí pod tvojím ochranným plášťom a pokrstení v Kristovi patríme k jedinej cirkvi. Na teba hľadíme veľkopani Maďarov, svätá Panna Mária. Ty si kedysi prijala korunu svätého Štefana, všetky radosti a starosti národov karpatskej kotliny. Zvlášť ťa uctievame v Mátraverebély-Szentkúte a v Máriapócsi. K tebe sa utiekame, Matka sedembolestná, patrónka Slovenska, ktorá ako príklad slúžiacej lásky stojíš pod Kristovým krížom pred svojím ľudom v Šaštíne, Levoči a Nitre. Nepoškvrnená Panna Mária, vzor slúžiacej lásky! Svojou pomocou a láskyplným srdcom povzbudzuj všetkých našich súčasníkov, aby sa pokáním, vzájomnou úctou, veľkodušnosťou a dobrými skutkami dokázali očistiť od nánosu dejín: od pýchy, malichernosti a nenávisti ako zdroja každej nevraživosti. Naša Matka bolestná! Svojou láskavou starostlivosťou uzdrav naše zranenia a priviň k sebe každého slabého, biedneho, pokoreného a pre neprávosti trpiaceho človeka. Členov cirkvi urob solidárnymi a vnímavými na trápenia tých druhých, aby vedeli milovať podľa príkladu tvojho syna. Daj, aby národy karpatskej kotliny zakúsili božiu dobrotu aj prostredníctvom našej služby. Svojou materinskou dobrotivosťou usmerňuj naše srdce, našu myseľ a vôľu, aby sme v osobnom a spoločenskom živote úprimne uznali, kedy a kde sme zhrešili jeden voči druhému, aby sme mali odvahu vysloviť odprosujúce a odpúšťajúce slová, a vyprosuj nám obnovujúcu silu ducha, ktorý nás povzbudzuje k vzájomnej úcte a láske. Panna Mária z Mátraverebély-Szentkútu, ochrankyňa k tebe putujúceho ľudu! Daj v našom živote vytrysknúť novému prameňu, ktorého oživujúca milosť pomôže v biede najchudobnejších (porov. iz 55,1), a otvára nové a očistené cesty vzájomnej solidarity susediacich národov. Žena odetá slnkom, svätá Panna Mária, ktorá stojíš pred svojím ľudom ako vzor, oduševňuj nás a posmeľuj, aby sme vždy prijali moc lásky. Vyprosuj nám vzájomnú láskavosť, dobrotu, miernosť, zhovievavosť (porov. gal 5,22) a každú cnosť, lebo iba tak môžeme vkročiť do domu nášho otca - nášho spoločného domova. Panna Mária, veľkopani Maďarov a Matka slovenského národa, prijmi našu modlitbu a obetu, priblíž nám Krista, darcu pokoja! Amen.
Problémom stredoeurópskeho priestoru je maďarská krajne nacionalistická a extrémistická strana Fidesz na čele s expremiérom Viktorom Orbánom. V diskusnej relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy to povedal predseda vlády SR Robert Fico. Fidesz podľa neho predstavuje reálne obrovské nebezpečenstvo. „Môže spôsobiť veľkú nestabilitu v tomto priestore, ak vyhrá voľby a začne robiť takú politiku, akú dnes naznačuje voči Slovensku a príslušníkom maďarskej národnostnej menšiny,” vysvetlil slovenský premiér. Podľa neho je nebezpečné, že „pán Orbán pokojne príde na územie SR, napríklad na oslavy SMK. Ale ešte nebezpečnejšie je, že na takéto stretnutie príde pani Radičová, ktorá sa stavia do pozície slovenskej prezidentky a nechá sa podporiť Fideszom a Orbánom. Dokonca vo svojich vystúpeniach hovorí čosi o spájaní sa Maďarov. To už je koniec sveta,” komentoval Fico počínanie podpredsedníčky SDKÚ-DS Ivety Radičovej. A očakáva od nej vyhlásenie, že to nemyslela vážne.
Politológ László Öllös je však presvedčený, že od Viktora Orbána žiadne nebezpečenstvo pre Slovensko nehrozí. „Už bol raz pri moci a s regiónom sa nič nestalo,” pripomenul pre Aktuálne.sk. Podľa neho je maďarský expremiér skôr náchylný k tomu, aby vybojoval virtuálne súboje s rôznymi ďalšími politikmi a to aj vo vnútornej politike Maďarska. „To sa využíva aj pri takých politikoch, ako je súčasný slovenský premiér, aby títo mobilizovali voličov a naznačili, že tento región nie je stabilný,” dodal Öllös. Nakoľko však nielen Slovensko, ale aj väčšina okolitých štátov sú už členmi Európskej únie či Severoatlantickej aliancie, tieto krajiny sa radia prísnymi demokratickými pravidlami. A tie určite nechce porušiť nikto zo zúčastnených. „Je to využívanie strachu rôznymi populistickými politikmi. Je to vnútropolitická otázka a nie zahraničnopolitický problém,” dodal politológ pre Aktuálne.sk.
L. Öllös sa nazdáva, že Ficove slová treba chápať ako súčasť prezidentskej kampane, keďže Smer už deklaroval podporu súčasnej hlave štátu Ivanovi Gašparovičovi. „Predseda vlády chce diskvalifikovať Radičovú napriek tomu, že žiadne takéto nebezpečenstvo tu nie je,” vysvetľuje Ficov zámer Öllös. Či takéto vyjadrenia môžu nejakým spôsobom odstrašiť voličov sa však podľa politológa v súčasnosti nedá jednoznačne odpovedať. „To záleží od toho, ako bude na takéto útoky odpovedať. Popularita je komplexnejšia vec. Mala by nato reagovať tak, že podporí slovensko-maďarské zmierenie a tí, ktorí na ňu útočia nie sú,” doplnil Öllös.
Rokovanie vedenia opozičnej Strany maďarskej koalície opäť poznačil spor medzi jej šéfom Pálom Csákym a jeho oponentom a bývalým ministrom pôdohospodárstva Zsoltom Simonom. Simon sa po zasadnutí republikovej rady sťažoval, že vedenie strany doposiaľ nerozhodlo o návrhoch na jeho vylúčenie z SMK za kritiku predsedu. Csáky vyhlásil, že konečné rozhodnutie o Simonovi padne pravdepodobne v septembri. Simona navrhla v apríli vylúčiť zo strany republiková etická komisia po tom, čo vyzýval Csákyho na odchod z predsedníckej stoličky. Neskôr sa ho naopak zastala nižšia okresná etická komisia v Rimavskej Sobote. „Bolo by lepšie pre stranu, keby sa tento problém z hľadiska republikovej etickej komisie uzatvoril,” povedal po rokovaní novinárom Simon. Návrh na otvorenie rokovania o postoji etickej komisie voči poslancovi však vedenie strany odmietlo. Csáky na tlačovej konferencii Simona obvinil, že chce vyprovokovať rozhodnutie o jeho vylúčení. „Pán Simon robí veľa pre to, aby bol vylúčený zo strany, ale republiková rada odoláva tejto požiadavke,” poznamenal predseda. Konečné rozhodnutie o prípadnom treste pre poslanca by malo podľa neho padnúť po letných prázdninách. Konflikt medzi politikmi vypukol naplno v apríli, keď Simon Csákyho obvinil, že presadzovaním osobných záujmov poškodzuje dobré meno strany. Csáky totiž podľa exministra požadoval od premiéra Roberta Fica dotáciu pre podporu svojej knihy krátko predtým, ako sa opozičná SMK rozhodla pridať ku koalícii pri hlasovaní o lisabonskej zmluve o reformách EÚ. Napätie v strane sa však začalo zväčšovať už od vlaňajších predsedníckych volieb, keď Csáky vystriedal vo vedení strany jeho dlhoročného lídra Bélu Bugára.
Maďarský festival Sziget patrí medzi najväčšie stredoeurópske podujatia svojho druhu a návštevníkov z regiónu láka asi najväčším počtom hviezd. Na budapeštianskom ostrove Obuda privítajú návštevníkov Szigetu od 12. augusta. Tento rok bude festival kratší pre žalobu za rušenie pokoja, ktorú naň podal starosta časti v susedstve festivalového areálu. Sziget potrvá päť plus jeden deň. Začne sa takzvaným dňom nula v utorok 12. augusta. Počas neho zahrá britská metalová legenda Iron Maiden. Ešte predtým vystúpi britská hardrocková speváčka Lauren Harrisová, dcéra basgitaristu Iron Maiden Steva Harrisa. Medzi najväčšie hviezdy tohtoročného Szigetu bude patriť americká kapela R. E. M., ktorú vlani uviedli do rokenrolovej siene slávy. Na festivale predvedie naživo svoj aktuálny štrnásty album Accelerate. Magazín Rolling Stone ho označil za „jednu z najlepších nahrávok, aké R. E. M. kedy spravili“. Na Szigete zahrajú 16. augusta, rovnako ako polovica zoskupenia Moloko, speváčka Róisín Murphy či Serj Tanakian z kapely System of a Down, takisto so svojím sólovým projektom. Festivalová streda bude patriť kanadskej pesničkárke Alanis Morisette alebo anglickej indie rockovej kapele The Kooks. Silný program na hlavnom pódiu je pripravený aj vo štvrtok, keď sa na ňom budú striedať britskí rockeri Kaiser Chiefs alebo Jamiroquai, ktorý možno zahrá aj niečo zo svojho pripravovaného albumu Addicted. Vystúpi aj americká kapela Presidents of The U. S. A., ktorá sa pred dvoma rokmi predstavila aj na piešťanskom Hodokvase. Tento rok na Hodokvase hrajú Sex Pistols, kto ich začiatkom júla nestihne, má v auguste šancu na Szigete. Takisto ako populárna nemecká punkrocková kapela Die Ärzte zahrajú v piatok. Záverečný deň festivalu ozdobí anglický búrlivák Pete Doherty s kapelou Babyshambles alebo americkí rockeri The Killers. Okrem hlavnej scény ponúka festival tradične World Music Stage, kde zahrajú napríklad Transglobal Underground s Natashou Atlas, Goran Bregovič so svojím orchestrom alebo syn Boba Marleyho Ky-Mani Marley. Tvrdšiu muziku si návštevníci festivalu užijú na Hammer World Stage, kde okrem množstva maďarských kapiel zahrá aj fínska Apocalyptica, kalifornskí thrash metalisti Exodus, švédski experimentálni metalisti z kapely Meshuggah alebo nemecký projekt symfonického metalu Avantasia. Festival okrem množstva sprievodných podujatí a aktivít ponúka ešte dve ďalšie veľké scény, jednu z nich tanečnú, na ktorej sa tento rok predstavia napríklad holandský dídžej Ferry Corsten, britský dídžej Carl Cox, ale aj česká dídžejka Lucca.
Hyde Park je úzko spätý s Londýnom: pri dodržiavaní istých pravidiel - napríklad nie je možné nadávať na britskú kráľovnú - môže si tam rozprávať ktokoľvek čokoľvek, samozrejme s tým, že musí potom znášať aj prípadné nesúhlasné reakcie náhodného publika... No nechajme zahmlený Albión, pretože podobné slobodné rečnícke miesto sa chystá aj bližšie: v Budapešti. Ak po masových demonštráciách z posledného poldruha roka, alebo po pravidelných pouličných protestoch rôznorodo zameraných jednotlivcov či skupín na verejnosti by ste mali dojem, že takýto „speaker´s corner” je u Maďarov zbytočný - dám vám za pravdu, avšak predsa cítim potrebu isté veci dodať... „Sud rečníkovi!” - to je aj v maďarčine klasická výzva z davu, keď ľudí zaujme niekto a sú zvedaví na to, čo chce dotyčný povedať. Kedysi, povedzme v stredoveku, sa najmä na trhoviskách vždy našiel potom sud, na ktorý sa mohol rečník postaviť, aby ho lepšie počuli. Takto vznikol aj výraz „sudový rečník” - to bol, a aj je, v podstate človek, ktorý tliacha dve na tri, rozpráva hlúposti, aby som nepovedal: hovadiny. Tento krátky etymologický úvod bol potrebný na to, aby ste pochopili, prečo má stáť na rohu dvoch alejí v budapeštianskom Mestskom sade - Sud rečníkov. Bude to vlastne iba vrch sudu, ako keby bol šikmo ponorený do zeme. Celý projekt, spolu aj s vydláždením priestoru a so samotným kusom symbolického spíkerského sudu vyjde vraj na 30 miliónov forintov, čo je asi 120 tisíc eur. Mohli by sme zvolať: veď demokracia, a spolu s ňou aj sloboda slova, je drahá záležitosť! Ale žeby bolo v Budapešti málo príležitostí a miest na slobodné vyjadrenie názoru, s tým nemôžem súhlasiť, a som celkovo skeptický voči celému projektu. Nakoniec nie som sám, ako to dokazuje aj krátka anketa. Tomuto páru vadí hluk a dopravný ruch na okolí, chlapec označuje za potrebné používanie reproduktora, dievča v tom vôbec nevidí zmysel. „Je potrebné jedno miesto. Ale, ak tu bude taký tábor, aký bol pred parlamentom, to nebude dobré”. „V Maďarsku, obávam sa, by sa prevalili vášne, nie som si istá, či by sme dokázali rešpektovať iný názor” - hovorí dievčina, a jej priateľka dodáva: „Štýlovo by tu mohli postaviť radšej bazén s blatom, lebo by sa to určite zvrhlo na hádzanie blata.” Týmto aj ja zastavujem slobodné vyjadrovanie názorov, so zvolaním: dosť bolo ankety! Radšej by som vyjadril svoj vlastný názor. Ak máte chuť, predstavte si, že stojím na sude a nehatene táram, čo mi príde na myseľ. V prvom rade si myslím, že v Maďarsku, a v Budapešti osobitne, možno nielen hovoriť, ale aj robiť kdekoľvek čokoľvek, možno nadávať do cigánov-židov, na štátnikov susedných krajín, samozrejme na vládu, hádzať zápaľné fľaše, kocky kameňa do policajtov, ktorí zasa na oplátku vystrelia vám oko gumeným projektilom. Takže mesto neobmedzených možností! A vôbec: tu už bol takýto Hyde Park Corner - tesne pri parlamente, trvalo to niekoľko týždňov, ako to pripomenul aj jeden z účastníkov ankety, ktorý narážal na permanentný zhluk rôznych, síce revolučne naladených, zato skôr asociálnych živlov na jeseň 2006. Istý kolega sa ma aj spýtal, či viem, aký je rozdiel medzi Hyde Parkom a miestom pri maďarskom Parlamente. Predsa ten, že v Londýne po tom, čo sa niekto vyreční, nevyčúra sa na trávnik... A čo v samotnej budove Parlamentu, kde pomerne obmedzený počet ľudí za tliachanie dostáva aj odmenu?! Myslím predovšetkým na takzvanú rozpravu, ale pripomenúť by som mohol aj surové hlášky poslancov, ktorí sa niekedy naozaj správajú, ako keby stáli na trhovisku. Najpamätnejšie je zvolanie: „Dajte Židovi sud!” Odznelo to ešte na úsvite demokracie, roku 1990, keď v diskusii vystupoval poslanec za liberálnu stranu, a citovaný výkrik sa ozval nevedno, z ktorých lavíc. Pre trmu-vrmu sa nepodarilo zistiť, kto to bol, ale vtedajšia vládna väčšina potom presadila do zápisnice túto verziu: „Dajte rečníkovi sud!”, čo v maďarčine znie naozaj trocha podobne. Pre krátkosť času ďalšie cifrované citáty neuvádzam... Schádzam z pomyselného suda, a dávam slovo radšej znalcovi maďarskej duše, spisovateľovi Endremu Kokorellimu, s ktorým aj súhlasím: „Nevieme dobre vyjadrovať svoj názor. Predsa aj to má svoju kultúru, treba sa na to socializovať, musíme v tom vyrastať, a nám to príliš nejde. Čo iba konštatujem. Neviem, či by nám pomohol akýsi Hyde Park Corner. Budú tam vykrikovať iba spoly blázni. Podľa mňa.”
Generálny riaditeľ Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (TASR) Jaroslav Rezník dnes predstavil denník Plážové noviny, ktoré sú novým sezónnym produktom agentúry. „Tlačová agentúra tento rok uviedla na trh nové produkty, napríklad videoservis, spisovnú slovenčinu, tému TASR, hudobný kalendár, výsledky tretej, štvrtej a piatej futbalovej ligy. Tentokrát prichádzame s produktom, v ktorom zužitkovávame už existujúce informácie, ktoré agentúra produkuje,” uviedol Plážové noviny Rezník. Noviny bude TASR spolu s cestovnou kanceláriou Hydrotour distribuovať prostredníctvom internetu do 150 hotelov na pobreží Stredozemného a Jadranského mora. Turisti ich budú dostávať k večeri zadarmo. Vzhľadom na spôsob distribúcie tak budú mať každý deň k dispozícii čerstvé informácie. Na oficiálnom uvedení novín do života bol prítomný aj generálny riaditeľ cestovnej kancelárie (CK) Hydrotour, ktorá tento produkt ponúka slovenským turistom na zahraničných dovolenkách, Mikuláš Milko. „Sme prvá cestovná kancelária na Slovensku, ktorá takýmto spôsobom komunikuje s klientmi,” povedal. Dodal, že Hydrotour garantuje, že Plážové noviny budú každý večer k dispozícii v každom hoteli, ktorý má kancelária nakontrahovaný. Krstným otcom novín sa stal moderátor relácie o cestovaní Roman Juraško, noviny symbolicky pokrstil pieskom. Produkt podporuje poisťovňa Allianz. „Cestovné poistenie je logicky spojené s cestovnými kanceláriami. Preto sme sa rozhodli spolu s CK Hydrotour využiť túto synergiu a prinášať klientom čerstvé správy zo Slovenska,” reagoval viceprezident Allianzu Miroslav Pacher. Dodal, že z vlastnej skúsenosti vie, aké ťažké je v zahraničí zohnať slovenskú tlač, naviac býva často už niekoľko dní stará. „Filozofia tohto produktu vychádza z predpokladu, že väčšina dovolenkujúcich klientov cestovných kancelárií aj v čase oddychu v zahraničí pociťuje potrebu byť informovaná. A to nielen o dianí na Slovensku, ale všeobecne,” priblížila riaditeľka komunikácie TASR Anna Ghannamová. Plážové noviny v A4 formáte a čiernobielej verzii vychádzajú denne okrem nedele. Ich súčasťou bude tiež špeciálna príloha Peking 08, ktorá bude mapovať pôsobenie slovenských športovcov na letných olympijských hrách. Turisti dostávajú plážové noviny od 15. júna do 13. septembra tohto roka.
Private equity skupina Penta prevzala maďarského výrobcu mäsových výrobkov, spoločnosť Debreceni. Penta sa tak stala v skupine Debreceni 99-percentným akcionárom. “Chceme ďalej stavať na úspechu Debreceni a pomôcť, aby sa mohla so svojimi výrobkami uplatniť aj na nových trhoch. Náš vstup je súčasťou strategického plánu vytvorenia stredoeurópskeho holdingu mäsových výrobcov. Debreceni sa stáva jeho pevnou súčasťou,” povedal partner private equity skupiny Penta Jozef Špirko. “Globálna situácia v mäsopriemysle je zložitá, neustály rast vstupných nákladov prirodzene tlačí výrobcov k čoraz väčšej efektivite. Rozhodli sme sa spolupracovať so silným partnerom. Radi sa budeme ďalej podieľať na rozvoji nielen Debrecenu,” povedal hlavný majiteľ skupiny Debreceni Gyula Roman. Maďarský a slovenský protimonopolný úrad už schválil koncentráciu, ktorej predmetom boli závody Debreceni Hús, Szolemeat a Csaba Hús. Skupina Debreceni je druhým najväčším výrobcom mäsa v Maďarsku s 20 percentným trhovým podielom v mäse a 10 percentným v mäsových výrobkoch. Patria do nej závody SzoleMeat, Debreceni Hús, Kapuvári Hús a CsabaHús. V minulom roku dosiahla skupina tržby 130 mil. eur. Skupina, ktorá zamestnáva okolo tisíc zamestnancov, bola založená v roku 1894 a vyrába trvanlivé mäsové výrobky, mäkké salámy, mäkké mäsové výroby a špeciality. Skupina Penta pôsobí v mäsopriemysle od roku 2007, keď sa stala 100 percentným vlastníkom spoločnosti PM Zbrojníky. Následne ovládla na Slovensku aj skupinu Mecom. V druhom polroku tohto roka chce skupina Penta uskutočniť akvizície v oblasti mäsopriemyslu aj v Českej republike.
Nový festival svetla, lásky a zdravia - prvý anjelský festival, sa uskutoční v auguste tohto roku v Parku kultúry a oddychu v Bratislave. Na podujatí, ktoré sa uskutoční v rámci projektu Cesta za svetlom, sa stretnú významné osobnosti slovenského výtvarného, hudobného, literárneho a pohybového umenia. „V prednáškach a workshopoch sa počas troch dní (8.-10. augusta) predstavia aj hostia z Čiech, Maďarska či Nemecka. Cieľom tohto podujatia je prostredníctvom umenia priniesť ľuďom pokoj, lásku a mier do sŕdc a tým vniesť do ich života zdravie a prosperitu,” povedala dnes na stretnutí s novinármi organizátorka festivalu Dagmar Weissabelová z OZ Harmónia Bratislava. Ako ďalej zdôraznila, nejde o ezoterický festival a za podujatím nestojí žiadne náboženstvo ani sekta. „V čase uponáhľaného sveta, stresov a honby za peniazmi je veľa ľudí chorých, pribúda pacientov s onkologickými a inými ochoreniami, ľudia sú často bezradní a unavení, nepoznajú a nevnímajú silu nezištnej lásky. Preto chceme otvoriť srdcia ľudí, pôsobiť na nich, aby si podali ruky a cítili energiu iného človeka,” vyzdvihla Weissabelová. Viera Černušková, ktorá je autorkou knihy Zaviati anjeli, sa na stretnutí s novinármi podelila so svojimi skúsenosťami, keď ju pred 33 rokmi ako mladú ženu a matku dvoch detí postihlo ťažké nádorové ochorenie. Vtedy začala vnímať neviditeľný svet. Podľa jej názoru, ľudia by mali viac vnímať silu prírody, napríklad našej veľrieky Dunaj či slovenských hôr. Na festivale sa predstaví okrem iných český výtvarník Zdeněk Hajný so svojimi liečivými obrazmi, Marie Angelová z Českej republiky, ktorá je členkou organizačného tímu podujatia, známy slovenský angelológ Emil Páleš zaoberajúci sa náukou o anjeloch, Sylvia Pálešová, Michelle Luknárová Zavarská a mnohí ďalší umelci a osobnosti. Súčasťou programu festivalu budú prednášky, workshopy, tanečné a výtvarné dielne, výstavy, meditácie, koncerty a uskutoční sa i dražba obrazov. Výťažok je určený na dobročinné účely, časť prostriedkov organizátori venujú nadácii Dobrý anjel v SR. Program bude uvádzať Andrea Vadkerti. Návštevníkov festivalu privíta v PKO rozprávkový les anjelov, víl, elfov a škriatkov. Chýbať nebude predaj výrobkov zdravej výživy a iných predmetov.
Voči rozhodnutiu súdu som sa už odvolal, dokonca som už zaplatil aj poplatok 32-tisíc korún, neviem, prečo to ešte nie je na druhostupňovom súde, povedal pre agentúru SITA poslanec Národnej rady SR Miklós Duray. Ten koncom januára na Okresnom súde Bratislava 2 prehral v spore so Slovenskou národnou stranou. Súd vtedy rozhodol, že sa musí písomne v lehote sedem dní ospravedlniť SNS za svoj výrok v maďarskom Inforádiu koncom júla 2006. Súd mu zároveň udelil peňažný trest - zaplatiť trovy súdneho konania a nemajetkovú ujmu milión, namiesto 10 miliónov korún, ktoré navrhovala SNS. Obe strany vtedy avizovali, že sa odvolajú. Dôvodom oboch je súdom uznaná výška nemajetkovej ujmy. Slovenská národná strana podala odvolanie 14. apríla, Duray o dva dni neskôr. „Okresný súd Bratislava 3 vypracúva predkladaciu správu. Po jej vypracovaní môže vec postúpiť odvolaciemu súdu, t.j. Krajskému súdu v Bratislave,” povedal pre agentúru SITA hovorca bratislavského krajského súdu Pavol Adamčiak. SNS zažalovala Duraya za jeho výrok pre maďarské Inforádio koncom júla 2006, v ktorom podľa nej Duray povedal, že „slovenská vláda pozostáva totiž mocensky z jednej tretiny zo Slotovej strany, ktorá je fašistickou stranou”. Slovenská národná strana žiadala od Duraya na súde ospravedlnenie a desať miliónov korún ako nemajetkovú ujmu.
Maďari míňajú stále menej peňazí za obuv a oblečenie. Vlani klesli v tomto segmente predajné čísla rovnako ako tržby. Vyplýva to z novej štúdie poradenskej spoločnosti GfK Hungaria s názvom FashionScope. Už v rekordnom roku 2006 s celkovými tržbami vo výške 358,1 miliardy HUF (45,5 miliardy Sk) sa znížil počet predaných kusov o 3,2 %. Vlani pokles pokračoval a počet predaných kusov sa znížil o 2,3 % na 232,1 milióna. Tržby v porovnaní s rokom 2006 klesli o 3,7 %. Oblečenie a spodná bielizeň vlani mierne zlacneli, naopak, detské oblečenie, doplnky a obuv zdraželi, avšak menej oproti celkovému rastu spotrebiteľských cien. Najvyšší nárast zaznamenalo so 7 % pracovné oblečenie.
Trianonská zmluva, ktorá spečatila rozpad Uhorska, stále dráždi mnohých Maďarov. Nemá to však zmysel. Pre Maďarov je Trianon, ktorého výročie si nedávno opäť niektorí pripomínali demonštráciami, jednou z najtragickejších historických udalostí 20. storočia. Aj keď tých bolo neúrekom: deportácia maďarských Židov v roku 1944, sovietska intervencia v roku 1956 či vysídlenie maďarských Nemcov po roku 1945. Maďari (podobne ako ostatné malé národy strednej Európy) sú hlboko traumatizovaný ľud. Hlavnú zodpovednosť za Trianon pripisujú Francúzom, preto to nezabudnú obtrieť pod nos každému Francúzovi, čo príde do Budapešti. Horkokrvnejší nekupujú francúzske autá, z toho istého dôvodu lyžujú radšej v Taliansku - alebo na Slovensku.
Tým prichádzame k prvému paradoxu: bežný Maďar pokladá Maďara žijúceho za hranicami obyčajne za „Rumuna“ či „Slováka“. Nech je to akokoľvek neuveriteľné, väčšina Maďarov z Maďarska si na Slovensko nechodí po županský úrad, ale kvôli dobrým lyžiarskym terénom, pivu a božskému tatranskému vzduchu. Možno nie je náhoda, že po tatranskej víchrici si v Maďarsku za pár týždňov 47-tisíc ľudí kúpilo na čerpacích staniciach MOL nálepku, z ktorej ceny spoločnosť financovala výsadbu stromčekov. Tatry máme radi, Tatry sú dôležité. Otázka Maďarov za hranicami sa stala sčasti otázkou straníckej politiky, preto ju nemáme radi. Navyše ju ani nechápeme.
Problémy s Trianonom len zhoršuje, že pred rokom 1990 sa o nich len ťažko dalo verejne hovoriť: medzi rokmi 1920 a 1945 sa o nich dalo hovoriť len jedným spôsobom (podľa prikázania územnej revízie), po roku 1945 zväčša nijako. Dve desaťročia, ktoré uplynuli od zmeny režimu, zase naše rozpaky len zvyšujú: o mierovej zmluve uzatvárajúcej 1. svetovú vojnu by sa už dalo hovoriť slobodne a bez ideologických obmedzení, a vychádzajú aj významné práce (ako knihy Ignáca Romsicsa alebo Miklósa Zeidlera), no zdá sa, že faktické vedomosti o Trianone sa rapídne znižujú. Len štvrtina maturantov po roku 1990 pozná presne miesto a čas uzavretia zmluvy. (U tridsiatnikov a štyridsiatnikov je to 50 percent.) Trianon ako mobilizujúca sila sčasti pretrváva, ibaže pre tých, čo majú pod tridsať rokov, už nie je spojená s nijakými vecnými znalosťami. Krásnym príkladom politicky podmienených zlých vedomostí bola demonštrácia z roku 2006, ktorú 4. júna vo Versailles zorganizovalo Mládežnícke hnutie 64 žúp, nazvané podľa historického nezmyslu (v Uhorsku nebolo 64 žúp) a združujúce zväčša mladých dvadsiatnikov. Keďže organizátori nezískali povolenie demonštrovať v parku paláca Ľudovíta XIV. (kde stoja dva Trianony), spomienka sa konala v jednej z bočných budov hotela Trianon Palace v susedstve parku - pritom väčšina demonštrantov skandujúcich anglické (!) heslá bola presvedčená, že bola „v tom“ Trianone.
V maďarskej verejnosti prežíva v súvislosti so zmluvou ešte veľa mýtov, počnúc maďarskou nevestou francúzskeho premiéra Clemenceaua (údajne pre ňu neznášal Maďarov) až po Ipeľ, o ktorom vraj československá delegácia lživo tvrdila, že je splavný a preto musí byť hraničnou riekou. Existencia mýtov nie je chybou: ak z nich vyrastá historické poznanie, tým lepšie. No ak nahrádzajú rozumnú reč, vedú rovno k hystérii. A pritom by sa časť maďarskej spoločnosti, ktorá sa o problematiku Trianonskej zmluvy zaujíma, mohla k tragédii, ktorá postihla v roku 1920 Maďarov, postaviť aj inak. Hovorím proti svojej profesii, ale možno by sme sa mali odtrhnúť od historického prístupu, aby sme otázku Maďarov za hranicami nebrali ako druhý polčas historického odvetného zápasu, ale ako to, čím v skutočnosti je: menšinovou, ľudskoprávnou a národnopolitickou otázkou. Maďarsko spred roku 1920 rozdelili veľmocenské zámery, jeho dnešné hranice sú výsledkom kompromisu. Následnícke štáty chceli oveľa viac, veľmoci - najmä Anglosasi - chceli etnicky spravodlivejšie rozdelenie územia. Napokon rozhodlo predovšetkým to, kadiaľ viedli železničné trate. To však dnes nemá nijaký význam. Za Trianon už nemožno nikoho trestať. A prečo by aj? Sám som prívržencom elegického spomínania a presnej dokumentácie: som dojatý, keď v Dolnom Kubíne po popoludňajšej návšteve cintorína (medzi príkladne udržiavanými hrobmi je Hviezdoslavov, a veru aj podžupana Adeodáta Meska z Vyšného Kubína, takto spolu) na náš slovenský pozdrav odpovie hostinský po maďarsky a o chvíľu prinesie maďarský jedálny lístok. Keď znova existuje poriadne belianske biele víno ako za bývalých meštiackych čias, keď sa ma colník (v detstve som sa desil hraničnej kontroly) už nepýta „Kam ideš?“ - takto tykajúc. Pretože idem, kam sa mi zachce: do Banskej Štiavnice, mesta mojich snov, na nádherný Spiš, do vľúdneho Fiľakova a rodinného Gemera. V predstavách mnohokrát absolvujem túto trasu a z údolia Popradu sa vkradnem do Šariša. Kedykoľvek som tade chodil, nebo bolo modré ako slivky na stromoch pozdĺž cesty, rieka sa chystala uniknúť vrchom a za Ruskou Voľou sa ma zmocnil akýsi zvláštny pocit domáckosti: dodnes nechápem prečo. Predtým sme tam nikdy, ja ani moja rodina, neboli. Keď sa cítim doma, tak aj som doma. Keď som doma, nič sa mi nemôže stať. Môžem len každému odporučiť: vzdiaľte sa od Trianonu. Preč od žltkastých stien paláca, a choďte radšej na Šariš.
Kým medzi Maďarmi žijúcimi na Slovensku existuje napätie a kým premiér Robert Fico z vnútropolitických pohnútok prižmuruje oči alebo mlčaním podporuje Slotove protimaďarské iniciatívy, aby nestratil hlasy voličov, je ťažko predstaviteľné, že sa maďarský premiér Ferenc Gyurcsány stretne so svojím slovenským partnerom na oficiálnej návšteve. Povedal to dnes v Budapešti pre TASR maďarský politológ Zoltán Kiszelly. Podľa jeho slov predseda slovenskej vlády, ktorý je v súčasnosti najpopulárnejším politikom v SR, a rovnako je na tom aj jeho strana Smer-SD, nemôže ísť proti svojmu koaličnému partnerovi. „Kým bude Fico pokračovať v tejto politike, keď ako tichý spoločník strpí získavanie voličských hlasov Slotovej SNS, ktoré je na úkor menšín, najmä však maďarskej, neverím, že sa Gyurcsány oficiálne stretne s Ficom,” konštatoval Kiszelly. Premiéri SR a Maďarska sa 16. júna v Prahe na summite predsedov vlád krajín Vyšehradskej štvorky dohodli, že predtým, ako Gyurcsány absolvuje oficiálnu návštevu Slovenska, budú hľadať možnosti, aby na dvojstrannej neformálnej schôdzke hovorili o množstve otázok v slovensko-maďarských vzťahoch. Prostredníctvom tohto stretnutia by pripravili štátnu návštevu na najvyššej úrovni. Fico pozval Gyurcsánya vlani v októbri na oficiálnu návštevu SR. Maďarská strana však cestu pôvodne pripravovanú na jún odložila na neurčito kvôli hanlivým vyjadreniam predsedu SNS Jána Slotu na adresu uhorského kráľa sv. Štefana.
Protestné demonštrácie po otvorení školského roka v septembri v súvislosti s prijatým školským zákonom je pripravená iniciovať Ústredná koordinačná komisia (ÚKK). Občianske nepokoje hrozia podľa komisie združujúcej zástupcov rôznych maďarských organizácií v SR v prípade, „ak minister školstva SR Ján Mikolaj nestiahne svoje nariadenie súvisiace s uvádzaním geografických názvov” v učebniciach pre školy s vyučovacím jazykom maďarským. List šéfa rezortu školstva adresovaný vydavateľom učebníc považuje ÚKK za poburujúci a za „ďalší útok proti menšinovému školstvu v maďarskom jazyku na Slovensku”. „Návrh, podľa ktorého sa maďarské geografické názvy musia v našich učebniciach odteraz uvádzať po slovensky a v zátvorke po maďarsky, a v prípade ich opakovania len po slovensky, považujeme za neprijateľný a nezlučiteľný s európskymi normami,” uvádza sa v stanovisku ÚKK, ktoré dnes TASR poskytla hovorkyňa SMK Eva Dunajská. Podľa ÚKK ministerstvo školstva týmto nariadením porušuje stáročné pravidlá a tradície maďarského jazyka. „Porušovanie týchto tradícií znamená zo strany ministerstva chýbajúcu toleranciu, negatívnu diskrimináciu a vytváranie napätia v smere k menšinám,” dodáva ÚKK vo svojom vyhlásení. „Spomínaný list ministra školstva bol pre vydavateľstvá iba odporúčaním,” reagovala pre TASR Andrea Stoklasová, poverená riadením Odboru masmediálnej politiky z Ministerstva školstva SR. Andrea Stoklasová odmietla aj tvrdenia ÚKK, podľa ktorých „minister školstva straší zrušením Sekcie národnostných menšín na ministerstve školstva, prepustením zamestnancov ministerstva maďarskej národnosti a nezvolením odborných zástupcov verejného vzdelávania v maďarskom jazyku do svojho poradného zboru.” Stoklasová uviedla, že tieto tvrdenia sa nezakladajú na pravde. „Dôkazom toho je, že v Rade pre národnostné školstvo je niekoľko zástupcov maďarskej menšiny, medzi nimi aj poslanec za SMK László Szigeti.” ÚKK na svojom zasadnutí 19. júna tiež skonštatovala, že na rozdiel od sľubov duch nového zákona (školského) vôbec negarantuje alebo garantuje len sčasti doterajší právny stav dosiahnutý v oblasti menšinového školstva, teda dodržanie tzv. status quo. Taktiež analyzovala právne postavenie škôl s vyučovacím jazykom maďarským na Slovensku.
Školy pre maďarskú národnostnú menšinu sú od septembra pripravené búriť sa proti listu ministra školstva Jána Mikolaja pre vydavateľstvá, podľa ktorého názvy miest a obcí sa majú v maďarských knihách uvádzať po slovensky. V stanovisku Ústrednej koordinačnej komisie (ÚKK) sa uvádza, že ak Mikolaj nestiahne nariadenie, v septembri po otvorení nového školského roka budú iniciovať v rámci občianskych nepokojov protestné demonštrácie. Podľa ÚKK Mikolajov list je poburujúci a ide o jeho ďalší útok proti menšinovému školstvu. „Návrh, podľa ktorého sa maďarské geografické názvy musia v našich učebniciach odteraz uvádzať po slovensky a v zátvorke po maďarsky, a v prípade ich opakovania len po slovensky, považujeme za neprijateľný a nezlučiteľný s európskymi normami,” uviedla ÚKK. ÚKK sa na zasadnutí 19. júna zaoberala právnym postavením škôl s vyučovacím jazykom maďarským po prijatí nového školského zákona, ktorým sa má v septembri odštartovať školská reforma. „ÚKK skonštatovala, že na rozdiel od sľubov duch nového zákona vôbec negarantuje alebo garantuje len sčasti náš doterajší právny stav dosiahnutý v oblasti menšinového školstva, teda dodržanie tzv. status qua,” píše sa vo vyhlásení UKK. Zároveň pripomína, že pri nástupe novej vlády premiér Robert Fico povedal, že zachovajú status quo v oblasti menšinových práv. „Minister školstva Ján Mikolaj svojou vedomou a úmyselnou politikou škodí školám s vyučovacím jazykom maďarským v uplatňovaní svojich práv,” dodáva ÚKK. Podľa nej Mikolaj straší zrušením sekcie národnostných menšín na ministerstve školstva, prepustením zamestnancov ministerstva maďarskej národnosti či nezvolením odborných zástupcov verejného vzdelávania v maďarskom jazyku do svojho poradného zboru. Ďalej mu vyčíta Testovanie 9, ktoré bolo náročnejšie pre deti z maďarských škôl. Podľa UKK minister Mikolaj vzbudzuje nepriateľskú atmosféru, vyostruje vzťah národností a väčšinového národa a preukázateľným spôsobom porušuje status quo. Členmi ÚKK sú zástupcovia Zväzu maďarských pedagógov na Slovensku, Maďarského spoločenského a kultúrneho zväzu na Slovensku Csemadoku, Združenia maďarských rodičov na Slovensku, Zväzu skautov maďarskej národnosti, mládežníckej organizácie ICS Via Nova a za Stranu maďarskej koalície podpredseda SMK pre školstvo László Szigeti.
Európska komisia v pondelok zaslala rakúskej ropnej a plynárenskej spoločnosti OMV oznámenie, v ktorom vyjadrila vážne obavy v súvislosti s navrhovaným prevzatím konkurenčnej maďarskej firmy MOL. „Európska komisia nám v tejto záležitosti zaslala svoje stanovisko, v ktorom vyjadrila námietky voči spomínanej akvizícii,” uviedol hovorca spoločnosti OMV Thomas Hümer. OMV, ktorá v súčasnosti vlastní 20,2 % akcií spoločnosti MOL, navrhla prevzatie ďalších akcií konkurenčnej firmy za 20 mld. USD. MOL však túto ponuku v minulosti už niekoľkokrát odmietla ako nepriateľskú. Žiadny konkrétny výsledok spoločnosti v danej veci doposiaľ nedosiahli, pričom OMV prvýkrát prejavila záujem o prevzatie maďarskej firmy v lete minulého roka. V prípade, že by sa obe spoločnosti zlúčili, by disponovali rafinačnou kapacitou v objeme 860 tis. barelov ropného ekvivalentu za deň. Rakúsky koncern OMV začal na Slovensku pôsobiť v roku 1991. OMV Slovensko, s.r.o. sídli v Bratislave a jej hlavné aktivity zahŕňajú predovšetkým predaj olejov a ropných produktov na 91 čerpacích staniciach po celom Slovensku. Maďarský MOL pôsobí na Slovensku prostredníctvom rafinérskej spoločnosti Slovnaft, a.s., v ktorej vlastní 98,4 % akcií.
Vláda SR chce prilákať späť do vlasti Slovákov, ktorí odišli do zahraničia za prácou. V období ekonomického rastu slovenská ekonomika pociťuje v niektorých odvetviach hospodárstva nedostatok pracovníkov. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny preto navrhuje v dokumente Koncepcia štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015 vybudovať mobilitné infocentrá vo zvolených krajinách ako aj organizovať burzy práce. Koncepciou by sa mali ministri zaoberať na zasadnutí vlády v stredu. Infocentrá by mali informovať o našom pracovnom trhu a motivovať Slovákov, aby sa vrátili do vlasti. Medzi potenciálnych záujemcov o prácu na Slovensku by mali patriť okrem slovenských migrantov aj občania jednotlivých krajín, ktorí by u nás chceli pracovať. Vláda by mala poskytnúť možnosti „presídlenia späť do SR po individuálnom začlenení sa do sociálno-ekonomických vzťahov v rámci SR.” Výrazný podiel na spolupráci sa očakáva od spolkov Slovákov žijúcich v zahraničí. Naplneniu tohto zámeru by mali pomôcť pravidelné burzy práce, ponúkajúce pracovné príležitosti v krajinách, v ktorých žije najviac Slovákov. Dôvodom pre tieto návrhy je podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny aj pracovná migrácia občanov Slovenska do zahraničia. „Ústredie deklaruje citeľný nedostatok pracovných síl v niektorých odvetviach hospodárstva (automobilový, strojárstvo) a informuje o potrebe zastavenia masívneho odlevu kvalifikovaných pracovníkov zo SR do zahraničia,” píše sa v materiáli. Najviac Slovákov vycestovalo za prácou do Českej republiky. Ku koncu roku 2007 ich bolo takmer 110 tisíc. Druhou krajinou v poradí, kam mali naši občania namierené za prácou, bola Veľká Británia. Tam ich malo byť k 31. decembru 2007 takmer 79 tisíc. Nasleduje Írsko, kde počet slovenských pracujúcich migrantov dosiahol takmer 33 tisíc. V Írsku tvorili Slováci ku koncu minulého roka 6,5 percenta pracovnej sily krajiny z nových členských štátov Európskej únie. Predkladaná koncepcia sa okrem iného venuje aj pomoci Slovákom žijúcim v zahraničí, ktorí môžu študovať na slovenských vysokých školách v slovenskom jazyku. Ministerstvo školstva SR by malo študentov finančne podporovať štipendiami. Záujem o takéto vysokoškolské vzdelávanie je hlavne medzi uchádzačmi zo Srbska, Rumunska a Ukrajiny, kde záujem o štipendium značne prevyšuje možnosti schváleného rozpisu. „Priemerný záujem prejavujú Slováci žijúci v Chorvátsku, Maďarsku, Poľsku a Slovinsku. Z ostatných európskych krajín, ako je Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Nórsko a Švajčiarsko sa dlhodobejšie nehlásia žiadni uchádzači, preto je potrebné prehodnotiť podmienky poskytovania pomoci Slovákom žijúcim v týchto krajinách,” uvádza sa v Koncepcii štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015.
Slováci žijúci v zahraničí dostali vlani od štátu prostredníctvom grantového systému Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) 36 miliónov Sk (1,2 milióna eur). Celková požadovaná suma v rámci 739 predložených žiadostí však dosahovala 177,3 milióna Sk (5,8 milióna eur). Podávanie žiadostí má pritom od roku 2002 (výnimkou je rok 2005) stúpajúcu tendenciu, už v prvom grantovom kole v roku 2008 ich bolo zaevidovaných 552 v požadovanej výške 84,2 milióna Sk (2,8 milióna eur). V koncepcii štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015, ktorou sa bude v stredu 25. júna zaoberať vládny kabinet, sa preto navrhuje zabezpečiť v rozpočte Úradu vlády SR každoročne finančné prostriedky na tento účel vo výške 40 miliónov Sk (1,3 milióna eur). Tie majú podporiť kultúrne podujatia v domovských krajinách, akcie a aktivity orientované na krajanskú mládež, vzdelávacie aktivity a projekty, nákup učebníc či odbornej a doplnkovej literatúry, detskej literatúry, audiovizuálnych materiálov a pomôcok. Pomôžu tiež vydavateľskej činnosti a krajanským médiám a financovaniu prenájmov priestorov potrebných na realizovanie činnosti slovenských spolkov a organizácií. Podľa oficiálnych cenzov, odhadov zastupiteľských úradov SR a krajanských organizácií v súčasnosti žije vo viac ako 50 krajinách sveta približne 2,2 milióna osôb, no status národnostných menšín, zakotvený v zákonoch, majú Slováci žijúci len v okolitých krajinách strednej a juhovýchodnej Európy. Prevažne ide o menšiny s hlbokými kultúrnymi tradíciami, vlastnou národnostnou inteligenciou a s rozvetveným systémom spolkového života. Ojedinele majú aj vlastnú štruktúru samosprávy a viac či menej rozvinutý systém slovenského národnostného školstva (Srbsko, Rumunsko, Ukrajina, Chorvátsko, Maďarsko, Poľsko). „Je potrebné zdôrazniť, že zachovanie a rozvoj týchto národnostných menšín je v prvom rade úlohou krajín, v ktorých Slováci žijú a ktorých sú občanmi,” uvádza sa v koncepcii. Úlohou slovenskej strany a ÚSŽZ bude intenzívne sledovať politiku štátov voči svojim národnostným menšinám, menovite voči slovenskej národnostnej menšine žijúcej a pôsobiacej v týchto štátoch. Na druhej strane ÚSŽZ konštatuje, že voľný pohyb osôb vytvoril zo slovenského sveta dynamické, neustále a rýchlo sa meniace slovenské spoločenstvo, pôsobiace v netradičných prisťahovaleckých krajinách, zhromažďujúce sa do nových organizácií a etablujúce sa vo významných profesiách a funkciách. Je preto nevyhnutné, aby SR reagovala na tieto skutočnosti operatívne a pružne, v záujme obojstranne prospešnej súčinnosti. „Všetky menšiny a komunity majú niekoľko jednotiacich prvkov, ale pre každú z nich je charakteristická aj jedinečnosť, neopakovateľnosť a teda aj potreba diferencovaného prístupu.” ÚSŽZ je podľa zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí koordinačným a výkonným orgánom, ktorý zabezpečuje proces tvorby a výkon štátnej politiky starostlivosti o krajanov, pričom v spolupráci s inými orgánmi verejnej moci, fyzickými osobami alebo právnickými osobami zabezpečuje realizáciu opatrení zameraných na podporu Slovákov žijúcich v zahraničí.
Vyd. Kalligram, šéfredaktor Rudolf Chmel. ● Nosnou témou je názorový pluralizmus súčasnej ľavice a jej vyhranenosť voči pravici. Konštatujúc nedostatočnú ideovú a intelektuálnu diskusiu o tejto problematike je nové číslo pokusom o jej „revitalizáciu“. Sociologická štúdia Oľgy Gyárfášovej a Martina Šlosiarika mapuje hodnotové svety spájané s ľavicou a pravicou v krajinách V4. Problémom slovenskej ľavice sa venuje Eduard Chmelár, Peter Weiss sa zameral na európske a slovenské kontexty ľavicovej politiky strany Smer, poľský publicista Tomasz Gabiś sa z pravého spektra pozrel na súčasnú ľavicu konkrétne na postmarxismus 21. storočia. Maďarskú sociálnu demokraciu vo svojom článku analyzuje István G. Király, v centre článku nemeckého politológa Thomasa Meyera sa nachádza kritika kapitalizmu a nutnosť reformovania sociálnej demokracie ako fungujúceho politického systému. Druhá časť čísla je venovaná súčasnému univerzitnému vzdelávaniu na Slovensku a v zahraničí. Ako vždy nechýbajú Dublety Miroslava Marcelliho a Miroslava Petříčka, knižné a filmové recenzie a glosa Petra Macsovszkého.
Strana maďarskej koalície oslávila svoje desiate výročie rozkladom. Časť SMK na čele s bývalým lídrom Bélom Bugárom odmietla prísť na oslavy, ktoré usporiadal predseda Pál Csáky. Dve krídla sa navzájom obviňujú, kto strane viac škodí. Na sobotňajšej akcii chýbal Bugár a poslanec Zsolt Simon. Ocenenie za to, že sa zaslúžil o vznik SMK, si z Csákyho rúk odmietol prevziať exminister István Harna. „SMK sa za posledný rok programovo posunula tak, že podľa mňa nie je čo oslavovať,“ tvrdí Simon. Bugár uviedol, že v strane je napätie, ktoré môže byť začiatkom rozkolu. „Zatiaľ nevidím, že by si tento problém vedenie strany uvedomovalo a chystalo sa niečo s tým robiť. Napríklad pán Duray sa cieľavedome snaží obmedziť vplyv alebo vytlačiť zo strany ľudí, ktorí majú iný názor, ako má vedenie,“ vyhlásil. Bugára za založenie SMK neocenili, hoci ju dlhé roky viedol. „Dohodli sme sa na predsedníctve, že by to bolo zastarané a súdružské. To, že pán Bugár neprišiel, je jeho zlé rozhodnutie. Poškodil sám sebe, ľudia sa od neho odvracajú,“ komentoval Csáky. Spor sa môže vyhrotiť na budúci týždeň, keď zasadá Republiková rada SMK. Tá má rozhodnúť, či Simona vylúčia zo strany za to, že kritizoval Csákyho a vyzval ho na odchod. Pozvanie SMK neprijali ani opoziční partneri KDH a SDKÚ, podľa ktorých sa strana pod Csákyho vedením priblížila k súčasnej vláde. Z SDKÚ prišla jedine Iveta Radičová, ktorá je spoločnou opozičnou kandidátkou. Csákyho podporil účasťou predseda maďarskej opozičnej strany Fidesz Viktor Orbán, ktorý hovoril o budúcnosti a spojení Maďarov v Karpatskej kotline. „Príde okamih, že vznikne nová a trvalá jednota medzi Maďarmi doma a v zahraničí,“ vyhlásil v sobotu v Dunajskej Strede. Obavy z Orbánovho víťazstva v nadchádzajúcich maďarských voľbách nedávno vyjadril premiér Robert Fico. Fidesz označil za stranu s extrémnym smerovaním.
Rovnaké pohľady, rozdielne riešenia. Pod týmto titulkom sa maďarský denník Népszabadság vracia k víkendovému stretnutiu šéfa opozičného Fideszu Viktora Orbána a novozvoleného predsedu slobodných demokratov Gábora Fodora. Atmosféra bola už-už priateľská. Politici sa síce nedohodli na spolupráci, ale aspoň sa dozvedeli, že majú na maďarskú vnútropolitickú situáciu viac menej rovnaký názor. Viktor Orbán odovzdal šéfovi slobodných demokratov memorandum, v ktorom sa píše, že súčasná menšinová vláda funguje bez poverenia voličov a teda je v rozpore s princípmi demokracie. Ďalej sa v dokumente uvádza, že kabinet zámerne tají informácie o stave ekonomiky a klamlivou kampaňou si udržiava popularitu. Slobodní demokrati podľa šéfa Fideszu urobili správny krok, keď opustili vládu, ktorá razila politiku klamstiev a zvolili si predsedu, ktorí sa toho nezúčastňoval. Noviny v tejto súvislosti píšu, že Viktor Orbán na záver dokumentu požiadal slobodných demokratov o spoluprácu. Lebo len tak sa dá podľa neho premôcť súčasná garnitúra a nastoliť vládu, ktorá nebude robiť hanbu Maďarsku. Gábor Fodor však ešte chce dať šancu premiérovi Gyurcsányovi. Predčasné voľby považuje za krajné riešenie. Koalícia s Fideszom je teda nateraz nereálna. Navyše, slobodní demokrati sa nechcú vzdať funkcií na úradoch a v kontrolných orgánoch. Konštatuje na záver maďarský denník Népszabadság.
V Maďarsku stále trvá atmosféra neistoty koaličných a opozičných strán v súvislosti s budúcnosťou vlády. Tú opustili slobodní demokrati, na ich čelo sa dostal Gábor Fodor. Hovorí sa o partnerstve s opozičným Fideszom, no stále visí vo vzduchu veľa nejasností. Maďarské vnútropolitické špičky momentálne zamestnáva otázka, či sa slobodní demokrati s novým vedením po odchode z koalície spoja s opozičným Fideszom a Viktorovi Orbánovi tak pomôžu zvrhnúť vládu, alebo predsa len ostanú - i keď nepísanými partnermi vládnych socialistov. Premiér Ferenc Gyurcsány tvrdí: „S Gáborom Fodorom sme sa dohodli, že na budúci týždeň začneme rokovať o možnej spolupráci. Prvé stretnutie máme naplánované na utorok. Myslím si však, že voličov nezaujímajú politické dohody. Im ide o to, aby sa mali lepšie, aby krajina napredovala. Ak slobodní demokrati vyznávajú podobné hodnoty ako my, nemáme problém spolupracovať. Partnermi predsa môžeme byť aj bez koaličnej dohody.” Prínosom by boli slobodní demokrati pre oba tábory, teda aj pre opozičný Fidesz. Viktor Orbán už dokonca poslal šéfovi SZDSZ list, v ktorom ho vyzval k spolupráci. Hoci sa na verejnosť nedostal obsah listu, pozorovatelia hovoria o celej palete motivačných sľubov. Gábor Fodor nateraz mlčí.