V slovenskom parlamente sa schyľuje k odvete za pripravovaný maďarský zákon o dvojakom občianstve. Budapešť a Bratislava sa nedokázali v tejto otázke dohodnúť a nie je jasné, kam až vyostrovanie vzťahov povedie. Slovenská vláda už v utorok schváli zákon, ktorý zabráni Slovákom maďarskej národnosti, aby mohli mať dve občianstva. Následne Národná rada prijme vyhlásenie, v čom vidí Slovensko zásadné problémy maďarského zákona o dvojakom občianstve. „Budeme pôsobiť na maďarské Národné zhromaždenie, aby zákon neprijalo,” vyhlásil premiér Robert Fico. Ak zákon Budapešť prijme, v tom momente bude hlasovať o zmene zákona o štátnom občianstve aj slovenský parlament. Malo by to byť v stredu. Podľa vládnej predlohy o štátne občianstvo Slovenskej republiky prídu všetci, ktorí aktívne prejavia záujem o občianstvo cudzieho štátu. Výnimka bude platiť iba vtedy, ak občan cudzie štátne občianstvo nadobudol v súvislosti s narodením alebo uzavretím manželstva. O svoje miesta v štátnej a verejnej správe prídu podľa normy všetci, ktorým štátne občianstvo zanikne po 1. júni 2010 a ich pracovná pozícia či funkcia je podmienená práve štátnym občianstvom. Takíto úradníci prídu podľa zákona zároveň aj o oprávnenie oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami. Občania, ktorí takto prídu zo zákona o občianstvo, to budú povinní nahlásiť obvodnému úradu. Opozícia s takýmto návrhom Ficovej vlády nesúhlasí. SDKÚ pripravuje vlastný zákon. „Na rozdiel od vládneho nechce občanov trestať odnímaním slovenského občianstva,” uviedla volebná líderka Iveta Radičová. Ich predloha stanoví, že Slovensko neuznáva účinky udelenia štátneho občianstva na základe zákonov iného štátu, ak nie sú v súlade s medzinárodne uznávanými pravidlami. KDH vyčkáva, podľa Pavla Hrušovského by mal parlament radšej rokovať o prípadných zmenách zákonov, ktoré si vyžiada prijatie dvojakého občianstva maďarským parlamentom. SMK je proti a vyzvala vládne strany k zdravému rozumu. „Pripomíname, že v rokoch 1997 až 2005 aj v slovenskom právnom systéme platila prax, podľa ktorého pre zahraničných Slovákov sa udeľovalo slovenské štátne občianstvo zrýchleným procesom a bez požiadavky na trvalý pobyt na území Slovenska,” vyhlásil predseda strany Pál Csáky. Politológ Michal Horský si myslí, že nastáva desaťročie maďarsko-slovenských konfliktov. „Vláda by nemala prijímať žiadne represívne a deklaratívne vyhlásenia, ale jednoduchý zákon, ktorý nerozkolísa vzájomné vzťahy medzi osemstotisíc občanmi juhovýchodného Slovenska,” vyhlásil Horský. Podľa neho vláda svojimi výzvami k maďarským politikom ukazuje, že nepozná pomery v Budapešti. Radičovej vyhlásenia o trestaní občanov pokladá politológ za smiešne. „Občan sa sám stáva obeťou vlastného rozhodnutia a jeho rozhodnutie nemôže byť trestom,” povedal Horský. Zákon o spornom dvojakom občianstve pre krajanov v Karpatskej kotline by mal maďarský parlament schváliť už zajtra. Platnosť by mal nadobudnúť 20. augusta, teda v deň štátneho sviatku svätého Štefana, zakladateľa uhorského štátu. Uplatňoval by sa však až od 1. januára 2011. Podľa návrhu zákona majú občianstvo prednostne dostať potomkovia maďarských občanov žijúci v susedných krajinách, ktorí sa preukážu znalosťou maďarského jazyka. Ďalšou podmienkou je, že prijatím občianstva neohrozí v Maďarsku verejnú ani národnú bezpečnosť. Občianstvo sa bude udeľovať na individuálnu žiadosť, čiže nie kolektívne a nie automaticky. Zákon o dvojakom občianstve, ktorý má dať krajanom občianstvo materskej krajiny a vyhlásiť výročie Trianonskej dohody, ktorá spečatila osud Uhorska, za Deň národnej súdržnosti, má v maďarskom Národnom zhromaždení podporu všetkých parlamentných strán. Len socialisti sú opatrnejší, schvaľovanie zákona o dvojakom občianstve odporučili až po slovenských voľbách. Rovnako tiež považovali za potrebné konzultácie so susednými štátmi, aby bolo jasné, že „cieľom nie je revízia hraníc”. V súvislosti so zákonom šéf celoštátnej rady Fideszu László Kövér ohlásil novú národnú politiku, „vďaka ktorej sa stane bezpredmetným používanie pojmu - na tejto strane hraníc a za nimi -. „Je jeden maďarský svet, jeden maďarský národ a každý Maďar je zodpovedný za všetkých Maďarov,” citovala ho ešte minulý týždeň internetová stránka denníka Népszabadság.
„Tvrdý protiúder“ proti maďarskému zákonu o dvojakom občianstve má konkrétnu podobu. Ak požiadate o cudzie štátne občianstvo, stratíte slovenské. Ak prijmete cudzie štátne občianstvo, prídete o prácu - vojaka, policajta, colníka či hasiča. Zmenu občianstva musíte nahlásiť obvodnému úradu - inak sa dopustíte priestupku a zaplatíte pokutu 3 319 eur. Vyplýva to z nového znenia zákona o štátnom občianstve, o ktorom má dnes rokovať kabinet Roberta Fica. Návrh nestihol prejsť ani pripomienkovým konaním a parlament má novelu schváliť expresne. Všetko má byť pripravené na zajtra/stredu, keď sa očakáva prijatie zákona o dvojakom občianstve v maďarskej snemovni. „Právna úprava je odôvodnená bezpečnostným rizikom, ktoré vzniká z dôvodu možného hromadného udeľovania cudzieho štátneho občianstva občanom Slovenskej republiky. Predložený návrh zákona je predovšetkým reakciou na pripravované zmeny právnej úpravy udeľovania štátneho občianstva v Maďarskej republike,“ tvrdia v dôvodovej správe k zákonu úradníci ministerstva vnútra. Maďarská strana hrá zatiaľ úlohu mŕtveho chrobáka. „Predseda strany Viktor Orbán stále tvrdí, že ešte nie sme vo vláde, oficiálne sme naďalej v opozícii, takže nemyslím si, že by sa k tomu chcel vyjadriť,“ povedala HN Eszter Patakiová z tlačového oddelenia Fideszu. Orbán už skôr v reakcii na postup slovenských orgánov vyhlásil, že nechce vstupovať do predvolebného zápasu na Slovensku. Zákon má fungovať od začiatku júna. O prácu by podľa neho prišli najmä zamestnanci silových rezortov, ktorí prijmú nové občianstvo - policajti, prokurátori, sudcovia, väzenskí dozorcovia, colníci či hasiči, ale napríklad aj poslanci parlamentu a samosprávy, ktorí tiež musia mať podľa zákona slovenské občianstvo. Strata práce zo dňa na deň, náhrada platu, diskriminácia na základe občianstva? Konflikt podľa odborníka na pracovné právo Petra Demeka nehrozí. „Napríklad už dnes môže pracovný vzťah vo vzťahu k cudzincovi zaniknúť vyhostením, týmto zákonom by analogicky došlo k pritvrdeniu voči bývalým štátnym občanom.“ Záujem štátu je podľa neho v tomto prípade prednejší ako právo na slobodnú voľbu povolania. S tým súhlasí aj odborník na medzinárodné právo Stanislav Mráz. „Susedný štát má právo sa brániť, pretože ide o zásah do jeho suverenity.“ Maďarská republika by podľa neho v rámci diplomatickej ochrany svojich „nových občanov“ mohla robiť nátlak na Slovensko - podľa medzinárodného práva môže totiž chrániť svojich občanov, ak by Slovensko ohrozilo alebo porušilo ich práva. Odborníci na právo však upozorňujú, že bez zmeny ústavy to zrejme nepôjde. Ústava hovorí, že nikomu nemožno odobrať občianstvo proti jeho vôli. „Ústavná väčšina pri tomto zákone bude potrebná, mal by to upraviť ústavný zákon,“ tvrdí Mráz. „Je to minimálne na hrane ústavy,“ tvrdí ústavný právnik Milan Galanda. Hoci premiér Fico už vyhlásil, že ak to bude potrebné, otvorí aj ústavu, podľa vládneho návrhu sa zatiaľ nič podobné nechystá.
Vyjadrenia poslancov Národného zhromaždenia Maďarskej republiky, ktoré odzneli v rozprave k novele zákona o štátnom občianstve, sú podľa predsedu vlády SR Roberta Fica „obludné reči” a Slovensko sa nimi musí zaoberať rovnako ako aj celým zákonom. „Ako sa má Slovensko cítiť, keď niekto hovorí o zmene hraníc? Ako sa má cítiť, keď Mníchovskú zmluvu považujú za vynikajúci právny dokument, pričom to bola najväčšia zrada, aká bola kedy urobená vtedy ešte na Československu?” spýtal sa premiér po dnešnom mimoriadnom rokovaní Koaličnej rady. Vyhlásil, že vzniknutá situácia je „pre nás konflikt SR so silnými antifašistickými tradíciami založenými na SNP so štátom, z ktorého parlamentu ide hnedý mor”. Zároveň odmietol, že by sa Slovensko malo na to iba pozerať a tváriť sa, „že to je úplne v poriadku”. Fico tiež očakáva, ako bude na tento „hnedý mor” reagovať medzinárodné spoločenstvo. Šéf kabinetu je presvedčený, že maďarskí politici majú prostredníctvom novely zákona o dvojakom štátnom občianstve záujem pretrhnúť vzťah, ktorý sa vytvára medzi občanmi SR maďarskej národnosti a Slovenskom. Dôvodom má byť to, že slovenskí Maďari by v súčasnosti v Maďarsku nemali taký štandard, ako majú na Slovensku. „Maďarsko nie je schopné a ani nebude schopné riešiť si svoje ekonomické, sociálne a finančné otázky. Slovensko v porovnaní s Maďarskom je o tri konské dĺžky vpredu,” zdôvodnil, prečo je občanom maďarskej národnosti na Slovensku lepšie. Opätovne zdôraznil, že ho mrzí, že maďarská strana nechce so slovenskou o právnej norme rokovať. „Keď ich už nič neviaže, keď si z medzinárodných zmlúv urobili trhací kalendár, tak by som očakával aspoň slušné správanie. Aspoň teda odpíšeme na žiadosť, že sa nestretneme, alebo odpíšeme, že zmiešaná komisia sa stretne vtedy a vtedy. A nie že až potom, čo bude schválený zákon v maďarskom parlamente,” vyhlásil. Pre zákon o dvojakom štátnom občianstve, o ktorom v týchto dňoch rokuje maďarský parlament, sa v utorok (25.5.) mimoriadne zíde Národná rada SR. Prvým bodom programu bude návrh uznesenia NR SR k návrhu novely zákona o štátnom občianstve. Ďalej by poslanci mali prerokovať v skrátenom konaní vládny návrh novely zákona o štátnom občianstve, ktorý kabinet schváli podľa svojho predsedu Roberta Fica (Smer-SD) v utorok ráno.
Počínanie maďarskej vlády a maďarského parlamentu aj v súvislosti s prijímaním novely zákona o dvojakom štátnom občianstve nasvedčuje podľa predsedu ĽS-HZDS Vladimíra Mečiara tomu, že „si niekto urobil plány na zmeny politických pomerov v strednej Európe, kde aj plánuje budúci konflikt”. „My chceme plánovať mier. A zrážka je medzi nacionalizmom na strane maďarskej a demokratickým charakterom prijímania vecí na strane Slovenskej republiky. Toto je zrážka dvoch systémov,” vyhlásil po dnešnom mimoriadnom rokovaní Koaličnej rady líder ĽS-HZDS. Dodal, že politické elity Maďarska sa pokúšajú o vytvorenie veľkého Maďarska v troch krokoch. „Prvým je vytvorenie skupiny občanov, ktorí by sa podriadili jurisdikcii maďarského štátu. Druhý krok bude znamenať iniciatívy k tomu, aby zabezpečovali ochranu medzinárodnú, diplomatickú, politickú a tiež finančnú podporu týchto skupín na ich aktivity nie totožné so záujmom vytvoriť jednotu štátu. A v treťom kroku to vždy takto bolo a zrejme by to bolo aj teraz tak, poskytnúť pomoc,” vymenoval šéf ĽS-HZDS, ktorému tento postup pripomína začiatky fašizmu v Európe a treba mu zabrániť. Mečiar je tiež presvedčený, že hystéria, aká vzniká v maďarskom parlamente v súvislosti s novelou zákona o dvojakom štátnom občianstve, škodí predovšetkým Maďarom. „Na Slovensku nechceme dopustiť, aby sa tým občanom maďarskej národnosti, ktorí chcú zostať občanmi Slovenska, čokoľvek stalo,” zdôraznil. Práve pre spomínanú právnu normu, o ktorej v týchto dňoch rokuje maďarský parlament, sa v utorok (25.5.) mimoriadne zíde Národná rada SR. Prvým bodom programu bude návrh uznesenia NR SR k návrhu novely zákona o štátnom občianstve. Ďalej by poslanci mali prerokovať v skrátenom konaní vládny návrh novely zákona o štátnom občianstve, ktorý kabinet schváli podľa svojho predsedu Roberta Fica (Smer-SD) v utorok ráno.
Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák dnes odletel do Haagu na stretnutie s komisárom OBSE pre otázky národnostných menšín Knutom Vollebaekom. Témou rokovania bude novela zákona o štátnom občianstve Maďarskej republiky, ktorú plánuje odsúhlasiť maďarský parlament. „Knutovi Vollebaekovi budeme tlmočiť znepokojenie Slovenska z prístupu maďarskej strany a informovať ho o krokoch slovenskej strany. Očakávame, že zaujme k maďarskému zákonu stanovisko a odporučí ďalší postup v tomto smere,” povedal pred stretnutím Lajčák. Cieľom Slovenskej republiky je podľa neho dosiahnuť dialóg medzi Bratislavou a Budapešťou, keďže maďarský zákon sa bude potenciálne vzťahovať aj na slovenských občanov maďarskej národnosti. „Sme presvedčení, že túto tému môžu vyriešiť len dvojstranné rokovania. Vyhýbanie sa dialógu nepovažujeme za prejav zodpovedného prístupu, ale skôr za dôkaz slabosti a nečistého svedomia v tejto veci,” konštatoval Lajčák v súvislosti s neochotou Budapešti konzultovať obsah zákona ešte pred jeho schválením v maďarskom parlamente. Slovenská republika od začiatku tlmočila viacero výhrad v súvislosti s nejasnosťami okolo obsahu ako aj s prístupom maďarskej strany, ktorá odmieta konzultácie so Slovenskom a porušuje tak dvojstrannú Základnú zmluvu i medzinárodné normy, vrátane Bolzanských odporúčaní vysokého komisára OBSE.
Maďarsko je sud pušného prachu, ktorý po prijatí novely zákona o dvojakom občianstve vybuchne a zasiahne celú Európu. Najviac na to ale doplatia Slováci. Vyhlásila to po dnešnom mimoriadnom rokovaní Koaličnej rady prvá podpredsedníčka SNS Anna Belousovová, podľa ktorej by „to, čo sa deje v Maďarsku, nemalo nechávať ľahostajnými nielen susedov Maďarska, ale hlavne kompetentné orgány a predstaviteľov EÚ”. „Maďarsko má obrovské neriešené sociálne problémy. Spoločnosť je ovládaná extrémistami. A vraždy cigánov a ľudí, ktorí sú možno názorovo inde, sú na bežnom poriadku. Čiže, v Maďarsku je hrozná situácia. Bez zveličovania pripomína obdobie v Nemecku spred druhej svetovej vojny,” zdôraznila Belousovová s tým, že občania maďarskej národnosti žijúci na Slovensku sa preto majú lepšie ako v Maďarsku. Prvá podpredsedníčka národniarov je tiež presvedčená, že aktivity nového maďarského parlamentu a vlády nemajú za cieľ riešiť skutočné problémy občanov Maďarska. Ani Maďarov žijúcich v susedných krajinách. „Potrebujú im len dať občianstvo a mať ich ako piatu kolónu v týchto krajinách,” uzavrela s tým, že situácia je skutočne mimoriadne vážna. V súvislosti so situáciou okolo zákona o dvojakom štátnom občianstve, o ktorom v týchto dňoch rokuje maďarský parlament, sa v utorok (25.5.) mimoriadne zíde Národná rada SR. Prvým bodom programu bude návrh uznesenia NR SR k návrhu novely zákona o štátnom občianstve. Ďalej by poslanci mali prerokovať v skrátenom konaní vládny návrh novely zákona o štátnom občianstve, ktorý kabinet schváli podľa svojho predsedu Roberta Fica (Smer-SD) v utorok ráno.
SDKÚ-DS predloží v Národnej rade SR návrh zákona o zamedzení negatívnych účinkov dvojakého občianstva, ktorým sa bude zaoberať maďarský parlament. Na rozdiel od avizovaného návrhu premiéra Roberta Fica, SDKÚ nechce trestať občanov odnímaním slovenského občianstva. „Návrh stanoví, že Slovenská republika neuznáva účinky udelenia štátneho občianstva občanovi SR na základe zákonov iného štátu, ak tieto nie sú v súlade so všeobecne uznávanými medzinárodnými pravidlami priznávania štátneho občianstva,” povedala na dnešnej tlačovej konferencii volebná líderka SDKÚ-DS Iveta Radičová s tým, že návrh by mal platiť pre každú, nielen momentálne vzniknutú situáciu. Strana nemá námietky proti dvojakému občianstvu, ak je stanovené v duchu platných medzinárodných dohovorov. Radičová poukazuje na nutnosť prirodzenej väzby ku krajine. „Týmto odmietneme účinky zákona maďarskej republiky zákonom, ochránime záujmy Slovenska a všetkých jeho občanov, ale nepotrestáme našich občanov tým, že ich zbavíme slovenského občianstva,” vysvetlila Radičová. Ak opozičný návrh v parlamente neprejde, SDKÚ za Ficov návrh ruku nezdvihne. Podľa Radičovej nie je správne trestať odoberaním občianstva ľudí, pretože „vysoká politika prichádza s takouto hrou”.
Problematický návrh zákona o dvojakom občianstve, o ktorom bude rokovať maďarský parlament, Maďarom v susedných štátoch komplikuje ich spolužitie s Nemaďarmi. Tvrdí to podpredseda strany Most-Híd a bývalý veľvyslanec v Maďarsku Rudolf Chmel. Reakciu slovenskej vlády označil za neprimeranú, miestami hysterickú, miestami zakomplexovanú a bezpochyby účelovú. Jej zjavným cieľom je podľa Chmela prekryť všetky ostatné témy a prebiť ich takzvanou maďarskou kartou. „Pod falošnými tónmi ochrany slovenských národných záujmov sa skrýva úsilie pokračovať v súčasnom systéme vládnutia a ťažiť z privilegovaného postavenia v mocenskom systéme štátu,” tvrdí vo vyhlásení Chmel. Bývalý veľvyslanec v Budapešti pripomína, že silený radikalizmus môže byť v konečnom dôsledku škodlivý pre všetkých - slovenských občanov, maďarských spoluobčanov i vzťahy medzi krajinami. Most-Híd varuje pred unáhlenými reakciami, ktoré by mohli vystupňovať napätie. Za negatívne dôsledky podľa neho nebudú zodpovední len politici v Budapešti, ale aj slovenská nacionalistická politika. „Je žiaduce, aby sme odpoveď slovenských štátnych orgánov, slovenského parlamentu i slovenskej verejnosti neformulovali v predvolebnej horúčke a pod bezprostredným tlakom krikľúňov, ale uvážlivo, s chladnou mysľou, bez vášní,” poznamenal Chmel. Dodal, že je nevyhnutná analýza politických, právnych, občianskych, rodinných, majetkových a ďalších aspektov dopadu zákona i ochrany pred jeho dôsledkami.
Strana maďarskej koalície ÚSMKŰ má pochybnosti o tom, či je súčasná slovenská vládna elita schopná správať sa civilizovane a rozvážne v predvolebnom období. „Je to smutné konštatovanie o vládnej koalícii členskej krajiny EÚ, ktoré len potvrdzuje úvahy o tom, že vytvorenie katastrofickej koalície Smer-HZDS-SNS nebolo náhodným skratom v politickom rozhodovaní v roku 2006, ale prejav systémovej chyby v zmýšľaní politikov vládnej koalície,” uvádza vo svojom vyhlásení SMK. SMK sa zúčastní na utorňajšom rokovaní k prvému bodu programu Národnej rady kde bude predseda strany Pál Csáky tlmočiť politické stanovisko SMK k vzniknutej situácii. „SMK pripomína, že v rokoch 1997 až 2005 aj v slovenskom právnom systéme platila prax, podľa ktorej sa pre zahraničných Slovákov sa udeľovalo slovenské štátne občianstvo zrýchleným procesom a bez požiadavky na trvalý pobyt na území Slovenska,” uvádza sa vo vyhlásení.
Poslanci za KDH majú záujem zúčastniť sa mimoriadnej schôdze Národnej rady (NR) SR zvolanej kvôli rozhodnutiu Budapešti prijať na etnickom základe možnosť dvojakého občianstva pre zahraničných Maďarov, chcú však rokovať „o niečom a nie o ničom”. „Schôdza je o ničom, ale ideme,” odpovedal dnes predseda poslaneckého klubu KDH Pavol Hrušovský na priamu otázku, či sa strana zúčastní utorkovej (25.5.) schôdze parlamentu. Podľa Hrušovského by však schôdza mala zmysel najmä vtedy, ak by sa na nej prerokovali návrhy zákonov, ktorými chce SR reagovať na maďarskú iniciatívu a najmä až potom, ako bude „známy ich obsah”. „Zatiaľ mám v pozvánke na zajtrajšiu schôdzu iba návrh na prijatie uznesenia. Nepovažujeme za protokolárne a podľa rokovacieho poriadku za normálny postup, aby sme najprv prerokovali návrh na prijatie uznesenia, v ktorom sa vyhrážame, že ak Budapešť voľačo spraví, tak nech čaká odvetu slovenského parlamentu,” vyhlásil Hrušovský. „Vyjadrujem istú ľútosť nad tým, že slovensko-maďarské vzťahy gradujú práve v čase vrcholiacej volebnej kampane na Slovensku a mnohé strany sa to snažia zneužiť,” poznamenal Hrušovský. Zároveň dodal, že nechce podceniť význam maďarskej politiky a kroky Budapešti nepovažuje za správne. Mimoriadna schôdza NR SR k otázke dvojakého občianstva pre zahraničných Maďarov sa uskutoční v utorok 25. mája o 11.00 h. Po dnešnom rokovaní Koaličnej rady to oznámil predseda parlamentu Pavol Paška (Smer-SD). Na iniciovaní schôdze sa zhodli koaličné strany Smer-SD, SNS a ĽS-HZDS. Prvým bodom programu bude návrh uznesenia NR SR k návrhu novely zákona o štátnom občianstve, o ktorom v týchto dňoch rokuje maďarský parlament. Ďalej by poslanci mali prerokovať v skrátenom konaní vládny návrh novely zákona o štátnom občianstve, ktorý kabinet schváli podľa svojho predsedu Roberta Fica (Smer-SD) v utorok ráno. NR SR podľa premiéra najprv schváli vyhlásenie, ktorého cieľom je oboznámiť slovenskú verejnosť aj zahraničie s tým, v čom vidí SR zásadné problémy pripravovaného kroku Maďarskej republiky. „Potom, ako bude toto vyhlásenie prijaté, by sa mal parlament prerušiť a budeme čakať do hlasovania o zákone o dvojakom občianstve v maďarskom parlamente,” priblížil Fico s tým, že toto hlasovanie je naplánované na stredu 26. mája ráno o 9.00 h. „Pokiaľ napriek našej dobrej vôli, našim štandardným postupom v súlade s medzinárodným právom sa rozhodne maďarský parlament schváliť zákon, mala by pokračovať NR SR a rokovať v skrátenom konaní o návrhu novely zákona o štátnom občianstve,” pokračoval Fico. Táto novela by mala podľa neho priniesť dve zmeny. Jednou z nich je, že ak občan SR urobí úkon k dobrovoľnému získaniu občianstva iného štátu, jeho získaním automaticky stratí slovenské občianstvo. „Rovnako bude v tomto zákone ustanovenie, ktoré bude presne určovať, že ak je nejaký výkon verejnej funkcie na Slovensku viazaný na štátne občianstvo SR, tak nadobudnutím štátneho občianstva Maďarskej republiky automaticky stratí tento človek právo vykonávať verejnú funkciu,” doplnil premiér. Slovenská vláda podľa Fica doteraz urobila celý rad diplomatických a zahraničnopolitických iniciatív v súlade s medzinárodným právom, aby prijatiu zákona o dvojakom občianstve v Maďarsku zabránila. „Vytvárame tlak na maďarský parlament v tom, že zákon, ktorý chcú prijať, bude mať nedozerné dôsledky pre slovensko-maďarské vzťahy,” podčiarkol. Kroky, ktoré urobila slovenská vláda, ocenil po mimoriadnom rokovaní Koaličnej rady aj predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar. Podľa neho to, čo sa deje v maďarskom parlamente, zaváňa atmosférou revanšizmu, nacionalizmu a fašizmu. „Maďarská vláda sa zaviazala v Parížskej zmluve, že toto už nikdy viac v Maďarsku nebude. Konanie, ktoré prebieha v Maďarsku je v rozpore s niekoľkými ustanoveniami,” vyhlásil. Pripomenul aj viaceré medzinárodné aj bilaterálne dohody, ktoré podľa lídra ĽS-HZDS Maďarsko svojím konaním porušuje. Situáciu okolo novely zákona o dvojakom štátnom občianstve považuje za mimoriadne vážnu aj SNS, ktorá ako prvá prišla s iniciatívou zvolať mimoriadnu schôdzu parlamentu. Teraz však podľa prvej podpredsedníčky národniarov Anny Belousovovej nezáleží na tom, kto bol prvý. „Pretože je to veľmi vážna situácia a tu už končia politické predvolebné prekáračky,” zdôvodnila s tým, že teraz je na rade rokovanie o spomínanom uznesení a dajú sa očakávať aj ďalšie kroky. „Nemusíme byť naivní, zákon o dvojakom občianstve prijatý bude a vtedy je potrebné, aby sa SR správala ako zvrchovaný suverénny štát, a aby na Slovensku vždy platili slovenské zákony,” uviedla Belousovová. Podpisy potrebné na zvolanie mimoriadnej schôdze odovzdali podpredsedovia parlamentu Tibor Cabaj (ĽS-HZDS), Anna Belousovová (SNS) a Miroslav Číž (Smer-SD) krátko po skončení rokovania Koaličnej rady. Šéf parlamentu Paška ešte predtým na tlačovej konferencii informoval, že schôdzu svojím podpisom podporilo 51 poslancov za vládnu koalíciu. Premiér Fico vyzval aj zástupcov opozície vrátane SMK a nezávislých poslancov z Mosta-Híd, aby sa na mimoriadnom rokovaní zúčastnili.
Zvolanie mimoriadnej schôdze Národnej rady SR pre novelu zákona o dvojakom občianstve, na ktorej sa majú prijať protiopatrenia voči maďarskej právnej norme, je priehľadný politický ťah a predvolebný míting troch koaličných strán. Na dnešnej tlačovej konferencii strany Most-Híd to vyhlásil jej predseda Béla Bugár. Je presvedčený, že schvaľovanie novely zákona o štátnom občianstve treba odložiť. „Takéto závažné kroky potrebujú chladnú hlavu. Horúcou ihlou šiť takýto závažný zákon je vrcholne nezodpovedné,” poznamenal Bugár, ktorý preto vyzýva všetky parlamentné strany na odloženie takýchto krokov, ktoré sa vláda a parlament chystajú prijať. Pripomenul, že zákon o dvojakom občianstve môže byť uplatňovaný až od 1. januára 2011. „To znamená, že po slovenských voľbách bude môcť aj budúca slovenská vláda, aj parlament adekvátne reagovať,” vysvetlil. Prijímanie protiopatrení zo strany Slovenskej republiky je podľa Bugára potrebné odložiť aj preto, že sa zatiaľ nevie, čo presne bude v zákone. „Nevieme, ako sa bude dotýkať občanov SR, a preto si myslíme, že to je zbytočné ďalšie vyvolávanie politických vášní a ďalší krok k zvyšovaniu napätia medzi Maďarmi a Slovákmi,” zdôvodnil s tým, že si uvedomuje, že napätie v tejto situácii vyvoláva maďarská strana. S jej konaním nie je spokojný. Rovnako poukázal na fakt, že veľký odpor voči krokom Fideszu, ktorý právnu normu do maďarského parlamentu predložil, nebol ani zo strany SMK. V súvislosti s novelou zákona o štátnom občianstve z dielne vlády SR uviedol, že slovenská strana týmto návrhom vyvoláva strach, chce trestať občanov maďarskej národnosti a dokonca rozmýšľa aj o diskriminácii. Vládny návrh zákona o štátnom občianstve má podľa predsedu vlády SR Roberta Fica priniesť dve zmeny. Jednou z nich je, že ak občan SR urobí úkon k dobrovoľnému získaniu občianstva iného štátu, jeho získaním automaticky stratí slovenské občianstvo. „Rovnako bude v tomto zákone ustanovenie, ktoré bude presne určovať, že ak je nejaký výkon verejnej funkcie na Slovensku viazaný na štátne občianstvo SR, tak nadobudnutím štátneho občianstva Maďarskej republiky automaticky stratí tento človek právo vykonávať verejnú funkciu,” doplnil dnes premiér.
O novele zákona o maďarskom občianstve, ktorá sa týka zjednodušeného udeľovania dvojakého občianstva zahraničným Maďarom, budú rozhodovať poslanci maďarského parlamentu v stredu. Informovala o tom dnes maďarská tlačová agentúra MTI. Zákonodarný zbor v rámci jarnej schôdze bude tento týždeň zasadať trikrát. V utorok poslanci začnú okrem iného prerokovávať 85-stranový návrh vládneho programu dezignovaného premiéra Viktora Orbána, o ktorom budú hlasovať v sobotu. Zákonodarný zbor bude hlasovať aj o osobe predsedu vlády a ministri nového kabinetu budú môcť zložiť prísahu. V utorok by mali zákonodarcovia diskutovať tiež o návrhu pamätného dňa Trianonu. V stredu bude pokračovať rozprava k návrhu vládneho programu a poslanci by mali hlasovať o novele občianskeho zákona. Blok Maďarský občiansky zväz-Fidesz a Kresťanskodemokratická ľudová strana (Fidesz-KDNP) predložil 17. mája parlamentu zákon o dvojakom občianstve. Podľa návrhu iniciovaného predsedom Fideszu Viktorom Orbánom, predsedom KDNP Zsoltom Semjénom a poslancami za Fidesz Lászlóom Kövérom a Zsoltom Némethom by zákon vstúpil do platnosti 20. augusta, v deň maďarského štátneho sviatku. Aplikovali by ho však až od 1. januára 2011. Podľa predloženého návrhu by zvýhodnené maďarské občianstvo mohol dostať nemaďarský občan, ktorého predkovia mali maďarské občianstvo, alebo ktorý tvrdí, že jeho predkovia mohli mať maďarské občianstvo a preukáže znalosť maďarského jazyka. Mal by byť bezúhonný a udelenie občianstva nesmie byť hrozbou pre vnútornú ani národnú bezpečnosť. Občianstvo by prideľovali na základe individuálnej žiadosti, a nie automaticky, kolektívne. Slovenský premiér Robert Fico uviedol 21. mája v rozhovore pre rakúsky denník Kurier, že plán maďarskej vlády udeliť zahraničným Maďarom maďarské občianstvo je pre Európu nebezpečný. Návrh maďarského zákona o dvojakom občianstve označil za „časovanú bombu”. V súvislosti so snahami slovenskej strany o bilaterálne konzultácie v tejto záležitosti Fico konštatoval, že je pripravený okamžite sa stretnúť s dezignovaným maďarským premiérom Viktorom Orbánom. Ten predtým vyhlásil, že do parlamentných volieb na Slovensku a zostavenia kabinetu v Maďarsku na stretnutie nevidí dôvod.
Neúčasť zástupcov maďarskej menšiny v budúcom slovenskom parlamente by bola podľa niektorých politológov mimoriadne zlou správou pre budúci vývoj slovensko-maďarských vzťahov. Ako SMK, tak aj Mostu-Híd pritom reálne hrozí, že môžu napokon zakotviť pod parlamentným vŕškom. Len napríklad podľa najnovšieho prieskumu verejnej mienky agentúry Focus by získali 5,9 resp. 5,6-percentnú voličskú podporu. Pri štatistickej odchýlke troch percent tak potrebnú päťpercentnú hranicu nemusia vôbec dosiahnuť. Ich parlamentná budúcnosť je preto niekoľko týždňov pred voľbami značne neistá. Možnosť absencie jednej i druhej maďarskej strany v Národnej rade SR je pritom podľa politológa Michala Horského najhoršou možnou alternatívou. A to nielen pre zástupcov maďarskej národnostnej menšiny, ale aj pre celé Slovensko. „Politika maďarských lídrov na Slovensku by bola netransparentná, v pololegálnych štruktúrach, kde by sa ostatné politické strany mohli len dohadovať, čím žije maďarský volič na Slovensku,” povedal Horský pre Aktuálne.sk. Za najhorší povolebný variant označil parlament bez účasti spomínaných politických subjektov aj politológ a vysokoškolský pedagóg Eduard Chmelár. „Politická scéna by sa tým dramaticky radikalizovala. Maďarské politické strany už viackrát dokázali, že keď sú vo vláde, vedia sa správať zodpovedne a štátnicky. Ale hneď ako si uvoľnia ruky z vládnej zodpovednosti, začnú vystupovať populisticky až nacionalisticky,” skonštatoval Chmelár pre Aktuálne.sk. V takomto prípade by navyše mohlo prísť k vyostreniu vzťahov medzi Slovenskom a jeho južným susedom. „Súčasná politická situácia na oboch brehoch Dunaja tomu nahráva,” upozorňuje politológ. Hoci podľa najnovšieho prieskumu Focusu má o niečo lepšiu pozíciu už etablovaná SMK, veľkým problémom by nemalo byť ani jej vystriedanie zástupcami Mostu v parlamentných laviciach. A to napriek tomu, že víťaz maďarských parlamentných volieb Fidesz na čele s Viktorom Orbánom neskrýva politickú náklonnosť k strane Pála Csákyho. „Takéto veci nebudú mať zásadnejší vplyv. V takom prípade by sa partnerom Budapešti stala tá reprezentácia, ktorá by bola v parlamente,” tvrdí Chmelár. Politológ Michal Horský však pripomína, že Most-Híd Bélu Bugára by mohol mať značné ťažkosti osloviť aj niektorých radikálnejších voličov SMK. „Ak totiž existujú dve politické strany, ktorých idey a programy sú na podobných princípoch, v zásade víťazia radikáli. Na druhej strane naozaj môže byť mostom medzi slovenským a maďarským etnikom, resp. Slovenskom a Maďarskom,” nazdáva sa Horský.
Maďarská menšina na Slovensku je neprávom najviac podvedeným subjektom v otázke dvojakého občianstva, ktoré chce schváliť nový parlament Maďarskej republiky. Uviedol to v diskusnej relácii Slovenskej televízie (STV) O 5 minút 12 špecialista Ministerstva zahraničných vecí SR na slovensko-maďarské vzťahy Imrich Marton. „Maďarský parlament prichádza s touto iniciatívou bez toho, aby sa kedy bol pýtal Maďarov žijúcich na Slovensku, aké sú ich záujmy, či naozaj k svojmu šťastiu potrebujú maďarské občianstvo,” skonštatoval Marton. Podľa neho dnes nikto nevie povedať, aký dopad by mal zákon na spolužitie Slovákov a Maďarov na juhu Slovenska a aké impulzy to dá extrémistickým skupinám v oboch krajinách. „Je trochu nefér voči Maďarom žijúcim na Slovensku, prenášať sem isté traumy, ktorými žije maďarská spoločnosť v Maďarsku. Maďari žijúci na Slovensku si tieto otázky už do značnej miery vyjasnili a považujú sa za občanov SR a majú maďarskú národnosť. Toto vyjadruje ich identitu na našom území,” povedal expert. Podľa Martona dostane v tomto probléme ešte šancu diplomacia. „Verím v silu diplomacie,” skonštatoval o možných protiopatreniach zo slovenskej strany. „Musíme pristúpiť k rozhovorom a vzájomné spory riešiť dialógom,” dodal. Zámer maďarskej vlády je ten, že chce vytvoriť nejaký silnejší inštitucionálny vzťah medzi maďarskou menšinou žijúcou na Slovensku a maďarským štátom, uviedol bývalý slovenský veľvyslanec v Maďarsku Štefan Markuš. „Viktor Orbán vlastne požaduje tretie občianstvo pre svoju menšinu, ktorá nie je jeho menšinou, on si ju prisvojuje,” povedal Markuš, ktorý poukázal na to, že občania maďarskej národnosti majú okrem občianstva Slovenskej republiky aj občianstvo EÚ.
Taká arogancia a agresivita, aká ide z maďarského parlamentu, tu nebola od druhej svetovej vojny. Povedal v nedeľnej diskusnej relácii Televízie Markíza Na telo minister vnútra Robert Kaliňák v súvislosti so zámerom maďarského parlamentu prijať novelu zákona o dvojakom občianstve. „My nehráme maďarskou kartou, hrá ňou maďarská vláda ešte predtým, než je vôbec (vláda - pozn.) ustanovená, považovala za potrebné takýto veľmi kontroverzný zákon dať do maďarského parlamentu,” povedal Kaliňák. Podľa neho slovenská strana chce o novele rokovať. „Ponúkli sme rokovania aj maďarskej strane, rokujeme aj na európskej úrovni, využívame všetky inštitúty, ktoré máme v EÚ,” uviedol. Dodal, že ak nevyjde cesta konzultácií, slovenská vláda príjme adekvátne opatrenia. Podľa ďalšieho diskutujúceho, predsedu KDH Jána Figeľa, nemá zmysel, aby občania maďarskej národnosti, ktorí žijú za hranicami Maďarska, získavali ďalšie občianstvo. „My sme všetci občanmi našich štátov a zároveň Európskej únie,” povedal. Figeľ si myslí, že maďarský návrh zákona o dvojakom občianstve vyvoláva revizionizmus, návrat do minulosti a vyhľadáva nových občanov Maďarska za jeho hranicami. „Môže znamenať aj bezpečnostné riziká,” dodal. Figeľ kritizoval, že premiér Robert Fico zvolal bezpečnostnú radu štátu, keď sa začalo hovoriť o prijatí spomínanej novely v maďarskom parlamente, ale nezvolal rokovanie slovenských politických strán. „Určite k tomu priestor bude, naša predstava je, že o tom musíme intenzívnej diskutovať,” zakontroval Kaliňák. Podľa neho bude NR SR zasadať hneď potom, „čo maďarský parlament urobí úkony”. „Parlament by sa nemal schádzať z iniciatívy poslancov, ale predovšetkým vlády, ktorá môže konať a dúfam, že bude konať v zmysle istých krokov,” povedal Figeľ. Podľa predsedu KDH táto téma prišla vhod Ficovi, aby mohol zakryť tému podozrivého financovania strany Smer-SD a korupcie. „Vláda v tejto chvíli aktívne koná,” tvrdil Kaliňák. Podľa neho má minister zahraničných veci v tejto veci na pláne stretnutia na európskej úrovni. „Zatiaľ sa snažíme o to, aby sme odvrátili prijatie tohto zákona v maďarskom parlamente. Nielen samotný zákon je veľmi zlý, ale aj spôsob akým sa prijíma, (...) Je stále šanca, aby sa prerušilo toto konanie,” povedal Kaliňák. Dodal, že zákon musí byť schválený až na základe konzultácií so slovenskou stranou. „Nemôže byť schválený jednostranne. Akonáhle bude schválený jednostranne, sme pripravení na tvrdú odvetu,” povedal Kaliňák. Minister vnútra je zvedavý na správanie sa parlamentných strán, ktoré obhajujú spoluprácu SMK, ktorá je podľa neho predĺženou rukou maďarského Fideszu.
Za mimoriadne zlé a nebezpečné označil dnes minister vnútra Robert Kaliňák to, čo zaznelo minulý týždeň v maďarskom parlamente v rámci rozpravy o dvojakom občianstve. „Takéto výroky sú zastrašujúce,” zdôraznil v dnešnej diskusnej relácii televízie Markíza Na telo na margo niektorých výrokov, ktoré zazneli v maďarskom zákonodarnom zbore, napr. že treba vrátiť Maďarsku odtrhnuté územia, odmietanie Trianonskej zmluvy či pozitívne názory na Mníchovskú dohodu. „Musíme o tom aktívne diskutovať, my sme si túto tému ako maďarskú kartu pred voľbami nevytiahli, začalo to z maďarskej strany,” zdôraznil šéf rezortu vnútra. Podľa jeho slov je zákon o dvojakom občianstve a aj spôsob, akým sa presadzuje, „zlý”. „Ponúkli sme maďarskej strane priestor na rokovanie a keď to nepomôže, podnikneme adekvátne kroky,” povedal okrem iného minister Kaliňák. „Súčasná situácia môže vyvolávať nebezpečné riziká. Vytvárať ďalšie občianstvo v tejto situácii nemá zmysel,” uviedol v relácii predseda Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) Ján Figeľ na margo toho, akej jurisdikcii bude podliehať osoba, ktorá občianstvo prijme. Vláda by, podľa jeho slov, mala v tomto prípade konať a parlament by sa mal zísť na podnet vládneho kabinetu. Premiér Robert Fico s touto maďarskou témou môže zakrývať iné kauzy ako financovanie Smeru. Napriek tomu je však téma dvojakého občianstva a súčasná situácia vážna, povedal okrem iného Figeľ. KDH nie je apriori proti inštitútu dvojakého občianstva, ale proti forme, v akej ho chce uzákoniť maďarské Národné zhromaždenie. „Ak Maďarská republika nestojí o konštruktívny dialóg so Slovenskom, tak bude musieť konštruktívne rozhodnutia prijať Slovensko,” povedal na tlačovej konferencii 19. mája predseda KDH Figeľ. „Hovorím to nielen ako bývalý člen Európskej komisie a predseda strany, ale aj ako bývalý spolupredseda slovensko-maďarskej zmiešanej komisie, v ktorej som predsedal spolu so Zsoltom Némethom (Fidesz), jedným z dvoch signatárov terajšieho návrhu zákona o dvojakom občianstve,” vyhlásil Figeľ. Dodal, že slovenská vláda by mala bez toho, aby sa snažila využiť situáciu v predvolebnej kampani, zvolať schôdzu Národnej rady, ktorá by sa problémom dvojakého občianstva zaoberala. Maďarské Národné zhromaždenie ukončilo rozpravu k zákonu o dvojakom občianstve 21. mája. Hlasovanie o zákone sa očakáva v najbližších dňoch, pravdepodobne v utorok 25. mája, ešte skôr, ako bude vymenovaná nová maďarská vláda. V rozprave okrem iného zaznelo aj vyjadrenie poslanca za radikálnu stranu Jobbik Tamása Nagy - Gaudiho, podľa ktorého sa žiadna krajina nemôže zrieknuť dosiahnutia cieľa, aby príslušníci jej väčšinového národa žili v rámci jedného štátu. Poslanec Maďarskej občianskej strany-FIDESZ László Kövér na to vo svojej záverečnej reči podľa agentúry MTI reagoval slovami: „Máme ešte veľa práce a nemá zmysel vytyčovať ciele, týkajúce sa zmeny súčasných hraníc.” Predstavitelia strany Jobbik napriek tomu hovorili o možnostiach zmeny súčasných hraníc „mierovou cestou”. Jeden z jej ďalších zástupcov István Szávay vyzval budúcu maďarskú vládu, aby protestovala proti každému porušeniu práv zahraničných Maďarov.
Strana maďarskej koalície (SMK) vidí v akte pridelenia druhého štátneho občianstva naplnenie časti ľudských práv a uznanie dvojakej identity daného občana. O tom informovala hovorkyňa strany Eva Dunajská. Zdôrazňovanie akýchkoľvek realizovateľných opatrení proti nemu považuje iba za snahu o zneistenie občanov, uviedla hovorkyňa. Strana podľa nej odmieta hystériu šírenú niektorými politikmi v súvislosti s plánovanou novelou zákona o štátnom občianstve Maďarskej republiky. Zákon v prípade schválenia nadobúda účinnosť od 1. januára 2011 a preto je podľa slov Dunajskej dostatok času na vyriešenie vzniknutých otázok. Podľa presvedčenia politického subjektu nemôže byť žiadny občan z dôvodu dvojakého štátneho občianstva akokoľvek znevýhodňovaný, konštatovala hovorkyňa.
Strana maďarskej koalície (SMK) odmieta hystériu, šírenú niektorými politikmi a politickými stranami v súvislosti s plánovanou novelou zákona o štátnom občianstve Maďarskej republiky. Uviedla to dnes v straníckom stanovisku hovorkyňa SMK Eva Dunajská. „SMK pripomína, že nový zákon sa začína aplikovať len od 1. januára 2011, tzn. je k dispozícii dostatok času na vyriešenie vzniknutých otázok,” argumentuje strana. V stanovisku sa uvádza, že SMK odmieta nezodpovedné vyhlásenia vládnych politikov a vyzýva každého k zaujatiu zodpovedných postojov. „SMK zdôrazňuje, že aj SR, aj Maďarská republika sú členmi toho istého bezpečnostného paktu a toho, kto chce vidieť v partnerskej krajine nepriateľa, považuje za nositeľa zastaraných ideí z prvej polovici minulého storočia,” tvrdí strana, ktorá v pridelení druhého štátneho občianstva vidí naplnenie časti ľudských práv a uznanie faktu dvojakej identity daného občana. Podľa názoru SMK žiadny občan nemôže byť akýmkoľvek spôsobom znevýhodnený z dôvodu dvojakého štátneho občianstva. „SMK pripomína, že nový zákon Maďarskej republiky rozhodnutie o prijatí resp. neprijatí druhého štátneho občianstva ponecháva na občana, toto rozhodnutie bude závisieť len od slobodného rozhodnutia daného občana,” uvádza sa v stanovisku. SMK upozorňuje aj na potrebu prísnej ochrany osobných údajov v tomto procese. „Žiadny orgán SR nebude disponovať údajmi o tom, kto z občanov SR má alebo nemá aj iné štátne občianstvo,” uviedla Dunajská. Dodala, že zdôrazňovanie akýchkoľvek realizovateľných protiopatrení považuje SMK za snahu o zneistenie občanov. „Vyše 200 tisíc občanov SR, ktorí aj dnes majú dvojaké štátne občianstvo, sú chránení účinným systémom ochrany údajov donorského štátu,” skonštatovala hovorkyňa SMK.
Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) nie je apriori proti inštitútu dvojakého občianstva, ale proti forme, v akej ho chce uzákoniť maďarské Národné zhromaždenie. „Ak Maďarská republika nestojí o konštruktívny dialóg so Slovenskom, tak bude musieť konštruktívne rozhodnutia prijať Slovensko,” povedal na tlačovej konferencii 19. mája predseda KDH Ján Figeľ. „Hovorím to nielen ako bývalý člen Európskej komisie a predseda strany, ale aj ako bývalý spolupredseda slovensko-maďarskej zmiešanej komisie, v ktorej som predsedal spolu so Zsoltom Némethom (Fidesz), jedným z dvoch signatárov terajšieho návrhu zákona o dvojakom občianstve,” vyhlásil Figeľ. Dodal, že slovenská vláda by mala bez toho, aby sa snažila využiť situáciu v predvolebnej kampani, zvolať schôdzu Národnej rady, ktorá by sa problémom dvojakého občianstva zaoberala. Normálne podľa neho je, ak sa snaží získať dvojaké občianstvo občan, ktorý sa nechce vzdať pôvodného občianstva, ale zároveň chce získať postavenie občana aj v inom štáte, do ktorého sa prisťahoval a žije v ňom. Forma, keď štát aktívne vyhľadáva za svojimi hranicami ľudí, ktorým ponúka občianstvo, je neobvyklá. „Je to presne opačný proces, bezprecedentný a spätý skôr s históriou ako potrebnou konštruktívnou budúcnosťou,” vyhlásil Figeľ, ktorý o situácii komunikuje s predsedom Európskej ľudovej strany (EPP) Wilfriedom Martensom. „Myslím, že európska pôda je veľmi dôležitá pre hľadanie európskej cesty alebo riešení. Toto, čo je navrhované z Budapešti, je riešenie karpatského typu a to nie je na prospech Európy 21. storočia,” poznamenal Figeľ, ktorý podľa vlastných slov výraz „karpatský” použil zámerne, keďže ho vo svojom politickom slovníku často používajú maďarskí politici. „Základ odpovede je tu, osobitne v Budapešti, aby nekonala jednostranne a proti pravidlám, ktoré nás spájajú, ale naopak, zdržala sa takýchto postupov,” uzavrel Figeľ. Maďarské Národné zhromaždenie ukončilo rozpravu k zákonu o dvojakom občianstve 21. mája. Hlasovanie o zákone sa očakáva v najbližších dňoch, pravdepodobne v utorok 25. mája, ešte skôr, ako bude vymenovaná nová maďarská vláda. V rozprave okrem iného zaznelo aj vyjadrenie poslanca za radikálnu stranu Jobbik Tamása Nagy - Gaudiho, podľa ktorého sa žiadna krajina nemôže zrieknuť dosiahnutia cieľa, aby príslušníci jej väčšinového národa žili v rámci jedného štátu. Poslanec Maďarskej občianskej strany-FIDESZ László Kövér na to vo svojej záverečnej reči podľa agentúry MTI reagoval slovami: „Máme ešte veľa práce a nemá zmysel vytyčovať ciele, týkajúce sa zmeny súčasných hraníc.” Predstavitelia strany Jobbik napriek tomu hovorili o možnostiach zmeny súčasných hraníc „mierovou cestou”. Jeden z jej ďalších zástupcov István Szávay vyzval budúcu maďarskú vládu, aby protestovala proti každému porušeniu práv zahraničných Maďarov.
Maďarskí poslanci sa vzácne zhodujú. Chcú dvojaké občianstvo a jedným z hlavných argumentov sú aj slovenskí Maďari. Hlasovať o dvojakom občianstve pre Maďarov žijúcich v susedných štátoch by sa v budapeštianskom parlamente malo najskôr v utorok. Podporujú to všetky parlamentné strany. Jedine opoziční socialisti ešte váhajú, či podporia zákon predložený Fideszom. Ako jediní tiež argumentovali, že treba prijatie zákona odložiť - aj s ohľadom na slovenské voľby - a lepšie pripraviť. Fideszu pri rečiach o zjednotení národa pritakával radikálny Jobbik. Extrémisti by zašli oveľa ďalej. Požadujú, aby krajania dostali okamžite aktívne aj pasívne hlasovacie právo v Maďarsku, čiže aby mohli voliť aj byť volení napríklad do parlamentu. Poslanec strany Csaba Gyüre navrhol, aby sa v budúcnosti 200členný maďarský parlament rozšíril o ďalších 26 poslancov zastupujúcich maďarské menšiny zo susedných krajín. Jeho kolega Tamás Gaudi-Nagy z Jobbiku ospevoval Uhorsko, Mníchovskú dohodu a Viedenské arbitráže, ktoré podľa neho aspoň čiastočne napravili nespravodlivosť Trianonskej mierovej zmluvy. Pripustil dokonca možnosť mierovej zmeny hraníc prostredníctvom referenda, „na základe spoločnej vôle tamojšieho obyvateľstva”. Diskusia bola veľmi emotívna, hovorilo sa o náprave historických krívd a privinutí si odtrhnutých častí národa. Často sa spomínali Slováci, ktorým nemožno ustupovať. Poslanci Fideszu nadávali socialistom, že dvojaké občianstvo za svojej vlády nepresadili. Zamlčali, že dvojaké občianstvo odmietal aj Fidesz za prvej vlády Viktora Orbána.
Maďarský parlament včera diskutoval aj o Trianonskej mierovej zmluve z roku 1920. Jej výročie 4. júna sa stane dňom národnej spolupatričnosti. Predkladateľ zákona László Kövér z Fideszu hovoril, že Trianon ako nespracovaná trauma ťaží Maďarov i susedné štáty 90 rokov. „Historické Maďarsko nemožno vzkriesiť. Nie je to však ani treba, veď žije. V našich dušiach, kultúre, jazyku, v kostoloch, ktoré sme postavili, a medziľudských vzťahoch,” povedal Kövér. Nemá zmysel dávať si nereálne ciele, lebo len odsúvajú zjednotenie národa ponad existujúce hranice, reagoval na reči poslanca Jobbiku o zmene hraníc. Odmietol tiež plánované demonštrácie extrémistov na výročie Trianonu pred srbským, rumunským a slovenským veľvyslanectvom.
Fico by bol právom urazený, že s ním Orbán nechce o dvojakom občianstve seriózne rokovať. Sám sa však v minulosti správal rovnako. A ak sa aj niečo dohodlo, nedodržal to. Slovensko-maďarský spor i diskusia v oboch krajinách o dvojakom občianstve opäť prebieha podľa obvyklého scenára. Strany si síce trochu prehodili úlohy, vo svojich tvrdeniach však zavádzajú a používajú dvojaký meter rovnako. Maďarská strana, najmä politici Fideszu, pravidelne tvrdia, že je ich nový zákon o občianstve vlastne to isté ako podobný slovenský zákon. Nechápu vraj, v čom je teda problém. Ťažko povedať, či vedome klamú, alebo majú len takú nízku úroveň právneho povedomia. Podstatný rozdiel medzi obidvomi zákonmi je podmienka slovenskej (a doterajšej maďarskej) úpravy, že žiadateľ musí najprv žiť v krajine, o ktorej občianstvo žiada. Slovenské úrady síce podľa rôznych svedectiev k tejto požiadavke pristupujú dosť liberálne, to však nič nemení na tom, že je v zákone zakotvená. A že to z právneho hľadiska znamená zásadne inú situáciu. Je, mimochodom, veľmi smutné sledovať moderátorov maďarských elektronických médií - žiadny politikom v tomto bode neoponoval. Budapešť má pravdu, že je suverénnym právom štátu rozhodovať, komu a za akých podmienok udelí občianstvo - v prípade, ak sa o novom občanovi predpokladá, že bude žiť v štáte, ktorého občianstvo takto získa. Ak sa dopredu vie, že občianstvo udeľuje ľuďom žijúcim v inom štáte, je psou povinnosťou krajiny poskytujúcej občianstvo o tom s dotknutými štátmi rokovať. Nazvať akúkoľvek žiadosť o rokovanie provokáciou, ako to robí Orbán, je jednoducho buranstvo. Neplatí ani maďarský argument, že Maďarov zo susedných štátov len zrovnoprávňujú s maďarskými emigrantmi na Západe, ktorí mohli aj doteraz získať maďarské občianstvo bez pobytu v Maďarsku. Emigrantom občianstvo vzal protiprávne pôsobiaci a zaniknutý komunistický režim. O Trianonskej a Parížskej mierovej zmluve si Maďari môžu právom myslieť, že bola nespravodlivá. To však nič nemení na tom, že ich ustanovenia v Maďarsku stále platia. Bratislava má teda pravdu, ak od Budapešti v tejto téme požaduje seriózne rokovania a zohľadnenie jej názoru. Keď však Budapešť žiadala to isté ohľadom krokov Ficovej vlády proti tunajším Maďarom, to slovenský premiér vykrikoval, že sme suverénna krajina, nikto nám do ničoho nebude kecať a provokáciou tiež nazýval kadečo. Pre ľudské práva pritom tiež platí, že ich porušovanie nemôže byť len vnútornou záležitosťou nejakej krajiny. Doterajšie skúsenosti navyše Budapešti jasne hovoria, že rokovať s Ficom či Lajčákom je v podstate zbytočné. Ten prvý sa na ničom dohodnúť nechce, trvalé spory s Maďarmi sú preňho až príliš dôležité. Druhý sa dohodnúť nemôže, šéf mu to aj tak nedovolí. Ak sa aj premiéri oboch krajín stretnú, ako Fico s Bajnaim v Szécsényi, slovenský premiér nedodrží nič z toho, čo tam sľúbi. Je tiež pokrytecké maďarskému zákonu vytýkať, že poskytuje občianstvo na etnickom základe. Niežeby to bolo správne. To isté a oveľa dôslednejšie však robí aj slovenský zákon.
Srbsko nemá problém s pripravovaným maďarským zákonom o dvojakom občianstve a neplánuje ho ani napadnúť. V piatok to pre agentúru MTI povedal nemenovaný diplomat v Belehrade. V krajine pritom žije pomerne početná maďarská menšina. Nemenovaný diplomatický predstaviteľ Srbska však zdôraznil, že Belehrad nemá záujem ani o konfrontáciu so Slovenskom. Bratislava totiž ústami premiéra Roberta Fica ešte pred predložením kontroverzného zákona do maďarského parlamentu vyjadrila voči nemu ostré výhrady. Belehrad však medzi Srbskom a Slovenskom nechce rozdúchavať žiadny konflikt, pretože podľa diplomata ide o jedného z mála európskych spojencov balkánskej krajiny, najmä pokiaľ ide o odmietavý postoj voči nezávislosti Kosova.
Zákon o dvojakom občianstve, ktorý v týchto dňoch schvaľuje maďarský parlament, sleduje ruský model. Uviedol dnes v diskusnej relácii Slovenského rozhlasu predseda Zahraničného výboru NR SR Juraj Horváth (Smer-SD). Podľa jeho slov takúto cestu použila Ruská federácia v Gruzínsku. „Vieme veľmi dobre, čo sa stalo, keď potom išla chrániť svojich občanov v Gruzínsku a Európa, ba dokonca celý svet bol na nohách. Toto je presne to, čo teraz sleduje Budapešť,” vyhlásil Horváth. Koaličný poslanec použil prirovnanie k „ruskej rulete”, pretože sa domnieva, že v tejto hre nejde o slovenských občanov maďarského pôvodu, ale o záujmy novej maďarskej vlády. Fakt, že by občianstvo dostali aj bez trvalého pobytu v Maďarsku, je podľa neho v rozpore s tradičným postupom. Poznamenal, že by bolo od Budapešti minimálne slušné, aby prijatie uvedeného zákona vopred so Slovenskom konzultovala. V poslancovi Smeru-SD celý proces prijímania zákona bez rokovaní so slovenskou stranou evokuje podozrenie, že niečo skrýva. Citoval aj slová maďarského poslanca Fideszu Zsolta Németha, ktorý na pôde ich parlamentu vyhlásil, že „dvojaké občianstvo a autonómia patria k sebe”. Predseda SMK Pál Csáky považuje za absolútnu hlúposť a nezmysel, že prijatie novely predmetného zákona vytvára pôdu na pričlenenie južných okresov k Maďarsku. „Gruzínske alebo balkánske modely nemajú nič spoločné s touto témou, slovenská vláda straší sama seba a zneužívajú to pred voľbami na strašenie občanov,” reagoval. Pripomenul, že Slovensko ako člen NATO je súčasťou kolektívneho bezpečnostného systému a žiaden konflikt nie je možný. Nechápe, prečo obdobné obavy nemajú krajiny ako Chorvátsko, Srbsko, Rumunsko, Rakúsko či Ukrajina. Podľa neho politici na oboch stranách Dunaja podliehajú zbytočnej hystérii. Aj jeho strana sa snaží zo svojej pozície tlmiť vášne a prihovára sa za dialóg, ktorý však už bude viesť s Budapešťou nová vláda. Csáky odmietol odpovedať na otázku, či on sám osobne požiada o maďarské občianstvo. Argumentoval tým, že ide o hypotetickú otázku, keďže novela ešte nebola prijatá. Až po jej schválení sa bude môcť k tejto téme vyjadriť. Dodal ešte, že 80 percent Maďarov žijúcich na Slovensku schválenie zákona podporuje.
Maďarsko novelizáciou zákona o štátnom občianstve môže sledovať ruský model, aký použila Ruská federácia v Gruzínsku. Predseda zahraničného výboru Národnej rady SR Juraj Horváth to povedal v relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy. Podľa neho tento postup Budapešti potvrdzujú slová bývalého šéfa zahraničného výboru maďarského parlamentu Zsolta Németha, podľa ktorého „autonómia a dvojaké občianstvo patria k sebe”. Horváth sa domnieva, že v otázke južného Slovenska Maďarsko v budúcnosti možno počíta aj s podobnou cestou, akou získalo nezávislosť Kosovo. Novelizácia podmienok získania dvojakého občianstva bez akejkoľvek diskusie so Slovenskom podľa neho zvyšuje napätie a nestabilitu v regióne, keďže zákon zasahuje do právneho systému Slovenska. Horváth presadzuje rokovania oboch krajín, aby si vyjasnili, ako sa nový zákon dotkne Maďarska a Slovenska. Keďže Budapešť zatiaľ diskusiu odmieta, asi „niečo skrýva”. Predseda slovenského zahraničného výboru si myslí, že občania SR maďarskej národnosti novelou nič nezískajú. Právnu normu Budapešti označil za politickú lož, ktorá vytvára puto medzi Maďarskou republikou a maďarskou menšinou na Slovensku, ale neponúka jej nič konkrétne. Za hlúposť na šiestu charakterizoval Horváthove slová prirovnávajúce maďarské kroky k Rusku a Gruzínsku predseda SMK Pál Csáky. Vyzval politikov na oboch brehoch Dunaja na upokojenie emócií. Podľa neho ide iba o búrku v pohári vody a „nič svetoborného sa nedeje”. „Deje sa len to, čo je bežné v Európskej únii,” poznamenal líder SMK. Slovenská vládna politika kroky Budapešti podľa neho zneužíva na strašenie ľudí v predvolebnom období. „Prosím občanov, aby sa nenechali hysterizovať témou,” dodal. Csáky nekonkretizoval, či slovenskí Maďari potrebujú dvojaké občianstvo. Neodpovedal ani na otázku, či podporuje novelu zákona navrhovanú Budapešťou a či ju využije na získanie maďarského občianstva. Predseda SMK pripomenul, že s právnou normou okrem SR nemajú problém ostatné štáty susediace s Maďarskom. Podľa neho „nejde o zákon o dvojakom občianstve. Ide len o procesný zákon, v ktorom v určitých prípadoch, za určitých kritérií môžu ľudia požiadať o zrýchlený proces pri vybavovaní občianstva”. Maďarské parlament začal rokovať o návrhu zákona o dvojakom občianstva. Podľa návrhu by maďarské občianstvo mal získať každý zahraničný Maďar, ktorý nemá záznam v registri trestov a preukázal znalosť maďarského jazyka. Prihlášky na získanie občianstva by mali uchádzačom poskytnúť maďarské zahraničné diplomatické zastupiteľstvá. Zákon by mal v prípade schválenia nadobudnúť účinnosť 20. augusta, kedy Budapešť oslavuje Deň ústavy. Fidesz však tvrdí, že účinný bude až od 1. januára 2011. Premiér Robert Fico pred prijatím zákona varoval s odôvodnením, že návrh v súčasnej podobe porušuje „elementárne pravidlá”.
V Maďarsku prebieha v súčasnosti síce len symbolické prijímanie zákonov, v pozadí sa však už pripravuje nová krajina, „krajina Veľkého brata,” vyhlásila dnes šéfka maďarských socialistov Ildikó Lendvaiová. Lendvaiová to povedala na tlačovej konferencii v reakcii na prvý týždeň rozpravy nového maďarského parlamentu. Nová vládna koalícia sa podľa nej usiluje o „premenu vzťahu medzi štátom a občanmi s tým, že centrálnej moci povolí informácií viac, a ľuďom menej”, citovala Lendvaiovú tlačová agentúra MTI. V oblasti spravovania štátneho majetku a fungovania samospráv badať centralistické snahy a úsilie o utajenie, konštatovala predsedníčka Maďarskej socialistickej strany (MSZP). Ako dodala, toto bol ešte len prvý týždeň - „netreba rozozvučať varovný zvon, ale aspoň raz treba stlačiť poplašný zvonček”.
Dezignovaný maďarský premiér Viktor Orbán predložil dnes parlamentu program budúcej maďarskej vlády. Informoval dnes o tom hovorca jeho Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz Péter Szijjártó. „Od zmeny režimu je to prvý prípad, čo program, ktorý predložil budúci predseda vlády, obsahuje celý volebný program ním vedeného politického bloku,” zdôraznil. Z 85-stranového programu maďarskej vlády citoval hovorca Fideszu znižovanie daní, zjednodušenie daňového systému, obnovenie sociálnej istoty v krajine, vytváranie domova pre mladých ľudí i podporovanie mladých všeobecne, uviedla tlačová agentúra MTI. Rozprava o programe novej maďarskej vlády sa začne na budúci týždeň v utorok na plenárnom zasadaní parlamentu v Budapešti. V piatok to povedal líder frakcie Fideszu János Lázár. Orbán bude podľa MTI v sobotu 29. mája predpoludním reagovať na parlamentnú debatu z utorka a stredy a parlament bude následne rokovať o programe budúcej vlády. Keď Orbán po prijatí programu parlamentom zloží prísahu, navrhne prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi na vymenovanie ministrov. Ak hlava štátu ministrov ešte v ten deň vymenuje, môže sa stať, že ešte v priebehu popoludnia 29. mája zložia svoje prísahy aj oni.
Nastupujúci maďarský kabinet premiéra Viktora Orbána predstavil cez víkend svoj vládny program, v ktorom sľubuje zníženie daní a úrokových sadzieb. Cieľom tohto opatrenia je podporiť hospodársky rast. Parlament bude o vládnom programe hlasovať koncom týždňa, keď sa Orbánova vláda ujme moci. Orbánov kabinet nepredstavil podrobnejšie plány na zaistenie udržateľnej rozpočtovej politiky, ktoré sú podľa analytikov kľúčové pre dôveru investorov. „Nová vláda príliš nenaznačuje, ako sa chce postaviť k rozpočtovej konsolidácii. Väčšina pozorovateľov si nevšíma populistickú rétoriku a čaká na skutočné kroky,“ uviedli analytici zo spoločnosti UBS.
Maďarskí poslanci vo štvrtok schválili návrh strany Fidesz, ktorý pozmeňuje ústavu s cieľom umožniť budúce zmeny vo fungovaní parlamentu. Súčasťou opatrení je zníženie počtu kresiel zo súčasných 386 na maximálne 200, čo bolo jedným z deklarovaných zámerov budúceho premiéra Viktora Orbána. Návrh tiež predpokladá doplnenie 13 volených zástupcov národnostných menšín. Pozmenená ústava ďalej zavedie nový post podpredsedu vlády, ktorý by mal obsadiť doterajší líder parlamentnej skupiny Fideszu Tibor Navracsics. Maďarský parlament tiež vo štvrtok schválil dva zákony, ktoré podľa Navracsicsa vytvárajú právne podmienky pre pôsobenie novej vlády. Opatrenia sa týkajú zoštíhlenia sústavy ministerstiev a štátnej správy, ako aj právneho štatútu členov nového kabinetu. Podľa Navracsicsa by sa nimi malo dosiahnuť zvýšenie efektivity prostredníctvom sústredenia rozhodovacích právomocí. Ministri však budú niesť vyššiu zodpovednosť za svoje rezorty.
Nový maďarský parlament dnes hlasoval za redukciu počtu svojich poslancov z doterajších 386 na maximálne 200 s platnosťou od roku 2014. S týmto návrhom prišiel stredopravý Maďarský občiansky zväz-Fidesz pod vedením budúceho premiéra Viktora Orbána, ktorý jasne zvíťazil v aprílových voľbách. Fidesz si v nich zabezpečil 263 mandátov a získal tak dvojtretinovú väčšinu. Aj keď sa očakáva, že nová vláda sa neujme úradu skôr ako 29. mája, Fidesz nestráca čas v podávaní legislatívnych návrhov, odkedy sa nový parlament zišiel minulý týždeň v piatok na ustanovujúcej schôdzi. Medzi návrhmi je aj zavedenie dvojakého občianstva pre etnických Maďarov v susedných krajinách.
Prvá zahraničná cesta budúceho maďarského premiéra Viktora Orbána po tom, ako zloží prísahu, povedie do Poľska. Povedal to dnes šéf kabinetu jeho Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz Péter Szijjártó v Budapešti. Ako spresnil, Orbán sa 31. mája chystá odcestovať na jednodňovú oficiálnu návštevu do Varšavy, kde bude rokovať s poľským premiérom Donaldom Tuskom. Druhú zahraničnú cestu vo funkcii maďarského premiéra absolvuje Orbán 3. júna do Bruselu, kde sa stretne s európskym prezidentom Hermanom Van Rompuyom, ako aj s predsedom Európskej komisie Josém Manuelom Barrosom, dodal Szijjártó.
Jazykový zákon má v Európskom parlamente repete. Minulý rok ho europoslanci rozoberali v pléne, tentoraz ho pre petíciu riešia dva výbory. S petíciou prišli maďarskí politici Katalin Szili, bývalá predsedníčka maďarského parlamentu, a Zsolt Németh z Fideszu, jeden z predkladateľov sporného zákona o dvojakom občianstve. Výbor pre petície sťažnosť posunul výboru pre občianske slobody. Signatári petície kritizujú, že Slovensko sa pred prijatím novely neporadilo so svojou maďarskou menšinou a od európskych inštitúcií očakávajú jasné stanovisko a protiopatrenia. „So zákonom nesúhlasíme a považujeme ho za protiústavný. Vnútroštátne prostriedky nápravy sme už vyčerpali, preto každý politický spôsob a metóda sú prijateľné,” hovorí ďalší zo siedmich signatárov petície, slovenský poslanec Miklós Duray (SMK). „Predbežne sme o tom hovorili. Maďarskí kolegovia navrhujú, aby petícia nebola prerokúvaná pred voľbami na Slovensku. Podľa mňa nie je vôbec dôvod o nej hovoriť,” povedala slovenská europoslankyňa Monika Flašíková Beňová (Smer) z výboru pre občianske slobody. Konkrétnejšie sa vraj petíciou budú zaoberať až v júni, zrejme až po slovenských voľbách. Výbor pre petície môže po prerokovaní od Slovenska žiadať vysvetlenie a od Európskej komisie zasa preskúmanie prípadného porušenia európskych noriem. Brusel však priamo náš jazykový zákon zrušiť nemôže
Členovia Amnesty International (AI) zo Slovenska, Česka, Rakúska a Maďarska budú tiež pochodovať v sobotu 22. mája v Bratislave za práva homosexuálnych ľudí v SR. Ide o historicky prvý pochod v slovenskej metropole. „Sme hrdí, že sa môžeme zúčastniť na Dúhovom Pride. Rozmanitosť a tolerancia, rovnosť pred zákonom pre všetkých bez diskriminácie sú heslá, ktoré Amnesty International prinesie v sobotu do ulíc Bratislavy,” priblížil riaditeľ slovenskej pobočky AI Branislav Tichý. Organizácia sa dlhodobo angažuje v boji za práva lesbičiek, gejov, bisexuálnych a transgender ľudí. Upozorňuje na to, že napriek pokrokom v posledných rokoch tieto komunity stále čelia v Európe diskriminácii, a to nielen na legislatívnej úrovni. „Všetci ľudia, bez ohľadu na sexuálnu orientáciu alebo rodovú identitu by mali byť schopní uplatňovať si všetky ľudské práva v plnom rozsahu. Zlyhanie štátu pri zrovnoprávnení vzťahov ľudí rovnakého pohlavia im bráni v prístupe k iným právam,” konštatoval Tichý. AI sa aktívne zapája do boja proti diskriminácii znevýhodnených skupín, ako aj za prijatie dokumentov, ktorými by sa na úrovni EÚ odstránila ich diskriminácia.
Predseda Slovenskej národnej strany (SNS) Ján Slota napokon na sobotňajší (22. mája) Dúhový PRIDE pochod homosexuálov v Bratislave nepríde, aj keď sa pôvodne vyjadril, že ich „osobne príde opľuť”. „Neznížim sa na to, aby som im svojou prítomnosťou dvíhal popularitu, to som povedal v emócii. Symbolicky na nich pľujem permanentne,” povedal dnes pre TASR Slota. Dodal, že aktivity, ktoré propagujú homosexuálnu orientáciu, naďalej odsudzuje, necíti však potrebu proti nim demonštrovať na ulici. „Nechceme zvyšovať napätie,” poznamenal predseda SNS. Národniari však napriek tomu budú podľa neho proti pochodu protestovať inými spôsobmi. „Ja uznávam, že niektorí ľudia sú chorí, lebo pokladám homosexualitu za chorobu. Ale aby sa dával takýto priestor týmto ľuďom, mi pripadá čudné,” uviedol. „A predovšetkým mi je to čudné tu v Bratislave, kde je primátor mesta kresťanský demokrat Andrej Ďurkovský. Je to nepochopiteľné a pýtam sa kádehákov, či majú dvojaký meter, z akého dôvodu vôbec povolili takýto pochod chorých ľudí, ktorí podľa mňa po morálnej stránke nedajú slovenskej verejnosti nič dobrého,” povedal. Predseda mládeže SNS a poslanec Národnej rady SR Jakub Gajdošík dnes starostovi mestskej časti Staré Mesto Andrejovi Petrekovi (SDKÚ-DS) doručil podnet na zákaz zhromaždenia. Zo zákona je to možné, ak by účel zhromaždenia smeroval k výzve dopúšťať sa násilia alebo hrubej neslušnosti. „Za hrubú neslušnosť považujeme to, keď sa odhalení, nahí protestujúci premávajú po uliciach Bratislavy,” povedal pre TASR Gajdošík, podľa ktorého príklady PRIDE pochodov z iných miest Európy ukazujú, že k takémuto správaniu tam môže dôjsť. Dodal, že hrozí aj spáchanie priestupkov verejného pohoršenia. „Pochod homosexuálov nám nestojí za to, aby sme po nich hádzali vajíčka, pôjdeme právnou cestou a podnetom na starostu,” povedal Gajdošík, podľa ktorého by mal starosta na základe podnetu SNS pochod zakázať. Aj Gajdošík je prekvapený pasivitou bratislavského primátora. „Tým, že je ticho a nereaguje, v podstate ticho legitimizuje tento pochod. Je na zamyslenie, že ako reprezentant KDH s takýmto niečím nemá problém,” uzavrel Gajdošík. Organizátori historicky prvého pochodu gayov a lesieb pod názvom Dúhový PRIDE Bratislava 2010, ktorý je naplánovaný na 22. mája v hlavnom meste, 13. mája požiadali políciu o zvýšenú ochranu počas podujatia. Ako uviedla PR manažérka akcie Romana Schlesingerová, organizátori očakávajú aj akcie radikálnych skupín. Na pripravovaný pochod nedávno reagoval aj predseda SNS Ján Slota. Začiatkom mája v rozhovore pre TASR uviedol, že historicky prvý pochod gayov a lesieb je spoločensky neakceptovateľný a strana naň pripraví zodpovedajúcu odozvu. „Aby sme im ukázali tu v uliciach hlavného mesta Slovenskej republiky, že sú tu nežiaduci element. Osobne si ich tam prídem opľuť,” uviedol Slota. „Vôbec nás to neprekvapilo, je to absolútne odsúdeniahodné v krajine EÚ sa takto vyjadriť,” uviedla na margo tohto vyjadrenia Schlesingerová. Dúhový PRIDE Bratislava 2010 nie je len podujatím pre gayov a lesby, ale je určený celej slovenskej spoločnosti a všetkým ľuďom, ktorí sa stotožňujú s myšlienkou ľudských práv pre všetkých, ktorí sa stotožňujú s hodnotami otvorenej spoločnosti. Akcia by mala byť pokojným a veselým sprievodom mestom spojeným s koncertom. Pochod sa začne na bratislavskom Hviezdoslavovom námestí, povedie pešou zónou Starého Mesta a vráti sa naspäť na Hviezdoslavovo námestie, kde bude nasledovať koncert. Akcia má byť podľa organizátorov nielen oslavou, ale zároveň má upozorniť aj na chýbajúcu legislatívu v tejto oblasti. „Jednoznačne chýba zákon, ktorý by zrovnoprávnil dve osoby rovnakého pohlavia pred tretími osobami a pred zákonom. Z toho vyplývajú dennodenné problémy pre lesby a gayov, ktorí žijú v zväzkoch,” uviedla Schlesingerová. Homosexuáli upozorňujú aj na diskrimináciu v prístupe k asistovanej reprodukcii, v darcovstve krvi či na mieru homofóbie v niektorých regiónoch Slovenska.
Slovenská národná strana (SNS) už má viac ako 20 z 30 podpisov potrebných na zvolanie mimoriadnej schôdze Národnej rady SR. Hovoriť na nej chce o novele zákona o dvojakom občianstve, ktorú zrejme v najbližších dňoch prijme maďarský parlament. Podľa predsedu poslaneckého klubu národniarov Rafaela Rafaja by sa NR SR mala mimoriadne zísť už tento týždeň, možno aj v utorok (25.5.). Poslanec NR SR za ĽS-HZDS Jozef Halecký súhlasí s tým, aby sa o maďarskej iniciatíve hovorilo na pôde slovenského parlamentu. Je to podľa neho totiž vážna téma, ktorej sa treba venovať. Zatiaľ však nevie o tom, že by poslanci za ĽS-HZDS svojimi podpismi zvolanie mimoriadnej schôdze podporili. „Len čo nastanú okolnosti, že bude treba schôdzu zvolať, tak sa k tomu, samozrejme, pripojíme. Pokiaľ sa ukáže, že je to treba prerokovať v parlamente a sa bude musieť niečo závažné prijať, pridáme sa,” povedal podpredseda parlamentu Miroslav Číž (Smer-SD) s tým, že Smer-SD považuje celú vzniknutú situáciu za mimoriadne vážnu. Číž však nepredpokladá, že by mimoriadna schôdza mohla byť už v utorok. „Z technických dôvodov je to ťažké urobiť,” domnieva sa. KDH schôdzu zvolávanú národniarmi nepodporí. „Teraz je ťah na vláde. Zvolávať parlament len preto, aby si niekto mohol vykrikovať, nemá zmysel. Má zmysel až vtedy, keď budeme prijímať tvrdé a účinné kroky,” zdôraznil podpredseda KDH Daniel Lipšic. Dodal, že kresťanskí demokrati sa na schôdzi zúčastnia až vtedy, keď vláda predloží protiopatrenia. Tie potom hnutie podporí. „Nebudeme pomáhať SNS pri zvolávaní mimoriadnej schôdze parlamentu. Koalícia má dostatok hlasov na to, aby ju zvolali,” povedal pre TASR predseda poslaneckého klubu SDKÚ-DS Stanislav Janiš. Dodal, že „ak sa im (koalícii, pozn. TASR) to však podarí, SDKÚ-DS nebude ako Smer a schôdze sa zúčastní tak, ako sa zúčastnilo všetkých doterajších schôdzí”. Poslanec za SMK József Berényi pre TASR vyhlásil, že SMK určite svoje podpisy národniarom nedá. „Keď bude schôdza zvolaná, vezmeme to na vedomie, stretneme sa, vyhodnotíme situáciu a rozhodneme sa, ako ďalej,” poznamenal. To, či sa zákonodarcovia za SMK na schôdzi zúčastnia, rozhodne poslanecký klub strany, ktorý sa rozhodne až po jej zvolaní. Predseda vlády SR Robert Fico v súvislosti s národniarskou iniciatívou nedávno uviedol, že nevidí význam v zvolaní mimoriadnej schôdze NR SR. „O čom chcú rokovať? Keď bude potreba prijať nejaké zákonné opatrenia, tak bez vlády to nevedia urobiť, potrebujú návrhy zo strany vlády,” dodal. Upozornil, že ešte pred samotným predložením legislatívnych zmien do zákonodarného zboru sa musí zísť Koaličná rada. „Budeme tam mávať slovenskými zástavami, alebo čo tam budeme robiť? Budeme spievať na schôdzi slovenskú hymnu? Na čo to je dobré? Teraz musíme racionálne konať,” prízvukoval.
V maďarskom parlamente sa popoludní skončila všeobecná rozprava na tému návrhu zákona o dvojakom občianstve, predloženého novou vládnou koalíciou. V záverečnej fáze debaty prezentovala radikálna strana Jobbik pozmeňovací návrh, týkajúci sa predovšetkým moldavských Čángóov, bývajúcich na severovýchode Rumunska. Podľa Tamása Gaudiho-Nagya väčšina príslušníkov tohto etnika, hlásiaceho sa k maďarskému národu, už nehovorí dobre po maďarsky a preto by mala problémy so splnením jedného z kritérií pre získanie dvojakého štátneho občianstva. Katalin Sziliová predložila v mene Maďarskej socialistickej strany (MSZP) pozmeňovací návrh, na základe ktorého by majitelia preukazu zahraničného Maďara v rámci uchádzania sa o dvojaké občianstvo nemuseli osobitne dokazovať svoju znalosť maďarčiny. O pozmeňovacích návrhoch rozhodne zákonodarný zbor Maďarska na svojom nasledujúcom zasadnutí.
Žiadna krajina sa nemôže zrieknuť dosiahnutia cieľa, aby príslušníci jej väčšinového národa žili v rámci jedného štátu. V rozprave o návrhu zákona o dvojakom občianstve to dnes na pôde maďarského parlamentu povedal zástupca radikálnej strany Jobbik Tamás Nagy-Gaudi. Poslanec Maďarskej občianskej strany-FIDESZ László Kövér na to vo svojej záverečnej reči podľa agentúry MTI reagoval slovami: „Máme ešte veľa práce a nemá zmysel vytyčovať ciele, týkajúce sa zmeny súčasných hraníc.” Predstavitelia strany Jobbik napriek tomu hovorili o možnostiach zmeny súčasných hraníc „mierovou cestou”. Jeden z jej ďalších zástupcov István Szávay vyzval budúcu maďarskú vládu, aby protestovala proti každému porušeniu práv zahraničných Maďarov. V súvislosti s Trianonskou mierovou zmluvou Szávay vyhlásil, že Maďari si ju musia pripomínať preto, aby sa „nehanbili za seba a nie preto, aby zahanbovali svojich susedov.”
Všetky maďarské parlamentné strany podporujú zámer Fideszu dať krajanom občianstvo materskej krajiny a vyhlásiť výročie Trianonskej dohody, ktorá spečatila osud Uhorska, za Deň národnej súdržnosti. Budapeštianske médiá predpovedajú, že oba zákony by mohli byť prijaté ešte skôr, ako sa nová vláda Viktora Orbána na budúcu sobotu ujme moci. „Uzavretím potrianonskej doby sa pre celý národ môže začať nová epocha,” uviedol v rozprave predkladateľ návrhu zákona o národnej súdržnosti László Kövér. Šéf celoštátnej rady Fideszu ohlásil novú národnú politiku, „vďaka ktorej sa stane bezpredmetným používanie pojmu »na tejto strane hranice a za nimi«. Je jeden maďarský svet, jeden maďarský národ a každý Maďar je zodpovedný za všetkých Maďarov,” citovala ho internetová stránka denníka Népszabadság. „Historické Maďarsko (Uhorsko - pozn. red.) nemožno oživiť,” uviedol Kövér podľa agentúry MTI. „Ale ani nie je potrebné, aby vstalo z mŕtvych, veď v dušiach, kultúre, našom jazyku, v kostoloch, ktoré staviame, a v našich medziľudských kontaktoch žije,” dodal. Nik z budúcich opozičných strán sa návrhom Fideszu, ktorý má v novom parlamente ústavnú väčšinu, nevzoprel. Doteraz vládnuci socialisti iba nesmelo podotkli, že Deň národnej súdržnosti by radšej ako so štvrtým júnom, výročím Trianonu, spojili s deviatym májom - Dňom Európy. Schvaľovanie zákona ponúkajúceho občianstvo krajanom zase odporučili odložiť až na termín po slovenských parlamentných voľbách. Socialisti by tiež považovali za potrebné okamžité konzultácie so susednými štátmi, aby, podľa poslanca Gábora Harangozóa, „sa im dalo jasne najavo, že cieľom nie je revízia hraníc alebo oslabenie ich občianskej lojality k štátom, v ktorých žijú”. Budúci podpredseda vlády Zsolt Semjén však tvrdí, že pre vládu Roberta Fica je dvojaké občianstvo len zámienka, ktorú keby nemal, vymyslel by si pre protimaďarské výpady niečo iné. „So Slovenskom je hlavným problémom nie dvojaké občianstvo, ale jazykový zákon, Benešove dekréty, Hedviga Malinová a vlaňajšie vykázanie Lászlóa Sólyoma,” povedal podľa portálu index.hu. „Je jeden národ s jedným maďarským občianstvom,” vyhlásil Semjén. V podobnom duchu hovoril aj budúci štátny tajomník Zsolt Németh, podľa ktorého vďaka dvojakému občianstvu „bude jasné, že Maďarsko je štátom 15 miliónov Maďarov”. Slovenské odmietavé reakcie pritom bagatelizoval, že sú len súčasťou volebnej kampane. „Hrozbou pre Slovensko nie je dvojaké občianstvo, ale politika Fica a Slotu,” citoval ho index.hu.
Najsilnejšia strana v Maďarsku Fidesz a jej predstavitelia opäť vyťahujú na povrch citlivé otázky, ktoré sa týkajú podpisu Trianonskej zmluvy z roku 1920. Tá rozdelila Uhorsko a podstatná časť maďarskej spoločnosti na to zrejme doteraz nedokáže zabudnúť. Návrh z dielne Fideszu, ktorý sa týka Trianonu, je však v niektorých bodoch ešte razantnejší, ako ho doteraz predstavovali extrémisti z parlamentnej strany Jobbik. Budúci maďarský premiér Viktor Orbán by dokonca chcel 4. jún, deň, na ktorý pripadá výročie podpisu mierovej dohody, vyhlásiť za Deň národnej spolupatričnosti. Jobbik pritom doteraz žiadal vyhlásiť tento deň „len” za pamätný. Podľa slovenského politológa Miroslava Kusého ide však v prvom rade o politickú hru. „Táto téma vyhovuje maďarským politickým elitám, ktoré to vyťahujú ako svoj tromf. V súvislosti s Trianonom sa vynára mnoho historických dôvodov, pretože niekedy to bolo veľké Uhorsko a teraz je to relatívne malé Maďarsko,” potvrdil pre HN Kusý. Cieľom Fideszu je pripomínať si Trianon ako jednu z najväčších historických tragédií Maďarska. Rozpad Uhorska spolustraníci Viktora Orbána označujú za nespravodlivý a roztrhnutie maďarského národa zahraničnými mocnosťami za nezaslúžené. „My, poslanci Národného zhromaždenia Maďarskej republiky, si pripomíname jednu z najväčších tragédií maďarstva, mierový diktát podpísaný 4. júna 1920, ktorý rozkúskoval historické Maďarsko a časť maďarského národa sa dostala po zvrchovanosť niekoľkých štátov,” konštatuje sa v texte návrhu, o ktorom budú poslanci nového maďarského parlamentu hlasovať už v najbližších dňoch. Rôzne pohľady na udalosti zo začiatku minulého storočia pripúšťa aj historik z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied Miroslav Michela. „V maďarskom verejnom diskurze bol tento akt interpelovaný ako akt donútenia, na základe ktorého Maďarsko stratilo rozsiahle územia. Ide o negatívnu udalosť v maďarskom národnom príbehu dejín. Naopak, vládne kruhy bývalej Československej republiky privítali tento akt s veľkou radosťou. Trianon bol v slovenskom národnom príbehu vnímaný ako určité zadosťučinenie a historický úspech,” pripomenul pre HN Michela. Podľa historika však takéto interpretácie využívajú politické elity pre svoje aktuálne potreby. „Často však ide len o veľmi zjednodušené a prispôsobené „historické pravdy“.“ Razantné kroky, spochybnenie zmluvy a jej revíziu už v minulosti požadoval radikálny Jobbik. Fidesz síce pripúšťa, že problémy okolo Trianonu sa dajú vyriešiť len v rámci medzinárodného práva, Kusý však priznáva, že v súčasnej Európe by takáto revízia možná nebola. „Takéto niečo neprichádza v súčasnej Európe do úvahy, pretože keby k nej došlo, išlo by to hlavne na úkor susedných štátov Maďarska. A teda hlavne na náš úkor. Je to však neprijateľné pre celú Európu.” K otázke veľkého maďarského národa, ktorý združuje viac ako 15 miliónov Maďarov žijúcich v Maďarsku aj mimo neho, sa však najsilnejšie politické esá u našich južných susedov opäť vracajú. „Každý príslušník a každá maďarská komunita žijúca pod zvrchovanosťou iného štátu je súčasťou jednotného maďarského národa,” cituje sa v texte kontroverzného návrhu. Práve takéto odôvodnenie uvádza Fidesz aj v ďalšom kontroverznom návrhu, ktorý by umožnil získať maďarské občianstvo Maďarom žijúcim v susedných krajinách, čo priviedlo naše vzájomné vzťahy na bod mrazu.
Plán maďarskej vlády udeliť zahraničným Maďarom maďarské občianstvo je nebezpečný pre Európu, uviedol predseda vlády SR Robert Fico v rozhovore pre dnešné vydanie rakúskeho denníka Kurier. Návrh maďarského zákona o dvojakom občianstve označil za „časovanú bombu”. V súvislosti so snahami slovenskej strany o bilaterálne konzultácie v tejto záležitosti Fico konštatoval, že je pripravený okamžite sa stretnúť s dezignovaným maďarským premiérom Viktorom Orbánom. Ten predtým vyhlásil, že do parlamentných volieb na Slovensku a zostavenia kabinetu v Maďarsku na stretnutie nevidí dôvod. „No ak napriek všetkým týmto krokom maďarský parlament tento zákon schváli, ak teda nebudeme schopní zastaviť túto hlúpu, veľmi nebezpečnú iniciatívu, sme pripravení prijať osobitný zákon. Každý slovenský občan, ktorý by prijal maďarské občianstvo, by podľa neho prišiel o slovenské občianstvo,” povedal Fico. „Tento zákon je ako časovaná bomba. Pán Orbán sa pokúša Maďarom ponúkať politiku namiesto hospodárskych a sociálnych opatrení... Teraz sa teda pokúšajú zviazať slovenských občanov maďarského pôvodu s maďarským štátom. To je veľmi, veľmi nebezpečné pre Európu a tento región. Dúfam, že sa touto záležitosťou budú zaoberať aj iné krajiny v Európe, inak to bude obrovský problém,” reagoval slovenský premiér na otázku, čo znamená tento spor pre región a EÚ.
Predseda HZDS Vladimír Mečiar tvrdí, že snahy maďarského premiéra Viktora Orbána vedú k maďarizácii. Povedal to vo vysielaní TV Živa. Ako cituje Mečiara oficiálna internetová stránka ĽS-HZDS, Viktor Orbán zaspal dobu možno aj tristo rokov: „V 18. storočí sa totiž formovali názory, ktoré vyústili do tvrdej maďarizácie Slovenska v 19. storočí. My dnes však žijeme v 21. storočí, kde takýto historický návrat späť nemôžeme tolerovať.” Mečiar je vo svojich tvrdeniach ešte tvrdší: „Podobné skúsenosti s podporou menšín viedli už k dvom svetovým vojnám a z takej nebezpečnej politiky má dostatočnú skúsenosť celá Európa.” Ako ďalej uvádza stránka ĽS-HZDS, Mečiar sa mal v otázke dvojitých občianstiev pre Maďarov v zahraničí dodať, že Maďari chcú cez maďarské občianstvo získať slovenské územie: „Potom povedia, že Maďarsko je tam, kde žijú ich ľudia.”
Skutočnosť, že Maďarsko nekonzultovalo so Slovenskom plán v súvislosti s uzákonením dvojakého občianstva, nie je v súlade ani s dobrými susedskými vzťahmi, ani s medzinárodnými normami a ani s členstvom oboch krajín v EÚ. Podľa tlačovej agentúry MTI to dnes v rannom vysielaní Maďarskej televízie povedal slovenský veľvyslanec v Budapešti Peter Weiss. Diplomat uviedol, že desať percent obyvateľov Slovenska tvoria občania maďarskej národnosti a udelenie maďarského občianstva by pre nich znamenalo len právnu neistotu, pričom by im neposkytlo žiadne výhody. Ako dodal, s posilnením ich maďarskej identity by sa oslabila tá slovenská. „Rozmýšľal niekto v Maďarsku o tom, že keď slovenskí Maďari prijmú maďarské občianstvo, tak nebudú mať právo užívať výhody, ktoré im poskytuje maďarský preukaz?” položil otázku Weiss. Ako zdôraznil, „chceli by sme byť dobrými susedmi”, súčasne však vyjadril nepochopenie v súvislosti so skutočnosťou, že napriek jasnej požiadavke Maďarsko s vyhlásením návrhu na zavedenie dvojakého občianstva nepočkalo na skončenie slovenských volieb. Weiss viackrát zdôraznil, že v tomto prípade sú potrebné konzultácie a len tak sa dá nájsť riešenie. S návrhom zákona je podľa neho viacero problémov: neberie totiž do úvahy základnú dohodu medzi oboma krajinami, slovenským Maďarom môže spôsobiť právnu neistotu a maďarská strana navyše svoj zámer vyhlásila pred 90. výročím Trianonskej zmluvy. Volebný blok Fidesz-KDNP ohlásil zámer predložiť návrh zákona o dvojakom občianstve ako jeden zo svojich prvých. Budúci maďarský minister zahraničných vecí János Martonyi to odôvodnil tým, že prostredníctvom dvojakého občianstva by zaniklo nevýhodné rozlišovanie zahraničných Maďarov.
Ten, kto nepodporí návrh zákona o dvojakom občianstve, sa „vyradí z maďarskej histórie”, povedal vo štvrtok večer vo všeobecnej rozprave maďarského parlamentu člen ultrapravicovej strany Jobbik Tamás Gaudi-Nagy. Informovala o tom dnes tlačová agentúra MTI. Poslanci Jobbiku sa vyslovili za to, aby maďarské občianstvo dostali aj tí, ktorí nehovoria alebo nehovoria dobre po maďarsky, ale pokladajú sa za Maďarov. Gaudi-Nagy ďalej vyhlásil, že názor krajiny, ako je Slovensko, ktoré dodnes drží v platnosti Benešove dekréty, nemôže byť smerodajný v súvislosti s udelením štátneho občianstva pre zahraničných Maďarov. Maďarsko potrebuje silnú armádu, aby uplatnilo svoje požiadavky, dokonca nemožno vylúčiť ani zmenu hraníc mierovou cestou, prostredníctvom referenda, povedal poslanec Jobbiku. Predsedajúci János Latorcai vzal slovo socialistickému poslancovi Istvánovi Nyakóovi vo chvíli, keď dal do súvislosti Jobbik s nacistickým Nemeckom. Hlavný rečník Maďarskej socialistickej strany (MSZP) Gábor Harangozó na štvrtkovom zasadaní parlamentu navrhol odklad a „normálnu prípravu” zákona o dvojakom občianstve. Podľa socialistov by Budapešť mala okamžite začať konzultácie so zainteresovanými krajinami a presvedčiť ich o tom, že „naším cieľom nie je revízia hraníc či oslabenie lojality zahraničných Maďarov k štátom, v ktorých žijú.” Nový maďarský parlament hlasoval vo štvrtok aj za redukciu počtu svojich poslancov z doterajších 386 na maximálne 200, pričom národnostné menšiny si budú môcť nárokovať najviac na 13 mandátov. Nové opatrenie vstúpi do platnosti v roku 2013. Parlament bude v debate pokračovať počas dnešného dňa.
Väčšina (70 percent) slovenských Maďarov sa napriek vyostreniu slovensko-maďarských vzťahov cíti rovnako bezpečne ako doteraz. Vyplýva to zo sociologického prieskumu o národnej a politickej identite slovenských Maďarov, ktorý na vzorke 1022 respondentov maďarskej národnosti realizovalo v druhej polovici marca Fórum inštitútu pre výskum menšín. Podľa výsledkov prieskumu zaujímajú otázky postavenia Maďarov na južnom Slovensku 61 percent respondentov. Takmer 90 percent opýtaných považuje národnosť a jej zachovanie za dôležitú, 67 percent si myslí, že maďarskú národnosť treba zachovať za každých podmienok. Aj za cenu diskriminácie by tak urobilo 52 percent respondentov. Deväť percent opýtaných by si identitu zachovalo iba v prípade, keď sa necítia byť ohrození a sedem percent vtedy, keď sa im to hodí. Každý piaty respondent sa otázkou zachovania národnej identity nezaoberá. Napäté slovensko-maďarské vzťahy nemajú na zachovanie národnej identity vplyv podľa 45 percent opýtaných. Ďalších 55 percent si myslí opak. Pokiaľ ide o spokojnosť so životom na Slovensku, respondenti sú najviac spokojní so svojím rodinným životom, s podmienkami bývania, vzťahom Slovákov a Maďarov, ako aj medziľudskými vzťahmi celkove v mieste ich bydliska, so zdravotným stavom a so svojou prácou. Nespokojní sú najmä so súčasnou vládou, všeobecne s politikmi, so stavom ekonomiky, vzťahom medzi Slovenskom a Maďarskom a so životnou úrovňou. Podľa opýtaných by sa nová vláda mala zamerať predovšetkým na riešenie nezamestnanosti (72 %), stavu ekonomiky a zdravotníctva (18 a 27 %) a postavenia slovenských Maďarov (25 %). V čase prieskumu by išlo voliť 75 % respondentov, z toho 49 % určite. Štvrtina mala skôr tendenciu nevoliť, ale takmer 10 % z tejto skupiny ešte nebola rozhodnutá. Zo všetkých respondentov by 51 percent volilo SMK, 28 percent Most-Híd, šesť percent inú stranu. Ostatní neboli rozhodnutí, alebo by vôbec nešli voliť.
Približne 75 percent občanov maďarskej národnosti na Slovensku sa doma najčastejšie rozpráva po maďarsky. Vyplýva to z výsledkov sociologického prieskumu, o ktorých TASR informoval Ladislav Macháček z katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity sv. Cyrila a Metoda (FF UCM) v Trnave. Ako ďalej uviedol, 21 percent z opýtaných používa v domácnosti slovenský aj maďarský jazyk a približne štyri percentá uprednostňujú slovenčinu. Respondenti mali podľa neho možnosť zvoliť si jazyk, v ktorom bude rozhovor prebiehať, pričom 48 percent z nich chcelo na otázky odpovedať v slovenskom jazyku. Takmer 70 percent opýtaných považuje schopnosť dorozumieť sa v štátnom jazyku za veľmi dôležitú, 23 percent za dôležitú a len 5,3 percenta nepovažuje znalosť slovenčiny za významnú, podotkol Macháček. Pri voľbe charakteristiky svojho etnického statusu uprednostnilo podľa jeho slov takmer 68 percent možnosť „ja som Maďar žijúci na Slovensku,” 16,1 percenta sa priklonilo k charakteristike „ja som Maďar,” a 13,1 percenta opýtaných zvolilo označenie „ja som Slovák s maďarským pôvodom,” konštatoval Macháček. Z jeho vyjadrenia tiež vyplýva, že každý z respondentov hovorí po maďarsky, 96,8 percenta sa dorozumie po slovensky, 20 percent po nemecky, 17,7 percenta po anglicky a 15,6 percenta sa dohovorí v ruskom jazyku. Výskum problematiky identity národnostných menšín v krajinách na východnej hranici Európskej únie s podporou Európskej komisie realizuje katedra politológie FF UCM v Trnave ako jeden z 11-členného medzinárodného výskumného konzorcia s názvom ENRI-EAST Európske, národné a regionálne identity. Hlavným koordinátorom výskumu je IHS (Insitute for Advanced Studies) vo Viedni. Podľa jednotnej metodiky sa uskutočnil výskum v Maďarsku, na Ukrajine, v Poľsku, Bielorusku, Lotyšku a v Rusku. Na Slovensku zabezpečila zber údajov od 800 respondentov technikou face to face výskumná agentúra FOCUS Bratislava v mesiacoch november a december 2009.
Kým šéf SNS Ján Slota si Janka Kráľa mýli, študenti maďarského gymnázia ho poznajú. Maturitný týždeň na kritiku Maďarov využil aj Slotov minister Mikolaj. Úryvky zo Sama Chalupku, Ivana Kraska a Janka Kráľa odzneli na maturitách na gymnáziu s vyučovacím jazykom maďarským. Študenti si ťahajú jednu konverzačnú tému, dve otázky z gramatiky a literatúry. „Najradšej majú štúrovcov,“ hovorí slovenčinárka Marta Vörösová. Predsedá maturitnej komisii Súkromného gymnázia na Hviezdoslavovej ulici v Dunajskej Strede. Práve jeden zo Štúrových nasledovníkov, Janko Kráľ, narobil problémy šéfovi SNS Jánovi Slotovi. Pri obhajobe vlasteneckého zákona ho označil za autora štátnej hymny. Tým bol Janko Matuška. Maďari na juhu Kráľa poznajú. „Aj včera sme mali maturantov, ktorí recitovali Kráľa aj Mor ho od Chalupku,“ dodáva Vörösová. Študentka Lucia Košiarová práve vychádza zo skúšky. „Mala som cestovanie a Timravu, nebolo to ťažké, dostala som dvojku,“ hovorí. V slovenčine veľa chýb nerobí, hanbí sa však rozprávať. „Bojím sa, že poviem niečo chybne a bude to trápne.“ Maďari podľa Vörösovej robia najviac chýb v slovoslede. V pravopise nemajú ťažkosti s vybranými slovami, zabúdajú však na nominatív množného čísla. Slovné spojenie „pekní chlapci“ viacerí píšu s ypsilonom. „Najväčšie mínus pre nich je, že tu žijú v čisto maďarskom prostredí. Slovenčinu bežne nepočujú. Mám žiačky zo Šamorína a tie už po slovensky hovoria lepšie.“ Minister školstva Ján Mikolaj (SNS) úroveň slovenčiny v maďarských školách kritizuje. Využil na to aj maturity. Argumentuje výsledkami externej časti, kde priemerná úspešnosť v slovenčine bola 60,6 percenta, Maďari dosiahli 55,4 percenta. Testy mali podľa Mikolaja ľahšie. Riaditeľ gymnázia László Szabó s tým nesúhlasí. „Otázky boli položené nejednoznačne, ani Slovák by im nerozumel,“ tvrdí. Hneď v prvej mali študenti označiť, do akej časti bytu patrí kuchyňa. Väčšina zaškrtla obytnú, správna odpoveď bola hospodárska. Slovenčina sa podľa Szaba aj Vörösovej neučí správne. „Tri hodiny týždenne nestačia. Navyše je málo konverzácie a priveľa zbytočných faktov z literatúry.“ Slovenčina je podľa nich pre deti cudzí jazyk, štát ich však núti učiť sa ho ako materinský. Minister nedávno poveril inšpekciu, aby preverila slovenčinu v maďarských školách. Závery mali poslúžiť na zmenu vyučovania. Teraz hovorí, že nič meniť nebude. „Učitelia majú dosť priestoru, aby si veci upravili po svojom.“
Masmédiá v demokratickej spoločnosti kontrolujú verejnú moc v každej podobe. Európsky súd pre ľudské práva túto činnosť nazval „úlohou strážneho psa“. Strážni psi z masmédií nedajú vláde a parlamentnej koalícii dýchať vždy, keď ich „pristihnú na hruškách“. Nekráčajú zo zásady v zástupe zvolanom opozíciou. „Strážni psi slovenského chovu“ štekajú hlava-nehlava. Premiér zverejnil svoj postoj k maďarskému zámeru s dvojitým občianstvom. Strážni psi mu skočili na krk. Maďari žijúci v zaradení „menšina“ na Slovensku mohli ťažko zaspávať v piatok večer, po slovách moderátora na TA 3. Dozvedeli sa, že im z Ficových plánov hrozí strata prístupu k súdu a strata ľudských práv vôbec. Za tento nezmysel nemôže premiér, ale strážny pes, čo sa zabudol včas zaočkovať. Ani v prípade schválenia zákona s protiopatrením zbavujúcim štátneho občianstva tých, ktorí by si nechali priznať občianstvo v Maďarsku, nemôže nikto stratiť prístup k slovenským súdom. Ide o ľudské právo zaručené medzinárodnými dohovormi. Cudzinci, aj bezdomovci, majú na Slovensku ľudské práva. Nie je dôvod ľakať Maďarov bez ohľadu na počet ich občianstiev. Vody búriace štátne občianstvo nie sú predpokladom pre stratu každého práva, ktoré v právnom štáte existuje. V hre sú iba tie základné práva, ktoré sa spájajú so štátnym občianstvom. Napríklad právo na funkciu poslanca v Národnej rade, na funkciu prezidenta SR, sudcu Ústavného súdu SR alebo sudcu všeobecného súdu. To zas nie je výnimočné. Nijaký štát spravovaný zdravým rozumom neobsadí významné verejné funkcie cudzincami. Nemá zmysel plytvať slovami o diskriminácii. Ak sa dá veriť masmédiám, tak návrh zákona spoza Dunaja vyháňa do ofsajdu Maďarov žijúcich u nás. V Budapešti im nechcú priznať právo voliť, aby nezískali vplyv na tamojšiu politiku. U nás im hrozí strata volebného práva, ak prijmú občianstvo štátu, v ktorom nežijú. Namiesto toho, aby ich masmédiá včas upozornili na „panské huncútstvo“, v ktorom o nich málo ide, domáce masmédiá si z rodiacej sa ľudskej tragédie pripravili predvolebné menu.
Odklad a „normálnu prípravu” zákona o dvojakom občianstve navrhol dnes v rámci všeobecnej parlamentnej debaty hlavný rečník Maďarskej socialistickej strany (MSZP) Gábor Harangozó. „S ohľadom na záujmy zahraničných Maďarov by sme priskorým schválením zákona o dvojakom občianstve nacionalistickým silám susedných štátov nemali dopomôcť k volebným víťazstvám,” povedal Harangozó. Podľa socialistov by Budapešť mala okamžite začať konzultácie so zainteresovanými krajinami a presvedčiť ich o tom, že našim cieľom nie je revízia hraníc alebo oslabenie lojality zahraničných Maďarov k štátom, v ktorých žijú. Hlavný rečník radikálnej strany Jobbik Csaba Gyüre požadoval pre zahraničných Maďarov v súvislosti so zákonom o dvojakom štátnom občianstve pasívne a aktívne volebné právo. Zástupca strany Jobbik ďalej navrhol, aby v budúcom maďarskom parlamente popri 200 „domácich” poslancoch dostali 26 mandátov aj reprezentanti zahraničných Maďarov. Hlavný rečník strany Politika môže byť iná (LMP) Lajos Mile označil v rámci parlamentnej rozpravy navrhovaný zákon o dvojakom občianstve pre zahraničných Maďarov za „hodný podpory”.
Zákon o dvojakom občianstve musí byť evidenciou a treba ho prijať preto, lebo vyplýva z potreby národnej spolupatričnosti. Na úvod parlamentnej rozpravy o zákone o štátnom občianstve to dnes večer pred členmi nového maďarského zákonodarného zboru vyhlásil predseda Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (KDNP) Zsolt Semjén. „Solidarita s občanmi maďarskej národnosti, ktorí sa ocitli v cudzích krajinách v dôsledku zmeny hraníc, je našou prvoradou povinnosťou,” zdôraznil Semjén a dodal, že zákon o dvojakom občianstve by maďarskí poslanci museli prijať aj v tom prípade, keby nebolo došlo k uzavretiu Trianonskej mierovej zmluvy. „Výsledok referenda, ktoré sa uskutočnilo v decembri 2004, bol pre zahraničných Maďarov duchovným Trianonom. Aj vyliečenie tejto rany je pre nás elementárnou povinnosťou,” citovala Semjéna agentúra MTI.
Poslanci maďarského parlamentu začali s rokovaním o dvojakom občianstve. Maďarské občianstvo by podľa tohto návrhu mohli získať aj príslušníci maďarskej menšiny, ktorí nemajú trvalý pobyt v krajine. Zákon pochádza z dielne víťaznej strany v aprílových parlamentných voľbách pravicového Fideszu. Hlavní rečníci už v maďarskom parlamente vystúpili, pričom hovorili o dôležitosti tejto právnej úpravy. Spomínali aj krivdy z minulosti, ktorými majú byť Trianonská zmluva, či Benešovské dekréty. Poslanci z radikálneho Jobbiku sa priklonili na stranu Fideszu a zdôrazňovali dôležitosť okamžitého prijatia zákona o dvojakom občianstve, povedal pre TA3 Gregor Martin Papucsek. Z opozičných radov však zazneli aj kritické hlasy. Socialisti žiadali začať s rokovaniami o zákone až po parlamentných voľbách na Slovensku. Tvrdili, že týmto urýchleným schvaľovaním zasahujú do volebnej kampane na Slovensku. Maďarskí poslanci budú o zákone rokovať pravdepodobne aj v piatok. Analytici predpokladajú, že zákon v parlamente hladko prejde. Premiér Robert Fico kvôli tomuto zákonu zvolal bezpečnostnú radu štátu. Po skončení schôdzky vyhlásil, že sa bude snažiť rokovať s budúcim maďarským predsedom vlády Viktorom Orbánom ešte pred schválením tejto právnej normy. V prípade, že maďarský parlament zákon prijme, pohrozil „tvrdým protiúderom”. Na Slovensku zákony inštitút dvojitého občianstva špeciálne neupravujú. Právny poriadok však nezakazuje mať aj štátnu príslušnosť inej krajiny. Slovensko uplatňuje voľnejšie pravidlá pre udelenie občianstva krajanom, ktorí vlastnia preukaz zahraničného Slováka; aj tieto osoby však na získanie slovenského pasu musia splniť podmienku aspoň trojročného pobytu na Slovensku.
Európska únia by mala pozorne vyhodnocovať okolnosti, ktoré vedú k etnickému alebo menšinovému napätiu. V Sarajeve to povedal minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Vo svojom vystúpení na regionálnej konferencii o európskej integrácii krajín Západného Balkánu hovoril o budovaní štátov z hľadiska stability hraníc, postavenia menšín a územnej integrity. Stabilita hraníc je základným predpokladom stability štátov, regiónov, celej Európy. Terajšie hranice sú výsledkom dlhodobých a zložitých procesov, a preto ich treba rešpektovať,” zdôraznil Lajčák. To je podľa neho aj dôvod, prečo musí Európa urobiť všetko preto, aby preventívnou diplomaciou eliminovala akékoľvek pokusy o jednostrannú zmenu hraníc na etnickom princípe, či už ide o Kosovo, o Bosnu a Hercegovinu, či iné oblasti Balkánu alebo Európy. Ak prijmeme zmeny hraníc na etnickom základe, znamenalo by to prijatie etnického konceptu štátu a zrieknutie sa jedného zo základných princípov dnešnej demokratickej Európy, ktorým je budovanie multietnickej a multikultúrnej spoločnosti.” inister ďalej pripomenul, že v modernej Európe je len málo štátov, v ktorých nežijú menšiny. Tie pritom môžu byť obohacujúcim faktorom ale aj prvkom destabilizácie, ak vykazujú secesionistické snahy. EÚ by mala pozorne vyhodnocovať okolnosti, ktoré vyvolávajú napätie medzi väčšinovým národom a menšinami. Vyhodnocovať, či je napätie spôsobené nedodržiavaním ľudských práv, alebo secesionistickými ambíciami menšiny, respektíve mocenskými ambíciami jej 'materského' štátu. Únia by mala podľa toho zasiahnuť: buď v prospech menšiny, ak jej práva nie sú dodržiavané; alebo preventívnou politikou razantne eliminovať všetky pokusy o zneužívanie menšín na secesionistické či destabilizačné ciele,” zdôraznil minister Lajčák vo svojom vystúpení v Sarajeve. onferenciu zorganizoval Inštitút pre bezpečnostné štúdie EÚ, informoval hovorca MZV SR Peter Stano.
Maďarský parlament bude rokovať v deň 90. výročia Trianonskej zmluvy. Dokonca padol návrh, aby bol 4. jún dňom, ktorý si každý rok budú pripomínať v maďarských školách. Píše sa na stránke origo.hu. Podľa informácií z maďarských periodík bol iniciátorom návrhu, aby parlament rokoval v deň 90. výročia Trianonu, predseda parlamentu Pál Schmitt - jeden z vrcholných predstaviteľov Fideszu. Ten je známy tým, že aj ako poslanec Európskeho parlamentu sa o Slovensku vyjadroval ako o Hornej zemi, Hornom Uhorsku (Felvidék). Návrh, aby bol Trianon pamätným dňom, ktorý si budú pripomínať na maďarských školách, je z dielne radikálneho Jobbiku. To, že žiadna doterajšia vláda nevyhlásila 4. jún za pamätný deň, považuje Jobbik za jeden z najväčších nedostatkov. Už pred maďarskými voľbami, v ktorých skončil Jobbik na treťom mieste, sa nechali počuť, že „keď to bude potrebné, v danom prípade sa prostredníctvom referenda môže uskutočniť úprava hraníc“.
Trianonská mierová zmluva alebo Trianonská zmluva alebo trianonský mier bola zmluva, ktorá riešila hranice maďarského štátu, ktorý bol jedným z nástupníckych štátov po rozpade Rakúsko-Uhorska po Trianon, ako ho vidia niektorí Maďari po prvej svetovej vojne. Bola podpísaná 4. júna 1920 v paláci Veľký Trianon vo Versailles vo Francúzsku. Trianonská mierová zmluva bola len deklaratórna; hranice, v tej podobe, ako ich opisovala (až na menšie výnimky), totiž stanovila už Najvyššia rada spojencov vo svojom uznesení z 12. júna 1919.
· Zmluvou boli potvrdené hranice Maďarska s Rakúskom, Česko-Slovenskom, Rumunskom a Juhosláviou.
· Maďarsko zároveň definitívne uznalo úplnú nezávislosť Česko-Slovenska, vrátane Podkarpatskej Rusi.
· Maďarsko sa vzdalo všetkých nárokov na územia mimo určených maďarsko - česko-slovenských hraníc.
Komisia zložená zo siedmich členov, piatich zástupcov mocností, jedného zástupcu Česko-Slovenska a jedného zástupcu Maďarska, bola vytvorená, aby vytýčila hranice s Maďarskom. Česko-slovenský štát sa zaviazal, že v Bratislave na pravom brehu Dunaja (na území dnešnej Petržalky) nepostaví žiadne vojenské stavby. Maďarsko bolo tiež zaviazané zaplatiť Česko-Slovensku vojnové reparácie. Maďarsko tiež súhlasilo s ochranou národnostných menšín, pričom nemaďarským národnostným menšinám na území Maďarska bolo priznané právo vyjadrovať sa ústne a písomne v rodnom jazyku na súdoch. V oblastiach, kde bolo podstatné zastúpenie menšín, malo byť týmto umožnené základné vzdelanie v rodnom jazyku. V miestach s početným zastúpením mali mať menšiny aj pomerný prístup k verejným fondom štátu, mesta alebo iného celku pre vzdelávacie, náboženské a charitatívne účely. Ako dôsledok Trianonskej zmluvy v Maďarsku zostalo 7 miliónov obyvateľov z 20,8 milióna obyvateľov Uhorska. 72% územia Uhorska pripadlo spojeneckým krajinám a Maďarsko stratilo prístup k moru, ktoré malo prostredníctvom Chorvátska. Podobne ako Nemecko, ani maďarská armáda nesmela mať viac ako 35 000 vojakov a v Maďarsku nesmela byť povinná vojenská služba. Maďarsko sa vzdalo aj nároku na územia mimo Európy, ktoré patrili bývalej monarchii.
Švihák Viktor sa opäť zaskvel „perlou ducha“, keď v pozícii neomylného vykladača citov a pocitov tých druhých ošacoval Slovákov ako zakompelxovancov, ktorí v nemom úžase pred „tisícročnou“ maďarskou štátnosťou nedokážu nič iné len sa rozklepať. Ak si však myslí, že týmto výrokom sa zaskvel niečím novým, niečím originálnym, je na omyle. Tieto výroky o údajných slovenských komplexoch nie sú ničím novým. Plné ústa ich má aj vodca SMK P. Csáky, ale ani tento znalec slovenskej psychológie nie je nijako originálny. Priam nošu takýchto „vykladačov“ slovenského duchovna, ktorí sa blýskali výrokmi o komplexoch Slovákov pred „tisícročnou“ maďarskou štátnosťou, nájdeme medzi ideológmi horthyovského režimu v Maďarsku najmä v rokoch druhej svetovej vojny. Teda, v princípe nič nového pod slnkom. Len stará obohratá platňa, ktorá už takmer 300 rokov hrá stále tú istú a tú samú falošnú pesničku o údajnej vedúcej úlohe „magyarságu“ v regióne stredného Dunaja. Ale pozrime sa bližšie, ako to s tými komplexmi a „tisícročnými“ dejinami vypadá. Netreba byť príliš vzdelaný v histórii, aby človek prišiel na to, že maďarská národná štátnosť vznikla v novembri 1918 vyhlásením Maďarskej republiky. Bolo to cca dva týždne po vyhlásení Česko-Slovenskej republiky, ktorá - aj keď to pán Orbán možno nevie - bola aj slovenskou štátnosťou. A túto skutočnosť nerešpektovali len zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou pri rozdelení Česko-Slovenska, ale ju uznalo aj celé medzinárodné spoločenstvo vrátane Maďarskej republiky, keď priznali rovnaké nástupnícke právo obom súčastiam bývalej česko-slovenskej federácie. Ak však akceptujeme tvrdenie nádejného budúceho premiéra Maďarska a neomylného historika o nepretržitej tisícročnej maďarskej štátnosti, čomu odporuje Trianonská mierová zmluva, tak musíme k tomu nevyhnutne dodať, že štátnosť niekdajšej Hungárie (Uhorska) bola aj slovenskou štátnosťou a okrem toho tá slovenská, ktorá uhorskej predchádzala, má tak o cca 200 rokov viac. To len na okraj sporu o tom, či bolo skôr vajce alebo sliepka, ktorý sa originálnym spôsobom pokúša riešiť skvelý Viktor. Som presvedčený, že väčšina Slovákov nemá čas na to, aby trpela nejakými komplexmi. Rovnako na to nemá čas ani väčšina Maďarov. Tak bežní ľudia nad Dunajom, ako aj za Dunajom majú hlavnú starosť čo nakúpiť a čo uvariť, lebo v dnešných pomeroch majú rovnako ďaleko z ruky do úst občania oboch štátov. Ba povedal by som tí maďarskí v dôsledku neschopnosti svojich vlád o čosi ďalej. Ak tu však niekto trpí neskutočnými komplexmi, tak sú to maďarské politické elity, ktoré od nepamäti nevedia nájsť miesto národa, ktorému chcú vládnuť, v tvare európskych národov. Stále by chceli byť väčší, silnejší, mocnejší, vplyvnejší, než im dáva potencia ich vlastného národa. Z neznámych dôvodov trpia utkvelou predstavou, že sú poverení vládnuť nielen nad svojím národom, ale aj nad okolitými národmi, ktoré sa podľa okolnosti snažili v minulosti zotročiť, asimilovať, pripraviť o právo spolupodieľať sa na ich vlastnom osude. Pomaly si pripomenieme neslávne výročie (r. 1721), keď jeden pomätenec slovenského mena M. Benčík (Bencsik) odsúdil Slovákov do večného otroctva „Maďarov“, lebo ako potomkovia Svätopluka boli v dávnych dobách podmanení víťaznými Arpádovými vojskami (Zaujímavé, proti tomuto spojeniu Slovákov so Svätoplukom naši čechoslovakistickí historici neprotestovali!). Odvtedy sme svedkami neustálych pokusov maďarských elít maďarizovať mnohonárodný uhorský štát, v ktorom však Maďari tvorili len čosi jednu tretinu obyvateľstva. Bol to šialený projekt, ktorý na život a na smrť rozhádal národy kráľovstva, dovtedy žijúce viac-menej v harmonickom partnerstve. J. B. Magin, tvorca prvej slovenskej obrany o ňom napísal, že sme v tomto štáte spolu žili a spolu mreli, aby sme ho zveľadili pre blaho všetkých jeho obyvateľov. Každý národ, ktorého elita si stanoví nereálne ciele, musí počítať s tým, že neuspeje. Posledných tristo rokov maďarských dejín je v dôsledku nereálne stanovených cieľov maďarizácie a pokusov o získanie neúmerného mocenského postavenia v strednej Európe len popisom neúspechov a zlyhaní maďarskej politickej elity. Zlyhala v zápase proti reformám Márie Terézie a Jozefa II., za čo zaplatilo celé Uhorsko ekonomickým zaostávaním za ostatnými časťami Habsburskej monarchie. Zlyhala v zápase s Metternichovým absolutizmom, lebo dokonale vystrašila všetky nemaďarské politické elity v Uhorsku a zamedzila tým vytvorenie jednotného postupu na prospech celej krajiny. Svojou úzkoprsou nacionálnou politikou zapríčinila porážku revolúcie 1848-1849. Zlyhania maďarskej politickej elity pokračovali po vyrovnaní r. 1867, keď nedokázali spravovať jej zverený štát v prospech blaha všetkých občanov, čo nevyhnutne vyústilo do jej ďalšieho zlyhania v prvej svetovej vojne a do rozpadu Uhorska! Poučila sa maďarská politická elita zo svojich zlyhaní po roku 1918? Z ľútosťou treba povedať, že práve naopak. Namiesto toho, aby sa vrhla na budovanie svojho národného, etnicky maďarského štátu, ktorý rokom 1918 konečne na základe svojich vyše storočných požiadaviek získala, prepadla ošiaľu revizionizmu a iredenty. To ju priviedlo do radu tých, ktorí pomáhali Hitlerovi rozpútať druhú svetovú vojnu. Logicky potom musela znášať aj porážku a s ňou i celý maďarský národ. Teda opäť zlyhanie, rovnako, ako bolo zlyhaním obdobie tzv. reálneho socializmu. Ukazuje sa, že ani novú príležitosť, ktorú dostali maďarské elity po roku 1989, nezvládajú. Opäť to hrozí neúspechom. Veď nebolo to tak dávno, keď maďarská ekonomika bola na hunte a len masívna podpora zo zahraničia zamedzila to najhoršie. Človek sa nečuduje, že po toľkých neúspechoch nie slovenská, ale maďarská politická elita trpí skutočnými komplexmi. Popri komplexe z neuznanej veľkosti a etnickej osamelosti, ktorým trpela maďarská elita pred rokom 1918, pribudli ďalšie komplexy - komplex z Trianonu, komplex z nepriznania si vlastnej viny na neutešenom osude Maďarov a z pocitu, že im niekto neustále krivdí. Niet v Európe hádam viac zakomplexovanej politickej elity, ako je práve tá, ktorá ústami V. Orbána označuje za zakomplexované celé národy. Pritom vyliečenie týchto komplexov je úplne jednoduché: Stačí si stanoviť reálne ciele, ktoré sú primerané pre veľkosť a silu národa; ctiť si všetky národy okolo a nesiahať im na ich životné záujmy, ako sa o to pokúšali za spomínané obdobie. Potom budú mať aj čas riešiť problémy, ktoré predlžujú bežným Maďarom cestu z ruky do úst. No a ešte niečo na záver. Majú Slováci komplex z Maďarov alebo z maďarskej štátnosti? Myslím si, že na to vôbec netreba odpovedať! Veď ešte pred sto rokmi nás už odpísali a prorokovali nám prežiť nanajvýš niekde v zapadnutých dolinách v podobe raritných pastierov oviec. No a nestalo sa. Sme tu a dokonca ako rovnocenní partneri medzinárodných vzťahov. Dokonca ani štát sme si nezhumpľovali ako mnohé národy, ktoré sa po roku 1989 osamostatnili, ale aj mnohé z tých, čo sa hrdia tisícročnými dejinami. Ale predsa len niečím trpíme. Sme nervózni! Sme nervózni z toho, že už niekoľko storočí niekto spochybňuje našu národnú identitu, naše právo na vlastné územie, na spokojný, samostatný a nezávislý život. Nemožno sa čudovať, že po toľkých rokoch - najmä, keď nevidíme jasné dištancovanie sa od minulosti u týchto spochybňovačov - sa niekedy nervozita prejaví ako neuróza, podráždenosť, neprimeraná reakcia. Ale je sa možno čudovať?
Otvorením náučného chodníka Zelená hranica, ktorý spája Aggteleský kras na maďarskej strane a Slovenský kras, začalo sa dnes podujatie Krajina roka 2010/2011. „Toto podujatie vyhlasuje Medzinárodný spolok priateľov prírody (MSPP) a každé dva roky vyberie jednu európsku pohraničnú oblasť vysokej ekologickej hodnoty za Krajinu roka,“ vysvetlil predseda Klubu slovenských turistov Miroslav Herchl. Ako dodal, ide o cezhraničný projekt v trvaní dvoch rokov, počas ktorých sa v danom regióne konajú turistické a kultúrno-spoločenské podujatia, ale aj workshopy, prednášky, besedy a výstavky zamerané predovšetkým na poznávanie a ochranu prírody. „My sme sa rozhodli ponúknuť zaujímavú a príťažlivú krasovú oblasť gemersko-turnianskeho regiónu zahŕňajúcu dva národné parky - Národný park Slovenský kras a Aggtelekský národný park (Aggteleki Nemzeti Park) a množstvo historických stavebných a kultúrnych pamiatok, ako sú Betliar, Krásna Hôrka či pamätihodnosti mesta Rožňava,“ dodal Herchl. Projekt je financovaný z prostriedkov Európskej únie a ako dnes v slávnostnom príhovore podotkol generálny tajomník MSPP Christian Baumgartner, jeho neoceniteľným prínosom je najmä trvalá udržateľnosť. „Projekt nepotrvá len dva roky, ale ostane tu už na dlhý čas pre turistov a milovníkov prírody,“ dodal Baumgartner. Súčasťou projektu je nielen otvorenie náučného chodníka, ktorý návštevníkom ponúka množstvo zaujímavých informácií nielen o obyvateľoch lesa, ale aj prepojenie jaskýň Aggtelek a Domica, ktoré tvoria jeden komplex. Slovenský kras - Aggteleský kras je jednou z najväčších krasových oblastí v strednej Európe s viac ako 1000 jaskyňami, ktoré sú zapísané do Zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO. Tento región sa vďaka svojmu ekologickému významu, kultúrnemu dedičstvu, bohatej histórii a perspektívam do budúcna stáva takto stredobodom rôznorodých aktivít a stretnutí. „Projekt v sebe zahŕňa nielen zachovanie kultúrnej a biologickej rôznorodosti, ale aj vytváranie zdrojov príjmov v celom regióne na oboch stranách hraníc,“ dodal na záver Herchl.
V rámci festivalu Anasoft litera zavíta do Bratislavy aj poľský spisovateľ Krzysztof Varga, ktorého knihu Guláš z Turula onedlho vydá aj vydavateľstvo Kalligram. Krzysztof Varga bude jedným zo zahraničných hostí festivalu, ktorý sa spolu s Pavlom Rankovom zúčastní vo štvrtok 20. mája o 20:00 hod na čítaní v Centre súčasnej kultúry A4 na Námestí SNP v Bratislave.
Na literárnom festivale vytiahneme aj „maďarskú kartu“. Môže za to však poľský autor Krzysztof Varga, ktorému v týchto dňoch vychádza vo vydavateľstve Kalligram kniha Guláš z turula. Známy poľský prozaik a esejista získal s knihou čitateľskú prémiu ceny Niké. S Pavlom Rankovom, ktorý vlani s knihou Stalo sa prvého septembra získal v rámci Anasoft litera cenu čitateľov denníka SME, ho však spája aj samotný turul. Priateľskú susedskú debatu o Maďaroch, Poliakoch a Slovákoch bude moderovať Dado Nagy. Dve tohtoročné diskusie, tento rok v kaviarni Ex Cafe sa budú venovať súčasnej literatúre v divadle a knihám Jána Roznera; Sedem dní do pohrebu sa stala jednou z knižných udalostí minulého roku a druhá - Noc po fronte, je už na ceste. Diskusie budú viesť Zuzana Uličianska a Tina Čorná. (anasoftlitera.sk)
Jednou zo spektra slovenských národnostných škôl v Maďarsku je aj Slovenská základná škola a materská škola v Slovenskom Komlóši. O tom, akými problémami žije táto škola 400 kilometrov južne od Bratislavy, sme sa pozhovárali s jej riaditeľkou Mgr. Zuzanou Laukovou.
- Predstavte v skratke vašu školu našim čitateľom.
- Naša škola je dvojjazyčná. Okrem slovenčiny, národopisu a slovenskej gramatiky vyučujeme niektoré predmety dvojjazyčne. Znamená to, že v zemepise, dejepise, prírodovede sú niektoré odborné termíny, ktoré sa žiaci učia aj po slovensky. Okrem toho spev, telocvik a kreslenie vyučujeme tiež dvojjazyčne. V škole máme 158 žiakov a, musím povedať, tento počet nám neklesá. Teraz odíde 21 ôsmakov a nastúpi 23 prváčikov. Aj keď o máličko, predsa len počet žiakov pomaly narastá. Keď som chodila do tejto školy ja, mala iba 90 žiakov. Myslím si, že je to krásny počet. Budova školy je veľmi stará. Našťastie, s pomocou štátu sa nám ju podarilo roku 2006 obnoviť a rekonštruovať. K staršej časti sme urobili prístavbu. Máme osem tried, pričom máme jednu paralelnú triedu piatakov a tri skupiny v družine. Roku 2005 k nám bola pripojená aj škôlka, v dvoch budovách máme ďalších 150 škôlkarov a dokonca k nám patrí aj cirkevná škôlka. V každej škôlke sa vyučuje týždenne 16 hodín slovenčiny. Deti, ktoré nám prichádzajú do prvej triedy, žiaľ, nerozprávajú po slovensky ako materinským jazykom, ale poznajú mnohé slovenské výrazy. Mňa teší, že majú celkom peknú výslovnosť. Aj na našej reči poznať maďarský prízvuk, ale čo sa dá robiť, žijeme v takomto prostredí.
- Je v Komlóši aj maďarská škola?
- Áno, v našej obci funguje aj maďarská škola, ktorá mala v minulosti štyrikrát viac žiakov ako naša. Teraz ich má iba dvojnásobok. Počet obyvateľov u nás klesá a počet žiakov klesá aj v ich škole. Mnohí ľudia sa z Komlóša sťahujú do okolitých miest, ale aj do Budapešti. Tu nie je veľa príležitostí zamestnať sa. Teraz je trend, že rodičia chcú, aby sa deti učili jeden cudzí jazyk. Niektorí, ktorí chceli dať deti k nám, už hovorili, že po slovensky nevedia a nebudú môcť pri štúdiu svojim deťom pomáhať. Ja som sa ich spýtala - a po anglicky viete? Odpovedali, že nie. Tak som im povedala, že to je to isté. A dali svoje deti do našej školy.
- Aký je stav reformy školstva v Maďarsku?
- V Maďarsku prebiehajú reformy v školstve stále. Každý rok sa menia nejaké zákony. Teraz sa v školstve pracuje na rozvoji jednotlivých kompetencií, pričom jazykové sú jednými z najdôležitejších. Slovenský jazyk už nemôžeme vyučovať tak, ako sme ho vyučovali pred dvadsiatimi či tridsiatimi rokmi, ako materinský, ale vyučujeme ho ako cudzí jazyk. To je realita. Slovenčinu začíname učiť v prvom ročníku, angličtinu od štvrtého ročníka, tak ako v ostatných školách. V súčasnosti prepracovávame všetky pracovné plány podľa nových kompetencií. Všetci učitelia prechádzajú školeniami. Okrem toho sa pri meraniach PISA zistilo, že žiaci majú nedostatky a problémy v čítaní s porozumením, ale aj nedostatky v matematickej gramotnosti, takže tam sú nasmerované ďalšie školenia a vzdelávania učiteľov. Všetci sa snažíme, aby sme to zvládli lepšie.
- Nastávajú nejaké zmeny aj v slovenskom národnostnom školstve?
- Pokiaľ ide o vyučovací proces, tam sa dlhšie nič nemenilo. Teraz sme mali rokovania o nových učebniciach pre budúci školský rok, ktoré objednávame, aby sme dostali štátnu podporu na štyri roky. Učebnice dáme do knižníc a každý rok budeme doobjednávať len pracovné zošity pre žiakov.
- Čo robíte kvôli tomu, aby vaši žiaci navštevovali vašu školu radi?
- Ponúkame im najmä zaujímavý a kvalitný program. Okrem toho pri škole funguje aj detský súbor Harmónia. Keď u nás zanikla pionierska družina, cítili sme, že pre deti by malo niečo fungovať, aby sa mohli združovať do skupín. V našich učebných plánoch sme mali obsiahnutú zásadu, že budeme zachovávať zvyky, tradície, národopis tu žijúcich Slovákov. Preto sme založili detský súbor Harmónia, v ktorom máme divadelníkov, spevákov, ľudových tanečníkov, recitátorov. V tom sme oproti iným školám v popredí, a zrejme aj preto k nám deti prichádzajú rady. Týmto pestujeme u žiakov čosi viac, dávame im niečo, čo ich obohacuje. Od roku 1989 bola medzi ministerstvami školstva na Slovensku a v Maďarsku podpísaná dohoda o tom, že k nám budú zo Slovenska chodiť tzv. hosťujúci učitelia. Teraz je u nás už štvrtá a sme s ňou veľmi spokojní. Tieto učiteľky pre nás doteraz urobili veľa užitočnej práce.
- Je ťažké získavať učiteľov do vašej školy?
- Ani nie. Máme dostatok bývalých žiakov, ktorí skončili slovenčinu, a viacerých ani nemôžeme zamestnať. V škole môže učiť 16 pedagógov. Jedna z nich pôjde zanedlho do dôchodku a namiesto nej prijmeme novú. Bude vypísaný konkurz, na ktorý sa zrejme prihlási viac záujemcov.
- Kde pokračujú v štúdiu absolventi vašej školy? Sú úspešní na stredných školách?
- Dve tretiny idú do gymnázií alebo stredných odborných škôl, jedna tretina do učilíšť. Žiaci a ich rodičia sú s našou školou veľmi spokojní. U nás dostávajú základ na to, aby boli úspešní na ktorejkoľvek strednej škole. Dôležité je, že majú nielen dobré vedomosti, ale aj dostatok sebadôvery, lebo často ich vedieme k tomu, aby vystupovali pred verejnosťou alebo spolužiakmi. Chodíme s nimi na recitačné súťaže, hrávame divadlo... Žiaľ, málo detí pokračuje v štúdiu na slovenských gymnáziách. Boli roky, keď išlo na slovenské gymnázium aj 4-5 detí ročne, v minulom roku to boli dvaja žiaci a teraz sa hlásia na slovenské gymnázium tiež dvaja.
- Akú podporu máte vo svojom regióne, je všeobecne záujem o existenciu vašej školy?
- Záujem tu, samozrejme, je. Keď boli v Komlóši pred štyrmi rokmi voľby, k slovenskej národnosti sa prihlásilo 987 ľudí. Veľmi dobré vzťahy máme so slovenskou mestskou samosprávou, s organizáciou komlóšskych Slovákov. Mnohé aktivity robíme spoločne. Ja si myslím, že keď sa deti stretávajú so staršími ľuďmi, ich identita sa v nich ukotví pevnejšie. Takéto akcie robievame často. So staršími organizujeme napríklad známe Dni slovenskej kultúry. Starší rozprávajú deťom, ako žili, čo robili, ako sa hrali, zabávali, čo zažili. Máme veľkú morálnu podporu našich Slovákov. Okrem toho píšeme projekty a pokúšame sa získať finančné prostriedky z rôznych zdrojov. Škola má zriadenú aj vlastnú Nadáciu za slovenskú národnostnú vzdelanosť. Okrem toho predkladáme projekty na Celoštátnu slovenskú samosprávu, župnú samosprávu. Peniaze máme šancu získať na to, čo potrebujeme. Doteraz sme ešte neboli v situácii, aby sme nedokázali niečo uskutočniť pre nedostatok finančných prostriedkov.
- Akú odozvu má v škole projekt Ja a moji predkovia?
- Pre deti je tento projekt veľmi náročný, ťažký, ale aj užitočný. A ťažká práca je to i pre učiteľov. Deti ho berú veľmi vážne. Veľmi svedomite pracujú a z každej triedy sa do projektu každoročne zapojí niekoľko žiakov. Už to je dobrý výsledok. Je veľmi dobré, že Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku vydal výber z najlepších prác. Teším sa, že finále tohto ročníka sa konalo práve v našej škole. V minulom roku bolo v Novom Meste pod Šiatrom a rok predtým v Békešskej Čabe.
- Čo si ako riaditeľka školy želáte do budúcnosti?
- Predovšetkým to, aby ešte dlhé, dlhé roky dokázala táto škola poskytovať kvalitné vzdelanie slovenským deťom, aby sme mali v každom ročníku každoročne aspoň 20-22 žiakov a aby tu slovenská národnosť mohla žiť a pracovať. Lebo ak bude slovenská škola, bude aj slovenská národnosť.
Hladiny riek Slaná a Hornád v Maďarsku klesajú a pomaly klesá aj úroveň rieky Bodva, naďalej sa však zo svojich korýt vylievajú Tisa a Bodrog, informovala dnes tlačová agentúra MTI. Hladina rieky Slaná už podľa nej klesla takmer po celej jej dĺžke, ale na jej najnižšie položenom úseku možno kvôli povodniam na Tise počítať s ďalším stúpaním alebo stagnovaním. Zrážky, ktoré možno očakávať v priebehu dnešného dňa a nedele, už podľa expertov neovplyvnia ustupovanie povodňovej vlny. Klesajúcu tendenciu majú aj rieky Tarna a Takta. Rieka Tisa pri Vasárosnamény dosahuje úroveň 741 centimetrov, pričom v pondelok dosiahne pravdepodobne výšku hladiny 770 centimetrov. Meteorológovia v Maďarsku aj na dnes predpovedali početné prehánky a búrky v mnohých oblastiach krajiny.
Hladiny riek v Maďarsku pomaly klesajú a v noci nadnes nedošlo k mimoriadnej situácii v súvislosti s povodňami, informovala dnes tlačová agentúra MTI. Vody riek Slaná, Hornád a Bodva pomaly klesajú. V Boršodsko-abovsko-zemplínskej župe sa proti povodniam bránia ešte v 61 obciach. Počas uplynulých 24 hodín bolo na hrádzach v pohotovosti okolo 2300 ľudí vrátane vojakov, policajtov, miestnych obyvateľov a príslušníkov civilnej obrany. Do svojich zaplavených domovov v oblasti sa stále nemôže vrátiť 780 ľudí. Dnes v ranných hodinách otvorili aj cestu a diaľnicu pri meste Miškovec.
Situácia v maďarskej Boršodsko-abovsko-zemplínskej župe, ktorú postihli rozsiahle povodne, sa v posledných hodinách mierne zlepšila. Vo štvrtok o tom informoval predstaviteľ tamojších orgánov civilnej ochrany Imre Bojti, podľa ktorého hladina rozvodnených riek začala klesať. Počas noci museli evakuovať iba jednu osobu, zatiaľ čo niektorí z obyvateľov, ktorých evakuovali predtým, sa mohli vrátiť do ich domov. Ďalších 876 ľudí však muselo zostať v núdzových prístreškoch. Protipovodňové práce pokračovali v 170 dedinách a mestách postihnutej župy. Zapojilo sa do nich okolo 6000 ľudí, ktorí v priebehu posledných 24 hodín použili ďalších 180 tisíc pieskových vriec. Hladina rozvodnených riek Slaná, Bodva a Hornád pomaly klesá, Tisa a Bodrog však naďalej stúpajú. Situácia na Hornáde zostáva kritická na úseku pri obciach Ocsanálos a Gesztely. Okolo 20 ciest je v dôsledku povodní veľmi ťažko prejazdných alebo úplne neprejazdných a do niekoľkých dedín sa autom nedá dostať.
Prvý stupeň povodňovej pohotovosti dnes v Maďarsku naďalej platí na rieke Tisa, kým druhý stupeň vyhlásili na Bodrogu a tretí stupeň na rieke Takta. Mimoriadna povodňová pohotovosť platí na riekach Slaná a Hornád na 540 kilometrov dlhom úseku, informovala maďarská tlačová agentúra MTI. Na protipovodňových obranných prácach sa podľa nej podieľa 1600 ľudí a 300 strojov, kým doposiaľ sa použilo viac ako 1,2 milióna vriec s pieskom. Rekordnú výšku dosiahla rieka Bodva. V župe Borsod zaznamenali pokles hladiny o 20 centimetrov, kým dnes v skorých ranných hodinách namerali výšku hladiny 270 centimetrov. Napriek tomu však povodňové nebezpečenstvo nepominulo. Podľa prognóz totiž počas nasledujúcich dní bude opäť prevládať daždivé počasie, ktoré môže skomplikovať obranné práce a život v ohrozených obciach.
Muž sa zapálil a skočil v sobotu vo večerných hodinách z Mosta slobody v Budapešti, informovala dnes tlačová agentúra MTI. Päťdesiatnik vyliezol na sochu mýtického staromaďarského vtáka turula na jednom z pilierov mosta okolo 20.30 h. Následne si oblečenie polial horľavou tekutinou a skočil z mosta, uviedla maďarská polícia. Muž neskočil do Dunaja, ale na cestu, a bol na mieste mŕtvy, spresnila policajná hovorkyňa Melinda Csillagová.
Muža, ktorý sa vlámal do príbytku rómskej rodiny v maďarskom meste Ercsi a začal jej členov sprejovať neznámou chemikáliou, ubili napadnutí na smrť. Oznámila to dnes internetová stránka fmh.hu, ktorú citovali svetové agentúry. Pri útoku utrpeli zranenia dvaja členovia rodiny - matka a otec. Päťdesiatdeväťročný muž utrpel vážne zranenia, 34-ročná žena ľahké kožné zranenia. Polícia zatkla ženu, ktorá použila proti útočníkovi drevenú palicu, informovala maďarská internetová stránka z oblastnej metropoly Székesfehérvár. K útoku došlo v mestečku Ercsi, ktoré leží približne 30 kilometrov na juh od Budapešti. Miestni obyvatelia naznačili médiám, že za incidentom bol súkromný spor. Tridsaťdeväťročný útočník tvrdil, že mu rómska rodina opakovane kradla drevo, údajne mu odcudzila aj kosu, a očividne zobral zákon do vlastných rúk.
Skúsenosti zo všetkých doterajších parlamentných (ale aj iných) volieb na Slovensku potvrdzujú, že jednou z najdiskutovanejších tém vo volebných kampaniach je problematika slovensko-maďarských vzťahov. Súvisí to predovšetkým so skutočnosťou, že takmer desatinu celkového obyvateľstva SR tvoria občania maďarskej národnosti, že táto časť obyvateľstva má vlastnú politickú reprezentáciu v podobe relevantných politických subjektov, ako aj s tým, že jedným z rozmanitých aspektov vzťahov medzi Slovenskom a jeho južným susedom - Maďarskou republikou - je štátna menšinová politika. Slovensko-maďarské vzťahy teda majú tri základné roviny - interetnické vzťahy (t. j. vzťahy medzi Slovákmi a Maďarmi ako dvoma osobitnými národmi), bilaterálne vzťahy dvoch susedných štátov - SR a MR a vnútroštátne vzťahy medzi slovenskou väčšinou a maďarskou menšinou. Vzťahy v každej z týchto rovín ovplyvňovali a ovplyvňujú špecifické faktory. V prvej rovine sú to predovšetkým historické a kultúrne faktory, v druhej rovine dominujú činitele geopolitické, bezpečnostné a diplomatické, v tretej rovine sú najdôležitejšie také faktory ako typ spoločenského usporiadania a politického režimu, charakter národnostnej politiky štátu, postoje politických aktérov a pod. Udalosti, ktoré sa odohrali štyri týždne pred slovenskými parlamentnými voľbami (zhruba v polovici mája 2010) vo vzťahoch medzi Slovenskom a Maďarskom naplnili predpovede viacerých pozorovateľov, že ani v tomto roku tzv. maďarská téma neobíde predvolebný vývoj a volebnú kampaň. Avizovaný návrh zákona MR o štátnom občianstve pre Maďarov žijúcich v zahraničí z dielne strany Fidesz, ktorá zvíťazila v aprílových parlamentných voľbách v Maďarsku, vyvolal búrlivú reakciu na slovenskej politickej scéne. Z témy prípadného dvojitého občianstva pre občanov SR maďarskej národnosti sa zrazu stal politický hit so silným nábojom. O rôznych súvislostiach udeľovania maďarského štátneho občianstva občanom SR sa už stihli vyjadriť zástupcovia všetkých relevantných politických strán, predstavitelia štátnych inštitúcií. Nechýbali pritom ani tie najpochmúrnejšie vízie, niekedy rozvedené do podrobných detailov. Problematika, súvisiaca s postavením slovenských občanov maďarskej národnosti a slovensko-maďarskými medzištátnymi vzťahmi sa tak stala pred voľbami 2010 jednou z najhorúcejších politických tém. O tom, s čím a prečo nesúhlasia slovenskí politici v otázke maďarského štátneho občianstva pre Maďarov žijúcich v SR resp. o tom, ako to môže ovplyvniť vzťahy medzi dvoma krajinami, sme sa v priebehu niekoľkých dní dozvedeli od samotných slovenských politikov skutočne veľa. Čo však slovenské politické strany ponúkajú tým istým občanom SR maďarskej národnosti vo svojich volebných programoch? Ako v nich reflektujú dvojstranné vzťahy SR a MR, dvoch susedných, partnerských a spojeneckých štátov, združených v EÚ a v NATO? Na prvú položenú otázku sa dá odpovedať - „veľmi málo“, „takmer nič“ resp. „vôbec nič“, na druhú otázku - „rôzne, niekedy lepšie, niekedy slabšie a s odlišnou mierou ústretovosti“ (tieto odpovede sa nevzťahujú na dve strany, zastupujúce maďarskú menšinu, v ich prípade je situácia značne odlišná). Tu je názorné potvrdenie, opierajúce sa o analýzu programov strán, ktoré v polovici mája 2010 dosahovali v prieskumoch verejnej mienky volebné preferencie, dávajúce im šance na prekročenie 5-percentnej hranice, potrebnej na vstup do NR SR.
Problematike maďarskej národnostnej menšiny v SR sa najsilnejšia vládna strana Smer-SD nevenuje v obidvoch svojich volebných programových dokumentoch - Programové zameranie strany Smer - sociálna demokracia pre volebné obdobie 2010 - 2014 a Politické posolstvo k Programovému zameraniu strany Smer - sociálna demokracia pre volebné obdobie 2010 - 2014 - ani slovom. Programy sa pomerne obšírne venujú obhajobe „národno-štátnych záujmov“ a slovenskému vlastenectvu, pre všetky menšiny majú iba jeden odkaz - o zdieľaní hodnôt EÚ, ku ktorým patrí „rešpektovanie ľudských práv, vrátane práv osôb, patriacich k menšinám“ a sľub „starostlivého prístupu k problematike národnostných menšín“ v kontexte hodnotenia záväzkov SR na pôde Rady Európy. Maďarská menšina ako časť obyvateľstva krajiny so špecifickými potrebami a Maďarská republika ako osobitný štát sa vo volebných dokumentoch strany Smer-SD vôbec nevyskytujú, zato v Politickom posolstve sa nachádza nasledujúca veta: „Smer - sociálna demokracia otvorene hovorí o hrozbách spojených s útokmi proti slovenskej štátnosti a spochybňujúcich povojnové usporiadanie, ako aj spojených s nárastom veľkomaďarského šovinizmu a extrémizmu“.
Ešte skromnejší, ale v tejto otázke rovnako „národne“ orientovaný je volebný program ĽS-HZDS. Ten v úvode vyjadruje „ambíciu nerozdeľovať občanov podľa ich národnostnej alebo etnickej príslušnosti“, v tej istej vete však tvrdí, že strana „vníma slovenské obyvateľstvo (symptomaticky nie obyvateľstvo SR - poznámka autora) ako moderný politický národ, ktorý žije na jednom nedeliteľnom území“. Z tejto dikcie nie je jasné, čí súčasťou „slovenského obyvateľstva“ sú aj príslušníci maďarskej národnostnej menšiny. Program ĽS-HZDS vo svojom vlasteneckom zanietení neopomenul „ochranu a všestrannú podporu štátneho slovenského jazyka“, podporu krajanov v zahraničí, ale ani jedným slovom nespomína občanov maďarskej národnosti žijúcich v SR. V programe sa môžeme dočítať o tom, ako ĽS-HZDS chce rozvíjať vzťahy s Ruskom, Ukrajinou, Brazíliou, Indiou, Čínou, arabskými štátmi, nič sa však nedozvieme o názoroch strany na bilaterálne vzťahy s Maďarskom. Jediným zrozumiteľným odkazom ĽS-HZDS v tejto oblasti je vyhlásenie, že táto strana „odmieta činnosť tzv. Fóra poslancov Karpatskej kotliny, politiku revizionizmu, spochybňovania Trianonskej zmluvy a snahu o vytvorenie územnej či inej formy autonómie“.
Volebný program SNS je oveľa veľavravnejší, pokiaľ ide o problematiku maďarskej národnostnej menšiny a slovensko-maďarských vzťahov než programy jej koaličných partnerov. Maďari a Maďarsko sa tu vyskytujú častejšie, avšak iba ako problémový bod resp. hrozba. Dokument, rovnako ako aj dokumenty Smeru-SD a ĽS-HZDS, neobsahuje nijaký pozitívny menšinový program, nijaké návrhy, ktoré by reagovali na reálne potreby maďarskej menšiny resp. návrhy na zlepšenie bilaterálnych vzťahov s Maďarskom. Zle kamuflovaná hostilita a reštrikcia - tak by sa dala stručne charakterizovať dikcia programu SNS v „maďarskej“ otázke. V úvode sa program SNS zmieňuje o tom, čo všetko urobila SNS na posilnenie slovenčiny ako štátneho jazyka, slovenského vlastenectva a národného povedomia Slovákov. Lamentuje, že sa nepodarilo presadiť písanie „historických názvov v učebniciach (v maďarčine - poznámka autora) tak, aby „mal slovenský jazyk prednosť pred menšinovým jazykom“. Tvrdí, že tým sa „pre maďarských politikov doma aj v zahraničí vytvoril precedens, že sústavným tlakom a napádaním môžu postupne dosahovať svoje ciele. Jedným z nich je aj postupné dosiahnutie toho, aby sa maďarský jazyk na území, kde žije maďarská menšina, používal ako druhý úradný jazyk“. Podľa SNS sa to prejavilo v postoji voči novele jazykového zákon, údajne preto je „ten zúrivý odpor maďarských politikov doma aj v zahraničí a klamanie a zavádzanie medzinárodnej verejnosti aj medzinárodných inštitúcií“. Program SNS otvorene hovorí o skutočných motívoch iniciovania tzv. vlasteneckého zákona (to však bolo verejným tajomstvom), keď uvádza, že „aj povinnosť postaviť určitú protiváhu snahám domácich a zahraničných maďarských politikov ovplyvňovať slovenských občanov maďarskej národnosti v duchu veľkomaďarstva nás podnietila k tomu, aby sme predložili do NR SR aj návrh tzv. vlasteneckého zákona“. Takže, išlo o slovenský vlastenecký zákon ako reakciu na „maďarskú hrozbu“. Svoje návrhy označuje SNS za „reakciu na aktivity domácich a zahraničných maďarských politikov, ktorí si v záujme svojich mocensko-politických ambícií robia z občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti, ale aj občanov iných štátov, vrátane občanov Maďarska rukojemníkov svojich šovinistických a revizionistických záujmov. Proti tomu bude SNS vždy tvrdo vystupovať“. V týchto vetách je de facto obsiahnutá kvintesencia prístupu SNS k menšinovej politike. Problematike dvojstranných vzťahov SR a MR sa program SNS venuje v dvoch bodoch. Oba sú dosť konfrontačné, pričom ten druhý má zreteľné znaky politickej paranoje, prezrádzajúce, že strana napriek jej deklaráciám o plnení záväzkov, vyplývajúcich z členstva SR v EÚ a NATO neberie vôbec toto členstvo do úvahy v otázke slovensko-maďarských vzťahov. V časti o kultúre SNS požaduje „navrátenie odcudzených a nelegálne vyvezených kultúrnych pamiatok z územia Slovenska v časoch Rakúsko-Uhorska, ktoré sa nachádzajú v múzeách a galériách Maďarskej republiky“. V časti o zahraničnej politike venuje program SNS Maďarsku jednu vetu, ale v kontexte neuveriteľnom pre dva spojenecké štáty - strana volá po „udržiavaní prednostných vzťahov s Rumunskom, Srbskom, Chorvátskom, Rakúskom a Ukrajinou s cieľom čeliť teritoriálnej, politickej a militantnej expanzii Maďarska“. Tento bod programu naozaj nepotrebuje komentár.
Summa sumarum: tri vládne strany neponúkajú slovenským občanom maďarskej národnosti nijaké pozitívne riešenia, ktoré by reagovali na ich skutočné potreby a pomáhali by prekonávať reálne problémy (pričom SNS obhajuje riešenia, ktoré stav vo výkone menšinových práv iba zhoršujú). Možno nasledujúce tvrdenie sa bude zdať niekomu prisilné, ale programové dokumenty súčasných vládnych strán sú v „maďarskej“ otázke buď skryto alebo otvorene protimenšinové. Maďarskú republiku vnímajú tieto strany výlučne konfrontačnou (nie však kooperačnou) optikou a so značnou nedôverou (SNS dokonca používa formulácie, príznačné pre vzťah k nepriateľskému štátu). Súčasní vládni politici zrejme stále žijú v predstavách, ktoré nie sú celkom zlučiteľné so spoločným členstvom Slovenska a Maďarska v EÚ a v NATO.
Analýza volebných programov troch vládnych strán odhalila ich skúposť alebo otvorenú hostilitu voči maďarskej národnostnej menšine ako aj konfrontačné vnímanie susedného Maďarska. Ponúkajú stredo-pravé opozičné strany lepšiu alternatívu?
Ak by niekto hľadal vo volebnom programe SDKÚ-DS rozsiahlejšiu časť o menšinovej problematike, resp. časť, ktorá by sa podrobnejšie zaoberala postavením najväčšej - maďarskej - národnostnej menšiny, tak by nepochodil. Celý menšinový program najsilnejšej opozičnej strany je ukrytý v časti Kultúra a médiá v odstavci s názvom „Férové vzťahy s národnostnými menšinami“. Keďže je kratučký, odcitujeme ho v plnom znení: „Budeme ochraňovať kultúrne tradície, jazyk a postavenie národnostných menšín. A to bez ohľadu na to, o akú menšinu ide. Týka sa to aj prípadov, kedy sú na konkrétnom území Slovenskej republiky v menšinovom postavení Slováci. Tvrdo a nekompromisne budeme odmietať všetky neoprávnené požiadavky, ale k riešeniu oprávnených požiadaviek menšín budeme pristupovať s dobrým úmyslom“. Program v jednovetovom bode „Pomôžeme rusínskemu jazyku” spomína Rusínov ako osobitné etnické spoločenstvo, v časti „Jasné pravidlá pre rómsku komunitu” sa venuje sociálnym aspektom postavenia Rómov. O tom, že na Slovensku žije aj viac než polmiliónová maďarská menšina sa z programu SDKÚ-DS dozvedieť nedá. Je to dosť prekvapujúce vzhľadom na to, že práve táto strana (a jej politický predchodca SDK) sa podieľala počas spoluvládnutia s partnerskou SMK v rokoch 1998 - 2006 na zlepšení postavenia príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny. Zahranično-politická časť programu SDKÚ-DS sa problematike dvojstranných vzťahom s Maďarskom osobitne nevenuje, túto krajinu menovite neuvádza, hovorí iba o „pokojných a priateľských vzťahoch so susedmi Slovenska“.
Ak sa niekomu zdá, že vo volebnom programe SDKÚ-DS je menšinovej problematike vyčlenený príliš malý priestor, z volebného programu KDH bude sklamaný ešte viac. KDH sa totiž problematike štátnej menšinovej politiky (vrátane politiky voči maďarskej menšine) nevenuje vôbec. V časti „Začleňovanie Rómov“ hovorí o opatreniach (prevažne sociálneho charakteru), zameraných na inklúziu tejto časti obyvateľstva do spoločnosti, o maďarskej menšine sa nezmieňuje vôbec. Slovenským Maďarom ako špecifickej časti obyvateľstva SR teda neponúka KDH vo svojom programe vôbec nič (podobne ako SDKÚ-DS). Hoci maďarskej menšine na Slovensku sa KDH vo volebnom programe nevenuje, vzťahom s Maďarskom poskytuje v zahraničnopolitickej časti svojho volebného programu pomerne rozsiahly priestor. Ide o kombináciu zámerov o dobré susedské vzťahy s demonštrovaním ostražitosti voči neakceptovateľným krokom a trendom v politike susedného štátu. Podľa KDH bilaterálne vzťahy s Maďarskom sú „skúšobným kameňom zahraničnej politiky“, pričom „na dobré vzťahy treba dvoch partnerov”. Strana vyjadruje záujem, aby „historické otázky a traumy nezaťažovali rozvoj slovensko-maďarských vzťahov“, chce sa „usilovať aj o symbolické zmierenie medzi SR a MR”. Uvádza však, že nebude akceptovať „zasahovanie do suverenity SR, akým je aj vytváranie nových inštitucionálnych väzieb medzi maďarským štátom a občanmi SR maďarskej národnosti a prijatie exteritoriálnych právnych noriem v MR“ a odmieta „šírenie extrémizmu a revizionizmu z MR na Slovensko“.
Volebný program SaS za programami SDKÚ-DS a KDH v menšinovej problematike v ničom „nezaostáva“ - ani v ňom sa nenachádza kapitola venovaná národnostnej politike, o maďarskej menšine sa program špeciálne nezmieňuje (osobitná kapitola je venovaná časti rómskeho obyvateľstva ako „sociálne odkázanému spoločenstvu“). Jedinou vetou, ktorá má nejakú súvislosť s menšinovou politikou je predsavzatie SaS v časti programu o zahraničnej politike „zlepšiť postavenie a život národnostných menšín na oboch stranách slovensko-maďarskej hranice“. To je vlastne všetko. Zdá sa, že nová strana nadviazala na poľutovaniahodnú tradíciu slovenskej straníckej politiky - zanedbávanie problematiky, týkajúcej sa slovenských Maďarov. Ku cti SaS však slúži jasný postoj v otázkach slovensko-maďarských medzištátnych vzťahov. Ako jediná slovenská strana hovorí SaS priamo a otvorene o Maďarsku (podobne aj o Poľsku a ČR) ako o najbližšom spojencovi, s ktorým Slovensko zdieľa geografickú blízkosť, históriu a kultúru. Program SaS konštatuje, že súčasné slovensko-maďarské vzťahy sú „historicky najhoršie od čias výstavby vodného diela v Gabčíkove a populisti na oboch stranách hranice zneužívajú národnostné témy pre vlastné politické ciele“. Na prekonanie tohto nepriaznivého stavu SaS navrhuje „odpolitizovať sporné otázky vo vzťahu s Maďarskom a preniesť ich do roviny hľadania vecných riešení”, pričom uvádza, že “zásadne zlepšiť vzťahy s Maďarskom je možné len dlhodobou čitateľnou politikou a hľadaním toho, čo nás spája”. Prihovára sa za to, aby sa vzťahy budovali „na oblastiach, ktoré dosahujú pozitívne výsledky - hospodárstvo, cezhraničná a regionálna spolupráca, kultúrna výmena, spolupráca v oblasti bezpečnosti”, vyjadruje nádej, že „prezentácia pozitívnych výsledkov umožní postupnú obnovu dôvery politických reprezentácií aj bežných občanov oboch štátov a príslušníkov národnostných menšín“.
Komplexný program menšinovej politiky prezentuje SMK. Nie je to nič prekvapujúce, ide o problematiku, ktorá tvorí ťažisko politickej aktivity strany. Program sa venuje otázkam politickej reprezentácie Maďarov na Slovensku, regionálnej a miestnej samospráve, kultúre, školstvu, používaniu materinského jazyka, národnej identite, dopadom historických udalostí na postavenie maďarskej menšiny a na slovensko-maďarské vzťahy. Kapitola venovaná menšinovej problematike je zaradená do úvodnej časti programu, návrhy, týkajúce sa menšinovej problematiky sa potom objavujú aj v iných tematických kapitolách. Zmyslom všetkých navrhovaných opatrení je zlepšenie výkonu práv príslušníkov maďarskej komunity, posilnenie legislatívnych a iných záruk jej bezproblémového vývoja. SMK prisudzuje Maďarsku prioritné miesto v susedskej politike SR, vo svojom programe venuje otázkam slovensko-maďarských medzištátnych vzťahov osobitnú časť. V nej strana uvádza, že sa prioritne zameriava na „vytváranie dobrých slovensko-maďarských vzťahov“. Zdôrazňuje význam menšinovej politiky pre celkový charakter bilaterálnych vzťahov, prihovára sa za „neobmedzené rozširovanie a pestovanie maďarsko-maďarských vzťahov“ (t. j. vzťahov etnických Maďarov žijúcich v rôznych štátoch s materskou krajinou a medzi sebou).
Aj strana Most-Híd predstavila vo svojom volebnom dokumente komplexný program menšinovej politiky. Rovnako ako v prípade SMK to neprekvapuje, vzhľadom na to, že ide politický subjekt, čerpajúci volebnú podporu predovšetkým v prostredí etnických Maďarov. Most-Híd sa v preambule programu vyhlasuje za stranu „zmierenia medzi Maďarmi a Slovákmi, medzi Maďarmi navzájom, ako aj medzi ostatnými národnostnými menšinami a etnickými skupinami“. Svoje návrhy v oblasti menšinového školstva, kultúry a materinského jazyka predkladá v kontexte toho, že „Slovenská republika je mnohonárodnostnou, viacjazyčnou a multikultúrnou krajinou“, pričom, ako tvrdí, „úspešnú národnostnú politiku a efektívnu ochranu menšinových práv možno na Slovensku aj v súčasnosti, už ako v členskom štáte EÚ, zrealizovať iba s podporou väčšiny“. V tomto sa Most-Híd určite zhodne s OKS, štyria zástupcovia ktorej kandidujú na kandidačnej listine tejto strany. Súčasťou volebného programu OKS je síce krátka, ale o to voči menšinám ústretovejšia kapitola s názvom „Korektná politika voči národnostným menšinám“, ktorá obsahuje predsavzatia prijať ústavný zákon o postavení národnostných menšín, presadzovať princíp, že o záležitostiach, týkajúcich sa národnostných menšín sa má rozhodovať za účasti ich zástupcov, uplatňovať nezávislú grantovú podporu pre menšinovú kultúru a zmeniť preambulu Ústavy SR (a tým nahradiť národný princíp občianskym). Most-Híd navrhuje nielen prijať legislatívne opatrenia, zlepšujúce postavenie príslušníkov menšín, ale aj zrušiť také právne normy, ktoré výkon menšinových práv komplikujú. Na rozdiel od SMK Most-Híd venuje dvojstranným vzťahom SR a MR vo svojom programe skromný priestor (iba jednu vetu). Uvádza, že prioritou strany je zlepšenie vzájomných vzťahov s Maďarskom, pričom túto otázku zaraďuje do širšieho kontextu regionálnej spolupráce vo formáte Visegrádskej štvorky.
Analýza ukazuje, že medzi opozičnými stranami v otázke menšinovej (vrátane „maďarskej“) politiky sa objavujú zreteľné rozdiely, vyplývajúce z ich etnického zázemia. „Slovenské“ strany (SDKÚ-DS, KDH, SaS) nevenujú problematike maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku prakticky nijakú pozornosť, ako keby ich situácia tunajších Maďarov nezaujímala a ako keby považovali túto problematiku za doménu „maďarských“ strán. Naopak, pre „maďarské“ strany (SMK a Most-Híd) sú tieto otázky ťažiskové. Na rozdiel od programov vládnych strán, nemajú volebné programy „slovenských“ opozičných strán ani skrytý ani otvorený protimenšinový (protimaďarský) osteň, je však otázne či je to dosť na to, aby tieto strany v prípade, ak sa dostanú do vlády, mohli predložiť kvalitný program menšinovej politiky. K Maďarsku pristupujú aj „slovenské“ aj „maďarské“ opozičné strany kooperatívne a nekonfrontačne, podporujú posilnenie slovensko-maďarskej spolupráce a želajú si celkové zlepšenie bilaterálnych vzťahov.
Najmenej päť neznámych trápi stranícke centrály tri týždne pred parlamentnými voľbami. Viac ako kedykoľvek doteraz platí, že nikto si nie je istý ničím. Menšie strany ani len ziskom parlamentných kresiel a veľké súperiace strany účasťou vo vláde. Oficiálne sa kampaň začína dnes a postup do parlamentu je neistý celkovo pri piatich stranách. V pásme ohrozenia sa pohybuje koaličné HZDS a SNS, opozičná SMK aj jej odnož Most. Nová strana SaS sa síce v prieskumoch posilňuje nad rizikovú percentuálnu hranicu, ohroziť ju však môže konzervatívne správanie voličov, ktorí pri hlasovaní uprednostnia známu značku, či nedisciplinovanosť jej sympatizantov. „Na Slovensku ešte taká situácia pred voľbami nebola. Len tri strany majú istotu, že budú v parlamente,” konštatuje analytik Ján Baránek. Je to Smer, SDKÚ a KDH. Vláda po 12. júni môže byť ľavicová i pravicová. Vyrovnanosť síl koalície a opozície opakovane potvrdzujú prieskumy verejnej mienky. Očakáva sa však, že voľby dopadnú inak, ako to odhadujú momentálne prieskumy. V každom prípade, do úvahy prichádza niekoľko variantov budúceho kabinetu. Ak sa zloženie parlamentu nezmení, Smer bude mať dosť kresiel, aby rozhodol o podobe novej vlády. Ak cez potrebný 5-percentný prah prejde aj HZDS a SNS, zopakuje zrejme doterajšiu koaličnú zostavu. Isté je, že Smer získa najviac hlasov, na vládnutie však bude potrebovať partnerov. Analytik agentúry Focus Martin Slosiarik očakáva, že Smeru dá hlas asi 30 percent voličov, jeho hlavný súper SDKÚ môže mať polovicu. KDH síce v niektorých prieskumoch dobieha SDKÚ, vzhľadom na pevné voličstvo predpokladá podobný zisk ako v minulosti - okolo ôsmich percent.
Pri pokračovaní sporu s Maďarskom o dvojaké občianstvo je reálne, že SNS získa dostatok voličov a opäť bude v Národnej rade. Má väčšie šance ako HZDS, ktoré sa musí spoliehať na päťpercentné zostávajúce jadro „skalných”. To je však pevné a disciplinované. K voľbám opäť príde. Smeru sa tak ponúkne možnosť zopakovať pevnú vládu so slabými partnermi.
KDH hovorí o menšom zle, preto nevylúčilo vládu so Smerom. Problémom môže byť kauza financovania strany Smer. Ak sa objavia ďalšie výpovede, že si sponzori cez stranu kupovali miesta vo vláde a verejné zákazky, KDH sa od Smeru odtiahne úplne. Podľa prieskumov by Smer a KDH potrebovali na väčšinovú vládu ďalšiu stranu. KDH by chcelo do takejto koalície SDKÚ. Tá sa zatiaľ voči Smeru vymedzila, po voľbách však môže názor korigovať. Možná by bola aj koalícia Smer-KDH-Most alebo SMK. Kresťanskí demokrati však podmienili spoluprácu so Smerom účasťou ďalšej silnej opozičnej strany. Ani strana Pála Csákyho, ani Bélu Bugára taký potenciál nemajú. SMK môže pribrať hlasy na dvojakom občianstve ako obhajca záujmov menšiny, cez desať percent sa však zrejme nedostane.
„Okrem SNS nevylučujeme nikoho,” potvrdil Pravde zástupca predsedu SMK József Berényi. Koalícia Smeru s HZDS a SMK by tak mohla byť ďalšou alternatívou, podmienkou však je dobrý volebný výsledok najmä dvoch menších strán. So zámenou SMK za KDH Smer počítať nemôže. KDH s Vladimírom Mečiarom nepôjde.
Nie je vylúčené, že pravicová opozícia bude mať dosť hlasov na zostavenie vlády. Ak sa do parlamentu nedostane SNS a HZDS, môže Robertovi Ficovi zablokovať pokusy dohodnúť vládnu koalíciu. Ak Smer neuspeje, prezident poverí rokovaním o vláde druhú najúspešnejšiu stranu. Ňou bude pravdepodobne SDKÚ. Iveta Radičová by do vlády prizvala KDH, SaS, SMK a Most. Dôležité bude, koľko mandátov tieto strany získajú. „Je otázkou, či je dobré poslať 30-percentný Smer do opozície,” hovorí Baránek. Smer má silný finančný aj politický potenciál a bol by veľmi nepríjemnou opozíciou. Ak by koalícia mala len tri či štyri kreslá navyše, bol by to veľmi riskantný ťah, tvrdí.
O zložení nového parlamentu rozhodne aj volebná účasť. Nízka pomôže malým stranám, najmä HZDS, ktoré má verného voliča. Naopak, SaS môže poškodiť. Strana pritiahla najmä prvovoličov a nerozhodnutých. Sympatie sa však nemusia premeniť do skutočnej účasti na voľbách. „To, či skutočne vstanú a pôjdu voliť, sa nedá odhadnúť,” dodáva Slosiarik. Vysoká účasť prospeje veľkým stranám vrátane Smeru. Momentálne chce ísť voliť asi 50 percent oprávnených voličov.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
................................................................................................................................