Imrich Fuhl (48) sa narodil ako Slovák v Maďarsku. V dedine Mlynky (Pilisszentkereszt), kde dodnes žije. Bývalý šéfredaktor Ľudových novín je zakladateľom internetového portálu Slovákov v Maďarsku luno.hu.
- Maďarsko schválilo zjednodušenie získavania maďarského občianstva pre ľudí, čo žijú mimo krajiny. Ako to vnímate?
- Oni maďarské občianstvo aj doteraz mohli získať, len sa o tom veľmi nehovorilo. Nejde len o zmiešané manželstvá, ale keď si to niekto veľmi chcel vybaviť, z nejakých dôvodov potreboval, mohol... Teraz si však víťazi volieb povedali, že nato pôjdu programovo, a že získanie občianstva netreba viazať na trvalý pobyt. Chcú tým posilniť citovú väzbu a hlavne skôr-neskôr dať Maďarom žijúcim v zahraničí volebné právo, s čím ja osobne zásadne nesúhlasím. Vychádzam zo seba a pokladám za veľmi neférové hlasovať tam, kde nežijem a neplatím dane.
- Je teda za tým skôr snaha o politický zisk Orbánovej strany Fidesz v ďalších voľbách?
- Podľa mňa je to v prvom rade vnútromaďarská politika, Viktor Orbán, Fidesz a najmä Jobbik naozaj chcú získať hlasy Maďarov v okolitých štátoch, a nielen sympatie tých, ktorým doma tak veľmi záleží na ich virtuálnom začlenení do tzv. celomaďarského spoločenstva. Zatiaľ sa hovorí najmä o symbolickom význame, myslí sa ale skôr na hlasy potenciálnych nových voličov. A treba za tým vidieť aj prehnaný, až nezdravý nacionalizmus, ktorým sa v Maďarsku celkom dobre darí získať hlasy neraz pomýlených občanov.
- Nie je to teda útok na okolité krajiny?
- Neverím, útok pre mňa znamená čosi oveľa silnejšie. Ide skôr o netaktnosť a ignorantstvo. Páni politici v Budapešti celú vec zle načasovali, „zabudli“ konzultovať a prepočítali sa, ak nepočítali s tým, že Slovensko bude reagovať tak ostro. Tí triezvejší zato uznávajú, že celý problém nevyvolalo Slovensko, ktoré sa iba snaží viac či menej adekvátne reagovať.
- Slovenský premiér Fico a ďalší politici tvrdia, že je to ohrozenie našej krajiny.
- Takéto reakcie podľa objektívnych pozorovateľov súvisia najmä tým, že na Slovensku sa blížia voľby. Na druhej strane mnohí maďarskí politici sú strašne necitliví, neraz sa správajú povýšenecky voči susedom - ako predstavitelia akejsi stredoeurópskej veľmoci. Pokiaľ ide o Slovensko, často sa odvolávajú na to, že Slováci ako národ a Slovensko ako štát sú mladí, neskúsení, precitlivení, pubertálni a podobne.
- Je to ohrozenie Slovenska, aby musela vláda zvolávať bezpečnostnú radu?
- Možno nevidím všetky súvislosti a argumenty, ale podľa mňa v reálnom živote to ohrozenie zato až také veľké nie je.
- Aké máte občianstvo?
- Maďarské.
- Prečo nemáte aj slovenské, keď ste Slovák?
- Načo? V Maďarsku som sa narodil, vyrástol, tu žijem, platím dane, volím. Som Slovák, príslušník slovenskej menšiny v Maďarsku, zároveň lojálny občan MR, hrdý na svoju slovenskú národnosť, aj na svoju maďarskú vlasť a nevidím v tom nijaký paradox.
- Maďari žijúci u nás si teraz budú hromadne žiadať o maďarské občianstvo podľa Orbánovho zákona?
- Nie, podľa mňa nebudú, najmä nie hromadne, a ani nie preto, žeby boli zastrašení, ale preto, lebo to jednoducho nepotrebujú. Možno demonštratívne niektorí politici, plus niekoľko sto alebo tisíc ľudí, ktorým sa to zíde k pobytu, štúdiu či zamestnaniu v Maďarsku. Skúste na južnom Slovensku zastaviť bežných občanov - Maďarov, povedia vám to isté, čo ja - načo by mi to dvojité občianstvo bolo?
- Takže problém nastolený Orbánom nie je až tak vážny, ako to prezentujú slovenskí politici?
- Z tohto pohľadu, teda ak sa nato pozeráme očami tzv. riadneho občana to celé naozaj nie je až také vážne. Politici to ale potrebujú, žiaľ, na oboch stranách. Vyhrocovaniu podobných problémov by sa dalo predísť hádam iba posilnením občianskej sféry spoločnosti schopnej zastaviť niektorých „uletených“ politikov na jednej či druhej strane.
- Problém Maďarska je aj extrémizmus reprezentovaný stranou Jobbik, alebo Maďarskou gardou. Je to nebezpečné?
- Je. V prvom rade nie pre okolité krajiny, ale pre samotné Maďarsko. Nielen preto, lebo extrémizmus robí hanbu krajine. Nebezpečné je to najmä z ľudského hľadiska. Stačí vžiť sa na chvíľu do kože našich Židov alebo Rómov, keď gardisti jednoznačne provokačným zámerom pred ich domami pochodujú vo fašistickej uniforme.
- Je pravda, že šéfka Jobbiku v Békešskej Čabe je Slovenka?
- Áno, má (aj) slovenské korene, za ktoré sa vraj hanbí. My sa zas hanbíme za ňu.
- Keď sú spory medzi našimi krajinami, kto je na vine?
- Prípad od prípadu, raz nesú väčšiu zodpovednosť Maďari, inokedy možno Slováci. Vinníka by som zásadne nerád hľadal a pomenúval, lebo to môže viesť príliš ďaleko alebo priam nikam. Najhoršie je, že medzinárodne sa strápňujeme navzájom, bez ohľadu nato, kto to s danou kauzou práve začal či kto má väčšiu alebo menšiu pravdu... Strápňujeme sa a ani si neuvedomujeme, že ktosi tretí sa na tom celkom dobre zabáva, a možno má z toho aj akýsi osoh.
- Ján Slota v minulosti naznačoval, že maďarská armáda nacvičuje prechod cez vodu, obáva sa, že Maďari chcú zaútočiť.
- Neverím. Zatiaľ to zato, našťastie, nikdy nebolo také ostré, aby sa v Maďarsku niekto čo len zaoberal myšlienkou napadnutia Slovenska. Ak predsa, tak dotyčný musí byť ozaj neliečiteľným klinickým prípadom.
- Nechcú ani obsadiť južné Slovensko?
- Niektorí chorí ľudia o tom možno snívajú, ale takéto predstavy majú strašne ďaleko nielen od reality, ale aj od oficiálnej maďarskej politiky. Samozrejme, nemôžeme zabrániť tomu, aby aj niektorí politickí dobrodruhovia snívali trebárs aj o územnej autonómii a o následnom referende, ktoré by podľa ich predstáv malo potvrdiť pripojenie sa južného Slovenska k Maďarsku. S realitou a reálnou politikou to ale nemá nič spoločné. Slovensku podľa mňa v súčasnosti spomínané nebezpečenstvo nehrozí. Kým sú obe krajiny v Európskej únii a v NATO, je to navyše aj nerealizovateľné. Na druhej strane, ako vieme, nič nie je „na večné čas a nikdy inak“, a napríklad práve Viktor Orbán raz naznačil, že život existuje aj mimo únie. No a pokiaľ viem, a ak je to vôbec pravda, odborníci videli už aj také dokumenty, podľa ktorých boli onoho času tendencie využiť rozpad Československa v prospech Maďarska.
- Počuli ste o tom, keď Ján Slota rozprával o nasadnutí do tankov, na ktorých chcel ísť na Budapešť?
- Možno si v danej chvíli neuvedomil, koľko Slovákov žije v Budapešti a na okolí. Inak prvýkrát som to počul v podaní humoristu Štefana Skrúcaného. Myslel som si, že je to len vtip, bral som to ako srandu. Potom dlho sa mi nechcelo veriť, že by to naozaj povedal politik.
- Koľko Slovákov žije v Maďarsku?
- Odhad je stotisíc, ale pri oficiálnom sčítaní, počas ktorého občania môžu a nemusia odpovedať na tzv. senzitívne národnostné otázky, sa hlási k slovenskej národnosti okolo dvadsať tisíc. Určité rozdiely sú podľa toho, či sa otázka vzťahuje na národnostnú príslušnosť, znalosť jazyka alebo kultúrne väzby. V našej dedine, v Mlynkoch, ako jedinej v celej krajine tvoria Slováci aj oficiálne viac ako polovicu obyvateľov.
- Chceli by ste, aby boli v Maďarsku jednojazyčné slovenské školy?
- Samozrejme. Žiaľ, nemáme ich, a obávam sa, že ak sa nestane zázrak, už ich ani nebudeme mať.
- Takže chápete, keď Maďari na Slovensku chcú maďarské školy?
- Chápem, chcú a aj majú. Nič nelegitímne v tom nie je, takto by to malo byť všade. Národnostný, menšinový občan sa má snažiť dokonale sa naučiť svoj materinský jazyk a aj jazyk väčšiny. Niektorí Maďari na Slovensku sa vraj slovenčine bránia. Možno sa obávajú, že postupne by to išlo na úkor ich materinského jazyka. Ideálnym riešením je symetrický bilingvizmus, želateľná by bola teda vyvážená dvojjazyčnosť.
- Akí sú Maďari?
- Ťažko takto všeobecne charakterizovať. Z národnostného či národného hľadiska im môžeme závidieť, sú oveľa zanietenejší. Priemerný, typický Maďar dodnes neprekonal trianonskú traumu, prežíva hlboký žiaľ, že krajina pred 90 rokmi stratila dve tretiny územia. Nie veľmi chce počuť o tom, aký pomer tvorili Maďari v Uhorsku, a najmä na tých „ukradnutých častiach krajiny“, radšej keď vystúpi z autobusu povedzme pod Oravským zámkom, rozplače sa, že „aj toto bolo naše“ a zaspieva si maďarskú hymnu. Horšie je, keď náš pôvodom-Slovák či tiež-Slovák vyhlasuje „v horném šenku“, že „kurvy Tóti nám zebrali Felvidék“.
- Maďari takmer bez výnimky sú presvedčení o tom, že Trianon bol strašne nespravodlivý. Zato obyčajní ľudia pri tom plači skončia, vedia, že tie „zlaté časy sa už nenavrátia“. No a postupne sa zato začínajú meniť názory historikov, aj učebnice, už pripúšťajú, že za Trianon môže tiež nesprávna národnostno-politická prax Uhorska.
- Chodia Maďari radi na Slovensko?
- Keď politici vyostria situáciu, bežní Maďari sa občas boja. Šíria sa informácie, že by im tam zneškodnili auto a podobne. Keď je pokoj, radi chodia napríklad na lyžovačky. Šomrú, že je euro, všetko zdraželo, ale aj tak na Slovensko idú. Niektorí si ešte naivne myslia, že každý Slovák musí vedieť aspoň trošku po maďarsky. Potom sú nahnevaní, keď sa v Tatrách predavačka „tvári“, že nevie. Ale podľa mňa napriek všetkým nezmyselným hádkam sú si Slováci s Maďarmi povahovo najbližší. Dokonca bližší, ako s Čechmi. Je to aj tým, že stovky rokov sme žili nielen vedľa seba, ale doslova spolu.
- Takže Slota môže mať maďarskú povahu?
- Hm. Kto tu, v strednej Európe vie, ako sme pomiešaní. Predseda Jobbiku sa pôvodne volal Zázrivecz. Iba pred niekoľkými rokmi si vzal meno starého otca.
- Majú Maďari radi halušky?
- Majú. Natoľko, že v štúrovských reštauráciách sa ich museli naučiť variť kvôli návštevníkom z Maďarska. Keď tam ide niekto spoza Dunaja, automaticky si dá dobré pivo a halušky. Ak je Maďar na Slovensku prvýkrát, je príjemne prekvapený, že sa dobre cítil, že Slováci sú normálni a nik ho nezjedol.
- Vy ste Slovák v Maďarsku. Ako sa tam cítite?
- Dobre. Ešte ako stredoškolák som mal isté poruchy identity, ale odkedy sa jasne definujem ako Slovák v Maďarsku, tak ani takéto problémy nemám.
- Čo znamená porucha identity?
- Ako pätnásť-šestnásťročný som sa akosi nedokázal úplne stotožniť ani so svojim materinským jazykom, ani s maďarčinou, ktorú som už dovtedy ovládal lepšie. Bolo to práve v časoch, keď som začal aj básne písať. Jedno slovo ma napadlo po slovensky, druhé po maďarsky. Slovensko-maďarské slovné hry ma inšpirovali aj neskôr. Tu je napríklad moja stručná „báseň“ Asimilácia: „Ja som... ...som strom... ...FA som“ Slovo fa znamená strom, ale keď niekto pozná maďarské nadávky, vie čo je spolu „fa/som“. Navyše slovo „som“ by sa po maďarsky čítalo „šom“, čo je drieň. Takže sú tu zato nielen poruchy identity, ale aj nejaké /vý/plody dvojjazyčnosti.
- Komu by ste fandili pri slovensko-maďarskom futbalovom zápase?
- Obom mužstvám, a najmä národnostným hráčom, Slovákom v maďarskej reprezentácii a Maďarom v slovenskej. Ťažko by som sa rozhodoval, na ktorú stranu sa prikloniť. Mohla by nastať chvíľka, že sa o stupeň viac cítim Slovákom, inokedy by mohla dočasne zvíťaziť moja občianska lojalita voči Maďarsku, takže fandil by som iste aj podľa nálady.
- Nikdy vás nikto nenapádal, že ste Slovák?
- Ale áno, osobne menej, kolektívne viac. Ak sa vyostrujú maďarsko-slovenské vzťahy, občas nám počmárajú či začierňujú slovenské tabule, vypisujú svoje „Fuck Slovak“ či „slovenskí fašisti“, posielajú nás za Dunaj, vraj prečo sa nevrátime do tej našej „neexistujúcej materskej krajiny bez vlastnej histórie“.
- Prečo sa teda nevrátite?
- Vrátiť sa človek môže do svojho, ale to moje je tu, v Maďarsku. Tu sa narodili moji rodičia, starí rodičia a už aj ich starí a pra-prarodičia. Mám Slovensko veľmi rád, ale doma som v Maďarsku. Zvláštne je, že na Slovensku nás vnímajú trochu inak, ako Slovákov, čo žijú napríklad v Amerike. Keď sme boli kedysi na Svetovom stretnutí slovenskej mládeže v Martine, jedna významná matičiarka našich gymnazistov doslova buzerovala, čo sú to za mladých Slovákov - krajanov, keď medzi sebou nehovoria výlučne po slovensky. Hovorím jej: prepáčte, ale pozrite sa na Slovákov z Kanady alebo USA, kedy ste ich počuli hovoriť medzi sebou po slovensky? Oni už po druhej generácii poriadne nepoznajú slovenčinu, a my sme tu z Maďarska ako trinásta generácia a diskutujeme s vami po slovensky.
- Vaše deti hovoria akými jazykmi?
- Odmalička prirodzene a bez problémov po maďarsky, slovensky a poľsky, lebo manželka je Poľka.
Mám dobrú správu: na maďarskú politickú scénu sa postupne vracia humor! A práve v dňoch, keď sa pripomínajú tragické a traumatické udalosti spred 90 rokov! Predsedníčka opozičných socialistov na konferencii o Trianone vyrývala: neprekážalo by, keby sa parlament ovládaný Fideszom zaplietal do dôsledkov Trianonu, prekáža to, že sa odvoláva na zatuchnuté princípy - nebodaj sa dožijeme, že budú púšťať pod kupolou parlamentu turula. Turul je bájny vták „maďarstva”. Pre susedov, najmä niektorých Slovákov jedno zo zaklínadiel, akými sú aj Karpatská kotlina, dvojaké občianstvo, Trianon, prípadne Benešove dekréty a autonómia. Pokiaľ ide o Maďarov v Maďarsku, viac než polovica ani nevie, kedy podpísali trianonský „mierový diktát” a akých území sa týkal a tri štvrtiny nemajú potuchy, aké bolo národnostné zloženie „odtrhnutých území”. Takže samotní Maďari nevedia, o čo ide. Tí, ktorí to vedia, sú vo výraznej menšine - viď socialistov a bývalých liberálov, po ktorých v parlamente nezostalo ani stopy. A hovoria, že nový „trianonský” zákon o národnej spolupatričnosti, ako aj dvojaké občianstvo, pripomínajú stariny z 20. a 30. rokov minulého storočia. Mimochodom: prečo v Bratislave nepostrehli za uplynulých osem rokov, že na čele Maďarska stoja národnou ideou neomámení (podľa súčasných vládcov vlastizradcovskí) politici? Zásadná otázka však znie, prečo sa v Maďarsku forsíruje táto téma? Najjednoduchšia odpoveď je: lebo (dá sa aj dupnúť nohami ako rozzúrené dieťa). Ďalšie odpovede? Preto, lebo zabezpečenie podmienok na dvojaké občianstvo a dôstojné zaobchádzanie s trianonskou traumou sľúbil v predvolebnom zápale Fidesz a v súzvuku s ním aj Kresťansko-demokratická ľudová strana. Preto, lebo konkrétny hospodársky program novej vlády zatiaľ necháva na seba čakať. Preto, lebo treba vyfúknuť radikálnemu opozičnému Jobbiku vietor z plachát a zobrať mu agendu. Preto, lebo táto vláda má záujem na radikalizovaní scény na Slovensku, aby ako reakcia na tunajšie excesy aj tam zosilneli krajné tendencie, čiže aby maďarskí extrémisti určite mali svojho pendanta v NR SR. Alebo preto, lebo to orbánovci jednoducho myslia úprimne - lebo veria, že stmeľovať Maďarov, hoci aj takto, je ich poslanie. Nie je tu však sezóna empatie, nie sú na to podmienky. Ani ochota na slovenskej politickej scéne, tobôž nie v hektickom predvolebnom období. Keď Budapešť vypúšťa dráždidlá, odpoveďou je „necelá pravda” - povedzme o celoplošnom, masovom poskytovaní občianstva, o snahe násilne zmeniť hranice, o „veľkom Maďarsku”, ktoré nikdy neexistovalo, o splietaní Jobbiku s Fideszom a podobne. Nenechať sa vydráždiť - to by bola ideálna odpoveď. Alebo podľa vzoru matríc Uhorska na maďarských autách nalepiť na slovenské autá mapku Veľkej Moravy. Spoločným projektom by mohla byť nálepka Ázie. Odkiaľ sme predsa, skôr či neskôr, všetci prišli... Hľa, stále platí: kto humor má, všetko vie, kto humor nemá, všetkého je schopný! „Pokiaľ ide o Maďarov v Maďarsku, viac než polovica ani nevie, kedy podpísali trianonský „mierový diktát” a akých území sa týkal.”
Bolo by načase, aby sa politici nástupníckych štátov oslobodili od vlastných „trianonských kŕčov,” čo by umožnilo, aby v stredoeurópskom priestore vzniklo historické zmierenie medzi Maďarmi, Rumunmi, Ukrajincami, Srbmi, Chorvátmi, Slovincami, Slovákmi a Rakúšanmi. V stanovisku pri príležitosti 90. výročia podpísania Trianonskej mierovej zmluvy to uvádza SMK. Ako v ňom pripomína, v zmysle zmluvy o trianonskom mieri „Maďarsko prišlo nielen o svoje územia, ale 3,2 milióna Maďarov sa proti svojej vôli dostalo pod zvrchovanosť nástupníckych štátov.” Dnes sú podľa SMK už síce tieto udalosti dejinami a história mierovú zmluvu viackrát prepísala, no do dnešného dňa nie sú zabezpečené inštitucionálne podmienky pre uchovanie a rozvoj maďarských komunít v ich rodnej zemi. „Považujeme za dôležité, aby si všetky národy Strednej Európy uvedomili, že sme na seba odkázaní a spoluprácou zájdeme všetci omnoho ďalej ako napätými vzťahmi,” zdôrazňuje sa ďalej v stanovisku, ktoré agentúre SITA poskytla hovorkyňa SMK Eva Dunajská. Za nevyhnutné SMK považuje, „aby nástupnícke štáty prostredníctvom náležitých právnych a politických dokumentov deklarovali, že s Maďarmi žijúcimi na ich území nezaobchádzajú a nebudú zaobchádzať ako s cudzincami, nepriateľmi, ale ako s rovnocennými partnermi, ktorí svojou kultúrou obohacujú našu spoločnosť”. Mali by tiež deklarovať, že sú pripravení pre členov maďarských spoločenstiev zabezpečiť vznik samosprávnych systémov a zákonom zaručiť, aby si mohli uchovať a budovať národnú identitu.
V Maďarsku sa s tým možno stretnúť na každom kroku - s obrazom jedného „Veľkého Maďarska”. Možno ho vidieť v podobe nálepiek na maďarských autách, ako kľúčenky, nažehlovačky na tričkách či ako gýčovú drevorezbu na stenách mnohých obývačiek. Dnes uplynulo 90 rokov odvtedy, čo muselo Maďarsko podpísaním mierovej zmluvy na zámku Trianon pri Paríži odstúpiť dve tretiny svojho dovtedajšieho územia s jednou tretinou obyvateľov Československu, Zväzu sovietskych socialistických republík, Ukrajine, Rumunsku, Juhoslávii a Rakúsku. Výsledkom tohto „mierového diktátu” je, že dnes žije približne 2,5 milióna Maďarov mimo svojej vlasti. Dôvodom rozdrobenia víťaznými mocnosťami prvej svetovej vojny, predovšetkým USA, Veľkej Británie a Francúzska, bol stav, že Maďarsko ako súčasť dvojmonarchie bolo po boku Rakúska. Medzi porazenými bola Nemecká ríša, Rakúsko-Uhorsko, Bulharsko a Turecko. Rozdrobenie krajiny väčšinu Maďarov zranilo. Popri ďalších historických traumách to možno odvodiť aj od toho, že maďarský duch je charakterizovaný svojráznou ambivalenciou medzi malomyseľnosťou a melanchóliou, vzdorom a velikášskym patriotizmom. Spisovateľ Arthur Koestler, pochádzajúci z Budapešti, písal v súvislosti so psychickým stavom Maďarov o „kolektívnej neuróze”. A maďarský kronikár László Tah Tóth parodoval Maďarov ako „národ smejúci cez slzy”. „Trianon je dodnes dôvodom konfliktov medzi Maďarskom a susednými krajinami. V medzivojnovom období presadzovalo Maďarsko za Miklósa Horthyho otvorenú revizionistickú politiku. V Maďarsku bolo všade počuť heslo: Nie! Nie! Nikdy!, ktoré vyjadrovalo vzdorovité odmietnutie „mierového diktátu”. Snahy horthyovského Maďarska vrátiť naspäť hranice spred roka 1920 boli v druhej svetovej vojne vďaka aliancii s Nemeckom sprvu korunované úspechom. Z milosti Hitlera si mohlo Maďarsko naspäť ukoristiť veľké časti strateného územia. No podobne ako v prvej svetovej vojne, tak aj v druhej stálo Maďarsko na strane porazených. Jeho územie sa opäť zmenšilo. Vzhľadom na udalosti v druhej svetovej vojne sa Maďarsku u svojich susedov považovalo za naďalej podozrivé. Každá vláda bola pod drobnohľadom. Maďarské menšiny to mali ale ťažké, napríklad v Rumunsku za diktátora Nicolaea Ceausescua. Napriek demokratizačnému procesu od prevratu v roku 1989 v strednej a východnej Európe niektoré susedné krajiny mali čoraz väčšiu nedôveru voči Maďarsku. Predovšetkým Slovensko, ktoré po rozdelení Československa v roku 1993 získalo samostatnosť, sa dostalo do sporu zakaždým, keď chcelo Maďarsko (najmä za konzervatívnych vlád) podporiť 500-tisícovú tamojšiu maďarskú menšinu. Posledným prípadom je rozhodnutie maďarskej vlády Viktora Orbána udeľovať Maďarom žijúcim v zahraničí maďarské štátne občianstvo v „zrýchlenom konaní”. Slovenský premiér Robert Fico promptne reagoval. V súvislosti s možným dvojitým štátnym občianstvom pre slovenských Maďarov hovoril o „veľkom nebezpečenstve” pre svoju krajinu. Reakcia Fica ukazuje viac, a to, že Trianon a jeho dôsledky dnes sú ešte stále nákazlivé. To, že maďarský parlament z iniciatívy Orbánovej vlády vyhlásil deň podpísania mierovej zmluvy v Trianone (4. jún) začiatkom tohto týždňa za „Deň národnej spolupatričnosti”, Slovensko vníma ako ďalšiu trúfalosť. Historik Iván Bertényi pre konzervatívny týždenník Nagyitás vyhlásil, že Slovensko preto tak ostro reaguje na každé gesto Maďarska voči slovenským Maďarom, lebo ešte ako mladá krajina nenašlo svoju identitu. Navyše Slovensko bolo podľa Bertényiho stáročia súčasťou Maďarského kráľovstva. Naproti tomu v Rumunsku, kde žije 1,4 milióna Maďarov, sa niekdajšie rozpory medzi Rumunmi a maďarskou menšinou vzhľadom na hospodársky vývoj v uplynulých rokoch zmiernili, uviedol historik Bertényi.
Trianon - dnes veľmi skloňovaný. Kto z nás však vie, prečo a ako sa táto zmluva vo vtedajšom historickom kontexte rodila. Povojnové usporiadanie sveta zabezpečili Versaillské mierové zmluvy. Ako predposledná bola podpísaná Trianonská zmluvy s maďarskom - dnes je to presne 90 rokov. Mierové rokovania sa s porazenými štátmi začali ešte v roku 1919. Prečo teda zmluva s maďarskom bola podpísaná až ako predposledná - v júni 1920? Aj to sa Eva Sládková spýtala historika Milana Zemka:
Trianonskou mierovou zmluvou zo 4. júna 1920 sa definitívne stanovili hranice Maďarska ako nástupníckej krajiny Uhorska s Rakúskom, Československom, Rumunskom a Juhosláviou. Maďarsko uznalo úplnú nezávislosť Československa, vrátane Podkarpatskej Rusi, a vzdalo sa všetkých nárokov na oblasti mimo určených hraníc, ktoré viedli stredom územia so zmiešaným obyvateľstvom Slovákov a Maďarov. V Maďarsku tak zostala sotva tretina obyvateľov pôvodného Uhorska, tri štvrtiny územia ríše sa rozdelili medzi odtrhnuté krajiny. Maďarsko sa vzdalo všetkých nárokov na územia mimo Európy, ktoré patrili bývalej monarchii. Podľa jedného z návrhov mala byť hranica Československa ešte južnejšie, až v takzvanom Dunajskom oblúku. Slovenským by sa stal napríklad i Miškovec, ktorý teraz leží na maďarskom území, asi 50 kilometrov od slovenských hraníc. Hranica bola nakoniec určená o niečo severnejšie. Podľa medzinárodných sprostredkovateľov totiž malo v Maďarsku zostať približne toľko Slovákov, koľko Maďarov na Slovensku. Maďarská strana nesúhlasila so žiadnym z návrhov novovznikajúcich krajín ani medzinárodného spoločenstva a požadovala zachovanie Uhorska v jeho pôvodnej podobe. Maďarská delegácia si pripravila aj viacero taktík, ak jej návrhy nebudú akceptované. Chcela žiadať, aby sa v nových štátoch uskutočnilo referendum o odtrhnutí od Uhorska. Ak by ani to neprešlo, navrhovala úpravy hraníc v prospech Maďarska či kultúrne, hospodárske, dopravné a cirkevné ústupky na odtrhnutých územiach. Novovzniknuté Československo prišlo s variantom, ktorým by vzniklo územné prepojenie slovanských národov, tzv. slovanský koridor. Tento pás mal podľa predstáv našich predstaviteľov viesť v oblasti dnešných hraníc medzi Rakúskom a Maďarskom a spájal by Čechov a Slovákov s národmi Juhoslávie. Československu by pripadla rakúska spolková krajina Burgenlandsko vrátane Neziderského jazera, po ktoré by z juhu siahali i hranice Spojeného kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov. Cieľom bolo, aby sa táto oblasť ocitla pod správou Spoločnosti národov, čo by Československu umožnilo bezpečné železničné spojenie s Juhosláviou.
V Maďarsku je dnes po prvý raz Deň národnej spolupatričnosti, čo je narážka na Trianon, na mierovú zmluvu z roku 1920, ktorá definitívne skoncovala s Uhorskom. Pri tejto - pre Maďarov tragickej príležitosti budú po celej krajine konferencie, spomienkové akcie, večer bude zasadať aj parlament. Tradičný pochod radikálnej mládežníckej organizácie pred rumunské a slovenské veľvyslanectvo bude v sobotu podvečer. Celý rad nových trianonských pamätníkov pribudne v Maďarsku, ale aj pri jestvujúcich budú zhromaždenia a spomienkové pochody, večer s fakľami. Dnes pokračuje aj medzinárodná konferencia na maďarskej akadémii vied. Pre Slovenský rozhlas hovorí jeden z jej účastníkov, renomovaný maďarský historik Ignác Romsics: „Trianon je predsa dôležitou udalosťou 20. storočia, o ktorej z času na čas hovoríme. Čo by sa stalo, keby sme nehovorili o Moháči, alebo o revolúcii roku 1848, alebo o holokauste. Je to teda historická udalosť, o ktorej nejakým spôsobom hovoriť treba. Otázkou je: ako. Prečo sa politici neopýtajú nás, historikov? Keby som chcel byť vtipný, povedal by som, že oni to vedia lepšie. Politici všetko vedia lepšie ako historici.” Podvečer zasadne maďarský parlament, prejav prednesie k Trianonu iba prezident László Sólyom, ale poslanci si vypočujú aj text nového, od dnes platného zákona o národnej spolupatričnosti. Potom sa vo svätoštefanskej bazilike zúčastnia poslanci na omši. Opoziční socialisti parlament bojkotujú, takisto opozičný Jobbik, ale po omši zvolala táto radikálna strana zhromaždenie svojich prívržencov na námestie Slobody, kde bola budova televízie, ktorú rozvášnený dav zdemoloval v septembri 2006.
Pozrime sa na tri z možných alternatív Trianonskej dohody: Po prvé, zmluva spečatila situáciu, ktorá vzišla z vojenskej porážky Uhorska v prvej svetovej vojne. Toto spečatenie sa nieslo v znamení odplaty víťazných mocností - bol to prikázaný mier. Druhá verzia tvrdí, že k rozkladu Uhorska by došlo aj bez Trianonu. Legitímne vymožené práva príslušníkov etnických menšín by Uhorská politika musela zobrať do úvahy, aj keby vojna nebola. A po tretie mierová zmluva, ako cieľ zabezpečiť mierovú koexistenciu a prosperitu na báze práva na národné sebaurčenie v strednej Európe, bola zlyhaním. Žiadny triezvo uvažujúci maďarský občan by nespochybnil druhé tvrdenie. Existujú však skupiny, ktoré odmietajú priznať vlastné zlyhania zdôrazňujúce druhý bod. Ich nespokojnosť so znením Trianonskej zmluvy je maďarský revizionizmus. Trianon je však národnou traumou a súčasťou maďarskej národnej identity. Bola odplatou víťazných mocností za pomyselnú „vojnovú vinu”, a odplatou menšín pre aktuálnu diskrimináciu prameniacu z roku 1918. V zhode s duchom odplaty boli jednostranne presadené požiadavky, a to aj v tých bodoch, o ktorých sa malo rokovať. Išlo o problémy etnickej prevahy a homogenity, ekonomickej racionality, „prirodzených” geografických hraníc a komunikačných spojení a podobne. Výsledok bol pre Maďarsko, vo faktoch aj číslach, v národnom sebavedomí a víziách budúcnosti, devastujúci a aj napriek princípom mierového usadenia problematický: národné sebaurčenie približne 7,5 milióna Slovákov, Rumunov, Srbov a iných bolo kúpené za cenu národného sebaurčenia viac ako 3 miliónov Maďarov, ktorí sa ocitli za novými hranicami. Trianon vytvoril multietnické jednotky, ktoré aj napriek tomu vystupovali ako „národné štáty”, ktoré sa však čoskoro stali ľahkými korisťami imperiálnych ambícií. Ak maďarská politika pred rokom 1918 prispela k napätiu v strednej Európe, tak povojnové usporiadanie prispelo k rozmachu nacionalistickej agendy z 19. storočia až do dnes. Svojvoľné znenie Trianonskej zmluvy spôsobilo v Maďarsku spätnú reakciu, ktorej výsledkom bol Horthyho režim. Ten zbavil maďarské politické elity vedomia zodpovednosti za výsledok vojny a následne svojím revizionistickým programom získal podporu širokých vrstiev obyvateľstva. Ďalším z neželaných dôsledkov bolo upevnenie spoločenských a politických štruktúr z predvojnových čias. Slogan: „Nie a nie a nikdy”, prezrádza odmietnutie čo i len pomyslieť na pristúpenie k zmluve a rovnako sa stal príčinou vyhýbania sa otázke, ako je vlastne možné, že sa Trianon udial. Po druhej svetovej vojne nastolená komunistická ideológia vôbec nepomohla k vyrovnaniu sa s bolestným dedičstvom Trianonu. Komunisti totiž zvolili opačný extrém a zvalili všetku vinu na plecia tzv. triedy vykorisťovateľov v predvojnovom Uhorsku. Na vytvorenie triezveho vzťahu potrebujeme dve veci. Je nevyhnutné starať sa o prehlbovanie vzdelania, ktoré by viedlo k porozumeniu komplikovanému procesu a vysvetľovať aj následky Trianonu a neadekvátnosť vzťahu, ktorý bol voči nemu z maďarských pozícií udržiavaný. Toto je úloha pre historikov a učiteľov. Po druhé, je potrebné upraviť postavenie Maďarov, ktorí sa ocitli mimo hraníc maďarského štátu. Aby sa mohli cítiť vernými a hrdými občanmi štátu, kde žijú a zároveň, aby mohli udržiavať plnohodnotné vzťahy s kultúrnou komunitou ostatných Maďarov.
Príbeh Štefana Osuského je ako z amerického románu. Nečudo. V Amerike prežil aj značnú časť svojho života. Je však jedno, kde sa tento slovenský diplomat nachádzal. Jeho láska k národu a akási starosvetská úcta k Československu ho sprevádzali na každom kroku. Aj pri tých, ktoré ho spolu s Eduardom Benešom, vtedajším ministrom zahraničných vecí, priviedli v roku 1920 do Trianonu. Osuský chápal, že ide o život spoločného štátu s Čechmi. „Keď som o tri štvrte na päť dňa 4. júna 1920 pod zmluvu nesúcu meno Trianon napísal svoje meno, vedel som, že podpisujem vyúčtovanie slovenského národa s bývalým Uhorskom, vyúčtovanie účtov popísaných odvrchu až dolu krvou, utrpením a biedou môjho národa. A také vyúčtovanie je večné,” povedal. Jeho život vôbec nebol ideálny, narodil sa v chudobnej garbiarskej rodine, no napriek ťažkostiam odišiel študovať na lýceum do Bratislavy. Diplomat asi nemal dobré spomienky na grófa Apponyiho. Vtedajšieho ministra školstva a autora maďarizačnej politiky totiž stretol podľa Jozefa Lednického na portáli zdruhejstrany.sk ešte na lýceu, kde položil mladému študentovi otázku, či bude dobrým Maďarom, na čo Osuský zareagoval mlčaním. „Minister osobne dohliadol, aby bol mladík zo školy vylúčený aj napriek orodovaniu z vedenia školy, ktoré sa za nadaného chlapca postavilo,” píše Lednický. Osuský si teda zbalil svojich sedem slivák a ako sedemnásťročný emigroval za svojou sestrou do Ameriky. Vyštudoval právo, no ani na chvíľu však nezabúdal na krajanov. Po vypuknutí prvej svetovej vojny sa vrátil do Európy, aby tu obhajoval farby Slovenskej ligy a Clevelandskej dohody a spolu s Masarykom, Štefánikom a Benešom pracoval na československom odboji. Stal sa jedným z vrcholných diplomatov. Výraznú stopu zanechal aj vo vzájomných slovensko-francúzskych vzťahoch a krajina galského kohúta sa stala aj centrom nášho zahraničného protifašistického odboja v Európe. Ďalšou významnou stránkou v jeho diplomatickom životopise je aj fakt, že pomáhal novovzniknutej Spoločnosti národov. Osuského kariéru výrazne ovplyvnil aj spor s Benešom. Ten sa ho do konca vojny snažil odstaviť, pretože sa nezhodli ani v otázke postavenia slovenského národa v spoločnom štáte. Diplomat sa teda stiahol z politickej scény a prednášal na vysokých školách. Na Slovensko sa už nevrátil, no pozorne sledoval jeho situáciu. Od roku 1948 to už nevydržal a zapojil sa do ďalšieho odboja, no rozbroje medzi politikmi ho opäť znechutili a do politiky sa zapojil až po Pražskej jari v roku 1968. „Sme odsúdení byť národom kvalitným, inak by sme vo svete neobstáli. Slováci nepodľahli pod tisícročným jarmom. V nás vždy bolo dosť mravnej sily a vôle k životu. Preto nás ani ťažkosti dňa nezlomia,” povedal o národe.
Trianon je zámok neďaleko Paríža. Zámok, v ktorom sa 4. júna 1920 menili dejiny. Po skončení prvej svetovej vojny tu víťazné veľmoci podpísali mierovú zmluvu s Maďarskom. Preto sa tejto mierovej zmluve hovorí trianonská. Mierová zmluva vlastne medzinárodne sankcionovala rozpad historického Uhorského kráľovstva, ktoré prestalo existovať, a jednotlivé jeho časti sa stali súčasťou novovytvorených tzv. nástupníckych štátov. Jedným z týchto nástupníckych štátov bolo aj Československo, ktorého súčasťou sa stalo, až na malé zmeny po druhej svetovej vojne, aj súčasné územie Slovenskej republiky. Vtedajšia maďarská spoločnosť to pociťovala ako traumu a podľa všetkého ako traumu to vníma aj časť súčasnej maďarskej spoločnosti. Z čoho vyplýva táto trauma? V prvom rade z nesprávneho nacionalistického výkladu dejín a vnímania podstaty uhorského štátu. V čase vrcholiaceho nacionalizmu v 19. storočí vnímala maďarská spoločnosť Uhorsko ako svoj maďarský a národný štát. No Uhorsko takým štátom nikdy nebolo. Bol to od samého začiatku multietnický a mnohonárodnostný štát, v ktorom Maďari nikdy netvorili ani polovicu obyvateľstva. Maďarská nacionalistická, agitácia však predovšetkým prostredníctvom školy, ale aj tlače, literatúry, umenia a iných médií, vtlačila do vedomia maďarskej spoločnosti presvedčenie, že celé Uhorsko je maďarským národným štátom. Táto agitácia bola veľmi úspešná, pretože ešte aj dnes, deväťdesiat rokov po Trianone, časť maďarskej spoločnosti sníva svoj nerealistický sen o „veľkom Uhorsku”. Čím hlbšie bola táto nekorektná interpretácia charakteru uhorského štátu a jeho historického vývoja zakorenená vo vedomí spoločnosti, tým väčšia bola trauma z Trianonu. Ak sa dnes ešte stretávame s tvrdením, že Maďarsko stratilo v Trianone tri pätiny „svojho” územia a dve tretiny obyvateľov, je to iba dôkaz o pretrvávaní už dávno prekonanej ilúzie. Rozpad historického Uhorska si vynútil vytvorenie hraníc nových štátov. Zatiaľ čo hranica s Chorvátskom i s Rumunskom v Sedmohradsku mali svoju historickú podobu, hranica s neskoršou Juhosláviou na juhu a s Československou republikou na severe sa museli vytvoriť a stali sa na mierových rokovaniach predmetom pomerne dlhých diskusií. Maďarská delegácia sa na mierových rokovaniach otázke hraníc veľmi nevenovala a hlavné úsilie sústredila na bránenie integrity Uhorska, čo bol boj vopred stratený. Pravda je, že hranice mohli vyzerať aj inak a že neboli iba etnické, ale zohľadňovali aj strategické aspekty. V prípade Československej republiky mali Francúzsko i Anglicko záujem, aby ich spojenec v strednej Európe mal z hospodárskej i strategicko-vojenskej stránky čo najpriaznivejšie hranice: Keďže hranica predtým neexistovala, mohla vyzerať aj inak. Je však trocha naivné dožadovať sa spravodlivosti na mierovej konferencii, ktorá sa konala po takej strašnej svetovej vojne. O charaktere mierových zmlúv rozhodovali víťazi, a tak to bolo v dejinách vždy. Nie je ťažké si predstaviť, ako by vyzerali mierové zmluvy, ktoré by diktovali Nemecko a Rakúsko-Uhorsko v prípade, že by vojnu vyhrali oni. Trianon má deväťdesiat rokov. Už je asi čas, aby šiel na zaslúžený odpočinok. Historici sa mu budú iste naďalej venovať, nemal by sa však v súčasnej Európe, ktorá musí hľadieť dopredu, stať predmetom politických zápasov.
Tento do pŕs bijúci sa Maďar pochádzal zo starého šľachtického rodu, ktorý aktívne zastával vojenské i politické funkcie v Uhorsku. Funkcia vedúceho delegácii1 za Maďarsko bola pre grófa Apponyiho už len akýmsi bonbónikom v jeho dlhej, plodnej, a nie vždy najšťastnejšej politickej kariére. „Na Mierovej konferencii v Paríži roku 1919 a 1920 Maďarsku skôr uškodil, než pomohol, pretože jeho negatívna politická minulosť bola v kuloároch konferencie dobre známa,” hodnotí jeho vystupovanie Jaroslava Roguľová v Historickej revue. Päťčlenná aristokratická výprava grófov zo starých a známych rodov bola pre parížske mierové rokovania skôr závanom zanikajúceho Uhorska a akýmsi zdvihnutým ukazovákom, ktorý upozorňoval na to, že si títo páni ani trochu neuvedomovali, že ich vlastná politika priviedla Maďarsko ako porazenú mocnosť na Trianonskú konferenciu. V obhajobe zachovania hraníc využíval gróf najmä historické a hospodárske argumenty (...) historické Maďarsko je v Európe akýmsi unikátom, ktorý má prirodzené geografické i hospodárske hranice. Na jeho území sa nedá vytvoriť iná prirodzená hranica a nedá sa oddeliť ani určitá časť z tejto krajiny bez toho, aby ostatné netrpeli. Aj toto je jeden z dôvodov, prečo si počas desiatich storočí táto krajina zachovala jednotnosť,” povedal vo svojej slávnej reči k navrhnutým hraniciam. No delegáti si ešte pamätali na tvrdú maďarizáciu v Uhorsku, ktorej autorom bol práve Gróf Albert Apponyi a nakoniec donútili maďarskú delegáciu zmluvu podpísať. Tento uhorský šľachtic sa však tesne pred podpisom zmluvy vzdal funkcie a aj keď ostatní navrhovali zmluvu nepodpísať, on vyznával opačný postoj. Jeho podpis paradoxne na zmluve nie je. Apponyi vyštudoval právo v Budapešti a vo Viedni a v politike sa začal angažovať už ako 26-ročný. Bol vášnivým obhajcom maďarských národných záujmov, ktoré nadraďoval nad všetky národy v Uhorsku. „Všetko, čo je maďarské, predstavuje najvyšší stupeň ľudskej dokonalosti,” povedal. Má na svedomí aj kontroverzné školské zákony z roku 1906, ktoré boli akýmsi vrcholom maďarskej diskriminačnej politiky voči ostatným národnostiam. „Mali zabezpečiť pomaďarčenie ostávajúcich škôl nemaďarských národností, upravovali štátny dozor na ľudových školách a napríklad stanovovali pracovné i mimopracovné povinnosti učiteľov. Bol známym milovníkom všetkého nemeckého a po vypuknutí prvej svetovej vojny si myslel, že Uhorsku tento boj len prospeje. Na konci vojny sa však z neho stal starý ponížený gróf, ktorý musel pred komunistami s manželkou utiecť cez Dunaj na Slovensko. Po ich páde bol jeho poslednou veľkou úlohou práve Trianon, kde zastupoval Horthyho vládu.
Pred 90 rokmi bola vo Veľkom Trianone podpísaná zmluva, ktorá zakreslila hranice bývalého Rakúsko-Uhorska. Odkrojila z Maďarska, ktoré si o osemnásť rokov vyhladnuto vzalo späť pohraničné oblasti. Jednou z obcí, zmietajúcich sa medzi dvoma štátmi, boli i Slovenské Ďarmoty. „Ľudia sú tu odvšadiaľ, ale nemáme žiadne problémy ani s Maďarmi, ani so Slovákmi,” rozpráva idylicky pani Margita spoza pultu potravín v Slovenských Ďarmotách. Obec vo veľkokrtíšskom okrese má toľko rokov, čo Trianonská zmluva. Keď signatári pred deväťdesiatimi rokmi krasopisne namaľovali svoje mená na mierovom dokumente, novovzniknutá obec, odčlenená od susedného Balassagyarmatu (Balašské Ďarmoty), sa zrazu stala súčasťou Československa. V dedine, kde väčšina detí chodí do slovenských škôl a takmer každý vie obidva jazyky, Trianon nerezonuje v ušiach ľudí tak silno, ako by ste predpokladali. „Tieto veci ich vôbec nezaujímajú. Obyvatelia sa starajú o bežné veci: prežitie a robotu.” A to majú Maďarsko na skok, stačí prejsť pol kilometra cez most a ste v bývalom župnom sídle. Margita je bývalou starostkou obce a dodnes si pamätá na rozprávanie svojej mamy. Tá si síce nepamätá na dni, keď sa víťazné mocnosti dohadovali, kadiaľ povedie hranica, no na druhú svetovú vojnu nezabudla. Ani na to, ako bola vtedy obec pripojená k Maďarsku. „Chodila najskôr do slovenskej školy, potom štyri roky do maďarskej,” prerozpráva Margita mamine spomienky. „Ja si myslím, že obec patrí Slovensku,” dodáva. Margita nás vedie do malej dielne, kde sedí opravár Ján Hírei, poslanec miestneho zastupiteľstva. Hlúpy Jano, ako mu v obci hovoria, s naoko maďarským priezviskom, vie vraj o „takých veciach” viac. „Keď ma majú za hlúpeho, tak sa budem robiť hlúpy,” sucho konštatuje Ján a vychrlí svoje poznatky z dejepisu, ktoré už dávno prekročili stránky stredoškolskej učebnice. V Ďarmotách býva už 42 rokov. Na krivdu, ktorú cítia Maďari voči Slovákom, má svoj vlastný uhol pohľadu. Spoza rozmontovaného televízora. „Maďarskí národ má pocit viny voči nám. Treba im diplomaticky vysvetliť, že nie my sme určovali hranice, ale mocnosti,” presviedča nás. Maďarsko-slovenská či slovensko-maďarská otázka sa sa však najmä pred voľbami na Slovensku vyhrocuje... Spravodlivosť na vysielači Možno i preto sa v Slovenských Ďarmotách z času na čas zhmotní i do reálnej podoby. „Chodia nám tu robiť neplechu. Vlani bola na vysielači maďarská zástava. Prakticky je to porušenie suverenity štátu,” polemizuje Ján, ktorý čaká podobné provokácie i dnes. „Vyrobili si aj nálepky o veľkom Maďarsku s anglickým a maďarským textom: Spravodlivosť Maďarsku,” rozhorčí sa nad iným prípadom. „Zakaždým som im to stiahol,” smeje sa. V dedine sa nerozlišuje, kto má akú národnosť. Ak sa pije, pijú všetci, ak sa hrajú karty, vyhrávajú len tí šťastnejší a ak sa rozpráva, tak nie o všetkom. „Trianon s nimi nerozoberám, to by sme sa možno pohádali a nestojí nám to za to,” hovorí o svojich maďarských kamarátoch. Z času na čas si spoza rieky Ipeľ predsa len ktosi príde dokazovať svoju silu. „Zatvárim sa, že neviem po maďarsky a z druhej strany mi Maďar vynadá, že tu je Maďarsko a prečo som sa nenaučil po maďarsky.” Ale sám Ján priznáva, že predsa všade na svete sa nájdu hlupáci. „Možno že to naši spravili, ktovie?” protirečí Silvia, ktorú stretávame neskôr, Jánovi, že vlajka na vysielači prišla spoza brehu Ipľa. Rodáčka z Ďarmot má trochu ťažké srdce na politikov, lebo namiesto pomoci pri vylievajúcej sa vode prilievajú olej do napätých vzťahov. „Hranice sa neposunú. Slovensko bude Slovenskom a Maďarsko zostane Maďarskom,” hovorí rázne a dodáva, že keď už je na Slovensku, bude sa správať tak, ako jej káže zákon. „My ináč rozmýšľame pri motyke ako niektorí politici.” V dedine vraj nie sú žiadni radikáli. To skôr nižšie, pri Dunajskej Strede. Trikrát treba prejsť autom Slovenské Ďarmoty, aby ste našli obecný úrad. „V uličke za kostolom,” poučí nás miestny Róm lámanou slovenčinou s maďarským prízvukom. Na tejto strane hranice, kde žije len čosi vyše päťsto ľudí, si môžete na vlastnej koži vyskúšať, aké je to žiť v mnohonárodnostnej obci. „Asi 85 % je Slovákov, okolo 10 - 12 %, je maďarskej národnosti, žijú tu aj Rómovia a Česi,” hovorí starostka Denisa Árvayová a vedie nás do domu manželov Detickovcov. „Tu bolo päť či sedem domov, viac nie. Záhradky, ovocné sady,” ukazuje dôchodca Tibor Detický na kopec za domom. Jeho manželka Anna nás usádza za stôl a začína rozprávať o mieste, ktoré je sedemdesiattri rokov jej domovom. „Cez front (druhá svetová vojna, pozn. red.) to patrilo do Maďarska. To tu bolo ešte málo domov. Tam na vŕšku bola škola,” rozpráva a rukou pretína vzduch, aby ukázala pomyselný kopec, kde bola maďarská trieda, do ktorej ako sedemročná nastúpila. Vojna si nevyberá. „Mama plakala, lebo cez front nás chceli presídľovať do Maďarska. Dopadlo to, našťastie, dobre.” Situácia bola neistá, ľudia nemali čo jesť, nebola práca, v pohraničí sa nestavali ani žiadne továrne, lebo hranica sa mohla kedykoľvek zmeniť. A ľudia sa aj tak znášali. I keď sa Slovenské Ďarmoty po vojne znovu stali súčasťou Československa. „Nebola tu žiadna nevraživosť,” hovorí Tibor, ktorý si myslí, že ľudia sú dnes na seba oveľa horší. Po fronte bolo zasa ťažko. „Keď sme chodili do školy, mali sme za trest stokrát napísať, že nebudeme rozprávať po maďarsky.” Mamička vedela po slovensky, otec a deti už menej. Naučili sa. Manželia, ktorí väčšinu času venujú záhradke, nikdy ani len nepomysleli na sťahovanie. „Veď tu máme pekný výhľad,” smejú sa obaja. „Do Maďarska.” Na cestu dostávame fľašu vína a pohár medu. Proti nespavosti. „Veľa šťastia,” kričí domáca pani a zašomre si: „A stále prší...” Veď to sú tie naozajstné problémy v Slovenských Ďarmotách. Rieky, riečky a potoky lemujú vrecia s pieskom, ľudia v pláštenkách postávajú pri rozvodnených tokoch a čakajú na najhoršie. Viac ako Trianon rezonuje pri hraniciach s Maďarskom hučiaca voda. Ipeľ si bez rozmyslu razí svoju cestičku poľami, záhradami a je mu úplne jedno, či sa vyleje na maďarskú stranu alebo na tú slovenskú. To vraj len „tí hore” by sa handrkovali a účtovali i tu. Možno aj vodné a stočné.
Trianonská mierová zmluva nebola spravodlivá. Nie preto, lebo spečatila rozpad historického Uhorska - jeho nemaďarské národy a národnosti mali právo na to, aby v ňom už nechceli žiť. Miliónom Maďarov však rovnaké právo uprela - oni sa nemohli rozhodnúť, v ktorom z nástupníckych štátov chcú žiť. Víťazi jednoducho v zámku Trianon pri Paríži nemerali všetkým jedným metrom. Maďari Trianon právom považujú za krivdu a tragédiu, Slováci naopak za svoje víťazstvo a možno aj záchranu národnej existencie. Je logické, že na krivdu spomína viac ten, kto ňou niečo stratil. A že tomu, pre koho bola naopak výhodná a získal viac, než na čo mal nárok, sa takéto spomínanie nepáči, radšej hovorí o tom, že treba sa konečne pozerať do budúcnosti. Neznamená to, že je rozumnejší, hrubá čiara za minulosťou jednoducho viac vyhovuje jeho záujmom. To všetko by však mohla byť len dokonaná história a námet na intelektuálne debaty, nebyť jedného faktora, ktorý z Trianonu robí stále otvorenú ranu - existencia početných maďarských menšín v susedných štátoch. Tie na rozdiel napríklad od nemeckých menšín v strednej a východnej Európe viacmenej prežili všetky pokusy o vyhnanie či asimiláciu a sú stále subjektom i objektom tunajšieho diania. Aj Nemecko by sa asi správalo inak, ak by v Poľsku stále existovala dvojmiliónová nemecká menšina, neustále vystavená útokom a snahám o jej, občas aj násilnú, asimiláciu. Štáty, ktoré maďarské menšiny „získali”, dodnes nedokázali využiť najlepšiu šancu, ako svoj sen o hrubej čiare presadiť - presvedčiť svojich Maďarov, že čo bolo, to bolo, teraz sa však treba dohodnúť na tom, ako tu ďalej môžeme žiť obojstranne prijateľným spôsobom. (Aspoň väčšina z nás na oboch stranách, blbci budú tu aj tam vždy.) My vám zaistíme naozaj rovnoprávne postavenie, čoho nutnou súčasťou je aj to, že nebudeme chcieť, aby ste sa stali napríklad Slovákmi a jednostranne sa nám prispôsobovali. Maďarská strana rovnako nedokázala využiť príležitosť, aby svoje okolie presvedčila, že aj keď má plné právo mať na vec iný názor, už definitívne pochopila: hrať sa ďalej na posúvanie hraníc nemá zmysel, nič to naozaj nevyrieši, niekomu sa pri tom vždy ukrivdí a vzájomná nenávisť potom len rastie. A tiež, že nemá zmysel ani živiť v rôznych bláznoch pocit, že by sa hranice predsa len meniť mohli. Namiesto toho sa dodnes točí začarovaný kruh, keď si obe strany posilňujú fóbie vlastné, aj navzájom fóbie tých druhých, a kde rozum nahrádzajú mýty. Mnohí Slováci, zďaleka nielen vládni nacionalisti, považujú maďarskú menšinu za piatu kolónu vytrvalej maďarskej snahy o obnovenie Uhorska či aspoň odtrhnutie juhu Slovenska. A jedinú možnosť odvrátenia tejto hrozby vidia v „likvidácii” tejto kolóny, dnes už, samozrejme, humánnejšou cestou jej asimilácie. Tunajších Maďarov považujú za obdobu Portoričanov v USA. Sú presvedčení, že keď už sa niekam natlačili, majú byť radi, že ich tam nechajú, čušať a prispôsobiť sa okoliu. Navyše, tisíc rokov Slovákov len utlačovali a nikdy nedokážu prijať, že s tým museli prestať. Väčšine Slovákov pritom nikdy nenapadne, že robia práve to, čo právom vyčítali Maďarom za Uhorska. V povedomí väčšiny Maďarov naopak žije Uhorsko ako pozemský raj aj etnicky maďarská krajina, kde maximálne niekde v horách spokojne nažívali nejaké menšie skupinky Nemaďarov, ktoré sa potom nejako záhadne rozmnožili a zmanipulované zlým zahraničím Maďarom ich vlasť ukradli. Slovensko-maďarský konflikt sa pre nich začína práve Trianonom, predtým bolo všetko v podstate v poriadku. Nechápu, že to, čo nazývajú spoločnou vlasťou v Karpatskej kotline, Slováci oprávnene považujú za impérium, ktoré ich utláčalo rovnako ako neskorší Sovietsky zväz. A je jedno, že to naozaj platí len pre posledné desaťročia Uhorska, práve tie si totiž logicky najviac pamätajú. Slováci však musia pochopiť, že si stále rastúca väčšina Maďarov návrat Uhorska či revíziu hraníc neželá, jednoducho preto, lebo ich to naozaj nezaujíma. Tí, čo si myslia opak, sú aj v rámci politiky vo výraznej menšine a že k nim nepatrí ani Orbánov Fidesz, už len preto, že netrpí úplnou stratou súdnosti a vie, aké veľké problémy by mu to prinieslo. Maďari zase musia pochopiť, že sa treba aj správať tak, aby im ostatní mohli uveriť, že návrat Uhorska či revíziu hraníc nechcú. Deklarácie sú nanič, aj keď sú úprimné, ak sa zároveň Orbán a spol. snažia získať hlasy extrémistov dvojznačnými vyjadreniami a v kancelárii každého druhého štátneho tajomníka novej vlády nájde zahraničný návštevník na stene mapu veľkého Maďarska. Na oboch stranách musia politici pochopiť, že im nacionálny populizmus rovnako ako sociálny nič nevyrieši, aj keď môže krátkodobo skvele poslúžiť.
Voči Trianonskej zmluve, ktorá bola podpísaná presne pred 90 rokmi, nemajú výhrady len maďarské pravicové strany, ale aj socialisti. Podľa popredného poslanca Maďarskej socialistickej strany (MSZP) Istvána Hillera „touto zmluvou víťazi nielenže nanútili svoju vôľu porazeným, ale ich aj ponížili a zašliapali do zeme”. Napriek tomuto názoru sa socialisti nezúčastnili na piatkovom spomienkovom zasadnutí maďarského parlamentu pri príležitosti výročia Trianonu. Podľa poslanca MSZP Lászlóa Mandura to bolo na protest proti tomu, že vládny Fidesz nezohľadnil ani jednu ich pripomienku k tejto problematike.
Naša minulosť, spoločná so susednými národmi - ak ju poriadne spoznáme a budeme k nej pristupovať s otvoreným srdcom - môže byť pevným základom pre potrebnú spoluprácu. Povedal to na dnešnej spomienkovej schôdzi maďarského parlamentu prezident Maďarska László Sólyom, ktorého citovala agentúra MTI. „So susednými národmi sa musíme usilovať o reciprocitu. Ak po dôkladnom samopreskúmaní budeme voči našim zahraničným partnerom preukazovať empatiu, budeme sa im vždy môcť dívať pokojne do očí a trvať pritom na našom pozitívnom stanovisku,” zdôraznil maďarský prezident na schôdzi, ktorá sa konala v deň 90. výročia podpísania Trianonskej mierovej zmluvy. V ďalšej časti svojho prejavu László Sólyom zdôraznil, že Maďarsko jednoznačne musí pomáhať príslušníkom maďarských národnostných menšín, žijúcich v susedných štátoch alebo inde vo svete. „Kultúrne spoločenstvá sú nezávislé od štátnych hraníc a štátnych občianstiev, aj keď ich rešpektujú, keďže sa nesnažia zjednotiť v jednom politickom národe. Požadujú len toľko, aby im iné politické národy umožnili rozvíjať ich špecifickú kultúru a udržiavať úzke styky s časťami materského národa, ktoré žijú v iných krajinách,” zdôraznil László Sólyom.
Ani Trianon nedokázal udusiť životnú silu maďarského národa, jeho dôveru v Boha, vlasť a krajšiu budúcnosť. Povedal to dnes na spomienkovej schôdzi maďarského parlamentu biskup z vojvodinského Zrenjaninu László Német, informovala agentúra MTI. Podľa župného biskupa zo severnej časti Srbska by spracovanie trianonskej traumy mohlo z maďarského národa uvoľniť nesmiernu pozitívnu energiu, na ktorú popri obyvateľoch materskej krajiny čakajú aj Maďari žijúci v iných krajinách sveta. „Pravdu treba spoznať, učiť, prehlbovať a podávať ďalej, aby sme mohli očistiť našu osobnú i spoločenskú pamäť. Takýmto spôsobom sa musíme usilovať aj o mierové spolunažívanie so susednými národmi,” zdôraznil László Német. Približne hodinu trvajúca spomienková schôdza v maďarskom parlamente k 90. výročiu podpísania Trianonskej mierovej zmluvy, na ktorej sa s výnimkou Katalin Sziliovej nezúčastnili členovia opozičnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP), sa skončila prečítaním textu zákona o Dni národnej spolupatričnosti, ktorý členovia zákonodarného zboru schválili 31. mája. Po spomienkovej schôdzi v parlamente sa v budapeštianskej Bazilike svätého Štefana konala ekumenická omša, ktorú celebroval budapeštiansko-ostrihomský arcibiskup, kardinál Péter Erd‹.
Bez premiéra Roberta Fica a aj bez prítomnosti prívržencov Jobbiku, zato v spoločnosti desiatok straníkov odhalila v piatok SNS pamätný pylón k Trianonu v Komárne. Podujatie, o ktorom SNS tvrdila, že sa začne odbornou konferenciou a vyvrcholí pripomenutím si Trianonu odhalením pamätníka, sa nakoniec zmenilo na stranícky míting SNS.
Desiatky vlajok, autobusy so straníkmi z celého Slovenska a predovšetkým opakované výzvy - Príďte voliť Slovenskú národnú stranu - nenechali o skutočnom zmysle akcie pochybovať nikoho. Predseda SNS Ján Slota v tom problém nevidí. Problémom vraj nie je ani to, že predvolebný míting podporila účasťou svojho prvého podpredsedu Miroslava Bielika Matica slovenská. „Všetci alebo väčšina týchto straníkov, čo sú tu, sú aj matičiari,” sucho skonštatoval Slota. Miestna Matica slovenská v Komárne sa od celej akcie dištancovala. Predseda miestnej organizácie Jozef Černek hovorí, že ho „nešťastný spôsob, akým sa do toho zaangažovalo vedenie Matice slovenskej” mrzí. „Problémom nie je poskytnutie priestorov, za ktoré si zaplatili, ale to, že na oficiálnej pozvánke figuruje meno Matice a tiež vystúpenie prvého podpredsedu,” hovorí Černek. Ján Slota Černeka označil za „blbca, ktorý nikoho nezaujíma”.
Konferencia sa začala vystúpením herečky a matičiarky Evy Kristínovej, ktorá recitovala verše Milana Rúfusa a slovenskou hymnou, a skončila sa hymnou SNS, obe opätovne zneli pri odhaľovaní pamätníka. Okrem otváracieho príhovoru predsedu SNS odznela aj mobilizačná reč prvej podpredsedníčky strany a podpredsedníčky Národnej rady Anny Belousovovej. Vystúpil aj podpredseda vlády a minister školstva Ján Mikolaj, na pódiu sa usmieval aj autor nástenkového tendra a odvolaný minister výstavby Igor Štefanov. Právne aspekty Trianonskej mierovej zmluvy z roku 1920, ktorá znamenala zánik Uhorska, vysvetlil nadšeným straníkom Jozef Beňa z právnickej fakulty Univerzity Komenského, viac ako Trianonu sa kritike SMK vo svojom vystúpení venoval asistent poslanca vládneho Smeru Jána Podmanického Roman Michelko. Búrlivý potlesk však zaznel len pri vystúpení Jána Slotu, ktorý povedal, že „Slováci žijú na tomto území už viac ako 1500 rokov” pričom Maďari sa vtedy „preháňali na malých chlpatých koníkoch po ázijskej stepi.” Anna Belousovová zase konštatovala, že museli mať „šikmé oči”, keďže žili medzi „Čínou a Mongolskom”.
Belousovová uzavrela svoju reč na konferencii výzvou vládnemu Smeru. Lídri súčasnej koalície vraj majú jasne vystúpiť a ukázať, že dávajú voči opozícii jasnú alternatívu. „Na čo čaká Smer? Aby na našich chybách ryžovala opozícia,” pýtala sa podpredsedníčka SNS a parlamentu. Jedinou ochrankyňou národných záujmov je vraj SNS, lebo iní sa do trikolóry odievajú len pred voľbami. „Prečo SNS chodí po žobraní a prečo do nej kopú koaliční partneri aj najsilnejší Smer? S kým chcú potom vládnuť,” pýtala sa oduševnene vo svojom prejave. Pochod k pamätníku, pre ktorý uzavreli na hodinu hlavnú cestu smerom na most v Komárne, prebehol bez problémov, len prekvapení domáci postávali okolo cesty a neveriacky hľadeli na davy nesúce vlajky SNS, ktoré spievali „Slovenské mamičky”. Pani Beáta z Komárna hovorí, že mali ísť radšej pomôcť ľuďom v neďalekých Nových Zámkoch či na východe krajiny, ktorých ohrozujú záplavy. Národniarom kričiacim „Slovensko je naše” sa dostávala od okoloidúcich odpovede „Aj naše, „ no k priamym stretom nedošlo.
Ján Slota si dokonca našiel čas, aby sa zoznámil s novými mladými straníkmi a podal ruku s obdivovateľmi priamo pri pamätníku, ktorý osadili pri bývalom colnom prechode na ostrovčeku v strede cesty. Textom je totožný s pamätnou tabuľou, ktorú SNS vo štvrtok odhalila na budove hlavnej pošty v Bratislave. Slota sa však vyjadril, že sa o pylón, ktorý meria asi meter a pol, obáva. Mohol by ho vraj náročky niekto zrútiť a zničiť. Miestni dnešný pochod i pamätník považujú za provokáciu, slovo viackrát zaznelo počas pochodu mestom. Oni vraj chcú žiť v pokoji a bez konfrontácií. Stavebné povolenie síce SNS na pylón od mesta nedostala, tvrdí však, že má všetky potrebné povolenia. Pylón im dovolila postaviť aj Slovenská správa ciest, keďže pamätník stojí na ostrovčeku uprostred cesty.
Súbežne s mítingom SNS sa v piatok v Dôstojníckom pavilóne patriacom mestu Komárno na podobnú tému konala „konferencia” maďarských nacionalistov. Na ňu však novinárov pre istotu vôbec nepúšťali. Podľa programu mal prednášať napríklad „odborník” na „učenie o svätej korune”, čo väčšinou znamená odmietanie Trianonu na základe štátoprávnych nárokov stredovekej uhorskej Svätoštefánskej koruny, a konferencia sa mala skončiť „prísahou svätej koruny.” Ďalší z prednášajúcich z Maďarska je známi snahou oživiť používanie staromaďarského runového písma. „Prišiel som spoza hraníc. Dúfam, že to ešte bude aj inak,” povedal ten istý človek pri svojom ďalšom vystúpení večer. Konferencia je súčasťou celodennej akcie, ktorá večer pokračovať omšou v miestnom kalvínskom kostole a predstavením pamätného stĺpu Trianonu na pozemku patriacom ku kostolu. „Z troch nástupníckych štátov Uhorska, Československa, Rumunska Juhoslávie sa dva už rozpadli, čo dokazuje, že Trianonský systém nie je životaschopný” povedal hlavný rečník slávnosti Ernő Raffay, bývalý štátny tajomník vlády Józsefa Antalla z rokov 1990 až 1994. Na začiatku 90-tych rokov bola možnosť Trianon napadnúť, Maďarsko ju však nevyužilo, lebo ho vlastnil medzinárodný kapitál, spomínal Raffay s ľútosťou. Kritizoval tiež stranu Most-Híd, ktorá hlása spoluprácu. To je podľa neho rovnaké, ako keby hrdinovia protitureckého boja v 16. storočí ponúkali spoluprácu Turkom útočiacim na nimi bránený hrad. „90 rokov sme mlčali,” povedal jeden s organizátorov akcie Zolt Feszty. Žiadosť maďarských strán na slovensku, aby odhaľovanie pamätníku odložil až na obdobie po slovenských voľbách, vraj organizátori poznaj len z médií, ich s takýmto návrhom nikto nevyhľadal. Žiadnu z maďarských strán aj tak nemožno voliť, žiadna nie je dosť dôsledná pri presadzovaní maďarských záujmov, tvrdil Feszty. Maďarské strany by podľa neho mali požadovať napríklad zrušenie Benešových dekrétov a úplné majetkové odškodnenie všetkých, ktorých postihli. Mali by tiež na zastavenie asimilácie Maďarov na Slovensku presadzovať zákon, aby mohli slovenské škôlky a školy prijímať len deti, ktorých rodičia tiež chodili do slovenských škôl. Do koalície by maďarské strany mali ísť len so slovenskými stranami, ktoré sú týmto návrhom otvorené, dodal Feszty na koniec. Maďarský program končil večer v centre Komárna koncertom nacionalistických kapiel. „Kam sa podela krajina, ktorá stáročia svojim telom bránila Európu a a dávala nový domov rôznym národom. Pili jej víno a jedli jej chlieb, cicali jej krv - a to všetko nestačilo. Tisíc jej boľavých rán trhajú paráty supov so zahnutými zobákmi.” spomína napríklad na Uhorsko v jednom zo svojich textov skupina Kerecsen, ktorá včera v Komárne vystupovala.
V oveľa zmierlivejšom duchu prebiehal slávnostné zasadanie maďarského parlamentu v Budapešti, na ktorom rečníci hovorili najmä o potrebe zmierenia so susednými národmi a ubezpečovaní, že Maďarsku nejde o revíziu hraníc. Maďarsko sa musí chovať s empatiou voči svojim susedom, tí však tiež musia zmeniť svoj hodnotoví systém, aby bolo možné zmierenie, povedal prezident László Sólyom. Je treba vytvoriť model štátneho občianstva, v ktorom budú môcť byť Maďari súčasťou svojho národa a zároveň lojálni občania štátov, v ktorých žijú, dodala maďarská hlava štátu.
Niekoľko stoviek maďarských extrémistov v piatok proti Trianonskej zmluve protestovali aj na mieste jej podpísania vo Versailles vo Francúzsku. Podľa poslanca maďarského parlamentu za Jobbik Tamása Gaudi-Nagy treba pokračovať v boji za revíziu Trianonu. Zákon o dvojakom občianstve podľa neho navrátil práva, ktoré Maďari stratili „pre ten otrhaný papier.” Vo štvrtok demonštrovalo niekoľko desiatok maďarských extrémistov aj pred Európskym parlamentom v Bruseli. Jeho poslankyňa Krisztína Morvaiová tiež z Jobbiku sa snažila európskym poslancom doručiť petíciu, požadujúcu od EP revíziu mierovej zmluvy, píše server origo.hu.
Občianske združenie Tükör (Zrkadlo) dnes v Komárne v záhrade Farského úradu reformovanej cirkvi predstavilo pamätný stĺp pri príležitosti 90. výročia podpísania Trianonskej mierovej zmluvy. Organizátori podujatia, na ktoré prišlo vyše 300 osôb, zdôraznili, že naň nepozvali žiadnych politikov. Podujatie zabezpečovalo niekoľko príslušníkov mestskej a štátnej polície so psami. K žiadnym incidentom nedošlo. Niekoľko účastníkov malo so sebou maďarskú štátnu vlajku, objavila sa aj jedna červeno-biela pruhovaná árpádovská vlajka, ktorú používajú priaznivci extrémne pravicovej strany Jobbik. Jobbik vo štvrtok vydal vyhlásenie, že na rozdiel od informácií, ktoré sa objavili v slovenských médiách, pri tejto príležitosti neorganizuje v Komárne žiadnu demonštráciu. Hlavným rečníkom podujatia bol budapeštiansky historik Ernő Raffai. Ako povedal, pred 90 rokmi v takomto čase zneli vo vtedajšom Uhorsku zvony a vlajky boli spustené na pol žrde. Mierovú zmluvu označil za diktát. „Veľké Maďarsko malo pred Trianonom rozlohu 325.000 kilometrov štvorcových, celá Veľká Británia mala iba 315.000 kilometrov štvorcových,” povedal Raffai. Na záver podujatia zaspievali prítomní maďarskú hymnickú pieseň a viacerí položili k pomníku kvety. V utorok (1. júna) Pamiatkový ústav v Nitre zrušil rozhodnutie o postavení pomníka Trianonu v Komárne v záhrade Farského úradu reformovanej cirkvi z dôvodu formálnych chýb. Dvor je súkromným majetkom, ale budova je chráneným objektom a z toho dôvodu bolo zrušené už vydané rozhodnutie. Organizátori podujatia Tükör sa rozhodli, že na základe rozhodnutia pomník nepostavia, len ho 4. júna predstavia.
Cieľom novej maďarskej vlády vo vzťahu k Slovensku, respektíve maďarskej menšine v SR, je podľa predsedu SNS Jána Slotu zopakovanie kosovského scenára: Postupné stupňovanie nárokov až po vytvorenie politickej autonómie a vznik tzv. Veľkého Maďarska. „Som presvedčený, že sa to neskončí dobre,” tvrdí Slota v rozhovore pre dnešné vydanie českého denníka Právo. Šéf národniarov obhajoval slovenskú reakciu na krok Maďarska, ktoré chce udeľovať maďarské občianstvo aj etnickým Maďarom žijúcim za hranicami Maďarskej republiky. „Samozrejme, že to bolo potrebné. Veď dvojaké občianstvo je iba prvým signálom. Ďalší v Maďarsku schválený zákon označuje Trianon za mierový diktát. Za najväčšiu traumu, ktorú nesie celý maďarský národ. Skresľovanie histórie je veľmi nebezpečné,” cituje Slotu český denník. Podľa Jána Slotu by mala SR postupovať voči Maďarsku razantne: Odvolať slovenského veľvyslanca z Budapešti a zvážiť aj vypovedanie zmluvy o priateľstve a dobrom susedstve. „Schválením zákona o Trianone už podľa mňa pretiekla aj posledná kvapka. Veď oni sa nám doslova vysmievajú,” zdôraznil predseda SNS a verí, že „útoky zo strany Maďarska prebudia slovenských voličov”. Na priamu otázku, či SNS bude po parlamentných voľbách v SR súčasťou budúcej vládnucej koalície, Slota pre denník Právo odpovedal vyhýbavo. „Pre nás je dôležité, aby neboli v budúcej slovenskej vláde Maďari,” uviedol s tým, že má na mysli SMK i novú stranu Most-Híd. „Veľmi by som sa čudoval, keby niekto spolupracoval s týmito vlastizradcami,” dodal Ján Slota na záver.
So serióznou sebaidentifikáciou sa Maďari začali zaoberať najmä po podpísaní Trianonskej mierovej zmluvy (4. júna 1920). Otázku Čo je Maďar(ské)? (Mi a magyar? - slovo „magyar“ v otázke môže byť podstatným aj prídavným menom) si po tomto dátume začali intenzívnejšie klásť politici, intelektuáli, ľavičiari i pravičiari, konzervatívci, anarchisti, aj obyčajní ľudia. Odpovede podliehali vývoju. Dezsõ Szabó (literát, 1879-1945) písal o Maďaroch tesne po Trianone ako o mamľasoch (sic!). V tridsiatych rokoch 20. storočia ich už charakterizoval postavou hrdinu Miklósa Toldiho (vojvodca, 1320-1390). József Attila (básnik, 1905-1937) v edícii svojho periodika Szép Szó (Pekné slovo) vydal knihu s názvom Čo je Maďar(ské) dnes? - Mi a magyar most? Otvoril ňou nekončiaci proces hľadania vlastnej tváre. V časoch „gulášového socializmu“ problém sebaspytovania bol utlmený. Po potlačení revolúcie v roku 1956, otázku oprášil Tibor Déry (spisovateľ, 1894-1977) a odpovedal na ňu sarkasticky: „Čo je Maďar(ské)? Vtip, ktorý tancuje nad katastrofou.“ Mienkotvorný maďarský týždenník 168 hodín (168 Óra) na starú otázku, v prvom roku 21. storočia, ponúkol výber odpovedí zo svojho internetového portálu. Väčšinou sa objavovali vo formátoch dvoch trojíc: „Sme národom guláša, pusty a Öcsiho Puskása“ alebo „Sme geniálni, neprekonateľní a ojedinelí.“ História každého malého národa je príbehom aj o túžbe vyniknúť, stať sa vplyvným a mocným. Maďarský národ je výnimkou, lebo prežíva traumu zo straty svojej veľkosti. Uhorsko sa tisíc rokov zaraďovalo do skupiny veľkých európskych štátov. Po podpísaní Trianonskej mierovej zmluvy, z pôvodnej veľkosti krajiny, s rozlohou 283000 km2 a s 18200000 obyvateľmi, zostalo územie s rozlohou 93000 km2 so 7600000 obyvateľmi. Takže Maďari, na pocit straty veľkosti majú nárok. „Historické Maďarsko“ rozpadom Rakúsko-Uhorska prišlo o 3223000 etnických Maďarov a 6977000 Nemaďarov. Túto „redukciu“ národa väčšina Maďarov pokladá za zdecimovanie. Trauma zo straty zašlej slávy kumuluje problémy v spoločenskom vedomí už 90 rokov. Aj moderné učebnice dejepisu podsúvajú názor, že „malosť“ bola Maďarom nespravodlivo nanútená a spokojnosť so súčasným stavom by bola prejavom nedostatku sily, vôle aj odhodlania navrátiť veci do pôvodného stavu. Pocit historickej krivdy vzbudzuje obavy z ustálenia normy, ktorá by Maďarov primäla akceptovať nepodmienený konformizmus, vedúci k strate vlastnej identity tak doma ako aj za hranicami okypteného štátu. Otázka typu Prečo sme teraz slabí, keď sme v minulosti boli silní? je pre Maďara tryzna. Biologická šedá kôra nenachádza racionálne odpovede - a v podstate ich ani nehľadá. Ale všetci vedia čosi o historickej krivde a medzinárodnom sprisahaní. Na „nehľadanie“ zmysluplných odpovedí je navyše poruke silný pseudoargument: Akým právom si umelo utvorený štát, ako Česko-Slovensko ukrojilo z Uhorska 63000 km2 a privlastnilo si 1072000 Maďarov? Rumunsko si dokonca dovolilo privlastniť 102000 km2 s 1664000 Maďarmi. Srbi, Chorváti a Slovinci si vzali 21000 km2 so 461000 Maďarmi. A čo Rakúsko, ktoré ako Uhorsko bolo v tábore porazených po 1. svetovej vojne? Na 4000 km2 a 26000 Maďarov sa ulakomilo aj ono. Tieto historické fakty sú maďarskou odpoveďou na otázku Prečo sme malí? Občan, ktorý zabúda na vlasť „chránenú Sv. panenkou Máriou“, nie je ani Maďarom. Básnik Gyula Illyés (1902-1983) vymyslel vhodnú definíciu: „Maďarmi sú tí, ktorí myslia po maďarsky.“ Predseda Svetového zväzu Maďarov Miklós Patrubány (1999-2002) ho prekonal: „Magyar az, akinek fáj a Trianon (Maďarom je ten, koho bolí Trianon).“ Maďarská historiografia navyše verí, že vo Versailles sa mali nakresliť nové hranice Európy spravodlivejšie. Minimálne na etnickom základe. Boli to však ich vyjednávači, ktorí odmietli v Paríži o takej alternatíve rokovať. Žiaľ politické, duchovné, spoločenské aj intelektuálne myslenie našich južných susedov ovplyvňuje vízia možnej revízie trianonských hraníc. Dejiny svedčia, že Maďari sa pri každom náznaku o (ne)plánovanom usporiadaní Európy „prebúdzajú“ s nádejou na odčinenie krívd minulosti. Nová integrovaná Európa? Dobre, ale čo to prinesie pre maďarstvo? Politické reprezentácie všetkých straníckych koalícii v Maďarsku sú pri riešení tejto novodobej otázky výsostne jednotné a pragmatické. Pritom integračná národná politika je adresovaná nielen pro domo, ale aj pre roztrúsených v diaspóre. Trianonská téma je osivom, ktorá padá do úrodnej pôdy „krivdou“ postihnutej Karpatskej kotliny. Maďari radi spievajú smutné piesne. Obľúbenou je najmä báseň Ferenca Kölcseya, ktorá sa v roku 1823 stala národnou hymnou Maďarov. Jej text navodzuje večný pesimizmus, beznádej, sťažnosti, prítomnosť nepriateľa. Hymna volá po radostných dňoch, pripomína zlý osud a utrpenia za minulosť, dokonca aj za budúcnosť. A práve preto zápas o nápravu krívd musí pokračovať. No na druhej strane, táto hymnická modlitba - plná zúfalstva - v rokoch historických kríz Maďarov neraz prebudila. Burcovala ich po potlačení revolúcie v meruôsmych rokoch aj v zápase o autonómiu v rámci Rakúsko-Uhorskej monarchie. Dvojmonarchia (1867-1918) znamenala samosprávu a bola diplomatickým víťazstvom Maďarov. Presadili si kompetencie a zaviedli presné rozlišovanie medzi tým, čo muselo byť spoločné (zahraničná politika, financie a obrana) a čo si spravovali výlučne z Budapešti. Spoločné inštitúcie s Viedňou označovali ako „cisárske a kráľovské“ a skratkou „c a k“. Maďari si „vyhádali“ spojku a, ktorá sa stala identifikačným znakom rovnoprávnosti Rakúšanov a Uhrov (v česko-slovenských dejinách sa objavil mutant javu v tzv. pomlčkovej/spojovníkovej vojne v rokoch 1990-1992). Rakúske záležitosti označovali spojovníkom ako „cisársko-kráľovské“ a skratkou c. k. Čisto maďarské úradné veci rozlišovali vynechaním písmena c. Záležitosti patriace Uhorsku označovali len písmenom k, ako „kráľovské“. Uhorsko, ako samostatný štátny útvar nazvali „Uhorským (Maďarským) kráľovstvom“ a zaviedli skratku „Magy. kir“. Maďari boli v dejinách, pri vydobýjaní svojich záujmov a práv často aj úspešní. Jedným z prvých zákonov samostatného Uhorska bol zákon o národnostiach (1868). Vychádzal z koncepcie natio hungarica, teda z existencie jednotného politického národa v „zemi svätej koruny uhorskej“. Ferenc Deák, tvorca právnych podkladov na Dohodu o rakúsko-uhorskom vyrovnaní, vyjadril základnú premisu o homogénnosti štátu slovami Lajosa Kossutha: „V Uhorsku sú národnosti, ale len jeden národ.“ Deák bol neoblomný vyjednávač s cisárskym dvorom a dosiahol pre Uhorsko maximum. Postupoval v duchu vlastného hesla: „Čoho sa dobrovoľne vzdáme, to už nikdy nedostaneme späť.“ Tvrdú asimilačnú politiku na území samostatného Uhorska súčasní maďarskí historici zdôvodňujú obavami vtedajších politikov o zopakovanie zlých skúsenosti z protihabsburského povstania (1848-1849), keď nemaďarské národy sabotovali revolučné nadšenie Maďarov. Maďarizácia sa stala prioritou domácej politiky a znamenala najvyšší štátny záujem. V období, keď bol predsedom uhorskej vlády Kálmán Tisza (1875-1890), odrazili sa „úspechy“ budovania maďarského národného štátu aj v štatistikách. Pri sčítaní ľudu v roku 1910 podiel maďarského obyvateľstva vzrástol zo 40% (v r. 1867) na 48,1 %. Explozívny prírastok maďarského obyvateľstva v priebehu 43 rokov (o viac ako 8 %) bol evidentne výsledkom asimilačného procesu. Program neukončenej maďarizácie zablokovali výsledky 1. svetovej vojny. Záverečné udalosti v paláci Trianon Maďari porovnávajú s historickými prehrami s Tatármi (1241), Turkami (1526) a habsburgovcami (1849). Maďarská spoločnosť nie je ochotná, a nie je ani pripravená, vnímať nové usporiadanie Európy (po prehranej vojne) v kontexte príčin, iba vo svetle následkov. Maďari nepripisujú nespokojnosť národov v hospodársky sa rozvíjajúcom Uhorsku sebe, ale národnostiam, ktoré sa maďarizácii nepodrobili. Problém vidia v neochote Rumunov, Slovákov, Srbov, Rusínov a Chorvátov zmeniť si vlastnú identitu. Prečo sa nestali Maďarmi, ako Petőfi, Liszt, Zrínyi a mnohí iní? Zostať Nemaďarom bolo vybočením z radu, niečím nepríslušným v usporiadanom kráľovstve. Maďari v otázke asimilácie národov abecedu chcú čítať len od písmena c. Čo stoji pred ním, nie je zaujímavé. Preto bolí iba to, čo nastalo po Trianone. Argument, že národy v Uhorsku sa sťažovali na bolesti pred Trianonom, Maďarov nezaujíma. Ultranacionalistické vajatanie o tom, že „nemôžeme sa vzdať Veľkého Uhorska, toho, čo nám vydobyl Árpád a čo do podoby štátu pretvoril kráľ Štefan“, prebúdza nostalgické spomienky staršej generácie a vnáša zmätok do mysle mladej. Svet počúva neraz zúfalé výkriky rečníkov o tom, ako sa pred dvadsiatymi rokmi zmenil okolitý svet. Spadol Berlínsky múr, Nemci sa zjednotili, Česi, Slováci aj národy bývalej Juhoslávie sa usporiadali. Iba v Maďarsku zostalo všetko po starom. Zostal jediný prenasledovaný, večne trestaný a prekliaty národ v srdci Európy. Všetky postkomunistické krajiny dostali niečo. Iba na maďarstvo sa zabudlo. Maďarom na pomedziach okyptenej krajiny neprisúdili ani len právo na autonómiu. „Máme vskutku zabudnúť na Košice, Kluž a Suboticu?“ - volá uplakaný maďarský supervlastenec. Rozumný maďarský intelektuál sa však vyznal, že Maďarov žiaľ, dejiny nevzdelávajú. Nemožno to zovšeobecňovať, ale národnostnú politiku, akú Maďari praktizovali v medzivojnovom období, pravdivosť tézy dokazuje. Celá zahraničná politika horthyovského režimu bola zameraná na revíziu Trianonskej zmluvy. Decimovanie národností, ktoré po Trianone zostali na území dnešného Maďarska, pokračovalo. Niektorí komentátori dokonca tvrdia, že „maďarizácia neustala ani po smrti Jánosa Kádára“. Oživovanie revizionizmu u Maďarov vyplýva z nevyliečiteľného komplexu „malosti“. Úbytok maďarského obyvateľstva v Karpatskej kotline maďarskí sociológovia interpretujú ako masové poddanie sa sekularizácii, dosahujúcej európsky charakter. Takže „zlý demografický trend maďarstva“ je dôsledkom opäť niekoho iného. Na otázku Čo je Maďar(ské)? - cudzinec, bez komplexu malosti, nachádza jednoduchú odpoveď: Maďar je mimoriadne citlivý na bolesť, ktorú mu spôsobujú iní. Maďarské je zase nepýtať sa na bolesť, ktorú Maďari spôsobujú druhým. Za éry futbalovej hviezdy Öcsiho Puskása boli Maďari „veľkí“ na štadiónoch. Viera, že sú stále „profesormi futbalu“ ich fascinuje. Mená ako Hidegkúti, Puskás a Kocsis, s asociáciou 6:3 vo Wembley, zvyšujú sebavedomie národa. „Zlatá jedenástka“ je ikona, ktorou pamätníci ohlupujú mladú generáciu ilúziou, že „je ako bolo“. Sprítomňovanie zašlej športovej slávy funguje presne tak ako vykresľovanie kontúr historického Uhorska. Nostalgia po tom „čo bolo“, generuje neliečiteľné komplexy vo všeobecnom zmysle slova. „Malosť či veľkosť“ národa v čase globalizácie je čoraz zložitejšia otázka. Ašpirovať na jeden či druhý rozmer je kontraproduktívne. Investície do inovovaných metód prišívania amputovaných končatín vedie našich susedov do väčšieho zúfalstva. Chybuje reflexia faktu, že sláva, sila a veľkosť vlastnej minulosti sú nereverzibilné entity. Naučiť sa žiť s amputovanými údmi je nepochybne veľkým majstrovstvom. Majstrovstvom je však aj akceptácia suseda, ktorý je (ne)zavinene hendikepovaný. Na otázku Čo je Maďar? Slováci odpovedajú jednoducho. Maďar je náš zaujímavý sused. A čo je maďarské? Predsa to, čo je aj slovenské. Všetko dobré i zlé.
Slovenský premiér Robert Fico v piatok kritizoval Maďarsko, ktoré sa rozhodlo uľahčiť udeľovanie občianstva etnickým Maďarom v susedných štátoch, a nazval ho „extrémistickou krajinou, ktorá vyváža svoj hnedý mor”. Fico počas rozhovoru pre francúzsky denník Le Figaro uviedol, že Maďarsko sa správa, akoby Slovensko ani neexistovalo. Fico odsúdil májové hlasovanie maďarského parlamentu, v ktorom poslanci rozhodli o tom, že 3,5 milióna etnických Maďarov žijúcich v susedných krajinách, najmä na Slovensku a v Rumunsku, môže získať maďarské občianstvo bez toho, aby mali v Maďarsku trvalý pobyt. Prijatie novely zákona o štátnom občianstve rozhnevalo Bratislavu, no Bukurešť a Belehrad zostali pokojné. „Ide o konflikt hodnôt medzi Slovenskom, ktoré má hlboké antifašistické tradície, a touto extrémistickou krajinou (Maďarskom), ktorá exportuje svoj 'hnedý mor',” uviedol Fico pre Le Figaro a zjavne hovoril o fašizme. Maďarský prezident László Sólyom v pondelok podpísal spomínanú novelu zákona. Návrh novely o občianstve predložil blok Maďarský občiansky zväz-Fidesz a Kresťanskodemokratická ľudová strana (Fidesz-KDNP) a v parlamente zaň 26. mája hlasovalo 344 poslancov, traja boli proti a piati sa zdržali hlasovania. Novela vstúpi do platnosti 20. augusta, avšak aplikovať ju bude možné až od 1. januára 2011. Novela zákona umožní etnickým Maďarom požiadať o udelenie občianstva bez toho, aby mali trvalý pobyt na území Maďarska. Stačí, že budú mať maďarský pôvod a budú hovoriť po maďarsky. Neznamená to však, že automaticky získajú aj volebné právo.
Prezident Českej republiky Václav Klaus a predseda vlády Jan Fisher vzali so znepokojením na vedomie Zákon o svedectve národnej súdržnosti, ktorý v pondelok prijal maďarský parlament. Uvádza sa to v piatkovom oficiálnom vyhlásení Pražského hradu. Podľa ich stanoviska českí lídri považujú za neprijateľné, že zákon znevažuje Trianonskú mierovú dohodu, ktorá je jedným zo základných prvkov európskeho zmluvného usporiadania, čoho súčasťou je aj Česká republika. „Považujeme za absolútne neprípustné a nebezpečné vyslovovať podporu požiadavkám na vytváranie rôznych foriem regionálnej autonómie,” uvádza sa vo vyhlásení, ktoré Pražský hrad zverejnil na svojej internetovej stránke. Prezident a premiér sú podľa vyhlásenia presvedčení, že otázky európskej minulosti sa majú prenechať historikom a ich otváranie na politickej úrovni považujú za nevhodné a nebezpečné. „Diskusie a kroky, ktoré sledujeme v Maďarsku, môžu vo svojom dôsledku vytvárať prostredie pre rast extrémizmu a prispievať k oživovaniu starých rivalít v rámci Európy.” Českí najvyšší lídri dodávajú, že majú dlhodobý záujem o ďalší rozvoj dobrých vzťahov medzi krajinami v regióne vrátane spolupráce štátov Visegrádskej skupiny.
Maďarsko prijalo zákon o dvojakom občianstve a naše vzťahy sa opäť vyostrili. Nemaloby to nikoho prekvapovať, naše vzťahy s Maďarskom sa vyostrujú periodicky. Niekoľko úvah k našej stratégii. Pri obhajobe nášho postoja sa spoliehajme predovšetkým na seba, na iných, najmä na medzinárodné organizácie (EÚ, NATO) len podmienečne. V medzinárodnom práve platí zásada, že pri dvojakom alebo viacnásobnom občianstve každý štát môže uznávať len to svoje. Čiže ani prípadné maďarské občianstvo nezbavuje našich občanov povinnosti plniť všetky záväzky vyplývajúce z nášho občianstva. Keby tak nerobili, podliehajú sankciám podľa našich zákonov. Pre zvládnutie súčasnej maďarskej výzvy nie je pre Slovensko najväčším nebezpečenstvom Viktor Orbán, ale medzinárodná izolácia. Zatiaľ akoby sme do nej upadali. Maďarský zákon by mal byť neprijateľný rovnako pre Srbsko, Rumunsko a Ukrajinu, ako pre nás. Tie štáty sa však proti nemu zatiaľ neozývajú. Premiér Fico nemal navrhovať stretnutie Viktorovi Orbánovi, ale zorganizovať stretnutie s predsedami vlády Srbska, Rumunska a Ukrajiny alebo ich vo veci maďarského zákona navštíviť. Kedy to chce urobiť? Viktor Orbán urobí prvú návštevu ako predseda vlády v Poľsku. Pôsobili sme diplomaticky na Poľsko, aby poľský predseda vlády Donald Tusk pri rozhovoroch otvoril aj otázku maďarského zákona? Ak by podobný zákon prijalo Nemecko, Poľska by sa to bezprostredne dotýkalo. Úspešnejšia nie je ani pravica. Dzurinda a Radičová navštívili kvôli maďarskému zákonu predsedu Európskej ľudovej strany Wilfrieda Martensa, ale nič nedosiahli. Členom Európskej ľudovej strany je aj Orbánov Fidesz. V odpore proti tomuto zákonu môžeme byť ostrejší než iné štáty, ale nesmieme byť osamotení.
Sedemtisíc ľudí - policajtov, vojakov a väzňov - bude na základe dnes večer vydaného nariadenia maďarského premiéra Viktora Orbána pomáhať pri ochrane proti povodniam pozdĺž rieky Hernád (Hornád). Po mimoriadnom zasadnutí členov maďarskej vlády o tom novinárov informoval sám Orbán. V priebehu nasledujúcich 24 hodín vyšle vláda do prírodnou katastrofou ohrozovaných oblastí severného Maďarska ďalších 2500 ľudí. Viktor Orbán zdôvodnil svoje opatrenia tým, že k severným oblastiam Maďarska sa blížia povodňové vlny, ktoré na Slovensku už spôsobili veľmi vážne škody. S hroziacim vyšším vodným stavom vodných tokov by si podľa slov maďarského premiéra miestne úrady a občania bez dodatočných posíl už nedokázali poradiť.
Maďarská vláda ani desať dní po voľbách nepredstavila jasný ekonomický program pre krajinu, ktorú museli pred dvomi rokmi z dlhov vysekať Medzinárodný menový fond a Európska komisia. Premiér Viktor Orbán, ktorý začal vládnuť v sobotu s pohodlnou dvojtretinovou väčšinou v parlamente, však už stihol zaskočiť investorov. Vyhlásil, že rozpočtový schodok bude tento rok dvojnásobný oproti pôvodnému predpokladu. Deficit na úrovni 3,8 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) na tento rok zaručil ešte jeho predchodca počas vyjednávaní o záchrannom finančnom balíčku v objeme 20,5 miliardy eur. Maďarská národná banka sa snaží byť opatrnejšia a očakáva schodok 4,5 percenta produktu ekonomiky. Investori po vyhláseniach o uvoľnenej rozpočtovej politike znervózneli, čo sa prejavilo na hodnote maďarskej meny a úrokových sadzieb, za ktoré si vláda požičiava. Forint od volieb klesol o päť percent a jedno euro sa včera obchodovalo za 276 forintov. Zároveň úroky päťročných dlhopisov poskočili z 5,7 na 6,85 percenta. Finančné trhy preto netrpezlivo čakajú na konkrétny ekonomický program. Pred voľbami strana Fidesz totiž len stroho uviedla, že jej cieľom je znížiť dane a zvýšiť ekonomický rast. Zároveň sa stredopravá strana spolieha práve na rast HDP pri znižovaní deficitu. O škrtoch vo výdavkoch zatiaľ reč nebola, a to aj napriek tomu, že štátny dlh Maďarska dosahuje 80 percent HDP a je tak najvyšší v strednej Európe. Na to, že šetriť sa v Maďarsku zrejme nebude, upozornila aj Európska komisia. „V dôsledku nedodržania výdavkov rozpočtový deficit presiahne stanovených 3,8 percenta,” píše komisia. Napriek tomu niektorí analytici očakávajú prísnu fiškálnu politiku. „Dôvodom je, že opatrenia prijaté počas uplynulých troch rokov nastavili krajinu smerom ku schodku troch percent v roku 2011. Okrem toho pre vysoký štátny dlh sú ďalšie opatrenia jednoducho nevyhnutné,” povedala Benigna Horváthová, hovorkyňa z budapeštianskej centrály banky OTP. Zahraniční bankári až takí presvedčení nie sú. „Fidesz si musí uvedomiť, že potrebuje trhy na svojej strane. Ináč sa vydá na veľmi nebezpečnú cestu,” cituje agentúra Reuters Petra Attarda Montalta z finančnej skupiny Nomura. Pridal sa k nemu aj Neil Shearing z Capital Economics: „Vládnuť síce ešte len začali, ale je férové povedať, že začiatok je zatiaľ sklamaním.” Negatívny signál trhom vyslal Orbán aj tým, že vyzval guvernéra národnej banky Zsigmonda Járaia, aby odstúpil. Nepáči sa mu totiž, že neznížil kľúčové úrokové sadzby, ktoré sú už teraz na historickom minime 5,25 percenta. Podľa Orbána tak banka bráni rýchlejšiemu ekonomickému rastu, na ktorý sa vo volebnom programe spoliehal. Jún by však podľa ekonómov mohol vniesť viac svetla do hospodárskej politiky novej vlády. Medzinárodný menový fond bude totiž tento mesiac hodnotiť plnenie podmienok čerpania peňazí zo záchranného balíčka a predstaviteľom fondu reči o zdvojnásobení deficitu rozpočtu zrejme nebudú znieť práve najlepšie.
Stav štátneho rozpočtu je v horšom stave, ako to tvrdila predošlá vláda, vyhlásil podpredseda Fideszu a štátny tajomník maďarskej vlády Mihály Varga. Podľa ďalšieho podpredsedu strany Lajosa Kósu je situácia taká vážna, že bezprostredným cieľom vlády musí byť vyvarovanie sa štátneho bankrotu. V najbližších dňoch preto vyhlásia prechodný krízový scenár, ktorý bude platiť maximálne dva roky. „Máme malé šance na to, aby sme sa vyhli situácii Grécka. Situácia je totiž oveľa horšia, ako sme predpokladali,” povedal Kósa. Podľa neho v niektorých oblastiach štátnej správy nebudú už v júni peniaze na výplaty. Predstavitelia Fideszu včera nechceli prezradiť žiadne konkrétnosti. „Teraz, keď sa potápa loď, treba za každú cenu spraviť rýchle kroky,” podotkol Kósa. Podľa neho treba výrazne znížiť dane firmám, pričom je nezmyselné sa pýtať, z čoho. Grécky príklad však podľa Kósu ukazuje, že Európa nenechá Maďarsko potopiť a cenu týchto krokov prehltne. Maďarský premiér Viktor Orbán bol na štvrtkovom stretnutí s predsedom Európskej komisie José Manuelom Barrosom vo svojich vyjadreniach opatrnejší. Maďarsko podľa neho potrebuje štrukturálne reformy. Povedal, že akonáhle dostane vláda správu o stave hospodárstva, do 72 hodín prijme akčný program na riešenie krátkodobých problémov. Maďarský forint sa v reakcii na zverejnené vyjadrenia maďarských politikov vo štvrtok popoludní oslabil z 273,50 na 277,98 forinta za euro. Kurz na záver obchodovania padol až na úroveň zhruba 282 forintov za euro.
Cena poistenia maďarských vládnych dlhopisov vo štvrtok poskočila po tom, ako podpredseda vládnej strany Fidesz Lajos Kósa povedal, že financie krajiny sú v oveľa horšom stave, ako sa pôvodne očakávalo. Kósa zároveň uviedol, že existujú iba malé šance na to, aby sa Maďarsko vyhlo gréckemu scenáru. Cena päťročných derivátov CDS (credit default swap) na poistenie záväzkov Maďarska vzrástla o 58 bázických bodov na úroveň 320 bázických bodov, čo znamená, že päťročné poistenie maďarských záväzkov v sume 10 mil. USD ročne stojí 320 tis. USD. Vyplýva to z údajov agentúry Markit. Vláda Fideszu sa chystá v priebehu týždňa zverejniť dvojročný ekonomický krízový plán, uviedol Kósa, ktorého citoval internetový portál napi.hu. Vysokopostavený predstaviteľ maďarskej vlády vo štvrtok povedal, že deficit verejných financií v tomto roku by mohol dosiahnuť 7 až 7,5 % hrubého domáceho produktu, hoci krajina sa s Európskou úniou a Medzinárodným menovým fondom dohodla, že deficit bude iba na úrovni 3,8 % HDP.
Môžeme sa ešte chvíľu, napríklad do volieb, zabávať aj s Trianonom, ale hrmieť - pekne ponad hranice - bude na inom fronte. A budeme na Slovensku veľmi radi, ak pri tom hrmení aj zostane. Slová starostu Debrecína a dvojky Fideszu Lajosa Kósu, že Maďarsko je blízko bankrotu a že stav núdze si možno vyžiada pozastavenie niektorých hospodárskych pravidiel v ústave, poslali forint až za značku 280/euro. To je už na dohmat kurzu z čias, keď The Economist vyšiel s titulkom Argentína na Dunaji. Odvtedy sa situácia stabilizovala, no pointa je v tom, že Fidesz pripravuje národ na oznámenie, že dane sa znižovať nebudú. Obraz katastrofy má dokresliť na budúci týždeň správa vládnej komisie počítajúcej „kostlivcov vypadávajúcich zo skríň po socialistoch”. Kósa však teraz narazil na strop krízovej dramatizácie, ktorá má vytvoriť alibi, prečo nemôže Fidesz plniť sľuby. Čím viac kostier a preháňania, tým slabší forint a index BUX. Komunikačná stratégia postavená sa tom, že „situácia je ešte horšia, než sme si v najhorších snoch predstavovali”, síce vyväzuje Fidesz z rýchleho plnenia sľubov, no nerieši ani problémy ekonomiky, ani dialóg s Medzinárodným menovým fondom a Európskou úniou. O smrtkách možno rozprávať domácemu publiku, ale sotva už menovému fondu, ktorý priebežne kontroluje plnenie programu, na ktorý požičal Maďarsku 25 miliárd dolárov. Poplašné vyjadrenie, čo rozkývalo trhy, približuje hodinu pravdy, keď sa vláda bude musieť nejako pohnúť. Orbán jej akoby beží naproti. Sľub, ktorý dal v Bruseli Barrosovi, že „do 72 hodín po informáciách od vládnej komisie” (tej o kostlivcoch) zverejní akčný plán, na týždeň zrejme zastaví ďalšie otrasy. Určujúce však bude, ako sa k programu, ktorý mal byť napísaný a zverejnený dávno pred voľbami, postavia vo fonde a v Európskej komisii. Manévrom, akože si museli počkať na reálny obraz hospodárstva a rozpočtu, si síce Orbán a Fidesz pomohli v kampani a získali čas, no rozhodovací priestor si nijako nerozšírili. Ten je stále rovnako stabilný. Bajnaiove škrty síce jednoročný deficit zosekali a urobili takmer najnižším v únii, ale dlhodobo udržateľný je len cez hlboké reformy samospráv, sociálneho systému, zdravotníctva atď.
Nový maďarský premiér Viktor Orbán včera hovoril so šéfom Európskej komisie Josém Manuelom Barrosom aj o slovensko-maďarských vzťahoch. Zákon o dvojakom občianstve prijatý maďarským národným zhromaždením by mali podľa Barrosa obe krajiny spoločne prediskutovať. Orbán už viackrát vyhlásil, že bude rokovať až s novým slovenským premiérom. Premiér Robert Fico zasa opakuje, že je pripravený sa s maďarským partnerom stretnúť. „Na Slovensku je volebná kampaň, je to veľmi citlivá vec. Poprosil som pána Orbána, aby sa vec riešila rokovaniami, a to bilaterálnymi,“ povedal po stretnutí šéf Európskej komisie. Nový maďarský premiér potvrdil, že sa o dobré vzťahy so Slovenskom bude usilovať. „Maďarsko má sedem susedov. V tejto chvíli máme dobré diplomatické vzťahy so šiestimi z nich. Pevne dúfam, že sme schopní vytvoriť dobré vzťahy aj s tým siedmym,“ vyhlásil Orbán. Po zákone o dvojakom občianstve Slovensko prijalo minulý týždeň protizákon znemožňujúci dvojaké občianstvo.
Maďarský premiér Viktor Orbán by mal o dvojakom občianstve diskutovať s dotknutými krajinami, teda aj so Slovenskom. Takúto výzvu mu adresoval šéf Európskej komisie José Manuel Barroso - počas úvodnej návštevy v Bruseli. Maďarský premiér zrejme neunikne diskusii, ktorú doteraz ignoroval. Obchádzanie susedov mu po OBSE v Haagu vytýka aj šéf bruselskej exekutívy José Manuel Barroso: „Požiadal som premiéra Orbána, aby diskutoval s partnermi - bilaterálne a v európskom duchu.” Viktor Orbán to pred novinármi neprisľúbil a stručne konštatoval: „Maďarsko má sedem susedov a doteraz si udržalo dobré vzťahy so šiestimi. Dúfam, že sa nám to podarí aj s tým siedmym.” Šéf Eurokomisie Barroso naopak odmietol komentovať maďarský zákon o Trianone - vraj preto, že na Slovensku vrcholí predvolebná kampaň. Niektorí slovenskí europoslanci však za tým vidia skôr politické priateľstvo s Orbánom. Barroso: „Nebudem teraz komentovať históriu - najmä počas predvolebnej kampane na Slovensku.” Europoslanec Smeru Boris Zala, po ňom Anna Záborská z KDH. Zala: „Barroso aj Orbán sú z jednej politickej skupiny.” Záborská: „Európski politici neradi vstupujú do bilaterálnych sporov - hlavne, keď sú to politické strany, ktoré sú v jednej politickej skupine.” Pred nepríjemnou témou občianstva utekal aj šéf Europarlamentu - počiatočná ochota pristaviť sa vyprchala po slovách Slovensko a Maďarsko. Po hodine aj Jerzy Buzek povedal, že riešenie je v rukách Bratislavy s Budapešťou: „Ide o bilaterálny spor. Samozrejme, vždy je podstatné diskutovať a k tomu aj povzbudzujem, ale nemám čo dodať.”
Trianon už 90 rokov rozdeľuje nielen politikov. Ani slovenskí či maďarskí historici totiž nedokážu nájsť jednotný názor na udalosti, ktoré nasledovali po skončení 1. svetovej vojny. Mierové zmluvy vtedy stanovili hranice a rozdelenie v oblastiach, kde pred tým neboli. Podľa historikov ich môžeme prekročiť len spoločným pohľadom do budúcnosti, nie však neustálym výpočtom vzájomných krívd. Išlo už len o podpis, hovorí Miroslav Michela z Historického ústavu SAV. Trianonská mierová zmluva prišla ako posledná z radu zmlúv, ktoré definitívne ukončili 1. sv. vojnu. Na našom území jej predchádzal pohyb československých i maďarských vojsk a nezmierlivý postoj Budapešti. „Došlo k zmenám v myslení vo francúzskej politike, kde sa prestalo počítať s dunajskou monarchiou. Bolo jasné, že aj na základe toho, aké mierové zmluvy boli podpísané predtým, podmienky budú zásadne iné.” Z pôvodného Uhorska tak zostalo len Maďarsko s tretinou územia a približne 3 miliónmi Maďarov za hranicami nového štátu. Bez ohľadu na fakt, že na ostatných územiach žili predovšetkým iné národnosti, vládne elity to považovali za nezmieriteľnú stratu. Historik z SAV Milan Zemko: „Pre Maďarov je to najväčší šok a tento šok je istým spôsobom pestovaný.” Podpis vo Versailleskom zámku Trianon však definitívne pochoval bývalú monarchiu ako takú. Nedá sa preto hovoriť o územných stratách, hovorí historik Dušan Kováč. Prišla nová doba národných štátov a s nimi slobodnejšie postavenie Slovákov v rámci Československa. „Jednoducho, tento štát sa rozdelil na jednotlivé celky. Došlo teda k jeho dekompozícii a nie k strate území.” Nový štát sa vymedzoval nielen podľa etnických hraníc. Zohľadniť sa museli aj hospodárke, regionálne a bezpečnostné záujmy, pripomína Milan Zemko. „Navyše, povedalo sa, že tá hranica sa nikdy v takomto zmiešanom území nedá zakresliť absolútne spravodlivo.” Dnes však tvorí skôr symbolický predel medzi dvoma krajinami, keďže obe sú súčasťou EÚ. A tá stojí aj na pilieroch mierových zmlúv z Versailles, dodávajú historici. Za Československo ju podpísal aj neskorší vyslanec v Paríži Štefan Osuský. Večné spory o Trianon nesmú zakrývať našu nečinnosť, hovoril v krízových 30. rokoch. „Každý deň môžete počuť alebo čítať tvrdenie publicistov alebo politikov, že vraj za dnešnú duševnú, hospodársku a politickú biedu sveta sú zodpovedné zmluvy versailleská a trianonská. To je vysvetlenie, ktoré nič nevysvetľuje, ale človek je rád, že našiel vysvetlenie, ktoré od neho nežiada žiadnu námahu.”
V Maďarsku, ale aj v susedných štátoch si dnes pripomínajú 90. výročie trianonskej mierovej zmluvy, ktorá definitívne skoncovala s Rakúsko-uhorskou monarchiou, viedla k rozpadu Uhorska a k tomu, že v nástupníckych štátoch sa ocitli zrazu tri milióny Maďarov. Pre maďarský národ je to dodnes tragická udalosť, čo konštatuje aj úplne nový zákon, ktorý vstupuje do platnosti práve dnes. Trianonskú traumu uzákonil parlament tento týždeň, prezident normu už aj podpísal, čiže dnešok si môže osláviť ako Deň národnej spolupatričnosti aj parlament. Večerné slávnostné, presnejšie smútočné zasadanie bude krátke, prehovorí na ňom iba prezident László Sólyom a jeden katolícky biskup. Opozičná socialistická strana zasadanie bojkotuje, lebo vládna väčšina jej neumožnila vyjadriť stanovisko. V priebehu dnešného dňa, ale aj zajtra, budú po celom Maďarsku spomienkové akcie, extrémisti v sobotu plánujú svoj tradičný pochod k ambasádam Rumunska a Slovenska. Na konferencii na pôde maďarskej akadémie vied maďarskí, francúzski a slovenskí historici rozoberali aj aktuálne súvzťažnosti Trianonu. maďarský historik s koreňmi na území Slovenska László Szarka pre Slovenský rozhlas okrem iného povedal: „Každý si vyrába svoje národné mýty. A tieto národné mýty sú prítomné v školstve, v médiách... Považujem za tragické, že ani sme sa len nepriblížili k takej úrovni spracovania dejín, ako Nemci, alebo Poliaci, ktorí sa začínajú so svojou históriou vyrovnávať. Maďarsko a Slovensko nie sú schopné sa uzmieriť s vlastnou históriou.”
Maďarská socialistická strana (MSZP) sa nezúčastní na piatkovom parlamentnom spomienkovom zasadnutí k 90. výročiu podpísania Trianonskej mierovej zmluvy. Oznámil to dnes v Budapešti po rokovaní frakcie socialistov László Mandúr. Bývalý podpredseda parlamentu podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI povedal, že rada parlamentu v stredu odmietla návrh, aby na piatkovej schôdzi mohli jednotlivé frakcie prezentovať svoje myšlienky v súvislosti s Trianonom. Mandúr zdôraznil, že podľa rokovacieho poriadku parlamentu predstavitelia poslaneckých klubov môžu vystúpiť s prejavom na schôdzach parlamentu. Ľavicový politik dodal, že členovia frakcie rozhodli veľkou väčšinou, že na piatkovej schôdzi sa nezúčastnia. Maďarský parlament si v piatok 4. júna pripomenie 90. výročie podpísania Trianonskej mierovej zmluvy spomienkovým zasadnutím. Otvorí ho predseda parlamentu Pál Schmitt o 16.30 h, potom vystúpi s prejavom prezident László Sólyom. Následne Schmitt prečíta zákon o Národnej spolupatričnosti, ktorý prijal parlament v pondelok. Parlament prijal návrh Fideszu, aby výročie Trianonskej mierovej zmluvy bolo Dňom národnej spolupatričnosti. Zákon deklaruje, že všetci Maďari sú súčasťou „jednotného maďarského národa”.
Ich volebný líder sa ešte počas kampane dušoval, že aj socialistov „bolí Trianon”, zákon predpisujúci občanom smútok za Uhorskom však v pondelok nepodporil. Attila Mesterházy a takmer kompletný poslanecký klub, na čele ktorého stojí, hlasoval proti právnej norme s čudným názvom Svedectvo o národnej spolupatričnosti. Ňou sa 4. jún, výročie Trianonskej mierovej dohody z roku 1920, stáva pamätným dňom. Iba jediný socialistický zákonodarca stisol gombík ZA, aj to, ako vysvetlil, omylom. Po týždňoch zakríknutého politizovania tak strana vládnuca Maďarsku posledných osem rokov po prvý raz sebavedome zdvihla hlavu. Akoby sa prestala báť biľagu, ktorý jej hrozí podľa okrídlenej vety: „Nie je Maďar, koho nebolí Trianon.” Ešte minulý týždeň sa v poslaneckých radoch najväčšej opozičnej strany našli len traja odvážni, ktorí sa odhodlali hlasovať proti takmer jednomyseľne prijatej novele zákona o štátnom občianstve, umožňujúcej rozdávať maďarské pasy krajanom žijúcich za hranicami. Zavedenie Dňa národnej spolupatričnosti však už frakcia socialistov odmietla podporiť. Jej poslanci včera v parlamente trpezlivo vysvetľovali, prečo sa tak rozhodli. „Nám ide o to, aby sa historici mohli pokojne zaoberať spracovaním Trianonu a aby aktuálna politika nevyvracala fakty podľa vlastnej chuti,” citovala poslanca Vilmosa Szabóa internetová stránka denníka Népszabadság. „Je to vina Fideszu, že neprijal naše pozmeňujúce návrhy,” dodal niekdajší štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí, popredný expert socialistov na krajanskú problematiku. Socialisti chceli do textu zákona vsunúť vetu, že „trianonskú ranu nemožno zahojiť revíziou hraníc”. Nepáčila sa im ani preambula odvolávajúca sa na Boha, ako „pána dejín” a neochota parlamentnej väčšiny spomenúť v texte spolupatričnosť v rámci Európskej únie. „Nerozumiem, prečo neveria, že revízia hraníc nie je nástrojom liečby,” vyčítala Fideszu aj predsedníčka socialistov Ildikó Lendvaiová. „Potom, čo zmietli naše pozmeňujúce návrhy, sa pre nás zákon stal neprijateľný,” citoval ju denník Népszava. Ešte ostrejšie napadol stranu premiéra Viktora Orbána poslanec Tibor Szanyi, jeden z trojice socialistov, ktorí už hlasovali aj proti dvojakému občianstvu pre krajanov. Podľa neho Fidesz „falšuje dejiny” a namiesto prijímania potrebných ekonomických a sociálnych rozhodnutí sa „zmieta v trianonskej extáze”. Szanyi ako azda jediný maďarský politik dokonca verejne pripustil, že znepokojenie Bratislavy môže byť oprávnené. „Keď sú susedné krajiny odkázané len na svoje tušenie vo veci skutočného obsahu dokumentu, tak môžu dospieť k veľmi nepekným záverom. Ani reakcia Slovákov nie je náhodná,” vyčítal Fideszu neochotu vysvetliť susedným štátom, o čo v trianonskom zákone ide. „Ľudia nie preto volili Fidesz, aby celé týždne či mesiace nepočuli o inom, len o Trianone,” povedal poslanec, ktorý ako jediný zo socialistických kandidátov v aprílových voľbách dokázal poraziť fideszáckeho súpera v jednomandátovom volebnom obvode. „S falšovaním dejín, podozrivým z revizionizmu, namiesto sociálnej pomoci, si dlho nevystačia,” varoval novú vládu v rozhovore pre televíziu ATV.
Maďarsko a Poľsko by mali čo najskôr začať rozvoj severo-južnej infraštruktúry. Zhodli sa na tom dnes vo Varšave maďarský premiér Viktor Orbán a úradujúci poľský prezident Bronislaw Komorowski. Hovorca maďarského premiéra Péter Szijjártó vo vyhlásení zverejnenom maďarskou tlačovou agentúrou MTI uviedol, že Orbán s Komorowským sa zhodli na tom, že poľsko-maďarské historické vzťahy je potrebné naplniť programami pre budúcnosť. Ako uviedli, je nevyhnutné čo najskôr naštartovať rozvoj severo-južnej infraštruktúry, prepojenie diaľnic, či energetických sietí. Maďarský premiér sa ráno stretol aj s bratom-dvojčaťom tragicky zosnulého poľského prezidenta Lecha Kaczynského - Jaroslawom Kaczynským, ktorý je predsedom pravicovej opozičnej strany Právo a spravodlivosť. Podľa hovorcu rozhovor politikov potvrdil, že na celej poľskej politickej scéne je záujem o dobrú stredoeurópsku spoluprácu. Orbán svoju prvú zahraničnú oficiálnu návštevu na poste premiéra, ktorá sa začala v utorok, absolvoval v Poľsku na pozvanie svojho poľského partnera Donalda Tuska. Predseda maďarskej vlády dnes odcestuje z poľskej metropoly do Bruselu.
Okrúhly stôl Maďarov na Slovensku vyzýva generálneho prokurátora Dobroslava Trnku, aby podal podnet na Ústavný súd v súvislosti so zákonom o štátnom občianstve. Ten dnes podpísal prezident Ivan Gašparovič. Podľa predstaviteľov Okrúhleho stola je zákon protiústavný a porušuje práva národnostnej menšiny. Predstavitelia Okrúhleho stola nesúhlasia s tým, aby slovenská vláda bez akéhokoľvek relevantného dôvodu označila jednu celú skupinu občanov za vážne bezpečnostné riziko. Podľa jedného z predstaviteľov Okrúhleho stola Kálmána Petőcza podpísal prezident Ivan Gašparovič zákon o štátnom občianstve bez toho, aby komunikoval s tými, ktorých sa má týkať. „Chceli sme ho požiadať, aby zákon zatiaľ nepodpísal, ale za tejto situácie budeme žiadať pána generálneho prokurátora, aby v rozsahu svojich právomocí podal Ústavnému súdu návrh na začatie konania o súlade tohto zákona s Ústavou.” Predstavitelia Okrúhleho stola považujú zákon za protiústavný. Pri jeho tvorbe aj schvaľovaní podľa Kálmána Petőcza zákonodarcovia pozabudli na ľudské práva. Zákon totiž podľa neho umožňuje svojvoľné odňatie občianstva aj osobám, ktoré majú v štáte trvalé väzby a nechcú sa ich vzdať. „Myslím si, že v tomto prípade NR SR vo veľmi obmedzenej miere zohľadnila ľudskoprávne princípy a sústredila sa skôr na druhoradé princípy.” Generálny prokurátor Dobroslav Trnka sa zatiaľ s obsahom výzvy nezoznámil, preto nechcel povedať, či podnet na Ústavný súd dá, alebo nie. „Ja nereagujem na takéto výzvy cez noviny, bohužiaľ. Keď mi to príde oficiálne alebo si to niekde pozriem, potom sa rozhodnem.” Novela zákona o štátnom občianstve je reakciou na maďarský zákon o dvojakom štátnom občianstve z dielne Viktora Orbána. Ten už podpísal aj maďarský prezident László Sólyom.
Priechod Slovenské Nové Mesto-Sátoraljaújhely (Nové Mesto pod Šiatrom) na maďarsko-slovenskej hranici musel byť v stredu uzavretý pre rozsiahle záplavy, ktoré zasiahli tamojší región. Dostať sa autom do niekoľkých dedín v Boršodsko-abovsko-zemplínskej župe na severovýchode Maďarska je takmer nemožné, informoval hovorca spoločnosti spravujúcej štátne komunikácie. Ako vysvetlil, niektoré lokálne cesty museli byť uzavreté, pričom sedem dedín zostalo odrezaných od sveta. V utorok v noci úrady v meste Pásztó a obci Hasznos evakuovali takmer 2 tisíc ľudí. Spravili tak v rámci preventívnych opatrení v obave pred možným pretrhnutím sa hrádze po silných dažďoch, ktoré zasiahli oblasť.
Vláda na dnešnom zasadaní poverí šéfa diplomacie Miroslava Lajčáka, aby informoval zahraničných partnerov o krokoch nového maďarského kabinetu. Povedal to premiér Robert Fico v reakcii na rozhodnutie Budapešti - uctiť si výročie Trianonu ako Deň národnej spolupatričnosti. SNS chce južným susedom pripomenúť hranicu medzi oboma štátmi osadením pamätnej tabule. Maďarsko trpí domnelými traumami, hovorí premiér Robert Fico a upozorňuje, že prehodnocovať výsledky prvej a druhej svetovej vojny je nebezpečné. „Je naozaj nepochopiteľné, prečo po 90 rokoch je potrebné v podmienkach, keď je Maďarsko a väčšina jeho susedov v EÚ a ďalší stoja na prahu EÚ, vyvolávať strašidlá minulosti a tým zasievať nedôveru medzi štáty a národy. Oplakávanie zániku uhorského impéria je rovnako anachronické, ako by bolo oplakávanie zániku ruského alebo otomanského impéria.” Podľa premiéra sa dá predpokladať, že po dvojakom občianstve a zákone o Trianone príde nový maďarský parlament do tretice s volebným právom pre maďarskú menšinu. Vláda chce preto na tieto kroky upozorniť zahraničie. Robert Fico: „Oslovíme všetkých veľvyslancov krajín EÚ. Určite budeme informovať všetkých predstaviteľov medzinárodných inštitúcií a v tomto duchu vláda prijme uznesenie a uloží ministrovi zahraničných vecí úlohy. My nemôžeme potichu rešpektovať, že len pár kilometrov od Bratislavy sa prijímajú takéto zákony.” Nazývať mierovú zmluvu z Trianonu diktátom je neprijateľné, hovorí KDH, ktoré ako jediné z opozície zatiaľ zareagovalo na najnovší zákon Budapešti o pamätnom dni. Predseda Ján Figeľ: „Tento zákon inštitucionalizuje trianonskú traumu, a táto vedie ku krokom, ktoré prinášajú skôr karpatské než európske riešenia. Slovensko by malo ukazovať istú zrelosť, schopnosť pomenúvať a poznať minulosť ako východisko pre súčasnosť a budúcnosť.” Podľa národniarov sa Budapešť vysmieva z Trianonskej mierovej dohody. SNS preto plánuje v piatok Maďarsku jasne ukázať, kde je deliaca čiara medzi našimi krajinami. Ján Slota: „Dali sme vypracovať viac spomienkových tabúľ, ktoré budú osadené. V Komárne chceme osadiť pamätník, aby sme si pripomenuli, že naše hranice sú nemenné. To, že členovia Jobbiku sa chystajú do Komárna, aby plakali nad tzv. mierovým diktátom, je tiež veľmi zaujímavé.” Pripomeňme, že 4. júna 1920 podpísali víťazné mocnosti prvej svetovej vojny v paláci Trianon vo francúzskom Verssailles mierovú zmluvu. Tá určila hranice nastupujúcich štátov po rozpade Rakúsko-uhorskej monarchie. maďarský parlament v pondelok uzákonil, že tento deň si bude pripomínať ako najväčšiu tragédiu maďarstva a každý Maďar, aj za hranicami, sa považuje za súčasť spojeného maďarského národa. Toto rozhodnutie označil obratom za neprijateľné a nebezpečné prezident Ivan Gašparovič, ktorý vyzdvihuje historický význam Trianonu pre Slovensko.
Štvrtý jún bude odteraz v Maďarsku Dňom národnej spolupatričnosti. Rozhodol tak parlament včera. Ide o pripomenutie trianonskej mierovej zmluvy z roku 1920, ktorá znamenala rozpad Uhorska. Do textu príslušného zákona neschválila väčšina návrh opozičných socialistov, aby v texte uviedli, že „trianonskú ranu nemožno zahojiť revíziou hraníc.” Prvým Dňom národnej spolupatričnosti v Maďarsku už bude tento piatok, lebo práve pred 90 rokmi sa zrodilo trianonské rozhodnutie, v dôsledku ktorého sa dostali tri milióny Maďarov na územie cudzieho štátu. Dodnes je to pre Maďarov najväčšia národná tragédia a trauma. Do druhej svetovej vojny vohnala vtedajšiu maďarskú vládu na strane Nemecka práve túžba po revízii Trianonu. Dnes o tom hovoria iba extrémisti, no zjavná nostalgia znervózňuje susedov. Očakáva sa to aj v súvislosti s vyhlásením trianonského pamätného dňa. Dôležitou pasážou zákona je konštatovanie, že všetky doterajšie snahy o riešenie „trianonských otázok”, ale aj pokusy pomocou cudzích veľmocí zmeniť hranice vyšli nazmar. Preto národné zhromaždenie deklaruje, že „riešenie týchto problémov môže byť iba výsledkom spolupráce demokraticky zriadených krajín, na základe vzájomného rešpektovania sa, a v rámcoch vyznačených medzinárodnoprávnymi pravidlami.”
V deň výročia Trianonu (piatok) budú v Komárne demonštrovať priaznivci maďarskej extrémistickej strany Jobbik, v meste však bude aj SNS inštalovať pamätník Trianonu, konštatoval predseda Ján Slota. Pamätník bude postavený na hraniciach s Maďarskom. „Aby sme ukázali aj maďarskému národu, kde je trianonská hranica,“ vyhlásil Slota. Na akciu sa chystá aj premiér. Potvrdil, že iniciatíva SNS sa stretla s plnou podporou Smeru-SD a vlády. Polícia uviedla, že zabezpečí poriadok v meste. Fico aj Slota včera tvrdo kritizovali maďarský zákon o Dni národnej súdržnosti. „Niektoré vety potvrdzujú, že im ide o veľké Maďarsko,“ vyhlásil Slota.
Maďarsko bude každý rok 4. júna smútiť za zánikom Uhorska. Parlament v Budapešti schválil návrh, podľa ktorého sa tento dátum stal Dňom národnej spolupatričnosti. Opoziční socialisti predložili pozmeňujúci návrh, aby sa do textu vložila veta, že „trianonskú ranu nemožno zahojiť revíziou hraníc”, ale neprešiel. Trianonská mierová zmluva zo 4. júna 1920 dala definitívnu bodku za niekdajšou podobou Uhorska, pričom tri milióny Maďarov sa ocitli na územiach iných štátov. Slovenskí politici sú z maďarského kroku rozčarovaní a vyvoláva v nich obavy. „Je absurdné prijímať v 21. storočí zákony, týkajúce sa udalosti spred 90. rokov,” hovorí predseda KDH Ján Figeľ, ktorý to považuje za veľký výkričník pre budúcnosť Európskej únie. Podobne hovoria aj historici. Podľa nich je to nezmyselné a nehodné Európy 21. storočia. Preambula nového zákona nazýva Boha pánom dejín. V jeho texte sa skloňuje aj autonómia: „Každý príslušník maďarstva vrhnutého pod nadvládu viacerých krajín je súčasťou maďarského národa... spolupatričnosť národa ponad štátne hranice je realitou, zároveň určujúcim prvkom individuálnej i kolektívnej identity Maďarov. Na základe praxe prijateľnej v Európe podporuje Maďarsko prirodzený nárok na rôzne druhy kolektívnej autonómie.” Dôležitou časťou zákona je odvolávanie sa na to, že všetky doterajšie snahy o riešenie otázok nadhodených „trianonským mierovým diktátom” a pokusy pomocou cudzích veľmocí zmeniť hranice vyšli nazmar. „Z toho vychádzajúc Národné zhromaždenie deklaruje, že riešenie týchto problémov môže byť iba výsledkom spolupráce demokraticky zriadených krajín, na základe vzájomného rešpektovania sa a v rámcoch vyznačených medzinárodnoprávnymi pravidlami.” Jeden z predkladateľov návrhu zákona Zoltán Kövér z Fideszu poznamenal: „Udalosti spred 90 rokov sa nemohli zmeniť na históriu, ale ako nespracovaná kolektívna trauma zaťažujú verejné zmýšľanie Maďarov i susedných národov.” Riaditeľ Historického ústavu Maďarskej akadémie vied Ferenc Glatz sa nazdáva, že je správne si aj touto formou pripomenúť Trianon: „Ide o taký smútok, ktorý musí maďarské spoločenstvo spracovať.” Dodáva pritom, že trianonský pamätný deň je dôležitý aj pre uzmierenie so susednými národmi: „Preto je múdre zdôrazňovať, že to nesmeruje proti iným národným spoločenstvám.” Mladší historik Zoltán Ripp označuje nový zákon za nesprávny: „Je vyslovene škodlivý a nezmyselný, pretože nie je vhodný na nič iné, ako na rozdúchavanie napätia v regióne.” Okrem toho v nijakom zákone nemá miesto Boh, pripomína a dodáva: „Navyše, keď niekto verí, že pánom dejín je Boh, prečo neprijíma všetko, čo sa stalo v dejinách, teda aj Trianon, ako Božiu vôľu?” Prvý raz si Deň národnej spolupatričnosti Maďarsko pripomenie už tento piatok, v deň 90. výročia podpísania Trianonskej zmluvy. Pre Maďarov je to dodnes najväčšia národná tragédia a trauma. Do druhej svetovej vojny vohnala vtedajšiu maďarskú vládu na strane Nemecka práve túžba po revízii Trianonu. Dnes o tom hovoria iba extrémisti, no zjavná nostalgia znervózňuje susedov. Po schválení uznesenia budú celý týždeň v Maďarsku spomienkové akcie na 4. jún 1920, keď v trianonskom paláci vo Versailles veľmoci rozhodli, že ako výsledok prvej svetovej vojny Uhorsko rozdelia a dve tretiny bývalej monarchie pridelia (zväčša novým) susedným štátom. Nové štátne hranice sa však nezhodovali s etnickými, tak sa stalo, že tri milióny Maďarov sa ocitli v cudzích štátoch. V Maďarskej akadémii vied bude vo štvrtok a piatok konferencia za účasti renomovaných svetových historikov a v piatok večer vyvrcholí týždeň pamätným zasadaním parlamentu, na ktorom vystúpi aj prezident László Sólyom.
Je nepochopiteľné, prečo niekto vyvoláva po 90 rokoch strašidlá minulosti. V reakcii na zákon o svedectve národnej súdržnosti schválený maďarským parlamentom to dnes vyhlásil predseda vlády SR Robert Fico. Právna norma podľa neho vyvoláva obrovské napätie, nedôveru a ohrozuje stabilitu a pokoj v strede Európy. Vláda SR v súvislosti s ňou vyvinie všetky možné aktivity vo vzťahu ku všetkým mocnostiam, ktoré boli pri podpísaní Trianonskej mierovej zmluvy. Zároveň považuje za potrebné sa proti maďarskému zákonu ohradiť. „Rozhodne odmietame takéto konštrukcie, ktoré prináša maďarský parlament. Tento zákon nemôže priniesť ani pre Maďarov, ani pre stred Európy, ani pre uplatňovanie hodnôt, na ktorých lipneme, nič pozitívne,” zdôraznil Fico, podľa ktorého je zákon mimoriadne nebezpečný. Premiér zároveň vyjadril obavu z toho, že aktivity maďarskej strany, ktoré narúšajú slovensko-maďarské vzťahy, budú aj naďalej pokračovať. Poznamenal, že týmto dochádza k výraznému konfliktu hodnôt dvoch štátov. Tie slovenské sú založené na tradícii protifašistického odboja, predovšetkým na SNP. Upozornil, že Maďarsko dnes velebí Mníchovskú dohodu, hovorí o historickom revizionizme a chce rozbíjať základy usporiadania v Európe po prvej a druhej svetovej vojne. Text maďarského zákona označil za neproduktívny a nehistorický. „Zaoberá sa iba dôsledkami Trianonskej mierovej zmluvy pre maďarskú nadvládu v Uhorsku a neformuluje príčiny jej uzavretia,” dodal s tým, že sa vyhýba pomenovaniu chýb a zlyhaní uhorsko-maďarských politických elít, ktoré priviedli Uhorsko k jeho historickej porážke a rozpadu. Slovensko podobne, ako to bolo v prípade dvojakého občianstva, osloví všetkých veľvyslancov EÚ na svojom území. Informovať bude aj predstaviteľov významných medzinárodných inštitúcií. Fico rovnako avizoval, že vláda v stredu (2.6.) prijme oficiálne stanovisko a uloží ministrovi zahraničných vecí Miroslavovi Lajčákovi isté úlohy. „Je to vážny problém pre nás pre všetkých. Týka sa to Slovenska, jeho hraníc, územnej celistvosti a my nemôžeme potichu rešpektovať, že iba pár kilometrov od Bratislavy sa prijímajú takéto zákony,” argumentoval. Situáciu súvisiacu s demonštráciou extrémistickej strany Jobbik v piatok 4. júna v Komárne SR monitoruje. Tento dátum je výročím podpisu Trianonskej zmluvy. „Príslušné organizácie hodnotia, aké kroky prijať,” poznamenal. Zvažuje sa, či sa im napríklad umožní vstup na Slovensko. „Nie sme žiadni baránkovia, ktorí sa budú pozerať na to, ako nám tu niekto vystrája za humnami,” podčiarkol. Premiér potvrdil, že iniciatíva SNS inštalovať v Komárne pamätník Trianonu sa stretla s plnou podporou Smeru-SD a vlády. Najvyšší ústavní činitelia sa podľa neho na akcii zúčastnia. „Môžem garantovať, že ako predseda vlády SR budem prítomný na tomto akte,” avizoval. V maďarskom zákone autori označili mierovú zmluvu podpísanú pred 90 rokmi za „najväčšiu tragédiu maďarstva”. Vyjadrili v ňom nutnosť prerokovať konflikty, ktoré sa v súvislosti s Trianonom dodnes vynárajú. V právnej norme sa okrem iného deklaruje, že „všetci členovia a všetky spoločenstvá maďarstva, ktoré boli uvrhnuté do područia viacerých štátov, sú súčasťou jednotného maďarského národa, ktorého spolupatričnosť ponad hranice je skutočnosťou. Súčasne je táto spolupatričnosť určujúcim prvkom ich osobnej a spoločenskej identity”.
Maďari sú výnimoční nielen počtom samovrážd, ale aj tým, ako vážne berú svoje dejiny a ako sa dodnes nevedia vyrovnať s dávnymi prehrami. Z knihy poľského novinára a spisovateľa Krzysztofa Vargu vám môže prísť zle, pretože sa atmosféru Maďarska rozhodol opísať prostredníctvom jeho kuchyne. Kopy ťažkých jedál majú v jeho texte zmysel, smútok Maďarov podľa neho do veľkej miery pochádza z kuchyne. „Aspoň mňa sa po výdatnom budapeštianskom obede vždy zmocňuje melanchólia, clivota, smútok a znechutenosť.“ Varga síce žije vo Varšave, ale jeho rodinné korene vedú aj do maďarského Komáromu a na Slovensko. Potomok poľskej matky a maďarského otca napĺňa známu veršovačku o tom, že Poliak a Maďar sú ako dvaja bratia. Geograficky ich od seba delí Slovensko, a tak majú oveľa lepšie vzájomné vzťahy, než keby boli priami susedia. Celou knihou sa tiahne kulinárska terminológia, autor v názvoch kapitol ponúka guláš z Kádára či polievku z Rákócziho. Viac než kniha o kuchyni je to kniha o histórii a maďarskej duši. Tá si síce občas spomenie aj na pár vyhraných bitiek, história jej však ponúka omnoho viac prehier, veď práve tieto dni žiali nad deväťdesiatym výročím Trianonu. A tak tu máme obraz typického Maďara, ako vysedáva v jednom z mnohých podnikov s názvom Nostalgia a spomína na časy niekdajšej veľkosti. Ako konštatuje autor, na nevyliečiteľnom smútku za stratou sa dá ťažko vybudovať iná identita ako nešťastná. Maďarským symbolom je bájny vták turul, akýsi kríženec orla a husi, čím stelesňuje maďarské sny aj komplexy. Varga ponúka typológiu sôch s týmto vymysleným živočíchom, od turula bojového cez turula prechodného až po turula hanblivého, sediaceho skromne ako sliepka na pánte. Dobrým materiálom na vysvetlenie viacerých maďarských fenoménov je pre neho film, náchylnosť k samovraždám zasa ilustruje jediným skutočne medzinárodným maďarským hitom Smutná nedeľa. Kniha zaznamená predovšetkým rôzne pochmúrne udalosti, akoby nad Maďarskom ani nevychádzalo slnko, všade samý smútok a clivota. A okrem nej aj pár miestnych zvláštností. Istý maďarský autor napríklad prišiel k záveru, že aj samotný Adam musel byť z ich kmeňa, „Ádám“ má byť archaický prepis slova „adám“, čiže „dal som“ (rebro). Niekedy je nepresný, ak tvrdí, že prvé európske metro bolo v Budapešti, objaví sa milý preklep v skutočnom mene pornoherečky Ciccioliny, o korej tvrdí, že sa volá Ilona Stalkerová, aj keď to je v skutočnosti Stallerová, nepresný je slovenský preklad slávneho Kertészovho románu. Ten sa neprekladá ako Stratený osud, ale ako Bezosudovosť. Varga sa občas až príliš necháva unášať opismi miest, kde práve sedí na káve, keby kniha obsahovala menný zoznam spomenutých budapeštianskych ulíc, rozšírila by sa o niekoľko strán. Práve to je daň jeho osobného portrétu Maďarska, kde veľké udalosti a veľké témy často ťahajú za kratší koniec. Ako sám tvrdí, Maďari sa z jeho eseje o sebe nič nové nedozvedia, napriek tomu je tam jeho kniha populárna ako všetky tituly, kde sa dozvieme, ako nás vidí cudzinec. Podobne dnes Slováci čítajú Smatanovu knihu Jánošíci s těžkou hlavou a Česi čítali Szczygiełovu knihu Gottland. Šanca, že to bude nadšený portrét, rýchle mizne, ale poteší aspoň pocit, že sme niekomu stáli za zmienku.
Opozičná Strana maďarskej koalície (SMK) porušila jazykový zákon, keď do kampane pred parlamentnými voľbami nasadila bilbordy v maďarčine. Rozhodla o tom dnes komisia ministerstva kultúry, potvrdil ČTK hovorca ministerstva Jozef Bednár. Úrad vyzval stranu, aby do 11. júna zabezpečila na svojich plagátoch text aj v slovenčine. Ak tak neurobí, hrozí jej pokuta do 5000 eur. SMK reagovala, že si počká na písomnú výzvu ministerstva, bilbordy však zrejme neprelepí. Pokuty za prehrešky voči slovenčine zaviedla vlani novela jazykového zákona. Sankcie, ktoré sú súčasťou zákona na posilnenie postavenia slovenčiny, vyvolali vlnu nevôle medzi zástupcami asi pol miliónovej maďarskej menšiny. Z dostupných informácií nie je známe, že by ministerstvo za porušenie zákona doteraz udelilo pokutu; prešetruje však viacero podaní. „Ministerstvo ako orgán dohľadu konštatuje porušenie zákona o štátnom jazyku v činnosti SMK,” uviedol Bednár o bilbordoch opozičnej strany. Podpredseda SMK József Berényi ČTK tvrdil, že strana postupovala na základe ústavy. „To znamená, že máme používať svoj materinský jazyk,” vyhlásil. Prelepenie plagátov považuje za technicky ťažko realizovateľné. Voľby sa uskutočnia 12. júna, počet pútačov SMK v maďarčine nie je známy.
Maďarsko je stále málo odolné voči šokom vzhľadom na jeho vysokú zadlženosť a krajina musí budúci rast založiť viac na domácich úsporách ako na vonkajšom financovaní, aby jeho ekonomika bola stabilná, povedala v piatok viceguvernérka maďarskej centrálnej banky Júlia Királyová. Forint vo štvrtok prudko oslabil a výnosy z maďarských vládnych dlhopisov poskočili o 30 bázických bodov, keďže investori majú obavy o vývoj verejných financií po tom, ako sa v krajine moci ujala nová stredopravicová vláda. Napriek škrtom, ktoré pomohli vlani znížiť deficit verejného rozpočtu na úroveň 4 % hrubého domáceho produktu (HDP), Európska komisia vo štvrtok varovala Budapešť, že nemá dôvod na sebauspokojenie. Maďarská centrálna banka v pondelok ukončila desať mesiacov trvajúce uvoľňovanie menovej politiky a základnú úrokovú sadzbu ponechala na nezmenenej úrovni 5,25 %, ktorá je na rekordnom minime. „Môžeme prispieť k ekonomickej stabilite primárne cenovou stabilitou a finančnou stabilitou,” povedala Királyová a dodala, že štát sa musí snažiť v budúcnosti zredukovať objem požičiavania si.
Maďarská priemyselná výroba v apríli podľa predbežných neupravených údajov medziročne vzrástla o 9,7 percenta po tom, ako sa v marci zväčšila o 2,8 %. Tieto údaje sa zhodujú s údajmi upravenými podľa počtu pracovných dní. Informoval o tom v piatok maďarský štatistický úrad. Analytici oslovení v prieskume agentúry Reuters predpokladali, že priemyselná produkcia krajiny v apríli medziročne vzrastie o 8,9 percenta. Sezónne a podľa počtu pracovných dní upravená produkcia v apríli medzimesačne vzrástla o 1,1 percenta po tom, ako v marci o 0,4 percenta klesla. Priemyselná produkcia krajiny v dôsledku globálnej ekonomickej recesie prudko oslabila vlani, pričom kríza v Maďarsku dosiahla svoje dno v apríli 2009, uviedol štatistický úrad.
Rodák z Vrbového, cestovateľ, dobrodruh, spisovateľ, vojak, diplomat a nakoniec aj „ampansakabé” - kráľ na Madagaskare, gróf Móric Beňovský podľa pamätí, ktoré napísal, by sa zdalo, že mal akoby viacero životov. Veľa dobrodružstiev a príhod pre jedného človeka, ku ktorému sa hlásia samozrejme okrem Slovákov, Francúzi - ako predstaviteľovi ich armády, maďari, Poliaci, či Američania. Život tejto pozoruhodnej osobnosti by mohol lepšie ozrejmiť aj film, ktorý sa podarilo nakrútiť na poslednej výprave na Madagaskar a nové dokumenty sa podarilo nájsť aj v archíve v Port Luis na ostrove Maurícius, viac už o výsledkoch výpravy povedal Rastislavovi Šimáškovi publicista, cestovateľ a diplomat Miroslav Musil.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
......................................................................................................................
.
.
.......