Podľa posledných prieskumov sa zdá, že Most-Híd osloví dosť slovenských voličov a že sa do parlamentu asi dostanú obe maďarské strany. Toto označenie si napriek zmiešanému voličstvu zaslúži aj Most, ktorý má na prvých desiatich miestach kandidátky osem expolitikov SMK či ľudí v minulosti blízkych tejto strane. Otvorené však zostávajú aj ďalšie alternatívy: nedostane sa ani jedna, dostane sa len jedna. Ak by však vyšiel pre tunajších Maďarov najlepší variant a v parlamente by bolo od vzniku samostatného Slovenska najviac maďarských poslancov, vieme už dnes jedno: politická pluralita v maďarskej komunite ozajstnú názorovú rôznorodosť ani očistenie pomerov neprinesie. SMK dospela do štádia úplnej programovej prázdnoty, celá jej komunikácia s voličmi spočíva v opakovaní mantier, že správny Maďar volí SMK, kto SMK nevolí, správny Maďar nie je a že Orbán a Csáky sú naozaj dobrí kamoši. Csáky pomaly aj na otázku, čo mal na raňajky, dokáže povedať len to, že Bugár je slizký had a zradca. Nové riešenia a principiálnu debatu neprináša ani Most. Bugárove názorové obraty sa časovo nápadne zhodujú s tým, že ho niekde odmietli. Naposledy aj proti Fideszu rétoricky pritvrdil potom, ako Orbánova strana dala jasne najavo, že pre ňu a jej vládu nie je partner (čo sa prejaví i v dotáciách z Pešti). V obsahu kritiky sa však Bugár a Csáky zhodnú - prekáža im taktika prijímania dvojakého občianstva (mali to urobiť po našich voľbách). Masové udeľovanie občianstva ľuďom trvalo žijúcim v iných krajinách ani jednému zo zásady neprekáža. Most navyše stále viac pripomína formácie typu slovenského ANO a českých Věcí veřejných - ľúbivý program a veľa peňazí na jeho propagáciu. Po voľbách sa možno dozvieme aj mená majiteľov strany.
Podpredseda frakcie sociálnych demokratov v Európskom parlamente, rakúsky europoslanec Hannes Swoboda, kritizoval novú maďarskú vládu za postoje v dvojstrannom konflikte so Slovenskom. Po bruselskom rozhovore so šéfom slovenskej diplomacie Miroslavom Lajčákom sa Hannes Swoboda vyslovil za to, aby Európska únia dala vláde Maďarskej republiky, ktorá bude v prvom polroku 2011 úradujúcou predsedníckou krajinou únie, najavo, že by mala podnikať menej jednostranných krokov a prihlásiť sa k európskej susedskej politike. Podľa agentúry APA tým rakúsky europoslanec zrejme narážal na zákon o zavedení dvojakého občianstva, ktorý vláda v Budapešti presadila krátko po nástupe k moci. V Bratislave bol tento krok vnímaný ako útok na štátnu integritu krajiny. Dokumenty ako Trianonská zmluva, ktorá stanovuje štátne hranice súčasného Maďarska, nesmú byť spochybňované, povedal Swoboda. Podľa neho treba po parlamentných voľbách na Slovensku skúsiť všetko v záujme toho, aby sa na novej vláde SR spolupodieľala jedna z oboch maďarských strán. Nemala by vzniknúť vláda, ktorej súčasťou by bola extrémne nacionalistická strana, dodal rakúsky europoslanec.
Viktor Orbán konečne dostal rozum, pánbohdaj, aby mu to vydržalo, komentujú ekonomický balíček maďarskej vlády internetové noviny index.hu. Fidesz naozaj akoby zažíval ďalší zo svojich politických premetov, teraz smerom k pravici, ku ktorej sa hlási, v ekonomickej politike s ňou však roky nemal nič spoločné. Orbán síce ešte neprestal trepať o revolúcii a zmene systému, stačil sa však už prihlásiť aj k budovaniu kapitalizmu. To ostatné sa v tejto chvíli javí ako kamufláž, ktorou sa šéf Fideszu snaží zakryť, že práve prežíva vlastný Öszöd (miesto pri Balatone, kde v roku 2006 Gyurcsány priznal, že klamal o stave ekonomiky a o tom, čo treba pre jej záchranu urobiť.) Je však namieste obrat k „rozpočtovej zodpovednosti” brať s rezervou. Nielen preto, že nie je výsledkom vnútornej katarzie a osvietenia, ale toho, že Orbánovi na Západe jasne povedali „odkiaľ pokiaľ”. Navyše, zodpovednosť sa neprejavuje všade, súdiac podľa priameho zapojenia sa maďarského veľvyslanca do predvolebnej kampane SMK a nepriamu finančnú podporu z Pešti pre túto kampaň. Ťažko inak nazvať, že dá Orbán SMK viac ako 170-tisíc eur, aby ich práve strana a nikto iný, rozdala obetiam povodní. A veľvyslanec to oznámi akurát na predvolebnom mítingu strany (asi to nebola jeho vlastná iniciatíva). Je to neprijateľné, arogantné i kontraproduktívne, ak teda chce byť SMK na Slovensku v nejakej budúcej vláde. Najväčší problém však je, že Orbánov ekonomický balíček stojí tak trochu na vode a zďaleka nie je zárukou plánovaného a Západom požadovaného deficitu 3,8 percenta HDP. Stojí totiž na tom, že tohtoročnú dieru v rozpočte, vzniknutú najmä znížením firemných daní, zapláta prepúšťanie a znižovanie platov v štátnej správe a masívne mimoriadne zdanenie bánk. To prvé sa však u populistických vlád zriedkakedy podarí v plánovanej miere a zdaniť banky je síce dnes veľmi populárne, tie však majú veľa možností, ako ho obísť. Vôbec už vláda nehovorí, ako majú úspory pokračovať v ďalších rokoch, keď budú výpadky príjmov rozpočtu ešte väčšie. Orbán a spol. teda vykročili správnym smerom, stále však neodpovedali na základnú otázku: z čoho budú svoje kroky financovať? Možno sa to konečne dozvieme po jesenných komunálnych voľbách, na ktoré v Maďarsku všetci čakajú.
Vedenie uhorskej sociálnej demokracie odmietalo vydávať tlač v inom ako maďarskom jazyku, zastávalo názor, že „za päť až desať rokov sa aj tak pomaďarčia”. V dňoch 11. a 12. júna 1905 sa v Bratislave uskutočnil ustanovujúci zjazd Slovenskej sociálnodemokratickej strany a za predsedu jej výkonného výboru bol zvolený Emanuel Lehocký, v tom čase úradník nemocenskej pokladnice. Pred prvou svetovou vojnou bol najvýznamnejším organizátorom sociálnej demokracie na Slovensku, za svoju novinársku činnosť bol uhorskými úradmi prenasledovaný, neskôr sa podieľal aj na príprave martinskej Deklarácie slovenského národa a je pochovaný na Ondrejskom cintoríne. Vedenie uhorskej sociálnej demokracie odmietalo vydávať tlač v inom ako maďarskom jazyku, zastávalo názor, že „za päť až desať rokov sa aj tak pomaďarčia”. Lehotský ešte predtým požiadal o finančnú pomoc Českoslovanskú demokraciu pre Dolné Rakúsko a začal v Bratislave v dvojtisícovom náklade vydávať mesačník Slovenské robotnícke noviny. V Budapešti slovenskú sociálnu demokraciu neuznali a jej nasledujúci zjazd bol prinútený prijať uznesenie o opätovnom zlúčení. Slovenské robotnícke noviny vtedy napísali: „Bola to premyslená a čestná kapitulácia malej hŕstky vážnych a presvedčených mužov, ktorí prv než by sa dali rozprášiť, radšej sa poddali v tom presvedčení, že tým slovenskému robotníctvu neuškodia.” Keďže Lehotský nemal 11-tisíc korún na zloženie kaucie potrebnej na vydávanie týždenníka, založil Napred, ďalší mesačník, ktorý vychádzal medzi dvomi vydaniami Slovenských robotníckych novín.
Podľa rebríčka Global Peace Index, ktorý skúma mierumilovnosť krajín je Slovensko 21. najmierumilovnejšou krajinou na svete. Na čele rebríčka je Nový Zéland, naopak, na poslednom 149. mieste Irak. Global Peace Index (GPI) sa snaží vytvoriť rebríček národov podľa mierumilovnosti. Doposiaľ bol publikovaný štyrikrát. V roku 2007 sme obsadili 17. miesto, v 2008 20. miesto, vlani 24. miesto a v roku 2010 je Slovensko na 21. pozícii. Podľa rebríčka je na tom Slovensko, v porovnaní so susednými štátmi, o sedemnásť miest horšie ako Rakúsko (4), o jedenásť miest horšie ako Česká republika (12), o jedno horšie ako naši južní susedia z Maďarska (20), o osem miest sme pred Poľskom (29) a o 76 miest pred Ukrajinou (97). Na opačnej strane rebríčka sú Rusko (143), Izrael (144), Pakistan (145), Sudán (146), Afganistan (147), Somálsko (148) a Irak (149). Zaujímavosťou určite môže byť, že USA skončili až na 85. mieste, za Brazíliou (84), či Čínou (80). GPI skúma v prípade jednotlivých krajín napríklad počet vonkajších a vnútorných vojenských konfliktov, odhaduje sa počet mŕtvych vo vojnách, aké sú vzťahy s okolitými krajinami, stabilitu politiky, dodržiavanie ľudských práv, počet vrážd, pravdepodobnosť teroristických činov, počet uväznených a pod.
Zahraničný výbor rumunského Senátu vyzval vládu a prezidentský úrad v Bukurešti, aby zaujali oficiálne stanovisko voči maďarskému zákonu o dvojakom občianstve, ako aj v súvislosti s prijatím maďarského zákona o národnom spolupatričnosti. Informovala o tom v stredu agentúra MTI. Transylvánsky denník Kronika na svojej internetovej stránke uviedol, že podľa zahraničného výboru rumunského Senátu, môže mať nedostatok transparentnosti a otvorenosti v rumunsko-maďarských bilaterálnych vzťahoch neželané následky. Výbor zároveň vyzval na rumunsko-maďarský dialóg o „dodržiavaní európskych noriem na ochranu menšín”, napísal denník. Predseda výboru Titus Corlatean už v piatok odsúdil rozšírenie maďarského občianstva na Maďarov žijúcich v zahraničí, ako aj maďarský zákon o národnej spolupatričnosti. Podľa neho tým maďarská vláda spochybňuje parížske mierové dohody, uviedla MTI. Rumunské ministerstvo zahraničných vecí predtým iba informovalo, že Bukurešť pozorne skúma realizáciu maďarského zákona o dvojakom občianstve, aby sa ubezpečila, či zodpovedá predpisom medzinárodného práva.
Ultrapravicové Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik otvorilo svoju kanceláriu v meste Tirgu Mures v rumunskom Sedmohradsku. Stalo sa tak z iniciatívy europoslanca strany Csanáda Szegediho, ktorý sa podľa vlastných slov mieni angažovať za realizáciu územnej autonómie sedmohradských Maďarov a rozšírenie používania maďarského jazyka na celom území Sedmohradska. Podľa komuniké iniciátora otvorenia sa už krátko po otvorení objavilo v kancelárii viac ako 100 záujemcov. Tento krok radikálnej maďarskej parlamentnej strany vyvolal protesty z radov popredných predstaviteľov maďarskej komunity v Rumunsku i rumunských intelektuálov, ktorí začali s protestnou podpisovou akciou. Aj András Tőkés, brat europoslanca, niekdajšieho biskupa reformovanej cirkvi László Tökésa, považuje prítomnosť Jobbiku v Sedmohradsku za „škodlivú”. Predstavitelia Hnutia za lepšie Maďarsko-Jobbik otvorene kritizujú europoslancov za Demokratický zväz Maďarov v Rumunsku, pretože tí „v Bruseli nikdy nenadhodili tému autonómie”. Táto v súčasnosti koaličná rumunská strana už roky požaduje územnú autonómiu pre oblasť obývanú Sikulmi na východe Sedmohradska, kde tvoria občania maďarskej národnosti majoritu.
Problémy slovensko-maďarských vzťahov nepriťahujú pred parlamentnými voľbami pozornosť len u nás doma, ale všímajú si ich aj zahraničné médiá. Americká stanica ABC, arabská stanica Al Džazíra či írsky denník Irish times sa v rámci predvolebnej kampane na Slovensku dotýkajú práve tejto témy. Írske médium hovorí o maďarskom kroku udelenia občianstva pre Maďarov žijúcich v susedných krajinách a reakciách kabinetu premiéra Roberta Fica na to. „Pán Fico označil zákon za hrozbu pre slovenskú národnú bezpečnosť a označil Maďarsko za extrémistickú krajinu, ktorá exportuje hnedý mor,“ píše vo svojom vydaní denník. Arabská televízna stanica Al Džazíra vo svojom anglickom vysielaní venovala slovensko-maďarským vzťahom 24-minútovú reláciu. Už v úvode pritom pripomína tragickú vojnu v bývalej Juhoslávii, etnické napätie a boje medzi menšinami. „Nikto odvtedy zrejme nepredpokladá, že by sa niečo podobné mohlo v Európe opäť udiať. Voľby v Maďarsku a na Slovensku však vyvolávajú napätie v spoločnosti a zhoršujú vzťahy medzi dvoma členskými krajinami Európskej únie,“ hovorí tvorca relácie. V relácii postupne preberajú všetky dôležité momenty od začiatku vlády Roberta Fica na Slovensku - od prípadu Hedviga Malinová, cez zásah počas futbalového zápasu v Dunajskej strede, zákaz vstupu pre maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma na územie Slovenska až po jazykový zákon na Slovensku či možnosť občianstva pre Maďarov žijúcich v susedných krajinách. V programe s názvom Susedia, ale nie priatelia sa tiež venuje Maďarskej garde či predsedovi Slovenskej národnej strany Jánovi Slotovi, ktoré na oboch stranách vyvolávajú nacionalistickú rétoriku. Americká ABC porovnáva najmä volebných lídrov Roberta Fica (SMER-SD) a Ivetu Radičovú. (SDKÚ-DS). Hovorí o začiatkoch politickej kariéry Radičovej na poste ministerky práce i jej hlasovaní za kolegyňu v parlamente, kvôli ktorému sa vzdala poslaneckého mandátu. Dodáva, že ako jediná žena sa dostala do druhého kola v boji o prezidentské kreslo. Pri Ficovi poukazuje na jeho niekdajšie členstvo v komunistickej strane a nežnú revolúciu v roku 1989, „o ktorej povedal, že si nevšimol zmenu režimu“. Stal sa veľmi rýchlo obľúbeným politikom, ktorý pribrzdil rozsiahle ekonomické reformy zavedené predošlou vládou. Tá z ekonomiky postsovietskej krajiny vytvorila stredoeurópskeho tigra, avšak pre mnohých ľudí boli tieto reformy bolestivé, pokračuje ABC.
Predseda Maďarského občianskeho zväzu - Fidesz a premiér Viktor Orbán vo štvrtok v maďarskom Ostrihome vyjadril predsedovi SMK Pálovi Csákymu podporu v nadchádzajúcich parlamentných voľbách v SR. Po stretnutí, na ktorom bol prítomný aj podpredseda maďarskej vlády a predseda Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (KDNP) Zsolt Semjén, Csáky pre TASR uviedol, že schôdzka sa konala z iniciatívy Orbána. „Pre nás obojstranne je dôležitá spolupráca v oblasti cezhraničnej spolupráce. Potvrdili sme, že to, čo sa doteraz vypracovalo projekty a predsavzatia na straníckej úrovni - platí naďalej s tým, že maďarská vláda to dá do oficiálnych vlastných dokumentov,” povedal predseda SMK. Ako dodal, hovorili aj o situácii pred voľbami. „Pán Orbán vyjadril podporu SMK, nielen ako predseda Fideszu, ale aj ako podpredseda Európskej ľudovej strany (EPP),” poznamenal Csáky. Politici hovorili aj o problémoch, ktoré vznikli v uplynulých týždňoch. „Myslím predovšetkým na zákony aj v Maďarsku aj na Slovensku o štátnom občianstve, kde sme vyjadrili nádej, že budúce vlády Maďarska a Slovenska budú môcť rokovať o riešení problémov súvisiacich s týmito zákonmi a s celým režimom. Oni (maďarská vláda) naďalej potvrdili, že maďarský zákon sa začne aplikovať len od 1. januára budúceho roka, takže tam bude minimálne polročné obdobie na to, aby sa prípadné disharmónie odstránili,” zdôraznil. Na margo otázky, prečo rokuje nová maďarská vláda práve s SMK, a nie aj s Most-Híd, Csáky povedal, že maďarská strana nepovažuje Most-Híd za maďarskú stranu, tak ako ani SMK ich nepovažuje. „Oni nie sú maďarská strana. My sme súčasťou EPP, takže sme partnermi Fideszu už 16-17 rokov a zástupcovia Fideszu aj samotný pán Viktor Orbán vyjadril jednoznačnú podporu SMK dnes politickú podporu,” podčiarkol Csáky. „Pokročiť budeme môcť vtedy, ak Maďari na Slovensku pôjdu voliť. Maďarsko aj Európa sa teraz sústreďujú na Slovensko. Teraz je to na rozhodnutí Maďarov z Felvidéku, aby išli voliť a aby volili SMK,” zdôraznil podpredseda vlády Semjén, podľa ktorého Most-Híd nikdy nebola maďarskou stranou. Ako zdôraznil, iba SMK deklarovala jasne, že ňou je.
Maďarský predseda vlády Viktor Orbán sa dnes stretol v Ostrihome s predsedom Strany maďarskej koalície (SMK) Pálom Csákym. Ich rozhovor sa týkal najmä nutnosti vysokej účasti voličov maďarskej národnosti na voľbách do Národnej rady SR, informoval hovorca maďarského premiéra Péter Szijjártó. Hovorili aj o tom, že výsledkom maďarských parlamentných volieb je i možnosť vytvorenia systému národnej spolupráce, ktorý je otvorený tak pred občanmi materskej krajiny, ako aj pred príslušníkmi maďarskej menšiny v okolitých krajinách, píše vo svojom tlačovom vyhlásení Szijjártó. Ako sa vo vyhlásení uvádza, júnové parlamentné voľby na Slovensku budú z hľadiska uplatnenia si menšinových požiadaviek veľmi dôležité, práve preto je potrebné, aby si Maďari na Slovensku uvedomili, že sú to aj ich voľby a majú sa na nich zúčastniť v čo najväčšom počte.
Smer, SNS a HZDS by nedokázali zostaviť vládu. Získali by spolu len 72 hlasov. Mečiarova strana navyše balansuje na hranici zvoliteľnosti a analytici si netrúfajú odhadnúť, či prekročí päť percent. Takto vyzerajú nálady voličov tesne pred voľbami podľa agentúry Focus. Sociológovia merali preferencie od 1. do 7. júna. Zachytili tak aj dosah ničivých povodní na podporu jednotlivých strán. Sondáž sa uskutočnila práve v čase, keď záplavy vyvolávali najviac emócií. A tie môžu do volieb ešte opadnúť. „Rozdiel medzi koalíciou a opozíciou je stále veľmi krehký. Sedemdesiatosem hlasov pre opozíciu z výskumu je stále ťažké interpretovať ako väčšinu,“ hovorí analytik Focusu Martin Slosiarik. V prieskume si najviac pohoršil Smer. Volilo by ho len 29,5 percenta ľudí, čo je o 5,8 percenta menej ako pred mesiacom. Strana takéto nízke preferencie nemala od volieb 2006. V nich dostala 29,14 percenta hlasov. Slosiarik vidí hlavnú príčinu práve v záplavách. Ficovi priaznivci odlišli zrejme k SDĽ, popularita však mierne stúpla aj mimoparlamentným komunistom. „Ak k ľuďom príde pomoc, alebo im ju sľúbia, podporu Smeru môžu opäť prehodnotiť,“ hovorí Slosiarik. Koľko zo stratených šiestich percent môže Ficova strana získať naspäť, sa však podľa neho nedá odhadnúť. V prieskume si na 6,5 percenta polepšil Most. Slosiarik si to vysvetľuje novým prílevom slovenských voličov. Medzi priaznivcami pravice sa totiž šíri presvedčenie, že bez Bugárovej strany v parlamente bude takmer nemožné zostaviť vládu bez Fica. Mierne si pohoršila SDKÚ. Sociológ predpokladá, že by to mohlo súvisieť aj s príklonom časti pravicových Slovákov k Bugárovi. „Ide o isté racionálne vyhodnotenie situácie v pravicovom spektre.“ Preferencie SaS sa po mesiacoch rastu ustálili na 12,4 percenta. Podľa analytika ide stále o stranu s najmenšou pevnosťou rozhodnutia sympatizantov. Myslí si však, že počet nestálych voličov Richarda Sulíka sa postupne mierne znižuje. Hoci sa SMK pohybuje len na úrovni 5,2 percenta, sociológ predpokladá, že si vo voľbách o niečo polepšia. Csákyho strana sa v poslednej fáze kampane snaží integrovať maďarskú komunitu pod svoju značku tak, že napríklad posiela listy, v ktorých vyjadruje ľútosť nad odchodom bugárovcov. KDH sa drží v okolí deviatich percent - teda na stabilnej úrovni. Analytik hovorí, že by mohli získať mierne viac než 8,31 percenta z roku 2006. Zo sondáže vyplýva, že si polepšila aj SNS. Jej 7,7 percenta sa však ani zďaleka neblíži k volebnému výsledku 11,73 percenta. Tesne pred začiatkom zbierania dát boli slovenskoma〜ďarské vzťahy jednou z najviac skloňovaných tém. Krátko potom však prišli povodne. „Maďarská karta zabrala, ale určite nie tak výrazne, ako sa očakávalo. SNS sa však do parlametnu zrejme dostane,“ domnieva sa sociológ. Aj posledný predvolebný prieskum Focusu ukázal, že stranou najviac na hrane zvoliteľnosti je HZDS. Mečiarova strana od januára pozvoľne klesá zo 6,5 na päť percent. „To, že sa dostanú do parlamentu, je päťdesiat na päťdesiat,“ odhaduje Slosiarik. Osud HZDS závisí hlavne od volebnej účasti, od toho, ako tentoraz zaberú tradiční voliči Vladimíra Mečiara. Analytik Slosiarik odhaduje účasť na voľbách na 50 až 55 percent. Mohla by teda byť ešte nižšia než doteraz rekordne nízkych 54,7 percenta spred štyroch rokov. Nízka účasť pomáha najmä stranám s väčším podielom rozhodnutých voličov. Takých majú najmä HZDS, SMK, ale i Most a KDH. Stratiť by mohol najmä Smer, ale aj SaS. Strany bojujú o voličov do poslednej chvíle. SMS správy posielala v posledných dňoch SaS, ale aj SDĽ.
Vláda Roberta Fica sa najmä pred voľbami snaží presviedčať o dobrých číslach našej ekonomiky. Pomáha si tým aj vtedy, keď príde reč na kauzy, ktoré by jej mohli zobrať voličské body. „Tí, čo sa nevedia zmieriť s tým, že Slovensko má dobré čísla, klesá nezamestnanosť, nemajú inú možnosť, inú šancu, len ísť cestou podvrhov, klamstiev,“ povedal včera premiér v reakcii na kompromitujúcu nahrávku. Slovensko síce dosiahlo v prvom štvrťroku najvyšší hospodársky rast v únii, keď ekonomika vzrástla o 4,8 percenta, no s nezamestnanosťou to také ružové nie je. V rovnakom období sa dostala už nad 15 percent. O čom Fico nehovorí vôbec, je tempo zadlžovania. Slovensko má síce nižší verejný dlh ako Grécko a Maďarsko, no tempo, akým sa štát zadlžuje, je varovné. Verejný dlh Maďarska, na ktoré dozerá Medzinárodný menový fond, stúpol vlani medziročne o 5,4 percenta HDP. Náš oficiálny dlh stúpol o osem percent, rástol teda rýchlejšie. Ak by sa do dlhu zarátalo aj elektronické mýto a druhý balík PPP, čo naša vláda neurobila, náš dlh by podľa prepočtov inštitútu INEKO stúpol až o 10,1 percenta. Tempo zadlžovania Grécka bolo vlani rýchlejšie. Dlh medziročne stúpol o 15,9 percenta. V roku 2010 by dlh Maďarska mal podľa oficiálnych údajov stúpnuť medziročne už len o 0,6 percenta HDP. Na Slovensku o ďalších 5,1 percenta HDP. Ak by sa uzavreli všetky PPP projekty, neoficiálny dlh podľa prepočtov INEKO stúpne zhruba až o 13 percent HDP, teda viac ako v Grécku. „Celkovo tak presiahne 50 percent,“ povedal analytik inštitútu Peter Goliaš. Výdavky na PPP projekty, teda financovanie výstavby diaľnic, rýchlostných ciest, ale aj mýta zaplatia síce najprv súkromní investori, no štát, teda daňoví poplatníci, im ich bude musieť vrátiť spolu s úrokmi. Už v tomto roku máme za mýto zaplatiť 104 miliónov eur. Do dlhu to zarátané nie je. Vláda však poskytuje aj dotácie či návratné finančné výpomoci. Vlani napríklad poskytla návratnú finančnú výpomoc pre železničné Cargo vo výške 166 miliónov eur a pre Železnice SR 70 miliónov eur. Keďže ministerstvo financií nechce zverejniť Štátny záverečný účet, nedá sa overiť, či ich zarátalo do deficitu verejnej správy. Ficov kabinet dal vlani aj 130 miliónov eur na oddlženie nemocníc, podľa všetkého nie sú zahrnuté v dlhu. Rovnako vlani na jeseň zvýšil základné imanie Všeobecnej zdravotnej poisťovne o 65 miliónov eur a v roku 2008 cez návratný štátny príspevok vo výške 70 miliónov eur podporil výstavbu terminálu bratislavského letiska. Zadotoval aj výstavbu štadiónov v Bratislave. Ministerstvo financií na naše otázky neodpovedalo. Pred voľbami sa viac ako inokedy na nás upierajú pohľady zo zahraničia. Komentátor agentúry Reuters napríklad varoval, že ak zvíťazí ľavica, pre Slovensko to bude znamenať príchod problémov. „Slovensko stráca konkurencieschopnosť a môže sa tak ocitnúť vo väčších problémoch ako susedné Maďarsko.“ Rýchle tempo rastu verejného dlhu však môže vyvolať kritické reakcie ratingových agentúr. „Ak by sa táto hrozba splnila, zhoršenie ratingového výhľadu by sa mohlo nepriaznivo dotknúť ceny za pôžičky slovenskej vlády,“ povedal hlavný ekonóm Volksbank Vladimír Vaňo.
Strana SNS v piatok na Ústavnom súde napadne novelu zákona, ktorá zaručuje v školských učebniciach pre maďarskú menšinu písanie geografických názvov aj v maďarčine. Urobí tak deň pred konaním parlamentných volieb. ČTK o tom dnes informoval Dušan Štrauss z tlačového oddelenia strany. Strana podá podnet viac ako rok po schválení zmeny zákona v parlamente, dlho sa jej totiž nedarilo získať dosť poslancov. Sťažnosť na Ústavný súd musí podporiť aspoň 30 zákonodarcov, SNS toľko mandátov v snemovni nemá. Ako napokon tento problém národniari vyriešili, Štrauss neuviedol. Spor o zemepisné názvy prepukol predvlani, keď školy s maďarským vyučovacím jazykom dostali učebnice vlastivedy, kde boli v maďarských textoch uvedené výlučne slovenské zemepisné názvy. „Maďarské” školy protestovali a učebnice ministerstvu školstva hromadne posielali späť. Ministerstvo vedie nominant SNS Ján Mikolaj. Nezhody sa stali predmetom diskusií aj medzi Slovenskom a Maďarskom. Opozícia napokon minulý rok v parlamente spolu s vládnym Smerom-SD presadila kompromisný návrh, aby sa názvy písali najprv v maďarčine a potom za lomkou alebo v zátvorke aj v slovenčine. Zákon sa okrem maďarského národnostného školstva týka aj ukrajinského, škôl s týmto menšinovým jazykom je však výrazne menej.
Predseda Slovenskej národnej strany Ján Slota sa ohradil proti predvolebnej rétorike kandidáta na poslanca SMK Istvána Pásztora, podľa ktorej sú v slovenskej vláde „extrémistické protimaďarské sily”. Ako Slota zdôraznil pre TASR, extrémisti sú podľa neho skôr tí politici, ktorí hovoria o maďarsko-poľskej hranici namiesto maďarsko-slovenskej. „Sú to už štyri roky, čo sa do vládnych pozícií na Slovensku dostali protimaďarské extrémistické sily,” uvádza sa na Pásztorovom predvolebnom letáku. „Sú to štyri roky, odkedy tieto isté protimaďarské extrémistické sily nás, slovenských Maďarov, aj v najlepšom prípade považujú za druhoradých občanov, a netajeným názorom ich lídra je, že by bolo najlepšie, keby sme sa odsťahovali z našej rodnej zeme,” pokračuje kandidát na poslanca SMK. „V konečnom dôsledku sa nebránim tomu, že tí občania Slovenskej republiky, ktorí hovoria po maďarsky a nie sú lojálni k Slovensku, nie sú za dodržiavanie Benešových dekrétov, nie sú za dodržiavanie mierovej zmluvy z Trianonu, títo ľudia by mali odísť za Dunaj,” reagoval Slota. Znechutilo ho aj používanie výrazu Felvidék na Pásztorovom letáku, ako aj mapka, na ktorej je južná časť Slovenska vrátane Bratislavy a Košíc výrazne vyznačená farbou. „Je asi dosť zrejmá záležitosť, o čo im ide,” poznamenal Slota. Pásztorovi sa za ostatné dva dni podarilo dovolať dvakrát, vždy sa ospravedlnil, že sa pre nedostatok času vyjadrí neskôr. Napokon úplne prestal dvíhať telefón. Na svojom letáku však vyzýva na spolupatričnosť občanov maďarskej národnosti, aby volili kandidátov, ktorí budú riešiť sociálne a ekonomické problémy obyvateľov južného Slovenska. „Prosím, aby ste 12. júna 2010 aj Vy išli voliť, a aby ste volili kandidáta SMK, aby maďarský národ na „Felvidéku” mal silné a nespochybniteľné zastúpenie v slovenskom parlamente,” uvádza Pásztor v letáku.
Strana maďarskej koalície (SMK) krátko pred voľbami zaútočila na konkurenčnú stranu Most-Híd. Strana Pála Csákyho v dnešnom vyhlásení tvrdila, že v obchodnej sieti Coop Jednota v dunajskostredskom okrese chcú kontrolovať, či zamestnanci volili Most-Híd. Iniciátora kontrol však priamo neoznačila. Most-Híd tvrdenia SMK odmietol, za nezmysel ich označil aj podpredseda predstavenstva Coop Jednota Slovensko Martin Katriak. SMK a Most-Híd sa v nadchádzajúcich parlamentných voľbách spoločne uchádzajú o priazeň voličov maďarskej národnosti, šance oboch subjektov sú podľa prieskumov vyrovnané. Popularita strany Pála Csákyho začala klesať po vlaňajšom odchode viacerých členov na čele s dlhoročným šéfom SMK a spoluzakladateľom konkurenčnej strany Most-Híd Bélom Bugárom. Na Slovensku žije asi polmiliónová maďarská menšina. „Do centrály SMK sa dostali informácie, že v obchodnej sieti COOP Jednota v okrese Dunajská Streda pracovníci dostali príkaz ukázať nepoužité volebné lístky, aby zamestnávateľ mohol kontrolovať, že hlasy odovzdali (strane) Most-Híd,” uviedla v tlačovom vyhlásení hovorkyňa SMK Eva Dunajská. Strana sa vraj obrátila na Ústrednú volebnú komisiu, aby prjala záväzné uznesenie, ktoré by voličom zakázalo vynášať nepoužité volebné lístky z miestností. „Týmto opatrením by sa mohlo zabrániť aj kupovaniu hlasov v niektorých regiónoch Slovenska,” dodala Dunajská. Podpredseda predstavenstva Coop Jednota Slovensko Katriak označil tvrdenia SMK za nezmysel. Podobne reagovala aj strana Most-Híd. „SMK je na potápajúcej sa lodi a drží sa každej slamky,” povedala hovorkyňa strany Nora Czuczorová. Podnetom SMK sa bude v prípade doručenia zaoberať ÚVK, ktorej to vyplýva zo zákona. Predsedníčka komisie Tatiana Janečková však upozornila, že voličom nemôžu zakázať, aby nepoužité hlasovacie lístky vyniesli z volebnej miestnosti. Útok SMK na Most-Híd prišiel krátko po tom, ako SMK obvinila Slovenskú poštu z diskriminácie. Pošta najprv odmietla doručiť letáky kandidáta strany v maďarčine, neskôr svoje rozhodnutie zmenila a s distribúciou súhlasila.
Upozornenie, že ministerstvo kultúry porušuje antidiskriminačný zákon pri výkone dohľadu nad uplatňovaním zákona o štátnom jazyku, poslal dnes tomuto rezortu predseda OKS Ondrej Dostál. Uvádza v ňom dva konkrétne prípady porušovania normy, pri ktorých ministerstvo vedené Marekom Maďaričom porušilo zásadu rovnakého zaobchádzania vyplývajúcu z antidiskriminačného zákona. V prvom ide podľa Dostála o porušenie zákona o štátnom jazyku. Ako konkretizuje, občianske združenie Priatelia slobodných informácií ho vo februári porušilo jednojazyčným plagátom iba v anglickom jazyku a ministerstvo na upozornenie na toto porušenie dosiaľ nijako nereagovalo. „Na druhej strane už ministerstvo kultúry stihlo konštatovať porušenie jazykového zákona v rovnakom bode Stranou maďarskej koalície (SMK), a to jednojazyčnými bilbordami v maďarskom jazyku, ktoré SMK v rámci predvolebnej kampane vyvesila v máji, teda o tri mesiace neskôr ako združenie svoj jednojazyčný plagát,” poukázal. Ďalším prípadom evidentnej diskriminácie na základe jazyka je podľa Dostála to, že občianske združenie Priatelia slobodných informácií ešte v marci vydalo tlačovinu v španielskom jazyku bez verzie v slovenskom a rezort kultúry doteraz nijako nereagoval na upozornenie, že dochádza k porušeniu zákona. Na druhej strane ministerstvo v máji konštatovalo porušenie rovnakého ustanovenia zákona o štátnom jazyku ochotníckym divadlom Új Hajtás v Klasove, ktoré svoju príležitostnú kultúrnu tlačovinu vydalo v maďarskom jazyku bez toho, aby bola celá preložená aj do štátneho jazyka. „V oboch prípadoch došlo k nerovnakému zaobchádzaniu s právnickými osobami pri rovnakom porušovaní zákona o štátnom jazyku, pričom k diskriminácii medzi nimi dochádzalo iba na základe toho, či porušovali zákon o štátnom jazyku v maďarskom jazyku alebo v inom ako maďarskom jazyku,” poukázal Dostál. Ako dodal, takéto selektívne a diskriminačné uplatňovanie zákona zo strany štátneho orgánu je neprípustné a potvrdzuje absurdnosť zákona o štátnom jazyku v jeho súčasnej podobe.
Predseda maďarského parlamentu Pál Schmitt vypísal prezidentské voľby na 29. júna. Informovala o tom dnes maďarská tlačová agentúra MTI. Parlamentné strany sa dohodli na tom, že mená kandidátov na prezidenta odovzdajú poslanecké kluby 25. júna do 12.00 h, povedal dnes po rokovaní parlamentnej rady Schmitt. Podľa platných maďarských právnych noriem ku kandidatúre na prezidenta, ktorého volí parlament, je potrebné písomné odporúčanie najmenej 50 poslancov. Podľa MTI dňa 28. júna rada parlamentu preverí platnosť kandidatúr a predseda zákonodarného zboru na plenárnom zasadnutí oznámi výsledky preverovania. Šéfovia frakcií sa zhodli v tom, že podporia skrátené konanie v otázke voľby hlavy štátu tak, aby v prípade potreby všetky tri kolá tajného hlasovania sa uskutočnili už 29. júna. Nový prezident by v ten istý deň mohol zložiť aj prísahu. Mandát terajšieho prezidenta Lászlóa Sólyoma vyprší 5. augusta.
Voľba nového maďarského prezidenta sa uskutoční 29. júna. Po stredajšom zasadnutí príslušného parlamentného výboru to oznámil predseda národného zhromaždenia Pál Schmitt. Politické strany sa podľa neho dohodli, že svoje nominácie predložia do poludnia 25. júna. Kandidátov na post hlavy štátu musí navrhnúť písomnou formou najmenej 50 poslancov. V novom maďarskom parlamente disponujú týmto počtom kresiel iba vládna koalícia Fidesz - Kresťanskodemokratická ľudová strana a opozičná Maďarská socialistická strana. Socialisti minulý víkend nominovali terajšieho maďarského veľvyslanca v thajskom Bangkoku Andrása Balogha. Vládna koalícia meno svojho favorita zatiaľ neoznámila. Mandát súčasného prezidenta Lászlóa Sólyoma vyprší 5. augusta. Podľa maďarskej ústavy musí parlament zvoliť novú hlavu štátu najneskôr 30 dní pred týmto dátumom. Podmienkou víťazstva jedného z kandidátov v prvých dvoch kolách hlasovania je podpora najmenej dvoch tretín všetkých poslancov. V prípade, že budú obe hlasovania nerozhodné, v treťom kole postačí na zvolenie prezidenta jednoduchá väčšina.
Maďarský premiér Viktor Orbán v stredu vyjadril svoju nespokojnosť s úrovňou nasadeniaschopnosti armády a vyzval na posilnenie ozbrojených síl krajiny. Ako vyhlásil na výročnom stretnutí so zástupcami rezortu obrany na pôde parlamentu, obnova armády musí byť jedným z národných záujmov Maďarska. Súčasná nízka operačná schopnosť totiž podľa neho predstavuje porušenie maďarskej ústavy i Severoatlantickej zmluvy ako zakladajúcej listiny Severoatlantickej aliancie (NATO). „Silná krajina je nepredstaviteľná bez výkonnej a zdatnej armády,” povedal Orbán. Ak budú maďarská armáda a polícia silné, krajina nebude na udržiavanie verejného poriadku potrebovať „žiadne súkromne spravované bezpečnostné organizácie alebo polovojenské gardy”, dodal Orbán s tým, že pripojenie sa príslušníkov ozbrojených síl k takýmto útvarom bude považované za dezertérstvo. Dôležitou povinnosťou armády v čase mieru je podľa Orbána prispievať k udržiavaniu verejnej bezpečnosti a poriadku. Premiér pritom uviedol ako príklad nasadenie vojakov pri aktuálnych protipovodňových operáciách na severovýchode Maďarska. Krajina však potrebuje silnejšiu armádu, aby bola v spolupráci s jej spojencami schopná primerane reagovať na ozbrojené útoky proti krajine, myslí si Orbán. Spolupráca pritom musí byť v súlad s národnými záujmami Maďarska, dodal. Na stredajšom formálnom stretnutí sa zúčastnil aj maďarský prezident László Sólyom a minister obrany Csaba Hende.
Maďarská ropná a plynárenská spoločnosť MOL musí vrátiť štátnu pomoc v sume 112 mil. eur. Rozhodla o tom Európska komisia, podľa ktorej spoločnosť získala neoprávnenú výhodu vo forme zvýhodnených ťažobných poplatkov. „Vyšetrovanie preukázalo, že MOL získal finančnú výhodu, keďže platil nižšie ťažobné poplatky ako jeho konkurencia. Tento typ jasne diskriminačnej pomoci pravidlá EÚ neumožňujú,” uviedol vo vyhlásení európsky komisár pre hospodársku súťaž Joaquín Almunia. Maďarsko v roku 2008 zvýšilo poplatky za ťažbu, v prípade spoločnosti MOL ich však vláda ponechala na úrovni dohodnutej v roku 2005. MOL je medzinárodnou integrovanou ropno-plynárenskou skupinou v strednej a východnej Európe so sídlom v Budapešti. Svoju činnosť vykonáva v Európe, na Blízkom východe, v Afrike a v bývalých krajinách Spoločenstva nezávislých štátov. Na Slovensku pôsobí maďarský MOL prostredníctvom rafinérskej spoločnosti Slovnaft, a.s., v ktorej drží 98,4 % akcií.
Maďarský protimonopolný úrad dal pokutu maďarským dcérskym firmám rakúskych stavebných spoločností Strabag a Swietelsky, francúzskej stavebnej firme Colas a maďarskej spoločnosti MÁV v celkovej výške 7,178 miliardy forintov (25,47 milióna eur) za kartelové dohody v oblasti železničných projektov. Podľa protimonopolného úradu GVH „firmy uzatvorili dohody ešte pred tendrami na opravy a modernizácie železničných ciest a v niektorých prípadoch dokonca aj na tom, kto má konkrétny tender vyhrať”. Súčasťou kartelu bola aj piata spoločnosť, ktorej meno však GVH neuviedol. Tá pokutu nedostala, pretože svojich spoločníkov v karteli udala. Dcérska firma Strabagu Szentesi Vasutepito dostala pokutu 3,4 miliardy HUF, spoločnosť Mavepcell patriaca firme Swietelsky 2,1 miliardy, MÁV 178 miliónov a Colas 1,5 miliardy HUF. Väčšinový balík vo firme Colas kontroluje francúzsky koncern Bouygues.
Investičná skupina Penta kúpila prostredníctvom svojho stredoeurópskeho holdingu Carnibona mäsokombinát Kaiser v Maďarsku. Podľa hovorcu Penty Martina Danka hodnota transakcie nebola zverejnená a jej úspešné ukončenie je podmienené súhlasom maďarského protimonopolného úradu. Spoločnosť Debreceni Húsipari Csoport, ktorá je súčasťou Carnibony, získa touto akvizíciou 97,3-% obchodný podiel spoločnosti Kaiser Food. Maďarský Kaiser zahŕňa dva výrobné závody v Mosonmagyarovári a v Abde. Zamestnáva 250 pracovníkov a za rok 2009 dosiahla tržby približne 18 miliónov eur. Penta vstúpila do mäsopriemyslu akvizíciou slovenského výrobcu mäsoproduktov PM Zbrojníky v roku 2007. Následne odkúpila na Slovensku výrobcu mäsa Mecom Group a maďarský Debreceni Group. Tým začala Penta vytvárať stredoeurópsky holding výrobcov mäsa pod názvom Carnibona. V roku 2009 dosiahol Carnibona tržby na úrovni 248 miliónov eur.
Podľa prieskumu Agentúry sociálnych analýz ASA by sa do parlamentu dostalo deväť strán, prekvapivo medzi nimi figuruje aj Strana demokratickej ľavice. Tá podľa prieskumu dostala vyše šesť percent hlasov. V rebríčku jednoznačne vedie Smer-SD, má však menej ako tridsať percent. Zahlasovalo by zaň 29,3 percenta opýtaných. Za ním nasleduje trojica stredopravých strán - SDKÚ-DS so 14,4, KDH s 10,8 a SaS s 10,1 percenta. ĽS-HZDS je na piatom mieste so 6,3 percenta. Výpočet nových parlamentných strán uzatvárajú Most-Híd (6,0 %) SNS (5,4%) a SMK, ktorá by získala len 5,2 percenta. Súčasná koalícia by podľa tohto prieskumu získala 66 mandátov, súčasná opozícia má 74 kresiel. SDĽ by tak bola so svojimi desiatimi mandátmi jazýčkom na váhach. Údaje sú uvedené v percentách. Podľa prieskumu by k urnám určite prišlo 48,9 percenta opýtaných, takmer 28 percent sa vyjadrilo, že by skôr prišlo ako nie. Prieskum robila Agentúra sociálnych analýz od 31. mája do 4. júna na reprezentatívnej vzorke 1 056 respondentov. Anketári dali respondentom obálku s 18 hlasovacími lístkami v grafickej úprave podobnej originálom. Tieto lístky obsahovali aj kompletný zoznam kandidátov. Agentúra tak chcela čo najvernejšie navodiť situáciu vo volebných miestnostiach. Podrobné informácie prinesie agentúra SITA v správe Tab: Do parlamentu aj SDĽ s vyše šiestimi percentami.
Viac ako polovica občanov Slovenska považuje kroky Budapešti a schválenie maďarskej novely zákona o dvojakom občianstve za bezpečnostnú hrozbu pre Slovensko. Zároveň nadpolovičná väčšina obyvateľov SR súhlasí s odvetnými opatreniami slovenského parlamentu, ktorý voči maďarskému zákonu prijal novelu zákona o štátnom občianstve. Vyplýva to z prieskumu Agentúry sociálnych analýz (ASA), ktorý v dňoch 31. mája až 4. júna vykonala na vzorke 1 056 respondentov. Podľa prieskumu rozhodne súhlasilo 31,7 percenta opýtaných a skôr súhlasilo ako nesúhlasilo 27 percent oslovených s výrokom premiéra Roberta Fica, ktorý prijatie maďarského zákona označil za bezpečnostnú hrozbu pre Slovensko. Skôr nesúhlasilo ako súhlasilo 14,9 percenta respondentov, rozhodne nesúhlasilo 12,2 percenta a nevedelo odpovedať 14,2 percenta oslovených. So slovenskou odvetou, podľa ktorej prijatím cudzieho občianstva automaticky zaniká slovenské, rozhodne súhlasilo 37,2 percenta opýtaných a skôr súhlasilo ako nesúhlasilo 24,8 percenta respondentov. Skôr nesúhlasilo ako súhlasilo 12,9 percenta a rozhodne nesúhlasilo 13,4 percenta oslovených. Na otázku neodpovedalo 11,7 percenta zúčastnených.
Veľvyslanec SR Peter Weiss nebol dnes predvolaný na maďarské ministerstvo zahraničných vecí. Podľa hovorcu rezortu slovenskej diplomacie Petra Stana ide o dezinterpretáciu. Pre TASR potvrdil, že Weiss síce na pôde ministerstva v Budapešti bol, avšak v rámci štandardného dialógu, ktorý je bežný medzi veľvyslancami a ministerstvom hostiteľskej krajiny. Agentúra MTI uviedla, že Weissa si MZV MR predvolalo. Vychádzala pritom z informácií hovorkyne rezortu Zsuzsanny Mátraiovej. Maďarská strana zároveň odmietla obvinenia z revizionistických snáh jej vlády i parlamentu. Weissovi na ministerstve odovzdali preklad kritizovaného zákona o svedectve národnej súdržnosti do anglického jazyka. Súčasne podľa maďarskej národnej agentúry upozornili, že ani v texte tejto legislatívnej normy, ani v jej duchu niet zmienky o územnej revízii. Právna norma naproti tomu hovorí o vzájomnom rešpektovaní sa a spolupráci suverénnych štátov, ktoré maďarská vláda očakáva aj od Slovenska. Vláda SR v stredu (9. júna) prijala na svojom rokovaní vyhlásenie k 90. výročiu Trianonskej mierovej zmluvy. V ňom dôrazne odmietla revizionistické snahy maďarskej vlády a parlamentu, ktoré spochybňujú históriu 20. storočia. „Takáto politika vráža klin do priateľského a pokojného spolužitia medzi národmi a štátmi a je prejavom otvorenej neúcty a nerešpektovania medzinárodných mierových zmlúv a modernej európskej politiky 21. storočia,” uvádza sa v ňom.
Maďarské ministerstvo zahraničných vecí si predvolalo v súvislosti so zhoršenými vzájomnými vzťahmi slovenského veľvyslanca v Budapešti Petra Weissa. Témou rozhovoru bol podľa agentúry MTI sporný maďarský zákon, ktorý vyhlásil 4. jún ako pripomienku Trianonskej mierovej dohody z roku 1920 a určil ho za Deň národnej súdržnosti. Bratislava to označila za spochybňovanie zmluvy, ktorá Uhorsko, pripravila o rozsiahle územia, vrátane Slovenska. Maďarská strana odovzdala Weissovi anglický preklad spomínaného zákona s upozornením, že text normy neobsahuje žiadne zmienky o územnom revizionizme. Zákon podľa Budapešti naopak zdôrazňuje vzájomný rešpekt a spoluprácu medzi suverénnymi štátmi. Budapešť tak reagovala na stredajšie vyhlásenie slovenské vlády, ktorá obvinila Maďarsko, že daným zákonom spochybňuje územné usporiadanie dohodnuté po prvej svetovej vojne. Slovenská vláda vo vyhlásení uviedla, že maďarská politika vrazí klin do priateľského spolužitia medzi národmi a štátmi a že je prejavom otvorenej neúcty a nerešpektovania medzinárodných mierových zmlúv a modernej európskej politiky 21. storočia.
Na maďarské ministerstvo zahraničných vecí v Budapešti predvolali veľvyslanca SR v Maďarsku Petra Weissa. Informovala o tom agentúra MTI s odvolaním sa na hovorkyňu rezortu Zsuzsannu Mátraiovú. Maďarská strana pri tejto príležitosti odmietla obvinenia z revizionistických snáh vlády i parlamentu Maďarskej republiky obsiahnuté vo vyhlásení vlády SR z 9. júna 2010 k 90. výročiu Trianonskej mierovej zmluvy. Slovenskému veľvyslancovi odovzdali na maďarskom ministerstve zahraničných vecí preklad kritizovaného zákona o svedectve národnej súdržnosti do anglického jazyka. Súčasne podľa maďarskej národnej agentúry upozornili, že ani v texte tejto legislatívnej normy, ani v jej duchu niet zmienky o územnej revízii. Právna norma naproti tomu hovorí o vzájomnom rešpektovaní sa a spolupráci suverénnych štátov, ktoré maďarská vláda očakáva aj od Slovenska. V stredajšom vyhlásení vláda SR dôrazne odmietla revizionistické snahy maďarskej vlády a parlamentu, ktoré spochybňujú históriu 20. storočia. Takáto politika vráža klin do priateľského a pokojného spolužitia medzi národmi a štátmi a je prejavom otvorenej neúcty a nerešpektovania medzinárodných mierových zmlúv a modernej európskej politiky 21. storočia, vyplýva z dokumentu. Bratislava súčasne vyjadrila ostrý protest voči snahám o jednostranný a účelový výklad politických dejín po skončení prvej svetovej vojny. „Podpis Trianonskej mierovej zmluvy znamenal nielen vznik nových štátov utláčaných národov v Uhorsku, ale aj vznik Maďarskej republiky, štátov, z ktorých väčšina vstúpila do Európskej únie,” pripomína sa vo vyhlásení. „Vláda SR má v úcte svojich susedov a bude aj naďalej podporovať politiku porozumenia, spolupráce a pokojného spolunažívania všetkých národov a štátov v európskom priestore. Slovenská republika bude aj naďalej podporovať politiku vedúcu k porozumeniu a pokojnému spolunažívaniu všetkých európskych štátov a ich občanov,” uvádza sa vo vyhlásení.
Maďarský parlament v máji schválil zákon o svedectve národnej súdržnosti. V ňom sa zmluva z Trianonu označuje za „najväčšiu tragédiu maďarstva”. Vyjadruje sa v ňom aj nutnosť prerokovať konflikty, ktoré sa v súvislosti s týmto dokumentom dodnes vynárajú. V právnej norme sa okrem iného deklaruje, že „všetci členovia a všetky spoločenstvá maďarstva, ktoré boli uvrhnuté do područia viacerých štátov, sú súčasťou jednotného maďarského národa, ktorého spolupatričnosť ponad hranice je skutočnosťou. Súčasne je táto spolupatričnosť určujúcim prvkom ich osobnej a spoločenskej identity”.
Vláda dôrazne odmieta revizionistické snahy maďarskej vlády a parlamentu, ktoré spochybňujú históriu 20. storočia. Takáto politika podľa nej vráža klin do priateľského a pokojného spolužitia medzi národmi a štátmi a je prejavom otvorenej neúcty a nerešpektovania medzinárodných mierových zmlúv a modernej európskej politiky 21. storočia. Vyplýva to z vyhlásenia vlády SR k 90. výročiu Trianonskej mierovej zmluvy, ktorý dnes schválila. Zároveň ostro protestuje proti snahám o jednostranný a účelový výklad politických dejín po skončení prvej svetovej vojny. „Podpis Trianonskej mierovej zmluvy znamenal nielen vznik nových štátov utláčaných národov v Uhorsku, ale aj vznik Maďarskej republiky, štátov, z ktorých väčšina vstúpila do Európskej únie,” pripomína sa vo vyhlásení. Vychádza pritom z nespochybniteľného historického faktu, že Trianonská mierová zmluva zo 4. júna 1920 predstavuje nedeliteľný celok spolu s mierovými zmluvami podpísanými po prvej svetovej vojne vo Versailles 28. júna 1919, v Saint-Germain 10. septembra 1919. Tieto stanovili a garantovali hranice starých a novovzniknutých štátov v podunajskej oblasti a stali sa tak základom historického vyrovnania medzi národmi bývalého Rakúsko-Uhorska. Ako ďalej zdôrazňuje, pri stanovení hraníc štátov bolo prihliadané na práva všetkých občanov. „Vláda SR má v úcte svojich susedov a bude aj naďalej podporovať politiku porozumenia, spolupráce a pokojného spolunažívania všetkých národov a štátov v európskom priestore. Slovenská republika bude aj naďalej podporovať politiku vedúcu k porozumeniu a pokojnému spolunažívaniu všetkých európskych štátov a ich občanov,” uvádza sa vo vyhlásení. Maďarský parlament v máji schválil zákon o svedectve národnej súdržnosti. V ňom sa mierová zmluva označuje za „najväčšiu tragédiu maďarstva”. Vyjadruje sa v ňom aj nutnosť prerokovať konflikty, ktoré sa v súvislosti s Trianonom dodnes vynárajú. V právnej norme sa okrem iného deklaruje, že „všetci členovia a všetky spoločenstvá maďarstva, ktoré boli uvrhnuté do područia viacerých štátov, sú súčasťou jednotného maďarského národa, ktorého spolupatričnosť ponad hranice je skutočnosťou. Súčasne je táto spolupatričnosť určujúcim prvkom ich osobnej a spoločenskej identity”.
Pevnosť hraníc v strednej Európe je garanciou pravidelného rytmu srdca celého kontinentu a kto začne experimentovať so srdcom, môže sa dožiť jeho kolapsu a aj kolapsu myšlienky zjednotenej Európy. Vyhlásil to dnes predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD), ktorý na Tyršovom nábreží v Bratislave spolu s vicepremiérom Dušanom Čaplovičom (Smer-SD) a starostom Petržalky Milanom Ftáčnikom odhalil Pomník mierových zmlúv po prvej svetovej vojne. Pamätník je venovaný dokumentom spečateným vo Versailles, Saint-Germain a v Trianone v rokoch 1919 až 1920. „Všetky tieto zmluvy chápeme ako ucelený systém rešpektujúci medzinárodné právo a rovnoprávne vzťahy medzi partnermi, ktorí ich podpísali,” povedal Fico. Tvrdí, že každý, kto ich porušuje, porušuje aj medzinárodné právo a preukazuje vlastnú aroganciu a povýšenosť, ktorá v demokratickej Európe nemá miesto. Šéf exekutívy je presvedčený, že Trianonská zmluva v nijakom prípade neobrala Maďarsko o rozsiahle územia, ako to tvrdia iredentisti a im poplatní historici. „Maďarsko vzniklo na jemu zodpovedajúcom území až po rozpade Uhorska, ktorý zmluva len spečatila,” vysvetlil. Podľa jeho slov tento dokument potvrdil status quo nastolený v Európe na záver prvej svetovej vojny. Fico zároveň označil za zarážajúce, že tieto mierové dokumenty Slovenskej republike doteraz nepripomínal nijaký pamätník. „My Slováci staviame pamätníky a musíme ich stavať, aby sme nestratili pamäť. Na ľavom brehu Dunaja vidíme pamätník generála Štefánika a po tom, ako sme na Bratislavskom hrade osadili sochu kráľa Svätopluka, sa naše hlavné mesto zapĺňa symbolmi suverénnej SR,” podotkol. Vo svojom príhovore ocenil Fico aj postoj českých bratov a poďakoval sa za podporné stanoviská prezidenta Václava Klausa v otázke dvojakého občianstva. „My vieme, kde máme priateľov, ktorí sú s nami v dobrom aj v zlom,” dodal na podujatí, na ktorom okrem slovenskej zazneli aj česká a európska hymna. Na tabuli pred pamätníkom je nápis, že „Mierové zmluvy uzatvorené po prvej svetovej vojne vo Versailles, Saint-Germain a v Trianone stanovili a garantovali hranice starých a nových štátov v Podunajskej oblasti a stali sa základom historického vyrovnania a zmierenia medzi národmi bývalého Rakúsko-Uhorska. Tieto zmluvy ako medzinárodnoprávne dokumenty najvyššej úrovne určením hraníc Česko-Slovenskej republiky prvýkrát vymedzili aj Slovensko ako geografický, politický, historický a právny celok”.
Vo vyhlásení, ktoré schválila, reagovala na rozhodnutie maďarských poslancov určiť 4. jún, keď bola v roku 1920 podpísaná Trianonská zmluva, za deň národnej spolupatričnosti. Kabinet Robert Fica (Smer-SD) plánoval prijať vyhlásenie ešte minulý týždeň, nakoniec ho však odložil, aby sa mohol zaoberať katastrofálnymi povodňami. „Politika revizionizmu vráža klin do priateľského a pokojného spolužitia medzi národmi a štátmi, a je prejavom otvorenej neúcty a nerešpektovania medzinárodných mierových zmlúv a modernej európskej politiky 21. storočia,” vyhlásila slovenská vláda. Tradične napäté vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom sa ešte zhoršili po víťazstve národne orientovanej konzervatívnej strany Fidesz Viktora Orbána v maďarských parlamentných voľbách. Fidesz presadil uľahčenie udeľovania občianstva zahraničným Maďarom, o maďarský pas tak môžu žiadať aj príslušníci polmiliónovej maďarskej komunity na Slovensku. Slovenská vláda to označila za bezpečnostné riziko a sprísnila zákon o občianstve. Napäté vzťahy s Maďarskom ovplyvnili aj predvolebnú kampaň na Slovensku. Trianonskou zmluvou prišlo Maďarsko o väčšinu svojho územia, Slovensko sa vďaka dohode stalo súčasťou Československa. Otváranie zmluvy spôsobuje medzi Slovákmi tradične nervozitu. Slovensko dostalo slovnú podporu aj od susedného Česka. Prezident Václav Klaus a premiér Jan Fischer minulý týždeň vyhlásili, že maďarský zákon o národnej spolupatričnosti zmluvu z Trianonu znevažuje. Český prezident tiež doplnil, že kroky Maďarsku môžu vytvárať prostredie pre rast extrémizmu a prispievať k oživovaniu starých rivalít v Európe.
Slovensko sa prvého júla ujme jednoročného rotujúceho predsedníctva Visegrádskej štvorky, na plánovanom summite v druhej polovici mesiaca si ho prevezme z rúk Maďarska. Vláda dnes prijala program z dielne šéfa rezortu diplomacie Miroslava Lajčáka, ktorý predložia aj partnerom zo skupiny na schôdzke premiérov v Maďarsku. „Cieľom je, aby SR využila nadchádzajúce predsedníctvo V4 na úspešné splnenie úlohy zodpovedného a konštruktívneho partnera v regionálnom kontexte a vo vzťahu k našim strategickým partnerom v EÚ a NATO. Zároveň vyvinieme maximálne úsilie na presadzovanie sektorových, hospodárskych a regionálnych záujmov SR,” píše sa v materiáli. „Plánujeme využiť okrúhle 20. výročie vzniku Visegrádskej skupiny 15. februára 2011 na širšiu informovanosť verejnosti a prehlbovanie vyšehradskej identity najmä prostredníctvom publicity verejnoprávnych médií. Z iniciatívy MZV SR a vďaka konštruktívnej súčinnosti s ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií, ako aj Národnou bankou Slovenska, budú k 15. februáru 2011 vydané pamätná eurominca a pamätná spoločná visegrádska poštová známka,” plánujú predkladatelia návrhu. Mottom programu je Efektívny Visegrád - kontinuita, súdržnosť, solidarita a informovanosť. Pri vypracovaní návrhu predsedníctva vychádzali rezorty zo skúseností pôsobenia V4 s cieľom nadviazať na pozitívne výsledky predchádzajúcich predsedníctiev, najmä na kľúčové sektorové a zahraničnopolitické priority V4. Zároveň do neho zapracovali hlavné aktuálne zahraničnopolitické, ekonomické a sektorové priority Slovenska. „V oblasti sektorovej spolupráce sa chceme zamerať na posilňovanie vnútrovyšehradskej súdržnosti a spoluprácu s dôrazom na kľúčové projekty a medzirezortné aktivity, ktoré prinášajú výhody a úžitok obyvateľstvu krajín V4, vrátane zmierňovania dosahov globálnej ekonomickej a finančnej krízy. Je záujem pokračovať v činnosti pracovných skupín vysokých predstaviteľov vlád V4 pre energetickú bezpečnosť v zmysle záverov energetického summitu predsedov vlád V4 24. februára 2010 v Budapešti a pre sociálnu inklúziu Rómov. Po línii MZV V4 zintenzívnime konzultácie a koordináciu pri účinnejšom presadzovaní záujmov našich krajín v rámci európskej a regionálnej politiky,” píše sa v materiáli. Počas slovenského predsedníctva sa uskutočnia plánované summity na úrovni prezidentov krajín V4 v novembri v českých Karlových Varoch a na budúci rok v Maďarsku. Na úrovni predsedov vlád V4 sa uskutočnia dva summity na Slovensku - jeden v novembri alebo decembri a druhý v júni 2011. Na úrovni ministrov zahraničných vecí sa uskutočnia dve stretnutia v októbri k západnému Balkánu a na jar k Východnému partnerstvu. Aktivity a projekty predsedníctva Slovenska vo V4 pokryjú jednotlivé rezorty a ústredné orgány štátnej správy zo svojich rozpočtov pre rok 2010, respektíve 2011.
V analýzach zahraničných hospodárskych denníkov Wall Street Journal (WSJ) a Financial Times (FT) sa v súvislosti s akčným plánom Orbánovej vlády zhodne objavilo populistické označenie. Premiér Viktor Orbán v utorok prezentoval v parlamente prvý akčný plán svojej vlády, ktorý v 29 bodoch smeruje podľa predsedu vlády k postaveniu maďarského hospodárstva na nohy a vytvoreniu sociálnej istoty. „Nový populistický vodca Maďarska vyhlásil, že vláda zníži rozpočtové výdavky a bankám zvýši daňové zaťaženie, aby zaplátal rozpočtovú dieru. Je to odkaz pre nervózne medzinárodné trhy, aby upokojil investorov. Finančná situácia krajiny je stabilná,” cituje maďarský spravodajský server Origo dnešné vydanie WSJ. „V akčnom pláne je niekoľko dobrých nápadov, nie som však presvedčená, že opatrenia sú v súlade so stanoveným cieľom deficitu,” povedala pre WSJ Raffaella Tenconiová z investičnej banky Wood & Co. Podľa nej spomínanie štátneho krachu vedúcimi politikmi Fideszu je kategóriou zámerného vyvolávania paniky. Dôvera, ktorú Maďarsko v uplynulom roku získalo, sa teraz stratila. Podľa analýzy Danske Banky vo WSJ Orbánov balíček v najlepšom prípade bude mať neutrálny vplyv na verejné financie, v najhoršom prípade však prehĺbi deficit. Podľa FT nie je jednoznačné, či avizované opatrenia budú dostatočné ku konsolidácii rozpočtu. „Orbán vyrukoval s populistickým nápadom bankovej dane. Zobral by tak 200 miliárd forintov (709 miliónov eur) sektoru, ktorý v súčasnosti platí 13 miliárd forintov. O tom však budú ešte rokovať. Okrem toho by formálne zakázali hypotéky založené na devízach. Je to krok, ktorý je ľahšie deklarovať, ako realizovať,” píše vo FT autor Stefan Wagstyl.
Jednotná 16-percentná daň z príjmu, 10-percentné zdanenie pre niektoré firmy, škrtanie daní pre malých a stredných podnikateľov, zdanenie bánk a poisťovní a obrovské šetrenie vo verejnom sektore. Takto vyzerajú základné črty Orbánovho 29-bodového akčného plánu na záchranu maďarskej ekonomiky, ktorý by mal stopercentne fungovať až o dva roky. Úsporný balíček a ozdravenie maďarskej ekonomiky bol jedným z hlavných bodov Orbánovej predvolebnej kampane. „Pred pol druha rokom pomohol štát bankám. Teraz, keď je krajina v problémoch a v roku 2009 banky už dosiahli významné zisky, by sa mali podieľať na pomoci ľuďom. Všetci sa musia podieľať na oživení hospodárstva,“ povedal maďarský premiér počas predstavovania svojho balíčka. Maďarsko sa do finančných problémov dostalo kvôli poskytovaniu hypotekárnych úverov v zahraničných menách v roku 2008. Maďarský forint sa vtedy prepadol, čo vyvolalo v krajine finančnú krízu. Situáciu u našich južných susedov zachraňoval Medzinárodný menový fond a EÚ, ktoré im dali viac ako 25 miliárd dolárov. Maďarský premiér chce tiež dodržať deficit verejných výdavkov na úrovni, ktorú pri medzinárodnej pôžičke sľúbil. „Dnešné rozhodnutia pomôžu udržať dobrú fiškálnu pozíciu štátu. 3,8-percentný cieľ deficitu hrubého domáceho produktu tak podľa mňa môžeme dosiahnuť,“ povedal pre HN maďarský analytik Attila Gyulai. Okrem rovnej dane z príjmu na úrovni 16 percent chce Orbánova vláda pomôcť podnikateľom - najmä tým, ktorých ročný daňový základ neprevýši sumu 1,8 milióna eur. Pre tieto podniky by sa tak daň výrazne znížila z 19 na desať percent, čo by im ušetrilo pomerne veľké sumy a zasiahlo by to veľmi veľkú časť maďarských podnikateľov. Tešiť sa však môžu aj fyzické osoby. Orbán totiž ešte pred niekoľkými mesiacmi sľuboval zníženie daní z príjmu fyzických osôb, čo vo svojom balíku aj presadzuje. Daň z príjmu by mala klesnúť na rovných 16 percent a mala by byť pre všetkých jednotná. Práve rovná daň je pre Maďarov novinkou, doteraz sa totiž ich príjmy zdaňovali progresívne v závislosti od sumy, ktorú mesačne zarobili. „Zdanenie minimálnej mzdy pomôže tomu, aby sa ľudia nevyhýbali plateniu dane. V tomto bode je dôležité aj zníženie daní pre spoločnosti, pretože práve väčšina zamestnancov pracuje v tomto sektore,“ povedal Gyulai. Analytik tiež tvrdí, že ekonomické reformy smerujú aj k oblasti zahraničných investícií. „Celkový odkaz tohto balíka mieri aj na tieto investície, čo by mohlo znamenať dobrý obrat.“ Najviac sa u susedov bude šetriť vo verejnom sektore, kde by mali platy zamestnancov zoškrtať celkovo o pätnásť percent. Novinkou je určenie stropu platov manažmentu štátnych podnikov. Najvyššia mesačná mzda by tak podľa nového plánu nemala prekročiť sedemtisíc eur vrátane topmanažmentu Maďarskej národnej banky. Menej sa však ujde aj pracovníkom štátnej správy. Prísne opatrenia sa týkajú napríklad aj nákupov automobilov, nábytku či telefónov, ktoré úplne zakázali. Chudobnejšie budú odteraz aj maďarské politické strany, ktorým chce Orbán ročne vziať zo štátnych príspevkov takmer pätinu.
Maďarský premiér včera predstavil sériu opatrení, ktoré majú investorov presvedčiť o tom, že dokáže udržať deficit na uzde. Plánuje zaviesť rovnú daň z príjmov, dodatočné zdanenie bánk, škrty vo verejných výdavkoch a zakázať uzatváranie hypoték v cudzej mene. Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán, ktorého strana v aprílových voľbách získala dvojtretinovú väčšinu v miestnom parlamente, včera zverejnil ekonomické plány svojho kabinetu. Podľa analytikov môže však jeho prorastová stratégia ohroziť znižovanie deficitu, ktorým je podmienená medzinárodná pomoc MMF a EÚ (v hodnote 20 miliárd eur) Orbán sa musí veľmi snažiť, aby napravil pošramotenú reputáciu svojej krajiny. Minulý týždeň totiž od vysokých predstaviteľov jeho vlastnej strany Fidesz zaznelo, že Maďarsko smeruje v ústrety krízy podobnej tej, ktorá panuje v Grécku. Orbán sa teda chce zamerať na oživenie ekonomiky tým, že zavedie rovnú daň z príjmu, čím v priemere zníži daňovú sadzbu. Na zredukované odvody štátu sa môžu tešiť tiež malé a stredné podniky. Ďalším opatrení má byť zákaz uzatvárať hypotéky v cudzích menách (teda ochrana obyvateľov pred dôsledkami kurzových výkyvov). Výpadok daňových príjmov chce maďarská vláda nahradiť presunutím daňového bremena na banky. „Chceme rokovať s bankami o tom, čo bude základom novej dane a ako sa záťaž prerozdelí medzi ne, poisťovne a leasingové spoločnosti, uviedol Orbán a dodal: Počítam s tým, že bude zavedená na tri roky.“ Na strane výdavkov chcú ušporiť najmä na prevádzke štátnych inštitúcií, ktoré čaká zmrazovanie rozpočtových kapitol a zamestnancov znižovanie platov. Vedenie vládnej strany Fidesz sa síce dištancovalo od výrokov jedného zo svojich vysokých predstaviteľov o tom, že Maďarsko bude v dohľadnej dobe postihnuté takou istou krízou ako Grécko, ale analytici sa napriek tomu pýtajú, ako chce Orbán udržať deficit pod kontrolou a zároveň znižovať dane. Pravdou je, že maďarský dlh nie je taký vysoký ako v prípade Grécka, tento rok sa má vyšplhať na 80 %, čo je tesne nad priemerom Únie, kým v Grécku smeruje k 133 % HDP. Krehká dôvera investorov voči Maďarsku, ktoré od roku 2008 čerpá finančnú pomoc od MMF a EÚ, však môže byť i tak rýchlo preč. Podľa expertov stačí, pokiaľ sa skutočne ukáže, že Maďarsko výrazne prekročí deficit verejných financií, ktorý má tento rok dosiahnuť 3,8 % HDP. György Matolcsy, maďarský minister hospodárstva, uviedol, že erár musí len tento rok ušetriť asi 1,0 až 1,5 % HDP, inak nemá šancu plán splniť. Niektorí analytici síce upozorňujú, že rovná daň priniesla napríklad Slovensku alebo Rumunsku vyššie daňové výnosy, Orbán zatiaľ nezverejnil žiadne podrobnosti svojho návrhu a preto je ťažké odhadovať jeho prípadné dôsledky (podľa analytikov kľúčovými nie sú ani tak daňové sadzba, ale skôr zložitosť respektíve jednoduchosť daňového systému). Experti okrem toho varujú pred reštrikciami uvalenými na bankový sektor: zvyšovanie daní či zákazy niektorých typov hypoték. Podobné opatrenia (najmä prvé menované) by totiž mohli vyvolať ohrozenie už aj tak veľmi skromného rastu - po vlaňajšom prepade o 6,3 % HDP má ekonomika tento rok rásť o 0,5 %.
Ak by Európska únia vypísala súťaž o enfant terrible medzi členskými štátmi, nepochybne by tento titul získalo Grécko. Málokto však očakával, že mu tak rýchlo vyrastie prípadný konkurent - Maďarsko. Hovorca maďarského premiéra Viktora Orbána minulý týždeň označil situáciu v krajine za vážnu, keď vyšlo najavo, že rozpočtový schodok na tento rok by mohol presiahnuť sedem percent HDP, aj keď sa ho Budapešť zaviazala znížiť na 3,8 percenta HDP. Otras, ktorý predpokladá teórie o falšovaní štatistických údajov podobne ako v Grécku, poslal dole nielen kurz eura, ale aj burzy na celom svete. Za pozornosť však stojí horúčkovitá aktivita maďarských politikov a ich európskych náprotivkov po rozšírení správ o maďarských problémoch na finančných trhoch. Aj keď V. Orbán finančníkov upokojoval, že ide len o krátkodobú politickú taktiku a šéf eurozóny a luxemburský premiér Jean-Claude Juncker dal najavo, že reči o dlhovej kríze a prípadnom bankrote pokladá za prehnané, bruselskí diplomati hovoria mimo záznamu úplne inak. Situáciu v Maďarsku označujú nielen za kritickú, ale takisto hovoria o zlobe ostatných členských štátov EÚ. Novú maďarskú vládu tak podľa jedného z nemenovaných diplomatov čakalo na utorňajšom zasadaní únijných ministrov financií v Luxemburgu hneď niekoľko horúcich chvíľ, keď musela čeliť ostrej kritike ostatných štátov. Únia sa síce podobné výmeny názorov snaží držať pod pokrievkou a prakticky vždy ich existenciu popiera, v prípade Budapešti však nemožno očakávať čokoľvek iné. Maďarsko by sa navyše mohlo stať jedným z prvých prípadov, na ktorom si EÚ bude môcť vyskúšať svoje nové a tvrdšie rozpočtové pravidlá. Tie síce zatiaľ neplatia a ešte nejaký čas platiť nebudú, Maďari však predstavujú spolu s Gréckom ideálny exemplárny prípad. V roku 2006 vyvolali šok slová maďarského premiéra Ferenca Gyurcsányho. „Žiadna európska krajina neurobila nič takého hlúpeho ako my. Evidentne sme v minulom roku a pol či dvoch rokoch klamali,” povedal v utajenom povolebnom príhovore pred poslancami maďarskej socialistickej strany. V roku 2006 schodok maďarského rozpočtu dosahoval takmer desať percent HDP, čo bola vôbec najväčšia hodnota z 27 štátov EÚ, v čase rekordného hospodárskeho rastu navyše naozaj šokujúca. Už vtedy sa Maďarsko dostalo do fázy, v rámci tzv. procedúry pre nadmerný rozpočtový deficit, keď mu chýbal len krôčik k zastaveniu európskych dotácií. Práve pod tlakom týchto okolností sa vláda rozhodla pristúpiť na zásadné úsporné opatrenia, ktoré - ako vidno - mohli zostať len na papieri alebo v účtovných knihách. Ak by sa potvrdilo podozrenie, že maďarská vláda štatistiku skutočne falšovala a súčasná situácia povedie k nedodržaniu naplánovaného rozpočtového schodku, možno si len ťažko predstaviť, že aj tentoraz by sa Budapešť vyhla sankciám. V kombinácii s veľmi pravdepodobným znížením ratingu ide naozaj o nezávideniahodnú kombináciu. Situácia je o to vážnejšia, že kríza sa netýka len Maďarska, ale celého regiónu strednej a východnej Európy. Český minister financií už vyslovil obavy, že investori sa zameriavajú na celý región a jednotlivé krajiny príliš nerozlišujú. Českú vládu vôbec Maďarsko v poslednom období veľmi znepokojuje, a to nejde len o jeho chatrné hospodárstvo. Veľmi vysoko postavení diplomati, ktorých tu však nemožno menovať, sa obávajú o vývoj slovensko-maďarského národnostného sporu. „Zatiaľ sa hádajú len politici, ale stačí jedno rozbité okno a nejaké vášne z toho a situácia sa môže zhoršiť. Ak maďarskí nacionalisti začnú verejne spochybňovať Trianon alebo Versailles, pôjde aj o českú štátnosť a Praha sa k tomu bude musieť postaviť,” povedal nemenovaný diplomatický zdroj. Prahu pritom netrápia ani tak samotné národnostné vášne, ale opäť vplyv na ekonomickú situáciu. V súčasnosti do nálady finančných trhov čoraz častejšie hovoria médiá, stačí tak niekoľko hlúpejších článkov v niektorom rešpektovanom zahraničnom denníku a rating sa opäť prepadne ku dnu. EÚ ani Česko však netušia, ako so súčasnou situáciou pohnúť správnym smerom. Diplomati tak nahlas premýšľajú, že ak sa nepodarí celý problém vyriešiť bilaterálne medzi Bratislavou a Budapešťou, spor sa prenesie na pôdu Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Ani to by však nebol príliš dobrý signál. Znepokojenie vyjadruje aj spoločné stanovisko českého premiéra Jana Fischera a prezidenta Václava Klausa. Podľa nich maďarský zákon o národnej spolupatričnosti znevažuje trianonskú zmluvu. Jedno je tak v súčasnosti isté. Ak si niekto myslel, že súčasná dlhová kríza a neistota sa vyhne regiónu strednej a východnej Európy, mýlil sa. Teraz nezostáva iné, než dúfať, že horúce hlavy vo vedení príslušných štátov čoskoro vychladnú.
Hlasné uvažovanie premiérovho hovorcu o defaulte Maďarska sa postaralo o turbulencie v celom regióne Je jasné, že hospodárstvo je vo veľmi vážnej situácii, uviedol podľa agentúr na tlačovej konferencii v úvode júna hovorca nového premiéra Viktora Orbána. Na dôvažok na otázku o riziku defaultu, teda neschopnosti plniť záväzky krajiny voči dlhopisovým investorom, uviedol, že „si vôbec nemyslí, že by šlo o zveličovanie hovoriť o tejto téme”, citovala ho agentúra Bloomberg. Takéto slová od predstaviteľa krajiny, ktorú od toho najhoršieho počas turbulencií na jeseň roku 2008 spasila len medzinárodná pomoc MMF, Svetovej banky a Európskej únie a ktorá hneď po voľbách signalizovala neochotu plniť reštrikčné podmienky spájajúce sa s touto pomocou, spôsobili explóziu na stredoeurópskych finančných trhoch. V prvom júnovom týždni oslabili forint voči referenčnému euru o 4,7 percenta. Poľský zlotý v tom období klesol o 2,5, česká koruna o 1,7 a rumunský leu o pol percenta. Maďarský forint sa po prudkom oslabení v priebehu dvoch dní po týchto vyjadreniach ocitol po prvý raz od začiatku júna na úrovni 290 HUF/EUR, poľský zlotý po tretí raz za ostatný mesiac testoval odolnosť hranice 4,20 PLN/EUR, česká koruna nazrela opäť nad hranicu 26 CZK/EUR. Na úroveň jednoročných maxím vystrelili aj regionálne rizikové prirážky, posudzované podľa ceny 10-ročných poistiek kreditného rizika (CDS). Najvýraznejšie, prakticky o viac než 130 bázických bodov, vyskočilo v prvom júnovom týždni poistenie pred defaultom Rumunska (380) a Maďarska (394), teda členských krajín EÚ (no nie eurozóny). Obe krajiny už siahli po záchrannej pomoci Medzinárodného menového fondu. O viac než štyridsať bázických bodov zdražela cena za podstúpenie kreditného rizika Česka (136) a Poľska (191). Cena slovenských 10-ročných CDS sa zvýšila o približne 30 bázických bodov (128). Hoci netreba zabúdať, že okrem rádioaktívneho spádu napätia na susedných trhoch nie je v období predvolebnej nervozity nad možnou diskontinuitou hospodárskej politiky rozšírenie rizikovej prirážky ničím nezvyčajným. Napriek príspevku predvolebnej neistoty sa tak cena za poistenie kreditného rizika Slovenska udržala na najnižších úrovniach v regióne, čo zodpovedá slovenskému premiantstvu v rebríčku ratingového hodnotenia, ktoré je podľa agentúry S&P o päť stupňov vyššie než maďarské. Len niekoľko týždňov po vzájomnej dohode členských krajín eurozóny o vzájomnej garancii kredibility sa aj Slovensko prakticky na finančnom trhu presvedčilo o tom, že ako členská krajina 330-miliónovej ekonomiky druhej najdôležitejšej rezervnej meny sveta je v očiach investorov vnímané ako kvalitatívne stabilnejší partner. Nielen v porovnaní s Maďarskom. Napriek (pre rozpočtové vyhliadky) nádejnému výsledku volieb vzrástla riziková prirážka Česka viac ako jej slovenský náprotivok. Nepriame prínosy šťastne načasovaného prijatia spoločnej európskej meny pripomenuli aj aprílové štatistiky o zotavovaní priemyselnej produkcie, ktorá sa napriek spoločnému priaznivému vplyvu vlaňajšej výhodnejšej porovnávacej základne zotavuje na Slovensku ( 21 %) o poznanie lepšie než v porovnateľne otvorených ekonomikách regiónu mimo eurozóny ( 10,9 % v Česku a 9,7 % v Maďarsku). Po tom, čo sa splnilo varovanie pred rastúcou zraniteľnosťou stredoeurópskych mien nepriaznivými domácimi impulzmi, bude pre zastavenie rizika ďalšieho zosunu dôležité posilnenie forintu späť pod úrovne 281,24, respektíve 276,35 HUF/EUR, v prípade zlotého späť pod 4,0855 či 4,0354 PLN/EUR a 25,581, respektíve 25,327 CZK/EUR v prípade českej koruny. No na dohľad ich dlhoročných miním neradno zabúdať, že ich prelomenie môže byť medvedím signálom pre pokračovanie ďalšieho depreciačného tlaku.
Medzinárodný menový fond (MMF) a Európska komisia v stredu privítali záväzok Maďarska, že udrží deficit rozpočtu v roku 2010 na plánovanej úrovni a že prijme dodatočné opatrenia, ak budú potrebné. Po rokovaniach s maďarskými predstaviteľmi v Budapešti MMF a EK uviedli, že s maďarskou vládou budú pokračovať v rokovaniach v júli. Krajina v novembri 2008 dostala núdzový úver vo výške 25 mld. USD od Európskej únie a MMF, aby sa predišlo jej kolapsu po prudkom páde forintu po vypuknutí globálnej finančnej krízy. Maďarskí predstavitelia minulý týždeň spôsobili paniku na finančnom trhu, keď naznačili, že krajina by mohla smerovať k problémom vyplývajúcim zo zadlženosti podľa gréckeho scenára. Ministri svoje vyhlásenie potom stiahli a zdôraznili, že v tomto roku zostáva cieľom deficit na úrovni 3,8 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). „Vítame záväzok maďarských predstaviteľov udržať deficit v roku 2010 na úrovni 3,8 percenta HDP na základe dohody v rámci podporného programu zo strany MMF a EÚ,” uviedol vo vyhlásení šéf misie MMF v Maďarsku Christoph Rosenberg.
Maďarsko na dnešnej aukcii 12-mesačných pokladničných poukážok získalo výrazne menej, než plánovalo. Navyše, v porovnaní s aukciou konanou pred dvoma týždňami, vzrástol úrok. To signalizuje, že trhy sú stále nervózne z minulotýždňových vyhlásení maďarských politikov, ktorí hovorili o tom, že krajinu čaká osud Grécka a platobná neschopnosť je reálnou možnosťou. Zatiaľ ich úplne neupokojilo ani následné popretie týchto vyhlásení a proklamácia, že vláda sa bude snažiť o dodržanie plánovaného 3,8-% rozpočtového schodku, ani hospodársky plán vlády s úspornými opatreniami, ktoré by mali pomôcť k splneniu fiškálneho cieľa. Priemerný výnos dnešnej emisie pokladničných poukážok dosiahol 5,35 % oproti 5,17 %, čo bol priemerný výnos pokladničných poukážok predaných pred dvoma týždňami, teda predtým, než vyhlásenia maďarských predstaviteľov o zlom stave verejných financií vyvolali turbulencie na trhoch. Dnešná aukcia bola tiež prvá odvtedy, ako premiér Viktor Orbán v 8. júna predstavil svoj hospodársky plán. Plán trhy síce upokojil, ale analytici upozorňujú na riziká ohrozujúce jeho realizáciu. Najväčšou ťažkosťou bude zrejme plánovaná vysoká daň pre finančný sektor. Maďarská agentúra na riadenie dlhu AKK predala na dnešnej aukcii 12-mesačné pokladničné poukážky v celkovej hodnote 35 miliárd HUF (124,20 milióna eur), pričom pôvodne chcela predať poukážky v hodnote 50 miliárd HUF. Priemerný výnos sa v porovnaní s aukciou spred dvoch týždňov zvýšil o 18 bázických bodov. „Trhy prijali hospodársky plán pozitívne, nikto si však zatiaľ nedovolí na neh o príliš veľa vsadiť, keďže existuje neistota ohľadom jeho uskutočniteľnosti,” uviedol pre agentúru Reuters nemenovaný obchodník s dlhopismi. Dodal, že rizikový apetít investorov v globálnom meradle zostáva nízky. Výnos 52-týžňových českých pokladničných poukážok dnes vzrástol na 1,23 % z 1,10 %.
Japonská automobilová spoločnosť Suzuki Magyar Suzuki Zrt. dnes spustila v severomaďarskom Ostrihome sériovú výrobu nového modelu Swift. Na slávnostnom podujatí sa zúčastnili maďarský premiér Viktor Orbán a prezident spoločnosti Suzuki Motor Corporation Osamu Suzuki. Magyar Suzuki vyrobil vlani 180.166 vozidiel, čo je o 36 % menej oproti roku 2008. Z modelov vyrobených v Ostrihome predali v zahraničí v roku 2009 vyše 173.000. Prezident Suzuki v reakcii na otázku TASR uviedol, že zo súčasných 3900 je asi 1300 pracovníkov zo Slovenska. Zavedením nového modelu v terajšej etape podľa jeho slov neplánujú zvyšovať počet zamestnancov. Pred novinármi šéf japonskej spoločnosti, ktorá je desiatou najväčšou automobilkou na svete, oznámil, že v tomto roku vyrobia v Ostrihome spolu 170.000 áut, z toho 40.000 nových modelov Swift. Do výroby nového modelu investovali 250 miliónov eur a vyrábať ho budú aj v ďalších závodoch spoločnosti vo svete. V Maďarsku ho začnú predávať na jeseň. Podiel automobilov Suzuki na maďarskom trhu vlani dosiahol 13,48 % a spoločnosť Suzuki si tak podržala 13. priečku. Premiér Orbán dnes v prejave ocenil, že japonská automobilka zotrvala na maďarskom trhu už takmer dve desaťročia. „Je záujmom Maďarska, aby investori vytvárali nové pracovné príležitosti, aby boli úspešní, pretože potom aj Maďarsko bude úspešné,” konštatoval. Na margo svetovej hospodárskej krízy predseda maďarskej vlády povedal, že príklad Suzuki ukazuje, že netreba podliehať pesimizmu. Prvý Suzuki Swift predstavili verejnosti v roku 1984. Mal trojvalcový motor s objemom 993 kubických centimetrov. Swift druhej ge nerácie začali v Ostrihome vyrábať od októbra 1992. Najnovší model má okrem mierne zmeneného dizajnu o 17 % nižšie emisie, o 9 cm dlhšiu karosériu a zníženú priemernú spotrebu z 5,8 l/100 km na 5,0 l/100 km. Vyrábať ho budú s benzínovým motorom s objemom 1,2 l, ktorý dosahuje výkon 68kw pri 5800 otáčkach za minútu. Najpredávanejším modelom v roku 2009 bol Splash/Opel Agila s 84.664 kusmi. Modelov Swift predali 54.641 a SX4/Fiat Sedici 34.000 kusov. Na maďarskom trhu sa vlani predalo 2009 vozidiel typu Splash, 3084 kusov SX4 a 2480 kusov modelu Swift.
Maďarská ekonomika vzrástla v prvom kvartáli medziročne o 0,1 percenta. Vyplýva to z konečných údajov maďarského štatistického úradu, ktoré boli zverejnené v stredu. Podľa sezónne a kalendárne upravených údajov posilnila ekonomika krajiny v porovnaní so štvrtým kvartálom minulého roka o 0,9 percenta, čo je v súlade s predbežným odhadom. „Čistý vývoz bol v súlade s očakávaniami motorom rastu. Spotreba sa stále veľmi pomaly zotavuje a očakáva sa, že bude rásť aj naďalej iba miernym tempom. Rozsah vládnych opatrení môže tohto roka viesť k výraznému prepúšťaniu vo verejnom sektore, zatiaľ čo zmena daní pravdepodobne stimuluje spotrebu až od budúceho roka,” povedala analytička spoločnosti Citigroup Eszter Gárgyán.
Pred poldruha rokom pomohol štát bankám. Teraz by sa mali podieľať na pomoci ľuďom. Vytvorenie nového hospodárskeho systému a zavedenie princípu vzájomnej zodpovednosti do tohto systému avizoval dnes v Budapešti maďarský premiér Viktor Orbán. Súčasťou 29-bodového akčného plánu na oživenie ekonomiky, ktorý predložil parlamentu, je aj zavedenie rovnej 16-% dane z príjmu fyzických osôb. Cieľmi akčného plánu sú podľa Orbána postavenie maďarského hospodárstva na nohy a vytvorenie sociálnej istoty. Premiér zdôraznil, že ide o prvý akčný plán vlády. Ako dodal, do desať rokov chcú vytvoriť milión nových pracovných miest. Medzi poslancami spomedzi opatrení vyvolali najbúrlivejšie reakcie návrh na legalizáciu domácej výroby pálenky a výrazné zvýšenie zdanenia bánk a poisťovní. Na návrh Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (KDNP), ktorá získala v bloku s Maďarským občiansky zväzom - Fidesz vyše dvojtretinovú väčšinu v parlamente, sa do akčného plánu dostalo aj takzvané rodinné zdaňovanie. V tomto prípade by výdavky na deti boli odpočítateľnou položkou zo základu dane. Vláda chce od roka 2011 rozšíriť okruh podnikov, ktoré by boli zdaňované zvýhodneným 10-% kľúčom z doterajšieho 19-% v závislosti na obrate. Prvý kľúč v súčasnosti platí do obratu 50 miliónov forintov, po novom by to bolo až do obratu 500 miliónov forintov. V zmysle akčného plánu by zaviedli daň pre finančné inštitúcie tak, aby banky, poisťovne a lízingové spoločnosti namiesto plánovaných 13 miliárd forintov zaplatili v tomto roku do štátneho rozpočtu už 200 miliárd forintov. „Pred poldruha rokom pomohol štát bankám. Teraz, keď je krajina v problémoch a v roku 2009 banky už dosiahli významné zisky, by sa mali podieľať na pomoci ľuďom. Všetci sa musia podieľať na oživení hospodárstva,” zdôraznil Orbán. Významným prvkom opatrení je zníženie objemu mzdových prostriedkov vo verejnej sfére o 15 %, určenie stropu miezd manažmentu štátnych podnikov a inštitúcií, vrátane manažmentu národnej banky, či zákaz nákupu a výmeny automobilov, nábytku a telefónov v štátnej sfére. Štátne inštitúcie budú mať strop miezd 2 milióny forintov. V súčasnosti existujú mzdy aj vo výške 7 miliónov forintov. Vláda mieni znížiť počet riaditeľstiev štátnych firiem zo 100 terajších na desať. Chce tiež znížiť terajší počet 636 členov dozorných rád v štátnych podnikoch na 180. Mieru podpory politických strán ešte v tomto roku navrhuje akčný plán vlády znížiť o 15 %. Súčasťou plánu je aj zavedenie druhotnej kontroly potravín, aby sa zamedzil dovoz „potravinového odpadu z Európy”, moratórium na ceny dodávky vody a elektriny, ako aj moratórium na vysťahovanie neplatičov pôžičiek na byty.
Nový maďarský premiér Viktor Orbán v utorok prisľúbil, že jeho vláda zníži mzdy vo verejnom sektore a zreformuje daňový systém. Maďarsko sa tak snaží presvedčiť trhy, že dokáže znížiť svoj rozpočtový deficit, a upokojiť investorov, ktorí sa obávajú, že krajinu zasiahne podobná dlhová kríza ako postihla Grécko. Orbán v utorok pred parlamentom predstavil plán, v rámci ktorého chce zaviesť 16-percentnú rovnú daň z príjmov fyzických osôb. Ďalším bodom jeho plánu je zníženie daní pre malé a stredné podniky na 10 percent zo súčasných 19. Orbán taktiež signalizoval nové sadzby pre zisky bánk. „Radi by sme začali rokovania s bankami o tom, ako by taká daň vyzerala, akú zaťaž by predstavovala pre banky, poisťovne a lízingové spoločností. Navrhujeme, aby trvala tri roky,” povedal vo svojom prejave. Dodal, že takáto daň by zvýšila príjmy do rozpočtu o 200 miliárd forintov. Maďarský premiér tiež prisľúbil šetrenie v štátnych inštitúciách a zavedenie maximálnej výšky mzdy vo verejnom sektore, čím chce znížiť mzdové náklady o 15 percent. Zároveň chce presadiť zákaz hypotekárnych úverov v cudzích menách. Maďarská vláda už cez víkend informovala, že chce v tomto roku dosiahnuť plánovaný deficit na úrovni 3,8 percenta hrubého domáceho produktu a špekulácie o možnom bankrote označila za prehnané.
Maďari už vedia, čo sa ich nový premiér chystá spraviť s krízou otraseným hospodárstvom. Takmer dva mesiace po víťazných voľbách Viktor Orbán predstavil svoj balíček opatrení. Jeho vláda sa už koncom minulého týždňa zaviazala, že dodrží rozpočtový cieľ predchádzajúceho kabinetu Gordona Bajnaiho a tento rok zníži deficit na 3,8 percenta hrubého domáceho produktu. Orbán včera odhalil, ako to chce dosiahnuť - predovšetkým „podojením“ bánk a utiahnutím opaskov štátnych zamestnancov. Do Orbánovho 29-bodového akčného plánu sa dostali aj novinky, ktoré mnohých Maďarov potešili. Premiér ide zjednodušiť daňový systém. Štát menej vezme malým a stredným podnikom. Zavedenie rovnej 16-percentnej dane z príjmu fyzických osôb zase vychádza v ústrety väčšine daňovníkov, s výnimkou najmenej zarábajúcich. S veľkou pompou Orbán ohlásil aj povolenie domácej výroby ovocných destilátov, ktorá bola v Maďarsku zakázaná od dvadsiatych rokov minulého storočia. „Oslobodzovací zápas vedený so štátom sa po 90 rokoch skončil víťazstvom povstalcov,“ komentoval legalizáciu domácich páleníc, kým parlament sa otriasal salvami smiechu. Na churchillovsky úprimné slová o „krvi, pote a slzách” sa Orbán neodhodlal. Z jeho prejavu, naživo vysielanom viacerými televíznymi a rozhlasovými stanicami, však jasne vyplynulo, že vláda pri pokuse ozdraviť ekonomiku ráta s drastickým znížením miezd v rozpočtovej sfére i výrazným zvýšením príjmov do štátnej pokladnice od bánk, poisťovní a ďalších finančných inštitúcií. „Štát sám na sebe ušetrí 120 miliárd forintov,” sľúbil premiér úsporu v prepočte asi 420 miliónov eur. Takmer polovicu tejto sumy chce vláda ušetriť na mzdách štátnych zamestnancov. Orbán síce nespresnil, či sa to má dosiahnuť prepúšťaním, alebo znižovaním platov, ešte v tomto roku však na všetky mzdy štátnych zamestnancov chce štát vydať o 15 percent menej ako vlani. Vláda v štátnych rozpočtových organizáciách zavedie aj moratórium na obnovu vozového parku, nábytku či telefónov. Zruší veľký počet riaditeľstiev a dozorných rád. S výnimkou dvojmesačného odstupného zaťaží 98-percentnou daňou všetky „zlaté padáky”, prémie a iné bonusy. Pre najlepšie platených manažérov štátnych podnikov sa zavedie mzdový strop vo výške 7 000 eur, čo znamená, že napríklad šéf centrálnej banky či budapeštianskeho dopravného podniku bude zarábať štvornásobne menej ako doteraz. Najnemilosrdnejšie Orbánov balíček postihne bankový sektor. „Pred rokom a pol pomohol štát bankám,” pripomenul premiér. „Teraz, keď je krajina v ťažkostiach a banky už vlani dosiahli výrazné zisky, by sa mali podieľať na pomoci ľuďom,” dodal. Nová banková daň, plánovaná predbežne na tri roky, má do rozpočtu ročne priniesť navyše 200 miliárd forintov, čo je asi 700 miliónov eur. Orbánov balíček bol s napätím očakávaný po tom, čo katastrofické vízie viacerých lídrov Fideszu otriasli dôverou finančných trhov voči Maďarsku. Podpredseda Fideszu Lajos Kósa napríklad ešte koncom minulého týždňa tvrdil, že Maďarsko má len malú šancu vyhnúť sa situácii Grécka a odvrátiť štátny bankrot. Táto poplašná správa vyvolala na burze paniku a forint spolu s eurom citeľne oslabli. Orbánov hlavný ekonomický poradca bol preto nútený narýchlo dementovať informácie, že vláda prevzala po svojej predchodkyni štátne financie v takom nečakane zlom stave, že nebude schopná dodržať výšku deficitu dohodnutú s Európskou úniou. Minister hospodárstva György Matolcsy však spresnil, že na splnenie svojho záväzku musí vláda spraviť škrty vo výdavkoch vo výške jedného až pol druha percenta hrubého domáceho produktu. Prvá reakcia trhov na Orbánov balíček bola kladná. Už počas jeho prejavu sa kurz forintu oproti euru takmer o jedno percento posilnil. Aj analytici sú spokojní. „Tieto opatrenia jasne ukazujú, že Orbán je rozhodnutý udržať rozpočtový deficit na 3,8 percenta,” povedal pre agentúru Reuters Gyula Tóth z viedenského Unikreditu. „Chýba mi niekoľko detailov, ale vyzerá to tak, že najdôležitejšia príjmová časť - daň z bankového sektora, by mohla na tento rok stačiť,” dodal.
Budapešť sa inšpirovala aj Slovenskom a chystá sa zaviesť rovnú daň. Kým u nás sa všetky príjmy zdaňujú sadzbou 19 percent, vláda Viktora Orbána chce 16percentnú daň len pre občanov. Vláda však bude škrtať platy a šetriť na nákupoch vo verejnej správe. Viac sa zdania banky a poisťovne. Maximálny mesačný plat úradníka vo verejnej správe nemá prekročiť dva milióny forintov (asi sedemtisíc eur). Nový strop sa tak dotkne aj šéfa centrálnej banky Andrása Simora, ktorý podľa maďarských médií mesačne zarába osem miliónov. Fidesz nešetril kritikou na Simora už pred voľbami. Vláda chce zavedením mzdového stropu pre úradníkov ušetriť 120 miliárd forintov. Extra zdanením bánk a poisťovní chce získať asi 190 miliárd. Podľa prepočtov ekonóma Ernst & Young Szabolcsa Vámosi-Nagya však zavedenie rovnej dane vo výške 16 percent bude pre štátnu kasu znamenať výpadok príjmov 300 až 400 miliárd forintov. „Pasca je v tom, ako chcú znižovať dane a zároveň neprekročiť deficit 3,8 percenta,“ hovorí vedúci ekonomickej redakcie Új Szó Zoltán Sidó. Záväzok dodržať deficit pripomenul Orbánovi minulý štvrtok aj šéf eurokomisie José Manuel Barroso. To je podmienka, aby Medzinárodný menový fond uvoľnil maďarskej vláde ďalšiu tranžu z dohodnutej pôžičky z októbra 2008. Krajina nebola schopná splácať dlhy a v čase, keď prepukla kríza, ani si na ne požičať. Záchrannú ruku vtedajšej vláde podal menový fond, Svetová banka a EÚ. Podľa opozičných socialistov (MSZP) pomáhajú nové opatrenia len bohatým. Šéf poslancov MSZP Attila Mesterházy povedal, že Fidesz opozíciu žiada o konštruktívny prístup, no sám za posledných osem rokov hovoril na všetko nie vrátane krokov, ktoré sú aj v jeho súčasnom balíčku. Orbánovi vytkol, že nehovorí, z čoho sa v rozpočte nahradí výpadok spôsobený znížením daní. Šéf extrémistického Jobbiku Gábor Vona vníma Orbánov prejav tak, že jeho vláda robí ekonomické kroky iba preto, aby upokojila situáciu po výrokoch predstaviteľov Fideszu. Ich vyjadrenia, že Maďarsko nedokáže udržať deficit verejných financií na úrovni 3,8 percenta, na konci minulého týždňa poriadne znervóznili trhy. Odniesli si to maďarské vládne dlhopisy, riziková prirážka im prudko stúpla. Rovnako forint, ktorý sa oslabil až na 288 forintov za euro. Nedôveru investorov pocítil celý región. Nepomohli ani Orbánove slová po stretnutí so šéfom eurokomisie Barrosom, že vláda bude šetriť. A keď hovorca maďarskej vlády v piatok potvrdil grécku cestu, euro spadlo už pod úroveň 1,19 dolára a opäť sa stala aktuálnou debata, že by mohlo stáť aj jeden dolár. Cez víkend maďarskí politici svoje vyjadrenia korigovali. Maďarský forint sa včera posilnil z raňajšej úrovne 286,80 na 281 forintov za euro.
• Občania budú platiť 16percentnú daň z príjmov; dnes je progresívne zdaňovanie od 17 do 32 percent, v priemere platia 18,2percentnú daň.
• Firmy s ročným obratom do 500 mil. HUF budú platiť daň 10 percent, dnes je táto hranica do 50 mil. HUF.
• Zruší sa desať menších daní.
• Rozpočet na platy vo verejnej správe sa zníži o 15 percent.
• Štátny zamestnanec nemôže mať vyšší plat ako 2 mil. HUF mesačne (zhruba 7tisíc eur).
• Vo verejnej správe sa má šetriť aj tak, že nebudú kupovať nový nábytok či autá.
• Zdaní sa aj minimálna mzda.
• Extra daň pre banky, poisťovne a lízingovky sa upraví tak, aby ročne odviedli ro rozpočtu spolu 200 miliárd HUF, dnes je to nastavené tak, že odvádzajú 13 miliárd HUF ročne.
- Maďarská vláda dnes vo svojom úspornom balíku predstavila aj zníženie daní. Pomôže im to pritiahnuť zahraničných investorov?
- Je príliš skoro odpovedať na túto otázku, keďže niektoré návrhy zmeny daní ešte nemajú jasné kontúry. Ide najmä o neistotu, akým spôsobom a v akej výške by mal byť zdanený finančný sektor a do akej miery takéto opatrenie obmedzí dostupnosť úverov. Naopak, zníženie daní pre fyzické osoby by malo pomôcť maďarskému trhu práce, ktorý trpí jednou z najnižších mier participácie práce aj práve pre vysoké daňové zaťaženie.
- Dokáže Fidesz dodržať sľúbený deficit verejných výdavkov na hranici 3,8 percenta?
- Tento rok by maďarská vláda mala splniť plánovaný cieľ, keďže navrhované opatrenia na tento rok sa zamerali len na generovanie úspor na strane výdavkov a nárast dodatočných príjmov. Znižovanie daní je naplánovane až na rok 2011.
- Budú musieť siahnuť aj na dôchodky a sociálne dávky tak, ako Gréci?
- Odchýlenie sa od plánovaného cieľa nie je natoľko výrazné, aby si vyžadovalo urýchlené škrty v sociálnej oblasti. Zásahy do sociálneho systému, ako napríklad zrušenie trinástych dôchodkov a ďalšie parametrické zmeny dôchodkového systému, musela urobiť už predchádzajúca vláda.
Dosť depresívny zážitok ponúka dnes klikanie po glóbuse finančných trhov. Skoro celá planéta je v červených farbách, ktoré značia iba jedno - prepad búrz. Leví podiel na tom má sotva týždeň úradujúci maďarský premiér Viktor Orbán. Tomu sa začína vymykať z rúk jeho taktika urobiť z domácej ekonomickej situácie umelý problém prirovnávaním ku „gréckemu scenáru” a vycúvať tak buď zo záväzkov veriteľov alebo zo svojich predvolebných sľubov. Na nervóznych finančných trhoch totiž táto jeho vnútropolitická finta rýchlo prerástla v problém skutočný a globálny. Nič na tom nezmenilo ani sobotňajšie mimoriadne stretnutie, na ktorom nový kabinet označil záväzky veriteľov za „dosiahnuteľné”, sľúbil predstaviť plány úspor a možnosť gréckeho scenára poprel. „Spôsobili taký neporiadok, že dostali do problémov celú eurozónu,” nešetril kritikou na adresu čerstvej Orbánovej vlády Petr Oszkó, minister financií úradníckeho kabinetu, ktorý vo funkcii skončil v máji. Prepad sa začal už v piatok. Ako je známe, spôsobilo ho opakované porovnávanie Maďarska s gréckym scenárom štátneho bankrotu z úst ľudí okolo premiéra. Tí vyhlásili, že po svojich socialistických predchodcoch objavili „fiškálneho kostlivca”, čo značí, že tohtoročný plánovaný deficit 3,8 percenta HDP bude až dvojnásobný. Minulý štvrtok správa presiakla do svetových novín. V piatok ju premiérov hovorca oficiálne potvrdil a burzy začali padať v obavách zo šírenia európskej dlhové krízy na ostatné štáty. Pokles pokračoval aj v pondelok, euro je na novom štvorročnom minime. Trpí však aj samotné Maďarsko, ktoré dalo Orbánovi cez dve tretiny hlasov. V piatok skoro o päť percent prepadol maďarský forint. Naopak prirážka, ktorú si investori účtujú k trojročným vládnym dlhopisom ako poistku proti štátnemu bankrotu, vyletela od piatku podľa agentúry Bloomberg o 58 percent. Forint v pondelok dopoludnia mierne silnel, prirážka na dlhopisoch ale rástla ďalej. Padala aj maďarská burza. Triezvejší analytici pritom od začiatku upozorňujú, že Maďarsko urobilo v reformách veľký pokrok, jeho očakávaný deficit okolo štyroch percent HDP nesiaha minuloročnému gréckemu deficitu 13,6 percenta ani po členky. A podobné je to u vládneho dlhu, ktorý na rozdiel od gréckeho 125% dosiahne tento rok 79% HDP. Málokto už dnes preto pochybuje, že z Orbánovej strany išlo o vopred pripravenú taktiku. Tá mala podľa pozorovateľov dva scenáre: buď pre tento rok u medzinárodných veriteľov dohodnúť miernejšie škrty vo výdavkoch svojej vlády alebo naopak získať výhovorku, prečo nesplniť svoje populistické predvolebné sľuby na znižovanie daní. Pokiaľ ide o prvý scenár, Orbán zistil minulý týždeň v Bruseli, že je nerealizovateľný. Európska únia a Medzinárodný menový fond, ktoré krajine v októbri 2008 požičali 20 miliárd euro, z dohodnutých podmienok nepoľaví. Maďarsko tak musí dodržať tohtoročný rozpočtový deficit na úrovni 3,8 percenta HDP. Kabinet tak bude musieť škrtať viac, ako si jeho predchodcovia mysleli. Na rade je tak zrejme Orbánov „plán B” - odvolanie sľubu nižších daní, ktoré si hospodárstvo spomalené o vlaňajších 6,3 percenta nemôže dovoliť. Vinu za to teraz premiér hodí najskôr na „diktát EÚ a MMF”, ktorý pred voľbami sľúbil ukončiť. Na jeho machiavelistický „plán B” však môže (nielen) Maďarsko tvrdo doplatiť. „Uvidíme, nakoľko budú „ukľudňujúce” komentáre FIDESZu zaberať na trhoch. Maďari si totiž nemohli vybrať horšiu chvíľu na odhaľovanie svojich fiškálnych kostlivcov,” upozorňuje ekonóm ČSOB Jan Čermák. „Trhy totiž po zlých číslach z amerického trhu práce majú tendenciu trestať všetky rizikové aktíva, čo forint a maďarské vládne dlhopisy nepochybne sú.”
Pre politické riešenie slovensko-maďarských vzťahov by bolo najlepšie, keby ich politici vôbec neriešili. To je odkaz, ktorý po schvaľovaní sporných zákonov v maďarskom parlamente a odhaľovaní pamätníkov Trianonu na Slovensku odkazujú primátori a starostovia z národnostne zmiešaných území. „Spolužitie Slovákov a Maďarov je bezproblémové. Aby takým zostalo, bolo by dobré, keby o ňom politici konečne prestali hovoriť. Žijem tu už 40 rokov a nikdy som nezažil žiadny konflikt, ktorý by tu vypukol preto, že niekto je Maďar a iný Slovák,“ uviedol primátor mesta Šaľa Martin Alföldi. Podľa jeho slov sú Šaľania bez ohľadu na národnosť lokálpatriotmi a lojálnymi obyvateľmi Slovenskej republiky. „Tí obyvatelia maďarskej národnosti, ktorých poznám, s tým nemajú žiadny problém a všetci sa cítia byť plnohodnotnými obyvateľmi tohto štátu,“ skonštatoval Alföldi. Podobný názor na slovensko-maďarské vzťahy na národnostne zmiešaných územiach má aj primátor Štúrova Ján Oravec. „Vzťahy sú dobré. Niekedy mám pocit, že len politici robia všetko preto, aby také neboli. Iba hľadajú skutočné a domnelé krivdy a to je nekonečný príbeh. Treba už konečne spraviť za všetkým hrubú čiaru na obidvoch stranách. Čo sa stalo už sa neodstane, treba hľadať spoločnú cestu,“ skonštatoval Oravec. Za neriešenie vzťahov medzi Slovákmi a Maďarmi je aj primátor Komárna Tibor Bastrnák. „Tie vzťahy sú dobré, výborné. Nie je nutné, aby do nich vstupovali rôzni provokatéri z oboch brehov Dunaja. Rôzne momenty z histórie, treba prenechať historikom a politické záležitosti politikom. Netreba všetko hneď predkladať ľuďom ako veľký problém,“ myslí si Bastrnák. Podľa jeho slov sú obyvatelia maďarskej národnosti voči Slovensku lojálni. „Nie sú na mieste rôzne podozrenia. Možno iba niektorým chýba pocit istoty. Chcú byť považovaní za normálnych ľudí, aj keď majú materskú reč inú ako slovenčinu,“ dodal Bastrnák. Podľa starostu obce Kolíňany Róberta Balkóa, v ktorej žije početná maďarská menšina, by sa politici po júnových voľbách mali venovať hlavne riešeniu nezamestnanosti a hospodárskemu oživeniu krajiny. „A nie jazykovému zákonu, alebo tomu, ako kto vyslovuje zemepisné názvy. To sú zákony a smernice, ktoré nič podstatné neriešia. Skôr v ľuďoch, ktorí nie sú slovenskej národnosti, vzbudzujú dojem, že sú preraďovaní do nejakej druhej kategórie občanov,“ skonštatoval Balkó. Podľa jeho slov zostávajú aj v Kolíňanoch vzťahy medzi Slovákmi a Maďarmi dobré. „A to aj napriek tomu, že politici stále vyťahujú témy, ktorými sa snažia vytvárať napätie,“ doplnil. Príkladný vzťah, medzi Slovákmi a Maďarmi je aj v obci Tešedíkovo. Podľa starostu Gyulu Borsanyiho v dedine neexistujú ani náznaky problémov. „Máme tu zmiešané manželstvá, dvojjazyčnú školu. Ohrozenie povodňami ľudí ešte viac stmelilo. Ani slovenskí, ani maďarskí politici by nemali vyťahovať veci z minulosti a vyvolávať nepokoje medzi radikálmi na oboch stranách. Veď nikto rozumne uvažujúci nemôže vážne rozmýšľať o zmene hraníc. Veď je to smiešne. To sa len radikálni politici neustále snažia prihrievať si svoju vlastnú polievočku. Nikto rozumný by im na to nemal skočiť,“ myslí si Borsanyi.
Túžbu po „normálnej, slušnej a spravodlivej“ spoločnosti dnes symbolickým a pokojným pochodom vyjadrili približne tri stovky ľudí v Bratislave. Znepokojujú ich prejavy neslušnosti, netolerantnosti a nedostatočného rešpektu voči druhým. „Výrazne to vyplavuje na povrch pred voľbami,“ konštatoval bývalý veľvyslanec SR pri OSN v Ženeve a programový riaditeľ Fórum inštitútu pre výskum menšín Kálmán Petőcz. Podľa neho sú si všetci obyvatelia rovní. „Nie preto, že sme rovnakí, ale že sa vzájomne rešpektujme vo svojej rôznorodosti,“ povedal Petőcz. Pochod sprevádzali heslá v slovenčine, maďarčine, poľštine či nemčine. Prítomní držali v rukách transparenty s nápismi Za rešpekt voči iným, Za slovensko-maďarské porozumenie, Najprv počúvaj, potom hovor!, Všetci sú odlišní, ale všetci sú si rovní alebo Za vecný dialóg. Vzhľadom na situáciu po povodniach rozšírili organizátori svoj pôvodný zámer pochodu o rozmer spolupatričnosti s ľuďmi postihnutými záplavami. Občanov verejne vyzvali, aby prispeli poškodeným po povodniach v rámci zbierky, ktorú organizuje mimovládka Človek v ohrození. Pochod tolerancie a solidarity sa zaobišiel bez incidentov, dohliadala naň mestská i štátna polícia. Sprievod vyrazil z Medickej záhrady od sochy najväčšieho maďarského básnika Sándora Petőfiho a skončil sa v komplexe Eurovea pri soche jedného zo zakladateľov novodobej slovenskej štátnosti, generála Milana Rastislava Štefánika. „Dve udalosti a toľko emócií medzi nimi, ktoré sú vyvolávané na oboch brehoch Dunaja,“ zamyslel sa Petőcz. Sprievod prešiel z Medickej záhrady cez ulice Poľná, Karadžičova, Dostojevský rad, popri Slovenskom národnom divadle až ku komplexu Eurovea. Podporiť ho prišli viacerí intelektuáli a zástupcovia mimovládnych organizácií. Zatiaľ čo pri Petőfiho soche zaspievalo zoskupenie Mariana Jaslovského, Martina Šútovca a ďalších spolu s Tomášom Hudákom skladbu Vlastenecká, pri Štefánikovej soche dala bodku za zhromaždením slovenská ľudová pieseň Kopala studienku. Organizátormi podujatia boli okrem iných aj bývalý veľvyslanec a programový riaditeľ Fórum inštitútu pre výskum menšín Kálmán Petőcz, Dagmar Horná z UNESCO Chair of Human Rights, predsedníčka Študentskej siete - Diákhálózat Tímea Tóth, predseda Hnutia Human Peter Marianek, vysokoškolský pedagóg Univerzity Komenského Andrej Findor a občan z Bratislavy Daniel Borský.
Európska únia nevyrieši za Slovensko a Maďarsko dôležité záležitosti, ako je otázka menšín, zdôrazňuje László Szarka. „Tvárime sa, že nech nám EÚ povie, čo máme robiť, pričom na to musíme prísť sami. Nikto to neurobí za nás. V tom je najväčší deficit - buď nerozmýšľame, alebo rozmýšľame osobitne, prípadne rozmýšľame proti sebe,” povedal pre Pravdu historik Szarka. Rodák z Galanty pôsobil ako riaditeľ ústavu Maďarskej akadémie vied pre bádanie etnických a národnostných menšín. Interview poskytol na minulotýždňovej konferencii historikov, ktorí v Budapešti diskutovali o Trianonskej mierovej zmluve.
- Majú mladí ľudia vrátane historikov iný pohľad na dejiny, aj pokiaľ ide o Trianon?
- Objavujú sa u nich protichodné názory. Pre niektorých je to úplne nezaujímavý starý príbeh. U iných sa prejavuje z rodiny nasiaknutý pocit nadradenosti a potreba revízie. Vidím to však aj na slovenskej strane. Ide o širokú škálu - od totálneho nezáujmu až po šovinizmus, ktorý niekedy takmer hraničí s rasizmom. Je to realita v stredoeurópskych spoločnostiach aj v nových pokoleniach.
- Kde treba hľadať príčiny?
- Je to aj vina nás historikov. Nedokážeme poskytnúť jednoduché, jasné vzorce, ktoré by sa dali vyučovať. Namiesto toho si každý vyrába svoje národné mýty a tie sú prítomné vo veľkej miere v školstve aj v médiách. Za najsmutnejšie považujem to, že sme sa ani len nepriblížili k takej úrovni spracovania dejín, ako dokázali Nemci alebo Poliaci, ktorí sa začínajú so svojou históriou vyrovnávať. Maďarsko a Slovensko nie sú schopné uzmieriť sa s vlastnou minulosťou.
- Hovoríte to ako človek, ktorý pripravuje slovensko-maďarskú učebnicu dejepisu alebo píše paralelné štúdie historikov?
- Samozrejme, že historici dokážu komunikovať. Aj u nás nastala výmena generácií a je vidieť, ako sa strácajú nepríjemné tiene. Pokolenia našich dedov sa medzi sebou ani len nerozprávali. Generácia pred nami niekedy spoločne debatovala, ale nespolupracovala. Naše pokolenie je už schopné spolupracovať, a nielen v archíve, kde na seba zákonite narazíme, ale máme spoločné projekty, akým je spomínaná učebnica. Dúfam, že naše deti to budú riešiť hravo. Hlavne preto, lebo ústrednou otázkou už nebudú viac dejiny politiky, ale história spoločnosti, kultúry a vzdelanosti.
- Prečo je pohľad na Trianon taký rôznorodý?
- Trianonská otázka má niekoľko paralelných interpretačných línií. Jednou je téma revízie, ktorá rezonuje v rôznych obdobiach s odlišnou silou tónu. Potom tu je ochrana menšín, čo nemôže byť ani inak, keďže existujú. Napríklad v Maďarsku hneď po roku 1918, ako sa tieto spoločenstvá oddelili od materského národa, jestvuje ochrana menšín. Nedá sa to obísť. Robí to každá krajina. Slovensko aj Česko, každý štát, ktorý má v Európe nejakú národnostnú menšinu. Pre niekoho ide o veľmi dôležitú tému, iný jej prikladá menší význam.
- Je možné starať sa o menšiny bez toho, aby sa zobrali do úvahy susedia?
- Ide o ďalšiu líniu - susedská politika, čiže nejde o jednostrannú záležitosť. Ani ochrana menšín, ani otázka hraníc, ani otázka občianstva nemôže byť riešená jednostranne. Je to mnohostranná záležitosť, potrebná je spolupráca medzi susedmi. Lenže v 20. storočí bolo takýchto pokusov veľmi málo. Hoci sú aj takéto príklady, veď čo urobilo maďarské ministerstvo zahraničných vecí po Trianone ako prvé?
- Čo?
- Diplomati išli za vtedajším československým ministrom zahraničných vecí Edvardom Benešom do Brna a Mariánskych Lázní. To znamená, že v rokoch 1920 - 1921 sa viedli seriózne československo-maďarské rokovania. Nedokázali sa dohodnúť, to je už iná otázka. Lenže vtedajší vynikajúci politici, ktorí boli vychovaní v časoch monarchie, vedeli, že nie je možné bez seba, proti vôli druhého riešiť spoločné problémy.
- Existuje ešte nejaká nezanedbateľná línia?
- Áno - európska politika. Nemôžeme sa tváriť, že sme mimoeurópske tvory. Európa ponúkala v 20. storočí niekoľko možností, z nich posledná je integrácia. Nesmieme nebrať na vedomie, neuvedomovať si, že opcia ponúkaná Európou je minimálne na zváženie. Nemôžeme rozmýšľať ako v 19. storočí a nedá sa vracať až k svätému Štefanovi. Musíme rozmýšľať v tomto európskom priestore, tu musíme vytvoriť riešenia, ktoré sú funkčné, ako povedzme v Škandinávii, v krajinách Beneluxu, v Nemecku a jeho susedstve. Tvárime sa, že nech nám Európska únia povie, čo máme robiť, pričom na to musíme prísť sami. Nikto to neurobí za nás. V tom je najväčší deficit: buď nerozmýšľame, alebo rozmýšľame osobitne, prípadne rozmýšľame proti sebe. Nemusíme čakať na zázrak, že EÚ raz bude mať univerzálny systém na ochranu menšín. Nikdy ho nebude mať, ale tu v strednej Európe sa dá vytvoriť. Veď sme si vlastne jeden druhému navzájom menšina v integrovanom priestore.
Je absolvent Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 2001 sa stal šéfom Ústavu pre výskum etnických a národnostných menšín Maďarskej akadémie vied. Venuje sa stredoeurópskym dejinám 19. a 20. storočia, je členom rôznych historických spoločností a inštitúcií v Nemecku, Rakúsku, Česku, na Slovensku, v Rumunsku a Maďarsku.
Po parlamentných voľbách na Slovensku budú s určitosťou prebiehať dvojstranné konzultácie o témach vyvolávajúcich napätie v slovensko-maďarských vzťahoch, pretože obe krajiny nemajú inú alternatívu. V Bruseli to dnes vyhlásil minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák, ktorý informoval o problematike členov socialistickej frakcie Európskeho parlamentu. Jej vedúci predstaviteľ, europoslanec Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) Martin Schulz po stretnutí podľa agentúry MTI uviedol, že minister i socialistickí europoslanci oboch krajín sa k problému postavili v konštruktívnom duchu. Šéf delegácie Maďarskej socialistickej strany (MSZP) Csaba Tabajdi konštatoval, že európski poslanci vyslali Smeru-SD jednoznačné posolstvo. Na jednej strane, aby ubral z tónu, na druhej strane, aby opäť nevstúpil do koalície so Slovenskou národnou stranou (SNS).
Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák a priori neodmieta diskusiu o prehodnotení základnej medzištátnej zmluvy medzi Slovenskom a Maďarskom. „Považujeme ju za základný dokument našich bilaterálnych vzťahov, ktorý preukázal svoju dôležitosť, opodstatnenosť a vytvoril celý rad nástrojov na to, aby sme konzultovali veci. Ak si sadneme a zadefinujeme, že v niektorých oblastiach sa v nej dá ísť ďalej alebo prispôsobiť dnešnej dobe, tak prečo nie,” konštatoval pre TASR. Za podstatné pokladá to, aby prípadná zmena zodpovedala predstavám oboch strán a nešlo sa cestou ultimát. „Za dôležitejšie však v súčasnosti nepovažujeme to, aby bola zmluva prehodnocovaná, ale aby bola dodržiavaná, čo, žiaľ, najnovšie napríklad v kontexte zákona o dvojakom občianstve nemôžme tvrdiť,” podčiarkol. Poznamenal, že žiadny dokument nie je vytesaný do skaly a život je najlepší test toho, ako sa v praxi osvedčil a či sa prípadne nestal brzdou v rozvoji vzťahov. „Vidíme disproporcie v tom, ako sa niektoré články zmluvy implementujú a využívajú, ako sa iné prakticky ignorujú, sme toho názoru, že zmluva by mala mať vybalansovaný prístup a využívanie,” uviedol šéf slovenskej diplomacie. O potrebe zrevidovania základnej zmluvy je presvedčená SMK. Zástupca predsedu strany József Berényi nepovažuje dokument za zlý, avšak podľa neho už v niektorých bodoch nespĺňa požiadavky súčasnej doby, keďže bol podpísaný pred 15 rokmi. „Sme za to, aby ju budúca slovenská a maďarská vláda prehodnotila a obnovila, pretože niektoré veci v nej treba zmodernizovať,” povedal nedávno pre TASR. Zmluva o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou bola podpísaná 19. marca 1995 v Paríži. Platnosť nadobudla v apríli 1997.
Plný futbalový štadión v Dunajskej Strede, bohatý kultúrny program a na pódiu sa usmieva maďarský veľvyslanec po boku predsedu Strany maďarskej koalície Pála Csákyho. Tak vyzeral pondelkový predvolebný míting SMK, na ktorom maďarský veľvyslanec Antal Heizer, oznámil, že nová vláda v Budapešti prispeje sumou 50 miliónov forintov (vyše 17tisíc eur) na pomoc obetiam povodní na Slovensku. Peniaze však nejdú na účet slovenskej vlády, ale na špeciálny povodňový účet zriadený SMK. „Je to rozhodnutie novej maďarskej vlády podporiť iniciatívu SMK a prispieť na pomoc obetiam povodní. Verím, že pozitívny odkaz bude dôležitejší ako hocijaká špekulácia,” zdôvodnil Heizer svoju prítomnosť a vystúpenie na mítingu SMK. Tá zbiera peniaze na pomoc oblastiam postihnutým povodňami už od 2. júna. Bývalý veľvyslanec v Spojených štátoch amerických Martin Bútora hovorí, že veľvyslanci zvyčajne na straníckych mítingoch nevystupujú. „Ak sa tak stalo len niekoľko dní pred parlamentnými voľbami, odráža to momentálnu situáciu v slovensko-maďarských vzťahoch, kde po neštandardnom kroku jednej strany nasleduje neštandardná reakcia druhej,” hovorí Bútora. Zvýšenia napätia sa Heizer ani SMK neobávajú. Vystúpenie veľvyslanca strana nepovažuje za zasahovanie Budapešti do kampane. „Ide o humanitárnu pomoc vyslovene pre tých, ktorí to potrebujú. Ak je humanitárna pomoc považovaná za zasiahnutie do kampane, tak môžeme ľutovať toho, kto takto rozmýšľa,” hovorí podpredseda SMK József Berényi. Nie je vraj dôležité, či peniaze dostane priamo slovenská vláda, alebo politická strana, ak pomôžu na správnom mieste. Informácie, ako budú peniaze nielen z jednorazového príspevku Budapešti použité, chce SMK čo najskôr zverejniť. „Očakávame, že parlamentný klub SMK rozhodne veľmi rozumne a otvorene o použití peňazí a dúfame, že pôjdu na správne miesta - rodinám, ktoré v týchto dňoch trpia,” hovorí maďarský veľvyslanec. SMK ubezpečuje, že pri rozdeľovaní pomoci nebudú pozerať, odkiaľ rodina zasiahnutá povodňou pochádza, ale na to, kto potrebuje pomoc najviac. Reakciu premiéra Roberta Fica sa nám do uzávierky zistiť nepodarilo, ministerstvo zahraničných vecí sa k udalosti odmietlo vyjadriť. Podľa hovorcu rezortu Petra Stana totiž nejde o medzištátne vzťahy, ktoré má ministerstvo v kompetencii.
Kandidátovi SMK na poslanca parlamentu Szabolcsovi Hodosymu Slovenská pošta odmietla distribuovať 41-tisíc volebných letákov písaných v maďarčine do domácností v okrese Dunajská Streda. „Tento úkon považujem za nehoráznosť, za akúsi diskrimináciu,“ povedal Hodosy na tlačovej besede. Slovenská pošta v ozname o odmietnutí prevzatia letákov argumentovala, že tak môže podľa obchodných podmienok urobiť v prípade, ak letáky nie sú v súlade s jej obchodnými záujmami. Podľa oznamu Slovenskej pošty letáky nespĺňajú znenie zákona, Hodosy si ich má vyzdvihnúť na bratislavskej pošte. Hodosy si naštudoval obchodné podmienky Slovenskej pošty a zistil, že za obsah a grafickú úpravu letákov zodpovedá zadávateľ. Hodosy tvrdí, že Slovenská pošta v obchodných podmienkach nedefinovala svoje obchodné záujmy, na ktoré sa odvoláva v ustanovení o možnosti odmietnutia prijatia zásielky. „Mám tomu tak rozumieť, že je v rozpore s obchodnými záujmami Slovenskej pošty distribuovať letáky mojej osoby?” pýta sa Hodosy, ktorý záležitosť považuje za útok proti svojej osobe, aby nemohol letáky rozdistribuovať. Pripomenul, že zásielka nebola určená štátnym orgánom, nešlo o službu verejného záujmu ale platený produkt pošty. „Toto považujem za krajne nevhodné, takýto postup Slovenskej pošty, že z toho titulu, že to bolo iba v maďarčine, aby to odmietli distribuovať. Jazykový zákon takéto ustanovenie nemá,“ povedal Hodosy. Ustanovenie, na ktoré sa odvolávajú, podľa neho rieši len distribúciu tlačovín a neperiodickej tlače, nie politickú reklamu. Slovenská pošta sa vo svojom stanovisku dôrazne dištancuje od politizácie svojho podnikania. „V žiadnom prípade nie je pravdou, že by Slovenská pošta odmietla distribúciu akéhokoľvek volebného letáku z politických dôvodov,“ uviedol hovorca Slovenskej pošty Juraj Danielis. V poslaneckého kandidáta Szabolcsa Hodosyho v pondelok pracovníci Slovenskej pošty nevyexpedovali volebné letáky, nakoľko čakali na stanovisko právneho oddelenia, či distribúcia letákov výlučne v maďarskom jazyku je v súlade so zákonom o štátnom jazyku. Dostali však negatívne stanovisko, nakoľko podľa tohto zákona „tlačoviny, katalógy a programy vydané v štátnom jazyku môžu obsahovať aj znenia v iných jazykoch v potrebnom rozsahu, ktoré sú v zásade obsahovo totožné so znením v štátnom jazyku a nasledujú až po znení v štátnom jazyku”. „Vzhľadom na fakt, že znenie zákona o štátnom jazyku nie je jednoznačné a umožňuje rôzne výklady, rozhodla sa Slovenská pošta po preskúmaní situácie v distribúcii pokračovať, pokiaľ nedostane jednoznačne zamietavé stanovisko Ministerstva kultúry SR,” uviedol Danielis. Letáky sú teraz pripravené na doručovanie do určenej lokality. Slovenská pošta sa klientovi ospravedlňuje za jednodňové meškanie. Hodosy už medzitým dal rozniesť letáky od dverí k dverám prostredníctvom aktivistov.
Víťazstvo ľavice v júnových parlamentných voľbách na Slovensku môže pre krajinu znamenať príchod problémov. Tvrdí to komentátor Reuters Breakingviews Martin Hutchinson vo svojom komentári, ktorý v utorok zverejnila agentúra Reuters. Doterajší vývoj totiž podľa neho ukazuje, že počas vlády sociálnych demokratov Slovensko stráca konkurencieschopnosť a môže sa tak ocitnúť vo väčších problémoch ako susedné Maďarsko. Kým v Maďarsku podľa Hutchinsona je problémom nepochopenie sily slov pre trhy politikmi, na Slovensku ide o skutočné otázniky. Maďarsko je totiž pod drobnohľadom Medzinárodného menového fondu, a prinajhoršom môže zdevalvovať svoju domácu menu. Slovensko má síce nižší verejný dlh ako jeho južný sused, podľa komentátora má však väčší deficit bežného účtu platobnej bilancie a takisto deficit verejných financií. Najväčší problém však vidí práve v strácaní konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky. Ukazuje to už vývoj pred vstupom Slovenska do eurozóny, keď slovenská koruna počas vlády sociálnych demokratov posilnila o 17 %, kým napríklad maďarský forint od decembra 2007 oslabil voči euru o 12 %. Pri porovnateľnom raste produktivity sa tak Maďarsko za relatívne krátke obdobie stalo takmer o 30 % konkurenčnejšie voči Slovensku. Možnosťou pre Slovensko k opätovnému zvyšovaniu konkurencieschopnosti môže byť podľa Hutch insona podobne ako u budúceho člena eurozóny - Estónska znižovanie ceny práce, čo je však pre politikov nepopulárne. A pravdepodobný sa za sociálnych demokratov podľa neho na Slovensku neukazuje ani ďalší kanál zvyšovania konkurencieschopnosti, a to zvyšovanie produktivity práce. Kým totiž pod stredo-pravou vládou v rokoch 1998 až 2006 produktivita práce rástla zhruba o 5 % ročne, odkedy prevzala moc ľavica produktivita naopak klesla o 0,6 %. A podobné skúsenosti z vládnutia ľavice a pravice majú napríklad aj zmieňovaní Maďari. Slovensko tak môže v porovnaní s Maďarskom dopadnúť ešte horšie. Nový maďarský kabinet je totiž stredo-pravý a s ochranou Medzinárodného menového fondu pred populistickým znižovaním daní alebo dotáciami by sa Maďarsko malo bankrotu vyhnúť. „Na Slovensku budú voľby 12. júna, kde sa očakáva víťazstvo ľavice. A to môže znamenať príchod problémov,” dodáva v komentári Hutchinson. Reuters Breakingviews je súčasťou skupiny Thomson Reuters a zaoberá sa komentovaním situácie na finančných trhoch.
Voľby do národnostných rád menšín sa v nedeľu konali v Srbsku. Niektorí účastníci vrátane zástupcov slovenskej menšiny ohlásili sťažnosti, kým hlasovanie podľa srbského ministra pre ľudské a menšinové práva Svetozara Čipliča prebehlo v demokratickej atmosfére. Príslušníci národnostných menšín v Srbsku mali po prvý raz možnosť priamo voliť svojich zástupcov v národnostných radách. „Som toho názoru, že tieto voľby prebehli v demokratickej atmosfére, legálnym spôsobom a domnievame sa, že po 9. júni, keď vyhlásime končené výsledky, budú sformované národnostné rady,” citovala Čipliča agentúra Beta. Námietky k priebehu volieb mali ich účastníci najmä v súvislosti s tým, že ministerstvo pre ľudské a menšinové práva v niektorých mestách neuzavrelo načas zoznamy mien členov rozšírených komisií, a preto podľa nich počas dopoludňajších hodín kontroloval priebeh hlasovania výlučne štát, upresnil spravodajský server B92. Možnosť priamej voľby zástupcov do Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny (NRSNM) malo po prvý raz aj približne 32.000 Slovákov v Srbsku, pričom na hlasovaní sa zúčastnilo päť kandidátskych listín. Predseda Novej slovenskej strany Štefan Séč informoval, že prísediaci pri volebných urnách za listiny s číslom od dva do päť nedostali povolenia od ministerstva za ľudské a menšinové práva, že môžu byť ako kontrola prítomní pri voľbách. Napriek tomu, že listina č. 1 mala povolenia doručené deň vopred. „Naši prísediaci dostali povolenia do volebného štábu až o 17.10 h, keď sa fakticky voľby do NRSNM blížili ku koncu, čo bolo o 20.00 h,” podotkol Séč. „Musíme konštatovať, že voľby do Národnostnej rady neprebiehali podľa vopred demokraticky dohodnutých predpisov, kedy nám, Novej slovenskej strane, ako aj Matici slovenskej, Slovenskej lige a Slovenskej strane, nebolo dovolené, alebo len po niekoľkých hodinách po našich telefonických intervenciách cez OBSE a ministerstvo za ľudské a menšinové práva, aby naši zástupcovia mohli zasadnúť vo volebných komisiách ako kontrolný orgán,” upresnil. Ide podľa neho najmä o obce Kovačica, Báčsky Petrovec, Stará Pazova a Zrenjanin. Strana vyjadrila „opodstatnené podozrenie, že v týchto miestach dochádzalo k manipulovaniu s hlasovacími lístkami”. Séč reagoval na vzniknuté problémy osobným príchodom o 14.00 h do volebnej miestnosti v Starej Pazove a následným rozbitím volebnej urny. Za tento čin ho následne odviedla polícia. Tá ho po troch hodinách prepustila. Nová slovenská strana, Matica slovenská, Slovenská liga a Slovenská strana následne vo vyhlásení požiadali o odvolanie ministra Čiplica, ktorého ministerstvo podľa nich „absolútne nezvládlo voľby do národnostných rád, ako aj o zrušenie volebných výsledkov v týchto obciach”. Na voľbách sa zúčastnilo dovedna 19 národnostných menšín, pričom priamou voľbou ich hlasovalo 16, pripomenul spravodajský server RTS. Priebeh hlasovania sledovalo až 170 zahraničných pozorovateľov vrátane Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), predstaviteľov Európskej komisie a viacerých veľvyslanectiev, dokonca aj takých krajín, ktoré nemajú v Srbsku národnostnú menšinu.
Dodal, že sa svojimi „hazardérskymi a nezodpovednými vyhláseniami” o hospodárskej politike kabinet Viktora Orbána „chytil do vlastnej pasce”. Orbán a jeho vláda by sa mali konečne vzdať hľadania „našľapových mín”, ktoré po sebe vraj zanechala predchádzajúca vláda socialistov. Expert žiadal, aby sa skončilo s presúvaním zodpovednosti za vysoký rozpočtový schodok na predchodcov. Fillipov upozornil, že Fidesz počas volebnej kampane pred aprílovými parlamentnými voľbami prezentoval „pravdivú a bezpečnú alternatívu” voči socialistom a zdôrazňoval, že je to len „otázka politickej vôle”, ako sa dá znovu nastoliť hospodárska suverenita Maďarska. Stratégia súčasnej vládnej väčšiny môže mať „katastrofálne následky” pre krajinu. Varoval expert s ohľadom na najnovšie upozornenia politikov Fideszu pred štátnym bankrotom. Vzhľadom na zrejme neudržateľné volebné sľuby Fideszu, podľa ktorých nemalo dôjsť k nijakému zvýšeniu daní, bol pre Orbána „poslednou nádejou” Brusel, ktorý by mu mohol pomôcť v splnení tohto sľubu. Avšak predseda Európskej komisie (EK) José Manuel Barroso rozptýlil premiérove nádeje. Orbánovi povedal, že Brusel nebude Maďarsku tolerovať nijaké zmiernenie vo výške (dohodnutého) deficitu štátneho rozpočtu. Fidesz preto v sobotu (5.6.) vo svojom kurze urobil obrat o 180 stupňov. Jeho súčasťou bolo vyhlásenie šéfa kancelárie premiéra Orbána Mihalya Vargu, že vyjadrenie o štátnom bankrote „nebolo šťastné” a bolo „prehnané”. Vláda bude preto pracovať tak, aby sa schodok štátneho rozpočtu tento rok obmedzil na 3,8 % hrubého domáceho produktu. Touto zmenou kurzu uznal Fidesz-MPSZ rozsah škôd, ktoré si spôsobil, a teraz chce upokojiť trhy a EÚ. Podľa Fillipova sú najnovšie vyhlásenia signálmi, „ktoré súvisia s ťažkou situáciou vyplývajúcou zo zúfalstva vnútri strany”. Fillipov predpokladá, že nové vyjadrenia by mohli „znamenať vzdanie sa doterajšej finančnej politiky a rétoriky”. Hlavná otázka znie, či sa Orbánovej vláde v nasledujúcich mesiacoch podarí urobiť novú zmenu pre voličov stráviteľnú. Expert pripomenul, Fidesz-MPSZ v minulých rokoch sústavne hovoril o „zbytočnosti úsporných opatrení”.
Naozaj nie je bežné, aby sa ekonomická politika nejakej vlády zrútila ako domček z karát už prvý týždeň po jej oficiálnom nástupe do úradu. A je vtipné, ak sa to stane strane, ktorá má v parlamente dvojtretinovú podporu a viac ako mesiac žila s pocitom, že si môže robiť, čo len chce. Práve tvrdý náraz o stenu reality však v Maďarsku zažívajú Orbán a jeho Fidesz. Netreba ich ľutovať, to, čo teraz s veľkým prekvapením zisťujú, vedel súdny človek už dlho - že im svet v zastúpení finančné trhy, MMF a Európska únia nedovolia hazard s maďarským rozpočtom, nedodržanie plánovaného deficitu 3,8 percenta a záväzku na jeho ďalšie znižovanie. Orbán sa vrátil z Bruselu z rokovania s Barrosom ako zbitý pes a azda prvý raz od polovice 90. rokov začal hovoriť o potrebe hlbších štrukturálnych reforiem. Jeho podnáčelníci doma v rovnakom čase skoro položili forint, lebo pokračovali v nariadenej komunikačnej línii - vysvetľovali voličom, že ich predchodcovi zanechali rozpočet v katastrofálnom stave. V rozpore so správaním akejkoľvek normálnej vlády sa ich dokonca snažili presvedčiť, že je situácia oveľa horšia, než aká naozaj je. Fidesz tým chcel zabiť dve muchy: vopred sa zbaviť zodpovednosti za to, že nebude na všetky predvolebné sľuby a zároveň sa zbaviť zodpovednosti za vyšší deficit, ak niečo zo sľubov predsa len splní. Zašlo to tak ďaleko, že ekonómovia Fideszu vymýšľali, čo všetko do deficitu zarátať, aby bol na papieri dosť vysoký. Snaha zaistiť si peniaze na rozdávanie a nebyť usvedčený z predvolebného klamstva zvíťazila nad zdravým rozumom, vládnou zodpovednosťou aj potrebami krajiny. Ale azda konečne Orbán a spol. pochopili, že nehrajú poker o zápalky a že vládnutie je oveľa viac a aj o inom, než politický marketing.
V polovici mája prebiehali v Bratislave dve významné podujatia s ďalekosiahlym významom: konala sa konferencia o národnom bytí Slovákov v Európe, dôsledne pripravená, takže všetci účastníci dostali zároveň aj zborník referátov i tri bulletiny stanovísk a vyhlásení organizátora konferencie - Panslovanskej únie, čo je prejavom dôslednej organizačnej schopnosti a rešpektu voči záujemcom o túto problematiku, ale aj voči médiám. Konferenciu navštívil a účastníkom priniesol najnovšie vydania týždenníka Slovákov v Maďarsku Ľudové noviny, ako aj časopisu slovenskej samosprávy v Budapešti Budapeštiansky Slovák spisovateľ Gregor Papuček. Publikácie nás upozorňujú aj na portál Slovákov v Maďarsku, na internetový denník www.luno.hu. ktorého tvorcom je známy aktivista, publicista a spisovateľ Imrich Fuhl. K obsahu všetkých spomínaných publikácií sa informačne vrátime. Pokiaľ ide o samotnú konferenciu, položila dôraz na vedecký prístup k problematike národného bytia Slovákov v Európe a otázke maďarizácie. Ako konštatoval historik Anton Hrnko, do našich dejín „vstúpila maďarizácia ako vyvlastnenie občanov, ktorí predtým nikdy neboli príslušníkmi iného, druhého štátu, maďarizácia je vlastne vyvlastňovaním dejín, vrátane politicky účelového vyvlastňovania slovenských národných dejín a znemožňuje dorozumenie”. Historik Anton Hrnko rozviedol, prečo túto definíciu maďarizácie možno dokumentovať tak na historickom vývine, ako aj na jednotlivých historicky nespochybniteľných, dokumentovaných udalostiach. O. i. napríklad pripomenul, že maďarizácia sa začala v prvej štvrtine 18. storočia ako reakcia na reformy Jozefa II. - vtedy sa začali štandardizovať jazyky - a to nielen slovenčina, ale rovnako aj maďarčina a hlavný tlak sa začal vyvíjať na Slovákov, pretože sa považovali za najslabší článok. Vrcholom konferencie bolo vystúpenie historika Ladislava Deáka, ktorý vzhľadom na to, že svoje práce opiera o dlhoročné a dôsledné štúdium archívov a pramennej matérie, je nespochybniteľnou autoritou. Paradoxne práve preto je terčom politicky motivovaných útokov laikov, neodborníkov. Historik L. Deák vecne rozobral zlyhanie maďarských politických elít, čo sa stalo základom pomýlenej interpretácie zmluvy z Trianonu po 1. svetovej vojne, keď sa na nátlak nemaďarskej väčšiny Uhorsko rozpadlo a veľmoci prijali ako východisko sebaurčenie národov. Maďarsko tak po prvý raz získalo svoj národný štát, ktorý nie je totožný s Uhorskom. Prvý maďarský národný štát vznikol aj preto, že Uhorsko nikdy nevedelo vyriešiť národnostné a národné problémy. L. Deák takisto pripomenul korene zmluvy s Maďarskom ako porazeným agresorom po svetovej vojne, Parížsku zmluvu z roku 1947. Pripomenul, čo všetko sa za existenciu samostatnej SR urobilo, aby dominovali u nás publikácie vysvetľujúce, resp. presadzujúce viac-menej dejiny z maďarského a nie zo slovenského pohľadu, nehovoriac o zahraničí, kde sa udomácnila historicky nezmyselná interpretácia rozpadu národnostne neudržateľného Uhorska ako strata maďarských území a obyvateľstva. Dokumentoval to na mediálne šírenom tvrdení o zastupovaní 15 miliónov Maďarov (termín z čias Antalovej vlády historikov, ktorá nastúpila po páde komunizmu), pretože toľko Maďarov v tzv. karpatskej kotline nežije. Je zrejmé, že utrvácnenie mnohých legiend na úkor historickej pravdy má jediný cieľ - ak sa legenda upevní, bude pravdou, prinajmenšom mediálnou pravdou, ktorú nikto nebude vyvracať. Cieľom historických exkurzov L. Deáka však bolo len dokumentovať rozhodujúcu skutočnosť, ktorú si nepretržite musí slovenská politika, jednotliví diplomati, ako aj diplomacia ako celok bez ohľadu na striedanie vlád, verejnosť a médiá uvedomovať a nikdy nestrácať zo zreteľa: maďarská zahraničná politika je aj dnes postavená na historizujúcich základoch, na udalostiach, ktoré boli a sú nikdy nepriznaným zlyhaním maďarských elít v 20. storočí, sú dôsledkom neúspešnej a nerealistickej maďarskej politiky. Tým sa aj vysvetľuje, čo maďarský štát považuje za výhodné pre mocenské záujmy a plány. Historická väzba je zrejmá aj teraz napr. v otázke dvojitého občianstva, pretože má väzbu na zákon z roku 1879. Jedným z cieľov je, aby takýto zákon (vlastne práve tak ako zákon z roku 1879) platil na celom území Slovenska a maďarský štát nie je a nebude povinný priznať, kto dvojité občianstvo zo slovenských občanov, jedno či ide o súkromné osoby alebo predstaviteľov štátnej správy, má. Ide o mocenské plány, práve tak ako termín karpatská kotlina je geopolitickým termínom majúcim určovať územie, kde žili Maďari. V tejto súvislosti historik L. Deák upozornil, že XV. článok vzájomnej Základnej zmluvy z roku 1995 využíva maďarská strana na to, aby prostredníctvom menšín stupňovala nátlak na slovenskú stranu s argumentáciou, že ich len obhajuje, obraňuje a odvtedy dodnes sa našej politike a diplomacii nepodarilo presadiť do dohôd aj výklad, interpretáciu, ako sa jednotlivé články budú používať. V širších súvislostiach aktuálneho vývoja o. i. poukázal na pozoruhodnú skutočnosť - maďarský extrémizmus, antisemitizmus, ako aj volania po zmene hraníc, či strediská, ktoré možno považovať za tréningy pre násilníkov či teroristov, to nie je dovoz, import do Maďarska, ale vlastný, maďarský produkt. Historik L. Deák upozornil, že na prahu tohtoročného leta (4. júna) sa chystá inštalácia formálne súkromného, cirkevného pamätníka proti Trianonu. ktorý bude prvým na našom území protestujúcim proti mierovým zmluvám platným od roku 1920. na základe ktorých vznikla prvá ČSR, a prvým proti štátnosti Slovenskej republiky. Stane sa tak aj medzinárodným precedensom - týka sa to totiž aj Srbska a Rumunska. Sympózium Svätopluk v slovenských dejinách, ktoré sa konalo pod záštitou predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pašku, bolo zamerané na vedeckú rozpravu. Mala ozrejmiť argumenty, prečo na Hradnom vrchu, pred vstupom do Bratislavského hradu bude stáť prvá socha kráľovi Svätoplukovi, ako aj prezentácii historických argumentov, prečo o Svätoplukovi hovoríme ako o kráľovi. Pre širokú verejnosť problematiku sprístupní kniha z vydavateľstva Matice slovenskej Kráľ Svätopluk, jej prezentácia v priestoroch Hradu bude v deň odhalenia sochy Kráľa Svätopluka. Autorom publikácie je historik Matúš Kučera, ktorý na sympóziu prezentoval argumenty: prečo v Bratislave a prečo Svätopluk. Medzi historické argumenty patrí fakt, že kráľ Svätopluk bol na vrchole politickej slávy a bol kráľom rozsiahleho územia, posunul hranicu aj na pravú stranu Dunaja, kadiaľ prechádzali mnohé významné európske obchodné cesty, bola to tepna európskeho obchodu. Bratislavský hrad bol začlenený do stratégie kráľa Svätopluka a jeho strategických výbojov. Hrad bol centrom, ako to ukázali výsledky archeologických bádaní prof. Štefanovičovej a najnovšie európsky ojedinelý výsledok archeologických nálezov Dr. Musilovej. Bolo to jedno z najfrekventovanejších centier vtedajšej strednej Európy, bola to veľká strategická križovatka od keltských, rímskych čias, bol to veľkomoravský hrad. Hoci Pribina bol historicky prvým kniežaťom, nevošiel do ľudovej tradície tak ako rôzni autori, kronikári a kroniky iných národov zaznamenali Svätopluka a svätoplukovskú tradíciu. Vidno to v porovnaní s tradíciou Cyrila a Metoda - tú sa podarilo do značnej miery uhorskej historiografii potlačiť, vymazať. Na rozdiel od nej ľudová tradícia o Svätoplukových troch prútoch prežila. Preto pôsobivé a rétorsky vyšperkované vystúpenie prof. Kučera zakončil zvolaním: nuž s Dubčekom to nevyšlo, tak teda Svätopluk na Hrad! Prof. Richard Marsina z Historického odboru Matice slovenskej sa vecne a faktograficky zameral na to, čo je z historického hľadiska nedoriešené: neodborná verejnosť spochybňuje najmä slovo kráľ a kráľovstvo. Pritom označenie REX či REGNUM v spojitosti so Svätoplukom je zachované v rozličných latinských prameňoch, označoval sa tak suverén, a to sa vzťahuje úplne na politický a vojenský vývoj a postavenie Svätopluka. Doklady, pramene o tom, ako zdôraznil prof. Richard Marsina, sú prístupné už desaťročia. Svoj, ako vždy dôsledne faktografický, prísne vecný výklad zhrnul takto: Svätopluk svojím kráľovstvom vybudoval druhú slovanskú ríšu v slovanskom svete, ríšu rovnocennú ostatným mocnárstvam. Územie dnešného Slovenska vždy hralo významnú úlohu a Bratislava bola nepochybne dôležitým strategickým miestom, preto bola nevyhnutne aj miestom Svätoplukovho pobytu. A preto je dôležité, aby tu bola jeho socha. Sympózium, ku ktorého referátom sa ešte vrátime, pokračovalo mimoriadne podnetným vystúpením prof. Evy Fordinálovej Epos Svätopluk Jána Hollého a počiatky formovania národného povedomia Slovákov v období národného obrodenia. Vystúpenie prof. Fordinálovej, resp. téma, ktorú napokon spracovala v troch knižných prácach, široko presahuje význam jedného sympózia podobne ako jej nezabudnuteľne podnetná výzva k univerzalizmu slobodných ľudí. Historik Anton Hrnko rozobral s odvolávkami na historické pramene tému Veľká Morava a kráľ Svätopluk ako súčasť historického povedomia Slovákov. Tak ako prof. Kučera skončil už mimo rámca referátu aktualizačnou pripomienkou: hovoril o neželateľnosti cyrilometodskej, ako aj svätoplukovskej tradície za stalinizmu, za reálneho socializmu - a dnes, keď tvorí pokračovanie v tradíciách netolerantnosti.
Zahraničný obchod Maďarska vykázal aj v apríli prebytok, už 15. mesiac v rade, vďaka oživeniu dopytu v západnej Európe, ktorá sa zotavuje z najhoršej recesie od druhej svetovej vojny. Podľa najnovších údajov štatistického úradu kladné saldo obchodnej bilancie Maďarska síce v apríli kleslo na 526,4 milióna eur z marcových 653,3 milióna eur, analytici však očakávali, že sa zníži až na 476 miliónov eur. V medziročnom porovnaní aprílový export vzrástol o 21,4 %, zatiaľ čo import stúpol v sledovanom mesiaci o 20,4 %. Maďarsko prekonalo recesiu v 4. kvartáli 2009 a rast jeho ekonomiky sa v 1. štvrťroku tohto roka zrýchlil, a to najmä vďaka zvyšovaniu dopytu v krajinách eurozóny, kam smeruje zhruba 60 % maďarského exportu.
Na stavenisku Budínskeho hradu v Budapešti našli dnes stavbári granát z druhej svetovej vojny. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI z okolia nálezu začali evakuovať takmer 100 ľudí. Armádni pyrotechnici preveria nájdenú muníciu až po úplnej evakuácii v okruhu 200 m. V utorok tento týždeň našli funkčnú výbušninu tiež z druhej svetovej vojny pri obnove detského ihriska v 11. budapeštianskom obvode. Sovietsku delostreleckú mínu kalibru 82 mm pyrotechnici odviezli a zlikvidovali.
Maďarská vláda uhradí náklady, ktoré v súvislosti s protipovodňovou ochranou vynaložili samosprávy a štátne organizácie. Oznámil to dnes v Budapešti po prvej riadnej schôdzi Orbánovej vlády ministerský splnomocnenec pre povodňovú ochranu György Bakondi. Hovorkyňa vlády Anna Nagyová uviedla, že sa vplyvom záplav podľa aktuálnych informácií zrútilo 96 budov. Podľa internetového vydania maďarského denníka Népszava splnomocnenec dodal, že vládnu pomoc dostanú aj súkromné osoby. Zdôraznil, že predtým však je potrebné preveriť výšku vzniknutých škôd. Najdôležitejšou úlohou teraz podľa neho je, aby zabezpečili bývanie ľuďom, ktorí prišli počas záplav o strechu nad hlavou. Bakondi informoval, že mimo svojich domovov musí žiť v súčasnosti 4893 ľudí, z nich 4140 v Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej župe.
Požiarnici, vojaci, vodohospodári aj obyvateľstvo ešte stále pracujú pri hrádzach v okolí riek severomaďarských riek Slaná, Hornád a Bodva. Hladina riek v Boršodskej župe už klesá a vo viacerých obciach odčerpávajú vodu z priekop či pivníc. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI do záchranných prác nasadili počas povodní aj 20 percent príslušníkov polície. Policajtov však už z hrádzí v utorok večer stiahli, niekoľko stoviek z nich ale zostáva v povodňou postihnutých obciach a mestách, kde udržiavajú poriadok. Pokles hladiny zaznamenali tiež v oblastiach Hornej Tisy, Stredného Dunaja, aj pri riekach Zagyva a Ipeľ. Dunaj v Budapešti kulminoval v utorok päť hodín, v Peštianskej župe už zmiernili povodňovú pohotovosť na druhý stupeň.
Na severovýchode Maďarska sa rozbúrené hladiny viacerých riek pomaličky upokojujú, napriek tomu však lokálne nárazové povodne stále ohrozujú 40 tisíc obyvateľov. Agentúru MTI o tom v utorok informoval pracovník z oblastného Úradu pre protipovodňovú ochranu Mihály Varga. Maďarské pohotovostné sily podľa Vargu pokračujú v boji proti povodniam na riekach Hornád, Bodva a Slaná, ktoré čiastočne zaplavili viacero miest na severovýchode krajiny. Protipovodňové operácie sa stále týkajú 138 miest a dedín ako aj takmer 12 tisíc budov. Nápor vysokej vody nevydržalo 89 domov a do provizórnych obydlí evakuovali 4 052 ľudí. Pohotovosť platí na úsekoch vodných tokov s celkovou dĺžkou 3088 kilometrov. Ministerstvo verejnej správy tiež informovalo, že do protipovodňových prác sa zapojilo 23 tisíc ľudí, z toho 18 500 na severe Maďarska. Naďalej stúpa aj hladina najväčších maďarských riek Dunaj a Tisa, na ktorých platí vysoký stupeň povodňovej pohotovosti. Dunajské nábrežia v Budapešti uzavreli pre dopravu a na niektorých úsekoch rozmiestnili pieskové vrecia.
Takmer 12.500 ľudí pracovalo počas uplynulej noci na hrádzach Boršodskej župy na severe Maďarska. Počet evakuovaných stúpol na 5050, z toho v Boršodsko-abovsko-zemplínskej župe na 4502. Vplyvom povodní sa zrútilo už takmer 100 domov. Ministerský splnomocnenec pre protipovodňovú ochranu Tibor Dobson uviedol, že v noci nadnes nedošlo k žiadnej mimoriadnej situácii. Pomalý pokles hladín riek umožňuje znížiť počet ľudí zúčastnených na záchranných prácach. Ich celkový počet v krajine podľa niektorých zdrojov dosahuje 23.000. Záplavy spôsobili vo viacerých obciach a mestách problémy s dodávkami pitnej vody. Obyvateľom odporúčajú úrady používať prevarenú vodu. Hladina Dunaja by po dosiahnutí kulminačnej hodnoty 830 centimetrov mala v Maďarsku už oddnes pomaly klesať.
Na severe Maďarska a na Zadunajsku naďalej platia obmedzenia na železničných tratiach, ktoré sú postihnuté záplavami. Podľa dnešnej informácie maďarskej tlačovej agentúry MTI v okolí Miškovca namiesto vlakov prepravujú cestujúcich autobusmi. Vlaky nepremávajú ani v okolí Balassagyarmatu. Do Košíc cez Hidasnémeti premávajú vlaky, ale medzi stanicami Szikszó a Forró-Encs musia cestujúci prestúpiť do autobusov. Vlaky cez slovensko-maďarské hraničné priechody Szob a Rajka premávajú bez obmedzení. Na mnohých tratiach, napríklad medzi Komáromom a Almásfüzitö na trati z Budapešti do Hegyeshalomu, či v okolí Dombóváru treba rátať s meškaniami v rozmedzí 10-15 minút. Vlaky tam totiž majú obmedzenú rýchlosť.
Sedem ľudí zomrelo a desať sa zranilo v Maďarsku pri zrážke mikrobusu s autobusom, ktorý viezol policajtov. K nehode došlo dnes popoludní na ceste 1. triedy medzi Szentesom a Kunszentmártonom v Čongrádskej župe, informovali policajné zdroje. Ako uviedol pre MTI hovorca polície tamojšej župy Pál János, policajti v autobuse boli na ceste domov po tom, čo pomáhali pri protipovodňovej ochrane v Boršodskej župe. Do ich vozidla frontálne narazil mikrobus. V ňom sa viezlo sedem občanov Maďarska. Z nich šesť prišlo o život na mieste nešťastia, siedmeho zraneného viezla do nemocnice helikoptéra, počas cesty však zomrel aj on. Spomedzi 37 policajtov vezúcich sa v autobuse sa desiati zranili, ale zdravotný stav žiadneho z nich nie je vážny. Ako sa dozvedel na mieste nehody spravodajca agentúry MTI, vodič mikrobusu prichádzajúceho od Szentesu, stratil kontrolu nad vozidlom, vyšiel s ním na medzicestný ostrovček, prešiel doľava do protismeru a tam sa čelne zrazil s autobusom. Pri zrážke sa autobus „rozbil na nepoznanie” a otočil sa na ceste a zastal asi dva metre od stromu. Na miesto nehody sa dostavili dve požiarnické autá a odborníci poskytujú pomoc, uviedla MTI. Policajtov, ktorí strávili päť dní na pomocných prácach pri povodniach, odviezol policajný autobus do Szegedu.
Maďarskí colníci neďaleko maďarsko-rumunských hraníc objavili v bulharskom vozidle 73 kg heroínu. Auto s rekordným kontrabandom, ktorý pašovali dvaja Bulhari, zastavili colníci v utorok neďaleko hraničnej obce Nagylak. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI Bulhari smerovali do Česka. Drogy mali ukryté pod batožinovým priestorom vozidla. Colníkom pri kontrole vozidla bola podivná poloha rezervného kolesa. Čistý heroín bol ukrytý v 139 balíčkoch. Odhalené množstvo má na trhu hodnotu jednej miliardy forintov (3,54 miliónov eur). Pašerákov zadržala colná stráž.
Balenie turistickej salámy, produktu maďarskej s.r.o. ZIMBO Perbál Kft. s termínom trvanlivosti 8. júla 2010 a identifikačným číslom 623842, ktoré sa predáva v prevádzkach obchodnej siete ALDI v Maďarskej republike, je infikované listériami. S odvolaním sa na výsledky vnútornej kontroly a údaje samotného výrobcu o tom dnes večer informovala agentúra MTI. Producent už stiahol z prevádzok infikovaný tovar. Upozorňuje však všetkých spotrebiteľov, aby v prípade, že si tento tovar kúpili, aby ho neodkladne vrátili na mieste nákupu, kde im vrátia peniaze. Jeden z druhov baktérie listéria môže predovšetkým u menej odolných občanov vážne zdravotné problémy. U zdravých ľudí a osôb s dostatočnou imunitou sa infekcia - listerióza - prejaví ako ochorenie podobné chrípke. Môže však byť aj príčinou potratov, či zápalov mozgových blán u starších a oslabených osôb, ako aj septických ochorení novorodencov.
Rádovo stovky tisícok forintov ukoristil dnes sčasti maskovaný a pravdepodobne aj ozbrojený lupič, ktorý v popoludňajších hodinách prepadol filiálku sporiteľne v Győri na severozápade Maďarska. Informovala o tom agentúra MTI s odvolaním sa na zdroje príslušného župného veliteľstva polície. Páchateľ vo veku okolo 25 rokov si značnú časť tváre zakryl slnečnými okuliarmi a s predmetom pripomínajúcim zbraň v ruke prinútil tri zamestnankyne pobočky, aby mu vydali peniaze. Z miesta činu sa vzdialil peši.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
..........................................................................................................................................