Nemecká rozhlasová a televízna stanica komentovala výsledky slovenských parlamentných volieb ako Pyrrhovo víťazstvo pre ľavicového premiéra Roberta Fica. Väčšinu v parlamente totiž získali pravicové strany, ktoré spoluprácu s Ficom vylúčili. „Súčasná ľavicová koalícia stratila väčšinu, ale kontroverzný premiér Robert Fico tvrdí, že sa nevzdáva práva na vedenie rozhovorov o zostavení novej vlády”.
Britská spravodajská stanica píše o víťazstve stredopravých opozičných strán, ktorým sa podarilo získať dostatok kresiel na zosadenie súčasnej vlády. Pripomína vyjadrenia analytikov, podľa ktorých popularitu Smeru-SD ovplyvnil nárast verejného dlhu a politický škandál okolo financovania strany. BBC v tejto súvislosti uvádza vyjadrenia Roberta Fica, ktorý obvinil svojich politických oponentov z nečestných praktík zameraných na škandalizáciu jeho strany.
Americká televízia uvádza článok o slovenských voľbách s titulkom „Nacionalistická zúrivosť, stredopravé strany získali”. „Slovenskí voliči potopili svoju vládu, na čo jeden nacionalistický burič reagoval varovaním, že krajine budú teraz vládnuť homosexuáli a Maďari”.
„Výsledok je úderom pre Fica, ktorý sľuboval udržanie sociálneho štátu v čase, keď sa iné európske krajiny snažia o znižovanie rozpočtových výdavkov. Napriek tomu označil voľby za absolútny úspech, ktorý ho oprávňuje k tomu, aby sa pokúsil o zostavenie vlády.”
Výsledky slovenských volieb môžu viesť k ekonomickej reforme a k náprave napätých vzťahov s Maďarskom. Súčasťou novej vládnej koalície budú pravdepodobne aj predstavitelia početnej maďarskej menšiny, čo by mohlo pomôcť Slovensku pri zlepšení vzťahov s jeho južným susedom.
České verejnoprávne i súkromné médiá prízvukujú, že v prípade víťaza volieb je scenár na Slovensku podobný ako pred dvoma týždňami v Česku. „Fico vyhral slovenské voľby, ale opozícia má väčšinu. Mečiar končí,” hlása v titulku server českých Lidových novín. „Slovenskí voliči išli českou cestou: vyhral Fico, ale väčšinu má pravica,” prízvukuje Česká televízia.
Maďarské médiá, ktoré si dnes od skorého rána všímajú neoficiálne výsledky parlamentných volieb na Slovensku, najviac pozornosti venovali skutočnosti, že Strana maďarskej koalície (SMK) sa nedostala do parlamentu. Vypadnutím Strany maďarskej koalície (SMK) z parlamentu utrpel maďarský premiér Viktor Orbán evidentnú prehru, pretože existenciu Bugárovej strany Most-Híd nebral na vedomie, píše maďarský server Index. Predseda SMK Pál Csáky, ktorý je trojnásobným podpredsedom slovenskej vlády, po vyše 20 rokoch odchádza z veľkej politiky, konštatuje Népszabadság. Internetové vydanie denníka Magyar Nemzet blízkeho Orbánovej vláde cituje vyjadrenie predsedu SNS Jána Slotu, podľa ktorého začnú na Slovensku vládnuť Maďari a homosexuáli.
Experti sa domnievajú, že zmena vlády by dala nádej na zmiernenie rozpočtového deficitu a na zlepšenie vzťahov s Maďarskom. Tak opozícia, ako aj podnikateľské kruhy obviňovali Ficovu vládu z korupcie, márnotratného narábania s verejnými prostriedkami, ako aj populistického, konfrontačného kurzu politiky, píše sa v povolebnej analýze internetového vydania poľského denníka.
Po parlamentných voľbách na Slovensku má stredopravé zoskupenie politických strán väčšinu v parlamente a môže vytvoriť vládu, po prvý raz so ženou na čele. Premiér Fico, ktorého sociálni demokrati vo voľbách zvíťazili, chce však podľa správ z Bratislavy urobiť všetko pre to, aby zostal pri moci, uviedla nemecká verejnoprávna televízia.
Po parlamentných voľbách na Slovensku sa rysuje zmena vlády, na čelo ktorej by sa po prvý raz mohla postaviť žena. Očakávané vytvorenie novej stredopravej koalície na Slovensku naraziť na niekoľko ťažkostí. Medzi štyrmi stranami jestvuje síce zásadná zhoda o rade ekonomických reforiem, v jednotlivých otázkach sa však od seba líšia, píše mienkotvorný mníchovský denník.
Rozhodujúcu rolu pri vytvorení novej vlády môže po parlamentných voľbách na Slovensku zohrať Kresťanskodemokratické hnutie (KDH). Nie je vylúčené, že sa bývalým komisárom EÚ Jánom Figeľom vedená politická formácia nepridá do koalície strán pravého stredu a aspoň nepriamo tak umožní doterajšiemu premiérovi Robertovi Ficovi zostať na čele vlády. Z eventuálneho koaličného partnerstva s Ficovou stranou by totiž KDH možno mohlo vyťažiť viac, ako z členstva v koalícii strán pravého stredu, píše rakúska agentúra APA s odvolaním sa na nemenovaných expertov.
Nová slovenská vláda bude musieť v prvom rade znížiť rozpočtový deficit a normalizovať vzťahy so susedným Maďarskom. Väčšina dospelých obyvateľov podporila vo voľbách hospodárskych liberálov, ktorých reformy zaviedli Slovensko v roku 2004 do EÚ a ktorí prilákali do krajiny značné zahraničné investície. Ľavicovo orientovaný Robert Fico však naďalej zostal najpopulárnejším politikom v najchudobnejšom štáte eurozóny, pripomína britská agentúra.
Výsledky volieb sú tvrdým úderom pre Roberta Fica. V protiklade s vládami mnohých iných európskych štátov avizoval Fico pred hlasovaním úmysel udržania blahobytného štátu. Väčšinu hlasov však vo voľbách získali strany pravého stredu, ktoré sa zaviazali vytvoriť nové pracoviská, zlepšiť podnikateľské ovzdušie, redukovať štátny deficit a bojovať proti korupcii, píše americká agentúra.
Výsledok slovenských parlamentných volieb dnes lídri českých parlamentných strán privítali. ČSSD teší skutočnosť, že strana premiéra Roberta Fica Smer-SD dokázala voľby nielen vyhrať, ale po štyroch rokoch ešte aj zlepšiť svoj výsledok. Líder ČSSD Bohuslav Sobotka už Ficovi k volebnému víťazstvu blahoželal. Líder pravicovej ODS Petr Nečas zablahoželal šéfke SDKÚ Ivete Radičovej. Nevyplatilo sa mu spojenie s tými dvoma podivnými stranami, konštatoval Nečas v Českej televízii na margo toho, že Smer ako víťaz volieb nebude mať s kým zostaviť vládu, pretože Mečiarove HZDS neprekonalo päťpercentnú hranicu a SNS ju prekročilo iba tesne. Pre stredoeurópsku a európsku politiku je to dobrá správa, dodal na margo výsledku slovenských volieb Nečas s tým, že má na mysli nielen neúspech SNS a HZDS, ale aj SMK. (Koaličné) rokovania budú zložité, dodal líder ODS, ktorý v ČR už dva týždne vedie rozhovory o vzniku novej stredopravej vlády. V podobnom duchu ako Petr Nečas dnes reagovali aj podpredseda strany TOP 09 Miroslav Kalousek a šéf strany Veci verejné Radek John. Podľa Kalouska je dobre, že na Slovensku zvíťazili dva akcenty snaha o zastavenie zadlžovania a koniec hier s maďarskou kartou. Aj tento predstaviteľ TOP 09 predpovedá zložité povolebné rozhovory SDKÚ s SaS, KDH a stranou Most-Híd. Zdôvodňuje to tým, že o vládnej spolupráci budú rokovať veľmi rozdielne subjekty liberáli aj bytostní konzervatívci. Radek John, šéf najmenšej českej parlamentnej strany Veci verejné, ktorú niektorí analytici porovnávajú so slovenskou SaS, drží Slovensku palce a verí, že SDKÚ sa podarí novú vládnu koalíciu zostaviť. Motiváciou môžu byť rovnaké hrozby, aké sú pred Českom zastavenie zadlžovania krajiny a eliminovanie hrozby gréckej cesty.
Predseda frakcie Európskej ľudovej strany (EPP) Joseph Daul privítal dnes v Bruseli volebný úspech strán pravého stredu na Slovensku. V parlamentných voľbách na Slovensku vyhrali strany pravého stredu patriace k EPP, teraz majú šancu viesť novú vládu. Občania SR si zaslúžia vládu, ktorá nepredkladá lacné a falošné sľuby, píše sa v dokumente zverejnenom v Bruseli. Podľa francúzskeho ľudovca strany pravého stredu na Slovensku v minulosti dokázali, že vedia vyviesť krajinu z hospodárskych problémov a že krajinu vedú dôsledne. Daul zablahoželal líderke SDKÚ-DS Ivete Radičovej a predsedovi KDH Jánovi Figeľovi, ktorým prisľúbil spoluprácu v záujme lepšej budúcnosti Slovenska a Európy. Agentúra MTI pripomína, že žiadna zo štyroch strán pravého stredu nemieni rokovať s víťazom volieb Smer-SD a že tieto mienia vytvoriť vládu spoločne.
Vypadnutím Strany maďarskej koalície (SMK) z parlamentu sa značne oslabilo politické zastúpenie maďarstva na Felvidéku. Uviedol to dnes podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI šéf kabinetu národnej politiky Hnutia za lepšie Maďarsko-Jobbik István Szávay. Jobbik považuje výsledky volieb v SR z maďarského hľadiska za mimoriadne zlé, pričom vidí mnoho dôvodov na zamyslenie. SMK sa podľa vyhlásenia Jobbiku nedokázala povzniesť nad dávnejšie diskusie a rozštiepila sa. V kampani sa namiesto prezentácie svojho programu venovala osočovaniu svojho rivala a odmietala volebné diskusie. Jobbik viní za vzniknutú situáciu jednoznačne premiéra Viktora Orbána a jeho ministra zahraničných vecí Jánosa Martonyiho, ktorých rozhodná podpora SMK dosiahla pravý opak. Nepomohla lepšiemu výsledku, ale zvýšila šance prepadu. Po odstúpení celého vedenia SMK ešte existuje šanca na obnovu strany tak, aby si v jesenných regionálnych voľbách aspoň čiastočne zachovala svoje pozície, k čomu Jobbik želá SMK veľa šťastia. Na margo osempercentného úspechu strany Most-Híd Szávay poznamenal, že v 14-člennej frakcii sedia v rovnakej miere Maďari aj Slováci. Most-Híd, ktorý má ťažkosti pri určení vlastnej identity, bude zrejme súčasťou novej vládnej koalície, čím sa teoreticky môžu dostať k dôležitým funkciám aj maďarskí politici. Politik Jobbiku však spochybnil schopnosti Mosta-Híd presadzovať ciele napomáhajúce zachovanie maďarstva na Felvidéku, akými sú slobodné používanie maďarského jazyka, vzdelávanie či kultúrna a územná autonómia. Prípadný vznik vlády pravého stredu v SR možno zmierni tlak na maďarskú menšinu v SR. Zodpovednosť Mosta-Híd v tejto záležitosti je veľmi veľká, ich snahy sú však zatiaľ nejasné. Väčšina Maďarov sa rozhodla pre nich, dúfame, že nesklamú poskytnutú dôveru, uzavrel Szávay.
Politická scéna sa na Slovensku úplne prebudovala. Maďarská vláda víta, že vládu budú pravdepodobne zostavovať strany pravého stredu a víta aj skutočnosť, že Most-Híd sa dostal do parlamentu. Týmito slovami zhodnotil dnes neoficiálne výsledky slovenských parlamentných volieb podpredseda maďarskej vlády Zsolt Semjén. Politická scéna sa na Slovensku evidentne v plnej miere zreorganizovala, čo bude treba analyzovať, povedal podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI Semjén, ktorý je predsedom Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (KDNP). Ide o obrovský výsledok, že vládu budú vedieť zostaviť strany pravého stredu, čo v každom prípade vítame, konštatoval vicepremiér. Ako dodal, evidentne by sa boli potešili, keby sa aj SMK dostala do zákonodarného zboru. Tešíme sa však z toho, že Most-Híd sa do parlamentu dostal,” poznamenal Semjén.
Voliči maďarskej národnosti na Slovensku odmietli v sobotňajších parlamentných voľbách nacionalistickú politiku dvojice Orbán-Semjén, reagovala dnes predsedníčka liberálnej mimoparlamentnej strany Za Maďarsko slobodných ľudí (SZEMA) Klára Ungárová. Maďarskí voliči odmietli doktrínu inštitucionalizácie spájania maďarského národa a vyjadrili sa za slovensko-maďarské spolužitie. Predsedníctvo SZEMA zablahoželalo neočakávanému výsledku strany Sloboda a solidarita (SaS) a Mostu-Híd. V dokumente SZEMA poskytnutom TASR sa zdôrazňuje, že úspech Mostu-Híd, ktorý propaguje multikultúrne spolužitie a zodpovednú, demokratickú politiku, svedčí o tom, že tento región vstúpil do 21. storočia. Most-Híd odmietol politiku urážania a odmietol tiež slovenský a maďarský nacionalizmus. Úspech SaS, ktorý má nekompromisný liberálny program, je zas nádejou všetkým milovníkom slobody v Maďarsku. Tento úspech je odkazom, že je možné v strednej Európe uspieť skutočným liberálnym programom, uvádza sa v závere dokumentu.
Predseda SMK Pál Csáky spolu s vedením strany dnes ohlásili demisiu. Oznámili to novinárom na tlačovej konferencii po tom, čo sa strana podľa neoficiálnych výsledkov volieb nedostala po prvý raz od svojho vzniku v roku 1998 do parlamentu. Až do jesenného kongresu však podľa Csákyho bude zrejme predsedníctvo ešte úradovať, potom strana rozhodne o svojom ďalšom osude. Predbežné výsledky ukazujú, že SMK získala 4,33 percenta hlasov, pred štyri rokmi dostala ešte 11,68 percenta. Hlavný súper, strana Most-Híd bývalého šéfa SMK Bélu Bugára, si naopak pripísala prekvapujúco dobrý výsledok 8,12 percenta hlasov voličov. „S výsledkom samozrejme nie sme spokojní, je to citlivá prehra pre Stranu maďarskej koalície, ktorá samozrejme nemôže zostať bez dôsledkov,” povedal Csáky novinárom. „Dnešným dňom podáme celé predsedníctvo demisiu,” dodal. Za hlavnú príčinu neúspechu SMK označil túžbu ľudí po nových stranách. Druhý najvyšší orgán SMK, Republiková rada, by sa mala stretnúť budúcu sobotu. Csáky očakáva, že súčasné vedenie dostane od rady možnosť úradovať a definitívne o ďalšom osude predsedníctva rozhodne až kongres strany, ktorý by sa mal zísť v septembri. Csáky tvrdil, že na otázku, či bude na kongrese znovu kandidovať na lídra strany, odpovie neskôr. „Gro nášho pôsobenia sa premiestni do regionálnej a komunálnej politiky,” povedal Csáky a dodal, že strana sa chce sústrediť na jesenné komunálne voľby. Pod výrazný prepad SMK sa zrejme podpísal jej bývalý predseda a zakladateľ Béla Bugár. Ten totiž so skupinou svojich priaznivcov založil vlani stranu Most-Híd. Vzniku nového politického subjektu predchádzal Bugárov neúspech v SMK, keď neobhájil pred tromi rokmi post predsedu strany. V súboji ho prekvapivo porazil Csáky. Bugár bol pritom ako dlhoročný predseda SMK zároveň najpopulárnejším politikom strany. Most-Híd podobne ako SMK reprezentuje záujmy polmiliónovej maďarskej menšiny na Slovensku. Na rozdiel od SMK sa však snaží osloviť aj slovenských voličov. Kým bol Bugár v SMK, reprezentoval podľa politológov umiernenejšie krídlo, Csáky sa naopak opieral aj o podporu Miklósa Duraya, ktorý je známy radikálnejšími požiadavkami pre maďarskú menšinu na Slovensku.
Parlament sa v novom zložení zíde podľa ústavy SR najneskôr do 30 dní. Ustanovujúcu schôdzu novej Národnej rady SR zvolá prezident SR Ivan Gašparovič. Ak by tak neurobil, noví poslanci sa zídu automaticky na 30. deň po vyhlásení výsledkov volieb. Ustanovujúcu schôdzu bude riadiť súčasný predseda parlamentu Pavol Paška (Smer-SD). Do jeho rúk noví poslanci slávnostne zložia sľub, ktorý znie: „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.” Potom by v tajnej voľbe mali zvoliť nového predsedu parlamentu, ktorému vzápätí Paška odovzdá vedenie schôdze. Na prvej schôdzi sa parlament dohodne aj na počte podpredsedov snemovne a v tajnej voľbe bude o nich hlasovať. Zákonodarný zbor zriadi na prvom stretnutí aj parlamentné výbory. Zároveň rozhodne o počte a poslaní ďalších výborov, ktoré nemá v zákone striktne určené, a dohodne sa na ich zložení. Vláda podá po ustanovujúcej schôdzi nového parlamentu demisiu do rúk prezidenta. Svoju funkciu však vykonáva až do vymenovania nového kabinetu. Ten je povinný do 30 dní po svojom vymenovaní predstúpiť pred poslancov, predložiť im svoj program a požiadať o vyslovenie dôvery.
Strana SMER-SD chce ako víťaz volieb, hoci aj len formálne, využiť pravidlo, podľa ktorého sa víťaz volieb pokúsi zostaviť vládu ako prvý. V dnešnej politickej diskusii televízie TA3 V politike to skonštatoval podpredseda Smeru-SD Marek Maďarič. Zástupcovia pravicových strán zároveň v diskusii vylúčili spoločné rokovania o spoločnej vláde so Smerom-SD. Zhodli sa na tom šéf klubu SDKÚ-DS Stanislav Janiš, podpredseda SaS Juraj Miškov, predseda poslaneckého klubu KDH Pavol Hrušovský a podpredseda Mosta-Híd Zsolt Simon. Podľa Hrušovského už prebiehajú na neformálnej úrovni rokovania o zostavení novej vlády s inými politickými stranami a predpokladá, že tie sa skončia dohodou. „Dôvod kolektívneho nerokovania by mohol spočívať aj v tom, že možno nie všetci si navzájom dôverujú, či by v takých bilaterálnych rokovaniach so Smerom, povedal by som, dodržali tú dnešnú proklamovanú stredopravú jednotu,” skonštatoval v tejto súvislosti Maďarič. Hrušovský zároveň upozornil, že politické rozhodnutie o spoločnej vôli vytvoriť spoločnú koalíciu by mali spomínané strany oznámiť čo najskôr. Prvá podpredsedníčka SNS Anna Belousovová v diskusii poukázala najmä na rozdiely v predvolebných programoch týchto strán. Výsledok SNS vo voľbách označila za pád, ktorý strana musí podľa jej slov zobrať s pokorou, analyzovať chyby a poučiť sa z nich. „Máme šancu aj v pôsobení v opozícii získať späť tých voličov, ktorí z akýchkoľvek dôvodov boli z našej politiky sklamaní, alebo ich zlanáril niekto iný,” dodala. Podpredseda SaS Miškov si naopak myslí, že SDKÚ-DS, KDH, Most-Híd aj SaS majú v predvolebných programoch veľmi podobné ciele. Ale pripustil, že politika je aj o kompromisoch a strana sa bude snažiť čo najviac cieľov zo svojho predvolebného programu presadiť aj do programového vyhlásenia vlády. Výsledky volieb označil Janiš za víťazstvo celej pravicovej koalície. „Budeme analyzovať výsledky volieb, kde sme stratili a prečo, ale kľúčové pre nás je, že na Slovensku zavládne zmena,” uviedol na margo volebného výsledku SDKÚ-DS. Hrušovský aj Simon zároveň skonštatovali, že ich strany rešpektujú deklarovaný záujem volebnej líderky SDKÚ-DS Ivety Radičovej o post premiérky. Podľa Miškova je zatiaľ o tejto téme predčasné hovoriť, nakoľko nezaznel oficiálny návrh. Podľa Maďariča je príjemným prekvapením, že sa do parlamentu nedostala strana SMK. „Občania vyslali jasný signál do vnútra Slovenska aj Maďarska, že si takú politiku neželajú,” dodal v tejto súvislosti.
Víťazná strana SMER-SD vyhrala voľby vo všetkých krajoch Slovenska s výnimkou Bratislavského kraja, kde zaostala za prvou SDKÚ-DS, ktorú podporilo celkom 27,58 percenta voličov. Aj v tomto kraji však strana vedená Robertom Ficom získala prevahu v Pezinskom a Malackom obvode, kde rozdiel medzi dvoma stranami prevýšil 10 percent. Najväčšiu podporu získal SMER-SD v Trenčianskom kraji. Z celkového počtu 292.706 právoplatných voličov vyjadrilo podporu najsilnejšej politickej strane viac ako 131.000 ľudí (44,78 percenta). Druhá najúspešnejšia strana SDKÚ-DS zaostala o viac ako 30 percent a len tesne s rozdielom takmer 1000 hlasov predbehla SaS na tretej priečke (12,63 percenta). Strana Richarda Sulíka, ktorá sa stala najúspešnejším nováčikom parlamentných volieb, dosiahla najlepší výsledok (18,03 percenta) v Bratislavskom kraji. V Trenčianskom, Žilinskom a Banskobystrickom kraji sa pohybovala na úrovni svojho celoštátneho priemeru (12,14 percenta). Negatívne sa na jej celkovom výsledku odrazila nižšia podpora v Trnavskom kraji a vo volebných obvodoch Nitrianskeho kraja, ktorý zaznamenal druhu najvyššiu účasť vo voľbách. Ak by o výsledku volieb rozhodovali iba voliči Trenčianskeho a Žilinského kraja, strana Bélu Bugára Most-Híd by skončila ďaleko za bránami Národnej rady SR. V oboch krajoch nový politický subjekt podporilo menej ako 2 percentá zúčastnených voličov. Naopak, Trnavský a Nitriansky kraj posunul Most-Híd pred ostatné pravicové strany. Z viac ako 271.000 voličov takmer 50.000 vyjadrilo podporu práve Mostu-Híd. Pomerne stabilne výsledky ukázalo KDH, ktoré sa vo všetkých krajoch pohybovalo v rozsahu od 5 až do necelých 11 percent hlasov, ktoré strana dostala v Žilinskom kraji. Najslabšia parlamentná strana SNS prekonala 5-percentnú hranicu aj vďaka nadpriemernej podpore v Žilinskom a Trenčianskom kraji. V obvode Dunajská Streda dalo strane hlas len 285 voličov.
Preferenčné hlasy voličov narobili najväčší vietor na kandidačnej listine SaS, kde spomedzi postupujúcich poslancov svoje miesto obhájil iba líder strany Richard Sulík. Do poslaneckých lavíc zasadnú aj štyria poslanci zo zdanlivo nezvoliteľných miest, a to Igor Matovič, Erika Jurinová, Martin Fecko i Jozef Viskupi. Tí sa z posledných štyroch miest kandidátky dostali na štvrté až siedme miesto. Brány Národnej rady SR sú tak zatiaľ zatvorené pre Kamila Krnáča, Štefana Tomča, Zuzanu Aštaryovú a Jaroslava Suja. V najväčšej strane budúceho parlamentu Smere-SD, naopak, preferenčné hlasy veľa zmien nespôsobili. „Krúžkovanie” zamiešalo karty iba medzi kandidátmi v prvej desiatke. O jedno miesto si polepšil podpredseda strany Robert Kaliňák, ktorý si so šéfom NR SR Pavlom Paškom vymenil tretie miesto za druhé. Svoju pozíciu si zlepšil o dve miesta aj Ján Počiatek, zo siedmeho postúpil na piate miesto. Voliči posunuli vyššie aj desiatku Smeru Vieru Tomanovú, ktorá si do poslaneckého kresla zasadne z ôsmeho miesta. Sympatie hlasujúcich nepomohli štyrom členom Mostu-Híd, prekrúžkovanie niektorých kandidátov totiž z parlamentu vyradilo Pétera Vörösa, Editu Pfundtner, Eleméra Jakaba a Árpáda Érseka. Polepšili si však nominanti za OKS na kandidátke Mostu-Híd, Peter Osuský, Ondrej Dostál, František Šebej a Peter Zajac. Z nich bol najväčším skokanom Osuský, ktorý vďaka voličom poskočil zo 43. miesta na 13. Úspech zaznamenal aj József Nagy, z 29. miesta sa dostal na ôsme. Zmeny nastali aj v tábore SDKÚ-DS, do parlamentu sa tak dostane aj bývalý minister sociálnych vecí a rodiny Ľudovíť Kaník. Ten sa „prekrúžkoval” z 30. na šieste miesto, čím sa stal najväčším skokanom strany. Z NR SR tak vyradil Tibora Tótha. Do prvej päťky sa z druhej desiatky posunula Magdaléna Vášaryová. Úspech u voličov zaznamenala i Jana Dubovcová, ktorá skončila na desiatom mieste, pričom kandidovala na 18. mieste. Týmito zmenami sa posunulo poradie kandidátov na všetkých miestach na kandidátke s výnimkou prvej trojice. Preferenčné hlasy menili poradie kandidátov aj v KDH. Podpredseda strany Daniel Lipšic tak z pozície dvojky vyradil bývalého predsedu Pavla Hrušovského. Ten klesol na tretie miesto. Sympatie voličov pomohli do parlamentu Radovanovi Procházkovi, ktorý sa posunul z 20. na deviate miesto. Poslancom tak zatiaľ nebude Július Stanko. Vyššie sa tiež posunuli Jana Žitňanská, Ján Hudacký a Andrej Ďurkovský, čím svoje pôvodné pozície stratili Mária Sabolová, Anton Marcinčin, Ivan Uhliarik a Pavol Abrhan. Najväčším skokanom v najmenšej parlamentnej strane nadchádzajúceho zákonodarného zboru SNS je bývalá hokejová hviezda Československa Vincet Lukáč. Z 20. miesta sa vďaka preferenčným hlasom posunul na ôsme a stane sa tak poslancom. Táto možnosť preto ušla Ivanovi Šaškovi. Zo zoznamu postupujúcich kandidátov národniarov tiež vyplynulo, že zo šiestich ministrov doterajšej vlády za SNS sa do parlamentu dostanú iba dvaja, a to Ján Mikolaj a Igor Štefanov. Vypadli naopak Ján Chrbet, Jaroslav Izák, Viliam Turský a Marián Janušek.
Po sobotňajších (12. 6) voľbách sa do Národnej rady SR dostalo 150 kandidátov šiestich politických strán: Smer-SD, SDKÚ-DS, SaS, KDH, Most-Híd a SNS.
Smer-sociálna demokracia (Smer-SD) má 62 poslancov: Robert Fico, Robert Kaliňák, Pavol Paška, Marek Maďarič, Ján Počiatek, Dušan Čaplovič, Ľubomír Jahnátek, Viera Tomanová, Richard Raši, Igor Federič, Jaroslav Baška, Ľubomír Vážny, Miroslav Číž, Ján Richter, Vladimír Faič, Peter Žiga, Jana Laššáková, Renáta Zmajkovičová, Stanislav Kubánek, Juraj Blanár, Tibor Glenda, Magda Košútová, Martin Glváč, Ján Podmanický, Peter Kažimír, Jozef Burian, Pavol Pavlis, Viktor Stromček, Dušan Muňko, Maroš Kondrót, Dušan Galis, Jozef Buček, Mojmír Mamojka, Peter Pelegrini, Jozef Valocký, Branislav Ondruš, Dušan Jarjabek, Marián Saloň, Igor Choma, Vladimír Jánoš, Pavol Goga, Ľubomír Želiezka, Vladimír Matejička, Ľubomír Petrák, Iveta Lišková, Ľuboš Martinák, Mikuláš Krajkovič, Dušan Bublavý, Ladislav Lazár, Darina Gabániová, Ľubica Rošková, Bibiána Obrimčáková, Andrej Kolesík, Ján Senko, Ivan Varga, Viliam Jasaň, Jana Vaľová, Marián Kovačócy, Peter Šuca, Anna Vitteková, Róbert Madej, Marián Záhumenský
Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana (SDKÚ-DS) má 28 poslancov: Iveta Radičová, Ivan Mikloš, Lucia Žitňanská, Magdaléna Vášáryová, Milan Hort, Ľudovít Kaník, Eugen Jurzyca, Viliam Novotný, Martin Fedor, Jana Dubovcová, Stanislav Janiš, Ivan Chaban, Jozef Mikuš, Ondrej Matej, Ivan Štefanec, Zoltán Horváth, Jaroslav Ivančo, Ján Golian, Štefan Kužma, Martin Pado, Tomáš Galbavý, Pavol Kubovič, Peter Markovič, Kamil Homoľa, Miroslav Beblavý, Milan Ježovica, Tatiana Rosová, Katarína Cibulková
Sloboda a Solidarita (SaS) má 22 poslanov: Richard Sulík, Daniel Krajcer, Jozef Mihál, Igor Matovič, Erika Jurinová, Martin Fecko, Jozef Viskupič, Juraj Miškov, Martin Chren, Jana Kiššová, Stanislav Fořt, Jozef Kollár, Ľubomír Galko, Pavol Hladký, Martin Poliačik, Lucia Nicholsonová, Juraj Droba, Natália Blahová, Ľudovít Jurčík, Peter Kalist, Szilárd Somogyi, Richard Švihur
Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) má 15 poslancov: Ján Figeľ, Daniel Lipšic, Pavol Hrušovský, Július Brocka, Jana Žitňanská, Mária Sabolová, Ján Hudacký, Andrej Ďurkovský, Radoslav Procházka, Martin Fronc, Anton Marcinčin, Ivan Uhliarik, Pavol Abrhan, Peter Muránsky, Alojz Přidal
Most-Híd má 14 poslancov: Béla Bugár, Zsolt Simon, Tibor Bastrnák, Gábor Gál, Ivan Švejna, Peter Zajac, František Šebej, József Nagy, Rudolf Chmel, László A. Nagy, Ondrej Dostál, Igor Sidor, Peter Osuský, László Sólymos
Slovenská národná strana (SNS) má 9 poslancov: Ján Slota, Anna Belousovová, Ján Mikolaj, Rafael Rafaj, Rudolf Pučík, Štefan Zelník, Dušan Švantner, Vincent Lukáč, Igor Štefanov
Z celkového počtu 150 poslancov by v nasledujúcom volebnom období malo byť len 23 žien, čo je menej ako 16 percent. Zvyšných 127 mandátov (84,66 percenta) si medzi sebou rozdelia muži. Celkom do parlamentu kandidovalo 539 žien. Najviac poslankýň bude mať v Národnej rade Slovenskej republiky (NR SR) víťazný SMER-SD (10), šesť zástupkýň bude z SDKÚ-DS, vrátane volebnej líderky Ivety Radičovej, ďalšie štyri budú reprezentovať novú parlamentnú stranu SaS. Na volebnej listine KDH sa na postupových pozíciách ocitli dve poslankyne a z najmenšej parlamentnej strany SNS sa zo žien do parlamentu dostala iba Anna Belousovová. Stranu Most-Híd budú v parlamente zastupovať iba muži. V porovnaní s predchádzajúcim volebným obdobím, keď sa do NR SR prepracovalo 26 žien, ide o pokles.
Zápisnicu Ústrednej volebnej komisie (ÚVK) o výsledku parlamentných volieb odmietol podpísať jeden z 18 členov komisie. Peter Weiss, ktorý v ÚVK zastupoval SDĽ, svoje rozhodnutie zdôvodnil s tým, že Štatistický úrad (ŠÚ) SR pred podpísaním zápisnice odmietol poskytnúť výsledky volieb v jednotlivých volebných komisiách. Nemohol tak porovnať výsledky paralelného sčítania, ktoré realizovala SDĽ s výsledkami prezentovanými Štatistický úradom SR. „ŠÚ SR je v zákone o voľbách menovaný ako inštitúcia, ktorá zodpovedá za spracovanie výsledkov volieb. V zákone nie je ani jedno slovo o tom, že ŠÚ SR má nejakú povinnosť vo vzťahu k nejakým paralelným výsledkom,” reagovala predsedníčka úradu Ľudmila Benkovičová. Objasnila, že ÚVK neprijala žiadne uznesenie, v ktorom by o tento materiál žiadala ešte pred podpisom zápisnice, jediný kto ho žiadal, bol Weiss. S tým sa podľa svojich slov zoznámila dnes o 15.00 a spomínané materiály vtedy ani nemala k dispozícii. „Neviem si predstaviť, čo by sa stalo, keby tam pán Weiss našiel nejakú diskrepanciu medzi tým, čo on alebo jeho ľudia paralelne sčítali, ktorí neviem, akú majú kvalifikáciu, na čo boli vyškolení,” poznamenala Benkovičová s tým, že nevie, ako by ÚVK takúto situáciu riešila. Poukázala, že spomínané výsledky si po podpise zápisnice môže každý záujemca nájsť na webovej stránke úradu. „Keďže som o 15.00 priniesla zápisnicu, dnes tej požiadavke vyhovieť neviem, nemôžem.” Podľa Weissa Benkovičová prišla na ÚVK s tým, že v niektorých obvodoch sa prepisovalo viac ako 80 percent zápisníc, a teda že bolo veľké množstvo opráv v jednotlivých okrskových komisiách. „Takže si myslím, že porovnanie bolo namieste. Zákon to neprikazuje, napriek tomu, ak sú tieto dáta k dispozícii, považujem to za neuveriteľné, že sa neposkytnú členovi ÚVK s odôvodnením, že až po podpísaní zápisnice, v ktorej deklaruje, že tie voľby prebehli v poriadku,” zhrnul. Aké kroky chce SDĽ po porovnaní výsledkov ďalej realizovať, zatiaľ konkretizovať nevedel. Bekovičová upozornila, že sa iba opravovali chyby v zápisniciach a neprepisovali sa. Podľa jej slov sa napríklad vyskytla zápisnica, v ktorej bolo zaznamenaných viac hlasov, ako bolo v danom okrsku evidovaných voličov. Zápisnica sa preto vrátila okrskovej volebnej komisii, ktorá musela znova hlasovacie lístky prekontrolovať a štatistiku urobiť od začiatku. „My nezodpovedáme za to, čo je v zápisnici napísané, zodpovedáme za to, aby to, čo v zápisnici donesú, aby sme to korektne zaznamenali a dali do systému a spracovali,” uzavrela s tým, že nikto by nechcel, aby sa evidentné chyby, ktoré mohli vzniknúť prepisovaním čísel, prenášali ďalej.
Maďarsko a Fidesz musia z parlamentných volieb na Slovensku vziať na vedomie rozhodnutie voličov - medzi nimi maďarských aj slovenských. Povedal to dnes pre maďarskú verejnoprávnu televíziu Duna TV predseda Most-Híd Béla Bugár na margo otázky spolupráce jeho strany so stranami v Maďarsku a s Maďarskom. Vládny Fidesz vyjadril podporu a stretával sa iba s predstaviteľmi SMK, o strane Most-Híd jeho predstavitelia tvrdili, že to je strana s významnými maďarskými politikmi na Slovensku, ale nie maďarská strana. „Ak sa budú od nás dištancovať, bude to ich rozhodnutie. My sa nikam nebudeme tlačiť. Treba však vidieť, že odkazovania spoza hraníc nie sú dobré,“ povedal predseda strany Most-Híd. Podčiarkol, že jeho strana musí presadzovať záujmy svojich voličov a viesť politiku, ktorá bude na ich osoh. „Ak k tomu budú potrebné kontakty s Maďarskom, potom urobíme potrebné kroky. Ale nie preto, že si to niekto želá,“ dodal Bugár.
Maďarská vláda je otvorená dialógu s koalíciou pravého stredu, ktorá má vzniknúť po parlamentných voľbách na Slovensku. Súčasne ľutuje, že Strana maďarskej koalície (SMK) sa nedostala do parlamentu. Vyplýva to z dnešného vyjadrenia štátneho tajomníka maďarského ministerstva zahraničných vecí Zsolta Németha. „Blahoželáme víťazom a tešíme sa, že strany pravého stredu posilnili. Môže tak vzniknúť koalícia pravého stredu po sobotňajších voľbách,“ konštatoval Németh, podľa ktorého to môže znamenať aj koniec vládnutia „hungarofóbneho” Roberta Fica a Jána Slotu. Zmenou, ktoré nastali po slovenských voľbách, sa odstránili prekážky, aby sa v nadchádzajúcich rokoch vyriešili problémy, aby sa dalo zaoberať budovaním strednej Európy a aby sa začal dialóg medzi SR a Maďarskom. „Maďarská vláda je otvorená dialógu. Dialóg je potrebný,“ povedal Németh. Z pohľadu budovania slovensko-maďarských vzťahov a vzájomného dialógu označil štátny tajomník za dobrý základ prejav predchádzajúceho predsedu KDH Pavla Hrušovského v roku 2003. V ňom Hrušovský načrtol možnosti spolupráce, ktorá by bola otvorená aj pre minulosť, sústredila by sa však na budúcnosť, pričom by bola možnosť prerokovať aj citlivé otázky oboch národov. Németh vyjadril ľútosť nad vypadnutím SMK z parlamentu. „SMK nevypadla kvôli prijatiu zákona o dvojakom občianstve. Ak by to bolo tak, potom by Fico zostal pri moci,“ dodal Németh, ktorý sa domnieva, že v rozhodovaní medzi SMK a Mostom-Híd zohrala úlohu dôveryhodnosť a razancia strán pri dištancovaní sa od Ficovej politiky. Ako zdôraznil, jeho strana Fidesz je stále otvorená k spolupráci s SMK. „Most-Híd sa musí sám rozhodnúť, či sa chce zúčastniť maďarsko-maďarského dialógu,“ dodal štátny tajomník.
Novou predsedníčkou slovenskej vlády bude takmer určite volebná líderka SDKÚ-DS Iveta Radičová. „Vôbec nepripúšťam nijakú, ani najmenšiu možnosť, že niekto iný za Ivetu Radičovú túto úlohu (viesť rokovania o zostavení vlády, pozn. TASR) prevezme, alebo bude nominovaný na pozíciu predsedu vlády. To je absolútne vylúčené a môžem povedať, že podľa mojich autorizovaných informácií takto rozmýšľajú aj ľudia v SDKÚ-DS,” uviedol pre TASR politológ Grigorij Mesežnikov. Skutočnosť, že v SDKÚ-DS je Radičová volebnou líderkou, ale predsedom strany Mikuláš Dzurinda podľa Mesežnikovových informácií nebude komplikovať rokovania o zostavení vlády a neskoršom obsadení postu premiéra. Lídri štyroch pravicových strán, ktoré sa pravdepodobne budú podieľať na vzniku novej vládnej koalície, dnes vo volebnom štúdiu TV Markíza vyhlásili, že so Smerom-SD, ktorý dosiahol najlepší volebný výsledok, rokovať vôbec nebudú a zároveň nepopreli právo SDKÚ-DS nominovať predsedu vlády. Hoci prezident Ivan Gašparovič oficiálne poveril vedením rokovaní predsedu Smeru-SD Róberta Fica, vzhľadom na chýbajúci koaličný potenciál tejto strany nemajú rokovania v praxi šancu na úspech. „Ak bude úplne evidentné, že je dohoda medzi pravicovými stranami, nie je dôvod tomu robiť prekážku,” reagoval Fico. Dodal, že Smer-SD bude v takom prípade obhajovať záujmy svojich voličov ako tvrdá a veľmi silná opozičná strana. „Politická zhoda je podľa mňa už prakticky dosiahnutá. Ešte zrejme musí mať nejaké vyústenie, napríklad v podobe spoločného vyhlásenia SDKÚ-DS, SaS, KDH a Mostu-Híd. Ak sa Robert Fico nechce úplne zosmiešniť, v priebehu jedného - dvoch dní potom, čo sa rokovania ani nezačnú, vráti prezidentovi poverenie,” povedal Mesežnikov. Očakáva, že prezident potom, ako ho predseda Smeru-SD bude informovať o neúspechu rokovaní, poverí ich vedením zástupcu pravicovej strany. „Je to hlava štátu, nemôže robiť niečo, čo sa prieči zdravému rozumu. Musí poveriť človeka, ktorý je schopný zostaviť väčšinovú vládu. Myslím, že poverí Ivetu Radičovú,” uzavrel Mesežnikov.
Počas volebnej noci si tĺkli hlavu o stenu dvaja muži. Obaja z,,víťazných” strán. Fico a Dzurinda... Fico si musel búchať hlavu o stenu s výčitkami, prečo len toľko bil do toho nešťasného Mečiara, prečo ho viac nešetril. Keby mal vo voľbách len o 0,7 percenta viac, pohodlnú väčšinu by si udržala koalícia. 80:70. Ešte silnejšie ako Fico sa musel trestať Dzurinda. Určite počas sobotňajšej noci 500 krát oľutoval, že sa v marci nechal strhnúť - a pozíciu lídra uvoľnil Radičovej. Nakoniec to nebolo až také nevyhnutné, ako to pôvodne vyzeralo. Svojej strane tým veľmi nepomohol, Smer tým veľmi neoslabil. Keby sa stiahol len opticky, z médií, tak ako v roku 2002, dnes ráno by sa možno tretí krát rozcvičoval na funkciu premiéra... Voľby 2010 boli neuveriteľné. A stále sú... Fico ich presvedčivo vyhral - a kráča do opozície. Radičová ich škaredo prehrala - a predvádza víťazný tanec. Áno, boj v prvej línii, na osi Smer/SDKÚ, Radičová prehrala na celej čiare. Jej strana má takmer o dve tretiny menej ako Smer. A menej ako Dzurindova SDKÚ v roku 2006 (o 33 tisíc voličov). Tieto voľby sa však nerozhodli v prvej línii, ale v zálohách. Rozhodli ich spojenci Fica, resp. Radičovej. Konkrétne Mečiar a Sulík. Práve toto sú dve osudové postavy volieb 2010. Skutočným víťazom je Sulík. A skutočným porazeným je Mečiar. Dokazuje to aj atmosféra v SaS a v HZDS. Volebný tím Sulíka bol nabitý víťaznou náladou. Takmer víťazným ošiaľom. V HZDS vládlo čierne, pietne ticho. Po prepade Mečiara a výskoku Sulíka je vlastne rozhodnuté. S Ficom sa nikto nechce baviť. Radičovú si všetci obiehali ešte pred oznámením výsledkov... Radičovej pozícia pritom vyzerá zložito. Je líderkou relatívne slabej strany. V nej má okolo seba silných rivalov (Dzurinda, Mikloš...). Vedľa seba má pomerne silných a ambicióznych spojencov (Sulík, Bugár). Proti sebe má silnú červenú opozíciu. Radičová zatiaľ slabé postavenie vo vlastnej strane kompenzuje podporou tých, ktorí jej vyhrali voľby. Podporou spojencov, Sulíka a Bugára. Čo je prirodzené. Sulík s Bugárom začiatkom roka ťahali Radičovú do aliancie SaS-Most. Ako,,svoju” volebnú líderku. Jadrom novej moci asi nebude SDKÚ, ale táto,,skupinka”. Sociálna sieť... Vyvažovať ju budú tí z druhej strany: Mikloš, Dzurinda a jeho kamarát Figeľ. Napriek týmto problémom vyzerajú postavy novej vlády celkom dobre. Určite lepšie ako tí v opozícii - Fico s ožranom. SDKÚ má skúsenosti s reformami a rozpočtovým šetrením. KDH je stará dobre čitateľná strana, zameraná na vyššie hodnoty: spravodlivosť, boj so zločinom a politickým podnikaním. SaS prináša nápady a novú krv. Most chce zmierniť napätie medzi Slovákmi a Maďarmi a vytláčať veľkomaďarských radikálov... Jednoducho, voľby dopadli nielen veľmi zaujímavo, ale aj dobre. Ukázalo sa, že ľudia mali väčší strach z gréckej karty, ako z maďarskej. Veľkým potešením je, že vypadli nacionalisti z SMK. A Slota preliezol len o vlas... A podľa toho by mohla vyzerať aj programová pointa novej vlády. Slovensko naliehavo potrebuje obnoviť poriadok. Poriadok v rozpočte a ekonomike. Poriadok v práve a spravodlivosti. Poriadok v boji proti korupcii a finančným oligarchom. Poriadok vo výbušných slovensko-maďarských vzťahoch. Slovom, nová vláda musí vykonať to, o čom Ficova vláda rečnila.
Pred slovenským voličom treba zložiť klobúk. V súvislosti s volebnou účasťou (58,83 %) v sobotňajších (12. 6.) parlamentných voľbách to konštatoval politológ Michal Horský. „Všetky agentúry a politológovia sme niekoľko mesiacov tipovali, že účasť bude nižšia ako v minulých parlamentných voľbách, v intervale 50 až 55 percent,” uviedol. Zároveň dodal, že slovenský volič a hlavne mladý volič prekonal všeobecné očakávania a posunul o pár percent latku vyššie. „V tomto prípade je to aj zásluhou novej mladej strany SaS, ktorá stála vo voľbách na tisícoch 'facebookových Sulíkov',” povedal. Podľa politológa Juraja Marušiaka zmobilizoval ľudí k voľbám konfrontačný charakter kampane. „Mobilizačná kampaň bola v porovnaní s rokom 2006 intenzívnejšia aj zo strany opozície,” zhodnotil.
Kresťanskodemokratické (KDH) hnutie má po sobotňajších (12. 6.) parlamentných voľbách silné postavenie. V súvislosti s možnými variantmi vytvorenia koalície to dnes pre TASR konštatoval politológ Rastislav Tóth. „Celé je to na KDH, či sa prikloni k Smeru, alebo či zostane verné antificovskej koalícii,” dodal s tým, že je otázne, či sa Robertovi Ficovi podarí zostaviť väčšinovú vládu a ak sa mu to nepodarí, či sa nájde niekto, kto by akceptoval menšinovú. Naopak, politológ Michal Horský si myslí, že Robert Fico opúšťa vládnu rolu na Slovensku. „Dôstojným spôsobom odchádza do opozície,” uviedol. Zároveň dodal, že štyri percentá náskoku nameraného pre opozičné strany dávajú vyhliadku, že po náročných rokovaniach zostavia takú vládu, ktorá vydrží štyri roky. Na druhej strane je pozitívne, že „Smer si môže vnútorne udržať pocit volebného víťaza”, spresnil Horský. Politológ Juraj Marušiak si nemyslí, že by KDH bezprostredne po voľbách vytvorilo vládu so Smerom. „Bola by to pre ich lídrov politická samovražda,” zhodnotil, pričom pripomenul, že v súčasnosti je situácia iná ako v roku 2006, keď Smer tvrdil, že nechce vo vláde extrémistov a HZDS, ale nakoniec nemal s kým zostaviť vládnu koalíciu. „V súčasnosti je situácia iná. Priestor pre vytvorenie koalície tu je, ide o to, do akej miery sa budú vedieť pravicové strany dohodnúť, akým spôsobom budú riešiť rozdiely, rozdielne názory a záujmy,” povedal Marušiak. Ak by však došlo k nejakej kríze v zatiaľ pravdepodobnej pravicovej koalícii (SDKÚ-DS, SaS, KDH, Most-Híd), tak si vie predstaviť alternatívu, že by jedna zo strán, pravdepodobne KDH, bola pripravená prejsť na stranu Smeru a vytvoriť vládu. Politológ Tóth nepredpokladá koalíciu Smer-SD a SNS aj keby mali potrebných 76 poslancov. „Je otázne, či je dobré vytvoriť koalíciu so SNS, ktorá sa diskvalifikovala,” zhodnotil a dodal, že SNS jednoznačne zostane v opozícii. V tejto súvislosti upozornil, že počas pôsobenie v koalícii Smer-SD, ĽS-HZDS, SNS ukázali národniari, že nie sú pripravení na vládnutie. „Ich výber vládnych politikov bol nešťastný, vyrábali nepríjemnosti a kauzy, ktoré smrdia až kriminálom,” uzavrel s tým, že nepripravenosť vládnutia u SNS je veľmi silná.
Slovensko klame telom. Výsledky volieb ukazujú, že na celom území vyhral Smer. Krajina sa síce zafarbila na červeno, ale viesť ju budú modrí. Slovensko pritom nemá masku na tvári prvý raz. Fica postihol rovnaký osud ako Mečiara. Aj on vyhrával voľby, ale nebol schopný vládnuť. Obaja dokázali vybudovať stranu, ktorá je zberateľkou voličov. Obaja vo svojej ére získali hlasy ľudí, ktorí túžia po silnom štáte. Ktorí si politika predstavujú ako otca či generála. Obaja zneužívali strach z Maďarov a rečnili o sociálnom štáte a obaja výrazne odpudzovali zvyšok krajiny, až sa sami sebe stali najväčšou prekážkou svojho vlastného úspechu. Kríza, korupcia, škandály, justícia, ktorá zaspala ešte v komunizme. To všetko tu zostáva a výmena vlády to nezmení. Aj táto koalícia bude potrebovať veľké zrkadlo a my sme pripravení jej ho nastaviť. Existuje však nádej, že aspoň niečo zmizne: rozprávky o Svätoplukovi, opilecké reči namiesto diskusie, delenie na dobrých a zlých na základe národnosti, buzerácia pre jazyk, ktorým sa ľudia rozprávajú. Fico voľby prehral. Jedno víťazstvo mu však nik nezoberie: Mečiara poslal za starými Slovákmi.
Ak chce Bugár niekomu dať kyticu s poďakovaním za volebný výsledok Mosta, musí ju poslať svojmu nástupcovi do sídla vlastnej bývalej strany. Prípadne ďalšiu Orbánovi do Pešti. Nikto nemá na úspechu Mosta takú zásluhu ako komplex menejcennosti voči Bugárovi, ktorý riadil Csákyho správanie od rozpadu strany, a najmä kampaň SMK v posledných dňoch pred voľbami. Ako priznal aj Bugár, práve posledné dni priniesli zvrat v naladení tunajších Maďarov. Zďaleka však nie len pre masívnu kampaň Mosta, ktorú si on sám pochvaľoval. Minimálne rovnako silne zaúčinkovala aj kampaň SMK, len opačným smerom, než jej tvorcovia očakávali. Csáky najprv odmietaním spolupráce sám mnohých slovenských voličov (aj na zmiešaných územiach) presvedčil, že Most je iný než ním a Durayom vedená SMK. Časť voličov SMK zasa kampaň založená len na očierňovaní Mosta a Csákyho nárekoch v peštianskych médiách doviedla k tomu, že Most volili natruc. Ďalší radšej zostali doma - Most a SMK získali v sobotu dohromady o necelé percento viac než SMK v roku 2006. Medzi voličmi Mosta je isto veľa Slovákov, čo znamená, že veľa Maďarov naopak k urnám nešlo. Výsledok SMK ukazuje, ako zle strana pozná „vlastných”. Väčšina už má dosť arogancie, s ktorou SMK očakáva, že ju budú voliť len preto, lebo sú Maďari, a s ktorou chce určovať, kto je či nie je Maďar. Menšina vyhladovaná diskriminačným rozdeľovaním dotácií za Fica tiež pragmaticky nechcela voliť stranu, ktorá sa pre vlastné chyby nedostane do pravicovej vlády, ani keď takáto vláda vznikne. A aj keď mnoho tunajších Maďarov dvojaké občianstvo láka, nechce ho za cenu ďalšieho zhoršenia vzťahov so Slovákmi. Chce hlavne žiť v pokoji a nechce stranu, ktorá to nechápe.
Budapešť netají sklamanie nad tým, že Strana maďarskej koalície vypadla zo slovenského parlamentu. Jej pokus utešovať sa úspechom Mostu nevyznel úprimne. Za to, že strana Pála Csákyho pohorela, podľa opozície môže Fidesz premiéra Viktora Orbána. „Stalo sa to, čoho sa Fidesz pred slovenskými voľbami obával,” napísali internetové noviny Hírszerző. „Maďarov bude zastupovať tá strana, ktorú politici Fideszu nikdy neprijali za svojho partnera, kým ich prirodzený spojenec vypadol.” „Neskrývame, že by sme boli radi, keby aj SMK bola v slovenskom zákonodarnom zbore,” pripustil maďarský vicepremiér Zsolt Semjén. „Tomu, že sa tam dostal Most, sa, naopak, tešíme,” citovala ho agentúra MTI. Orbán pritom predtým odmietal kontakty s Mostom a za jediných skutočných reprezentantov slovenských Maďarov označoval SMK. V tom, že na porážke Csákyho strany má podiel viny Fidesz, sa zhodli všetky opozičné strany od ľavičiarov cez krajne pravicový Jobbik až po zelených liberálov. „Vládna strana prijala zákony týkajúce sa Maďarov spoza hraníc bez konzultácií s ich organizáciami, čím Maďarov na Slovensku postavila do epicentra konfliktov,” uviedla líderka socialistov Ildikó Lendvaiová. Jej stranícky kolega, niekdajší minister zahraničných vecí László Kovács Fideszu vyčíta, že ignoroval nielen návrh socialistov, ale aj žiadosť oboch maďarských strán na Slovensku na odklad novely zákona o maďarskom občianstve. „Fidesz predtým zo sebeckých záujmov rozdelil Maďarov v Rumunsku a teraz to isté spravil s Maďarmi na Slovensku,” uviedol Kovács pre MTI a pripomenul, že v oboch prípadoch pohoreli spojenci Orbánovej strany. Prvý raz odkedy minulý mesiac opustil kreslo šéfa diplomacie, kritizoval zahraničnú a krajanskú politiku Fideszu aj nestraník Péter Balázs. „SMK veľmi neskoro prišla na to, že pritesné väzby na Fidesz sú pre ňu smrteľným bozkom. Keď sa prehnanej lojality chcela vzdať a žiadala, aby sa novela zákona o maďarskom občianstve neprijala pred slovenskými voľbami, už bolo neskoro,” uviedol Balázs pre denník Népszabadság. „SMK si neskoro všimla, že Fidesz už nepovažuje jej záujmy za prvoradé, lebo politika Orbána o štátnom občianstve bola vytvorená na vnútropolitické použitie,” dodal. Dokonca aj extrémisti zvaľujú vinu za to, že voľby na Slovensku dopadli „z maďarského pohľadu veľmi zle” na Fidesz. Podľa Jobbiku orbánovci udusili csákyovcov vo svojom medveďom objatí. „Jednoznačný podiel na tomto neúspechu má Viktor Orbán aj (šéf diplomacie) János Martonyi, ktorí prílišným angažovaním sa vo veci strany (SMK) dosiahli presne opačný účinok,” uviedol Jobbik vo svojom vyhlásení. Maďarskí analytici sa zhodujú v tom, že po odchode Ficovej a Slotovej strany do opozície a po vypadnutí Mečiara z parlamentu by sa napätie zo vzťahov medzi Budapešťou a Bratislavou mohlo čiastočne vytratiť. Uznávaný politológ Gábor Török si však na svojom blogu kladie otázku, „či Fidesz a maďarská diplomacia, po tom, čo sa v kampani jednoznačne postavili na stranu SMK, budú schopní prijať Most za partnera číslo jeden a nie za súpera, ktorého treba oslabiť a nabudúce poraziť”.
Vypadnutím Strany maďarskej koalície (SMK) z parlamentu utrpel maďarský premiér Viktor Orbán evidentnú prehru, pretože existenciu Bugárovej strany Most-Híd nebral na vedomie. Píše to v dnešnej analýze na margo výsledkov slovenských parlamentných volieb maďarský server Index. Server, ktorý analyzoval výsledky volieb spolu s analytikom Publicus Slovensko Ábelom Ravaszom, konštatuje, že „novým slovenským premiérom by mohla byť Iveta Radičová, ak ju nezradia”. Na margo výsledku maďarských strán Index pripomína, že maďarské médiá a politika v ostatných rokoch podporovali radikalizujúcu sa SMK. Preto je mimoriadne prekvapujúce, že sa SMK nedostala do parlamentu, na rozdiel od Mostu-Híd, ktorá pozostáva z časti z „odídencov” z SMK. Podľa servera situáciu SMK zhoršil aj Maďarský občiansky zväz-Fidesz svojou ofenzívou v otázkach dvojakého občianstva a zákona o Trianone. Zdá sa totiž, že Maďari na Slovensku sú skôr zástancami zmierenia a nie eskalácie napätia. O zmene maďarskej politiky svedčí skutočnosť, že maďarský veľvyslanec v Bratislave Antal Heizer v sobotu v noci po návšteve centrály SMK nečakane zavítal aj medzi lídrov Bugárovej strany Most-Híd. Ak by novým premiérom sa stala Iveta Radičová, potom by Orbán nemal ľahkú úlohu. V národnostných otázkach ju považujú za korektnú, ale maďarský zákon o dvojakom občianstve aj ona ostro odmietla. Protizákon Roberta Fica, podľa ktorého by prijatím maďarského občianstva stratili občania SR slovenské, Radičová nechce zrušiť, iba ho zjemniť, píše Index.
Keď Robert Fico hovorí, že výsledok volieb je preňho obrovským úspechom, má pravdu. Vládu síce nezostaví, ale dostať po rokoch krízy, násteniek a emisií 35 percent, je na úrovni zázraku. Hrozba, že sa po pár rokoch vráti v orbánovskom štýle s väčšinou, ktorá mu umožní vládnuť bez partnera, je preto celkom reálna. Najmä ak si človek uvedomí, čo všetko bude hrať v jeho prospech: 1. Vyciciavanie HZDS a SNS. Mečiarova strana nemá žiadnu agendu, drive ani perspektívu. Jej zostávajúce percentá si teda Smer môže pripočítať takmer automaticky. SNS síce ostalo aspoň jasné posolstvo v podobe nenávisti k Maďarom, ale ak sa v strane začnú po volebnom fiasku sekať a Fico bude šikovne napádať vládnych bugárovcov, môže zabojovať aj o tých pár percent, čo Slotovi ešte nevzal. 2. Obrovské problémy, ktoré pred krajinou stoja. Fico je v perfektnej situácii. Všetko, čo pokazil, zrazu začne hrať v jeho prospech - z opozície môže akúkoľvek skazu pripisovať vláde a vysmievať sa jej za neschopnosť ním zanechanú spúšť zvládnuť. Harabinom ovládaná justícia či rozvrátené verejné financie tu ostávajú bez ohľadu na výsledok volieb. Ak sa k tomu priráta kríza a zlé vzťahy s Maďarskom, nová vláda naozaj bude mať veľký priestor na stratu bodov. 3. Tesná väčšina koalície bez jednoznačného lídra. Rozdiel medzi SDKÚ a SaS nie je veľký, navyše nikto nevie, čo sa bude diať v najsilnejšej strane. Poučené osudom HZDS a SNS si budú strany uvedomovať, že bez razenia vlastnej politiky hrozí, že im voliči utečú k niektorej z partnerských strán. Akékoľvek hádanie bude hrať do karát Smeru, ktorý naozaj dokázal štyri roky vládnuť úplne „stabilne”. Robert Fico síce odchádza z vlády. Ale lúčiť sa s ním definitívne by bolo veľmi predčasné.
Kultivovaná a zodpovedná politika bez hnilobného zápachu korupcie a klientelizmu dostala opäť šancu. Vďaka tomu, že sa znova vzchopila občianska spoločnosť, skutočné vlastenectvo, ktoré cíti zodpovednosť za veci verejné. Bolo to o chlp. Voliči SDKÚ, SaS, KDH a Mostu teraz očakávajú vytvorenie vlády rozpočtovej zodpovednosti rýchlu dohodu na spoločnom programe bez vzájomných podrazov. Nášľapných mín je na tomto kolbišti niekoľko. Okrem vnútrostraníckych aj programové, lebo pravicové strany nie sú, prirodzene, homogénne. Sulíkova SaS chce napríklad radikálne prebudovať sociálny systém cez odvodový bonus, zrušiť výnimky v dani z príjmov a v rámci nich aj paušálne výdavky pre živnostníkov, presadiť rozvod dohodou. V tom narazí pravdepodobne na SDKÚ a KDH. Inými slovami, stačí nekompromisne trvať na niektorej z kontroverzných programových osobitostí a môže byť po vláde. Nastávajú časy, kde vládu vytvárajú relatívne vyrovnané subjekty, bude ju viesť líderka, ktorá je v takejto pozícii nováčikom. Na akom inom základe, keď nie na kultúrnosti, inteligentnom kompromise, tvorivosti, politickej odvahe a poctivosti sa má vybudovať sila, ktorá dokáže čeliť nervnému brechotu Smeru. Médiá za štyri roky prispeli k demaskovaniu Roberta Fica a spol. Stalo sa viditeľným, že Slovensko smeruje tam, kde už raz bolo za mečiarizmu - s blbou ekonomikou, zahraničnými vzťahmi, blbou demokraciou a náladou. Oživená spomienka na ťažké 90. roky, ako sa v sobotu ukázalo, mala na ľudí „moderny” mobilizačný efekt. Títo voliči budú dobrým zázemím pravicovej vlády. Ako ukázali prehraté voľby v roku 2006, je to krehké spojenectvo. Ale môže byť aj pevné, keď odvahu k reformám nenahradí odvaha kradnúť.
Spätne sa zdá, že výsledok volieb zásadne ovplyvnili dva faktory. Jednoznačné nie Smeru od predsedu KDH Figeľa a spôsob, akým opozícia uchopila grécku pôžičku. Visegrádska štafeta volebných revolúcií neobišla ani Bratislavu. Vyššia účasť, než by sa komukoľvek ešte pred mesiacom zazdalo, mení vládu a celkom zásadne aj politickú krajinu. S vysokou pravdepodobnosťou k lepšiemu. Budúcnosť Smeru, podľa vzoru ČSSD, je jednou z česko-slovenských analógií, ktoré sa vnucujú, no nie je najlepšia. Fico a jeho strana sa môžu oprávnene považovať za víťazov volieb 2010, ešte i keď pôjdu do opozície. To, že z vládnej pozície uprostred svetovej krízy vyviazli s výrazne vyšším počtom voličov i mandátov než pred štyrmi rokmi, je - bez ohľadu na hrozný pomer reálneho obsahu a marketingu v tom, čo oni nazývali vládnutím - naozaj skvelý výsledok. Robert Fico si nesie z volieb obnovený a silný mandát byť vodcom opozície. To je rola, ktorá mu svedčí najlepšie, a nielen preto, že „opozičné” správanie neopustil ani ako premiér. Vysoký zisk Smeru a zníženie koaličného potenciálu sú spojené nádoby - čím viac polarizácie a emočne angažovaných voličov, tým menej partnerov. Vláda pravice, ktorá takto obíde nominálneho víťaza, nepotrebuje českú predlohu. Je to retro roka 2002, nielen čo sa týka jednej strany „bez minulosti”, ale i kriticky tesnej väčšiny. Popri prvom prikázaní, že SDKÚ, SaS, KDH a Most sa na vláde jednoducho dohodnúť musia, nech by už pozadia a iné dobré víly nastražili akékoľvek pokušenia (čo nepochybne príde), stojí hneď prikázanie druhé: Vziať si dôkladné poučenie z krízového vývoja vlády „Dzurinda II” a zapracovať poistky hneď do koaličnej zmluvy. Treba jasne povedať, že druhú šancu si SDKÚ a KDH nezaslúžili, a to, čo im padlo do náručia, je milosť, nie dôvera. Kto má iný názor, nech si ešte raz pozrie percentá. Fico sa stal neschopným vlády zásahom nie opozície, ale prozreteľnosti, ktorá ho oslepila natoľko, že vlastnou rukou fakticky zlikvidoval oboch svojich prirodzených partnerov. Spätne a narýchlo sa javí, že pod novú politickú realitu sa zásadne podpísali dva faktory. Po prvé, „nie” Smeru od Jána Figeľa vytvorilo obraz reálnej súťaže dvoch mocensky rovnocenných blokov, kde už nejde o to, s kým bude Smer vládnuť, ale o nezmieriteľný súboj dvoch odlišných koncepcií pre krajinu. Po druhé, z improvizovanej agendy, ktorú pod kolesá kampane vrhala náhoda, zarezonovala najsilnejšie grécka „pôžička” a spôsob, akým sa jej opozícia chopila. Výprask SNS a devastácia SMK sú jasnou správou, že ako agenda „zlyhali” Trianon i dvojaké občianstvo. (Zdravíme Orbána.) A nepresadili sa ani škandály, čo prezrádza pre zmenu 35 percent Smeru, ktorý na posledných metroch jasne prevzal od SNS pozíciu hlavného „hrdinu”. Odchod Mečiara medzi medvede je bezpochyby koncom éry a veľkým symbolom, no aj zmiznutie SMK z mapy je historickým medzníkom. Pozitívny potenciál zmeny sa zdá veľký, ale čo sa od lepšej tváre slovenskej politiky dá reálne očakávať, kampaň ani nenaznačila a štyri roky v opozícii vyzývajú na ostražitosť. Minimum, že horšie ako Smer-SNS-HZDS to byť nemôže, splnili už voliči svojím verdiktom.
Budúci poslanec za Most-Híd slovenskej národnosti Ondrej Dostál bude určite obhajovať maďarskú menšinu účinnejšie, než ako to za posledných 20 rokov robil strategický podpredseda SMK Miklós Duray. V reakcii na pochybnosti zo strany predstaviteľov SMK, ale aj maďarskej radikálnej strany Jobbik o tom, či Most-Híd dokáže chrániť záujmy maďarskej menšiny, to pre TASR povedal podpredseda Mostu-Híd Zsolt Simon. „Vybrali sme si cestu spolupráce. Máme štrnásťčlennú frakciu v parlamente, ktorá bude zastupovať záujmy občanov Slovenskej republiky a každej menšiny, ktorá žije na jej území,” povedal Simon, ktorý sa neobáva, že paritné zastúpenie Slovákov a Maďarov v poslaneckom klube strany Most-Híd oslabí jej schopnosť obhajovať záujmy maďarskej menšiny. Pochybnosti o Moste-Híd, naopak, neskrýva predseda SMK Pál Csáky, ani podpredseda strany József Berényi, ktorý Mostu-Híd napriek tomu zagratuloval k postupu do parlamentu. Pripomenul však, že majú na pleciach obrovskú zodpovednosť. „Uvidíme, akým spôsobom budú môcť realizovať svoje sľuby,” zdôraznil Berényi.
Slovenská národná strana (SNS), ktorú počas predchádzajúceho štvorročného pôsobenia vo vláde sprevádzali viaceré korupčné škandály, zaznamenala vo voľbách výrazný prepad. Národniarom dalo svoj hlas 5,07 percenta voličov, čo je dvojnásobne horší výsledok ako pred štyrmi rokmi. Strane kontroverzného Jána Slotu nepomohla ani hra takzvanou maďarskou kartou, ktorou si národniari v minulosti zabezpečovali podporu časti voličov. Účasť SNS vo vláde sprevádzali početné škandály, podozrenia z korupcie či viaceré prešľapy jej lídra Slotu. Národniari prišli o dve ministerské kreslá, ktoré jej podľa koaličnej zmluvy patrili. Dôvodom nedobrovoľnej straty vládnych postov boli podozrenia z prideľovania štátnych zákaziek firmám blízkym strane či údajne nevýhodné obchody pre Slovensko. Škandály ministrov sa SNS snažila prekryť vyvolávaním údajnej hrozby zo strany Budapešti či radikálne ladenými útokmi na Rómov žijúcich v krajine. Novodobá SNS vznikla v marci 1990, história pôvodnej Slovenskej národnej strany však siaha až do júna 1871. SNS sa hlási k národným a kresťanským tradíciám, zdôrazňuje hodnoty, ako sú vlastenectvo či zvrchovanosť slovenského národa. Pre národniarov sú charakteristické verbálne útoky na Maďarsko či Rómov žijúcich na Slovensku a radikalizácia citlivej témy slovensko-maďarských vzťahov. Prejavy SNS sa vyznačujú výraznými populistickými rysmi. Národniari mali svojich zástupcov v parlamente od roku 1990 do roku 2002, v rokoch 1992 až 1998 bola SNS koaličnou stranou v druhom a treťom kabinete Vladimíra Mečiara. Po voľbách v roku 1998 skončila napriek dobrému výsledku v opozícii, čo neskôr viedlo k rozkolu vo vedení SNS. O hlasy národne orientovaných voličov sa tak o štyri roky neskôr usilovala SNS Anny Malíkovej (dnes Belousovovej) a Pravá SNS Jána Slotu. Štiepenie síl znamenalo, že ani jedna zo strán sa nezískala potrebných päť percent hlasov a skončila mimo Národnej rady. Rozhádaným slovenským národniarom sa nakoniec podarilo prekonať vlečúce sa spory a na žilinskom sneme v máji 2003 sa dohodli na zlúčení. Do čela SNS sa vrátil niekdajší predseda Slota. Jeho vtedajšia oponentka Anna Malíková-Belousovová sa uspokojila s kreslom podpredsedníčky. Zjednotená SNS sa na politickú scénu vrátila vo voľbách v roku 2006, keď vďaka nečakanému výsledku 11,73 percenta dostala od vtedajšieho víťaza - Smeru-SD pozvánku do vlády. Trojkoalícia Smer-SD, SNS a ĽS-HZDS mala v pléne pohodlnú väčšinu.
Ústredná volebná komisia (ÚVK) potvrdila predbežné výsledky sobotných (12.6.) volieb do Národnej rady SR. Víťazom parlamentných volieb sa stala strana Smer-SD so ziskom 34,79 percenta hlasov, nasledujú SDKÚ-DS s 15,42-percentným ziskom a SaS, ktorú podporilo 12,14 percenta voličov. Do parlamentných lavíc tiež zasadnú zástupcovia KDH (8,52 percenta), Mosta-Híd (8,12 percenta) a SNS (5,07 percenta). Pred bránami zákonodarného zboru naopak zostali súčasné parlamentné strany ĽS-HZDS (4,32 percenta) a SMK (4,33 percenta). Volebná účasť dosiahla 58,83 percenta. Ako najbližšie realite sa ukázalo hlasovanie voličov v Dudinciach (okres Krupina). Najviac zo 150 poslaneckých mandátov získal na základe výsledkov volieb Smer-SD, ktorý bude v parlamente zastupovať 62 poslancov. Pod hlavičkou SDKÚ-DS bude v NR SR sedieť 28 poslancov, v prípade SaS 22 poslancov. KDH bude mať 15, Most-Híd 14 a SNS deväť zákonodarcov. Na udržanie si väčšiny potrebuje vládna moc aspoň 76 poslancov. Spracovanie výsledkov prebehlo podľa predsedníčky Štatistického úradu SR Ľudmily Benkovičovej bez osobitých komplikácii, v niektorých sumarizačných útvaroch spôsobili menšie problémy výpadky elektriny v dôsledku nepriaznivého počasia. Výsledky boli ako prvé spracované v Trnovci nad Váhom (okres Šaľa), a to 42 minút po uzatvorení volebnej miestnosti. Prvá zápisnica z obvodnej volebnej komisie bola podpísaná dnes o 03.46 h za obvod Svidník. Naopak najdlhšie sa výsledky sumarizovali v Bratislave, kde k podpisu zápisnice došlo o 12.10 h. Vo volebných zoznamoch bolo celkovo zapísaných 4.362.369 voličov, z toho k urnám pristúpilo 2.558.565 ľudí. Odovzdanie hlasu zo zahraničia využilo 5861 osôb. Počet platných hlasov dosiahol 2.529.385, teda 98,63 percenta z celkového počtu odovzdaných hlasov.
Stredopravé strany získali v parlamentných voľbách väčšinu. Vyplýva to z neoficiálnych priebežných výsledkov Štatistického úradu SR, ktorý už spočítal hlasy vo všetkých 5929 okrskoch. Ak sa opozičné subjekty spoja, získajú v Národnej rade SR 79 kresiel. Na udržanie si väčšiny potrebuje vládna moc aspoň 76 poslancov. Voľby do Národnej rady po sčítaní hlasov zo všetkých 5 929 volebných okrskov vyhrala strana SMER-SD so ziskom 34,79 % platných hlasov. Na druhom mieste skončila SDKÚ - DS s podporou 15,42 % voličov. Ako tretia, podľa predbežných neoficiálnych výsledkov hlasovania, skončila SaS so ziskom 12,14 % hlasov. KDH podporilo 8,52 % voličov. Do parlamentu voliči posunuli aj MOST - HÍD (8,12 %) a tesne aj SNS (5,07 %). Do parlamentu sa nedostala SMK - MKP (4,33 %) ani ĽS - HZDS (4,32 %). Ostatné strany získali menej ako 3 % hlasov. Z celkového počtu 4 362 362 oprávnených voličov prišlo k volebným urnám 2 566 779, čo znamená 58,8 % účasť. SMER na základe týchto výsledkov získal 62 poslaneckých mandátov, SDKÚ-DS 28, SaS 22, KDH 15, Most-Híd 14 a SNS 9 mandátov.
Predseda Smeru-SD Robert Fico je absolútne spokojný s volebným výsledkom svojej strany, ktorý sa tesne pred spočítaním všetkých hlasov pohybuje okolo 35 percent. V reakcii na tento výsledok vyhlásil, že je pripravený prijať poverenie od prezidenta SR na zostavenie novej vlády. Napriek tomu však Fico pripustil aj možné pôsobenie v opozícii, ak sa na novom kabinete dohodnú doterajšie opozičné strany. „Som absolútne spokojný, ani vo sne som s takýmto číslom nerátal. Oprávňuje nás to postaviť sa pred pána prezidenta, prijať poverenie a uchádzať sa o zostavenie vlády na ďalšie štyri roky,” konštatoval s tým, že by rokoval so všetkými stranami, ktoré sa dostali do parlamentu. Pokúsil by sa pritom prioritne o zostavenie kabinetu zloženého iba z dvoch politických subjektov. Na výsledok vo voľbách je absolútne hrdý. Pripomenul, že Smer-SD suverénne vyhral vo všetkých obvodoch okrem bratislavského. Stranu preto považuje za absolútneho víťaza hlasovania. „Budeme robiť všetko preto, aby Smer-SD bol opäť dominantným politickým subjektom vládneho kabinetu na ďalšie štyri roky. Či sa nám to podarí, záleží od toho, ako budú prebiehať rokovania s konkrétnymi politickými stranami,” avizoval. Rokovania začnú postupne od subjektov, ktoré vo voľbách získali najväčší počet hlasov. V prípade, že sa im to nepodarí, budú rešpektovať ich rozhodnutie o zostavení pravicovej koalície. „Ak sa rozhodnú zostaviť vládu a budú chcieť vládnuť so 78 mandátmi, tak im to želáme, ale v tom prípade bude Smer-SD veľmi razantnou alternatívou k tejto pravicovej vláde,” upozornil. Fico deklaroval, že jeho strana je psychicky, programovo aj hodnotovo pripravená na vládnu ale aj opozičnú alternatívu. „Nikoho prosiť nebudeme. Máme svoje hodnoty,” upozornil s tým, že Smer-SD chce pokračovať v silnom sociálnom štáte a ochrane národných záujmov SR. So žiadnou zo strán, ktoré budú najbližšie štyri roky pôsobiť v Národnej rade SR, sa zatiaľ telefonicky nespojil. „Nebol dôvod ani čas komunikovať s ostatnými subjektmi,” ozrejmil s tým, že prezident SR Ivan Gašparovič je s ním pripravený hovoriť dnes popoludní. Zároveň je presvedčený o tom, že pravicový zlepenec neprežije spolu ani rok, keďže je hodnotovo úplne odlišný. „Do roka je po nich, možno aj skôr. Čo to je za vládu? Je to vládna koalícia, ktorá pre nás bude ako cukrík na tanieri,” konštatoval. Očakáva preto od SDKÚ-DS, SaS, KDH a Mostu-Híd, že sa budú správať primerane a že majú záujem na stabilnej vláde. Fico sa teší na to, ako tieto subjekty budú riešiť dekriminalizáciu marihuany, ako aj tému partnerstiev homosexuálov. Na otázku, ako vníma neúspech ĽS-HZDS a SMK, ktoré sa nedostali do parlamentu, reagoval, že to nie je problém jeho strany. „Nás sa to netýka, nás to nezaujíma,” dodal s tým, že rovnako nie je problém Smeru-SD slabý výsledok SNS.
Nová vládna koalícia, ktorá podľa doterajších odhadov a neúplných volebných výsledkov vzíde zo sobotňajších slovenských parlamentných volieb, by mohla zlepšiť vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom, účinnejšie bojovať proti korupcii a znížiť schodok štátneho rozpočtu. V prvom komentári k slovenským voľbám to v noci zo soboty na nedeľu napísala tlačová agentúra Reuters. Agentúra považuje za pravdepodobný scenár, že budúcu vládu vytvorí Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana (SDKÚ-DS), Sloboda a Solidarita (SaS), Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) a jedna alebo obe strany maďarskej menšiny. Agentúra si všíma výrok predsedu SaS Richarda Sulíka, že „akýkoľvek zlepenec je lepší ako Fico”. Zároveň pripomína, že súčasný slovenský premiér je stále v najchudobnejšej krajine eurozóny najpopulárnejším politikom, pričom popularitu si najmä medzi menej vzdelanými a staršími vrstvami obyvateľov získava najmä sociálnou rétorikou a mrhaním štátnymi prostriedkami, navyše jeho konfrontačný štýl polarizuje slovenskú politiku. Reuters pripomína, že najväčšie slovenské médiá podporujú pravicovú opozíciu, ako aj to, že Fico ich označuje za zaujaté. Agentúra si všíma možnú podobnosť s nedávnymi parlamentnými voľbami v Českej republike, v ktorých tiež síce zvíťazili sociálni demokrati, no na vytvorení vlády sa dohodli stredopravé strany, ktoré skončili na ďalších miestach. Reuters si všíma aj to, že do parlamentu sa po týchto voľbách nemusí dostať strana expremiéra Vladimíra Mečiara, ktorý v 90. rokoch priviedol Slovensko do medzinárodnej izolácie.
Podľa nemeckej tlačovej agentúry DPA volili v sobotu Slováci „na protest proti všadeprítomnej korupcii, nacionalistickému haštereniu a populistickej hospodárskej politike predchádzajúcich štyroch rokov”. Pravicová vláda, ktorá zo slovenských parlamentných volieb zrejme vznikne, však bude podľa názoru DPA „vratká”. Za budúcu slovenskú premiérku agentúra tipuje volebnú líderku Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie - Demokratickej strany (SDKÚ-DS) Ivetu Radičovú. DPA si všíma, že „jeden z dvoch koaličných partnerov premiéra Roberta Fica, kontroverzná ultranacionalistická Slovenská národná strana, stratila oproti posledným voľbám zhruba polovicu hlasov”, ako aj to, že úplne mimo parlamentu sa ocitol druhý Ficov partner, HZDS expremiéra Vladimíra Mečiara, „ktorý začiatkom 90. rokov doviedol krajinu do izolácie”. Stranu Maďarskej koalície, ktorá sa tiež nedostala do parlamentu, agentúra označuje za „tú radikálnejšiu z dvoch etnických maďarských menšinových strán”.
Slovenská opozícia má šancu zostaviť vládu. Bude to ťažké a komplikované, ale väčšina z nich má skúsenosti z vládnutia, konštatoval v reakcii na neoficiálne výsledky parlamentných volieb politológ Miroslav Kusý. Komplikácie očakáva Kusý pre vyhranenosť KDH a aj preto, že SaS je nová strana, ktorá nie je predvídateľná a je otázka, ako bude ochotná pristúpiť na reálne kompromisy, dodal. Politológ varuje, že Smer-SD bude tvrdý oriešok novej vlády, bude to silná opozičná strana. SNS, ktorá sa do parlamentu dostala „s odretými ušami a jej volebný výsledok je hlboko pod očakávania” nebude môcť podľa Kusého veľmi vyskakovať. Za najväčšie prekvapenie volieb označil fakt, že SMK nezískala dostatok hlasov a jej zástupcovia nebudú v parlamente. Odhadovalo sa, že do parlamentu sa skôr nedostane Most-Híd, a to pre konzervatívnosť maďarských voličov, ale zrejme rozhodli aj slovenskí voliči, ktorí volili Most. V prípade ĽS-HZDS sa očakávalo, že do parlamentu neprejde, dodal. Medzi výsledkami slovenských a českých parlamentných volieb sa dajú podľa Kusého nájsť paralely. V oboch krajinách vyhral favorit, ktorý ale nebude schopný zostaviť vládu. Tak Smer-SD ako aj ČSSD na čele s lídrami boli strany „veľkohubé a nerešpektovali realitu”. Voliči im ukázali, že ich štýl nie je pre nich prijateľní, dodal. Kusý doplnil, že voľby v oboch krajinách rozhodli nové strany a v politike sa objavili noví lídri.
Strana maďarskej koalície (SMK) utrpela prikláňaním sa k orbánizmu v Karpatskej kotline debakel, katastrofálnu porážku. Pre TASR to dnes konštatoval politológ Michal Horský. Reagoval tak na volebný výsledok SMK, ktorá neprekročila potrebnú päťpercentnú hranicu na vstup do parlamentu a so ziskom 4,33 % zostala pred jeho bránami. „Nikto iný, iba občania maďarskej národnosti na Slovensku, ktorí tu žijú, dali jasnú odpoveď politickým elitám na Slovensku aj politickým elitám v Budapešti, že bez nich a o nich nikto rozhodovať nemôže,” zhodnotil Horský. Podľa politológa Rastislava Tótha je výsledok SMK prekvapením a nie je dobré, že SMK do Národnej rady (NR) SR neprešla. „SMK mala byť v parlamente, lebo je to nacionalistická maďarská strana a keď bude mimo parlamentu, bude o to radikálnejšia, ako keď je v parlamente,” upozornil Tóth. Zároveň dodal, že bude záležať na Moste-Híd, či dokáže SMK nahradiť. „Most sa orientuje viac liberálne, ale SMK musí prejsť nejakou vnútornou rekonštrukciou,” uviedol Tóth, podľa ktorého musí rekonštrukciou prejsť aj ĽS-HZDS, ktorá sa so ziskom 4,32 % do parlamentu tiež nedostala. „Dlhodobo oscilovala okolo päť percent, bolo to hop, alebo trop,” konštatoval Tóth. HZDS podľa neho stavalo na sentimente voličov a ukázalo sa, že je stále nižší. „Musí nájsť nové témy a ľudí. Pôvodní zakladatelia sú okrem Mečiara už preč a noví ľudia sú neakceptovaní verejnosťou, takže, buď rekonštrukcia, alebo zánik,” zhodnotil. Vzhľadom na slovensko-maďarské vzťahy je podľa politológa Juraja Marušiaka volebný výsledok vysoko pozitívnym signálom. „Slováci dali najavo, že extrémizmus a radikálne nálady nemajú oporu v spoločnosti,” konštatoval pre TASR. Myslí si to aj Horský, ktorý považuje volebný výsledok za viac ako pozitívny a z pohľadu medzinárodných súvislostí a susedov Slovenska dokonca za vynikajúci. „Je veľmi dobré, že strany politického extrémizmu, za ktoré možno považovať komunistické strany v Európe aj Kotlebovu Ľudovú strana Naše Slovensko, majú podporu okolo jedného percenta, čo je mizivé,” vysvetlil. Zároveň dodal, že strany, ktoré v poslednom polroku šírili myšlienky nacionálneho sváru, xenofóbie, utrpeli porážku na hlavu. „Je viac než pozitívne, že SNS svojou frazeológiou dohnala občanov k tomu, že jej lídrov už nevládzu počúvať,” uviedol. Nízky výsledok SNS 5,07 percenta vidí Marušiak v preberaní agendy SNS Smerom. „Či už išlo o jazykový zákon, vlastenecký zákon, takisto reakcia na zákon o dvojakom občianstve,” spresnil Marušiak. Smer podľa neho zjemňoval radikalizmus a charakter národnej politiky. „Takmer dokázal pohltiť túto stranu, čo sa mu napokon vypomstilo, že v súčasnosti nemá s kým vytvoriť vládnu väčšinu,” uzavrel.
Volebný výsledok pod úrovňou piatich percent hlasov v parlamentných voľbách ĽS-HZDS neteší, ale berie ho na vedomie. V reakcii na priebežné výsledky volieb to uviedol podpredseda hnutia Marián Klenko. „ĽS-HZDS v týchto voľbách neprehrala, prehralo Slovensko,” vyhlásil tesne pred sčítaním všetkých hlasov pred novinármi. Líder strany Vladimír Mečiar výsledok, v tom čase na úrovni 4.34 percenta, komentovať neprišiel. Mečiarovo hnutie sa tak prvý raz vo svojej takmer dvadsaťročnej histórii nedostane do parlamentu. Podľa predstaviteľov ĽS-HZDS to budú občania, ktorí v nasledujúcich doplatia na aktuálnu „hrozbu” zostavenia pravicovej koalície. Domnievajú sa, že pod výsledok sa podpísalo predovšetkým to, že strana bola dlhodobo vystavená „zákerným mediálnym útokom”. Zároveň pripustili, že časť voličov im odobral ich koaličný partner, Smer-SD premiéra Roberta Fica. Ďalší z podpredsedov ĽS-HZDS Peter Sika tvrdí, že napriek tomu, že hnutie na štyri roky opustí parlament, necítia sa porazení. „Veľmi nás mrzí, že občan SR si vybral zvýšenie veku odchodu do dôchodku, legalizáciu marihuany, homosexuálne partnerstvá, a mohol by som pokračovať,” dodal však. Sika podotkol, že ĽS-HZDS je stranou, ktorá zakladala Slovensko, a preto ich mrzí, že krajina má ísť v nasledujúcom období takouto cestou.
V špeciálnom okrsku č. 103 pre voľby zahraničných Slovákov získala najviac hlasov SDKÚ-DS. Pre agentúru SITA to uviedol hovorca mestskej časti Ľubomír Andrassy. Za stranu SDKÚ-DS hlasovalo 244 zahraničných Slovákov. Nasledujú SaS (95 hlasov), Most-Híd (51 hlasov), KDH (50 hlasov), Smer-SD (46 hlasov), SMK (19 hlasov) a SNS (10 hlasov). Zvyšok hlasov získali ostatné politické strany. Podľa Andrassyho aj toto hlasovanie ukazuje, ako vnímajú slovenskú politiku z médií zahraniční Slováci. Celkový počet hlasov bol 539. Miestny úrad vydal 565 obálok, najviac obálok sa vrátilo z krajín EÚ, najmä z Českej republiky, Nemecka a Írska. O voľby prejavili záujem aj v Austrálii, na Novom Zélande, v Kuvajte či Číne.
Predseda KDH Ján Figeľ už v priebehu dnešného dňa začne konzultácie s politickými partnermi, ktoré si po nočných telefonických rozhovoroch dohodol zo strany SDKÚ-DS, SaS a Most-Híd. „Začneme formovať princípy a základy pre možnú povolebnú dohodu. Ak sa nám konzultácie budú dariť, bude to pekný signál aj pre prezidenta republiky, aby zvážil koho, aj pre úsporu času a kredibilitu Slovenska, poverí zostavením budúcej vlády,” povedal Figeľ novinárom tesne pred svojím odhadom, keď predbežné volebné výsledky po započítaní hlasov z 20 % volebných okrskom určovali KDH 9,36 percenta hlasov. Slovensko podľa neho momentálne najviac potrebuje konsolidovať verejné financie, naštartovať ozdravné procesy, pracovať na návrate k právnemu štátu a celkovému rozvoju spoločnosti. „Stredopravá vláda môže smerovať k takémuto modelu,” uviedol Figeľ, ktorý je s predbežným volebným výsledkom strany spokojný. Predseda KDH je presvedčený, že práve 12. jún 2010 znamená pre Slovensko zásadnú politickú zmenu a je to dobre. „Dnešné smerovanie prehlbuje krízu a vedie krajinu maďarskou alebo gréckou cestou,” dodal na záver Figeľ.
Parlamentné voľby podľa Jána Čarnogurského ukázali, že maďarská menšina na Slovensku nie je naklonená radikálnej protislovenskej politike. „Maďarská menšina nie je naklonená tomu, aby sa stala predĺženou rukou vlády Viktora Orbána v Bratislave. Naopak, uprednostňuje politiku rokovania, dohovorov a kompromisov. Z toho hľadiska patrí poklona Bélovi Bugárovi za to, že sa pustil do organizovania takejto strany, pretože tým veľmi prispel ku konštruktívnemu spolužitiu v strednej Európe,” uviedol Čarnogurský pre agentúru SITA, pričom dodal, že Most-Híd volilo aj mnoho Slovákov a medzi nimi aj jeho sestra. Za druhý dobrý výsledok volieb označil fakt, že ĽS-HZDS sa pravdepodobne nedostane do parlamentu. „Takýto nedôstojný koniec HZDS hovorí o tom, že nekonštruktívnou hulvátskou populistickou politikou sa nedá dlhšiu dobu existovať, pretože vývoj to všetko odhalí,” vyhlásil Čarnogurský a Vladimírovi Mečiarovi odkázal, že by mal začať šetriť na fľašu koňaku, o ktorú sa s ním chcel Čarnogurský staviť. Čarnogurský totiž pred 20 rokmi tvrdil, že KDH prežije HZDS. Rokovania o zostavení novej vlády budú podľa Čarnogurského komplikované a budú trvať dlhší čas. „Medzi stranami sú veľké programové rozdiely. Ako zlúčiť SaS s KDH, keď SaS žiada partnerstvá homosexuálov či legalizáciu marihuany, a KDH to odmieta? Bude to veľmi komplikované,” dodal historicky prvý predseda KDH.
Ak budú volebné výsledky zodpovedať číslam nameraným v exit poll, bude to prehra celého Slovenska. „V tomto štáte začnú vládnuť homosexuáli a Maďari, tak ďakujem pekne. Neviem, prečo by som sa mal tešiť,” neskrýval rozčarovanie z výsledkov prieskumu predseda Slovenskej národnej strany (SNS) Ján Slota. „Ak sa zostaví vláda s niektorou maďarskou politickou stranou, tak verte mi, že ešte v tomto volebnom období bude politická autonómia na južnom Slovensku. Keď toto považujú Slováci za výhru, tak je to veľmi zlé,” vyhlásil predseda SNS. Nižší volebný výsledok SNS v porovnaní s voľbami v roku 2006 pripísal Slota štyri roky trvajúcej kampani proti SNS. „Médiá a dokonca aj koaliční partneri robili zo SNS hromozvod. My si to preberieme v pondelok na predsedníctve a samozrejme, prijmeme aj nejaké opatrenia,” povedal Slota
Predseda KDH Ján Figeľ je presvedčený, že na Slovensku môže vzniknúť stredopravá koalícia, ktorá prekoná dnešný populizmus, nekompetentnú politiku a prehlbovanie krízy. „Slovensko naozaj potrebuje väčšiu zodpovednosť, dôslednosť spravodlivosť a skutočnú solidaritu. KDH sa hlási k týmto cieľom. Sme súčasťou tejto alternatívy,” povedal Figeľ novinárom bezprostredne po zverejnení výsledkov prieskumu exit poll agentúry MVK. Jeho strana by sa podľa tohto prieskumu dostala do parlamentu s 9,9 percentami. V centrále strany sa ozval potlesk jej členov počas zverejňovania tohto prieskumu hneď dvakrát, a to pri odhade, že by sa strana ĽS-HZDS do parlamentu nedostala a pri výsledkoch KDH. „Je evidentné, že po dvadsiatich rokoch zrejme končí éra Vladimíra Mečiara. Jeho strana symbolizovala problémy Slovenska. KDH v zápase s mečiarizmom vrátilo Slovensko na cestu. Cesta je viac ako smer,” konštatoval Figeľ. Figeľ predpokladá, že rokovania s ostatnými politickými stranami prebehnú čoskoro, pravdepodobne už v nedeľu 13. júna. „V poradí začneme s SDKÚ-DS. Zatiaľ som však Ivete Radičovej nevolal,” uviedol Figeľ, a zároveň dodal, že Slovensko potrebuje stabilnú a dôveryhodnú vládu, schopnú zrelého konštruktívneho programu. „Odpoveďou je skôr kvalita ako kvantita,” naznačil zámery strany ohľadom budúceho zostavovania vlády Figeľ.
Predstavitelia strany Sloboda a Solidarita (SaS) považujú odhadovaný dvojciferný volebný zisk svojho politického subjektu za obrovský úspech. „Sú to úžasné čísla,” uviedol pre TASR jeden z volebných lídrov strany Daniel Krajcer. Podľa jeho slov však strana úspech čakala. „Za tých deväť týždňov kampane som cítil silnú podporu a obrovský záujem meniť veci,” priblížil. Ako uviedol podpredseda SaS Juraj Miškov, pred voľbami nemali prehnané očakávania a dvojciferný výsledok považuje rovnako za veľmi dobrý. „Pred 16 mesiacmi, keď sme stranu zakladali, to určite nikto z nás nečakal,” konštatoval. Podľa oboch predstaviteľov predznamenávajú prvé volebné odhady veľkú šancu na zostavenie pravicovej vlády. „Na základe týchto výsledkov neexistuje dôvod ju nevytvoriť,” zdôraznil Miškov. Podľa Krajcera to znamená, že ľudia akceptovali ich zámery. „Uverili, že to myslíme vážne, a že to nie je projekt na nejaké krátke obdobie,” podotkol bývalý moderátor, ktorý v prípade úspechu pri zostavovaní budúcej koalície nevylúčil ani svoju osobnú účasť v nej. „Je to o prijatí zodpovednosti, ktorej som sa nevyhol, keď som do strany vstúpil. Keď ste v politike, tak sa nedá vyhnúť ani inej zodpovednosti,” dodal. Podľa vyjadrení oboch predstaviteľov signalizujú predbežné odhady koniec Roberta Fica v pozícii predsedu vlády SR. „Stále platí, že nie sme ako strana ochotní s ním rokovať o zostavení koalície. Nič to nemôže zmeniť,” zdôraznil Krajcer. Predbežný odhad výsledku ĽS-HZDS hodnotia obaja pozitívne. „Tiež sa z neho veľmi tešíme,” podotkol Miškov. Podľa Krajcera je to aj dôsledkom toho, že ľudia stratili trpezlivosť. „Uvedomili si, že to čo sa deje na Slovensku už presiahlo všetky medze a poslali takýto odkaz politikom,” uzavrel exmoderátor.
Víťazom dnešných volieb do Národnej rady (NR) SR sa podľa výsledkov exit pollu, ktorý zverejnila televízia Markíza, stala strana Smer-SD so ziskom 28 percent. Na druhom mieste podľa tohto prieskumu skončila opozičná SDKÚ-DS, ktorej odovzdalo svoj hlas 15,8 percenta voličov. Prvú trojicu uzatvára SaS, podporilo ju 12,4 percenta hlasujúcich ľudí. Miestenku do parlamentu predbežne získali aj KDH (9,9 percenta), Most-Híd (8,2 percenta), SMK (5,8 percenta) a SNS (5,7 percenta). Koaličná ĽS-HZDS získala predbežne len 4,7 percenta hlasov, čo znamená, že sa do parlamentu nedostala. Ak by voľby dopadli takto, Smer-SD by v parlamente obsadil 49 kresiel, SDKÚ-DS 28, SaS 22, KDH 17, Most-Híd 14 a SMK a SNS po 10 miest. Znamená to, že opozícia porazila strany súčasnej vládnej koalície a v parlamente by mala väčšinu 91:59 poslancov. Pred bránami NR SR skončili okrem strany Vladimíra Mečiara skončili aj SDĽ (tri percentá), KSS (1,3 percenta), Ľudová strana Naše Slovensko (1,1 percenta) a Únia - Strana pre Slovensko jedno percento. Ostatné subjekty podľa prieskumu nezískali ani jedno percento hlasov. Exit poll, ktorý dnes pre televíziu Markíza pripravila agentúra MVK, je považovaný za najpresnejší odhad volebných výsledkov. Ide o prieskum uskutočnený na voličoch, ktorí práve odovzdali svoj hlas.
Premiér a predseda Smeru-SD Robert Fico je pripravený na vládny aj opozičný variant. Až po uverejnení konečných výsledkov zvolá tlačovú konferenciu, na ktorej oznámi, či strana ide do opozície, alebo sa pokúsi o nejaké negociácie s inými partnermi. „Ja sám za seba vám môžem povedať, že chuť na politiku ma neprešla,” povedal novinárom po príchode do volebnej centrály Smeru-SD. Pre neho osobne je dôležité, či po štyroch rokoch vládnutia v čase hospodárskej krízy budú schopní uhrať rovnaký alebo lepší výsledok ako v roku 2006. Pripomenul, že v tom čase išli do volieb ako nepopísaná strana bez akejkoľvek zodpovednosti a bez toho, aby o nich niekto niečo vedel. „Štyri roky sme vládli, aj s chybami, to nepopieram a po štyroch rokoch v čase hospodárskej krízy ak dosiahneme lepší výsledok ako v roku 2006, tak to budeme považovať za svetový unikát,” konštatoval. Fico je pripravený ísť ďalej a venovať sa svojim voličom s rovnakým nasadením ako doteraz. Víťazom dnešných volieb do Národnej rady SR sa podľa výsledkov exit pollu, ktorý zverejnila televízia Markíza, stala strana Smer-SD so ziskom 28 percent. Na druhom mieste podľa tohto prieskumu skončila opozičná SDKÚ-DS, ktorej odovzdalo svoj hlas 15,8 percenta voličov. Prvú trojicu uzatvára SaS, podporilo ju 12,4 percenta hlasujúcich ľudí.
Po vyhlásení prvých predbežných výsledkov zavládla v centrále SDKÚ-DS radostná atmosféra. Volebná líderka strany Iveta Radičová síce ešte nechcela predbiehať situáciu, ale zverejnené výsledky môžu podľa nej signalizovať, že „zmena je na dosah”. Nechcela zatiaľ hodnotiť zverejnený volebný výsledok strany (16 %), pričom poukázala, že ešte nie je známe, aká bola volebná účasť. Myslí si, že bola vyššia, ako ukazujú prvé prieskumy. „V mojej hlave sa rysuje stredopravá koalícia,” poznamenala, ale konkrétnejšie vyjadrenia odmietla. Ako prvé, čo Radičovú napadlo, keď uvidela na televíznej obrazovke výsledky, že „konečne skončí na Slovensku éra mečiarizmu”. Poďakovala všetkým, že dali svoj hlas ich strane. Sľúbila, že budú plniť svoj mandát v zmysle programu a riešení, ktoré občanom predložili. Radičová je pripravená stať sa prvou slovenskou premiérkou. SDKÚ-DS je v kontakte s lídrami ostatných opozičných strán. „V mobile už mám zopár neprijatých hovorov,” dodala. V súvislosti so zákulisnými rečami o tom, že predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda by sa mal stať novým ministrom zahraničných vecí SR, ich označila za špekulácie a predbiehanie udalostí. „Žiadne takéto rokovania neprebiehali,” upozornila. Radičová zostáva v centrále strany až do zverejnenia konečných oficiálnych výsledkov, pretože „určite by kvôli nervozite nezaspala”.
Nie je podstatné, či bude v slovenskej vláde pravica alebo ľavica, podstatné je, aby bola zostavená taká vláda, ktorá bude vládnuť bez maďarských strán. Uviedol to dnes podpredseda SNS Rafael Rafaj pred budovou centrály strany na bratislavskom Šafárikovom námestí. „Predstava je taká, aby vo vláde nebola SMK, a aby SNS bola tým jazýčkom na váhach, ktorý zabezpečí slovenskú vládu aj na ďalšie štyri roky,“ povedal. Podľa neho zatiaľ žiadna vláda nedokázala byť bez SNS národná, slovenská. „Bez SNS to nedokázala. Je tragédiou, ak niektoré typy politických strán dokážu vládnuť iba s maďarskými stranami. Toto je úloha SNS, aby sme toto riziko eliminovali,“ skonštatoval Rafaj. Sám verí, že sa do vlády jeho strana dostane. „Výsledok, ako dokazujú aj skúsenosti z iných krajín, nie je podstatný, pretože podstatne múdrejší človek povedal, že aj posledný môže byť medzi prvými,“ skonštatoval Rafaj, ktorý si volebný akt nechal až na večer. Podpredseda SNS vysvetlil, prečo je dnes v centrále SNS ticho, keďže pred štyrmi rokmi mali pozvanú živú hudbu. „Mám pocit, že teraz je to vážnejšie aj vzhľadom na tú situáciu, ktorá je predovšetkým v tých zaplavených oblastiach. Takže bude to skôr o komunikácii, rozprávaní sa, hodnotení, analyzovaní,“ vysvetlil. Niekoľko novinárov sedí v centrále SNS vo vstupnej hale. K dispozícii sú minerálky, káva a obložená misa. Zapnutý je malý televízor. „Verím, že ešte budeme mať príjemný večer a budeme vám plne k dispozícii,“ povedal Rafaj. Vo vestibule pripravil hovorca strany Dušan Štrauss tabuľu, kde si môžu novinári podať tip na výsledok SNS. Podľa hovorcu ten, koho tip bude najbližšie k volebnému výsledku, získa fľašu šampanského. Do centrály prišiel do 20:45 štátny tajomník ministerstva dopravy Dušan Švantner, europoslanec Jaroslav Paška, a poslanec Národnej rady SR Jozef Ďuračka.
Bezprostredné reakcie predstaviteľov koaličnej ĽS-HZDS na exit polly zverejnené televíziami Markíza a TA3, podľa ktorých by sa hnute Vladimíra Mečiara do parlamentu po tohtoročných parlamentných voľbách nedostalo, sú zdržanlivé. Ako sa pre TASR vyjadrili viacerí prítomní podpredsedovia strany, najprv si počkajú na sčítanie hlasov Štatistickým úradom SR a až potom sa k výsledkom vyjadria. Údaje z exit pollov totiž stále považujú len za „prieskumy”. Na otázky novinárov v súvislosti s možnými povolebnými scenármi odpovedali, že sú to len špekulácie a žiadne „ak” ešte neplatí. Hnutie stále verí, že ho najbližšie štyri roky čaká parlamentná budúcnosť. „Nenecháme sa znechutiť,” znelo z úst mladých podpredsedov Petra Siku, Jozefa Habánika a Barbory Strakovej. Stranícky líder Vladimír Mečiar sa o prvé dojmy z exit pollov s novinármi zatiaľ nepodelil, v centrále sa však stále nachádza. Ako však uviedol ešte v čase pred uzavretím volebných miestností, sám nevie, či zdrží v Bratislave až do rána. Z výsledkov exit pollu zverejneného TV Markíza vyplýva, že ĽS-HZDS získala predbežne len 4,7 percenta hlasov, čo znamená, že sa do parlamentu nedostala. Podobne je to aj v prípade telefonického prieskumu televízie TA3, ktorý realizovala agentúra Focus počas volebného dňa - hnutie podľa neho skončilo s volebným ziskom 4,3 percenta hlasov.
Víkendové parlamentné voľby na Slovensku sú aj o preukázaní jednoty Európskej únie. Konštatuje sa to v piatkovom článku agentúry Reuters. Slovenská opozícia, ktorá má reálnu šancu získať v sobotňajších voľbách majoritu, sa totiž vyjadrila proti pôžičke zadlženému Grécku. „Či Slovensko potvrdí svoj podiel na gréckom balíku, výrazne závisí od výsledku sobotných parlamentných volieb,” píše Reuters. Slovenské odmietnutie pomoci Grécku pomoc zo strany ostatných krajín podľa agentúry nezastaví. Tá totiž získala parlamentnú podporu lídrov eurozóny Francúzska i Nemecka. Odmietnutie, aj keď iba 800-miliónového podielu na celkovom 110-miliardovom aténskom balíku však môže podľa Reuters znamenať ranu solidarite medzi krajinami eurozóny. „Nerozkýva to celú transakciu - tá bude závisieť na vývoji vo Francúzsku a Nemecku,” cituje agentúra ekonóma Capital Economics Neila Shearinga. Argumentom slovenskej opozície je aj to, že Slovensko je omnoho chudobnejšia krajina ako Grécko. I keď je 800-miliónová pôžička iba malým podielom na celkovom balíku, predstavuje až 1,2 % ročného výkonu slovenskej ekonomiky a 21 % tohtoročného rozpočtovaného deficitu. Nová slovenská vláda sa navyše bude musieť vyrovnať s vysokou nezamestnanosťou a takisto bojovať s narastajúcim verejným dlhom. Slovensko potrebuje „zastaviť narastajúci dlh a prezentovať dôveryhodný plán znižovania deficitu verejnej správy,” cituje Reuters hlavného ekonóma Slovenskej sporiteľne Juraja Bartu. „Avšak musí to byť plán, ktorý bude aj dodržiavaný,” dodal Barta. Politickí analytici však podľa Reuters tvrdia, že najsilnejšia opozičná strana SDKÚ-DS môže zo svojich hrozieb odmietnutia gréckej pôžičky ustúpiť pod tlakom Bruselu, ktorý sa všemocne snaží trhom preukázať európske spojenectvo.
Podľa telefonického prieskumu televízie TA3, ktorý realizovala agentúra Focus počas volebného dňa, sa víťazom dnešných volieb do Národnej rady (NR) SR stala strana SMER-SD so ziskom 29,7 percenta. Na druhom mieste skončila SDKÚ-DS so ziskom 18,1 percenta. Celkom 11,6 percenta oslovených voličov dalo podľa prieskumu svoj hlas strane Sloboda a solidarita (SaS), ktorá tak skončila na treťom mieste. So ziskom 9,1 percenta nasleduje KDH, päticu uzatvára strana strana Most-Híd so ziskom 6,7 percenta. Do parlamentu by sa podľa prieskumu dostala aj SMK so ziskom 6,3 a SNS so ziskom 6,1 percenta. Do parlamentu by sa nedostalo ĽS-HZDS. Hnutiu vyjadrilo v prieskume podporu 4,3 percenta oslovených voličov.
Nadstavenú polhodinu v obciach na Záhorí voliči na voľbu už nevyužili. V Bílkových Humenciach podľa starostky obce Boženy Drinkovej už neprišiel nikto. V Kuklove, kde bol výpadok podľa podpredsedníčky volebnej komisie okolo 15 minút, prišli tesne po búrke asi šiesti voliči, ale medzi 22. a 22.30 hodinou už žiadny. Ani v Dojči, kde elektrická energia nie je doteraz a volebná miestnosť na obecnom úrade bola osvetlená náhradným zdrojom, neprišiel od času výpadku hlasovať nikto. Poslednou obcou, kde ešte trvajú voľby, sú Čáry.
Kvôli večernej búrke a s ňou súvisiacim výpadkom prúdu mali problémy v niekoľkých volebných okrskoch v Myjavskom okrese. Podľa zapisovateľky obvodnej volebnej komisie v Novom Meste nad Váhom Evy Ninisovej nemuseli miestnosti uzatvoriť, no spracovanie výsledkov hlasovania sa zrejme v štyroch volebných okrskoch v Brezovej pod Bradlom natiahne. „Všetky štyri okrsky sú prakticky na jednom mieste a neustále dochádza k výpadkom prúdu. Podľa našich informácií majú v Brezovej ako náhradný zdroj pripravený agregát,” doplnila Ninisová. Večerná prudká búrka prepukla v trenčianskom volebnom obvode po 22. hodine, a tak nebolo potrebné predlžovať otvorenie okrskových miestností. „Problémy môžu nastať pri spočítavaní hlasov v jednotlivých komisiách. Výpadky prúdu nám hlásili z Hornej Súče a z Ilavy. Obrátili sme sa na tamojšie samosprávy a políciu, aby v prípade potreby poskytla okrskovým volebným komisiám pomoc,” povedal predseda obvodnej volebnej komisie v Trenčíne Jaroslav Hasák. V považskobystrickom obvode zaznamenali výpadok elektrického prúdu v obciach Lúky a Kvašov v Púchovskom a v obciach Praznov a Ďurďové v Považskobystrickom okrese. Podľa člena obvodnej volebnej komisie Bohuslava Vávru prúd vypadol po 22. hodine, kedy boli hlasovacie miestnosti už uzavreté. Podobne, ako v Myjavskom, Trenčianskom a Ilavskom okrese sa spočítavanie hlasov pravdepodobne predĺži.
Centrála Smeru-SD sa začína napĺňať jeho vrcholnými predstaviteľmi. Stále sa čaká na predsedu a premiéra Roberta Fica. Do budovy už dorazili ministri financií Ján Počiatek, vnútra Robert Kaliňák, zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Ministerka práce Viera Tomanová prišla novinárskym vchodom, keďže všetci novinári čakali pri osobitnom stráženom vchode na členov strany. Okrem nich do centrále dorazili aj vicepremiér Dušan Čaplovič, generálny sekretár Smeru-SD Ján Richter, či minister zdravotníctva Richard Raši. Minister kultúry Marek Maďarič pri príchode uviedol, že očakáva víťazstvo strany, ktorej je podpredsedom. Najzhovorčivejším bol minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek, ktorý prišiel dobre naladený. Verí, že Smer-SD dosiahne 38,5 percenta. „To je optimálne,” konštatoval pred novinármi. Taktiež je presvedčený o tom, že najsilnejšia koaličná strana bude aj tentokrát zostavovať vládu. Jahnátek cez deň kosil trávu a poobede bol na futbalovom zápase v Alekšinciach. Výsledok však nevedel. „Sedel som tam pri kofole,” povedal, čím rozosmial zástupcov médií, ktorí sa uisťovali, či naozaj išlo o kofolu. „Áno, pil som kofolu,” potvrdil s úsmevom. Strana podľa hovorkyne Kataríny Kližanovej Rýsovej prijala zásadu, že nebude komentovať čiastkové predbežné volebné výsledky. „Oficiálny komentár strany bude, až keď štatistický úrad zráta 100 percent volebných okrskov,” ozrejmila. Táto zásada podľa nej nie je nová, keďže Smer-SD ju uplatňovala už počas parlamentných volieb v roku 2006, ako aj minuloročných prezidentských, europarlamentých a VÚC.
Ak ĽS-HZDS ustojí v týchto parlamentných voľbách, v strane dôjde ku generačnej výmene. Pred novinármi v centrále hnutia to dnes vyhlásil šéf ĽS-HZDS Vladimír Mečiar. Podľa jeho slov sú mladí podpredsedovia v strane nádejnými členmi budúcich vlád na Slovensku. Je presvedčený, že jeho strana bude po roku 2014 určite vládnuť. Ako uviedol, v očakávaní aktuálneho volebného zisku svojho hnutia je stále optimista, verí že bude dvojciferný. Kontinuálne volebné prepady v posledných rokoch si pritom Mečiar vysvetľuje jednak „skrytými voličmi” ĽS-HZDS, jednak obrovskými diskreditačnými kampaňami vedenými hlavne proti jeho osobe. K povolebnej spolupráci s momentálnym koaličným partnerom, stranou Smer-SD, sa vyjadril ako k reálnej možnosti. „So Smerom sme dohodnutí,” povedal Mečiar. Vylúčil pritom akékoľvek úvahy o svojom „politickom dôchodku”, a to aj v prípade, že strana v týchto voľbách nedosiahne 5-percentnú hranicu potrebnú pre vstup do parlamentu. Podľa šéfa ĽS-HZDS bol dnešný prípad zvážania rómskych voličov v Rožňavskom okrese organizovaný kandidátom ĽS-HZDS v poriadku, a preto nie je dôvod uvažovať o vyvodzovaní zodpovednosti voči nemu.
S veľmi horúcimi pocitmi dnes do volebnej miestnosti vošiel prezident SR Ivan Gašparovič. Netýkalo sa to však samotného volebného aktu, keďže o tom, komu dá svoj hlas, bol dávno rozhodnutý, ale počasia. Hlavu štátu sprevádzala jeho manželka Silvia. Zopakoval svoje heslo „Cítim sociálne, myslím národne” a na tomto základe vybral aj hlasovací lístok konkrétnej politickej strany. Predvolebnú kampaň na Slovensku označil za nechutnú, ktorá nemala nič spoločné so slušnými ľuďmi a politikmi. „Je mi z nej smutno. To nebola predvolebná kampaň, to boli nechutné útoky, klamanie ľudí, znevažovanie občana, ktorého prosím, aby išiel odovzdať svoj hlas,” dodal. Zároveň by si prial, aby výsledok hlasovania pomohol Slovensku do budúcnosti. „Veľmi si vážim tých ľudí, ktorí dnes prídu voliť, pretože je potrebné, aby sme odovzdali svoj hlas tým, ktorým dôverujeme a o ktorých sme presvedčení, že budú obhajovať spokojný život v demokratickom štáte,” konštatoval. Zvyšok dňa strávi prezident v Petržalke na konskom dni, kam dostal pozvánku. Plánuje si tiež pozrieť futbalový zápas z Majstrovstiev sveta v Juhoafrickej republike.
Tesne pred začatím volieb v Nitrianskom kraji provokovali extrémisti. Zatiaľ neznámy páchateľ poškodil pamätník Trianonu, ktorý na hranici Slovenska s Maďarskom osadili národniari. Muža s ťažkým kladivom zachytila kamera komárňanskej mestskej polície. Približne pred piatou hodinou ráno vystúpil zo strieborného Mercedesu s dunajskostredským evidenčným číslom. Policajti už vypátrali majiteľa auta, toho však zatiaľ neobvinili. „Po páchateľovi stále pátrame. Za poškodzovanie cudzej veci mu hrozí trojročné väzenie,” uviedla nitrianska policajná hovorkyňa Renáta Čuháková. Útočník sa viackrát zahnal, odbil kus kameňa z vrchnej časti, poškodil text, pamätník sa mu však zvaliť nepodarilo. Podľa národniarov to nebola náhoda, že sa čin stal v deň volieb. V piatok v poobedňajších hodinách Nitrania zas spozorovali niekoľko starších bielych áut so slovenskými vlajkami. Na dverách mali nálepky s nápisom Ľudová strana Naše Slovensko. Nakrátko sa zhromaždili pred veľkým kruhovým objazdom na ulici Janka Kráľa, kde sa zrejme pripravovali na jazdu mestom. Policajná hliadka ich však upozornila, že blokujú premávku. Prívrženci sa nakoniec v pokoji rozišli.
Mierový pamätník Trianonu rozbil podľa predsedu Slovenskej národnej strany (SNS) Jána Slotu slovenský občan maďarskej národnosti. Povedal to po dnešnom hlasovaní vo voľbách do Národnej rady (NR) SR na Mestskom úrade v Žiline. „S veľkým kladivom rozbil mierový pamätník Trianonu, čo je teda skutočne veľmi zlé. Teraz vidíme v plnej nahote, o čo tým ľuďom ide. Trianon, ktorý jednoznačne symbolizuje slovenskú štátnosť, slovenskú suverenitu, bol v deň volieb rozbitý. Človek, ktorý to robil, si asi neuvedomil, že to je pod kamerami, lebo to bolo na hranici. A keď ho išli policajti zobrať, sme sa dozvedeli, že je už v Maďarsku. Tak išiel tam, asi kto mu to zaplatil, bohužiaľ,” skonštatoval Slota. Predseda SNS Ján Slota odhalil 4. júna na slovensko-maďarskom hraničnom priechode v Komárne pamätník Trianonu. Na pomníku je vyjadrená vďaka spojeneckým mocnostiam za uzavretie mierovej zmluvy s Maďarskom 4. júna 192O v zámku Grand Trianon vo Versailles pri Paríži. „Zmluva stvorila Československo a ďalšie krajiny v prislúchajúcich hraniciach a dala tvár novej Európe,” konštatuje sa v texte na tabuli.
Neznámy páchateľ dnes zničil pamätník Trianonu na komárňanskom hraničnom moste. Ako uviedla zástupkyňa nitrianskeho policajného hovorcu Renáta Čuháková, zrejme ho rozbili kladivom. Polícia už začala trestné stíhanie pre poškodzovanie cudzej veci a po páchateľovi pátra. Škodu zatiaľ nevyčíslila. SNS už o incidente vie, jej zástupcovia smerujú do Komárna. „Určite je to provokácia,” povedal hovorca SNS Dušan Štrauss s tým, že sa spolieha na konanie polície. SNS osadila pamätník na moste v Komárne 4. júna k 90. výročiu podpísania Trianonskej mierovej zmluvy. Podľa predsedu stranu Jána Slotu má pripomínať všetkým, ale najmä pánom z Maďarska, že tu prechádzajú cez hranice a vstupujú na slovenskú zem, ktorá bude naveky naša. Slota už pri jeho odhalení konštatoval, že sa obáva zničenia pamätníka. Podľa Štraussa už na zničenom pamätníku nevidno pôvodný text, ktorý znel: „Trianonská mierová zmluva 4. júna 1920. Slovenská republika vyjadruje vďaku spojeneckým mocnostiam za uzavretie Trianonskej mierovej zmluvy s Maďarskom dňa 4. júna 1920 v zámku Grand Trianon vo Versailles pri Paríži, ktorá spečatila rozpad Uhorska, situovala Česko - Slovensko a ďalšie krajiny v im prislúchajúcich hraniciach a dala tvár novej Európe.“ Pod týmto textom bol citát Štefana Osuského, signatára zmluvy v mene Česko-Slovenska.
Názory, že by Trianonská zmluva mala byť zrevidovaná, sú „úplne absurdné”, vyhlásil v rozhovore pre sobotňajšie vydanie srbského denníka Danas nový maďarský minister zahraničných vecí János Martonyi. Maďarsko podľa neho trvá na obrane kultúrnej a jazykovej identity maďarského spoločenstva v súlade s konceptom ľudských a občianskych práv, no to nemá „absolútne nič spoločné s územnými otázkami či otázkou hraníc”. Podľa Martonyiho „je história Európy lemovaná množstvom zmlúv s tragickými dôsledkami na niektorých zúčastnených”. Tieto zmluvy však „nesmieme vnášať do našich politických rokovaní a komplikovať tým medzinárodné vzťahy”. Martonyiho rozhovor vyšiel v druhý deň jeho dvojdňovej oficiálnej návštevy Srbska. Trianonská zmluva, podpísaná v roku 1920, pripravila Uhorsko o dve tretiny jeho územia a zhruba 60 percent z celkového počtu obyvateľov.
Budapešť trvá na zachovaní kultúrnej a jazykovej identity maďarských spoločenstiev. Ide o koncepciu ľudskú a občiansku, ktorá absolútne nemá nič spoločné s otázkou územia či hraníc. Povedal to v rozhovore pre sobotňajšie vydanie belehradského denníka Danas maďarský minister zahraničných vecí János Martonyi. Podľa jeho slov tí, ktorí hovoria, že treba zrevidovať Trianonskú mierovú zmluvu, hovoria úplné nezmysly. „To sú už dejiny, odmietame revidovať záležitosti, ktoré patria minulosti,“ zdôraznil Martonyi. „V európskych dejinách je množstvo príkladov na mierové zmluvy, ktoré jednotlivým účastníkom spôsobili tragédiu. Nemôžeme tieto mierové zmluvy zaradiť do svojej politickej diskusie a zaťažiť tak medzištátne vzťahy,“ konštatoval šéf diplomacie, ktorý absolvoval svoju prvú zahraničnú cestu v Srbsku.
Sobotňajším parlamentným voľbám na Slovensku venovali svetové médiá ešte pred otvorením volebných miestností pomerne málo pozornosti a spravidla sa sústredili len na skonštatovanie suchých faktov ako je zoznam kandidujúcich strán a ich prípadné šance na zostavenie vlády. Výnimkou však bol spravodajský portál prestížnej nemeckej rozhlasovej a televíznej stanice Deutsche Welle. Ten v piatok poskytol pomerne veľký priestor analýze štvorročného pôsobenia vládnej strany Smer na čele slovenského kabinetu, pričom sa sústredil najmä na osobu jej predsedu Roberta Fica. „Slováci budú hlasovať vo voľbách, ktoré rozhodnú o tom, či zostane kontroverzný premiér Robert Fico pri moci. Na centristicko-ľavicového lídra sa niektorí pozerajú ako na 'ochrancu', iní ho zase vidia ako „európskeho Cháveza',” píše autor článku Rob Cameron v narážke na autoritárskeho prezidenta Venezuely. Fico je podľa Deutsche Welle osoba, ktorá rozdeľuje krajinu, keďže počet tých, ktorí ho „milujú” je porovnateľný s počtom tých, ktorí ho „preklínajú”. Ale zatiaľ čo ešte nedávno sa podľa Camerona zdali byť slovenské voľby vopred rozhodnuté v prospech Smeru, výsledok ešte môže byť prekvapivý. Deutsche Welle si všíma aj predvolebnú kampaň, pričom autora článku špeciálne zaujali dva bilbordy. Autorom prvého je Smer. Fico sa na ňom objavuje s „na krátko ostrihanými blond vlasmi” a s heslom Istota v ťažkých časoch. Druhý bilbord je na prvý pohľad veľmi podobný. Jeho autorom však nie je vládna strana, ale slovenský karikaturista Shooty. Fico je na ňom zobrazený ako „šialené, zúrivé, zlé dieťa” s heslom Istota ťažkých časov. Portál si všíma aj úspešnú Shootyho zbierku, keď sa mu na jeho vlastnú kampaň podarilo za veľmi krátky čas zozbierať až 70 000 eur „Napriek uštipačným karikatúram zostáva Fico extrémne populárny,” píše Deutsche Welle. Podľa spravodajského portálu sa mu to darí aj vďaka jeho schopnosti štylizovať sa do úlohy „ochrancu” slovenského národa pred maďarským extrémizmom a „hnedým morom”. Analytici sú však v predpovediach výsledku volieb napriek tomu zdržanliví. Kľúčové bude najmä to, ktoré strany pohybujúce sa na hranici zvoliteľnosti sa skutočne dostanú do slovenského parlamentu. Ohrozené sú obe maďarské strany SMK a Most/Híd ako aj Ficovi aktuálni koaliční partneri - „ultranacionalistická” Slovenská národná strana (SNS) a „populistické” Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS).
Predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda má od rána dobrú náladu, pretože jeho nos mu už niekoľko dní celkom jasne hovorí, že bude zmena. „Slovensko potrebuje inú klímu, inú atmosféru, inú politiku. Pre Slovensko je dnes kľúčové, aby bola zmena. Ani v Európe nie je vývoj ružový a zdá sa, že socialisti so svojimi sladkými rečami naozaj vyčerpali svoje politické možnosti. Treba sa dať do roboty. Nevystačíme dnes so sladkými rečami,” vyhlásil dnes Dzurinda pred novinármi po tom, ako bol voliť aj so svojou manželkou. Dzurindu teší vysoká volebná účasť, ktorú hlási celé Slovensko. „Nechcem prepadnúť eufórii, že bude 80 percent. Možno ľudia to chcú mať za sebou, pretože je krásny víkend. Ale ľudia si uvedomili, že parlamentné voľby sú nesmierne dôležitou kľúčovou vecou v politickom systéme. S ľuďmi niečo pohlo. Majú väčší dôvod ako kedykoľvek inokedy. Dôvod je veľmi vážny, keď sa pozrieme na Slovensko, na napäté slovensko-maďarské vzťahy, ani v Európe nie je vývoj ružový,” uviedol Dzurinda. Tieto voľby sú podľa Dzurindu dôležité. „Každý človek, ktorý chce vidieť, videl po ostatné roky, že cesta, po ktorej kráčame, nie je ono. Nemyslím len rast nezamestnanosti a nie celkom veľkú schopnosť prijímať potrebné opatrenia, mám na mysli aj niektoré nálady medzi ľuďmi. Atmosféra, v ktorej dominuje strach, vládna politika, ktorej hlavnou črtou je nenávisť, to k ničomu dobrému viesť nemôže ani vo vnútri štátu, ani vo vzťahu k susedom na medzinárodnej politickej scéne. Tých argumentov, či by sme sa pozreli do zdravotníctva a do školstva a na korupciu, kdekoľvek inde, argumentov je veľmi veľa,” zdôraznil. Predvolebná kampaň sa Dzurindovi spočiatku zdala nudná, bez väčších tém, ale postupne sa zostrovala a dva politické tábory sa pomerne jasne kryštalizovali. „Vládny a opozičný,” uviedol. Zároveň dodal, že pre neho vždy bolo kľúčové, aby sa darilo krajine, jeho vlasti.
Volebná líderka SDKÚ Iveta Radičová verí, že stredopravé strany dokážu po voľbách zostaviť vládu. Povedala to po tom, čo za veľkého záujmu médií odovzdala hlas v obci Nová Dedinka neďaleko Bratislavy. Voľby podľa nej rozhodnú o tom, či Slovensko bude pokračovať cestou zadlžovania alebo si vyberie riešenia a odbornosť. „V tomto okamihu verím a nádejam sa, že budeme zostavovať vládu,” vyhlásila Radičová pred novinármi. „Dúfam, že zmena je na dosah, že naozaj sa rozhodnú občania zodpovedne, že zvolia cestu riešení, odbornosti, vecnosti, slušnosti, a nie cestu do Grécka,” poznamenala. Výsledok svojej strany tipovať Radičová nechcela. Tvrdila, že napriek tomu, že je sociologička, je v súčasnosti v konflikte záujmov. Nakoniec však predsa len povedala, že strana môže získať viac hlasov, než ukazovali odhady. Zvyšok dňa plánuje opozičná politička tráviť s dcérou, ktorá oslavuje narodeniny. Večer sa vyberie do Bratislavy na volebný štáb svojej strany, kde bude čakať na prvé odhady.
Šéf národniarov Ján Slota očakáva, že jeho strana získa viac ako desať percent hlasov. „V každom prípade si myslím, že to bude nad desať percent,” bez váhania povedal predseda SNS. Na žilinskom mestskom úrade si bol v dobrej nálade odvoliť spolu s manželkou, dnes ráno ho však rozladil incident na juhu Slovenska. „Je smutné, že v deň volieb, hneď ráno zavčas rána, nám jeden príslušník maďarskej národnosti, ale slovenský občan, s veľkým kladivom rozbil mierový pamätník z Trianonu, čo je teda skutočne veľmi zlé, z toho dôvodu, že teraz vidíme v plnej nahote, o čo tým ľuďom ide. Trianon, ktorý jednoznačne symbolizuje slovenskú štátnosť, slovenskú suverenitu, v deň volieb bol rozbitý. Samozrejme človek, ktorý to robil, asi si neuvedomil, že to je pod kamerami, lebo to bolo na hranici, a keď ho išli policajti zobrať, sme sa dozvedeli, že už je v Maďarsku. Tak išiel tam, asi kto mu to zaplatil, bohužiaľ,” povedal Slota.
Šéf mimoparlamentnej strany Most-Híd Béla Bugár si vie predstaviť, že by v budúcom parlamente bol súčasťou možnej vládnej koalície spolu so svojim niekdajším spolustraníkom Pálom Csákym, predsedom Strany maďarskej koalície. Podľa Bugára by to bolo o kompromisoch. „Áno, samozrejme za určitých podmienok, ale o tom teraz netreba hovoriť,” povedal Bugár po tom, ako odvolil v Šamoríne na Základnej škole na Pomlejskej ceste. Do volebnej miestnosti prišiel s manželkou a svokrou. Ako Bugár povedal, išiel voliť s dobrým pocitom. „V piatok sme mali záverečnú a obrovské množstvo ľudí,” skonštatoval o závere kampane. Teší ho aj to, že ľudia sa snažia o zmenu a chcú podporiť stranu Most-Híd. „Očakávam dobrý výsledok,” povedal. Po voľbe chce Bugár prežiť dopoludnie v záhrade, kde chce okopávať. „No a poobede už budem očakávať internetové výsledky,” dodal. Bugár odsudzuje útočnú časť volebnej kampane. „Nemyslím si, že práve toto občania SR potrebujú. Ja viem, že novinári hovoria, že je to nudná kampaň, ale ja to tak necítim, aspoň čo sa týka našej kampane,” povedal. Podľa neho všade, kam v rámci kampane prišiel, sa ľudia zaujímali o problémy a nie o pseudoproblémy. „Ja to hodnotím, okrem tej útočnej, ako normálnu kampaň,” dodal.
Každé voľby sú podľa predsedu KDH Jána Figeľa dôležité, pretože nás buď posunú do väčších problémov, alebo perspektívy. „Slovensko má niektoré záležitosti krízového charakteru, či už finančné, ekonomické, sociálne, ba aj politické, ktoré ak sa prehĺbia, tak sa priblížime k maďarským alebo gréckym problémom. To nie je strašenie. Tam to tiež tak nevyzeralo, ale trendy, ktoré máme, sú neprijateľné pre perspektívu slušnej a zodpovednej krajiny. Sú to dôležité voľby, je to križovatka, verím, že ju zvládneme, že vyberieme správnu cestu,” povedal Figeľ dnes novinárom po tom, čo bol spolu s manželkou voliť v jednom z bratislavských okrskov. Podľa Figeľa na Slovensku i v zahraničí je v súvislosti s voľbami veľa očakávaní. „Nech to prinesie pekné povzbudenie. Usilujem sa o zmenu a považujem to za dôležitú odpoveď na súčasný stav spoločnosti a ekonomiky,” vyhlásil. Figeľ by bol rád, keby sa trend volebnej účasti otočil, pretože volebná účasť na Slovensku v poslednom období klesala. „Bola veľmi nízka pri komunálnych a regionálnych voľbách. Parlamentné by mali byť silnejšie. Otočiť klesajúcu krivku na vzostup. Aj kvôli tomu, čo znamená sloboda a demokracia a osobitne účasť občanov na formovaní občianskej spoločnosti,” zdôraznil. Figeľ uviedol, že sa na Slovensko a na čelo KDH vrátil, aby pomohol, aby niečo rozumné a správne urobil, vrátane obnovy a posilnenia kresťanskodemokratickej politiky na Slovensku. „Postavenie KDH medzi rozhodujúcimi stranami predpokladá dvojciferný výsledok a teda lepší ako pred štyrmi rokmi,” uviedol šéf kresťanských demokratov. Predseda KDH si vie predstaviť povolebnú vládnu spoluprácu s liberálnou SaS. „Všetci sa líšime. Máme dvadsať rokov skúseností. Boli sme v rôznych koalíciách, dokonca i v historicky najširšej. Koalícia z roku 2002 patrila k najúspešnejším v dejinách. A mali sme rozdielne názory. Nebola to ľahká koalícia, ale Slovensko sa začlenilo do EÚ, NATO, dosiahlo najvyšší hospodársky rast, začalo nevyhnutné reformy. Ak sa chce, dá sa dohodnúť a dosiahnuť veľa úspechov,” vyhlásil s tým, že takú spoluprácu si vie predstaviť, pretože v tom spočíva väčšinová stredopravá alternatíva. „V dohode a jej rešpektovaní,” povedal.
Slávnostný obed v reštaurácii s rodinou, popoludňajší fitnes a potom čakanie na výsledky parlamentných volieb - to je dnešný program predsedu SMK Pála Csákyho. Svoj hlas odovzdal krátko pred poludním na Základnej škole Bieloruská v Bratislave. Csáky je presvedčený, že jeho strana získa vo voľbách viac hlasov ako Most-Híd, ktorý založil Csákyho predchodca na poste lídra SMK Béla Bugár. Po dnešnom dni verí Csáky v zmenu. „Volil som s nádejou,” povedal po odvolení. Ako podotkol, verí, že vláda zložená zo Smeru-SD, HZDS a SNS dnes končí. „Dúfam, že dnes skončí trojkoalícia a uzavrieme smutnú kapitolu slovenských dejín,” vyhlásil.
Na Slovensku sa v sobotu o siedmej hodine ráno začínajú voľby do Národnej rady (NR) SR. Približne 4,3 milióna občanov SR v nich rozhodne, ktoré z 18 kandidujúcich politických subjektov budú nasledujúce štyri roky súčasťou 150-členného zákonodarného zboru. O ich dôveru sa uchádza spolu 2366 kandidátov na poslancov. Hlasy im môžu voliči odovzdávať v 5929 volebných miestnostiach. Aby tak mohli urobiť, po vstupe do miestnosti sa musia najskôr okrskovej volebnej komisii preukázať platným občianskym preukazom, prípadne voličským preukazom. Ten je platný iba s občianskym preukazom, pretože v ňom je uvedený trvalý pobyt. Právo voliť do NR SR má podľa zákona každý občan SR, ktorý najneskôr v deň volieb dovŕšil 18 rokov. Hlasovať môžu aj osoby vo výkone trestu odňatia slobody okrem tých, ktoré spáchali obzvlášť závažný zločin. Svoj hlas má právo odovzdať takmer 9000 väzňov. Voliť môžu aj občania SR s trvalým pobytom na Slovensku, ktorí v deň konania volieb nebudú na území SR. Rovnako aj občania SR s trvalým pobytom v zahraničí. Využiť pri tom mohli voľbu poštou. O takéto hlasovanie požiadalo 6390 voličov s trvalým pobytom na území SR a 568 s trvalým pobytom v cudzine. Vyplnené hlasovacie lístky museli voliči zo zahraničia doručiť volebným okrskom alebo na Miestny úrad v mestskej časti Bratislava-Petržalka najneskôr deň pred konaním hlasovania, teda do piatka 11. júna. Slovenské parlamentné voľby monitorujú aj experti z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Po skončení hodnotiacej misie vypracujú záverečnú správu, ktorá by mala vyjsť až po voľbách. Na priebeh hlasovania dohliada 5929 okrskových volebných komisií, 50 obvodných volebných komisií a jedna Ústredná volebná komisia. Verejný poriadok bude zabezpečovať približne 2000 príslušníkov Policajného zboru. Ich počet sa môže v závislosti od situácie aj zvýšiť. Prvé neoficiálne výsledky by mal zverejniť Štatistický úrad SR po uzavretí volebných miestností po 22. hodine na internetových stránkach www.volbysr.sk a www.statistics.sk. Oficiálne výsledky by mali byť známe v nedeľu 13. júna. Zverejní ich ÚVK po podpísaní zápisnice. Náklady na prípravu a vykonanie tohtoročných volieb vyjdú na 9.723.447 eur. Z tejto sumy pôjde vyše 7,95 milióna eur z rozpočtu ministerstva vnútra a viac ako 1,76 milióna eur zo Štatistického úradu SR.
Na internetovom portáli občianskeho denníka Changenet.sk zverejnili spoločnú výzvu osobnosti slovenského a maďarského vedeckého, umeleckého a spoločenského života za život v mieri a porozumení. „My, občania Slovenskej republiky a Maďarskej republiky, bez rozdielu národnostnej príslušnosti, vyjadrujeme svoju vôľu žiť spolu v mieri a porozumení. Je v našom spoločnom záujme, aby sme preukázali k sebe vzájomnú úctu tým, že budeme so všetkou vážnosťou zvažovať postoje a názory druhého. Základným predpokladom dobrých susedských vzťahov a spolužitia je trvalý a zmysluplný dialóg. Začnime otvorenú a vecnú diskusiu na rôznych úrovniach o všetkých otázkach, ktoré vyvolávajú obavy na jednej alebo druhej strane. Žiadame tých občanov, ktorým leží na srdci osud našich dvoch krajín, aby sa svojím podpisom pripojili k tejto výzve a konali v jej duchu,” uvádza sa vo výzve. Za slovenskú stranu sú podpísaní napríklad spisovateľ a veľvyslanec Ladislav Ballek, sociológ a veľvyslanec Martin Bútora, publicista Kornel Földvári, spisovateľ Lajos Grendel, hudobník Michal Kaščák, lekárka Eva Sirácka či karikaturista Martin „Shooty” Šútovec a iní. Za občanov z Maďarskej republiky výzvu podpísali spisovatelia Péter Esterházy, Pál Závada, Péter Nádas, historici Balász Ablonczy, Judit Hamberger, János Rainer, Ignác Romsics, László Szarka, filmoví režiséri Miklós Jancsó, Márta Mészáros, György Pálfi, a ďalší.
Podľa prieskumu agentúry MVK by vo voľbách zvíťazila strana Smer. Do parlamentu by sa dostalo osem politických strán. Tesnú väčšinu by mali strany súčasnej opozície. Podľa prieskumu by mali 76 hlasov. Podľa celoslovenského prieskumu MVK, ktorý uskutočnila v dňoch 5. až 9. júna 2010 exkluzívne pre televíziu Markíza na vzorke 1192 respondentov, by Smer získal 32,3 percenta. Za ním nasleduje SDKÚ (13), SaS (11,5), KDH (10,6), SNS (6,2), HZDS (5,9), SMK (5,6) a Most-Híd (5,2). Ak by voľby dopadli presne v súlade s preferenciami Smer by získal 54 mandátov, SDKÚ by v parlamente zastupovalo 22 poslancov, strana Sloboda a Solidarita by disponovala 19 mandátmi, klub KDH by mal 18 členov, SNS a HZDS by sa v Národnej rade opierali o 10 poslancov, SMK by získala 9 a strana Most-Híd 8 poslaneckých kresiel. V piatok zverejnila svoj prieskum aj agentúra Polis, podľa ktorej výsledkov by Smer a koalícia značne stratili a väčšinu by mali opozičné strany spolu s novovzniknutými SaS a Most-Híd. HZDS by sa to parlamentu nedostalo. Vo štvrtok vydala prieskum agentúra Focus. Podľa jej výsledkov by vyhrala opäť opozícia, Smer stratil päť percent, na hrane bolo aj HZDS.
Pravica by zostavila vládu s pohodlnou, takmer ústavnou väčšinou, 89 kresiel. Vyplýva to z prieskumu, ktorý dnes zverejnila agentúra Polis Slovakia. Telefonický prieskum realizovala medzi 7. a 10. júnom - teda v období, keď už mierne upadli emócie z povodní, ale v čase pred vypuknutím aféry okolo údajnej nahrávky Roberta Fica o pokútnom financovaní Smeru. Takéto rozloženie síl by dokonca umožnilo vládu pravicovej koalície bez SMK s podporou 81 poslancov a podľa prepočtov SME by pravica mohla vládnuť aj v prípade, že by sa SMK tesne nedostala do parlamentu. Rozdiel v podpore súčasnej koalície a opozície je viditeľný aj zo súčtu ich preferencií. Kým Smer, SNS a HZDS by dohromady volilo 39,4 percenta, súčet preferencií SDKÚ, SaS, KDH, Mostu a SMK je 51,6 percenta. Prieskum však ukazuje pomerne veľké percento nerozhodnutých voličov. Ide až o 22 percent. Sondáž Polisu potvrdila výrazný nástup SDĽ, ktorá by získala až štyri percentá. Tie podľa analytikov odoberajú práve Smeru. Tesné víťazstvo opozície naznačuje aj posledný prieskum agentúry Focus. Podľa Focusu by sa do parlamentu dostalo aj HZDS. Aj tak by však malo zoskupenie SDKÚ, SaS, KDH, Most a SMK 78 zo 150 poslancov.
Menšie vládne strany SNS a ĽS-HZDS dnes na Ústavnom súde napadli novelu zákona, ktorá zaručuje v školských učebniciach pre maďarskú menšinu písanie geografických názvov aj v maďarčine. Podanie na súd doručili viac ako rok po schválení zmeny zákona a len deň pred parlamentnými voľbami. Zákon SNS kritizovala od jeho schválenia. „Môže dôjsť k nenapraviteľným následkom predovšetkým charakteru didaktického a psychologického,” zdôvodňoval pred novinármi podanie predseda poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj. Na súd v Košiciach ho doručil osobne aj so žiadosťou, aby Ústavný súd do vynesenia rozsudku pozastavil účinnosť napadnutej časti zákona. Podanie podporilo 31 zákonodarcov, 19 bolo zo SNS. Podnet na Ústavný súd musí podporiť minimálne 30 poslancov. Rafaj odmietal úvahy, že strana využila sťažnosť na zviditeľnenie sa pred voľbami. Spor o zemepisné názvy prepukol, keď školy s vyučovacím jazykom maďarským dostali učebnice, v ktorých boli geografické pomenovania v maďarskom texte uvedené v slovenčine. Opozičná SMK spolu s vládnym Smerom-SD neskôr presadili zmenu zákona, podľa ktorej sa musia názvy písať najprv v maďarčine a potom za lomkou alebo v zátvorke aj v slovenčine.
Podpredseda vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič sa dnes stal čestným občanom obce Imeľ, v ktorej žijú obyvatelia viacerých národnostných menšín. Informoval o tom dnes vicepremiérov hovorca Michal Kaliňák. Dodal, že Čaplovič považuje rozhodnutie imeľskej samosprávy za „obrovský záväzok a prejav úprimnej vďaky, ktorý je dôkazom toho, že politika sa musí robiť jedine pre ľudí”. Vicepremiér Dušan Čaplovič zároveň zdôrazňuje, že práve čestné občianstvo obce s národnostne zmiešaným obyvateľstvom presúva na druhú koľaj diskusie o neznášanlivosti medzi majoritným a menšinovým obyvateľstvom, ktoré s obľubou šíria nezodpovední politici. Podpredseda vlády na slávnostnom stretnutí dal verejný prísľub, že ako čestný občan sa bude aktívne podieľať na správe vecí v obci, kde ľudia síce rozprávajú rôznym jazykom, ale pritom spoločnou rečou.
V predvolebných televíznych debatách vystupovali negatívne najmä malé strany. Konštatuje to analýza katedry politológie Masarykovej univerzity v Brne. Pozitívna rétorika podľa nej prevládala u volebnej líderky opozičného SDKÚ Ivety Radičovej, v prípade šéfa Smeru Roberta Fica tiež mierne prevážila pozitívna prezentácia nad útokmi. Najviac negatívnych vyjadrení analýza zaznamenala vo vystúpeniach kandidátov malých strán SNS, HZDS, ale aj tretej najväčšej strany - KDH. „Kým v českých debatách sa úroveň útokov na súperov pohybovala okolo 20 percent, na Slovensku to bol takmer dvojnásobok,” povedal vedúci výskumu Roman Chytilek. Zvýšenú negativitu môže podľa neho spôsobovať aj podoba debát, pri ktorej účastníci na seba väčšinou nemohli reagovať. Spoluautor výskumu Ondrej Lunter hovorí, že „v prípade SNS a Smeru prevládali všeobecné výpady proti stranám, HZDS útočilo skôr na lídrov”. KDH najčastejšie kritizovalo odbornú schopnosť konkurencie riešiť problémy Slovenska. Dôležitou hodnotou, ktorou politici odôvodňujú svoje postoje, je pre všetky strany efektivita. Na prevenciu rizík a ohrozenie kladú podľa analýzy dôraz SNS a Smer. Demokracia a právny poriadok boli podstatné pre SDKÚ a KDH. Šesť z ôsmich strán, ktoré majú šancu zasadnúť v novom parlamente, označuje analýza za stredo-pravicové. Ľavicovú orientáciu má len Smer. „V jeho programe je najviac zmienok o rovnosti, solidarite, zachovaní či rozširovaní sociálnych služieb a zasahovaní štátu do ekonomiky,” povedal politológ Matej Hruška s tým, že program novovzniknutej SaS je, naopak, výrazne pravicový. Z maďarských strán je viac vpravo SMK. Vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom negatívne interpretuje len program SNS.
V Dome Matice slovenskej v Nových Zámkoch dnes slávnostne vyhodnotili súťaž „Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko“. Cieľom súťaže v písaní slohových prác bolo podchytiť, rozvíjať a prehlbovať záujem detí a mládeže o materinskú reč a umožniť im vlastnými prostriedkami vyjadriť vzťah nie len k slovenčine a Slovensku, ale aj k osobnostiam slovenského národa, k domovu a k svojim blízkym. Je určená pre žiakov všetkých typov a druhov základných a stredných škôl na území SR a v zahraničí. Do 17. ročníka súťaže sa zapojilo 1700 žiakov zo Slovenska, Srbska, Ukrajiny, Nemecka, Chorvátska a Maďarska. Mladým literátom aj organizátorom súťaže dnes prišiel do Nových Zámkov pogratulovať aj prezident Ivan Gašparovič. „Chcem poďakovať všetkým vám, ktorí dokážete po také dlhé roky organizovať takéto podujatie pre mladých talentovaných ľudí, ktorí majú radi svoju vlasť a svoj jazyk - slovenčinu. Som na vás hrdý a teším sa z vašich úspechov v literárnej činnosti,“ uviedol. Predseda Matice slovenskej Štefan Markuš vyzdvihol, že sa tento ročník koná v roku Jozefa Cígera Hronského, spisovateľa a spolutvorcu čítaniek pre slovenské ľudové školy. „Tešme sa a zapaľujme slovenské svetlá. Úprimnú slávu víťazom súťaže a česť všetkým jej účastníkom,“ povedal vo svojom príhovore.
Voľby zo zahraničia či viacnásobné občianstvo budú témami konferencie, ktorá sa začína dnes v Bratislave a potrvá do nedele 13. júna. Podujatie je súčasne valným zhromaždením organizácie Európania vo svete so sídlom v Bruseli. V hlavnom meste Slovenska sa tak na pozvanie Svetového združenia Slovákov v zahraničí zídu zástupcovia jednotlivých európskych diaspór. TASR o tom dnes informoval predseda združenia Vladimír Skalský. Téma viacnásobného občianstva je podľa neho dlhodobo v centre záujmu Európanov vo svete. Pripomenul, že v Európe sú všetci vrátane Slovákov od prijatia lisabonskej zmluvy viacnásobnými občanmi. „Pretože ňou popri našom štátnom vzniklo i európske občianstvo,” vysvetlil s tým, že teraz sa musí ustáliť, čo je obsahom tohto občianstva. Skalský poukázal aj na možnosť mať občianstvo viacerých krajín. „Zvyšuje to komfort života ľudí s väzbami k dvom či viacerým štátom,” poznamenal. Zároveň však zdôraznil, že „existuje jasná a široká zhoda, že o týchto otázkach sa nemá rozhodovať jednostranne, ale po prerokovaní s dotknutými krajinami a v zmysle priateľských vzťahov”. Ako príklad takéhoto pozitívneho riešenia menoval dvojaké občianstvo pre Slovákov v Česku a Čechov na Slovensku, ktorého je sám držiteľom. Európania vo svete sa dlhodobo zaoberajú aj otázkou volieb zo zahraničia. Tie majú podľa Skalského v jednotlivých európskych krajinách rôznu formu. Za pozitívny trend považuje to, že väčšina členských štátov EÚ takéto voľby umožňuje alebo k nim smeruje, a postupne sa zvyšuje aj ich komfort. „Podľa Štokholmských odporúčaní, ktoré sme formulovali v roku 2008, optimálnou formou je hlasovanie prostredníctvom internetu. Ak cez internet ovládame bankové účty, obávať sa o bezpečnosť hlasovania nie je na mieste,” zdôvodnil. Na dnes začínajúcej konferencii sa zúčastnia aj predstavitelia Európskej únie, Slovenskej republiky, veľvyslanci zainteresovaných krajín a rôzni odborníci. Podujatie sa koná s osobnou podporou podpredsedu vlády pre vzdelanostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušana Čaploviča a s podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Európania vo svete sú organizáciou, združujúcou strešné organizácie 14 európskych diaspór, niekoľko ďalších chce do organizácie vstúpiť práve na bratislavskom rokovaní.
Maďarská zahraničná politika bude v budúcnosti klásť zvýšený dôraz na vzťahy s juhom, v čom má dôležitú úlohu maďarsko-srbská spolupráca. V Belehrade to dnes pre agentúru MTI uviedol staronový šéf budapeštianskej diplomacie János Martonyi. Podľa jeho slov to treba naplniť obsahom tak v hospodárskej sfére, ako aj v oblasti kultúrnych vzťahov, v sfére boja proti organizovanému zločinu a v mnohých ďalších oblastiach. V druhý deň prvej oficiálnej zahraničnej cesty po nástupe do čela rezortu rokoval Martonyi v srbskom hlavom meste s premiérom Mirkom Cvetkovičom a vicepremiérom zodpovedným za integráciu do Európskej únie Božidarom Deličom. Prijal ho aj srbský prezident Boris Tadič. Podľa Martonyiho sa na jeho rokovaniach so srbskými predstaviteľmi obsiahle hovorilo o možnostiach dvojstrannej spolupráce v hospodárskej oblasti a o rôznych projektoch. Maďarsko sa zaujíma aj o možnosti angažovať sa v zlepšovaní srbskej infraštruktúry, či už v podobe modernizácie železníc, alebo výstavby diaľničných úsekov. Posledným bodom návštevy maďarského ministra zahraničných vecí v Srbsku malo byť dnes popoludní v Subotici stretnutie s predstaviteľmi miestnej maďarskej komunity.
Veľvyslanec a stály predstaviteľ SR pri OSN v New Yorku Miloš Koterec sa stal predsedom výboru Valného zhromaždenia OSN pre odzbrojenie a bezpečnosť. Informoval o tom Tlačový odbor Ministerstva zahraničných vecí SR. Zvolili ho na návrh Východoeurópskej regionálnej skupiny, vymenujú ho počas nadchádzajúceho 65. zasadnutia. „Slovenská republika si vysoko váži dôveru členských štátov OSN a obsadenie tohto dôležitého postu vníma ako poctu i výzvu, obzvlášť v čase obnoveného odhodlania medzinárodného spoločenstva posunúť agendu odzbrojenia po dlhoročnej stagnácii dopredu,” reagovalo Ministerstvo zahraničných vecí SR. V právnom výbore Valného zhromaždenia bude Východoeurópsku regionálnu skupinu na poste podpredsedníčky počas 65. zasadnutia zastupovať predstaviteľka SR v tomto výbore Eva Šurková, právna poradkyňa Stálej misie SR pri OSN. Obsadenie uvedených postov je podľa rezortu zahraničia ďalším potvrdením a ocenením angažovanosti sa slovenskej diplomacie na multilaterálnych fórach.
Už je takmer úplne isté, že nástupcom maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma bude terajší predseda parlamentu Pál Schmitt. Uviedlo to v sobotu internetové vydanie maďarského denníka Népszabadság. Schmitta by na čele zákonodarného zboru mal vystriedať jeho stranícky kolega z Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz László Kövér. Fidesz bude voliť 28. júna kandidáta na prezidenta, ktorým bude takmer s istotou Pál Schmitt. Podľa informácií Népszabadságu za rozhodnutím kandidovať Schmitta osobne stojí predseda Fideszu Viktor Orbán, ktorý osobne vyvíjal tlak na vedenie strany. Denník pripomína, že hlavu štátu budú voliť poslanci parlamentu 29. júna. Mandát Sólyoma vyprší 5. augusta.
V maďarskom vzdušnom priestore - aj politickom - sa tento týždeň šírila silná vôňa - či pach? - pálenky. Maďarsko je zrejme krajina desiatich miliónov odborníkov na pálenku! Inak by sa nemohlo stať, že premiér niečo povie v parlamente a rozoberá to celý národ. Čože sa to stalo, že len pár týždňov po voľbách sa opäť mobilizujú všetci? To, že domáca výroba pálenky bude NEzdanená! „Financi” síce prídu o časť činnosti, štátna pokladnica o miliardové príjmy, ale ľud! Ľud získa ďalšiu zo základných slobôd! - zvoláva Gregor Martin Papucsek, ktorý sa však snaží zachovať triezvosť... (Kulisa) O pálenke je toľko maďarských pesničiek, že až! A možno sa o nej hovorí viac ako o víne... ktoré je predsa národným nápojom! Alebo nie? Je to skôr pálenka? Veď správny Maďar sotva vstane, a má už v sebe poldeci - taká je fáma, a na dedine sa tento zvyk, táto tradícia dodržiava. Veru. (Kulisa) Na modrom nebi mojich snov, na vrchu našich ovocných stromov - pálenka, moja láska, buď moja! Podaj mi ruku, bez teba umriem... Asi tak znie text pesničky, ktorú spieva skupina Magna Cum Laude, ako ináč, na veľkú slávu pálenky. V Maďarsku je akousi hymnou na každom pálenkovom festivale. A verte mi, je ich dosť po celý rok! Sviatok pre maďarských „pálenkárov” však pripravil premiér krajiny priamo v parlamente. V rozsiahlom expozé, v ktorom oznamoval svoj 29-bodový hospodársky akčný plán, na 9. mieste spomenul toto: „Vráťme ľuďom právo na slobodnú výrobu ovocného destilátu” (Kulisa) Všimli ste si? Povedal ovocný destilát, a nie „pálinka”, hoci je to v Európe zaregistrované a zapatentované ako čisto maďarský názov pre šnaps. Pravdepodobne uznal, že pôvod slova je slovenský, čo by som ja označil za výrazné gesto voči nám, Slovákom, ktorí tiež nezavrhneme „pálenô”. Ale počúvajme ďalej: (Kulisa) Pardon, to je ešte predsedajúci, ktorí umravňuje poslancov, aby sa už prestali chechtať. Teraz už ide on! „Uzatvára sa týmto 90 ročný zápas... vidiecki ľudia bojujú už 90 rokov proti maďarskému štátu, aby slobodu, ktorú ich susedia majú, získali aj pre seba. Možno sa smiať, ale ja by som skôr povedal, že tento boj za slobodu sa skončil po deväťdesiatich rokoch úplným víťazstvom povstalcov”. (Kulisa) Tak, toto je zásadný zvrat! Všimli ste si? 90 rokov! Nie Trianon, nie okyptená krajina, nie odtrhnuté časti národa, ale odtrhnuté ovocie, z ovocia destilát, z destilátu zasa dobrá nálada - to potrebuje ľud tejto krajiny, a keď to potrebuje a najmä chce, musí to mať, veď je to náš ľud! A nadišiel čas, aby som upriamil pozornosť na ďalšiu dôležitú vec. Nemôže byť náhoda - taký zhluk deviatok! 90 rokov zápasu za slobodu, „pálenkárske” úľavy zahrnuté do deviateho bodu! Kde je ešte magická deviatka? Ahá, v „čakacej dobe” na dieťa, v tom krásnom období vajatania. Ozaj! Vajatanie! Toto nádherné slovenské slovo je, bohužiaľ, stále menej frekventované. Pritom vyjadruje našu podstatu: bolestivo, ale radostne čakáme na nový život, na niečo krásne. A Maďari takisto, pretože maďarská verzia tohto slova znie podobne: „vajúdni”. Je to z rovnakého koreňa, úplne jedno, akého, slovenského či maďarského. Alebo znamená toľko deviatok nebodaj narážku na deviate prikázanie? Ako vlastne znie? Tu som trocha bezradný, lebo v rôznych verziách zakazuje túžbu po cudzom dome alebo túžbu po cudzej žene. Z okolia premiéra mi pošepli, aby som vybral toto: „Nebaž po dome svojho blížneho!” A tu je opäť skrytý odkaz všetkým susedom, aj na Slovensko: nemajte strach, nebudem chcieť nič, čo je vaše! (Kulisa) Na to by sme si mohli vypiť! Hoci pozor! Neprežeňme to, lebo môžeme pochodiť, ako majiteľ člnov a vodných bicyklov pri Balatone. Všimne si, že čln číslo deväť je už akosi dlho na vode. Začne kričať: „Deviatka, deviatka, okamžite sa vráťte na breh!” Pomocník mu pripomína: „Šéfe, my máme iba osem člnov”. „Ahá, tak šestka, šestka, vari máte nejaký problém???!!!”
Rakúsky spolkový kancelár Werner Faymann absolvoval dnes vo Viedni pracovné stretnutie s predsedom maďarskej vlády Viktorom Orbánom. Podľa informácií agentúry MTI sa obaja vládni činitelia na stretnutí medzi štyrmi očami zaoberali predovšetkým dvojstrannými vzťahmi a problematikou Európskej únie. Po 30-minútovej schôdzke sa nekonala tlačová konferencia. Ešte pred samotným stretnutím zakričal jeden z prítomných novinárov Orbánovi otázku, či Maďarsko skutočne čelí štátnemu bankrotu. Viktor Orbán na to so zmyslom pre humor odpovedal, že to závisí od Rakúšanov. Agentúra MTI k tomu dodala, že na maďarskom kreditnom trhu hrajú významnú úlohu veľké rakúske banky. Popoludní vystúpi maďarský premiér s prejavom na viedenskom rokovaní Inštitútu medzinárodných financií (IIF), globálnej inštitúcie združujúcej finančné inštitúcie. Na rokovaní sa zúčastní aj grécky premiér Jorgos Papandreu, ktorého takisto prijme rakúsky kancelár. Trojdňové Valné zhromaždenie IIF pritiahlo do v rakúskej metropoly popredných svetových bankárov. Medzi asi 800 účastníkmi nechýbajú napríklad prezident Európskej centrálnej banky Jean-Claude Trichet a šéf Deutsche Bank Josef Ackermann. Ústrednou témou rokovania je kríza zadlženosti na Starom kontinente a jej medzinárodné dôsledky. Popri tom sa však s určitosťou bude hovoriť aj o reforme globálneho finančného sektoru, problematike jeho úprav a ich dopadov na svetovú ekonomiku.
Rakúska banková skupina Erste Group, ktorá sa plánuje stať v Maďarsku druhým najväčším poskytovateľom úverov, očakáva dlhé rokovania s maďarskou vládou o navrhovanej bankovej dani. Momentálne ešte nevie ani odhadnúť dôsledky takéhoto kroku. Nový maďarský premiér Viktor Orbán predstavil v utorok tento týždeň (8.6.) balíček reforiem, ktorého súčasťou je aj zavedenie bankovej dane. Tá by mala do štátnej pokladnice už v tomto roku priniesť namiesto očakávaných 13 miliárd až 200 miliárd forintov (715,31 milióna eur) a pomôcť tak znížiť rozpočtový deficit. Orbán sa reformným balíčkom snaží upokojiť trhy, ktoré spanikárili po tom, ako cez víkend predstavitelia maďarskej vlády nevylúčili, že krajina by mohla skončiť podobne ako Grécko. „To je určitý spôsob jednania niektorých politikov v súčasnosti - najskôr uvedú číslo, predložia ho verejnosti a potom začnú diskutovať o tom, ako by sa to dalo zrealizovať,” povedal výkonný riaditeľ Erste Group Andreas Treichl. „Takže momentálne nevieme, čo z toho ešte bude. Očakávame, že nastúpia dlhé rokovania o tomto probléme, ktoré budú trvať niekoľko týždňov, prípadne mesiacov,” dodal šéf rakúskej spoločnosti.
Ratingová agentúra Fitch nemá obavy o schopnosť Maďarska financovať svoj verejný dlh, keďže krajina má k dispozícii rozsiahle finančné zdroje. Agentúra zverejnila svoje vyhlásenie v piatok po tom, čo aukcia maďarských štátnych pokladničných poukážok nenaplnila očakávania vlády. Vklady maďarskej agentúry pre riadenie štátneho dlhu (AKK) v centrálnej banke v súčasnosti dosahujú 874 mld. maďarských forintov (HUF), čo zodpovedá 3 % odhadovaného HDP krajiny v tomto roku. Ďalších 840 mld. HUF má Budapešť k dispozícii vďaka nevyčerpanej tranži zo súčasného úverového programu Medzinárodného menového fondu a 1 mld. eur môže poskytnúť Európska komisia, uviedla agentúra Fitch. Maďarská agentúra pre riadenie štátneho dlhu vo štvrtok predala 12-mesačné štátne pokladničné poukážky v hodnote 35 mld. forintov (HUF), čiže menej ako v pôvodne plánovanej hodnote 50 mld. HUF. Priemerný výnos z poukážok pritom oproti predchádzajúcej aukcii vzrástol o 18 bázických bodov. Pokladničné poukážky predali pri priemernom výnose 5,35 %. Výnos pred dvoma týždňami bol na úrovni 5,17 %. Minulý týždeň maďarská vláda vyslala zmiešané správy o stave verejných financií krajiny, čo vyvolalo nervozitu na trhu. Štvrtková aukcia maďarských štátnych pokladničných poukážok bola prvá po tom, ako premiér Viktor Orbán v utorok predstavil ekonomický plán v snahe ubezpečiť investorov, že jeho vláda chce splniť záväzok, že deficit rozpočtu v tomto roku neprekročí hranicu 3,8 % hrubého domáceho produktu.
Navrhované zníženia daní nezabránia Maďarsku, aby v tomto roku udržalo deficit rozpočtu na úrovni 3,8 % hrubého domáceho produktu. Vyhlásil to vo štvrtok András Kármán, štátny tajomník maďarského ministerstva hospodárstva, ktorý má na starosti dane a finančné trhy. „Keď hovorím, že deficit na úrovni 3,8 % je dosiahnuteľný, mám na mysli aj vplyv zníženia daní na príjmy,” povedal Kármán. Po tom, ako maďarskí vládni predstavitelia minulý týždeň naznačili možnosť fiškálnej krízy v gréckom štýle, sa stredopravicová vláda snaží posilniť svoju dôveryhodnosť a v utorok predstavila ekonomické reformy zahŕňajúce rovnú daň z príjmu na úrovni 16 % a nižšie podnikové dane. Kármán uviedol, že nižšie podnikové dane budú štát v tomto roku stáť približne 70 mld. forintov (HUF). Podľa navrhovanej legislatívy by sa podnikové dane mali znížiť na 10 % z terajších 19 % v prípade firiem, ktorých ročný zisk pred zdanením je menší ako 500 mil. HUF, povedal Kármán. Vláda predpokladá, že podniky, ktoré teraz zatajujú svoje zisky, začnú priznávať ich skutočnú výšku, čo nakoniec povedie k vyšším príjmom rozpočtu. V tomto roku však vláda s poklesom daňových únikov neráta.
Tempo rastu spotrebiteľských cien v Maďarsku sa v máji spomalilo, a to viac, ako očakávali analytici. Ceny potravín minulý mesiac prvýkrát od roku 1999 v medziročnom porovnaní klesli. Podľa štatistického úradu sa medziročná miera inflácie v krajine v máji 2010 znížila, už druhý mesiac po sebe, a to na 5,1 % z aprílových 5,7 %. Analytici, ktorých oslovila agentúra Bloomberg, pritom odhadovali, že májová inflácia spomalí na 5,2 %. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom spotrebiteľské ceny v Maďarsku v máji vzrástli o 0,9 %. Centrálna banka očakáva, že inflácia v prvej polovici roka klesne na úroveň 3 %, pri ktorej banka garantuje cenovú stabilitu. Hlavným dôvodom spomaľovania inflácie je znižovanie cien potravín. Tie v medziročnom porovnaní naposledy klesli v máji 1999. Jadrová inflácia, teda inflácia očistená od nestálych cien energií a potravín, bola v máji na úrovni 4 %. Ceny potravín sa minulý mesiac znížili medziročne o 1,3 % a odevy zlacneli o 1,2 %, zatiaľ čo ceny palív vzrástli o 11,3 % a alkohol a tabak zdraželi o 11,1 %. Náklady domácností na energie sa v máji 2010 zvýšili medziročne o 8,3 %. To je strmý nárast oproti aprílu, keď stúpli medziročne o 3,7 %.
Maďarská vláda rokuje s ruskou ropnou spoločnosťou Surgutneftegaz o odkúpení 21-% podielu v maďarskej ropnej skupine MOL. Uviedol to dnes denník Népszabadság. Dodal, že Budapešť by mohla nákup financovať emisiou vládnych dlhopisov. Denník s odvolaním sa na nemenovaný zdroj uviedol, že predchádzajúca socialistická vláda bola už blízko dohody so Surgutneftegazom. Ruská spoločnosť vraj vtedy chcela za svoj podiel v MOL 1,5 miliardy eur. Népszabadság koncom mája priniesol správu, že nový kabinet Viktora Orbána plánuje kúpiť podiel Surgutneftegazu. Vo svojom dnešnom vydaní tvrdí, že nová vláda chce zaplatiť za podiel okolo 1,6 miliardy eur, pričom transakciu by mala financovať emisiou dlhopisov. MOL uvedené informácie odmietol komentovať. Orbánov hovorca Péter Szíjjártó sa k nim nevyjadril, pretože podľa vlastných slov nemá potrebné informácie. Surgutneftegaz kúpil pätinový podiel v najväčšej maďarskej spoločnosti z hľadiska tržieb minulý rok od rakúskeho ropného koncernu OMV za 1,4 miliardy eur. Tento krok podráždil MOL aj vtedajšiu socialistickú vládu. Budapešť sa totiž obáva, že vstup Rusov bude slúžiť Kremľu na zvýšenie kontroly nad energetickým trhom v strednej Európe. Nový premiér Viktor Orbán, ktorého vláda nastúpila do úradu 29. mája, pred voľbami sľúbil, že vyrieši „túto nešťastnú situáciu”.
Druhý stupeň varovania pred horúčavami platí oddnes v Maďarsku pre nadchádzajúce tri dni. Priemerné denné teploty by mali dosiahnuť 25-27 stupňov Celzia. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI bolo podobné opatrenie potrebné zaviesť naposledy v lete roku 2007. Maďarský hlavný hygienik Ferenc Falus vyzval zdravotné zariadenia, záchranky a samosprávy, aby vykonali nutné preventívne opatrenia. Medzi nimi je večerné polievanie verejných priestranstiev či zverejnenie klimatizovaných miestností, ktoré môžu ľudia využiť.
Ešte horúcejšie bude v Rumunsku, hlavné mesto Bukurešť v nedeľu očakáva teplotu až 38 stupňov Celzia. Macedónske Skopje taktiež očakáva až 38 stupňov.
Výstrahu pred horúčavami vydali aj slovenskí meteorológovia. Prvý stupeň platí pre noc z piatka na sobotu pre regióny Záhorie, Podunajská nížina a Východoslovenská nížina. V noci bude v týchto regiónoch nezvyčajne teplo, niekde dokonca neklesne teplota pod 24 stupňov.
Horúco bude ešte aj v sobotu cez deň, maximálne teploty sa majú „šplhať” až k 33 stupňom, no môže byť aj teplejšie, podľa grafov SHMÚ niekde až 35 °C. V nedeľu sa ochladí na príjemných 23 až 28 stupňov.
Pokles hladiny všetkých riek zaznamenali v Boršodskej župe na severe Maďarska, priame ohrozenie záplavami už nikde nehrozí. Na hrádzach sa zabezpečuje neustále ochrana. Dunaj kulminoval pri Paksi, najvyšší stupeň povodňovej pohotovosti platí na strednom a dolnom toku Tisy, kde sa očakáva kulminácia pri výške hladiny desať metrov. Podľa maďarskej komerčnej tlačovej agentúry Független Hírügynökség v súčasnosti klesol počet evakuovaných ľudí na 4150. Na hrádzach zabezpečuje ochranu takmer 4000 ľudí, z toho 3000 v Boršodskej župe. Počas najnovších záplav sa v Maďarsku zrútilo 200 domov v 51 obciach, z toho 93 v meste Felsözsolca.
Žena z Poľska a muž z Maďarska prišli o život pri nehode počas splavovania rieky na raftoch v Čiernej Hore. Informovali o tom miestne úrady. Ilustračné fotoZdroj: APPri incidente na rieke Tara zomreli 61-ročná Maria Kroková a 64-ročný Sándor Imre Utassy. Pri splave sa člny obetí prevrhli po náraze na skaly. Splavovanie rieky Tara na raftoch patrí medzi populárne aktivity turistov v Čiernej Hore, pretože tok sa vinie kaňonom s nádhernou prírodnou scenériou.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
...........................................................................................................................................