O registráciu v zozname voličov pre októbrové voľby menšinových samospráv v Maďarskej republike požiadalo podľa zverejnených údajov doteraz 1 536 občanov hlásiacich sa k slovenskej národnosti. Volebné orgány zaznamenali doteraz žiadosti celkove 35 637 osôb hlásiacich sa k niektorej z 13 národnostných a etnických menšín krajiny. Až 63 percent z nich sa hlási k rómskej menšine, ďalších 23 percent k nemeckej menšine. Nasledujú Chorváti, Slováci, Rumuni, Gréci, Rusíni, Poliaci, Slovinci, Ukrajinci, Arméni a Bulhari. Pred štyrmi rokmi požiadalo o registráciu v menšinových voličských zoznamoch viac ako 164-tisíc voličov. Menšinové zoznamy vznikli vtedy v dovedna 2 993 obciach a mestách Maďarskej republiky, z ktorých napokon v 1 435 vzniklo celkove 2 049 menšinových samospráv. Termín na podanie žiadosti o registráciu v menšinových volebných zoznamoch vyprší 15. júla. Dovtedy musia o registráciu požiadať potenciálni kandidáti i potenciálni voliči.
Milí priatelia, blíži sa sviatok príchodu slovanských vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu. Isto ste už boli v Tatrách, či vo Veľkej, či Malej Fatre. Ale, boli ste už v Matre? Prečo? Slovenský znak tvorí strieborný dvojkríž, ktorý symbolizuje tradíciu sv. Cyrila a Metoda. Trojvršie v našom povedomí zase znázorňuje tri pohoria - Matra, Tatra a Fatra. Preto Vás Ján Čarnogurský a jeho priatelia chcú pozvať na výstup na Modravú horu (Kékeš), najvyšší vrch Matry. Dobyjeme Modravú horu 4. júla od 13.00 do 18.00! Zraz je 4. júla od 12.00 na parkovisku Mátraháza pod úpätím Modravej hory. Mátraháza je vzdialená asi 10 km od mesta Gyöngyös. Trasa - Mapa (Cieľ: Kekestetö):
Premiér Robert Fico žiada súčasnú opozíciu o miesto predsedu parlamentu, ak sa dostane do opozície. „Keď dôsledne uplatňujete proporcionálny systém pri vytváraní exekutívy a pri vytváraní vlády, musíte ho dôsledne uplatňovať aj v Národnej rade SR. Strana, ktorá má 35 percent a ktorú sa rozhodnete vytlačiť do opozície, musí mať postavenie spíkra - predsedu národnej rady,” vyhlásil v dnešných Sobotných dialógoch Slovenského rozhlasu (SRo) súčasný premiér. Okrem miesta šéfa zákonodarcov chce aj primeraný počet predsedov výborov a všetky funkcie, ktoré už teraz opozícia má, ako Úrad pre verejné obstarávanie, Najvyšší kontrolný úrad a iné. Meno budúceho predsedu parlamentu však Fico nepovedal. Ako vyhlásil, ešte nie je rozhodnutý, čo bude po zostavení novej vlády robiť. Protihráča predsedovi Smer-SD robil predseda KDH Ján Figeľ, o ktorom sa tento týždeň polemizovalo, či sa nakoniec nedá dokopy s najväčšou stranou. Figeľ však tvrdí, že od začiatku bol za dohodu pravicových strán a formálna a oficiálna odpoveď Ficovi bola už pred voľbami nie. Tvrdí, že dostali pozvanie na rokovanie od predsedu vlády, nie predsedu Smeru, v ten istý deň, kedy sa štyria lídri dohodli na spolupráci. Fico však celú reláciu nehovoril o štvorkoalícii, ale o šesťkoalícii, pretože podľa neho štyria poslanci za OKS, ktorí figurovali na kandidátke Mostu-Híd, a štyria Obyčajní ľudia, ktorí sa prekrúžkovali na kandidátke SaS, spôsobujú nestabilitu a malú väčšinu bude veľmi ťažké udržiavať. Premiér tvrdí, že je obrovská spoločenská objednávka na silnú, stabilnú a sociálnu vládu vo forme silnej dvojkoalície a v tejto súvislosti dostávajú stovky listov od občanov, ktorým sa nepáči predstava štyroch strán, ktoré sú rozhádané. „KDH je jednotné a akcieschopné,” ubezpečil Figeľ. Šéf kresťanských demokratov podotkol, že Fico naťahuje čas. Prezident Ivan Gašparovič ho totiž poveril zostavením novej vlády a dal mu čas do stredy. Figeľ si nevie predstaviť, čo bude Fico ešte robiť do stredy. „Mali by ste ísť za prezidentom republiky, povedať, aká je situácia a čím skôr odovzdať poverenie,” poradil šéfovi Smeru Figeľ. Fico však kontroval, že jasne povedal, že čas naťahovať nebude a za prezidentom pôjde v stredu a v ten istý deň zrejme hlava štátu odovzdá poverenie pravicovým lídrom. „Čas mi končí v stredu,” prízvukoval premiér. Fico s Figeľom sa dotkli aj otázky Európskeho finančného stabilizačného rámca, ktorý premiér označil za „otázku života a smrti pre Slovensko”. Tvrdí, že táto vláda „žiadnu pôžičku Grécku neposkytla, iba odblokovali mechanizmus”. Vzápätí však svoje výzvy na rokovanie so súčasnou opozíciou Fico podložil tým, že je pripravený systém odblokovať, ale chce poznať názor pravice. „Ja budem predsa niesť zodpovednosť za to? Keď niečo podpíšem, tak sa to musí aj implementovať a oni mi nevedia povedať, či to budú alebo nebudú,” zdôraznil Fico v SRo. Figeľ mu však odkázal, že za nich zodpovedný nie je a vyzval ho, aby konal, keďže má na to mandát. Strany, ktoré majú v súčasnosti v parlamente väčšinu, by dohodu na túto tému mali zavŕšiť v utorok a bližšie sa Figeľ k obsahu dohody vyjadriť nechcel.
Maďarskí televízni tvorcovia si založili Zväz maďarských televíznych tvorcov na Slovensku. Chcú účinnejšie uplatniť právo vlastnej národnej komunity na všestranný prístup k informáciám v materinskom jazyku. „Rozširovanie a prijímanie informácií v materinskom jazyku je základným právom Maďarov žijúcich na Slovensku. Spoločenstvo maďarských televíznych tvorcov je toho názoru, že toto právo sa v dôsledku zákona o štátnom jazyku uplatňuje len v obmedzenej miere. Zákon o štátnom jazyku neumožňuje vysielanie interaktívnych televíznych relácií v celoštátnych, regionálnych, či lokálnych médiách,” píše v tlačovej správe Gabriela Horváthová zo zväzu. Zákon predpisuje povinnú dvojjazyčnosť, ktorú Zväz maďarských televíznych tvorcov na Slovensku považuje za diskriminačné opatrenie, znevýhodňujúce maďarské médiá v oblasti hospodárskej súťaže. Toto obmedzenie prekáža rozvoju televízneho vysielania na Slovensku v maďarskom jazyku. „Veríme, že nová vláda a nový parlament budú mať na zreteli odporúčania európskych organizácií a umožnia tak naplniť ideu komplexného televízneho vysielania na Slovensku v maďarskom jazyku,” dodala Horváthová. Medzi krátkodobé ciele zväzu patrí zastupovanie profesijných záujmov, zabezpečenie podmienok pre odborný rast členov, spustenie interaktívneho elektronického televízneho portálu, získavanie podpory doma a v zahraničí docieliť zrušenie diskriminačných prvkov jazykového zákona. Členovia zväzu chcú kultivovať obraz maďarského národa a maďarskej menšiny vo verejnosti, produkovať a vysielať programové relácie podporujúce porozumenie medzi národmi a spolupracovať s domácimi a zahraničnými televíznymi organizáciami. Medzi strednodobé ciele patri založenie televízie vysielajúcej 24 hodín v maďarskom jazyku a audiovizuálne vzdelávanie na stredných a vysokých školách vyučujúcich v maďarskom jazyku.
Maďarskí televízni tvorcovia v SR chcú účinnejšie uplatňovať právo vlastnej národnej komunity na všestranný prístup k informáciám v materinskom jazyku. S týmto cieľom založili v Štúrove Zväz maďarských televíznych tvorcov na Slovensku (ZMTTS). Ako TASR informoval člen dozornej rady ZMTTS Csaba Pereszlényi, novozaložený zväz je prvá a doteraz jediná stavovská a odborová organizácia maďarských televíznych tvorcov. „Prijali sme stanovy, zvolili sme orgány zväzu, určili sme základné úlohy. Odsúhlasili sme svoje prvé spoločné vyhlásenie,” povedal Pereszlényi a dodal, že rozširovanie a prijímanie informácií v materinskom jazyku je základným právom Maďarov žijúcich na Slovensku. ZMTTS zastáva názor, že toto právo sa v dôsledku zákona o štátnom jazyku uplatňuje len v obmedzenej miere. „Zákon o štátnom jazyku neumožňuje vysielanie interaktívnych televíznych relácií v celoštátnych, regionálnych či lokálnych médiách. Predpisuje povinnú dvojjazyčnosť, ktorú ZMTTS v súlade so stanoviskami medzinárodných organizácií na ochranu ľudských práv a práv národnostných menšín považuje za diskriminačné opatrenie, znevýhodňujúce maďarské médiá v oblasti hospodárskej súťaže,” konštatoval a pripomenul, že toto obmedzenie prekáža rozvoju televízneho vysielania na Slovensku v maďarskom jazyku. Medzi krátkodobé ciele ZMTTS patrí zastupovanie profesijných záujmov, zabezpečenie podmienok pre odborný rast členov prostredníctvom ďalšieho vzdelávania a vytvorenie fór pre výmenu názorov, spustenie interaktívneho elektronického televízneho portálu, docieliť zrušenie diskriminačných prvkov zákona o štátnom jazyku, kultivácia obrazu maďarského národa a maďarskej menšiny vo verejnosti, produkcia a vysielanie programových relácií podporujúcich porozumenie medzi národmi, spolupráca s domácimi a zahraničnými televíznymi organizáciami. Medzi strednodobé ciele ZMTTS patrí založenie televízie vysielajúcej 24 hodín v maďarskom jazyku a iniciácia audiovizuálneho vzdelávania na stredných a vysokých školách vyučujúcich v maďarskom jazyku. Členovia ZMTTS očakávajú od predstaviteľov maďarského verejného života pôsobiacich na Slovensku väčší dôraz na podporu moderných komunikačných kanálov. Komunitu maďarských televíznych tvorcov na Slovensku by mali viacej zaangažovať do procesu kultivácie maďarskej identity a obrazu Maďarov o sebe samých. „Očakávame od poslancov NR SR zastupujúcich Maďarov žijúcich na Slovensku, aby dôraznejšie presadzovali zrušenie diskriminačných ustanovení zákona o štátnom jazyku. Veríme, že nová vláda a nový parlament budú mať na zreteli odporúčania európskych organizácií a umožnia tak naplniť ideu komplexného televízneho vysielania na Slovensku v maďarskom jazyku,” uzavrel člen dozornej rady.
Počet utečencov v Maďarsku z roka na rok rastie. Kým v roku 2005 požiadalo o azyl 1609 cudzincov, vlani ich už bolo 4672. Z nich štatút utečenca získalo iba 170. Informoval o tom maďarský server nlcafe.hu s tým, že najviac žiadateľov je z krízových oblastí - z Afganistanu a zo Somálska. Do konca apríla 2010 požiadalo v Maďarsku o azyl 199 maloletých detí, z ktorých 81 pricestovalo bez rodičov. V Maďarsku umiestnia utečencov najskôr do prijímacieho centra v Békešskej Čabe. Tých, ktorých nevrátia do vlasti, prevezú po predbežnom procese vyšetrovania do Debrecína, kde sa môžu zdržiavať až do vybavenia svojej žiadosti. Proces môže trvať dva mesiace a v prípade súdneho odvolania až štyri roky. Vlani bolo v debrecínskom centre v priemere okolo 590 ľudí. Menšie deti chodia do škôlky na ulici Pósa v Debrecíne a väčšie deti do školy na ulici Csapókert. Škola prijíma deti utečencov od roku 1998. Inštitúcia v roku 2001 dostala cenu Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov. Do školy chodí v súčasnosti 27 detí, ktoré pochádzajú zo Srbska, Kosova, Afganistanu, Arménska, Gruzínska, Iraku a Libanonu. Utečenci, ktorých žiadosti posúdia kladne, sa môžu ešte rok zdržiavať v utečeneckom tábore v Bicske, kde je umiestnených 150 utečencov. Z nich 57 je maloletých.
Nová maďarská vláda chce zefektívniť podporu pre maďarské menšiny za hranicami Maďarska a chce zabezpečiť, aby bola táto podpora transparentnejšia. Vláda Viktora Orbána má viacero nápadov, ako politiku v tejto oblasti oživiť, okrem iného by chcela pripraviť cielené opatrenia zamerané na podporu maďarským menšinových komunít žijúcich v izolácii. V rozhovore pre tlačovú agentúru MTI to vo štvrtok povedala predstaviteľka maďarskej vlády pre otázky zahraničných Maďarov Zsuzsanna Répásová. Táto téma bude mať podľa nej „v najbližších rokoch mimoriadny význam”. „Chceme, aby myšlienka súdržnosti medzi všetkými Maďarmi v Karpatskej kotline ovplyvňovala všetky aktivity maďarskej vlády,” vyhlásila Répásová. Otázka prístupu k Maďarom žijúcim za hranicami bude podľa nej „súčasťou profilu každého ministerstva” v novej maďarskej vláde.
Európsky parlament včera zvolil bývalého rumunského disidenta a etnického príslušníka maďarskej menšiny Lászlóa Tőkésa na naliehanie Budapešti za podpredsedu Parlamentu. Bývalý pastor v rumunskom meste Timsoara László Tőkés, ktorý zohrával aktívnu úlohu pri zrode revolúcie v Rumunsku v roku 1989, je zároveň členom EP za ľudovcov (EPP). Vo funkcii podpredsedu parlamentu nahradí maďarského europoslanca Pála Schmitta, ktorého nedávno zvolili za hovorcu parlamentu v Budapešti. Podľa zdrojov Maďarsko tvrdo lobovalo v kruhoch strany EPP za to, aby bol Tőkés zvolený. To je v súlade s domácou politikou krajiny, ktorá od víťazstva Fideszu v parlamentných voľbách presadzuje posilnenie vzťahov s etnickými Maďarmi žijúcimi v susedných krajinách. Podľa Budapešti je zvolenie Tőkésa signálom diaspóre, že jej nová politika platí. Rozhodnutie vymenovať Tőkésa za podpredsedu Parlamentu podporili aj stredo-pravicoví rumunskí Europoslanci Europoslanec je člen priamo voleného zákonodarného orgánu Európskej únie - Európskeho parlamentu. Europoslanci, ktorých je 11, a traja parlamentári z rumunskej strany zastupujúcej etnickú maďarskú menšinu (UDMR). Diplomati pre EurActiv povedali, že Rumunsko proti politike Maďarska nevznieslo žiadne námietky, lebo jeho politika v prípade Moldavska je rovnaká. Minulý rok totiž tamojší premiér Traian Basescu nariadil zjednodušenie procedúry získania občianstva pre etnických Rumunov žijúcich v Moldavsku. Podľa jeho slov už na rumunskej ambasáde v Kišineve čaká milión žiadostí. Hlasovanie o Tőkésovi však neprebiehalo hladko, uvádza rumunský EurActiv. Napokon však Tőkés získal podporu 336 poslancov, 160 boli proti a 207 sa zdržalo hlasovania. „Toto je prvý deň, kedy sa hanbím, že som členom Európskeho parlamentu,“ povedal poslanec EP a člen rumunskej ultranacionalistickej strany Väčšie Rumunsko (PRM). Dodal zároveň, že Tőkés je politik, ktorý neuznal Trianonskú mierovú dohodu, ktorá ukončila Prvú svetovú vojnu. Tőkés už v máji minulého roka povedal, že „politika dvoch krajín Európskej únie, menovite Rumunska a Slovenska, ukazuje, že sú nepriatelia Európy”. Narážal tým na podľa neho nedostatočné riešenie menšinových práv v oboch krajinách. V roku 1994 na komárňanskom zhromaždení dokonca uviedol: „Nikto nás nemôže obviniť, že sme nevyskúšali všetky spôsoby a metódy na presadenie menšinových práv, a v dôsledku toho sme dospeli iba k jednej alternatíve, a to k samosprávnej autonómii.” Tőkés zároveň ako predseda Rady pre autonómiu Karpatskej kotliny minulý rok žiadal pre menšinových Maďarov právo na sebaurčenie podľa kosovského modelu, uvádza denník Pravda. Rumunská senátorka Lia Olguta Vasilescu z opozičnej Sociálno-demokratickej strany (PSD) nazvala zvolenie Tőkésa „poľutovaniahodným a hanebným“, cituje rumunská tlač. Vasilescu tiež uviedla, že rumunská europoslankyňa lobovala vo svojej parlamentnej skupine S&D proti jeho zvoleniu. Podľa nej zároveň zvolením Tőkésa nedôjde „k historickej príležitosti zmierenia medzi Rumunskom a Maďarskom“ ako naznačovali niektorí europoslanci. Práve naopak, vzťahy medzi oboma krajinami tým utrpia, lebo podľa Vasilescu Tőkés obhajuje autonómiu rumunských regiónov, kde žije etnická maďarská menšina.
Líder strany Most-Híd Béla Bugár je pre záujmy Slovenska ochotný v prípade potreby rokovať s maďarským premiérom Viktorom Orbánom. Jeho pravou rukou však byť nemieni. „Budem pravou rukou len našich voličov a obidve ruky budú nápomocné pri riešení najzávažnejších problémov našej krajiny,” vyhlásil dnes Bugár v online rozhovore s čitateľmi Aktuálne.sk. Zároveň pripustil, že môže byť „spojítkom” medzi Slovenskom a Maďarskom, hoci neočakáva, že Most-Híd obsadí kreslo ministra zahraničných vecí. Okrem toho čitateľom prisľúbil, že počas vlády stredopravých strán vrátane Mosta-Híd sa neuskutoční referendum ani nič podobné, čo by viedlo k autonómii na južnom Slovensku. „Naša strana je o spolupráci a nie o rozbíjaní,” zdôraznil s tým, že jeho strana nepresadzuje územnú autonómiu. „Pre menšiny je dôležité mať práva v oblasti používania jazyka, v kultúre a vzdelávaní,” upozornil. Na otázku, či sa bude zúčastňovať na stretnutiach Fóra Karpatskej kotliny, odpovedal, že bude žiadať, aby došlo k zrušeniu uznesenia maďarského parlamentu o tom, že spomínané fórum mu je podriadené. Zároveň potvrdil, že je za zrušenie zákona o štátnom občianstve, na základe ktorého občan, ktorý dobrovoľne požiada o iné, napríklad o maďarské občianstvo, automaticky stratí slovenské. „Zákon, ktorý chce potrestať vlastných občanov, je zlý. A to tvrdím aj vtedy, keď to necitlivo zapríčinila maďarská strana,” zdôvodnil. Bugár ďalej odmietol špekulácie, že by sa Most-Híd mal časom zmeniť zo strany všetkých národností na stranu čisto zastupujúcu záujmy občanov maďarskej národnosti. „Nie som Duray, a preto stranu spolupráce myslím vážne a chceme naďalej pracovať na tom, aby bola stranou všetkých občanov SR, ktorí cítia túto potrebu spolupracovať,” poznamenal.
Ministerka zahraničných vecí USA Hillary Clintonová prijme 24. júna vo Washingtone šéfa maďarskej diplomacie Jánosa Martonyiho. Informovala o tom dnes maďarská tlačová agentúra MTI. Diplomati podľa vyhlásenia rezortu zahraničných vecí USA majú prerokovať „široký okruh otázok zaujímavých pre USA aj Maďarsko”. Medzi nimi má byť blížiaca sa vrcholná schôdzka NATO v Lisabone, energetická bezpečnosť, spoločenská integrácia, ako aj úloha Maďarska v spolupráci a zabezpečení stability regiónu. Maďarsko je podľa vyhlásenia „blízkym priateľom Spojených štátov a kľúčovým partnerom v riešení globálnych výziev”.
Maďarský zákon o dvojakom občianstve bol „v zásade” vytvorený podľa podobnej legislatívy v Rumunsku. Podpredseda maďarskej vlády Zsolt Semjén to povedal počas piatkovej návštevy v Bukurešti, kde sa stretol so svojím rumunským náprotivkom Bélom Markóom. „Práve tak, ako každému Rumunovi žijúcemu kdekoľvek na svete udelia rumunské občianstvo, považujeme za prirodzené, že Maďari v ktorejkoľvek krajine by mali mať príležitosť dostať maďarské občianstvo,” vyhlásil Semjén pred novinármi. Piatkové rokovanie bolo podľa Semjéna zamerané na bilaterálne vzťahy a strategické partnerstvo medzi Rumunskom a Maďarskom. Vicepremiér sa poďakoval rumunským Maďarom za ich dary obetiam nedávnych povodní v Maďarsku, ako aj rumunskej vláde, ktorá poslala do ohrozených oblastí vrecia s pieskom. Semjén mal počas dňa na programe aj stretnutia s rumunským prezidentom Traianom Basescom, premiérom Emilom Bocom, ministerkou regionálneho rozvoja Elenou Udreovou a patriarchom Danielom, hlavou rumunskej pravoslávnej cirkvi.
Nová pravicová vláda v Maďarsku navrhla text zákona o uľahčení získania štátneho občianstva podľa rumunského vzoru. Počas svojej návštevy Rumunska to dnes v Bukurešti vyhlásil maďarský vicepremiér Zsolt Semjén. „Maďarská legislatíva takmer na sto percent zodpovedá príslušnému rumunskému zákonu, ktorý poskytuje štátne občianstvo etnickým Rumunom, žijúcim na území susedného Moldavska. Iniciatívu novej maďarskej vlády podrobilo ostrej kritike predovšetkým Slovensko. O to viac si Budapešť cení postoj Bukurešti k novému maďarskému zákonu o dvojakom štátnom občianstve. Z Rumunska totiž v tejto súvislosti nebolo počuť žiaden protest na adresu Budapešti,” cituje agentúra MTI slová Zsolta Semjéna, ktorý sa v Bukurešti stretol s prezidentom Traianom Basescom, premiérom Emilom Bocom a predsedom Demokratického zväzu Maďarov v Rumunsku (UDMR) Bélom Markóom. V Rumunsku žije v súčasnosti takmer poldruha milióna etnických Maďarov, zatiaľ čo v Moldavsku predstavujú etnickí Rumuni približne 60 percent všetkého obyvateľstva.
Voľby na Slovensku dokazujú, že voľby už nemožno vyhrať „maďarskou kartou” - a týka sa to rovnako slovenských i maďarských strán, citovala dnes maďarská tlačová agentúra MTI z denníka rumunských Maďarov Új Magyar Szó. Slovenské voľby podľa autora komentára sú pre maďarskú menšinu v Rumunsku poučením, že pluralizmus národnostných menšín nezabezpečí v každom prípade rozmanitosť parlamentného zastúpenia týchto menšín. Na Slovensku vo volebnom boji dvoch maďarských strán padli za obeť hlasy 100.000 Maďarov. Autor sa domnieva, že predseda Strany maďarskej koalície (SMK) Pál Csáky politizoval v opozícii neúspešne, pretože vo verejnom živote sa mu slovensko-maďarské napätie nepodarilo zmierniť. Voliči si zase živo pamätajú na vládnu koalíciu s SMK, ktorá mala na čele ešte Bélu Bugára. Csáky označoval Bugárove gestá, smerujúce k slovenskej inteligencii, za zradu. Maďari na Slovensku Bugárove kroky považovali za pragmatické. Csáky presviedčal, že SMK je jediná skutočná maďarská strana. Svojimi prejavmi dosiahol, že strana Most-Híd sa javila na rozdiel od SMK ako strana pripravená na rokovania a ku kompromisom. Najdôležitejším poučením slovenských volieb je, že už ani na Slovensku nemožno vyhrať voľby s maďarskou kartou: platí to pre slovenské i pre maďarské strany, uzatvoril svoj komentár Új Magyar Szó.
Strana maďarskej koalície, ktorá sa po voľbách ocitla mimo parlamentu, si už o tri týždne zvolí nové vedenie. Predseda strany Pál Csáky i celé predsedníctvo strany podalo deň po voľbách demisiu. Republiková rada SMK v sobotu rozhodla, že mimoriadny kongres sa uskutoční 10. júla. Stranu bude dovtedy riadiť deväťčlenný orgán na čele s exposlancom Ivánom Farkasom. „Chceme omladiť, chceme nové tváre,“ povedal Farkas o budúcom vedení strany. Kandidáti na predsedu zatiaľ známi nie sú. Csáky nepovedal, či bude opäť kandidovať. Republiková rada cez víkend rozoberala aj príčiny, prečo pohorela vo voľbách. Závery chce zverejniť až po hĺbkovej analýze. Vlastnú analýzu porážky zverejnil na svojej stránke doterajší podpredseda SMK Miklós Duray. Stoja vraj za ňou slovenské mocenské záujmy a záujmy veľkých podnikateľov vtelené do Bélu Bugára. Toho v článku prirovnáva k urazenej kurve a tchorovi, ktorého smrad zostal v SMK aj dlho potom, čo zo strany odišiel. Duray zároveň tvrdí, že slovenskí Maďari dnes nemajú zastúpenie v parlamente a ich jediným východiskom je opätovné prihlásenie k požiadavke sebaurčenia a samosprávy. Sám sa už na činnosti strany podieľať nechce, aktívny mieni byť v občianskom hnutí organizovanom podľa vzoru občianskych krúžkov súčasného maďarského premiéra Viktora Orbána. Osobu maďarského premiéra a jeho stranu Fidesz skloňujú aj ďalší v SMK. „Ako porazenú stranu nás čakajú ťažké roky a k nášmu prežitiu budeme potrebovať podporu Fideszu,“ povedal pre internetový server felvidek.ma okresný predseda strany z Rimavskej Soboty Ferenc Auxt.
Mimoriadny kongres SMK sa uskutoční 10. júla v Dunajskej Strede. Rozhodla o tom dnes Republiková rada. Najvyšší orgán strany zvolí následne nové predsedníctvo, ktoré by malo byť oveľa užšie ako to doterajšie. „Z viacerých variantov bol zvolený ten najrýchlejší termín,” vysvetlil na tlačovej konferencii predseda Republikovej rady SMK Iván Farkas. Týmto rozhodnutím strana vysiela jasný signál, že chce promptne konať ohľadom zmien a korekcie vedúcich osobností strany, programu a stanov. Zároveň sa SMK chce dobre pripraviť na novembrové voľby do samospráv. „Aby sme si nechali časový priestor na prípadné rokovania s inými stranami, ale najmä, aby sme mohli osloviť našich doterajších starostov, primátorov a miestnych poslancov, aby zostali v našich radoch,” poznamenal Farkas. Volebný výsledok 4,3 percenta označil za neúspech. Rada síce analyzovala príčiny, avšak bližšie sa k tomu odmietla vyjadriť, keďže v najbližších týždňoch pripravuje hĺbkovú analýzu. Stranu do kongresu bude riadiť deväťčlenný kolektívny orgán, ktorý bude zodpovedať za jeho prípravu. Jeho predsedom sa stal Farkas. Zo starého predsedníctva sú v ňom ešte Gyula Bárdos, László Szigeti, József Berényi. Ďalší piati zastupujú regióny - Zsolt Király, József Kvarda, Imre Andruskó, Péter Csúz a Ferenc Petrik. Rada tiež zobrala na vedomie demisiu členov predsedníctva s tým, že ju odporúča kongresu prijať. Štatutárnym zástupcom zostáva až do 10. júla odchádzajúci šéf Pál Csáky. O jeho ďalšom osude rozhodne kongres. Samotný Csáky svoju kandidatúru nevylúčil. Farkas poznamenal, že o návrhoch na post predsedu sa dnes nehovorilo. „Na dnešnom zasadnutí Republikovej rady sa nikto nepýtal pána Csákyho, aké sú jeho plány. Je to jeho osobné rozhodnutie, očakávame viac kandidátov na budúceho predsedu,” ozrejmil. Nemá informácie o tom, že by sa nejakí členovia SMK rozhodli stranu opustiť.
Strana maďarskej koalície až do mimoriadneho kongresu nebude mať predsedu, bude ju riadiť kolektívny orgán pre zvolanie kongresu. Dohodla sa na tom v Bratislave Republiková rada SMK. Ako povedal na tlačovej besede šéf kolektívneho orgánu a predseda republikovej rady Iván Farkas, nie je však predsedom samotnej strany. Dočasne je zvolaním kongresu poverených deväť ľudí - József Berényi, Gyula Bárdos, László Szigeti, Zsolt Király, József Kvarda, Imre Andruskó, Péter Csúz, Ferenc Petrik. Piati sú z regiónov a štyri nové tváre, vysvetlil Farkas. Kongres bude v najbližšom možnom termíne - 10. júla v Dunajskej Strede. Na kongrese „by chceli zvoliť predsedu aj predsedníctvo, ktoré bude užšie ako doteraz”. Takto chcú vyslať signál, že chcú konať rýchlo, meniť a korigovať program a stanovy strany. „Myslíme si, že takýmto spôsobom vieme vyslať signál k občanom,” dodal Farkas. „Chceme omladiť, chceme nové tváre,” povedal na margo nového predsedníctva Farkas. Výsledok vo voľbách na úrovni 4,33 percenta považujú za neúspech, v najbližšej dobe ho podrobia hlbokej analýze. „Taký výsledok sme asi ani neočakávali,” tvrdí Farkas. Okamžite po voľbách podalo demisiu staré predsedníctvo na čele s Pálom Csákym, rada sa dnes dohodla, že odporučí kongresu, aby túto demisiu prijal. Zatiaľ žiadne návrhy na meno nového predsedu nepadli, nikto nehovoril ani o možnej budúcej spolupráci s Mostom-Híd. Csáky je naďalej štatutárnym zástupcom strany až do kongresu, ktorý rozhodne o jeho budúcnosti, vysvetlil Farkas s tým, že to, aké sú jeho ďalšie plány, je jeho osobné rozhodnutie.
Keď Béla Bugár a jeho spojenci opúšťali rodnú stranu, ich cieľom bolo založiť v podstate druhú SMK, trochu umiernenejšiu, a najmä pod tým „správnym” vedením. Potrebovali však nejakých slovenských voličov, aby prekonali prosté matematické obmedzenie, že zhruba desať percent tunajších Maďarov dve maďarské strany do parlamentu asi nedostane (ani oni vtedy ešte nevedeli, že Csáky a spol. svojou kampaňou od seba toľko Maďarov odstrašia). K tomu potrebovali imidž strany prekračujúcej etnické hranice a pár Slovákov naoko, čo tam však nebudú mútiť veľa vody. Most mal v podstate fungovať ako SMK a ako boli jeho zakladatelia dovtedy zvyknutí a naučení - do vnútorných pomerov strany a reálnej situácie tam, kde kraľovala, nemal nikto nesprávny, čiže slovenské médiá ani verejnosť vidieť. Okrem zloženia kandidátky o tom vypovedá napríklad to, že so sebou Bugár do Mosta vzal aj ľudí, ako je primátor Bastrnák. Na „juhu” je jeho komárňanský pašalik takmer podobným symbolom zabetónovania si moci a jej zneužívania, ako bola Slotova Žilina. Len sa o tom prvom, na rozdiel od toho druhého, mimo maďarského prostredia veľa nevie. Tento plán, našťastie, a stále len možno, zhatilo krúžkovanie. Až vďaka nemu a nečakanému množstvu Slovákov, čo sa prekrúžkovali do parlamentu a azda aj do vedenia strany, Most vykročil po ceste, na ktorej sa z neho raz naozaj môže stať to, čím sa tvári byť. Môže sa stať stranou nielen multietnickou, ale aj vnútorne demokratickou a vystavenou verejnej kontrole. Stranou, ktorá už nebude, lebo už nemôže, svoje problémy, škandály, zlyhania, vnútorné rozpory, nedemokratické návyky a aroganciu ukrývať za múry etnického geta. To je i pre Bugára bytostne nová situácia. Bude zaujímavé vidieť, ako sa s ňou vyrovná.
V očiach Západu si novou vládou polepšíme. Prejaví sa to nielen v ekonomike, ale napríklad aj v tom, ako sa bude hľadieť na prípadné konflikty s Orbánovým Maďarskom. Vznik stredopravej vlády by zmenil nielen zahraničnopolitickú orientáciu Slovenska, ale aj postavenie Bratislavy v strednej Európe a jej pozíciu v slovensko-maďarských sporoch. Bude mať vplyv aj na samotné Maďarsko a tamojšiu Orbánovu vládu. Začne sa to tým, že Slovensko sa opäť môže stať dôveryhodným spojencom Západu. V sídlach NATO a Európskej únie i v hlavných mestách niektorých západných krajín budú možno stále trochu opatrnejší. Počítajúc aj Mečiarovu éru bolo Ficovo vládne obdobie v pomerne krátkom čase predsa len už druhý prípad, keď Slovensko na čas prehodilo výhybky a stalo sa trójskym koňom Ruska a ktovie akých ďalších diktatúr v Európe. Politický rating Slovenska výrazne vzrastie už len tým, že sa za inej vlády jeho domáci vývoj a zahraničná politika stanú pre Západ zrozumiteľnejšími, mentálne bližšími a prestanú pripomínať mínové pole hroziace každú chvíľu výbuchom. Zodpovednejšia ekonomická politika novej vlády môže ukončiť mimoriadne nebezpečné špekulácie o tom, že by sa z nás časom tiež mohol stať jeden z nástupcov Grécka. Pravdepodobne tiež priláka ďalší kapitál z demokratických krajín, ktorého prítomnosť neznamená len pracovné miesta, ale vždy aj ďalšie zahraničné a bezpečnostné väzby. Pozitíva tohto vývoja v očiach Európskej únie prevážia aj nad tým, ak bude Slovensko za novej vlády v niektorých otázkach (grécky dlh) k Bruselu menej servilné. Bude to obrovský rozdiel oproti medzinárodnému postaveniu Slovenska za Ficovej vlády, ktorá mala jediného naozajstného spojenca, Paroubka (medzitým navyše tiež padol). Moskva Slovensko považovala za nástroj, nie za spojenca a partnera, s Maďarskom sme boli stále na nože, a s ostatnými susedmi sme síce nemali vážne konflikty, ale ani silné väzby. Vzťahy s nimi neboli ani zlé, ani dobré - boli také nijaké. V konfliktoch s Maďarskom v posledných rokoch boli pozície Slovenska a Maďarska akotak vyrovnané. Niekedy dokonca ťahala Bratislava v očiach Západu za kratší koniec. Bola dôveryhodná ešte menej než Budapešť a bolo jasné, že sú - aspoň pred Orbánovým nástupom - prvotnou príčinou konfliktov perfídne útoky Ficovej vlády na tunajšiu maďarskú menšinu. Nástupom nových vlád v Bratislave a Budapešti sa úlohy pravdepodobne prehodia. Ak sa bude koalícia v Bratislave správať aj k tunajším Maďarom rozumne a s empatiou, pôvodcom budúcich konfliktov bude Budapešť. Bratislava nebude mať problém svoju pozíciu vysvetliť a obhájiť pri takých krokoch, ako je aj masové udeľovanie dvojakého občianstva ľuďom žijúcim v susedných krajinách. Aj vzhľadom k rastúcemu zdeseniu z Orbána na Západe bude mať Slovensko pri tretích stranách jednoznačne navrch. Víťazstvo proreformných síl na Slovensku, v Česku a ešte predtým v Poľsku je pre Orbána nepríjemnou správou aj preto, lebo znižuje jeho vlastný priestor pre ekonomický a sociálny populizmus a snahu vyhnúť sa hlbším reformám. Bude jednoducho s čím porovnávať počínanie maďarskej vlády.
Slovenskí Maďari v sobotu okašlali odporúčanie Viktora Orbána a aspoň polovica z nich dala najavo, že nesúhlasí s názorom, podľa ktorého vedia v Pešti najlepšie, čo je pre nich dobré. Aj napriek ich neposlušnosti a tomu, že z bratislavského parlamentu vypadol jeho najbližší spojenec SMK, má Orbán dôvod, aby ho výsledok slovenských volieb tešil. Ak totiž vznikne Radičovej kabinet, slovensko-maďarské vzťahy sa práve v čase Orbánovej vlády zlepšia. On síce na zlepšení nebude mať zrejme nijaký podiel, podľa toho, ako začal, to bude skôr naopak. Vzťahy sa však zlepšia jednoducho tým, že bude v Bratislave normálnejšia vláda, ktorá nebude na jeho prihrávky reagovať, ako by to urobili Fico so Slotom. Orbán to však bude vydávať za vlastnú zásluhu a porovnávať so zlými vzťahmi za svojich predchodcov, čo mali smolu na partnerov v Blave. Veľa ľudí mu určite uverí. Je to trochu podobné, ako s ekonomickým rastom počas väčšiny Ficovej vlády. Náš odchádzajúci premiér ho vydával za vlastnú zásluhu, aj keď za ním stáli reformy jeho predchodcov. A mnohým v pamäti naozaj zostane len to, že bolo za Fica lepšie. Otázku prečo, si už nepoložia. Treba len dúfať, že Orbánovo panovanie zase nepomôže tomu, aby sa Fico so Slotom najneskôr za štyri roky nevrátili. Rovnako ako Fico so Slotom trochu prispeli k jeho víťazstvu v Maďarsku.
Maďarská vládna strana Fidesz obsadí svojimi ľuďmi všetky posty, ktoré slúžia na kontrolu vládnej moci. Podľa návrhov zverejnených tento týždeň Fidesz pripravuje zmenu spôsobu, akým sa volia ústavní sudcovia a šéfovia najvyššieho kontrolného úradu. Kandidátov na tieto funkcie aj doteraz vyberali delegáti parlamentných strán a volil ich dvojtretinovou väčšinou parlament. Každá strana doteraz vysielala jedného delegáta a hlas každého delegáta mal rovnakú váhu. Podľa nového návrhu Fideszu má pomer síl vo výbore vyberajúcom kandidátov zodpovedať pomeru síl v parlamente. Tam má Fidesz dvojtretinovú väčšinu - opozícia tak na výber stratí akýkoľvek vplyv už na začiatku celého procesu. Do čela kontrolného úradu chce Fidesz tiež svojho poslanca Lászlóa Domokosa, jeho zástupcom by mal byť primátor Székesfehérváru Tihamér Warvasovszky, ktorý k Fideszu prebehol od socialistov. Domokos asi post získa napriek tomu, že o ňom hneď vysvitlo, že by sám kontrolou úradu neprešiel: dvanásť rokov ako poslanec neoprávnene poberal príspevok na bývanie. Dohromady dostal asi 54-tisíc eur. Do čela plánovaného Národného úradu pre médiá a šírenie správ, ktorý získa silné právomoci pre dohľad nad médiami, chce Fidesz s mandátom na deväť rokov postaviť svoju exposlankyňu Annamáriu Szalaiovú. Tá sa stala známou za prvej vlády Viktora Orbána obhajobou praktík, ktorými si vláda podriadila verejnoprávne médiá. Maďarská pobočka medzinárodnej organizácie Transparency International je znepokojená tým, že Fidesz delegovaním svojich politikov do čela nezávislých inštitúcií „spochybňuje ďalšiu ústavnú kontrolu vládnej moci“. Mediálny zákon z dielne Fideszu odsúdil aj odchádzajúci predstaviteľ OBSE pre slobodu médií a bývalý maďarský liberálny politik Miklós Haraszti. Fidesz si takto pripravuje mediálny systém závislý od vlády, ktorý môže držať na krátkej reťazi, povedal Haraszti pre týždenník Magyar Narancs.
Nová pravicová vláda v Maďarsku navrhla text zákona o uľahčení získania štátneho občianstva podľa rumunského vzoru. Počas svojej návštevy Rumunska to dnes v Bukurešti vyhlásil maďarský vicepremiér Zsolt Semjén. „Maďarská legislatíva takmer na sto percent zodpovedá príslušnému rumunskému zákonu, ktorý poskytuje štátne občianstvo etnickým Rumunom, žijúcim na území susedného Moldavska. Iniciatívu novej maďarskej vlády podrobilo ostrej kritike predovšetkým Slovensko. O to viac si Budapešť cení postoj Bukurešti k novému maďarskému zákonu o dvojakom štátnom občianstve. Z Rumunska totiž v tejto súvislosti nebolo počuť žiaden protest na adresu Budapešti,” cituje agentúra MTI slová Zsolta Semjéna, ktorý sa v Bukurešti stretol s prezidentom Traianom Basescom, premiérom Emilom Bocom a predsedom Demokratického zväzu Maďarov v Rumunsku (UDMR) Bélom Markóom. V Rumunsku žije v súčasnosti takmer poldruha milióna etnických Maďarov, zatiaľ čo v Moldavsku predstavujú etnickí Rumuni približne 60 percent všetkého obyvateľstva.
Parlamentné voľby na Slovensku vyslúžili tejto malej krajine veľký záujem zo zahraničia. Napriek nacionalistickej agitácii troch vládnych strán na čele s ľavicovo-populistickým premiérom Robertom Ficom sa umierneným občianskym stranám podarilo získať jasnú väčšinu. Na Slovensku, ktoré len sedemnásť rokov po pokojnom oddelení od Česka existuje ako samostatný štát, išlo o to, či sa zdiskreditovanej koaličnej vláde podarí s rozohratím „maďarskou kartou” odpútať pozornosť od obrovských hospodárskych problémov a početných korupčných škandálov vo vlastných radoch. Na všeobecné prekvapenie sa s národnou a protimaďarskou kartou prepočítali. Pravicovo-extrémistická, nacionalistická SNS oproti roku 2006 prišla o viac ako polovicu hlasov. Strana bývalého premiéra Mečiara, ktorá bola spájaná so škandálmi, dokonca úplne zmizne z parlamentnej scény. To, že v prvom rade sám Fico profitoval z porážky svojich koaličných partnerov a s náskokom zostal najsilnejšou stranou, je súčasne varovným signálom. Napriek tomu je však tento všetkými masťami mazaný ľavicový populista vlastne porazeným. Chýbajú mu totiž partneri na zostavenie vlády. Za obrat v prospech občianskej opozície možno v prvom rade poďakovať predovšetkým úspechu dvoch nových strán založených pred rokom, liberálnej strane Sloboda a Solidarita (SaS) a maďarskej strane bývalého vicepremiéra Most-Híd podporovanej slovenskými intelektuálmi. Dve tretiny oprávnených voličov z polmiliónovej maďarskej menšiny a dokonca 2,2 percenta Slovákov hlasovali za snaživého, umierneného a uznávaného vedúceho politika, ktorý sa pred jedenástimi mesiacmi rozišiel s radiálnymi predstaviteľmi menšiny, manipulovanými maďarskou stranou Fidesz. Híd získal 8,2 percenta, zatiaľ čo čoraz viac nacionalisticky sfarbujúca sa stará Strana maďarskej koalície (SMK) dostala len 4,3 percenta, a tak sa vôbec nedostala do parlamentu. Po prijatí kontroverzného budapeštianskeho zákona o dvojitom štátnom občianstve premiér Orbán a minister zahraničných vecí Martonyi odmietli každé stretnutie s Bugárom, verejne, aj prostredníctvom maďarskej zahraničnej televízie Duna novú stranu ignorovali a podporovali „silákov” zo starého vedenia. Šéfredaktor maďarského denníka Uj Szó v Bratislave sarkasticky písal o „smrtiacom objatí SMK Fideszom” vďaka zákonu o štátnom občianstve. V tomto zmysle je volebný výsledok dvojitým zauchom pre slovenských a maďarských nacionalistov. Treba počkať, či a ako dlho vydrží proklamovaná koalície zo štyroch občianskych strán. Nezvolenie populisticko-nacionalistickej Ficovej vlády je v každom prípade iskierkou nádeje na brehu Dunaja - nič viac a nič menej.
Medzinárodná hanba pre výbušninu ho stála miesto riaditeľa Hraničnej a cudzineckej polície, teraz sa vracia. Ide na lepšie. Od prvého júla bude Tibor Mako policajným pridelencom na slovenskom veľvyslanectve v Maďarsku. Miesto dostane po voľbách, pravdepodobne ešte pred vznikom novej vlády. Ministerstvo vnútra to zdôvodňuje tým, že v posledný júnový deň sa skončí misia aktuálneho pridelenca Jaroslava Paľova. O vymenovaní Maka rozhodol minister Smeru Robert Kaliňák. Jeho hovorca Erik Tomáš hovorí, že na post usporiadali aj výberové konanie. To malo však len „odporúčací charakter”. Mako podľa Tomáša spĺňa všetky predpoklady - „kvalifikačné, psychické, fyzické, zdravotné, jazykové, osobnostné a odbornú prax”. Zastaviť ho vraj nemôže ani prípad výbušnina. „V kauze výbušniny nezlyhal, ale len prevzal morálnu zodpovednosť za chybu podriadeného, čo nemôže byť prekážka v jeho ďalšej kariére.” Mako sa v januári vzdal funkcie po tom, čo pri cvičení na popradskom letisku jeden z policajtov zabudol v batožine jedného z cestujúcich do Írska výbušninu. Slovenskej polícii musela pomáhať írska, k Slovákovi s výbušninou v Dubline vtrhlo komando. Po výsmechu zahraničných médií sa balíček dostal späť na Slovensko. „Samotný škandál nespôsobil Mako. Z môjho pohľadu ho skôr diskvalifikuje nezvládnutie celého problému. Od ministra vnútra je to veľmi veľkorysé riešenie,” povedal bývalý minister vnútra za SDKÚ Martin Pado. Mako bude na veľvyslanectve zabezpečovať výmenu informácií medzi políciami oboch krajín. Vymenovaný je na tri roky s možnosťou predĺženia o rok, minister ho môže kedykoľvek odvolať. Odvolanie pridelenca krátko po jeho vymenovaní by však mohla citlivo vnímať hostiteľská krajina.
Exriaditeľ Úradu hraničnej a cudzineckej polície Tibor Mako, ktorý abdikoval po škandále s cvičnou policajnou výbušninou, bude novým slovenským policajným pridelencom v Maďarsku. „Potvrdzujem, nastupuje 1. júla,” povedal hovorca ministerstva vnútra SR Erik Tomáš. Podľa neho Mako odchádza do Budapešti v rámci riadnej výmeny, súčasnému pridelencovi Jaroslavovi Paľovovi 30. júna uplynie doba, na ktorú bol vyslaný na tento post. Skutočnosť, že Mako odstúpil potom, ako sa pri výcviku policajného psa dostala výbušnina do Írska, nie je podľa Tomáša dôvodom, ktorý by znemožňoval nastúpiť exriaditeľovi hraničnej polície na tento nový post. „Tibor Mako v kauze výbušnina nezlyhal profesionálne ako policajt, ale len vyvodil morálnu zodpovednosť za pochybenie jeho podriadeného. To nemôže byť prekážkou v jeho ďalšej kariére. Tibor Mako je skúsený odborník, čo viackrát preukázal aj v minulosti, najmä ako šéf expertnej skupiny pre pozemné hranice, ktorej činnosť bola jednou z kľúčových pre úspešný vstup Slovenska do schengenského priestoru,” argumentuje Tomáš. Dodal, že Tibor Mako spĺňa všetky požadované kvalifikačné a jazykové kritériá pre túto pozíciu, má aj dlhodobú prax. Mako po ponúknutí svojej funkcie a následnom odvolaní ministrom vnútra Robertom Kaliňákom podľa medializovaných informácií dostal miesto u pravej ruky ministra vnútra štátneho tajomníka Jozefa Bučeka. Ten je rovnako ako Kaliňák členom Smeru-SD. Tibor Mako sa vrátil na svoju pozíciu staršieho referenta špecialistu sekretariátu štátneho tajomníka, venoval sa Záchrannému integrovanému systému, teda tiesňovej linke 112. Incident s výbušninou sa stal 2. januára počas výcviku policajného psa na letisku Poprad-Tatry. Pes mal hľadať vzorky medzi batožinou pasažierov. Štyridsaťdeväťročný slovenský elektromechanik, ktorý pracuje v Írsku, sa vrátil z vianočnej dovolenky do Dublinu aj s 95 gramami trhaviny RDX medzi popruhmi jeho batožiny, keď ju tam policajt zabudol. Výbušnina spôsobila v Írsku poplach. Slováka zadržali írski policajti, neskôr ho prepustili. Muž dostal odškodné, jeho výška nebola zverejnená. Psovoda potrestali degradovaním. Minister Kaliňák pre túto kauzu čelil neúspešnému pokusu opozície o jeho odvolanie.
Nová maďarská vláda chce začať rokovať s Európskou úniou a Medzinárodným menovým fondom (MMF) o ďalšom úverovom programe. Avizoval to hlavný poradca premiéra Viktora Orbána György Szapáry. Podľa neho krajina v súčasnosti peniaze fakticky čerpať nehodlá. „Dúfam, že sa dohodneme. Delegácia sem príde začiatkom júla. Budeme rokovať, aby sme mohli uzatvoriť novú dohodu,“ povedal Szapáry. „Uvažujeme o prípadnom predĺžení (súčasnej dohody o poskytnutí pomoci) až do decembra, aby v programe nebola žiadna pauza. Myslíme si, že by sme ďalšiu zmluvu mohli dostať na rok 2011,“ dodal. Maďarsko má v rámci súčasnej dohody o poskytnutí pomoci ešte stále možnosť čerpať finančné prostriedky. Szapáry však povedal, že to aktuálne nie je potrebné. Krajina zatiaľ vyčerpala asi 13 miliárd eur z pomoci dohodnutej v roku 2008. Asi 1,4 miliardy eur si centrálna banka odložila do rezerv. V tomto roku si Maďari zatiaľ nepožičiavali z úveru, keďže sa môžu financovať na trhoch. Socialistická vláda stabilizovala financie pomocou výdavkových škrtov a získala späť dôveru investorov. Rozpočtový deficit krajiny je štyri percentá hrubého domáceho produktu. Verejný dlh má 80 percent HDP, čo je najviac v strednej Európe.
Nová maďarská vláda v júli začne rokovania s Medzinárodným menovým fondom (MMF) a Európskou úniou o novom úvere. Vo štvrtok to povedal hlavný poradca premiéra György Szapáry. „Dúfam, že sa uzavrie nová dohoda. Delegácie MMF a EÚ k nám prídu začiatkom júla, budeme rokovať, takže môže byť nová dohoda,” povedal Szapáry pre televíznu stanicu M1. „Uvažujeme o prípadnom predĺžení terajšej dohody o pomoci až do decembra, takže v programe nebude prerušenie, pretože sa domnievame, že by sme potenciálne mohli dosiahnuť ďalšiu dohodu pre rok 2011,” povedal Szapáry. Dodal však, že Maďarsko zatiaľ neplánuje vyčerpať úverové tranže, ktoré teraz má k dispozícii, ale konštatoval, že tieto financie by sa mohli využiť, ak by sa globálne podmienky zhoršili.
Nová maďarská vláda premiéra Viktora Orbána začne v júli rokovať s Medzinárodným menovým fondom (MMF) a Európskou úniou o novej dohode, ktorá sa týka záchranného úveru, uviedol György Szapáry, poradca Orbána. „Uvažujeme aj o možnosti predĺženia terajšej dohody do decembra, aby sa program neprerušil, pretože si myslíme, že pre rok 2011 by sme mohli mať ďalšiu dohodu,“ povedal pre televíznu stanicu m1. Dodal, že Maďarsko zatiaľ neplánuje vyčerpať tranže, ktoré má v rámci existujúceho záchranného úveru k dispozícii. Tieto prostriedky však bude možno potrebovať, ak sa zhorší situácia na trhoch. Pomoc od únie a MMF podľa analytika ČSOB Mareka Gábriša znížila závislosť Maďarska od trhov. „Umožnilo im to sústrediť sa na riešenie fiškálnych problémov,“ povedal. Nová vláda by podľa neho mohla risknúť aj ukončenie spolupráce s fondom. „Je to však rizikové. Za posledné obdobie sa podarilo zredukovať schodok, ale sú tam otázniky okolo niektorých položiek, ktoré by mohli zvýšiť dlh,“ povedal. „Vláda bude zrejme vyčkávať na ekonomické dáta počas letných mesiacov a potom sa dohodne na ďašej spolupráci s MMF,“ predpokladá Gábriš. Maďarsko z úveru, ktorý si zabezpečilo v roku 2008, dostalo okolo 12,8 miliardy eur, no nie všetky peniaze minulo. Maďarská národná banka si 1,4 miliardy eur z balíka odložila do devízových rezerv. Budapešť ešte môže v rámci programu získať asi päť miliárd eur. V tomto roku krajina zatiaľ nečerpala peniaze z úveru, keďže vlani sa úspešne vrátila k financovaniu cez trhy. Predchádzajúcej vláde sa totiž podarilo pomocou výdavkových škrtov stabilizovať verejné financie a získať dôveru investorov.
Maďarská hypotekárna banka FHB Bank prevezme bankové činnosti nemeckej poisťovne Allianz v Maďarsku v rámci dohody o dlhodobej spolupráci, informovala vo štvrtok FHB. „FHB Mortgage Bank Plc prevezme 100 % akcií Allianz Bank Ltd. od Allianz Hungaria Insurance Co. Ltd. v rámci výmeny akcií,” uviedla banka vo vyhlásení, ktoré zverejnila na internetovej stránke budapeštianskej burzy. Hovorca Allianzu povedal, že najväčšia európska poisťovňa má k jednotlivým trhom individuálne prístupy a dohoda s FHB je rozhodnutím manažmentu Allianzu v Maďarsku. „Medzi rozhodnutiami prijatými v Maďarsku a bankovým podnikaním na iných trhoch nie je nijaké spojenie,” povedal hovorca. Allianz Bank existuje aj v Nemecku, ale nedarí sa jej zvýšiť počet zákazníkov z terajších približne 350 tisíc. Poisťovňa sa v Nemecku v minulosti výrazne orientovala na podnikanie v bankovníctve, ale v období kulminácie finančnej krízy predala svoju stratovú Dresdner Bank konkurenčnej Commerzbank. Allianz pôsobí v SR od roku 1993, keď začala svoju činnosť ako Allianz poisťovňa. Bývalú štátnu Slovenskú poisťovňu získala v júli 2002 a zlúčila sa s ňou v januári 2003.
Celkovo 22 folklórnych súborov z deviatich krajín sa predstaví na festivale Akademická Nitra 2010. Tohtoročný 37. ročník medzinárodného festivalu akademických folklórnych súborov sa uskutoční v Nitre od 6. do 8. júla. Organizátorom podujatia je Slovenská poľnohospodárska univerzita. Organizátori očakávajú účasť približne 800 folkloristov zo Slovenska, z Bulharska, Českej republiky, Maďarska, Poľska, Ruska, Talianska a zo Srbska. „Mimoriadne atraktívnym pre divákov bude určite súbor Moja vlasť zo Spojených štátov amerických, ktorý vedie rodáčka z Martina so svojou dcérou,“ uviedla riaditeľka festivalu Daniela Wolfová. Slovensko bude reprezentovať 11 súborov so 460 účinkujúcimi. Súťažné programy jednotlivých folklórnych súborov bude hodnotiť porota zložená z odborníkov v oblasti folklóru. Víťazi v kategórii domácich a zahraničných folklórnych súborov získajú titul laureáta Akademickej Nitry 2010. „Verím, že uvidíme čo najviac nových, nielen vylepšených či oprášených programových blokov,“ uviedla Wolfová. Vyvrcholením festivalu bude galakoncert súborov v nitrianskom Divadle Andreja Bagara. K divácky najobľúbenejším sprievodným podujatiam festivalu patrí tradičný krojovaný sprievod mestom, hudobné, tanečné a spevácke vystúpenia folkloristov v uliciach Nitry, nákupných strediskách a v okolitých obciach a mestách.
Počas uplynulých dvoch mesiacov si Maďari, Česi a Slováci - teda tri štvrtiny Vyšehradskej skupiny - vyberali nové vlády. Všade pravica dosiahla značný úspech, aj keď nie vo všetkých prípadoch to bolo ľahké. Avšak vďaka tomu má stredná Európa vôbec prvýkrát obrovskú šancu hovoriť jedným hlasom a spoločne bojovať o svoje záujmy v Európskej únii, napísal konzervatívny list Rzeczpospolita z Poľska, kde vládne stredo-pravicová koalícia. Stane sa to ale pod podmienkou, že aj na Slovensku vznikne pravicová vláda, ktorá konečne zakope vojnovú sekeru s Budapešťou a začne s ňou hovoriť o záležitostiach maďarskej menšiny. Ten spoločný hlas je dôležitý, pretože budúci rok budú Maďarsko aj Poľsko predsedať Európskej únii a bolo by škoda túto šancu premárniť. Čo viedlo k úspechu pravice v stredoeurópskom regióne? Hlavne hospodárstvo a zdravý rozum. V Maďarsku bol výsledok vopred daný, pretože socialisti za osem rokov vlády natoľko zruinovali krajinu, že dokonca aj priaznivci ľavice mali všetkého úprimne dosť. Bezprecedentné víťazstvo strany FIDESZ, ktoré mu zabezpečilo takmer absolútnu väčšinu, je dôkazom, ako veľmi Maďari potrebovali zmeny a ako veľa uverili Viktorovi Orbánovi, ktorý im na rozdiel od socialistov nesľuboval, že zo dňa na deň bude lepšie. Práve naopak, zmierili sa s tým, že bude ťažko, že sa bude šetriť, možno aj znižovať platy, pretože jedine to môže ich krajinu zachrániť. Sľubom ľavica neuverili ani Česi. Boli vábení na trináste dôchodky, bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na vysoké školy zadarmo. Prieskumy verejnej mienky ukazovali, že veľa ľudí sa nechalo kúpiť. Ale čím bližšie boli voľby, tým bola skupina stúpencov sociálnych demokratov menšia. V deň volieb už bola taká malá, že predpokladané víťazstvo sa zmenilo v porážku. Sociálni demokrati síce získali najviac hlasov, ale bolo ich moc málo na to, aby mohli vládnuť. Česi si včas uvedomili, že sľuby ľavice môžu prísť pekne draho. Hlavne keď videli, ako sociálna demokracia rozhadzuje peniaze počas predvolebnej kampane, za ktorú zaplatila najviac zo všetkých politických strán. Vlastne to bolo k ničomu. Na Slovensku sa stala podobná vec, pretože aj tam vyhrala populistickej-ľavicová strana Smer, ale parlament ovládla pravica. Zafungoval obrátený mechanizmus. Čím hlasnejšie strany vládnej koalície vykrikovali rasistické a protimaďarská hesla, tým viac Slovákov sa obracalo k pravici. Slovákom je tiež smutno za reformami, ktoré minulá vláda skoro nerobila a ktorých ešte pred niekoľkými rokmi, keď bol pri moci konzervatívny premiér Mikuláš Dzurinda, mali plné zuby. Voľby v týchto troch krajinách Visegrádskej skupiny ukázali, že susedia Poľska chcú vyjsť z hospodárskej krízy a neveria, že by im v tom mohla pomôcť socialistické alebo sociálnodemokratické heslá. Mnohí z nich nehlasovali za konzervatívne hodnoty. Nikde ani neboli témou volebnej kampane. Orbán schválne nehovoril o sexuálnych menšinách ani o potratoch. Hneď by ho totiž prevalcovala vlna kritiky, pretože Maďari neznášajú, keď im niekto hovorí, ako majú žiť. A v laickom, liberálnom Česku by hlásanie konzervatívnych hodnôt znamenalo politickú samovraždu.
Päť rezortov pre SDKÚ, štyri pre SaS, tri pre KDH a len dva pre Most. Tak má podľa predsedu SaS Richarda Sulíka vyzerať zloženie budúcej vlády. Sulík to povedal v sobotnom rozhovore pre Mladú frontu dnes. Doteraz pritom strany hovorili, že Most bude mať rovnako ako KDH - po tri rezorty. Sulík tým nahneval predsedu Most-Híd Bélu Bugára. Podľa neho to môže znamenať, že sa strany dohodli za Bugárovým chrbtom. „Dostali sme mandát od voličov robiť politiku inak, ako to robil Smer. Ale ak už teraz sa za našim chrbtom dohodli, tak je to pokračovanie v tom, čo nám vadí. Buď budeme rovnoprávni partneri, alebo nemáme záujem,“ povedal SME Bugár. Podľa neho „jednoznačne“ nemôžu mať menej postov ako KDH, ktoré malo vo voľbách približne rovnako percent. Sulík už v nedeľu v televízii Markíza hovoril, že išlo z jeho strany o prostorekosť a nič ešte nie je dohodnuté. „Nechcel som pánovi Bugárovi nijak ublížiť,“ povedal Sulík. Ak by platili jeho počty, ministerstiev by bolo len 14. Pravica dáva najavo „zhodu v koalícii“ zvláštnym spôsobom, píše Marián Leško. Bugárovi takéto zákulisné dohody pripomínajú štýl druhej Dzurindovej vlády, kedy strany medzi sebou uzatvárali rôzne väčšinové dohody a koaliční partneri si neboli rovnocenní. „Keď som hovoril o tom, že Figeľ potrebuje lepidlo, tak pán Sulík bude potrebovať školenie,“ povedal Bugár s tým, že Sulík je neskúsený. Bugára nikto o tom, že by mal mať menej rezortov ako KDH, ktoré dostalo približne rovnaký počet hlasov, neinformoval. „Rokujeme o programových prioritách. Zatiaľ nás neprijal pán prezident. Úvahy o rezortoch zatiaľ nie sú opodstatnené,“ povedala o Sulíkovom tvrdení volebná líderka SDKÚ Iveta Radičová. Podpredseda SDKÚ Ivan Mikloš v televízii Markíza povedal, že to nie je tak ako tvrdí Sulík. Aj predseda KDH Ján Figeľ povedal, že o počtoch a rezortoch sa zatiaľ nerokovalo. O programe rokovali štyri strany aj celú sobotu. Ak by platili Sulíkove počty, nová vláda by mala len 14 ministerstiev a nie 15 ako hovorili strany doteraz. Pätnáste malo byť novo obnovené ministerstvo životného prostredia. To koalícia plánuje aj ďalej nezrušiť, uvažuje však o zrušení postu podpredsedu vlády pre ľudské práva a menšiny, ktorým bol doteraz Dušan Čaplovič. „Hovorili sme o tom, či má zmysel úrad, ktorý nemá v rukách nič,“ povedal na to Bugár. Práve tento post mal dostať Most-Híd. Bugár povedal, že pokojne môže byť ministerstiev 14, „ale nie na náš úkor“. Samotný Bugár v nedeľu potvrdil, že on členom vlády nebude.
Zloženie vlády iba z pravicových strán ešte nezaručuje, že sa budú vedieť dohodnúť na riešení problémov. Rozdiely medzi nimi sú v niektorých oblastiach až priepastné. „Je to spojenectvo konzervatívnych, umiernených a takých výraznejších kresťanských demokratov s liberálmi, takže sú tu určité rozdiely. Tie však neboli prekážkou pri vytvorení vlády v roku 2002 a ani teraz by nemali byť zdrojom nejakej fatálnej nestability,” myslí si politológ Grigorij Mesežnikov. Rozdiely vidí najmä v kultúrno-etickej oblasti, ale napríklad aj v menšinových otázkach. „Prístupy strany Most zrejme nie sú totožné s prístupmi slovenských strán, v ktorých volebnom programe sa, mimochodom, nenachádza vôbec nič o maďarskej národnostnej menšine,” dodal. Prvou skúškou pre novovznikajúcu koalíciu by sa mohla stať napríklad novela zákona o štátnom občianstve, ktorá bola schválená tesne pred skončením volebného obdobia. Za ňu KDH v parlamente zahlasovalo, kým SDKÚ aj Most boli proti. Najväčšie rozdiely v programoch sú medzi stranami SaS a KDH. V koalícii môže preto vzniknúť pri presadzovaní záujmov napätie až rozpor základných hodnôt, ktoré tieto dve strany prezentujú. SaS napríklad navrhuje vyňať vyučovanie náboženstva z povinne voliteľných predmetov. Túto výsadu pritom KDH vybojovalo v čase, keď bolo súčasťou druhej Dzurindovej vlády. Ďalej KDH podporuje dokončenie zmluvy medzi Slovenskom a Vatikánom, no SaS tvrdí, že krajina by nemala podpisovať nijaké medzinárodné dohody, ak tým bude obmedzovaná jej suverenita. Pre KDH ako konzervatívneho zástancu rodinných hodnôt nemusí byť prijateľná ani ďalšia požiadavka liberálov, aby sa zjednodušil rozvod v prípadoch, ak sa na ňom manželia dohodnú. Liberáli chcú zrušiť aj priame financovanie cirkvi zo štátneho rozpočtu či odluku cirkvi od štátu. Navyše obhajujú registrované partnerstvá, ktoré kresťanskí demokrati odmietajú. Aj preto sa hneď po voľbách ozvala Iniciatíva Inakosť. Vo vyhlásení vyzvala Sulíka, aby dodržal, čo sľúbil. „Vieme, že rokovania o zostavení vládnej koalície nebudú ľahké, ale dúfame, že pán Sulík dodrží bod 96 volebného programu strany SaS a neustúpi z požiadavky prijať štandardný zákon o registrovaných partnerstvách. Mnohí z neheterosexuálnej menšiny hlasovali za stranu SaS. Nesklamte nás,” uvádza sa vo vyhlásení iniciatívy. Môžu však zostať sklamaní. Keď sa v nedeľu večer v diskusnej relácii TA3 spomenula téma registrovaných partnerstiev homosexuálov, podpredseda SaS Juraj Miškov v rámci tejto debaty vyhlásil, že je „13. jún, tieto témy už neriešime”.
Predseda KDH Ján Figeľ dnes v online rozhovore aktualne.sk ubezpečoval ľudí, že jeho strana nekoketuje so spoluprácou so Smerom-SD. „My nie sme obchodníci. Sľúbili sme voličom zmenu vo forme stredopravej koalície a táto bola potvrdená väčšinovou vôľou a teraz ide o to, aby sme ju naplnili stabilnou a dôveryhodnou vládou,” odpovedal na otázky, ktoré väčšinou smerovali k medializovaným ponukám Smeru vládnuť s kresťanskými demokratmi. Figeľ si nemyslí, že by jeho hnutie dosiahlo viac, ak by spolupracovalo so Smerom. „Smer a KDH počas uplynulých rokov ukazovali, ako odlišné sú hodnotovo naše svety, resp. politika. Slovensko potrebuje zmenu dnešného smerovania,” zdôraznil Figeľ. Na adresu Smeru ďalej uviedol, že počas štyroch rokov vládnutia spolu s HZDS a SNS ukázal, na čom im záleží a preto sa strana sama diskvalifikovala zo spolupráce s KDH. „Dohoda štyroch je náročnejšia, ale môže byť oveľa lepšia a vyváženejšia pre budúcnosť Slovenska než zrastenec troch strán okolo Smeru, ktoré predviedli, ako im chutí moc a ako Slovensko prerastá korupcia,” poznamenal Figeľ. Figeľovi sa zdajú byť návrhy predsedu Smeru Roberta Fica, ktorý pred voľbami na bilbordoch vyzýval voličov zastaviť koalíciu SDKÚ, SMK a KDH, spolupracovať s KDH typicky pokrytecké, ako mnohé iné jeho postoje. Pre príklad zašiel do oblasti finančnej a sociálnej politiky. „Grécku odkázal zrušiť trinásty a štrnásty dôchodok, Slovensku ich na bilbordoch ponúka. Na emisiách ochudobní národ o 50 miliónov eur, ale zatopeným dáme 25. Sociálne podniky sú pre privilegovaných a výsledky v zamestnanosti potvrdzujú antisociálnosť celkovej stratégie a tak podobne,” dodal. Nová vláda bude musieť podľa Figeľa „viac tvoriť a menej troviť”. Ako poznamenal predseda KDH, striedmosť, či šporovlivosť nebývajú populárne ani v rodine, ani v spoločnosti, ale sú to zdravé princípy a správanie. „Ak sa nezmení naše smerovanie, tak Slovensko bude v podobných ohrozeniach ako Maďarsko alebo Grécko. Budúca vláda musí prijať rozvážne kroky, aby na jednej strane obmedzila zadlžovanie a deficity, ktoré sú veľmi rozsiahle, na druhej naštartovala tvorbu pracovných miest a hospodárskeho rozvoja,” dodal. Doterajšia vláda podľa neho totiž dosiahla rekordné zadlženie Slovenska, vysokú nezamestnanosť, prehlbovanie regionálnych rozdielov. Figeľ v rozhovore online neodpovedal priamo, či sú ochotní vzdať sa niektorých tém, ktoré by mohli v rodiacej sa koalícii spôsobiť problém.
História sa opakuje. Do hry sa opäť dostáva zmluva s Vatikánom, pre ktorú sa v roku 2006 rozpadla druhá Dzurindova vláda. KDH už avizovalo, že sa ju pokúsi presadiť do programového vyhlásenia vlády, čo môže vyvolať odpor partnerov. „Vatikánska zmluva je súčasťou nielen nášho programu, ale som presvedčený, že bude súčasťou aj vládneho,” povedal Ján Figeľ. Nesúhlas sa dá očakávať od SDKÚ či SaS, ktorá mala vo volebnom programe registrované partnerstvo homosexuálov. Figeľ tvrdí, že ideové rozpory medzi KDH a SaS vznik novej koalície neohrozia. Podľa neho sa dokážu dohodnúť na prijateľných riešeniach pre všetky strany. Aj keď je pre nich Vatikánska zmluva prioritou, nechcú ísť proti vôli ďalších pravicových strán. „Nebudeme to presadzovať hlava-nehlava. Najdôležitejšie je, aby nastala zmena, ktorú sme sľúbili voličom, zostavili vládu a zastavili korupciu,” povedala členka vedenia KDH, poslankyňa Mária Sabolová. Pripustila, že v SDKÚ sú skupiny, ktoré sú proti tomu, aby sa Vatikánska zmluva objavila v programovom vyhlásení vlády. „Výhrada vo svedomí je dôležitá, ako aj zákon o rodine. Asi sa to vyrieši nakoniec tak, že sa to nechá na slobodné hlasovanie poslancov jednotlivých strán,” podotkla Sabolová. Podobne sa vyjadril aj podpredseda SaS Jozef Mihál, ktorý tvrdí, že len teraz sa začala tvoriť programová komisia. Tá má vypracovať programové vyhlásenie vlády. Odvodová reforma je však pre nich dôležitá. „Je to zásadný bod programu našej strany,” potvrdil Mihál. K zmluve s Vatikánom sa ostatné pravicové strany nechceli vyjadriť. Šéf Mostu-Híd Béla Bugár však nebol nadšený predčasnými požiadavkami KDH. „Pán Figeľ dostane lepidlo, potom o tom nebude hovoriť,” povedal. Podobné témy podľa neho ešte nikto neotvoril, informovať budú len o tom, na čom sa dohodli. Tak to po podpise deklarácie oznámila volebná líderka SDKÚ Iveta Radičová. Bugár pripomenul, že najdôležitejšie je vytvoriť atmosféru, ktorá občanov upokojí. „Budúci týždeň budeme zisťovať, kde sú nejaké trecie plochy a ako to riešiť,” komentoval možné spory. Zopakoval, že členovia OKS v radoch Mostu-Híd rodiacu sa koalíciu podporia. „Nemáme piatu stranu, máme len štyri,” pripomenul. Podľa neho je hlavné, aby sa strany dohodli. „Ak sa nedohodneme, voliči nás kopnú do zadnej časti tela,” varoval. Pokiaľ ide o rozdelenie vládnych postov v budúcej koalícii, strany mlčia. Okrem SaS, ktorá chce rezorty financií a sociálnych vecí, zatiaľ žiadna otvorene neprezradila, o aké má záujem. Spory sa zrejme budú viesť o viaceré ministerstvá. Podľa kuloárnych informácií napríklad KDH presadzuje na čelo rezortu zdravotníctva Ivana Uhliarika, no v hre je aj bývalý minister Rudolf Zajac. Jeho brat je poslancom Mostu-Híd za OKS. Boj o moc zatiaľ nevzdáva ani Robert Fico. Napriek dohode, ktorú stredopravé strany uzavreli, dúfa, že sa mu podarí nalomiť ich jednotu a získať KDH pre vládu so Smerom. „Odmietnuť, čo i len formálne rokovania s takým výrazným víťazom volieb zo strany malých pravicových strán považujem nielen za neslušné, ale aj za škodlivé pre Slovensko. Či premiér využije celých desať dní daných prezidentom, záleží na ňom,” vyhlásil podpredseda Smeru Marek Maďarič. Ako dodal, už dopredu oznámili, že po voľbách budú rokovať s každou stranou, ktorá sa dostane do parlamentu. „Faktom je, že v predvolebnej kampani sa Smer výrazne nevymedzoval ani voči KDH, ani voči strane Most-Híd. Možno práve preto im ich partneri z SDKÚ a SaS nedôverujú a nepustia ich na rokovania,” upozornil Maďarič. Podľa niektorých informácií ponúkol Smer KDH nielen post premiéra a polovicu vládnych postov, aby ho vlákal do koalície, ale aj súhlas s presadením Vatikánskej zmluvy. Za tú by hlasovali aj národniari. „SNS by podporila aj dvojkoalíciu Smer a KDH,” ubezpečil v stredu predseda strany Ján Slota, ktorý sa stretol s prezidentom Ivanom Gašparovičom. Ten prijal aj Figeľa a Bugára, čím skončil rokovania so všetkými stranami, ktoré sa po voľbách dostali do Národnej rady.
Maďarská menšina bude mať v novom parlamente najmenšie zastúpenie od novembra 1989. Nemusí to však znamenať slabšie presadzovanie menšinových záujmov, myslí si sociologička Zuzana Mészárosová-Lamplová z Ústavu stredoeurópskych štúdií Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Dôležitá je podľa nej kvalita poslancov, obsah ich požiadaviek a schopnosť získať pre ne podporu ostatných poslancov. „Počet poslancov je dôležitý. Ale z hľadiska kvalitatívneho je to otázne. Môžem mať veľa poslancov, ale keď nie sú jednotní, je to problém,” dodáva. Napriek tomu, že SMK s vyše stotisíc hlasmi voličov zostala mimo parlamentu, maďarská menšina je podľa sociologičky s novým parlamentom spokojná. „Keďže väčšina maďarských voličov volila Most - Híd, asi je s početným zastúpením v parlamente spokojná. Vedeli, že na kandidátke sú aj Slováci.” Nevylučuje, že SMK sa do parlamentu môže po ďalších voľbách vrátiť. Nebude to záležať len na zmene jej štýlu, ale aj na tom, ako sa Mostu podarí presadzovať záujmy menšiny. Voľby podľa nej zborili mýtus - ukázali, že väčšina Maďarov na Slovensku nie je radikálna a takúto politiku odmieta. V týchto voľbách to pomohlo Mostu získať vyše 200-tisíc hlasov. Starostka Veľkých Ludiniec s 95-percentným maďarským obyvateľstvom Zita Cseri (nezávislá) veľmi optimistická nie je. „Sedem statočných v parlamente je málo. Myslím si, že ťažko niečo presadia.” Podľa nej je škoda SMK. Možno postupovala niekedy tvrdo, ale vraj inak sa nedá, keď chcela obhájiť záujmy Maďarov. O Moste hovorí zdržanlivo. „Ťažko povedať, či je to dobro, alebo zlo. Strana má za sebou len asi jedenásť mesiacov života.” Veľké Ludince majú 1¤630 obyvateľov. 370 volilo SMK, 330 Most. Želajú si, aby sa nová vláda pozrela na jazykový zákon. Miestni sú presvedčení, že štát neprávom zasahuje do ich života. Dôchodcovia sa pýtajú, prečo by sa na úradoch na juhu Slovenska malo hovoriť len po slovensky. Mészárosová-Lamplová hovorí, že Maďari chcú žiť na Slovensku, považujú ho za svoju vlasť. „Nie sú pre nich prvoradé národnostné požiadavky. Neželajú si, aby ich špecifické postavenie národnostnej menšiny bolo využité na vyvolávanie konfliktov. Aj voľby ukázali, že nechcú byť konfrontačným činiteľom.” Rovnako ako všetci ostatní občania očakávajú slovenskí Maďari stabilizáciu hospodárstva.
Maďarskí pedagógovia sa počas vládnutia končiacej koalície ozývali často. Problém mali s učebnicami, so slovenskými názvami v nich, s metodikou výučby slovenčiny a predovšetkým s vedením ministerstva školstva. Teraz čakajú ráznu zmenu. „Právom očakávam čím rýchlejšie personálne zmeny na najvyššej úrovni ministerstva. Aby si tí ľudia nemysleli, že národnostné školstvo je akési zbytočné zlo, ktoré by prípadne bolo možné aj zlikvidovať,” hovorí predseda Združenia riaditeľov škôl s vyučovacím jazykom maďarským Alexander Fibi, riaditeľ školy v Dunajskej Strede. Bývalý učiteľ matematiky, informatiky a zemepisu z gymnázia v Galante László Pék si myslí, že maďarské školstvo by si zaslúžilo samostatné metodické centrum, ktoré by ďalej vzdelávalo pedagógov pre ich školy. Ako predseda Združenia maďarských pedagógov hovorí, že treba zmeniť zákon o štátnom jazyku. Učiteľom pridal zbytočnú agendu, keď každodenné zápisy z vyučovania musia robiť dvojjazyčne. Fibi si zas želá, aby „prestali byť problémom také sprostosti ako jednojazyčné alebo dvojjazyčné geografické názvy v učebniciach” a aby dostávali kvalitné a dobre preložené učebnice aj monitorovacie testy. Obaja sa zhodujú, že posilniť treba aj rómske školstvo. Základným predpokladom je návrat kvalifikovaných ľudí do ministerského oddelenia národnostného školstva. „Bol som šokovaný, keď som sa dozvedel, že nikde neexistuje vyučovanie v rómskom jazyku,” dodáva Pék. Maďarského ministra školstva maďarskí pedagógovia nepožadujú. „Nebolo by správne, aby bol Maďar na čele celého rezortu. Most by však mohol mať štátneho tajomníka špecializovaného pre celé národnostné školstvo,” povedal Fibi.
Republiková rada Strany maďarskej koalície (SMK) bude v sobotu rozhodovať o zvolaní mimoriadneho kongresu strany po neúspešných parlamentných voľbách, keď sa strana nedostala do parlamentu. Zároveň rozhodne o tom, kto bude poverený vedením strany až do kongresu. Predsedníctvo na čele s predsedom SMK Pálom Csákym podalo demisiu už v nedeľu. Z regiónov prichádzajú rôzne návrhy. Najčastejšie sa spomínajú mená Józsefa Berényiho, Ivána Farkasa a Gyulu Bárdosa. Poslanecký klub SMK v krajskom zastupiteľstve Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) navrhol na základe dosiahnutých výsledkov volieb do NR SR zvoliť za povereného predsedu strany predsedu tohto klubu Istvána Pomichala. Poslanecký klub v zastupiteľstve BSK tiež žiada od republikovej rady, aby prijala demisiu predsedu SMK Pála Csákyho, Predsedníctva SMK a aby určila termín mimoriadneho kongresu strany do 19. septembra 2010. Krajskí poslanci za SMK ďalej navrhujú, aby bol zvolený deväťčlenný prípravný a návrhový výbor z členov republikovej rady, ktorý bude vykonávať právomoci predsedníctva strany. Republiková rada SMK za zíde už túto sobotu.
Ak chce maďarská vládna strana Fidesz začať spolupracovať so slovenskou stranou Most-Híd, musí urobiť prvý krok ona. V rozhovore pre maďarskú tlačovú agentúru MTI to vo štvrtok povedal predseda Mostu Béla Bugár. Strana Most-Híd však ani v budúcnosti určite nebude vazalom Fideszu. „(Nadviazanie spolupráce) nezávisí od nás. Potrebujeme ale partnerstvo, nie vazalstvo,” odkázal Bugár predsedovi Fideszu a novému maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi. Orbánov Fidesz pred slovenskými parlamentnými voľbami otvorene podporoval Stranu Maďarskej koalície (SMK) Pála Csákyho, pričom Most, ktorý vznikol odčlenením od SMK, takmer úplne ignoroval. Maďarská vláda v prvej reakcii na výsledky slovenských volieb vyjadrila ľútosť nad tým, že SMK sa do parlamentu nedostala. V Budapešti počuť aj názory, že Most-Híd nebude až tak dobre reprezentovať záujmy maďarskej menšiny na Slovensku, ako by to robila Csákyho SMK. Bugár však podobné názory odmieta. „Uvedomujeme si svoju zodpovednosť a som si istý, že poslanci Mostu budú naďalej stáť za menšinami,” povedal Bugár pre MTI. Agentúra pripomína, že v slovenskom parlamente bude mať Most-Híd 14 poslancov, no len polovica z nich budú Maďari. Bugár však tvrdí, že na tom nezáleží a novinárovi agentúry MTI vymenoval viacero príkladov, kedy slovenskí politici na kandidátke Mostu-Híd v minulosti hlasovali za rozšírenie práv maďarskej menšiny. Most-Híd Bugár pre MTI opísal ako „pravicovú občiansku stranu, ktorá podporuje spoluprácu”.
Minister financií Ján Počiatek neodblokuje tzv. európsky stabilizačný finančný nástroj Európskej únie, pokiaľ pravicové strany, ktoré pripravujú novú vládu, s tým nebudú súhlasiť. „Pokiaľ tieto štyri politické subjekty, SDKÚ, SaS, Most a KDH, sa verejne neprihlásia k mechanizmu, minister financií neodblokuje tento systém. Pretože my potrebujeme väčšinu v parlamente na prijímanie potrebných zákonov,” povedal premiér Robert Fico. Podľa premiéra postoj slovenskej pravice, ktorá odmietla rokovania o tejto otázke s vládou Roberta Fica, je veľmi nebezpečný pre Slovensko. „Rozhodnutie nerokovať o záchrannom mechanizme robí zo Slovenska nedôveryhodný štát. Pravicové strany porušujú jeden zo základných európskych princípov, princíp solidarity. Čo sú to za ľudia, ktorí chcú prevziať vládnu moc, avšak nechcú chrániť Slovensko? O čo im teda ide? Môžu prísť všelijaké dôsledky. Čo to je za partia ľudí, ktorí tak hazardujú s princípom solidarity?” povedal Fico. Premiér Fico po štvrtkovom summite Európskej únie vyhlásil, že európski lídri nechápu postoj slovenských pravicových politikov, ktorí odmietajú podporný finančný mechanizmus Európskej únie a poskytnutie krízových pôžičiek Grécku, pričom situáciu prirovnávajú k problematickému schvaľovaniu Lisabonskej zmluvy. Ako upozornil, jeho vláda umožnila poskytnutie záchranného úveru Grécku tým, že podpísala príslušný rámcový dohovor. Samotné rozhodnutie o pôžičke však musí prijať nová národná rada, čo bolo podľa Fica „jasne formulované”. Čo sa týka celkového podporného finančného mechanizmu v hodnote 750 miliárd eur, podľa Fica „všetci doma počúvame názory pravicových expertov, ktorí tvrdia, že nie”. Premiér pritom varoval, že týmto postojom „vážne ohrozujú záujmy Slovenskej republiky a musia ho preonačiť”. Podľa Fica musí nová národná rada v tejto veci prijať dôležité zákony, ktoré vytvoria predpoklady na to, aby bolo Slovensko súčasťou európskeho podporného mechanizmu.
Slovensko sa podľa prezidenta Ivana Gašparoviča dostalo do veľmi vážnej situácie. „Slovensko sa dostáva do pozície, keď sa naň hľadí v celej Európe ako na niekoho, koho je ťažko pochopiť,” vyhlásil Gašparovič na dnešnom brífingu. Reagoval tak na dnešné odmietnutie rodiacej sa stredopravej koalície na pozvanie premiéra na rokovanie o ochrannom vale - európskom finančnom stabilizačnom nástroji. Hlava štátu ich postoj označila za neprípustný. Predvolebné vyhlásenia predstaviteľov stredopravých strán Gašparovič považuje za scestné a nepremyslené. „Mrzí ma, že politici, ktorí sa uchádzajú o vedenie tohto štátu, aj po voľbách sa začínajú agresívne vyjadrovať k tejto politike,” povedal Gašparovič. Podľa neho, odkedy sa rozhodlo o tom, ako môže vyzerať budúca vláda, volebná líderka SDKÚ-DS Iveta Radičová sa pasovala za premiérku. Prezident pripomenul, že ju zatiaľ nikto nepoveril zostavením vlády. „Nebránim sa tomu, ale zatiaľ to nie je také jasné,” poznamenal prezident. Hlava štátu skonštatovala, že do Európskej únie nás nikto nenútil, Slovensko samo robilo všetko preto, aby sa do nej dostalo. Z členstva však podľa prezidenta vyplývajú aj určité povinnosti. Keď sa rozhodlo vytvoriť fond pomoci, povinnosťou SR je doň prispieť. „O chvíľu sa bude v EÚ schvaľovať rozpočet, a to v čase, keď jej bude predsedať Maďarsko. Budú sa pozerať na pozíciu Slovenska ako na niekoho, komu treba pomôcť, keď samo nie je solidárne? Myslím si, že nie,” skonštatoval Gašparovič. Gašparovič informoval, že už mal viacero telefonických rozhovorov s prezidentmi a veľvyslancami európskych krajín, ktorí sa ho pýtali na názor v tejto otázke. Prezident vyzval politikov, aby svoje postoje prehodnotili. „Nejde tu o politické strany, ale o Slovensko, Európsku úniu a euro. My, Slováci, sme povinní rozmýšľať v týchto sférach, nie sebecky,” uzavrel Gašparovič.
Výsledky volieb až takým prekvapením nie sú. Prvá otázka - či negatívna a konfrontačná kampaň dokáže Smeru vrátiť voličov - sa potvrdila. Smer, ktorý za pol roka stratil 10 percent, prilákal na kampani polovicu stratených voličov naspäť. Natoľko úspešne, že okrem HZDS, ktorého koniec sa dal čakať, takmer stiahol pod čiaru ponoru aj SNS, ktorá sa síce v súlade s prognózami do parlamentu dostala, ale na prekvapenie veľmi tesne. Rozdiel medzi malým a veľkým prekvapením volieb je niekedy 0,07 percenta... SDKÚ dostala, čo jej pripisovali prieskumy, KDH obhájilo minulý výsledok, ale neprekvapilo. Druhou otázkou volieb bola pozícia SaS. Tá zastavila rast a ďalších voličov už SDKÚ ani Smeru nezobrala, obhájila však preferencie, čo iste úspechom je. Zaujímavá bude analýza techniky, ako sa štyria členovia občianskeho združenia „Obyčajní ľudia“ na jej kandidátke prekrúžkovali na popredné miesta. Veľké prekvapenie sa však predsa len konalo: Skutočným a nečakaným je voľba maďarskej menšiny. Väčšina analytikov (vrátane autora článku) predpokladala, že vo vypätej nacionalistickej atmosfére sa maďarská menšina primkne k SMK, výrazne podporovanej z Budapešti. Nestalo sa tak. Kým prieskumy delili Maďarov na dve tretiny v prospech SMK a tretinu v prospech Mostu, skutočné výsledky sú výrazne iné. Podľa výsledkov minulých volieb a na základe demografických trendov sa dá odhadnúť, že kým SMK volilo okolo 110-tisíc Maďarov, Most približne 150-tisíc. Médiá špekulujú, kde spravila SMK či Budapešť chybu, avšak uniká jeden podstatný fakt - pred maďarských voličov bola postavená možnosť voľby konfrontačnej politiky napojenej na Budapešť, alebo kooperatívnej, spolupracujúcej so slovenskými partnermi. Slovenskí Maďari si vybrali tú druhú. Kritická väčšina sa jednoznačne vyjadrila, že nechce konfrontačnú politiku, ani dirigizmus Budapešti. Je to dôležitý príspevok do debát o lojalite maďarskej menšiny a tiež jednoznačný signál na zrušenie zákona zakazujúceho dvojité občianstvo (navyše pravdepodobne protiústavného), ktorého jediným „prínosom“ je aj tak len komplikovanie života desaťtisícom Slovákov s dvojitým občianstvom. Most volilo aj odhadom 55-tisíc Slovákov, ktorí ho volili sčasti ako „najmenšie zlo“, čiastočne ako racionálne rozhodnutie podporiť nutnú súčasť budúcej pravicovej koalície. Volili však etnicky a do parlamentu tak nečakane prekrúžkovali predstaviteľov OKS. Slováci tak tvoria polovicu poslaneckého klubu Mostu. OKS, ktorá má dlhodobo preferencie blízko nule, môže za svoj úspech ďakovať tejto konštelácii voličov. Akékoľvek povolebné požiadavky OKS smerom k Mostu by preto boli neadekvátnym posúdením reality. Otázkami stále zostávajú budúca stratégia a stabilita novej vlády. Obidve sa dajú interpretovať cez prítomnosť veľmi silného Smeru v opozícii. Koalícia sa bude musieť vyvarovať sociálnych experimentov typu obvodový bonus. Podobne si nebude môcť dovoliť výraznú redukciu sociálnych výdavkov či školné. Sústrediť sa teda bude musieť najmä na mobilizáciu zdrojov obmedzením korupcie a zvýšením efektivity. Stabilita budúcej vlády sa rozhodne nedá predpokladať na úrovni terajšej. Príčinou mimoriadnej stability súčasnej vlády však bola priorita finančných záujmov u partnerov, programové a personálne otázky hrali podružnú rolu. V budúcej koalícii sa väčšie programové rozpory a problémy predpokladať dajú. Ktorýkoľvek poslanec si však dobre rozmyslí, čo spraví - za chrbtom bude čakať 35-percentný Smer. Isté otázky vyvolávajú práve nominanti OKS, ako aj spomínaní Obyčajní ľudia. Je však nepravdepodobné, že by títo boli zdrojom nestability vládnej koalície ako celku. OKS sú dlhodobo konzistentní politici a Obyčajní ľudia deklarovali veľmi zreteľné postoje. Môžu však byť zdrojom faktického prerozdelenia reálnych síl v koalícii - štyria de facto konzervatívci z kandidátky liberálnej SaS budú podporovať skôr líniu KDH.
„Najhoršie, čo sa môže stať, je, že sa Most do parlamentu dostane a SMK nie,” citujú noviny Hírszerző predvolebný výrok vysokého politika Orbánovho Fideszu. Výsledok hlasovania v rámci maďarskej komunity na Slovensku je pre Fidesz veľmi nepríjemným prekvapením. Do parlamentu sa nedostal jeho blízky až servilný spojenec a krajanov tam zastupuje strana, ktorú Fidesz arogantne nebral na vedomie. Bude zábavné sledovať, ako k sebe Bugár a Fidesz opäť budú hľadať cestu. Nebude to až také ťažké, Bugár bol pred odchodom z čela SMK hlavným Orbánovým spojencom u krajanov a politiku Fideszu podporoval takmer rovnako nadšene ako Csáky. Za jeho poslednou kritikou Fideszu je aj osobná urazenosť, že sa mu za jeho služby takto odvďačil. Bugár však odteraz bude musieť byť aj vo vzťahu s Fideszom oveľa opatrnejší kvôli slovenským voličom a poslancom Mosta. Výsledok slovenských volieb však znamená pre Fidesz hlbší neúspech než to, že mu len nevyšla spojenecká politika a že to bude musieť priznať. Je to čiastočne aj krach politiky, vychádzajúcej z toho, že krajanom stačia symbolické gestá, nacionálne heslá a peniaze pre vyvolených. Opäť sa potvrdilo, že maďarské menšiny nemožno riadiť z Budapešti a dobré vzťahy s práve aktuálnou maďarskou vládou majú na voličské preferencie menšinových Maďarov obmedzený vplyv. Môžu dokonca pôsobiť kontraproduktívne, podľa toho, ako sa daná vláda správa. Ukazuje, že mentalitu menšinových Maďarov nepoznajú nielen v centrále SMK, rovnako sú mimo v Pešti, ak si myslia, že je pre nich dvojaké občianstvo a mávanie vlajkami dôležitejšie než pokojný život a snaha uspieť tam, kde žijú. Ukazuje proste, nakoľko je mimo predstava o politicky i mentálne jednotnom maďarskom národe v Karpatskej kotline.
Maďarský vládny Fidesz mrzí, že sa SMK nedostala do parlamentu, potešil ho však aj výsledok Mosta. Fidesz a vláda v Budapešti dali v predvolebnej kampani niekoľkokrát najavo, že si z ponuky SMK a Most-Híd vybrali stranu Pála Csákyho. Na mítingu jeho strany v Dunajskej Strede bol osobne aj maďarský veľvyslanec v Bratislave Antal Heizer. Po vypadnutí SMK z parlamentu nastal čas na zmenu stratégie. „Ľutujeme, že sa SMK nedostala do parlamentu, tešíme sa však, že Most-Híd sa do parlamentu dostal,“ povedal podpredseda maďarskej vlády Zsolt Semjén. Budapešť od nedele dáva najavo, že je dialógu s novou vládou otvorená. „Ak bude na Slovensku zostavená pravicová vláda, bude to príležitosť na zlepšenie slovensko-maďarských vzťahov,“ hovorí Antal Heizer. Ten počas volebnej noci na pár minút navštívil oslavujúcu centrálu strany Most. „Bola to štandardná diplomatická návšteva, ale je to aj gesto, ktoré vyjadruje pozitívne posolstvo,“ hovorí o Heizerovej návšteve podpredseda strany Most a bývalý veľvyslanec v Maďarsku Rudolf Chmel. Budapešť predvolebný postoj k strane Most vysvetľuje tým, že kým SMK je a ostáva jasným reprezentantom maďarskej menšiny na Slovensku, Most-Híd sa prezentoval ako strana spolupráce. Personálne väzby existujú aj medzi Fideszom a Mostom. Novým štátnym tajomníkom maďarskej diplomacie je Iván Bába. Pochádza zo Slovenska a je švagrom člena predsedníctva strany Most Lászlóa Nagya. Druhý štátny tajomník ministerstva zahraničia Zsolt Németh si zasa dobre rozumie s členom Mosta Péterom Vörösom. „Most-Híd sa musí sám rozhodnúť, či sa chce zúčastniť na maďarsko-maďarskom dialógu,“ vyzval stranu Németh. Chmel hovorí, že na zlepšenie vzťahov medzi štátmi treba najprv zlepšiť vzťahy slovenskej väčšiny s maďarskou menšinou a až potom zapojiť do spolupráce Budapešť. Budú sa poslanci strany Most maďarskej národnosti zúčastňovať na stretnutiach Fóra poslancov Karpatskej kotliny? Pre Chmela nemá táto otázka prioritu. „Zakazovať takéto veci netreba, ale netreba im byť ani dvakrát naklonený.“
V budúcom parlamente zasadne najmenej zástupcov polmiliónovej maďarskej menšiny v celej ponovembrovej histórii Slovenska. SMK sa do snemovne neprebojovala vôbec a zo 14 poslancov nováčika Most-Híd má až polovica slovenskú národnosť. Vzťahom minority a väčšinového obyvateľstva to však paradoxne môže prospieť ako nikdy predtým. Podľa politológa Michala Horského patrí volebný úspech Mostu-Híd, ktorý presadzuje politiku slovensko-maďarského porozumenia a, naopak, neúspech SMK, ktorá sa opiera najmä o pokyny maďarského premiéra Viktora Orbána, k najväčším pozitívam týchto volieb. „Je to triumfálny výsledok,” povedal. V Národnej rade tak podľa neho zostala už len jedna strana fungujúca na etnickom princípe - SNS. Aj tá cez parlamentný prah prekĺzla len vďaka „úbohým siedmim stotinám percenta hlasov”. Podľa politológa dali občania Slovenska svojou voľbou ten najjasnejší odkaz nielen dovnútra krajiny, ale aj navonok. „Ľuďom na strednom a severnom Slovensku sa prejedli vulgarity SNS. Obyvateľom južných okresov zase hystéria prichádzajúca z Budapešti. Maďarská menšina dala najavo, že chce, aby jej záujmy chránila vláda v Bratislave,” mieni Horský. Ďalej tvrdí, že SMK a jej lídra Pála Csákyho nasmerovalo do „politického dôchodku” nielen nešťastné prijatie zákona o dvojakom občianstve v maďarskom parlamente krátko pred slovenskými voľbami. Strana neuspela ani konfrontačnou volebnou kampaňou voči odštiepencom z Mostu-Híd a slovenská pravica ju vnímala ako čoraz nevhodnejšieho partnera pre koalíciu. Po volebnom neúspechu jej hrozí odchod ďalších politikov k najväčšiemu konkurentovi. Most-Híd, ktorý iba pred rokom založil exšéf SMK Béla Bugár, má po sobote ambíciu podieľať sa na vláde. Z mandátov, ktoré získal, však až sedem patrí Slovákom. Štyria z nich sú politici OKS, strany známej radikálnymi postojmi v presadzovaní svojich zámerov. Premiér Robert Fico ich už nazval „talibancami” a označil za „výbušninu” v strane bugárovcov. „Aj napriek našim vyhraneným názorom sa v parlamente budeme správať zodpovedne, na stabilite pravicovej vlády nám veľmi záleží,” odmieta Ficove útoky Ondrej Dostál zo štvorky OKS. Strana je podľa neho pripravená robiť aj kompromisy a vo volebnom programe má viacero bodov zameraných na menšiny. Chystá sa napríklad odstrániť „absurdity” z jazykového zákona, týkajúce sa používania slovenčiny „za každú cenu” či pokút za jazykové prehrešky. Spolupráce sa nebojí ani vedenie Mostu-Híd. „Pán Dostál bude zaručene obhajovať maďarskú menšinu v parlamente účinnejšie ako poslanec Duray z SMK,” tvrdí podpredseda strany Zsolt Simon. Politológovia pred voľbami dávali väčšie šance SMK a obávali sa skôr prepadu voličských hlasov pre Most-Híd, o čom svedčili aj predvolebné prieskumy. Csákyovci však napokon porazili bugárovcov iba vo volebnom obvode Štúrovo. V ďalších tradičných baštách SMK - Dunajskej Strede, Galante či Nových Zámkoch - sa voliči odklonili k Mostu-Híd. Vo voľbách 2006 dostala ešte jednotná SMK takmer 12-percentnú voličskú dôveru. Teraz získal Most-Híd 8,12 a SMK 4,33, čiže dokopy až 12,45 percenta hlasov voličov. Bugárovu stranu však podporilo aj veľa Slovákov, ktorí by etnickú stranu nevolili.
Skokan zelený a skokan oranžový - dve nové strany, SaS a Most - Híd, zásadne zamiešali karty v parlamentných voľbách. Preskočili štandardných politických súperov, oslovili dohromady vyše pol milióna voličov - a hoci tak urobili na úkor svojich rivalov, v konečnom dôsledku pomohli zvýšiť váhu pravicového štvorzoskupenia. Skokani sa objavili aj v rámci strán. Preferenčné hlasy pomohli prekročiť brány parlamentu viacerým uchádzačom z nižších pozícií na kandidátkach. Špecifickým príkladom je opäť Most, cez ktorý sa do vrcholnej politiky vracia štvorica predstaviteľov OKS. Úspech skokanov ponúka paralelu s českým scenárom, podobne ako výhra pravice nad ľavicovým víťazom volieb - akurát oveľa tesnejšia, a teda menej elegantná. Takisto ako u susedov v ČR ide o jasný signál, že sú voliči do značnej miery rozčarovaní zo „zavedených” straníckych značiek a rastie ich dopyt po nových produktoch. Možno nádejných a možno nevyspytateľných. Aj keď treba dodať, že úspech skokana Bélu Bugára - a zároveň aj volebná porážka SNS i debakel SMK - predstavujú povzbudivý signál pre slovensko-maďarské vzťahy. Kooperatívne sily v Budapešti ocenia oslabenie Slotu a Mečiara, tie neprajné majú aspoň menej tromfov v ruke. Skokani môžu rozčeriť stojaté vody politiky. Na druhej strane, politická scéna, ktorú zachraňujú skokanské kúsky, zjavne potrebuje ešte čas na dozretie.
Keby mali v Smere zmysel pre humor, oblepili by Slovensko bilbordmi s týmto nápisom: „Vzdala sa mandátu, urobí to znova“. Ivete Radičovej to totiž naozaj hrozí. Akurát nie pri mandáte poslankyne, ale premiérky. Radičová nie je nádej pravicovej koalície. Nie je ani „objav“ či politický talent, ako sa to o nej hovorilo kedysi. Radičová je skôr riziko pravicovej koalície. Nevyspytateľný problém... Potvrdila to pred rokom, keď po trápnej chybe pri hlasovaní položila mandát. A ušla z parlamentu. Nevydržala tlak akejsi Zmajkovičovej. Rozhodla sa pre silné gesto (ktoré bolo v skutočnosti prejavom slabosti). Iveta Radičová trpí fanatickým presvedčením, že je (a musí byť) iná ako iní. Hm... Áno, je. Rovnako problémovo ako povaha vyzerá aj Radičovej mandát. Šancu, ktorú jej dala na jar strana, nevyužila. Neposunula ju ani k volebnému víťazstvu, ani k volebnému úspechu. SDKÚ vyšla z volieb 2010 slabšia ako z volieb 2006. A Smer, proti ktorému bojovala, vyšiel z volieb 2010 silnejší ako z volieb 2006. Navyše, chabá je aj pozícia Radičovej vnútri, vo vedení strany... Líderku SDKÚ vytrhli z biedy len traja muži. Mečiar, Sulík a Bugár. Čo predznamenalo jej politické možnosti. Oporou Radičovej nebude jej vlastná strana, ale skôr Sulík s Bugárom. Lídri, ktorí ju začiatkom roka ťahali do koalície SaS - Most. Ako jednotku na kandidátke... Naozaj čudné pomery. A čudný „mandát“. Zdá sa, že nová pravicová vláda ponúkne silný program (rozpočtový poriadok, reformy, boj s korupciou a Harabinom). A slabé istoty a garancie, že ho presadí. Aj keď... Pri pravici stačí na úspech aj málo. Druhá Dzurindova vláda robila reformy len na začiatku, dva roky. A Fico z nich žil na vysokom stupni istoty až dodnes. Dokonca pribral päť percent.
Výsledky volieb do Národnej rady sú hneď z niekoľkých dôvodov skvelou správou pre Slovensko. Ešte pred niekoľkými mesiacmi sa zdalo, že Fico bude premiérom minimálne ďalšie štyri roky. Miesto toho nás zrejme čaká pravicové reformná vláda. Asi najlepšou správou volieb je definitívny odchod Mečiarovho HZDS z parlamentu. Táto strana šarapatila na slovenskej politickej scéne dve desaťročia. Kým v 90. rokoch bol jej predseda pre mnohých Slovákov nedotknuteľným božstvom, ktorého podobizeň si babky ukladali do modlitebných knižiek, v tomto desaťročí jeho vplyv stačil aspoň nato, aby otrávil slovenskú justíciu. Postupne sa však sponzori i voliči presunuli k mladšiemu a perspektívnejšiemu populistovi. HZDS bolo v podstate politicky vytunelované Smerom. Mečiar ešte pred chvíľou s lesklými očami rozprával čosi o volebnom víťazstve v roku 2014. Človeku ho až prišlo ľúto. Každopádne, prepad HZDS otvára cestu k ozdraveniu súdnej moci, čo si od novej vlády možno vyžiada dokonca mimoriadne opatrenia. Veľkými porazenými slovenských volieb sú Pál Csáky, Ján Slota a... Viktor Orbán. Prepadnutím SMK pod prah zvoliteľnosti, tesným prešmyknutím sa SNS do parlamentu a solídnym výsledkom pre Most-Híd, ukázali Slováci i tunajší Maďari, že chcú spolunažívať v pokoji. Strana maďarskej koalície i médiá u južných susedov to prestrelili. Na jednej strane vykresľovali Bugára ako zradcu, na strane druhej Viktor Orbán sa snažil zneužívať slovenských Maďarov na odpútavanie od domácich ekonomických problémov. Ján Slota pôsobil smiešne aj s jeho povolebnými varovaniami o Kosove a autonómii. Most-Híd má v stopäťdesiatčlennom parlamente štrnásť poslancov, medzi ktorými je sedem Slovákov. Odráža to skutočnosť, že k úspechu Bugárovej strany dopomohli aj slovenskí voliči. Historický úspech zaznamenala Občianska konzervatívna strana. Jej štyria čelní kandidáti asi sami nedúfali, že sa všetci prekrúžkujú do parlamentu. Pred Bélom Bugárom stoja teraz dve veľké úlohy: 1. získať na svoju stranu štyri percentá voličov SMK a 2. navždy pochovať na Slovensku maďarskú kartu. Ak sa mu to druhé podarí, bude štátnikom, ktorý vojde do slovenských dejín. Škrt cez rozpočet už urobil Viktorovi Orbánovi. Tomu sa ťažko bude ukazovať prstom budúce štyri roky na slovenský nacionalizmus, keď pri moci bude pravica a vo vláde maďarsko-slovenská strana. Kto pozeral pred- i povolebné diskusie, tomu sotva mohlo uniknúť, že predstavitelia Smeru i SNS sa pokúšali vraziť klin medzi KDH a SaS sústavným omieľaním registrovaných partnerstiev a marihuany. V praxi by však oveľa väčšie problémy mohol priniesť odvodový bonus. Obe strany by mali pamätať nato, že poslednú pravicovú vládu v roku 2002 rozložil spor o vatikánske zmluvy. Ján Figeľ a Richard Sulík by urobili štátnické gesto, keby si toto uvedomili a dopredu sa dohodli na nejakom rozumnom kompromise alebo aspoň na mechanizme spolužitia, pokiaľ ide o kultúrno-etické otázky. Čo sa týka kresťanských demokratov, tí v podstate obhájili svoju doterajšiu pozíciu. Veľké otázniky sa týkajú SaS. Na pleciach Richarda Sulíka leží veľká zodpovednosť. Napriek politickej neskúsenosti dostal mnoho hlasov od prvovoličov, ktorí uverili, že prinesie nový štýl politiky. Ak túto dôveru sklame, napríklad korupčnými škandálmi, tých mladých pravica nadobro stratí. Platí to pre všetky štyri pravicové strany. Na rozdiel od teflónových voličov Smeru a SNS, po ktorých sa každý škandál ich miláčikov zošmykne, pravicoví voliči sú na tieto veci oveľa citlivejší. Opakovanie škandálov z rokov 2002 až 2006 nebudú tolerovať ani novinári. Tí pôjdu novej vláde tvrdo po krku už len preto, aby ukázali, že neboli jednostranne zaujatí voči Ficovi. Na jednej strane je zarážajúce, koľko ľudí je po všetkých tých škandáloch ešte stále schopných voliť Smer. Na strane druhej, silný Fico číhajúci v opozícii, môže byť dobrým korigujúcim činiteľom pre pravicovú vládu. Jednak, aby si svoje rozdiely a konflikty vyriešili za zatvorenými dverami a jednak kvôli tomu, že hrozba Smeru ich bude držať zomknutých navzdory rozdielom. Pre Fica je to pohodlná situácia. V ekonomike zanechal novej vláde mínové pole. Navyše, rola krikľúňa, kritizujúceho každého a všetkých, mu sadne. Opozičným politikom neprestal byť ani ako premiér, čo potvrdzoval nepretržitým štvorročným vyhováraním sa na Dzurindovu vládu. Je dôležité, aby nový kabinet dobre odkomunikoval verejnosti, v akom stave sú verejné financie a aké kroky sú nutné pre ich ozdravenie. Kľúčovou osobou dneška je Iveta Radičová. Stane sa novou premiérkou? Udrží koalíciu napriek tomu, že je viac intelektuálka ako politický vodca? Podarí sa jej získať aj dôveru tých státisícov voličov, čo dali hlas Smeru alebo získa Fico o štyri roky nadpolovičnú väčšinu? A vydržia pravicové strany pokope celé volebné obdobie? Len jedno je isté, bez riadnej dávky pokory to nepôjde. Pravica má povesť, že je arogantná. Karty boli voľbami rozdané spôsobom, ktorý predstavuje veľkú príležitosť pre Slovensko. Lenže riziká a úskalia môžu všetky šance potopiť.
Robert Fico si síce prevzal od prezidenta poverenie na zostavenie vlády, jeho poslanci sa však už pomaly začínajú pripravovať na návrat do opozičných lavíc. Úzke vedenie Smeru sa v pondelok radilo o ďalšom postupe strany. Hoci pravicové strany odkázali, že so Smerom nemienia rokovať, člen vedenia Miroslav Číž potvrdil, že ich v najbližších dňoch na stretnutia pozvú. Neoficiálne rozhovory medzi Smerom a pravicou už podľa neho prebiehajú. „Sú rokovania na rôznych úrovniach,” povedal Číž. Zároveň potvrdil, že ak pravica oficiálne oznámi, že rokovania odmieta, Smer sa obráti na prezidenta, aby poveril zostavením vlády SDKÚ. Termín je do budúcej stredy. „Za ten čas si môžu zhodnotiť, či sa dokážu dohodnúť na programe,” povedal o pravicových vyjednávaniach. „Ak nebude vôľa sa dohodnúť, bude Smer silnou konštruktívnou opozíciou,” vyhlásil podpredseda strany Vladimír Maňka. Predstavitelia Smeru však neočakávajú, že by mali v opozícii zostať celé štyri roky. Pravicovej vláde SDKÚ, SaS, KDH a Most nedávajú dlhé trvanie. „Ak aj bude Smer v opozícii, bude to opozícia, ktorá dlho nepotrvá. Nik nevie, či pravicová vláda vydrží deň, mesiac, rok. Je tam obrovská rozdielnosť názorov,” uviedol poslanec Dušan Jarjabek. Ako príklad dal skupinu ľudí z OKS, ktorá sa prekrúžkovala do parlamentu na kandidátke Mostu. „Sú neriadené strely. Už som s nimi v parlamente sedel a nik ich nedonúti k straníckej disciplíne. Sú skrátka takí,” povedal. Za ďalšiu slabinu označil pomery v samotnej SDKÚ. „Radičovej a Dzurindova skupina tam bojujú o vplyv. Nespokojní dajú o sebe vedieť, skôr či neskôr.” Na krehkosť prípadnej pravicovej koalície poukazuje aj poslanec Róbert Madej. „Netrúfam si odhadnúť ako dlho môžu vydržať, to je úloha pre stávkové kancelárie. Vieme však dobre, ako to fungovalo za Dzurindových vlád - boli nestabilné, a taká istá bude aj táto,” predpokladá. Podľa Jarjabka to bude mať pravica o to ťažšie, že v parlamente bude sedieť silná opozícia. „V parlamente budú mať homogénnu poslaneckú skupinu Smeru, kde všetci ľudia absolútne ťahajú za jeden povraz,” uviedol. Prípadného štiepenia Smeru, čo sa stranám v opozícii stáva, sa neobávajú. „Vzťahy sú nesmierne utužené a odmietavý postoj pravice ešte viac posilnil jednotnosť,” tvrdí Jarjabek. Fakt, že sa Smeru napriek volebnému víťazstvu nepodarilo zostaviť vládu, označujú za nespravodlivé. „Vôľa ľudí na Slovensku je, aby bol Smer vo vláde,” dodal Madej. Číž pripomenul, že keby malo HZDS o pár desatín percenta viac, vládu by zostavoval Smer.
Ak sloboda znamená aj oslobodenie od rétoriky, potom sa Slovensko vo voľbách oslobodilo. Rétorika a celková „estetika“ vlády Roberta Fica je čosi, za čím nemá byť prečo nikomu smutno. Smutno bude možno akurát klientom Smeru, SNS a HZDS, ktorým táto rétorika ponúkala pohodlný štít, za ktorým cvendžali peniaze a šuchotali papiere obchodných zmlúv. Odchádza estetika „starých Slovákov“, odhaľovania sôch a veľkoplošných plagátov, na ktorých sa vynímajú stranícki funkcionári ako nadľudia bdejúci nad všeobecným dobrom kdesi vo výšinách. Estetika mocenskej arogancie a permanentného konfliktu, ktorá namiesto modernej identity občanov ponúka ľuďom v zápase o živobytie na nič súcu identitu užívateľov jedného jazyka. Estetika korupcie, ktorá je nehanebne otvorená a ktorá má byť ospravedlnená heslom „Kradnú všetci, no keď kradnú naši, menej to bolí“. Ľudia v Smere, ktorí to azda myslia s nálepkou sociálnej demokracie vážne, by vlastne mali byť radi: ísť do opozície v čase vzostupu, nie pádu strany, je šanca získať štandardnú politickú identitu. Bola by obrovská chyba Smeru, keby túto šancu nevyužil. Jedna rétorika sa končí, iná prichádza. Vládu zostaví strana, ktorá skončila s veľkým dištancom ako druhá a ktorá vo voľbách nezískala, ale, naopak, stratila tri percentá hlasov. Po kampani, počas ktorej jedna opozičná strana za druhou pristúpili na heslo Mikuláša Dzurindu „Vylúčme spoluprácu s Ficom“, pravici nezostáva iné, než vládu zostaviť. Akurát že vzhľadom na slabý mandát SDKÚ a aj na celkový mandát takejto vlády v parlamente je trochu zvláštne sledovať sebaistotu lídrov novej koalície. Prakticky jedným dychom s oslavou víťazstva sa už počas povolebnej noci v SDKÚ hovorilo o „ťažkých rozhodnutiach“, ktoré budúcu vládu čakajú. Povahu týchto rozhodnutí možno tušiť: kým strana Ivety Radičovej, ktorá pred voľbami hovorila o sociálnom štáte, oproti minulým voľbám stratila, na scéne je strana Richarda Sulíka, ktorá skočila z nuly na dvanásť. A pre SaS sú „ťažké rozhodnutia“ (škrty, šetrenie atď.) základnou agendou. Zdá sa, že ak tu bude niečo ťažké, bude to najmä pozícia Radičovej, keď bude voličom vysvetľovať, že sa síce „chcelo“, ale „nedá sa“. Keď nová vláda, opierajúca sa o kombináciu slabých mandátov, vytiahne zoči-voči tridsaťpäťpercentnému Smeru na ľudí rétoriku ekonomických a ideologických think-tankov a výkonnostných ukazovateľov, estetiku korporácií a ľudí, čo sú presvedčení, že to „vyhrali“, na životnosť takéhoto kabinetu možno už dnes vypisovať stávky.
Výsledky českých a slovenských volieb si nie sú podobné, aj keď by sa to tak na prvý pohľad mohlo zdať, domnieva sa český prezident Václav Klaus, ktorý tak v pondelok reagoval na komentáre slovenského hlasovania zo strany médií v ČR a na Slovensku. Klaus argumentuje faktom, že slovenským socialistom sa vládu nepodarí zostaviť nie pre neúspech ich vlastný, ako to bolo v prípade ČSSD, ale pre prepad ich koaličných partnerov. Tento rozdiel bol nakoniec dôvodom, prečo česká hlava štátu nepoverila víťaza českých májových volieb zostavením vládnej koalície, ale šancu dostala druhá strana v poradí - ODS a jej líder Petr Nečas. Občianski demokrati totiž za socialistami zaostali len o dve percentá. „Na Slovensku dostal víťaz toľko hlasov, že má viac než dvojnásobok hlasov i poslancov než druhá nasledujúca strana, to je obrovský rozdiel,” povedal prezident Klaus, ktorého cituje český spravodajský portál iDNES.cz. Ďalším diametrálnym rozdielom medzi povolebnou situáciou v ČR a SR ja fakt, že Slováci nepustili do parlamentu hlavného partnera strany Smer premiéra Roberta Fica, stranu bývalého slovenského premiéra Vladimíra Mečiara HZDS. Jedinou viditeľnejšou podobnosťou tak podľa jeho slov zostáva úspech nových slovenských strán - SaS a Most-Híd, ktoré tak napodobnili české TOP 09 a Veci verejné. Tu niekde podobnosť medzi voľbami v ČR a SR končí, dodal Klaus.
Maďarská opozícia kritizuje vládu za jej susedskú politiku, ktorá spôsobila aj zoslabenie zastúpenia maďarskej menšiny v slovenskom parlamente. Vláda sa však teší pádu Ficovej vlády a vidí v tom možnosť na zlepšenie Vyšehradskej i susedskej spolupráce. Odznelo to v rámci ostrej výmeny názorov na pôde maďarského parlamentu. V rámci interpelácií a otázok sa chytili bývalý minister zahraničných vecí, teraz poslanec za socialistickú stranu, László Kovács a štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Zsolt Német. Kovács priamo obvinil vládu, že načasovaním zákona o dvojakom občianstve spôsobila zosilnenie protimaďarských nálad. Štátny tajomník vrátil úder tým, že skoršej socialistickej vláde prisúdil zásadu „majme odvahu byť malými”. Németh: „Sme radi, že na Slovensku zvíťazila koalícia stredopravých strán. Veríme, že to môže prispieť k stredoeurópskej a vyšehradskej spolupráci a k usporiadaniu maďarsko-slovenských vzťahov. Rovnako vítame historický obrat, teda pád Ficovej vlády, čomu sa v súvislosti s voľbami na Slovensku možno tešiť.” Kovács: „Pôvodným hriechom nie je ani načasovanie zákona o dvojakom občianstve, ale snaha rozdeliť maďarskú menšinu na Slovensku. Vy ste sa nepoučili z toho, čo sa stalo v Rumunsku, kde ste takisto rozdelili maďarskú menšinu, na Slovensku ste to zopakovali, a zastúpenie maďarskej menšiny je teraz slabšie, teda bozk Fideszu je smrteľný bozk”.
Kam má chodiť obyvateľstvo 180 tisícového mesta na víkendy, rekreovať sa? Túto otázku si položili v 60. rokoch minulého storočia v meste Pécs na juhu Maďarska. A našli si toto miesto len na 15 kilometrov, medzi kopcami vrchoviny Mecsek, pri dedinke Orfű, ktorá bola dovtedy naozaj pánu bohu za chrbtom. A postavili tam rovno štyri jazerá. Ročne ich navštívi 60 tisíc ľudí. „ Orfű je vlastne produktom inžinierskej práce a vedomého ľudského plánovania, veď do 60. rokov tu naozaj nebola žiadna rekreačná oblasť”, to hovorí Tibor Gonda, ktorý je predsedom miestneho turistického spolku. Stojíme na dvore, ktorý obklopujú samé pece, ale o nich neskôr. „V šesťdesiatom štvrtom vybudovali prvé jazero a do roku 72 vybudovali systém štyroch jazier. Táto inžinierska práca sa natoľko vydarila, že Orfű sa stalo jedným z najobľúbenejších rekreačných stredísk v krajine. „ To znie trocha ako z reklamného filmu, ale poďme ďalej: čo má Orfu, čo inde nemajú? „Prišli sme na to, že sa nedá definovať Orfű jediným produktom, pretože ponuka je tu neskutočne pestrá. V lete sú dôležité rodiny, ktoré hľadajú odpočinok pri vode. Ale po celý rok očakávame tých, ktorí majú radi aktívnu turistiku, veď napríklad na jar sú vynikajúce podmienky pre cykloturistiku, práve staviame najkrajšiu cyklistickú cesta od mesta Pécs, cez nádherné pahorky. Je tu potom možnosť venovať sa koňom, zajazdiť si na nich, alebo obliecť si overal a plaziť sa v okolitých jaskyniach, ktoré ešte ani nie sú celkom odkryté.” Nie náhodou púšťam túto, možno trocha divokú pesničku. Hrá ju pécsska skupina Kiscsillag, Malá hviezda, obľúbená v Maďarsku ako priekopník alternatívneho rocku. A jedným z vrcholov celoročnej sezóny býva tu alternatívny rockový festival pri jazerách - Fishing on Orfű, je to práve tento víkend. Zostaňme však pri tradičnejších záležitostiach, povedzme gastronómii. Toto dedičstvo si aj podľa mňa treba chrániť ako oko v hlave. Tu, v Orfű to robia, okrem iného, na obrovskom nádvorí jednej reštaurácie, kde sú rozostavané pece z celej krajiny. Podotýkam: používané! Nevykurujú ovzdušie, ale spôsobujú hrejivý pocit, aký človek môže mať len po dobrom jedle. A tu to je ako v skanzene či múzeu! „Toto miesto sa nazýva pecový dvor. Jeho majiteľ je, povedal by som, gastronomický fanatik, a vždy si nájde nejaké tematické dni. Napríklad víkendy s medvedím cesnakom, ktorý tu, v okolí, rastie ako tráva. Má tu v Orfű doslova kult, a prvá významnejšia akcia v roku je spojená práve s tým, je to festival medvedieho cesnaku v apríli.” Teraz je to už za nami, sústreďme sa na to, čo poskytujú dnes tieto pece, ktoré skutočne pochádzajú z celého Maďarska. Postavili ich pomocou odborníkov zo skanzenu v mestečku Szentendre pri Budapešti. Všetky sú autentické, a čo je dôležité: všetky sú funkčné. Škoda, že ešte nie je leto, keď sú tu - pecové dni! Nateraz stačí kapor na pahrebe, kura z ražňa, v ťapši pečené veľké kusy zemiakov, alebo ešte predtým „štifolder”. Je to akási konkurencia čabianskej hrubej klobáse - tá je ohnivá, ale tento štifolder, čiže tiež klobása hrubá 5-6 centimetrov, vyžaruje zo seba nemeckú, presnejšie švábsku chladnú eleganciu. Nikdy som si nemyslel, že klobása môže byť elegantná, ale lepšie slovo pre túto chuť som nenašiel ani ja. Najväčšou miestnou špecialitou však je „fazuľa v krčahu”. Je to vlastne hustá fazuľová polievka, s údeným i neúdeným mäsom, zeleninou, cibuľou, strúčikmi cesnaku. Podstatné však je, že sa varí na otvorenej časti peci, na otvorenom ohni či pahrebe, vo vysokom a širokom črepovom krčahu, ktorý má aspoň sto rokov. To spomínam preto, lebo prenáša do každej novej fazuľovice chuť tých starých, bývalých, niekdajších... Rozhodne treba za takéto hriechy telo potrestať - na to sú túry naokolo, napríklad na neďaleký kopec Tubes, ktorý sa dostal do svetového spravodajstva vďaka tomu, že tu rastie ojedinelý kvet - tubešská pivonka. Presnejšie pre tento kvet prekazili ochranári výstavbu radarového komplexu NATO... Vojakov teda vyhnali, civilistov však očakávajú s roztvorenou náručou, nemusia byť ani solventní, ubytovanie majú už za desať eur s raňajkami, ale škála je široká, siaha až po štvorhviezdičkové hotely - hovorí Tibor Gonda. „Čo by som ja osobitne vyzdvihol, je to, že sa u nás nachádza viac ako 180 klasických dedinských hostincov so stovkami postelí za mimoriadne priateľské ceny.” Celý región - ešte raz pripomínam, že iba 15 kilometrov od hlavného mesta európskej kultúry Pécsu (Päťkostolia) - je priateľský, s kvapľovými jaskyňami, vodnými mlynmi, termálnymi kúpeľmi, aquaparkmi, večernými koncertmi, jazdeckými dňami, alternatívnou muzikou, jedlami z pece - povedal by som že to tu je samý festival plus hudba.
Katastrofálne záplavy, ktoré zasiahli Maďarsko v máji a v júni, spôsobili škody za 100 miliárd forintov, čo je v prepočte asi 350 miliónov eur. Informoval o tom vo štvrtok minister vnútra Sándor Pintér. „Predbežné odhady hovoria o 100 miliardách forintov,” povedal Pintér novinárom v Budapešti. Záplavy zničili v krajine viac než 3 tisíc domov, pričom tieto škody vyčíslili na desať miliárd forintov, uviedol minister. Podľa jeho slov si poľnohospodársky sektor vyžiadal ďalších 27 miliárd a v prípade zničených ciest je potrebné rátať s ďalšími 10 miliardami forintov. Pintér dodal, že vláda sa chystá požiadať Európsku úniu o pomoc, nespresnil však, koľko bude Budapešť žiadať.
Rodina Balaškovcov z Komárna zorganizovala v minulých dňoch pomoc pre postihnutých záplavami v Starej Ľubovni. Počas povodne v lete 1965 pomáhali oni nám, teraz sme na rade my, vysvetľuje Ervin Balaško. Za tri hodiny poprinášali ľudia veci za dva nákladiaky. Jemné tkanivo solidarity, ktoré vzniklo medzi slovenským severom a juhom pred 45 rokmi, teda stále žije. Aj vtedy, tak ako teraz, už od apríla často a výdatne pršalo. Do polovice júna zažil juh Slovenska niekoľko povodňových vĺn. K bohatým zrážkam sa nakoniec pridalo topenie alpských ľadovcov. „Na hrádzach vznikali početné vývery a značné priesaky,” spomína známy vodohospodár Dominik Kocinger. Zlom nastal 15. júna 1965, keď sa pretrhla rozmočená hrádza pri Patinciach. O dva dni neskôr vznikla obrovská diera v číčovskej hrádzi. Dunajská voda sa zrazu valila 83-metrovou prietržou do okolitých polí aj priamo do obcí Žitného ostrova. Každú sekundu sem pretieklo 1 200 kubíkov vody! Komárno sa stalo akoby frontovým mestom. Veľkej vode sa postavila tunajšia vojenská posádka. V lodeniciach sa zastavila práca, každá chlapská ruka bola dobrá pri vŕšení ochranných hrádzí na predmestiach. Muži pracujúci s technikou sa striedali až po osemnástich hodinách. V čase, keď išlo o všetko, im komárňanská povodňová komisia schválila prídel pálenky. Ako na fronte pred útokom na bodáky. V meste vyhlásili evakuáciu všetkých žien, detí a starcov „Skoro tridsaťtisíc ľudí, ktorí si pred niekoľkými hodinami bláhali v bezstarostnosti a bezpečí, dalo sa do pohybu,” približoval situáciu reportér Ladislav Mňačko. „Na hradskej do Nových Zámkov bol nepredstaviteľný chaos.”
Spomienky žijúcich pamätníkov na túto najväčšiu prírodnú katastrofu v moderných dejinách Slovenska sa rôznia. Inak si ju vybavuje záchranár, inak postihnutý živelnou pohromou a inak ten, ktorý neskôr obnovoval zničené dediny. V Bratislave na Kramároch žije ešte inžinier Pavol Horný. Pred 45 rokmi riadil zahrádzanie prietrže pri Číčove. Spomína, ako mu na 16. deň po vzniku prietrže prišiel známy z krajského úradu oznámiť, že naňho chystajú zatykač. Za údajnú sabotáž. Veľkú dieru v hrádzi sa totiž nedarilo upchať, hoci každý deň do prietrže vyklopili 120 až 150 áut kamenia. Úsilie 1 500 mužov, prevažne vojakov, však pripomínalo trápenie bájneho Sizyfa. V mieste sypania na konci hrádze bola hĺbka 6 až 8 metrov a ako sa prietrž zmenšovala, tak prúd vody silnel. „Vyklopíte balvan na protiprúdnu stranu a voda vám ho odnesie na poprúdnu,” vysvetľuje Horný. Ženistom sa však nakoniec podarilo premostiť prietrž a tatrovky už potom mohli sypať balvany aj z jej druhej strany. Prúd vody sa však definitívne zastavil až potopením šiestich vlečných člnov naplnených štrkopieskom. Zatykač na Horného sa zmenil na odmenu v podobe zlatých hodiniek. „Päťdesiat rokov som odpracoval vo vodnom hospodárstve, ale toto bol môj vrcholný pracovný zážitok, pamätám si každú jeho minútu,” spomína inžinier, ktorý sa o mesiac dožije 91 rokov. Z hlbín pamäte sa mu však často vynára aj iný obraz: „Kopa sena plávala pozdĺž hrádze a na nej sa túlili k sebe líška a zajac. Pozoroval som ich na ceste do neznáma a premýšľal: hľa, spoločné nešťastie zblížilo ešte aj týchto dvoch odvekých nepriateľov. O to viac si dnes musíme pomáhať my ľudia.”
Ľudia hľadali záchranu na strechách, ale domy z nepálenej hliny postupne sadali jeden po druhom - strechami do vody. Záchranári, ktorí prišli do zatopených obci Žitného ostrova na obojživelníkoch, zbierali ľudí zo stromov ako hrušky. Čo starší, to spravidla nevedeli plávať. Napriek tomu odmietali opustiť rodnú dedinu. Niektorí sa skrývali v rozvalinách svojich domov. Pamätníci spomínajú, že viaceré obce museli prečesávať aj niekoľkokrát, lebo mali hlásenia, že stále sa tam niekto skrýva. Preto možno považovať za zázrak, že si strašná povodeň odniesla iba dva ľudské životy. Za niekoľko dní sa podarilo evakuovať vyše 60-tisíc ľudí. Jozef Šutka mal vtedy 29 rokov a pracoval na mestskom úrade v Šuranoch. Spomína, ako prijali mamičky s deťmi z komárňanskej pôrodnice. „Nemali sme ich kde umiestniť, a tak sme rozhlasom vyzvali Šurančanov, aby prichýlili evakuovaných. Verte alebo neverte, ale do hodiny sa ich prihlásilo viac, ako sme potrebovali.” Do Šurian prišlo aj niekoľko stovák utečencov zo zatopenej dediny Zlatná na Ostrove. Šutku príjemne prekvapilo, keď ho starší medzi nimi, inak zruční remeselníci, vyhľadali so žiadosťou, aby im dal nejakú robotu, lebo sa chcú odvďačiť. Z použitých tehál postavili hospodársku budovu pri mestskom úrade, ktorá tam stojí dodnes. „Šurany boli slovenské, kým Zlatná maďarská,” pripomína Šutka, „vtedy však padli akékoľvek národnostné bariéry, odbúrala sa všetka nedôvera a rozumeli sme si veľmi dobre aj bez znalosti jazyka. Dodnes tam mám priateľov.” Tibor Toma je starosta v dedine Kameničná, kde povodeň zničila viac ako polovicu domov. Obyvateľov evakuovali do Galanty, ale ich rodinu až do Topoľčian. Vraj prečo? „Otec bol skupinár na štátnom majetku, išiel tam so stádom a nás bral so sebou.” Boli tam dva mesiace, kým voda neopadla.” V Kameničnej majú Galantskú a Pardubickú ulice, v susednej Iži - Šumperskú a Trenčiansku. Každej zo 46 zatopených obcí pridelili vtedy dva okresy - jeden slovenský a jeden český, aby pomáhali pri ich obnove. V Iži sa zástupcovia patronátnych okresov naposledy stretli pred piatimi rokmi. Do Kameničnej už niet koho pozvať - všetci, čo vtedy pomáhali, medzitým pomreli. „Majú však stále miesto v našich spomienkach,” dodáva richtár Toma.
Maďarská vláda sa usiluje kúpiť akcie MOL-u, ktoré získala ruská spoločnosť Surgutnefť od rakúskeho OMV. Dohoda o transakcii má byť podpísaná v blízkej budúcnosti. Informoval o tom rakúsky denník Die Presse s odvolaním sa na maďarského ministra pre národný rozvoj Tamása Fellegiho. Podľa neho sa teraz diskutuje o forme operácie. Nová maďarská vláda teraz rokuje o forme získania akcií Surgutnefti. Vládny kabinet ich nechce získať na úkor zvýšenia štátneho dlhu a preto tlačí MOL, aby kúpil ruské akcie. Avšak koncern, ktorý v boji proti prevzatiu OMV v minulosti dokázal vytvoriť svoj záchranný okruh spriatelených firiem, sa zdráha podniknúť tento preň „opticky zničujúci krok”. Rusi kúpili 21,2 % akcií MOL-u od OMV vlani na jar za 1,4 miliardy eur a teraz žiadajú od Maďarov 1,6 miliardy eur. Surgutnefť sa usilovala o prevzatie MOL-u rovnako ako OMV, ale rovnako zle aj skončila.
Hladné vlády hľadajú príjmy. Bankový sektor sa v hľadáčiku vládnych garnitúr ocitá na prvých miestach. Ako bumerang sa mu vracia potreba čiastočne nahradiť škody, na ktorých sa spolupodieľal pred vypuknutím celosvetovej finančnej krízy, ktorú odštartoval krach banky Lehman Brothers. Okrem nových regulácií si budú musieť banky pripraviť aj peňaženky. Snaha zdaniť špeciálnymi daňami finančné ústavy zatiaľ neprešla u ministrov financií G20. No inšpirovala novú maďarskú vládu premiéra Viktora Orbána. Tá pri výraznom šetrení potrebuje naštartovať i príjmy do vládnej kasy. Pomôcť má kompletná zmena daňovej sústavy vrátane uvalenia osobitnej, tri roky trvajúcej dane zo ziskov bánk, poisťovní a poskytovateľov finančných služieb. To by malo zvýšiť ročné príjmy z finančného sektora z plánovaných 13 na odhadovaných 200 miliárd forintov (845 miliónov dolárov). Pre maďarských finančníkov to nie je novinka, podobným daniam už čelili v predchádzajúcich rokoch. Najväčším prispievateľom bude bankový líder v krajine, OTP Bank. Podľa prepočtov analytikov ING to môže stáť najsilnejšiu domácu bankovú skupinu ročne 60 - 80 miliárd forintov, čo ročný zisk okreše o bezmála dve pätiny. Podľa analytičky Magdaleny Polan z Goldman Sachs táto špeciálna daň pravdepodobne odradí zahraničné banky od ďalšieho podnikania v tejto krajine, čo by malo dosah na zisky i objemy bankových úverov. Objem poskytovaných úverov závisí aj od kapitálu každej banky a pri klesajúcich ziskoch sa zníži i objem prostriedkov pre úverové linky. Brzdou budú aj opatrenia, najmä na povinné zvýšenie kapitálu bánk. Nové bazilejské pravidlá, ktoré vypracováva Banka pre medzinárodné zúčtovanie (BIS), budú prísnejšie. Bazilejský výbor pre bankový dohľad konkrétne návrhy a kritériá predloží do októbrového summitu krajín G20. Bankový biznis v Maďarsku oseká aj nariadenie o zákaze poskytovať hypotekárne úvery v cudzích menách. Tie vďaka nižšiemu úročeniu pred desiatimi rokmi prispeli k naštartovaniu ekonomiky a na celkovom objeme hypoték sa podieľali viac ako dvoma tretinami. No turbulentný vývoj maďarského forintu v posledných rokoch mnohým poriadne sťažil splácanie takýchto úverov. Akcie OTP Bank sú v budapeštianskom indexe „ťažkou váhou”. Po petrochemickej firme MOL majú druhý najväčší, štvrtinový podiel. Burziánov a analytikov rozhodnutie maďarskej vlády nepotešilo. Kurz OTP sa ocitol na 9-mesačnom minime. V tomto mesiaci podľa údajov agentúry Bloomberg už akcie stratili jednu šestinu. To bol piaty najväčší prepad spomedzi 756 firiem, ktoré tvoria index MSCI Emerging Markets. Banka navyše v tomto roku, podobne ako vlani, nevyplatí žiadne dividendy. Čistý konsolidovaný zisk za minulý rok medziročne poklesol o viac ako tretinu na 150 miliárd HUF. Banka musí tvoriť stále vysoké opravné položky na zlé úvery, ktoré za prvý štvrťrok presiahli hranicu desiatich percent. OTP podniká okrem domoviny aj na trhoch v Rusku, Ukrajine, Srbsku, Bulharsku, Rumunsku, Chorvátsku a na Slovensku. Zahraniční analytici oceňujú ziskové hospodárenie, vysokú kapitálovú primeranosť (17,5 %) a silné postavenie banky v regióne. ING potvrdila nákupné odporúčanie a rastový potenciál akcií odhaduje na jednu tretinu pri cieľovom kurze 6 700 HUF. Americká Citigroup znížila cieľovú cenu na 5 867 HUF a analytici Deutsche Bank zamenili nákupné odporúčanie na držať.
Let maďarskej leteckej spoločnosti Malév z Budapešti do Amsterdamu sa dnes vrátil nazad na materské letisko a bezpečne pristál po tom, ako sa v kabíne objavil dym. Predstavitelia Malévu uviedli, že lietadlo so 102 cestujúcimi na palube pristálo na letisku Ferihegy 15 minút po štarte stroja. Podľa vyjadrenia hovorcu spoločnosti Adama Hegeduesa, dym vyvolali zvyšky čistiacich prostriedkov v jednom z motorov Boeingu 737. Všetkých cestujúcich dnes dopravili z Budapešti do Amsterdamu neskoršie lety.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.......................................................................................................................................
