Meno Cyril je z gréckeho slova kyrio, čo znamená pán, vladyka. Tí, čo vládnu na zemi, tak možno v stručnosti charakterizovať Cyrilov. Sú citliví, spoločenskí, intuitívni a dynamickí. Cyrilovia sú aj veľmi emotívni a mierne činorodí. Občas sa zdajú byť trochu leniví. Milujú dobrodružstvá, sú nezávislí a pyšní, ako ich totemové zviera páv. Nositelia tohto mena sú málo ovplyvniteľní. Vedia si priznať chyby, sú objektívni a majú zmysel pre spravodlivosť. S radosťou chodia do školy. Vábi ich technika a vedecké štúdium. Stávajú sa z nich prevažne inžinieri, vojaci, agronómovia či veterinári. Majú zdravý úsudok, no majú v sebe aj kus divocha so sklonom utekať. Nositelia tohto mena majú obdivuhodnú vitalitu, vynikajúcu odolnosť, ale potrebujú veľa spánku. Môžu zaznamenať zdravotné problémy so zubami. Metod z gréckeho mena Methodios. Methodos znamená cesta za dačím, význam mena je „metóda”. Ich dominantnými vlastnosťami sú intuícia, intelekt a spoločenskosť. Sú aj obdarení veľkou emotívnosťou, obdivuhodnou aktivitou a rýchlymi reakciami. Sú ako šípy, poslovia, ich totemovým zvieraťom je kôň. Radi sa zúčastňujú na spoločenských udalostiach. Ak sa do niečoho nezamiešajú a neporadia, majú pocit zbytočnosti. Ich Achillovou pätou je túžba predvádzať sa. Metodovia sú veľmi srdeční, ale ich priateľstvo nie je trvalé, pretože sa neradi pridlho stretávajú s tými istými ľuďmi. Často majú pocit, že musia naplniť nejaké poslanie a sú ochotní urobiť čokoľvek na dosiahnutie svojho cieľa. V citových vzťahoch sú nerozhodní. Sú životaschopní, aj keď mávajú isté ťažkosti. Metodovia sa rýchlo unavia, mávajú problémy s krvným tlakom aj sklon priberať. Obe mená sú na Slovensku pomerne zriedkavé, viaže k nim však Sviatok sv. Cyrila a Metoda, slovanských vierozvestov, spolupatrónov Európy.
Premiér Robert Fico, ktorý onedlho skončí vo funkcii, príde ešte pred svojím odchodom na slávnostné odhalenie sochy vierozvestcov Cyrila a Metoda v Komárne. Ako informoval Tlačový odbor Úradu vlády SR, má sa tak stať v nedeľu, v predvečer Sviatku svätého Cyrila a svätého Metoda. Súsošie má stáť na kruhovom objazde na Námestí Kossutha. „V rámci slávnostného podujatia vystúpi predseda vlády SR s príhovorom k účastníkom,” informoval tlačový Fico vlani v auguste vyzval primátora mesta Komárno Tibora Bastrnáka, aby spolu našli vhodné miesto pre súsošie solúnskych učencov. Minulý rok v septembri sa o novom súsoší spolupatrónov Európy a jeho umiestnení na dôstojnom mieste hovorilo aj na stretnutí Bastrnáka s predsedom ĽS-HZDS Vladimírom Mečiarom. Strana maďarskej koalície považuje spôsob umiestnenia sochy za dehonestovanie odkazu sv. Cyrila a Metoda. „Spôsob umiestnenia sochy je charakteristický pre chápanie aplikovania moci odchádzajúcej vlády, pričom obchádzaním platných zákonov, realizovaním utajovaných zámerov umiestnenia sochy a aroganciou moci sa nedá vybudovať nič pozitívne, takýto proces môže byť považovaný len za nemiestnu provokáciu,” uviedla v stanovisku SMK hovorkyňa strany Eva Dunajská. Podľa Matice slovenskej ide o akciu organizovanú stranou Smer-SD. „Organizuje to Smer,” povedal pre agentúru SITA hovorca Matice slovenskej Stanislav Bajaník. Ako ďalej uviedol hovorca tejto verejnoprávnej ustanovizne, na slávnosti sa zúčastní predseda Matice slovenskej Jozef Markuš len ako hosť. Bajaník nevedel uviesť o akcii viac informácií a odkázal na stranu Smer-SD. Nedeľné odhalenie súsošia je zrejme protiprávne, keďže vedenie mesta o akcii nebolo vopred informované. Uviedol to pre agentúru SITA primátor mesta Komárno Tibor Bastrnák (Most-Híd). „Chystá sa tu nejaký žúr, ale nám to nikto nenahlásil,” povedal primátor. Podľa neho nepovolili na nedeľu žiadne zhromaždenie. Snažil sa oň požiadať známy „bojovník” za autonómiu južnej časti Slovenska János Bósza. Ako však uviedol Bastrnák, Bószova žiadosť nebola kompletná, a tak ho vyzvali, aby ju doplnil. Bósza, ktorý chce ísť protestovať „proti arogancii moci”, tvrdí, že ním zvolané zhromaždenie je jediné nahlásené podľa zákona. Komárno už jedno súsošie sv. Cyrila a Metoda má. To sa nachádza na priečelí budovy Matice slovenskej. Okolo tohto súsošia sa viedli spory medzi mestom a Maticou. Mesto totiž bolo proti umiestneniu súsošia na miestach, ktoré navrhli matičiari a tak ho tí umiestnili na svoju budovu. Stavebný úrad proti Domu Matice slovenskej začal v júli 2008 pre chýbajúce stavebné povolenie správne konanie, ktoré trvalo tri a pol roka a zastavilo ho až v októbri 2008. Súsošie sa tak zlegalizovalo.
Na oficiálnu návštevu Slovenska pozval nového maďarského prezidenta Pála Schmitta prezident SR Ivan Gašparovič a zároveň mu zablahoželal k zvoleniu do najvyššej štátnej funkcie. Načasovanie návštevy môžu dohodnúť diplomatickou cestou. „Vážený pán prezident, je v záujme pokojného života našich občanov, aby sme viedli plnohodnotný susedský dialóg, založený na vzájomnej úcte a podpore všetkého pozitívneho, čo tvorí naše dvojstranné vzťahy a formuje regionálnu spoluprácu,” napísal v liste Schmittovi. Okrem iného v ňom potvrdil pretrvávajúcu pripravenosť Slovenska viesť s Maďarskom intenzívny a otvorený politický dialóg na úrovni ústavných činiteľov, vrátane hlavy štátu. „Som hlboko presvedčený, že konštruktívna priateľská komunikácia vo všetkých oblastiach spoločného záujmu bude nielen na prospech občanov oboch krajín, ktoré hodnotovo spája partnerstvo v Európskej únii a spojenectvo v Severoatlantickej aliancii, ale aj na prospech posilnenia dobrých susedských vzťahov a spoločnej stredoeurópskej identity Slovákov i Maďarov,” zdôraznil v ňom. Gašparovič zablahoželal aj novozvolenému nemeckému prezidentovi Christianovi Wulffovi a ocenil vysokú úroveň vzťahov medzi Slovenskou republikou a Nemeckou spolkovou republikou. „Verím, že ďalšie prehlbovanie dialógu na bilaterálnej, európskej a širšej medzinárodnej úrovni bude pre naše krajiny, prirodzených partnerov v Európskej únii a spojencov v Severoatlantickej aliancii, prínosom v spoločnom úsilí pri riešení aktuálnych aj budúcich európskych a globálnych výziev,” napísal mu v liste. Pripomenul, že osobný vklad Wulffa do nemecko-slovenských vzťahov už v minulosti priniesol nové stimuly a príležitosti pre rozvoj obojstranne výhodnej hospodárskej spolupráce. „Som presvedčený, že predošlé skúsenosti sa aj s Vašou podporou pozitívne odrazia v pokračovaní vynikajúcich bilaterálnych vzťahov na najvyššej politickej a medzištátnej úrovni,” konštatoval v liste prezident Gašparovič. Hlava štátu zároveň vyjadrila nádej, že v nadchádzajúcom období budú mať obaja najvyšší predstavitelia príležitosť nadviazať osobný kontakt, ktorý bude prínosom pre ďalšie prehlbovanie priateľstva a strategického partnerstva medzi našimi krajinami. Obom zaželal pri výkone ich zodpovedného ústavného mandátu veľa úspechov a štátnického nadhľadu.
Prezident Ivan Gašparovič pozval novozvoleného maďarského prezidenta Pála Schmitta na oficiálnu návštevu Slovenska. Informovala o tom dnes prezidentská kancelária. Kandidát maďarského vládneho Zväzu mladých demokratov (Fidesz) Schmitt nahradí vo funkcii hlavy štátu dosluhujúceho Lászlóa Sólyoma, ktorému vlani vláda premiéra Roberta Fica odoprela vstup na územie Slovenska. „Je v záujme pokojného života našich občanov, aby sme viedli plnohodnotný susedský dialóg, založený na vzájomnej úcte a podpore všetkého pozitívneho, čo tvorí naše dvojstranné vzťahy a formuje regionálnu spoluprácu,” napísal Gašparovič v liste adresovanom novému maďarskému prezidentovi. Schmittovi, ktorý do úradu nastúpi v auguste, zároveň zablahoželal k zvoleniu do funkcie. Prezidenta v Maďarsku volí parlament. V hlasovaní poslancov koncom júna podľa očakávania zvíťazil Schmitt. Fidesz, ktorý s prevahou vyhral aprílové voľby, má totiž v parlamente ústavnú dvojtretinovú väčšinu. Schmitt (68) je dvojnásobným olympijským majstrom v šerme z Mexika a Mníchova. Neskôr pracoval v olympijskom hnutí, po páde komunistického režimu vstúpil do politiky a pôsobil ako diplomat a tiež ako maďarský poslanec v Európskom parlamente. Zastáva aj post predsedu maďarského olympijského výboru. Chystaná súkromná návšteva dosluhujúceho prezidenta Sólyoma na Slovensku vyvolala vlani diplomatickú roztržku medzi oboma krajinami. Maďarský prezident chcel navštíviť Slovensko 21. augusta, teda v deň 41. výročia okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy. Slovenské úrady mu nótou odopreli vstup na Slovensko, politické špičky ho v tento deň považovali za „nevítaného hosťa”. Sólyom postup Slovenska kritizoval a návštevu zrušil. Na obsadení Slovenska sa v roku 1968 podieľala aj maďarská armáda, za čo sa však Budapešť ospravedlnila.
Predsedníctvo Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz rozhodne o obsadení uvoľneného postu predsedu parlamentu na dvojdňovej schôdzi 8. a 9. júla. Rozhodnutie potom ešte musí schváliť poslanecký klub Fideszu, uviedol pre internetové vydanie maďarského denníka Magyar Nemzet nemenovaný člen predsedníctva. „Diskusia v rámci strany o osobe prezidenta nemôže ovplyvniť rozhodovanie o tom, koho Fidesz posadí do kresla predsedu parlamentu,” povedal pre Magyar Nemzet Online člen predsedníctva Fideszu a starosta 12. budapeštianskeho obvodu za Fidesz Zoltán Pokorni. Reagoval tým na správy, že predseda Republikovej rady Fideszu László Kövér údajne nebude nástupcom Pála Schmitta, ktorého parlament zvolil za prezidenta. Kövér totiž vyjadril nespokojnosť s nominovaním Schmitta na post hlavy štátu a v médiách sa objavili špekulácie o zhoršení jeho šancí stať sa novým predsedom parlamentu.
Maďarský parlament mal začiatkom týždňa hlasovať o navrhovanom vytvorení Mediálnej rady s rozsiahlymi právomocami, s čím nesúhlasia opoziční politici a novinári. Podľa nich by rada umožnila vládnej strane kontrolovať médiá. Maďarská vládna strana začiatkom týždňa oznámila svoje rozhodnutie odložiť hlasovanie o niektorých návrhoch zákonov týkajúcich sa médií, ktoré podľa kritikov majú zabezpečiť ovládanie médií vládou. Maďarský parlament mal hlasovať o navrhovanom vytvorení Mediálnej rady s rozsiahlymi právomocami, s čím nesúhlasia opoziční politici a novinári. Rada by mala fungovať v rámci nového úradu vytvoreného fúziou úradu pre rozhlas a televíziu (ORTT) a telekomunikačného úradu (NHH) a jej šéfa by mal menovať premiér. Štyroch ďalších členov rady by menoval parlamentný výbor; na ich zvolenie bude stačiť dvojtretinová väčšina, nebude potrebná celková zhoda, čo by vládnej strane umožnilo kontrolovať spomínaný orgán. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI dvaja poslanci parlamentu za stranu Fidesz, ktorí oznámili odloženie hlasovania, uviedli, že k tomuto kroku strana pristúpila pre nejednotnosť v návrhoch. Taktiež tvrdia, že na vypočutie návrhov profesionálov z médií je potrebné viac času. Poslanec za Fidesz András Cser-Palkovics podľa MTI povedal, že o zákonoch týkajúcich sa verejnoprávnych médií bude parlament rozhodovať 19. júla. Hlasovanie o časti balíka zákonov týkajúceho sa regulácie internetu a printových médií už bolo presunuté na koniec leta. Predstavitelia médií a opoziční poslanci tvrdia, že maďarská vládna strana, ktorá má v parlamente dvojtretinovú väčšinu, chcela urýchliť prijatie zákona bez obvyklej procedúry konzultácií. Na situáciu reagoval aj Medzinárodný tlačový inštitút (IPI). Jeho predstaviteľ pre slobodu tlače Anthony Mills uviedol: „Aj keď vítame odloženie (hlasovania) aj keď iba o pár týždňov, o niektorých z najznepokojujúcejších častí navrhovaného balíka o médiách, opakujeme našu výzvu na úplné stiahnutie balíka v jeho súčasnej podobe.” „Každá iniciatíva reformy médií by mala chrániť nezávislosť maďarských médií a mala by byť implementovaná iba po konzultácii so všetkými zúčastnenými,” dodal.
Opera Štátneho divadla (ŠD) Košice ukončila divadelnú sezónu tromi predstaveniami na netradičných miestach. V jaskynnom divadle vo Fertőrákosi neďaleko maďarského Šopronu uviedla počas uplynulého víkendu dve predstavenia - Barbiera zo Sevilly Giacoma Pucciniho a La Traviatu Giuseppe Verdiho. Bodkou za sezónou bolo uvedenie opery Gaetana Donizzetiho Lucia di Lammermoor pod taktovkou Igora Dohoviča v rámci Zvolenských hradných slávností na Zvolenskom hrade. Pravidelné hosťovanie košickej opery v maďarskom Fertőrákosi má už viac ako desaťročnú tradíciu. Predstavenia v jaskynnom divadle majú svoju osobitú atmosféru. Jaskyne totiž nie sú prírodné, ale vznikli v rokoch druhej svetovej vojny. Vtedy tu fungoval pracovný tábor pre väzňov, ktorí celý komplex ručne vykopali. Po vojne sa stali jaskyne pamätným miestom a divadlo v nich vzniklo pred dvoma desiatkami rokov. „Je to tu stále osobité. Nikdy nevieme, čo sa môže stať. Zažili sme tu aj krušné chvíle. Jeden rok sa strhla búrka, voda sa valila dnu, vypadol prúd a doslova sme museli držať kulisy,” spomína vedúci obchodného oddelenia ŠD Košice František Ténai. Počasie však v tomto roku umelcom prialo a obe predstavenia videlo takmer plné hľadisko s kapacitou 800 ľudí. Pod taktovkou šéfdirigenta Paola Gatta sa v oboch inscenáciách predstavili domáci aj hosťujúci sólisti. Najväčší potlesk sa ušiel sopranistkám Michaele Várady v Barbierovi zo Sevilly a Tatiane Paľovčíkovej v La Traviate, divákov podľa reakcií zaujali aj barytonisti Ludovic Kendi či Marián Lukáč. Jaskynné divadlo v súčasnosti čaká na rekonštrukciu. Jeho prevádzkovatelia chcú rozšíriť jeho kapacitu, namontovať vyhrievané sedadlá. Od jej priebehu bude závisieť aj ďalšie hosťovanie košických divadelníkov v maďarsko-rakúskom pohraničí. „Záujem o naše predstavenia stále je. Je možné, že v budúcom roku bude toto divadlo v rekonštrukcii, ale po znovuotvorení sa sem opera určite vráti. Dokonca sa uvažuje o tom, že sem prídeme aj viackrát počas sezóny,” dodal Ténai.
Maďarskej vláde Viktora Orbána chýbajú v rozpočte na blížiace sa predsedníctvo Európskej únie milióny eur. Bývalá vláda socialistov totiž na polročné šéfovanie v únii stanovila rozpočet 31,5 milióna eur, z ktorých však Orbánovi nechala o 7,5 milióna menej. Tieto peniaze chceli socialisti získať z odpredaja zahraničných nehnuteľností. Minister zahraničných vecí János Mártonyi však tvrdí, že predávať sa ešte nezačalo a danú sumu nestihnú do konca roka zohnať. Napriek tomu predsedníctvo našich južných susedov, ktoré sa začína 1. januára budúceho roka, by ohrozené byť nemalo. „Maďarská vláda nájde prostriedky, aby bolo všetko v poriadku,“ povedal pre HN politológ László Ollös. Podľa viacerých expertov totiž ide len o snahu Fideszu poukázať na chyby predchádzajúcej vlády. „Pred voľbami Fidesz tvrdil, že ak zostaví vládu a otvorí jednotlivé ministerstvá, vypadnú z nich len holé kostry. Pochopiteľne, tak ako každá vláda, aj oni sa snažia nájsť kostry,“ dodal Ollös. Podľa neho teda ide o snahu súčasnej vlády poukázať na zlé finančné hospodárenie predchodcov. Doteraz sa im však táto snaha stopercentne nedarila - inšpekcia na ministerstve financií ukázala, že čísla sedia. Oproti českému rozpočtu na minuloročné predsedníctvo je však ten maďarský pomerne skromný. „Pre priebeh a realizáciu predsedníctva Českej republiky v rade EÚ bolo počas trojročného obdobia 2007 až 2009 vyčerpaných celkovo 133 miliónov eur, pričom 82 miliónov eur sa vyčerpalo počas výkonu predsedníctva v roku 2009,“ povedal pre HN hovorca českého ministerstva financií Ondřej Jakob. Česi pritom peniaze okrem iného využili na organizačné zaistenie akcií rady EÚ, ich bezpečnostné zaistenie, dočasné personálne zaistenie štátnej správy, cestovné a na výdavky na kultúrne a sprievodné akcie.
Švajčiarsky Ringier a nemecký Axel Springer od 1. júla fungujú už v spoločnej akciovke. Tá združuje východoeurópske aktivity oboch mediálnych koncernov, ktorých spojenie firmy oznámili v marci tohto roka. Springer prináša do spoločnej firmy svoje aktivity v Poľsku, Česku a Maďarsku, Ringier vydavateľskú činnosť v Srbsku, Slovensku, Česku a Maďarsku. Povolenie slovenského Protimonopolného úradu spojiť dva podniky nadobudlo právoplatnosť koncom júna. V rozhodnutí sa podľa ČTK spomínal ako názov združeného podniku JVHC. Ako však pre Mediálne.sk potvrdil Florian Fels, riaditeľ nového mediálneho domu, joint-venture bude všade vystupovať pod menom Ringier Axel Springer Media AG. Názov JVHC nebol vo výberovom procese, keď sa určovalo budúce meno spoločnosti. Slovenský Ringier ho zrejme použil iba v procese ohlásenia transakcie, keď nový názov ešte nebol schválený. Protimonopolné orgány odobrili spojenie Ringieru a Springera už aj v Poľsku, Srbsku, Slovensku, Česku, Švajčiarsku, Nemecku a Rakúsku. Firmy v tlačovom vyhlásení tiež uviedli, že v Maďarsku príslušné autority podľa očakávaní spojenie ešte neschválili. Na maďarskom trhu sa portfólio oboch vydavateľstiev prekrýva viac ako v ostatných krajinách. “Počas trvania integračnej fázy, ktorá sa začína teraz, budú spojené dve časti, ktoré do spoločného podniku prinášajú obaja partneri, a bude vyvinutá nová interná štruktúra,” informovali Ringier a Springer. Ringier Slovakia zatiaľ ďalšie zmeny napríklad v orgánoch slovenského zastúpenia nešpecifikoval. Centrála podniku bude v Zürichu. Spoločný obrat podľa vlaňajších údajov dosiahne približne 414 miliónov eur, EBITDA 62 miliónov eur a počet zamestnancov sa bude pohybovať okolo 4 800. Firmy chcú počas najbližších rokov investovať najmä v digitálnej oblasti. Slovenský Ringier sa spomína napríklad ako jeden zo záujemcov o najnavštevovanejší portál Azet.sk.
Po aprílových parlamentných voľbách si víťazný blok Maďarský občiansky zväz-Fidesz s Kresťanskodemokratickou ľudovou stranou (KDNP) zachováva podporu rozhodnutých voličov nad 60 percent. Extrémne pravicové Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik zaznamenalo v júni štvorpercentný pokles popularity volilo by ho 12 percent Maďarov. Podľa výsledkov prieskumu maďarského inštitútu Szonda-Ipsos, ktorý zverejnil maďarský denník Népszabadság, Fidesz-KDNP dosiahol v apríli v kategórii voličov rozhodnutých voliť podporu 62 percent, v máji 61 a v júni 63 percent respondentov. Vyše trojmiliónový tábor sympatizantov Fideszu-KDNP je teda podľa denníka zachovaný aj po prejavoch politikov Fideszu o stave hospodárstva, ktoré negatívne ovplyvnili vývoj kurzu forintu, či po zverejnení balíčka Orbánových opatrení a prvých krokoch jeho vlády. Z prieskumu vyplýva, že pomer Maďarov, ktorí sa domnievajú, že situácia krajiny sa uberá správnym smerom, stúpol na 55 percent. Negatívnu perspektívu vníma 42 percent opýtaných. V ostatných dvoch mesiacoch neoslabli ani pozície opozičnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP). Volebná porážka neodradila priaznivcov socialistov, v kategórii voličov rozhodnutých ísť voliť dosiahli 18-percentnú podporu. V máji ich podporilo 16 a v apríli 20 percent respondentov. Stranu Politika môže byť iná podporilo v júnovom prieskume päť percent rozhodnutých voličov oproti šiestim percentám v máji a trom v apríli.
Z čiernych uniforiem sa prezlečú do maskáčov a do názvu vsunú slovíčko národná. Maďarská garda, ktorú presne pred rokom súd právoplatne rozpustil, chystá návrat. Gardisti si ho naplánovali na nedeľu, na prvé výročie ich protestného mítingu proti zákazu, ktorý polícia tvrdo rozohnala. Na slávnostnej inaugurácii prehovorí aj vodca krajne pravicového Jobbiku Gábor Vona, zakladateľ pôvodnej gardy, ktorý po vlaňajšej nepovolenej demonštrácii strávil noc v policajnej cele. Tentoraz Vonovi nič také nehrozí. Nielen preto, že z Jobbiku sa medzičasom stala parlamentná strana a on má poslaneckú imunitu, ale aj zásluhou väčšej obozretnosti gardistov. „Súdy budú mať ťažkú prácu, ak by chceli podobne ako Maďarskú gardu rozpustiť aj Maďarskú národnú gardu,” napísal vo štvrtok denník Népszabadság. Nová garda na rozdiel od starej nebude mať registrované členstvo. Sympatizanti budú môcť nanajvýš vstúpiť do občianskeho združenia, ktoré má byť akousi materskou organizáciou. Garda sa zbavuje aj ďalších atribútov polovojenskej organizácie. Stúpencom nepredpisuje uniformy, ale len odporúča nosenie maskáčových nohavíc a čierneho alebo kaki trička. Prestane používať hodnosti a bývalý veliteľ gardy Róbert Kiss bude vystupovať ako „vedúci hnutia”. Aj svoju hlavnú ceremóniu garda premenovala. „Nebude to prísaha, ale skladanie sľubu,” povedal pre Népszabadság Kiss, ktorý odhaduje, že k národnej garde sa už hlási asi dvetisíc ľudí. Počet účastníkov pozajtrajšej akcie však nechce tipovať. „My sme ohlásili podujatie, kto príde, bude tam a kto nie, ten nie,” pokúsil sa odvrátiť podozrenie z obnovy prísne vojensky budovanej organizácie. Premiér Viktor Orbán sa ešte pred príchodom k moci vystatoval, že sa s extrémistami poráta tak, ako kedysi Miklós Horthy: „Dám im dve zauchá a pošlem ich domov.” Za posledné týždne im úrady skutočne uštedrili dva tvrdé údery. Najskôr Orbán označil za „dezertérov” tých policajtov či vojakov, ktorí sú členmi polovojenských organizácií a vojenská prokuratúra pri domovej prehliadke sídla policajných odborov blízkych Jobbiku a garde zhabala počítače. Vzápätí Úrad na ochranu ústavy nevydal bezpečnostnú previerku štyrom poslancom Jobbiku, známym aktivitami v zakázanej garde, a oni sa tak nemôžu zúčastňovať na práci branno-policajného a národno-bezpečnostného výboru parlamentu. Rukavicu Orbánovi hodil aj Vona, ktorý na ustanovujúcu schôdzu parlamentu prišiel vo veste zakázanej gardy, za čo na neho minister vnútra podal trestné oznámenie. Založenie národnej gardy je ďalšou provokáciou, proti ktorej však nebude ľahké zakročiť. „Štart môže byť bezproblémový, pretože súd rozpustil iba predchádzajúcu gardu,” hovorí pre časopis Figyelő ústavný právnik György Kolláth. „Ak by však nové hnutie pôsobilo rovnako ako jeho predchodca, potom sa s veľkou pravdepodobnosťou tiež môže ocitnúť pred súdom,” dodáva.
Maďarsko podporuje postoj Talianska v spore s Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP), ktorý v novembri označil vystavovanie krucifixov v talianskych školách za porušovanie slobody vierovyznania. Novinárov v Budapešti o tom vo štvrtok informoval podpredseda vlády Zsolt Semjén. Predseda maďarskej Kresťanskodemokratickej ľudovej strany tvrdí, že používanie náboženských symbolov nevyjadruje záväzok štátu voči cirkvám a neporušuje ľudské práva. Podľa Semjéna v tejto veci prijala uznesenie aj súčasná maďarská vláda. Maďarsko sa tak začlenilo do skupiny európskych krajín, ktoré sa v kauze krucifixov postavili na stranu Talianska. Tamojšia vláda sa v stredu odvolala proti rozhodnutiu ESĽP, pričom pripojila vyjadrenie v mene ďalších ôsmich krajín vrátane Grécka, Rumunska či Ruska. Slovenské ministerstvo zahraničných vecí v tejto súvislosti zverejnilo stanovisko, v ktorom poukazuje na vyhlásenie Národnej rady SR z 10. decembra. Rozhodnutie ESĽP je podľa neho v rozpore s kultúrnym dedičstvom a kresťanskými dejinami Európy, pričom trvá na tom, že každý z jednotlivých členov Európskej únie má plné právo rozhodovať o umiestňovaní náboženských symbolov v školách a verejných inštitúciách. ESĽP so sídlom v Štrasburgu 3. novembra vyhovel Talianke Soile Lautsiovej, ktorej prípad sa týkal vyvesovania krížov na stenách škôl v severnom Taliansku. Prítomnosť náboženských symbolov v školských triedach podľa nej porušuje sekulárne princípy, na ktorých by verejné školy mali fungovať. Sudcova dali Lautsiovej za pravdu, a priznali jej odškodné 5000 eur, ktoré jej má vyplatiť talianska vláda.
Maďarský parlament je pripravený na dialóg s novou slovenskou vládou o vzájomných vzťahoch medzi krajinami. Uviedol to vo štvrtok podpredseda maďarskej vlády Zsolt Semjén. Kresťanskodemokratický politik je presvedčený, že nová vláda po nástupe zruší zákon, ktorý odchádzajúci kabinet Roberta Fica presadil po schválení zákona o dvojakom občianstve maďarským parlamentom. Maďarský parlament totiž zjednodušil postup udeľovania občianstva etnickým Maďarom žijúcim v iných krajinách. Slovenská strana na to reagovala novelou zákona, podľa ktorej každý, kto dobrovoľne prijme maďarské občianstvo, stratí slovenské. SDKÚ s takouto úpravou nesúhlasila a Maďarsko teraz očakáva, že toto opatrenie prestane na Slovensku v blízkej budúcnosti platiť. Semjén dodal, že považuje za dôležité, aby nová pravicová slovenská vláda skoncovala s predchádzajúcou „koalíciou socialisticko-fašistického typu”.
Maďarsko je pripravené a otvorené na dialóg s novou slovenskou vládou. Na tlačovej konferencii v Budapešti to dnes v reakcii na jednu z otázok vyhlásil podpredseda maďarskej vlády Zsolt Semjén. Osobne je kresťanskodemokratický politik presvedčený, že úpravu, ktorou Slovensko reagovalo na prijatie zmien v maďarskej legislatíve umožňujúcej udeľovanie maďarského občianstva krajanom spoza hraníc, Bratislava stiahne. Maďarský vicepremiér sa podľa agentúry MTI domnieva, že by neobstála ani pred ústavným súdom, ani pred súdmi európskymi. Správy, v zmysle ktorých nedôjde k pokutovaniu v súvislosti s jazykovým zákonom, vníma maďarský vicepremiér ako pokrok. Zastáva však názor, že by bolo treba dosiahnuť viac. Jazykový zákon sám osebe považuje za neprijateľný. Zsolt Semjén opäť zdôraznil, že v Budapešti vítajú výsledky parlamentných volieb na Slovensku. Považuje za veľmi dôležité, že na Slovensku mohla vzniknúť stredopravá vláda. To otvára podľa podpredsedu maďarskej vlády možnosť na vecný dialóg so Slovenskom. Semjén vyjadril súčasne nádej, že s novou vládou v Bratislave bude možné dosiahnuť pokrok. S touto stredopravou vládou možno viesť vecný dialóg podstatne skôr, ako s tou predchádzajúcou, dodal.
Maďarský parlament je pripravený na dialóg s novou slovenskou vládou o pokračujúcich bilaterálnych vzťahoch medzi krajinami, uviedol dnes na tlačovej konferencii podpredseda maďarskej vlády Zsolt Semjén. Kresťanskodemokratický politik je presvedčený, že Slovensko teraz zruší protiopatrenie, ktoré odchádzajúca vláda prijala po schválení zákona o dvojakom občianstve maďarským parlamentom. Novela zákona o občianstve má zjednodušiť postup udeľovania občianstva etnickým Maďarom žijúcim v iných krajinách. Odchádzajúci slovenský premiér inicioval a presadil ako odpoveď na maďarský zákon o dvojakom občianstve nariadenie, ktoré zbaví etnických Maďarov slovenského občianstva, ak požiadajú o občianstvo maďarské. Podľa Semjéna je pravdepodobné, že slovenský ústavný súd toto protiopatrenie zruší. Semjén dodal, že považuje za dôležité, aby nová stredopravá vláda SR skoncovala s predchádzajúcou „koalíciou socialisticko-fašistického typu”.
Slovensko bude rok šéfovať Visegrádskej štvorke, o ukončení svojho predsedníctva dnes informovalo Ministerstvo zahraničných vecí Maďarskej republiky. Slovenská republika prevezme predsedníctvo V4 od štvrtku 1. júla a skupine bude šéfovať až do 30. júna 2011. „Počas maďarského predsedníctva štyri stredoeurópske krajiny úzko spolupracovali a úspešne implementovali program predsedníctva na roky 2009 až 2010 v oblasti zahraničnej a európskej politiky, ako aj odvetvových politík,” odznelo na adresu maďarského predsedníctva vo vyhlásení ministerstiev zahraničných vecí prostredníctvom hovorcu rezortu slovenskej diplomacie Petra Stana. „V4 je najúspešnejšia regionálna organizácia v strednej a východnej Európe, svojou činnosťou prispieva k posilňovaniu regionálnej a cezhraničnej spolupráce, ale aj k posilňovaniu vkladu V4 pri presadzovaní cieľov a záujmov EÚ, napríklad na západnom Balkáne alebo v rámci Východného partnerstva,” tvrdí Stano. Na budúci rok sa slovenské predsedníctvo Visegrádskej štvorky bude prelínať s predsedníctvom Maďarska v únii, čo chcú krajiny využiť na posilnenie efektívnosti, súdržnosti V4 a posilnenie presadzovania spoločných záujmov krajín V4 v diskusii o kľúčových politikách EÚ. Slovensko si jednoročné rotujúce predsedníctvo Visegrádskej štvorky prevezme od Maďarska na plánovanom summite zrejme v druhej polovici mesiaca. Slovensko chce využiť nadchádzajúce predsedníctvo V4 na „úspešné splnenie úlohy zodpovedného a konštruktívneho partnera v regionálnom kontexte a vo vzťahu k strategickým partnerom v EÚ a NATO. Zároveň vyvinieme maximálne úsilie na presadzovanie sektorových, hospodárskych a regionálnych záujmov SR,” píše sa v materiáli, ktorý prijala vláda. „Sústrediť sa budeme na projekty a aktivity, ktoré prinášajú výhody obyvateľom našich krajín, vrátane zmierňovania dopadov globálnej ekonomickej krízy či už v energetike, infraštruktúre, životnom prostredí, regionálnom rozvoji, využívaní eurofondov,” dodal Stano. Mottom programu je Efektívny Visegrád - kontinuita, súdržnosť, solidarita a informovanosť, takisto ho schvália premiéri na summite. Pri vypracovaní návrhu predsedníctva vychádzali rezorty zo skúseností pôsobenia V4 tak, aby nadviazali na pozitívne výsledky predchádzajúcich predsedníctiev. „Je záujem pokračovať v činnosti pracovných skupín vysokých predstaviteľov vlád V4 pre energetickú bezpečnosť v zmysle záverov energetického summitu predsedov vlád V4 24. februára 2010 v Budapešti a pre sociálnu inklúziu Rómov. Po línii MZV V4 zintenzívnime konzultácie a koordináciu pri účinnejšom presadzovaní záujmov našich krajín v rámci európskej a regionálnej politiky,” píše sa vo vládnom materiáli. Slovensko bude Visegrádskej štvorke šéfovať aj v čase, keď bude skupina oslavovať svoje dvadsiate výročie. „Plánujeme využiť okrúhle 20. výročie vzniku Visegrádskej skupiny 15. februára 2011 na širšiu informovanosť verejnosti a prehlbovanie visegrádskej identity najmä prostredníctvom publicity verejnoprávnych médií,” rozhodla sa vláda. Pri tejto príležitosti vydajú pamätnú dvojeurovku aj pamätnú spoločnú visegrádsku poštovú známku. Počas slovenského predsedníctva sa uskutočnia plánované summity na úrovni prezidentov krajín V4 v novembri v českých Karlových Varoch a na budúci rok v Maďarsku. Na úrovni predsedov vlád V4 sa uskutočnia dva summity na Slovensku - jeden v novembri alebo decembri a druhý v júni 2011. Na úrovni ministrov zahraničných vecí sa uskutočnia dve stretnutia v októbri k západnému Balkánu a na jar k Východnému partnerstvu. Všetky aktivity pokryjú zo svojich rozpočtov jednotlivé rezorty.
Maďarsko chce predĺžiť terajšiu dohodu o záchrannom úvere s Medzinárodným menovým fondom (MMF) a Európskou úniou (EÚ) o dva mesiace do konca tohto roka. Okrem toho plánuje podpísať s MMF novú dohodu o bezpečnostnom pohotovostnom úvere na rok 2011, uviedol v stredu György Szapáry, hlavný poradca maďarského premiéra Viktora Orbána. Szapáry povedal v rozhovore pre ekonomický webový portál www.fn.hu, že maďarská vláda neplánuje čerpať prostriedky z nového úveru. Nová dohoda by však mohla zvýšiť dôveru trhu a znížiť rizikovú prirážku na maďarské vládne dlhopisy, čo by Budapešti umožnilo získavanie lacnejších úverov na zahraničných trhov. „Z týchto peňazí budeme čerpať iba v prípade, keby sa na medzinárodných trhoch stalo niečo, čo by maďarskému štátu výrazne sťažilo získavanie úverov na trhu.” Maďarsko podľa Szapáryho neplánuje čerpať ani prostriedky z existujúceho úveru, ktorý si zabezpečilo v roku 2008. Budapešť zatiaľ z tohto úverového programu dostala vyše 14 miliárd eur, ale nie všetky peniaze minula. Maďarská národná banka (MNB) si 1,4 miliardy eur z tohto balíka odložila do svojich devízových rezerv. Budapešť ešte môže v rámci programu získať približne 5 miliárd eur. „Plánujeme, ale ešte nerokujeme o tom, že podpíšeme dohodu o bezpečnostnom úverovom programe na rok 2011,” uviedol Szapáry. V rozhovore z polovice júna pre televíznu stanicu m1 tvrdil, že rokovania s MMF a EÚ o novom úvere by sa mali naštartovať začiatkom júla. „Predĺženie úverového programu pre Maďarsko je pozitívnym signálom, keďže vankúš poskytnutý medzinárodnými inštitúciami predstavuje poslednú záchranu pre štát aj menu,” uviedol analytik Nomury Peter Attard Montalto. Upozornil však, že rokovania budú zrejme komplikované, keďže vládnuci Fidesz tvrdo presadzuje uvoľnenie podmienok, zatiaľ čo EÚ a MMF vyžadujú prísnu fiškálnu politiku. Vláda premiéra Viktora Orbána prisľúbila, že dodrží plánovaný rozpočtový schodok na úrovni 3,8 % hrubého domáceho produktu (HDP) a začiatkom júna predložila balík úsporných opatrení. Analytici však varujú pred rizikami ohrozujúcimi realizáciu balíka. Najväčšie problémy bude mať podľa nich vláda s presadením plánovanej novej dane pre finančný sektor. Verejný dlh Maďarska dosahuje v súčasnosti asi 80 % HDP a je najvyšší spomedzi stredoeurópskych krajín. Finančný sektor krajiny je zraniteľný, pretože pred krízou si väčšina Maďarov brala spotrebiteľské úvery a hypotéky v cudzích menách. Kurz maďarského forintu voči švajčiarskemu franku klesol v utorok (29. 6.) na rekordné minimum, čo znamená, že maďarský bankový sektor môže čeliť prudkému zvýšeniu objemu zlyhaných úverov. Posilnenie švajčiarskeho franku totiž znamená, že pre státisíce maďarských domácností sa predraží splácanie úverov. Správa o tom, že vláda plánuje rokovať s MMF o predĺžení úveru a novej dohode na budúci rok, podporila forint, ktorý ráno posilnil na 215,70 HUF/EUR z 217,10 HUF/EUR. Odhaduje sa, že približne 63 % spotrebiteľských a hypotekárnych úverov v Maďarsku je denominovaných v zahraničných menách, uviedol začiatkom mája vo svojom článku denník Pester Lloyd. Dodáva, že v prípade až 700.000 úverov dlžníci meškajú viac než 90 dní so splátkami, ak vôbec ešte splácajú.
Slovenský verejný dlh bol ku koncu minulého roka napriek významnému nárastu siedmy najnižší v celej Európskej únii. Dlh verejnej správy pritom vlani vzrástol v absolútnom vyjadrení o 4 mld. eur, čo v konečnom dôsledku viedlo k nárastu verejného dlhu krajiny z 27,7 % hrubého domáceho produktu v roku 2008 na 35,7 % výkonu ekonomiky ku koncu roka 2009. Napriek výraznému zrýchleniu rastu zadlženia sa však dlh slovenskej verejnej správy stále drží pod priemerom krajín Európskej únie, ktorý ku koncu vlaňajška predstavoval 73,6 % hrubého domáceho produktu, pričom priemerný dlh v krajinách únie sa vlani zvýšil až o 12 percentuálnych bodov. Slovensko tak naďalej zostáva s relatívne veľkou rezervou aj pod referenčnou hodnotou maastrichtského kritéria, ktorá je nastavená na 60 % hrubého domáceho produktu. Medzi krajiny s najvyšším dlhom v rámci EÚ patrí Taliansko s 115,8 % hrubého domáceho produktu, Grécko s 115,1 % a Belgicko s 96,7 %. Naopak, najnižší dlh má Estónsko vo výške 7,2 % hrubého domáceho produktu, Luxembursko s 14,5 % a Bulharsko s 14,8 %. V rámci krajín Visegrádskej štvorky mala nižší dlh ako Slovensko iba Česká republika v pomere 35,4 % k výkonu ekonomiky. Poľský dlh dosiahol 51 % hrubého domáceho produktu a maďarský 78,3 % výkonu ekonomiky. Podľa Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií SR prispelo k vlaňajšiemu nárastu verejného dlhu na Slovensku najväčším podielom hospodárenie štátnej správy cez deficit štátneho rozpočtu sumou 2,8 mld. eur. Okrem toho sa na medziročnom zvýšení maastrichstkého dlhu podieľal aj pokles prostriedkov z refinančného systému Štátnej pokladnice o 0,7 mld. eur a nárast zadlženia obcí a vyšších územných celkov približne o 0,3 mld. eur. „Naopak, na zníženie dlhu mali vplyv kurzové zmeny, ktorých príspevok však bol zanedbateľný, keďže ich celková výška dosiahla len 0,3 mil. eur,” konštatuje v komentári inštitút.
Maďarský minister zahraničných vecí János Martonyi počas utorňajšej návštevy Rumunska obhajoval spornú novelu zákona o štátnom občianstve, ktorá zjednoduší jeho udeľovanie zahraničným Maďarom. Ako ubezpečil, Budapešť bude pri uplatňovaní nových ustanovení postupovať v súlade s medzinárodnými normami, pričom jednotlivé žiadosti nebudú vybavované automaticky, ale na individuálnom základe. Novela, ktorá by mala vstúpiť do platnosti v auguste, preto podľa neho nie je dôvodom pre obavy susedných štátov. Minister tiež v Bukurešti zopakoval, že udeľovanie občianstva zahraničným Maďarom nie je spojené s územnými nárokmi alebo snahami o autonómiu v oblastiach, kde tvoria väčšinu. Martonyi sa v Bukurešti stretol s rumunským rezortným partnerom Teodorom Baconschim. Ten sa následne vyjadril, že maďarský minister mu úprimne vysvetlil samotnú novelu, ako aj koncept maďarskej cezhraničnej jednoty. Ako však zdôraznil, Rumunsko si chce byť isté tým, že Budapešť v tejto súvislosti dodrží všetky svoje medzinárodné záväzky. Martonyi na to reagoval slovami, že Maďarsko si cení prístup rumunskej vlády k tejto otázke. Na území Rumunska v súčasnosti žije približne 1,4 milióna Maďarov, a to najmä v severozápadnom regióne Transylvánia, ktorý bol kedysi súčasťou Rakúsko-Uhorska.
Maďarsko venuje pri uplatňovaní zákona o štátnom občianstve v praxi veľkú pozornosť tomu, aby k udeľovaniu občianstva nedochádzalo automaticky, masovo, ale na základe individuálneho posudzovania pri rešpektovaní základných princípov a pravidiel medzinárodného práva - v Bukurešti to dnes pri rokovaniach s rumunským rezortným partnerom Teodorom Baconschim vyhlásil staronový šéf maďarskej diplomacie János Martonyi. Hostiteľ pri tejto príležitosti podľa tlačovej agentúry MTI informoval, že problematika bola predmetom „úprimného rokovania” a zdôraznil: „Rumunsko si chce byť isté, že Maďarsko bude pri uplatňovaní noviniek v legislatíve rešpektovať všetky svoje medzinárodné záväzky.” Martonyi konštatoval, že maďarská strana oceňuje postoj rumunskej vlády k novele zákona o štátnom občianstve a ubezpečil, že Budapešť dodrží všetky základné princípy medzinárodného práva. Na spoločnej tlačovej konferencii ministri zahraničných vecí oboch krajín poukázali na piate spoločné zasadanie vládnych kabinetov oboch štátov, ktoré by malo uskutočniť v októbri a na jeho programe by sa malo objaviť viacero spoločných projektov, napríklad z oblasti energetiky alebo dopravy. Šéf rumunskej diplomacie v tejto súvislosti zdôraznil význam výstavby trate pre rýchlovlaky premávajúce z Viedne cez Budapešť a Bukurešť až do čiernomorskej Konstance. Baconschi privítal aj fakt, že Dunajská stratégia figuruje medzi prioritami budúceho maďarského predsedníctva v EÚ. Martonyi vyzdvihol, že nová vláda v Budapešti chce popri zachovaní spolupráce V4 dať regionálnej politike novú dimenziu, a to výrazným otvorením smerom na juh. Maďarsko hľadá aj nové formy regionálnej spolupráce, čoho významným prvkom sú bilaterálne vzťahy s Rumunskom. Za dôležité však považuje aj rôzne formy trilaterálnej spolupráce vrátane poľsko-maďarsko-rumunskej,” poznamenal a dodal, že osobitne dôležité je tieto zámery naplniť obsahom. Hosť z Budapešti sa počas oficiálnej návštevy Rumunska stretol aj s premiérom balkánskej krajiny Emilom Bocom, vicepremiérom Bélom Markóom a zahraničnopolitickou poradkyňou prezidenta Traiana Basesca, Ancou Ileanou Ilinoiuovou.
Ľudová strana - Hnutie za demokratické Slovensko (ĽS-HZDS) je pobúrená. Podľa strany Vladimíra Mečiara stranícke šarvátky o vytvorení vlády, navyše o vzťahoch opozície a koalície, ktoré sú nesprávne riešené, zatlačili do úzadia problematiku riešenia prírodnej katastrofy na východnom Slovensku. „Zdá sa, že utrpenie občanov v týchto lokalitách už nikoho nezaujíma. Možno aj preto, že dve pätiny poslancov NR SR sú z Bratislavy,” uvádza sa v stanovisku strany, ktorú portálu TVNOVINY.sk poslala hovorkyňa ĽS- HZDS, Soňa Jantoľáková. Ako sa v správe ďalej píše „kým Slovákov kŕmia témami o beztrestnosti drog a o tom, či byť, alebo nebyť homosexuál, z potvrdených zdrojov má ĽS-HZDS informácie, že na území južného Slovenska vznikajú maďarské gardy aj za spoluúčasti slovenských politických orgánov. Lenže na Slovensku sa o tom mlčí.” Podľa LS-HZDS je Slovensko štát a štát je nad politickými stranami. „Preto záujmy štátov nemôžu byť predmetom hazardovania medzistraníckych treníc. Vláda a predseda vlády sú ústavne a osobne zodpovední za výkon svojich funkcií až do okamihu ich odstúpenia.”
Kurz maďarského forintu voči švajčiarskemu franku dnes klesol na rekordné minimum 216,81 HUF/CHF. Hlavnou príčinou je pokračovanie posilňovania franku voči euru. Tento vývoj ohrozuje maďarský bankový sektor, ktorému hrozí prudké zvýšenie objemu zlyhaných úverov. Pred krízou si totiž spotrebitelia radi brali úvery denominované v cudzích menách, pričom uprednostňovali švajčiarsky frank, v ktorom bolo denominovaných viac než polovica hypoték. A len jedna malá časť z týchto úverov bola medzitým zamenená na forinty, alebo aspoň za eurá. Posilnenie švajčiarskeho franku teda znamená, že pre státisíce maďarských domácností sa predraží splácanie úverov. „Nikto nevie, koľko ešte môže frank posilniť, myslím si, že jeho kurz nepôjde pod 1,3 CHF/EUR, ale to všetko sú v tejto chvíli iba dohady,” uviedol pre agentúru Reuters nemenovaný budapeštiansky devízový obchodník. O 10.35 SELČ sa švajčiarsky frank obchodoval pri kurze 1,3270 CHF/EUR. Forint zmazal časť strát a obchodoval sa pri kurze 216,30 HUF/EUR. Díler uviedol, že ďalší tlak na trh vytvorila správa ratingovej agentúry Moody's o ďalších potenciálnych stratách bánk v Spoločenstve nezávislých štátov (SNŠ) a krajinách strednej a východnej Európy (KSVE) spôsobených úvermi v zahraničnej mene. „Celý región KSVE, nielen forint, nestáli na pevných nohách a táto správa ho negatívne zasiahla.” Odhaduje sa, že približne 63 % spotrebiteľských a hypotekárnych úverov v Maďarsku je denominovaných v zahraničných menách, uviedol začiatkom mája vo svojom článku denník Pester Lloyd. Dodáva, že v prípade až 700.000 úverov dlžníci meškajú viac než 90 dní so splátkami, ak vôbec ešte splácajú.
Naši južní susedia majú nového prezidenta. Poslanci maďarského parlamentu včera drvivou väčšinou hlasov rozhodli, že najbližších päť rokov bude hlavou štátu Pál Schmitt. Toho si osobne vybral premiér a šéf najsilnejšej strany Fidesz Viktor Orbán. Už teraz sa však vynárajú obavy, či Schmitt dokáže zlepšiť vzťahy so Slovenskom, ktoré sa v poslednom období dostali na bod mrazu. Bývalému podpredsedovi europarlamentu Pálovi Schmittovi totiž niektorí slovenskí politici vyčítajú neobjektívnosť v historických vzťahoch medzi oboma krajinami. „Myslím si, že jeho zvolenie naše vzájomné vzťahy nezlepší. Počas rozpravy o slovenskom jazykovom zákone, keď riadil rozpravu v europarlamente, bol v udeľovaní slova neobjektívny. Je Maďar, ako sa patrí a podľa mňa je jedným z tých, ktorí dodnes nevedia prijať normálne výsledky prvej svetovej vojny a Trianonskú zmluvu,” povedal pre HN europoslanec za KDH Miroslav Mikolášik. O niečo optimistickejšie sa na Schmittovu voľbu pozerá Mikolášikova kolegyňa, europoslankyňa za KDH Anna Záborská. „Nikdy som ho nepočula vystupovať nejako nacionalisticky,” potvrdila Záborská. Dodala, že na základe jej šesťročných skúseností so Schmittom môže byť dobrou voľbou aj pre vzájomné vzťahy. Zvolenie Schmitta vítajú aj europoslanci za SMK. Alajos Mészáros tvrdí, že Schmitt vzťahy so Slovenskom príliš neovplyvní, a keď áno, tak skôr v pozitívnom zmysle. „V jeho osobe som nenašiel žiadne náznaky nacionalizmu alebo radikalizovania susedských vzťahov. Očakávam, že to nebude horšie ako predtým u prezidenta Lászlóa Sólyoma. Jeho vzťah k národnostnej otázke je pozitívny. Je to totiž flexibilnejší človek, ktorý je viac otvorený konsenzom,” povedal pre HN Mészáros. Niektorí politici a analytici sa však obávajú, že Schmitt nebude na domácej politickej scéne dostatočne nestranný. Do Fideszu vstúpil v roku 2003 po tom, ako rok predtým neuspel vo voľbách na post starostu Budapešti. „Vtedy sa rozhodol obetovať svoju nezávislosť a stal sa podpredsedom Fideszu,” povedal pre HN analytik Alexander Kuli. Zároveň dodal, že Schmitt sa dostal na kandidačné listiny najsilnejšej maďarskej parlamentnej strany takmer na všetky posty okrem premiérskeho, ktorý získal Viktor Orbán. Aj preto sa mnohí obávajú ohrozenia základných princípov demokracie. Fidesz vyhral voľby, získal absolútnu väčšinu v parlamente, pomocou ktorej môže presadzovať akékoľvek zákony, a teraz na post hlavy štátu dosadil aj svojho človeka. Orbán tak už nemá takmer žiadne prekážky. „Schmitt nebude stáť v ceste Fideszu. Sólyom však mohol,” pripomenul Kuli. Väčšie prepojenie prezidenta a premiéra pripúšťajú aj ďalší experti. „Nemyslím si, že Schmittov postoj k slovensko-maďarským vzťahom bude radikálne iný od vládneho. Viackrát sa vyjadril, že bude dohliadať na Maďarov v susedných krajinách a reprezentovať ich rovnako ako prezident. Avšak úloha vlády bude v tejto oblasti rozhodujúcejšia,” potvrdil pre HN maďarský analytik Péter Krekó. Schmitt je nielen skúseným politikom a diplomatom, ale pred niekoľkými rokmi úspešne pôsobil aj v športe. Ako člen maďarského šermiarskeho družstva si do Budapešti priviezol dve zlaté olympijské medaily z Mexika a Mníchova. Disciplínu, ktorú nadobudol počas svojej športovej kariéry, pochvaľujú všetci traja oslovení slovenskí europoslanci. „V šerme sa naučil zvážiť každý svoj úder tak, aby nezranil človeka,” povedala Záborská.
Za nového maďarského prezidenta zvolil dnes parlament v Budapešti Pála Schmitta (68), ktorý bol od 14. mája najvyšším predstaviteľom zákonodarného zboru krajiny. Rodáka z Budapešti, ktorého na túto ústavnú funkciu nominoval víťazný blok nedávnych parlamentných volieb Maďarský občiansky zväz-Fidesz a Kresťanskodemokratická ľudová strana (KDNP), podporilo už v prvom kole voľby 263 poslancov. Ďalších 59 zákonodarcov uprednostnilo kandidáta opozičnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP) Andrása Balogha. Maďarská spoločnosť očakáva od všetkých verejných činiteľov vrátane prezidenta otvorený, občanom bližší prístup, ich dostupnosť, pripravenosť na dialóg, uviedol okrem iného Pál Schmitt v predvolebnom vystúpení pred poslancami. Podľa jeho názoru je veľká väčšina pre vládne sily nielen obrovskou príležitosťou, ale aj obrovskou zodpovednosťou. Osobne nechce byť prekážkou dynamického pôsobenia vlády, verí preto v ústavnosť jej aktivít. Za opodstatnenú považuje aj aktívnu úlohu hlavy štátu v oblasti zahraničnej politiky. Podľa jeho slov by „nový prezident mal vniesť novú energiu do svetového maďarstva”, v čom mu novú možnosť na zomknutie krajanov, na podnecovanie posilnenia ich citového a právneho vzťahu k materskej krajine poskytuje aj nedávna úprava maďarskej legislatívy. Pál Schmitt osobitne vyzdvihol význam dobrých kontaktov prezidenta s premiérom, ako aj ďalšími verejnými činiteľmi, členmi vlády, predstaviteľmi politických strán, cirkví a mimovládnych organizácií. „Som tímový človek” a aj teraz som pripravený na tímovú prácu pre posilnenie celonárodnej spolupráce, zdôraznil. Člen dvoch víťazných maďarských družstiev v tímovej súťaži v šerme fleuretom z OH v Mexiku (1968) a Mníchove (1972) dosiahol svoj životný individuálny športový úspech triumfom v Svetovom pohári 1971. Už relatívne krátko po skončení aktívnej športovej kariéry sa Pál Schmitt stal v roku 1983 generálnym tajomníkom a o šesť rokov neskôr prezidentom Maďarského olympijského výboru, ktorému šéfuje aj v súčasnosti. Od roku 1983 bol členom Medzinárodného olympijského výboru (MOV), od roku 1995 jeho podpredsedom, v roku 2001 neúspešne kandidoval na najvyšší post v MOV. V roku 2002 kandidoval ako nezávislý na post primátora Budapešti, avšak v súboji s Gáborom Demszkym neuspel. O rok neskôr vstúpil do Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz a ešte v tom istom roku sa stal jedným z jeho podpredsedov. Od roku 2004 bol europoslancom tejto strany a od roku 2009 jedným z podpredsedov Európskej ľudovej strany. Po triumfe Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz v tohtoročných parlamentných voľbách oznámil, že sa z Európskeho parlamentu vracia na domácu politickú scénu.
Maďarsko by malo v najbližšom období uzavrieť éru postkomunistickej transformácie a krajina z tohto dôvodu potrebuje novú ústavu. V utorok to na pôde maďarského parlamentu vyhlásil jeho predseda Pál Schmitt, ktorého poslanci zvolili za nového prezidenta republiky. Zároveň vyjadril presvedčenie, že maďarský prezident by mal symbolizovať jednotu všetkých Maďarov. Schmitt taktiež ocenil prácu úradujúcej hlavy štátu Lászlóa Sólyoma a všetkých predošlých prezidentov, pričom označil za veľkú poctu, že bude nasledovať ich kroky. Podľa Schmitta by z postkomunistického obdobia malo vzísť „Maďarsko, ktoré sa opiera o svoju tisícročnú históriu a je moderné a sebavedomé”. To by mala odrážať aj nová „ústava pre zjednotený maďarský národ”, ktorá je „historickou povinnosťou” Maďarov. „V súlade s ústavou musí byť prezident neutrálny voči stranám, to však neznamená, že musí byť neutrálny aj voči hodnotám,” povedal budúci prezident s tým, že bude presadzovať kresťanské hodnoty národa. „Musí tiež venovať pozornosť našim susedom a tomu, ako nás vnímajú,” dodal Schmitt. Svoj príhovor zakončil citátom prvého maďarského kráľa Štefana I., podľa ktorého „vedenie národa a krajiny nie je o pýche a nadradenosti, ale o pokore a úslužnosti.
Na narodeniny dostal druhý najvyšší ústavný post, na meniny prvý. Medzi oboma jeho sviatkami pritom uplynulo necelých 50 dní. Maďarský parlament, ktorému pol druha mesiaca predsedá, v utorok zvolil Pála Schmitta (68) za prezidenta republiky. Je to darček od premiéra Viktora Orbána, ktorý ho ako predseda Fideszu pred týždňom navrhol za hlavu štátu. Keďže Fidesz získal v aprílových voľbách ústavnú väčšinu, zvolenie Orbánovho vyvolenca bolo iba formalitou. Prešiel už v prvom kole, kde je potrebná dvojtretinová väčšina, čo sa dvom jeho predchodcom nepodarilo. Hoci voľba bola tajná, dve najväčšie strany hlasovali ako z rozdaných nôt. Schmitt dostal 263 hlasov a kandidát socialistov bangkocký veľvyslanec András Balogh 59, čo sa zhoduje s počtom ich parlamentných kresiel. Poslanci krajne pravicového Jobbiku odovzdali prázdne hlasovacie lístky a zelení liberáli ich ani nevhodili do urny. „Nemienim byť prekážkou rozletu vlády pri tvorbe zákonov,” vyhlásil Schmitt tesne pred zvolením. Práve pre jeho lojalitu mu dal šéf Fideszu prednosť pred dosluhujúcim prezidentom Lászlóom Sólyomom, ktorý si podľa ústavy ešte raz mohol zopakovať päťročný mandát. „Bude prezidentom s pribrzdeným penením. Kým ústavný právnik Sólyom už stihol novému parlamentu vrátiť dva prijaté zákony, športový diplomat Schmitt bude veto používať len výnimočne,” predpovedá pre Pravdu analytik Zoltán Kiszelly. Predpokladá tiež, že nový prezident, ktorý sa do Sándorovho paláca na budínskom Hradnom vŕšku nasťahuje šiesteho augusta, bude vystupovať ako protipól svojho predchodcu. „Oproti profesorskému štýlu Sólyoma sa Schmitt stavia do roly plebeja. Pôsobí ako chlapík od susedov, od ktorého si kúpite ojazdené auto alebo mu počas dovolenky zveríte kosenie trávnika,” dodáva Kiszelly. Orbán podľa kuloárnych informácií z vedenia Fideszu, na ktoré sa odvolávajú maďarské médiá, musel o vhodnosti svojho favorita presviedčať aj spolustraníkov. Do vkusu ľudu sa však trafil. Schmitt by podľa prieskumov vyhral aj v priamej voľbe. Podľa agentúry Medián by ho volila tretina voličov. Sólyomovi, ktorý si dlhodobo udržiaval pozíciu najpopulárnejšieho maďarského politika, by odovzdal hlas každý štvrtý Maďar a kandidátovi socialistov Baloghovi iba jeden zo siedmich. V otázke, aký je najdôležitejší predpoklad na výkon funkcie hlavy štátu, sú Maďari rozdelení takmer na rovné polovice. Kým 48 percent si myslí, že by mal byť nezávislý od vlády, čo je prednosť Sólyoma, 46 percent kladie na prvé miesto to, aby dokázal dobre spolupracovať s vládou, s čím si môžu byť istí u Schmitta. „Je dôležité, aby si prezident rozumel s predsedom vlády, s ústavnými predstaviteľmi, so stranami,” zdôraznil v parlamente Schmitt a zdôraznil, že nemieni byť protiváhou k premiérovi. „Som tímový človek, aj tituly olympijského víťaza som v oboch prípadoch vyhral v tíme,” dodal zlatý medailista v šerme z mexických a mníchovských hier. Individuálne až tak nevynikal. Neprajníci o ňom hovoria, že jeho hlavnou prednosťou je, že dokáže byť v správnom čase na správnom mieste a predovšetkým v správnej spoločnosti. „Je mimoriadne lojálny k svojim šéfom, presne vie, komu čo dlhuje,” napísal o ňom denník Népszabadság. Práve vďaka tejto vlastnosti plynulo postupoval po kariérnom rebríčku. Po tom, čo kord zavesil na klinec, zvolil si dráhu športového funkcionára. Ešte pred pádom komunistického režimu to dotiahol na post v telovýchovnej organizácii v rangu námestníka ministra. Od roku 1989 je predsedom Národného olympijského výboru. Tento post zastával súbežne s misiou veľvyslanca v Španielsku a Švajčiarsku i popri takmer šesťročnom pôsobení v Európskom parlamente, kde ho zvolili za podpredsedu. Medzičasom bol aj podpredsedom Fideszu a neúspešne kandidoval za budapeštianskeho primátora i šéfa Medzinárodného olympijského výboru. Pôsobenia v olympijskom hnutí sa odmietol vzdať aj po tom, čo sa minulý mesiac stal predsedom parlamentu. Ako hlava štátu sa však všetkých „vedľajších úväzkov” i straníckej legitimácie bude musieť zbaviť. Schmitt, ktorého predkovia prišli pred storočím do Maďarska z Nemecka, je bezprostredný, spoločenský, žoviálny a vie sa zapáčiť. Dokáže spoločnosť rozptýliť vtipmi i hrou na klavíri. Ovláda päť cudzích rečí. Udržiava sa vo forme cvičením, denne spraví štyridsať kľukov, jazdí na motorke Harley and Davidson. Aj vďaka bulvárnym médiám, ktoré ho dávno vnímajú ako celebritu, je stále na očiach aj so svojou manželkou Katalin Makrayovou, striebornou olympijskou medailistkou v gymnastike. Ešte za bývalého režimu budúca prvá dáma s tromi dcérami desať rokov deň čo deň vstupovala cez obrazovku do obývačiek televíznych divákov v populárnej relácii podobnej niekdajšiemu slovenskému Cvičme v rytme.
Prípravou návrhov na komplexné riešenie postavenia a práv národnostných menšín na Slovensku sa zaoberali ich zástupcovia dnes na stretnutí v Košiciach. Zástupcovia 95 percent menšín sa stretli na pôde Českého spolku na Slovensku. Ako informoval jeho predseda Pavel Doležal, chcú sa v čo najbližšom čase, ešte tento týždeň, stretnúť s dezignovanou premiérkou Ivetou Radičovou a pokúsiť sa, aby ich návrhy boli zapracované do programového vyhlásenia nového kabinetu. „Pripravili sme si tri body - je to prerokovanie zákona o národnostných menšinách, ktorý na Slovensku veľmi chýba, potom je to zákon o používaní jazyka národnostných menšín a zákon o ich financovaní”, uviedol Doležal. Ako pripomenul predseda Zväzu Rusínov - Ukrajincov na Slovensku Peter Sokol, doterajšie financovanie len z grantov na projekty nie je riešením. Hovorca Okrúhleho stola Maďarov na Slovensku Kálmán Petöcz poukázal na skutočnosť, že od revolúcie 1989 sa na Slovensku nedodržiava článok 34 Ústavy SR, podľa ktorého sa národnostné menšiny majú právo zúčastňovať záležitostí, ktoré sa ich týkajú. Predseda Rusínskej obrody Vladimír Protivňák zdôraznil, že národnostné menšiny musia byť integrálnou súčasťou spoločnosti a nie jej príťažou. „Majú rozhodovať sami o sebe, lebo tu žijú, tu platia dane, a určovať si priority na riešenie, či už ide o jazyk, kultúru, náboženstvo a iné veci,” dodal Protivňák. Lojálnosť štátu považujú zástupcovia menšín za samozrejmosť a nechcú byť vťahovaní do politiky. Riešenie problémov neočakávajú zo dňa na deň, môže trvať aj roky, ale hlavné je začať. Navrhujú preto zriadiť stálu komisiu alebo konferenciu národnostných menšín, ktorá by pripravila návrhy do legislatívneho procesu. Košické rokovanie nadviazalo na stretnutie 22. a 23. marca vo Vinici v okrese Veľký Krtíš, kde si zástupcovia najväčších historických národnostných menšín žijúcich na Slovensku - českej, maďarskej, nemeckej, rómskej, rusínskej a ukrajinskej - vymenili názory na otázku postavenia a práv národnostných menšín a etnických skupín na Slovensku.
„Odstupujúca slovenská vláda mala s Budapešťou napäté vzťahy a využívala maďarskú menšinu vo vlastnej krajine na vnútropolitické ciele,” povedal v rozhovore pre EurActiv dr. Gereon Schuch, riaditeľ programu Centrum pre strednú a východnú Európu. Očakáva, že s nástupom novej stredopravej vlády sa tón z Bratislavy zmení. „Avšak aj vláda v Budapešti musí vyjsť novej slovenskej vláde v ústrety.” Dr. Gereon Schuch je riaditeľom programu Centrum pre strednú a východnú Európu Nadácie Roberta Boscha pri Nemeckej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Zaoberá sa transformačnými procesmi v strednej a východnej Európe a nemecko-maďarskými vzťahmi.
- Pán Schuch, v spore o zákaze vstupu na slovenské územie pre maďarského prezidenta nevidí Európska komisia priestor pre Európsky súdny dvor. Naozaj sa na európskej úrovni nedá s tým nič robiť?
- Považujem spor týkajúci sa zákazu vstupu za bilaterálny problém. V slovensko-maďarských vzťahoch ale nejde o tento incident, ktorý sa udial už pred desiatimi mesiacmi. Tak ako ja vnímam vzťahy medzi Bratislavou a Budapešťou v posledných mesiacoch, to už medzi dvoma susedmi v rámci EÚ takto ďalej ísť nemôže. Je nevyhnutné, aby Maďarsko a Slovensko stavali na nových priateľských základoch. To sa nedá dosiahnuť cez rozsudok súdu ale obojstranným pochopením pri pretrvávajúcich sporných otázkach.
- Zranilo Maďarov odmietnutie vstupu ich prezidentovi?
- Áno, bolo to pochopené ako poníženie a a rozbúrilo to v Maďarsku hladinu. Treba si to predstaviť a uvedomiť: Nachádzame sa v roku 2009, a medzi dvoma členmi EÚ, dvoma krajinami schengenského priestoru bol prezidentovi susednej krajiny odmietnutý vstup. To bol v EÚ úplne bezprecedentný prípad. Maďari boli nahnevaní všetci bez ohľadu na stranícke línie.
- Konflikt týkajúci sa maďarskej menšiny na Slovensku, ale už zaťažuje bilaterálne vzťahy dlhšie...
- Po víťazstve nacionalistických konzervatívcov v Maďarsku prišiel nový premiér Viktor Orbán, tak ako to predtým sľúbil, do parlamentu s novým zákonom o štátnom občianstve, pod ktorý spadajú príslušníci maďarských menšín v susedných štátoch a na základe ktorého môžu získať maďarský pas. Slovenská vláda to označila za hrozbu pre vnútornú bezpečnosť krajiny. Okrem toho bol v Maďarsku 4. jún vyhlásený za „pamätný deň Trianonu”.
- Prečo je pamätný deň pre Slovensko provokáciou?
- Pred 90 rokmi bola v Trianone pri Paríži podpísaná Trianonská zmluva, ktorou v dôsledku prehry prvej svetovej vojny prišlo Maďarsko o približne 70 percent svojho vtedajšieho územia a takmer dve tretiny obyvateľstva. Vzniknuté susedné štáty dostali tieto územia, medzi nimi aj Československo. Hoci je Trianon dodnes pre Maďarov národnou traumou, pre Slovensko je to dôležitý krok na ceste k suverénnej štátnosti. Slovenské reakcie na zavedenie tohto pamätného dňa ako „dňa národnej jednoty” si teda možno ľahko predstaviť. Napätie medzi oboma štátmi sa tak naďalej prehlbovalo. Napriek tomu nechcem byť príliš pesimistický, keďže medzičasom tu máme signály, že napätie vo vzťahoch sa uvoľňuje.
- Čo vás vedie k optimizmu?
- V Bratislave doteraz vládla koalícia ľavicových populistov a nacionalistov, ktorí ale v nedávnych parlamentných voľbách stratili väčšinu. Pravdepodobne vznikne stradopravá vláda, na ktorej sa bude podieľať aj strana zástupcov maďarskej menšiny. To bude snáď viesť k uvoľneniu napätia. Odstupujúca slovenská vláda mala s Budapešťou napäté vzťahy a využívala maďarskú menšinu vo vlastnej krajine na vnútropolitické ciele. Takže tón z Bratislavy by sa mal teraz zmeniť. Avšak aj vláda v Budapešti musí vyjsť novej slovenskej vláde v ústrety. Nakoniec, už nežijeme v 19. storočí.
- Mohol by Viktor Orbán naďalej živiť konflikt?
- To sa samozrejme nedá vylúčiť, že bude Orbán naďalej využívať maďarskú menšinu na Slovensku na vnútropolitické účely. Ukáže sa to podľa toho, ako sa teraz bude k Slovensku správať. Teraz tam majú dve strany zastupujúce maďarskú menšinu. V parlamentných voľbách sa presadil „Most-Híd” s 8,1 % pred Orbánom preferovanou SMK. Tej sa nepodarilo prekročiť 5-percentné kvórum pre vstup do parlamentu. To by mala Budapešť kriticky vyhodnotiť.
- Obrat Maďarska doprava spôsobil v Európe veľké obavy. Maďarský spisovateľ Rudolf Ungváry požadoval v rozhovore s EurActiv.de, aby zasiahli Európski ľudovci (EPP). Ako odhadujete situáciu vy?
- Je samozrejme znepokojivým signálom, ak sa krajne pravicová strana Jobbik stane treťou najsilnejšou politickou silou s 47 mandátmi v parlamente. Tu však nepomôžu žiadne prehlásenia, treba sa pýtať na dôvody prečo toľko Maďarov volilo takúto stranu. Ale čo by mali robiť ostatné krajiny alebo EÚ? Boli to regulárne parlamentné voľby s výsledkom ktorý treba rešpektovať. Nie všetci Maďari, ktorí volili Jobbik sú pravicoví extrémisti. Mnohí ho volili zo sklamania z etablovaných politických strán, z frustrácie z politickej kultúry a na pozadí zhoršujúcej sa hospodárskej a sociálnej pozície volili stranu, ktorá propagovala jednoduché a radikálne riešenia. Vysoká nezamestnanosť a vysoké sociálne rozdiely sú ideálnou živnou pôdou pre extrémizmus. Výsledok maďarských volieb by mali všetky demokratické politické strany chápať ako varovanie, bez ohľadu na to, ako si sami počínali. Maďarsko potrebuje nutne politiku, pri ktorej by občania znovu získali dôveru v demokraciu a ktorá by vyviedla krajinu z hospodárskeho marazmu uplynulých rokov.
Strana maďarskej koalície (SMK) pravdepodobne bude mať nový názov. „Súčasný, je časom prekonaný, dávno nie je reč o koalícii, treba zmeniť názov strany,” povedal v rozhovore pre maďarský týždenník na Slovensku Szabad Újság (Slobodné noviny) poverený vedúci dočasného výkonného výboru SMK Iván Farkas s tým, že v štruktúre strany rezonuje už táto požiadavka. „Na túto tému sa začala diskusia, ale zatiaľ považujte túto informáciu za môj súkromný názor,” informoval a dodal, že o zmene názvu strany je pol roka pred komunálnymi voľbami predčasné hovoriť. „V niektorých okresoch, regiónoch taktiež diskutujú o zmene názvu strany, zrodili sa už aj prvé konkrétne návrhy. Predpokladám, že do eurovolieb v roku 2013 pôjdeme už s novým názvom, pričom nevylučujem, že k zmene môže dôjsť už aj v budúcom roku,” uviedol Farkas a pripomenul, že novým názvom SMK môže byť napríklad aj „Strana maďarského spoločenstva” (Magyar közösség pártja). „Tento názov podstatne výstižnejšie vyjadruje súčasný stav,” uzavrel rozhovor v dnešnom vydaní maďarského týždenníka poverený vedúci dočasného výkonného výboru SMK.
Už sú to pomaly tri týždne, čo sme si zvolili nových poslancov do parlamentu a na maďarské internetové stránky sa vracia normálny tón komunikácie. Pred voľbami bol o Bélovi Bugárovi najmiernejší názor ten, že je to odrodilý Maďar, nezodpovedný darebák, hanebný zradca národa, na ktorého meno si o pár rokov nikto ani nespomenie. Dozvedeli sme sa o ňom aj to, že je nesvedomitý hazardný hráč, ktorý hrá poker so cťou národa, a za peniaze oligarchov by bol schopný predať aj vlastnú mater. Nuž z toho všetkého ostalo na dnes už len toľko, že Bugár je prostituovaný „obertchor” (podľa blogu Miklósa Duraya), ale väčšina hodnotí volebný úspech B. B. a strany Most-Híd triezvejším tónom. Istý dôležitý kritický moment sa však často opakuje v súvislosti so stratégiou strany Most-Híd a podľa môjho názoru je táto kritika pre nás Maďarov veľmi charakteristická, a preto sa k nej vyjadrím niekoľkými slovami. Ide o to, že podľa Bugárových kritikov strana Most-Híd nevybojuje v koalícii nijaký zásadný úspech, maximálne sa udeje to, že slovenskí partneri jej (totiž nám Maďarom) „pohodia” niekoľko ústupkov. Lebo politici strany Most-Híd maďarskej národnosti sú už raz takí. Oni nechcú bojovať a umrieť za národ, oni chcú rokovať a dohodnúť sa. A v očiach ozajstného Maďara sa rokovanie a vyjednávanie považuje za podstatnú chybu charakteru. Lebo maďarský človek nevyjednáva. Ak má pocit, že má pravdu, vytasí meč a bojuje dovtedy, kým nezomrie. A ak skúmam historické príklady, tak Maďar obyčajne hrdinsky umiera tak, že veru nedosiahne svoj cieľ. To nie je ani podstatné, podstatný je samotný hrdinský boj. Keď známy vojvodca Mikuláš Zrinsky pocítil, že sa už ďalej bojovať nedá, nezačal rozmýšľať o tom, že sa vzdá, že opustí svoj hrad a so svojimi vojakmi, ktorí ešte ostali nažive, odtiahne, ale sa vyrútil zo svojej szigetvárskej pevnosti a Turci ich pobili do posledného muža. A tak isto nekompromisne bojovalo mnoho našich národných hrdinov, ako napríklad Rákóczi, Kossuth, Petőfi, chalani z roku 1956, aby som spomenul len tých najznámejších. A tak sa zdá, že v krvi ešte aj dnešného Maďara žije ten pocit, že napríklad menšinové práva a pozície si možno len vybojovať. Ak niečo dosiahneme rokovaním, to je vždy podozrivé. Má to takú príchuť zrady. Ešte šťastie, že strana Most-Híd má aj poslancov slovenskej národnosti. Keď si Bugár bude chcieť uchrániť niečo zo svojej sfušovanej povesti, tak na koaličné rokovania bude posielať len Zajaca, Dostála alebo Šebeja. Nech vyjednávajú oni. A on zatiaľ bude sušiť pušný prach v pivnici.
Priemerná miera nezamestnanosti v Maďarsku za marec až máj klesla na úroveň 11,4 % z priemernej úrovne 11,8 %, na ktorej bola počas februára až apríla. V utorok o tom informoval maďarský štatistický úrad. Miera nezamestnanosti v krajine sa tak znížila prvýkrát za posledných jedenásť mesiacov, ale zostala pri 17-ročnom maxime, na ktorom sa nachádzala počas prvého štvrťroku tohto roka. Počas marca až mája 2009 bola priemerná miera nezamestnanosti v Maďarsku na úrovni 9,8 %. Priemerný počet nezamestnaných v krajine v sledovanom období dosiahol 483 200, pričom vo februári až apríli bolo bez práce 496 800 a v rovnakom období vlaňajška iba 409 700 ľudí. Počet pracujúcich v období od marca do mája vzrástol na 3,76 mil. z úrovne 3,73 mil. v predchádzajúcich troch mesiacoch.
Maďarský parlament dnes schváli časť veľkého balíka mediálnych zákonov, ktoré minulý týždeň kritizovali viaceré medzinárodné novinárske organizácie. Tie sa obávajú straty nestrannosti verejnoprávnych médií a obmedzovania slobody slova. Obavy medzinárodnej asociácie novinárov i tlačového inštitútu sú už sčasti neodôvodnené, pretože niektoré pasáže z návrhu novely mediálneho zákona odporučili zmeniť samotní predkladatelia po rôznych protestoch z domova i zo sveta. Napríklad na Slovensku zavedená povinnosť zverejnenia opravy a odpovede na názor z novely vypadne. Takisto stiahli pasáž, ktorá splietala slobodu slova a slobodu názoru. Je otázne, či dnes vládna väčšina odhlasuje spojenie dozoru všetkých verejnoprávnych médií do jediného orgánu, ktorého predsedu vymenuje premiér na dobu deviatich rokov. Je možné, že to odložia na jeseň, rovnako ako ďalšie zložky veľkého balíka, ktoré by sa týkali nielen verejnoprávnych, ale aj komerčných i printových médií, ba aj na časť internetu. Okrem týchto štrukturálnych a obsahových prvkov kritizujú mediálni a právni experti najmä to, že novelu nenavrhuje vláda, ale iba dvaja vládni poslanci. Takto je možné pretlačiť zmeny bez zdĺhavých predbežných konzultácií prakticky za tri týždne.
Maďarský parlament v pondelok schválil balík legislatívnych zmien v oblasti médií, informovala agentúra DPA. Podľa nových zákonných ustanovení majú verejnoprávne médiá v Maďarsku okrem iného upevňovať „národnú súdržnosť”, ako aj maďarčinu a jazyky národnostných menšín. Rovnako majú médiá verejnej služby posilňovať národnú a európsku identitu Maďarov. Ústavné meny v mediálnej architektúre predložil Maďarský občiansky zväz-Fidesz premiéra Viktora Orbána, ktorý disponuje viac než dvojtretinovou ústavnou väčšinou v zákonodarnom zbore. Preto presadenie inak ostro kritizovanej legislatívy nepredstavovalo pre novú vládnu silu v Maďarsku problém. Fidesz chce novou legislatívou dosiahnuť zlúčenie verejnoprávnej televízie, rozhlasu a tlačovej agentúry pod jednu mediálnu agentúru, ktorá by na ne dozerala. Tento krok obhajuje tým, že kontrola nad médiami sa má odpolitizovať. Kritici sa však obávajú presného opaku - prílišnej centralizácie vplyvu na médiá verejnej služby do rúk vládnych síl. Proti zmenám protestovala maďarská novinárska komunita, no kritikou nešetrila ani Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), medzinárodná a európska federácia novinárov či Medzinárodný tlačový inštitút (IPI). Maďarská opozícia odmietala plánované zmeny v mediálnej oblasti s argumentom, že nové ustanovenia predmetného zákona sa zavádzajú bez náležitých konzultácií s dotknutými stranami, a navyše sa nedostali ani na rokovanie príslušného parlamentného výboru.
Extrémistický Jobbik sa síce v Maďarsku dostal do parlamentu, nebude však mať ľahký život. Štyria jeho poslanci napríklad neprešli bezpečnostnou previerkou a aspoň dočasne sa nemôžu zúčastniť na práci parlamentných výborov pre obranu a pre dohľad nad tajnými službami, kam ich strana delegovala. Jobbik reagoval žalobou na šéfa Úradu na ochranu ústavy (obdoba slovenského Národného bezpečnostného úradu), ktorý previerky vydáva. Úrad sa nám chce pomstiť za to, že sme už pred voľbami požadovali jeho zrušenie, naznačil jeden z dotknutých poslancov Gábor Staudt. Spolu s ostatnými odmietnutými žiada o odtajnenie správy, ktorá ich označuje za potenciálne riziko pre národnú bezpečnosť. Staudt tvrdí, že tak úrad súdi len na základe ich výrokov z predvolebnej kampane. K tomu, aby niekto nedostal previerku, však stačí, že je členom extrémistickej organizácie ohrozujúcej demokratický ústavný poriadok. Staudt bol jedným zo zakladateľov polovojenskej jednotky Jobbiku, Maďarskej gardy. Bývalý liberálny člen výboru József Gulyás napísal v máji pre internetové noviny Hírszerzó, že politici Jobbiku musia nutne patriť medzi ľudí, ktorých maďarské tajné služby v minulosti sledovali. Jobbik je tiež opakovane podozrievaný, že je financovaný z Ruska. Ostro sa do Jobbiku a jeho gardy v nedeľu pustil aj nový premiér Viktor Orbán. Na udeľovaní diplomov absolventom policajnej akadémie Orbán bez menovania gardy vyhlásil, že je ochrana poriadku výlučne vecou štátnych orgánov a nikoho iného. Kto by sa z policajných dôstojníkov zapojil do činnosti nejakej polovojenskej organizácie, bude považovaný za dezertéra, dodal. Orbán reagoval na to, že má Jobbik medzi maďarskými policajtmi veľa prívržencov. Vojenská prokuratúra na začiatku júna prehľadala kancelárie policajných odborov blízkych extrémistom a zadržala ich počítače pre rasistické výroky na bývalej webovej stránke organizácie. Pre novú vládu sú Jobbik a jeho súdne zakázaná, ale stále fungujúca garda nepríjemný problém. Jobbik bol v minulosti spojencom Fideszu a niekolko osobností blízkych aj orbánovcom patrilo medzi zakladateľov gardy. Očakáva sa však, že sa teraz bude snažiť vláda extrémistom ukázať tvrdú ruku už len preto, aby upokojila zahraničie.
Nový maďarský premiér Viktor Orbán včera odsúdil členstvo príslušníkov silových zložiek v extrémistickej polovojenskej jednotke Maďarskej garde. „Ten z vás, kto sa vydá týmto smerom, urobí zo seba dezertéra,” povedal vo svojom prejave predseda maďarskej vlády pri príležitosti odovzdávania diplomov novým členom silových zložiek v Maďarsku. Podľa Orbána je totiž prioritou, aby boli ľudia zodpovední za zachovanie poriadku a bezpečnosti v krajine bezúhonní. Maďarský premiér dokázal na celú vec poukázať bez toho, aby vo svojom príhovore spomenul názov polovojenskej organizácie. Maďarskú gardu a jej nástupnícku organizáciu Novú maďarskú gardu, ktorú založili členovia dnes už parlamentnej radikálnej strany Jobbik, Orbán označil za nelegálnu a stojacu mimo zákona. Úplne iný názor na celú vec má však nielen Nová maďarská garda, ale najmä predstavitelia Jobbiku. Tí sa okrem toho, že poukázali na nevhodné použitie slova dezertér, rozhodli za svoje práva bojovať až na najvyšších miestach Európskej únie. Maďarskú gardu totiž rozpustil budapeštiansky najvyšší súd ešte koncom minulého roka. Radikáli sa dožadujú spravodlivosti pred Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu a ako odškodné za porušenie ľudských práv žiadajú dokonca stotisíc eur. Jeden z poslancov Jobbiku Tamás Nagy-Gaudi si je úspechom pred súdom viac než istý. Maďarské médiá poukazujú najmä na to, že dobré časy, ktoré jobbikovci zažívali počas vládnutia predchádzajúcej vlády Ferencza Gyurcsánya, sa pravdepodobne skončili. Po zmene vlády totiž úrady proti radikálom zasahovali viackrát. Podľa maďarského internetového portálu hírszerzö začiatkom júna vykonala polícia a vyšetrovatelia domovú prehliadku v odborovej organizácii maďarskej polície blízkej Jobbiku v meste Szekszárd. Okrem toho majú maďarskí radikáli problémy aj v parlamente. Štyria predstavitelia Jobbiku v budapeštianskom parlamente totiž neprešli bezpečnostnými previerkami typu C a nemohli tak zaujať svoje posty vo výboroch národnej bezpečnosti a verejného poriadku. Radikáli už pritom oznámili udanie šéfa Úradu pre národnú bezpečnosť Lászlóa Balajtiho za to, že rozhodnutie podmienila politická príslušnosť.
Po pondelňajšom stretnutí vedenia strany s jedným z nich, kandidátom Fideszu Pálom Schmittom, to vyhlásil predseda parlamentného klubu LMP András Schiffer. Liberálno-zelená strana Politika môže byť iná (LMP), ktorá sa popri Fidesze, socialistoch a Jobbik ako štvrtá dostala v aprílových voľbách do maďarského parlamentu, nepodporí ani jedného z dvoch oficiálnych prezidentských kandidátov. Po pondelňajšom stretnutí vedenia strany s jedným z nich, kandidátom Fideszu Pálom Schmittom, to vyhlásil predseda parlamentného klubu LMP András Schiffer. Podľa názoru strany totiž Schmitt nebude predstavovať protiváhu k vláde Fideszu, ktorá by bola želateľná. Predstavitelia strany sa už predtým stretli aj s kandidátom opozičných socialistov Andrásom Baloghom, v jeho prípade však LMP prekáža jeho minulosť spred roku 1990. LMP by najradšej na poste prezidenta videla aj v ďalšom funkčnom období súčasnú hlavu štátu Lászlóa Sólyoma, pre jeho kandidatúru však nezískala dostatočnú podporu.
Maďarská vláda ešte pred 19. júlom zvolá Stálu maďarskú konferenciu (MÁÉRT), ktorá sa bude konať po šesťročnej prestávke, povedal v pondelok maďarský vicepremiér Zsolt Semjén. Ako dodal, bude sa konať aj Fórum maďarských poslancov Karpatskej kotliny (KMKF). Stála konferencia sa podľa neho bude zaoberať aktuálnymi politickými témami, kým KMKF dlhodobými otázkami a úlohami, citovala maďarská tlačová agentúra MTI. „Treba sa pozerať do budúcnosti a v spolupráci s okolitými krajinami sa usilovať, aby sa situácia každého - v oblasti národnostnej aj v oblasti životnej úrovne - zlepšila,” povedal Semjén.
O ďalší osud SMK sa netreba báť. Ak sa koaličné rokovania skončia podľa očakávania, vráti sa radikálnejšia maďarská strana o štyri roky bez problémov do parlamentu. To samo osebe nie je zlé, SMK sa zatiaľ vždy ukázala ako strana podporujúca reformy a prozápadnú orientáciu. Ak však maximum, čo Most dosiahne, bude zrušenie šikanovania z čias Fica a Slotu, môže sa SMK vrátiť vo svojej najhoršej csákyovsko-durayovskej podobe. Nepotrebuje na sebe nič meniť, stačí jej čakať, až sa Most a s ním aj idea neetnickej strany dostatočne strápnia. A občas si rypnúť, požadovať napríklad zákon o menšinách. Čo na tom, že rovnaký nedokázal Csáky za osem rokov vicepremiérovania ani vypracovať. Druhou stranou mince však je, že sa Most sám správa tak, aby ho SMK nabudúce prevalcovala. Bugárovci robia všetko, aby potvrdili obvinenia, že sú len stranou skrytých ekonomických záujmov. O koalícii za Most okrem Bugára rokujú dvaja bývalí či súčasní sporní podnikatelia (mimochodom, všetci pôvodom z SMK, v delegácii neetnickej strany nebolo miesto pre Slováka) a Most má záujem najmä o rezorty prerozdeľujúce veľa peňazí. Ak chcel školstvo a kultúru, ako tvrdil Bugár pre SME, rezorty kľúčové pre jeho údajný hlavný cieľ, slovensko-maďarské zblíženie, dokázal to utajiť aj pred najbližšími maďarskými médiami. Aj v nich sa totiž hovorilo len o tom, že má Most záujem ešte o dopravu či o zdravotníctvo pre komárňanského primátora a zdravotníckeho podnikateľa Bastrnáka. Aktívny odpor KDH a časti SDKÚ voči ústretovosti k Maďarom a ostatným menšinám (rómsku otázku vnímajú koaličné tézy tiež len ako sociálnu, prípadne kriminálnu záležitosť) je vážny problém. Podľa jeho správania však ťažko veriť aj Mostu, keď sa na neochotu svojich partnerov sťažuje.
Koaličné strany dnes prerušili rokovanie, pretože sa nedokázali dohodnúť na kompetenciách pre podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny. Strana Most-Híd požaduje, aby vicepremiér disponoval aj možnosťou rozhodnúť o výške finančných grantov, ktoré schváli. Túto kompetenciu dnes nemá. Rozhodujú o tom úradníci úradu vlády. Stredopravé strany sa na ďalších koaličných rokovaniach zídu v sobotu v centrále SaS o 15:00. Ako informovala novinárov po rokovaní designovaná premiéra Iveta Radičová, existujú dve riešenia vzniknutej situácie. Prvé je posilnenie právomocí vicepremiéra a druhé vznik nového ústredného orgánu štátnej správy pre riešenie ľudských práv a národnostné menšiny. Podľa Radičovej dnes strany hľadali možnosť, ako vyriešiť situáciu bez vzniku nového úradu, a to napríklad zmenou kompetenčného zákona. Podľa predsedu Mostu-Híd Bélu Bugára vicepremiér má mať kompetencie a nie pseudokompetencie. Nemyslí si, že je skutočnou kompetenciou, ak podpredseda vlády nerozhoduje o výške peňazí, ale po ňom ju schvaľuje vládny úradník. Táto téma bola dnes jedinou, o ktorej partneri rokovali. Nestihli sa venovať ani téme presunu právomocí pri riadení eurofondov z úradu vlády na ministerstvo dopravy.
Už letmý pohľad na novú vládu odkrýva jeden dosť vážny problém: slabú pozíciu Ivety Radičovej. Líderka SDKÚ a budúca premiérka nemá vo vláde jediného vlastného človeka. Všetkých štyroch ministrov SDKÚ má pevne v rukách Dzurinda. A Mikloš, s ktorým má Radičová veľmi vlažné vzťahy... Jurzycu, nového ministra školstva, vtiahol do strany Dzurinda. Cez Mikloša. Žitňanská, nová ministerka spravodlivosti, je v SDKÚ považovaná za jedného z najvernejších Dzurindových ľudí. Mikloš ako minister financií je jasný. Dzurinda s ním rátal v primárkach ako s novým lídrom SDKÚ. A budúcim premiérom... A nakoniec, najsilnejšiu pozíciu v ministerskom klube SDKÚ bude mať Dzurinda ako minister zahraničných vecí. A predseda strany. V podstate Radičovej šéf. Okrem toho, Radičová nemá vlastných ľudí ani vo vedení strany. A ani v poslaneckom klube. Politická pozícia premiérky bude žalostne slabá. Jej „moc” nebude mať pevné jadro. Len obal. Tým obalom (a oporou) bude formácia, ktorú by Dzurinda nazval „skupinka”. Sprisahanci, ktorí obrali Dzurindovu SDKÚ o podporu: Sulík a Bugár. Mimochodom, táto „skupinka” sa dávala dokopy už vo februári. Sulík a Bugár chceli volebnú koalíciu SaS - Most. S tým, že jej líderkou by bola Radičová. Stroskotalo to na tom, že Radičová povedala nie. A rozhodla sa súťažiť o post líderky SDKÚ. Takže: s postavením premiérky Radičovej to bude komplikované. Iste, je dobré, ak sú vo vláde silní a schopní lídri, nie handry (ako to vyzeralo s ministrami a koaličnými partnermi za Fica). Premiér by však mal byť zo všetkých šéfov, predsedov, lídrov a ministrov najsilnejší. Nie najslabší. Vláda nemôže byť zbor „nedotknuteľných”. Inak povedané: vyzerá to tak, že jediným členom vlády, ktorému bude môcť premiérka pohroziť odchodom, bude ona sama.
Nová slovenská vláda vzniká omnoho rýchlejšie ako česká. Ešte sa len ukáže, či je to pre Slovensko naozaj výhoda. Rekord druhej Dzurindovej vlády - rozdelenie rezortov a osoby známe osem dní od volieb - sa novej štvorkoalícii prekonať nepodarilo. Skutočnosť, že sa snažila, a že zo siluety, ktorá sa vynárala od začiatku, je po pondelku ostrý obraz azda s dvoma neznámymi, zakladá otázku, či rýchlosť nebude na úkor iných hodnôt. Napríklad precíznosti dohôd. Kontrast s Českom, kde totožnú operáciu štartovali s náskokom štrnásť dní, a dnes sa už pozerajú Radičovej partii na chrbty, je dobrým alebo zlým znamením pre Slovensko. Odpoveď je vo hviezdach. Na papieri iba toľko, že organizácia štátnej správy na Slovensku súvisí s počtom strán vo vládnom spolku väčšmi než - napríklad - s rozumom či stavom verejných financií. Keby to bolo inak, analógii s druhou vládou Dzurindu, ktorá vznikla o štyroch členov štíhlejšia, než bola prvá Dzurindova, by nič nebránilo. Na zápase SaS-KDH bolo najpozoruhodnejšie to, že hospodárstvo a doprava by mohli pokojne splynúť v jeden rezort, a ak zostávajú dva, tak len preto, lebo medzi vysoké kritériá spravovania štátu patrí nárok straníckeho lídra na vládnu pozíciu (oni tomu hovoria „zodpovednosť”). Podobne by sa dali skombinovať aj iné ministerstvá, pričom je notoricky známe, že začiatok volebného obdobia s čerstvým mandátom je jediný reálny priestor, v ktorom je možné klčovať prebujnenú štátnu byrokraciu. Ako príležitosť vyslať voličom signál, že si uvedomujú príchod horších čias a škrtmi na sebe idú vzorom, politici budovanie vlády teda prepásli. Váhu „odbornosti”, ktorú vyhlásila za hlavné kritérium Radičová, najlepšie sumarizuje Richard Sulík na poste predsedu Národnej rady. Nič proti novým metlám, ale keby vyhlásili anketu, do ktorej funkcie sa hodí tento daňový a odvodový expert najmenej, tak ako šéf parlamentu by získal azda 100 percent hlasov. Argument, že Sulík po nociach zákony prepisovať nebude, takže to môže byť už len lepšie, je korektný, naráža však ešte i na tú maličkosť, že SaS je takto vlastne nominálnym víťazom distribúcie moci. V situácii, keď je vláda rozdelená ozaj proporčne, totiž nevidieť logiku, podľa ktorej by druhá najsilnejšia strana mala dostať post druhého najvyššieho ústavného činiteľa. To je predsa viac ako „obyčajný” minister. Samozrejme, váhy rezortov nie sú rovnaké. V reálnom svete je to SDKÚ, ktorá s „čistým hattrickom” - premiér, financie a zahraničie - zreprízovala rok 2002 a má dôvod si povedať, že je prvá medzi rovnými. Namiesto vnútra, ktoré museli oželieť, majú pritom spravodlivosť, čo sa zrejme ukáže ako hendikep až po tom, čo reformy súdnictva narazia na bariéru ústavných zákonov. Tu azda leží jediný dôvod, ktorý predsa len opodstatňoval uvažovať aj o dohode na predsedovi Národnej rady zo Smeru. (Nemusel to byť Fico ani Paška, jeden prijateľný zo 62 by sa azda našiel.) Most-Híd, naopak, zdedil po SMK nielen rezorty, ale s nimi aj stigmu, ktorá ho pri delení moci robí posledným medzi rovnými.
Štyri stredopravé strany sa dnes dohodli na rozdelení postov vo vláde aj Národnej rade (NR) SR. Po rokovaní Koaličnej rady to oznámila budúca premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS). Najväčší podiel vládnych kresiel získa SDKÚ-DS. Okrem premiérskej stoličky pre Ivetu Radičovú bude mať ministerstvo financií, školstva, zahraničných vecí a spravodlivosti. Druhá najsilnejšia strana budúcej vlády SaS obsadí ministerstvo obrany, práce, kultúry a hospodárstva. KDH v novej vláde získa ministerstvo vnútra, rezort zdravotníctva a ministerstvo dopravy. Most-Híd Bélu Bugára dostal podľa dohody post vicepremiéra pre menšiny, ministerstvo pôdohospodárstva a rezort životného prostredia. Koaličný štvorlístok sa zároveň dohodol, že predsedu parlamentu nominuje SaS, pravdepodobne ním bude predseda strany Richard Sulík. Ostatné subjekty budúcej koalície obsadia posty podpredsedov NR SR, jedného má mať aj najsilnejšia opozičná strana Smer-SD. Zároveň koalícia bude nominovať desať predsedov výborov, opozícii prenechá deväť. „Tak, ako sme zmenili kompetencie podpredsedu vlády pre ľudské práva a menšiny, budeme meniť aj kompetencie v rezorte dopravy a hospodárstva, a to tak, že kompetencie v oblasti výstavby, regionálneho rozvoja a cestovného ruchu presunieme z ministerstva hospodárstva, kultúry a úradu vlády na rezort dopravy a tento rezort premenujeme,” vysvetlila Radičová. Koordinácia eurofondov však podľa nej naďalej zostane na úrade vlády. Podľa jej slov tiež vo väčšine prípadov platí dohoda, že každý rezort bude mať len jedného štátneho tajomníka a zodpovednosť za výkon riešení programového vyhlásenia vlády bude na jednom politickom subjekte. „Dvoch štátnych tajomníkov bude mať rezort financií, obaja z SDKÚ-DS, dvoch bude mať aj premenovaný rezort dopravy, kde bude druhý tajomník z Mosta-Híd,” vysvetlila budúca premiérka. O konkrétnych menách vo vedúcich pozíciách sa však zatiaľ nehovorilo. „Politické strany mali svoje priority a prisudzovanie mien k jednotlivým rezortom bolo mimo Koaličnej rady. Rokovania prebiehali v inom duchu a iným spôsobom,” podotkla Radičová. Richard Sulík, ktorého strana SaS mala záujem o rezort hospodárstva rovnako ako KDH, ocenil konštruktívny prístup kresťanských demokratov. „Myslím si, že sme docielili veľmi dobrú dohodu. Teraz, keď je na svete, nemyslím si, že to má zmysel spätne rozoberať a filozofovať o rôznych hypotézach,” povedal. Výsledok rokovaní ocenil aj šéf KDH Ján Figeľ. „Dohoda je krokom na správnej ceste a vytvára predpoklad aj pre celkovú dohodu. Ku konkrétnym menám sa vyjadria jednotlivé strany tak, aby to zastúpenie bolo čo najlepšie,” uistil. Na margo nového ministerstva dopravy Figeľ poznamenal, že ide o vytvorenie orgánu, ktorý bude spájať infraštruktúru v širšom slova zmysle, teda nielen dopravnú, ale aj komunikačnú a zároveň podnety pre cestovný ruch a regionálny rozvoj. „Je to veľmi dôležitá hospodárska agenda pre celkový vývoj Slovenska. Nie je tam len množstvo práce, ale aj obrovská perspektíva pre výsledky. Považujem to za korektné a vyvážené. Je to vzájomné víťazstvo,” vyhlásil na margo dnešnej dohody. Radičová opísala nálady za rokovacím stolom ako priamu diskusiu v priateľskom tóne. „Mohol zaznieť aj prísnejší tón,” pripustila. Rozhovory v rámci štvorkoalície budú ďalej pokračovať, a to predovšetkým ďalším rozpracúvaním programových téz do podoby návrhu programového vyhlásenia vlády. Budú sa tiež dolaďovať rozhodnutia o zastúpení vo výboroch NR SR a v ostatných ústredných orgánoch štátnej správy. Budúca premiérka sa v utorok (29.6.) popoludní chystá k prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi na neformálny rozhovor, na ktorý ju pozvala hlava štátu. Ďalšia Koaličná rada sa stretne tento týždeň v piatok.
Po štyroch rokoch slovensko-maďarského neporozumenia sa vzťahy zlepšia, tvrdí budúca vláda, ktorá to považuje za prioritu svojej zahraničnej politiky. „Nie je náhoda, že je to bod jedna. Samo osebe je to významný signál. A podobný vyslal aj maďarský minister zahraničných vecí,” hovorí bývalý veľvyslanec v Maďarsku Štefan Markuš. „Medzi susedmi nemôže pretrvávať toto napätie donekonečna.” Strany, ktoré sa chystajú vytvoriť vládnu koalíciu, už povedali, že protiopatrenie k maďarskému dvojakému občianstvu, ktoré prijala vláda Roberta Fica, zrušia. Problém chcú vyriešiť tým, že maďarský zákon na Slovensku platiť nebude. Nikto však zatiaľ nevysvetlil, čo to v praxi znamená, keďže dvojaké občianstvo sa bude udeľovať v Maďarsku. „Isteže to trošku bude bolieť. Dvojaké občianstvo a niektoré ďalšie otvorené otázky, ktoré sa dlhodobo neriešili, nebude jednoduché usporiadať. Ale užitočné a zmysluplné je to, že krajiny začnú medzi sebou komunikovať,” dodáva Markuš. Politológ László Öllös by vplyv toho, že vo vláde bude aj strana Most - Híd, na zlepšenie vzťahov s Maďarskom nepreceňoval, pretože Fidesz premiéra Viktora Orbána s ním nemá dobré vzťahy a orientuje sa skôr na SMK. Pripomína tiež, že aby sa šanca využila, budú nutné konkrétne kroky. Slovensko bude očakávať od Maďarska, aby problémy riešilo bilaterálne, nie cez Brusel. Maďarsko zasa, že Slovensko umožní skutočné napredovanie v právach maďarskej menšiny. Je ale presvedčený, že horšie už vzťahy nebudú. „Už to je pokrok, že nová vláda určite nevyhlási Maďarsko za bezpečnostnú hrozbu a nebude zvolávať Bezpečnostnú radu štátu a podobne. Nehovoriac o tom, že od žiadneho politika novej vlády sa nedajú očakávať výroky, aké mal Ján Slota,” uviedol Öllös. V oblasti zahraničnej politiky sľubuje pravicová koalícia aj obmedzenie vzťahov s krajinami, ktoré „šliapu po ľudských právach a slobodách vlastných občanov” a zvýšenie podpory ich občianskym aktivistom. Šéf portálu euractiv Radovan Geist snahu trvať na dodržiavaní ľudských práv víta, ale podľa neho ani nová vláda nebude postupovať rovnako proti všetkým. „Neviem si predstaviť, že nejako výrazne prehodnotíme vzťahy s krajinami, ktoré sú dôležité pre nás alebo pre našich spojencov.” Predpokladá obmedzenie vzťahov s krajinami ako Bielorusko, Kuba, Líbya, Venezuela, ale nemyslí si, že vláda preruší kontakty s vládou Hamída Karzaja v Afganistane, so Saudskou Arábiou alebo s Čínou. „Určite je fajn, keď na medzinárodnej úrovni vzniká tlak, aby sa režimy voči svojim občanom správali zodpovedne a neporušovali ľudské práva. Problémom je, že aj keď sa Slovensko snažilo niečo také robiť, robilo to veľmi výberovo,” dodáva Geist. Mení sa tiež postoj k Rusku. Kým vládny program Roberta Fica sa zaväzoval „aktivizovať vzťahy s Ruskou federáciou - dôležitým faktorom bezpečnosti a prosperity EÚ”, stredopravá koalícia v tézach Rusko nespomína. „Nevidím problém v tom, že tam Rusko nie je. Som presvedčený, že väčšinu agendy s Ruskom musíme riešiť na báze NATO a Európskej únie,” hovorí analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexander Duleba.
V pondelok sa opäť zíde Koaličná rada a pokúsi sa dohodnúť na rozdelení postov vo vláde. Predstavitelia opozície budú opäť rokovať v popoludňajších hodinách a opäť v priebehu zápasu slovenskej reprezentácie na futbalových majstrovstvách sveta v Afrike. Naposledy sa lídri rodiacej sa stredopravej koalície stretli vo štvrtok, nedokázali sa však dohodnúť na obsadení ministerstva hospodárstva. To malo podľa pôvodného návrhu pripadnúť SaS a ministrom sa mal stať Juraj Miškov. KDH však prišlo s návrhom, že chce vymeniť rezort dopravy práve za rezort hospodárstva. Kresťanskí demokrati chcú toto ministerstvo pre svojho predsedu Jána Figeľa. Zástupcovia KDH sa pokúsia tento rezort dostať pod svoju kontrolu opäť v pondelok. Viacerí kresťanskí demokrati pre agentúru SITA uviedli, že ako oni rešpektujú post ministra zahraničných vecí pre predsedu SDKÚ-DS Mikuláša Dzurindu a miesto predsedu NR SR pre predsedu SaS Richarda Sulíka, tak aj ich partneri by mali rešpektovať ich návrh pre predsedu KDH. Podľa jedného zo zástupcov z SDKÚ-DS, KDH oficiálne takúto argumentáciu zatiaľ nepoužilo. Dzurinda však v piatok po rokovaní straníckeho prezídia uviedol, že strany, ktoré vo voľbách získali viac percent, by mali prejaviť väčšiu veľkorysosť. Viacerým politikom rodiacej sa koalície prekáža, že SaS okrem štyroch ministerstiev by malo dostať aj predsedu parlamentu. Podľa nich sa tým narúša rozdelenie vládnych postov pre koaličné strany v pomere 5:4:3:3 (SDKÚ-DS, SaS, KDH, Most) a prakticky znamená rozdelenie 5:5:3:3. Figeľ pre agentúru SITA uviedol, že v pondelok chcú hľadať korektnú a vyváženú dohodu, ktorá bude výhodná nielen pre koalíciu, ale pre celé Slovensko. „Vyváženosť vidím v tom, že KDH bude významne zastúpené v silovom, ekonomickom a spoločenskom rezorte,” povedal. Podľa neho do trojice najsilnejších ekonomických rezortov patria ministerstvá financií, práce a hospodárstva. Upozornil, že rezort financií má viesť nominant SDKÚ-DS, ministerstvo práce a sociálnych vecí nominant SaS a preto by bolo vhodné, ak by na čele ministerstva hospodárstva stál politik z KDH. Podpredsedníčka SDKÚ-DS Iveta Radičová, ktorá získala poverenie od prezidenta SR Ivana Gašparoviča na zostavenie vlády v stredu verí, že strany sa najbližšom rokovaní o rozdelení postov dohodnú. Zároveň však tvrdí, že jej mandát nie je ohraničený a preto nie je viazaná termínom 8. júla, ktorý oznámil prezident. Stredopravé strany sú predbežne dohodnuté, že SDKÚ-DS má obsadiť post predsedu vlády Ivetou Radičovou. Spolu s ním rezort diplomacie, ktorý má viesť Mikuláš Dzurinda. Modrí si podľa informácií z vnútra koalície nepustia ani ministerstvo financií, o ktoré mal eminentný záujem predseda SaS Richard Sulík. Šéfovať tomuto rezortu bude zrejme podpredseda SDKÚ-DS Ivan Mikloš. Podpredsedníčka strany Lucia Žitňanská má byť ministerkou spravodlivosti. Rezort školstva by mal viesť Eugen Jurzyca. SaS ako druhá najsilnejšia strana zrejme obsadí štyri posty. Nominanti SaS majú obsadiť ministerstvo práce a sociálnych vecí Jozefom Mihálom, ale tiež rezort kultúry, ktorý bude viesť Daniel Krajcer. Ministrom obrany by sa mal stať Ľubomír Galko. SaS zatiaľ trvá na tom, že jej bude patriť aj ministerstvo hospodárstva, ktoré má viesť Juraj Miškov. Na poslednej Koaličnej rade predstavitelia SaS podmieňovali výmenu rezortov hospodárstva a dopravy s KDH za výmenu postov vnútra a obrany. Figeľ by sa mal stať podľa predstavy KDH ministrom hospodárstva. Podpredseda strany Daniel Lipšic by mal viesť ministerstvo vnútra a KDH zrejme pripadne aj ministerstvo zdravotníctva, ktorému bude šéfovať podpredseda strany Ivan Uhliarik. Strana Most bude mať vo vláde tri kreslá. Ministrom pôdohospodárstva má byť Zsolt Simon, ktorý rezortu už šéfoval v druhej Dzurindovej vláde. Mostu pripadne aj tradičné „maďarské” ministerstvo, a to životného prostredia. Na jeho čele by mal stáť László Solymos. Vicepremiérom by mal byť Rudolf Chmel. Stredopravé strany sa už vo štvrtok dohodli, že na každom ministerstve bude pôsobiť len jeden štátny tajomník. Ten bude nominovaný tou stranou, ktorá navrhla aj ministerstva, teda končí krížová kontrola na ministerstvách, ktorú presadzovala aj strana Most.
Za najväčší generálny podraz na voličoch, aký tu ešte nebol, označil premiér Robert Fico programové tézy stredopravej koalície. „Pred voľbami ste spustili stredopravé strany lov na ryby v plytkých vodách, hlbokých vodách, slaných vodách, sladkých vodách, chytali ste všetko od marihuany cez homosexuálne partnerstvá až ste prišli k tomu najkonzervatívnejšiemu pohľadu a to je zmluva o výhrade svedomia. Po voľbách, potom čo ste nachytali nejakých voličov, ste im povedali zabudnite, nič nebude a tie najpodstatnejšie veci, na ktorých stáli programy vašich politických strán, sa vôbec neobjavujú v programových tézach,” adresoval v diskusnej relácii Slovenskej televízie O päť minút dvanásť volebnej líderke SDKÚ-DS Ivete Radičovej. Kandidátka na premiérsky post sa ostro ohradila a zdôraznila, že v programových tézach je všetko zásadné z volebných programov a pripomenula, že obsahujú balíky opatrení na nápravu vážnych chýb doterajšej vlády napríklad v rodinnej politike či pri úsporách budúcich dôchodcov. „Nie sú tam otázky osobných slobôd, to som verejne povedala,” podotkla. Tie nie sú podľa nej natoľko dôležité ako iné problémy sužujúce krajinu, ktoré je nutné riešiť a verí, že voliči to chápu. Fico streropravej koalícii vyčíta aj to, že sľubuje niektoré ústavné zmeny, ktoré bez podpory opozície nie je schopná naplniť. „Toto som ešte nezažil, aby nová koalícia nasľubovala niečo verejnosti a potom žiada opozíciu o podporu. To je nemožné,” zhodnotil to Fico, podľa ktorého nová koalícia urobila dve zásadné chyby. Za prvú označil to, že strany odmietli aj formálne rokovania o zostavení vlády a za druhú neochotu rokovať o záchrannom solidárnom balíku Európskej únie. Premiér je presvedčený, že stredopravá koalícia sa v takom prípade nemôže vyhovárať na Smer-SD, ak nebude schopná prijať ústavné zmeny.
Internetová stránka Slovenskej národnej strany (SNS) zostáva pre Maďarsko neprístupná. Slotovci prístup na svoj web pre maďarské servery zablokovali ešte pred slovenskými parlamentnými voľbami začiatkom júna. „Padala nám internetová stránka, išlo o cielené útoky,” vysvetlil agentúre tlačový hovorca SNS Dušan Štrauss. Problémy vtedy potvrdil aj predseda poslaneckého klubu strany Rafael Rafaj. „Je to obranné opatrenie. Máme tam rôzne ankety, pokúšali sa ich meniť,” poznamenal. Technik preto odporučil slotovcom zablokovať prístup na webovú stránku SNS z maďarských IP adries. Rafaj pripúšťal, že po parlamentných voľbách sa na ich internetový portál bude dať opäť pripojiť aj z Maďarska. „Principiálne to je nie problém,” povedal dnes Štrauss s tým, že nejde o prioritu a strana sa teraz zaoberá inými vecami. Naznačil tiež, že by „bolo vhodné nájsť páchateľa”, ktorý na web SNS útočil.
Urobili tak v rámci tretieho slovensko-maďarského dňa modlitieb, ktorého súčasťou boli bohoslužby v oboch jazykoch. Maďarskí a slovenskí katolícki biskupi sa v sobotu stretli na pútnickom mieste Mátraverebély-Szentkút neďaleko hranice so Slovenskom, kde spoločne prosili o zmierenie medzi oboma národmi. Urobili tak v rámci tretieho slovensko-maďarského dňa modlitieb, ktorého súčasťou boli bohoslužby v oboch jazykoch. „Keď sa slovenskí a maďarskí biskupi zúčastnia spoločne na púti pred niekoľkými tisícmi ľudí, je to dobrý príklad spolupráce a dokazuje to, že problémy je možné riešiť,” cituje tlačová agentúra MTI banskobystrického diecézneho biskupa Rudolfa Baláža. Biskup spišskej diecézy František Tondra pripomenul, že hlavy slovenskej a maďarskej katolíckej cirkvi v lete 2006 podpísali deklaráciu o zmierení a ich príklad mali nasledovať aj politici. Ako informoval Miklós Beer, biskup maďarskej diecézy Vác, Baláž sa zúčastní aj na jesennom stretnutí s tamojšími slovenskými veriacimi.
Za slovensko-maďarské zmierenie sa modlia dnes katolíci na pútnickom mieste Mátraverebély-Szentkút, ktorý sa nachádza na slovensko-maďarskom pohraničí. Katolícki biskupi z regiónu odporúčajú, aby oba národy boli pod ochranou Panny Márie, informuje maďarská tlačová agentúra MTI., K prvému vyliečeniu na tomto mieste došlo v 13. storočí, keď sa Panna Mária v ruke s malým Ježišom s objavila nemému pastierovi a kázala mu, aby kopal v zemi a napil sa z vyvierajúcej vody. Chlapec poslúchol a vrátila sa mu reč. Na otázku MTI, prečo sa dnes veriaci majú modliť za zmierenie na vyššej úrovni (politickej), keď medzi obyčajnými ľuďmi nie sú konflikty, František Tondra, biskup spišskej diecézy odpovedal: „Dobrý Boh nasmeruje modlitby tam, kde je to potrebné.” Ako ďalej dodal Tondra, vedúci predstavitelia katolíckej cirkvi v oboch krajinách podpísali v lete roku 2006 vyhlásenie o zmierení, avšak mali tak urobiť politici. V médiách to nemalo veľkú odozvu, ale katolíci prijali vyhlásenie s veľkým uspokojením, tvrdí Tondra s tým, že podľa jeho skúseností veriaci medzi sebou nemajú problémy a najlepšie je nespomínať minulosť. Spory neboli podľa neho medzi štátmi, ale medzi politickými stranami, ktoré nemožno stotožňovať so štátom. Biskup spišskej diecézy vyjadril vieru, že po výmene vlád v oboch krajinách „teraz nadíde zlepšenie”. Biskup banskobystrickej diecézy Rudolf Baláž tiež potvrdil podľa vlastných skúseností, že keď politici hovoria o takých či onakých konfliktoch, tak sa mu zdá, akoby nežili v tej istej krajine ako on. „Keď sa slovenskí a maďarskí biskupi zúčastňujú spoločne na slávnostiach pred niekoľkotisícovým davom ľudí, tak to je dobrý príklad spolupráce a toho, že problémy sa dajú riešiť,” dodal biskup Baláž. Biskup diecézy v maďarskom Váci Miklós Beer na tlačovej besede oznámil, že v ich diecéze spísali, kde žijú slovenskí veriaci, a na jeseň usporiadajú spoločné stretnutie, na ktorom sa zúčastní aj Rudolf Baláž. Na dnešnom, v poradí už treťom modlitebnom dni na pútnickom mieste Mátraverebély-Szentkút sa všetky akcie konajú dvojjazyčne.
Mátraverebély-Szentkút sa nachádza na slovensko-maďarskom pohraničí, obývanom viacerými národmi, podobne ako mnohé pútnické miesta, o ktoré sa starali niekdajší františkáni Uhorska. Boli to vždy stretávacími bodmi národov, dejiskami kázní a ľudových divadelných hier v národnom jazyku (napr. Svätý Anton, Máriaradna v Rumunsku, Baja v južnom Maďarsku či Frauenkirche v Rakúsku). Podľa tradície roku 1091-92 kráľ Sv. Ladislav utekal pred nepriateľmi a dostal sa nad priepasť. Pokračovanie cesty odtiaľ bolo beznádejné, preto dal vyskočiť svojho koňa, a vtom tu vyvieral prvý prameň. V legende sa skrýva krásny obraz maďarskej literatúry: Ladislav je novým Mojžišom - otvorenie prameňa - ktorý svojimi zákonmi zabezpečil rámec životu Maďarstva ako Mojžiš Židom. K prvému vyliečeniu došlo v 13. storočí, keď sa Panna Mária, na ruke s malým Ježišom s objavila nemému pastierovi v Mátraverebély, a kázala mu, aby kopal do zeme a pil z vyvierajúcej vody. Chlapec poslúchol a vrátila sa mu rečová schopnosť. R. 1210 kvôli množstvu pútnikov postavili kostol v dedine Mátraverebély, odkiaľ vychádzali v procesii k prameňu v doline Szentkút. Od 1258 tento kostol už mal privilégium odpustkov. Od 1400-tých rokov táto lokalita pútnikov vlastnila už odpustné privilégiá pre najväčších pútnických miest. R. 1700 pápež Kliment XI. dal preveriť niekoľkých zázračných vyliečení v Szentkúte a vyhlásil ich za skutočné. Prvú kamennú kaplnku v Szentkúte postavili v r. 1705. János Almásy z vďaky za svoje mimoriadne vyliečenie v Szentkúte s pomocou kňaza pustovníka Ádáma Antala Balogha v rokoch 1758-1763 dal postaviť dnešný pútnický kostol. R. 1970 pápež Pavol VI. pútnický kostol vyznamenal titulom „basilica minor”. V jaskyniach na stráňach nad pútnickým kostolom bývali pustovníci od 13. storočia. Posledný z nich, Jozafát Dobát zomrel v 1767. Jeho hrob je v bazilike. O pútnickom mieste sa dlho starali cisterciáni, ale od tureckých čias sa zúčastnili v sprevádzaní pútnických skupín aj františkáni. Od r. 1772 už obývali kláštor oni, no k ich definitívnemu usadeniu došlo iba v 19. storočí. Pútnické miesto kvôli jozefinizmu znovu rozvíjalo len v 1920-ich rokoch, ďalší rozvoj bol ale znemožnený komunizmom. R. 1950 diktatúra vyhnala františkánov, kláštor bol poštátnený a pretvorený na sociálny domov. Bratia menší sa vrátili na pútnické miesto r. 1989. Vtedy obnovili kostol zvonka, kúpili späť svoje niekdajšie zeme, aby zabezpečili základy ďalšieho rozvoja. Od začiatkov 90-ich rokov sa postupne oživila tradícia peších pútí. Dnes už prichádzajú v procesiách skupiny nielen z okolitých dedín ale aj zo vzdialenosti 70 km. Medzi 15-20 augusta na Františkánskej mládežníckej púti sa zúčastní 200-250 mladých a modliac sa putuje skoro 150 km. R. 2006 na odpusti Nanebovzatia Panny Márie vyhlásil prímas Péter Erdő naše pútnické miesto za najvýznamnejšie národné pútnické miesto Maďarska. Jeho hlavný odpust je najbližšia nedeľa k sviatku Nanebovzatia Panny Márie. Za komunizmu pútnické miesto nemohlo sa rozvíjať ako iné národné pútnické miesta Európy. Ale v súčasnosti ako keby krása prírody, stretnutie s Pánom Bohom na svätých omšiach, spovediach a kázňach, prežívanie matičnej lásky Panny Márie nahradila tento nedostatok. Teraz počet návštevníkov svätyne je okolo 200.000 pútnikov. Prichádzajú k nám aj z južného Slovenska, Slováci i Maďari. Tunajší františkáni by chceli, aby toto miesto sa stalo miestom znovuzrodenia. Boli by sme radi, keby božia dobrota a pokoj uskutočňujúce sa vo svätostiach, viazalo nite pokoja, odpustenia a solidarity medzi človekom a človekom. Preto sa snažíme prijať s bratskou láskou každého človeka.
Vedeli ste, že pod dvoma tretinami územia Maďarska je termálna voda? Z tohto hľadiska by sa mohlo zdať, že kúpeľné mestá nie sú u našich južných susedov ničím výnimočným. Bublajúca a povedzme si, občas aj smradľavá voda, ale nie je všetko. Najmä ak ste večne hladný labužník a do toho Chorvátska sa vám vlastne ani nechce. No a k tomu ešte natrafíte na „dödöllu”. Zdanlivo nezmyslené vety, ale vysvetlím... Pôjdeme do Chorvátska autom! To si každý rok povedia viacerí Slováci a o pár dní už sedia v zápche, prípadne ratujú vyvretú vodu v chladiči, či nadávajú, že sú asi poslední bez klimatizácie v aute. Diaľnica je super vec - povedali sme si, i keď cez Budapešť je to viac kilometrov. S cieľom našej cesty som sa ale stále nejako nevedel zmieriť a v duchu som hľadal dôvod, ako sa vyhnúť plážam plným Slovákov. Akosi som stále neprišiel na chuť „slovenskému moru.” Prechádzame okolo Balatonu - posledná šanca! No osádka vozidla ma zahriakne s tým, že veď jazero údajne vysychá a nemá ani slanú vodu, o vlnách ani nehovoriac. V tom prišiel hlad a opýtal sa: Kedy si jedol naposledy? Toto sa mi stáva pomerne často a tentoraz som v tom nebol sám. Bilboard s odkazom na výnimočnú kuchyňu v meste Zalakaros nám odrazu pripadal ako mapka do raja. A tak nejakých 20 kilometrov od Balatonu schádzame z diaľnice a po chvíli sa ocitáme v záhrade plnej kvetov. Domáci nás pohotovo informujú, že mestečko je najviac vyzdobeným z pomedzi všetkých v Maďarsku. Vraj to majú aj potvrdené. Tak, či onak. Poďme jesť! Ale kam skôr? Hotelov a reštaurácií je tu nespočetné množstvo a tak rozhodol prvý dojem. A nesklamal. Po ochutnaní miestnej špeciality - takzvanej „dödölle” som sa vybral do kuchyne za šéfkuchárom, aby som mu vzdal hold. V hmle z pary som našiel Zsolta Pilléra, ktorý sa ochotne rozrozprával: „Dödölle je jedlo pripravované z vareného zemiaku. Teda v slanej vode uvaríme zemiak, pridáme múku, poriadne zamiešame, osmažíme a pokvapkáme olejom s červenou cibuľou.” V jednoduchosti je krása. Dôkazom sú hostia z okolia, ale aj zo zahraničia, ktorí toto jedlo údajne vyslovene vyhľadávajú. Vo všeobecnosti má ale maďarská kuchyňa čaro a gurmáni vedia, o čom hovorím. Vie to aj kuchár Zsolt, podľa ktorého by bol hriech sa v okolí Zalakarosu orientovať na zahraničnú kuchyňu: „Servírujeme v prvom rade maďarské jedlá. Špeciality regiónu, ale samozrejme máme aj medzinárodné jedlá. Preferujeme ale domácu kuchyňu. Typické pre tento región sú jedlá zo zemiakov, pripravené tak trocha inak. Potom kukurica a rôzne zeleninové kreácie. Oblasť je bohatá aj na ryby a na divinu, takže pracujem aj s týmito surovinami.” Po sýtom jedle sa údajne treba poprechádzať. I keď ja preferujem oddych, ba až stav na pokraji spánku, vždy sa nájde niekto, kto ma napokon prehovorí na aspoň krátke chodenie. Mestečko Zalakaros na týchto tráviacich ľudí zjavne myslí. Hovorím si, keď prechádzame s partiou parkom. Atmosféru letných prázdnin dotvára hluk s neďalekého kúpeľného areálu plného tobogánov, vírivých, liečebných a kadejakých iných bazénov. Ani sme si neuvedomili, že pôvodne krátka pauza na jedenie sa pretiahla na niekoľko hodín a pomaly sa zvečerilo. A tu prichádza moja šanca! Navrhujem ostatným, aby sme prenocovali a do Chorvátska pokračovali ráno. Pravdupovediac ani som nemusel veľmi prehovárať. Všadeprítomné heslo mesta - Načerpaj silu zo zázrakov prírody - urobilo svoje.
Slovenská futbalová reprezentácia prehrala v pondelok v osemfinále 19. MS v JAR s Holandskom 1:2. Dobrodružstvo zverencov trénerskej dvojice Vladimír Weiss a Michal Hipp sa tak síce skončilo pred štvrťfinálovými bránami, no nováčik turnaja patril k príjemným prekvapením šampionátu. Na durbanskom štadióne Mosesa Mabhidu v nepríjemnom vetre, ktorý bránil hráčom v lepšej kombinácii, rozhodli o postupe „Oranjes” medzi osem elitných tímov planéty góly hviezdnych Arjena Robbena z 18. minúty a Wesleyho Sneijdera z 84 minúty. V nadstavenom čase ešte z penalty upravil na 1:2 Róbert Vittek. Majstri Európy z roku 1988 tak ťahajú stále skvelú sériu 23 zápasov bez prehry. Slovákom sa už nepodarilo pokračovať v eliminácii ďalšieho favorita, keď pred 4 dňami šokujúco zaskočili svet triumfom 3:2 nad obhajcami titulu Talianmi v poslednom vystúpení v základnej F-skupine. Na MS teda Hamšík a spol. zaznamenali bilanciu 1 výhra, 1 remíza (1:1 s Novým Zélandom) a 2 prehry (0:2 s Paraguajom, resp. s 1:2 Holandskom).
Holandsko - Slovensko 2:1 (1:0)
Góly: 18. Robben, 84. Sneijder - 90+3. Vittek (z 11 m). Rozhodovali: Undiano - Martinez, Jimenez (všetci Šp.), ŽK: Robben, Stekelenburg - Kucka, Kopúnek, 61.962 divákov.
zostavy a striedania:
Holandsko: Stekelenburg - van der Wiel, Heitinga, Mathijsen, van Bronckhorst - van Bommel, de Jong - Robben (71. Elia), Sneijder (90+2. Afellay), Kuyt - van Persie (79. Huntelaar)
Slovensko: Mucha - Pekarík, Škrtel, Ďurica, Zabavník (86. Jakubko) - Kucka, Hamšík (86. Sapara) - Stoch, Weiss ml., Jendrišek (71. Kopúnek) - Vittek
Tréner Weiss len jemne pozmenil základnú zostavu, z ktorej mu pre dve žlté karty vypadol defenzívny stredopoliar Zdeno Štrba. Urobil len jednu zmenu oproti duelu s „Azzurri”, keď do základnej jedenástky zaradil syna Vladimíra Weissa ml. na post stredného záložníka, keďže Hamšík začal s Kuckom na pozíciách defenzívnych štítov. Holanďania od začiatku poslali do hry Arjena Robbena, ktorý nahradil Rafaela van der Vaarta. V úvodnej päťminútovke si oba tímy vymenili strelecké pozdravy, ako prvý strieľal Jendrišek v druhej minúte nad, rovnako sa prezentoval v piatej Robben. Prvá vážnejšia akcia pred Muchom sa odohrala v 7. minúte, keď na center Kuyta nedočiahol Stoch a hlavičku Van Persieho ešte Zabavník poslal na roh. Do prvej veľkej šance sa dostali Oranjes v 11. minúte, keď van Persie vyzval prihrávkou zo stredu Sneijdera, ale jeho strela bola slabá. Slováci sa snažili, hrali tak ako proti Talianom vysoký pressing, no holandský stroj sa rozbehol naplno v 18. minúte, keď na dlhú prihrávku z hĺbky poľa od Sneijdera našprintoval Robben a jeho typickým spôsobom otvoril skóre. Z kraja si zasekol loptu do stredu a cez Zabavníka s Ďuricom strelou ľavačkou k bližšej žrdi, na ktorú si môže zaobstarať ochrannú známku, prekonal bezmocného Muchu. „Tulipánom” sa trpezlivá hra vyplatila, Slováci sa snažili, boli aj strelecky aktívni, ale nedokázali sa dostať do nebezpečnej vzdialenosti k súperovej šestnástke. Po góle tempo opadlo, zverenci Berta van Marwijka kontrolovali loptu aj priebeh a až v 40. minúte zaujal náznak brejku van Persieho, ktorého strelu zo 16-ky Mucha kryl, no nezapršalo ani z ťažkej pozície van Persieho, ktorému loptu strieľanou prihrávkou posielal van Bommel. Robben mohol zvýšiť na rozdiel dvoch gólov v 50. minúte, keď predviedol takmer identický manéver ako pri prvom góle, no jeho strelu skvele vyrazil Mucha. Ten ešte fantastickejší zákrok predviedol o pár sekúnd, keď zmaril čistý gól Mathijsenovi po prihrávke aktívneho Robbena. Holanďania zatlačili súpera, ten však vôbec nerezignoval. V 67. minúte mohol vyrovnať Stoch, jeho strelu po robbenovskom manévri ale Stekelenburg vyrazil s námahou nad. Tisícpercentnú šancu na vyrovnanie zahodil o pár sekúnd Vittek, ktorého výborne našiel osamoteného na strede 16-ky Kucka, no spoločný líder strelcov turnaja prudko napálil len do rukavíc reflexícne zasahujúceho súperovho gólmana. V tejto fáze sa hral strhujúci futbal hore-dolu, Mucha zasahoval pri strele Kuyta. Vittek mohol vyrovnať opäť z podobnej pozície ako pri prvej šanci, no v 78. minúte len ťažko krotil loptu a potom už strieľal nad. Favorit definitívne rozhodol o osude zápasu v 84. minúte, dlhú loptu za obranu po faule Škrtela, ktorý sa nestihol vrátiť, naservíroval Kuyt excelentne Snejderovi a hviezda Interu Miláno nezaváhala. Slováci sa ale s turnajom rozlúčili so zdvihnutými hlavami a v závere dal Weiss šancu aj náhradníkom Jakubkovi a Saparovi, aby si zapísali štart na tomto fóre. V posledných sekundách ešte Slováci upravili skóre na konečných 1:2 z penalty, ktorú premenil Róbert Vittek a dal tak na turnaji už štvrtý gól.
Vladimír Weiss, tréner SR: „Myslím, že dnes zvíťazil lepší tím. Škoda tej Miňovej (Stochovej) šance za stavu 0:1. Druhý gól, ktorý sme inkasovali, som poriadne ani nevidel. Bol to náročný zápas, ale my sa nemáme, za čo hanbiť. Proti Holandsku nám citeľne chýbal Zdeno Štrba, najmä v úvode zápasu, postupne sme sa však zlepšili a mali sme aj dve čisté gólové šance. Možno sme mohli dosiahnuť aj viac, ale celkovo som spokojný. Najmä v zápasoch s Talianskom a Holandskom sem ukázali svoje skutočné kvality. Odchádzame preto so vztýčenými hlavami.”
Austrálsky odvolací súd sa dnes priklonil na stranu 88-ročného austrálskeho občana, ktorému hrozilo vydanie na výsluch do Maďarska za údajné zabitie mladého žida v roku 1944. Charles Zentai, ktorý päť rokov bojoval proti svojmu vydaniu, odmieta obvinenie zo strany Centra Simona Wiesenthala, že sa podieľal na zabití 18-ročného Pétera Balázsa. Zentai a jeho ďalší dvaja kolegovia-vojaci mali Balázsa mučiť a zabiť kvôli tomu, že nemal na sebe židovskú hviezdu. Následne mali hodiť jeho mŕtve telo v Budapešti do Dunaja. Jeho údajných komplicov za vraždu uväznili v 40. rokoch. Keď dvojicu zatkli, Zentai sa nachádzal v Nemecku. V roku 1950 emigroval do Austrálie. Tvrdí, že v čase spáchania zločinu sa ani nezdržiaval v Budapešti. Federálny súd dospel k záveru, že Zentaia nemožno vydať maďarským úradom, lebo proti nemu nebola vznesená obžaloba, ale čelil by iba výsluchu. V jeho prospech hovorilo aj to, že maďarskí vyšetrovatelia mali možnosť vypočuť podozrivého aj na austrálskom území. Zatykač na Zentaia vydali v roku 2005 a po dlhotrvajúcom právnom procese austrálsky minister vnútra Brendan O'Connor koncom minulého roka schválil jeho vydanie do Maďarska. Zentai a jeho príbuzní sa odvolali proti tomuto rozhodnutiu na druhej najvyššej austrálskej súdnej inštancii, Federálnom súde, a dnes sudca Neil McKerracher rozhodol v jeho prospech.
Viac ako šesť kilogramov tabletiek efedrínu našli maďarskí colníci pri kontrole osobného automobilu so slovenskou ŠPZ na srbsko-maďarskom hraničnom priechode v Röszke. S odvolaním sa na Celoštátnej veliteľstvo Colnej a finančnej stráže MR o tom v utorok informovala agentúra MTI. Colníci na základe nešpecifikovaného podnetu odstavili podozrivé auto a rozhodli sa pre jeho detailnú kontrolu. Automobil, smerujúci zo Srbska do Maďarska, nepatril slovenskému občanovi za jeho volantom. Tabletky vhodné na výrobu drog, v hodnote takmer šiestich miliónov forintov, objavili v nádrži na pohonné hmoty, kde sa ukrývali v šiestich 1,5-litrových priesvitných flakónoch. Maďarskí colníci efedrín zhabali a slovenského občana zadržali. Efedrín, ktorý sa využíva pri liečbe astmy, ale aj proti nízkemu tlaku a narkolepsii či na uvoľnenie opuchu nosnej dutiny, je alkaloid z tropických krov čeľade chvojníkovitých. Pri dlhodobom a nadmernom používaní môže viesť k závislosti, navyše sa používa aj pri výrobe pervitínu.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.........................................................................................................................................