Aj keby sa nová slovenská premiérka Radičová na budúci týždeň v Pešti stretla so svojím maďarským partnerom Orbánom, ďalšie z už tradičných ministretnutí v rámci širšieho summitu nenahradí to, čo k vzťahu dvoch susedných spojeneckých krajín patrí - pravidelné návštevy a rokovania ústavných činiteľov so všetkou parádou, ktorá k tomu patrí. Niežeby zvítania sa pred špalierom vojakov samy osebe priniesli úžitok, sú však jedným zo symbolov toho, že ide o normálne vzťahy dvoch normálnych, civilizovaných krajín. Bolo by načase, aby sa k nim Bratislava a Budapešť vrátili. Vojenská paráda je však len symbolom normálnych vzťahov, nie ich obsahom. Preto netreba takéto stretnutia siliť. V slovensko-maďarských vzťahoch majú zmysel vtedy, ak sa nimi existujúce problémy nebudú zakrývať, ale riešiť. Tomu predchádza dlhá séria rokovaní, po ktorých je stretnutie premiérov šľahačkou na torte. Dospieť k šľahačke nebude napriek zmene vlády v Bratislave jednoduché. Úlohy sa čiastočne prehodili a dnes sedia najmä v Pešti tí, čo vzťahy plne podriaďujú vnútropolitickým mocenským potrebám a etnickému videniu sveta. Ak aj Radičovej vláda zruší protimaďarské výstrelky Ficovho kabinetu, bude treba čakať na mentálnu zmenu Orbána a spol. A to by mohlo byť aj čakanie márne, ako pre Berliner Zeitung tento týždeň naznačil maďarský minister zahraničia Martonyi. Ten stále nechápe, čo Slovensku prekáža na zákone o dvojakom občianstve, ktorý podľa neho bol len drobnou zmenou už platného zákona. So šéfom diplomacie, čo nechápe, aká kľúčová zmena je, že sa štát namiesto vlastných občanov na vlastnom území začne starať o občanov iných štátov na území týchto štátov bez toho, aby o tom s týmito štátmi konzultoval, budú možno všetky rokovania márne.
Maďarský premiér Viktor Orbán sa vo štvrtok stretol s lídrom opozičného Hnutia za lepšie Maďarsko (Jobbik), s ktorým preberali okrem iného aj tému Maďarskej gardy, zakázaného polovojenského krídla Jobbiku. Šéf extrémistického hnutia Gábor Vona potvrdil, že schôdzka medzi ním a Orbánom sa niesla „v priateľskej atmosfére”, ale „v otázke Maďarskej gardy sa nám nestretli mysle”. Premiér vyhlásil, že v rámci „systému národného porozumenia” nikdy nedovolí existenciu polovojenských zoskupení, ktoré v krajine pôsobia mimo zákona. Vona chce však podľa vlastných slov „dekriminalizovať” Maďarskú gardu tak, aby jej členovia mohli slobodne vyjadrovať svoje názory. Orbán to však lídrovi Jobbiku odmietol prisľúbiť. Premiér napriek tomu potvrdil, že existujú oblasti, v ktorých sa s Vonom zhodli. Patrí medzi ne riešenie úbytku obyvateľstva, alebo podpora malých a stredných podnikateľov. Extrémistickú skupinu Maďarská garda, ktorá ja polovojenským krídlom Jobbiku, založil Vona v roku 2007. V decembri 2008 budapeštiansky súd rozhodol o jej rozpustení, členovia gardy sa však naďalej schádzajú s tým, že netvoria organizáciu, ale zoskupenie jednotlivcov, a rozhodnutie sa ich preto netýka.
Maďarský premiér Viktor Orbán nestrpí, aby sa o spravodlivosť a poriadok u našich maďarských susedov starala polovojenská jednotka postavená mimo zákona. O potrebe a výhodách takmer tritisícčlennej Maďarskej gardy sa ho včera snažili presvedčiť predstavitelia parlamentnej frakcie maďarských radikálov z Jobbiku. „Tak ako nenecháme bez trestu krádež sliepok, nemôžeme tolerovať ani to, aby sa polovojenské organizácie snažili o udržiavanie poriadku mimo rámcov zákona, alebo aby parlamentní poslanci neakceptovali nariadenie súdov,“ povedal Orbán po stretnutí. Čelní predstavitelia Jobbiku, ktorí sú zakladateľmi tejto extrémistickej skupiny, totiž nie sú ochotní akceptovať nariadenie Najvyššieho súdu v Budapešti, ktoré fungovanie gardy minulý rok zakázalo. Členovia tejto skupiny, takzvaní gardisti, sa rozhodli založiť podobnú jednotku Hnutie maďarskej národnej gardy, ktorá však presadzuje rovnaké záujmy ako pôvodná organizácia. S predsedom vlády však nesúhlasí líder radikálov Gábor Vona. „Cieľom Jobbiku je dekriminalizovať záležitosť gardy, aby gardisti konečne mohli uplatňovať svoje slobodné politické práva. Orbán však nejavil žiadnu ochotu poskytnúť na to nejakú záruku,“ povedal Vona.
Maďarskej extrémistickej strane Jobbik sa vo štvrtok nepodarilo presvedčiť premiéra Viktora Orbána, aby sa skončilo trestné stíhanie polovojenskej jednotky strany, Maďarskej gardy. „Tak ako nenecháme nepotrestanú krádež sliepky, nemôžeme strpieť ani to, aby polovojenské organizácie poskytovali spravodlivosť mimo zákona a aby poslanci parlamentu ignorovali maďarský súd a jeho rozhodnutia,“ povedal Orbán poslancom Jobbiku. Extrémisti premiéra pozvali na zasadanie svojho parlamentného klubu, aby ho podľa slov predsedu strany Gábora Vonu presvedčili, že treba vec gardy „dekriminalizovať“. Činnosť gardy je v Maďarsku zakázaná právoplatným súdnym rozhodnutím a nepomohlo jej ani to, že väčšina členov pôvodnej gardy prestúpila do novej organizácie s mierne zmeneným menom. Polícia však stále nedokáže zákaz uplatniť v praxi a uniformovaní členovia gardy vystupujú na verejnosti aj na rôznych akciách Jobbiku. Krajne pravicová strana chcela podľa Vonu nájsť s premiérom nejaký kompromis, aby vraj mohli gardisti pokojne využívať svoje politické práva. „Orbán však neprejavil žiadnu ochotu to garantovať,“ povedal podľa portálu index.hu po rokovaní sklamaný Vona. Za úspech však považuje, že premiér ich pozvanie prijal, čím podľa neho dokázal, že stranu akceptuje. Orbán prijatie pozvania extrémistov odôvodnil tým, že je to súčasť ním vyhláseného Systému národnej spolupráce, do ktorého odmietnutie nepatrí. Dodal však, že by váhal, ak by podobné pozvanie dostal aj od donedávna vládnucich socialistov.
Najpopulárnejším maďarským politikom je predseda Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz a premiér Viktor Orbán, ktorý na čele rebríčka vystriedal prezidenta Lászlóa Sólyoma. Vyplýva to z dnes zverejnených výsledkov júlového prieskumu maďarského inštitútu Medián. Sólyom sa so stratou 11 percentuálnych bodov oproti júnu prepadol z prvého miesta až na tretiu priečku, ktorú obsadil spolu s podpredsedom Fideszu Zoltánom Pokornim pri zisku rovnakého indexu popularity. Druhým najpopulárnejším politikom sa v júli stal budúci prezident a terajší predseda parlamentu Pál Schmitt. Kým pred voľbami sa iba 13-15 percent opýtaných domnievalo, že situácia v Maďarsku sa vyvíja pozitívne, v máji, po aprílových voľbách, ich bolo až 35 percent. V júni pomer optimistov stúpol na 45 percent a bol zachovaný aj v júli.
Vládnuci Maďarský občiansky zväz-Fidesz, ktorý disponuje v maďarskom parlamente ústavnou väčšinou, postupne upravuje ústavu. Novelami, ktoré bezprostredne slúžia mocenským cieľom, bude najvyšší zákon „rozbabraný”, píše dnešné vydanie maďarského denníka Népszava odvolávajúc sa na názory expertov. Podľa denníka sa Fidesz nezdráha robiť ani úpravy, ktoré sú v prospech jeho poslancov. Sociológ práva Zoltán Fleck v tejto súvislosti pripomenul, že takýto postoj spôsobuje vážne škody, pričom je v súlade s dávnejšími negatívnymi vyhláseniami predsedu Fideszu Viktora Orbána o ústave. V novembri Orbán pre maďarskú komerčnú televíziu Echo TV povedal, že platnú maďarskú ústavu si nectí, lebo je iba „súhrnom technokratických noriem”. Orbánove vyjadrenie vzbudilo veľké pobúrenie. Kritiku na adresu predsedu Fidesz si neodpustil ani prezident László Sólyom. Vládnuci Fidesz spolu s Kresťanskodemokratickou ľudovou stranou (KDNP) pripravujú ďalšie úpravy jednotlivých bodov ústavy, poltucet úprav už zrealizovali. V priebehu niekoľkých týždňov už prepísali niekoľko ustanovení ústavy, pritom do začiatku leta 2011 môže byť pripravená úplne nová ústava, povedal Fleck. Expert na ústavné právo István Lövétei vytýkal, že sa stalo bežnou praxou aktuálnej politiky „prispôsobovať ústavu protiústavným koncepciám prijímania zákonov”. Politológ Zoltán Kiszelly poznamenal, že v maďarskom systéme neexistujú inštitucionálne bariéry, aké sú k dispozícii v USA. „Medze krokom dvojtretinovej väčšine v Maďarsku kladie iba sebaovládanie,” konštatoval politológ, podľa ktorého v prípade Maďarskej socialistickej strany (MSZP) okrem prípadu samosprávneho zákona vždy sebaovládanie fungovalo. Ako dodal, zdá sa však, že u Fideszu sebakontrola neexistuje. Boli by potrebné gestá voči opozícii, jej voličom a aj voči celej spoločnosti, zdôraznil. „Je úplne nepravdepodobné, že by Fidesz úpravami usmernil ústavu nedemokratickým smerom,” vyhlásil pre maďarskú komerčnú rozhlasovú stanicu Inforádió člen Orbánom povereného grémia poradcov pre vypracovanie novej ústavy György Schöpflin. Ďalší člen grémia József Szájer dodal, že budúca ústava má byť kratšia. Jej základom majú byť „tisícročná maďarská ústava a základné právne normy západoeurópskych demokracií”.
„Nech je mier, sloboda a súlad”... toto želanie nemožno hodnotiť ináč, ako šľachetné. Predsa však vychádza na posmech - v dôsledku nešikovného ťahu vlády. Tá Deklaráciu o národnej spolupráci nariadila vyvesiť v každej štátnej budove, a tam, kde jej právomoc nesiaha, napríklad Ústavný súd, samosprávy, prokuratúra a podobne, tam iba odporúča dokument zavesiť na frekventované miesto. Text hovorí o revolúcii vo volebných kabínach, o tom, že sa národ konečne zbavil dve desaťročia trvajúceho chaosu a jednotne sa zasadil za vybudovanie Systému národnej spolupráce... Kto nie je s nami, nie je nikde - to je už pomerne podrývačská poznámka Gregora Martina Papucseka, z čoho možno usúdiť, že reč nebude o Venezuele či Severnej Kórey, ale o Maďarsku.
Na celej kauze ma fascinuje humor, akým istá časť maďarského národa odmieta politické tmárstvo. O žartovných až vitriolových reakciách ešte budem hovoriť, no aby ste mali predstavu, proti čomu sa rozbehlo v Maďarsku široké hnutie, musím vykresliť, čo je to „NENYI”. Prepáčte, „nehovorím bratislavski”, je to maďarská skratka Deklarácie o národnej spolupráci. Takže NENYI. Je to dokument, ktorý schválil parlament na podnet vládnych strán, len s hlasmi vládnych strán, bolo ich 260. Ostatní, opoziční socialisti a poslanci za stranu Môže byť politika iná boli proti, radikálna pravica sa zdržala. To bolo 14. júna, v počiatočnom zápale prijímania zákonov a noviel. Tento zápal, sami víťazi aprílových volieb hovoria o revolučnom nadšení, stále trvá. Takže niečo vyše dvojtretinová väčšina schválila politický dokument, v ktorom oslavuje vlastné víťazstvo, neguje v podstate všetko, čo bolo doteraz, zato vykresľuje svetlú budúcnosť odteraz. To všetko je zhrnuté do Systému národnej spolupráce, ktorú vláda buduje a do ktorej patria všetci. Dve tretiny stojace za vládou, tretia tretina stojaca za opozíciou. No a štvrtá tretina, akože Maďari za hranicami, takisto. Sme teda svoji, všetci máme jeden cieľ, kráčame vpred pod jednou zástavou a táto jednota uvoľní nesmierne množstvo energie... Trocha naftalínový text - to bol okamžitý názor opozičných činiteľov, ktorí si vyprosili, aby sa strana, ktorá získala 54 percent hlasov, vydávala za dvojtretinovú a za tútora všetkých troch až štyroch tretín národa. Ale čo už, deklarácia sa zrodila, vyšla v parlamentnej zbierke, je zadokumentovaná a archivovaná. Nech odpočíva v pokoji - mysleli si neprajníci nového kurzu. Až nadišiel piatok, 2. júla. Vtedy totiž vyšlo vládne nariadenie, podpísané premiérom Viktorom Orbánom. Stojí v ňom, že spomínanú Deklaráciu o národnej spolupráci, čiže NENYI v každej budove štátnej správy vyvesiť treba, a v budovách iných, napríklad na Ústavnom súde, v prezidentskom paláci, na prokuratúre, samosprávach, iných nezávislých inštitúciách je vyvesiť odporúčané. A nie hocijako. Dôstojne, v ráme s rozmerom aspoň 50 x 70 centimetrov, vo farebnej tlači, na viditeľné miesto. Minulý víkend sa protestné hnutie iba rozbiehalo, naplno sa prejavilo až tento týždeň. Zo začiatku sa vyjadrovali iba opoziční poslanci, že ide vraj o akt, ktorý pripomína najtemnejšie kapitoly maďarských dejín... Iní konkrétne aj menovali Horthyho a Kádára, respektíve uvádzali zahraničné príklady, viď Kim Ir Sen a Nicolae Ceaušescu, alebo „tacepaovské” obdobie z Číny. Zhodne si však všetci mysleli, že je to žart. Predsa nie je možné, aby vláda prikazovala vyvesovať kdekoľvek svoju politickú deklaráciu. Hneď prišla odpoveď aj v parlamentnej debate: je to myslené vážne, veď to chceli ľudia, ľudia pomohli dosiahnuť dvojtretinovú väčšinu, ľudia žiadajú národnú spoluprácu, nech deklarácia visí tam, kadiaľ ľudia chodia najviac, teda vo verejných budovách. To je „Fideszistan” na čele s „Orbánbašim” - soptia opozičníci, na čo vládni činovníci odpovedajú: ráčili ste vyhrať voľby vy! Ale hnutie proti deklarácii sa už zastaviť nedá. Burza nápadov je nevyčerpateľná. Ochrancovia ľudských práv najprv zverejnili rôzne podoby deklarácie: s maďarskými motívmi, so starým, komunistickým erbom, v rukách usmievajúcej sa poľnohospodárskej pracovníčky uprostred pšeničného poľa, s podobizňou budúceho prezidenta Pála Schmitta i nemenej známej Ilonky Stallerovej, hoci tu nejde o podobizeň pornoherečky, ale o „cicciolinovskú” vyzývavú pózu, sú tu aj ďalšie robotnícko-roľnícke motívy. To je, samozrejme, slabý odvar toho, čo sa ešte na internete objavuje. Zrodil sa aj návrh zákona, aby všade vyvesili portrét premiéra a aby ho aj patrične osvetlili. Alebo vzniklo hnutie odporu s hlavným heslom: nevyvesíme nič. Akoby k nemu, sa pripojil prezidentský úrad, ktorý sa rozhodol, že kým hlavou štátu bude László Sólyom, nič také na stenách paláca na budínskom hrade visieť nebude. No Sólyom bude hlavou štátu už iba necelý mesiac. Mimochodom aj Ústavný súd Deklaráciu v zarámovanej podobe odmietol. Opačne teda vypálila snaha demonštrovať národnú spoluprácu, na posmech vyšlo hlavné heslo, „Nech je mier, sloboda a súlad!” Apropo! Manžel zvestuje psychológovi, že medzi ním a manželkou je stále väčší súlad. Nevravte, a v čom sa to prejavuje? Napríklad v tom, že včera nás oboch - bolela hlava...
Maďarský prezident László Sólyom vypísal termín jesenných volieb do samospráv na 3. októbra. TASR o tom dnes informovalo oddelenie stratégie a komunikácie kancelárie prezidenta. Maďarský ľavicový denník Népszava v súvislosti s regionálnymi voľbami pripomenul, že na budúci týždeň bude parlament rozhodovať o novom zložení Celoštátnej volebnej komisie (OVB). Poslanci budú v tom čase tiež hlasovať o novom predsedovi parlamentu a o chýbajúcich sudcoch Ústavného súdu. Poldruha mesiaca po vzniku druhej Orbánovej vlády preberie blok Maďarský občiansky zväz-Fidesz a Kresťanskodemokratická ľudová strana (KDNP) riadenie krajiny v takmer všetkých oblastiach. Fidesz-KDNP v aprílových parlamentných voľbách získal vyše dvojtretinovú väčšinu. Touto väčšinou vládne strany prijali pre nich výhodné rozhodnutia aj napriek právnym a ústavným obavám, napriek protestom opozície i občianskej sféry, ale aj napriek prezidentským upozorneniam, konštatoval denník Népszava.
Prezident republiky László Sólyom vypísal všeobecné voľby poslancov do miestnych samospráv a starostov na nedeľu, 3. októbra 2010. V ten istý deň sa uskutočnia aj voľby do miestnych menšinových samospráv.
Maďarskí voliči v Rumunsku nemajú inú možnosť, než si vybrať medzi „skorumpovanými” a „extrémistami”, na rozdiel od slovenských Maďarov, ktorí do parlamentu zvolili stranu Bélu Bugára. Napísal to dnes rumunský denník Romania libera. Slovenskí Maďari prijali princíp, podľa ktorého musia Slováci a Maďari spolupracovať v záujme spoločných riešení, uviedol denník. „Výsledok slovenských volieb spôsobil šok jednak v Budapešti, kde vláda Viktora Orbána podporovala tradičnú maďarskú stranu, jednak v Bratislave, kde sa krajne pravicová protimaďarská strana, ako aj nacionalistická strana Vladimíra Mečiara nedostali do parlamentu,” napísal riaditeľ Rumunského centra európskej politiky Cristian Ghinea. Podľa neho sa Rumunsko a Slovensko nachádzajú v rovnakej situácii, pretože v oboch krajinách žije mnohopočetná maďarská komunita. Na Slovensku však maďarský volič prelomil „diabolský kruh etnického politizovania”, princíp, podľa ktorého sa „bojíme väčšiny a preto stále hlasujeme za svojich, nezávisle od toho, či sú nám sympatickí alebo nie”, dodal. V Rumunsku sa podľa Ghineu táto istá „skrytá dráma” prejaví v závažnejšej forme. Demokratický zväz rumunských Maďarov (RMDSZ) totiž riadia „umiernení, ale skorumpovaní” lídri, podotkol. Ako dodal, proti týmto lídrom stojí skupina pod vedením „duchovného vodcu” Lászlóa T‹késa, ktorá sa prikláňa k extrémizmu.
Mnohí slovenskí makléri v ostatných týždňoch hlásia oživenie segmentu rodinných domov (RD), ktoré sa začali opäť predávať. Ceny nehnuteľností sú stabilizované, v niektorých segmentoch a mestských lokalitách sa už opatrne zvyšujú. Výška nájmu je bez pohybu, ale sú mestá, kde sa hýbe nahor. Pravidlo, ktoré platí za celý trh s nehnuteľnosťami, teda čo je cenovo prijateľné, to sa predáva, makléri evidujú u bytov aj u RD. Snaha predávať nehnuteľnosť tvrdohlavo v starých cenách sa majiteľom nehnuteľností nevypláca - nepredávajú a v biznise strácajú. „Ceny sa stabilizovali a v druhom polroku 2010 očakávam u nehnuteľností s menšou výmerou a u lacnejších mierny nárast cien,” uviedol pre TASR Andrej Churý z realitnej kancelárie RK RE/MAX Elite v Bratislave s tým, že už opäť začína byť citeľný nedostatok menších bytov, a preto „ceny v tomto segmente už veľmi ťažko klesnú”. Cena rezidenčných objektov závisí predovšetkým od lokality, veku nehnuteľnosti a vybavenia napr. bytu. V Bratislave je najlacnejšia lokalita Vrakuňa a po nej Petržalka. Orientačná cena dvojizbového bytu v týchto lokalitách je od 80.000 do 100.000 eur. V Banskej Bystrici sa dá takýto byt kúpiť napr. na najlacnejšom sídlisku Sásová za 50.000 až 70.000 eur. Starší dvojizbový byt po rekonštrukcii stojí v Košiciach od 56.000 eur. Developéri sa pomaly „prebúdzajú” z následkov hospodárskej krízy a vyhľadávajú projekty, ktoré sú hlavne rýchloobrátkové a ľahšie rozpredávateľné. „Hlavne bytové projekty s menšími výmerami budú v centre ich záujmu. Luxusné projekty sú naďalej ohrozené a hlavne rizikové,” dodal Churý. Špecialistka RE/MAX na nehnuteľnosti v pohraničí Henrieta Lukovicsová z RE/MAX Happy v Bratislave uviedla, že aj napriek poklesu cien na Slovensku sú napr. v Maďarsku nehnuteľnosti asi o tretinu až polovicu nižšie ako priemerné ceny v SR. Vzhľadom na to, že ide o lokalitu považovanú maďarskými obyvateľmi za okrajovú, ale pre Slovákov v pohraničí o veľmi atraktívnu. „Moji slovenskí klienti uprednostňujú maďarské pohraničie nie len pre ceny, ale aj pre dobrú dostupnosť, lokalitu so zeleňou a celkovú infraštruktúru obce pre život jej občanov. „Ceny nájmov ovplyvnila zmena z trhu prenajímateľov na trh nájomcov,” uviedol Peter Nitschneider zo spoločnosti King Sturge. Vlaňajšok bol podľa neho skôr o poskytovaní služieb za čo najnižšie ceny a tie mali lákať nájomcov, tento rok je skôr o poskytovaní kvalitnejších služieb za porovnateľnú cenu. V strednodobom horizonte sa situácia znova môže zmeniť na priplácanie si za kvalitu. „Neočakávame ďalšie veľké prepady cien do konca roka, ale predpokladáme, že developéri budú zotrvávať viac času pri príprave projektov a že na trhu sa stanoví nový benchmark kvality poskytovaných služieb,” dodal Nitschneider.
Maďarská stavebná produkcia sa v máji podľa neupravených údajov medziročne zmenšila o 10,6 % po tom, ako v apríli medziročne oslabila o 15,7 %. Vo štvrtok o tom informoval maďarský štatistický úrad. Medzimesačne sa stavebná výroba krajiny v máji podľa sezónne a na základe počtu pracovných dní upravených údajov zvýšila o 0,9 %. V apríli medzimesačne o 8,1 % klesla. Zásoba objednávok stavebného sektora Maďarska na konci mája v porovnaní s rovnakým dátumom minulého roka bola vyššia o 3,2 %.
Maďarská priemyselná produkcia zaznamenala v máji najvyššie tempo rastu za dva roky. Podľa konečných údajov, ktoré zverejnil v stredu štatistický úrad krajiny, produkcia maďarských priemyselných podnikov v piatom mesiaci roka posilnila o 13,7 percenta, teda najviac od februára 2008 a zároveň v súlade s predbežnými údajmi. V apríli maďarská priemyselná produkcia vzrástla o 9,7 percenta. Analytici, ktorých vo svojom prieskume oslovila agentúra Reuters, očakávali rast priemyselnej produkcie v sledovanom období na úrovni 7,5 percenta. Podľa sezóne upravených údajov vzrástla produkcie medzimesačne o 5,4 percenta, čo je tiež v súlade s predbežnými údajmi. Za prvých päť mesiacov tohto roka poskočila priemyselná produkcia v medziročnom porovnaní o 7,3 percenta. Maďarská centrálna banka očakáva v tomto roku hospodársky rast na úrovni 0,9 percenta po tom, čo sa ekonomika vlani prepadla o 6,3 percenta.
Dvanásty ročník Letného filmového semináru 4 živly, ktorý sa uskutoční od 12. do 15. augusta v Banskej Štiavnici, dostal tému Hra. „Téma Hra umožňuje predstaviť divákom a účastníkom semináru rôznorodý program, filmy a projekcie špecifického zamerania a štýlu, čo bolo vždy súčasťou dramaturgie podujatia. Samotná hra nás fascinuje z rôznych dôvodov. Hra je isté usporiadanie reality, súbor pravidiel, na ktorých sa dohodla skupina ľudí. Ľudia však tiež radi porušujú pravidlá, provokujú svojich spoluhráčov, z ktorých sa tak ľahko stávajú protivníci. Letný filmový seminár 4 živly vytvára priestor pre vzdelávanie a zabávanie sa súčasne,” uviedla Daniela Chlapíková z Občianskeho združenia 4 živly. Rôzne podoby hry divákom ponúknu v podobe odborných úvodov teoretik Martin Ciel a šéfredaktor filmového časopisu KinoIkon Martin Kaňuch. Okrem 15 celovečerných filmov čaká návštevníkov a návštevníčky 4 živlov bohatý sprievodný program. V piatok 13. augusta sa bude konať nočné premietanie na Starom zámku, ktoré bude spojením nemého maďarského filmu Szulamit (Eugen Illés, 1916) a živého vystúpenia saxofonistu Jánosa Vázsonyiho v sprievode DJ-a Suhaida. Ďalej sa ľudia môžu tešiť na premietania v rôznych priestoroch mesta Banská Štiavnica ako kaviareň Libresso, Art Café, amfiteáter, Botanická záhrada či jazero Počúvadlo. Nebude chýbať tradičná tanečná horúčka sobotňajšej noci v čajovni Klopačka. Novinkou bude piatková párty, ktorá sa začne o 22:44, čo je presný čas príchodu posledného vlaku na železničnú stanicu v Banskej Štiavnici, kde sa aj párty uskutoční v spolupráci s občianskym združením Banská St a nica. Tento ročník sa opäť venuje kultúre a produkcii krajín V4, a to cez cyklus špecifických prednášok. Jednou z najväčších hviezd semináru bude maďarský režisér Árpád Shilling, ktorý je známy ako zakladateľ legendárneho divadla Krétakör. Počas svojej prezentácie predstaví svoje pravidlá hry a svoje nové performatívne, divadelné a vizuálne projekty. Ďalšími hosťami budú kultúrna manažérka a historička umenia Mária Rišková, ktorá sa venuje predovšetkým problematike nových médií, Poliak Mateusz Szlachtycz, ktorý vedie vo Varšave festival poľského komiksu a na seminári bude prezentovať vzťah komiksu a filmu. Filmár Martin Ježek predstaví svoj netradičný projekt zameraný na experimentálny film a na hru s filmovým materiálom v symbióze so živým Dj-ským setom.
Východomaďarská obec Hejce sa nachádza vzdušnou čiarou doslova len niekoľko kilometrov od slovenských hraníc. Nelíši sa ničím od obcí v okolí. Keď sme sa rozhodli vybrať sem, nepomohla nám žiadna z našich automáp a aj pani z GPS navigácie mala s vyhľadaním tej najlepšej cesty určité problémy. Napriek tomu sa v posledných rokoch stala svojráznou turistickou atrakciou. Po tom, čo tu v januárovú noc pred štyrmi rokmi našli svoju smrť vyše štyri desiatky Slovákov vracajúcich sa z vojenskej misie v Kosove, má toto miesto úplne inú atmosféru. Dedinka Hejce neleží na žiadnom turistickom ťahu, a tak sem približne hodinu trvajúca cesta z Košíc alebo z druhého smeru od Slovenského Nového Mesta vedie po príjemných vidieckych cestách cez vŕšky severovýchodného Maďarska. Obec sa veľmi nelíši od podobných osídlení na východe Slovenska, je však akási čistejšia, upravenejšia. A na jednom z malých námestíčok v centre je veľké súsošie, ktoré pripomína tragickú udalosť z roku 2006. Niekoľko kovových stromov, telo zachytené v páde, a veľa čerstvých kytíc. Aj keď sme tu počas piatkového poludnia sami, je nám jasné, že dnes nie sme prvými ani poslednými návštevníkmi. Náš cieľ však nie je samotná dedinka, ale hory nad ňou. Keď sa chvíľu bezradne obzeráme, ochotne sa pri nás zastaví miestny mladík. Náš počiatočný strach zo vzájomnej komunikácie odstraňuje hneď plynulou angličtinou. „Vy ste asi zo Slovenska, však?“ pýta sa bez očakávania odpovede pri pohľade na našu ešpézetku. „Ako sa dostanete k miestu tragédie? Pôjdete poľnou cestičkou na severnom konci dediny. Potom ešte asi hodinku pešo stále po lesnej cestičke a mali by ste to nájsť,“ hovorí. „Škoda, že ste prišli práve dnes, kúsok by som vás odprevadil, ale ponáhľam sa na autobus do Miškovca. Môj strýko by vám vedel o udalosti povedať viac, bol jeden z prvých, ktorí na miesto prišli. Bohužiaľ, je dnes v zahraničí a vie len po maďarsky,“ vysvetľuje nám mladý muž. Sadáme teda do auta a vychádzame na poľnú cestu. Včera sme na podobnom teréne „pichli“, a tak rozmýšľame, či postaršiu Fabiu nenecháme odpočívať. Chceme si však spomínanú hodinku čo najviac skrátiť, a tak po cestičke pokračujeme ešte pár kilometrov až k zákazovej značke. Že sme správne, nám naznačujú aj dve odparkované autá s košickými ešpézetkami. „Ešte 30 minút do kopca,“ vyrozumieme od staršieho maďarského pána, ktorý pre zmenu nechal starý žigulák stáť v jarku. Keď sa mu ponúkame, že mu ho pomôžeme potlačiť, len mávne rukou a „vytúruje“ motor. Po necelej minútke je úspešný a my si medzi sebou len rozprávame vtip o tom, že najlepšie terénne auto je služobná škodovka. Vyberáme sa teda do kopca. Po desiatich minútach prichádzame k akejsi chate, kde sa cesta končí a ďalej pokračuje len úzky neoznačený chodníček v lese. Pomaly sa začínajú ozývať prvé náznaky únavy od ženskej časti našej výpravy. Podľa našich prepočtov sme však od miesta tragédie vzdialení len necelých dvadsať minút. „Veď aj stúpanie sa už musí čoskoro skončiť. Nie sme v Tatrách, ale v Maďarsku,“ snaží sa povzbudzovať tá optimistickejšia časť výpravy. Nálada postupne klesá, keď už lesom ideme takmer hodinu a uvažujeme, či sme sa nemali vybrať niektorou z niekoľkých odbočiek, ktoré sme cestou stretli. „Už musíme byť pomaly na Slovensku,“ ozývajú sa kuvičie hlasy v našej skupinke. Keď sa už-už chceme otočiť, s prekvapením zisťujeme, že pravdepodobne sme na mieste. Netreba priveľmi používať fantáziu, aby sme si vedeli predstaviť katastrofu, ku ktorej tu prišlo. Pás stromov v severojužnom smere je tu zrezaný a podľa ich výšky sa dajú odsledovať posledné metre dráhy lietadla. Na čistinke, ktorú svojím pádom vytvorilo, zostali len krátke pahýle. Žarty, ktorými sme si počas výstupu skracovali cestu, pomaly končia. Všetci len ticho stojíme a rozmýšľame nad tým, aké strašné divadlo sa muselo naskytnúť miestnym záchranárom, ktorí sem prišli chvíľku po náraze. Dnes je tu 42 malých pamätníčkov s čiernobielymi fotografiami ľudí, ktorí už do Košíc v tú mrazivú noc nedoleteli. Počas polhodinky, ktorú na mieste tragédie trávime, prichádzajú ďalšie dve skupinky turistov, ktoré podľa rovnakého scenára stíchnu. Miesto vysoko v kopcoch nad dedinkou Hejce, ktorá ešte pred piatimi rokmi bola Slovákom napriek svojej blízkosti od hraníc takmer úplne neznáma, dýcha svojou temnou atmosférou, napriek tomu výlet sem rozhodne stojí za to. V tichu hôr sa každý aspoň na chvíľku zamyslí, či hodnoty nášho uponáhľaného života stoja za to, a aj keď to znie ako klišé, pripomenúť si pamiatku padlých vojakov chrániacich mier len pár stoviek kilometrov od nás určite neuškodí. Cesta nazad do dedinky je tak spravidla vážnejšia, ale určite nie menej príjemná.
Na päticu dni sa historická Nitra a ďalších tucet miest a obcí na južnom Slovensku (1. - 5. júla) stali centrom nielen Slovenska, ale i celého slovenského sveta. Predovšetkým toho s prívlastkom „mladý”. Matica slovenská - ako ste sa už viackrát mohli dočítať aj v SNN - pod záštitou prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča a primátora mesta Nitra Jozefa Dvonča totiž zorganizovali ďalší Matičný svetový festival slovenskej mládeže (MSFSM). Okrem mladých zo Slovenska sa opätovne na ňom aktívne zúčastnili naši krajania zo Srbska, z Maďarska, Chorvátska, Poľska, ale aj zo vzdialenejších krajín: USA, Kanady a Austrálie. Aby tak potvrdili jeden z cieľov festivalu, ktorým je udržiavanie kontaktov a priateľských vzťahov medzi Slovákmi žijúcimi v rôznych kútoch sveta. Treba uviesť aj skutočnosť, že rok 2009 s presahom na rok 2010 vyhlásila MS za Rok J. C. Hronského a ním založenej Zahraničnej Matice slovenskej a k týmto hodnotám sa, samozrejme, vrátil aj tohtoročný MSFSM viacerými odbornými podujatiami i hodnotnou výstavou. Akýmsi tradičným začiatkom celého festivalu bol štart bežeckého štafetového posolstva MSFSM vo štvrtok 1. júla spod starobylého Devína. Štafetu á jej posolstvo prijal srdečne na nádvorí prezidentského paláca prezident SR. Potom štafeta pokračovala na Bratislavský hrad k nedávno odhalenej soche Svätopluka a ešte v ten istý deň dobehla na Trojičné námestie v Trnave, kde prenocovala. V piatok 2. júla po zastávkach v Seredi a Križovanoch dorazila priamo do epicentra diania, do festivalovej Nitry, kde jej členovia odovzdali festivalový kolík na Svätoplukovom námestí predsedovi MS a primátorovi mesta. 11. Matičný svetový festival slovenskej mládeže sa mohol začať. Napríklad aj vlajkovým sprievodom hosti s názvom Svetové posolstvo v náručí domova - živá pozvánka v centre mesta Nitry, počas ktorého sa prezentovali krajanské folklórne súbory (na fotografii krajania z Ukrajiny)... Neskôr nechýbalo ani ekumenické slávenie sv. Cyrila a Metoda (v rámci štátneho sviatku SR), ktoré vyvrcholilo 5. júla na Devíne. Sprevádzali ho vystúpenia cirkevných zborov i výstavy a celé bolo zamerané na živý kult vierozvestcov zo Solúna, spolupatrónov Európy. Tu zas treba pripomenúť, že Matica slovenská pokladá cyrilo-metodské tradície za znaky kultúry a kresťanského života, ktoré sú aj a meradlom národného prebúdzania sa upevňovania povedomia.
Aj Chorváti žijúci v Maďarsku sú ctenými členmi spoločnosti, ktorí ako menšina budú mať v maďarskom parlamente svoje zastúpenie, vyhlásil dnes v Záhrebe predseda Národného zhromaždenia Maďarskej republiky Pál Schmitt po schôdzke s predsedom chorvátskeho parlamentu Lukom Bebičom. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI Schmitt prijal pozvanie predsedu chorvátskeho Saboru na dvojdňovú oficiálnu návštevu. Chorvátsko-maďarské vzťahy sú podľa predsedu maďarského parlamentu bezproblémové. „Vstup Chorvátska do Európskej únie a priateľská, mierová a solidárna spolupráca sú prioritami maďarskej zahraničnej politiky,” zdôraznil Schmitt. Vyjadril nádej, že v prvom polroku 2011, počas maďarského predsedníctva EÚ, „možno práve v maďarskom parlamente” bude môcť podpísať Chorvátsko prístupovú zmluvu. Bebič privítal Schmitta ako budúceho maďarského prezidenta. Vzťahy Chorvátska s Maďarskom označil za príkladné, „čo je dobrým základom pre ešte intenzívnejšiu a silnejšiu spoluprácu po vstupe do únie,” konštatoval.
Predsedníctvo Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz počas víkendu oficiálne požiadalo Lászlóa Kövéra, aby kandidoval na uvoľnený post predsedu parlamentu. Poslanci zákonodarného zboru budú nového predsedu voliť 19. júla, informoval dnes maďarský denník Népszabadság. Kövér, ktorý uviedol, že ak bude zvolený, zostane tiež predsedom Republikovej rady Fideszu, sa údajne dostal do sporu s Orbánom. Okrem iného v prípade nominovania Pála Schmitta na kandidáta za prezidenta, zaradenia tajných služieb pod rezort vnútra, ktorý vedie Sándor Pintér či aj v otázke rozdielneho preferovania organizácii Maďarov v Rumunsku. Na margo toho novinárom povedal, že s predsedom Fideszu Viktorom Orbánom sú priatelia a poznajú sa už 27 rokov. „Zhruba rovnaký čas žijem spolu so svojou manželkou a ani v súvislosti s ňou nemôžem povedať, že sme nikdy medzi sebou nemali nezhody alebo rozdielne názory,“ konštatoval Kövér.
Mimoriadna letná schôdza maďarského parlamentu potrvá do 22. júla. Vládny Maďarský občiansky zväz-Fidesz na dnešnom rokovaní rady parlamentu navrhol, aby na budúci týždeň zákonodarný zbor rokoval štyri dni, pretože vláda chce predložiť nové návrhy zákonov. Predseda frakcie Fideszu János Lázár povedal, že popritom, že vláda požiadala o predĺženie mimoriadnej schôdze, frakcie vládnych strán na dnešnej rade navrhli, aby rada zvážila ich žiadosť spomaliť tempo predkladania návrhov zákonov. Podľa pôvodných plánov mal parlament zasadať na budúci týždeň iba 19. júla pred letnými prázdninami. Riadna schôdza parlamentu trvala do 15. júla, pripomenula maďarská tlačová agentúra MTI.
Medzinárodný menový fond (MMF) požiadal maďarskú vládu, aby odložila hlasovanie v parlamente o plánovaných zmenách daní, aby bol k dispozícii dostatok času na rokovania o ich špecifikách. V utorok o tom informoval spravodajský portál index.hu. Tím MMF a Európskej únie pricestoval do Budapešti minulý týždeň, aby posúdil plnenie dohody s Maďarskom spojenej s poskytnutím záchranného úveru v sume 25,1 mld. USD v októbri 2008. Kľúčovým bodom snahy maďarskej vlády o obmedzenie rozpočtového deficitu je daň z činnosti finančných spoločností, prostredníctvom ktorej chce v tomto roku získať 187 mld. forintov (HUF). Portál index.hu, ktorý citoval zdroje, ktoré majú blízko k rokovaniam, uviedol, že MMF požiadal vládu, aby hlasovanie o dani voči finančným firmám odložila. Podľa portálu MMF nesúhlasí s rozsahom bankovej dane, ktorej výnos by mal byť na úrovni 0,7 % hrubého domáceho produktu, a tiež s tým, že vláda chce znížiť korporátne dane z úrovne 19 % na úroveň 10 % pre firmy s príjmami menšími ako 500 mil. HUF ročne. Maďarská centrálna banka uviedla, že banková daň by mohla obmedziť poskytovanie úverov a spomaliť hospodársky rast. Združenie maďarských bánk varovalo, že daň by mohla znížiť ich kapitálovú primeranosť.
Z Košíc do Maďarska by sme mali do troch rokov jazdiť 130-kilometrovou rýchlosťou. Postarať sa o to má švédska firma Skanska, ktorej Národná diaľničná spoločnosť pridelila zákazku na vybudovanie 16-kilometrového úseku rýchlocesty R4, ktorý v budúcnosti povedie až po poľskú hranicu. „Dostali sme oznámenie o prijatí našej ponuky, predpokladáme, že v krátkom čase budeme vyzvaní na podpis zmluvy,“ povedala hovorkyňa firmy Magdaléna Dobišová. Prekaziť by to mohla len námietka jedného zo šiestich konkurenčných uchádzačov, ktorých Skanska v súťaži porazila najnižšou cenou 77,7 milióna eur. Konzorcium firiem Váhostav a Strabag, ktoré skončilo druhé, ani tretí Doprastav, to komentovať nechceli. R-štvorka prinesie komfortnejšiu jazdu motoristom, ktorí na ceste medzi Bratislavou a východným Slovenskom využívajú maďarské diaľnice. Týka sa to najmä regiónu Košíc. „Je to riešenie, ktoré využíva mnoho obyvateľov východného Slovenska už dlhý čas, keďže prepojenie západu a východu Slovenska po slovenskej diaľnici stále chýba,“ povedala pre HN hovorkyňa košickej župy Zuzana Bobriková. Na maďarskej strane súvislej diaľnici chýba už len 70 kilometrov medzi slovenskými hranicami a mestom Miškovec. Namiesto nej sa však dá prejsť po ceste prvej triedy, ktorá je podľa maďarského ministerstva dopravy kvalitná. „Maďarská časť tohto koridoru bola nedávno zrekonštruovaná, je v dobrom stave a nemá ťažkú nákladnú dopravu,“ povedala Erika Rékai z tlačového oddelenia rezortu. Ten chystá aj pokračovanie R-štvorky, stavať ho však začne najskôr v roku 2014. Novej ceste sa potešia aj obyvatelia obcí Seňa či Kechnec, cez ktoré dnes vedie hlavný tranzitný ťah zo severu na juh. Rýchlocesta ich totiž obíde. „Občanom znepríjemňuje život najmä veľké množstvo prechádzajúcich áut, ktoré spôsobujú vysoký hluk. Nákladná doprava je preťažená a ich rodinné domy si to odnášajú na fasádnych prasklinách, niekedy aj opadaním vnútornej alebo vonkajšej omietky,“ povedal starosta Sene Miroslav Bačenko. Ten, rovnako ako líder susedného Kechneca Jozef Konkoly, si od toho sľubujú aj zvýšený záujem investorov, ktorí tým získajú lepšie dopravné napojenie na zahraničné trhy. Najväčší cestný projekt v dejinách kraja je pritom len začiatkom štvorpruhovej cesty. Tá má totiž v ďalekej budúcnosti „preťať“ východ Slovenska zo severu na juh. Jej južná časť sa pri Košiciach napojí na diaľnicu D1, druhá, severná časť povedie od D-jednotky pri Prešove až po poľskú hranicu. Minister dopravy Ľubomír Vážny chcel túto cestu dokončiť do roku 2017. Nová vláda Ivety Radičovej svoj termín ešte nemá, koaličné strany SDKÚ-DS aj KDH však v tejto výstavbe sľúbili pokračovať.
Hlavný hygienik v Maďarsku nariadil oddnes do nedele najvyšší stupeň výstrahy proti horúčavám pre celé územie krajiny. Až do nedele očakávajú podľa predpovede meteorológov denné teploty nad 35 stupňov Celzia, celodenný teplotný priemer bude nad 27 stupňov Celzia. Celoštátna meteorologická služba (OMSZ) súčasne vydala varovanie druhého stupňa pre Stredné Zadunajsko a Západné Zadunajsko, kde majú byť víchrice spojené s prívalovým dažďom a krupobitím. Studený front v nedeľu by mal u našich južných susedov zmierniť horúčavy o niekoľko stupňov, ale iba na pár dní.
Podľa meteorológov patrí teraz Rakúsko k najteplejším oblastiam v Európe a koniec horúčav je zatiaľ v nedohľadne. Mierne ochladenie by malo prísť po nedeli. Aktuálne predpovede pre Burgenlandsko sú teploty až 38 stupňov pričom doterajší rakúsky rekord 39,7 stupňa Celzia padol v júli 1983 v korutánskom Dellachu. Meteorológovia varujú aj pred búrkami z tepla, ktoré by mohli vyvolať miestne záplavy a zosuvy pôdy. Tie postihli už niektoré miesta vo Vorarlbersku a Tirolsku na západe štátu. Vo Viedni sa ortuť teplomera dostáva cez tropickú tridsiatku už ráno okolo 08:00, popoludní sa blíži ku štyridsiatke. Ešte o polnoci teplomer ukazuje skoro 30 stupňov. Problémy s roztápaním a poškodením ciest sa objavili na Západnej diaľnici A1, ktorá spája Salzburg s Viedňou, na Južnej diaľnici A2 v Štajersku a tiež na juhovýchodnom diaľničnom okruhu A23 okolo Viedne. Podobné horúčavy postihujú aj susedné Maďarsko. Úrady preto od štvrtka vyhlásili mimoriadne opatrenia. Vyzvali obyvateľstvo nevychádzať von v obedňajšiom čase, prikázali vyvesiť zoznam verejne prístupných miest, kde sa dá ochladiť v klimatizovanom prostredí, pričom mestá sú povinné polievať čo najčastejšie ulice vodou. Najmä starší ľudia a deti majú dbať na časté pitie, aby nedochádzalo k dehydratácii. Tieto opatrenia platia najmenej do nedele, potom budú podľa situácie predĺžené alebo zrušené. Po výpadkoch rýchlikov kvôli horúčave minulý víkend v Nemecku sa v stredu stal podobný prípad aj vo Švédsku. Šesť hodín zostalo asi 200 cestujúcich uväznených v rýchliku zo Štokholmu do Göteborgu, ktorý uviazol pre poruchu na trati. Teplota vo vagónoch dosiahla skoro 50 stupňov Celzia. Potom, čo ľudia začali omdlievať, vyrazil jeden cestujúci kladivom okno, aby do vagonu prenikol vzduch. Po odtiahnutí vlaku do najbližšej stanice boli náhradným rušňom cestujúci s úpalom hospitalizovaní, ostatní museli ďalšie hodiny čakať na náhradný vlak. Horúčavy prehrievajú nečakaným spôsobom vodu v Baltskom mori, inak známom ako „more pre otužilcov”. Pri ostrove Usedom má voda 22 stupňov, čo je rovnako ako u gréckeho ostrova Korfu. Zareagovali na to už aj ryby, ktoré sa stiahli do veľkých hĺbok. Vodu s obvyklou teplotou 15 až 16 stupňov našli až v hĺbke 20 metrov, informoval inštitút pre baltský rybolov v Rostocku. Na území Slovenska sa v utorok lámali teplotné rekordy. V Bratislave namerali 28,3 stupňa Celzia, čo prekonalo rok 1995, keď tu meteorológovia namerali priemernú dennú teplotu 26,4 stupňa Celzia. Rekord padol aj v Liesku na Orave, kde namerali 28,8 stupňa Celzia, čo je o desatinu stupňa viac ako namerali pred dvoma rokmi. Vyrovnaný teplotný rekord namerali v utorok v Piešťanoch, kde bolo v tento deň po devätnástich rokoch znovu 33 stupňov Celzia. Do piatka meteorológovia neočakávajú výrazný nárast, ale ani pokles teplôt, mali by sa držať od 30 do 34 stupňov Celzia.
Maďarská Celoštátna meteorologická služba (OMSZ) vyhlásila pre oblasť piatich regiónov kvôli horúčavám varovanie druhého stupňa. Priemerné celodenné teploty dosiahnu podľa meteorológov v pondelok a v utorok 25 stupňov Celzia, na Zadunajsku a v strednej časti krajiny až 26 stupňov Celzia. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI varovanie platí pre oblasť Stredného Maďarska, Stredného Zadunajska, Západného Zadunajska, Severnej Dolnej zeme a Južnej Dolnej zeme. Od stredy priemerné denné teploty ďalej stúpnu, môžu dosiahnuť až 28 stupňov Celzia. Úrad hlavného hygienika upozornil obyvateľstvo, aby sa počas poludňajších hodín podľa možnosti zdržiavalo v chladných priestoroch, zdôraznil dodržiavanie pitného režimu najmä v prípade starých, chorých a malých detí.
Orientácia smerom k Severoatlantickej aliancii a tiež zlepšovanie susedských vzťahov najmä s Maďarskou republikou. Takto by sa podľa odborníka Lászlóa Öllösa mala uberať zahraničná politika Slovenska. Podľa ÖllÖsa osoba Mikuláša Dzurindu ako nového ministra zahraničných vecí je vybraná tak, aby reprezentoval politiku krajiny smerom k medzinárodným štruktúram, ktorých sme členom. Dzurinda sám povedal, že mu na reputácii Slovenska veľmi záleží. „Chcem prispievať k tomu, aby povesť a kredit Slovenska narastali. Lebo veľmi dobre viem, že keď sa tak stane, bude rásť šanca na investície, a to je práca pre ľudí.” Ďalším problémom v zahraničnej politike je podľa Öllösa vzťah s Maďarskom. Za predošlej vlády sa zhoršil a po nástupe k moci Viktora Orbána a ich prijatím zákona o dvojakom občianstve, sa situácia ešte vyostrila. „Mám nesmierne veľký záujem upevňovať a rozvíjať tie najlepšie vzťahy s našimi susedmi,” tvrdí na margo toho Dzurinda.
Minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda dostal blahoprajný telegram k vymenovaniu do funkcie od svojho maďarského rezortného kolegu Jánosa Martonyiho. Maďarský minister v telegrame píše, že záujmom Maďarska je všestranný rozvoj bilaterálnej spolupráce medzi Slovenskom a Maďarskom „vrátane tých otázok, v ktorých sa nám doteraz nepodarilo nájsť spoločný tón.” V dohľadnom čase sa očakáva stretnutie oboch ministrov, informoval hovorca rezortu Peter Stano.
Iba najvyššia miera dobrej vôle a empatie k protistrane môže pohnúť s riešením záležitostí, s ktorými sú konfrontovaní Iveta Radičová a Viktor Orbán. V prvom rade je to Orbánom presadené maďarské občianstvo pre etnických Maďarov bez bydliska v Maďarsku. I nová slovenská vláda bude maďarský zákon považovať za neúčinný. Bude chcieť s Orbánom vyjednávať o preformulovaní tohto zákona, na čo šéf maďarskej vlády podľa všetkých náznakov nepristúpi. Aby bolo možné vyjsť z tejto slepej uličky, vyžaduje si to aj maďarské gestá. Samotná ochota k nim sa však v Budapešti zatiaľ nerysuje.
Koniec Csákyho a Duraya vo vedení SMK je príjemnou správou. Zavŕšil sa tým hlavný a najdôležitejší odkaz volieb 2010. Tým odkazom bola ničivá porážka maďarského nacionalizmu. Zmenu kurzu si vynútili maďarskí voliči. Odmietli tvrdú veľkomaďarskú líniu, živenú Orbánom. Namiesto toho podporili Bugárov projekt maďarsko-slovenskej spolupráce. Slovenskí Maďari tým jasne ukázali, že svoj osud nechcú spájať s maďarskou politikou, ale so slovenskou. Autonómia, dvojaké občianstvo, politické väzby na Maďarsko - to všetko menšinových Maďarov na Slovensku obťažovalo. Csáky a Duray vo svojom radikálnom „národnom boji“ ostali opustení. SMK cez víkend do vedenia vysunula ľudí, ktorí majú podstatne bližšie k Bugárovi ako k Durayovi... Maďarská verejná mienka predviedla zaujímavý paradox. Kým v Maďarsku si Orbánovi nacionalisti vybojovali zdrvujúcu prevahu, na Slovensku maďarskí nacionalisti, podporovaní Orbánom, stroskotali. A s nimi stroskotal aj ich zákerný program. Áno, zákerný... Pretože na Slovensku ho nikdy nepriznali. Podporu mu chceli získať zvonku, cez Maďarsko. Csákyho SMK vstúpila do Rady pre autonómiu Maďarov Karpatskej kotliny. Cez maďarskú tlač vykresľovala Slovensko ako krajinu, v ktorej sa menšinoví Maďari musia báť o život. Duray vyzýval, aby sa „utláčaní“ slovenskí Maďari dostali pod ochranu EÚ. Bola to štvavá protislovenská kampaň postavená na nehoráznych klamstvách. Veľa sme o nej nevedeli, pretože sa viedla hlavne cez maďarské médiá... A čo je najdôležitejšie, nič o nej nechceli vedieť ani slovenskí Maďari. Csáky dopadol naozaj smutne. Jeho vlastní ho poslali... Za Dunaj.
Durayov problém nespočíval v tom, že považoval európsky rámec pre svoje pôsobenie za pritesný, ale že ho považoval za neprijateľný. Keď bolo známe, že SMK je mimoparlamentnou stranou, dostal jej podpredseda pre stratégiu otázku, čím sa bude zaoberať. Miklós Duray odpovedal, že pôjde do dôchodku, bude kosiť trávu a upratovať v záhradke, lebo si vraj „už tri roky nadslúžil”. Po mesiaci však na otázku, či by prijal v SMK nejakú funkciu, Duray priznal, že ak by ho navrhli, tak aj áno. Lenže na mimoriadnom kongrese SMK ho nikto do žiadnej funkcie nenavrhol, a tak z neho odišiel ako vyslúžilec. Po Mečiarovi opustil veľkú politiku aj ďalší politický dinosaurus. Miklós Duray bol dinosaurom predovšetkým z dvoch dôvodov. Nikdy sa nestotožnil s európskym konceptom ochrany práv národnostných menšín. Všetko podstatné, čo chcel pre maďarskú menšinu urobiť, mala vykonať Budapešť. Toho sa držal od začiatku až do konca svojej dvadsaťročnej politickej kariéry. Od začiatku deväťdesiatych rokov Duray vyhlasoval, že Maďari na Slovensku nesmú byť nálepkovaní urážlivým názvom národnostná menšina, lebo vraj už „samotný akt priznania práv menšine na akejkoľvek úrovni kodifikuje jej príslušníkov ako občanov druhej kategórie”. Týmito vyhláseniami sa dostal nielen do sporu so slovenskými politikmi, ale aj so základným európskym konceptom, ktorý garantuje práve „medzinárodnú ochranu práv národnostných menšín”. Príznačné pre Duraya i jeho dvojzmyselnú politiku bolo, že hoci európsky koncept ochrany práv neuznával, na európske dohody a zmluvy sa odvolával vtedy, keď tvrdil, že z nich vyplývajú kolektívne práva príslušníkov menšín - predovšetkým právo na územnú autonómiu. Durayov problém nespočíval v tom, že považoval európsky rámec pre svoje pôsobenia za pritesný, ale že ho považoval za neprijateľný. Pretože sa minul s dobou, musel svoju dinosauriu podstatu maskovať a skrývať. Pri rekapitulácii najdôležitejších iniciatív Miklósa Duraya vyjde najavo, že na „domácej” pôde presadil len jedinú - v roku 1998 sa z troch maďarských strán stal jeden politický subjekt. Zato za hranicami iniciatívami len tak hýril: pomohol k tomu, že v Maďarsku vznikol zväzok pravicových strán, z ktorého zostal dnešný Fidesz, inicioval maďarskomaďarské summity (stretnutia politickej reprezentácie Maďarska a reprezentácií Maďarov v susedných štátoch), inicioval vznik Stálej maďarskej konferencie, vypracoval Orbánovi krajanský zákon a ako výkonný podpredseda SMK na miliónovom mítingu v Budapešti oznámil, že „Felvidék” podporuje Viktora... Vo výpočte by sa dalo pokračovať, ale bolo by to zbytočné, lebo je zrejmé, že Miklós Duray sa ako politik neprejavil a ani nechcel prejaviť v slovenskom parlamente. On sa tak prejavoval iba v Maďarsku. Ako poslanec vystúpil Duray len v roku 1992 - vo Federálnom zhromaždení ČSFR predniesol v maďarčine a slovenčine prejav o zániku Česko-Slovenska. No ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky v štyroch volebných obdobiach neprehovoril. Aj keď len on vie, čo tým chcel povedať, jedno je isté. Bude lepšie, ak v piatom volebnom období bude mlčať už len ako dôchodca.
Majiteľ spoločnosti Ipsilon Bt. Zoltán Kaprinay sa rozhodol rozbehnúť svoj biznis nie na Slovensku, ale u južných susedov, kde podniká už šesť rokov. „Do Maďarska som sa dostal vďaka lukratívnej ponuke od môjho niekdajšieho zamestnávateľa. Zapáčilo sa mi tam, zdalo sa mi to zaujímavé,” hovorí. Preto sa neskôr osamostatnil a rozbehol vlastnú poradenskú firmu. „Robím biznis coaching najmä pre mediálne firmy a on-line poradenstvo. Väčšinou ma vyhľadávajú investori, ktorí chcú investovať do nejakého on-line produktu alebo on-line firmy. Alebo naopak, ľudia, ktorí majú nejaký softvér, produkt či stránky a chcú ich odštartovať a poradiť, ako by sa k nim dali zohnať peniaze či investor.” V Maďarsku si založil firmu podobnú našej spoločnosti s ručením obmedzeným, avšak s tým rozdielom, že za jej záväzky ručí neobmedzene. V čom vidí výhody tamojšieho podnikania oproti nám? „Dodnes sú reálne mzdy v Maďarsku v porovnaní so Slovenskom oveľa vyššie. Keď si porovnáte, aké sú v každej krajine náklady na život či základné potreby, je to rozdiel. Byty v Bratislave sú dvojnásobne drahšie ako v Budapešti,” hovorí Kaprinay. Za ďalšiu považuje väčší trh. „Je rozdiel, či podnikáte v krajine, kde je päť miliónov ľudí, a kde ich je dvojnásobok.” Nevýhody na druhej strane pocítia najmä tí, ktorí v Maďarsku začínajú s biznisom ako úplní nováčikovia. Na maďarský trh sa však podľa neho oplatí prísť najmä preto, že ľudia sú ústretoví - najmä, ak niekto príde s niečím úplne novým. „A treba byť predovšetkým úprimný. Bude sa vám potom oveľa viac dariť,” radí Kaprinay. Dokonca sa tam dá preraziť aj bez znalosti maďarčiny. „Ide to aj bez nej. Maďarsko i Slovensko patria síce podľa prieskumov ku krajinám s najhoršou znalosťou angličtiny, ale v Maďarsku je to stále lepšie. Najmä mladšia generácie komunikuje v angličtine bežne,” uzatvára.
Maďari na Slovensku po roku 1989 mali dve možnosti zúčastniť sa na rozhodovaní o svojej budúcnosti: - v rámci demokratických štruktúr Slovenska, - v rámci vlastných politických štruktúr. Prvú možnosť využila Maďarská nezávislá iniciatíva (MNI) v rámci Verejnosti proti násiliu (VPN). V rámci druhej možnosti došlo k založeniu Maďarského kresťansko - demokratického hnutia (MKDH) a Spolužitia. Kým MNI trvala na princípe samosprávy, ďalšie dva subjekty spájal program autonómie maďarskej menšiny. Napriek tomu došlo k zjednoteniu štyroch politických subjektov maďarskej menšiny, vrátane Maďarskej ľudovej strany (MLS) na princípe samosprávy, ktorý chceli dostať do novej Ústavy SR. Keďže sa to nepodarilo, Rada pre združenie maďarských menšinových strán sa rozhodla 10. 12. 1992 pre program autonómie maďarskej menšiny na Slovensku. Vznik SR 1. 1.1993 spôsobil, že predseda Spolužitia Miklós Duray vystúpil s projektom maďarskej menšiny ako spoluvládnuceho národa. Jeho koncepcia nabúrala dovtedy prevládajúcu zásadu politizovania na báze medzinárodných noriem ochrany práv národnostných menšín. Duraya podporil podpredseda MKDH Pál Csáky. podľa ktorého používanie termínu národnostná menšina je snahou o degradáciu Maďarov na Slovensku. Csáky svoj postoj voči konfrontačnej politike Spolužitia varioval, napríklad v súvislosti s podporou menšinovej vlády Jozefa Moravčíka (15.3. -13. 12. 1994). Ani predseda MKDH Bugár nesúhlasil s kritikou vlády Miklósom Durayom, ktorá ohrozila možnosť presvedčiť slovenskú politickú scénu, že „maďarské strany dokážu efektívne spolupracovať so slovenskou vládou” (SME 31.5.1994). Už vtedy sa však ukázalo, že nie s hociktorou, keďže Béla Bugár odmietol lákavú ponuku Vladimíra Mečiara vytvoriť koalíciu s HZDS. Bugár aj neskôr pripomenul, že „nie je dôležité, aké posty kto a kde získa, ale s kým ide do vlády a za akých podmienok” (SME 4. 9. 1997). V súvislosti s novým administratívnym členením SR Bugár tvrdo presadzoval požiadavku vytvorenia Komárňanskej župy, kým Duray maďarskej autonómnej oblasti na juhu Slovenskej republiky. Maďarská koalícia sa počas rokovaní so Slovenskou demokratickou koalíciou na Zlatých pieskoch 7. 1. 2008 vzdala princípu územnej autonómie, na ktorej však zotrval Miklós Duray. Bugár v apríli 1998 pretransformoval MKDH na Stranu maďarskej koalície (SMK) a presadil zásady, podľa ktorých budú rokovať zjednotené subjekty maďarskej menšiny so slovenskou protimečiarovskou opozíciou. Cieľom sa stala účasť SMK v novej koaličnej vláde po voľbách v roku 1998. Pre SMK ako vládnu stranu vznikla nevyhnutnosť redefinovať menšinovú politiku. Boli dve možnosti - buď zotrvať na princípoch medzinárodnej ochrany menšín, alebo sa podriadiť záujmom zahraničnej politiky maďarských vlád. Od začiatku pôsobenia prvej vlády Mikuláša Dzurindu SMK tvrdo presadzovala vlastné ciele. Pál Csáky obvinil koaličnú vládu (!), že sa „správa ako bývalá vláda”(SME 1. 6.1999). Béla Bugár konštatoval, že sa neplní koaličná dohoda, pričom pripomenul, že „vládnuť sa dá len vo štvorici” (Pravda 25. 11. 1999). Pre obidvoch vyplynulo z toho poučenie, že SMK musí uplatniť nátlakové metódy voči koaličným partnerom. SMK použila metódu nátlaku napríklad v súvislosti s novelou ústavy, ktorú vyžadovala implementácia práva EÚ do legislatívy SR. SMK podporu novele ústavy podmienila splnením troch požiadaviek, ktoré by boli prínosom iba pre maďarskú menšinu, kým novela by znamenala prínos pre všetkých občanov SR. Csáky zdôraznil, že ak „naše požiadavky nebudú naplnené, otvárajú sa veľmi vážne otázky o smerovaní tejto vlády” (Pravda 20. 9. 2000). Po schválení krajanského zákona č. LXII/2001 z 19. 6. 2001 zmenilo však svoje smerovanie aj SMK a svoju politiku plne podriadila záujmom prvej vlády Viktora Orbána. Na návrh Pála Csákyho Republiková rada SMK rozhodla 25. 8. 2001 o zotrvaní v prvej vláde Mikuláša Dzurindu (1998 - 2002) ako piata kolóna Budapešti. Keď druhá vláda Mikuláša Dzurindu (2002 - 2006) chcela sa v roku 2003 dohodnúť s vládou Pétera Medgyessyho, aby sa novelizovaný krajanský zákon č. LVII/2003 nevzťahoval na občanov SR maďarskej národnosti, SMK s tým nesúhlasila, v dôsledku čoho „vládna koalícia bola už po prvom roku vládnutia veľmi krehká” (Gbúrová, M., Voľby 2006 v štátoch V4, s. 167). Aj predseda opozičného Smeru Robert Fico charakterizoval SMK ako nacionalistickú a extrémistickú stranu, ktorá ohrozuje integritu SR a v roku 2004 bola otvorená petičná akcia za jej zrušenie. Na porade predsedov maďarských menšinových strán v Subotici 6. - 7.1. 2005 Béla Bugár podpísal dokument, ktorý obsahoval požiadavky autonómie a dvojakého občianstva. Odchod KDH z vlády vo februári 2006 posilnil pozície SMK, preto Béla Bugár pred voľbami v Maďarsku v roku 2006 vyhlásil, že „nie je záujmom ani jednej zahraničnej maďarskej organizácie, aby okrem politickej bitky vo vlastnej krajine sa zapojila aj do druhej” (Új Szó 21. 3. 2006). Bugárovi išlo o účasť v ďalšej vláde SR, ktorá podľa jeho vyjadrenia na 7. kongrese SMK v Komárne 13. 5. 2006 bude rozdeľovať 400 mld. korún z európskych fondov. Na základe neskoršieho svedectva Bélu Bugára „v roku 2006 sme mali možnosť vytvoriť koalíciu s HZDS. SDKÚ mala prehltnúť tú obrovskú kritiku, keď predtým hovorila, že s HZDS nie. Alebo keď sme my rokovali so Smerom, mali sme minimálne dosiahnuť, aby SNS nebola vo vláde. No nebola by to lepšia vláda? Aj keby to bola obeta” (Hospodárske noviny 10.5.2010). „Obetovanie” - kompromis v záujme dosiahnutia strategického cieľa v roku 2006 nestal sa súčasťou taktickej výzbroje SMK. Po voľbách v roku 2006 z lákavej perspektívy byť pri rozdeľovaní 400 mld. korún nebolo takmer nič, čo predznamenalo vnútorné vrenie v SMK. Podľa Kálmána Petöcza z Fóra inštitútu pre výskum menšín v Šamoríne „predsedu parlamentného výboru pre ľudské práva i keď ide o poslanca SMK, nemožno pokladať za zástupcu maďarskej menšiny, podobne ani primátora jedného z miest na južnom Slovensku” (Brezáni Peter, Ročenka zahraničnej politiky Slovenskej republiky 2006, s. 86). Proces diferenciácie pokračoval, čo využil Pál Csáky, ktorého na kongrese SMK v marci 2007 zvolili za predsedu strany. „V neférových voľbách porazený Béla Bugár žil v poslaneckom klube istý čas v dobrovoľnej izolácii,” (SNN 19. 5. 2009). Béla Bugár vystúpil neskôr z poslaneckého klubu, ostal však členom SMK. K ďalšiemu prehĺbeniu rozkolu došlo, keď SMK napriek dohode s SDKÚ-DS a KDH na pokyn Pála Csákyho hlasovala v NR SR 8. 4. 2008 za Lisabonskú zmluvu. Csáky to zdôvodnil vierou, že „ status quo v právach menšín bude dodržiavané” (Pravda 12. 4. 2008). Jeho vieru nalomil predseda Rady pre autonómiu Karpatskej kotliny László Tökés, ktorý na stretnutí v Dunajskej Strede 29. 9. 2008 radil uplatniť taktiku palestínskych radikálov „územie za mier”. Tvrdenie Bélu Bugára, že „na Slovensku menšinoví Maďari o autonómii nehovoria, nie je to téma pre SMK” (Pravda 13. 11. 2008), možno hodnotiť ako čiastočne pravdivé. Vzápätí ho vyvrátili europoslanci za SMK Edit Bauer a Árpád Duka-Zólyomi, ktorí sa 20.11. 2008 sťažovali podpredsedovi frakcie európskych socialistov (!) v EP Hannesovi Swobodovi, že MV SR odmietlo zaregistrovať ako občianske združenie Radu pre autonómiu Karpatskej kotliny, na čele ktorej je László Tökés. Vnútrostranícka opozícia v SMK pokračovala v hľadaní spoločnej bázy. Kým Béla Bugár východisko videl v existencii platforiem a v možnom návrate do čela SMK, Zsolt Simon horlil za založenie novej strany. Novej strane dávala malú šancu aj slovenská opozícia, ktorá uprednostňovala spoluprácu s SMK, avšak pod Bugárovým vedením. Prispela k tomu účasť Pála Csákyho a celého vedenia SMK na mítingu v Ostrihome 23. 5. 2009, ktorú využil Viktor Orbán v rámci predvolebnej agitácie. Registrácia Most - Híd -strany spolupráce 9. 6. 2009 zaskočila aj niektorých analytikov. „V otázke ďalšieho vývoja v SMK nikto na Slovensku nie je prorokom. Dôjde k neuveriteľnej symbióze - vznikne slovensko-maďarská strana? Najschodnejšou cestou pre maďarských voličov a slovenskú opozíciu by bol Csákyho a Durayov odchod do zabudnutia. Ale pretože je táto cesta málo pravdepodobná, rozhodnutie bude v rukách Bugára” (SNN 9. 6. 2009). Nie úplne, čo naznačil Pál Csáky, ktorý cielene zaútočil proti šéfovi Slovnaftu Oszkárovi Világimu. Bugár síce poprel akékoľvek prepojenie na svojho priateľa (Pravda 10. 6. 2009), ktorý však vzápätí dosť záhadne vyhlásil, že „pozícia SMK bola až priveľmi silná... Bugárovej strane ale dávam šancu” (Pravda 25. 6. 2009). Prvú časť citácie možno chápať aj v súvislosti so siláckym vyjadrením Pála Csákyho na Fóre maďarských poslancov Karpatskej kotliny 11. 9. 2009, že budúca vláda Viktora Orbána uštedrí príučku vláde Roberta Fica, čo odsúdil „jeden jediný naivný mládenec, maďarský menšinový politik Béla Bugár” (Új Szó 14. 9. 2009). „Naivný”, avšak s postupnou podporou médií na Slovensku - aj Új Szó. Odsúdili požiadavku autonómie pre maďarskú menšinu, vyslovenú Viktorom Orbánom na kongrese SMK v Rimavskej Sobote 18.10. 2009, t. j. totálnu závislosť SMK od vlád v Budapešti. Celkovú situáciu po vzniku strany Híd - Most 12. 9. 2009 vystihol analytik Pavol Horváth, podľa ktorého „opozícia je nejednotná a oslabujú ju hádky maďarských strán” (Pravda 30. 11. 2009). Béla Bugár uznal nebezpečenstvo uvedeného javu, keď v rozhovore pre médiá povedal: „Maďari vidia, že sa strany hádajú, tak hovoria, že nepôjdu voliť” (Hospodárske noviny 10. 5. 2010). Porážka SMK vo voľbách do NR SR 14.6.2010 je úspechom politiky konsenzu strany Híd - Most a slovenskej opozície. V uvedenej súvislosti by však bolo chybou ignorovať možné súvislosti a dôsledky skutočnosti, že podpredseda maďarskej vlády Zsolt Semjén žiadal od vládnej strany na Slovensku, v „ktorej sú aj tzv. maďarskí politici” (Új Szó 23. 6. 2010), aby deklarovala svoju vernosť ideám maďarstva. V opačnom prípade o. i. pohrozil odňatím finančnej podpory od vlády Viktora Orbána. Béla Bugár napriek tomu vyhlásil, že Híd - Most dokáže svojim voličom a nie Zsoltovi Semjénovi a Maďarsku, že je maďarskou stranou. Koaliční partneri aj v týchto súvislostiach si budú musieť častejšie pripomínať jeho bonmot z roku 1999, že vládnuť sa dá len v koalícii a na báze konsenzu. Niektorí slovenskí politici otázku koaličného potenciálu strán brali na ľahkú váhu. Petites miséres de la vie humaine.
Predseda parlamentnej frakcie socialistov Attila Mesterházy sa stal novým predsedom opozičnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP). Na dnešnom budapeštianskom mimoriadnom kongrese za Mesterházyho, ktorý bol jediným kandidátom, hlasovalo 87 percent delegátov. Podľa tlačovej agentúry MTI Mesterházy v prejave pred voľbami povedal, že mieni zachovať jednotu v strane, chce ju obnoviť a plánuje doviesť ľavicový program k úspechu. Zástupcom predsedu sa stal veľvyslanec András Balogh, ktorý bol kandidátom socialistov na post prezidenta. Post podpredsedu strany získal bývalý eurokomisár, dávnejší predseda MSZP a minister zahraničných vecí László Kovács a parlamentný poslanec Tamás Szabadkai. Vo funkcii predsedu Republikovej rady MSZP potvrdili delegáti Gábora Simona. MSZP bola vo vláde osem uplynulých rokov. V aprílových parlamentných voľbách vyhral volebný blok Maďarský občiansky zväz-Fidesz a Kresťanskodemokratická ľudová strana (Fidesz-KDNP), ktorý získal takmer 68 percent, MSZP so ziskom 15,20 percent voličských hlasov bola nútená odísť do opozície.
Vyvrcholením 15. ročníka festivalu homosexuálov Budapest Pride bol dnes v Budapešti pochod homosexuálov, ktorého sa zúčastnilo vyše 1000 účastníkov. Sprievod absolvoval skrátenú trasu po Andrássyho ceste za asistencie pohotovostnej jednotky polície, podujatie sa skončilo bez vážnejších incidentov. Pochodu sa zúčastnili aj Rakúšania, Nemci, Fíni a Francúzi, expremiér Ferenc Gyurcsány s manželkou, politici Maďarskej socialistickej strany (MSZP), strany Politika môže byť iná (LMP), viacerí parlamentní poslanci, ako aj bývalý predseda Maďarského helsinského výboru Ferenc Köszeg. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI polícia oddelila pochodujúcich od demonštrantov, ktorí spoza kovových zábran účastníkov pochodu verbálne napádali a vykrikovali extrémistické heslá. Štvorica demonštrantov so znakmi radikálnych hnutí na oblečení sa snažila pri Dome teroru zablokovať pochod, na čele ktorého išlo nákladné auto zdobené vlajkami farieb dúhy. Policajti štvoricu obkolesili, odviedli na chodník a legitimovali. Uplynulé tri ročníky Budapest Pride narušili extrémisti, ktorí hádzali na policajtov fľaše a kamene. Vlani dvaja policajti utrpeli zranenia.
Noví ministri ekonomických rezortov, ktorí v piatok prevzali za účasti premiérky Ivety Radičovej vedenie svojich rezortov, majú veľké plány. V prvých 100 dňoch svojho pôsobenia na ministerstve sa chce napríklad nový minister financií Ivan Mikloš zamerať aj na riešenie situácie po povodniach, ako aj na prípravu programového vyhlásenia vlády. Už na budúcotýždňové rokovanie vlády chce Ivan Mikloš pripraviť materiál o povodniach, ktorý by mal okrem zmapovania situácie obsahovať aj návrhy na pomoc poškodeným občanom. Okrem prípravy ozdravného plánu pre verejné financie sa chce nový minister financií sústrediť aj na prípravu budúcoročného štátneho rozpočtu, keďže bývalé vedenie malo v tejto oblasti podľa jeho slov resty. Jedným z prvých krokov nového ministra vo funkcii bude podľa jeho slov audit, ktorý má preveriť situáciu v rezorte. Novovymenovaný 1. podpredseda vlády a minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Ján Figeľ, predseda KDH, chce zistiť stav z hľadiska zmlúv, ktoré boli osobitne uzatvárané v poslednom čase. Minister dopravy, ktorý na poste nahradil Ľubomíra Vážneho (Smer-SD), ako príklad uviedol aj zmluvy týkajúce sa diaľničných projektov PPP. Figeľ plánuje pripraviť do 20. júla základné programové východiská za rezort dopravy, aby sa mohli stať súčasťou návrhu programového vyhlásenia vlády. Prioritou nového ministra pôdohospodárstva Zsolta Simona v prvých dňoch úradovania bude riešenie škôd, ktoré zanechali nedávne záplavy. Ako Simon avizoval pri nástupe do funkcie, v krátkom čase už začne porady s vedúcimi pracovníkmi ministerstva. Pre Simona to bol návrat do kresla, ktoré mu patrilo v rokoch 2002 až 2006. Aktuálnou prioritou nového ministra rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny Jozefa Mihála zo strany Sloboda a Solidarita je problém nezamestnanosti. „Máme v súčasnosti stav po povodniach a táto živelná pohroma zasiahla veľmi veľa ľudí, ktorí sú v regiónoch Slovenska, kde je nízka zamestnanosť a nízke mzdy. Týmto ľudom treba urýchlene pomôcť,” skonštatoval v piatok Mihál po uvedení do funkcie predsedníčkou vlády Ivetou Radičovou. O ďalších konkrétnych krokoch v rezorte hovoril Mihál s rezervou. „Ale naznačím, že treba niečo robiť s nezamestnanosťou, ktorú máme na Slovensku veľmi vysokú. A čo sa legislatívnych zmien týka, viete dobre, že chceme urobiť reformu v odvodoch a sociálnom systéme,” dodal Mihál. Nový minister zdravotníctva Ivan Uhliarik bude ako prvý problém rezortu riešiť dopady nedávnych povodní na verejné zdravie. Ako ďalej povedal po svojom uvedení do funkcie premiérkou Ivetou Radičovou, k ďalším prioritám patrí príprava programového vyhlásenia a októbrovej kategorizácie liekov. Radičová novému ministrovi zaželala v jeho pôsobení samé dobré rozhodnutia. „Aby na konci vládnutia nelietali biele plášte,” doložila premiérka. Podľa nej sa Uhliarik stáva šéfom náročného rezortu s množstvom úloh. Za jednu z najdôležitejších označila prepojenie ministerstva zdravotníctva s ďalšími rezortmi, predovšetkým s ministerstvom práce. V tejto súvislosti vyzdvihla nutnosť vybudovania koncepcie dlhodobej starostlivosti. Nový minister hospodárstva a výstavby Juraj Miškov chce urobiť zo Slovenska krajinu ideálnu pre podnikanie. „Toto ministerstvo malo rôzne prívlastky. Bolo ministerstvom dotácií, bolo ministerstvom energetiky a našou ambíciou je, aby sme z neho urobili konečne ministerstvo podnikateľského prostredia. To znamená zlepšiť podnikateľské prostredie a urobiť zo Slovenska krajinu ideálnu pre podnikanie a podnikateľov a dotiahnuť ďalšie zahraničné investície,” povedal Miškov po tom, ako ho premiérka Iveta Radičová uviedla do funkcie. Počas prvých 100 dní si chce nový minister skontrolovať všetky zmluvy, hlavne tie, ktoré boli na ministerstve uzatvorené tesne pred, alebo tesne po parlamentných voľbách. „Potrebujeme sa zoznámiť so skutkovým stavom na ministerstve. Necháme si predložiť všetky zmluvy, najmä nás budú zaujímať tie, ktoré boli uzatvorené po voľbách, alebo tesne pred voľbami. Chceme sa pozrieť, akým spôsobom sa nakladalo s verejnými financiami,” konštatoval Miškov.
Orientácia smerom k Severoatlantickej aliancii a tiež zlepšovanie susedských vzťahov najmä s Maďarskou republikou. Takto by sa podľa odborníka Lászlóa Öllösa mala uberať zahraničná politika Slovenska. Podľa Öllösa osoba Mikuláša Dzurindu ako nového ministra zahraničných vecí je vybraná tak, aby reprezentoval politiku krajiny smerom k medzinárodným štruktúram, ktorých sme členom. Dzurinda sám povedal, že mu na reputácii Slovenska veľmi záleží. „Chcem prispievať k tomu, aby povesť a kredit Slovenska narastali. Lebo veľmi dobre viem, že keď sa tak stane, bude rásť šanca na investície, a to je práca pre ľudí.“ Ďalším problémom v zahraničnej politike je podľa Öllösa vzťah so susedným Maďarskom. Za predošlej vlády sa zhoršil a po nástupe k moci Viktora Orbána v Maďarsku a ich prijatím zákona o dvojakom občianstve, sa situácia ešte vyostrila. „Mám nesmierne veľký záujem upevňovať a rozvíjať tie najlepšie vzťahy s našimi susedmi,“ tvrdí na margo toho Dzurinda.
Neskrývam, že som zatiaľ z vytvárania novej štvorkoaličnej vlády na určitých rozpakoch, ktoré sa začali už počas predvolebnej kampane poznamenanej lacnými širokospektrálnymi sľubmi a populizmom. Kampaň síce prebiehala pod heslom zásadných zmien a vytvárania podmienok na udržateľný hospodársky rast a vládu práva, ktoré však v programových tézach v mnohom absentujú. Volanie po novej politickej kultúre dostalo prvé trhliny už odmietnutím aspoň formálnych rokovaní so Smerom-SD o zostavení vlády. Toto „principiálne“ odmietnutie hovorí len o slabosti štvorkoalície - akoby sa niektorí jej členovia predsa len obávali, že partneri, najmä KDH, nedodržia svoje verejné prísľuby a odskočia. Závažnejšie je však odmietnutie hľadania politickej zhody s Ficom v otázke záchranného balíka na stabilizáciu eurozóny. Tu novú štvorkoalíciu už na začiatku dobehli ich populistické postoje - veď odborne a politicky jej predstaviteľom bolo a je zrejmé, že balík je nutný a pracuje aj v prospech Slovenska. Teraz bude musieť štvorkoalícia vysvetľovať, prečo svoj „zásadný“ postoj zmenila, keď sa pritom stihla zdiskreditovať v očiach európskych partnerov už na prahu svojho vládnutia. Súčasťou novej politickej kultúry by tiež malo byť odpolitizovanie štátnej správy a jej profesionalizácia. To by som však asi chcel príliš - veď to bola predchádzajúca vláda pravice, ktorá opätovne umožnila, aby sa z miest v štátnych a vo verejných úradoch stali politické „fary“. Takže sa asi môžeme tešiť na obvyklé stranícke čistky na všetkých úrovniach. Napokon sa zdá, že štvorkoalícia nepochopila ani mimoriadne silný odkaz voličov, ktorí odmietli politický nacionalizmus a extrémizmus, či už slovenský alebo maďarský. Inak by musela jasne pomenovať, aké kroky chce urobiť v otázke postavenia našich maďarských spoluobčanov, ktorí tak razantne odmietli, aby s nimi Budapešť prostredníctvom Csákyho narábala len ako s nástrojom uplatňovania svojej politiky. Celkove je teda zatiaľ pocit z novej štvorkoalície rozpačitý. Dúfajme, že program vlády a jeho uplatňovanie prinesie sľubovanú zmenu. Inak tu pôjde len o snahu získať moc pre jedinú zmenu - jedných záujmových skupín v pozadí za druhé.
Nastupujúca pravicová koalícia ošetrila svoje vzťahy silnými poistkami, niektorým nášľapným mínam sa však nevyhla. Môžu sa prejaviť už v najbližších mesiacoch. Štyri pravicové strany podpísali koaličnú zmluvu, figuruje však na nej päť mien. Okrem budúcej premiérky Ivety Radičovej je na nej totiž aj podpis predsedu SDKÚ Mikuláša Dzurindu. Podľa niektorých analytikov to môže symbolizovať napätie vo vedení SDKÚ. „Či tento problém zasiahne koalíciu, treba počkať na ambície Mikuláša Dzurindu, či sa bude v plnej miere sústreďovať na ministra zahraničných vecí, alebo má ambíciu zotrvať v strane ako predseda,” konštatoval politológ Grigorij Mesežnikov. Na novú koalíciu však čakajú aj ďalšie nášľapné míny, v prvom rade rôznorodosť programov, ktorú strany tlmili odsunutím niektorých sporných bodov. Otázne je však dokedy. SaS sa vzdala snahy o dekriminalizáciu marihuany či registrované partnerstvá, KDH zmluvy o výhrade vo svedomí. Most-Híd zasa nedostal do programových téz menšinový zákon. Isté riziko predstavujú aj poslanci zo združenia Obyčajní ľudia, ktorí sa do parlamentu dostali na kandidátke SaS, ako aj členovia OKS na kandidátke Mostu. Väčšina pravicových strán v parlamente je totiž tesná, má len 79 hlasov. Koalícia sa prípadným napätiam snažila predísť práve koaličnou zmluvou. Napríklad ustanovením, podľa ktorého návrhy zákonov v parlamente predložia poslanci až po tom, čo informujú šéfov poslaneckých klubov. Rovnako bez informovania šéfa klubu nebudú môcť predložiť ani interpeláciu či otázku ministrovi. Každá zo strán bude mať navyše právo veta. Teda ak nedôjde k dohode Koaličnej rady, ani jeden z partnerov nepredloží spornú vec na rokovanie vlády či parlamentu. Napriek podpisu dohody z kuloárov prenikli informácie, že v koalícii sú výhrady voči niektorým personálnym nomináciám. Majú sa týkať predovšetkým niektorých nominantov zo SaS, ktorí nemajú odborné zázemie. Podľa aktualne.sk Iveta Radičová váha v prípade Ľubomíra Galka, ktorý má byť za SaS ministrom obrany, a doteraz s touto problematikou neprišiel do kontaktu. Nemá ani dostatočné jazykové vybavenie. Ako sa bude tento problém riešiť, zatiaľ nie je známe. Definitívny verdikt by malo priniesť rokovanie medzi Radičovou a predsedom SaS Richardom Sulíkom. Predseda KDH Ján Figeľ v tejto súvislosti uviedol, že zodpovednosť je na Ivete Radičovej. Pripustil, že o Galkovej nominácii bola medzi koaličnými partnermi aj diskusia na oficiálnej úrovni. Radičová sa odpovedi na otázku o Galkovi vyhla. „Nevidím problém, ktorý by nebol riešiteľný,” odkázala. Uviedla, že pri chybe ministrov a dôvodom podozrení z pochybenia ich odvolá. Strany SDKÚ, SaS, KDH a Most-Híd si rozdelili posty vo vláde v pomere 5:4:3:3. Predsedníčkou vlády bude Iveta Radičová. Novú vládu by mohol prezident Ivan Gašparovič vymenovať po ustanovujúcej schôdzi už vo štvrtok alebo v piatok. Koalícia v parlamente ovláda 79 poslaneckých mandátov, opozícia ich má 71. Vládne strany navrhli za šéfa parlamentu lídra SaS Richarda Sulíka, nominujú tiež troch podpredsedov parlamentu a desiatich šéfov výborov. Budúca premiérka Radičová chce do parlamentu ako prvý predložiť zákon o zúžení poslaneckej imunity. Nasledovať budú zákony na zníženie korupcie, sprehľadnenie verejných súťaží, ako aj riešenie kritického stavu financií v obciach a mestách. KDH uzavrelo nominácie na členov vlády ako posledné v utorok. Podpredsedom vlády a ministrom dopravy, regionálneho rozvoja a cestovného ruchu bude šéf KDH Ján Figeľ, ministrom vnútra Daniel Lipšic a ministrom zdravotníctva Ivan Uhliarik. Štátnym tajomníkom na ministerstve dopravy sa okrem podpredsedu Mostu Ivana Švejnu stane bývalý europoslanec Ján Hudacký. Za štátneho tajomníka na ministerstvo dopravy KDH nominovalo lekára Jána Porubského. V programových tézach, ktoré sú základom programového vyhlásenia vlády, strany musia oželieť niektoré svoje volebné ciele. SaS neuspela s dekriminalizáciou marihuany registrovanými partnerstvami, KDH so zmluvou o výhrade vo svedomí. Most-Híd nedostal do programových téz menšinový zákon, ale podľa šéfa strany Bélu Bugára budú odstránené nezmyselné reštrikcie týkajúce sa menšín, rozbehnú sa práce na zákone o ochrane menšinových kultúr a zmení sa aj zákon o občianstve. V uplynulých dňoch koalícia riešila spor o postavenie vicepremiéra pre ľudské práva a menšiny, ktoré obsadí Most-Híd Rudolfom Chmelom. Napokon sa koaličná rada zhodla, že nevytvorí nový úrad, ale posilní právomoci vicepremiéra zmenou kompetenčného zákona. Koalícia si vyjasňovala tiež otázku eurofondov. Koordinovať ich bude minister dopravy Ján Figeľ z KDH a kontrola a vyhodnocovanie europeňazí zostane na Úrade vlády.
Dosluhujúci premiér Robert Fico má byť podpredsedom parlamentu za opozíciu. Potvrdil to včera po rokovaní predsedníctva a klubu poslancov strany Smer-SD. Robert Fico zopakoval, že aj naďalej ako opozícia požadujú post podpredsedu parlamentu: „Naším kandidátom na funkciu predsedu NR SR je pán Miroslav Číž.” Predsedom poslaneckého klubu Smeru-SD by mal byť Pavol Paška, ktorý doteraz parlament viedol. Vedenie strany tiež schválilo 8 kandidátov na predsedov parlamentných výborov, napr. Robert Kaliňák by mal viesť osobitný výbor na kontrolu SIS, Dušan Čaplovič výbor pre školstvo a vedu, Renáta Zmajkovičová výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. Ďalšími nominantmi sú Igor Choma, Dušan Jarjabek, Marián Saloň, Peter Žiga a Jana Laššáková. Na post podpredsedu parlamentu strana nominovala Roberta Fica. „Predsedníctvo strany Smer-SD, ako aj poslanecký klub schválili moju kandidatúru. My to považujeme za racionálne a pragmatické riešenie a ja som veľmi racionálny a pragmatický človek a túto pozíciu racionálne a pragmaticky využijem,” dodal Robert Fico. Medzi nomináciami sa neobjavilo meno podpredsedu Smeru-SD a odchádzajúceho ministra kultúry Mareka Maďariča. Robert Fico to vysvetľuje tým, že Marek Maďarič chce v parlamente pôsobiť ako radový člen výboru pre kultúru a médiá: „Toto bola jeho absolútna predstava a Marek Maďarič je predsa podpredsedom strany Smer-SD. Myslím si, že toto je to, čo mu asi najviac vyhovuje, pretože on chce pracovať obsahovo, programovo. To je jeho cieľ a chce mať na to dostatočný priestor.” Predseda Smeru-SD má záujem, aby ustanovujúca schôdza NR SR netrvala dlhšie ako 24 hodín. Poprel, že by jeho strana počas schôdze iniciovala akékoľvek obštrukcie. Bude však reagovať na správanie koalície.
Nadrozmernú sochu Juraja Jánošíka, ktorú dostal predseda Smeru-SD Robert Fico ako osobný dar v čase svojho premiérskeho pôsobenia a mal ju v kancelárii na Úrade vlády, je už v centrále Smeru-SD. Fico sa nikdy netajil, že Jánošík je jeho vzorom. Podľa neho bol totiž prvým známym sociálnym demokratom, ktorý bohatým bral a chudobným dával. Ako Fico povedal, autor sochy už nežije, o to silnejší vzťah k nej má. „Museli sme najať šesť veľkých silných chlapov s popruhmi, pretože tá socha vážila okolo 500 kilogramov, aby nám to doniesli na Smer,“ opísal prevoz sochy. Miesto jej našli vo vestibule straníckej centrály.
Novým predsedom Strany maďarskej koalície (SMK) sa stal József Berényi. Rozhodli o tom delegáti na dnešnom mimoriadnom kongrese strany. Bol jediným kandidátom, keďže József Kvarda dnes ráno odstúpil. Predsedom Republikovej rady SMK sa stal Gyula Bárdos. Delegáti zvolili aj päť podpredsedov strany. ● Strana maďarskej koalície (SMK) má podľa novozvoleného predsedu Józsefa Berényiho reálnu šancu, aby sa o štyri roky vrátila do Národnej rady (NR) SR. Uviedol to na tlačovej konferencii počas dnešného mimoriadneho kongresu strany v Dunajskej Strede. Avizoval, že takmer 300 delegátov sa zhodlo na tom, že SMK bude vo svojej činnosti pokračovať aj naďalej. Poukázal pritom na to, že strana má svojich poslancov nielen v Európskom parlamente, ale aj v krajských a miestnych samosprávach. „Máme najlepšie vybudované štruktúry na južnom Slovensku,” dodal s tým, že SMK má preto reálnu šancu, aby nasledujúce štvorročné obdobie prežila aj bez svojich zástupcov v NR SR. Berényi deklaroval, že budú konštruktívnou mimoparlamentnou opozíciou, keďže na Slovensku je momentálne iba jedna ľavicová a jedna nacionalistická. Chystajú sa pozorne sledovať kroky novovymenovanej koalície, a to konkrétne, ako sa im bude dariť pri vytváraní pracovných príležitostí, znižovaní regionálnych rozdielov, rozdeľovaní eurofondov či vybudovaní infraštruktúry na južnom Slovensku. ● Na mimoriadnom kongrese Strany maďarskej koalície (SMK) zvolili už aj členov predsedníctva strany. „Z košického kraja schválili Lászlóa Kötelesa a Adrianu Papp, z banskobystrického Ferenca Auxta a Pétera Csúsza, z nitrianskeho kraja Lajosa Ladányiho. Bratislavský kraj bude zastupovať v predsedníctve Veronika Zsideková a trnavský kraj Szabolcs Hodosy,” informovala TASR hovorkyňa SMK Eva Dunajská. Rokovanie strany trvalo do neskorých večerných hodín.
Mimoriadny kongres Strany maďarskej koalície (SMK) pokračuje po prestávke diskusiou. Podľa názoru europoslankyne SMK a členky pracovného výboru Edit Bauer tón rokovania je vecný. „Samozrejme podstatná časť doterajších vystúpení sa týkala hodnotenia volebných výsledkov a myslím si, že tí čo predpokladali, že SMK nie je schopná na sebareflexiu, sa museli mýliť,” konštatovala Bauer s tým, že odzneli veľmi kritické slová pokiaľ ide o vyhodnotenie volebnej kampane. „Veľa vystupujúcich hovorí o tom, čo treba urobiť v budúcnosti, aby sme oslovili voličov pred komunálnymi voľbami. „Situácia dáva dostatok dôvodov na nádejné pokračovanie v rámci SMK. Všetci sa zhodujeme na tom, že existencia našej strany je potrebná na slovenskej politickej scéne, bez nej politická scéna nie je úplná,” zdôraznila europoslankyňa a dodala, že SMK má funkcie i úlohy, ktoré iné politické strany neplnia. Podľa Bauer je snaha o obnovenie vedenia strany. „Vedenie, ktoré dnes zvolíme, dostane mandát na jeden rok do termínu riadneho kongresu. Snaha o obnovenie je veľmi silne zastúpená,” uzavrela.
Maďarská vládna Kresťanskodemokratická ľudová strana (KDNP) a opozičná Maďarská socialistická strana (MSzP) kondolovali rodine okresného predsedu slovenskej Strany maďarskej koalície (SMK) v Komárne Lászlóa Basternáka, ktorý sa stal v piatok večer obeťou vraždy. Ako uviedli vo svojom vyhlásení predseda KDNP Zsolt Semjén a líder parlamentnej skupiny Péter Harrach, prípad 53-ročného Basternáka, ktorého pred vlastným domom v Hurbanove zastrelil neznámy páchateľ, stranu šokoval a vyjadruje úprimnú sústrasť jeho rodine. Predstavitelia zároveň vyjadrili nádej, že okolnosti tragédie sa úradom podarí čo najskôr objasniť. Novozvolený predseda MSzP Atilla Mesterházy vyjadril nad smrťou Basternáka hlboký zármutok a v mene svojej strany taktiež kondoloval pozostalým. Basternák bol poslancom Nitrianskeho samosprávneho kraja a okresným predsedom SMK v Komárne. Prvýkrát na neho strieľali už v marci, ale guľka ho vtedy nezasiahla. Nemenovaní starostovia maďarskej národnosti, ktorých na sobotňajšom mimoriadnom kongrese SMK oslovila tlačová agentúra MTI, sa domnievajú, že vražda nemá politický motív, ale súvisí skôr s „obchodnými záležitosťami”.
Minister vnútra Daniel Lipšic k vražde okresného predsedu SMK a poslanca Nitrianskeho samosprávneho kraja Laszlóa Basternáka uviedol, že nechal preveriť postup polície, keďže už v minulosti, v marci tohto roku, došlo v jeho prípade k pokusu o úkladnú vraždu. „Nechal som preveriť, do akej miery bola činnosť polície v poriadku, keďže sa tentokrát nielen zopakoval pokus o vraždu, ale došlo už k dokonaniu trestného činu. Podľa toho sa rozhodnem, ako ďalej,” uviedol Lipšic. Minister zdôraznil, že je dôležité, aby v takýchto nebezpečných situáciách polícia postupovala tak, že chráni život každého jednotlivého občana. Na otázku, či sú svedkovia skutku a či sa našla vražedná zbraň, Lipšic odpovedal, že sa nebude vyjadrovať k procesnej situácii. Informovať konkrétne o tom, ako bol skutok spáchaný, o všetkých podrobnostiach a páchateľovi bude polícia,” uviedol minister vnútra. Basternáka zastrelili v piatok popoludní, keď bol na prechádzke so psom.
Ešte prednedávnom bolo Hurbanovo tichým mestečkom neďaleko maďarských hraníc. Predseda finančnej komisie mestského zastupiteľstva Miklós Kecskés hovorí, že asi pred dvoma rokmi sa to začalo meniť. Vlani mu podpálili auto a dostal niekoľko výhražných listov. „Po výhražných listoch som sa už neobrátil na políciu, lebo ani v prípade pána Basternáka nikdy nič nevyriešili,“ hovorí. So zavraždeným okresným šéfom SMK Lászlóom Basternákom sa poznal od detstva. Prečo sa ho pokúšali zabiť, a nakoniec ho v piatok aj dostali, si vraj nevie vysvetliť on ani ďalší Hurbanovčania. „Bol to korektný človek. Vždy vravel pravdu ľuďom do očí.“ Basternák zastával viacero funkcií. „Nemyslím si, že by to malo súvislosť s jeho činnosťou v dozornej rade. Ťažko povedať, skôr s pozíciou hlavného kontrolóra,“ myslí si podpredsedníčka nitrianskej župy Ľubica Burdová. Kecskés sa domnieva, že Basternákova smrť môže skôr súvisieť s jeho činnosťou hlavného kontrolóra, ako s jeho politickými alebo ekonomickými aktivitami. Nemyslí si, že by Basternák mal taký politický vplyv, aby ho niekto pre to zavraždil. Väčšina Basternákových straníckych kolegov sa zhoduje, že okresným predsedom SMK bol príliš krátko, len vlani od rozštiepenia strany, a na rozhodujúce finančné toky v Nitrianskom samosprávnom kraji, kde bol župným poslancom, nemala strana, ktorá je v menšine, ani on sám vplyv. „Všetci sme prekvapení a bezradní. Nevieme, čo sa stalo,“ povedal riaditeľ miestnej strednej školy a Basternákov kolega Štefan Szolgay. „Prečo práve na neho atentáty? Nevieme, a to nehovorím len svoj názor, ale väčšiny.“ Basternák vyštudoval Strednú priemyselnú školu v Košiciach a práve študoval externe tretí ročník Vysokej školy Gábora Dénesa v Budapešti. Dva roky (2007 až 2009) podnikal v stavebníctve. „Bola to malá firma. Nerobili žiadne väčšie akcie. Toto nepredpokladám,“ hovorí Kecskés. Basternákov priateľ a kolega Zoltán Hegyi je riaditeľom a konateľom stavebnej firmy HZ-Stav v Hurbanove. „Pochybujem, že v tom boli obchody. Neviem o žiadnych ekonomických aktivitách. Bolo by to prekvapujúce.“ Začiatkom novembra zhorel Burdovej rodičovský dom v Komjaticiach. Polícia páchateľov nevypátrala. „Výstraha bola veľmi jasná a rýchla. Dom mi zhorel ani nie 24 hodín po tom, keď sme vypovedali nájomné zmluvy nemocniciam, ale dokazuje sa to veľmi ťažko,“ hovorí. Burdová nemá dobrý pocit z toho, že štát podceňuje ochranu regionálnych a komunálnych politikov, hoci podsvetie začína práve menšími aktivitami, ako sú pozemky.
Polícia nepozná motív vraždy nitrianskeho poslanca Lászlóa Basternáka. Zavraždil ho 29ročný Štefan K., ktorý pracuje v súkromnej bezpečnostnej službe. Hrozí mu 25 rokov väzenia až doživotie. Ani jeden z piatich možných motívov útoku na poslanca, ktoré Basternák povedal polícii v marci, sa podľa policajného viceprezidenta Michala Kopčíka nepotvrdil. Guľku neznámeho útočníka vtedy zastavila brána. Polícia tiež nevie, či išlo o vraždu na objednávku. V noci na piatok sa niekto neúspešne pokúsil vniknúť k domu Basternákovcov. Privolali políciu, ktorá však zo záznamu bezpečnostných kamier útočníka nespoznala. Basternák mal tento týždeň podať trestné oznámenie, ale ešte v piatok ho ochrankár zabil.
Muž, ktorý zastrelil vplyvného člena Strany maďarskej koalície, je už v cele predbežného zadržania v Nitre. Útočník zastrelil Lászlóa Basternáka pred jeho vlastným domom v Hurbanove. Stalo sa to ešte v piatok, v predvečer mimoriadneho kongresu SMK. Predpokladá sa však, že za vraždou sú skôr obchodné aktivity, nie politika. Zadržanie páchateľa a jeho umiestnenie v nitrianskej cele Pravde potvrdili viaceré zdroje blízke polícii. Hľadanie strelca im uľahčil fakt, že si nechal doklady v aute, ktorým Basternáka prenasledoval. Hovorca policajného prezídia Martin Korch odmietol tieto informácie komentovať. „Prípad prevzal Úrad boja proti organizovanej kriminalite. Zbierame informácie, bližšie sa vyjadríme v pondelok.” Odmietol tiež čokoľvek povedať o páchateľovi. Podľa neoficiálnych informácií mal poslanca nitrianskej župy zavraždiť zhruba 30-ročný pracovník SBS v Šamoríne. Motív vraždy zatiaľ nie je známy. Polícia mlčí, Basternákovo okolie je zdržanlivé. Faktom však je, že politikovi sa vyhrážali už aj v minulosti, v marci naňho neznámy páchateľ strieľal tiež pred vlastným domom. „Ja som sa s ním o tom vtedy rozprával a povedal, že môže ísť o politické motívy. Nechcem však o tom polemizovať, dúfam, že to polícia čoskoro vyšetrí,” povedal v nedeľu nový šéf Republikovej rady SMK Gyula Bárdos. Okresný predseda strany v Nitre Lajos Ladányi pripomenul, že Basternák mal široké pole pôsobnosti. Pracoval totiž ako poslanec zastupiteľstva Nitrianskeho samosprávneho kraja, bol okresným predsedom SMK v Komárne. V minulosti stál na čele Hurbanova ako primátor, teraz tam robil hlavného kontrolóra. Súčasná primátorka Hurbanova Margita Zemková uviedla, že Basternákovo meno sa objavilo vo viacerých podnetoch na Úrade boja proti korupcii. Tieto udania podľa nej zasielala skupina ľudí, ktorá sa chce dostať do vedenia mesta. „V takmer všetkých prípadoch bolo po čase zastavené vyšetrovanie. Jedno však stále prebieha v súvislosti s najnovším podnetom kvôli mestskej kanalizácii,” uviedla Zemková. Podľa primátorky viacerí ľudia vtedy napadli výberové konanie na stavbu kanalizácie. „Nič podobné sa v našom meste nestalo. Neviem si vysvetliť, čo za tým bolo,” dodala. Čerstvý predseda SMK József Berényi sa k vražde kolegu nechcel vyjadriť. „Nepatrí sa mi o tom špekulovať, nechávam to na políciu.” Na Basternáka strieľal neznámy muž v kapucni už v marci. Mestského kontrolóra prenasledoval potme až k jeho domu, potom raz vystrelil, nikoho však nezranil. Guľka uviazla v kovovej bráne. Tohto páchateľa polícia vtedy nevypátrala. Basternák požiadal o policajnú ochranu. Keď sa však dozvedel o obmedzeniach, ktoré by musel podstúpiť, odmietol ju. Politikovi susedia boli po streľbe vystrašení. Rodina, ktorá býva v tesnej blízkosti Basternáka, mala prestrelené okno do kuchyne. Dom totiž zasiahol jeden z nábojov, ktoré po útočníkovi vypálil nevlastný syn zavraždeného. „Boli sme v obývačke. Začuli sme silné rany. Chlapec započul, ako nám čosi rozbilo sklo a poškodilo hodiny. Počuli sme ženské výkriky a báli sme sa vyjsť von,” opisovala suseda, ktorá zo strachu nechcela zverejniť svoje meno.
Nárok na zachovanie identity sa musí chápať ako ľudské právo. Len to pomôže vyriešiť vzťahy medzi etnikami. Príbeh sochy sv. Cyrila a Metoda v Komárne je učebnicovým príkladom zlého manažovania interetnických vzťahov. Vyvrcholením vyše desaťročnej kauzy naťahovania sa o miesto jej inštalácie bolo premiestnenie súsošia z budovy Matice slovenskej do stredu najfrekventovanejšieho kruhového objazdu v meste. Odhalenie pamätníka premiérom a inými funkcionármi strany Smer sa minulú nedeľu uskutočnilo v retroštýle 80. rokov minulého storočia. A to všetko bez upovedomenia a súhlasu miestnych orgánov. V určitom zmysle je to návrat až do stredoveku - veď ani do slobodných kráľovských miest nemohla vrchnosť len tak pritiahnuť a robiť si tam, čo sa jej zachcelo. Argument, že cesta je štátna, teda aj kruhový objazd je štátny, a teda štát na ňom môže konať podľa svojej ľubovôle, presne vystihuje mentálny svet právnika, ktorý si november 1989 ani nevšimol. Verejné zhromaždenie, na ktorom sa zúčastní člen vlády, vraj nespadá pod oznamovaciu povinnosť. A z ktoréhože paragrafu zákona o zhromažďovaní to vyplýva? Polícia najprv nepovolí umiestnenie erbu mesta do kruhového objazdu, lebo to vraj ohrozuje bezpečnosť premávky. Osemmetrový monument na vyvýšenine tri metre nad úrovňou vozovky však zrejme výhľadu vôbec nebráni. Napriek tomu, čo bolo doteraz povedané, nemá morálne právo zdvihnúť slovo proti tomuto aktu spupnosti a arogancie moci ktokoľvek. Autor tohto článku však už pred desiatimi rokmi jasne napísal a odvtedy to niekoľkokrát zopakoval, že Slováci v Komárne majú právo považovať za súčasť svojho kultúrneho dedičstva to, čo sami uznajú za vhodné a majú právo na umiestnenie svojich pamiatok na dôstojnom mieste. V záležitostiach týkajúcich sa vlastného jazyka, školstva a kultúry majú mať národnostné komunity právo rozhodovať sa samostatne - samozrejme, v súčinnosti s orgánmi všeobecnej verejnej správy. Toto právo musí prináležať akejkoľvek komunite, ktorá žije v početnej menšine - či už na miestnej, regionálnej alebo celorepublikovej úrovni. Právo na zachovanie svojej národnostnej (jazykovej, kultúrnej) identity musí byť chápané ako ľudské právo. Ak tak chápané nebude, tak interetnické vzťahy sa naďalej budú riešiť z pozície moci. Kde väčšina brutálne prehlasuje menšinu. A je jedno, či tú početnú menšinu brutálne prehlasujú vo vláde, v parlamente alebo v mestskom zastupiteľstve v Komárne, Leviciach či Medzilaborciach. Žiaľ, mnoho politických aktérov na Slovensku je v hĺbke duše presvedčených o tom, že štát je oprávnený zasiahnuť zhora aj do právomocí miestnych samospráv, ak ide o prospech Slovákov. Veď ide o práva štátotvorného národa, v hre sú národno-štátne záujmy. V prospech maďarskej menšiny sa z času na čas snaží zasiahnuť maďarský štát - to je však ďalší nesystémový krok, ktorý len ďalej zvyšuje napätie. V prospech ostatných, čo žijú v početnej (a nie nevyhnutne národnostnej) menšine, však nezasahuje nikto. A nikto v ich prospech účinne nezasiahne dovtedy, pokiaľ nebudú vytvorené také inštitucionálne a právne mechanizmy, prostredníctvom ktorých si budú môcť svoje legitímne záujmy a práva obhajovať a presadzovať sami. Svätí Cyril a Metod, takisto aj svätý Štefan, všetci zástancovia kresťanských ideálov a odporcovia idey jazykovej výlučnosti ostávajú naďalej stáť na rázcestí.
Dva dni pred odchodom z funkcie minister kultúry Marek Maďarič zo Smeru postrašil ochotnícke divadlo Új Hajtás z Klasova pokutou. Amatérskym divadelníkom poslal upozornenie na porušenie zákona o štátnom jazyku. V januári v Jelenci pozývali na veselohru letákom prevažne v maďarčine. Maďarič využil vlastnú novelu zákona o štátnom jazyku, ktorá od septembra prikazuje v plnom znení prekladať do slovenčiny aj všetky príležitostné tlačoviny na kultúrne účely. „Ak sa náprava nedostatkov neuskutoční do 1. septembra, ministerstvo kultúry uloží pokutu,“ napísal ochotníkom. Tá môže dosiahnuť päťtisíc eur. Na leták upozornil nespokojný občan. Ochotníkov dvakrát navštívila ministerská komisia, konečné rozhodnutie si prevzali v Bratislave. Do polovice augusta musia ministerstvu oznámiť, ako nedostatky odstránia a určiť, kto je za ne zodpovedný. Do konca septembra majú predložiť správu, ako opatrenia plnia. Rozhodnutia si v stredu v Bratislave prevzal člen súboru Lajos Ladányi, člen predsedníctva SMK. „Náš predseda je vodič kamiónu, nemohol prísť. Ako riaditeľ kultúrneho centra v Nitre som si to mohol zariadiť, ale deň by som vedel využiť aj užitočnejšie.“ Divadelníci ustúpiť nemienia. V auguste chystajú predstavenie v Martovciach pri Komárne, na letáky chcú dať základné údaje aj po slovensky, účinkujúci a úryvok z textu však budú po maďarsky, tak ako celé predstavenie. „Robíme to tak tridsať rokov. Ak to zrazu nestačí, asi je niečo zle,“ vraví Ladányi. Najlepšie by podľa neho bolo, keby nová vláda zákon zmenila. Nová vláda to ohlásila. „Máme tendenciu upraviť zákon tak, aby sa ľudia nevystavovali šikanovaniu štátnych orgánov. Že má byť niekto postihovaný za letáky, to si isto nemyslím,“ reagoval v piatok nový minister kultúry Daniel Krajcer z SaS. Kedy k zmene zákona dôjde, zatiaľ nevie.
Posilnenie kurzu švajčiarskeho franku voči maďarskému forintu na rekordnú úroveň komplikuje situáciu v maďarskej ekonomike, tvrdia analytici Nomura International. Pred krízou boli totiž v krajine hitom úvery v zahraničných menách, z ktorých až 80 % je denominovaných práve vo švajčiarskych frankoch. Forint oslabil na historické minimum voči franku 29. júna. Investori, ktorí sa obávajú o trvalosť oživenia svetovej ekonomiky, totiž hľadali bezpečné aktíva a vkladali svoje prostriedky do švajčiarskych aktív. Frank koncom júna dosiahol historické maximum aj voči spoločnej európskej mene euro. Príčinou výpredaja forintu boli zasa obavy z toho, že Maďarsko čaká dlhová kríza v gréckom štýle. Posilnenie franku podľa odhadov Nomury spoločne s chystanými opatreniami vlády obmedzia na budúci rok rast hrubého domáceho produktu (HDP) Maďarska o 1 percentuálny bod. „Ak zostane výmenný kurz frank - forint veľmi slabý, budeme svedkami pokračujúceho tlaku na spotrebu,” myslí si londýnsky ekonóm Nomury pre rozvíjajúce sa trhy Peter Attard Montalto. „Keď to spojíme s prepúšťaním, ktoré plánuje vláda, sťažením prístupu k úverom v súvislosti s bankovou daňou, vidíme veľké riziká spomalenia rastu ekonomiky.” Nomura odhaduje, že vlaňajšie posilnenie švajčiarskeho franku voči forintu o 13 % prehĺbilo recesiu maďarskej ekonomiky o 2,5 percentuálneho bodu. Maďarský HDP vlani klesol o 6,3 %. Nomura očakáva, že rast HDP Maďarska v tomto roku dosiahne 0,5 % a na budúci 2,5 %. Montalto tvrdí, že ak by v Maďarsku neexistovali hypotéky denominované v zahraničných menách, spotrebiteľský dopyt by sa zotavil oveľa rýchlejšie. Maďarský premiér Viktor Orbán 8. júna ohlásil výdavkové škrty, ktoré majú zabezpečiť dodržanie plánovaného rozpočtového schodku na úrovni 3,8 % HDP. Orbán tiež plánuje získať tento rok až 190 miliárd HUF (678 miliónov eur) z dodatočnej bankovej dane, ktorá obmedzí poskytovanie úverov. Montalto dodal, že negatívny vplyv týchto opatrení na rast by mohol sčasti vykompenzovať plán zníženia dane pre fyzické osoby. Posilňovanie franku ohrozuje maďarský bankový sektor, ktorému hrozí prudké zvýšenie objemu zlyhaných úverov. Pred krízou si totiž spotrebitelia radi brali úvery denominované v cudzích menách, pričom uprednostňovali švajčiarsky frank. A len jedna malá časť z týchto úverov bola medzitým zamenená na forinty alebo aspoň za eurá. Posilnenie švajčiarskeho franku teda znamená, že pre státisíce maďarských domácností sa predraží splácanie úverov. Na konci roka 2009 až u 8 % úverov dlžníci meškali so splátkami viac než 90 dní, čo je dvojnásobok v porovnaní so stavom na konci roka 2008. V súčasnosti je v Maďarsku asi 70 % zo všetkých nesplatených úverov denominovaných v zahraničných menách, pričom až štyri pätiny z nich sú denominované vo švajčiarskych frankoch, tvrdí Nomura.
Nákupná turistika Slovákov, ktorá na jar minulého roka kulminovala hlavne do Poľska a Maďarska, postupne ustala a v roku 2010 má podľa obchodníkov štandardné parametre. Nákupná turistika podľa ich slov v prihraničných oblastiach Slovenska v minulosti stále existovala. Evidentné výkyvy nastávajú vždy pri podstatných zmenách výmenných kurzov jednotlivých národných mien. Taký dramatický priebeh malo minuloročné cestovanie za nákupmi Slovákov do okolitých krajín. „V tomto roku sa situácia stabilizovala a môžeme povedať že je na normálnej úrovni,” konštatoval dnes pre TASR predseda spotrebného družstva COOP Jednota Slovensko, Gabriel Csollár. Práve sieť maloobchodných prevádzok tohto družstevného systému v počte vyše 2300 predajní je situovaná prevažne v pohraničí. Predajne sú rôznych veľkostných formátov vrátane malých predajní potravín. Podľa jeho informácií „napr. v oblasti Čadce však musíme ešte citlivo sledovať cenovú hladinu zabitej hydiny a mäsových výrobkov. Pomáha nám však posilňovanie národných mien poľského zlotého a českej koruny vo vzťahu k euru na Slovensku. V oblasti Námestova už badáme aj poľských zákazníkov. Zameriavajú sa hlavne na kvalitné druhy mäsových výrobkov a kvalitné druhy nápojov. Naši zákazníci chodia pravidelne nakupovať do Poľska v prevažnej miere priemyselný tovar.” Trochu iná je situácia podľa neho na juhu Slovenska. Oslabenie forintu opäť vytvára priestor na nákupy potravín. „Aktívnou cenovou politikou však vytvárame rovnaké podmienky na nákup ako majú Slováci v zahraničí, v sumáre nákupná turistika je v medziach normy.” Generálny sekretár Zväzu obchodu a cestovného ruchu (ZOCR) Jozef Orgonáš sa stotožnil s Csollárom a doplnil, že v tomto geografickom priestore nákupy v zahraničí, najmä v Poľsku a Maďarsku vždy boli a predpokladá, že ostanú i v budúcnosti. „Relevantné je, aby ich objem bol v určitom množstve, ktoré je akceptovateľné pre všetkých zúčastnených hráčov na trhu. Voľakedy nákupná turistika bola na komplementárnej úrovni, v súčasnosti, v globalizovanom svete a takmer v identickej ponuke, ide zákazníkovi buď o cenu alebo o špeciality, ktoré nie sú bežné v ponuke v susednom štáte, pripomenul Orgonáš.
Slovíčko Tokaj je určite všetkým dobre známe. Ak sa však rozhodnete navštíviť severovýchodnú oblasť Maďarska, určite nevynechajte návštevu aj tejto unikátnej oblasti. Víno kráľov a kráľ vín, aj tak niektorí označujú jedinečný a ušľachtilý nápoj, ktorý sa nedá dopestovať v žiadnom inom mieste na svete. Veľký tokajský región je len jeden, rozprestiera sa však v dvoch susediacich štátoch - na Slovensku a v Maďarsku. Možno málokto vie, že Tokajská vinohradnícka oblasť je jednou z piatich oblastí na svete, kde sa dá vyrobiť prírodne sladké víno, a len nedávno ju zapísali do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO. Návštevníka a vinárskeho laika prekvapí pohľad na nekonečné vinice, ktoré sa v tokajskom podhorí na maďarskej strane rozprestierajú na viac ako 5-tisíc hektároch. Centrom celého vinárskeho diania a turisticky atraktívnym miestom je malebné mestečko s rovnakým názvom Tokaj. Každý tu nájde to svoje, oddych, fantastické jedlá a predovšetkým malé pivničky, z ktorých priam dýcha láska k vinohradníctvu. „Viete, poznať receptúru nestačí. Musíte mať vyhovujúcu klímu, pôdu, pivnice a, samozrejme, v našom fachu nesmie chýbať láska k vínu,“ upozorňuje miestny vinár Károly. Keď do takejto pivničky zavítate, určite neodmietnite chlieb potretý domácou kačacou masťou. Verte, počas viac ako dvojhodinovej ochutnávky vína si na túto radu určite spomeniete. Povestné a veľmi známe pivnice sú rozsiahlou sieťou chodieb a priestranných pivníc, ktoré slúžili a ešte stále slúžia predovšetkým na skladovanie vína. V jednej z nich, Rákocziho pivnici, je dokopy 24 chodieb, kde je uskladnených až 24-tisíc hektolitrov vína. Milovníci vína dobre vedia, že dôležité je nielen tento lahodný mok, v ktorom sa nachádza pravda, ochutnať, ale predovšetkým zoznámiť sa s jeho výrobou a podmienkami, v ktorých sa pestuje hrozno. S históriou a miestnymi tradíciami sa dopodrobna zoznámite nielen v miestnym pivničkách, ale aj v okolí mesta Tokaj. V Tokajskom múzeu sa napríklad dozviete, že prvýkrát vysadili vinič v tejto oblasti už Rimania a prvé dochované zmienky o pestovaní vína pochádzajú z desiateho storočia. K milovníkom „tokajského“, ktoré svetu táto oblasť dodáva už viac ako 450 rokov, patrili v minulosti cárovia, poľskí králi a dokonca aj samotný rímsky pápež.
Pre cestu zo západu Slovenska do srdca Tokaja - Malej Tŕne - sme zvolili časť trasy cez maďarské územie. Pôsobivá, slnkom zaliata krajina posiata množstvom vinohradov nám navodila skvelú atmosféru, ktorú sme si vychutnávali počas celého pobytu. Aj obdivovanie malebnej krajiny spôsobilo, že sme ledva stihli ochutnávku vín, na ktorú sme sa sľúbili v „rodinnom vinárstve Macikovcov” (Tokaj Macik Winery)...
Pred kamenným vchodom do jednej z mála pôvodných stredovekých pivníc, ktoré sa v Tokaji zachovali ešte zo začiatku 13. storočia, stojíme spolu s asi desaťčlennou skupinkou milovníkov vína. Jaroslav Macik, najmladší tunajší vinár, nás oboznamuje s históriou i súčasnosťou oblasti. Následne zostupujeme jaskynnou chodbou do trinásťmetrovej hĺbky, kde rodina ukrýva svoje poklady. Podzemné priestory sú plné fliaš najrôznejších ročníkov, pokrytých ojedinelou pivničnou plesňou. Po stranách je uložených množstvo sudov, plných lahodných mokov. Od tých historických až po najnovšie. Sú zväčša zhotovené z dreva duba, ale zastúpené sú aj moruša, agát či jelša. Tie najlacnejšie vychádzajú na zhruba tri stovky eur. Po prehliadke nasleduje degustácia toho najlepšieho, čo vinárstvo ponúka. Samozrejme, nechýba ani tradičný syr či pečivo. Jaro nám predstavuje novinky, s ktorými každoročne prichádzajú na trh. Patrí k nim vydarená kolekcia VERSUS, ktorá sa radí do kategórie moderných, ľahkých vín. Tie sú v súčasnosti zákazníkmi žiadané najviac. No a keďže má za sebou aj profesionálny someliersky kurz, nezabudne nás oboznámiť ani s tajomstvami tohto umenia. Pričom dodáva, že skutočný degustátor víno nikdy nevypľúva. Prišiel by totiž o dokonalé prechutnanie jeho chuti a skutočnú kvalitu by nemohol oceniť. Popri ľahkých vinách Macikovci, samozrejme, nezabúdajú ani na klasiku. Na tie slávne ťažké vína s chlebovou chuťou, ktoré sa pripravujú tradičnou oxidatívnou metódou. Tá sa tu využíva od šestnásteho storočia. Na rozdiel od modernej produkcie sú tieto moky omnoho stálejšie. Môžu vyzrievať až stovky rokov a čím sú staršie, tým sú lepšie. A drahšie, samozrejme - jedno z nich bolo vydražené až za 180-tisíc českých korún! Mladý vinár je presvedčený, že o niekoľko rokov sa práve táto klasika opäť presadí. „Ľudia budú chcieť čisté vína, bez chémie, konzervácie a technologických zásahov do procesu výroby,” tvrdí.
Korene tohto vinárstva siahajú do dedinky Choňkovce pri Sobranciach. Tam sa narodil Jaroslav Macik starší do rodiny, ktorá sa vinohradom venovala už niekoľko generácií. Spolu so svojou manželkou Máriou, ktorá vyštudovala chemicko-technologickú fakultu, sa zamestnali v štátnom podniku Tokaj. On ako mechanizátor, ona ako pracovníčka laboratória. Obaja postupne stúpali po kariérnom rebríčku a z Jara staršieho sa nakoniec stal generálny riaditeľ. Maja skončila ako hlavná šéfka kvality. Po rozpade štátneho podniku mali dostatok skúseností na rozbeh vlastnej firmy, ku ktorej sa po štúdiu v Amerike a absolvovaní univerzity manažmentu pridal aj Jaroslav Macik mladší s manželkou Erikou. Postupne vybudovali modernú výrobnú halu, zrenovovali stredovekú pivnicu, postavili penzión, pripravili reštauračné zariadenia... Úplne jednoduché to však nebolo. „Museli sme investovať všetky naše finančné prostriedky, predať rodinný dom a ešte sa aj zadĺžiť,” hovorí Májka. „Začínali sme od malej výroby a všetko sme budovali postupne. Hoci si dodnes uvedomujem, aké to bolo riziko, som si istá, že ak by sme dlhy vyrovnali, zobrali by sme ďalšie. Stále sa totiž snažíme podnikanie rozširovať, zvyšovať kvalitu, doplniť vybavenie, vysadiť ďalšie vinohrady...”
S novou generáciou sviežich, ľahkých vín prišli v roku 2005. Prvou lastovičkou bola kolekcia TOKAJ Grand. Ňou začali búrať mýtus, že tokaj je len ťažké víno s tmavou farbou. To bol silný obchodný ťah, ktorý ich posunul výrazne dopredu. S nápadmi však neskončili. Ďalší rok uviedli na trh MACIK Cuvée a teraz prichádzajú s vinami VERSUS. Nechýbajú ani ocenenia ich práce, hoci pre nich sú najzaujímavejšie súťaže na lokálnej úrovni. Takým je napríklad posledné podujatie TOKAJ 2009, kde zo slovenských výrobcov získali najviac medailí. Minulý rok boli na tejto akcii absolútnym šampiónom. „Potešilo nás aj zaradenie našej Lipoviny, bobuľového výberu z roku 2006, do Národného salónu vín. Ale snažíme sa naše pôsobenie na slovenských súťažiach obmedzovať,” pokračuje mladý vinár. „Je ich veľmi veľa a stala sa z toho v niektorých prípadoch doslova zárobková činnosť.” Aj v zahraničí ich produkty slušne bodujú. Naposledy napríklad na druhej najväčšej svetovej súťaži AWC Vienna, kde sa zišlo takmer 8 000 vín od 1 423 producentov z viac ako tridsiatky krajín, získali striebro za Lipovinu cibébový výber. Nezabúdajú ani na dizajn. Ich nápady im vyniesli v Českej republike titul Obal roka za TOKAJ Grand z roku 2006 či cenu v medzinárodnej súťaži Worldstar Packaging Awards za etiketu. Tento rok sa tiež prebojovali cez elitu slovenského vinárstva až na popredné miesto, keď získali titul Vinárstvo roka 2009 v druhom ročníku súťaže organizovanej internetovým portálom www.vinovino.sk.
Rozprestiera sa na juhozápadných výbežkoch Zemplínskych vrchov. Na naše územie zasahuje z Maďarska a svojou výmerou 908 ha je najmenšou vinohradníckou oblasťou nielen na Slovensku, ale i vo svete. Zároveň je jednou z piatich oblastí sveta, kde je možné dopestovať hrozno na výrobu prírodné sladkých vín. Leží v katastri siedmych obcí trebišovského okresu: Bara, Čerhov, Černochov, Malá Tŕňa, Slovenské Nové Mesto, Veľká Tŕňa a Viničky. Kvalita a výnimočnosť tunajších vín je daná viacerými činiteľmi. Sú to geologicko-pôdne, geografické, klimaticko-poveternostné podmienky, pestované odrody Furmint, tipovina a Muškát žltý schopné ušľachtilého prezrievania a tvorby cibéb, osobitná technológia spracovania hrozna a výroby vína, jedinečná forma skladovania, dlhoročného dozrievania v podzemných tufových pivniciach s konštantnou teplotou v priebehu celého roka. Charakter regiónu tvorí sopečné zloženie pôdy, kde sú zastúpené andezity, ryolity a ich tufy, ktoré sú základom ťažkých dovitých a ílovito-hlinitých zemín, bohatých na minerálne prvky. Horniny, ktoré sa nachádzajú v pôdach na zemplínskych pahorkoch, sú zväčša kyslej povahy. Vinohrady sa väčšinou rozkladajú v strednej a hornej polovici svahu v kamenitých a tufových pôdach. Práve tieto pôdy vytvárajú priaznivé tepelné pomery pre tokajské kultivary hrozna počas klimatických výkyvov. Ich výhodou je, že absorbujú teplo, ktoré v noci sála a vyrovnáva rozdiely medzi jednotlivými časťami dňa. Tým sa urýchľuje dozrievanie hrozna a vznikajú priaznivé pomery na vytváranie buketných a aromatických látok. Pre dozrievanie tokajských kultivarov hrozna majú veľký význam makroklimatické i mikroklimatické faktory v priebehu životného a ročného vegetačného cyklu viniča. Patria k nim teplota vzduchu a pôdy, dĺžka slnečného svitu a množstvo atmosférických zrážok. Charakter tokajských vín výrazne ovplyvňujú špecifické odrody hrozna. Za tokajské sa považujú tri základné kultivary, ktoré musia byť zastúpené v tokajskom víne v určitom pomere. Základom je Furmint (65 %), Lipovina (25 %) a Muškát žltý (asi 10 %). Tri kultivary majú tú vlastnosť, že v priebehu dlhej, teplej jesene sa pri neskorých zberoch, za pomoci plesne Botrytis cinerea Persoon, vytvárajú hrozienka - cibéby, ktoré sú základom pri výrobe tokajských výberov. Klasická výroba tokajských vín je založená na dlhoročnej pozvoľnej oxidácií vín v malých /136- 250 1/ dubových sudoch, v hlbokých tufových pivniciach, pri stálej teplote 10-12°C, vlhkosti vzduchu 88-95 % a za pôsobenia pivničnej plesne Cladosporium cellare. Je známe, že výroba tokajských vín je založená na oxidatívnej technológii už od samotného zberu a spracovania hrozna.
Tokajské vinohradníctvo vzniklo už v mladšej dobe rímskej. V období sťahovania národov došlo k jeho úpadku a jeho rozmach zaznamenávame až po príchode Slovanov. Svedčí o tom aj pomenovanie TOKAJ, ktoré je slovanského pôvodu odvodeného od „stokaj” s významom sútoku dvoch riek Bodrogu a Tisy. Tatárske vpády priniesli zničenie vinohradov a vyľudnenie tejto oblasti. Jej obnovu podporil uhorský kráľ Belo IV., ktorý kolonizoval územie talianskymi osadníkmi. Preto tento kraj nazývali aj „zem Talianov”. Talianski vinohradníci si doniesli a vysadili aj nové odrody viniča - Furmint, Ballafant, Bokator, z ktorých práve Furmint sa stál základnou tokajskou odrodou. V čase tureckých vpádov a tureckej nadvlády v 16. a 17. storočí boli rozširované a budované nové pivnice v tufovom podloží, ktoré slúžili nielen na skladovanie vína, ale aj ako úkryty pred rabujúcim vojskom. V tom období prevládalo pestovanie Furmintu, tipoviny, Ballafantu, Gohéra a Muškátu a vyrábali sa sladké a rezké, ale aj ťažké, samorodné, „pečienkové” vína. Prvý tokajský výber (aszú) vyrobil evanjelický farár tacko Sepsi Maté na veľkonočné sviatky v r. 1650 v Sárospataku. Už v r. 1655 bolo v Uhorsku uzákonené zbieranie cibéb (hrozienok), a tým sa vlastne začala výroba tokajských výberov. Od začiatku 16. st. sa stal tokaj hlavným vývozným tovarom bardejovských a levočských kupcov. Najväčšiu slávu a obdiv si získal na francúzskom kráľovskom dvore Ľudovíta XIV, kde dostal titul „VINUM REGUM - REX VINORUM”, čiže „Víno kráľov- kráľ vín”. Tokajské víno si dovážal na ruský cársky dvor aj cár Peter I. či čarovná Katarína. V 18. storočí na adresu tokaja pápež Benedict XIV. povedal: „Nech je požehnaná zem, ktorá ťa zrodila, nech je požehnaná dáma (Mária Terézia, pozn. red.), ktorá ťa poslala, a nech som požehnaný aj ja, že som ťa mohol požívať.” Koncom 19. st. spôsobila fyloxéra v tejto oblasti veľké škody a vinohradnícka oblasť ostala takmer bez života. O jej obnovu sa zaslúžil Ján Mathiasz /1838 - 1921/ z Viničiek, ktorý objavom pestovania viniča na imúnnych pieskoch a vyšľachtením veľkého počtu kultivarov hrozna položil základy šľachtenia v Uhorsku. Po vzniku ČSR bola tokajská oblasť štátnou hranicou rozdelená a pre výskum bola založená v r. 1924 v Malej Tmi Výskumná stanica vinohradnícko-vinárska, ktorá tu pôsobila vo výskume odrôd viniča, viničných tratí a technológie výroby tokajských vín.
Ochrannú známku Tokajské víno nemôže používať hocikto. Tunajší vinári si tu museli založiť združenie a popri TOKAJ MACIK WINERY s. r. o. sa touto značkou môže hrdiť už len sedem ďalších výrobcov: Vinárstvo J. & J. Ostrožovič, TOKAJ & Co s.r.o., Zlatý strapec Viničky, Spoločnosť SANPO s.r.o., Tokajská spoločnosť Viničky s.r.o., Galafruit & Co s.r.o. a Chateau Viničky k.s.
Zaujímavosťou je, že tokaj nie je len známym „životabudičom”, ale má tiež úžasné zdravotné účinky. Obsahuje totiž vyššie množstvo antioxidantov, vitamínov aj minerálov než červené vína. Preto bol v minulosti využívaný ako univerzálna medicína a na skladoch ho mávali aj lekárnici. Okrem iného je vhodný ako prevencia proti kardiovaskulárnym či nádorovým ochoreniam. Skrátka, s týmto nápojom si s pokojným svedomím môžete pripiť na zdravie.
Na východe Maďarska v obci Fehérgyarmat explodoval dnes vodojem. Pri výbuchu nebol síce nikto zranený, vznikli však značné materiálne škody. Ako uviedla maďarská tlačová agentúra MTI, rezervoár vody - hydroglóbus - sa úplne zničil. Vyvalilo sa z neho 700 kubických metrov vody; tesnenie a plechy vodojemu boli rozmetané až do vzdialenosti 50-100 metrov. Polícia začala trestné stíhanie neznámej osoby, ktorá je podozrivá z verejného ohrozenia. Hovorca župnej polície Gergely Fülöp uviedol, že podľa názoru expertov mohlo ísť o výbuch plynu, ktorý sa nahromadil počas prevádzky vodojemu. Svedkovia nehody pre župný spravodajský server szon.hu povedali, že valiaca sa voda vyvrátila elektrický stĺp a vytrhávala betónové bloky chodníka, ktoré prerazili stenu rodinného domu. Najvážnejšie škody zaznamenali operátori mobilných telefónov a internetu, ktorých zariadenia boli namontované na veži vysokej 50 metrov.
Americká polícia dnes v rieke Delaware objavila druhé telo po stredajšej zrážke obojživelného plavidla s remorkérom, po ktorej boli nezvestní dvaja mladí Maďari. Úrady bezprostredne nepotvrdili, či ide o telo 20-ročného Szabolcsa Préma, ktorý bol nezvestný od stredajšej nehody. Tá si vyžiadala aj život 16-ročnej Maďarky Dory Schwendtnerovej. Jej telo objavili potápači dnes asi tri kilometre po prúde rieky od miesta nehody. Plavidlo s 37 cestujúcimi na palube sa v stredu popoludní počas vyhliadkovej plavby na rieke zrazilo s remorkérom a potopilo sa, 35 ľudí zachránili. Šesť zranených ľudí ošetrili v nemocnici. Medzi cestujúcimi obojživelného plavidla bola 15-členná skupina žiakov a učiteľov gymnázia z maďarského Mosonmagyaróváru. Zvyšná skupina detí sa mieni z USA predčasne vrátiť do Maďarska. Pôvodne mali zostať v zámorí do 23. júla. Americké federálne úrady vyšetrujú okolnosti havárie. Obojživelnému plavidlu začal horieť motor a zastavilo sa. Následne do neho narazil remorkér.
Gymnazisti boli v rámci výmenného programu na trojtýždňovej návšteve Spojených štátov u tamojšieho metodistického cirkevného zboru Skupina maďarských gymnazistov, ktorá minulú stredu pri nehode plavidla v americkej Filadelfii stratila svojich dvoch členov, sa vracia do Maďarska. Informoval o tom maďarský internetový bulvárny denník Borsonline. Dvaja pedagógovia a 11 žiakov by mali dnes priletieť do Viedne, odkiaľ pocestujú domov do severomaďarského Mosonmagyaróváru. Gymnazisti boli v rámci výmenného programu na trojtýždňovej návšteve Spojených štátov u tamojšieho metodistického cirkevného zboru Marshallton United Methodist Church. Skupina mala pôvodne zostať za oceánom do 23. júla. Žiaci sa minulú stredu plavili obojživelným plavidlom po rieke Delaware. Plavidlo s 37 cestujúcimi na palube sa popoludní počas vyhliadkovej plavby na rieke zrazilo s remorkérom a potopilo sa, 35 ľudí zachránili. Šesť zranených ľudí ošetrili v nemocnici. Telá 16-ročnej Dóry a 20-ročného Szabolcsa, ktoré neskôr našli, už identifikovali. Americké federálne úrady vyšetrujú okolnosti havárie. V nedeľu ukončili vypočúvanie posádok oboch plavidiel, výsledky zatiaľ nezverejnili. Z doterajších informácií je zrejmé, že obojživelnému plavidlu sa prehrial motor, zastavilo sa a následne doň narazil remorkér.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
..........................................................................................................................................